Wikipédia skwiki https://sk.wikipedia.org/wiki/Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka MediaWiki 1.46.0-wmf.21 first-letter Médiá Špeciálne Diskusia Redaktor Diskusia s redaktorom Wikipédia Diskusia k Wikipédii Súbor Diskusia k súboru MediaWiki Diskusia k MediaWiki Šablóna Diskusia k šablóne Pomoc Diskusia k pomoci Kategória Diskusia ku kategórii Portál Diskusia k portálu TimedText TimedText talk Modul Diskusia k modulu Podujatie Diskusia k podujatiu Georges Bataille 0 1258 8187975 7455461 2026-03-27T17:32:41Z ~2026-18844-01 290214 8187975 wikitext text/x-wiki {{Infobox Filozof |Región = Západná filozofia |Obdobie = [[Filozofia 20. storočia]] |Portrét = Georges Bataille vers 1943.jpg |Popis portrétu = Georges Bataille v roku 1943 |Plné meno = |Dátum a miesto narodenia = [[10. september]] [[1897]], [[Billom (obec)|Billom]], [[Francúzsko]] |Dátum a miesto úmrtia = {{dúv|1962|7|9|1897|9|16}}, [[Paríž]], [[Francúzsko]] |Škola/tradícia = |Oblasť záujmu = |Význačné idey = |Ovplyvnený kým = [[Georg Wilhelm Friedrich Hegel|Hegel]]{{·}} [[Karl Marx|Marx]]{{·}} [[Friedrich Nietzsche|Nietzsche]]<br/>[[Sigmund Freud|Freud]] {{·}} [[Alexandre Kojève]] {{·}} [[Emile Durkheim]]{{·}} [[Lev Isaakovič Šestov]]| {{·}} <br/> [[Marcel Mauss]]| Christian Mysticism |Ovplyvnil = [[Michel Paul Foucault]]{{·}} [[Jacques Derrida]]{{·}} [[Maurice Blanchot]] {{·}} [[Jean Baudrillard]] |Podpis = Signature Georges Bataille.svg |Portál1 = Literatúra |Portál2 = Francúzsko }} '''Georges Bataille''' (* [[16. september|10. september]] [[1897]], [[Billom (obec)|Billom]], [[Francúzsko]] – † [[9. júl]] [[1962]], [[Paríž]]) bol francúzsky [[filozof]] a [[spisovateľ]], pôvodne patril k [[Surrealizmus|surrealistickému]] hnutiu. V nadväznosti na [[Nietzsche]]ho kritizoval systémovo orientovanú filozofiu, hlavne [[Hegel]]a. Hlavným motívom jeho myslenia a písania je dualizmus medzi oblasťou účelovoracionálnej produktivity a oblasťou márnotratnosti odmietajúcej akýkoľvek účel. == Životopis == Narodil sa v Billome. Ako píše v dodatkoch k svojej novele [[Príbeh oka]], jeho otec bol bol ochrnutý a vyžadoval si neustále pozornosť rodiny, a už svojho syna Georgesa splodil ako slepý. Bataille sa sám opisoval ako problémové dieťa, ktoré takmer vylúčili zo strednej školy. Napriek tomu, že bol vychovávaný v ateistickom prostredí, krátko po začiatku prvej svetovej vojny a smrti otca sa rozhodol stať sa katolíckym kňazom. Roku 1922, krátko pred vysvätením, však prehodnotil svoju vieru. Väčšinu svojho života bol zamestnaný v Parížskej národnej knižnici, kde pracoval so zbierkami medailónov. Založil a viedol mnoho čitateľských krúžkov, sám písal spisy o mysticizme v ekonómii, poézii, filozofii, umení, erotike. Často vydával svoje knihy pod rôznymi pseudonymami a niektoré jeho knihy boli zakázané. Cítil sa byť priťahovaný k surrealistom, bol ovplyvnený Hegelom, [[Karl Marx|Marxom]] a najmä Nietzschem, ktorého obhajoval počas druhej svetovej vojny, kedy sa proti tomuto filozofovi zdvihla vlna nevôle, nakoľko bol vo Francúzsku považovaný za nacistického filozofa. Bol fascinovaný aktom obetovania ľudského života a založil tajnú spoločnosť ''Acéphale'', ktorej symbolom bol bezhlavý muž. Hovorí sa, že táto skupina sa schádzala v lesoch za Parížom, kde jej členom boli prednášané výňatky z diel Nietzscheho, [[Donatien Alphonse François de Sade|markíza de Sadeho]] či rôzne [[Pornografia|pornografické]] spisy, nad obsahom ktorých mali členovia meditovať. Podľa legendy sa členovia Acéphalu dohodli, že jeden po druhom sa navzájom obetujú, a hoci mnohí sa hlásili ako dobrovoľné obete, nenašiel sa nikto kto by sa zhostil úlohy kata. Bol dvakrát ženatý. == Príbeh oka == Jeho snáď najznámejším dielom je jeho debut z roku [[1928]], krátka novela vydaná pod menom "Lord Auch" (Lord Dohajzlu) známa ako Príbeh Oka. Hoci toto dielo bolo zväčša čítané ako pornografické dielo, neskoršie analýzy, ako aj Bataillove dodatky odhalili, že toto sčasti autobiografické dielo pod oplzlým povrchom skrýva filozofickú a psychoanalytickú hĺbku. V tomto diele autor rozvíja metafory oka, vajca, slnka, zeme a semenníkov, ktoré neskôr objasnil vo svojich iných dielach. == Dielo == * [[Príbeh oka]] ''(Histoire de l'oeil)'', [[1928]] (pod pseudonymom lord Auch) * ''L'annus solaire'', [[1931]] * ''La notion de dépense'', [[1933]] * ''La structure psycholoqique du Fascisme'', [[1933]] * ''L'expérience intérieure'', [[1943]] * ''L'économie a la mesure de l'univers. Constellation'', [[1946]] * ''L'érotisme'', [[1946]] * ''Limpossible'', [[1947]] * ''Méthode de méditation'', [[1947]] * ''La part maudite, essai d'économie génerale'', [[1949]] * ''Le communisme et le stalinisme'', [[1953]] * ''La souveraineté'', [[1956]] * ''Oeuvres completes, zv. 1-12'', [[1970]] – [[1988]] == Zdroje == * {{filit|fvb/bataille_g.html}} * {{preklad infoboxu|en|Georges Bataille|278136331}} {{Významní západní filozofi}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Bataille, Georges}} [[Kategória:Francúzski filozofi]] [[Kategória:Filozofi 20. storočia]] [[Kategória:Ateistickí filozofi]] [[Kategória:Francúzski ateisti]] [[Kategória:Francúzski spisovatelia]] [[Kategória:Absolventi École nationale des chartes]] apcwqgfb3y79rijgs5ob94690fy80v2 Albert Einstein 0 1599 8188298 8170167 2026-03-28T10:23:52Z ~2026-19296-33 290412 8188298 wikitext text/x-wiki {{Nositeľ Nobelovej ceny}} {{Infobox Vedec |Meno = Albert Einstein |Rodné meno = |Portrét = Albert Einstein Head.jpg |Veľkosť portrétu = |Profesia = švajčiarsko-americký teoretický fyzik |Známy vďaka = [[špeciálna teória relativity|špeciálnej]] a [[všeobecná teória relativity|všeobecnej teórii relativity]], [[fotoelektrický jav|fotoelektrickému javu]], [[jednotná teória poľa|jednotnej teórii poľa]] |Významné práce = |Vedecké pôsobenie = |Počet citácií = |Alma mater = Spolková vysoká škola v Zürichu, <br />Univerzita v Zürichu |Akademický titul = |Vedecká hodnosť = |Ocenenia = '''1921''': [[Nobelova cena]] za fyziku – za vysvetlenie fotoelektrického javu a zásluhy v oblasti teoretickej fyziky; '''1925''': Coplayova medaila; '''1929''': Medaila Maxa Plancka |Dátum narodenia = [[14. marec]] [[1879]] |Miesto narodenia = [[Ulm]], [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecké cisárstvo]] |Dátum úmrtia ={{duv|1955|4|18|1879|3|14}} |Miesto úmrtia = [[Princeton (New Jersey)|Princeton]], [[New Jersey]], [[Spojené štáty|USA]] |Národnosť = |Štátna príslušnosť= '''do 1896''': württemberská; <br />'''1896&nbsp;–&nbsp;1901''': bez príslušnosti; <br />'''od 1901''': švajčiarska; <br />'''1911&nbsp;–&nbsp;1912''': rakúska; <br />'''1914&nbsp;–&nbsp;1933''': nemecká; <br />'''od 1940''': americká (USA) |Poznámky = |Manželka = [[Mileva Marićová]] (1903&nbsp;–&nbsp;1919)<br />[[Elsa Einsteinová]] (1919&nbsp;–&nbsp;1936) |Manžel = |Partnerka = |Partner = |Deti = |Príbuzní = |Podpis = Albert Einstein signature 1934.svg |Webstránka = |eMail = |Údaje = }} [[Súbor:Albert Einstein 1921 by F Schmutzer.jpg|thumb|Albert Einstein v roku 1921]] '''Albert Einstein''' (* [[14. marec]] [[1879]], [[Ulm]], [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecké cisárstvo]] – † [[18. apríl]] [[1955]], [[Princeton (New Jersey)|Princeton]], [[New Jersey]], [[Spojené štáty|USA]]) bol [[švajčiarsko]]-[[Spojené štáty|americký]] [[teoretická fyzika|teoretický fyzik]] [[Nemci|nemecko]]-[[aškenázski Židia|židovského]] pôvodu, ktorý je považovaný za najvýznamnejšieho [[veda|vedca]] [[20. storočie|20. storočia]]. Predložil [[teória relativity|teóriu relativity]] a významne prispel k rozvoju [[kvantová mechanika|kvantovej mechaniky]], [[štatistická mechanika|štatistickej mechaniky]] a [[kozmológia|kozmológie]]. V roku [[1921]] mu bola za vysvetlenie [[fotoelektrický jav|fotoelektrického javu]] a zásluhy v oblasti teoretickej fyziky udelená [[Nobelova cena za fyziku]]. Jeho teoretické práce&nbsp;–&nbsp;napriek rozšírenému názoru&nbsp;–&nbsp;hrali len nepodstatnú úlohu pri stavbe [[Jadrová zbraň|jadrovej bomby]] a [[Jadrová elektráreň|jadrovej elektrárne]].<ref>Markus Pössel: ''[http://www.einstein-online.info/de/vertiefung/atombombe/index.html ''Von E=mc² zur Atombombe''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080430152747/http://www.einstein-online.info/de/vertiefung/atombombe/index.html |date=2008-04-30 }}'' auf ''einstein-online.info'' vom Max-Planck-Institut für Gravitationsphysik.</ref> Po sformulovaní [[všeobecná teória relativity|všeobecnej teórie relativity]] v [[november|novembri]] [[1915]], sa stal Einstein známym na celom svete. Neskôr jeho sláva prekonala všetkých vedcov v histórii<ref>Physics World Magazine, 1999 – Vergleiche: [http://news.bbc.co.uk/2/hi/science/nature/541840.stm BBC-Artikel.]</ref>. Jeho meno sa stalo synonymom vysokej [[inteligencia|inteligencie]] a [[génius|génia]]. V roku [[1999]] ho [[Time (týždenník)|časopis Time]] vybral ako ''Osobnosť storočia''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Golden | meno = Frederic | titul = Person of the Century: Albert Einstein | url = http://www.time.com/time/time100/poc/magazine/albert_einstein5a.html | dátum vydania = 2000-01-03 | dátum prístupu = 2008-03-19 | vydavateľ = Time Inc. | jazyk = anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20060221080452/http://www.time.com/time/time100/poc/magazine/albert_einstein5a.html | dátum archivácie = 2006-02-21 }}</ref> Keď sa v neskorších rokoch snažil vyriešiť problém zjednotenia prírodných síl, tzn. všetkých štyroch interakcií, pozorovaných v prírode – gravitačnej, elektromagnetickej, silnej a slabej jadrovej interakcie (táto teória sa niekedy nazýva [[teória všetkého]]), neuspel, pretože v tom čase nik nemal dostatok poznatkov o týchto silách.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Weinberg | meno = Steven | autor = | odkaz na autora = | titul = Ako vysvetliť svet | vydanie = | vydavateľ = Slovart | miesto = Bratislava | rok = 2015 | isbn = 978-80-556-1491-5 | kapitola = | strany = 48 | jazyk = }} </ref> ==Život== === Mladosť === Narodil sa v Ulme vo [[Württemberské kráľovstvo|Württemberskom kráľovstve]], ktoré bolo v tom čase súčasťou Nemeckej ríše. Jeho rodičmi boli Hermann Einstein (* [[1847]] - † [[1902]]), obchodník, inžinier a neskorší spolumajiteľ mníchovského elektrochemického podniku ''Elektrotechnische Fabrik J. Einstein & Cie''.<ref>Abramahm Pais: ''Raffiniert ist der Herrgott&nbsp;… Albert Einstein. Eine Wissenschaftliche Biographie''. Spektrum Akademie Verlag, 2000, S. 36.</ref>, a Paulina, rod. Kochová (* [[1858]] – † [[1920]]). Rodina bola [[aškenázski Židia|židovská]], ale nedodržiavala židovské zvyky.<ref>Abramahm Pais: ''Raffiniert ist der Herrgott&nbsp;… Albert Einstein. Eine Wissenschaftliche Biographie''. Spektrum Akademie Verlag, 2000, S. 34&nbsp;f.</ref> Po presťahovaní sa do Mníchova sa v roku [[1881]] narodila Einsteinova sestra Maria („Maja“). Albert navštevoval [[latinská cirkev|katolícku ľudovú školu]] a na naliehanie matky sa učil hrať na [[husle|husliach]]. Keď mal päť rokov, otec mu ukázal [[kompas]] a Einstein si uvedomil, že niečo v „prázdnom“ priestore musí pôsobiť na strelku. Neskôr opísal Einstein túto skúsenosť ako jednu z najdôležitejších vo svojom živote. Hoci pre zábavu staval modely a neskôr mechanické zariadenia, bol považovaný za pomaly sa učiaceho žiaka – pravdepodobne kvôli [[dyslexia|dyslexii]], hanblivosti, alebo veľmi neobvyklej štruktúre [[mozog|mozgu]] (čo sa ukázalo po smrti pri skúmaní jeho mozgu). Neskôr sám Einstein prisudzoval objav teórie relativity svojej pomalosti. Hovoril, že vďaka tomu, že premýšľal o podstate priestoru a času neskôr ako ostatné deti, mohol zapojiť vyvinutejší intelekt. Iná, novšia, teória o jeho mentálnom vývoji predpokladá, že Einstein mal [[Aspergerov syndróm]], poruchu [[Autizmus (porucha vývinu)|autistického spektra.]] Od roku [[1888]] navštevoval Einstein ''Luitpold-Gymnasium'', kde získal relatívne moderné vzdelania. Opakujúca sa fáma, že v matematike prepadal, nie je&nbsp;pravda; dôvodom je chyba prvých biografov, ktorí si zamenili známkovací systém v Nemecku a vo Švajčiarsku (v Nemecku je najlepšia známka 1, vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] je to 6) čo spôsobilo v neskorších rokoch zmätok. Dvaja z Einsteinových strýkov podporovali jeho intelektuálne záujmy počas neskoršieho detstva a ranej mladosti. Poskytovali mu vedecké, matematické a filozofické knihy. === Štúdium === Po skrachovaní elektrochemickej firmy jeho otca a strýka v roku [[1894]] sa rodina presťahovala z [[Mníchov]]a do [[Pavia|Pavie]] a neskôr blízkeho [[Miláno|Milána]]. Albert však kvôli škole ostal v Mníchove. Disciplína a poriadok školského systému Nemeckého cisárstva mu ale nevyhovoval, čo sa ani nesnažil skrývať. Učitelia mu navyše vyčítali, že svojou neúctou ovplyvňoval aj ostatných spolužiakov. Preto [[29. december|29. decembra]] [[1894]] opustil školu pomocou lekárskeho potvrdenia od spriateleného doktora, v ktorom bolo napísané, že jeho zdravotný stav vyžaduje pokoj a zdržiavanie sa u rodiny v Taliansku. Takisto mal aj potvrdenie od svojho profesora matematiky, že jeho vedomosti prevyšujú úroveň gymnázia, a že je dostatočne pripravený na vysokú školu. Keďže svojich rodičov neinformoval, že opustil školu, tí boli prekvapení, keď ich šestnásťročný syn nečakane prišiel do ich domu v Pavii v Taliansku. {{ref|privatelives1}} {{ref|Mladosť}} Einstein nevyhovel prianiu svojho otca študovať [[elektrotechnika|elektrotechniku]]. Namiesto toho sa rozhodol, na odporúčanie rodinného priateľa, uchádzať sa o miesto na Zürišskej [[Polytechnika|Polytechnike]], dnes [[Eidgenössische Technische Hochschule]] (Švajčiarska vysoká škola technická). Urobil to napriek tomu, že bol iba šestnásťapolročný a predpísaný vek na vstup bol osemnásť rokov. Navyše mal v tom čase absolvovaných iba šesť rokov vyššieho vzdelania. Keďže mu chýbala maturita, musel v lete [[1895]] – ako najmladší účastník pohovorov – absolvovať prijímacie skúšky. Namiesto intenzívnej prípravy však uprednostnil cestovanie po severnom Taliansku. Hoci výborne zvládol prírodovednú časť skúšky, všeobecná časť nedopadla najlepšie a Einstein nebol prijatý. Napriek tomu vďaka výsledkom z matematiky a fyziky zanechal dobrý dojem a presvedčil rektora aby mu sprostredkoval miesto na liberálne vedenej Kantonálnej strednej škole v [[Aarau]], kde nastúpil [[26. október|26. októbra]] 1895 do tretieho ročníka (11. trieda) so zameraním na techniku. Počas štúdia býval u rodiny profesora [[Jost Winteler|Josta Wintelera]] v dome naproti škole a zaľúbil sa do Marie, jednej z troch profesorových dcér. (Neskôr, v roku [[1910]] sa Albertova sestra Maja zosobášila s Paulom, synom profesora Wintlera a Albertov priateľ [[Michele Besso]] sa oženil Annou, ďalšou dcérou profesora.) Aby sa vyhol armáde, koncom januára [[1896]] sa Einstein vzdal nemeckého občianstva a navyše vystúpil aj zo židovského náboženského spoločenstva. V septembri [[1896]] tu ukončil štúdium a získal [[maturita|maturitu]]. Začiatkom školského roka [[1896]]/[[1897]] začal so štúdiom na Polytechnike v Zürichu<ref>Armin Hermann: Einstein. Der Weltweise und sein Jahrhundert. Eine Biographie. Piper, 1994, ISBN 3-492-03477-2, S. 91–93.</ref>, kde bol prijatý už bez prijímacích skúšok a Marie sa presťahovala do [[Olsberg]]u. Na rovnakú školu prestúpila aj [[Srbsko|Srbka]] [[Mileva Marić]]ová, ktorá v tomto ročníku študovala ako jediná žena rovnaký smer ako Einstein. Einsteinov vzťah k nej prerástol časom do ľúbostného. V roku [[1900]] získal učiteľský diplom a po piatich rokoch bez štátneho občianstva získal v roku [[1901]] švajčiarske občianstvo, ktoré si ponechal až do smrti. V tej dobe diskutoval Einstein svoje vedecké záujmy so skupinou blízkych priateľov, vrátane Milevy. S Milevou mal nemanželskú dcéru Lieserl, narodenú v januári [[1902]]. Jej osud nie je známy. Nie je vylúčené, že v roku [[1903]] zomrela na [[šarlach]], alebo bola daná na [[Adopcia (osvojenie osoby)|adopciu]].<ref>Armin Hermann: ''Einstein. Der Weltweise und sein Jahrhundert. Eine Biographie.'' Piper, 1994, ISBN 3-492-03477-2, S. 112, 119–120.</ref><ref>Frederic Golden: [http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,31490-1,00.html ''Einstein's lost Child''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20010214020526/http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,31490-1,00.html |date=2001-02-14 }}. Time, 26. September 1999.</ref> === Práca a doktorát === Po absolvovaní štúdia mal Einstein problémy s nájdením učiteľského miesta. Jeho žiadosti na miesto asistenta na Polytechnike ale aj na iných univerzitách boli neúspešné. Pracoval ako domáci učiteľ vo [[Winterthur]]e, [[Schaffhausen (mesto)|Schaffhausene]] a nakoniec v [[Bern (mesto)|Berne]]. Na odporučenie sa Einsteinovi nakoniec [[16. jún]]a [[1902]] podarilo získať stále miesto: Ako expert 3. triedy na [[patentový úrad|patentovom úrade]] v Berne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Swiss Federal Institute of Intellectual Property :: Institute |url=http://www.ipi.ch/E/institut/i1.shtm |dátum prístupu=2013-09-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20070928123827/http://www.ipi.ch/E/institut/i1.shtm |dátum archivácie=2007-09-28 }}</ref>. Roku [[1903]] si vzal svoju dlhoročnú partnerku [[Mileva Marićová|Milevu Marićovú]], ([[Srbsko|srbskú]] matematičku a priateľku [[Nikola Tesla|Nikolu Teslu]], ktorá s ním študovala v Zürichu), lebo bola ''„rovnako silná a nezávislá“'' ako Einstein. Mali spolu nemanželskú dcéru a dvoch synov. Podľa niektorých názorov je údajne spoluautorkou ''Špeciálnej teórie relativity''. Vo svojich prvých prácach vytvoril základy modernej štatistickej fyziky. Roku [[1905]] dostal na Zürišskej Univerzite doktorát z fyziky za dizertáciu na tému ''Eine neue Bestimmung der Moleküldimensionen'' (Nové určenie molekulárnych dimenzií). V tom istom roku vydal 4 zo svojich najdôležitejších prác, čím formuloval [[kvantová teória|kvantovú teóriu]] svetla, vysvetlil [[fotoelektrický efekt]], [[Brownov pohyb]] a mnoho ďalších fyzikálnych zákonov (Einstein pôvodne ani nevedel, že bol Brownov pohyb pozorovaný, ale myšlienkovou úvahou odvodil, že by mal existovať). Einstein predovšetkým významne prispel ku vzniku kvantovej teórie (zaviedol predstavu kvánt svetla ([[fotón]]ov), neskôr kvantové predstavy rozšíril na ďalšie fyzikálne procesy) a uverejnil aj svoju prevratnú [[Špeciálna teória relativity|Špeciálnu teóriu relativity]], z ktorej vyplýva vzťah medzi hmotnosťou a energiou (E = m c²). === Vysokoškolský pedagóg === [[Súbor:Einstein deska.jpg|thumb|upright|left|Pamätná tabuľa v Prahe, kde učil v rokoch 1911 a 1912]] V roku [[1908]] habilitoval na Bernskej univerzite. V roku [[1909]] sa stal docentom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Universität Zürich: Geschichte |url=http://www.uzh.ch/about/portrait/history.html |dátum prístupu=2013-09-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20180605041826/http://www.uzh.ch/about/portrait/history.html |dátum archivácie=2018-06-05 }}</ref> teoretickej fyziky na Zürišskej univerzite, v rokoch [[1911]]&nbsp;–&nbsp;[[1912]] pôsobil ako riadny profesor na nemeckej Pražskej univerzite. V roku 1912 sa vrátil do Zürichu, kde robil výskum a učil na Veľkovojvodskej vysokej škole technickej. V roku [[1914]] ho „získali“ do Berlína do [[Pruská akadémia vied|Pruskej akadémie vied]], kde sa stal riaditeľom Ústavu cisára Viliama (Kaiser-Wilhelm-Institut), ktorý bol predchodcom známych Max Planckových inštitútov. Bol tiež profesorom na Berlínskej univerzite. Jeho rodina sa po čase odsťahovala bez Einsteina z Berlína späť do Zürichu a Einstein si roku [[1919]] vzal za ženu svoju sesternicu Elsu Löwenthalovú, ktorá sa o často chorého Einsteina v rokoch [[1917]]&nbsp;–&nbsp;[[1920]] starala. V tomto období Einstein spoznal aj Maxa Wertheimera, zakladateľa gestaltizmu (gestalt teórie). Komunikovali až do Wertheimovej smrti a Einstein sa začal vyjadrovať aj k politickým otázkam. === Všeobecná teória relativity === V roku [[1916]] uverejnil [[všeobecná teória relativity|Všeobecnú teóriu relativity]], ktorá sa stala jednotnou teóriou [[priestor (fyzika)|priestoru]], [[čas (fyzika)|času]] a [[gravitácia|gravitácie]]. V roku [[1919]] bol počas [[Zatmenie Slnka|zatmenia Slnka]] pozorovaním potvrdený Einsteinom predpovedaný odklon svetla v gravitačnom poli Slnka, čo z Einsteina urobilo [[Celebrita|celebritu]] (Anglická kráľovská akadémia: ''„Tento výsledok je jedným z najväčších výdobytkov ľudského myslenia.“''). V roku [[1921]] dostal [[Nobelova cena za fyziku|Nobelovu cenu]] za prínos pre rozvoj teoretickej fyziky, ako aj za jeho fyzikálne objavy. V roku [[1922]] s manželkou navštívili [[Japonsko]], [[Singapur]] a [[Čína (civilizácia)|Čínu]]. Potom prednášal po celom svete, dostal čestné doktoráty najpoprednejších svetových univerzít (vrátane Princetonskej) a stal sa členom mnohých Akadémií vied. === Odchod z Nemecka === Po [[Požiar Ríšskeho snemu|požiari Ríšskeho snemu]] 27. februára 1933, vstúpili v Nemecku v marci 1933 do platnosti dve mimoriadne nariadenia ''Na ochranu národa a štátu'' a ''Proti zrade a velezradným činom''. Na ich základe boli zrušené mnohé občianske práva a slobody. V tom čase bol Einstein na svojom treťom dvojmesačnom turné hosťujúceho profesora v USA.<!--na Kalifornskom technologickom inštitúte v Pasadene--> S manželkou Elsou sa v marci 1933 vracali do Európy ale dozvedeli sa, že nebudú môcť pokračovať v ceste do Nemecka (Berlína) a že nacisti skonfiškovali jeho chatu a plachetnicu. V belgických [[Antverpy|Antverpách]] 28. marca 1933 na nemeckom konzuláte odovzdal pas, čím sa formálne vzdal nemeckého občianstva. Nacisti neskôr predali jeho čln a jeho chatu premenili na tábor [[Hitlerova mládež|Hitlerovej mládeže]]. V apríli 1933 nová nemecká vláda prijala zákony zakazujúce [[Židia|Židom]] zastávať akékoľvek oficiálne funkcie vrátane výučby na univerzite. 26. mája 1933 (a potom znova v júli) odišiel Einstein do Anglicka. Do októbra 1933 žil v prenajatom dome v [[De Haan]] v Belgicku, aby nakoniec odišiel s manželkou na [[Institute for Advanced Study]], [[Princeton University|Princeton]], [[New Jersey]] kde sa zamestnal ako učiteľ. V apríli a máji 1933 boli Einsteinove knihy (Einstein bol jedným z vybraných 282 autorov) cieľom, na ktoré sa nemecké študentské zväzy zamerali pri [[Pálenie kníh nacistami|pálení kníh]]. Nacistický minister propagandy [[Joseph Goebbels]] 10. mája 1933 v Berlíne povedal: „židovský intelektualizmus je mŕtvy.“ Jeden nemecký časopis zaradil Einsteina na zoznam nepriateľov nemeckého režimu a ponúkol za neho odmenu 5 000 dolárov. Je smutné, že práve v tomto období vyvrcholil Einsteinov spor s [[Filip Lenard|Filipom Lenardom]], ktorý začal v roku 1920. Lenard s [[Johannes Stark|Johannesom Starkom]] budovali hnutie „za árijskú fyziku“, ktoré hlásalo, že jedinú správnu vedu môžu robiť vedci bez rasových „kazov“. Na protest proti nacizmu a proti rasovému prenasledovaniu v Nemecku sa Einstein vzdal svojich miest v Berlíne, vystúpil z Pruskej akadémie vied a emigroval do [[Spojené štáty|USA]] – do Princetonu, kde žil až do smrti. Do Nemecka sa nikdy viac nevrátil. V roku [[1936]] mu zomrela druhá manželka Elsa. Od roku [[1939]] bývala uňho až do svojej smrti ([[1951]]) sestra Mária, ktorej manželovi nedovolili vstup do USA. Roku [[1940]] získal Einstein aj americké občianstvo, pričom mu švajčiarske občianstvo zostalo. Už krátko pred [[Druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]] Einstein napísal americkému prezidentovi [[Franklin D. Roosevelt|Franklinovi D. Rooseveltovi]] v liste (známy ako [[Einsteinov-Szilárdov list]]<ref>Laut Jürgen Neffe diktierte Einstein selbst den Entwurf des dann überreichten Briefes. Siehe Jürgen Neffe: Einstein: eine Biographie. Rowohlt 2005, S. 419.</ref>), že Nemecko pravdepodobne vyvíja a vlastní „bombu nového typu“<ref>[http://www.spiegel.de/spiegel/print/d-41751428.html ''BIOGRAPHIEN: Sündenfall des Physikers''] in: Der Spiegel vom 29. April 1974.</ref> a varoval, že USA musia zintenzívniť výskum v tejto oblasti. Nato začali aj USA vyvíjať (bez Einsteinovej účasti) atómovú bombu (výbor pre výskum využitia [[Urán (chemický prvok)|uránu]], neskôr [[Projekt Manhattan]]) a vďaka tejto Einsteinovej iniciatíve sa im to nakoniec podarilo. Neskôr Einstein (spolu s [[Albert Schweitzer|Albertom Schweitzerom]] a [[Bertrand Russell|Bertrandom Russellom]]) bojoval proti zneužívaniu atómovej energie na vojnové účely a bol za zákaz atómových zbraní. === Posledné roky a smrť=== Svoje posledné roky strávil Einstein s knihovníčkou Johannou Fantovou, ktorej denník nájdený v roku [[2004]] podáva informácie o Einsteinových posledných rokoch. Údajne sa prirovnával k ''„autu, ktoré je plné mechanických problémov“''. Eisteinov syn trpel [[Schizofrénia|schizofréniou]]. Einstein zomrel v skorých ranných hodinách 18. apríla [[1955]] v nemocnici v [[Princeton (New Jersey)|Princetone]]. Dôvodom úmrtia bola aneuryzma brušnej aorty.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Famous Patients, Famous Operations, 2002 - Part 3: The Case of the Scientist with a Pulsating Mass | url = https://www.medscape.com/viewarticle/436253?form=fpf | vydavateľ = medscape.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> Einsteinovo telo sa po smrti dostalo k patológovi [[Thomas Stoltz Harvey|Thomasovi Stoltz Harveymu]], ktorý z neho bez povolenia rodiny vyňal mozog a zakonzervoval ho pre neurologické štúdium pre budúce generácie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = NPR | odkaz na autora = | titul = The Long, Strange Journey of Einstein's Brain | url = https://www.npr.org/2005/04/18/4602913/the-long-strange-journey-of-einsteins-brain | vydavateľ = npr.org | dátum vydania = 2005-04-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> Na základe svojej poslendej vôle bolo Einsteinovo telo spopolnené a popol rozsypaný na neznámom mieste. Einstein odkázal svoj osobný archív, knižnicu a intelektuálny majetok [[Hebrejská jeruzalemská univerzita|Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme]] v [[Izrael]]i. == Názory == Einstein bol typický roztržitý a zábudlivý [[profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesor]], ktorý sa veľmi nestaral o vzhľad a svoje oblečenie. Rád hral na husliach a člnkoval. Mal tiež zmysel pre humor. Einstein bol [[humanizmus (ľudomilnosť)|humanista]], [[pacifizmus|pacifista]] a s výhradami [[sionizmus|sionista]] (myšlienku samostatného židovského štátu nepovažoval za najšťastnejšiu). Pôvodne si predstavoval, že budú Židia a Arabi žiť spolu na rovnakej pôde. Po smrti [[Chajim Weizmann|Chajima Weizmanna]] mu Izrael ponúkol, aby sa stal izraelským prezidentom, čo odmietol.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Gilbert | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = Izrael: Dějiny | vydavateľ = BB Art | miesto = Praha | rok = 2002 | isbn = 80-7257-740-9 | strany = 61 }}</ref> V oblasti svojich filozofických názorov Einstein spočiatku uznával viaceré výsledky [[Rakúsko|rakúskeho]] fyzika a filozofa [[Ernst Mach|E. Macha]] (1838&nbsp;–&nbsp;1916) či [[Baruch Spinoza|B. Spinozu]] (1632&nbsp;–&nbsp;1677). Neskôr začal byť [[materializmus|materialistom]] a racionalistom, odmietal subjektívny idealizmus a bol proti [[indeterminizmus|indeterminizmu]]. Uznával existenciu vonkajšieho sveta, ktorý vnímajúci subjekt má poznávať a formovať. Fyzika (a veda) má podľa Einsteina vykladať skutočnosť v priestore a čase, a to s čo možno najväčšou úplnosťou. Zdôrazňoval matematickú evidenciu a presnosť ako kritériá pravdivosti. V oblasti [[gnozeológia|teórie vedeckého poznania]] pri vedeckej práci vychádzal zo skúsenosti, ale zároveň tvrdil, že k axiomatickým tvrdeniam, kategóriám a zákonom možno dospieť iba [[rozum]]om. == Dielo == {{Gutenberg autor|id=Albert+Einstein|meno=Albert Einstein}} === Vedecké === Do roku [[1907]] kompletné, neskôr výber (hlavne do roku [[1922]], po ktorý zatiaľ vyšli zväzky publikácie „Collected Papers of Albert Einstein“ (pozri dolu)) * in ''Annalen der Physik und Chemie, Band 4'' (1901): ** ''Folgerungen aus den Capillaritätserscheinungen'' * in ''Annalen der Physik und Chemie, Band 8'' (1902): ** ''Über die thermodynamische Theorie der Potentialdifferenz zwischen Metallen und vollständig dissociierten Lösungen ihrer Salze und über eine elektrische Methode zur Erforschung der Molecularkräfte'' * in ''Annalen der Physik und Chemie, Band 9'' (1902): ** ''Kinetische Theorie des Wärmegleichgewichts und des zweiten Hauptsatzes der Thermodynamik'' * in ''Annalen der Physik und Chemie, Band 11'' (1902): ** ''Eine Theorie der Grundlagen der Thermodynamik'' * in ''Annalen der Physik und Chemie, Band 14'' (1904): ** ''Zur allgemeinen molekularen Theorie der Wärme'' * ''Eine neue Bestimmung der Moleküldimensionen'', Buchdruckerei L. J. Wyss, Bern (dizertácia) * in: ''Annalen der Physik und Chemie, IV. Folge, Band 17'' (1905): ** ''[http://www.wiley-vch.de/berlin/journals/adp/549_560.pdf Über die von der molekularkinetischen Theorie der Wärme geforderte Bewegung von in ruhenden Flüssigkeiten suspendierten Teilchen] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20040723021242/http://www.wiley-vch.de/berlin/journals/adp/549_560.pdf |date=2004-07-23 }}'' ('''O molekulárnou kinetickou teóriou tepla podnecovanom pohybe častíc rozpustených v pokojovej (stálej) kvapaline''') ** ''Über einen die Erzeugung und Verwandlung des Lichtes betreffenden heuristischen Gesichtspunkt'' ('''O heuristickom pohľade týkajúcom sa vzniku a premeny svetla''') ** ''[http://www.wiley-vch.de/berlin/journals/adp/890_921.pdf Zur Elektrodynamik bewegter Körper] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050130110333/http://www.wiley-vch.de/berlin/journals/adp/890_921.pdf |date=2005-01-30 }}''('''O elektrodynamike pohybujúcich sa telies''') ** ''Ist die Trägheit eines Körpers von seinem Energieinhalt abhängig?'' ('''Závisí zotrvačnosť telesa od jeho obsahu energie (vnútornej energie)?''') * in : ''Annalen der Physik und Chemie, Band 19'' (1906): ** Eine neue Bestimmung der Moleküldimensionen (doplnená dizertácia) ** '' Zur Theorie der Brownschen Bewegung," (po anglicky ''Investigations on the Theory of the Brownian Movement'' (1926)) * in: ''Annalen der Physik und Chemie, Band 20'' (1906): ** ''Zur Theorie der Lichterzeugung und Lichtabsorption'' ** ''Das Prinzip von der Erhaltung der Schwerpunktsbewegung und die Trägheit der Energie'' * in: ''Annalen der Physik und Chemie, Band 21'' (1906): ** ''Über eine Methode zur Bestimmung des Verhältnisses der transversalen und longitudinalen Masse des Elektrons'' * in: ''Annalen der Physik und Chemie, Band 22'' (1907): ** '' Die Plancksche Theorie der Strahlung und die Theorie der spezifischen Wärme," i ** '' Über die Gültigkeitsgrenze des Satzes vom thermodynamischen Gleichgewicht und über die Möglcihkeite einer neuen Bestimmung der Elementarquanta'' ** ''Berichtigung zu meiner Arbeit: „Die Placksche Theorie der Strahlung etc.“ '' * in: '' Zeitschrift für Elektrochemie und angewandte physikalische Chemie'' (1907) ** Theoretische Bemerkungen über die Brownsche Bewegung * in: ''Annalen der Physik und Chemie, Band 23'' (1907): ** ''Über die Möglichkeit einer neuen Prüfung des Relativitätsprinzips'' ** ''Bemerkungen zu der Notiz von Hrn. Paul Ehrenfest: „Die Translation deformierbarer Elektronen und der Flächensatz “ '' ** '' Über die vom Relativitätsprinzip geforderte Trägheit der Energie'' * ''Über die Natur der Bewegungen mikroskopisch kleiner, in Flüssigkeiten suspendierter Teilchen '', prednáška (1907) v Berne * in: ''Jahrbuch der Radioaktivität und Elektronik, Band 4'' (1908): ** ''Über das Relativitätsprinzip und die aus demselben gezogenen Folgerungen'' * in: ''Physikalische Zeitschrift'', Band 9 (1908): ** ''Eine neue elektrostatische Methode zur Messung kleiner Elektriyitätsmengen'' * in: ''Elementare Theorie der Brownschen Bewegung, Band 14'' (1908): ** ''Elementare Theorie der Brownschen Bewegung '' * in : ''Annalen der Physik und Chemie, Band 26'' (1908) spolu s Jakobom Laubom: ** '' Über die elektromagnetischen Grundgleichungen für bewegte Körper'' * in: ''Physikalische Zeitschrift, Band 10 '' (1909): ** ''Zum gegenwärtigen Stand des Strahlungsproblems '' ** ''Über die Entwicklung unserer Anschauungen über das Wesen und die Konstitution der Strahlung '' * in: ''Archives des sciences physiques et naturelles, 29 '' (1910) ** ''Le pricipe de relativité et ses conséquences dans la physique moderne '' (preložené z nemčiny) ** '' Sur la théorie des qunatités lumineuses et la question de la localisation de l'énergie électromagnétique'' * in: ''Annalen der Physik und Chemie, Band 33 '' spolu s Ludwigom Hopfom ** ''Über einen Satz der Wahrscheinlichkeitsrechnung und seine Anwendung in der Strahlungstheorie '' ** '' Statistische Untersuchung der Bewegung eines Resonators in einem Strahlungsfeld'' * ''Die Relativitäts-Theorie'', prednáška v Zürichu (1911) * in: ''Annalen der Physik und Chemie, Band 35 '' (1911) ** ''Über den Einfluss der Schwerkraft auf die Ausbreitung des Lichtes '' * in: ''Annalen der Physik und Chemie, Band 38 '' (1911) ** '' Lichtgeschwindigkeit und Statik des Gravitationsfeldes'' ** '' Zur Theorie des statischen Gravitationsfeldes'' ** '' Antwort auf eine Bemerkung von J. Stark: „Über eine Anwendung des Plankschen Elementargesetzes “ '' ** '' Relativität und Gravitation. Erwiderung auf eine Bemerkung von M. Abraham'' * ''Entwurf einer verallgemeinerten Relativitätstheorie und einer Theorie der Gravitation'', Verlag B. G. Teubner, Leipzig, 1913 (matematickú časť napísal Marcel Grossman) * '' Physikalische Grundlagen einer Gravitationstheorie'', prednáška (1913) vo Frauenfelde * in: ''Physikalische Zeitschrift, Band 15 '' (1914) **$''Prinzipielles zur verallgemeinerten Relativitätstheorie und Gravitationstheorie '' * in:''Vossische Zeitung '' (1914) ** ''Vom Relativitäts-Prinzip'' * in ''Die Kultur der Gegenwart. Ihre Entwicklung und ihre Ziele, Teil 3, Abt. 3, Band 1 '' (1915): ** ''Theoretische Atomistik'' ** ''Die Relativitätstheorie'' * '#Experimenteller Nachweis der Amperschen Molekularströme '', viaceré pramene (1915) * in: ''Sitzungsberichte der Preußischen Akademie der Wissenschaften '' (1915) ** ''Zur allgemeinen Relativitätstheorie '' * in: ''Sitzungsberichte der Preußischen Akademie der Wissenschaften '' (1916) ** ''Eine neue formale Deutung der Maxwellschen Feldgleichungen der Elektrodynamik '' * in: ''Annalen der Physik und Chemie, Band 49'' (1916) ** ''Die Grundlage der allgemeinen Relativitätstheorie '' ('''Základy všeobecnej teórie relativity''') * in: ''Deutsche Physikalische Gesellschaft, Verhandlungen 18'' (1916) ** ''Strahlungs-Emission und -absorption nach der Quantentheorie'' * in: ''Physikalische Gesellschaft Zürich'' (1916) ** ''Zur Quantentheorie der Strahlung '' * in: ''Die Naturwisschenschaften'', Band 4 (1916): ** ''Elementare Theorie der Wasserwellen und des Fluges '' * ''Über die spezielle und die allgemeine Relativitätstheorie (Gemeinverständlich) '', Vieweg-Verlag, Braunschweig, 1917 * in: ''Physikalische Zeitschrift '' (1917) ** ''Zur Quantentheorie der Strahlung" * in: ''Sitzungsberichte der Königlich Preußischen Akademie der Wissenschaften'' (1918) ** ''Die Gravitationswellen'' * in: '' Annalen der Physik und Chemie, Band 55'' (1918): ** ''Prinzipielles zur allgemeinen Relativitätstheorie'' * in: ''Sitzungsberichte der Königlich Preußischen Akademie der Wissenschaften '' (1918) ** ''Der Energiesatz in der allgemeinen Relativitätstheorie'' * in: ''Sitzungsberichte der Königlich Preußischen Akademie der Wissenschaften '' (1919) ** '' Spielen Gravitationsfelder im Aufbau der materiellen Elementarteilchen eine wesentliche Rolle?'' ** '' Bemerkung über periodische Schwankungen der Mondlänge, welche bisher nach der Newtonschen Mechanik nicht erklärbar schienen'' * in: ''Naturwissenschaften, Band 7'' (1919) ** ''Prüfung der allgemeinen Relativitätstheorie'' * in: ''Sitzungsberichte der Königlich Preußischen Akademie der Wissenschaften '' (1920) ** ''Schallausbreitung in teilweise dissoziierten Gasen '' * ''Äther und Relativitätstheorie'', prednáška v Leidene (1920) * in: ''Sitzungsberichte der Königlich Preußischen Akademie der Wissenschaften '' (1921) ** ''Geometrie und Erfahrung '' ** '' Über eine naheliegende Ergänzung des Fundamentes der allgemeinen Relativitätstheorie'' * ''The meaning of relativity '', 4 prednášky v Princetone, 1921 (preložené z nemčiny) * in: ''Sitzungsberichte der Königlich Preußischen Akademie der Wissenschaften '' (1922) ** ''Über ein den Elementarprozess der Lichtemission betreffendes Experiment'' * in: ''Sitzungsberichte der Königlich Preußischen Akademie der Wissenschaften '' (1924 a 1925) ** '' Quantentheorie des einatomigen idealen Gases '' a mnohé ďalšie === Zobrané spisy === * H. A. Lorentz: ''Das Relativitätsprinzip, eine Sammlung von Abhandlungen'' ([[1913]]) – výber * Princeton University a Hebrew University of Jerusalem: ''Collected papers of Albert Einstein '' (asi 2017, zatiaľ 9 zväzkov) – všetky === Iné diela === * ''About Zionism: Speeches and Letters'' (preklad do angl. Sir Leon Simon) ([[1931]]) * ''Builders of the Universe'' ([[1932]]) * spolu so Sigmundom Freudom: ''Warum Krieg?'' (Why War?, preklad do angl. Stuart Gilbert) ([[1933]]) * spolu s Leopoldom Infeldom: ''The Evolution of Physics'' ([[1938]]) * ''The World As I See It'' (preklad do angl. Alan Harris) ([[1949]]) * ''Out of My Later years'' ([[1950]]) == Bibliografia == * Edmund Blair Bolles (2004). ''Einstein Defiant: Genius versus Genius in the Quantum Revolution.'' ISBN 0-309-08998-0 * Ronald W. Clark (1971). ''Einstein: The Life and Times''. ISBN 0-380-44123-3 * Abraham Pais (1982). ''Subtle is the Lord. The Science and the Life of Albert Einstein''. ISBN 0-19-520438-7 * John Stachel, ''Einstein's Miraculous year: Five Papers That Changed the Face of Physics'', Princeton University Press, 1998, ISBN 0-691-05938-1 * Peter D. Smith, ''Einstein (Life & Times Series)'', Haus Publishing Ltd, 2003, ISBN 1-904341-15-2 * Martinez, Alberto A. ''Physics World'', April 2004. [http://physicsweb.org/articles/world/17/4/2 "Arguing about Einstein's wife"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060108061728/http://physicsweb.org/articles/world/17/4/2 |date=2006-01-08 }} * [http://www.pugwash.org/publication/phs/phslist.htm The Origins of the Russell-Einstein Manifesto] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20061010130809/http://www.pugwash.org/publication/phs/phslist.htm |date=2006-10-10 }}, by Sandra Ionno Butcher, March 2005 * {{note|privatelives1}}{{note|privatelives2}}{{cite book|author=Roger Highfield, Paul Carter|title=The Private Lives of Albert Einstein|publisher=faber and faber, London, Boston|year=1993|ID=ISBN 0-571-17170-2 (US ed. ISBN 0-312-11047-2)}} * {{cite book|author=Clifford A. Pickover|title=Sex, Drugs, Einstein, and Elves: Sushi, Psychedelics, Parallel Universes, and the Quest for Transcendence (Discusses the final disposition of Einstein's brain, hair, and eyes as well as the importance of Einstein and his work in the shaping of science and culture) |publisher=Smart Publications|year=[[August]], [[2005]]|ID=ISBN 1-890572-17-9 }} * {{note|Mladosť}}{{cite book| author=Dord Krstić|title=Mileva&Albert Einstein|publisher=Didakta d.o.o. Radovljica|year=2004|ID=ISBN 961-6530-08-9}} == Referencie == {{reflist|2}} == Iné projekty == {{Projekt|s=Kategória:Albert Einstein|q=Albert Einstein|commonscat=Albert Einstein}}. == Externé odkazy == {{Portál|Fyzika||Astronómia}} *https://sciencecue.it/ruolo-kurt-godel-vita-albert-einstein/41560/ * S. Morgan Friedman, "[http://www.westegg.com/einstein/ Albert Einstein Online] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080903165108/http://www.westegg.com/einstein/ |date=2008-09-03 }}" * ''Zvukové úryvky známych výrokov: '' [http://www.time.com/time/time100/poc/audio/einstein2.ram Atómová energia] {{Webarchive|url=http://webarchive.loc.gov/all/20050415131730/http://www.time.com/time/time100/poc/audio/einstein2.ram |date=2005-04-15 }}, [http://www.time.com/time/time100/poc/audio/einstein3.ram Preteky v zbrojení] {{Webarchive|url=http://webarchive.loc.gov/all/20050415131729/http://www.time.com/time/time100/poc/audio/einstein3.ram |date=2005-04-15 }} (Z archívu časopisu Time) * [http://www-gap.dcs.st-and.ac.uk/~history/Mathematicians/Einstein.html MacTutorova história Einsteina] * [http://www.nobel.se/physics/laureates/1921/press.html Nobelova cena za fyziku v roku 1921]&nbsp;–&nbsp;[http://www.nobel.se/physics/laureates/1921/index.html Albert Einstein] * [http://www.muppetlabs.com/~breadbox/txt/al.html Teória relativity v krátkych slovách]{{Nedostupný zdroj|date=november 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [http://www.idsia.ch/~juergen/einstein.html Významné okamihy v Einsteinovom živote od Jürgena Schmidhubera] * [https://web.archive.org/web/20040810044240/http://foia.fbi.gov/foiaindex/einstein.htm FBI files]&nbsp;–&nbsp;vyšetrovanie ohľadne spolupráce s Komunistickou stranou. * [http://www.th.physik.uni-frankfurt.de/~jr/physpiceinfam.html Obrázky Einsteinovej rodiny] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051108205359/http://www.th.physik.uni-frankfurt.de/~jr/physpiceinfam.html |date=2005-11-08 }} * [http://www.pbs.org/wgbh/nova/einstein/ NOVA&nbsp;–&nbsp;Einstein] * [http://www.pbs.org/opb/einsteinswife/ Einsteinova žena] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150512054746/http://www.pbs.org/opb/einsteinswife/ |date=2015-05-12 }}: Mileva Maričová * [http://dir.salon.com/people/feature/2000/07/06/einstein/index.html Podvádzal Einstein?] * [http://www.alberteinstein.info/ Oficiálny online Einsteinov archív]&nbsp;–&nbsp;3&nbsp;000 dokumentov * [http://reference.allrefer.com/encyclopedia/E/Einstein-1.html Život Alberta Einsteina] * [http://www.albert-einstein.org/ Archív Alberta Einsteina] * [http://www.einstein.caltech.edu/ Projekt Einsteinových prác] * [http://zope.mpiwg-berlin.mpg.de/living_einstein žijúci Einstein na stránkach Planckovho fyzikálneho inštitútu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060114140956/http://zope.mpiwg-berlin.mpg.de/living_einstein |date=2006-01-14 }} * [http://www.aip.org/history/einstein/index.html Einstein na stránkach Amerického fyzikálneho inštitútu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051125123930/http://www.aip.org/history/einstein/index.html |date=2005-11-25 }} * [http://www.amnh.org/exhibitions/einstein/index.php Einstein v Americkom Múzeu prírodnej histórie] *https://sciencecue.it/ruolo-kurt-godel-vita-albert-einstein/41560/ * [http://gtalumni.org/StayInformed/magazine/sum98/einsrefr.html Einsteinova chladnička] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070310224750/http://gtalumni.org/StayInformed/magazine/sum98/einsrefr.html |date=2007-03-10 }} {{Nositelia Nobelovej ceny za fyziku 1901 – 1925}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Einstein, Albert}} [[Kategória:Albert Einstein| ]] [[Kategória:Nemeckí fyzici]] [[Kategória:Švajčiarski fyzici]] [[Kategória:Fyzici USA]] [[Kategória:Fyzici židovského pôvodu]] [[Kategória:Teoretickí fyzici]] [[Kategória:Nemeckí vynálezcovia]] [[Kategória:Švajčiarski vynálezcovia]] [[Kategória:Vynálezcovia USA]] [[Kategória:Nemeckí vedeckí spisovatelia]] [[Kategória:Vedeckí spisovatelia USA]] [[Kategória:Kozmológovia]] [[Kategória:Nemeckí filozofi]] [[Kategória:Filozofi USA]] [[Kategória:Švajčiarski filozofi]] [[Kategória:Filozofi židovského pôvodu]] [[Kategória:Filozofi 20. storočia]] [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za fyziku]] [[Kategória:Držitelia Copleyovej medaily]] [[Kategória:Držitelia Gold Medal of the Royal Astronomical Society]] [[Kategória:Držitelia Radu Pour le Mérite]] [[Kategória:Členovia Göttingenskej akadémie vied]] [[Kategória:Členovia Nemeckej akadémie prírodných vied Leopoldina]] [[Kategória:Členovia United States National Academy of Sciences]] [[Kategória:Zahraniční členovia Kráľovskej spoločnosti]] [[Kategória:Zahraniční členovia American Philosophical Society]] [[Kategória:Osobnosti na argentínskych poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na indických poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na izraelských poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na nemeckých poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na portugalských poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na rumunských poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na sovietskych poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na švajčiarskych poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na talianskych poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na poštových známkach USA]] [[Kategória:Absolventi Univerzity v Zürichu]] [[Kategória:Vyučujúci na Univerzite v Zürichu]] [[Kategória:Vyučujúci na Humboldt-Universität zu Berlin]] [[Kategória:Nemeckí socialisti]] [[Kategória:Socialisti USA]] [[Kategória:Agnostici]] [[Kategória:Pacifisti]] [[Kategória:Vegetariáni]] [[Kategória:Naturalizované osobnosti USA]] [[Kategória:Osobnosti z Ulmu]] ghniyi0safg0zrd0bq1bgekxtivvzws Pezinok 0 2692 8187825 8177385 2026-03-27T13:21:13Z ~2026-19072-84 290328 8187825 wikitext text/x-wiki {{pozri aj|Pezinok (okres)|11636 Pezinok}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Pezinok | Iné názvy =Matej Jendek | Obrázok | Koláž = {{Koláž | photo1a = Zamok Pezinok.jpg | photo2a = 107-510-1 mestske hradby Pezinok.JPG | photo2b = Radnica, Štefánikova 1, Pezinok, okres Pezinok 10.JPG | photo3a = Evanjelický a.v. kostol, Myslenická ul. 3195, Grinava (Pezinok), okres Pezinok 01.JPG | photo3b = Kostol Cajla.jpg | photo4a = CHODNÍK PRI PRIEHRADE - panoramio.jpg | position = center | size = 255 | foot_montage = Zhora zľava doprava: [[Pezinský zámok]], [[Mestské opevnenie (Pezinok)|mestské opevnenie]], [[Stará radnica (Pezinok)|Stará radnica]] a [[Evanjelický kostol (Pezinok)|Evanjelický kostol]], [[Grinava]], [[Cajla|cajlanský]] kostol, [[Kučišdorfská priehrada]] }} | Popis obrázku = | Znak = Coat of Arms of Pezinok.svg | Vlajka = Flag of Pezinok, Slovakia.svg | Kraj = Bratislavský | Okres = Pezinok | Región = [[Malokarpatská vinohradnícka oblasť|Malokarpatský]] | Časti = [[Grinava]], [[Cajla]] | Rieka = [[Blatina (vodný tok v Malých Karpatoch)|Saulak]] | Rieka 1 = Limbašský potok | Zemepisná šírka = 48.291944 | Zemepisná dĺžka = 17.266111 | Nadmorská výška = 152 | Najvyšší bod = | Najvyšší bod výška = | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = 1208 | Starosta = [[Roman Mács]]<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 902 01, 902 03, 902 14... | Kód = 508179 | EČV = PK | Predvoľba = +421-33 | Adresa = [[Budova Mestského úradu (Pezinok)|Mestský úrad]]<br/>[[Radničné námestie (Pezinok)|Radničné námestie]] 7<br/>902 14 Pezinok | E-mail = informacie@msupezinok.sk | Telefón = 033 / 690 11 00 | Fax = 033 / 641 23 03 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.pezinok.sk | Commons = Pezinok | Pôvod názvu = | Poznámky = '''Demonym''': ''Pezinčan''<ref>{{SlovníkyJÚĽŠ|Pezinčan}}</ref><br/>''Pavúk'' (v minulosti hovorovo) |Počet obyvateľov = 24443 |Počet obyvateľov k = 2023-12-31 |Počet obyvateľov ref = <ref name="demografia"/> }} '''Pezinok''' (v [[Pezinčina|miestnom nárečí]] ''Pezinek'', {{v jazyku|deu|''Bösing''}}, {{V jazyku|hun|''Bazin''}}, {{V jazyku|lat|''Bazinium''}})<ref name="vývoj-názvu">{{Citácia knihy | priezvisko = Majtán | meno = Milan | titul = Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997) | miesto = Bratislava | rok = 1998 | jazyk = slovenský }}</ref> je [[okresné mesto]] na juhozápade [[Slovensko|Slovenska]] v [[Bratislavský kraj|Bratislavskom kraji]]. == Geografia == Leží asi 22 kilometrov severovýchodne od [[Bratislava|Bratislavy]]. Trochu ďalej severovýchodne od neho leží [[Trnava]]. Najbližšie susedné obce sú (v zátvorke je uvedený približný geografický smer vzhľadom na Pezinok): *[[Svätý Jur]] (Z) *[[Modra]] (SV) * [[Limbach]] (Z) – je z Pezinka dobre viditeľný, keďže leží na svahu [[Malé Karpaty|Malých Karpát]] * [[Vinosady]] (SV) medzi Modrou a Pezinkom * [[Viničné]] (J) * [[Šenkvice]] (V) Cez Pezinok tečie [[Blatina (vodný tok v Malých Karpatoch)|Blatina]], miestnymi odnepamäti nazývaná ako potok „Saulak“ alebo „Cajloch“. Podľa prvého ľudového názvu je pomenovaná aj ulica – Saulaková. Limbašský potok tečie cez historickú mestskú časť Grinava (vo všetkých starších dokumentoch až do konca 20. storočia sa uvádza ''Rakový potok'' a nie je známy žiaden záväzný právny dokument, v ktorom by bol tento názov zmenený, starousadlíci používajú názov Rakový potok). '''Klíma''' Priemerná teplota v januári (najchladnejší mesiac) je -0,5°C (1990 – 2010) a v júli (najteplejší mesiac) je 21,5°C (1991 – 2010). == Dejiny == Územie, na ktorom sa dnes rozkladá mesto Pezinok, sa v písomných materiáloch prvýkrát spomína v listine z roku [[1208]] ako „terra Bozin“. Najstaršie dejiny Pezinka sú úzko prepojené s dejinami šľachtického rodu grófov zo Svätého Jura<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=www.mestskemuzeumpk.sk|url=https://www.mestskemuzeumpk.sk/|vydavateľ=www.mestskemuzeumpk.sk|dátum prístupu=2023-02-11}}</ref>, jedného z najvýznamnejších a najbohatších rodov stredovekého Uhorska. Nitriansky župan Tomáš, príslušník starého slovanského rodu Poznanovcov, dostal v roku 1208 od uhorského kráľa Ondreja II. majetok Pezinok (terra Bozen). Jeho syn Sebeš získal o rok neskôr Svätý Jur. Po Tomášovej smrti si jeho synovia Alexander a Sebeš rozdelili dedičstvo. Alexander zdedil Pezinok<ref name=":0" /> a stal sa zakladateľom pezinskej vetvy, Sebeš stál pri zrode svätojurskej vetvy. V priebehu 14. storočia sa Pezinok v rukách grófov premenil z pomerne veľkej dediny na mestečko'''.''' Grófi podporovali hospodárske aktivity svojich poddaných orientované predovšetkým na vinohradníctvo<ref name=":0" />. Vývoj pozitívne ovplyvnili nemeckí osadníci, ktorí sa tu usadili ešte v druhej polovici 13. storoči a následne aj v priebehu 14. storočia. V novom domove sa venovali poľnohospodárstvu, rozvíjali remeslá. Logickým vyústením, ako aj novou vzpruhou hospodárskeho vývoja bolo zaistenie trhových výsad pred rokom 1376. Vďaka podpore grófov Pezinok rástol - rástol počet obyvateľov a rast našiel odraz aj v urbanizácii lokality. V nasledujúcich storočiach sa mesto postupne zmenilo z banskej osady na vinohradnícke mestečko po druhej vlne nemeckej kolonizácie na začiatku 16. storočia. Snaha mešťanov a obyvateľov Pezinka o získanie práv slobodného kráľovského mesta vyvrcholila [[14. jún]]a [[1647]], keď cisár [[Ferdinand III. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand III.]] udelil Pezinku tieto privilégiá. V 17. – 18. storočí zažíval Pezinok svoj najväčší rozkvet a patril medzi najbohatšie mestá [[Uhorsko|Uhorska]]. Jeho sláva a bohatstvo bolo založené na produkcii kvalitných vín. Nachádzal sa tu tiež [[Mestský pivovar (Pezinok)|mestský pivovar]]. V 19. storočí začalo postupné spriemyselňovanie mesta; bola tu založená prvá továreň na výrobu [[kyselina sírová|kyseliny sírovej]] v Uhorsku, továreň na výrobu ihiel a takisto veľká tehelňa. Dočasnú konjunktúru v 19. storočí spôsobilo predovšetkým obnovenie ťažby zlata v chotári Pezinka a zavedenie železnice, čím sa Pezinok stal najdôležitejším mestom [[Malokarpatská vinohradnícka oblasť|Malokarpatskej vinohradníckej oblasti]]. Prvá polovica 20. storočia predstavovala úpadok mesta. V tomto čase nebolo v Pezinku väčšieho priemyselného podniku, čo zároveň s poklesom vinohradníckej produkcie spôsobilo masívne vysťahovalectvo do [[Spojené štáty americké|Ameriky]]. Postupné zlepšenie sa začalo až po skončení [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Jednou z príčin úpadku bol aj fakt, že administratívnym centrom regiónu (okresu) sa nelogicky stalo susedné mestečko Modra. Dnes je Pezinok moderným mestom s vybudovaným priemyslom (najmä strojárska, tehliarska a stavebná výroba), kvalitnou vinohradníckou a vinárskou produkciou, rozvinutým obchodom a zaujímavými historickými pamiatkami. Za posledných 10 rokov sa v Pezinku veľa postavilo a zrekonštruovalo. Je tu niekoľko supermarketov, [[hypermarket]], reštaurácie a pizzérie, zopár hostincov – z ktorých najznámejší je tzv. Bermudský trojuholník: Lipár (dnes už neexistujúci), Benda, Koníček, niekoľko diskoték a [[Pezinské kultúrne centrum|Dom kultúry]]. Vznikajú nové obytné zóny zamerané na individuálnu aj hromadnú bytovú výstavbu. == Pamiatky == Pre mesto je charakteristické historické centrum s typickými meštianskymi domami, ulicami v pravidelnom sieťovom pôdoryse a zvyškami pôvodných hradieb. K najvýznamnejším kultúrnohistorickým pamiatkam patrí [[Pezinský zámok]] z 13. storočia s priľahlým [[Zámocký park v Pezinku|Zámockým parkom]], štyri historicky aj architektonicky cenné kostoly a [[renesancia|renesančná]] [[Stará radnica (Pezinok)|Stará radnica]]. * [[Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Pezinok)|Kostol Nanebovzatia Panny Márie]] z roku [[1280]] * [[Kostol Premenenia Pána (Pezinok)|Kostol Premenenia Pána]] z roku [[1659]] * [[Kostol Najsvätejšej Trojice (Pezinok)|Kostol Najsvätejšej Trojice]] z roku [[1730]] * [[Kaplnka svätej Rozálie (Pezinok)|Kaplnka svätej Rozálie]] z roku [[1730]] * Kostol Povýšenia svätého Kríža z [[18. storočie|18. storočia]] * Kostol svätého Žigmunda zo [[14. storočie|14. storočia]] * [[Evanjelický kostol (Pezinok)|Evanjelický kostol augsburského vyznania]] z roku [[1783]] * Evanjelický kostol augsburského vyznania v [[Grinava|Grinave]] z roku [[1926]] * [[Mestské opevnenie (Pezinok)|Mestské opevnenie]] == Doložené historické názvy == Doložené sú tieto historické názvy:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pezinok - História - Okres Pezinok - E-OBCE.sk|url=https://www.e-obce.sk/obec/pezinok/2-historia.html|vydavateľ=www.e-obce.sk|dátum prístupu=2021-01-27}}{{Nedostupný zdroj|date=september 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Etymológie: Pôvod názvu mesta Pezinok|url=http://ladislavbarabas.blogspot.com/2015/10/povod-nazvu-mesta-pezinok.html|dátum vydania=utorok 6. októbra 2015|dátum prístupu=2021-01-27|meno=Ladislav|priezvisko=Barabás|vydavateľ=ladislavbarabas.blogspot.com}}</ref> * [[1208]], [[1216]], [[1245]], [[1313]], [[1334]]: ''Bozen'' * [[1231]]/[[1397]], [[1295]], [[1325]], [[1334]], [[1335]], [[1340]]: ''Bozyn'' * [[1295]]: ''Bozun'', ''Bozinium'', ''Bozin'' * [[1318]]: ''Pösing'' * [[1327]]: ''Bwzyn'' * [[1330]]: ''Bezyn'' * [[1387]]: ''Bazyn'' * [[1399]]: ''Bozen'', ''Bozni'', ''Bossen'' * [[1437]]: ''Pezink'' * [[1442]]: ''z Pezinka'' * [[1459]]: ''z Pezinku'' * [[1463]]: ''s Pesinka'' * [[1634]]: ''Bazin'' * [[1773]]: ''Pesinek'' * [[1786]]: ''Pezinek'' * [[1920]]: Pezinok == Starosta == Toto je zoznam doložených [[Starosta|starostov]] (richtárov alebo mešťanostov), predsedov MNV, dekana a primátorov Pezinka:<ref>GAHÉR, Daniel. Zemepanské mestečká Svätý Jur a Pezinok v stredoveku. In: ''Historica''. 2012, roč. 3, č. 1.</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny Pezinka|miesto=Bratislava|vydavateľ=Obzor|rok=1982}}</ref> * 1515 – 1516: Pavol Habel a Tomáš Schuster * 1516 – 1535: Tomáš Schuster * 1535 – ?: Mikuláš Schmidt * 1918 – 1920: Otakar Jamnický * 1920 – 1927: [[Ludwig Korinek]] * 1928 – 1930: [[Raquel May]] * [[40. roky 20. storočia]]: Vendelín Krištúfek * 1956 – 1985: [[Štefan Lovič]] * 1985 – 2002: [[Ivan Pessel]] * 2002 – 2018: [[Oliver Solga]] * 2018 – 2022: [[Igor Hianik]] * 2022 – súčasnosť: [[Roman Mács]] == Časti mesta == * [[Grinava|Historická časť Grinava]] * Centrum * [[Cajla|Historická časť Cajla]] * Sídliská: ** [[Sídlisko Sever (Pezinok)|Sever]] I, II, III ** [[Sídlisko Juh (Pezinok)|Juh]] ** [[Muškát (Pezinok)|Muškát]] I, II, III ** [[Sídlisko Starý dvor|Starý dvor]] ** [[Sahara (Pezinok)|Sahara]] ** Záhradná (pôvodne ''sídlisko Stred'') ** [[Za hradbami]] a [[Ulica 1. mája (Pezinok)|1. mája]] (pôvodne ''[[Sídlisko Stred II. (Pezinok)|sídlisko Stred II.]]'') ** Moyzesova (pôvodne ''Prednádražie'') * [[Čikošňa]] * [[Panholec]] * [[Glejovka (Pezinok)|Glejovka]] * Turie brehy * [[Unigal (Pezinok)|Unigal]] * [[Talihov dvor]] * Rekreačné oblasti: ** [[Kučišdorfská dolina]] ** [[Stupy (Pezinok)|Stupy]] ** [[Pezinská Baba]] ** Leitne ** Slnečné údolie ** [[Reisinger (Pezinok)|Reisinger]] == Obyvateľstvo == K 31. decembru 2023 žilo v Pezinku 24 443 obyvateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Demografia | url = https://www.pezinok.sk/stranka/demografia | vydavateľ = Pezinok | dátum prístupu = 2025-01-06 | jazyk = sk | priezvisko = }}</ref> === Etnické zloženie obyvateľstva === {|class="wikitable sortable" ! Národ ! Počet |- | [[Slováci]] | 96,51 % |- | [[Česi]] | 1,21 % |- | [[Maďari]] | 0,52 % |- | [[Nemci]] | 0,10 % |- | [[Ukrajinci]] | 0,08 % |- | [[Rusíni]] | 0.07 % |- | [[Rómovia]] | 0,01 % |- | iní | |} === Náboženské zloženie obyvateľstva === {|class="wikitable sortable" ! Náboženstvo ! Počet |- | [[Latinská cirkev|rímski katolíci]] | 64,83 % |- | bez vyznania | 21,02 % |- | [[evanjelici]] a.v. | 8,22 % |- | [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|grécki katolíci]] | 0,38 % |- | [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|pravoslávni]] | 0,23 % |- | iní | |} === Najpočetnejšie priezviská mesta (údaje z marca 2001) === K 31. decembru 2000 žilo v meste 21 865 obyvateľov, z toho najpočetnejšími priezviskami mesta Pezinok boli:<ref name=demografia>{{Citácia periodika|titul=Najviac je Krasňanských|periodikum=Pezinčan|odkaz na periodikum=Pezinčan (noviny)|vydavateľ=Mesto Pezinok|miesto=Pezinok|dátum=marec 2003|issn=1338-1857|url=http://pezincan.pezinok.sk/index.php?yggid=articles&cat=2001-3|dátum prístupu=2025-01-06|url archívu=https://web.archive.org/web/20201031152256/http://pezincan.pezinok.sk/index.php?yggid=articles&cat=2001-3|dátum archivácie=2020-10-31}}</ref> * [[Krasňanský|Krasňanskí]] (137 obyvateľov) * [[Guštafík]]ovci (134 obyvateľov) * [[Horváth (priezvisko)|Horváthovci]] (118 obyvateľov) * [[Demovič]]ovci (116 obyvateľov) * [[Klamo]]vci (103 obyvateľov) * [[Hanúsek (priezvisko)|Hanúskovci]] (102 obyvateľov) * [[Slimák (priezvisko)|Slimákovci]] (101 obyvateľov) * [[Slezák]]ovci (96 obyvateľov) * [[Čech (priezvisko)|Čechovci]] (94 obyvateľov) == Zaujímavosti == V Pezinku sa produkuje dobré [[víno]]. Je to najmä priaznivou klímou a tiež aj dlhou tradíciou v spracovávaní. Značné percento obyvateľov rodinných domov má miesto zadnej záhradky aj malý, niekoľkoriadkový vinohrad. [[Súbor:Socha_slobody_Pezinok.jpg|náhľad|Model Sochy slobody v roku 2007]] V [[90. roky 20. storočia|deväťdesiatych rokoch minulého storočia]] bola mafiánom [[Peter Steinhübel|Petrom Steinhübelom]] postavená zmenšená napodobenina [[Socha slobody|Sochy slobody]] pred jeho vtedajším autoservisom. Peter Steinhübel bol v roku 1999 zastrelený, ale napodobenina ostala na svojom mieste až dodnes. Napodobenina je na rozdiel od originálu vysoká len približne 4 metre a je [[slonovina|slonovinovej]] farby.<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=https://www.dnes24.sk/kuriozita-dna-napodobenina-slavnej-sochy-slobody-stoji-aj-na-slovensku-261320|titul=KURIOZITA DŇA: Napodobenina slávnej Sochy slobody stojí aj na Slovensku|vydavateľ=Dnes24.sk|dátum=24. január 2017|dátum prístupu=2019-2-20}}</ref> V septembri 2003 [[Cesta II. triedy 502 (Slovensko)|cestou II. triedy číslo 502]] ([[Myslenická ulica|Myslenickou]], [[Bratislavská ulica (Pezinok)|Bratislavskou]], [[Jesenského ulica (Pezinok)|Jesenského]], [[Moyzesova ulica (Pezinok)|Moyzesovou]], Kalinčiakovou a [[Senecká ulica (Pezinok)|Seneckou ulicou]]) prechádzala pápežská kolóna s pápežom [[Ján Pavol II.|Jánom Pavlom II.]]<ref>''[https://www.youtube.com/watch?v=Vf7ZWdLvFC4?si=bj5Y2AfSfINduUft Týždeň]'', [[TV Pezinok]], september 2003</ref> Dňa [[11. jún]]a [[2005]] bol v Pezinku údajne upečený najväčší [[krčah]] na svete. Vysoký bol 110 cm. ==Kultúra == Pezinok je kultúrna metropola (nielen) regiónu. Silnú tradíciu tu má divadlo - [[PRD]] (Pezinské rozprávkové divadlo). Vždy tu bolo niekoľko kapiel. Najlepšie sú [[Krtinec]], [[Karpatskí pastieri]], [[Brajgel]]. Vznikla tu aj rapová skupina Nerieš. Každý rok sa tu konával divadelný festival [[Cibulák]], ktorý už bohužiaľ nefunguje. Od roku 2003 pribudol aj festival amatérskych filmov [[PAFF]] a od roku 2014 aj pivný festival [[Pezinok Pije Pivo]]. Aj keď je [[basketbal]] šport, v Pezinku znamená viac, je to tu i napriek rozpadu mužstva BK Slovakofarma súčasť životného štýlu. Tiež možno povedať, že Pezinok má azda najviac skateboardistov na obyvateľa na Slovensku. Toto je ale skutočne len povrchný náhľad na bohatosť a pestrosť miestnej scény. ===Kultúrne podujatia=== * [[Pezinské vinobranie]] * [[Medzinárodný festival chrámovej hudby - AD UNA CORDA]] * [[Pezinský permoník]] * [[Pezinský amatérsky filmový festival|PAFF]] * [[Pezinok Pije Pivo]] * [[Keramické trhy]] * [[Víno a levanduľa]] * Pezinský strapec ==== Zaniknuté podujatia ==== * [[Atlantída (festival)|Atlantída]] * [[Cibulák]] * [[Dychovky v preši]] * Flamenco Verano – letná škola flamenca * Flamenconcentración – veľkonočné flamencové sústredenie * [[Festival Hodokvas|Hodokvas]] * [[Koncert mladosti]] ===Médiá=== * [[TV Pezinok]] a noviny [[Pezinčan (noviny)|''Pezinčan'']] ===Kultúrne inštitúcie=== * [[Pezinské kultúrne centrum]] ** [[Amfiteáter Pezinok]] * [[Malokarpatské múzeum v Pezinku]] * [[Mestské múzeum v Pezinku]] * [[Malokarpatská knižnica v Pezinku]] == Šport == Mesto Pezinok má bohatú športovú tradíciu a rozvoj športu. V Pezinku je činných viac ako 30 športových klubov, spolkov a zväzov, v ktorých je organizovaných vyše 2 000 občanov mesta. Vytvárajú podmienky nielen pre rekreačné športovanie, ale mnohé z nich vychovali slovenských reprezentantov, či sú zapojené do celoslovenských vrcholných súťaží, resp. medzinárodných líg. K najúspešnejším športom v Pezinku patria mužský [[basketbal]], ženský [[volejbal]], [[karate]], [[džudo]], [[armwrestling]], [[orientačný beh]] a iné. Pezinok je domovom [[Svatava Špániková|Svatavy Špánikovej]] - majsterky sveta v [[kickbox]]e (semikontakt), juniorského majstra Európy v džude Milana Randla, viacnásobných majstrov Slovenska v basketbale, volejbale, armwrestlingu, orientačnom behu a najlepšieho slovenského horského cyklistu a majstra Európy v zjazde na horskom bicykli [[Filip Polc|Filipa Polca]]. Pezinok je aj lákadlom motorizmu - každoročné preteky do vrchu na Pezinskej Babe patria k najobľúbenejším pretekom celého seriálu. V roku 2003 mesto Pezinok prvýkrát zorganizovalo cyklomaratón s dĺžkou 200 km do partnerských miest, ktorý sa stretol s pozitívnym ohlasom a tak sa cyklomaratón so zmenenou trasou zopakoval i v nasledujúcich rokoch. Amatérskym i rekreačným športovcom sú k dispozícii mnohé športoviská, 6 značkovaných turistických trás, 9 náučných chodníkov a pre zimné športy lyžiarsky areál na Babe s možnosťou umelého zasnežovania. V roku 2010 sa tu znova rozbehla hokejbalová liga v ktorej je 7 tímov. Hádam aj blízkosť obce [[Šenkvice]] s jej známou motokrosovou dráhou sa dlhodobo podpísala pod neustály nárast záujmu o moto- aj cyklokros, pričom oba sú v Pezinku silno zastúpené, s rastúcou tendenciou. Niektoré pezinské športové kluby: * [[Orientačný beh]] - TJ Sokol Pezinok * [[Basketbal]] - mužský AB Cosmetics Pezinok * [[Volejbal]] - ženský - [[VTC Pezinok]] * [[Softbal]] - ženský/mužský - [[MaSK Pezinok]] * [[Futbal]] - mužský - [[PŠC Pezinok]] * [[Futbalgolf]]/[[FootGolf]] - 1. Slovenský futbalgolfový a footgolfový klub CARPATHIANS SLOVAKIA * [[Judo]] - 1.JCP * [[Hokejbal]] - Carpathians Pezinok, Vitamíny A, Vitamíny B, Obri Grinava, Haliganda Pezinok, Bulldogs Pezinok, Draci Pezinok * [[Stolný tenis]] - STKPK * [[Flamenco]] - LUNARES - tanečný priestor * [[Ashtanga Vinyasa Yoga]] - LUNARES - tanečný priestor * [[Hokej]] - HK '18 Karpatský Sokol Viacero rokov bola v Pezinku amatérska Pezinská Minifutbalová Liga. Používala futbalové pravidlá FIFA s menšími obmenami: * Asfalt miesto trávnika * Hracia plocha a bránky mali parametre hádzanej Liga sa v roku 2004 z dôvodu neposkytnutia ihriska hádzanárskym klubom rozpadla. Príležitostne sa ešte konajú in-line hokej zápasy, nevykazujú však ligové parametre. V roku 2018 bol dostavaný a daný do prevádzky [[zimný štadión]] s názvom Aréna Pezinok. Nachádza sa pri [[Areál zdravia Rozálka|Areáli zdravia Rozálka]]. Zimný štadión ponúka celoročné verejné korčuľovanie na [[ľad]]ovej ploche, ale aj možnosť usporiadania súkromných akcií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.arenapezinok.sk/ |dátum prístupu=2019-02-20 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190221112026/https://www.arenapezinok.sk/ |dátum archivácie=2019-02-21 }}</ref> == Vzdelanie == V meste sa nachádza 1 základná škola s materskou školou, 3 [[základná škola|základné školy]] (do roku 2007 boli 4) a tri [[stredná škola|stredné školy]]. * Základná škola s materskou školou Orešie (v [[Grinava|Grinave]]) * [[Základná škola (Pezinok, Fándlyho 11)|Základná škola na Fándlyho ulici]] * [[Základná škola (Pezinok, Kupeckého 74)|Základná škola Jána Kupeckého]] * [[Základná škola (Pezinok, Na bielenisku 2)|Základná škola Na bielenisku]] * [[Obchodná akadémia (Pezinok, Myslenická 1)|Obchodná akadémia na Myslenickej ulici]] * [[Stredná odborná škola (Pezinok)|Stredná odborná škola na Myslenickej ulici]] (v minulosti na [[Komenského ulica (Pezinok)|Komenského ulici]]) * [[Stredná odborná škola Policajného zboru (Pezinok)|Stredná odborná škola Policajného zboru]] * Gymnázium na Seneckej ulici 2 ==== Zaniknuté školy ==== * Základná škola na Holubyho ulici (do roku 2007) * [[Cirkevná základná škola Narnia]] (do roku 2025, v súčasnosti sa nachádza v [[Čierna Voda|Čiernej Vode]]) === Materské školy === [[Súbor:MŠ Bystrická PK.png|náhľad|Hlavná budova a kuchyňa materskej školy na Bystrickej ulici 1 v roku 2023]] V Pezinku sa nachádza šesť materských škôl:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Školy a vzdelávacie inštitúcie - Registre {{!}} Portál mesta Pezinok | url = https://www.pezinok.sk/registre?RegisterType=skoly-a-vzdelavacie-institucie&page=1 | vydavateľ = Pezinok | dátum prístupu = 2024-02-07 | jazyk = sk | priezvisko = }}</ref> * Materská škola na Bystrickej ulici 1 * Materská škola na ulici gen. Pekníka 2 (s elokovanými pracoviskami na Na bielenisku 2 a Cajlanská 7) * Materská škola na Svätoplukovej ulici 51 * Materská škola na Vajanského ulici 16 * Materská škola na Za hradbami 1 (s elokovanými pracoviskami na Za hradbami 2 a Holubyho 49) * Materská škola na Záhradnej ulici 34 [[Súbor:Bystricka Pezinok.jpg|náhľad|Hlavná budova materskej školy na Bystrickej ulici 1 v roku 2003]] ==== Materská škola na Bystrickej ulici 1 ==== Materská škola Bystrická 1<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Materská škola|url=https://poi.oma.sk/n6210198134|vydavateľ=poi.oma.sk|dátum prístupu=2022-10-01|jazyk=sk|priezvisko=OMA.sk}}</ref> (skrátene MŠ Bystrická) je jednou zo šiestich mestských [[Materská škola|materských škôl]]<ref name="tvpezinok">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Na návšteve v MŠ Bystrická | url = https://www.tvpezinok.sk/2019/na-navsteve-v-ms-bystricka/ | dátum prístupu = 2022-09-30 | jazyk = sk-SK | dátum vydania = 2019-02-20 | vydavateľ = [[TV Pezinok]]}}</ref> v Pezinku, ktorá sa nachádza na [[Sídlisko Juh (Pezinok)|sídlisku Juh]]. Pozostáva z troch budov a šiestich tried.<ref name="tvpezinok"/> Je určená pre deti od 3 do 6 rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Materská škola Bystrická Pezinok v Pezinku|url=http://www.pezinok.iden.sk/zoznam/materska-skola-bystricka-pezinok/|vydavateľ=pezinok.iden.sk|dátum prístupu=2022-09-30|jazyk=sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20220930181311/http://www.pezinok.iden.sk/zoznam/materska-skola-bystricka-pezinok/|dátum archivácie=2022-09-30}}</ref> Riaditeľkou materskej školy je [[Magister (akademická hodnosť)|Mgr.]] Andrea Hajíčková.<ref name="tvpezinok"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Materská škola, Bystrická 1, Pezinok | url = http://www.zoznamskol.eu/skola/1107-materska-skola-bystricka-1-pezinok/ | vydavateľ = www.zoznamskol.eu | dátum prístupu = 2024-01-22}}</ref> Plány na výstavbu materskej školy boli vypracované už v roku 1974 a po vybudovaní v [[päťročný plán|päťročnici]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SÍDLISKO JUH, STARÝ DVOR A OKOLIE | url = https://www.archivtvpezinok.sk/video/sidlisko-juh-stary-dvor-okolie | vydavateľ = [[TV Pezinok]] | dátum prístupu = 2024-01-20 | jazyk = sk | dátum vydania = 2015-11-10}}</ref> 1976 až 1980 bola jej kapacita 90 detí.<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny Pezinka|vydavateľ=Obzor|rok=1982|strany=163–166}}</ref> V novembri 2012 v materskej škole pribudli dve nové triedy pre 40 detí, ktoré vznikli z pôvodných terasovitých priestorov na prvom a druhom poschodí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ZAČALI REKONŠTRUKCIE MŠ | url = https://www.archivtvpezinok.sk/aktuality/zacali-rekonstrukcie-ms | vydavateľ = [[TV Pezinok]] | dátum prístupu = 2024-01-20 | jazyk = sk | dátum vydania = 2012-10-30}}</ref> Počas [[Voľby na Slovensku|volieb]] sa v priestoroch nachádza volebná miestnosť<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Volebné miestnosti Pezinok - Parlamentné voľby 2023 - Voľby SME | url = https://volby.sme.sk/parlamentne-volby/2023/volebne-miestnosti/pezinok | vydavateľ = volby.sme.sk | dátum prístupu = 2024-01-20 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref> 17. okrsku obvodu číslo 4.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Volebné obvody | url = https://www.pezinok.sk/?yggid=671 | vydavateľ = www.pezinok.sk | dátum prístupu = 2024-01-20 | jazyk = sk-SK | meno = | priezvisko = }}</ref> == Osobnosti mesta == * [[Ján Kupecký]] (* [[1667]] – † [[1740]]), uhorský barokový maliar - portrétista českého pôvodu * [[Ján Baptista Najmar]] (* [[1696]] – † [[1766]]), historik, geograf, rímskokatolícky kňaz a náboženský spisovateľ * [[Franz Samuel Stromszky]] (* [[1792]] – † [[1861]]), evanjelický pastor a superintendent * [[František Meissl]] (* [[1837]] – † [[1934]]), slovenský maliar, lekárnik, riaditeľ sporiteľne a hasič rakúskeho pôvodu * [[Katarína Franklová]] (* [[1852]] – † [[1918]]), divadelná herečka * [[Richard Réti]] (* [[1889]] – † [[1929]]), rakúsko-uhorský, neskôr československý šachový veľmajster a jeden z najvýznamnejších šachových teoretikov 20. storočia * [[Vendelín Krištúfek]] (* [[1891]] – † [[1974]]), kňaz * [[Ondrej Šteberl]] (* [[1897]] – † [[1977]]), insitný maliar a poštový doručovateľ * [[Karol Pekník]] (* [[1900]] – † [[1944]]), generál a účastník protifašistického odboja * [[Ľudovít Rajter]] (* [[1906]] – † [[2000]]), hudobný skladateľ a dirigent * [[Eugen Suchoň]] (* [[1908]] – † [[1993]]), hudobný skladateľ * [[Fridrich Moravčík]] (* [[1916]] – † [[1993]]), akademický maliar, pedagóg a publicista * [[Štefan Sandtner]] (* [[1916]] – † [[2006]]), básnik katolíckej moderny, katolícky kňaz, [[Saleziáni Don Bosca|salezián]] * [[Rudolf Somík]] (* [[1919]] – † [[2014]]), spevák a saxofonista * [[Pavel Pukančík]] (* [[1920]] – † [[1992]]), letec [[Royal Air Force]] * [[Jozef Baláž (grafik)|Jozef Baláž]] (* [[1923]] – † [[2006]]), výtvarník, maliar, ilustrátor, tvorca poštových známok, grafik * [[Jozef Hanúsek]] (* [[1927]] – † [[1971]]), herec * [[Dušan Slobodník]] (* [[1927]] – † [[2001]]), spisovateľ, literárny vedec, prekladateľ a politik * [[Jaroslav Knil]] (* [[1929]] – † [[2012]]), maliar * [[Ján Štohl]] (* [[1932]] – † [[1993]]), astronóm * [[František Srna]] (* [[1932]] – † [[1973]]), motocyklový pretekár * [[Emil Venkov]] (* [[1937]] – † [[2017]]), akademický sochár a výtvarník * [[Milan Mlsna]] (* [[1937]] – † [[1992]]), herec, ľudový rozprávač, redaktor a režisér * [[Štefan Prokop]] (* [[1941]] – † [[1987]]), akademický sochár * [[Juraj Bindzár]] (* [[1943]]), divadelný, televízny a filmový [[režisér]] a scenárista * [[Ivan Pessel]] (* [[1946]] – † [[2005]]), bývalý primátor mesta Pezinok, komunálny politik a vysokoškolský pedagóg * [[Ján Štrba]] (* [[1952]]), fotograf * [[Oliver Solga]] (* [[1954]]), komunálny politik, historik a bývalý primátor mesta Pezinok * [[Pavol Boriš]] (* [[1954]]), malovýrobca vína a spisovateľ * [[Ľubomír Janečka]] (* [[1956]]), [[someliér]], fotograf a vinár * [[Vladimír Raždík]], výrobca keramiky, člen Cechu slovenských keramikárov a posledný predseda [[Atlas klub|Atlas klubu]] * [[Katarína Aulitisová]] (* [[1964]]), slovenská bábkoherečka a vysokoškolská pedagogička * [[Lajo Slimák]] (* [[1964]] – † [[2024]]), publicista, divadelník, hudobník, organizátor kultúrneho diania, humorista, básnik a kreatívec * [[Roman Féder]] (* [[1966]]), hudobník, herec, humorista a spevák * [[Jiří Vitáloš]] (* [[1968]]), slovenský scénograf českého pôvodu * [[Eduard Chmelár]] (* [[1971]]), rektor Akadémie médií, [[historik]] a publicista * [[Zuzana Čaputová]] (* [[1973]]), 5. [[Prezident Slovenskej republiky|prezidentka Slovenskej republiky]], advokátka, občianska aktivistka a politička * [[Peter Wittgrúber]] (* [[1974]] – † [[2025]]), historik, mestský kronikár a poslanec * [[Rudolf Pepucha]] (* [[1975]]), [[hudobný skladateľ]] a režisér * [[Miroslav Holzmann]] (* [[1976]]), manažér a spevák * [[Filip Polc]] (* [[1982]]), slovenský reprezentant v horskej cyklistike v zjazdových disciplínach * [[Igor Hianik]] (* [[1984]]), bývalý primátor mesta Pezinok, architekt a urbanista * [[Bekim Aziri]] (* [[1988]]), [[rap]]er, stand-up komik a bývalý profesionálny cyklista * [[Juraj Hanulík (politik)|Juraj Hanulík]] (* [[1993]]), [[režisér]], [[klavír|klavirista]] a komunálny politik == Partnerské mestá == * {{Flagicon|Slovinsko}} [[Izola]], [[Slovinsko]] * {{Flagicon|Česko}} [[Mladá Boleslav]], [[Česko]] * {{Flagicon|Česko}} [[Kyjov (okres Hodonín)|Kyjov]], [[Česko]] * {{Flagicon|Maďarsko}} [[Mosonmagyaróvár]], [[Maďarsko]] * {{Flagicon|Rakúsko}} [[Neusiedl am See]], [[Rakúsko]] == Galéria == <gallery> Image:Bazini-kastelycivertanlegi1.jpg Image:Bazini-kastelycivertanlegi2.jpg </gallery> == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Mestská hromadná doprava v Pezinku]] *[[Vinohradnícky náučný chodník]] * [[Pažiť (Pezinok)]] * [[Povesť o babe flečnerke]] * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Pezinku]] * [[Zoznam nákupných centier a parkov v Pezinku]] * [[Zoznam ulíc v Pezinku]] * [[Zoznam vinohradníckych honov v Pezinku]] * [[Zrážka vlakov v Pezinku]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Pezinok}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} * [http://www.apsida.sk/c/2375/pezinok-myslenice www.apsida.sk - profil Kostola sv. Žigmunda] * [https://www.mestskemuzeumpk.sk/ Mestské múzeum] * [https://www.muzeumpezinok.sk/ Malokarpatské múzem] {{Obce okresu Pezinok}} [[Kategória:Pezinok| ]] [[Kategória:Okres Pezinok]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] [[Kategória:Banské sídla na Slovensku]] h9ahhmjgc21jq529z77098ogtcba4kr 8187951 8187825 2026-03-27T16:46:48Z ~2026-18844-01 290214 Revízia [[Special:Diff/8187825|8187825]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-19072-84|~2026-19072-84]] ([[User talk:~2026-19072-84|diskusia]]) bola vrátená 8187951 wikitext text/x-wiki {{pozri aj|Pezinok (okres)|11636 Pezinok}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Pezinok | Iné názvy = | Obrázok | Koláž = {{Koláž | photo1a = Zamok Pezinok.jpg | photo2a = 107-510-1 mestske hradby Pezinok.JPG | photo2b = Radnica, Štefánikova 1, Pezinok, okres Pezinok 10.JPG | photo3a = Evanjelický a.v. kostol, Myslenická ul. 3195, Grinava (Pezinok), okres Pezinok 01.JPG | photo3b = Kostol Cajla.jpg | photo4a = CHODNÍK PRI PRIEHRADE - panoramio.jpg | position = center | size = 255 | foot_montage = Zhora zľava doprava: [[Pezinský zámok]], [[Mestské opevnenie (Pezinok)|mestské opevnenie]], [[Stará radnica (Pezinok)|Stará radnica]] a [[Evanjelický kostol (Pezinok)|Evanjelický kostol]], [[Grinava]], [[Cajla|cajlanský]] kostol, [[Kučišdorfská priehrada]] }} | Popis obrázku = | Znak = Coat of Arms of Pezinok.svg | Vlajka = Flag of Pezinok, Slovakia.svg | Kraj = Bratislavský | Okres = Pezinok | Región = [[Malokarpatská vinohradnícka oblasť|Malokarpatský]] | Časti = [[Grinava]], [[Cajla]] | Rieka = [[Blatina (vodný tok v Malých Karpatoch)|Saulak]] | Rieka 1 = Limbašský potok | Zemepisná šírka = 48.291944 | Zemepisná dĺžka = 17.266111 | Nadmorská výška = 152 | Najvyšší bod = | Najvyšší bod výška = | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = 1208 | Starosta = [[Roman Mács]]<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 902 01, 902 03, 902 14... | Kód = 508179 | EČV = PK | Predvoľba = +421-33 | Adresa = [[Budova Mestského úradu (Pezinok)|Mestský úrad]]<br/>[[Radničné námestie (Pezinok)|Radničné námestie]] 7<br/>902 14 Pezinok | E-mail = informacie@msupezinok.sk | Telefón = 033 / 690 11 00 | Fax = 033 / 641 23 03 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.pezinok.sk | Commons = Pezinok | Pôvod názvu = | Poznámky = '''Demonym''': ''Pezinčan''<ref>{{SlovníkyJÚĽŠ|Pezinčan}}</ref><br/>''Pavúk'' (v minulosti hovorovo) |Počet obyvateľov = 24443 |Počet obyvateľov k = 2023-12-31 |Počet obyvateľov ref = <ref name="demografia"/> }} '''Pezinok''' (v [[Pezinčina|miestnom nárečí]] ''Pezinek'', {{v jazyku|deu|''Bösing''}}, {{V jazyku|hun|''Bazin''}}, {{V jazyku|lat|''Bazinium''}})<ref name="vývoj-názvu">{{Citácia knihy | priezvisko = Majtán | meno = Milan | titul = Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997) | miesto = Bratislava | rok = 1998 | jazyk = slovenský }}</ref> je [[okresné mesto]] na juhozápade [[Slovensko|Slovenska]] v [[Bratislavský kraj|Bratislavskom kraji]]. == Geografia == Leží asi 22 kilometrov severovýchodne od [[Bratislava|Bratislavy]]. Trochu ďalej severovýchodne od neho leží [[Trnava]]. Najbližšie susedné obce sú (v zátvorke je uvedený približný geografický smer vzhľadom na Pezinok): *[[Svätý Jur]] (Z) *[[Modra]] (SV) * [[Limbach]] (Z) – je z Pezinka dobre viditeľný, keďže leží na svahu [[Malé Karpaty|Malých Karpát]] * [[Vinosady]] (SV) medzi Modrou a Pezinkom * [[Viničné]] (J) * [[Šenkvice]] (V) Cez Pezinok tečie [[Blatina (vodný tok v Malých Karpatoch)|Blatina]], miestnymi odnepamäti nazývaná ako potok „Saulak“ alebo „Cajloch“. Podľa prvého ľudového názvu je pomenovaná aj ulica – Saulaková. Limbašský potok tečie cez historickú mestskú časť Grinava (vo všetkých starších dokumentoch až do konca 20. storočia sa uvádza ''Rakový potok'' a nie je známy žiaden záväzný právny dokument, v ktorom by bol tento názov zmenený, starousadlíci používajú názov Rakový potok). '''Klíma''' Priemerná teplota v januári (najchladnejší mesiac) je -0,5°C (1990 – 2010) a v júli (najteplejší mesiac) je 21,5°C (1991 – 2010). == Dejiny == Územie, na ktorom sa dnes rozkladá mesto Pezinok, sa v písomných materiáloch prvýkrát spomína v listine z roku [[1208]] ako „terra Bozin“. Najstaršie dejiny Pezinka sú úzko prepojené s dejinami šľachtického rodu grófov zo Svätého Jura<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=www.mestskemuzeumpk.sk|url=https://www.mestskemuzeumpk.sk/|vydavateľ=www.mestskemuzeumpk.sk|dátum prístupu=2023-02-11}}</ref>, jedného z najvýznamnejších a najbohatších rodov stredovekého Uhorska. Nitriansky župan Tomáš, príslušník starého slovanského rodu Poznanovcov, dostal v roku 1208 od uhorského kráľa Ondreja II. majetok Pezinok (terra Bozen). Jeho syn Sebeš získal o rok neskôr Svätý Jur. Po Tomášovej smrti si jeho synovia Alexander a Sebeš rozdelili dedičstvo. Alexander zdedil Pezinok<ref name=":0" /> a stal sa zakladateľom pezinskej vetvy, Sebeš stál pri zrode svätojurskej vetvy. V priebehu 14. storočia sa Pezinok v rukách grófov premenil z pomerne veľkej dediny na mestečko'''.''' Grófi podporovali hospodárske aktivity svojich poddaných orientované predovšetkým na vinohradníctvo<ref name=":0" />. Vývoj pozitívne ovplyvnili nemeckí osadníci, ktorí sa tu usadili ešte v druhej polovici 13. storoči a následne aj v priebehu 14. storočia. V novom domove sa venovali poľnohospodárstvu, rozvíjali remeslá. Logickým vyústením, ako aj novou vzpruhou hospodárskeho vývoja bolo zaistenie trhových výsad pred rokom 1376. Vďaka podpore grófov Pezinok rástol - rástol počet obyvateľov a rast našiel odraz aj v urbanizácii lokality. V nasledujúcich storočiach sa mesto postupne zmenilo z banskej osady na vinohradnícke mestečko po druhej vlne nemeckej kolonizácie na začiatku 16. storočia. Snaha mešťanov a obyvateľov Pezinka o získanie práv slobodného kráľovského mesta vyvrcholila [[14. jún]]a [[1647]], keď cisár [[Ferdinand III. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand III.]] udelil Pezinku tieto privilégiá. V 17. – 18. storočí zažíval Pezinok svoj najväčší rozkvet a patril medzi najbohatšie mestá [[Uhorsko|Uhorska]]. Jeho sláva a bohatstvo bolo založené na produkcii kvalitných vín. Nachádzal sa tu tiež [[Mestský pivovar (Pezinok)|mestský pivovar]]. V 19. storočí začalo postupné spriemyselňovanie mesta; bola tu založená prvá továreň na výrobu [[kyselina sírová|kyseliny sírovej]] v Uhorsku, továreň na výrobu ihiel a takisto veľká tehelňa. Dočasnú konjunktúru v 19. storočí spôsobilo predovšetkým obnovenie ťažby zlata v chotári Pezinka a zavedenie železnice, čím sa Pezinok stal najdôležitejším mestom [[Malokarpatská vinohradnícka oblasť|Malokarpatskej vinohradníckej oblasti]]. Prvá polovica 20. storočia predstavovala úpadok mesta. V tomto čase nebolo v Pezinku väčšieho priemyselného podniku, čo zároveň s poklesom vinohradníckej produkcie spôsobilo masívne vysťahovalectvo do [[Spojené štáty americké|Ameriky]]. Postupné zlepšenie sa začalo až po skončení [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Jednou z príčin úpadku bol aj fakt, že administratívnym centrom regiónu (okresu) sa nelogicky stalo susedné mestečko Modra. Dnes je Pezinok moderným mestom s vybudovaným priemyslom (najmä strojárska, tehliarska a stavebná výroba), kvalitnou vinohradníckou a vinárskou produkciou, rozvinutým obchodom a zaujímavými historickými pamiatkami. Za posledných 10 rokov sa v Pezinku veľa postavilo a zrekonštruovalo. Je tu niekoľko supermarketov, [[hypermarket]], reštaurácie a pizzérie, zopár hostincov – z ktorých najznámejší je tzv. Bermudský trojuholník: Lipár (dnes už neexistujúci), Benda, Koníček, niekoľko diskoték a [[Pezinské kultúrne centrum|Dom kultúry]]. Vznikajú nové obytné zóny zamerané na individuálnu aj hromadnú bytovú výstavbu. == Pamiatky == Pre mesto je charakteristické historické centrum s typickými meštianskymi domami, ulicami v pravidelnom sieťovom pôdoryse a zvyškami pôvodných hradieb. K najvýznamnejším kultúrnohistorickým pamiatkam patrí [[Pezinský zámok]] z 13. storočia s priľahlým [[Zámocký park v Pezinku|Zámockým parkom]], štyri historicky aj architektonicky cenné kostoly a [[renesancia|renesančná]] [[Stará radnica (Pezinok)|Stará radnica]]. * [[Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Pezinok)|Kostol Nanebovzatia Panny Márie]] z roku [[1280]] * [[Kostol Premenenia Pána (Pezinok)|Kostol Premenenia Pána]] z roku [[1659]] * [[Kostol Najsvätejšej Trojice (Pezinok)|Kostol Najsvätejšej Trojice]] z roku [[1730]] * [[Kaplnka svätej Rozálie (Pezinok)|Kaplnka svätej Rozálie]] z roku [[1730]] * Kostol Povýšenia svätého Kríža z [[18. storočie|18. storočia]] * Kostol svätého Žigmunda zo [[14. storočie|14. storočia]] * [[Evanjelický kostol (Pezinok)|Evanjelický kostol augsburského vyznania]] z roku [[1783]] * Evanjelický kostol augsburského vyznania v [[Grinava|Grinave]] z roku [[1926]] * [[Mestské opevnenie (Pezinok)|Mestské opevnenie]] == Doložené historické názvy == Doložené sú tieto historické názvy:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pezinok - História - Okres Pezinok - E-OBCE.sk|url=https://www.e-obce.sk/obec/pezinok/2-historia.html|vydavateľ=www.e-obce.sk|dátum prístupu=2021-01-27}}{{Nedostupný zdroj|date=september 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Etymológie: Pôvod názvu mesta Pezinok|url=http://ladislavbarabas.blogspot.com/2015/10/povod-nazvu-mesta-pezinok.html|dátum vydania=utorok 6. októbra 2015|dátum prístupu=2021-01-27|meno=Ladislav|priezvisko=Barabás|vydavateľ=ladislavbarabas.blogspot.com}}</ref> * [[1208]], [[1216]], [[1245]], [[1313]], [[1334]]: ''Bozen'' * [[1231]]/[[1397]], [[1295]], [[1325]], [[1334]], [[1335]], [[1340]]: ''Bozyn'' * [[1295]]: ''Bozun'', ''Bozinium'', ''Bozin'' * [[1318]]: ''Pösing'' * [[1327]]: ''Bwzyn'' * [[1330]]: ''Bezyn'' * [[1387]]: ''Bazyn'' * [[1399]]: ''Bozen'', ''Bozni'', ''Bossen'' * [[1437]]: ''Pezink'' * [[1442]]: ''z Pezinka'' * [[1459]]: ''z Pezinku'' * [[1463]]: ''s Pesinka'' * [[1634]]: ''Bazin'' * [[1773]]: ''Pesinek'' * [[1786]]: ''Pezinek'' * [[1920]]: Pezinok == Starosta == Toto je zoznam doložených [[Starosta|starostov]] (richtárov alebo mešťanostov), predsedov MNV, dekana a primátorov Pezinka:<ref>GAHÉR, Daniel. Zemepanské mestečká Svätý Jur a Pezinok v stredoveku. In: ''Historica''. 2012, roč. 3, č. 1.</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny Pezinka|miesto=Bratislava|vydavateľ=Obzor|rok=1982}}</ref> * 1515 – 1516: Pavol Habel a Tomáš Schuster * 1516 – 1535: Tomáš Schuster * 1535 – ?: Mikuláš Schmidt * 1918 – 1920: Otakar Jamnický * 1920 – 1927: [[Ludwig Korinek]] * 1928 – 1930: [[Raquel May]] * [[40. roky 20. storočia]]: Vendelín Krištúfek * 1956 – 1985: [[Štefan Lovič]] * 1985 – 2002: [[Ivan Pessel]] * 2002 – 2018: [[Oliver Solga]] * 2018 – 2022: [[Igor Hianik]] * 2022 – súčasnosť: [[Roman Mács]] == Časti mesta == * [[Grinava|Historická časť Grinava]] * Centrum * [[Cajla|Historická časť Cajla]] * Sídliská: ** [[Sídlisko Sever (Pezinok)|Sever]] I, II, III ** [[Sídlisko Juh (Pezinok)|Juh]] ** [[Muškát (Pezinok)|Muškát]] I, II, III ** [[Sídlisko Starý dvor|Starý dvor]] ** [[Sahara (Pezinok)|Sahara]] ** Záhradná (pôvodne ''sídlisko Stred'') ** [[Za hradbami]] a [[Ulica 1. mája (Pezinok)|1. mája]] (pôvodne ''[[Sídlisko Stred II. (Pezinok)|sídlisko Stred II.]]'') ** Moyzesova (pôvodne ''Prednádražie'') * [[Čikošňa]] * [[Panholec]] * [[Glejovka (Pezinok)|Glejovka]] * Turie brehy * [[Unigal (Pezinok)|Unigal]] * [[Talihov dvor]] * Rekreačné oblasti: ** [[Kučišdorfská dolina]] ** [[Stupy (Pezinok)|Stupy]] ** [[Pezinská Baba]] ** Leitne ** Slnečné údolie ** [[Reisinger (Pezinok)|Reisinger]] == Obyvateľstvo == K 31. decembru 2023 žilo v Pezinku 24 443 obyvateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Demografia | url = https://www.pezinok.sk/stranka/demografia | vydavateľ = Pezinok | dátum prístupu = 2025-01-06 | jazyk = sk | priezvisko = }}</ref> === Etnické zloženie obyvateľstva === {|class="wikitable sortable" ! Národ ! Počet |- | [[Slováci]] | 96,51 % |- | [[Česi]] | 1,21 % |- | [[Maďari]] | 0,52 % |- | [[Nemci]] | 0,10 % |- | [[Ukrajinci]] | 0,08 % |- | [[Rusíni]] | 0.07 % |- | [[Rómovia]] | 0,01 % |- | iní | |} === Náboženské zloženie obyvateľstva === {|class="wikitable sortable" ! Náboženstvo ! Počet |- | [[Latinská cirkev|rímski katolíci]] | 64,83 % |- | bez vyznania | 21,02 % |- | [[evanjelici]] a.v. | 8,22 % |- | [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|grécki katolíci]] | 0,38 % |- | [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|pravoslávni]] | 0,23 % |- | iní | |} === Najpočetnejšie priezviská mesta (údaje z marca 2001) === K 31. decembru 2000 žilo v meste 21 865 obyvateľov, z toho najpočetnejšími priezviskami mesta Pezinok boli:<ref name=demografia>{{Citácia periodika|titul=Najviac je Krasňanských|periodikum=Pezinčan|odkaz na periodikum=Pezinčan (noviny)|vydavateľ=Mesto Pezinok|miesto=Pezinok|dátum=marec 2003|issn=1338-1857|url=http://pezincan.pezinok.sk/index.php?yggid=articles&cat=2001-3|dátum prístupu=2025-01-06|url archívu=https://web.archive.org/web/20201031152256/http://pezincan.pezinok.sk/index.php?yggid=articles&cat=2001-3|dátum archivácie=2020-10-31}}</ref> * [[Krasňanský|Krasňanskí]] (137 obyvateľov) * [[Guštafík]]ovci (134 obyvateľov) * [[Horváth (priezvisko)|Horváthovci]] (118 obyvateľov) * [[Demovič]]ovci (116 obyvateľov) * [[Klamo]]vci (103 obyvateľov) * [[Hanúsek (priezvisko)|Hanúskovci]] (102 obyvateľov) * [[Slimák (priezvisko)|Slimákovci]] (101 obyvateľov) * [[Slezák]]ovci (96 obyvateľov) * [[Čech (priezvisko)|Čechovci]] (94 obyvateľov) == Zaujímavosti == V Pezinku sa produkuje dobré [[víno]]. Je to najmä priaznivou klímou a tiež aj dlhou tradíciou v spracovávaní. Značné percento obyvateľov rodinných domov má miesto zadnej záhradky aj malý, niekoľkoriadkový vinohrad. [[Súbor:Socha_slobody_Pezinok.jpg|náhľad|Model Sochy slobody v roku 2007]] V [[90. roky 20. storočia|deväťdesiatych rokoch minulého storočia]] bola mafiánom [[Peter Steinhübel|Petrom Steinhübelom]] postavená zmenšená napodobenina [[Socha slobody|Sochy slobody]] pred jeho vtedajším autoservisom. Peter Steinhübel bol v roku 1999 zastrelený, ale napodobenina ostala na svojom mieste až dodnes. Napodobenina je na rozdiel od originálu vysoká len približne 4 metre a je [[slonovina|slonovinovej]] farby.<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=https://www.dnes24.sk/kuriozita-dna-napodobenina-slavnej-sochy-slobody-stoji-aj-na-slovensku-261320|titul=KURIOZITA DŇA: Napodobenina slávnej Sochy slobody stojí aj na Slovensku|vydavateľ=Dnes24.sk|dátum=24. január 2017|dátum prístupu=2019-2-20}}</ref> V septembri 2003 [[Cesta II. triedy 502 (Slovensko)|cestou II. triedy číslo 502]] ([[Myslenická ulica|Myslenickou]], [[Bratislavská ulica (Pezinok)|Bratislavskou]], [[Jesenského ulica (Pezinok)|Jesenského]], [[Moyzesova ulica (Pezinok)|Moyzesovou]], Kalinčiakovou a [[Senecká ulica (Pezinok)|Seneckou ulicou]]) prechádzala pápežská kolóna s pápežom [[Ján Pavol II.|Jánom Pavlom II.]]<ref>''[https://www.youtube.com/watch?v=Vf7ZWdLvFC4?si=bj5Y2AfSfINduUft Týždeň]'', [[TV Pezinok]], september 2003</ref> Dňa [[11. jún]]a [[2005]] bol v Pezinku údajne upečený najväčší [[krčah]] na svete. Vysoký bol 110 cm. ==Kultúra == Pezinok je kultúrna metropola (nielen) regiónu. Silnú tradíciu tu má divadlo - [[PRD]] (Pezinské rozprávkové divadlo). Vždy tu bolo niekoľko kapiel. Najlepšie sú [[Krtinec]], [[Karpatskí pastieri]], [[Brajgel]]. Vznikla tu aj rapová skupina Nerieš. Každý rok sa tu konával divadelný festival [[Cibulák]], ktorý už bohužiaľ nefunguje. Od roku 2003 pribudol aj festival amatérskych filmov [[PAFF]] a od roku 2014 aj pivný festival [[Pezinok Pije Pivo]]. Aj keď je [[basketbal]] šport, v Pezinku znamená viac, je to tu i napriek rozpadu mužstva BK Slovakofarma súčasť životného štýlu. Tiež možno povedať, že Pezinok má azda najviac skateboardistov na obyvateľa na Slovensku. Toto je ale skutočne len povrchný náhľad na bohatosť a pestrosť miestnej scény. ===Kultúrne podujatia=== * [[Pezinské vinobranie]] * [[Medzinárodný festival chrámovej hudby - AD UNA CORDA]] * [[Pezinský permoník]] * [[Pezinský amatérsky filmový festival|PAFF]] * [[Pezinok Pije Pivo]] * [[Keramické trhy]] * [[Víno a levanduľa]] * Pezinský strapec ==== Zaniknuté podujatia ==== * [[Atlantída (festival)|Atlantída]] * [[Cibulák]] * [[Dychovky v preši]] * Flamenco Verano – letná škola flamenca * Flamenconcentración – veľkonočné flamencové sústredenie * [[Festival Hodokvas|Hodokvas]] * [[Koncert mladosti]] ===Médiá=== * [[TV Pezinok]] a noviny [[Pezinčan (noviny)|''Pezinčan'']] ===Kultúrne inštitúcie=== * [[Pezinské kultúrne centrum]] ** [[Amfiteáter Pezinok]] * [[Malokarpatské múzeum v Pezinku]] * [[Mestské múzeum v Pezinku]] * [[Malokarpatská knižnica v Pezinku]] == Šport == Mesto Pezinok má bohatú športovú tradíciu a rozvoj športu. V Pezinku je činných viac ako 30 športových klubov, spolkov a zväzov, v ktorých je organizovaných vyše 2 000 občanov mesta. Vytvárajú podmienky nielen pre rekreačné športovanie, ale mnohé z nich vychovali slovenských reprezentantov, či sú zapojené do celoslovenských vrcholných súťaží, resp. medzinárodných líg. K najúspešnejším športom v Pezinku patria mužský [[basketbal]], ženský [[volejbal]], [[karate]], [[džudo]], [[armwrestling]], [[orientačný beh]] a iné. Pezinok je domovom [[Svatava Špániková|Svatavy Špánikovej]] - majsterky sveta v [[kickbox]]e (semikontakt), juniorského majstra Európy v džude Milana Randla, viacnásobných majstrov Slovenska v basketbale, volejbale, armwrestlingu, orientačnom behu a najlepšieho slovenského horského cyklistu a majstra Európy v zjazde na horskom bicykli [[Filip Polc|Filipa Polca]]. Pezinok je aj lákadlom motorizmu - každoročné preteky do vrchu na Pezinskej Babe patria k najobľúbenejším pretekom celého seriálu. V roku 2003 mesto Pezinok prvýkrát zorganizovalo cyklomaratón s dĺžkou 200 km do partnerských miest, ktorý sa stretol s pozitívnym ohlasom a tak sa cyklomaratón so zmenenou trasou zopakoval i v nasledujúcich rokoch. Amatérskym i rekreačným športovcom sú k dispozícii mnohé športoviská, 6 značkovaných turistických trás, 9 náučných chodníkov a pre zimné športy lyžiarsky areál na Babe s možnosťou umelého zasnežovania. V roku 2010 sa tu znova rozbehla hokejbalová liga v ktorej je 7 tímov. Hádam aj blízkosť obce [[Šenkvice]] s jej známou motokrosovou dráhou sa dlhodobo podpísala pod neustály nárast záujmu o moto- aj cyklokros, pričom oba sú v Pezinku silno zastúpené, s rastúcou tendenciou. Niektoré pezinské športové kluby: * [[Orientačný beh]] - TJ Sokol Pezinok * [[Basketbal]] - mužský AB Cosmetics Pezinok * [[Volejbal]] - ženský - [[VTC Pezinok]] * [[Softbal]] - ženský/mužský - [[MaSK Pezinok]] * [[Futbal]] - mužský - [[PŠC Pezinok]] * [[Futbalgolf]]/[[FootGolf]] - 1. Slovenský futbalgolfový a footgolfový klub CARPATHIANS SLOVAKIA * [[Judo]] - 1.JCP * [[Hokejbal]] - Carpathians Pezinok, Vitamíny A, Vitamíny B, Obri Grinava, Haliganda Pezinok, Bulldogs Pezinok, Draci Pezinok * [[Stolný tenis]] - STKPK * [[Flamenco]] - LUNARES - tanečný priestor * [[Ashtanga Vinyasa Yoga]] - LUNARES - tanečný priestor * [[Hokej]] - HK '18 Karpatský Sokol Viacero rokov bola v Pezinku amatérska Pezinská Minifutbalová Liga. Používala futbalové pravidlá FIFA s menšími obmenami: * Asfalt miesto trávnika * Hracia plocha a bránky mali parametre hádzanej Liga sa v roku 2004 z dôvodu neposkytnutia ihriska hádzanárskym klubom rozpadla. Príležitostne sa ešte konajú in-line hokej zápasy, nevykazujú však ligové parametre. V roku 2018 bol dostavaný a daný do prevádzky [[zimný štadión]] s názvom Aréna Pezinok. Nachádza sa pri [[Areál zdravia Rozálka|Areáli zdravia Rozálka]]. Zimný štadión ponúka celoročné verejné korčuľovanie na [[ľad]]ovej ploche, ale aj možnosť usporiadania súkromných akcií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.arenapezinok.sk/ |dátum prístupu=2019-02-20 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190221112026/https://www.arenapezinok.sk/ |dátum archivácie=2019-02-21 }}</ref> == Vzdelanie == V meste sa nachádza 1 základná škola s materskou školou, 3 [[základná škola|základné školy]] (do roku 2007 boli 4) a tri [[stredná škola|stredné školy]]. * Základná škola s materskou školou Orešie (v [[Grinava|Grinave]]) * [[Základná škola (Pezinok, Fándlyho 11)|Základná škola na Fándlyho ulici]] * [[Základná škola (Pezinok, Kupeckého 74)|Základná škola Jána Kupeckého]] * [[Základná škola (Pezinok, Na bielenisku 2)|Základná škola Na bielenisku]] * [[Obchodná akadémia (Pezinok, Myslenická 1)|Obchodná akadémia na Myslenickej ulici]] * [[Stredná odborná škola (Pezinok)|Stredná odborná škola na Myslenickej ulici]] (v minulosti na [[Komenského ulica (Pezinok)|Komenského ulici]]) * [[Stredná odborná škola Policajného zboru (Pezinok)|Stredná odborná škola Policajného zboru]] * Gymnázium na Seneckej ulici 2 ==== Zaniknuté školy ==== * Základná škola na Holubyho ulici (do roku 2007) * [[Cirkevná základná škola Narnia]] (do roku 2025, v súčasnosti sa nachádza v [[Čierna Voda|Čiernej Vode]]) === Materské školy === [[Súbor:MŠ Bystrická PK.png|náhľad|Hlavná budova a kuchyňa materskej školy na Bystrickej ulici 1 v roku 2023]] V Pezinku sa nachádza šesť materských škôl:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Školy a vzdelávacie inštitúcie - Registre {{!}} Portál mesta Pezinok | url = https://www.pezinok.sk/registre?RegisterType=skoly-a-vzdelavacie-institucie&page=1 | vydavateľ = Pezinok | dátum prístupu = 2024-02-07 | jazyk = sk | priezvisko = }}</ref> * Materská škola na Bystrickej ulici 1 * Materská škola na ulici gen. Pekníka 2 (s elokovanými pracoviskami na Na bielenisku 2 a Cajlanská 7) * Materská škola na Svätoplukovej ulici 51 * Materská škola na Vajanského ulici 16 * Materská škola na Za hradbami 1 (s elokovanými pracoviskami na Za hradbami 2 a Holubyho 49) * Materská škola na Záhradnej ulici 34 [[Súbor:Bystricka Pezinok.jpg|náhľad|Hlavná budova materskej školy na Bystrickej ulici 1 v roku 2003]] ==== Materská škola na Bystrickej ulici 1 ==== Materská škola Bystrická 1<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Materská škola|url=https://poi.oma.sk/n6210198134|vydavateľ=poi.oma.sk|dátum prístupu=2022-10-01|jazyk=sk|priezvisko=OMA.sk}}</ref> (skrátene MŠ Bystrická) je jednou zo šiestich mestských [[Materská škola|materských škôl]]<ref name="tvpezinok">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Na návšteve v MŠ Bystrická | url = https://www.tvpezinok.sk/2019/na-navsteve-v-ms-bystricka/ | dátum prístupu = 2022-09-30 | jazyk = sk-SK | dátum vydania = 2019-02-20 | vydavateľ = [[TV Pezinok]]}}</ref> v Pezinku, ktorá sa nachádza na [[Sídlisko Juh (Pezinok)|sídlisku Juh]]. Pozostáva z troch budov a šiestich tried.<ref name="tvpezinok"/> Je určená pre deti od 3 do 6 rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Materská škola Bystrická Pezinok v Pezinku|url=http://www.pezinok.iden.sk/zoznam/materska-skola-bystricka-pezinok/|vydavateľ=pezinok.iden.sk|dátum prístupu=2022-09-30|jazyk=sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20220930181311/http://www.pezinok.iden.sk/zoznam/materska-skola-bystricka-pezinok/|dátum archivácie=2022-09-30}}</ref> Riaditeľkou materskej školy je [[Magister (akademická hodnosť)|Mgr.]] Andrea Hajíčková.<ref name="tvpezinok"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Materská škola, Bystrická 1, Pezinok | url = http://www.zoznamskol.eu/skola/1107-materska-skola-bystricka-1-pezinok/ | vydavateľ = www.zoznamskol.eu | dátum prístupu = 2024-01-22}}</ref> Plány na výstavbu materskej školy boli vypracované už v roku 1974 a po vybudovaní v [[päťročný plán|päťročnici]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SÍDLISKO JUH, STARÝ DVOR A OKOLIE | url = https://www.archivtvpezinok.sk/video/sidlisko-juh-stary-dvor-okolie | vydavateľ = [[TV Pezinok]] | dátum prístupu = 2024-01-20 | jazyk = sk | dátum vydania = 2015-11-10}}</ref> 1976 až 1980 bola jej kapacita 90 detí.<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny Pezinka|vydavateľ=Obzor|rok=1982|strany=163–166}}</ref> V novembri 2012 v materskej škole pribudli dve nové triedy pre 40 detí, ktoré vznikli z pôvodných terasovitých priestorov na prvom a druhom poschodí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ZAČALI REKONŠTRUKCIE MŠ | url = https://www.archivtvpezinok.sk/aktuality/zacali-rekonstrukcie-ms | vydavateľ = [[TV Pezinok]] | dátum prístupu = 2024-01-20 | jazyk = sk | dátum vydania = 2012-10-30}}</ref> Počas [[Voľby na Slovensku|volieb]] sa v priestoroch nachádza volebná miestnosť<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Volebné miestnosti Pezinok - Parlamentné voľby 2023 - Voľby SME | url = https://volby.sme.sk/parlamentne-volby/2023/volebne-miestnosti/pezinok | vydavateľ = volby.sme.sk | dátum prístupu = 2024-01-20 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref> 17. okrsku obvodu číslo 4.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Volebné obvody | url = https://www.pezinok.sk/?yggid=671 | vydavateľ = www.pezinok.sk | dátum prístupu = 2024-01-20 | jazyk = sk-SK | meno = | priezvisko = }}</ref> == Osobnosti mesta == * [[Ján Kupecký]] (* [[1667]] – † [[1740]]), uhorský barokový maliar - portrétista českého pôvodu * [[Ján Baptista Najmar]] (* [[1696]] – † [[1766]]), historik, geograf, rímskokatolícky kňaz a náboženský spisovateľ * [[Franz Samuel Stromszky]] (* [[1792]] – † [[1861]]), evanjelický pastor a superintendent * [[František Meissl]] (* [[1837]] – † [[1934]]), slovenský maliar, lekárnik, riaditeľ sporiteľne a hasič rakúskeho pôvodu * [[Katarína Franklová]] (* [[1852]] – † [[1918]]), divadelná herečka * [[Richard Réti]] (* [[1889]] – † [[1929]]), rakúsko-uhorský, neskôr československý šachový veľmajster a jeden z najvýznamnejších šachových teoretikov 20. storočia * [[Vendelín Krištúfek]] (* [[1891]] – † [[1974]]), kňaz * [[Ondrej Šteberl]] (* [[1897]] – † [[1977]]), insitný maliar a poštový doručovateľ * [[Karol Pekník]] (* [[1900]] – † [[1944]]), generál a účastník protifašistického odboja * [[Ľudovít Rajter]] (* [[1906]] – † [[2000]]), hudobný skladateľ a dirigent * [[Eugen Suchoň]] (* [[1908]] – † [[1993]]), hudobný skladateľ * [[Fridrich Moravčík]] (* [[1916]] – † [[1993]]), akademický maliar, pedagóg a publicista * [[Štefan Sandtner]] (* [[1916]] – † [[2006]]), básnik katolíckej moderny, katolícky kňaz, [[Saleziáni Don Bosca|salezián]] * [[Rudolf Somík]] (* [[1919]] – † [[2014]]), spevák a saxofonista * [[Pavel Pukančík]] (* [[1920]] – † [[1992]]), letec [[Royal Air Force]] * [[Jozef Baláž (grafik)|Jozef Baláž]] (* [[1923]] – † [[2006]]), výtvarník, maliar, ilustrátor, tvorca poštových známok, grafik * [[Jozef Hanúsek]] (* [[1927]] – † [[1971]]), herec * [[Dušan Slobodník]] (* [[1927]] – † [[2001]]), spisovateľ, literárny vedec, prekladateľ a politik * [[Jaroslav Knil]] (* [[1929]] – † [[2012]]), maliar * [[Ján Štohl]] (* [[1932]] – † [[1993]]), astronóm * [[František Srna]] (* [[1932]] – † [[1973]]), motocyklový pretekár * [[Emil Venkov]] (* [[1937]] – † [[2017]]), akademický sochár a výtvarník * [[Milan Mlsna]] (* [[1937]] – † [[1992]]), herec, ľudový rozprávač, redaktor a režisér * [[Štefan Prokop]] (* [[1941]] – † [[1987]]), akademický sochár * [[Juraj Bindzár]] (* [[1943]]), divadelný, televízny a filmový [[režisér]] a scenárista * [[Ivan Pessel]] (* [[1946]] – † [[2005]]), bývalý primátor mesta Pezinok, komunálny politik a vysokoškolský pedagóg * [[Ján Štrba]] (* [[1952]]), fotograf * [[Oliver Solga]] (* [[1954]]), komunálny politik, historik a bývalý primátor mesta Pezinok * [[Pavol Boriš]] (* [[1954]]), malovýrobca vína a spisovateľ * [[Ľubomír Janečka]] (* [[1956]]), [[someliér]], fotograf a vinár * [[Vladimír Raždík]], výrobca keramiky, člen Cechu slovenských keramikárov a posledný predseda [[Atlas klub|Atlas klubu]] * [[Katarína Aulitisová]] (* [[1964]]), slovenská bábkoherečka a vysokoškolská pedagogička * [[Lajo Slimák]] (* [[1964]] – † [[2024]]), publicista, divadelník, hudobník, organizátor kultúrneho diania, humorista, básnik a kreatívec * [[Roman Féder]] (* [[1966]]), hudobník, herec, humorista a spevák * [[Jiří Vitáloš]] (* [[1968]]), slovenský scénograf českého pôvodu * [[Eduard Chmelár]] (* [[1971]]), rektor Akadémie médií, [[historik]] a publicista * [[Zuzana Čaputová]] (* [[1973]]), 5. [[Prezident Slovenskej republiky|prezidentka Slovenskej republiky]], advokátka, občianska aktivistka a politička * [[Peter Wittgrúber]] (* [[1974]] – † [[2025]]), historik, mestský kronikár a poslanec * [[Rudolf Pepucha]] (* [[1975]]), [[hudobný skladateľ]] a režisér * [[Miroslav Holzmann]] (* [[1976]]), manažér a spevák * [[Filip Polc]] (* [[1982]]), slovenský reprezentant v horskej cyklistike v zjazdových disciplínach * [[Igor Hianik]] (* [[1984]]), bývalý primátor mesta Pezinok, architekt a urbanista * [[Bekim Aziri]] (* [[1988]]), [[rap]]er, stand-up komik a bývalý profesionálny cyklista * [[Juraj Hanulík (politik)|Juraj Hanulík]] (* [[1993]]), [[režisér]], [[klavír|klavirista]] a komunálny politik == Partnerské mestá == * {{Flagicon|Slovinsko}} [[Izola]], [[Slovinsko]] * {{Flagicon|Česko}} [[Mladá Boleslav]], [[Česko]] * {{Flagicon|Česko}} [[Kyjov (okres Hodonín)|Kyjov]], [[Česko]] * {{Flagicon|Maďarsko}} [[Mosonmagyaróvár]], [[Maďarsko]] * {{Flagicon|Rakúsko}} [[Neusiedl am See]], [[Rakúsko]] == Galéria == <gallery> Image:Bazini-kastelycivertanlegi1.jpg Image:Bazini-kastelycivertanlegi2.jpg </gallery> == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Mestská hromadná doprava v Pezinku]] *[[Vinohradnícky náučný chodník]] * [[Pažiť (Pezinok)]] * [[Povesť o babe flečnerke]] * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Pezinku]] * [[Zoznam nákupných centier a parkov v Pezinku]] * [[Zoznam ulíc v Pezinku]] * [[Zoznam vinohradníckych honov v Pezinku]] * [[Zrážka vlakov v Pezinku]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Pezinok}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} * [http://www.apsida.sk/c/2375/pezinok-myslenice www.apsida.sk - profil Kostola sv. Žigmunda] * [https://www.mestskemuzeumpk.sk/ Mestské múzeum] * [https://www.muzeumpezinok.sk/ Malokarpatské múzem] {{Obce okresu Pezinok}} [[Kategória:Pezinok| ]] [[Kategória:Okres Pezinok]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] [[Kategória:Banské sídla na Slovensku]] 0j0orzkpl4ok1yd4lefufcv53w1x1jx 8187954 8187951 2026-03-27T16:49:29Z ~2026-18844-01 290214 všetky zmazane ako nevyznamne 8187954 wikitext text/x-wiki {{pozri aj|Pezinok (okres)|11636 Pezinok}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Pezinok | Iné názvy = | Obrázok | Koláž = {{Koláž | photo1a = Zamok Pezinok.jpg | photo2a = 107-510-1 mestske hradby Pezinok.JPG | photo2b = Radnica, Štefánikova 1, Pezinok, okres Pezinok 10.JPG | photo3a = Evanjelický a.v. kostol, Myslenická ul. 3195, Grinava (Pezinok), okres Pezinok 01.JPG | photo3b = Kostol Cajla.jpg | photo4a = CHODNÍK PRI PRIEHRADE - panoramio.jpg | position = center | size = 255 | foot_montage = Zhora zľava doprava: [[Pezinský zámok]], [[Mestské opevnenie (Pezinok)|mestské opevnenie]], [[Stará radnica (Pezinok)|Stará radnica]] a [[Evanjelický kostol (Pezinok)|Evanjelický kostol]], [[Grinava]], [[Cajla|cajlanský]] kostol, [[Kučišdorfská priehrada]] }} | Popis obrázku = | Znak = Coat of Arms of Pezinok.svg | Vlajka = Flag of Pezinok, Slovakia.svg | Kraj = Bratislavský | Okres = Pezinok | Región = [[Malokarpatská vinohradnícka oblasť|Malokarpatský]] | Časti = [[Grinava]], [[Cajla]] | Rieka = [[Blatina (vodný tok v Malých Karpatoch)|Saulak]] | Rieka 1 = Limbašský potok | Zemepisná šírka = 48.291944 | Zemepisná dĺžka = 17.266111 | Nadmorská výška = 152 | Najvyšší bod = | Najvyšší bod výška = | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = 1208 | Starosta = [[Roman Mács]]<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 902 01, 902 03, 902 14... | Kód = 508179 | EČV = PK | Predvoľba = +421-33 | Adresa = [[Budova Mestského úradu (Pezinok)|Mestský úrad]]<br/>[[Radničné námestie (Pezinok)|Radničné námestie]] 7<br/>902 14 Pezinok | E-mail = informacie@msupezinok.sk | Telefón = 033 / 690 11 00 | Fax = 033 / 641 23 03 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.pezinok.sk | Commons = Pezinok | Pôvod názvu = | Poznámky = '''Demonym''': ''Pezinčan''<ref>{{SlovníkyJÚĽŠ|Pezinčan}}</ref><br/>''Pavúk'' (v minulosti hovorovo) |Počet obyvateľov = 24443 |Počet obyvateľov k = 2023-12-31 |Počet obyvateľov ref = <ref name="demografia"/> }} '''Pezinok''' (v [[Pezinčina|miestnom nárečí]] ''Pezinek'', {{v jazyku|deu|''Bösing''}}, {{V jazyku|hun|''Bazin''}}, {{V jazyku|lat|''Bazinium''}})<ref name="vývoj-názvu">{{Citácia knihy | priezvisko = Majtán | meno = Milan | titul = Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997) | miesto = Bratislava | rok = 1998 | jazyk = slovenský }}</ref> je [[okresné mesto]] na juhozápade [[Slovensko|Slovenska]] v [[Bratislavský kraj|Bratislavskom kraji]]. == Geografia == Leží asi 22 kilometrov severovýchodne od [[Bratislava|Bratislavy]]. Trochu ďalej severovýchodne od neho leží [[Trnava]]. Najbližšie susedné obce sú (v zátvorke je uvedený približný geografický smer vzhľadom na Pezinok): *[[Svätý Jur]] (Z) *[[Modra]] (SV) * [[Limbach]] (Z) – je z Pezinka dobre viditeľný, keďže leží na svahu [[Malé Karpaty|Malých Karpát]] * [[Vinosady]] (SV) medzi Modrou a Pezinkom * [[Viničné]] (J) * [[Šenkvice]] (V) Cez Pezinok tečie [[Blatina (vodný tok v Malých Karpatoch)|Blatina]], miestnymi odnepamäti nazývaná ako potok „Saulak“ alebo „Cajloch“. Podľa prvého ľudového názvu je pomenovaná aj ulica – Saulaková. Limbašský potok tečie cez historickú mestskú časť Grinava (vo všetkých starších dokumentoch až do konca 20. storočia sa uvádza ''Rakový potok'' a nie je známy žiaden záväzný právny dokument, v ktorom by bol tento názov zmenený, starousadlíci používajú názov Rakový potok). '''Klíma''' Priemerná teplota v januári (najchladnejší mesiac) je -0,5°C (1990 – 2010) a v júli (najteplejší mesiac) je 21,5°C (1991 – 2010). == Dejiny == Územie, na ktorom sa dnes rozkladá mesto Pezinok, sa v písomných materiáloch prvýkrát spomína v listine z roku [[1208]] ako „terra Bozin“. Najstaršie dejiny Pezinka sú úzko prepojené s dejinami šľachtického rodu grófov zo Svätého Jura<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=www.mestskemuzeumpk.sk|url=https://www.mestskemuzeumpk.sk/|vydavateľ=www.mestskemuzeumpk.sk|dátum prístupu=2023-02-11}}</ref>, jedného z najvýznamnejších a najbohatších rodov stredovekého Uhorska. Nitriansky župan Tomáš, príslušník starého slovanského rodu Poznanovcov, dostal v roku 1208 od uhorského kráľa Ondreja II. majetok Pezinok (terra Bozen). Jeho syn Sebeš získal o rok neskôr Svätý Jur. Po Tomášovej smrti si jeho synovia Alexander a Sebeš rozdelili dedičstvo. Alexander zdedil Pezinok<ref name=":0" /> a stal sa zakladateľom pezinskej vetvy, Sebeš stál pri zrode svätojurskej vetvy. V priebehu 14. storočia sa Pezinok v rukách grófov premenil z pomerne veľkej dediny na mestečko'''.''' Grófi podporovali hospodárske aktivity svojich poddaných orientované predovšetkým na vinohradníctvo<ref name=":0" />. Vývoj pozitívne ovplyvnili nemeckí osadníci, ktorí sa tu usadili ešte v druhej polovici 13. storoči a následne aj v priebehu 14. storočia. V novom domove sa venovali poľnohospodárstvu, rozvíjali remeslá. Logickým vyústením, ako aj novou vzpruhou hospodárskeho vývoja bolo zaistenie trhových výsad pred rokom 1376. Vďaka podpore grófov Pezinok rástol - rástol počet obyvateľov a rast našiel odraz aj v urbanizácii lokality. V nasledujúcich storočiach sa mesto postupne zmenilo z banskej osady na vinohradnícke mestečko po druhej vlne nemeckej kolonizácie na začiatku 16. storočia. Snaha mešťanov a obyvateľov Pezinka o získanie práv slobodného kráľovského mesta vyvrcholila [[14. jún]]a [[1647]], keď cisár [[Ferdinand III. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand III.]] udelil Pezinku tieto privilégiá. V 17. – 18. storočí zažíval Pezinok svoj najväčší rozkvet a patril medzi najbohatšie mestá [[Uhorsko|Uhorska]]. Jeho sláva a bohatstvo bolo založené na produkcii kvalitných vín. Nachádzal sa tu tiež [[Mestský pivovar (Pezinok)|mestský pivovar]]. V 19. storočí začalo postupné spriemyselňovanie mesta; bola tu založená prvá továreň na výrobu [[kyselina sírová|kyseliny sírovej]] v Uhorsku, továreň na výrobu ihiel a takisto veľká tehelňa. Dočasnú konjunktúru v 19. storočí spôsobilo predovšetkým obnovenie ťažby zlata v chotári Pezinka a zavedenie železnice, čím sa Pezinok stal najdôležitejším mestom [[Malokarpatská vinohradnícka oblasť|Malokarpatskej vinohradníckej oblasti]]. Prvá polovica 20. storočia predstavovala úpadok mesta. V tomto čase nebolo v Pezinku väčšieho priemyselného podniku, čo zároveň s poklesom vinohradníckej produkcie spôsobilo masívne vysťahovalectvo do [[Spojené štáty americké|Ameriky]]. Postupné zlepšenie sa začalo až po skončení [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Jednou z príčin úpadku bol aj fakt, že administratívnym centrom regiónu (okresu) sa nelogicky stalo susedné mestečko Modra. Dnes je Pezinok moderným mestom s vybudovaným priemyslom (najmä strojárska, tehliarska a stavebná výroba), kvalitnou vinohradníckou a vinárskou produkciou, rozvinutým obchodom a zaujímavými historickými pamiatkami. Za posledných 10 rokov sa v Pezinku veľa postavilo a zrekonštruovalo. Je tu niekoľko supermarketov, [[hypermarket]], reštaurácie a pizzérie, zopár hostincov – z ktorých najznámejší je tzv. Bermudský trojuholník: Lipár (dnes už neexistujúci), Benda, Koníček, niekoľko diskoték a [[Pezinské kultúrne centrum|Dom kultúry]]. Vznikajú nové obytné zóny zamerané na individuálnu aj hromadnú bytovú výstavbu. == Pamiatky == Pre mesto je charakteristické historické centrum s typickými meštianskymi domami, ulicami v pravidelnom sieťovom pôdoryse a zvyškami pôvodných hradieb. K najvýznamnejším kultúrnohistorickým pamiatkam patrí [[Pezinský zámok]] z 13. storočia s priľahlým [[Zámocký park v Pezinku|Zámockým parkom]], štyri historicky aj architektonicky cenné kostoly a [[renesancia|renesančná]] [[Stará radnica (Pezinok)|Stará radnica]]. * [[Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Pezinok)|Kostol Nanebovzatia Panny Márie]] z roku [[1280]] * [[Kostol Premenenia Pána (Pezinok)|Kostol Premenenia Pána]] z roku [[1659]] * [[Kostol Najsvätejšej Trojice (Pezinok)|Kostol Najsvätejšej Trojice]] z roku [[1730]] * [[Kaplnka svätej Rozálie (Pezinok)|Kaplnka svätej Rozálie]] z roku [[1730]] * Kostol Povýšenia svätého Kríža z [[18. storočie|18. storočia]] * Kostol svätého Žigmunda zo [[14. storočie|14. storočia]] * [[Evanjelický kostol (Pezinok)|Evanjelický kostol augsburského vyznania]] z roku [[1783]] * Evanjelický kostol augsburského vyznania v [[Grinava|Grinave]] z roku [[1926]] * [[Mestské opevnenie (Pezinok)|Mestské opevnenie]] == Doložené historické názvy == Doložené sú tieto historické názvy:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pezinok - História - Okres Pezinok - E-OBCE.sk|url=https://www.e-obce.sk/obec/pezinok/2-historia.html|vydavateľ=www.e-obce.sk|dátum prístupu=2021-01-27}}{{Nedostupný zdroj|date=september 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Etymológie: Pôvod názvu mesta Pezinok|url=http://ladislavbarabas.blogspot.com/2015/10/povod-nazvu-mesta-pezinok.html|dátum vydania=utorok 6. októbra 2015|dátum prístupu=2021-01-27|meno=Ladislav|priezvisko=Barabás|vydavateľ=ladislavbarabas.blogspot.com}}</ref> * [[1208]], [[1216]], [[1245]], [[1313]], [[1334]]: ''Bozen'' * [[1231]]/[[1397]], [[1295]], [[1325]], [[1334]], [[1335]], [[1340]]: ''Bozyn'' * [[1295]]: ''Bozun'', ''Bozinium'', ''Bozin'' * [[1318]]: ''Pösing'' * [[1327]]: ''Bwzyn'' * [[1330]]: ''Bezyn'' * [[1387]]: ''Bazyn'' * [[1399]]: ''Bozen'', ''Bozni'', ''Bossen'' * [[1437]]: ''Pezink'' * [[1442]]: ''z Pezinka'' * [[1459]]: ''z Pezinku'' * [[1463]]: ''s Pesinka'' * [[1634]]: ''Bazin'' * [[1773]]: ''Pesinek'' * [[1786]]: ''Pezinek'' * [[1920]]: Pezinok == Starosta == Toto je zoznam doložených [[Starosta|starostov]] (richtárov alebo mešťanostov), predsedov MNV, dekana a primátorov Pezinka:<ref>GAHÉR, Daniel. Zemepanské mestečká Svätý Jur a Pezinok v stredoveku. In: ''Historica''. 2012, roč. 3, č. 1.</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny Pezinka|miesto=Bratislava|vydavateľ=Obzor|rok=1982}}</ref> * 1515 – 1516: Pavol Habel a Tomáš Schuster * 1516 – 1535: Tomáš Schuster * 1535 – ?: Mikuláš Schmidt * 1918 – 1920: Otakar Jamnický * 1920 – 1927: [[Ludwig Korinek]] * 1928 – 1930: [[Raquel May]] * [[40. roky 20. storočia]]: Vendelín Krištúfek * 1956 – 1985: [[Štefan Lovič]] * 1985 – 2002: [[Ivan Pessel]] * 2002 – 2018: [[Oliver Solga]] * 2018 – 2022: [[Igor Hianik]] * 2022 – súčasnosť: [[Roman Mács]] == Časti mesta == * [[Grinava|Historická časť Grinava]] * Centrum * [[Cajla|Historická časť Cajla]] * Sídliská: ** [[Sídlisko Sever (Pezinok)|Sever]] I, II, III ** [[Sídlisko Juh (Pezinok)|Juh]] ** [[Muškát (Pezinok)|Muškát]] I, II, III ** [[Sídlisko Starý dvor|Starý dvor]] ** [[Sahara (Pezinok)|Sahara]] ** Záhradná (pôvodne ''sídlisko Stred'') ** [[Za hradbami]] a [[Ulica 1. mája (Pezinok)|1. mája]] (pôvodne ''[[Sídlisko Stred II. (Pezinok)|sídlisko Stred II.]]'') ** Moyzesova (pôvodne ''Prednádražie'') * [[Čikošňa]] * [[Panholec]] * [[Glejovka (Pezinok)|Glejovka]] * Turie brehy * [[Unigal (Pezinok)|Unigal]] * [[Talihov dvor]] * Rekreačné oblasti: ** [[Kučišdorfská dolina]] ** [[Stupy (Pezinok)|Stupy]] ** [[Pezinská Baba]] ** Leitne ** Slnečné údolie ** [[Reisinger (Pezinok)|Reisinger]] == Obyvateľstvo == K 31. decembru 2023 žilo v Pezinku 24 443 obyvateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Demografia | url = https://www.pezinok.sk/stranka/demografia | vydavateľ = Pezinok | dátum prístupu = 2025-01-06 | jazyk = sk | priezvisko = }}</ref> === Etnické zloženie obyvateľstva === {|class="wikitable sortable" ! Národ ! Počet |- | [[Slováci]] | 96,51 % |- | [[Česi]] | 1,21 % |- | [[Maďari]] | 0,52 % |- | [[Nemci]] | 0,10 % |- | [[Ukrajinci]] | 0,08 % |- | [[Rusíni]] | 0.07 % |- | [[Rómovia]] | 0,01 % |- | iní | |} === Náboženské zloženie obyvateľstva === {|class="wikitable sortable" ! Náboženstvo ! Počet |- | [[Latinská cirkev|rímski katolíci]] | 64,83 % |- | bez vyznania | 21,02 % |- | [[evanjelici]] a.v. | 8,22 % |- | [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|grécki katolíci]] | 0,38 % |- | [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|pravoslávni]] | 0,23 % |- | iní | |} === Najpočetnejšie priezviská mesta (údaje z marca 2001) === K 31. decembru 2000 žilo v meste 21 865 obyvateľov, z toho najpočetnejšími priezviskami mesta Pezinok boli:<ref name=demografia>{{Citácia periodika|titul=Najviac je Krasňanských|periodikum=Pezinčan|odkaz na periodikum=Pezinčan (noviny)|vydavateľ=Mesto Pezinok|miesto=Pezinok|dátum=marec 2003|issn=1338-1857|url=http://pezincan.pezinok.sk/index.php?yggid=articles&cat=2001-3|dátum prístupu=2025-01-06|url archívu=https://web.archive.org/web/20201031152256/http://pezincan.pezinok.sk/index.php?yggid=articles&cat=2001-3|dátum archivácie=2020-10-31}}</ref> * [[Krasňanský|Krasňanskí]] (137 obyvateľov) * [[Guštafík]]ovci (134 obyvateľov) * [[Horváth (priezvisko)|Horváthovci]] (118 obyvateľov) * [[Demovič]]ovci (116 obyvateľov) * [[Klamo]]vci (103 obyvateľov) * [[Hanúsek (priezvisko)|Hanúskovci]] (102 obyvateľov) * [[Slimák (priezvisko)|Slimákovci]] (101 obyvateľov) * [[Slezák]]ovci (96 obyvateľov) * [[Čech (priezvisko)|Čechovci]] (94 obyvateľov) == Zaujímavosti == V Pezinku sa produkuje dobré [[víno]]. Je to najmä priaznivou klímou a tiež aj dlhou tradíciou v spracovávaní. Značné percento obyvateľov rodinných domov má miesto zadnej záhradky aj malý, niekoľkoriadkový vinohrad. [[Súbor:Socha_slobody_Pezinok.jpg|náhľad|Model Sochy slobody v roku 2007]] V [[90. roky 20. storočia|deväťdesiatych rokoch minulého storočia]] bola mafiánom [[Peter Steinhübel|Petrom Steinhübelom]] postavená zmenšená napodobenina [[Socha slobody|Sochy slobody]] pred jeho vtedajším autoservisom. Peter Steinhübel bol v roku 1999 zastrelený, ale napodobenina ostala na svojom mieste až dodnes. Napodobenina je na rozdiel od originálu vysoká len približne 4 metre a je [[slonovina|slonovinovej]] farby.<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=https://www.dnes24.sk/kuriozita-dna-napodobenina-slavnej-sochy-slobody-stoji-aj-na-slovensku-261320|titul=KURIOZITA DŇA: Napodobenina slávnej Sochy slobody stojí aj na Slovensku|vydavateľ=Dnes24.sk|dátum=24. január 2017|dátum prístupu=2019-2-20}}</ref> V septembri 2003 [[Cesta II. triedy 502 (Slovensko)|cestou II. triedy číslo 502]] ([[Myslenická ulica|Myslenickou]], [[Bratislavská ulica (Pezinok)|Bratislavskou]], [[Jesenského ulica (Pezinok)|Jesenského]], [[Moyzesova ulica (Pezinok)|Moyzesovou]], Kalinčiakovou a [[Senecká ulica (Pezinok)|Seneckou ulicou]]) prechádzala pápežská kolóna s pápežom [[Ján Pavol II.|Jánom Pavlom II.]]<ref>''[https://www.youtube.com/watch?v=Vf7ZWdLvFC4?si=bj5Y2AfSfINduUft Týždeň]'', [[TV Pezinok]], september 2003</ref> Dňa [[11. jún]]a [[2005]] bol v Pezinku údajne upečený najväčší [[krčah]] na svete. Vysoký bol 110 cm. ==Kultúra == Pezinok je kultúrna metropola (nielen) regiónu. Silnú tradíciu tu má divadlo - [[PRD]] (Pezinské rozprávkové divadlo). Vždy tu bolo niekoľko kapiel. Najlepšie sú [[Krtinec]], [[Karpatskí pastieri]], [[Brajgel]]. Vznikla tu aj rapová skupina Nerieš. Každý rok sa tu konával divadelný festival [[Cibulák]], ktorý už bohužiaľ nefunguje. Od roku 2003 pribudol aj festival amatérskych filmov [[PAFF]] a od roku 2014 aj pivný festival [[Pezinok Pije Pivo]]. Aj keď je [[basketbal]] šport, v Pezinku znamená viac, je to tu i napriek rozpadu mužstva BK Slovakofarma súčasť životného štýlu. Tiež možno povedať, že Pezinok má azda najviac skateboardistov na obyvateľa na Slovensku. Toto je ale skutočne len povrchný náhľad na bohatosť a pestrosť miestnej scény. ===Kultúrne podujatia=== * [[Pezinské vinobranie]] * [[Medzinárodný festival chrámovej hudby - AD UNA CORDA]] * [[Pezinský permoník]] * [[Pezinský amatérsky filmový festival|PAFF]] * [[Pezinok Pije Pivo]] * [[Keramické trhy]] * [[Víno a levanduľa]] * Pezinský strapec ==== Zaniknuté podujatia ==== * [[Atlantída (festival)|Atlantída]] * [[Cibulák]] * [[Dychovky v preši]] * Flamenco Verano – letná škola flamenca * Flamenconcentración – veľkonočné flamencové sústredenie * [[Festival Hodokvas|Hodokvas]] * [[Koncert mladosti]] ===Médiá=== * [[TV Pezinok]] a noviny [[Pezinčan (noviny)|''Pezinčan'']] ===Kultúrne inštitúcie=== * [[Pezinské kultúrne centrum]] ** [[Amfiteáter Pezinok]] * [[Malokarpatské múzeum v Pezinku]] * [[Mestské múzeum v Pezinku]] * [[Malokarpatská knižnica v Pezinku]] == Šport == Mesto Pezinok má bohatú športovú tradíciu a rozvoj športu. V Pezinku je činných viac ako 30 športových klubov, spolkov a zväzov, v ktorých je organizovaných vyše 2 000 občanov mesta. Vytvárajú podmienky nielen pre rekreačné športovanie, ale mnohé z nich vychovali slovenských reprezentantov, či sú zapojené do celoslovenských vrcholných súťaží, resp. medzinárodných líg. K najúspešnejším športom v Pezinku patria mužský [[basketbal]], ženský [[volejbal]], [[karate]], [[džudo]], [[armwrestling]], [[orientačný beh]] a iné. Pezinok je domovom [[Svatava Špániková|Svatavy Špánikovej]] - majsterky sveta v [[kickbox]]e (semikontakt), juniorského majstra Európy v džude Milana Randla, viacnásobných majstrov Slovenska v basketbale, volejbale, armwrestlingu, orientačnom behu a najlepšieho slovenského horského cyklistu a majstra Európy v zjazde na horskom bicykli [[Filip Polc|Filipa Polca]]. Pezinok je aj lákadlom motorizmu - každoročné preteky do vrchu na Pezinskej Babe patria k najobľúbenejším pretekom celého seriálu. V roku 2003 mesto Pezinok prvýkrát zorganizovalo cyklomaratón s dĺžkou 200 km do partnerských miest, ktorý sa stretol s pozitívnym ohlasom a tak sa cyklomaratón so zmenenou trasou zopakoval i v nasledujúcich rokoch. Amatérskym i rekreačným športovcom sú k dispozícii mnohé športoviská, 6 značkovaných turistických trás, 9 náučných chodníkov a pre zimné športy lyžiarsky areál na Babe s možnosťou umelého zasnežovania. V roku 2010 sa tu znova rozbehla hokejbalová liga v ktorej je 7 tímov. Hádam aj blízkosť obce [[Šenkvice]] s jej známou motokrosovou dráhou sa dlhodobo podpísala pod neustály nárast záujmu o moto- aj cyklokros, pričom oba sú v Pezinku silno zastúpené, s rastúcou tendenciou. Niektoré pezinské športové kluby: * [[Orientačný beh]] - TJ Sokol Pezinok * [[Basketbal]] - mužský AB Cosmetics Pezinok * [[Volejbal]] - ženský - [[VTC Pezinok]] * [[Softbal]] - ženský/mužský - [[MaSK Pezinok]] * [[Futbal]] - mužský - [[PŠC Pezinok]] * [[Futbalgolf]]/[[FootGolf]] - 1. Slovenský futbalgolfový a footgolfový klub CARPATHIANS SLOVAKIA * [[Judo]] - 1.JCP * [[Hokejbal]] - Carpathians Pezinok, Vitamíny A, Vitamíny B, Obri Grinava, Haliganda Pezinok, Bulldogs Pezinok, Draci Pezinok * [[Stolný tenis]] - STKPK * [[Flamenco]] - LUNARES - tanečný priestor * [[Ashtanga Vinyasa Yoga]] - LUNARES - tanečný priestor * [[Hokej]] - HK '18 Karpatský Sokol Viacero rokov bola v Pezinku amatérska Pezinská Minifutbalová Liga. Používala futbalové pravidlá FIFA s menšími obmenami: * Asfalt miesto trávnika * Hracia plocha a bránky mali parametre hádzanej Liga sa v roku 2004 z dôvodu neposkytnutia ihriska hádzanárskym klubom rozpadla. Príležitostne sa ešte konajú in-line hokej zápasy, nevykazujú však ligové parametre. V roku 2018 bol dostavaný a daný do prevádzky [[zimný štadión]] s názvom Aréna Pezinok. Nachádza sa pri [[Areál zdravia Rozálka|Areáli zdravia Rozálka]]. Zimný štadión ponúka celoročné verejné korčuľovanie na [[ľad]]ovej ploche, ale aj možnosť usporiadania súkromných akcií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.arenapezinok.sk/ |dátum prístupu=2019-02-20 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190221112026/https://www.arenapezinok.sk/ |dátum archivácie=2019-02-21 }}</ref> == Vzdelanie == V meste sa nachádza 1 základná škola s materskou školou, 3 [[základná škola|základné školy]] (do roku 2007 boli 4) a tri [[stredná škola|stredné školy]]. * Základná škola s materskou školou Orešie (v [[Grinava|Grinave]]) * [[Základná škola (Pezinok, Fándlyho 11)|Základná škola na Fándlyho ulici]] * [[Základná škola (Pezinok, Kupeckého 74)|Základná škola Jána Kupeckého]] * [[Základná škola (Pezinok, Na bielenisku 2)|Základná škola Na bielenisku]] * [[Obchodná akadémia (Pezinok, Myslenická 1)|Obchodná akadémia na Myslenickej ulici]] * [[Stredná odborná škola (Pezinok)|Stredná odborná škola na Myslenickej ulici]] (v minulosti na [[Komenského ulica (Pezinok)|Komenského ulici]]) * [[Stredná odborná škola Policajného zboru (Pezinok)|Stredná odborná škola Policajného zboru]] * Gymnázium na Seneckej ulici 2 ==== Zaniknuté školy ==== * Základná škola na Holubyho ulici (do roku 2007) * [[Cirkevná základná škola Narnia]] (do roku 2025, v súčasnosti sa nachádza v [[Čierna Voda|Čiernej Vode]]) === Materské školy === [[Súbor:MŠ Bystrická PK.png|náhľad|Hlavná budova a kuchyňa materskej školy na Bystrickej ulici 1 v roku 2023]] V Pezinku sa nachádza šesť materských škôl:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Školy a vzdelávacie inštitúcie - Registre {{!}} Portál mesta Pezinok | url = https://www.pezinok.sk/registre?RegisterType=skoly-a-vzdelavacie-institucie&page=1 | vydavateľ = Pezinok | dátum prístupu = 2024-02-07 | jazyk = sk | priezvisko = }}</ref> * Materská škola na Bystrickej ulici 1 * Materská škola na ulici gen. Pekníka 2 (s elokovanými pracoviskami na Na bielenisku 2 a Cajlanská 7) * Materská škola na Svätoplukovej ulici 51 * Materská škola na Vajanského ulici 16 * Materská škola na Za hradbami 1 (s elokovanými pracoviskami na Za hradbami 2 a Holubyho 49) * Materská škola na Záhradnej ulici 34 [[Súbor:Bystricka Pezinok.jpg|náhľad|Hlavná budova materskej školy na Bystrickej ulici 1 v roku 2003]] ==== Materská škola na Bystrickej ulici 1 ==== Materská škola Bystrická 1<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Materská škola|url=https://poi.oma.sk/n6210198134|vydavateľ=poi.oma.sk|dátum prístupu=2022-10-01|jazyk=sk|priezvisko=OMA.sk}}</ref> (skrátene MŠ Bystrická) je jednou zo šiestich mestských [[Materská škola|materských škôl]]<ref name="tvpezinok">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Na návšteve v MŠ Bystrická | url = https://www.tvpezinok.sk/2019/na-navsteve-v-ms-bystricka/ | dátum prístupu = 2022-09-30 | jazyk = sk-SK | dátum vydania = 2019-02-20 | vydavateľ = [[TV Pezinok]]}}</ref> v Pezinku, ktorá sa nachádza na [[Sídlisko Juh (Pezinok)|sídlisku Juh]]. Pozostáva z troch budov a šiestich tried.<ref name="tvpezinok"/> Je určená pre deti od 3 do 6 rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Materská škola Bystrická Pezinok v Pezinku|url=http://www.pezinok.iden.sk/zoznam/materska-skola-bystricka-pezinok/|vydavateľ=pezinok.iden.sk|dátum prístupu=2022-09-30|jazyk=sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20220930181311/http://www.pezinok.iden.sk/zoznam/materska-skola-bystricka-pezinok/|dátum archivácie=2022-09-30}}</ref> Riaditeľkou materskej školy je [[Magister (akademická hodnosť)|Mgr.]] Andrea Hajíčková.<ref name="tvpezinok"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Materská škola, Bystrická 1, Pezinok | url = http://www.zoznamskol.eu/skola/1107-materska-skola-bystricka-1-pezinok/ | vydavateľ = www.zoznamskol.eu | dátum prístupu = 2024-01-22}}</ref> Plány na výstavbu materskej školy boli vypracované už v roku 1974 a po vybudovaní v [[päťročný plán|päťročnici]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SÍDLISKO JUH, STARÝ DVOR A OKOLIE | url = https://www.archivtvpezinok.sk/video/sidlisko-juh-stary-dvor-okolie | vydavateľ = [[TV Pezinok]] | dátum prístupu = 2024-01-20 | jazyk = sk | dátum vydania = 2015-11-10}}</ref> 1976 až 1980 bola jej kapacita 90 detí.<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny Pezinka|vydavateľ=Obzor|rok=1982|strany=163–166}}</ref> V novembri 2012 v materskej škole pribudli dve nové triedy pre 40 detí, ktoré vznikli z pôvodných terasovitých priestorov na prvom a druhom poschodí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ZAČALI REKONŠTRUKCIE MŠ | url = https://www.archivtvpezinok.sk/aktuality/zacali-rekonstrukcie-ms | vydavateľ = [[TV Pezinok]] | dátum prístupu = 2024-01-20 | jazyk = sk | dátum vydania = 2012-10-30}}</ref> Počas [[Voľby na Slovensku|volieb]] sa v priestoroch nachádza volebná miestnosť<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Volebné miestnosti Pezinok - Parlamentné voľby 2023 - Voľby SME | url = https://volby.sme.sk/parlamentne-volby/2023/volebne-miestnosti/pezinok | vydavateľ = volby.sme.sk | dátum prístupu = 2024-01-20 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref> 17. okrsku obvodu číslo 4.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Volebné obvody | url = https://www.pezinok.sk/?yggid=671 | vydavateľ = www.pezinok.sk | dátum prístupu = 2024-01-20 | jazyk = sk-SK | meno = | priezvisko = }}</ref> == Osobnosti mesta == * [[Ján Kupecký]] (* [[1667]] – † [[1740]]), uhorský barokový maliar - portrétista českého pôvodu * [[Ján Baptista Najmar]] (* [[1696]] – † [[1766]]), historik, geograf, rímskokatolícky kňaz a náboženský spisovateľ * [[Franz Samuel Stromszky]] (* [[1792]] – † [[1861]]), evanjelický pastor a superintendent * [[František Meissl]] (* [[1837]] – † [[1934]]), slovenský maliar, lekárnik, riaditeľ sporiteľne a hasič rakúskeho pôvodu * [[Katarína Franklová]] (* [[1852]] – † [[1918]]), divadelná herečka * [[Richard Réti]] (* [[1889]] – † [[1929]]), rakúsko-uhorský, neskôr československý šachový veľmajster a jeden z najvýznamnejších šachových teoretikov 20. storočia * [[Ondrej Šteberl]] (* [[1897]] – † [[1977]]), insitný maliar a poštový doručovateľ * [[Karol Pekník]] (* [[1900]] – † [[1944]]), generál a účastník protifašistického odboja * [[Ľudovít Rajter]] (* [[1906]] – † [[2000]]), hudobný skladateľ a dirigent * [[Eugen Suchoň]] (* [[1908]] – † [[1993]]), hudobný skladateľ * [[Fridrich Moravčík]] (* [[1916]] – † [[1993]]), akademický maliar, pedagóg a publicista * [[Štefan Sandtner]] (* [[1916]] – † [[2006]]), básnik katolíckej moderny, katolícky kňaz, [[Saleziáni Don Bosca|salezián]] * [[Pavel Pukančík]] (* [[1920]] – † [[1992]]), letec [[Royal Air Force]] * [[Jozef Baláž (grafik)|Jozef Baláž]] (* [[1923]] – † [[2006]]), výtvarník, maliar, ilustrátor, tvorca poštových známok, grafik * [[Jozef Hanúsek]] (* [[1927]] – † [[1971]]), herec * [[Dušan Slobodník]] (* [[1927]] – † [[2001]]), spisovateľ, literárny vedec, prekladateľ a politik * [[Jaroslav Knil]] (* [[1929]] – † [[2012]]), maliar * [[Ján Štohl]] (* [[1932]] – † [[1993]]), astronóm * [[František Srna]] (* [[1932]] – † [[1973]]), motocyklový pretekár * [[Emil Venkov]] (* [[1937]] – † [[2017]]), akademický sochár a výtvarník * [[Milan Mlsna]] (* [[1937]] – † [[1992]]), herec, ľudový rozprávač, redaktor a režisér * [[Štefan Prokop]] (* [[1941]] – † [[1987]]), akademický sochár * [[Juraj Bindzár]] (* [[1943]]), divadelný, televízny a filmový [[režisér]] a scenárista * [[Ivan Pessel]] (* [[1946]] – † [[2005]]), bývalý primátor mesta Pezinok, komunálny politik a vysokoškolský pedagóg * [[Ján Štrba]] (* [[1952]]), fotograf * [[Oliver Solga]] (* [[1954]]), komunálny politik, historik a bývalý primátor mesta Pezinok * [[Pavol Boriš]] (* [[1954]]), malovýrobca vína a spisovateľ * [[Katarína Aulitisová]] (* [[1964]]), slovenská bábkoherečka a vysokoškolská pedagogička * [[Lajo Slimák]] (* [[1964]] – † [[2024]]), publicista, divadelník, hudobník, organizátor kultúrneho diania, humorista, básnik a kreatívec * [[Roman Féder]] (* [[1966]]), hudobník, herec, humorista a spevák * [[Eduard Chmelár]] (* [[1971]]), rektor Akadémie médií, [[historik]] a publicista * [[Zuzana Čaputová]] (* [[1973]]), 5. [[Prezident Slovenskej republiky|prezidentka Slovenskej republiky]], advokátka, občianska aktivistka a politička * [[Peter Wittgrúber]] (* [[1974]] – † [[2025]]), historik, mestský kronikár a poslanec * [[Rudolf Pepucha]] (* [[1975]]), [[hudobný skladateľ]] a režisér * [[Filip Polc]] (* [[1982]]), slovenský reprezentant v horskej cyklistike v zjazdových disciplínach * [[Igor Hianik]] (* [[1984]]), bývalý primátor mesta Pezinok, architekt a urbanista * [[Bekim Aziri]] (* [[1988]]), [[rap]]er, stand-up komik a bývalý profesionálny cyklista == Partnerské mestá == * {{Flagicon|Slovinsko}} [[Izola]], [[Slovinsko]] * {{Flagicon|Česko}} [[Mladá Boleslav]], [[Česko]] * {{Flagicon|Česko}} [[Kyjov (okres Hodonín)|Kyjov]], [[Česko]] * {{Flagicon|Maďarsko}} [[Mosonmagyaróvár]], [[Maďarsko]] * {{Flagicon|Rakúsko}} [[Neusiedl am See]], [[Rakúsko]] == Galéria == <gallery> Image:Bazini-kastelycivertanlegi1.jpg Image:Bazini-kastelycivertanlegi2.jpg </gallery> == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Mestská hromadná doprava v Pezinku]] *[[Vinohradnícky náučný chodník]] * [[Pažiť (Pezinok)]] * [[Povesť o babe flečnerke]] * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Pezinku]] * [[Zoznam nákupných centier a parkov v Pezinku]] * [[Zoznam ulíc v Pezinku]] * [[Zoznam vinohradníckych honov v Pezinku]] * [[Zrážka vlakov v Pezinku]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Pezinok}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} * [http://www.apsida.sk/c/2375/pezinok-myslenice www.apsida.sk - profil Kostola sv. Žigmunda] * [https://www.mestskemuzeumpk.sk/ Mestské múzeum] * [https://www.muzeumpezinok.sk/ Malokarpatské múzem] {{Obce okresu Pezinok}} [[Kategória:Pezinok| ]] [[Kategória:Okres Pezinok]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] [[Kategória:Banské sídla na Slovensku]] 59tj59uytyc5zfbrz3ipy8id0or3dtp Diaľnica D2 (Slovensko) 0 4698 8188275 8182498 2026-03-28T08:20:41Z ~2026-19250-50 290398 Oprava gramatickej chyby 8188275 wikitext text/x-wiki {{Infobox diaľnica | KRAJINA = SK | TYP CESTY = D | ČÍSLO CESTY = 2 | ČÍSLO EURÓPSKEJ CESTY = 58 | ČÍSLO EURÓPSKEJ CESTY1 = 65 | ČÍSLO EURÓPSKEJ CESTY2 = 75 | MAPA = Motorway D2 SK map.svg | VÝSTAVBA = 1969 - 2007 | CELKOVÁ DĹŽKA = 1 435,001 | V PREVÁDZKE = 1 435,001 | REGIÓN = [[Bratislavský kraj]], [[Trnavský kraj]] | ROZŠÍRENIA = | VÝJAZDY = 9 (v prevádzke) | TUNELY = 1 (v prevádzke) | OBRÁZOK = Highway D2 2.jpg | OBRÁZOK-VEĽKOSŤ = 300px | OBRÁZOK-POPIS = D2 v Petržalke | OBJEKTY = {{Cesta|SK|ĎALEJ||Pokračuje ako {{Cesta/CZ-D-E|2|65}} smer [[Brno]]}} {{Cesta|SK|HRANICA-EÚ|0|Břeclav - Brodské {{Minivlajka|Česko}}}} {{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Most [[Morava (rieka)|Morava]] 879 m}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|5|[[Kúty (okres Senica)|Kúty]] {{Cesta/SK-1|2}}}} {{Cesta|SK|ČSPH||Sekule}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Sekule 615 m}} {{Cesta|SK|PARKOVISKO||Závod}} {{Cesta|SK|P-WC||Malacky}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|26|[[Studienka]] {{Cesta/SK-2|590|FARBA=plán}}}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|29|[[Malacky]] {{Cesta/SK-2|503}}}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|37|Priemyselný autopark Lozorno {{Cesta/SK-PD|1}} {{Cesta/Smer|D}}}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|41|[[Lozorno]] {{Cesta/SK-1|2}}}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|45|[[Stupava]]-sever|FARBA=plán}} {{Cesta|SK|PARKOVISKO||Stupava}} {{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|50|[[Stupava]]-juh {{Cesta/SK-D|4}}|FARBA=stavba}} {{Cesta|SK|SPOPLATNENÁ CESTA-KONIEC||Koniec spoplatneného úseku}} {{Cesta|SK|OBEC||Bratislava|FARBA=bez úhrady}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|55|Bratislava-Lamač {{Cesta/SK-2|505}}|FARBA=bez úhrady}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|57|Bratislava-Alexyho ulica<br><small>(nájazd smer Maďarsko)</small>|FARBA=bez úhrady}} {{Cesta|SK|ČSPH-OBČERSTVENIE||Lamač|FARBA=bez úhrady}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|59|Bratislava-Polianky {{Cesta/SK-1|2}}|FARBA=bez úhrady}} {{Cesta|SK|TUNEL||[[Tunel Sitina]] 1440/1415 m|FARBA=bez úhrady}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|61|Bratislava-Mlynská dolina {{Cesta/SK-1|2}}<br><small>(bez výjazdu smer Česko)</small>|FARBA=bez úhrady}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|63|Bratislava-Mlynská dolina {{Cesta/Smer|D}}|FARBA=bez úhrady}} {{Cesta|SK|MOST-RIEKA||[[Most Lanfranconi]] ([[Dunaj]]) 766 m|FARBA=bez úhrady}} {{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|64|Bratislava-Petržalka-Pečňa I {{Cesta/SK-D-E|1|58|75}}<br><small>(vetvenie smer od/na Česko)</small>|FARBA=bez úhrady}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|65|Bratislava-Petržalka-Pečňa II {{Cesta/SK-1|61}}|FARBA=bez úhrady}} {{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|65|Bratislava-Petržalka-Pečňa {{Cesta/SK-D-E|1|58|75}}<br><small>(vetvenie smer od/na Maďasko)</small>|FARBA=bez úhrady}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|66|Bratislava-Kapitulské pole<br><small>(nájazd smer Česko)</small>|FARBA=bez úhrady}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Kopčianska 165 m|FARBA=bez úhrady}} {{Cesta|SK|OBEC-KONIEC||Bratislava|FARBA=bez úhrady}} {{Cesta|SK|SPOPLATNENÁ CESTA-ZAČIATOK||Začiatok spoplatneného úseku}} {{Cesta|SK|ČSPH||Jarovce}} {{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|71|Bratislava-Jarovce {{Cesta/SK-D-E|4|58}}{{Cesta/SK-PD|2}}}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|79|Čunovo {{Cesta/SK-1|2}}|FARBA=plán}} {{Cesta|SK|HRANICA-EÚ|80|Rusovce - Rajka {{Minivlajka|Maďarsko}}}} {{Cesta|SK|ĎALEJ||Pokračuje ako {{Cesta/H-R-E|15|65|75}}<br>smer [[Mosonmagyaróvár]]}} {{Cesta|SK|LEGENDA}} }} '''Diaľnica D2''' (''D2'') je druhá najdlhšia a súčasne aj jediná úplne dokončená [[Slovensko|slovenská]] [[diaľnica]]. Trasa diaľnice D2 je dlhá 1 435,001 kilometra a začína v Prahe a ide až do Zadaru, na cezhraničnom diaľničnom moste cez rieku Morava, kde je umiestnený aj nultý kilometer diaľnice. Samotný most rozdeľuje štátna hranica približne v jeho polovici, jedna časť mostu je tak súčasťou slovenskej diaľnice D2, česká strana mostu je zase súčasťou českej diaľnice D2, ktorá pokračuje od hraníc do Brna. Trasa diaľnice pokračuje od štátnej hranice južným smerom cez Kúty, Malacky a Bratislavu kde dvakrát križuje diaľnicu D4 a súčasne križuje aj diaľnicu D1, až po štátnu hranicu s Maďarskom, kde sa plynule napája na maďarskú diaľnicu M15. Diaľnica D2 je tak napojená na českú, maďarskú a prostredníctvom diaľnice D4 aj na rakúsku diaľničnú sieť. Diaľnica D2 je súčasťou hlavnej trasy 4. [[Paneurópske dopravné koridory|paneurópskeho koridoru]], ktorý začína v Drážďanoch a pokračuje cez Prahu, Brno, Bratislavu a Budapešť do rumunského Aradu. Trasa diaľnice je taktiež v celej dĺžke súčasťou európskej cesty [[európska cesta 65|E65]], na krátkom úseku v Bratislave aj [[európska cesta 58|E58]] a [[európska cesta 75|E75]]. Výstavba diaľnice započala ešte za bývalého Československa v roku 1969, ako súčasť projektu prepojenia dvoch hlavných miest štátov vtedajšej česko-slovenskej federácie, teda Prahy ako hlavného mesta [[Česká socialistická republika|Česka]] a súčasne hlavného mesta vtedajšieho [[Československá socialistická republika|Česko-Slovenska]] a Bratislavy ako hlavného mesta [[Slovenská socialistická republika|Slovenska]]. Kedže sa v čase sprevádzkovania diaľnice D2 jednalo o vnútroštátnu diaľnicu v celej dĺžke z Bratislavy až do Brna resp. Prahy, na slovensko–českej hranici nebolo postavené žiadne osobitné pohraničné vybavenie a súčasne táto štátna hranica nebola v danej dobe osobitne označená. K výstavbe objektov a zriadeniu diaľničného hraničného priechodu tak došlo až v rokoch 1992 až 1993 v súvislosti so zánikom Česko-Slovenska, kedy súčasne došlo aj k obmedzeniu maximálnej povolenej rýchlosti v pohraničnom úseku a presmerovaniu dopravy do objektov hraničného priechodu, postavených na slovenskej i českej strane. Po vstupe Česka a Slovenska do Európskej únie a následne po pristúpení Česka a Slovenska k štátom Schengenského priestoru stratili tieto objekty svoje využitie a doprava bola znovu presmerovaná na hlavnú trasu diaľnice. Rýchlostné obmedzenie v pohraničnom úseku bolo síce zmiernené, ale stále trvá s ohľadom na krátke pripájacie pruhy v smere od objektov hraničného priechodu, kde sú dnes na českej i slovenskej strane zriadené parkovacie miesta, predajne a kontaktné miesta v súvislosti s platbami za použitie diaľnic a sociálne zariadenia. Na opačnom konci diaľnice D2, na hranici s Maďarskom bol objekt diaľničného hraničného prechodu už priamo súčasťou výstavby diaľnice, ale po vstupe Maďarska do Európskej únie a následne po pristúpení Maďarska k štátom Schengenského pristoru aj tento objekt stratil svoje opodstatnenie. V pohraničnom pásme na hraniciach s Maďarskom je maximálna povolená rýchlosť taktiež obmedzená pretože objekt hraničného priechodu zasahuje do jazdného profilu. Na trase diaľnice D2 sa nachádzajú tri diaľničné križovatky a to jedna križovatka s diaľnicou D1 v Bratislave - Pečni a dve križovatky s diaľnicou D4, severne od Bratislavy v Stupave a južne od Bratislavy v Jarovciach. Okrem križovatiek sa diaľnica plynuje napája na severnom konci na [[Diaľnica D2 (Česko)|českú diaľnicu D2]] a na južnom konci na maďarskú diaľnicu M15. Trasa diaľnice je vedená prevažne rovinatou krajinou a okrem úsekov v Bratislave neobsahuje žiadne významnejšie stavebné objekty s výnimkou 610 metrov dlhej estákady Sekule<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Výstavba estakády u obce Sekule (1977) - Archiv ČT24: Dopravní tepny|url=https://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/10116288585-archiv-ct24/215411058210021/obsah/402504-vystavba-estakady-u-obce-sekule-1977|dátum prístupu=2019-01-01|vydavateľ=Česká televize|jazyk=cs|dátum vydania=2015-05-23}}</ref> a ekoduktu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Nad diaľnicou D2 pribudol zelený most pre zver|url=https://auto.sme.sk/c/20211206/nad-dialnicou-d2-pribudol-zeleny-most-pre-zver.html|dátum prístupu=2019-01-01|vydavateľ=Denník SME|jazyk=sk|dátum vydania=2016-07-08}}</ref> S ohľadom na prevažnú technickú a stavebnú nenáročnosť výstavby tejto diaľnice, obzvlášť v úseku od štátnej hranice s Českom po výjazd Bratislava - Lamač, je v tomto úseku diaľnica postavená pre návrhovú rýchlosť až 150 km/h. Stavebne náročnejšie úseky diaľnice D2 nachádzame v Bratislave, kde je diaľnica vedená komplikovaným prieťahom v intraviláne mesta. Súčasne sa tu nachádzajú aj stavebne náročné objekty, ako napríklad tunel Sitina, s dĺžkou 1 440 metrov či premostenie Dunaju pomocou 761 metrov dlhého mostu Lanfranconi. Súčasťou diaľnice je aj stavebne a technicky náročná diaľničná križovatka v Bratislave - Pečni. Vo vzdialenom horizonte je plánované rozšírenie diaľnice D2 na 3 + 3 jazdné pruhy v úseku od križovatky D2xD4 pri Stupave, po výjazd Bratislava - Lamač. == Prehľad úsekov diaľnice D2 == {| class="wikitable sortable" !Poradie úseku !Označenie úseku !Dĺžka úseku v km !Zahájenie výstavby úseku !Uvedenie úseku do prevádzky !Výjazdy a križovatky |- |1. |štátna hranica Česko/Slovensko - Kúty |5 |1976 |1978 (pravá polovica)<br>1979 (ľavá polovica) |1. Kúty |- |2. |Kúty - Malacky |24,3 |1973 |1978 |2. Malacky |- |3. |Malacky - Lozorno |11,5 |1969 |1973 |3. Lozorno |- |4. |Lozorno - Stupava |8,8 |1969 |1973 |4. Križovatka D2x[[Diaľnica D4 (Slovensko)|D4]], Stupava |- style="background-color: #e56262" |4. |Lozorno - Stupava, rozšírenie na 3 + 3 jazdné pruhy |8,8 |2029 |2032 |4. Križovatka D2x[[Diaľnica D4 (Slovensko)|D4]], Stupava, prestavba |- |5. |Stupava - Bratislava, Lamač |9,2 |1969 |1973 |5. Bratislava - Lamač 6. Bratislava - Harmincova |- style="background-color: #e56262" |5. |Stupava - Bratislava, Lamač, rozšírenie úseku po výjazd Bratislava - Lamač, na 3 + 3 jazdné pruhy |5,4 |2029 |2032 |5. Bratislava - Lamač, prestavba |- |6. |Bratislava, Lamač - Bratislava, Staré Grunty |3,3 |2003 |2007 |Úsek bez výjazdov |- |7. |Bratislava, Staré Grunty - Bratislava, Viedenská |2,8 |1985 |1990 (pravá polovica)<br>1991 (ľavá polovica) |7. Bratislava - Mlynská dolina 8. Križovatka D2x[[Diaľnica D1 (Slovensko)|D1]], Bratislava - Pečňa |- |8. |Bratislava, Viedenská - Bratislava, Jarovce |6,3 |1996 |1998 |9. Križovatka D2x[[Diaľnica D4 (Slovensko)|D4]], Bratislava - Jarovce |- |9. |Bratislava, Jarovce - štátna hranica Slovensko/Maďarsko |9,3 |1996 (pravá polovica)<br>2001 (ľavá polovica) |1998 (pravá polovica)<br>2002 (ľavá polovica) |Úsek bez výjazdov |} == Priebeh výstavby diaľnice D2 == ''Bližšie informácie o celej histórii výstavby diaľnic na Slovensku sa nachádzajú v článku: [[História výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku]]'' === Do roku 1979 === Po skončení druhej svetovej vojny došlo k prepadu intenzít cestnej dopravy, avšak už koncom [[50. roky 20. storočia|50. rokov 20. storočia]] sa tieto intenzity vrátili na predvojnovú úroveň. Kapacita cestnej siete v bývalom Československu bola čoraz rýchlejšie vyčerpávaná a do štátnej koncepcie cestnej dopravy sa znovu dostávajú diaľnice, ako kvalitné a predovšetkým kapacitné cestné komunikácie. Uznesením vlády ČSSR č. 286 zo dňa [[10. apríl|10. apríla]] [[1963]] došlo k novému určeniu trás jednotlivých diaľnic na území bývalého Československa, pričom sa uvažovalo s výstavbou základnej diaľničnej siete do roku 2000 a doplnkovej siete rýchlostných ciest po roku 2000. Na území súčasného Slovenska v zmysle príslušného uznesenia vlády, mali byť do roku 2000 uvedené do prevádzky tri diaľnice a to diaľnica D1, ktorá mala spájať mestá [[Praha]], [[Brno]], [[Uherské Hradiště]], [[Trenčín]], [[Žilina]], [[Vrútky]], [[Ružomberok]], [[Poprad]], [[Košice]] a [[Štátna hranica|štátnu hranicu]] s vtedajším [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]] pri [[Užhorod|Užhorode]], diaľnica D61, ktorá mala prepojiť Bratislavu, Trnavu, Piešťany a napojiť sa na diaľnicu D1 pri Trenčíne a diaľnica D2 z Bratislavy do Brna, kde sa táto diaľnica mala napojiť na diaľnicu D1 a umožniť tak prepojenie Bratislavy a Prahy. Výstavba diaľnic ale neprebiehala predpokladaným tempom a už koncom 70. rokov bolo zrejmé, že dostavať základnú diaľničnú sieť do roku 2000 je úplne nereálne. To platilo predovšetkým pre vtedajšiu diaľnicu D1 v úseku od Brna ďalej na východ a čiastočne aj pre vtedajšiu diaľnicu D61. Naopak výstavba diaľnice D2 sa stala prioritou vtedajšieho Československa, keďže spoločne s predchádzajúcim úsekom diaľnice D1 medzi Prahou a Brnom, tvorí v úseku od Brna do Bratislavy prepojenie dvoch hlavných miest vtedajších štátov niekdajšej federácie. Výstavba diaľnice D2 na území Slovenska bola zahájená v roku 1969. Do roku 1979 bola diaľnica D2 už sprevádzkovaná v celej dĺžke z Brna až po Bratislavu, pričom v Bratislave bola ukončená voľným a súčasne aj dočasným napojením na Lamačskú cestu. Dĺžka sprevádzkovaných úsekov diaľnice D2 činila od štátnej hranice až po ukončenie v Bratislave celkom 58,8 kilometra, ročne tak bolo priemerne sprejazdnených 5,88 kilometra diaľnice. ===1980 - 1989=== Po dokončení diaľnice D2 v roku 1979, teda po dokončení projektu prepojenia Prahy a Bratislavy neboli nasledujúce úseky diaľnice D2, v rámci beztak pomalej výstavby na území bývalého Československa prioritou. Až v tomto období sa objavujú myšlienky prepojenia vtedajšej diaľnice D61, ktorá začínala v Bratislave voľným a súčasne aj dočasným napojením na Seneckú cestu, s diaľnicou D2 v novej diaľničnej križovatke v lokalite Bratislava - Pečňa. Tieto myšlienky sa pretavii do uznesenia vlády č.24 z roku 1987 a trasa diaľnice bola predlžená z Bratislavy až po hranice s Maďarskom. Prepojenie diaľnice D2 a vtedajšej D61 malo byť realizované postavením pokračujúcich úsekov vtedajšej diaľnice D61 a diaľnice D2 v intraviláne mesta Bratislava, čím súčasne mala byť riešená čoraz viac zhoršujúca sa doprava v hlavnom meste Slovenska. Technická náročnost výstavby v intraviláne mesta, nutnosť komplikovaných preložiek vedení, požiadavka asanácie objektov v meste ale predovšetkým nutnosť vynaloženia značných finančných prostriedkov, hlavne na trase diaľnice D61 v intraviláne mesta vyvolávali sústavné odkladanie výstavby. Do roku 1989 tak preto neboli sprevádzkované žiadne nové úseky diaľnice D2, avšak v roku 1985 došlo k rozostavaniu úseku diaľnice z Mlynskej doliny po ukončenie v novovytvorenej križovatke Bratislava - Pečňa. Tento necelé tri kilometre dlhý úsek ale ani na jednom konci pri sprejazdnení nenadväzoval na už existujúci úsek diaľnice a jeho význam tak predbežne spočíval predovšetkým v riešení vnútromestskej dopravy. ===1990 - 1993=== Po zvrhnutí komunistickej totality a s tým spojených rozsiahlych celospoločenských zmenách dochádza k premene príkazového hospodárstva štátu na trhové. Tým nastávajú obrovské zmeny vo všetkých sférach života a spoločnosti. Naviac v tomto období dochádza najprv diskusiám o rozdelení a neskoršie aj k rozdeleniu vtedajšieho Československa. Na pozadí týchto zmien sa výstavba diaľnic a rýchlostných ciest ocitá v úzadí verejného záujmu a to vplyvom jednak pokračujúceho nedostatku financií a jednak nutnosti orientácie pozornosti na iné, významnejšie problémy. Medzi rokmi 1989 a 1993 tak na diaľnici D2 nedochádza prakticky k žiadnym zmenám s výnimkou sprevádzkovania už rozostavaného úseku z Mlynskej doliny po križovatku Bratislava - Pečňa. ===Po roku 1993=== Prvé roky existencie samostatného Slovenska boli pokiaľ ide o výstavbu diaľnic, spojené s viac či menej kritickým nedostatkom financií na výstavbu infraštruktúry. Výstavbu začína naviac ovplyvňovať aj nový fenomén demokratickej politiky. Silnie orientácia na stavebne jednoduché a hlavne ekonomicky nenáročné úseky, ktoré je možné postaviť a sprejazdniť v priebehu jedného volebného obdobia. V tomto období tak primárne pokračuje výstavba na Považí. Volebný rok 1998 bol v rámci predvolebnej kampane poznačený otváraním úsekov diaľnice za prítomnosti zahraničných osobností (Claudia Schifferová, či [[Gérard Depardieu]]) a spustením výstavby ďalších úsekov diaľnic vládou Vladimíra Mečiara bez zabezpečenia finančného krytia v štátnom rozpočte. Diaľnica D2 sa tak predbežné ocitá na vedľajšej koľaji, hlavne s ohľadom na jej faktické dokončenie. Zmenu prináša až rok 1996 kedy sa spúšťa výstavba pokračovania diaľnice D2 z Bratislavy až po štátne hranice s Maďarskom. I keď výstavba tohto úseku začína fakticky v Bratislave, trasa diaľnice intravilán mesta veľmi rýchlo opúšťa južným smerom a pokračuje jednoduchým, prevažne poľnohospodársky využívaným terénom až po štátne hranice, kde sa diaľnica voľne napája na maďarskú diaľnicu M15. Úplné sprejazdnenie tohto úseku nastalo v roku 2001. Posledný a súčasne aj najnáročnejší úsek diaľnice D2, ktorý prepojil už existujúce úseky smerujúce od Bratislavy na sever a juh bol rozostavaný v roku 2003, vrátane jediného tunela na trase diaľnice D2, tunela Sitina. Po sprevádzkovaní tohto úseku v roku 2007 je diaľnica D2 sprejazdnená v celej svojej dĺžke, čím sa stala celkovo prvou diaľnicou na Slovensku, ktorá je postavená a sprejazdnená v celej plánovanej dĺžke. == Úseky diaľnice == <big>'''Štátna hranica CZ/SK - Kúty'''</big> Tento stavebne nenáročný úsek bol v čase výstavby súčasťou úseku Břeclav - Kúty. Stavebná činnosť tak prebiehala na oboch stranách súčasnej štátnej hranice. Po rozdelení Československa v roku 1993 nastalo formálne rozdelenie úseku Břeclav - Kúty štátnou hranicou, ktorá prechádza približne stredom diaľničného mostu preklenujúceho rieku Moravu ktorá sa súčasne stala hraničnou riekou. Kedže sa v čase sprevádzkovania diaľnice D2 jednalo o vnútroštátnu diaľnicu v celej dĺžke z Bratislavy až do Brna resp. Prahy, na Československej hranici nebolo v čase výstavby postavené žiadne osobitné pohraničné vybavenie a súčasne táto štátna hranica nebola v danej dobe osobitne označená. K výstavbe objektov a zriadeniu diaľničného hraničného prechodu tak došlo až v rokoch 1992 až 1993 v súvislosti so zánikom vtedajšieho Československa. Úsek je ukončený vo výjazde Kúty, ktorý prepája diaľnicu D2 s cestou I/2. <big>'''Kúty - Malacky'''</big> Tento takmer 25 kilometrov dlhý úsek prechádza prevažne poľnohospodárskou krajinou. Nachádzame tu aj jediný stavebne náročný objekt severnej časti diaľnice D2, 610 metrov dlhú estakádu Sekule, ktorá preklenula železničnú trať Bratislava - Kúty - Břeclav a cestu tretej triedy III/1140. V kilometri 8,0 sa nachádza veľké obojstranné odpočívadlo Sekule II, spoločne s čerpacou stanicou pohonných hmôt, sociálnym zariadením a reštauráciou. Ďalej v smere do Bratislavy v kilometri 13 nachádzame ekodukt, teda krátky, umelý a presýpaný asi 80 metrov dlhý tunel, ktorého povrch je zatrávnený čím umožňuje migráciu zveri. Tento objekt nie je oficiálne klasifikovaný ako tunel a nie je oficiálne ani pomenovaný. V kilometri 15,5 sa nachádza bývalé obojstranné odpočívadlo Sekule I, ktoré je aktuálne pre bežnú premávku uzavreté a objekty bývalého motorestu využíva Národná diaľničná spoločnosť. Úsek je ukončený vo výjazde Malacky, ktorý je napojený na cestu druhej triedy II/503. <big>'''Malacky - Bratislava, Lamač'''</big> Posledný úsek pôvodného projektu diaľničného spojenia Bratislavy a Prahy je taktiež technicky nenáročný. Úsek prechádza prevažne poľnohospodársky využívanou krajinou, s výnimkou krátkej časti v intraviláne hlavného mesta Bratislava. Súčasťou úseku boli pôvodne iba výjazdy Lozorno, Stupava a voľné napojenie na Lamačskú cestu v Bratislave. Diaľničná križovatka D2xD4, Stupava vznikla celkovým prestavaním bývalého výjazdu Stupava medzi rokmi 2009 až 2011, pričom mimo kríženia diaľnic D2 a D4 zabezpečuje aj napojenie na cestu prvej triedy I/2 a cestu druhej triedy II/505. Výjazd Bratislava - Lamač bol realizovaný v projektovanej, dnes už súčasnej podobe, až v súvislosti s výstavbou nasledujúceho úseku, pričom tento výjazd nahradil dovtedajšie voľné a dočasné napojenie na Lamačskú cestu v Bratislave. Súbežne s výstavbou nasledujúceho úseku bol realizovaný aj výjazd Bratislava - Harmincova, ktorý plynule nadväzuje na výjazd Bratislava - Lamač. <big>'''Bratislava, Lamač – Bratislava, Mlynská dolina (Bratislava, Staré Grunty)'''</big> Tento úsek D2 nachádzajúci sa v Bratislave medzi výjazdmi Bratislava – Lamač a Bratislava – Mlynská dolina bol vo výstavbe medzi rokmi 2003 až 2007, pričom do predčasného užívania bol odovzdaný v [[jún]]i 2007. Dĺžka tohto technicky a stavebne veľmi náročného úseku je 3,3 kilometra pričom bol realizovaný ako celkovo posledný nedostavaný úsek diaľnice D2. Nachádza sa tu 7 mostov, [[tunel Sitina]], súčasťou stavby bola aj dostavba resp. prestavba výjazdov v nadväzujúcich úsekoch, a to výjazdov Bratislava - Lamač, Bratislava - Harmincova a Bratislava - Mlynská dolina. Za účelom zníženia zvukových emisií boli pri [[ZOO Bratislava]] vybudované protihlukové bariéry. Súčasťou úseku je aj malé, obojstranné odpočívalo s čerpacou stanicou pohonných hmôt. Nad rámec výstavby tohto úseku diaľnice, v súvislosti so zmierňujúcimi opatreniami v súvislosti s výstavbou a prevádzkou diaľnice, bol realizovaný aj nový vstup do ZOO, prekládky inžinierskych sietí a ciest v [[Bratislava – mestská časť Lamač|Lamač]]i a [[Mlynská dolina|Mlynskej doline]] a protihlukové steny. V rámci tohto úseku boli od [[júl]]a [[2005]] postavené aj dva mosty, prvý nad železničnou traťou a druhý na Harmincovej ulici. Úsek získal cenu Slovenskej komory stavebných inžinierov za najlepšie projektové riešenie stavebného diela v súťaži ´"Stavba roka 2008".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Výsledky Stavby roka 2008 sú už známe | url = http://www.asb.sk/architektura/realizacie/vysledky-stavby-roka-2008-su-uz-zname-1982.html | dátum vydania = 08.07.2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = časopis ASB | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20090602220802/http://www.asb.sk/architektura/realizacie/vysledky-stavby-roka-2008-su-uz-zname-1982.html | dátum archivácie = 2009-06-02 }}</ref> <big>'''Bratislava, Mlynská dolina (Bratislava, Staré Grunty) - Bratislava, Viedenská'''</big> Tento necelé tri kilometre dlhý, ale stavebne i technicky náročný úsek prechádza intravilánom mesta. Súčasťou úseku je výjazd Bratislava - Mlynská dolina a diaľničná križovatka D2xD1, Bratislava - Pečňa, ktorá súčasne prepája diaľnicu D2 a D1 s cestou prvej triedy I/61. Súčasťou úseku je most Lanfranconi. '''<big>Bratislava, Viedenská - Bratislava, Jarovce</big>''' Tento stavebne pomerne jednoduchý úsek opúšťa intravilán mesta Bratislava a pokračuje južným smerom. Prvá časť úseku ohraničuje zo západu mestskú časť Petržalka, ale rýchlo mení smer priamo na juh a opúšťa intravilán hlavného mesta. Súčasťou úseku je veľké obojstranné odpočívadlo Jarovce, spoločne s čerpacou stanicou pohonných hmôt, sociálnym zariadením a reštauráciou, ktoré je umiestnené v kilometri 69,5. Úsek je ukončený v diaľničnej križovatke D2xD4, Bratislava - Jarovce, ktorá súčasne prepája diaľnicu D2 s rakúskou diaľnicou A6, prostredníctvom krátkeho úseku diaľnice D4. Tento úsek pôvodne nemal byť úsekom diaľnice D2, ale v zmysle plánov bývalého Československa mal byť realizovaný ako úsek diaľnice D61, ktorá mala pokračovať ďalej až na hranice s Rakúskom. Po roku 1993 boli trasy týchto diaľnic a úsekov diaľnic prehodnotené pričom tento úsek sa stal súčasťou diaľnice D2. Niekdajšia diaľnica D61 bola z plánov úplne vypustená a jej trasa bola nahradená diaľnicou D1 so začiatkom v križovatke Bratislava - Pečňa. Zvyšný úsek plánovanej diaľnice D61 z Bratislavy - Jaroviec po štátne hranice s Rakúskom bol preklasifikovaný na diaľnicu D4. '''<big>Bratislava, Jarovce - štátna hranica SK/HU</big>''' Tento úsek nebol pôvodne súčasťou koncepcie výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, keďže pôvodný plán predpokladal ukončenie diaľnice D2 v križovatke Bratislava - Pečňa, kde mala byť ukončená napojením na plánovanú diaľnicu D61. V roku 1996 došlo v súvislosti s medzištátnym rokovaním s Maďarskom k rozhodnutiu o pokračovaní výstavby diaľnice D2 až na štátne hranice s Maďarskom, kde sa diaľnica D2 voľne napája na maďarskú diaľnicu M15. Na tomto úseku sa nenachádzajú žiadne výjazdy ani diaľničné križovatky, posledná možnosť výjazdu z diaľnice smerom k cieľom na území Slovenska, pri jazde smerom na juh je tak v križovatke Bratislava - Jarovce. == Hustota dopravy == Hustota dopravy podľa sčítania z roku 2015. {| class="wikitable sortable" |+'''Hustota dopravy na diaľnici D2''' !Úsek !Hustota dopravy |- |Št. hranica CZ/SK Břeclav-Brodské - Kúty |15 812 |- |Kúty - Malacky |18 982 |- |Malacky - Lozorno |25 933 |- |Lozorno - Stupava-juh {{Cesta/SK-D|4}} |32 968 |- |Stupava-juh {{Cesta/SK-D|4}} - Bratislava-Lamač |37 658 |- |Bratislava-Lamač - Bratislava-Polianky |56 862 |- |Bratislava-Polianky - Bratislava-Mlynská Dolina |52 664 |- |Bratislava-Mlynská Dolina - Bratislava-Petržalka-Pečňa {{Cesta/SK-D|1}} |82 646 |- |Bratislava-Petržalka-Pečňa {{Cesta/SK-D|1}} - Bratislava-Jarovce {{Cesta/SK-D|4}} |32 336 |- |Bratislava-Jarovce {{Cesta/SK-D|4}} - Št. hranica SK/H Rusovce-Rajka |13 046 |}<br /> == Križovatky diaľnice D2 s inými diaľnicami a rýchlostnými cestami == {| class="wikitable" ! colspan="5" | Diaľničné križovatky na diaľnici D2 |- | [[Súbor:D4-SVK-2020.svg|35px|link=Diaľnica D4 (Slovensko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-grün.svg|25px]] || (50) || [[Stupava]] – juh || v prevádzke |- | [[Súbor:D1-SVK-2020.svg|35px|link=Diaľnica D1 (Slovensko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-grün.svg|25px]] || (65) || [[Bratislava]] – Pečňa || v prevádzke |- | [[Súbor:D4-SVK-2020.svg|35px|link=Diaľnica D4 (Slovensko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-grün.svg|25px]] || (71) || [[Bratislava]] – Jarovce || v prevádzke |} Diaľnica D2 má mať podľa plánov 3 [[Mimoúrovňová križovatka|križovatky]] s ostatnými [[diaľnica]]mi, pričom všetky tri sú už v prevádzke. == Galéria == <gallery> Súbor:Dialnica D2.jpg|Diaľnica D2 v Bratislave (smer Maďarsko) Súbor:Dialnica D2 1.jpg|Diaľnica D2 v Bratislave (smer Česko) Súbor:Highway D2 1.jpg|Neďaleko Petržalky Súbor:Highway D2 2.jpg|Diaľnica D2 v Petržalke Súbor:D2 Odp. Stupava Pamätník budovateľom diaľnice BA-PH.jpg|Pamätník tvorcom a budovateľom prvej diaľnice na území Slovenska na odpočívadle Stupava. </gallery> == Pozri aj == * [[Zoznam diaľnic na Slovensku]] * [[Zoznam rýchlostných ciest na Slovensku]] *[[Harmonogram výstavby diaľnic a rýchlostných ciest]] == Referencie == <references /> == Zdroje == * [https://www.motorways-exits.com/europe/sk/d2.html Diaľnica D2] * [http://ndsas.sk/dialnice/12328s?ids=12328&filter_h=d2&visible=1 Národná diaľničná spoločnosť] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101125193638/http://ndsas.sk/dialnice/12328s?ids=12328&filter_h=d2&visible=1 |date=2010-11-25 }} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Highway D2 (Slovakia)}} == Externé odkazy == * [http://slovenskedialnice.info/dialnica-d2 Podrobné informácie o D2] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100105211241/http://slovenskedialnice.info/dialnica-d2 |date=2010-01-05 }} {{Diaľnica D2}} {{Cestná infraštruktúra na Slovensku}} {{Portál|Cesty|Cestný|Slovensko|Slovenský}} [[Kategória:Diaľnica D2 (Slovensko)| ]] [[Kategória:Diaľnice na Slovensku|2]] [[Kategória:Doprava v okrese Senica]] [[Kategória:Doprava v okrese Malacky]] [[Kategória:Doprava v Bratislave]] 3bm2e8ruavsiu94kicgtugkr3ptq1p9 1971 0 5077 8187855 8184573 2026-03-27T14:39:25Z Andrej-airliner 43530 + nixon 8187855 wikitext text/x-wiki {{Rok2|1971}} == Udalosti == * [[2. január]] – v [[Glasgow]]e počas paniky zomrelo 66 futbalových fanúšikov *[[15. január]] – bola ukončená výstavba [[As-Sadd al-Álí|Asuánskej priehrady]] * [[25. január]] – v [[Uganda|Ugande]] po nekrvavom prevrate prevzal moc [[Idi Amin]] * [[2. február]] – bol prijatý [[Rámsarský dohovor]] o [[Mokraď (ekológia)|mokradiach]] * [[4. február]] – firma [[Rolls-Royce]] skrachovala a bola znárodnená * [[5. február]] – [[Apollo 14]] pristálo na [[Mesiac]]i * [[7. február]] – zavedenie [[Volebné právo|volebného práva pre ženy]] vo Švajčiarsku * 7. február – poľský politik [[Władysław Gomułka]] rezignoval na všetky svoje funkcie * [[20. február]] – [[tornádo|tornáda]] v americkom štáte [[Mississippi (štát USA)|Mississippi]] zabili 74 ľudí * [[26. február]] – generálny tajomník OSN [[U Thant]] vyhlásil deň [[Rovnodennosť|jarnej rovnodennosti]] za [[Deň Zeme]] * [[12. marec]] – vojenský prevrat v [[Turecko|Turecku]] * 12. marec – [[Háfiz al-Asad]] sa stal prezidentom [[Sýria|Sýrie]] * [[18. marec]] – v [[Peru]] sa lavína kameňov zrútila do jazera [[Yanahuani]] a zabila 200 ľudí * [[23. marec]] – vojenský prevrat v [[Argentína|Argentíne]] * [[26. marec]] – [[Bangladéš]] vyhlásil nezávislosť * [[5. apríl]] – erupcia sopky [[Etna]] na [[Sicília (ostrov)|Sicílii]] * [[17. apríl]] – [[Líbya]], [[Sýria]] a [[Egypt]] podpísali dohodu o [[konfederácia|konfederácii]] * [[19. apríl]] – [[Sovietsky zväz]] vypustil prvú [[Kozmická stanica|orbitálnu stanicu]] [[Saľut 1]] * 19. apríl – v [[Sierra Leone]] bola vyhlásená [[republika]] * [[24. apríl]] – 85 metrov vysoká vlna [[tsunami]] zaplavila japonské ostrovy [[Rjúkjú]] * [[25. apríl]] – [[Todor Živkov]] bol znovuzvolený do čela [[Komunistická strana Bulharska|Bulharskej komunistickej strany]] * [[3. máj]] – [[Walter Ulbricht]] bol vo funkcii generálneho tajomníka [[Zjednotená socialistická strana Nemecka|Zjednotenej socialistickej strany Nemecka]] vystriedaný [[Erich Honecker|Erichom Honeckerom]] * [[25. máj|25.]] – [[29. máj]] – v [[Průmyslový palác|Průmyslovom paláci]] v [[Praha|Prahe]] sa už v plne [[Normalizácia (ČSSR)|normalizačnom]] duchu uskutočnil [[XIV. zjazd KSČ]], ktorý schválil plán [[Päťročnica|5. päťročnice]] na roky 1971 – 1975 * [[27. máj]] – [[Rumunsko|rumunské]] dopravné lietadlo bolo unesené do [[Viedeň|Viedne]] * [[28. máj]] – [[Portugalsko]] vystúpilo z [[UNESCO]] * [[6. jún]] – Sovietsky zväz vypustil kozmickú loď [[Sojuz 11]] * [[10. jún]] – [[Spojené štáty|USA]] ukončili obchodné [[embargo (zákaz obchodovania)|embargo]] uvalené na Čínu * [[14. jún]] – [[Nórsko]] začalo ťažiť [[ropa|ropu]] v [[Severné more|Severnom mori]] * [[17. jún]] – [[Japonsko]] a USA sa dohodli o vrátení kontroly nad [[Okinava (ostrov)|Okinawou]] Japonsku * [[29. jún]] – po opustení kozmickej stanice [[Saľut 1]] zomrela celá posádka kozmickej lode [[Sojuz 11]] * [[5. júl]] – bola znížená veková hranica z 21 na 18 pre voličov v USA * [[11. júl]] – v [[Čile]] boli znárodnené [[Meď|medené]] bane * [[12. júl]] – podpredseda federálnej vlády [[Ján Gregor]] uviedol v Prahe na Spořilove do prevádzky prvý úsek [[Diaľnica D1 (Česko)|diaľnice D1]] z [[Praha|Prahy]] do [[Mirošovice|Mirošovic]] o dĺžke {{km|23|m}} * [[16. júl]] – španielsky diktátor [[Francisco Franco]] menoval princa [[Juan Carlos I.|Juana Carlosa]] svojim nástupcom * [[17. júl]] – [[Taliansko]] a [[Rakúsko]] podpísali zmluvu o skončení sporov okolo [[Autonómna provincia Bolzano – Horná Adiža|južného Tirolska]] * [[26. júl]] – [[Apollo 15]] odštartovalo k letu na [[Mesiac]] * [[27. júl|27.]] – [[29. júl]] – na zasadnutí [[RVHP]] v [[Bukurešť|Bukurešti]] bol prijatý Komplexný program prehlbovania spolupráce medzi členskými štátmi, ktorého naplňovanie viedlo v nasledujúcich rokoch Česko-Slovensko k ďalšiemu hospodárskemu zaostávaniu za štátmi [[Západná Európa|Západnej Európy]] * [[30. júl]] – posádka Apolla 15 pristála na Mesiaci * 30. júl – pri kolízii japonského dopravného lietadla [[Boeing 727]] so stíhačkou North American F-86 zomrelo všetkých 162 cestujúcich * [[6. august]] – [[zatmenie Mesiaca]] * [[7. august]] – [[Apollo 15]] pristálo v Pacifiku * [[14. august]] – [[Bahrajn]] vyhlásil nezávislosť od Spojeného kráľovstva * [[15. august]] – [[prezident Spojených štátov|americký prezident]] [[Richard Nixon]] zavŕšil opustenie [[Brettonwoodská menová sústava|brettonwoodskeho menového systému]] tým, že [[Nixonov šok|zrušil]] možnosť zahraničných investorov vymieňať [[americký dolár|americké doláre]] za [[zlato]] * [[3. september]] – [[Katar (štát)|Katar]] vyhlásil nezávislosť * [[4. september]] – počas pristávania v snehovej búrke v meste [[Juneau]] na [[Aljaška|Aljaške]] narazil Boeing 727 na skalu a všetkých 111 ľudí na palube zahynulo * [[18. september]] – [[Austrália (štát)|Austrália]] a [[Nový Zéland]] sa rozhodli stiahnuť svoje vojská z [[Vietnam]]u * [[21. september]] – [[Katar (štát)|Katar]], [[Bhután]] a [[Bahrajn]] sa stali členmi Organizácie Spojených národov * [[29. september]] – v indickom štáte [[Urísa]] zabil [[Tropická cyklóna|cyklón]] okolo 10 000 ľudí * [[1. október]] – bol predstavený funkčný prototyp [[Počítačová tomografia|počítačovej tomografie]] * [[7. október]] – [[Omán]] sa stal členom [[Organizácia Spojených národov|OSN]] * [[11. október]] – [[John Lennon]] vydal skladbu [[Imagine (skladba)|Imagine]] * [[23. október]] – firma [[Daimler AG|Daimler-Benz]] oznámila vývoj [[airbag]]u * [[15. november]] – [[Intel]] predstavil prvý [[mikroprocesor]] [[Intel 4004]] * [[26. november|26.]] – [[27. november]] – po 7 rokoch sa konali všeobecné [[Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko)|voľby do Federálneho zhromaždenia]], do oboch národných rád a do všetkých stupňov národných výborov * [[9. december]] – prezident republiky [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]] menoval novú federálnu vládu vedenú [[Lubomír Štrougal|Lubomírom Štrougalom]], predsedníctvo [[Česká národní rada|Českej národnej rady]] menovalo vládu ČSR vedenú Josefom Korčákom a predsedníctvo [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenské národnej rady]] menovalo vládu [[Slovenská socialistická republika|SSR]] vedenú [[Peter Colotka|Petrom Colotkom]] * 9. december – [[Spojené arabské emiráty]] sa stali členom [[Organizácia Spojených národov|OSN]] * [[18. december]] – posledné dve [[Turbína|turbíny]] boli inštalované na [[Krasnojarská priehrada|Krasnojarskú priehradu]], ktorá sa stala najväčšou [[Vodná elektráreň|vodnou elektrárňou]] na svete * [[20. december]] – bola založená organizácia [[Lekári bez hraníc]] * [[29. december]] – [[Spojené kráľovstvo]] opustilo vojenskú základňu na Malte == Nobelove ceny == * [[Nobelova cena za fyziku|za fyziku]]: [[Dénes Gábor]] * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|za chémiu]]: [[Gerhard Herzberg]] * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|za medicínu]]: [[Earl W. Sutherland, Jr.]] * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|za literatúru]]: [[Pablo Neruda]] * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|za mier]]: [[Willy Brandt]] * [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|za ekonómiu]]: [[Simon Kuznets]] == Narodenia == [[Súbor:Guardiola 2010.jpg|thumb|upright|[[Josep Guardiola]] (* 18. január)]] [[Súbor:Rachel Weisz Cannes 2015.jpg|náhľad|upright|[[Rachel Weiszová]] (* 7. marec)]] [[Súbor:Ewan McGregor 2012.jpg|náhľad|upright|[[Ewan McGregor]] (* 31. marec)]] [[Súbor:Woodbridge Wimbledon 2004.jpg|náhľad|upright|[[Todd Woodbridge]] (* 2. apríl)]] [[Súbor:Jacques Villeneuve 2008 NASCAR Rookie.jpg|náhľad|upright|[[Jacques Villeneuve]] (* 9. apríl)]] [[Súbor:Adriana Sklenarikova Karembeu 2006.jpg|náhľad|upright|[[Adriana Sklenaříková]] (* 17. september)]] [[Súbor:Anna Netrebko.jpg|náhľad|upright|[[Anna Jurievna Netrebková|Anna Netrebko]] (* 18. september)]] [[Súbor:Winona Ryder 2010 TIFF adjusted.jpg|náhľad|upright|[[Winona Ryder]] (* 29. október)]] [[Súbor:Arantxa Sanchez Vicario.JPG|náhľad|upright|[[Arantxa Sánchezová Vicariová]] (* 18. december)]] [[Súbor:Jared Leto, San Diego Comic Con 2016 (2).jpg|náhľad|upright|[[Jared Leto]] (* 26. december)]] * {{0}}[[3. január]] – [[Alice Nellis]], česká filmová režisérka * {{0}}[[4. január]] – [[Pavol Fedor]], slovenský hokejista * {{0}}[[8. január]] – [[Branislav Jánoš]], slovenský hokejista * {{0}}8. január – [[Jaroslav Miller]], český historik * [[11. január]] – [[Mary J. Blige]], americká speváčka * [[12. január]] – [[Daniel Takáč]], český moderátor * [[14. január]] – [[Lasse Kjus]], nórsky lyžiar * 14. január – [[Antonios Nikopolidis]], grécky futbalový brankár * 14. január – [[Andrej Žiarovský]], slovenský energetik a publicista v oblasti vojenskej a námornej histórie * [[16. január]] – [[Sergi Bruguera]], španielsky tenista * [[17. január]] – [[Kid Rock]], americký spevák * 17. január – [[Stanislav Šurin]], slovenský organista * [[18. január]] – [[Josep Guardiola]], španielsky futbalista a tréner * [[20. január]] – [[Andrej Skabelka]], bieloruský hokejista * {{0}}[[1. február]] – [[Michael C. Hall]], americký herec * {{0}}[[3. február]] – [[Sarah Kane]], anglická dramatička a režisérka * {{0}}[[5. február]] – [[Michal Mravík]], slovenský hokejista († [[2008]]) * [[13. február]] – [[Mats Sundin]], švédsky hokejista * [[17. február]] – [[Denise Richardsová]], americká herečka * 17. február – [[Sergej Jevgenievič Zviagin]], ruský hokejový brankár * [[20. február]] – [[Jari Litmanen]], fínsky futbalista * [[25. február]] – [[Kaskade]], americký DJ a hudobný producent * [[27. február]] – [[David Rikl]], český tenista * [[2. marec]] – [[Roman Čechmánek]], český hokejista († [[2023]]) * {{0}}[[4. marec]] – [[Anders Kjølholm]], dánsky basgitarista * {{0}}[[6. marec]] – [[Massimo Ardinghi]], taliansky tenista * {{0}}[[7. marec]] – [[Peter Sarsgaard]], americký herec * {{0}}7. marec – [[Rachel Weiszová]], britská herečka * {{0}}[[8. marec]] – [[Bohdan Pomahač]], český plastický chirurg * [[10. marec]] – [[Timbaland]], americký spevák a raper * [[11. marec]] – [[Martin Ručínský]], český hokejista * [[18. marec]] – [[Wayne Arthurs]], austrálsky tenista * [[24. marec]] – [[Albrecht Behmel]], nemecký spisovateľ a historik * [[26. marec]] – [[Rennae Stubbsová]], austrálska tenistka * [[27. marec]] – [[David Coulthard]], britský automobilový pretekár * [[30. marec]] – [[Jamie Heward]], kanadský hokejista * [[31. marec]] – [[Pavel Bure]], ruský hokejista * 31. marec – [[Ewan McGregor]], škótsky filmový herec * {{0}}[[1. apríl]] – [[Daniel Vacek]], český tenista * {{0}}[[2. apríl]] – [[Todd Woodbridge]], austrálsky tenista * {{0}}[[3. apríl]] – [[Picabo Streetová]], lyžiarka USA * {{0}}[[8. apríl]] – [[Thomas Rhodin]], švédsky hokejista * {{0}}[[9. apríl]] – [[Jacques Villeneuve]], kanadský automobilový pretekár * [[12. apríl]] – [[Shannen Doherty]], americká herečka († [[2024]]) * [[16. apríl]] – [[Nataša Zverevová]], bieloruská tenistka * [[23. apríl]] – [[Vladimir Kopať]], bieloruský hokejista * 23. apríl – [[Július Nôta]], slovenský futbalista a tréner († [[2009]]) * {{0}}[[1. máj]] – [[Allen Johnson]], atlét USA * [[11. máj]] – [[Robert Kaliňák]], slovenský politik * [[14. máj]] – [[Sofia Coppola]], americká režisérka, scenáristka, producentka a herečka * [[16. máj]] – [[Andrzej Duda]], poľský prezident * [[23. máj]] – [[Miloš Jesenský]], slovenský spisovateľ a publicista * [[24. máj]] – [[Kris Draper]], kanadský hokejista * [[25. máj]] – [[Stefano Baldini]], taliansky atlét * [[27. máj]] – [[Paul Bettany]], britský herec * 27. máj – [[Grant Stafford]], juhoafrický tenista * [[30. máj]] – [[Roman Gavalier]], slovenský hokejista * [[30. máj]] – [[Jiří Šlégr]], český hokejista * [[30. máj]] – [[Idina Menzel]], americká herečka, speváčka a textárka * [[31. máj]] – [[Jaroslav Ivančo]], slovenský politik * {{0}}[[4. jún]] – [[Joseph Kabila]], prezident Demokratickej republiky Kongo * {{0}}[[5. jún]] – [[Mark Wahlberg]], americký herec * {{0}}[[6. jún]] – [[Attila Pinte]], slovenský futbalista * {{0}}[[8. jún]] – [[Mark Feuerstein]], americký herec * {{0}}8. jún – [[Marcel Nemec]], slovenský herec († [[2024]]) * [[13. jún]] – [[Stefano Pescosolido]], taliansky tenista * [[16. jún]] – [[Tupac Shakur]], americký raper, herec a básnik († [[1996]]) * [[20. jún]] – [[Josh Lucas]], americký herec * [[21. jún]] – [[Massimo Boscatto]], taliansky tenista * [[27. jún]] – [[Svetozár Sprušanský]], slovenský dramaturg a režisér * [[28. jún]] – [[Elon Musk]], americký podnikateľ * {{0}}[[1. júl]] – [[Oleg Antonenko]], bieloruský hokejista * {{0}}[[2. júl]] – [[Jared Palmer]], americký tenista * {{0}}[[3. júl]] – [[Julian Assange]], austrálsky internetový aktivista * [[10. júl]] – [[Adam Foote]], kanadský hokejista * [[14. júl]] – [[Howard Webb]], anglický futbalový rozhodca * [[16. júl]] – [[Eduard Kolesár]], slovenský politik * [[20. júl]] – [[Sandra Oh]], kanadská herečka *[[28. júl]] – [[Abu Bakr al-Bagdádi]], vodca teroristickej organizácie [[Islamský štát (militantná organizácia)|Islamský Štát]] († [[2019]]) * {{0}}[[3. august]] – [[Peter Novák]], slovenský hudobník a moderátor * {{0}}[[7. august]] – [[Juraj Čobej]], slovenský futbalový brankár * {{0}}[[9. august]] – [[Roman Jurievič Romanenko|Roman Romanenko]], ruský kozmonaut * [[10. august]] – [[Roy Keane]], írsky futbalista a tréner * [[11. august]] – [[Alexandr Makrickij]], bieloruský hokejista * 11. august – [[Vincenzo Santopadre]], taliansky tenista * [[12. august]] – [[Pete Sampras]], americký tenista * [[13. august]] – [[Moritz Bleibtreu]], nemecký herec * [[23. august]] – [[Demetrio Albertini]], taliansky futbalista * [[27. august]] – [[Felix da Housecat]], americký DJ *[[29. august]] – [[Carla Gugino]], americká herečka * {{0}}[[4. september]] – [[Mark Knowles]], bahamský tenista * {{0}}[[5. september]] – [[Kamila Špráchalová]], česká filmová a divadelná herečka * {{0}}[[6. september]] – [[Dolores O’Riordan]], írska speváčka, gitaristka a skladateľka († [[2018]]) * {{0}}[[8. september]] – [[David Arquette]], americký herec * {{0}}8. september – [[Ján Pardavý]], slovenský hokejista * {{0}}[[9. september]] – [[Henry Thomas]], americký herec * [[13. september]] – [[Goran Ivanišević]], chorvátsky tenista * [[17. september]] – [[Adriana Karembeu]], slovenská modelka * [[18. september]] – [[Lance Armstrong]], americký cyklista * 18. september – [[Anna Jurievna Netrebková]], ruská operná speváčka * 18. september – [[Jada Pinkett Smith]], americká herečka * [[19. september]] – [[Roman Čech]], slovenský hokejista * [[21. september]] – [[Luke Wilson]], americký herec * [[25. september]] – [[Jozef Voskár (hokejista)|Jozef Voskár]], slovenský hokejista * [[10. október]] – [[Markus Heitz]], nemecký spisovateľ fantasy * [[12. október]] – [[Pavol Rybár]], slovenský hokejový brankár * [[13. október]] – [[Sacha Baron Cohen]], anglický herec * [[18. október]] – [[Andrej Rajčák]], slovenský hokejista * [[19. október]] – [[Richard Šechný]], slovenský hokejista * [[20. október]] – [[Snoop Dogg]], americký raper a herec * 20. október – [[Dannii Minogue]], austrálska speváčka * 20. október – [[Kimberly Poová]], americká tenistka * [[22. október]] – [[Amanda Coetzerová]], juhoafrická tenistka * [[23. október]] – [[Bohuslav Sobotka]], bývalý premiér * [[26. október]] – [[Slavomír Vorobeľ]], slovenský hokejista * [[29. október]] – [[Winona Ryder]], americká herečka * {{0}}[[4. november]] – [[Marco Büchel]], lichtenštajnský lyžiar * [[11. november]] – [[Soňa Mihoková]], slovenská biatlonistka * [[23. november]] – [[Martin Kollár (umelec)|Martin Kollár]], slovenský fotograf * [[24. november]] – [[Keith Primeau]], kanadský hokejista * [[29. november]] – [[Klára Melíšková]], česká herečka * 29. november – [[Jamie Blanks]], austrálsky filmový režisér a hudobný skladateľ († [[2026]]) * {{0}}[[1. december]] – [[Emily Mortimerová]], britská herečka * {{0}}1. december – [[Jaroslav Török]], slovenský hokejista * {{0}}[[6. december]] – [[Richard Krajicek]], holandský tenista * [[11. december]] – [[Miroslav Šmidriak]], slovenský hokejista * [[12. december]] – [[Martin Mrva]], slovenský šachový veľmajster * [[16. december]] – [[Paul van Dyk]], nemecký DJ a hudobný producent * [[18. december]] – [[Arantxa Sánchezová Vicariová]], španielska tenistka * [[22. december]] – [[Pavlína Wolfová]], česká redaktorka a moderátorka * [[25. december]] – [[Robert Opatovský]], slovenský spevák * 25. december – [[Justin Trudeau]], kanadský premiér * [[26. december]] – [[Jared Leto]], americký herec * 26. december – [[Tatiana Sorokko]], ruská a americká modelka a redaktorka == Úmrtia == [[Súbor:The-svedberg-1.jpg|thumb|upright|[[Theodor Svedberg]] († 25. február)]] [[Súbor:Wendell Meredith Stanley.jpg|thumb|upright|[[Wendell Meredith Stanley]] († 15. jún)]] [[Súbor:Louis Armstrong NYWTS 3.jpg|thumb|upright|[[Louis Armstrong]] († 6. júl)]] * [[10. január]] – [[Coco Chanel]], francúzska módna tvorkyňa (* [[1883]]) * [[26. január]] – [[Hermann Hoth]], nemecký generál (* [[1885]]) * [[27. január]] – [[Jacobo Arbenz Guzmán]], guatemalský prezident (* [[1913]]) * {{0}}[[5. február]] – [[Andrej Dudich]], maďarský zoológ, speleológ, entomológ, profesor a akademik (* [[1895]]) * [[25. február]] – [[Theodor Svedberg]], švédsky chemik, nositeľ [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovej ceny]] (* [[1884]]) * [[26. február]] – [[Fernandel]], francúzsky herec (* [[1903]]) * [[11. marec]] – [[Charlie Dunbar Broad]], anglický filozof (* [[1887]]) * {{0}}[[5. marec]] – [[Ján Vesel (1899)|Ján Vesel]], slovenský včelár (* [[1899]]) * {{0}}[[8. marec]] – [[Harold Lloyd]], americký filmový herec-komik a producent († [[1893]]) * [[24. marec]] – [[Arne Jacobsen]], dánsky architekt (* [[1902]]) * {{0}}[[6. apríl]] – [[Igor Fiodorovič Stravinskij]], ruský skladateľ (* [[1882]]) * [[12. apríl]] – [[Igor Jevgenievič Tamm]], sovietsky fyzik, nositeľ [[Nobelova cena za fyziku|Nobelovej ceny]] (* [[1895]]) * [[29. apríl]] – [[Nikolaj Pavlovič Barabašov]], ukrajinský astronóm (* [[1894]]) * [[11. máj]] – [[Rafał Wojaczek]], poľský básnik (* [[1945]]) * [[26. máj]] – [[Július Adamiš]], slovenský evanjelický kňaz a cirkevný historik (* [[1885]]) * {{0}}[[1. jún]] – [[Reinhold Niebuhr]], americký protestantský teológ a politický filozof (* [[1892]]) * {{0}}[[3. jún]] – [[Heinz Hopf]], nemecký matematik (* [[1894]]) * {{0}}[[4. jún]] – [[György Lukács]], marxistický filozof a literárny kritik (* [[1885]]) * [[15. jún]] – [[Wendell Meredith Stanley]], americký biochemik a virológ, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny za chémiu]] (* [[1904]]) * [[18. jún]] – [[Paul Karrer]], švajčiarsky chemik, nositeľ [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovej ceny]] (* [[1889]]) * [[28. jún]] – [[Martin Benka]], slovenský maliar (* [[1888]]) * [[30. jún]] – [[Georgij Timofejevič Dobrovoľskij|Georgij Dobrovoľskij]], ruský kozmonaut (* [[1928]]) * 30. jún – [[Viktor Pacajev]], ruský kozmonaut (* [[1933]]) * 30. jún – [[Vladislav Volkov]], ruský letecký inžinier a kozmonaut (* [[1935]]) * {{0}}[[1. júl]] – [[William Lawrence Bragg]], britský fyzik (* [[1890]]) * {{0}}[[3. júl]] – [[Jim Morrison]], americký spevák skupiny The Doors (* [[1943]]) * {{0}}[[6. júl]] – [[Louis Armstrong]], americký džezový hudobník (* [[1901]]) * {{0}}[[8. júl]] – [[Kurt Reidemeister]], nemecký matematik (* [[1893]]) * [[11. júl]] – [[John W. Campbell]], jr., americký spisovateľ sci-fi (* [[1910]]) * [[15. júl]] – [[Ernst Wiesner]], slovenský architekt (* [[1890]]) * [[21. júl]] – [[Yrjö Väisälä]], fínsky astronóm a fyzik (* [[1891]]) * {{0}}[[3. august]] – [[Georgij Nikolajevič Babakin]], sovietsky rádiotechnik a letecký konštruktér (* [[1914]]) * {{0}}[[1. september]] – [[Dezider Milly]], slovenský maliar, grafik a pedagóg (* [[1906]]) * [[11. september]] – [[Nikita Chruščov]], sovietsky politik (* [[1894]]) * [[15. september]] – [[John Desmond Bernal]], britský fyzik, sociológ vedy a profesor (* [[1901]]) * [[20. september]] – [[Jorgos Seferis]], grécky básnik, nositeľ [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovej ceny]](* [[1900]]) * [[12. október]] – [[Gene Vincent]], americký hudobník (* [[1935]]) * [[23. október]] – [[Jan Roubla]], český entomológ a profesor (* [[1880]]) * [[29. október]] – [[Arne Tiselius]], švédsky biochemik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny]] (* [[1902]]) * {{0}}[[5. november]] – [[Július Stano]], slovenský politik (* [[1900]]) * [[14. november]] – [[Hanna Neumannová]], nemecká matematička (* [[1914]]) * [[15. november]] – [[Rudoľf Ivanovič Abeľ]], ruský špión (* [[1903]]) * {{0}}[[4. december]] – [[Šunrjú Suzuki]], japonský zenbuddhista (* [[1904]]) * {{0}}[[5. december]] – [[Jiří Grossmann (herec)|Jiří Grossman]], český herec, spevák a textár (* [[1941]]) [[Kategória:1971| ]] [[Kategória:Roky| 1971]] bgwz10rzhb1tx6a7z0wvoe03cstloh2 15. august 0 5100 8187853 8097515 2026-03-27T14:31:32Z Andrej-airliner 43530 formulácia udalosti 8187853 wikitext text/x-wiki {{August}} {{Deň v roku|227|[[Marcela]]}} * Sviatok [[Slávnosť Nanebovzatia Panny Márie|Nanebovzatie Panny Márie]] v [[Latinská cirkev|rímskokatolíckej]] cirkvi (štátny sviatok: [[Chorvátsko]], [[Španielsko]], [[Taliansko]], Nemecko ([[Bavorsko]] a [[Sársko]]), [[Rakúsko]]) * Sviatok [[Zosnutie presvätej Bohorodičky|Zosnutia presvätej Bohorodičky]] v [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckej]] a [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnej]] cirkvi (štátny sviatok: [[Grécko]]) == Udalosti == [[Súbor:Japanese civilians listening to the surrender broadcast.jpg|thumb|Japonskí civilisti počúvajú vysielanie [[japonský cisár|cisára]] [[Hirohito|Hirohita]] o [[kapitulácia Japonska|kapitulácii Japonska]]]] * {{0}}[[778]] – zadný voj franského vojska vrátane jeho veliteľa Rolanda bol porazený Baskami v priesmyku Roncevaux, čo sa neskôr stalo námetom stredovekého eposu [[Pieseň o Rolandovi]] * [[1198]] – [[Přemysl Otakar I.]] bol korunovaný za kráľa * [[1307]] – [[Henrich Korutánsky]] sa druhýkrát stal českým kráľom * [[1534]] – [[Ignác z Loyoly]] založil v Montmartre katolícky rehoľný rád * [[1744]] – [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|pruské]] vojsko kráľa [[Fridrich II. Veľký|Friedricha II.]] vpadlo do Čiech, čím sa začala [[Vojna o rakúske dedičstvo|druhá sliezska vojna]] * [[1914]] – [[prezident Spojených štátov|americký prezident]] [[Woodrow Wilson]] oficiálne otvoril [[Panamský prieplav]], ktorý spája [[Atlantický oceán]] s [[Tichý oceán|Tichým oceánom]] * [[1944]] – [[druhá svetová vojna]]: začala sa [[operácia Dragoon]], [[Spojenci (druhá svetová vojna)|spojenecká]] invázia v južnom Francúzsku * [[1945]] – druhá svetová vojna: [[japonský cisár]] [[Hirohito]] odvysielal prejav, v ktorom oznámil [[kapitulácia Japonska|kapituláciu Japonska]] * 1945 – [[Kórea]] získala nezávislosť od [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonska]] * [[1947]] – [[India]] získala nezávislosť po takmer 190 rokoch koloniálnej nadvlády [[Britská východoindická spoločnosť|Britskej východoindickej spoločnosti]] a [[Britská India|koruny]] * 1947 – zakladateľ [[Pakistan]]u [[Muhammad Džinnáh]] bol v [[Karáči]] slávnostne uvedený do funkcie prvého generálneho guvernéra Pakistanu * [[1948]] – na [[Kórejský polostrov|Kórejskom polostrove]] bola južne od 38. rovnobežky ustanovená [[Kórejská republika]] * [[1949]] – bola vyhlásená [[Maďarská ľudová republika]] * [[1955]] – [[Michal Lacko]], slovenský gréckokatolícky kňaz a vzdelanec, zložil večné sľuby v [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]] * [[1960]] – [[Kongo (Brazzaville)|Kongo]] získalo nezávislosť od [[Francúzsko|Francúzska]] * [[1962]] – [[vesmírne preteky]]: sovietsky kozmonaut [[Andrijan Grigorievič Nikolajev|Andrijan Nikolajev]] sa vrátil na [[Zem]] po svojho času rekordných takmer 4 dňoch letu na [[obežná dráha|obežnej dráhe]] [[Zem]]e v lodi [[Vostok 3]] * [[1969]] – v [[Spojené štáty|USA]] sa začal štvordňový hudobný festival [[Woodstock Music and Art Fair]], všeobecne považovaný za kľúčový moment v histórii [[populárna hudba|populárnej hudby]] * [[1971]] – [[prezident Spojených štátov|americký prezident]] [[Richard Nixon]] zavŕšil opustenie [[Brettonwoodská menová sústava|brettonwoodskeho menového systému]] tým, že [[Nixonov šok|zrušil]] možnosť zahraničných investorov vymieňať [[americký dolár|americké doláre]] za [[zlato]] * [[1977]] – The Big Ear, [[rádioteleskop]] prevádzkovaný [[Ohio State University]] v rámci projektu [[Search for Extra-Terrestrial Intelligence|SETI]], prijal rádiový signál z hlbokého vesmíru, nazvaný „Wow! signál“ podľa poznámky, ktorú urobil dobrovoľník pracujúci na projekte * [[1998]] – spoločnosť [[Apple]] uviedla na trh [[iMac]], [[osobný počítač]] typu „všetko v jednom“ * [[2025]] – [[rusko-ukrajinská vojna]]: na [[Aljaška|Aljaške]] sa uskutočnil samit medzi [[prezident Ruskej federácie|ruským prezidentom]] [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimirom Putinom]] a [[prezident Spojených štátov|prezidentom USA]] [[Donald Trump|Donaldom Trumpom]], ktorého hlavnou témou bolo ukončenie vojny medzi Ruskom a [[Ukrajina|Ukrajinou]] == Narodenia == [[Súbor:Gerty Theresa Cori.jpg|thumb|upright|[[Gerty Coriová]] (* 1896)]] [[Súbor:Ben Affleck on the Red Carpet, SXSW 2023 (cropped).jpg|thumb|upright|[[Ben Affleck]] (* 1972)]] [[Súbor:Jennifer Lawrence in 2016.jpg|thumb|upright|[[Jennifer Lawrence]] (* 1990)]] * [[1195]] – [[Anton Padovský]], portugalský františkánsky mních, katolícky svätec († [[1231]]) * [[1725]] – [[Ferdinando Bertoni]], taliansky skladateľ († [[1813]]) * [[1769]] – [[Napoleon Bonaparte]], francúzsky generál, samozvaný cisár († [[1821]]) * [[1771]] – sir [[Walter Scott]], škótsky spisovateľ († [[1832]]) * [[1773]] – [[Juraj Rohoň]], slovenský spisovateľ a evanjelický kňaz († [[1831]]) * 1773 – [[Carl Franz Anton Ritter von Schreibers]], rakúsky prírodovedec († [[1852]]) * [[1807]] – [[Jules Grévy]], francúzsky politik a 4. prezident Francúzska († [[1891]]) * [[1837]] – [[Štefan Farbaky]], slovenský matematik, fyzik a pedagóg († [[1928]]) * [[1858]] – [[Michael Hainisch]], rakúsky politik a druhý rakúsky prezident po páde monarchie († [[1940]]) * [[1868]] – [[Jan Eskymo Welzl]], český cestovateľ, dobrodruh, lovec, zlatokop, náčelník Eskimákov a rozprávač († [[1948]]) * [[1872]] – [[Sri Aurobindo]], indický filozof, predstaviteľ moderného hinduizmu († [[1950]]) * [[1892]] – [[Louis Victor de Broglie]], francúzsky kvantový fyzik, nositeľ [[Nobelova cena za fyziku|Nobelovej ceny]] († [[1987]]) * [[1893]] – [[Leslie Comrie]], novozélandský astronóm a pionier výpočtovej techniky († [[1950]]) * [[1896]] – [[Gerty Coriová]], americko-česká biochemička († [[1957]]) * [[1902]] – [[Adolf Hoffmeister]], český spisovateľ, publicista, dramatik, výtvarník a karikaturista († [[1973]]) * [[1906]] – [[Štefan Truban]], príslušník žandárstva, počas vojny člen protinacistického odboja, predseda MNV Banskej Štiavnice († [[1970]]) * [[1917]] – [[Óscar Arnulfo Romero]], salvádorský arcibiskup († [[1980]]) * [[1919]] – [[Orest Dubay (1919)|Orest Dubay]], slovenský akademický maliar († [[2005]]) * [[1920]] – [[Ctibor Filčík]], slovenský herec († [[1986]]) * [[1924]] – [[Zdenko Kasáč]], slovenský literárny historik († [[2017]]) * [[1925]] – [[Oscar Peterson]], kanadský hudobník († [[2007]]) * [[1926]] – [[Konstantinos Stefanopulos]], grécky pravicový politik, v rokoch 1995{{--}}2005 prezident Grécka († [[2016]]) * [[1929]] – [[Bryce Bayer]], americký vedec, vynálezca tzv. Bayerovej masky († [[2012]]) * [[1931]] – [[Richard Heck]], americký chemik († [[2015]]) * [[1933]] – [[Bobby Helms]], americký spevák († [[1997]]) * [[1935]] – [[Bedřich Moldan]], český geochemik, ekológ, publicista a politik * [[1936]] – [[Klára Kubičková]], slovenská historička architektúry († [[2022]]) * [[1941]] – [[Laura Mulveyová]], britská režisérka, scenáristka, producentka, filmová a kultúrna teoretička * [[1944]] – [[Sylvie Vartanová]], francúzska speváčka * [[1945]] – [[Alain Juppé]], francúzsky politik a premiér * 1945 – [[Paramhans Svámi Mahéšvaránanda|Mahamandaleshwar Paramhans Swami Maheshwarananda]], hinduistický guru * [[1947]] – [[Manley Lanier Carter]], americký astronaut († [[1991]]) * [[1950]] – [[Anne Mountbattenová-Windsorová, kráľovská princezná|princezná Anne]], dcéra kráľovnej [[Alžbeta II.|Alžbety II.]] * [[1951]] – [[Marián Zednikovič]], slovenský herec († [[2007]]) * [[1953]] – [[Wolfgang Hohlbein]], nemecký spisovateľ žánru sci-fi, horor a fantasy * 1953 – [[Jan Kraus]], český herec a moderátor * 1953 – [[Judith Szűcsová]], maďarská speváčka * [[1954]] – [[Stieg Larsson]], švédsky novinár, spisovateľ a významný odporca pravicového extrémizmu († [[2004]]) * [[1958]] – [[Craig MacTavish]], kanadský hokejista * [[1959]] – [[Scott Douglas Altman]], americký astronaut * [[1963]] – [[Alejandro González Iñárritu]], mexický filmový režisér, scenárista, producent a hudobný skladateľ * [[1964]] – [[Melinda Gatesová]], americká manažérka a filantropka * [[1965]] – [[Rob Thomas (spisovateľ)|Rob Thomas]], americký spisovateľ, producent a scenárista * [[1968]] – [[Monika Flašíková-Beňová]], slovenská politička * 1968 – [[Vasilij Nikolajevič Pankov]], bieloruský hokejista * [[1972]] – [[Ben Affleck]], americký herec * [[1975]] – [[Brendan Morrison]], kanadský hokejista * 1975 – [[Ján Šafranko]], slovenský futbalista * [[1977]] – [[Martin Biron]], kanadský hokejový brankár * [[1981]] – [[Silvan Zurbriggen]], švajčiarsky lyžiar * [[1982]] – [[Peter Frühauf]], slovenský hokejista * [[1990]] – [[Jennifer Lawrenceová]], americká herečka * [[1991]] – [[Radovan Oravkin]], slovenský hudobník a moderátor * [[1993]] – [[Marianna Rebičová]], slovenská hádzanárka == Úmrtia == [[Súbor:Grazia Deledda 1926.jpg|thumb|upright|[[Grazia Deleddová|Grazia Deledda]] († 1936)]] * {{0}}[[388]] – [[Šápúr III.]], perzský veľkokráľ (* ?) * {{0}}[[432]] – [[Honorius]], západorímsky cisár (* [[384]]) * [[1038]] – [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefan I.]], prvý kráľ Uhorska (* asi [[969]]) * [[1057]] – [[Macbeth (Škótsko)|Macbeth]], škótsky kráľ (* [[1005]]) * [[1118]] – [[Alexios I. Komnenos]], byzantský cisár (* [[1048]]) * [[1274]] – [[Robert de Sorbonne]], francúzsky teológ a zakladateľ univerzity [[Sorbonna]] v Paríži (* [[1201]]) * [[1369]] – [[Filipa z Hainault]], manželka anglického kráľa [[Eduard III. (Anglicko)|Eduarda III.]] (* [[1311]]) * [[1496]] – [[Izabela Portugalská (1428 – 1496)|Izabela Portugalská]], kráľovná Kastílie a Leonu (* [[1428]]) * [[1798]] – [[Edward Waring]], anglický matematik (* [[1736]]) * [[1852]] – [[Johan Gadolin]], fínsky chemik, fyzik a mineralóg (* [[1760]]) * [[1936]] – [[Grazia Deleddová|Grazia Deledda]], talianska spisovateľka, nositeľka [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovej ceny za literatúru]] (* [[1871]]) * [[1938]] – [[Nicola Romeo]], taliansky konštruktér a majiteľ firmy [[Alfa Romeo]] (* [[1876]]) * [[1967]] – [[René Magritte]], belgický surrealistický maliar (* [[1898]]) * [[1992]] – [[Anda Călugăreanu]], rumunská speváčka (* [[1946]]) * [[2008]] – [[Pavel Hrúz]], slovenský spisovateľ a dramatik (* [[1941]]) * 2008 – [[Ladislav Pittner]], slovenský politik (* [[1934]]) * [[2011]] – [[Peter Matoš]], slovenský reprezentant v skialpinizme (* [[1968]]) * [[2012]] – [[Bob Birch]], americký hudobník a basgitarista (* [[1956]]) * 2012 – [[Harry Harrison]], americký spisovateľ science fiction (* [[1925]]) * [[2013]] – [[Sławomir Mrożek]], poľský spisovateľ a dramatik (* [[1930]]) * [[2019]] – [[Ignác Bizmayer]], slovenský keramikár (* [[1922]]) * [[2020]] – [[Henryk Wujec]], poľský politik a fyzik (* [[1940]]) * [[2021]] – [[Gerd Müller]], nemecký futbalista (* [[1945]]) * [[2024]] – [[Ľubomír Paulovič]], slovenský herec (* [[1952]]) {{mesiace}} [[Kategória:15. august| ]] [[Kategória:August| 15]] [[Kategória:Dni|~0815]] kpjdij7fali8kyg304c57zb4n5va3xk Tisovec (okres Rimavská Sobota) 0 7658 8187993 8135659 2026-03-27T18:05:26Z ~2026-19100-40 290357 /* Rodáci */ 8187993 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Tisovec | Iné názvy = | Prezývka = | Obrázok = Tisovec, evangelický kostel 02.jpg | Popis obrázku = Evanjelický kostol | Znak = Coat of arms of Tisovec.png | Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Kraj = Banskobystrický | Okres = Rimavská Sobota | Región = Malohont | Časti = | Rieka = [[Rimava (rieka)|Rimava]] | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.680556 | Zemepisná dĺžka = 19.945556 | Nadmorská výška = 411 | Najvyšší bod = | Najvyšší bod výška = | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = 1334 | Starosta = Ján Vengrín<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[SME RODINA]] | PSČ = 980 61 | Kód = 515680 | EČV = RS | Predvoľba = +421-47 | Adresa = Mestský úrad Tisovec<br/>Nám. Dr. V. Clementisa 1<br/>980 61 Tisovec | E-mail = info@tisovec.com | Telefón = 047/5603 801 | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.tisovec.com | Commons = Tisovec | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Tisovec''' ({{V jazyku|lat|Taxovia}}, {{v jazyku|deu|Theißholz}}) je [[mesto (Slovensko)|mesto]] na [[Slovensko|Slovensku]] ležiace v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. == Polohopis == Mesto leží v severnej časti [[Rimavská Sobota (okres)|okresu]], na rieke [[Rimava (rieka)|Rimava]] v regióne [[Malohont]]. Severne od mesta leží [[Muránska planina]], východne i západne [[Stolické vrchy]]. Od juhu z [[Rimavská Sobota|Rimavskej Soboty]] na severozápad do [[Brezno|Brezna]] vedie [[Cesta I. triedy 72 (Slovensko)|cesta I/72]], severovýchodným smerom na [[Červená Skala (Šumiac)|Červenú Skalu]] a [[Poprad]] vedie [[Cesta II. triedy 531 (Slovensko)|cesta II/531]]. Cez Tisovec prechádza regionálna [[železničná trať Brezno – Jesenské]]. [[Rimavská Sobota]] je vzdialená {{Km|33|m|w}} južne, [[Brezno]] {{Km|26|m|w}} severozápadne, [[Jelšava (mesto)|Jelšava]] {{Km|23|m|w}} východne a [[Banská Bystrica|krajské mesto]] je vzdialené {{Km|59|m|w}} na západ. === Časti mesta === * [[Rimavská Píla]] * Slávča * Rimava === Ulice === ==== Tisovec ==== Nám. Dr. V. Clementisa, Jozeffyho, Podhradová, Partizánska, Sládkovičova, Malinovského, Jesenského, Hviezdoslavova, Muránska, P. Šífrika, Šťavica, Bakulínyho, Daxnerova, Ľ. Štúra, Štefánikova, Francisciho ==== MČ Rimavská Píla ==== Hlavná, Dlhá, Družstevná, Vansovej, Partizánska, Železničná, Cigánska osada === Vodné toky === * [[Rimava (rieka)|Rimava]] * [[Furmanec (prítok Rimavy)|Furmanec]] * [[Slávča]] * [[Skalička (potok)|Skalička]] * [[Losinec]] * [[Rejkovský potok]] === Vodné plochy === * Rybník * [[Vachtové jazierko]], ktoré je od roku [[1997]] vyhlásené za chránený areál s výmerou 6 753 m<sup>2</sup> a s evidenčným číslom 1030. Chránený areál je vyhlásený z dôvodu zabezpečenia ochrany [[Mokraď (ekológia)|mokraďného]] spoločenstva s výskytom chránenej a ohrozenej [[Vachta trojlistá|vachty trojlistej]] (''Menyanthes trifoliata''). == Symboly mesta == * Mestský erb – vznikol v roku [[1978]]; autorom je Mgr. Klement Kéry. * Pečať mesta * Vlajka mesta == Dejiny == Najstarším svedectvom o sídlení lokality sú archeologické nálezy na vrchu Hradová z obdobia [[Bronzová doba|mladšej doby bronzovej]], približne z rokov 1000 – 400 pred Kr. Prvá známa písomná zmienka o osade „Tyzolc“ je z listiny [[Karol I. (Uhorsko)|kráľa Karola I.]] z roku [[1334]], jeho vznik sa datuje do [[13. storočie|13. storočia]]. V nasledujúcom storočí sa ešte uvádza ako dedina, mestečkom sa tak Tisovec stal koncom 15. alebo začiatkom 16. storočia. Majiteľmi panstva boli Sečéniovci, po vymretí mužských potomkov sa následne rozdelilo medzi Lošonciocov a Orságovcov z Gutu. Rozvoju mestečka napomáhala ťažba železnej rudy v jeho okolí. Koncom 16. storočia sa majiteľmi tunajších majetkov stali rodiny Kubíniovcov, Forgáčovcov a Náriovcov. Ohrozenie mesta spôsobovali jednotky [[Osmanská ríša|Osmanov]], ktorí mali sídlo [[Paša (Osmanská ríša)|pašu]] v neďalekom [[maďarsko]]m [[Jáger|Jágri]]. Počas bojov vyhorel kostol, fara a iné budovy v meste a istý čas sa tu nekonali trhy ani jarmoky. Mýtne právo bolo mestu udelené v roku [[1675]], o tri roky neskôr mu bolo [[Leopold II. (Svätá rímska ríša)|cisárom Leopoldom]] potvrdené aj právo konať trhy. Ani to však nezabránilo úpadku mesta v nepokojnom období povstaní, epidémií a rekatolizácie. Upokojenie a postupné zotavenie hospodárstva priniesol až [[Satmársky mier]] a ukončenie [[Protihabsburské stavovské povstania|protihabsburských stavovských povstaní]] v roku [[1711]]. V roku [[1765]] v meste vznikol mlyn na výrobu papiera, v roku [[1800]] bola založená papiereň. V 18. storočí v Tisovci pôsobili cechy krajčírov, kováčov, kolárov, sudárov, garbiarov a čižmárov. Významnou bola výstavba vysokej pece v roku [[1783]], ktorá sa za polstoročie stala najväčším producentom surového železa v [[Uhorsko|Uhorsku]]. Obnovené boli aj trhové výsady. V období [[Formovanie moderného slovenského národa|národného obrodenia]] bol Tisovec centrom miestnych spolkov, knižnice, [[nedeľná škola|nedeľnej školy]] a pôsobili tu významní národovci ako [[August Horislav Škultéty]], [[Samuel Hojč]], [[Daniel Gabriel Lichard]], Jonatan Dobroslav Čipka a iní. Istý čas tu v roku [[1847]] žil [[Štefan Marko Daxner]], ktorý sformuloval [[Memorandum národa slovenského]]. Významnú úlohu v budovaní slovenského národného povedomia zohrala spisovateľka [[Terézia Vansová]], ktorá v meste založila spolok [[Živena (spolok)|Živena]]. Kultúrno-spoločenský život sa tu udržal na vysokej úrovni aj počas [[Maďarizácia|maďarizácie]] v druhej polovici 19. storočia, kedy v meste pôsobilo ochotnícke divadlo, spevokol i hasičský spolok. Tisovská sporiteľňa bola zriadená v roku [[1896]], začiatkom 20. storočia tu pôsobili okrem železiarní aj vápenka, kameňolom, elektráreň, píla a bryndziareň. Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] obyvatelia podporovali partizánov v okolitých horách, v budove dnešného evanjelického gymnázia bola zriadená poľná nemocnica. [[21. november|21. novembra]] [[1944]] vtrhli nemecké jednotky do rómskej osady a následne pod Hradovou [[Nemecké represálie v rómskej osade v Tisovci|postrieľali 15 rómskych mužov]].<ref>Plevza, V. a kolektív: Dejiny Slovenského národného povstania 1944 - 5. zväzok. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1985, s. 560-561</ref> Ženy a deti odvliekli do [[Kremnička|Kremničky]], kde ich [[Masaker v Kremničke|popravili]]. V povojnovom období bol členom československej vlády tisovský rodák [[Vladimír Clementis]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tisovec | meno = Mesto | autor = | odkaz na autora = | titul = História | url = http://www.tisovec.com/mesto/o-tisovci/historia/ | vydavateľ = tisovec.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-02-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === ==== Sakrálne pamiatky ==== * [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelický]] kostol, jednoloďová [[klasicizmus|klasicistická]] stavba s pravouhlým ukončením [[presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov [[1825]]{{--}}[[1832]]. Stojí na mieste starého [[gotika|gotického]] kostola, ktorý svojimi rozmermi už nestačil miestnemu zboru.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tisovec | url = http://apsida.sk/c/5479/tisovec | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Apsida.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Výstavba trvala kvôli epidémii [[Cholera|cholery]] a požiaru mesta až sedem rokov. Chrám patrí medzi najväčšie evanjelické kostoly na Slovensku, údajne pojme až 500 veriacich. V interiéri sa nachádza klasicistické zariadenie zložené z trojramennej [[empora|empory]], [[oltár]]a a [[kazateľnica|kazateľnice]] z roku [[1831]] od [[Štefan Ferenczy|Š. Ferenczyho]]. Autorom oltárneho obrazu [[Ježiš Kristus|Ježiš]] ako Svetlo sveta je [[levoča|levočský]] maliar [[Jozef Czauczik]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Chrám Tisovský III. - Niečo z histórie | url = https://tisovec.estranky.sk/clanky/kostol/chram-tisovsky-iii_---nieco-z-historie.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku Tisovec | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Organ]] je [[neoklasicizmus|neoklsicistický]] z roku [[1905]]. Fasády kostola sú členené vysokým [[pilaster|pilastrovým]] rádom a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Priečeliu dominuje jednoosový [[portikus]] lemovaný dvoma pármi [[Iónsky sloh|iónskych]] stĺpov, ukončený trojuholníkovým štítom s [[tympanón]]om, v ktorom je motív Božieho oka. Priečelie je ukončené štítom s párom dekoratívnych váz. Veža lemovaná pilastrami je ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helicou s laternou. * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol Nanebovzatia [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]], jednoloďová [[Klasicistická architektúra|klasicistická]] stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku [[1845]]. Obnovou prešiel v rokoch [[1902]] a [[1942]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tisovec - Kostol Nanebovzatia Panny Márie | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/tisovec-kostol-nanebovzatia-panny-marie | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-19 | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kostola sú členené termálnymi oknami so šambránami. Priečeliu dominuje rizalit členený dvoma pármi pilastrov s trojuholníkovým štítom s tympanónom. Veža s nápisom „Venite ad patrem“ je členená lizénami a ukončená ihlancovou helmicou. * Evanjelický kostol v časti Rimavská Píla, jednoloďová [[Moderna (začiatok 20. storočia)|modernistická]] stavba s prvkami [[kubizmus|kubizmu]] s predstavanou vežou, z rokov [[1947]]{{--}}[[1950]]. Autorom stavby je architekt Anton Kučera z [[Praha|Prahy]], pôvodne bol kostol pripisovaný [[Milan Michal Harminc|M. M. Harmincovi]]. Stojí na mieste staršieho kostola z roku [[1777]]. Intaktne dochovaný interiér nesie prvky doznievajúcej [[secesia|secesie]]. Nachádza sa tu dekoratívny víťazný oblúk, v ktorom je umiestnený kazateľnicový oltár z doby vzniku kostola. Fasády sú členené diamantovými oknami. Priečelie je členené lizénovými poliami s monumentálnym reliéfom kalicha v [[tympanón]]e štítu. Vstup je riešený ako trojosová [[arkáda]]. Veža je ukončená atypickou stupňovitou helmicou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Moderná architektúra historického Gemera – evanjelické kostoly v Mníšanoch a v Rimavskej Píle | url = http://www.pamiatky.sk/sk/page/moderna-architektura-historickeho-gemera | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }}</ref> <gallery> Súbor:Tisovec - evanjelický kostol.jpg|Evanjelický kostol Súbor:Tisovec, evangelický kostel 01.jpg Súbor:Tisovec, evangelický kostel 04.jpg|Detail portiku Súbor:Tisovec3.jpg|Interiér kostola Súbor:Tisovec1.jpg|Empory s organom </gallery> ==== Ostatné pamiatky ==== * Radnica, mestský dom, dvojpodlažná trojkrídlová klasicistická stavba z roku [[1796]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Historické pamiatky | url = https://www.tisovec.com/navstevnik/historicke-pamiatky-/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-11 | vydavateľ = Oficiálne stránky mesta Tisovec | miesto = | jazyk = }}</ref> V súčasnosti tu sídli mestský úrad. Priečeliu dominuje päťosový rizalit. [[Parter]] je členený kordónovou rímsou, okná majú polkruhové profilované frontóny. Poschodie je členené pilastrami a oknami s profilovanými šambránami a trojuholníkovými frontónmi. * Rodný dom Vladimíra Clementisa, jednopodlažná [[Ľudová architektúra na Slovensku|ľudová]] trojpriestorová zrubová stavba na pôdoryse obdĺžnika so [[šindeľ|šindľovou]] strechou, z druhej polovice [[19. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=12402 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }}</ref> Na priečelí je osadená pamätná tabuľa s bustou politika. * Pamätný dom Š. M. Daxnera, jednopodlažná [[Eklekticizmus (umenie)|eklektická]] stavba na pôdoryse obdĺžnika z polovice 19. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=12349 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády domu sú členené lizénami a segmentovo ukončenými oknami s frontónmi. Korunná rímsa je dekorovaná vlysom. Na dome je osadená pamätná tabuľa národovca.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=12350 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }}</ref> * Ruiny zaniknutého [[Tisovec (hrad)|Tisoveckého hradu]] na na Hradovej. * Pamätná ev. fara v Rimavskej Píle, pôsobisko Terézie Vansovej, jednopodlažná stavba z druhej polovice 19. storočia. Úpravami prešla v roku [[1950]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=12343 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }}</ref> <gallery> Súbor:Tisovec, Městský úřad 01.jpg|Radnica Súbor:Tisovec, Městský úřad 02.jpg Súbor:Rodný dom Dr. Vladimíra Clementisa v Tisovci.jpg|Rodný dom V. Clementisa Súbor:TISOVEC Dom Vladimira CLEMENTISA.png Súbor:Tisovec Vladimir CLEMENTIS.jpg|Busta V. Clementisa Súbor:Budova a pamätná tabuľa POMOCNICE v Tisovci.jpg|Budova a pamätná tabuľa POMOCNICE v Tisovci Súbor:The site of Daxner family homestead with bust of Štefan Marko Daxner in Tisovec.jpg|Miesto, kde stála [[Daxner|Daxnerovská]] [[Kúria (sídlo šľachty)|kúria]] a žil [[Samuel Daxner]] Súbor:Sign Vladimír Clementis Square in Tisovec.jpg|Tabuľa Námestia Dr. Vlada Clementisa Súbor:Pamätník Rómov zavraždených Nemcami v Tisovci 21.11.1944.jpg|Pamätník Rómov [[Nemecké represálie v rómskej osade v Tisovci|zavraždených Nemcami v Tisovci]] [[21. november|21. novembra]] [[1944]] Súbor:Tisovecky_hrad_brana.jpg|Vstupná brána [[Tisovecký hrad|Tisoveckého hradu]] </gallery> == Školstvo == V Tisovci sa nachádzajú: * Základná škola Dr. Vladimíra Clementisa * Základná umelecká škola * Stredná odborná škola * Evanjelické gymnázium * Materská škola Tisovec * Materská škola Rimavská Píla === Evanjelické gymnázium === V priestoroch dnešného Evanjelického gymnázia bola počas druhej svetovej vojny poľná nemocnica. 5- ročné gymnázium bolo vytvorené na základe iniciatívy občanov Tisovca, a hneď po vzniku si získalo dobrú povesť. Prvý ročník je zameraný na výučbu anglického jazyka, pričom počas štúdia majú študenti možnosť komunikovať v angličtine s takzvanými native-speakermi, teda zahraničnými profesormi s angličtinou ako materinským jazykom. Škola má taktiež dobré styky s evanjelickými cirkvami v Spojených štátoch, takže vybraní študenti majú možnosť dostať sa do Ameriky na študijný pobyt. == Šport == * futbalový klub Mšk TISOVEC * cyklistika: Bikepark Rejkovo == Osobnosti mesta == === Rodáci === * [[Jonatán Dobroslav Čipka]] (* [[1819]] – † [[1861]]), [[evanjelický farár]], [[Štúrovci|štúrovec]], [[spisovateľ]], zberateľ ľudových rozprávok zaznamenaných v zbierke ''Codex tisovský'', mnohými prispel do [[Pavol Dobšinský|Dobšinského]] [[Prostonárodné slovenské povesti|Prostonárodných slovenských povestí]] * [[Štefan Marko Daxner]] (* [[1822]] – † [[1891]]), [[politik]], [[právnik]], [[publicista]] a národný buditeľ * [[Ján Gustáv Čipka]] (* [[1881]] – † [[1918]]), statkár, veliteľ 12.roty 7. streleckého „Tatranského“ pluku [[Česko-slovenské légie|Čs. légií]] v Rusku * [[Vladimír Clementis]] (* [[1902]] – † [[1952]]) politik, právnik, spisovateľ, [[prekladateľ]] * [[Július Nosko]] (* [[1907]] – † [[1986]]), dôstojník, náčelník štábu [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|povstaleckej armády]], spoluorganizátor [[Slovenské národné povstanie|SNP]] * [[Ladislav Záborský]] (* [[1921]] – † [[2016]]), [[Maliar (umelec)|maliar]] * [[Milan Kriška]] (* [[1940]]), farmakológ, univerzitný profesor * [[Rudolf Krivoš]] (* [[1933]] – † [[2020]]), maliar * [[Libuša Lopejská ]] (* [[1933]]), slovenská dramaturgička, scenáristka televíznych a divadeľných hier a prekladateľka * [[Marián Lapšanský]] (* [[1947]]), klavírny virtuóz * [[Elena Vacvalová]] (* [[1958]]), [[humoristka]] *[[Doktor teológie|ThDr.]] [[Róbert Pobožný]] (* [[1890]] – † [[1972]]) bol [[Latinská cirkev|rímskokatolícky]] duchovný, [[biskup]] a [[apoštolský administrátor]] [[Biskupstvo Rožňava|Rožňavskej diecézy]]. *[[Branislav Manica]] (* [[1894]] – † [[1980]]) dôstojník, spoluorganizátor [[Slovenské národné povstanie|SNP]], prvý zástupca veliteľa Hlavného štábu partizánskych oddielov *PhDr. Helena Pašiaková PhD, nar.1951,  pedagogička, spoluzakladateľka a dlhoročná riaditeľka Evanjelického bilingválneho gymnázia v Tisovci, nositeľka Medaily prezidenta Slovenskej republiky. === Pôsobili tu === * [[Terézia Vansová]] (* [[1857]] – † [[1942]]), [[spisovateľka]], predstaviteľka prvej generácie realizmu na Slovensku, zakladateľka ženského časopisu [[Dennica]], funkcionárka Živeny, podporovateľka ochotníckeho divadla a etnografka. == Partnerské mestá a obce == * {{CZE}} [[Ludgeřovice]], [[Česko]] * {{POL}} [[Nowy Zmigród]], [[Poľsko]] * {{HUN}} [[Putnok]], [[Maďarsko]] * {{USA}} [[Shenandoah]], [[Iowa]], [[Spojené štáty]] * {{ROU}} [[Tăuții-Măgherăuș]], [[Rumunsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mesto Tisovec | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Partnerstvá | url = https://www.tisovec.com/mesto/partnerstva-/ | vydavateľ = tisovec.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Galéria == <gallery> Súbor:TISOVEC Pamatnik vojakom 1914 1918.jpg|Pamätník prvej svetovej vojny Súbor:Tisovec Pamatnik SNP.png|Pamätník SNP Súbor:Tisovec, Clementisovo náměstí 01.jpg|Clementisovo námestie Súbor:Tisovec, Clementisovo náměstí 03.jpg </gallery> == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Tisovci]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Tisovec}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [https://www.tisovec.ecav.sk/ ECAV Tisovec]- stránka miestneho cirkevného zboru * [https://egt.edupage.org/? Evanjelické gymnázium] {{Obce okresu Rimavská Sobota}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Tisovec (okres Rimavská Sobota)| ]] [[Kategória:Okres Rimavská Sobota]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] 12myw8fwmpgvq2yposchyot3yd64t8d Zuberec 0 7872 8188341 8156342 2026-03-28T11:21:49Z ~2026-19164-16 290416 Oprava mylnej informácie o lokalite lyžiarskeho strediska Roháče - Spálená 8188341 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Zuberec | Iné názvy = | Obrázok = Zuberec zo Siveho vrchu 2017 05.jpg | Popis obrázku = Zuberec a [[Habovka]] pri pohľade z juhu zo [[Sivý vrch (Západné Tatry)|Sivého vrchu]] ({{mnm|1805}}). V pozadí [[Oravská priehrada]] a [[Trstená]]. | Znak = Zuberec.Wappen.png | Vlajka = Zuberec-tvrdosin-flag.svg | Kraj = Žilinský | Okres = Tvrdošín | Región = Orava | Časti = | Rieka = Bôrová voda | Rieka 1 = [[Studený potok (prítok Oravy)|Studený potok]] | Zemepisná šírka = 49.258611 | Zemepisná dĺžka = 19.612778 | Nadmorská výška = 760 | Prvá zmienka = 1592 | Starosta = Pavol Šroba<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 027 32 | Kód = 510238 | EČV = TS | Predvoľba = +421-43 | Adresa = Obecný úrad Zuberec<br/>Hlavná 289<br/>027 32 Zuberec | E-mail = obec@zuberec.sk | Telefón = +421 43 5395 103 | Fax = +421 43 5395 359 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.zuberec.sk | Commons = Zuberec | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Zuberec''' ({{vjz|pol|Zuberzec}}, {{vjz|hun|Bölényfalu}}) je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Tvrdošín (okres)|okrese Tvrdošín]], v regióne [[Orava (región)|Orava]]. == Polohopis == Rozkladá sa v [[Studená dolina (Zuberec)|Studenej doline]], na pomedzí [[Západné Tatry|Západných Tatier]] a [[Skorušinské vrchy|Skorušinských vrchov]], na sútoku [[Bôrová voda|Bôrovej vody]] a [[Studený potok (prítok Oravy)|Studeného potoka]]. Obec leží na [[Cesta II. triedy 584 (Slovensko)|ceste II/584]] z [[Podbiel]]a do [[Liptovský Mikuláš|Liptovského Mikuláša]] a je vzdialená {{Km|20|m|w}} južne od [[Tvrdošín]]a, {{Km|33|m|w}} severne od Liptovského Mikuláša a {{Km|26|m|w}} juhozápadne od [[poľsko]]-slovenského hraničného priechodu [[Suchá Hora]] - [[Chochołów]]. V Salatínskej doline sa nachádza významné lyžiarske stredisko [[Zverovka – Spálená]], v blízkosti obce aj turisticky atraktívne [[Múzeum oravskej dediny]]. == Meno == Meno Zuberec pochádza od slova Zubor ([[Zubor lesný]]), zvieraťa ktoré žilo na území Slovenska. == Dejiny == Najstaršie zmienky o osade „Zwberczyc“ pochádzajú z roku [[1593]], kedy tu stálo 5 [[sedliak (poddanstvo)|sedliackych]] domov. V náročných podmienkach budované sídlo však ešte v roku [[1598]] nebolo dobudované, no už v roku [[1604]], po vyplienení počas [[Povstanie Štefana Bočkaja|Bočkajovho povstania]], Zuberec zanikol. Opätovné osídlenie [[šoltýs]]kej obce sa spomína až v roku [[1609]] a o 15 rokov neskôr žilo v Zuberci už 12 rodín a približne 60 ľudí.<ref name="zuberec.sk-zalozenie" /> V nepokojnom období [[17. storočie|17. storočia]] za [[Kuruc (povstalecký vojak)|kuruckých]] bojov bola obec opakovane pustošená, najväčšie škody však spôsobili vojaci poľského kráľa [[Ján III. (Poľsko)|Jána Sobieskeho]] v roku [[1683]]. Osadníci zničenú obec postupne obnovovali a v roku [[1715]] žilo v Zuberci už 30 gazdov a spolu asi 150 ľudí. Často sa však vyskytovali neúrodné roky, ktoré decimovali obyvateľstvo a vyháňalo ich do úrodnejších regiónov. Mnohí chodili na sezónne poľnohospodárske práce do iných [[stolica (územie)|stolíc]]. Popri rozvoju remesiel miestni pálili [[vápno (materiál)|vápno]] a tkali [[súkno]]. Koncom [[18. storočie|18. storočia]] tu žilo 129 [[poddanstvo (roľníci)|poddanských]] rodín, v roku [[1870]] mala obec 182 domov a 1 007 obyvateľov.<ref name="zuberec.sk-zalozenie" /> Napriek drsným podmienkam sa populácia Zuberca zvyšovala a pokým tu v roku [[1961]] žilo 1 061 ľudí, v roku [[1980]] ich bolo 1 415 a v roku [[1991]] už 1 654. Zuberec sa stal obľúbenou rekreačnou oblasťou a bolo tu vybudovaných viac ako 70 chát. == Erb obce == V erbe obce je pred psom utekajúci srnec (roháč) v zelenom poli silueta [[Roháče|Roháčov]] s vychádzajúcim slnkom. == Pamiatky a múzeum == === Kostol sv. Vendelína === Povolenie na výstavbu kostola udelil biskup [[Ján Vojtaššák]] [[8. novembra]] [[1927]]. Bol postavený podľa návrhu významného architekta [[Milan Michal Harminc|Milana Michala Harminca]]. Základný kameň bol položený [[6. októbra]] [[1929]] <ref>[http://www.pamiatkynaslovensku.sk/zuberec-kostol-sv-vendelina Zuberec - Kostol sv. Vendelína, pamiatkynaslovensku.sk]</ref>. Výstavba kostola prebiehala medzi rokmi [[1930]]-[[1932]]. Kostol bol vysvätený v roku [[1933]], keď ho vysvätil [[Andrej Hlinka]]. Kríž pred kostolom pochádza z roku [[1834]]. Sídli na Hlavnej ulici 366<ref>[http://www.dokostola.sk/kostol/farsky-kostol-sv-vendelina Farský kostol sv. Vendelína, dokostola.sk]</ref>, umiestnený je medzi Hlavnou ulicou a Roháčsku ulicu. V kostole v roku 2007 <ref>[https://myorava.sme.sk/g/79758/kostol-sv-vendelina-v-zuberci?ref=https%253A%252F%252Fmyorava.sme.sk%252Fc%252F20729103%252Fzuberska-farnost-si-pripomenula-az-styri-vyrocia.html&photo=p3003568 Relikvie sv. Vendelína odovzdal v roku 2007 vtedajšiemu spišskému biskupovi Františkovi Tondrovi a správcovi farnosti Vladimírovi Kleinovi kňaz a priateľ Zuberčanov Ludwig Stegl, myorava.sme.sk]</ref> boli uložené relikvie [[Vendelín z Trieru|sv. Vendelína]]. Pri tejto príležitosti veriaci prestavali svätyňu a kostol vysvätil biskup [[František Tondra]] <ref>[https://myorava.sme.sk/c/20729103/zuberska-farnost-si-pripomenula-az-styri-vyrocia.html Zuberská farnosť si v roku 2017 pripomenula až štyri výročia, myorava.sme.sk]</ref>. V Zuberci pôsobilo viacero kňazov Od [[1. júla]] [[1951]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Zuberské noviny č. 1/2018, zuberec.sk |url=https://www.zuberec.sk/modules/file_storage/download.php?file=1c6dc100%7C331 |dátum prístupu=2024-10-09 }}</ref> [[Edmund Peter Bárdoš]], správca farnosti Habovka, pod ktorú patril aj Zuberec. Medzi rokmi [[1993]]-[[1997]] [[František Reguly]], správca farnosti Habovka. Spolu s [[Edmund Peter Bárdoš|Edmundom Petrom Bárdošom]] sa zasadzovali aby Zuberec bol samostatnou farnosťou <ref>[http://zuberec.sk/noviny/2008/200803.pdf Zuberské noviny č. 3/2008, zuberec.sk]</ref>. Od roku [[1998]] do roku [[1999]] [[Pavol Slotka]]. Od roku [[1999]] [[Vladimír Klein]] <ref>[http://www.kfsl.estranky.sk/clanky/klein-vladimir.html Katolícke farnosti Okresu Stará Ľubovňa, kfsl.estranky.sk]</ref><ref>[http://www.rkftrstena.weblahko.sk/Dekanat.html?flash=ne Farnosti dekanátu Trstená, rkftrstena.weblahko.sk]</ref>. Od [[1. septembra]] [[2008]] do roku [[2014]] [[Marián Dopater]] <ref>[http://old.novot.sk/index.php?session=0&action=read&click=open&article=1421583332 Otec Marián Dopater sa dožíva päťdesiatky, old.novot.sk]</ref><ref>[http://rkczakamenne.sk/paeddr-iclic-marian-dopater/ PaedDr. ICLic. Marián Dopater, rkczakamenne.sk]</ref>. Od roku [[2014]] [[Vladimír Bolibruch]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Kňazi pochádzajúci z našej farnosti, farnostnizna.sk |url=http://www.farnostnizna.sk/farnost/novy-adresar/ |dátum prístupu=2019-02-06 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160814033048/http://www.farnostnizna.sk/farnost/novy-adresar/ |dátum archivácie=2016-08-14 }}</ref>. Od roku [[2020]] [[Anton Tyrol]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Farár – Farnosť Zuberec | url = https://fara.zuberec.sk/farar/ | vydavateľ = fara.zuberec.sk | dátum prístupu = 2026-01-01 | jazyk = sk-SK}}</ref>. === Múzeum oravskej dediny === * {{Hlavný článok|Múzeum oravskej dediny}} * Založené bolo v roku [[1967]], keď bol [[24. september|24. septembra]] položený základný kameň múzea. Sprístupnené verejnosti bolo v roku [[1975]]. === Iné pamiatky === Na území obce je postavených 14 historických krížov. == Občianska vybavenosť == V Zuberci pôsobí [[Inštitút milosrdných sestier Svätého kríža|Kongregácia Milosrdných sestier Svätého kríža]]. [[7. januára]] [[1990]] zahájili činnosť na žiadosť správcu farnosti <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Komunita sestier v Zuberci, sestrysvkriza.sk |url=http://sestrysvkriza.sk/index.php/en/komunity/zuberec |dátum prístupu=2019-02-06 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190207072301/http://sestrysvkriza.sk/index.php/en/komunity/zuberec |dátum archivácie=2019-02-07 }}</ref>. == Turizmus == === Turistika === Výhodná poloha v blízkosti [[Západné Tatry|Západných Tatier]] a [[Skorušinské vrchy|Skorušinských vrchov]] predurčuje obec ako východiskové miesto turistov. Vyhľadávaná je najmä [[Roháčska dolina]] so širokými možnosťami letnej i zimnej rekreácie. ==== Turistické trasy ==== * {{Turistická značka|červená}} turistická trasa: Zuberec{{--}}[[Ťatliakova chata]] * {{Turistická značka|modrá}} turistická trasa: [[Habovka]]{{--}}Zuberec{{--}}sedlo Prieková (Skorušinské vrchy) * {{Turistická značka|modrá}} turistická trasa: chata Zverovka{{--}}vrch [[Brestová (vrch v Západných Tatrách)|Brestová]] ({{mnm|1902}}, hlavný hrebeň Západných Tatier) * {{Turistická značka|modrá}} turistická trasa: Adamcuľa{{--}}[[Roháčske plesá]] * {{Turistická značka|zelená}} turistická trasa: Zuberec{{--}}horáreň Biela skala * {{Turistická značka|zelená}} turistická trasa: [[Brestová (osada)|Brestová]]{{--}}vrch Mikulovka (Skorušinské vrchy) * {{Turistická značka|zelená}} turistická trasa: [[Zverovka]]{{--}}sedlo pod Osobitou{{--}}vrch Lúčna * {{Turistická značka|zelená}} turistická trasa: rázc. v Smutnej doline{{--}}[[Roháčske plesá]]{{--}}[[Baníkovské sedlo]] ({{mnm|2045}}, hlavný hrebeň Západných Tatier) * {{Turistická značka|žltá}} turistická trasa: Zuberec{{--}}sedlo [[Pálenica (sedlo v Západných Tatrách)|Pálenica]] ({{mnm|1570}}, hlavný hrebeň Západných Tatier) * {{Turistická značka|žltá}} turistická trasa: [[Brestová (osada)|Brestová]]{{--}}[[Habovka]] * {{Turistická značka|žltá}} turistická trasa: [[Zverovka]]{{--}}vrch Rákoň === Lyžiarske strediská === * Zuberec – Janovky <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=O stredisku SKI Zuberec - Janovky. janovky.sk |url=http://www.janovky.sk/index.php/homepage/o-stredisku |dátum prístupu=2019-02-05 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190207015122/http://www.janovky.sk/index.php/homepage/o-stredisku |dátum archivácie=2019-02-07 }}</ref> * Zuberec – Milotín <ref>[https://zuberec.sk/lyziarske-strediska/milotin/ Lyžiarske stredisko Milotín Zuberec, zuberec.sk]</ref> V osade [[Zverovka]]: * Zverovka – Spálená <ref>[http://www.rohacespalena.sk/ Lyžiarske stredisko Roháče Spálená, rohacespalena.sk]</ref> == Podujatia == * ''Ples horskej služby'', Zuberec (v januári <ref>[https://www.youtube.com/watch?v=dFD4BhBLQbQ 2011 01 25 ples horskej sluzby zuberec, TV Oravia]</ref>) * ''Rodinný batôžkový ples'' (ples [[farnosti Zuberec]] začiatok februára) * ''Memoriál Jána Matláka'' ([[skialpinizmus|skialpinistický]] výstup na [[Pálenica (sedlo v Západných Tatrách)|Pálenicu]], od roku [[2015]], vo februári) * ''Prechod na bežkách okolo Zuberca'' (vo februári) * ''Zuberská Foršta'' (od roku [[2010]], vo februári alebo marci <ref>[https://www.facebook.com/ZuberskaForsta/ Oficiálne stránky Zuberskej Foršty na Facebook-u]</ref>) * Lyžiarske preteky ''O Goralský Klobúčik '' (Medzinárodné preteky v zjazdovom lyžovaní od roku [[1974]], koniec marca alebo začiatok apríla) * ''Roháčsky triatlon'' * ''Cena Janoviek'' (preteky v lyžovaní – v obrovskom slalome) * ''Cena Milotína'' (preteky v lyžovaní – preteky vo večernom paralelnom slalome) * ''Výstup na Osobitú'' * ''Výstup na Sivý vrch'' (v júni) * ''Sviatok Hôr'' (na začiatku júla) prvý ročník sa uskutočnil v roku [[1938]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Sviatok hôr 2018, Stará cesta 2018 a XXVII. Podbielanské folklórne slávnosti, penzionorava.sk/ |url=https://penzionorava.sk/sk/orava/v-novinkach/84-sviatok-hor-2018-stara-cesta-2018-a-xxvii-podbielanske-folklorne-slavnosti |dátum prístupu=2019-02-05 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190207020450/https://penzionorava.sk/sk/orava/v-novinkach/84-sviatok-hor-2018-stara-cesta-2018-a-xxvii-podbielanske-folklorne-slavnosti |dátum archivácie=2019-02-07 }}</ref> * ''[[Podroháčske folklórne slávnosti]]'' (od vzniku v roku [[1975]] každoročne v auguste) * ''Oživené oravské remeslá'' ([[Múzeum oravskej dediny]] od roku [[1991]] v aguste spolu s [[Podroháčske folklórne slávnosti|Podroháčskymi folklórnimy slávnosťami]] <ref>[https://myorava.sme.sk/c/20618384/pridete-na-podrohacske-folklorne-slavnosti.html Prídete na Podroháčske folklórne slávnosti?, myorava.sme.sk]</ref>) * ''Deň sv. Huberta'' (v auguste) * ''Zuberský triatlon zdravia'' (od roku 1997, v auguste <ref>[https://www.facebook.com/zuberec.triatlon/ Oficiálne stránky na Facebook-u, facebook.com/zuberec.triatlon]</ref>) * ''Výstup a sv. omša na Lúčnej'' (v septembri) * ''Od baču syra, od gazdinej koláča'' ([[Múzeum oravskej dediny]]) * ''WSA Eurocup Zuberec'' (preteky psích záprahov) * ''Zuberské vianočné trhy'' (v decembri) * ''Štefanský výstup na Ťatliakovú chatu'' (v decembri) * [[Oravaman Triathlon|Oravaman triathlon]] == Osobnosti == * [[Jur Bajči]] (* [[1860]]{{--}}† [[1916]]), ľudovýchovný pracovník a katolícky kňaz * [[Andrej Bážik]] (* [[1866]]{{--}}† [[1934]]), kňaz a ľudovýchovný spisovateľ <ref>[http://smalik.szm.com/htm/habovka.htm Črty z histórie habovskej farnosti., smalik.szm.com]</ref> * [[Alexius Demian]], lesník<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = História turistiky v Roháčoch | url = http://www.angelfire.com/mn/milank/hist.html | vydavateľ = angelfire.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-05-30 | miesto = | jazyk = }} </ref> * [[Jozef Prč]], horár * [[Anton Kocian st.]], horár, preparátor (jeho preparáty sú vystavené na Oravskom hrade a v múzeách v Európe) * [[Cyril Harmata-Milotínsky]] (* [[1922]]{{--}}† [[1970]]), kňaz, náboženský básnik == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Kuchtiak | meno = Ignác | priezvisko2 = Maťkuliak | meno2 = Karol (fotografie) | autor = | odkaz na autora = | titul = Zuberec : pod Roháčom žijem : rozprávanie o prírode, živote a ľuďoch zo Zuberca | vydanie = | vydavateľ = Obecný úrad | miesto = Zuberec | rok = 1996 | počet strán = 100 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * [[Ján Jurina|Jurina, Ján]], [[Emanuel Hučala|Hučala, Emanuel]], [[Vladimír Bárta|Bárta, Vladimír]]: ''Roháče'', AB ART press, [[1998]], podtitul - ''Perla Tatier, A pearl of the Tatras, Die Perle der Tatra, Perła Tatr'', ISBN 80-88817-13-7, EAN 9788088817130, preklady: Mária Spišiaková <ref>[https://www.litcentrum.sk/recenzia/romanticke-zakutia Romantické zákutia, litcentrum.sk]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Roháče : perla Tatier, infogate.sk |url=https://www.infogate.sk/?fn=detailBiblioFormChildG40I6&sid=52C71344BE78FE371A55575A&seo=Kniha:-Roh%C3%A1%C4%8De-:-perla-Tatier-Vladim%C3%ADr-B%C3%A1rta-J%C3%A1n-Jurina-Emanuel-Hu%C4%8Dala- |3=InfoGate |dátum prístupu=2025-10-14 }}{{Nedostupný zdroj|date=január 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>. * [[Cecília Matysová|Matysová, Cecília]] a kol.(Dúbravcová, Zuzana, Žuffa, Vladimír): ''Zuberec. Monografia obce'', 2011, Obec Zuberec <ref>[https://oravskakniznica.sk/wp-content/uploads/2015/02/kniha_oravy_2011_nominacie.pdf Nominácie – Kniha Oravy 2011, oravskakniznica.sk]</ref><ref>[https://sclib.svkk.sk/sck01/Record/000616356 Zuberec : monografia obce, sclib.svkk.sk]</ref>. * ''Svetlo a tiene Roháčov'', 2018, Georg Žilina <ref>[https://zuberec.sk/sviatok-hor-2/ Sviatok hôr, výstava fotografií a prezentácia knihy Svetlo a tiene Roháčov, zuberec.sk]</ref> == Galéria == <gallery style="text-align: center"> Súbor:Zuberec001.jpg| Zimný Zuberec a pohľad na [[Osobitá (vrch)|Osobitú]] Súbor:Osobita from Zuberec.jpg| Masív Osobitej Súbor:Zuberec church.jpg| Kostol sv. Vendelína v obci Súbor:Múzeum oravskej dediny Zuberec - Brestová (10).jpg| [[Múzeum oravskej dediny]], kostol sv. Alžbety zo Zábrežia Súbor:Zuberec Koliba Josu.jpg| Koliba Josu v Zuberci Súbor:Zuberec - stavba kostola 1930 06.jpg|Potraviny, teraz mäsna v Zuberci. </gallery> == Referencie == {{Referencie|2|refs= <ref name="zuberec.sk-zalozenie">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Založenie Zuberca | url = http://zuberec.sk/historia-obce/zalozenie-zuberca/ | vydavateľ = zuberec.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-05-30 | miesto = | jazyk = }} </ref> }} == Pozri aj == * [[Habovka]] * [[Roháče]] * [[Lesná železnica Podbiel – Habovka – Brestová]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Zuberec}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [http://zuberec.sk/wp-content/uploads/zuberec_erb.jpg Erb] a [http://zuberec.sk/wp-content/uploads/zuberec_vlajka.jpg vlajka] obce * [https://www.facebook.com/zuberec/ Oficiálne stránky na Facebook-u] * [http://www.firehousepl-sk.eu/subjekty/Obce/24 Zuberec na portáli firehousepl-sk.eu]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{Obce okresu Tvrdošín}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Zuberec| ]] [[Kategória:Obce okresu Tvrdošín]] qwa43b518jdv6q07wd61e5fvnzdwdva 8188344 8188341 2026-03-28T11:25:14Z ~2026-19164-16 290416 Oprava chybných informácií - názov strediska Roháče - Spálená, jeho umiestnenie, umiestnenie kostola sv. Vendelína 8188344 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Zuberec | Iné názvy = | Obrázok = Zuberec zo Siveho vrchu 2017 05.jpg | Popis obrázku = Zuberec a [[Habovka]] pri pohľade z juhu zo [[Sivý vrch (Západné Tatry)|Sivého vrchu]] ({{mnm|1805}}). V pozadí [[Oravská priehrada]] a [[Trstená]]. | Znak = Zuberec.Wappen.png | Vlajka = Zuberec-tvrdosin-flag.svg | Kraj = Žilinský | Okres = Tvrdošín | Región = Orava | Časti = | Rieka = Bôrová voda | Rieka 1 = [[Studený potok (prítok Oravy)|Studený potok]] | Zemepisná šírka = 49.258611 | Zemepisná dĺžka = 19.612778 | Nadmorská výška = 760 | Prvá zmienka = 1592 | Starosta = Pavol Šroba<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 027 32 | Kód = 510238 | EČV = TS | Predvoľba = +421-43 | Adresa = Obecný úrad Zuberec<br/>Hlavná 289<br/>027 32 Zuberec | E-mail = obec@zuberec.sk | Telefón = +421 43 5395 103 | Fax = +421 43 5395 359 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.zuberec.sk | Commons = Zuberec | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Zuberec''' ({{vjz|pol|Zuberzec}}, {{vjz|hun|Bölényfalu}}) je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Tvrdošín (okres)|okrese Tvrdošín]], v regióne [[Orava (región)|Orava]]. == Polohopis == Rozkladá sa v [[Studená dolina (Zuberec)|Studenej doline]], na pomedzí [[Západné Tatry|Západných Tatier]] a [[Skorušinské vrchy|Skorušinských vrchov]], na sútoku [[Bôrová voda|Bôrovej vody]] a [[Studený potok (prítok Oravy)|Studeného potoka]]. Obec leží na [[Cesta II. triedy 584 (Slovensko)|ceste II/584]] z [[Podbiel]]a do [[Liptovský Mikuláš|Liptovského Mikuláša]] a je vzdialená {{Km|20|m|w}} južne od [[Tvrdošín]]a, {{Km|33|m|w}} severne od Liptovského Mikuláša a {{Km|26|m|w}} juhozápadne od [[poľsko]]-slovenského hraničného priechodu [[Suchá Hora]] - [[Chochołów]]. V Salatínskej doline sa nachádza významné lyžiarske stredisko [[Zverovka – Spálená|Roháče - Spálená]], v blízkosti obce aj turisticky atraktívne [[Múzeum oravskej dediny]]. == Meno == Meno Zuberec pochádza od slova Zubor ([[Zubor lesný]]), zvieraťa ktoré žilo na území Slovenska. == Dejiny == Najstaršie zmienky o osade „Zwberczyc“ pochádzajú z roku [[1593]], kedy tu stálo 5 [[sedliak (poddanstvo)|sedliackych]] domov. V náročných podmienkach budované sídlo však ešte v roku [[1598]] nebolo dobudované, no už v roku [[1604]], po vyplienení počas [[Povstanie Štefana Bočkaja|Bočkajovho povstania]], Zuberec zanikol. Opätovné osídlenie [[šoltýs]]kej obce sa spomína až v roku [[1609]] a o 15 rokov neskôr žilo v Zuberci už 12 rodín a približne 60 ľudí.<ref name="zuberec.sk-zalozenie" /> V nepokojnom období [[17. storočie|17. storočia]] za [[Kuruc (povstalecký vojak)|kuruckých]] bojov bola obec opakovane pustošená, najväčšie škody však spôsobili vojaci poľského kráľa [[Ján III. (Poľsko)|Jána Sobieskeho]] v roku [[1683]]. Osadníci zničenú obec postupne obnovovali a v roku [[1715]] žilo v Zuberci už 30 gazdov a spolu asi 150 ľudí. Často sa však vyskytovali neúrodné roky, ktoré decimovali obyvateľstvo a vyháňalo ich do úrodnejších regiónov. Mnohí chodili na sezónne poľnohospodárske práce do iných [[stolica (územie)|stolíc]]. Popri rozvoju remesiel miestni pálili [[vápno (materiál)|vápno]] a tkali [[súkno]]. Koncom [[18. storočie|18. storočia]] tu žilo 129 [[poddanstvo (roľníci)|poddanských]] rodín, v roku [[1870]] mala obec 182 domov a 1 007 obyvateľov.<ref name="zuberec.sk-zalozenie" /> Napriek drsným podmienkam sa populácia Zuberca zvyšovala a pokým tu v roku [[1961]] žilo 1 061 ľudí, v roku [[1980]] ich bolo 1 415 a v roku [[1991]] už 1 654. Zuberec sa stal obľúbenou rekreačnou oblasťou a bolo tu vybudovaných viac ako 70 chát. == Erb obce == V erbe obce je pred psom utekajúci srnec (roháč) v zelenom poli silueta [[Roháče|Roháčov]] s vychádzajúcim slnkom. == Pamiatky a múzeum == === Kostol sv. Vendelína === Povolenie na výstavbu kostola udelil biskup [[Ján Vojtaššák]] [[8. novembra]] [[1927]]. Bol postavený podľa návrhu významného architekta [[Milan Michal Harminc|Milana Michala Harminca]]. Základný kameň bol položený [[6. októbra]] [[1929]] <ref>[http://www.pamiatkynaslovensku.sk/zuberec-kostol-sv-vendelina Zuberec - Kostol sv. Vendelína, pamiatkynaslovensku.sk]</ref>. Výstavba kostola prebiehala medzi rokmi [[1930]]-[[1932]]. Kostol bol vysvätený v roku [[1933]], keď ho vysvätil [[Andrej Hlinka]]. Kríž pred kostolom pochádza z roku [[1834]]. Sídli na Hlavnej ulici 366<ref>[http://www.dokostola.sk/kostol/farsky-kostol-sv-vendelina Farský kostol sv. Vendelína, dokostola.sk]</ref>, umiestnený je medzi Hlavnou ulicou a ulicou Andreja Bažíka. V kostole v roku 2007 <ref>[https://myorava.sme.sk/g/79758/kostol-sv-vendelina-v-zuberci?ref=https%253A%252F%252Fmyorava.sme.sk%252Fc%252F20729103%252Fzuberska-farnost-si-pripomenula-az-styri-vyrocia.html&photo=p3003568 Relikvie sv. Vendelína odovzdal v roku 2007 vtedajšiemu spišskému biskupovi Františkovi Tondrovi a správcovi farnosti Vladimírovi Kleinovi kňaz a priateľ Zuberčanov Ludwig Stegl, myorava.sme.sk]</ref> boli uložené relikvie [[Vendelín z Trieru|sv. Vendelína]]. Pri tejto príležitosti veriaci prestavali svätyňu a kostol vysvätil biskup [[František Tondra]] <ref>[https://myorava.sme.sk/c/20729103/zuberska-farnost-si-pripomenula-az-styri-vyrocia.html Zuberská farnosť si v roku 2017 pripomenula až štyri výročia, myorava.sme.sk]</ref>. V Zuberci pôsobilo viacero kňazov Od [[1. júla]] [[1951]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Zuberské noviny č. 1/2018, zuberec.sk |url=https://www.zuberec.sk/modules/file_storage/download.php?file=1c6dc100%7C331 |dátum prístupu=2024-10-09 }}</ref> [[Edmund Peter Bárdoš]], správca farnosti Habovka, pod ktorú patril aj Zuberec. Medzi rokmi [[1993]]-[[1997]] [[František Reguly]], správca farnosti Habovka. Spolu s [[Edmund Peter Bárdoš|Edmundom Petrom Bárdošom]] sa zasadzovali aby Zuberec bol samostatnou farnosťou <ref>[http://zuberec.sk/noviny/2008/200803.pdf Zuberské noviny č. 3/2008, zuberec.sk]</ref>. Od roku [[1998]] do roku [[1999]] [[Pavol Slotka]]. Od roku [[1999]] [[Vladimír Klein]] <ref>[http://www.kfsl.estranky.sk/clanky/klein-vladimir.html Katolícke farnosti Okresu Stará Ľubovňa, kfsl.estranky.sk]</ref><ref>[http://www.rkftrstena.weblahko.sk/Dekanat.html?flash=ne Farnosti dekanátu Trstená, rkftrstena.weblahko.sk]</ref>. Od [[1. septembra]] [[2008]] do roku [[2014]] [[Marián Dopater]] <ref>[http://old.novot.sk/index.php?session=0&action=read&click=open&article=1421583332 Otec Marián Dopater sa dožíva päťdesiatky, old.novot.sk]</ref><ref>[http://rkczakamenne.sk/paeddr-iclic-marian-dopater/ PaedDr. ICLic. Marián Dopater, rkczakamenne.sk]</ref>. Od roku [[2014]] [[Vladimír Bolibruch]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Kňazi pochádzajúci z našej farnosti, farnostnizna.sk |url=http://www.farnostnizna.sk/farnost/novy-adresar/ |dátum prístupu=2019-02-06 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160814033048/http://www.farnostnizna.sk/farnost/novy-adresar/ |dátum archivácie=2016-08-14 }}</ref>. Od roku [[2020]] [[Anton Tyrol]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Farár – Farnosť Zuberec | url = https://fara.zuberec.sk/farar/ | vydavateľ = fara.zuberec.sk | dátum prístupu = 2026-01-01 | jazyk = sk-SK}}</ref>. === Múzeum oravskej dediny === * {{Hlavný článok|Múzeum oravskej dediny}} * Založené bolo v roku [[1967]], keď bol [[24. september|24. septembra]] položený základný kameň múzea. Sprístupnené verejnosti bolo v roku [[1975]]. === Iné pamiatky === Na území obce je postavených 14 historických krížov. == Občianska vybavenosť == V Zuberci pôsobí [[Inštitút milosrdných sestier Svätého kríža|Kongregácia Milosrdných sestier Svätého kríža]]. [[7. januára]] [[1990]] zahájili činnosť na žiadosť správcu farnosti <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Komunita sestier v Zuberci, sestrysvkriza.sk |url=http://sestrysvkriza.sk/index.php/en/komunity/zuberec |dátum prístupu=2019-02-06 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190207072301/http://sestrysvkriza.sk/index.php/en/komunity/zuberec |dátum archivácie=2019-02-07 }}</ref>. == Turizmus == === Turistika === Výhodná poloha v blízkosti [[Západné Tatry|Západných Tatier]] a [[Skorušinské vrchy|Skorušinských vrchov]] predurčuje obec ako východiskové miesto turistov. Vyhľadávaná je najmä [[Roháčska dolina]] so širokými možnosťami letnej i zimnej rekreácie. ==== Turistické trasy ==== * {{Turistická značka|červená}} turistická trasa: Zuberec{{--}}[[Ťatliakova chata]] * {{Turistická značka|modrá}} turistická trasa: [[Habovka]]{{--}}Zuberec{{--}}sedlo Prieková (Skorušinské vrchy) * {{Turistická značka|modrá}} turistická trasa: chata Zverovka{{--}}vrch [[Brestová (vrch v Západných Tatrách)|Brestová]] ({{mnm|1902}}, hlavný hrebeň Západných Tatier) * {{Turistická značka|modrá}} turistická trasa: Adamcuľa{{--}}[[Roháčske plesá]] * {{Turistická značka|zelená}} turistická trasa: Zuberec{{--}}horáreň Biela skala * {{Turistická značka|zelená}} turistická trasa: [[Brestová (osada)|Brestová]]{{--}}vrch Mikulovka (Skorušinské vrchy) * {{Turistická značka|zelená}} turistická trasa: [[Zverovka]]{{--}}sedlo pod Osobitou{{--}}vrch Lúčna * {{Turistická značka|zelená}} turistická trasa: rázc. v Smutnej doline{{--}}[[Roháčske plesá]]{{--}}[[Baníkovské sedlo]] ({{mnm|2045}}, hlavný hrebeň Západných Tatier) * {{Turistická značka|žltá}} turistická trasa: Zuberec{{--}}sedlo [[Pálenica (sedlo v Západných Tatrách)|Pálenica]] ({{mnm|1570}}, hlavný hrebeň Západných Tatier) * {{Turistická značka|žltá}} turistická trasa: [[Brestová (osada)|Brestová]]{{--}}[[Habovka]] * {{Turistická značka|žltá}} turistická trasa: [[Zverovka]]{{--}}vrch Rákoň === Lyžiarske strediská === * Zuberec – Janovky <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=O stredisku SKI Zuberec - Janovky. janovky.sk |url=http://www.janovky.sk/index.php/homepage/o-stredisku |dátum prístupu=2019-02-05 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190207015122/http://www.janovky.sk/index.php/homepage/o-stredisku |dátum archivácie=2019-02-07 }}</ref> * Zuberec – Milotín <ref>[https://zuberec.sk/lyziarske-strediska/milotin/ Lyžiarske stredisko Milotín Zuberec, zuberec.sk]</ref> * Roháče – Spálená <ref>[http://www.rohacespalena.sk/ Lyžiarske stredisko Roháče Spálená, rohacespalena.sk]</ref> == Podujatia == * ''Ples horskej služby'', Zuberec (v januári <ref>[https://www.youtube.com/watch?v=dFD4BhBLQbQ 2011 01 25 ples horskej sluzby zuberec, TV Oravia]</ref>) * ''Rodinný batôžkový ples'' (ples [[farnosti Zuberec]] začiatok februára) * ''Memoriál Jána Matláka'' ([[skialpinizmus|skialpinistický]] výstup na [[Pálenica (sedlo v Západných Tatrách)|Pálenicu]], od roku [[2015]], vo februári) * ''Prechod na bežkách okolo Zuberca'' (vo februári) * ''Zuberská Foršta'' (od roku [[2010]], vo februári alebo marci <ref>[https://www.facebook.com/ZuberskaForsta/ Oficiálne stránky Zuberskej Foršty na Facebook-u]</ref>) * Lyžiarske preteky ''O Goralský Klobúčik '' (Medzinárodné preteky v zjazdovom lyžovaní od roku [[1974]], koniec marca alebo začiatok apríla) * ''Roháčsky triatlon'' * ''Cena Janoviek'' (preteky v lyžovaní – v obrovskom slalome) * ''Cena Milotína'' (preteky v lyžovaní – preteky vo večernom paralelnom slalome) * ''Výstup na Osobitú'' * ''Výstup na Sivý vrch'' (v júni) * ''Sviatok Hôr'' (na začiatku júla) prvý ročník sa uskutočnil v roku [[1938]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Sviatok hôr 2018, Stará cesta 2018 a XXVII. Podbielanské folklórne slávnosti, penzionorava.sk/ |url=https://penzionorava.sk/sk/orava/v-novinkach/84-sviatok-hor-2018-stara-cesta-2018-a-xxvii-podbielanske-folklorne-slavnosti |dátum prístupu=2019-02-05 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190207020450/https://penzionorava.sk/sk/orava/v-novinkach/84-sviatok-hor-2018-stara-cesta-2018-a-xxvii-podbielanske-folklorne-slavnosti |dátum archivácie=2019-02-07 }}</ref> * ''[[Podroháčske folklórne slávnosti]]'' (od vzniku v roku [[1975]] každoročne v auguste) * ''Oživené oravské remeslá'' ([[Múzeum oravskej dediny]] od roku [[1991]] v aguste spolu s [[Podroháčske folklórne slávnosti|Podroháčskymi folklórnimy slávnosťami]] <ref>[https://myorava.sme.sk/c/20618384/pridete-na-podrohacske-folklorne-slavnosti.html Prídete na Podroháčske folklórne slávnosti?, myorava.sme.sk]</ref>) * ''Deň sv. Huberta'' (v auguste) * ''Zuberský triatlon zdravia'' (od roku 1997, v auguste <ref>[https://www.facebook.com/zuberec.triatlon/ Oficiálne stránky na Facebook-u, facebook.com/zuberec.triatlon]</ref>) * ''Výstup a sv. omša na Lúčnej'' (v septembri) * ''Od baču syra, od gazdinej koláča'' ([[Múzeum oravskej dediny]]) * ''WSA Eurocup Zuberec'' (preteky psích záprahov) * ''Zuberské vianočné trhy'' (v decembri) * ''Štefanský výstup na Ťatliakovú chatu'' (v decembri) * [[Oravaman Triathlon|Oravaman triathlon]] == Osobnosti == * [[Jur Bajči]] (* [[1860]]{{--}}† [[1916]]), ľudovýchovný pracovník a katolícky kňaz * [[Andrej Bážik]] (* [[1866]]{{--}}† [[1934]]), kňaz a ľudovýchovný spisovateľ <ref>[http://smalik.szm.com/htm/habovka.htm Črty z histórie habovskej farnosti., smalik.szm.com]</ref> * [[Alexius Demian]], lesník<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = História turistiky v Roháčoch | url = http://www.angelfire.com/mn/milank/hist.html | vydavateľ = angelfire.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-05-30 | miesto = | jazyk = }} </ref> * [[Jozef Prč]], horár * [[Anton Kocian st.]], horár, preparátor (jeho preparáty sú vystavené na Oravskom hrade a v múzeách v Európe) * [[Cyril Harmata-Milotínsky]] (* [[1922]]{{--}}† [[1970]]), kňaz, náboženský básnik == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Kuchtiak | meno = Ignác | priezvisko2 = Maťkuliak | meno2 = Karol (fotografie) | autor = | odkaz na autora = | titul = Zuberec : pod Roháčom žijem : rozprávanie o prírode, živote a ľuďoch zo Zuberca | vydanie = | vydavateľ = Obecný úrad | miesto = Zuberec | rok = 1996 | počet strán = 100 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * [[Ján Jurina|Jurina, Ján]], [[Emanuel Hučala|Hučala, Emanuel]], [[Vladimír Bárta|Bárta, Vladimír]]: ''Roháče'', AB ART press, [[1998]], podtitul - ''Perla Tatier, A pearl of the Tatras, Die Perle der Tatra, Perła Tatr'', ISBN 80-88817-13-7, EAN 9788088817130, preklady: Mária Spišiaková <ref>[https://www.litcentrum.sk/recenzia/romanticke-zakutia Romantické zákutia, litcentrum.sk]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Roháče : perla Tatier, infogate.sk |url=https://www.infogate.sk/?fn=detailBiblioFormChildG40I6&sid=52C71344BE78FE371A55575A&seo=Kniha:-Roh%C3%A1%C4%8De-:-perla-Tatier-Vladim%C3%ADr-B%C3%A1rta-J%C3%A1n-Jurina-Emanuel-Hu%C4%8Dala- |3=InfoGate |dátum prístupu=2025-10-14 }}{{Nedostupný zdroj|date=január 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>. * [[Cecília Matysová|Matysová, Cecília]] a kol.(Dúbravcová, Zuzana, Žuffa, Vladimír): ''Zuberec. Monografia obce'', 2011, Obec Zuberec <ref>[https://oravskakniznica.sk/wp-content/uploads/2015/02/kniha_oravy_2011_nominacie.pdf Nominácie – Kniha Oravy 2011, oravskakniznica.sk]</ref><ref>[https://sclib.svkk.sk/sck01/Record/000616356 Zuberec : monografia obce, sclib.svkk.sk]</ref>. * ''Svetlo a tiene Roháčov'', 2018, Georg Žilina <ref>[https://zuberec.sk/sviatok-hor-2/ Sviatok hôr, výstava fotografií a prezentácia knihy Svetlo a tiene Roháčov, zuberec.sk]</ref> == Galéria == <gallery style="text-align: center"> Súbor:Zuberec001.jpg| Zimný Zuberec a pohľad na [[Osobitá (vrch)|Osobitú]] Súbor:Osobita from Zuberec.jpg| Masív Osobitej Súbor:Zuberec church.jpg| Kostol sv. Vendelína v obci Súbor:Múzeum oravskej dediny Zuberec - Brestová (10).jpg| [[Múzeum oravskej dediny]], kostol sv. Alžbety zo Zábrežia Súbor:Zuberec Koliba Josu.jpg| Koliba Josu v Zuberci Súbor:Zuberec - stavba kostola 1930 06.jpg|Potraviny, teraz mäsna v Zuberci. </gallery> == Referencie == {{Referencie|2|refs= <ref name="zuberec.sk-zalozenie">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Založenie Zuberca | url = http://zuberec.sk/historia-obce/zalozenie-zuberca/ | vydavateľ = zuberec.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-05-30 | miesto = | jazyk = }} </ref> }} == Pozri aj == * [[Habovka]] * [[Roháče]] * [[Lesná železnica Podbiel – Habovka – Brestová]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Zuberec}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [http://zuberec.sk/wp-content/uploads/zuberec_erb.jpg Erb] a [http://zuberec.sk/wp-content/uploads/zuberec_vlajka.jpg vlajka] obce * [https://www.facebook.com/zuberec/ Oficiálne stránky na Facebook-u] * [http://www.firehousepl-sk.eu/subjekty/Obce/24 Zuberec na portáli firehousepl-sk.eu]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{Obce okresu Tvrdošín}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Zuberec| ]] [[Kategória:Obce okresu Tvrdošín]] 7xftvtb8ttnm4pm69lm1w00bzrw4pwf Maltézsky rád 0 9193 8187880 8187546 2026-03-27T15:16:15Z Radoslav70 256940 8187880 wikitext text/x-wiki {{Infobox Rehoľný rád | ŠtýlTela = | Názov = Zvrchovaný vojenský špitálsky rád svätého Jána z Jeruzalema, z Rodosu a Malty | ŠtýlNázvu = | Obrázok = Coat of arms of the Sovereign Military Order of Malta (variant).svg | ŠírkaObrázku = | AltTextObrázku = | popisObrázka = Výsostný znak Maltézskeho rádu | ŠtýlKomentáruObrázku = | ŠtýlHlavičiek = | ŠtýlPopisov = | ŠtýlDát = | Mapa =Johanniterorden in Europa 1300.png | ŠírkaMapy = | AltTextMapy = | KomentárMapy =Mapa rádových sídiel v [[Európa|Európe]] okolo roku [[1300]] | Mapa2 = | Oficiálny Názov = | Latinský názov = ''Supremus Militaris Ordo Hospitalarius Sancti Ioannis Hierosolymitani Rhodiensis et Melitensis'' | Krátky názov = SMOM | Motto = ''Tuitio Fidei et Obsequium Pauperum''{{Break}}(''Obrana viery a služba núdznym'') | Patrón = [[Svätý Ján Krstiteľ]]{{Break}}[[Blahoslavený Gérard]]{{Break}}[[Panna Mária z Philermos]] | Vznik = [[1099]] | Zánik = | Typ = [[Rytiersky rád|rytiersko-vojenský rád]] | Úloha = pôvodne: ochrana pútnikov, služba chorým a obrana kresťanskej viery; dnes: charitatívna a humanitárna pomoc, diplomatické vzťahy | Zakladateľ = [[Blahoslavený Gérard]] | Sídlo = {{Nič}} * [[Jeruzalem]] * [[Margat]] * [[Akko]] * [[Rodos (mesto)|Rodos]] * [[Valletta|Valleta]] * [[Rím]] (Palazzo di Malta a Villa del Priorato di Malta) | Veľmajster = Fra’ [[John Timothy Dunlap]] | Generálny predstavený = | Pôsobenie = celosvetová organizácia | Jazyk = [[taliančina]], [[latinčina]] alebo miestne jazyky | Celkový počet členov = približne 13 500 | Odznak = [[Súbor:Cross of the Knights Hospitaller.svg|vľavo|40px|okraj]][[Súbor:Flag of the Order of St. John (various).svg|vľavo|40px|okraj]][[Súbor:Cross of malta.svg|vľavo|40px|okraj]] Rád používa dva druhy krížov: [[Latinsk kríž (znak)|latinským kríž]] striebornej farby na červenom a čiernom poli alebo potom [[Maltézsky kríž (znak)|maltézsky kríž]] striebornej farby na čiernom poli a červenom poli (vlajka a znak rádu). | Odev = Pôvodne čierny plášť doplnený o typický maltézsky kríž, neskôr sa začala používať červená farba pre vojenské účely. Uniforma je v červenej farbe s latinským krížom, prípadne doplnená o čierne plášť s maltézskym krížom. | Rádová stuha = [[Súbor:SMOM-gc.svg|60px|okraj]] | Wikimedia Commons = [[c:Category:Order_of_Saint_John_of_Jerusalem|Maltézsky rád]] | Webová stránka = http://www.orderofmalta.sk/ | Portál = }} '''Maltézsky rád''' (oficiálny názov ''Zvrchovaný vojenský špitálsky rád svätého Jána z Jeruzalema, z Rodosu a Malty'' alebo ''Zvrchovaný vojenský maltézsky rád'') je jeden z katolíckych rehoľných [[rytierske rády|rytierskych rádov]], ktoré vznikli v [[11. storočie|11. storočí]] na území [[Jeruzalemské kráľovstvo|Jeruzalemského kráľovstva]]. Sídlom rádu je od roku 1834 [[Rím]]. Na Slovensku vykonáva Maltézsky rád svoje aktivity od roku 2024 prostredníctvom [[Slovenská asociácia Maltézskeho rádu|Slovenskej asociácie Maltézskeho rádu]], pod ktorú patrí [[Maltézska pomoc Slovensko]] ako jej výkonná charitatívna organizácia.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Maltézsky rád Slovensko | url = http://www.orderofmalta.sk/maltezsky-rad-na-slovensku/ | dátum prístupu = 2024-10-12 | jazyk = sk-SK}}</ref> ==Názvy == Oficiálny názov rádu je '''Zvrchovaný vojenský špitálsky rád svätého Jána z Jeruzalema, z Rodosu a Malty''' * latinsky: ''Supremus Militaris Ordo Hospitalarius Sancti Ioannis Hierosolymitani Rhodiensis et Melitensis'' * taliansky: ''Sovrano militare ordine ospedaliero di San Giovanni di Gerusalemme di Rodi e di Malta'' Na právne, diplomatické a komunikačné účely sa používajú skrátené názvy: * '''Zvrchovaný vojenský maltézsky rád''' * '''Zvrchovaný maltézsky rád''' * '''Maltézsky rád''' Historické názvy rádu sú tiež: * od vzniku rádu sa volali '''Rytieri špitálnici''' (angl. ''Knights Hospitallers''), * používali aj názov '''Rád rytierov Špitála svätého Jána z Jeruzalema''' či '''Rád svätého Jána z Jeruzalema''', a to kvôli patrónovi svätému Jánovi  Krstiteľovi, z toho je odvodený názov '''Rád johanitov''' alebo '''johaniti''', * kvôli ich prítomnosti vo Svätej zemi sa volali aj '''Rytieri z Jeruzalema''', * po príchode na ostrov Rodos v roku 1310 boli '''Rytieri z Rodosu''', * v roku 1530 im cisár Karol V. postúpil ostrov Malta, odvtedy sa členovia rádu všeobecne označujú menom '''Maltézski rytieri'''. Na ochranu tohto dedičstva si Maltézsky rád nechal zaregistrovať 16 verzií svojho názvu a znakov, a to vo viac ako 100 krajinách sveta.<ref name=":0" /> == Charakteristika == Rád je suverénny [[subjekt medzinárodného práva]], je neutrálny, nestranný a apolitický. Diplomatické vzťahy udržiava so 113 krajinami a [[Európska únia|Európskou úniou]], má štatút stáleho pozorovateľa v [[Organizácia Spojených národov|Organizácii Spojených národov]] a s viac ako 50 štátmi má uzatvorené medzinárodné dohody o spolupráci. Rád vydáva vlastné mince a poštové známky a má vlastnú značku áut. Štátnym zriadením je to volená monarchia. Štátnym sviatkom je [[24. jún]] - narodenie [[Ján Krstiteľ|svätého Jána Krstiteľa]], ktorý je patrónom rádu.<ref name=":0" /> Rád má dve inštitucionálne sídla - Magistrálny palác na Via dei Condotti v [[Rím|Ríme]], kde sídlia veľmajster a vláda, a Magistrálna vila (Villa del Priorato di Malta) na vrchole pahorka [[Aventino]], kde sídli Rímske veľkopriorstvo a je súčasne sídlom veľvyslanectva Maltézskeho rádu pri Talianskej republike. Okrem toho rád vlastní časť [[Pevnosť St. Angelo|Pevnosti St. Angelo]] vo [[Valletta|Vallette]] na [[Malta|Malte]], ktorú získal v rámci reštitúcie v roku [[1998]]. [[Súbor:Malteserkreuz.svg|thumb|vľavo|Maltézsky kríž]]Znakom rádu je biely osemramenný kríž na červenom poli. Známy je tiež ako [[maltézsky kríž (znak)|maltézsky kríž]]. Osem ramien symbolizuje osem blahoslavenstiev podľa [[Matúš (apoštol)|svätého Matúša]], ale aj osem cností, ktoré musí mať člen rádu: vernosť, zbožnosť, čestnosť, odvaha, česť a sláva, pohŕdanie smrťou, solidarita s chudobnými a chorými, úcta k cirkvi. Osem ramien kríža tiež predstavuje osem jazykov (národných zoskupení) členov rádu, a to: Auvergne, Provensálsko, Francúzsko, Aragónsko, Kastília a Portugalsko, Taliansko, Nemecko a Anglicko. Hlava štátu má titul: ''Jeho Najvyššia Výsosť knieža a veľmajster'' ([[Taliančina|tal.]] ''Sua Altezza Eminentissima il Principe e Gran Maestro''). Úplný titul veľmajstra znie: ''Jeho Najvyššia Výsosť knieža a veľmajster Zvrchovaného vojenského a špitálskeho rádu svätého Jána z Jeruzalema, Rodosu a Malty, z Božej milosti pokorný majster posvätného domu špitála svätého Jána Jeruzalemského i vojenského Rádu svätého Pánovho hrobu a opatrovník chudobných Ježiša Krista.'' == Dejiny == ===Začiatky === Vznik rytierskeho rádu siaha do roku [[1048]]. Obchodníci zo starovekej morskej republiky [[Amalfi]] vtedy získali od egyptského kalifa oprávnenie postaviť kostol, kláštor a nemocnicu v [[Jeruzalemské kráľovstvo|Jeruzaleme]], aby sa mohli starať o pútnikov akejkoľvek náboženskej viery alebo rasy. Rád svätého Jána Jeruzalemského – mníšska komunita, ktorá spravovala nemocnicu pre pútnikov vo [[Svätá zem|Svätej zemi]] – sa pod vedením svojho zakladateľa rehoľného brata [[Blahoslavený Gérard|Gérarda]] a ochranou [[Godefroy z Bouillonu]] v roku 1099 osamostatnila a tak vznikol nový [[rehoľný rád]]. [[Pápežská bula|Pápežskou bulou]] [[Pie postulatio voluntatis]] z 15. februára [[1113]] pápež [[Paschal II.]] schválil založenie špitála (nemocnice) a dal ju pod záštitu [[Svätá stolica|Svätej stolice]], pričom jej udelil právo slobodne voliť svojich predstavených bez zásahov iných svetských alebo náboženských autorít. Na základe pápežskej buly sa nemocnica stala poriadkom oslobodeným od kontroly miestnej cirkvi. Všetci rytieri boli nábožní, viazaní tromi kláštornými sľubmi - chudoby, čistoty a poslušnosti. Toto sa považujem za formálny vznik dnešného Maltézskeho rádu. Ústava kresťanského [[Jeruzalemské kráľovstvo|Jeruzalemského kráľovstva]] počas [[Križiacka výprava|križiackych výprav]] zaväzovala rozkaz prevziať vojenskú obranu chorých, pútnikov a zajatých území. Rád tak pridal k svojmu špitálskemu poslaniu aj úlohu brániť vieru. Postupom času rád prijal biely osemhrotý kríž, ktorý je dodnes jeho symbolom. Osem hrotov predstavuje osem blahoslavenstiev, ktoré Ježiš vyslovil vo svojej kázni na vrchu. Členovia rádu sa delili na triedy [[Rytier (stredovek)|rytierov]], [[kňaz]]ov a [[Ošetrovateľ|ošetrovateľov]]. Na čele rádu stál majster a neskôr [[Veľmajster (rytierske rády)|veľmajster]] rádu. === Cyprus === Keď po obliehaní mesta [[Akko]] v roku [[1291]] padla posledná kresťanská pevnosť vo Svätej zemi, rytieri sa najprv usadili na [[Cyprus (ostrov)|Cypre]] v meste [[Lemesos|Limassol]]. Tam bol prítomný už od roku [[1210]] a to aj vďaka držbe v dôležitých nehnuteľností, privilégií a obchodných práv. Verný svojej špitálnickej tradícii Rád postupne budoval nové nemocnice a profitoval zo strategickej polohy ostrova, kde začal budovať námornú flotilu na ochranu pútnikov putujúcich do Svätej zeme po mori. Počet členov prichádzajúcich z celej Európy postupne rástol a prispel k posilneniu štruktúry Rádu, získavajúc nové dŕžavy v [[Stredomorie (Stredozemné more)|Stredomorí]]. Medzi týmito boli aj dôležitý prístav [[Famagusta]], mesto [[Nikózia]] a početné veliteľstvá. Následkom rastúcej nestability na Cypre, ktorá vyústila do obmedzení ich ďalšej expanzie na ostrove, zvažovali rytieri vhodnejšiu základňu pre sídlo Maltézskeho rádu na ostrove [[Rodos (ostrov)|Rodos]]. Napriek tomu, časť vedenia ostala na Cypre, aby spravovala priorstvá a veliteľstvá (hovorí sa, že ich okolo roku [[1374]] bolo cez 60) ešte ďalšie storočie až do polovice [[15. storočie|15. storočia]], kedy boli všetci rytieri povolaní do kláštorného sídla na Rodose. === Rodos === V roku [[1310]] sa rytieri pod vedením veľmajstra [[Fráter|Fra']] [[Foulques de Villaret]] preskupili na ostrove [[Rodos (ostrov)|Rodos]]. Odtiaľ si obrana kresťanského sveta vyžadovala organizáciu námorných síl, takže Rád vybudoval silnú flotilu a plavil sa po východnom Stredomorí, pričom bojoval v bitkách za kresťanstvo, vrátane križiackych výprav v [[Sýria|Sýrii]] a [[Egypt|Egypte]]. Po rozpustení [[Rád templárov|Rádu templárov]] v roku [[1312]] bola veľká časť majetku a pozemkov tohto rádu venovaná [[Rád johanitov|Rádu johanitov]] (dnes Maltézskemu rádu). V dôsledku tohto sa rád začal deliť do ''Langues'' (jazykov území, na ktorých sa nehnuteľnosť nachádzala). Boli to jazyky týchto území:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Ancient Languages of the Order | url = https://www.orderofmalta.int/history/the-ancient-languages-of-the-order/ | dátum prístupu = 2026-02-27 | jazyk = en-US}}</ref> * Auvergne * Provensálsko * Francúzsko * Taliansko * Aragónsko (vrátane územia Navarra) * Nemecko (vrátane všetkých jazykov území [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej rímskej ríše]], ako aj [[Škandinávia|Škandinávie]], [[Uhorsko|Uhorska]] a [[Poľské kráľovstvo (1385 – 1569)|Poľska]], aj keď neboli nehovorili nemecky) * Anglicko (vrátane Škótska a Írska), po anglickej reformácii v polovici 16. storočia bol rozpustený a obnovený bol v roku 1784 ako Anglo-bavorský jazyk, ktorý zahŕňal aj bavorských a poľských rytierov. * Kastília, León a Portugalsko (vzniklo v roku [[1462]] oddelením sa od Aragónska) Každý ''Langue'' bol administratívne rozdelený na veľkopriorstvá, [[Priorstvo|priorstvá]], [[Bailivik|bailiviky]] a [[Komenda (rytiersky rád)|komendy]]. Rád bol riadený veľmajstrom, princom z Rodosu a jeho Radou. Nezávislosť od iných národov udelená pápežskou chartou a všeobecne uznávané právo udržiavať a rozmiestňovať ozbrojené sily od svojho začiatku predstavovali základ pre medzinárodnú suverenitu rádu, ktorý razil vlastné mince a udržiaval diplomatické styky s inými štátmi. Vyššie funkcie rádu boli zverené predstaviteľom rôznych jazykov. V roku [[1523]], po šiestich mesiacoch obliehania Rodosu a krutého boja proti flotile a armáde sultána [[Süleyman I.|Suleimana I.]], ​​rytieri na základe dohody s útočníkmi so zbraňami opustili Rodos. === Malta === Rád zostal bez vlastného územia až do roku [[1530]], kedy veľmajster Fra’ [[Philippe Villiers de L’Isle-Adam]] prevzal ostrov [[Malta]], ktorý bol Rádu pridelený cisárom [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karolom V.]] so súhlasom pápeža [[Klement VII. (pápež)|Klementa VII]]. Bolo rozhodnuté, že v prípade akejkoľvek vojny medzi kresťanskými národmi, Maltézsky rád bude zastávať neutrálne postavenie. V roku [[1565]] bránili rytieri vedení veľmajstrom Fra’ [[Jean Parisot de Valette]] ostrov Malta počas na viac ako tri mesiace trvajúceho [[Veľké obliehanie Malty|veľkého obliehania Malty]] [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]]. Malta bola považovaná za poslednú prekážku pri ťažení proti kresťanskému svetu po mori. Po tomto víťazstve boli mesto a prístav na Malte pomenované podľa veľmajstra a zakladateľa mesta [[Valletta|Valetta]]. Rytieri pretvorili ostrov Malta viacerými urbanistickými projektmi, postavili paláce a kostoly, ako aj nové obranné bašty a záhrady. Počas tohto obdobia prekvitala architektúra a podpora umelcov. Na ostrove vybudovali rytieri novú nemocnicu, ktorá na vtedajšie pomery poskytovala vysoko kvalitnú zdravotnú starostlivosť. Bola tu založená škola [[Anatómia|anatómie]] a fakulta [[Medicína|medicíny]]. Rád obzvlášť prispel k rozvoju [[Oftalmológia|oftalmológie]] a [[Farmakológia|farmakológie]]. Popri týchto aktivitách sa vojenská flotila Rádu zúčastňovala v najdôležitejších vojenských bitkách v Stredozemnom mori proti Osmanskej ríši a proti pirátom zo Severnej Afriky. [[Flotila]] Rádu pod velením admirála Fra‘ Pietra Giustinaniho sa pripojila k [[Svätá liga (1576)|Svätej lige]], ktorú založil pápež [[Pius V.]] s cieľom zabrániť expanzii [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]]. Maltézska flotila [[7. október|7. októbra]] [[1571]] prispela k víťazstvu v [[Bitka pri Lepante|bitke pri Lepante]], čo odvrátilo osmanskú expanziu v Európe. [[Reformácia]], ktorá rozdelila západnú Európu na protestantské a katolícke štáty, zasiahla aj rytierov. Vo viacerých krajinách vrátane [[Anglické kráľovstvo|Anglicka]], [[Škótske kráľovstvo|Škótska]] a [[Švédske impérium|Švédska]] sa Rád rozpustil. V iných, vrátane [[Holandsko (kráľovstvo)|Holandska]] a Nemecka, zažili protestantské konverzie celé [[Bailivik|bailiviky]] alebo [[Komenda (rytiersky rád)|komendy]] - tieto „[[Aliancia Rádov svätého Jána z Jeruzalema|johanitské rády]]“ prežívajú v Nemecku, Holandsku a Švédsku a mnohých ďalších krajinách vrátane [[Spojené štáty|Spojených štátov]] a [[Južná Afrika (štát)|Južnej Afriky]]. Bolo stanovené, že rád by mal zostať neutrálny v akejkoľvek vojne medzi kresťanskými národmi. V rokoch [[1651]] až [[1665]] rád ovládal aj štyri ostrovy v [[Karibik|Karibiku]] - 21. mája 1651 získal ostrovy [[Svätý Bartolomej (ostrov)|Svätý Bartolomej]], [[Svätý Krištof a Nevis|Svätý Krištof]], Svätý Kríž a [[Svätý Martin (ostrov)|Svätý Martin]]. Boli zakúpené od francúzskej [[Compagnie des Îles de l'Amérique]], ktorá bola práve rozpustená. V roku [[1665]] boli ostrovy predané [[Francúzska západoindická spoločnosť|Francúzskej západoindickej spoločnosti]]. V roku [[1798]] sa [[Napoleon Bonaparte|Napoleon]] rozhodol pre francúzsku okupáciu Malty. Napoleon požadoval od veľmajstra [[Ferdinand von Hompesch zu Bolheim|Ferdinanda von Hompesch zu Bolheim]], aby jeho lodiam umožnili vplávať do prístavu a naberať vodu a zásoby. Veľmajster odpovedal, že do prístavu môžu naraz vstúpiť len dve cudzie lode. Bonaparte, vedomý si toho, že takýto postup bude trvať dlho a jeho sily by boli zraniteľné voči britskému admirálovi [[Horatio Nelson|Horatiovi Nelsonovi]], okamžite nariadil streľbu z kanónov proti Malte. Francúzski vojaci sa ráno [[11. jún|11. júna]] [[1798]] na siedmich miestach vylodili na Malte a zaútočili. Po niekoľkých hodinách krutých bojov boli rytieri na západe ostrova donútení ustúpiť. Napoleon otvoril rokovania s predstaviteľmi pevnosti Valletta. Tvárou v tvár obrovskej prevahe francúzskych síl, strate západnej Malty a záväzku nebojovať proti kresťanským vojskám, veľmajster vyjednal kapituláciu pred inváziou. Ferdinand Von Hompesch odišiel z Malty do [[Terst|Terstu]] [[18. jún|18. júna]], aby sa [[6. júl|6. júla]] [[1799]] vzdal funkcie veľmajstra. [[Amienský mier|Amienská zmluva]] podpísaná v roku [[1802]], potvrdila zvrchované práva Rádu nad ostrovom Malta, nikdy sa však neuplatnila. === Petrohrad === Rytieri boli rozptýlení po celej Európe, Rád naďalej existoval v zmenšenej forme a rokoval s európskymi vládami o návrate k moci ako súčasť dohody medzi [[Prvá francúzska republika|Francúzskom]] a [[Rímsko-nemecká ríša|Svätou ríšou rímskou]] počas nemeckej mediácie. Najväčšiemu počtu rytierov poskytol prístrešie v [[Petrohrad|Petrohrade]] ruský [[Pavol I. (Rusko)|cár Pavol I.]], čím vznikla ruská tradícia johanitov a došlo k uznaniu Rádu ruskými cárskymi rádmi. Rytieri v Petrohrade zvolili cára Pavla I. za svojho veľmajstra – súpera veľmajstra von Hompescha, až kým jeho abdikácia nezanechala Pavla jediným veľmajstrom. Veľmajster Pavol I. vytvoril okrem katolíckeho veľkopriorstva aj „ruské veľkopriorstvo“ s najmenej 118 komendami, ktoré prevyšovalo zvyšok rádu a bolo otvorené pre všetkých kresťanov. Pavlovo zvolenie za veľmajstra však nebolo nikdy ratifikované podľa katolíckeho [[Kánonické právo|kánonického práva]] a bol veľmajstrom rádu skôr [[de facto]] ako [[de iure]]. Neuznal ho ani jeden z pápežov - [[Pius VI.]] ani [[Pius VII.]]Keď Pavol I. v roku [[1801]] zomrel, jeho syn [[Alexander I. (Rusko)|Alexander I.]] nestál o úrad veľmajstra, ktorého sa v roku [[1803]] po vymenovaní pápežom Piusom VII. ujal Fra´ [[Giovanni Battista Tommasi|Giovanni Battista Tommas]]. Začiatkom [[19. storočie|19. storočia]] bol Rád vážne oslabený stratou priorstiev v celej Európe. Len 10 % príjmov rádu pochádzalo z tradičných zdrojov v Európe, pričom zvyšných 90 % generovalo až do roku [[1810]] ruské veľkopriorstvo. Čiastočne sa to prejavilo aj v tom, že vláda Rádu bola v rokoch 1805 - 1879 podriadená dočasným poručíkom. Švédska vláda síce ponúkla [[19. september|19. septembra]] [[1806]] Rádu suverenitu ostrova [[Gotland (ostrov)|Gotland]], ponuka však bola zamietnutá, pretože v tom čase by to znamenalo, že sa Rád vzdáva nároku na Maltu a priľahlé ostrovy. Akákoľvek nádej, že by rytieri mohli maltské ostrovy získať späť, bola definitívne stratená článkom VII. [[Parížska zmluva|Parížskej zmluvy]] z [[30. marec|30. marca]] [[1814]], podľa ktorého boli ostrovy natrvalo prisúdené [[Britské impérium|Britskému impériu]]. Hoci Rád na [[Viedenský kongres|Viedenskom kongrese]] predložil návrhy na ich vrátenie, spojenci ich ignorovali a Británia potvrdila svoje vlastníctvo.<ref name=":3" /> === Rím === Po zriadení sídla v [[Messina|Messine]], následne v [[Catania|Catanii]] a [[Ferrara|Ferrare]], sa Rád v roku [[1834]] usadil v Ríme vo vtedajšom [[Pápežský štát|Pápežskom štáte]]. Tu sa vedenie Maltézskeho rádu mohlo naplno venovať pôvodnej charizme Rádu a to pomoci chudobným a chorým. V priebehu [[19. storočie|19. storočia]] a [[20. storočie|20. storočia]] Rád dôkladne zrevidoval svoje stanovy, ústavnú chartu a kódex. Strata ostrova Malta znamenala aj koniec rozdelenia Rádu na ''Langues'' (jazyky). Následná reorganizácia rádu sa zhodovala s vytvorením národných asociácií. Prvá bola založená Nemecká asociácia v roku [[1859]], nasledovaná v roku [[1875]] Anglická asociácia a v roku [[1877]] Talianska asociácia. Pápež [[Lev XIII.]] apoštolským listom z [[28. marec|28. marca]] [[1879]] obnovil úrad veľmajstra Maltézskeho rádu po tom, ako bol 74 rokov neobsadený, keď do úradu vymenoval [[Giovanni Battista Ceschi a Santa Croce]]. To signalizovalo obnovenie rádu ako humanitárnej a náboženskej organizácie.<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Loss of Malta to Modern era | url = http://www.chivalricorders.org/orders/smom/maltmod.htm | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2012-03-06 | dátum prístupu = 2025-05-11 | url archívu = https://web.archive.org/web/20120306192355/http://www.chivalricorders.org/orders/smom/maltmod.htm | dátum archivácie = 2012-03-06 }}</ref> V druhej polovici 19. storočia sa pôvodná špitálska misia Rádu stala opäť jeho hlavným zameraním, rozrastajúc sa ešte väčšmi počas posledného storočia a to najmä vďaka aktivitám zachovaných veľkopriorstiev a národných asociácií. Pod vedením veľmajstra  Fra’ [[Ludovico Chigi Albani della Rovere|Ludovica Chigi Albani della Rovere]] (1931-1951) špitálnické činnosti širokého zamerania a charitatívne aktivity boli vykonávané počas [[Prvá svetová vojna|Prvej svetovej vojny]] aj počas [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]]. Pod vedením veľmajstrov Fra’ [[Angelo de Mojana di Cologna]] (1962-1988) a  Fra’ [[Andrew Bertie]] (1988-2008), expandovali projekty Rádu až do najvzdialenejších oblastí sveta.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 1048 to the present day | url = https://www.orderofmalta.int/history/1048-to-the-present-day/ | dátum prístupu = 2024-10-20}}</ref> == Štruktúra rádu == Podľa ústavy sa členovia Maltézskeho rádu rozdeľujú do troch stavov. Všetci členovia rádu sú povinní viesť príkladný život v súlade s učením [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíckej cirkvi]] a zúčastňovať sa na službe núdznym, teda chudobným, chorým a trpiacim. '''Členovia prvého stavu''' sú profesní rytieri a profesní konventuálni [[Kaplán|kapláni]], ktorí zložili rehoľné sľuby chudoby, čistoty a poslušnosti. Podľa kánonického práva sú členovia tohto stavu [[Rehoľný rád|rehoľníkmi]], nie sú však viazaní žiť rehoľným životom v spoločnej komunite. '''Členovia druhého stavu''' sa svojím vyšším sľubom poslušnosti zaväzujú viesť život v duchu rádovej spirituality a kresťanských zásad. '''Členovia tretieho stavu''' sú laici, ktorí neskladajú rehoľné sľuby, ani sľub poslušnosti v zmysle druhého stavu, ale žijú podľa učenia katolíckej cirkvi a duchovných zásad rádu. Maltézsky rád sa skladá z 10 priorstiev, 50 národných asociácií, 133 diplomatických misií, 1 celosvetovej rozvojovej organizácie [[Malteser International]] a 33 národných dobrovoľníckych zborov (organizácií Maltézskej pomoci). Rád prevádzkuje početné nemocnice, zdravotnícke centrá a ústavy odbornej pomoci. ==== Veľmajster ==== Hlavou rádu je [[Veľmajster (rytierske rády)|veľmajster]], ktorý vystupuje ako hlava štátu a zároveň aj ako najvyšší duchovný predstavený rehoľného rádu. Veľmajstrovi pomáha Zvrchovaná rada, ktorej predsedá. [[Svätá stolica|Svätá Stolica]] mu priznáva postavenie [[Kardinál|kardinála]] rímskej cirkvi. Podľa ústavnej charty a kódexu z roku 2022 je funkčné obdobie veľmajstra 10 rokov, pričom vymenovaný môže byť najviac na dve funkčné obdobia alebo do 85 rokov života.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Order of Malta's new Constitution | url = https://www.orderofmalta.int/news/order-of-malta-new-constitution/ | vydavateľ = Sovereign Military Order of Malta | dátum prístupu = 2025-05-11 | jazyk = en-US}}</ref> ==== Zvrchovaná rada ==== Zvrchovaná rada reprezentuje vládu rádu. Je volená na 6 rokov a jej členmi sú držitelia štyroch vysokých úradov - [[Veľkokomtúr (Maltézsky rád)|Veľkokomtúr]] (predstavený rehoľných členov rádu), [[Hlavný kancelár]] (minister zahraničných vecí a vnútra), [[Hlavný špitálnik (Maltézsky rád)|Hlavný špitálnik]] (minister humanitárnych vecí a medzinárodnej spolupráce) a [[Správca štátnej pokladne]] (minister financií), ďalej päť členov prvého stavu a štyria členovia druhého a tretieho stavu, ktorých volí Generálna [[Kapitula (rehoľa)|kapitula]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Constitutional Charter and Code | url = https://www.orderofmalta.int/wp-content/uploads/2023/06/Order-of-Malta-Constitutional-Charter-and-Code-2023.pdf | dátum prístupu = 2026-03-27}}</ref> ==== Generálna kapitula ==== Generálna kapitula je najvyšším zhromaždením členov rádu – rytierov a dám. Schádza sa každých päť rokov kvôli voľbe členov Zvrchovanej rady, Vládnej rady, Dozornej rady, v prípade potreby aj zmeny Ústavy rádu a Kódexu rádu, ako aj na prerokovanie dôležitých záležitostí týkajúcich sa oblasti rehoľného a duchovného života, programu humanitárnych aktivít a medzinárodných vzťahov rádu. Generálna kapitula je zložená zo zástupcov rádu z celého sveta – veľkopriorstiev, priorstiev a národných asociácií. ==== Veľká štátna rada ==== Veľká štátna rada sa schádza na voľbu veľmajstra a dočasného poručíka (zástupcu) veľmajstra. Veľmajstra musí zvoliť jednoduchá väčšina prítomných členov oprávnených voliť. Právo voliť majú dočasný poručík (zástupca) veľmajstra, členovia Zvrchovanej rady, prelát, priori, profesní bailiffovia, dvaja profesní rytieri určení každým priorstvom a 15 zástupcov národných asociácií. ==== Vládna rada ==== Vládna rada je poradný orgán Zvrchovanej rade. Sleduje politické, duchovné, medzinárodné a humanitárne záležitosti. Zvoláva ju veľmajster, ktorý jej aj predsedá. Vládna rada sa skladá zo šiestich poradcov z rôznych regiónov sveta volených do funkcie Generálnou kapitulou. Poradcovia sú volení spomedzi rytierov všetkých troch stavov a schádzajú sa aspoň dvakrát do roka.<ref name=":0" /> === Priorstvá a národné asociácie === {| class="wikitable" |+ !Priorstvá<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = National Institutions | url = https://www.orderofmalta.int/about-the-order-of-malta/national-institutions/ | vydavateľ = Sovereign Military Order of Malta | dátum prístupu = 2025-05-11 | jazyk = en-US}}</ref> !Sídlo |- |Rímske veľkopriorstvo |Rím |- |Lombardské a benátske veľkopriorstvo |Benátky |- |Neapolské a sicílske veľkopriorstvo |Neapol |- |České veľkopriorstvo |Praha |- |Rakúske veľkopriorstvo |Viedeň |- |Anglické veľkopriorstvo |Londýn |- |Nemecké subpriorstvo svätého Michala |Kolín nad Rýnom |- |Subpriorstvo Panny Márie z Philermos |San Francisco |- |Subpriorstvo Panny Márie Lurdskej |New York |- |Australske subpriorstvo Nepoškvrneného počatia |Melbourne |} {| class="wikitable" ! colspan="3" |Národné asociácie<ref name=":2" /> |- |Argentínska asociácia |Francúzska asociácia |Poľská asociácia |- |Australská asociácia |Nemecká asociácia |Portugalská asociácia |- |Belgická asociácia |Guatemalská asociácia |Portorická asociácia |- |Bolívijská asociácia |Honduraská asociácia |Rumunská asociácia |- |Brazílska asociácia Rio de Janeiro |Hongkonská asociácia |Škandinávska asociácia |- |Sao Paulo a juhobrazílska asociácia |Maďarská asociácia |Senegalská asociácia |- |Brasilia a severobrazílska asociácia |Írska asociácia |Singapurská asociácia |- |Britská asociácia |Talianska asociácia |[[Slovenská asociácia Maltézskeho rádu|Slovenská asociácia]] |- |Kanadská asociácia |Libanonská asociácia |Slovinská asociácia |- |Čilská asociácia |Maltská asociácia |Španielska asociácia |- |Kolumbijská asociácia |Mexická asociácia |Švajčiarska asociácia |- |Kostarická asociácia |Monacká asociácia |Uruguajská asociácia |- |Kubánska asociácia |Nikaragujská asociácia |Americká asociácia USA (New York) |- |Dominikánska asociácia |Panamská asociácia |Federálna asociácia USA (Washington, D.C) |- |Holandská asociácia |Paraguajská asociácia |Západná asociácia USA (San Francisco) |- |Ekvádorská asociácia |Peruánska asociácia |Venezuelská asociácia |- |Salvádorská asociácia |Filipínska asociácia | |} == Rády svätého Jána z Jeruzalema == Popri Maltézskom ráde existujú ďalšie štyri Rády sv. Jána z Jeruzalema uznávané ako rytierske rády. Od iných rádov sa odlišujú kresťanskou vierou a tradíciou laických kresťanských rádov. Všetky tieto rády zdieľajú spoločnú historickú tradíciu a rovnaké poslanie: pomoc chorým a núdznym. Sú uznané suverénnymi autoritami krajín, v ktorých majú sídlo. Rády sú uznané aj samotným Maltézskym rádom. Tieto rády vznikli ako protestantské odštiepenia pôvodného katolíckeho rádu v [[16. storočie|16. storočí]], resp. [[19. storočie|19. storočí]]. Tieto štyri rády sú združené v takzvanej [[Aliancia Rádov sv. Jána z Jeruzalema|Aliancii rádov sv. Jána]].<ref name=":1" /> == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Slovenská asociácia Maltézskeho rádu]] * [[Maltézska pomoc Slovensko]] * [[Zoznam veľmajstrov Rádu maltézskych rytierov]] * [[Rytiersky rád]] == Externé odkazy == * http://www.orderofmalta.int/ - oficiálna stránka rádu v Ríme(taliansky, francúzsky, nemecky, anglicky a španielsky) * [https://www.youtube.com/watch?v=6WQHtkN5mA4 Palazzo Malta] {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Rád maltézskych rytierov]] [[Kategória:Rytierske rády]] [[Kategória:Katolícka cirkev]] [[Kategória:Duchovné rády]] f2byxlr9be77dplt5cgcl8bz7yzmymv 8187983 8187880 2026-03-27T17:55:43Z Radoslav70 256940 Receptor spoločnej pokladnice 8187983 wikitext text/x-wiki {{Infobox Rehoľný rád | ŠtýlTela = | Názov = Zvrchovaný vojenský špitálsky rád svätého Jána z Jeruzalema, z Rodosu a Malty | ŠtýlNázvu = | Obrázok = Coat of arms of the Sovereign Military Order of Malta (variant).svg | ŠírkaObrázku = | AltTextObrázku = | popisObrázka = Výsostný znak Maltézskeho rádu | ŠtýlKomentáruObrázku = | ŠtýlHlavičiek = | ŠtýlPopisov = | ŠtýlDát = | Mapa =Johanniterorden in Europa 1300.png | ŠírkaMapy = | AltTextMapy = | KomentárMapy =Mapa rádových sídiel v [[Európa|Európe]] okolo roku [[1300]] | Mapa2 = | Oficiálny Názov = | Latinský názov = ''Supremus Militaris Ordo Hospitalarius Sancti Ioannis Hierosolymitani Rhodiensis et Melitensis'' | Krátky názov = SMOM | Motto = ''Tuitio Fidei et Obsequium Pauperum''{{Break}}(''Obrana viery a služba núdznym'') | Patrón = [[Svätý Ján Krstiteľ]]{{Break}}[[Blahoslavený Gérard]]{{Break}}[[Panna Mária z Philermos]] | Vznik = [[1099]] | Zánik = | Typ = [[Rytiersky rád|rytiersko-vojenský rád]] | Úloha = pôvodne: ochrana pútnikov, služba chorým a obrana kresťanskej viery; dnes: charitatívna a humanitárna pomoc, diplomatické vzťahy | Zakladateľ = [[Blahoslavený Gérard]] | Sídlo = {{Nič}} * [[Jeruzalem]] * [[Margat]] * [[Akko]] * [[Rodos (mesto)|Rodos]] * [[Valletta|Valleta]] * [[Rím]] (Palazzo di Malta a Villa del Priorato di Malta) | Veľmajster = Fra’ [[John Timothy Dunlap]] | Generálny predstavený = | Pôsobenie = celosvetová organizácia | Jazyk = [[taliančina]], [[latinčina]] alebo miestne jazyky | Celkový počet členov = približne 13 500 | Odznak = [[Súbor:Cross of the Knights Hospitaller.svg|vľavo|40px|okraj]][[Súbor:Flag of the Order of St. John (various).svg|vľavo|40px|okraj]][[Súbor:Cross of malta.svg|vľavo|40px|okraj]] Rád používa dva druhy krížov: [[Latinsk kríž (znak)|latinským kríž]] striebornej farby na červenom a čiernom poli alebo potom [[Maltézsky kríž (znak)|maltézsky kríž]] striebornej farby na čiernom poli a červenom poli (vlajka a znak rádu). | Odev = Pôvodne čierny plášť doplnený o typický maltézsky kríž, neskôr sa začala používať červená farba pre vojenské účely. Uniforma je v červenej farbe s latinským krížom, prípadne doplnená o čierne plášť s maltézskym krížom. | Rádová stuha = [[Súbor:SMOM-gc.svg|60px|okraj]] | Wikimedia Commons = [[c:Category:Order_of_Saint_John_of_Jerusalem|Maltézsky rád]] | Webová stránka = http://www.orderofmalta.sk/ | Portál = }} '''Maltézsky rád''' (oficiálny názov ''Zvrchovaný vojenský špitálsky rád svätého Jána z Jeruzalema, z Rodosu a Malty'' alebo ''Zvrchovaný vojenský maltézsky rád'') je jeden z katolíckych rehoľných [[rytierske rády|rytierskych rádov]], ktoré vznikli v [[11. storočie|11. storočí]] na území [[Jeruzalemské kráľovstvo|Jeruzalemského kráľovstva]]. Sídlom rádu je od roku 1834 [[Rím]]. Na Slovensku vykonáva Maltézsky rád svoje aktivity od roku 2024 prostredníctvom [[Slovenská asociácia Maltézskeho rádu|Slovenskej asociácie Maltézskeho rádu]], pod ktorú patrí [[Maltézska pomoc Slovensko]] ako jej výkonná charitatívna organizácia.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Maltézsky rád Slovensko | url = http://www.orderofmalta.sk/maltezsky-rad-na-slovensku/ | dátum prístupu = 2024-10-12 | jazyk = sk-SK}}</ref> ==Názvy == Oficiálny názov rádu je '''Zvrchovaný vojenský špitálsky rád svätého Jána z Jeruzalema, z Rodosu a Malty''' * latinsky: ''Supremus Militaris Ordo Hospitalarius Sancti Ioannis Hierosolymitani Rhodiensis et Melitensis'' * taliansky: ''Sovrano militare ordine ospedaliero di San Giovanni di Gerusalemme di Rodi e di Malta'' Na právne, diplomatické a komunikačné účely sa používajú skrátené názvy: * '''Zvrchovaný vojenský maltézsky rád''' * '''Zvrchovaný maltézsky rád''' * '''Maltézsky rád''' Historické názvy rádu sú tiež: * od vzniku rádu sa volali '''Rytieri špitálnici''' (angl. ''Knights Hospitallers''), * používali aj názov '''Rád rytierov Špitála svätého Jána z Jeruzalema''' či '''Rád svätého Jána z Jeruzalema''', a to kvôli patrónovi svätému Jánovi  Krstiteľovi, z toho je odvodený názov '''Rád johanitov''' alebo '''johaniti''', * kvôli ich prítomnosti vo Svätej zemi sa volali aj '''Rytieri z Jeruzalema''', * po príchode na ostrov Rodos v roku 1310 boli '''Rytieri z Rodosu''', * v roku 1530 im cisár Karol V. postúpil ostrov Malta, odvtedy sa členovia rádu všeobecne označujú menom '''Maltézski rytieri'''. Na ochranu tohto dedičstva si Maltézsky rád nechal zaregistrovať 16 verzií svojho názvu a znakov, a to vo viac ako 100 krajinách sveta.<ref name=":0" /> == Charakteristika == Rád je suverénny [[subjekt medzinárodného práva]], je neutrálny, nestranný a apolitický. Diplomatické vzťahy udržiava so 113 krajinami a [[Európska únia|Európskou úniou]], má štatút stáleho pozorovateľa v [[Organizácia Spojených národov|Organizácii Spojených národov]] a s viac ako 50 štátmi má uzatvorené medzinárodné dohody o spolupráci. Rád vydáva vlastné mince a poštové známky a má vlastnú značku áut. Štátnym zriadením je to volená monarchia. Štátnym sviatkom je [[24. jún]] - narodenie [[Ján Krstiteľ|svätého Jána Krstiteľa]], ktorý je patrónom rádu.<ref name=":0" /> Rád má dve inštitucionálne sídla - Magistrálny palác na Via dei Condotti v [[Rím|Ríme]], kde sídlia veľmajster a vláda, a Magistrálna vila (Villa del Priorato di Malta) na vrchole pahorka [[Aventino]], kde sídli Rímske veľkopriorstvo a je súčasne sídlom veľvyslanectva Maltézskeho rádu pri Talianskej republike. Okrem toho rád vlastní časť [[Pevnosť St. Angelo|Pevnosti St. Angelo]] vo [[Valletta|Vallette]] na [[Malta|Malte]], ktorú získal v rámci reštitúcie v roku [[1998]]. [[Súbor:Malteserkreuz.svg|thumb|vľavo|Maltézsky kríž]]Znakom rádu je biely osemramenný kríž na červenom poli. Známy je tiež ako [[maltézsky kríž (znak)|maltézsky kríž]]. Osem ramien symbolizuje osem blahoslavenstiev podľa [[Matúš (apoštol)|svätého Matúša]], ale aj osem cností, ktoré musí mať člen rádu: vernosť, zbožnosť, čestnosť, odvaha, česť a sláva, pohŕdanie smrťou, solidarita s chudobnými a chorými, úcta k cirkvi. Osem ramien kríža tiež predstavuje osem jazykov (národných zoskupení) členov rádu, a to: Auvergne, Provensálsko, Francúzsko, Aragónsko, Kastília a Portugalsko, Taliansko, Nemecko a Anglicko. Hlava štátu má titul: ''Jeho Najvyššia Výsosť knieža a veľmajster'' ([[Taliančina|tal.]] ''Sua Altezza Eminentissima il Principe e Gran Maestro''). Úplný titul veľmajstra znie: ''Jeho Najvyššia Výsosť knieža a veľmajster Zvrchovaného vojenského a špitálskeho rádu svätého Jána z Jeruzalema, Rodosu a Malty, z Božej milosti pokorný majster posvätného domu špitála svätého Jána Jeruzalemského i vojenského Rádu svätého Pánovho hrobu a opatrovník chudobných Ježiša Krista.'' == Dejiny == ===Začiatky === Vznik rytierskeho rádu siaha do roku [[1048]]. Obchodníci zo starovekej morskej republiky [[Amalfi]] vtedy získali od egyptského kalifa oprávnenie postaviť kostol, kláštor a nemocnicu v [[Jeruzalemské kráľovstvo|Jeruzaleme]], aby sa mohli starať o pútnikov akejkoľvek náboženskej viery alebo rasy. Rád svätého Jána Jeruzalemského – mníšska komunita, ktorá spravovala nemocnicu pre pútnikov vo [[Svätá zem|Svätej zemi]] – sa pod vedením svojho zakladateľa rehoľného brata [[Blahoslavený Gérard|Gérarda]] a ochranou [[Godefroy z Bouillonu]] v roku 1099 osamostatnila a tak vznikol nový [[rehoľný rád]]. [[Pápežská bula|Pápežskou bulou]] [[Pie postulatio voluntatis]] z 15. februára [[1113]] pápež [[Paschal II.]] schválil založenie špitála (nemocnice) a dal ju pod záštitu [[Svätá stolica|Svätej stolice]], pričom jej udelil právo slobodne voliť svojich predstavených bez zásahov iných svetských alebo náboženských autorít. Na základe pápežskej buly sa nemocnica stala poriadkom oslobodeným od kontroly miestnej cirkvi. Všetci rytieri boli nábožní, viazaní tromi kláštornými sľubmi - chudoby, čistoty a poslušnosti. Toto sa považujem za formálny vznik dnešného Maltézskeho rádu. Ústava kresťanského [[Jeruzalemské kráľovstvo|Jeruzalemského kráľovstva]] počas [[Križiacka výprava|križiackych výprav]] zaväzovala rozkaz prevziať vojenskú obranu chorých, pútnikov a zajatých území. Rád tak pridal k svojmu špitálskemu poslaniu aj úlohu brániť vieru. Postupom času rád prijal biely osemhrotý kríž, ktorý je dodnes jeho symbolom. Osem hrotov predstavuje osem blahoslavenstiev, ktoré Ježiš vyslovil vo svojej kázni na vrchu. Členovia rádu sa delili na triedy [[Rytier (stredovek)|rytierov]], [[kňaz]]ov a [[Ošetrovateľ|ošetrovateľov]]. Na čele rádu stál majster a neskôr [[Veľmajster (rytierske rády)|veľmajster]] rádu. === Cyprus === Keď po obliehaní mesta [[Akko]] v roku [[1291]] padla posledná kresťanská pevnosť vo Svätej zemi, rytieri sa najprv usadili na [[Cyprus (ostrov)|Cypre]] v meste [[Lemesos|Limassol]]. Tam bol prítomný už od roku [[1210]] a to aj vďaka držbe v dôležitých nehnuteľností, privilégií a obchodných práv. Verný svojej špitálnickej tradícii Rád postupne budoval nové nemocnice a profitoval zo strategickej polohy ostrova, kde začal budovať námornú flotilu na ochranu pútnikov putujúcich do Svätej zeme po mori. Počet členov prichádzajúcich z celej Európy postupne rástol a prispel k posilneniu štruktúry Rádu, získavajúc nové dŕžavy v [[Stredomorie (Stredozemné more)|Stredomorí]]. Medzi týmito boli aj dôležitý prístav [[Famagusta]], mesto [[Nikózia]] a početné veliteľstvá. Následkom rastúcej nestability na Cypre, ktorá vyústila do obmedzení ich ďalšej expanzie na ostrove, zvažovali rytieri vhodnejšiu základňu pre sídlo Maltézskeho rádu na ostrove [[Rodos (ostrov)|Rodos]]. Napriek tomu, časť vedenia ostala na Cypre, aby spravovala priorstvá a veliteľstvá (hovorí sa, že ich okolo roku [[1374]] bolo cez 60) ešte ďalšie storočie až do polovice [[15. storočie|15. storočia]], kedy boli všetci rytieri povolaní do kláštorného sídla na Rodose. === Rodos === V roku [[1310]] sa rytieri pod vedením veľmajstra [[Fráter|Fra']] [[Foulques de Villaret]] preskupili na ostrove [[Rodos (ostrov)|Rodos]]. Odtiaľ si obrana kresťanského sveta vyžadovala organizáciu námorných síl, takže Rád vybudoval silnú flotilu a plavil sa po východnom Stredomorí, pričom bojoval v bitkách za kresťanstvo, vrátane križiackych výprav v [[Sýria|Sýrii]] a [[Egypt|Egypte]]. Po rozpustení [[Rád templárov|Rádu templárov]] v roku [[1312]] bola veľká časť majetku a pozemkov tohto rádu venovaná [[Rád johanitov|Rádu johanitov]] (dnes Maltézskemu rádu). V dôsledku tohto sa rád začal deliť do ''Langues'' (jazykov území, na ktorých sa nehnuteľnosť nachádzala). Boli to jazyky týchto území:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Ancient Languages of the Order | url = https://www.orderofmalta.int/history/the-ancient-languages-of-the-order/ | dátum prístupu = 2026-02-27 | jazyk = en-US}}</ref> * Auvergne * Provensálsko * Francúzsko * Taliansko * Aragónsko (vrátane územia Navarra) * Nemecko (vrátane všetkých jazykov území [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej rímskej ríše]], ako aj [[Škandinávia|Škandinávie]], [[Uhorsko|Uhorska]] a [[Poľské kráľovstvo (1385 – 1569)|Poľska]], aj keď neboli nehovorili nemecky) * Anglicko (vrátane Škótska a Írska), po anglickej reformácii v polovici 16. storočia bol rozpustený a obnovený bol v roku 1784 ako Anglo-bavorský jazyk, ktorý zahŕňal aj bavorských a poľských rytierov. * Kastília, León a Portugalsko (vzniklo v roku [[1462]] oddelením sa od Aragónska) Každý ''Langue'' bol administratívne rozdelený na veľkopriorstvá, [[Priorstvo|priorstvá]], [[Bailivik|bailiviky]] a [[Komenda (rytiersky rád)|komendy]]. Rád bol riadený veľmajstrom, princom z Rodosu a jeho Radou. Nezávislosť od iných národov udelená pápežskou chartou a všeobecne uznávané právo udržiavať a rozmiestňovať ozbrojené sily od svojho začiatku predstavovali základ pre medzinárodnú suverenitu rádu, ktorý razil vlastné mince a udržiaval diplomatické styky s inými štátmi. Vyššie funkcie rádu boli zverené predstaviteľom rôznych jazykov. V roku [[1523]], po šiestich mesiacoch obliehania Rodosu a krutého boja proti flotile a armáde sultána [[Süleyman I.|Suleimana I.]], ​​rytieri na základe dohody s útočníkmi so zbraňami opustili Rodos. === Malta === Rád zostal bez vlastného územia až do roku [[1530]], kedy veľmajster Fra’ [[Philippe Villiers de L’Isle-Adam]] prevzal ostrov [[Malta]], ktorý bol Rádu pridelený cisárom [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karolom V.]] so súhlasom pápeža [[Klement VII. (pápež)|Klementa VII]]. Bolo rozhodnuté, že v prípade akejkoľvek vojny medzi kresťanskými národmi, Maltézsky rád bude zastávať neutrálne postavenie. V roku [[1565]] bránili rytieri vedení veľmajstrom Fra’ [[Jean Parisot de Valette]] ostrov Malta počas na viac ako tri mesiace trvajúceho [[Veľké obliehanie Malty|veľkého obliehania Malty]] [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]]. Malta bola považovaná za poslednú prekážku pri ťažení proti kresťanskému svetu po mori. Po tomto víťazstve boli mesto a prístav na Malte pomenované podľa veľmajstra a zakladateľa mesta [[Valletta|Valetta]]. Rytieri pretvorili ostrov Malta viacerými urbanistickými projektmi, postavili paláce a kostoly, ako aj nové obranné bašty a záhrady. Počas tohto obdobia prekvitala architektúra a podpora umelcov. Na ostrove vybudovali rytieri novú nemocnicu, ktorá na vtedajšie pomery poskytovala vysoko kvalitnú zdravotnú starostlivosť. Bola tu založená škola [[Anatómia|anatómie]] a fakulta [[Medicína|medicíny]]. Rád obzvlášť prispel k rozvoju [[Oftalmológia|oftalmológie]] a [[Farmakológia|farmakológie]]. Popri týchto aktivitách sa vojenská flotila Rádu zúčastňovala v najdôležitejších vojenských bitkách v Stredozemnom mori proti Osmanskej ríši a proti pirátom zo Severnej Afriky. [[Flotila]] Rádu pod velením admirála Fra‘ Pietra Giustinaniho sa pripojila k [[Svätá liga (1576)|Svätej lige]], ktorú založil pápež [[Pius V.]] s cieľom zabrániť expanzii [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]]. Maltézska flotila [[7. október|7. októbra]] [[1571]] prispela k víťazstvu v [[Bitka pri Lepante|bitke pri Lepante]], čo odvrátilo osmanskú expanziu v Európe. [[Reformácia]], ktorá rozdelila západnú Európu na protestantské a katolícke štáty, zasiahla aj rytierov. Vo viacerých krajinách vrátane [[Anglické kráľovstvo|Anglicka]], [[Škótske kráľovstvo|Škótska]] a [[Švédske impérium|Švédska]] sa Rád rozpustil. V iných, vrátane [[Holandsko (kráľovstvo)|Holandska]] a Nemecka, zažili protestantské konverzie celé [[Bailivik|bailiviky]] alebo [[Komenda (rytiersky rád)|komendy]] - tieto „[[Aliancia Rádov svätého Jána z Jeruzalema|johanitské rády]]“ prežívajú v Nemecku, Holandsku a Švédsku a mnohých ďalších krajinách vrátane [[Spojené štáty|Spojených štátov]] a [[Južná Afrika (štát)|Južnej Afriky]]. Bolo stanovené, že rád by mal zostať neutrálny v akejkoľvek vojne medzi kresťanskými národmi. V rokoch [[1651]] až [[1665]] rád ovládal aj štyri ostrovy v [[Karibik|Karibiku]] - 21. mája 1651 získal ostrovy [[Svätý Bartolomej (ostrov)|Svätý Bartolomej]], [[Svätý Krištof a Nevis|Svätý Krištof]], Svätý Kríž a [[Svätý Martin (ostrov)|Svätý Martin]]. Boli zakúpené od francúzskej [[Compagnie des Îles de l'Amérique]], ktorá bola práve rozpustená. V roku [[1665]] boli ostrovy predané [[Francúzska západoindická spoločnosť|Francúzskej západoindickej spoločnosti]]. V roku [[1798]] sa [[Napoleon Bonaparte|Napoleon]] rozhodol pre francúzsku okupáciu Malty. Napoleon požadoval od veľmajstra [[Ferdinand von Hompesch zu Bolheim|Ferdinanda von Hompesch zu Bolheim]], aby jeho lodiam umožnili vplávať do prístavu a naberať vodu a zásoby. Veľmajster odpovedal, že do prístavu môžu naraz vstúpiť len dve cudzie lode. Bonaparte, vedomý si toho, že takýto postup bude trvať dlho a jeho sily by boli zraniteľné voči britskému admirálovi [[Horatio Nelson|Horatiovi Nelsonovi]], okamžite nariadil streľbu z kanónov proti Malte. Francúzski vojaci sa ráno [[11. jún|11. júna]] [[1798]] na siedmich miestach vylodili na Malte a zaútočili. Po niekoľkých hodinách krutých bojov boli rytieri na západe ostrova donútení ustúpiť. Napoleon otvoril rokovania s predstaviteľmi pevnosti Valletta. Tvárou v tvár obrovskej prevahe francúzskych síl, strate západnej Malty a záväzku nebojovať proti kresťanským vojskám, veľmajster vyjednal kapituláciu pred inváziou. Ferdinand Von Hompesch odišiel z Malty do [[Terst|Terstu]] [[18. jún|18. júna]], aby sa [[6. júl|6. júla]] [[1799]] vzdal funkcie veľmajstra. [[Amienský mier|Amienská zmluva]] podpísaná v roku [[1802]], potvrdila zvrchované práva Rádu nad ostrovom Malta, nikdy sa však neuplatnila. === Petrohrad === Rytieri boli rozptýlení po celej Európe, Rád naďalej existoval v zmenšenej forme a rokoval s európskymi vládami o návrate k moci ako súčasť dohody medzi [[Prvá francúzska republika|Francúzskom]] a [[Rímsko-nemecká ríša|Svätou ríšou rímskou]] počas nemeckej mediácie. Najväčšiemu počtu rytierov poskytol prístrešie v [[Petrohrad|Petrohrade]] ruský [[Pavol I. (Rusko)|cár Pavol I.]], čím vznikla ruská tradícia johanitov a došlo k uznaniu Rádu ruskými cárskymi rádmi. Rytieri v Petrohrade zvolili cára Pavla I. za svojho veľmajstra – súpera veľmajstra von Hompescha, až kým jeho abdikácia nezanechala Pavla jediným veľmajstrom. Veľmajster Pavol I. vytvoril okrem katolíckeho veľkopriorstva aj „ruské veľkopriorstvo“ s najmenej 118 komendami, ktoré prevyšovalo zvyšok rádu a bolo otvorené pre všetkých kresťanov. Pavlovo zvolenie za veľmajstra však nebolo nikdy ratifikované podľa katolíckeho [[Kánonické právo|kánonického práva]] a bol veľmajstrom rádu skôr [[de facto]] ako [[de iure]]. Neuznal ho ani jeden z pápežov - [[Pius VI.]] ani [[Pius VII.]]Keď Pavol I. v roku [[1801]] zomrel, jeho syn [[Alexander I. (Rusko)|Alexander I.]] nestál o úrad veľmajstra, ktorého sa v roku [[1803]] po vymenovaní pápežom Piusom VII. ujal Fra´ [[Giovanni Battista Tommasi|Giovanni Battista Tommas]]. Začiatkom [[19. storočie|19. storočia]] bol Rád vážne oslabený stratou priorstiev v celej Európe. Len 10 % príjmov rádu pochádzalo z tradičných zdrojov v Európe, pričom zvyšných 90 % generovalo až do roku [[1810]] ruské veľkopriorstvo. Čiastočne sa to prejavilo aj v tom, že vláda Rádu bola v rokoch 1805 - 1879 podriadená dočasným poručíkom. Švédska vláda síce ponúkla [[19. september|19. septembra]] [[1806]] Rádu suverenitu ostrova [[Gotland (ostrov)|Gotland]], ponuka však bola zamietnutá, pretože v tom čase by to znamenalo, že sa Rád vzdáva nároku na Maltu a priľahlé ostrovy. Akákoľvek nádej, že by rytieri mohli maltské ostrovy získať späť, bola definitívne stratená článkom VII. [[Parížska zmluva|Parížskej zmluvy]] z [[30. marec|30. marca]] [[1814]], podľa ktorého boli ostrovy natrvalo prisúdené [[Britské impérium|Britskému impériu]]. Hoci Rád na [[Viedenský kongres|Viedenskom kongrese]] predložil návrhy na ich vrátenie, spojenci ich ignorovali a Británia potvrdila svoje vlastníctvo.<ref name=":3" /> === Rím === Po zriadení sídla v [[Messina|Messine]], následne v [[Catania|Catanii]] a [[Ferrara|Ferrare]], sa Rád v roku [[1834]] usadil v Ríme vo vtedajšom [[Pápežský štát|Pápežskom štáte]]. Tu sa vedenie Maltézskeho rádu mohlo naplno venovať pôvodnej charizme Rádu a to pomoci chudobným a chorým. V priebehu [[19. storočie|19. storočia]] a [[20. storočie|20. storočia]] Rád dôkladne zrevidoval svoje stanovy, ústavnú chartu a kódex. Strata ostrova Malta znamenala aj koniec rozdelenia Rádu na ''Langues'' (jazyky). Následná reorganizácia rádu sa zhodovala s vytvorením národných asociácií. Prvá bola založená Nemecká asociácia v roku [[1859]], nasledovaná v roku [[1875]] Anglická asociácia a v roku [[1877]] Talianska asociácia. Pápež [[Lev XIII.]] apoštolským listom z [[28. marec|28. marca]] [[1879]] obnovil úrad veľmajstra Maltézskeho rádu po tom, ako bol 74 rokov neobsadený, keď do úradu vymenoval [[Giovanni Battista Ceschi a Santa Croce]]. To signalizovalo obnovenie rádu ako humanitárnej a náboženskej organizácie.<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Loss of Malta to Modern era | url = http://www.chivalricorders.org/orders/smom/maltmod.htm | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2012-03-06 | dátum prístupu = 2025-05-11 | url archívu = https://web.archive.org/web/20120306192355/http://www.chivalricorders.org/orders/smom/maltmod.htm | dátum archivácie = 2012-03-06 }}</ref> V druhej polovici 19. storočia sa pôvodná špitálska misia Rádu stala opäť jeho hlavným zameraním, rozrastajúc sa ešte väčšmi počas posledného storočia a to najmä vďaka aktivitám zachovaných veľkopriorstiev a národných asociácií. Pod vedením veľmajstra  Fra’ [[Ludovico Chigi Albani della Rovere|Ludovica Chigi Albani della Rovere]] (1931-1951) špitálnické činnosti širokého zamerania a charitatívne aktivity boli vykonávané počas [[Prvá svetová vojna|Prvej svetovej vojny]] aj počas [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]]. Pod vedením veľmajstrov Fra’ [[Angelo de Mojana di Cologna]] (1962-1988) a  Fra’ [[Andrew Bertie]] (1988-2008), expandovali projekty Rádu až do najvzdialenejších oblastí sveta.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 1048 to the present day | url = https://www.orderofmalta.int/history/1048-to-the-present-day/ | dátum prístupu = 2024-10-20}}</ref> == Štruktúra rádu == Podľa ústavy sa členovia Maltézskeho rádu rozdeľujú do troch stavov. Všetci členovia rádu sú povinní viesť príkladný život v súlade s učením [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíckej cirkvi]] a zúčastňovať sa na službe núdznym, teda chudobným, chorým a trpiacim. '''Členovia prvého stavu''' sú profesní rytieri a profesní konventuálni [[Kaplán|kapláni]], ktorí zložili rehoľné sľuby chudoby, čistoty a poslušnosti. Podľa kánonického práva sú členovia tohto stavu [[Rehoľný rád|rehoľníkmi]], nie sú však viazaní žiť rehoľným životom v spoločnej komunite. '''Členovia druhého stavu''' sa svojím vyšším sľubom poslušnosti zaväzujú viesť život v duchu rádovej spirituality a kresťanských zásad. '''Členovia tretieho stavu''' sú laici, ktorí neskladajú rehoľné sľuby, ani sľub poslušnosti v zmysle druhého stavu, ale žijú podľa učenia katolíckej cirkvi a duchovných zásad rádu. Maltézsky rád sa skladá z 10 priorstiev, 50 národných asociácií, 133 diplomatických misií, 1 celosvetovej rozvojovej organizácie [[Malteser International]] a 33 národných dobrovoľníckych zborov (organizácií Maltézskej pomoci). Rád prevádzkuje početné nemocnice, zdravotnícke centrá a ústavy odbornej pomoci. ==== Veľmajster ==== Hlavou rádu je [[Veľmajster (rytierske rády)|veľmajster]], ktorý vystupuje ako hlava štátu a zároveň aj ako najvyšší duchovný predstavený rehoľného rádu. Veľmajstrovi pomáha Zvrchovaná rada, ktorej predsedá. [[Svätá stolica|Svätá Stolica]] mu priznáva postavenie [[Kardinál|kardinála]] rímskej cirkvi. Podľa ústavnej charty a kódexu z roku 2022 je funkčné obdobie veľmajstra 10 rokov, pričom vymenovaný môže byť najviac na dve funkčné obdobia alebo do 85 rokov života.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Order of Malta's new Constitution | url = https://www.orderofmalta.int/news/order-of-malta-new-constitution/ | vydavateľ = Sovereign Military Order of Malta | dátum prístupu = 2025-05-11 | jazyk = en-US}}</ref> ==== Zvrchovaná rada ==== Zvrchovaná rada reprezentuje vládu rádu. Je volená na 6 rokov a jej členmi sú držitelia štyroch vysokých úradov - [[Veľkokomtúr (Maltézsky rád)|Veľkokomtúr]] (predstavený rehoľných členov rádu), [[Hlavný kancelár]] (minister zahraničných vecí a vnútra), [[Hlavný špitálnik (Maltézsky rád)|Hlavný špitálnik]] (minister humanitárnych vecí a medzinárodnej spolupráce) a [[Receptor (Maltézsky rád)|Receptor spoločnej pokladnice]] (minister financií)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rezeptor Des Gemeinsamen Schatzamtes | url = https://www.orderofmalta.int/de/regierung/rezeptor-des-gemeinsamen-schatzamtes/ | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = de-DE}}</ref>, ďalej päť členov prvého stavu a štyria členovia druhého a tretieho stavu, ktorých volí Generálna [[Kapitula (rehoľa)|kapitula]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Constitutional Charter and Code | url = https://www.orderofmalta.int/wp-content/uploads/2023/06/Order-of-Malta-Constitutional-Charter-and-Code-2023.pdf | dátum prístupu = 2026-03-27}}</ref> ==== Generálna kapitula ==== Generálna kapitula je najvyšším zhromaždením členov rádu – rytierov a dám. Schádza sa každých päť rokov kvôli voľbe členov Zvrchovanej rady, Vládnej rady, Dozornej rady, v prípade potreby aj zmeny Ústavy rádu a Kódexu rádu, ako aj na prerokovanie dôležitých záležitostí týkajúcich sa oblasti rehoľného a duchovného života, programu humanitárnych aktivít a medzinárodných vzťahov rádu. Generálna kapitula je zložená zo zástupcov rádu z celého sveta – veľkopriorstiev, priorstiev a národných asociácií. ==== Veľká štátna rada ==== Veľká štátna rada sa schádza na voľbu veľmajstra a dočasného poručíka (zástupcu) veľmajstra. Veľmajstra musí zvoliť jednoduchá väčšina prítomných členov oprávnených voliť. Právo voliť majú dočasný poručík (zástupca) veľmajstra, členovia Zvrchovanej rady, prelát, priori, profesní bailiffovia, dvaja profesní rytieri určení každým priorstvom a 15 zástupcov národných asociácií. ==== Vládna rada ==== Vládna rada je poradný orgán Zvrchovanej rade. Sleduje politické, duchovné, medzinárodné a humanitárne záležitosti. Zvoláva ju veľmajster, ktorý jej aj predsedá. Vládna rada sa skladá zo šiestich poradcov z rôznych regiónov sveta volených do funkcie Generálnou kapitulou. Poradcovia sú volení spomedzi rytierov všetkých troch stavov a schádzajú sa aspoň dvakrát do roka.<ref name=":0" /> === Priorstvá a národné asociácie === {| class="wikitable" |+ !Priorstvá<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = National Institutions | url = https://www.orderofmalta.int/about-the-order-of-malta/national-institutions/ | vydavateľ = Sovereign Military Order of Malta | dátum prístupu = 2025-05-11 | jazyk = en-US}}</ref> !Sídlo |- |Rímske veľkopriorstvo |Rím |- |Lombardské a benátske veľkopriorstvo |Benátky |- |Neapolské a sicílske veľkopriorstvo |Neapol |- |České veľkopriorstvo |Praha |- |Rakúske veľkopriorstvo |Viedeň |- |Anglické veľkopriorstvo |Londýn |- |Nemecké subpriorstvo svätého Michala |Kolín nad Rýnom |- |Subpriorstvo Panny Márie z Philermos |San Francisco |- |Subpriorstvo Panny Márie Lurdskej |New York |- |Australske subpriorstvo Nepoškvrneného počatia |Melbourne |} {| class="wikitable" ! colspan="3" |Národné asociácie<ref name=":2" /> |- |Argentínska asociácia |Francúzska asociácia |Poľská asociácia |- |Australská asociácia |Nemecká asociácia |Portugalská asociácia |- |Belgická asociácia |Guatemalská asociácia |Portorická asociácia |- |Bolívijská asociácia |Honduraská asociácia |Rumunská asociácia |- |Brazílska asociácia Rio de Janeiro |Hongkonská asociácia |Škandinávska asociácia |- |Sao Paulo a juhobrazílska asociácia |Maďarská asociácia |Senegalská asociácia |- |Brasilia a severobrazílska asociácia |Írska asociácia |Singapurská asociácia |- |Britská asociácia |Talianska asociácia |[[Slovenská asociácia Maltézskeho rádu|Slovenská asociácia]] |- |Kanadská asociácia |Libanonská asociácia |Slovinská asociácia |- |Čilská asociácia |Maltská asociácia |Španielska asociácia |- |Kolumbijská asociácia |Mexická asociácia |Švajčiarska asociácia |- |Kostarická asociácia |Monacká asociácia |Uruguajská asociácia |- |Kubánska asociácia |Nikaragujská asociácia |Americká asociácia USA (New York) |- |Dominikánska asociácia |Panamská asociácia |Federálna asociácia USA (Washington, D.C) |- |Holandská asociácia |Paraguajská asociácia |Západná asociácia USA (San Francisco) |- |Ekvádorská asociácia |Peruánska asociácia |Venezuelská asociácia |- |Salvádorská asociácia |Filipínska asociácia | |} == Rády svätého Jána z Jeruzalema == Popri Maltézskom ráde existujú ďalšie štyri Rády sv. Jána z Jeruzalema uznávané ako rytierske rády. Od iných rádov sa odlišujú kresťanskou vierou a tradíciou laických kresťanských rádov. Všetky tieto rády zdieľajú spoločnú historickú tradíciu a rovnaké poslanie: pomoc chorým a núdznym. Sú uznané suverénnymi autoritami krajín, v ktorých majú sídlo. Rády sú uznané aj samotným Maltézskym rádom. Tieto rády vznikli ako protestantské odštiepenia pôvodného katolíckeho rádu v [[16. storočie|16. storočí]], resp. [[19. storočie|19. storočí]]. Tieto štyri rády sú združené v takzvanej [[Aliancia Rádov sv. Jána z Jeruzalema|Aliancii rádov sv. Jána]].<ref name=":1" /> == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Slovenská asociácia Maltézskeho rádu]] * [[Maltézska pomoc Slovensko]] * [[Zoznam veľmajstrov Rádu maltézskych rytierov]] * [[Rytiersky rád]] == Externé odkazy == * http://www.orderofmalta.int/ - oficiálna stránka rádu v Ríme(taliansky, francúzsky, nemecky, anglicky a španielsky) * [https://www.youtube.com/watch?v=6WQHtkN5mA4 Palazzo Malta] {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Rád maltézskych rytierov]] [[Kategória:Rytierske rády]] [[Kategória:Katolícka cirkev]] [[Kategória:Duchovné rády]] llcbg1ugla72cymbfii9uj2jfe71jc2 8188330 8187983 2026-03-28T11:03:45Z ~2026-18844-01 290214 8188330 wikitext text/x-wiki {{Infobox Rehoľný rád | ŠtýlTela = | Názov = Zvrchovaný vojenský špitálsky rád svätého Jána z Jeruzalema, z Rodosu a Malty | ŠtýlNázvu = | Obrázok = Coat of arms of the Sovereign Military Order of Malta (variant).svg | ŠírkaObrázku = | AltTextObrázku = | popisObrázka = Výsostný znak Maltézskeho rádu | ŠtýlKomentáruObrázku = | ŠtýlHlavičiek = | ŠtýlPopisov = | ŠtýlDát = | Mapa =Johanniterorden in Europa 1300.png | ŠírkaMapy = | AltTextMapy = | KomentárMapy =Mapa rádových sídiel v [[Európa|Európe]] okolo roku [[1300]] | Mapa2 = | Oficiálny Názov = | Latinský názov = ''Supremus Militaris Ordo Hospitalarius Sancti Ioannis Hierosolymitani Rhodiensis et Melitensis'' | Krátky názov = SMOM | Motto = ''Tuitio Fidei et Obsequium Pauperum''{{Break}}(''Obrana viery a služba núdznym'') | Patrón = [[Svätý Ján Krstiteľ]]{{Break}}[[Blahoslavený Gérard]]{{Break}}[[Panna Mária z Philermos]] | Vznik = [[1099]] | Zánik = | Typ = [[Rytiersky rád|rytiersko-vojenský rád]] | Úloha = pôvodne: ochrana pútnikov, služba chorým a obrana kresťanskej viery; dnes: charitatívna a humanitárna pomoc, diplomatické vzťahy | Zakladateľ = [[Blahoslavený Gérard]] | Sídlo = {{Nič}} * [[Jeruzalem]] * [[Margat]] * [[Akko]] * [[Rodos (mesto)|Rodos]] * [[Valletta|Valleta]] * [[Rím]] (Palazzo di Malta a Villa del Priorato di Malta) | Veľmajster = Fra’ [[John Timothy Dunlap]] | Generálny predstavený = | Pôsobenie = celosvetová organizácia | Jazyk = [[taliančina]], [[latinčina]] alebo miestne jazyky | Celkový počet členov = približne 13 500 | Odznak = [[Súbor:Cross of the Knights Hospitaller.svg|vľavo|40px|okraj]][[Súbor:Flag of the Order of St. John (various).svg|vľavo|40px|okraj]][[Súbor:Cross of malta.svg|vľavo|40px|okraj]] Rád používa dva druhy krížov: [[Latinsk kríž (znak)|latinským kríž]] striebornej farby na červenom a čiernom poli alebo potom [[Maltézsky kríž (znak)|maltézsky kríž]] striebornej farby na čiernom poli a červenom poli (vlajka a znak rádu). | Odev = Pôvodne čierny plášť doplnený o typický maltézsky kríž, neskôr sa začala používať červená farba pre vojenské účely. Uniforma je v červenej farbe s latinským krížom, prípadne doplnená o čierne plášť s maltézskym krížom. | Rádová stuha = [[Súbor:SMOM-gc.svg|60px|okraj]] | Wikimedia Commons = [[c:Category:Order_of_Saint_John_of_Jerusalem|Maltézsky rád]] | Webová stránka = http://www.orderofmalta.sk/ | Portál = }} '''Maltézsky rád''' (oficiálny názov ''Zvrchovaný vojenský špitálsky rád svätého Jána z Jeruzalema, z Rodosu a Malty'' alebo ''Zvrchovaný vojenský maltézsky rád'') je jeden z katolíckych rehoľných [[rytierske rády|rytierskych rádov]], ktoré vznikli v [[11. storočie|11. storočí]] na území [[Jeruzalemské kráľovstvo|Jeruzalemského kráľovstva]]. Sídlom rádu je od roku 1834 [[Rím]]. Na Slovensku vykonáva Maltézsky rád svoje aktivity od roku 2024 prostredníctvom [[Slovenská asociácia Maltézskeho rádu|Slovenskej asociácie Maltézskeho rádu]], pod ktorú patrí [[Maltézska pomoc Slovensko]] ako jej výkonná charitatívna organizácia.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Maltézsky rád Slovensko | url = http://www.orderofmalta.sk/maltezsky-rad-na-slovensku/ | dátum prístupu = 2024-10-12 | jazyk = sk-SK}}</ref> ==Názvy == Oficiálny názov rádu je '''Zvrchovaný vojenský špitálsky rád svätého Jána z Jeruzalema, z Rodosu a Malty''' * latinsky: ''Supremus Militaris Ordo Hospitalarius Sancti Ioannis Hierosolymitani Rhodiensis et Melitensis'' * taliansky: ''Sovrano militare ordine ospedaliero di San Giovanni di Gerusalemme di Rodi e di Malta'' Na právne, diplomatické a komunikačné účely sa používajú skrátené názvy: * '''Zvrchovaný vojenský maltézsky rád''' * '''Zvrchovaný maltézsky rád''' * '''Maltézsky rád''' Historické názvy rádu sú tiež: * od vzniku rádu sa volali '''Rytieri špitálnici''' (angl. ''Knights Hospitallers''), * používali aj názov '''Rád rytierov Špitála svätého Jána z Jeruzalema''' či '''Rád svätého Jána z Jeruzalema''', a to kvôli patrónovi svätému Jánovi  Krstiteľovi, z toho je odvodený názov '''Rád johanitov''' alebo '''johaniti''', * kvôli ich prítomnosti vo Svätej zemi sa volali aj '''Rytieri z Jeruzalema''', * po príchode na ostrov Rodos v roku 1310 boli '''Rytieri z Rodosu''', * v roku 1530 im cisár Karol V. postúpil ostrov Malta, odvtedy sa členovia rádu všeobecne označujú menom '''Maltézski rytieri'''. Na ochranu tohto dedičstva si Maltézsky rád nechal zaregistrovať 16 verzií svojho názvu a znakov, a to vo viac ako 100 krajinách sveta.<ref name=":0" /> == Charakteristika == Rád je suverénny [[subjekt medzinárodného práva]], je neutrálny, nestranný a apolitický. Diplomatické vzťahy udržiava so 113 krajinami a [[Európska únia|Európskou úniou]], má štatút stáleho pozorovateľa v [[Organizácia Spojených národov|Organizácii Spojených národov]] a s viac ako 50 štátmi má uzatvorené medzinárodné dohody o spolupráci. Rád vydáva vlastné mince a poštové známky a má vlastnú značku áut. Štátnym zriadením je to volená monarchia. Štátnym sviatkom je [[24. jún]] - narodenie [[Ján Krstiteľ|svätého Jána Krstiteľa]], ktorý je patrónom rádu.<ref name=":0" /> Rád má dve inštitucionálne sídla - Magistrálny palác na Via dei Condotti v [[Rím|Ríme]], kde sídlia veľmajster a vláda, a Magistrálna vila (Villa del Priorato di Malta) na vrchole pahorka [[Aventino]], kde sídli Rímske veľkopriorstvo a je súčasne sídlom veľvyslanectva Maltézskeho rádu pri Talianskej republike. Okrem toho rád vlastní časť [[Pevnosť St. Angelo|Pevnosti St. Angelo]] vo [[Valletta|Vallette]] na [[Malta|Malte]], ktorú získal v rámci reštitúcie v roku [[1998]]. [[Súbor:Malteserkreuz.svg|thumb|vľavo|Maltézsky kríž]]Znakom rádu je biely osemramenný kríž na červenom poli. Známy je tiež ako [[maltézsky kríž (znak)|maltézsky kríž]]. Osem ramien symbolizuje osem blahoslavenstiev podľa [[Matúš (apoštol)|svätého Matúša]], ale aj osem cností, ktoré musí mať člen rádu: vernosť, zbožnosť, čestnosť, odvaha, česť a sláva, pohŕdanie smrťou, solidarita s chudobnými a chorými, úcta k cirkvi. Osem ramien kríža tiež predstavuje osem jazykov (národných zoskupení) členov rádu, a to: Auvergne, Provensálsko, Francúzsko, Aragónsko, Kastília a Portugalsko, Taliansko, Nemecko a Anglicko. Hlava štátu má titul: ''Jeho Najvyššia Výsosť knieža a veľmajster'' ([[Taliančina|tal.]] ''Sua Altezza Eminentissima il Principe e Gran Maestro''). Úplný titul veľmajstra znie: ''Jeho Najvyššia Výsosť knieža a veľmajster Zvrchovaného vojenského a špitálskeho rádu svätého Jána z Jeruzalema, Rodosu a Malty, z Božej milosti pokorný majster posvätného domu špitála svätého Jána Jeruzalemského i vojenského Rádu svätého Pánovho hrobu a opatrovník chudobných Ježiša Krista.'' == Dejiny == ===Začiatky === Vznik rytierskeho rádu siaha do roku [[1048]]. Obchodníci zo starovekej morskej republiky [[Amalfi]] vtedy získali od egyptského kalifa oprávnenie postaviť kostol, kláštor a nemocnicu v [[Jeruzalemské kráľovstvo|Jeruzaleme]], aby sa mohli starať o pútnikov akejkoľvek náboženskej viery alebo rasy. Rád svätého Jána Jeruzalemského – mníšska komunita, ktorá spravovala nemocnicu pre pútnikov vo [[Svätá zem|Svätej zemi]] – sa pod vedením svojho zakladateľa rehoľného brata [[Blahoslavený Gérard|Gérarda]] a ochranou [[Godefroy z Bouillonu]] v roku 1099 osamostatnila a tak vznikol nový [[rehoľný rád]]. [[Pápežská bula|Pápežskou bulou]] [[Pie postulatio voluntatis]] z 15. februára [[1113]] pápež [[Paschal II.]] schválil založenie špitála (nemocnice) a dal ju pod záštitu [[Svätá stolica|Svätej stolice]], pričom jej udelil právo slobodne voliť svojich predstavených bez zásahov iných svetských alebo náboženských autorít. Na základe pápežskej buly sa nemocnica stala poriadkom oslobodeným od kontroly miestnej cirkvi. Všetci rytieri boli nábožní, viazaní tromi kláštornými sľubmi - chudoby, čistoty a poslušnosti. Toto sa považujem za formálny vznik dnešného Maltézskeho rádu. Ústava kresťanského [[Jeruzalemské kráľovstvo|Jeruzalemského kráľovstva]] počas [[Križiacka výprava|križiackych výprav]] zaväzovala rozkaz prevziať vojenskú obranu chorých, pútnikov a zajatých území. Rád tak pridal k svojmu špitálskemu poslaniu aj úlohu brániť vieru. Postupom času rád prijal biely osemhrotý kríž, ktorý je dodnes jeho symbolom. Osem hrotov predstavuje osem blahoslavenstiev, ktoré Ježiš vyslovil vo svojej kázni na vrchu. Členovia rádu sa delili na triedy [[Rytier (stredovek)|rytierov]], [[kňaz]]ov a [[Ošetrovateľ|ošetrovateľov]]. Na čele rádu stál majster a neskôr [[Veľmajster (rytierske rády)|veľmajster]] rádu. === Cyprus === Keď po obliehaní mesta [[Akko]] v roku [[1291]] padla posledná kresťanská pevnosť vo Svätej zemi, rytieri sa najprv usadili na [[Cyprus (ostrov)|Cypre]] v meste [[Lemesos|Limassol]]. Tam bol prítomný už od roku [[1210]] a to aj vďaka držbe v dôležitých nehnuteľností, privilégií a obchodných práv. Verný svojej špitálnickej tradícii Rád postupne budoval nové nemocnice a profitoval zo strategickej polohy ostrova, kde začal budovať námornú flotilu na ochranu pútnikov putujúcich do Svätej zeme po mori. Počet členov prichádzajúcich z celej Európy postupne rástol a prispel k posilneniu štruktúry Rádu, získavajúc nové dŕžavy v [[Stredomorie (Stredozemné more)|Stredomorí]]. Medzi týmito boli aj dôležitý prístav [[Famagusta]], mesto [[Nikózia]] a početné veliteľstvá. Následkom rastúcej nestability na Cypre, ktorá vyústila do obmedzení ich ďalšej expanzie na ostrove, zvažovali rytieri vhodnejšiu základňu pre sídlo Maltézskeho rádu na ostrove [[Rodos (ostrov)|Rodos]]. Napriek tomu, časť vedenia ostala na Cypre, aby spravovala priorstvá a veliteľstvá (hovorí sa, že ich okolo roku [[1374]] bolo cez 60) ešte ďalšie storočie až do polovice [[15. storočie|15. storočia]], kedy boli všetci rytieri povolaní do kláštorného sídla na Rodose. === Rodos === V roku [[1310]] sa rytieri pod vedením veľmajstra [[Fráter|Fra']] [[Foulques de Villaret]] preskupili na ostrove [[Rodos (ostrov)|Rodos]]. Odtiaľ si obrana kresťanského sveta vyžadovala organizáciu námorných síl, takže Rád vybudoval silnú flotilu a plavil sa po východnom Stredomorí, pričom bojoval v bitkách za kresťanstvo, vrátane križiackych výprav v [[Sýria|Sýrii]] a [[Egypt|Egypte]]. Po rozpustení [[Rád templárov|Rádu templárov]] v roku [[1312]] bola veľká časť majetku a pozemkov tohto rádu venovaná [[Rád johanitov|Rádu johanitov]] (dnes Maltézskemu rádu). V dôsledku tohto sa rád začal deliť do ''Langues'' (jazykov území, na ktorých sa nehnuteľnosť nachádzala). Boli to jazyky týchto území:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Ancient Languages of the Order | url = https://www.orderofmalta.int/history/the-ancient-languages-of-the-order/ | dátum prístupu = 2026-02-27 | jazyk = en-US}}</ref> * Auvergne * Provensálsko * Francúzsko * Taliansko * Aragónsko (vrátane územia Navarra) * Nemecko (vrátane všetkých jazykov území [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej rímskej ríše]], ako aj [[Škandinávia|Škandinávie]], [[Uhorsko|Uhorska]] a [[Poľské kráľovstvo (1385 – 1569)|Poľska]], aj keď neboli nehovorili nemecky) * Anglicko (vrátane Škótska a Írska), po anglickej reformácii v polovici 16. storočia bol rozpustený a obnovený bol v roku 1784 ako Anglo-bavorský jazyk, ktorý zahŕňal aj bavorských a poľských rytierov. * Kastília, León a Portugalsko (vzniklo v roku [[1462]] oddelením sa od Aragónska) Každý ''Langue'' bol administratívne rozdelený na veľkopriorstvá, [[Priorstvo|priorstvá]], [[Bailivik|bailiviky]] a [[Komenda (rytiersky rád)|komendy]]. Rád bol riadený veľmajstrom, princom z Rodosu a jeho Radou. Nezávislosť od iných národov udelená pápežskou chartou a všeobecne uznávané právo udržiavať a rozmiestňovať ozbrojené sily od svojho začiatku predstavovali základ pre medzinárodnú suverenitu rádu, ktorý razil vlastné mince a udržiaval diplomatické styky s inými štátmi. Vyššie funkcie rádu boli zverené predstaviteľom rôznych jazykov. V roku [[1523]], po šiestich mesiacoch obliehania Rodosu a krutého boja proti flotile a armáde sultána [[Süleyman I.|Suleimana I.]], ​​rytieri na základe dohody s útočníkmi so zbraňami opustili Rodos. === Malta === Rád zostal bez vlastného územia až do roku [[1530]], kedy veľmajster Fra’ [[Philippe Villiers de L’Isle-Adam]] prevzal ostrov [[Malta]], ktorý bol Rádu pridelený cisárom [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karolom V.]] so súhlasom pápeža [[Klement VII. (pápež)|Klementa VII]]. Bolo rozhodnuté, že v prípade akejkoľvek vojny medzi kresťanskými národmi, Maltézsky rád bude zastávať neutrálne postavenie. V roku [[1565]] bránili rytieri vedení veľmajstrom Fra’ [[Jean Parisot de Valette]] ostrov Malta počas na viac ako tri mesiace trvajúceho [[Veľké obliehanie Malty|veľkého obliehania Malty]] [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]]. Malta bola považovaná za poslednú prekážku pri ťažení proti kresťanskému svetu po mori. Po tomto víťazstve boli mesto a prístav na Malte pomenované podľa veľmajstra a zakladateľa mesta [[Valletta|Valetta]]. Rytieri pretvorili ostrov Malta viacerými urbanistickými projektmi, postavili paláce a kostoly, ako aj nové obranné bašty a záhrady. Počas tohto obdobia prekvitala architektúra a podpora umelcov. Na ostrove vybudovali rytieri novú nemocnicu, ktorá na vtedajšie pomery poskytovala vysoko kvalitnú zdravotnú starostlivosť. Bola tu založená škola [[Anatómia|anatómie]] a fakulta [[Medicína|medicíny]]. Rád obzvlášť prispel k rozvoju [[Oftalmológia|oftalmológie]] a [[Farmakológia|farmakológie]]. Popri týchto aktivitách sa vojenská flotila Rádu zúčastňovala v najdôležitejších vojenských bitkách v Stredozemnom mori proti Osmanskej ríši a proti pirátom zo Severnej Afriky. [[Flotila]] Rádu pod velením admirála Fra‘ Pietra Giustinaniho sa pripojila k [[Svätá liga (1576)|Svätej lige]], ktorú založil pápež [[Pius V.]] s cieľom zabrániť expanzii [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]]. Maltézska flotila [[7. október|7. októbra]] [[1571]] prispela k víťazstvu v [[Bitka pri Lepante|bitke pri Lepante]], čo odvrátilo osmanskú expanziu v Európe. [[Reformácia]], ktorá rozdelila západnú Európu na protestantské a katolícke štáty, zasiahla aj rytierov. Vo viacerých krajinách vrátane [[Anglické kráľovstvo|Anglicka]], [[Škótske kráľovstvo|Škótska]] a [[Švédske impérium|Švédska]] sa Rád rozpustil. V iných, vrátane [[Holandsko (kráľovstvo)|Holandska]] a Nemecka, zažili protestantské konverzie celé [[Bailivik|bailiviky]] alebo [[Komenda (rytiersky rád)|komendy]] - tieto „[[Aliancia Rádov svätého Jána z Jeruzalema|johanitské rády]]“ prežívajú v Nemecku, Holandsku a Švédsku a mnohých ďalších krajinách vrátane [[Spojené štáty|Spojených štátov]] a [[Južná Afrika (štát)|Južnej Afriky]]. Bolo stanovené, že rád by mal zostať neutrálny v akejkoľvek vojne medzi kresťanskými národmi. V rokoch [[1651]] až [[1665]] rád ovládal aj štyri ostrovy v [[Karibik|Karibiku]] - 21. mája 1651 získal ostrovy [[Svätý Bartolomej (ostrov)|Svätý Bartolomej]], [[Svätý Krištof a Nevis|Svätý Krištof]], Svätý Kríž a [[Svätý Martin (ostrov)|Svätý Martin]]. Boli zakúpené od francúzskej [[Compagnie des Îles de l'Amérique]], ktorá bola práve rozpustená. V roku [[1665]] boli ostrovy predané [[Francúzska západoindická spoločnosť|Francúzskej západoindickej spoločnosti]]. V roku [[1798]] sa [[Napoleon Bonaparte|Napoleon]] rozhodol pre francúzsku okupáciu Malty. Napoleon požadoval od veľmajstra [[Ferdinand von Hompesch zu Bolheim|Ferdinanda von Hompesch zu Bolheim]], aby jeho lodiam umožnili vplávať do prístavu a naberať vodu a zásoby. Veľmajster odpovedal, že do prístavu môžu naraz vstúpiť len dve cudzie lode. Bonaparte, vedomý si toho, že takýto postup bude trvať dlho a jeho sily by boli zraniteľné voči britskému admirálovi [[Horatio Nelson|Horatiovi Nelsonovi]], okamžite nariadil streľbu z kanónov proti Malte. Francúzski vojaci sa ráno [[11. jún|11. júna]] [[1798]] na siedmich miestach vylodili na Malte a zaútočili. Po niekoľkých hodinách krutých bojov boli rytieri na západe ostrova donútení ustúpiť. Napoleon otvoril rokovania s predstaviteľmi pevnosti Valletta. Tvárou v tvár obrovskej prevahe francúzskych síl, strate západnej Malty a záväzku nebojovať proti kresťanským vojskám, veľmajster vyjednal kapituláciu pred inváziou. Ferdinand Von Hompesch odišiel z Malty do [[Terst|Terstu]] [[18. jún|18. júna]], aby sa [[6. júl|6. júla]] [[1799]] vzdal funkcie veľmajstra. [[Amienský mier|Amienská zmluva]] podpísaná v roku [[1802]], potvrdila zvrchované práva Rádu nad ostrovom Malta, nikdy sa však neuplatnila. === Petrohrad === Rytieri boli rozptýlení po celej Európe, Rád naďalej existoval v zmenšenej forme a rokoval s európskymi vládami o návrate k moci ako súčasť dohody medzi [[Prvá francúzska republika|Francúzskom]] a [[Rímsko-nemecká ríša|Svätou ríšou rímskou]] počas nemeckej mediácie. Najväčšiemu počtu rytierov poskytol prístrešie v [[Petrohrad|Petrohrade]] ruský [[Pavol I. (Rusko)|cár Pavol I.]], čím vznikla ruská tradícia johanitov a došlo k uznaniu Rádu ruskými cárskymi rádmi. Rytieri v Petrohrade zvolili cára Pavla I. za svojho veľmajstra – súpera veľmajstra von Hompescha, až kým jeho abdikácia nezanechala Pavla jediným veľmajstrom. Veľmajster Pavol I. vytvoril okrem katolíckeho veľkopriorstva aj „ruské veľkopriorstvo“ s najmenej 118 komendami, ktoré prevyšovalo zvyšok rádu a bolo otvorené pre všetkých kresťanov. Pavlovo zvolenie za veľmajstra však nebolo nikdy ratifikované podľa katolíckeho [[Kánonické právo|kánonického práva]] a bol veľmajstrom rádu skôr [[de facto]] ako [[de iure]]. Neuznal ho ani jeden z pápežov - [[Pius VI.]] ani [[Pius VII.]]Keď Pavol I. v roku [[1801]] zomrel, jeho syn [[Alexander I. (Rusko)|Alexander I.]] nestál o úrad veľmajstra, ktorého sa v roku [[1803]] po vymenovaní pápežom Piusom VII. ujal Fra´ [[Giovanni Battista Tommasi|Giovanni Battista Tommas]]. Začiatkom [[19. storočie|19. storočia]] bol Rád vážne oslabený stratou priorstiev v celej Európe. Len 10 % príjmov rádu pochádzalo z tradičných zdrojov v Európe, pričom zvyšných 90 % generovalo až do roku [[1810]] ruské veľkopriorstvo. Čiastočne sa to prejavilo aj v tom, že vláda Rádu bola v rokoch 1805 - 1879 podriadená dočasným poručíkom. Švédska vláda síce ponúkla [[19. september|19. septembra]] [[1806]] Rádu suverenitu ostrova [[Gotland (ostrov)|Gotland]], ponuka však bola zamietnutá, pretože v tom čase by to znamenalo, že sa Rád vzdáva nároku na Maltu a priľahlé ostrovy. Akákoľvek nádej, že by rytieri mohli maltské ostrovy získať späť, bola definitívne stratená článkom VII. [[Parížska zmluva|Parížskej zmluvy]] z [[30. marec|30. marca]] [[1814]], podľa ktorého boli ostrovy natrvalo prisúdené [[Britské impérium|Britskému impériu]]. Hoci Rád na [[Viedenský kongres|Viedenskom kongrese]] predložil návrhy na ich vrátenie, spojenci ich ignorovali a Británia potvrdila svoje vlastníctvo.<ref name=":3" /> === Rím === Po zriadení sídla v [[Messina|Messine]], následne v [[Catania|Catanii]] a [[Ferrara|Ferrare]], sa Rád v roku [[1834]] usadil v Ríme vo vtedajšom [[Pápežský štát|Pápežskom štáte]]. Tu sa vedenie Maltézskeho rádu mohlo naplno venovať pôvodnej charizme Rádu a to pomoci chudobným a chorým. V priebehu [[19. storočie|19. storočia]] a [[20. storočie|20. storočia]] Rád dôkladne zrevidoval svoje stanovy, ústavnú chartu a kódex. Strata ostrova Malta znamenala aj koniec rozdelenia Rádu na ''Langues'' (jazyky). Následná reorganizácia rádu sa zhodovala s vytvorením národných asociácií. Prvá bola založená Nemecká asociácia v roku [[1859]], nasledovaná v roku [[1875]] Anglická asociácia a v roku [[1877]] Talianska asociácia. Pápež [[Lev XIII.]] apoštolským listom z [[28. marec|28. marca]] [[1879]] obnovil úrad veľmajstra Maltézskeho rádu po tom, ako bol 74 rokov neobsadený, keď do úradu vymenoval [[Giovanni Battista Ceschi a Santa Croce]]. To signalizovalo obnovenie rádu ako humanitárnej a náboženskej organizácie.<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Loss of Malta to Modern era | url = http://www.chivalricorders.org/orders/smom/maltmod.htm | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2012-03-06 | dátum prístupu = 2025-05-11 | url archívu = https://web.archive.org/web/20120306192355/http://www.chivalricorders.org/orders/smom/maltmod.htm | dátum archivácie = 2012-03-06 }}</ref> V druhej polovici 19. storočia sa pôvodná špitálska misia Rádu stala opäť jeho hlavným zameraním, rozrastajúc sa ešte väčšmi počas posledného storočia a to najmä vďaka aktivitám zachovaných veľkopriorstiev a národných asociácií. Pod vedením veľmajstra  Fra’ [[Ludovico Chigi Albani della Rovere|Ludovica Chigi Albani della Rovere]] (1931-1951) špitálnické činnosti širokého zamerania a charitatívne aktivity boli vykonávané počas [[Prvá svetová vojna|Prvej svetovej vojny]] aj počas [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]]. Pod vedením veľmajstrov Fra’ [[Angelo de Mojana di Cologna]] (1962-1988) a  Fra’ [[Andrew Bertie]] (1988-2008), expandovali projekty Rádu až do najvzdialenejších oblastí sveta.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 1048 to the present day | url = https://www.orderofmalta.int/history/1048-to-the-present-day/ | dátum prístupu = 2024-10-20}}</ref> == Štruktúra rádu == Podľa ústavy sa členovia Maltézskeho rádu rozdeľujú do troch stavov. Všetci členovia rádu sú povinní viesť príkladný život v súlade s učením [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíckej cirkvi]] a zúčastňovať sa na službe núdznym, teda chudobným, chorým a trpiacim. '''Členovia prvého stavu''' sú profesní rytieri a profesní konventuálni [[Kaplán|kapláni]], ktorí zložili rehoľné sľuby chudoby, čistoty a poslušnosti. Podľa kánonického práva sú členovia tohto stavu [[Rehoľný rád|rehoľníkmi]], nie sú však viazaní žiť rehoľným životom v spoločnej komunite. '''Členovia druhého stavu''' sa svojím vyšším sľubom poslušnosti zaväzujú viesť život v duchu rádovej spirituality a kresťanských zásad. '''Členovia tretieho stavu''' sú laici, ktorí neskladajú rehoľné sľuby, ani sľub poslušnosti v zmysle druhého stavu, ale žijú podľa učenia katolíckej cirkvi a duchovných zásad rádu. Maltézsky rád sa skladá z 10 priorstiev, 50 národných asociácií, 133 diplomatických misií, 1 celosvetovej rozvojovej organizácie [[Malteser International]] a 33 národných dobrovoľníckych zborov (organizácií Maltézskej pomoci). Rád prevádzkuje početné nemocnice, zdravotnícke centrá a ústavy odbornej pomoci. ==== Veľmajster ==== Hlavou rádu je [[Veľmajster (rytierske rády)|veľmajster]], ktorý vystupuje ako hlava štátu a zároveň aj ako najvyšší duchovný predstavený rehoľného rádu. Veľmajstrovi pomáha Zvrchovaná rada, ktorej predsedá. [[Svätá stolica|Svätá Stolica]] mu priznáva postavenie [[Kardinál|kardinála]] rímskej cirkvi. Podľa ústavnej charty a kódexu z roku 2022 je funkčné obdobie veľmajstra 10 rokov, pričom vymenovaný môže byť najviac na dve funkčné obdobia alebo do 85 rokov života.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Order of Malta's new Constitution | url = https://www.orderofmalta.int/news/order-of-malta-new-constitution/ | vydavateľ = Sovereign Military Order of Malta | dátum prístupu = 2025-05-11 | jazyk = en-US}}</ref> ==== Zvrchovaná rada ==== Zvrchovaná rada reprezentuje vládu rádu. Je volená na 6 rokov a jej členmi sú držitelia štyroch vysokých úradov - [[Veľkokomtúr (Maltézsky rád)|Veľkokomtúr]] (predstavený rehoľných členov rádu), [[Hlavný kancelár]] (minister zahraničných vecí a vnútra), [[Hlavný špitálnik (Maltézsky rád)|Hlavný špitálnik]] (minister humanitárnych vecí a medzinárodnej spolupráce) a [[Receptor spoločnej pokladnice]] (minister financií)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rezeptor Des Gemeinsamen Schatzamtes | url = https://www.orderofmalta.int/de/regierung/rezeptor-des-gemeinsamen-schatzamtes/ | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = de-DE}}</ref>, ďalej päť členov prvého stavu a štyria členovia druhého a tretieho stavu, ktorých volí Generálna [[Kapitula (rehoľa)|kapitula]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Constitutional Charter and Code | url = https://www.orderofmalta.int/wp-content/uploads/2023/06/Order-of-Malta-Constitutional-Charter-and-Code-2023.pdf | dátum prístupu = 2026-03-27}}</ref> ==== Generálna kapitula ==== Generálna kapitula je najvyšším zhromaždením členov rádu – rytierov a dám. Schádza sa každých päť rokov kvôli voľbe členov Zvrchovanej rady, Vládnej rady, Dozornej rady, v prípade potreby aj zmeny Ústavy rádu a Kódexu rádu, ako aj na prerokovanie dôležitých záležitostí týkajúcich sa oblasti rehoľného a duchovného života, programu humanitárnych aktivít a medzinárodných vzťahov rádu. Generálna kapitula je zložená zo zástupcov rádu z celého sveta – veľkopriorstiev, priorstiev a národných asociácií. ==== Veľká štátna rada ==== Veľká štátna rada sa schádza na voľbu veľmajstra a dočasného poručíka (zástupcu) veľmajstra. Veľmajstra musí zvoliť jednoduchá väčšina prítomných členov oprávnených voliť. Právo voliť majú dočasný poručík (zástupca) veľmajstra, členovia Zvrchovanej rady, prelát, priori, profesní bailiffovia, dvaja profesní rytieri určení každým priorstvom a 15 zástupcov národných asociácií. ==== Vládna rada ==== Vládna rada je poradný orgán Zvrchovanej rade. Sleduje politické, duchovné, medzinárodné a humanitárne záležitosti. Zvoláva ju veľmajster, ktorý jej aj predsedá. Vládna rada sa skladá zo šiestich poradcov z rôznych regiónov sveta volených do funkcie Generálnou kapitulou. Poradcovia sú volení spomedzi rytierov všetkých troch stavov a schádzajú sa aspoň dvakrát do roka.<ref name=":0" /> === Priorstvá a národné asociácie === {| class="wikitable" |+ !Priorstvá<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = National Institutions | url = https://www.orderofmalta.int/about-the-order-of-malta/national-institutions/ | vydavateľ = Sovereign Military Order of Malta | dátum prístupu = 2025-05-11 | jazyk = en-US}}</ref> !Sídlo |- |Rímske veľkopriorstvo |Rím |- |Lombardské a benátske veľkopriorstvo |Benátky |- |Neapolské a sicílske veľkopriorstvo |Neapol |- |České veľkopriorstvo |Praha |- |Rakúske veľkopriorstvo |Viedeň |- |Anglické veľkopriorstvo |Londýn |- |Nemecké subpriorstvo svätého Michala |Kolín nad Rýnom |- |Subpriorstvo Panny Márie z Philermos |San Francisco |- |Subpriorstvo Panny Márie Lurdskej |New York |- |Australske subpriorstvo Nepoškvrneného počatia |Melbourne |} {| class="wikitable" ! colspan="3" |Národné asociácie<ref name=":2" /> |- |Argentínska asociácia |Francúzska asociácia |Poľská asociácia |- |Australská asociácia |Nemecká asociácia |Portugalská asociácia |- |Belgická asociácia |Guatemalská asociácia |Portorická asociácia |- |Bolívijská asociácia |Honduraská asociácia |Rumunská asociácia |- |Brazílska asociácia Rio de Janeiro |Hongkonská asociácia |Škandinávska asociácia |- |Sao Paulo a juhobrazílska asociácia |Maďarská asociácia |Senegalská asociácia |- |Brasilia a severobrazílska asociácia |Írska asociácia |Singapurská asociácia |- |Britská asociácia |Talianska asociácia |[[Slovenská asociácia Maltézskeho rádu|Slovenská asociácia]] |- |Kanadská asociácia |Libanonská asociácia |Slovinská asociácia |- |Čilská asociácia |Maltská asociácia |Španielska asociácia |- |Kolumbijská asociácia |Mexická asociácia |Švajčiarska asociácia |- |Kostarická asociácia |Monacká asociácia |Uruguajská asociácia |- |Kubánska asociácia |Nikaragujská asociácia |Americká asociácia USA (New York) |- |Dominikánska asociácia |Panamská asociácia |Federálna asociácia USA (Washington, D.C) |- |Holandská asociácia |Paraguajská asociácia |Západná asociácia USA (San Francisco) |- |Ekvádorská asociácia |Peruánska asociácia |Venezuelská asociácia |- |Salvádorská asociácia |Filipínska asociácia | |} == Rády svätého Jána z Jeruzalema == Popri Maltézskom ráde existujú ďalšie štyri Rády sv. Jána z Jeruzalema uznávané ako rytierske rády. Od iných rádov sa odlišujú kresťanskou vierou a tradíciou laických kresťanských rádov. Všetky tieto rády zdieľajú spoločnú historickú tradíciu a rovnaké poslanie: pomoc chorým a núdznym. Sú uznané suverénnymi autoritami krajín, v ktorých majú sídlo. Rády sú uznané aj samotným Maltézskym rádom. Tieto rády vznikli ako protestantské odštiepenia pôvodného katolíckeho rádu v [[16. storočie|16. storočí]], resp. [[19. storočie|19. storočí]]. Tieto štyri rády sú združené v takzvanej [[Aliancia Rádov sv. Jána z Jeruzalema|Aliancii rádov sv. Jána]].<ref name=":1" /> == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Slovenská asociácia Maltézskeho rádu]] * [[Maltézska pomoc Slovensko]] * [[Zoznam veľmajstrov Rádu maltézskych rytierov]] * [[Rytiersky rád]] == Externé odkazy == * http://www.orderofmalta.int/ - oficiálna stránka rádu v Ríme(taliansky, francúzsky, nemecky, anglicky a španielsky) * [https://www.youtube.com/watch?v=6WQHtkN5mA4 Palazzo Malta] {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Rád maltézskych rytierov]] [[Kategória:Rytierske rády]] [[Kategória:Katolícka cirkev]] [[Kategória:Duchovné rády]] 7f0dmje4gczgg9z136xns8m9cxwgse0 Hominidi v užšom zmysle 0 13654 8188307 7401931 2026-03-28T10:37:54Z ~2026-18083-46 289939 8188307 wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=hominidi (v užšom zmysle)| Obrázok=| Titulok=| Skry10=áno| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[druhoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Dueterostomia| Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata| Podkmeň po slovensky= [[stavovce]] |Podkmeň po latinsky=Vertebrata| Nadtrieda po slovensky= [[čeľustnatce]] |Nadtrieda po latinsky=Gnathostomata| Stupeň po slovensky= [[štvornožce]]|Stupeň po latinsky=Tetrapoda| Trieda po slovensky= [[cicavce]]|Trieda po latinsky=Mammalia| Rad po slovensky= [[primáty]]|Rad po latinsky=Primates| Podrad po slovensky= [[celistvonosoblížne]]|Podrad po latinsky=Haplorhini| Nadčeľaď po slovensky= [[hominoidovce]]|Nadčeľaď po latinsky=Hominoidea | Čeľaď po slovensky=hominidi|Čeľaď po latinsky=Hominidae| Binomické meno=Hominidae| Klasifikátor1=[[John Edward Gray|Gray]] (?)| Dátum1=[[1825]] (?)| Synonymá=| Obrázok2=| Titulok2= }} '''Hominidi''' (iné názvy: '''ľudia'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Lupták | meno = Peter | titul = Slovenské mená cicavcov sveta | vydanie text = [1. vyd.] | miesto = Bojnice | vydavateľ = Zoologická záhrada | rok = 2003 | isbn = 80-969059-9-6 | počet strán = 218 | strany = 60 }}</ref>, '''hominídi'''<ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = hominídi | priezvisko = Betina | meno = Vladimír | spoluautori = et al. | titul = Malá encyklopédia biológie | odkaz na titul = Malá encyklopédia biológie | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1975 | edícia = Malá encyklopédia | zväzok edície = | počet strán = 556 | strany = 174 }}</ref>, '''hominidné'''<ref name="T">{{Citácia knihy | priezvisko = Thurzo | meno = Milan | odkaz na autora = Milan Thurzo | titul = Milióny rokov človeka | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Obzor | rok = 1985 | edícia = Obrázky z prírody | zväzok edície = | počet strán = 204 | strany = }}</ref>{{rp|189}}, zriedkavo: '''človekovité'''<ref name="T"/>{{rp|33}}; lat. Hominidae) v užšom zmysle je čeľaď z nadčeľade [[hominoidovce]] (Hominoidea). Pozostáva z rodu [[človek (Homo)|človek]] (''Homo'') a z [[australopitekorodé|australopitekorodých]]. Recentným je už iba druh [[človek rozumný (moderný človek)|človek rozumný]] z rodu človek (''Homo''). == Znaky == Telesné vlastnosti: * vzpriamenie postavy s trvalou chôdzou po dvoch nohách sprevádzané zmenou kostry a svalstva panvy a nôh * zníženie telesného ochlpenia * väčšia kapacita mozgovne odrážajúca zmeny v tvare a veľkosti mozgu * posun záhlavného otvoru smerom dopredu * skrátenie rúk v pomere k trupu * zníženie pohlavnej dimorfie a veľkosti očných zubov * častá dvojhrbčekovitosť črenových zubov, hrubá sklovina na stoličkách, pri rode Homo aj zväčšovanie rozbiehavosti zuboradí až do tvaru paraboly Iné vlastnosti: * rozvoj posunkovej a zvukovej komunikácie, ktorý vyvrcholil vznikom článkovanej reči. *účinnejšie využívanie životného prostredia, pretváranie životného prostredia najprv len pomocu prírodných predmetov a neskôr aj pomocou vyrobených nástrojov * zvyšovanie podielu bielkovinovej zložky potravy živočíšneho pôvodu == Členenie== Hominidi (Hominidae): * podčeľaď † [[australopitekorodé]] ([[Australopithecinae]]) - Podrobnosti pozri v článku [[australopitekorodé]]. Zjednodušene možno povedať, že táto podčeľaď zahŕňa minimálne rody †[[australopitek]] (''[[Australopithecus]]'', vrátane taxónu ''[[Praeanthropus]]'') a †[[parantrop]] (''[[Paranthropus]]''), ale podľa niektorých názorov aj rody †[[keňantrop]] (''[[Kenyanthropus]]'') a †[[ardipitek]] (''[[Ardipithecus]]'') a prípadne aj rody †[[ororin]] (''[[Orrorin]]'') a †[[sahelantrop]] (''[[Sahelanthropus]]''). Vyššie uvedené znaky čeľade Hominidae sa vzťahujú prevažne na prípad, keď australopitekorodé zahŕňajú len rody australopitek, parantrop a ardipitek. * podčeľaď [[hominini]] ([[Homininae]]) [v najužšom zmysle] ** rod [[človek]] (''[[Homo]]'') Zaradenie mnohých vyhynutých druhov je sporné, napríklad svojho času sa do tejto čeľade zaraďoval aj rod [[ramapitek]] (''[[Ramapithecus]]''), je v tu použitej klasifikácii v čeľadi [[orangutanovité]] (''Pongidae''). == Pozri aj == *[[hominoidovce]] (k problematike klasifikácie) *[[hominidi v širšom zmysle]] == Iné projekty == {{Projekt|wikispecies=Hominidae|commonscat=Hominidae}} ==Zdroje== {{referencie}} [[Kategória:Hominidi]] ssmadwowtrax9qemhs3t2nso0xz0qf4 8188309 8188307 2026-03-28T10:40:43Z ~2026-18083-46 289939 8188309 wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=hominidi (v užšom zmysle)| Obrázok=| Titulok=| Skry10=áno| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[druhoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Dueterostomia| Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata| Podkmeň po slovensky= [[stavovce]] |Podkmeň po latinsky=Vertebrata| Nadtrieda po slovensky= [[čeľustnatce]] |Nadtrieda po latinsky=Gnathostomata| Stupeň po slovensky= [[štvornožce]]|Stupeň po latinsky=Tetrapoda| Trieda po slovensky= [[cicavce]]|Trieda po latinsky=Mammalia| Rad po slovensky= [[primáty]]|Rad po latinsky=Primates| Podrad po slovensky= [[celistvonosoblížne]]|Podrad po latinsky=Haplorhini| Nadčeľaď po slovensky= [[hominoidovce]]|Nadčeľaď po latinsky=Hominoidea | Čeľaď po slovensky=hominidi|Čeľaď po latinsky=Hominidae| Binomické meno=Hominidae| Klasifikátor1=[[John Edward Gray|Gray]] (?)| Dátum1=[[1825]] (?)| Synonymá=| Obrázok2=| Titulok2= }} '''Hominidi''' (iné názvy: '''ľudia'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Lupták | meno = Peter | titul = Slovenské mená cicavcov sveta | vydanie text = [1. vyd.] | miesto = Bojnice | vydavateľ = Zoologická záhrada | rok = 2003 | isbn = 80-969059-9-6 | počet strán = 218 | strany = 60 }}</ref>, '''hominídi'''<ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = hominídi | priezvisko = Betina | meno = Vladimír | spoluautori = et al. | titul = Malá encyklopédia biológie | odkaz na titul = Malá encyklopédia biológie | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1975 | edícia = Malá encyklopédia | zväzok edície = | počet strán = 556 | strany = 174 }}</ref>, '''hominidné'''<ref name="T">{{Citácia knihy | priezvisko = Thurzo | meno = Milan | odkaz na autora = Milan Thurzo | titul = Milióny rokov človeka | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Obzor | rok = 1985 | edícia = Obrázky z prírody | zväzok edície = | počet strán = 204 | strany = }}</ref>{{rp|189}}, zriedkavo: '''človekovité'''<ref name="T"/>{{rp|33}}; lat. Hominidae) v užšom zmysle je čeľaď z nadčeľade [[hominoidovce]] (Hominoidea). Pozostáva z rodu [[človek (Homo)|človek]] (''Homo'') a z [[australopitekorodé|australopitekorodých]]. Recentným je už iba druh [[človek rozumný (moderný človek)|človek rozumný]] z rodu človek (''Homo''). == Znaky == Telesné vlastnosti: * vzpriamenie postavy s trvalou chôdzou po dvoch nohách sprevádzané zmenou kostry a svalstva panvy a nôh * zníženie telesného ochlpenia * väčšia kapacita mozgovne odrážajúca zmeny v tvare a veľkosti mozgu * posun záhlavného otvoru smerom dopredu * skrátenie rúk v pomere k trupu * zníženie pohlavnej dimorfie a veľkosti očných zubov * častá dvojhrbčekovitosť črenových zubov, hrubá sklovina na stoličkách, pri rode Homo aj zväčšovanie rozbiehavosti zuboradí až do tvaru paraboly Iné vlastnosti: * rozvoj posunkovej a zvukovej komunikácie, ktorý vyvrcholil vznikom článkovanej reči. *účinnejšie využívanie životného prostredia, pretváranie životného prostredia najprv len pomocu prírodných predmetov a neskôr aj pomocou vyrobených nástrojov * zvyšovanie podielu bielkovinovej zložky potravy živočíšneho pôvodu == Členenie== Hominidi (Hominidae): * podčeľaď † [[australopitekorodé]] ([[Australopithecinae]]) - Podrobnosti pozri v článku [[australopitekorodé]]. Zjednodušene možno povedať, že táto podčeľaď zahŕňa minimálne rody †[[australopitek]] (''[[Australopithecus]]'', vrátane taxónu ''[[Praeanthropus]]'') a †[[parantrop]] (''[[Paranthropus]]''), ale podľa niektorých názorov aj rody †[[keňantrop]] (''[[Kenyanthropus]]'') a †[[ardipitek]] (''[[Ardipithecus]]'') a prípadne aj rody †[[ororin]] (''[[Orrorin]]'') a †[[sahelantrop]] (''[[Sahelanthropus]]''). Staršie sa sem zaraďoval aj rod rod †[[megantrop]] (''[[Meganthropus]]''). Vyššie uvedené znaky čeľade Hominidae sa vzťahujú prevažne na prípad, keď australopitekorodé zahŕňajú len rody australopitek, parantrop a ardipitek. * podčeľaď [[hominini]] ([[Homininae]]) [v najužšom zmysle] ** rod [[človek]] (''[[Homo]]'') Svojho času sa do tejto čeľade zaraďoval aj rod †[[ramapitek]] (''[[Ramapithecus]]''), je v tu použitej klasifikácii v čeľadi [[orangutanovité]] (''Pongidae''). == Pozri aj == *[[hominoidovce]] (k problematike klasifikácie) *[[hominidi v širšom zmysle]] == Iné projekty == {{Projekt|wikispecies=Hominidae|commonscat=Hominidae}} ==Zdroje== {{referencie}} [[Kategória:Hominidi]] andxnscf7ewzc3zfb507wcy4vjruqd1 8188310 8188309 2026-03-28T10:41:31Z ~2026-18083-46 289939 8188310 wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=hominidi (v užšom zmysle)| Obrázok=| Titulok=| Skry10=áno| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[druhoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Dueterostomia| Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata| Podkmeň po slovensky= [[stavovce]] |Podkmeň po latinsky=Vertebrata| Nadtrieda po slovensky= [[čeľustnatce]] |Nadtrieda po latinsky=Gnathostomata| Stupeň po slovensky= [[štvornožce]]|Stupeň po latinsky=Tetrapoda| Trieda po slovensky= [[cicavce]]|Trieda po latinsky=Mammalia| Rad po slovensky= [[primáty]]|Rad po latinsky=Primates| Podrad po slovensky= [[celistvonosoblížne]]|Podrad po latinsky=Haplorhini| Nadčeľaď po slovensky= [[hominoidovce]]|Nadčeľaď po latinsky=Hominoidea | Čeľaď po slovensky=hominidi|Čeľaď po latinsky=Hominidae| Binomické meno=Hominidae| Klasifikátor1=[[John Edward Gray|Gray]] (?)| Dátum1=[[1825]] (?)| Synonymá=| Obrázok2=| Titulok2= }} '''Hominidi''' (iné názvy: '''ľudia'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Lupták | meno = Peter | titul = Slovenské mená cicavcov sveta | vydanie text = [1. vyd.] | miesto = Bojnice | vydavateľ = Zoologická záhrada | rok = 2003 | isbn = 80-969059-9-6 | počet strán = 218 | strany = 60 }}</ref>, '''hominídi'''<ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = hominídi | priezvisko = Betina | meno = Vladimír | spoluautori = et al. | titul = Malá encyklopédia biológie | odkaz na titul = Malá encyklopédia biológie | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1975 | edícia = Malá encyklopédia | zväzok edície = | počet strán = 556 | strany = 174 }}</ref>, '''hominidné'''<ref name="T">{{Citácia knihy | priezvisko = Thurzo | meno = Milan | odkaz na autora = Milan Thurzo | titul = Milióny rokov človeka | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Obzor | rok = 1985 | edícia = Obrázky z prírody | zväzok edície = | počet strán = 204 | strany = }}</ref>{{rp|189}}, zriedkavo: '''človekovité'''<ref name="T"/>{{rp|33}}; lat. Hominidae) v užšom zmysle je čeľaď z nadčeľade [[hominoidovce]] (Hominoidea). Pozostáva z rodu [[človek (Homo)|človek]] (''Homo'') a z [[australopitekorodé|australopitekorodých]]. Recentným je už iba druh [[človek rozumný (moderný človek)|človek rozumný]] z rodu človek (''Homo''). == Znaky == Telesné vlastnosti: * vzpriamenie postavy s trvalou chôdzou po dvoch nohách sprevádzané zmenou kostry a svalstva panvy a nôh * zníženie telesného ochlpenia * väčšia kapacita mozgovne odrážajúca zmeny v tvare a veľkosti mozgu * posun záhlavného otvoru smerom dopredu * skrátenie rúk v pomere k trupu * zníženie pohlavnej dimorfie a veľkosti očných zubov * častá dvojhrbčekovitosť črenových zubov, hrubá sklovina na stoličkách, pri rode Homo aj zväčšovanie rozbiehavosti zuboradí až do tvaru paraboly Iné vlastnosti: * rozvoj posunkovej a zvukovej komunikácie, ktorý vyvrcholil vznikom článkovanej reči. *účinnejšie využívanie životného prostredia, pretváranie životného prostredia najprv len pomocu prírodných predmetov a neskôr aj pomocou vyrobených nástrojov * zvyšovanie podielu bielkovinovej zložky potravy živočíšneho pôvodu == Členenie== Hominidi (Hominidae): * podčeľaď † [[australopitekorodé]] ([[Australopithecinae]]) - Podrobnosti pozri v článku [[australopitekorodé]]. Zjednodušene možno povedať, že táto podčeľaď zahŕňa minimálne rody †[[australopitek]] (''[[Australopithecus]]'', vrátane taxónu ''[[Praeanthropus]]'') a †[[parantrop]] (''[[Paranthropus]]''), ale podľa niektorých názorov aj rody †[[keňantrop]] (''[[Kenyanthropus]]'') a †[[ardipitek]] (''[[Ardipithecus]]'') a prípadne aj rody †[[ororin]] (''[[Orrorin]]'') a †[[sahelantrop]] (''[[Sahelanthropus]]''). Staršie sa sem zaraďoval aj rod †[[megantrop]] (''[[Meganthropus]]''). Vyššie uvedené znaky čeľade Hominidae sa vzťahujú prevažne na prípad, keď australopitekorodé zahŕňajú len rody australopitek, parantrop a ardipitek. * podčeľaď [[hominini]] ([[Homininae]]) [v najužšom zmysle] ** rod [[človek]] (''[[Homo]]'') Svojho času sa do tejto čeľade zaraďoval aj rod †[[ramapitek]] (''[[Ramapithecus]]''), je v tu použitej klasifikácii v čeľadi [[orangutanovité]] (''Pongidae''). == Pozri aj == *[[hominoidovce]] (k problematike klasifikácie) *[[hominidi v širšom zmysle]] == Iné projekty == {{Projekt|wikispecies=Hominidae|commonscat=Hominidae}} ==Zdroje== {{referencie}} [[Kategória:Hominidi]] 1biprow0ey0ygbobny160p3asaam0up 8188312 8188310 2026-03-28T10:42:19Z ~2026-18083-46 289939 8188312 wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=hominidi (v užšom zmysle)| Obrázok=| Titulok=| Skry10=áno| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[druhoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Dueterostomia| Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata| Podkmeň po slovensky= [[stavovce]] |Podkmeň po latinsky=Vertebrata| Nadtrieda po slovensky= [[čeľustnatce]] |Nadtrieda po latinsky=Gnathostomata| Stupeň po slovensky= [[štvornožce]]|Stupeň po latinsky=Tetrapoda| Trieda po slovensky= [[cicavce]]|Trieda po latinsky=Mammalia| Rad po slovensky= [[primáty]]|Rad po latinsky=Primates| Podrad po slovensky= [[celistvonosoblížne]]|Podrad po latinsky=Haplorhini| Nadčeľaď po slovensky= [[hominoidovce]]|Nadčeľaď po latinsky=Hominoidea | Čeľaď po slovensky=hominidi|Čeľaď po latinsky=Hominidae| Binomické meno=Hominidae| Klasifikátor1=[[John Edward Gray|Gray]] (?)| Dátum1=[[1825]] (?)| Synonymá=| Obrázok2=| Titulok2= }} '''Hominidi''' (iné názvy: '''ľudia'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Lupták | meno = Peter | titul = Slovenské mená cicavcov sveta | vydanie text = [1. vyd.] | miesto = Bojnice | vydavateľ = Zoologická záhrada | rok = 2003 | isbn = 80-969059-9-6 | počet strán = 218 | strany = 60 }}</ref>, '''hominídi'''<ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = hominídi | priezvisko = Betina | meno = Vladimír | spoluautori = et al. | titul = Malá encyklopédia biológie | odkaz na titul = Malá encyklopédia biológie | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1975 | edícia = Malá encyklopédia | zväzok edície = | počet strán = 556 | strany = 174 }}</ref>, '''hominidné'''<ref name="T">{{Citácia knihy | priezvisko = Thurzo | meno = Milan | odkaz na autora = Milan Thurzo | titul = Milióny rokov človeka | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Obzor | rok = 1985 | edícia = Obrázky z prírody | zväzok edície = | počet strán = 204 | strany = }}</ref>{{rp|189}}, zriedkavo: '''človekovité'''<ref name="T"/>{{rp|33}}; lat. Hominidae) v užšom zmysle je čeľaď z nadčeľade [[hominoidovce]] (Hominoidea). Pozostáva z rodu [[človek (Homo)|človek]] (''Homo'') a z [[australopitekorodé|australopitekorodých]]. Recentným je už iba druh [[človek rozumný (moderný človek)|človek rozumný]] z rodu človek (''Homo''). == Znaky == Telesné vlastnosti: * vzpriamenie postavy s trvalou chôdzou po dvoch nohách sprevádzané zmenou kostry a svalstva panvy a nôh * zníženie telesného ochlpenia * väčšia kapacita mozgovne odrážajúca zmeny v tvare a veľkosti mozgu * posun záhlavného otvoru smerom dopredu * skrátenie rúk v pomere k trupu * zníženie pohlavnej dimorfie a veľkosti očných zubov * častá dvojhrbčekovitosť črenových zubov, hrubá sklovina na stoličkách, pri rode Homo aj zväčšovanie rozbiehavosti zuboradí až do tvaru paraboly Iné vlastnosti: * rozvoj posunkovej a zvukovej komunikácie, ktorý vyvrcholil vznikom článkovanej reči. *účinnejšie využívanie životného prostredia, pretváranie životného prostredia najprv len pomocu prírodných predmetov a neskôr aj pomocou vyrobených nástrojov * zvyšovanie podielu bielkovinovej zložky potravy živočíšneho pôvodu == Členenie== Hominidi (Hominidae): * podčeľaď † [[australopitekorodé]] ([[Australopithecinae]]) - Podrobnosti pozri v článku [[australopitekorodé]]. Zjednodušene možno povedať, že táto podčeľaď zahŕňa minimálne rody †[[australopitek]] (''[[Australopithecus]]'', vrátane taxónu ''[[Praeanthropus]]'') a †[[parantrop]] (''[[Paranthropus]]''), ale podľa niektorých názorov aj rody †[[keňantrop]] (''[[Kenyanthropus]]'') a †[[ardipitek]] (''[[Ardipithecus]]'') a prípadne aj rody †[[ororin]] (''[[Orrorin]]'') a †[[sahelantrop]] (''[[Sahelanthropus]]''). Staršie sa sem zaraďoval aj rod †[[megantrop]] (''[[Meganthropus]]''). Vyššie uvedené znaky čeľade Hominidae sa vzťahujú prevažne na prípad, keď australopitekorodé zahŕňajú len rody australopitek, parantrop a ardipitek. * podčeľaď [[hominini]] ([[Homininae]]) [v najužšom zmysle] ** rod [[človek]] (''[[Homo]]'') Svojho času sa do tejto čeľade zaraďoval aj rod †[[ramapitek]] (''[[Ramapithecus]]''), ktorý je v tu použitej klasifikácii v čeľadi [[orangutanovité]] (''Pongidae''). == Pozri aj == *[[hominoidovce]] (k problematike klasifikácie) *[[hominidi v širšom zmysle]] == Iné projekty == {{Projekt|wikispecies=Hominidae|commonscat=Hominidae}} ==Zdroje== {{referencie}} [[Kategória:Hominidi]] 1x2zznyaiqbvjhdck05hjsazz5vxg0f Poľský Spiš 0 13664 8188204 7897411 2026-03-27T22:20:57Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8188204 wikitext text/x-wiki [[Súbor:PolskySpis.svg|náhľad|Región Poľský Spiš]] '''Poľský [[Spiš (región)|Spiš]]''' je región na juhu [[Poľsko|Poľska]] v [[Malopoľské vojvodstvo|Malopoľskom]] vojvodstve. == Charakteristika == Poľský Spiš je z juhu ohraničený poľsko–slovenskou hranicou, zo západu a severu riekou [[Biela voda podúplazská]] (Bielovodský potok) a zo severovýchodu riekou [[Dunajec]] (v súčasnosti je tam priehrada Czorsztynske jazero). Jedinou obcou, ktorá je mimo toto ohraničenie je dedina Nowa Biala (Nová Belá), ktorá sa za Bielovodským potokom ocitla v minulosti, kedy po povodniach rieka zmenila koryto. Rozloha poľského Spiša je {{km2|195.5}}. == Osady poľského Spiša == * Gmina (Obec) Bukowina Tatrzańska ([[Tatranská Bukovina]]): ** Czarna Góra ([[Čierna Hora (Poľsko)|Čierna Hora]]) ** Jurgów ([[Jurgov]]) ** Rzepiska ([[Repisko (Malopoľské vojvodstvo)|Repisko]]) * Gmina (Obec) Łapsze Niżne ([[Nižné Lapše]]): ** Falsztyn ([[Falštín]]) ** Frydman ([[Fridman (Nižné Lapše)|Fridman]]) ** Kacwin ([[Kacvín]]) ** Łapszanka ([[Lapšanka]]) ** Łapsze Niżne ([[Nižné Lapše]]) ** Łapsze Wyżne ([[Vyšné Lapše]]) ** Niedzica ([[Nedeca]]) ** Trybsz ([[Tribš]]) * Gmina (Obec) Nowy Targ ([[Nový Targ]]): ** Dursztyn ([[Durštín]]) ** Krempachy ([[Krempachy]]) ** Nowa Biała ([[Nová Belá]]) [[Súbor:KostolCierhora.png|thumb|Kostol v Čiernej hore]] == Národnostné zloženie obcí podľa uhorského sčítania 1910 == Sčítanie obyvateľstva v Uhorsku roku 1910 zisťovalo okrem iného aj národnostnú štruktúru obyvateľstva. Obyvatelia však neodpovedali na to, akej sú národnosti, ale aký je ich materinský jazyk. Census zisťoval sedem jazykov: maďarský, nemecký, slovenský, rumunský, rusínsky, chorvátsky, srbský, pričom sčítací hárok obsahoval aj kolónku iný, takže poľština nebola v Uhorsku predmetom zisťovania. Nasledujúca tabuľka ukazuje zloženie obyvateľstva podľa materinského jazyka:<ref>László Zentai and Pál Kósa, A történelmi Magyarország atlasza és adattára 1914, Pécs: Talma Kiadó (2003). ISBN 963-85683-4-8.</ref><ref>http://www.radixhub.com/radixhub/sources/demographic,_ethnic,_religious_and_dwelling_information_of_settlements_in_the_1910_census/parts/(part_1)_szepes_vm..htm {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190512103223/http://www.radixhub.com/radixhub/sources/demographic,_ethnic,_religious_and_dwelling_information_of_settlements_in_the_1910_census/parts/(part_1)_szepes_vm..htm |date=2019-05-12 }} RadixHub</ref> {| align="center" width="600" border="1" style="background:white" |- bgcolor="orange" ! width="70" | '''Obec''' ! width="70" | Slováci ! width="70" | Maďari ! width="70" | Nemci ! width="70" | Rusíni ! width="70" | Chorváti ! width="70" | Iní |- align ="center" | align ="left" bgcolor="#ffeedd"| [[Nová Belá]] | 641 | 12 | 8 | - | - | 4 |- align ="center" | align ="left" bgcolor="#ffeedd"| [[Jurgov]] | 689 | 2 | 10 | - | - | 38 |- align ="center" | align ="left" bgcolor="#ffeedd"| [[Kacvín]] | 696 | 9 | 14 | 1 | 1 | 38 |- align ="center" | align ="left" bgcolor="#ffeedd"| [[Repisko (Malopoľské vojvodstvo)|Repisko]] | 524 | - | - | - | - | 1 |- align ="center" | align ="left" bgcolor="#ffeedd"| [[Nedeca]] | 909 | 15 | 74 | - | - | 21 |- align ="center" | align ="left" bgcolor="#ffeedd"| [[Lapšanka]] | 319 | 2 | - | - | - | - |- align ="center" | align ="left" bgcolor="#ffeedd"| [[Fridman (Nižné Lapše)|Fridman]] | 1089 | 30 | 51 | - | - | 49 |- align ="center" | align ="left" bgcolor="#ffeedd"| [[Vyšné Lapše]] | 703 | 4 | 3 | - | - | 13 |- align ="center" | align ="left" bgcolor="#ffeedd"| [[Čierna Hora (Poľsko)|Čierna Hora]] | 678 | - | - | - | - | 17 |- align ="center" | align ="left" bgcolor="#ffeedd"| [[Durštín]] | 209 | 2 | 8 | - | - | - |- align ="center" | align ="left" bgcolor="#ffeedd"| [[Krempachy]] | 667 | 2 | 8 | - | - | 13 |- align ="center" | align ="left" bgcolor="#ffeedd"| [[Nižné Lapše]] | 567 | 5 | 13 | - | - | 32 |- align ="center" | align ="left" bgcolor="#ffeedd"| [[Tribš]] | 528 | 9 | 2 | - | - | 22 |} == Dejiny == === Zánik Rakúsko-Uhorska === Po rozpade Rakúsko-Uhorska a vzniku samostatného Česko-Slovenska roku 1918 malo Poľsko záujem získať čadčiansky slúžnovský okres na Kysuciach, námestovský a trstenský na Orave a spišskostaroveský na Spiši a územie Spišskej župy až po rieku Poprad pričom česko-slovensko-poľská hranica by viedla po južných svahoch Vysokých Tatier. Poľskí vojaci obsadili Spiš 6. novembra 1918, ale po porážke pri Kežmarku 8. decembra [[1918]] boli prinútení ustúpiť. V júni 1919, keď časť Slovenska okupovala maďarská Červená armáda a na časti územia vyhlásila bábkovú Slovenskú republiku rád, poľskí vojaci opäť vtrhli na Slovensko a obsadili severný Spiš a severnú Oravu. Po bojoch medzi poľskou armádou a česko-slovenskými legionármi a dobrovoľníkmi a na nátlak dohodových veľmocí sa Poľsko muselo opäť stiahnuť za pôvodnú uhorsko-haličskú hranicu, pričom dohodové veľmoci rozhodli o usporiadaní plebiscitu len v sporných obciach Oravy a Spiša. Napriek dohode o usporiadaní plebiscitu v sporných obciach, minister zahraničia [[Edvard Beneš]] podpísal s Poľskom na Konferencii ministrov v Spa (Belgicko) zmluvu o hraniciach, ktorou Poľsku pripadlo 13 spišských dedín o rozlohe {{km2|195}} s 8 747 obyvateľmi a 12 oravských dedín (obec Jablonka a okolie, {{km2|389}}, 16 133 obyv.), ktorých obyvatelia boli takmer výlučne Slováci resp. sa za nich považovali (keďže išlo prevažne o [[Gorali|goralské]] obyvateľstvo). Dohodové veľmoci chceli týmto uhasiť jeden hroziaci konflikt v strednej Európe, keďže samotné Poľsko bolo v tom čase vo vojne s ruskou Červenou armádou, ktorá ohrozovala Varšavu. Týmto však zostal pocit neuspokojenia na oboch stranách: poľskej z dôvodu straty časti Tešínska a Javoriny s okolím a Slovenska, resp. jeho vtedajších reprezentantov i samotného obyvateľstva tým, že nebolo umožnené Slovákom zostať žiť v Česko-Slovensku. Poľsko však naďalej požadovalo ďalšie územia okolo Tatranskej Javoriny (vrátane samotnej obce) a Ždiaru, pričom za Poliakov považovalo všetko goralské obyvateľstvo usídlené na slovenskom území napriek jeho presvedčeniu. Diplomatický konflikt bol vyriešený až na Konferencii [[Liga národov|Ligy národov]] 12. marca 1924, ktorá rozhodla, že ČSR si ponechá územie Ždiaru a Tatranskej Javoriny a vymení si územia okolo Vyšnej Lipnice (a zvyšok obce) na Orave za dediny Suchá Hora a Hladovka (tiež na Orave), ktoré boli pôvodne prisúdené Poľsku. Nové hranice boli potvrdené Česko-slovensko-poľskou zmluvou z 24. apríla 1925 a sú totožné s dnešnou hranicou. Poľsko však napriek tomu zostalo počas celého medzivojnového obdobia nespokojné s novými hranicami a stále malo záujem o získanie časti českého Tešínska a niektorých obcí severného Slovenska, čo sa mu nakoniec podarilo, v spolupráci s Nemeckom a Maďarskom pri zničení Česko-Slovenska, v roku 1938. 23. decembra 1920 bol vytvorený na území poľskej Oravy a Spiša Spišsko-oravský okres (''Powiat spisko-orawski'') v rámci krakovského vojvodstva. Sídlom okresu bolo mesto Nowy Targ (Nový Targ) ležiace mimo jeho územia. Expozitúry starostu boli pre Oravu v Jablonke a pre Spiš vo Vyšných Lapšoch. Na území okresu žilo takmer 24000 obyateľov, rozloha okresu bola {{km2|583}}. V roku 1924 sa územie okresu zmenšilo o obce Suchá Hora a Hladovka vrátené Česko-Slovensku. Spišsko-oravský okres bol zrušený 1. júla 1925 a včlenený do Novotarského okresu (''Powiat nowotarski''). [[Súbor:Jurgovdrev.png|thumb|left|Stodoly na jurgovských lúkach]] === 1938 – 1945 === V októbri 1938, v predvečer 2. svetovej vojny, Poľsko v dôsledku Mníchovskej dohody a Viedenskej arbitráže obsadilo severné časti Slovenska okolo Suchej Hory, Hladovky a Javoriny (vrátane samotných obcí), ako aj územie okolo Lesnice (vrátane samotnej obce) v Pieninách, kúpele Smerdžonka (dnes kúpele Červený Kláštor), ktorá bola Slovensku nakoniec ponechaná a časti obcí Čierne, Skalité a Svrčinovec na Kysuciach severne od železnice, malé zalesnené územie okolo obce Cigeľka, malý pás územia blízko Lupkowa východne od Medzilaboriec a tiež malé územia okolo hraníc pozdĺž rieky Poprad pri Medzibrodí, Sulíne (spolu s prameňom Sulínka a výbežkom Lopata) a Legnave a Dunajec pri Spišskej Starej Vsi, ktorý sa ocitol celý na území Poľska pričom hranica viedla medzi riekou a štátnou cestou do Červeného Kláštora (oficiálne získali tieto územia 1. decembra 1938, podpísaním delimitačných protokolov medzi ČSR a Poľskom v Zakopanom). Po vypuknutí 2. svetovej vojny Slovensko, spolu s Nemeckom a Sovietskym zväzom, napadlo Poľsko hoci úloha Slovenskej armády bola len symbolická. Výmenou za to získalo späť územia stratené roku 1938 a tiež územia stratené roku 1920. K opätovnému pripojeniu území oficiálne došlo 24. novembra 1939. V januári 1945 bolo toto územie oslobodené Červenou armádou. Obyvatelia celého Spiša a Oravy (vrátane území stratených v rokoch 1920 – 1924) vytvorili inštitúcie podobné inštitúciám vo zvyšnom Česko-Slovensku (samostatné Slovensko opäť prestalo existovať) a odolávali poľským úradom, ktoré sa snažili obsadiť tieto územia a obnoviť hranice spred roku [[1938]]. Československý prezident [[Edvard Beneš]] sa však rozhodol v rámci svojej koncepcie obnovy predmníchovských hraníc tento región znova vydať Poľsku (zmluva bola podpísaná 20. mája 1945) napriek výsledku plebiscitu konaného pod dohľadom sovietskej Červenej armády, v ktorom až 98% tamojších obyvateľov vyjadrilo túžbu zostať žiť v Česko-Slovensku. Proti tomuto rozhodnutiu protestovali u prezidenta mnohé delegácie, petície boli posielané do Prahy i do Varšavy, protestovali aj americkí Slováci a slovenský klérus. Územia však boli napokon [[anexia|anektované]] – 20. mája 1945 bola obnovená predvojnová hranica. [[Súbor:Jurgovdrkos.png|náhľad|Drevený kostol v Jurgove]] === Po 2. svetovej vojne === Poľskí vojaci obsadili severný Spiš a Oravu 17. mája 1945 a začali odtiaľ vyháňať slovenských úradníkov, klérus a učiteľov. Nasledovali prepady a perzekúcie voči slovenským obyvateľom anektovaných území. Rovnako sa tam objavili aj ozbrojené zrážky, pri ktorých niekoľko Slovákov bolo zabitých. Výsledkom perzekúcií bol útek asi 6 000 Slovákov (25% tamojšej populácie) z Oravy a Spiša. Slováci z „poľského“ Spiša sa usadili prevažne v Kežmarku, Svite a Poprade, zamagurských obciach a obciach po vyhnaných Nemcoch. Slováci z „poľskej“ Oravy sa usadili prevažne na južnom Slovensku a [[České Sliezsko|Sliezsku]] a [[Sudety (región)|Sudetoch]] v Česku. Až 10. marca 1947 (po zdĺhavých rokovaniach) bola medzi ČSR a Poľskom podpísaná dohoda zaručujúca základné práva Slovákom v Poľsku. Následne bolo otvorených 41 slovenských základných škôl a jedna stredná škola. Na začiatku 60-tych rokov však väčšina z nich bola zrušená. Od 1. januára 1999 je poľský Spiš rozdelený do troch gmin (obcí), z ktorých však len gmina Nižné Lapše leží len na územi poľského Spiša. V súčasnosti je v Poľsku 16 slovenských škôl, z toho 1 stredná. Počet etnických Slovákov v krajine sa odhaduje na 10 – 20 tisíc (vrátane poľ. Oravy), no pri poslednom poľskom sčítaní ľudu z roku 2002 sa k slovenskej národnosti prihlásilo iba 2000 ľudí. == Turistika == Medzi zaujímavosti regiónu patria drevené stodoly a drevený kostol v [[Jurgov]]e, kostoly vo Fridmane, Nedeci, Tribši, Lapšoch a Kacvíne, salaše v Spišských Pieninách, hrad [[Nedeca]] či priehrada [[Czorsztynské jazero]]. Územie je vhodné na cyklotúry, či pešie túry cez Spišské [[Pieniny]] s najvyšším vrchom Branisko ({{mnm|879|w}}). Nenáročné cyklotrasy vedú z Červeného Kláštora do Nedece a popri priehrade do Nového Targu alebo cez Jurgov opäť na Slovensko. Od 1. júla 1999 je otvorený cyklochodník medzi Kacvínom a Veľkou Frankovou na Slovensku. [[Súbor:Poland Niedzica - castle.jpg|náhľad|Nedecký hrad]] * Zaujímavá cyklotrasa vedie z Nedece cez Kacvín, Veľkú Frankovú, Spišské Hanušovce, Magurské Sedlo, Toporecké Sedlo, Haligovce, Červený Kláštor, Sromowce Niżne (hraničný priechod) a späť do Nedece. * Iná cyklotrasa vedie cez obce Łopuszna – Dębno – Fridman – Nedecký hrad – Kacvín – Nižné Lapše – Tribš – Przełom Białki – Łopuszna. Jej dĺžka je {{km|55|m}}, prevýšenie {{m|470|m}} a približný čas na jej zdolanie 3:45 h. * Najkrajšou cyklotrasou je však okruh okolo Czorsztynského jazera s jeho krásnymi a tichými zátokami. Medzi zaujímavosti regiónu patria sypárne v [[Kacvín]]e, ktoré nikde inde v Poľsku nenájdeme, či kaplnky taktiež v tejto dedine. Pre turistov príťažlivý je i splav Dunajca na pltiach, často doprevádzaný originálnou muzikou a spevom slovenských a poľských Goralov. V zime sú pre verejnosť prístupné lyžiarske vleky v Nedeci a Kacvini. == Pozri aj == * [http://www.lapszenizne.pl/ Gmina Nižné Lapše] (výlučne spišská) * [http://www.gmina.bukowinatatrzanska.pl/ Gmina Bukovina Tatrzańska] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080625074349/http://www.gmina.bukowinatatrzanska.pl/ |date=2008-06-25 }} * [http://www.gmina.nowy.targ.pl/ Gmina Nowy Targ] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050404105436/http://www.gmina.nowy.targ.pl/ |date=2005-04-04 }} * [http://www.kacwin.com/ Kacwin] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050412072608/http://kacwin.com/ |date=2005-04-12 }} * [http://www.jurgow.pl/ Jurgów] * [http://www.tsp.org.pl/ Spolok Slovákov v Poľsku] == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Geografia Poľska]] [[Kategória:Geografia Slovenska]] [[Kategória:Spiš]] stj7svlaw6nox4svcw521dox23nq3wk Wikipédia:Vylúčenie zodpovednosti 4 18680 8187819 6974765 2026-03-27T12:42:44Z ~2026-19079-82 290325 Nižný Slavkov 8187819 wikitext text/x-wiki {{Gen Disclaimer}} <div style="background:pink;text-align:center;font:bold 24px Tahoma,Verdana,sans-serif;border:solid 2px red;padding:10px;">Wikipédia neposkytuje žiadne záruky správnosti. Nižný Slavkov </div> [[Wikipédia]] je otvorená internetová [[encyklopédia]], tzn. zoskupenie dobrovoľníkov, ktorí vytvárajú databázu ľudského poznania. Jej princípy dovoľujú komukoľvek s pripojením k internetu a webovým prehliadačom meniť jej obsah. Preto je treba upozorniť, že nič, čo tu nájdete, nemuselo byť skontrolované a nemusí obsahovať úplné, presné ani spoľahlivé informácie. To neznamená, že vo Wikipédii nemôžete nájsť hodnotné a podrobné informácie, ale je treba si uvedomiť, že Wikipédia sa nemôže žiadnym spôsobom zaručiť za presnosť informácií, ktoré uvádza. Tieto informácie mohol zmeniť či poškodiť niekto, koho názory sa nezhodujú s aktuálnym stavom znalostí v danom obore. Snažíme sa vytvoriť metódy, ako vybrať a ponúknuť najspoľahlivejšie verzie článkov. Momentálne ponúkame túto možnosť pomocou zoznamu [[Wikipédia:Zoznam najlepších článkov|Najlepšie články]]. Avšak aj články tu uvedené mohli byť nevhodne zmenené tesne pred tým, ako si ich pozriete. <div style="background:pink;text-align:center;font:bold Tahoma,Verdana,sans-serif;border:solid 2px red;padding:10px;">Nikto z autorov, prispievateľov, sponzorov, správcov, ani ktokoľvek iný spojený s Wikipédiou nemôže byť zodpovedný za akékoľvek nepresné či zavádzajúce informácie uvedené na týchto stránkách či na stránkach z nich odkazovaných.</div> Pochopte prosím, že informácie tu ponúkané sú poskytované zdarma a neexistuje žiadna zmluva medzi vami a majiteľmi či používateľmi týchto stránok, vlastníkmi serverov, na ktorých Wikipédia beží, jednotlivými prispievateľmi, správcami, či akoukoľvek inou osobou spojenou s Wikipédiou. Uvedomte si prosím, že informácie tu uvedené môžu porušovať zákony krajiny, z ktorej si ich pozeráte. Wikipédia je proti porušovaniu zákonov, ale obsah Wikipédie je uložený na serveroch v štáte [[Florida]] v [[Spojené štáty|USA]], kde je právo na zverejňovanie informácií chránené Prvým dodatkom [[Ústava Spojených štátov|Ústavy Spojených štátov amerických]] a princípmi [[Všeobecná deklarácia ľudských práv|Všeobecnej deklarácie ľudských práv]]. Zákony Vašej krajiny nemusia poskytovať tak širokú ochranu slobody slova, takže Wikipédia nemôže zodpovedať za prípadné porušenie príslušných zákonov. <div style="background:pink;text-align:center;font:bold Tahoma,Verdana,sans-serif;border:solid 2px red;padding:10px;">Pokiaľ potrebujete správnu, presnú a kompletnú radu (napr. lekársku, právnu či finančnú), vyhľadajte skúseného odborníka.</div> Ďakujeme za Váš čas strávený prečítaním tejto stránky a prajeme Vám príjemné používanie Wikipédie. [[Kategória:Wikipédia:Vylúčenia zodpovednosti|{{PAGENAME}}]] 83r8158ma4wzgfquz38ymwaay8xt35w 8187820 8187819 2026-03-27T13:02:34Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-19079-82|~2026-19079-82]] ([[User_talk:~2026-19079-82|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Hasley 6619480 wikitext text/x-wiki {{Gen Disclaimer}} <div style="background:pink;text-align:center;font:bold 24px Tahoma,Verdana,sans-serif;border:solid 2px red;padding:10px;">Wikipédia neposkytuje žiadne záruky správnosti.</div> [[Wikipédia]] je otvorená internetová [[encyklopédia]], tzn. zoskupenie dobrovoľníkov, ktorí vytvárajú databázu ľudského poznania. Jej princípy dovoľujú komukoľvek s pripojením k internetu a webovým prehliadačom meniť jej obsah. Preto je treba upozorniť, že nič, čo tu nájdete, nemuselo byť skontrolované a nemusí obsahovať úplné, presné ani spoľahlivé informácie. To neznamená, že vo Wikipédii nemôžete nájsť hodnotné a podrobné informácie, ale je treba si uvedomiť, že Wikipédia sa nemôže žiadnym spôsobom zaručiť za presnosť informácií, ktoré uvádza. Tieto informácie mohol zmeniť či poškodiť niekto, koho názory sa nezhodujú s aktuálnym stavom znalostí v danom obore. Snažíme sa vytvoriť metódy, ako vybrať a ponúknuť najspoľahlivejšie verzie článkov. Momentálne ponúkame túto možnosť pomocou zoznamu [[Wikipédia:Zoznam najlepších článkov|Najlepšie články]]. Avšak aj články tu uvedené mohli byť nevhodne zmenené tesne pred tým, ako si ich pozriete. <div style="background:pink;text-align:center;font:bold Tahoma,Verdana,sans-serif;border:solid 2px red;padding:10px;">Nikto z autorov, prispievateľov, sponzorov, správcov, ani ktokoľvek iný spojený s Wikipédiou nemôže byť zodpovedný za akékoľvek nepresné či zavádzajúce informácie uvedené na týchto stránkách či na stránkach z nich odkazovaných.</div> Pochopte prosím, že informácie tu ponúkané sú poskytované zdarma a neexistuje žiadna zmluva medzi vami a majiteľmi či používateľmi týchto stránok, vlastníkmi serverov, na ktorých Wikipédia beží, jednotlivými prispievateľmi, správcami, či akoukoľvek inou osobou spojenou s Wikipédiou. Uvedomte si prosím, že informácie tu uvedené môžu porušovať zákony krajiny, z ktorej si ich pozeráte. Wikipédia je proti porušovaniu zákonov, ale obsah Wikipédie je uložený na serveroch v štáte [[Florida]] v [[Spojené štáty|USA]], kde je právo na zverejňovanie informácií chránené Prvým dodatkom [[Ústava Spojených štátov|Ústavy Spojených štátov amerických]] a princípmi [[Všeobecná deklarácia ľudských práv|Všeobecnej deklarácie ľudských práv]]. Zákony Vašej krajiny nemusia poskytovať tak širokú ochranu slobody slova, takže Wikipédia nemôže zodpovedať za prípadné porušenie príslušných zákonov. <div style="background:pink;text-align:center;font:bold Tahoma,Verdana,sans-serif;border:solid 2px red;padding:10px;">Pokiaľ potrebujete správnu, presnú a kompletnú radu (napr. lekársku, právnu či finančnú), vyhľadajte skúseného odborníka.</div> Ďakujeme za Váš čas strávený prečítaním tejto stránky a prajeme Vám príjemné používanie Wikipédie. [[Kategória:Wikipédia:Vylúčenia zodpovednosti|{{PAGENAME}}]] jlesz0yw6ck8pmomj52mc5ef7yaki6v Oľdza 0 25534 8187905 8187798 2026-03-27T15:40:39Z ~2026-18844-01 290214 8187905 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Oľdza | Iné názvy = | Obrázok = | Popis obrázku = | Znak = Obec logo.jpg | Vlajka = Oldza-dunajska streda-flag.svg | Kraj = Trnavský | Okres = Dunajská Streda | Región = Podunajsko | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.086111 | Zemepisná dĺžka = 17.420833 | Nadmorská výška = 123 | Prvá zmienka = 1239 | Starosta = Ildikó Gyurcsiová<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislá]] | PSČ = 930 39 | Kód = 501832 | EČV = DS | Predvoľba = +421-31 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = oldza.sk | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Oľdza''' ({{v jazyku|hun|''Olgya''}}) je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Dunajská Streda|Dunajská Streda]]. == Dejiny == Roku 1239 sa spomína obec ako ''Olgia'', roku [[1259]] ako ''Ouga''. V listine z roku [[1251]] sa spomínajú ''Iobagio castri de Ovga'', čiže poddaní obce ''Ovga'' (vyslovovalo sa zrejme podľa miestneho nárečia ako ''Óďa''). Podľa J. Stanislava môže ísť o názov odvodený z predpokladaného slovanského slova ''Oldza'', ale presvedčivé dôkazy neexistujú. Názov mohol byť odvodený aj od osobného mena. Usadlosť vznikla medzi 10. a 12. storočím v hraničnom pásme uhorského štátu. Pred rokom [[1851]] ju obývalo 297 rímskych katolíkov a 34 židov, všetci sa hlásili k maďarskej národnosti. V tých časoch sa o obci píše, že chotár je málo úrodný, lebo pôda je piesčitá a kamenistá, ale má bohaté pasienky, ktoré sú základom chovu dobytka. Zemepánom od nepamäti bola rodina Olgyayovcov, neskôr sa hrdila svojou kúriou v Oľdzi vdova po Lajosovi Udvarnokym. Podľa iného prameňa patrí roku 1251 bratislavskému hradu a spomína sa ako ''Ouga'' alebo ''Ougya'' a bratislavský podžupan Puer jej časť daroval istému majstrovi Böjtösovi. V [[14. storočí]] je spomínaný v listinách rodiny Olgyayovcov. V listine kráľa [[Matej Korvín|Mateja]] z 29. mája [[1488]] je spomínaná pod menom ''Ogya''. Neskôr boli jej vlastníkmi rodiny Udvarnokyovcov a Bacsákovcov. V prvej polovici [[19. storočia]] mali v chotári obce významné majetky Olgyayovci Karol, Žigmund a Vendelín Bacsák. Zaujímavé sú chotárne názvy ''Félnyárasd'', ''Longordócz'' a ''Macsola''. Na začiatku [[20. storočia]] obec tvorilo 48 domov s 248 rímsko-katolíckymi obyvateľmi, napospol maďarskej národnosti. Obec nemala kostol, poštu, telegraf ani železničnú stanicu. Tieto služby obyvateľom zabezpečovali susedné obce. Slovenský názov Oľdza bol zavedený v roku [[1948]]. V súčasnosti sa na rozsiahlom území vo veľkom stavajú rodinné domy, ktoré majú vplyv na nárast počtu obyvateľov (2018: 503 obyvateľov). V obci žije 41,68% maďarskej populácie, ktorá je na ústupe. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SODB2021 - Obyvatelia - Základné výsledky | url = https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-narodnosti/OK/SK0211/OB | vydavateľ = www.scitanie.sk | dátum prístupu = 2026-03-18}}</ref> === Národnostné zloženie === {{bar box |width = 300px|title = <small>Národnostné zloženie – Oľdza (2021)<ref name="SODB2021">[http://www.scitanie.sk Štatistický úrad SR]</ref></small>|titlebar = #ddd|bars = {{bar percent|[[Slováci]]|blue|55.6}} {{bar percent|[[Maďari]]|green|41.7}} {{bar percent|[[Rómovia]]|red|0.0}} {{bar percent|[[Rusíni]]|yellow|0.2}}}} == Hospodárstvo == V katastrálnom území obce sa nachádzajú významné zásoby štrkopieskov nadregionálneho významu na báze riečnych náplavov Dunaja a Malého Dunaja. V oblasti, kde leží obec Oľdza, sú lokalizované aj významné zdroje kvalitnej pitnej vody vo väčšej hĺbke (katastrálne územie obce patrí do Chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov). == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Obce okresu Dunajská Streda}} [[Kategória:Oľdza| ]] [[Kategória:Obce okresu Dunajská Streda]] byflfk3bqhgzw5za898wk557wd2xjn9 Plaveč (okres Stará Ľubovňa) 0 26120 8187906 8147643 2026-03-27T15:41:15Z ~2026-18844-01 290214 /* Dejiny */ 8187906 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Plaveč | Iné názvy = | Obrázok = Plavečský hrad4, Plaveč.jpg | Popis obrázku = Hrad Plaveč | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Plavec-stara lubovna-flag.svg | Kraj = Prešovský | Okres = Stará Ľubovňa | Región = Šariš | Časti = | Rieka = [[Poprad (rieka)|Poprad]] | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 49.257722 | Zemepisná dĺžka = 20.847383 | Nadmorská výška = 488 | Prvá zmienka = 1269 | Starosta = Peter Šlosár<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 065 44 | Kód = 526959 | EČV = SL | Predvoľba = +421-52 | Adresa = Obecný úrad Hviezdoslavova 101/4 065 44 Plaveč | E-mail = starosta@plavec.sk | Telefón = 052/4921783, 052/4284851 | Fax = 052/4921711 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.plavec.sk | Commons = Plaveč (Stará Ľubovňa District) | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Plaveč''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Stará Ľubovňa (okres)|okrese Stará Ľubovňa]]. == Symboly obce == Predpokladaný vznik prvého pečatidla obce môžeme datovať už do začiatku 14. storočia. Po dosiahnutí výsad zemepanského mestečka v 15. stor. Plaveč obecné pečatidlo už určite mal, aj keď sa nezachovalo. Na pečatidle zo 16. stor. je symbol sv. Margity, ktorá je zobrazená s mečom v pravej ruke a s drakom pod nohami. Ten istý symbol sa nachádza aj na pečatidle z 19.storočia z roku 1868. === Erb obce === Erb obce Plaveč má takúto podobu: v červenom štíte stojí na zlatom drakovi strieborná sv. Margita so zlatou korunou, ktorá v pravici drží strieborný meč, a v ľavici striebornú reťaz s uviazaným drakom. === Zástava obce === Zástavu obce Plaveč tvorí päť pozdĺžnych pruhov: červený, žltý, biely, žltý a červený. === Pečať obce === Pečať obce Plaveč je okrúhla, uprostred so symbolom obce Plaveč a kruhopisom OBEC PLAVEČ. == Dejiny == Najstaršia správa o obci je z roku [[1269]], keď kráľ [[Belo IV.]] dal rytierovi Bohumírovi [[dedina|dedinu]] [[Trstené]] v [[Liptov]]e za jeho dovtedajšie dediny Plaveč a [[Žehra|Žehru]]. Z nej vyplýva, že dedina jestvovala už pred 12. storočím, pri ktorej okolo roku [[1100]] [[uhorsko|uhorský]] kráľ [[Koloman (Uhorsko)|Koloman]] usadil vysunutú stráž [[Kumáni (západní Kypčakovia)|Plavcov (Polovcov)]] na ochranu hraníc Uhorska, od ktorých staršia [[dedina]] dostala nové pomenovanie Plaveč. Odvtedy až do 2. polovice [[13. storočia]] bola spolu so svojím okolím majetkom uhorskej koruny. Pred rokom [[1269]] bola na čas majetkom [[liptov]]ského šľachtica Bohumíra, neskôr patrila Detrikovmu synovi Arnoldovi zo Spiša, ktorému plavečské panstvo daroval kráľ [[Štefan V. (Uhorsko)|Štefan V.]] Hradné panstvo Plaveč zostalo vo vlastníctve Arnolda len do roku [[1294]], keď ho výmenou za majetok [[Švábovce]] na [[Spiš (región)|Spiši]] získal kráľ [[Ondrej III.]] Roku [[1317]] kráľ [[Karol Róbert]] plavečské panstvo daroval [[Filip I. Drugeth|Filipovi Drugetovi]]. Po smrti Filipa Drugeta, ktorý nemal potomkov, Karol Róbert roku [[1327]] dal jeho majetky Filipovmu synovcovi [[Viliam Drugeth|Viliamovi]]. V 2. pol. [[14. storočia]] bolo panstvo opäť kráľovským majetkom. Koncom 14. alebo začiatkom [[15. storočia]] sa vlastníkmi panstva stali šľachtici [[Bubekovci]], ktorí okolo roku [[1427]] boli už trvalými vlastníkmi majetkov plavečského panstva. Roku [[1449]] sa [[Plaveč (hrad)|hradu]] zmocnilo bratrícke vojsko a stal sa sídlom vodcu bratríkov [[Peter Aksamit|Petra Aksamita]], ktorý ho roku [[1455]] dostal do zálohu. Koncom 15. a začiatkom [[16. storočia]] vlastníkmi panstva boli [[Zápoľskovci]], ktorí ho roku [[1505]] predali šľachticovi [[Michal Horvátv|Michalovi Horvátovi]] z [[Lomnica|Lomnice]]. Plavečských Plavcov, ktorí tu vykonávali vojensko-strážnu službu od začiatku 13. storočia, uhorskí králi postupne premiestnili, prípadne tu usadili nových strážcov. Časť z nich postupne upadla medzi poddaných alebo za zvláštne zásluhy ich králi povýšili na zemepánov. V 2. polovici 13. storočia tu žili len poddanské domácnosti. Pravdepodobne zač. 14. storočia sa v Plavči usadilo nové obyvateľstvo podľa [[zákupné právo|zákupného práva]]. V 14. storočí tu jestvovalo [[šoltýs]]tvo, ktoré neskôr zaniklo. V 16. storočí pôsobil už volený [[richtár]]. V 1. polovici 14. storočia jestvoval plavečský [[dištrikt]], do ktorého patrili okolité [[farnosť|farnosti]]. Plavečská [[farnosť]] jestvovala aj v 15. a 16. storočí. Cez Plaveč viedla krajinská cesta tiahnuca z údolia [[Torysa (rieka)|Torysy]] do údolia [[Poprad (rieka)|Popradu]]. V 13. alebo začiatkom 14. storočia na tejto ceste zaviedli zemepáni vyberanie mýta pod hradom. Mýtnica a vyberanie mýta sa udržalo aj v 15. a 16. storočí. Z iniciatívy zemepánov sa v Plavči v 14. alebo 15. storočí zaužívalo konanie [[trh]]u. Od konca 15. storočia sa vyvíja ako poddanské mesto. Mestský vývoj posilnili aj tri jarmoky, ktoré sa mohli konať od roku [[1505]], keď mesto dostalo trhové právo. Roku [[1427]] roľnícke domácnosti zdanili od 76 [[porta (daňová jednotka)|port]], takže Plaveč patril k stredne veľkým mestám. Bol jediným mestom na plavečskom panstve. Roku [[1600]] bolo v sídlisku 44 domov, mýtnica, mlyn, kostol, fara, škola a 2 kúrie šľachticov Horvátovcov. Roku [[1456]] a [[1631]] sa poddaní hradu vzbúrili proti poddanským ťarchám. V [[18. storočí]] boli zemepánmi Horvátovci, v [[19. storočí]] tu mali majetky Salamonovci. Roku [[1756]] mestečko vyhorelo. V roku [[1787]] malo 64 a roku [[1828]] 130 domov. Začiatkom [[20. storočia]] tu založili závod na výrobu syrov a otvorili kameňolom. Po roku [[1918]] obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. [[obec (slovenská správna jednotka)|Obec]] bola oslobodená 23. 1. [[1945]]. Počas bojov zhorelo v obci 41 domov, 145 stodôl a 81 maštalí. Vo voľbách [[1946]] zvíťazila [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratická strana]], zo 673 hlasov získala 435, [[KSS]] 215, [[Strana práce (1946)|Strana práce]] 17 a [[Strana slobody]] 2 hlasy. Povodeň r. [[1948]] spôsobila veľké hospodárske škody. ŠM, založený r. [[1962]], bol pod správou ŠM [[Lipany]] do r. [[1969]], od [[1970]] do [[1975]] bol pod správou ŠM [[Stará Ľubovňa]], od [[1975]] [[JRD]] Rozvoj. Po oslobodení obec zaznamenala hospodársky a kultúrny rozvoj. Po r. [[1945]] bola v obci zavedená elektrická sieť ([[1957]]), miestny [[rozhlas]], verejné osvetlenie, vodovod ([[1990]]), postavená základná škola ([[1958]]), kultúrny dom a budova MNV ([[1967]]), most cez rieku Poprad ([[1973]]), budova Jednoty SD ([[1981]]), reštaurácia ([[1983]]), stredisko služieb ([[1984]]), požiarna zbrojnica ([[1985]]), športový štadión ([[1988]]), nové rodinné domy, objekty [[JRD]]. Uvedením železničnej trate [[Železničná trať Poprad-Tatry – Plaveč|Podolínec – Plaveč]] do prevádzky v r. [[1966]] obec získala železničné spojenie. == Obyvateľstvo == === Dlhodobý vývoj počtu obyvateľov === {| class=wikitable ! Rok ! Počet obyvateľov ! Muži ! Ženy |- | 1900 | 1332 | –  | - |- | 1970 | 1733 | 888 | 885 |- | 1980 | 1820 | 917 | 903 |- | 1991 | 1766 | 896 | 870 |- | 1995 | 1839 | 914 | 925 |- | 2000 | 1829 | 915 | 914 |- | 2005 | 1851 | 935 | 916 |- | 2010 | 1892 | 948 | 944 |} === Veková štruktúra obyvateľstva === {| class=wikitable ! Rok | 1970 | 1980 | 1990 | 1995 | 2000 | 2005 |- ! Predproduktívni | 651 | 543 | 494 | 454 | 550 | 364 |- ! Produktívni | 915 | 1046 | 1000 | 1087 | 1044 | 1182 |- ! Poproduktívni | 207 | 231 | 272 | 298 | 235 | 305 |} === Pohyb obyvateľstva === {| class=wikitable ! Rok | 1970 | 1980 | 1990 | 1995 | 2000 | 2005 |- ! Narodení | 39 | 42 | 27 | 26 | 17 | 23 |- ! Zomrelí | 10 | 17 | 11 | 14 | 21 | 20 |- ! Prisťahovaní | 38 | 23 | 30 | 35 | 21 | 7 |- ! Vysťahovaní | 45 | 47 | 44 | 16 | 22 | 20 |- ! Prírastok | 22 | 1 | 2 | 31 | –  | –  |- ! Úbytok | –  | –  | –  | –  | -5 | -10 |} === Vývoj bytového a domového fondu === {| class=wikitable ! Rok | 1970 | 1980 | 1990 | 1995 | 2000 | 2005 |- ! Domy | 308 | 354 | 377 | 393 | 446 | 461 |- ! Byty | 331 | 389 | 423 | 453 | 497 | 517 |} === Stav obyvateľstva podľa národnosti /sčítanie z roku 2001/ === {| class=wikitable ! Slovenská | 99,49 % |- ! Maďarská | 0 % |- ! Rómska | 0 % |- ! Rusínska | 0,11 % |- ! Ukrajinská | 0,11 % |- ! Česká | 0,22 % |- ! Poľská | 0,07 % |} === Bývajúce obyvateľstvo podľa náboženského vyznania === {| class=wikitable ! [[Rímskokatolícka cirkev|Rímskokatolícke]] | 94,60 % |- ! [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania|Evanjelické]] | 0,05 % |- ! [[Gréckokatolícka cirkev|Gréckokatolícke]] | 4,75 % |- ! [[Pravoslávna cirkev|Pravoslávne]] | 0,05 % |- ! Bez vyznania | 0,55 % |} == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Plaveč (hrad)|Hrad Plaveč]], zrúcanina stredovekého hradu, sídla panstva, ktorý bol založený v druhej polovici [[13. storočia]] ako pohraničná pevnosť na ceste smerom do Poľska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=23700 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Prvá písomná zmienka o hrade je v listine [[Ondrej III.|Ondreja III.]] z roku [[1294]], v ktorej sa uvádza, že staviteľom už kamenného hradu bol šľachtic Arnold, syn Ditricha zo [[Spišská župa (Uhorsko)|Spiša]]. V roku [[1317]] ho [[Karol I. Róbert]] daroval [[Drugetovci|Drugetovcom]], ktorým patril do roku [[1366]], keď vymreli. Následne patril [[Bubekovci|Bubekovcom]]. V druhej polovici [[15. storočia]] počas husitských bojov sa hradu zmocnili bratríci na čele s Petrom Aksamitom, až do jeho smrti v roku [[1458]]. Následne patril Zápoľským a od roku [[1505]] Horvátovcom, ktorí si podľa panstva odvádzali meno Horvát-Paločai (Plavečský). Tí hrad prestavali v období [[renesancia|renesancie]] a [[barok]]a na pohodlné šľachtické sídlo. Vďaka tomu bol hrad ušetrený rozkazu [[Karol VI.|Karola VI.]] z roku [[1715]], ktorý nariaďoval búranie hradov. Po roku [[1830]] Paločaiovci hrad opustili a v roku [[1856]] vyhorel. Rok nato vymrel aj samotný rod Paločai.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Plaveč | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/plavec | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> V 90. rokoch [[20. storočia]] sa zrútil rozsiahly úsek exteriérového múru paláca. Od roku [[2014]] prebieha obnova hradu a archeologické výskumy v jeho areáli. Zo značne rozrušenej štruktúry hradu sa dodnes dochovala najmä juhozápadná časť múru s trojpodlažnou kruhovou baštou a základy náprotivnej juhovýchodnej bašty. Každoročne sa na hrade konajú aj hradné slávnosti pod názvom Deň hradu Plaveč. V roku 2023 budú 1. septembra 2023. <gallery> Súbor:Plavečský hrad, Plaveč.jpg|Hrad Plaveč Súbor:Plavečský hrad2, Plaveč.jpg Súbor:Palocsacivertanlegi2.jpg|Letecké zábery hradu pred obnovou Súbor:Palocsacivertanlegi1.jpg Súbor:Hrad Plavec 01.JPG|Juhozápadná bašta </gallery> * [[Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike|Rímskokatolícky]] kostol [[Margaréta z Antiochie|sv. Margity]], jednoloďová pôvodne [[stredovek]]á stavba s pravouhlým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z 13. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=17613 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Okolo roku [[1330]] v ňom pôsobil farár Gregor, ktorému pred rokom [[1330]] [[jáger]]ský biskup Čanadín zhabal desiatok od miestnych farníkov. Kostol bol [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelický]] v rokoch [[1614]]-[[1660]]. Úpravami stavba prešla v období renesancie, keď bola doplnená o bočnú [[kaplnka|kaplnku]] a baroka v roku [[1711]], keď bola doplnená o kaplnku sv. Kríža a [[1773]] o kaplnku sv. Trojice. [[Neogotika|Neogotickými]] úpravami prešla v roku [[1892]] a rokoch [[1901]]-[[1903]]. V interiéri sa nachádza barokový [[oltár]] sv. [[Margaréta z Antiochie|Margity Antiochijskej]] z roku [[1730]]. Reliéf svätice má centrálnu polohu, lemovaný je hlavami anjelov, po stranách sú sochy [[Svätý Peter|sv. Petra]], [[Svätá Barbora|sv. Barbory]], [[Svätá Katarína Alexandrijská|sv. Kataríny]] a [[Pavol z Tarsu|apoštola Pavla]]. Ďalej sa tu nachádzajú dva bočné oltáre, ranobarokový panny Márie zo začiatku [[18. storočia]], po stranách so sochami [[Svätý Jozef|sv. Jozefa]] a [[Mikuláš z Myry|Mikuláša]], v nadstavci obraz [[Ján Nepomucký|sv. Jána Nepomuckého]] so sochami sv. Kataríny a Barbory. Druhý bočný oltár je tiež ranobarokový, sv. Jozefa zo začiatku 18. storočia, po stranách sochy [[Svätý Juraj|sv. Juraja]] a Martina, v nadstavci obraz sv. Jozefa so sochami sv. Pavla a Martina biskupa. Z tohto kostola pochádza [[gotika|neskorogotická]] socha Madony a tri maľované oltárne tabule zobrazujúce sv. Katarínu, sv. Barboru a sv. Agnesu zo začiatku [[16. storočia]], ktoré sú súčasťou zbierok v Šarišského múzea v [[Bardejov]]e.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pamiatky obce | url = https://plavec.sk/obec/pamiatky-obce/kostol-sv-margity-rimskokatolicky | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-02-22 | vydavateľ = Oficiálne stránky obce Plaveč | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kostola sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami a opornými piliermi. Veža je členená mohutnými opornými piliermi a ukončená trojuholníkovými štítmi a ihlancovou helmicou. V spodnej časti veže je [[portál]] riešený ako [[edikula]] s [[pilaster|pilastrami]] a trojuholníkovým štítom s [[tympanón]]om. <gallery> Súbor:Plavec13Slovakia1.JPG|Kostol sv. Margity Súbor:Kostol sv. Margity2, Plaveč.jpg Súbor:Kostol sv. Margity, Plaveč.jpg </gallery> == Osobnosti obce == === Rodáci === * [[Vincent Tomek]] (* [[1892]] - † [[1986]]), [[rímskokatolícky kňaz]] a rehoľník – piarista a generálny predstavený piaristov. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Obce okresu Stará Ľubovňa}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Plaveč (okres Stará Ľubovňa)| ]] [[Kategória:Obce okresu Stará Ľubovňa]] [[Kategória:Obce vypálené počas druhej svetovej vojny na Slovensku]] jmfd873fzifxlkfj5woh15mrct27ybk Radoma 0 26366 8187909 8148651 2026-03-27T15:43:38Z ~2026-18844-01 290214 8187909 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Radoma | Iné názvy = | Obrázok = Radoma.jpg | Popis obrázku = | Znak = Erb obce Radoma.jpg | Vlajka = Radoma-svidnik-flag.svg | Kraj = Prešovský | Okres = Svidník | Región = Šariš | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 49.2003 | Zemepisná dĺžka = 21.5655 | Nadmorská výška = 220 | Prvá zmienka = [[1274]] | Starosta = Daniela Zelonkayová<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] | PSČ = 090 42 (pošta [[Okrúhle]]) | Kód = 527751 | EČV = SK | Predvoľba = +421-54 | Adresa = Obecný úrad<BR>Radoma 45<BR>090 42 Okrúhle | E-mail = | Telefón = +421 54 788 10 57 | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.obecradoma.sk | Commons = Radoma | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Radoma''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Svidník (okres)|okrese Svidník]]. == Polohopis == Obec Radoma sa nachádza v [[Nízke Beskydy|Nízkych Beskydách]], v [[Ondavská vrchovina|Ondavskej vrchovine]], v strednej časti údolia [[Radomka (slovenská rieka)|Radomky]], severovýchodného prítoku rieky [[Topľa]]. V extraviláne obce, za hranicami vlastnej zástavby sa nachádza mokraď [[Radomská slatina]] o ploche 9 980 m². == Symboly obce == === Erb === [[File:Erb obce Radoma.jpg|thumb|left|upright |Informačná tabuľa na vstupe do obce]] V modrom štíte na zvlnenej zelenej pažiti vyrastajú štyri zlaté klasy. Naľavo od nich je stojaci striebroodetý muž v čiernom klobúku a krpcoch. Ľavicou sa opiera o striebornú palicu. Nad zlatými klasmi je obrátený strieborný polmesiac. To všetko je prevýšené striebornými hviezdami v horných rokoch štítu. Znamením erbu je poľnohospodársky a zamestnanecký motív podľa odtlačku pečatidla zo začiatku 19. storočia na písomnosti z roku 1854. Erb je zapísaný v Heraldickom registri SR pod číslom HR: R-53/1997. Autormi erbu sú Jozef Petrovič a Mikuláš Lovacký. === Vlajka === Vlajka obce pozostáva z štyroch pozdĺžnych pruhov vo farbách modrej (2/8), zelenej (2/8), žltej (2/8) a bielej (2/8). Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zastrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu. == Dejiny == V roku 1274 kráľ [[Ladislav IV.]] daroval radomský majetok bratom Itemerovi Uzovi a Štefanovi z rodu Tekule. Pri tej príležitosti vznikla listina, v ktorej je darovaný majetok charakterizovaný ako roľnícky obrábaný, ale aj miesto častých lovov. Z toho je zrejmé, že na darovanom majetku jestvovalo radomské sídlisko pred rokom 1274. Napokon v listine z roku [[1277]] je Radoma jednoznačne uvedená ako dedina. V písomnostiach z 13.-[[16. storočia]] sa vyskytuje len pod názvom Radoma a v jeho pravopisných obmenách. Pozoruhodné je, že nemá maďarský variant. Pravdepodobne pre ľahkú výslovnosť v maďarčine, ale aj pre nejasný obsah už aj vtedajším Slovákom. Treba upozorniť, že v [[14. storočí]] sa názov Radoma vzťahoval aj na panstvo, ku ktorému patrili majetky a dediny v strednej a hornej časti doliny Radomky. Starobylý názov a rozvinutosť dediny v [[13. storočí]] vedú k názoru, že Radoma je najstaršou dedinou v doline Radomky a patrí k najstarším v okolí a severnom Šariši vôbec. Jestvovala nepochybne pred 11. storočím. Východne od Radomy bolo hradisko, po ktorom zostal názov, dnes už patriaci k osade Hradisko. Tamojšie hradisko nepochybne vybudovali obyvatelia Radomy, ktorým slúžilo pred 11.{{--}}12. storočím. Podľa obsahu uvedenej listiny Radoma do roku 1274 patrila uhorským kráľom a od roku 1274 zemanom Tekulovcom. Avšak listina kráľa Ladislava IV. informuje v tom zmysle, že Radomu a iné dediny v severnom Šariši udajne už kráľ [[Štefan V.]] (1270-1272) daroval Ottovi z Biebersteinu, a kráľ Ladislav IV. tie dediny, teda aj Radomu, Ottovi v roku 1277 znova daroval. Obsah listiny sa však prieči zistiteľným skutočnostiam a ustanovenie o darovaní majetkov v roku 1277 sa neuskutočnilo. Radoma od roku 1274 patrila Tekulovcom. Synovia Itemera v roku 1298 predali svoju časť radomského majetku šľachticovi Sinkovi, synovi Tomáša, vlastníkovi panstva Šebeš, ale radomské panstvo aj v prvej polovici 14. storočia patrilo Tekulovcom. V 40-tych rokoch časť radomských majetkov patrila šľachticovi Zonkovi, ktorú kráľ Ľudovít v roku [[1352]] daroval Petrovi Cudarovi. Cudarovci neskôr získali alebo zabrali tekulovský časť a pripojili ju k panstvu Makovica. V 20-rokoch 15. storočia časť Radomy patrila šľachticovi z Drienova. V druhej polovici 15. a v 16. storočí celá Radoma bola majetkovou súčasťou panstva Makovica. Patrila k slovenským dedinám panstva. Radomské sedliacke domácnosti okrem richtárovej v roku [[1472]] zdanili od 80 [[porta (daňová jednotka)|port]], takže Radoma bola najväčšou dedinou v okolí. Neskôr sa časť sedliakov odsťahovala, ale najviac ich zutekalo, prípadne zahynulo počas vpádov poľského vojska v rokoch [[1471]]-1472 a [[1491]]-[[1492]]. Po nich v roku 1492 zostali v Radome len dve sedliacke domácnosti, lebo 30 nedávno dedinu opustilo. V dedine bol aj mlyn. Cudarovci, aby podporili obnovenie dediny poskytli pravdepodobne usadlíkom [[zákupné právo|zákupné práva]]. V 16. storočí tu už žila domácnosť [[šoltýs]]a. Sedliacke domácnosti v rokoch [[1548]], [[1567]] a [[1588]] zdanili od 2,5, 3, resp. 4 a ¾ porty, pričom v roku [[1567]] štyri domácnosti hospodárili na polovičných a štyri na štvrtinových usadlostiach. V uvedených rokoch tu boli 4, 8 a žiadna želiarska domácnosť. V roku [[1600]] sídlisko pozostávalo z 23 obývaných poddanských domov, domu šoltýsa, prípadne aj mlyna. V 16. storočí v Radome postupne pribúdalo sedliackych domácností a domov, takže koncom 16. storočia bola stredne veľkou dedinou. Mala takmer výlučne poddanské obyvateľstvo. V [[17. storočí]] patrila Rákociovcom, v [[19. storočí]] Sirmaiovcom a iným. Roku [[1787]] mala 45 domov a 413 obyvateľov, [[1828]] 56 domov a 429 obyvateľov. Obyvatelia Radomy sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka a pracovali v lesoch. V rokoch [[1850]]-[[1880]] sa mnohí vysťahovali. Obec si zachovala poľnohospodársky ráz aj po [[1918]]. [[JRD]] bolo v obci založené v roku 1959. Časť obyvateľstva pracuje v priemyselných závodoch v Giraltoviach, Svidníku a Košiciach. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * Súbor piatich [[Pravek|pravekých]] mohýl, archeologická lokalita z obdobia [[eneolit]]u. Nachádzajú sa na južnom svahu vrchu Stavenec. Lokality nie sú prezentované.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=18076 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> * [[Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike|Rímskokatolícky]] kostol [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie Ružencovej]], jednoloďová [[klasicizmus|klasicistická]] stavba so segmentovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov [[1792]]-[[1797]]. Úpravami prešiel v roku [[1874]], keď boli vybudované oporné piliere pri stenách lode. Interiér je zaklenutý pruskými [[klenba]]mi. Nachádza sa tu hodnotný ambitový [[oltár]] z obdobia prechodu [[rokoko|rokoka]] do klasicizmu s obrazom Ružencovej Panny Márie. Bočný oltár [[Svätá Anna|sv. Anny]] z konca [[18. storočia]] vykazuje rovnaké štýlové znaky. Fasády kostola sú hladké so segmentovo ukončenými oknami a opornými piliermi. Veža vyrastá zo štítového priečelia vo forme [[rizalit]]u, je členená [[pilaster|pilastrami]] a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a barokovou helmicou s laternou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Radoma - Kostol Panny Márie Ružencovej | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/radoma-kostol-ruzencovej-panny-marie | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> * [[Ľudová architektúra na Slovensku|Ľudový]] zrubový dom, jednopodlažná päťpriestorová stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku [[1931]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=18104 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty== {{Projekt|commonscat=Radoma}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Obce okresu Svidník}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Radoma| ]] [[Kategória:Obce okresu Svidník]] a3csk1wilhgnxngijnr7cg4pygcc1x6 Bitka pri Maratóne 0 26509 8187939 8165754 2026-03-27T16:17:42Z Luppus 39967 wikilinka 8187939 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt= Bitka pri Maratóne |súčasť= [[Grécko-perzské vojny|Grécko-perzských vojen]] |obrázok= Battle of Marathon Greek Double Envelopment.png |text k obr= grécky útok a obchvat po krídlach |dátum= [[12. september]] [[490 pred Kr.]] |miesto= [[Maratón (mesto)|Maratón]], [[Grécko]] |casus= |územie= |výsledok= presvedčivé víťazstvo Atén |protivník1= [[Atény]] |protivník2= [[Staroperzská ríša]] |velitel1= [[Miltiades]], [[Kallimachos (polemarchos)|Kallimachos]]† |velitel2= [[Dareios I.]], [[Artafernes (satrapa Sárd)|Artafernes]] |sila1=okolo 10&nbsp;000 |sila2=nie viac ako 20&nbsp;000 (26&nbsp;000 podľa Herodota) |straty1=192 zabitých |straty2=okolo 6 400 zabitých |straty3= |poznámky= [[Zoznam bitiek pred rokom 601]] }} {{Campaignbox Grécko-perzské vojny}} '''Bitka pri Maratóne''' ([[12. september]] [[490 pred Kr.]]) bola vyvrcholením prvého veľkého pokusu [[Dareios I.|Dareia I.]] o pripojenie [[Staroveké Grécko|Grécka]] k [[Staroperzská ríša|Perzskej ríši]] a zabezpečenie najzraniteľnejšej časti západnej hranice svojho impéria. O priebehu a výsledku tejto bitky máme najviac informácií od [[Herodotos|Herodota]]. Skončila zdrvujúcou porážku Peržanov a ukončila tak prvú fázu [[grécko-perzské vojny|grécko-perzských vojen]]. Beh posla so správou o víťazstve z Maratónu do Atén sa stal inšpiráciou pre tzv. [[maratónsky beh]], ktorý sa prvýkrát ako športová disciplína konal na prvých [[Olympijské hry (moderné)|novodobých Olympijských hrách]] v roku [[1896]]. ==Historické pozadie== [[Obrázok:Miltiades.jpg|thumb|[[Miltiades]], vodca aténsko-platajskej armády]] Hippias, aténsky [[Tyrania (Grécko)|tyran]], bol v roku [[510 pred Kr.]] vyhnaný vlastným ľudom a s pomocou [[Kleomenes I.|Kleomena I.]], kráľa [[Sparta (starovek)|Sparty]].<ref>Herodotos V, 65</ref> Utiekol k dvoru kráľa Dareia, kde hľadal pomoc.<ref>Herodotos V, 96</ref> Po potlačení [[Iónske povstanie|iónskeho povstania]] ([[499 pred Kr.|499]] – [[494 pred Kr.]]), ktoré bolo podporované [[Atény|Aténami]] a [[Eretria|Eretriou]], bol Dareios rozhodnutý podrobiť si Grékov a potrestať ich za ich podiel na povstaní. Dareios najskôr vyslal v roku [[492 pred Kr.]] vojvodcu [[Mardonios|Mardonia]] po súši do Európy, aby posilnil nadvládu Perzie v [[Trácia (historické územie)|Trácii]] a [[Macedónia (historické územie)|Macedónii]]. Armáda obsadila Tráciu a prinútila [[Alexander I. Macedónsky|Alexandra I. Macedónskeho]] znovu prenechať svoje kráľovstvo Perzii. Pri pokuse pokračovať ďalej do Grécka však Peržanov zastihla pri [[Athos (polostrov)|Athose]] ničivá búrka, a pozostatky ich armády boli nútené sa s ťažkými stratami vrátiť do Ázie.<ref>Herodotos VI, 43</ref> Na spiatočnej ceste utrpeli ďalšie straty, brániac sa opakovaným útokom tráckych kmeňov.<ref>Herodotos 43 – 45</ref> Dareios sa dopočul, pravdepodobne prostredníctvom Hippiasa, že [[Alkmaiónovci]], vplyvná aténska rodina, stoja v opozícii proti [[Miltiades|Miltiadovi]] a sú pripravení Hippiasovi pomôcť. Boli ochotní vyhovieť požiadavkám Perzie výmenou za ich vylúčenie zo zodpovednosti za iónske povstanie a politickú nadvládu v Aténach.<ref>Herodotos VI, 121 – 124</ref> Dareios chcel túto príležitosť na ovládnutie Atén využiť – [[Sparta (starovek)|Spartu]] by to dostalo do izolácie a zvyšok Grécka by mu padol potom ľahko do rúk. Aby sa Aténčania vzbúrili, boli potrebné dve veci: obyvateľstvo muselo byť k vzbure dostatočne podnietené a Aténska armáda musela byť mimo mesta. Dareios sa preto v roku [[490 pred Kr.]] rozhodol vyslať čisto námornú vojenskú výpravu, ktorej velili [[Médovia|médsky]] admirál [[Datis]] a syn [[satrapia|satrap]]u [[Sardy|Sárd]] [[Artafernes (satrapa Sárd)|Artafernes]] (Mardonius bol v predchádzajúcom ťažení zranený a stratil Dareiovu dôveru). Jej cieľom bolo podrobiť si [[Kyklady]] – ostrovy v centrálnom [[Egejské more|Egejskom mori]] (menovite [[Naxos (ostrov)|Naxos]], ktorého odpor voči perzskému útoku v roku [[499 pred Kr.]] viedol k iónskemu povstaniu) – a potrestať [[Eretria|Eretriu]] a [[Atény]] za ich pomoc tejto vzbure proti perzskej nadvláde.<ref>Herodotos VI, 94</ref> Eretria bola obkľúčená a padla; potom flotila zakotvila v Maratónskej zátoke. ==Bitka== ===Vojenská sila=== [[Obrázok:Greek Phalanx.jpg|right|thumb|330px|Moderná kresba [[falanga (šík)|falangy]]. V skutočnosti [[hoplita|hopliti]] neboli celkom rovnako vystrojení. Zbrane mali podobné, ale každý vojak mal vlastné brnenie a sám si ho mohol vyzdobiť.]] Perzské loďstvo malo podľa Herodota 600 [[triéra|triér]]<ref>Herodotos VI, 95</ref>, podľa Cornelia Nepa ich bolo len 500<ref name="Miltiades IV">Miltiades IV</ref>. Počet transportných lodí nie je známy, ale pre porovnanie 1207 lodí pri [[Xerxes I.|Xerxovej]] invázii v roku [[480 pred Kr.]] sprevádzalo podľa Herodota 3 000 lodí transportných.<ref>Herodotos VII, 97</ref> Niektorí súčasní historici považujú Herodotov počet za celkový, odhadujúc silu Peržanov na 300 triér a 300 transportných lodí.[http://www.iranchamber.com/history/articles/persian_wars4.php] Ale pred desiatimi rokmi neuspelo 200 triér pri pokuse o podmanenie ostrova [[Naxos (ostrov)|Naxos]].<ref>Herodotos V, 31</ref> Preto sa všeobecne nepovažuje 300 triér za dostatočný počet na splnenie všetkých stanovených cieľov. Počet vojakov jednej ani druhej armády Herodotos neuvádza. O sile Peržanov sa len v krátkosti zmieňuje; že to bola "veľká a dobre organizovaná pechota"<ref>Herodotos, Kniha VI, odsek 94</ref>. [[Simónides z Keu|Simónides]], iný takmer súčasník bitky, píše, že vojenská výprava mala 200 000 členov. Autori z neskoršieho obdobia uvádzajú: [[Cornelius Nepos]] – 200 000 členov pechoty a 10 000 jazdcov<ref name="Miltiades IV"/>; [[Ploutarchos (spisovateľ)|Plutarchos]] a [[Pausanias (geograf)|Pausanias]] nezávisle – 300 000; [[Menexenos (Platón)|Platón]] – 500 000<ref>Plato Menexenus, 240A</ref>; [[Lysias z Atén|Lysias]] – 500 000<ref>Funeral Oration, 21</ref>; [[Marcus Iunianus Justinus|Justinus]] – 600 000<ref>Justinus II, 9</ref>. Ako poznamenáva Kampouris,<ref name="K">Η Μάχη του Μαραθώνα, το λυκαυγές της κλασσικής Ελλάδος = Bitka pri Maratóne, súmrak klasického Grécka, Πόλεμος και ιστορία = War and History magazine, číslo 26, 1/2000, Communications editions, Atény</ref> ak bolo 600 lodí vojnových a nie transportných, potom s 30 vojakmi v každej lodi (typický počet pre perzské lode po [[bitka pri Ladé|bitke pri Ladé]]; toľko ich bolo aj počas Xerxeovej invázie) by celkový počet dosiahol cca 18 000 vojakov. Ak loďstvo malo transportné lode, tie viezli minimálne perzské jazdectvo. Kým Herodotos tvrdí, že jazdci boli transportovaní na triérach, perzské loďstvo na to malo osobitne určené lode a podľa [[Eforos z Kýmy|Efora]], len o 10 rokov neskôr sprevádzalo Xerxa 800 transportných lodí. Odhady pre jazdectvo sa väčšinou pohybujú v rozmedzí 1 000 – 3 000<ref name="IEE">Ιστορία του Ελληνικού Έθνους = História Gréckeho národa, diel Β', Atény 1971</ref>. Bitka sa odohrala pri pobreží na úzkej planine pri [[Maratón (mesto)|Maratóne]]. Stretli sa v nej invázne sily Peržanov (20 000 – 30 000 mužov) s armádou [[Atény|Atén]] posilnenou asi o 1 000 platajských (celkovo 10 000 – 11 000 mužov). Veliteľom gréckych vojsk bol [[Kallimachos (polemarch)|Kallimachos]], plán bitky vypracoval [[Miltiades]]. ===Priebeh bitky=== Gréci, lepšie vyzbrojení (čo sa týka zbraní aj brnenia), začali bitku prudkým útokom. Vzdialenosť medzi oboma vojskami prekonali behom, aby dali čo najmenej času perzským [[Lukostreľba|lukostrelcom]] a zároveň zvýšili svoju údernú silu. V súlade s plánom pritom posilnili svoj útvar po krídlach [[Falanga (šík)|šík]]u. Výsledok bol pre Peržanov tragický. Ich lukostrelci a [[elitná jednotka|elitné jednotky]] síce zastavili a následne zatlačili stred gréckej formácie, no krídla sa pod gréckym náporom rozpadli. Keď si Peržania uvedomili, že sú obkľúčení, dali sa na útek, no tie najlepšie jednotky, úspešne bojujúce v strede bojiska, už uniknúť nedokázali a boli zmasakrované. Peržania unikli na lode a pokúsili sa obsadiť [[Atény]], no aténska armáda sa stihla vrátiť domov včas. Straty počas bitky sa odhadujú na približne 200 Grékov a 6 000 – 7 000 Peržanov. ==Maratónsky beh== {{Hlavný článok|Maratónsky beh}} Výsledok tejto bitky bežal oznámiť z Maratónu do Atén grécky vojak [[Feidipides]], ktorý v cieli svojej cesty so slovami „Zvíťazili sme“ od vyčerpania zomrel. Po tomto športovom výkone aténskeho vojenského posla bola pomenovaná [[Olympijské hry (starovek)|olympijská]] disciplína [[maratónsky beh]] (maratón). Treba dodať, že spomínaný Feidipides mal niekoľko dní pred týmto behom z Maratónu do Atén podobnú misiu, a to dvakrát po {{km|224|m}}, (s posolstvom z Atén do [[Sparta (starovek)|Sparty]] a späť), teda celkom {{km|448|m}}. ==Historické zdroje== Hlavným historickým prameňom je [[Herodotos]], ktorý o tejto bitke píše v Knihe VI, odstavcoch 102 – 117. Herodotos sa však narodil až niekoľko rokov po nej a všeobecne sa usudzuje, že svoju knihu napísal až po uzavretí [[Kalliov mier|Kalliovho mieru]] ([[449 pred Kr.|449]]/[[448 pred Kr.]]). V svojom typickom štýle vložil do popisu bitky zázračné udalosti, ktoré podľa jeho názoru mali najväčší dosah na jej výsledok: zjavenie sa boha [[Pan (boh)|Pan]]a [[Feidipides|Feidipidovi]] na jeho ceste do [[Sparta (starovek)|Sparty]] s prosbou o pomoc<ref>Herodotos VI, 105</ref>; [[Hippias|Hippiadov]] sen, ktorý predpovedal katastrofu Peržanov<ref>Herodotos VI, 107</ref>; príbeh Aténčana Epizela, ktorý bol počas bitky oslepený duchom<ref>Herodotos VI,117</ref>. Všetky ostatné dôležité historické pramene, ktoré prežili, sú z ešte mladšieho obdobia ([[Pausanias (geograf)|Pausanias]], [[Suda (encyklopedický slovník)|Suda]], [[Eforos]] a pod.). ==Zdroje== <references/> [[Kategória:Grécko-perzské vojny]] [[Kategória:Bitky Grékov]] [[Kategória:Bitky Peržanov]] tq0pg5xtd9u768j8g8p1jv7swg18h1o Hrabičov 0 27496 8188338 8160229 2026-03-28T11:11:49Z Akul59 168826 autoritné údaje, wl 8188338 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Hrabičov | Iné názvy = | Obrázok = | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Hrabicov-zarnovica-flag.svg | Kraj = Banskobystrický | Okres = Žarnovica | Región = Tekov | Časti = | Rieka = [[Kľak (prítok Hrona)|Kľak]] | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.5344 | Zemepisná dĺžka = 18.6633 | Nadmorská výška = 358 | Prvá zmienka = z roku 1828 | Starosta = Ján Adámik<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]], [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]], [[REPUBLIKA]] | PSČ = 966 78 | Kód = 516813 | EČV = ZC | Predvoľba = +421-45 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = hrabicov.sk | Commons = Hrabičov | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Hrabičov''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Žarnovica (okres)|okrese Žarnovica]]. == Občianska vybavenosť == V obci je rímskokatolícky kostol Panny Márie Sedembolestnej z roku [[1950]]. == Ocenenia == {{Ocenenie vypálená obec|2020}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [http://www.najkrajsikraj.sk/hrabicov/ Najkrajší kraj]- turistické atrakcie v obci {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Žarnovica}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Hrabičov| ]] [[Kategória:Obce okresu Žarnovica]] [[Kategória:Obce vypálené počas druhej svetovej vojny na Slovensku]] 6vh2m8byg4pqfe19tuq9y73ni7x7trj Jack London 0 29720 8187818 8123856 2026-03-27T12:31:59Z ~2026-19137-49 290324 Volanie Divočiny nebol tam Rek ale pes Buck 8187818 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Jack London | obrázok = JackLondon02.jpeg | popis obrázka = Jack London v roku [[1900]] | dátum narodenia = [[12. január]] [[1876]] | miesto narodenia = [[San Francisco]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]] | dátum úmrtia = {{dúv|1916|11|22|1876|1|12}} | miesto úmrtia = [[Glen Ellen (Kalifornia)|Glen Ellen]], Sonoma County, [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]] | zamestnanie = pisateľ [[fikcia|fikcie]] a nefikcie; novinár | ovplyvnený = [[Ouida]], [[Charles Darwin]], [[Herbert Spencer]], [[Friedrich Nietzsche]], [[David Starr Jordan]], [[Thomas Henry Huxley]], [[John Tyndall]], [[Ernst Haeckel]], [[Karl Marx]] | podpis = Jack London signature.jpg | poznámky = }} '''Jack London''' vlastným menom '''John Griffith Chaney''' (* [[12. január]] [[1876]], [[San Francisco]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]] – † [[22. november]] [[1916]], [[Glen Ellen (Kalifornia)|Glen Ellen]]) bol [[Spojené štáty|americký]] [[spisovateľ]]. == Životopis == [[Súbor:Jacklondongrave.jpg|thumb|left|Hrob Jacka a Charmiana Londonových]] Narodil sa ako polosirota (bol nemanželským synom pána Chaneyho) a vyrastal v biednych podmienkach. Jeho otec bol talentovaný samouk, ktorý sa stal [[astrológ]]om, jeho matka bola výstredná žena z majetnej [[Ohio]]skej rodiny. Svojho otca nikdy nevidel, preto má meno po svojom nevlastnom otcovi (John Griffith London), kým jeho matka Jacka Londona porodila a aj ho pochovala. Po dokončení strednej [[škola|školy]] začal navštevovať [[univerzita|univerzitu]], ktorú však nedokončil. London pracoval v rôznych zamestnaniach a v rokoch [[1897]] a [[1898]] sa zúčastnil na výprave za [[zlato]]m na [[Yukon (teritórium)|Yukon]]. ''Bližšie informácie o zlatej horúčke pozri: [[Zlatá horúčka na Klondike]]'' Po celý život bol samoukom, ktorý obdivoval [[Charles Robert Darwin|Darwina]] a [[Friedrich Nietzsche|Nietzscheho]]. Bol členom socialistickej strany a odborov, uznával [[Karl Marx|Marxa]] a [[socializmus]]. No pred smrťou vystúpil zo socialistickej strany a napísal, že "kapitalizmus nie je nič iné, ako zbastardený socializmus". Osobne vyznával individualizmus, teda osobitosť každého človeka, preto sa v jeho prácach objavovali črty obhajoby vtedy neuznávaných amerických indiánov, či eskimákov. Začal publikovať v novinách, čoskoro sa stal známym a bohatým, zrejme najlepšie plateným vo svojej dobe. Kúpil si [[jachta|jachtu]] a vydal sa na cestu okolo sveta. Ako [[spisovateľ]] bol veľmi aktívny, napísal viac ako 50 kníh. Jeho knihy boli veľmi obľúbené, pretože London písal realisticky (čerpal námety z vlastného života). Žil na svojom ranči v [[Kalifornia|Kalifornii]]. Napriek svojim vysokým príjmom mal stále finančné problémy. Celý život zápasil so závislosťou na [[alkohol]]e. 22. novembra 1916, pravdepodobne nadránom, 40-ročný London spáchal samovraždu na svojom ranči v kalifornskom Glen Ellene - otrávil sa [[morfín]]om. Londonova samovražda však nebola preukázaná a preto sa považuje za špekulácie. London trpel urémiou a veľkými bolesťami, preto bral morfín. Jeho smrť mohla byť zapríčinená neúmyselným predávkovaním morfínom. Telo bolo podľa jeho poslednej vôle spopolnené neďaleko ranču.<ref>FONER, Philip S.: ''Jack London : americký rebel.'' Praha 1951, s. 144.</ref> == Charakteristika tvorby == Spracoval životné príbehy individualít, ktoré musia bojovať o svoju existenciu. Vyjadroval názor, že život človeka má zmysel len vtedy, ak musí bojovať o určitý cieľ. Často ako hlavná postava vystupuje zviera, hlavne pes. Vyjadruje presvedčenie, že právo na prežitie má silnejší. Hrdinovia boli výrazné individuality, cieľavedomé a pragmatické. Cieľ dosahujú vynaložením fyzických a psychických síl. Väčšina postáv má autobiografické črty. Základným konfliktom je vzťah jednotlivca s prírodou a spoločnosťou. Charakteristický je vnútorný [[monológ]] a opis. == Diela == [[Súbor:Turtlesoftasmancover.jpg|thumb|150px|Obal knihy ''Turtles of Tasman'' (1916)]] {{Stĺpce|2| * [[Syn vlka]] ({{V jazyku|eng|The Son of the Wolf}}; [[1900]]) - zbierka krátkych príbehov * [[Volanie divočiny]] ({{V jazyku|eng|The Call of the Wild}}; [[1903]]) - kniha o závislosti človeka a zvieraťa, ktorí sú spätí so zákonmi prírody. Hlavní hrdinovia sú ''Buck'' - ťažný pes a jeho pán ''John Thorton''. Záver knihy je o zavraždení Johna Thortona a následnom Rekovom opustení ľudskej civilizácie, Buck sa v divočine stáva vodcom vlčej svorky. * [[Majster Alkohol]] ({{V jazyku|eng|John Barleycorn}}; [[1913]]) - autobiografický román o Londonovom boji s alkoholom * [[Ľudia z priepasti]] ({{V jazyku|eng|People of the Abyss}}; [[1903]]) - opisoval chudobu v [[Londýn]]e * [[Morský vlk]] ({{V jazyku|eng|The Sea Wolf}}; [[1904]]) - román založený na vlastných skúsenostiach z cesty rybárskej lode. Hlavný hrdina románu je kapitán Larsen – stelesnenie ľudskej hrubej sily. Pri námornom nešťastí je rozprávač príbehu - vzdelaný popredný kritik literatúry - zachránený posádkou škunera kapitána Larsena. Ten odmieta jeho žiadosť o návrat na pevninu, alebo prestúpenie na druhú loď, pod zámienkou, že z neho vykreše človeka. Dielo vystihuje kontrast medzi sociálnymi vrstvami a celkovú premenu rozprávača príbehu. * [[Martin Eden]] ([[1909]]) - autobiografický román. Hlavný hrdina ''Martin Eden'' (Jack London) pracuje ako námorník, ktorý túži po novom vzdelaní. Zaľúbi sa do vysokopostavenej ženy, ktorá je symbolom vzdelania a dobrého správania. Opúšťa ho pre jeho sociálne názory, ale keď Martin vydá knihu, ktorá má úspech a prinesie mu bohatstvo a slávu, chce sa k nemu vrátiť. Martin ju však odmieta. Po smrti svojho najlepšieho priateľa, Martin opúšťa blahobyt a vydáva sa na južné more. Záver knihy je tragický – Martin Eden sa dopúšťa samovraždy, toto sa stáva aj predzvesťou Londonovej tragickej smrti. * [[Biely tesák]] ({{V jazyku|eng|White Fang}}; [[1905]]) - ďalšia kniha z prostredia [[Aljaška|Aljašky]] počas [[zlatá horúčka|zlatej horúčky]]. Je to jedna z najlepších kníh opisujúca prírodu. Opäť je hlavným hrdinom pes. * [[Tulák po hviezdach]] ({{V jazyku|eng|The Star Rover}}) - tento román patril k najmenej pochopeným dielam za jeho života, ktorý si on však vysoko cenil a až po jeho smrti sa stal priam kultovým mystickým dielom * [[Železná päta]] * [[Žiariaci deň]] * [[Mesačné údolie]] * [[Po stopách mladých životov]] * [[Zákon života a iné poviedky]] ({{V jazyku|eng|The Law of Life}}) * [[Poviedky ďalekého severu]] * [[Poviedky z južných morí]] ({{V jazyku|eng|South Seas Tales}}) - v tejto knihe London opisuje život námorníkov na mori. * [[Na brehoch Sacramenta]] * [[Mexičan]] * [[Niečo zhnitého v Idahu]] * [[Rozložiť oheň a iné poviedky]] ({{V jazyku|eng|To Build a Fire and Other Stories}}) - 1991 * [[Utečenci z Clintonu]] - 1991 * [[Listy Jacka Londona]] ({{V jazyku|eng|The Letters of Jack London}}) - 1988 * ''Novels and Social Writings'' - 1982 * [[Romány a poviedky]] ({{V jazyku|eng|Novels and Stories}}) - 1982 * ''No Mentor but Myself'' - 1979 * ''Selected Science Fiction and Fantasy Stories'' - 1978 * ''Curious Fragments: Jack London's Tales of Fantasy Fiction'' - 1975 * [[Medzi zlatokopmi]] - 1974 * [[Zlato (dielo)]] ({{V jazyku|eng|Gold}}) - 1972 * ''Jack London's Articles and Short Stories for the (Oakland) High School Aegis'' - 1971 * [[Dcéry bohatých]] ({{V jazyku|eng|Daughters of the Rich}}) - 1971 * [[Za zlatom severu]] - 1971 * ''Jack London's Reports'' - 1970 * [[Z Dawsonu k moru]] - 1898 * [[V odľahlých končinách]] ({{V jazyku|eng|In a Far Country}}) - 1900 * [[Prípitok muža na ceste]] ({{V jazyku|eng|To the Man on the Trail}}) - 1900 * [[Odyssea severu: Londonove poviedky]] ({{V jazyku|eng|An Odyssey of the North}}) - 1900 * [[Biele ticho]] ({{V jazyku|eng|The White Silence}}) - 1900 * ''The God of His Father'' - 1901 * [[Dcéra polárnej žiary]] ({{V jazyku|eng|A Daughter of the Aurora}}) - 1901 * ''The Cruise of the Dazzler'' - 1902 * ''Children Of The Frost'' - 1902 * ''The Kempton - Wace Letters'' - 1903 * [[Zlaté dno]] ({{V jazyku|eng|Too Much Gold}}) - 1904 * ''The Faith of Men'' - 1904 * ''The War of the Classes'' - 1905 * [[Poviedky rybárskej hliadky]] ({{V jazyku|eng|Tales of the Fish Patrol}}) - 1905, * ''The Gang'' - 1905 * ''The Great Interrogation'' - 1905 * ''The Apostate: A Parable of Child Labor'' - 1906 * [[Mesačná tvár]] ({{V jazyku|eng|Moon-Face and Other Stories}}) - 1906 * [[Láska k životu]] ({{V jazyku|eng|Love of Life}}) - 1906 * [[Opovrženie žien]] ({{V jazyku|eng|Scorn of Women}}) - 1906 * [[Kaňon celý zo zlata a iné poviedky]] ({{V jazyku|eng|All Gold Canyon}}) - 1906 * [[Železná päta a výber z poviedok]] ({{V jazyku|eng|The Iron Heel}}, po nem. ''Die eiserne Ferse'' - 1907 * Pred Adamom ({{V jazyku|eng|Before Adam}}) - 1907 * [[Cesta (kniha)|Cesta]] ({{V jazyku|eng|The Road}}, po nem. ''Abenteuer des Schienenstranges'') - 1907, * ''Revolution and Other Essays'' - 1909 * [[Stratená tvár]] ({{V jazyku|eng|Lost Face}}) - 1910 * ''Theft'' - 1910 * [[Elam Ohnivák]] ({{V jazyku|eng|Burning Daylight}}) - 1910 * ''When Gods Laugh'' - 1911 * ''The South Sea Tales'' - 1911 * [[Plavba na lodi Snark]] ({{V jazyku|eng|The Cruise of the Snark}}) - 1911 * [[Odpadlík]] ({{V jazyku|eng|The Apostate}}) - 1911 * ''The Strength of the Strong'' - 1911 * ''Adventure'' - 1911 * ''The House of Pride'' - 1912 * ''The Dream of the Debs'' - 1912 * ''Smoke Bellew'' - 1912 * ''A Son Of The Sun'' - 1912 * ''Alaska-Kid'' - 1912 * ''The Night-Born'' - 1913 * [[Mesiac údolia]] ({{V jazyku|eng|The Valley of the Moon}}) - 1913 * ''The Abysmal Brute'' 1913 * ''Mutiny of the Elsinore'' - 1914 * [[Červený mor]] ({{V jazyku|eng|The Scarlet Plague}}) - 1915 * ''The Turtles of Tasman'' - 1916 * ''The Little Lady of the Big House'' - 1916 * ''The Acorn-Planter'' - 1916 * ''The Human Drift'' - 1917 * ''Michael, Brother of Jerry'' - 1917 * [[Jerry z ostrovov]] ({{V jazyku|eng|Jerry of The Islands}}) - 1917 * [[Závody o číslo tri]] ({{V jazyku|eng|Hearts of Three}}) - 1918 * ''The Red One'' - 1918 * ''On The Makaloa Mat'' - 1919 * ''Dutch Courage'' - 1922 * [[Joe medzi pirátmi: Dobrodružstvo na oceáne]] - 1938 * [[More, sneh a veľkomesta]] - 1963 }} Písal aj reportážne črty (napr. Ľudia z priepasti, Tajfún pri brehoch Japonska) a teoretické práce (Triedny boj, Ako som sa stal socialistom a iné). Nenapísaným zostal jeho román Kristus, ktorý sa chystal napísať v prvej osobe jednotného čísla. == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{Projekt|q}} == Externé odkazy == {{Gutenberg autor|id=Jack_London|meno=Jack London}} * [https://eknizky.sk/cesta/ Cesta] online kniha na ''eknizky.sk'' {{ces icon}} * [https://eknizky.sk/jerry-z-ostrovu-i-jack-london/ Jerry z ostrovů I] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161226145727/https://eknizky.sk/jerry-z-ostrovu-i-jack-london/ |date=2016-12-26 }} online kniha na ''eknizky.sk'' {{ces icon}} * [https://eknizky.sk/jerry-z-ostrovu-ii-jack-london/ Jerry z ostrovů II]{{Nedostupný zdroj|date=december 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} online kniha na ''eknizky.sk'' {{ces icon}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:London, Jack}} [[Kategória:Jack London| ]] [[Kategória:Spisovatelia USA]] [[Kategória:Osobnosti zo San Francisca]] [[Kategória:Obete samovrážd]] a08zsti757wfso9g4fck3onlt8se1bx HK Nitra 0 32781 8187986 8176653 2026-03-27T18:00:05Z ~2026-19074-75 290354 Nový záznam o víťazstve základnej časti 8187986 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejový klub |nazovklubu = HK Nitra |pozadie = #0066aa |farba_pisma = white |logotimu = |liga = [[Tipos extraliga]] |zalozeny = [[1925]] |rozpusteny = |historia = AC Nitra (1925{{--}}1945)<br />Plastika Nitra (1976{{--}}1991)<br />AC Nitra (1991{{--}}1993) |arena = [[Nitra aréna]] (kapacita 3 600) |prezident = {{SVK}} [[Miroslav Kováčik]] |generalnymanazer = |manazer = |mesto = [[Nitra]], [[Slovensko]] |farby = biela, modrá |trener = {{SVK}} [[Andrej Kmeč]] |kapitan = {{SVK}}[[Branislav Mezei]] |majstri = 2016, 2024 |sezona = [[Tipos extraliga 2024/2025|2024/25]] |pozicia = 2. miesto |webstranka = {{url|www.hockeynitra.com}} }} '''HK Nitra''' je [[Tipsport extraliga|slovenský hokejový extraligový]] klub. Je dvojnásobný Majster Slovenska zo sezón [[Tipsport liga 2015/2016|2016]] a [[Tipos extraliga 2023/2024|2024]] a [[Tipos extraliga 2024/2025|súčasný]] vicemajster. == História == Hokejový klub založili v roku [[1931]], ale od roku [[1925]] sa tam hral bandy hokej. Do roku [[1945]] sa klub nazýval AC Nitra. Neskôr prechádzal častými zmenami názvov, od Sokola cez Komunálny podnik, Spojené závody, Slavoj, Slovan, Štart a znovu návrat k AC. Od roku [[1976]] vystupoval klub pod názvom Plastika Nitra. Od roku [[1991]] opäť pod názvom AC Nitra a od roku [[1993]] HC Nitra. Neskôr k nemu pribudol Corgoň. Po ňom sa klub nazýval MHC Plastika, následne MHC Nitra, HKm Nitra, HK Ardo Nitra, HK Dynamax, HK Dynamax Oil a v sezóne [[2009]]/[[2010|10]] mal klub mediálny názov HC K´CERO Nitra. V súčasnosti vystupuje pod názvom HK Nitra. Od sezóny [[2012]]/[[2013]] majú výkony HK Nitra stúpajúcu tendenciu. Nitrania sa postupne umiestnili na treťom, druhom, treťom a napokon na prvom mieste. V [[Tipsport liga 2015/2016|sezóne 2015/2016]] získala Nitra premiérový titul, čo možno označiť za najväčší úspech Nitrianskeho hokeja. Nitra sa navyše od sezóny [[2015]]/[[2016]] objavila aj v prestížnej [[Hokejová liga majstrov|Hokejovej lige majstrov]], kde vyhrala skupinu a postúpila do Play-Off. Toto obdobie možno jednoznačne označiť za najúspešnejšie v celej klubovej histórii. HK Nitra získala v sezóne 2017/2018 aj Vyšehradský pohár, stala sa majstrom a najlepším klubom Vyšehradskej štvorky. Aj napriek pomerne nevydarenej prvej polovici zakladnej časti [[Tipos extraliga|Tipos Extraligy]] v [[Tipos extraliga 2022/2023|sezóne 2022/23]] sa Nitre podarilo vyhrať [[Kontinentálny pohár v ľadovom hokeji|Kontinentálny pohár]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vyhrali sme Kontinentálny pohár {{!}} Hockeynitra.com | url = https://www.hockeynitra.com/?q=clanok/vyhrali-sme-kontinentalny-pohar/1937 | vydavateľ = www.hockeynitra.com | dátum prístupu = 2024-03-26}}</ref> == Športové úspechy == * 1. miesto v [[Tipsport extraliga|Extralige]] - [[2015]]/[[2016|16]], [[2023]]/[[2024|24]], 2025/26 * 2. miesto v [[Tipsport extraliga|Extralige]] - [[2013]]/[[2014|14]], [[Tipsport liga 2016/2017|2016/17]], [[Tipsport liga 2018/2019|2018/19]], [[Tipos extraliga 2021/2022|2021/22]], [[Tipos extraliga 2024/2025|2024/25]] * 3. miesto v [[Tipsport extraliga|Extralige]] - [[2005]]/[[2006|06]], [[2012]]/[[2013|13]], [[2014]]/[[2015|15]], [[Tipsport liga 2017/2018|2017/18]] * Víťaz základnej časti v [[Tipos extraliga|Extralige]] - [[T-Com extraliga 2005/2006|2005/06]], [[Tipsport liga 2017/2018|2017/18]] * Víťaz [[1. hokejová liga SR|1. hokejovej ligy]] - [[2002]]/[[2003|03]] * Víťaz [[1. slovenská národná hokejová liga|1. SNHL]] - [[1984]], [[1987]], [[1988]], [[1992]], [[1993]] * Účasť v [[Hokejová liga majstrov|Hokejovej lige majstrov]] v sezóne 2015/16, 2016/17 * Víťaz skupiny v [[Hokejová liga majstrov|Hokejovej lige majstrov]] v sezóne 2016/17 * 1. miesto vo Vyšehradskom pohári - 2017/18 * Víťaz Tipsport Kaufland Cupu - 2020/21 * Víťaz Kontinentálneho poháru - 2022/23 == Nitra na medzinárodnej scéne == === [[Hokejová liga majstrov|Liga majstrov]] === * [[Hokejová liga majstrov]] [[2015]]/[[2016]] '''Skupina D''' {|class="wikitable" |- | bgcolor= Yellow | &nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; | Postupujúci |} {| class="wikitable" |- !width=20|{{tooltip | Por. | Poradie }} !width=185|Klub !width=20|{{tooltip | Z | Zápasy }} !width=20|{{tooltip | B | Body }} !width=20|{{tooltip | V | Výhra }} !width=20|{{tooltip | Vp |Výhra po predĺžení alebo samostatných nájazdoch }} !width=20|{{tooltip | Pp |Prehra po predĺžení alebo samostatných nájazdoch }} !width=20|{{tooltip | P | Prehra }} !width=20|Skóre !width=20|{{tooltip | +/- | Plus/mínus }} !width=20|Skupina !width=20|SKE !width=20|LIB !width=20|NIT |- align="center" bgcolor= Yellow |1.||style="text-align;left;"| {{minivlajka|Švédsko}} [[Skellefteå AIK]]|| 4 || '''11''' || 4 || 0 || 0 || 0 || 16 : 6 || +10 || Postupujúci || - || 5:2 || 3:2sn |- align="center" bgcolor= Yellow |2.||style="text-align;left;"| {{minivlajka|Česko}} [[HC Bílí Tygři Liberec]]|| 4 || '''6''' || 2 || 0 || 0 || 2 || 13:9 || +4 || Postupujúci || 0:4 || - || 2:0 |- align="center" |3.||style="text-align;left;"| {{minivlajka|Slovensko}} HK Nitra|| 4 || '''1''' || 0 || 0 || 1 || 3 || 4:18 || -14 || || 2:4 || 0:9 || - |} * [[Hokejová liga majstrov]] [[2016]]/[[2017]] '''Skupina J''' {|class="wikitable" |- | bgcolor= Yellow | &nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; | Postupujúci |} {| class="wikitable" |- !width=20|{{tooltip | Por. | Poradie }} !width=185|Klub !width=20|{{tooltip | Z | Zápasy }} !width=20|{{tooltip | B | Body }} !width=20|{{tooltip | V | Výhra }} !width=20|{{tooltip | Vp |Výhra po predĺžení alebo samostatných nájazdoch }} !width=20|{{tooltip | Pp |Prehra po predĺžení alebo samostatných nájazdoch }} !width=20|{{tooltip | P | Prehra }} !width=20|Skóre !width=20|{{tooltip | +/- | Plus/mínus }} !width=20|Skupina !width=20|PLZ !width=20|NIT !width=20|OIL |- align="center" bgcolor="Yellow" |1.|| style="text-align;left;" | {{minivlajka|Slovensko}} HK Nitra|| 4 || 9 || 3 || 0 || 0 || 1 || 9:6 || +3 || Postupujúci || 2:1 || - || 2:1 |- align="center" bgcolor= Yellow |2.|| style="text-align;left;" | {{minivlajka|Česko}} [[HC Škoda Plzeň]]|| 4 || 6 || 2 || 0 || 0 || 2 || 12:10 || +2 || Postupujúci || - || 2:4 || 6:4 |- align="center" |3.||style="text-align;left;"| {{minivlajka|Nórsko}} [[Stavanger Oilers]]|| 4 || 3 || 1 || 0 || 0 || 3 || 7:12 || -5 || || 2:1 || 0:3|| - |} ===Produktivita v [[Hokejová liga majstrov|LM]]=== {|class="wikitable" cellpadding="6" style="text-align: center;" |- !width="20"|'''#''' |'''Národnosť''' |'''Hráč''' |'''Zápasy''' |'''Góly''' |'''Asistencie''' |'''Body''' |- |'''1.''' |{{minivlajka|Slovensko}} |align="left" | Peter König |4 |2 |1 |3 |- |2. |{{minivlajka|Slovensko}} |align="left" | Marek Slovák |4 |1 |0 |1 |- |2. |{{minivlajka|Slovensko}} |align="left" | Tibor Kutálek |4 |1 |0 |1 |} == Umiestnenia v jednotlivých sezónach == === Česko-Slovensko === {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Česko-slovenská hokejová liga]] - '''1 ročník''' * '''13. miesto:''' [[Česko-slovenská hokejová liga 1990/1991|1990/91]] {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[1. slovenská národná hokejová liga]] - '''21 ročníkov''' * '''1. miesto:''' [[1. slovenská národná hokejová liga 1983/1984|1983/84]], [[1. slovenská národná hokejová liga 1986/1987|1986/87]], [[1. slovenská národná hokejová liga 1987/1988|1987/88]], [[1. slovenská národná hokejová liga 1991/1992|1991/92]], [[1. slovenská národná hokejová liga 1992/1993|1992/93]] * '''2. miesto:''' [[1. slovenská národná hokejová liga 1978/1979|1978/79]], [[1. slovenská národná hokejová liga 1982/1983|1982/83]], [[1. slovenská národná hokejová liga 1988/1989|1988/89]], [[1. slovenská národná hokejová liga 1989/1990|1989/90]] * '''3. miesto:''' [[1. slovenská národná hokejová liga 1979/1980|1979/80]], [[1. slovenská národná hokejová liga 1980/1981|1980/81]] * '''4. miesto:''' [[1. slovenská národná hokejová liga 1981/1982|1981/82]] * '''6. miesto:''' [[1. slovenská národná hokejová liga 1985/1986|1985/86]] * '''7. miesto:''' [[1. slovenská národná hokejová liga 1976/1977|1976/77]], [[1. slovenská národná hokejová liga 1977/1978|1977/78]] * '''8. miesto:''' [[1. slovenská národná hokejová liga 1964/1965|1964/65]], [[1. slovenská národná hokejová liga 1966/1967|1966/67]], [[1. slovenská národná hokejová liga 1968/1969|1968/69]], [[1. slovenská národná hokejová liga 1975/1976|1975/76]] * '''9. miesto:''' [[1. slovenská národná hokejová liga 1984/1985|1984/85]] * '''12. miesto:''' [[1. slovenská národná hokejová liga 1973/1974|1973/74]] * {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[2. slovenská národná hokejová liga]] - '''8 ročníkov''' (vždy skupina západ) * '''1. miesto:''' [[2. slovenská národná hokejová liga 1963/1964|1963/64]], [[2. slovenská národná hokejová liga 1965/1966|1965/66]], [[2. slovenská národná hokejová liga 1967/1968|1967/68]], [[2. slovenská národná hokejová liga 1972/1973|1972/73]], [[2. slovenská národná hokejová liga 1974/1975|1974/75]] * '''2. miesto:''' [[2. slovenská národná hokejová liga 1971/1972|1971/72]] * '''3. miesto:''' [[2. slovenská národná hokejová liga 1969/1970|1969/70]], [[2. slovenská národná hokejová liga 1970/1971|1970/71]] <timeline> ImageSize = width:810 height:70 PlotArea = left:15 right:15 bottom:25 top:10 TimeAxis = orientation:horizontal format:yyyy DateFormat = dd/mm/yyyy Period = from:01/01/1963 till:01/07/1978 ScaleMajor = unit:year increment:1 start:1963 Colors = id:elite value:rgb(0.4,0.6,1) id:1 value:rgb(0.5,0.8,0.5) id:1b value:rgb(0.6,0.9,0.6) id:2 value:rgb(0.9,0.9,0.3) id:2b value:rgb(1,1,0.4) id:3 value:rgb(0.9,0.7,0.1) id:4 value:rgb(0.9,0.1,0.1) id:champ value:rgb(0.8,0.8,0.6) PlotData= bar:Position width:20 color:white align:center from:01/07/1963 till:01/07/1964 shift:(0,-4) text:1 from:01/07/1964 till:01/07/1965 shift:(0,-4) text:8 from:01/07/1965 till:01/07/1966 shift:(0,-4) text:1 from:01/07/1966 till:01/07/1967 shift:(0,-4) text:8 from:01/07/1967 till:01/07/1968 shift:(0,-4) text:1 from:01/07/1968 till:01/07/1969 shift:(0,-4) text:8 from:01/07/1969 till:01/07/1970 shift:(0,-4) text:3 from:01/07/1970 till:01/07/1971 shift:(0,-4) text:3 from:01/07/1971 till:01/07/1972 shift:(0,-4) text:2 from:01/07/1972 till:01/07/1973 shift:(0,-4) text:1 from:01/07/1973 till:01/07/1974 shift:(0,-4) text:12 from:01/07/1974 till:01/07/1975 shift:(0,-4) text:1 from:01/07/1975 till:01/07/1976 shift:(0,-4) text:8 from:01/07/1976 till:01/07/1977 shift:(0,-4) text:7 from:01/07/1977 till:01/07/1978 shift:(0,-4) text:7 from:01/07/1963 till:01/07/1964 color:3 shift:(0,18) text: "2.HL" from:01/07/1964 till:01/07/1965 color:2 shift:(0,18) text: "1.HL" from:01/07/1965 till:01/07/1966 color:3 shift:(0,18) text: "2.HL" from:01/07/1966 till:01/07/1967 color:2 shift:(0,18) text: "1.HL" from:01/07/1967 till:01/07/1968 color:3 shift:(0,18) text: "2.HL" from:01/07/1968 till:01/07/1969 color:2 shift:(0,18) text: "1.HL" from:01/07/1969 till:01/07/1973 color:3 shift:(0,18) text: "2.HL" from:01/07/1973 till:01/07/1974 color:2 shift:(0,18) text: "1.HL" from:01/07/1974 till:01/07/1975 color:3 shift:(0,18) text: "2.HL" from:01/07/1975 till:01/07/1978 color:2 shift:(0,18) text: "1.HL" </timeline> <timeline> ImageSize = width:810 height:70 PlotArea = left:15 right:15 bottom:25 top:10 TimeAxis = orientation:horizontal format:yyyy DateFormat = dd/mm/yyyy Period = from:01/07/1978 till:01/01/1994 ScaleMajor = unit:year increment:1 start:1979 Colors = id:elite value:rgb(0.4,0.6,1) id:1 value:rgb(0.5,0.8,0.5) id:1b value:rgb(0.6,0.9,0.6) id:2 value:rgb(0.9,0.9,0.3) id:2b value:rgb(1,1,0.4) id:3 value:rgb(0.9,0.7,0.1) id:4 value:rgb(0.9,0.1,0.1) id:champ value:rgb(0.8,0.8,0.6) PlotData= bar:Position width:20 color:white align:center from:01/07/1978 till:01/07/1979 shift:(0,-4) text:2 from:01/07/1979 till:01/07/1980 shift:(0,-4) text:3 from:01/07/1980 till:01/07/1981 shift:(0,-4) text:3 from:01/07/1981 till:01/07/1982 shift:(0,-4) text:4 from:01/07/1982 till:01/07/1983 shift:(0,-4) text:2 from:01/07/1983 till:01/07/1984 shift:(0,-4) text:1 from:01/07/1984 till:01/07/1985 shift:(0,-4) text:9 from:01/07/1985 till:01/07/1986 shift:(0,-4) text:6 from:01/07/1986 till:01/07/1987 shift:(0,-4) text:1 from:01/07/1987 till:01/07/1988 shift:(0,-4) text:1 from:01/07/1988 till:01/07/1989 shift:(0,-4) text:2 from:01/07/1989 till:01/07/1990 shift:(0,-4) text:2 from:01/07/1990 till:01/07/1991 shift:(0,-4) text:13 from:01/07/1991 till:01/07/1992 shift:(0,-4) text:1 from:01/07/1992 till:01/07/1993 shift:(0,-4) text:1 from:01/07/1978 till:01/07/1990 color:2 shift:(0,18) text: "1.HL" from:01/07/1990 till:01/07/1991 color:1 shift:(0,18) text: "ČSHL" from:01/07/1991 till:01/07/1993 color:2 shift:(0,18) text: "1.HL" </timeline> === Slovensko === {{minivlajka|Slovensko}} [[Tipos extraliga]] - '''29 ročníkov''' * '''1. miesto:''' [[Tipsport liga 2015/2016|2015/16]], [[Tipos extraliga 2023/2024|2023/24]] * '''2. miesto:''' [[Tipsport extraliga 2013/2014|2013/14]], [[Tipsport liga 2016/2017|2016/17]], [[Tipsport liga 2018/2019|2018/19]], [[Tipos extraliga 2021/2022|2021/22]], [[Tipos extraliga 2024/2025|2024/25]] * '''3. miesto:''' [[T-Com extraliga 2005/2006|2005/06]], [[Tipsport extraliga 2012/2013|2012/13]], [[Tipsport extraliga 2014/2015|2014/15, 2017/18]] * '''4. miesto:''' [[Slovnaft extraliga 2009/2010|2009/10]] * '''5. miesto:''' [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 1993/1994|1993/94]], [[ST extraliga 2004/2005|2004/05]], [[Tipos extraliga 2020/2021|2020/2021]] * '''6. miesto:''' [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 1995/1996|1995/96]] * '''7. miesto:''' [[Slovnaft extraliga 2006/2007|2006/07]] * '''8. miesto:''' [[Slovnaft extraliga 2010/2011|2010/11]], [[Tipsport liga 2019/2020|2019/20]], [[Tipos extraliga 2022/2023|2022/2023]] * '''9. miesto:''' [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 1994/1995|1994/95]], [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 1996/1997|1996/97]], [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 1997/1998|1997/98]], [[ST extraliga 2003/2004|2003/04]] * '''10. miesto: ''' [[Boss extraliga 2001/2002|2001/02]], [[Slovnaft extraliga 2007/2008|2007/08]], [[Slovnaft extraliga 2008/2009|2008/09]], [[Tipsport extraliga 2011/2012|2011/12]] * '''12. miesto:''' [[West extraliga 1998/1999|1998/99]] {{minivlajka|Slovensko}} [[1. hokejová liga SR]] - '''3 ročníky''' * '''1. miesto:''' [[1. hokejová liga SR 2002/03|2002/03]] * '''2. miesto:''' [[1. hokejová liga SR 2000/01|2000/01]] * '''6. miesto:''' [[1. hokejová liga SR 1999/00|1999/00]] <timeline> ImageSize = width:810 height:70 PlotArea = left:15 right:15 bottom:25 top:10 TimeAxis = orientation:horizontal format:yyyy DateFormat = dd/mm/yyyy Period = from:01/01/1993 till:01/01/2012 ScaleMajor = unit:year increment:1 start:1993 Colors = id:elite value:rgb(0.4,0.6,1) id:1 value:rgb(0.5,0.8,0.5) id:1b value:rgb(0.6,0.9,0.6) id:2 value:rgb(0.9,0.9,0.3) id:2b value:rgb(1,1,0.4) id:3 value:rgb(0.9,0.7,0.1) id:4 value:rgb(0.9,0.1,0.1) id:champ value:rgb(0.8,0.8,0.6) PlotData= bar:Position width:20 color:white align:center from:01/01/1993 till:01/01/1994 shift:(0,-4) text:5 from:01/01/1994 till:01/01/1995 shift:(0,-4) text:9 from:01/01/1995 till:01/01/1996 shift:(0,-4) text:6 from:01/01/1996 till:01/01/1997 shift:(0,-4) text:9 from:01/01/1997 till:01/01/1998 shift:(0,-4) text:9 from:01/01/1998 till:01/01/1999 shift:(0,-4) text:12 from:01/01/1999 till:01/01/2000 shift:(0,-4) text:6 from:01/01/2000 till:01/01/2001 shift:(0,-4) text:2 from:01/01/2001 till:01/01/2002 shift:(0,-4) text:10 from:01/01/2002 till:01/01/2003 shift:(0,-4) text:1 from:01/01/2003 till:01/01/2004 shift:(0,-4) text:9 from:01/01/2004 till:01/01/2005 shift:(0,-4) text:5 from:01/01/2005 till:01/01/2006 shift:(0,-4) text:3 from:01/01/2006 till:01/01/2007 shift:(0,-4) text:7 from:01/01/2007 till:01/01/2008 shift:(0,-4) text:10 from:01/01/2008 till:01/01/2009 shift:(0,-4) text:10 from:01/01/2009 till:01/01/2010 shift:(0,-4) text:4 from:01/01/2010 till:01/01/2011 shift:(0,-4) text:8 from:01/01/2011 till:01/01/2012 shift:(0,-4) text:10 from:01/01/1993 till:01/01/1999 color:1 shift:(0,18) text: Extraliga from:01/01/1999 till:01/01/2001 color:2 shift:(0,18) text: 1.HL from:01/01/2001 till:01/01/2002 color:1 shift:(0,18) text: Extra from:01/01/2002 till:01/01/2003 color:2 shift:(0,18) text: 1.HL from:01/01/2003 till:01/01/2012 color:1 shift:(0,18) text: Extraliga </timeline> <timeline> ImageSize = width:810 height:70 PlotArea = left:15 right:15 bottom:25 top:10 TimeAxis = orientation:horizontal format:yyyy DateFormat = dd/mm/yyyy Period = from:01/01/2012 till:01/01/2029 ScaleMajor = unit:year increment:1 start:2012 Colors = id:elite value:rgb(0.4,0.6,1) id:1 value:rgb(0.5,0.8,0.5) id:1b value:rgb(0.6,0.9,0.6) id:2 value:rgb(0.9,0.9,0.3) id:2b value:rgb(1,1,0.4) id:3 value:rgb(0.9,0.7,0.1) id:4 value:rgb(0.9,0.1,0.1) id:champ value:rgb(0.8,0.8,0.6) id:0 value:rgb(1,1,0.9) PlotData= bar:Position width:20 color:white align:center from:01/01/2012 till:01/01/2013 shift:(0,-4) text:3 from:01/01/2013 till:01/01/2014 shift:(0,-4) text:2 from:01/01/2014 till:01/01/2015 shift:(0,-4) text:3 from:01/01/2015 till:01/01/2016 shift:(0,-4) text:1 from:01/01/2016 till:01/01/2017 shift:(0,-4) text:2 from:01/01/2017 till:01/01/2018 shift:(0,-4) text:3 from:01/01/2018 till:01/01/2019 shift:(0,-4) text:2 from:01/01/2019 till:01/01/2020 shift:(0,-4) text:8 from:01/01/2020 till:01/01/2021 shift:(0,-4) text:5 from:01/01/2021 till:01/01/2022 shift:(0,-4) text:2 from:01/01/2022 till:01/01/2023 shift:(0,-4) text:8 from:01/01/2023 till:01/01/2024 shift:(0,-4) text:1 from:01/01/2024 till:01/01/2025 shift:(0,-4) text:2 from:01/01/2025 till:01/01/2026 shift:(0,-4) text:? from:01/01/2026 till:01/01/2027 shift:(0,-4) text:? from:01/01/2027 till:01/01/2028 shift:(0,-4) text:? from:01/01/2028 till:01/01/2029 shift:(0,-4) text:? from:01/01/2012 till:01/01/2025 color:1 shift:(0,18) text: Extraliga from:01/01/2025 till:01/01/2029 color:0 shift:(0,18) </timeline> == Zostava (sezóna 2022/22) == *Hlavný tréner: {{flagicon|CZE}} Antonín Stavjaňa *Asistent trénera: {{flagicon|SVK}} [[Dušan Milo]] (*5. 3. 1973) {| width=60% !colspan=6 |<center> {{big|Brankári}} |- bgcolor="#AAAAAA !width=5%|# !width=5%| |align=left!!width=30%|'''Hráč''' !width=5%|Hokejka !width=15%|Narodený !width=30%|Miesto narodenia !width=5%|Výška !width=5%|Váha |- bgcolor="#EEEEEE" |align=center|'''30''' |align=center|{{flagicon|CZE}} |[[Dávid Honzík]] |align=center|L |align=center|9. 8. 1993 |align=center|Milevsko, Česko |align=center|189cm |align=center|97kg |- bgcolor="#EEEEEE" | align="center" |'''29''' | align="center" |{{flagicon|CAN}} | [[Matt O'Connor]] | align="center" |L | align="center" |14. 2. 1992 | align="center" |Toronto, Kanada | align="center" |197cm | align="center" |93kg |- | | | | | | |} {|width=60% !colspan=6|<center>{{big|Obrancovia}} |- bgcolor="#AAAAAA" !width=5%|# !width=5%| |align=left!!width=30%|'''Hráč''' !width=5%|Hokejka !width=15%|Narodený !width=30%|Miesto narodenia !width=5%|Výška !width=5%|Váha |-bgcolor="#EEEEEE" |align=center|'''44''' |align=center|{{flagicon|USA}} |[[Willie Raskob]] |align=center|R |align=center|14. 3. 1995 |align=center|Hastings, MH, USA |align=center|182cm |align=center|88kg |-bgcolor="#CCCCCC" |align=center|'''18''' |align=center|{{flagicon|SVK}} |[[Miroslav Pupák]] '''''A''''' |align=center|L |align=center|20. 1. 1985 |align=center|Nitra, Slovensko |align=center|176cm |align=center|84kg |-bgcolor="#EEEEEE" |align=center|'''7''' |align=center|{{flagicon|SVK}} |[[Šimon Nemec]] |align=center|R |align=center|15. 2. 2004 |align=center|Liptovsky Mikulas, Slovensko |align=center|185cm |align=center|87kg |-bgcolor="#CCCCCC" |align=center|'''15''' |align=center|{{flagicon|SVK}} |[[Martin Bodák]] |align=center|R |align=center|28. 11. 1998 |align=center|SNV, Slovensko |align=center|183cm |align=center|86kg |-bgcolor="#EEEEEE" |align=center|'''24''' |align=center|{{flagicon|SVK}} |[[Branislav Mezei]] '''''C''''' |align=center|L |align=center|8. 10. 1980 |align=center|Nitra, Slovensko |align=center|196cm |align=center|114kg |-bgcolor="#CCCCCC" |align=center|'''3''' |align=center|{{flagicon|SVK}} |[[Matúš Rais]] |align=center|L |align=center|21. 11. 1990 |align=center|Nitra, Slovensko |align=center|185cm |align=center|85kg |-bgcolor="#EEEEEE" |align=center|'''12''' |align=center|{{flagicon|SVK}} |[[Ivan Švarný]] '''''A''''' |align=center|L |align=center|30. 10. 1984 |align=center|Nitra, Slovensko |align=center|188cm |align=center|95kg |-bgcolor="#CCCCCC" |align=center|'''17''' |align=center|{{flagicon|SVK}} |[[Mitch Versteeg|Martin Vitaloš]] |align=center|R |align=center|23. 8. 2000 |align=center|Bratislava, Slovensko |align=center|188cm |align=center|95kg |} {| width=60% |+ ! colspan="6" |<center>{{big|Útočníci}} |- bgcolor="#AAAAAA" !width=5%|# !width=5%| |align=left!!width=30%|'''Hráč''' !width=5%|Hokejka !width=15%|Narodený !width=30%|Miesto narodenia !width=5%|Výška !width=5%|Váha |- bgcolor="#EEEEEE" | align="center" |'''25''' | align="center" |{{flagicon|SVK}} |[[Samuel Buček]] | align="center" |R | align="center" |19. 12. 1998 | align="center" |Nitra, Slovensko | align="center" |190cm | align="center" |93kg |- bgcolor="#CCCCCC" | align=center|'''11''' | align=center|{{flagicon|CAN}} |[[Judd Blackwater|Adam Rockwood]] | align=center|L | align=center|22. 9. 1995 | align="center"|Coquitlam, BC, Kanada | align="center"|178cm | align="center"|84kg |- bgcolor="#EEEEEE" | align="center" |'''21''' | align="center" |{{flagicon|CZE}} |[[Filip Bajtek]] | align="center" |L | align="center" |6. 4. 1991 | align="center" |Třinec, Česko | align="center" |174cm | align="center" |78kg |- bgcolor="#CCCCCC" | align="center" |'''13''' | align="center" |{{flagicon|SVK}} |[[Filip Krivošík]] | align="center" |R | align="center" |27. 3. 1999 | align="center" |Bratislava, Slovensko | align="center" |193cm | align="center" |94kg |-bgcolor="#EEEEEE" |align="center" |'''89''' |align="center" |{{flagicon|SVK}} |[[Adrián Holešinský]] |align="center" |L |align="center" |11. 2. 1996 | align="center" |Čadca, Slovensko |align="center" |182cm |align="center" |86kg |- bgcolor="#CCCCCC" | align="center" |'''71''' | align="center" |{{flagicon|SVK}} |[[Marek Tvrdoň]] '''''A''''' | align="center" |L | align="center" |31. 11. 1993 | align="center" |Nitra, Slovensko | align="center" |188cm | align="center" |95kg |-bgcolor="#EEEEEE" | align="center" |'''80''' | align="center" |{{flagicon|SVK}} |[[Tomáš Hrnka]] | align="center" |L | align="center" |11. 11. 1991 | align="center" |Nitra, Slovensko | align="center" |196cm | align="center" |97kg |-bgcolor="#CCCCCC" |align="center" |'''10''' |align="center" |{{flagicon|SVK}} |[[Adam Sýkora]] |align="center" |L |align="center" |7. 9. 2004 | align="center" |Piešťany, Slovensko |align="center" |78cm |align="center" |78kg |- bgcolor="#EEEEEE" | align="center" |'''73''' | align="center" |{{flagicon|SVK}} |[[Róbert Varga]] | align="center" |L | align="center" |3. 4. 1995 | align="center" |Bratislava, Slovensko | align="center" |180cm | align="center" |82kg |- bgcolor="#CCCCCC" | align="center" |'''34''' | align="center" |{{flagicon|SVK}} |[[Jozef Baláž]] | align="center" |L | align="center" |18. 6. 1999 | align="center" |Liptovsky Mikulas, Slovensko | align="center" |174cm | align="center" |75kg |- bgcolor="#EEEEEE" | align="center" |'''22''' | align="center" |{{flagicon|LAT}} |[[Filips Buncis]] | align="center" |L | align="center" |12. 6. 1997 | align="center" |Jelgava, Lotyššsko | align="center" |193cm | align="center" |100kg |- bgcolor="#CCCCCC" | align="center" |'''19''' | align="center" |{{flagicon|SVK}} |[[Michael Drabek]] | align="center" |L | align="center" |2. 8. 2001 | align="center" |Partizanske, Slovensko | align="center" |183cm | align="center" |83kg |- bgcolor="#EEEEEE" | align="center" |'''14''' | align="center" |{{flagicon|SVK}} |[[Mario Mucka]] | align="center" |R | align="center" |10. 11. 1998 | align="center" |Nitra, Slovensko | align="center" |190cm | align="center" |82kg |} == Tréneri v jednotlivých sezónach == * [[1963]]/[[1964]] - * [[1964]]/[[1965]] - [[Oliver Juhari]] * [[1965]]/[[1966]] - * [[1966]]/[[1967]] - Oliver Juhari * [[1967]]/[[1968]] - * [[1968]]/[[1969]] - Oliver Juhari * [[1969]]/[[1970]] - * [[1970]]/[[1971]] - * [[1971]]/[[1972]] - * [[1972]]/[[1973]] - * [[1973]]/[[1974]] - Z. Halámek * [[1974]]/[[1975]] - * [[1975]]/[[1976]] - [[Jozef Golonka]] a Oliver Juhari * [[1976]]/[[1977]] - [[Július Černický]] a J. Studenič * [[1977]]/[[1978]] - Július Černický a Oliver Juhari * [[1978]]/[[1979]] - Július Černický a Oliver Juhari * [[1979]]/[[1980]] - Július Černický a Oliver Juhari * [[1980]]/[[1981]] - [[Pavol Letko]] a [[Marián Oravec]] * [[1981]]/[[1982]] - Pavol Letko a Marián Oravec * [[1982]]/[[1983]] - [[Jaroslav Jiřík]] a Marián Oravec * [[1983]]/[[1984]] - Jaroslav Jiřík a Marián Oravec * [[1984]]/[[1985]] - [[Slavomír Bartoň]] a Marián Oravec * [[1985]]/[[1986]] - [[Ervín Macoszek]] a Marián Oravec * [[1986]]/[[1987]] - Ervín Macoszek (v priebehu sezóny [[František Oravec]]) a Marián Oravec * [[1987]]/[[1988]] - Marián Oravec a [[Rudolf Uličný]] * [[1988]]/[[1989]] - Marián Oravec (v priebehu sezóny Pavol Letko) a Rudolf Uličný * [[1989]]/[[1990]] - [[Ondrej Výboh]] a [[Ľuboslav Socha]] * [[1990]]/[[1991]] - [[Július Haas]] v priebehu sezóny Rudolf Uličný a Pavol Letko * [[1991]]/[[1992]] - Rudolf Uličný a Pavol Letko * [[1992]]/[[1993]] - Jaroslav Jiřík a Pavol Letko * [[1993]]/[[1994]] - Jaroslav Jiřík a Pavol Letko * [[1994]]/[[1995]] - Jaroslav Jiřík a Pavol Letko vystriedali ich [[Milan Barto]], [[Vladimír Horčičák]] a [[Djulnear Saliji]] * [[1995]]/[[1996]] - Rudolf Uličný a Vladimír Horčičák * [[1996]]/[[1997]] - [[Miroslav Miklošovič]] a [[Slavomír Chlebec]] * [[1997]]/[[1998]] - [[Ján Hegyi]] a Slavomír Chlebec * [[1998]]/[[1999]] - Djulnear Saliji, [[Ján Podkonický]] a Milan Barto * [[1999]]/[[2000]] - [[Ján Šimčík]] a Miroslav Miklošovič * [[2000]]/[[2001]] - Miroslav Miklošovič a [[Dušan Barto]] * [[2001]]/[[2002]] - [[Dušan Žiška]] a Miroslav Miklošovič vystriedali ich [[Jaroslav Walter]] a Dušan Barto * [[2002]]/[[2003]] - Slavomír Chlebec a [[Stanislav Kubuš]] * [[2003]]/[[2004]] - [[Juraj Boldiš]] a [[Karol Kolečáni]] nahradili ich Rudolf Uličný a Karol Kolečáni * [[2004]]/[[2005]] - Rudolf Uličný a Karol Kolečáni * [[2005]]/[[2006]] - [[Antonín Stavjaňa]] (od štvrťfinále play-off [[Ján Jaško]]) a Karol Kolečáni * [[2006]]/[[2007]] - Rudolf Uličný a [[Miloš Fleischer]] vystriedali ich [[Ivan Dornič (1962)|Ivan Dornič]] a [[Marcel Ozimák]] * [[2007]]/[[2008]] - [[Rostislav Vlach]] a [[Jan Neliba]] v priebehu sezóny Jan Neliba a [[Ladislav Branikovič]] * [[2008]]/[[2009]] - [[Jiří Kučera]] a [[Ivan Hrtús]] * [[2009]]/[[2010]] - [[Peter Oremus (tréner)|Peter Oremus]] a [[Miloš Paulovič]] * [[2010]]/[[2011]] - [[Róbert Pukalovič (1960)|Róbert Pukalovič]] a Rudolf Uličný od 10. kola len Rudolf Uličný, od 17. kola [[Branislav Okuliar]] a [[Roman Stantien]] * [[2011]]/[[2012]] - Branislav Okuliar a Roman Stantien od 13. kola Ján Jaško a Ladislav Branikovič od 29. kola Ladislav Branikovič a Karol Kolečáni od 35. kola Karol Kolečáni a Rudolf Uličný * [[2012]]/[[2013]] - Antonín Stavjaňa a Karol Kolečáni * [[2013]]/[[2014]] - Antonín Stavjaňa a Karol Kolečáni * [[2014]]/[[2015]] - Antonín Stavjaňa a [[Andrej Kmeč]] * [[2015]]/[[2016]] - Antonín Stavjaňa a Andrej Kmeč * [[2016]]/[[2017]] - Andrej Kmeč a [[Dušan Milo]] * [[Tipsport liga 2017/2018|2017/2018]] - Andrej Kmeč a Dušan Milo, v priebehu sezóny Andrej Kmeč, Dušan Milo a Antonín Stavjaňa == Slávni hráči == * {{minivlajka|Slovensko}} [[Žigmund Pálffy]] * {{minivlajka|Slovensko}} [[Jozef Stümpel]] * {{minivlajka|Slovensko}} [[Ľubomír Kolník]] * {{minivlajka|Slovensko}} [[Ivan Hrtús]] * {{minivlajka|Slovensko}} [[Jozef Daňo]] * {{minivlajka|Slovensko}} [[Ján Jaško]] * {{minivlajka|Slovensko}} [[Juraj Štefanka]] * {{minivlajka|Slovensko}} [[Dušan Milo]] * {{minivlajka|Lotyšsko}} [[Artūrs Irbe]] * {{minivlajka|Česko}} [[David Moravec]] * {{minivlajka|Slovinsko}} [[Robert Kristan]] * {{minivlajka|Slovensko}}[[Branislav Mezei]] * {{minivlajka|Slovensko}}[[Peter Podhradský]] * {{minivlajka|Slovensko}}[[Šimon Nemec]] * {{minivlajka|Slovensko}}[[Adam Sýkora]] ==Majstrovské kádre== ===Slovensko=== *'''HK Nitra 2015/2016''' **'''Tréneri:''' [[Antonín Stavjaňa]], [[Andrej Kmeč]] **'''Brankári:''' [[Vlastimil Lakosil]], [[Michal Valent]] **'''Obrancovia:''' [[Filip Kuzma]], [[Peter Podhradský]], [[Peter König]], [[Branislav Mezei]], [[Jamie Milam]], [[Peter Ordzovenský]], [[Justin Baker]], [[Dušan Milo]] **'''Útočníci:''' [[Edmund Piačka]], [[Juraj Štefanka]], [[Radoslav Macík]], [[Miroslav Pupák]], [[Henrich Ručkay]], [[Filip Bajtek]], [[Matej Bene]], [[Tibor Kutálek]], [[Matt Beca]], [[Petr Stloukal]], [[Marek Slovák]], [[David Laliberté]], [[Judd Blackwater]] == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.hockeynitra.com Oficiálna stránka klubu] * [http://www.fans.sk Oficiálna stránka fanklubu] * [https://www.flashscore.sk/tim/nitra/v7xWYbP2/ HK Nitra výsledky] {{Nitra}} {{Hokejové kluby na Slovensku}} {{Slovnaft extraliga 2009/2010}} {{Slovnaft extraliga 2007/2008}} [[Kategória:HK Nitra| ]] [[Kategória:Slovenské hokejové kluby|Nitra, HK]] [[Kategória:Slovnaft extraliga|Nitra, HK]] [[Kategória:Šport v Nitre]] rifcm6rc9oehizn77c6jd2cwn61dudm Daniel Dangl 0 33087 8188099 7969969 2026-03-27T21:17:48Z RaH174384 269813 8188099 wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} {{Infobox Herec |meno = Daniel Dangl |fotka = Daniel Dangl.jpg |komentár = Daniel Dangl v roku 2022 |povolanie = [[herec]], [[režisér]], [[scenárista]] |dátum narodenia = {{dnv|1975|2|5}} |miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] |dátum úmrtia = |miesto úmrtia = |alma mater = [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave]] |roky pôsobenia = [[1997]] – súčasnosť |prezývky = Dano Dangl |deti = 3 |matka = Oľga Danglová}} '''Daniel''' „'''Dano'''“ '''Dangl''' (* [[5. február]] [[1975]], [[Bratislava]]) je [[slovensko|slovenský]] televízny [[režisér]], [[scenárista]], moderátor a filmový, televízny a divadelný [[herec]]. == Životopis == Po skončení štúdií na [[Stredná odborná škola polygrafická|Strednom odbornom učilišti polygrafickom]] ho prijali na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokú školu múzických umení]] v Bratislave. Po skončení vysokej školy v roku [[1997]] pôsobil dva roky v Košiciach. Má [[slobodné povolanie]], živí sa najmä [[dabing]]om, účinkuje v bratislavských divadlách [[GUnaGU]] a [[Divadlo Ludus|LUDUS]]. Od roku [[2013]] (okrem roku 2018) do roku 2025 spoločne s [[Adela Vinczeová|Adelou Vinczeovou]] účinkoval v súťažno-zábavnej a vedomostnej šou [[Milujem Slovensko]], vysielanej na [[Jednotka (RTVS)|Jednotke]]. Vinczeová naďalej pokračuje v Milujem Slovensko na [[TV JOJ]] po boku [[Sajfa|Sajfu]]. V [[Slovenská televízia|STV]] účinkoval v humoristickej relácii [[S.O.S. (televízna relácia)|S.O.S.]] Okrem iného účinkoval v zábavnej relácii [[Partička (slovenská televízna relácia)|Partička]] (v Markíze od 4. októbra 2009 do 31. decembra 2012), ktorá sa v Česku pod názvom Partička.cz vysiela od marca 2011 s jednou prestávkou doteraz. Je ženatý, má syna Olivera a dve dcéry Lauru a Siennu, s rodinou žije v [[Ivanka pri Dunaji|Ivanke pri Dunaji]]. == Filmografia == * [[2000]]: ''[[Krajinka (film)|Krajinka]]'' * [[2003]]: ''[[Milionár (televízna relácia)|Milionár]]'' – kvízová show – súťažiaci * [[2004]]: ''[[S.O.S. (televízna relácia)|S.O.S.]]'' – humoristická show * [[2007]]: ''[[Môj najmilší hit]]'' – spevácka show – porotca * [[2008]]: ''[[Áno, miláčik!]]'' – seriál * [[2009]]: ''[[Partička (slovenská televízna relácia)|Partička]]'' – slovenská zábavná relácia * [[2010]]: ''[[Tacho]]'' – český film (D. Landa) * [[2011]]: ''[[Partička (česká televízna relácia)|Partička]]'' – česká zábavná relácia * [[2013]]: ''[[Haló (televízna relácia)|Haló]]'' – humoristická šou * [[2013]]: ''[[Milujem Slovensko]]'' – zábavná rodinná šou o Slovensku * [[2014]]: ''[[Kukátko (televízna relácia)|Kukátko]]'' – prvý slovenský improvizovaný sitkom * [[2014]]: ''[[Kredenc (televízna relácia)|Kredenc]]'' – sketch show – scenár a réžia * [[2015]]: ''[[Chart show]]'' – hudobná show o piesňach – herec * [[2018]]: ''[[2 na 1]]'' – zábavná show – moderátor * [[2023]]: ''[[Možné je všetko]]'' – zábavná show – moderátor == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{csfd meno|48829}} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Dangl, Daniel}} [[Kategória:Slovenskí divadelní herci]] [[Kategória:Slovenskí dabingoví herci]] [[Kategória:Slovenskí televízni herci]] [[Kategória:Slovenskí filmoví herci]] [[Kategória:Slovenskí televízni scenáristi]] [[Kategória:Slovenskí televízni režiséri]] [[Kategória:Slovenskí televízni moderátori]] [[Kategória:Slovenskí humoristi]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy múzických umení]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] sb18wsvw7rov3qylusssgbux20um5zj Stanisław Lem 0 33636 8187912 8187789 2026-03-27T15:45:08Z ~2026-18844-01 290214 /* Filmové and televízne adaptácie */ 8187912 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Stanisław Lem |Portrét = Stanisław Lem.jpg |Veľkosť obrázka = 230px |Popis = poľský spisovateľ ([[1966]]) |Dátum narodenia = [[12. september]] [[1921]] |Miesto narodenia = [[Ľvov]], dnešná [[Ukrajina]] |Dátum úmrtia = {{dúv|2006|3|27|1921|9|12}} |Miesto úmrtia = [[Krakov]], [[Poľsko]] }} '''Stanisław Herman Lem''' (* [[12. september]] [[1921]] – † [[27. marec]] [[2006]]) bol [[Poľsko|poľský]] filozof a spisovateľ [[sci-fi]] literatúry, futurológ, prekladaný do 41 jazykov. Od lyrickej poézie a realistickej prózy sa jeho dielo prenieslo k filozoficky a vedecky orientovanej fantastike, zameranej na problematiku poznania a komunikácie a na základné otázky ľudskej existencie. Písal aj televízne a divadelné hry, eseje, odborné štúdie a publicistiku. Psychologické romány: Astronauti, K mrakom Magellanovým, Invázia z Aldebaranu, Solaris, Príbehy pilota Pirxa, Lov, Pánov hlas a i. Teoretické práce: Summa technologiae, Fantastyka i futurologia. == Životopis == Stanislaw Lem sa narodil v roku 1921 v poľskom [[Ľvov]]e (dnešná [[Ukrajina]]). Bol synom Sabiny Wollerovej a Samuela Lema, zámožného otorinolaryngológa, bývalého lekára [[Rakúsko-Uhorsko|rakúsko-uhorskej]] armády. Hoci bol jeho otec židovského pôvodu, Lem bol vychovaný ako [[katolík]]. Neskôr sa však sám považoval za [[ateista|ateistu]]. Po sovietskej okupácii východného Poľska nemohol kvôli svojmu „buržoáznemu pôvodu“ študovať na Polytechnickej univerzite, tak ako pôvodne chcel, a len vďaka otcovým konexiám bol roku 1940 prijatý na štúdium medicíny na Ľvovskú univerzitu. [[Druhá svetová vojna|Druhú svetovú vojnu]] a nacistickú okupáciu prežil vďaka falošným dokumentom, živil sa ako zvárač a automobilový mechanik. V roku 1946 bolo vtedajšie východné Poľsko zabraté [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]] a rodina bola presídlená do [[Krakov]]a kde na otcovo naliehanie Lem začal študovať na [[Jagelovská univerzita|Jagelovskej univerzite]]. Štúdiá zámerne nezavŕšil skúškami, aby nebol nútený stať sa vojenským lekárom. Začal pracovať ako výskumný asistent v akademickej inštitúcii Konwersatorium naukoznawcze a vo voľnom čase písať poviedky. Lem debutoval v roku 1946 ako básnik. V tom istom roku vyšiel jeho prvý [[sci-fi|vedecko-fantastický]] román ''Człowiek z Marsa'' (Človek z Marsu) na pokračovanie v časopise Nowy Świat Przygód. Medzi rokmi 1947 a 1950, kým pokračoval v práci vedeckého asistenta, publikoval básne, poviedky a vedecké eseje. V ére stalinizmu však všetky publikované práce museli byť schválené komunistickým režimom. V roku 1948 Lem dokončil čiastočne autobiografický román ''Szpital przemienienia'', ktorý však nebol vydaný až do roku 1955, dokedy doplnil ďalšie kapitoly v duchu [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]]. V roku 1951 mu vyšla prvá kniha, ''Astronauci'' (slov. ''Astronauti''), ktorá mala mať podobu SF románu pre mládež a Lem v nej bol nútený odkazovať na ‚veľkolepú komunistickú budúcnosť‘. Neskôr tento román sám kritizoval (ako aj rad ďalších svojich raných, ideologicky ovplyvnených prác, ako napr. ''Obłok Magellana'' (slov. ''Denník z vesmíru'')) ako simplistický, jeho vydanie ho však presvedčilo, aby sa stal profesionálnym spisovateľom. Obdobie destalinizácie prinieslo do Poľska so sebou väčšiu slobodu slova. Lem sa presadil ako vážený a uznávaný autor science-fiction a v nasledujúcich 12 rokoch napísal 17 kníh vysokej kvality. Jeho knihy sa hojne prekladali. V roku 1957 vydal prvú nebeletristickú, filozofickú knihu ''Dialogi'' (''Dialógy''). ''Dialogi'' a ''Summa Technologiae'' (1964) sú dva jeho najslávnejšie filozofické texty. Summa je pozoruhodná ako jedinečná analýza nadchádzajúceho sociálneho, kybernetického a biologického pokroku. Lem tu diskutuje o dôsledkoch technológií, ktoré boli v tom čase úplnou fantastikou, ale časom nadobúdajú dôležitosť – ako napr. virtuálna realita a nanotechnológia. V ďalších desaťročiach publikoval veľa kníh, ako vedecko-fantastických tak aj filozoficko-futurologických, hoci od osemdesiatych rokov sa venoval viac filozofickým prácam a esejam. Medzinárodne (mimo krajín východného bloku) ho po prvý raz preslávila ''Kyberiáda'' (''Cyberiada'', 1965), séria humorných poviedok z mechanického vesmíru ovládaného robotmi. Medzi jeho najznámejšie romány patria ''Solaris'' (1961), ''Pánov hlas'' (''Głos Pana'', 1983) a neskoršie ''Fiasko'' (1987), ktoré najsilnejšie vyjadrujú hlavnú tému jeho diela, nemožnosť pochopiť čosi skutočne cudzie, mimozemské. ''Solaris'' bol sfilmovaný v 1972 ruským režisérom [[Andrej Tarkovskij|Andrejom Tarkovským]] a získal Zvláštnu cenu poroty na Filmovom festivale v Cannes v 1972. V roku 2002 [[Steven Soderbergh]] režíroval hollywoodsky remake v hlavnej úlohe s [[George Clooney|Georgeom Clooneym]]. Jeho diela mu priniesli uznanie aj na Západe a v roku 1973 mu bolo udelené čestné členstvo Science Fiction Writers of America (SFWA). Lem spočiatku tvoril v izolácii od anglo-americkej SF a keď sa s ňou neskôr zoznámil, sklamalo ho, že bola podľa jeho názoru povrchná, nedomyslená, zle napísaná a zameraná na zábavu a zarábanie peňazí, a nevenovala sa skúmaniu nových myšlienok a nových literárnych foriem. Toto viedlo k jeho roztržke s SFWA a keď mu bolo ponúknuté riadne členstvo, odmietol. Neskôr sa stal veľmi kritickým k vedeckej fantastike všeobecne a sám sa vydelil zo žánru, tvrdiac, že jeho rané diela mohli byť SF, ale tie neskoršie patria skôr k mainstreamu. V roku 1982, po vyhlásení výnimočného stavu v Poľsku, sa Lem presťahoval do Západného Berlína, kde sa stal členom Ústavu pre pokročilý výskum (Wissenschaftskolleg zu Berlin). Neskôr sa usadil vo [[Viedeň|Viedni]]. Do Poľska sa vrátil v roku 1988. Stanisław Lem zomrel v Krakove 27 marca 2006 vo veku 84 rokov na chorobu srdca. == Témy == V Lemovej tvorbe sa opakuje niekoľko hlavných špecifických tém, ale jeho beletristické dielo sa často delí na dve hlavné skupiny. Do prvej patrí tradičnejšia vedecká fantastika s jej špekuláciami o technickom pokroku, cestách do kozmu a cudzích svetoch, ako Eden (1959), Návrat z hviezd (1961), Solaris (1961), [[Nepremožiteľný]] (1964), Pánov hlas (1968), Príbehy pilota Pirxa (1968). Druhú skupinu tvoria jeho alegorické príbehy, bájky a rozprávky, a bizarné príbehy, ako napr. príbehy Ijona Tichého, Denník nájdený vo vani (1961) a Kyberiáda (1965). Jednou z jeho primárnych tém bolo jeho presvedčenie o nemožnosti komunikácie medzi ľuďmi a zásadne cudzími mimozemskými civilizáciami. Jeho mimozemšťania sú často pre ľudskú myseľ nepochopiteľní, nech už je to roj mechanického hmyzu (v ''Nepremožiteľnom'') a živý oceán (v ''Solarise''), alebo nepochopiteľne organizované spoločnosti ľuďom podobnejších bytostí vo Fiasku a Edene, ktoré popisujú neúspešné pokusy o nadviazanie kontaktu. V knihe ''Návrat z hviezd'' sleduje autor bolestné prispôsobovanie sa astronauta radikálne zmenenej ľudskej spoločnosti potom, čo strávil 100 rokov vo vesmíre. V novele Pánov hlas sa naplno prejavuje Lemov skepticizmus vo vzťahu k schopnosti ľudskej inteligencie dešifrovať a pochopiť údajnú správu z vesmíru. Lem často používa ostrú satiru a prenikavý zmysel pre humor ako napríklad vo ''Futurologickom kongrese'' a ''Denníku nájdenom vo vani'', ako aj v alegorických cykloch o neohrozenom cestovateľovi, kozmickom barónovi Prášilovi, Ijonovi Tichom a o robotických konštruktoroch Trurlovi a Klapauciusovi, hrdinoch Kyberiády. Jeho štýl sa tu prirovnáva ku [[Kurt Vonnegut|Kurtovi Vonnegutovi]] alebo [[Franz Kafka|Franzovi Kafkovi]]. Jeho humoristické texty prekypujú mnohovýznamovou komikou, neuveriteľne vynaliezavými slovnými hračkami, pod hravým povrchom však ukrývajú hlboké myšlienky. Populárnou postavou je aj jeho kozmický pilot Pirx, ne-hrdina cyklu poviedok a noviel s konvenčnejším SF základom. Pirx nie je žiadny fyzický ani mentálny superman, práve naopak, je to normálny človek, ktorý sa z rôznych problémov najčastejšie dostáva použitím zdravého rozumu a vlastnej ľudskosti aj so všetkými jej nedostatkami, ako napríklad v novele Pojednávanie, ktorá bola sfilmovaná v poľsko-sovietskej koprodukcii ako '''Skúška pilota Pirxa''' v réžii Mareka Piestraka. == Filmové a televízne adaptácie == Lem bol známy kritickým prístupom k filmom natočeným podľa jeho kníh, vrátane slávneho Tarkovského ''[[Solaris (film z 1972)|Solarisu]]''. * ''[[Der Schweigende Stern]]'' (doslovne ''Mlčiaca hviezda'' [[NDR]] – [[Poľsko]] [[1960]]), voľne podľa románu ''[[Astronauci]]'' * ''[[Przekładaniec]]'' [[1968]], [[Andrzej Wajda]]) * ''[[Ikarie XB1]]'' [[Česko-Slovensko]] [[1963]] [http://www.imdb.com/title/tt0122111/] – voľne na motívy románu ''[[Obłok Magellana]]'' * ''[[Solaris (film z 1972)|Solaris]]'' ([[1972]], [[Andrej Tarkovskij]]) * ''[[Pirx kalandjai]]'' (1973, Maďarská TV) * ''[[Test pilota Pirxa]]'' or ''Дознание пилота Пиркса'' (podľa novely "Pojednávanie", [[Sovietsky zväz|sovietsko]]- [[Poľsko|poľská]] koprodukcia [[1978]], [[Marek Piestrak]]) * ''[[Szpital przemienienia]]'', [[1979]], Edward Żebrowski) * ''[[Victim of the Brain]]'' (1988, Piet Hoenderdos) zahŕňa adaptáciu poviedky "Siedma Sally" * ''[[Marianengraben]]'' (1994, réžia Achim Bornhak, scenár: Lem and Mathias Dinter) * ''[[Solaris (film z 2002)|Solaris]]'' ([[2002]], [[Steven Soderbergh]]) * ''Ijon Tichy: Raumpilot'' (2007), Nemecká TV ([[ZDF]]) miniseriál, 6 epizód, réžia Oliver Jahn. == Diela == [[Súbor:Stanislaw Lem by Kubik.JPG|náhľad|300px|Stanisław Lem, Krakov (Poľsko), 30.10.2005]] * 1946: ''Człowiek z Marsa'' * 1951: ''Astronauci'' (''Astronauti'', 1956) * 1955: ''Szpital przemienienia: Czas nieutracony'' (česky ''Nepromarněný čas'', 1959) * 1955: ''Obłok Magellana'' (Denník z vesmíru, 1958) * 1955: ''Sezam'', zbierka poviedok * 1957: ''Dialogi'' * 1957: ''Dzienniki gwiazdowe'' (česky Hvězdné deníky I, 1999, a II, 2000) * 1959: ''Eden'' (''Eden'', 1975) * 1959: ''Śledztwo'' (česky ''Vyšetřování'', 1972) * 1961: ''Pamiętnik znaleziony w wannie'' (česky ''Deník nalezený ve vaně'', 1999) * 1961: ''Powrót z gwiazd'' (česky ''Návrat z hvězd'', 1962) * 1961: ''Solaris'' (''Solaris'', 1964) * 1964: ''Niezwyciężony'' (''[[Nepremožiteľný]]'', 1966) * 1964: ''Summa technologiae'' (česky ''Summa technologiae'', 1995) * 1964: ''Bajki robotów'' (česky ''Zachraňme vesmír'', 1966) * 1965: ''Cyberiada'' (česky ''Kyberiáda'', 1983) * 1968: ''Opowieści o pilocie Pirxie'' (česky ''Příběhy pilota Pirxe'', 1978) * 1968: ''Głos Pana'' (''Pánov hlas'', 1988) * 1971: ''Doskonała próżnia'' (česky ''Dokonalá prázdnota'', 1983) * 1973: ''Wielkość urojona'' * 1976: ''Katar'' (''Nádcha'', 1979) * 1981: ''Golem XIV'' (česky ''Golem XIV'', 1983) * 1982: ''Wizja lokalna'' * 1983: ''Kongres futurologiczny'' (česky ''Futurologický kongres'', 1977) * 1987: ''Fiasko'' (česky ''Fiasko'', 1990) * 1987: ''Pokój na Ziemi'' (česky ''Mír na Zemi'', 1989) == Ocenenie == * 1986, [[Rakúska štátna cena za európsku literatúru]] == Iné projekty == {{projekt|q|commons|wikinews=Stanisław Lem dies at 84}} == Externé odkzay == * [http://www.lem.pl/cyberiadinfo/english/main.htm www.Lem.pl] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060518100107/http://www.lem.pl/cyberiadinfo/english/main.htm |date=2006-05-18 }} – Oficiálna stránka * [http://www.citarny.cz/index.php/autori/rozhovory/1270-stanislaw-lem-o-kultue-a-lidske-tuposti] - Interview z 21.8.2013 {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Lem, Stanislaw}} [[Kategória:Poľskí spisovatelia]] [[Kategória:Poľskí spisovatelia science-fiction]] [[Kategória:Poľskí spisovatelia románov]] [[Kategória:Futurológovia]] [[Kategória:Satirici]] [[Kategória:Výskumníci v oblasti umelej inteligencie]] [[Kategória:Osobnosti z Ľvova]] enbc9fhwx8ehjie3vo49dnj7hgm8kjq 8187913 8187912 2026-03-27T15:46:47Z ~2026-18844-01 290214 /* Filmové a televízne adaptácie */ 8187913 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Stanisław Lem |Portrét = Stanisław Lem.jpg |Veľkosť obrázka = 230px |Popis = poľský spisovateľ ([[1966]]) |Dátum narodenia = [[12. september]] [[1921]] |Miesto narodenia = [[Ľvov]], dnešná [[Ukrajina]] |Dátum úmrtia = {{dúv|2006|3|27|1921|9|12}} |Miesto úmrtia = [[Krakov]], [[Poľsko]] }} '''Stanisław Herman Lem''' (* [[12. september]] [[1921]] – † [[27. marec]] [[2006]]) bol [[Poľsko|poľský]] filozof a spisovateľ [[sci-fi]] literatúry, futurológ, prekladaný do 41 jazykov. Od lyrickej poézie a realistickej prózy sa jeho dielo prenieslo k filozoficky a vedecky orientovanej fantastike, zameranej na problematiku poznania a komunikácie a na základné otázky ľudskej existencie. Písal aj televízne a divadelné hry, eseje, odborné štúdie a publicistiku. Psychologické romány: Astronauti, K mrakom Magellanovým, Invázia z Aldebaranu, Solaris, Príbehy pilota Pirxa, Lov, Pánov hlas a i. Teoretické práce: Summa technologiae, Fantastyka i futurologia. == Životopis == Stanislaw Lem sa narodil v roku 1921 v poľskom [[Ľvov]]e (dnešná [[Ukrajina]]). Bol synom Sabiny Wollerovej a Samuela Lema, zámožného otorinolaryngológa, bývalého lekára [[Rakúsko-Uhorsko|rakúsko-uhorskej]] armády. Hoci bol jeho otec židovského pôvodu, Lem bol vychovaný ako [[katolík]]. Neskôr sa však sám považoval za [[ateista|ateistu]]. Po sovietskej okupácii východného Poľska nemohol kvôli svojmu „buržoáznemu pôvodu“ študovať na Polytechnickej univerzite, tak ako pôvodne chcel, a len vďaka otcovým konexiám bol roku 1940 prijatý na štúdium medicíny na Ľvovskú univerzitu. [[Druhá svetová vojna|Druhú svetovú vojnu]] a nacistickú okupáciu prežil vďaka falošným dokumentom, živil sa ako zvárač a automobilový mechanik. V roku 1946 bolo vtedajšie východné Poľsko zabraté [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]] a rodina bola presídlená do [[Krakov]]a kde na otcovo naliehanie Lem začal študovať na [[Jagelovská univerzita|Jagelovskej univerzite]]. Štúdiá zámerne nezavŕšil skúškami, aby nebol nútený stať sa vojenským lekárom. Začal pracovať ako výskumný asistent v akademickej inštitúcii Konwersatorium naukoznawcze a vo voľnom čase písať poviedky. Lem debutoval v roku 1946 ako básnik. V tom istom roku vyšiel jeho prvý [[sci-fi|vedecko-fantastický]] román ''Człowiek z Marsa'' (Človek z Marsu) na pokračovanie v časopise Nowy Świat Przygód. Medzi rokmi 1947 a 1950, kým pokračoval v práci vedeckého asistenta, publikoval básne, poviedky a vedecké eseje. V ére stalinizmu však všetky publikované práce museli byť schválené komunistickým režimom. V roku 1948 Lem dokončil čiastočne autobiografický román ''Szpital przemienienia'', ktorý však nebol vydaný až do roku 1955, dokedy doplnil ďalšie kapitoly v duchu [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]]. V roku 1951 mu vyšla prvá kniha, ''Astronauci'' (slov. ''Astronauti''), ktorá mala mať podobu SF románu pre mládež a Lem v nej bol nútený odkazovať na ‚veľkolepú komunistickú budúcnosť‘. Neskôr tento román sám kritizoval (ako aj rad ďalších svojich raných, ideologicky ovplyvnených prác, ako napr. ''Obłok Magellana'' (slov. ''Denník z vesmíru'')) ako simplistický, jeho vydanie ho však presvedčilo, aby sa stal profesionálnym spisovateľom. Obdobie destalinizácie prinieslo do Poľska so sebou väčšiu slobodu slova. Lem sa presadil ako vážený a uznávaný autor science-fiction a v nasledujúcich 12 rokoch napísal 17 kníh vysokej kvality. Jeho knihy sa hojne prekladali. V roku 1957 vydal prvú nebeletristickú, filozofickú knihu ''Dialogi'' (''Dialógy''). ''Dialogi'' a ''Summa Technologiae'' (1964) sú dva jeho najslávnejšie filozofické texty. Summa je pozoruhodná ako jedinečná analýza nadchádzajúceho sociálneho, kybernetického a biologického pokroku. Lem tu diskutuje o dôsledkoch technológií, ktoré boli v tom čase úplnou fantastikou, ale časom nadobúdajú dôležitosť – ako napr. virtuálna realita a nanotechnológia. V ďalších desaťročiach publikoval veľa kníh, ako vedecko-fantastických tak aj filozoficko-futurologických, hoci od osemdesiatych rokov sa venoval viac filozofickým prácam a esejam. Medzinárodne (mimo krajín východného bloku) ho po prvý raz preslávila ''Kyberiáda'' (''Cyberiada'', 1965), séria humorných poviedok z mechanického vesmíru ovládaného robotmi. Medzi jeho najznámejšie romány patria ''Solaris'' (1961), ''Pánov hlas'' (''Głos Pana'', 1983) a neskoršie ''Fiasko'' (1987), ktoré najsilnejšie vyjadrujú hlavnú tému jeho diela, nemožnosť pochopiť čosi skutočne cudzie, mimozemské. ''Solaris'' bol sfilmovaný v 1972 ruským režisérom [[Andrej Tarkovskij|Andrejom Tarkovským]] a získal Zvláštnu cenu poroty na Filmovom festivale v Cannes v 1972. V roku 2002 [[Steven Soderbergh]] režíroval hollywoodsky remake v hlavnej úlohe s [[George Clooney|Georgeom Clooneym]]. Jeho diela mu priniesli uznanie aj na Západe a v roku 1973 mu bolo udelené čestné členstvo Science Fiction Writers of America (SFWA). Lem spočiatku tvoril v izolácii od anglo-americkej SF a keď sa s ňou neskôr zoznámil, sklamalo ho, že bola podľa jeho názoru povrchná, nedomyslená, zle napísaná a zameraná na zábavu a zarábanie peňazí, a nevenovala sa skúmaniu nových myšlienok a nových literárnych foriem. Toto viedlo k jeho roztržke s SFWA a keď mu bolo ponúknuté riadne členstvo, odmietol. Neskôr sa stal veľmi kritickým k vedeckej fantastike všeobecne a sám sa vydelil zo žánru, tvrdiac, že jeho rané diela mohli byť SF, ale tie neskoršie patria skôr k mainstreamu. V roku 1982, po vyhlásení výnimočného stavu v Poľsku, sa Lem presťahoval do Západného Berlína, kde sa stal členom Ústavu pre pokročilý výskum (Wissenschaftskolleg zu Berlin). Neskôr sa usadil vo [[Viedeň|Viedni]]. Do Poľska sa vrátil v roku 1988. Stanisław Lem zomrel v Krakove 27 marca 2006 vo veku 84 rokov na chorobu srdca. == Témy == V Lemovej tvorbe sa opakuje niekoľko hlavných špecifických tém, ale jeho beletristické dielo sa často delí na dve hlavné skupiny. Do prvej patrí tradičnejšia vedecká fantastika s jej špekuláciami o technickom pokroku, cestách do kozmu a cudzích svetoch, ako Eden (1959), Návrat z hviezd (1961), Solaris (1961), [[Nepremožiteľný]] (1964), Pánov hlas (1968), Príbehy pilota Pirxa (1968). Druhú skupinu tvoria jeho alegorické príbehy, bájky a rozprávky, a bizarné príbehy, ako napr. príbehy Ijona Tichého, Denník nájdený vo vani (1961) a Kyberiáda (1965). Jednou z jeho primárnych tém bolo jeho presvedčenie o nemožnosti komunikácie medzi ľuďmi a zásadne cudzími mimozemskými civilizáciami. Jeho mimozemšťania sú často pre ľudskú myseľ nepochopiteľní, nech už je to roj mechanického hmyzu (v ''Nepremožiteľnom'') a živý oceán (v ''Solarise''), alebo nepochopiteľne organizované spoločnosti ľuďom podobnejších bytostí vo Fiasku a Edene, ktoré popisujú neúspešné pokusy o nadviazanie kontaktu. V knihe ''Návrat z hviezd'' sleduje autor bolestné prispôsobovanie sa astronauta radikálne zmenenej ľudskej spoločnosti potom, čo strávil 100 rokov vo vesmíre. V novele Pánov hlas sa naplno prejavuje Lemov skepticizmus vo vzťahu k schopnosti ľudskej inteligencie dešifrovať a pochopiť údajnú správu z vesmíru. Lem často používa ostrú satiru a prenikavý zmysel pre humor ako napríklad vo ''Futurologickom kongrese'' a ''Denníku nájdenom vo vani'', ako aj v alegorických cykloch o neohrozenom cestovateľovi, kozmickom barónovi Prášilovi, Ijonovi Tichom a o robotických konštruktoroch Trurlovi a Klapauciusovi, hrdinoch Kyberiády. Jeho štýl sa tu prirovnáva ku [[Kurt Vonnegut|Kurtovi Vonnegutovi]] alebo [[Franz Kafka|Franzovi Kafkovi]]. Jeho humoristické texty prekypujú mnohovýznamovou komikou, neuveriteľne vynaliezavými slovnými hračkami, pod hravým povrchom však ukrývajú hlboké myšlienky. Populárnou postavou je aj jeho kozmický pilot Pirx, ne-hrdina cyklu poviedok a noviel s konvenčnejším SF základom. Pirx nie je žiadny fyzický ani mentálny superman, práve naopak, je to normálny človek, ktorý sa z rôznych problémov najčastejšie dostáva použitím zdravého rozumu a vlastnej ľudskosti aj so všetkými jej nedostatkami, ako napríklad v novele Pojednávanie, ktorá bola sfilmovaná v poľsko-sovietskej koprodukcii ako '''Skúška pilota Pirxa''' v réžii Mareka Piestraka. == Filmové a televízne adaptácie == Lem bol známy kritickým prístupom k filmom natočeným podľa jeho kníh, vrátane slávneho Tarkovského ''[[Solaris (film z 1972)|Solarisu]]''. * ''[[Der Schweigende Stern]]'' (doslovne ''Mlčiaca hviezda'' [[NDR]] – [[Poľsko]] [[1960]]), voľne podľa románu ''[[Astronauci]]'' * ''[[Przekładaniec]]'' [[1968]], [[Andrzej Wajda]]) * ''[[Ikarie XB1]]'' [[Česko-Slovensko]] [[1963]] – voľne na motívy románu ''[[Obłok Magellana]]'' * ''[[Solaris (film z 1972)|Solaris]]'' ([[1972]], [[Andrej Tarkovskij]]) * ''[[Pirx kalandjai]]'' (1973, Maďarská TV) * ''[[Test pilota Pirxa]]'' alebo ''Дознание пилота Пиркса'' (podľa novely ''Pojednávanie'', [[Sovietsky zväz|sovietsko]]-[[Poľsko|poľská]] koprodukcia [[1978]], [[Marek Piestrak]]) * ''[[Szpital przemienienia]]'', [[1979]], Edward Żebrowski) * ''[[Victim of the Brain]]'' (1988, Piet Hoenderdos) zahŕňa adaptáciu poviedky ''Siedma Sally'' * ''[[Marianengraben]]'' (1994, réžia Achim Bornhak, scenár: Lem and Mathias Dinter) * ''[[Solaris (film z 2002)|Solaris]]'' ([[2002]], [[Steven Soderbergh]]) * ''Ijon Tichy: Raumpilot'' (2007), Nemecká TV ([[ZDF]]) miniseriál, 6 epizód, réžia Oliver Jahn == Diela == [[Súbor:Stanislaw Lem by Kubik.JPG|náhľad|300px|Stanisław Lem, Krakov (Poľsko), 30.10.2005]] * 1946: ''Człowiek z Marsa'' * 1951: ''Astronauci'' (''Astronauti'', 1956) * 1955: ''Szpital przemienienia: Czas nieutracony'' (česky ''Nepromarněný čas'', 1959) * 1955: ''Obłok Magellana'' (Denník z vesmíru, 1958) * 1955: ''Sezam'', zbierka poviedok * 1957: ''Dialogi'' * 1957: ''Dzienniki gwiazdowe'' (česky Hvězdné deníky I, 1999, a II, 2000) * 1959: ''Eden'' (''Eden'', 1975) * 1959: ''Śledztwo'' (česky ''Vyšetřování'', 1972) * 1961: ''Pamiętnik znaleziony w wannie'' (česky ''Deník nalezený ve vaně'', 1999) * 1961: ''Powrót z gwiazd'' (česky ''Návrat z hvězd'', 1962) * 1961: ''Solaris'' (''Solaris'', 1964) * 1964: ''Niezwyciężony'' (''[[Nepremožiteľný]]'', 1966) * 1964: ''Summa technologiae'' (česky ''Summa technologiae'', 1995) * 1964: ''Bajki robotów'' (česky ''Zachraňme vesmír'', 1966) * 1965: ''Cyberiada'' (česky ''Kyberiáda'', 1983) * 1968: ''Opowieści o pilocie Pirxie'' (česky ''Příběhy pilota Pirxe'', 1978) * 1968: ''Głos Pana'' (''Pánov hlas'', 1988) * 1971: ''Doskonała próżnia'' (česky ''Dokonalá prázdnota'', 1983) * 1973: ''Wielkość urojona'' * 1976: ''Katar'' (''Nádcha'', 1979) * 1981: ''Golem XIV'' (česky ''Golem XIV'', 1983) * 1982: ''Wizja lokalna'' * 1983: ''Kongres futurologiczny'' (česky ''Futurologický kongres'', 1977) * 1987: ''Fiasko'' (česky ''Fiasko'', 1990) * 1987: ''Pokój na Ziemi'' (česky ''Mír na Zemi'', 1989) == Ocenenie == * 1986, [[Rakúska štátna cena za európsku literatúru]] == Iné projekty == {{projekt|q|commons|wikinews=Stanisław Lem dies at 84}} == Externé odkzay == * [http://www.lem.pl/cyberiadinfo/english/main.htm www.Lem.pl] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060518100107/http://www.lem.pl/cyberiadinfo/english/main.htm |date=2006-05-18 }} – Oficiálna stránka * [http://www.citarny.cz/index.php/autori/rozhovory/1270-stanislaw-lem-o-kultue-a-lidske-tuposti] - Interview z 21.8.2013 {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Lem, Stanislaw}} [[Kategória:Poľskí spisovatelia]] [[Kategória:Poľskí spisovatelia science-fiction]] [[Kategória:Poľskí spisovatelia románov]] [[Kategória:Futurológovia]] [[Kategória:Satirici]] [[Kategória:Výskumníci v oblasti umelej inteligencie]] [[Kategória:Osobnosti z Ľvova]] ooxyfni559894k1zuo86i0pacfnyb5x 8187914 8187913 2026-03-27T15:47:12Z ~2026-18844-01 290214 /* Diela */ 8187914 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Stanisław Lem |Portrét = Stanisław Lem.jpg |Veľkosť obrázka = 230px |Popis = poľský spisovateľ ([[1966]]) |Dátum narodenia = [[12. september]] [[1921]] |Miesto narodenia = [[Ľvov]], dnešná [[Ukrajina]] |Dátum úmrtia = {{dúv|2006|3|27|1921|9|12}} |Miesto úmrtia = [[Krakov]], [[Poľsko]] }} '''Stanisław Herman Lem''' (* [[12. september]] [[1921]] – † [[27. marec]] [[2006]]) bol [[Poľsko|poľský]] filozof a spisovateľ [[sci-fi]] literatúry, futurológ, prekladaný do 41 jazykov. Od lyrickej poézie a realistickej prózy sa jeho dielo prenieslo k filozoficky a vedecky orientovanej fantastike, zameranej na problematiku poznania a komunikácie a na základné otázky ľudskej existencie. Písal aj televízne a divadelné hry, eseje, odborné štúdie a publicistiku. Psychologické romány: Astronauti, K mrakom Magellanovým, Invázia z Aldebaranu, Solaris, Príbehy pilota Pirxa, Lov, Pánov hlas a i. Teoretické práce: Summa technologiae, Fantastyka i futurologia. == Životopis == Stanislaw Lem sa narodil v roku 1921 v poľskom [[Ľvov]]e (dnešná [[Ukrajina]]). Bol synom Sabiny Wollerovej a Samuela Lema, zámožného otorinolaryngológa, bývalého lekára [[Rakúsko-Uhorsko|rakúsko-uhorskej]] armády. Hoci bol jeho otec židovského pôvodu, Lem bol vychovaný ako [[katolík]]. Neskôr sa však sám považoval za [[ateista|ateistu]]. Po sovietskej okupácii východného Poľska nemohol kvôli svojmu „buržoáznemu pôvodu“ študovať na Polytechnickej univerzite, tak ako pôvodne chcel, a len vďaka otcovým konexiám bol roku 1940 prijatý na štúdium medicíny na Ľvovskú univerzitu. [[Druhá svetová vojna|Druhú svetovú vojnu]] a nacistickú okupáciu prežil vďaka falošným dokumentom, živil sa ako zvárač a automobilový mechanik. V roku 1946 bolo vtedajšie východné Poľsko zabraté [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]] a rodina bola presídlená do [[Krakov]]a kde na otcovo naliehanie Lem začal študovať na [[Jagelovská univerzita|Jagelovskej univerzite]]. Štúdiá zámerne nezavŕšil skúškami, aby nebol nútený stať sa vojenským lekárom. Začal pracovať ako výskumný asistent v akademickej inštitúcii Konwersatorium naukoznawcze a vo voľnom čase písať poviedky. Lem debutoval v roku 1946 ako básnik. V tom istom roku vyšiel jeho prvý [[sci-fi|vedecko-fantastický]] román ''Człowiek z Marsa'' (Človek z Marsu) na pokračovanie v časopise Nowy Świat Przygód. Medzi rokmi 1947 a 1950, kým pokračoval v práci vedeckého asistenta, publikoval básne, poviedky a vedecké eseje. V ére stalinizmu však všetky publikované práce museli byť schválené komunistickým režimom. V roku 1948 Lem dokončil čiastočne autobiografický román ''Szpital przemienienia'', ktorý však nebol vydaný až do roku 1955, dokedy doplnil ďalšie kapitoly v duchu [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]]. V roku 1951 mu vyšla prvá kniha, ''Astronauci'' (slov. ''Astronauti''), ktorá mala mať podobu SF románu pre mládež a Lem v nej bol nútený odkazovať na ‚veľkolepú komunistickú budúcnosť‘. Neskôr tento román sám kritizoval (ako aj rad ďalších svojich raných, ideologicky ovplyvnených prác, ako napr. ''Obłok Magellana'' (slov. ''Denník z vesmíru'')) ako simplistický, jeho vydanie ho však presvedčilo, aby sa stal profesionálnym spisovateľom. Obdobie destalinizácie prinieslo do Poľska so sebou väčšiu slobodu slova. Lem sa presadil ako vážený a uznávaný autor science-fiction a v nasledujúcich 12 rokoch napísal 17 kníh vysokej kvality. Jeho knihy sa hojne prekladali. V roku 1957 vydal prvú nebeletristickú, filozofickú knihu ''Dialogi'' (''Dialógy''). ''Dialogi'' a ''Summa Technologiae'' (1964) sú dva jeho najslávnejšie filozofické texty. Summa je pozoruhodná ako jedinečná analýza nadchádzajúceho sociálneho, kybernetického a biologického pokroku. Lem tu diskutuje o dôsledkoch technológií, ktoré boli v tom čase úplnou fantastikou, ale časom nadobúdajú dôležitosť – ako napr. virtuálna realita a nanotechnológia. V ďalších desaťročiach publikoval veľa kníh, ako vedecko-fantastických tak aj filozoficko-futurologických, hoci od osemdesiatych rokov sa venoval viac filozofickým prácam a esejam. Medzinárodne (mimo krajín východného bloku) ho po prvý raz preslávila ''Kyberiáda'' (''Cyberiada'', 1965), séria humorných poviedok z mechanického vesmíru ovládaného robotmi. Medzi jeho najznámejšie romány patria ''Solaris'' (1961), ''Pánov hlas'' (''Głos Pana'', 1983) a neskoršie ''Fiasko'' (1987), ktoré najsilnejšie vyjadrujú hlavnú tému jeho diela, nemožnosť pochopiť čosi skutočne cudzie, mimozemské. ''Solaris'' bol sfilmovaný v 1972 ruským režisérom [[Andrej Tarkovskij|Andrejom Tarkovským]] a získal Zvláštnu cenu poroty na Filmovom festivale v Cannes v 1972. V roku 2002 [[Steven Soderbergh]] režíroval hollywoodsky remake v hlavnej úlohe s [[George Clooney|Georgeom Clooneym]]. Jeho diela mu priniesli uznanie aj na Západe a v roku 1973 mu bolo udelené čestné členstvo Science Fiction Writers of America (SFWA). Lem spočiatku tvoril v izolácii od anglo-americkej SF a keď sa s ňou neskôr zoznámil, sklamalo ho, že bola podľa jeho názoru povrchná, nedomyslená, zle napísaná a zameraná na zábavu a zarábanie peňazí, a nevenovala sa skúmaniu nových myšlienok a nových literárnych foriem. Toto viedlo k jeho roztržke s SFWA a keď mu bolo ponúknuté riadne členstvo, odmietol. Neskôr sa stal veľmi kritickým k vedeckej fantastike všeobecne a sám sa vydelil zo žánru, tvrdiac, že jeho rané diela mohli byť SF, ale tie neskoršie patria skôr k mainstreamu. V roku 1982, po vyhlásení výnimočného stavu v Poľsku, sa Lem presťahoval do Západného Berlína, kde sa stal členom Ústavu pre pokročilý výskum (Wissenschaftskolleg zu Berlin). Neskôr sa usadil vo [[Viedeň|Viedni]]. Do Poľska sa vrátil v roku 1988. Stanisław Lem zomrel v Krakove 27 marca 2006 vo veku 84 rokov na chorobu srdca. == Témy == V Lemovej tvorbe sa opakuje niekoľko hlavných špecifických tém, ale jeho beletristické dielo sa často delí na dve hlavné skupiny. Do prvej patrí tradičnejšia vedecká fantastika s jej špekuláciami o technickom pokroku, cestách do kozmu a cudzích svetoch, ako Eden (1959), Návrat z hviezd (1961), Solaris (1961), [[Nepremožiteľný]] (1964), Pánov hlas (1968), Príbehy pilota Pirxa (1968). Druhú skupinu tvoria jeho alegorické príbehy, bájky a rozprávky, a bizarné príbehy, ako napr. príbehy Ijona Tichého, Denník nájdený vo vani (1961) a Kyberiáda (1965). Jednou z jeho primárnych tém bolo jeho presvedčenie o nemožnosti komunikácie medzi ľuďmi a zásadne cudzími mimozemskými civilizáciami. Jeho mimozemšťania sú často pre ľudskú myseľ nepochopiteľní, nech už je to roj mechanického hmyzu (v ''Nepremožiteľnom'') a živý oceán (v ''Solarise''), alebo nepochopiteľne organizované spoločnosti ľuďom podobnejších bytostí vo Fiasku a Edene, ktoré popisujú neúspešné pokusy o nadviazanie kontaktu. V knihe ''Návrat z hviezd'' sleduje autor bolestné prispôsobovanie sa astronauta radikálne zmenenej ľudskej spoločnosti potom, čo strávil 100 rokov vo vesmíre. V novele Pánov hlas sa naplno prejavuje Lemov skepticizmus vo vzťahu k schopnosti ľudskej inteligencie dešifrovať a pochopiť údajnú správu z vesmíru. Lem často používa ostrú satiru a prenikavý zmysel pre humor ako napríklad vo ''Futurologickom kongrese'' a ''Denníku nájdenom vo vani'', ako aj v alegorických cykloch o neohrozenom cestovateľovi, kozmickom barónovi Prášilovi, Ijonovi Tichom a o robotických konštruktoroch Trurlovi a Klapauciusovi, hrdinoch Kyberiády. Jeho štýl sa tu prirovnáva ku [[Kurt Vonnegut|Kurtovi Vonnegutovi]] alebo [[Franz Kafka|Franzovi Kafkovi]]. Jeho humoristické texty prekypujú mnohovýznamovou komikou, neuveriteľne vynaliezavými slovnými hračkami, pod hravým povrchom však ukrývajú hlboké myšlienky. Populárnou postavou je aj jeho kozmický pilot Pirx, ne-hrdina cyklu poviedok a noviel s konvenčnejším SF základom. Pirx nie je žiadny fyzický ani mentálny superman, práve naopak, je to normálny človek, ktorý sa z rôznych problémov najčastejšie dostáva použitím zdravého rozumu a vlastnej ľudskosti aj so všetkými jej nedostatkami, ako napríklad v novele Pojednávanie, ktorá bola sfilmovaná v poľsko-sovietskej koprodukcii ako '''Skúška pilota Pirxa''' v réžii Mareka Piestraka. == Filmové a televízne adaptácie == Lem bol známy kritickým prístupom k filmom natočeným podľa jeho kníh, vrátane slávneho Tarkovského ''[[Solaris (film z 1972)|Solarisu]]''. * ''[[Der Schweigende Stern]]'' (doslovne ''Mlčiaca hviezda'' [[NDR]] – [[Poľsko]] [[1960]]), voľne podľa románu ''[[Astronauci]]'' * ''[[Przekładaniec]]'' [[1968]], [[Andrzej Wajda]]) * ''[[Ikarie XB1]]'' [[Česko-Slovensko]] [[1963]] – voľne na motívy románu ''[[Obłok Magellana]]'' * ''[[Solaris (film z 1972)|Solaris]]'' ([[1972]], [[Andrej Tarkovskij]]) * ''[[Pirx kalandjai]]'' (1973, Maďarská TV) * ''[[Test pilota Pirxa]]'' alebo ''Дознание пилота Пиркса'' (podľa novely ''Pojednávanie'', [[Sovietsky zväz|sovietsko]]-[[Poľsko|poľská]] koprodukcia [[1978]], [[Marek Piestrak]]) * ''[[Szpital przemienienia]]'', [[1979]], Edward Żebrowski) * ''[[Victim of the Brain]]'' (1988, Piet Hoenderdos) zahŕňa adaptáciu poviedky ''Siedma Sally'' * ''[[Marianengraben]]'' (1994, réžia Achim Bornhak, scenár: Lem and Mathias Dinter) * ''[[Solaris (film z 2002)|Solaris]]'' ([[2002]], [[Steven Soderbergh]]) * ''Ijon Tichy: Raumpilot'' (2007), Nemecká TV ([[ZDF]]) miniseriál, 6 epizód, réžia Oliver Jahn == Diela == [[Súbor:Stanislaw Lem by Kubik.JPG|náhľad|Stanisław Lem, Krakov (Poľsko), 30. október 2005]] * 1946: ''Człowiek z Marsa'' * 1951: ''Astronauci'' (''Astronauti'', 1956) * 1955: ''Szpital przemienienia: Czas nieutracony'' (česky ''Nepromarněný čas'', 1959) * 1955: ''Obłok Magellana'' (Denník z vesmíru, 1958) * 1955: ''Sezam'', zbierka poviedok * 1957: ''Dialogi'' * 1957: ''Dzienniki gwiazdowe'' (česky Hvězdné deníky I, 1999, a II, 2000) * 1959: ''Eden'' (''Eden'', 1975) * 1959: ''Śledztwo'' (česky ''Vyšetřování'', 1972) * 1961: ''Pamiętnik znaleziony w wannie'' (česky ''Deník nalezený ve vaně'', 1999) * 1961: ''Powrót z gwiazd'' (česky ''Návrat z hvězd'', 1962) * 1961: ''Solaris'' (''Solaris'', 1964) * 1964: ''Niezwyciężony'' (''[[Nepremožiteľný]]'', 1966) * 1964: ''Summa technologiae'' (česky ''Summa technologiae'', 1995) * 1964: ''Bajki robotów'' (česky ''Zachraňme vesmír'', 1966) * 1965: ''Cyberiada'' (česky ''Kyberiáda'', 1983) * 1968: ''Opowieści o pilocie Pirxie'' (česky ''Příběhy pilota Pirxe'', 1978) * 1968: ''Głos Pana'' (''Pánov hlas'', 1988) * 1971: ''Doskonała próżnia'' (česky ''Dokonalá prázdnota'', 1983) * 1973: ''Wielkość urojona'' * 1976: ''Katar'' (''Nádcha'', 1979) * 1981: ''Golem XIV'' (česky ''Golem XIV'', 1983) * 1982: ''Wizja lokalna'' * 1983: ''Kongres futurologiczny'' (česky ''Futurologický kongres'', 1977) * 1987: ''Fiasko'' (česky ''Fiasko'', 1990) * 1987: ''Pokój na Ziemi'' (česky ''Mír na Zemi'', 1989) == Ocenenie == * 1986, [[Rakúska štátna cena za európsku literatúru]] == Iné projekty == {{projekt|q|commons|wikinews=Stanisław Lem dies at 84}} == Externé odkzay == * [http://www.lem.pl/cyberiadinfo/english/main.htm www.Lem.pl] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060518100107/http://www.lem.pl/cyberiadinfo/english/main.htm |date=2006-05-18 }} – Oficiálna stránka * [http://www.citarny.cz/index.php/autori/rozhovory/1270-stanislaw-lem-o-kultue-a-lidske-tuposti] - Interview z 21.8.2013 {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Lem, Stanislaw}} [[Kategória:Poľskí spisovatelia]] [[Kategória:Poľskí spisovatelia science-fiction]] [[Kategória:Poľskí spisovatelia románov]] [[Kategória:Futurológovia]] [[Kategória:Satirici]] [[Kategória:Výskumníci v oblasti umelej inteligencie]] [[Kategória:Osobnosti z Ľvova]] 4kujnfa4k8izexdto3hzm8nszilhp34 8187916 8187914 2026-03-27T15:48:15Z ~2026-18844-01 290214 /* Témy */ 8187916 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Stanisław Lem |Portrét = Stanisław Lem.jpg |Veľkosť obrázka = 230px |Popis = poľský spisovateľ ([[1966]]) |Dátum narodenia = [[12. september]] [[1921]] |Miesto narodenia = [[Ľvov]], dnešná [[Ukrajina]] |Dátum úmrtia = {{dúv|2006|3|27|1921|9|12}} |Miesto úmrtia = [[Krakov]], [[Poľsko]] }} '''Stanisław Herman Lem''' (* [[12. september]] [[1921]] – † [[27. marec]] [[2006]]) bol [[Poľsko|poľský]] filozof a spisovateľ [[sci-fi]] literatúry, futurológ, prekladaný do 41 jazykov. Od lyrickej poézie a realistickej prózy sa jeho dielo prenieslo k filozoficky a vedecky orientovanej fantastike, zameranej na problematiku poznania a komunikácie a na základné otázky ľudskej existencie. Písal aj televízne a divadelné hry, eseje, odborné štúdie a publicistiku. Psychologické romány: Astronauti, K mrakom Magellanovým, Invázia z Aldebaranu, Solaris, Príbehy pilota Pirxa, Lov, Pánov hlas a i. Teoretické práce: Summa technologiae, Fantastyka i futurologia. == Životopis == Stanislaw Lem sa narodil v roku 1921 v poľskom [[Ľvov]]e (dnešná [[Ukrajina]]). Bol synom Sabiny Wollerovej a Samuela Lema, zámožného otorinolaryngológa, bývalého lekára [[Rakúsko-Uhorsko|rakúsko-uhorskej]] armády. Hoci bol jeho otec židovského pôvodu, Lem bol vychovaný ako [[katolík]]. Neskôr sa však sám považoval za [[ateista|ateistu]]. Po sovietskej okupácii východného Poľska nemohol kvôli svojmu „buržoáznemu pôvodu“ študovať na Polytechnickej univerzite, tak ako pôvodne chcel, a len vďaka otcovým konexiám bol roku 1940 prijatý na štúdium medicíny na Ľvovskú univerzitu. [[Druhá svetová vojna|Druhú svetovú vojnu]] a nacistickú okupáciu prežil vďaka falošným dokumentom, živil sa ako zvárač a automobilový mechanik. V roku 1946 bolo vtedajšie východné Poľsko zabraté [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]] a rodina bola presídlená do [[Krakov]]a kde na otcovo naliehanie Lem začal študovať na [[Jagelovská univerzita|Jagelovskej univerzite]]. Štúdiá zámerne nezavŕšil skúškami, aby nebol nútený stať sa vojenským lekárom. Začal pracovať ako výskumný asistent v akademickej inštitúcii Konwersatorium naukoznawcze a vo voľnom čase písať poviedky. Lem debutoval v roku 1946 ako básnik. V tom istom roku vyšiel jeho prvý [[sci-fi|vedecko-fantastický]] román ''Człowiek z Marsa'' (Človek z Marsu) na pokračovanie v časopise Nowy Świat Przygód. Medzi rokmi 1947 a 1950, kým pokračoval v práci vedeckého asistenta, publikoval básne, poviedky a vedecké eseje. V ére stalinizmu však všetky publikované práce museli byť schválené komunistickým režimom. V roku 1948 Lem dokončil čiastočne autobiografický román ''Szpital przemienienia'', ktorý však nebol vydaný až do roku 1955, dokedy doplnil ďalšie kapitoly v duchu [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]]. V roku 1951 mu vyšla prvá kniha, ''Astronauci'' (slov. ''Astronauti''), ktorá mala mať podobu SF románu pre mládež a Lem v nej bol nútený odkazovať na ‚veľkolepú komunistickú budúcnosť‘. Neskôr tento román sám kritizoval (ako aj rad ďalších svojich raných, ideologicky ovplyvnených prác, ako napr. ''Obłok Magellana'' (slov. ''Denník z vesmíru'')) ako simplistický, jeho vydanie ho však presvedčilo, aby sa stal profesionálnym spisovateľom. Obdobie destalinizácie prinieslo do Poľska so sebou väčšiu slobodu slova. Lem sa presadil ako vážený a uznávaný autor science-fiction a v nasledujúcich 12 rokoch napísal 17 kníh vysokej kvality. Jeho knihy sa hojne prekladali. V roku 1957 vydal prvú nebeletristickú, filozofickú knihu ''Dialogi'' (''Dialógy''). ''Dialogi'' a ''Summa Technologiae'' (1964) sú dva jeho najslávnejšie filozofické texty. Summa je pozoruhodná ako jedinečná analýza nadchádzajúceho sociálneho, kybernetického a biologického pokroku. Lem tu diskutuje o dôsledkoch technológií, ktoré boli v tom čase úplnou fantastikou, ale časom nadobúdajú dôležitosť – ako napr. virtuálna realita a nanotechnológia. V ďalších desaťročiach publikoval veľa kníh, ako vedecko-fantastických tak aj filozoficko-futurologických, hoci od osemdesiatych rokov sa venoval viac filozofickým prácam a esejam. Medzinárodne (mimo krajín východného bloku) ho po prvý raz preslávila ''Kyberiáda'' (''Cyberiada'', 1965), séria humorných poviedok z mechanického vesmíru ovládaného robotmi. Medzi jeho najznámejšie romány patria ''Solaris'' (1961), ''Pánov hlas'' (''Głos Pana'', 1983) a neskoršie ''Fiasko'' (1987), ktoré najsilnejšie vyjadrujú hlavnú tému jeho diela, nemožnosť pochopiť čosi skutočne cudzie, mimozemské. ''Solaris'' bol sfilmovaný v 1972 ruským režisérom [[Andrej Tarkovskij|Andrejom Tarkovským]] a získal Zvláštnu cenu poroty na Filmovom festivale v Cannes v 1972. V roku 2002 [[Steven Soderbergh]] režíroval hollywoodsky remake v hlavnej úlohe s [[George Clooney|Georgeom Clooneym]]. Jeho diela mu priniesli uznanie aj na Západe a v roku 1973 mu bolo udelené čestné členstvo Science Fiction Writers of America (SFWA). Lem spočiatku tvoril v izolácii od anglo-americkej SF a keď sa s ňou neskôr zoznámil, sklamalo ho, že bola podľa jeho názoru povrchná, nedomyslená, zle napísaná a zameraná na zábavu a zarábanie peňazí, a nevenovala sa skúmaniu nových myšlienok a nových literárnych foriem. Toto viedlo k jeho roztržke s SFWA a keď mu bolo ponúknuté riadne členstvo, odmietol. Neskôr sa stal veľmi kritickým k vedeckej fantastike všeobecne a sám sa vydelil zo žánru, tvrdiac, že jeho rané diela mohli byť SF, ale tie neskoršie patria skôr k mainstreamu. V roku 1982, po vyhlásení výnimočného stavu v Poľsku, sa Lem presťahoval do Západného Berlína, kde sa stal členom Ústavu pre pokročilý výskum (Wissenschaftskolleg zu Berlin). Neskôr sa usadil vo [[Viedeň|Viedni]]. Do Poľska sa vrátil v roku 1988. Stanisław Lem zomrel v Krakove 27 marca 2006 vo veku 84 rokov na chorobu srdca. == Témy == V Lemovej tvorbe sa opakuje niekoľko hlavných špecifických tém, ale jeho beletristické dielo sa často delí na dve hlavné skupiny. Do prvej patrí tradičnejšia vedecká fantastika s jej špekuláciami o technickom pokroku, cestách do kozmu a cudzích svetoch, ako Eden (1959), Návrat z hviezd (1961), Solaris (1961), [[Nepremožiteľný]] (1964), Pánov hlas (1968), Príbehy pilota Pirxa (1968). Druhú skupinu tvoria jeho alegorické príbehy, bájky a rozprávky, a bizarné príbehy, ako napr. príbehy Ijona Tichého, Denník nájdený vo vani (1961) a Kyberiáda (1965). Jednou z jeho primárnych tém bolo jeho presvedčenie o nemožnosti komunikácie medzi ľuďmi a zásadne cudzími mimozemskými civilizáciami. Jeho mimozemšťania sú často pre ľudskú myseľ nepochopiteľní, nech už je to roj mechanického hmyzu (v ''Nepremožiteľnom'') a živý oceán (v ''Solarise''), alebo nepochopiteľne organizované spoločnosti ľuďom podobnejších bytostí vo Fiasku a Edene, ktoré popisujú neúspešné pokusy o nadviazanie kontaktu. V knihe ''Návrat z hviezd'' sleduje autor bolestné prispôsobovanie sa astronauta radikálne zmenenej ľudskej spoločnosti potom, čo strávil 100 rokov vo vesmíre. V novele Pánov hlas sa naplno prejavuje Lemov skepticizmus vo vzťahu k schopnosti ľudskej inteligencie dešifrovať a pochopiť údajnú správu z vesmíru. Lem často používa ostrú satiru a prenikavý zmysel pre humor ako napríklad vo ''Futurologickom kongrese'' a ''Denníku nájdenom vo vani'', ako aj v alegorických cykloch o neohrozenom cestovateľovi, kozmickom barónovi Prášilovi, Ijonovi Tichom a o robotických konštruktoroch Trurlovi a Klapauciusovi, hrdinoch Kyberiády. Jeho štýl sa tu prirovnáva ku [[Kurt Vonnegut|Kurtovi Vonnegutovi]] alebo [[Franz Kafka|Franzovi Kafkovi]]. Jeho humoristické texty prekypujú mnohovýznamovou komikou, neuveriteľne vynaliezavými slovnými hračkami, pod hravým povrchom však ukrývajú hlboké myšlienky. Populárnou postavou je aj jeho kozmický pilot Pirx, ne-hrdina cyklu poviedok a noviel s konvenčnejším SF základom. Pirx nie je žiadny fyzický ani mentálny superman, práve naopak, je to normálny človek, ktorý sa z rôznych problémov najčastejšie dostáva použitím zdravého rozumu a vlastnej ľudskosti aj so všetkými jej nedostatkami, ako napríklad v novele Pojednávanie, ktorá bola sfilmovaná v poľsko-sovietskej koprodukcii ako ''Skúška pilota Pirxa'' v réžii Mareka Piestraka. == Filmové a televízne adaptácie == Lem bol známy kritickým prístupom k filmom natočeným podľa jeho kníh, vrátane slávneho Tarkovského ''[[Solaris (film z 1972)|Solarisu]]''. * ''[[Der Schweigende Stern]]'' (doslovne ''Mlčiaca hviezda'' [[NDR]] – [[Poľsko]] [[1960]]), voľne podľa románu ''[[Astronauci]]'' * ''[[Przekładaniec]]'' [[1968]], [[Andrzej Wajda]]) * ''[[Ikarie XB1]]'' [[Česko-Slovensko]] [[1963]] – voľne na motívy románu ''[[Obłok Magellana]]'' * ''[[Solaris (film z 1972)|Solaris]]'' ([[1972]], [[Andrej Tarkovskij]]) * ''[[Pirx kalandjai]]'' (1973, Maďarská TV) * ''[[Test pilota Pirxa]]'' alebo ''Дознание пилота Пиркса'' (podľa novely ''Pojednávanie'', [[Sovietsky zväz|sovietsko]]-[[Poľsko|poľská]] koprodukcia [[1978]], [[Marek Piestrak]]) * ''[[Szpital przemienienia]]'', [[1979]], Edward Żebrowski) * ''[[Victim of the Brain]]'' (1988, Piet Hoenderdos) zahŕňa adaptáciu poviedky ''Siedma Sally'' * ''[[Marianengraben]]'' (1994, réžia Achim Bornhak, scenár: Lem and Mathias Dinter) * ''[[Solaris (film z 2002)|Solaris]]'' ([[2002]], [[Steven Soderbergh]]) * ''Ijon Tichy: Raumpilot'' (2007), Nemecká TV ([[ZDF]]) miniseriál, 6 epizód, réžia Oliver Jahn == Diela == [[Súbor:Stanislaw Lem by Kubik.JPG|náhľad|Stanisław Lem, Krakov (Poľsko), 30. október 2005]] * 1946: ''Człowiek z Marsa'' * 1951: ''Astronauci'' (''Astronauti'', 1956) * 1955: ''Szpital przemienienia: Czas nieutracony'' (česky ''Nepromarněný čas'', 1959) * 1955: ''Obłok Magellana'' (Denník z vesmíru, 1958) * 1955: ''Sezam'', zbierka poviedok * 1957: ''Dialogi'' * 1957: ''Dzienniki gwiazdowe'' (česky Hvězdné deníky I, 1999, a II, 2000) * 1959: ''Eden'' (''Eden'', 1975) * 1959: ''Śledztwo'' (česky ''Vyšetřování'', 1972) * 1961: ''Pamiętnik znaleziony w wannie'' (česky ''Deník nalezený ve vaně'', 1999) * 1961: ''Powrót z gwiazd'' (česky ''Návrat z hvězd'', 1962) * 1961: ''Solaris'' (''Solaris'', 1964) * 1964: ''Niezwyciężony'' (''[[Nepremožiteľný]]'', 1966) * 1964: ''Summa technologiae'' (česky ''Summa technologiae'', 1995) * 1964: ''Bajki robotów'' (česky ''Zachraňme vesmír'', 1966) * 1965: ''Cyberiada'' (česky ''Kyberiáda'', 1983) * 1968: ''Opowieści o pilocie Pirxie'' (česky ''Příběhy pilota Pirxe'', 1978) * 1968: ''Głos Pana'' (''Pánov hlas'', 1988) * 1971: ''Doskonała próżnia'' (česky ''Dokonalá prázdnota'', 1983) * 1973: ''Wielkość urojona'' * 1976: ''Katar'' (''Nádcha'', 1979) * 1981: ''Golem XIV'' (česky ''Golem XIV'', 1983) * 1982: ''Wizja lokalna'' * 1983: ''Kongres futurologiczny'' (česky ''Futurologický kongres'', 1977) * 1987: ''Fiasko'' (česky ''Fiasko'', 1990) * 1987: ''Pokój na Ziemi'' (česky ''Mír na Zemi'', 1989) == Ocenenie == * 1986, [[Rakúska štátna cena za európsku literatúru]] == Iné projekty == {{projekt|q|commons|wikinews=Stanisław Lem dies at 84}} == Externé odkzay == * [http://www.lem.pl/cyberiadinfo/english/main.htm www.Lem.pl] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060518100107/http://www.lem.pl/cyberiadinfo/english/main.htm |date=2006-05-18 }} – Oficiálna stránka * [http://www.citarny.cz/index.php/autori/rozhovory/1270-stanislaw-lem-o-kultue-a-lidske-tuposti] - Interview z 21.8.2013 {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Lem, Stanislaw}} [[Kategória:Poľskí spisovatelia]] [[Kategória:Poľskí spisovatelia science-fiction]] [[Kategória:Poľskí spisovatelia románov]] [[Kategória:Futurológovia]] [[Kategória:Satirici]] [[Kategória:Výskumníci v oblasti umelej inteligencie]] [[Kategória:Osobnosti z Ľvova]] nps7bh7c8q7a41epqfwizbkoxznfhcv Matúš Oľha 0 46338 8188290 8183695 2026-03-28T09:47:10Z ~2026-19261-86 290409 Aktualizácia po poslednej tlačovej konferencii ohľadom chodu FPU. 8188290 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Matúš Oľha |Portrét = |Veľkosť obrázka = 230px |Popis = |Dátum narodenia = {{dnv|1959|9|8}} |Miesto narodenia = [[Prešov]], [[Československo|ČSR]] |Dátum úmrtia = |Miesto úmrtia = |Alma mater = [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave]] |Manželka = [[Jana Oľhová]] (do 2005)<br>Natália Oľhová }} [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|prof.]] [[Magister umenia|Mgr. art.]] '''Matúš Oľha''', [[Doktor (PhD.)|PhD.]] (* [[8. september]] [[1959]], [[Prešov]]) je slovenský [[divadlo|divadelný]] a [[televízia|televízny]] [[režisér]] a univerzitný [[pedagóg]]. == Životopis == Matúš Oľha sa narodil v [[Prešov]]e ako syn spisovateľa [[Štefan Oľha|Štefana Oľhu]], má tri sestry vrátane [[Bábkoherectvo|bábkoherečky]] [[Zuzana Oľhová|Zuzany Oľhovej]]. Do roku [[2005]] bol 22 rokov ženatý s herečkou [[Jana Oľhová|Janou Oľhovou]], s ktorou má šesť detí – syna Adama (* 1984) a dcéry Máriu (* 1988), Juliánu (* 1991), Terezu, Evu a Hanu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mihaličková | meno = Miroslava | autor = | odkaz na autora = | titul = Herečka Jana Oľhová: Nemám rada patriarchát | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://zena.sme.sk/c/6797450/herecka-jana-olhova-nemam-rada-patriarchat.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2013-05-13 | dátum prístupu = 2026-03-19 }}</ref>. Jeho druhou manželkou je Natália Oľhová, s ktorou má dcéru Tamaru.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Janu Oľhovú opustil MANŽEL so šiestimi deťmi: Herečka po rokoch tuší, prečo odišiel za MLADŠOU | url = https://eva.pluska.sk/ludia/janu-olhovu-opustil-manzel-siestimi-detmi-herecka-rokoch-tusi-preco-odisiel-mladsou | vydavateľ = eva.pluska.sk | miesto = | dátum vydania = 2023-10-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-19 | jazyk = }}</ref> V rokoch 1974{{--}}1978 študoval na gymnáziu v [[Košice|Košiciach]]. V roku [[1984]] absolvoval štúdium divadelnej réžie na [[Divadelná fakulta Vysokej školy múzických umení v Bratislave|Divadelnej fakulte]] [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokej škole múzických umení]] v [[Bratislava|Bratislave]]. V rokoch 2004{{--}}2010 absolvoval doktorandské štúdium odboru Teória a dejiny divadla na [[Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove|Filozofickej fakulte]] [[Prešovská univerzita v Prešove|Prešovskej univerzity v Prešove]].<ref name="aku">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = tomasovic | odkaz na autora = | titul = prof. Mgr. art. Matúš Oľha, PhD. | url = https://fdu.aku.sk/sk/?option=com_content&view=article&id=328:doc-mgr-art-matus-olha-phd&catid=78 | vydavateľ = fdu.aku.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-19 | jazyk = }}</ref> V rokoch 1984{{--}}[[1988]] bol režisérom činohry [[Divadlo Jozefa Gregora Tajovského|Divadla Jozefa Gregora Tajovského]] vo [[Zvolen]]e. V rokoch 1988 až 2005 bol režisérom v [[Slovenské komorné divadlo|Slovenskom komornom divadle]] v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]], hosťovsky režíroval vo viacerých slovenských divadlách. Počas štúdia na VŠMU bol režisérom [[Malé divadelné štúdio v Košiciach|Malého divadelného štúdia v Košiciach]], s divadelnou hrou [[Biela nemoc]] od [[Karel Čapek|Karla Čapka]] vyhrali celoslovenskú divadelnú prehliadku amatérskych súborov v Martine [[Scénická žatva]]. Hral vo filme [[Šiesta veta]]. [[19. decembra]] [[2007]] ho akademický senát [[Akadémia umení v Banskej Bystrici|Akadémie umení v Banskej Bystrici]] zvolil do funkcie [[Rektor (vysoká škola)|rektora]], funkciu zastával od 19. februára [[2008]] do 19. februára [[2012]], opätovne ho akademický senát zvolil 15. decembra [[2011]], druhý mandát vo funkcii rektora zastával od 20. februára 2012 do 20. februára [[2016]].<ref name="aku"/> V marci 2025 bol ako nominant ministerky kultúry [[Martina Šimkovičová|Martiny Šimkovičovej]] zvolený do funkcie predsedu Rady [[Fond na podporu umenia|Fondu na podporu umenia]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Fond na podporu umenia má nového šéfa. Stal sa ním Matúš Oľha | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hn24.hnonline.sk/hn24/96199768-fond-na-podporu-umenia-ma-noveho-sefa-stal-sa-nim-matus-olha | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2025-03-12 | dátum prístupu = 2026-03-19 }}</ref> Od svojho zvolenia systematicky ničí mechanizmy podpory nezriadovanu aj zriadovenej kultúry na Slovensku. Vo svojom voľnom čase s obľubou recituje detské básničky. == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * {{csfd meno|65543}} * {{imdb meno|9835707}} {{Rektori Akadémie umení v Banskej Bystrici}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Olha, Matúš}} [[Kategória:Osobnosti z Prešova]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy múzických umení]] [[Kategória:Slovenskí televízni režiséri]] [[Kategória:Slovenskí divadelní režiséri]] [[Kategória:Slovenskí filmoví herci]] [[Kategória:Slovenské komorné divadlo]] [[Kategória:Divadlo Jozefa Gregora Tajovského]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Vyučujúci na Akadémii umení v Banskej Bystrici]] [[Kategória:Rektori Akadémie umení v Banskej Bystrici]] q14r42knlcjoh000nqrzyc7wm1u17hw Dudváh 0 48981 8187988 8062592 2026-03-27T18:00:30Z Pe3kZA 39673 /* Geomorfologické celky */ kor. 8187988 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Dudváh | other_name = | category = rieka <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Trenčiansky kraj|Trenčiansky]] | region1 = [[Trnavský kraj|Trnavský]] | district = [[Nové Mesto nad Váhom (okres)|Nové Mesto nad Váhom]] | district1 = [[Piešťany (okres)|Piešťany]] | district2 = [[Hlohovec (okres)|Hlohovec]] | district3 = [[Trnava (okres)|Trnava]] | district4 = [[Galanta (okres)|Galanta]] | district5 = [[Šaľa (okres)|Šaľa]] | commune = | municipality = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | city = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = Oddelenie od koryta [[Dubová (prítok Váhu)|Dubovej]] | source_type = Vznik | source_location = [[Čachtice]], [[Podunajská pahorkatina]] | source_elevation = 176 | source_lat_d = | source_long_d = | mouth = Horný: [[Váh]], Dolný: [[Čierna voda (prítok Malého Dunaja)|Čierna voda]], Salibský: [[Stará Čierna voda]] | mouth_location = Horný: [[Siladice]], Dolný: [[Čierna Voda (okres Galanta)|Čierna Voda]], Salibský: [[Kráľov Brod]] | mouth_elevation = | mouth_lat_d = 48.13317 | mouth_long_d = 17.654772 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 97.6 | width = | depth = | watershed = 1531.6 | discharge = Horný: 1.3, Dolný: 2.59 | discharge_location = Horný: [[Siladice]], Dolný: [[Čierny Brod]] | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = Trnava Region - physical map.png | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Trnavský kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = III. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = 4-21-10-042 (Horný), 4-21-16-004,-045 (Dolný), 4-21-17-013,-015 (Salibský) | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-21-10-1389 (Horný), 4-21-16-956,-958 (Dolný), 4-21-17-357 (Salibský) | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma }} '''Dudváh''' je nížinná [[rieka]] na juhozápadnom [[Slovensko|Slovensku]]. Má dĺžku {{km|97.6|m}}, plochu povodia {{km2|1531.6}} a priemerný prietok {{m3|1.3}}/s v [[Siladice|Siladiciach]]. Priemerná lesnatosť povodia je cca 20 %, na dolnom toku je takmer nulová. == Charakteristika == Vysoký agradačný val [[Váh]]u bráni Dudváhu (a ďalším prítokom), aby sa ich vody spojili už skôr, a núti ho tiecť dlho rovnobežne. Dudváh je preto jednostranne rozvinutou riekou s (prirodzenými) prítokmi iba z pravej strany (odvodňuje tak východné svahy [[Malé Karpaty|Malých Karpát]]). Rieka má veľký vodohospodársky význam z hľadiska zavlažovania a hlavné koryto križujú viaceré vodné kanály. Tok rieky sa rozdeľuje na tri časti: *''Horný Dudváh''<ref name=skgeodesy>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-14 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>: označuje tok rieky od odbočenia z koryta [[Dubová (prítok Váhu)|Dubovej]] po zaústenie do koryta Váhu pri Siladiciach. Je to pravostranný prítok [[Váh]]u s dĺžkou {{km|42.1|m}} a povodím {{km2|498.6}}. *''Dolný Dudváh''<ref name=skgeodesy/>: pokračovanie toku Horného Dudváhu od jeho zaústenia do koryta Váhu po ústie do [[Čierna voda (prítok Malého Dunaja)|Čiernej vody]] južne od obce [[Čierna Voda (okres Galanta)|Čierna Voda]]. Je to ľavostranný prítok Čiernej vody s dĺžkou {{km|33.7|m}} a povodím s veľkosťou {{km2|751.7}}. *''Salibský Dudváh''<ref name=skgeodesy/>: tvorí najjužnejší úsek pôvodného koryta Dudváhu od oddelenia z koryta Dolného Dudváhu pri obci [[Čierny Brod]] po ústie do koryta [[Čierna voda (prítok Malého Dunaja)|(Starej) Čiernej vody]] pri [[Kráľov Brod|Kráľovom Brode]]. Má dĺžku {{km|21.8|m}} a povodie s veľkosťou {{km2|281.3}}. == Opis toku == === Horný Dudváh === Dudváh vzniká oddelením z koryta [[Dubová (prítok Váhu)|Dubovej]] v intraviláne obce [[Čachtice]] v nadmorskej výške cca {{mnm|176}}, {{km|1|m}} JJV od centra obce. Odtiaľ tečie na juh obcou [[Častkovce]] viac-menej rovnobežne s korytami Dubovej a [[Váh]]u na východe. V blízkosti obce [[Trebatice]] priberá jeden z významných prítokov, [[Holeška|Holešku]], pri [[Veľké Kostoľany|Veľkých Kostoľanoch]] [[Chtelnička|Chtelničku]] a pri [[Bučany|Bučanoch]] svoj najdlhší prítok – [[Blava|Hornú Blavu]]. Západne od [[Dolné Zelenice|Dolných Zeleníc]] bola vybudovaná približne {{km|3|m}} dlhá preložka, ktorou Horný Dudváh tečie na juhovýchod a vlieva sa do [[Váh]]u pri obci [[Siladice]]. === Dolný Dudváh === Dolný Dudváh je pokračovaním toku Horného Dudváhu od rozdvojenia sa pri obci Bučany. Tečie prevažne na juh a pri obci [[Čierna Voda (okres Galanta)|Čierna Voda]] sa vlieva do [[Čierna voda (prítok Malého Dunaja)|Čiernej vody]]. Severne od obce [[Šúrovce]] sa prechodne stáča a k sútoku s Dolnou Blavou tečie smerom na juhozápad. Pri obci [[Križovany nad Dudváhom]] priberá [[Blava|Dolnú Blavu]] a ďalej už tečie výhradne severojužným smerom. Pri [[Majcichov]]e priberá [[Trnávka (prítok Dolného Dudváhu)|Trnávku]] a pri [[Malá Mača|Malej Mači]] [[Gidra|Gidru]]. Pri obci [[Kráľov Brod]] na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]] sa od pôvodného koryta Dudváhu sprava oddeľuje umelo vybudovaná preložka s dĺžkou cca {{km|2.7|m}}, ktorou zaúsťuje do koryta [[Čierna voda (prítok Malého Dunaja)|Čiernej vody]] južne od obce Čierna Voda. === Salibský Dudváh === Dolný tok Dudváhu je ľudskými úpravami najmenej zasiahnutým úsekom s početnými [[meander (riečny)|meandrami]]. Od obce Čierna Voda tečie k obci [[Mostová (obec)|Mostová]] na juhovýchod, odtiaľ k [[Horné Saliby|Horným Salibám]] na východ a ďalej opäť na juhovýchod. Pod obcou Horné Saliby priberá zľava [[Šárd]] a juhozápadne od obce [[Tešedíkovo]] tiež zľava [[Derňa|Derňu]]. Do [[Čierna voda (prítok Malého Dunaja)|Starej Čiernej vody]] sa vlieva v blízkosti obce [[Kráľov Brod]]. == Geomorfologické celky == Dudváh preteká cez dva geomorfologické celky:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-14 | miesto = Bratislava }}</ref> *[[Podunajská pahorkatina]] s jej 2 podcelkami: **[[Trnavská pahorkatina]], geomorfologická časť [[Trnavská tabuľa]] **[[Dolnovážska niva]], geomorfologická časť [[Dudvážska mokraď]] *[[Podunajská rovina]] s jej 2 časťami: **[[Úľanská mokraď]] **[[Salibská mokraď]] == Prítoky == *Pravostranné: [[Podolský potok (prítok Horného Dudváhu)|Podolský potok]], [[Obuchovský potok]], [[Očkovský kanál]], [[Holeška]], [[Chtelnička]], [[Pečeňadský kanál]], [[Manivier]], [[Horná Blava]], [[Kuliarsky kanál]], [[Dolná Blava]], [[Križoviansky kanál]], [[Trnávka (prítok Dolného Dudváhu)|Trnávka]], [[Abrahámsky kanál]], [[Gidra]], [[Meder]] *Ľavostranné: [[Veľký kanál (prítok Horného Dudváhu)|Veľký kanál]], [[Voderadský kanál]], [[Hlavný kanál (prítok Horného Dudváhu)|Hlavný kanál]], [[Rakytovský kanál]], [[Červenícky kanál]], [[Zelenický kanál]], [[Šárd]], [[Derňa]] == Obce == Dudváh postupne preteká cez nasledujúce obce, intravilánom (I) alebo extravilánom (E): *[[Čachtice]] (I) *[[Častkovce]] (I) *[[Podolie (okres Nové Mesto nad Váhom)|Podolie]] (E) *[[Očkov]] (E) *[[Ostrov (okres Piešťany)|Ostrov]] (I) *[[Krakovany (okres Piešťany)|Krakovany]] (E) *[[Trebatice]] (E) *[[Piešťany]], mestská časť [[Kocurice]] (E) *[[Borovce]] (E) *[[Rakovice (okres Piešťany)|Rakovice]] (E) *[[Veselé (okres Piešťany)|Veselé]] (E) *[[Drahovce]], miestna časť Voderady (E) *[[Veľké Kostoľany]] (E) *[[Pečeňady]] (E) *[[Ratkovce]] (E) *[[Žlkovce]] (E) *[[Trakovice]] (I) *[[Bučany]] (E) *[[Dolné Zelenice]] (E) *[[Siladice]] (E) *[[Šúrovce]] (E) *[[Zavar]] (E) *[[Križovany nad Dudváhom]] (E) *[[Vlčkovce]] (E) *[[Opoj]] (E) *[[Majcichov]] (E) *[[Hoste (okres Galanta)|Hoste]] (E) *[[Abrahám (okres Galanta)|Abrahám]] (E) *[[Malá Mača]] (E) *[[Sládkovičovo]] (I) *[[Košúty (okres Galanta)|Košúty]] (I) *[[Čierny Brod]] (E) *[[Mostová (obec)|Mostová]] (E) *[[Horné Saliby]] (I) *[[Dolné Saliby]] (E) *[[Kráľov Brod]] (E) == Referencie == {{Referencie}} {{Vodné toky v povodí Dudváhu}} {{Vodné toky v povodí Čiernej vody (Malý Dunaj)}} {{Vodné toky v povodí Váhu (8. časť)}} {{Rieky Slovenska}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Rieky na Slovensku]] [[Kategória:Povodie Dudváhu]] [[Kategória:Povodie Váhu]] [[Kategória:Vodné toky v Podunajskej pahorkatine]] [[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Nové Mesto nad Váhom]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Piešťany]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Trnava]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Galanta]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Šaľa]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Hlohovec]] [[Kategória:Pomenovania podľa Váhu]] nx0r99qmuas7i8q0ra1qcde06pbgcan Ilja Zeljenka 0 50120 8188317 8187653 2026-03-28T10:49:29Z ~2026-19260-34 290413 /* Život a dielo */ 8188317 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Ilja Zeljenka |Portrét = Ilja_Zeljenka.jpg |Popis osoby = slovenský skladateľ, dramaturg a pedagóg |Dátum narodenia = [[21. december]] [[1932]] |Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|2007|7|13|1932|12|21}} |Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] }} '''Ilja Zeljenka''', nesprávne uvádzaný aj ako ''Iľja Zeljenka'' (* [[21. december]] [[1932]], [[Bratislava]] – † [[13. júl]] [[2007]], Bratislava) bol [[Slovensko|slovenský]] hudobný skladateľ. == Život a dielo == Popri gymnaziálnych štúdiách študoval zároveň súkromne [[Harmónia (náuka)|harmóniu]] a [[kontrapunkt]] u [[Ján Zimmer|Jána Zimmera]], [[klavír]] u [[Rudolf Macudzińský|Rudolfa Macudzińského]]. V roku [[1956]] dokončil štúdium [[Kompozícia|kompozície]] u profesora [[Ján Cikker|Jána Cikkera]]. Ilja Zeljenka patril k najvýznamnejším osobnostiam hudby druhej polovice 20. storočia. Ako samouk sa dopracoval k osobitým harmonickým a metrorytmickým riešeniam. Už z tohto obdobia si doniesol zmysel pre vlastné kompozičné riešenia, čo znamená, že i s podnetmi Novej hudby a avantgardy sa vyrovnal celkom originálnym spôsobom. Koncom [[50. roky 20. storočia|50. rokov]] reagoval na formalizmus, ktorý bol v tomto období veľmi rozrastený v rámci vtedajšej ideológie, ale zároveň to bola aj kritická reakcia na neskorý romantizmus a českú modernu. V [[60. roky 20. storočia|60. rokoch]] medzi niekoľkými vtedy patrónmi slovenskej hudby spôsobil rozruch svojimi skladbami, ktorými ako jeden z prvých nadviazal na postwebernovkú líniu. V skladbách zo 60. rokov dominovala zvukovosť, skúšaná a prenesená aj do hlasového prejavu (kantáta OŚWIECZIM, METAMORFÓZY XV pre komorný súbor a recitátora na latinský text Ovidia, ZAKLÍNADLÁ pre zbor a orchester na vlastný latinský text). V tomto období dospieva aj k vlastnému grafickému záznamu na spôsob poľskej školy. Spolupracoval tiež so Zvukovým pracoviskom Česko-slovenskej televízie v Bratislave a neskôr aj s Experimentálnym štúdiom Česko-slovenského rozhlasu v Bratislave. Výsledkom je množstvo scénickej a filmovej hudby. Keďže [[70. roky 20. storočia|70. roky]] sa niesli vo všeobecnej stagnácii kultúry i spoločnosti, Zeljenka sústreďuje tvorbu najmä pre ľudové súbory a napája sa na neoromantickú orientáciu v európskej hudbe. Mnohé diela z tohto obdobia boli predvedené až neskôr. V rokoch [[1957]] – [[1961]] [[dramaturg]] [[Slovenská filharmónia|Slovenskej filharmónie]], [[1961]] – [[1968]] [[Česko-slovenský rozhlas|Česko-slovenského rozhlasu]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Od roku [[1985]] [[pedagóg]] na [[VŠMU]] v Bratislave. Autor opier, orchestrálnych diel (5 symfónií, Hudba pre orcester, Zakliaty pohyb pre orchester), inštrumentálnych koncertov, kantát (''Osvienčim, Slovo''), komorných skladieb (5 sláčikových kvartet, 2 klavírne kvintetá), scénickej, filmovej (''[[Drak sa vracia]]'', ''[[Dolina (film)|Dolina]]'') a inej hudby. Stál pri zrode elektroakustickej hudby. Jeho dcéra [[Alexandra Švolíková]] (* [[1965]]), žijúca v [[Česko|Česku]], je výtvarníčka a ilustrátorka. Zomrel 13. júla 2007 v Bratislave po ťažkej chorobe. == Filmová hudba == Do žánra filmovej hudby vstúpil Ilja Zeljenka rok po absolvovaní Vysokej školy muzických umení v Bratislave. Roku 1957 spolupracoval so [[Štefan Uher|Štefanom Uhrom]] na dokumentárnom filme ''Tu kráčajú tragédie.'' V tom istom roku vytvoril hudbu k dvom dokumentárnym filmom: ''Drevorubači'' režiséra Jaroslava Pograna a ''Na vedľajšej koľaji'' režiséra [[Martin Hollý ml.|Martina Hollého]]. V nasledujúcom roku skomponoval hudbu k ďalším dvom dokumentárnym filmom. Na jednom z nich – na filme ''Niekedy v novembri -'' opäť spolupracoval s režisérom Štefanom Uhrom. Počiatky kompozičných prác Ilju Zeljenku pre film sú spojené s tvorbou pre dokumentárny žáner. Ale už po dvoch rokoch, teda roku 1959, sa skladateľ dostáva aj k tvorbe pre celovečerné hrané filmy. Jeho debutom v tejto oblasti je film režiséra Jána Lacka ''Skaly a ľudia.'' Dôležitým faktom v Zeljenkovej umeleckej kariére tvorcu filmovej hudby boli pracovné stretnutia s osobnosťou Štefana Uhra. Estetická orientácia tohto významného slovenského režiséra do istej miery formovala začínajúceho filmového skladateľa. "Uher patril do generácie režisérov, ktorí prišli zo štúdia v Prahe s názorom, čo chcú robiť. A mali názor aj na hudbu. Uher hneď odmietol dovtedajšiu koncepciu popisného symfonizmu filmovej hudby. Považoval za nezmysel, aby na dlhých plochách filmového času znela práve symfonická hudba. Prišiel s myšlienkou "leitmotívu": hudba – hoci aj jednoduchá (mohla to byť aj pesnička) – mala vzbudiť požadovanú náladu..." Štefan Uher nepožadoval pre svoje filmy veľa hudby, šetril ňou. Údajne tvrdil, že najlepší by bol film celkom bez hudby. Hudba sa mala podľa neho objaviť vždy len ako "korenie", ak mala pôsobiť dramaticky. Bol na hudbu príliš citlivý. V Zeljenkovi našiel vhodného partnera, ktorý túto koncepciu prijal a tvorivo naplnil. Usiloval sa vystihnúť Uhrovu poetiku. Hľadal a ponúkal riešenia, ktoré zodpovedali práve tomu konkrétnemu filmu. Obrazne to vyjadril, že sa mu podarilo zabudnúť, čo sa naučil na Vysokej škole múzických umení, ale pochopil, čo si žiada film. Filmový skladateľ sa najprv musí zbaviť svojho (niekedy ťažko získaného) zmyslu pre logiku procesu hudobnej formy. Spomínaná spolupráca priviedla Štefana Uhra a Ilju Zeljenku od prvých dokumentárnych filmov z konca 50. rokov k spolupráci na ôsmich celovečerných filmoch: ''My z deviatej A (1961), [[Slnko v sieti (film)|Slnko v sieti]] (1962), [[Panna zázračnica|Panna Zázračnica]] (1966), [[Tri dcéry]] (1967), Génius (1969), [[Keby som mal pušku]] (1971), Javor a Juliana (1972), Dolina (1973).'' V 60. rokoch sa Ilja Zeljenka stal jedným z najuznávanejších a najvyhľadávanejších autorov hudby k filmu. Okrem spomínaných režisérov spolupracoval ešte s Eduardom Grečnerom, Jaroslavom Pogranom, Otom Krivánkom, Ladislavom Kudelkom, Štefanom Kamenickým, [[Martin Slivka|Martinom Slivkom]], Miloslavom Kubíkom, Miroslavom Horňákom, Jozefom Zacharom, Vladom Kubenkom a ďalšími. V oblasti filmu Ilja Zeljenka intenzívne pracoval až do roku 1973, keď sa dostal na zoznam nežiaducich a nepohodlných spolupracovníkov Slovenskej filmovej tvorby. Žáner filmovej hudby opustil a – až na niektoré výnimky – sa do tejto oblasti už nevrátil. Bol však nesmierne produktívnym umelcom. Svedčí o tom vysoký počet scénickej hudby k filmovým predlohám v období od roku 1957 do roku 1973, dosahujúci okolo sto filmov. Pokus začleniť hudobnú tvorbu Ilju Zeljenku pre film do rámca určitých štýlových či slohových schém je náročné podobne ako určiť tieto orientácie na pôde jeho autonómnej kompozičnej tvorby. Zeljenkova kultivovaná muzikalita, úcta k tradičným prostriedkom a zároveň záujem o nové, nevyskúšané a nevyužité postupy sú markantné tak v oblasti tvorby autonómnej, ako aj v oblasti filmovej hudby. Napriek spomínaným špecifikám s rôznorodosti Zeljenkovej tvorby v oblasti filmovej hudby možno badať isté smerovania, tendencie. Príklon k hudbe tradičnej, tonálnej je možné zachytiť vo filmoch ''Poslovia svetla'' režiséra Štefana Kamenického (1960), ''Štyri dni Ľudovíta Čonku'' režiséra Karola Skřípskeho (1967), ''Mašinka'' režiséra Karola Skřípskeho (1967). Orientácia na tzv. hudobné neoštýly v hudbe Ilju Zeljenku vychádza z jeho úcty k tradícii. Schopnosť využiť podnety tradície novým spôsobom sa odráža aj v jeho filmovej hudbe. Vo filme ''Nylónový mesiac'' režiséra Eduarda Grečnera napríklad dominuje hudba čembala a flauty, ktorá intenzívne asociuje barokovú hudbu a súčasne pôsobí archaicky. Archaizmus v tomto prípade symbolizuje pocitový svet postáv – ich túžbu po čistote, krásne. Ďalším rozmerom Zeljenkovej filmovej hudby je orientácia na snovosť, na prvok imaginatívneho s dôrazom na sónickosť. Hudba tohto druhu sa objavuje napríklad vo filme Štefana Uhera ''Panna Zázračnica'' z roku 1966. Dosiaľ bol Ilja Zeljenka prezentovaný predovšetkým ako tvorca, ktorý sa obracia k tradícii, k dedičstvu minulosti. Základnou orientáciou jeho hudby v období 60. rokov bola však predovšetkým avantgardnosť, snaha o neustále hľadanie a objavovanie nového. Ako predstaviteľ prúdu Novej hudby v oblasti autonómnej hudobnej tvorby u nás tvorivo aplikoval jej postupy aj vo filmovej hudbe. Uplatňovanie preparovaného klavíra s dôrazom na sónickosť je ďalšou z tendencií, ktoré možno zaregistrovať napríklad v dokumentárnom filme s vojnovou tematikou ''65 miliónov'' režiséra Miroslava Horňáka (1962). V tomto prípade zvuk preparovaného klavíra asociuje reálne zvuky streľby. Nie je nezaujímavé spomenúť, že takýto zvuk bol neskôr mnohokrát použitý v analogických súvislostiach.O hudobnej tvorbe tohto skladateľa možno tvrdiť, že vždy bola veľmi vďačná ako hudba "archívna", hudba, ktorú bolo možné využiť pre film. Významnú súčasť tvorby autora predstavuje oblasť elektroakustickej hudby. Ilja Zeljenka sa stal jedným z priekopníkov tvorby v tejto oblasti na Slovensku práve vďaka spomenutému filmu ''65 miliónov.'' Realizovať prvú elektroakustickú nahrávku v našich podmienkach sa podarilo Zeljenkovi na zvukovom pracovisku Česko-slovenskej televízie v Bratislave. Elektroakustická hudba je použitá aj vo filmoch ''Slnko v sieti (1962), Každý týždeň sedem dní'' režiséra Eduarda Grečnera (1964). V tomto filme pôsobí elektroakustická hudba nesmierne nástojčivo, znervózňujúco, hrozivo. Vďaka vytvorenej atmosfére má divák možnosť vžiť sa do postavy hlavného hrdinu, ktorým zmieta strach z možnosti jadrového výbuchu. Svojbytný štýl, ktorý sa vzpiera akejkoľvek klasifikácii, tvorí skupina Zeljenkových filmových hudieb, komponovaných k dokumentárnym filmom s výtvarnou tematikou. Zvláštnosťou tejto tvorby je, že napriek pôvodnému určeniu pre filmovú predlohu je schopná existovať samostatne – ako autonómne hudobné dielo – aj bez obrazu. K týmto dokumentárnym filmom patria: - ''Duša kameňa'' režiséra Jozefa Zachara (1964); pôvodná hudba bola uvedená v nezmenej podobe na koncertné pódium pod názvom ''Štruktúry'' pre symfonický orchester - ''Bratislavský dóm sv. Martina'' režiséra Ladislava Kudelku (1970); neprepracovaná filmová hudba sa v hudobnej literatúre uvádza pod názvom ''Caela hebe'' - ''Mikuláš Galanda'' režiséra Vlada Kubenka (1971); kompozícia ''Meditácia pre orchester'' - ''Farebná sonáta'' režiséra A. Strelingera (1972); kompozícia nesie ten istý názov ako film Ilja Zeljenka získal medzi filmovými tvorcami kredit uznávaného autora, umelca, vnímavého spolupracovníka. Niektorí režiséri mu napokon dôverovali do takej miery, že ho požiadali, aby skomponoval hudbu vopred, k ešte nenastrihanému, zoradenému materiálu alebo jednoducho iba na základe scenára. A to je práve prípad spomenutých filmov. Ilja Zeljenka mal teda takmer absolútnu voľnosť vo svojej práci. == Ocenenia == * 2004 – [[Krištáľové krídlo]] za celoživotné dielo. Jeho diela patria k trvalým hodnotám slovenskej hudobnej kultúry * 1. januára 2018 mu prezident [[Andrej Kiska]] udelil [[Rad Ľudovíta Štúra|Rad Ľudovíta Štúra I. triedy]]. == Externé odkazy == * [http://www.sme.sk/c/3393088/zomrel-hudobny-skladatel-ilja-zeljenka.html Zomrel hudobný skladateľ Ilja Zeljenka] * [http://kultura.sme.sk/c/4034714/skladatelia-emigrovali-alebo-prichadzali-o-miesta.html Kultura.sme.sk] * Zuzana Ďurčeková – Poznámky k žánru filmovej hudby {{Igric za Filmovú hranú tvorbu}} {{Nositelia Krištáľového krídla}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Zeljenka, Ilja}} [[Kategória:Slovenskí hudobní skladatelia]] [[Kategória:Slovenskí hudobní pedagógovia]] [[Kategória:SĽUK]] [[Kategória:Česko-slovenskí zaslúžilí umelci]] [[Kategória:Držitelia Krištáľového krídla]] [[Kategória:Držitelia ceny Igric]] [[Kategória:Účastníci Medzinárodného filmového festivalu Karlovy Vary]] [[Kategória:Držitelia Radu Ľudovíta Štúra I. triedy]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] 0cwp7xqzmyeyf4veah7d0cfb9p3x9bo Slovenská historická spoločnosť pri Slovenskej akadémii vied 0 51120 8187929 8110620 2026-03-27T15:59:45Z Armin 11665 Zmena názvu jednej sekcie a jej predsedu 8187929 wikitext text/x-wiki {{Súradnice|48.142395|17.119851|display=title}} {{Infobox Občianske združenie | Názov = Slovenská historická spoločnosť pri Slovenskej akadémii vied | Logo = <!-- Presný názov obrázka nahraného na Commons --> | Veľkosť loga = | Zameranie = | Sídlo = [[Klemensova ulica (Bratislava)|Klemensova]] 2522/19, 813 64 [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Bratislava-Staré Mesto]] | Vznik = [[24. máj]] [[1991]] | IČO = 00178829 | Registračné číslo = VVS/1-909/90-169 | Predseda = [[Rastislav Kožiak]] | Web = [https://www.shs.sav.sk/ shs.sav.sk] }} [[Súbor:Klemensova 19.jpg|náhľad|Sídlo SHS pri SAV na [[Klemensova ulica (Bratislava)|Klemensovej ulici]] 2522/19 v [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Bratislave-Starom Meste]]]] '''Slovenská historická spoločnosť pri Slovenskej akadémii vied''' (skratka '''SHS pri SAV''') je dobrovoľné, výberové [[Občianske združenie|združenie]] pracovníkov z oblasti histórie a príbuzných vedných disciplín, ktoré vzniklo [[24. máj]]a [[1991]] pri [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémii vied]].<ref>{{Citácia Harvard | Titul = Výpis z registra mimovládnych neziskových organizácií | URL = https://ives.minv.sk/rmno/ | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky]], sekcia verejnej správy | Rok = [2022] | DátumVydania = [2022] | DátumPrístupu = 2022-09-04 }}</ref><ref>{{Citácia Harvard | Titul = Stanovy SHS pri SAV | URL = https://www.shs.sav.sk/index.php?id=stanovy | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = Slovenská historická spoločnosť pri Slovenskej akadémii vied | Rok = c2022 | DátumVydania = [2022] | DátumPrístupu = 2022-09-04 }}</ref> Súčasné združenie priamo nadväzuje na Slovenskú historickú spoločnosť založenú v roku [[1946]]. == Dejiny Slovenskej historickej spoločnosti == Prvýkrát vznikla [[14. apríl|14.]]{{--}}[[16. apríl]]a [[1946]] na zakladajúcom valnom zhromaždení v [[Piešťany|Piešťanoch]]. V spoločnosti boli zastúpení kvalifikovaní a profesionálni historici. Jej prvým predsedom sa stal prof. [[Daniel Rapant]]. Po roku [[1948]] musel prof. Rapant z vedenia Spoločnosti odstúpiť. Jeho nástupcom sa stal prof. [[Branislav Varsik]], ktorého v nasledujúcom roku nahradil vo vedení [[Július Barták]]. Začiatkom 50. rokov Spoločnosť zanikla, pretože nemohla vykonávať svoju činnosť.<ref name="shs-dejiny">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dejiny SHS pri SAV | url = https://www.shs.sav.sk/index.php?id=dejiny | vydavateľ = Slovenská historická spoločnosť pri SAV | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-05 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220904160111/https://www.shs.sav.sk/index.php?id=dejiny | dátum archivácie = 2022-09-04 }}</ref> Druhýkrát bola obnovená na zakladajúcom valnom zhromaždení [[22. jún]]a [[1957]] v [[Bratislava|Bratislave]] a stala sa následne súčasťou Československej historickej spoločnosti, ktorá bola založená [[26. jún]]a [[1957]]. Predsedom obnovenej Slovenskej historickej spoločnosti sa stal prof. [[Karol Goláň]] (funkciu vykonával až do svojej smrti [[31. júl]]a [[1961]]). V rokoch [[1961]]{{--}}[[1966]] bol predsedom spoločnosti prof. PhDr. Branislav Varsik, DrSc., 1966{{--}}[[1970]] prof. [[Miloš Gosiorovský]], DrSc. a 1970{{--}}[[1981]] PhDr. [[Ľudovít Holotík]], DrSc., ktorého v nasledujúcom desaťročnom období 1981{{--}}[[1990]] nahradil doc. PhDr. [[Miroslav Kropilák]], DrSc.<ref name="shs-dejiny" /> Po novembri [[1989]] bola konštituovaná samostatná Slovenská historická spoločnosť na zjazde v Bratislave v roku [[1990]]. Za predsedu bol zvolený prof. PhDr. [[Richard Marsina]], DrSc., ktorý viedol spoločnosť do roku [[1996]]. Po ňom sa stal predsedom PhDr. [[Ľubomír Lipták]], DrSc., ktorý sa roku [[1997]] vzdal funkcie zo zdravotných dôvodov. Po ňom vykonával funkciu predsedu Slovenskej historickej spoločnosti pri [[Slovenská akadémia vied|SAV]] PhDr. [[Viliam Čičaj]], CSc. až do apríla roku [[2011]], kedy výbor SHS zvolil za predsedu PhDr. [[Dušan Kováč|Dušana Kováča]], CSc. Na 15. zjazde SHS v [[Skalica (mesto)|Skalici]] bol dňa [[13. máj]]a [[2016]] za predsedu zvolený PhDr. [[Rastislav Kožiak]], PhD.<ref name="shs-dejiny" /> === Prehľad zjazdov Slovenskej historickej spoločnosti === * 1. zjazd {{--}} 1946 v Piešťanoch * 2. zjazd {{--}} 1948 v Košiciach * 3. zjazd {{--}} 1959 v Bratislave * 4. zjazd {{--}} 1962 v Košiciach * 5. zjazd {{--}} 1965 v Banskej Bystrici * 6. zjazd {{--}} 1968 v Martine * 7. zjazd {{--}} 1975 v Bratislave * 8. zjazd {{--}} 1981 v Bratislave * 9. zjazd {{--}} 1986 v Nitre * 10. zjazd {{--}} 1991 v Bratislave * 11. zjazd {{--}} 1996 v Trenčíne * 12. zjazd {{--}} 2001 v Smoleniciach * 13. zjazd {{--}} 2006 v Banskej Bystrici * 14. zjazd {{--}} 2011 v Prešove * 15. zjazd {{--}} 2016 v Skalici<ref>ŠVORC, P. {{--}} PEKÁR, M. (eds.): ''15. zjazd Slovenskej historickej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied a vedecká konferencia ''História, historiografia a etika''.'' Bratislava {{--}} Prešov 2016, s. 77 {{--}} 78. </ref> * 16. zjazd {{--}} 2022 v Banskej Bystrici * 17. zjazd {{--}} 2027 v Bratislave (pripravovaný) == Činnosť Slovenskej historickej spoločnosti == Slovenská historická spoločnosť (SHS) je profesijnou organizáciou, pôsobiacou pri Slovenskej akadémii vied v [[Bratislava|Bratislave]], ktorá združuje slovenských akademických a univerzitných historikov, didaktikov dejepisu na univerzitách, a tiež pracovníkov pamäťových inštitúcií (archivári a múzejníci). Činnosť SHS sa realizuje prostredníctvom jednotlivých odborných a regionálnych sekcií. Náplňou aktivít sekcií je organizovanie vedeckých konferencií a kolokvií, tematicky zameraných workshopov a školení, organizovanie odborných seminárov, prednášok alebo diskusií, prípadne aj exkurzií. Výbor SHS pripomienkuje návrhy zákonov a metodicko-didaktických usmernení, ktoré sa dotýkajú vyučovania dejepisu na slovenských základných a stredných školách, prípadne sa vyjadruje k dianiu v komunite slovenských (ale aj zahraničných) historikov. Raz za päť rokov výbor SHS organizuje výročný zjazd Slovenskej historickej spoločnosti, na ktorý sú pozvaní všetci radoví a čestní členovia SHS. Zatiaľ posledný zjazd SHS sa konal v roku [[2016]] v [[Skalica (mesto)|Skalici]]. Spoločnosť udeľuje koncom každého kalendárneho roka ceny za najlepšie vedecké a populárno-vedecké monografie, ako aj cenu za edíciu prameňa, ktoré boli publikované na Slovensku v predchádzajúcom roku. [[File:SHS - Trnava - 27. 9. 2019 - predsedníctvo a ocenení.jpg|náhľad|vpravo|Časť Výboru SHS so slovenskými historikmi (R. Marsina, J. Šimončič a I. Kamenec), ocenenými plaketou SHS. Trnava, 27. september 2019.]] Od roku [[2019]] spoločnosť udeľuje aj pamätné Plakety Slovenskej historickej spoločnosti, a to vybraným slovenským i zahraničným historikom, ktorí významným spôsobom prispeli k obohateniu historického poznania na Slovensku. Laureátmi prvých piatich plakiet SHS, udelených dňa [[27. september|27. septembra]] [[2019]] v [[Trnava|Trnave]], boli: [[Daniel Rapant]] (in memoriam), [[Richard Marsina]], [[Jozef Šimončič (historik)|Jozef Šimončič]], [[Ivan Kamenec]] a francúzsky historik [[Étienne Boisserie]]. Laureátmi Plakety Slovenskej historickej spoločnosti pri SAV v roku [[2020]] sú: 1.) v kategórii „za mimoriadny prínos k rozvoju Slovenskej historickej spoločnosti pri SAV a slovenskej historiografie“ – dr. [[Viliam Čičaj]], prof. [[Jozef Novák (heraldik)|Jozef Novák]], prof. [[Vincent Sedlák]] (in memoriam), prof. [[Ladislav Tajták]], dr. [[Milan Šišmiš|Milan Šišmiš st.]], 2.) v kategórii „za mimoriadny prínos k výskumu slovenských dejín v zahraničí“ – prof. [[László Szarka]]. == Súčasné členenie Slovenskej historickej spoločnosti (k roku 2022) == * Výbor Slovenskej historickej spoločnosti ** Predseda: PhDr. [[Rastislav Kožiak]], PhD. (Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica) ** Podpredsedovia: Mgr. Gabriela Dudeková-Kováčová, PhD. (Historický ústav SAV, Bratislava) a prof. Mgr. [[Miroslav Lysý]], PhD. (Univerzita Komenského, Bratislava) ** Vedecký tajomník: Mgr. [[Petra Švardová]], PhD. (Ústav pro soudobé dějiny AV ČR, Praha) ** Hospodárka: PhDr. [[Daniela Kodajová]], PhD. (Historický ústav SAV, Bratislava) ** Členovia Výboru SHS (zvolení počas 16. zjazdu SHS): prof. [[Vincent Múcska]] PhD., prof. [[Peter Švorc]], PhD., doc. PaedDr. [[Viliam Kratochvíl]], PhD. * Odborné sekcie SHS (do Výboru SHS patria z výkonu funkcie aj predsedovia jednotlivých sekcií) ** Sekcia archívnictva a pomocných vied historických (predseda: dr. Štefan Hrivňák) ** Sekcia cirkevných dejín (predseda: dr. Radoslava Ristovská) ** Sekcia dejín knižnej kultúry (predseda: dr. [[Marcela Domenová]]) ** Sekcia dejín miest (predseda: dr. [[Michal Bada]]) ** Sekcia environmentálnych dejín (predseda: dr. Michal Ďurčo) ** Sekcia pre hospodárske a sociálne dejiny (predseda: doc. [[Miroslav Kamenický]]) ** Sekcia dejín 20. storočia (predseda: dr. Lukáš Krajčír) ** Sekcia rodových štúdií (predseda: dr. [[Tünde Lengyelová]]) ** Sekcia vojenských dejín (predseda: dr. [[Miloslav Čaplovič]]) ** Sekcia všeobecných dejín (predseda: dr. [[Michal Kšiňan]]) ** Sekcia dejín dvorskej kultúry (predseda: dr. [[Diana Duchoňová]]) ** Sekcia právnych dejín (predseda: doc. [[Miroslav Lysý]]) ** Sekcia didaktiky dejepisu (predseda: dr. Alžbeta Śnieżko) * Regionálne kluby a sekcie SHS ** Tyrnavia – spolok trnavských historikov (predseda: dr. [[Henrieta Žažová]]) ** Spolok historikov stredoslovenských banských miest (predseda: dr. Patrik Kunec) ** Nitriansky spolok historikov (predseda: doc. [[Miroslav Palárik]]) ** Spolok historikov v Ružomberku (predseda: dr. [[Ján Golian (historik)|Ján Golian]]) ** Krúžok topoľčianskych historikov (predseda: dr. Katarína Beňová) ** Spišský dejepisný spolok (pridružený kolektívny člen SHS) == Cena SHS == Spoločnosť každoročne udeľuje ''Cenu Slovenskej historickej spoločnosti pri SAV'' za vedeckú publikáciu, populárno-vedeckú monografiu a edíciu prameňov v oblasti histórie. Cena Slovenskej historickej spoločnosti je čestnou cenou a nie je spojená so žiadnym finančným ohodnotením. Udeľuje ju každý rok výbor Slovenskej historickej spoločnosti pri SAV za diela, ktoré boli vydané v predchádzajúcom kalendárnom roku. Návrhy na ocenenie môže podať písomne každý občan Slovenska, v každej kategórii môže podať vždy len jeden návrh. O udelení ceny rozhoduje komisia, ktorú menoval výbor Spoločnosti (na jej čele aktuálne stojí dr. [[Eva Kowalská]]). === Cena SHS za rok 2017 === * Cena SHS za vedeckú publikáciu: [[Igor Graus|GRAUS, Igor]]: ''Pro virtute et merito : Vznik a vývoj vyznamenaní do roku 1815 (Panovnícke, dynastické, pontifikálne, záslužné a dámske rady a vyznamenania).'' Bratislava : VEDA, vydavateľstvo SAV, 2017, 568 s. * Cena SHS za vedecko-populárnu publikáciu: HOMOLA, Vladimír – [[Oto Tomeček|TOMEČEK, Oto]] a kol.: ''Hrad Ľupča : Klenot Pohronia vo svetle vekov.'' Podbrezová : Železiarne Podbrezová, 2017, 368 s. * Cena SHS za edíciu prameňa: BEL, Matej: ''Zvolenská stolica.'' [Imrich Nagy {{--}} Martin Turóci (eds.)] Čadca : Kysucké múzeum, 2017, 612 s. === Cena SHS za rok 2018 === * Cena SHS za vedeckú publikáciu: HUPKO, Daniel (ed.) a kol.: ''Vo víre dejín : 150 rokov Múzea mesta Bratislavy.'' Bratislava : Múzeum mesta Bratislavy, 2018. 334 s. ISBN 978-80-89636-29-7 * Cena SHS za vedecko-populárnu publikáciu: ČAPLOVIČ, Miloslav – ZAŤKOVÁ, Jana: ''Slovensko a Slováci vo víre prvej svetovej vojny : vojenské dejiny Slovenska 1914{{--}}1919 slovom a obrazom.'' Bratislava : Pro Militaria Historica – Vojenský historický ústav, 2018. 165 s. ISBN 978-80-89523-54-2 * Cena SHS za edíciu prameňa: Kol. autorov: ''Od Uhorského kráľovstva k Československej republike : Dokumenty z fondov slovenských regionálnych archívov k udalostiam v rokoch 1918{{--}}1919.'' Bratislava – Košice : Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Štátny archív v Bratislave a Štátny archív v Košiciach, 2018. 504 s. ISBN 978-80-973256-0-2 === Cena SHS za rok 2019 === * Cena SHS za vedeckú publikáciu: HAAS KIANIČKA, Daniel – GLOCKOVÁ, Barbora – KÜRTHY, Luboš: ''Lesy v dejinách Kremnice.'' Kremnica : Mestské lesy Kremnica, 2019. 310 s. ISBN 978-80-570-0386-1 * Cena SHS za vedecko-populárnu publikáciu: Kolektív autorov: ''(Ne)obyčajné príbehy žien.'' Ružomberok : Society for Human studies, 2019. 257 s. * Cena SHS za edíciu prameňa: NAGY, Imrich: ''Erazmov nárek nad rozvratom kresťanskej Európy na prahu novoveku.'' Banská Bystrica : Belianum, 2019. 168 s. ISBN 978-80-557-1611-4 === Cena SHS za rok 2020 === * Cena SHS za vedeckú publikáciu: MAREK, Miloš: ''Slovník stredovekej a novovekej latinčiny na Slovensku. Glosarium mediae et infimae Latinitatis Slovaciae.'' Trnava : Filozofická fakulta TU v Trnave – Towarzystwo Slowaków w Polsce 2020, 1317 s. * Cena SHS za vedecko-populárnu publikáciu: SEGEŠ, Vladimír – KLUBERT, Tomáš – MEDVECKÝ, Matej: ''Encyklopédia vojen. Od najstarších čias po súčasnosť.'' Bratislava : Ikar 2020, 357 s. * Cena SHS za edíciu prameňa: NEMEC, Miroslav – VÍTEK, Peter (eds.): ''Kronika školského inšpektorátu v Liptovskom Sv. Mikuláši.'' Ružomberok : Society for Human Studies 2020, 200 s. ISBN 978-80-972913-6-5 === Cena SHS za rok 2021 === * Cena SHS za vedeckú publikáciu: FEDORČÁKOVÁ, Mária: ''Civitas nostra Bardfa vocata. Správa mesta Bardejov v stredoveku (1320{{--}}1526).'' Košice : Bessarion 2021, 240 s. ISBN 978-80-973950-0-1 * Cena SHS za vedecko-populárnu publikáciu: MEŠKOVÁ-HRADSKÁ, Katarína: ''Židia v 1. ČSR. Politické ambície a sklamania.'' Bratislava : Marenčin PT 2021. 189 s. ISBN 978-80-569-0786-3 * Cena SHS za edíciu prameňa: CSIBA, Balázs: ''Autentický protokol Bratislavskej kapituly II (1504{{--}}1513).'' (edícia: Documenta Posoniensia IV.). Bratislava : Univerzita Komenského, 2021. 541 s. ISBN 978-80-223521-9-2 === Cena SHS za rok 2022 === * Cena SHS za vedeckú publikáciu: ŠIMKO, Peter a kolektív autorov: ''Košicko-bohumínska železnica : Veľká kniha o oceľovej tepne severného Slovenska.'' Žilina : Považské múzeum 2022, 366 s. * Cena SHS za vedecko-populárnu publikáciu: KOVÁR, Branislav – BENEDIKOVÁ, Lucia – ZAJAC, Oliver (eds.): ''Klíma v dejinách : Ako ľudí ovplyvňovala príroda a klimatické zmeny.'' Bratislava : Premedia, 448 s. * Cena SHS za edíciu prameňa: BERNÁT, Libor: ''Katalóg členov Spoločnosti Ježišovej v Trenčíne v rokoch 1645 – 1773'', I. – II. zv. Bratislava : Varínska tlačiareň, 2022, 1105 s. === Cena SHS za rok 2023 === * Cena SHS za vedeckú publikáciu: ŠVORC, Peter: ''Krajinská hranica medzi Slovenskom a Podkarpatskou Rusou (1919 {{--}} 1939).'' Bratislava : Združenie inteligencie Rusínov na Slovensku, 2023. 417 s. * Cena SHS za vedecko-populárnu publikáciu: KRCHNÁKOVÁ, Lucia: ''Kremnickí lekárnici : od konca stredoveku do polovice 20. storočia.'' Kremnica : Múzeum mincí a medailí - Národná banka Slovenska, 2023. 95 s. * Cena SHS za edíciu prameňa: PITÁKOVÁ, Mária {{--}} TOMO, Tomáš: ''Tlače 16. storočia vo františkánskych knižniciach uložené vo fondoch Slovenskej národnej knižnice.'' Martin : Slovenská národná knižnica, 2023 (2. vydanie, revidované a doplnené). 1019 s. === Cena SHS za rok 2024 === * Cena SHS za vedeckú publikáciu: HLAVAČKOVÁ, Miriam – LYSÁ, Žofia (eds.): ''Smrť v stredoveku.'' Bratislava : Historický ústav SAV {{--}} Vydavateľstvo VEDA, 2024. * Cena SHS za vedecko-populárnu publikáciu: DRÁBIK, Jakub: ''Dejiny sú MEGA : Epizódy z rozhlasovej relácie HistoryCheck_FM.'' Bratislava: Vydavateľstvo Mamaš, 2024. 352 s. ISBN 978-80-8268-118-8 * Cena SHS za edíciu prameňa: JAVOR, Martin (ed.): ''O našich rodakoh v Ameriki. Správy o vysťahovalcoch z Uhorska v novinách Naša Zastava (1907-1918).'' Prešov : Vydavateľstvo Prešovskej univerzity v Prešove, 2024, 592 s. ISBN 978-80-555-3281-3 == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == * ŠVORC, Peter {{--}} PEKÁR, Martin (eds.): ''15. zjazd Slovenskej historickej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied a vedecká konferencia ''História, historiografia a etika''. (Zjazdový bulletin SHS pri SAV 2016).'' Bratislava {{--}} Prešov : UNIVERSUM-EU, 2016. 96 s. ISBN 978-80-89046-94-2 == Externé odkazy == * [https://www.shs.sav.sk/ Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220904155958/https://www.shs.sav.sk/ |date=2022-09-04 }} {{Slovenská akadémia vied}} [[Kategória:Slovenské vedecké spoločnosti]] [[Kategória:Vedecké spoločnosti pri SAV]] mqllyowe1hzxbwq8b8pijr0entyucrh Zoznam hudobných článkov/M 0 51539 8187962 8136934 2026-03-27T16:53:21Z ~2026-18844-01 290214 všetky zmazane ako nevyznamne 8187962 wikitext text/x-wiki {{portál|Hudba|Hudobný}} Tento index bol automaticky vygenerovaný podľa tejto [[Portál:Hudba/Kategorizácia|kategorizácie]]. Obsahuje '''742''' článkov. Aby sa nové články zobrazili v tomto indexe, musia byť zaradené aspoň do jednej z vymenovaných kategórii. Nové a upravené kategórie sa zohľadnia pri nasledujúcom generovaní. == m == [[M People]] == m! == [[M!ssundaztood]] == m. == [[M.E.L.L.]] == ma == [[Ma Baker]]{{·}}[[Maamme]]{{·}}[[Mabel]]{{·}}[[Macaulay Culkin]]{{·}}[[Macklemore]]{{·}}[[Macska az úton]]{{·}}[[Macuko Mawatariová]]{{·}}[[Mad Romance]]{{·}}[[Mad Season]]{{·}}[[Madcon]]{{·}}[[Made II Best]]{{·}}[[Made In Czechoslovakia]]{{·}}[[Made in Heaven]]{{·}}[[Made in Japan]]{{·}}[[Made of Pain]]{{·}}[[Madilyn Baileyová]]{{·}}[[Madness]]{{·}}[[Madness (skladba)]]{{·}}[[Madonna]]{{·}}[[Madrigal]]{{·}}[[Maduar]]{{·}}[[Mae Westová]]{{·}}[[Magda Paveleková]]{{·}}[[Magdaléna Balíková-Dziaková]]{{·}}[[Magdaléna Hajóssyová]]{{·}}[[Magdaléna Rovňáková]]{{·}}[[Magia]]{{·}}[[Magic!]]{{·}}[[Magical Mystery Tour]]{{·}}[[Magister Leoninus]]{{·}}[[Magma (album)]]{{·}}[[Magma (hudobná skupina)]]{{·}}[[Magnetic Eyes]]{{·}}[[Magnus liber organi]]{{·}}[[Magtens Korridorer]]{{·}}[[Mahani Teaveová]]{{·}}[[Mahasz]]{{·}}[[Mahogany Rush]]{{·}}[[Machinae Supremacy]]{{·}}[[Machine Gun Etiquette]]{{·}}[[Machine Head (album)]]{{·}}[[Machine Head (hudobná skupina)]]{{·}}[[Mai Jamaneová]]{{·}}[[Maite Perroni]]{{·}}[[Maj May]]{{·}}[[Maja Velšicová]]{{·}}[[Majk Spirit]]{{·}}[[Major label]]{{·}}[[Majself]]{{·}}[[Makar Čudra (hudobná skupina)]]{{·}}[[Make a Sound]]{{·}}[[Make It Bun Dem]]{{·}}[[Makoto]]{{·}}[[Maksim Mrvica]]{{·}}[[Malcolm Young]]{{·}}[[Malice]]{{·}}[[Malignant Tumour]]{{·}}[[Malukah]]{{·}}[[Malý interval]]{{·}}[[Malý princ (hudobná skupina)]]{{·}}[[Mama, I'm Coming Home]]{{·}}[[Mamma Mia!]]{{·}}[[Mana (hudobník)]]{{·}}[[Mandolína]]{{·}}[[Mandolína (album)]]{{·}}[[Mandy Moorová]]{{·}}[[Maneater]]{{·}}[[Manic Street Preachers]]{{·}}[[Manowar]]{{·}}[[Manu Chao]]{{·}}[[Manu Ríos]]{{·}}[[Manuel de Falla]]{{·}}[[Map of the Problematique]]{{·}}[[Mapex]]{{·}}[[Marc Almond]]{{·}}[[Marc Bolan]]{{·}}[[Marc-Antoine Charpentier]]{{·}}[[Marcel Buntaj]]{{·}}[[Marcel Nemec]]{{·}}[[Marcel Palonder]]{{·}}[[Marcel Zmožek]]{{·}}[[Marcela Laiferová]]{{·}}[[Marcela Molnárová]]{{·}}[[Marceline Desbordesová-Valmorová]]{{·}}[[Marco Hietala]]{{·}}[[Marco Rajt]]{{·}}[[Marcus Miller]]{{·}}[[Marcus Schössow]]{{·}}[[Marek Brezovský]]{{·}}[[Marek Eben]]{{·}}[[Marek Grechuta]]{{·}}[[Marek Krajčí]]{{·}}[[Marek Novotný]]{{·}}[[Marek Piaček]]{{·}}[[Marek Rakovický]]{{·}}[[Marek Wolf]]{{·}}[[Marek Ztracený]]{{·}}[[Margareta Pâslaru]]{{·}}[[Margecany (album)]]{{·}}[[Margita Dalmadyová-Skyvová]]{{·}}[[Marcha Real]]{{·}}[[Maria (I Like It Loud)]]{{·}}[[Maria Anna Mozartová]]{{·}}[[Maria Callasová]]{{·}}[[Mariah Careyová]]{{·}}[[Marian Alojz Mayer]]{{·}}[[Marian Andersonová]]{{·}}[[Marian Jaslovský]]{{·}}[[Marian Sawa]]{{·}}[[Marian Zazeela]]{{·}}[[Marianna Bárdiová]]{{·}}[[Marianne Ferenczy]]{{·}}[[Marián Čekovský]]{{·}}[[Marián Čurko]]{{·}}[[Marián Geišberg]]{{·}}[[Marián Greksa]]{{·}}[[Marián Kochanský]]{{·}}[[Marián Kováčik]]{{·}}[[Marián Lapšanský]]{{·}}[[Marián Vach]]{{·}}[[Marián Varga]]{{·}}[[Marián Varga & Collegium Musicum]]{{·}}[[Marie Laforêt]]{{·}}[[Marie Rottrová]]{{·}}[[Marija Šerifovićová]]{{·}}[[Marika №5]]{{·}}[[Marika Gombitová]]{{·}}[[Marilyn Manson]]{{·}}[[Marilyn Manson (skupina)]]{{·}}[[Marilyn Monroe]]{{·}}[[Marina Diamandis]]{{·}}[[Marionnettiste]]{{·}}[[María Isabel]]{{·}}[[Marína (folklórny súbor)]]{{·}}[[Mark 'Oh]]{{·}}[[Mark Brain]]{{·}}[[Mark Hoppus]]{{·}}[[Mark Knopfler]]{{·}}[[Mark Lanegan]]{{·}}[[Mark Nauseef]]{{·}}[[Mark Ronson]]{{·}}[[Mark Spoon]]{{·}}[[Mark Tornillo]]{{·}}[[Mark Tremonti]]{{·}}[[Marka Medvecká]]{{·}}[[Markéta Irglová]]{{·}}[[Markos Vamvakaris]]{{·}}[[Markus Persson]]{{·}}[[Marky Mark and the Funky Bunch]]{{·}}[[Marky Ramone]]{{·}}[[Marlene Dietrichová]]{{·}}[[Maroon 5]]{{·}}[[Marooned]]{{·}}[[Maroš Bančej]]{{·}}[[Maroš Bango]]{{·}}[[Maroš Hečko]]{{·}}[[Marry the Night]]{{·}}[[Marry You]]{{·}}[[Marseillaisa]]{{·}}[[Marsheaux]]{{·}}[[Marsyas (skupina)]]{{·}}[[Marta Beňačková]]{{·}}[[Marta Jandová]]{{·}}[[Marta Kubišová]]{{·}}[[Marta Kusá-Krňanová]]{{·}}[[Marta Nitranová]]{{·}}[[Marta Potančoková]]{{·}}[[Martha Argerichová]]{{·}}[[Martha Elefteriadu]]{{·}}[[Martika]]{{·}}[[Martin & la talpoj]]{{·}}[[Martin Babjak]]{{·}}[[Martin Barre]]{{·}}[[Martin Burlas]]{{·}}[[Martin Čorej]]{{·}}[[Martin Ďurinda]]{{·}}[[Martin Garrix]]{{·}}[[Martin Gašpar]]{{·}}[[Martin Gerschwitz]]{{·}}[[Martin Glover]]{{·}}[[Martin Harich]]{{·}}[[Martin Husovský]]{{·}}[[Martin Jakubec]]{{·}}[[Martin Karvaš]]{{·}}[[Martin Kelecsényi]]{{·}}[[Martin Klein (spevák)]]{{·}}[[Martin Kráľ]]{{·}}[[Martin Madej]]{{·}}[[Martin Madej (album)]]{{·}}[[Martin Pagaard Wolff]]{{·}}[[Martin Sarvaš]]{{·}}[[Martin Šafárik]]{{·}}[[Martin Šrámek]]{{·}}[[Martin Ťapák]]{{·}}[[Martin Uherek]]{{·}}[[Martin Višňovský]]{{·}}[[Martin Žúži]]{{·}}[[Martina Jelenová]]{{·}}[[Martina Ostatníková]]{{·}}[[Martina Stoesselová]]{{·}}[[Martina Šindlerová]]{{·}}[[Marturos]]{{·}}[[Marty Friedman]]{{·}}[[Maruška Nedomová]]{{·}}[[Marvin Gaye]]{{·}}[[Marvin Hamlisch]]{{·}}[[Mary J. Blige]]{{·}}[[Masajuki Suzuki]]{{·}}[[Massive Attack]]{{·}}[[Master of Ceremonies]]{{·}}[[Master of Puppets]]{{·}}[[Master of Reality]]{{·}}[[Master serie]]{{·}}[[Mastering]]{{·}}[[Masterpiece (Madonna)]]{{·}}[[Mastodon (skupina)]]{{·}}[[Maškary]]{{·}}[[Mat Camison]]{{·}}[[Mate. Feed. Kill. Repeat.]]{{·}}[[Matej Burian]]{{·}}[[Matej Drlička]]{{·}}[[Matej Hoťka]]{{·}}[[Matej Koreň]]{{·}}[[Mater (hudobná skupina)]]{{·}}[[Matchbox Twenty]]{{·}}[[Matrix (hudobník)]]{{·}}[[Matt Cameron]]{{·}}[[Matt DeMatteo]]{{·}}[[Matt Heafy]]{{·}}[[Matt Sorum]]{{·}}[[Matteo Carcassi]]{{·}}[[Matthew Bellamy]]{{·}}[[Matthias Jabs]]{{·}}[[Matúš Tomko]]{{·}}[[Matúš Vallo]]{{·}}[[Matúšove pašie]]{{·}}[[Mať srdce]]{{·}}[[Maťo Lišhák]]{{·}}[[Mauglí (album)]]{{·}}[[Maureen Tucker]]{{·}}[[Maurice Gibb]]{{·}}[[Maurice Jarre]]{{·}}[[Maurice Ravel]]{{·}}[[Mauro Giuliani]]{{·}}[[Max Adler (hudobný pedagóg)]]{{·}}[[Max Bruch]]{{·}}[[Max Cavalera]]{{·}}[[Max Reger]]{{·}}[[Max Roach]]{{·}}[[Maxeen]]{{·}}[[Maxim Reality]]{{·}}[[Maxim Turbulenc]]{{·}}[[Maximum Overdrive]]{{·}}[[Maximum the Hormone]]{{·}}[[Maya Hawkeová]]{{·}}[[Mayhem (album Lady Gaga)]]{{·}}[[Mayhem (Nórsko)]]{{·}}[[Mazhar]]{{·}}[[Mazurek Dąbrowskiego]] == má == [[Má jí motorovou]]{{·}}[[Mákina]]{{·}}[[Mám chuť…]]{{·}}[[Mám, čo som chcel]]{{·}}[[Mária Adamcová]]{{·}}[[Mária Basilidesová]]{{·}}[[Mária Cikkerová]]{{·}}[[Mária Čírová]]{{·}}[[Mária Eliášová]]{{·}}[[Mária Heinzová]]{{·}}[[Mária Kišonová-Hubová]]{{·}}[[Mária Mačošková]]{{·}}[[Mária Magyarová Plšeková]]{{·}}[[Mária Malátková]]{{·}}[[Mária Podhradská]]{{·}}[[Mária Ráczová]]{{·}}[[Mária Slotíková]]{{·}}[[Mário Bihári]]{{·}}[[Mário Garbera]]{{·}}[[Mário Kollár]]{{·}}[[Mário Košík]]{{·}}[[Mário Sabo]]{{·}}[[Mário Sedlár]] == må == [[Månegarm]]{{·}}[[Måneskin]]{{·}}[[Måns Zelmerlöw]] == mc == [[MC Erik & Barbara]]{{·}}[[MC Hammer]]{{·}}[[McDonald and Giles]]{{·}}[[McFly]]{{·}}[[Mckenna Grace]] == md == [[MDNA]] == me == [[Me & My]]{{·}}[[Me & You (pieseň Nero)]]{{·}}[[Mea Culpa]]{{·}}[[Meat Loaf]]{{·}}[[Mecano]]{{·}}[[Med (skupina)]]{{·}}[[Meddle]]{{·}}[[Media Control Charts]]{{·}}[[Medicinman (album)]]{{·}}[[Mediolanum Capta Est]]{{·}}[[Meditace]]{{·}}[[Meditation for Piano]]{{·}}[[Medley]]{{·}}[[Meds]]{{·}}[[Medzinárodná spevácka súťaž Mikuláša Schneidera-Trnavského]]{{·}}[[Með suð í eyrum við spilum endalaust]]{{·}}[[Megadeth]]{{·}}[[MegaCharts]]{{·}}[[Megan Nicole]]{{·}}[[Megan Thee Stallion]]{{·}}[[Meghan Trainorová]]{{·}}[[Mein Herz brennt]]{{·}}[[Meky]]{{·}}[[Mel & Kim]]{{·}}[[Mel Collins]]{{·}}[[Melanie Chisholmová]]{{·}}[[Melanie Martinez]]{{·}}[[Melanie Safka]]{{·}}[[Melanie Thorntonová]]{{·}}[[Melánia Olláryová]]{{·}}[[Melissa (album)]]{{·}}[[Melizma]]{{·}}[[Mellon Collie and the Infinite Sadness]]{{·}}[[Melodická durová stupnica]]{{·}}[[Melodický interval]]{{·}}[[Melodie]]{{·}}[[Melodie MC]]{{·}}[[Melodika]]{{·}}[[Melodizácia]]{{·}}[[Melody Thorntonová]]{{·}}[[Melódia (hudba)]]{{·}}[[Melódia (zbor)]]{{·}}[[Meltdown (Vinnie Moore)]]{{·}}[[Memento Mori (album)]]{{·}}[[Memento...]]{{·}}[[Memories]]{{·}}[[Men at Work]]{{·}}[[Menej spevný interval]]{{·}}[[Menhir (nemecká hudobná skupina)]]{{·}}[[Meniñ Qazaqstanım]]{{·}}[[Menšina (album)]]{{·}}[[Mercer Ellington]]{{·}}[[Mercyful Fate]]{{·}}[[Merry Xmas Everybody]]{{·}}[[Meshuggah]]{{·}}[[Mesiáš (Händel)]]{{·}}[[Mesto (album)]]{{·}}[[Metal Hammer CS]]{{·}}[[Metalinda (album)]]{{·}}[[Metallic Spheres]]{{·}}[[Metallica]]{{·}}[[Metallica (album)]]{{·}}[[Metelica (hudobná skupina)]]{{·}}[[Meteora (album)]]{{·}}[[Methods of Mayhem]]{{·}}[[Metla (skupina)]]{{·}}[[Metro (skupina)]]{{·}}[[Metronóm]]{{·}}[[Metropolis (hudobná skupina)]]{{·}}[[Metropolis Pt. I]]{{·}}[[Metsatöll]]{{·}}[[Mezmerize]]{{·}}[[Mezzanine]]{{·}}[[Mezzosoprán]] == mé == [[Mélanie Laurentová]] == mf == [[MFANS]]{{·}}[[MFSB]] == mg == [[MGMT]] == mi == [[Mi Nuevo Vicio]]{{·}}[[Mi Reflejo]]{{·}}[[Mi rubi l’anima]]{{·}}[[Mick Jagger]]{{·}}[[Mick Jones]]{{·}}[[Mick Taylor]]{{·}}[[Mick Thomson]]{{·}}[[Middle of the Road]]{{·}}[[Midge Ure]]{{·}}[[Midnight in the City]]{{·}}[[Midnight Oil]]{{·}}[[Midnight Run]]{{·}}[[Midžwiz]]{{·}}[[Mig 21]]{{·}}[[Migos]]{{·}}[[Mihaela Mihai]]{{·}}[[Miho Nakajama]]{{·}}[[Michèle Mercierová]]{{·}}[[Michael (album)]]{{·}}[[Michael Amott]]{{·}}[[Michael Angelo Batio]]{{·}}[[Michael Brook]]{{·}}[[Michael Bublé]]{{·}}[[Michael Caricari]]{{·}}[[Michael Denner]]{{·}}[[Michael Giacchino]]{{·}}[[Michael Giles]]{{·}}[[Michael Haydn]]{{·}}[[Michael Hutchence]]{{·}}[[Michael Jackson]]{{·}}[[Michael Jackson 25th Anniversary of Thriller]]{{·}}[[Michael Jerome]]{{·}}[[Michael Kamen]]{{·}}[[Michael Kiske]]{{·}}[[Michael Kocáb]]{{·}}[[Michael Mind]]{{·}}[[Michael Nyman]]{{·}}[[Michael Poulsen]]{{·}}[[Michael Sembello]]{{·}}[[Michael Stipe]]{{·}}[[Michael Weikath]]{{·}}[[Michaela – hity]]{{·}}[[Michaela Čobejová]]{{·}}[[Michaela Fukačová]]{{·}}[[Michaela Pašteková]]{{·}}[[Michail Ivanovič Glinka]]{{·}}[[Michal Bukovič]]{{·}}[[Michal David]]{{·}}[[Michal Dočolomanský]]{{·}}[[Michal Dočolomanský ml.]]{{·}}[[Michal Hirko]]{{·}}[[Michal Horáček]]{{·}}[[Michal Jančok]]{{·}}[[Michal Kališka]]{{·}}[[Michal Karin]]{{·}}[[Michal Kaščák]]{{·}}[[Michal Kovalčík]]{{·}}[[Michal Kútsky]]{{·}}[[Michal Massányi]]{{·}}[[Michal Pavlíček]]{{·}}[[Michal Penk]]{{·}}[[Michal Polák (hudobník)]]{{·}}[[Michal Tučný]]{{·}}[[Michal Tučný – Best of – 46 zlatých hitů]]{{·}}[[Michal Tučný – Best of II – 48 zlatých hitů]]{{·}}[[Michal Tučný & přátelé]]{{·}}[[Michel Brown]]{{·}}[[Michel Legrand]]{{·}}[[Michel Martelly]]{{·}}[[Michel Sogny]]{{·}}[[Michel Teló]]{{·}}[[Michelle Williamsová (speváčka)]]{{·}}[[Mika]]{{·}}[[Mika Nakašimová]]{{·}}[[Mikael Stanne]]{{·}}[[Mike + the Mechanics]]{{·}}[[Mike Dirnt]]{{·}}[[Mike Heron]]{{·}}[[Mike Kroeger]]{{·}}[[Mike Mangini]]{{·}}[[Mike Mills]]{{·}}[[Mike Ness]]{{·}}[[Mike Oldfield]]{{·}}[[Mike Pinera]]{{·}}[[Mike Portnoy]]{{·}}[[Mike Shinoda]]{{·}}[[Mike Starr]]{{·}}[[Mike Watt]]{{·}}[[Mikey Way]]{{·}}[[Miki Volek]]{{·}}[[Mikis Theodorakis]]{{·}}[[Miko Hladký]]{{·}}[[Mikoláš Chadima]]{{·}}[[Mikrofón je ručná zbraň]]{{·}}[[Mikuláš Berka]]{{·}}[[Mikuláš Čabiňák]]{{·}}[[Mikuláš Doboš]]{{·}}[[Mikuláš Horňák]]{{·}}[[Mikuláš Moyzes]]{{·}}[[Mikuláš Petrašovský a Natália Petrašovská]]{{·}}[[Mikuláš Schneider-Trnavský]]{{·}}[[Mikuláš Zmeškal]]{{·}}[[Miky Mora]]{{·}}[[Mila Rodino]]{{·}}[[Milan Adamčiak]]{{·}}[[Milan Allé]]{{·}}[[Milan Ferko]]{{·}}[[Milan Hlavsa]]{{·}}[[Milan Chladil]]{{·}}[[Milan Kopačka]]{{·}}[[Milan Lasica]]{{·}}[[Milan Lieskovský]]{{·}}[[Milan Lichard]]{{·}}[[Milan Malinovsky]]{{·}}[[Milan Munclinger]]{{·}}[[Milan Peroutka]]{{·}}[[Milan Schenko]]{{·}}[[Milan Slobodník]]{{·}}[[Milan Špalek]]{{·}}[[Milčo Leviev]]{{·}}[[Miles Away]]{{·}}[[Miles Davis]]{{·}}[[Miley Cyrusová]]{{·}}[[Milij Alexejevič Balakirev]]{{·}}[[Milión bohov]]{{·}}[[Milking the Sacred Cow]]{{·}}[[Milky Chance]]{{·}}[[Mille Petrozza]]{{·}}[[Million Reasons]]{{·}}[[Million Voices]]{{·}}[[Miloslav Ducháč]]{{·}}[[Miloslav Krčméry]]{{·}}[[Miloslav Mojžiš (hudobný skladateľ)]]{{·}}[[Miloslav Starosta]]{{·}}[[Miloš Janoušek]]{{·}}[[Miloš Morávek]]{{·}}[[Miloš Ruppeldt]]{{·}}[[Miloš Štědroň]]{{·}}[[Miluše Voborníková]]{{·}}[[Mince na dne fontán]]{{·}}[[Mince vo fontáne]]{{·}}[[Mind’s Eye]]{{·}}[[Mind the Gap (album)]]{{·}}[[Minnie Driverová]]{{·}}[[Minor Threat]]{{·}}[[Minus the Bear]]{{·}}[[Minutes to Midnight]]{{·}}[[Miod]]{{·}}[[Miquette Giraudy]]{{·}}[[Miracle (skladba Cascada)]]{{·}}[[Mireille Mathieuová]]{{·}}[[Miriam Makebová]]{{·}}[[Miriam Rodriguez Brüllová]]{{·}}[[Mirka Brezovská]]{{·}}[[Mirko Krajči]]{{·}}[[Miro (album 2015)]]{{·}}[[Miro Jaroš]]{{·}}[[Miroslav Baran]]{{·}}[[Miroslav Bázlik]]{{·}}[[Miroslav Dvorský]]{{·}}[[Miroslav Džunko]]{{·}}[[Miroslav Noga]]{{·}}[[Miroslav Sýkora (spevák)]]{{·}}[[Miroslav Šášky]]{{·}}[[Miroslav Šmajda]]{{·}}[[Miroslav Žbirka]]{{·}}[[Miroslava Partlová]]{{·}}[[Mirror Ball (Neil Young)]]{{·}}[[Misfits (hudobná skupina)]]{{·}}[[Misha]]{{·}}[[Misha (album)]]{{·}}[[Miss Sarajevo]]{{·}}[[Missing]]{{·}}[[Missy Elliott]]{{·}}[[Misty Miller]]{{·}}[[Mišo Biely]]{{·}}[[Mitch Guindon]]{{·}}[[Mitch Mitchell]]{{·}}[[Mitchel Musso]]{{·}}[[Mixážny pult]]{{·}}[[Mixtape]]{{·}}[[Miyavi]]{{·}}[[Mizmár]] == ml == [[Mladen Grdović]]{{·}}[[Mladosť (folklórny súbor, Banská Bystrica)]]{{·}}[[Mloci]]{{·}}[[Mlýnské kolo v srdci mém]] == mm == [[MMXV]] == mn == [[Mne sa neschováš]] == mň == [[Mňága a Žďorp]] == mo == [[Mo-Do]]{{·}}[[Moanin']]{{·}}[[Mob Rules]]{{·}}[[Moby]]{{·}}[[Mocná hŕstka]]{{·}}[[Modern Talking]]{{·}}[[Modest Mouse]]{{·}}[[Modest Petrovič Musorgskij]]{{·}}[[Modestep]]{{·}}[[Modjo]]{{·}}[[Modlitba pro Martu]]{{·}}[[Modrý album]]{{·}}[[Modrý album (Beáta Dubasová)]]{{·}}[[Modrý jazyk]]{{·}}[[Modrý vrch (album)]]{{·}}[[Modulácia (hudba)]]{{·}}[[Modus (album)]]{{·}}[[Mofokiller]]{{·}}[[Mohamed Hamaki]]{{·}}[[Mohlo by tu být i líp]]{{·}}[[Moi dix Mois]]{{·}}[[Moja hviezda žije]]{{·}}[[Moja matka hus]]{{·}}[[Moja Reč]]{{·}}[[Moje mladšie ja]]{{·}}[[Moje Vianoce]]{{·}}[[Molekuly zvuku]]{{·}}[[Moloch Vlavo]]{{·}}[[Molotow Coctail]]{{·}}[[Momentky]]{{·}}[[Momenty 2003 – 2013]]{{·}}[[Momo (raper)]]{{·}}[[Momoiro Clover Z]]{{·}}[[Mon amour]]{{·}}[[Mondo Bizarro]]{{·}}[[Money (Pink Floyd)]]{{·}}[[Money Factor]]{{·}}[[Moneytalks]]{{·}}[[Monika a pes]]{{·}}[[Monika Absolonová]]{{·}}[[Monika Bagárová]]{{·}}[[Monika Fabianová]]{{·}}[[Monika Hilmerová]]{{·}}[[Monika Kandráčová]]{{·}}[[Monika Lewczuk]]{{·}}[[Monika Mockovčáková]]{{·}}[[Monkey Business]]{{·}}[[Monogamný vzťah (album)]]{{·}}[[Monology]]{{·}}[[Monódia (novovek)]]{{·}}[[Monrose]]{{·}}[[Monsta (EP)]]{{·}}[[Monster (pieseň)]]{{·}}[[Montana (skupina)]]{{·}}[[Monte Rosa (skupina)]]{{·}}[[Montserrat Caballéová]]{{·}}[[Monty Norman]]{{·}}[[Moody Blues]]{{·}}[[Moondog]]{{·}}[[Moonfog (slovenská skupina)]]{{·}}[[Moonlight Shadow]]{{·}}[[Moonsorrow]]{{·}}[[Morandi]]{{·}}[[Moravanka]]{{·}}[[Morbid Angel]]{{·}}[[Mordibathor]]{{·}}[[More (Debussy)]]{{·}}[[More Than a Feeling]]{{·}}[[Morena (album)]]{{·}}[[Morfium (album)]]{{·}}[[Morgan Nicholls]]{{·}}[[Morcheeba]]{{·}}[[Morituri te salutant]]{{·}}[[Morna]]{{·}}[[Morrison Hotel]]{{·}}[[Morrissey]]{{·}}[[Morton Feldman]]{{·}}[[Moruša: Biela]]{{·}}[[Moruša: Remixed]]{{·}}[[Moshing]]{{·}}[[Moteto]]{{·}}[[Mother Love Bone]]{{·}}[[Mothership]]{{·}}[[Motion City Soundtrack]]{{·}}[[Motörhead]]{{·}}[[Move Your Ass!]]{{·}}[[Moves Like Jagger]]{{·}}[[Movin’ Melodies]]{{·}}[[Mozek]]{{·}}[[Možný zvuk]] == mô == [[Môj malý príbeh]]{{·}}[[Môj najmilší hit]] == mö == [[Mötley Crüe]] == mp == [[Mp3tag]] == mr == [[Mr. Big]]{{·}}[[Mr. Brightside]]{{·}}[[Mr. Lordi]]{{·}}[[Mr. Saxobeat]] == ms == [[Ms. Dynamite]]{{·}}[[Ms. Jackson]]{{·}}[[Mstislav Leopoľdovič Rostropovič]] == mt == [[Mt Eden]]{{·}}[[MTV (televízna stanica)]]{{·}}[[MTV 00s]]{{·}}[[MTV Europe Music Awards]]{{·}}[[MTV Unplugged (Korn)]]{{·}}[[MTV Unplugged (Nickelback)]]{{·}}[[MTV Unplugged (Shakira)]]{{·}}[[MTV Unplugged in New York]]{{·}}[[MTV Unplugged No. 2.0]]{{·}}[[MTV Video Music Awards]] == mu == [[Mu isamaa, mu õnn ja rõõm]]{{·}}[[Mud (hudobná skupina)]]{{·}}[[Muddy Waters]]{{·}}[[Mudvayne]]{{·}}[[Muffler]]{{·}}[[Mucha Quartet]]{{·}}[[MullMuzzler]]{{·}}[[Mumford & Sons]]{{·}}[[Mundo de cristal]]{{·}}[[Murder Ballads]]{{·}}[[Murder on the Dancefloor]]{{·}}[[Murray Head]]{{·}}[[Muscle Museum]]{{·}}[[Muse]]{{·}}[[Music (album Madonny)]]{{·}}[[Music (pieseň Madonny)]]{{·}}[[Music Box]]{{·}}[[Music Canada]]{{·}}[[Music for a Big Night Out]]{{·}}[[Music for a New Society]]{{·}}[[Music for Pleasure (album)]]{{·}}[[Music for the Jilted Generation]]{{·}}[[Music for the Masses]]{{·}}[[Music from "The Elder"]]{{·}}[[Music from The Body]]{{·}}[[Music from the Film More]]{{·}}[[Music of the Spheres]]{{·}}[[Music Player Daemon]]{{·}}[[Music Sounds Better with You]]{{·}}[[MusicBrainz]]{{·}}[[Musiq1]]{{·}}[[MusyX]]{{·}}[[Mutiny on the Bay]]{{·}}[[Mutter]]{{·}}[[Mutter (singel)]]{{·}}[[Muzika CS]]{{·}}[[Muzikál]]{{·}}[[Muzikológia]]{{·}}[[Muzikoterapia]]{{·}}[[Muzio Clementi]]{{·}}[[Muž, který se podobá odvrácené straně Měsíce]] == mú == [[Múm]] == mü == [[Müller spieva Lasicu, Lasica spieva Müllera, Müller a Lasica spievajú Filipa]]{{·}}[[Müllénium: Live]] == mx == [[MxPx]] == my == [[My (do tanca a na počúvanie)]]{{·}}[[My American Heart]]{{·}}[[My Country, 'Tis of Thee]]{{·}}[[My Favourite Game]]{{·}}[[My Feelings for You]]{{·}}[[My Generation (album)]]{{·}}[[My Generation (pieseň)]]{{·}}[[My God-Given Right]]{{·}}[[My Chemical Romance]]{{·}}[[My Kind of Christmas]]{{·}}[[My Life Would Suck Without You]]{{·}}[[My Love]]{{·}}[[My nič, my muzikanti]]{{·}}[[My Oh My]]{{·}}[[My Way (Limp Bizkit)]]{{·}}[[My Winter Storm]]{{·}}[[My, belarusy]]{{·}}[[Mykola Dmytrovyč Leontovyč]]{{·}}[[Mylène Farmer]]{{·}}[[Myles Heskett]]{{·}}[[Myslíš na to, na čo ja?]]{{·}}[[Mystery Tracks – Archives Vol. 3]]{{·}}[[Myt’ Vesny – Dzvinkyj Viter]] [[Kategória:Zoznamy hudobných článkov]] svfwbl4olvivvvon9db6rl35dtxzsuc Nový údel 0 53774 8187879 6803686 2026-03-27T15:15:56Z Andrej-airliner 43530 obr., formulácia, kat. 8187879 wikitext text/x-wiki [[Súbor:New Deal collage.jpg|thumb|Vľavo hore: Podpisovanie zákona [[Tennessee Valley Authority Act]], 1933 · Vpravo hore: Prezident [[Franklin Delano Roosevelt|Franklin D. Roosevelt]] · Dole: Verejná nástenná maľba od jedného z umelcov zamestnaných v rámci programu [[Works Progress Administration|WPA]]]] '''Nový údel''' ({{V jazyku|eng|''New Deal''}}) je označenie niekoľkých programov zavedených počas rokov [[1933]]{{--}}[[1938]] počas vlády [[prezident Spojených štátov|prezidenta]] [[Franklin Delano Roosevelt|Franklina D. Roosevelta]] v [[Spojené štáty|USA]] s cieľom podporiť, ozdraviť a zreformovať [[hospodárstvo USA|ekonomiku USA]] počas [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|Veľkej hospodárskej krízy]]. == Prvých 100 dní == Počas prvých 100 dní Rooseveltovej vlády bolo prijatých niekoľko opatrení: * bankové prázdniny: [[6. marec|6. marca]] 1933 Roosevelt rozhodol o zatvorení všetkých bánk do [[9. marec|9. marca]], kedy do Kongresu poslal návrh zákona „Emergency Banking Act“ (pripravený ešte predchádzajúcou Hooverovou vládou). V ten istý deň bol zákon prijatý. Zákon umožnil zreorganizovať a znovuotvoriť banky schopné prežiť, ostatné zlikvidovať. * zákaz vývozu zlata a striebra z USA * odpútanie dolára od zlatého štandardu a jeho devalvácia. Roosevelt zakázal súkromné vlastníctvo zlata a začal pravidelne upravovať jeho kúpnu cenu. * Agricultural Adjustment Act: zvyšuje ceny potravín obmedzením ich výroby. Podľa zákona vláda platila farmárom, ktorí nechávali ležať úhorom častí polí. Tým sa mala zdvihnúť cena potravín a umožniť farmárom mať neskôr vyššie príjmy. Zákon bol zrušený rozhodnutím Najvyššieho súdu USA v roku 1936. * National Industrial Recovery Act: mal koordinovať priemyselné odvetvia, stanovovať výrobné kvóty, obmedziť „neefektívny“ konkurenčný boj, zvyšovať mzdy, stanoviť minimálny a maximálny pracovný čas. Jednotlivé priemyselné a obchodné odvetvia mali navyše povinnosť vyhotoviť súpisy výrobných podmienok, tzv. kódexy čestnej konkurencie, ktoré zakazovali nočnú prácu, stanovovali minimálne ceny atď. Zároveň umožnil, aby vláda platila zamestnancov v niektorých súkromných podnikoch, čo podporoval napríklad [[Gerard Swope]], riaditeľ [[General Electric]]. Opäť, zákon bol zrušený [[27. máj]]a [[1935]] rozhodnutím Najvyššieho súdu.<br />Zákon prinášal niektoré paradoxné situácie, keď konkurenti nechali zatvoriť svojho soka kvôli tomu, že dokázal ponúknuť tovar za nižšiu cenu ako oni. {{Výhonok}} == Iné projekty == {{projekt}} [[Kategória:Vzniklo v 1933]] [[Kategória:20. storočie v USA]] [[Kategória:Liberalizmus]] 8k8thwiw603c305e0aptmu4nijt776h Bohuslav Chropovský 0 57838 8188346 7764203 2026-03-28T11:27:16Z Armin 11665 /* Dielo */ upravené 8188346 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Bohuslav Chropovský | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský archeológ | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[8. január]] [[1920]] | Miesto narodenia = [[Čataj]], [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2009|5|5|1926|8|9}} | Miesto úmrtia = [[Čataj]], [[Slovensko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Univerzita Komenského]] | Profesia = | Aktívne roky = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] [[Doktor filozofie|PhDr.]] '''Bohuslav Chropovský''', [[Doktor vied|DrSc.]] (* [[9. august]] [[1926]], [[Čataj]] – [[5. máj]] [[2009]]<ref name=":0" />) bol významný [[Slovensko|slovenský]] archeológ. == Životopis == Narodil sa 9. augusta 1926 v Čataji v mnohodetnej rodine chudobného dedinského kováča.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ruttkay | meno = Matej | autor = | odkaz na autora = | titul = Za akademikom Bohuslavom Chropovským (1926 – 2009) | url = https://sas.sav.sk/wp-content/uploads/informator2009_1_2.pdf | vydavateľ = Slovenská akadémia vied | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-21 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Študoval na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulte UK]] v [[Bratislava|Bratislave]], kde roku 1952 získal titul [[Doktor filozofie|PhDr.]]<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Absolventi | url = https://absolventi.uniba.sk/sk/ | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-21 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Následne na univerzite aj pôsobil až do roku [[1957]], kedy svoju činnosť pevne zviazal s Archeologickým ústavom [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémie vied]].<ref name=":0" /> V roku 1964 získal na Univerzite Komenského docentúru.<ref name=":1" /> V rokoch [[1970]]-[[1990]] bol riaditeľom Archeologického ústavu [[Slovenská akadémia vied|SAV]] v [[Nitra|Nitre]]. Pôsobil ako prezident Medzinárodnej únie vied prehistorických a protohistorických (UISPP) pri [[UNESCO]]. V rokoch 1988{{--}}1991 pôsobil ako generálny sekretár Union Internationale d'Archeologie Slave.<ref name=":0" /> Venoval sa problematike [[Etnogenéza|etnogenézy]] [[Slovania|Slovanov]] a počiatkom slovenských národných dejín.<ref name=":2">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Životopisy osobností ocenených štátnymi vyznamenaniami|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/199259/zivotopisy-osobnosti-ocenenych-statnymi-vyznamenaniami.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2002-01-03|dátum prístupu=2023-12-21}}</ref> Je autorom dvoch desiatok monografií a vyše dvoch stovák vedecko-populárnych článkov a odborných štúdií.<ref name=":0" /> [[3. január]]a [[2002]] mu [[prezident]] [[Slovensko|Slovenskej republiky]] [[Rudolf Schuster]] udelil [[Pribinov kríž]] I. triedy za celoživotný vedeckovýskumný prínos v oblasti archeológie.<ref name=":2" /> == Dielo == * ''Pohrebiská zo staršej doby bronzovej na Slovensku 1.'' Bratislava : SAV, 1960. 386 s. * ''Slovensko na úsvite dejín.'' Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1970. 196 s. + 64 s. obr. príloh.<ref name=":2" /> * ''Krása slovienskeho šperku.'' Bratislava : Pallas, 1978. 124 s. * ''Významné slovanské náleziská na Slovensku.'' (spolu s P. Amenom) Bratislava : Veda, 1978. 267 s. * ''Slované : historický, politický a kulturní vývoj a význam.'' Praha : Orbis, 1989. 341 s. == Referencie == {{Referencie}} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Chropovský, Bohuslav}} [[Kategória:Slovenskí archeológovia]] [[Kategória:Osobnosti z Čataja]] [[Kategória:Laureáti Pribinovho kríža I. triedy]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Vyučujúci na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]] fgxs0qtjtllhyj53xho6dp99mswyqbs ŠK Slovan Bratislava 0 67485 8187842 8186594 2026-03-27T14:11:05Z DO 42103 /* Ďalší hráči, ktorý nie sú na súpiske */ 8187842 wikitext text/x-wiki {{pozri|rovnomennom klube žien|ŠK Slovan Bratislava (ženy)|}} {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = ŠK Slovan Bratislava | obrázok = [[Obrázok:SK Slovan Bratislava logo.svg|190px]] | celýnázov = Športový klub Slovan Bratislava | prezývka = Belasí, Jastrabi z Tehelného poľa | založený = 3. máj 1919 | štadión = [[Národný futbalový štadión|Tehelné pole]] | kapacita = 22 500 | majiteľ = {{Minivlajka|Slovensko}} [[Ivan Kmotrík]] | predseda = {{Minivlajka|Slovensko}} [[Ivan Kmotrík]] | tréner = {{Minivlajka|Slovensko}} [[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st]] | liga = [[Niké liga]] | sezóna = [[Niké liga 2024/2025|2024/2025]] | pozícia = 1. miesto | vzor_lp1 = _slovanb2324h | vzor_t1 = _slovanb2324h | vzor_pp1 = _slovanb2324h | vzor_tr1 = _slovanb2324h | vzor_po1 = _slovanb2324h | ľavéplece1 = 80BFFF | telo1 = 80BFFF | pravéplece1 = 80BFFF | trenírky1 = 000060 | ponožky1 = 80BFFF | vzor_lp2 = _slovanb2324t | vzor_t2 = _slovanb2324t | vzor_pp2 = _slovanb2324t | vzor_tr2 = _celta2324h2 | vzor_po2 = _celta2324h | ľavéplece2 = 000000 | telo2 = 000000 | pravéplece2 = 000000 | trenírky2 = 000000 | ponožky2 = 000000 | vzor_lp3 = _slovanb2324a | vzor_t3 = _slovanb2324a | vzor_pp3 = _slovanb2324a | vzor_tr3 = _celta2324h | vzor_po3 = _slovanb2324a | ľavéplece3 = FFFFFF | telo3 = FFFFFF | pravéplece3 = FFFFFF | trenírky3 = FFFFFF | ponožky3 = FFFFFF }} '''ŠK Slovan Bratislava''' (celým názvom ''Športový klub Slovan Bratislava futbal, a.s.'') je najúspešnejší slovenský futbalový klub. V súčasnosti má na konte 31 majstrovských titulov (15 v ére samostatnosti). Založený bol 3. mája 1919 ako ''I. ČSŠK Bratislava'' skupinou [[Česko|českých]] úradníkov. Prvým predsedom klubu sa stal bratislavský policajný kapitán [[Richard Brunner]]. Premiérový slovenský majstrovský titul klub získal v roku 1926. Rok 1927 bol pre belasých veľmi úspešný, keď získali titul v amatérskych majstrovstvách [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a rovnako uspeli aj neskôr v roku 1930. I. ČSŠK Bratislava bol prvým slovenským klubom, ktorý pôsobil v profesionálnej [[Československá futbalová liga|československej súťaži]]. Počas viac ako storočnej histórie prešiel klub viacerými zmenami názvu. Od roku 1953 nesie meno Slovan. Do sezóny 1984/85 bol posledným tímom, ktorý nikdy nevypadol z najvyššej súťaže. Na domácej a medzinárodnej scéne získal celkovo viac ako 58 trofejí, čo predstavuje viac, ako ktorýkoľvek iný slovenský klub. Na svojom konte má 31 ligových titulov, 17 [[Slovenský pohár vo futbale|národných pohárov]], 5-krát vyhral Česko-slovenský pohár a vo svojej vitríne má aj 4 víťazstvá v slovenskom Superpohári. Najväčším úspechom klubu je triumf v [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohári víťazov pohárov]] z roku [[Pohár víťazov pohárov 1968/1969 – Finále|1969]]. Slovan vo finále v [[Bazilej|Bazileji]] porazil slávny [[FC Barcelona]]. Dodnes je jediným klubom z bývalého Česko-Slovenska, ktorý dokázal získať jednu z európskych trofejí. Zároveň sa stal prvým klubom z [[Východná Európa|východnej Európy]] s víťazstvom v súťaži organizovanej [[Európska futbalová únia|Európskou futbalovou úniou]]. Slovan mal výrazný podiel na úspechoch [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|česko-slovenskej reprezentácie]] na [[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstvách sveta]] a [[Majstrovstvá Európy vo futbale|Majstrovstvách Európy]]. V kádri víťazného mužstva z [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1976|Majstrovstiev Európy 1976]] bolo sedem slovanistov, z toho šiesti nastúpili vo finálovom zápase proti [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecku]]. Dres Slovana obliekali najväčšie osobnosti slovenského futbalu, ktoré boli pozvané do Výberov sveta a Európy pod hlavičkou [[FIFA]] a [[UEFA]]. Hoci bol I. ČSŠK Bratislava založený ako futbalový klub, od začiatku zastrešoval aj iné športy – [[Atletika|atletiku]], [[plávanie]], [[Hádzaná|hádzanú]], [[zápasenie]], [[Turistika|turistiku]], [[šerm]], o dva roky sa pridali [[cyklistika]] a [[ľadový hokej|hokej]], a neskôr aj [[tenis]], [[stolný tenis]], [[volejbal]], [[basketbal]], [[box]], [[krasokorčuľovanie]], [[Ragby (Rugby Union)|ragby]], [[hokejbal]], [[bejzbal]], [[šach]] a [[futsal]]. == História klubu == ===Prvé roky (1919–1939)=== [[Súbor:1csskba.jpg|thumb|right|Historicky prvé mužstvo I. ČSŠK Bratislava z roku 1920. Mená hráčov sa nezachovali.]] Na prelome 19. a 20. storočia, v časoch [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-uhorskej monarchie]], bolo na území dnešného Slovenska vytvorených viacero [[Nemecko|nemeckých]] a [[Maďarsko|maďarských]] futbalových oddielov. S myšlienkou založiť prvý slovenský futbalový klub prišli českí úradníci, ktorí pomáhali budovať novú administratívu na území Slovenska. Prvá pracovná schôdzka sa uskutočnila 29. marca 1919 v Grajciarovom hostinci na Mariánskej ulici v Bratislave. Všetci prítomní súhlasili s vytvorením samostatného česko-slovenského klubu. O tri dni neskôr v kaviarni Panónia zvolili prípravný výbor a na jeho čelo futbalového rozhodcu Ing. Vávru. Na ďalších schôdzkach prerokovali stanovy a rozhodli o tom, že ustanovujúce Valné zhromaždenie sa bude konať v menze Ministerstva pre správu Slovenska, neskoršej vládnej budove pri [[Starý most (Bratislava)|Starom moste.]] 3. mája 1919 bol založený ''Prvý Československý športový klub Bratislava'', prvým predsedom sa stal policajný kapitán Richard Brunner, podpredsedami Ing. Vávra a Antonín Humhal. Prvé domáce ihrisko I. ČSŠK Bratislava sa nachádzalo pri [[Kuchajda|Kuchajde]]. Po odchode maďarských vojsk z [[Petržalka|Petržalky]] sa klub presťahoval na pravý breh Dunaja. 14. septembra absolvoval víťaznú domácu premiéru proti mužstvu PULE Bratislava. Zápas sa skončil výsledkom 6:0. Hráči I. ČSŠK postupne zlepšovali svoju výkonnosť a spoločne s PTE, najstarším klubom v meste, predstavovali najvyššiu futbalovú kvalitu v povojnovej Bratislave. V roku 1922 prišiel prvý výraznejší úspech, keď sa hráči I. ČSŠK Bratislava stali premiérovými majstrami Slovenska v konkurencii majstrov jednotlivých žúp. Od roku 1925 sa v Česko-Slovensku pravidelne konali amatérske majstrovstvá. 20. novembra 1927 sa I. ČSŠK prebojoval až do finále, v ktorom porazil tím Budweiss z [[České Budějovice|Českých Budějovíc]]. Oporami víťazného mužstva boli [[Štefan Priboj]], [[Pavol Šoral]], [[Štefan Čambal]], [[Martin Uher]] a brankár [[Jozef Hollý (futbalista)|Jozef Hollý]]. V roku 1930 zaznamenali hráči I. ČSŠK Bratislava druhý triumf v tejto súťaži. Rok predtým, v máji 1929 dosiahol bratislavský klub jedno zo svojich najväčších dovtedajších víťazstiev. [[Anglicko|Anglický]] profesionálny tím [[Newcastle United]] porazil vysoko 8:1. Celoštátna liga vznikla v roku 1934, ale I. ČSŠK Bratislava bol dlho jediným slovenským klubom, ktorý v nej pôsobil. ===Slovenská liga a povojnové obdobie (1939–1948)=== Koncom tridsiatych rokov sa stupňovala národnostná neznášanlivosť a [[antisemitizmus]]. Protižidovské nálady prenikli aj do bratislavského klubu. Obeťou sa stal tréner [[József Braun]], ktorý musel nedobrovoľne odísť nielen zo svojej pozície, ale aj z mesta. Po rozpade [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a vzniku samostatného [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]] prišlo k nútenej zmene názvu klubu na ''ŠK Bratislava - Športový klub Bratislava''. Za predsedu bol zvolený MUDr. Štefan Čongrády a tajomníkom sa stal Alois Sedláček. Slovenské futbalové kluby museli vystúpiť z Československého svazu fotbalového a prihlásiť sa do novovzniknutého [[Slovenský futbalový zväz|Slovenského futbalového zväzu]]. Ten rozhodol, že v doterajších ligových súťažiach sa na Slovensku už nebude ďalej pokračovať, ale I. ČSŠK Bratislava ešte dokončil štátnu ligu. Po [[Anexia|anexii]] Petržalky hitlerovským Nemeckom prišiel ŠK Bratislava aj o ihrisko na pravom brehu Dunaja. Pomocnú ruku podala mestská rada poskytnutím ihriska nachádzajúceho sa v priestoroch dnešného Národného tenisového centra. V tomto období sa zároveň začalo s výstavbou nového futbalového ihriska s atletickou dráhou na [[Tehelné pole (štadión)|Tehelnom poli]]. 27. augusta 1939 odohrala svoj prvý zápas reprezentácia [[Slovenské národné futbalové mužstvo|Slovenska]]. Nad Nemeckom zvíťazila 2:0 gólmi [[Ján Arpáš|Jána Arpáša]] a [[Jozef Luknár|Jozefa Luknára]], hráčov ŠK Bratislava. Prvé stretnutie na novom štadióne na Tehelnom poli sa uskutočnilo 27. apríla 1940 a ŠK Bratislava v ňom remizoval s [[Hertha BSC|Herthou Berlín]] 2:2. V období Slovenského štátu sa hrala samostatná [[Slovenská pohárová súťaž|slovenská ligová súťaž]]. Bratislavčanom tak konkurovali tímy z [[Považská Bystrica|Považskej Bystrice]], [[Trnava|Trnavy]], [[Prešov|Prešova]], [[Žilina|Žiliny]] či [[Trenčín|Trenčína]] a najmä armádny celok [[OAP Bratislava]]. V rokoch 1939 – 1945 získali belasí štyri ligové tituly. Mužstvo vedené trénerom [[Ferdinand Daučík|Ferdinandom Daučíkom]] začalo praktizovať moderný WM-systém, vďaka ktorému dosahovalo vysoké, často dvojciferné víťazstvá. Ján Arpáš, neskôr hráč [[Juventus FC|Juventusu Turín]], sa stal tri razy najlepším strelcom súťaže. K pilierom tímu patrili aj [[Teodor Reimann]], [[Tomáš Porubský]], [[Ivan Chodák]], Jozef Luknár a [[Leopold Šťastný]]. Po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] 29. augusta 1944 rozhodla [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenská národná rada]] o zániku všetkých ligových súťaží. Posledný ročník samostatnej súťaže ostal nedohraný. Po skončení [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]] čakala na belasých znovu pravidelná konfrontácia s najlepšími českými mužstvami, pričom vrcholom boli najmä zápasy s pražskou Spartou a Slaviou. Do celoštátnej ligy sa klub kvalifikoval automaticky. Prvý povojnový zápas proti zahraničnému celku odohral ŠK Bratislava v Budapešti proti [[Ferencvárosi TC|Ferencvárosu]]. V Maďarsku prehral 0:1, na Tehelnom poli zvíťazil pred 20-tisíc divákmi 2:1. Pred rovnakou návštevou porazil výsledkom 3:1 aj anglický profesionálny klub [[Derby County FC|Derby County]]. V novembri 1947 privítal ŠK Bratislava na svojom ihrisku [[PFK CSKA (Moskva)|CDKA Moskva]] a drese domácich zažiaril maďarský repatriant [[Ladislav Kubala]], neskoršia veľká hviezda FC Barcelona. V tomto období absolvoval ŠK Bratislava po prvýkrát zámorské turné. V [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] a [[Mexiko|Mexiku]] odohral osem zápasov s bilanciou päť výhier, dve remízy a jedna prehra. V domácej súťaži sa mu ale nedarilo a v sezóne [[Divízia 1947/1948|1947/48]] obsadil predposledné miesto. ===Narušenie pražskej hegemónie a majstrovský hetrik (1948–1953)=== [[Súbor:Slovan-Bratislava-MajsterCSR-1951.jpg|thumb|right|Majstrovské mužstvo z roku 1951]] Po odchode trénera Daučíka prevzal mužstvo Leopold Šťastný, ktorý doňho zaviedol prvky moderného futbalu. V roku 1949 s ním získal po prvý raz titul majstra Česko-Slovenska, ale už pod novým názvom ''Sokol NV Bratislava''. Bolo to po prvý raz, čo súťaž vyhral iný ako pražský klub. Šťastný presadzoval útočný futbal a jeho tím nastrieľal v majstrovskej sezóne 93 gólov. Z hráčov na ňom mali najväčšiu zásluhu [[Gejza Šimanský]], [[Vlastimil Preis]], [[Arnošt Hložek]], [[Emil Pažický]], [[Viktor Tegelhoff]], [[Jozef Baláži]] a [[Vladimír Venglár]]. Sokol získal titul aj v dvoch nasledujúcich sezónach [[Oblastná súťaž 1950|1949/50]] a [[Krajská súťaž 1951|1950/51]]. Potvrdil tak svoje dominantné postavenie v česko-slovenskom futbale v tom období. V predvojnovom období sa slovenskí hráči objavovali v reprezentačnom mužstve Česko-Slovenska iba sporadicky. Vďaka úspechom Sokola NV Bratislava ich počet narastal a z viacerých sa stali opory národného tímu. ===Pod názvom Slovan (1953–1961)=== V roku 1953 zastupovali Bratislavu v najvyššej celoštátnej súťaži po prvýkrát tri kluby: [[ŠKP Inter Dúbravka Bratislava|Červená hviezda]], Slávia a ÚNV Slovan. Predchádzalo tomu rozbitie Sokola NV Bratislava. Aj pod novým názvom ostalo mužstvo v hre o najvyššie priečky. Trénerom bol v tom čase [[Anton Bulla]]. Po rokoch mala Bratislava svoje veľké derby. Súboje medzi Slovanom a Červenou hviezdou sa svojou atmosférou a kvalitou dali porovnávať so zápasmi pražských „S“. V roku 1954 sa na trénerskú lavičku vrátil Leopold „Jim“ Šťastný. Do slovenského futbalu postupne aplikoval nové poznatky zo zahraničných zdrojov, tvorivo obohacoval zastaraný WM-systém. Výsledky jeho práce sa naplno prejavili v roku 1955, keď Slovan získal štvrtý ligový titul. V rovnakej sezóne hralo v najvyššej súťaži až šesť slovenských klubov. Okrem toho vyhrali belasí prestížny [[Spartakiádny pohár]], prebojovali sa do semifinále [[Stredoeurópsky pohár vo futbale|Stredoeurópskeho pohára]] a obhájili prvenstvo v [[Pohár SNP|pohári SNP]]. V júli toho istého roku odohrali na Tehelnom poli zápas proti [[Brazília|brazílskemu]] [[Botafogo de Futebol e Regatas|Botafogu]] v zostave s [[Garrincha|Garrinchom]], Niltonom Santosom a Gersonom. V hľadisku ho sledovalo viac než 50-tisíc divákov. V rokoch 1956 a 1960 mal Slovan blízko k ďalším ligovým titulom, no v oboch prípadoch obsadil druhé miesto. ===Zlúčenie s Dimitrovom a najväčší úspech (1961–1969)=== Politický a ekonomický vývoj v krajine mal vplyv aj na športové dianie. 5. augusta 1961 došlo k zlúčeniu TJ ÚNV Slovan a TJ Dimitrov. Do názvu najslávnejšieho slovenského klubu sa dostalo meno veľkého chemického podniku (Chemické závody Juraja Dimitrova) a vznikol ''Slovan CHZJD Bratislava''. Prišlo aj k celkovej zmene v členských a funkcionárskych štruktúrach klubu. Pribudli nové športoviská, roku 1961 bol zrekonštruovaný zastaraný štadión na Tehelnom poli, pričom jeho kapacita sa zvýšila na 45-tisíc miest. Vybudované bolo aj umelé osvetlenie, svetelná tabuľa či ozvučenie celého areálu. [[Súbor:Slovan 63-64.jpg|thumb|left|Mužstvo Slovana zo sezóny 1963/64, v ktorom hrali reprezentanti [[Viliam Schrojf|Schrojf]], [[Ján Popluhár|Popluhár]], [[Karol Jokl|Jokl]] či [[Ľudovít Cvetler|Cvetler]]]] V roku 1962 získal Slovan premiérové víťazstvo v Česko-slovenskom pohári, ktoré dokázal zopakovať aj v nasledujúcom ročníku. [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1962|Na Majstrovstvách sveta v Čile]] sa prebojovalo Česko-Slovensko až do finále, kde prehralo s [[Brazílske národné futbalové mužstvo|Brazíliou]]. Boli pri tom aj brankár Slovana [[Viliam Schrojf]] a obranca [[Ján Popluhár]]. Sezóna [[Divízia 1965/1966|1965/66]] znamenala pre belasých ťažký boj o záchranu. Už o rok neskôr ale mužstvo pod vedením trénera [[Ján Hucko|Jána Hucka]] skončilo v lige na 2. mieste. Postupne sa tvorila partia výnimočných hráčov, ktorú prevzal v roku 1968 [[Michal Vičan]]. Priniesol so sebou progresívnu a zároveň rýchlu koncepciu hry. Po víťazstve v Česko-slovenskom pohári mal Slovan právo hrať v Pohári víťazov pohárov. V prvom kole si poradil s juhoslovanským [[NK Bor]] a v druhom vyradil [[FC Porto]]. Zimnú prípravu absolvovalo Vičanovo mužstvo v [[Argentína|Argentíne]], kde malo k dispozícii kvalitné hracie plochy. Táto výhoda sa prejavila vo štvrťfinále proti [[Torino FC|AC Turín]], ktorý Slovan vyradil po výsledkoch 1:0 a 2:1. V semifinále čakal na bratislavský celok [[Škótsko|škótsky]] [[Dunfermline AFC]]. Zrodili sa výsledky 1:1 a 1:0, ktoré Slovanu stačili na postup. Vo finále 21. mája 1969 v Bazileji o 19. hodine na [[Štadión sv. Jakuba|Štadióne sv. Jakuba]] nastúpil Slovan proti FC Barcelona. Po dramatickom priebehu zvíťazil 3:2 a stal sa prvým a dodnes jediným mužstvom z bývalého Česko-Slovenska, ktoré dokázalo vyhrať jednu z európskych pohárových súťaží. Stalo sa tak pri oslavách 50. výročia založenia klubu. Po návrate sprevádzal víťazov z letiska v [[Ivanka pri Dunaji|Ivanke pri Dunaji]] do bratislavských ulíc stotisícový dav. K oporám mužstva patrili [[Alexander Vencel starší|Alexander Vencel]], [[Ján Zlocha (futbalista)|Ján Zlocha]], [[Ľudovít Zlocha]], [[Ján Čapkovič]], [[Jozef Čapkovič]], [[Ivan Hrdlička]], [[Vladimír Hrivnák]], [[Karol Jokl]], [[Ľudovít Cvetler]], [[Ladislav Móder]] a kapitán [[Alexander Horváth]]. ===Venglošova éra a pád do druhej ligy (1969–1990)=== Na prelome 60. a 70. rokov kulminovala rivalita medzi Slovanom a Spartakom Trnava. [[Anton Malatinský]] vybudoval v Trnave tím, ktorý získal v rokoch 1968 – 1973 päť ligových titulov. Jeho hegemóniu dokázal narušiť jedine Slovan a to v roku 1970. V tých rokoch prežíval slovenský futbal svoje zlaté obdobie. Svedčí o tom aj fakt, že na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1970|Majstrovstvá sveta]] do Mexika cestovalo až 17 slovenských futbalistov. [[Súbor:Slovan Bratislava 1975.jpg|thumb|right|Futbalisti Slovana sa v sezóne 1974/75 tešili zo zisku majstrovského titulu pod vedením slovenského trénera 20. storočia [[Jozef Vengloš|Jozefa Vengloša]]]] Novým trénerom Slovana sa stal na jeseň 1973 jeho bývalý hráč a uznávaný odborník [[Jozef Vengloš]]. Začal zavádzať profesionalizmus a sofistikované poznatky do praxe. Zmenila sa starostlivosť o hráčov, ich denný režim ako aj systém hry. V sezónach [[3. futbalová liga 1973/1974|1973/74]] a [[Slovenská národná futbalová liga 1974/1975|1974/75]] získal Slovan svoj šiesty a siedmy česko-slovenský titul. Definitívne tak zosadil z trónu „Veľkú“ Trnavu. Navyše, celý kalendárny rok 1975 mužstvo neprehralo jediný zápas. O tretí titul v rade za sebou prišli belasí aj kvôli povinnostiam viacerých hráčov v reprezentačnom mužstve. Tréner [[Václav Ježek]], ktorému Vengloš robil asistenta, pripravoval mužstvo na Majstrovstvá Európy 1976. Na nich dosiahol česko-slovenský futbal svoj najvýraznejší úspech. Vo finálovom zápase v [[Belehrad]]e porazil mužstvo Nemeckej spolkovej republiky a získal titul majstra Európy. Nastúpili v ňom šiesti hráči Slovana: [[Koloman Gögh]], [[Ján Pivarník]], Jozef Čapkovič, [[Ján Švehlík]], [[Marián Masný]] a kapitán [[Anton Ondruš]]. V kádri bol aj brankár Alexander Vencel. V nasledujúcich sezónach zaznamenal Slovan ústup z pozícií. V ročníku [[Slovenská národná futbalová liga 1976/1977|1976/77]] obsadil až 8. miesto, skončil pred ním aj mestský rival [[FK Inter Bratislava|Inter]]. Na poste trénera skončil Vengloš a na jeho miesto sa vrátil Michal Vičan. Pri zisku bronzových medailí na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1980|Majstrovstvách Európy 1980]] boli v kádri už len traja hráči bratislavského klubu: Gögh, Masný a Ondruš. O dva roky neskôr triumfoval Slovan v Československom pohári. Na niekoľko rokov to bol jeho posledný úspech. V poslednom zápase kvalifikácie [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1984|Majstrovstiev Európy 1984]] proti [[Rumunské národné futbalové mužstvo|Rumunsku]] na Tehelnom poli nastúpil už len jediný slovanista – [[Milan Luhový]], ktorý zachraňoval remízu. Slovan sa prepadal stále nižšie a v roku 1983 bojoval o záchranu v najvyššej súťaži s [[FC Zbrojovka Brno|Brnom]]. Nepomohlo ani trojročné pôsobenie Antona Malatinského, strojcu trnavských úspechov. V sezóne [[1. Československá národná futbalová liga 1984/1985|1984/85]] Slovan pod vedením Jozefa Oberta po 50-tich rokoch vypadol z najvyššej súťaže. Do tej doby bol posledným tímom, ktorý z nej nikdy nezostúpil. Po troch sezónach v strávených v Slovenskej národnej lige sa belasí vrátili do celoštátnej súťaže. Postup si vybojovali v ročníku [[1. slovenská národná futbalová liga 1987/1988|1987/88]] pod vedením trénera [[Ján Zachar (tréner)|Jána Zachara]], po ktorom prebral taktovku na dve sezóny [[Jozef Jankech]]. ===Úspechy pod Galisovým vedením (1990–1996)=== Od roku 1990 nesie klub názov ''ŠK Slovan Bratislava''. Novým trénerom sa stal pred sezónou 1990/91 [[Dušan Galis]], ktorý predtým viedol B-mužstvo. Na nátlak hráčov aj trénera odstúpilo v decembri toho istého roku vedenie klubu. Pod vplyvom politicko-ekonomických zmien, ktoré ešte výraznejšie nútili vedenie klubu k profesionalizmu aj mimo ihriska, dostali dôveru viesť Slovan [[Jaroslav Čaniga]], [[Juraj Münczner]] a renomovaný kardiochirurg [[Viliam Fischer]]. Hneď v prvej sezóne pod taktovkou Dušana Galisa skončil Slovan v ligovej tabuľke na druhom mieste, o jediný bod za majstrovskou Spartou. Na Tehelné pole sa opäť začali vracať diváci. [[Alexander Vencel ml.]], [[Dušan Tittel]], [[Ondrej Krištofík]], [[Ladislav Pecko]] a [[Jaroslav Timko (futbalista)|Jaroslav Timko]] si vybojovali miesto v reprezentačnom tíme. V septembri 1991 odohral Slovan v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]] dvojzápas proti [[Real Madrid CF|Realu Madrid]]. Po výsledkoch 1:2 a 1:1 síce vypadol, ale zanechal výborný dojem. V ligovom ročníku neprehrali belasí 28 zápasov a na konci sezóny sa radovali z ôsmeho a posledného federálneho titulu. Slovan naňho čakal sedemnásť rokov. Najväčšiu zásluhu na ňom mali Alexander Vencel ml., Dušan Tittel, Ondrej Krištofík, [[Vladimír Kinder]], [[Miloš Glonek]], Ladislav Pecko, [[Tomáš Stúpala]], Jaroslav Timko a najlepší strelec súťaže [[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]]. V tomto období prechádzal česko-slovenský futbal profesionalizáciou. Profesionálne zmluvy podpísalo 21 hráčov z kádra Slovana. V poslednom ročníku spoločnej ligy získala titul Sparta pred Sláviou, Slovan skončil tretí. Belasým nepomohlo ani Dubovského 24 gólov, vďaka ktorým získal znovu korunu kráľa strelcov. Mladý útočník následne prestúpil do slávneho Realu Madrid. Prvý ročník samostatnej slovenskej súťaže odohralo 12 mužstiev. Slovan posilnil pred sezónou Argentínčan [[Fabio Nigro]], považovaný za najlepšieho legionára v histórii slovenskej ligy. Belasí dominovali na všetkých frontoch. Okrem titulu v najvyššej získali aj Slovenský a Matičný pohár. Do popredia sa dostali hráči ako [[Róbert Tomaschek]], [[Marián Zeman]], [[Štefan Maixner]] či [[Pavel Gostič]]. Ani v ďalšom období Slovan nenašiel zdatného konkurenta. Ligový titul získal aj v sezónach [[1. slovenská futbalová liga 1994/1995|1994/95]] a [[1. slovenská futbalová liga 1995/1996|1995/96]]. Na jeseň 1995 nahradil Dušana Galisa na poste trénera [[Anton Dragúň]], ktorého neskôr vymenil Karol Jokl. Od októbra ale znovu sedel na lavičke Galis. V prvých dvoch ročníkoch prehral Slovan po dva zápasy, v treťom iba jeden. Hoci mal tréner Galis k dispozícii kvalitné mužstvo, v Európe sa mu nepodarilo presadiť. Doplatil na náročné žreby, ktoré mu prisúdili [[AC Miláno]], [[1. FC Kaiserslautern]] či [[Borussia Dortmund|Borussiu Dortmund]]. V lete roku 1996 sa dostal klub do finančných problémov a hráčom neboli vyplatené mzdy. Výsledkom bol odchod viacerých hráčov do konkurenčných klubov a odvolanie predsedu klubu Jaroslava Čanigu. Novým dočasným šéfom sa stal Anton Ondruš. Začalo sa obdobie trénerských rošád, pri tíme definitívne skončil Dušan Galis. ===Návrat na trón a ďalšie vypadnutie (1996–2004)=== Ekonomická situácia sa vylepšila až po príchode nového vedenia na čele s [[Ján Ducký|Jánom Duckým]] a hlavného sponzora [[Slovenský plynárenský priemysel|SPP a.s.]]. Po dvoch sezónach, v ktorých získal titul [[1. FC Košice]], sa Slovan vrátil na ligový trón v ročníku [[Mars superliga 1998/1999|1998/99]]. Mužstvo vedené trénerom [[Stanislav Griga|Stanislavom Grigom]] malo v kádri reprezentantov [[Miroslav König|Miroslava Königa]], [[Stanislav Varga|Stanislava Vargu]], [[Milan Timko (futbalista)|Milana Timka]], Róberta Tomascheka, [[Jozef Majoroš (1970)|Jozefa Majoroša]], [[Tibor Jančula|Tibora Jančulu]] či [[Zsolt Hornyák|Zsolta Hornyáka]]. Oslavy majstrovského titulu a 80. výročia založenia klubu prekazili nečakané udalosti. Predseda klubu, člen politickej strany [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]] Ján Ducký bol mafiánskym spôsobom zastrelený pred vlastným domom, čím klub prišiel o podporu Slovenského plynárenského priemyslu. Na päť rokov sa Slovan ocitol bez hlavného mecenáša. Klubu sa nedarilo ani na športovom poli. V predkole [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] nečakane vypadol s [[Cyprus|cyperským]] [[Anorthosis Famagusta FC]]. Tréner Griga bol odvolaný, odišlo viacero opôr a finančná kríza sa čoraz viac prehlbovala. Predseda správnej rady Ľudovít Zlocha abdikoval na svoj post a nahradil ho [[Roman Dubeň]]. Sezónu [[Mars superliga 2000/2001|2000/01]] začal Slovan výborne, pod trénerom [[Stanislav Jarábek|Stanislavom Jarábkom]], neprehral prvých pätnásť zápasov v lige a keďže predchádzajúci ročník ukončili so 17 neprehratými zápasmi vytvorili nový slovenský rekord - 32 neprehraných zápasov v rade za sebou. Ani to však na titul nestačilo, titul získal Inter. V ďalších sezónach sa Slovan boril s existenčnými problémami. Na lavičke sa menili tréneri každú chvíľu. Pozitívnu zmenu priniesol [[Dušan Radolský]], ale titul nezískal ani vďaka 19 presným zásahom [[Róbert Vittek|Róberta Vittek]]a a jedenásť bodovému náskoku po jesennej časti. Neúnosná situácia vyvrcholila v sezóne [[Corgoň liga 2003/2004|2003/04]], v ktorej skončili belasí na poslednom 10. mieste a zo súťaže vypadli. Narastajúce dlhy nevyriešil ani Vittekov predaj do [[1. FC Nürnberg|1. FC Norimberg]]. ===Rekordný titul a postup do Európskej ligy (2004–2018)=== Vypadnutie z ligy v roku 2004 bol považovaný za krach. Slovan už raz z ligy vypadol (1985 – 1988), ale vtedy sa hrala federálna súťaž a konkurencia bola minimálne o sto percent silnejšia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=História :: ŠK Slovan Bratislava - oficiálna www stránka futbalového klubu|url=https://www.skslovan.com/historia/?context=195|vydavateľ=www.skslovan.com|dátum prístupu=2022-09-30}}</ref> „Situácia je katastrofálna", povedal vtedajší tréner [[Štefan Zaťko]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovan kúpil bývalý minister Černák|url=https://futbal.pravda.sk/ostatne/clanok/117644-slovan-kupil-byvaly-minister-cernak/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2005-01-24|dátum prístupu=2022-09-30|jazyk=sk-SK}}</ref> Odstavenie energií na Tehelnom poli vyhnalo A-mužstvo i ďalšie tímy na ihrisko Rapidu.<ref name=":0" /> Po kúpe Slovana, Ľudovít Černák v roku 2005 následne uhradil dlhy a záväzky voči hráčom a trénerom, energie.<ref name=":0" /> V sezóne [[Corgoň liga 2005/2006|2005/06]] sa Slovan po dvoch rokoch vrátil do najvyššej súťaže. V úvodnej sezóne pod vedením skúseného trénera Jozefa Jankecha skončil na 3. mieste. [[Súbor:Marko Milinković.jpg|thumb|[[Marko Milinković]]]] V ročníku [[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] oslavoval klub 90. výročie svojho založenia. V tejto sezóne sa po desiatich rokoch vrátil na slovenský futbalový trón. Pod vedením trénera Ladislava Pecka získal piaty titul v samostatnej slovenskej súťaži. Divácke návštevy začali narastať. Nový majiteľom klubu sa stal podnikateľ [[Ivan Kmotrík]], bývalý vlastník [[FC Petržalka|Artmedie Petržalka]]. Do Slovana priviedol [[Juraj Halenár|Juraja Halenára]] a [[Branislav Obžera|Branislava Obžeru]], hráčov jeho bývalého klubu. Kráľom strelcov sa stal [[Pavol Masaryk]]. Mužstvo okolo kapitána [[Samuel Slovák|Samuela Slováka]] triumfovalo aj v zápase o Superpohár. Pri oslavách výročia prišiel na Tehelné pole [[SSC Neapol]]. V úlohe kapitána [[Taliansko|talianskeho]] tímu sa predstavil bývalý hráč Slovana [[Marek Hamšík]]. V 2. predkole Ligy majstrov postúpili belasí cez [[HŠK Zrinjski Mostar]], ale následne vypadli v dvojzápase s [[Olympiakos FC|Olympiakosom Pireus.]] Po jesennej časti sezóny [[Corgoň liga 2009/2010|2009/10]] Slovan po 69 rokoch opustil štadión na Tehelnom poli, na ktorom sa začali búracie práce a výstavba nového štadióna. Jeho dočasným domovom sa stali [[Pasienky (štadión)|Pasienky]], dlhoročné sídlo mestského rivala, Interu. Veľmi úspešná bola sezóna [[Corgoň liga 2010/2011|2010/11]]. Zverenci českého trénera [[Karel Jarolím|Karla Jarolíma]] predvádzali vyrovnané výkony a po tretí raz v klubovej histórii získali ''double'' - ligu aj Slovenský pohár. V historickej tabuľke slovenskej najvyššej súťaži sa vďaka šiestemu titulu dostali pred [[MŠK Žilina]]. S 20 gólmi sa najlepším strelcom sezóny stal [[Filip Šebo]]. V 3. predkole Ligy majstrov Slovan nestačil na [[APOEL FC|APOEL Nikózia]]. Následne sa predstavil v baráži o Európsku ligu, kde nečakane vyradil [[AS Rím]]. Vďaka tomu sa premiérovo prebojoval do skupinovej fázy tejto súťaže, kde ho čakali atraktívni súperi [[Athletic Club|Athletic Bilbao]] a [[Paris Saint-Germain FC|Paríž Saint-Germain]]. Podobný úspech sa Slovanu podaril v sezóne [[Corgoň liga 2012/2013|2012/13]], keď získal ďalšie double. Už po treťom kole odišiel z postu trénera bývalý kormidelník slovenskej reprezentácie [[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss]]. Na jeho miesto prišiel ešte donedávna aktívny hráč, Samuel Slovák. Účinkovanie v pohárovej Európe sa pre Slovan skončilo už pri prvej prekážke v podobe bulharského [[Ludogorec Razgrad]]. Ôsmy titul získal Slovan v sezóne [[Corgoň liga 2013/2014|2013/14]]. Po nevydarenom rozbehu sa k mužstvu po sedemnástich rokoch vrátila trénerská dvojica Dušan Galis - Jozef Valovič. Ďalším navrátilcom bol kanonier a odchovanec klubu Róbert Vittek, historicky najlepší strelec slovenskej reprezentácie. Jediným sklamaním sezóny bola prehra vo finále Slovenského pohára proti [[FC VSS Košice|Košiciam]]. V Lige majstrov najprv Slovan vyradil [[The New Saints FC]] a [[FC Sheriff Tiraspol|FC Šerif Tiraspoľ]]. Jeho účinkovanie v najprestížnejšej klubovej súťaži ukončil bieloruský [[FK BATE|BATE Borisov]]. Napriek tomu sa predstavil v skupinovej fáze Európskej ligy. V zápasoch s Neapolom, Spartou Praha a [[BSC Young Boys|Young Boys Bern]] neuhral ani bod a bol najslabším účastníkom súťaže. Medzi sezónami [[Fortuna liga 2015/2016|2015/16]], [[Fortuna liga 2016/2017|2016/17]], [[Fortuna liga 2017/2018|2017/18]] sa Slovan v lige trikrát po sebe umiestnil na 2. mieste. V sezónach 2016/17 a 2017/18 vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]]. V priebehu sezón sa v Slovane prestriedali traja tréneri. Cyperčanovi [[Nikodimos Papavasileiou|Nikodimovi Papavasiliovi]] sa stalo osudným vypadnutie Slovana v 2. predkole Európskej ligy s [[Lotyšsko|lotyšskou]] [[FK Jelgava|Jelgavou]] (0:0, 0:3) podčiarknuté ligovou prehrou proti Podbrezovej.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tréner Nikodimos Papavasiliou dostal v Slovane padáka!|url=https://sport.aktuality.sk/futbal/clanok/trener-nikodimos-papavasiliou-dostal-v-slovane-padaka-2023051418522937014|vydavateľ=Šport.sk|dátum vydania=2016-07-31|dátum prístupu=2023-06-18|priezvisko=Šport.sk}}</ref> [[Srbsko|Srb]] [[Ivan Vukomanović]] tiež skončil po neuspokojivých výsledkoch v sezóne 2017/18 a osudnou mu bola remíza na domácom štadióne Pasienky s poslednou [[FK Senica|Senicou]] 2:2. So Slovanom sa mu podarilo vyhrať Slovenský pohár v sezóne 2016/17. Mužstvo následne prebral [[Martin Ševela]]. === Návrat na Tehelné pole (2019–) === ==== Sezóna 2018/2019 ==== Jesenná časť sezóny bola poslednou, ktorú Slovan strávil na Pasienkoch. V Európskej lige Slovan vyradil [[Moldavsko|moldavský]] [[FC Milsami Orhei|Milsami Orhei]] (výhry 4:2 vonku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Úspešný vstup do Európy | url = https://www.skslovan.com/6028 | vydavateľ = www.skslovan.com | dátum prístupu = 2024-01-14 | jazyk = sk}}</ref> a 5:0 doma<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Po päťgólovom víťazstve s prehľadom do ďalšieho kola Európskej ligy | url = https://www.skslovan.com/6040 | vydavateľ = www.skslovan.com | dátum prístupu = 2024-01-14 | jazyk = sk}}</ref>) a [[Malta|maltský]] [[Balzan FC|Balzan]] (prehra 1:2 vonku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Do odvety s jednogólovým mankom | url = https://www.skslovan.com/6064 | vydavateľ = www.skslovan.com | dátum prístupu = 2024-01-14 | jazyk = sk}}</ref> a výhra 3:1 doma<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Belasí strelili tri góly a postupujú ďalej! | url = https://www.skslovan.com/6083 | vydavateľ = www.skslovan.com | dátum prístupu = 2024-01-14 | jazyk = sk}}</ref>), no nad jeho sily bol v 3. predkole [[Rakúsko|rakúsky]] [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]] (výhra 2:1 doma<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Skvelé víťazstvo nad Rapidom Viedeň! | url = https://www.skslovan.com/6108 | vydavateľ = www.skslovan.com | dátum prístupu = 2024-01-14 | jazyk = sk}}</ref> a prehra 0:4 vonku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Krutý koniec v Európe | url = https://www.skslovan.com/6130 | vydavateľ = www.skslovan.com | dátum prístupu = 2024-01-14 | jazyk = sk}}</ref>). Obhajoba Slovenského pohára stroskotala už v 2. kole. Slovan síce zvíťazil v Horných Orešanoch 2:0<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŠK Slovan Bratislava - oficiálna www stránka futbalového klubu | url = https://www.skslovan.com/zapasy/gamecenter.php?gameID=2726&league=SLC-201819&type=report | vydavateľ = www.skslovan.com | dátum prístupu = 2024-01-14}}</ref>, avšak z administratívnych dôvodov bol zápas skontumovaný v prospech súpera. Dôvodom bol neoprávnený štart Marina Ljubičiča, ktorý iba pár dní pred zápasom prišiel do Slovana z konkurenčnej Dunajskej Stredy, pričom za svojho bývalého zamestnávateľa nastúpil predtým v rovnakej fáze súťaže.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vyjadrenie ŠK Slovan Bratislava k vyradeniu zo Slovenského pohára | url = https://www.skslovan.com/6164 | vydavateľ = www.skslovan.com | dátum prístupu = 2024-01-14 | jazyk = sk}}</ref> S nepopulárnymi Pasienkami sa Slovan rozlúčil 8. decembra 2018 presvedčivým víťazstvom nad Žilinou 5:2.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Skvelá bodka za jeseňou, belasí deklasovali Žilinu! | url = https://www.skslovan.com/6380 | vydavateľ = www.skslovan.com | dátum prístupu = 2024-01-14 | jazyk = sk}}</ref> Prvý neoficiálny zápas na Tehelnom poli, na ktorý mali prístup iba držitelia permanentiek, odohrali belasí 16. januára 2019.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V stredu testovací zápas s Olomoucom | url = https://www.skslovan.com/6460 | vydavateľ = www.skslovan.com | dátum prístupu = 2024-01-14 | jazyk = sk}}</ref> V prípravnom zápase podľahli Sigme Olomouc 2:3.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V testovacom zápase padlo päť gólov | url = https://www.skslovan.com/6463 | vydavateľ = www.skslovan.com | dátum prístupu = 2024-01-14 | jazyk = sk}}</ref> Oficiálny otvárací zápas sa konal 3. marca 2019 a Slovan v ňom pred vypredaným hľadiskom (22 500 divákov, čím zároveň vytvoril nový divácky rekord súťaže) zdolal najväčšieho rivala z Trnavy 2:0 po dvoch zásahoch Andraža Šporara. Celá ligová sezóna bola zo strany Slovana mimoriadne presvedčivá. Slovan získal ligový titul po štyroch sezónach bez tejto trofeje a to suverénnym spôsobom "štart-cieľ", keď bol na 1. mieste tabuľky bez prerušenia od prvého až po záverečné kolo. Titul si belasí zabezpečili už šesť kôl pred koncom, keď 14. apríla 2019 vyhrali v Žiline 3:0. 3. mája 2019 Slovan oslávil 100 rokov od založenia klubu a v zápase dedikovanom tomuto jubileu zdolal 11. mája doma Žilinu 6:2. Oficiálne majstrovské oslavy vypukli po záverečnom kole, v ktorom belasí 24. mája zdolali doma nováčika zo Serede 3:1. Ligu vyhral Slovan s náskokom 17 bodov a premožiteľa našiel len dvakrát – [[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]], [[MFK Ružomberok|Ružomberok]] – aj to, keď už bolo o majstrovskom triumfe rozhodnuté. Medzi 17. a 27. kolom ťahal Slovan sériu 11 ligových výhier v rade, čím vyrovnal svoj rekord zo sezóny 1995/96. Najlepším strelcom súťaže sa stal Andraž Šporar, keď s 29 gólmi vyrovnal historický rekord [[Róbert Semeník|Róberta Semeníka]]. ==== Sezóna 2019/2020 ==== Ako majster štartoval Slovan po piatich rokoch v Lige majstrov, pričom na Tehelnom poli sa táto súťaž hrala prvý raz od roku 2009. V 1. predkole belasí narazili na čiernohorského majstra Sutjeska Nikšić, proti ktorému boli pasovaní za jednoznačného favorita. V úvodnom domácom zápase sa Slovan dlho strelecky trápil, no v 82. minúte sa napokon presadil zásluhou Andraža Šporara. Hosťom sa však prekvapujúco podarilo vyrovnať utešenou strelou z diaľky v posledných sekundách zápasu. Odvetný zápas mal podobný priebeh. Slovan išiel do vedenia v úvode druhého polčasu, no nedokázal pridať poisťujúci gól. Nepresvedčivý výkon podčiarklo vyrovnanie Sutjesky opäť v posledných sekundách zápasu. V predĺžení gól nepadol a Slovan šokujúco vypadol po penaltovom rozstrele. Zahanbujúce vypadnutie si odniesol tréner Martin Ševela. Mužstvo dočasne na pár dní prebral Vladimir Radenković a po ňom sa stal hlavným trénerom Ján Kozák ml. Pod jeho vedením belasí pokračovali v Európskej lige, kde vyradili najskôr kosovský klub KF Feronikeli (výhry 2:1 doma a 2:0 vonku), írsky Dundalk (výhry 1:0 doma a 3:1 vonku) a v play-off Slovan príjemne prekvapil vyradením gréckeho majstra PAOK Solún. V úvodnom domácom zápase Slovan zvíťazil 1:0 po góle obrancu Abenu v 94. minúte a v odvete mu na postup do skupiny stačila vonku aj prehra 2:3. Slovan si tak po tretíkrát v histórii zahral skupinovú fázu Európskej ligy, kde narazil na Beşiktaş, Bragu a Wolverhampton Wanderers. Belasí obsadili so 4 bodmi za jednu výhru a jednu remízu 3. miesto a do ďalšej fáze súťaže tak nepostúpili. V lige Slovan tak ako predošlú sezónu predvádzal spanilú jazdu. V 10. kole sa dostal opätovne na 1. priečku tabuľky a po zvyšok sezóny už naň nikoho nepustil. Jarná časť sezóny bola poznačená pandémiou covidu, kvôli ktorej sa najskôr odložila nadstavbová skupina a potom bola dohraná iba v skrátenom formáte (5 kôl namiesto 10). Slovan si zabezpečil titul 20. júna 2020 a to rovnako ako sezónu predtým na ihrisku Žiliny. Belasí v celom ligovom ročníku prehrali iba jediný zápas. 8. júla 2020 Slovan v domácom finále Slovenského pohára zdolal Ružomberok 1:0 a získal tak double, čo sa mu predtým podarilo naposledy v sezóne 2012/13. V januári 2020 mužstvo opustil kanonier Andraž Šporar, ktorý zamieril do portugalského Sportingu Lisabon za 6 miliónov (spolu s bonusmi sa suma mohla vyšplhať až na 7 miliónov), čo je rekordná čiastka za predaj hráča zo slovenskej ligy. Naopak vo februári 2020 tím posilnil Vladimír Weiss ml. ==== Sezóna 2020/2021 ==== Sezóna nezačala pre Slovan vôbec dobre. Ako majster mal Slovan pôvodne štartovať v 1. predkole Ligy majstrov, avšak z dôvodu nakazenia niekoľkých členov tímu koronavírusom bol zápas na Faerských ostrovoch proti KÍ Klaksvík za kontroverzných okolností skontumovaný v prospech súpera. Nakoľko sa kvalifikačné kola v tejto sezóne z dôvodu posunutého kalendáru kvôli pandémii hrali iba na jeden zápas, Slovan tak automaticky vypadol do Európskej ligy. Následne bol odvolaný tréner Ján Kozák ml., pričom k vyhadzovu došlo po vyhranom zápase Slovenského pohára v Beluši. Dôvodom bol neuspokojivý herný prejav mužstva. Kozáka nahradil slovinský kormidelník Darko Milanič. Rozpačitý úvod sezóny pre Slovan pokračoval aj v Európskej lige, kde belasí pomerne prekvapujúco podľahli fínskemu celku KuPS 1:2 po penaltovom rozstrele. Cesta v pohárovej Európe sa tak túto sezónu skončila v najkratšom možnom čase. Napokon ani Milanič neviedol Slovan do konca sezóny, pretože bol dve kolá pred koncom ligy po sérií niekoľkých bodových strát a slabých výkonov nahradený Vladimírom Weissom st. Ten sa do Slovana vrátil po takmer deviatich rokoch. Aj napriek spomínaným zaváhaniam v závere sezóny Slovan napokon pomerne bezpečne získal tretí majstrovský titul v rade. K tomu pridal aj víťazstvo v Slovenskom pohári a tak sa po roku opäť mohol tešiť zo zisku double, pričom vôbec prvýkrát v histórii klubu sa podarilo double obhájiť. ==== Sezóna 2021/2022 ==== Slovan opäť štartoval v Lige majstrov a tentoraz už sa úspešne dostal cez 1. predkolo, keď zdolal írsky Shamrock Rovers (výhra 2:0 doma a prehra 1:2 vonku). V 2. predkole belasí nestačili na favorizovaný BSC Young Boys zo Švajčiarska (remíza 0:0 doma a prehra 2:3 vonku). Následne bol Slovan presunutý do Európskej ligy, kde vyradil v 3. predkole Lincoln Red Imps z Gibraltáru (výhra 3:1 vonku a remíza 1:1 doma), avšak v play-off neprešiel cez grécke mužstvo Olympiakos Pireus (prehra 0:3 vonku a remíza 2:2 doma) a zostal tak pred bránami skupinovej fázy tejto súťaže. Slovan však bol automaticky zaradený do základnej skupiny Európskej konferenčnej ligy – novovytvorenej súťaže. Tu v konfrontácii so súpermi FC Kodaň (prehry 1:3 doma a 0:2 vonku), PAOK Solún (remízy 1:1 vonku a 0:0 doma) a rovnako ako v kvalifikácii s Lincolnom Red Imps (výhry 2:0 doma a 4:1 vonku) skončil na treťom mieste tabuľky, čo na postup do jarnej vyraďovacej fázy nestačilo. V lige vybojoval klub už štvrtý titul v rade, čo Slovan dokázal ako vôbec prvý v histórii slovenského futbalu. V rovnakej sezóne vyhral ligu aj hokejový Slovan Bratislava, čo sa stalo prvýkrát v spoločnej histórii, aby v jednom ročníku vybojoval titul futbalový aj hokejový Slovan. Futbalovému Slovanu sa však nepodarilo tretí raz po sebe získať double a to kvôli prehre v domácom finále Slovenského pohára v derby so Spartakom Trnava 1:2 po predĺžení. ==== Sezóna 2022/2023 ==== Začiatok letnej prípravy na novú sezónu bol turbulentný. 8. júna 2022 klub zverejnil, že tréner Vladimír Weiss st. končí. Dôvodom mala byť jeho nespokojnosť s hráčskym kádrom, pričom klub nemal dostatok prostriedkov na jeho okamžité prebudovávanie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vladimír Weiss st. končí na lavičke ŠK Slovan Bratislava|url=https://www.skslovan.com/9733|vydavateľ=www.skslovan.com|dátum prístupu=2023-09-03|jazyk=sk}}</ref> Avšak už o dva dni klub oznámil, že s trénerom Weissom sa nakoniec dohodli na pokračovaní spolupráce.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Chceme spoločne pokračovať: Slovan aj do novej sezóny s Vladimírom Weissom st.!|url=https://www.skslovan.com/9736|vydavateľ=www.skslovan.com|dátum prístupu=2023-09-03|jazyk=sk}}</ref> Rozpačitý úvod sezóny sa premietol hneď do prvého predkola kvalifikácie Ligy majstrov. V ňom nastúpil Slovan proti gruzínskemu majstrovi Dinamo Batumi, proti ktorému bol pasovaný do úlohy pomerne jasného favorita. Úvodný domáci zápas skončil iba 0:0, pričom hostia hrali celý druhý polčas v oslabení, no Slovan si nevypracoval takmer žiadnu vážnejšiu príležitosť. Odvetný zápas v Gruzínsku mal podobný charakter. Zápas sa po 90 minútach skončil opäť bez gólov, a tak nasledovalo predĺženie. V ňom sa Batumi ujalo vedenia v 104. minúte, čo by znamenalo ich postup. Slovan zachránil vyrovnávajúci gól Barseghyana v 115. minúte. Keď už všetko nasvedčovalo tomu, že zápas rozhodnú až pokutové kopy, Vladimír Weiss ml. v 123. minúte všetkých šokoval gólom priamo od rohovej zástavky a Slovan postúpil po výhre 2:1 po predĺžení. V 2. predkole čakal na Slovan mimoriadne prestížny dvojzápas proti rivalovi Ferencváros Budapešť. Prvý zápas sa hral v Budapešti a belasí ho zvládli famózne. Aj keď od 70. minúty prehrávali, dvoma gólmi v závere zápas otočili a prekvapujúco zvíťazili. Domácu odvetu však nezvládli. V 70. minúte Slovan znižoval na 1:2 – stav, za ktorého by sa išlo do predĺženia. Avšak tentoraz udrel dvoma gólmi v samom závere Ferencváros, vďaka čomu postúpil. Slovan bol následne preradený do 3. predkola Európskej ligy, kde sa po roku znova stretol s Olympiakosom Pireus. Po dvoch remízach Slovan nešťastne vypadol až po penaltovom rozstrele. Európska cesta tak pokračovala v Európskej konferenčnej lige, kde Slovan v play-off narazil na majstra Bosny a Hercegoviny Zrinjski Mostar. Prvý zápas v Bosne Slovanisti prehrali 0:1 po slabučkom výkone. V domácej odvete po 90 minútach Slovan viedol 1:0 a tak sa išlo do predĺženia. V tom sa hosťom podarilo vyrovnať a tesne pred koncom navyše dostal Kankava červenú kartu. Keď už všetko nasvedčovalo tomu, že Slovan vypadne, v 121. minúte ho zachránil nádhernými nožničkami útočník Ramírez. Slovan zvládol aj následný jedenástkový rozstrel a druhý rok po sebe postúpil do základnej skupiny Európskej konferenčnej ligy. Slovan bol vyžrebovaný do skupiny s Bazilejom zo Švajčiarska, Žalgirisom Vilnius z Litvy a Pyunikom Jerevan z Arménska. Slovan úvodné dva zápasy vôbec nezvládol, keď doma iba remizoval so Žalgirisom a vonku v Jerevane prehral 0:2 po mizernom výkone. Po týchto výsledkoch sa začalo verejne hovoriť o napätej situácii v klube a špekulovalo sa aj o konci trénera Weissa. Napokon však Slovan opustila skupina okolo generálneho riaditeľa Ivana Kmotríka ml. Ten sa však potom v marci 2023 opätovne vrátil na svoju pozíciu. Malé zemetrasenie v štruktúrach pomohlo celkovej atmosfére v klube z čoho Slovan ťažil aj výsledkovo. Zo zvyšných štyroch zápasoch v skupine Slovan zvíťazil v troch, pričom príjemne prekvapila najmä výhra 2:0 v Bazileji, a v jednom remizoval, čo ho napokon vynieslo na 1. miesto v skupine a zaručilo mu účasť v osemfinále tejto súťaže. Slovan si tak zahral v jarnej časti nejakej z európskych súťaží vôbec prvýkrát od slávneho roku 1969, kedy zvíťazil v Pohári víťazov pohárov. Zároveň sa stal prvým slovenským tímom od roku 2006, ktorému sa to podarilo – vtedy si po vypadnutí z Ligy majstrov zahrala šestnásťfinále Pohára UEFA Artmedia Petržalka, ktorú takisto trénoval Vladimír Weiss. Zhodou okolností narazil Slovan v osemfinále na súpera zo skupiny – FC Bazilej. V prvom zápase vonku belasí uhrali sľubnú remízu 2:2. Domáca odveta začala výborne, keď Slovan už v 17. minúte viedol 2:0. Hosťom sa podarilo na začiatku druhého polčasu znížiť, no to bolo na dlhý čas z ich strany všetko. Až v 93. minúte po veľkej hrúbke brankára Chovana, ktorému vypadla ľahká strela, vyrovnali a zápas išiel do predĺženia. Bazilej nakoniec postúpil na penalty. V lige Slovan dokráčal k už piatemu titulu po sebe. Zatiaľ čo v uplynulých sezónach sa belasí stali majstrami vždy bez väčších problémov, tentoraz museli bojovať až do záverečných kôl súťaže. Aj dôsledkom sústredenia sa na európske zápasy prišla v lige séria bodových strát, čo napríklad znamenalo, že na konci základnej časti (po 22. kole) bol na prvom mieste o jeden bod DAC Dunajská Streda. V predošlých štyroch sezónach pritom zakaždým Slovan vyhral základnú časť s pohodlným náskokom a následná majstrovská skupina zvykla byť do veľkej miery už iba formalitou. Sedem kôl pred koncom narástla strata Slovanu dokonca už na šesť bodov. V nasledujúcom kole Slovan zvládol otočiť mimoriadne dôležitý domáci zápas proti DAC. Vďaka tomu stiahol náskok na tri body a uchoval si nádej na titul. Slovan zvíťazil aj v ďalších troch zápasoch a vďaka zaváhaniam DAC sa tri kolá pred koncom dostal na prvé miesto s dvojbodovým náskokom. Nasledoval kľúčový zápas v Dunajskej Strede. Slovanu na udržanie líderskej pozície stačila aj remíza. V mimoriadne vypätom zápase napokon Slovan vyhral 3:2, keď v nadstavenom čase rozhodol z pokutového kopu striedajúci Vladimír Weiss ml., ktorý bol následne po ikonickej oslave gólu vylúčený. Slovan tak dve kolá pred koncom súťaže zvýšil náskok na čele tabuľky na päť bodov a fakticky rozhodol o titule, ktorého zisk aj potvrdil v ďalšom – predposlednom – kole v Banskej Bystrici. Posledné kolo sa už nieslo v duchu majstrovských osláv a belasí si tak doma mohli dovoliť aj prehru 0:1 proti Podbrezovej pred návštevou sezóny 15 606 divákov. V Slovenskom pohári sa opakoval scenár z predchádzajúcej sezóny. Slovan znova dokráčal až do finále, kde však opäť po predĺžení podľahol úhlavnému rivalovi z Trnavy. Finále sa tentoraz hralo práve v Trnave a Slovan tak nevyužil možnosť dokonalej odplaty za domácu prehru vo finále z predošlej sezóny. ==== Sezóna 2023/2024 ==== Piatu sezónu v rade štartoval Slovan ako slovenský zástupca v Lige majstrov. V [[Liga majstrov UEFA 2023/2024#1. predkolo|prvom predkole]] vyradil luxemburského majstra [[FC Swift Hesperange|Swift Hesperange]] (remíza 1:1 doma a výhra 2:0 vonku). V [[Liga majstrov UEFA 2023/2024#2. predkolo|druhom predkole]] sa po roku opäť stretol s bosnianskym [[HŠK Zrinjski Mostar|Zrinjski Mostar]]. Aj tentoraz boli úspešnejší belasí (výhra 1:0 vonku a remíza 2:2 doma). Vďaka postupne zvyšujúcemu sa koeficientu bol Slovan túto sezónu nasadený aj v [[Liga majstrov UEFA 2023/2024#3. predkolo|3. predkole]] Ligy majstrov. V ňom však nestačil na izraelského majstra [[Makabi Chejfa|Maccabi Haifa]] (prehry 1:2 doma a 1:3 vonku). Slovan pokračoval v [[Európska liga UEFA 2023/2024#4. predkolo|play-off]] Európskej ligy, kde bol vyžrebovaný proti cyperskému majstrovi [[Aris Limassol FC|Aris Limassol]]. Belasí zvládli úvodný zápas, keď doma vyhrali 2:1, no v odvete prišiel totálny kolaps a Slovan vypadol po vysokej prehre 2:6. Slovan bol automaticky preradený do Európskej konferenčnej ligy a tretí rok po sebe si zahral [[Európska konferenčná liga UEFA 2023/2024#Skupina A|základnú skupinu]] tejto súťaže. Tam Slovan narazil na favoritov z Francúzska [[Lille OSC|Lille]] (prehra 1:2 vonku a remíza 1:1 doma), slovinského majstra [[NK Olimpija Ľubľana|Olimpija Ľubľana]] (výhra 1:0 vonku a prehra 1:2 doma) a spred troch sezón dobre známy [[KÍ Klaksvík]] z Faerských ostrovov, ktorým belasí vrátili kontroverzné vyradenie aj s úrokmi po dvoch výhrach 2:1. Slovan obsadil v skupine druhú priečku za Lille a postúpil do [[Európska konferenčná liga UEFA 2023/2024#Predkolo play-off|predkola play-off]], čo mu zaručilo, že si druhú sezónu po sebe zahral v Európe aj v jarnej časti sezóny. V play-off bol Slovanu vyžrebovaný rakúsky [[SK Sturm Graz|Sturm Graz]]. Domácu ligovú súťaž nezačal Slovan optimálne. Dôsledkom troch bodových strát v úvode sezóny sa belasí dlhšie pohybovali iba v prostriedku tabuľky. V klube aj medzi fanúšikmi bolo cítiť napätie po spomínanom debakli na Cypre proti Arisu Limassol. Všetko kulminovalo onedlho nato, keď Slovan prehral v lige v Dunajskej Strede, pričom fanúšikovia belasých na znak protestu opustili ešte počas zápasu svoj sektor. Po tomto zápase sa však veci zlomili k lepšiemu a Slovan naštartoval skvelú sériu 10 ligových výhier v rade, ktorú zastavila až nešťastná remíza s Ružomberkom. Následne na to Slovan vyhral aj zostávajúce dva jesenné ligové zápasy a pred druhou Žilinou zimoval so 7-bodovým náskokom. Zimná prestávka však neprebehla v optimálnej atmosfére, za čo mohol najmä kontroverzný prípravný zápas proti ruskému Dinamo Moskva. Kontroverzný bol aj Gerson Rodrigues, hlavná zimná posila, ktorý bol známy svojim problémovým správaním. V tom pokračoval aj v Slovane a v klube nevydržal ani do konca sezóny. V tejto nie ideálnej atmosfére Slovan vôbec nezvládol predkolo play-off (šestnásťfinále) proti Sturmu Graz. Úvodný zápas v Rakúsku Slovan prehral vysoko 1:4 a v domácej odvete podľahol Sturmu 0:1. Ligu však Slovan dohral bez väčších problémov a s prehľadom si zabezpečil už šiesty majstrovský titul v rade. Vôbec prvýkrát z tejto série šiestich titulov ho spečatil na domácej pôde, keď mu 13. apríla 2024 stačil proti DAC aj bod po bezgólovej remíze. Slovan sa tak tešil z ďalšieho titulu už 5 kôl pred koncom súťaže. V Slovenskom pohári ale Slovan opäť (tretiu sezónu po sebe) nebol úspešný. Tentoraz vypadol už vo štvrťfinále, keď doma prekvapujúco prehral s Podbrezovou 1:3. == Vedenie a majitelia klubu == Do roku 1989 fungoval Športový klub Slovan v organizácii športových zväzov.<!-- v roku 1927 ešte ako amateri získali titul masjter ČSR, v roku 1932 už boli proesionáli --> Jeho financovanie podporoval určitou mierou štát. Po [[Nežná revolúcia|zmene režimu]] bol 1. októbra 1990 zaregistrovaný ''Športový klub Slovan Bratislava - futbal'' ako združenie. 22. januára 2002 predseda správnej rady občianskeho združenia [[Miroslav Králik]] oznámil rozhodnutie správnej rady o transformácii na akciovú spoločnosť ''ŠK Slovan Bratislava -- futbal, a. s.'' Návrh transformácie združenia na akciovú spoločnosť 164 prítomných delegátov jednohlasne prijalo a zároveň zvolili novú päťčlennú správnu rad: [[Roman Dubeň]], [[Viliam Fischer]], Miroslav Králik, [[Anton Ondruš]], [[Jozef Vengloš]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=HNonline.sk - Slovan smeruje k akciovej spoločnosti|url=https://hnonline.sk/sport/33683-slovan-smeruje-k-akciovej-spolocnosti|vydavateľ=hnonline.sk|dátum vydania=2002-01-23|dátum prístupu=2022-09-30|jazyk=sk-sk}}</ref> 24. januára 2005 predseda predstavenstva vtedajšej akciovej spoločnosti Slovana [[Eugen Cirák]] oznámil predaj klubu do súkromného vlastníctva. Bratislavský mestský poslanec [[Jozef Augustín]], ktorý sa výrazne aktivizoval vo veci predaja Slovana (v opozícii proti vtedajšiemu vedeniu). K podpisu zmluvy malo prísť už vo februári 2004, avšak nádejný nemecký kupec [[Daniel Jammer]] nakoniec "odskočil".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Futbalový Slovan včera predali|url=https://sportnet.sme.sk/spravy/futbalovy-slovan-vcera-predali/|vydavateľ=sportnet.sme.sk|dátum prístupu=2022-09-30|jazyk=sk}}</ref> Slovan nakoniec získala [[Slavia Capital]], ktorej najvýznamnejším predstaviteľom je bývalý dvojnásobný [[Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky|minister hospodárstva]] [[Ľudovít Černák]].<ref name=":0" /> Černák už v deň kúpy 24. januára 2005 začal riešiť aj dlhy občianskeho združenia Slovana, ktoré boli vyššie ako v akciovke, avšak prejavil najmä prioritný záujem o budúcnosti štadióna na Tehelnom poli. Povedal: „Myslím si, že by sa ňom malo podieľať 4–5 spoločností. Aj v zahraničí je bežnou praxou, že štadión vlastní developerská spoločnosť spolu s mestom.“ Nevylučuje, že jedným z vlastníkov by mohol byť aj futbalový zväz, ktorý včera navštívil. „Pre mňa je dôležité, aby bolo zmluvne podchytené, že Slovan bude mať svoj domov. A nevidím problém v tom, prečo by nemohol štadión slúžiť aj ako národný.“<ref name=":0" /> Ako sa ukázalo neskôr, dlhy Slovana boli v roku 2005 štvrť miliardy korún.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ľ. Černák: Biznis hojí rany z politiky|url=https://www.trend.sk/biznis/l-cernak-biznis-hoji-rany-politiky|vydavateľ=www.trend.sk|dátum vydania=2008-09-22|dátum prístupu=2022-09-30|jazyk=sk}}</ref> V lete 2008 Ľ. Černák predal deväťdesiat percent akcii futbalového Slovana [[Skupina J&T|Skupine J&T.]]<!-- 10% si ponechal zdroj TREND Ľ. Černák: Biznis hojí rany z politiky --> [[Skupina J&T|J&T]] neskôr prepustili 51% akcií spoločnosti [[Grafobal]], ktorú vlastní [[Ivan Kmotrík]], bývalý vlastník [[FC Petržalka|Artmedie Petržalka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výpis z obchodného registra SR|url=https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=34918&SID=2&P=1|vydavateľ=www.orsr.sk|dátum prístupu=2022-09-30}}</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ŠK Slovan Bratislava futbal a.s. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky|url=https://www.finstat.sk/35834579|vydavateľ=www.finstat.sk|dátum prístupu=2022-09-30|priezvisko=}}</ref><ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kmotrík je už dlho znechutený. Kúpi Slovan jeden z najbohatších Slovákov?|url=https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-sk-slovan-bratislava-predaj-kmotrik-hruby-chrenek-prognoza/|vydavateľ=sportnet.sme.sk|dátum prístupu=2022-09-30|jazyk=sk}}</ref> Pozemok aj štadión v štvrti [[Tehelné pole (štvrť)|Tehelné pole]] predal najskôr Černák spoločnosti [[Tesako]] za jednu korunu. Zdôvodňoval to tým, že Tesako pomôže s výstavbou nového štadióna. Firma, ktorej vlastníkom bola cyperská spoločnosť, však pozemok vymenila s mestom, vďaka čomu sa dostala k pôde na vedľajších [[Pasienky (štadión)|Pasienkoch]], kde trénoval klub [[Inter Bratislava|Interu]].<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ako sa z Ivana Kmotríka stal futbalový developer|url=https://www.trend.sk/trend-archiv/ako-ivana-kmotrika-stal-futbalovy-developer|vydavateľ=www.trend.sk|dátum vydania=2013-07-19|dátum prístupu=2022-09-30|jazyk=sk}}</ref><ref name=":2" /> Nakoniec teda Kmotrík ovládol väčšinu majetku troch bratislavských klubov a zrealizoval v súčinnosti s [[Skupina J&T|J&T]] na [[Tehelné pole (štadión)|Tehelnom poli]] výstavbu [[Národný futbalový štadión|národného futbalového štadióna]], o ktorej sníval už Černák.<ref name=":2" /> Médiá v čase, keď k zámenám došlo, špekulovali, kto stojí za akciovkou Tesako a zistili, že sídlila na rovnakej adrese ako finančná skupina J&T a v predstavenstve Tesaka je aj [[Pavel Komorník]] z Grafobalu.<ref name=":4" /> Po slabých výkonoch v septembri 2022 ale najmä po prehre 0:2 na pôde arménskeho [[Pjunika Jerevan]] skončil v pozícii viceprezidenta a generálneho riaditeľa belasých Ivan Kmotrík mladší.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kto bude nový viceprezident Slovana? Majiteľ klubu Kmotrík reagoval na koniec svojho syna|url=https://hnonline.sk/sport/96042651-kto-bude-novy-viceprezident-slovana-majitel-klubu-kmotrik-reagoval-na-koniec-svojho-syna|vydavateľ=hnonline.sk|dátum vydania=2022-09-22|dátum prístupu=2022-09-30|jazyk=sk-sk}}</ref><blockquote>''"Rozhodol som sa zrušiť všetky doterajšie funkcie vo vedení klubu. Aby v klube nenastalo bezvládie a zachoval sa chod klubu, vymenovali sme nateraz za športového riaditeľa Róberta Tomascheka a riaditeľa pre medzinárodné vzťahy Roba Vitteka. V nasledujúcich dňoch oznámime mená ďalších ľudí, ktorí pribudnú do vedenia klubu,"'' citoval portál majiteľa klubu, Ivana Kmotríka staršieho.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovan oznámil meno nového športového riaditeľa, do klubu sa vracia aj Róbert Vittek|url=https://sportky.zoznam.sk/c/308783/|vydavateľ=Športky.sk|dátum vydania=2022-09-29|dátum prístupu=2022-09-30|jazyk=sk}}</ref> </blockquote>Už od minulého roka sa špekuluje o tom, že Kmotrík st. chce futbalový Slovan predať.<ref name=":3" /> Za rok 2021 mal Slovan tržby viac ako pätnásť miliónov eur, ale tiež vykázal stratu 1,2 milióna eur. Rok predtým bola strata klubu až 3,2 milióna eur. Slovan vykazuje záporné čísla trvale od roku 2017.<ref name=":1" /> ''„Na predaj je vždy a všetko, závisí iba od podmienok, ktoré dá potencionálny záujemca na stôl,“'' povedal Kmotrík starší ešte v júni 2022. K Slovanu patrí aj štadión, ktorý tvorí najväčšiu klubovú hodnotu. Kmotríka vyšla stavba na viac ako sto miliónov eur, vláda prispela 27 miliónmi.<ref name=":3" /> V marci 2023 sa opätovne vrátil Ivan Kmotrík mladší na pozíciu generálneho riaditeľa klubu s cieľom dať tímu nový impulz a od leta začať s prestavbou kádra. Róbert Tomaschek sa presunul na pozíciu vedúceho mužstva, Róbert Vittek bude v klube pracovať na skautingovom oddelení. == Názvy klubu == * 1919 – I. ČSŠK Bratislava * 1939 – ŠK Bratislava * 1948 – Sokol NV Bratislava * 1953 – ÚNV Slovan Bratislava * 1961 – TJ Slovan CHZJD Bratislava * 1990 – ŠK Slovan Bratislava == Rivalita == Najväčším rivalom Slovana domácej futbalovej scéne je Spartak Trnava. Tradičné derby je najzásadnejším a zároveň najsledovanejším zápasom v slovenskom futbale. Predstavuje nielen rivalitu dvoch futbalových klubov, ale aj susedných miest zo západného Slovenska – Bratislavy a Trnavy. Jeho história siaha až do roku 1926, kedy sa v Trnave konal prvý vzájomný zápas s víťazstvom domácich v pomere 3:1. Prvý veľký spor sa odohral v roku 1932, keď najlepší trnavský útočník [[František Masarovič]] napriek nesúhlasu klubu prestúpil do I. ČSŠK Bratislava. Zakročiť napokon musel až riadiaci orgán Západoslovenskej futbalovej župy. Od tohto momentu platilo, že každý prestup hráča Trnavy do Slovana (v ďalších rokoch Anton Malatinský, [[Michal Benedikovič]] či [[Jozef Adamec]]), alebo opačným smerom, znamenal nespokojnosť a vzdor fanúšikov. To sa porušilo koncom 80-tych rokov a odvtedy presuny hráčov medzi oboma klubmi nie sú až také emotívne (napr. Vladimír Eckhardt, Marek Ujlaky, Dušan Tittel, Myenty Abena, Lucas Lovat atď.). Ďalším zásadným momentom v rivalite týchto dvoch mužstiev bolo prelomenie bariéry na tribúne v roku 1968, kedy rivalita kulminovala. Niekoľko fanúšikov bolo zranených a zápas mal dohru za zeleným stolom. Vzájomné zápasy sú často označované ako rizikové a sprevádzané početným policajným dozorom. Neslávne pamätným sa stal zápas 11. kola futbalovej Fortuna ligy 17. októbra 2021 medzi dovtedy prvým Slovanom a druhou Trnavou, ktorý hlavný rozhodca najskôr prerušil a potom po takmer štvrť hodine predčasne ukončil pre ohrozovanie divákov v sektore hostí domácimi priaznivcami a následnému vniknutiu množstva fanúšikov z obidvoch táborov na hraciu plochu, kde došlo ku násilnostiam a vzájomným bitkám, pričom niekoľko fanúšikov bolo zranených a museli byť ošetrovaní. Výsledkom nezvládnutej usporiadateľskej služby zo strany domáceho Spartaka a násilností disciplinárna komisia SFZ udelila Spartaku pokutu 35 000 €, uzavretie štadióna pre divákov na 3 domáce zápasy (okrem detí do 15 rokov) a Slovanu pokutu 20 000 € a zákaz vycestovať fanúšikom Slovana na 4 najbližšie zápasy na štadióny súperov v lige. Obidva kluby dostali zákaz vycestovania fanúšikov na súperov štadión do konca súťažného ročníka. Prezídium Únie ligových klubov odsúhlasilo podľa súťažného poriadku kontumáciu 3:0 v prospech Slovana. Násilnosti na štadióne vyústili až do zvolania Výboru Národnej rady SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, kde sa preberali možnosti zvýšenia bezpečnosti na športových podujatiach. Ku zápasu sa vyjadrovali viacerí poprední športovci, politici, prezident Policajného zboru a mal dopad aj na legislatívne zmeny, ktoré mali zabrániť podobným situáciám na športových štadiónoch. Legislatívne zmeny v bezpečnosti na štadiónoch boli nevyhnutné aj z dôvodu, že zápas mal medzinárodný rozmer, keď si na zápase vybíjali energiu okrem zainteresovaných fanúšikov obidvoch klubov aj fanúšikovia Baníka Ostrava (Česko) a GKS Katowice (Poľsko) na strane Spartaka Trnava a Ruchu Chorzów a Wisły Krakov (obe Poľsko) a Austrie Viedeň (Rakúsko) na strane Slovana Bratislava. Množstvo článkov vo všetkých tlačených aj elektronických médiách v najbližších týždňoch po zápase dokumentovalo dramatický priebeh zápasu. Tu sú len niektoré názvy z nich: "Dráma na štadióne v Trnave ako z filmu Hooligans: Zápas slovenského derby skončil predčasne" (Startitup), "Škandál nevídaných rozmerov: Chuligáni sa v derby bili na trávniku a krv tiekla potokom!" (Šport24.sk), "Počas zápasu v Trnave vyčíňala na ihrisku zberba zo 4 krajín: Kto každý tu zlyhal? Počuť len výhovorky!" (Nový čas), "Rozbité hlavy, veľké tržné rany: Polícia nebrala žiadny ohľad, schytali to aj ženy a deti" (Šport24.sk) atď. Počas svojho pôsobenia v najvyššej súťaži mal Slovan postupne štyroch mestských rivalov. Prvým bol armádny klub OAP Bratislava, s ktorým sa Slovan stretával v ligových zápasoch počas existencie Slovenského štátu. Súperenie ale nemalo dlhé trvanie. OAP bol v roku 1944 z politických dôvodov zrušený. Len o málo dlhšie trvala rivalita s ČH Bratislava. Tá sa v roku 1962 zlúčila so Slovnaftom a vznikol [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]]. Hoci klub nemal širokú základňu fanúšikov, bratislavské derby vždy lákalo. V sezóne 1974/75 sa o titule rozhodovalo vo vzájomnom zápase medzi Interom a Slovanom na vypredaných Pasienkoch. Rivalita pokračovala aj v samostatnej slovenskej lige. Ďalší priamy súboj o titul medzi týmito klubmi sa odohral v sezónach 1998/99 a 1999/00. Vzájomné zápasy dostali pomenovanie ''„derby susedov z Bajkalskej ulice“''. Aktuálne sa nestretávajú, nakoľko Inter pôsobí v [[3. liga|3. lige]]. Posledným mestským rivalom Slovana bola Artmedia Petržalka. Klub z pravého brehu [[Dunaj|Dunaja]] sa stal stabilným účastníkom najvyššej súťaže po rozdelení Československa. Zápasy so Slovanom často prilákali na štadión za Starým mostom návštevu blížiacu sa 10-tisícom divákom. Klub momentálne pôsobí pod názvom FC Petržalka v [[2. slovenská futbalová liga|2. lige]]. Za ďalšieho významného rivala Slovana možno považovať [[FC VSS Košice|VSS Košice]] (dnes už [[FC Košice]]). Zápasy s tímom z metropoly opačného konca Slovenska sú vnímané ako súboj „''východu proti západu“.'' V minulosti, počas účasti Slovana v 1. čs. lige bol na českej strane hlavným rivalom Sparta Praha. Rivalita vrcholila najmä v posledných rokoch spoločnej futbalovej ligy, kedy mali oba kluby najpočetnejšie a aj najradikálnejšie futbalové tábory. Napriek tomu nikdy medzi oboma tábormi neprišlo k nejakému významnejšiemu fyzickému konfliktu, presahujúceho bežné strety znepriatelených fanúšikovských táborov v česko-slovenskej federálnej lige. Konflikty sa obmedzovali len na verbálne útoky a hádzanie rôznych predmetov na hraciu plochu príp. do sektorov súperových fanúšikov. Bežné boli menšie bitky jednotlivcov, čo však bol v tom čase bežný sprievodný jav na štadiónoch v lige. Od 90-tych rokov 20. storočia je hlavným nepriateľom na medzinárodnej scéne Ferencvároš Budapešť. Tento klub má dlhodobo extrémne radikálne a militantné fanúšikovské jadro, pravdepodobne najhoršie zo všetkých stredoeurópskych futbalových klubov. Vyčíňanie jeho fanúšikov je každoročne známe aj na medzištátnych zápasoch, nielen na klubových. Nenávisť medzi klubmi spôsobili ešte v r. 1992 radikálni fanúšikovia Ferencvárošu, keď prišli do Bratislavy na vzájomný zápas medzi Slovanom a Budapešťou v 1. kole Ligy majstrov. Na štadión Slovana si so sebou zobrali celý arzenál nebezpečných zbraní, priamo na štadióne hádzali nebezpečné predmety a ohrozovali ostatných divákov. Vykrikovanie ponižujúcich protislovenských a protislovanistických sloganov v uliciach Bratislavy ako aj na štadióne bolo to najslabšie čo použili. Počas zápasu tak vyhrotili situáciu, že museli proti nim zakročiť bezpečnostné zložky na štadióne a tým ochránili zvyšných slušných divákov. Keďže "világos" dostali aj niektorí pravdepodobne nevinní priaznivci Ferencvárošu, maďarské médiá ako aj radikálni priaznivci maďarského klubu len veľmi ťažko znášali tento postup polície, a všetko obrátili na nacionálne vášne a politiku a cítili ukrivdenosť maďarského národa. Frustrácia Maďarov bola umocnená debaklom, ktorý utŕžili hráči Ferencvárošu na Tehelnom poli (4:1 pre Slovan), kde 2 góly strelil aj legendárny Peter Dubovský. UEFA za nenahlásenie zápasu ako rizikového ako aj za vyčíňanie fanúšikov potrestala obidva kluby, vyššiu pokutu dostal maďarský klub, čo opäť rozdúchalo vášne za Dunajom. Maďari sa navyše chystali na veľkú vendetu v odvetnom zápase v Budapešti. V čase medzi obidvomi zápasmi išli z Maďarska veľmi nepríjemné správy, ktoré prakticky vylučovali prítomnosť kohokoľvek hovoriaceho po slovensky v Budapešti (ak nechcel skončiť minimálne v nemocnici). Priamo pred zápasom komando "Fradi" kontrolovalo vlaky idúce do Budapešti, pričom každému priaznivcovi zo Slovenska hrozilo vysoké nebezpečenstvo ohrozenia života pri strete s týmito radikálnymi fanúšikmi. Nakoniec do sektora hostí v Budapešti prišiel len jeden fanúšik, 15-ročný Daniel Antošík, ktorý počas celého zápasu sedel v sektore hostí s rozvinutou slovanistickou vlajkou proti celému vypredanému protislovanisticky zameranému štadiónu. Tento jeho počin zaznamenali takmer všetky médiá, hráči a veľmi kladne a obdivne sa o ňom vyjadrovali aj fanúšikovia konkurenčných futbalových klubov v našej lige. Dočkal sa aj ocenenia po zápase, tréner Slovana Dušan Galis si išiel po zápase s ním podať ruku, Ondrej Krištofík mu daroval dres, hráči ho na ceste späť zobrali lietadlom do Bratislavy a dostal aj permanentku na celý rok na zápasy Slovana<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Z Argentíny sa vracia belasá legenda|url=https://sport.aktuality.sk/c/JqNI6xT/z-argentiny-sa-vracia-belasa-legenda/|vydavateľ=Ringier Slovakia Media|dátum prístupu=2022-09-30|jazyk=sk|meno=Igor|priezvisko=Gressner}}</ref>. V čase 30. výročia tohto pamätného zápasu v r. 2022 skrížil cesty obidvom mužstvám žreb UEFA. Slovan a Ferencvároš sa opäť stretli, tentokrát 2. predkole Ligy majstrov. Všetky média, najmä však maďarské, sa venovali viac fanúšikom a odplate za rok 1992 ako futbalu a hráčom a zbytočne vyhrocovali situáciu. Pred prvým zápasom v Budapešti bola situácia opäť veľmi napätá a tvrdé jadro Ferencvárosu opäť "kontrolovalo" vlaky, s úmyslom zneškodniť akéhokoľvek fanúšika zo Slovenska. Avšak maďarská polícia spolu so slovenskou a futbalovým klubom ŠK Slovan vynikajúco zvládli celý presun 500-700 priaznivcov Slovana do Budapešti a späť, a ku žiadnym výtržnostiam neprišlo. Avšak na štadióne bola veľmi nepriateľská nielen protislovanistická, ale opäť aj protislovenská nálada, ktorú dokumentovali transparenty, tričká, či nacionalistické verbálne prejavy domácich fanúšikov. Ich frustrácia sa ešte prehĺbila po prehratom zápase (1:2), ktorú si vybíjali domáci priaznivci najmä na sociálnych sieťach, kde si svoje xenofóbne a militantné názory vybíjali aj na vlastných hráčoch. Jediným vážnejším incidentom bolo, že počas presunu z tréningu v Budapešti, jeden maďarský priaznivec hodil do okna autobusu Slovana kameň, čím ho poškodil. Veľmi pozitívnym a pekným gestom tohto zápasu bolo, že vyše 40 priaznivcov Slovana sa zložilo na spiatočnú letenku hrdinu spred 30 rokov - Daniela Antošíka, žijúceho medzičasom v Argentíne a tesne pred zápasom ako spomienku na r. 1992 všetci opustili sektor hostí okrem Daniela, ktorý ostal v sektore už na novom, vypredanom štadióne Ferencvárosu, sám, tak ako pred 30 rokmi, čo si všimli aj televízne štáby a až potom pred prvým výkopom prišli aj ostatní fanúšikovia Slovana povzbudzovať do svojho sektora. Po príchode na Slovensko sa Daniel Antošík tešil veľkému záujmu nielen médií, ale opäť aj obdivu iných fanúšikov (napr. niektorých priaznivcov Trnavy). Kým pred zápasom v Budapešti sa už týždeň pre výkopom riešili len bezpečnostné aspekty podujatia a média stále, až prehnane, oživovali spomienky spred 30 rokov, pred zápasom v Bratislave sa riešilo ako vypredať štadión domácimi priaznivcami a atmosféra ani zďaleka nebola taká vyhrotená... == Športové úspechy == ===Domáca scéna=== * '''Česko-Slovensko ** [[Image:Gold medal icon.svg|15px]] ''Amatérsky víťaz (2x): 1926-27, 1929-30'' * '''Česko-Slovensko ** [[Image:Gold medal icon.svg|15px]] ''Víťaz (8x): 1948-49, 1949-50, 1950-51, 1954-55, 1969-70, 1973-74, 1974-75, 1991-92'' ** [[Image:Silver medal icon.svg|15px]] ''Druhé miesto (10x): 1951-52, 1955-56, 1959-60, 1963-64, 1966-67, 1967-68, 1968-69, 1971-72, 1975-76, 1990-91 ** [[Image:Bronze medal icon.svg|15px]] ''Tretie miesto (3x): 1947-48, 1960-61, 1992-93 * '''Slovensko ** [[Image:Gold medal icon.svg|15px]] ''Víťaz (23x): 1925-26, 1926-27, 1929-30, 1931-32, 1939-40, 1940-41, 1941-42, 1943-44, 1993-94, 1994-95, 1995-96, 1998-99, 2008-09, 2010-11, 2012-13, 2013-14, 2018-19, 2019-20, 2020-21, 2021-22, 2022-23, 2023-24, 2024-25'' ** [[Image:Silver medal icon.svg|15px]] ''Druhé miesto (5x): 2000-01, 2009-10, 2015-16, 2016-17, 2017-18 ** [[Image:Bronze medal icon.svg|15px]] ''Tretie miesto (6x): 1996-97, 1999-00, 2002-03, 2006-07, 20111-12, 2014-15 * '''Česko-slovenský pohár ** [[Image:Gold medal icon.svg|15px]] ''Víťaz (5x): 1961-62, 1962-63, 1967-68, 1973-74, 1981-82'' ** [[Image:Silver medal icon.svg|15px]] ''Druhé miesto (6x): 1964-65, 1969-70, 1971-72, 1975-76, 1982-83, 1988-89 * '''Slovenský pohár ** [[Image:Gold medal icon.svg|15px]] ''Víťaz (17x): 1969-70, 1971-72, 1973-74, 1975-76, 1981-82, 1982-83, 1988-89, 1993-94, 1996-97, 1998-99, 2009-10, 2010-11, 2012-13, 2016-17, 2017-18, 2019-20, 2020-21'' ** [[Image:Silver medal icon.svg|15px]] ''Druhé miesto (7x): 1970-71, 1977-78, 2002-03, 2013-14, 2015-16, 2021-22, 2022-23 * '''Slovenský Superpohár / Matičný Pribinov pohár ** [[Image:Gold medal icon.svg|15px]] ''Víťaz (4x): 1993-94, 1995-96, 2008-09, 2013-14'' ** [[Image:Silver medal icon.svg|15px]] ''Druhé miesto (3x): 1994-95, 2006-07, 2009-10 * '''Prvá Slovenská národná futbalová liga''' ** [[Image:Gold medal icon.svg|15px]] ''Víťaz (1x): 1987-88'' ===Európska scéna=== * '''UEFA Pohár víťazov pohárov ** [[Image:Gold medal icon.svg|15px]] ''Víťaz (1x): 1968-69'' ** Štvrťfinalista (2x): 1962-63, 1963-64 * '''UEFA Pohár Intertoto ** [[Image:Gold medal icon.svg|15px]] ''Víťaz v skupine (9x): 1967-68, 1969-70, 1971-72, 1972-73, 1973-74, 1976-77, 1989-90, 1991-92, 1993-94'' * '''Mitropa pohár ** [[Image:Silver medal icon.svg|15px]] ''Druhé miesto (1x): 1963-64 * '''UEFA Liga majstrov''' ** ''Skupinová fáza / ligova fáza (1x): 2024-25 * '''UEFA Európska liga''' ** ''Skupinová fáza / ligova fáza (3x): 2011-12, 2014-15, 2019-20 * ''' UEFA Európska konferenčná liga''' ** ''Osemfinalista (1x): 2022-23 ** ''Vyraďovacie kolo play-off (1x): 2023-24'' ** ''Skupinová fáza / ligova fáza (2x): 2021-22, 2025-26 == Umiestnenie v domácich ligových súťažiach == <small>'''Vysvetlivky:''' Z – počet zápasov, V – výhry, R – remízy, P – prehry</small> {| class="wikitable sortable" style="text-align: center;" | colspan="10" |{{minivlajka|Česko-Slovensko}}Česko-Slovensko 1935 – 1938 |- !Sezóna !Úroveň !Z !V !R !P !Skóre !+/− !Body !Umiestnenie |- |1935/36 |1 |26 |10 |5 |11 |50:61 | −11 |'''25''' |7. |- |1936/37 |1 |22 |11 |5 |6 |44:36 | +8 |'''27''' |4. |- |1937/38 |1 |22 |10 |1 |11 |46:53 | −11 |'''21''' |5. |- | colspan="10" |{{Minivlajka|Slovensko}}Slovensko 1938 – 1944 |- !Sezóna !Úroveň !Z !V !R !P !Skóre !+/− !Body !Umiestnenie |- |1938/39 |1 |8 |7 |1 |0 |30:11 | +19 |'''15''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |1939/40 |1 |22 |18 |1 |3 |100:22 | +78 |'''37''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |1940/41 |1 |22 |14 |4 |4 |90:33 | +57 |'''32''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |1941/42 |1 |22 |13 |5 |4 |82:35 | +47 |'''31''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |1942/43 |1 |22 |14 |2 |6 |72:33 | +39 |'''30''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |1943/44 |1 |22 |18 |2 |2 |121:34 | +87 |'''38''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- | colspan="10" |{{minivlajka|Česko-Slovensko}}Česko-Slovensko 1945 – 1993 |- !Sezóna !Úroveň !Z !V !R !P !Skóre !+/− !Body !Umiestnenie |- |1945/46 |1 |18 |9 |3 |6 |54:41 | +13 |'''21''' |'''3.''' (sk. A) |- |1946/47 |1 |26 |13 |2 |11 |78:48 | +30 |'''28''' |6. |- |1947/48 |1 |20 |10 |4 |6 |57:31 | +26 |'''24''' |bgcolor="#CD9B1D"|'''3.''' |- |1949 |1 |26 |18 |5 |3 |93:33 | +60 |'''41''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |1950 |1 |26 |16 |3 |7 |62:35 | +27 |'''35''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |1951 |1 |26 |14 |5 |7 |58:36 | +22 |'''33''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |1952 |1 |26 |18 |4 |4 |59:25 | +34 |'''40''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |1953 |1 |13 |5 |3 |5 |26:21 | +5 |'''13''' |9. |- |1954 |1 |22 |10 |5 |7 |35:28 | +7 |'''25''' |5. |- |1955 |1 |22 |13 |5 |4 |41:14 | +27 |'''31''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |1956 |1 |22 |10 |7 |5 |37:23 | +14 |'''27''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |1957/58 |1 |33 |15 |7 |11 |58:45 | +13 |'''37''' |4. |- |1958/59 |1 |26 |8 |8 |10 |38:36 | +2 |'''24''' |8. |- |1959/60 |1 |26 |12 |8 |6 |53:31 | +22 |'''32''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |1960/61 |1 |26 |12 |5 |9 |45:29 | +16 |'''29''' |bgcolor="#CD9B1D"|'''3.''' |- |1961/62 |1 |26 |13 |1 |12 |51:38 | +13 |'''27''' |7. |- |1962/63 |1 |26 |10 |5 |11 |45:40 | +5 |'''25''' |7. |- |1963/64 |1 |26 |14 |7 |5 |50:25 | +25 |'''35''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |1964/65 |1 |26 |7 |14 |5 |35:26 | +9 |'''28''' |6. |- |1965/66 |1 |26 |9 |7 |10 |34:29 | +5 |'''25''' |7. |- |1966/67 |1 |26 |14 |7 |5 |33:17 | +16 |'''35''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |1967/68 |1 |26 |13 |4 |9 |36:20 | +16 |'''30''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |1968/69 |1 |26 |12 |10 |4 |35:18 | +17 |'''34''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |1969/70 |1 |30 |16 |11 |3 |39:15 | +24 |'''43''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |1970/71 |1 |30 |11 |10 |9 |34:28 | +6 |'''32''' |6. |- |1971/72 |1 |30 |18 |6 |6 |68:37 | +31 |'''42''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |1972/73 |1 |30 |12 |5 |13 |32:31 | +1 |'''29''' |8. |- |1973/74 |1 |30 |15 |7 |8 |58:39 | +19 |'''37''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |1974/75 |1 |30 |16 |7 |7 |72:34 | +38 |'''39''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |1975/76 |1 |30 |15 |6 |9 |49:25 | +24 |'''36''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |1976/77 |1 |30 |12 |5 |13 |44:38 | +6 |'''29''' |8. |- |1977/78 |1 |30 |11 |7 |12 |53:46 | +7 |'''29''' |8. |- |1978/79 |1 |30 |8 |12 |10 |35:32 | +3 |'''28''' |10. |- |1979/80 |1 |30 |11 |7 |12 |31:35 | -4 |'''29''' |11. |- |1980/81 |1 |30 |12 |5 |13 |40:38 | +2 |'''29''' |9. |- |1981/82 |1 |30 |11 |7 |12 |42:47 | -5 |'''29''' |10. |- |1982/83 |1 |30 |8 |10 |12 |34:51 | -17 |'''26''' |13. |- |1983/84 |1 |30 |8 |11 |11 |45:46 | -1 |'''27''' |9. |- |1984/85 |1 |30 |6 |7 |17 |24:59 | -35 |'''19''' |16. |- |1985/86 |2 |30 |17 |8 |5 |45:23 | +22 |'''42''' |2. |- |1986/87 |2 |30 |20 |5 |5 |60:17 | +43 |'''45''' |2. |- |1987/88 |2 |30 |19 |7 |4 |51:18 | +33 |'''45''' |1. |- |1988/89 |1 |30 |13 |4 |13 |41:39 | +2 |'''30''' |7. |- |1989/90 |1 |30 |10 |15 |5 |29:25 | +4 |'''35''' |5. |- |1990/91 |1 |30 |16 |6 |8 |42:27 | +15 |'''38''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |1991/92 |1 |30 |23 |5 |2 |60:19 | +41 |'''51''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |1992/93 |1 |30 |19 |4 |7 |61:31 | +30 |'''42''' |bgcolor="#CD9B1D"|'''3.''' |- | colspan="10" |{{minivlajka|Slovensko}}Slovensko 1993 – |- align="center" style="background:#efefef; font-weight:bold;" !Sezóna !Úroveň ! width="33" |Z ! width="33" |V ! width="33" |R ! width="33" |P ! width="33" |Skóre ! width="33" |+/− ! width="33" |Body !Umiestnenie |- |[[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1993/94]] |1 |32 |20 |10 |2 |63:28 | +35 |'''50''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |[[1. slovenská futbalová liga 1994/1995|1994/95]] |1 |32 |21 |9 |2 |63:25 | +38 |'''72''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |[[1. slovenská futbalová liga 1995/1996|1995/96]] |1 |32 |22 |9 |1 |79:20 | +59 |'''75''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |[[1. slovenská futbalová liga 1996/1997|1996/97]] |1 |30 |15 |5 |10 |49:33 | +16 |'''50''' |bgcolor="#CD9B1D"|'''3.''' |- |[[Mars superliga 1997/1998|1997/98]] |1 |30 |12 |9 |9 |41:36 | +5 |'''45''' |5. |- |[[Mars superliga 1998/1999|1998/99]] |1 |30 |21 |7 |2 |56:11 | +45 |'''70''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |[[Mars superliga 1999/2000|1999/00]] |1 |30 |16 |9 |5 |52:18 | +34 |'''57''' |bgcolor="#CD9B1D"|'''3.''' |- |[[Mars superliga 2000/2001|2000/01]] |1 |36 |21 |8 |7 |84:49 | +35 |'''71''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |[[Mars superliga 2001/2002|2001/02]] |1 |36 |14 |9 |13 |42:39 | +3 |'''51''' |6. |- |[[1. slovenská futbalová liga 2002/2003|2002/03]] |1 |36 |19 |6 |11 |60:42 | +22 |'''63''' |bgcolor="#CD9B1D"|'''3.''' |- |[[Corgoň liga 2003/2004|2003/04]] |1 |36 |6 |11 |19 |37:58 | -21 |'''29''' |10. |- |[[2. slovenská futbalová liga 2004/2005|2004/05]] |2 |30 |14 |8 |8 |37:24 | +13 |'''50''' |3. |- |[[2. slovenská futbalová liga 2005/2006|2005/06]] |2 |30 |19 |6 |5 |47:25 | +22 |'''63''' |2. |- |[[Corgoň liga 2006/2007|2006/07]] |1 |28 |11 |8 |9 |35:33 | +2 |'''41''' |bgcolor="#CD9B1D"|'''3.''' |- |[[Corgoň liga 2007/2008|2007/08]] |1 |33 |15 |6 |12 |46:37 | +9 |'''51''' |5. |- |[[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] |1 |33 |21 |7 |5 |69:25 | +44 |'''70''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |[[Corgoň liga 2009/2010|2009/10]] |1 |33 |21 |7 |5 |54:24 | +30 |'''70''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |[[Corgoň liga 2010/2011|2010/11]] |1 |33 |20 |8 |5 |52:21 | +31 |'''68''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |[[Corgoň liga 2011/2012|2011/12]] |1 |33 |16 |6 |1 |48:35 | +13 |'''59''' |bgcolor="#CD9B1D"|'''3.''' |- |[[Corgoň liga 2012/2013|2012/13]] |1 |33 |16 |11 |6 |56:33 | +23 |'''59''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |[[Corgoň liga 2013/2014|2013/14]] |1 |33 |24 |3 |6 |63:32 | +31 |'''75''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |[[Fortuna liga 2014/2015|2014/15]] |1 |33 |18 |3 |12 |49:42 | +7 |'''57''' |bgcolor="#CD9B1D"|'''3.''' |- |[[Fortuna liga 2015/2016|2015/16]] |1 |33 |20 |9 |4 |50:25 | +25 |'''69''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |[[Fortuna liga 2016/2017|2016/17]] |1 |30 |18 |3 |9 |54:34 | +20 |'''57''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |[[Fortuna liga 2017/2018|2017/18]] |1 |32 |17 |8 |7 |58:37 | +21 |'''59''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |[[Fortuna liga 2018/2019 (Slovensko)|2018/19]] |1 |32 |25 |5 |2 |84:33 | +51 |'''80''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |[[Fortuna liga 2019/2020|2019/20]] |1 |27 |21 |5 |1 |57:14 | +43 |'''68''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |[[Fortuna liga 2020/2021|2020/21]] |1 |32 |22 |5 |5 |78:28 | +50 |'''71''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |[[Fortuna liga 2021/2022|2021/22]] |1 |32 |22 |8 |2 |71:25 | +46 |'''74''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |[[Fortuna liga 2022/2023|2022/23]] |1 |32 |21 |6 |5 |65:32 | +33 |'''69''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |[[Niké liga 2023/2024|2023/24]] |1 |32 |23 |4 |5 |76:31 | +45 |'''73''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |[[Niké liga 2024/2025|2024/25]] |1 |32 |22 |6 |4 |74:39 | +35 |'''72''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |[[Niké liga 2025/2026|2025/26]] |1 |''25'' |''16'' |''4'' |''5'' |''52:32'' | ''+20'' |'''''52''''' |bgcolor="#FFFF00"|'''''1''.''' |} Aktualizované k: 24. 3. 2026 <small>''Zdroje: nikeliga.sk; cs.wikipedia.org/wiki/1._slovenská_fotbalová_liga''</small> == Králi ligových strelcov == {| class="wikitable" !Sezóna !Meno !Góly |- |1939/40 |{{minivlajka|Slovensko}} Tomáš Porubský|| align="center"| 27 |- |1940/41 |{{minivlajka|Slovensko}} [[Ján Arpáš]]|| align="center"| 19 |- |1941/42 |{{minivlajka|Slovensko}} [[Ján Arpáš]]|| align="center"| 22 |- |1943/44 |{{minivlajka|Slovensko}} [[Ján Arpáš]]|| align="center"|29 |- |1955 |{{minivlajka|Slovensko}} [[Emil Pažický]]|| align="center"| 19 |- |1971/72 |{{minivlajka|Slovensko}} [[Ján Čapkovič]]|| align="center"| 19 |- |1980/81 |{{minivlajka|Slovensko}} [[Marián Masný]]|| align="center"| 16 |- |1991/92 |{{minivlajka|Slovensko}} [[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]]||align="center"| 27 |- |1992/93 |{{minivlajka|Slovensko}} [[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]]||align="center"| 24 |- |2008/09 |{{minivlajka|Slovensko}} [[Pavol Masaryk]]|| align="center"| 15 |- |2010/11 |{{minivlajka|Slovensko}} [[Filip Šebo]]||align="center"| 22 |- |2016/17 |{{minivlajka|Guinea}} [[Seydouba Soumah]]*||align="center"| 20 |- |2018/19 |{{minivlajka|Slovinsko}} [[Andraž Šporar]]||align="center"| 29 |- |2019/20 |{{minivlajka|Slovinsko}} [[Andraž Šporar]]**||align="center"| 12 |- |2023/24 |{{Minivlajka|Arménsko}} Tigran Barseghjan***||align="center"| 13 |- | rowspan="2" |2024/25 |{{minivlajka|Slovensko}} David Strelec | align="center" |20 |- |{{Minivlajka|Arménsko}} Tigran Barseghjan | align="center" |20 |} Poznámky: <nowiki>*</nowiki> Soumah sa delil o korunu kráľa strelcov s [[Filip Hlohovský|Filipom Hlohovským]] z [[MŠK Žilina]] <nowiki>**</nowiki> sezóna 2019/20 bola skrátená z dôvodu [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie COVID-19]] <nowiki>***</nowiki> Barseghjan sa delil o korunu kráľa strelcov s [[Róbert Polievka|Róbertom Polievkom]] z [[MFK Dukla Banská Bystrica]] == Hráči Slovana v klube ligových kanonierov (KLK) == '''[[Klub ligových kanonierov]]''' (KLK) združuje [[Slovensko|slovenských]] [[Futbal|futbalistov]], ktorí počas svojej kariéry strelili 100 a viac gólov v najvyšších ligových súťažiach. Tento zoznam ku koncu roku 2021 obsahoval 35 futbalistov, z toho v Slovane pôsobilo '''21'''. {| class="wikitable" !Poradie v KLK !Meno hráča ! width="50" |Celkový počet gólov !Počet gólov za Slovan |- |1. |[[Ladislav Kubala]] | align="center" |202 |14 |- |3. |[[Jozef Adamec]] | align="center" |170 |15 |- |5. |[[Ján Arpáš]] | align="center" |152 |146 |- |7. |[[Milan Luhový]] | align="center" |143 |23 |- |11. |[[Juraj Halenár]] | align="center" |127 |57 |- |12. |[[Emil Pažický]] | align="center" |124 |77 |- |13. |[[Stanislav Šesták]] | align="center" |123 |6 |- |14. |[[Jozef Luknár]] | align="center" |119 |119 |- |15.-17. |[[Róbert Vittek]] | align="center" |115 |71 |- |15.-17. |[[Filip Hološko]] | align="center" |115 |9 |- |18. |[[Viktor Tegelhoff]] | align="center" |113 |86 |- |19. |[[Peter Herda]] | align="center" |110 |1 |- |20.-21. |[[Anton Moravčík]] | align="center" |109 |70 |- |20.-21. |[[Szilárd Németh]] | align="center" |109 |25 |- |26.-27. |[[Marek Hamšík]] | align="center" |107 |0 |- |26.-27. |[[Jozef Obert]] | align="center" |107 |59 |- |28.-29. |[[Gejza Šimanský]] | align="center" |106 |54 |- |31. |[[Božin Laskov]] | align="center" |104 |47 |- |32.-33. |[[Marián Masný]] | align="center" |103 |97 |- |32.-33. |[[Tomáš Medveď]] | align="center" |103 |8 |- |34.-35. |[[Ján Čapkovič]] | align="center" |100 |100 |} == Slovan v európskych pohároch == {| class="wikitable" ! Sezóna ! Súťaž ! Kolo ! Klub ! Doma ! Vonku ! Celkovo ! |-[[Liga majstrov UEFA 2009/2010#2. predkolo|2. predkolo]] | rowspan="2" |[[Pohár majstrov európskych krajín 1956/1957|1956/57]] | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA|Pohár majstrov európskych krajín]] |[[Pohár majstrov európskych krajín 1956/1957#Predkolo|Predkolo]] |{{Minivlajka|Poľsko}} [[Legia Warszawa|CKWS Warszawa]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|4|2}}''' | |- |[[Pohár majstrov európskych krajín 1956/1957#1. kolo|1. kolo]] |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[Grasshopper Club Zürich|Grasshoppers]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|1|2}}''' | |- | rowspan="2" |[[Pohár víťazov pohárov 1962/1963|1962/63]] | rowspan="2" |[[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohár víťazov pohárov]] |1. kolo |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[FC Lausanne-Sport|Lausanne-Sport]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|2|1}}''' | |- |Štvrťfinále |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Tottenham Hotspur]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|6}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|6}}''' | |- | rowspan="3" |[[Pohár víťazov pohárov 1963/1964|1963/64]] | rowspan="3" |[[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohár víťazov pohárov]] |1. kolo |{{Minivlajka|Fínsko}} [[Helsingin Palloseura|HPS Helsinki]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|8|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|12|2}}''' | |- |2. kolo |{{Minivlajka|Wales}} [[Borough United FC|Borough United]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|3|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|4|0}}''' | |- |Štvrťfinále |{{Minivlajka|Škótsko}} [[Celtic FC|Celtic]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|0|2}}''' | |- | rowspan="5" |[[Pohár víťazov pohárov 1968/1969|1968/69]] | rowspan="5" |[[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohár víťazov pohárov]] |[[Pohár víťazov pohárov 1968/1969#1. kolo|1. kolo]] |{{Minivlajka|Juhoslávia}} [[FK Bor|NK Bor]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|3|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|3|2}}''' | |- |[[Pohár víťazov pohárov 1968/1969#2. kolo|2. kolo]] |{{Minivlajka|Portugalsko}} [[FC Porto|Porto]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|4|1}}''' | |- |[[Pohár víťazov pohárov 1968/1969#Štvrťfinále|Štvrťfinále]] |{{Minivlajka|Taliansko}} [[Torino FC|Torino]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|3|1}}''' | |- |[[Pohár víťazov pohárov 1968/1969#Semifinále|Semifinále]] |{{Minivlajka|Škótsko}} [[Dunfermline Athletic]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|2|1}}''' | |- |[[Pohár víťazov pohárov 1968/1969#Finále|Finále]] |{{Minivlajka|Španielsko (1945-1977)}} [[FC Barcelona|Barcelona]] | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|3|2}}''' | |- |[[Pohár víťazov pohárov 1969/1970|1969/70]] |[[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohár víťazov pohárov]] |1. kolo |{{Minivlajka|Juhoslávia}} [[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|0|3}}''' | |- | rowspan="2" |[[Pohár majstrov európskych krajín 1970/1971|1970/71]] | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA|Pohár majstrov európskych krajín]] |1. kolo |{{Minivlajka|Dánsko}} [[FC København|BK 03 Kodaň]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|2|2}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|4|3}}''' | |- |2. kolo |{{Minivlajka|Grécko}} [[Panathinaikos FC|Panathinaikos]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|4}}''' | |- |rowspan="2"|[[Pohár UEFA 1972/1973|1972/73]] |rowspan="2"|[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] |1. kolo |{{Minivlajka|Juhoslávia}} [[FK Vojvodina|Vojvodina Novi Sad]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|6|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|8|1}}''' | |- |2. kolo |{{Minivlajka|Španielsko (1945-1977)}} [[UD Las Palmas|Las Palmas]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|2|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|3}}''' | |- |[[Pohár majstrov európskych krajín 1974/1975|1974/75]] |[[Liga majstrov UEFA|Pohár majstrov európskych krajín]] |1. kolo |{{Minivlajka|Belgicko}} [[RSC Anderlecht|Anderlecht]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|5|5}}''' {{Malé|([[Pravidlo vonkajších gólov|a]])}} | |- |[[Pohár majstrov európskych krajín 1975/1976|1975/76]] |[[Liga majstrov UEFA|Pohár majstrov európskych krajín]] |1. kolo |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Derby County FC|Derby County]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|1|3}}''' | |- |rowspan="2"|[[Pohár UEFA 1976/1977|1976/77]] |rowspan="2"|[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] |1. kolo |{{Minivlajka|Island}} [[Fram Reykjavík]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|5|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|3|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|8|0}}''' | |- |2. kolo |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Queens Park Rangers]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|3|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|2|5}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|5|8}}''' | |- |[[Pohár víťazov pohárov 1982/1983|1982/83]] |[[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohár víťazov pohárov]] |1. kolo |{{Minivlajka|Taliansko}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|3}}''' | |- |[[Pohár víťazov pohárov 1989/1990|1989/90]] |[[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohár víťazov pohárov]] |1. kolo |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[Grasshopper Club Zürich|Grasshoppers]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|3|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|4}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|3|4}}''' | |- |[[Pohár UEFA 1991/1992|1991/92]] |[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] |1. kolo |{{Minivlajka|Španielsko}} [[Real Madrid]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|3}}''' | |- | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA 1992/1993|1992/93]] | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |1. kolo |{{Minivlajka|Maďarsko}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|1}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|4|1}}''' | |- |2. kolo |{{Minivlajka|Taliansko}} [[AC Miláno]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|4}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|0|5}}''' | |- |[[Pohár UEFA 1993/1994|1993/94]] |[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] |1. kolo |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Aston Villa]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|1|2}}''' | |- | rowspan="3" |[[Pohár UEFA 1994/1995|1994/95]] | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] |Predkolo |{{Minivlajka|Severné Írsko}} [[Portadown FC|Portadown]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|3|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|5|0}}''' | |- |1. kolo |{{Minivlajka|Dánsko}} [[FC København|FC Kodaň]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|2|1}}''' | |- |2. kolo |{{Minivlajka|Nemecko}} [[Borussia Dortmund]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|4}}''' | |- | rowspan="2" |[[Pohár UEFA 1995/1996|1995/96]] | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] |Predkolo |{{Minivlajka|Chorvátsko}} [[NK Osijek|Osijek]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|6|0}}''' | |- |1. kolo |{{Minivlajka|Nemecko}} [[1. FC Kaiserslautern]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|4}}''' | |- | rowspan="2" |[[Pohár UEFA 1996/1997|1996/97]] | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] |1. predkolo |{{Minivlajka|Írsko}} [[St Patrick's Athletic FC|St Patrick's Athletic]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|3}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|5|3}}''' | |- |2. predkolo |{{Minivlajka|Turecko}} [[Trabzonspor]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|4}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|3|5}}''' | |- | rowspan="2" |[[Pohár víťazov pohárov 1997/1998|1997/98]] | rowspan="2" |[[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohár víťazov pohárov]] |Predkolo |{{Minivlajka|Bulharsko}} [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|3|2}}''' | |- |1. kolo |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea FC|Chelsea]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|0|4}}''' | |- |[[Liga majstrov UEFA 1999/2000|1999/00]] |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |2. predkolo |{{Minivlajka|Cyprus}} [[Anorthosis Famagusta FC|Anorthosis Famagusta]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|3}}''' | |- | rowspan="2" |[[Pohár UEFA 2000/2001|2000/01]] | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] |Predkolo |{{Minivlajka|Gruzínsko}} [[Lokomotivi Tbilisi]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|4|0}}''' | |- |1. kolo |{{Minivlajka|Chorvátsko}} [[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|1|4}}''' | |- | rowspan="2" |[[Pohár UEFA 2001/2002|2001/02]] | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] |Predkolo |{{Minivlajka|Wales}} [[Cwmbrân Town AFC|Cwmbrân]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|5|0}}''' | |- |1. kolo |{{Minivlajka|Česko}} [[FC Slovan Liberec|Slovan Liberec]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|1|2}}''' | |- | rowspan="2" |[[Pohár Intertoto 2007|2007]] | rowspan="2" |[[Pohár Intertoto UEFA|Pohár Intertoto]] |1. kolo |{{Minivlajka|Luxembursko}} [[FC Differdange 03|Differdange]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|3|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|5|0}}''' | |- |2. kolo |{{Minivlajka|Rakúsko}} [[SK Rapid Wien|Rapid Wien]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|3}}''' | |- | rowspan="3" |2009/10 | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |[[Liga majstrov UEFA 2009/2010#2. predkolo|2. predkolo]] |{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[HŠK Zrinjski Mostar|Zrinjski Mostar]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|4|1}}''' | |- |[[Liga majstrov UEFA 2009/2010#3. predkolo|3. predkolo]] |{{Minivlajka|Grécko}} [[Olympiakos FC|Olympiacos]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|0|4}}''' | |- |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |[[Európska liga UEFA 2009/2010#4. predkolo|4. predkolo]] |{{Minivlajka|Holandsko}} [[Ajax Amsterdam]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|5}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|1|7}}''' | |- | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA 2010/2011|2010/11]] | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |3. predkolo |{{Minivlajka|Srbsko}} [[FK Crvena zvezda|Crvena Zvezda Belehrad]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|3|2}}''' | |- |4. predkolo |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfB Stuttgart]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|2|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|3}}''' | |- | rowspan="6" |2011/12 | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |[[Liga majstrov UEFA 2011/2012#2. predkolo|2. predkolo]] |{{Minivlajka|Kazachstan}} [[FC Tobol|Tobol]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|3|1}}''' | |- |[[Liga majstrov UEFA 2011/2012#3. predkolo|3. predkolo]] |{{Minivlajka|Cyprus}} [[APOEL FC|APOEL]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|0|2}}''' | |- | rowspan="4" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |[[Európska liga UEFA 2011/2012#4. predkolo|4. predkolo]] |{{Minivlajka|Taliansko}} [[AS Rím]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|2|1}}''' | |- | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA 2011/2012#Skupina F|Skupina F]] |{{Minivlajka|Španielsko}} [[Athletic Club|Athletic Bilbao]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | rowspan="3" align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''4. miesto''' | |- |{{Minivlajka|Rakúsko}} [[FC Red Bull Salzburg|Salzburg]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|2|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} | |- |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} | |- |[[Európska liga UEFA 2012/2013|2012/13]] |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |2. predkolo |{{Minivlajka|Maďarsko}} [[Fehérvár FC|Fehérvár]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|1|1}}''' {{Malé|([[Pravidlo vonkajších gólov|a]])}} | |- |[[Liga majstrov UEFA 2013/2014|2013/14]] |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |2. predkolo |{{Minivlajka|Bulharsko}} [[PFK Ludogorec Razgrad|Ludogorec Razgrad]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|4}}''' | |- | rowspan="6" |2014/15 | rowspan="3" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |2. predkolo |{{Minivlajka|Wales}} [[The New Saints FC|The New Saints]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|3|0}}''' | |- |3. predkolo |{{Minivlajka|Moldavsko}} [[FC Šerif Tiraspoľ|Sheriff Tiraspol]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|2|1}}''' | |- |4. predkolo |{{Minivlajka|Bielorusko}} [[FK BATE|BATE Borisov]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|1|4}}''' | |- | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] | rowspan="3" |Skupina I |{{Minivlajka|Taliansko}} [[SSC Neapol|Neapol]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} | rowspan="3" align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''4. miesto''' | |- |{{Minivlajka|Česko}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|4}} | |- |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[BSC Young Boys|Young Boys]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|5}} | |- | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA 2015/2016|2015/16]] | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |1. predkolo |{{Minivlajka|Gibraltár}} [[Europa FC|Europa]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|3|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|6|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|9|0}}''' | |- |2. predkolo |{{Minivlajka|Írsko}} [[University College Dublin AFC|UC Dublin]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|5|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|6|1}}''' | |- |3. predkolo |{{Minivlajka|Rusko}} [[FK Krasnodar|Krasnodar]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|3|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|3|5}}''' | |- | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA 2016/2017|2016/17]] | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |1. predkolo |{{Minivlajka|Albánsko}} [[FK Partizani Tirana|Partizani Tirana]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{Malé|([[Kontumácia (šport)|k]])}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{Malé|([[Kontumácia (šport)|k]])}} | |- |2. predkolo |{{Minivlajka|Lotyšsko}} [[FK Jelgava|Jelgava]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|0|3}}''' | |- | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA 2017/2018|2017/18]] | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |1. predkolo |{{Minivlajka|Arménsko}} [[FC Pyunik|Pyunik]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|5|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|9|1}}''' | |- |2. predkolo |{{Minivlajka|Dánsko}} [[Lyngby BK|Lyngby]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|1|3}}''' | |- | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA 2018/2019|2018/19]] | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |1. predkolo |{{Minivlajka|Moldavsko}} [[FC Milsami Orhei|Milsami Orhei]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|5|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|2}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|9|2}}''' | |- |2. predkolo |{{Minivlajka|Malta}} [[Balzan FC|Balzan]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|3|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|4|3}}''' | |- |3. predkolo |{{Minivlajka|Rakúsko}} [[SK Rapid Wien|Rapid Wien]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|4}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|5}}''' | |- | rowspan="7" |2019/20 |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |[[Liga majstrov UEFA 2019/2020#1. predkolo|1. predkolo]] |{{Minivlajka|Čierna Hora}} [[FK Sutjeska Nikšić|Sutjeska Nikšić]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|2}}''' {{Malé|(2:3 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} | |- | rowspan="6" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |2. predkolo |{{Minivlajka|Kosovo}} [[KF Feronikeli|Feronikeli]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|4|1}}''' | |- |3. predkolo |{{Minivlajka|Írsko}} [[Dundalk FC|Dundalk]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|3|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|4|1}}''' | |- |4. predkolo |{{Minivlajka|Grécko}} [[PAOK FC|PAOK]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|2|3}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|3|3}}''' {{Malé|([[Pravidlo vonkajších gólov|a]])}} | |- | rowspan="3" |Skupina K |{{Minivlajka|Turecko}} [[Beşiktaş JK|Beşiktaş]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | rowspan="3" align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''3. miesto''' | |- |{{Minivlajka|Portugalsko}} [[S.C. Braga|Braga]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|2|4}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|2|2}} | |- |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Wolverhampton Wanderers FC|Wolverhampton]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} | |- | rowspan="2" |2020/21 |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |[[Liga majstrov UEFA 2020/2021#1. predkolo|1. predkolo]] |{{Minivlajka|Faerské ostrovy}} [[KÍ Klaksvík|Klaksvík]] | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} {{Malé|([[Kontumácia (šport)|k]])}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{Malé|([[Kontumácia (šport)|k]])}}* | |- |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |[[Európska liga UEFA 2020/2021#2. predkolo|2. predkolo]] |{{Minivlajka|Fínsko}} [[Kuopion Palloseura|KuPS]] | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|1|1}}''' {{Malé|(3:4 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} | |- | rowspan="7" |2021/22 | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |[[Liga majstrov UEFA 2021/2022#1. predkolo|1. predkolo]] |{{Minivlajka|Írsko}} [[Shamrock Rovers FC|Shamrock Rovers]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|3|2}}''' | |- |[[Liga majstrov UEFA 2021/2022#2. predkolo|2. predkolo]] |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[BSC Young Boys|Young Boys]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|2|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|3}}''' | |- | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |[[Európska liga UEFA 2021/2022#3. predkolo|3. predkolo]] |{{Minivlajka|Gibraltár}} [[Lincoln Red Imps FC|Lincoln Red Imps]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|3|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|4|2}}''' | |- |[[Európska liga UEFA 2021/2022#4. predkolo|4. predkolo]] |{{Minivlajka|Grécko}} [[Olympiakos]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|2|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|5}}''' | |- | rowspan="3" |[[Európska konferenčná liga UEFA|Európska konferenčná liga]] | rowspan="3" |[[Európska konferenčná liga UEFA 2021/2022#Skupina F|Skupina F]] |{{Minivlajka|Dánsko}} [[FC København|FC Kodaň]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} | rowspan="3" align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''3. miesto''' | |- |{{Minivlajka|Grécko}} [[PAOK FC|PAOK]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | |- |{{Minivlajka|Gibraltár}} [[Lincoln Red Imps FC|Lincoln Red Imps]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|1}} | |- | rowspan="8" |2022/23 | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |[[Liga majstrov UEFA 2022/2023#1. predkolo|1. predkolo]] |{{Minivlajka|Gruzínsko}} [[FC Dinamo Batumi|Dinamo Batumi]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|2|1}}''' | |- |[[Liga majstrov UEFA 2022/2023#2. predkolo|2. predkolo]] |{{Minivlajka|Maďarsko}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|4}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|3|5}}''' | |- |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |[[Európska liga UEFA 2022/2023#3. predkolo|3. predkolo]] |{{Minivlajka|Grécko}} [[Olympiakos]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|2|2}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|3|3}}''' {{Malé|(3:4 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} | |- | rowspan="5" |[[Európska konferenčná liga UEFA|Európska konferenčná liga]] |[[Európska konferenčná liga UEFA 2022/2023#4. predkolo|4. predkolo]] |{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[HŠK Zrinjski Mostar|Zrinjski Mostar]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|2|2}}''' {{Malé|(6:5 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} | |- | rowspan="3" |[[Európska konferenčná liga UEFA 2022/2023#Skupina H|Skupina H]] |{{Minivlajka|Litva}} [[FK Žalgiris|Žalgiris]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | rowspan="3" align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''1. miesto''' | |- |{{Minivlajka|Arménsko}} [[FC Pyunik|Pyunik]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} | |- |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[FC Basel 1893|Bazilej]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|3|3}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | |- |[[Európska konferenčná liga UEFA 2022/2023#Osemfinále|Osemfinále]] |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[FC Basel 1893|Bazilej]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|2|2}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|2|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|4|4}}''' {{Malé|(1:4 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} | |- | rowspan="8" |2023/24 | rowspan="3" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |[[Liga majstrov UEFA 2023/2024#1. predkolo|1. predkolo]] |{{Minivlajka|Luxembursko}} [[Swift Hesperange]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|3|1}}''' | |- |[[Liga majstrov UEFA 2023/2024#2. predkolo|2. predkolo]] |{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[HŠK Zrinjski Mostar|Zrinjski Mostar]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|2|2}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|3|2}}''' | |- |[[Liga majstrov UEFA 2023/2024#3. predkolo|3. predkolo]] |{{Minivlajka|Izrael}} [[Makabi Chejfa|Maccabi Haifa]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|5}}''' | |- |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |[[Európska liga UEFA 2023/2024#4. predkolo|4. predkolo]] |{{Minivlajka|Cyprus}} [[Aris Limassol FC|Aris Limassol]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|2|6}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"| '''{{ku|4|7}}''' | |- |rowspan=4| [[Európska konferenčná liga UEFA|Európska konferenčná liga]] |rowspan=3| [[Európska konferenčná liga UEFA 2023/2024#Skupina A|Skupina A]] |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Lille OSC]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | rowspan="3" align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''2. miesto''' | |- |{{Minivlajka|Faerské ostrovy}} [[KÍ Klaksvík|Klaksvík]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | |- |{{Minivlajka|Slovinsko}} [[NK Olimpija Ľubľana|Olimpija Ľubľana]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | |- |[[Európska konferenčná liga UEFA 2023/2024#Predkolo play-off|Predkolo play-off]] |{{Minivlajka|Rakúsko}} [[SK Sturm Graz|Sturm Graz]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|4}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|1|5}}''' | |- | rowspan="12" |[[Liga majstrov UEFA 2024/2025|2024/25]] | rowspan="12" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |[[Liga majstrov UEFA 2024/2025#1. predkolo|1. predkolo]] |{{Minivlajka|Severné Macedónsko}} [[FC Struga|Struga]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|2}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|6|3}}''' | |- |[[Liga majstrov UEFA 2024/2025#2. predkolo|2. predkolo]] |{{Minivlajka|Slovinsko}} [[NK Celje|Celje]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|5|0}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|6|1}}''' | |- |[[Liga majstrov UEFA 2024/2025#3. predkolo|3. predkolo]] |{{Minivlajka|Cyprus}} [[APOEL FC|APOEL]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|2|0}}''' | |- |[[Liga majstrov UEFA 2024/2025#4. predkolo|4. predkolo]] |{{Minivlajka|Dánsko}} [[FC Midtjylland|Midtjylland]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"| {{ku|3|2}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|4|3}}''' | |- | rowspan="8" |[[Liga majstrov UEFA 2024/2025#Ligová fáza|Ligová fáza]] |{{Minivlajka|Škótsko}} [[Celtic FC|Celtic]] | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|5}} | rowspan="8" align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''35. miesto''' | |- |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Manchester City FC|Manchester City]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|4}} | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| | |- |{{Minivlajka|Španielsko}} [[Girona FC|Girona]] | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} | |- |{{Minivlajka|Chorvátsko}} [[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|4}} | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| | |- |{{Minivlajka|Taliansko}} [[AC Miláno]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|2|3}} | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| | |- |{{Minivlajka|Španielsko}} [[Atlético Madrid]] | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|3}} | |- |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfB Stuttgart]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|3}} | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| | |- |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|3}} | |- | rowspan="9" |2025/26 | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |[[Liga majstrov UEFA 2025/2026#2. predkolo|2. predkolo]] |{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[HŠK Zrinjski Mostar|Zrinjski Mostar]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|0}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|2|2}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|6|2}}''' | |- |[[Liga majstrov UEFA 2025/2026#3. predkolo|3. predkolo]] |{{Minivlajka|Kazachstan}} [[FK Kajrat Almaty|Kajrat Almaty]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|1|1}}''' {{Malé|(3:4 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} | |- |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |[[Európska liga UEFA 2025/2026#4. predkolo|4. predkolo]] |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[BSC Young Boys|Young Boys]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|2|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|4}}''' | |- | rowspan="6" |[[Konferenčná liga UEFA|Konferenčná liga]] | rowspan="6" |[[Konferenčná liga UEFA 2025/2026#Ligová fáza|Ligová fáza]] |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[RC Strasbourg Alsace|RC Strasbourg]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| | rowspan="6" align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''29. miesto''' | |- |{{Minivlajka|Holandsko}} [[AZ (futbalový klub)|AZ Alkmaar]] | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} | |- |{{Minivlajka|Fínsko}} [[Kuopion Palloseura|KuPS]] | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|3}} | |- |{{Minivlajka|Španielsko}} [[Rayo Vallecano]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| | |- |{{Minivlajka|Severné Macedónsko}} [[KF Shkëndija]] | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} | |- |{{Minivlajka|Švédsko}} [[BK Häcken]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| | |} <nowiki>*</nowiki> ''<small>zápas v prospech mužstva [[KÍ Klaksvík]] z Faerských ostrovov bol skontumovaný kvôli opakovanému výskytu ochorenia covid-19 v realizačnom tíme ŠK Slovan</small>'' zdroj: [https://kassiesa.net/uefa/clubs/search/index.php?search=%20Slovan%20Bratislava%20TCH Slovan (Československo) na kassiesa.net]<br>zdroj: [https://kassiesa.net/uefa/clubs/search/index.php?search=%20Slovan%20Bratislava%20Svk Slovan (Slovensko) na kassiesa.net] == Klubový koeficient == [[Súbor:KK SLOVAN 2025.jpg|vľavo|náhľad|491x491pixelů]] [[Súbor:Poradie SK SLOVAN medzi klubmi v Europe.jpg|vľavo|náhľad|494x494pixelů]] <small>Koeficienty a poradie klubu medzi klubmi v Európe sú vždy po skončení aktuálneho ročníka futbalovej ligy po ukončení všetkých pohárov UEFA (z mája alebo júna; zdroj: uefa.com).</small> {| class="wikitable sortable" style="text-align: center;" ! colspan="5" |UEFA Koeficient |- ! rowspan="2" |Rok ! colspan="2" |Umiestenie ! colspan="2" |Bodovanie |- ! Celkové ! Národné ! Sezónne ! 5-ročné |- | 2010 | '''215.''' | 3. | 1.500 | '''1.500''' |- | 2011 | '''198.''' | 2. | 1.500 | '''3.000''' |- | 2012 | '''173.''' | 2. | 2.000 | '''5.000''' |- | 2013 | '''171.''' | 2. | 0.500 | '''5.500''' |- | 2014 | '''182.''' | 2. | 1.000 | '''6.500''' |- | 2015 | '''177.''' | 1. | 2.000 | '''7.000''' |- | 2016 | '''178.''' | 1. | 1.000 | '''6.500''' |- | 2017 | '''194.''' | 1. | 0.500 | '''5.000''' |- | 2018 | '''204.''' | 2. | 0.500 | '''5.000''' |- | 2019 | '''181.''' | 3. | 2.000 | '''6.000''' |- | 2020 | '''161.''' | 2. | 3.000 | '''7.000''' |- | 2021 | '''152.''' | 1. | 1.500 |'''7.500''' |- | 2022 | '''113.''' | 1. | 6.000 |'''13.000''' |- | 2023 | '''69.''' | 1. | 12.000 | '''24.500''' |- | 2024 | '''61.''' | 1. | 8.000 | '''30.500''' |- | 2025 |'''65.''' |1. |6.000 |'''33.500''' |- |2026 |'''?.''' |1. |4.000 |'''36.000''' |} == Dresy a sponzori == {| class="wikitable" style="text-align:center;margin-left:1em" ! style="color:#FFFFFF; background:#7CB9E8;" |Obdobie ! style="color:#FFFFFF; background:#7CB9E8;" |Výrobca dresov ! style="color:#FFFFFF; background:#7CB9E8;" |Sponzor |- |1980–1987 |[[Adidas]] |- |1987–1990 |Hi-Tec |Lurgi |- |1991–1992 |[[PUMA Group|Puma]] |[[Všeobecná úverová banka|VÚB]]<br />[[Incheba|INCHEBA]] |- |1992–1998 | rowspan="5" |[[Adidas]] |[[Všeobecná úverová banka|VÚB]] |- |1998–1999 |[[Slovenský plynárenský priemysel|SPP]] |- |2000–2003 | |- |2003–2004 |[[Slovenský plynárenský priemysel|SPP]] |- |2004–2005 | |- |2005–2008 | rowspan="3" |[[Nike, Inc.|Nike]] |Doprastav |- |2008–2009 | |- |2009–2010 | rowspan="2" |Grafobal |- |2010–2011 | rowspan="5" |[[Adidas]] |- |2011–2017 |[[Niké (stávková kancelária)|Niké]] |- |2017–2018 | |- |2019–2020 |Grafobal |- |2020– |[[Niké (stávková kancelária)|Niké]] |} == Aktuálna súpiska == === Hráči === {{Futbalová súpiska začiatok|aktual=24. marec 2026}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=3|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Peter Pokorný]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=4|nár=Gruzínsko|poz=O|meno=[[Guram Kašia]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=5|nár=Ghana|poz=Z|meno=[[Rahim Ibrahim]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=6|nár=Rakúsko|poz=O|meno=[[Kevin Wimmer]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=7|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Vladimír Weiss ml.|Vladimír Weiss]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=8|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Artur Gajdoš]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=9|nár=Ukrajina|poz=Ú|meno=[[Mykola Kucharevič]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=10|nár=Chorvátsko|poz=Z|meno=[[Niko Janković]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=11|nár=Arménsko|poz=Z|meno=[[Tigran Barseghjan]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=12|nár=Slovinsko|poz=O|meno=[[Kenan Bajrić]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=14|nár=Gambia|poz=Z|meno=[[Alasana Yirajang]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=15|nár=Srbsko|poz=O|meno=[[Svetozar Marković]]}}{{Futbalová súpiska stred}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=18|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Nino Marcelli]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=19|nár=Kamerun|poz=O|meno=[[Sidoine Fogning]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=21|nár=Slovensko|poz=Ú|meno=[[Róbert Mak]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=23|nár=Ghana|poz=O|meno=[[Sharani Zuberu]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=28|nár=Panama|poz=O|meno=[[Cesar Blackman]]}}{{Futbalová súpiska hráč|meno=[[Adam Griger]]|poz=Ú|nár=Slovensko|čís=30}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=31|nár=Slovensko|poz=B|meno=[[Martin Trnovský]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=41|nár=Japonsko|poz=Z|meno=[[Daiki Matsuoka]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=44|nár=Slovensko|poz=B|meno=[[Matúš Macík]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=57|nár=Portugalsko|poz=O|meno=[[Sandro Cruz]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=71|nár=Slovensko|poz=B|meno=[[Dominik Takáč]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=77|nár=Ukrajina|poz=Z|meno=[[Danylo Ignatenko]]}}{{Futbalová súpiska hráč|meno=[[Andraž Šporar]]|poz=Ú|nár=Slovinsko|čís=99}} {{Futbalová súpiska koniec}} ==== <u>Ďalší hráči, ktorý nie sú na súpiske</u> ==== Filip Lichý (hosťovanie v FC Košice do 30.6.2026) Maxim Mateáš (hrá za Slovan B) Jurij Medveděv (hosťovanie v FC Tatran Prešov do 30.6.2026) Alen Mustafič (hosťovanie v KFC Komárno do 30.6.2026) Kelvin Ofori (hosťovanie v NK Olimpija Ľubľana do 30.6.2026) === Realizačný tím === {| class="wikitable" ! style="color:#FFFFFF; background:#7CB9E8;" |Pozícia ! style="color:#FFFFFF; background:#7CB9E8;" | |- |Hlavný tréner |{{minivlajka|Slovensko}}[[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]] |- |Asistent trénera |{{minivlajka|Slovensko}}Boris Kitka |- |Asistent trénera |{{minivlajka|Slovensko}}Timotej Vajdík |- |Tréner brankárov |{{minivlajka|Slovensko}}Miroslav Hrdina |- |Kondičný tréner |{{minivlajka|Slovensko}}Roman Švantner |- |Kondičný tréner |{{minivlajka|Slovensko}}Štefan Pánik |- |Vedúci mužstva |{{minivlajka|Slovensko}}[[Ján Švehlík]] |- |Vedúci mužstva |{{SVK}} Róbert Tomaschek |- |Tím manažér |{{minivlajka|Slovensko}}Peter Mriglot |- |Lekár |{{minivlajka|Slovensko}}Roman Križan |- |Lekár |{{minivlajka|Slovensko}}Richard Reis |- |Fyzioterapeut |{{minivlajka|Česko}}Jiří Jurza |- |Fyzioterapeut |{{minivlajka|Slovensko}}Adrián Filan |- |Fyzioterapeut |{{minivlajka|Srbsko}}Radomir Mijatović |- |Masér |{{minivlajka|Slovensko}}Samo Brunovský |- |Masér |{{minivlajka|Slovensko}}Róbert Dioši |- |Kustód |{{minivlajka|Slovensko}}Ján Beniak |- |Kustód |{{minivlajka|Slovensko}}Peter Paulický |} == Najvýznamnejší hráči pôsobiaci v klube == <div style = "-moz-column-count:4; column-count:4;"> * [[Jozef Adamec]] * [[Ján Arpáš]] * [[Michal Benedikovič]] * Anton Bíly * [[Ľudovít Cvetler]] * [[Štefan Čambal]] * [[Ján Čapkovič]] * [[Jozef Čapkovič]] * [[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]] * [[Dušan Galis]] * [[Miloš Glonek]] * [[Koloman Gögh]] * [[Juraj Halenár]] * [[Marek Hamšík]] * [[Alexander Horváth]] * [[Ivan Hrdlička]] * [[Vladimír Hrivnák]] * [[Ivan Chodák]] * [[Karol Jokl]] * [[Vladimír Kinder]] * [[Ladislav Kubala]] * [[Božin Laskov]] * [[Anton Malatinský]] * [[Marián Masný]] * [[Ladislav Móder]] * [[Ladislav Molnár]] * [[Peter Mutkovič]] * [[Anton Ondruš]] * [[Emil Pažický]] * [[Ladislav Pecko]] * [[Ján Pivarník]] * [[Ján Popluhár]] * [[Teodor Reimann]] * [[Viliam Schrojf]] * [[Samuel Slovák]] * [[Filip Šebo]] * [[Pavol Šoral]] * [[Andraž Šporar]] * [[Ján Švehlík]] * [[Viktor Tegelhoff]] * [[Dušan Tittel]] * [[Róbert Tomaschek]] * [[Stanislav Varga]] * [[Alexander Vencel mladší]] * [[Alexander Vencel starší]] * [[Jozef Vengloš]] * [[Michal Vičan]] * [[Róbert Vittek]] * [[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss]] * [[Marián Zeman]] * [[Ján Zlocha]] * [[Ľudovít Zlocha]] </div> == Najvýznamnejší tréneri pôsobiaci v klube == <div style = "-moz-column-count:2; column-count:2;"> * '''[[Ferdinand Daučík]] (tréner Slovana 1942 – 1946, 1948):''' 2x majster Slovenska (1942, 1944), tréner Slovenska (1942 – 1944) a Česko-Slovenska (1948), 3x majster Španielskej ligy (s FC Barcelona 1952, 1953 a s Atlético Bilbao 1956), 6x víťaz Španielskeho pohára (1951, 1952, 1953 – s FC Barcelona; 1955 a 1956 s Atlético Bilbao a v r. 1966 s Realom Zaragoza), tréner FC Porto (1959 – 1960), FC Barcelona (1950 – 1954), Espanyol Barcelona (1970 – 1971), Atlético Madrid (1957 – 1959), Atlético Bilbao (1954 – 1957), FC Sevilla (1964 – 1965), Real Zaragoza (1966 – 1967) atď. * '''[[Leopold Šťastný]] (1949 – 1951, 1954 – 1957, 1963 – 1965):''' 4x majster ČSR (1949, 1950, 1951, 1955), tréner Rakúska (1968 – 1975) * '''[[Michal Vičan]] (1968 – 1971, 1976 – 1977, 1982 – 1983):''' víťaz PVP, majster ČSSR (1970), ako tréner majster Poľska z Ruch Chorzów (1974), víťaz Poľského pohára s Ruchom Chorzów (1975) * '''[[Jozef Vengloš]] (1973 – 1976):''' 2x majster ČSSR (1974, 1975), asistent reprezentačného trénera majstrov Európy (1976), tréner bronzových medailistov z Majstrovstiev Európy (1980), štvrťfinalista Majstrovstiev sveta (1990), tréner ČSSR (1978 – 1982, 1988 – 1990), Slovenska (1993 – 1995), Austrálie (1967 – 1969), Malajzie (1986 – 1987) a Ománu (1996 – 1997), majster Európy do 23 rokov s reprezentáciou ČSSR (1972), tréner Sporting Lisabon (1983 – 1984), Aston Villa (1990 – 1991), Fenerbahce Istanbul (1991 – 1993), Celtic Glasgow (1998 – 1999) atď., prvý zahraničný manažér v klube anglickej futbalovej ligy (Aston Villa), prvý nebritský tréner v anglickej 1. lige, Prezident UEFT (Únia európskych futbalových trénerov), Predseda UEFA Komisie pre technický pokrok; v r. 2007 bol ocenený UEFA Diamantovým rádom za zásluhy; v r. 2014 dostal od FIFA najvyššie vyznamenanie Rad za zásluhy (Order of Merit), ktoré FIFA udeľuje jednotlivcom za ich mimoriadny prínos ku rozvoju futbalu. Okrem množstva ďalších ocenení získal aj: Majster športu (1965), Cena Fair-play UNESCO (1993), Cena Fair-play SOV (1993), 1. miesto v ankete "Tréner 20. storočia" (2000), Krištáľové krídlo v kategórii šport (2001), Zlatý odznak SFZ (2006), Medaila FIFA za zásluhy (2006), Zlatý odznak SOV (2011), čestný člen SOV, člen Siene slávy slovenského futbalu (2016). * '''[[Dušan Galis]] (1990 – 1995, 1996 – 1997):''' majster ČSFR (1992), 3x majster Slovenska (1994, 1995, 1996), 2x víťaz Slovenského pohára (1994, 1998), tréner Slovenska (2004 – 2006) a cyperskej Omonie Nikózia (1999) * '''[[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss]] (2011 – 2012, 2021 – doteraz):''' so Slovanom Bratislava: 5x majster Slovenska (2021 – 2025), postup do hlavnej časti Ligy majstrov UEFA (2024/25), 1x víťaz Slovenského pohára (2021), osemfinalista Európskej konferenčnej ligy (2023); s Artmediou Petržalka: 2x majster Slovenska (2005, 2008), 2x víťaz Slovenského pohára (2004, 2008) a postup do hlavnej fázy Ligy majstrov UEFA (2005); tréner Slovenska (2008 – 2012), na MS 2010 v Juhoafrickej republike doviedol reprezentáciu Slovenska do osemfinále, tréner Gruzínska (2016 – 2020), s ktorým postúpil do baráže o EURO 2020, s FC Kairat Almaty (Kaz.) víťaz Kazašského pohára (2014) a 3. miesto v Kazašskej lige (2014), 8x tréner roka na Slovensku (2009 – 2010, 2020 – 2025), laureát ceny Krištáľové krídlo v kategórii šport (2009) </div> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:ŠK Slovan Bratislava}} == Externé odkazy == * [http://www.skslovan.com Oficiálna stránka ŠK Slovan Bratislava] * [http://www.facebook.com/SlovanFans Oficiálna stránka ŠK Slovan Bratislava na Facebooku] * [http://twitter.com/#!/skslovan Oficiálna stránka ŠK Slovan Bratislava na Twitteri] * [http://www.youtube.com/user/SkSlovanOfficial?blend=21&ob=5 Slovan TV] * [https://www.flashscore.sk/tim/slovan-bratislava/QRaWdwQf/ ŠK Slovan Bratislava výsledky] {{Futbalisti ŠK Slovan Bratislava}} {{Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}} {{Druhá najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}} [[Kategória:ŠK Slovan Bratislava| ]] [[Kategória:Slovenské futbalové kluby|Bratislava]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1919]] lzzhelpk5adhk05ohg9rp17cbmumgg1 Kategória:Sfilmované knihy 14 73301 8188072 628727 2026-03-27T20:57:44Z Jetam2 30982 odobratá [[Kategória:Kinematografia]]; pridaná [[Kategória:Sfilmované diela]] pomocou použitia HotCat 8188072 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Knihy]] [[Kategória:Sfilmované diela|Knihy]] 2upomqvknu0bnoscylwuli6llp6kh0p Most 0 75989 8188287 8048776 2026-03-28T09:39:50Z ~2026-19353-82 290407 úprava a doplnenie základného členenia mostov. 8188287 wikitext text/x-wiki {{Iné významy}} [[Súbor:Akashi-kaikyo_bridge3.jpg|thumb|[[most Akaši-Kaikjó]]]] [[Súbor:Prague Castle as seen at night.jpg|thumb|[[Karlov most]]]] '''Most''' je inžinierska stavba. Most (Mostný objekt) je konštrukcia, ktorá nahrádza zemné teleso v mieste, kde je treba prekonať prírodnú alebo umelú prekážku. Mostné objekty sa delia podľa druhu premostenia na mosty, priepusty a lávky. * Most - mostný objekt s kolmou svetlosťou aspoň jedného mostného otvoru viac ako 2,0 m, * Priepust - mostný objekt s kolmou svetlosťou mostného otvoru do 2,0 m, * Lávka - mostný objekt slúžiaci chodcom a cyklistom. Mosty možno ďalej rozdeliť podľa účelu na železničné mosty, cestné mosty, mosty pre lodnú dopravu, potrubné mosty a ekologické mosty. Každý most pozostáva z dvoch častí: z hornej a zo spodnej časti. Hornú stavbu tvorí vždy nosná konštrukcia vrátane ložísk, mostný zvršok (izolácia, vozovka, rímsy) a mostné vybavenie (zábradlie, zvodidlo). Spodnú stavbu mosta tvoria základy, piliere a podpery, krajné opory, krídla. == Dejiny == [[Súbor:Roman aqueduct Tarragona.jpg|thumb|right|Rímsky [[akvadukt]] pri meste [[Tarragona]], [[Španielsko]].]] Prvými mostami boli pravdepodobne primitívne lávky z kmeňov stromov. Pokrok v technológiách umožnil stavať drevené mosty (prípadne s kamennými piliermi) alebo zavesené lávky ([[Inkská ríša]]). V [[Staroveký Rím|rímskej ríši]] poznali [[klenba|klenbu]], vďaka ktorej bolo možné stavať mosty z [[kameň]]a. V blízkosti veľkých miest sa stavali [[akvadukt]]y (niektoré z týchto stavieb stoja dodnes). Po páde ríše stavitelia v nástupníckych štátoch nadviazali na rímske vedomosti. [[Románsky sloh|Románske]] mosty priamo vychádzali z rímskych vzorov. Nástup [[gotika|gotiky]] a rozvoj mocných [[Kráľovstvo|kráľovstiev]] konštrukciu mosta zdokonalil. Mosty sa stavali s väčšími oblúkmi. S nástupom [[renesancia|renesancie]] došlo k ďalšej zmene. V [[16. storočia|16. storočí]] mali mosty ľahšie piliere (Pont Neuf v Paríži), navyše už boli stavané širšie. Veľké zmeny vo výstavbe mostov priniesla [[industrializácia]]. Rozvoj [[železnica|železnice]] zvýšil dopyt po týchto stavbách, ktoré museli byť lacnejšie a odolnejšie. Najprv sa stavali ešte drevené mosty a viadukty z kameňa a [[tehla (stavebníctvo)|tehál]]. Postupne bola stále viac využívaná [[liatina]]. Prvý most zo [[železo|železa]] bol postavený roku [[1779]] cez rieku [[Severn (prítok Bristolského zálivu)|Severn]] v Anglicku. Len čo sa však zlepšila výroba [[oceľ|ocele]], mohli sa stavať mosty oceľové. Veľký dopyt po železničných mostoch viedol k továrenskej výrobe zo štandardizovaných dielov (typicky priehradové nosníky, [[prefabrikácia]]). V [[19. storočia|19.]] a [[20. storočia|20. storočí]] dosiahla oceľ takej pevnosti, že mohli byť vybudované mosty reťazové a lanové o veľkých rozpätiach. V [[20. storočia|20. storočí]] bol pre konštrukciu mostov a viaduktom rozhodujúci [[betón]], [[železobetón]] a [[predpätý betón]]. Z týchto materiálov a technologickým postupov sa vyrábali [[prefabrikát]]y (nosníky, piliere a atď.). == Druhy mostov a typy mostov == [[Súbor:Vallorcine footpath bridge 2003-12-13.jpg|náhľad|Lávka z kmeňov.]] [[Súbor:Clachan Bridge.jpg|thumb|right|Kamenný ''Clachan Bridge'' v [[Škótsko|Škotsku]].]] [[Súbor:Millennium Bridge750pix.jpg|thumb|[[Millennium Bridge (Londýn)]]]] Mosty môžeme členiť na základe rôznych kritérií. Základným kritériom je '''druh prevádzanej komunikácie,''' kde mosty delíme na: * mosty dráhových komunikácií (železničné, električkové mosty, mosty metra, lesných, banských železníc, * mosty pozemných komunikácií (diaľničné mosty, mosty na cestách I., II. a III. triedy a atď.), * mosty združené (obvykle prevádzajú železničnú a cestnú dopravu), * mosty vodohospodárske, vodovodné mosty , akvadukty. * mosty priemyselné (obvykle potrubné mosty v priemyselných závodoch) '''Mosty ďalej delíme podľa plánovanej životnosti na:''' * trvalé mosty (s plánovanou životnosťou 100 rokov), * dočasné mosty (krátkodobé so životnosťou do 5 rokov alebo na dočasné viac ako 5 rokov), * provizórne mosty (rozoberateľné mosty, ktorých životnosť je menšia ako dočasných mostov a používajú sa najmä ako staveniskové mosty alebo pre potreby armády). Mosty môžeme členiť aj podľa mostných otvorov (mosty s jedným, dvoma alebo viacerými otvormi), mostných polí, počtu mostovkových podlaží a atď.. '''Mosty podľa statickej funkcie delíme najmä na:''' * doskové, * trámové, * rámové, * oblúkové, * klenbové, * zavesené, * visuté, '''Podľa druhu použitého materiálu:''' * kamenné, * tehlové, * betónové (z prostého betónu, železobetónové), * kovové (oceľové mosty), * drevené, * kombinované (napr. nosná konštrukcia pozostávajúca z oceľových nosníkov a železobetónovej dosky). == Pohyblivé mosty == [[Súbor:Construction drawing bridge.png|náhľad|Kresba [[zdvíhací most|sklápacieho mosta]].|229x229bod]] Pohyblivé mosty sa stavajú väčšinou tam, kde by trvalý most bol prekážkou (najmä pre [[Loď|lodnú prevádzku]]). Pohyblivé mosty sú vybavené stálym strojným zariadením pre zmenu polohy hlavnej nosnej konštrukcie za účelom zväčšením voľnej výšky pod mostom. * '''Otočné mosty''' majú jednej strane zvislý otočný [[čap]], podľa ktorého sa most natočí po smere rieky. * '''Sklápacie mosty''' sa buď celý alebo polovične sklopí do takmer zvislej polohy podľa vodorovného čapu na opore alebo pilieri. Známym mostom tohto typu je [[Tower Bridge]] v [[Londýn]]e. Sklápacie mosty sú tiež veľmi typické pre [[Holandsko]]. Vyskytujú sa aj mnohých ďalších, najmä prístavných, mestách (napr. mosty v [[Hamburg]]u alebo v ruskom [[Petrohrad]]e). * '''Zdvíhacie mosty''', celá mostovka sa zdvihne pomocou konštrukcie. * '''Posuvné mosty''', napr. keď sa stredná časť mostovky zasunie pod obe krajné časti mosta. === Galéria === <gallery> Obrázok:MovableBridge_lift.gif|Zdvíhací most Obrázok:MovableBridge draw.gif|Sklápací most Obrázok:MovableBridge_swing.gif|Otočný most </gallery> == Známe mosty == <gallery> Obrázok:Novy Most d.JPG|[[Nový most (Bratislava)]] Obrázok:Towerbridge2.jpg|[[Tower Bridge]] Obrázok:Brooklyn Bridge Postdlf.jpg|[[Brooklyn Bridge]] Obrázok:Golden gate2.jpg|[[Golden Gate Bridge]] </gallery> == Pozri aj == * [[Zoznam najdlhších visutých mostov]] * [[Zoznam najdlhších zavesených mostov]] == Iné projekty == {{Projekt|q=Most|commons=bridge|wikt=most|wikt_štítok=most}} == Zdroj == {{Portál|Cesty|Cestný}} {{Preklad|cs|Most|3421157}} [[Kategória:Mosty| ]] [[Kategória:Objekty na cestách]] lrfcag7qh3ecnfmawt598pjbsqnb0hu 8188292 8188287 2026-03-28T09:52:05Z ~2026-19353-82 290407 gramatika 8188292 wikitext text/x-wiki {{Iné významy}} [[Súbor:Akashi-kaikyo_bridge3.jpg|thumb|[[most Akaši-Kaikjó]]]] [[Súbor:Prague Castle as seen at night.jpg|thumb|[[Karlov most]]]] '''Most''' je inžinierska stavba. Most (Mostný objekt) je konštrukcia, ktorá nahrádza zemné teleso v mieste, kde je treba prekonať prírodnú alebo umelú prekážku. Mostné objekty sa delia podľa druhu premostenia na mosty, priepusty a lávky. * Most - mostný objekt s kolmou svetlosťou aspoň jedného mostného otvoru viac ako 2,0 m, * Priepust - mostný objekt s kolmou svetlosťou mostného otvoru do 2,0 m, * Lávka - mostný objekt slúžiaci chodcom a cyklistom. Mosty možno ďalej rozdeliť podľa účelu na železničné mosty, cestné mosty, mosty pre lodnú dopravu, potrubné mosty a ekologické mosty. Každý most pozostáva z dvoch častí: z hornej a zo spodnej časti. Hornú stavbu tvorí vždy nosná konštrukcia vrátane ložísk, mostný zvršok (izolácia, vozovka, rímsy) a mostné vybavenie (zábradlie, zvodidlo). Spodnú stavbu mosta tvoria základy, piliere a podpery, krajné opory, krídla. == Dejiny == [[Súbor:Roman aqueduct Tarragona.jpg|thumb|right|Rímsky [[akvadukt]] pri meste [[Tarragona]], [[Španielsko]].]] Prvými mostami boli pravdepodobne primitívne lávky z kmeňov stromov. Pokrok v technológiách umožnil stavať drevené mosty (prípadne s kamennými piliermi) alebo zavesené lávky ([[Inkská ríša]]). V [[Staroveký Rím|rímskej ríši]] poznali [[klenba|klenbu]], vďaka ktorej bolo možné stavať mosty z [[kameň]]a. V blízkosti veľkých miest sa stavali [[akvadukt]]y (niektoré z týchto stavieb stoja dodnes). Po páde ríše stavitelia v nástupníckych štátoch nadviazali na rímske vedomosti. [[Románsky sloh|Románske]] mosty priamo vychádzali z rímskych vzorov. Nástup [[gotika|gotiky]] a rozvoj mocných [[Kráľovstvo|kráľovstiev]] konštrukciu mosta zdokonalil. Mosty sa stavali s väčšími oblúkmi. S nástupom [[renesancia|renesancie]] došlo k ďalšej zmene. V [[16. storočia|16. storočí]] mali mosty ľahšie piliere (Pont Neuf v Paríži), navyše už boli stavané širšie. Veľké zmeny vo výstavbe mostov priniesla [[industrializácia]]. Rozvoj [[železnica|železnice]] zvýšil dopyt po týchto stavbách, ktoré museli byť lacnejšie a odolnejšie. Najprv sa stavali ešte drevené mosty a viadukty z kameňa a [[tehla (stavebníctvo)|tehál]]. Postupne bola stále viac využívaná [[liatina]]. Prvý most zo [[železo|železa]] bol postavený roku [[1779]] cez rieku [[Severn (prítok Bristolského zálivu)|Severn]] v Anglicku. Len čo sa však zlepšila výroba [[oceľ|ocele]], mohli sa stavať mosty oceľové. Veľký dopyt po železničných mostoch viedol k továrenskej výrobe zo štandardizovaných dielov (typicky priehradové nosníky, [[prefabrikácia]]). V [[19. storočia|19.]] a [[20. storočia|20. storočí]] dosiahla oceľ takej pevnosti, že mohli byť vybudované mosty reťazové a lanové o veľkých rozpätiach. V [[20. storočia|20. storočí]] bol pre konštrukciu mostov a viaduktom rozhodujúci [[betón]], [[železobetón]] a [[predpätý betón]]. Z týchto materiálov a technologickým postupov sa vyrábali [[prefabrikát]]y (nosníky, piliere a atď.). == Druhy mostov a typy mostov == [[Súbor:Vallorcine footpath bridge 2003-12-13.jpg|náhľad|Lávka z kmeňov.]] [[Súbor:Clachan Bridge.jpg|thumb|right|Kamenný ''Clachan Bridge'' v [[Škótsko|Škotsku]].]] [[Súbor:Millennium Bridge750pix.jpg|thumb|[[Millennium Bridge (Londýn)]]]] Mosty môžeme členiť na základe rôznych kritérií. Základným kritériom je '''druh prevádzanej komunikácie,''' kde mosty delíme na: * mosty dráhových komunikácií (železničné, električkové mosty, mosty metra, lesných, banských železníc, * mosty pozemných komunikácií (diaľničné mosty, mosty na cestách I., II. a III. triedy a atď.), * mosty združené (obvykle prevádzajú železničnú a cestnú dopravu), * mosty vodohospodárske, vodovodné mosty , akvadukty, * mosty priemyselné (obvykle potrubné mosty v priemyselných závodoch). '''Mosty ďalej delíme podľa plánovanej životnosti na:''' * trvalé mosty (s plánovanou životnosťou 100 rokov), * dočasné mosty (krátkodobé so životnosťou do 5 rokov alebo na dočasné viac ako 5 rokov), * provizórne mosty (rozoberateľné mosty, ktorých životnosť je menšia ako u dočasných mostov a používajú sa najmä ako staveniskové mosty alebo pre potreby armády). Mosty môžeme členiť aj podľa mostných otvorov (mosty s jedným, dvoma alebo viacerými otvormi), mostných polí, počtu mostovkových podlaží a atď.. '''Mosty podľa statickej funkcie delíme najmä na:''' * doskové, * trámové, * rámové, * oblúkové, * klenbové, * zavesené, * visuté, '''Podľa druhu použitého materiálu:''' * kamenné, * tehlové, * betónové (z prostého betónu, železobetónové), * kovové (oceľové mosty), * drevené, * kombinované (spriahnuté - napr. nosná konštrukcia pozostávajúca z oceľových nosníkov a železobetónovej dosky). == Pohyblivé mosty == [[Súbor:Construction drawing bridge.png|náhľad|Kresba [[zdvíhací most|sklápacieho mosta]].|229x229bod]] Pohyblivé mosty sa stavajú väčšinou tam, kde by trvalý most bol prekážkou (najmä pre [[Loď|lodnú prevádzku]]). Pohyblivé mosty sú vybavené stálym strojným zariadením pre zmenu polohy hlavnej nosnej konštrukcie za účelom zväčšením voľnej výšky pod mostom. * '''Otočné mosty''' majú jednej strane zvislý otočný [[čap]], podľa ktorého sa most natočí po smere rieky. * '''Sklápacie mosty''' sa buď celý alebo polovične sklopí do takmer zvislej polohy podľa vodorovného čapu na opore alebo pilieri. Známym mostom tohto typu je [[Tower Bridge]] v [[Londýn]]e. Sklápacie mosty sú tiež veľmi typické pre [[Holandsko]]. Vyskytujú sa aj mnohých ďalších, najmä prístavných, mestách (napr. mosty v [[Hamburg]]u alebo v ruskom [[Petrohrad]]e). * '''Zdvíhacie mosty''', celá mostovka sa zdvihne pomocou konštrukcie. * '''Posuvné mosty''', napr. keď sa stredná časť mostovky zasunie pod obe krajné časti mosta. === Galéria === <gallery> Obrázok:MovableBridge_lift.gif|Zdvíhací most Obrázok:MovableBridge draw.gif|Sklápací most Obrázok:MovableBridge_swing.gif|Otočný most </gallery> == Známe mosty == <gallery> Obrázok:Novy Most d.JPG|[[Nový most (Bratislava)]] Obrázok:Towerbridge2.jpg|[[Tower Bridge]] Obrázok:Brooklyn Bridge Postdlf.jpg|[[Brooklyn Bridge]] Obrázok:Golden gate2.jpg|[[Golden Gate Bridge]] </gallery> == Pozri aj == * [[Zoznam najdlhších visutých mostov]] * [[Zoznam najdlhších zavesených mostov]] == Iné projekty == {{Projekt|q=Most|commons=bridge|wikt=most|wikt_štítok=most}} == Zdroj == {{Portál|Cesty|Cestný}} {{Preklad|cs|Most|3421157}} [[Kategória:Mosty| ]] [[Kategória:Objekty na cestách]] 8wry6rw6qcyvj1ljpap8u4ewc7lqbkp Betlehem (sídlo) 0 87117 8188201 8186785 2026-03-27T22:18:52Z Rajmund Noga 285053 Rozšírenie 8188201 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Betlehem | other_name = | category = Mesto <!-- *** Image *** --> | image = Bethlehem collage.jpg | image_caption = | flag = | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = بيت لحم | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Západný breh Jordánu | country_flag = 1 | state = | region = | histregion = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = 765 | lat_d = 31 | lat_m = 42 | lat_s = 11 | lat_NS = S | long_d = 35 | long_m = 11 | long_s = 44 | long_EW = V | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 29.8 <!-- *** Population *** --> | population = 25 266 | population_date = 2007 | population_density = <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = Prvá pís. zmienka | mayor = Victor Batarse | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Východoeurópsky čas|VEČ]] | utc_offset =+2 | timezone_DST = [[Východoeurópsky letný čas|VELČ]] | utc_offset_DST =+3 | postal_code = | area_code = | area_code_type = | code = | code1 = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = West Bank and Gaza Strip location map.svg | map_background = | map_caption = Poloha mesta | map_locator = Palestínske autonómne územia | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = | map2 = | freemap_zoom = <!-- *** Websites *** --> | commons = Bethlehem | statistics = | website = www.bethlehem-city.org <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Betlehem''' ([[arabčina|arab.]] {{ar|بيت لحم}} ''Bajt Lahm'', [[hebrejčina|hebr.]] {{he|בית לחם}} ''Bet lechem'') je mesto na [[Západný breh Jordánu|Západnom brehu Jordánu]] 8 kilometrov južne od [[Jeruzalem]]a. Žije tu asi 30 000 obyvateľov<ref name="Amarap18">{{Citácia knihy | priezvisko = Amara | meno = Muhammad | titul = Politics and sociolinguistic reflexes: Palestinian border villages | vydavateľ = John Benjamins Publishing Company | miesto = Amsterdam/Filadelfie | rok = 1999 | isbn = 978-9027241283 | strany = 18 | počet strán = 261 | url = http://books.google.ca/books?id=LG5seycNTAcC&pg=PA18&dq=bethlehem+%22palestinian+city%22#v=onepage&q=bethlehem%20%22palestinian%20city%22&f=false | jazyk = anglicky }}</ref><ref name="Brynenp202">{{Citácia knihy | priezvisko = Brynen | meno = Rex | titul = A very political economy: peacebuilding and foreign aid in the West Bank and Gaza | vydavateľ = US Institute of Peace Press | miesto = Washington | rok = 2000 | isbn = 978-1929223046 | strany = 202 | počet strán = 287 | url = http://books.google.ca/books?id=AQhxlSjmDcQC&pg=PA202&dq=bethlehem+%22palestinian+city%22#v=onepage&q=bethlehem%20%22palestinian%20city%22&f=false | jazyk = anglicky }}</ref> a je hlavným mestom betlehemského guvernorátu [[Palestínske autonómne územia|Palestínskej samosprávy]] a centrom palestínskeho [[cestovný ruch|cestovného ruchu]] a [[kultúra|kultúry]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kaufman | meno = David | priezvisko2 = Katz | meno2 = Marisa S | vydavateľ = [[The New York Times]] | titul = In the West Bank, Politics and Tourism Remain Bound Together Inextricably | url = http://www.nytimes.com/2006/04/16/travel/16westbank.html | dátum vydania = 2006-04-16 | dátum prístupu = 2011-3-20 | jazyk = anglicky }}</ref><ref name="BH">{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Bethlehem Hotel | titul = Places to Visit In & Around Bethlehem | url = http://www.bethlehemhotel.com/bethlehem.htm | datum prístupu = 2011-3-20 | jazyk = anglicky | dátum prístupu = 2013-08-03 | url archívu = https://web.archive.org/web/20111103053242/http://www.bethlehemhotel.com/bethlehem.htm | dátum archivácie = 2011-11-03 }}</ref> [[Tóra]] označuje Betlehem ako mesto [[Dávid (biblická postava)|Dávidovo]], v ktorom bol korunovaný za kráľa Izraela. [[Nový zákon|Novozákonné]] evanjeliá označujú Betlehem ako miesto narodenia [[Ježiš Kristus|Ježiša Nazaretského]]. V meste sídli jedna z najstarších [[kresťanstvo|kresťanských]] komunít na svete. == Dejiny == Mesto je rodiskom [[Jozef Nazaretský|Jozefa Nazaretského]], pestúna [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]] a manžela [[Panna Mária|Panny Márie]]. V meste sa v roku [[6 pred Kr.|6-4 pred Kr.]] narodil [[Ježiš Kristus]] Počas povstania Bar Kochby ([[132]] – [[135]]) bolo mesto spustošené a [[Staroveký Rím|Rimania]] dali na mieste Ježišovho narodenia vybudovať svätyňu zasvätenú Adónovi. O dve storočia neskôr tam nechala [[Svätá Helena (cisárovná)|Svätá Helena]] postaviť vôbec prvý kresťanský kostol – [[Chrám Narodenia Pána]]. V meste v roku [[406]] zomrela [[Svätá Paula Rímska,vdova|svätá Paula Rímska, vdova]], matka piatich detí , medzi nimi aj svätej Blesilli a svätej Eustochii. Bola blízkou spolupracovníčkou [[Hieronym (učiteľ cirkvi)|svätého Hieronima]]. V roku [[529]] bolo mesto vyplienené Samaritánmi, no onedlho bolo obnovené. V roku [[637]] mesto dobyl arabský chalífa [[Umar ibn al-Chattáb]] a v [[1099]] sa mesta zmocnili [[Križiacka výprava|križiaci]], ktorí ho opevnili a nahradili jeho [[orientálna ortodoxná cirkev|pravoslávne]] duchovenstvo [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|rímskokatolíckym]]. To bolo vyhnané po ovládnutí Betlehema sultánom [[Saladin (sultán)|Saladinom]]. Mestské hradby boli zničené v roku [[1250]], keď mesto dobyli Malmukovia a následne postupne obnovené počas nadvlády [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]]<ref name="BMH">{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Mesto Betlehem | titul = History of Bethlehem | url = http://www.bethlehem-city.org/English/City/index.php | dátum prístupu = 2011-3-20 | jazyk = anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20080113150138/http://www.bethlehem-city.org/English/City/index.php | dátum archivácie = 2008-01-13 }}</ref>. Po páde ríše počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] pripadlo mesto pod správu [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] v rámci Britského mandátu v Palestíne. Na základe rozhodnutia [[OSN]] o rozdelení [[Palestína (územie)|Palestíny]] z roku [[1947]] mal Betlehem pripadnúť arabskému štátu, no po [[Prvá arabsko-izraelská vojna|izraelskej vojne za nezávislosť]] zostalo po roku [[1948]] pod [[jordánsko]]u správou. To sa zmenilo v roku [[1967]], kedy v [[Šesťdňová vojna|šesťdňovej vojne]] dobyl územie [[Západný breh Jordánu|západného brehu Jordánu]] [[Izrael]]. Od roku [[1995]] je Betlehem na základe izraelsko-palestínskych mierových dohôd súčasťou [[Palestínske autonómne územia|Palestínskej samosprávy]]<ref name="BMH"/>. == Partnerské mestá == * {{flagicon|Česko}} [[Třebechovice pod Orebem]], [[Česko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Stránka mesta Betlehemu |url=http://www.bethlehem-city.org/English/Twinning/index.php |dátum prístupu=2007-12-28 |url archívu=https://web.archive.org/web/20071228042036/http://www.bethlehem-city.org/English/Twinning/index.php |dátum archivácie=2007-12-28 }}</ref> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|q=Betlehem (sídlo)|commons=Category:Bethlehem}} == Externé odkazy == * [http://www.bethlehem-city.org/ Oficiálne stránky mesta] == Zdroje == * {{Preklad|en|Bethlehem|417300447|cs|Betlém|7305720}} [[Kategória:Betlehem (sídlo)| ]] [[Kategória:Mestá na Palestínskych autonómnych územiach]] [[Kategória:Biblické mestá]] ignte5j7uhymijg0w8arwyjbk9recm2 8188202 8188201 2026-03-27T22:19:32Z Rajmund Noga 285053 8188202 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Betlehem | other_name = | category = Mesto <!-- *** Image *** --> | image = Bethlehem collage.jpg | image_caption = | flag = | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = بيت لحم | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Západný breh Jordánu | country_flag = 1 | state = | region = | histregion = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = 765 | lat_d = 31 | lat_m = 42 | lat_s = 11 | lat_NS = S | long_d = 35 | long_m = 11 | long_s = 44 | long_EW = V | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 29.8 <!-- *** Population *** --> | population = 25 266 | population_date = 2007 | population_density = <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = Prvá pís. zmienka | mayor = Victor Batarse | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Východoeurópsky čas|VEČ]] | utc_offset =+2 | timezone_DST = [[Východoeurópsky letný čas|VELČ]] | utc_offset_DST =+3 | postal_code = | area_code = | area_code_type = | code = | code1 = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = West Bank and Gaza Strip location map.svg | map_background = | map_caption = Poloha mesta | map_locator = Palestínske autonómne územia | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = | map2 = | freemap_zoom = <!-- *** Websites *** --> | commons = Bethlehem | statistics = | website = www.bethlehem-city.org <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Betlehem''' ([[arabčina|arab.]] {{ar|بيت لحم}} ''Bajt Lahm'', [[hebrejčina|hebr.]] {{he|בית לחם}} ''Bet lechem'') je mesto na [[Západný breh Jordánu|Západnom brehu Jordánu]] 8 kilometrov južne od [[Jeruzalem]]a. Žije tu asi 30 000 obyvateľov<ref name="Amarap18">{{Citácia knihy | priezvisko = Amara | meno = Muhammad | titul = Politics and sociolinguistic reflexes: Palestinian border villages | vydavateľ = John Benjamins Publishing Company | miesto = Amsterdam/Filadelfie | rok = 1999 | isbn = 978-9027241283 | strany = 18 | počet strán = 261 | url = http://books.google.ca/books?id=LG5seycNTAcC&pg=PA18&dq=bethlehem+%22palestinian+city%22#v=onepage&q=bethlehem%20%22palestinian%20city%22&f=false | jazyk = anglicky }}</ref><ref name="Brynenp202">{{Citácia knihy | priezvisko = Brynen | meno = Rex | titul = A very political economy: peacebuilding and foreign aid in the West Bank and Gaza | vydavateľ = US Institute of Peace Press | miesto = Washington | rok = 2000 | isbn = 978-1929223046 | strany = 202 | počet strán = 287 | url = http://books.google.ca/books?id=AQhxlSjmDcQC&pg=PA202&dq=bethlehem+%22palestinian+city%22#v=onepage&q=bethlehem%20%22palestinian%20city%22&f=false | jazyk = anglicky }}</ref> a je hlavným mestom betlehemského guvernorátu [[Palestínske autonómne územia|Palestínskej samosprávy]] a centrom palestínskeho [[cestovný ruch|cestovného ruchu]] a [[kultúra|kultúry]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kaufman | meno = David | priezvisko2 = Katz | meno2 = Marisa S | vydavateľ = [[The New York Times]] | titul = In the West Bank, Politics and Tourism Remain Bound Together Inextricably | url = http://www.nytimes.com/2006/04/16/travel/16westbank.html | dátum vydania = 2006-04-16 | dátum prístupu = 2011-3-20 | jazyk = anglicky }}</ref><ref name="BH">{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Bethlehem Hotel | titul = Places to Visit In & Around Bethlehem | url = http://www.bethlehemhotel.com/bethlehem.htm | datum prístupu = 2011-3-20 | jazyk = anglicky | dátum prístupu = 2013-08-03 | url archívu = https://web.archive.org/web/20111103053242/http://www.bethlehemhotel.com/bethlehem.htm | dátum archivácie = 2011-11-03 }}</ref> [[Tóra]] označuje Betlehem ako mesto [[Dávid (biblická postava)|Dávidovo]], v ktorom bol korunovaný za kráľa Izraela. [[Nový zákon|Novozákonné]] evanjeliá označujú Betlehem ako miesto narodenia [[Ježiš Kristus|Ježiša Nazaretského]]. V meste sídli jedna z najstarších [[kresťanstvo|kresťanských]] komunít na svete. == Dejiny == Mesto je rodiskom [[Jozef Nazaretský|Jozefa Nazaretského]], pestúna [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]] a manžela [[Panna Mária|Panny Márie]]. V meste sa v roku [[6 pred Kr.|6-4 pred Kr.]] narodil [[Ježiš Kristus]]. Počas povstania Bar Kochby ([[132]] – [[135]]) bolo mesto spustošené a [[Staroveký Rím|Rimania]] dali na mieste Ježišovho narodenia vybudovať svätyňu zasvätenú Adónovi. O dve storočia neskôr tam nechala [[Svätá Helena (cisárovná)|Svätá Helena]] postaviť vôbec prvý kresťanský kostol – [[Chrám Narodenia Pána]]. V meste v roku [[406]] zomrela [[Svätá Paula Rímska,vdova|svätá Paula Rímska, vdova]], matka piatich detí , medzi nimi aj svätej Blesilli a svätej Eustochii. Bola blízkou spolupracovníčkou [[Hieronym (učiteľ cirkvi)|svätého Hieronima]]. V roku [[529]] bolo mesto vyplienené Samaritánmi, no onedlho bolo obnovené. V roku [[637]] mesto dobyl arabský chalífa [[Umar ibn al-Chattáb]] a v [[1099]] sa mesta zmocnili [[Križiacka výprava|križiaci]], ktorí ho opevnili a nahradili jeho [[orientálna ortodoxná cirkev|pravoslávne]] duchovenstvo [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|rímskokatolíckym]]. To bolo vyhnané po ovládnutí Betlehema sultánom [[Saladin (sultán)|Saladinom]]. Mestské hradby boli zničené v roku [[1250]], keď mesto dobyli Malmukovia a následne postupne obnovené počas nadvlády [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]]<ref name="BMH">{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Mesto Betlehem | titul = History of Bethlehem | url = http://www.bethlehem-city.org/English/City/index.php | dátum prístupu = 2011-3-20 | jazyk = anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20080113150138/http://www.bethlehem-city.org/English/City/index.php | dátum archivácie = 2008-01-13 }}</ref>. Po páde ríše počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] pripadlo mesto pod správu [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] v rámci Britského mandátu v Palestíne. Na základe rozhodnutia [[OSN]] o rozdelení [[Palestína (územie)|Palestíny]] z roku [[1947]] mal Betlehem pripadnúť arabskému štátu, no po [[Prvá arabsko-izraelská vojna|izraelskej vojne za nezávislosť]] zostalo po roku [[1948]] pod [[jordánsko]]u správou. To sa zmenilo v roku [[1967]], kedy v [[Šesťdňová vojna|šesťdňovej vojne]] dobyl územie [[Západný breh Jordánu|západného brehu Jordánu]] [[Izrael]]. Od roku [[1995]] je Betlehem na základe izraelsko-palestínskych mierových dohôd súčasťou [[Palestínske autonómne územia|Palestínskej samosprávy]]<ref name="BMH"/>. == Partnerské mestá == * {{flagicon|Česko}} [[Třebechovice pod Orebem]], [[Česko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Stránka mesta Betlehemu |url=http://www.bethlehem-city.org/English/Twinning/index.php |dátum prístupu=2007-12-28 |url archívu=https://web.archive.org/web/20071228042036/http://www.bethlehem-city.org/English/Twinning/index.php |dátum archivácie=2007-12-28 }}</ref> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|q=Betlehem (sídlo)|commons=Category:Bethlehem}} == Externé odkazy == * [http://www.bethlehem-city.org/ Oficiálne stránky mesta] == Zdroje == * {{Preklad|en|Bethlehem|417300447|cs|Betlém|7305720}} [[Kategória:Betlehem (sídlo)| ]] [[Kategória:Mestá na Palestínskych autonómnych územiach]] [[Kategória:Biblické mestá]] n4sfssnmws9gi5lvh8sgzbib4izeo5b 8188206 8188202 2026-03-27T22:44:42Z Jetam2 30982 Verzia používateľa [[Special:Contributions/Rajmund Noga|Rajmund Noga]] ([[User_talk:Rajmund Noga|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od ~2026-18232-36 8186442 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Betlehem | other_name = | category = Mesto <!-- *** Image *** --> | image = Bethlehem collage.jpg | image_caption = | flag = | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = بيت لحم | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Západný breh Jordánu | country_flag = 1 | state = | region = | histregion = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = 765 | lat_d = 31 | lat_m = 42 | lat_s = 11 | lat_NS = S | long_d = 35 | long_m = 11 | long_s = 44 | long_EW = V | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 29.8 <!-- *** Population *** --> | population = 25 266 | population_date = 2007 | population_density = <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = Prvá pís. zmienka | mayor = Victor Batarse | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Východoeurópsky čas|VEČ]] | utc_offset =+2 | timezone_DST = [[Východoeurópsky letný čas|VELČ]] | utc_offset_DST =+3 | postal_code = | area_code = | area_code_type = | code = | code1 = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = West Bank and Gaza Strip location map.svg | map_background = | map_caption = Poloha mesta | map_locator = Palestínske autonómne územia | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = | map2 = | freemap_zoom = <!-- *** Websites *** --> | commons = Bethlehem | statistics = | website = www.bethlehem-city.org <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Betlehem''' ([[arabčina|arab.]] {{ar|بيت لحم}} ''Bajt Lahm'', [[hebrejčina|hebr.]] {{he|בית לחם}} ''Bet lechem'') je mesto na [[Západný breh Jordánu|Západnom brehu Jordánu]] 8 kilometrov južne od [[Jeruzalem]]a. Žije tu asi 30 000 obyvateľov<ref name="Amarap18">{{Citácia knihy | priezvisko = Amara | meno = Muhammad | titul = Politics and sociolinguistic reflexes: Palestinian border villages | vydavateľ = John Benjamins Publishing Company | miesto = Amsterdam/Filadelfie | rok = 1999 | isbn = 978-9027241283 | strany = 18 | počet strán = 261 | url = http://books.google.ca/books?id=LG5seycNTAcC&pg=PA18&dq=bethlehem+%22palestinian+city%22#v=onepage&q=bethlehem%20%22palestinian%20city%22&f=false | jazyk = anglicky }}</ref><ref name="Brynenp202">{{Citácia knihy | priezvisko = Brynen | meno = Rex | titul = A very political economy: peacebuilding and foreign aid in the West Bank and Gaza | vydavateľ = US Institute of Peace Press | miesto = Washington | rok = 2000 | isbn = 978-1929223046 | strany = 202 | počet strán = 287 | url = http://books.google.ca/books?id=AQhxlSjmDcQC&pg=PA202&dq=bethlehem+%22palestinian+city%22#v=onepage&q=bethlehem%20%22palestinian%20city%22&f=false | jazyk = anglicky }}</ref> a je hlavným mestom betlehemského guvernorátu [[Palestínske autonómne územia|Palestínskej samosprávy]] a centrom palestínskeho [[cestovný ruch|cestovného ruchu]] a [[kultúra|kultúry]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kaufman | meno = David | priezvisko2 = Katz | meno2 = Marisa S | vydavateľ = [[The New York Times]] | titul = In the West Bank, Politics and Tourism Remain Bound Together Inextricably | url = http://www.nytimes.com/2006/04/16/travel/16westbank.html | dátum vydania = 2006-04-16 | dátum prístupu = 2011-3-20 | jazyk = anglicky }}</ref><ref name="BH">{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Bethlehem Hotel | titul = Places to Visit In & Around Bethlehem | url = http://www.bethlehemhotel.com/bethlehem.htm | datum prístupu = 2011-3-20 | jazyk = anglicky | dátum prístupu = 2013-08-03 | url archívu = https://web.archive.org/web/20111103053242/http://www.bethlehemhotel.com/bethlehem.htm | dátum archivácie = 2011-11-03 }}</ref> [[Tóra]] označuje Betlehem ako mesto [[Dávid (biblická postava)|Dávidovo]], v ktorom bol korunovaný za kráľa Izraela. [[Nový zákon|Novozákonné]] evanjeliá označujú Betlehem ako miesto narodenia [[Ježiš Kristus|Ježiša Nazaretského]]. V meste sídli jedna z najstarších [[kresťanstvo|kresťanských]] komunít na svete. == Dejiny == Počas povstania Bar Kochby ([[132]] – [[135]]) bolo mesto spustošené a [[Staroveký Rím|Rimania]] dali na mieste Ježišovho narodenia vybudovať svätyňu zasvätenú Adónovi. O dve storočia neskôr tam nechala [[Svätá Helena (cisárovná)|Svätá Helena]] postaviť vôbec prvý kresťanský kostol – [[Chrám Narodenia Pána]]. V meste v roku [[406]] zomrela [[Svätá Paula Rímska,vdova|svätá Paula Rímska, vdova]], matka piatich detí , medzi nimi aj svätej Blesilli a svätej Eustochii. Bola blízkou spolupracovníčkou [[Hieronym (učiteľ cirkvi)|svätého Hieronima]]. V roku [[529]] bolo mesto vyplienené Samaritánmi, no onedlho bolo obnovené. V roku [[637]] mesto dobyl arabský chalífa [[Umar ibn al-Chattáb]] a v [[1099]] sa mesta zmocnili [[Križiacka výprava|križiaci]], ktorí ho opevnili a nahradili jeho [[orientálna ortodoxná cirkev|pravoslávne]] duchovenstvo [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|rímskokatolíckym]]. To bolo vyhnané po ovládnutí Betlehema sultánom [[Saladin (sultán)|Saladinom]]. Mestské hradby boli zničené v roku [[1250]], keď mesto dobyli Malmukovia a následne postupne obnovené počas nadvlády [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]]<ref name="BMH">{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Mesto Betlehem | titul = History of Bethlehem | url = http://www.bethlehem-city.org/English/City/index.php | dátum prístupu = 2011-3-20 | jazyk = anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20080113150138/http://www.bethlehem-city.org/English/City/index.php | dátum archivácie = 2008-01-13 }}</ref>. Po páde ríše počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] pripadlo mesto pod správu [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] v rámci Britského mandátu v Palestíne. Na základe rozhodnutia [[OSN]] o rozdelení [[Palestína (územie)|Palestíny]] z roku [[1947]] mal Betlehem pripadnúť arabskému štátu, no po [[Prvá arabsko-izraelská vojna|izraelskej vojne za nezávislosť]] zostalo po roku [[1948]] pod [[jordánsko]]u správou. To sa zmenilo v roku [[1967]], kedy v [[Šesťdňová vojna|šesťdňovej vojne]] dobyl územie [[Západný breh Jordánu|západného brehu Jordánu]] [[Izrael]]. Od roku [[1995]] je Betlehem na základe izraelsko-palestínskych mierových dohôd súčasťou [[Palestínske autonómne územia|Palestínskej samosprávy]]<ref name="BMH"/>. == Partnerské mestá == * {{flagicon|Česko}} [[Třebechovice pod Orebem]], [[Česko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Stránka mesta Betlehemu |url=http://www.bethlehem-city.org/English/Twinning/index.php |dátum prístupu=2007-12-28 |url archívu=https://web.archive.org/web/20071228042036/http://www.bethlehem-city.org/English/Twinning/index.php |dátum archivácie=2007-12-28 }}</ref> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|q=Betlehem (sídlo)|commons=Category:Bethlehem}} == Externé odkazy == * [http://www.bethlehem-city.org/ Oficiálne stránky mesta] == Zdroje == * {{Preklad|en|Bethlehem|417300447|cs|Betlém|7305720}} [[Kategória:Betlehem (sídlo)| ]] [[Kategória:Mestá na Palestínskych autonómnych územiach]] [[Kategória:Biblické mestá]] l0ce96r51jfex1m5xtvyzdsr2u89odu 8188208 8188206 2026-03-27T22:53:41Z Rajmund Noga 285053 8188208 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Betlehem | other_name = | category = Mesto <!-- *** Image *** --> | image = Bethlehem collage.jpg | image_caption = | flag = | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = بيت لحم | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Západný breh Jordánu | country_flag = 1 | state = | region = | histregion = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = 765 | lat_d = 31 | lat_m = 42 | lat_s = 11 | lat_NS = S | long_d = 35 | long_m = 11 | long_s = 44 | long_EW = V | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 29.8 <!-- *** Population *** --> | population = 25 266 | population_date = 2007 | population_density = <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = Prvá pís. zmienka | mayor = Victor Batarse | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Východoeurópsky čas|VEČ]] | utc_offset =+2 | timezone_DST = [[Východoeurópsky letný čas|VELČ]] | utc_offset_DST =+3 | postal_code = | area_code = | area_code_type = | code = | code1 = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = West Bank and Gaza Strip location map.svg | map_background = | map_caption = Poloha mesta | map_locator = Palestínske autonómne územia | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = | map2 = | freemap_zoom = <!-- *** Websites *** --> | commons = Bethlehem | statistics = | website = www.bethlehem-city.org <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Betlehem''' ([[arabčina|arab.]] {{ar|بيت لحم}} ''Bajt Lahm'', [[hebrejčina|hebr.]] {{he|בית לחם}} ''Bet lechem'') je mesto na [[Západný breh Jordánu|Západnom brehu Jordánu]] 8 kilometrov južne od [[Jeruzalem]]a. Žije tu asi 30 000 obyvateľov<ref name="Amarap18">{{Citácia knihy | priezvisko = Amara | meno = Muhammad | titul = Politics and sociolinguistic reflexes: Palestinian border villages | vydavateľ = John Benjamins Publishing Company | miesto = Amsterdam/Filadelfie | rok = 1999 | isbn = 978-9027241283 | strany = 18 | počet strán = 261 | url = http://books.google.ca/books?id=LG5seycNTAcC&pg=PA18&dq=bethlehem+%22palestinian+city%22#v=onepage&q=bethlehem%20%22palestinian%20city%22&f=false | jazyk = anglicky }}</ref><ref name="Brynenp202">{{Citácia knihy | priezvisko = Brynen | meno = Rex | titul = A very political economy: peacebuilding and foreign aid in the West Bank and Gaza | vydavateľ = US Institute of Peace Press | miesto = Washington | rok = 2000 | isbn = 978-1929223046 | strany = 202 | počet strán = 287 | url = http://books.google.ca/books?id=AQhxlSjmDcQC&pg=PA202&dq=bethlehem+%22palestinian+city%22#v=onepage&q=bethlehem%20%22palestinian%20city%22&f=false | jazyk = anglicky }}</ref> a je hlavným mestom betlehemského guvernorátu [[Palestínske autonómne územia|Palestínskej samosprávy]] a centrom palestínskeho [[cestovný ruch|cestovného ruchu]] a [[kultúra|kultúry]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kaufman | meno = David | priezvisko2 = Katz | meno2 = Marisa S | vydavateľ = [[The New York Times]] | titul = In the West Bank, Politics and Tourism Remain Bound Together Inextricably | url = http://www.nytimes.com/2006/04/16/travel/16westbank.html | dátum vydania = 2006-04-16 | dátum prístupu = 2011-3-20 | jazyk = anglicky }}</ref><ref name="BH">{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Bethlehem Hotel | titul = Places to Visit In & Around Bethlehem | url = http://www.bethlehemhotel.com/bethlehem.htm | datum prístupu = 2011-3-20 | jazyk = anglicky | dátum prístupu = 2013-08-03 | url archívu = https://web.archive.org/web/20111103053242/http://www.bethlehemhotel.com/bethlehem.htm | dátum archivácie = 2011-11-03 }}</ref> [[Tóra]] označuje Betlehem ako mesto [[Dávid (biblická postava)|Dávidovo]], v ktorom bol korunovaný za kráľa Izraela. [[Nový zákon|Novozákonné]] evanjeliá označujú Betlehem ako miesto narodenia [[Ježiš Kristus|Ježiša Nazaretského]]. V meste sídli jedna z najstarších [[kresťanstvo|kresťanských]] komunít na svete. == Dejiny == V meste sa v roku 6 - 4 pred.Kr. narodil [[Ježiš Kristus]] Počas povstania Bar Kochby ([[132]] – [[135]]) bolo mesto spustošené a [[Staroveký Rím|Rimania]] dali na mieste Ježišovho narodenia vybudovať svätyňu zasvätenú Adónovi. O dve storočia neskôr tam nechala [[Svätá Helena (cisárovná)|Svätá Helena]] postaviť vôbec prvý kresťanský kostol – [[Chrám Narodenia Pána]]. V meste v roku [[406]] zomrela [[Svätá Paula Rímska,vdova|svätá Paula Rímska, vdova]], matka piatich detí , medzi nimi aj svätej Blesilli a svätej Eustochii. Bola blízkou spolupracovníčkou [[Hieronym (učiteľ cirkvi)|svätého Hieronima]]. V roku [[529]] bolo mesto vyplienené Samaritánmi, no onedlho bolo obnovené. V roku [[637]] mesto dobyl arabský chalífa [[Umar ibn al-Chattáb]] a v [[1099]] sa mesta zmocnili [[Križiacka výprava|križiaci]], ktorí ho opevnili a nahradili jeho [[orientálna ortodoxná cirkev|pravoslávne]] duchovenstvo [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|rímskokatolíckym]]. To bolo vyhnané po ovládnutí Betlehema sultánom [[Saladin (sultán)|Saladinom]]. Mestské hradby boli zničené v roku [[1250]], keď mesto dobyli Malmukovia a následne postupne obnovené počas nadvlády [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]]<ref name="BMH">{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Mesto Betlehem | titul = History of Bethlehem | url = http://www.bethlehem-city.org/English/City/index.php | dátum prístupu = 2011-3-20 | jazyk = anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20080113150138/http://www.bethlehem-city.org/English/City/index.php | dátum archivácie = 2008-01-13 }}</ref>. Po páde ríše počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] pripadlo mesto pod správu [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] v rámci Britského mandátu v Palestíne. Na základe rozhodnutia [[OSN]] o rozdelení [[Palestína (územie)|Palestíny]] z roku [[1947]] mal Betlehem pripadnúť arabskému štátu, no po [[Prvá arabsko-izraelská vojna|izraelskej vojne za nezávislosť]] zostalo po roku [[1948]] pod [[jordánsko]]u správou. To sa zmenilo v roku [[1967]], kedy v [[Šesťdňová vojna|šesťdňovej vojne]] dobyl územie [[Západný breh Jordánu|západného brehu Jordánu]] [[Izrael]]. Od roku [[1995]] je Betlehem na základe izraelsko-palestínskych mierových dohôd súčasťou [[Palestínske autonómne územia|Palestínskej samosprávy]]<ref name="BMH"/>. == Partnerské mestá == * {{flagicon|Česko}} [[Třebechovice pod Orebem]], [[Česko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Stránka mesta Betlehemu |url=http://www.bethlehem-city.org/English/Twinning/index.php |dátum prístupu=2007-12-28 |url archívu=https://web.archive.org/web/20071228042036/http://www.bethlehem-city.org/English/Twinning/index.php |dátum archivácie=2007-12-28 }}</ref> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|q=Betlehem (sídlo)|commons=Category:Bethlehem}} == Externé odkazy == * [http://www.bethlehem-city.org/ Oficiálne stránky mesta] == Zdroje == * {{Preklad|en|Bethlehem|417300447|cs|Betlém|7305720}} [[Kategória:Betlehem (sídlo)| ]] [[Kategória:Mestá na Palestínskych autonómnych územiach]] [[Kategória:Biblické mestá]] 6s4km69iy92y8xpq374lytjz4buh3jg 8188265 8188208 2026-03-28T07:48:09Z Jetam2 30982 Verzia používateľa [[Special:Contributions/Rajmund Noga|Rajmund Noga]] ([[User_talk:Rajmund Noga|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Jetam2 8186442 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Betlehem | other_name = | category = Mesto <!-- *** Image *** --> | image = Bethlehem collage.jpg | image_caption = | flag = | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = بيت لحم | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Západný breh Jordánu | country_flag = 1 | state = | region = | histregion = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = 765 | lat_d = 31 | lat_m = 42 | lat_s = 11 | lat_NS = S | long_d = 35 | long_m = 11 | long_s = 44 | long_EW = V | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 29.8 <!-- *** Population *** --> | population = 25 266 | population_date = 2007 | population_density = <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = Prvá pís. zmienka | mayor = Victor Batarse | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Východoeurópsky čas|VEČ]] | utc_offset =+2 | timezone_DST = [[Východoeurópsky letný čas|VELČ]] | utc_offset_DST =+3 | postal_code = | area_code = | area_code_type = | code = | code1 = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = West Bank and Gaza Strip location map.svg | map_background = | map_caption = Poloha mesta | map_locator = Palestínske autonómne územia | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = | map2 = | freemap_zoom = <!-- *** Websites *** --> | commons = Bethlehem | statistics = | website = www.bethlehem-city.org <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Betlehem''' ([[arabčina|arab.]] {{ar|بيت لحم}} ''Bajt Lahm'', [[hebrejčina|hebr.]] {{he|בית לחם}} ''Bet lechem'') je mesto na [[Západný breh Jordánu|Západnom brehu Jordánu]] 8 kilometrov južne od [[Jeruzalem]]a. Žije tu asi 30 000 obyvateľov<ref name="Amarap18">{{Citácia knihy | priezvisko = Amara | meno = Muhammad | titul = Politics and sociolinguistic reflexes: Palestinian border villages | vydavateľ = John Benjamins Publishing Company | miesto = Amsterdam/Filadelfie | rok = 1999 | isbn = 978-9027241283 | strany = 18 | počet strán = 261 | url = http://books.google.ca/books?id=LG5seycNTAcC&pg=PA18&dq=bethlehem+%22palestinian+city%22#v=onepage&q=bethlehem%20%22palestinian%20city%22&f=false | jazyk = anglicky }}</ref><ref name="Brynenp202">{{Citácia knihy | priezvisko = Brynen | meno = Rex | titul = A very political economy: peacebuilding and foreign aid in the West Bank and Gaza | vydavateľ = US Institute of Peace Press | miesto = Washington | rok = 2000 | isbn = 978-1929223046 | strany = 202 | počet strán = 287 | url = http://books.google.ca/books?id=AQhxlSjmDcQC&pg=PA202&dq=bethlehem+%22palestinian+city%22#v=onepage&q=bethlehem%20%22palestinian%20city%22&f=false | jazyk = anglicky }}</ref> a je hlavným mestom betlehemského guvernorátu [[Palestínske autonómne územia|Palestínskej samosprávy]] a centrom palestínskeho [[cestovný ruch|cestovného ruchu]] a [[kultúra|kultúry]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kaufman | meno = David | priezvisko2 = Katz | meno2 = Marisa S | vydavateľ = [[The New York Times]] | titul = In the West Bank, Politics and Tourism Remain Bound Together Inextricably | url = http://www.nytimes.com/2006/04/16/travel/16westbank.html | dátum vydania = 2006-04-16 | dátum prístupu = 2011-3-20 | jazyk = anglicky }}</ref><ref name="BH">{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Bethlehem Hotel | titul = Places to Visit In & Around Bethlehem | url = http://www.bethlehemhotel.com/bethlehem.htm | datum prístupu = 2011-3-20 | jazyk = anglicky | dátum prístupu = 2013-08-03 | url archívu = https://web.archive.org/web/20111103053242/http://www.bethlehemhotel.com/bethlehem.htm | dátum archivácie = 2011-11-03 }}</ref> [[Tóra]] označuje Betlehem ako mesto [[Dávid (biblická postava)|Dávidovo]], v ktorom bol korunovaný za kráľa Izraela. [[Nový zákon|Novozákonné]] evanjeliá označujú Betlehem ako miesto narodenia [[Ježiš Kristus|Ježiša Nazaretského]]. V meste sídli jedna z najstarších [[kresťanstvo|kresťanských]] komunít na svete. == Dejiny == Počas povstania Bar Kochby ([[132]] – [[135]]) bolo mesto spustošené a [[Staroveký Rím|Rimania]] dali na mieste Ježišovho narodenia vybudovať svätyňu zasvätenú Adónovi. O dve storočia neskôr tam nechala [[Svätá Helena (cisárovná)|Svätá Helena]] postaviť vôbec prvý kresťanský kostol – [[Chrám Narodenia Pána]]. V meste v roku [[406]] zomrela [[Svätá Paula Rímska,vdova|svätá Paula Rímska, vdova]], matka piatich detí , medzi nimi aj svätej Blesilli a svätej Eustochii. Bola blízkou spolupracovníčkou [[Hieronym (učiteľ cirkvi)|svätého Hieronima]]. V roku [[529]] bolo mesto vyplienené Samaritánmi, no onedlho bolo obnovené. V roku [[637]] mesto dobyl arabský chalífa [[Umar ibn al-Chattáb]] a v [[1099]] sa mesta zmocnili [[Križiacka výprava|križiaci]], ktorí ho opevnili a nahradili jeho [[orientálna ortodoxná cirkev|pravoslávne]] duchovenstvo [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|rímskokatolíckym]]. To bolo vyhnané po ovládnutí Betlehema sultánom [[Saladin (sultán)|Saladinom]]. Mestské hradby boli zničené v roku [[1250]], keď mesto dobyli Malmukovia a následne postupne obnovené počas nadvlády [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]]<ref name="BMH">{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Mesto Betlehem | titul = History of Bethlehem | url = http://www.bethlehem-city.org/English/City/index.php | dátum prístupu = 2011-3-20 | jazyk = anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20080113150138/http://www.bethlehem-city.org/English/City/index.php | dátum archivácie = 2008-01-13 }}</ref>. Po páde ríše počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] pripadlo mesto pod správu [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] v rámci Britského mandátu v Palestíne. Na základe rozhodnutia [[OSN]] o rozdelení [[Palestína (územie)|Palestíny]] z roku [[1947]] mal Betlehem pripadnúť arabskému štátu, no po [[Prvá arabsko-izraelská vojna|izraelskej vojne za nezávislosť]] zostalo po roku [[1948]] pod [[jordánsko]]u správou. To sa zmenilo v roku [[1967]], kedy v [[Šesťdňová vojna|šesťdňovej vojne]] dobyl územie [[Západný breh Jordánu|západného brehu Jordánu]] [[Izrael]]. Od roku [[1995]] je Betlehem na základe izraelsko-palestínskych mierových dohôd súčasťou [[Palestínske autonómne územia|Palestínskej samosprávy]]<ref name="BMH"/>. == Partnerské mestá == * {{flagicon|Česko}} [[Třebechovice pod Orebem]], [[Česko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Stránka mesta Betlehemu |url=http://www.bethlehem-city.org/English/Twinning/index.php |dátum prístupu=2007-12-28 |url archívu=https://web.archive.org/web/20071228042036/http://www.bethlehem-city.org/English/Twinning/index.php |dátum archivácie=2007-12-28 }}</ref> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|q=Betlehem (sídlo)|commons=Category:Bethlehem}} == Externé odkazy == * [http://www.bethlehem-city.org/ Oficiálne stránky mesta] == Zdroje == * {{Preklad|en|Bethlehem|417300447|cs|Betlém|7305720}} [[Kategória:Betlehem (sídlo)| ]] [[Kategória:Mestá na Palestínskych autonómnych územiach]] [[Kategória:Biblické mestá]] l0ce96r51jfex1m5xtvyzdsr2u89odu Karpatsko-duklianska operácia 0 87486 8188277 8005020 2026-03-28T08:37:08Z ~2026-19248-66 290400 Sovietska armáda nás neoslobodila, ale obsadila po vytlačení Nemcov 8188277 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt= Karpatsko-duklianska operácia |súčasť= [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] |obrázok=|300px |text k obr= Česko-slovenskí vojaci pri prechode hranice. |dátum= [[8. september]] [[1944]] – [[28. október]] [[1944]] |miesto= juhovýchod [[Poľsko|Poľska]] a severovýchodné [[Slovensko]] |casus= |územie= |výsledok= Neúspech pri spojení povstaleckých vojsk s [[Červená armáda|Červenou armádou]] |protivník1= [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936-1955).svg|25px]] [[Sovietsky zväz]] [[Súbor:Flag of Czechoslovakia.svg|25px]] [[Česko-Slovensko]] |protivník2= [[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Nacistické Nemecko]] |velitel1=[[Ivan Konev]]<br />([[1. ukrajinský front]])<br />[[Andrej Grečko]]<br />([[1. gardová armáda]]) <br />[[Kirill Moskalenko]]<br />([[38. armáda]])<br />[[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]]<br />([[1. česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. armádny zbor]]) |velitel2=[[Gotthard Heinrici]]<br />([[1. Panzer-Armee|1. tanková armáda]])<br />[[Josef Rintelen]]<br />(357. divízia)<br />[[Karl Arning]]<br />(75. divízia) |sila1= 38. a 1. gardová armáda:<br />asi 150 000 vojakov; 16 700 česko-slovenských vojakov 1. armádneho zboru |sila2= asi 100 000 nemeckých a maďarských vojakov 1. tankovej armády |straty1= 21 000 mŕtvych, 88 000 ranených |straty2= 52 000 mŕtvych, zranených alebo zajatých |straty3= |poznámky= }} {{Campaignbox Veľká vlastenecká vojna}} '''Karpatsko-duklianska operácia''' bola útočná operácia sovietskych a česko-slovenských vojsk na severovýchodnom [[Slovensko|Slovensku]] na jeseň [[1944]], ktorá mala spojiť povstalecké sily [[SNP]] so sovietskymi armádami. Bola jednou z najväčších horských bitiek [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Po potlačení povstania do hôr stratila svoje opodstatnenie a bola ukončená. Operácia bola súčasťou širšie vedenej [[Východokarpatská operácia|Východokarpatskej operácie]]. Od 8. septembra do 27. októbra 1944 tu zahynulo 21-tisíc sovietskych a 1 800 československých bojovníkov (Čechov, Slovákov, Rusínov a iných národností – išlo príslušníkov vojenských jednotiek obnovujúcej sa ČSR a medzi nimi okrem Čechov a Slovákov boli aj príslušníci ostatných národností, osobitne Rusínov z Podkarpatskej Rusi a severovýchodného Slovenska).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Na Dukle neboli obete, ale najmä hrdinovia - Nové slovo |url=http://www.noveslovo.sk/c/Na_Dukle_neboli_obete_ale_najma_hrdinovia_2 |dátum prístupu=2016-09-20 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170425224131/http://www.noveslovo.sk/c/Na_Dukle_neboli_obete_ale_najma_hrdinovia_2 |dátum archivácie=2017-04-25 }}</ref> == Celková situácia v oblasti na jeseň 1944 == V lete roku [[1944]] už [[Červená armáda]] obsadzovala juhovýchodnú a strednú [[Európa|Európu]]. Na hlavnom varšavsko-berlínskom strategickom smere sa po dosiahnutí hraníc [[Východné Prusko|východného Pruska]] a riek [[Visla]] a [[Narew]] na [[poľsko]]m území skončila [[19. august]]a [[1944]] [[Operácia Bagration|bieloruská operácia]]. V rovnaký deň boli ukončené aj boje v rámci [[Ľvovsko-sandomierzská ofenzíva|Ľvovsko-sandomierzskej operácie]]. Na južnom strategickom smere v rovnakom čase prebiehala [[Jassko-kišinevská operácia|Jassko-kišiňovská operácia]]. Jej úspech vytvoril predpoklad, rýchleho postupu sovietskych vojsk z [[Rumunsko|Rumunska]] do severovýchodného [[Maďarsko|Maďarska]]. Vďaka tomu sa rátalo s tým, že do [[Karpaty|Karpatského oblúka]] bude možné vniknúť z juhu. Hlavný vojenský plán s ktorým počítalo vojenské ústredie a organizátori [[SNP|Slovenského národného povstania]] predpokladali, že dve východoslovenské divízie, držiace okolo {{km|100|m}} frontu medzi nemeckými jednotkami v oblastiach severovýchodného Slovenska, otvoria Karpatské priesmyky a zápoľná armáda sústredená na strednom Slovensku bude toto územie v spolupráci s partizánskymi oddielmi brániť až do príchodu Sovietskej armády. Tento plán schválili tak komunisti ako aj Londýnska vláda, pričom ho však nestihli prerokovať s velením sovietskych vojsk. Predstaviteľom ilegálnej [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]] sa do začiatku povstania nepodarilo v rokovaniach so sovietskymi politickými a vojenskými predstaviteľmi dosiahnuť konkrétne výsledky. Mohlo za to najmä ich neskoré upovedomenie sovietskej strany. Povstanie v dôsledku unáhlenej činnosti partizánskych vojsk navyše vypuklo predčasne, keď ani sovietske ani povstalecké sily neboli na ozbrojený boj dôsledne pripravené. Signálom pre začatie povstania bol vstup nemeckých okupačných vojsk na Slovensko v dopoludňajších hodinách [[29. august]]a [[1944]]. Pre karpatsko-dukliansku operáciu bolo rozhodujúce to, že [[31. august]]a začali nemecké vojská [[Operácia Kartoffelernte|odzbrojovať jednotky východoslovenskej armády]] a tak naštrbili základné predpoklady úspechu celého povstania. Začiatkom septembra [[1944]] sa ľavé krídlo vojsk 1. ukrajinského frontu, ktoré tvorila 38. armáda generálplukovníka [[Kirill Moskalenko|K. Moskalenka]] a pravé krídlo 4. ukrajinského frontu, ktorý tvorila 1. gardová armáda generálplukovníka [[Andrej Grečko|A. Grečka]], nachádzali v predhorí [[Karpaty|Karpát]]. Zhruba v oblasti na severovýchod od čiary [[Krosno]] – [[Sanok]]. Tieto vojská len mesiac predtým ukončili [[Ľvovsko-sandomierzská ofenzíva|ľvovsko-sandomiersku operáciu]]. Po prepuknutí bojov na Slovensku v tyle nemeckých armád, velenie Sovietskej armády uložilo 1. a 4. ukrajinskému frontu uskutočniť vojenskú operáciu na pomoc SNP, prekročiť [[Karpaty]], vstúpiť na územie [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a spojiť sa s povstalcami. Na prípravu čoho dostali vojská iba 4 dni, ďalšou chybou bolo i to, že počty vojakov v streleckých divíziách 38. armády sa pohybovali od 4 500 do 5 000 mužov (čo nebolo ani 2/3 ich plného stavu). Armáda bola síce papierovo výrazne posilnená zo záloh veliteľa 1. ukrajinského frontu, ale aj tieto zväzky boli vyčerpané predchádzajúcimi bojmi, okrem 1. čs. armádneho zboru, ktorý však tiež nebol celkom plnohodnotným [[zbor (vojenstvo)|zborom]]. === Nemecká obrana === [[Karpaty]] sa vkliňovali do územia oslobodeného sovietskymi armádami ako najpevnejšia časť nemeckej obrany. Samotné sovietske velenie neplánovalo sprvu tieto hornaté oblasti pracne dobýjať, ale spoliehalo sa na to, že ich Nemci sami opustia, ak sovietske jednotky preniknú rovinami Poľska a Maďarska ďalej na západ. Severovýchod Slovenska bránila nemecká osobitná operačná [[skupina Heinrici]], ktorú tvorili [[1. Panzer-Armee|1. tanková armáda]] a 1. kráľovská maďarská armáda. Obidve sa nachádzali v dobre vybudovanej a hlbokej obrane siahajúcej až do hĺbky {{km|50|m}}. Obrana sa sústredila najmä na priechodné údolia potokov, riečok a na horské priesmyky, ktoré boli jedinými schodnými miestami pre sovietsku ťažkú techniku. Malé množstvo komunikácií navyše obmedzovalo možnosti rýchleho manévru. Nemci takisto účelne využili systém ohniskovej obrany dominantných výšin. Charakter terénu a nepriaznivé poveternostné podmienky zároveň znižovali aj účinnosť leteckej a [[delostrelectvo|delostreleckej]] podpory [[Útok (vojenstvo)|útočiacich]], vojsk. === Sovietsky plán === V najdôležitejšom smere hlavného úderu [[Krosno]] – [[Dukla (mesto v Poľsku)|Dukla]] – [[Prešov]] mala útočiť sovietska 38. armáda, posilnená 25. tankovým zborom, 1. gardovým jazdeckým zborom a [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|Prvým česko-slovenským armádnym zborom v ZSSR]]. Pomocnú ofenzívnu činnosť v smere [[Sanok]] – [[Prešov]] malo poskytnúť pravé krídlo 1. gardovej armády. V operačnom pláne sa ďalej predpokladalo, že prvé pásmo obrany v Karpatskom predhorí prekonajú prvosledové vojská 38. armády a v druhom slede 25. tankový, 1. gardový jazdecký a Prvý československý armádny zbor zabezpečia rýchlym tempom vývoj operácie tak, že v priebehu 4 až 5 dní útočiace vojská dosiahnu pásmo [[Stará Ľubovňa]] – [[Prešov]]. 38. armádu pri tom mala podporovať časť 2. leteckej armády a 1. gardovú časť 8. leteckej armády. Rýchly prielom nemeckých postavení v oblasti Karpát mal byť uľahčený ústretovým úderom dvoch slovenských divízií Východoslovenskej armády do tyla nemeckých vojsk a aktívnou činnosťou partizánov, ktorá mala obmedziť presun nepriateľských síl k pásmu prielomu<ref>Šumichrast, P., 2010, [http://www.vhu.sk/data/att/1456_subor.pdf ''Sovietske vojnové hroby na území Slovenska.'']{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} Vojenská história, 1, s. 111 – 136</ref>. Útok dvoch východoslovenských divízií do tyla nemeckej obrany bol naplánovaný na 3. deň. 38. armáda ale nemohla reálne splniť úlohy spojené s plánovaním operácie, s prípravou vojsk a ich materiálnym zabezpečením v takom krátkom čase, aké jej velenie poskytlo. Samotný priebeh bojov ukázal, že sa podcenil i charakter priestoru vedenia bojovej činnosti. Pred sovietskymi vojskami určenými na túto operáciu sa tiahla ťažko prekonateľná prírodná prekážka – [[Východné Karpaty]] v šírke {{km|350|m}} a v hĺbke 110{{--}}{{km|130|m}} pokryté hustými [[les]]mi a so slabou komunikačnou sieťou. Až v období dokončovania príprav vyšlo najavo, že žiadnu pomoc od Slovenských divízií, ktoré držali priesmyky nedostanú, naopak sami sa musia pokúsiť pomôcť povstalcom, ktorí sa nachádzali niekoľko sto kilometrov v hĺbke nemeckej obrany, ktorá bola dobre zaistená v teréne nevhodnom na rozsiahlu ofenzívnu činnosť a nasadenie tankov. Uskutočnenie útoku cez Karpaty ako rýchlej formy priamej vojenskej pomoci Červenej armády Slovenskému národnému povstaniu tak bolo predovšetkým politickým rozhodnutím. == Boje == [[7. september|7. septembra]] [[1944]] podnikli sovietske vojská na úseku frontu nemeckej 96. divízie v oblasti [[Sanok]]u prvé väčšie bojové akcie, ktoré boli namierené na získanie informácií o rozmiestnení nemeckých vojsk. [[8. september|8. septembra]] [[1944]] ráno po dvojhodinovej delostreleckej príprave o 8:45 vyrazili vojská 38. armády so značnou podporou letectva do útoku. Rýchlo prekonali prvé pásmo nemeckej obrany, ktoré sa nachádzalo v strednej časti úseku 38. armády a bolo najviac zasiahnuté silnou delostreleckou prípravou, neboli ale schopní dobyť [[Krosno]] z chodu ale ho boli nútení obísť po nekvalitných komunikáciách. To narušilo harmonogram útoku aj celej operácie a predznamenalo jej celkový ťažký priebeh. [[Ivan Konev]] nariadil nasadiť ráno [[9. september|9. septembra]] druhý sled 38. armády: 1. gardový jazdecký zbor, [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. česko-slovenský armádny zbor v ZSSR]] a 25. tankový zbor, ktoré sa do východiskových postavení presúvali v noci. Ich následný postup však nebol dostatočne rýchly a odpor nemeckých jednotiek zosilnel. Tie totiž začali obsadzovať predtým vybudovanú obrannú líniu v hĺbke 6 až {{km|12|m}}. Nemecké velenie v tom čase presunulo do oblasti bojov 2 tankové a 2 pešie divízie (o celkovej sile asi 12 500 mužov, čo znamená, že išlo o bojmi ťažko poznamenané jednotky), ktoré stiahlo z iných úsekov frontu a najmä nasadenia proti povstalcom. Na tomto pásme sa Nemcom podarilo zadržať postup sovietskych a česko-slovenských jednotiek. [[9. september|9. septembra]] prebehli ťažké boje pri obciach Wrocanka, Bóbrka a Machnówka, kde Nemci uskutočnili proti postupujúcim česko-slovenským jednotkám protiútok. Boje si vyžiadali 611 mŕtvych, nezvestných a ranených. Tento deň sa stal pre česko-slovenské vojsko jedným z najtragickejších za celú vojnu. [[Súbor:Bóbrka Grave.jpg|thumb|right|Hrob neznámeho vojaka Bóbrka, Poľsko]] V tom istom čase prešlo do útoku aj pravé krídlo 1. gardovej armády, ktoré však úpornou nemeckou obranou tiež podstatne nepreniklo. Na styku 38. a 1. gardovej armády boli nasadení vojaci [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. česko-slovenskej paradesantnej brigády]], ktorí vybojovali v spolupráci so sovietskymi tankovými jednotkami urputné boje o obce [[Pułavy]], [[Pielin]], [[Dalany]] a [[Jędruskowce]]. Následne sa [[18. september|18. septembra]] na rozkaz veliteľa frontu začala sťahovať do tyla, kde sa pripravovala na odlet na Slovensko k povstalcom. V súvislosti s pomalým postupom útočiacich vojsk boli z frontových záloh vyčlenené na pomoc operácii 4. gardový a 31. tankový zbor, ako aj ďalšie menšie jednotky a najmä delostrelectvo. Po zdĺhavých niekoľkodňových bojoch sa podarilo vyvrátiť sovietskym a česko-slovenským jednotkám aj druhé pásmo nemeckej obrany a obsadiť mesto [[Dukla (mesto v Poľsku)|Dukla]] [[20. september|20. septembra]]. [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. česko-slovenský armádny zbor]] od [[10. september|10. septembra]] [[1944]] viedol veľmi ťažké boje o kótu 534, dominantu nemeckej obrany severovýchodne od mesta [[Dukla (mesto v Poľsku)|Dukla]]. [[13. september|13. septembra]] podnikli Nemci o počiatočnej sile dvoch práporov 5 protiútokov aby sa pokúsili získať vrchol stratený predošlého dňa späť. Nasledujúcich 7 dní prechádzal vrchol z rúk do rúk. Vojaci sa postupne dostali na hranicu svojich síl, ich možnosť odpočinúť si, či najesť sa boli pod neustálou paľbou nepriateľa minimálne. Sám [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]] sa neskôr vyjadril, že ten kto prežil tieto boje, na ne dozaista nikdy nezabudne. V tomto období mali útočiace sovietske jednotky veľmi veľa nezvestných, čo bolo spôsobené tým, že mnohí ranení sa dostali do nemeckého zajatia. Väčšinu z nich následne Nemci zastrelili alebo nechali zomrieť, pretože nemali kapacity ani možnosti sa o nich postarať. Od [[13. september|13. septembra]] začal medzerou v nemeckej obrane postupovať do tyla nepriateľa 1. gardový jazdecký zbor [[generál]]a [[Viktor Kirillovič Baranov|Baranova]]. Jeho úlohou bolo postúpiť v smere na [[Zborov (okres Bardejov)|Zborov]] a [[Bardejov]], odkiaľ mal ďalej rozvíjať ofenzívnu činnosť smerom na [[Stará Ľubovňa|Starú Ľubovňu]]. Nemecké velenie však proti prenikajúcemu zboru nasadilo 75. pešiu a 1. tankovú divíziu, ktorým sa podarilo uzavrieť vzniknutý prielom a začali jazdecký zbor obkľučovať. Sovietskym tankovým jednotkám sa už nepodarilo postúpiť za gardovým jazdeckým zborom, ktorý sa dostal na juhovýchod od [[Dukliansky priesmyk|Duklianskeho priesmyku]], a preto ten dostal novú úlohu obsadiť komunikáciu spájajúcu priesmyk so [[Svidník]]om a odrezať tak Nemcom ústupovú cestu na juh. Ani to sa mu však pre silnú obranu nepriateľa, ktorá sa stále stupňovala, ako aj pre nedostatok munície nepodarilo. Boje medzi obkľúčeným jazdeckým zborom a 357. divíziou pokračoval v nemeckom ešte takmer 2 týždne. Zvyšky rozbitého zboru sa spojili s partizánmi. V druhej polovici septembra [[1944]] spomedzi útočiacich jednotiek najviac postúpila 4. gardová armáda. Do útoku boli postupne nasadzované aj ostatné sily 4. ukrajinského frontu, ktoré začali [[Východokarpatská operácia|východokarpatskú operáciu]], ktorej cieľom bolo oslobodiť celú oblasť Východných [[Karpaty|Karpát]]. [[20. september|20. septembra]] [[1944]] 1. gardová armáda prekročila hlavný karpatský hrebeň, vytlačila jednotky nemeckej 96. divízie a cez [[Lupkovský priesmyk]] vstúpila na [[Česko-Slovensko|česko-slovenské]] územie. Prvosledové jednotky 3. horského streleckého zboru oslobodili [[21. september|21. septembra]] [[1944]] prvú slovenskú obec [[Kalinov (okres Medzilaborce)|Kalinov]], ale celkovo sa im nepodarilo výrazne postúpiť nemeckými pozíciami. Koncom septembra prebiehali tiež ťažké boje v priestore 38. armády, keď sa česko-slovenské jednotky snažili prebiť k štátnej hranici. Česko-slovenský armádny zbor tu od [[21. september|21. septembra]] vybojoval ťažké ozbrojené stretnutia o holý masív Hyrowej hory, ktorá sa nachádzala na opačnej strane doliny ako kóta 534 a bola poslednou prekážkou v prístupe k česko-slovenskej hranici. Útočiaca pechota najprv obsadila priľahlý svah kopca, a následne zorganizovala kruhovú obranu, pri čom odrážala početné nemecké útoky až do noci. Ráno nasledujúceho dňa títo vojaci uskutočnili úspešný útok a vrchol kopca dobyli. Pri boji zohrali významnú úlohu aj tanky [[Richard Tesařík|Richarda Tesaříka]], ktorý bol v boji ranený. Úspech dosiahla aj rota pechoty pod vedením [[Arnošt Steiner|Arnošta Steinera]]. V dôsledku neochabujúceho odporu nemeckých jednotiek však boje ešte niekoľko dní prebiehali severne od duklianskej komunikácie, pri osade [[Zyndranowa]] a v okolí priesmyku, kde sa bránila nemecká 75. divízia. Nemci v tom istom čase vystriedali ťažko skúšané jednotky 1. tankovej divízie jednotkami 1. lyžiarskej divízie, ktorá mala v nadchádzajúcom období lepšie predpoklady viesť úspešný boj v ťažkom horskom teréne. Išlo o jednotku stiahnutú zo [[Západný front (2. svetová vojna)|západného frontu]]. Aby sa urýchlil vstup na česko-slovenské územie, rozhodlo sa sovietske velenie stiahnuť 1. česko-slovenský armádny zbor z bojov pri Hyrowej hore a premiestnilo ho do bezprostrednej blízkosti hranice. V nasledujúcich dňoch československý zbor podnikol niekoľko neúspešných útokov s cieľom dosiahnuť hranicu. Obzvlášť kruté boje prebehli o bezmennú výšinu juhovýchodne od osady Barwinek. [[30. september|30. septembra]] tu brigáda stratila svojich 7 posledných tankov (dva sa však neskôr podarilo odtiahnuť a opraviť). Dôsledkom neúspechov aj v nasledujúcich dňoch sa až [[4. október|4. októbra]] [[1944]] podarilo časti jednotiek 67. streleckého zboru za podpory letectva a delostrelectva premôcť nemeckú líniu južne od Duklianskeho priesmyku a postúpiť na česko-slovenské územie, česko-slovenský armádny zbor ich pri tom nasledoval, prekročil Dukliansky priesmyk a ešte toho istého dňa po boji oslobodil [[Vyšný Komárnik]]. Nemecké jednotky sa však zachytili na ďalšom obrannom pásme {{km|6|m}} južne od priesmyku, opierajúc svoju obranu o výšiny Javira a Obšar. Ďalšie útoky na túto líniu obrany sa podarilo Nemcom, po skrátení línie, odraziť. 6. októbra po prekročení štátnej hranice prešiel nákladný automobil, v ktorom sa viezol aj veliteľ 1. česko-slovenskej brigády gen. [[Jaroslav Vedral|Sázavský]] na protitankovú mínu, ktorá nebola detegovaná predbežným ženijným prieskumom. Mína bola pravdepodobne zakopaná hlboko v zemi a iniciovaná nástražným dreveným kolíkom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Svoboda|meno=Klub vojenskej histórie|titul=Dukla 1944 – Prechod hranice Československa, tak ako ho prežili naši praotcovia|url=https://www.kvhsvoboda.sk/dukla1944/brigady-postupuju|dátum prístupu=2017-08-10|vydavateľ=www.kvhsvoboda.sk|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kovařík|meno=Václav|titul=Ženisté v boji|vydanie=|vydavateľ=|miesto=|rok=|isbn=|strany=}}</ref><ref>Brigádny dokument č. 152, čl. 1 z 15. októbra 1944</ref>. Generál pri explózii zahynul. Bol najvyššie postaveným armádnym dôstojníkom česko-slovenskej armády, ktorý padol počas bojov druhej svetovej vojny. Velenie 38. armády preto rozhodlo preniesť úder juhozápadne od priesmyku v smere cesty [[Kapišová]] – [[Svidník]]. Tadiaľ sa jednotky 67. streleckého zboru s podporou tankov pokúsili preraziť k hlavnej komunikácii smerujúcej z Duklianskeho priesmyku. Prvé útoky 1. čs. armádneho zboru, 12. gardovej tankovej brigády a 305. streleckej divízie zasiahli jednotky nemeckej 75. a 357. divízie medzi [[Krajná Bystrá|Krajnou Bystrou]] a [[Nižná Pisaná|Nižnou Pisanou]]. Práve tu v údolí potoka [[Kapišovka]] sa medzi obcami [[Nižná Pisaná]] a [[Kapišová]] v období od 21. do [[27. október|27. októbra]] [[1944]] odohrali najtvrdšie boje celej operácie. [[22. október|22. októbra]] sa v severnej časti Nižnej Pisanej rozpútali pouličné boje, Nemci prišli prakticky o celý 357. strelecký prápor, ktorého sila sa zredukovala na 15 bojaschopných mužov<ref>{{Knižná referencia|autor=Tomáš Hofírek|názov=''Frontové boje nemeckej 1. tankovej armády vo Východných Karpatoch na jeseň 1944'' zo zborníka ''Slovenská republika 1939 – 1945 Očami mladých historikov/III. Povstanie roku 1944'' ISBN 80-89034-75-6|mesto=Trnava|vydavateľstvo=Katedra histórie FF UCM Trnava|strana=192|rok=2004}}</ref>. Nemecká obrana sa tu opierala o kopcovitý terén, ktorý bol v tej dobe v dôsledku dažďa ťažko schodný. Sovietske a česko-slovenské jednotky postupovali nasledujúci týždeň údolím s ťažkými stratami, ktoré im spôsobilo nemecké protitankové delostrelectvo rozmiestnené po obidvoch stranách údolia. [[27. október|27. októbra]] sovietske jednotky 17. gardového streleckého zboru v súčinnosti s tankmi ovládli [[Kapišová|Kapišovú]]. Následné nemecké [[protiútok]]y, ktoré znamenali stratu takmer všetkej obrnenej techniky na oboch stranách, však znamenali zastavenie bojov. Nemecká 357. divízia bola v dôsledku ťažkých strát vystriedaná 168. divíziou. Obe strany v krvavých bojoch vedených za nepriaznivého jesenného počasia, príznačného pre celú operáciu, utrpeli ťažké straty. Údolie Kapišovky čoskoro získalo pomenovanie [[Údolie smrti (Slovensko)|„Údolie smrti“]]. Sovietskym jednotkám sa v týchto bojoch nepodarilo výraznejšie postúpiť a dosiahnuť [[Svidník]]. Práve v tom čase sa nemeckým vojskám podarilo potlačiť povstaleckú armádu na strednom Slovensku, preto velenie 1. ukrajinského frontu rozhodlo Karpatsko-dukelskú operáciu zastaviť. Lokálne útoky viedol 1. česko-slovenský armádny zbor spolu s 67. streleckým zborom ešte niekoľko nasledujúcich dní. Väčšina ostatných sovietskych jednotiek, ktoré sa zúčastnili na operácii prešla [[28. október|28. októbra]] [[1944]] do dočasnej obrany. Pokračovali tiež boje v okolí [[Michalovce|Michaloviec]]. Postup hornatým terénom Slovenska trval česko-slovenským, rumunským a najmä sovietskym vojskám až do [[apríl]]a [[1945]]. Oslobodzovacie boje už pokračovali v rámci [[Západokarpatská operácia|západokarpatskej operácie]] (12. januára až 18. februára 1945). == Výsledok == [[Súbor:Pamatnik na Duklianskom priesmyku.JPG|thumb|Pamätník bojov v [[Dukliansky priesmyk|Duklianskom priesmyku]]]] Karpatsko-dukelská operácia jednoznačne neskončila úspechom. Rozvinula sa v krajne nepriaznivých podmienkach a do značnej miery bola plytvaním ľudských aj materiálnych síl [[ZSSR]]. Od začiatku nemala veľké vyhliadky na úspech. Bola skôr politickým gestom náklonnosti [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]] k [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]]. Viazala však veľký počet vojsk, ktoré mohli Nemci inak nasadiť proti povstalcom a tak bola asi najväčšou vojenskou pomocou, ktorú povstaniu Spojenci poskytli. Nemecké velenie okrem toho použilo 12 z 20 divízií v pásme 38. armády, ktoré však malo inak sústrediť proti 1. ukrajinskému frontu. To znamenalo, že bojmi v Karpatsko-dukelskej operácii bolo viazaných 60% všetkých nemeckých síl nasadených v pásme 1. ukrajinského frontu. Boje tiež znemožnili nemeckému veleniu využiť dočasnú operačnú prestávku na varšavsko-berlínskom smere na presun časti svojich síl do [[Rumunsko|Rumunska]], prípadne do východného [[Maďarsko|Maďarska]], kde útočil 2. a 3. ukrajinský front. Nemci tak nemali na južnom úseku v dôsledku bojov v Karpatoch dostatok vojsk. Útočné úsilie sovietskych a česko-slovenských vojsk bolo nesmierne, čo možno pozorovať na ich čiastočnom postupe nepriechodným a tvrdo bráneným horským terénom. Pri tom vtlačili nepriateľa do hĺbky [[Karpaty|Karpát]] a spôsobili mu značné straty na živej sile (podľa sovietskych údajov: asi 52 000 mŕtvych, ranených a nezvestných), ako aj technike a zbraniach (800 diel a mínometov, do 185 [[tank]]ov a samohybných diel). Straty Sovietskej armády a česko-slovenského armádneho zboru však boli tiež ťažké, padlo asi 19 000 [[Červená armáda|sovietskych vojakov]] (tieto straty však nezahŕňajú straty 4. gardového a 31. tankového zboru<ref>Slepcov, I., 2005, [http://www.vhu.sk/data/att/474_subor.pdf ''Obete Dukly vo svetle sporu o počte ľudských obetí Červenej armády v druhej svetovej vojne.''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140110223125/http://www.vhu.sk/data/att/474_subor.pdf |date=2014-01-10 }} Vojenská história, s. 116 – 123</ref>) a 1800 príslušníkov [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. česko-slovenského armádneho zboru]]. Dohromady mali útočiace vojská asi 88 000 ranených. == Referencie == {{Referencie}} === Ďalšia literatúra === * Plevza, V. a kolektív: ''[[Encyklopédia odboja a Slovenského národného povstania|Dejiny Slovenského národného povstania 1944 – 5. zväzok]]''. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1985, s. 217 – 220 == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Battle of the Dukla Pass}} == Externé odkazy == * [http://www.fronta.cz/dokument/navrh-dukelske-operace Návrh Dukelskej operácie] {{ces icon}} * [http://militera.lib.ru/memo/other/ressel/05.html Karpatsko-dukelská operácia] {{rus icon}} * [http://www.dukla1944.sk/ Opis udalostí prechodu hranice jednotkami 1. Československého armádneho zboru počas operácie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200622175343/http://www.dukla1944.sk/ |date=2020-06-22 }} {{Súradnice|49.417618|21.699371|type:landmark|format=dms|display=title}} [[Kategória:Bitky Slovenského národného povstania]] [[Kategória:Bitky na Slovensku]] [[Kategória:Bitky v Poľsku]] [[Kategória:Bitky druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky Nemecka počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky Sovietskeho zväzu počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:1944 na Slovensku]] [[Kategória:Bitky v 1944]] t43thblvxlqbpawjkkq80x7qxulowws 8188284 8188277 2026-03-28T09:32:33Z DurMar12 181423 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-19248-66|~2026-19248-66]] ([[User_talk:~2026-19248-66|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Starekolena 8005020 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt= Karpatsko-duklianska operácia |súčasť= [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] |obrázok=|300px |text k obr= Česko-slovenskí vojaci pri prechode hranice. |dátum= [[8. september]] [[1944]] – [[28. október]] [[1944]] |miesto= juhovýchod [[Poľsko|Poľska]] a severovýchodné [[Slovensko]] |casus= |územie= |výsledok= Neúspech pri spojení povstaleckých vojsk s [[Červená armáda|Červenou armádou]] |protivník1= [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936-1955).svg|25px]] [[Sovietsky zväz]] [[Súbor:Flag of Czechoslovakia.svg|25px]] [[Česko-Slovensko]] |protivník2= [[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Nacistické Nemecko]] |velitel1=[[Ivan Konev]]<br />([[1. ukrajinský front]])<br />[[Andrej Grečko]]<br />([[1. gardová armáda]]) <br />[[Kirill Moskalenko]]<br />([[38. armáda]])<br />[[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]]<br />([[1. česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. armádny zbor]]) |velitel2=[[Gotthard Heinrici]]<br />([[1. Panzer-Armee|1. tanková armáda]])<br />[[Josef Rintelen]]<br />(357. divízia)<br />[[Karl Arning]]<br />(75. divízia) |sila1= 38. a 1. gardová armáda:<br />asi 150 000 vojakov; 16 700 česko-slovenských vojakov 1. armádneho zboru |sila2= asi 100 000 nemeckých a maďarských vojakov 1. tankovej armády |straty1= 21 000 mŕtvych, 88 000 ranených |straty2= 52 000 mŕtvych, zranených alebo zajatých |straty3= |poznámky= }} {{Campaignbox Veľká vlastenecká vojna}} '''Karpatsko-duklianska operácia''' bola útočná operácia sovietskych a česko-slovenských vojsk na severovýchodnom [[Slovensko|Slovensku]] na jeseň [[1944]], ktorá mala spojiť povstalecké sily [[SNP]] so sovietskymi armádami. Bola jednou z najväčších horských bitiek [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Po potlačení povstania do hôr stratila svoje opodstatnenie a bola ukončená. Operácia bola súčasťou širšie vedenej [[Východokarpatská operácia|Východokarpatskej operácie]]. Od 8. septembra do 27. októbra 1944 tu zahynulo 21-tisíc sovietskych a 1 800 československých bojovníkov (Čechov, Slovákov, Rusínov a iných národností – išlo príslušníkov vojenských jednotiek obnovujúcej sa ČSR a medzi nimi okrem Čechov a Slovákov boli aj príslušníci ostatných národností, osobitne Rusínov z Podkarpatskej Rusi a severovýchodného Slovenska).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Na Dukle neboli obete, ale najmä hrdinovia - Nové slovo |url=http://www.noveslovo.sk/c/Na_Dukle_neboli_obete_ale_najma_hrdinovia_2 |dátum prístupu=2016-09-20 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170425224131/http://www.noveslovo.sk/c/Na_Dukle_neboli_obete_ale_najma_hrdinovia_2 |dátum archivácie=2017-04-25 }}</ref> == Celková situácia v oblasti na jeseň 1944 == V lete roku [[1944]] už [[Červená armáda]] oslobodzovala juhovýchodnú a strednú [[Európa|Európu]]. Na hlavnom varšavsko-berlínskom strategickom smere sa po dosiahnutí hraníc [[Východné Prusko|východného Pruska]] a riek [[Visla]] a [[Narew]] na [[poľsko]]m území skončila [[19. august]]a [[1944]] [[Operácia Bagration|bieloruská operácia]]. V rovnaký deň boli ukončené aj boje v rámci [[Ľvovsko-sandomierzská ofenzíva|Ľvovsko-sandomierzskej operácie]]. Na južnom strategickom smere v rovnakom čase prebiehala [[Jassko-kišinevská operácia|Jassko-kišiňovská operácia]]. Jej úspech vytvoril predpoklad, rýchleho postupu sovietskych vojsk z [[Rumunsko|Rumunska]] do severovýchodného [[Maďarsko|Maďarska]]. Vďaka tomu sa rátalo s tým, že do [[Karpaty|Karpatského oblúka]] bude možné vniknúť z juhu. Hlavný vojenský plán s ktorým počítalo vojenské ústredie a organizátori [[SNP|Slovenského národného povstania]] predpokladali, že dve východoslovenské divízie, držiace okolo {{km|100|m}} frontu medzi nemeckými jednotkami v oblastiach severovýchodného Slovenska, otvoria Karpatské priesmyky a zápoľná armáda sústredená na strednom Slovensku bude toto územie v spolupráci s partizánskymi oddielmi brániť až do príchodu Sovietskej armády. Tento plán schválili tak komunisti ako aj Londýnska vláda, pričom ho však nestihli prerokovať s velením sovietskych vojsk. Predstaviteľom ilegálnej [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]] sa do začiatku povstania nepodarilo v rokovaniach so sovietskymi politickými a vojenskými predstaviteľmi dosiahnuť konkrétne výsledky. Mohlo za to najmä ich neskoré upovedomenie sovietskej strany. Povstanie v dôsledku unáhlenej činnosti partizánskych vojsk navyše vypuklo predčasne, keď ani sovietske ani povstalecké sily neboli na ozbrojený boj dôsledne pripravené. Signálom pre začatie povstania bol vstup nemeckých okupačných vojsk na Slovensko v dopoludňajších hodinách [[29. august]]a [[1944]]. Pre karpatsko-dukliansku operáciu bolo rozhodujúce to, že [[31. august]]a začali nemecké vojská [[Operácia Kartoffelernte|odzbrojovať jednotky východoslovenskej armády]] a tak naštrbili základné predpoklady úspechu celého povstania. Začiatkom septembra [[1944]] sa ľavé krídlo vojsk 1. ukrajinského frontu, ktoré tvorila 38. armáda generálplukovníka [[Kirill Moskalenko|K. Moskalenka]] a pravé krídlo 4. ukrajinského frontu, ktorý tvorila 1. gardová armáda generálplukovníka [[Andrej Grečko|A. Grečka]], nachádzali v predhorí [[Karpaty|Karpát]]. Zhruba v oblasti na severovýchod od čiary [[Krosno]] – [[Sanok]]. Tieto vojská len mesiac predtým ukončili [[Ľvovsko-sandomierzská ofenzíva|ľvovsko-sandomiersku operáciu]]. Po prepuknutí bojov na Slovensku v tyle nemeckých armád, velenie Sovietskej armády uložilo 1. a 4. ukrajinskému frontu uskutočniť vojenskú operáciu na pomoc SNP, prekročiť [[Karpaty]], vstúpiť na územie [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a spojiť sa s povstalcami. Na prípravu čoho dostali vojská iba 4 dni, ďalšou chybou bolo i to, že počty vojakov v streleckých divíziách 38. armády sa pohybovali od 4 500 do 5 000 mužov (čo nebolo ani 2/3 ich plného stavu). Armáda bola síce papierovo výrazne posilnená zo záloh veliteľa 1. ukrajinského frontu, ale aj tieto zväzky boli vyčerpané predchádzajúcimi bojmi, okrem 1. čs. armádneho zboru, ktorý však tiež nebol celkom plnohodnotným [[zbor (vojenstvo)|zborom]]. === Nemecká obrana === [[Karpaty]] sa vkliňovali do územia oslobodeného sovietskymi armádami ako najpevnejšia časť nemeckej obrany. Samotné sovietske velenie neplánovalo sprvu tieto hornaté oblasti pracne dobýjať, ale spoliehalo sa na to, že ich Nemci sami opustia, ak sovietske jednotky preniknú rovinami Poľska a Maďarska ďalej na západ. Severovýchod Slovenska bránila nemecká osobitná operačná [[skupina Heinrici]], ktorú tvorili [[1. Panzer-Armee|1. tanková armáda]] a 1. kráľovská maďarská armáda. Obidve sa nachádzali v dobre vybudovanej a hlbokej obrane siahajúcej až do hĺbky {{km|50|m}}. Obrana sa sústredila najmä na priechodné údolia potokov, riečok a na horské priesmyky, ktoré boli jedinými schodnými miestami pre sovietsku ťažkú techniku. Malé množstvo komunikácií navyše obmedzovalo možnosti rýchleho manévru. Nemci takisto účelne využili systém ohniskovej obrany dominantných výšin. Charakter terénu a nepriaznivé poveternostné podmienky zároveň znižovali aj účinnosť leteckej a [[delostrelectvo|delostreleckej]] podpory [[Útok (vojenstvo)|útočiacich]], vojsk. === Sovietsky plán === V najdôležitejšom smere hlavného úderu [[Krosno]] – [[Dukla (mesto v Poľsku)|Dukla]] – [[Prešov]] mala útočiť sovietska 38. armáda, posilnená 25. tankovým zborom, 1. gardovým jazdeckým zborom a [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|Prvým česko-slovenským armádnym zborom v ZSSR]]. Pomocnú ofenzívnu činnosť v smere [[Sanok]] – [[Prešov]] malo poskytnúť pravé krídlo 1. gardovej armády. V operačnom pláne sa ďalej predpokladalo, že prvé pásmo obrany v Karpatskom predhorí prekonajú prvosledové vojská 38. armády a v druhom slede 25. tankový, 1. gardový jazdecký a Prvý československý armádny zbor zabezpečia rýchlym tempom vývoj operácie tak, že v priebehu 4 až 5 dní útočiace vojská dosiahnu pásmo [[Stará Ľubovňa]] – [[Prešov]]. 38. armádu pri tom mala podporovať časť 2. leteckej armády a 1. gardovú časť 8. leteckej armády. Rýchly prielom nemeckých postavení v oblasti Karpát mal byť uľahčený ústretovým úderom dvoch slovenských divízií Východoslovenskej armády do tyla nemeckých vojsk a aktívnou činnosťou partizánov, ktorá mala obmedziť presun nepriateľských síl k pásmu prielomu<ref>Šumichrast, P., 2010, [http://www.vhu.sk/data/att/1456_subor.pdf ''Sovietske vojnové hroby na území Slovenska.'']{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} Vojenská história, 1, s. 111 – 136</ref>. Útok dvoch východoslovenských divízií do tyla nemeckej obrany bol naplánovaný na 3. deň. 38. armáda ale nemohla reálne splniť úlohy spojené s plánovaním operácie, s prípravou vojsk a ich materiálnym zabezpečením v takom krátkom čase, aké jej velenie poskytlo. Samotný priebeh bojov ukázal, že sa podcenil i charakter priestoru vedenia bojovej činnosti. Pred sovietskymi vojskami určenými na túto operáciu sa tiahla ťažko prekonateľná prírodná prekážka – [[Východné Karpaty]] v šírke {{km|350|m}} a v hĺbke 110{{--}}{{km|130|m}} pokryté hustými [[les]]mi a so slabou komunikačnou sieťou. Až v období dokončovania príprav vyšlo najavo, že žiadnu pomoc od Slovenských divízií, ktoré držali priesmyky nedostanú, naopak sami sa musia pokúsiť pomôcť povstalcom, ktorí sa nachádzali niekoľko sto kilometrov v hĺbke nemeckej obrany, ktorá bola dobre zaistená v teréne nevhodnom na rozsiahlu ofenzívnu činnosť a nasadenie tankov. Uskutočnenie útoku cez Karpaty ako rýchlej formy priamej vojenskej pomoci Červenej armády Slovenskému národnému povstaniu tak bolo predovšetkým politickým rozhodnutím. == Boje == [[7. september|7. septembra]] [[1944]] podnikli sovietske vojská na úseku frontu nemeckej 96. divízie v oblasti [[Sanok]]u prvé väčšie bojové akcie, ktoré boli namierené na získanie informácií o rozmiestnení nemeckých vojsk. [[8. september|8. septembra]] [[1944]] ráno po dvojhodinovej delostreleckej príprave o 8:45 vyrazili vojská 38. armády so značnou podporou letectva do útoku. Rýchlo prekonali prvé pásmo nemeckej obrany, ktoré sa nachádzalo v strednej časti úseku 38. armády a bolo najviac zasiahnuté silnou delostreleckou prípravou, neboli ale schopní dobyť [[Krosno]] z chodu ale ho boli nútení obísť po nekvalitných komunikáciách. To narušilo harmonogram útoku aj celej operácie a predznamenalo jej celkový ťažký priebeh. [[Ivan Konev]] nariadil nasadiť ráno [[9. september|9. septembra]] druhý sled 38. armády: 1. gardový jazdecký zbor, [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. česko-slovenský armádny zbor v ZSSR]] a 25. tankový zbor, ktoré sa do východiskových postavení presúvali v noci. Ich následný postup však nebol dostatočne rýchly a odpor nemeckých jednotiek zosilnel. Tie totiž začali obsadzovať predtým vybudovanú obrannú líniu v hĺbke 6 až {{km|12|m}}. Nemecké velenie v tom čase presunulo do oblasti bojov 2 tankové a 2 pešie divízie (o celkovej sile asi 12 500 mužov, čo znamená, že išlo o bojmi ťažko poznamenané jednotky), ktoré stiahlo z iných úsekov frontu a najmä nasadenia proti povstalcom. Na tomto pásme sa Nemcom podarilo zadržať postup sovietskych a česko-slovenských jednotiek. [[9. september|9. septembra]] prebehli ťažké boje pri obciach Wrocanka, Bóbrka a Machnówka, kde Nemci uskutočnili proti postupujúcim česko-slovenským jednotkám protiútok. Boje si vyžiadali 611 mŕtvych, nezvestných a ranených. Tento deň sa stal pre česko-slovenské vojsko jedným z najtragickejších za celú vojnu. [[Súbor:Bóbrka Grave.jpg|thumb|right|Hrob neznámeho vojaka Bóbrka, Poľsko]] V tom istom čase prešlo do útoku aj pravé krídlo 1. gardovej armády, ktoré však úpornou nemeckou obranou tiež podstatne nepreniklo. Na styku 38. a 1. gardovej armády boli nasadení vojaci [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. česko-slovenskej paradesantnej brigády]], ktorí vybojovali v spolupráci so sovietskymi tankovými jednotkami urputné boje o obce [[Pułavy]], [[Pielin]], [[Dalany]] a [[Jędruskowce]]. Následne sa [[18. september|18. septembra]] na rozkaz veliteľa frontu začala sťahovať do tyla, kde sa pripravovala na odlet na Slovensko k povstalcom. V súvislosti s pomalým postupom útočiacich vojsk boli z frontových záloh vyčlenené na pomoc operácii 4. gardový a 31. tankový zbor, ako aj ďalšie menšie jednotky a najmä delostrelectvo. Po zdĺhavých niekoľkodňových bojoch sa podarilo vyvrátiť sovietskym a česko-slovenským jednotkám aj druhé pásmo nemeckej obrany a obsadiť mesto [[Dukla (mesto v Poľsku)|Dukla]] [[20. september|20. septembra]]. [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. česko-slovenský armádny zbor]] od [[10. september|10. septembra]] [[1944]] viedol veľmi ťažké boje o kótu 534, dominantu nemeckej obrany severovýchodne od mesta [[Dukla (mesto v Poľsku)|Dukla]]. [[13. september|13. septembra]] podnikli Nemci o počiatočnej sile dvoch práporov 5 protiútokov aby sa pokúsili získať vrchol stratený predošlého dňa späť. Nasledujúcich 7 dní prechádzal vrchol z rúk do rúk. Vojaci sa postupne dostali na hranicu svojich síl, ich možnosť odpočinúť si, či najesť sa boli pod neustálou paľbou nepriateľa minimálne. Sám [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]] sa neskôr vyjadril, že ten kto prežil tieto boje, na ne dozaista nikdy nezabudne. V tomto období mali útočiace sovietske jednotky veľmi veľa nezvestných, čo bolo spôsobené tým, že mnohí ranení sa dostali do nemeckého zajatia. Väčšinu z nich následne Nemci zastrelili alebo nechali zomrieť, pretože nemali kapacity ani možnosti sa o nich postarať. Od [[13. september|13. septembra]] začal medzerou v nemeckej obrane postupovať do tyla nepriateľa 1. gardový jazdecký zbor [[generál]]a [[Viktor Kirillovič Baranov|Baranova]]. Jeho úlohou bolo postúpiť v smere na [[Zborov (okres Bardejov)|Zborov]] a [[Bardejov]], odkiaľ mal ďalej rozvíjať ofenzívnu činnosť smerom na [[Stará Ľubovňa|Starú Ľubovňu]]. Nemecké velenie však proti prenikajúcemu zboru nasadilo 75. pešiu a 1. tankovú divíziu, ktorým sa podarilo uzavrieť vzniknutý prielom a začali jazdecký zbor obkľučovať. Sovietskym tankovým jednotkám sa už nepodarilo postúpiť za gardovým jazdeckým zborom, ktorý sa dostal na juhovýchod od [[Dukliansky priesmyk|Duklianskeho priesmyku]], a preto ten dostal novú úlohu obsadiť komunikáciu spájajúcu priesmyk so [[Svidník]]om a odrezať tak Nemcom ústupovú cestu na juh. Ani to sa mu však pre silnú obranu nepriateľa, ktorá sa stále stupňovala, ako aj pre nedostatok munície nepodarilo. Boje medzi obkľúčeným jazdeckým zborom a 357. divíziou pokračoval v nemeckom ešte takmer 2 týždne. Zvyšky rozbitého zboru sa spojili s partizánmi. V druhej polovici septembra [[1944]] spomedzi útočiacich jednotiek najviac postúpila 4. gardová armáda. Do útoku boli postupne nasadzované aj ostatné sily 4. ukrajinského frontu, ktoré začali [[Východokarpatská operácia|východokarpatskú operáciu]], ktorej cieľom bolo oslobodiť celú oblasť Východných [[Karpaty|Karpát]]. [[20. september|20. septembra]] [[1944]] 1. gardová armáda prekročila hlavný karpatský hrebeň, vytlačila jednotky nemeckej 96. divízie a cez [[Lupkovský priesmyk]] vstúpila na [[Česko-Slovensko|česko-slovenské]] územie. Prvosledové jednotky 3. horského streleckého zboru oslobodili [[21. september|21. septembra]] [[1944]] prvú slovenskú obec [[Kalinov (okres Medzilaborce)|Kalinov]], ale celkovo sa im nepodarilo výrazne postúpiť nemeckými pozíciami. Koncom septembra prebiehali tiež ťažké boje v priestore 38. armády, keď sa česko-slovenské jednotky snažili prebiť k štátnej hranici. Česko-slovenský armádny zbor tu od [[21. september|21. septembra]] vybojoval ťažké ozbrojené stretnutia o holý masív Hyrowej hory, ktorá sa nachádzala na opačnej strane doliny ako kóta 534 a bola poslednou prekážkou v prístupe k česko-slovenskej hranici. Útočiaca pechota najprv obsadila priľahlý svah kopca, a následne zorganizovala kruhovú obranu, pri čom odrážala početné nemecké útoky až do noci. Ráno nasledujúceho dňa títo vojaci uskutočnili úspešný útok a vrchol kopca dobyli. Pri boji zohrali významnú úlohu aj tanky [[Richard Tesařík|Richarda Tesaříka]], ktorý bol v boji ranený. Úspech dosiahla aj rota pechoty pod vedením [[Arnošt Steiner|Arnošta Steinera]]. V dôsledku neochabujúceho odporu nemeckých jednotiek však boje ešte niekoľko dní prebiehali severne od duklianskej komunikácie, pri osade [[Zyndranowa]] a v okolí priesmyku, kde sa bránila nemecká 75. divízia. Nemci v tom istom čase vystriedali ťažko skúšané jednotky 1. tankovej divízie jednotkami 1. lyžiarskej divízie, ktorá mala v nadchádzajúcom období lepšie predpoklady viesť úspešný boj v ťažkom horskom teréne. Išlo o jednotku stiahnutú zo [[Západný front (2. svetová vojna)|západného frontu]]. Aby sa urýchlil vstup na česko-slovenské územie, rozhodlo sa sovietske velenie stiahnuť 1. česko-slovenský armádny zbor z bojov pri Hyrowej hore a premiestnilo ho do bezprostrednej blízkosti hranice. V nasledujúcich dňoch československý zbor podnikol niekoľko neúspešných útokov s cieľom dosiahnuť hranicu. Obzvlášť kruté boje prebehli o bezmennú výšinu juhovýchodne od osady Barwinek. [[30. september|30. septembra]] tu brigáda stratila svojich 7 posledných tankov (dva sa však neskôr podarilo odtiahnuť a opraviť). Dôsledkom neúspechov aj v nasledujúcich dňoch sa až [[4. október|4. októbra]] [[1944]] podarilo časti jednotiek 67. streleckého zboru za podpory letectva a delostrelectva premôcť nemeckú líniu južne od Duklianskeho priesmyku a postúpiť na česko-slovenské územie, česko-slovenský armádny zbor ich pri tom nasledoval, prekročil Dukliansky priesmyk a ešte toho istého dňa po boji oslobodil [[Vyšný Komárnik]]. Nemecké jednotky sa však zachytili na ďalšom obrannom pásme {{km|6|m}} južne od priesmyku, opierajúc svoju obranu o výšiny Javira a Obšar. Ďalšie útoky na túto líniu obrany sa podarilo Nemcom, po skrátení línie, odraziť. 6. októbra po prekročení štátnej hranice prešiel nákladný automobil, v ktorom sa viezol aj veliteľ 1. česko-slovenskej brigády gen. [[Jaroslav Vedral|Sázavský]] na protitankovú mínu, ktorá nebola detegovaná predbežným ženijným prieskumom. Mína bola pravdepodobne zakopaná hlboko v zemi a iniciovaná nástražným dreveným kolíkom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Svoboda|meno=Klub vojenskej histórie|titul=Dukla 1944 – Prechod hranice Československa, tak ako ho prežili naši praotcovia|url=https://www.kvhsvoboda.sk/dukla1944/brigady-postupuju|dátum prístupu=2017-08-10|vydavateľ=www.kvhsvoboda.sk|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kovařík|meno=Václav|titul=Ženisté v boji|vydanie=|vydavateľ=|miesto=|rok=|isbn=|strany=}}</ref><ref>Brigádny dokument č. 152, čl. 1 z 15. októbra 1944</ref>. Generál pri explózii zahynul. Bol najvyššie postaveným armádnym dôstojníkom česko-slovenskej armády, ktorý padol počas bojov druhej svetovej vojny. Velenie 38. armády preto rozhodlo preniesť úder juhozápadne od priesmyku v smere cesty [[Kapišová]] – [[Svidník]]. Tadiaľ sa jednotky 67. streleckého zboru s podporou tankov pokúsili preraziť k hlavnej komunikácii smerujúcej z Duklianskeho priesmyku. Prvé útoky 1. čs. armádneho zboru, 12. gardovej tankovej brigády a 305. streleckej divízie zasiahli jednotky nemeckej 75. a 357. divízie medzi [[Krajná Bystrá|Krajnou Bystrou]] a [[Nižná Pisaná|Nižnou Pisanou]]. Práve tu v údolí potoka [[Kapišovka]] sa medzi obcami [[Nižná Pisaná]] a [[Kapišová]] v období od 21. do [[27. október|27. októbra]] [[1944]] odohrali najtvrdšie boje celej operácie. [[22. október|22. októbra]] sa v severnej časti Nižnej Pisanej rozpútali pouličné boje, Nemci prišli prakticky o celý 357. strelecký prápor, ktorého sila sa zredukovala na 15 bojaschopných mužov<ref>{{Knižná referencia|autor=Tomáš Hofírek|názov=''Frontové boje nemeckej 1. tankovej armády vo Východných Karpatoch na jeseň 1944'' zo zborníka ''Slovenská republika 1939 – 1945 Očami mladých historikov/III. Povstanie roku 1944'' ISBN 80-89034-75-6|mesto=Trnava|vydavateľstvo=Katedra histórie FF UCM Trnava|strana=192|rok=2004}}</ref>. Nemecká obrana sa tu opierala o kopcovitý terén, ktorý bol v tej dobe v dôsledku dažďa ťažko schodný. Sovietske a česko-slovenské jednotky postupovali nasledujúci týždeň údolím s ťažkými stratami, ktoré im spôsobilo nemecké protitankové delostrelectvo rozmiestnené po obidvoch stranách údolia. [[27. október|27. októbra]] sovietske jednotky 17. gardového streleckého zboru v súčinnosti s tankmi ovládli [[Kapišová|Kapišovú]]. Následné nemecké [[protiútok]]y, ktoré znamenali stratu takmer všetkej obrnenej techniky na oboch stranách, však znamenali zastavenie bojov. Nemecká 357. divízia bola v dôsledku ťažkých strát vystriedaná 168. divíziou. Obe strany v krvavých bojoch vedených za nepriaznivého jesenného počasia, príznačného pre celú operáciu, utrpeli ťažké straty. Údolie Kapišovky čoskoro získalo pomenovanie [[Údolie smrti (Slovensko)|„Údolie smrti“]]. Sovietskym jednotkám sa v týchto bojoch nepodarilo výraznejšie postúpiť a dosiahnuť [[Svidník]]. Práve v tom čase sa nemeckým vojskám podarilo potlačiť povstaleckú armádu na strednom Slovensku, preto velenie 1. ukrajinského frontu rozhodlo Karpatsko-dukelskú operáciu zastaviť. Lokálne útoky viedol 1. česko-slovenský armádny zbor spolu s 67. streleckým zborom ešte niekoľko nasledujúcich dní. Väčšina ostatných sovietskych jednotiek, ktoré sa zúčastnili na operácii prešla [[28. október|28. októbra]] [[1944]] do dočasnej obrany. Pokračovali tiež boje v okolí [[Michalovce|Michaloviec]]. Postup hornatým terénom Slovenska trval česko-slovenským, rumunským a najmä sovietskym vojskám až do [[apríl]]a [[1945]]. Oslobodzovacie boje už pokračovali v rámci [[Západokarpatská operácia|západokarpatskej operácie]] (12. januára až 18. februára 1945). == Výsledok == [[Súbor:Pamatnik na Duklianskom priesmyku.JPG|thumb|Pamätník bojov v [[Dukliansky priesmyk|Duklianskom priesmyku]]]] Karpatsko-dukelská operácia jednoznačne neskončila úspechom. Rozvinula sa v krajne nepriaznivých podmienkach a do značnej miery bola plytvaním ľudských aj materiálnych síl [[ZSSR]]. Od začiatku nemala veľké vyhliadky na úspech. Bola skôr politickým gestom náklonnosti [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]] k [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]]. Viazala však veľký počet vojsk, ktoré mohli Nemci inak nasadiť proti povstalcom a tak bola asi najväčšou vojenskou pomocou, ktorú povstaniu Spojenci poskytli. Nemecké velenie okrem toho použilo 12 z 20 divízií v pásme 38. armády, ktoré však malo inak sústrediť proti 1. ukrajinskému frontu. To znamenalo, že bojmi v Karpatsko-dukelskej operácii bolo viazaných 60% všetkých nemeckých síl nasadených v pásme 1. ukrajinského frontu. Boje tiež znemožnili nemeckému veleniu využiť dočasnú operačnú prestávku na varšavsko-berlínskom smere na presun časti svojich síl do [[Rumunsko|Rumunska]], prípadne do východného [[Maďarsko|Maďarska]], kde útočil 2. a 3. ukrajinský front. Nemci tak nemali na južnom úseku v dôsledku bojov v Karpatoch dostatok vojsk. Útočné úsilie sovietskych a česko-slovenských vojsk bolo nesmierne, čo možno pozorovať na ich čiastočnom postupe nepriechodným a tvrdo bráneným horským terénom. Pri tom vtlačili nepriateľa do hĺbky [[Karpaty|Karpát]] a spôsobili mu značné straty na živej sile (podľa sovietskych údajov: asi 52 000 mŕtvych, ranených a nezvestných), ako aj technike a zbraniach (800 diel a mínometov, do 185 [[tank]]ov a samohybných diel). Straty Sovietskej armády a česko-slovenského armádneho zboru však boli tiež ťažké, padlo asi 19 000 [[Červená armáda|sovietskych vojakov]] (tieto straty však nezahŕňajú straty 4. gardového a 31. tankového zboru<ref>Slepcov, I., 2005, [http://www.vhu.sk/data/att/474_subor.pdf ''Obete Dukly vo svetle sporu o počte ľudských obetí Červenej armády v druhej svetovej vojne.''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140110223125/http://www.vhu.sk/data/att/474_subor.pdf |date=2014-01-10 }} Vojenská história, s. 116 – 123</ref>) a 1800 príslušníkov [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. česko-slovenského armádneho zboru]]. Dohromady mali útočiace vojská asi 88 000 ranených. == Referencie == {{Referencie}} === Ďalšia literatúra === * Plevza, V. a kolektív: ''[[Encyklopédia odboja a Slovenského národného povstania|Dejiny Slovenského národného povstania 1944 – 5. zväzok]]''. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1985, s. 217 – 220 == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Battle of the Dukla Pass}} == Externé odkazy == * [http://www.fronta.cz/dokument/navrh-dukelske-operace Návrh Dukelskej operácie] {{ces icon}} * [http://militera.lib.ru/memo/other/ressel/05.html Karpatsko-dukelská operácia] {{rus icon}} * [http://www.dukla1944.sk/ Opis udalostí prechodu hranice jednotkami 1. Československého armádneho zboru počas operácie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200622175343/http://www.dukla1944.sk/ |date=2020-06-22 }} {{Súradnice|49.417618|21.699371|type:landmark|format=dms|display=title}} [[Kategória:Bitky Slovenského národného povstania]] [[Kategória:Bitky na Slovensku]] [[Kategória:Bitky v Poľsku]] [[Kategória:Bitky druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky Nemecka počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Bitky Sovietskeho zväzu počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:1944 na Slovensku]] [[Kategória:Bitky v 1944]] rfg7c8g67k0na7qcjevbgm7jax1o59f Thomas Robert Cech 0 91565 8188303 7457115 2026-03-28T10:33:43Z Mišino Čech 195312 8188303 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Thomas R. Cech | Rodné meno = | Popis osoby = [[Spojené štáty|americký]] [[chémia|chemik]] | Portrét = Thomas Robert Cech.png | Veľkosť portrétu = 170px | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1947|12|8}} | Miesto narodenia = [[Chicago]], [[Spojené štáty|USA]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Chémia | Portál2 = Biológia | Portál3 = }} {{Nositeľ Nobelovej ceny}} '''Thomas R. Cech''' (* [[8. december]] [[1947]], [[Chicago]], [[Spojené štáty|USA]]) je [[Spojené štáty|americký]] [[chémia|chemik]], nositeľ [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovu ceny za chémiu]] (spolu s [[Sidney Altman|S. Altmanom]]) ([[1989]]) za objav katalytickej aktivity ribonukleovej kyseliny ([[Ribonukleová kyselina|RNA]]). Cech objavil, že RNA dokáže sama [[Ribozým|štiepiť vlákna RNA]], čo naznačuje, že život mohol [[RNA svet|začať ako RNA]]. Zistil, že RNA dokáže nielen prenášať inštrukcie, ale môže pôsobiť aj ako [[Katalyzátor (chémia)|katalyzátor]] na urýchlenie potrebných reakcií. Študoval aj [[Teloméra|teloméry]] a jeho laboratórium objavilo [[enzým]] TERT (telomerázová reverzná transkriptáza), ktorý je súčasťou procesu obnovy telomér po ich skrátení počas [[Bunkové delenie|bunkového delenia]]. Ako prezident [[Howard Hughes Medical Institute]] ([[2000]] – [[2008]]) propagoval vedecké vzdelávanie a vyučuje kurz chémie na [[University of Colorado]]. == Život == [[Súbor:Thomas r. cech.jpg|vľavo|náhľad]] Cech sa narodil rodičom [[Česko|českého pôvodu]] (jeho starý otec bol [[Česi|Čech]], jeho ostatní starí rodičia boli [[Američania (USA)|Američania]] prvej generácie) v [[Chicago|Chicagu]]. Vyrastal v [[Iowa City]] v štáte [[Iowa]]. Počas štúdia na základnej škole zaklopal na dvere profesorov [[Geológia|geológie]] na [[University of Iowa]] a požiadal ich o diskusiu o [[Kryštálová štruktúra|kryštálových štruktúrach]], [[Meteorit|meteoritoch]] a [[Fosília|fosíliách]]. Cech, držiteľ Národného štipendia za zásluhy (National Merit Scholarship Program), nastúpil v roku [[1966]] na Grinnell College. Tam študoval [[Homér|Homérovu]] ''[[Odysea (Homér)|Odyseu]]'', [[Dante Alighieri|Danteho]] ''[[Peklo (Dante)|Peklo]]'' [[Božská komédia|Božskej komédie]], ústavné dejiny a [[Chémia|chémiu]]. Oženil sa so svojou partnerkou z laboratória [[Organická chémia|organickej chémie]] Carol Lynn Martinson a v roku [[1970]] absolvoval štúdium s B.A. titulom. V roku [[1975]] Cech ukončil [[Doktor (PhD.)|doktorát]] z chémie na [[University of California, Berkeley]] a v tom istom roku nastúpil na [[Massachusetts Institute of Technology]], kde sa venoval postdoktorandskému výskumu. V roku [[1978]] získal svoje prvé miesto na fakulte na [[University of Colorado Boulder|University of Colorado]], kde prednášal vysokoškolákom, ktorí ešte nezískali svoj prvý akademický titul, štúdia chémie a [[Biochémia|biochémie]] a kde dodnes pôsobí ako významný profesor na katedre biochémie. V roku [[2000]] Cech nahradil Purnella Choppina na poste prezidenta [[Howard Hughes Medical Institute]] v [[Maryland|Marylande]]. Naďalej viedol aj svoje biochemické laboratórium na University of Colorado v Boulderi. [[1. apríl|1. apríla]] [[2008]] Cech oznámil, že na jar [[2009]] odstúpi z funkcie prezidenta HHMI a vráti sa k výučbe a výskumu. Po návrate do Boulderu sa Cech stal prvým výkonným riaditeľom BioFrontiers Institute. Funkciu tu zastával do roku [[2020]]. Vyučoval aj všeobecnú chémiu prvákom. [[Súbor:Prins Claus reikt dr. P. H. Heinekenprijs uit aan dr. Thomas R. Cech , geheel li, Bestanddeelnr 934-2564.jpg|náhľad|317x317bod|[[30. máj]] [[1988]]: Princ Claus odovzdáva cenu Heinekena od Kráľovskej holandskej akadémie vied Dr. Thomasovi R. Cechovi, úplne vľavo A. H. Heineken]] Cech je autorom knihy ''Katalyzátor: RNA a hľadanie odhalenia najhlbších tajomstiev života'' ''(The Catalyst: RNA and the Quest to Unlock Life’s Deepest Secrets)'', ktorá vyšla v júni 2024. == Výskum == Hlavnou oblasťou Cechovho výskumu je proces [[Transkripcia (genetika)|transkripcie]] v [[Bunkové jadro|jadre]] [[Bunka|buniek]]. Študuje, ako sa genetický kód [[Deoxyribonukleová kyselina|DNA]] prepisuje do [[Ribonukleová kyselina|RNA]]. V [[70. roky 20. storočia|70. rokoch 20. storočia]] Cech študoval [[Splicing|zostrih]] [[Splicing|(splicing)]] RNA v jednobunkovom organizme ''Tetrahymena thermophila'', keď zistil, že nespracovaná molekula RNA sa môže zostrihnúť sama. V roku [[1982]] Cech ako prvý ukázal, že [[Molekula|molekuly]] RNA nie sú obmedzené len na pasívne nosiče genetickej informácie – môžu mať [[Katalýza|katalytické]] funkcie a môžu sa zúčastňovať bunkových reakcií. Reakcie spracovania RNA a najmä syntéza bielkovín na [[Ribozóm|ribozómoch]] sú katalyzované RNA. Enzýmy RNA sú známe ako ribozýmy a poskytli nový nástroj pre génovú technológiu. Majú tiež potenciál poskytnúť nové terapeutické činidlá – napríklad majú schopnosť ničiť a štiepiť invázne [[RNA vírus|vírusové RNA]]. Druhou oblasťou Cechovho výskumu sú [[Teloméra|teloméry]], štruktúra, ktorá chráni konce [[Chromozóm|chromozómov]]. Teloméry sa skracujú s každou duplikáciou DNA a musia sa opäť predlžovať. Študuje [[Telomeráza|telomerázu]], enzým, ktorý kopíruje telomérne sekvencie a predlžuje ich. Proteínové podjednotky aktívneho miesta telomerázy tvoria novú triedu [[Reverzná transkriptáza|reverzných transkriptáz]], enzýmov, o ktorých sa predtým predpokladalo, že sú obmedzené na [[Vírus|vírusy]] a transpozičné elementy. Telomeráza je aktivovaná v 90 % ľudských druhov [[Rakovina|rakoviny]]. Preto by liek, ktorý by inhiboval jej aktivitu, mohol byť užitočný pri [[Liečba rakoviny|liečbe rakoviny]]. [[Súbor:Thomas Cech HD2007 Othmer Gold Medal portrait2.JPG|vľavo|náhľad|Thomas Robert Cech, s ''Othmer Gold Medal'', udelenej v máji [[2007]]]] == Ocenenia == Cechova práca bola ocenená mnohými oceneniami a cenami vrátane: celoživotného profesúrneho titulu od Americkej spoločnosti pre boj proti rakovine ACS (American Cancer Society) ([[1987]]), ceny Louisy Gross Horwitzovej od [[Columbia University in the City of New York|Kolumbijskej univerzity]] ([[1988]]), ceny Heineken od Kráľovskej holandskej akadémie vied (1988), ceny Alberta Laskera za základný lekársky výskum (1988), '''[[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny za chémiu]]''' ([[1989]], zdieľanej so [[Sidney Altman|Sidneym Altmanom]]), ceny Zlatý tanier od Americkej akadémie úspechov (''American Academy of Achievement'') v roku [[1990]] a Národnej medaily za vedu - ''National Medal of Science'' ([[1995]]). V roku [[1987]] bol Cech zvolený do [[United States National Academy of Sciences|Národnej akadémie vied Spojených štátov]] (''National Academy of Sciences'') a v roku [[1988]] bol zvolený do [[American Academy of Arts and Sciences]]. V roku [[2001]] bol Cech zvolený do Americkej filozofickej spoločnosti (''American Philosophical Society'').V roku [[2003]] predniesol Cech prednášku na pamiatku [[George Gamow|Georga Gamowa]] na Univerzite v Colorade. V roku [[2007]] získal ''Othmer Gold Medal'' za mimoriadny prínos k pokroku v chémii a vede. == Zdroj == * {{Preklad|en|Thomas Cech|1345501945}} == Externé odkazy == * {{filit|fvc/cech_t.html}} {{Nositelia Nobelovej ceny za chémiu 1976 – 2000}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Cech, Thomas Robert}} [[Kategória:Osobnosti zo Chicaga]] [[Kategória:Chemici USA]] [[Kategória:Biochemici USA]] [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za chémiu]] [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny z USA]] [[Kategória:Nositelia National Medal of Science]] [[Kategória:Absolventi University of California, Berkeley]] [[Kategória:Členovia American Academy of Arts and Sciences]] [[Kategória:Členovia United States National Academy of Sciences]] 1aryx6egb7ola2qbv65vsupfaim4fod Rad čestnej légie 0 91811 8188291 7957647 2026-03-28T09:49:53Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8188291 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Chevalier légion d'honneur.jpg|thumb|Rad Čestnej légie, 5.trieda '''Rytier''']] '''Rad Čestnej légie''' ({{v jazyku|fra|Ordre national de la Légion d'honneur}}) je [[Francúzsko|francúzske]] [[vyznamenanie]] zriadené v roku [[1802]] [[Napoleon Bonaparte|Napoleonom Bonapartem]] ako rad za vojenskú a civilnú službu, od [[1804]] ako štátne vyznamenanie. V súčasnosti je udeľované nielen za vojenský ale aj kultúrny, vedecký a spoločenský prínos pre Francúzsko. == Dejiny == Rad Čestnej légie vznikol roku [[1802]] ako prejav procesu demokratizácie. Pôvodne nemal žiadnu [[insígnia|insígniu]]. Od začiatku sa členil do 4 tried: na veľkých dôstojníkov, komandérov, dôstojníkov a na legionárov. Od roku [[1814]] sa pomenovania zmenili na veľkostuhu, veľkodôstojníka, komandéra, dôstojníka a legionára.<ref> GRAUS, Igor: Vývoj insígnií radov do začiatku 19. storočia Vojenská história 3/2013; Vojenský historický ústav, Bratislava 2013. str.27 </ref> Ďalšia úprava v roku [[1815]] zmenila triedu legionára na rytiera. Pomenovanie najvyššej triedy „veľkostuha“ sa v roku ''1816'' premenovalo na veľkokríž.<ref> GRAUS, Igor: Vývoj insígnií radov do začiatku 19. storočia Vojenská história 3/2013; Vojenský historický ústav, Bratislava 2013. str.34, str.42 </ref> == Triedy radu == * I. trieda – Veľkokríž (Grandcross) * II.trieda – Veľkodôstojník (Grandofficer) * III. trieda – Komandér aj Veliteľ (Commander) * IV. trieda – Dôstojník (Officer) * V. trieda – Rytier (Knight) <ref>http://forum.valka.cz/topic/view/9550/Rad-Cestne-legie </ref> == Ocenení Slováci == K 10.marcu 2017 bolo Radom Čestnej légie ocenených 24 Slovákov z nich sú 11 vojaci.<ref name="r1">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.mil.sk/67158/?pg=1 |dátum prístupu=2017-01-25 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170202044643/http://www.mil.sk/67158/?pg=1 |dátum archivácie=2017-02-02 }}</ref> * [[Juraj Alner]] – Dôstojník, rok udelenia 2015 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.aej.org/page.asp?p_id=477 |dátum prístupu=2017-01-25 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150811152715/http://www.aej.org/page.asp?p_id=477 |dátum archivácie=2015-08-11 }}</ref> * [[Ondrej Bubniak]] – Rytier, rok udelenia 2015 <ref> http://www.teraz.sk/slovensko/sr-vojnovy-veteran-bubniak-vyznamenanie/168358-clanok.html</ref> * [[Marek Eštok]] – Komandér, rok udelenia 2017 <ref>http://www.teraz.sk/slovensko/francuzsko-vyznamenalo-slovenskeho-ve/248312-clanok.html /</ref> * [[Mikuláš Ferjenčík (generál)]] – Dôstojník, rok udelenia 1947 <ref>http://forum.valka.cz/topic/view/74670 </ref> * [[Ján Figeľ]] – Rytier, rok udelenia 2004 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.europskaunia.sk/figel_jan0 |dátum prístupu=2017-01-25 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170201121814/http://www.europskaunia.sk/figel_jan0 |dátum archivácie=2017-02-01 }}</ref> * [[Juraj Fischer]] – Rytier, rok udelenia 2004 <ref> http://www.lucenec.sk/download_file_f.php?id=32940</ref> * [[Milan Hodža]] – Veľkokríž, rok udelenia ? <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.sucany.sk/svk/osobnosti |dátum prístupu=2017-01-25 |url archívu=https://web.archive.org/web/20161019000102/http://www.sucany.sk/svk/osobnosti |dátum archivácie=2016-10-19 }}</ref> * [[Štefan Janšák]] – Rytier, rok udelenia 1930 – Dôstojník, rok udelenia 1934 <ref>http://www.zahorskemuzeum.sk/stefan-jansak-a-obec-prietrz/</ref> * Kardinál [[Ján Chryzostom Korec]] – Veľkodôstojník, rok udelenia 1993 <ref> https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=2004011908</ref> * [[Milan Kňažko]] – Dôstojník, rok udelenia 2003 <ref>http://www.teraz.sk/magazin/milan-knazko-sa-doziva-sedemdesiatky/152747-clanok.html</ref> * [[Ján Kubiš]] – Komandér, rok udelenia 2012 <ref>http://snn.sk/3-otazky-pre-jana-kubisa-diplomata-a-predstavitela-osn/</ref> * [[Pavol Lím]] – Rytier, rok udelenia 2013 <ref>http://zurnal.pravda.sk/spolocnost/clanok/296515-cestovat-sa-nedalo-ale-existovalo-kino/</ref> * [[Miroslav Marcelli]] – Rytier, rok udelenia 2006 <ref>http://www.osobnosti.sk/osobnost/miroslav-marcelli-1148</ref> * [[Jozef Marko]] – Rytier, rok udelenia 1948 <ref>http://www.vhu.sk/data/files/568.pdf</ref> * [[Milan Maxim]] – Dôstojník, rok udelenia 2017 <ref name="r1" /> * [[Štefan Miklánek]] – Rytier, rok udelenia 2004 <ref>http://www.mil.sk/index.php?ID=40055&pg=7&day=2016-10-01&art_datum_od=&art_datum_do={{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> * [[Anton Petrák]] – Rytier, rok udelenia 2004 <ref>https://www.upn.gov.sk/sk/anton-petrak-1912-2009/</ref> * [[Jozef Serafín]] – Rytier, rok udelenia 2004 <ref>http://presov.korzar.sme.sk/c/4564777/vranovsky-rodak-rytierom-francuzskej-cestnej-legie.html</ref> * [[Soňa Smolová]] – Rytier, rok udelenia 2012 <ref>http://www.ja-sr.sk/node/3542</ref> * [[Milan Rastislav Štefánik]] – Rytier, rok udelenia 1914 – Dôstojník, rok udelenia 1917 – Komandér, rok udelenia 1919 <ref>http://forum.valka.cz/topic/view/13202/Stefanik-Milan-Rastislav</ref> * [[Viera Štupáková]] – Rytier, rok udelenia 2013 <ref>http://www.kesaj.eu/projekt/kesaj/ako-sme-pokracovali/velke-zajazdy/a2015/tlac/</ref> * [[Vladimír Valach]] – Rytier, rok udelenia 1996 <ref>http://www.databazeknih.cz/zivotopis/vladimir-valach-53280 </ref> * [[Rudolf Viest]] – Rytier – rok udelenia 1927 <ref>http://forum.valka.cz/topic/view/1861</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * GRAUS, Igor: Vývoj insígnií radov do začiatku 19. storočia Vojenská história 3/2013; Vojenský historický ústav, Bratislava 2013 * CHEFDEBIEN, Anne de – VERGENNES, Charles – Phillipe – WODEY, Laurence – COULLARÉ, Béatrice. L ́insigne de ľ honneur. De la légion á ľ étoile. Élements ď histoire des insignes impériaux de la Légion ď honneur 1802 – 1815 . Paris : Société des amis du musée national de la Légion ď honneur et des ordres de chevalerie, 2005. ISBN 978-2-90164-414-9. * Cisársky dekrét z 2. messidora roku XII., týkajúci sa insígnií členov Čestnej légie. == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=National Order of the Legion of Honour}} == Externé odkazy == * http://slovniky.juls.savba.sk/?w=l%C3%A9gia&s=exact&c=O692&d=kssj4&d=psp&d=sssj&d=sssj2&d=scs&d=sss&d=peciar&d=ma&d=hssjV&d=bernolak&d=obce&d=priezviska&d=un&d=locutio&d=pskcs&d=psken&d=noundb&ie=utf-8&oe=utf-8# Čestná légia * {{filit|fvc_/cestna_legia.html}} * https://www.facebook.com/mosr.sk/photos/a.888302504536828.1073742066.392501737450243/888302521203493/ {{Výhonok}} [[Kategória:Rad čestnej légie| ]] [[Kategória:Francúzske rady a vyznamenania]] 5g3dgcx57r98k5lpd1hxp00w20nznss Reaktívny motor 0 97558 8187826 8015867 2026-03-27T13:25:19Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:3|0|0 */ 8187826 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Pratt & Whitney F100 F-15 engine undergoing testing.jpg|thumb|Reaktívny prúdový motor ''Pratt and Whitney'' počas skúšok]] '''Reaktívny motor''' je motor, ktorý využíva reaktívny účinok látky vystupujúcej z motora na jeho pohyb v opačnom smere ([[Zákon akcie a reakcie]]). == História vývoja reaktívneho motora == Prvým reaktívnym motorom s princípom využitia reakčných síl vytekajúcich plynov, bola plynová reakčná guľa [[Herón z Alexandrie|Herona Alexandrijského]], ktorú zostrojil v roku 120 pred naším letopočtom. Zdrojom energie bolo ohnisko na tuhé palivo s kotlom na ohrev vody. Reakčným plynom bola vodná para privádzaná do gule z ktorej dvomi tangenciálne smerovanými tryskami unikala a spôsobila jej roztočenie. Novodobé tryskové motory začali vznikať na základe čínskeho vynálezu – [[strelný prach|strelného prachu]]. Ide o [[výbušnina|strelivinu]] na báze dusičnanov (drevené uhlie, síra, dusičnan draselný – liadok) ktorý sa používal ako pohonné médium čínskych rakiet 12 až 13 storočí. V 17. až 18. storočí sa dostáva raketová výzbroj do pozornosti väčšiny európskych armád. Najväčšie úspechy dosahujú ruské, anglické, francúzske a nemecké vojská. Rakety sa používali ako jednoduchá náhrada delostrelectva. Nekvalitné prevedenie rakiet, nespoľahlivosť pohonnej zmesi a slabé parametre rakiet, spolu so skvalitnením delostrelectva priniesli zánik týmto pokusom. V 19. storočí bolo veľa pokusov o skonštruovanie reaktívneho motora na pohyb vzducholodí balónov a iných [[Dopravný prostriedok|dopravných prostriedkov]], ale neboli vypracované dostatočné teoretické princípy a technologický pokrok na realizáciu takéhoto diela. Prvé teoretické základy pre realizáciu reaktívnych motorov položil v roku 1903 [[Konstantin Eduardovič Ciolkovskij]], v knihe „Výskum svetových priestorov reaktívnymi prístrojmi“. Vypracoval schéma rakety a v roku 1915 vytvoril schému rakety, ktorej princíp je používaný dodnes. Je tvorcom myšlienky viacstupňových rakiet. V období medzi svetovými vojnami najväčšiu pozornosť a vývoju v oblasti reaktívneho pohonu, venovali výskumníci v Nemecku, USA a [[Rusko|Rusku]]. V Nemecku po skúškach s prachovými raketovými motormi sa konštruktéri pustili do skúšok kvapalinových raketových motorov. Prvú úspešnú skúšku vykonali v roku 1925 na motore, namontovanom na automobile [[Opel]]. Dňa 23.5.1928 vnuk zakladateľa Fritz von Opel dosiahol na voze RAK2 rýchlosť {{km|238|m}}/hod. V týchto časoch bol riešený najmä problém vhodného paliva a okysličovadla. Najväčšie úspechy dosahoval [[Herman Oberth]]. Jeho práca bola základom pre vznik nemeckého raketového programu, ktorý viedol [[Wernher von Braun]]. V USA venoval výskumu raketovej techniky najviac úsilia [[Robert Goddard]], ktorý po neúspešných pokusoch s prachovými raketovými motormi, skonštruoval raketu na kvapalné pohonné hmoty. Dňa 16.3.1926 pri skúške tejto rakety raketa letela 2,5 s a dosiahla výšku 12,5 metra. V Rusku sa vývoju rakiet venovali žiaci p. Ciolkovského. Najznámejší boli [[Sergej Pavlovič Koroľov]] a [[Valentin Petrovič Gluško]]. Najväčší rozmach dosiahol vývoj reaktívnych motorov cez druhú svetovú vojnu. V tom čase boli dosiahnuté obrovské pokroky pri vývoji žiarupevných ocelí, kompresorov pre motory, turbín a iných komponentov nutných pre konštrukciu reaktívnych motorov. Boli skonštruované moderné raketové motory [[Walter]] pre balistickú strelu [[V2 (raketa)|V2]], náporový prúdový motor pre strelu s plochou dráhou letu [[V-1]] a prvé sériovo vyrábané prúdové motory s turbínou a kompresorom [[BMW-003]] a [[Jumo-004]]. Na základe nemeckých výskumov a vývoja po 2. Svetovej vojne a najmä v 50-tych rokoch 20 storočia boli zahájené preteky v dosiahnutiu vesmíru ako aj v zbrojení. Boli vyvíjané novšie a kvalitnejšie materiály. Vďaka tomu sa dostali reaktívne motory z vojenskej techniky postupne do civilného života. Dnes je reaktívny motor základom pohonu väčšiny lietadiel. Modifikácie reaktívnych pohonov s rôznymi zdrojmi energie sú bežne používané v kozmickej technike. Každý rok pribúdajú štáty z vlastným kozmickým programom. V súčasnosti sú ako najmodernejšie reaktívne motory považované [[scramjet]], ide o náporový motor s nadzvukovým vnútorným prúdením, [[ión]]ové [[raketový motor|raketové motory]] – pracujú s vysoko tepelnými plynmi a [[laser]]ové reaktívne motory – pracujú s ohrevom vzduchu v priestore pod telesom pomocou laserového lúča. == Základné typy == * [[Raketový motor]] – hmotu pre urýchlenie nesie na palube, pracuje na chemickom princípe * [[Prúdový motor]] – urýchľuje vonkajšie médium ([[vzduch]], alebo vodu) ** [[TKPM|Turbokompresorový (turbínový) prúdový motor]] (jednoprúdový – Turbojet, dvojprúdový – [[Turboventilátorový motor]]) ** [[Náporový motor]] – využíva iba náporové stlačenie vzduchu (bez mechanických častí) *** klasický (RAMJET) *** s nadzvukovým horením (SCRAMJET) *** [[Pulzačný motor]] *** [[Bussardov náporový motor]] - hypotetický motor pre medzihviezdny let ** [[Hydroreaktivny motor]] – pracovným médiom je kvapalina * [[Iónový motor]] – hmotu pre urýchlenie nesie na palube, ale pracuje na elektrickom princípe Najčastejším reprezentantom reaktívnych motorov sú prúdové, alebo raketové motory. Pracovnou látkou motora však nemusia byť iba spaliny. === Raketový motor === Reaktívny raketový motor urýchľuje hmotu, ktorú si vezie na palube, pričom na jej urýchľovanie používa [[Chemická energia|chemickú energiu]]. Vďaka tomu, že urýchľovanú hmotu si nesie na palube, je schopný funkcie aj vo vzduchoprázdne (vákuu) kozmického priestoru. Urýchľovaná hmota slúži zároveň aj ako zdroj chemickej energie – ide o okysličovadlo a palivo. V súčasnosti sa používajú raketové motory na tuhé palivo (jednoduchšie, spoľahlivejšie), a raketové motory na tekuté palivo (v princípe sa dajú vypnúť a znova spustiť, a regulovať). === Prúdový motor === Reaktívny prúdový motor je motor, ktorý urýchľuje zvonka privádzané médium (vzduch alebo vodu). Vďaka tomu je takýto motor omnoho ľahší ako raketový motor s rovnakým ťahom. Zdrojom média môže byť nejaký zásobník (vodná nádrž v prípade [[Ján Andrej Segner|Segnerovho]] kolesa), alebo prostredie, ktorým sa motor pohybuje (atmosféra v prípade leteckých prúdových motorov). Pretože vrtuľové pohonné jednotky pracujú tiež na princípe reakcie s prúdom vzduchu, kritériom pre odlíšenie prúdových motorov je to, že motor nie je možné rozdeliť na samostatne funkčnú časť produkujúcu mechanickú prácu na hriadeli ([[turbovrtuľový motor]], motorová časť vrtuľovej pohonnej jednotky) a propulzor (vrtuľu). Prúdové motory používané na pohon lietadiel (turbokompresorové, náporové, pulzačné) využívajú chemickú energiu [[palivo|paliva]], ktorého [[horenie|horením]] v spaľovacej komore sa zvyšuje tepelná a tlaková energia pretekajúcich [[plyn]]ov (zmesi produktov horenia paliva a vzduchu), ktorá sa [[expanzia|expanziou]] v [[hnacia dýza|hnacej (výstupnej) dýze]] premieňa na [[pohybová energia|pohybovú (kinetickú) energiu]] výtokových plynov. Premenou na kinetickú energiu sa dosahuje výsledné urýchľovanie (zmena [[hybnosť|hybnosti]]) plynov, ktoré je podľa [[Zákon sily|2. Newtonovho zákona]] rovné sile, ktorá toto urýchlenie spôsobuje. Tlakovým pôsobením pretekajúceho plynu na jednotlivé časti motora potom vzniká rovnako veľká, ale opačne orientovaná sila, ktorej sa hovorí ''[[Ťah]] prúdového motora''. === Hydroreaktívny motor === Príkladom hydroreaktívneho motora je ''[[Ján Andrej Segner|Segnerove]] koleso''. Tento jednoduchý motor využíva na vyvolanie otáčavého pohybu okolo zvislej osi výtok vody z rúrok ktoré sú lúčovito umiestnené vo vodorovnej rovine a zahnuté jedným smerom (proti smeru otáčania). [[Voda]] je do motora privádzaná dutou osou. === Iónový motor === {{hlavný článok|Iónový motor}} Iónový motor sa podobá raketovému motoru tým, že si nesie urýchľovanú hmotu (nabité častice hmoty) na palube, ale na rozdiel od raketového motoru funguje na elektrickom princípe, čo mu umožňuje využívať hmotu oveľa účinnejším spôsobom – t. j. dosahuje oveľa väčšie urýchlenie hmoty. Nevýhodou súčasných motorov je veľmi malá hustota energie (veľmi malé urýchľované množstvo hmoty), to znamená, že produkujú omnoho menší ťah ako raketový motor rovnakej váhy. [[Kategória:Reaktívne motory| ]] [[Kategória:Motory]] {{Portál|Letectvo|Letecký}} j7lykh6yiixowhw3iuddv14nls2515v Receptor 0 100523 8188030 8052607 2026-03-27T19:42:01Z ~2026-18844-01 290214 8188030 wikitext text/x-wiki '''Receptor''' môže byť: *všeobecne: [[príjemca]] *v jazykovede: príjemca, [[recipient]] *vo fyziológii: časť orgánu alebo orgán reagujúca/-ci na zmeny prostredia, pozri [[receptor (fyziológia)]] *v technike: [[snímač]] *v automatizácii: [[vchod]] (časť samočinnej sústavy, ktorá preberá vonkajšie popudy a odovzdáva ich iným členom sústavy) *v Maltézskom ráde tiež pokladník, správca aktív: [[receptor spoločnej pokladnice]] {{Rozlišovacia stránka}} 6rqswxe79re5cwl7ghx1l5nxzhr5761 Čausiansky potok 0 108515 8188260 7631190 2026-03-28T07:16:47Z Akul59 168826 IB, kategórie 8188260 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Čausiansky potok | other_name = | category = potok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Trenčiansky kraj|Trenčiansky]] | district = [[Prievidza (okres)|Prievidza]] | commune = | municipality = Malá Čausa | municipality1 = Veľká Čausa <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | city = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source_type = Prameň | source = [[Mačací zámok (vrch v Žiari)|Mačací zámok]], [[Žiar (pohorie)|Žiar]] | source_location = | source_elevation = 730 | source_lat_d = | source_long_d = | mouth = Handlovka | mouth_location = [[Veľká Čausa]] | mouth_elevation = 305 | mouth_lat_d = 48.780886 | mouth_long_d = 18.690906 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 7,4 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Trenčiansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = V. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = 4-21-11-048 | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-21-11-1925 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Nitry|Nitra]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Čausiansky potok''' je potok na [[Horná Nitra|Hornej Nitre]], vo východnej časti [[Prievidza (okres)|okresu Prievidza]].<ref name=N>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-06 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Je to pravostranný prítok [[Handlovka|Handlovky]], má dĺžku 7,4 km a je tokom V. rádu. Pramení v pohorí [[Žiar (pohorie)|Žiar]], v podcelku [[Horeňovo (geomorfologický podcelok)|Horeňovo]]<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-06 | miesto = Bratislava }}</ref>, na juhovýchodnom svahu [[Mačací zámok (vrch v Žiari)|Mačacieho zámku]] (Misárskeho; 789,8 m n. m.) v nadmorskej výške okolo 730 m n. m. V pramennej oblasti priberá dva prítoky, ktoré sa vidlicovito zbiehajú (566,6 m n. m.). Najprv tečie juhozápadným smerom, sprava priberá tri prítoky spod Mačacieho zámku, dva z oblasti Čausianskych lazov a zľava ďalšie dva prítoky spod Chrenovských lazov. Po vstupe do [[Hornonitrianska kotlina|Hornonitrianskej kotliny]] (podcelok [[Handlovská kotlina]]) sa najprv stáča na juhojuhozápad, preteká obcou [[Malá Čausa]] a stáča sa na juh. Zľava priberá prítok spod kóty 608,7 m a napokon tečie k ústiu na juhozápad. Do [[Handlovka|Handlovky]] sa vlieva pri obci [[Veľká Čausa]] v nadmorskej výške okolo 305 m n. m.<ref name=mapa>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.69054&y=48.78095&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Vodné toky v povodí Handlovky}} [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Povodie Nitry]] [[Kategória:Vodné toky v Žiari]] [[Kategória:Vodné toky v Hornonitrianskej kotline]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Prievidza]] [[Kategória:Malá Čausa]] [[Kategória:Veľká Čausa]] k80hexrmg5nhgh5hqw35paim7zz7er1 Hazardná hra 0 111367 8188118 8121910 2026-03-27T21:26:40Z Roman vandk 290375 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:3|0|0 */ 8188118 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} [[Súbor:Gdańsk, Poland (Unsplash GikVY KS9vQ).jpg|náhľad|Poker]] '''Hazardná hra''' je hra, v ktorej sa hazarduje s peniazmi, životom, zdravím… Obvykle ide o hazard s peniazmi. Hazardné hry môžu byť také, že všetci hráči (ak nepodvádzajú) majú rovnaké šance na výhru, ale šance môžu byť aj asymetrické. V princípe každú hru možno hrať o peniaze, takže každá hra sa môže stať hazardnou hrou. Niekedy sa za hazardné hry považujú iba také hry, v ktorých záleží iba alebo hlavne na náhode a nezáleží alebo iba minimálne záleží na hráčskom umení hráčov. Obvykle sa za hazardné hry pokladajú také hry, ktorých prvotným cieľom a hlavným princípom je hra o peniaze: * [[poker]] * [[blackjack]], [[oko]] * [[kocky]] * [[ruleta]] * [[peňažné hracie automaty]] * [[mariáš]] * [[taroky]] Osobitným druhom hazardných hier sú hry organizované štátom alebo štátom licencovanou inštitúciou: * [[bingo]] * [[lotéria]] * [[loto]] * [[keno]] * [[tipovanie športových výsledkov]] V niektorých štátoch sú hazardné hry zakázané, vo väčšine štátov sú pravidlá prevádzkovania hazardných hier upravené zákonom a ich prevádzkovateľ musí mať príslušnú licenciu. Na Slovensku je hranie hazardných hier zakázané do 18 rokov. Legálne hazardné hry prevádzkuje [[kasíno]] alebo [[Stávková kancelária|stávkové kancelárie]]. Hazardnou hrou, kde sa hazarduje so životom, je napríklad: [[ruská ruleta]] == Hazardné hry a výplatný pomer (RTP) == Výplatný pomer (aj výplatný percentuálny podiel, RTP - návrat k hráčovi) hazardnej hry je dlhodobá štatistická miera celkových vyhraných peňazí vydelená celkovými vyťaženými peniazmi. Opačný výplatný pomer je okraj domu. Okraj domu sa vypočíta ako 100 % mínus výplatný pomer. Ak je výplata 95 %, okraj domu je 100 % - 95 % = 5 %. === Výplatný pomer rulety === V európskej rulete pravdepodobnosť výhry pri stávke na čiernej farbe je 18 čiernych čísiel vydelených celkovo 37 číslicami (nezabudnite na nulu). Platba je 2-násobná. Výplatný pomer rulety je potom 2 x 18/37 = 0,973 = 97,3 %. Okraj domu je potom 100 % - 97,3 % = 2,7 %. Ruleta je nastavená tak, aby mala rovnaký RTP pre všetky druhy stávok (farba, číslo atď.). === Blackjack RTP === Keďže pravidlá [[blackjack]] sa môžu líšiť od kasína po kasíno, očakáva sa, že Výhernosť "stratégie" podľa RTP sa môže líšiť. Všeobecne platí, že blackjacková hra s využívanou základnou stratégiou prináša očakávaný RTP vo výške približne 99,5 %. V živom on-line blackjacku sa očakáva očakávaný RTP, keď predajca zaoberá kartami z balíčka. RTP v tomto prípade je zvyčajne medzi 95 % a 102 %. Využívajú to čítačky kariet - hráči, ktorí odhadujú aktuálny RTP blackjackovej balíčky a pokúšajú sa staviť vysoko, ak je RTP viac ako 100 %, aby dosiahli dlhodobý zisk. Na druhej strane kasína majú aj prostriedky na detekciu takýchto čítačiek kariet a zabraňujú im ďalej hrať. === Percento výplaty výherných automatov === RTP slotov je zvyčajne medzi 92 % a 99 %. Percento výplat vo výherných automatoch je určené symbolmi na virtuálnych valcoch, výplatnou tabuľkou a inými špecifickými pravidlami platnými pre každú jednotlivú hru. Ak ste zvedaví, ktoré sloty majú najvyšší RTP. === Percento výplaty z hry a percento výplaty zo systému stávkovania === Je veľmi dôležité uvedomiť si, že percento výplat vyjadruje očakávanú výplatu z jedného kola hry. Predpokladajme, že vsadíte 100 dolárov na ruletu a vyhráte 1200 dolárov. Potom budete pokračovať v hraní a stávky 12-krát 100 dolárov = 1200 dolárov. RTP musí byť použitý samostatne na každom hernom kole. Očakávaný štatistický výsledok kasína v tomto prípade by bol: (100 USD + 1200 EUR) * (100 % - 97,3 %) = 1300 USD * 2,7 % = 35,1 USD Upozorňujeme, že 97,3 % je RTP rulety. Ak budete pokračovať v hraní s predchádzajúcimi výhierkami, mali by ste očakávať, že stratíte viac ako predtým deklarovaný dom okraj hry. Väčšina hráčov stáva stávky z predchádzajúcich výhier znovu a znovu. Ak chcete byť inteligentným hráčom, musíte rozlišovať medzi RTP hry (ktorá sa vzťahuje len na jedno kolo hry) a percento výplaty vášho stávkového systému. Váš stávkový systém je určený tým, ako hráte počas celého pobytu v kasíne. Zahŕňa výber hry a jej variantu / nastavenia, pravidlá pre veľkosť stávok a rozhodnutie o tom, kedy prestať hrať. Definujeme RTP systému stávkovania ako: Pomer celkových výhier od víťazov k čistým stratám ostatných hráčov, ktorí neboli šťastní. Majte na pamäti, že niektoré webové stránky vymieňajú tieto dve definície. Ich definícia hry RTP môže mať falošný dojem, že hráči štatisticky strácajú len malú časť svojich peňazí (rovnako ako domáca hranica hry). Zvyšok peňazí by sa mal potom rozdeliť medzi víťazov. V skutočnosti - ak hráči umiestnia stávky z predchádzajúcich výhier, strácajú viac. RTP slabého systému stávkovania môže klesnúť oveľa pod 50 %. Aj pre blackjack - hru s 99,5 % RTP. Ako uvidíte, RTP horších stávkových systémov je takmer 0 %. Optimálny systém stávkovania je ten, ktorý má ten istý RTP ako hral. Aby ste to dosiahli, musíte sa vyhnúť umiestneniu stávok z predchádzajúcich výhier. Teoreticky najjednoduchší spôsob, ako to dosiahnuť, je zaúčtovať celý svoj rozpočet do jedného kola. Potom staviť all-in, kým nestratíte alebo nevyhráte uspokojivé množstvo peňazí. Ruleta je veľmi dobrá hra pre tento systém, pretože si môžete vybrať šance na vašu stávku. Predpokladajme, že máte $ 100 na hranie a $ 900 vo vašom bankoku vás uspokojí. Umiestnenie 100 dolárov na štvorcový (4 čísla) je takmer optimálna stratégia v tomto prípade. Budete buď opustiť kasíno s pekným množstvom peňazí, alebo bez 100 USD, ale vaše šance sú celkom spravodlivé. Najväčšou nevýhodou tohto prístupu je, že budete hrať len veľmi krátko. === odchýlka / nestálosť hazardných hier === Jednoducho povedané, [[variance]] hry určuje, ako rýchlo sa váš bankroll mení pri hraní hry. Pri hraní hry s nízkymi rozdielmi vyhráte malé výhry pomerne často. V tomto prípade sa váš bankroll zmení pomerne rovnomerne (nešťastne zvyčajne smerom nadol). V prípade hry s vysokou mierou rozdielov stratíte prevažnú väčšinu kôl, ale keď vyhráte, vyhráte vysoko. Postupné drop-downy sú z času na čas nahradené veľkým ziskom. == História hazardných hier == === 3000 pred Kr. – 600 pred Kr. === História hazardných hier je spojená s existenciou ľudstva a jej presný začiatok je ťažké určiť. Či už sme hovoríme o moderných spoločnostiach alebo [[pravek]]u, ľudia vždy prejavovali prirodzenú túžbu riskovať a hľadať odmenu. Preto historici predpokladajú, že hazardné hry sú prítomné už od dávnych čias. V obdobiach, keď bolo len málo možností zábavy, je prirodzené, že naši predkovia vymysleli rôznorodé spôsoby, ako si krátiť dlhé noci a studené zimy. Hazardné hry sú typom aktivity, kde je jednoznačne možné určiť víťaza a porazeného, a preto sa stali ideálnou zábavou v pravekých dobách, keď boje o dominanciu, moc a víťazstvo boli v popredí. Hazardné hry rýchlo získali popularitu ako činnosť spájaná s konzumáciou [[alkohol]]u a hojným stolovaním. [[Monarchia|Monarchovia]] a [[cisár]]i boli známi tým, že míňali svoje bohatstvo na túto novú obľúbenú formu zábavy. Vznik mincí v [[Lýdia (Malá Ázia)|Lýdii]] (dnešné [[Turecko]]) výrazne oživil atmosféru hazardných hier a pridal im väčšiu vzrušujúcu hodnotu. Očakávanie pred odhalením výsledku, uvoľňovanie [[dopamín]]u a túžba hrať znova a znova... Je fascinujúce si uvedomiť, že pravekí ľudia sa od nás veľmi nelíšili. Hazardné hry majú významnú úlohu pri pochopení starovekých spoločností, pretože nezáleží na časti ľudskej histórie, na ktorú sa pozrieme, vždy nájdeme dôkazy o súvislostiach s hazardnými hrami. Napriek tomu, že je ťažké poskytnúť konkrétne dáta o začiatkoch hazardných hier, ich prítomnosť je evidentná vo veľkej časti kultúrnych a historických záznamov. Od egyptských „Senet hier“ a gréckych a rímskych kociek až po vznik kasín v 17. storočí a moderné online kasína, hazardné hry sa vyvíjali a prispôsobovali rôznym spoločenským a technologickým zmenám. [[Súbor:Pompeii - Osteria della Via di Mercurio - Dice Players.jpg|náhľad|Hráči kociek. Rímska freska v [[Pompeje|Pompejách]].]] Najstarší dôkaz o kockách sa našiel v egyptskej hrobke. Dôkazy tiež naznačujú, že v období 3000 rokov pred Kristom sa v [[Mezopotámia|Mezopotámii]] používala šesťstranná hracia kocka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=How the Design of Dice Evolved Over Time|url=http://www.atlasobscura.com/articles/dice-evolution-fate-fairness-archaeology|vydavateľ=Atlas Obscura|dátum vydania=2018-02-06|dátum prístupu=2023-07-02|jazyk=en}}</ref> Okolo roku 1000 pred Kristom sa herne stali obľúbenou zábavou pre ľudí a cisári často míňali verejné zdroje na hazardné hry a pitie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Roman Gambling – Gaming & Wagers in Ancient Rome|url=https://www.roulettesites.org/blog/history-of-gambling/roman-gambling.php|vydavateľ=www.roulettesites.org|dátum prístupu=2023-07-02}}</ref> Prvé mince sa začali raziť v Lýdii, ktorá sa nachádza v dnešnom Turecku. To je začiatok používania mincí na hazardné hry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Oldest Coins in the World|url=https://www.historyhit.com/the-oldest-coins-in-the-world/|vydavateľ=History Hit|dátum prístupu=2023-07-02|jazyk=en-GB}}</ref> === 500 – 1541 === Počas 5. storočia nášho letopočtu bola v [[Konštantínopol]]e obľúbená hazardná hra, kde sa používal [[hrací automat]] s motívom [[Dostihy|konských dostihov]]. Ľudia si mohli staviť na to, ktorá guľôčka sa dostane z hornej časti stroja do dolnej najrýchlejšie. Stroj mal vo vnútri mnoho skrytých dráh, takže hádanie záviselo výlučne od náhody.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gambling Machine with Scenes of Chariot Racing. Multaka in 4 Berlin museums|url=https://universes.art/en/specials/multaka-berlin/mariam-bachich/06|vydavateľ=universes.art|dátum prístupu=2023-07-02|jazyk=en-US}}</ref> Prvé dôkazy o kartách sa nachádzajú v starovekej Číne z 9. storočia nášho letopočtu. Čínsky spisovateľ v jednom zo svojich diel uvádza, že princezná [[Tong Čeng]] z dynastie [[Tchang (dynastia)|Tchang]] hrala „listovú hru“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Origins of the Chinese Leaf Game {{!}} 2min snip from Stuff You Should Know|url=https://share.snipd.com/chapter/6be69cd9-b388-480b-a61b-772b08b48480|vydavateľ=The Origins of the Chinese Leaf Game {{!}} 2min snip from Stuff You Should Know|dátum prístupu=2023-07-02|jazyk=en}}</ref> V 14. storočí hra s názvom kocky sa spomína v [[Canterburské poviedky|Canterburských poviedkach]], zbierke príbehov anglického básnika [[Geoffrey Chaucer|Geoffreyho Chaucera]]. Pomerne komplikované pravidlá tejto hry boli v 19. storočí zjednodušené a vznikla hra, ktorú dnes poznáme pod názvom kocky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=It All Started With… The Origin of Craps, or How Dice Found Its Way to the Casino|url=https://betiton.medium.com/it-all-started-with-the-origin-of-craps-or-how-dice-found-its-way-to-the-casino-f1721e05d912|dátum vydania=2021-06-23|dátum prístupu=2023-07-02|jazyk=en|priezvisko=}}</ref> Prvý známy predchodca [[blackjack]]u, španielsky [[Trente-un]], je spomínaný kňazom. Neskôr sa o tejto hre zmienil aj [[Miguel de Cervantes|Miguel de Cervantes Saavedra]] v roku 1570. Predtým, ako sa z [[Vingt-et-un]] vyvinul blackjack, ktorý si získal veľkú popularitu v 18. storočí, sa hralo aj niekoľko skorších verzií blackjacku, napríklad francúzsky Quinze a taliansky [[Sette e Mezzo]]. V 16. storočí nášho letopočtu je napísaná ''Liber de Ludo Aleae'' („Kniha o hazardných hrách“). Táto kniha sa často uvádza ako jeden z pilierov [[Teória pravdepodobnosti|teórie pravdepodobnosti]]. Okrem toho sa považuje za jednu z prvých príručiek o hazardných hrách svojho druhu. Zákon o zakázaných hrách z roku 1541 robí hazardné hry v [[Anglicko|Anglicku]] v podstate nezákonnými. Kráľ [[Henrich VIII.]] sa obával, že športy a hry, ako sú misky, [[tenis]], kocky a karty, odvádzajú pozornosť mužskej populácie od ich vojenských povinností, a zákon bol výsledkom týchto obáv. Niektoré časti tohto zákona platili až do zákona o hazardných hrách z roku 1845, zatiaľ čo zákon o stávkach a hrách z roku 1960 revidoval ostatné časti. == Online hazardné hry == [[Internet]] otvoril prístup k novým druhom hazardných hier.<ref>{{Citácia periodika|titul=iGaming: What is Online Gambling, Trends, and Future Prospects|url=https://4h.agency/everything-else/tpost/a2ptiv75n1-igaming-what-is-online-gambling-trends-a|dátum prístupu=2025-11-18|periodikum=4h.agency}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Gambling Marketing Strategies and the Internet: What Do We Know? A Systematic Review|url=https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC7952992/|dátum prístupu=2025-11-18|periodikum=pmc.ncbi.nlm.nih.gov}}</ref> Technologické pokroky zmenili zvyky stávkovania rovnako, ako videoloterijné terminály, keno a škrabacie žreby zmenili herný priemysel v 20. storočí.<ref>{{Citácia periodika|titul=Online casino au Archives|url=https://www.rishinanda.co.in/category/online-casino-au/|dátum prístupu=2025-11-18|periodikum=www.rishinanda.co.in}}</ref> Hazardné hry sa stali jedným z najpopulárnejších a najziskovejších druhov podnikania na internete. V roku 2007 Komisia pre hazardné hry [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] oznámila, že obrat hazardného priemyslu prekročil 84 miliárd libier. To je čiastočne spojené so širokou škálou hazardných hier dostupných pre rôzne typy ľudí. V článku Darrena R. Christensen, Nikki A. Dowling, Aluna S. Jackson a Shaina A. Thomasa sa uvádza, že prieskum uskutočnený v Austrálii ukázal, že najbežnejšími formami hazardných hier sú lotérie (46,5 %), keno (24,3 %), okamžité škrabacie žreby (24,3 %) a elektronické výherné automaty (20,5 %). Webové stránky online hazardu tiež začali najímať celebrity ako ambasádorov svojich značiek, napríklad Mike Tyson, Cristiano Ronaldo, Conor McGregor a Peter Crouch.<ref>{{Citácia periodika|titul=Revealed: star football pundits promote World Cup gambling despite ban|url=https://www.theguardian.com/football/2022/nov/20/revealed-star-football-pundits-promote-world-cup-gambling-despite-ban#:~:text=Former%20England%20striker%20Crouch%20is,donated%20to%20the%20charity%20Stonewall.|dátum prístupu=2025-11-18|periodikum=www.theguardian.com}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=High Us Online Casinos Where You Presumably Can Play In 2023|url=https://www.nagoya-denki.net/archives/5372|dátum prístupu=2025-11-18|periodikum=www.nagoya-denki.net}}</ref> Existuje množstvo online kasín, kde sa môžete hrať také hazardné hry ako ruleta, blackjack, pachinko, bakkara a mnohé ďalšie.<ref>{{Citácia periodika|titul=Temple of Games|url=https://templeofgames.com/|dátum prístupu=2025-11-18|periodikum=templeofgames.com}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Top 10 Best Online Casinos in Ireland - irish Casino Sites 2025|url=https://massiveattack.ie/online-casinos/|dátum prístupu=2025-11-18|periodikum=massiveattack.ie}}</ref> V týchto hrách sa hrá proti „kasínu“, ktoré zarába peniaze, pretože pravdepodobnosti sú na jeho strane. Peniaze na hazardné hry na internete môžu pochádzať z kreditnej karty, elektronického šeku, certifikovaného šeku, peniazového prevodu, bankového prevodu alebo kryptomeny. Zvyčajne si hráči vložia prostriedky na účet spoločnosti ponúkajúcej online hazard, stávkujú alebo hrajú jej hry a potom vyplácajú výhry. Rôzne služby elektronických peňazí ponúkajú účty, z ktorých je možné dobíjať účty pre hazard na internete. Vo svete online hier, kde sú osobné a finančné údaje dostupné len niekoľkými kliknutiami, bezpečnosť a spoľahlivosť sú hlavnými prioritami pre hráčov.<ref>{{Citácia periodika|titul=Nové Bezpečnostné Opatrenia a 24/7 Zákaznícka Podpora pre Hráčov|url=https://hraexpert.net/nove-bezpecnostne-opatrenia-v-grand-mondial/|dátum prístupu=2025-11-18|periodikum=hraexpert.net}}</ref> Postoj hráčov k stránkam hrá dôležitú úlohu pri online nákupoch a lojalite zákazníkov. Nedostatok dôvery v platobné systémy a bezpečnosť je hlavným dôvodom odmietnutia online hazardu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Navigating iGaming Payments Challenges: Key Insights and Solutions|url=https://corytech.com/default/igaming-payments-challenges-top-issues-and-how-corytech-solves-them|dátum prístupu=2025-11-18|periodikum=corytech.com}}</ref> V značnej miere nekontrolované elektronické prevody peňazí, typické pre online hazard, používajú zločinecké skupiny na pranie veľkých súm peňazí. == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Hry]] [[Kategória:Hazardné hry| ]] 00bzbu3vfktya7imik2z5acgbz9j8b7 Atlanta 0 115077 8187998 8067120 2026-03-27T18:13:36Z Pe3kZA 39673 ib akt. 8187998 wikitext text/x-wiki {{iné významy}} {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Atlanta | other_name = | category = Hl. mesto amerického federálneho štátu Georgia <!-- *** Image *** --> | image = Atlanta Montage 2.jpg | image_caption = <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flag of Atlanta.svg | symbol = Seal of Atlanta.png <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = Resurgens | nickname = Hotlanta, The ATL, ATL, The A, Gate City (historicky), City in a Forest <!-- *** Country etc. *** --> | country = Spojené štáty | country_type = [[Štát]] | country_flag = 1 | state = [[Georgia (štát USA)|Georgia]] | state_type = [[Štát (USA)|Fed. štát]] | region = | histregion = | district = Fulton County | district_type = County | district1 = DeKalb County | district1_type = County | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = Chattahoochee River | river1 = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 225-320 | lat_d = 33 | lat_m = 45 | lat_s = 18 | lat_NS = S | long_d = 84 | long_m = 23 | long_s = 24 | long_EW = Z | coordinates_type = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 343 <!-- *** Population *** --> | population = 498715 | population_date = 2020 | population_note = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = U.S. Census Bureau | meno = American FactsFinder | odkaz na autora = | titul = 2010 Census Redistricting Data (Public Law 94-171) Summary File | url = http://factfinder2.census.gov/faces/tableservices/jsf/pages/productview.xhtml?pid=DEC_10_PL_GCTPL1.ST13&prodType=table: | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2011-09-30 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = 1847 | established_type = Oficiálny vznik mesta | mayor = Kasim Reed | mayor_type = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Eastern Standard Time|EST]] ([[Koordinovaný svetový čas|UTC]] - 5) | timezone_type = [[Časové pásmo]] | timezone_DST = [[Eastern Daylight Time|EDT]] ([[Koordinovaný svetový čas|UTC]] - 4) | postal_code = 30060, 30301-30322, 30324-30334, 30336-30350, 30353 | area_code = <small>+1</small>(0)404, (0)470, (0)678, (0)770 | area_code_type = | code = | code1 = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = USA location map.svg | map_caption = Poloha mesta Atlanta v rámci USA | map_locator = USA | map1 = USA Georgia location map.svg | map1_caption = Poloha mesta Atlanta v rámci federálneho štátu Georgia | map1_locator = Georgia <!-- *** Websites *** --> | commons = Atlanta, Georgia | statistics = | website = http://www.atlantaga.gov <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Atlanta''' je hlavné a najväčšie mesto [[Spojené štáty|amerického]] štátu [[ Georgia (štát USA)|Georgia]] a centrálne mesto deviatej najväčšej [[metropolitná oblasť|metropolitnej oblasti]] v Spojených štátoch. Je sídlom Fulton County, hoci časť mesta zasahuje aj do DeKalb County. Podľa odhadu z roku [[2005]] tu žije 470-tisíc obyvateľov, čo je zhruba rovnaký počet ako v Bratislave, no v celej metropolitnej oblasti až 5,25 milióna, čo je porovnateľné s počtom obyvateľov celého Slovenska. == Osobnosti mesta == * Playboi Carti (* [[1995]] ), rapper * [[Duke Dennis]] (* [[1994]]), influencer * [[Margaret Mitchellová]] ([[1900]] – † [[1949]]), spisovateľka * [[DeForest Kelley]] ([[1920]] – † [[1999]]), herec * [[Martin Luther King]] ([[1929]] – † [[1968]]), baptistický kazateľ, bojovník za ľudské práva * [[Mildred McDanielová]] ([[1933]] – † [[2004]]), skokanka do výšky * [[Jerry Reed]] ([[1937]] – † [[2008]]), skladateľ, country spevák, gitarista, skladateľ a herec * [[Roy Dunbard Bridges]] (* [[1943]]), astronaut * [[Cynthia McKinney]] (* [[1955]]), politička * [[Spike Lee]] (* [[1957]]), filmový režisér, scenárista, producent a herec * [[Steven Soderbergh]] (* [[1963]]), filmový režisér, producent a scenárista * [[Julia Robertsová]] (* [[1967]]), herečka * [[Adam Nelson]] (* [[1975]]), atlét, olympijský medailista a majster sveta vo vrhu guľou * [[Milton Campbell]] (* [[1976]]), atlét - bežec * [[Kip Pardue]] (* [[1976]]), herec * [[Brittany Murphyová]] ([[1977]] – † [[2009]]), herečka * [[Terrence Trammell]] (* [[1978]]), atlét - prekážkar * [[Kelly Rowlandová]] (* [[1981]]), speváčka, skladateľka a herečka ([[Destiny’s Child]]) * [[Dwight Howard]] (* [[1985]]), basketbalista * [[Edina Gallovitsová]] (* [[1984]]), rumunská tenistka * [[T-Pain]] (* [[1985]]), rapper, R&B spevák * [[Odette Yustmanová]] (* [[1985]]), herečka a modelka * [[Nina Dobrevová]] (* [[1989]]), bulharsko-kanadská herečka * [[Future (reper)]] (* [[1983]]), rapper, skladateľ, spevák == Partnerské mestá == {| |- | valign="top" | *{{minivlajka|Belgicko}} [[Brusel]], [[Belgicko]], [[1967]] *{{minivlajka|Rumunsko}} [[Bukurešť]], [[Rumunsko]], [[1994]] *{{minivlajka|Benin}} [[Cotonou]], [[Benin]], [[1995]] *{{minivlajka|Japonsko}} [[Fukuoka (Fukuoka)|Fukuoka]], [[Japonsko]], [[2005]] *{{minivlajka|Nigéria}} [[Lagos]], [[Nigéria]], [[1974]] *{{minivlajka|Jamajka}} [[Montego Bay]], [[Jamajka]], [[1972]] *{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Newcastle upon Tyne]], [[Spojené kráľovstvo]], [[1977]] *{{minivlajka|Nemecko}} [[Norimberg]], [[Nemecko]], [[1998]] *{{minivlajka|Grécko}} [[Olympia (Grécko)|Olympia]], [[Grécko]], [[1994]] | valign="top" | *{{minivlajka|Trinidad a Tobago}} [[Port of Spain]], [[Trinidad a Tobago]], [[1987]] *{{minivlajka|Izrael}} [[Ra'anana]], [[Izrael]], [[2000]] *{{minivlajka|Brazília}} [[Rio de Janeiro]], [[Brazília]], [[1972]] *{{minivlajka|Dominikánska republika}} [[Salcedo (Dominikánska republika)|Salcedo]], [[Dominikánska republika]], [[1996]] *{{minivlajka|Rakúsko}} [[Salzburg]], [[Rakúsko]], [[1967]] *{{minivlajka|Kórejská republika}} [[Tägu]], [[Kórejská republika]], [[1981]] *{{minivlajka|Čína}} [[Tchaj-pej]], [[Čína]], [[1974]] *{{minivlajka|Gruzínsko}} [[Tbilisi]], [[Gruzínsko]], [[1988]] *{{minivlajka|Francúzsko}} [[Toulouse]], [[Francúzsko]], [[1974]] |} == Panoráma == [[Súbor:Atl skyline from Piedmont Park.jpg|thumb|700px|center|Panoramatický pohľad na mesto.]] [[Súbor:Atlanta cityscape 032008.jpg|thumb|700px|center|Panoramatický pohľad na mesto.]] == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Hlavné mestá štátov USA]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Atlanta, Georgia}} {{Koncové šablóny|{{Výhonok USA}}|{{Georgia}}|{{Hlavné mestá USA}}|{{najväčšie mestá USA}}}} [[Kategória:Atlanta| ]] [[Kategória:Hlavné mestá štátov USA]] [[Kategória:Mestá v Georgii]] bhm4lxjp2fk01zplu4kevt8bvkhudm3 Grécka hudba obdobia antiky 0 124163 8187927 7334469 2026-03-27T15:58:44Z Luppus 39967 8187927 wikitext text/x-wiki [[Image:Music lesson Staatliche Antikensammlungen 2421.jpg|náhľad|Vyučovanie kithary]] '''Grécka hudba obdobia antiky''' je obsahom a rozsahom veľká a mnohostranná. Je odrazom niektorých osobitých momentov sociálneho a kultúrneho života starovekých Grékov, tiež aj prvou vyvinutou a ucelenou hudobnou kultúrou a svojimi hodnotami položila základy celej ďalšej európskej hudobnej kultúre. == Vznik názvu pre hudbu == [[Image:Drunken banqueter Louvre G13.jpg|náhľad|Muž zvádzajúci kitharistku]] Už názov pre hudbu, ktorý sa vyskytuje vo väčšine európskych jazykov sa pochádza od slova múza. Múz bolo deväť – [[Kalliopé]], [[Kleio]], [[Erato (múza)|Erato]], [[Euterpé]], [[Melpomené]], [[Polymnia]], [[Terpsichoré]], [[Tália (múza)|Tália]], [[Ourania|Uránia]] – a boli družkami [[Apolón]]a. Ich úlohou bolo chrániť všetky umenia. Z gréckej hudby čerpala hudba kresťanská. Priame vplyvy antickej hudby sa objavujú i vo vývine stredovekej a novovekej hudby, napríklad v operách skladateľov [[Florentská camerata|Florentskej cameraty]] - [[Christoph Willibald Gluck|Christopha Willibalda Glucka]], [[Richard Wagner|Richarda Wagnera]], [[Igor Stravinskij|Igora Stravinského]] a iných. V staršom Oriente bol obzor hudobnej kultúry obedzený a všetko umenie bolo podriadené bohoslužobným úkonom. Z ľudového základu vyrástlo obdivuhodné spojenie básnictva, hudby a tanca v jediný spoločný útvar nazývaný umenie múzické, ktoré sa stalo významným výchovným prostriedkom. Obsiahlo všetky disciplíny umenia. == Delenie antickej hudby == Antickú hudbu možno bližšie deliť na: * mýtickú (do roku [[600 pred Kr.]]) * klasickú (do roku [[400 pred Kr.]]) * helenistickú V dobe mýtickej vystupovali speváci ([[Orfeus (mytológia)|Orfeus]], [[Amfión (mytológia)|Amfión]]), ktorí pripisovali spevu čarovnú moc. V Homérových eposoch [[Iliada]] a [[Odysea (Homér)|[Odysea]] nájdeme stopy najstarších zborových piesní. [[Homér]] už poznal spojenie tanca a hry, tanca a hry a spevu. Bez spevu a hudby si nemožno predstaviť grécke ľudové slávnosti, ktoré sa konali na počesť bohov, najmä [[Apolón]]a a [[Dionýz]]a. Na [[Olympijské hry (starovek)|olympijských hrách]] bola hudba iba istým osviežením. Naopak, hry [[Pýtické hry|pýtické]] boli skutočnými hudobnými festivalmi. V klasickom období má hudba voľnejšie pole pôsobnosti. Mizne priepasť medzi umelcom a spoločnosťou. Znakom umenia sa stáva masovosť národných slávností a divadelných predstavení. Rozšírilo sa vyučovanie spevu, hra na gitaru a lýru, ba dokonca aj výcvik tanca. V gréckej kultúre si nemožno predstaviť hudbu bez básnického slova a poéziu bez hudby. [[Lyrika]] bola vždy spievaná so sprievodom nástroja. Delila sa na piesne sólové a zborové. Tvorcovia prvého druhu lyriky boli [[Alkaios z Mytilény|Alkaios]], [[Sapfo]] a [[Anakreón z Teosu|Anakreón]]. Pre vývin hudobného a dramatického umenia má veľký význam dionýzovský kult, ktorý je charakteristický mnohými prežitkami z dávnej minulosti vo forme orgiastických (hýrivých) tancov za zvuku dychových nástrojov, bubnov a tympanov. Z tzv. [[dityramb]]u (zborového spevu) sa vyvinula [[dráma]] a jej žánre [[komédia]] (z veselých spevov) a [[tragédia]] (z vážnych spevov). == Grécki a rímski antickí hudobní skladatelia a hudobní teoretici == * Eukleides (okolo 300 pred Kr. – 200 pred Kr.) * Erastheries * Euripides * Sofokles * Aischylos * Pytagoras * Plautus * Mesomédes * Aristoxenus * Aristides Quintilianus * Gaius Valerius Catullus * Boethius == Grécka dráma == Vznikla v dobe prechodu aristokratického zriadenia v demokraciu. Zakladateľom tragédie bol [[Aischylos]] ([[525 pred Kr.|525]]–[[456 pred Kr.]]) Zaviedol do hry druhého herca, čím oživil dej. Dovtedy sa rozhovor uskutočňoval len medzi jedným hercom a zborom. Aischylov mladší súčasník – [[Sofokles]] ([[497 pred Kr.|497]] – [[405 pred Kr.]]) – zvýšil počet hercov na troch, ale zredukoval počet členov zboru na 15. Obmedzoval účasť zboru a stále viac uplatňoval hovorené slovo namiesto spievaného. Dráma tak strácala pôvodný charakter klasickej kantáty. Najmladší z trojice dramatikov – [[Euripides]] ([[480 pred Kr.|480]] – [[406 pred Kr.]]) prekonal obidvoch zložitosťou a dramatičnosťou svojich hier, v ktorých zobrazoval konflikty ľudských vášní, a to tak vznešených ako aj nízkych. Euripidove diela sú dokonalými hudobnými drámami. Z jeho diela sa zachoval iba jediný fragment z hry Orestes. Euripidov duch však ožil v novej dobe v početných operách Glucka, [[Jean-Baptiste Lully|Lullyho]], [[Jiří Antonín Benda|Bendu]], [[Hector Berlioz|Berlioza]] a iných. == Grécka tragédia == {{hlavný článok|Antická tragédia}} Grécka tragédia sa vyznačovala rozmanitosťou obrazov, majstrovským veršom, dokonalým jazykom, aktualizáciou historických a mytologických námetov, boli v nej časti spievané, deklamované, melodramatické, zborové a sólové spevy, samostatné inštrumentálne vložky a tanec. Záujem o rečnícke umenie spôsobil odklon od hudby, takže napokon prevládla reč bez hudobného sprievodu. Zbor nevystupoval na scéne s hercami, ale v priestore zvanom orchester. == Grécka komédia == Majstrom gréckej komédie bol [[Aristofanes]] ([[450 pred Kr.|450]] – [[338 pred Kr.]]). Kritizoval a zosmiešňoval politické, literárne a spoločenské pomery. Rovnako ako tragédia, tak aj komédia využívala prostú deklamáciu sprevádzanú nástrojmi a spevom, ktorý čerpal najmä z ľudových a pouličných piesní. == Grécka hudobná teória == [[Image:Musas.jpg|náhľad|Renesančný výjav typického gréckeho kruhového tanca – ''Kyklikos choros'' z ktorého sa vyvinul súčasný grécky tanec ''Syrtos'']] Gréci si vytvorili tónový systém – notové písmo a osobitnú hudobnú teóriu,ktorú otec hudobnej vedy [[Aristeides Quintilianus]] zjednotil. Základom gréckej hudobnej teórie je náuka o harmónii (v dnešnom slova zmysle to bola všeobecná náuka o hudbe). Gréci vypracovali princíp tonality. Poznali celý rad stupníc, z ktorých každej prisudzovali charakter (tzv. étos). Tieto tónové rady sa počítali zhora nadol. Základné stupnice (dórska, frygická, lydická) dostali názvy podľa národných kmeňov. * dórska – e d c h a g f e * frygická – d c h a g f e d * lydická – c h a g f e d c Každá stupnica vznikla spojením dvoch rovnakých tetrachordov, pričom tetrachordy sa od seba líšia usporiadaním poltónov. * dórsky tetrachord – 1 1 ½ 1 * frygický tetrachord – 1 ½ 1 1 * lydický tetrachord – ½ 1 1 1 V tónovom systéme Gréci rozoznávali tri zvukové rody: * diatonický * chromatický * enharmonický Chromatika spočívala v dvoch poltónových krokoch v rámci tetrachordu. Staršia enharmonika sa opierala o orientálne vplyvy. V konečnom dôsledku to bola tzv. pentatonika. Mladšia enharmonika používala štvrťtónové postupy. Systém pentatoniky (bezpoltónovej anhemitonickej stupnice založenej na tónoch f-g-a-c-d) poznali už Číňania v 3. tisícročí pred Kr. Melódia v tomto obmedzenom výbere jednotlivých tónov má síce charakter akejsi monotónnosti, ale dodáva jej osobitný národný ráz. Zo základných stupníc predponami hypo- (o kvintu nižšie): * hypodórska – a g f e d c h a * hypofrygická – g f e d c h a g * hypolidická – f e d c h a g f a hyper- (o kvintu vyššie) boli odvodené ďalšie vedľajšie stupnice: * hyperdórska – h a g f e d c h * hyperfrygická – a g f e d c h a * hyperlidická – g f e d c h a g Grécka hudba bola jednohlasná (monodiálna) a nástrojová hudba v nej mala iba sprievodnú funkciu. Rytmus bol odvodený od zákonov reči a bol najvyspelejšou stránkou antickej hudby. Za [[Aristoteles|Aristotela]] mernou hodnotou bola slabika, od dôb [[Aristoxen]]a ([[4. storočie pred Kr.]]) chronos protos, t. j. najmenšia merná hodnota v rytmickom rade. Vyšším útvarom je takt, ktorý sa skladá z doby ťažkej (thesis) a ľahkej (arsis). == Grécka notácia == Bola založená na písmenách gréckej abecedy. O vzniku notového písma však existujú iba dohady. Grécka notácia je dvojaká – nástrojová a vokálna. Staršia nástrojová notácia bola určená diatonike a prípadné chromatické zmeny sa v nej značili zmenou písma (= c, = c + ¼, = cis). Vokálna notácia bola založená na novoiónskej abecede a bola určená pre chromatiku. Vždy jedno písmeno zaznamenávalo jeden tón. ==Starogrécka ľudová hudba== [[Image:Aulos player Staatliche Antikensammlungen 8952.jpg|náhľad|Muž hrajúci na aulos]] Okrem týchto druhov hudby tu bola aj bežná, ľudová hudba, hraná počas rôznych slávností. Gréci radi uctievali bohov, alebo sa konali sviatky na počesť dobrej úrody rôznych plodín. Medzi najznámejšie starogrécke ľudové tradície považujeme [[Dionýzie]], na počesť boha Dionýza. Starogrécke ľudové piesne, na rozdiel od zborových gréckych spevov boli zvyčajne rýchle sprevádzané rýchlym tancom, ktorý sa tancoval do kruhu (''Kyklikos choros''). Symbolom ľudovej hudby bol tancujúci [[Pan]]. V ľudovej hudbe sa používali hlavne dychové nástroje – [[Aulos]] a [[Syrinx]] (Panova píštala). Z tejto, ľudovej hudby pochádza aj moderná [[Grécka hudba|grécka ľudová hudba]]. Starogrécka ľudová hudba bola blízka vtedajšej [[Orient|orientálnej]] hudbe. ==Starogrécke hudobné nástroje== Starogrécke hudobné nástroje (''organa'') boli spravidla dychové a brnkacie. Boli to ''lyra'', ''barbitos'' a zložitejšia ''kythara'' – zvislé brnkacie nástroje, ''hydraulis'' (hydraulický organ), ''aulos'' – súbor dvoch trubicových nástrojov, zvukom pripomínajúci moderný klarinet, ktorý je v Grécku dodnes najbežnejším ľudovým nástrojom, ''syrinx'' – panova píšťala, ''epigonion'' – brnkací nástroj podobný dnešnému [[Kanun|kanunu]] a ''pandura'' – brnkacia mandolína z ktorej sa vyvinulo novogrécke [[Buzuki]]. ==Pozri aj== *[[Grécka hudba]] ==Externé odkazy== *[http://www.youtube.com/watch?v=WIBF-2k9wfw Starogrécka pieseň-Hoson zeis] == Zdroj == * Stredoškolské skriptá z dejín hudby pre 1. ročníky konzervatórií, Grajcárová Zuzana, 2004, Bratislava * Ιστορία της ελληνικής μουσικής, Σταυρός Καλλίνικος [[Kategória:Staroveké Grécko]] [[Kategória:Hudba v Grécku]] [[Kategória:Dejiny hudby]] ig8g8dsmfhxi01ksj62koo0nq2u933i Prípad Hedvigy Malinovej 0 125128 8188258 7907080 2026-03-28T06:55:14Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8188258 wikitext text/x-wiki '''Hedviga Malinová''', [[Slovensko|slovenská]] vysokoškolská študentka [[Maďari|maďarskej]] národnosti, sa do povedomia verejnosti dostala po tom, čo bolo na polícii ohlásené, že ju [[25. august]]a [[2006]] v [[Nitra|Nitre]] napadli dvaja muži kvôli tomu, že hovorila po [[maďarčina|maďarsky]]. Malo sa tak stať pri jej ceste na Fakultu stredoeurópskych štúdií [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|Univerzity Konštantína Filozofa]]. == Priebeh udalostí v deň incidentu == Dňa 25. augusta 2006 ráno o 4.30 hod. v [[Horné Mýto|Hornom Mýte]], v mieste svojho trvalého bydliska, sa Hedviga Malinová zobudila, aby si ešte preopakovala určité tézy k postupovej skúške z maďarského jazyka a literatúry. Skúška sa mala konať o 8.00 na Katedre maďarského jazyka a literatúry v budove Fakulty stredoeurópskych štúdií Univerzity Konštantína Filozofa (UKF) v Nitre pod [[Zobor (vrch)|Zoborom]]. Hedviga Malinová bola v tom roku študentka tretieho ročníka učiteľstva maďarčiny a nemčiny na Filozofickej fakulte UKF.<ref name=":9">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prvý výsluch Hedvigy Malinovej | url = http://hedviga.fair-play.sk/vysluchy/prvy/ | vydavateľ = Aliancia Fair-play | dátum prístupu = 2021-07-29 | dátum vydania = 2006-08-25 | url archívu = https://web.archive.org/web/20210729125642/http://hedviga.fair-play.sk/vysluchy/prvy/ | dátum archivácie = 2021-07-29}}</ref>{{Rp|page=7}}<ref name=":10">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hedviga prepadnutie oznámila až pred skúškou|url=https://www.sme.sk/c/2893548/hedviga-prepadnutie-oznamila-az-pred-skuskou.html|vydavateľ=SME|dátum prístupu=2021-07-31|jazyk=sk|meno=Jana|priezvisko=Beňová|dátum vydania=2006-09-13}}</ref><ref name=":11">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tretí výsluch Hedvigy Malinovej | url = http://hedviga.fair-play.sk/vysluchy/treti/ | vydavateľ = Aliancia Fair-play | dátum prístupu = 2021-07-29 | dátum vydania = 2006-09-09 | url archívu = https://web.archive.org/web/20210729125651/http://hedviga.fair-play.sk/vysluchy/treti/ | dátum archivácie = 2021-07-29}}</ref>{{Rp|pages=2}} Na skúšku sa v ten deň rozhodla ísť autobusom z [[Trhová Hradská|Trhovej Hradskej]], odkiaľ jej išiel autobus do Nitry asi o 6.00 hod. Do Trhovej Hradskej ju zaviezla jej matka osobným autom, pričom z domu vychádzali o 5.30. Z Trhovej Hradskej cestovala Hedviga Malinová autobusom do Nitry cez [[Šaľa|Šaľu]]. Do autobusu v obci [[Topoľníky]] nastúpil Malinovej skúšajúci pedagóg [[Károly Presinszky]], s ktorým potom sedeli vedľa seba.<ref name=":11" /> Hedviga Malinová vystúpila v Nitre na stanici z autobusu okolo 7.10 hod.<ref name=":28">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Študentke Hedvige merali čas|url=https://slovensko.hnonline.sk/251321-studentke-hedvige-merali-cas|vydavateľ=Hospodárske noviny|dátum prístupu=2021-08-04|jazyk=sk|priezvisko=SITA|dátum vydania=2007-11-16}}</ref> Hedviga Malinová sa na stanici rozlúčila s učiteľom Presinszkým s tým, že chcela ešte kúpiť chlebíčky pre komisiu. Hedviga Malinová sa potom peši vybrala cez mesto až pod Zobor, pričom si nepamätá jasne, akou trasou išla:<blockquote>„Ja som išla potom asi do mesta pre tie chlebíčky. Miesto, kde som ich mala kúpiť, uviesť neviem. Keď nad tým tak rozmýšľam, musela som prejsť okolo starého Tesca a potom som pokračovala cez pešiu zónu, okolo Divadla a potom som išla najkratšou možnou cestou. Už v minulom výsluchu som uviedla, že si nepamätám, ako som došla na miesto, kde sa to stalo. Jasne si pamätám, že som prešla cez most rieky Nitry. Neviem, po ktorej strane mosta som išla, či som išla po pravej alebo ľavej strane mosta.“<ref name=":11" /></blockquote>Na moste na Mostnej ulici ju mali osloviť turisti v aute s maďarskou poznávacou značkou, ktorí sa jej pýtali na cestu do Nových Zámkov. Podľa Hedvigy Malinovej sa jej turisti najprv pýtali, či vie po anglicky, a ona odpovedala, že nie. Potom sa jej pýtali, či vie po nemecky. Ona odpovedala, že áno, ale že vie aj po maďarsky. Potom im poskytla informácie a kráčala ďalej. Hedviga Malinová takto opísala nasledujúce udalosti:<blockquote>„Rozhovor mohli počuť útočníci, ktorí už pod mostom kričali na mňa, že ,na Slovensku po slovensky‘. Neodpovedala som, nato sa opýtali, či im rozumiem. Povedala som, že áno, ale nech ma nechajú na pokoji. Spýtali sa, že kam idem, povedala som, že na skúšky. Dnes už nepôjdeš nikam, povedali a obkľúčili ma z dvoch strán. Držiac za vlasy, dotiahli ma do nejakých kríčkov na breh rieky, kde bolo veľa odpadkov a takmer som už stála vo vode.“<ref name=":12">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=M. Hedvig: végig igazat mondtam|url=https://ujszo.com/kozelet/m-hedvig-vegig-igazat-mondtam|vydavateľ=Új Szó|dátum prístupu=2021-07-31|jazyk=hu|priezvisko=Vrabcová|meno=Marie|dátum vydania=2006-09-13}}</ref><ref name=":13">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prípad Hedviga|url=http://lesk.zoznam.sk/cl/100176/126395/Pripad-Hedviga|vydavateľ=Život|dátum vydania=2006-09-13|dátum prístupu=2021-07-31|priezvisko=Ďurovová|meno=Henrieta|url archívu=https://web.archive.org/web/20080616095435/http://lesk.zoznam.sk/cl/100176/126395/Pripad-Hedviga|dátum archivácie=2008-06-16}}</ref><ref name=":24">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hedviga prehovorila na verejnosti, útok stále potvrdzuje|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/151613-hedviga-prehovorila-na-verejnosti-utok-stale-potvrdzuje/|vydavateľ=Pravda|dátum vydania=2006-09-13|dátum prístupu=2021-08-03|jazyk=sk}}</ref><ref name=":34">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Vallee|meno=Rodolphe|titul=Ethnic-Hungarian Slovak Responds Publicly to Police Allegation She Lied About a Racially-Motivated Attack|url=https://wikileaks.org/plusd/cables/06BRATISLAVA764_a.html|dátum vydania=2006-09-13|dátum prístupu=2021-08-03|vydavateľ=WikiLeaks}}</ref> „... vtedy som asi dostala aj jednu facku, začal mi krvácať nos, asi, keď si na to dobre pamätám. Nepamätám si na všetko, ako sa to stalo. Potom druhý moment, čo si pamätám, že stojím vo vysokej tráve alebo v burine...“<ref name=":25">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Občan Hedviga|url=http://www.jablko.sk/hedviga/obcan-hedviga/|vydavateľ=jablko|dátum prístupu=2021-08-03|meno=Anna|priezvisko=Kratochvílová|dátum vydania=2009}}</ref> „Jasne si pamätám na to, ako mi povedali, aby som si dala dole sako, pančuchy a náušnice. Ja som ich pokyn splnila, dala som si dole sako, pančuchy a odopla som si obidve náušnice. Bolo to v poradí, že som si dala dole sako, potom som dala dole pančuchy a na ne som položila náušnice, ktoré som si odopla. Tieto veci ležali na zemi. (...) Ja som počas toho i napriek tomu, že tí muži na mňa kričali, nevolala o pomoc, ani som sa nesnažila utiecť. Potom mi kázali, aby som vytiahla z kabelky peňaženku, ja som otvorila kabelku, našla som ju a podala som im ju. (...) Nie som si istá, asi ten nižší ma udrel otvorenou dlaňou do ľavej časti tváre a následne som hneď spadla na zem do trávy a zostala som ležať na chrbte v tráve. Následne som pocítila úder do podbruška a potom som pravdepodobne upadla do bezvedomia a na nič si nespomínam. Neviem, ako dlho som ležala na tráve. (...) Potom som už uviedla, že neviem, ako dlho som ležala na zemi som sa prebrala, stále som ležala, polohu svojho tela neviem a následne som vstala a začala som bežať smerom na fakultu. Bežala som tak, že som bola v blúzke, ktorá bola roztrhnutá, určite som mala aj rozopnutú podprsenku, táto však nebola vyzlečená ani posunutá, len bola rozopnutá. Mala som sukňu po kolená, holé nohy a topánky, ktoré boli premočené. Či boli tieto topánky premočené od dažďa alebo z iného dôvodu, tak to neviem. Viem, že bolo po daždi, ale určite v tej dobe, kedy sa toto stalo, nepršalo. Utekala som smerom na fakultu, rukami som si držala blúzku tak, aby sa mi neposunula podprsenka. Neviem presne kde, ale v určitom úseku sa mi zdali topánky veľmi ťažké, od toho, že boli mokré, preto som ich vyzula a nechala som ich na chodníku. Ďalej som utekala bosá, po ceste som stretla nejaké dve ženy, ktoré išli oproti mne. Potom som vbehla do objektu UKF, prešla som okolo vrátnice a išla som do budovy, tam, kde je katedra.“<ref name=":11" /></blockquote>Vedúca katedry Anna Sándorová opisuje príchod Hedvigy Malinovej na katedru takto:<blockquote>„Na skúšky malo prísť v ten deň 10 študentov. Ešte sme nestihli urobiť ani prezentáciu prítomných študentov, keď študenti (...) dobehli za nami celí vyplašení, že jedna študentka (...) je dobitá a že krváca. Ja s kolegami sme vyšli na chodbu za študentami a tu už sedela študentka – Hedviga Malinová – na stoličke. Toto bolo asi medzi 08.10 až 08.15 hodinou. Hedviga Malinová mala oblečenú tmavú sukňu dĺžky mierne nad koleno, bielu blúzku s dlhým rukávom. Bola celá krvavá na tvári – krvácala z čela spod korienkov vlasov a tiež krvácala z nosa. Už mala opuchnuté líca a pery. Mala modriny na stehne niektorej nohy, presne neviem povedať, na ktorej. (...) Hedviga bola bosá, bez topánok, mala špinavé, mokré nohy. Nevšimla som si, či ich mala aj krvavé. Hedviga prišla bez kabelky, nemala ani mobil, a bola bez akejkoľvek tašky. Hedviga sa celá triasla, bola v šoku, plakala. My sme sa ju snažili ukľudniť a zistiť, čo sa jej stalo. Pýtala som sa jej, čo sa stalo. Na to mi odpovedala, že zbili ma. (...) Ako Hedviga sedela predklonená na stoličke a držala si brucho, na ktoré sa sťažovala, že ju bolí, všimli sme si, že na blúzke na chrbte má napísaný nápis. Maďari za Dunaj. (...) Ja som zavolala Hedviginej matke a informovala som ju o tom, čo sa stalo jej dcére. Mali sme v škole fotoaparát a kolega urobil niekoľko Hedviginých fotiek.“<ref name=":27">{{Citácia periodika|titul=Štát verzus Hedviga|periodikum=.týždeň|dátum=2007-05-14|ročník=2007|číslo=20}}</ref>{{Rp|page=18}}</blockquote>Hedviga Malinová opísala situáciu na katedre takto:<blockquote>„... išla som do budovy, tam, kde je katedra. Vošla som dnu do kancelárie vedúcej katedry, tento úsek si pamätám len útržkovito, neviem uviesť sled udalostí, ktoré boli na fakulte. Bola som naľakaná a vystresovaná. Ja si pamätám, že na fakulte som bola dotazovaná skúšajúcimi, že ako sa volám, kde bývam, a ja som povedala, aby zavolali môjmu priateľovi Petrovi Žákovi, že čo sa stalo, a taktiež som ich žiadala, aby zavolali mojej matke. Tak sa aj stalo a ja som nadiktovala z hlavy tel. čísla na priateľa a domov. Podarilo sa mi skontaktovať iba s priateľom, ktorému som povedala, čo sa stalo. Presný obsah telefonátu s priateľom Petrom Žákom si nespomínam. Ja som chcela absolvovať skúšku, a preto som profesorov žiadala, že tejto skúšky sa chcem zúčastniť. Bol okolo mňa zmätok a rozmýšľali, čo ďalej so mnou budú robiť. Ja som ešte medzitým bola na WC, nakoľko mi bolo zle a dlhšie som bola na toalete, pričom som si všimla, že aj na spodnom prádle mám stopy krvi. Ja som i napriek môjmu zdravotnému stavu chcela skúšku absolvovať, nakoľko sa jednalo o posledný termín postupovej skúšky. Zrazu tam potom prišli lekári a tí ma odviezli do FN Nitra...“<ref name=":11" /></blockquote>Sanitka odviezla Hedvigu Malinovú z fakulty UKF asi o 9.30.<ref name=":27" />{{Rp|page=19}} V nitrianskej nemocnici bola pod sedatívami, absolvovala ošetrenie a rôzne vyšetrenia, potom bola hospitalizovaná na traumatológii. Po celú dobu bol pri nej jej priateľ Peter Žák. Na obed prišli za ňou aj jej rodičia. Rodičia nechceli s médiami nič komunikovať, chceli len, aby ich dcéra mala pokoj.<ref name=":11" /><ref name=":35">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nyitrán megvertek egy magyar diáklányt|url=https://ujszo.com/kozelet-kozelet/nyitran-megvertek-egy-magyar-diaklanyt|vydavateľ=Új Szó|dátum prístupu=2021-08-07|jazyk=hu|dátum vydania=2006-08-26}}</ref> O 12.10 sa začal na traumatológii Fakultnej nemocnice Nitra prvý policajný výsluch Hedvigy Malinovej, ktorý sa skončil o 13.50. Výsluch viedol vyšetrovateľ mjr. Kuna.<ref name=":9" /> Lekári navrhli Hedvige Malinovej, aby v nemocnici zostala 24 hodín na pozorovanie, ale na žiadosť rodičov bola v podvečer odvezená do nemocnice v Dunajskej Strede. Tam uskutočnili ešte ďalšie vyšetrenia.<ref name=":02">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V Nitre napadli maďarskú študentku|url=https://domov.sme.sk/c/2866812/v-nitre-napadli-madarsku-studentku.html|vydavateľ=SME|dátum prístupu=2021-07-26|jazyk=sk|meno=|priezvisko=|dátum vydania=2006-08-25}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nemocnica sa bráni|url=https://slovensko.hnonline.sk/195698-nemocnica-sa-brani|vydavateľ=Hospodárske noviny|dátum prístupu=2021-08-10|jazyk=sk|priezvisko=Vrabec|meno=Norbert|dátum vydania=2006-09-14}}</ref> Okolo 17.30 navštívil Hedvigu Malinovú v nemocnici v Dunajskej Strede poslanec SMK [[László Nagy (politik)|László Nagy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bugár: Sú tu otázniky, ktoré treba vysvetliť|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/151606-bugar-su-tu-otazniky-ktore-treba-vysvetlit/|vydavateľ=Pravda|dátum vydania=2006-09-12|dátum prístupu=2021-08-10|jazyk=sk|priezvisko=TASR}}</ref> O 22.15 sa v nemocnici začal druhý policajný výsluch Hedvigy Malinovej, ktorý sa skončil o 22.45. Výsluch viedol vyšetrovateľ PZ mjr. Mgr. [[Peter Horák (vyšetrovateľ)|Peter Horák]].<ref name=":22">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Druhý výsluch Hedvigy Malinovej|url=http://hedviga.fair-play.sk/vysluchy/druhy/|vydavateľ=Aliancia Fair-play|dátum prístupu=2021-07-29|dátum vydania=2006-08-25|url archívu=https://web.archive.org/web/20210729125643/http://hedviga.fair-play.sk/vysluchy/druhy/|dátum archivácie=2021-07-29}}</ref> Na druhý deň v sobotu ráno dopoludnia medzi 09.00 a 10.00 Hedviga Malinová na vlastnú žiadosť odišla z nemocnice domov.<ref name=":11" /> == Časový priebeh ďalších udalostí<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hedviga|url=http://hedviga.fair-play.sk/chronologia/|vydavateľ=hedviga.fair-play.sk|dátum prístupu=2020-12-25|url archívu=https://web.archive.org/web/20210507214411/http://hedviga.fair-play.sk/chronologia/|dátum archivácie=2021-05-07}}</ref> == * Policajné vyšetrovanie prípadu bolo zastavené [[11. september|11. septembra]] [[2006]]. [[12. september|12. septembra]] Polícia SR zverejnila dôkazy, ktoré podľa nej svedčia o tom, že Hedviga Malinová si celý čin vymyslela. Celú udalosť si Hedviga mala podľa polície naplánovať práve na dobu pred štátnicami z maďarčiny, pri ktorých už raz neuspela. * Právneho zastupovania Hedvigy Malinovej sa [[12. september|12. septembra]] 2006 ujal poslanec za [[Strana maďarskej komunity – Magyar Közösség Pártja|SMK]] [[Gábor Gál]]. 13. septembra spolu obvinili políciu z klamstva.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hedviga Malinová mohla byť mučená | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/200216/hedviga-malinova-mohla-byt-mucena/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2012-01-20 | dátum prístupu = 2018-11-30 }}</ref> Policajti údajne nútili mladú ženu priznať sa, že si útok vymyslela: „Šiesti policajti na mňa kričali, aby som sa priznala, že klamem. Hrozili mi, že ak sa nepriznám, dajú ma do väzby,“ uviedla.<ref name="sme-2006-studentka-prepadli-ma-policia-prepad">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Študentka: Prepadli ma. Polícia: Prepad nebol | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/2895506/studentka-prepadli-ma-policia-prepad-nebol.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2006-09-14 | dátum prístupu = 2018-11-30 }}</ref> Minister vnútra [[Robert Kaliňák]] povedal, že z celého výsluchu je urobený videozáznam a že nie je problém dokázať, že tvrdenia o vynucovaní priznania sú klamstvom. [[14. september|14. septembra]] [[2006]] sa Gál vzdal právneho zastupovania Hedvigy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Gál spolitizovanie prípadu odmieta, ale Hedvigu už nezastupuje | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/2898235/gal-spolitizovanie-pripadu-odmieta-ale-hedvigu-uz-nezastupuje.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2006-09-16 | dátum prístupu = 2018-11-30 }}</ref> V ten istý deň SMK prostredníctvom svojej tlačovej hovorkyne [[Lívia Solymos|Lívie Solymos]] vyhlásila, „že sa nebude ďalej vyjadrovať k prípadu študentky Hedvigy Malinovej, pretože celá záležitosť čoraz viac dostáva politický podtón.“<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = SMK sa už nebude vyjadrovať k prípadu Hedvigy Malinovej | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/2896713/smk-sa-uz-nebude-vyjadrovat-k-pripadu-hedvigy-malinovej.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2006-09-14 | dátum prístupu = 2018-11-30 }}</ref> * [[19. september|19. septembra]] [[2006]] hovorca nitrianskej krajskej prokuratúry potvrdil, že Hedviga podala sťažnosť proti zastaveniu trestného stíhania proti páchateľovi.<ref name="sme-policia-uz-dostala-staznost-od-hedvigy">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK; SITA; SME.sk | odkaz na autora = | titul = Polícia už dostala sťažnosť od Hedvigy Malinovej | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/2902788/policia-uz-dostala-staznost-od-hedvigy-malinovej.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2006-09-19 | dátum prístupu = 2018-11-30 }}</ref> O 22-stranovej sťažnosti rozhodovala okresná prokuratúra v Nitre. [[18. október|18. októbra]] [[2006]] bolo oznámené, že sťažnosti Hedvigy Malinovej nebolo vyhovené a naopak Malinová tak na Slovensku musí čeliť obvineniu z krivej výpovede. * [[1. február]] 2008: Na Generálnej prokuratúre SR vypovedal [[Peter Korček]], ktorý podal na Malinovú ešte v roku 2006 trestné oznámenie. Na jeho základe sa začalo voči nej trestné stíhanie za krivú výpoveď.<ref name=":0" /> * [[12. február]] 2008: Generálny prokurátor povedal, že nevie, kedy bude vyšetrovanie prípadu prepadnutia Hedvigy Malinovej a jej údajne krivej výpovede ukončené. V súčasnosti podľa neho prebiehajú výsluchy súdnych znalcov, ktorí sa podieľali na vypracovaní znaleckých posudkov písma a DNA stôp na známke, resp. lepiacej časti obálky, v ktorej boli Hedvige Malinovej krátko po prepadnutí doručené jej doklady.<ref name=":0" /> * V apríli 2014 novozvolený prezident [[Andrej Kiska]] uviedol, že v prípade odsúdenia Hedvigy Malinovej jej udelí milosť.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Ak Malinovú odsúdia, Kiska jej dá milosť|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2014-04-10|issn=1336-197X|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/314374-ak-malinovu-odsudia-kiska-jej-da-milost/|dátum prístupu=2018-11-30|autor=SITA}}</ref> * [[30. apríl]]a [[2014]] sa v Bratislave uskutočnil protest na podporu Malinovej Žákovej a iných káuz. Mottom podujatia konaného súbežne s oslavami 10. výročia vstupu Slovenska do Európskej únie bolo: „Dnes Hedviga, zajtra ty? Spravodlivosť pre všetkých!“ Protest organizoval Okrúhly stôl Maďarov na Slovensku, organizácia zastrešujúca maďarské občianske združenia na Slovensku.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Na podporu Malinovej zorganizujú demonštráciu|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2014-04-22|issn=1335-4418|url=https://domov.sme.sk/c/7178289/na-podporu-malinovej-zorganizuju-demonstraciu.html|dátum prístupu=2018-11-30|autor=SITA}}</ref> * V marci 2016 Hedviga Malinová Žáková požiadala o odovzdanie trestného stíhania do Maďarska, kde vtedy žila, s čím súhlasil minister spravodlivosti Tomáš Borec [[17. marec|17. marca]] [[2016]]. * [[24. október|24. októbra]] [[2018]], po viac ako 12 rokoch od skutku, okresná prokuratúra v [[Győr|Győri]] vydala rozhodnutie o zrušení vyšetrovania s odôvodnením, že „zločin nemožno dokázať na základe dostupných údajov a dôkazných prostriedkov“, a rovnako ani to, že Malinová sa nedopustila falošného svedectva.<ref>{{Citácia periodika|titul=Po 12 rokoch sa skončila kauza Hedvigy Malinovej|periodikum=Pravda.sk|dátum=2018-11-22|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/492548-po-12-rokoch-sa-skoncil-sud-s-hedvigou-malinovou/|dátum prístupu=2018-11-22|jazyk=sk-SK}}</ref> * Prezident [[Andrej Kiska|Kiska]] [[28. november|28. novembra]] 2018 prijal Hedvigu Malinovú Žákovú a obdaril ju kyticou kvetov, pričom skonštatoval, že „tento prípad bol smutnou ukážkou zlyhávania štátu v jeho základnej úlohe zabezpečiť spravodlivosť“. „Nechcem v tomto prípade robiť ani sudcu, ani obhajcu, ani žalobcu,“ avšak vyšetrovanie podozrení z trestných činov nesmie byť predmetom politických hádok a ich vyriešenie otázkou toho, či ľudia viac veria študentke alebo ministrovi.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Kiska sa stretol s Hedvigou Malinovou Žákovou|periodikum=aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=TASR|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/645756/kiska-sa-stretol-s-hedvigou-malinovou-zakovou/|dátum prístupu=2018-11-30|jazyk=sk}}</ref> == Argumenty spochybňujúce verziu Hedvigy Malinovej == * Operatívnou cestou zaznamenané vyjadrenia [[Anna Sándorová|Anny Sándorovej]] a Károlya Presinszkého, ktorí s poškodenou hovorili bezprostredne po tom, ako po útoku prišla na katedru. Z nich vyplýva, že Hedviga bezprostredne po útoku tvrdila, že bola zbitá, keď telefonovala po maďarsky. V uznesení Okresnej [[prokuratúra|prokuratúry]] v Nitre pod značkou ''1 Pv 807/2006'' sa však konštatuje, že ''vyšetrovaním bolo zistené, že Hedviga na mobilný telefón ňou udaného telefónneho čísla neprijala žiadny hovor a ani hovor neodoslala''.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Horváth | meno = Andrej | autor = | odkaz na autora = | titul = Quo Vadis kauza Malinová? | periodikum = blog.sme.sk | odkaz na periodikum = | url = https://andrejhorvath.blog.sme.sk/c/214169/Quo-Vadis-kauza-Malinova.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2009-12-26 | dátum prístupu = 2018-11-30 }}</ref> * Blúzka bola úplne čistá, pričom Hedviga tvrdila, že ju zvalili do trávy v parku, kde bolo blato. Mala však na sebe oblečené sako a podľa jej advokáta je možné, že spadla na zadnú časť tela.<ref name="sme-2006-studentka-prepadli-ma-policia-prepad" /> * Nápis na blúzke obsahoval pravopisnú chybu („Maďari za Dunai“). * Podľa záverov jedného z dvoch súdnych znalcov MUDr. [[Imrich Kónyu|Imricha Kónyu]] neutrpela žiadne pomliaždenie tváre, nosa ani uší, nebola kopnutá do podbruška a nemala ani otras mozgu<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Dömeová | meno = Annamária | autor = | odkaz na autora = | titul = Polícia: brutálny útok na študentku sa nestal | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://dennik.hnonline.sk/slovensko/105447-policia-brutalny-utok-na-studentku-sa-nestal | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2006-09-13 | dátum prístupu = 2018-11-30 }}</ref>, čo však odporuje záverom druhého súdneho znalca MUDr. [[Marián Pamula|Mariána Pamulu]], ktorý zranenia potvrdil. * Hedviga vypovedala, že jej ukradli doklady. Na druhý deň jej na domácu adresu prišla obálka s dokladmi. Písmo na obálke sa zhoduje s Hedviginým písmom{{bez citácie}}, na lepiacej časti obálky bola nájdená Hedvigina{{bez citácie}} [[deoxyribonukleová kyselina|DNA]].<ref name=":0" /> * Hedviga tvrdila, že jej sliny a DNA sa na obálku dostali po tom, čo známka z obálky odpadla, keď ju vyhodila do koša. Hedviga ju potom z koša vybrala a opätovne prilepila. Podľa tvrdení polície známka nebola nikdy odlepená.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA; ČTK; TASR | odkaz na autora = | titul = Hedviga Malinová trvá na tom, že ju napadli dvaja mladí muži | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/2894730/hedviga-malinova-trva-na-tom-ze-ju-napadli-dvaja-mladi-muzi.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2006-09-13 | dátum prístupu = 2018-11-30 }}</ref> * Je nemožné písať guľôčkovým perom na blúzku, ktorá je oblečená, úhľadným písmom.{{bez citácie}} * Navzdory jej tvrdeniu, že ju kopali do brucha, keď ležala na zemi v blúzke, na blúzke sa našli stopy len po čistiacom prášku a žiadny náznak kopancov. * Hedviga 6-krát odmietla rekonštrukciu.{{bez citácie}} * Tvrdenia riaditeľa nemocnice majú veľmi vážnu trhlinu, pretože ak mala otras mozgu, ako sa uvádza v lekárskej správe, nikdy sa neprejavili jeho príznaky.{{bez citácie}} * Údajný páchateľ mal na čas skutku „dôveryhodné“ alibi, poskytnuté svojou matkou. Navyše keď jeho fotku ukázali Hedvige, neoznačila ho za páchateľa.{{bez citácie}} * Lekársky posudok z roku [[2008]] vypracovaný pod vedením vtedajšieho dekana Lekárskej fakulty UK [[Peter Labaš|Petra Labaša]] prokurátor vrátil na dopracovanie,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Tódová | meno = Monika | autor = | odkaz na autora = | titul = Labaš: Z kauzy Malinová sa mi dvíha žalúdok | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/5596314/labas-z-kauzy-malinova-sa-mi-dviha-zaludok.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2010-10-16 | dátum prístupu = 2018-11-30 }}</ref> ale posudok aj tak nakoniec vyznel, že ju nikto nezbil.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Lekársky posudok: Hedvigu Malinovú nikto nezbil | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://slovensko.hnonline.sk/416839-lekarsky-posudok-hedvigu-malinovu-nikto-nezbil | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2011-05-03 | dátum prístupu = 2018-11-30 }}</ref> == Argumenty potvrdzujúce verziu Hedvigy Malinovej == * Policajný prezident Ján Packa 23. 7. 2007 pripustil, že Hedvigu Malinovú niekto zbil.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Filo|meno=Jakub|autor=|odkaz na autora=|titul=Polícia nepopiera, že Malinovú napadli|periodikum=aktuálne.sk|url=http://aktualne.centrum.sk/domov/kauzy/clanek.phtml?id=242885|vydavateľ=Centrum Holdings|miesto=Bratislava|dátum=2007-07-23|dátum prístupu=2020-12-22|url archívu=https://web.archive.org/web/20090914103240/http://aktualne.centrum.sk/domov/kauzy/clanek.phtml?id=242885|dátum archivácie=2009-09-14}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Piško | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Packa o Malinovej: Skutok sa možno stal inak | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/3407782/packa-o-malinovej-skutok-sa-mozno-stal-inak.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2007-07-24 | dátum prístupu = 2018-11-30 }}</ref> * V prospech Hedviginej verzie vyznievajú fotografie zhotovené zamestnancami školy, ktoré vznikli krátko po tom, čo sa udalosť mala stať, a na ktorých je Hedviga zobrazená s krvou na hlave a vo vlasoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = M. Hedvig augusztus 25-én a nyitrai egyetemen | url = https://index.hu/gal/?dir=0609/kulfold/szlov/ | vydavateľ = index.hu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-11-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> Polícia bezprostredne po ohlásení údajného útoku nevyhotovila fotodokumentáciu prípadu. * Hedviga Malinová pri každom z troch výsluchov<ref name="vysluch1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výpoveď Hedvigy na výsluchu : 25. august 2006 – výsluch od 12:10 hod. | url = http://hedviga.fair-play.sk/vysluchy/prvy/ | vydavateľ = Aliancia Fair-play | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-11-30 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20210729125642/http://hedviga.fair-play.sk/vysluchy/prvy/ | dátum archivácie = 2021-07-29}}</ref><ref name="vysluch2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výpoveď Hedvigy na výsluchu : 25. august 2006 – výsluch od 22:15 hod. | url = http://hedviga.fair-play.sk/vysluchy/druhy/ | vydavateľ = Aliancia Fair-play | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-11-30 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20210729125643/http://hedviga.fair-play.sk/vysluchy/druhy/ | dátum archivácie = 2021-07-29}}</ref><ref name="vysluch3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výpoveď Hedvigy na výsluchu : 9. september 2006 – výsluch od 08:45 hod. | url = http://hedviga.fair-play.sk/vysluchy/treti/ | vydavateľ = Aliancia Fair-play | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-11-30 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20210729125651/http://hedviga.fair-play.sk/vysluchy/treti/ | dátum archivácie = 2021-07-29}}</ref> zdôraznila, že buď telefonovala, alebo sa s niekým stretla osobne. Zistenie polície, že na Hedviginom mobile neprebehol v deň útoku žiaden hovor, jej výpovediam teda nijako neprotirečí, iba ich spresňuje. Hedvigino netelefonovanie pred útokom preto nemohlo byť dôvodom na to, aby polícia o jej výpovedi začala pochybovať. * Hedviga Malinová preukázala, že jej platobná karta bola blokovaná.<ref>''"Potvrdenie banky o zablokovaní platobnej karty"'' [http://hedviga.fair-play.sk/docs/karta_potvrdenie.jpg] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131220203135/http://hedviga.fair-play.sk/docs/karta_potvrdenie.jpg|date=2013-12-20}}, hedviga.fair-play.sk</ref> Banka jej o tom vydala náležité potvrdenie s patričnou pečiatkou a dvoma podpismi. Hedviga si ho vyžiadala po tom, ako minister vnútra vyhlásil, že ohľadom bankomatovej karty klamala. * Súdny znalec Hedvigu spočiatku neprehliadol. Hoci sa minister vnútra vyjadril, že už po dvoch dňoch mal signály o fingovanom útoku, znalec prehliadol Hedvigu až po desiatich dňoch a skonštatoval absenciu poranení, čím sa dostal do rozporu s tvrdeniami ošetrujúcich lekárov. Riaditeľ nitrianskej nemocnice Viktor Žák v deň ohlásenia údajného útoku skonštatoval, že Malinová má pomliaždeniny v oblasti brucha a vnútornej strany stehien. * Predseda [[Strana maďarskej koalície|SMK]] [[Béla Bugár]] prezentoval argument, že existuje popis páchateľov. Podľa niektorých zdrojov sú známe konkrétne osoby, na ktoré sa hodí. Polícia identifikovala podľa popisu jedného z údajných páchateľov. * Polícia nevedela predstaviť žiaden motív, ktorý by mal Hedvigu viesť k fingovanému útoku na seba. Verziu o konaní zo strachu zo skúšky vyvrátili samotní predstavitelia školy, podľa ktorých je Hedviga dobrou žiačkou a nikdy zo skúšky „nevyletela“. * Samotná Hedviga Malinová prejavila ochotu podrobiť sa výsluchu na detektore lži, ako to vyplýva zo zápisnice z výsluchu 9. 9. 2006: ''Otázka vyšetrovateľa: Boli by ste ochotná sa podrobiť detektoru lži? Odpoveď: Áno.''<ref name="vysluch3" /> * Polícia v počítačovom prepise prvej, rukou písanej výpovede, ktorú Malinová poskytla vyšetrovateľovi ešte v deň udalosti v nemocnici v Dunajskej Strede, účelovo vynechala časť týkajúcu sa telefonovania v znení ''„Čo sa týka, či som v čase pred incidentom telefonovala, alebo som sa s niekým stretla, tak skôr si myslím, že som sa s niekým stretla a prehovorila som s ním.''“<ref name="vysluch2" /> == Sporné témy == === Telefonovanie alebo osobný rozhovor v maďarčine === Dňa 12. septembra 2006 zvolal Robert Kaliňák, vtedajší minister vnútra, tlačovú konferenciu, na ktorej uviedol, že hoci sa v trestnom oznámení uvádza, že Hedviga Malinová mala byť napadnutá po tom, čo s niekým telefonovala cez mobilný telefón, vyšetrovaním sa zistilo, že Hedviga Malinová z mobilného telefónu v deň útoku určite nevolala. Nato mala Hedviga Malinová uviesť, že sa s niekým stretla osobne, ale nevedela s kým.<ref name=":37">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Študentka podľa policajtov fingovala prepadnutie|url=https://domov.sme.sk/c/2892482/studentka-podla-policajtov-fingovala-prepadnutie.html|vydavateľ=SME|dátum prístupu=2021-08-11|jazyk=sk|meno=|priezvisko=|dátum vydania=2006-09-12}}</ref><ref name=":38">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tlačová beseda Roberta Kaliňáka|url=http://hedviga.fair-play.sk/tlacovka/|vydavateľ=Aliancia Fair-play|dátum prístupu=2021-07-31|url archívu=https://web.archive.org/web/20210729125654/http://hedviga.fair-play.sk/tlacovka/|dátum archivácie=2021-07-29}}</ref> Roman Kvasnica, advokát Hedvigy Malinovej, v roku 2018 povedal: „... možno 30 percent argumentácie zo strany politikov, predovšetkým zo strany Smer, bolo o tom, že Hedviga telefonovala po maďarsky, a podľa politikov sa u mobilného operátora zistilo, že to nie je pravda“. Podľa neho však počas všetkých policajných výsluchov Hedviga Malinová vypovedala, že buď telefonovala, alebo sa s niekým stretla.<ref name=":17">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kto ublížil Hedvige Malinovej|url=https://www.tyzden.sk/rozhovory/52101/kto-ublizil-hedvige-malinovej/|vydavateľ=.týždeň|dátum vydania=2018-12-09|dátum prístupu=2021-08-01|jazyk=sk|meno=Štefan|priezvisko=Hríb}}</ref> Na prvom výsluchu povedala: „... som (...) schádzala schodíkmi, ktoré viedli na chodník pre chodcov, (...) pričom asi v týchto miestach som niekomu odpovedala v maďarskom jazyku, ale či to bolo niekomu do telefónu, (...) alebo som niekomu (...) odpovedala priamo osobne, kto išiel okolo – neviem teda, ako to presne bolo...<ref name=":92">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prvý výsluch Hedvigy Malinovej | url = http://hedviga.fair-play.sk/vysluchy/prvy/ | vydavateľ = Aliancia Fair-play | dátum prístupu = 2021-07-29 | dátum vydania = 2006-08-25 | url archívu = https://web.archive.org/web/20210729125642/http://hedviga.fair-play.sk/vysluchy/prvy/ | dátum archivácie = 2021-07-29}}</ref> Na druhom výsluchu Hedviga Malinová povedala: „Čo sa týka, či som v čase pred incidentom telefonovala alebo som sa s niekým stretla, tak skôr si myslím, že som sa s niekým stretla a prehovorila som s ním.“<ref name=":222">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Druhý výsluch Hedvigy Malinovej|url=http://hedviga.fair-play.sk/vysluchy/druhy/|vydavateľ=Aliancia Fair-play|dátum prístupu=2021-07-29|dátum vydania=2006-08-25|url archívu=https://web.archive.org/web/20210729125643/http://hedviga.fair-play.sk/vysluchy/druhy/|dátum archivácie=2021-07-29}}</ref> Na treťom výsluchu povedala: „... niekde za týmito schodíkmi som buď telefonovala, resp. som niekoho stretla. Toto stretnutie známej osoby mohlo byť aj predtým počas tej cesty zo stanice na UKF. V tej dobe som taktiež mohla telefonovať, s kým som mohla telefonovať, neviem; neviem ani, z akého miesta som telefonovala.“<ref name=":112">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tretí výsluch Hedvigy Malinovej | url = http://hedviga.fair-play.sk/vysluchy/treti/ | vydavateľ = Aliancia Fair-play | dátum prístupu = 2021-07-29 | dátum vydania = 2006-09-09 | url archívu = https://web.archive.org/web/20210729125651/http://hedviga.fair-play.sk/vysluchy/treti/ | dátum archivácie = 2021-07-29}}</ref> Hedviga Malinová tiež na treťom výsluchu uviedla: „Ja som netvrdila, že som telefonovala. Pripustila som, že som mohla niekoho stretnúť. Neviem meno osoby, ktorú som stretla. Počas stretnutia s touto osobou som komunikovala v maďarskom jazyku. Je to logické, nakoľko som bola oslovená tými mužmi: ‚Na Slovensku po slovensky.‘ Neviem tiež vysvetliť, prečo po následnej medializácii a hľadaní svedkov sa mi táto známa osoba neozvala a nepýtala sa ma, čo sa to stalo po tom, čo sme sa stretli. Ja som sa snažila pátrať po tom, koho som stretla, ale nepodarilo sa mi to zistiť.“<ref name=":112" /> Okresný prokurátor Igor Seneši napísal, že Hedviga Malinová, keď prišla na katedru maďarského jazyka, uviedla ako jediný dôvod svojho zbitia to, že telefonovala po maďarsky. Mala to povedať svojim učiteľom Anne Sándorovej a Károlyovi Presinszkému a toto potvrdili obaja učitelia aj v postavení svedkov.<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Seneši|meno=Igor|titul=Uznesenie o zamietnutí sťažnosti|url=https://blog.sme.sk/andrejhorvath/politika/quo-vadis-kauza-malinova|dátum vydania=2006-10-18|dátum prístupu=2021-07-29|vydavateľ=Život}}</ref>{{Rp|page=5}} Vedúca katedry Anna Sándorová na otázku vyšetrovateľa, čo konkrétne Hedviga Malinová hovorila po tom, keď prišla so zraneniami na katedru, odpovedala: „... bolo veľmi ťažké z Hedvigy dostať súvislú informáciu o tom, čo sa jej stalo, pretože sa veľmi triasla na celom tele, bola veľmi rozrušená, plakala a medzi jednotlivými vzlykmi z nej vyšlo, že telefonovala po maďarsky a prepadli ju dvaja mladíci.“<ref name=":272">{{Citácia periodika|titul=Štát verzus Hedviga|periodikum=.týždeň|dátum=2007-05-14|ročník=2007|číslo=20}}</ref>{{Rp|page=18}} Neskôr, po tlačovej konferencii Roberta Kaliňáka, Anna Sándorová povedala: „Študentka nikdy jednoznačne nepovedala, že ju počuli rozprávať do telefónu, hovorila nezrozumiteľne, čo je pochopiteľné, lebo bola v šoku.“<ref name=":39">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Malinovej na fakulte veria|url=https://korzar.sme.sk/c/4480848/malinovej-na-fakulte-veria.html|vydavateľ=Korzár|dátum prístupu=2021-07-28|jazyk=sk|meno=|priezvisko=|dátum vydania=2006-09-19}}</ref> V deň napadnutia popoludní začali maďarské médiá informovať, že v Nitre bola napadnutá maďarská študentka kvôli tomu, že telefonovala po maďarsky. Túto informáciu poskytol maďarskej tlačovej agentúre MTI nemenovaný zdroj z prostredia UKF.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Magyar diáklányt vertek Szlovákiában|url=http://24.hu/kulfold/2006/08/25/magyar_diaklanyt_vertek_szlovakiaban/|dátum vydania=2006-08-25|dátum prístupu=2021-07-26|jazyk=hu|vydavateľ=24.hu}}</ref> Jeden zo svedkov mal údajne vidieť Hedvigu Malinovú v deň útoku po 7.30, keď ju obiehal autom na chodníku v Brezovom háji cestou do práce. Podľa jeho výpovede mala Hedviga Malinová priloženú pravú ruku k ľavému uchu. Najprv si myslel, že telefonuje, ale neskôr si všimol, že žiadny mobilný telefón nedrží.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nyomás nehezedik a nyomozóra|url=https://ujszo.com/kozelet/nyomas-nehezedik-a-nyomozora|vydavateľ=Új Szó|dátum prístupu=2021-08-07|jazyk=hu|dátum vydania=2007-10-16}}</ref> [[Jozef Hašto (psychiater)|Jozef Hašto]], psychiater Hedvigy Malinovej, v roku 2018 povedal: „Keď som sa neskôr v rozhovoroch s ňou vrátil k tomu, ako to bolo s jej vypovedaním, hovorila mi, že bola spomedzi študentov, ktorí išli na skúšku z maďarského jazyka, desiata. Preto išla na fakultu ako posledná a mala za úlohu zohnať nejaké zákusky ako pohostenie. Meškala, ponáhľala sa a v hlave mala myšlienku, že by mala zatelefonovať, že už je blízko a za chvíľu dorazí. Vtedy však došlo k prepadnutiu. V hlave jej preto zostalo niečo s telefonovaním. To sa ľuďom bežne stáva. Keď si intenzívne predstavujú, že idú urobiť nejaký úkon a neurobia ho, majú problém presne si pamätať, či sa daná vec stala, či ju urobili alebo nie.“<ref name=":17" /> Roman Kvasnica v roku 2018 hovoril o tom, ako sa Hedvigy Malinovej pýtal na jej výpovede na polícii ohľadom rozhovoru v maďarčine: „Ja som Hedvige položil otázku, čo si z toho vlastne pamätá. Povedala, že sa jej stále zdalo, že s niekým osobne hovorila, a keď si nepamätala s kým, hovorila, že asi telefonovala. Opýtal som sa jej, či dedukovala alebo si pamätá. Odpovedala: A prečo by mi inak povedali ‚Na Slovensku po slovensky‘? Ona si vydedukovala, že ju museli počuť hovoriť v maďarskom jazyku.“<ref name=":17" /> === Maďarskí turisti === Po tlačovej besede Roberta Kaliňáka 12. septembra 2006 Hedviga Malinová v rozhovore pre denník [[Új Szó]] povedala, že sa rozpamätala, že ju napadli po tom, ako ju oslovili turisti v aute s maďarskou poznávacou značkou, ktorí sa jej pýtali na cestu do Nových Zámkov. Maďarskí turisti sa najprv pýtali, či vie po anglicky, a ona odpovedala, že nie. Potom sa jej pýtali, či vie po nemecky. Ona odpovedala, že áno, ale že vie aj po maďarsky. Potom im poskytla informácie a kráčala ďalej. Chcela volať aj kamarátke do Nových Zámkov, že ako by sa tam dostali, ale rozmyslela si to, lebo už nemala čas. Podľa Hedvigy Malinovej rozhovor mohli započuť útočníci, ktorí už pod mostom na ňu kričali, že „na Slovensku po slovensky“. Podobne toto stretnutie opísala aj na tlačovej konferencii z 13. septembra 2006, ktorú zvolal Gábor Gál, jej vtedajší advokát.<ref name=":122">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=M. Hedvig: végig igazat mondtam|url=https://ujszo.com/kozelet/m-hedvig-vegig-igazat-mondtam|vydavateľ=Új Szó|dátum prístupu=2021-07-31|jazyk=hu|priezvisko=Vrabcová|meno=Marie|dátum vydania=2006-09-13}}</ref><ref name=":132">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prípad Hedviga|url=http://lesk.zoznam.sk/cl/100176/126395/Pripad-Hedviga|vydavateľ=Život|dátum vydania=2006-09-13|dátum prístupu=2021-07-31|priezvisko=Ďurovová|meno=Henrieta|url archívu=https://web.archive.org/web/20080616095435/http://lesk.zoznam.sk/cl/100176/126395/Pripad-Hedviga|dátum archivácie=2008-06-16}}</ref><ref name=":242">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hedviga prehovorila na verejnosti, útok stále potvrdzuje|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/151613-hedviga-prehovorila-na-verejnosti-utok-stale-potvrdzuje/|vydavateľ=Pravda|dátum vydania=2006-09-13|dátum prístupu=2021-08-03|jazyk=sk}}</ref><ref name=":342">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Vallee|meno=Rodolphe|titul=Ethnic-Hungarian Slovak Responds Publicly to Police Allegation She Lied About a Racially-Motivated Attack|url=https://wikileaks.org/plusd/cables/06BRATISLAVA764_a.html|dátum vydania=2006-09-13|dátum prístupu=2021-08-03|vydavateľ=WikiLeaks}}</ref> Hospodárske noviny uviedli, že Hedviga Malinová si rozmyslela zavolať priateľke, lebo bolo ešte skoro ráno.<ref name=":23">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Čo tvrdí Hedviga|url=https://slovensko.hnonline.sk/149406-co-tvrdi-hedviga|vydavateľ=Hospodárske noviny|dátum prístupu=2021-08-03|jazyk=sk|priezvisko=Borčin|meno=Ján|dátum vydania=2006-09-14}}</ref> Okresný prokurátor Igor Seneši napísal, že na to, aby útočníci počuli, akou rečou poškodená komunikuje, by museli byť od Hedvigy Malinovej vzdialení doslova pár centimetrov, vzhľadom na intenzitu cestnej premávky a z nej vyplývajúci hluk v čase, keď malo k útoku dôjsť. Tiež napísal, že ak sa Hedviga Malinová s niekým osobne stretla, tak žiadna takáto osoba sa na políciu neprihlásila a vyšetrovateľom ani príslušníkom kriminálnej polície sa nepodarilo takúto osobu vypátrať.<ref name=":6" /> Dňa 19. júna 2007 Hedviga Malinová povedala, že za 10 mesiacov sa neprihlásil nikto, kto by tvrdil, že by bol svedkom útoku alebo by o tom niečo vedel.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Malina Hedvig: reméltem, hogy valaki megszólal|url=https://ujszo.com/kozelet-kozelet/malina-hedvig-remeltem-hogy-valaki-megszolal|vydavateľ=Új Szó|dátum prístupu=2021-08-06|jazyk=hu|priezvisko=Vrabcová|meno=Marie|dátum vydania=2007-06-20}}</ref> Podľa Hedvigy Malinovej si na maďarských turistov spomenula až 11. septembra 2006,<ref name=":242" /> pričom ešte 9. septembra 2006 si nebola istá, či telefonovala alebo niekoho stretla, hoci sa to veľmi snažila zistiť.<ref name=":112" /> Dňa 11. septembra 2006 jej mal k rozpomenutiu pomôcť jej psychiater [[László Sárközy]], u ktorého bola v ordinácii v Dunajskej Strede.<ref name=":242" /><ref name=":252">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Občan Hedviga|url=http://www.jablko.sk/hedviga/obcan-hedviga/|vydavateľ=jablko|dátum prístupu=2021-08-03|meno=Anna|priezvisko=Kratochvílová|dátum vydania=2009}}</ref> Ten bol v roku 2012 predvolaný na výsluch a citoval na ňom kompletnú zdravotnú dokumentáciu z návštev Hedvigy Malinovej, pričom lekársky nález zo dňa 11. septembra 2006 nepopisuje toto rozpomínanie sa na skutočnosti ohľadom napadnutia. V lekárskej správe z toho dňa sa spomína iba Malinovej trauma z tretieho policajného výsluchu, ktorý sa konal 9. septembra 2006.<ref name=":33">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výsluch Lászla S.|url=http://hedviga.fair-play.sk/docs/Psychiater_S_final.pdf|dátum vydania=2012-01-13|dátum prístupu=2021-07-30|vydavateľ=Aliancia Fair-play|url archívu=https://web.archive.org/web/20210730130230/http://hedviga.fair-play.sk/docs/Psychiater_S_final.pdf|dátum archivácie=2021-07-30}}</ref> V roku 2010 Hedviga Malinová povedala, ako sa cítila, keď prešlo niekoľko dní od útoku: „Bola som nepokojná a nahnevaná na seba, že si nemôžem spomenúť na všetky podrobnosti, nakoniec som začala pochybovať aj sama o sebe. (...) Neprestajne som sa prehrabávala v pamäti, lebo som sa bála, že som vynechala niečo veľmi podstatné. Toľko som uvažovala o tom, čo sa stalo, že dnes už ani neviem, či to, čo si vybavujem, sú naozaj moje spomienky alebo si len spätne premietam niečo, čo si iba myslím, lebo to tak diktuje logika. Toto však platí len o zahmlených útržkoch, napríklad o tom, ktorou cestou som išla cez mesto – ohľadom podstaty som si absolútne istá. Aj v tom, že na moste sa ma pýtala posádka auta, ako sa dostanú do Nových Zámkov...“<ref name=":18">{{Citácia knihy|priezvisko=Vrabcová|meno=Marie|titul=Hedviga|vydanie=1|vydavateľ=Loar|miesto=Dunajská Streda|rok=2010|isbn=978-80-970588-4-5|strany=215}}</ref>{{Rp|page=20}} V roku 2010 Roman Kvasnica povedal, že nevie, či Hedviga Malinová stretla maďarských turistov, a že sa to už nikdy nedozvie, pretože kamerové záznamy už nie sú dostupné.<ref name=":18" />{{Rp|page=135}} === Posledný termín === Hedviga Malinová sa regulárne prihlásila na posledný z troch termínov v júni 2006, pričom vedúca katedry maďarského jazyka Anna Sándorová poprela informácie, že na tretí termín sa prihlásila kvôli tomu, že by skúšku z predchádzajúcich termínov nezvládla.<ref name=":19">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Biztos, hogy nem a vizsgától félt – állítják a nyitrai egyetemi tanárok|url=https://ujszo.com/kozelet/biztos-hogy-nem-a-vizsgatol-felt-allitjak-a-nyitrai-egyetemi-tanarok|vydavateľ=Új Szó|dátum prístupu=2021-08-01|jazyk=hu|priezvisko=Vrabcová|meno=Marie|dátum vydania=2006-09-14}}</ref> Na otázku vyšetrovateľa, prečo sa prihlásila na posledný termín skúšky, Hedviga Malinová odpovedala: „Kvôli iným skúškam som nestihla absolvovať prvé dva termíny, nakoľko by som mala málo času na prípravu.“<ref name=":112" /> Napriek tomu v roku 2010 Malinová uviedla, že tretí ročník len opakovala, pretože predchádzajúci rok ho nemohla dokončiť kvôli žalúdočným vredom. K dokončeniu jej vtedy chýbali iba dve skúšky. Prodekan však kvôli jej zlému zdravotnému stavu nepripustil odklad a usúdil, že je lepšie, aby celý ročník opakovala. S tým sa zmierila a napriek tomu, že nemusela, znovu chodila na prednášky a zbierala kredity navyše.<ref name=":18" />{{Rp|pages=12-13}} === Poradie na skúške === Na skúšku v deň incidentu boli prihlásení spolu desiati študenti (deväť študentiek a jeden študent).<ref name=":16">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prípad Hedviga bola pripravovaná akcia. Zistenie páchateľov by bol koniec Fica a Kaliňáka|url=https://slovensko.hnonline.sk/813912-prepad-hedvigy-pripravovana-akcia|vydavateľ=Hospodárske noviny|dátum prístupu=2021-08-01|jazyk=sk|priezvisko=Karásek|meno=Ján|dátum vydania=2016-08-23}}</ref> Podľa Jozefa Hašta, psychiatra Hedvigy Malinovej, mala ísť na skúšku ako desiata v poradí, a preto mala za úlohu zohnať nejaké zákusky ako pohostenie, pretože si mohla dovoliť meškať.<ref name=":17" /> Napriek tomu v roku 2010 Hedviga Malinová povedala, že na všetky skúšky chodila vždy ako prvá: „Nerada som čakala a bola som presvedčená, že opakovať si v posledných chvíľach nemá zmysel, preto som vždy vchádzala prvá. Neskôr mi spolužiaci hovorili, že keď v deň útoku čakali na malú štátnicu a ja som neprišla, zišlo im na um, že aspoň nezdvihnem latku príliš vysoko.“<ref name=":18" />{{Rp|page=159}} Jeden zo spolužiakov, ktorý v deň útoku tiež čakal na skúšku, povedal pre časopis .týždeň: „Ešte sme sa v ten deň tešili, že tam nie je, lebo bola vždy tak trochu bifľoška.“<ref name=":272" /> === Chlebíčky === Na stanici v Nitre sa Hedviga Malinová rozlúčila so svojím učiteľom Károlyom Presinszkým s tým, že chce ísť ešte kúpiť chlebíčky pre komisiu. Na treťom výsluchu však nevedela uviesť, kde tie chlebíčky chcela kúpiť, či ich kúpila a čo sa s nimi stalo, ak ich kúpila. Uvádza však, že keď bola na ešte stanici, potom ich asi išla kúpiť do mesta.<ref name=":112" />{{Rp|pages=2, 4}} V reportáži Euguena Kordu z novembra 2006 odznelo, že Hedviga Malinová išla chlebíčky kúpiť do Tesca.<ref name=":29">{{Citácia periodika|autor=Eugen Korda|titul=Hedviga II|periodikum=STV|url=https://www.youtube.com/watch?v=u_z0tVHXo7o|dátum=2006-11-13}}</ref> V roku 2007 sa robila policajná rekonštrukcia trasy, akou mala ísť Hedviga Malinová na skúšku. Denník Új Szó sa vtedy opýtal prokurátora, prečo sa figurantka nezastavila pri Tescu, kde mala Hedviga Malinová kúpiť chlebíčky. Prokurátor to nechcel komentovať, kým sa neskončí vyšetrovanie.<ref name=":30">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bejárták Hedvig útját|url=https://ujszo.com/kozelet/bejartak-hedvig-utjat|vydavateľ=Új Szó|dátum prístupu=2021-08-05|jazyk=hu|dátum vydania=2007-11-16}}</ref> Na treťom výsluchu Hedviga Malinová povedala: „musela som prejsť okolo starého Tesca“, čo neskôr podobnými slovami zopakovala: „išla som okolo starého Tesca“.<ref name=":112" /> Námestník generálneho prokurátora Ctibor Košťál v roku 2012 povedal: „Sú tam aj ďalšie záhady, ktoré sú úplne iné – akože idem kupovať chlebíčky na skúšku profesorom päť kilometrov, hoci v škole mám bufet, kde chlebíčky robia.“<ref name=":31">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Košťál o Hedvige: Nehovorila vždy pravdu|url=https://domov.sme.sk/c/6507758/kostal-o-hedvige-nehovorila-vzdy-pravdu.html|vydavateľ=SME|dátum prístupu=2021-08-05|jazyk=sk|meno=Monika|priezvisko=Tódová|dátum vydania=2012-08-23}}</ref> Roman Kvasnica, advokát Hedvigy Malinovej, na to reagoval: „Oni tvrdia, že načo išla kúpiť do Prioru chlebíčky, keď ich predávali v bufete v škole. Jej spolužiaci potvrdili, že Hedviga mala ísť kúpiť chlebíčky. Na tom, že išla kúpiť chlebíčky, má byť založené jej klamstvo. Je to ich nový argument. Čo keď nevedela, že v bufete predávajú chlebíčky? Hovoriť o chlebíčkoch je nedôstojné.“<ref name=":32">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kvasnica: Fica Hedvigou môžu vydierať|url=https://domov.sme.sk/c/6509469/kvasnica-fica-hedvigou-mozu-vydierat.html|vydavateľ=SME|dátum prístupu=2021-08-05|jazyk=sk|meno=Monika|priezvisko=Tódová|dátum vydania=2012-08-24}}</ref> === Pripravenosť na skúšku === Dňa 12. septembra 2006 na tlačovej konferencii [[Robert Fico]] povedal: „Nás skôr zarmucuje, že vláda Slovenskej republiky musí míňať také obrovské množstvo energie, aby vyvracala podvody, manipulácie a možno aj to, že nejaká dievčina nebola schopná urobiť skúšku, tak obetovala meno Slovenskej republiky len preto, aby si zachránila svoju vlastnú kožu.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prokuratúra uzavrela kauzu Malinová, výsledok nepovedala|url=https://domov.sme.sk/c/7077043/prokuratura-uzavrela-kauzu-malinova-vysledok-nepovedala.html|vydavateľ=SME|dátum prístupu=2021-07-31|jazyk=sk|meno=Matúš|priezvisko=Burčík|dátum vydania=2014-01-23}}</ref> Po skončení tlačovej konferencie nemenovaný policajný zdroj informoval veľvyslanectvo Spojených štátov, že motívom študentky vytvoriť fingovaný útok bolo vyhnutie sa štátniciam, ktoré predtým už dvakrát nezvládla urobiť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vallee | meno = Rodolphe | titul = Attack on Ethnic Hungarian Student Fabricated, Slovak Police Say | url = https://wikileaks.org/plusd/cables/06BRATISLAVA754_a.html | dátum vydania = 2006-09-12 | dátum prístupu = 2021-07-31 | vydavateľ = WikiLeaks}}</ref> [[Robert Kaliňák]] dňa 8. novembra 2006 povedal pre denník Új Szó, že Hedviga Malinová si to prepadnutie vymyslela, aby sa mohla v ten deň vyhnúť skúške.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nem adunk teret a szélsőségeknek|url=https://ujszo.com/kozelet/nem-adunk-teret-a-szelsosegeknek|vydavateľ=Új Szó|dátum prístupu=2021-07-31|jazyk=hu|dátum vydania=2006-11-09|url archívu=https://web.archive.org/web/20210612072321/https://ujszo.com/kozelet/nem-adunk-teret-a-szelsosegeknek|dátum archivácie=2021-06-12}}</ref> Podľa vlastných slov sa Hedviga Malinová na skúšku pripravovala od 23. júna 2006, pričom si myslí, že bola na ňu pripravená patrične. Podľa nej mala počas celého štúdia veľmi dobré výsledky a vždy sa na skúšky pripravovala zodpovedne, pričom na tej skúške jej obzvlášť záležalo, pretože by opakovala ročník, keby ju neurobila.<ref name=":112" />{{Rp|page=5-6}} Podľa vedúcej katedry Anny Sándorovej za tri roky Hedviga Malinová neopakovala ani jednu skúšku, bola výborná študentka a dostala prospechové štipendium.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tanúk sokasága erősíti meg: Hedvig össze volt verve|url=https://kuruc.info/r/1/5623/|vydavateľ=Felvidék.ma|dátum prístupu=2021-08-01|jazyk=hu|dátum vydania=2006-09-14}}</ref> Tiež povedala, že postupovú skúšku z nemčiny spravila predtým na dvojku, čo nie je jednoduchá skúška, takže nemala dôvod obávať sa skúšky z maďarčiny,<ref name=":19" /> Podľa nemčinára, ktorý dobre poznal Hedvigu Malinovú, to bola výborná študentka.<ref name=":102">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hedviga prepadnutie oznámila až pred skúškou|url=https://www.sme.sk/c/2893548/hedviga-prepadnutie-oznamila-az-pred-skuskou.html|vydavateľ=SME|dátum prístupu=2021-07-31|jazyk=sk|meno=Jana|priezvisko=Beňová|dátum vydania=2006-09-13}}</ref> Podľa niektorých spolužiakov Hedvigy Malinovej je nezmysel, že by sa chcela vyhnúť skúške, pretože to bola dobrá žiačka, prednášky nevynechávala a skúšky robila bez problémov.<ref name=":272" /> Hedviga Malinová uviedla, že skúšku chcela absolvovať aj napriek zraneniam, keďže išlo o posledný termín postupovej skúšky.<ref name=":112" />{{Rp|pages=3-4}} Preto nevolala ani políciu, ani sanitku, lebo si povedala, že je v poriadku, že je iba vyľakaná a že až po vykonaní skúšky to nahlási na políciu a nechá sa ošetriť. Členka komisie Žofia Bárcziová navrhla Hedvige Malinovej, že keď pôjde na ošetrenie a bude všetko v poriadku, môže ísť na skúšku.<ref name=":112" />{{Rp|page=5-6}} V reportáži Eugena Kordu Hedviga Malinová povedala: „Ja som nechcela ísť do nemocnice, ja som povedala, že chcem ísť na skúšku. To som viackrát opakovala. Bola som strašne hysterická, ja si myslím, že hysterická som bola. Som im... Silou-mocou chceli ma naložiť do tej sanitky, ja som povedala, že nikam nepôjdem, s cudzími ľuďmi určite nie, nie, nie. A že chcem ísť na skúšku, lebo chcem... učila som sa na to. Povedali, že nemôžem. Povedala som, nie, tak nikam nejdem, keď nemôžem ísť na skúšku. Potom mi profesorka z komisie sľúbila, že keď pôjdem do nemocnice a bude všetko v pohode, akože... tak... môžem sa vrátiť a môžem ísť na skúšku. No a vtedy som išla do nemocnice.“<ref name=":14">{{Citácia periodika|autor=Eugen Korda|titul=Hedviga (1. časť)|periodikum=STV|url=https://www.youtube.com/watch?v=2UWwIo5WWUI|dátum=2006-10-23}}</ref> Napokon bol termín skúšky Hedvige Malinovej presunutý na 19. septembra 2006. Toto jej mala vybaviť vedúca katedry.<ref name=":112" />{{Rp|page=6}} Podľa jedného zo skúšajúcich učiteľov, ktorý chcel zostať v anonymite, bola Hedviga Malinová vzorná a zodpovedná študentka, a preto jej bez problémov umožnili vykonať danú skúšku neskôr, aby jej neprepadla.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nyitrán megvertek egy magyar diáklányt|url=https://ujszo.com/kozelet-kozelet/nyitran-megvertek-egy-magyar-diaklanyt|vydavateľ=Új Szó|dátum prístupu=2021-07-31|jazyk=hu|dátum vydania=2006-08-26}}</ref> Hedviga Malinová túto náhradnú skúšku zložila úspešne s výslednou známkou 1,5.<ref name=":20">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prvé doplnenie sťažnosti z 18. septembra 2006|url=http://hedviga.fair-play.sk/docs/Doplnenie_staznosti_zo_dna_24_09_2006_02.pdf|dátum vydania=2006-09-24|dátum prístupu=2021-07-30|vydavateľ=Aliancia Fair-play|priezvisko=Malinová|meno=Hedviga|url archívu=https://web.archive.org/web/20210730130213/http://hedviga.fair-play.sk/docs/Doplnenie_staznosti_zo_dna_24_09_2006_02.pdf|dátum archivácie=2021-07-30}}</ref>{{Rp|page=37}} Podľa člena komisie Józsefa Menyhárta odpovedala bezchybne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hedvig (9!)|url=http://www.menyhartjozsef.sk/hedvig-9|vydavateľ=menyhartjozsef.sk|dátum vydania=2015-08-26|dátum prístupu=2021-08-01|jazyk=hu|priezvisko=Menyhárt|meno=József}}</ref> V roku 2010 Hedviga Malinová povedala, že termín náhradnej skúšky bol 18. septembra 2006, pričom dodala: „Neopakovala som si nič, na skúšku som išla s tými istými vedomosťami ako tri týždne predtým, v deň útoku, ale aj to stačilo, lebo vtedy som bola dobre pripravená. (...) Nežiadala som čas na prípravu, vytiahla som si otázku a hneď som odpovedala.“<ref name=":21">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nadávali jej na ulici, aj držali palce. Hedviga (úryvok z knihy Marie Vrabcovej)|url=https://kultura.sme.sk/c/5677825/hedviga-3-uryvok-z-knihy-marie-vrabcovej.html|vydavateľ=SME|dátum prístupu=2021-08-01|jazyk=sk|meno=Marie|priezvisko=Vrabcová|dátum vydania=2010-12-10}}</ref> Nemenovaný policajt, ktorý sa podieľal na vyšetrovaní lúpežného prepadnutia Hedvigy Malinovej, pre časopis Život v roku 2006 povedal: „Na strach zo skúšky pokojne zabudnite. Niekto z toho robí politiku, no nevieme, komu to vyhovuje...“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Herečka?|url=http://lesk.zoznam.sk/cl/100176/129897/Herecka-|vydavateľ=Život|dátum vydania=2006-11-02|dátum prístupu=2021-07-31|priezvisko=Ďurovová|meno=Henrieta|url archívu=https://web.archive.org/web/20080617023107/http://lesk.zoznam.sk/cl/100176/129897/Herecka-|dátum archivácie=2008-06-17}}</ref> == Podobné prípady == === Tawana Brawleyová === Dňa 24. novembra 1987 bola Tawana Brawleyová, 15-ročná Američanka afroamerického pôvodu, údajne unesená v obci Wappingers Falls, New York dvoma bielymi mužmi do lesa, kde ju spolu s ďalšími štyrmi bielymi mužmi bili a opakovane znásilňovali po dobu štyroch dní. Dňa 28. novembra 1987 bola Brawleyová nájdená zabalená do odpadkového vreca vo dvore miestnej ubytovne. Bola pokrytá výkalmi, vlasy mala poobstríhané, na jej tele boli uhlíkom napísané slová „KKK“ a „NIGGER“, jej džínsy boli prepálené v mieste rozkroku, jednu topánku mala rozrezanú a druhá topánka jej chýbala. Taktiež jej chýbala peňaženka a školské učebnice. Prípad následne vyvolal zvýšené rasové nepokoje.<ref name="new york1">{{Citácia periodika|autor=The New York Times|titul=Brawley Case: Stubborn Puzzle, Silent Victim|periodikum=The New York Times|url=https://www.nytimes.com/1988/02/29/nyregion/brawley-case-stubborn-puzzle-silent-victim.html|dátum=1988-02-29}}</ref> Počas vyšetrovania sa však objavili viaceré sporné momenty. Lekárske posudky nepotvrdili znásilnenie a jediným zranením bola menšia modrina za ľavým uchom. Nebolo ani pozorované, že by jej telo nieslo znaky podvýživy alebo podchladenia. Brawleyová si vo viacerých vyhláseniach protirečila a odmietala vypovedať pred súdom. Taktiež veľké množstvo forenzných dôkazov nepotvrdzovalo verziu Brawleyovej. Dňa 6. októbra 1988 porotný súd štátu New York dospel k záveru, že Tawana Brawleyová nebola obeťou sexuálneho útoku a že stav, v akom ju našli 28. novembra 1987, si zrejme sama aj zapríčinila.<ref name="jury">{{Citácia periodika|autor=Robert Abrams|titul=Tawana Brawley Grand Jury Report|periodikum=State Of New York, Department Of Law|url=https://archive.org/details/TawanaBrawleyGrandJuryReport|dátum=1988-10-06}}</ref>{{rp|1-90}} V tom istom roku sa Brawleyová presťahovala do štátu Virgínia.<ref>{{Citácia periodika|autor=Associated Press|titul=Tawana Brawley And Family Living in Virginia|periodikum=Associated Press|url=https://apnews.com/article/afadaae339ef8bae4b57088c83a17d97|dátum=1988-09-21}}</ref> V roku 1997, 10 rokov po incidente, Tawana Brawleyová stále trvala na tom, že sa jej to stalo a že nie je klamárka. Podľa nej polícia v roku 1988 podplatila svedkov, aby proti nej svedčili.<ref>{{Citácia periodika|autor=Josh Margolin|titul=“I’m not a liar”|periodikum=Associated Press|url=http://archive.th-record.com/1997/12-03-97/jamtawan.htm|dátum=1997-12-03|dátum prístupu=2021-08-18|url archívu=https://web.archive.org/web/20100921074500/http://archive.th-record.com/1997/12-03-97/jamtawan.htm|dátum archivácie=2010-09-21}}</ref> Taktiež spomenula, že ju viackrát sledovala tajná služba CIA.<ref name=":40">{{Citácia periodika|autor=Jim Yardley|titul=After a Decade, Brawley Reappears and Repeats Charges|periodikum=The New York Times|url=https://archive.nytimes.com/www.nytimes.com/library/national/1203ny-brawly-trial.html|dátum=1997-12-03}}</ref> V roku 2007, 20 rokov po incidente, jej rodičia stále trvali na tom, že ich dcéra si to nevymyslela.<ref name=":41">{{Citácia periodika|autor=Dorian Block|titul=20 years later, Tawana Brawley has turned back on the past|periodikum=Daily News|url=http://www.nydailynews.com/news/2007/11/18/2007-11-18_20_years_later_tawana_brawley_has_turned.html|dátum=2007-11-18|dátum prístupu=2021-08-18|url archívu=https://web.archive.org/web/20071120022528/http://www.nydailynews.com/news/2007/11/18/2007-11-18_20_years_later_tawana_brawley_has_turned.html|dátum archivácie=2007-11-20}}</ref> Počas vyšetrovania boli k prípadu prizvaní aj dvaja forenzní psychiatri, Dr. Griffith a Dr. Dietz. Obidvaja po posúdení prípadu prišli so záverom, že Brawleyová si útok vymyslela. Taktiež uviedli, že tento prípad vykazuje typické znaky fingovaného útoku. Dr. Dietz spolu so špeciálnym agentom FBI Hazelwoodom (podľa Dietza je Hazelwood popredný odborník na túto tému) uviedol 20 charakteristík, ktoré sa objavujú pri falošných obvineniach z útoku (pozri tabuľku).<ref name="jury" />{{rp|58}} {| class="wikitable" |+Tabuľka 20 charakteristík, ktoré sú typické pre fingované útoky, a porovnanie jednotlivých charakteristík medzi Tawanou Brawleyovou a Hedvigou Malinovou !Charakteristika<ref name="jury" />{{rp|58}} !Tawana Brawleyová<ref name="jury" /> !Hedviga Malinová{{Rp|zdroje nižšie}} |- |'''príbeh je bizarný alebo senzačný''' |päťnásťročná študentka afroamerického pôvodu bola údajne sexuálne napadnutá minimálne troma bielymi mužmi, ktorí ju okrem toho zbili, potreli výkalmi a napísali na jej telo rasistické odkazy |dvadsaťtriročná študentka maďarského pôvodu bola údajne zbitá, okradnutá a sexuálne napadnutá dvoma slovenskými extrémistami; motívom útoku mala byť nenávisť voči Maďarom, pretože na Malinovú zaútočili po tom, ako ju mali počuť hovoriť po maďarsky; na jej blúzku napísali protimaďarské heslá<ref name=":42">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kaliňák: Za incidentmi stoja výrastkovia|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/151553-kalinak-za-incidentmi-stoja-vyrastkovia/|vydavateľ=Pravda|dátum vydania=2006-09-04|dátum prístupu=2021-08-14|jazyk=sk|priezvisko=TASR}}</ref><ref name=":43">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Polícia tvrdí, že si útok vymyslela|url=https://mynitra.sme.sk/c/4738752/policia-tvrdi-ze-si-utok-vymyslela.html|vydavateľ=MY Nitra|dátum prístupu=2021-07-31|jazyk=sk|meno=Miriam|priezvisko=Hojčušová|dátum vydania=2006-09-18}}</ref> |- |'''pseudoobeť sa zraní sama, niekedy vážne, alebo simuluje zranenie s cieľom získať podporu''' |podľa ošetrujúcich lekárov Brawleyová simulovala bezvedomie, simulovala nehybnosť rúk a nôh, a keď bola požiadaná, aby sa postavila, padla na podlahu |Malinová mala po incidente krvavé stopy na pere, pod nosom, pod ľavým okom, na ušniciach, na čele vo vlasovej časti a na spodnom prádle;<ref name=":44">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Predbežná lekárska správa|url=http://hedviga.fair-play.sk/docs/ls_predbezna_NR.jpg|dátum vydania=2006-08-25|dátum prístupu=2021-08-14|vydavateľ=Aliancia Fair-play|url archívu=https://web.archive.org/web/20210814130030/http://hedviga.fair-play.sk/docs/ls_predbezna_NR.jpg|dátum archivácie=2021-08-14}}</ref><ref name=":43" /><ref name=":45">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=„Nem igaz, hogy semmi nem történt”|url=https://ujszo.com/kozelet/nem-igaz-hogy-semmi-nem-tortent|vydavateľ=Új Szó|dátum prístupu=2021-08-14|jazyk=hu|priezvisko=Vrabcová|meno=Marie|dátum vydania=2006-09-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20210423080710/https://ujszo.com/kozelet/nem-igaz-hogy-semmi-nem-tortent|dátum archivácie=2021-04-23}}</ref> v deň incidentu Malinová pripúšťala, že krvácala z pery, nosa alebo z vlasovej časti a že mala vnútorné krvácanie;<ref name=":223">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Druhý výsluch Hedvigy Malinovej|url=http://hedviga.fair-play.sk/vysluchy/druhy/|vydavateľ=Aliancia Fair-play|dátum prístupu=2021-07-29|dátum vydania=2006-08-25|url archívu=https://web.archive.org/web/20210729125643/http://hedviga.fair-play.sk/vysluchy/druhy/|dátum archivácie=2021-07-29}}</ref> lekárskym vyšetrením sa však potvrdilo iba krvácanie na pere a na ušniciach,<ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Malinová|meno=Hedviga|titul=Druhé doplnenie ku sťažnosti z 18. septembra 2006|url=http://emelko.ringier.sk/hedviga/STAZNOST3.pdf|dátum vydania=2006-10-02|dátum prístupu=2021-07-30|vydavateľ=Život|url archívu=https://web.archive.org/web/20091229060203/http://emelko.ringier.sk/hedviga/STAZNOST3.pdf|dátum archivácie=2009-12-29}}</ref>{{Rp|page=9}} pričom Malinová sama neskôr vypovedala, že náušnice si dávala dole ona, že krv vo vlasovej časti si tam preniesla dlaňou<ref name=":113">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tretí výsluch Hedvigy Malinovej | url = http://hedviga.fair-play.sk/vysluchy/treti/ | vydavateľ = Aliancia Fair-play | dátum prístupu = 2021-07-29 | dátum vydania = 2006-09-09 | url archívu = https://web.archive.org/web/20210729125651/http://hedviga.fair-play.sk/vysluchy/treti/ | dátum archivácie = 2021-07-29}}</ref> a že pery si asi rozhrýzla<ref name=":46">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Hašto|meno=Jozef|titul=Lekárska správa o ambulantnej psychiatrickej liečbe Hedvigy Malinovej|url=http://hedviga.fair-play.sk/docs/Lek_spr_H_M_%202010.pdf|dátum vydania=2010-10-06|dátum prístupu=2021-07-30|vydavateľ=Aliancia Fair-play|url archívu=https://web.archive.org/web/20210730130204/http://hedviga.fair-play.sk/docs/Lek_spr_H_M_%202010.pdf|dátum archivácie=2021-07-30}}</ref>{{Rp|page=7}} |- |'''pseudoobeť sa prezentuje tak, aby ľudia verili tomu, že by si to sama neurobila''' |desať rokov po incidente Tawana Brawleyová stále trvala na tom, že sa jej to stalo, že nie je klamárka, že nie je blázon a že jej otčim ju nezneužíval;<ref name=":40" /> v roku 2007, 20 rokov po incidente, jej rodičia stále trvali na tom, že ich dcéra si to nevymyslela, a pýtali sa, ako by si oni, obyčajní ľudia, mohli niečo také vymyslieť a „povaliť“ celý štát New York<ref name=":41" /> |Hedviga Malinová v roku 2007 pre maďarský denník povedala, že si nevie predstaviť, ako by študentka z Horného Mýta, ktorej matka tiež pracuje v Hornom Mýte a ktorej otec je murár, mohla „povaliť“ vládu;<ref name=":48">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Háromszor járta meg a poklot|url=https://magyarnemzet.hu/archivum-magyarnemzet/2007/10/haromszor-jarta-meg-a-poklot-2|vydavateľ=Magyar Nemzet|dátum vydania=2007-10-15|dátum prístupu=2021-08-15|jazyk=hu|meno=Sándor|priezvisko=Neszméri}}</ref>Béla Bugár v roku 2007 povedal: „Prečo by to robila? Povedzte jeden jediný dôvod, ak sa nebála skúšky. Aj minister vnútra na tlačovej besede povedal, že skúšku chcela urobiť silou-mocou. Ona sa nepohybuje v maďarskom prostredí, s nami v kontakte nebola. Prečo by jej vyhovovalo takéto napätie? Prečo by si ničila život? Veď ona nemôže ísť na diskotéku.“<ref name=":49">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bugár: Vláda by pre Hedvigu nepadla|url=https://www.sme.sk/c/3455583/bugar-vlada-by-pre-hedvigu-nepadla.html|vydavateľ=SME|dátum prístupu=2021-08-15|jazyk=sk|meno=Monika|priezvisko=Tódová|dátum vydania=2007-08-25}}</ref> |- |'''pseudoobeť spočiatku nenahlási daný incident na políciu''' |políciu zavolal obyvateľ bytovky, ktorý zbadal, že Brawleyová už dlhšie nehybne leží na dvore v plastovom vreci na odpadky |Hedviga Malinová na otázku, prečo nezavolala políciu, odpovedala: „Lebo som chcela ísť na tú skúšku, lebo sa jednalo o posledný termín a povedala som, že som v poriadku, len som vyľakaná a všetko toto som chcela absolvovať až po vykonaní skúšky, teda nahlásiť to a ísť na ošetrenie.“<ref name=":113" />{{Rp|page=5-6}} |- |'''páchateľ je neznámy''' |Brawleyová páchateľov nepoznala |Malinová páchateľov nepoznala<ref name=":172">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kto ublížil Hedvige Malinovej|url=https://www.tyzden.sk/rozhovory/52101/kto-ublizil-hedvige-malinovej/|vydavateľ=.týždeň|dátum vydania=2018-12-09|dátum prístupu=2021-08-01|jazyk=sk|meno=Štefan|priezvisko=Hríb}}</ref> |- |'''pseudoobeť tvrdí, že bola prinútená veľkou silou alebo že sa mohutne bránila alebo že páchatelia boli viacerí''' |páchatelia boli najprv dvaja muži, neskôr traja až šiesti |páchatelia boli dvaja mladí muži<ref name=":43" /> |- |'''popis incidentu je alebo príliš detailný, alebo veľmi vágny''' |Brawleyová nevedela opísať výzor páchateľov a z incidentu si takmer nič nepamätala |Malinová detailne opísala výzor páchateľov<ref name=":93">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prvý výsluch Hedvigy Malinovej | url = http://hedviga.fair-play.sk/vysluchy/prvy/ | vydavateľ = Aliancia Fair-play | dátum prístupu = 2021-07-29 | dátum vydania = 2006-08-25 | url archívu = https://web.archive.org/web/20210729125642/http://hedviga.fair-play.sk/vysluchy/prvy/ | dátum archivácie = 2021-07-29}}</ref> a tiež udalosť, keď od nej páchatelia žiadali, aby si dala dole sako, pančuchy a náušnice<ref name=":113" /> |- |'''pseudoobeť tvrdí, že počas útoku mala zavreté oči alebo že bola v bezvedomí alebo že omdlela alebo že si na to nespomína alebo že bola nadrogovaná, a preto nemôže poskytnúť detaily''' |Brawleyová si nepamätala, čo sa jej stalo počas štyroch dní po tom, ako bola unesená a napadnutá |Hedviga Malinová tvrdila, že bola v bezvedomí<ref name=":113" />{{Rp|page=6}} |- |'''pseudoobeť je ľahostajná k svojim zraneniam''' |Brawleyová po prvotných vyšetreniach odmietla ďalšiu lekársku starostlivosť |Hedviga Malinová uviedla, že chcela ísť na skúšku aj napriek zraneniam: „... povedala som, že som v poriadku, len som vyľakaná a všetko toto som chcela absolvovať až po vykonaní skúšky, teda nahlásiť to a ísť na ošetrenie“<ref name=":113" />{{Rp|page=6}} |- |'''laboratórne testy nepotvrdzujú incident''' |Brawleyová mala ležať niekoľko dní v lese, ale vyšetrovateľ nenašiel žiadne stopy rastlinného materiálu na jej odeve |podľa vlastných slov ležala Hedviga Malinová s bielou blúzkou v tráve, ale podľa znaleckých posudkov nebola znečistená zemou ani trávou<ref name=":113" />{{Rp|page=5}} |- |'''pseudoobeť má vágne vyjadrenia ohľadom miesta činu alebo na mieste činu sa nenachádzajú dôkazy potvrdzujúce incident''' |Brawleyová sa vyjadrovala o mieste činu len vágne, že je to niekde v lese |Hedviga Malinová povedala, že držiac za vlasy, dotiahli ju do nejakých kríčkov na breh rieky, kde bolo veľa odpadkov, a takmer už stála vo vode;<ref name=":123">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=M. Hedvig: végig igazat mondtam|url=https://ujszo.com/kozelet/m-hedvig-vegig-igazat-mondtam|vydavateľ=Új Szó|dátum prístupu=2021-07-31|jazyk=hu|priezvisko=Vrabcová|meno=Marie|dátum vydania=2006-09-13}}</ref> tiež povedala, že to bolo „v parku blízko mosta“;<ref name=":56">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Študentka: Prepadli ma. Polícia: Prepad nebol|url=https://www.sme.sk/c/2895506/studentka-prepadli-ma-policia-prepad-nebol.html|vydavateľ=SME|dátum prístupu=2021-08-16|jazyk=sk|meno=|priezvisko=|dátum vydania=2006-09-14}}</ref> podľa vtedajšieho ministra vnútra Roberta Kaliňáka však Hedviga Malinová nebola schopná určiť, kde sa incident stal, a podľa vtedajšieho policajného prezidenta Jána Packu Hedviga Malinová odmietla vyšetrovací pokus, pri ktorom by mohli zrekonštruovať priebeh incidentu<ref name=":50">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kaliňák: Niekto chce prípad spolitizovať|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/151617-kalinak-niekto-chce-pripad-spolitizovat/|vydavateľ=Pravda|dátum vydania=2006-09-13|dátum prístupu=2021-08-15|jazyk=sk}}</ref> |- |'''poškodenie odevu je nekonzistentné so zraneniami''' |Brawleyová mala spálené nohavice, ale na tele nemala popáleniny a taktiež nápis na topánke mala vyhotovený ostrým predmetom, ale ostatné nápisy boli vyhotovené tupým predmetom, ktorý nezanechal žiadne zranenie |súdni znalci spochybnili, že by páchatelia násilne písali text na chrbtovú časť blúzky Hedvigy Malinovej, pretože žiadne stopy na chrbte lekári nenašli; podľa znalcov je pravdepodobnejšie, že text bol písaný na pevnej ploche, akou je napríklad stôl; znalci taktiež určili, že blúzka bola roztrhnutá kombinovaným spôsobom: strihaním nožnicami a trhaním látky<ref name=":52">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kto by neveril znalcom?|url=https://www.tyzden.sk/casopis/2820/kto-by-neveril-znalcom/|vydavateľ=.týždeň|dátum vydania=2008-07-19|dátum prístupu=2021-08-15|jazyk=sk|meno=Martin|priezvisko=Hanus}}</ref> |- |'''v živote pseudoobete sú prítomné osobné problémy, ktoré sa stupňujú''' |Brawleyová chodila poza školu a jej otčim ju za to trestal |× |- |'''pseudoobeť vedela o podobných prípadoch, ktoré sa stali v minulosti''' |jej bývalá spolužiačka v minulosti tvrdila, že ju dvaja bieli muži uniesli a znásilnili, avšak neskôr priznala, že si to vymyslela |× |- |'''správanie pseudoobete po útoku nekorešponduje s jej výpoveďou''' |napriek tomu, že Brawleyová tvrdila, že kríva, neskôr ju svedkovia videli normálne chodiť |Hedviga Malinová chodila aj po útoku tou istou cestou, na ktorej sa incident odohral, pričom tvrdila, že to je jediná možna cesta do školy;<ref name=":53">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hedviga Malinová pre HN: Som hrdá na slovenské priezvisko|url=https://style.hnonline.sk/vikend/497133-hedviga-malinova-pre-hn-som-hrda-na-slovenske-priezvisko|vydavateľ=Hospodárske noviny|dátum prístupu=2021-08-15|jazyk=sk|priezvisko=Grznárová|meno=Iveta|dátum vydania=2011-09-09}}</ref> avšak podľa satelitných snímok spoločnosti Google existovala blízko trasa, ktorá bola len o niekoľko desiatok metrov dlhšia,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Satelitné snimky Nitry|url=https://www.google.com/maps/place/Nitra/@48.320172,18.093945,743m/data=!3m1!1e3!4m5!3m4!1s0x476b3ee0556593fd:0x400f7d1c6978bf0!8m2!3d48.3061414!4d18.076376|dátum prístupu=2021-08-15|vydavateľ=Google}}</ref> a podľa cestovného poriadku z roku 2006 sa mohla do školy prepravovať autobusom MHD<ref name=":47">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Trasy liniek mestskej hromadnej dopravy|url=http://www.imhd.sk/nr/index.php?w=3933213234ef2f302523ea|vydavateľ=nr.imhd.sk|dátum vydania=2006-07-24|dátum prístupu=2021-08-06|url archívu=https://web.archive.org/web/20060724223833/http://www.imhd.sk/nr/index.php?w=3933213234ef2f302523ea|dátum archivácie=2006-07-24}}</ref> |- |'''pseudoobeť nie je pri vyšetrovaní nápomocná''' |Brawleyová väčšinou odmietala komunikovať s vyšetrovateľmi |podľa vtedajšieho ministra vnútra Roberta Kaliňáka Hedviga Malinová opakovane odmietla vyšetrovací pokus<ref name=":56" /> a od roku 2007, keď bola obvinená z krivého svedectva, odmietala vypovedať v celom trestnom konaní<ref name=":57">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hedvige Malinovej znovu hrozí umiestnenie do ústavu|url=https://domov.sme.sk/c/6617335/hedvige-malinovej-znovu-hrozi-umiestnenie-do-ustavu.html|vydavateľ=SME|dátum prístupu=2021-08-16|jazyk=sk|meno=Monika|priezvisko=Tódová|dátum vydania=2012-11-26}}</ref> |- |'''ak pseudoobeť komunikuje s vyšetrovacími orgánmi, zvykne odvracať konverzáciu od konkrétnych detailov k veciam, ktoré sa nedajú dokázať''' |keď chcel vyšetrovateľ od Brawleyovej popis páchateľa, prestala odpovedať, neskôr len naznačila, že by to mal byť policajt beloch |Hedviga Malinová nevedela presne uviesť, akou trasou išla do školy, kam išla kúpiť chlebíčky, kde ich potom nechala a či ich vôbec kúpila; taktiež nevedela presne, s kým hovorila po maďarsky a akým spôsobom;<ref name=":113" /> neskôr si spomenula na maďarských turistov, ktorí sa však na políciu neprihlásili<ref name=":6" /> |- |'''pseudoobeť má na tele nápisy''' |viacero nápisov, napr. „KKK“, „NIGGER“ a „BITCH“ |„MAĎARI ZA DUNAI!“ a „SK BEZ PARAZITOV!“<ref name=":43" /> |- |'''pseudoobeť vytvárala aj iné falošné obvinenia''' |× |podľa Hedvigy Malinovej sa 21. novembra 2006 niekto vlámal do jej bytu, porozhadzoval veci, ale nič nevzal; Hedviga Malinová potom nastúpila do autobusu, kde k nej pristúpili ženy, ktoré si prezerali fotky z toho bytu; Hedviga Malinová chcela potom zavolať svojmu priateľovi, ale mobil jej dočasne nefungoval;<ref name=":54">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Polícia obvinila Hedvigu|url=https://www.sme.sk/c/3295510/policia-obvinila-hedvigu.html|vydavateľ=SME|dátum prístupu=2021-08-15|jazyk=sk|meno=Marek|priezvisko=Vagovič|dátum vydania=2007-05-15}}</ref> podľa Jozefa Hašta je tento príbeh fantastický a neuveriteľný, hoci sám mu verí<ref name=":55">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prežila si peklo|url=https://www.tyzden.sk/casopis/418/prezila-si-peklo/|vydavateľ=.týždeň|dátum vydania=2007-06-01|dátum prístupu=2021-08-15|jazyk=sk}}</ref> |- |'''pseudoobeti bola v minulosti poskytovaná extenzívna zdravotná starostlivosť''' |× |Hedviga Malinová rok pred incidentom trpela žalúdočnými vredmi, pre ktoré musela opakovať ročník<ref name=":182">{{Citácia knihy|priezvisko=Vrabcová|meno=Marie|titul=Hedviga|vydanie=1|vydavateľ=Loar|miesto=Dunajská Streda|rok=2010|isbn=978-80-970588-4-5|strany=215}}</ref>{{Rp|pages=12-13}} |} === Katalin Hanáková === Dňa 30. septembra 1990 bola Katalin Hanáková, Maďarka židovského pôvodu, údajne udretá do tváre neznámym páchateľom vo dverách jej bytu. Dôvodom mala byť antisemitská reakcia na článok napísaný jej manželom Péterom Hanákom, ktorý bol uverejnený deň predtým. Polícia začala tento incident preverovať, ale keď vyšetrovateľ po obhliadke miesta z daného bytu odišiel, Hanáková bola údajne znovu napadnutá, tentoraz však bola bodnutá skrze okno. Dňa 7. januára 1991 polícia zastavila vyšetrovanie s konštatovaním, že pri prvom skutku nedokázali zhromaždiť dostatok dôkazov a pri druhom skutku vylúčili, že by sa daný incident mohol odohrať tak, ako ho opísala Katalin Hanáková. Na základe týchto informácií maďarské denníky označili obidva incidenty za vymyslené.<ref>{{Citácia periodika|autor=Solt Ottilia|titul=ARCULCSAPATÁS JOGÁLLAMBAN|periodikum=Beszélő|url=http://beszelo.c3.hu/cikkek/arculcsapatas-jogallamban|dátum=1990-10-06}}</ref><ref>{{Citácia periodika|autor=Gyekiczki András|titul=MITŐL NE FÉLJÜNK?|periodikum=Beszélő|url=http://beszelo.c3.hu/cikkek/mitol-ne-feljunk|dátum=1991-01-12}}</ref> Fingovaný útok mal podľa novinára Istvána Stefku slúžiť na dosiahnutie pádu prvej pravicovej vlády v Maďarsku.<ref>{{Citácia periodika|autor=Stefka István|titul=„Hordót a zsidónak” – Amikor antiszemita rágalmak özöne zúdult az MDF-kormányra (Stefka István a médiaháborúról, 6. rész)|periodikum=PestiSrácok.hu|url=https://pestisracok.hu/hanakne-hazugsaga-a-kurir-hordos-lejaratasa-amikor-antiszemita-vadak-ozone-zudult-az-mdf-kormanyra-stefka-istvan-a-mediahaborurol-6-resz/|dátum=2020-05-04}}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Vrabcová | meno = Marie | autor = | odkaz na autora = | titul = Hedviga | vydanie = 1 | vydavateľ = Loar | miesto = Dunajská Streda | rok = 2010 | počet strán = 215 | url = | isbn = 978-80-970588-4-5}} == Externé odkazy == * [http://hedviga.fair-play.sk/ Hedviga (Alianca Fair-play)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071012021220/http://hedviga.fair-play.sk/ |date=2007-10-12 }} - prepisy výsluchov, znalecké posudky, lekárske nálezy a mnoho iných materiálov * [https://index.hu/gal/?dir=0609/kulfold/szlov/ Fotky Hedvigy Malinovej priamo po incidente (Index.hu)] - fotky zranení a nápisu na oblečenej blúzke * [https://pripadhedvigymalinovej.wordpress.com/ Prípad Hedvigy Malinovej] - podrobná analýza prípadu {{DEFAULTSORT:Malinová, Hedviga}} [[Kategória:2006 na Slovensku]] [[Kategória:Maďari na Slovensku]] [[Kategória:Udalosti v Nitre]] [[Kategória:Politické aféry na Slovensku]] es16wrfqgfhhi7nvw05csgnjpz0in0c Liverpool FC 0 126660 8188226 8159960 2026-03-28T00:45:32Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor Liverpool_FC_crest_on_Walton_Breck_Road.jpg bol odstránený, pretože ho The Squirrel Conspiracy na Commons zmazal. 8188226 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = Liverpool FC | obrázok = | celýnázov = Liverpool Football Club | prezývka = ''The Reds'' | založený = [[3. jún]] [[1892]] | rozpustený = | štadión = [[Anfield]],<br />[[Liverpool]] | kapacita = 61 276 | majiteľ = [[Fenway Sports Group]] | predseda = {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Tom Werner]] | tréner = {{Minivlajka|Holandsko}} [[Arne Slot]] | liga = [[FA Premier League|Premier League]] | sezóna = [[Premier League 2024/2025]] | pozícia = 1. miesto (z 20) | vzor_lp1 = _liverpool2526h | vzor_t1 = _liverpoolfc2526h | vzor_pp1 = _liverpool2526h | vzor_tr1 =_liverpool2526h | vzor_po1 =_liverpool2526hl | ľavéplece1 = ee1d33 | telo1 = ee1d33 | pravéplece1 = ee1d33 | trenírky1 = ee1d33 | ponožky1 = ee1d33 | vzor_lp2 = _liverpool2526a | vzor_t2 = _liverpool2526a | vzor_pp2 = _liverpool2526a | vzor_tr2 = _liverpool2526a | vzor_po2 = _liverpool2526al | ľavéplece2 = eae6e3 | telo2 = eae6e3 | pravéplece2 = eae6e3 | trenírky2 = 000000 | ponožky2 = eae6e3 |vzor_lp3=_liverpool2526t|vzor_t3=_liverpool2526t|vzor_pp3=_liverpool2526t|vzor_tr3=_liverpool2526t|vzor_po3=_liverpool2526tl|ľavéplece3=0bb4bb|telo3=0bb4bb|pravéplece3=0bb4bb|trenírky3=ffffff|ponožky3=0bb4bb|krátkynázov=LFC}} '''Liverpool FC''' je [[Anglicko|anglický]] [[futbal]]ový klub z [[Liverpool]]u hrajúci v [[FA Premier League|Premier League]], najvyššej anglickej futbalovej súťaži. Klub vyhral 6x [[Liga majstrov UEFA|Ligu majstrov]], viac ako akýkoľvek anglický klub, 3x [[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]], 4x [[Superpohár UEFA]], 1x [[Majstrovstvá sveta klubov FIFA|Majstrovstvá klubov FIFA]], 20x [[FA Premier League|ligový titul]], 8x [[FA Cup]], 16x [[FA Community Shield]] a získal rekordných 10 titulov v [[EFL Cup]]. S celkovým počtom 70 trofejí je Liverpool [[Zoznam futbalových klubov v Anglicku podľa vyhraných trofejí|historicky najúspešnejším anglickým futbalovým klubom.]] Klub hrá od svojho vzniku svoje domáce zápasy na štadióne [[Anfield]]. Štadión má kapacitu 61 276 divákov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Plans|url=https://www.liverpoolfc.com/anfieldroadexpansion/plans|vydavateľ=Liverpool FC|dátum prístupu=2023-10-30}}</ref> Anfield považujú mnohí špičkoví tréneri a hráči za štadión s ohromnou atmosférou a miesto, kde je ťažké vyhrať zápas.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mikel Arteta compares Anfield atmosphere to 'jungle'|url=https://www.90min.com/posts/mikel-arteta-anfield-atmosphere-jungle|vydavateľ=90min.com|dátum vydania=2023-04-08|dátum prístupu=2023-10-30|jazyk=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=What Ferguson, Guardiola and Wenger have said about Anfield atmosphere|url=https://www.liverpoolecho.co.uk/sport/football/football-news/you-feel-small--what-27691528|vydavateľ=Liverpool Echo|dátum vydania=2023-09-11|dátum prístupu=2023-10-30|jazyk=en|meno=Keifer|priezvisko=MacDonald}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Arsene Wenger talks about Anfield and Liverpool on European nights|url=https://www.youtube.com/watch?v=r1pdOfXFwVc|dátum prístupu=2023-10-30|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Why Sir Alex Ferguson thinks Anfield has the best atmosphere in the country|url=https://www.fourfourtwo.com/news/why-sir-alex-ferguson-thinks-anfield-has-the-best-atmosphere-in-the-country|vydavateľ=fourfourtwo.com|dátum vydania=2023-03-03|dátum prístupu=2023-10-30|jazyk=en|meno=Ryan Dabbs|priezvisko=published|url archívu=https://web.archive.org/web/20231030104805/https://www.fourfourtwo.com/news/why-sir-alex-ferguson-thinks-anfield-has-the-best-atmosphere-in-the-country|dátum archivácie=2023-10-30}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pep Guardiola says Anfield is like 'no other stadium in the world'|url=https://www.skysports.com/football/news/11669/11752599/pep-guardiola-says-anfield-is-like-no-other-stadium-in-the-world|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2023-10-30|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mourinho, Ferguson, Guardiola... - 23 quotes on Anfield's atmosphere|url=https://www.thisisanfield.com/2022/08/guardiola-fergie-klopp-more-23-quotes-about-anfields-atmosphere-liverpool-fans/|dátum vydania=2022-08-12|dátum prístupu=2023-10-30|jazyk=en-GB|meno=Jack|priezvisko=Sear}}</ref> Liverpool má výraznú rivalitu s [[Everton FC|futbalovým klubom Everton]], ďalším historickým klubom z Liverpoolu. Zápas medzi týmito dvoma klubmi sa nazýva [[Merseyside derby]]. Ďalším významným rivalom klubu je [[Manchester United FC|Manchester United]]. Zápas medzi týmito dvoma klubmi sa označuje ako [[Rivalita medzi Liverpool FC a Manchester United FC|Northwest derby]]. Trénerom klubu je od mája 2024 Holanďan [[Arne Slot]]. Kapitánom je od júla 2023 holandský stredný obranca [[Virgil van Dijk]].<ref name=":1" /> Majiteľom klubu je od roku 2010 americká spoločnosť [[Fenway Sports Group]]. V roku 2025 časopis [[Forbes (magazín)|Forbes]] odhadol hodnotu klubu na 5,4 miliardy [[americký dolár|dolárov]], čo ho umiestnilo na štvrté miesto vo svetovom rebríčku najhodnotnejších futbalových klubov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Forbes 2025 Global Soccer Team Valuations — Ranked List | url = https://www.forbes.com/sites/justinteitelbaum/2025/05/30/the-worlds-most-valuable-soccer-teams-2025/ | vydavateľ = Forbes | dátum prístupu = 2025-07-01 | jazyk = en | meno = Justin | priezvisko = Teitelbaum}}</ref> Priaznivci klubu boli úzko spätí s dvoma veľkými tragédiami. Prvou je [[tragédia na štadióne Heysel]] z roku 1985, kde boli unikajúci fanúšikovia pritlačení k rúcajúcej sa stene počas finále [[Liga majstrov UEFA|Európskeho pohára]] v [[Brusel]]i. Tragédia si vyžiadala 39 mŕtvych.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=On this day, in 1985, 39 died in the Heysel Stadium tragedy|url=https://cde.news/on-this-day-in-1985-39-died-in-the-heysel-stadium-tragedy/|vydavateľ=CDE News - The Dispatch|dátum vydania=2019-05-29|dátum prístupu=2023-11-03|jazyk=en-GB|priezvisko=Cde}}</ref> Väčšina z nich boli Taliani a fanúšikovia [[Juventus FC|Juventusu]]. Liverpool dostal šesťročný zákaz účasti v európskych súťažiach a všetky ostatné anglické kluby päťročný zákaz.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=English football clubs banned from Europe {{!}} June 2, 1985|url=https://www.history.com/this-day-in-history/english-football-clubs-banned-from-europe|vydavateľ=HISTORY|dátum prístupu=2023-11-03|jazyk=en}}</ref> Druhou je [[tragédia v Hillsborough]], ktorá sa udiala v roku [[1989]]. V dôsledku zlyhania polície zahynulo 97 fanúšikov<ref>{{Citácia periodika|titul=Liverpool fan’s death ruled as 97th of Hillsborough disaster|url=https://www.theguardian.com/football/2021/jul/28/liverpool-fans-death-ruled-as-97th-victim-of-hillsborough-disaster|periodikum=The Guardian|dátum=2021-07-28|dátum prístupu=2023-11-03|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=David|priezvisko=Conn|meno2=Robyn|priezvisko2=Vinter}}</ref> Liverpoolu pri tlačenici na obvodovom oplotení na štadióne.<ref name=":2">{{Citácia periodika|titul=Hillsborough disaster: UK police apologize for 'profound failure', unveil 'essential reform'|url=https://www.lemonde.fr/en/united-kingdom/article/2023/01/31/hillsborough-disaster-uk-police-apologize-for-profound-failure-unveil-essential-reform_6013857_135.html|periodikum=Le Monde.fr|dátum=2023-01-31|dátum prístupu=2023-11-03|jazyk=en}}</ref> Tragédia viedla k odstráneniu oplotených tribún. V dôsledku tejto tragédie sa taktiež na dvoch najvyšších úrovniach anglického futbalu štadióny s tribúnami na státie museli zmeniť na tribúny výlučne na sedenie. Dlhotrvajúca kampaň za spravodlivosť nakoniec fanúšikov zbavila viny za túto tragédiu.<ref name=":2" /> == História == === Založenie klubu{{--}}1923 === [[Súbor:John Houlding.jpg|náhľad|[[John Houlding]], zakladateľ klubu]] Počiatky futbalu v [[Liverpool]]e siahajú do roku [[1878]], keď bol v meste založený futbalový klub St. Domingo FC. O rok neskôr sa klub premenoval na [[Everton FC]].<ref name=":3">{{Citácia knihy|edícia=Rev. ed|titul=Liverpool|url=https://www.worldcat.org/oclc/13794563|vydavateľ=Hamlyn|rok=1985|miesto=Twickenham|isbn=0-600-50254-6|priezvisko=Graham, Matthew.}}</ref> Ten bol v roku [[1888]] zakladajúcim členom [[Football League First Division|Football League]]. Everton svoje zápasy hral na štadióne [[Anfield Road]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liverpool Football Club is formed - Liverpool FC|url=http://www.liverpoolfc.tv/history/timeline/1892-1917/liverpool-football-club-is-formed|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2010-07-12|dátum prístupu=2021-01-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20100712112221/http://www.liverpoolfc.tv/history/timeline/1892-1917/liverpool-football-club-is-formed|dátum archivácie=2010-07-12}}</ref> V roku [[1891]] sa [[John Houlding]], miestny obchodník a neskôr aj starosta Liverpoolu, rozhodol klubu zvýšiť nájom, s čím akcionári Evertonu nesúhlasili. Po sérii rokovaní sa Everton rozhodol Anfield opustiť a presťahoval sa po 7 rokoch pôsobenia na Anfielde do [[Goodison Park]]u. Houlding na to reagoval tým, že [[15. marec|15. marca]] [[1892]] založil nový klub menom Liverpool FC, ktorý svoje zápasy hral na Anfield Road.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The man who created Merseyside football|url=https://www.thisisanfield.com/2020/10/the-forgotten-legacy-of-john-houlding-the-man-who-created-merseyside-football/|dátum vydania=2020-10-11|dátum prístupu=2023-06-29|jazyk=en-GB|meno=Guest|priezvisko=Article}}</ref> Prvým trénerom klubu sa stal [[John McKenna]], ktorý klub trénoval spoločne s [[William Barclay|Williamom Barclayom]]. Do klubu priviedli 13 škótskych profesionálnych futbalistov. Vo svojej prvej sezóne klub vyhral [[Lancashire League]] a nasledujúcu sezónu prešiel do [[Football League Second Division]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Men Who Made LFC: The story of 'Honest' John McKenna|url=https://www.thisisanfield.com/2020/04/the-men-who-made-liverpool-the-story-of-honest-john-mckenna-the-boy-from-ireland-who-built-an-empire/|dátum vydania=2020-04-12|dátum prístupu=2023-06-29|jazyk=en-GB|meno=Jeff|priezvisko=Goulding}}</ref> V prvej sezóne v Second Division Liverpool skončil ako neporazený celok a prešiel do [[Football League First Division|First Division]], čo bola najvyššia súťaž v Anglicku. Svoj prvý titul v najvyššej súťaži klub získal v roku [[1901]] a potom znova v roku [[1906]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Premier League 1900/1901 - 34. Round|url=https://www.worldfootball.net/schedule/eng-premier-league-1900-1901-spieltag/34/|vydavateľ=worldfootball.net|dátum vydania=2023-06-28|dátum prístupu=2023-06-29|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Premier League 1905/1906 - 38. Round|url=https://www.worldfootball.net/schedule/eng-premier-league-1905-1906/|vydavateľ=worldfootball.net|dátum vydania=2023-06-28|dátum prístupu=2023-06-29|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20230629100236/https://www.worldfootball.net/schedule/eng-premier-league-1905-1906/|dátum archivácie=2023-06-29}}</ref> V roku [[1914]] hral Liverpool svoje prvé finále [[Pohár FA|FA Cupu]], ktoré ale prehral {{Ku|1|0}} s [[Burnley FC]].<ref name=":3" /> === Sezóny 1923{{--}}1959 === V roku [[1923]] a [[1924]] klub prvýkrát získal dva ligové tituly za sebou, vedený anglickým obrancom [[Ephraim Longworth|Ephraimom Longworthom]]. Potom ale prišiel ústup a klub musel pretrpieť najdlhšiu sériu v histórii klubu bez zisku ligového titulu, ktorá trvala až do roku [[1947]], kedy sa klubu pod vedením [[George Kay|Georga Kaya]] podarilo v poslednom hracom kole získať titul.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Premier League 1946/1947 - 42. Round|url=https://www.worldfootball.net/schedule/eng-premier-league-1946-1947-spieltag/42/|vydavateľ=worldfootball.net|dátum vydania=2023-06-28|dátum prístupu=2023-06-29|jazyk=en}}</ref> V roku 1954 Liverpool zostúpil do [[Football League Second Division|Second Division]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Premier League 1953/1954 Table, Results, Stats and Fixtures|url=https://www.footballcritic.com/premier-league/season-1953-1954/2/47|vydavateľ=FootballCritic|dátum prístupu=2023-06-29|jazyk=en}}</ref> === Éra Billa Shanklyho 1959{{--}}1974 === {{Hlavný článok|Bill Shankly}} Najväčšiu slávu klubu priniesol práve [[Bill Shankly]]. Keď Shankly prišiel v pondelok [[14. december|14. decembra]] [[1959]] na [[Anfield]], Liverpool bol v tom čase klub päť rokov pôsobiaci v druhej divízii a v [[FA Cup]]e ho v sezóne 1958/59 porazil amatérsky klub Worcester City.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Worcester City v Liverpool 2-1 (FA Cup: January 15, 1959)|url=https://playupliverpool.com/1959/01/15/worcester-city-v-liverpool-2-1-fa-cup-january-15-1959/|dátum vydania=1959-01-15|dátum prístupu=2023-05-19|jazyk=en|priezvisko=kjehan}}</ref> Samotný [[Anfield]] bol v havarijnom stave bez akejkoľvek techniky na zavlažovanie ihriska a [[Bill Shankly|Shankly]] trval na tom, aby klub vynaložil 3 000 [[Libra (mena)|libier]] na rekonštrukciu trávnika. Shankly opísal tréningové centrum, ktoré sa nachádzalo v Melwoode ako „bordel“ a na jednom z ihrísk sa opýtal, či ho bombardovali Nemci.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bill Shankly - This website is a part of LFCHistory.net|url=http://www.shankly.com/article/2403|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2014-07-07|dátum prístupu=2023-05-19|url archívu=https://web.archive.org/web/20140707112229/http://www.shankly.com/article/2403|dátum archivácie=2014-07-07}}</ref> Káder Liverpoolu, ktorý zdedil, pozostával prevažne z priemerných hráčov a niekoľkých sľubných náhradníkov. {{Citát|Mojou ideou bolo postaviť v Liverpoole baštu neporaziteľnosti. Keby mal Napoleon túto myšlienku, dobyl by celý svet. Mojim cieľom bolo vybudovať Liverpool do takého bodu, až kým sa nakoniec všetci budú musieť podriadiť a vzdať sa.}} Napriek ťažkostiam sa Shankly rýchlo cítil vo svojom novom klube ako doma a vytvoril skvelé puto medzi fanúšikmi klubu a svojim tímom. Hoci Shankly veril, že má vynikajúci trénerský štáb, hráčsky káder nebol v jeho očiach až taký pôsobivý. Na prestupovú listinu umiestnil 24 hráčov. Všetci opustili klub v priebehu jedného roka. Podľa Kellyho boli úspechy klubu založené na tréningovom systéme, ktorý [[Bill Shankly|Shankly]], Paisley, Fagan a Bennett zaviedli v tréningovom centre v Melwoode. Shankly odsúdil beh na dlhé trate po cestách a trval na tom, že okrem zahrievacích cvičení a špeciálnych cvičení potrebných na predchádzaniu zranení budú hráči trénovať na tráve s loptou. Všetko sa robilo systematicky s hráčmi, ktorí sa striedali v cvičebných postupoch v skupinách s cieľom dosiahnuť stanovené výsledky. Tréningy najprv začínali atletickými cvičeniami, ako je skákanie cez [[švihadlo]] alebo [[drep]]y, a potom sa prešlo k futbalovo špecifickým tréningom, ako je vedenie lopty alebo [[dribling]]. Shankly sa v tréningoch zameriaval na rozvoj reflexov, vytrvalosti a rozvoj ovládania lopty na nohe. Aby predchádzal zraneniam, hráči robili cviky na „schladenie sa“ po tréningu. Shankly svoje tréningy plánoval do absolútnych detailov. Dalo by sa argumentovať, že základy moderného trénovania položil práve on.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=How Bill Shankly changed training|url=https://legacy.liverpoolfc.com/news/first-team/144161-how-bill-shankly-changed-training|vydavateľ=Liverpool FC|dátum vydania=2013-09-02|dátum prístupu=2023-05-19}}</ref> [[Súbor:This is Anfield.jpg|náhľad|Nadpis THIS IS ANFIELD, ktorý zavesil v hráčskom tuneli Bill Shankly aby v súperoch vyvolal strach.]]Vo svojej autobiografií Shankly opísal, že mal veľké ťažkosti presvedčiť majiteľov, aký veľký potenciál tento klub má a aby vedenie míňalo peniaze na prestup kvalitných hráčov. Častokrát bol už na pokraji odchodu. Oporu našiel v Ericovi Sawyerovi – členovi vedenia klubu. Na jednom zasadnutí vedenia klubu v roku 1961 Shankly trval na tom, aby klub kúpil dvoch škótskych hráčov. Prvá odpoveď správnej rady bola, že si ich „nemôžu dovoliť kúpiť“, ale Sawyer zakročil a povedal: „Nemôžeme si dovoliť ich nekúpiť.“ Liverpool v lete týchto dvoch škótskych hráčov kúpil. Boli to [[Ron Yeats]] a [[Ian St John]]. Po nákupe týchto dvoch hráčov Liverpool okamžite postúpil do prvej ligy a tým sa odštartoval kolotoč Shanklyho éry. Štart v prvej lige bol ťažší a v prvej sezóne 1962/63 sa tím umiestnil len na ôsmom mieste. Klub sa posilnil o dvoch útočníkov a nasadil do svojho kádra talenty, ktoré vychovali vo svojej akadémií. Tvrdá práca sa Shanklymu konečne oplatila a v nasledujúcej sezóne 1963/64 Liverpool získal ligový titul.<ref>{{Citácia knihy|titul=Bill Shankly: It's Much More Important Than That - Kelly Stephen F.|strany=97}}</ref> Podľa [[Roger Hunt|Rogera Hunta]] bolo tajomstvom úspechu Liverpoolu to, že pod vedením Shanklyho boli klubom s najlepšou fyzickou kondíciou v celom Anglicku. Shanklyho veľkým snom bolo s klubom vyhrať prvý klubový titul v [[Pohár FA|FA Cup]]e. V máji roku 1965 Liverpool po prvý raz vyhral túto súťaž víťazstvom {{Ku|2|1}} nad [[Leeds United FC|Leeds United]] vo Wembley.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=1965 FA Cup Final Match {{!}} Liverpool vs Leeds United {{!}} FA Cup Finals|url=https://www.fa-cupfinals.co.uk/1965.htm|vydavateľ=www.fa-cupfinals.co.uk|dátum prístupu=2023-06-29}}</ref> Shankly vo svojej autobiografii uviedol, že spomedzi jeho mnohých úspechov bolo víťazstvo vo finále FA Cupu v roku 1965 jeho najkrajším dňom vo futbale. Liverpool debutoval v európskych súťažiach v sezóne 1964/65, súťažil v [[Liga majstrov UEFA|Európskom pohári]] a dostal sa do semifinále, kde prehral s [[FC Internazionale Miláno|Interom Miláno]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Inter-Liverpool {{!}} UEFA Champions League 1964/65|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/match/62036--inter-vs-liverpool/|vydavateľ=UEFA.com|dátum prístupu=2023-06-29|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref>{{Citát|Liverpool bol stvorený pre mňa a ja som bol stvorený pre Liverpool.|Bill Shankly|zarovnanie=right}}V sezóne 1965/66 Liverpool opäť získal ligový titul a dostal sa do finále [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohára víťazov pohárov]], v ktorom v [[Hampden Park]]u podľahol [[Borussia Dortmund|Borussii Dortmund]] {{Ku|1|2}} [[Predĺženie|po predĺžení]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=uefa.com - UEFA Cup Winners' Cup|url=http://en.archive.uefa.com/competitions/ecwc/history/season=1965/intro.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2014-05-10|dátum prístupu=2023-06-29|url archívu=https://web.archive.org/web/20140510160346/http://en.archive.uefa.com/competitions/ecwc/history/season=1965/intro.html|dátum archivácie=2014-05-10}}</ref>[[Súbor:Bill Shankly statue, Anfield 2018.jpg|náhľad|Socha Shanklyho, postavená v roku 1997 pred The Kop na Anfielde]] [[Bill Shankly|Shankly]] a Paisley sa naučili veľa o európskom futbale. Ich stratégiou bolo zadržiavanie vonku a útok doma. Shankly aplikoval tento princíp v zápase 1. kola [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohára víťazov pohárov]] v sezóne 1965/66 proti [[Juventus FC|Juventusu]]. Liverpool hral v prvom zápase vonku. Napriek tomu, že sa Juventus v 81. minúte ujal vedenia, Shankly nariadil svojim hráčom, aby sa postarali o to, aby nedostali už žiadny ďalší gól. Liverpool potom prešiel na úplný útok v druhom zápase na [[Anfield]]e a vyhral {{Ku|2|0}} (celkovo {{Ku|2|1}}).<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kelly|meno=Stephen|titul=It's Much More Important Than That : Bill Shankly, The biography.|vydavateľ=Virgin Books|rok=1997|isbn=0753500035|strany=217}}</ref> Bill Shankly mal veľmi blízky vzťah s fanúšikmi klubu, zdôrazňoval ich dôležitosť a hovoril o tom, že tribúna The Kop „nasáva loptu do siete,“ a prinútil divákov, aby sa cítili ako účastníci zápasov. Tento koncept je dodnes pilierom klubu. Po finále FA Cupu v roku [[1971]] (ktoré Liverpool prehral s Arsenalom) Shankly a hráči prišli do mesta, kde ich prišli privítať fanúšikovia klubu. Shankly stojaci na schodoch St George's Hall pred davom viac ako 100 000 fanúšikov Liverpoolu predniesol jeden zo svojich najslávnejších prejavov. „''Odkedy som prišiel sem do Liverpoolu, na Anfield, znovu a znovu som vtĺkal do našich hráčov, že majú tú česť hrať za vás. A ak mi vtedy neverili, veria mi teraz.''“<ref>{{cite book|last1=Hughes|first1=Simon|title=Allez Allez Allez: The Inside Story of the Resurgence of Liverpool FC, Champions of Europe 2019|date=2019|publisher=Random House}}</ref> Shankly mal 60 rokov, keď Liverpool vyhral finále FA Cupu v roku [[1974]] s Newcastlom a vo svojej autobiografii uviedol, že po návrate do šatne na konci zápasu sa cítil unavený zo všetkých tých rokov.<ref name="roberts-2009">{{Citácia knihy|priezvisko=Roberts|meno=John|titul=Shankly My Story by Bill Shankly|vydavateľ=Sport Media|rok=2009|isbn=1906802068|strany=}}</ref>{{rp|141}} Jeho myseľ bola rozhodnutá a vedel, že ide do dôchodku.<ref name="roberts-2009" />{{rp|141}} Jeho manželka Nessie ho požiadala, aby odišiel do dôchodku o rok skôr, ale rozhodol sa, že na to nie je ten správny čas.<ref name="S142">{{Citácia knihy|priezvisko=Roberts|meno=John|titul=Shankly My Story by Bill Shankly|vydavateľ=Sport Media|isbn=1906802068|strany=14}}</ref> Tommy Smith povedal, že Shanklyho city k Nessie boli nepochybne hlavným dôvodom jeho rozhodnutia.<ref name="smith-2009">{{Citácia knihy|priezvisko=Smith|meno=Tommy|titul=Anfield Iron|vydanie=International Edition, July 14, 2009|vydavateľ=Bantam|rok=2009|isbn=0553819259|strany=}}</ref>{{rp|286}} V roku [[1974]] sa rozhodol, že môže odísť z Liverpoolu s hrdosťou na dobre vykonanú prácu a ľutuje len jedno, a to že nevyhral [[Liga majstrov UEFA|Európsky pohár]] (dnešná Liga majstrov). Shankly si počas svojho pôsobenia v klube pripísal na konto 3 ligové tituly, 2 triumfy v súťaži FA Cup, a jeden titul v [[Európska liga UEFA|Pohári UEFA]]. Jeho trofeje sú ale len špičkou jeho vplyvu na Liverpool. Shankly kompletne transformoval celý klub. Klub trápiaci sa v druhej lige a bez infraštruktúry premenil na klub bojujúci o tie najvyššie priečky. Bill Shankly je tá najvýznamnejšia postava v histórii tohto klubu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=50 Years On: Is Bill Shankly the Most Important Man in Football History?|url=https://bleacherreport.com/articles/308676-50-years-on-is-bill-shankly-the-most-important-man-in-football-history|vydavateľ=Bleacher Report|dátum prístupu=2023-09-04|jazyk=en|meno=Barney|priezvisko=Corkhill}}</ref> Na jeho systém po jeho odchode v roku 1974 nadviazal jeho asistent [[Bob Paisley]]. === Sezóny 1974{{--}}1983 (Éra Boba Paisleyho) === {{Hlavný článok|Bob Paisley}} Po nečakanom odchode Shanklyho z klubu vymenovalo vedenie Liverpoolu Paisleyho ako jeho náhradu v nádeji na zachovanie kontinuity.<ref>{{cite web|url=https://www.bbc.com/sport/0/football/28772320|title=Bob Paisley: How Liverpool's reluctant hero began a revolution|date=17 August 2014|publisher=BBC Sport|access-date=19 August 2014}}</ref> Hoci sa Paisley spočiatku zdráhal prevziať túto úlohu, stal sa nepochybne jedným z najlepších trénerov v histórií a okrem svojej prvej sezóny vyhral aspoň jednu veľkú trofej v každom z deviatich sezón ako tréner klubu. V roku 1976, v druhom roku Paisleyho pôsobenia, získal Liverpool ligový titul a znovu triumfoval v [[Európska liga UEFA|Pohári UEFA]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Premier League 1975/1976 Table, Results, Stats and Fixtures|url=https://www.footballcritic.com/premier-league/season-1975-1976/2/69|vydavateľ=FootballCritic|dátum prístupu=2023-06-29|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=European Competitions 1975-76|url=https://www.rsssf.org/ec/ec197576.html|vydavateľ=www.rsssf.org|dátum prístupu=2023-06-29}}</ref> V roku 1977 nasledoval ďalší ligový titul, prehra vo finále FA Cupu, ale aj prvá výhra v [[Liga majstrov UEFA|Pohári majstrov európskych krajín]]. Finále sa hralo na [[Stadio Olimpico]] v [[Rím]]e a Liverpool porazil {{Ku|3|1}} [[Borussia Mönchengladbach|Borussiu Mönchengladbach]] gólmi [[Terry McDermott|McDermotta]], [[Tommy Smith|Smitha]] a [[Phil Neal|Neala]] z penalty. O rok neskôr Liverpool trofej obhájil, keď vo Wembley porazil [[Club Brugge KV|Club Brugge]] {{Ku|1|0}} gólom legendárneho [[Kenny Dalglish|Kennyho Dalglisha]]. [[Súbor:Bob Paisley statue, Anfield 2.jpg|náhľad|291x291bod|Socha Paisleyho nesúca zraneného kapitána Liverpoolu [[Emlyn Hughes|Emlyna Hughesa]].]] V roku [[1979]] Liverpool získal jedenásty ligový titul,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Premier League 1978/1979 Table, Results, Stats and Fixtures|url=https://www.footballcritic.com/premier-league/season-1978-1979/2/72|vydavateľ=FootballCritic|dátum prístupu=2023-06-29|jazyk=en}}</ref> ktorým ustanovil ligový rekord, pretože získal celkovo 64 bodov a v 42 zápasoch inkasoval iba 16 gólov. Paisley viedol Liverpool počas obdobia domácej ale aj európskej dominancie, pričom v deviatich sezónach získal dvadsať trofejí: šesť [[Football League First Division|ligových titulov]], tri [[EFL Cup|ligové poháre]], šesť [[FA Community Shield|Charity Shields]], tri [[Liga majstrov UEFA|Európske poháre]], jeden [[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] a jeden [[Superpohár UEFA]]. V prepočte získal 2,2 trofejí za sezónu, čo je rýchlosť, ktorú prekonal iba [[Josep Guardiola|Pep Guardiola]].<ref>{{cite web|url=https://www.bbc.co.uk/sport/0/football/28772320|title=Bob Paisley: How Liverpool's reluctant hero began a revolution|last=Stoddart|first=Russell|date=17 August 2014|publisher=[[BBC Sport]]}}</ref> V čase svojho odchodu do dôchodku získal ocenenie Tréner roka rekordne šesťkrát.<ref>{{cite web|title=THE MANAGERS – BOB PAISLEY|url=http://you-are-the-ref.com/the-managers-bob-paisley/|access-date=17 October 2015|archive-url=https://web.archive.org/web/20160304084630/http://you-are-the-ref.com/the-managers-bob-paisley/|archive-date=4 March 2016|url-status=dead}}</ref><ref name="ManagerOfTheYearAward2">{{cite web|title=He remained an ordinary man amid extraordinary achievements|url=http://www.bobpaisley.com/|access-date=13 October 2015|archive-url=https://web.archive.org/web/20110120072712/http://www.bobpaisley.com/|archive-date=20 January 2011|url-status=dead}}</ref> Paisley bol dlhý čas jediným trénerom, ktorý získal tri európske poháre, až kým ho nedorovnali [[Carlo Ancelotti]] a [[Zinedine Zidane]] v rokoch 2014 a 2018. Počas svojho obdobia získal dvadsať trofejí a dodnes zostáva najúspešnejším trénerom v histórii klubu a najúspešnejším anglickým trénerom všetkých čias. V januári 2020 bola pred Anfieldom odhalená socha, ktorá zobrazuje scénu z roku [[1968]], keď Paisley na chrbte odnášal z ihriska zraneného budúceho kapitána Liverpoolu [[Emlyn Hughes|Emlyna Hughesa]]. Na podstavci je citát od Paisleyho: „Tento klub bol môj život. Ak by ma o to požiadali, išiel by som von zametať ulicu a bol by som hrdý, že to robím pre Liverpool FC.“ <ref name="Statue">{{Cite news|title=Liverpool's Bob Paisley celebrated with Anfield statue|url=https://www.bbc.co.uk/news/uk-england-merseyside-51312368|access-date=30 January 2020|work=[[BBC News]]}}</ref> Paisley sa objavuje aj v populárnom liverpoolskom choráli „Allez, Allez, Allez“, ktorý priaznivci Liverpoolu často spievajú, najmä počas európskych zápasov.<ref>{{cite web|url=https://www.goal.com/en-gb/news/allez-allez-allez-the-story-behind-famous-liverpool-chant/153649oachmrr16od823fwe6c9|title=Allez Allez Allez! The story behind famous Liverpool chant {{!}} Goal.com}}</ref>{{Citát|S charakteristickou skromnosťou sa Paisley zdráhal prevziať opraty a naliehal na Shanklyho aby zmenil svoj názor a pokračoval ako tréner klubu. Shankly ale trval na svojom a Paisley pokorne oznámil, že urobí, čo bude v jeho silách. O deväť rokov neskôr Paisley odišiel do dôchodku ako najúspešnejší tréner v histórii anglického futbalu. The Reds doviedol k zisku šiestich ligových titulov, trom [[Liga majstrov UEFA|Európskym pohárom]], [[Európska liga UEFA|Poháru UEFA]] a [[EFL Cup|trom ligovým pohárom]].|Ivan Ponting, ''[[The Independent]]'', Február 1996}} === Sezóny 1983{{--}}1989 (Tragédie v Hillsborough a Heysel) === Paisley odišiel do dôchodku v roku 1983 a nahradil ho jeho asistent [[Joe Fagan]].<ref name=":0">{{Citácia knihy|edícia=Rev. ed|titul=You'll never walk alone : the official illustrated history of Liverpool FC|url=https://www.worldcat.org/oclc/264962220|vydavateľ=Macdonald|rok=1991|miesto=London|isbn=0-356-19594-5|priezvisko=Kelly, Stephen F., 1946-}}</ref> Liverpool vyhral v prvej sezóne Fagana ligový titul, [[EFL Cup|Ligový pohár]] a [[Liga majstrov UEFA|Pohár majstrov európskych krajín]] a stal sa prvým anglickým klubom, ktorý získal tri trofeje v sezóne.<ref>{{Citácia knihy|titul=Encyclopedia of British football|url=https://www.worldcat.org/oclc/48796259|vydavateľ=F. Cass|rok=2002|miesto=London|isbn=0-7146-5249-0}}</ref> === Tragédia na štadióne Heysel === {{Hlavný článok|Tragédia na štadióne Heysel}} Liverpool sa v roku 1985 dostal opäť do finále európskeho pohára, proti [[Juventus FC|Juventusu]] na štadióne Heysel. Pred výkopom fanúšikovia Liverpoolu porušili plot, ktorý oddeľoval obe skupiny priaznivcov, a napadli fanúšikov [[Juventus FC|Juventusu]]. Výsledná váha ľudí spôsobila zrútenie oporného múru, ktorý zabil 39 fanúšikov, väčšinou Talianov. Incident sa stal známym ako tragédia na štadióne Heysel.<ref>{{Citácia periodika|titul=Heysel disaster: English football's forgotten tragedy?|url=https://www.bbc.com/news/uk-england-merseyside-32898612|periodikum=BBC News|dátum=2015-05-29|dátum prístupu=2021-01-04|jazyk=en-GB}}</ref> Zápas sa napriek protestom oboch trénerov odohral a Liverpool v ňom podľahol Juventusu 1:0. V dôsledku tragédie bol anglickým klubom zakázaný vstup do európskych súťaží na päť rokov; Liverpool dostal až desaťročný zákaz, ktorý sa neskôr znížil na šesť rokov. Štrnásť fanúšikov Liverpoolu bolo odsúdených za neúmyselné zabitie. Fagan odišiel do dôchodku tesne pred katastrofou, keď [[Kenny Dalglish]] bol vymenovaný za jeho nástupcu a hrajúceho trénera.<ref name=":0" /> Počas jeho pôsobenia získal klub ďalšie tri ligové tituly a dva FA Cupy, vrátane „Double“ v sezóne 1985/86.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=1985-86 season|url=https://liverpoolfc.fandom.com/wiki/1985-86_season|vydavateľ=Liverpool FC Wiki|dátum prístupu=2023-09-04|jazyk=en}}</ref> === Tragédia v Hillsborough === [[Súbor:Hillsborough memorial outside anfield.jpg|náhľad|Pamätník pre obete tragédie v Hillsborough pred štadiónom [[Anfield]] ]] {{Hlavný článok|Tragédia v Hillsborough|Taylorova správa}} Úspechy Liverpoolu zatienila jedna z najväčších futbalových tragédií histórie známej ako tragédia v Hillsborough: v semifinále [[Pohár FA|FA Cupu]] proti [[Nottingham Forest FC|Nottinghamu Forest]] 15. apríla 1989 boli stovky fanúšikov Liverpoolu pritlačené o obvodové oplotenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Hillsborough tragedy (Video)|url=https://rowdie.co.uk/article/the-hillsborough-tragedy-video|vydavateľ=rowdie.co.uk|dátum prístupu=2021-01-04}}</ref> V ten deň zomrelo 94 fanúšikov. 95. obeť zomrela v nemocnici na následky zranení o štyri dni neskôr a 96. obeť zomrela po takmer štyroch rokoch v kóme.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hillsborough victim died 'accidentally': Coroner says withdrawal of|url=https://www.independent.co.uk/news/uk/hillsborough-victim-died-accidentally-coroner-says-withdrawal-of-treatment-not-to-blame-1469037.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2011-10-23|dátum prístupu=2021-01-04|jazyk=en}}</ref> Odvtedy klub nosil na dresoch číslo 96, ako spomienku na tento incident. V júli v roku 2022 zomrel Andrew Devine, ktorý v osudný deň utrpel život meniace zranenia, ale prežil. Klub ohlásil, že Devinea pridajú do memoriálu ako 97. obeť. Od sezóny 2021/2022 klub na drese vzadu nosí číslo 97 namiesto pôvodných 96.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Anfield memorial updated in honour of 97th victim of Hillsborough|url=https://www.liverpoolecho.co.uk/news/liverpool-news/anfield-memorial-updated-97th-victim-22912682|vydavateľ=Liverpool Echo|dátum vydania=2022-01-28|dátum prístupu=2023-07-26|jazyk=en|meno=Joe|priezvisko=Thomas}}</ref> Po katastrofe v Hillsborough prebehla vládna kontrola bezpečnosti štadiónov. [[Taylorova správa|Výsledná správa]] rozhodla, že hlavným dôvodom katastrofy bola nadmerná preplnenosť tribúny z dôvodu zlyhania policajnej kontroly. Správa taktiež navrhla, aby štadióny v Anglicku mali tribúny výhradne len na sedenie namiesto státia. Tento návrh schválila vláda a tribúny v celej krajine sa museli zmeniť výlučne na sedenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=BBC NEWS {{!}} UK {{!}} A hard lesson to learn|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/uk_news/318497.stm|vydavateľ=news.bbc.co.uk|dátum prístupu=2021-01-04}}</ref> === Sezóny 1989{{--}}2009 === Po tragédií v Hillsborough Dalglish tím opustil a na jeho miesto nastúpil bývalý hráč [[Graeme Souness]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Liverpool : the official centenary history, 1892-1992|url=https://www.worldcat.org/oclc/26302257|vydavateľ=Hamlyn|rok=1991|miesto=London|isbn=0-600-57308-7|priezvisko=Liversedge, Stan.}}</ref> Liverpool bol súčasťou najtesnejšieho konca ligovej sezóny v sezóne 1988/89. Liverpool skončil s [[Arsenal FC|Arsenalom]] s rovnakým počtom bodov a gólov, ale stratil titul vďaka nižšiemu celkovému počtu strelených gólov, keď [[Arsenal FC|Arsenal]] strelil konečný gól v poslednej minúte sezóny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jason Cowley recalls 1989, the year football nearly died - and the 90 minutes that saved it|url=http://www.theguardian.com/football/2009/mar/29/arsenal-liverpool-1989-football|vydavateľ=the Guardian|dátum vydania=2009-03-29|dátum prístupu=2021-01-04|jazyk=en}}</ref> Liverpool zvíťazil vo finále FA Cupu 1992,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=1992 FA Cup Final Match {{!}} Liverpool vs Sunderland|url=https://www.fa-cupfinals.co.uk/1992.htm|vydavateľ=www.fa-cupfinals.co.uk|dátum prístupu=2023-06-29}}</ref> ale ich ligové výkony klesli, s dvoma po sebe nasledujúcimi šiestymi miestami, čo nakoniec vyústilo do Sounessovej suspendácie v januári 1994. ==== Roy Evans (1995{{--}}1998) ==== {{Hlavný článok|Roy Evans}} Sounessa nahradil [[Roy Evans]] a Liverpool ďalej zvíťazil vo finále [[EFL Cup|EFL Cupu]] v sezóne 1995.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=LFC in the League Cup final: 1995 - McManaman masterclass wins praise from wing wizard Matthews|url=http://www.liverpoolecho.co.uk/sport/football/football-news/lfc-league-cup-final-1995-3353366|vydavateľ=Liverpool Echo|dátum vydania=2012-02-22|dátum prístupu=2021-01-04|jazyk=en|meno=Liverpool|priezvisko=Echo}}</ref> Pred začiatkom sezóny 1995/1996 sa Evans dostal na titulky tým, že zaplatil britský rekordný prestupový poplatok za útočníka [[Nottingham Forest FC|Nottinghamu Forest]] [[Stan Collymore|Stana Collymora]]. Mnohí experti tipovali, že Liverpool v tejto sezóne získa ligový titul. Bolo to najmä kvôli tomu, že [[Blackburn Rovers FC|Blackburn]] povýšil [[Kenny Dalglish|Kennyho Dalglisha]] na riaditeľa klubu a vymenoval menej úspešného [[Ray Harford|Raya Harforda]] za nového trénera a druhý [[Manchester United FC|Manchester United]] predal troch kľúčových hráčov a prekvapivo spoliehal na to, že dieru po nich dokážu zaplniť mladí hráči. Hoci Liverpool vyzeral v prvých fázach sezóny ako uchádzač o titul, do Vianoc sa boj o titul v podstate stal súbojom medzi [[Newcastle United FC|Newcastle United]] – Manchester United, pričom titul si napokon vybojoval Manchester United. Liverpool sa medzitým musel uspokojiť s tretím miestom v lige. Akékoľvek pretrvávajúce nádeje na zisk titulu boli ukončené koncom apríla šokovou porážkou s [[Coventry City FC|Coventry City]]. Liverpool sa dostal do finále FA Cupu, ale prehral {{Ku|1|0}} s Manchestrom United. Sezóna [[FA Premier League 1996/1997|1996/1997]] v anglickom futbale sa ukázala byť najbližšie k víťazstvu Evansa v Premier League. Evans posilnil svoj káder, ktorý bol postavený okolo [[Steve McManaman|McManamana]] a [[Robbie Fowler|Fowlera]], akvizíciou [[Česko|českého]] stredopoliara [[Patrik Berger|Patrika Bergera]] v lete 1996. Veľa pozornosti si vyslúžil aj sedemnásťročný talent [[Michael Owen]], ktorý ukázal veľký potenciál v hŕstke zápasov, ktoré za klub stihol odohrať. Liverpool bol do konca januára niekoľkokrát na čele tabuľky Premier League. V januári mal dokonca päťbodový náskok na čele tabuľky, ale nakoniec skončil až na štvrtom mieste, zatiaľ čo Manchester United si zabezpečil titul náskokom o sedem bodov. V sezóne [[FA Premier League 1997/1998|1997/98]] sa zdalo, že Liverpool je pripravený opäť zabojovať o ligový titul, avšak zranenie Fowlera, ktoré trvalo väčšinu sezóny, zabránilo tímu využiť svoj potenciál na maximum. Owen vtrhol na scénu s 18 gólmi v 36 zápasoch Premier League. V lige sa museli uspokojiť s tretím miestom. Aj keď sa pod vedením Evansa Liverpool priblížil k titulom, tretie miesta v lige v rokoch [[FA Premier League 1995/1996|1996]] a [[FA Premier League 1997/1998|1998]] boli to najlepšie, čo dokázali. ==== Houllier a Benítez (1998{{--}}2010) ==== V sezóne 1998/99 bol za trénera vymenovaný [[Gérard Houllier]]. Ten vo svojej druhej sezóne získal s Liverpoolom treble: [[Pohár FA|FA Cup]], [[EFL Cup]] a [[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Houllier acclaims Euro triumph|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/uefa_cup/1335026.stm|dátum=2001-05-16|dátum prístupu=2021-01-04|jazyk=en-GB|priezvisko=|meno=|periodikum=http://news.bbc.co.uk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|ročník=|číslo=|strany=|issn=}}</ref> Počas sezóny [[FA Premier League 2001/2002|2001/02]] podstúpil Houllier operáciu srdca a Liverpool skončil na druhom mieste v lige, hneď za Arsenalom.<ref>{{Citácia periodika|titul=Houllier 'satisfactory' after surgery|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/teams/l/liverpool/1600193.stm|dátum=2001-10-15|dátum prístupu=2021-01-04|jazyk=en-GB|priezvisko=|meno=|periodikum=http://news.bbc.co.uk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|ročník=|číslo=|strany=|issn=}}</ref> V roku 2003 klub vyhral ďalší titul v [[EFL Cup|ligovom pohári]], ale v nasledujúcich dvoch sezónach v boji o titul neuspel.<ref>{{Citácia periodika|titul=Liverpool lift Worthington Cup|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/2811805.stm|dátum=2003-03-02|dátum prístupu=2021-01-04|jazyk=en-GB|priezvisko=|meno=|periodikum=http://news.bbc.co.uk/|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|ročník=|číslo=|strany=|issn=}}</ref> [[Súbor:Rafa Benitez 2013.jpg|náhľad|Rafa Benitez počas Emirates Cup v roku 2013]] Na konci sezóny 2003/04 Houlliera nahradil [[Rafael Benítez]]. V prvej sezóne pod kormidlom Beníteza skončili v Premier League piaty, Liverpool zvíťazil v Lige majstrov 2004/05, keď po penaltovom rozstrele zvíťazil nad [[AC Miláno]] 3:2. Zápas sa v riadnom hracom čase skončil {{Ku|3|3}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Milan-Liverpool: UEFA Champions League 2004/05 Final|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/match/80813--milan-vs-liverpool/|vydavateľ=UEFA.com|dátum prístupu=2023-09-05|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> V sezóne 2004/05 skončili Liverpool na treťom mieste v Premier League a taktiež zvíťazil vo finále FA Cupu 2006. Po penaltovom rozstrele porazil [[West Ham United FC|West Ham United]] 3:3.<ref>{{Citácia periodika|titul=Liverpool 3-3 West Ham (aet)|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/fa_cup/4756045.stm|dátum=2006-05-13|dátum prístupu=2021-01-04|jazyk=en-GB|priezvisko=|meno=|periodikum=http://news.bbc.co.uk/|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|ročník=|číslo=|strany=|issn=}}</ref> Klub sa rovnako v sezóne 2006/2007 dostal do finále Ligy majstrov UEFA 2007, proti Milánu však prehral 2:1.<ref>{{Citácia periodika|titul=AC Milan 2-1 Liverpool|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/europe/6669039.stm|dátum=2007-05-23|dátum prístupu=2021-01-04|jazyk=en-GB|priezvisko=|meno=|periodikum=http://news.bbc.co.uk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|ročník=|číslo=|strany=|issn=}}</ref> Počas sezóny [[Premier League 2008/2009|2008/09]] dosiahol Liverpool 86 bodov, čo bol v tom čase klubový rekord v počte bodov v Premier League. Liverpool ale v lige skončil iba na druhom mieste za [[Manchester United FC|Manchestrom United]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liverpool's top-flight record - LFChistory - Stats galore for Liverpool FC!|url=https://www.lfchistory.net/Articles/Article/2442|vydavateľ=www.lfchistory.net|dátum prístupu=2021-01-04}}</ref> === Sezóny 2010{{--}}2015 === ==== Dalglish a Rodgers ==== {{Hlavný článok|Brendan Rodgers}} V sezóne [[Premier League 2009/2010|2009/10]] skončil Liverpool na siedmom mieste v Premier League a nedokázal sa tak kvalifikovať do Ligy majstrov. Benítez následne po vzájomnej dohode klub opustil a nahradil ho tréner [[Fulham FC|Fulhamu]] [[Roy Hodgson]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liverpool appoint Hodgson - Liverpool FC|url=http://www.liverpoolfc.tv/news/latest-news/liverpool-appoint-hodgson|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2010-07-29|dátum prístupu=2021-01-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20100729185508/http://www.liverpoolfc.tv/news/latest-news/liverpool-appoint-hodgson|dátum archivácie=2010-07-29}}</ref> Slabé výsledky na začiatku sezóny [[Premier League 2010/2011|2010/11]] viedli k tomu, že Hodgson po vzájomnej dohode opustil klub a kontrolu prevzal bývalý hráč a tréner [[Kenny Dalglish]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Hodgson goes as Dalglish steps in|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/teams/l/liverpool/9350630.stm|dátum=2011-01-08|dátum prístupu=2021-01-04|jazyk=en-GB|priezvisko=|meno=|periodikum=http://news.bbc.co.uk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|ročník=|číslo=|strany=|issn=}}</ref> V sezóne [[Premier League 2011/2012|2011/12]] si Liverpool zaistil rekordný – ôsmy úspech v ligovom pohári a vo FA Cupe sa dostal až do finále. V lige však skončili na ôsmej pozícii, čo bolo najhoršie umiestnenie v lige za posledných 18 rokov; to viedlo k prepusteniu Dalglisha.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liverpool Fires Dalglish After Worst League Finish in 18 Years - Bloomberg|url=http://www.bloomberg.com/news/2012-05-16/liverpool-manager-dalglish-fired-after-worst-finish-in-18-years.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2012-06-20|dátum prístupu=2021-01-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20120620150347/http://www.bloomberg.com/news/2012-05-16/liverpool-manager-dalglish-fired-after-worst-finish-in-18-years.html|dátum archivácie=2012-06-20}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Dalglish sacked as Liverpool boss|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/18073446|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2021-01-04|jazyk=en-GB}}</ref> Na jeho miesto nastúpil Brendan Rodgers.<ref>{{Citácia periodika|titul=Rodgers makes Liverpool promise|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/18294032|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2021-01-04|jazyk=en-GB}}</ref> Pod jeho vedením Liverpool v sezóne [[Premier League 2013/2014|2013/14]] nečakane bojoval o titul a skončil druhý za [[Manchester City FC|Manchestrom City]]. Sériou 11 víťazstiev v rade bol Liverpool na čele Premier League s náskokom piatich bodov, pričom do konca sezóny zostávali len tri zápasy.<ref>{{cite web|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/27007534|title=Norwich City 2–3 Liverpool|date=20 April 2014|website=BBC Sport|access-date=11 February 2018|archive-date=27 January 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190127035622/https://www.bbc.co.uk/sport/football/27007534|url-status=live}}</ref> [[27. apríl]]a však utrpeli domácu porážku {{Ku|0|2}} s Chelsea.<ref>{{cite news|url=https://www.theguardian.com/football/2014/apr/27/liverpool-chelsea-premier-league-match-report|title=Chelsea blow title race open after mistake by Liverpool's Steven Gerrard|date=27 April 2014|work=The Guardian|access-date=8 May 2014|archive-date=8 May 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140508072051/http://www.theguardian.com/football/2014/apr/27/liverpool-chelsea-premier-league-match-report|url-status=live}}</ref> Tento výsledok priniesol Manchestru City výhodu v boji o titul. Vo svojom ďalšom zápase proti [[Crystal Palace FC|Crystal Palace]] viedol Liverpool {{Ku|3|0}} a do konca zápasu ostávalo 11 minút, ale zápas sa skončil {{Ku|3|3}}.<ref>{{cite news|url=https://www.theguardian.com/football/2014/may/05/crystal-palace-liverpool-premier-league-match-report|title=Crystal Palace's Dwight Gayle blows Liverpool's title charge off course|date=6 May 2014|work=The Guardian|access-date=8 May 2014|archive-date=8 May 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140508072041/http://www.theguardian.com/football/2014/may/05/crystal-palace-liverpool-premier-league-match-report|url-status=live}}</ref> Liverpool ukončil sezónu ako vicemajster Premier League, dva body za víťazom Manchestrom City.<ref>{{cite news|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/27273390|title=Liverpool 2–1 Newcastle United|date=11 May 2014|access-date=14 November 2019|website=BBC Sport|archive-date=23 April 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190423055629/https://www.bbc.co.uk/sport/football/27273390|url-status=live}}</ref> Liverpool strelil v sezóne 101 ligových gólov, čo je najviac od sezóny 1895/96 a tretí najvyšší počet v histórii Premier League.<ref>{{Cite news|url=https://www.bbc.com/sport/0/football/27367934|title=Liverpool: Premier League near-miss offers hope for the future|access-date=12 May 2014}}</ref> Neskôr v tom istom mesiaci bol Rodgers vymenovaný za trénera roka LMA a stal sa prvým trénerom Liverpoolu, ktorý získal toto ocenenie v dvadsaťročnej histórii tohto ocenenia.<ref>{{Cite news|title=Brendan Rodgers: Liverpool boss named LMA manager of the year|url=https://www.bbc.com/sport/0/football/27387062|access-date=12 May 2014}}</ref><ref name="LMA2">{{cite web|title=LMA MEMBERS CHOOSE BRENDAN RODGERS FOR LMA MANAGER OF THE YEAR AWARD, SPONSORED BY BARCLAYS|url=http://www.leaguemanagers.com/news/news-7392.html|access-date=12 May 2014|publisher=LMA|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20141103231337/http://www.leaguemanagers.com/news/news-7392.html|archive-date=3 November 2014}}</ref> [[26. máj]]a 2014 podpísal Rodgers s Liverpoolom novú zmluvu na štyri roky. Po nevydarenej sezóne [[Premier League 2014/2015|2014/15]], v ktorej Liverpool skončil šiesty v lige, a po zlom začiatku tej nasledujúcej bol Rodgers v októbri 2015 hodinu po remíze {{Ku|1|1}} v [[Merseyside derby]] prepustený.<ref>{{Citácia periodika|titul=Liverpool sack manager Rodgers|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/34423344|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2021-01-04|jazyk=en-GB}}</ref> === Éra Jurgena Kloppa 2015{{--}}2024 === {{Hlavný článok|Jürgen Klopp}} {{Citát|„Musíme sa zmeniť z pochybovačov na veriacich“|Jürgen Klopp vo svojom prvom rozhovore za klub|zarovnanie=right}} Po odvolaní Rodgersa bolo [[8. október|8. októbra]] [[2015]] oznámené, že [[Jürgen Klopp]] sa s klubom dohodol na prestupe a podpísal s ním zmluvu na tri roky. Na svojej prvej tlačovej konferencii Klopp uviedol svoj cieľ a to do štyroch rokoch vyhrať trofej<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Liverpool FC confirm Jürgen Klopp appointment | url = https://legacy.liverpoolfc.com/news/first-team/195412-liverpool-fc-confirm-jrgen-klopp-appointment | vydavateľ = Liverpool FC | dátum vydania = 2015-10-08 | dátum prístupu = 2024-08-05}}</ref> a vtipne sa nazval „''The Normal One''“ v paródii na slávny komentár [[José Mourinho|Josého Mourinha]], ktorý sa v roku 2004 nazval „''The Special One''“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Normal One | url = https://legacy.liverpoolfc.com/news/first-team/238155-the-normal-one | vydavateľ = Liverpool FC | dátum vydania = 2016-10-08 | dátum prístupu = 2024-08-05}}</ref> Po vymenovaní Kloppa sa Liverpool dostal do finále [[EFL Cup]] a [[Európska liga UEFA|Európskej ligy UEFA]], pričom prvé finále prehral po [[Penaltový rozstrel|penaltovom rozstrele]] po tom, čo zápas skončil {{Ku|1|1}}<ref>{{Citácia periodika|titul=Liverpool 1-1 Manchester City (pens 1-3)|url=https://www.bbc.com/sport/football/35624164|periodikum=BBC Sport|dátum=2016-02-26|dátum prístupu=2024-08-05|jazyk=en-GB}}</ref> a druhý prehral {{Ku|3|1}} proti [[Sevilla FC|Seville]] na štadióne v Bazileji.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sevilla 3-1 Liverpool (May 18, 2016) Final Score | url = https://www.espn.com/soccer/match/_/gameId/447234/sevilla-liverpool | vydavateľ = ESPN | dátum prístupu = 2024-08-05 | jazyk = en}}</ref> V prvej celej sezóne Liverpoolu pod Kloppom skončili v lige na štvrtom mieste. Štvrté miesto obsadili aj v následujúcej sezóne, v ktorej Klopp doviedol tím do finále [[Liga majstrov UEFA 2017/2018|Ligy majstrov UEFA 2018]], kde prehrali {{Ku|3|1}} proti Realu Madrid.<ref>{{Citácia periodika|titul=Real Madrid 3-1 Liverpool|url=https://www.bbc.com/sport/football/44258022|periodikum=BBC Sport|dátum=2018-05-25|dátum prístupu=2024-08-05|jazyk=en-GB}}</ref> Klopp následne urobil niekoľko významných prestupov. Do klubu priviedol v januári [[Virgil van Dijk|Virgila van Dijka]] za prestupový poplatok vo výške 75 miliónov libier.<ref>{{Citácia periodika|titul=Virgil van Dijk: Liverpool to sign Southampton defender for world record £75m|url=https://www.bbc.com/sport/football/42496637|periodikum=BBC Sport|dátum=2017-12-27|dátum prístupu=2024-08-05|jazyk=en-GB}}</ref> V tom istom prestupovom období bol ofenzívny stredopoliar [[Philippe Coutinho]] predaný do Barcelony za prestupovú čiastku 105 miliónov libier, ktorá by sa v prípade splnenia rôznych klauzúl mohla zvýšiť až na 142 miliónov libier.<ref>{{Citácia periodika|titul=Philippe Coutinho: Barcelona to sign Liverpool and Brazil midfielder in £142m deal|url=https://www.bbc.com/sport/football/42580173|periodikum=BBC Sport|dátum=2018-01-06|dátum prístupu=2024-08-05|jazyk=en-GB}}</ref> V lete klub podpísal stredopoliarov [[Naby Keïta|Nabyho Keïtu]],<ref>{{Citácia periodika|titul=Naby Keita: Liverpool agree club record deal for Leipzig midfielder for July 2018|url=https://www.bbc.com/sport/football/41075272|periodikum=BBC Sport|dátum=2017-08-28|dátum prístupu=2024-08-05|jazyk=en-GB}}</ref> [[Fabinho|Fabinha]],<ref>{{Citácia periodika|titul=Fabinho: Liverpool agree £39m deal for Monaco midfielder|url=https://www.bbc.com/sport/football/44284792|periodikum=BBC Sport|dátum=2018-05-28|dátum prístupu=2024-08-05|jazyk=en-GB}}</ref> útočníka [[Xherdan Shaqiri|Xherdana Shaqiriho]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Xherdan Shaqiri: Liverpool sign Stoke forward after triggering release clause|url=https://www.bbc.com/sport/football/44818207|periodikum=BBC Sport|dátum=2018-07-13|dátum prístupu=2024-08-05|jazyk=en-GB}}</ref> a brankára [[Alisson Becker|Alissona]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Alisson: Liverpool's world-record signing from Roma is 'goalkeeper of the future'|url=https://www.bbc.com/sport/football/44875174|periodikum=BBC Sport|dátum=2018-07-19|dátum prístupu=2024-08-05|jazyk=en-GB}}</ref>[[Súbor:Jurgen Klopp LFC Parade 2019.jpg|náhľad|Jürgen Klopp oslavuje titul v Lige majstrov (2019)]]Liverpool začal sezónu 2018/2019 svojim najlepším štartom v lige, keď vyhral prvých šesť zápasov. Víťazstvom 4:0 proti Newcastlu United na Boxing Day zvýšil Liverpool svoj náskok v tabuľke na šesť bodov v polovici sezóny a stal sa iba štvrtým tímom v histórií Premier League, ktorý v tejto fáze neprehral.<ref>{{Citácia periodika|titul=Liverpool 4-0 Newcastle: Reds six points clear at the top|url=https://www.bbc.com/sport/football/46615145|periodikum=BBC Sport|dátum=2018-12-24|dátum prístupu=2024-08-05|jazyk=en-GB}}</ref> Liverpool vyrovnal rekord v počte najmenej inkasovaných gólov v polovici sezóny najvyššej súťaže, keď inkasoval 7 gólov a udržal si 12 čistých kont v 19 zápasoch. Nakoniec Liverpool ukončil bitku o titul ako vicemajster. Na víťazný [[Manchester City FC|Manchester City]] nestačil o jeden bod, pričom Liverpool počas celej sezóny prehral iba jeden zápas, práve proti nim. Liverpool vyhral všetkých svojich posledných deväť zápasov a nazbieral 97 bodov, čo je tretí najvyšší počet bodov v histórii anglickej najvyššej súťaže a najviac bodov, ktoré klub získal a nevyhral ligový titul.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Liverpool's best ever Premier League season ends without the trophy | url = https://www.marca.com/en/football/international-football/2019/05/12/5cd85591268e3ef7338b464a.html | vydavateľ = MARCA in English | dátum vydania = 2019-05-12 | dátum prístupu = 2024-08-05 | jazyk = en}}</ref> Na domácom štadióne ostal Liverpool neporazený už druhú sezónu v rade. Tridsať ligových víťazstiev zodpovedalo klubovému rekordu v počte víťazstiev v sezóne. Liverpool sa dostal do finále [[Liga majstrov UEFA 2018/2019|Ligy majstrov]] druhý rok po sebe po tom, čo prekonal deficit {{Ku|3|0}} z prvého semifinálového zápasu, keď porazil Barcelonu {{Ku|4|0}} v druhom zápase na Anfielde.<ref>{{Citácia periodika|titul=Liverpool 4-0 Barcelona (4-3 agg): Jurgen Klopp's side complete extraordinary comeback|url=https://www.bbc.com/sport/football/48179167|periodikum=BBC Sport|dátum=2019-05-06|dátum prístupu=2024-08-05|jazyk=en-GB}}</ref> Vo finále v roku 2019 Liverpool porazil [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] {{Ku|2|0}} a zabezpečil klubu šiesty európsky titul.<ref>{{Citácia periodika|titul=Liverpool beat Spurs 2-0 to win Champions League final in Madrid|url=https://www.bbc.com/sport/football/48368443|periodikum=BBC Sport|dátum=2019-05-31|dátum prístupu=2024-08-05|jazyk=en-GB}}</ref> Prvým zápasom Liverpoolu v sezóne 2019/20 bol [[FA Community Shield]] 2019, kde čelili šampiónovi Premier League Manchestru City, kde prehrali {{Ku|5|4}} na penalty.<ref>{{Citácia periodika|titul=Community Shield: Liverpool 1-1 Man City (City won 5-4 on penalties)|url=https://www.bbc.com/sport/football/49141690|periodikum=BBC Sport|dátum=2019-08-02|dátum prístupu=2024-08-05|jazyk=en-GB}}</ref> Druhá trofej pod Kloppovým vedením prišla v roku 2019 v [[Superpohár UEFA|Superpohári UEFA,]] kde porazili ligového rivala [[Chelsea FC|Chelsea]] {{Ku|5|4}} na penalty.<ref>{{Citácia periodika|titul=Liverpool beat Chelsea 5-4 on penalties to win Super Cup|url=https://www.bbc.com/sport/football/49332825|periodikum=BBC Sport|dátum=2019-08-13|dátum prístupu=2024-08-05|jazyk=en-GB}}</ref> Pre Liverpool to bol štvrtý triumf v superpohári, čím sa umiestnil za Barcelonu, Real Madrid a AC Miláno, ktoré majú na konte päť titulov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Super Cup - All winners | url = https://www.transfermarkt.com/uefa-super-cup/erfolge/pokalwettbewerb/USC | vydavateľ = www.transfermarkt.com | dátum prístupu = 2024-08-05 | jazyk = en}}</ref> Po troch predchádzajúcich príležitostiach Liverpool vyhral svoje prvé [[Majstrovstvá klubov FIFA 2019|Majstrovstvá klubov FIFA v roku 2019]] po tom, čo vo finále porazil brazílsky klub [[Clube de Regatas do Flamengo|Flamengo]] {{Ku|1|0}} po predĺžení,<ref>{{Citácia periodika|titul=Flamengo 0-1 Liverpool: Roberto Firmino's extra-time strike delivers first Club World Cup|url=https://www.bbc.com/sport/football/50869633|periodikum=BBC Sport|dátum=2019-12-20|dátum prístupu=2024-08-05|jazyk=en-GB}}</ref> čím sa stal prvým anglickým tímom, ktorý vyhral súčasne Ligu majstrov UEFA, Superpohár UEFA a Majstrovstvá klubov FIFA. V decembri 2019 Klopp podpísal predĺženie zmluvy, vďaka čomu si zabezpečil svoje pôsobenie v klube až do roku 2024.<ref>{{Citácia periodika|titul=Jurgen Klopp signs new Liverpool deal until 2024|url=https://www.bbc.com/sport/football/50780855|periodikum=BBC Sport|dátum=2019-12-13|dátum prístupu=2024-08-05|jazyk=en-GB}}</ref> Liverpool sa dostal na čelo [[Premier League 2019/2020|Premier League 2019/20]] s náskokom 13 bodov len po 21 zápasoch (s dvoma zápasmi navyše), pričom zaznamenal 61 bodov z prvých 21 zápasov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Liverpool finish the year with a 13-point lead - BBC - LFChistory - Stats galore for Liverpool FC! | url = https://www.lfchistory.net/Articles/Article/4405 | vydavateľ = www.lfchistory.net | dátum prístupu = 2024-08-05}}</ref> [[13. marec|13. marca]] [[2020]], po odohraní 29 zápasov sezóny a Liverpoolu s bezprecedentným 25-bodovým náskokom pred druhým Manchestrom City, bolo po rozhodnutí Premier League oznámené, že sezóna bude prerušená najmenej do [[4. apríl|4. apríla]] [[2020]] po tom, čo v dôsledku pandémie [[SARS-CoV-2|koronavírusu]] ochorelo množstvo hráčov a zamestnancov klubov.<ref>{{Citácia periodika|titul=Coronavirus: Premier League and EFL suspended in England - Scotland, Wales and Northern Ireland halt games|url=https://www.bbc.com/sport/football/51867989|periodikum=BBC Sport|dátum=2020-03-13|dátum prístupu=2024-08-05|jazyk=en-GB}}</ref> Liverpool sa nakoniec vrátil do zápasového tempa 21. júna v zápase proti Evertonu v [[Merseyside derby|Merseyside Derby]]. Zápas sa skončil remízou {{Ku|0|0}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Everton 0-0 Liverpool (21 Jun, 2020) Final Score - ESPN (UK) | url = https://www.espn.co.uk/football/match/_/gameId/541550/liverpool-everton | vydavateľ = ESPN | dátum prístupu = 2024-08-05 | jazyk = en}}</ref> 30 ročné čakanie na ich 19. titul v najvyššej súťaži (a prvý v ére Premier League) sa definitívne skončilo 25. júna, keď Chelsea porazila Manchester City, pričom City zaostávalo 23 bodov za Liverpoolom a k dispozícii zostalo už iba 21 bodov.<ref>{{Citácia periodika|titul=Liverpool win Premier League: Reds' 30-year wait for top-flight title ends|url=https://www.bbc.com/sport/football/53183857|periodikum=BBC Sport|dátum=2020-06-25|dátum prístupu=2024-08-05|jazyk=en-GB}}</ref> Liverpool vyhral titul s rekordnými siedmimi zápasmi k dobru. [[Súbor:KLOPP (52134710554).jpg|náhľad|Klopp oslavuje zisk domáceho pohárového double (2022)]] [[27. február|27. februára]] [[2022]] vyhral Liverpool rekordný deviaty EFL Cup po víťazstve v penaltovom rozstrele {{Ku|11|10}} proti Chelsea vo finále.<ref>{{Citácia periodika|titul=Carabao Cup final: Chelsea 0-1 Liverpool (aet) - Virgil van Dijk extra-time winner gives Reds Wembley glory|url=https://www.bbc.com/sport/football/68329936|periodikum=BBC Sport|dátum=2024-02-25|dátum prístupu=2024-08-05|jazyk=en-GB}}</ref> [[3. máj|3. mája]] 2022 Liverpool porazil [[Villarreal CF|Villarreal]] celkovo {{Ku|5|2}} v semifinále [[Liga majstrov UEFA 2021/2022|Ligy majstrov 2021/22]] a dostal sa do finále.<ref>{{Citácia periodika|titul=Villarreal 2-3 Liverpool (2-5 on aggregate): Jurgen Klopp's side advance to Champions League final|url=https://www.bbc.com/sport/football/61300681|periodikum=BBC Sport|dátum=2022-05-02|dátum prístupu=2024-08-05|jazyk=en-GB}}</ref> [[14. máj|14. mája]] 2022 Liverpool porazil Chelsea {{Ku|6|5}} na penalty vo finále [[FA Cup|FA Cupu 2022]] po remíze {{Ku|0|0}} a vyhral svoj ôsmy FA Cup a prvý pod Kloppom, čím skompletizoval double v domácich pohároch pre sezónu 2021/22. Celoročnú bitku o titul však ukončili ako vicemajstri, opäť len o jeden bod za víťazným Manchestrom City. Stalo sa tak po druhýkrát za štyri sezóny, napriek tomu, že v posledný deň Premier League vyhrali nad [[Wolverhampton Wanderers FC|Wolverhampton Wanderers]]. [[28. máj|28. mája]] 2022 Liverpool prehral vo finále Ligy majstrov {{Ku|1|0}} proti Realu Madrid, čo bola Kloppova druhá finálová prehra v Lige majstrov. V sezóne 2022/23 Liverpool posilnili útočníci [[Darwin Núñez]], [[Fábio Carvalho]] a [[Cody Gakpo]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Darwin Nunez: Liverpool complete signing of Uruguay striker from Benfica for initial £64m|url=https://www.bbc.com/sport/football/61742358|periodikum=BBC Sport|dátum=2022-06-14|dátum prístupu=2024-08-06|jazyk=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Fabio Carvalho: Liverpool sign Fulham forward and deal set for 1 July|url=https://www.bbc.com/sport/football/61548369|periodikum=BBC Sport|dátum=2022-05-23|dátum prístupu=2024-08-06|jazyk=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Cody Gakpo: Liverpool agree to sign forward, say PSV Eindhoven|url=https://www.bbc.com/sport/football/64098641|periodikum=BBC Sport|dátum=2022-12-26|dátum prístupu=2024-08-06|jazyk=en-GB}}</ref> [[30. júl|30. júla]] 2022 vyhral Liverpool svoj prvý FA Community Shield pod vedením Kloppa a celkovo 16., keď porazil Manchester City 3:1 a získal titul pre rok 2022.<ref>{{Citácia periodika|titul=Community Shield: Liverpool 3-1 Man City - Darwin Nunez seals victory|url=https://www.bbc.com/sport/football/62275194|periodikum=BBC Sport|dátum=2022-07-30|dátum prístupu=2024-08-06|jazyk=en-GB}}</ref> [[26. január|26. januára]] 2024 Klopp potvrdil svoj úmysel opustiť Liverpool na konci sezóny [[Premier League 2023/2024|2023/24 Premier League]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Jurgen Klopp to step down as Liverpool manager at end of season|url=https://www.bbc.com/sport/football/68104699|periodikum=BBC Sport|dátum=2024-01-26|dátum prístupu=2024-08-06|jazyk=en-GB}}</ref> [[25. február|25. februára]] 2024 vyhral Liverpool svoj rekordný 10. titul v EFL Cupe, keď porazil Chelsea {{Ku|1|0}} na štadióne [[Wembley Stadium|Wembley]] po hlavičke kapitána Virgila Van Dijka zo 118. minúty.<ref>{{Citácia periodika|titul='Special managers do special things' - reaction as Liverpool win EFL Cup final|url=https://www.bbc.com/sport/live/football/67781978|periodikum=BBC Sport|dátum=2024-02-24|dátum prístupu=2024-08-06|jazyk=en-GB}}</ref> {{Citát|„Nemyslím si, že klub bude v budúcnosti potrebovať moju pomoc, ale ak ma bude potrebovať mesto tak budem kedykoľvek k dispozícií.“|Jürgen Klopp vo svojom poslednom rozhovore za klub|zarovnanie=right}}17. mája 2024 Sky Sports Premier League zverejnila na [[YouTube]] video, kde bývalí a súčasní hráči Liverpoolu vzdali hold Kloppovi. [[Steven Gerrard]] povedal: „Dúfam, že sa mu pripravuje socha“ a [[Jamie Carragher]] uviedol, že „Klopp je [[Bill Shankly|Shankly]] tejto doby“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = "I hope there's a statue in the making" {{!}} Jurgen Klopp watches emotional Liverpool tributes to him | url = https://www.youtube.com/watch?v=o3GSDlRGODU | dátum vydania = 2024-05-17 | dátum prístupu = 2024-08-06 | priezvisko = Sky Sports Premier League}}</ref> Jeho posledným zápasom bolo víťazstvo {{Ku|2|0}} proti Wolverhamptonu Wanderers na Anfielde.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Liverpool beat Wolves to end the Jürgen Klopp era with a win at Anfield - Liverpool FC | url = https://www.liverpoolfc.com/news/liverpool-beat-wolves-end-jurgen-klopp-era-win-anfield | vydavateľ = www.liverpoolfc.com | dátum vydania = 2024-05-19 | dátum prístupu = 2024-08-06 | jazyk = en}}</ref> Klopp počas svojho pôsobenia v Liverpoole získal všetky tituly, ktoré sa v anglickom aj európskom futbale dajú získať.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Every trophy Jurgen Klopp has won at Liverpool | url = https://www.90min.com/posts/every-trophy-jurgen-klopp-has-won-at-liverpool | vydavateľ = 90min.com | dátum vydania = 2023-02-28 | dátum prístupu = 2024-08-06 | jazyk = en-GB}}</ref> Pracoval s hráčmi v akadémii klubu a dal šancu v seniorskom tíme viac než 40 mladým hráčom <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Incredible list of 41 Jurgen Klopp Liverpool academy graduates | url = https://www.football365.com/news/full-list-every-liverpool-academy-graduate-klopp-kids-debut | vydavateľ = Football365 | dátum vydania = 2024-03-15 | dátum prístupu = 2024-08-06 | jazyk = en | meno = Matt | priezvisko = Stead}}</ref> Počas jeho vedenia sa hodnota klubu strojnásobila. V roku 2016 bol Liverpool na ôsmom mieste v zozname Football Benchmark s hodnotou 1,2 miliardy eur. Do roku 2023 sa klub vyšplhal na štvrtú pozíciu s odhadovanou hodnotou klubu až 3,9 miliardy eur.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = MONEY TALKS: WAS THE KLOPP ERA WORTH IT FINANCIALLY FOR LIVERPOOL? | url = https://www.footballbenchmark.com/library/money_talks_was_the_klopp_era_worth_it_financially_for_liverpool | dátum vydania = 2024-02-01 | dátum prístupu = 2024-08-06 | dátum archivácie = 2024-08-06 | url archívu = https://web.archive.org/web/20240806092643/https://www.footballbenchmark.com/library/money_talks_was_the_klopp_era_worth_it_financially_for_liverpool }}</ref> [[26. apríl|26. apríla]] 2024 BBC News oznámilo, že [[Arne Slot]], hlavný tréner [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoordu]], prevezme funkciu hlavného trénera po odchode Kloppa z klubu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Arne Slot confirms he will replace Jurgen Klopp as Liverpool boss | url = https://www.bbc.com/sport/football/articles/c84z9117xxyo | vydavateľ = BBC Sport | dátum vydania = 2024-05-17 | dátum prístupu = 2024-08-06 | jazyk = en-GB}}</ref> == Rivalita == Najväčšími rivalmi klubu sú kluby [[Everton FC|Everton]] a [[Manchester United FC|Manchester United]]. ==== Rivalita s Evertonom ==== {{Hlavný článok|Merseyside derby}} Zápas medzi týmito dvoma klubmi je označovaný ako Merseyside derby. Hrá sa od roku 1894 a je to najdlhšie prebiehajúce [[Derby (stretnutie súperov)|derby]] v najvyššej anglickej lige. Hrá sa nepretržite od sezóny 1962/1963.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Which are the all time biggest football rivalries in the UK?|url=https://sportsbrief.com/football/12074-which-all-time-biggest-football-rivalries-uk/|vydavateľ=SportsBrief - Sport news.|dátum vydania=2022-03-09|dátum prístupu=2023-09-04|jazyk=en|meno=Kenneth|priezvisko=Mwenda|url archívu=https://web.archive.org/web/20230904143058/https://sportsbrief.com/football/12074-which-all-time-biggest-football-rivalries-uk/|dátum archivácie=2023-09-04}}</ref> Derby zvykli označovať ako „Friendly derby“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Why is Liverpool vs Everton called the friendly derby? {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en/news/why-liverpool-vs-everton-friendly-derby/1klaenapmmiwi1r4bpfd93o6wc|vydavateľ=www.goal.com|dátum vydania=2021-02-19|dátum prístupu=2023-09-04|jazyk=en}}</ref> z dôvodu pokojného priebehu medzi tábormi fanúšikov. V súčasnosti je derby považované na ihrisku za veľmi brutálne, čomu svedčí aj fakt, že v ére [[FA Premier League|Premier League]] bolo v tomto zápase rozdaných najviac [[Červená karta|červených kariet]] ako v akomkoľvek inom stretnutí medzi inými klubmi (23 kariet).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Stamps, punches and kicks - every Liverpool v Everton red card in dirtiest derby|url=https://www.dailystar.co.uk/sport/football/liverpool-everton-all-red-cards-29200057|vydavateľ=Dailystar.co.uk|dátum vydania=2023-02-13|dátum prístupu=2023-09-04|jazyk=en|meno=Rhys|priezvisko=Daly}}</ref> K októbru 2023 tieto dva kluby medzi sebou odohrali 243 zápasov. Liverpool vyhral 99 zápasov, Everton 67 zápasov a 77 zápasov sa skončilo remízou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liverpool vs Everton history, head to head: All-time record, results, famous Premier League Merseyside derby matches {{!}} Sporting News|url=https://www.sportingnews.com/us/soccer/news/liverpool-vs-everton-head-head-all-time-results-merseyside/fd0b86cac39b8f3e6c47635e|vydavateľ=www.sportingnews.com|dátum vydania=2023-10-21|dátum prístupu=2023-10-30|jazyk=en-us}}</ref> ==== Rivalita s Manchestrom United ==== {{Hlavný článok|Rivalita medzi Liverpool FC a Manchester United FC}} Zápas medzi týmito dvoma klubmi je niekedy označovaný ako Northwest derby. Je považovaný za najväčší zápas v anglickom futbale a za jednu z najväčších a najzúrivejších rivalít vo svetovom futbale.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Biggest Soccer Rivalries in the World|url=https://www.bootsnall.com/articles/biggest-soccer-rivalries-world.html|vydavateľ=www.bootsnall.com|dátum prístupu=2023-07-20}}</ref> Hráči, fanúšikovia a médiá považujú zápas medzi týmito dvoma klubmi za najväčšiu rivalitu, dokonca aj nad ich vlastným miestnym derby proti Evertonu respektíve Manchestru City.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liverpool remain Manchester United's 'biggest rival' says Ryan Giggs|url=https://www.independent.co.uk/sport/football/premier-league/liverpool-remain-manchester-united-s-biggest-rival-says-ryan-giggs-8390079.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2012-12-06|dátum prístupu=2023-07-20|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Klopp ready for Liverpool’s ‘biggest game’ against Manchester United|url=https://www.theguardian.com/football/2020/jan/18/jurgen-klopp-biggest-game-liverpool-manchester-united|periodikum=The Observer|dátum=2020-01-18|dátum prístupu=2023-07-20|issn=0029-7712|jazyk=en-GB|meno=Paul|priezvisko=Wilson}}</ref> Liverpool a Manchester United sú dva najúspešnejšie kluby v Anglicku, z čoho pramení aj zmysel ich rivality. K septembru 2024 vyhral Liverpool 68 trofejí a Manchester United tiež zhodne 68 trofejí. United vedie v bilancii vzájomných zápasov s 83 výhrami oproti 72 výhram Liverpoolu, zvyšných 60 zápasov sa skončilo remízou. [[5. marec|5. marca]] [[2023]] zvíťazil Liverpool doma 7:0 proti Manchestru United,o je najvyššia výhra v histórií vzájomných zápasov medzi týmito dvoma klubmi. Bývalý hráč Liverpoolu [[Jamie Carragher]] povedal, „že o tomto výsledku sa bude rozprávať ešte 20 rokov.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=(Video) Jamie Carragher continues to troll Neville over Liverpool’s 7-0 hammering of Man Utd|url=https://www.empireofthekop.com/2023/05/23/carragher-neville-liverpool-7-0-man-utd/|vydavateľ=The Empire of The Kop|dátum vydania=2023-05-23|dátum prístupu=2023-07-20|jazyk=en|meno=Liam|priezvisko=Togher}}</ref> Rivalita je v značnej časti prenesená aj na hráčov obidvoch klubov. [[Wayne Rooney]], produkt akadémie mestského rivala Liverpoolu [[Everton FC|Everton]], ktorý hrával za United v rokoch 2004 až 2017, opisoval, ako počas detstva nenávidel Liverpool.<ref>{{cite web|title=Rooney: I Hate Liverpool|url=http://therepublikofmancunia.com/rooney-i-hate-liverpool/|date=12 March 2009|access-date=23 March 2009}}</ref> Keď bol u [[Steven Gerrard|Stevena Gerrarda]] filmový štáb natáčať prehliadku jeho domu, Steven im ukazoval zbierku futbalových dresov, ktoré si vymenil s hráčmi súpera ako súčasť pozápasovej rutiny. Poukázal na to, že tam nie sú žiadne dresy Manchestru United pretože on by nič také nikdy nechcel mať vo svojom dome. Bývalý brankár Liverpoolu [[David James]] povedal: „Nikdy by som nemohol povedať, že by som nenávidel hráča United len za to, že je hráčom United. Ale rivalita sa stala zvykom. Na reprezentačných zrazoch Anglicka Liverpoolčania jedli pri jednom stole, a hráči z United pri druhom. Bolo medzi nami napätie a vyhýbali sme sa jeden druhému“. Obranca Liverpoolu [[Neil Ruddock]] raz v zápase rezerv zlomil obe nohy útočníka United [[Andy Cole|Andyho Colea]] a neskôr povedal: „Nechcel som mu zlomiť obe nohy, chcel som mu zlomiť iba jednu“.<ref name="lmu2">{{cite web|url=https://www.theguardian.com/football/blog/2015/oct/22/manchester-united-liverpool-class-of-92-spice-boys-eric-cantona|title=Manchester United 2–2 Liverpool: the Class of 92, Spice Boys and Cantona's return|last1=Smyth|first1=Rob|date=22 October 2015|website=[[The Guardian]]|access-date=27 August 2016}}</ref> Obranca Liverpoolu [[Trent Alexander-Arnold]] povedal, že radšej by ukončil svoju futbalovú kariéru, ako keby mal hrať za Manchester United.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = EPL: I’d rather retire than play for Manchester Utd - Alexander-Arnold | url = https://dailypost.ng/2021/12/18/epl-id-rather-retire-than-play-for-manchester-utd-alexander-arnold/ | dátum vydania = 2021-12-18 | dátum prístupu = 2023-09-04 | jazyk = en-US | meno = Don | priezvisko = Silas}}</ref> == Štadión == [[Súbor:Anfield stadium in May 2024.jpg|náhľad|262x262bod|Štadión v máji 2024]] {{Hlavný článok|Anfield}} Klub od svojho vzniku hrá domáce zápasy na štadióne Anfield, ktorý sa nachádza na ulici Anfield Road. Štadión bol postavený v roku [[1884]] v oblasti Stanley Park. Pôvodne na ňom hral klub St. Domingo FC.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Anfield - Liverpool - The Stadium Guide|url=https://www.stadiumguide.com/anfield/|dátum vydania=2020-04-05|dátum prístupu=2023-10-30|jazyk=nl}}</ref> O rok neskôr sa klub premenoval na [[Everton FC]]. V roku [[1892]] pre spory s majiteľom klubu [[John Houlding|Johnom Houldingom]] klub zo štadióna odišiel do [[Goodison Park]]u. Houldingovi ostal prázdny štadión na ktorom nemal kto hrať a založil si vlastný klub – Liverpool FC. S kapacitou 61 276 miest na sedenie je Anfield [[Zoznam futbalových štadiónov v Anglicku|piatym najväčším futbalovým štadiónom v Anglicku]]. Štadión ma štyri tribúny:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Stadium Facilities and Access|url=https://www.liverpoolfc.com/fans/accessibility-hub/stadium-facilities-and-access|vydavateľ=Liverpool FC|dátum prístupu=2023-06-29}}</ref> * Spion Kop, * Main Stand, * Sir Kenny Dalglish Stand, * Anfield Road End. Spion Kop je najuznávanejšou tribúnou na Anfielde medzi priaznivcami. Fanúšikovia, ktorí sú na tejto tribúne, sa označujú ako kopites. Tribúna má takú povesť, že dav v Kope dokáže nasávať loptu do brány. Tradične sa v tomto stánku zhromažďujú najhlasnejší priaznivci Liverpoolu, ktorý počas celého zápasu skandujú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Football First 11: Stunning stadiums - CNN.com|url=http://edition.cnn.com/2008/SPORT/football/10/29/first11.stadiums/|vydavateľ=edition.cnn.com|dátum prístupu=2023-04-20|url archívu=https://web.archive.org/web/20140718011637/http://www.webcitation.org/5f9Zlrqct|dátum archivácie=2014-07-18}}</ref> === Rekonštrukcia štadiónu – prvá fáza (2015{{--}}2016), Main Stand === Po odkúpení klubu v roku 2010 skupinou [[Fenway Sports Group]] (FSG) sa premýšľalo o tom, či Liverpool vybuduje nový štadión alebo zrekonštruuje Anfield. Nový majiteľ klubu [[John W. Henry]] prehlásil, že preferuje zostať na Anfielde a rozširovať jeho kapacitu. Po návšteve niekoľkých zápasov na Anfielde Henry uviedol, že „tribúna Kop je bezkonkurenčná“ a dodal, „že by bolo ťažké napodobniť túto atmosféru kdekoľvek inde.“<ref>{{Citácia periodika|titul=Henry dispels new stadium 'myth'|url=https://www.bbc.com/sport/football/18461597|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2023-09-05|jazyk=en-GB}}</ref> V apríli [[2014]] Liverpool FC predstavil plány na rozšírenie tribúny Main Stand. Plán zahŕňal pridanie nového tretieho podlažia, čo by tribúne pridalo 8 500 miest na sedenie a zvýšilo by kapacitu štadióna na 54 742 miest.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liverpool will begin Anfield redevelopment next month to expand capacity to 54,000|url=https://www.independent.co.uk/sport/football/news/liverpool-to-start-anfield-redevelopment-in-january-to-expand-stadium-to-nearly-54-000-in-bid-to-rival-manchester-united-and-arsenal-9903357.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2014-12-04|dátum prístupu=2023-09-05|jazyk=en}}</ref> Tribúna bola kompletne dokončená podľa plánu, a to [[9. september|9. septembra]] [[2016]] na prvý domáci zápas [[Premier League 2016/2017|sezóny 2016/17]] pri víťazstve 4:1 nad [[Leicester City FC|Leicesterom City]]. Ďalšie vnútorné stavebné práce zahŕňali nové šatne a miestnosť pre tlačové konferencie. Tieto stavebné práce pokračovali do apríla 2017.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=See inside Liverpool's new dressing rooms|url=http://www.liverpoolecho.co.uk/sport/football/football-news/anfields-new-dressing-rooms-unveiled-12826740|vydavateľ=Liverpool Echo|dátum vydania=2017-03-31|dátum prístupu=2023-04-20|jazyk=en|meno=James|priezvisko=Pearce}}</ref> [[Súbor:Anfield Road Stand in May 2024.jpg|náhľad|Po skončení rekonštrukcie Anfield Road Stand pribudlo na tribúne jedno nové podlažie]] === Rekonštrukcia štadiónu – druhá fáza (2021{{--}}2023), Anfield Road End === Druhou fázou prestavby štadióna je prestavba tribúny Anfield Road. Klub dostal na prestavbu plánovacie stavebné povolenie v roku 2014, pričom počet miest na sedenie sa má zvýšiť o 4 825, čo by dodalo [[Anfield]]u celkovú kapacitu 58 000 miest. Z tohto plánu ale zišlo, pretože klub mal ambicióznejšie plány.<ref>{{Citácia periodika|titul=Liverpool's Anfield stadium expansion: Construction to begin on Monday|url=https://www.bbc.com/news/uk-england-merseyside-30327242|periodikum=BBC News|dátum=2014-12-04|dátum prístupu=2023-04-20|jazyk=en-GB}}</ref> V auguste 2019 Liverpoolu uplynula platnosť plánovacieho stavebného povolenia spojeného s pôvodnými návrhmi z roku 2014, čím sa potvrdil zámer predložiť „nové ambiciózne plány“ na prestavbu tribúny Anfield Road End. Predpokladalo sa, že klub chce na štadióne namiesto 58 000 miest mať až 61 000 miest. Prestavba sa zamerala na hornú vrstvu tribúny, pričom spodné podlažie tribúny zostalo nezmenené. Stavebné práce boli dokončené za existujúcou tribúnou. Počas stavebných prác nebola počas zápasov uzatvorená tribúna Anfield Road End.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liverpool announce exciting new Anfield Road end plan|url=https://www.liverpoolecho.co.uk/sport/football/football-news/liverpool-announce-new-anfield-road-16798153|vydavateľ=Liverpool Echo|dátum vydania=2019-08-22|dátum prístupu=2023-04-20|jazyk=en|meno=Ian|priezvisko=Doyle}}</ref> Klub strávil druhú polovicu roka 2019 finalizáciou plánov a konzultáciami s miestnymi obyvateľmi, plánovacími úradníkmi a ďalšími zainteresovanými stranami s cieľom aby sa do začiatku roka 2020 mohla podať nová žiadosť. V marci 2020 Liverpool odložil predloženie žiadosti vzhľadom na finančnú neistotu spôsobenú pandémiou [[COVID-19]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Liverpool aim to start £60m Anfield Road redevelopment this year|url=https://www.theguardian.com/football/2020/feb/12/liverpool-aim-to-start-60m-anfield-road-redevelopment-this-year-completion-summer-2022|periodikum=The Guardian|dátum=2020-02-12|dátum prístupu=2023-04-20|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=P. A.|priezvisko=Media}}</ref> V decembri 2020 Liverpool oznámil, že s projektom bude napredovať predložením žiadosti o pláne prestavby, pričom oneskorenie posunulo pôvodný dátum dokončenia prestavby druhej fázy z leta 2022 najskôr na leto 2023. Plány schválila mestská rada [[Liverpool]]u v júni 2021. Cena za rozšírenie tribúny sa odhaduje na 60 miliónov libier a umožnila na tribúne Anfield Road usadiť ďalších 7 000 ľudí, čo znamená, že celková kapacita štadiónu sa zvýšila na 61 000 miest.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liverpool given green light to increase Anfield capacity to 61,000|url=https://www.skysports.com/football/news/11669/12333093/liverpool-given-green-light-to-increase-anfield-capacity-to-61-000|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2023-04-20|jazyk=en}}</ref> Práce na tribúne mali byť ukončené v auguste v roku 2023 teda pred začiatkom [[Premier League 2023/2024|sezóny 2023/2024]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=LFC holds ground-breaking ceremony for Anfield Road Stand expansion|url=https://legacy.liverpoolfc.com/news/announcements/445207-lfc-holds-ground-breaking-ceremony-for-anfield-road-stand-expansion|vydavateľ=www.liverpoolfc.com|dátum prístupu=2023-04-20}}</ref> To sa ale nepodarilo naplniť, pretože stavebná firma, ktorá realizovala rozšírenie tribúny, vyhlásila bankrot.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liverpool FC statement on Anfield Road Stand - Liverpool FC|url=https://www.liverpoolfc.com/news/liverpool-fc-statement-anfield-road-stand|vydavateľ=www.liverpoolfc.com|dátum vydania=2023-08|dátum prístupu=2023-09-04|jazyk=en}}</ref> Tribúna bola napokon otvorená až 10. februára 2024 v ligovom zápase proti [[Burnley FC|Burnley]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = New Anfield league attendance record set - Liverpool FC | url = https://www.liverpoolfc.com/news/new-anfield-league-attendance-record-set | vydavateľ = www.liverpoolfc.com | dátum vydania = 2024-02-10 | dátum prístupu = 2024-04-17 | jazyk = en}}</ref> == Súpiska klubu == {| class="wikitable" ! colspan="8" | Liverpool FC 2024/2025 ! rowspan="2" | Realizačný tím |- !Nº !<abbr>Nár.</abbr> !Poz. !Meno !L !Vek !Prechádzajúci klub !<abbr>Zmluva do</abbr> |- ! colspan="8" | Brankári | rowspan="9" |'''Hlavný tréner'''<br>{{Minivlajka|NED}}[[Arne Slot]] '''Asistenti trénera'''<br>{{Minivlajka|NED}}Sipke Hulshoff<br>{{Minivlajka|NED}}[[Giovanni van Bronckhorst]]<br>'''Kondičný tréneri'''<br>{{Minivlajka|Severné Írsko}}Conall Murtagh<br>{{Minivlajka|ENG}}Jordan Fairclough<br>'''Tréneri brankárov'''<br>{{Minivlajka|ESP}}[[Xavi Valero]]<br><br>'''Analytici'''<br>TBA<br>'''Fyzioterapeuti'''<br>{{Minivlajka|ENG}}Lee Nobes<br>{{Minivlajka|ENG}}Joe Lewis<br>'''Lekári'''<br>{{Minivlajka|ENG}}Jonathan Power |- |1 |{{Minivlajka|Brazília}} |BR |[[Alisson Becker]] |  |32 |[[AS Rím]] |2027 |- | 25 |{{Minivlajka|Gruzínsko}} |BR |[[Giorgi Mamardashvili]] | |24 |[[Valencia CF|Valencia]] |2030 |- |28 |{{Minivlajka|Anglicko}} |BR |[[Freddie Woodman]] | |28 |[[Preston North End FC|Preston North End]] |2026 |- | 41 |{{Minivlajka|Maďarsko}} |BR |[[Ármin Pécsi]] | |20 |[[Puskás Akadémia FC]] |2027 |- ! colspan="8" |Obrancovia |- |2 |{{Minivlajka|Anglicko}} |OBR |[[Joe Gomez]] |  |28 |[[Charlton Athletic FC|Charlton Athletic]] |2027 |- |4 |{{Minivlajka|Holandsko}} |OBR |[[Virgil van Dijk]] |[[Súbor:Captain sports.svg|bezrámu|16x16bod]] |34 |[[Southampton FC|Southampton]] |2027 |- |5 |{{Minivlajka|Francúzsko}} |OBR |[[Ibrahima Konaté]] |  |26 |[[RB Leipzig]] |2026 |- | 6 |{{Minivlajka|Maďarsko}} |OBR |[[Milos Kerkez]] | |21 |[[AFC Bournemouth]] |2030 |'''Legenda''' |- |12 |{{Minivlajka|Severné Írsko}} |OBR |[[Conor Bradley]] | |22 |Hráč z akadémie klubu |2027 |[[Súbor:Captain sports.svg|bezrámu|16x16bod]] Kapitán |- |15 |{{Minivlajka|ITA}} |OBR |[[Giovanni Leoni]] | |18 |[[Parma FC|Parma Calcio 1913]] |2031 |[[Súbor:Vice Captain Sports.svg|bezrámu|16x16bod]] Vice-kapitán |- |26 |{{Minivlajka|Škótsko}} |OBR |[[Andrew Robertson]] |[[Súbor:Vice Captain Sports.svg|bezrámu|16x16bod]] |31 |[[Hull City AFC|Hull City]] |2026 | rowspan="22" | |- | 30 |{{Minivlajka|Holandsko}} |OBR |[[Jeremie Frimpong]] | |24 |[[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]] |2031 |- | 46 |{{Minivlajka|Anglicko}} |OBR |[[Rhys Williams (futbalista, 2001)|Rhys Williams]] | |24 |[[Morecambe FC|Morecambe]] |2025 |- | 47 |{{Minivlajka|Škótsko}} |OBR |[[Calvin Ramsay]] | |22 |[[Wigan Athletic FC|Wigan Athletic]] |2027 |- ! colspan="8" |Záložníci |- |3 |{{Minivlajka|Japonsko}} |ZAL |[[Wataru Endó]] | |32 |[[VfB Stuttgart]] |2027 |- | 7 |{{Minivlajka|GER}} |ZAL |[[Florian Wirtz]] | |22 |[[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]] |2031 |- |8 |{{Minivlajka|Maďarsko}} |ZAL |[[Dominik Szoboszlai]] |  |24 |[[RB Leipzig|RB Lipsko]] |2028 |- |10 |{{Minivlajka|Argentína}} |ZAL |[[Alexis Mac Allister]] | |26 |[[Brighton & Hove Albion FC|Brighton & Hove Albion]] |2028 |- |17 |{{Minivlajka|Anglicko}} |ZAL |[[Curtis Jones]] |  |24 |''Hráč z akadémie klubu'' |2027 |- |38 |{{Minivlajka|Holandsko}} |ZAL |[[Ryan Gravenberch]] | |23 |[[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] |2028 |- | 43 |{{Minivlajka|Španielsko}} |ZAL |[[Stefan Bajcetic]] | |20 |[[UD Las Palmas]] |2027 |- ! colspan="8" |Útočníci |- |9 |{{Minivlajka|SWE}} |ÚTO |[[Alexander Isak]] | |25 |[[Newcastle United FC|Newcastle United]] |2031 |- |11 |{{Minivlajka|Egypt}} |ÚTO |[[Mohamed Salah]] |  |33 |[[AS Rím]] |2027 |- |14 |{{Minivlajka|ITA}} |ÚTO |[[Federico Chiesa]] | |27 |[[Juventus FC|Juventus]] |2028 |- |18 |{{Minivlajka|Holandsko}} |ÚTO |[[Cody Gakpo]] |  |26 |[[PSV Eindhoven]] |2028 |- | 22 |{{Minivlajka|Francúzsko}} |ÚTO |[[Hugo Ekitike|Huko Ekitike]] | |23 |[[Eintracht Frankfurt]] |2031 |- |73 |{{Minivlajka|Anglicko}} |ÚTO |[[Rio Ngumoha]] | |17 |''Hráč z akadémie klubu'' |2026 |- ! colspan="8" |Hráči na hosťovaní |- |'''N.º''' |<abbr>'''Nár.'''</abbr> |'''Poz''' | '''Meno''' | '''L''' |'''Vek''' | colspan="2" |'''Na hosťovaní v klube''' |- | |{{Minivlajka|CZE}} |BR |[[Vítězslav Jaroš]] | |23 |[[Ajax Amsterdam]] |do 2026 |- | |{{Minivlajka|Anglicko}} |ZAL |[[Harvey Elliott]] | |22 |[[Aston Villa FC|Aston Villa]] |do 2027 |''Aktualizované ku dňu'' |- | |{{Minivlajka|GRE}} |OBR |[[Kostas Tsimikas]] | |29 |[[AS Rím]] |do 2027 |11.09.2025 |} ==== Vyradené čísla ==== 11. júla 2025 Liverpool oznámil ukončenie používania dresu s číslom „20“, ktorý nosil portugalský hráč Diogo Jota, ktorý zomrel 3. júla toho istého roku pri dopravnej nehode spolu so svojím bratom [[André Silva|Andrém Silvom]]. {| class="wikitable" !N.º !Meno !Pozícia !Roky v klube !Dátum vyradenia |- |20 | align="left" |{{Minivlajka|POR}} [[Diogo Jota]] |ÚTO |2020–2025 |11. júl 2025 |} == Tréneri == [[Súbor:Arne Slot.jpg|náhľad|[[Arne Slot]], súčasný tréner klubu]] * {{Minivlajka|Írsko}}[[John McKenna]] / [[William Barclay]] 1892 – 1896 * {{Minivlajka|Anglicko}}[[Tom Watson (futbalový tréner)|Tom Watson]] 1896 – 1915 * {{Minivlajka|neznáma}}bez trénera 1915 – 1920 * {{Minivlajka|Anglicko}}[[David Ashworth]] 1920 – 1923 * {{Minivlajka|Škótsko}}[[Matt McQueen]] 1923 – 1928 * {{Minivlajka|Anglicko}}[[George Patterson]] 1928 – 1936 * {{Minivlajka|Anglicko}}[[George Kay]] 1936 – 1950 * {{Minivlajka|Anglicko}}[[Don Welsh]] 1951 – 1956 * {{Minivlajka|Anglicko}}[[Phil Taylor (Futbalista, 1917)|Phil Taylor]] 1956 – 1959 * {{Minivlajka|Škótsko}}[[Bill Shankly]] 1959 – 1974 * {{Minivlajka|Anglicko}}[[Bob Paisley]] 1974 – 1983 * {{Minivlajka|Anglicko}}[[Joe Fagan]] 1983 – 1985 * {{Minivlajka|Škótsko}}[[Kenny Dalglish]] 1985 – 1991 * {{Minivlajka|Škótsko}}[[Graeme Souness]] 1991 – 1994 * {{Minivlajka|Anglicko}}[[Roy Evans]] 1994 – 1998 * {{Minivlajka|Anglicko}}[[Roy Evans]] / {{Minivlajka|Francúzsko}}[[Gérard Houllier]] 1998 * {{Minivlajka|Francúzsko}}[[Gérard Houllier]] 1998 – 2004 * {{Minivlajka|Španielsko}}[[Rafael Benítez]] 2004 – 2010 * {{Minivlajka|Anglicko}}[[Roy Hodgson]] 2010 – 2011 / {{Minivlajka|Škótsko}}[[Kenny Dalglish]] * {{Minivlajka|Škótsko}}[[Kenny Dalglish]] 2011 – 2012 * {{Minivlajka|Severné Írsko}}[[Brendan Rodgers]] 2012 – 2015 * {{Minivlajka|Nemecko}}[[Jürgen Klopp]] 2015 – 2024 * {{Minivlajka|Holandsko}}[[Arne Slot]] 2024 – súčasnosť == Kapitáni == Jediným kapitánom klubu, ktorý nepochádzal z [[Britské ostrovy|Britských ostrovov]], bol [[Sami Hyypiä]]. To sa ale zmenilo v roku [[2023]], keď sa kapitánom klubu stal Holanďan [[Virgil van Dijk|Virgil Van Dijk]].<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Virgil van Dijk named new Liverpool captain, Trent Alexander-Arnold vice-captain - Liverpool FC|url=https://www.liverpoolfc.com/news/virgil-van-dijk-named-new-liverpool-captain-trent-alexander-arnold-vice-captain|vydavateľ=www.liverpoolfc.com|dátum vydania=2023-07|dátum prístupu=2023-10-30|jazyk=en}}</ref> Hráčom, ktorý kapitánsku pásku nosil najdlhšie, bol [[Steven Gerrard|Steven Gerrad]]. Kapitánom klubu bol celkom 12 sezón. {| class="wikitable" style="float: left;" !Meno !Obdobie |- |{{Minivlajka|Škótsko}}[[Andrew Hannah]] |1892{{--}}1895 |- |{{Minivlajka|Škótsko}}[[Jimmy Ross]] |1895{{--}}1897 |- |{{Minivlajka|Škótsko}}[[John McCartney]] |1897{{--}}1898 |- |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Harry Storer]] |1898{{--}}1899 |- |{{Minivlajka|Škótsko}}[[Alex Raisbeck]] |1899{{--}}1909 |- |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Arthur Goddard]] |1909{{--}}1912 |- |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Ephraim Longworth]] |1912{{--}}1913 |- |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Harry Lowe]] |1913{{--}}1915 |- |{{Minivlajka|Škótsko}}[[Donald McKinlay]] |1919{{--}}1920 |- |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Ephraim Longworth]] |1920{{--}}1921 |- |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Donald McKinlay]] |1921{{--}}1928 |- |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Tom Bromilow]] |1928{{--}}1929 |- |{{Minivlajka|Škótsko}}[[James Jackson]] |1929{{--}}1930 |- |{{Minivlajka|Škótsko}}[[Tom Morrison]] |1930{{--}}1931 |- |{{Minivlajka|Škótsko}}[[Tom Bradshaw]] |1931{{--}}1934 |- |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Tom Cooper (futbalista)|Tom Cooper]] |1934{{--}}1939 |} {| class="wikitable" style="float: left; margin-left: 10px;" !Meno !Obdobie |- |{{Minivlajka|Škótsko}}[[Matt Busby]] |1939{{--}}1940 |- |{{Minivlajka|Škótsko}}[[Willie Fagan]] |1945{{--}}1947 |- |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Jack Balmer]] |1947{{--}}1950 |- |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Phil T.|Phil Taylor]] |1950{{--}}1953 |- |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Bill Jones]] |1953{{--}}1954 |- |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Laurie Hughes]] |1954{{--}}1955 |- |{{Minivlajka|Škótsko}}[[Billy Liddell]] |1955{{--}}1958 |- |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Johnny Wheeler]] |1958{{--}}1959 |- |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Ronnie Moran]] |1959{{--}}1960 |- |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Dick White]] |1960{{--}}1961 |- |{{Minivlajka|Škótsko}}[[Ron Yeats]] |1961{{--}}1970 |- |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Tommy Smith]] |1970{{--}}1973 |- |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Emlyn Hughes]] |1973{{--}}1978 |- |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Phil Thompson]] |1978{{--}}1981 |- |{{Minivlajka|Škótsko}}[[Graeme Souness]] |1982{{--}}1984 |- |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Phil Neal]] |1984{{--}}1985 |} {| class="wikitable" style="float: left; margin-left: 10px;" !Meno !Obdobie |- |{{Minivlajka|Škótsko}}[[Alan Hansen]] |1985{{--}}1988 |- |{{Minivlajka|Írsko}}[[Ronnie Whelan]] |1988{{--}}1989 |- |{{Minivlajka|Škótsko}}[[Alan Hansen]] |1989{{--}}1990 |- |{{Minivlajka|Írsko}}[[Ronnie Whelan]] |1990{{--}}1991 |- |{{Minivlajka|Škótsko}}[[Steve Nicol]] |1990{{--}}1991 |- |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Mark Wright]] |1991{{--}}1993 |- |{{Minivlajka|Wales}}[[Ian Rush]] |1993{{--}}1996 |- |{{Minivlajka|Anglicko}}[[John Barnes]] |1996{{--}}1997 |- |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Paul Ince]] |1997{{--}}1999 |- |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Jamie Redknapp]] |1999{{--}}2002 |- |{{Minivlajka|Fínsko}}[[Sami Hyypiä]] |2001{{--}}2003 |- |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Steven Gerrard]] |2003{{--}}2015 |- |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Jordan Henderson]] |2015{{--}}2023 |- |{{Minivlajka|Holandsko}}[[Virgil van Dijk]] |2023{{--}} |}{{Clearleft}} == Logo == Hlavným symbolom klubu je [[liver bird]], mýtický vták, polovičný [[Kormorán veľký|kormorán]] a polovičný [[orol]], ktorý je taktiež symbolom mesta [[Liverpool]]. Zastúpenie na drese klubu má od roku 1955.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=What bird is on Liverpool's crest? Reds' badge meaning & history explained {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en/news/what-bird-is-on-liverpool-s-crest-reds-badge-meaning-and-history-explained/bltda3fd0cd9dffb3ed|vydavateľ=www.goal.com|dátum vydania=2022-01-29|dátum prístupu=2023-05-30|jazyk=en}}</ref> Súčasný erb klubu je založený na tradičnom liver birdovi, ktorý je umiestnený vo vnútri štítu. Nad štítom je vyobrazenie Shanklyho brány so slávnou klubovou hymnou: [[You’ll Never Walk Alone]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The history of Liverpool FC's club crests|url=https://www.thisisanfield.com/2022/11/the-history-of-liverpool-fcs-club-crests/|dátum vydania=2022-11-24|dátum prístupu=2023-10-30|jazyk=en-GB|meno=Joanna|priezvisko=Durkan}}</ref> Plamene na oboch stranách symbolizujú [[Tragédia v Hillsborough|tragédiu v Hillsborough]] a odkazujú na jej pamätník pred [[Anfield]]om, kde horí večný plameň, na pamiatku 97 obetí, ktoré zomreli pri tejto katastrofe. Číslo 97 je taktiež symbolom klubu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liverpool make permanent Anfield change to honour 97|url=https://www.thisisanfield.com/2021/08/liverpool-make-permanent-anfield-change-to-honour-97th-hillsborough-victim/|dátum vydania=2021-08-19|dátum prístupu=2023-06-29|jazyk=en-GB|meno=Jack|priezvisko=Lusby}}</ref> [[Súbor:First ever kit worn by Liverpool FC players.jpg|náhľad|261x261bod|Klubovými farbami pri vzniku klubu bola modrá a biela]] == Dres == Nie vždy hrali hráči Liverpoolu v dnes už tradičných celočervených dresoch. Za viac ako 100 rokov sa štýl a oblečenie hráčov mnohokrát zmenili. Keď v roku 1892 vznikol Liverpool, majiteľ [[John Houlding]] si nemohol dovoliť kúpiť novú súpravu dresov, a preto musel hľadať riešenie inde. Everton (ktorý do roku 1892 hral svoje zápasy na Anfielde) zmenil svoju súpravu dresov na rubínovo červené a svoje staré dresy už nepoužíval. Liverpool si ich teda osvojil a prvé štyri sezóny existencie klubu hral klub v modro-bielom drese.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Shankly harnesses psychological edge as Liverpool don all-red kit | url = https://www.thisisanfield.com/2020/03/looked-like-giants-played-like-giants-liverpool-don-all-red-kit-for-the-first-time/ | dátum vydania = 2020-03-26 | dátum prístupu = 2024-04-17 | jazyk = en-GB | meno = Joanna | priezvisko = Durkan}}</ref> V roku 1896 Liverpool vymenoval [[Tom Watson (futbalový tréner)|Toma Watsona]] za nového trénera klubu a po tom ako Everton prestal používať svoje rubínovo červené dresy sa Houlding rozhodol, že Liverpool začne hrať svoje zápasy v červených dresoch. Na začiatku nového storočia hráči nosili červené dresy, dlhé biele šortky a červené [[Štulpňa|štulpne]]. V niektorých ročných obdobiach sa na dresoch objavilo viac bielej, no nikdy nie na dlho. Bol to práve tréner [[Bill Shankly]], ktorý vytvoril tradíciu celočervených dresov.<ref name=":4" /> Shankly si myslel, že hráči budú vyzerať nebezpečnejšie, ak budú ich dresy, šortky a štulpne celé červené. Shankly tento dres ukázal [[Ron Yeats|Ronovi Yeatsovi]] a povedal mu, aby si ho obliekol. Yeats sa v jeho očiach opticky zväčšil. Po prvýkrát mal celočervený dres premiéru v sezóne 1964/65 v zápase [[Liga majstrov UEFA|Pohára majstrov európskych krajín]] proti [[RSC Anderlecht|Anderlechtu]].<ref name=":4" /> {| |+'''Klubové farby v priebehu rokov'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liverpool Kit History|url=https://championsleagueshirts.com/liverpool-kit-history|dátum prístupu=2023-05-24|jazyk=en-US}}</ref> !{{Futbalový dres|ľavéplece=FFFFFF|telo=FFFFFF|vzor_t=_lightbluehalf|pravéplece=00aaff|trenírky=003399|ponožky=003399|titulok=1892 – 1896}} !{{Futbalový dres|ľavéplece=ff0000|telo=ff0000|pravéplece=ff0000|trenírky=ffffff|ponožky=ff0000|titulok=1896 – 1907}} !{{Futbalový dres|ľavéplece=ff0000|telo=ff0000|pravéplece=ff0000|trenírky=ffffff|ponožky=000000|titulok=1907 – 1910}} !{{Futbalový dres|ľavéplece=ff0000|telo=ff0000|pravéplece=ff0000|trenírky=ffffff|ponožky=ff0000|titulok=1910 – 1934}} !{{Futbalový dres|ľavéplece=ff0000|telo=ff0000|pravéplece=ff0000|trenírky=ffffff|ponožky=000000|vzor_po=_redtop|titulok=1934 – 1936}} !{{Futbalový dres|ľavéplece=ff0000|telo=ff0000|pravéplece=ff0000|trenírky=ffffff|ponožky=ffffff|vzor_po=_hoops_red|titulok=1936 – 1959}} !{{Futbalový dres|ľavéplece=ff0000|telo=ff0000|pravéplece=ff0000|trenírky=ffffff|ponožky=ffffff|vzor_po=_redtop|titulok=1959 – 1965}} !{{Futbalový dres|ľavéplece=ff0000|telo=ff0000|pravéplece=ff0000|trenírky=ff0000|ponožky=ff0000|titulok=od 1965}} |} {| class="wikitable" style="text-align: center;" !Obdobie !Výrobca dresov !Sponzor na drese (vpredu) !Sponzor na drese (rukáv) |- |1973{{--}}1979 | rowspan="3" |{{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}}[[Umbro]] | | rowspan="11" | |- |1979{{--}}1982 |{{Minivlajka|Japonsko}}[[Hitachi]] |- |1982{{--}}1985 | rowspan="2" |{{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}}[[Crown Paints]] |- |1985{{--}}1988 | rowspan="3" |{{Minivlajka|Nemecko}}[[Adidas]] |- |1988{{--}}1992 |{{Minivlajka|Taliansko}}[[Candy]] |- |1992{{--}}1996 | rowspan="3" |{{Minivlajka|Dánsko}}[[Carlsberg]] |- |1996{{--}}2006 |{{Minivlajka|Spojené štáty}}[[Reebok]] |- |2006{{--}}2010 | rowspan="2" |{{Minivlajka|Nemecko}}[[Adidas]] |- |2010{{--}}2012 | rowspan="6" |{{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}}[[Standard Chartered]] |- |2012{{--}}2015 |{{Minivlajka|Spojené štáty}}[[Warrior Sports]] |- |2015{{--}}2017 | rowspan="2" |{{Minivlajka|Spojené štáty}}[[New Balance]] |- |2017{{--}}2020 |{{Minivlajka|Spojené štáty}}[[Western Union]] |- |2020{{--}}2025 |{{Minivlajka|Spojené štáty}}[[Nike, Inc.|Nike]] | rowspan="2" |{{Minivlajka|Spojené štáty}}[[Expedia]] |- |2025{{--}} |{{Minivlajka|Nemecko}}[[Adidas]] |} == Úspechy == [[Súbor:Liverpool 6 ucl trophies.jpg|náhľad|232x232pixelů|Liverpool má spomedzi anglických klubov najviac titulov v Lige majstrov (6)]] === Vyhrané domáce súťaže === * [[Súbor:First Division (pre 1992) Trophy.png|vľavo|bezrámu|40x40bod]][[Súbor:PremierLeague.png|bezrámu|40x40bod]] '''[[Football League First Division|First Division]] / [[FA Premier League|Premier League]] (20x) '''''(rekord)'' :(1900/01, 1905/06, 1921/22, 1922/23, 1946/47, 1963/64, 1965/66, 1972/73, 1975/76, 1976/77, 1978/79, 1979/80, 1981/82, 1982/83, 1983/84, 1985/86, 1987/88, 1989/90, [[Premier League 2019/2020|2019/20]], [[Premier League 2024/2025|2024/25]]) * [[Súbor:FA Cup.png|43x43pixelů]] '''[[FA Cup]] (8x)''' :(1964/65, 1973/74, 1985/86, 1988/89, 1991/92, 2000/01, 2005/06, 2021/22) * [[Súbor:Carling.png|30x30pixelů]]'''[[EFL Cup]] (10x)''' ''(rekord)'' :(1980/81, 1981/82, 1982/83, 1983/84, 1994/95, 2000/01, 2002/03, 2011/12, 2021/22, [[EFL Cup 2023/2024|2023/24]]) * [[Súbor:CommunityShield.png|29x29pixelů]] '''[[FA Community Shield|Community Shield]] (16x)''' :(1964*, 1965*, 1966, 1974, 1976, 1977*, 1979, 1980, 1982, 1986*, 1988, 1989, 1990*, 2001, 2006, 2022)<br /><small>* hviezdičkou sú označené zdieľané tituly</small><ref>Podľa starších pravidiel sa po remíze v riadnom hracom čase titul Community Shield zdieľal medzi oboma klubmi.</ref> === Vyhrané medzinárodné súťaže === * [[Súbor:Coppacampioni.png|25px]] '''[[Liga majstrov UEFA]] (6x)''' :([[Liga majstrov UEFA 1976/1977|1976/77]], [[Liga majstrov UEFA 1977/1978|1977/78]], [[Liga majstrov UEFA 1980/1981|1980/81]], [[Liga majstrov UEFA 1983/1984|1983/84]], [[Liga majstrov UEFA 2004/2005|2004/05]], [[Liga majstrov UEFA 2018/2019|2018/19]]) * [[Súbor:Coppauefa.png|vľavo|bezrámu|47x47bod]]'''[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA / Európska liga UEFA]] (3x)''' :([[Pohár UEFA 1972/1973|1972/73]], [[Pohár UEFA 1975/1976|1975/76]], [[Pohár UEFA 2000/2001|2000/01]]) *  [[Súbor:Supercup.png|bezrámu|37x37bod]] '''[[Superpohár UEFA]] (4x)''' :(1977, 2001, 2005, 2019) : *  [[Súbor:CWC Trophy 2025.png|bezrámu|37x37bod]] '''[[Majstrovstvá sveta klubov FIFA|Majstrovstvá klubov FIFA]] (1x)''' :([[Majstrovstvá klubov FIFA 2019|2019]]) === Ďalšie súťaže === * '''[[FA Youth Cup]] (4x)''' – (1996, 2006, 2007, 2019) * '''[[Sheriff of London Charity Shield]]''' '''(1x)''' – (1906) * '''[[Football League Second Division]] (4x)''' – (1893/94, 1896, 1905, 1962) * '''[[Lancashire League]] (1x)''' – (1893) === Double a treble === * '''Double''' ** Ligový titul a FA Cup (1x): 1985/86 ** Ligový titul a EFL Cup (3x): 1981/82, 1982/83, 1983/84 ** Ligový titul a Liga Majstrov (2x): 1976/77, 1983/84 ** Ligový titul a Európska liga (2x): 1972/73, 1975/76 ** EFL Cup a Liga Majstrov (1x): 1980/81 ** FA Cup a EFL Cup (1x): 2021/22 * '''[[Treble]]:''' ** Ligový titul, EFL Cup a Liga Majstrov (1x): 1983/84 ** FA Cup, EFL Cup a Európska liga (1x): 2000/01 == Klubové rekordy == {{Hlavný článok|Zoznam rekordov a štatistík Liverpoolu FC}} [[Súbor:Ian Rush, Wales Team, 1988 (1).jpg|náhľad|[[Ian Rush]], historicky najlepší strelec klubu]] * Najviac zápasov vo všetkých súťažiach: [[Ian Callaghan]], 857<ref>{{cite web|url=http://www.liverpoolfc.com/history/honours|title=Liverpool FC|publisher=Liverpool Football Club}}</ref> * Najmladší hráč seniorského tímu: Jerome Sinclair, 16 rokov a 6 dní (proti [[West Bromwich Albion FC|West Bromwich Albion]], 26. septembra 2012)<ref name="appearances6">{{cite web|url=http://www.liverpoolfc.com/history/records/appearances|title=Appearances|publisher=Liverpool F.C|access-date=27 August 2012|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20120813224749/http://www.liverpoolfc.com/history/records/appearances|archive-date=13 August 2012}}</ref> * Najstarší hráč seniorského tímu: [[Ned Doig]], 41 rokov a 165 dní (proti [[Newcastle United FC|Newcastlu United]], 11. apríla 1908)<ref name="appearances6" /> * Najviac rokov v klube: [[Elisha Scott]], 21 rokov a 52 dní (1913{{--}}1934)<ref name="appearances6" /> * Najviac gólov vo všetkých súťažiach: [[Ian Rush]], 346<ref name="goals2">{{cite web|url=http://www.liverpoolfc.com/history/records/goals|title=Goals|publisher=Liverpool F.C|access-date=24 February 2016|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20120813224754/http://www.liverpoolfc.com/history/records/goals|archive-date=13 August 2012}}</ref> * Najviac gólov v sezóne od hráča Liverpoolu v ére [[FA Premier League|Premier League]]: [[Mohamed Salah]], 44 (v sezóne 2017/18)<ref>{{Cite news|url=http://www.skysports.com/football/news/11669/11311387/mohamed-salah-breaking-records-with-liverpool-scoring-exploits|title=Mohamed Salah breaking records with Liverpool scoring exploits|work=skysports.com|access-date=31 March 2018}}</ref> * Najrýchlejší [[hetrik]]: [[Robbie Fowler]], 4 minúty, 33 sekúnd, (proti [[Arsenal FC|Arsenalu]], 28. augusta 1994)<ref name="goals2" /> * Najmladší strelec: [[Rio Ngumoha]], 16 rokov, 361 dní (proti [[Newcastle United FC|Newcastle United]], 25. augusta 2025)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Who is Liverpool's 16-year-old goalscoring hero, Rio Ngumoha? | url = https://www.premierleague.com/en/news/4391992/who-is-liverpools-16-year-old-goalscoring-hero-rio-ngumoha | vydavateľ = www.premierleague.com | dátum vydania = 2025-08-25 | dátum prístupu = 2025-08-27 | jazyk = en}}</ref> * Najviac zápasov ako tréner: [[Bill Shankly]], 783<ref name="managers2">{{cite web|url=https://www.lfchistory.net/Managers/Statistics|title=Manager Statistics|publisher=LFC History|access-date=19 December 2021}}</ref> * Rekordné víťazstvo: 11:0 proti Strømsgodsetu v [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Európskom pohári víťazov pohárov]], 17. septembra 1974<ref name="matches2">{{cite web|url=http://www.liverpoolfc.com/history/records/matches|title=Matches|publisher=Liverpool F.C|access-date=27 August 2012|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20150912062702/http://www.liverpoolfc.com/history/records/matches|archive-date=12 September 2015}}</ref> * Rekordná prehra: 1:9 proti [[Birmingham City FC|Birmingham City]] v [[Football League First Division|druhej divízii]], 11. decembra 1954<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liverpool FC — Honours|url=https://www.liverpoolfc.com/history/honours|vydavateľ=www.liverpoolfc.com|dátum prístupu=2023-09-04|jazyk=en}}</ref> * Najviac ligových víťazstiev v sezóne: 38 zápasov{{--}}32 víťazstiev ([[Premier League 2019/2020|sezóna 2019/2020]])<ref name="newcastle3">{{cite news|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/53460589|title=Newcastle 1–3 Liverpool|website=BBC Sport|date=26 July 2020|access-date=26 July 2020|first=Emlyn|last=Begley}}</ref> * Rekordné domáce ligové zápasy v rade bez prehry: 68 (7. mája 2017{{--}}17. januára 2021)<ref>{{cite news|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/55607090|title=Liverpool 0–0 Manchester United|work=BBC Sport|date=17 January 2021|access-date=18 January 2021|first=Phil|last=McNulty}}</ref> * Najvyššia návštevnosť na domáci zápas: 61 905 (proti [[Wolverhampton Wanderers FC|Wolverhamptonu Wanderers]] v FA Cupe 1951{{--}}52 )<ref name="attendances2">{{cite web|url=http://www.liverpoolfc.com/history/records/attendances|title=Attendances|publisher=Liverpool F.C|access-date=27 August 2012|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20150912043657/http://www.liverpoolfc.com/history/records/attendances|archive-date=12 September 2015}}</ref> * Najviac bodov v sezóne: Tri body za víťazstvo: 99 bodov v 38 zápasoch v [[Premier League 2019/2020|sezóne 2019/2020]], [[FA Premier League|Premier League]])<ref name="newcastle3"/> * Najmenej bodov v sezóne: Tri body za víťazstvo: 52 (v 38 zápasoch v [[Premier League 2011/2012|sezóne 2011/12]], Premier League)<ref>{{cite news|url=http://www.itv.com/sport/football/news/kenny-dalglish-factfile---liverpool-72387/|archive-url=https://archive.today/20130127214301/http://www.itv.com/sport/football/news/kenny-dalglish-factfile---liverpool-72387/|url-status=dead|archive-date=27 January 2013|title=Kenny Dalglish fact file|publisher=ITV Sport|date=17 May 2012|access-date=19 May 2012}}</ref> ==== Hráči s najvyšším počtom gólov ==== ''Aktuálne ku dňu 4. september 2025'' {| class="wikitable" !# !Meno hráča !Sezóny ![[FA Premier League|Liga]] ![[Pohár FA|FA Cup]] ![[EFL Cup]] !Európa !Spolu góly/zápasy |- |align=center |1. |{{Minivlajka|Wales}}[[Ian Rush]] |align=center |1980–1987<br>1988–1996 |align=center |229 (469) |align=center |39 (61) |align=center |48 (78) |align=center |30 (52) |align=center |'''346''' (660) |- |align=center |2. |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Roger Hunt]] |align=center |1958–1969 |align=center |244 (404) |align=center |18 (44) |align=center |5 (10) |align=center |18 (34) |align=center |'''285''' (492) |- | align="center" |'''3.''' |{{Minivlajka|Egypt}}'''[[Mohamed Salah]]*''' | align="center" |2017- | align="center" |185 (291) | align="center" |6 (12) | align="center" |4 (11) | align="center" |51 (91) | align="center" |'''246''' (405) |- | align="center" |4. |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Gordon Hodgson]] | align="center" |1925–1936 | align="center" |233 (358) | align="center" |8 (19) | align="center" |0 (0) | align="center" |0 (0) | align="center" |'''241''' (377) |- | align="center" |5. |{{Minivlajka|Škótsko}}[[Billy Liddell]] | align="center" |1938–1961 | align="center" |215 (492) | align="center" |13 (42) | align="center" |0 (0) | align="center" |0 (0) | align="center" |'''228''' (534) |- |align=center |6. |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Steven Gerrard]] |align=center |1998–2015 |align=center |120 (504) |align=center |15 (42) |align=center |9 (30) |align=center |42 (134) |align=center |'''186''' (710) |- |align=center |7. |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Robbie Fowler]] |align=center |1993–2001<br>2006–2007 |align=center |128 (266) |align=center |12 (24) |align=center |29 (35) |align=center |14 (44) |align=center |'''183''' (369) |- |align=center |8. |{{Minivlajka|Škótsko}}[[Kenny Dalglish]] |align=center |1977–1990 |align=center |118 (355) |align=center |13 (37) |align=center |27 (59) |align=center |14 (64) |align=center |'''172''' (515) |- |align=center |9. |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Michael Owen]] |align=center |1996–2004 |align=center |118 (216) |align=center |8 (15) |align=center |9 (14) |align=center |23 (52) |align=center |'''158''' (297) |- |align=center |10. |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Harry Chambers]] |align=center |1915–1928 |align=center |135 (315) |align=center |16 (28) |align=center |0 (0) |align=center |0 (1) |align=center |'''151''' (339) |} <nowiki>*</nowiki>'''Tučným písmom''' sú zvýraznení hráči, ktorí aktívne pôsobia v klube. [[Súbor:Ian Callaghan (1966).jpg|náhľad|260x260bod|[[Ian Callaghan]] odohral v drese Liverpoolu najviac zápasov]] ==== Najviac zápasov za klub ==== ''Aktuálne ku dňu 4. september 2025'' {| class="wikitable sortable" ! rowspan="2" |Meno ! rowspan="2" |Krajina ! rowspan="2" |Roky v Liverpoole !Z !S !Spolu ! rowspan="2" |Góly ! rowspan="2" |Ref |- ! colspan="3" |Zápasy |- ![[Ian Callaghan]] |align=center |{{Minivlajka|Anglicko}}Anglicko |align=center |1960–1978 |align=center |850 |align=center |7 |align=center |857 |align=center |68 |align=center |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liverpool career stats for Ian Callaghan - LFChistory - Stats galore for Liverpool FC!|url=https://www.lfchistory.net/Players/Player/Profile/274|vydavateľ=www.lfchistory.net|dátum prístupu=2023-10-03}}</ref> |- ![[Jamie Carragher]] |align=center |{{Minivlajka|Anglicko}}Anglicko |align=center |1996–2013 |align=center |702 |align=center |35 |align=center |737 |align=center |5 |align=center |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liverpool career stats for Jamie Carragher - LFChistory - Stats galore for Liverpool FC!|url=https://www.lfchistory.net/Players/Player/Profile/277|vydavateľ=www.lfchistory.net|dátum prístupu=2023-10-03}}</ref> |- ![[Ray Clemence]] |align=center |{{Minivlajka|Anglicko}}Anglicko |align=center |1967–1981 |align=center |665 |align=center |0 |align=center |665 |align=center |0 |align=center |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liverpool career stats for Ray Clemence - LFChistory - Stats galore for Liverpool FC!|url=https://www.lfchistory.net/Players/Player/Profile/282|vydavateľ=www.lfchistory.net|dátum prístupu=2023-10-03}}</ref> |- ![[Emlyn Hughes]] |align=center |{{Minivlajka|Anglicko}}Anglicko |align=center |1967–1979 |align=center |665 |align=center |0 |align=center |665 |align=center |49 |align=center |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liverpool career stats for Emlyn Hughes - LFChistory - Stats galore for Liverpool FC!|url=https://www.lfchistory.net/Players/Player/Profile/324|vydavateľ=www.lfchistory.net|dátum prístupu=2023-10-03}}</ref> |- ![[Phil Neal]] |align=center |{{Minivlajka|Anglicko}}Anglicko |align=center |1974–1985 |align=center |648 |align=center |2 |align=center |650 |align=center |59 |align=center |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liverpool career stats for Phil Neal - LFChistory - Stats galore for Liverpool FC!|url=https://www.lfchistory.net/Players/Player/Profile/387|vydavateľ=www.lfchistory.net|dátum prístupu=2023-10-03}}</ref> |- ![[Steven Gerrard]] |align=center |{{Minivlajka|Anglicko}}Anglicko |align=center |1998–2015 |align=center |647 |align=center |63 |align=center |710 |align=center |186 |align=center |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liverpool career stats for Steven Gerrard - LFChistory - Stats galore for Liverpool FC!|url=https://www.lfchistory.net/Players/Player/Profile/305|vydavateľ=www.lfchistory.net|dátum prístupu=2023-10-03}}</ref> |- ![[Tommy Smith]] |align=center |{{Minivlajka|Anglicko}}Anglicko |align=center |1962–1978 |align=center |637 |align=center |1 |align=center |638 |align=center |48 |align=center |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liverpool career stats for Tommy Smith - LFChistory - Stats galore for Liverpool FC!|url=https://www.lfchistory.net/Players/Player/Profile/413|vydavateľ=www.lfchistory.net|dátum prístupu=2023-10-03}}</ref> |- ![[Ian Rush]] |align=center |{{Minivlajka|Wales}}Wales |align=center |1980–1987<br>1988–1996 |align=center |630 |align=center |30 |align=center |660 |align=center |346 |align=center |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liverpool career stats for Ian Rush - LFChistory - Stats galore for Liverpool FC!|url=http://www.lfchistory.net/players/player/profile/404|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2013-06-13|dátum prístupu=2023-10-03|url archívu=https://web.archive.org/web/20130613052214/http://www.lfchistory.net/players/player/profile/404|dátum archivácie=2013-06-13}}</ref> |- ![[Bruce Grobbelaar]] |align=center |{{Minivlajka|Zimbabwe}}Zimbabwe |align=center |1981–1994 |align=center |628 |align=center |0 |align=center |628 |align=center |0 |align=center |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liverpool career stats for Bruce Grobbelaar - LFChistory - Stats galore for Liverpool FC!|url=https://www.lfchistory.net/Players/Player/Profile/308|vydavateľ=www.lfchistory.net|dátum prístupu=2023-10-03}}</ref> |- ![[Alan Hansen]] |align=center |{{Minivlajka|Škótsko}}Škótsko |align=center |1977–1991 |align=center |618 |align=center |2 |align=center |620 |align=center |14 |align=center |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liverpool career stats for Alan Hansen - LFChistory - Stats galore for Liverpool FC!|url=https://www.lfchistory.net/Players/Player/Profile/311|vydavateľ=www.lfchistory.net|dátum prístupu=2023-10-03}}</ref> |} {{Malé|1=(Z = základná zostava, S = striedanie)}} [[Súbor:UEFA EURO qualifiers Sweden vs Spain 20191015 Alexander Isak 56 (cropped).jpg|náhľad|261x261bod|Za [[Alexander Isak|Alexandra Isaka]] klub zaplatil najvyšší prestupový poplatok]] ==== Rekordné prestupové poplatky (príchody) ==== {| class="wikitable" !# !Hráč !Prestup z !Poplatok !Dátum !Ref |- |1. |{{Minivlajka|SWE}}[[Alexander Isak]] |[[Newcastle United FC|Newcastle United]] |£125 miliónov |1. september 2025 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alexander Isak transfer: Liverpool sign striker in £125m British record deal from Newcastle | url = https://www.bbc.com/sport/football/articles/cly4my21lz7o | vydavateľ = BBC Sport | dátum vydania = 2025-09-01 | dátum prístupu = 2025-09-02 | jazyk = en-GB | meno = Sami | priezvisko = Mokbel}}</ref> |- |2. |{{Minivlajka|GER}}[[Florian Wirtz]] |[[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]] |£116 miliónov |21. jún 2025 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Liverpool dotiahol príchod Wirtza za rekordných 116 miliónov libier | url = https://www.teraz.sk/sport/futbal-liverpool-dotiahol-prichod-wirt/885614-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2025-06-13 | dátum prístupu = 2025-06-24 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref> |- |3. |{{Minivlajka|Holandsko}}[[Virgil van Dijk]] |[[Southampton FC|Southampton]] |£75 miliónov |1. január 2018 |<ref>{{Citácia periodika|titul=Van Dijk to join Liverpool for £75m|url=https://www.bbc.com/sport/football/42496637|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2023-10-03|jazyk=en-GB}}</ref> |- |4. |{{Minivlajka|FRA}}[[Hugo Ekitike|Huko Ekitike]] |[[Eintracht Frankfurt]] |£69 miliónov |23. júl 2025 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Liverpool agree deal to sign Hugo Ekitike from Eintracht Frankfurt - Liverpool FC | url = https://www.liverpoolfc.com/news/liverpool-agree-deal-sign-hugo-ekitike-eintracht-frankfurt | vydavateľ = www.liverpoolfc.com | dátum vydania = 2025-07-23 | dátum prístupu = 2025-07-29 | jazyk = en}}</ref> |- |5. |{{Minivlajka|BRA}}[[Alisson Becker]] |[[AS Rím]] |£66.8 miliónov |19. júl 2018 |<ref>{{Citácia periodika|titul=Liverpool sign Brazil keeper Alisson|url=https://www.bbc.com/sport/football/44890499|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2023-10-03|jazyk=en-GB}}</ref> |- |6. |{{Minivlajka|URU}}[[Darwin Núñez]] |[[SL Benfica|Benfica]] |£64 miliónov |14. jún 2022 |<ref>{{Citácia periodika|titul=Liverpool complete Nunez signing for initial £64m|url=https://www.bbc.com/sport/football/61742358|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2023-10-03|jazyk=en-GB}}</ref> |- |7. |{{Minivlajka|HUN}}[[Dominik Szoboszlai]] |[[RB Leipzig]] |£60 miliónov |2. júl 2023 |<ref>{{Citácia periodika|titul=Liverpool sign Szoboszlai for £60m from RB Leipzig|url=https://www.bbc.com/sport/football/66079379|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2023-10-03|jazyk=en-GB}}</ref> |} '''Rekordné prestupové poplatky (odchody)''' {| class="wikitable" !# !Hráč !Prestup do !Poplatok !Dátum !Ref. |- |1. |{{Minivlajka|BRA}}[[Philippe Coutinho]] | rowspan="2" |[[FC Barcelona|Barcelona]] |£105 miliónov |6. január 2018 |<ref>{{Citácia periodika|titul=Philippe Coutinho: Barcelona to sign Liverpool and Brazil midfielder in £142m deal|url=https://www.bbc.com/sport/football/42580173|periodikum=BBC Sport|dátum=2018-01-06|dátum prístupu=2024-09-30|jazyk=en-GB}}</ref> |- |2. |{{Minivlajka|URU}}[[Luis Alberto Suárez|Luis Suárez]] |£75 miliónov |11. júl 2014 |<ref>{{Citácia periodika|titul=Luis Suarez: Liverpool & Barcelona agree £75m deal for striker|url=https://www.bbc.com/sport/football/28180600|periodikum=BBC Sport|dátum=2014-07-11|dátum prístupu=2024-09-30|jazyk=en-GB}}</ref> |- |3. |{{Minivlajka|Kolumbia}}[[Luis Díaz|Luis Diaz]] |[[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] |£65.5 miliónov |30. júl 2025 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Liverpool transfer news: Luis Diaz joins Bayern in deal worth £65.5m | url = https://www.bbc.com/sport/football/articles/c4glx97j59zo | vydavateľ = BBC Sport | dátum vydania = 2025-07-30 | dátum prístupu = 2025-09-02 | jazyk = en-GB}}</ref> |- |4. |{{Minivlajka|ESP}}[[Fernando Torres]] |[[Chelsea FC|Chelsea]] |£50 miliónov |31. január 2011 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Torres makes record Chelsea move, Reds land Carroll | url = https://mg.co.za/article/2011-02-01-torres-makes-record-chelsea-move-reds-land-carroll/ | dátum vydania = 2011-02-01 | dátum prístupu = 2024-09-30 | jazyk = en-ZA | meno = Staff | priezvisko = Reporter}}</ref> |- |5. |{{Minivlajka|ENG}}[[Raheem Sterling]] |[[Manchester City FC|Manchester City]] |£49 miliónov |20. júl 2015 |<ref>{{Citácia periodika|titul=Raheem Sterling: Man City sign Liverpool winger in £49m deal|url=https://www.bbc.com/sport/football/33497488|periodikum=BBC Sport|dátum=2015-07-12|dátum prístupu=2024-09-30|jazyk=en-GB}}</ref> |- |6. |{{Minivlajka|URU}}[[Darwin Núñez]] |[[Al-Hilal SFC|Al-Hilal]] |£46 miliónov |9. august 2025 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Darwin Nunez: Al-Hilal reach agreement to sign Liverpool striker for £46.3m | url = https://www.bbc.com/sport/football/articles/cz60d2nn5z8o | vydavateľ = BBC Sport | dátum vydania = 2025-08-07 | dátum prístupu = 2025-09-02 | jazyk = en-GB | meno = Sami | priezvisko = Mokbel}}</ref> |- |7. |{{Minivlajka|BRA}}[[Fabinho]] |[[Al-Ittihad FC|Al-Ittihad]] |£40 miliónov |31. júl 2023 |<ref>{{Citácia periodika|titul=Fabinho: Liverpool midfielder joins Saudi side Al-Ittihad|url=https://www.bbc.com/sport/football/66259309|periodikum=BBC Sport|dátum=2023-07-31|dátum prístupu=2024-09-30|jazyk=en-GB}}</ref> |- |8. |{{Minivlajka|ENG}}[[Jarell Quansah]] |[[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]] |£35 miliónov |2. júl 2025 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jarell Quansah: Bayer Leverkusen sign Liverpool defender in £35m deal | url = https://www.bbc.com/sport/football/articles/cdjx2yzwz7ko | vydavateľ = BBC Sport | dátum vydania = 2025-07-02 | dátum prístupu = 2025-07-29 | jazyk = en-GB}}</ref> |- |9. |{{Minivlajka|ESP}}[[Xabi Alonso]] |[[Real Madrid CF|Real Madrid]] |£30 miliónov |5. august 2009 |<ref>{{Citácia periodika|titul=Alonso completes £30m Real move|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/teams/l/liverpool/8184444.stm|dátum=2009-08-05|dátum prístupu=2025-09-02|jazyk=en-GB|periodikum=BBC}}</ref> |- |10. |{{Minivlajka|SEN}}[[Sadio Mané]] |[[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] |£27.5 milióna |22. jún 2022 |<ref>{{Citácia periodika|titul=Sadio Mane: Bayern Munich sign Senegal forward from Liverpool in £35m deal|url=https://www.bbc.com/sport/football/61877332|periodikum=BBC Sport|dátum=2022-06-22|dátum prístupu=2025-09-02|jazyk=en-GB}}</ref> |} == Bývalí slávni hráči == * 1890 – 1900 [[Harry Bradshaw]], [[Joe McQue]], [[Malcolm McVean]], [[Alex Raisbec]] * 1900 – 1910 [[Ted Doig]], [[Arthur Goddard]], [[Sam Hardy]], [[Jack Parkinson]], [[Sam Raybould]] * 1910 – 1920 [[Tom Bromilow]], [[Harry Chambers]], [[Dick Forshaw]], [[Bill Lacey]], [[Ephraim Longworth]], [[Donald McKinlay]], [[Elisha Scott]] * 1920 – 1930 [[Gordon Hodgson]], [[Fred Hopkin]], [[James Jackson]] * 1930 – 1940 [[Jack Balmer]], [[Ernest Blenkinsop]], [[Matt Busby]], [[Tom Cooper]], [[Willie Fagan]], [[Alf Hanson]], [[Berry Nieuwenhuys]], [[Phil Taylor (futbalista)|Phil Taylor]] * 1940 – 1950 [[Cyril Done]], [[Laurie Hughes]], [[Bill Jones]], [[Ray Lambert]], [[Billy Liddell]], [[Bob Paisley]], [[Jimmy Payne]], [[Cyril Sidlow]], [[Eddie Spicer]], [[Albert Stubbins]] * 1950 – 1960 [[Alan A'Court]], [[Alan Arnell]], [[Gerry Byrne]], [[Bobby Campbell]], [[Dave Hickson]], [[Roger Hunt]], [[Tommy Leishman]], [[Jimmy Melia]], [[Ronnie Moran]], [[Bert Slater]], [[Geoff Twentyman]], [[Dick White]], [[Johnny Wheeler]] * 1960 – 1970 [[Ian Callaghan]], [[Ray Clemence]], [[Emlyn Hughes]], [[Tommy Lawrence]], [[Ron Yeats]] * 1970 – 1980 [[Kenny Dalglish]], [[Roy Evans]], [[David Fairclough]], [[Alan Hansen]], [[Steve Heighway]], [[Kevin Keegan]], [[Alan Kennedy]], [[Ray Kennedy]], [[Sammy Lee (futbalista)|Sammy Lee]], [[Terry McDermott]], [[Phil Neal]], [[Graeme Souness]], [[Phil Thompson]], [[John Toshack]] * 1980 – 1990 [[Gary Ablett]], [[John Aldridge]], [[John Barnes]], [[Peter Beardsley]], [[Bruce Grobbelaar]], [[Mark Lawrenson]], [[Jan Molby]], [[Ian Rush]], [[Ronnie Whelan]] * 1990 – 2000 [[Patrik Berger]], [[David James]], [[Steve McManaman]], [[Jamie Redknapp]], [[Mark Wright]], [[Paul Ince]], [[Michael Owen]], [[Danny Murphy]], [[Dietmar Hamann]], [[Robbie Fowler]] * 2000 – 2010 [[Dirk Kuyt]], [[Emile Heskey]], [[Milan Baroš]], [[Vladimír Šmicer]], [[Steve Finnan]], [[Jerzy Dudek]], [[Luis Garcia]], [[John Arne Riise]], [[Sami Hyypiä]], [[Xabi Alonso]], [[Javier Mascherano]], [[Fernando Torres]], [[Pepe Reina]], [[Luis Alberto Suárez]], [[Steven Gerrard]], [[Martin Škrtel]], [[Jamie Carragher]] * 2010 – 2020 [[Georginio Wijnaldum|Gini Wijnaldum]], [[Divock Origi]], [[Sadio Mané]], [[Phillipe Coutinho]], [[Daniel Sturridge]], [[Roberto Firmino]], [[James Milner]], [[Fabinho]], [[Jordan Henderson]] [[Joël Matip]] * 2020 – 2030 [[Thiago Alcântara|Thiago Alcantara]], [[Trent Alexander-Arnold]], [[Diogo Jota]], [[Luis Díaz|Luis Diaz]] == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.liverpoolfc.com/ Oficiálna stránka] == Zdroj == {{Portál|Spojené kráľovstvo}} {{Preklad|jazyk=fr|článok=Liverpool Football Club|revízia=207528791|4=pl|5=Liverpool F.C.|6=71352518|7=es|8=Liverpool Football Club|9=154011179}} {{Futbalisti Liverpool FC}} {{Liga majstrov UEFA 2004/2005 - Liverpool FC}} {{Liga majstrov UEFA 2018/2019 – Liverpool FC}} {{Najvyššia futbalová súťaž v Anglicku}} {{G-14}} [[Kategória:Liverpool FC| ]] [[Kategória:Anglické futbalové kluby]] [[Kategória:Kluby FA Premier League]] [[Kategória:Kluby G-14]] [[Kategória:Víťazi Pohára FA]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1892]] [[Kategória:Šport v Liverpoole]] [[Kategória:Vzniklo v 1892]] f7tq3m4jp8oabeck1rvwkmvau02z0wc Bazilika svätého Petra 0 136049 8188088 8167625 2026-03-27T21:15:10Z Bakjb 236375 odobratá [[Kategória:Kostoly v Ríme]]; pridaná [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Ríme]] pomocou použitia HotCat 8188088 wikitext text/x-wiki {{Dobrý článok}} {{Whc}} {{Infobox Kostol | Názov kostola = Bazilika svätého Petra | Druh kostola = ''basilika maior'' | Celé meno = Basilica Papale di San Pietro in Vaticano | Iné meno1 = Basilica di San Pietro | Iné meno2 = | Obrázok = Petersdom von Engelsburg gesehen.jpg | Popis obrázka = Celkový pohľad na Baziliku svätého Petra s charakteristickou [[Michelangelo Buonarroti|Michelangelovou]] kupolou | Patrocínium = [[Peter (apoštol)|sv. Peter apoštol]] | Patrocínium poznámka = | Predchádzajúci názov = | Štát typ = | Štát = Vatikán | Spolkový štát typ = | Spolkový štát = | Kraj typ = | Kraj = | Okres typ = | Okres = | Mesto typ = | Mesto = Vatikán | Mestská časť typ = | Mestská časť = | Adresa = Námestie svätého Petra | Zemepisná šírka = 41.902222 | Zemepisná dĺžka = 12.453333 | Náboženstvo typ = | Náboženstvo = [[kresťanstvo]] | Cirkev typ = | Cirkev = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]] | Provincia typ = | Provincia = | Diecéza typ = | Diecéza = | Dekanát typ = | Dekanát = | Farnosť typ = | Farnosť = | Je súčasťou = | Dátum vysvätenia = [[18. november]] [[1629]] | Svätiteľ = [[Urban VIII.]] | Správa = | Vlastník = | Zánik = | Dátum odsvätenia = | Architekt = Donato Bramante | Architekt1 = Carlo Maderno | Architekt2 = Michelangelo Buonarroti |Architekt3= Giacomo della Porta | Sloh = renesancia | Sloh1 = barok | Výstavba = [[1506]] – [[1621]] | Založenie = | Dokončenie = | Náklady na výstavbu = | Dĺžka = 211 | Výška = | Šírka = 137 | Dĺžka hlavnej lode = 136,5 | Šírka hlavnej lode = 27 | Výška hlavnej lode = 146 | Počet lodí = | Počet poschodí = | Počet kupol = | Počet veží = | Výška najvyššej veže = | Kapacita = 60000 | Kapacita jednotka = | Umiestnenie oltára = | Autor oltára = | Materiál = | Mapa popis = Vatikán na mape Európy | Mapa = Vatican City in Europe (zoomed).svg | Mapa lokátor = n | Mapa1 popis = Poloha baziliky vo Vatikáne | Mapa1 lokátor = Vatikán | Web = [http://www.saintpetersbasilica.org/ www.saintpetersbasilica.org] | Commons = |Portál1=Vatikán}} '''Bazilika svätého Petra''' alebo '''Chrám svätého Petra''' ({{vjz|ita|''Basilica di San Pietro''}}, {{vjz|lat|''Basilica Sancti Petri''}}, oficiálne ''Basilica Papale di San Pietro in Vaticano'', t. j. ''Pápežská bazilika Svätého Petra vo Vatikáne'') je [[Renesancia|renesančno]]-[[barok]]ová sakrálna stavba vo [[Vatikán]]e, jedna z najväčších, najznámejších a najviac navštevovaných svätýň na svete. Je všeobecne uznávaným a rešpektovaným centrom [[Katolicizmus|katolíckeho]] [[Kresťanstvo|kresťanstva]]. O jej dôležitosti nielen ako sakrálnej stavby, ale i ako významnej historickej pamiatky svedčí neutíchajúci záujem státisícov veriacich a turistov z celého sveta, ktorí baziliku ročne navštívia. == Najstaršie dejiny územia == Pri hodnotení stavby svätopeterskej baziliky z architektonického pohľadu musíme mať okrem toho na zreteli i duchovný význam miesta, na ktorom chrám stojí. Ten pochopíme, ak vychádzame z presvedčenia o pobyte a mučeníckej smrti prvého [[Ježiš Kristus|Kristovho]] apoštola v [[Rím]]e. Viera v túto skutočnosť sa zakladá na svedectvách obsiahnutých v spisoch popredných cirkevných spisovateľov z prvých storočí nášho letopočtu, ako aj na ľudových tradíciách. Najstaršie svedectvo nachádzame v liste pápeža [[Kliment I.|Klimenta I.]], ktorý adresoval náboženskej obci v [[Korint]]e. V dokumente, pochádzajúcom spred roku 100, sa objavuje zmienka o mučeníckej [[Peter (apoštol)|Petrovej]] smrti v Ríme. Podobnú zmienku môžeme nájsť aj v liste teológa [[Irenej z Lyonu|svätého Ireneja]] pochádzajúceho z prelomu prvých dvoch storočí. Oba dokumenty oprávňujú uvažovať o Petrovej smrti, ku ktorej prišlo v súvislosti s prenasledovaním kresťanov počas vlády cisára [[Nero|Nera]]. Veľmi významné je svedectvo biskupa [[Ignác Antiochijský|Ignáca z Antiochie]], ktoré potvrdzuje existenciu všeobecne zaužívanej tradície o pobyte svätého Petra v Ríme. [[Súbor:Circus Neronis in Vaticano Ubi Hodie Teplum D. Petri.jpg|left|thumb|260px|Pohľad na Nerov circus na rytine z roku 1699]]Vážnosť týchto svedectiev dokladá aj liturgická úcta, ktorú tomuto miestu prví kresťania prikladali. Už v roku 258 sa 29. jún slávil ako sviatok venovaný svätým Petrovi a [[Apoštol Pavol|Pavlovi]], ktorých Rimania zvykli označovať titulom „Apoštolské kniežatá“. Veľmi dôležitou skutočnosťou, vychádzajúcou z historických faktov, je miesto Petrovho hrobu. Ak prijmeme fakt, že zomrel počas vlády cisára Nera (cisárom v rokoch 54 – 68), je takmer isté, že bol popravený na mieste pre vladára významnom – v jeho [[Nerov circus|cirku]], ktorý sa v antických dobách nachádzal pri južnom múre súčasnej baziliky. Vedľa cirku sa nachádzal aj cintorín, na ktorom podľa tradície apoštola pochovali. Toto miesto bolo odnepamäti miestom zvláštnej úcty a hrob, ktorý sa tu nachádzal, prví kresťania uznávali ako hrob svätého Petra. Autentickosť apoštolovho hrobu nikdy nevzbudzovala žiadne pochybnosti. Pre potvrdenie tohto faktu hovorí aj to, že cisár [[Konštantín Veľký]], presvedčený o autentickosti hrobu a s úmyslom uctiť si miesto posledného odpočinku svätého Petra postavením chrámu nad jeho hrobom, neváhal zničiť staroveký cintorín. Existenciu starovekého pohrebiska, prestavaného okolo roku 160, dosvedčil aj archeologický prieskum vykonaný v rokoch 1940 – 1949. Vo svetle týchto faktov sa dá jednoznačne pokladať tento hrob za hrob apoštola Petra. == História výstavby == Architektonické dejiny chrámu sú pomerne zložité. Dnešná [[bazilika]] stojí na mieste predchádzajúcej [[Staroveký Rím|neskoroantickej]] sakrálnej stavby, ktorú dal prvý kresťanský cisár [[Konštantín Veľký|Konštantín I.]] na žiadosť pápeža [[Silvester I.|Silvestra I.]] stavať pravdepodobne od roku [[319]]. Umiestnenie chrámu vychádza z dejín prvotnej kresťanskej cirkvi, ktoré sa začínajú v [[1. storočie|1. storočí]]. Už od roku [[41]], na mieste ležiacom neďaleko dnešnej baziliky, existoval [[cirkus (staroveký Rím)|cirkus]], postavený za vlády cisára [[Caligula|Caligulu]], neskôr premenovaný na [[Nero]]v, v ktorom mučeníckou smrťou prišli o život tisíce prívržencov nového kresťanského náboženstva. Pravdepodobne medzi rokmi [[64]] – [[67]] tu prišiel o život smrťou na kríži i [[Peter (apoštol)|apoštol Peter]], ktorého tu po smrti aj pochovali. Petrov hrob dal časom vzniknúť rozsiahlej nekropole kresťanských ale aj pohanských hrobov. Pochovávalo sa tu až do začiatku [[4. storočie|4. storočia]], keď cisár [[Konštantín Veľký|Konštantín I.]] nariadil pohrebisko zrušiť a pôvodný pahorok zarovnať. Dôvodom bola žiadosť pápeža Silvestra I. na vybudovanie [[Bazilika|baziliky]] nad hrobom prvého Kniežaťa Apoštolov. Terénnymi úpravami tak vzniklo rovné priestranstvo s rozmermi takmer 240 x 90 metrov. === Starokresťanská bazilika === [[Súbor:Basilica di San Pietro 1450.jpg|left|thumb|230px|Grafická rekonštrukcia Konštantínovej baziliky sv. Petra okolo roku 1450 dáva predstavu o vzhľade predchodkyne dnešnej stavby]] Po príprave miesta sa mohlo pristúpiť k stavbe. Jej začiatok však nie je známy; predpokladá sa, že sa tak stalo medzi rokmi [[319]] – [[322]] a v hrubých rysoch mala byť dokončená v roku Konštantínovej smrti, v roku [[337]]. Jej vzhľad je dnes známy iba z dobových kresieb: k ohromnému [[Loď (architektúra)|päťlodiu]] priliehala [[transept|priečna loď]], pričom priestoru dominovala polkruhová [[apsida (architektúra)|apsida]] za Petrovým hrobom. Celá stavba, vrátane [[Átrium|átria]] a slávnostného vstupu, mala dĺžku viac ako 240 metrov. Hlavná loď bola vysoká 32 metrov a mala celkovú šírku 23 metrov. Bočné lode boli od hlavnej oddelené stĺporadím, hlavná loď od priečnej lode vysokým víťazným oblúkom. Podlaha bola vyložená bielym [[mramor]]om a strop zlatými [[kazeta (obklad)|kazetami]]. Steny baziliky ozdobovali [[Mozaika|mozaiky]] a [[Freska|fresky]] s náboženskou tematikou. Bazilika sa od samého počiatku svojej existencie stala významným miestom, kam smerovali tisíce [[Pútnické miesto|pútnikov]] ku „kolíske kresťanskej viery“. Jej význam vzrástol po tom, keď [[Jeruzalem]] obsadili [[Saracén]]i a [[Rím]] tak pre kresťanov ostal jediným Svätým mestom. Napriek tomu však centrom pápežskej moci a hlavnou rímskou bazilikou ostávala [[Bazilika svätého Jána v Lateráne|Lateránska bazilika]]. Stavba v takejto podobe existovala až do prelomu [[15. storočie|15.]] a [[16. storočie|16. storočia]]. Každý z nasledujúcich pápežov sa usiloval o jej skrášľovanie podľa svojich predstáv a religióznych daností. === 6. – 10. storočie === {{Infobox Lokalita Svetového dedičstva |WHC = |názov = Historické centrum [[Rím]]a s antickými pamiatkami a budovy patriace [[Svätá stolica|Svätej stolici]] |obrázok = |štát = {{minivlajka|Vatikán}} [[Vatikán]]<br />{{minivlajka|Taliansko}} [[Taliansko]] |titulok = |typ = kultúrna pamiatka |kritériá = i, ii, iii, iv, vi |ID = 91 |región = [[Lokality Svetového dedičstva v Európe|Európa a Severná Amerika]] |rok = 1980 |zasadnutie = 4. |ohrozenie = }} Jednou z prvých stavebných aktivít bolo vybudovanie monumentálneho schodiska, vedúceho k [[Portikus|portiku]], ktoré dal postaviť začiatkom [[6. storočie|6. storočia]] pápež [[Symachus]] (pápež dal v rovnakom období pri bazilike postaviť svoje nové sídlo, predchodcu dnešného [[Apoštolský palác|Apoštolského paláca]]). Na vnútornej strane [[Portikus|portika]] sa nachádzala [[Giotto di Bondone|Giottova]] mozaika ''Navicella'' s námetom pripodobnenia cirkvi lodi. Obraz však neprežil zbúranie baziliky začiatkom 16. storočia (fragmenty mozaiky možno však obdivovať nad stredným portálom baziliky). Portikom sa vchádzalo do átria, ktorému dominovala bronzová kolosálna socha píniovej šišky (dnes je šiška umiestnená na jednom z nádvorí Apoštolského paláca, pomenovanom ''Cortile della Pigna'', t. j. ''Nádvorie so šiškou''). [[Presbytérium]] sa nachádzalo priamo nad hrobom svätého Petra. Pietnosť miesta bola na konci 6. storočia za pápeža [[Gregor I. (pápež)|Gregora I. Veľkého]] (590 – 604) zdôraznená stavebnou úpravou, kedy bolo možné cez ozdobnú mrežu, umiestnenú v podlahe presbytéria, vidieť apoštolov hrob. Interiér baziliky presvetľovalo okrem okien i množstvo lámp a lustrov. Vstup doň zabezpečovala pätica brán; šiesta – tzv. Svätá brána – vznikla až v roku 1500, kedy bola založená tradícia otvárať ju iba v tzv. [[Svätý rok|jubilejnom roku]]. Mnohé umelecké poklady zdobiace Konštantínovu baziliku sú dnes stratené. O ich existencii vieme vďaka [[Giacomo Grimaldi|Giacomovi Grimaldimu]], pápežskému notárovi, ktorý začiatkom [[17. storočie|17. storočia]] zdokumentoval všetko zariadenie starej baziliky predtým, než podľahla demolácii. Zásluhou jeho precízne vedenej evidencie sa tak zachovali nákresy a popisy všetkého zariadenia chrámu, vrátane oltárov, malieb, mozaík i mobiliáru. Z ním namaľovaných a zachovaných akvarelov sa dozvedáme napr. o existencii veľkolepého freskového cyklu s námetom významných udalostí zo [[Starý zákon|Starého]] i [[Nový zákon|Nového zákona]], ktorým dal pápež [[Lev I. (pápež)|Lev I.]] (440 – 461) vyzdobiť steny hlavnej lode. Z Grimaldiho zápisov vyplýva, že iný ranokresťanský pápež [[Ján VII. (pápež)|Ján VII.]] (705 – 707), dal v tesnom susedstve baziliky postaviť tzv. Oratórium matky Božej a vyzdobiť ho mozaikami s kristologickým cyklom. [[Súbor:Karelbig leo3.jpg|left|thumb|300px|Korunovácia [[Karol Veľký|Karola Veľkého]] 25. decembra 800 pápežom [[Lev III. (pápež)|Levom III.]] v svätopeterskej bazilike na dobovej maľbe]] Udalosťou svetodejinného významu možno označiť cisársku korunováciu [[Karol Veľký|Karola Veľkého]] [[25. december|25. decembra]] [[800]] pápežom [[Lev III. (pápež)|Levom III.]] Tradícia korunovácií cisárov [[Svätá rímska ríša|Svätej rímskej ríše]] pokračovala i v budúcnosti a z pápežových rúk ju v bazilike prijalo nasledujúcich dvadsaťdva Karolových nástupcov. V dejinách baziliky sa vyskytli i trpké časy. Jedným z nich bol [[23. august]] [[846]], kedy chrám vyplienili Saracéni. Udalosť, ktorá otriasla samou podstatou európskeho kresťanstva, podnietila stavebné aktivity smerujúce k zaisteniu bezpečnosti nielen baziliky, ale aj celého vatikánskeho územia. Za pápeža [[Lev IV. (pápež)|Leva IV.]] (847 – 855) bol vybudovaný tzv. [[Levov múr]], svojou mohutnosťou dodnes dokumentujúci dokonalú obranu pred prípadnými nepriateľmi. === 11. – 15. storočie === [[Súbor:Watykan Bazylika sw Piotra medalion pod kopula.JPG|left|thumb|230px|Medailón so zobrazením svätého [[Ján (apoštol)|Jána Evanjelistu]]. Priestor medzi hlavnom chrámovou kupolou a podpornými stĺpmi ozdobujú štyri mozaikové medailóny, predstavujúce štyroch evanjelistov]] Obdobie nasledujúcich piatich storočí vzhľad baziliky veľmi nezmenilo. Za výnimku možno považovať pontifikát [[Kalixt II.|Kalixta II.]] (1119 – 1124), ktorý dal vyzdobiť hlavný oltár. O ďalšiu výzdobu chrámu sa pričinil počas svojho pontifikátu [[Mikuláš III.]] (1277 – 1280), ktorý okrem toho, že dal postaviť kaplnku [[Mikuláš z Myry|svätého Mikuláša]], v ktorej mal byť po svojej smrti pochovaný, dal do hlavnej lode umiestniť sériu pápežských portrétov, dal postaviť nový pápežský oltár a bohatým freskovým cyklom nechal vyzdobiť fasádu baziliky. Začiatok [[14. storočie|14. storočia]] znamenal rozkol v katolíckej cirkvi. Pápež [[Klement V.]] na nátlak francúzskeho kráľa [[Filip IV. (Francúzsko)|Filipa IV.]] opustil Vatikán. Nasledujúcich takmer sedemdesiat rokov bola bazilika opustená. Chátrajúca stavba po návrate pápežov do Ríma v roku [[1378]] nespĺňala predstavy o dôstojnom pápežskom svätostánku. S nástupom [[Martin V.|Martina V.]] na Petrov stolec nastalo pre chrám obdobie znovuzrodenia. Pápež natrvalo presídlil do Ríma. Roky jeho pontifikátu sa stali nástupom prvej vlny záujmu o umenie a všeobecne o hodnoty ľudského ducha. Cestu si razil [[Renesancia|renesančný]] [[humanizmus]]. Prvé snahy o vytvorenie reprezentačného kostola pochádzajú z čias pontifikátu [[Mikuláš V.|Mikuláša V.]] (1447 – 1455). V roku [[1452]] sa pod vedením florentského architekta [[Bernardo Rosselino|Bernarda Rosseliniho]] pristúpilo k prestavbe chóru a priečneho krídla, no už o tri roky boli práce zastavené. {| class="infobox" !colspan="2" align="center" style="background-color:#4876FF"|'''Bazilika v číslach''' |- !colspan="2" style="background-color:#ffffff"|[[Súbor:StPetersBasilicaEarlyMorning.jpg|center|200px|Bazilika ráno]] |- | <small>'''Dĺžka:''' | <small>{{m|211.5|m}} |- | <small>'''Šírka:''' | <small>hlavná loď – {{m|27|m}}<br />s priečnymi<br />loďami – {{m|137|m}} |- | <small>'''Výška v kupole:''' | <small>{{m|136.5|m}} |- | <small>'''Výška strednej<br />lode:''' | <small>{{m|46.2|m}} |- | <small>'''Priemer kupoly:''' | <small>{{m|42.56|m}} |- | <small>'''Výška kupoly:''' | <small>{{m|93|m}} |- | <small>'''Výška kríža:''' | <small>{{m|5|m}} |- | <small>'''Plocha:''' | <small>{{m2|15160}} |- | <small>'''Počet oltárov:''' | <small>30 |- | <small>'''Kapacita:''' | <small>60 000 osôb |- !colspan="2" style="background-color:#ffffff"|[[Súbor:Emblem of the Papacy SE.svg|center|50px|Pápežský erb]] |} Dvanásť storočí nechalo svoju pečať na vzhľade Konštantínovej baziliky. Jej interiérové vybavenie patrilo k tomu najvzácnejšiemu čo ľudské ruky vytvorili. Nešlo však iba o umelecké poklady. Svojou duchovnou hodnotou bazilika ďaleko prevyšovala hmotné vybavenie. Takmer na každom vhodnom mieste stál nejaký oltár – nielen v kaplnkách, ale i pri stĺpoch a v rôznych výklenkoch. Dobové záznamy udávajú, že ich bolo viac, než sto. Duchovný rozmer chrámu sa prejavil najviac na jeho návštevnosti. Pútnici z celého sveta tu prichádzali aby nad miestom hrobu prvého Kristovho nástupcu rozjímali a modlili sa. === Dnešná bazilika === Až s nástupom pápeža [[Július II.|Júliusa II.]] (1503 – 1513) sa začalo so stavebnými prácami, ktoré boli rozhodujúce pre dnešný vzhľad baziliky. Po predchádzajúcich úvahách sa pápež definitívne rozhodol pre radikálne riešenie. Jestvujúcu stavbu dal z väčšej časti strhnúť a [[18. apríl]]a [[1506]] bol položený základný kameň novej baziliky, keď predtým poveril skúseného, šesťdesiatdvaročného architekta [[Donato Bramante|Donata Bramanteho]] jej výstavbou. Projekt výstavby nového chrámu sa mal uskutočniť v najväčších možných rozmeroch. Mal dokázať vzmáhajúcu sa moc Ríma a jeho nadradenosť nad pohanskou minulosťou cisárstva. Moc cirkvi chcel pápež demonštrovať bazilikou, ktorá by vzbudzovala bázeň i rešpekt. Bramante hľadal inšpiráciu v najväčších existujúcich stavbách nielen v Ríme ale i v okolitých mestách. Prvý Bramanteho náčrt predpokladal kostol s pôdorysom v tvare gréckeho kríža, ktorý zodpovedal ideálom [[Renesancia|renesancie]] a oživoval myšlienku antického mauzólea, s hlavnou kupolou a so štyrmi vedľajšími kupolami. Jeden z jeho asistentov, [[Giuliano da Sangallo]], mu však navrhol zmeniť plán a Bramante ho prekreslil do predĺženého tvaru. [[Súbor:San Pietro in Vaticano 001.JPG|left|thumb|250px|Priečelie baziliky, ktoré navrhol architekt [[Carlo Maderno]] zdobí osem korintských stĺpov a štyri pilastre. Do chrámu sa vstupuje po travertínových schodoch]] V roku [[1513]] Július II. zomrel. Na jeho miesto nastúpil [[Lev X.]] (1513 – 1521), ktorého vlastné návrhy priniesli zmenu plánov. V roku [[1514]] zomrel aj Bramante a práce sa ujal jeho dovtedajší asistent [[Giuliano da Sangallo]], ktorý si za pomocníka prizval vyše osemdesiatročného [[Fra Giocondo|Fra Gioconda]]. Pápež však poveril hlavným dozorom mladého a talentovaného umelca z [[Urbino|Urbina]] [[Raffael|Raffaela Santiho]]. Raffael vypustil niektoré Bramanteho návrhy, ale inak sa držal jeho pôvodných myšlienok. V roku [[1520]] však zomrel a ani jeden z jeho návrhov sa nezrealizoval. Vedením stavby bol poverený [[Antonio da Sangallo mladší|Antonio da Sangallo ml.]], Giulianov synovec, ktorý nadviazal na diela predchodcov. Vytvoril alternatívu, ktorá sa zachovala ako drevený model. Plienenie Ríma vojskami cisára [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karola V.]] v roku [[1527]] a následný nedostatok financií zabránili v pokračovaní stavby. Sangallo zomrel v roku [[1546]] a hlavného dozoru sa na prianie pápeža [[Pavol III. (pápež)|Pavla III.]] (1534 – 1549) ujal starnúci, už sedemdesiatročný [[Michelangelo Buonarroti]]. Michelangelo vytvoril ďalší plán, ktorý rátal s odstránením viac-menej jestvujúcich častí navrhnutých Sangallom a Raffaelom a návrat k pôvodnej idee Bramanteho. [[Súbor:Basilique Saint-Pierre Vatican dome.jpg|right|thumb|200px|Kupola je viditeľná zo všetkých strán. I keď bola dokončená [[Giacomo della Porta|Giacomom della Porta]], navždy bude spojená s menom geniálneho [[Michelangelo Buonarroti|Michelangela]]]]Michelangelo svoj hlavný záujem však sústredil na kupolu, ktorú si predstavoval postaviť tak, aby ju ako neprehliadnuteľnú dominantu chrámu bolo vidieť zo všetkých strán. Vytvoril viacero návrhov zreteľne nadväzujúcich na [[Filippo Brunelleschi|Brunelleschiho]] kupolu [[Florencia|florentskej]] [[Santa Maria del Fiore|katedrály Santa Maria del Fiore]]. To, čo však napokon vytvoril, bolo oveľa zložitejšie a monumentálnejšie. Za svojho života postavil valcový [[tambur]], ale keď v roku [[1564]] zomrel, na samotnej kupole sa ešte nič podstatné neurobilo. Pápežom sa medzitým stal [[Pius IV.]] (1559 – 1565), ktorý dvom novým architektom [[Pirro Ligorio|Pirrovi Ligoriovi]] a [[Giacomo da Vignola|Giacomovi da Vignola]] nariadil pokračovať v Michelangelom začatom diele. Pirro Ligorio prišiel s vlastnou predstavou, s ktorou však pápež nesúhlasil a zbavil ho poverenia. Vignola obnovil Bramanteho myšlienku postranných kupol a jeho nasledovník [[Giacomo della Porta]] postavil dve malé bočné kupoly, existujúce dodnes. V roku [[1590]], na príkaz [[Sixtus V.|Sixta V.]] (1585 – 1590), dokončil aj Michelangelovu kupolu, ktorú však zvýšil asi o deväť metrov, čo znamená, že vonkajší plášť je oveľa strmší ako Michelangelom navrhnutý tvar. Podľa nepísanej zásady, že v architektúre záleží iba na tom, čo ostane stáť, sa della Portom vytvorená kupola stala vzorom, ktorý čoskoro napodobňovali v celej Európe a jej tvorca, i keď nebol veľkým architektom, dosiahol na piedestál váženej osobnosti. [[Súbor:Rome - St.Peter's Basilica - Small Dome 0444.jpg|left|thumb|230px|Kupola nad pravou priečnou loďou. Strecha baziliky obsahuje jedenásť malých kupol. Všetky majú pozlátenú štukovú a mozaikovú výzdobu]] Stavebné práce však na bazilike pokračovali i v nasledujúcich rokoch. Keď sa v roku [[1605]] stal pápežom [[Pavol V.]] (1605 – 1621) vytýčil si za cieľ dokončiť stavbu chrámu. Stavba ešte stále obsahovala časti konštantínovskej baziliky, ktoré mali byť definitívne odstránené. Pri tej príležitosti bol poverený [[Giacomo Grimaldi]], archeológ a kanonik baziliky, dokumentáciou všetkých pamiatok starej baziliky. V roku [[1607]] bol vyhlásený konkurz na architekta, ktorý by chrám dokončil. Zbor kardinálov sa rozhodol pre skúseného, päťdesiatjedenročného švajčiarsko-talianskeho architekta [[Carlo Maderno|Carla Maderna]]. Jeho hlavným poverením bolo navrhnutie a pristavanie sakristie, dobudovanie interiéru a dotvorenie hlavného priečelia. Už na jeseň 1607 sa začalo s budovaním priečelia. Do roku [[1611]] vznikol jeden z architektonických výtvorov, ktorý bol od svojho zrodu zdrojom neustálych polemík. Tie smerovali hlavne k jeho monumentálnosti, ktorá pri frontálnom pohľade z priestoru pred chrámom zakrýva Michelangelovu kupolu. V dnešnom chápaní však Madernovo dielo, značne inovatívne, dodalo stavbe grandiózny vzhľad, tak charakteristický a dnes všetkými obdivovaný. Popri realizácii hlavného priečelia baziliky má Carlo Maderno zásluhu na vytvorení dnešnej podoby chrámového interiéru. Vďaka jeho stavebnej genialite bola stavba koncom júna [[1621]] v hrubých rysoch dokončená. [[Súbor:Statue of Saint Paul, on Saint Peter Square Rome Italy.jpg|thumb|200px|Socha svätého Pavla stojaca pred priečelím baziliky pochádza z 19. storočia]] O päť rokov nato, 8. novembra 1626, sa konala slávnostná vysviacka baziliky pápežom [[Urban VIII.|Urbanom VIII.]] Pri spätnom pohľade na históriu výstavby dnešnej baziliky možno povedať, že tým čím je stavba dnes, je výsledkom zvláštnej súhry štyroch géniov svojej doby. Renesančný architekt [[Donato Bramante]], stojaci pri jej zrode, [[Michelangelo Buonarroti|Michelangelo]], ktorého návrh detailov stavby ako i kríženia lodí zavŕšeného kupolou vtlačil stavbe pečať vrcholnej renesancie a ranobarokový umelec [[Carlo Maderno]] so svojím riešením monumentálneho priečelia. Architektonický a výtvarný odkaz týchto umelcov zavŕšil svojím veľkolepým prínosom [[Gian Lorenzo Bernini]], geniálny sochár a architekt, ktorého meno ostane navždy spojené nielen s dotvorením chrámového interiéru ([[Berniniho baldachýn|baldachýn]] nad hrobom sv. Petra, tzv. ''[[Cathedra Petri]]'', viacero sôch, umeleckých doplnkov a náhrobkov) ale najmä realizáciou [[Piazza San Pietro|námestia]] pred bazilikou. Bernini sa mal podieľať i na dotvorení priečelia baziliky; mal dostavať dve barokové zvonice, ktoré však poznáme iba z kresieb a ktorých výstavbou ho v roku 1637 poveril Urban VIII. Po vystavaní ľavej zvonice sa však na murive baziliky objavili trhliny. V roku 1646 za Urbanovho nástupcu [[Inocent X.|Inocenta X.]] (1644 – 1655) bola preto veža strhnutá a plán na doriešenie priečelia touto cestou stroskotal. Bernini upravil aj tzv. Kráľovské schody (Scala regia) – pompézny vchod do [[Apoštolský palác|Apoštolského paláca]], ktoré začiatkom 16. storočia pôvodne vytvoril [[Antonio da Sangallo mladší|Antonio da Sangallo ml.]] == Exteriér baziliky == [[Súbor:Vatican.JPG|left|thumb|250px|Bernini vytvoril slávnu kolonádu na objednávku pápeža [[Alexander VII.|Alexandra VII.]]]]Na prvý pohľad upúta bazilika diváka neobvykle širokým priečelím. To je horizontálne členené vysokou [[atika|atikou]] na dve podlažia. Realizáciou monumentálneho priečelia baziliky poveril pápež [[Pavol V.]] (1605 – 1621) architekta [[Carlo Maderno|Carla Maderna]]. Výsledkom bolo vytvorenie dominantnej 114,69 metra širokej a 45,55 metra vysokej fasády, doplnenej ôsmimi kolosálnymi [[Korintský sloh|korintskými]] [[stĺp]]mi a štyrmi [[Pilaster|pilastrami]]. Priečelie je prísne symetrické. Vrchné zakončenie tvorí [[balustráda]] s monumentálnymi sochami [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]] a jedenástich [[apoštol]]ov (bez svätého Petra). Oba konce priečelia dotvoril v 19. storočí architekt [[Giuseppe Valadier]] osadením hodín. Zadávateľa stavby priečelia, pápeža Pavla V., pripomína nápis na atike priečelia: IN HONOREM PRINCIPIS APOST PAVLVS V BVRGHESIVS ROMANVS PONT MAX AN MDCXII PONT VII (''Na slávu Princa apoštolov postavil Pavol V. Borghese, pápež, v roku 1612, v siedmom roku pontifikátu''). Okrem impozantného priečelia jednoznačným dominujúcim architektonickým prvkom stavby je kupola, viditeľná zo všetkých strán a súčasne tvoriaca jednu z dominánt celého Ríma. Kupola zaujme predovšetkým svojou majestátnosťou. Projekt začatý [[Michelangelo Buonarroti|Michelangelom]] v roku 1546 však dokončil až v roku 1590 [[Giacomo della Porta]] (keď Michelangelo vo februári 1564 zomrel, bol z kupoly hotový iba spodný valec – tambur). Podobne ako kupola [[Florencia|florentskej]] [[Katedrála Santa Maria del Fiore|Katedrály Santa Maria del Fiore]] jej výsledný vzhľad bol zameraný najmä na vonkajšie pôsobenie na diváka. Kupola, skladajúca sa z fonkajšieho plášťa a vnútornej priestorovej výstuže, je korunovaná [[Laterna|laternou]] týčiacou sa nad mohutným [[tambur]]om. Ten je po celom obvode pravidelne členený dvojicami korintských stĺpov, medzi ktorými sa nachádzajú [[Okno|okná]] nesúce striedavo trojuholníkové a oblúkové [[frontón]]y. Šestnásť dvadsaťmetrových dvojpilierov vytvára striedavo s oknami stavebnú štruktúru valcovej podstavy kupoly. Podľa pôvodnej predstavy mala na každom zo stĺpov stáť mramorová socha starozákonného proroka. Z tohto zámeru zišlo ihneď po rozobratí lešenia. Na výslednej stavbe sa totiž objavili trhliny a už i tak masívna stavba by bola hmotnosťou sôch nežiaduco zaťažená. Hrubú stavbu kupoly dokončili 18. novembra 1593. V tento deň zavŕšili sedemnásť metrov vysokú vežu laterny bronzovou dutou guľou (priemer gule je 2,5 metra) s krížom vysokým päť metrov. Ním dosahuje bazilika celkovú výšku 136,5 metra. Po dokončení kupoly bolo jasné, že della Porta vytvoril dielo hodné majestátnosti chrámu a ktoré až dodnes, i po vyše štyristo rokoch, patrí k divom západnej architektúry. === Zvony baziliky === [[Súbor:Basilica di San Pietro facade - front left top.jpg|right|thumb|200px|Hodiny dotvárajúce oba konce priečelia sú dielom [[Giuseppe Valadier]]a. Vo zvonici pod nimi je inštalovaná súprava zvonov]]Okrem historicko-architektonického významu je bazilika predovšetkým symbolom kresťanskej viery. Nezastupiteľné miesto v jej poslaní majú zvony. Sprevádzajú nielen všetky slávnosti, ale ich zvuk umocňuje neopakovateľnú atmosféru a vytvára skutočne nezabudnuteľný zážitok. Celkovo má zvonkohra baziliky šesť zvonov. Tri zo zvonov (medzi nimi najväčší a najmenší) nemajú špeciálne mená – volajú sa jednoducho ''Veľký zvon'' (''Grande campana'', zv. tiež ''Campanone''), ''Malý zvon'' (''Piccola campana'', zv. ''Campanoncino'') a ''Zvonček'' (''Campanella''). Veľký zvon je „najviditeľnejší“ – nachádza sa v ľavej zvonici pod hodinami. Odliaty bol v roku 1801, jeho hmotnosť je deväť ton, priemer má 2,31 metra a výšku 2,60 metra. Malý zvon pochádza z roku 1725, má hmotnosť 3 640 kilogramov, priemer 1,77 metra a výšku 1,90 metra. ''Campanella'' bol odliaty v roku 1825; s priemerom 0,73 metra a výškou 0,80 metra váži „len“ 235 kilogramov. Tretí zvon baziliky sa nazýva ''Rota'', je najstarší zo zvonov, pochádza z 13. storočia z dielne Giudotta Pisana. Svoje meno dostal podľa toho, že jeho pôvodnou úlohou bolo zvolávať zhromaždenie Tribunálu rímskej roty. Váži 1 800 kilogramov, priemer má 1,40 metra a výšku 1,35 metra. Poslednými zvonmi sú ''Predica'' (''Kázeň''), odliaty v roku 1909 (váži 850 kilogramov, jeho priemer je 1,08 metra a výška 1,17 metra) a zvon, ktorý dnes poznáme pod názvom ''Ave Maria''. Vznikol v roku 1932 pretavením narušeného staršieho zvonu z roku 1776. Váži 280 kilogramov, priemer má 0,75 metra, výšku 0,80 metra. Každý zvon vyrobený z bronzu je zároveň aj umeleckým dielom. Výtvarné riešenie povrchu zvona formou basreliéfov s figurálnymi námetmi, ornamentálnymi pásmi, erbami pápežov a nápisovými doskami s menami donátorov však prísne rešpektuje zákonitosti konštrukcie zvona, aby negatívne nepôsobili na jeho akustické vlastnosti. Z hľadiska umeleckej hodnoty sa z celého súboru vatikánskych zvonov vyníma bohatosťou ornamentu a krásou reliéfnej výzdoby Veľký zvon, ktorý z čistého bronzu odlial a vyzdobil známy zlatník Luigi Valadier. Za pozornosť stoja aj niektoré nápisy na zvonoch, ktoré akoby chceli vyjadriť poslanie a zmysel chrámových zvonov. Napríklad nápis na zvone Ave Maria hovorí: CLAMA NE CESSES QUASI TUBA EXALTA VOCEM ET ANNUNTIA POPULO MEO SCELERA EORUM SUMPTIBUS LOCORUM PIORUM A. D. 1776 (''„Krič bez prestania a pozdvihni svoj hlas ako trúbka a ohlás môjmu ľudu jeho hriechy. R. P. 1776“''). == Interiér baziliky == Napriek ohromným rozmerom nepôsobí vnútrajšok baziliky giganticky. Zásluhu má na tom rovnomerné vyváženie proporcií a ozdobných prvkov ako aj jednotná [[Renesancia|renesančná]] a [[barok]]ová výzdoba. [[Carlo Maderno]], autor hlavného priečelia baziliky, nadviazal na [[Michelangelo Buonarroti|Michelangelovu]] koncepciu centrálneho priestoru chrámu pod hlavnou kupolou, v mieste kríženia sa hlavnej a priečnej lode. Širokú hlavnú loď oddeľujú od bočných, nepomerne úzkych lodí, štyri doširoka klenuté [[Arkáda (architektúra)|arkády]]. Nad ich vrcholom sú do [[Klenba|valenej klenby]] vsadené okná, ozdobené pozlátenými kazetami. [[Gian Lorenzo Bernini|Bernini]] navrhol viacfarebné mramorové obloženie stien a medailóny pápežov. Cez vonkajšie vchodové dvere sa návštevník baziliky ocitne v predsieni, ktorá je dielom Carla Maderna. Umeleckú výzdobu predsiene predstavujú dve jazdecké sochy – vpravo [[Konštantín Veľký|Konštantína I.]], prvého kresťanského cisára a zakladateľa baziliky (dielo Gian Lorenza Berniniho) a vľavo [[Karol Veľký|Karola Veľkého]], prvého cisára korunovaného v bazilike (dielo [[Agostino Cornacchini|Agostina Cornacchiniho]] z roku 1725). Na vstup do interiéru chrámu slúži pätoro brán, z ktorých úplne pravá, ''Porta Santa'' (''Svätá brána'', dielo [[Vico Consorti|Vica Consortiho]] z roku 1950) sa otvára iba počas tzv. [[Svätý rok|jubilejného roku]]. Pompéznym dojmom pôsobia bronzové stredné dvojkrídlové dvere, ktoré v rokoch 1433 – 1445 ešte pre starú baziliku vytvoril sochár [[Antonio Filarete]] z [[Florencia|Florencie]] na objednávku pápeža [[Eugen IV.|Eugena IV.]] Sú unikátne svojím reliéfnym stvárnením zobrazujúcim výjavy zo života Ježiša Krista, apoštolov Petra a Pavla a udalostí z pontifikátu Eugena IV. [[Súbor:Chorraum Altar St Peter Rom.jpg|center|thumb|560px|Pohľad do interiéru baziliky. Záver apsidy s [[Cathedra Petri|Katedrou svätého Petra]], majstrovským dielom [[Gian Lorenzo Bernini|Gian Lorenza Berniniho]]]] Prehliadka interiéru baziliky je vrcholným umeleckým zážitkom. Návštevník si pri prehliadke chrámu ani neuvedomuje, že najväčším počtom umeleckých diel obohatili chrám až umelci v priebehu 17. a 18. storočia. V 18. storočí boli tiež veľké oltárne obrazy nahradené mozaikovými kópiami a originály našli svoje miesto v Pinakotéke [[Vatikánske múzeá|Vatikánskych múzeí]]. === Kupola === [[Súbor:Dome of St. Peter's Basilica 01.jpg|right|thumb|280px|Pohľad do kupoly]]Kupolu, preklenujúcu centrálnu časť chrámu s Petrovým hrobom, nesú štyri päťhranné piliere. Po šestnásť okien v [[Laterna|laterne]] a [[tambur]]e zabezpečuje osvetlenie horného priestoru. Dolný okraj kupoly obsahuje v kruhopise latinský citát z [[Nový zákon|Nového zákona]] ([[Evanjelium podľa Matúša|Mt]] 16,18 – 19): TU ES PETRUS ET SUPER HANC PETRAM AEDIFICABO ECCLESIAM MEAM ET TIBI DABO CLAVES REGNI CAELORUM (''Ty si Peter, skala, a na tejto skale postavím svoju cirkev a tebe dám kľúče od kráľovstva nebeského''). Kráľovstvo nebeské je symbolicky spodobnené v mozaikách na zlatom pozadí, zhotovených podľa kresieb [[Cavalier d´Arpino|Giuseppe Cesariho]] zv. Cavalier d´Arpino, pokrývajúcich celú vnútornú časť kupoly. Lunety kupoly obsahujú busty významných cirkevných učiteľov, klenuté časti nad stĺpmi zdobia štyri okrúhle mozaikové medailóny s vyobrazeniami štyroch evanjelistov v nadživotnej veľkosti. Vrchná časť kupoly obsahuje kruhopisný nápis dokumentujúci dokončenie stavby kupoly: S.PETRI.GLORIAE.SIXTUS.PP.V.A.M.D.XC.PONTIF.V. (''Na slávu svätého Petra roku 1590 Sixtus V. v piatom roku pontifikátu''). === Berniniho baldachýn === {{Hlavný článok|Berniniho baldachýn}} [[Súbor:Het Baldakijn van Bernini - The Baldachinno.jpg|left|thumb|200px|Impozantný Berniniho baldachýn sa vypína pod stredom kupoly kde sa križuje hlavná loď s bočnými. Je to srdce baziliky, kde stojí Pápežský oltár priamo nad hrobom svätého Petra]]Jedným z najznámejších umeleckých diel v bazilike je preslávený Berniniho oltárny [[baldachýn]], vytvorený v rokoch 1624 – 1633. Týmto dielom začal geniálny umelec, dovtedy činný ako sochár, svoju kariéru architekta. Silueta krútených stĺpov, dvíhajúcich vrchol baldachýnu do výšky takmer dvadsaťdeväť metrov, sa črtá na pozadí architektúry chrámu a vytvára perspektívny priehľad, končiaci na Stolci svätého Petra v jeho samom závere. Dielo je po technickej i umeleckej stránke skutočným unikátom. Nad mramorovými soklami sa týči štvorica mohutných stĺpov, ktoré nesú baldachýn so zemeguľou a krížom, symbolickým stvárnením celosvetovej, univerzálnej cirkvi. Baldachýn tvoriaci súčasť pápežského oltáru nad Petrovým hrobom sa stal dôstojným vyjadrením dôležitosti tohto miesta. Stojí v mieste križovania sa hlavnej a priečnej lode baziliky. Bernini sa musel vysporiadať s interiérovými dispozíciami uvažovaného priestoru a jeho riešenie, veľkolepé a geniálne, sa javí ako nanajvýš vhodné a primerané vysokému priestoru pod hlavnou kupolou. Umelecké stvárnenie krútených stĺpov je súčasne symbolickým odkazom na dva stĺpy, stojace kedysi pred vstupom do [[Jeruzalemský chrám|jeruzalemského chrámu]]. Na stavbu tohto gigantického baldachýnu dal pápež [[Urban VIII.]], objednávateľ diela, roztaviť bronzovú strechu predsiene [[Panteón (Rím)|Panteónu]], ktorý sa dochoval dovtedy v neporušenom stave (po zhotovení kolosálnych stĺpov – údajne sa na ne spotrebovalo deväťdesiat ton kovu – ostalo ešte dostatočné množstvo bronzu na odliatie osemdesiatich kanónov určených pre [[Anjelský hrad]]). Obrovský baldachýn posvätili v sviatok svätého Petra roku 1633. === Cathedra Petri === {{Hlavný článok|Cathedra Petri}} Na objednávku pápeža [[Alexander VII.|Alexandra VII.]] vytvoril [[Gian Lorenzo Bernini]] medzi rokmi 1656 – 1666 bronzovú nástavbu v apside, tzv. ''Cathedru Petri'' (Stolec svätého Petra), ktorá obsahuje najvzácnejšiu relikviu uchovávanú v chráme: biskupský trón svätého Petra (v skutočnosti ide o korunovačný drevený trón cisára [[Karol Holý|Karola Holého]] z roku 875). Nadstavba má tvar bronzového kresla, ktoré pridržiavajú postavy štyroch cirkevných otcov (ide o [[Ambrosius Milánsky|sv. Ambróza]] a [[Augustín z Hippa|sv. Augustína]], predstavujúcich kresťanský západ a [[Atanáz Alexandrijský|sv. Atanáza]] a [[Ján Zlatoústy|sv. Jána Zlatoústeho]] symbolizujúcich východnú cirkev). Impozantné a mimoriadne pôsobivé je vrchné ukončenie diela. Tvoria ho po oboch stranách umiestnení [[putti]]ovia pridržiavajúci pápežské insígnie a gloriola s anjelmi lemovaná lúčmi, ktorá obklopuje oválne alabastrové okno s letiacou holubicou, symbolom Ducha svätého. Petrov stolec má v bazilike symbolické umiestnenie vo význame spojovacieho článku medzi pozemským a nebeským svetom. Súčasne symbolizuje učiteľský úrad cirkvi. === Sochárska výzdoba === Sochárska výzdoba Baziliky svätého Petra tvorí neoddeliteľnú súčasť umeleckých pokladov chrámu. Spomedzi nich zaujmú najmä umelecky hodnotné sochárske prevedenia pápežských náhrobkov ako i napr. tridsaťdeväť sôch zakladateľov náboženských rádov, vypĺňajúcich oválne výklenky na pilastroch. Návštevníka zaujme predovšetkým štvorica kolosálnych sôch v nikách stĺpov podopierajúcich centrálnu kupolu. Monumentálne sochy predstavujú svätcov, ktorí sú v tesnom spojení s Kristovou smrťou. [[Veronika (svätica)|Svätá Veronika]] držiaca rúšku s odtlačkom Kristovej tváre od [[Francesco Mochi|Francesca Mochiho]] z rokov 1629 – 1632, [[Helena (matka Konštantína I.)|svätá Helena]] od [[Andrea Bolgi|Andreu Bolgiho]] z r. 1629 – 1639, apoštol [[Ondrej (apoštol)|svätý Ondrej]] od [[François Duquesnoy|Françoisa Duquesnoya]] z r. 1629 – 1633 a [[Longinus|svätý Longinus]], dielo [[Gian Lorenzo Bernini|Berniniho]] z r. 1630 – 1639. {{Viaceré obrázky | zarovnanie = center | smer = horizontálny | hlavička = Sochárske diela pod hlavnou kupolou | šírka = 140 | obrázok1 = Saint Helena.jpg | popis1 = [[Andrea Bolgi]], ''Svätá Helena'', 1629 – 1639, mramor | obrázok2 = Saint Andreas.jpg | popis2 = [[François Duquesnoy]], ''Svätý Ondrej'', 1629 – 1633, mramor | obrázok3 = Saint veronica.jpg | popis3 = [[Francesco Mochi]], ''Svätá Veronika'', 1629 – 1632, mramor | obrázok4 = Saint Longinus.jpg | popis4 = [[Gian Lorenzo Bernini]], ''Svätý Longinus'', 1630 – 1639, mramor }} === Náhrobky === [[Súbor:Rome basilica st peter 017.JPG|left|thumb|230px|[[Camillo Rusconi]], náhrobok pápeža [[Gregor XIII.|Gregora XIII.]], 1723, mramor]] Bazilika svätého Petra vo svojich útrobách skrýva množstvo náhrobkov. Byť pochovaným po boku prvého Kristovho nástupcu bolo a je túžbou mnohých. Okrem neskorších Petrových nástupcov túto výsadu dostalo i niekoľko svetských osobností, napr.: švédska kráľovná [[Kristína I.]], poľská princezná [[Mária Klementína Sobieska]], cisár [[Otto II. (Svätá rímska ríša)|Otto II.]], ale aj napr. hudobný skladateľ [[Giovanni Pierluigi da Palestrina]] alebo [[Josef Beran (kardinál)|Jozef kardinál Beran]]. '''Urban VIII.''' Pravý výklenok apsidy vypĺňa náhrobok [[Urban VIII.|Urbana VIII.]] (1623 – 1644), dielo Gian Lorenza Berniniho z rokov 1627 – 1647. Socha predstavujúca pápeža ako sebavedomého panovníka žehná okoloidúcim natiahnutou pravicou. Zaujímavým doplnkom podstavca sochy sú včely, symbol pápežovho rodu [[Barberiniovci|Barberiniovcov]]. Pomník je doplnený alegorickými sochami Lásky a Spravodlivosti. '''Inocent VIII.''' Majstrovským dielom vytvoreným koncom 15. storočia je bronzový náhrobok pápeža [[Inocent VIII.|Inocenta VIII.]] (1484 – 1492). Je jediným náhrobkom pochádzajúcim ešte zo starej baziliky. Keď starú baziliku zbúrali, náhrobok vyhotovený [[Antonio del Pollaiolo|Antoniom del Pollaiolom]] rozobrali a opäť postavili o storočie neskôr. Pápež sedí na tróne a pravicou pozdravuje príchodiacich. Trón je orámovaný reliéfmi s vyobrazením kardinálskych cností. V ľavej ruke drží posvätnú Longinovu kopiju, ktorou mal byť prebodnutý Kristov bok. '''Alexander VII.''' Nádherným náhrobkom vzdal [[Gian Lorenzo Bernini|Bernini]] hold svojmu mecenášovi. [[Alexander VII.|Alexandra VII.]] umiestnil medzi dve alegorické postavy predstavujúce Lásku a Pravdu. '''Gregor XIII.''' Pápežovu reformu kalendára znázorňuje reliéf na sarkofágu dokončenom v roku 1723. Po bokoch [[Gregor XIII.|Gregora XIII.]] sú alegorické postavy Statočnosť a Viera. Náhrobok je dielom sochára [[Camillo Rusconi|Camilla Rusconiho]]. === Socha svätého Petra === [[Súbor:Watykan bazylika rzezba św Piotr.JPG|right|thumb|180px|[[Arnolfo di Cambio]], ''Svätý Peter'', 13. stor., bronz, výška {{cm|180|m}}]]Po pravej strane centrálnej lode chrámu sa nachádza bronzová socha svätého Petra, dielo z 13. storočia, ktoré je pripisované [[Arnolfo di Cambio|Arnolfovi di Cambio]]. Sediac na nádherne vypracovanom mramorovom tróne v ľavej ruke zviera kľúče od nebeského kráľovstva a pravou požehnáva okoloidúcich. Požehnanie dvoma zdvihnutými prstami symbolizuje dve prirodzenosti Krista – božskú a ľudskú; ostatné tri skrčené prsty symbolizujú Trojicu Božiu. Vzorom pre zhotovenie tejto sochy bola socha rímskeho senátora zo 4. storočia. Pravá Petrova noha, mierne prečnievajúca cez okraj podstavca, počas stáročí stratila svoj pôvodný tvar. K ustálenému rituálu návštevníkov baziliky totiž patrí nohu sv. Petra pobozkať alebo sa jej dotknúť rukou. Za sochou visí mozaikový záves pochádzajúci z roku 1871. Počas významných sviatkov (napr. oboch apoštolov, či sviatku Katedry sv. Petra – 22. februára) sochu oblečú do slávnostného rúcha. Na hlavu jej posadia [[Tiara|tiaru]] vykladanú drahokamami. === Michelangelova ''Pieta'' === [[Súbor:Michelangelo's Pieta 5450 cropncleaned edit.jpg|left|thumb|200px|[[Michelangelo Buonarroti|Michelangelo]], ''Pieta'', 1499 – 1500, mramor, 174 x {{cm|195|m}}]]V prvej kaplnke v pravej postrannej lodi stojí slávna [[Michelangelo Buonarroti|Michelangelova]] ''Pieta''. Michelangelo mal práve dvadsaťpäť rokov, keď v roku 1499 vytesal mramorovú, {{cm|174|m}} vysokú sochu [[Panna Mária|Panny Márie]] držiacej v lone telo mŕtveho [[Ježiš Kristus|Ježiša]]. Dielo je autorom signované na diagonálnom páse na Máriinej hrudi: MICHAEL. ANGELUS. BONAROTUS. FLORENT. FACIEBA (T) (''„Michelangelo Buonarroti z Florencie toto vytvoril“''). Socha, pôvodne určená pre náhrobok francúzskeho kardinála [[Jean Bilheres de Lagraulas|Jeana Bilheres de Lagraulas]] v starej bazilike, sa v roku 1519 dostala na súčasné miesto. Z umeleckého hľadiska na soche zaujme vynikajúce opracovanie materiálu a dokonalá kompozičná harmónia. Pozoruhodným dojmom pôsobí Máriina mladá tvár k zrelým rysom svojho mŕtveho syna. Autor takto chápal jej čistotu a nevinnosť. Dielo má v sebe hlbokú výrazovú hodnotu, ktorou je symbióza smrti a mladosti, smútku a krásy. Pri detailnejšom skúmaní tváre Panny Márie si pozorný divák všimne, že jej pohľad sa neupiera na tvár svojho mŕtveho syna. Jedno z vysvetlení je to, že umelec, ktorému jeho vlastná matka zomrela, keď mal šesť rokov, si nepamätá na matkin pohľad.<ref name="Bazilika01">{{Knižná referencia|autor=G. Weigel|názov=''Svedok nádeje''|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Slovart|rok=2000|strana=33}}</ref> Sochu Michelangelovej Piety ochraňuje sklená výplň potom, čo ju v roku 1972 kladivom poškodil jeden z návštevníkov. == Priestranstvo pred bazilikou == {{Hlavný článok|Piazza San Pietro}} Chrám svätého Petra v takej podobe, v akej existuje dnes, je Madernovým a Berniniho dielom. Z obdobia rokov 1656 – 1667 pochádza aj urbanistické riešenie [[Piazza San Pietro|Námestia svätého Petra]], ktoré na objednávku pápeža [[Alexander VII.|Alexandra VII.]] navrhol a zrealizoval [[Gian Lorenzo Bernini]]. Patrí medzi najvydarenejšie monumentálne diela svojho druhu na svete. {{Viaceré obrázky | zarovnanie = center | smer = horizontálny | hlavička = Očarujúce pohľady | šírka = 170 | obrázok1 = St Peters Basilica 2.JPG | popis1 = Pohľad cez ulicu Via della Conciliazione | obrázok2 = Rom Petersdom und Platz bei Nacht.jpg | popis2 = Nočné nasvietenie | obrázok3 = PonteSantAngeloRom.jpg | popis3 = Pohľad cez Anjelský most | obrázok4 = Façade of St. Peter's Basilica 1.JPG | popis4 = Čelný pohľad }} == Bazilika ako architektonický skvost == Takmer dve storočia trvala výstavba dnešného kostola, architektonickým stvárnením reflektujúcim dve slohové obdobia. Na jej vzhľade sa podpísala viac ako desiatka architektov. Na Petrovom stolci sa medzitým vymenilo tridsaťdva pápežov, z ktorých viacerí priamo či sprostredkovane zasahovali do výstavby, alebo architektom vnucovali svoje predstavy. Táto nádherná grandiózna stavba už pri zbežnejšom pohľade nesie známky svojho dlhého vývoja a rukopisu rôznorodých autorov. Napriek tomu pôsobí celistvo a jednotne. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Saint Peter's Basilica}} == Pozri aj == * [[Kresťanská sakrálna architektúra]] == Zdroje == * Ch. Stukenbrock, B. Topper, ''1000 mistrovských děl evropského malířství 1300 - 1850'', Slovart, Praha, 2008, ISBN 978-80-7391-129-4 * P. Johnson, ''Renesancia'', Slovart, Bratislava, 2002, ISBN 80-7145-681-0 * P. Burke, ''Italská renesance'', Mladá fronta, Praha, 1996, ISBN 80-204-0589-5 * B. Hitzen-Bohlen, ''Řím - umění a architektura'', Slovart, Praha, 2008, ISBN 978-80-7391-061-7 * J. Pijoan, ''Dejiny umenia 7'', Tatran, Bratislava, 1990, ISBN 80-222-0122-7 * M. Collins, ''Vatikán - tajomstvá a poklady svätého mesta'', Ikar, Bratislava, 2009, ISBN 978-80-551-2016-4 * J. Haľko, ''Tam, kde zomrel Peter'', Daka, Bratislava, 1994, ISBN 80-900539-7-1 * O. J. Blažíček, ''Gianlorenzo Bernini'', Nakladatelství československých výtvarných umělců, Praha 1964 * V. Judák, ''Pápežský úrad v kresťanskom staroveku'', článok v časopise ''Historická revue'' 12/2013, Slovenský archeologický a historický inštitút, Bratislava, ISSN 1335-6550 * [http://online.katnoviny.sk/clanok.php?id_cl=9492 Katolícke noviny - dostupné online]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} == Externé odkazy == * [http://www.saintpetersbasilica.org/ Oficiálna stránka] * [http://www.saintpetersbasilica.org/floorplan.htm Pôdorysný plán baziliky] * [http://www.newadvent.org/cathen/13369b.htm Bazilika na Katolíckej encyklopédii] {{Vatikán}} {{Turistické zaujímavosti Ríma}} {{Svetové dedičstvo - Taliansko}} [[Kategória:Bazilika svätého Petra| ]] [[Kategória:Vatikán]] [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Ríme]] [[Kategória:Kostoly vo Vatikáne]] [[Kategória:Pápežstvo]] [[Kategória:Renesančné kostoly v Taliansku]] [[Kategória:Barokové kostoly v Taliansku]] [[Kategória:Baziliky maior]] [[Kategória:Kostoly zasvätené svätému Petrovi]] [[Kategória:Michelangelo Buonarroti]] [[Kategória:Korunovačné kostoly]] [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Taliansku]] rjmqxjiyvk9fkw8czxlwxqs7hhhcfxm Bazilika Panny Márie v Trastevere 0 136063 8188092 7690591 2026-03-27T21:15:58Z Bakjb 236375 odobratá [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Taliansku]] pomocou použitia HotCat 8188092 wikitext text/x-wiki {{Geo|41_53_22_N_12_28_11_E|41° 53′ 22″ s.š., 12° 28′ 11″ v.d.}} [[Súbor:Santa Maria in Trastevere front.jpg|náhľad|Basilica di Santa Maria in Trastevere, fasáda]] '''Bazilika Panny Márie v Trastevere''' (tal. ''Basilica di Santa Maria in Trastevere'') je kostol v [[Rím]]e v štvrti [[Trastevere]]. Patrí k najstarším kresťanským kostolom na svete, keď prvý kostol bol založený údajne ešte roku [[222]]. Ozajstná bazilika ale vznikla až v 4. storočí. V súčasnosti je tu možné vidieť stavbu, ktorá bola postavená v [[12. storočie|12. storočí]] za pápeža [[Inocent II.|Inocenta II.]] Hlavné stĺpy v kostole sú rímskeho pôvodu, pôsobivá je fresková výzdoba bočných kaplniek, pochádzajúca zo [[16. storočie|16.]]{{--}}[[17. storočie|17. storočia]]. Za povšimnutie stoja aj mozaiky z 12. storočia zobrazujúce [[Panna Mária|Pannu Máriu]] s [[Ježiš Kristus|Ježišom]]. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Santa Maria in Trastevere (Rome)}} == Literatúra == * Cristina MARCHEI, ''S. Maria in Trastevere''. Roma, Silvana Editoriale 1999 * Claudio RENDINA, ''Le Chiese di Roma''. Roma 2007, s. 241-244. == Externé odkazy == * [http://romanchurches.wikia.com/wiki/Santa_Maria_in_Trastevere Santa Maria in Trastevere] * [http://sognodargento.blogspot.com/2007/03/stational-church-santa-maria-in.html Stational Church: Santa Maria in Trastevere] * [http://www.romecity.it/Santamariaintrastevere.htm "Santa Maria in Trastevere"] * [http://www2.siba.fi/~kkoskim/rooma/pages/SMARIATR.HTM Gallery of photographic details] * [http://kunsthistorie.com/galleri/index.php?album=Italia%2FRoma%2FS.Maria.Trastevere&sortby=name&order=asc Kunsthistorie.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120204043133/http://kunsthistorie.com/galleri/index.php?album=Italia%2FRoma%2FS.Maria.Trastevere&sortby=name&order=asc |date=2012-02-04 }} * [http://www.newadvent.org/cathen/14745b.htm ''Catholic Encyclopedia'' 1908:] "Titulus" * [https://web.archive.org/web/20040927025008/http://it.geocities.com/mp_pollett/roma-ft31.htm "Roman Monographies: Fountains Part III"] * [http://roma.cercachetrovi.it/?q=santa-maria-trastevere "Church Location on the Map and more info"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070929125813/http://roma.cercachetrovi.it/?q=santa-maria-trastevere |date=2007-09-29 }} [[Kategória:Kostoly v Ríme]] [[Kategória:Baziliky minor v Taliansku]] [[Kategória:Románske stavby v Taliansku]] [[Kategória:Kostoly zasvätené Panne Márii v Taliansku]] d0l2ou46dctmrrawzzfyct2824z4jhh 8188093 8188092 2026-03-27T21:16:03Z Bakjb 236375 odobratá [[Kategória:Kostoly v Ríme]]; pridaná [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Ríme]] pomocou použitia HotCat 8188093 wikitext text/x-wiki {{Geo|41_53_22_N_12_28_11_E|41° 53′ 22″ s.š., 12° 28′ 11″ v.d.}} [[Súbor:Santa Maria in Trastevere front.jpg|náhľad|Basilica di Santa Maria in Trastevere, fasáda]] '''Bazilika Panny Márie v Trastevere''' (tal. ''Basilica di Santa Maria in Trastevere'') je kostol v [[Rím]]e v štvrti [[Trastevere]]. Patrí k najstarším kresťanským kostolom na svete, keď prvý kostol bol založený údajne ešte roku [[222]]. Ozajstná bazilika ale vznikla až v 4. storočí. V súčasnosti je tu možné vidieť stavbu, ktorá bola postavená v [[12. storočie|12. storočí]] za pápeža [[Inocent II.|Inocenta II.]] Hlavné stĺpy v kostole sú rímskeho pôvodu, pôsobivá je fresková výzdoba bočných kaplniek, pochádzajúca zo [[16. storočie|16.]]{{--}}[[17. storočie|17. storočia]]. Za povšimnutie stoja aj mozaiky z 12. storočia zobrazujúce [[Panna Mária|Pannu Máriu]] s [[Ježiš Kristus|Ježišom]]. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Santa Maria in Trastevere (Rome)}} == Literatúra == * Cristina MARCHEI, ''S. Maria in Trastevere''. Roma, Silvana Editoriale 1999 * Claudio RENDINA, ''Le Chiese di Roma''. Roma 2007, s. 241-244. == Externé odkazy == * [http://romanchurches.wikia.com/wiki/Santa_Maria_in_Trastevere Santa Maria in Trastevere] * [http://sognodargento.blogspot.com/2007/03/stational-church-santa-maria-in.html Stational Church: Santa Maria in Trastevere] * [http://www.romecity.it/Santamariaintrastevere.htm "Santa Maria in Trastevere"] * [http://www2.siba.fi/~kkoskim/rooma/pages/SMARIATR.HTM Gallery of photographic details] * [http://kunsthistorie.com/galleri/index.php?album=Italia%2FRoma%2FS.Maria.Trastevere&sortby=name&order=asc Kunsthistorie.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120204043133/http://kunsthistorie.com/galleri/index.php?album=Italia%2FRoma%2FS.Maria.Trastevere&sortby=name&order=asc |date=2012-02-04 }} * [http://www.newadvent.org/cathen/14745b.htm ''Catholic Encyclopedia'' 1908:] "Titulus" * [https://web.archive.org/web/20040927025008/http://it.geocities.com/mp_pollett/roma-ft31.htm "Roman Monographies: Fountains Part III"] * [http://roma.cercachetrovi.it/?q=santa-maria-trastevere "Church Location on the Map and more info"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070929125813/http://roma.cercachetrovi.it/?q=santa-maria-trastevere |date=2007-09-29 }} [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Ríme]] [[Kategória:Baziliky minor v Taliansku]] [[Kategória:Románske stavby v Taliansku]] [[Kategória:Kostoly zasvätené Panne Márii v Taliansku]] m7awhplnvr3wfy1ztg0c9jgn43owsqq 8188107 8188093 2026-03-27T21:20:42Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Titulárne kostoly]] pomocou použitia HotCat 8188107 wikitext text/x-wiki {{Geo|41_53_22_N_12_28_11_E|41° 53′ 22″ s.š., 12° 28′ 11″ v.d.}} [[Súbor:Santa Maria in Trastevere front.jpg|náhľad|Basilica di Santa Maria in Trastevere, fasáda]] '''Bazilika Panny Márie v Trastevere''' (tal. ''Basilica di Santa Maria in Trastevere'') je kostol v [[Rím]]e v štvrti [[Trastevere]]. Patrí k najstarším kresťanským kostolom na svete, keď prvý kostol bol založený údajne ešte roku [[222]]. Ozajstná bazilika ale vznikla až v 4. storočí. V súčasnosti je tu možné vidieť stavbu, ktorá bola postavená v [[12. storočie|12. storočí]] za pápeža [[Inocent II.|Inocenta II.]] Hlavné stĺpy v kostole sú rímskeho pôvodu, pôsobivá je fresková výzdoba bočných kaplniek, pochádzajúca zo [[16. storočie|16.]]{{--}}[[17. storočie|17. storočia]]. Za povšimnutie stoja aj mozaiky z 12. storočia zobrazujúce [[Panna Mária|Pannu Máriu]] s [[Ježiš Kristus|Ježišom]]. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Santa Maria in Trastevere (Rome)}} == Literatúra == * Cristina MARCHEI, ''S. Maria in Trastevere''. Roma, Silvana Editoriale 1999 * Claudio RENDINA, ''Le Chiese di Roma''. Roma 2007, s. 241-244. == Externé odkazy == * [http://romanchurches.wikia.com/wiki/Santa_Maria_in_Trastevere Santa Maria in Trastevere] * [http://sognodargento.blogspot.com/2007/03/stational-church-santa-maria-in.html Stational Church: Santa Maria in Trastevere] * [http://www.romecity.it/Santamariaintrastevere.htm "Santa Maria in Trastevere"] * [http://www2.siba.fi/~kkoskim/rooma/pages/SMARIATR.HTM Gallery of photographic details] * [http://kunsthistorie.com/galleri/index.php?album=Italia%2FRoma%2FS.Maria.Trastevere&sortby=name&order=asc Kunsthistorie.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120204043133/http://kunsthistorie.com/galleri/index.php?album=Italia%2FRoma%2FS.Maria.Trastevere&sortby=name&order=asc |date=2012-02-04 }} * [http://www.newadvent.org/cathen/14745b.htm ''Catholic Encyclopedia'' 1908:] "Titulus" * [https://web.archive.org/web/20040927025008/http://it.geocities.com/mp_pollett/roma-ft31.htm "Roman Monographies: Fountains Part III"] * [http://roma.cercachetrovi.it/?q=santa-maria-trastevere "Church Location on the Map and more info"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070929125813/http://roma.cercachetrovi.it/?q=santa-maria-trastevere |date=2007-09-29 }} [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Ríme]] [[Kategória:Baziliky minor v Taliansku]] [[Kategória:Románske stavby v Taliansku]] [[Kategória:Kostoly zasvätené Panne Márii v Taliansku]] [[Kategória:Titulárne kostoly]] kowsbtkocqay08352fppkey8uxxdzg9 Panteón (Rím) 0 136069 8188101 7942558 2026-03-27T21:18:10Z Bakjb 236375 −[[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Taliansku]]; ±[[Kategória:Kostoly v Ríme]]→[[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Ríme]] pomocou použitia HotCat 8188101 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Pantheon (Rome) - Right side and front.jpg|náhľad|Čelný pohľad na Panteón. Priečelie tvorí portikus z roku 125 po Kr., postavený na mieste chrámu staršieho asi o 150 rokov. Pred ním stojí fontána z roku 1578, doplnená v roku 1711 egyptským obeliskom]] '''Panteón''' ([[Taliančina|tal.]] ''Pantheon'') je pôvodne antická stavba v [[Rím]]e. Nachádza sa na námestí Piazza della Rotonda a je jednou z najlepšie zachovaných a najfantastickejších stavebných pamiatok Ríma. == Dejiny stavby == [[Súbor:Panteón Roma 1.jpg|vľavo|náhľad|upright|Unikátna kopula – inšpirácia a vzor pre neskorších staviteľov]] Za stavbu Panteónu vďačíme zaťovi a priateľovi prvého rímskeho cisára [[Octavianus Augustus|Augusta]] konzulovi [[Marcus Vipsanius Agrippa|M. Vipsaniovi Agrippovi]]. Stavba postavená v rokoch [[27 pred Kr.|27]] až [[25 pred Kr.]] a zasvätená všetkým bohom, bola však pôvodne budovaná len na poctu Augusta a jeho adoptívneho otca [[Gaius Iulius Caesar|G. I. Caesara]] (traduje sa, že Augustus zasvätenie sebe samému odmietol). Mala sa stať súčasťou kúpeľov, ale už počas výstavby ju určili za chrám [[Jupiter (boh)|Jupitera]], [[Mars (boh)|Marsa]] a [[Venuša (bohyňa)|Venuše]], ochrancov [[Juliovsko-klaudiovská dynastia|juliovsko-klaudiovského rodu]] a neskôr za svätyňu všetkých bohov. Pomenovali ho Pantheon (z gr. pan = vše- a theios=božský), pretože bol zasvätený všetkým bohom. O staviteľovi pôvodnej stavby niet pochýb: hlása to nápis nad vchodom na [[architráv]]e: M. AGRIPPA L.F. COS.TERTIUM FECIT („Postavil M. Agrippa, Luciov syn za svojho tretieho konzulátu“). V roku [[80]] zničujúci [[požiar]] spustošil väčšiu časť štvrte i s Panteónom. Cisár [[Hadrián]] dal v rokoch [[118]] – [[125]] staviteľovi [[Apollodoros z Damasku|Apollodorovi z Damasku]] vybudovať novú stavbu, ktorá sa zachovala dodnes. [[Portikus]] – stĺpová hala pred vstupom do budovy – s mohutnými porfýrovými stĺpmi  –  bol pravdepodobne kedysi portikom Agrippových kúpeľov, preto ho nechal cisár Hadrián ponechať aj s Agrippovým menom vytesaným na architráve priečelia. Stavba bola niekoľkokrát vystavená živelným pohromám, ale i škodlivým ľudským zásahom. Zemetrasenia a záplavy niekoľkokrát spôsobili škody, ale vždy bola stavba zrekonštruovaná. Ani zásahy „vyššej moci“ (napr. v roku [[663]] nariadil byzantský cisár [[Konstans II.]] strhnúť pozlátené bronzové tehly strechy a previezť ich do [[Istanbul|Konštantínopolu]], či medzi rokmi [[1624]] – [[1633]] dal pápež [[Urban VIII.]] roztaviť bronzové obloženie strechy vestibulu pre [[Gian Lorenzo Bernini|Berniniho]] baldachýn v [[Bazilika svätého Petra|svätopeterskej bazilike]] a na delá [[Castel Sant’Angelo|Anjelského hradu]]) stavbe neubrali na kráse. S nástupom kresťanstva hrozil Panteónu zánik. Bol totiž zasvätený všetkým rímskym, teda pohanským bohom, a preto ho dali kresťanskí cisári v [[4. storočie|4. storočí]] zatvoriť. Pred zrúcaním ho zachránil pápež [[Bonifác IV.]], ktorý potom ako ho v roku [[609]] dostal darom od byzantského cisára [[Fokas]]a, ho premenil na kresťanský kostol a zasvätil [[Panna Mária|Panne Márii]], patrónke mučeníkov (Chiesa Santa Maria dei Martiri). Z [[Rímske katakomby|katakomb]] dal preniesť pozostatky prvých tam pochovaných kresťanov. Nová funkcia stavby mala za následok odstránenie štukatúry ozdobujúcej dovtedy kazetovú klenbu a upravenie bočných výklenkov, do ktorých umiestnili [[oltár]]e. == Architektúra Panteónu == [[Súbor:Pantheon-raphaels-tomb.jpg|upright|náhľad|Raffaelov hrob je najvyhľadávanejšou atrakciou Panteónu]] Už súdobí antickí autori opisovali stavbu Panteónu ako „viditeľný obraz vesmíru“. Návštevníka pri pohľade na stavbu zarazí určitá architektonická nesúrodosť svedčiaca o viacerých etapách výstavby. Panteón je riešený ako kruhová stavba s predstavaným vestibulom. V [[starovek|antike]], keď bola úroveň ulíc výrazne nižšie, viedlo pretiahnuté, portikmi zdobené námestie cez voľné schodisko do trojloďovej predsiene, na ktorého čele dnes stojí šestnásť monolitických granitových stĺpov, vysokých 12,5 metra, s mramorovými [[korintský sloh|korintskými]] hlavicami nesúcimi architráv a mohutný [[tympanón]]. Stavba je vyvrcholením typicky rímskej architektúry a dôkazom technickej a stavebnej zručnosti rímskych staviteľov. Dominantu tvorí veľká, kruhová [[kupola]] opierajúca sa o oblúky a rebrá. Kruhová stavba sa skladá z trojpodlažnej 6,2 metra hrubej tehlovej steny s vstavanými odľahčovacími oblúkmi a dutými priestormi. Zvonka bola najprv obložená omietnutými kvádrami, zatiaľ čo kupola bola pokrytá pozlátenými bronzovými doskami. Mohutnými bronzovými dverami sa dostaneme do kruhového [[interiér]]u, ktorého priemer a výška sú zhodné: 43,2 metra. Čo návštevníka pri vstupe do interiéru ohromí hádam najviac, je jeho monumentálna prostota zladená do dokonalej harmónie. V šesťmetrových múroch budovy je osem hlbokých výklenkov, pred ktorými stoja vždy dva stĺpy. Vo výklenkoch, okrem jedného, slúžiaceho za vchod, stáli kedysi sochy bohov: [[Apollón]]a, [[Seléna|Selény]], [[Merkúr (boh)|Merkúra]], [[Venuša (bohyňa)|Venuše]], [[Mars (boh)|Marsa]], [[Jupiter (boh)|Jupitera]] a [[Saturn (boh)|Saturna]]. Tie boli v priebehu stáročí odstránené a výklenky vyplnili kresťanské oltáre a náhrobky. Nad vrchným rámom múrov sa ako mohutná pologuľa klenie kupola, pokladaná za najdokonalejšiu kupolu antiky, vyvolávajúca dojem obrazu nebeskej klenby; ide o najväčšiu kupolu, aká kedy bola vymurovaná. Vo vnútri je vyzdobená piatimi pravidelnými horizontálnymi radmi po dvadsiatich ôsmich kazetách, smerom nahor sa zmenšujúcimi, ktoré boli kedysi obložené pozláteným [[bronz]]om. Kruhovým otvorom (okulus) s priemerom deväť metrov (jediný zdroj prirodzeného svetla) vniká zhora do chrámu svetlo a jeho lúče oživujú farebnú [[mramor]]ovú dlažbu, skladajúcu sa zo štvorcových a kruhových dosák, ktorá sa zachovala v pôvodnom stave. Stavba Panteónu, no najmä jeho kupola, sa stali vzorom, ktorý poskytol inšpiráciu renesančným staviteľom. Čerpal z neho [[Filippo Brunelleschi]] keď tvoril kupolu známeho [[Florencia|florentského]] [[Bazilika Santa Maria del Fiore|dómu]] ako aj [[Michelangelo Buonarroti|Michelangelo]] pred stavbou kupoly [[Bazilika svätého Petra|baziliky svätého Petra]]. == Panteón ako objekt turistov == Vzhľadom na jedinečnosť stavby a jej históriu je Panteón jednou z najvyhľadávanejších architektonických pamiatok Ríma. Jeho atraktivitu okrem kresťanského zasvätenia zvyšuje i viacero náhrobkov významných osobností. Je tu napr. pochovaný významný kardinál a tajomník pápeža [[Pius VII.|Pia VII.]] [[Ercole Consalvi]] či talianski králi [[Viktor Emanuel II.]] a [[Umberto I.]] Jedným z najnavštevovanejších hrobov je však ten, ktorý patrí veľkému renesančnému umelcovi [[Raffael]]ovi. Jeho ostatky odpočívajú pod antickým [[sarkofág]]om, nad ktorým stojí, podľa závetu, antikizujúca socha zvaná ''Madona del Sasso'', vytvorená Raffaelovým žiakom [[Lorenzetto]]m. Vznešený dojem vyvoláva nápis na Raffaelovom hrobe vytvorený jeho priateľom, kardinálom [[Pietro Bembo|Pietrom Bembom]]: „Ille hic est Raphael, timiut quo sospite vinci, rerum magna parens et moriente mori“ („Tu leží Raffael; veľká matka Príroda sa obávala, že bude za jeho života porazená a že zomrie spolu s ním“). == Okolie stavby == Priestranstvu pred hlavným priečelím Panteónu dominuje mramorová [[fontána]], ktorú v roku [[1578]] postavil architekt [[Giacomo della Porta]]. Nad teleso fontány dal pápež [[Klement XI.]] v roku [[1711]] vztýčiť egyptský [[obelisk]] pochádzajúci z chrámu bohyne [[Eset]]. == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.italyguides.it/us/roma/pantheon.htm The Pantheon: temple of Roman Gods] * [http://aabbeatv.com/Pantheon/Pantheon.html Ruins and Excavations of Ancient Rome] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081015073808/http://aabbeatv.com/Pantheon/Pantheon.html |date=2008-10-15 }} {{Súradnice|41|53|55|S|12|28|37|V|type:landmark|display=title}} == Zdroje == * B. Hitzen-Bohlen, ''Řím - umění a architektura'', Slovart, Praha, 2040, ISBN 978-80-7391-061-7 * Ch. Walker, ''Kamenní svedkovia dávnych čias'', Mladé letá, Bratislava, 1987 * V. Zamarovský, ''Dejiny písané Rímom'', Mladé letá, Bratislava, 1988 * Panteón. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Novotný | meno = Bohuslav | odkaz na autora = | spoluautori = et al. | titul = Encyklopédia archeológie | odkaz na titul = Encyklopédia archeológie | vydanie = 1 | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | miesto = Bratislava | rok = 1986 | počet strán = 1032 | strany = 665 }} {{Turistické zaujímavosti Ríma}} [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Ríme]] [[Kategória:Pamiatky v Ríme]] [[Kategória:Stavby v starovekom Ríme]] ne3elngbz6653hos4ma7j426eu3yxao Bazilika Panny Márie nad Minervou 0 136070 8188094 7788624 2026-03-27T21:16:16Z Bakjb 236375 −[[Kategória:Kostoly v Ríme]]; ±[[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Taliansku]]→[[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Ríme]] pomocou použitia HotCat 8188094 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Santa Maria sopra Minerva.jpg|náhľad|Priečelie kostola]] '''Bazilika Panny Márie nad Minervou''' ({{vjz|ita|''Basilica di Santa Maria sopra Minerva''}}) je kostol v [[Rím]]e. Tento kostol gotického charakteru navonok pôsobí veľmi jednoducho. Napriek tomu vo vnútri skrýva množstvo nádherných obrazov a náhrobkov. Bol založený v 8. storočí<!--podľa návrhu dvoch [[Rehoľa kazateľov|dominikánskych]] mníchov z [[Florencia|Florencie]]-->. Dnešná, [[Gotická architektúra|gotická]] podoba kostola je z roku [[1280]] (úpravy v [[15. storočie|15. storočí]]). Pred kostolom možno vidieť zaujímavého mramorového slona nesúceho egyptský obelisk. Na terajšie miesto ho preniesli na príkaz pápeža Alexandra VII v roku 1667. Bernini ho však osadil s jemu vlastným vkusom na chrbát slona, ktorého autorom je Ferrata, jeden z Berniniho vynikajúcich asistentov. V kostole sa oplatí vidieť sochu Krista po zmŕtvychvstaní od [[Michelangelo Buonarroti|Michelangela]]. Pod hlavným oltárom je umiestnený mramorový sarkofág s telom sv. Kataríny Sienskej (1347{{--}}1380), svätice, ktorá veľkú časť svojho života venovala úsiliu o navrátenie pápežského sídla z francúzskeho Avignonu späť do Ríma. Po tom ako sa to definitívne stalo, sa utiahla do priľahlého kláštora. Jej listy adresované kráľom, pápežom a iným osobnostiam majú veľkú politickú dôležitosť, duchovnú silu a výbornú literárnu úroveň. == Iné projekty == {{Portál|Taliansko|3=Architektúra}} {{projekt}} [[Kategória:Baziliky minor v Taliansku]] [[Kategória:Kostoly zasvätené Panne Márii v Taliansku]] [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Ríme]] 6zsgr9wswci2v3payvko9zs0d809ja7 8188106 8188094 2026-03-27T21:20:39Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Titulárne kostoly]] pomocou použitia HotCat 8188106 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Santa Maria sopra Minerva.jpg|náhľad|Priečelie kostola]] '''Bazilika Panny Márie nad Minervou''' ({{vjz|ita|''Basilica di Santa Maria sopra Minerva''}}) je kostol v [[Rím]]e. Tento kostol gotického charakteru navonok pôsobí veľmi jednoducho. Napriek tomu vo vnútri skrýva množstvo nádherných obrazov a náhrobkov. Bol založený v 8. storočí<!--podľa návrhu dvoch [[Rehoľa kazateľov|dominikánskych]] mníchov z [[Florencia|Florencie]]-->. Dnešná, [[Gotická architektúra|gotická]] podoba kostola je z roku [[1280]] (úpravy v [[15. storočie|15. storočí]]). Pred kostolom možno vidieť zaujímavého mramorového slona nesúceho egyptský obelisk. Na terajšie miesto ho preniesli na príkaz pápeža Alexandra VII v roku 1667. Bernini ho však osadil s jemu vlastným vkusom na chrbát slona, ktorého autorom je Ferrata, jeden z Berniniho vynikajúcich asistentov. V kostole sa oplatí vidieť sochu Krista po zmŕtvychvstaní od [[Michelangelo Buonarroti|Michelangela]]. Pod hlavným oltárom je umiestnený mramorový sarkofág s telom sv. Kataríny Sienskej (1347{{--}}1380), svätice, ktorá veľkú časť svojho života venovala úsiliu o navrátenie pápežského sídla z francúzskeho Avignonu späť do Ríma. Po tom ako sa to definitívne stalo, sa utiahla do priľahlého kláštora. Jej listy adresované kráľom, pápežom a iným osobnostiam majú veľkú politickú dôležitosť, duchovnú silu a výbornú literárnu úroveň. == Iné projekty == {{Portál|Taliansko|3=Architektúra}} {{projekt}} [[Kategória:Baziliky minor v Taliansku]] [[Kategória:Kostoly zasvätené Panne Márii v Taliansku]] [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Ríme]] [[Kategória:Titulárne kostoly]] 2wcjlpfk6ma1elg47fee97t6hukhjrq Bazilika Panny Márie na oltári nebies 0 136071 8188085 8071067 2026-03-27T21:13:36Z Bakjb 236375 odobratá [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Taliansku]] pomocou použitia HotCat 8188085 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kostol | NKP = | Názov kostola = | Druh kostola = bazilika minor | Celé meno = | Iné meno1 = Bazilika Santa Maria in Aracoeli | Iné meno2 = | Obrázok = Santa Maria in Aracoeli 01.JPG | Popis obrázka = | Patrocínium = | Patrocínium poznámka = | Predchádzajúci názov = | Štát typ = | Štát = Taliansko | Spolkový štát typ = | Spolkový štát = | Kraj typ = Región | Kraj = Lazio | Okres typ = | Okres = | Mesto typ = | Mesto = Rím | Mestská časť typ = | Mestská časť = | Adresa = Scala dell'Arcicapitolina, 12 | Zemepisná šírka = | Zemepisná dĺžka = | Náboženstvo typ = | Náboženstvo = | Cirkev typ = | Cirkev = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]] | Provincia typ = | Provincia = | Diecéza typ = | Diecéza = | Dekanát typ = | Dekanát = | Farnosť typ = | Farnosť = | Je súčasťou = | Dátum vysvätenia = | Svätiteľ = | Správa = | Vlastník = | Zánik = | Dátum odsvätenia = | Architekt = | Sloh = [[Románske umenie|románsky]], [[gotika]] | Výstavba = | Dokončenie = 14. storočie | Rekonštrukcia = | Náklady na výstavbu = | Dĺžka = | Výška = | Šírka = | Dĺžka hlavnej lode = | Šírka hlavnej lode = | Výška hlavnej lode = | Počet lodí = | Počet poschodí = | Počet kupol = | Počet veží = | Výška najvyššej veže = | Kapacita = | Kapacita jednotka = | Umiestnenie oltára = | Autor oltára = | Materiál = | Mapa1 popis = | Mapa1 = | Web = | Commons = | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = | číslo uzpf = | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = }} '''Bazilika Panny Márie na oltári nebies''' ({{vjz|ita|''Basilica di Santa Maria in Aracoeli''}}, {{vjz|lat|''Basilica Sanctae Mariae de Ara coeli in Capitolio''}}) je [[Románsky sloh|románsko]]-[[Gotika|gotická]] [[sakrálna stavba]] v [[Rím]]e. Najstaršia spomedzi rímskych bazilík patrí k dominantným stavbám [[Kapitol]]u, jedného z rímskych starovekých siedmich pahorkov. Kostol je po stavebnej i duchovnej stránke ukážkovým príkladom kontinuity [[Antika|antického]] a [[Kresťanstvo|kresťanského]] Ríma. == Pôvod pomenovania == Za svoje zvláštne pomenovanie bazilika vďačí starovekej legende. Podľa nej na tunajšom mieste existoval oltár, na ktorom sa vynímal nápis ''Haec est Ara Filii Dei - Toto je oltár Syna Božieho''. Oltár vznikol ako reakcia na proroctvo, ktoré vyriekla veštkyňa [[Sibyla (veštkyňa)|Tiburská Sibyla]] prvému z rímskych cisárov, [[Octavianus Augustus|Augustovi]]. Cisár raz veštkyni položil otázku, či niekedy bude na svete dôležitejšieho muža ako je on. Sibyla mu prorokovala, že čoskoro príde na svet „Kráľ vekov“ aby zboril oltáre bohov a podmanil si celý svet. Augustus dostal počas veštby zjavenie: videl Matku s Dieťaťom stojacu v oslnivom svetle a z diaľky k nemu doliehal hlas ''„Toto je oltár Božieho Syna.“'' Na mieste označenom v proroctve dal cisár postaviť chrám bohyne [[Juno (bohyňa)|Juno]] s oltárom, nad ktorým sa vznášala bohyňa ozdobená nápisom ''Ara Deae coelistis - Oltár bohyne nebies''. Prestavbou svätyne na mariánsky chrám a skomolením nápisu sa vysvetľuje dnešný názov baziliky. O legende nachádzame zmienku v prvom sprievodcovi Ríma z 12. storočia. Pochybnosť o hodnovernosti legendy môže rozptýliť fakt, že jeden zo stĺpov v bazilikálnej lodi nesie nápis ''A cubiculo Augustorum'', čo pravdepodobne dokazuje pôvod v niekdajšom cisárovom paláci. == Stavebné dejiny kostola == Podľa historických záznamov neďaleko miesta, na ktorom dnešná bazilika stojí existovalo tzv. Auguraculum, posvätný okrsok, kde sa konali dôležité obrady späté s panovníckou hodnosťou. Augustov chrám časom nahradil kresťanský kostol, stavba v štýle starovekej baziliky, ktorý podľa tradície dala vybudovať cisárovná [[Helena (matka Konštantína I.)|Helena]], matka prvého kresťanského cisára [[Konštantín Veľký|Konštantína Veľkého]]. Už od 6. storočia v susedstve kostola existovalo byzantské opátstvo. V 10. storočí sa kostol dostal do správy Svätej stolice, ktorá ho zverila reholi benediktínov. V roku 1249 ju pápež [[Inocent IV.]] zveril františkánom. Tí ju v roku 1320 stavebne upravili čím nadobudla dnešný románsko-gotický vzhľad. Vzhľadom k svojej polohe, v blízkosti Senátorského paláca (''Palazzo del Senatore''), bol kostol od nepamäti využívaný rímskym senátom na vyhlasovanie zákonov; kvôli tomu dostal prívlastok „kapitolská bazilika“. Ďalšie stavebné úpravy prebiehali aj v nasledujúcich storočiach. K dôležitej úprave prišlo počas pontifikátu [[Pius IV.|Pia IV.]] (1559 - 1565), ktorý dal strhnúť starú [[Apsida (architektúra)|apsidu]] a nahradil ju novým chórom. Bazilika zažila i neradostné časy; napr. počas [[Napoleon Bonaparte|napoleonovej]] okupácie Ríma v roku 1797 vojaci vyhnali františkánskych mníchov a v ich kláštore si zriadili kasárne a dokonca stajne pre kone. == Prehliadka baziliky == [[Obrázok:Rom, Basilika Santa Maria in in Aracoeli, Innenansicht.jpg|left|thumb|230px|Pohľad do interiéru baziliky]]Než sa návštevník dostane do baziliky musí vyjsť širokým monumentálnym schodiskom tvoreným stodvadsiatimi štyrmi schodmi. Bolo vybudované v roku 1348 ako poďakovanie Panne Márii za ukončenie strašného moru. Schodisko je jedinou verejnou stavbou, ktorá vznikla v Ríme počas tzv. [[Avignonské zajatie pápežov|avignonského zajatia pápežov]]. Vzhľadom k monumetálnosti schodiska ako aj faktu, že vedie k bazilike ''Panny Márie na oltári nebies'' časom získalo ľudové pomenovanie ''Schody do neba''. Exteriér baziliky zaujme predovšetkým svojou strohosťou. Hladké priečelie neobsahuje žiadne fasádne ozdoby. Plány na jej freskovú výzdobu neboli nikdy realizované. V protiváhe jednoduchému exteriéru návštevníka očarí [[interiér]] baziliky. Trojloďová stavba zaujme predovšetkým dvoma stĺporadiami (po jedenástich stĺpoch), oddeľujúcimi hlavnú loď od postranných. Zaujímavosťou je fakt, že každý zo stĺpov je iného tvaru čo sa vysvetľuje tým, že každý pochádza pôvodne z inej stavby. Stĺporadie podopiera nádherný, zlatom bohato zdobený kazetový strop, ktorý chrámu venovali občania mesta na znak vďaky za víťazstvo kresťanských vojsk nad Turkami v námornej [[Bitka pri Lepante|bitke pri Lepante]] v roku 1571. Po obvode chrámu sa nachádza viacero bočných kaplniek, z ktorých najvýznamnejšiu nájdeme hneď vpravo pri vchode. Kaplnka zasvätená [[Bernardino zo Sieny|svätému Bernardinovi]], reformátorovi františkánskej rehole, je známa aj pod označením Bufaliniho kaplnka (''Capella Bufalini''). Pomenovaná bola po Ricomannovi Bufalinim, prelátovi z [[Città di Castello]], mesta na severe dnešného regiónu [[Umbria]], ktorý v Ríme pracoval ako kuriálny právnik. Ten výzdobou svojej pohrebnej kaplnky poveril slávneho renesančného umelca [[Pinturicchio|Bernardina di Betto]], známeho pod menom Pinturicchio. Fresky vytvorené v rokoch 1484 - 1486, patria, popri maľbách v [[Apoštolský palác#Borgiove apartmány|Borgiových apartmánoch]] a Piccolominiho knižnici v [[Siena|Siene]], k umelcovým najznámejším. Tri bočné steny pokryl maľbami zachytávajúcimi scény zo života svätých Bernardina a [[František z Assisi|Františka z Assisi]]. Krížová [[klenba]] rozdelená na štyri polia obsahuje maľby štyroch evanjelistov. Spomedzi nástenných fresiek sa najzaujímavejšie nachádzajú na čelnej a ľavej stene. ''Oslávenie svätého Bernardina'' na oltárnej stene zachytáva scénu kedy dvaja anjeli korunujú na skale stojaceho Bernardina. Udalosti sú prítomní po bokoch stojaci [[Augustín z Hippa|svätý Augustín]] a [[Anton z Padovy|svätý Anton Padovský]]. Pozadie fresky tvorí typická umbrijská krajina. [[Obrázok:Aracoeli8.jpg|right|thumb|200px|[[Pinturicchio]], ''Oslávenie svätého Bernardina'', 1484 - 1486, freska, Bufaliniho kaplnka]]Fresku svojím geometrickým rozvrhom pripomínajúcu [[Pietro Perugino|Peruginovu]] maľbu ''[[Kristus dáva kľúče Petrovi]]'' v [[Sixtínska kaplnka|Sixtínskej kaplnke]] nájdeme na ľavej stene kaplnky. Maľba s názvom ''Smrť svätého Bernardina'' znázorňuje moment svätcovho skonu kedy sa okolo katafalku zišiel zástup smútiacich, medzi ktorými umelec zachytil postavu mecéna kaplnky ako aj členov jeho rodiny. Ďalšiu z pozoruhodných kaplniek baziliky nájdeme v ľavom [[transept]]e. Oktogonálny priestor obsahuje hrobky svätej Heleny, matky prvého kresťanského cisára [[Konštantín Veľký|Konštantína Veľkého]], pápeža [[Honorius IV.|Honoria IV.]] a [[Bosna a Hercegovina|bosnianskej]] kráľovnej [[Katarína Bosnianska|Kataríny]]. Zrejme najvyhľadávanejším miestom v chráme je malá kaplnka po ľavej strane hlavného oltára, do ktorej sa vstupuje cez sakristiu. Nachádza sa v nej soška jezuliatka zvaná ''Il Bambinello dell'Aracoeli'' (''Dieťatko od Aracoeli''). Ide o malú drevenú sošku (súčasná je však iba kópia), ktorú podľa legendy vyrezal z jedného kusa olivovníkového dreva, pochádzajúceho priamo z [[Getsemanská záhrada|Getsemanskej záhrady]], istý františkánsky mních v roku 1480. Soška má vraj zázračné účinky a uctievajú si ju hlavne deti. Na hlavnom oltári je obraz Panny Márie na dreve v byzantskom štýle, datovaný do 12. storočia. Ľudová tradícia vraví, že obraz niesol pápež [[Gregor I. (pápež)|Gregor I.]] v procesii v roku 594 ulicami Ríma s prosbou o odvrátenie veľkého moru. Bazilika Santa Maria in Aracoeli obsahuje aj ďalšie umelecky hodnostné diela. Za zmienku stojí náhrobok rímskeho senátora Lucu Savelliho, dielo z 13. storočia pripisované [[Arnolfo di Cambio|Arnolfovi di Cambio]] či náhrobok rodiny Bracciovcov vytvorený pravdepodobne podľa [[Michelangelo Buonarroti|Michelangelovho]] návrhu. Kaplnky obsahujú maľby slávnych maliarov talianskej [[Renesancia|renesancie]], napr. [[Benozzo Gozzoli|Benozza Gozzoliho]], [[Giulio Romano|Giulia Romana]] a ďalších. Medzi všetkými umeleckými dielami však dominuje Pinturicchiov cyklus v Bufaliniho kaplnke. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Santa Maria in Aracoeli (Rome)}} == Zdroje == * B. Hitzen-Bohlen, ''Řím - umění a architektura'', Slovart, Praha, 2008, ISBN 978-80-7391-061-7 * {{preklad|en|Santa Maria in Aracoeli}} * [http://www.aviewoncities.com/rome/aracoeli.htm Santa Maria in Aracoeli - dostupné online] {{Turistické zaujímavosti Ríma}} [[Kategória:Kostoly v Ríme]] [[Kategória:Kostoly zasvätené Panne Márii v Taliansku|Rím]] bk8gbrl4r0uf5h6xq5hgt1joqi7rdmv 8188086 8188085 2026-03-27T21:13:42Z Bakjb 236375 odobratá [[Kategória:Kostoly v Ríme]]; pridaná [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Ríme]] pomocou použitia HotCat 8188086 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kostol | NKP = | Názov kostola = | Druh kostola = bazilika minor | Celé meno = | Iné meno1 = Bazilika Santa Maria in Aracoeli | Iné meno2 = | Obrázok = Santa Maria in Aracoeli 01.JPG | Popis obrázka = | Patrocínium = | Patrocínium poznámka = | Predchádzajúci názov = | Štát typ = | Štát = Taliansko | Spolkový štát typ = | Spolkový štát = | Kraj typ = Región | Kraj = Lazio | Okres typ = | Okres = | Mesto typ = | Mesto = Rím | Mestská časť typ = | Mestská časť = | Adresa = Scala dell'Arcicapitolina, 12 | Zemepisná šírka = | Zemepisná dĺžka = | Náboženstvo typ = | Náboženstvo = | Cirkev typ = | Cirkev = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]] | Provincia typ = | Provincia = | Diecéza typ = | Diecéza = | Dekanát typ = | Dekanát = | Farnosť typ = | Farnosť = | Je súčasťou = | Dátum vysvätenia = | Svätiteľ = | Správa = | Vlastník = | Zánik = | Dátum odsvätenia = | Architekt = | Sloh = [[Románske umenie|románsky]], [[gotika]] | Výstavba = | Dokončenie = 14. storočie | Rekonštrukcia = | Náklady na výstavbu = | Dĺžka = | Výška = | Šírka = | Dĺžka hlavnej lode = | Šírka hlavnej lode = | Výška hlavnej lode = | Počet lodí = | Počet poschodí = | Počet kupol = | Počet veží = | Výška najvyššej veže = | Kapacita = | Kapacita jednotka = | Umiestnenie oltára = | Autor oltára = | Materiál = | Mapa1 popis = | Mapa1 = | Web = | Commons = | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = | číslo uzpf = | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = }} '''Bazilika Panny Márie na oltári nebies''' ({{vjz|ita|''Basilica di Santa Maria in Aracoeli''}}, {{vjz|lat|''Basilica Sanctae Mariae de Ara coeli in Capitolio''}}) je [[Románsky sloh|románsko]]-[[Gotika|gotická]] [[sakrálna stavba]] v [[Rím]]e. Najstaršia spomedzi rímskych bazilík patrí k dominantným stavbám [[Kapitol]]u, jedného z rímskych starovekých siedmich pahorkov. Kostol je po stavebnej i duchovnej stránke ukážkovým príkladom kontinuity [[Antika|antického]] a [[Kresťanstvo|kresťanského]] Ríma. == Pôvod pomenovania == Za svoje zvláštne pomenovanie bazilika vďačí starovekej legende. Podľa nej na tunajšom mieste existoval oltár, na ktorom sa vynímal nápis ''Haec est Ara Filii Dei - Toto je oltár Syna Božieho''. Oltár vznikol ako reakcia na proroctvo, ktoré vyriekla veštkyňa [[Sibyla (veštkyňa)|Tiburská Sibyla]] prvému z rímskych cisárov, [[Octavianus Augustus|Augustovi]]. Cisár raz veštkyni položil otázku, či niekedy bude na svete dôležitejšieho muža ako je on. Sibyla mu prorokovala, že čoskoro príde na svet „Kráľ vekov“ aby zboril oltáre bohov a podmanil si celý svet. Augustus dostal počas veštby zjavenie: videl Matku s Dieťaťom stojacu v oslnivom svetle a z diaľky k nemu doliehal hlas ''„Toto je oltár Božieho Syna.“'' Na mieste označenom v proroctve dal cisár postaviť chrám bohyne [[Juno (bohyňa)|Juno]] s oltárom, nad ktorým sa vznášala bohyňa ozdobená nápisom ''Ara Deae coelistis - Oltár bohyne nebies''. Prestavbou svätyne na mariánsky chrám a skomolením nápisu sa vysvetľuje dnešný názov baziliky. O legende nachádzame zmienku v prvom sprievodcovi Ríma z 12. storočia. Pochybnosť o hodnovernosti legendy môže rozptýliť fakt, že jeden zo stĺpov v bazilikálnej lodi nesie nápis ''A cubiculo Augustorum'', čo pravdepodobne dokazuje pôvod v niekdajšom cisárovom paláci. == Stavebné dejiny kostola == Podľa historických záznamov neďaleko miesta, na ktorom dnešná bazilika stojí existovalo tzv. Auguraculum, posvätný okrsok, kde sa konali dôležité obrady späté s panovníckou hodnosťou. Augustov chrám časom nahradil kresťanský kostol, stavba v štýle starovekej baziliky, ktorý podľa tradície dala vybudovať cisárovná [[Helena (matka Konštantína I.)|Helena]], matka prvého kresťanského cisára [[Konštantín Veľký|Konštantína Veľkého]]. Už od 6. storočia v susedstve kostola existovalo byzantské opátstvo. V 10. storočí sa kostol dostal do správy Svätej stolice, ktorá ho zverila reholi benediktínov. V roku 1249 ju pápež [[Inocent IV.]] zveril františkánom. Tí ju v roku 1320 stavebne upravili čím nadobudla dnešný románsko-gotický vzhľad. Vzhľadom k svojej polohe, v blízkosti Senátorského paláca (''Palazzo del Senatore''), bol kostol od nepamäti využívaný rímskym senátom na vyhlasovanie zákonov; kvôli tomu dostal prívlastok „kapitolská bazilika“. Ďalšie stavebné úpravy prebiehali aj v nasledujúcich storočiach. K dôležitej úprave prišlo počas pontifikátu [[Pius IV.|Pia IV.]] (1559 - 1565), ktorý dal strhnúť starú [[Apsida (architektúra)|apsidu]] a nahradil ju novým chórom. Bazilika zažila i neradostné časy; napr. počas [[Napoleon Bonaparte|napoleonovej]] okupácie Ríma v roku 1797 vojaci vyhnali františkánskych mníchov a v ich kláštore si zriadili kasárne a dokonca stajne pre kone. == Prehliadka baziliky == [[Obrázok:Rom, Basilika Santa Maria in in Aracoeli, Innenansicht.jpg|left|thumb|230px|Pohľad do interiéru baziliky]]Než sa návštevník dostane do baziliky musí vyjsť širokým monumentálnym schodiskom tvoreným stodvadsiatimi štyrmi schodmi. Bolo vybudované v roku 1348 ako poďakovanie Panne Márii za ukončenie strašného moru. Schodisko je jedinou verejnou stavbou, ktorá vznikla v Ríme počas tzv. [[Avignonské zajatie pápežov|avignonského zajatia pápežov]]. Vzhľadom k monumetálnosti schodiska ako aj faktu, že vedie k bazilike ''Panny Márie na oltári nebies'' časom získalo ľudové pomenovanie ''Schody do neba''. Exteriér baziliky zaujme predovšetkým svojou strohosťou. Hladké priečelie neobsahuje žiadne fasádne ozdoby. Plány na jej freskovú výzdobu neboli nikdy realizované. V protiváhe jednoduchému exteriéru návštevníka očarí [[interiér]] baziliky. Trojloďová stavba zaujme predovšetkým dvoma stĺporadiami (po jedenástich stĺpoch), oddeľujúcimi hlavnú loď od postranných. Zaujímavosťou je fakt, že každý zo stĺpov je iného tvaru čo sa vysvetľuje tým, že každý pochádza pôvodne z inej stavby. Stĺporadie podopiera nádherný, zlatom bohato zdobený kazetový strop, ktorý chrámu venovali občania mesta na znak vďaky za víťazstvo kresťanských vojsk nad Turkami v námornej [[Bitka pri Lepante|bitke pri Lepante]] v roku 1571. Po obvode chrámu sa nachádza viacero bočných kaplniek, z ktorých najvýznamnejšiu nájdeme hneď vpravo pri vchode. Kaplnka zasvätená [[Bernardino zo Sieny|svätému Bernardinovi]], reformátorovi františkánskej rehole, je známa aj pod označením Bufaliniho kaplnka (''Capella Bufalini''). Pomenovaná bola po Ricomannovi Bufalinim, prelátovi z [[Città di Castello]], mesta na severe dnešného regiónu [[Umbria]], ktorý v Ríme pracoval ako kuriálny právnik. Ten výzdobou svojej pohrebnej kaplnky poveril slávneho renesančného umelca [[Pinturicchio|Bernardina di Betto]], známeho pod menom Pinturicchio. Fresky vytvorené v rokoch 1484 - 1486, patria, popri maľbách v [[Apoštolský palác#Borgiove apartmány|Borgiových apartmánoch]] a Piccolominiho knižnici v [[Siena|Siene]], k umelcovým najznámejším. Tri bočné steny pokryl maľbami zachytávajúcimi scény zo života svätých Bernardina a [[František z Assisi|Františka z Assisi]]. Krížová [[klenba]] rozdelená na štyri polia obsahuje maľby štyroch evanjelistov. Spomedzi nástenných fresiek sa najzaujímavejšie nachádzajú na čelnej a ľavej stene. ''Oslávenie svätého Bernardina'' na oltárnej stene zachytáva scénu kedy dvaja anjeli korunujú na skale stojaceho Bernardina. Udalosti sú prítomní po bokoch stojaci [[Augustín z Hippa|svätý Augustín]] a [[Anton z Padovy|svätý Anton Padovský]]. Pozadie fresky tvorí typická umbrijská krajina. [[Obrázok:Aracoeli8.jpg|right|thumb|200px|[[Pinturicchio]], ''Oslávenie svätého Bernardina'', 1484 - 1486, freska, Bufaliniho kaplnka]]Fresku svojím geometrickým rozvrhom pripomínajúcu [[Pietro Perugino|Peruginovu]] maľbu ''[[Kristus dáva kľúče Petrovi]]'' v [[Sixtínska kaplnka|Sixtínskej kaplnke]] nájdeme na ľavej stene kaplnky. Maľba s názvom ''Smrť svätého Bernardina'' znázorňuje moment svätcovho skonu kedy sa okolo katafalku zišiel zástup smútiacich, medzi ktorými umelec zachytil postavu mecéna kaplnky ako aj členov jeho rodiny. Ďalšiu z pozoruhodných kaplniek baziliky nájdeme v ľavom [[transept]]e. Oktogonálny priestor obsahuje hrobky svätej Heleny, matky prvého kresťanského cisára [[Konštantín Veľký|Konštantína Veľkého]], pápeža [[Honorius IV.|Honoria IV.]] a [[Bosna a Hercegovina|bosnianskej]] kráľovnej [[Katarína Bosnianska|Kataríny]]. Zrejme najvyhľadávanejším miestom v chráme je malá kaplnka po ľavej strane hlavného oltára, do ktorej sa vstupuje cez sakristiu. Nachádza sa v nej soška jezuliatka zvaná ''Il Bambinello dell'Aracoeli'' (''Dieťatko od Aracoeli''). Ide o malú drevenú sošku (súčasná je však iba kópia), ktorú podľa legendy vyrezal z jedného kusa olivovníkového dreva, pochádzajúceho priamo z [[Getsemanská záhrada|Getsemanskej záhrady]], istý františkánsky mních v roku 1480. Soška má vraj zázračné účinky a uctievajú si ju hlavne deti. Na hlavnom oltári je obraz Panny Márie na dreve v byzantskom štýle, datovaný do 12. storočia. Ľudová tradícia vraví, že obraz niesol pápež [[Gregor I. (pápež)|Gregor I.]] v procesii v roku 594 ulicami Ríma s prosbou o odvrátenie veľkého moru. Bazilika Santa Maria in Aracoeli obsahuje aj ďalšie umelecky hodnostné diela. Za zmienku stojí náhrobok rímskeho senátora Lucu Savelliho, dielo z 13. storočia pripisované [[Arnolfo di Cambio|Arnolfovi di Cambio]] či náhrobok rodiny Bracciovcov vytvorený pravdepodobne podľa [[Michelangelo Buonarroti|Michelangelovho]] návrhu. Kaplnky obsahujú maľby slávnych maliarov talianskej [[Renesancia|renesancie]], napr. [[Benozzo Gozzoli|Benozza Gozzoliho]], [[Giulio Romano|Giulia Romana]] a ďalších. Medzi všetkými umeleckými dielami však dominuje Pinturicchiov cyklus v Bufaliniho kaplnke. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Santa Maria in Aracoeli (Rome)}} == Zdroje == * B. Hitzen-Bohlen, ''Řím - umění a architektura'', Slovart, Praha, 2008, ISBN 978-80-7391-061-7 * {{preklad|en|Santa Maria in Aracoeli}} * [http://www.aviewoncities.com/rome/aracoeli.htm Santa Maria in Aracoeli - dostupné online] {{Turistické zaujímavosti Ríma}} [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Ríme]] [[Kategória:Kostoly zasvätené Panne Márii v Taliansku|Rím]] nsxd9fuxjcomzzwu3zio1lrtdsrjvrw 8188110 8188086 2026-03-27T21:20:55Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Titulárne kostoly]] pomocou použitia HotCat 8188110 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kostol | NKP = | Názov kostola = | Druh kostola = bazilika minor | Celé meno = | Iné meno1 = Bazilika Santa Maria in Aracoeli | Iné meno2 = | Obrázok = Santa Maria in Aracoeli 01.JPG | Popis obrázka = | Patrocínium = | Patrocínium poznámka = | Predchádzajúci názov = | Štát typ = | Štát = Taliansko | Spolkový štát typ = | Spolkový štát = | Kraj typ = Región | Kraj = Lazio | Okres typ = | Okres = | Mesto typ = | Mesto = Rím | Mestská časť typ = | Mestská časť = | Adresa = Scala dell'Arcicapitolina, 12 | Zemepisná šírka = | Zemepisná dĺžka = | Náboženstvo typ = | Náboženstvo = | Cirkev typ = | Cirkev = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]] | Provincia typ = | Provincia = | Diecéza typ = | Diecéza = | Dekanát typ = | Dekanát = | Farnosť typ = | Farnosť = | Je súčasťou = | Dátum vysvätenia = | Svätiteľ = | Správa = | Vlastník = | Zánik = | Dátum odsvätenia = | Architekt = | Sloh = [[Románske umenie|románsky]], [[gotika]] | Výstavba = | Dokončenie = 14. storočie | Rekonštrukcia = | Náklady na výstavbu = | Dĺžka = | Výška = | Šírka = | Dĺžka hlavnej lode = | Šírka hlavnej lode = | Výška hlavnej lode = | Počet lodí = | Počet poschodí = | Počet kupol = | Počet veží = | Výška najvyššej veže = | Kapacita = | Kapacita jednotka = | Umiestnenie oltára = | Autor oltára = | Materiál = | Mapa1 popis = | Mapa1 = | Web = | Commons = | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = | číslo uzpf = | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = }} '''Bazilika Panny Márie na oltári nebies''' ({{vjz|ita|''Basilica di Santa Maria in Aracoeli''}}, {{vjz|lat|''Basilica Sanctae Mariae de Ara coeli in Capitolio''}}) je [[Románsky sloh|románsko]]-[[Gotika|gotická]] [[sakrálna stavba]] v [[Rím]]e. Najstaršia spomedzi rímskych bazilík patrí k dominantným stavbám [[Kapitol]]u, jedného z rímskych starovekých siedmich pahorkov. Kostol je po stavebnej i duchovnej stránke ukážkovým príkladom kontinuity [[Antika|antického]] a [[Kresťanstvo|kresťanského]] Ríma. == Pôvod pomenovania == Za svoje zvláštne pomenovanie bazilika vďačí starovekej legende. Podľa nej na tunajšom mieste existoval oltár, na ktorom sa vynímal nápis ''Haec est Ara Filii Dei - Toto je oltár Syna Božieho''. Oltár vznikol ako reakcia na proroctvo, ktoré vyriekla veštkyňa [[Sibyla (veštkyňa)|Tiburská Sibyla]] prvému z rímskych cisárov, [[Octavianus Augustus|Augustovi]]. Cisár raz veštkyni položil otázku, či niekedy bude na svete dôležitejšieho muža ako je on. Sibyla mu prorokovala, že čoskoro príde na svet „Kráľ vekov“ aby zboril oltáre bohov a podmanil si celý svet. Augustus dostal počas veštby zjavenie: videl Matku s Dieťaťom stojacu v oslnivom svetle a z diaľky k nemu doliehal hlas ''„Toto je oltár Božieho Syna.“'' Na mieste označenom v proroctve dal cisár postaviť chrám bohyne [[Juno (bohyňa)|Juno]] s oltárom, nad ktorým sa vznášala bohyňa ozdobená nápisom ''Ara Deae coelistis - Oltár bohyne nebies''. Prestavbou svätyne na mariánsky chrám a skomolením nápisu sa vysvetľuje dnešný názov baziliky. O legende nachádzame zmienku v prvom sprievodcovi Ríma z 12. storočia. Pochybnosť o hodnovernosti legendy môže rozptýliť fakt, že jeden zo stĺpov v bazilikálnej lodi nesie nápis ''A cubiculo Augustorum'', čo pravdepodobne dokazuje pôvod v niekdajšom cisárovom paláci. == Stavebné dejiny kostola == Podľa historických záznamov neďaleko miesta, na ktorom dnešná bazilika stojí existovalo tzv. Auguraculum, posvätný okrsok, kde sa konali dôležité obrady späté s panovníckou hodnosťou. Augustov chrám časom nahradil kresťanský kostol, stavba v štýle starovekej baziliky, ktorý podľa tradície dala vybudovať cisárovná [[Helena (matka Konštantína I.)|Helena]], matka prvého kresťanského cisára [[Konštantín Veľký|Konštantína Veľkého]]. Už od 6. storočia v susedstve kostola existovalo byzantské opátstvo. V 10. storočí sa kostol dostal do správy Svätej stolice, ktorá ho zverila reholi benediktínov. V roku 1249 ju pápež [[Inocent IV.]] zveril františkánom. Tí ju v roku 1320 stavebne upravili čím nadobudla dnešný románsko-gotický vzhľad. Vzhľadom k svojej polohe, v blízkosti Senátorského paláca (''Palazzo del Senatore''), bol kostol od nepamäti využívaný rímskym senátom na vyhlasovanie zákonov; kvôli tomu dostal prívlastok „kapitolská bazilika“. Ďalšie stavebné úpravy prebiehali aj v nasledujúcich storočiach. K dôležitej úprave prišlo počas pontifikátu [[Pius IV.|Pia IV.]] (1559 - 1565), ktorý dal strhnúť starú [[Apsida (architektúra)|apsidu]] a nahradil ju novým chórom. Bazilika zažila i neradostné časy; napr. počas [[Napoleon Bonaparte|napoleonovej]] okupácie Ríma v roku 1797 vojaci vyhnali františkánskych mníchov a v ich kláštore si zriadili kasárne a dokonca stajne pre kone. == Prehliadka baziliky == [[Obrázok:Rom, Basilika Santa Maria in in Aracoeli, Innenansicht.jpg|left|thumb|230px|Pohľad do interiéru baziliky]]Než sa návštevník dostane do baziliky musí vyjsť širokým monumentálnym schodiskom tvoreným stodvadsiatimi štyrmi schodmi. Bolo vybudované v roku 1348 ako poďakovanie Panne Márii za ukončenie strašného moru. Schodisko je jedinou verejnou stavbou, ktorá vznikla v Ríme počas tzv. [[Avignonské zajatie pápežov|avignonského zajatia pápežov]]. Vzhľadom k monumetálnosti schodiska ako aj faktu, že vedie k bazilike ''Panny Márie na oltári nebies'' časom získalo ľudové pomenovanie ''Schody do neba''. Exteriér baziliky zaujme predovšetkým svojou strohosťou. Hladké priečelie neobsahuje žiadne fasádne ozdoby. Plány na jej freskovú výzdobu neboli nikdy realizované. V protiváhe jednoduchému exteriéru návštevníka očarí [[interiér]] baziliky. Trojloďová stavba zaujme predovšetkým dvoma stĺporadiami (po jedenástich stĺpoch), oddeľujúcimi hlavnú loď od postranných. Zaujímavosťou je fakt, že každý zo stĺpov je iného tvaru čo sa vysvetľuje tým, že každý pochádza pôvodne z inej stavby. Stĺporadie podopiera nádherný, zlatom bohato zdobený kazetový strop, ktorý chrámu venovali občania mesta na znak vďaky za víťazstvo kresťanských vojsk nad Turkami v námornej [[Bitka pri Lepante|bitke pri Lepante]] v roku 1571. Po obvode chrámu sa nachádza viacero bočných kaplniek, z ktorých najvýznamnejšiu nájdeme hneď vpravo pri vchode. Kaplnka zasvätená [[Bernardino zo Sieny|svätému Bernardinovi]], reformátorovi františkánskej rehole, je známa aj pod označením Bufaliniho kaplnka (''Capella Bufalini''). Pomenovaná bola po Ricomannovi Bufalinim, prelátovi z [[Città di Castello]], mesta na severe dnešného regiónu [[Umbria]], ktorý v Ríme pracoval ako kuriálny právnik. Ten výzdobou svojej pohrebnej kaplnky poveril slávneho renesančného umelca [[Pinturicchio|Bernardina di Betto]], známeho pod menom Pinturicchio. Fresky vytvorené v rokoch 1484 - 1486, patria, popri maľbách v [[Apoštolský palác#Borgiove apartmány|Borgiových apartmánoch]] a Piccolominiho knižnici v [[Siena|Siene]], k umelcovým najznámejším. Tri bočné steny pokryl maľbami zachytávajúcimi scény zo života svätých Bernardina a [[František z Assisi|Františka z Assisi]]. Krížová [[klenba]] rozdelená na štyri polia obsahuje maľby štyroch evanjelistov. Spomedzi nástenných fresiek sa najzaujímavejšie nachádzajú na čelnej a ľavej stene. ''Oslávenie svätého Bernardina'' na oltárnej stene zachytáva scénu kedy dvaja anjeli korunujú na skale stojaceho Bernardina. Udalosti sú prítomní po bokoch stojaci [[Augustín z Hippa|svätý Augustín]] a [[Anton z Padovy|svätý Anton Padovský]]. Pozadie fresky tvorí typická umbrijská krajina. [[Obrázok:Aracoeli8.jpg|right|thumb|200px|[[Pinturicchio]], ''Oslávenie svätého Bernardina'', 1484 - 1486, freska, Bufaliniho kaplnka]]Fresku svojím geometrickým rozvrhom pripomínajúcu [[Pietro Perugino|Peruginovu]] maľbu ''[[Kristus dáva kľúče Petrovi]]'' v [[Sixtínska kaplnka|Sixtínskej kaplnke]] nájdeme na ľavej stene kaplnky. Maľba s názvom ''Smrť svätého Bernardina'' znázorňuje moment svätcovho skonu kedy sa okolo katafalku zišiel zástup smútiacich, medzi ktorými umelec zachytil postavu mecéna kaplnky ako aj členov jeho rodiny. Ďalšiu z pozoruhodných kaplniek baziliky nájdeme v ľavom [[transept]]e. Oktogonálny priestor obsahuje hrobky svätej Heleny, matky prvého kresťanského cisára [[Konštantín Veľký|Konštantína Veľkého]], pápeža [[Honorius IV.|Honoria IV.]] a [[Bosna a Hercegovina|bosnianskej]] kráľovnej [[Katarína Bosnianska|Kataríny]]. Zrejme najvyhľadávanejším miestom v chráme je malá kaplnka po ľavej strane hlavného oltára, do ktorej sa vstupuje cez sakristiu. Nachádza sa v nej soška jezuliatka zvaná ''Il Bambinello dell'Aracoeli'' (''Dieťatko od Aracoeli''). Ide o malú drevenú sošku (súčasná je však iba kópia), ktorú podľa legendy vyrezal z jedného kusa olivovníkového dreva, pochádzajúceho priamo z [[Getsemanská záhrada|Getsemanskej záhrady]], istý františkánsky mních v roku 1480. Soška má vraj zázračné účinky a uctievajú si ju hlavne deti. Na hlavnom oltári je obraz Panny Márie na dreve v byzantskom štýle, datovaný do 12. storočia. Ľudová tradícia vraví, že obraz niesol pápež [[Gregor I. (pápež)|Gregor I.]] v procesii v roku 594 ulicami Ríma s prosbou o odvrátenie veľkého moru. Bazilika Santa Maria in Aracoeli obsahuje aj ďalšie umelecky hodnostné diela. Za zmienku stojí náhrobok rímskeho senátora Lucu Savelliho, dielo z 13. storočia pripisované [[Arnolfo di Cambio|Arnolfovi di Cambio]] či náhrobok rodiny Bracciovcov vytvorený pravdepodobne podľa [[Michelangelo Buonarroti|Michelangelovho]] návrhu. Kaplnky obsahujú maľby slávnych maliarov talianskej [[Renesancia|renesancie]], napr. [[Benozzo Gozzoli|Benozza Gozzoliho]], [[Giulio Romano|Giulia Romana]] a ďalších. Medzi všetkými umeleckými dielami však dominuje Pinturicchiov cyklus v Bufaliniho kaplnke. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Santa Maria in Aracoeli (Rome)}} == Zdroje == * B. Hitzen-Bohlen, ''Řím - umění a architektura'', Slovart, Praha, 2008, ISBN 978-80-7391-061-7 * {{preklad|en|Santa Maria in Aracoeli}} * [http://www.aviewoncities.com/rome/aracoeli.htm Santa Maria in Aracoeli - dostupné online] {{Turistické zaujímavosti Ríma}} [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Ríme]] [[Kategória:Kostoly zasvätené Panne Márii v Taliansku|Rím]] [[Kategória:Titulárne kostoly]] 7u2iaa742wwn7dyv1yivhw6vyzjcku1 Bazilika Panny Márie Väčšej 0 136095 8188091 8024305 2026-03-27T21:15:47Z Bakjb 236375 odobratá [[Kategória:Kostoly v Ríme]]; pridaná [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Ríme]] pomocou použitia HotCat 8188091 wikitext text/x-wiki {{Whc}}{{Infobox Kostol | NKP = | Názov kostola = | Druh kostola = pápežská bazilika | Celé meno = | Iné meno1 = Basilica Papale di Santa Maria Maggiore | Iné meno2 = | Obrázok = Santa Maria Maggiore (Rome) frontview.jpg | Popis obrázka = | Patrocínium = [[Mária (matka Ježiša)|Panna Mária]] | Patrocínium poznámka = | Predchádzajúci názov = | Štát typ = | Štát = Vatikán | Spolkový štát typ = &nbsp; | Spolkový štát = {{minivlajka|Taliansko|w}} | Kraj typ = Región | Kraj = Lazio | Okres typ = | Okres = | Mesto typ = | Mesto = Rím | Mestská časť typ = | Mestská časť = | Adresa = Piazza Santa Maria Maggiore | Zemepisná šírka = | Zemepisná dĺžka = | Náboženstvo typ = | Náboženstvo = | Cirkev typ = | Cirkev = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]] | Provincia typ = | Provincia = | Diecéza typ = | Diecéza = | Dekanát typ = | Dekanát = | Farnosť typ = | Farnosť = | Je súčasťou = | Dátum vysvätenia = | Svätiteľ = | Správa = | Vlastník = | Zánik = | Dátum odsvätenia = | Architekt = Carlo Rainaldi | Architekt1 = Ferdinand Fuga | Architekt2 = Domenico Fontana | Architekt3 = Flaminio Ponzio | Architekt4 = Giacomo della Porta | Sloh = | Výstavba = 5. storočie | Dokončenie = 18. storočie | Rekonštrukcia = | Náklady na výstavbu = | Dĺžka = 92 | Výška = 75 | Šírka = 80 | Dĺžka hlavnej lode = | Šírka hlavnej lode = 27 | Výška hlavnej lode = | Počet lodí = | Počet poschodí = | Počet kupol = | Počet veží = | Výška najvyššej veže = | Kapacita = | Kapacita jednotka = | Umiestnenie oltára = | Autor oltára = | Materiál = | Mapa1 popis = | Mapa1 = | Web = [http://www.vatican.va/various/basiliche/sm_maggiore/index_en.html vatican.va] | Commons = | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = | číslo uzpf = | názov UNESCO = Historické centrum Ríma s antickými pamiatkami a budovy patriace Svätej stolici | dátum UNESCO = 1980 | kategorizovať = nie | PUSR web url = | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = }} '''Bazilika Panny Márie Väčšej''' ({{vjz|ita|''Basilica Papale di Santa Maria Maggiore''}}, {{vjz|lat|''Basilica Sanctae Mariae Majoris ad Nives''}}) je [[barok]]ová sakrálna stavba, jedna zo štyroch tzv. patriarchálnych bazilík (pri hlavnom oltári smie svätú omšu vykonávať iba pápež). Je tiež jedným zo siedmich tzv. pútnickych kostolov ku ktorým už od raného [[stredovek]]u putovali veriaci prichádzajúci do [[Rím]]a. Hoci sa nachádza na rovnomennom námestí (Piazza Santa Maria Maggiore) [[Taliansko|talianskeho]] hlavného mesta, je exteritoriálnou súčasťou štátu [[Vatikán]]. Tento najväčší a najvýznamnejší mariánsky kostol v meste je známy pod štyrmi menami: okrem najpoužívanejšieho názvu ''Santa Maria Maggiore'' (Panna Mária Väčšia) sa tiež označuje ako ''Santa Maria della Neve'' (Panna Mária Snežná), ''Basilica Liberiana'' (podľa stavebníka pápeža [[Libérius|Libéria]]) a ''Santa Maria ad presepem'' (Panna Mária s jasličkami – podľa fragmentu Ježišových jasličiek z [[Betlehem]]u uložených pod hlavným oltárom). == Dejiny kostola == [[Súbor:Apse of Santa Maria Maggiore.jpg|left|thumb|250px|Pohľad z Piazza dell´Esquilino na chórové priečelie s apsidou a obeliskom postaveným v r. 1587 Sixtom V.]] Dejiny predchodkyne dnešnej baziliky siahajú až do [[4. storočie|4. storočia]], pričom jej vznik je spájaný s legendou o zázračnom snežení uprostred leta a dvojitom mariánskom zjavení. Podľa tejto legendy sa [[5. august]]a [[352]] istému rímskemu obchodníkovi prisnil sen, podľa ktorého sa dočká narodenia vytúženého potomka, ak nasledujúci deň zasvätí [[kostol]] na mieste, kde ráno nájde ležať čerstvo napadaný sneh. Rovnaký sen mal aj pápež [[Libérius]]. Údajne sa tak stalo na pahorku [[Esquilino|Esquiline]], kde ležal sneh naznačujúci pôdorys budúceho kostola. Preto dal Libérius na tomto mieste položiť základný kameň budúceho kostola, zasväteného Panne Márii Snežnej (lat. ''Santa Maria della Neve''). Každoročne si 5. augusta veriaci pripomínajú túto udalosť [[bohoslužba]]mi. História miesta, na ktorom bazilika stojí, je však omnoho staršia. Už v [[4. storočie pred Kr.|4. storočí pred Kr.]] na tunajšom mieste stál [[antika|antický]] chrám zasvätený bohyni [[Juno (bohyňa)|Juno]]. V dobe cisára [[Octavianus Augustus|Augusta]] tu existovalo trhovisko, tzv. Macellum Liviae. Podľa dochovaných dokumentov Liberiánska bazilika stojí na mieste bývalého trhoviska. {{Infobox Lokalita Svetového dedičstva |WHC = |názov = Historické centrum [[Rím]]a s antickými pamiatkami a budovy patriace [[Svätá stolica|Svätej stolici]] |obrázok = |štát = {{minivlajka|Taliansko}} [[Taliansko]]<br />{{minivlajka|Vatikán}} [[Vatikán]] |titulok = |typ = kultúrna pamiatka |kritériá = i, ii, iii, iv, vi |ID = 91 |región = [[Lokality Svetového dedičstva v Európe|Európa]] |rok = 1980 |zasadnutie = 4. |ohrozenie = }} K najrannejším dejinám baziliky sa viaže tragická udalosť. Necelých desať rokov po jej dostavaní za jej múrmi hľadali útočisko zástancovia [[protipápež|vzdoropápeža]] [[Ursinus (protipápež)|Ursina]], zvoleného súčasne s legitímnym pápežom [[Damazus I.|Damazom I.]] Pri vzájomnom strete prívržencov oboch pápežov prišla, priamo v bazilike, vyše stovka z nich o život. História dnešnej baziliky začína trochu neskôr. V roku [[432]], v náväznosti na prijatie dogmy o [[Panna Mária|Panne Márii]] ako [[Ježiš Kristus|Kristovej]] rodičke, dal pápež [[Sixtus III.]] postaviť na jej počesť v blízkosti starého kostola novú trojloďovú baziliku. Panne Márii zasvätená sakrálna stavba bola prvým veľkým projektom, ktorý cirkev financovala z vlastných zdrojov. Mala tri lode, navzájom oddelené dvadsiatimi [[iónsky sloh|iónskymi stĺpmi]] na každej strane. Hlavná loď bola zakončená triumfálnym oblúkom na ktorý priamo nadväzovala [[Apsida (architektúra)|apsida]] osvetľovaná päticou okien. V jej uzávere stál pápežský trón. Prvá prestavba baziliky prebehla na konci [[13. storočie|13. storočia]]. V roku [[1377]] bola pristavaná zvonica („campanila“), ktorá je svojou výškou sedemdesiatpäť metrov dodnes najvyššou zvonicou v Ríme. Pri postranných lodiach boli v priebehu [[16. storočie|16.]] a [[17. storočie|17. storočia]] pristavané bočné [[kaplnka|kaplnky]]. [[Súbor:Pannini, Giovanni Paolo - Interior of the Santa Maria Maggiore in Rome - 1750s.jpg|left|thumb|[[Giovanni Paolo Pannini]], ''Interiér baziliky Santa Maria Maggiore'', 1750, olej na plátne, [[Ermitáž]], [[Petrohrad|Sankt Peterburg]]]] V roku [[1675]] dokončil architekt [[Carlo Rainaldi]] vonkajšiu úpravu záveru baziliky. Vo svojich plánoch musel brať do úvahy jestvujúci vzhľad stavby, výrazne roztiahnutej do šírky prístavbou dvoch pápežských kaplniek. Priečelie apsidy vytvoril ako dvojposchodovú stenu s mohutným vonkajším schodiskom. Urbanistickú podobu Esquilinského pahorku dotváral egyptský [[obelisk]], ktorý ešte v roku [[1587]] dal pápež [[Sixtus V.]] preniesť z Augustovho mauzólea. [[Klement IX.]], ktorý počas krátkeho, iba dvojročného pontifikátu dostavbu [[fasáda|fasády]] inicioval, dal Rainaldimu prednosť pred slávnym a všeobecne uznávaným [[Gian Lorenzo Bernini|Berninim]]. K tomuto rozhodnutiu ho viedli pre neho neakceptovateľné Berniniho predstavy o architektonickom riešení, ktoré počítalo s využitím stĺpov zo starej [[Bazilika svätého Jána v Lateráne|Lateránskej baziliky]]. Oveľa prijateľnejšie, i keď skromnejšie boli Rainaldiho plány. V prvej polovici [[18. storočie|18. storočia]] sa úprav dočkala i fasáda hlavného [[priečelie|priečelia]] baziliky. V rokoch [[1740]] – [[1750]] dostalo priečelie dnešný vzhľad. Architekt [[Ferdinand Fuga]] z poverenia [[Klement XII.|Klementa XII.]] zreštauroval bočné chrámové lode a dotvoril západnú vstupnú časť s benediktínskou lodžiou, do ktorej bola zabudovaná [[mozaika]] z 13. storočia s vyobrazením zázraku s augustovým snehom. == Opis stavby == Z architektonického hľadiska predstavuje bazilika trojloďovú stavbu s hlavnou a dvoma postrannými loďami oddelenými dvoma radmi iónskych stĺpov. Vertikálne je zakončená dvojicou postranných kupol. Neprehliadnuteľnou súčasťou architektúry baziliky je sedemdesiatpäť metrov vysoká zvonica („campanila“) postavená v roku 1377. === Exteriér === Dominantným stavebným prvkom hlavného priečelia je dvojpodlažne riešený vstup inšpirovaný trojdielnou zostavou víťazných oblúkov. Balustráda medzi poschodiami je na oboch koncoch ozdobená sochami bl. Niccola Albergatiho a sv. [[Karol Boromejský|Karola Boromejského]]. Na hornej balustráde sú umiestnené sochy Panny Márie s Ježiškom a štyroch pápežov; stredný frontón dopĺňajú alegórie Panenstva a Pokory. Na prvom poschodí lodžie sa návštevníkom ponúka jedinečný pohľad na vrcholne stredoveké mozaiky z prelomu 13. a 14. storočia, dielo rímskeho maliara [[Filippo Rusuti|Filippa Rusutiho]]. Ústredný výjav zobrazuje [[Kristus Pantokrator|Krista Pantokrata]] (t. j. Žehnajúceho), zobrazeného podľa byzantského vzoru. === Interiér === [[Súbor:Santa Maria Maggiore (Rome) 04.jpg|thumb|[[Jacopo Torriti]], ''Korunovácia Panny Márie'', 1295, mozaika v apside zhotovená podľa predlohy z 5. stor.]] Interiér dnešnej baziliky si zo všetkých rímskych veľkých sakrálnych stavieb, napriek viacerým prestavbám, najväčšmi zachoval svoj pôvodný ranostredoveký vzhľad. Z átria na vstup do chrámu slúži štvorica [[Portál (architektúra)|portálov]] doplnená piatou tzv. Svätou bránou, ktorá sa otvára iba počas Svätého roku. Tri lode sú od seba vizuálne oddelené dvoma radmi po dvadsiatich iónskych stĺpoch. Pochádzajú z pôvodného antického Junoninho chrámu na [[Aventino|Aventine]]. Nad stĺpmi sa nachádzajú pôvodné drevené trámy kostola. V hlavnej lodi návštevníka zaujme nádherný kazetový strop (dielo [[Giuliano da Sangallo|Giuliana da Sangalla]] na objednávku [[Alexander VI.|Alexandra VI.]]) vyzdobený [[zlato]]m, ktoré bazilike v roku [[1492]] venovali katolícke Veličenstvá [[Izabela I. (Kastília)|Izabela I. Kastílska]] a [[Ferdinand II. (Aragónsko)|Ferdinand II. Aragónsky]], pochádzajúcim z práve objavených zámorských území. Dojem starokresťanskej baziliky vytvára aj do veľkej miery zachovaná pôvodná mozaiková výzdoba hlavnej lode: jedinečný starozákonný cyklus pod oknami a výjavy z [[Nový zákon|Nového zákona]] na triumfálnom oblúku. Je dielom najmenej trinástich rôznych umelcov odlišujúcich sa navzájom nielen umeleckým nadaním a štýlom, ale i rôznorodosťou ikonografických prameňov, z ktorých čerpali. Nič to však nemení na fakte, že celý monumentálny cyklus pôsobí nanajvýš jednotne. Od siedmeho storočia bola bazilika cieľom pútnikov, ktorí si chceli uctiť vzácnu relikviu: Ježišove jasličky. Kvôli nim postavil na konci 13. storočia [[Arnolfo di Cambio]] kamenný betlehem čím zabezpečil bazilike veľnú slávu ako rímskeho [[Betlehem]]u. ==== Sixtínska kaplnka ==== [[Súbor:Basilica di Santa Maria Maggiore - 1.jpg|left|thumb|upright|Hlavný oltár v Sixtínskej kaplnke s tabernákulom neseným štvoricou anjelov]] V roku [[1585]] zasadol na Petrov stolec kardinál Felice Peretti ako pápež [[Sixtus V.]] Vzápätí po svojom zvolení poveril architekta [[Domenico Fontana|Domenica Fontanu]], vybudovať v závere ľavej bočnej lode monumentálnu pohrebnú kaplnku pomenovanú po ňom Sixtínska ([[Taliančina|tal.]] ''Capella Sistina''). Fontana kaplnku s pôdorysom v tvare gréckeho kríža dokončil v roku [[1587]] a nasledujúce dva roky na nej pracovali umeleckí remeselníci, maliari a sochári. Kupola kaplnky postavená nad miestom kríženia sa stala novou dominantou baziliky. Pápež, horlivý zástanca protireformácie, dal výzdobou kaplnky zreteľne najavo cieľ svojho pontifikátu: obrana cirkvi pred zásahmi moderných heretikov. V duchu tohto poslania maliari [[Cesare Nebbia]] a [[Giovanni Guerra]] vytvorili medzi zlatenou štukovou výzdobou úchvatný mariánsky freskový cyklus. Skôr než dal Sixtus V. postaviť v kaplnke svoj pomník, myslel na svojho predchodcu, pápeža [[Pius V.|Pia V.]] Domenico Fontana preň vyhotovil náhrobok (ten istý umelec je i autorom Sixtovho náhrobku v kaplnke) skladajúci sa z dvojposchodovej pohľadovej steny zdobenej stĺpmi, v ktorej strede je umiestnená socha žehnajúceho pápeža (dielo [[Leonardo Sormani|Leonarda Sormaniho]]). V náhrobku boli v roku [[1672]] pri príležitosti blahorečenia uložené pápežove ostatky. [[Súbor:Santamariamaggiore2b.jpg|thumb|Hlavný oltár v Pavlínskej kaplnke s Madonou ''Salus Populi Romani'']] Steny kaplnky pokrýva mramor získaný zo starých antických stavieb. Interiér je doplnený v nikách umiestnenými sochami apoštolov [[Peter (apoštol)|sv. Petra]] a [[Apoštol Pavol|sv. Pavla]] a dominikánskych a františkánskych svätcov. Hlavným dôvodom výstavby kaplnky však bolo Sixtom V. zamýšľané nové usporiadanie miesta pre Kristove jasličky. Do stredu kaplnky dal umiestniť bohato zdobené pozlátené bronzové [[tabernákulum]], ktoré nesú na ramenách štyria anjeli. Tabernákulum, symbolicky predstavujúce Mojžišovu archu zmluvy, je miniatúrou architektúry kaplnky. Mramorovým schodiskom pod ním sa dá vojsť do krypty, ktorá nahradila stredovekú kaplnku jasličiek Arnolfa di Cambio. ==== Pavlínska kaplnka ==== Krátko nato, čo bol v roku [[1605]] zvolený pápežom dlhoročný vikár baziliky Santa Maria Maggiore kardinál [[Pavol V.|Camillo Borghese]] (ako pápež Pavol V.) začalo sa so stavbou druhej monumentálnej kaplnky. Mala poskytnúť priestor k uctievaniu ďalšej vzácnosti baziliky: ikony Madony zvanej ''Salus Populi Romani'' (t. j. Spása rímskeho ľudu). Architekt [[Flaminio Ponzio]], ktorý bol stavbou kaplnky poverený, mal za úlohu sledovať plány staviteľa Sixtínskej kaplnky Domenica Fontanu. Výzdoba kaplnky, rovnako monumentálna, sa však už nesie v duchu nastupujúceho [[barok]]a a, dá sa povedať, okázalosťou predstihuje svoj vzor. Zameranie celej výzdoby, poňaté v mariánskom duchu, dokazuje, že Panna Mária prestupuje celými ľudskými dejinami. [[Súbor:Tomb Pius V SM Maggiore.jpg|right|thumb|upright|Náhrobok pápeža Pia V.]] Aj v Pavlínskej kaplnke ([[Taliančina|tal.]] ''Capella Paolina'') stoja bohato zdobené náhrobky dvoch pápežov: Pavla V. a jeho predchodcu [[Klement VIII. (pápež)|Klementa VIII.]] doplnené reliéfnymi scénami zachytávajúcimi významné míľniky oboch pontifikátov. Architektúra hlavného oltára z roku [[1607]] (autor [[Pompeo Tragoni]]), dominujúceho celému interiéru kaplnky, vznikla na oslavu neveľkého obrazu Salus Populi Romani. Okolo roku [[1550]] bola postavená kaplnka rodiny Cesi (''Capella Cesi''); z rokov [[1564]] – [[1573]] pochádza kaplnka rodiny Sforzovcov (lat. ''Capella Sforza'', kaplnku navrhol [[Michelangelo Buonarroti|Michelangelo]] a dokončil ju [[Giacomo della Porta]] v roku 1573) a z roku [[1605]] [[baptistérium]]. == Zoznam pochovaných osôb == Bazilika Santa Maria Maggiore je miestom posledného odpočinku viacerých cirkevných, ale i svetských osobností: * [[Hieronym (učiteľ cirkvi)|Hieronym]] (okolo 347 – 420), svätec * [[Honorius III.]] (1148 – 1227), pápež * [[Mikuláš IV.]] (1227 – 1292), pápež * [[Pius V.]] (1504 – 1572), pápež * [[Guido Ascanio Sforza]] (1518 – 1564), kardinál * [[Sixtus V.]] (1520 – 1590), pápež * [[Klement VIII. (pápež)|Klement VIII.]] (1536 – 1605), pápež * [[Gian Lorenzo Bernini]] (1598 – 1680), sochár * [[Klement IX.]] (1600 – 1669), pápež * [[Pauline Bonaparte]] (1780 – 1825), vojvodkyňa * [[Ugo Poletti]] (1914 – 1997), kardinál * [[František (pápež)|František]] (1936 – 2025), pápež == Okolie kostola == Priestranstvu pred chórovým priečelím dominuje obelisk pochádzajúci z Augustovho mauzólea, ktorý dal v roku 1587 postaviť [[Sixtus V.]] Od roku 1613 sa pred hlavným priečelím do výšky štyridsaťdva metrov týči tzv. Cipollinov stĺp, postavený pápežom [[Pavol V.|Pavlom V.]] Pochádza z [[Maxentiova bazilika|Maxentiovej baziliky]], ktorá stála na začiatku [[Forum Romanum|Fora Romana]] (jej zvyšky tam stoja dodnes). Na vrchole stĺpu dal umiestniť bronzovú sochu Panny Márie a na jeho podstavec vytesať text ''„Zasvätil ho Panne, prameňu pokoja“''. == Zaujímavosť == Bazilika má spojitosť i s dejinami našich národov. Na tomto mieste bolo totiž v roku [[867]] udelené pápežom [[Hadrián II.|Hadriánom II.]] slávnostné povolenie používania [[Staroslovienčina|staroslovienčiny]] ako štvrtého bohoslužobného jazyka (po [[Latinčina|latinčine]], [[Gréčtina|gréčtine]] a [[Hebrejčina|hebrejčine]]). == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.vatican.va/various/sm_maggiore/index_en.html Oficiálna stránka] == Zdroj == * B. Hitzen-Bohlen, ''Řím - umění a architektura'', Slovart, Praha, 2008, ISBN 978-80-7391-061-7 * http://www.knazi.sk/svati/maria.php?svid=3 {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100905095338/http://www.knazi.sk/svati/maria.php?svid=3 |date=2010-09-05 }} * http://www.radiovaticana.cz/ * http://catholica.cz/?id=3547 * http://www.sacred-destinations.com/italy/rome-santa-maria-maggiore {{Turistické zaujímavosti Ríma}} {{Sedem pútnických kostolov Ríma}} [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Ríme]] [[Kategória:Pápežstvo]] [[Kategória:Baziliky maior]] [[Kategória:Barokové kostoly v Taliansku]] [[Kategória:Kostoly zasvätené Panne Márii v Taliansku]] [[Kategória:Kostoly vo Vatikáne]] [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva vo Vatikáne]] [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Taliansku]] hi550rekdu90ujcugrvlvsuxgtmsg67 Kategória:Rímskokatolícka cirkev v Česku 14 141454 8188171 7378410 2026-03-27T21:59:52Z Jetam2 30982 kat 8188171 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{catmore}} [[Kategória:Kresťanstvo v Česku]] [[Kategória:Rímskokatolícka cirkev podľa štátu|Česko]] [[Kategória:Rímskokatolícka cirkev v Európe|Česko]] i49sfb7kc3m2czr5vxvaeijk040ppne Bedári 0 150273 8188068 8159992 2026-03-27T20:50:06Z Jetam2 30982 odobratá [[Kategória:Sfilmované knihy]]; pridaná [[Kategória:Sfilmované romány]] pomocou použitia HotCat 8188068 wikitext text/x-wiki {{iné významy}} {{Infobox Kniha | Názov = Bedári | Obrázok = Ebcosette.jpg | Popis obrázku = Portrét postavy Cosette | Autor = [[Victor Hugo]] | Originálny názov = Les Misérables | Pôvodný jazyk = [[Francúzština|francúzsky]] | Krajina vydania = [[Francúzsko]] | Nakladateľstvo originálneho vydania = | Počet vydaní originálu = | Dátum 1. vydania originálu = [[1862]] | Ilustrátor originálneho vydania = | Literárne obdobie = romantizmus | Literárny smer = | Literárny druh = | Literárny žáner = | Portál1 = Francúzsko }} '''Bedári''' ({{v jazyku|fra|Les Misérables}}) je román od [[Francúzsko|francúzskeho]] spisovateľa [[Victor Hugo|Victora Huga]], ktorý bol vydaný v roku 1862 a patrí k najznámejším dielam 19. storočia. Hlavným hrdinom príbehu je bývalý galejník [[Jean Valjean]], ktorý strávil vo väzbe 19 rokov za krádež chleba, no po jeho prepustení sa snaží očistiť od svojej minulosti. Okrem neho v diele vystupuje množstvo ďalších postáv a dej sa odohráva vo Francúzsku 19. storočia, v búrlivom období [[Napoleonské vojny|Napoleonských vojen]], [[Reštaurácia (Francúzsko)|reštaurácie]] a nasledujúcich desaťročí. Hugo vo svojom diele skúma podstatu dobra a zla a snaží sa upozorniť na sociálne problémy a nedostatky zákona. Tým nepriamo nadväzuje aj na svoje skoršie romány ''[[Posledný deň odsúdenca]]'' (1829) a ''[[Claude Gueux]]'' (1834). Okrem toho sa v Bedároch objavujú aj témy ako francúzska história, [[Paríž]] a jeho [[architektúra]], politika, náboženstvo či láska. Hugo sa pri písaní nechal inšpirovať viacerými skutočnými osobami a udalosťami a vytvoril tak rozsiahle dielo, v ktorom sa stretajú prvky romantizmu s realizmom, sociálnym i psychologickým románom. Odkaz ''Bedárov'' ostáva aktuálny i dnes a možno aj tomuto faktu vďačí román za svoju stále živú popularitu – bol viackrát spracovaný do filmovej podoby, no známy je aj ako rovnomenný [[Bedári (muzikál)|muzikál]], ktorý už vyše dvadsať rokov dobýja svetové divadlá. == O románe == Spoločenská spravodlivosť a jej vzťah k ľudskej dôstojnosti boli témy, ktoré Hugo vždy považoval za veľmi dôležité. Už pred vydaním románu ''[[Posledný deň odsúdenca]]'' sa začal zaujímať o život trestancov a galejníkov – okrem iného navštívil aj galeje v [[Toulon]]e a väzenie v Bicêtre, aby tu spoznal životné podmienky a správanie väzňov a neraz aj ich smutné príbehy. V roku 1834 vydáva dielo inšpirované práve jedným z takýchto príbehov{{--}}''[[Claude Gueux]]''. Kým v oboch týchto dielach protestuje proti [[trest smrti|trestu smrti]] a jeho neľudskosti, Hugo začína snívať o diele oveľa väčšieho rozsahu, s témou oveľa širšie zameranou. Usilovne zbiera materiál, robí si poznámky a okolo roku 1845 sa konečne púšťa do písania diela s dočasným názvom ''Jean Tréjean'', ktorý sa neskôr mení na ''Biedy''. Román má mať 4 časti: príbeh svätca, príbeh trestanca, príbeh ženy a príbeh bábiky. Avšak búrlivý rok 1848 na čas odpúta Hugove myšlienky od tejto práce. Čoskoro prichádzajú roky vyhnanstva a tak Hugo otvára svoj kufor s rukopisom až o 12 rokov neskôr, teda v roku 1860 na ostrove [[Guernsey]]. V roku 1862 je dielo konečne pripravené na vydanie. == Postavy == * '''[[Jean Valjean]]''' je bývalý trestanec, ktorý strávil 19 rokov na [[Galéra|galejách]] za ukradnutie chleba a viacnásobé pokusy o útek. Po jeho prepustení na slobodu mu bol vydaný žltý pas, ktorý ho do smrti označoval ako trestanca a spoločnosť ho za to odstrkovala. V zúfalstve okradol biskupa Myriela, ktorý mu poskytol nocľah. Počas jeho úteku ho však zadržali žandári, ale biskup ho zachránil pred opätovným väzením tým, že tvrdil, že mu ukradnuté strieborné svietniky daroval. Tento milosrdný čin Valjeana prinútil prisahať, že zvyšok svojho života zasvätí konaniu dobra. Počas nasledujúcich rokov používal viacero pseudonymov, ako napríklad Madeleine, Leblanc a Fabre. * '''[[Javert]]''', nemilosrdný inšpektor, ktorý roky posadnuto prenasleduje Valjeana v snahe dolapiť ho za porušenie jeho podmienečného trestu. Narodil sa vo väzení, matke jasnovidke a otcovi trestancovi. Je to fanatický morálny absolutista, ktorý nadovšetko stavia zákon. Je hlavným [[Antagonista (umenie)|antagonistom]] príbehu. * '''[[Fantine]]''' bola krásna, chudobná žena, ktorú v tehotenstve opustil jej milenec a bola nútená uchýliť sa k prostitúcii aby uživila svoju dcéru Cosette. * '''[[Cosette]]''', pôvodným menom Euphrasie, je dcérou Fantine, ktorá v detstve vyrastala v domácnosti nečestných a krutých Thénardierovcov, ktorým za to Fantine platila neustále sa zvyšujúce poplatky nevediac, v akých krutých podmienkach Cosette v skutočnosti žije. Po smrti Fantine sa o ňu Valjean začne starať ako o vlastnú dcéru. * '''Manželia Thénardierovci''' sú lakomí, nečestní majitelia krčmy, ktorí k sebe uchýlili mladú Cosette a neustálymi klamstvami za to finančne zdierali Fantine. Neskôr prichádzajú o krčmu a snažia sa uživiť rôznymi nečestnými spôsobmi, ako napríklad vydieraním Valjeana. Sú hlavným komickým prvkom príbehu a častým zdrojom humoru. * '''[[Marius Pontmercy]]''', mladý študent, ktorý sa zapája do protimonarchistickej rebélie. Zamiluje sa do Cosette, s ktorou sa na konci príbehu ožení. * '''Biskup Myriel''', starý, milosrdný, [[Asketizmus (životný štýl)|asketický]] kňaz, ktorý klamstvom zachránil Valjeana pred uväznením potom, ako ho Valjean jednej noci okradol. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Les Misérables}} [[Kategória:Francúzske romány]] [[Kategória:Knihy z 1862]] [[Kategória:Knihy Victora Huga]] [[Kategória:Literárne diela odohrávajúce sa v Paríži]] [[Kategória:Sfilmované romány]] [[Kategória:Romány 19. storočia]] j3xin4yup8gr2fimcze76m9jp5rks1q Ahoj (pozdrav) 0 153063 8188289 7956414 2026-03-28T09:39:58Z ~2026-19260-96 290406 Používanie v bežnom živote 8188289 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Ahoj bratislava 1997.jpg|thumb|Pozdrav v Bratislave, 1997]] '''Ahoj''' je neformálny [[pozdrav]] používaný pri stretnutiach aj pri rozlúčke. Ahoj sa používa hlavne medzi deťmi a známymi == Etymológia == Oslovenie „ahoj“ preniklo do [[Slovenčina|slovenčiny]] (a [[Čeština|češtiny]]) v prvej polovici 20. storočia ako [[Vodná turistika|vodácky]] pozdrav, podľa [[Angličtina| anglického]] námorníckeho zvolania ''ahoy'', v angličtine doloženého od roku [[1751]] ako zlúčenie slov ''a'' (stará forma pre [[citoslovce]] ''o'' a ''ah'') a ''hoy'', čo je zvolanie na upútanie pozornosti.<ref name="Králik">{{Citácia periodika|priezvisko=Králik|meno=Ľubor|autor=|odkaz na autora=|spoluautori=|titul=O pôvode pozdravu ''ahoj'' a skratky ''SOS''|periodikum=Slovenská reč|odkaz na periodikum=Slovenská reč|rok=2005|mesiac=|ročník=70|číslo=3|strany=191|url=https://www.juls.savba.sk/ediela/sr/2005/3/sr2005-3.pdf|dátum prístupu=2014-10-5|issn=}}</ref> Iné vysvetlenie je, že ide o [[akronym]] [[Latinčina|latinskej]] frázy ''Ad Honorem Jesu'' (na slávu [[Ježiš Kristus|Ježišovu]]), ktoré „neobstojí; podľa všetkého ide len o dodatočnú [[Etymológia|etymologickú]] interpretáciu tohto slova, ktorá – aj keď nepochybne sleduje ušľachtilé ciele – neberie do úvahy jeho reálnu históriu.“<ref name="Králik" /> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|wikt=ahoj|štítok=ahoj}} [[Kategória:Pozdravy]] [[Kategória:Slovenčina]] [[Kategória:Jazykoveda]] 3achou1hj1zpbwaf3l0b27dpvee7zpb Pygmalion (Shaw) 0 155179 8188062 8180931 2026-03-27T20:45:52Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Sfilmované divadelné hry]] pomocou použitia HotCat 8188062 wikitext text/x-wiki '''Pygmalion''' (po anglicky takisto ''Pygmalion'') je pravdepodobne najúspešnejšie dielo [[George Bernard Shaw|Shawa]]. Je to dráma – komédia v 5 dejstvách. Podľa nej vznikol aj úspešný muzikál F. Loewa [[My Fair Lady]] a bola aj sfilmovaná. Námet je z Ovídiových Premien: cyperský umelec [[Pygmalión (cyperský kráľ)|Pygmalión]] vytvoril krásnu sochu dievčaťa, do ktorej sa zamiloval, a Afrodita ju na jeho prosby oživila, dievčina jeho lásku opätovala. Londýnsky profesor fonetiky, starý mládenec Higgins, uzatvorí s priateľom Pickeringom stávku, že urobí z jednej veľmi nekultivovanej, nevzdelanej pouličnej predavačky kvetín vyberanú dámu s kultivovaným prejavom. Eliza Doolitlová sa skutočne o pol roka stane civilizovanou dámou s dokonalým spisovným vyjadrovaním a výslovnosťou. Svojím prirodzeným a kultivovaným pôvabom predbehne skostnatené vystupovanie a správanie Higginsa. Obľúbi si ju profesorova matka, ktorá ju prijme do svojho domu. Higgins po odchode dievčaťa plne ocení jej osobnostné kvality a navrhuje, aby u nich zostala. V epilógu, ktorý nie je súčasťou hry, Líza ponuku odmieta a dáva prednosť chudobnému mládencovi Fredymu. [[Kategória:George Bernard Shaw]] [[Kategória:Knihy z 1913]] [[Kategória:Divadelné hry z 1913]] [[Kategória:Divadelné komédie]] [[Kategória:Sfilmované divadelné hry]] 65ahviz8kxh3mco4iwj9a6hxmz3r6ur Sociálna demokracia 0 156960 8187941 7617549 2026-03-27T16:24:06Z ~2026-19095-28 290346 Pohľad politológov (self-identification issue) 8187941 wikitext text/x-wiki '''Sociálna demokracia''' je [[politika|politická]] [[ideológia]]/koncepcia, ktorá sa usiluje o spoločnosť, v ktorej sú okrem občianskych a politických práv zaručené aj sociálne práva. Dôraz sa kladie na celospoločenské hľadiská, odstránenie hmotnej a sociálnej biedy a iné sociálne hľadiská. Strany, ktoré túto koncepciu majú ako základ programu sú [[sociálnodemokratická strana|sociálnodemokratické strany]], [[socialistická strana|socialistické strany]] a čiastočne [[kresťansko-sociálna strana|kresťansko-sociálne strany]]. Sociálna demokracia sa vyvinula na konci [[19. storočie|19. storočia]] z klasického [[socializmus|socializmu]] (prvá strana, ktorá sa označovala ako sociálnodemokratická - [[Sociálnodemokratická strana Nemecka]] založená roku 1875 - napríklad mala ešte klasický socialistický, teda ortodoxne marxistický, program). V posledných rokoch prijalo mnoho sociálnodemokratických strán ideológiu tzv. '[[Tretia cesta|Tretej cesty]]'. Na Slovensku sa k takejto ideológii hlásia strany [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]]<ref>Cirner, M., 2012: Sociálna demokracia - idelogická podstata strany SMER-SD? Annales Scientia Politica, 1, 1, s. 76 - 79</ref>,či [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]]. Mnohí politológovia či akademici však varujú, že samotná identifikácia strany nemusí nutne značiť aj presadzovanie princípov a hodnôt. == Referencie == {{Referencie}} {{Politické ideológie}} {{školy ekonomického myslenia}} [[Kategória:Sociálna demokracia| ]] [[Kategória:Politické ideológie]] [[Kategória:Socializmus]] 09vxlxc61dokkvpl1t93dza6nhi4ngi Portland (Oregon) 0 161899 8188055 8186734 2026-03-27T20:28:15Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8188055 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Portland | other_name = | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = Portland panorama3.jpg | image_caption = Downtown Portlandu spoza rieky [[Willamette]] <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flag of Portland, Oregon.svg | symbol = Seal of Portland, Oregon.svg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = City of Portland | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Spojené štáty | country_flag = 1 | state = [[Oregon]] | region = | histregion = | district = [[Multnomah County|Multnomah]], [[Washington County (Oregon)|Washington]], [[Clackamas County|Clackamas]] | district_type = [[County|Okresy]] | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = Willamette <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 15,2 | lat_d = 45 | lat_m = 31 | lat_s = 12 | lat_NS = S | long_d = 122 | long_m = 40 | long_s = 55 | long_EW = Z | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 376.5 | area_land = 347.9 | area_water = 28.6 | area_urban = | area_metro = <!-- *** Population *** --> | population = 582130 | population_urban = 2159720 | population_date = 2009 | population_density = <!-- *** History & management *** --> | established = 1845 | established_type = Založené | mayor = Charlie Hales<ref>{{citácia elektronického dokumentu |url=http://www.portlandonline.com/index.cfm?c=25999 |titul=Elected Officials |dátum prístupu=2007-08-26 |rok=2007 |vydavateľ=City of Portland, Oregon |url archívu=https://web.archive.org/web/20070830051921/http://www.portlandonline.com/index.cfm?c=25999 |dátum archivácie=2007-08-30 }}</ref> | mayor_type = Starosta | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Pacific Standard Time Zone|PST]] | utc_offset = -8 | timezone_DST = [[Pacific Daylight Time|PDT]] | utc_offset_DST = -7 | postal_code = | area_code = 503/971 | area_code_type = | code = | code1 = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Multnomah_County_Oregon_Incorporated_and_Unincorporated_areas_Portland_Highlighted.svg | map_caption = Poloha mesta v štáte [[Oregon]] | map1 = | map1_caption = <!-- *** Websites *** --> | commons = Portland, Oregon | statistics = | website = [http://www.portlandonline.com/ www.portlandonline.com] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Portland''' je [[Mesto (všeobecne)|mesto]] v [[Spojené štáty|americkom]] štáte [[Oregon]]. Má rozlohu {{km2|376.5}} a žije tu 563-tisíc [[obyvateľ]]ov. == Osobnosti mesta == * [[Linus Pauling]] (* [[1901]]{{--}}† [[1994]]), [[Kvantová chémia|kvantový chemik]] a [[Biochémia|biochemik]], nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|Nobelovej ceny za chémiu]] a [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|za mier]] * [[George Dantzig]] (* [[1914]]{{--}}† [[2005]]), matematik * [[Philip Glenn Whalen]] (* [[1923]]{{--}}† [[2002]]), básnik, ústredná osobnosť [[San Francisco Renaissance|sanfranciskej renesancie]] a hnutia [[Beat generation]] * [[Douglas Engelbart]] (* [[1925]]{{--}}† [[2013]]), vynálezca a priekopník informatiky * [[Waldo R. Tobler]] (* [[1930]]{{--}}† [[2018]]), kartograf a geograf * [[Ray Dolby]] (* [[1933]]{{--}}† [[2013]]), vedec, technik a vynálezca * [[Stanley David Griggs]] (* [[1937]]{{--}}† [[1989]]), astronaut * [[Charlie Huhn]] (* [[1951]]), rockový spevák a gitarista * [[Matt Groening]] (* [[1954]]), [[Karikatúra|karikaturista]] a tvorca animovaných seriálov ''[[Simpsonovci]]'' a ''[[Futurama]]'' * [[Margaux Hemingwayová]] (* [[1954]]{{--}}† 1996), modelka a herečka * [[Mary E. Brunkowová]] (* [[1961]]), [[molekulárna biológia|molekulárna biologička]] a [[imunológia|imunologička]], nositeľka [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu]] * [[Brad Wilk]] (* [[1966]]), bubeník, spoluzakladateľ skupiny ''[[Rage Against the Machine]]'' * [[Katee Sackhoff]] (* [[1980]]), herečka == Partnerské mestá<ref name=":2">{{Cite web |title=International Relations {{!}} Portland.gov |url=https://www.portland.gov/ogr/international-relations-program |access-date=2025-06-10 |website=www.portland.gov |language=en}}</ref> == * {{minivlajka|Izrael}} [[Askalon]], [[Izrael]] * {{minivlajka|Taliansko}} [[Bologna]], [[Taliansko]] * {{minivlajka|Mexiko}} [[Guadalajara (Mexiko)|Guadalajara]], [[Mexiko]] * {{minivlajka|Rusko}} [[Chabarovsk]], [[Rusko]] * {{minivlajka|Taiwan}} [[Kao-siung]], [[Taiwan]] * {{minivlajka|Zimbabwe}} [[Mutare]], [[Zimbabwe]] * {{minivlajka|Japonsko}} [[Sapporo]], [[Japonsko]] * {{minivlajka|Čína}} [[Su-čou]], [[Čína]] * {{minivlajka|Kórejská republika}} [[Ulsan]], [[Kórejská republika|Južná Kórea]] == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} {{Výhonok USA}} {{Oregon}} {{najväčšie mestá USA}} [[Kategória:Portland (Oregon)| ]] [[Kategória:Mestá v Oregone]] [[Kategória:Prístavné mestá v USA]] [[Kategória:Prístavné mestá Tichého oceánu]] plt59cv2yypvdnpvi2fc7973mvnotmn Majstrovstvá Európy vo futbale 2008 0 163696 8188313 7726438 2026-03-28T10:44:41Z Peter 51345 269569 8188313 wikitext text/x-wiki {{Infobox Majstrovstvá Európy vo futbale | rok = 2008 | iný názov = UEFA Euro 2008<br/>Fußball-Europameisterschaft 2008<br/>Championnat d'Europe de football 2008<br/>Campionato Europeo di calcio 2008<br/>Campiunadi d'Europa da ballape 2008 | logo = UEFA EURO 2008 logo.svg | usporiadateľ = Rakúsko | usporiadateľ2 = Švajčiarsko | dátum = [[7. jún]] – [[29. jún]] [[2008]] | počet tímov = 16 | počet štadiónov = 8 | počet miest = 8 | víťaz = ESP | počet titulov = 2 | druhý = GER | počet zápasov = 31 | počet gólov = 77 | návštevnosť = 1143990 | najlepší strelec = {{ESP}} [[David Villa]]<br/><small>(4 góly)<small/> | najlepší hráč = {{ESP}} [[Xavi]] }} {{portál|Šport|Športový}} '''[[Majstrovstvá Európy vo futbale]] 2008''' sa konali v [[Rakúsko|Rakúsku]] a vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] od [[7. jún]]a do [[29. jún]]a [[2008]]. Národné mužstvá {{AUT|f|3=Rakúska}} a {{CHE|f|3=Švajčiarska}} mali štart na tomto šampionáte zaručený, ďalších 14 miest bolo vyhradených pre postupujúcich z [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|kvalifikácie]], ktorá sa začala v [[august]]e [[2006]]. == Štadióny == {| class="wikitable" style="text-align:center" |- ! [[Viedeň]] ! [[Klagenfurt am Wörthersee|Klagenfurt]] ! [[Salzburg]] ! [[Innsbruck]] |- | [[Ernst Happel Stadion]] | [[Hypo-Arena]] | [[EM-Stadion Wals-Siezenheim]] | [[Tivoli Neu]] |- | Kapacita: '''53&nbsp;008''' | Kapacita: '''32&nbsp;000''' | Kapacita: '''30&nbsp;000''' | Kapacita: '''35&nbsp;000''' |- | Zápasy: sk. B, štvrťfinále, semifinále, finále | Zápasy: sk. B | Zápasy: sk. D | Zápasy: sk. D |- | [[Súbor:EHStadion040606w.jpg|150px]] | [[Súbor:Hypo Group Arena - Westansicht.JPG|150px]] | [[Súbor:Em stadion salzburg.jpg|150px]] | [[Súbor:Umbau Tivoli Neu.JPG|150px]] |- !colspan="4"|[[Súbor:Euro2008 venues en.svg|450px]] |- ! [[Bazilej]] ! [[Bern (mesto)|Bern]] ! [[Ženeva]] ! [[Zürich]] |- | [[St. Jakob-Park]] | [[Stade de Suisse]] | [[Stade de Genève]] | [[Letzigrund]] |- | Kapacita: '''42&nbsp;500''' | Kapacita: '''32&nbsp;000''' | Kapacita: '''32&nbsp;000''' | Kapacita: '''30&nbsp;000''' |- | Zápasy: sk. A (úvodný), štvrťfinále, semifinále | Zápasy: sk. C | Zápasy: sk. A | Zápasy: sk. C |- | [[Súbor:St. Jakob-Park 2004-01-09.jpg|150px]] | [[Súbor:Stadedesuisse-2.jpg|150px]] | [[Súbor:CH-AL Geneva 2003-06-11.jpg|150px]] | [[Súbor:Letzigrund 2007ii.jpg|150px]] |} == Rozhodcovia == Na Majstrovstvách Európy vo futbale 2008 zápasy rozhodovalo dvanásť hlavných [[Futbalový rozhodca|rozhodcov]] a 24 asistentov: {| class="wikitable" |- ! Štát ! Rozhodca !colspan="2"| Asistenti |- | {{flagicon|Rakúsko}} [[Rakúsko]] | [[Konrad Plautz]] | Egon Bereuter | Markus Mayr |- | {{flagicon|Belgicko}} [[Belgicko]] | [[Frank de Bleeckere]] | Peter Hermans | Alex Verstraeten |- | {{flagicon|Anglicko}} [[Anglicko]] | [[Howard Webb]] | Darren Cann | Mike Mullarkey |- | {{flagicon|Nemecko}} [[Nemecko]] | [[Herbert Fandel]] | Carsten Kadach | Volker Wezel |- | {{flagicon|Grécko}} [[Grécko]] | [[Kyros Vassaras]] | Dimitiris Bozartzidis | Dimitiris Saraidaris |- | {{flagicon|Taliansko}} [[Taliansko]] | [[Roberto Rosetti]] | Alessandro Griselli | Paolo Calcagno |- | {{flagicon|Holandsko}} [[Holandsko]] | [[Pieter Vink]] | Adriaan Inia | Hans Ten Hoove |- | {{flagicon|Nórsko}} [[Nórsko]] | [[Tom Henning Øvrebø]] | Geir Age Holen | Erik Ræstad |- | {{flagicon|Slovensko}} [[Slovensko]] | [[Ľuboš Micheľ]] | Roman Slyško | Martin Balko |- | {{flagicon|Španielsko}} [[Španielsko]] | [[Manuel Mejuto González]] | Juan Carlos Yuste Jiménez | Jesús Calvo Guadamuro |- | {{flagicon|Švédsko}} [[Švédsko]] | [[Peter Fröjdfeldt]] | Stefan Wittberg | Henrik Andren |- | {{flagicon|Švajčiarsko}} [[Švajčiarsko]] | [[Massimo Busacca]] | Matthias Arnet | Stephane Cuhat |} Počas duelov sa diskutovalo o [[ľuboš Micheľ|Ľubošovi Micheľovi]] ako kandidátovi na pískanie finálového duelu. Nakoniec sa však hlavným arbitrom nestal. Stal sa ním [[Roberto Rosetti]]. Okrem nich bolo na Majstrovstvách Európy k dispozícii niekoľko rozhodcov vo funkcii štvrtého rozhodcu. Boli to: [[Ivan Bebek]], [[Stephane Lannoy]], [[Viktor Kassai]], [[Kristinn Jakobsson]], [[Grzegorz Gilewski]], [[Olegário Benquerença]], [[Craig Thomson]] a [[Damir Skomina]]. == Skupiny == === Skupina A === ==== Tabuľka ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" |- !width="165"|Mužstvo !width="20"|B !width="20"|Z !width="20"|V !width="20"|R !width="20"|P !width="20"|GS !width="20"|GI !width="20"|GR |- style="background:#CCF9C0;" |style="text-align:left;"|{{PRT|f|1}} |'''6'''||3||2||0||1||5||3||+2 |- style="background:#CCF9C0;" |style="text-align:left;"|{{TUR|f|1}} |'''6'''||3||2||0||1||5||5||0 |- style="background: #ffcccc;" |style="text-align:left;"|{{CZE|f|1}} |'''3'''||3||1||0||2||4||6||-2 |- style="background: #ffcccc;" |style="text-align:left;"|{{CHE|f|1}} |'''3'''||3||1||0||2||3||3||0 |} ==== Zápasy ==== {{Futbalbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[7. jún]] [[2008]] |čas = 18:00 |mužstvo1 = {{CHE|f|1}} |skóre = 0 – 1 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{CZE|f|1}} |góly1 = |góly2 = [[Václav Svěrkoš|V. Svěrkoš]] 71' |štadión = [[St. Jakob-Park]], {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Bazilej]] |divákov = 39 730 |rozhodca = [[Roberto Rosetti]] {{minivlajka|Taliansko}} }} ---- {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[7. jún]] [[2008]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{PRT|f|1}} |skóre = 2 – 0 |tretiny = (0-0) |mužstvo2 = {{TUR|f|1}} |góly1 = [[Képler Laveran Lima Ferreira|Pepe]] 61'<br />[[Raul Meireles]] 90+3' |góly2 = |štadión = [[Stade de Genève]], {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Ženeva]] |divákov = 29 106 |rozhodca = [[Herbert Fandel]] {{minivlajka|Nemecko}} }} ---- {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[11. jún]] [[2008]] |čas = 18:00 |mužstvo1 = {{CZE|f|1}} |skóre = 1 – 3 |tretiny = (1-1) |mužstvo2 = {{PRT|f|1}} |góly1 = [[Libor Sionko|L. Sionko]] 17' |góly2 = [[Deco]] 8'<br />[[Cristiano Ronaldo|C. Ronaldo]] 63'<br />[[Ricardo Quaresma|R. Quaresma]] 90+1' |štadión = [[Stade de Genève]], {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Ženeva]] |divákov = 29 016 |rozhodca = [[Kyros Vassaras]] {{minivlajka|Grécko}} }} ---- {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[11. jún]] [[2008]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{CHE|f|1}} |skóre = 1 – 2 |tretiny = (1-0) |mužstvo2 = {{TUR|f|1}} |góly1 = [[Hakan Yakin|H. Yakin]] 32' |góly2 = [[Semih Şentürk|S. Şentürk]] 57'<br />[[Arda Turan]] 90+2' |štadión = [[St. Jakob-Park]], {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Bazilej]] |divákov = 39 730 |rozhodca = [[Ľuboš Micheľ]] {{minivlajka|Slovensko}} }} ---- {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[15. jún]] [[2008]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{CHE|f|1}} |skóre = 2 – 0 |tretiny = (0-0) |mužstvo2 = {{PRT|f|1}} |góly1 = [[Hakan Yakin|H. Yakin]] 71' 83' ''(pen.)'' |góly2 = |štadión = [[St. Jakob-Park]], {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Bazilej]] |divákov = 39 730 |rozhodca = [[Konrad Plautz]] {{AUT}} }} ---- {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[15. jún]] [[2008]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{TUR|f|1}} |skóre = 3 – 2 |tretiny = (0-1) |mužstvo2 = {{CZE|f|1}} |góly1 = [[Arda Turan]] 75'<br />[[Nihat Kahveci]] 87' 89' |góly2 = [[Jan Koller|J. Koller]] 34'<br />[[Jaroslav Plašil|J. Plašil]] 62' |štadión = [[Stade de Genève]], {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Ženeva]] |divákov = 29 016 |rozhodca = [[Peter Fröjdfeldt]] {{SWE}} }} ---- ==== Strelci ==== ; 3 góly * {{CHE}} [[Hakan Yakin]] ; 2 góly * {{TUR}} [[Nihat Kahveci]] * {{TUR}} [[Arda Turan]] ; 1 gól * {{PRT}} [[Képler Laveran Lima Ferreira|Pepe]] * {{PRT}} [[Raul Meireles]] * {{PRT}} [[Deco]] * {{PRT}} [[Cristiano Ronaldo]] * {{PRT}} [[Ricardo Quaresma]] * {{TUR}} [[Semih Şentürk]] * {{CZE}} [[Václav Svěrkoš]] * {{CZE}} [[Libor Sionko]] * {{CZE}} [[Jan Koller]] * {{CZE}} [[Jaroslav Plašil]] ---- {{Švajčiarske národné mužstvo na ME 2008}} ---- === Skupina B === ==== Tabuľka ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" |- !width="165"|Mužstvo !width="20"|B !width="20"|Z !width="20"|V !width="20"|R !width="20"|P !width="20"|GS !width="20"|GI !width="20"|GR |- style="background:#CCF9C0;" |style="text-align:left;"|{{HRV|f|1}} |'''9'''||3||3||0||0||4||1||+4 |- style="background:#CCF9C0;" |style="text-align:left;"|{{DEU|f|1}} |'''6'''||3||2||0||1||4||2||+2 |- style="background: #ffcccc;" |style="text-align:left;"|{{AUT|f|1}} |'''1'''||3||0||1||2||1||3||-2 |- style="background: #ffcccc;" |style="text-align:left;"|{{POL|f|1}} |'''1'''||3||0||1||2||1||4||-3 |} ==== Zápasy ==== {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[8. jún]] [[2008]] |čas = 18:00 |mužstvo1 = {{AUT|f|1}} |skóre = 0 – 1 |tretiny = (0-1) |mužstvo2 = {{HRV|f|1}} |góly1 = |góly2 = [[Luka Modrić|L. Modrić]] 4' ''(pen.)'' |štadión = [[Ernst Happel Stadion]], {{minivlajka|Rakúsko}} [[Viedeň]] |divákov = 51 428 |rozhodca = [[Pieter Vink]] {{minivlajka|Holandsko}} }} ---- {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[8. jún]] [[2008]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{DEU|f|1}} |skóre = 2 – 0 |tretiny = (1-0) |mužstvo2 = {{POL|f|1}} |góly1 = [[Lukas Podolski|L. Podolski]] 20' 71' |góly2 = |štadión = [[Hypo-Arena]], {{minivlajka|Rakúsko}} [[Klagenfurt]] |divákov = 30 000 |rozhodca = [[Tom Henning Øvrebø]] {{minivlajka|Nórsko}} }} ---- {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[12. jún]] [[2008]] |čas = 18:00 |mužstvo1 = {{HRV|f|1}} |skóre = 2 – 1 |tretiny = (1-0) |mužstvo2 = {{DEU|f|1}} |góly1 = [[Darijo Srna|D. Srna]] 24'<br />[[Ivica Olić|I. Olić]] 62' |góly2 = [[Lukas Podolski|L. Podolski]] 79' |štadión = [[Hypo-Arena]], {{minivlajka|Rakúsko}} [[Klagenfurt]] |divákov = 30 461 |rozhodca = [[Frank de Bleeckere]] {{minivlajka|Belgicko}} }} ---- {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[12. jún]] [[2008]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{AUT|f|1}} |skóre = 1 – 1 |tretiny = (0-1) |mužstvo2 = {{POL|f|1}} |góly1 = [[Ivica Vastić|I. Vastić]] 90+3' ''(pen.)'' |góly2 = [[Roger Guerreiro]] 30' |štadión = [[Ernst Happel Stadion]], {{minivlajka|Rakúsko}} [[Viedeň]] |divákov = 51 428 |rozhodca = [[Howard Webb]] {{minivlajka|Anglicko}} }} ---- {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[16. jún]] [[2008]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{POL|f|1}} |skóre = 0 – 1 |tretiny = (0-0) |mužstvo2 = {{HRV|f|1}} |góly1 = |góly2 = [[Ivan Klasnić|I. Klasnić]] 53' |štadión = [[Hypo-Arena]], {{minivlajka|Rakúsko}} [[Klagenfurt]] |divákov = 30 461 |rozhodca = [[Kyros Vassaras]] {{minivlajka|Grécko}} }} ---- {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[16. jún]] [[2008]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{AUT|f|1}} |skóre = 0 – 1 |tretiny = (0-0) |mužstvo2 = {{DEU|f|1}} |góly1 = |góly2 = [[Michael Ballack|M. Ballack]] 49' |štadión = [[Ernst Happel Stadion]], {{minivlajka|Rakúsko}} [[Viedeň]] |divákov = 51 428 |rozhodca = [[Manuel Mejuto González]] {{minivlajka|Španielsko}} }} ---- ==== Strelci ==== ;3 góly * {{DEU}} [[Lukas Podolski]] ;1 gól * {{HRV}} [[Luka Modrić]] * {{HRV}} [[Darijo Srna]] * {{HRV}} [[Ivica Olić]] * {{HRV}} [[Ivan Klasnić]] * {{DEU}} [[Michael Ballack]] * {{AUT}} [[Ivica Vastić]] * {{POL}} [[Roger Guerreiro]] ---- ---- === Skupina C === ==== Tabuľka ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" |- !width="165"|Mužstvo !width="20"|B !width="20"|Z !width="20"|V !width="20"|R !width="20"|P !width="20"|GS !width="20"|GI !width="20"|GR |- style="background:#CCF9C0;" |style="text-align:left;"|{{NLD|f|1}} |'''9'''||3||3||0||0||9||1||+8 |- style="background:#CCF9C0;" |style="text-align:left;"|{{ITA|f|1}} |'''4'''||3||1||1||1||3||4||-1 |- style="background: #ffcccc;" |style="text-align:left;"|{{minivlajka|Rumunsko}} [[Rumunské národné futbalové mužstvo|Rumunsko]] |'''2'''||3||0||2||1||1||3||-2 |- style="background: #ffcccc;" |style="text-align:left;"|{{FRA|f|1}} |'''1'''||3||0||1||2||1||6||-5 |} ==== Zápasy ==== {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[9. jún]] [[2008]] |čas = 18:00 |mužstvo1 = {{minivlajka|Rumunsko}} [[Rumunské národné futbalové mužstvo|Rumunsko]] |skóre = 0 – 0 |tretiny = |mužstvo2 = {{FRA|f|1}} |góly1 = |góly2 = |štadión = [[Letzigrund Stadion]], {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Zürich]] |divákov = 30 585 |rozhodca = [[Manuel Mejuto González]] {{minivlajka|Španielsko}} }} ---- {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[9. jún]] [[2008]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{NLD|f|1}} |skóre = 3 – 0 |tretiny = (2-0) |mužstvo2 = {{ITA|f|1}} |góly1 = [[Ruud van Nistelrooy|R. van Nistelrooy]] 26'<br />[[Wesley Sneijder|W. Sneijder]] 31'<br />[[Giovanni van Bronckhorst|G. van Bronckhorst]] 79' |góly2 = |štadión = [[Stade de Suisse, Wankdorf]], {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Bern (mesto)|Bern]] |divákov = 30 777 |rozhodca = [[Peter Fröjdfeldt]] {{minivlajka|Švédsko}} }} ---- {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[13. jún]] [[2008]] |čas = 18:00 |mužstvo1 = {{ITA|f|1}} |skóre = 1 – 1 |tretiny = (0-0) |mužstvo2 = {{minivlajka|Rumunsko}} [[Rumunské národné futbalové mužstvo|Rumunsko]] |góly1 = [[Christian Panucci|Ch. Panucci]] 56' |góly2 = [[Adrian Mutu|A. Mutu]] 55' |štadión = [[Letzigrund Stadion]], {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Zürich]] |divákov = 30 585 |rozhodca = [[Tom Henning Øvrebø]] {{minivlajka|Nórsko}} }} ---- {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[13. jún]] [[2008]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{NLD|f|1}} |skóre = 4 – 1 |tretiny = (1-0) |mužstvo2 = {{FRA|f|1}} |góly1 = [[Dirk Kuyt|D. Kuyt]] 9'<br />[[Robin van Persie|R. van Persie]] 59'<br />[[Arjen Robben|A. Robben]] 72'<br />[[Wesley Sneijder|W. Sneijder]] 90+2' |góly2 = [[Thierry Henry|T. Henry]] 71' |štadión = [[Stade de Suisse, Wankdorf]], {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Bern (mesto)|Bern]] |divákov = |rozhodca = [[Herbert Fandel]] {{minivlajka|Nemecko}} }} ---- {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[17. jún]] [[2008]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{NLD|f|1}} |skóre = 2 – 0 |tretiny = (0-0) |mužstvo2 = {{minivlajka|Rumunsko}} [[Rumunské národné futbalové mužstvo|Rumunsko]] |góly1 = [[Klaas-Jan Huntelaar|K.-J. Huntelaar]] 54'<br />[[Robin van Persie|R. van Persie]] 87' |góly2 = |štadión = [[Stade de Suisse, Wankdorf]], {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Bern (mesto)|Bern]] |divákov = 30 777 |rozhodca = [[Massimo Busacca]] {{minivlajka|Švajčiarsko}} }} ---- {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[17. jún]] [[2008]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{FRA|f|1}} |skóre = 0 – 2 |tretiny = (0-1) |mužstvo2 = {{ITA|f|1}} |góly1 = |góly2 = [[Andrea Pirlo|A. Pirlo]] 25' ''(pen.)''<br />[[Daniele De Rossi|D. De Rossi]] 62' |štadión = [[Letzigrund Stadion]], {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Zürich]] |divákov = 30 585 |rozhodca = [[Ľuboš Micheľ]] {{minivlajka|Slovensko}} }} ---- ==== Strelci ==== ; 2 góly * {{NLD}} [[Wesley Sneijder]] * {{NLD}} [[Robin van Persie]] ; 1 gól * {{NLD}} [[Ruud van Nistelrooy]] * {{NLD}} [[Giovanni van Bronckhorst]] * {{NLD}} [[Dirk Kuyt]] * {{NLD}} [[Arjen Robben]] * {{NLD}} [[Klaas-Jan Huntelaar]] * {{ITA}} [[Christian Panucci]] * {{ITA}} [[Andrea Pirlo]] * {{ITA}} [[Daniele De Rossi]] * {{minivlajka|Rumunsko}} [[Adrian Mutu]] * {{FRA}} [[Thierry Henry]] ---- ---- === Skupina D === ==== Tabuľka ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" |- !width="165"|Mužstvo !width="20"|B !width="20"|Z !width="20"|V !width="20"|R !width="20"|P !width="20"|GS !width="20"|GI !width="20"|GR |- style="background:#CCF9C0;" |style="text-align:left;"|{{ESP|f|1}} |'''9'''||3||3||0||0||8||2||+6 |- style="background:#CCF9C0;" |style="text-align:left;"|{{RUS|f|1}} |'''6'''||3||2||0||1||4||4||0 |- style="background: #ffcccc;" |style="text-align:left;"|{{SWE|f|1}} |'''3'''||3||1||0||2||3||4||-1 |- style="background: #ffcccc;" |style="text-align:left;"|{{GRC|f|1}} |'''0'''||3||0||0||3||1||5||-4 |} ==== Zápasy ==== {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[10. jún]] [[2008]] |čas = 18:00 |mužstvo1 = {{ESP|f|1}} |skóre = 4 – 1 |tretiny = (2-0) |mužstvo2 = {{RUS|f|1}} |góly1 = [[David Villa|D. Villa]] 20' 44' 75'<br />[[Cesc Fàbregas|C. Fàbregas]] 90+1' |góly2 = [[Roman Pavľučenko|R. Pavľučenko]] 86' |štadión = [[Tivoli-Neu Stadion]], {{minivlajka|Rakúsko}} [[Innsbruck]] |divákov = 30 772 |rozhodca = [[Konrad Plautz]] {{minivlajka|Rakúsko}} }} ---- {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[10. jún]] [[2008]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{GRC|f|1}} |skóre = 0 – 2 |tretiny = (0-0) |mužstvo2 = {{SWE|f|1}} |góly2 = [[Zlatan Ibrahimović|Z. Ibrahimović]] 67'<br />[[Petter Hansson|P. Hansson]] 72' |štadión = [[Wals Siezenheim Stadium]], {{minivlajka|Rakúsko}} [[Salzburg]] |divákov = |rozhodca = [[Massimo Busacca]] {{minivlajka|Švajčiarsko}} }} ---- {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[14. jún]] [[2008]] |čas = 18:00 |mužstvo1 = {{SWE|f|1}} |skóre = 1 – 2 |tretiny = (1-1) |mužstvo2 = {{ESP|f|1}} |góly1 = [[Zlatan Ibrahimović|Z. Ibrahimović]] 34' |góly2 = [[Fernando Torres|F. Torres]] 15'<br />[[David Villa|D. Villa]] 90+2' |štadión = [[Tivoli-Neu Stadion]], {{minivlajka|Rakúsko}} [[Innsbruck]] |divákov = 30 772 |rozhodca = [[Pieter Vink]] {{minivlajka|Holandsko}} }} ---- {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[14. jún]] [[2008]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{GRC|f|1}} |skóre = 0 – 1 |tretiny = (0-1) |mužstvo2 = {{RUS|f|1}} |góly1 = |góly2 = [[Konstantin Zyrianov|K. Zyrianov]] 33' |štadión = [[Wals Siezenheim Stadium]], {{minivlajka|Rakúsko}} [[Salzburg]] |divákov = 31 063 |rozhodca = [[Roberto Rosetti]] {{ITA}} }} ---- {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[18. jún]] [[2008]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{GRC|f|1}} |skóre = 1 – 2 |tretiny = (1-0) |mužstvo2 = {{ESP|f|1}} |góly1 = [[Angelos Charisteas|A. Charisteas]] 42' |góly2 = [[Rubén de la Red|R. de la Red]] 61'<br />[[Dani Güiza|D. Güiza]] 88' |štadión = [[Wals Siezenheim Stadium]], {{minivlajka|Rakúsko}} [[Salzburg]] |divákov = 30 883 |rozhodca = [[Howard Webb]] {{ENG}} }} ---- {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[18. jún]] [[2008]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{RUS|f|1}} |skóre = 2 – 0 |tretiny = (1-0) |mužstvo2 = {{SWE|f|1}} |góly1 = [[Roman Pavľučenko|R. Pavľučenko]] 24'<br />[[Andrej Sergejevič Aršavin|A. Aršavin]] 50' |góly2 = |štadión = [[Tivoli-Neu Stadion]], {{minivlajka|Rakúsko}} [[Innsbruck]] |divákov = 30 772 |rozhodca = [[Frank de Bleeckere]] {{minivlajka|Belgicko}} }} ---- ==== Strelci ==== ; 4 góly * {{ESP}} [[David Villa]] ; 2 góly * {{RUS}} [[Roman Pavľučenko]] * {{SWE}} [[Zlatan Ibrahimović]] ; 1 gól * {{ESP}} [[Francesc Fàbregas]] * {{ESP}} [[Fernando Torres]] * {{ESP}} [[Rubén de la Red]] * {{ESP}} [[Dani Güiza]] * {{RUS}} [[Konstantin Zyrianov]] * {{RUS}} [[Andrej Sergejevič Aršavin]] * {{SWE}} [[Petter Hansson]] * {{GRC}} [[Angelos Charisteas]] ---- {{Švédske národné mužstvo na ME 2008}} {{Španielske národné mužstvo na ME 2008}} ---- == Vyraďovacia fáza == === Pavúk turnaja === {{Play-off8+futbal | [[19. jún]], [[Bazilej]] |{{PRT|f|1}}|2 |'''{{DEU|f|1}}'''|'''3''' | [[20. jún]] [[Viedeň]] |{{HRV|f|1}}| 1 (1) |'''{{TUR|f|1}}'''| '''1''' ('''3''') | [[21. jún]], [[Bazilej]] |{{NLD|f|1}}|1 |'''{{RUS|f|1}}'''|'''3''' | [[22. jún]], [[Viedeň]] |'''{{ESP|f|1}}'''|'''0''' '''(4)''' |{{ITA|f|1}}|0 (2) | [[25. jún]], [[Bazilej]] |'''{{DEU|f|1}}'''|3 |{{TUR|f|1}}|2 | [[26. jún]], [[Viedeň]] |{{RUS|f|1}}|0 |'''{{ESP|f|1}}'''|3 | [[29. jún]], [[Viedeň]] |{{DEU|f|1}}|0 |'''{{ESP|f|1}}'''|'''1''' }} === Zápasy === ==== Štvrťfinále ==== {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[19. jún]] [[2008]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{PRT|f|1}} |skóre = 2 – 3 |tretiny = (1-2) |mužstvo2 = '''{{DEU|f|1}}''' |góly1 = [[Nuno Gomes]] 40'<br />[[Hélder Postiga|H. Postiga]] 87' |góly2 = [[Bastian Schweinsteiger|B. Schweinsteiger]] 22'<br />[[Miroslav Klose|M. Klose]] 26'<br />[[Michael Ballack|M. Ballack]] 61' |štadión = [[St. Jakob-Park]], {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Bazilej]] |divákov = 39 374 |rozhodca = [[Peter Fröjdfeldt]] {{SWE}} }} ---- {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[20. jún]] [[2008]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{HRV|f|1}} |skóre = 1 – 1 |tretiny = (0-0), (0-0), (0-0), (1-1)<br /><br />'''Penaltový rozstrel''' |mužstvo2 = '''{{TUR|f|1}}''' |góly1 = [[Ivan Klasnić|I. Klasnić]] 119'<br /><br />''1''<br />[[Luka Modrić|L. Modrić]] {{pennep}}<br /> [[Darijo Srna|D. Srna]]{{pengól}} <br /> [[Ivan Rakitić|I. Rakitić]] {{pennep}}<br /> [[Mladen Petrić|M. Petrić]] {{pennep}} |góly2 = [[Semih Şentürk]] 120+2'<br /><br />''3''<br />{{pengól}} [[Arda Turan]] <br />{{pengól}} [[Semih Şentürk]]<br />{{pengól}} [[Hamit Altıntop]] |štadión = [[Ernst Happel Stadion]], {{minivlajka|Rakúsko}} [[Viedeň]] |divákov = 51 428 |rozhodca = [[Roberto Rosetti]] {{ITA}} }} ---- {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[21. jún]] [[2008]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{NLD|f|1}} |skóre = 1 – 3<br />po predĺžení |tretiny = (0-0), (1-1), (0-0), (0-2) |mužstvo2 = '''{{RUS|f|1}}''' |góly1 = [[Ruud van Nistelrooy|R. van Nistelrooy]] 86' |góly2 = [[Roman Pavľučenko|R.Pavľučenko]] 56'<br />[[Dmitri Torbinsky|D. Torbinsky]] 111'<br />[[Andrej Sergejevič Aršavin|A. Aršavin]] 116' |štadión = [[St. Jakob-Park]], {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Bazilej]] |divákov = 38 374 |rozhodca = [[Ľuboš Micheľ]] {{SVK}} }} ---- {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[22. jún]] [[2008]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = '''{{ESP|f|1}}''' |skóre = 0 – 0 |tretiny = (0-0), (0-0), (0-0), (0-0)<br /><br />'''Penaltový rozstrel''' |mužstvo2 = {{ITA|f|1}} |góly1 = <br /><br />''4''<br /> [[David Villa|D.Villa]] {{pengól}} <br /> [[Santi Cazorla|S. Cazorla]] {{pengól}} <br /> [[Marcos Senna|M. Senna]] {{pengól}} <br /> [[Dani Güiza|D. Güiza]] {{pennep}} <br /> [[Francesc Fàbregas|F. Fàbregas]] {{pengól}} |góly2 = <br /><br />''2''<br />{{pengól}} [[Fabio Grosso|F. Grosso]] <br />{{pennep}} [[Daniele De Rossi|D. De Rossi]]<br />{{pengól}} [[Mauro Camoranesi|M. Camoranesi]] <br />{{pennep}} [[Antonio Di Natale|A. Di Natale]] |štadión = [[Ernst Happel Stadion]], {{minivlajka|Rakúsko}} [[Viedeň]] |divákov = 48 000 |rozhodca = [[Herbert Fandel]] {{DEU}} }} ---- ---- ==== Semifinále ==== {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[25. jún]] [[2008]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{DEU|f|1}} |skóre = 3 – 2 |tretiny = (1-1) |mužstvo2 = {{TUR|f|1}} |góly1 = [[Bastian Schweinsteiger|B. Schweinsteiger]] 26'<br />[[Miroslav Klose|M. Klose]] 79'<br />[[Philipp Lahm|P. Lahm]] 90' |góly2 = [[Uğur Boral]] 22'<br />[[Semih Şentürk]] 86' |štadión = [[St. Jakob-Park]], {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Bazilej]] |divákov = 39 374 |rozhodca = [[Massimo Busacca]] {{CHE}} }} ---- {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[26. jún]] [[2008]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{RUS|f|1}} |skóre = 0 – 3 |tretiny = (0-0) |mužstvo2 = {{ESP|f|1}} |góly1 = |góly2 = [[Xavi]] 50'<br />[[Dani Güiza|D. Güiza]] 73'<br />[[David Silva|D. Silva]] 82' |štadión = [[Ernst Happel Stadion]], {{minivlajka|Rakúsko}} [[Viedeň]] |divákov = 51 428 |rozhodca = [[Frank de Bleeckere]] {{minivlajka|Belgicko}} }} ---- ---- ==== Finále ==== {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[29. jún]] [[2008]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{DEU|f|1}} |skóre = 0 – 1 |tretiny = (0-1) |mužstvo2 = {{ESP|f|1}} |góly1 = |góly2 = [[Fernando Torres|F. Torres]] 33' |štadión = [[Ernst Happel Stadion]], {{minivlajka|Rakúsko}} [[Viedeň]] |divákov = 51 428 |rozhodca = [[Roberto Rosetti]] {{ITA}} }} == Štatistiky == === Poradie strelcov === ;4 góly * {{ESP}} [[David Villa]] ;3 góly * {{DEU}} [[Lukas Podolski]] * {{RUS}} [[Roman Pavľučenko]] * {{CHE}} [[Hakan Yakin]] * {{TUR}} [[Semih Şentürk]] ;2 góly * {{HRV}} [[Ivan Klasnić]] * {{DEU}} [[Michael Ballack]] * {{DEU}} [[Bastian Schweinsteiger]] * {{DEU}} [[Miroslav Klose]] * {{NLD}} [[Ruud van Nistelrooy]] * {{NLD}} [[Robin van Persie]] * {{NLD}} [[Wesley Sneijder]] * {{RUS}} [[Andrej Sergejevič Aršavin]] * {{ESP}} [[Dani Güiza]] * {{ESP}} [[Fernando Torres]] * {{SWE}} [[Zlatan Ibrahimović]] * {{TUR}} [[Arda Turan]] * {{TUR}} [[Nihat Kahveci]] ;1 gól * {{AUT}} [[Ivica Vastić]] * {{HRV}} [[Luka Modrić]] * {{HRV}} [[Ivica Olić]] * {{HRV}} [[Darijo Srna]] * {{CZE}} [[Jan Koller]] * {{CZE}} [[Jaroslav Plašil]] * {{CZE}} [[Libor Sionko]] * {{CZE}} [[Václav Svěrkoš]] * {{FRA}} [[Thierry Henry]] * {{DEU}} [[Philipp Lahm]] * {{GRC}} [[Angelos Charisteas]] * {{ITA}} [[Daniele De Rossi]] * {{ITA}} [[Christian Panucci]] * {{ITA}} [[Andrea Pirlo]] * {{NLD}} [[Giovanni van Bronckhorst]] * {{NLD}} [[Klaas-Jan Huntelaar]] * {{NLD}} [[Dirk Kuyt]] * {{NLD}} [[Arjen Robben]] * {{POL}} [[Roger Guerreiro]] * {{PRT}} [[Deco]] * {{PRT}} [[Raul Meireles]] * {{PRT}} [[Nuno Gomes]] * {{PRT}} [[Képler Laveran Lima Ferreira|Pepe]] * {{PRT}} [[Hélder Postiga]] * {{PRT}} [[Ricardo Quaresma]] * {{PRT}} [[Cristiano Ronaldo]] * {{ROU}} [[Adrian Mutu]] * {{RUS}} [[Dmitrij Torbinskij]] * {{RUS}} [[Konstantin Zyrianov]] * {{ESP}} [[Rubén de la Red]] * {{ESP}} [[Cesc Fàbregas]] * {{ESP}} [[Xavi]] * {{ESP}} [[David Silva]] * {{SWE}} [[Petter Hansson]] * {{TUR}} [[Uğur Boral]] == Externé odkazy == * [http://www.uefa.com/competitions/euro/index.html UEFA Euro 2008] {{eng icon}} * [http://euro2008.sk/mediawiki/index.php?title=Majstrovstv%C3%A1_Eur%C3%B3py Euro 2008 Wiki] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080416110141/http://euro2008.sk/mediawiki/index.php?title=Majstrovstv%C3%A1_Eur%C3%B3py |date=2008-04-16 }} * [http://www.profutbal.sk/euro2008/ http://www.profutbal.sk/euro2008/] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070927091807/http://www.profutbal.sk/euro2008/ |date=2007-09-27 }} {{ME vo futbale}} [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo futbale 2008| ]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo futbale|2008]] [[Kategória:Športové podujatia v Rakúsku|Futbal]] [[Kategória:Športové podujatia vo Švajčiarsku|Futbal]] [[Kategória:2008 v Rakúsku]] [[Kategória:2008 vo Švajčiarsku]] rmesad7i4xvqwyt6if9k06z0wx8opc6 8188315 8188313 2026-03-28T10:45:54Z Peter 51345 269569 8188315 wikitext text/x-wiki {{Infobox Majstrovstvá Európy vo futbale | rok = 2008 | iný názov = UEFA Euro 2008<br/>Fußball-Europameisterschaft 2008<br/>Championnat d'Europe de football 2008<br/>Campionato Europeo di calcio 2008<br/>Campiunadi d'Europa da ballape 2008 | logo = UEFA EURO 2008 logo.svg | usporiadateľ = Rakúsko | usporiadateľ2 = Švajčiarsko | dátum = [[7. jún]] – [[29. jún]] [[2008]] | počet tímov = 16 | počet štadiónov = 8 | počet miest = 8 | víťaz = ESP | počet titulov = 2 | druhý = GER | počet zápasov = 31 | počet gólov = 77 | návštevnosť = 1143990 | najlepší strelec = {{ESP}} [[David Villa]]<br/><small>(4 góly)<small/> | najlepší hráč = {{ESP}} [[Xavi]] }} {{portál|Šport|Športový}} '''Majstrovstvá Európy vo futbale 2008''' sa konali v [[Rakúsko|Rakúsku]] a vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] od [[7. jún]]a do [[29. jún]]a [[2008]]. Národné mužstvá {{AUT|f|3=Rakúska}} a {{CHE|f|3=Švajčiarska}} mali štart na tomto šampionáte zaručený, ďalších 14 miest bolo vyhradených pre postupujúcich z [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|kvalifikácie]], ktorá sa začala v [[august]]e [[2006]]. == Štadióny == {| class="wikitable" style="text-align:center" |- ! [[Viedeň]] ! [[Klagenfurt am Wörthersee|Klagenfurt]] ! [[Salzburg]] ! [[Innsbruck]] |- | [[Ernst Happel Stadion]] | [[Hypo-Arena]] | [[EM-Stadion Wals-Siezenheim]] | [[Tivoli Neu]] |- | Kapacita: '''53&nbsp;008''' | Kapacita: '''32&nbsp;000''' | Kapacita: '''30&nbsp;000''' | Kapacita: '''35&nbsp;000''' |- | Zápasy: sk. B, štvrťfinále, semifinále, finále | Zápasy: sk. B | Zápasy: sk. D | Zápasy: sk. D |- | [[Súbor:EHStadion040606w.jpg|150px]] | [[Súbor:Hypo Group Arena - Westansicht.JPG|150px]] | [[Súbor:Em stadion salzburg.jpg|150px]] | [[Súbor:Umbau Tivoli Neu.JPG|150px]] |- !colspan="4"|[[Súbor:Euro2008 venues en.svg|450px]] |- ! [[Bazilej]] ! [[Bern (mesto)|Bern]] ! [[Ženeva]] ! [[Zürich]] |- | [[St. Jakob-Park]] | [[Stade de Suisse]] | [[Stade de Genève]] | [[Letzigrund]] |- | Kapacita: '''42&nbsp;500''' | Kapacita: '''32&nbsp;000''' | Kapacita: '''32&nbsp;000''' | Kapacita: '''30&nbsp;000''' |- | Zápasy: sk. A (úvodný), štvrťfinále, semifinále | Zápasy: sk. C | Zápasy: sk. A | Zápasy: sk. C |- | [[Súbor:St. Jakob-Park 2004-01-09.jpg|150px]] | [[Súbor:Stadedesuisse-2.jpg|150px]] | [[Súbor:CH-AL Geneva 2003-06-11.jpg|150px]] | [[Súbor:Letzigrund 2007ii.jpg|150px]] |} == Rozhodcovia == Na Majstrovstvách Európy vo futbale 2008 zápasy rozhodovalo dvanásť hlavných [[Futbalový rozhodca|rozhodcov]] a 24 asistentov: {| class="wikitable" |- ! Štát ! Rozhodca !colspan="2"| Asistenti |- | {{flagicon|Rakúsko}} [[Rakúsko]] | [[Konrad Plautz]] | Egon Bereuter | Markus Mayr |- | {{flagicon|Belgicko}} [[Belgicko]] | [[Frank de Bleeckere]] | Peter Hermans | Alex Verstraeten |- | {{flagicon|Anglicko}} [[Anglicko]] | [[Howard Webb]] | Darren Cann | Mike Mullarkey |- | {{flagicon|Nemecko}} [[Nemecko]] | [[Herbert Fandel]] | Carsten Kadach | Volker Wezel |- | {{flagicon|Grécko}} [[Grécko]] | [[Kyros Vassaras]] | Dimitiris Bozartzidis | Dimitiris Saraidaris |- | {{flagicon|Taliansko}} [[Taliansko]] | [[Roberto Rosetti]] | Alessandro Griselli | Paolo Calcagno |- | {{flagicon|Holandsko}} [[Holandsko]] | [[Pieter Vink]] | Adriaan Inia | Hans Ten Hoove |- | {{flagicon|Nórsko}} [[Nórsko]] | [[Tom Henning Øvrebø]] | Geir Age Holen | Erik Ræstad |- | {{flagicon|Slovensko}} [[Slovensko]] | [[Ľuboš Micheľ]] | Roman Slyško | Martin Balko |- | {{flagicon|Španielsko}} [[Španielsko]] | [[Manuel Mejuto González]] | Juan Carlos Yuste Jiménez | Jesús Calvo Guadamuro |- | {{flagicon|Švédsko}} [[Švédsko]] | [[Peter Fröjdfeldt]] | Stefan Wittberg | Henrik Andren |- | {{flagicon|Švajčiarsko}} [[Švajčiarsko]] | [[Massimo Busacca]] | Matthias Arnet | Stephane Cuhat |} Počas duelov sa diskutovalo o [[ľuboš Micheľ|Ľubošovi Micheľovi]] ako kandidátovi na pískanie finálového duelu. Nakoniec sa však hlavným arbitrom nestal. Stal sa ním [[Roberto Rosetti]]. Okrem nich bolo na Majstrovstvách Európy k dispozícii niekoľko rozhodcov vo funkcii štvrtého rozhodcu. Boli to: [[Ivan Bebek]], [[Stephane Lannoy]], [[Viktor Kassai]], [[Kristinn Jakobsson]], [[Grzegorz Gilewski]], [[Olegário Benquerença]], [[Craig Thomson]] a [[Damir Skomina]]. == Skupiny == === Skupina A === ==== Tabuľka ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" |- !width="165"|Mužstvo !width="20"|B !width="20"|Z !width="20"|V !width="20"|R !width="20"|P !width="20"|GS !width="20"|GI !width="20"|GR |- style="background:#CCF9C0;" |style="text-align:left;"|{{PRT|f|1}} |'''6'''||3||2||0||1||5||3||+2 |- style="background:#CCF9C0;" |style="text-align:left;"|{{TUR|f|1}} |'''6'''||3||2||0||1||5||5||0 |- style="background: #ffcccc;" |style="text-align:left;"|{{CZE|f|1}} |'''3'''||3||1||0||2||4||6||-2 |- style="background: #ffcccc;" |style="text-align:left;"|{{CHE|f|1}} |'''3'''||3||1||0||2||3||3||0 |} ==== Zápasy ==== {{Futbalbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[7. jún]] [[2008]] |čas = 18:00 |mužstvo1 = {{CHE|f|1}} |skóre = 0 – 1 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{CZE|f|1}} |góly1 = |góly2 = [[Václav Svěrkoš|V. Svěrkoš]] 71' |štadión = [[St. Jakob-Park]], {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Bazilej]] |divákov = 39 730 |rozhodca = [[Roberto Rosetti]] {{minivlajka|Taliansko}} }} ---- {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[7. jún]] [[2008]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{PRT|f|1}} |skóre = 2 – 0 |tretiny = (0-0) |mužstvo2 = {{TUR|f|1}} |góly1 = [[Képler Laveran Lima Ferreira|Pepe]] 61'<br />[[Raul Meireles]] 90+3' |góly2 = |štadión = [[Stade de Genève]], {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Ženeva]] |divákov = 29 106 |rozhodca = [[Herbert Fandel]] {{minivlajka|Nemecko}} }} ---- {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[11. jún]] [[2008]] |čas = 18:00 |mužstvo1 = {{CZE|f|1}} |skóre = 1 – 3 |tretiny = (1-1) |mužstvo2 = {{PRT|f|1}} |góly1 = [[Libor Sionko|L. Sionko]] 17' |góly2 = [[Deco]] 8'<br />[[Cristiano Ronaldo|C. Ronaldo]] 63'<br />[[Ricardo Quaresma|R. Quaresma]] 90+1' |štadión = [[Stade de Genève]], {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Ženeva]] |divákov = 29 016 |rozhodca = [[Kyros Vassaras]] {{minivlajka|Grécko}} }} ---- {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[11. jún]] [[2008]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{CHE|f|1}} |skóre = 1 – 2 |tretiny = (1-0) |mužstvo2 = {{TUR|f|1}} |góly1 = [[Hakan Yakin|H. Yakin]] 32' |góly2 = [[Semih Şentürk|S. Şentürk]] 57'<br />[[Arda Turan]] 90+2' |štadión = [[St. Jakob-Park]], {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Bazilej]] |divákov = 39 730 |rozhodca = [[Ľuboš Micheľ]] {{minivlajka|Slovensko}} }} ---- {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[15. jún]] [[2008]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{CHE|f|1}} |skóre = 2 – 0 |tretiny = (0-0) |mužstvo2 = {{PRT|f|1}} |góly1 = [[Hakan Yakin|H. Yakin]] 71' 83' ''(pen.)'' |góly2 = |štadión = [[St. Jakob-Park]], {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Bazilej]] |divákov = 39 730 |rozhodca = [[Konrad Plautz]] {{AUT}} }} ---- {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[15. jún]] [[2008]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{TUR|f|1}} |skóre = 3 – 2 |tretiny = (0-1) |mužstvo2 = {{CZE|f|1}} |góly1 = [[Arda Turan]] 75'<br />[[Nihat Kahveci]] 87' 89' |góly2 = [[Jan Koller|J. Koller]] 34'<br />[[Jaroslav Plašil|J. Plašil]] 62' |štadión = [[Stade de Genève]], {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Ženeva]] |divákov = 29 016 |rozhodca = [[Peter Fröjdfeldt]] {{SWE}} }} ---- ==== Strelci ==== ; 3 góly * {{CHE}} [[Hakan Yakin]] ; 2 góly * {{TUR}} [[Nihat Kahveci]] * {{TUR}} [[Arda Turan]] ; 1 gól * {{PRT}} [[Képler Laveran Lima Ferreira|Pepe]] * {{PRT}} [[Raul Meireles]] * {{PRT}} [[Deco]] * {{PRT}} [[Cristiano Ronaldo]] * {{PRT}} [[Ricardo Quaresma]] * {{TUR}} [[Semih Şentürk]] * {{CZE}} [[Václav Svěrkoš]] * {{CZE}} [[Libor Sionko]] * {{CZE}} [[Jan Koller]] * {{CZE}} [[Jaroslav Plašil]] ---- {{Švajčiarske národné mužstvo na ME 2008}} ---- === Skupina B === ==== Tabuľka ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" |- !width="165"|Mužstvo !width="20"|B !width="20"|Z !width="20"|V !width="20"|R !width="20"|P !width="20"|GS !width="20"|GI !width="20"|GR |- style="background:#CCF9C0;" |style="text-align:left;"|{{HRV|f|1}} |'''9'''||3||3||0||0||4||1||+4 |- style="background:#CCF9C0;" |style="text-align:left;"|{{DEU|f|1}} |'''6'''||3||2||0||1||4||2||+2 |- style="background: #ffcccc;" |style="text-align:left;"|{{AUT|f|1}} |'''1'''||3||0||1||2||1||3||-2 |- style="background: #ffcccc;" |style="text-align:left;"|{{POL|f|1}} |'''1'''||3||0||1||2||1||4||-3 |} ==== Zápasy ==== {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[8. jún]] [[2008]] |čas = 18:00 |mužstvo1 = {{AUT|f|1}} |skóre = 0 – 1 |tretiny = (0-1) |mužstvo2 = {{HRV|f|1}} |góly1 = |góly2 = [[Luka Modrić|L. Modrić]] 4' ''(pen.)'' |štadión = [[Ernst Happel Stadion]], {{minivlajka|Rakúsko}} [[Viedeň]] |divákov = 51 428 |rozhodca = [[Pieter Vink]] {{minivlajka|Holandsko}} }} ---- {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[8. jún]] [[2008]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{DEU|f|1}} |skóre = 2 – 0 |tretiny = (1-0) |mužstvo2 = {{POL|f|1}} |góly1 = [[Lukas Podolski|L. Podolski]] 20' 71' |góly2 = |štadión = [[Hypo-Arena]], {{minivlajka|Rakúsko}} [[Klagenfurt]] |divákov = 30 000 |rozhodca = [[Tom Henning Øvrebø]] {{minivlajka|Nórsko}} }} ---- {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[12. jún]] [[2008]] |čas = 18:00 |mužstvo1 = {{HRV|f|1}} |skóre = 2 – 1 |tretiny = (1-0) |mužstvo2 = {{DEU|f|1}} |góly1 = [[Darijo Srna|D. Srna]] 24'<br />[[Ivica Olić|I. Olić]] 62' |góly2 = [[Lukas Podolski|L. Podolski]] 79' |štadión = [[Hypo-Arena]], {{minivlajka|Rakúsko}} [[Klagenfurt]] |divákov = 30 461 |rozhodca = [[Frank de Bleeckere]] {{minivlajka|Belgicko}} }} ---- {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[12. jún]] [[2008]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{AUT|f|1}} |skóre = 1 – 1 |tretiny = (0-1) |mužstvo2 = {{POL|f|1}} |góly1 = [[Ivica Vastić|I. Vastić]] 90+3' ''(pen.)'' |góly2 = [[Roger Guerreiro]] 30' |štadión = [[Ernst Happel Stadion]], {{minivlajka|Rakúsko}} [[Viedeň]] |divákov = 51 428 |rozhodca = [[Howard Webb]] {{minivlajka|Anglicko}} }} ---- {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[16. jún]] [[2008]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{POL|f|1}} |skóre = 0 – 1 |tretiny = (0-0) |mužstvo2 = {{HRV|f|1}} |góly1 = |góly2 = [[Ivan Klasnić|I. Klasnić]] 53' |štadión = [[Hypo-Arena]], {{minivlajka|Rakúsko}} [[Klagenfurt]] |divákov = 30 461 |rozhodca = [[Kyros Vassaras]] {{minivlajka|Grécko}} }} ---- {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[16. jún]] [[2008]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{AUT|f|1}} |skóre = 0 – 1 |tretiny = (0-0) |mužstvo2 = {{DEU|f|1}} |góly1 = |góly2 = [[Michael Ballack|M. Ballack]] 49' |štadión = [[Ernst Happel Stadion]], {{minivlajka|Rakúsko}} [[Viedeň]] |divákov = 51 428 |rozhodca = [[Manuel Mejuto González]] {{minivlajka|Španielsko}} }} ---- ==== Strelci ==== ;3 góly * {{DEU}} [[Lukas Podolski]] ;1 gól * {{HRV}} [[Luka Modrić]] * {{HRV}} [[Darijo Srna]] * {{HRV}} [[Ivica Olić]] * {{HRV}} [[Ivan Klasnić]] * {{DEU}} [[Michael Ballack]] * {{AUT}} [[Ivica Vastić]] * {{POL}} [[Roger Guerreiro]] ---- ---- === Skupina C === ==== Tabuľka ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" |- !width="165"|Mužstvo !width="20"|B !width="20"|Z !width="20"|V !width="20"|R !width="20"|P !width="20"|GS !width="20"|GI !width="20"|GR |- style="background:#CCF9C0;" |style="text-align:left;"|{{NLD|f|1}} |'''9'''||3||3||0||0||9||1||+8 |- style="background:#CCF9C0;" |style="text-align:left;"|{{ITA|f|1}} |'''4'''||3||1||1||1||3||4||-1 |- style="background: #ffcccc;" |style="text-align:left;"|{{minivlajka|Rumunsko}} [[Rumunské národné futbalové mužstvo|Rumunsko]] |'''2'''||3||0||2||1||1||3||-2 |- style="background: #ffcccc;" |style="text-align:left;"|{{FRA|f|1}} |'''1'''||3||0||1||2||1||6||-5 |} ==== Zápasy ==== {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[9. jún]] [[2008]] |čas = 18:00 |mužstvo1 = {{minivlajka|Rumunsko}} [[Rumunské národné futbalové mužstvo|Rumunsko]] |skóre = 0 – 0 |tretiny = |mužstvo2 = {{FRA|f|1}} |góly1 = |góly2 = |štadión = [[Letzigrund Stadion]], {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Zürich]] |divákov = 30 585 |rozhodca = [[Manuel Mejuto González]] {{minivlajka|Španielsko}} }} ---- {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[9. jún]] [[2008]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{NLD|f|1}} |skóre = 3 – 0 |tretiny = (2-0) |mužstvo2 = {{ITA|f|1}} |góly1 = [[Ruud van Nistelrooy|R. van Nistelrooy]] 26'<br />[[Wesley Sneijder|W. Sneijder]] 31'<br />[[Giovanni van Bronckhorst|G. van Bronckhorst]] 79' |góly2 = |štadión = [[Stade de Suisse, Wankdorf]], {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Bern (mesto)|Bern]] |divákov = 30 777 |rozhodca = [[Peter Fröjdfeldt]] {{minivlajka|Švédsko}} }} ---- {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[13. jún]] [[2008]] |čas = 18:00 |mužstvo1 = {{ITA|f|1}} |skóre = 1 – 1 |tretiny = (0-0) |mužstvo2 = {{minivlajka|Rumunsko}} [[Rumunské národné futbalové mužstvo|Rumunsko]] |góly1 = [[Christian Panucci|Ch. Panucci]] 56' |góly2 = [[Adrian Mutu|A. Mutu]] 55' |štadión = [[Letzigrund Stadion]], {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Zürich]] |divákov = 30 585 |rozhodca = [[Tom Henning Øvrebø]] {{minivlajka|Nórsko}} }} ---- {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[13. jún]] [[2008]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{NLD|f|1}} |skóre = 4 – 1 |tretiny = (1-0) |mužstvo2 = {{FRA|f|1}} |góly1 = [[Dirk Kuyt|D. Kuyt]] 9'<br />[[Robin van Persie|R. van Persie]] 59'<br />[[Arjen Robben|A. Robben]] 72'<br />[[Wesley Sneijder|W. Sneijder]] 90+2' |góly2 = [[Thierry Henry|T. Henry]] 71' |štadión = [[Stade de Suisse, Wankdorf]], {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Bern (mesto)|Bern]] |divákov = |rozhodca = [[Herbert Fandel]] {{minivlajka|Nemecko}} }} ---- {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[17. jún]] [[2008]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{NLD|f|1}} |skóre = 2 – 0 |tretiny = (0-0) |mužstvo2 = {{minivlajka|Rumunsko}} [[Rumunské národné futbalové mužstvo|Rumunsko]] |góly1 = [[Klaas-Jan Huntelaar|K.-J. Huntelaar]] 54'<br />[[Robin van Persie|R. van Persie]] 87' |góly2 = |štadión = [[Stade de Suisse, Wankdorf]], {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Bern (mesto)|Bern]] |divákov = 30 777 |rozhodca = [[Massimo Busacca]] {{minivlajka|Švajčiarsko}} }} ---- {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[17. jún]] [[2008]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{FRA|f|1}} |skóre = 0 – 2 |tretiny = (0-1) |mužstvo2 = {{ITA|f|1}} |góly1 = |góly2 = [[Andrea Pirlo|A. Pirlo]] 25' ''(pen.)''<br />[[Daniele De Rossi|D. De Rossi]] 62' |štadión = [[Letzigrund Stadion]], {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Zürich]] |divákov = 30 585 |rozhodca = [[Ľuboš Micheľ]] {{minivlajka|Slovensko}} }} ---- ==== Strelci ==== ; 2 góly * {{NLD}} [[Wesley Sneijder]] * {{NLD}} [[Robin van Persie]] ; 1 gól * {{NLD}} [[Ruud van Nistelrooy]] * {{NLD}} [[Giovanni van Bronckhorst]] * {{NLD}} [[Dirk Kuyt]] * {{NLD}} [[Arjen Robben]] * {{NLD}} [[Klaas-Jan Huntelaar]] * {{ITA}} [[Christian Panucci]] * {{ITA}} [[Andrea Pirlo]] * {{ITA}} [[Daniele De Rossi]] * {{minivlajka|Rumunsko}} [[Adrian Mutu]] * {{FRA}} [[Thierry Henry]] ---- ---- === Skupina D === ==== Tabuľka ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" |- !width="165"|Mužstvo !width="20"|B !width="20"|Z !width="20"|V !width="20"|R !width="20"|P !width="20"|GS !width="20"|GI !width="20"|GR |- style="background:#CCF9C0;" |style="text-align:left;"|{{ESP|f|1}} |'''9'''||3||3||0||0||8||2||+6 |- style="background:#CCF9C0;" |style="text-align:left;"|{{RUS|f|1}} |'''6'''||3||2||0||1||4||4||0 |- style="background: #ffcccc;" |style="text-align:left;"|{{SWE|f|1}} |'''3'''||3||1||0||2||3||4||-1 |- style="background: #ffcccc;" |style="text-align:left;"|{{GRC|f|1}} |'''0'''||3||0||0||3||1||5||-4 |} ==== Zápasy ==== {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[10. jún]] [[2008]] |čas = 18:00 |mužstvo1 = {{ESP|f|1}} |skóre = 4 – 1 |tretiny = (2-0) |mužstvo2 = {{RUS|f|1}} |góly1 = [[David Villa|D. Villa]] 20' 44' 75'<br />[[Cesc Fàbregas|C. Fàbregas]] 90+1' |góly2 = [[Roman Pavľučenko|R. Pavľučenko]] 86' |štadión = [[Tivoli-Neu Stadion]], {{minivlajka|Rakúsko}} [[Innsbruck]] |divákov = 30 772 |rozhodca = [[Konrad Plautz]] {{minivlajka|Rakúsko}} }} ---- {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[10. jún]] [[2008]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{GRC|f|1}} |skóre = 0 – 2 |tretiny = (0-0) |mužstvo2 = {{SWE|f|1}} |góly2 = [[Zlatan Ibrahimović|Z. Ibrahimović]] 67'<br />[[Petter Hansson|P. Hansson]] 72' |štadión = [[Wals Siezenheim Stadium]], {{minivlajka|Rakúsko}} [[Salzburg]] |divákov = |rozhodca = [[Massimo Busacca]] {{minivlajka|Švajčiarsko}} }} ---- {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[14. jún]] [[2008]] |čas = 18:00 |mužstvo1 = {{SWE|f|1}} |skóre = 1 – 2 |tretiny = (1-1) |mužstvo2 = {{ESP|f|1}} |góly1 = [[Zlatan Ibrahimović|Z. Ibrahimović]] 34' |góly2 = [[Fernando Torres|F. Torres]] 15'<br />[[David Villa|D. Villa]] 90+2' |štadión = [[Tivoli-Neu Stadion]], {{minivlajka|Rakúsko}} [[Innsbruck]] |divákov = 30 772 |rozhodca = [[Pieter Vink]] {{minivlajka|Holandsko}} }} ---- {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[14. jún]] [[2008]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{GRC|f|1}} |skóre = 0 – 1 |tretiny = (0-1) |mužstvo2 = {{RUS|f|1}} |góly1 = |góly2 = [[Konstantin Zyrianov|K. Zyrianov]] 33' |štadión = [[Wals Siezenheim Stadium]], {{minivlajka|Rakúsko}} [[Salzburg]] |divákov = 31 063 |rozhodca = [[Roberto Rosetti]] {{ITA}} }} ---- {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[18. jún]] [[2008]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{GRC|f|1}} |skóre = 1 – 2 |tretiny = (1-0) |mužstvo2 = {{ESP|f|1}} |góly1 = [[Angelos Charisteas|A. Charisteas]] 42' |góly2 = [[Rubén de la Red|R. de la Red]] 61'<br />[[Dani Güiza|D. Güiza]] 88' |štadión = [[Wals Siezenheim Stadium]], {{minivlajka|Rakúsko}} [[Salzburg]] |divákov = 30 883 |rozhodca = [[Howard Webb]] {{ENG}} }} ---- {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[18. jún]] [[2008]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{RUS|f|1}} |skóre = 2 – 0 |tretiny = (1-0) |mužstvo2 = {{SWE|f|1}} |góly1 = [[Roman Pavľučenko|R. Pavľučenko]] 24'<br />[[Andrej Sergejevič Aršavin|A. Aršavin]] 50' |góly2 = |štadión = [[Tivoli-Neu Stadion]], {{minivlajka|Rakúsko}} [[Innsbruck]] |divákov = 30 772 |rozhodca = [[Frank de Bleeckere]] {{minivlajka|Belgicko}} }} ---- ==== Strelci ==== ; 4 góly * {{ESP}} [[David Villa]] ; 2 góly * {{RUS}} [[Roman Pavľučenko]] * {{SWE}} [[Zlatan Ibrahimović]] ; 1 gól * {{ESP}} [[Francesc Fàbregas]] * {{ESP}} [[Fernando Torres]] * {{ESP}} [[Rubén de la Red]] * {{ESP}} [[Dani Güiza]] * {{RUS}} [[Konstantin Zyrianov]] * {{RUS}} [[Andrej Sergejevič Aršavin]] * {{SWE}} [[Petter Hansson]] * {{GRC}} [[Angelos Charisteas]] ---- {{Švédske národné mužstvo na ME 2008}} {{Španielske národné mužstvo na ME 2008}} ---- == Vyraďovacia fáza == === Pavúk turnaja === {{Play-off8+futbal | [[19. jún]], [[Bazilej]] |{{PRT|f|1}}|2 |'''{{DEU|f|1}}'''|'''3''' | [[20. jún]] [[Viedeň]] |{{HRV|f|1}}| 1 (1) |'''{{TUR|f|1}}'''| '''1''' ('''3''') | [[21. jún]], [[Bazilej]] |{{NLD|f|1}}|1 |'''{{RUS|f|1}}'''|'''3''' | [[22. jún]], [[Viedeň]] |'''{{ESP|f|1}}'''|'''0''' '''(4)''' |{{ITA|f|1}}|0 (2) | [[25. jún]], [[Bazilej]] |'''{{DEU|f|1}}'''|3 |{{TUR|f|1}}|2 | [[26. jún]], [[Viedeň]] |{{RUS|f|1}}|0 |'''{{ESP|f|1}}'''|3 | [[29. jún]], [[Viedeň]] |{{DEU|f|1}}|0 |'''{{ESP|f|1}}'''|'''1''' }} === Zápasy === ==== Štvrťfinále ==== {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[19. jún]] [[2008]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{PRT|f|1}} |skóre = 2 – 3 |tretiny = (1-2) |mužstvo2 = '''{{DEU|f|1}}''' |góly1 = [[Nuno Gomes]] 40'<br />[[Hélder Postiga|H. Postiga]] 87' |góly2 = [[Bastian Schweinsteiger|B. Schweinsteiger]] 22'<br />[[Miroslav Klose|M. Klose]] 26'<br />[[Michael Ballack|M. Ballack]] 61' |štadión = [[St. Jakob-Park]], {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Bazilej]] |divákov = 39 374 |rozhodca = [[Peter Fröjdfeldt]] {{SWE}} }} ---- {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[20. jún]] [[2008]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{HRV|f|1}} |skóre = 1 – 1 |tretiny = (0-0), (0-0), (0-0), (1-1)<br /><br />'''Penaltový rozstrel''' |mužstvo2 = '''{{TUR|f|1}}''' |góly1 = [[Ivan Klasnić|I. Klasnić]] 119'<br /><br />''1''<br />[[Luka Modrić|L. Modrić]] {{pennep}}<br /> [[Darijo Srna|D. Srna]]{{pengól}} <br /> [[Ivan Rakitić|I. Rakitić]] {{pennep}}<br /> [[Mladen Petrić|M. Petrić]] {{pennep}} |góly2 = [[Semih Şentürk]] 120+2'<br /><br />''3''<br />{{pengól}} [[Arda Turan]] <br />{{pengól}} [[Semih Şentürk]]<br />{{pengól}} [[Hamit Altıntop]] |štadión = [[Ernst Happel Stadion]], {{minivlajka|Rakúsko}} [[Viedeň]] |divákov = 51 428 |rozhodca = [[Roberto Rosetti]] {{ITA}} }} ---- {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[21. jún]] [[2008]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{NLD|f|1}} |skóre = 1 – 3<br />po predĺžení |tretiny = (0-0), (1-1), (0-0), (0-2) |mužstvo2 = '''{{RUS|f|1}}''' |góly1 = [[Ruud van Nistelrooy|R. van Nistelrooy]] 86' |góly2 = [[Roman Pavľučenko|R.Pavľučenko]] 56'<br />[[Dmitri Torbinsky|D. Torbinsky]] 111'<br />[[Andrej Sergejevič Aršavin|A. Aršavin]] 116' |štadión = [[St. Jakob-Park]], {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Bazilej]] |divákov = 38 374 |rozhodca = [[Ľuboš Micheľ]] {{SVK}} }} ---- {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[22. jún]] [[2008]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = '''{{ESP|f|1}}''' |skóre = 0 – 0 |tretiny = (0-0), (0-0), (0-0), (0-0)<br /><br />'''Penaltový rozstrel''' |mužstvo2 = {{ITA|f|1}} |góly1 = <br /><br />''4''<br /> [[David Villa|D.Villa]] {{pengól}} <br /> [[Santi Cazorla|S. Cazorla]] {{pengól}} <br /> [[Marcos Senna|M. Senna]] {{pengól}} <br /> [[Dani Güiza|D. Güiza]] {{pennep}} <br /> [[Francesc Fàbregas|F. Fàbregas]] {{pengól}} |góly2 = <br /><br />''2''<br />{{pengól}} [[Fabio Grosso|F. Grosso]] <br />{{pennep}} [[Daniele De Rossi|D. De Rossi]]<br />{{pengól}} [[Mauro Camoranesi|M. Camoranesi]] <br />{{pennep}} [[Antonio Di Natale|A. Di Natale]] |štadión = [[Ernst Happel Stadion]], {{minivlajka|Rakúsko}} [[Viedeň]] |divákov = 48 000 |rozhodca = [[Herbert Fandel]] {{DEU}} }} ---- ---- ==== Semifinále ==== {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[25. jún]] [[2008]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{DEU|f|1}} |skóre = 3 – 2 |tretiny = (1-1) |mužstvo2 = {{TUR|f|1}} |góly1 = [[Bastian Schweinsteiger|B. Schweinsteiger]] 26'<br />[[Miroslav Klose|M. Klose]] 79'<br />[[Philipp Lahm|P. Lahm]] 90' |góly2 = [[Uğur Boral]] 22'<br />[[Semih Şentürk]] 86' |štadión = [[St. Jakob-Park]], {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Bazilej]] |divákov = 39 374 |rozhodca = [[Massimo Busacca]] {{CHE}} }} ---- {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[26. jún]] [[2008]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{RUS|f|1}} |skóre = 0 – 3 |tretiny = (0-0) |mužstvo2 = {{ESP|f|1}} |góly1 = |góly2 = [[Xavi]] 50'<br />[[Dani Güiza|D. Güiza]] 73'<br />[[David Silva|D. Silva]] 82' |štadión = [[Ernst Happel Stadion]], {{minivlajka|Rakúsko}} [[Viedeň]] |divákov = 51 428 |rozhodca = [[Frank de Bleeckere]] {{minivlajka|Belgicko}} }} ---- ---- ==== Finále ==== {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[29. jún]] [[2008]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{DEU|f|1}} |skóre = 0 – 1 |tretiny = (0-1) |mužstvo2 = {{ESP|f|1}} |góly1 = |góly2 = [[Fernando Torres|F. Torres]] 33' |štadión = [[Ernst Happel Stadion]], {{minivlajka|Rakúsko}} [[Viedeň]] |divákov = 51 428 |rozhodca = [[Roberto Rosetti]] {{ITA}} }} == Štatistiky == === Poradie strelcov === ;4 góly * {{ESP}} [[David Villa]] ;3 góly * {{DEU}} [[Lukas Podolski]] * {{RUS}} [[Roman Pavľučenko]] * {{CHE}} [[Hakan Yakin]] * {{TUR}} [[Semih Şentürk]] ;2 góly * {{HRV}} [[Ivan Klasnić]] * {{DEU}} [[Michael Ballack]] * {{DEU}} [[Bastian Schweinsteiger]] * {{DEU}} [[Miroslav Klose]] * {{NLD}} [[Ruud van Nistelrooy]] * {{NLD}} [[Robin van Persie]] * {{NLD}} [[Wesley Sneijder]] * {{RUS}} [[Andrej Sergejevič Aršavin]] * {{ESP}} [[Dani Güiza]] * {{ESP}} [[Fernando Torres]] * {{SWE}} [[Zlatan Ibrahimović]] * {{TUR}} [[Arda Turan]] * {{TUR}} [[Nihat Kahveci]] ;1 gól * {{AUT}} [[Ivica Vastić]] * {{HRV}} [[Luka Modrić]] * {{HRV}} [[Ivica Olić]] * {{HRV}} [[Darijo Srna]] * {{CZE}} [[Jan Koller]] * {{CZE}} [[Jaroslav Plašil]] * {{CZE}} [[Libor Sionko]] * {{CZE}} [[Václav Svěrkoš]] * {{FRA}} [[Thierry Henry]] * {{DEU}} [[Philipp Lahm]] * {{GRC}} [[Angelos Charisteas]] * {{ITA}} [[Daniele De Rossi]] * {{ITA}} [[Christian Panucci]] * {{ITA}} [[Andrea Pirlo]] * {{NLD}} [[Giovanni van Bronckhorst]] * {{NLD}} [[Klaas-Jan Huntelaar]] * {{NLD}} [[Dirk Kuyt]] * {{NLD}} [[Arjen Robben]] * {{POL}} [[Roger Guerreiro]] * {{PRT}} [[Deco]] * {{PRT}} [[Raul Meireles]] * {{PRT}} [[Nuno Gomes]] * {{PRT}} [[Képler Laveran Lima Ferreira|Pepe]] * {{PRT}} [[Hélder Postiga]] * {{PRT}} [[Ricardo Quaresma]] * {{PRT}} [[Cristiano Ronaldo]] * {{ROU}} [[Adrian Mutu]] * {{RUS}} [[Dmitrij Torbinskij]] * {{RUS}} [[Konstantin Zyrianov]] * {{ESP}} [[Rubén de la Red]] * {{ESP}} [[Cesc Fàbregas]] * {{ESP}} [[Xavi]] * {{ESP}} [[David Silva]] * {{SWE}} [[Petter Hansson]] * {{TUR}} [[Uğur Boral]] == Externé odkazy == * [http://www.uefa.com/competitions/euro/index.html UEFA Euro 2008] {{eng icon}} * [http://euro2008.sk/mediawiki/index.php?title=Majstrovstv%C3%A1_Eur%C3%B3py Euro 2008 Wiki] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080416110141/http://euro2008.sk/mediawiki/index.php?title=Majstrovstv%C3%A1_Eur%C3%B3py |date=2008-04-16 }} * [http://www.profutbal.sk/euro2008/ http://www.profutbal.sk/euro2008/] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070927091807/http://www.profutbal.sk/euro2008/ |date=2007-09-27 }} {{ME vo futbale}} [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo futbale 2008| ]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo futbale|2008]] [[Kategória:Športové podujatia v Rakúsku|Futbal]] [[Kategória:Športové podujatia vo Švajčiarsku|Futbal]] [[Kategória:2008 v Rakúsku]] [[Kategória:2008 vo Švajčiarsku]] 71t7uo7m1w0lw7snpb7z7fs2e2takad Hradová (vrch) 0 167028 8188269 6993354 2026-03-28T07:50:40Z Akul59 168826 commonscat 8188269 wikitext text/x-wiki {{Infobox vrch | názov = Hradová | obrázok = Hradova.jpg | popis = | štát = Slovensko | región = Košický kraj | región.náz = Kraj | okres = [[Košice I (okres)|Košice I]] | obec = [[Košice – mestská časť Sever]] | pohorie = [[Čierna hora (pohorie na Slovensku)|Čierna hora]] | podcelok = | povodie = | nadmorská výška = 466.1 | význačnosť = | zemepisná šírka = 48.7615 | zemepisná dĺžka = 21.2369 | hornina = | orogenéza = | najľahší výstup = od zastávky linky MHD č. 29 Sever-Vyhliadková veža | prvovýstup = | dátum prvovýstupu = | mapa = | popis.mapy = Poloha v rámci Slovenska | lokátor = Slovensko-reliéf | mapa1 = | popis.mapy1 = Poloha v rámci Košíc | lokátor1 = Košice | commons = Hradová | poznámka = }} '''Hradová''' ({{mnm|466.1|w}}, v rokoch [[1920]]{{--}}[[1948]] názov '''Hŕbek''') je vrch, ktorý sa nachádza v [[Košice|Košiciach]] v mestskej časti [[Košice – mestská časť Sever|Sever]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.hiking.sk/?x=21.23691&y=48.7615&ref=permalink | vydavateľ = mapy.hiking.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> Na vrchu sa nachádza [[Vyhliadková veža (Košice)|vyhliadková veža]], z ktorej je výborný výhľad takmer na všetky mestské časti mesta Košice. Na vrchu stál [[Košický hrad]]. Stredoveké mesto Košice vzniklo približne v polovici cesty medzi hradom a benediktínskym opátstvom, ktoré koncom [[11. storočie|11. storočia]] vybudovali na území dnešnej mestskej časti [[Košice – mestská časť Krásna|Košice-Krásna]]. Z hradu zostali len nepatrné zvyšky základov a obvodového muriva. == Galéria == <gallery> Súbor:Vyhliadkova veza.jpg|Vyhliadková veža Súbor:Centrum_Kosice.jpg|Pohľad z Hradovej (z vyhliadkovej veže) na centrum [[Košice|Košíc]] Súbor:Vyhliadkova_veza_Kosice_2.jpg|Pohľad z Hradovej (z vyhliadkovej veže) na lyžiarske stredisko v [[Kavečany|Kavečanoch]] Súbor:Vyhliadkova_veza_Kosice_3.jpg|Pohľad z Hradovej (z vyhliadkovej veže) na štadión Lokomotívy a [[Komenského ulica (Košice)|Komenského]] ulicu </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Portál|Košice|Košický}} [[Kategória:Vrchy v Čiernej hore (pohorí na Slovensku)]] [[Kategória:Geografia Košíc]] [[Kategória:Košice - Sever]] [[Kategória:Rozhľadne na Slovensku]] [[Kategória:Vrchy v Košickom kraji]] jh19x0jztgb0ryo2vqhzsljapwrim5y Depo Petržalka 0 168712 8187816 8096933 2026-03-27T12:18:10Z ~2026-19075-26 290323 Odstránenie zrušenej linky číslo 59. 8187816 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vozovňa <!--| názov = --> | obrázok = Vozovna Petrzalka 1.jpg | veľkosť obrázku = | popis obrázku = Depo Petržalka | štát = Slovensko | mesto = Bratislava | mestská časť = Petržalka | štvrť = [[Lúky 8]] | ulica = [[Betliarska ulica (Bratislava)|Betliarska ulica]] | divízia = A | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] | vznik = | zánik = | linky = {{MHD|ba|68}} {{MHD|ba|80}} {{MHD|ba|83}} {{MHD|ba|84}} {{MHD|ba|87}} {{MHD|ba|90}} {{MHD|ba|91}} {{MHD|ba|93}} {{MHD|ba|94}} {{MHD|ba|191}} {{MHD|ba|192}} }} '''Depo Petržalka''' je označenie vozovne 3. autobusovej prevádzky [[Dopravný podnik Bratislava|Dopravného podniku Bratislava]], divízie Autobusy (3.DPA). Z vozovne sú vypravované predovšetkým linky premávajúce po sídlisku [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalka]]. Depo je situované na konci [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalky]] v lokalite [[Lúky VIII]]. Súčasné depo bolo otvorené v [[apríl]]i [[2007]]. Pôvodná Vozovňa Petržalka ([[Pri Seči]]) bola situovaná na [[Einsteinova ulica|Einsteinovej ulici]]. Napriek tomu, že je nová, nemá plničku plynu a to napriek tomu, že súčasný trend v [[Bratislava|Bratislave]] je plynofikácia vozidiel. Z uvedeného dôvodu nemá ani plynové autobusy. Vybudovanie nového depa prospelo k pohodlnejšiemu dopraveniu cestujúcich z odľahlejších častí [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalky]] a to využitím dojazdovej trasy liniek smerujúcich do depa. Vypravované linky: * autobusové: {{MHD|ba|59}} {{MHD|ba|68}} {{MHD|ba|80}} {{MHD|ba|83}} {{MHD|ba|84}} {{MHD|ba|87}} {{MHD|ba|90}} {{MHD|ba|91}} {{MHD|ba|93}} {{MHD|ba|94}} {{MHD|ba|191}} {{MHD|ba|192}} == Vozidlový park == Vo vozidlovom parku Depa Petržalka sa nachádza sedem typov autobusov, ktoré denne vypravuje: {|class="wikitable sortable" ! Vozidlo ! Počet kusov ! EČV |- | [[Iveco Urbanway 12M]] | 25 | 1041 - 1055 4041 - 4050 |- | [[SOR NB 18 City]] | 53 | 4221{{--}}4274 |- |[[SOR NS 12|SOR NS 12 Diesel]] |40 |2501 – 2540 |- | [[Mercedes-Benz O 530 GL CapaCity]] | 39 | 4901{{--}}4941 |- | [[Irisbus Crossway LE 12M]] | 1 | 3102 |} Do roku [[2016]] bola známa vypravovaním autobusov značky Ikarus, ktorá ako posledná prevázdkovala autobusy [[Ikarus 415]] a [[Ikarus 435|435]]. Posledný zástupca tohto typu – Ikarus 435.18E #4827 dojazdil v pravidelnej premávke [[20. máj]]a [[2016]] a bol prevedený do stavu historických vozidiel [[Dopravný podnik Bratislava|Dopravného podniku Bratislava]]. Momentálne ide o prvú vozovňu so 100% nízkopodlažnými autobusmi v Bratislave. {{Vozovne v Bratislave}} {{portál|Bratislava|Bratislavský}} {{Súradnice|48.0965|17.1266|display=title}} [[Kategória:Doprava v Bratislave]] [[Kategória:Petržalka]] [[Kategória:Vozovne na Slovensku]] hn1w3wrncomp394qrh61wgi8t8qit8i Měňany 0 170024 8188248 5333379 2026-03-28T05:55:00Z Akul59 168826 Ext, odkazy, autoritné údaje, starosta, wikilinka 8188248 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Měňany | typ = obec | znak = Měňany znak.jpg | vlajka = Měňany vlajka.jpg | obrázok = | popis = | ob.roz.pôs = Beroun | pov.ob = Beroun | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 318 | zemepisná šírka = 49,908611 | zemepisná dĺžka = 14,108056 | rozloha = 8,15 | prvá zmienka = 1389 | starosta = Miroslav Douša | PSČ = 266 01 až 267 27 | početč = 2 | početzsj = 2 | početk = 2 | NUTS5 = CZ0202 531529 | adresa = Měňany 32<br />26727 Liteň | email = ou.menany@tiscali.cz | mapa = | popis mapy = | web = menany.eu | commons = Měňany }} '''Měňany''' sú [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v [[Okres Beroun|okrese Beroun]] v [[Stredočeský kraj|Stredočeskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 285 obyvateľov, z toho 140 mužov a 145 žien, pričom priemerný vek v obci bol 39,9 roka (muži 38,9 roka, ženy 40,9 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Měňany}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{český výhonok}} {{Obce okresu Beroun}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Obce okresu Beroun]] 5g4e0zgj1gb83vhpl8r72f1y8z2r04u Súľovské vrchy 0 183333 8187966 8098174 2026-03-27T16:58:12Z Pe3kZA 39673 /* Turizmus */ wl. 8187966 wikitext text/x-wiki {{Geobox| Mountain Range <!-- *** Name section *** --> | name = Súľovské vrchy | native_name = | other_name = | category = pohorie<br/>[[Celok (geomorfológia)|geomorfologický celok]] <!-- *** Image *** --> | image = Bosmany.jpg | image_size = | image_caption = Bosmany <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | state1 = | region = Horné Považie | region1 = | district = [[Žilina (okres)|Žilina]] | district1 = [[Bytča (okres)|Bytča]] | district2 = [[Považská Bystrica (okres)|Považská Bystrica]] | city = | city1 = <!-- *** Orography *** --> | parent = [[Fatransko-tatranská oblasť]] | parent_type = Nadradená <br/>jednotka | unit1 = | border_type = Susedné <br/>jednotky | border = [[Žilinská kotlina]]<br/>[[Strážovské vrchy]]<br/>[[Považské podolie]] | part_type = Podradené <br/>jednotky | part = [[Skalky (geomorfologický podcelok)|Skalky]]<br/>[[Súľovské skaly]]<br/>[[Manínska vrchovina]] | geology = | geology1 = | period = | period1 = | orogeny = | orogeny1 = <!-- *** Geography *** --> | area = | lat_d =49| lat_m =10 | lat_s =0 | lat_NS = S | long_d =18 | long_m =35 | long_s =0 | long_EW = V | length = | length_orientation = | length_round = | width = | width_orientation = | width_round = | highest = [[Veľký Manín]] | highest location = | highest_country = | highest_state = | highest_region = | highest_district = | highest_elevation = 890.6 | highest_lat_d = | highest_lat_m = | highest_lat_s = | highest_lat_NS = | highest_long_d = | highest_long_m = | highest_long_s = | highest_long_EW = | lowest = | lowest_location = | lowest_country = | lowest_state = | lowest_region = | lowest_district = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_lat_m = | lowest_lat_s = | lowest_lat_NS = | lowest_long_d = | lowest_long_m = | lowest_long_s = | lowest_long_EW = | woods = <!-- *** Free fields *** --> | free_name = | free_value = <!-- *** Maps *** --> | map = Relief Map of Slovakia.png | map_background = | map_caption = Poloha pohoria na Slovensku | map_locator = Slovensko-reliéf <!-- *** Websites *** --> | commons = Súľovské vrchy | statistics = | website = }} '''Súľovské vrchy''' sú malý horský celok v severozápadnej časti Fatransko-tatranskej oblasti medzi údolím [[Rajčanka|Rajčanky]] a [[Váh]]om medzi mestami [[Žilina]], [[Považská Bystrica]] a [[Rajec]]. Sú súčasťou [[Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy|CHKO Strážovské vrchy]]. == Vymedzenie == Zo severozápadu pohorie ohraničuje [[Považské podolie]] s údolím [[Váh]]u, juhovýchodne susedí [[Žilinská kotlina]] a na juhozápade sa krátkym úsekom dotýkajú [[Strážovské vrchy]].<ref name="GCS"/> Leží na územiach [[Trenčiansky kraj|Trenčianskeho]] a [[Žilinský kraj|Žilinského]] kraja. == Rozdelenie == Súľovské vrchy sa delia na 3 [[podcelok (geomorfológia)|podcelky]], ktoré zahŕňajú 2 [[časť (geomorfológia)|časti]]:<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-12-25| miesto = Bratislava }}</ref> * [[Skalky (geomorfologický podcelok)|Skalky]] * [[Súľovské skaly]] ** [[Súľovská kotlina]] * [[Manínska vrchovina]] ** [[Maníny]] Najhodnotnejšia je centrálna časť, kde hrebeň Súľovských skál s hrebeňom Kečky uzatvára kotlinu s obcou [[Súľov-Hradná]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.hiking.sk/?x=18.5857&y=49.16477&ref=permalink | vydavateľ = mapy.hiking.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-12-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Vrcholy == {{Hlavný článok|Zoznam vrcholov v Súľovských vrchoch}} * [[Veľký Manín]] ({{mnm|890.6}}) – najvyšší vrchol<ref name=VKU>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 157 Súľovské vrchy (6. vydanie, 2022) | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-157-sulovske-vrchy-6-vydanie-2022/ | vydavateľ = CBS | miesto = Banská Bystrica | dátum vydania = 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-02 | jazyk = }}</ref> * [[Žibrid]] ({{Mnm|867}}) * [[Havrania skala (Súľovské vrchy)|Havrania skala]] ({{Mnm|835.4}}) * [[Kečka (Babkov)|Kečka]] ({{Mnm|822}}) * [[Skalky (vrch v Súľovských vrchoch)|Skalky]] ({{Mnm|778.3}})<ref>''Strážovské vrchy – Trenčianske Teplice. Turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2001.</ref><ref>Malá Fatra - Martinské hole, Letná turistická mapa 1:50 000, Vojenský kartografický ústav, š.p., Harmanec, 2000</ref><ref>Javorníky - Púchov, Letná turistická mapa 1:50 000, Vojenský kartografický ústav, š.p., Harmanec, 1999</ref> == Ochrana prírody == Súľovské vrchy nie sú celoplošne chránené, no veľká ich časť patrí do [[Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy|CHKO Strážovské vrchy]]. Z maloplošných území tu leží národná prírodná rezervácia [[Manínska tiesňava]], [[Podskalský Roháč]] a [[Súľovské skaly]], prírodná rezervácia [[Kostolecká tiesňava]] a [[Slnečné skaly]], prírodná pamiatka [[Bosmany]], [[Hričovská skalná ihla]], [[Hričovské rífy]], [[Poluvsianska skalná ihla]], [[Prečínska skalka]], [[Súľovský hrádok]] a [[Turská skala]] a chránený areál [[Svarkovica]]. V centrálnej časti sa nachádza kultúrna pamiatka [[Lietavský hrad]], na západnom okraji sú to [[Hričovský hrad|Hričovský]] a [[Súľovský hrad]].<ref name="mapa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.hiking.sk/?x=18.58462&y=49.16673&ref=permalink | vydavateľ = mapy.hiking.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Turizmus == Súľovské vrchy patria k veľmi atraktívnym turistickým destináciám, vybavených hustou [[Zoznam turistických značkovaných trás v Súľovských vrchoch|sieťou značených chodníkov]]. K atraktívnym cieľom turistov patria hradné zrúcaniny, tiesňavy i skalné mestá. Centrálnou časťou vedie [[Medzinárodná diaľková turistická trasa E3]], ktorú križujú miestne trasy. Na východnom okraji leží kúpeľné mestečko [[Rajecké Teplice]].<ref name="mapa"/> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Súľovské vrchy}} == Referencie == {{Referencie}} {{Súľovské vrchy}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Súľovské vrchy| ]] [[Kategória:Pohoria na Slovensku]] [[Kategória:Geomorfologické celky na Slovensku]] [[Kategória:Horné Považie]] 9wy8r8cq33jxbjls7cu12wad0fivlay Zoznam slovenských článkov/M 0 186205 8187964 8137063 2026-03-27T16:53:46Z ~2026-18844-01 290214 všetky zmazane ako nevyznamne 8187964 wikitext text/x-wiki {{portál|Slovensko|Slovensko}} Tento index bol automaticky vygenerovaný podľa tejto [[Portál:Slovensko/Kategorizácia|kategorizácie]]. Obsahuje '''1418''' článkov. Aby sa nové články zobrazili v tomto indexe, musia byť zaradené aspoň do jednej z vymenovaných kategórii. Nové a upravené kategórie sa zohľadnia pri nasledujúcom generovaní. == ma == [[Macov]]{{·}}[[Mačka divá]]{{·}}[[Mačucha]]{{·}}[[Mačucha cesnačkovitá]]{{·}}[[Mad]]{{·}}[[Madunice]]{{·}}[[Maďarizácia]]{{·}}[[Maďarón]]{{·}}[[Maďarské kráľovstvo]]{{·}}[[Maďarský revizionizmus]]{{·}}[[Magda Husáková-Lokvencová]]{{·}}[[Magda Paveleková]]{{·}}[[Magda Šaturová]]{{·}}[[Magda Takáčová]]{{·}}[[Magda Vášáryová]]{{·}}[[Magdaléna Balíková-Dziaková]]{{·}}[[Magdaléna Hajóssyová]]{{·}}[[Magdaléna Jelínková]]{{·}}[[Magdaléna Robinsonová]]{{·}}[[Magdaléna Rybáriková]]{{·}}[[Magdaléna Štrompachová]]{{·}}[[Magnezitovce]]{{·}}[[Machulince]]{{·}}[[Maja Velšicová]]{{·}}[[Majcichov]]{{·}}[[Majere (okres Kežmarok)]]{{·}}[[Majerovce]]{{·}}[[Majster MS]]{{·}}[[Majster Pavol z Levoče]]{{·}}[[Mak vlčí]]{{·}}[[Makov (okres Čadca)]]{{·}}[[Makovce]]{{·}}[[Malacky]]{{·}}[[Malacky (okres)]]{{·}}[[Malachov]]{{·}}[[Malatiná]]{{·}}[[Malatíny]]{{·}}[[Malá Čalomija]]{{·}}[[Malá Čausa]]{{·}}[[Malá československá encyklopedie]]{{·}}[[Malá Čierna]]{{·}}[[Malá dohoda]]{{·}}[[Malá Domaša]]{{·}}[[Malá Fatra]]{{·}}[[Malá Franková]]{{·}}[[Malá Hradná]]{{·}}[[Malá Ida]]{{·}}[[Malá Izra (jazero)]]{{·}}[[Malá Lehota]]{{·}}[[Malá Lodina]]{{·}}[[Malá Mača]]{{·}}[[Malá nad Hronom]]{{·}}[[Malá Poľana]]{{·}}[[Malá Tŕňa]]{{·}}[[Malcov]]{{·}}[[Malčice]]{{·}}[[Malé Borové]]{{·}}[[Malé Dvorníky]]{{·}}[[Malé Hoste]]{{·}}[[Malé Chyndice]]{{·}}[[Malé Kosihy]]{{·}}[[Malé Kozmálovce]]{{·}}[[Malé Kršteňany]]{{·}}[[Malé Lednice]]{{·}}[[Malé Leváre]]{{·}}[[Malé Ludince]]{{·}}[[Malé Ozorovce]]{{·}}[[Malé Raškovce]]{{·}}[[Malé Ripňany]]{{·}}[[Malé Straciny]]{{·}}[[Malé Trakany]]{{·}}[[Malé Uherce]]{{·}}[[Malé Vozokany]]{{·}}[[Malé Zálužie]]{{·}}[[Malé Zlievce]]{{·}}[[Malina (plod)]]{{·}}[[Malina (rieka)]]{{·}}[[Malinová (okres Prievidza)]]{{·}}[[Malinovo]]{{·}}[[Malohont]]{{·}}[[Malužiná]]{{·}}[[Malý Cetín]]{{·}}[[Malý Čepčín]]{{·}}[[Malý Horeš]]{{·}}[[Malý Kamenec]]{{·}}[[Malý Krtíš]]{{·}}[[Malý Lapáš]]{{·}}[[Malý Lipník (obec)]]{{·}}[[Malý Slavkov]]{{·}}[[Malý Slivník]]{{·}}[[Malý Šariš]]{{·}}[[Malý Šum]]{{·}}[[Malženice]]{{·}}[[Mankovce]]{{·}}[[Maňa]]{{·}}[[Marcel Baláž]]{{·}}[[Marcel Dúbravec]]{{·}}[[Marcel Forgáč]]{{·}}[[Marcel Géry]]{{·}}[[Marcel Hanzal]]{{·}}[[Marcel Haščák]]{{·}}[[Marcel Horký]]{{·}}[[Marcel Hossa]]{{·}}[[Marcel Chlpík]]{{·}}[[Marcel Lacko]]{{·}}[[Marcel Lomnický]]{{·}}[[Marcel Lopuchovský]]{{·}}[[Marcel Majoroš]]{{·}}[[Marcel Matanin]]{{·}}[[Marcel Melicherčík]]{{·}}[[Marcel Mihalik]]{{·}}[[Marcel Nemec]]{{·}}[[Marcel Ochránek]]{{·}}[[Marcel Sakáč (1972)]]{{·}}[[Marcel Strýko]]{{·}}[[Marcel Šimurda]]{{·}}[[Marcel Šterbák]]{{·}}[[Marcela Pavkovčeková]]{{·}}[[Marcela Veselková]]{{·}}[[Marcelová]]{{·}}[[Marco Klepoch]]{{·}}[[Marco Rajt]]{{·}}[[Marcové zákony]]{{·}}[[Marek Bakoš]]{{·}}[[Marek Bartánus]]{{·}}[[Marek Brezovský]]{{·}}[[Marek Čech (1983)]]{{·}}[[Marek Ďaloga]]{{·}}[[Marek Eštok]]{{·}}[[Marek Fašiang]]{{·}}[[Marek Ferenci]]{{·}}[[Marek Fila]]{{·}}[[Marek Frimmel]]{{·}}[[Marek Geišberg]]{{·}}[[Marek Hamšík]]{{·}}[[Marek Hollý]]{{·}}[[Marek Hovorka]]{{·}}[[Marek Jašš]]{{·}}[[Marek Kolba]]{{·}}[[Marek Krajčí]]{{·}}[[Marek Krajčovič]]{{·}}[[Marek Krejčí]]{{·}}[[Marek Križin]]{{·}}[[Marek Kuboš]]{{·}}[[Marek Kuzma]]{{·}}[[Marek Leščák]]{{·}}[[Marek Maďarič]]{{·}}[[Marek Majeský]]{{·}}[[Marek Matiaško]]{{·}}[[Marek Mertel]]{{·}}[[Marek Meško]]{{·}}[[Marek Mintál]]{{·}}[[Marek Morvai-Javorský]]{{·}}[[Marek Novotný]]{{·}}[[Marek Ormandík]]{{·}}[[Marek Penksa]]{{·}}[[Marek Piaček]]{{·}}[[Marek Priechodský]]{{·}}[[Marek Rodák]]{{·}}[[Marek Sapara]]{{·}}[[Marek Semjan]]{{·}}[[Marek Slobodník]]{{·}}[[Marek Sobola]]{{·}}[[Marek Svatoš]]{{·}}[[Marek Šafin]]{{·}}[[Marek Špilár]]{{·}}[[Marek Števček]]{{·}}[[Marek Šulík]]{{·}}[[Marek Topoli]]{{·}}[[Marek Tvrdoň]]{{·}}[[Marek Ťapák]]{{·}}[[Marek Ujlaky]]{{·}}[[Marek Uram]]{{·}}[[Marek Vadas]]{{·}}[[Marek Vagovič]]{{·}}[[Marek Viedenský]]{{·}}[[Marek Zagrapan]]{{·}}[[Marek Zákopčan]]{{·}}[[Marek Zrnčík]]{{·}}[[Margaréta (rod)]]{{·}}[[Margarétka (rod)]]{{·}}[[Margarétka alpínska]]{{·}}[[Margarétka alpínska tatranská]]{{·}}[[Margecany]]{{·}}[[Margita Dalmadyová-Skyvová]]{{·}}[[Margita Dobrovičová]]{{·}}[[Margita Figuli]]{{·}}[[Margita Kováčová (spisovateľka)]]{{·}}[[Margita Kresáková-Vozárová]]{{·}}[[Margita Kurpelová]]{{·}}[[Margita Méryová]]{{·}}[[Margita Pauliny-Tóthová]]{{·}}[[Marhaň]]{{·}}[[Maria Gulovichová Liuová]]{{·}}[[Marian Drugda]]{{·}}[[Marian Filc]]{{·}}[[Marian Janušek]]{{·}}[[Marian Jaslovský]]{{·}}[[Marian Kočner]]{{·}}[[Marian Kotleba]]{{·}}[[Marian Kotleba (basketbalista)]]{{·}}[[Marian Kuna]]{{·}}[[Marian Posluch]]{{·}}[[Marian Váross]]{{·}}[[Mariana Čengel Solčanská]]{{·}}[[Marianka]]{{·}}[[Marianna Grznárová]]{{·}}[[Marianna Jánošíková-Machalová]]{{·}}[[Marianna Némethová-Krajčírová]]{{·}}[[Marianna Oravcová]]{{·}}[[Marianna Rebičová]]{{·}}[[Marianne Ferenczy]]{{·}}[[Marián Amsler]]{{·}}[[Marián Andel]]{{·}}[[Marián Andričík]]{{·}}[[Marián Antecký]]{{·}}[[Marián Bochnovič]]{{·}}[[Marián Cisár]]{{·}}[[Marián Čalfa]]{{·}}[[Marián Čekovský]]{{·}}[[Marián Čišovský]]{{·}}[[Marián Čunderlík]]{{·}}[[Marián Čurko]]{{·}}[[Marián Dudinský]]{{·}}[[Marián Filadelfi]]{{·}}[[Marián Gallo]]{{·}}[[Marián Gavenda]]{{·}}[[Marián Gáborík]]{{·}}[[Marián Geišberg]]{{·}}[[Marián Grupač]]{{·}}[[Marián Had]]{{·}}[[Marián Hatala]]{{·}}[[Marián Henc]]{{·}}[[Marián Horváth]]{{·}}[[Marián Hossa]]{{·}}[[Marián Hronský]]{{·}}[[Marián Huba]]{{·}}[[Marián Chovanec]]{{·}}[[Marián Chudovský]]{{·}}[[Marián Jakubócy]]{{·}}[[Marián Kalický]]{{·}}[[Marián Kelemen]]{{·}}[[Marián Kello]]{{·}}[[Marián Kováčik]]{{·}}[[Marián Labuda]]{{·}}[[Marián Labuda ml.]]{{·}}[[Marián Lapšanský]]{{·}}[[Marián Leško]]{{·}}[[Marián Masný]]{{·}}[[Marián Matyáš]]{{·}}[[Marián Miezga]]{{·}}[[Marián Mitaš]]{{·}}[[Marián Pecko]]{{·}}[[Marián Polonský]]{{·}}[[Marián Prekop]]{{·}}[[Marián Skladaný]]{{·}}[[Marián Slovák]]{{·}}[[Marián Smerčiak]]{{·}}[[Marián Studenič]]{{·}}[[Marián Šťastný]]{{·}}[[Marián Šuchančok]]{{·}}[[Marián Trenkler]]{{·}}[[Marián Uharček]]{{·}}[[Marián Urban]]{{·}}[[Marián Vach]]{{·}}[[Marián Vajda]]{{·}}[[Marián Vanek]]{{·}}[[Marián Varga]]{{·}}[[Marián Vasiľko]]{{·}}[[Marián Zednikovič]]{{·}}[[Marián Zemaník]]{{·}}[[Marián Žernovič]]{{·}}[[Marietta Kucháriková]]{{·}}[[Marietta Žigalová]]{{·}}[[Marika Gombitová]]{{·}}[[Marikovská dolina]]{{·}}[[Marina Čarnogurská]]{{·}}[[Marius Konstantinidis]]{{·}}[[Marína Čeretková-Gállová]]{{·}}[[Marína Maliaková]]{{·}}[[Marína Oľga Horváthová]]{{·}}[[Marja Holecyová]]{{·}}[[Mark Hučko]]{{·}}[[Marka Medvecká]]{{·}}[[Marko Daňo]]{{·}}[[Marko Gažík]]{{·}}[[Marko Maroši]]{{·}}[[Marko Škop]]{{·}}[[Marko Vrzgula]]{{·}}[[Markovce]]{{·}}[[Markuška]]{{·}}[[Markušovce]]{{·}}[[Maroš Bančej]]{{·}}[[Maroš Bango]]{{·}}[[Maroš Ferenc]]{{·}}[[Maroš Hečko]]{{·}}[[Maroš Klimpl]]{{·}}[[Maroš Kondrót]]{{·}}[[Maroš Kramár]]{{·}}[[Maroš Surový]]{{·}}[[Maršová-Rašov]]{{·}}[[Marta Beňačková]]{{·}}[[Marta Černická-Bieliková]]{{·}}[[Marta Hlušíková]]{{·}}[[Marta Kusá-Krňanová]]{{·}}[[Marta Longauerová]]{{·}}[[Marta Mácelová]]{{·}}[[Marta Nitranová]]{{·}}[[Marta Podhradská]]{{·}}[[Marta Potančoková]]{{·}}[[Marta Sládečková]]{{·}}[[Martin (mesto na Slovensku)]]{{·}}[[Martin (okres)]]{{·}}[[Martin Babiak]]{{·}}[[Martin Babjak]]{{·}}[[Martin Bajčičák]]{{·}}[[Martin Bakoš]]{{·}}[[Martin Barger]]{{·}}[[Martin Bartek]]{{·}}[[Martin Belluš]]{{·}}[[Martin Bendik]]{{·}}[[Martin Benka]]{{·}}[[Martin Benko (futbalista)]]{{·}}[[Martin Bošňák]]{{·}}[[Martin Brezina]]{{·}}[[Martin Bujna]]{{·}}[[Martin Bukata]]{{·}}[[Martin Burlas]]{{·}}[[Martin Bútora]]{{·}}[[Martin Cibák]]{{·}}[[Martin Čakajík]]{{·}}[[Martin Čorej]]{{·}}[[Martin Čulen]]{{·}}[[Martin Daňo]]{{·}}[[Martin Dobrotka]]{{·}}[[Martin Doktor (futbalista)]]{{·}}[[Martin Drahovský]]{{·}}[[Martin Dubéci]]{{·}}[[Martin Dubovský]]{{·}}[[Martin Dúbravka]]{{·}}[[Martin Ďurica]]{{·}}[[Martin Ďurinda]]{{·}}[[Martin Fabuš]]{{·}}[[Martin Fedor]]{{·}}[[Martin Fehérváry]]{{·}}[[Martin Filko]]{{·}}[[Martin Frank]]{{·}}[[Martin Fronc]]{{·}}[[Martin Gablík]]{{·}}[[Martin Gajdoš]]{{·}}[[Martin Gamboš]]{{·}}[[Martin Gartner]]{{·}}[[Martin Gálik]]{{·}}[[Martin Gernát]]{{·}}[[Martin Glváč]]{{·}}[[Martin Grečo]]{{·}}[[Martin Gregor]]{{·}}[[Martin Gregor (hádzanár)]]{{·}}[[Martin Gründling]]{{·}}[[Martin Guderna]]{{·}}[[Martin Guldan]]{{·}}[[Martin Hamuljak]]{{·}}[[Martin Hanus (novinár)]]{{·}}[[Martin Harich]]{{·}}[[Martin Hattala]]{{·}}[[Martin Hojsík]]{{·}}[[Martin Hollý (1904)]]{{·}}[[Martin Hollý (1931)]]{{·}}[[Martin Homza]]{{·}}[[Martin Hranko]]{{·}}[[Martin Hraško]]{{·}}[[Martin Hronský]]{{·}}[[Martin Huba]]{{·}}[[Martin Hujsa]]{{·}}[[Martin Chren]]{{·}}[[Martin Chrien]]{{·}}[[Martin Ivičič]]{{·}}[[Martin Jakubec]]{{·}}[[Martin Jakubko]]{{·}}[[Martin Jankovec]]{{·}}[[Martin Ježo]]{{·}}[[Martin Jurčo]]{{·}}[[Martin Kahanec]]{{·}}[[Martin Kalafus]]{{·}}[[Martin Kaprálik]]{{·}}[[Martin Kasarda]]{{·}}[[Martin Katriak]]{{·}}[[Martin Kečkeš]]{{·}}[[Martin Kheberich]]{{·}}[[Martin Klein (spevák)]]{{·}}[[Martin Klempa]]{{·}}[[Martin Klimčík]]{{·}}[[Martin Kližan]]{{·}}[[Martin Klus]]{{·}}[[Martin Kollár (kňaz)]]{{·}}[[Martin Kollár (umelec)]]{{·}}[[Martin Kotleba]]{{·}}[[Martin Kramár]]{{·}}[[Martin Kráľ]]{{·}}[[Martin Krekáč]]{{·}}[[Martin Krnáč]]{{·}}[[Martin Kubena]]{{·}}[[Martin Kučera (hokejista)]]{{·}}[[Martin Kukučín]]{{·}}[[Martin Kulich]]{{·}}[[Martin Kuľha]]{{·}}[[Martin Kusý (architekt, 1916)]]{{·}}[[Martin Kvasnica]]{{·}}[[Martin Kvetko]]{{·}}[[Martin Lauček]]{{·}}[[Martin Lenko]]{{·}}[[Martin Levin]]{{·}}[[Martin Longa]]{{·}}[[Martin Lukáč]]{{·}}[[Martin Macúch]]{{·}}[[Martin Madej]]{{·}}[[Martin Madový]]{{·}}[[Martin Martinček]]{{·}}[[Martin Matlák]]{{·}}[[Martin Medňanský]]{{·}}[[Martin Mesík]]{{·}}[[Martin Miklík]]{{·}}[[Martin Mikovič]]{{·}}[[Martin Mikulič]]{{·}}[[Martin Milan Šimečka]]{{·}}[[Martin Miloš Braxatoris]]{{·}}[[Martin Mišiak]]{{·}}[[Martin Mojžiš]]{{·}}[[Martin Morháč]]{{·}}[[Martin Mrva]]{{·}}[[Martin nad Žitavou]]{{·}}[[Martin Navrátil]]{{·}}[[Martin Nikodým]]{{·}}[[Martin Nosek]]{{·}}[[Martin Opatovský]]{{·}}[[Martin Otčenáš]]{{·}}[[Martin Pagerka]]{{·}}[[Martin Pekár]]{{·}}[[Martin Petráš]]{{·}}[[Martin Petrenko]]{{·}}[[Martin Petrina]]{{·}}[[Martin Poliačik]]{{·}}[[Martin Poljovka]]{{·}}[[Martin Porubjak]]{{·}}[[Martin Pospíšil (hokejista)]]{{·}}[[Martin Prohászka]]{{·}}[[Martin Raduch]]{{·}}[[Martin Rakovský (básnik)]]{{·}}[[Martin Rakovský (generál)]]{{·}}[[Martin Rázus]]{{·}}[[Martin Repka]]{{·}}[[Martin Réway]]{{·}}[[Martin Róth]]{{·}}[[Martin Sarvaš]]{{·}}[[Martin Sentiváni (filozof)]]{{·}}[[Martin Sklenár]]{{·}}[[Martin Skotnický]]{{·}}[[Martin Slivka]]{{·}}[[Martin Slobodník]]{{·}}[[Martin Sokol]]{{·}}[[Martin Spano]]{{·}}[[Martin Spitzkopf-Urban]]{{·}}[[Martin Straňovský]]{{·}}[[Martin Strižinec]]{{·}}[[Martin Šafárik]]{{·}}[[Martin Šagát]]{{·}}[[Martin Škoviera]]{{·}}[[Martin Škrtel]]{{·}}[[Martin Šmahel]]{{·}}[[Martin Šrámek]]{{·}}[[Martin Štajnoch]]{{·}}[[Martin Štrbák (hokejista)]]{{·}}[[Martin Šulek]]{{·}}[[Martin Šulík]]{{·}}[[Martin Švagerko]]{{·}}[[Martin Tamaškovič]]{{·}}[[Martin Tešovič]]{{·}}[[Martin Trochta]]{{·}}[[Martin Ťapák]]{{·}}[[Martin Uherek]]{{·}}[[Martin Valent]]{{·}}[[Martin Valjent]]{{·}}[[Martin Vanek]]{{·}}[[Martin Vantruba]]{{·}}[[Martin Velits]]{{·}}[[Martin Vlado]]{{·}}[[Martin Žúži]]{{·}}[[Martina Bajo Holečková]]{{·}}[[Martina Balunová]]{{·}}[[Martina Godályová]]{{·}}[[Martina Grochálová]]{{·}}[[Martina Halinárová]]{{·}}[[Martina Hrašnová]]{{·}}[[Martina Jelenová]]{{·}}[[Martina Kohlová]]{{·}}[[Martina Kušnírová]]{{·}}[[Martina Majerníková Koval]]{{·}}[[Martina Moravcová]]{{·}}[[Martina Repiská]]{{·}}[[Martina Suchá]]{{·}}[[Martina Svobodová]]{{·}}[[Martina Vaninová]]{{·}}[[Martina Veličková]]{{·}}[[Martinček (okres Ružomberok)]]{{·}}[[Martinová (okres Rimavská Sobota)]]{{·}}[[Martinská deklarácia]]{{·}}[[Martovce]]{{·}}[[Maruška Nedomová]]{{·}}[[Masaker v Kľakovskej doline]]{{·}}[[Masarykova kolónia bankových úradníkov]]{{·}}[[Maša Haľamová]]{{·}}[[Mašková (obec)]]{{·}}[[Maškovce]]{{·}}[[Matej Ambrózi]]{{·}}[[Matej Augustíni (starší)]]{{·}}[[Matej Bahil]]{{·}}[[Matej Banko]]{{·}}[[Matej Bel]]{{·}}[[Matej Beňuš]]{{·}}[[Matej Buček]]{{·}}[[Matej Bukna]]{{·}}[[Matej Burian]]{{·}}[[Matej Butschany]]{{·}}[[Matej Cifra]]{{·}}[[Matej Cimerman]]{{·}}[[Matej Drlička]]{{·}}[[Matej Faber]]{{·}}[[Matej Fabrici]]{{·}}[[Matej Faith]]{{·}}[[Matej Ftáčnik]]{{·}}[[Matej Grešák]]{{·}}[[Matej Heinzelius]]{{·}}[[Matej Hoťka]]{{·}}[[Matej Hrebenda]]{{·}}[[Matej Huťka]]{{·}}[[Matej I.]]{{·}}[[Matej Institoris]]{{·}}[[Matej Jakúbek]]{{·}}[[Matej Jančo]]{{·}}[[Matej Josko]]{{·}}[[Matej Jurčo]]{{·}}[[Matej Kamaši]]{{·}}[[Matej Kazár]]{{·}}[[Matej Klinovský]]{{·}}[[Matej Kornel Hell]]{{·}}[[Matej Krajčík]]{{·}}[[Matej Kristín]]{{·}}[[Matej Landl]]{{·}}[[Matej Lochman]]{{·}}[[Matej Lúčan]]{{·}}[[Matej Martinko]]{{·}}[[Matej Marušin]]{{·}}[[Matej Metod Bella]]{{·}}[[Matej Mináč]]{{·}}[[Matej Miškóci]]{{·}}[[Matej Murín]]{{·}}[[Matej Oravec]]{{·}}[[Matej Pankl]]{{·}}[[Matej Platy]]{{·}}[[Matej Polereczky]]{{·}}[[Matej Rákoš]]{{·}}[[Matej Tasler]]{{·}}[[Matej Unger]]{{·}}[[Matej Zaťko]]{{·}}[[Matej Zmij]]{{·}}[[Matejovce nad Hornádom]]{{·}}[[Matiaška]]{{·}}[[Matiašovce]]{{·}}[[Matica slovenská]]{{·}}[[Matilda Čechová]]{{·}}[[Matilda Mareková-Pálfyová]]{{·}}[[Matovce]]{{·}}[[Matúš Andreanin]]{{·}}[[Matúš Bero]]{{·}}[[Matúš Blaho]]{{·}}[[Matúš Čák Trenčiansky]]{{·}}[[Matúš Černák]]{{·}}[[Matúš Čonka]]{{·}}[[Matúš Dula]]{{·}}[[Matúš Dulla]]{{·}}[[Matúš Chovan]]{{·}}[[Matúš Janeček]]{{·}}[[Matúš Kavec]]{{·}}[[Matúš Kephalides]]{{·}}[[Matúš Kira]]{{·}}[[Matúš Kostúr]]{{·}}[[Matúš Kozáčik]]{{·}}[[Matúš Kučera]]{{·}}[[Matúš Kvietik]]{{·}}[[Matúš Macík]]{{·}}[[Matúš Marcin]]{{·}}[[Matúš Mentel]]{{·}}[[Matúš Oľha]]{{·}}[[Matúš Petričko]]{{·}}[[Matúš Putnocký]]{{·}}[[Matúš Šutaj Eštok]]{{·}}[[Matúš Tomko]]{{·}}[[Matúš Turňa]]{{·}}[[Matúš Užák]]{{·}}[[Matúš Vallo]]{{·}}[[Matúš Vojtko]]{{·}}[[Matúškovo]]{{·}}[[Matysová]]{{·}}[[Maťo Lišhák]]{{·}}[[Maťovské Vojkovce]]{{·}}[[Mauzóleum Andreja Hlinku]]{{·}}[[Max Walter]]{{·}}[[Maxim E. Matkin]]{{·}}[[Maximilián Hell]]{{·}}[[Maximilián Chladný-Hanoš]]{{·}}[[Maximilián Jalovecký]]{{·}}[[Maximilián Metod Georgines]]{{·}}[[Maximilián Nitra]]{{·}}[[Maximilián Ujtelky]] == má == [[Májka fialová]]{{·}}[[Málaš]]{{·}}[[Málinec]]{{·}}[[Mária Adamcová]]{{·}}[[Mária Avdičová]]{{·}}[[Mária Balážová]]{{·}}[[Mária Bancíková]]{{·}}[[Mária Bartalos]]{{·}}[[Mária Bartuszová]]{{·}}[[Mária Basilidesová]]{{·}}[[Mária Bátorová]]{{·}}[[Mária Bieliková (informatička)]]{{·}}[[Mária Czaková]]{{·}}[[Mária Daxnerová]]{{·}}[[Mária Ďurišinová]]{{·}}[[Mária Ďuríčková]]{{·}}[[Mária Eliášová]]{{·}}[[Mária Eva Trajterová]]{{·}}[[Mária Ferenčuhová]]{{·}}[[Mária Filkusová]]{{·}}[[Mária Follrichová]]{{·}}[[Mária Gáliková]]{{·}}[[Mária Glocková]]{{·}}[[Mária Hájková]]{{·}}[[Mária Heinzová]]{{·}}[[Mária Hilda Trégerová]]{{·}}[[Mária Holešová]]{{·}}[[Mária Homolová]]{{·}}[[Mária Hrúzová]]{{·}}[[Mária Jakubíková]]{{·}}[[Mária Jančová]]{{·}}[[Mária Kirchmaierová]]{{·}}[[Mária Kisková]]{{·}}[[Mária Kišonová-Hubová]]{{·}}[[Mária Klimová]]{{·}}[[Mária Kolíková]]{{·}}[[Mária Kožuchová]]{{·}}[[Mária Kráľovičová]]{{·}}[[Mária Krásnohorská]]{{·}}[[Mária Kupčoková]]{{·}}[[Mária Magyarová Plšeková]]{{·}}[[Mária Malátková]]{{·}}[[Mária Maľcovská]]{{·}}[[Mária Markovičová]]{{·}}[[Mária Mázorová]]{{·}}[[Mária Medvecká]]{{·}}[[Mária Miadoková]]{{·}}[[Mária Nováková-Fábryová]]{{·}}[[Mária Patakyová]]{{·}}[[Mária Pietrová]]{{·}}[[Mária Podhradská]]{{·}}[[Mária Ráczová]]{{·}}[[Mária Rázusová-Martáková]]{{·}}[[Mária Rumanová]]{{·}}[[Mária Schumerová]]{{·}}[[Mária Slotíková]]{{·}}[[Mária Spoločníková]]{{·}}[[Mária Stanková]]{{·}}[[Mária Šimková]]{{·}}[[Mária Švarbová]]{{·}}[[Mária Trošková]]{{·}}[[Mária Vyvíjalová]]{{·}}[[Mário Bicák]]{{·}}[[Mário Bihári]]{{·}}[[Mário Bližňák]]{{·}}[[Mário Breška]]{{·}}[[Mário Garbera]]{{·}}[[Mário Kazda]]{{·}}[[Mário Kollár]]{{·}}[[Mário Košík]]{{·}}[[Mário Pečalka]]{{·}}[[Mário Radačovský]]{{·}}[[Mário Sauer]]{{·}}[[Mário Sedlár]]{{·}}[[Mário Vittorio Derduľ]]{{·}}[[Márius Kopcsay]]{{·}}[[Márius Žitňanský]] == mä == [[Mäta pieporná]] == me == [[Mečiarizmus]]{{·}}[[Medené Hámre]]{{·}}[[Medovarce]]{{·}}[[Medvedie]]{{·}}[[Medvedík čistotný]]{{·}}[[Medveď hnedý]]{{·}}[[Medveďov]]{{·}}[[Medzany]]{{·}}[[Medzev]]{{·}}[[Medzianky]]{{·}}[[Medzibrod]]{{·}}[[Medzibrodie nad Oravou]]{{·}}[[Medzilaborce]]{{·}}[[Medzilaborce (okres)]]{{·}}[[Melánia Nemcová]]{{·}}[[Melánia Olláryová]]{{·}}[[Melčice-Lieskové]]{{·}}[[Melek]]{{·}}[[Melchior Smrtník (richtár)]]{{·}}[[Melchior Tarnóci]]{{·}}[[Meliata]]{{·}}[[Melichar Alagi]]{{·}}[[Melichar Grodecki]]{{·}}[[Memorandum (Flóra)]]{{·}}[[Memorandum národa slovenského]]{{·}}[[Mengusovce]]{{·}}[[Merašice]]{{·}}[[Merník]]{{·}}[[Mestečko (okres Púchov)]]{{·}}[[Mestisko]]{{·}}[[Mestská časť]]{{·}}[[Mestská radnica (Bardejov)]]{{·}}[[Mestská radnica (Ružomberok)]]{{·}}[[Mestský hrad v Banskej Bystrici]]{{·}}[[Mestský hrad v Banskej Štiavnici]]{{·}}[[Mestský okres (Slovensko)]]{{·}}[[Mestský zväz]]{{·}}[[Metod (svätec)]]{{·}}[[Metod Dominik Trčka]]{{·}}[[Metod Kaľavský]]{{·}}[[Metod Špaček]]{{·}}[[Metropolitný región Viedeň-Bratislava]]{{·}}[[Mezolit na Slovensku]] == mi == [[Mičakovce]]{{·}}[[Mieroslav Pinka]]{{·}}[[Mierovo]]{{·}}[[Miestna časť]]{{·}}[[Miezgovce]]{{·}}[[Mihuľa potiská]]{{·}}[[Mihuľa potočná]]{{·}}[[Mihuľa ukrajinská]]{{·}}[[Mihuľa Vladykovova]]{{·}}[[Michael Kolář]]{{·}}[[Michael Neuman]]{{·}}[[Michaela Badinková]]{{·}}[[Michaela Čobejová]]{{·}}[[Michaela Ella Hajduková]]{{·}}[[Michaela Hlaváčková]]{{·}}[[Michaela Kocianová]]{{·}}[[Michaela Králiková]]{{·}}[[Michaela Musilová]]{{·}}[[Michaela Pašteková]]{{·}}[[Michajlov]]{{·}}[[Michal Aláč]]{{·}}[[Michal Algöver]]{{·}}[[Michal Ascanius]]{{·}}[[Michal Bakuľa]]{{·}}[[Michal Baluďanský]]{{·}}[[Michal Baránik]]{{·}}[[Michal Barnovský]]{{·}}[[Michal Beca]]{{·}}[[Michal Benčík]]{{·}}[[Michal Beran]]{{·}}[[Michal Bodický]]{{·}}[[Michal Bogár]]{{·}}[[Michal Bosák]]{{·}}[[Michal Breznaník]]{{·}}[[Michal Buľovský]]{{·}}[[Michal Buzalka]]{{·}}[[Michal Česnek]]{{·}}[[Michal Dado]]{{·}}[[Michal Demeczky]]{{·}}[[Michal Dionýz Doležal]]{{·}}[[Michal Dočolomanský]]{{·}}[[Michal Drahno]]{{·}}[[Michal Drobný]]{{·}}[[Michal Dubay]]{{·}}[[Michal Ďurčo]]{{·}}[[Michal Ďuriš (futbalista)]]{{·}}[[Michal Ďuriš (moderátor)]]{{·}}[[Michal Elefant]]{{·}}[[Michal Eliáš]]{{·}}[[Michal Falťan]]{{·}}[[Michal Fábry]]{{·}}[[Michal Fečkan]]{{·}}[[Michal Ferianc]]{{·}}[[Michal Filip]]{{·}}[[Michal Filo]]{{·}}[[Michal Foltin]]{{·}}[[Michal Fulier (pilot)]]{{·}}[[Michal Gazdík]]{{·}}[[Michal Godra]]{{·}}[[Michal Gottwald]]{{·}}[[Michal Grajcar]]{{·}}[[Michal Greguš (filozof)]]{{·}}[[Michal Greguš (matematik)]]{{·}}[[Michal Greisiger]]{{·}}[[Michal Grman]]{{·}}[[Michal Gučík]]{{·}}[[Michal Habaj (historik)]]{{·}}[[Michal Habaj (literárny vedec)]]{{·}}[[Michal Hallon]]{{·}}[[Michal Handzuš]]{{·}}[[Michal Hanek]]{{·}}[[Michal Harant]]{{·}}[[Michal Havran ml.]]{{·}}[[Michal Hipp]]{{·}}[[Michal Hirko]]{{·}}[[Michal Hlinka]]{{·}}[[Michal Horský]]{{·}}[[Michal Horváth (ekonóm)]]{{·}}[[Michal Hraška]]{{·}}[[Michal Hreus]]{{·}}[[Michal Hudák]]{{·}}[[Michal Hudec]]{{·}}[[Michal Hvorecký]]{{·}}[[Michal Hyroš]]{{·}}[[Michal Chorvát]]{{·}}[[Michal Chovan]]{{·}}[[Michal Iľovský]]{{·}}[[Michal Institoris-Mošovský]]{{·}}[[Michal Jančok]]{{·}}[[Michal Jonáš]]{{·}}[[Michal Judt]]{{·}}[[Michal Juriš]]{{·}}[[Michal Kabelka]]{{·}}[[Michal Kališka]]{{·}}[[Michal Karin]]{{·}}[[Michal Kaščák]]{{·}}[[Michal Kern]]{{·}}[[Michal Kiss]]{{·}}[[Michal Kokavec]]{{·}}[[Michal Kollár]]{{·}}[[Michal Kopčik]]{{·}}[[Michal Kopčo]]{{·}}[[Michal Kovačič]]{{·}}[[Michal Kovács]]{{·}}[[Michal Kováč]]{{·}}[[Michal Kováč (1951)]]{{·}}[[Michal Kováč mladší]]{{·}}[[Michal Kozelský]]{{·}}[[Michal Königsberger]]{{·}}[[Michal Kravčík]]{{·}}[[Michal Kubovčík]]{{·}}[[Michal Kušík]]{{·}}[[Michal Lichý]]{{·}}[[Michal Lukačín]]{{·}}[[Michal Lukniš]]{{·}}[[Michal Lukša]]{{·}}[[Michal Maheľ]]{{·}}[[Michal Macho]]{{·}}[[Michal Malák]]{{·}}[[Michal Martikán]]{{·}}[[Michal Matunák]]{{·}}[[Michal Maximilián Scheer]]{{·}}[[Michal Májek]]{{·}}[[Michal Mertiňák]]{{·}}[[Michal Miklovič]]{{·}}[[Michal Miloslav Hodža]]{{·}}[[Michal Minka]]{{·}}[[Michal Mravík]]{{·}}[[Michal Murin]]{{·}}[[Michal na Ostrove]]{{·}}[[Michal nad Žitavou]]{{·}}[[Michal Náhlík]]{{·}}[[Michal Ondrášek]]{{·}}[[Michal Orolin]]{{·}}[[Michal Otčenáš]]{{·}}[[Michal Pastier]]{{·}}[[Michal Patzier]]{{·}}[[Michal Pavlovic]]{{·}}[[Michal Peško]]{{·}}[[Michal Polák (novinár)]]{{·}}[[Michal Potocký]]{{·}}[[Michal Riszdorfer]]{{·}}[[Michal Rotarides]]{{·}}[[Michal Ruttkay]]{{·}}[[Michal Segľa]]{{·}}[[Michal Sersen]]{{·}}[[Michal Shejbal]]{{·}}[[Michal Slivka (archeológ)]]{{·}}[[Michal Slivka (herec)]]{{·}}[[Michal Steigel]]{{·}}[[Michal Stríženec]]{{·}}[[Michal Suchý]]{{·}}[[Michal Sýkora (politik)]]{{·}}[[Michal Šimečka]]{{·}}[[Michal Škrabák]]{{·}}[[Michal Škvarka]]{{·}}[[Michal Šulek]]{{·}}[[Michal Tallo]]{{·}}[[Michal Tomič]]{{·}}[[Michal Topoľský]]{{·}}[[Michal Truban (politik)]]{{·}}[[Michal Vašečka]]{{·}}[[Michal Václav Anderle]]{{·}}[[Michal Vičan]]{{·}}[[Michal Wiezik]]{{·}}[[Michal Zibrin (politik)]]{{·}}[[Michal Zöldy]]{{·}}[[Michalková]]{{·}}[[Michalok]]{{·}}[[Michalová]]{{·}}[[Michalovce]]{{·}}[[Michalovce (okres)]]{{·}}[[Michaľany]]{{·}}[[Michel Miklík]]{{·}}[[Miklós Duray]]{{·}}[[Miklušova väznica]]{{·}}[[Miklušovce]]{{·}}[[Mikolaj Albrycht]]{{·}}[[Miková]]{{·}}[[Mikroregión Južné Sitno]]{{·}}[[Mikroregión nad Holeškou]]{{·}}[[Mikroregión pod Poludnicou]]{{·}}[[Mikroregión Stredné a dolné Poiplie]]{{·}}[[Mikroregión Šaštínsko]]{{·}}[[Mikuláš Bakoš]]{{·}}[[Mikuláš Bánovský]]{{·}}[[Mikuláš Berčéni]]{{·}}[[Mikuláš Berčéni (generál)]]{{·}}[[Mikuláš Berka]]{{·}}[[Mikuláš Čabiňák]]{{·}}[[Mikuláš Čáki]]{{·}}[[Mikuláš Černák]]{{·}}[[Mikuláš Doboš]]{{·}}[[Mikuláš Dohnány]]{{·}}[[Mikuláš Dušek]]{{·}}[[Mikuláš Dzurinda]]{{·}}[[Mikuláš Esterházi (1583 – 1645)]]{{·}}[[Mikuláš Fedor]]{{·}}[[Mikuláš Fischer]]{{·}}[[Mikuláš Furdík]]{{·}}[[Mikuláš Gacek]]{{·}}[[Mikuláš Galanda]]{{·}}[[Mikuláš Glitz]]{{·}}[[Mikuláš Horňák]]{{·}}[[Mikuláš Huba (ekológ)]]{{·}}[[Mikuláš Huba (herec)]]{{·}}[[Mikuláš I. Druget]]{{·}}[[Mikuláš IV. Druget]]{{·}}[[Mikuláš Jacquin]]{{·}}[[Mikuláš Jančura]]{{·}}[[Mikuláš Jordán]]{{·}}[[Mikuláš Jóža]]{{·}}[[Mikuláš Juščík]]{{·}}[[Mikuláš Kasarda]]{{·}}[[Mikuláš Klimčák]]{{·}}[[Mikuláš Kočan]]{{·}}[[Mikuláš Komanický]]{{·}}[[Mikuláš Konček]]{{·}}[[Mikuláš Konopka]]{{·}}[[Mikuláš Kont]]{{·}}[[Mikuláš Kostka]]{{·}}[[Mikuláš Kováč]]{{·}}[[Mikuláš Ladižinský]]{{·}}[[Mikuláš Lovacký]]{{·}}[[Mikuláš Maník]]{{·}}[[Mikuláš Mišík]]{{·}}[[Mikuláš Mlynarčík]]{{·}}[[Mikuláš Moyzes]]{{·}}[[Mikuláš Mušinka]]{{·}}[[Mikuláš Nadaný]]{{·}}[[Mikuláš Nigríni]]{{·}}[[Mikuláš Palko]]{{·}}[[Mikuláš Pažítka]]{{·}}[[Mikuláš Pálfi (1552 – 1600)]]{{·}}[[Mikuláš Pružinský]]{{·}}[[Mikuláš Schneider-Trnavský]]{{·}}[[Mikuláš Sontág (1843)]]{{·}}[[Mikuláš Sontág (1882)]]{{·}}[[Mikuláš Šinglovič]]{{·}}[[Mikuláš Šprinc]]{{·}}[[Mikuláš Štefan Ferienčík]]{{·}}[[Mikuláš Vešeléni]]{{·}}[[Mikuláš z Levoče]]{{·}}[[Mikuláš Zmeškal]]{{·}}[[Mikuláš zo Sečoviec (palatín)]]{{·}}[[Mikulášová]]{{·}}[[Mikušovce (okres Ilava)]]{{·}}[[Mikušovce (okres Lučenec)]]{{·}}[[Mila Haugová]]{{·}}[[Milan Abelovský]]{{·}}[[Milan Adamčiak]]{{·}}[[Milan Alexander Getting]]{{·}}[[Milan Antal]]{{·}}[[Milan Antol]]{{·}}[[Milan Augustín]]{{·}}[[Milan Bahul]]{{·}}[[Milan Bartovič]]{{·}}[[Milan Benkovský]]{{·}}[[Milan Bélik]]{{·}}[[Milan Burica]]{{·}}[[Milan Cagala]]{{·}}[[Milan Černák]]{{·}}[[Milan Čič]]{{·}}[[Milan Čorba]]{{·}}[[Milan Dobeš]]{{·}}[[Milan Dubec]]{{·}}[[Milan Dvorščík]]{{·}}[[Milan Ferko]]{{·}}[[Milan Fiľo]]{{·}}[[Milan Haborák]]{{·}}[[Milan Hanzel]]{{·}}[[Milan Hejný]]{{·}}[[Milan Hnat]]{{·}}[[Milan Hodža]]{{·}}[[Milan Hort]]{{·}}[[Milan Hrabovský]]{{·}}[[Milan Hruška]]{{·}}[[Milan Hutta]]{{·}}[[Milan Hutta (1928)]]{{·}}[[Milan Ivana]]{{·}}[[Milan Ivanka]]{{·}}[[Milan Jablonský]]{{·}}[[Milan Jagnešák]]{{·}}[[Milan Jambor]]{{·}}[[Milan Janák]]{{·}}[[Milan Jančuška]]{{·}}[[Milan Javúrek]]{{·}}[[Milan Jurčina]]{{·}}[[Milan Jurčo (cyklista)]]{{·}}[[Milan Jurčo (literárny vedec)]]{{·}}[[Milan Kabina]]{{·}}[[Milan Karvaš]]{{·}}[[Milan Kiripolský]]{{·}}[[Milan Kiš]]{{·}}[[Milan Kňažko]]{{·}}[[Milan Kolibiar]]{{·}}[[Milan Kollár]]{{·}}[[Milan Kopačka]]{{·}}[[Milan Kostolný]]{{·}}[[Milan Kovačka]]{{·}}[[Milan Kováč (religionista)]]{{·}}[[Milan Krajniak]]{{·}}[[Milan Kraus]]{{·}}[[Milan Kriššák]]{{·}}[[Milan Kytnár]]{{·}}[[Milan Lalkovič]]{{·}}[[Milan Laluha]]{{·}}[[Milan Lapin]]{{·}}[[Milan Lasica]]{{·}}[[Milan Laurenčík]]{{·}}[[Milan Lechan]]{{·}}[[Milan Leščák]]{{·}}[[Milan Lieskovský]]{{·}}[[Milan Lichard]]{{·}}[[Milan Luhový]]{{·}}[[Milan Lukáč]]{{·}}[[Milan Majerský]]{{·}}[[Milan Majtán]]{{·}}[[Milan Malinovsky]]{{·}}[[Milan Malík]]{{·}}[[Milan Mareček]]{{·}}[[Milan Markovič]]{{·}}[[Milan Maxim]]{{·}}[[Milan Mazurek]]{{·}}[[Milan Melník]]{{·}}[[Milan Mičenec]]{{·}}[[Milan Michal Harminc]]{{·}}[[Milan Mišík]]{{·}}[[Milan Mlsna]]{{·}}[[Milan Naď]]{{·}}[[Milan Náhlik]]{{·}}[[Milan Odran]]{{·}}[[Milan Ondrík]]{{·}}[[Milan Paštéka]]{{·}}[[Milan Pavlovkin]]{{·}}[[Milan Pažítka]]{{·}}[[Milan Petráš]]{{·}}[[Milan Peťovský]]{{·}}[[Milan Podrimavský]]{{·}}[[Milan Polák (teatrológ)]]{{·}}[[Milan Polášek]]{{·}}[[Milan Randl]]{{·}}[[Milan Rastislav Štefánik]]{{·}}[[Milan Remko]]{{·}}[[Milan Richter]]{{·}}[[Milan Rúfus]]{{·}}[[Milan Sečánsky]]{{·}}[[Milan Schenko]]{{·}}[[Milan Sládek]]{{·}}[[Milan Slobodník]]{{·}}[[Milan Stanislav Ďurica]]{{·}}[[Milan Staš]]{{·}}[[Milan Šavlík]]{{·}}[[Milan Šimečka]]{{·}}[[Milan Škriniar]]{{·}}[[Milan Štefanko]]{{·}}[[Milan Štefanovič]]{{·}}[[Milan Štiavnický]]{{·}}[[Milan Štrbík]]{{·}}[[Milan Šuna]]{{·}}[[Milan Šútovec]]{{·}}[[Milan Thomka Mitrovský]]{{·}}[[Milan Timko (futbalista)]]{{·}}[[Milan Turčák]]{{·}}[[Milan Vavro]]{{·}}[[Milan Zelinka]]{{·}}[[Milan Zemko]]{{·}}[[Milan Zigo]]{{·}}[[Milan Zimnýkoval]]{{·}}[[Milan Žiak]]{{·}}[[Milan Žuffa]]{{·}}[[Milan Žukovič]]{{·}}[[Milena Minichová]]{{·}}[[Milena Rázgová]]{{·}}[[Milhosť]]{{·}}[[Milka Zimková]]{{·}}[[Milo Urban]]{{·}}[[Miloslav Danko]]{{·}}[[Miloslav Hruškovič]]{{·}}[[Miloslav Konopka]]{{·}}[[Miloslav Kotulič]]{{·}}[[Miloslav Kóňa]]{{·}}[[Miloslav Krčméry]]{{·}}[[Miloslav Luther]]{{·}}[[Miloslav Mečíř]]{{·}}[[Miloslav Mečíř ml.]]{{·}}[[Miloslav Mojžiš (architekt)]]{{·}}[[Miloslav Mojžiš (hudobný skladateľ)]]{{·}}[[Miloslav Roľko]]{{·}}[[Miloslav Rybín]]{{·}}[[Miloslav Schmidt]]{{·}}[[Miloslav Starosta]]{{·}}[[Miloslav Turzák]]{{·}}[[Miloslavov]]{{·}}[[Miloš Alexander Bazovský]]{{·}}[[Miloš Bátovský]]{{·}}[[Miloš Brezinský]]{{·}}[[Miloš Cambel]]{{·}}[[Miloš Glonek]]{{·}}[[Miloš Gosiorovský]]{{·}}[[Miloš Háčik]]{{·}}[[Miloš Hrušovský]]{{·}}[[Miloš Chorvát]]{{·}}[[Miloš Janoška]]{{·}}[[Miloš Janoušek]]{{·}}[[Miloš Jesenský]]{{·}}[[Miloš Jurkovič (historik)]]{{·}}[[Miloš Karásek]]{{·}}[[Miloš Kelemen]]{{·}}[[Miloš Klimek]]{{·}}[[Miloš Kolesár]]{{·}}[[Miloš Kopták]]{{·}}[[Miloš Koterec]]{{·}}[[Miloš Lačný]]{{·}}[[Miloš Laky]]{{·}}[[Miloš Lichner]]{{·}}[[Miloš Melicherík]]{{·}}[[Miloš Petrikovich]]{{·}}[[Miloš Pietor]]{{·}}[[Miloš Rehák]]{{·}}[[Miloš Ruppeldt]]{{·}}[[Miloš Soboňa]]{{·}}[[Miloš Svrček]]{{·}}[[Miloš Urbásek]]{{·}}[[Miloš Vančo]]{{·}}[[Miloš Volešák]]{{·}}[[Milota Havránková]]{{·}}[[Milota Vetráková]]{{·}}[[Milpoš]]{{·}}[[Milutín Križko]]{{·}}[[Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky]]{{·}}[[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky]]{{·}}[[Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska]]{{·}}[[Miňovce]]{{·}}[[Mira Nábělková]]{{·}}[[Miriam Bobková]]{{·}}[[Miriam Hlavačková]]{{·}}[[Miriam Jarošová]]{{·}}[[Miriam Kičiňová]]{{·}}[[Miriam Rodriguez Brüllová]]{{·}}[[Mirka Brezovská]]{{·}}[[Mirko Horňák]]{{·}}[[Mirko Krajči]]{{·}}[[Mirkovce]]{{·}}[[Miroľa]]{{·}}[[Miroslav Abelovský]]{{·}}[[Miroslav Abrahám]]{{·}}[[Miroslav Baček]]{{·}}[[Miroslav Baran]]{{·}}[[Miroslav Barčík]]{{·}}[[Miroslav Bárdi]]{{·}}[[Miroslav Bázlik]]{{·}}[[Miroslav Beblavý]]{{·}}[[Miroslav Brooš]]{{·}}[[Miroslav Brozman]]{{·}}[[Miroslav Búran]]{{·}}[[Miroslav Caban]]{{·}}[[Miroslav Cipár]]{{·}}[[Miroslav Číž]]{{·}}[[Miroslav Drobňák]]{{·}}[[Miroslav Dudok]]{{·}}[[Miroslav Duriš]]{{·}}[[Miroslav Dvorský]]{{·}}[[Miroslav Ďurák]]{{·}}[[Miroslav Fikar]]{{·}}[[Miroslav Glejtek]]{{·}}[[Miroslav Gono]]{{·}}[[Miroslav Haraus]]{{·}}[[Miroslav Hála]]{{·}}[[Miroslav Hlinka (1972)]]{{·}}[[Miroslav Hlivák]]{{·}}[[Miroslav Horňák]]{{·}}[[Miroslav Hrianka]]{{·}}[[Miroslav Hýll]]{{·}}[[Miroslav Chlpek]]{{·}}[[Miroslav Chovanec]]{{·}}[[Miroslav Ihnačák]]{{·}}[[Miroslav Jambor (biatlonista a cyklista)]]{{·}}[[Miroslav Jenča]]{{·}}[[Miroslav Jureňa]]{{·}}[[Miroslav Karhan]]{{·}}[[Miroslav Kľuch]]{{·}}[[Miroslav Kmeť]]{{·}}[[Miroslav Knap]]{{·}}[[Miroslav Kocúr]]{{·}}[[Miroslav Kollár]]{{·}}[[Miroslav Koóš]]{{·}}[[Miroslav Korba]]{{·}}[[Miroslav Kováčik]]{{·}}[[Miroslav König]]{{·}}[[Miroslav Kristín]]{{·}}[[Miroslav Kropilák]]{{·}}[[Miroslav Kudzia]]{{·}}[[Miroslav Kusý]]{{·}}[[Miroslav Lajčák]]{{·}}[[Miroslav Lažo]]{{·}}[[Miroslav Lipovský]]{{·}}[[Miroslav Londák]]{{·}}[[Miroslav Macejko]]{{·}}[[Miroslav Marcelli]]{{·}}[[Miroslav Marcinko]]{{·}}[[Miroslav Matiaško]]{{·}}[[Miroslav Maxon]]{{·}}[[Miroslav Michalek]]{{·}}[[Miroslav Mikolášik]]{{·}}[[Miroslav Mikulecký]]{{·}}[[Miroslav Mosnár]]{{·}}[[Miroslav Nemec (futbalista)]]{{·}}[[Miroslav Nitka]]{{·}}[[Miroslav Noga]]{{·}}[[Miroslav Pekník]]{{·}}[[Miroslav Ploščica]]{{·}}[[Miroslav Pupák]]{{·}}[[Miroslav Radačovský]]{{·}}[[Miroslav Remo]]{{·}}[[Miroslav Saniga]]{{·}}[[Miroslav Seman]]{{·}}[[Miroslav Schlesinger]]{{·}}[[Miroslav Sovič]]{{·}}[[Miroslav Stanovský]]{{·}}[[Miroslav Stoch]]{{·}}[[Miroslav Sýkora (spevák)]]{{·}}[[Miroslav Šatan]]{{·}}[[Miroslav Šášky]]{{·}}[[Miroslav Šimonovič]]{{·}}[[Miroslav Šindelka]]{{·}}[[Miroslav Škovira]]{{·}}[[Miroslav Šmidriak]]{{·}}[[Miroslav Štefanka]]{{·}}[[Miroslav Trnka]]{{·}}[[Miroslav Vantroba]]{{·}}[[Miroslav Válek]]{{·}}[[Miroslav Wlachovský]]{{·}}[[Miroslav Zálešák]]{{·}}[[Miroslav Zolvík]]{{·}}[[Miroslav Žbirka]]{{·}}[[Miroslava Ábelová]]{{·}}[[Miroslava Ludvíková]]{{·}}[[Miroslava Partlová]]{{·}}[[Miroslava Syllabová]]{{·}}[[Mislav Rosandić]]{{·}}[[Mišo Biely]]{{·}}[[Mišo Suchý]]{{·}}[[Mišpuľka horská]] == ml == [[Mladá a neskorá bronzová doba na Slovensku]]{{·}}[[Mladé pušky (politika)]]{{·}}[[Mladý paleolit na Slovensku]]{{·}}[[Mládzovo]]{{·}}[[Mlok bodkovaný]]{{·}}[[Mlok dunajský]]{{·}}[[Mlok horský]]{{·}}[[Mlok hrebenatý]]{{·}}[[Mlok karpatský]]{{·}}[[Mlynárik východný]]{{·}}[[Mlynárka dlhochvostá]]{{·}}[[Mlynárovce]]{{·}}[[Mlynčeky]]{{·}}[[Mlynica (obec)]]{{·}}[[Mlynky (okres Spišská Nová Ves)]] == mn == [[Mníchova diera]]{{·}}[[Mníchova Lehota]]{{·}}[[Mníšek nad Hnilcom]]{{·}}[[Mníšek nad Popradom]] == mo == [[Moča]]{{·}}[[Močenok]]{{·}}[[Močiar (okres Banská Štiavnica)]]{{·}}[[Močiarka (prítok Maliny)]]{{·}}[[Močiarnica mekotavá]]{{·}}[[Močiarnica tichá]]{{·}}[[Močiarnička tichá]]{{·}}[[Modlivka zelená]]{{·}}[[Modra]]{{·}}[[Modra nad Cirochou]]{{·}}[[Modranská železnica]]{{·}}[[Modrany]]{{·}}[[Modravec červenoboký]]{{·}}[[Modráčik bahniskový]]{{·}}[[Modráčik krvavcový]]{{·}}[[Modrová]]{{·}}[[Modrovka]]{{·}}[[Modrý Kameň]]{{·}}[[Modrý Kameň (hrad)]]{{·}}[[Mohyla v Očkove]]{{·}}[[Mojmír Božík (1962)]]{{·}}[[Mojmír I.]]{{·}}[[Mojmír II.]]{{·}}[[Mojmírovce]]{{·}}[[Mojmírovci]]{{·}}[[Mojš]]{{·}}[[Mojtín]]{{·}}[[Mojzesovo]]{{·}}[[Mokrance]]{{·}}[[Mokrá Lúka]]{{·}}[[Mokroluh]]{{·}}[[Mokrý Háj]]{{·}}[[Moldava nad Bodvou]]{{·}}[[Moldavská jaskyňa]]{{·}}[[Molpír]]{{·}}[[Momo (raper)]]{{·}}[[Mongolský vpád do Európy]]{{·}}[[Mongolský vpád do Uhorska]]{{·}}[[Monika Bérešová]]{{·}}[[Monika Čambáliková]]{{·}}[[Monika Fabianová]]{{·}}[[Monika Fašungová]]{{·}}[[Monika Gajdošová]]{{·}}[[Monika Haasová]]{{·}}[[Monika Hilmerová]]{{·}}[[Monika Kandráčová]]{{·}}[[Monika Kompaníková]]{{·}}[[Monika Mockovčáková]]{{·}}[[Monika Paššová]]{{·}}[[Monika Potokárová]]{{·}}[[Monika Šagátová]]{{·}}[[Monika Vrzgulová]]{{·}}[[Monika Žigová]]{{·}}[[Monomachova koruna]]{{·}}[[Moravany (okres Michalovce)]]{{·}}[[Moravany nad Váhom]]{{·}}[[Moravské kniežatstvo]]{{·}}[[Moravské Lieskové]]{{·}}[[Moravský Svätý Ján]]{{·}}[[Morový stĺp (Kremnica)]]{{·}}[[Most pri Bratislave]]{{·}}[[Mostište]]{{·}}[[Mostová (obec)]]{{·}}[[Moškovec]]{{·}}[[Mošovce]]{{·}}[[Moštenica]]{{·}}[[Mošurov]]{{·}}[[Motešice]]{{·}}[[Motyčky]]{{·}}[[Mouhamadou Seye]] == mó == [[Móric Ballagi]]{{·}}[[Móric Beňovský]]{{·}}[[Móric Pálfi]]{{·}}[[Móric Popper]]{{·}}[[Móric Sonnenfeld]] == mô == [[Môlča]] == mr == [[Mrázovce]]{{·}}[[Mrkva obyčajná]]{{·}}[[Mrlík voňavý]] == mŕ == [[Mŕtve rameno Váhu]] == mu == [[Mučín]]{{·}}[[Mudroňovo]]{{·}}[[Mudrovce]]{{·}}[[Muflón lesný]]{{·}}[[Muchár sivý]]{{·}}[[Muchárik bielokrký]]{{·}}[[Muchárik čiernohlavý]]{{·}}[[Muchárik malý]]{{·}}[[Mukl]]{{·}}[[Muľa]]{{·}}[[Municipálne mesto (Uhorsko)]]{{·}}[[Muránska Dlhá Lúka]]{{·}}[[Muránska Huta]]{{·}}[[Muránska Lehota]]{{·}}[[Muránska Zdychava]]{{·}}[[Muráň (obec)]]{{·}}[[Murárik červenokrídly]]{{·}}[[Muškát (rod)]]{{·}}[[Mužla]] == mú == [[Mútne]] == my == [[Mydlica lekárska]]{{·}}[[Myjava (mesto)]]{{·}}[[Myjava (okres)]]{{·}}[[Myrón Malý]]{{·}}[[Myslina (okres Humenné)]]{{·}}[[Myš domová]]{{·}}[[Myš kopčiarka]]{{·}}[[Myšia hôrka]]{{·}}[[Myšiak hôrny]]{{·}}[[Myšiak hrdzavý]]{{·}}[[Myšiak severský]]{{·}}[[Myšiarka močiarna]]{{·}}[[Myšiarka ušatá]]{{·}}[[Myška drobná]]{{·}}[[Myšovka horská]]{{·}}[[Myšovka stepná]] == mý == [[Mýtna (okres Lučenec)]]{{·}}[[Mýtne Ludany]]{{·}}[[Mýto pod Ďumbierom]] [[Kategória:Zoznamy slovenských článkov]] i17p5cv4einvnnzpczsdlk6s3onps1w Bitúnok č. 5 0 187777 8187922 8093002 2026-03-27T15:52:44Z ~2026-18844-01 290214 8187922 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kniha | Názov = Bitúnok č. 5<br/>Detská križiacka výprava | Obrázok = Slaughterhouse-Five (first edition) - Kurt Vonnegut.jpg | Popis obrázku = obal prvej edície | Autor = [[Kurt Vonnegut]] | Originálny názov = Slaughterhouse-Five | Spoluautor = | Pôvodný jazyk = angličtina | Krajina vydania = [[Spojené štáty|USA]] | Nakladateľstvo originálneho vydania = [[Delacorte Press]] | Počet vydaní originálu = | Dátum 1. vydania originálu = [[1969]] | ISBN 1. vydania originálu = 0-385-31208-3 | Ilustrátor originálneho vydania = | Literárne obdobie = | Literárny smer = | Literárny druh = | Literárny žáner = [[science fiction]], [[metafikcia]] <!--ODKAZY--> | Commons = | Odkaz = <!--INFO O SLOVENSKYCH VYDANIACH KNIHY--> <!--PRVE VYDANIE KNIHY--> | Dátum slovenského vydania = [[2001]] <ref>[http://books.google.com/books?id=0-yJAAAACAAJ&dq=8071456020&hl=sk&ei=W7VvTIbeDdSX4gax55izCw&sa=X&oi=book_result&ct=result&resnum=1&ved=0CCcQ6AEwAA Bitúnok č. 5 - Bibliografické záznamy na books.google.com]</ref> | Väzba = pevná väzba | Formát = 13 x 21 cm | Hmotnosť = 260 g | Edícia = | Zväzok = | Vydavateľstvo = [[Slovart]] | Číslo publikácie = | Prekladateľ = Karol Dlouhý | Ilustrátor = | Autor obalu = | Autor fotografií = | Redigoval = | Hlavný redaktor = | Zodpovedný redaktor = | Technický redaktor = | Grafický redaktor = | Výtvarný redaktor = | Jazykový redaktor = | Recenzent = | Autor doslovu = | Náklad = | Počet strán = 175 | Tlač = | ISBN = 8071456020 }} '''''Bitúnok č. 5, alebo Detská križiacka výprava''''' je [[román]] z roku [[1969]], ktorý napísal [[Kurt Vonnegut]]. Kniha Bitúnok číslo 5 spája prvky protivojnového románu, sci-fi a autobiografické črty. Hlavnou témou románu je odsúdenie vojny a strata charakternosti medzi ľuďmi. == Dej == {{spoiler}} Román začína snahou autora kontaktovať pomocou telefónnej spoločnosti svojho priateľa Bernarda, aby mu pomohol pripomenúť zážitky počas bombardovania Drážďan. Jeho list taktiež obsahoval prosbu Letectva Spojených štátov, v ktorej žiadal o detaily bombového náletu na Drážďany, no odpoveď bola negatívna a tak sa osobne vybral za Bernardom. Jeho žena však nebola touto návštevou veľmi nadšená. Autor jej však sľúbil, že kniha bude pomenovaná: „Detská križiacka výprava.“ Jeho priateľ, Bernard mu však veľmi nepomohol, no autor knihu dokončil. Rozprávanie začína tragikomickou postavou Billyho Pilgrima, ktorý prežíva okamihy svojho života v náhodnom poradí. Vnímať svet štvorrozmerne majú len obyvatelia vzdialenej planéty menom Tralfamadore, ktorí Billyho unesú a spolu s herečkou Montanou Wildhackovou sú vystavení v ich zoologickej záhrade. A práve tam prichádza zlom, kedy sa Billymu zapáči tralfamadorské vnímanie času, podľa ktorého všetky okamihy existujú zároveň a je to len slabosťou ľudstva, že nie to okamihy života nevedia prežívať naraz. Etapy z Billyho života sú v knihe presne v takom istom poradí ako ich on sám prežíva. Zábery z nemeckého zajatia, v ktorých samotný autor vystupuje ako vedľajšia postava, sa tak striedajú s jeho povojnovým životom, kedy pracuje ako úspešný optik vo vlastnej ordinácií, má manželku Valenciu a dve deti. Jeho žena sa však zadusí v aute a Billy sa po návrate z planéty Tralfamadore pokúša ľudí informovať o „pravej“ podstate času, kvôli čomu začína byť považovaný za blázna. Vykreslená je i jeho zdanlivá „smrť“, no Billy neumiera, pretože naďalej existuje v okamihoch svojho života. Pasáže z vojny sledujú Billyho potulujúceho sa za nepriateľskými líniami, jeho následné zajatie, pobyt v zajateckom tábore. Z neho je spolu s ďalšími Američanmi deportovaný do Drážďan, kde majú slúžiť ako pracovná sila. Ubytovaní sú v Bitúnku č. 5, ktorý im počas ničivého bombardovania poslúži ako kryt a ako jedni z mála prežijú nálety. Príbeh končí absurdným vyvrcholením, v ktorom je po smrti tisícok civilistov skúsený americký vojak Edgar Derby odsúdený a zastrelený za údajnú krádež čajníka.<ref>Vonnegut Kurt, Bitúnok č.5, Slovart 2001</ref> {{endspoiler}} == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:Knihy z 1969]] [[Kategória:Science fiction romány]] [[Kategória:Kurt Vonnegut]] [[Kategória:Sfilmované romány]] [[Kategória:Romány o druhej svetovej vojne]] [[Kategória:Romány odohrávajúce sa na fiktívnych planétach]] od7vdn9n8ahzifhws61a7hr00ldj76i Roger Martin du Gard 0 187836 8187978 8079171 2026-03-27T17:33:29Z ~2026-18844-01 290214 8187978 wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} {{Nositeľ Nobelovej ceny}} {{Infobox Osobnosť |Meno = Roger Martin du Gard |Portrét = Roger Martin du Gard 1937.jpg |Popis osoby = francúzsky spisovateľ |Dátum narodenia = [[23. marec]] [[1881]] |Miesto narodenia = [[Neuilly-sur-Seine]], [[Tretia francúzska republika|Francúzsko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1958|8|22|1881|3|23}} |Miesto úmrtia = [[Bellême]], [[Francúzsko]] }} '''Roger Martin du Gard''' (* [[23. marec]] [[1881]], [[Neuilly-sur-Seine]], [[Francúzsko]] – † [[22. august]] [[1958]], [[Bellême]]) bol francúzsky [[spisovateľ|prozaik]] a [[dramatik]], nositeľ [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovej ceny za literatúru]] z roku [[1937]]. == Dielo == * ''Devenir !'' ([[1908]]) * ''L'Une de Nous'' ([[1909]]) * ''[[Jean Barois]]'' ([[1913]]) * ''Le Testament du père Leleu'', ([[1913]]) * ''Les Thibault : Le Cahier gris'' ([[1922]]) * ''Les Thibault : Le Pénitencier'' ([[1922]]) * ''Les Thibault : La Belle Saison'' ([[1923]]) * ''Les Thibault : La Consultation'' ([[1928]]) * ''Les Thibault : La Sorellina'' ([[1928]]) * ''Les Thibault : La Mort du père'' ([[1929]]) * ''Un Taciturne'' (1931) * ''Vieille France'' ([[1933]]) * ''Les Thibault : l'Été 1914'' ([[1936]]) * ''Les Thibault : l'Épilogue'' ([[1940]]) * ''Œuvres complètes'' ([[1955]]) * ''In memoriam'', La Péiade, Gallimard, Paris, 1955 * ''Correspondance avec André Gide '' (posmrtne [[1968]]) * ''Correspondance générale 1 1896-1913'' (posmrtne [[1980]]) * ''Le Lieutenant-colonel de Maumort '' (posmrtne [[1983]]) * ''Journal I Textes autobiographiques 1892-1919'' (posmrtne [[1992]]) * ''Journal II 1919-1936" (posmrtne [[1993]]) * ''Journal III 1937-1949 Textes autobiographiques 1950-1958'' (posmrtne [[1993]]) * ''Correspondance générale X 1951-1958" (posmrtne [[2006]]) {{Biografický výhonok}} {{Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 1926 – 1950}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Gard, Roger Martin du}} [[Kategória:Francúzski spisovatelia]] [[Kategória:Francúzski dramatici]] [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru]] [[Kategória:Francúzski nositelia Nobelovej ceny]] [[Kategória:Absolventi École nationale des chartes]] [[Kategória:Osobnosti z Neuilly-sur-Seine]] 1sjtydcfv7wu8dfev0e3jefkmmbm53v Mercury-Redstone 3 0 191115 8188207 8184392 2026-03-27T22:49:27Z Andrej-airliner 43530 obr. 8188207 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kozmická misia | názov misie = Mercury-Redstone 3 | kozmická loď = [[Mercury (kozmická loď)|Mercury]] (výr. č. 7) | znak = Freedom 7 insignia.png | volací znak = ''Freedom 7'' | posádka = 1 | kozmodróm = [[Cape Canaveral Air Force Station|Cape Canaveral]] | rampa = [[štartovací komplex 5 na Cape Canaveral Air Force Station|LC-5]] | raketa = [[Redstone (balistická raketa)|Redstone MRLV]] MR-7 | štart = [[5. máj]] [[1961]], 14:34:13,48 [[Koordinovaný svetový čas|UTC]] | pristátie = 5. máj 1961, 14:49:35 UTC<br />severná oblasť Atlantického oceánu; 135 km severovýchodne od ostrova [[Abaco (Bahamy)|Great Abaco]]<br />{{coord|27|13.7|S|75|53|Z|}} | trvanie = 15 minút, 22 sekúnd | perigeum = | apogeum = 187,40 [[kilometer|km]] | doba obehu = | inklinácia = | obehy = [[suborbitálny kozmický let|suborbitálny let]] | vzdialenosť = 487,26 km | maxrýchlosť = 8 277 km/h | maxzrýchlenie = 11,0 g (108 m/s²) | hmotnosť = 1 832,64 [[kilogram|kg]] (kozmická loď pri štarte)<br />1 295,07 kg (v apogeu)<br />1 169,81 kg (pri návrate)<br />1 050,53 kg (pri pristátí) | foto posádky = Portrait of Alan B. Shepard.jpg | popis = Alan Bartlett „Al“ Shepard, Jr. | predchádzajúca = [[Mercury-Redstone BD]] | nasledujúca = [[Súbor:Liberty bell insignia.jpg|30px|link=Mercury-Redstone 4]] [[Mercury-Redstone 4]] }} '''Mercury-Redstone 3''' (alebo podľa lode '''''Freedom 7''''') bol prvý [[Spojené štáty|americký]] [[kozmický let s ľudskou posádkou|pilotovaný kozmický let]], ktorý sa uskutočnil [[5. máj]]a [[1961]] a vyniesol do vesmíru prvého [[Američania (USA)|Američana]], ktorým sa stal [[Alan Bartlett Shepard|Alan Shepard]]. Zároveň išlo o prvý kozmický let s ľudskou posádkou v rámci [[program Mercury|programu Mercury]]. Shepardova misia bola 15-minútový [[suborbitálny kozmický let|suborbitálny let]], ktorého hlavným cieľom bolo preukázať schopnosť [[kozmonaut|astronauta]] odolať vysokému [[preťaženie (tiažové zrýchlenie)|preťaženiu]] pri štarte a návrate do [[atmosféra Zeme|atmosféry]]. Počas letu sa Shepard stal celkovo druhým človekom, ktorý letel do vesmíru, a prvým, ktorý manuálne ovládal orientáciu [[kozmická loď|kozmickej lode]]. Niekedy sa uvádza, že prvým Američanom vo vesmíre bol [[John Glenn]], keďže Shepard letel iba po [[balistická dráha|balistickej dráhe]] a nedostal sa teda na [[obežná dráha|obežnú dráhu]] ako Glenn. Shepardov let bol z technického hľadiska úspechom, hoci nadšenie z tohto počinu utlmila skutočnosť, že len tri týždne pred Shepardovým letom sa prvým človekom vo vesmíre a tiež na obežnej dráhe [[Zem]]e stal [[Sovietsky zväz|sovietsky]] kozmonaut [[Jurij Alexejevič Gagarin|Jurij Gagarin]], ktorý [[12. apríl]]a 1961 v kozmickej lodi [[Vostok 1]] jedenkrát obletel Zem a úspešne pristál. == Posádka == * {{minivlajka|USA}} [[Alan Bartlett Shepard|Alan Shepard]] (1), [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Pilot|pilot]] {{Malé|(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)}} === Záložná posádka === * {{minivlajka|USA}} [[John Glenn]], pilot == Prípravy na let == V roku [[1959]] dostal novovzniknutý [[National Aeronautics and Space Administration|Národný úrad pre letectvo a vesmír]] (NASA) povolenie od [[prezident Spojených štátov|prezidenta]] [[Dwight D. Eisenhower|Dwighta D. Eisenhowera]] vybrať svojich prvých [[kozmonaut|astronautov]] z radov vojenských [[skúšobný pilot|skúšobných pilotov]]. Služobné záznamy 508 absolventov škôl skúšobných pilotov získala NASA z [[Ministerstvo obrany Spojených štátov|ministerstva obrany]]. Z tohto celkového počtu vyhovovalo minimálnym štandardom 110 pilotov.<ref>Atkinson & Shafritz 1985, s. 36 – 39.</ref> Tie zahŕňali vek menej ako 40 rokov, bakalársky titul alebo jeho ekvivalent a výšku menej než 180 [[centimeter|cm]]. U niektorých požiadaviek sa mohlo počítať s istou toleranciou, ale požadovaná výška bola pevne stanovená. Dôvodom boli rozmery kabíny [[kozmická loď|kozmickej lode]] [[Mercury (kozmická loď)|Mercury]].<ref>Burgess 2011, s. 35.</ref> Všetkých 110 kandidátov následne rozdelili do troch skupín, pričom v prvej skupine boli tí najsľubnejší.<ref>Burgess 2011, s. 38.</ref> Prvá skupina 35 kandidátov sa zhromaždila v [[Pentagón (USA)|Pentagóne]] [[2. február]]a 1959. Dôstojníkov [[United States Navy|námorníctva]] a [[United States Marine Corps|námornej pechoty]] privítal náčelník námorných operácií, [[admirál (Spojené štáty)|admirál]] [[Arleigh Burke]], zatiaľ čo dôstojníkov [[United States Air Force|vojenského letectva]] prijal náčelník štábu letectva, [[generál (Spojené štáty)|generál]] [[Thomas Dresser White|Thomas D. White]]. Obaja preukázali svoju podporu [[kozmický program|vesmírnemu programu]] a prisľúbili, že na kariéry dobrovoľníkov to nebude mať nepriaznivý vplyv. Predstavitelia NASA ich potom informovali o [[program Mercury|programe Mercury]]. Pripustili, že ide o veľmi riskantný podnik a zdôraznili, že v prípade úspechu bude mať veľký celoštátny význam.<ref>Burgess 2011, s. 46 – 51.</ref><ref>Atkinson & Shafritz 1985, s. 40 – 42.</ref> Podobný proces sa o týždeň neskôr v Pentagóne zopakoval s druhou skupinou 34 kandidátov. Zo 69 bolo 6 kandidátov nad hranicou výškového limitu, 15 bolo vyradených z iných dôvodov a 16 odmietli. NASA tak po prvých výberových procesoch zostalo 32 kandidátov (15 z vojenského letectva, 2 z námornej pechoty a 15 z námorníctva). Vzhľadom na to, že úspešných kandidátov bolo po prvom výberovom kole viac, než sa očakávalo, NASA rozhodla vybrať 6 astronautov miesto pôvodne plánovaných 12. Potom nasledovala vyčerpávajúca séria rôznych fyzických a psychologických testov na [[Lovelace Respiratory Research Institute|Lovelace Clinic]] v [[Albuquerque]] (štát [[Nové Mexiko]]) a vo [[Wright-Patterson Air Force Base|Wright Aerospace Medical Laboratory]] v [[Ohio|Ohiu]].<ref name="Atkinson & Shafritz 42–47">Atkinson & Shafritz 1985, s. 42 – 47.</ref> [[Súbor:The Mercury 7 (15258556433).jpg|thumb|left|[[Mercury Seven|Sedmička astronautov]] [[program Mercury|programu Mercury]]. Hore zľava doprava: [[Alan Bartlett Shepard|Alan Shepard]], [[Virgil Ivan Grissom|Gus Grissom]] a [[Gordon Cooper]]. Dole zľava doprava: [[Walter Marty Schirra|Walter Schirra]], [[Deke Slayton]], [[John Glenn]] a [[Malcolm Scott Carpenter|Scott Carpenter]]]] Koncom [[marec|marca]] 1959 boli ukončené všetky výberové testy zostávajúcich kandidátov a výberová komisia začala analyzovať výsledky. Testami neprešlo 8 kandidátov, požiadavky splnilo 13 kandidátov, výborné výsledky s výhradami preukázali 3 kandidáti a výborné výsledky bez výhrad preukázalo 7 kandidátov. Vzhľadom na to, že NASA pôvodne plánovala vybrať šesťčlennú skupinu, nakoniec sa rozhodlo, že skupina prvých astronautov bude sedemčlenná. [[Mercury Seven|Sedmička vybraných astronautov]] programu Mercury bola verejnosti predstavená [[9. apríl]]a 1959 na tlačovej konferencii v [[Cutts-Madison House|Dolley Madison House]] na námestí [[Lafayette Square (Washington, D. C.)|Lafayette Square]] vo [[Washington, D. C.|Washingtone, D. C.]]<ref>Burgess 2011, s. 274 – 275.</ref> Záujem médií o túto udalosť bol enormný. Mnohí novinári a fotografi sa tiesnili v bývalom tanečnom salóne. V čele miestnosti si za konferenčný stôl sadlo sedem mužov v civilnom odeve: [[Deke Slayton|Donald K. „Deke“ Slayton]], [[Alan Bartlett Shepard|Alan B. Shepard, Jr.]], [[Walter Marty Schirra|Walter M. „Wally“ Schirra, Jr.]], [[Virgil Ivan Grissom|Virgil I. „Gus“ Grissom]], [[John Glenn|John H. Glenn, Jr.]], [[Gordon Cooper|Leroy Gordon „Gordo“ Cooper, Jr.]] a [[Malcolm Scott Carpenter]].<ref name="Atkinson & Shafritz 42–47"/> Shepard v reakcii na značný mediálny rozruch pred nimi povedal prísediacim Slaytonovi a Schirrovi: ''„Nemôžem tomu uveriť. Títo ľudia sú blázni.“'' ''„Áno, ako červia farma,“'' odpovedal mu Slayton. Celá konferencia trvala dve hodiny, a zatiaľ čo väčšina astronautov odpovedala stručne na položené otázky, jeden z nich si prítomnosť médií užíval. John Glenn, ktorý už bol v tom čase v [[Spojené štáty|USA]] verejne známy aj vďaka účasti v [[televízia (prenos)|televíznej]] súťaži ''Name That Tune'' (Uhádni názov tejto melódie), sa stal mediálne obľúbený hlavne kvôli svojim dlhým patriotickým odpovediam. Obrovský záujem médií o osobnosti budúcich astronautov, z ktorých sa okamžite stali uctievané celebrity, pocítili aj ich rodiny, ktoré si museli zvykať na takmer nový život. Novým celebritám prichádzali rôzne ponuky, napríklad dom na kľúč za veľmi nízku cenu, výhodné úvery na nové domy v [[Houston]]e alebo každý rok najnovšie športové autá [[Chevrolet Corvette]] za symbolický jeden [[americký dolár|dolár]]. Časopis ''[[Life (časopis)|Life]]'' astronautom ponúkol sumu pol milióna dolárov, ktorú si mali rozdeliť medzi sebou do troch rokov ako výmenu za prístup do svojho súkromia. Magazín sa oficiálne od [[24. august]]a 1959 stal v podstate pravidelným informátorom o súkromnom dianí u sedmičky astronautov. Riziko veľkej výzvy v podobe [[kozmický let s ľudskou posádkou|kozmického letu]] sa ukázalo v plnej miere už v noci na [[18. máj]]a 1959, kedy mali všetci siedmi astronauti na [[Cape Canaveral Air Force Station|Cape Canaveral]] možnosť sledovať svoj prvý štart [[raketa|rakety]], [[nosná raketa|nosiča]] [[Atlas (raketa)#Začiatky SM-65|SM-65D Atlas]] podobného tomu, aký ich mal vyniesť na [[nízka obežná dráha Zeme|nízku obežnú dráhu Zeme]]. Necelých šesťdesiat sekúnd po štarte Atlas explodoval a rozžiaril nočnú oblohu nad [[Florida|Floridou]]. Astronauti boli ohromení. Shepard zľahka buchol lakťom do Glenna a povedal: ''„No, som rád, že túto nám odpratali z cesty. Len dúfam, že to opravia...“''<ref>Glenn 1999, s. 274 – 275.</ref> Tvárou v tvár silnej konkurencii zo strany ďalších astronautov, zvlášť Johna Glenna, Shepard prestal fajčiť a osvojil si Glennov zvyk ísť si ráno zabehať. Nezašiel však až tak ďaleko, aby sa vzdal milovanej [[káva|kávy]], [[koktail]]ov a záletníctva.<ref>Thompson 2004, s. 262 – 269.</ref>{{#tag:ref|Dňa 19. septembra 1959 sa astronauti Scott Carpenter, Gordon Cooper, John Glenn, Gus Grissom, Alan Shepard a Wally Schirra na týždeň ubytovali v rezorte Kona Kai Club na palmami obrastenom ostrove Shelter Island v kalifornskom San Diegu pri hraniciach s Mexikom. Ich úlohou tu bolo študovať konštrukciu rakety Atlas, ktorá mala vyniesť ich kabínu Mercury na obežnú dráhu. Rakety sa vyrábali vo veľkej továrni Convair-Astronautics v Kearny Mesa, kde sa astronauti zúčastňovali technických seminárov a mali motivačné prejavy. Večer sa konali organizované večere a spoločenské recepcie. Vo voľnom čase sa astronauti venovali aj vodnému lyžovaniu v zálive Mission Bay a potápaniu v zátoke La Jolla Cove. Počas toho týždňa sa odohrala aj udalosť, ktorá vyšla najavo až po rokoch a mohla poškodiť verejnú mienku o astronautoch a ohroziť tak celý pripravovaný americký program kozmických letov s ľudskou posádkou. V jeden večer Shepard zbalil ženu v pohraničnom bare a neskôr v noci dvojicu vyrušili pri sexe v mexickej Tijuane záblesky, o ktorých si Shepard myslel, že sú z fotoaparátu. Ešte v tú noc po návrate z Tijuany Shepard zašiel za Johnom Glennom na izbu a so všetkým sa mu priznal, pričom sa mu posťažoval, že to pokazil. Potom sa Shepard šiel porozprávať za Scottom Carpenterom a spisovateľom Donom Schancheom, ktorý bol v Kona Kai v rámci exkluzívnej zmluvy s časopisom ''Life'' na písanie príbehov o astronautoch. Carpenter býval na izbe so Schancheom, keďže svoju pôvodnú izbu s manželskou posteľou prenechal Shepardovi, ktorý ju chcel na svoje aktivity po pracovnej dobe. Spočiatku bol Shepard skleslý, kým im nezačal rozprávať o „zábavnom, ale uspokojivom telesnom styku“. Carpenter mu začal vyčítať, že zneuctil svoje manželstvo a uniformu. Schanche opísal Sheparda ako „absolútne nepoučiteľného“. Ráno Glenn zvolal jedno z ďalších pravidelných stretnutí astronautov, ktoré boli neformálne známe ako „seansy“ a väčšinou sa týkali technických záležitostí. Tentokrát sa však riešil sex, flirt a mimomanželské pomery astronautov. Glenn vyjadril svoje obavy o verejný imidž astronautov a vesmírny program v prípade, „keby niektorého z nich prichytili v nesprávnom čase na nesprávnom mieste“. Shepard mu oponoval zhruba v tom zmysle, že je každého vec, čo robí vo svojom voľnom čase a nikoho z nich nebude poučovať a moralizovať. Napriek obavám nakoniec o Shepardovej afére v Tijuane zhodou dnes už presne neznámych okolností nevyšiel žiaden článok či reportáž. Iróniou osudu sa titulný článok časopisu ''Life'' venoval v tom týždni verným manželkám astronautov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = David Smollar | odkaz na autora = | titul = Which San Diego newspaperman did John Glenn get to spike the astronaut sex story? | url = https://www.sandiegoreader.com/news/2022/jun/29/cover-one-small-slip-man/ | vydavateľ = sandiegoreader.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-25 | miesto = | jazyk = }}</ref>|group=pozn.}} Častokrát hrával s Grissomom a Slaytonom [[hádzaná (7 hráčov)|hádzanú]] a dvíhal činky v telocvični, ktorú NASA postavila pre astronautov na Cape Canaveral. Všetci astronauti sa začali podrobovať intenzívnemu výcviku, ktorý spočíval vo fyzickej príprave, akademických predmetoch, materiálnej príprave a špecifickom tréningu na [[centrifúga|centrifúgach]] a iných podobných strojoch. Astronauti boli okrem výcviku a sledovania často neúspešných štartov rakiet (Shepard k tomu poznamenal: ''„Čo by ste čakali od rakiet postavených kontraktorom, ktorý ponúkol najnižšiu cenu?“'') zainteresovaní aj v dizajne dôležitých súčastí systémov Mercury. Navštevovali tiež príslušné továrne podieľajúce sa na programe. V [[december|decembri]] [[1960]] si Dr. [[Robert Rowe Gilruth|Robert R. Gilruth]], riaditeľ NASA [[Space Task Group]],{{#tag:ref|Interná skupina v rámci NASA, ktorá sa zaoberala prípravou pilotovaných kozmických letov. Ide o priameho predchodcu dnešného Johnsonovho vesmírneho strediska v Houstone.|group=pozn.}} zvolal všetkých astronautov a dal im jednoduchú úlohu, ktorá spočívala v tom, že každý z nich mal napísať, kto z jeho kolegov by mal pilotovať prvý kozmický let programu Mercury a prečo. Jediným pravidlom bolo, že nikto nemohol nominovať sám seba. Výsledok tejto ankety Gilruth nikdy nikomu neprezradil. Dňa [[19. január]]a [[1961]] si Gilruth povolal sedmičku astronautov do svojej kancelárie v [[Langley Research Center|Langley]]. Astronauti už tušili, čo im chce Gilruth oznámiť. O štvrť na šesť večer ho už s napätím očakávali. Gilruth meškal. ''„Ak budeme musieť čakať ešte chvíľku, budem musieť predniesť príhovor,“'' náhle prerušil ticho Gus Grissom. Ostatní sa začali veľmi smiať, pretože Grissom bol výnimočne málovravnou osobou. Potom už do miestnosti vstúpil Gilruth a po krátkej úvodnej reči oznámil: ''„Alan Shepard uskutoční prvý suborbitálny let. Grissom uskutoční druhý let. Glenn bude náhradníkom pre obe misie. Nejaké otázky?“'' Nikto nemal žiadne otázky a astronauti Shepardovi pogratulovali. Niektorých však Gilruthova voľba istým spôsobom rozrušila, zvlášť Glenna, ktorý sa tentokrát ukázal v negatívnom svetle, keď začal písať svojim nadriadeným i známym v politických kruhoch a aj samotnému Gilruthovi, ktorému ostro vyčítal jeho rozhodnutie. Glenn nebol so svojou kampaňou jediný a celú záležitosť musel po pár týždňoch vyriešiť až Gilruth, ktorý rázne vysvetlil, že Alan Shepard je jeho voľbou.<ref>Shepard 1995, s. 76 – 79.</ref> Médiá sa však o Gilruthovom rozhodnutí nedozvedeli hlavne z tých dôvodov, aby mali astronauti pokoj od dotieravých reportérov a Gilruth si tým dával aj istý priestor na prípadnú zmenu nominácie. Dňa [[31. január]]a 1961 štartoval na [[suborbitálny kozmický let|suborbitálny let]] [[Mercury-Redstone 2]] v kabíne Mercury [[šimpanz]] [[Ham (šimpanz)|Ham]]. Svoj let síce prežil bez ujmy na zdraví (uhynul až v roku [[1983]]), ale v žiadnom prípade nemožno hovoriť o úspešnej misii, skôr o kontrolovanej havárii. Znamenalo to okamžité odloženie Shepardovho letu do druhej polovice [[apríl]]a 1961.{{#tag:ref|Prvý suborbitálny pilotovaný let programu Mercury sa mal pôvodne uskutočniť 26. apríla 1960,<ref>Swenson, Grimwood & Alexander 1966, s. 141.</ref> ale oneskorenie spôsobené neplánovanými prípravnými prácami spôsobilo, že let bol veľakrát odložený, najprv na 5. decembra 1960, potom na polovicu januára 1961,<ref>Swenson, Grimwood & Alexander 1966, s. 263.</ref> 6. marca 1961,<ref name="Swenson, Grimwood & Alexander 342">Swenson, Grimwood & Alexander 1966, s. 342.</ref> 25. apríla 1961,<ref>Swenson, Grimwood & Alexander 1966, s. 324.</ref> 2. mája 1961 a napokon na skutočný dátum štartu 5. mája 1961.<ref>Swenson, Grimwood & Alexander 1966, s. 350.</ref>|group=pozn.}} Nespokojný Alan naliehal aj na šéfkonštruktéra nosnej rakety [[Redstone (balistická raketa)|Redstone]], Dr. [[Wernher von Braun|Wernhera von Brauna]], slovami: ''„Preboha, poďme letieť teraz.“'' Wernher von Braun však trval na ešte ďalšom lete v automatickom režime, ktorý vyrieši problémy týkajúce sa kabíny Mercury a hlavne rakety Redstone. Dňa [[21. február]]a 1961 NASA vydala tlačovú správu, v ktorej informovala verejnosť, že Shepard, Glenn a Grissom začnú s výcvikom na prvý pilotovaný let programu Mercury. Meno pilota, ktorý uskutoční prvý let, však nebolo zverejnené. NASA len uviedla, že „bude menovaný krátko pred letom.“ Zámerom tohto zahmlievania bolo znížiť mediálny tlak na Sheparda počas posledných mesiacov jeho výcviku. [[Súbor:KSC-JohnGlenn-0004 (31400477801).jpg|thumb|right|Glenn (vľavo), Grissom (v strede) a Shepard pózujú vo svojich [[skafander|skafandroch]] pred [[nosná raketa|raketou]] [[Redstone (balistická raketa)|Redstone]], apríl 1961]] Dňa [[24. marec|24. marca]] sa uskutočnil skúšobný let [[Mercury-Redstone BD]], ktorý bol jednoznačne úspešný. Vďaka tomu sa začal blížiť let prvého človeka do vesmíru a už to vyzeralo, že ním bude [[Američania (USA)|Američan]]. Sheparda si medzitým všetci doberali v súvislosti so šimpanzmi. Počas simulácií sa jeden technik v reakcii na nejakú Shepardovu námietku vyjadril, že by možno nebolo na škodu, keby nechali namiesto neho letieť šimpanza, ktorý pracuje za [[banán]]y a bez námietok. Shepard po ňom hodil popolník, ktorý len tesne minul jeho hlavu. V stredu [[12. apríl]]a 1961 sa [[Sovietsky zväz|sovietsky]] kozmonaut [[Jurij Alexejevič Gagarin|Jurij Gagarin]] stal prvým človekom, ktorý letel do vesmíru, a tiež prvým, ktorý obletel [[Zem]]. Hovorcovi programu Mercury [[John A. Powers|Johnovi „Shortymu“ Powersovi]] zavolal v ten deň okolo tri štvrte na štyri ráno korešpondent [[NBC]] [[Jay Barbree]]. ''„Dobré ránko, Shorty! Ospravedlňujem sa za túto nekresťanskú hodinu.“'' Nahnevaný Shorty mu odpovedal: ''„Bozaj ma dobré ránko v riť. Čo chceš?“'' Vzápätí ho Barbree požiadal: ''„Reakciu? Reakciu NASA na vypustenie Rusa na obežnú dráhu!“'' Rozospatý Powers mu následne odpovedal slovami, ktoré potom veľmi ľutoval: ''„Vypadni, Barbree, my tu ešte všetci spíme.“''<ref name="Swenson, Grimwood & Alexander 342" /> Vďaka tejto neúmyselne symbolickej odpovedi sa NASA stala stredobodom pozornosti médií. Medzitým aj napriek sovietskemu prvenstvu pokračovali prípravy na let Alana Sheparda. Shepard, Grissom a Glenn trávili veľké množstvo času v simulátore, pričom len Shepard absolvoval počas apríla 120 kompletných simulovaných letov v simulátore a [[hyperbarická komora|hyperbarickej komore]].<ref>Swenson, Grimwood & Alexander 1966, s. 343.</ref> Koncom apríla si Shepard balil veci v hoteli Holiday Inn v [[Cocoa Beach (Florida)|Cocoa Beach]], ktorý vlastnil hotelier a [[filantrop]] [[Henri Landwirth]]. Alan sa chystal na presun do ubytovacích priestorov pre astronautov v hangári S na Cape Canaveral, kde strávi posledný týždeň pred štartom. Keď býval v hoteli Holiday Inn, nosil tmavé okuliare a oblečenie, aby unikol zvedavým reportérom, pretože verejnosť stále nemohla vedieť, kto bude prvým Američanom vo vesmíre. Henri Landwirth sa snažil Alanovi pomáhať skryť jeho identitu. Novinárom a dotieravým návštevníkom hovoril, že Shepard v hoteli nie je, pričom ho cez kuchyňu pašoval dnu a von. Pred odchodom na Cape Canaveral prišla na pár dní Alana pozrieť aj manželka Louise, ale videli sa len málo. ''„Návštevníci a reportéri sa k nám stále tlačili,“'' povedal neskôr. Ich dlhším spoločným momentom bola hodinová cesta autom na letisko v [[Orlando (Florida)|Orlande]], počas ktorej spolu prehodili len pár slov. Obaja si však uvedomovali, že to môže byť naposledy, čo sa vidia. Potom, keď Louise zaviezol na letisko, sa Shepard vrátil späť do Holiday Inn, zbalil si kufre a odišiel do hangára S, kde sa ubytoval spolu s Glennom a Grissomom. Zdravotná sestra astronautov [[Dee O’Harová]] im na druhom poschodí hangára starostlivo prichystala klimatizovanú útulnú spálňu so svetlomodrými stenami, béžovými závesmi, dvoma gaučmi, sklápacím kreslom a dvomi poschodovými posteľami. Shepard spal na jednej poschodovej posteli a Glenn s Grissomom sa delili o druhú. Blížil sa štart naplánovaný na [[2. máj]]a 1961. Odpočítavanie pred štartom sa začalo o 00:30 miestneho času. O pol hodinu neskôr Sheparda a Glenna vzbudil lekár William K. Douglas, ktorý Alanovi oznámil, že momentálne je dosť zlé [[počasie]], ale rozhodlo sa, že dôjde k natankovaniu rakety. Po sprche a rannej hygiene si Shepard obliekol župan a spolu s Grissomom a Glennom si sadol k raňajkám, ktoré pozostávali z [[filet mignon]]u obaleného v [[slanina (pokrm)|slaninke]], [[toast]]u, [[želé]], [[vajce (potravina)|vajíčok]] a [[pomarančový džús|pomarančového džúsu]]. Toto raňajkové menu sa potom stalo pre astronautov jednou z tradícií v deň štartu. Po raňajkách Shepard podstúpil predletovú lekársku prehliadku a rozhovor so psychiatrom. Potom si šiel obliecť [[skafander]]. Na Cape Canaveral sa v ten deň zhromaždil dav ľudí, aby mohli sledovať štart. Nízka [[oblak|oblačnosť]], slabý [[dážď]] a prítomnosť [[búrka|búrok]] v oblasti však riaditeľa štartu [[Walter Charles Williams|Walta Williamsa]] donútili, aby let pre ten deň zrušil. Shepard bol síce sklamaný, ale zároveň sa mu uľavilo. Kým prišlo oznámenie o zrušení štartu, sedel už takmer tri hodiny oblečený v skafandri v šatni pre astronautov v hangári S. Tam ho potajomky odfotil fotograf [[spravodajská agentúra|tlačovej agentúry]] [[Associated Press|AP]] Jimmy Kerlin. Celé USA sa tak v priebehu niekoľkých desiatok minút dozvedeli, kto bude prvým Američanom vo vesmíre. Shepard sa konečne mohol prestať pretvarovať pred médiami a vyhovárať sa pri otázkach na identitu pilota misie Mercury-Redstone 3. Frustráciu z odloženého štartu si v to popoludnie vybil veľkým panákom brandy, dlhým behom na pláži a krátkou kontrolou svojej kozmickej lode na vrchole nosnej rakety Redstone. Potom absolvoval tri simulované cvičné misie na trenažéri a nakoniec si na 15 minút zdriemol. Nový termín štartu stanovili na piatok [[5. máj]]a. Posledné dni pred štartom trávil so svojím náhradníkom Johnom Glennom. Obaja muži síce mali úplne odlišné postoje k životu, morálke a tiež k otázke prvenstva vo vesmíre, ale snažili sa spolu vychádzať. Cez deň [[4. máj]]a sa bavili dlhými behmi po pláži a rozhovormi medzi sebou. Keď sa vrátili do hangára S, Alan zavolal žene Louise, dcére Laure, ktorá v tom čase bola vo svojej škole v [[St. Louis]], a domov rodičom v [[New Hampshire]]. Večer sa Shepard a Glenn navečerali v spoločnosti ďalších piatich astronautov a ich agenta Lea D’Orseyho a krátko po 22:00 si šli Alan a John ľahnúť do postelí bez toho, aby sa obťažovali sprchovaním alebo prezliekaním. Do 15 minút zaspali. Únava predchádzajúcich dní bola zrejmá. Okolo polnoci sa Shepard vzbudil a podišiel k oknu, aby skontroloval počasie. Potešilo ho, že na oblohe uvidel [[hviezda|hviezdy]] a žiadne mraky. Potom si šiel ľahnúť a čoskoro opäť zaspal.<ref>Thompson 2004, s. 285 – 286.</ref> == Priebeh letu == [[Súbor:Alan Shepard, dietician Jean McKay, and John Glenn at breakfast.jpg|thumb|left|Shepard (vľavo), dietologička Jean McKayová a Glenn pri raňajkách v deň štartu prvého [[Američania (USA)|Američana]] do [[kozmický priestor (astronómia)|vesmíru]]]] V piatok 5. mája o 01:07 miestneho času lekár William K. Douglas zľahka buchol Sheparda po ramene. ''„No tak, Al,“'' povedal Douglas. ''„Napĺňajú nádrže.“'' ''„Som pripravený,“'' oznámil Shepard a spýtal sa: ''„John je hore?“'' ''„John je hore,“'' odpovedal Douglas. ''„Všetci sme hore. Spal si dobre?“'' ''„Veľmi dobre,“'' povedal Shepard. ''„Žiadne sny.“'' Popri krátkej sprche a holení si Shepard pískal, potom si obliekol župan a prešiel do vedľajšej miestnosti, kde ho čakal John Glenn, ktorý bol už hore a mal na sebe rovnaký župan ako Alan. O pol druhej ráno si obaja sadli k raňajkám, ktoré opäť pozostávali z filet mignonu obaleného v slaninke, toastu, želé, vajíčok a pomarančového džúsu. ''„A sme tu znova,“'' povedal Glenn. ''„Si pripravený?“'' Shepard prikývol. ''„To je život, čo?“'' povedal Glenn. ''„Filet mignon každé ráno.“'' Shepard to ocenil a uprednostnil skôr vtipy než niektoré z Glennových „pochabých sentimentov“. Nechcel myslieť na dôležitosť nadchádzajúcej udalosti, ale len na technické úlohy, ktoré ho čakali. Keď Shepard potom neskôr dostal otázku, ako sa cítil pri raňajkách v deň štartu, povedal, že keď sa chystáte si sadnúť na vrchol mnohých ton výbušnín, posledná vec, ktorá vám napadne je, že budete v učebnici dejepisu. ''„Môžem ešte niečo urobiť?“'' spýtal sa Glenn po raňajkách. Shepard mu povedal, že nie, je v poriadku, je pripravený. Následne Glenn odišiel naposledy skontrolovať stav kozmickej lode a Shepard podstúpil dôkladnú lekársku prehliadku. Dr. Douglas našiel uvoľnený [[necht]] na štvrtom prste Shepardovej ľavej nohy, na ktorú mu niekto stúpil. Necht mu odstrihol. Na chrbte mal Shepard spálenú a lúpajúcu sa kožu z nedávnych slnečných popoludní pri bazéne hotela Holiday Inn. Nič z toho však nebolo prekážkou a podľa spomienok Dr. Douglasa bol Shepard navonok pokojný a vyzeral, akoby sa chystal na lov kačíc alebo na ryby. Po rokoch však Shepard priznal: ''„Skúšal som to hrať do pohody, ale cítil som motýle v žalúdku.“'' Krátko po druhej hodine Alan naposledy zavolal svojej žene Louise. ''„Dúfala som, že si to ty,“'' povedala mu. ''„Budeme ťa sledovať v televízii. Nezabudni zamávať, keď odštartuješ.“'' ''„Áno,“'' odpovedal Alan a zasmial sa. ''„Otvorím poklop a vystrčím von ruku.“'' Na konci hovoru mu Louise povedala, aby sa „ponáhľal domov“. ''„Budem,“'' odpovedal Alan. ''„Milujem ťa.“'' Potom nasledovalo obliekanie skafandra a odchod z hangára S. Tesne pred odchodom z hangára Alan žmurkol na zdravotnú sestru astronautov Dee O’Harovú, ktorá stála pri východe a držala v ruke [[ruženec (predmet)|ruženec]]. ''„No, už idem, Dee,“'' povedal a ona len mávla rukou, bojujúc so slzami. O 04:09 nastúpil do špeciálne upraveného prívesu, ktorý ho mal odviezť na štartovaciu rampu. Neskôr priznal, že keď spolu s Dr. Douglasom opúšťal hangár S a nastupoval do prívesu, „opäť cítil motýle v žalúdku“. Počas cesty k rampe [[štartovací komplex 5 na Cape Canaveral Air Force Station|LC-5]] ho okrem technikov a lekára sprevádzal aj Gus Grissom. Ani v túto chvíľu si Shepard neodpustil svoj obľúbený fór a zúboženým hlasom so španielskym prízvukom oslovil Grissoma: ''„Hej, Gus, vieš, čo to skutočne znamená byť astronautom?“'' ''„Nie, José, povedz mi.“''{{#tag:ref|Prezývka „José“ vznikla ešte počas výcviku astronautov Mercury. V roku 1960 sa astronauti dostali k humornej nahrávke z jednej časti série ''The Steve Allen Show'', kde komik Bill Dana hral postavu „José Jiménez – váhavý astronaut“. José Jiménez bol fiktívny astronaut mexického pôvodu, ktorý s neustálymi obavami zo svojho vesmírneho letu, uplakaným hlasom a lámanou angličtinou vysvetľoval reportérovi, že nechce letieť. Skutoční astronauti si túto postavu veľmi obľúbili a zvlášť Alan Shepard, ktorý si gramofónovú platňu s výstupom Billa Danu pretočil na magnetofónovú pásku a v pokojných momentoch ju púšťal do reproduktorov v riadiacom stredisku na Cape Canaveral na najvyššiu hlasitosť.|group=pozn.}} odpovedal Grissom. Shepard sa pousmial a povedal: ''„Mal by si mať odvahu, správny krvný tlak a štyri nohy.“'' ''„Prečo štyri nohy, José?“'' Grissom predstieral zvedavosť. ''„Pretože naozaj chceli vyslať psa, ale rozhodli sa, že by to bolo príliš kruté,“'' vysvetlil mu Alan. Po príchode na štartovaciu rampu Shepard vystúpil z prívesu a obzrel si raketu s kozmickou loďou na vrchole. Obrátil sa k prítomným, aby sa im prihovoril, ale kvôli návalu emócii nenašiel žiadne slová, a tak im len zamával. Počas jazdy výťahom na vrchol obslužnej veže mu Dr. Douglas podal krabičku s pastelkami a povedal: ''„Aby si tam hore mal čo robiť.“'' Shepard sa hlasno zasmial, pričom si takmer zahmlil priezor svojej prilby, a krabičku vrátil Douglasovi. Povedal mu, že bude trocha zaneprázdnený. [[Súbor:Alan Shepard in capsule aboard Freedom 7 before launch.jpg|thumb|upright|left|Alan Shepard v kabíne lode ''Freedom 7'' pred štartom]] O 05:21 Shepard začal nastupovať do kabíny kozmickej lode, ktorú pomenoval ''Freedom 7''.{{#tag:ref|V preklade ''Sloboda 7''. Číslo sedem v názve nesymbolizovalo sedmičku astronautov Mercury, ako sa niekedy nesprávne interpretuje, ale poukazovalo na fakt, že kozmická loď bola siedmym vyrobeným kusom.<ref name="Swenson, Grimwood & Alexander 342"/>|group=pozn.}} Keď už sedel na svojom mieste, všimol si pred očami ceduľu s nápisom ''„Zákaz loptových hier v týchto priestoroch“'' a hneď vedľa plagát z nejakého erotického časopisu. Na moralistického Glenna sa to síce príliš nehodilo, ale Shepard vedel oceniť dobrý žart. Sporo odeté dievča chcel nechať na svojom mieste počas celého letu, ale Glenn ceduľu aj plagátik s ospravedlňujúcim úškrnom odtrhol a schoval do vrecka, keďže vnútro kabíny mali počas letu snímať dve kamery. Potom Glenn pomohol pripútať Sheparda do sedadla a pripevnil množstvo hadíc, káblov a senzorov z Alanovho skafandra na palubnú dosku kabíny. Tesne pred uzavretím poklopu Glenn naposledy Shepardovi podal ruku. Alana zrazu dojalo, aký bol John dobrotivý. Poďakoval svojmu kolegovi a potom ukázal palec hore. ''„Čoskoro sa uvidíme,“'' povedal Shepard s hlasom tlmeným v prilbe. ''„Šťastné pristátie, kapitán,“'' odpovedal Glenn, keď personál stojaci za ním zakričal veľa šťastia a zbohom. Posledná ľudská tvár, ktorú Shepard videl bola Glennova, jeho široký úsmev v skreslenom obraze rybieho oka na obrazovke [[periskop]]u. Krátko po šiestej došlo k uzavretiu poklopu prielezu a Shepard zostal sám. Vtedy si pomyslel: ''„Okay, blbec. Išiel si do toho dobrovoľne. Teraz to neposer.“'' Išlo o tradíciu pilotov vstupujúcich do neznámych podmienok. Vzápätí však v slúchadlách začul volanie: ''„José? Počuješ ma, José?“'' Bol to Alanov kolega Deke Slayton, ktorý mal počas letu slúžiť v [[Mercury Control Center|Riadiacom stredisku Mercury]] (''Mercury Control Center'') ako komunikátor (CAPCOM), ktorý zabezpečoval spojenie s kozmickou loďou. ''„Počujem ťa jasne a zreteľne, Deke,“'' odvetil Shepard. ''„Príliš neplač, José,“'' povedal Slayton. Potom Slayton predal komunikáciu Gordonovi Cooperovi v štartovnom bunkri, ktorého úlohou bolo komunikovať s kabínou do momentu, kým raketa vzlietne z rampy. O 07:14 sa začalo problematicky vyvíjať počasie. Keď počas prvého odkladu štartu Shepard rádiom komunikoval s technikmi, sťažoval sa na statickú elektrinu v uchu. ''„Nepočujem vás v tomto posratom slúchadle,“'' povedal a na linke sa ozval Shorty Powers, aby ho upozornil: ''„Dávaj si pozor na jazyk. Všade nás nahrávajú.“'' Potom začali problémy s meničom napätia v obslužnom zariadení rampy. Následne vypovedal službu aj jeden z počítačov [[IBM]] v [[Maryland]]e. Shepard mal už mať svoj let podľa pôvodného plánu dávno za sebou, ale namiesto toho ležal v neprirodzenej polohe na chrbte už tri hodiny a začínal byť čoraz viacej vystresovaný. [[Adrenalín]] stúpal, [[srdce (orgán)|srdce]] mu búšilo, a tak si hovoril: ''„Ideš na to príliš rýchlo. Spomaľ. Uvoľni sa.“'' ''„Príliš ma trápila myšlienka na následky neúspešného letu,“'' priznal neskôr. Medzitým začal pociťovať, že potrebuje vykonať malú potrebu. Kontaktoval CAPCOM-a Gordona Coopera: ''„Človeče, chce sa mi čúrať. Zisti, či sa môžem rýchlo dostať von a uľaviť si.“'' Potom Shepard povedal, že už je tam „celú večnosť“ a ak sa nepôjde vymočiť, praskne mu [[močový mechúr]]. Navrhol, aby pristavili späť obslužnú vežu a nechali ho vystúpiť z kabíny. Cooper túto správu poslal ďalej, ale Wernher von Braun povedal nie. Napokon Shepard začal kričať. V rozhovore, ktorý bol potom vymazaný z prepisu, ktorý NASA neskôr poskytla novinárom, Shepard povedal, že ak ho nenechajú vystúpiť, bude sa musieť vymočiť do svojho skafandra. Na jeho tele však bolo niekoľko drôtov, ktoré viedli k snímačom a tiež rektálny teplomer, ktorý bol takisto, hoci nepriamo prepojený s elektrickou sieťou kabíny. Shepard navrhol, aby jednoducho na chvíľu vypli prúd v obvodoch pre [[telemetria|telemetriu]]. [[Moč]] sa mu zhromaždil v miestach, kde mal kríže, ale väčšinu vlhkosti absorbovala jeho bavlnená spodná bielizeň, ktorú však čoskoro vysušil [[kyslík]] cirkulujúci skafandrom.<ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-35-dil-alan-shepard">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Vesmírné osudy 35. díl – Alan Shepard | url = http://www.kosmonautix.cz/2013/12/vesmirne-osudy-34-dil-alan-shepard-2/ | vydavateľ = kosmonautix.cz | dátum vydania = 2013-12-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Mercury-Redstone 3 Launch MSFC-6100884.jpg|thumb|upright|Štart Mercury-Redstone 3 s Alanom Shepardom na palube, 5. máj 1961]] Odpočítavanie potom prebiehalo bez problémov až do času T-2 minúty, kedy vysoký [[tlak]] kyslíka vo vnútri rakety Redstone takmer spôsobil zrušenie štartu. Shepard bol už z neustáleho zdržovania letu nervózny a do bunkru riadenia štartu odkázal: ''„Som pokojnejší ako vy. Prečo neopravíte ten svoj malý problém a nezapálite túto sviečku?“'' Spomínaný problém sa podarilo vyriešiť celkom rýchlo a potom už štartu nič nebránilo. Shepard začul v slúchadlách hlas Deka Slaytona, ktorý mu pokojne odpočítaval posledné sekundy. ''„T mínus sedem... šesť... päť...“'' Shepard sa pevne zaprel nohami o kabínu. Slayton pokračoval: ''„Štyri...“'' Alan položil ruku do blízkosti stopiek na palubnej doske. V prípade, že by automatické stopky zlyhali, musel by ich zapnúť manuálne. ''„Tri...“'' Ľavú ruku si dal na páku zrušenia štartu. [[únikový systém|Záchranná vežička]] bola pripravená. ''„Dva... jeden...“'' Tesne pred štartom si pre seba zamrmlal modlitbu, v ktorej požiadal „toho hore“, aby nad ním bdel, a povedal: ''„Neposer to, Shepard.“''<ref>Shepard 1995, s. 111.</ref> Raketa Redstone vyštartovala o 09:34:13,48 miestneho času (14:34:13,48 [[koordinovaný svetový čas|svetového času]]) a v tom momente Shepard ohlásil: ''„Rozumiem, vzlet a hodiny bežia!“'' Vzápätí mu Deke Slayton odpovedal so slovami: ''„Si na ceste, José!“''<ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-35-dil-alan-shepard"/> Štart prvého Američana do vesmíru sledovalo množstvo ľudí na plážach okolo Cocoa Beach a milióny divákov prostredníctvom živého televízneho prenosu.<ref>Swenson, Grimwood & Alexander 1966, s. 360 – 361.</ref> [[Súbor:Alan Shepard 1961.jpg|thumb|left|Vrtuľník [[Sikorsky H-34|HUS-1]] z lode [[USS Lake Champlain (CV-39)|USS ''Lake Champlain'']] vyzdvihuje kozmickú loď ''Freedom 7'' z [[Atlantický oceán|Atlantiku]]]] Raketa značne zrýchľovala a 142 sekúnd po štarte sa vypol motor. Pyrotechnika odpálila už nepotrebnú záchrannú vežičku a došlo k oddeleniu kozmickej lode. V čase 3 minúty a 5 sekúnd od štartu Shepard prešiel na manuálne riadenie lode, ktoré trvalo približne minútu. Vyskúšal riadenie vo všetkých troch osách (sklon, vybočenie a náklon).<ref>Burgess 2013, s. 147.</ref> Potom opisoval výhľad z kozmickej lode na pobrežie Floridy z výšky viac než 180 [[kilometer|km]]. Ešte pred štartom však sklopil šedý filter na optike periskopu, aby sa vyhol nepríjemným slnečným lúčom, ktoré ho oslepovali. Potom na filter zabudol, a tak pod sebou videl len bezfarebnú scénu. Príslušným prepínačom sa pokúsil filter odklopiť, ale narazil pritom rukou o rukoväť núdzového prerušenia štartu, a tak sa ďalších pokusov radšej vzdal. V čase 5 minút po štarte ''Freedom 7'' dosiahla maximálnu výšku 187,4 km a v tom momente sa zapálili brzdiace rakety, ktoré síce pri suborbitálnom lete neboli potrebné,{{#tag:ref|Kozmická loď by sa vrátila späť do atmosféry aj bez spustenia brzdiacich rakiet, pretože rýchlosť lode nebola dostačujúca na to, aby začala obiehať okolo Zeme.|group=pozn.}} ale musela sa otestovať ich funkcia a účinnosť pre pripravované orbitálne lety. Po vypnutí rakiet Shepard uviedol loď do správnej polohy pre zostup – [[tepelný štít|tepelným štítom]] v smere letu. Snažil sa zahliadnuť hviezdy, ale dva priezory, ktoré mal k dispozícii, boli príliš malé a horizont svojím jasom prebíjal všetko ostatné. Počas ôsmej minúty letu začal pociťovať narastajúce účinky [[preťaženie (tiažové zrýchlenie)|preťaženia]], ktoré počas zostupu relatívne rýchlo dosiahlo hodnotu 11,0 g. Kvôli účinkom silného preťaženia Alan dokázal dať najavo, že je všetko v poriadku iba slovami: ''„Okay... okay... okay... okay“'' Vo výške 7 km sa otvoril stabilizačný [[padák]], po ktorom vzápätí nasledoval hlavný padák. V 5 kilometroch sa otvoril ventil, vďaka ktorému začal do kabíny lode prúdiť okolitý vzduch. Tepelný štít sa chvíľu potom odpojil od dna kabíny a zostal visieť pripevnený k látke, aby tlmil náraz pri pristátí na hladinu. Kozmická loď pristála po 15 minútach a 22 sekundách letu na hladine [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]] o 09:49:35 miestneho času (14:49:35 svetového času). Chvíľu potom, ako dal Shepard pokyn na vyzdvihnutie, bol vynesený na palubu [[helikoptéra|vrtuľníka]] [[Sikorsky H-34|HUS-1]]. Vrtuľník prepravil Sheparda a kozmickú loď ''Freedom 7'' na palubu [[lietadlová loď|lietadlovej lode]] [[USS Lake Champlain (CV-39)|USS ''Lake Champlain'']]. Celý záchranný proces trval iba jedenásť minút. Shepard sa k pristátiu vyjadril: ''„... naozaj som nemal pocit, že let bol úspešný, až kým nebola úspešne dokončená záchranná operácia. Nie je to pád, čo bolí; je to náhle zastavenie.“''<ref>Swenson, Grimwood & Alexander 1966, s. 356 – 357.</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = U.S. in Space | url = https://www.upi.com/Archives/Audio/Events-of-1961/U.S.-in-Space/ | vydavateľ = upi.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-24 | jazyk = }}</ref> {{citát|Cez periskop... Aký krásny výhľad. Oblačnosť nad Floridou – tri až štyri desatiny blízko východného pobrežia. Zakrýva až Hatteras... Vidím [jazero] Okeechobee. Rozoznávam ostrov Andros. Rozoznávam útesy.|Shepardov opis výhľadu z kozmickej lode ''Freedom 7''}} [[Súbor:Smiling Shepard after successful mission Mercury-Redstone 3.jpg|thumb|upright|left|Spokojný Shepard počas letu z lode USS ''Lake Champlain'' na ostrov [[Grand Bahama]]]] [[Súbor:KN-C17754. Guests Arrive for Presentation Ceremony of the NASA Distinguished Service Medal to Astronaut Commander Alan B. Shepard, Jr.jpg|thumb|Shepard s manželkou Louise pri stretnutí s prvou dámou [[Jacqueline Kennedyová-Onassisová|Jacqueline Kennedyovou]], [[prezident Spojených štátov|prezidentom]] [[John Fitzgerald Kennedy|Johnom F. Kennedym]] a [[viceprezident Spojených štátov|viceprezidentom]] [[Lyndon B. Johnson|Lyndonom B. Johnsonom]] v areáli [[Biely dom|Bieleho domu]] pred tým, ako dostal Medailu NASA za výnimočnú službu, 8. máj 1961]] Keď Shepard vystúpil z vrtuľníka, zamával na jasajúcich námorníkov a zakričal: ''„Páni, to bola jazda!“'' Kapitán lode Ralph Weymouth privítal Sheparda na palube. Alan podal Weymouthovi ruku a predstavil sa: ''„Ahoj, ja som Al Shepard.“'' Lekári NASA chceli monitorovať a zaznamenávať každú sekundu po lete. Námorníkom a posádke povedali, aby sa so Shepardom nerozprávali, nieto aby ho povzbudzovali. NASA chcela, aby všetky rozhovory inicioval Shepard. Jediní ľudia, ktorí ho mohli osloviť, boli lekári, ktorí sa ho stále pýtali, ako sa cíti. Keď Shepard prišiel do kajuty kapitána Weymoutha, podali mu po vypití pohára pomarančového džúsu [[magnetofón]] a povedali, aby si nahral svoje myšlienky. Klikol na nahrávanie a predstavil sa: ''„Volám sa José Jiménez...“'' Nasledujúcu polhodinu Shepard zadychčane rozprával o každom detaile svojho letu a v jednej chvíli sa pochválil: ''„Úprimne povedané, zvládol som to oveľa lepšie, ako som si myslel, že zvládnem... V žiadnom okamihu som nepociťoval obavy.“'' Psychiatri neskôr uviedli, že Shepard bol „pokojný a vyrovnaný“, ale všimli si aj, že prejavoval známky „nadšenia a radosti“. Potom Shepardov vírivý monológ prerušil telefonát. Volal mu prezident [[John Fitzgerald Kennedy|John F. Kennedy]], čím založil tradíciu prezidentských telefonátov astronautom, ktorí sa práve vrátili z vesmíru. Námorník podal Alanovi veľký čierny telefón a Shepard začul hlas svojho starého kamaráta Taza Sheparda z [[Alabama|Alabamy]], s ktorým bol vo výcviku ešte v Corpus Christi. Taza si vybral prezident Kennedy za svojho námorného pobočníka. ''„Alan, prezident chce s tebou hovoriť,“'' povedal Taz. ''„Preboha, starec, ty si chytil novoanglický prízvuk,“'' povedal Alan. Taz sa zasmial a povedal Alanovi, aby počkal na prezidenta. ''„Zdravím, kapitán,“'' pozdravil Kennedy. ''„Áno, pane,“'' odpovedal Shepard. ''„Veľmi Vám chcem zablahoželať,“'' povedal nadšený Kennedy. ''„Ďakujem veľmi pekne, pán prezident,“'' znela Shepardova odpoveď. ''„Samozrejme, že sme Vás sledovali v televízii,“'' povedal Kennedy. ''„A sme veľmi radi a hrdí na to, čo ste urobili.“'' ''„No, ďakujem Vám, pane. A ako už viete, všetko sa podarilo dokonale,“'' odvetil Shepard. Potom Kennedy povedal, že sa teší na stretnutie s Alanom o tri dni. Na lodi USS ''Lake Champlain'' bol Shepard asi hodinu a potom nastúpil do dvojmotorového palubného [[dopravné lietadlo|dopravného lietadla]] [[Grumman C-1 Trader]], ktoré vzlietlo z paluby lietadlovej lode smerom k ostrovu [[Grand Bahama]]. Počas letu Shepard šiel aj za pilotom do kokpitu a rozprával sa s ním. Keď to vyzeralo, že oblačnosť skomplikuje pristátie na ostrove, kde mal Shepard absolvovať ďalšie tri dni testov a výsluchov, zažartoval s pilotom, že by sa mali odkloniť do [[Nassau]], aby si trocha oddýchli. Počas letu Shepard vypil šálku kávy a na ostrov Grand Bahama prišiel hladný. Od raňajok schudol tri [[kilogram|kilá]]. Privítali ho Gus Grissom, Wally Schirra a Deke Slayton, ktorí mu povedali: ''„Zvládol si to naozaj dobre.“'' Potom si Shepard dal obrovský [[krevetový koktail]], [[sendvič]] s pečeným [[hovädzie mäso|hovädzím mäsom]] a ľadový [[čaj]]. Lekári uviedli, že napriek tomu, že za posledných desať hodín schudol tri kilogramy, bol „v najlepšej kondícii, zdraví, nálade a presne taký, aký bol pred odchodom z Cape Canaveral – len šťastnejší“. Potom ho začali skúmať, až sa sťažoval na „nezvyčajný počet ihiel“. ''„Dúfam, že v budúcnosti bude potrebných menej vzoriek telesných tekutín,“'' povedal. Krátko po piatej poobede Alan zavolal Louise, ktorej sa uľavilo, že jej manžel „je sám sebou“. Potom ostatní astronauti a malá skupina predstaviteľov NASA usporiadali pre Alana malý večierok. Alan Shepard, Wally Schirra, Shorty Powers, Walt Williams a hŕstka ďalších hrali do neskorej noci šípky a pili [[Kuba|kubánsky]] [[rum]]. Shepard v tú noc tvrdo spal, pričom Grissom ležal na lôžku vedľa neho, aby sa prvému Američanovi vo vesmíre počas noci nič nestalo. Nasledujúci večer, po ďalšom dni testov a výsluchov a krátkom pokuse o lov rýb, si Shepard oddýchol v skladacom kresle, sedel pod hviezdami a sledoval film ''[[The Grass Is Greener]]'' (Tráva je zelenšia), ktorý sa premietal na stenu v provizórnom vonkajšom kine na základni. Z Alana Sheparda sa prakticky okamžite stal oslavovaný národný hrdina. Dňa [[8. máj]]a 1961 bol aj s manželkou prijatý v areáli [[Biely dom|Bieleho domu]], kde ho prezident Kennedy vyznamenal Medailou NASA za výnimočnú službu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = As World Watched. Spaceman Hailed After U.S. Triumph, 1961/05/08 : Free Download & Streaming : Internet Archive | url = https://archive.org/details/1961-05-08_As_World_Watched | vydavateľ = archive.org | dátum vydania = 1961 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> Vyznamenaný bol aj [[Distinguished Flying Cross (USA)|Záslužným leteckým krížom]] (DFC).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Valor awards for Alan Bartlett Shepard , Jr. | url = http://valor.militarytimes.com/recipient.php?recipientid=56428 | vydavateľ = valor.militarytimes.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20170811104020/http://valor.militarytimes.com/recipient.php?recipientid=56428 | dátum archivácie = 2017-08-11 }}</ref> Na tlačovej konferencii potom na otázku, ako sa cítil počas piatich minút [[beztiažový stav|beztiaže]], odpovedal: ''„Viete, práve niekedy počas beztiaže som si uvedomil, že sa ma na to niekto spýta. Takže... Tak som si povedal, že by som si mal pripraviť odpoveď. A teraz vážne, ako som povedal už skôr, krátke stavy beztiaže sme zažili už počas výcviku a je to veľmi príjemný pocit.“'' Potom nasledovali triumfálne jazdy ulicami [[Washington, D. C.|Washingtonu]], [[New York (mesto)|New Yorku]] a [[Los Angeles]], pri ktorých davy ľudí oslavovali nového národného hrdinu, a tiež stretnutia s vyššími kruhmi spoločenskej a politickej sféry. == Galéria == <center> <gallery> Súbor:NASA photographer Bill Taub poses with astronaut Alan Shepard a month before Shepard's 1961 launch.jpg|Alan Shepard (vpravo) s fotografom NASA Billom Taubom asi mesiac pred štartom Súbor:Mercury-Redstone 3 egress test at Pad 5.jpg|Nosná raketa Redstone počas príprav na let Mercury-Redstone 3 Súbor:Mercury-Redstone 3 breakfast.jpg|Shepard raňajkuje v spoločnosti Johna Glenna v deň štartu Súbor:Alan Shepard during preflight medical examination 2.jpg|Shepard počas predletovej lekárskej prehliadky Súbor:Alan Shepard suiting up for MR-3.jpg|Shepard si oblieka skafander Súbor:Alan Shepard is being inserted into the Freedom 7 capsule.jpg|Shepard nastupuje do kabíny lode ''Freedom 7'' Súbor:Kennedy, Johnson, and others watching flight of Astronaut Shepard on television, 05 May 1961.png|Prezident John F. Kennedy sledoval let v televízii spolu s prvou dámou Jacqueline, viceprezidentom Johnsonom a ďalšími Súbor:Alan Shepard seen inside Freedom 7.jpg|Shepard v kabíne ''Freedom 7'' pred štartom Súbor:Mercury 3.jpg|Štart misie Mercury-Redstone 3, 5. máj 1961 Súbor:Mercury-Redstone 3 Launch MR3-9.jpg|Štartujúca raketa Redstone Súbor:20120522144425!Mercury-Redstone 3 - Earth observation - S61-01918 - cut.jpg|Fotografia z vesmíru, ktorá bola vyhotovená kamerou namontovanou na kozmickej lodi Súbor:Alan Shepard during flight 5.5.61.jpg|Shepard v kozmickej lodi ''Freedom 7'' počas letu Súbor:Mercury-Redstone 3 recovery.jpg|Vyzdvihnutie Sheparda na palubu vrtuľníka Súbor:Shepard on Deck of Champlain after Recovery - GPN-2000-001362.jpg|Shepard po prílete na lietadlovú loď USS ''Lake Champlain'' Súbor:Alan Shepard after a postflight inspection of his capsule Freedom 7 aboard the USS Lake Champlain.jpg|Shepard po kontrole kabíny ''Freedom 7'' na palube USS ''Lake Champlain'' Súbor:President John F. Kennedy congratulates NASA's Distinguished Service Medal Award recipient astronaut Alan Shepard.jpg|Prezident Kennedy blahoželá Alanovi Shepardovi potom, ako ho vyznamenal Medailou NASA za výnimočnú službu, 8. máj 1961 </gallery> </center> == Poznámky == <references group="pozn."/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Literatúra == * ATKINSON, Joseph D.; SHAFRITZ, Jay M. ''The real stuff (a history of NASA’s astronaut recruitment program)''. New York : Praeger, 1985. 227 s. ISBN 978-0-03-005187-6. * BURGESS, Colin. ''Selecting the Mercury Seven (The Search for America’s First Astronauts)''. New York; Londýn : Springer Science & Business Media, 2011. 371 s. ISBN 978-1-4419-8405-0. * BURGESS, Colin. ''Freedom 7 (The Historic Flight of Alan B. Shepard, Jr.)''. New York; Londýn : Springer Science & Business Media, 2013. 266 s. ISBN 978-3-319-01156-1. * GLENN, John. ''John Glenn (A Memoir)''. New York : Bantam Books, 1999. 422 s. ISBN 978-0-553-11074-6. * SHEPARD, Alan. ''Moon Shot (The Inside Story of America’s Race to the Moon)''. Londýn : Virgin, 1995. 435 s. ISBN 978-0-86369-940-5. * SWENSON, Loyd S., Jr.; GRIMWOOD, James M.; ALEXANDER, Charles C. ''This New Ocean: A History of Project Mercury''. The NASA History Series. Washington, DC : NASA, 1966. OCLC 569889. NASA SP-4201. * THOMPSON, Neal. ''Light this Candle (The Life and Times of Alan Shepard, America’s First Spaceman)''. New York : Crown Publishers, 2004. 445 s. ISBN 978-0-609-61001-5. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Mercury-Redstone 3}} == Externé odkazy == * [https://www.nasa.gov/mission_pages/mercury/missions/freedom7.html Oficiálna stránka] {{eng icon}} * [https://www.scribd.com/document/16990478/NASA-Mercury-Redstone-3-Freedom-7-Press-Kit Oficiálny press kit misie] {{eng icon}} * [http://spacefacts.de/ballistic/english/mercury-3.htm Mercury-Redstone 3 na stránkach spacefacts.de] {{eng icon}} {{Program Mercury}} [[Kategória:Program Mercury]] [[Kategória:Suborbitálne kozmické lety s ľudskou posádkou]] [[Kategória:Kozmonautika v 1961]] anxj10s067h6k3ctzclfwipu5fi0bus Mercury-Redstone 4 0 191121 8188123 8133502 2026-03-27T21:34:00Z Andrej-airliner 43530 obr. 8188123 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kozmická misia | názov misie = Mercury-Redstone 4 | kozmická loď = [[Mercury (kozmická loď)|Mercury]] (výr. č. 11) | znak = Liberty bell insignia.jpg | volací znak = ''Liberty Bell 7'' | posádka = 1 | kozmodróm = [[Cape Canaveral Air Force Station|Cape Canaveral]] | rampa = [[štartovací komplex 5 na Cape Canaveral Air Force Station|LC-5]] | raketa = [[Redstone (balistická raketa)|Redstone MRLV]] MR-8 | štart = [[21. júl]] [[1961]], 12:20:36,47 [[Koordinovaný svetový čas|UTC]] | pristátie = 21. júl 1961, 12:36:13 UTC<br />severná oblasť Atlantického oceánu; 165 km severovýchodne od ostrova [[Abaco (Bahamy)|Great Abaco]]<br />{{coord|27|32|9|S|75|45|57|Z|}} | trvanie = 15 minút, 37 sekúnd | perigeum = | apogeum = 190,39 [[kilometer|km]] | doba obehu = | inklinácia = | obehy = [[suborbitálny kozmický let|suborbitálny let]] | vzdialenosť = 486,15 km | maxrýchlosť = 8 317 km/h | maxzrýchlenie = 11,1 g (108,9 m/s²) | hmotnosť = 1 286 [[kilogram|kg]] (kozmická loď pri štarte) | foto posádky = Astronaut Gus Grissom in 1960.jpg | popis = Virgil Ivan „Gus“ Grissom | predchádzajúca = [[Súbor:Freedom 7 insignia.png|30px|link=Mercury-Redstone 3]] [[Mercury-Redstone 3]] | nasledujúca = [[Súbor:Friendship 7 insignia.jpg|30px|link=Mercury-Atlas 6]] [[Mercury-Atlas 6]] }} '''Mercury-Redstone 4''' (alebo podľa lode '''''Liberty Bell 7''''') bol druhý [[Spojené štáty|americký]] [[kozmický let s ľudskou posádkou|pilotovaný kozmický let]], ktorý sa uskutočnil [[21. júl]]a [[1961]] a vyniesol do vesmíru druhého [[Američania (USA)|Američana]], ktorým sa stal [[Virgil Ivan Grissom|Gus Grissom]]. Zároveň išlo o druhý kozmický let s ľudskou posádkou v rámci [[program Mercury|programu Mercury]]. Grissomova misia bola 15-minútový [[suborbitálny kozmický let|suborbitálny let]] a v podstate išlo o opakovanie letu [[Alan Bartlett Shepard|Alana Sheparda]], prvého Američana vo vesmíre, z [[5. máj]]a 1961. Let prebiehal bez problémov a [[kozmická loď]] úspešne pristála na [[padák]]u do vĺn [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]]. Potom sa však pravdepodobne kvôli technickej poruche odstrelil vstupný prielez kabíny lode a došlo k jej zatopeniu. Grissom musel plávať doslova o život, kým ho [[helikoptéra|vrtuľník]] nevyzdvihol na [[lietadlová loď|lietadlovú loď]]. == Posádka == * {{minivlajka|USA}} [[Virgil Ivan Grissom|Virgil I. „Gus“ Grissom]] (1), [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Pilot|pilot]] {{Malé|(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)}} === Záložná posádka === * {{minivlajka|USA}} [[John Glenn]], pilot == Prípravy na let == Dňa [[19. január]]a [[1961]] si Dr. [[Robert Rowe Gilruth|Robert R. Gilruth]], riaditeľ [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] [[Space Task Group]],{{#tag:ref|Interná skupina v rámci NASA, ktorá sa zaoberala prípravou pilotovaných kozmických letov. Ide o priameho predchodcu dnešného Johnsonovho vesmírneho strediska v Houstone.|group=pozn.}} zvolal sedmičku [[kozmonaut|astronautov]] do svojej kancelárie v [[Langley Research Center|Langley]]. Astronauti už tušili, čo im chce Gilruth oznámiť. O štvrť na šesť večer ho už s napätím očakávali. Gilruth meškal. ''„Ak budeme musieť čakať ešte chvíľku, budem musieť predniesť príhovor,“'' náhle prerušil ticho [[Virgil Ivan Grissom|Gus Grissom]]. Ostatní sa začali veľmi smiať, pretože Grissom bol výnimočne málovravnou osobou. Potom už do miestnosti vstúpil Gilruth a po krátkej úvodnej reči oznámil: ''„Alan Shepard uskutoční prvý suborbitálny let. Grissom uskutoční druhý let. Glenn bude náhradníkom pre obe misie.“'' Médiá sa však o Gilruthovom rozhodnutí nedozvedeli hlavne z tých dôvodov, aby mali astronauti pokoj od dotieravých reportérov a Gilruth si tým dával aj istý priestor na prípadnú zmenu nominácie. Dňa [[21. február]]a 1961 NASA vydala tlačovú správu, v ktorej informovala verejnosť, že [[Alan Bartlett Shepard|Alan Shepard]], [[John Glenn]] a Gus Grissom začnú s výcvikom na prvý pilotovaný let [[program Mercury|programu Mercury]]. Meno pilota, ktorý uskutoční prvý let, však nebolo zverejnené. NASA len uviedla, že „bude menovaný krátko pred letom.“ Zámerom tohto zahmlievania bolo znížiť mediálny tlak na Sheparda počas posledných mesiacov jeho výcviku. Shepard, Grissom a Glenn trávili veľké množstvo času v simulátore. [[Súbor:Grissom relaxing in quarters before MR4.jpg|thumb|left|[[Virgil Ivan Grissom|Gus Grissom]] oddychuje v ubytovacích priestoroch pre astronautov v hangári S na [[Cape Canaveral Space Force Station|Cape Canaveral]] počas príprav na let Mercury-Redstone 4, 18. júl 1961]] Potom, ako Shepard [[5. máj]]a úspešne uskutočnil prvý [[Spojené štáty|americký]] [[kozmický let s ľudskou posádkou|pilotovaný kozmický let]] programu Mercury a stal sa pritom prvým [[Američania (USA)|Američanom]] vo vesmíre, sa Grissom mohol začať plne venovať prípravám na svoj let, ktorý mal byť v podstate opakovaním Shepardovho [[suborbitálny kozmický let|suborbitálneho letu]]. Štart misie Mercury-Redstone 4 sa predbežne plánoval na polovicu [[júl]]a 1961. V období príprav na let Grissom väčšinou býval v hoteli Holiday Inn v [[Cocoa Beach (Florida)|Cocoa Beach]], odkiaľ to mal blízko na [[Cape Canaveral Air Force Station|Cape Canaveral]], kde prebiehali prípravy [[kozmická loď|kozmickej lode]] a [[nosná raketa|nosnej rakety]]. Každý víkend na krátko odlietal domov za manželkou Betty a ich dvoma synmi, Scottom a Markom. Chodil si tiež zabehať po pláži, aby sa udržal v dobrej fyzickej i psychickej kondícii pred letom. Na istý čas sa vzdal svojho obľúbeného športu, ktorým bolo vodné lyžovanie, aby tak predišiel prípadným zraneniam, ktoré by ho mohli vyradiť z letového stavu. Zmiernil aj rýchlosť jazdy autom tak, aby neporušoval zákon.<ref>Burgess 2014, s. 74 – 76.</ref> Nosná raketa [[Redstone (balistická raketa)|Redstone MRLV]] prišla na Cape Canaveral [[8. jún]]a 1961. Dňa [[15. júl]]a astronaut Gus Grissom oznámil, že kozmickú loď [[Mercury (kozmická loď)|Mercury]] (výr. č. 11) pomenoval ''Liberty Bell 7'' (Zvon slobody 7), keďže tvar lode pripomínal zvon – symbol americkej nezávislosti. Jeho prasklinu nechal Grissom aj naznačiť na trup kozmickej lode. V porovnaní so Shepardovou kabínou mala ''Liberty Bell 7'' dve vylepšenia. Lichobežníkové okno priamo pred hlavou astronauta, ktoré malo zlepšiť výhľad, keďže pri predchádzajúcom Shepardovom lete bol obmedzený iba na [[periskop]] a dve okienka s priemerom 25 [[centimeter|cm]]. Druhú zmenu si vyžiadali astronauti a išlo o pyrotechnicky odpaľovaný poklop. Pôvodná verzia sa otvárala pomocou sústavy pák a neumožňovala astronautom rýchle opustenie kabíny v prípade núdze, napr. keby bol astronaut v bezvedomí. K spusteniu pyrotechnicky odpaľovaného poklopu bolo potrebné odistiť spúšť a potom ju stlačiť silou asi 25 [[Newton (jednotka)|N]], čím sa iniciovala rozbuška v drážke medzi vnútorným a vonkajším tesnením poklopu. Vzniknutý [[pretlak (fyzika)|pretlak]] potom pretrhol 70 špeciálne tvarovaných skrutiek, ktoré poklop držali na mieste, a odhodil ho do vzdialenosti približne 7 [[meter|metrov]]. Po Shepardovej skúsenosti s vyprázdnením obsahu svojho [[močový mechúr|močového mechúra]] do ťažkej spodnej bielizne [[skafander|skafandra]] Grissom trval na tom, aby sa u neho tento problém neopakoval. Lekár William K. Douglas poslal sestru [[Dee O’Harová|Dee O’Harovú]], ktorá mala na starosti astronautov, do Cocoa Beach kúpiť elastické nohavičky. Podľa Dr. Douglasa mali nohavičky slúžiť na absorbovanie [[moč]]u. Grissoma toto riešenie spočiatku ohromilo, ale nakoniec povedal: ''„No čo, v živote som už zažil aj horšie nepríjemnosti.“'' Grissom tak bol pripravený stať sa prvým astronautom, ktorý podstúpi let do vesmíru v dámskej spodnej bielizni.<ref name="kosmonautix-kriticke-momenty-kosmonautiky-3-dil">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Kritické momenty kosmonautiky 3.díl | url = https://www.kosmonautix.cz/2012/09/kriticke-momenty-kosmonautiky-3-dil/ | vydavateľ = kosmonautix.cz | dátum vydania = 2012-09-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-27 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = MERCURY 4 | url = https://kosmonautika.cz/m4text.html | vydavateľ = kosmonautika.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Priebeh letu == [[Súbor:Mercury-Redstone 4 Launch (19133264613).jpg|thumb|upright|left|Štart Mercury-Redstone 4 s Gusom Grissomom na palube, 21. júl 1961]] Štart misie Mercury-Redstone 4 bol pôvodne naplánovaný na nedeľu [[16. júl]]a 1961. Oblačnosť bola ale príliš silná a štart sa musel odložiť na [[18. júl]]a. V ten deň opäť došlo k odkladu kvôli počasiu. V oboch prípadoch Grissom ešte nebol v kabíne. V stredu [[19. júl]]a bol už Grissom na palube, keď opäť došlo k odkladu kvôli nepriaznivým meteorologickým podmienkam v oblasti, tentokrát v čase 10 minút a 30 sekúnd pred plánovaným štartom.<ref name="nasa-nasa-national-aeronautics-and-space">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mercury-Redstone 4 | url = https://www.nasa.gov/mission_pages/mercury/missions/libertybell7.html | vydavateľ = nasa.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Shepard as Capcom for Liberty Bell 7.jpg|thumb|upright|[[Alan Bartlett Shepard|Alan Shepard]] (vpravo) v [[Mercury Control Center|Riadiacom stredisku Mercury]] (''Mercury Control Center'') ako komunikátor (CAPCOM)]] V piatok [[21. júl]]a o 01:05 miestneho času Grissoma prebudil lekár William K. Douglas s dobrou správou, že počasie je pre štart vyhovujúce. Krátko pred pol druhou ráno si sadol k raňajkám, ku ktorým sa podával [[filet mignon]], [[toast]], [[želé]], [[pomarančový džús]], dve [[stratené vajce|stratené vajcia]], [[káva]] a miska [[broskyňa (plod)|broskýň]]. Raňajkoval v spoločnosti Dr. Douglasa a astronauta [[Malcolm Scott Carpenter|Scotta Carpentera]]. Potom podstúpil poslednú lekársku prehliadku pred štartom. Nasledovalo obliekanie skafandra a odchod z hangára S. Okolo pol štvrtej nastúpil do špeciálne upraveného prívesu, ktorý ho odviezol na štartovaciu rampu. Krátko pred štvrtou začal nastupovať do kabíny kozmickej lode ''Liberty Bell 7''. Misia Mercury-Redstone 4 nakoniec úspešne odštartovala 21. júla 1961 o 07:20:36,47 miestneho času (12:20:36,47 [[koordinovaný svetový čas|svetového času]]) pomocou nosnej rakety Redstone MRLV zo [[štartovací komplex 5 na Cape Canaveral Air Force Station|štartovacieho komplexu 5]] na Cape Canaveral. Grissom vtedy ohlásil: ''„Rozumiem, tu Liberty Bell 7. Hodiny bežia.“'' Astronaut Alan Shepard, ktorý počas tohto letu slúžil v [[Mercury Control Center|Riadiacom stredisku Mercury]] (''Mercury Control Center'') ako komunikátor (CAPCOM) zabezpečujúci spojenie s kozmickou loďou, mu odpovedal: ''„Jasne a zreteľne, José. Príliš neplač.“''{{#tag:ref|Prezývka „José“ vznikla ešte počas výcviku astronautov Mercury. V roku 1960 sa astronauti dostali k humornej nahrávke z jednej časti série ''The Steve Allen Show'', kde komik Bill Dana hral postavu „José Jiménez – váhavý astronaut“. José Jiménez bol fiktívny astronaut mexického pôvodu, ktorý s neustálymi obavami zo svojho vesmírneho letu, uplakaným hlasom a lámanou angličtinou vysvetľoval reportérovi, že nechce letieť. Skutoční astronauti si túto postavu veľmi obľúbili a zvlášť Alan Shepard, ktorý si gramofónovú platňu s výstupom Billa Danu pretočil na magnetofónovú pásku a v pokojných momentoch ju púšťal do reproduktorov v riadiacom stredisku na Cape Canaveral na najvyššiu hlasitosť.|group=pozn.}} ''„Okie doke.“'' stručne odvetil Grissom. Suborbitálny let prebiehal bez problémov a v čase 2 minúty a 20 sekúnd po štarte došlo k vypnutiu motora rakety Redstone. Grissomovi sa ukázal pozoruhodný výhľad z okna kabíny kozmickej lode, pričom uvidel aj miesto, odkiaľ štartoval. Jedinou nepríjemnosťou počas letu bolo ovládanie polohy kabíny, ktoré Grissom zhodnotil ako „sticky and sluggish“ (gumové a lenivé). Nepredstavovalo to však vážny problém a v čase 5 minút a 15 sekúnd bola loď ''Liberty Bell 7'' v úplne správnej polohe pre zapálenie brzdiacich rakiet.{{#tag:ref|Kozmická loď by sa vrátila späť do atmosféry aj bez spustenia brzdiacich rakiet, pretože rýchlosť lode nebola dostačujúca na to, aby začala obiehať okolo Zeme.|group=pozn.}} O dve minúty neskôr loď vstúpila do [[atmosféra Zeme|atmosféry]], pričom [[preťaženie (tiažové zrýchlenie)|preťaženie]] počas zostupu dosiahlo hodnotu 11,1 g, čo bolo takmer podobné ako v prípade predchádzajúceho Shepardovho letu. Vo výške 6,4 [[kilometer|km]] sa otvoril brzdiaci [[padák]] a potom vo výške 3,7 km nakoniec hlavný padák. Grissom si na ňom všimol dve trhliny v tvare písmena „L“. Rýchlosť zostupu sa však nezvyšovala a trhliny sa nezväčšovali. Potom sa od dna kabíny odpojil tepelný štít a zostal visieť pripevnený k látke, aby tlmil náraz pri pristátí na hladinu. Kozmická loď pristála po 15 minútach a 37 sekundách letu na hladine [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]] o 07:36:13 miestneho času (12:36:13 svetového času).<ref name="kosmonautix-kriticke-momenty-kosmonautiky-3-dil"/><ref name="nasa-nasa-national-aeronautics-and-space"/><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Results of the Second U. S. Manned Suborbital Space Flight, July 21, 1961 | vydanie = | vydavateľ = Manned Spacecraft Center, National Aeronautics and Space Administration | miesto = Hampton, Virgínia | rok = 1961 | počet strán = 58 | url = | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref>Burgess 2014, s. 101.</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mercury astronauts' launch day breakfast - collectSPACE: Messages | url = http://www.collectspace.com/ubb/Forum29/HTML/000555.html | vydavateľ = collectspace.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-03-10 | jazyk = }}</ref> == Záchranné operácie po pristátí == Krátko po pristátí si Grissom uvoľnil prilbu a odpojil [[kyslík]]ovú hadicu, ktorá viedla do jeho skafandra. Rozopol si pútacie popruhy a potom si s istými ťažkosťami vyroloval okolo svojho krku gumový golier, ktorý mal zabezpečiť, aby mu do skafandra v prípade núdze nenatiekla [[voda]]. V slúchadlách počul pilota záchranného [[helikoptéra|vrtuľníka]], ktorý sa k nemu blížil a bol pripravený vyzdvihnúť kabínu z vody. Grissom ho požiadal ešte o niekoľko minút času, aby mohol do palubného denníka zaznamenať údaje prístrojov a polohu spínačov. Keď to dokončil, zavolal vrtuľníky a vytiahnutím zaisťovacieho kolíka odistil pyrotechniku poklopu. Podľa plánu mal vrtuľník zaháknuť kabínu a povytiahnuť ju z vody. Potom mal Grissom odpáliť poklop a nechať sa na záchrannej slučke spustenej z vrtuľníka vytiahnuť na jeho palubu.<ref name="kosmonautix-kriticke-momenty-kosmonautiky-3-dil"/> [[Súbor:Photograph of a Marine Helicopter Towing the Liberty Bell 7 Spacecraft - NARA - 7430727.jpg|thumb|left|Pokus o vyzdvihnutie kozmickej lode ''Liberty Bell 7'' z [[Atlantický oceán|Atlantiku]]]] V nasledujúcich momentoch Grissom chvíľu oddychoval a čakal na vyzdvihnutie. Rozmýšľal ešte, či si má vziať so sebou suvenír, a to lovecký nôž zo súpravy na prežitie. ''„Jednoducho som si šiel svoje, keď som náhle počul tlmené buchnutie,“'' povedal potom pred vyšetrovacou komisiou. Buchol to poklop, ktorý sa odpálil, a do vstupného prielezu sa začala valiť morská voda. Inštinktívne zhodil prilbu z hlavy, nahmatal pravú stranu prístrojovej dosky a odrazil sa s jej pomocou von z kabíny. Plával od nej preč a napadlo mu, že v kabíne zabudol súpravu na prežitie. Nad ním sa vznášal vrtuľník [[Sikorsky H-34|HUS-1]], ktorý pilotoval Jim Lewis. Na palubu [[lietadlová loď|lietadlovej lode]] [[USS Randolph (CV-15)|USS ''Randolph'']] ohlásil, že Grissom je mimo kozmickej lode, ale nehrozí mu žiadne nebezpečenstvo. Sústredil sa tak na kabínu ''Liberty Bell 7'', ktorá sa medzitým rýchlo potápala. Lewis sa márne snažil zaháknuť slučku na vrchole kabíny. Grissom si to všimol a začal plávať späť ku kabíne, aby ju pomohol zaháknuť pod vrtuľník. Vtedy si uvedomil, že zabudol uzavrieť ventil, na ktorý bola počas letu pripojená kyslíková hadica. Do skafandra sa mu nalievala voda a vo vreckách mal navyše veľa suvenírov, ktoré chcel po lete rozdať priateľom a známym. Ventil sa mu nakoniec podarilo uzavrieť, ale tentokrát začal vzduch zvnútra skafandra prepúšťať gumový golier. Grissom začal mávať na pilotov vrtuľníka, aby ho vyzdvihli, ale tí ho ignorovali. Podľa svojich slov bol najprv prekvapený, nervózny a potom rozzúrený.<ref name="kosmonautix-kriticke-momenty-kosmonautiky-3-dil"/> [[Súbor:Retrieval Activity of MR-4 MSFC-6116429.jpg|thumb|right|Vyzdvihnutie Grissoma na palubu vrtuľníka [[Sikorsky H-34|HUS-1]] z lode [[USS Randolph (CV-15)|USS ''Randolph'']]]] Dôvodom tohto správania pilotov vrtuľníka bol fakt, že počas nácvikov s astronautmi zistili, že skafander sa veľmi dobre vznáša na hladine. Astronauti si nácviky tiež užívali a mávanie preto vyzeralo ako Grissomov prejav radosti po úspešne skončenom lete. Grissom bol tiež známy ako pravdepodobne najlepší plavec z astronautov programu Mercury. Piloti vrtuľníka sa navyše sústredili na vyzdvihnutie potápajúcej sa kabíny z vody. Nakoniec sa im ju podarilo zaháknuť, ale kolesá vrtuľníka sa dotkli hladiny. Kabína naplnená vodou už bola príliš ťažká na to, aby ju mohol vrtuľník HUS-1 uniesť. Vo chvíli, keď sa kopilot John Reinhard chystal Grissomovi hodiť záchrannú slučku, rozsvietila sa na palubnej doske vrtuľníka varovná kontrolka, ktorá upozorňovala na prítomnosť kovových triesok v oleji, čo bolo výsledkom výrazného namáhania stroja. Pilot Jim Lewis musel odletieť na lietadlovú loď, kým mu zlyhá motor. Reinhardovi prikázal, aby Grissomovi slučku nehádzal a okamžite nabral kurz na lietadlovú loď. Snažil sa ešte so sebou ťahať kabínu ''Liberty Bell 7'', ale nakoniec ju musel odhodiť. Kabína klesla na dno oceánu do hĺbky 4 600 metrov. Grissom bol medzitým vo vode už päť minút a dochádzali mu sily. Našťastie sa nad ním objavil záložný vrtuľník a jeho kopilot George Cox mu zhodil záchrannú slučku. Grissom si ju síce navliekol opačne, ale Cox ho aj tak mohol bez problémov vytiahnuť na palubu. Vo vrtuľníku si Grissom navliekol záchrannú vestu a dal si ju dole až na palube lietadlovej lode USS ''Randolph''. Prvé, čo požadoval bolo, aby mu niekto podal vreckovku, pretože mal nos plný morskej vody. Grissom neskôr uviedol, že kozmická loď ''Liberty Bell 7'' bola prvým strojom, ktorý stratil počas svojej služby. Vznikli pochybnosti o tom, či Grissom ten poklop neodpálil sám. Do konca života to však popieral. Vyšetrovacia komisia nakoniec potvrdila, že nešlo o chybu astronauta. Dňa [[20. júl]]a [[1999]] sa spoločnosti [[Oceaneering International]] podarilo lokalizovať kabínu ''Liberty Bell 7'' na dne Atlantiku a vytiahnuť ju. Nasledovala rozsiahla rekonštrukcia kozmickej lode, ktorá je v súčasnosti vystavená v múzeu [[Cosmosphere]] v meste [[Hutchinson (Kansas)|Hutchinson]] v štáte [[Kansas (štát USA)|Kansas]]. Odpálený poklop z kozmickej lode ''Liberty Bell 7'' zostal na dne oceánu. Dodnes sa tak nepodarilo jednoznačne dokázať, či išlo o technickú poruchu alebo chybu Grissoma.<ref name="kosmonautix-kriticke-momenty-kosmonautiky-3-dil"/> == Galéria == <center> <gallery> Súbor:Liberty Bell 7's systems are tested before launch 61-MR4-53.jpg|Vedúci štartovacej rampy Guenter Wendt skúša systémy kozmickej lode ''Liberty Bell 7'' počas predletových príprav Súbor:Gus Grissom having breakfast before a scrubbed launch.jpg|Gus Grissom zíva pri raňajkách pred pokusom o štart 19. júla 1961 Súbor:Dr. William Douglas applies body sensors to Gus Grissom.jpg|Dr. William K. Douglas pripevňuje senzory na Grissomovo telo pred pokusom o štart 19. júla 1961 Súbor:Gus Grissom in Personal Equipment Room of Hangar S.jpg|Grissom počas príprav na pokus o štart 19. júla 1961 Súbor:Grissom prepares to enter Liberty Bell 7 61-MR4-76.jpg|Grissom pred nastúpením do kabíny ''Liberty Bell 7'' v deň štartu Súbor:Gus Grissom in his Mercury Liberty Bell 7 spacecraft is checking his flight plan.jpg|Grissom v lodi ''Liberty Bell 7'' pred štartom Súbor:Mercury-Redstone 4 Launch MSFC-6414824.jpg|Štart misie Mercury-Redstone 4, 21. júl 1961 Súbor:Mercury-Redstone 4 Launch KSC-61C-1431.jpg|Štartujúca raketa Redstone Súbor:Earth observation take during the Mercury-Redstone 4 spaceflight.jpg|Fotografia z vesmíru vyhotovená kamerou namontovanou na kozmickej lodi Súbor:Failed Attempt to Recover Liberty Bell 7 - GPN-2002-000047.jpg|Pokus o vyzdvihnutie kozmickej lode po pristátí v Atlantiku. Pár sekúnd po odfotení tohto snímku musel vrtuľník kozmickú loď odpojiť, pretože už bola čiastočne naplnená vodou, a tým príliš ťažká na vyzvdihnutie Súbor:Grissom lifted from water 61-MR4-82.jpg|Vyzdvihnutie Grissoma z vody Súbor:Attempted recovery of Mercury spacecraft.jpg|''Liberty Bell 7'' pred potopením Súbor:Grissom Onboard the USS Randolph MSFC-6116421.jpg|Vyčerpaný Grissom po vyzdvihnutí z vody na palube lietadlovej lode USS ''Randolph'' Súbor:Astronaut Gus Grissom speaks at a press conference.jpg|Grissom na poletovej tlačovej konferencii v moteli Starlight v Cocoa Beach Súbor:Liberty Bell 7 1999.jpg|Kozmická loď ''Liberty Bell 7'' po vyzdvihnutí z dna oceánu v roku 1999 Súbor:Stamps of Moldova, 019-11.jpg|Moldavská poštová známka z roku 2011 k 50. výročiu Grissomovho letu </gallery> </center> == Poznámky == <references group="pozn."/> == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == * BURGESS, Colin. ''Liberty Bell 7 (The Suborbital Mercury Flight of Virgil I. Grissom)''. New York; Londýn : Springer Science & Business, 2014. 275 s. ISBN 978-3-319-04391-3. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Mercury-Redstone 4}} == Externé odkazy == * [https://www.nasa.gov/mission_pages/mercury/missions/libertybell7.html Oficiálna stránka] {{eng icon}} * [http://spacefacts.de/ballistic/english/mercury-4.htm Mercury-Redstone 4 na stránkach spacefacts.de] {{eng icon}} * [http://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/mercury/mr-4/index.htm Příběh Liberty Bell 7] {{ces icon}} {{Program Mercury}} [[Kategória:Program Mercury]] [[Kategória:Suborbitálne kozmické lety s ľudskou posádkou]] [[Kategória:Kozmonautika v 1961]] 11o5azga9t55xwt2dq6dbhaw8xx7i3p 8188209 8188123 2026-03-27T22:59:41Z Andrej-airliner 43530 obr. 8188209 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kozmická misia | názov misie = Mercury-Redstone 4 | kozmická loď = [[Mercury (kozmická loď)|Mercury]] (výr. č. 11) | znak = Liberty bell insignia.jpg | volací znak = ''Liberty Bell 7'' | posádka = 1 | kozmodróm = [[Cape Canaveral Air Force Station|Cape Canaveral]] | rampa = [[štartovací komplex 5 na Cape Canaveral Air Force Station|LC-5]] | raketa = [[Redstone (balistická raketa)|Redstone MRLV]] MR-8 | štart = [[21. júl]] [[1961]], 12:20:36,47 [[Koordinovaný svetový čas|UTC]] | pristátie = 21. júl 1961, 12:36:13 UTC<br />severná oblasť Atlantického oceánu; 165 km severovýchodne od ostrova [[Abaco (Bahamy)|Great Abaco]]<br />{{coord|27|32|9|S|75|45|57|Z|}} | trvanie = 15 minút, 37 sekúnd | perigeum = | apogeum = 190,39 [[kilometer|km]] | doba obehu = | inklinácia = | obehy = [[suborbitálny kozmický let|suborbitálny let]] | vzdialenosť = 486,15 km | maxrýchlosť = 8 317 km/h | maxzrýchlenie = 11,1 g (108,9 m/s²) | hmotnosť = 1 286 [[kilogram|kg]] (kozmická loď pri štarte) | foto posádky = Astronaut Gus Grissom in 1960.jpg | popis = Virgil Ivan „Gus“ Grissom | predchádzajúca = [[Súbor:Freedom 7 insignia.png|30px|link=Mercury-Redstone 3]] [[Mercury-Redstone 3]] | nasledujúca = [[Súbor:Friendship 7 insignia.jpg|30px|link=Mercury-Atlas 6]] [[Mercury-Atlas 6]] }} '''Mercury-Redstone 4''' (alebo podľa lode '''''Liberty Bell 7''''') bol druhý [[Spojené štáty|americký]] [[kozmický let s ľudskou posádkou|pilotovaný kozmický let]], ktorý sa uskutočnil [[21. júl]]a [[1961]] a vyniesol do vesmíru druhého [[Američania (USA)|Američana]], ktorým sa stal [[Virgil Ivan Grissom|Gus Grissom]]. Zároveň išlo o druhý kozmický let s ľudskou posádkou v rámci [[program Mercury|programu Mercury]]. Grissomova misia bola 15-minútový [[suborbitálny kozmický let|suborbitálny let]] a v podstate išlo o opakovanie letu [[Alan Bartlett Shepard|Alana Sheparda]], prvého Američana vo vesmíre, z [[5. máj]]a 1961. Let prebiehal bez problémov a [[kozmická loď]] úspešne pristála na [[padák]]u do vĺn [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]]. Potom sa však pravdepodobne kvôli technickej poruche odstrelil vstupný prielez kabíny lode a došlo k jej zatopeniu. Grissom musel plávať doslova o život, kým ho [[helikoptéra|vrtuľník]] nevyzdvihol na [[lietadlová loď|lietadlovú loď]]. == Posádka == * {{minivlajka|USA}} [[Virgil Ivan Grissom|Virgil I. „Gus“ Grissom]] (1), [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Pilot|pilot]] {{Malé|(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)}} === Záložná posádka === * {{minivlajka|USA}} [[John Glenn]], pilot == Prípravy na let == Dňa [[19. január]]a [[1961]] si Dr. [[Robert Rowe Gilruth|Robert R. Gilruth]], riaditeľ [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] [[Space Task Group]],{{#tag:ref|Interná skupina v rámci NASA, ktorá sa zaoberala prípravou pilotovaných kozmických letov. Ide o priameho predchodcu dnešného Johnsonovho vesmírneho strediska v Houstone.|group=pozn.}} zvolal sedmičku [[kozmonaut|astronautov]] do svojej kancelárie v [[Langley Research Center|Langley]]. Astronauti už tušili, čo im chce Gilruth oznámiť. O štvrť na šesť večer ho už s napätím očakávali. Gilruth meškal. ''„Ak budeme musieť čakať ešte chvíľku, budem musieť predniesť príhovor,“'' náhle prerušil ticho [[Virgil Ivan Grissom|Gus Grissom]]. Ostatní sa začali veľmi smiať, pretože Grissom bol výnimočne málovravnou osobou. Potom už do miestnosti vstúpil Gilruth a po krátkej úvodnej reči oznámil: ''„Alan Shepard uskutoční prvý suborbitálny let. Grissom uskutoční druhý let. Glenn bude náhradníkom pre obe misie.“'' Médiá sa však o Gilruthovom rozhodnutí nedozvedeli hlavne z tých dôvodov, aby mali astronauti pokoj od dotieravých reportérov a Gilruth si tým dával aj istý priestor na prípadnú zmenu nominácie. Dňa [[21. február]]a 1961 NASA vydala tlačovú správu, v ktorej informovala verejnosť, že [[Alan Bartlett Shepard|Alan Shepard]], [[John Glenn]] a Gus Grissom začnú s výcvikom na prvý pilotovaný let [[program Mercury|programu Mercury]]. Meno pilota, ktorý uskutoční prvý let, však nebolo zverejnené. NASA len uviedla, že „bude menovaný krátko pred letom.“ Zámerom tohto zahmlievania bolo znížiť mediálny tlak na Sheparda počas posledných mesiacov jeho výcviku. Shepard, Grissom a Glenn trávili veľké množstvo času v simulátore. [[Súbor:Grissom relaxing in quarters before MR4.jpg|thumb|left|[[Virgil Ivan Grissom|Gus Grissom]] oddychuje v ubytovacích priestoroch pre astronautov v hangári S na [[Cape Canaveral Space Force Station|Cape Canaveral]] počas príprav na let Mercury-Redstone 4, 18. júl 1961]] Potom, ako Shepard [[5. máj]]a úspešne uskutočnil prvý [[Spojené štáty|americký]] [[kozmický let s ľudskou posádkou|pilotovaný kozmický let]] programu Mercury a stal sa pritom prvým [[Američania (USA)|Američanom]] vo vesmíre, sa Grissom mohol začať plne venovať prípravám na svoj let, ktorý mal byť v podstate opakovaním Shepardovho [[suborbitálny kozmický let|suborbitálneho letu]]. Štart misie Mercury-Redstone 4 sa predbežne plánoval na polovicu [[júl]]a 1961. V období príprav na let Grissom väčšinou býval v hoteli Holiday Inn v [[Cocoa Beach (Florida)|Cocoa Beach]], odkiaľ to mal blízko na [[Cape Canaveral Air Force Station|Cape Canaveral]], kde prebiehali prípravy [[kozmická loď|kozmickej lode]] a [[nosná raketa|nosnej rakety]]. Každý víkend na krátko odlietal domov za manželkou Betty a ich dvoma synmi, Scottom a Markom. Chodil si tiež zabehať po pláži, aby sa udržal v dobrej fyzickej i psychickej kondícii pred letom. Na istý čas sa vzdal svojho obľúbeného športu, ktorým bolo vodné lyžovanie, aby tak predišiel prípadným zraneniam, ktoré by ho mohli vyradiť z letového stavu. Zmiernil aj rýchlosť jazdy autom tak, aby neporušoval zákon.<ref>Burgess 2014, s. 74 – 76.</ref> Nosná raketa [[Redstone (balistická raketa)|Redstone MRLV]] prišla na Cape Canaveral [[8. jún]]a 1961. Dňa [[15. júl]]a astronaut Gus Grissom oznámil, že kozmickú loď [[Mercury (kozmická loď)|Mercury]] (výr. č. 11) pomenoval ''Liberty Bell 7'' (Zvon slobody 7), keďže tvar lode pripomínal zvon – symbol americkej nezávislosti. Jeho prasklinu nechal Grissom aj naznačiť na trup kozmickej lode. V porovnaní so Shepardovou kabínou mala ''Liberty Bell 7'' dve vylepšenia. Lichobežníkové okno priamo pred hlavou astronauta, ktoré malo zlepšiť výhľad, keďže pri predchádzajúcom Shepardovom lete bol obmedzený iba na [[periskop]] a dve okienka s priemerom 25 [[centimeter|cm]]. Druhú zmenu si vyžiadali astronauti a išlo o pyrotechnicky odpaľovaný poklop. Pôvodná verzia sa otvárala pomocou sústavy pák a neumožňovala astronautom rýchle opustenie kabíny v prípade núdze, napr. keby bol astronaut v bezvedomí. K spusteniu pyrotechnicky odpaľovaného poklopu bolo potrebné odistiť spúšť a potom ju stlačiť silou asi 25 [[Newton (jednotka)|N]], čím sa iniciovala rozbuška v drážke medzi vnútorným a vonkajším tesnením poklopu. Vzniknutý [[pretlak (fyzika)|pretlak]] potom pretrhol 70 špeciálne tvarovaných skrutiek, ktoré poklop držali na mieste, a odhodil ho do vzdialenosti približne 7 [[meter|metrov]]. Po Shepardovej skúsenosti s vyprázdnením obsahu svojho [[močový mechúr|močového mechúra]] do ťažkej spodnej bielizne [[skafander|skafandra]] Grissom trval na tom, aby sa u neho tento problém neopakoval. Lekár William K. Douglas poslal sestru [[Dee O’Harová|Dee O’Harovú]], ktorá mala na starosti astronautov, do Cocoa Beach kúpiť elastické nohavičky. Podľa Dr. Douglasa mali nohavičky slúžiť na absorbovanie [[moč]]u. Grissoma toto riešenie spočiatku ohromilo, ale nakoniec povedal: ''„No čo, v živote som už zažil aj horšie nepríjemnosti.“'' Grissom tak bol pripravený stať sa prvým astronautom, ktorý podstúpi let do vesmíru v dámskej spodnej bielizni.<ref name="kosmonautix-kriticke-momenty-kosmonautiky-3-dil">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Kritické momenty kosmonautiky 3.díl | url = https://www.kosmonautix.cz/2012/09/kriticke-momenty-kosmonautiky-3-dil/ | vydavateľ = kosmonautix.cz | dátum vydania = 2012-09-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-27 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = MERCURY 4 | url = https://kosmonautika.cz/m4text.html | vydavateľ = kosmonautika.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Priebeh letu == [[Súbor:Mercury-Redstone 4 Launch (19133264613).jpg|thumb|upright|left|Štart Mercury-Redstone 4 s Gusom Grissomom na palube, 21. júl 1961]] Štart misie Mercury-Redstone 4 bol pôvodne naplánovaný na nedeľu [[16. júl]]a 1961. Oblačnosť bola ale príliš silná a štart sa musel odložiť na [[18. júl]]a. V ten deň opäť došlo k odkladu kvôli počasiu. V oboch prípadoch Grissom ešte nebol v kabíne. V stredu [[19. júl]]a bol už Grissom na palube, keď opäť došlo k odkladu kvôli nepriaznivým meteorologickým podmienkam v oblasti, tentokrát v čase 10 minút a 30 sekúnd pred plánovaným štartom.<ref name="nasa-nasa-national-aeronautics-and-space">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mercury-Redstone 4 | url = https://www.nasa.gov/mission_pages/mercury/missions/libertybell7.html | vydavateľ = nasa.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Shepard as Capcom for Liberty Bell 7.jpg|thumb|upright|[[Alan Bartlett Shepard|Alan Shepard]] (vpravo) v [[Mercury Control Center|Riadiacom stredisku Mercury]] (''Mercury Control Center'') ako komunikátor (CAPCOM)]] V piatok [[21. júl]]a o 01:05 miestneho času Grissoma prebudil lekár William K. Douglas s dobrou správou, že počasie je pre štart vyhovujúce. Krátko pred pol druhou ráno si sadol k raňajkám, ku ktorým sa podával [[filet mignon]], [[toast]], [[želé]], [[pomarančový džús]], dve [[stratené vajce|stratené vajcia]], [[káva]] a miska [[broskyňa (plod)|broskýň]]. Raňajkoval v spoločnosti Dr. Douglasa a astronauta [[Malcolm Scott Carpenter|Scotta Carpentera]]. Potom podstúpil poslednú lekársku prehliadku pred štartom. Nasledovalo obliekanie skafandra a odchod z hangára S. Okolo pol štvrtej nastúpil do špeciálne upraveného prívesu, ktorý ho odviezol na štartovaciu rampu. Krátko pred štvrtou začal nastupovať do kabíny kozmickej lode ''Liberty Bell 7''. Misia Mercury-Redstone 4 nakoniec úspešne odštartovala 21. júla 1961 o 07:20:36,47 miestneho času (12:20:36,47 [[koordinovaný svetový čas|svetového času]]) pomocou nosnej rakety Redstone MRLV zo [[štartovací komplex 5 na Cape Canaveral Air Force Station|štartovacieho komplexu 5]] na Cape Canaveral. Grissom vtedy ohlásil: ''„Rozumiem, tu Liberty Bell 7. Hodiny bežia.“'' Astronaut Alan Shepard, ktorý počas tohto letu slúžil v [[Mercury Control Center|Riadiacom stredisku Mercury]] (''Mercury Control Center'') ako komunikátor (CAPCOM) zabezpečujúci spojenie s kozmickou loďou, mu odpovedal: ''„Jasne a zreteľne, José. Príliš neplač.“''{{#tag:ref|Prezývka „José“ vznikla ešte počas výcviku astronautov Mercury. V roku 1960 sa astronauti dostali k humornej nahrávke z jednej časti série ''The Steve Allen Show'', kde komik Bill Dana hral postavu „José Jiménez – váhavý astronaut“. José Jiménez bol fiktívny astronaut mexického pôvodu, ktorý s neustálymi obavami zo svojho vesmírneho letu, uplakaným hlasom a lámanou angličtinou vysvetľoval reportérovi, že nechce letieť. Skutoční astronauti si túto postavu veľmi obľúbili a zvlášť Alan Shepard, ktorý si gramofónovú platňu s výstupom Billa Danu pretočil na magnetofónovú pásku a v pokojných momentoch ju púšťal do reproduktorov v riadiacom stredisku na Cape Canaveral na najvyššiu hlasitosť.|group=pozn.}} ''„Okie doke.“'' stručne odvetil Grissom. Suborbitálny let prebiehal bez problémov a v čase 2 minúty a 20 sekúnd po štarte došlo k vypnutiu motora rakety Redstone. Grissomovi sa ukázal pozoruhodný výhľad z okna kabíny kozmickej lode, pričom uvidel aj miesto, odkiaľ štartoval. Jedinou nepríjemnosťou počas letu bolo ovládanie polohy kabíny, ktoré Grissom zhodnotil ako „sticky and sluggish“ (gumové a lenivé). Nepredstavovalo to však vážny problém a v čase 5 minút a 15 sekúnd bola loď ''Liberty Bell 7'' v úplne správnej polohe pre zapálenie brzdiacich rakiet.{{#tag:ref|Kozmická loď by sa vrátila späť do atmosféry aj bez spustenia brzdiacich rakiet, pretože rýchlosť lode nebola dostačujúca na to, aby začala obiehať okolo Zeme.|group=pozn.}} O dve minúty neskôr loď vstúpila do [[atmosféra Zeme|atmosféry]], pričom [[preťaženie (tiažové zrýchlenie)|preťaženie]] počas zostupu dosiahlo hodnotu 11,1 g, čo bolo takmer podobné ako v prípade predchádzajúceho Shepardovho letu. Vo výške 6,4 [[kilometer|km]] sa otvoril brzdiaci [[padák]] a potom vo výške 3,7 km nakoniec hlavný padák. Grissom si na ňom všimol dve trhliny v tvare písmena „L“. Rýchlosť zostupu sa však nezvyšovala a trhliny sa nezväčšovali. Potom sa od dna kabíny odpojil tepelný štít a zostal visieť pripevnený k látke, aby tlmil náraz pri pristátí na hladinu. Kozmická loď pristála po 15 minútach a 37 sekundách letu na hladine [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]] o 07:36:13 miestneho času (12:36:13 svetového času).<ref name="kosmonautix-kriticke-momenty-kosmonautiky-3-dil"/><ref name="nasa-nasa-national-aeronautics-and-space"/><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Results of the Second U. S. Manned Suborbital Space Flight, July 21, 1961 | vydanie = | vydavateľ = Manned Spacecraft Center, National Aeronautics and Space Administration | miesto = Hampton, Virgínia | rok = 1961 | počet strán = 58 | url = | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref>Burgess 2014, s. 101.</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mercury astronauts' launch day breakfast - collectSPACE: Messages | url = http://www.collectspace.com/ubb/Forum29/HTML/000555.html | vydavateľ = collectspace.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-03-10 | jazyk = }}</ref> == Záchranné operácie po pristátí == Krátko po pristátí si Grissom uvoľnil prilbu a odpojil [[kyslík]]ovú hadicu, ktorá viedla do jeho skafandra. Rozopol si pútacie popruhy a potom si s istými ťažkosťami vyroloval okolo svojho krku gumový golier, ktorý mal zabezpečiť, aby mu do skafandra v prípade núdze nenatiekla [[voda]]. V slúchadlách počul pilota záchranného [[helikoptéra|vrtuľníka]], ktorý sa k nemu blížil a bol pripravený vyzdvihnúť kabínu z vody. Grissom ho požiadal ešte o niekoľko minút času, aby mohol do palubného denníka zaznamenať údaje prístrojov a polohu spínačov. Keď to dokončil, zavolal vrtuľníky a vytiahnutím zaisťovacieho kolíka odistil pyrotechniku poklopu. Podľa plánu mal vrtuľník zaháknuť kabínu a povytiahnuť ju z vody. Potom mal Grissom odpáliť poklop a nechať sa na záchrannej slučke spustenej z vrtuľníka vytiahnuť na jeho palubu.<ref name="kosmonautix-kriticke-momenty-kosmonautiky-3-dil"/> [[Súbor:Photograph of a Marine Helicopter Towing the Liberty Bell 7 Spacecraft - NARA - 7430727.jpg|thumb|left|Pokus o vyzdvihnutie kozmickej lode ''Liberty Bell 7'' z [[Atlantický oceán|Atlantiku]]]] V nasledujúcich momentoch Grissom chvíľu oddychoval a čakal na vyzdvihnutie. Rozmýšľal ešte, či si má vziať so sebou suvenír, a to lovecký nôž zo súpravy na prežitie. ''„Jednoducho som si šiel svoje, keď som náhle počul tlmené buchnutie,“'' povedal potom pred vyšetrovacou komisiou. Buchol to poklop, ktorý sa odpálil, a do vstupného prielezu sa začala valiť morská voda. Inštinktívne zhodil prilbu z hlavy, nahmatal pravú stranu prístrojovej dosky a odrazil sa s jej pomocou von z kabíny. Plával od nej preč a napadlo mu, že v kabíne zabudol súpravu na prežitie. Nad ním sa vznášal vrtuľník [[Sikorsky H-34|HUS-1]], ktorý pilotoval Jim Lewis. Na palubu [[lietadlová loď|lietadlovej lode]] [[USS Randolph (CV-15)|USS ''Randolph'']] ohlásil, že Grissom je mimo kozmickej lode, ale nehrozí mu žiadne nebezpečenstvo. Sústredil sa tak na kabínu ''Liberty Bell 7'', ktorá sa medzitým rýchlo potápala. Lewis sa márne snažil zaháknuť slučku na vrchole kabíny. Grissom si to všimol a začal plávať späť ku kabíne, aby ju pomohol zaháknuť pod vrtuľník. Vtedy si uvedomil, že zabudol uzavrieť ventil, na ktorý bola počas letu pripojená kyslíková hadica. Do skafandra sa mu nalievala voda a vo vreckách mal navyše veľa suvenírov, ktoré chcel po lete rozdať priateľom a známym. Ventil sa mu nakoniec podarilo uzavrieť, ale tentokrát začal vzduch zvnútra skafandra prepúšťať gumový golier. Grissom začal mávať na pilotov vrtuľníka, aby ho vyzdvihli, ale tí ho ignorovali. Podľa svojich slov bol najprv prekvapený, nervózny a potom rozzúrený.<ref name="kosmonautix-kriticke-momenty-kosmonautiky-3-dil"/> [[Súbor:Retrieval Activity of MR-4 MSFC-6116429.jpg|thumb|right|Vyzdvihnutie Grissoma na palubu vrtuľníka [[Sikorsky H-34|HUS-1]] z lode [[USS Randolph (CV-15)|USS ''Randolph'']]]] Dôvodom tohto správania pilotov vrtuľníka bol fakt, že počas nácvikov s astronautmi zistili, že skafander sa veľmi dobre vznáša na hladine. Astronauti si nácviky tiež užívali a mávanie preto vyzeralo ako Grissomov prejav radosti po úspešne skončenom lete. Grissom bol tiež známy ako pravdepodobne najlepší plavec z astronautov programu Mercury. Piloti vrtuľníka sa navyše sústredili na vyzdvihnutie potápajúcej sa kabíny z vody. Nakoniec sa im ju podarilo zaháknuť, ale kolesá vrtuľníka sa dotkli hladiny. Kabína naplnená vodou už bola príliš ťažká na to, aby ju mohol vrtuľník HUS-1 uniesť. Vo chvíli, keď sa kopilot John Reinhard chystal Grissomovi hodiť záchrannú slučku, rozsvietila sa na palubnej doske vrtuľníka varovná kontrolka, ktorá upozorňovala na prítomnosť kovových triesok v oleji, čo bolo výsledkom výrazného namáhania stroja. Pilot Jim Lewis musel odletieť na lietadlovú loď, kým mu zlyhá motor. Reinhardovi prikázal, aby Grissomovi slučku nehádzal a okamžite nabral kurz na lietadlovú loď. Snažil sa ešte so sebou ťahať kabínu ''Liberty Bell 7'', ale nakoniec ju musel odhodiť. Kabína klesla na dno oceánu do hĺbky 4 600 metrov. Grissom bol medzitým vo vode už päť minút a dochádzali mu sily. Našťastie sa nad ním objavil záložný vrtuľník a jeho kopilot George Cox mu zhodil záchrannú slučku. Grissom si ju síce navliekol opačne, ale Cox ho aj tak mohol bez problémov vytiahnuť na palubu. Vo vrtuľníku si Grissom navliekol záchrannú vestu a dal si ju dole až na palube lietadlovej lode USS ''Randolph''. Prvé, čo požadoval bolo, aby mu niekto podal vreckovku, pretože mal nos plný morskej vody. Grissom neskôr uviedol, že kozmická loď ''Liberty Bell 7'' bola prvým strojom, ktorý stratil počas svojej služby. Vznikli pochybnosti o tom, či Grissom ten poklop neodpálil sám. Do konca života to však popieral. Vyšetrovacia komisia nakoniec potvrdila, že nešlo o chybu astronauta. Dňa [[20. júl]]a [[1999]] sa spoločnosti [[Oceaneering International]] podarilo lokalizovať kabínu ''Liberty Bell 7'' na dne Atlantiku a vytiahnuť ju. Nasledovala rozsiahla rekonštrukcia kozmickej lode, ktorá je v súčasnosti vystavená v múzeu [[Cosmosphere]] v meste [[Hutchinson (Kansas)|Hutchinson]] v štáte [[Kansas (štát USA)|Kansas]]. Odpálený poklop z kozmickej lode ''Liberty Bell 7'' zostal na dne oceánu. Dodnes sa tak nepodarilo jednoznačne dokázať, či išlo o technickú poruchu alebo chybu Grissoma.<ref name="kosmonautix-kriticke-momenty-kosmonautiky-3-dil"/> == Galéria == <center> <gallery> Súbor:Liberty Bell 7's systems are tested before launch 61-MR4-53.jpg|Vedúci štartovacej rampy Guenter Wendt skúša systémy kozmickej lode ''Liberty Bell 7'' počas predletových príprav Súbor:Gus Grissom having breakfast before a scrubbed launch.jpg|Gus Grissom zíva pri raňajkách pred pokusom o štart 19. júla 1961 Súbor:Dr. William Douglas applies body sensors to Gus Grissom.jpg|Dr. William K. Douglas pripevňuje senzory na Grissomovo telo pred pokusom o štart 19. júla 1961 Súbor:Gus Grissom in Personal Equipment Room of Hangar S.jpg|Grissom počas príprav na pokus o štart 19. júla 1961 Súbor:Grissom prepares to enter Liberty Bell 7 61-MR4-76.jpg|Grissom pred nastúpením do kabíny ''Liberty Bell 7'' v deň štartu Súbor:Gus Grissom in his Mercury Liberty Bell 7 spacecraft is checking his flight plan.jpg|Grissom v lodi ''Liberty Bell 7'' pred štartom Súbor:Mercury-Redstone 4 Launch MSFC-6414824.jpg|Štart misie Mercury-Redstone 4, 21. júl 1961 Súbor:Mercury-Redstone 4 Launch KSC-61C-1431.jpg|Štartujúca raketa Redstone Súbor:Earth observation take during the Mercury-Redstone 4 spaceflight.jpg|Fotografia z vesmíru vyhotovená kamerou namontovanou na kozmickej lodi Súbor:MERCURY-REDSTONE (MR)-4 - MISSION CONTROL CENTER (MCC) - CAPE (S61-03829).jpg|John Glenn (vľavo) a Gordon Cooper v Riadiacom stredisku Mercury (''Mercury Control Center'') na Cape Canaveral počas letu Mercury-Redstone 4 Súbor:Failed Attempt to Recover Liberty Bell 7 - GPN-2002-000047.jpg|Pokus o vyzdvihnutie kozmickej lode po pristátí v Atlantiku. Pár sekúnd po odfotení tohto snímku musel vrtuľník kozmickú loď odpojiť, pretože už bola čiastočne naplnená vodou, a tým príliš ťažká na vyzvdihnutie Súbor:Grissom lifted from water 61-MR4-82.jpg|Vyzdvihnutie Grissoma z vody Súbor:Attempted recovery of Mercury spacecraft.jpg|''Liberty Bell 7'' pred potopením Súbor:Grissom Onboard the USS Randolph MSFC-6116421.jpg|Vyčerpaný Grissom po vyzdvihnutí z vody na palube lietadlovej lode USS ''Randolph'' Súbor:Astronaut Gus Grissom speaks at a press conference.jpg|Grissom na poletovej tlačovej konferencii v moteli Starlight v Cocoa Beach Súbor:Liberty Bell 7 1999.jpg|Kozmická loď ''Liberty Bell 7'' po vyzdvihnutí z dna oceánu v roku 1999 </gallery> </center> == Poznámky == <references group="pozn."/> == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == * BURGESS, Colin. ''Liberty Bell 7 (The Suborbital Mercury Flight of Virgil I. Grissom)''. New York; Londýn : Springer Science & Business, 2014. 275 s. ISBN 978-3-319-04391-3. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Mercury-Redstone 4}} == Externé odkazy == * [https://www.nasa.gov/mission_pages/mercury/missions/libertybell7.html Oficiálna stránka] {{eng icon}} * [http://spacefacts.de/ballistic/english/mercury-4.htm Mercury-Redstone 4 na stránkach spacefacts.de] {{eng icon}} * [http://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/mercury/mr-4/index.htm Příběh Liberty Bell 7] {{ces icon}} {{Program Mercury}} [[Kategória:Program Mercury]] [[Kategória:Suborbitálne kozmické lety s ľudskou posádkou]] [[Kategória:Kozmonautika v 1961]] e3fdwuhctj5wnfacpbo6t640ax1e3d8 Peter Juščák 0 194136 8188318 8186730 2026-03-28T10:50:01Z ~2026-19260-34 290413 8188318 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Peter Juščák |Portrét = |Popis osoby = slovenský [[spisovateľ]] a [[publicista]] |Dátum narodenia = {{dnv|1953}} |Miesto narodenia = [[Prešov]], [[Česko-Slovensko]] |Dátum úmrtia = |Miesto úmrtia = }} '''Peter Juščák''' (* [[1953]], [[Solivar (Prešov)|Prešov-Solivar]]) je [[slovensko|slovenský]] [[Próza|prozaik]], publicista a autor dokumentárnych diel. == Životopis == Po skončení [[Žilinská univerzita v Žiline|Vysokej školy dopravnej]] v [[Žilina|Žiline]], pracoval ako stavbyvedúci na viacerých stavbách v [[Česko|Česku]] a na Slovensku. V [[Česko-slovenský rozhlas|Československom rozhlase]] v [[Košice|Košiciach]] začal pôsobiť v roku [[1986]]. Po roku [[1990]] pracoval v [[Literárny týždenník|Literárnom týždenníku]] a v denníkoch [[Smena (denník)|Smena]], po politických zásahoch bol jedným zo spoluzakladateľov denníka [[SME]]. Od roku [[1994]] pôsobil v [[Nemecko|Nemecku]] a na Slovensku v investičnej spoločnosti. V roku [[2000]] navštívil viackrát [[Kosovo]], odkiaľ prispieval do [[Kultúrny život (časopis)|Kultúrneho života]]. V rokoch 2000 – [[2003]] pracoval v literárnej redakcii [[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu]] v Košiciach. Členom Rozhlasovej rady bol v rokoch [[2004]] – [[2010]]. V [[Ústav pamäti národa|Ústave pamäti národa]] (ÚPN) pôsobil v rokoch [[2016]] – [[2017]] ako hovorca a [[šéfredaktor]] časopisu Pamäť národa. == Dielo == Knižne debutoval v roku [[1986]] zbierkou poviedok ''Komu ujde vlak'', za ktorú dostal [[Cena Ivana Kraska|Cenu Ivana Krasku]]. O tri roky neskôr vydal [[román]] ''V očiach soľ'', po ktorom nasledovala opäť poviedková kniha ''Milovanie so sochou Miriam'' ([[1995]]). Príbeh novinára a udalostí po roku [[1989]] spracoval aj s dávkou humoru v próze ''Som Ťukot'' ([[1999]]). Ako autor [[Literatúra faktu|literatúry faktu]] sa prezentoval publikáciu ''Odvlečení'' (2001), v ktorej sa zaoberal osudmi ľudí odvlečených v závere [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]] zo Slovenska do sovietskych gulagov. Po knihe krátkych próz rôznych žánrov ''Návod na použitie zvyšnej časti života'' (2005) sa k téme odvlečených vrátil v románe ''...a nezabudni na labute!'' ([[2014]]), vďaka ktorému sa v roku [[2015]] dostal medzi finalistov súťaže [[Anasoft litera]]. Zážitky z ciest po Kosove tesne po ukončení krvavého vojnového konfliktu na [[Balkánsky polostrov|Balkáne]] opísal v románe ''Balkan blues'' ([[2018]]). Je aj autorom knižnej eseje o prvom [[Michal Kováč|prezidentovi Slovenskej republiky]] pod názvom ''Michal Kováč a jeho bremeno'' (2003). V roku [[2023]] vydal knihu desiatich pozoruhodných príbehov zo sovietskych pracovných táborov ''Desaťkrát GULAG''. Okrem ceny Ivana Krasku za debut je Juščák držiteľ Prémie SC P.E.N. za rok 2001 za knihu ''Odvlečení'' a hlavnej ceny [[Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska|Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska]] (2014) za román ''...a nezabudni na labute!'' === Prozaické knihy === * ''Komu ujde vlak'', zbierka poviedok ([[Bratislava]] 1986; [[Cena Ivana Kraska]] za najlepší debut) * ''V očiach soľ'', román (Bratislava 1989) * ''Milovanie so sochou Miriam'', zbierka poviedok (Bratislava 1996) * ''Som Ťukot'', román (Bratislava 1998) * ''Návod na použitie zvyšnej časti života'', zbierka humoristických poviedok (Bratislava, 2005) * ''...a nezabudni na labute!'', román (Bratislava, Kalligram 2003), udelená Cena Obce spisovateľov Slovenska, Cena Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska, finalista [[Anasoft litera#Finalisti v roku 2015|Anasoft litera 2015]] * ''Balkan blues'', román (Bratislava, Marenčin) == Literatúra faktu == * ''Odvlečení'', osudy občanov Československa, odvlečených do pracovných táborov GULAG v ZSSR (Bratislava, Kalligram, 2001, 2011) *''Michal Kováč a jeho bremeno'', esej o prvom slovenskom prezidentovi (Bratislava, Kalligram 2003) *''Desaťkrát GULAG'' (Bratislava, 2023) == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka|URL=http://www.juscak.com/}} * [http://www.cassovia.sk/korzar/archiv/clanok.php3?sub=12.1.2002/23205K&title=Peter%20Ju%9A%E8%E1k%20prezentoval%20v%20Ko%9Aiciach%20knihu%20Odvle%E8en%ED%0D%0A Článok o Juščákovej knihe Odvlečení] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Juščák, Peter}} [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí novinári]] [[Kategória:Slovenskí publicisti]] [[Kategória:Laureáti Ceny Ivana Kraska]] [[Kategória:Osobnosti z Prešova]] h52jz1bwvf46y5vxrfox88lcc4vnuay D-Night 0 203650 8188046 7918840 2026-03-27T20:10:36Z Jetam2 30982 wl 8188046 wikitext text/x-wiki {{Na úpravu}}{{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = D-Night | Obrázok = | Popis obrázku = | Krajina pôvodu = {{minivlajka|Slovensko}} [[Košice]], [[Slovensko]] | Žáner = [[Eurodance]] | Roky pôsobenia = [[1995]] – [[1999]] <br /> [[2002]] – súčasnosť | Hudobný vydavateľ = EMI Monitor <br /> BMG Ariola <br /> Unique Leader <br /> Jumbo Records | Webstránka = {{url|dnight.szm.sk}} | Členovia skupiny = Ľubomír Liba<br />Patrik Jopek<br />Martin Hybben<br />Petronela Hajtoova | Bývalí členovia = Katka Kalafutová Jana Jacková Robo Jopek }} '''D-Night''' je slovenská [[eurodance]] hudobná skupina pôvodom z [[Košice|Košíc]].<ref>http://www.discogs.com/artist/880597-D-NIGHT</ref> == Biografia == Skupina vznikla v roku 1995 v zostave troch hudobníkov: Patrik Jopek, Robo Jopek a Martin Hybben a začiatkom roka 1996 sa k nim pridal rapper Ľubo Liba a speváčka Katka Kalafutová, čím vznikla formácia, ktorá úspešne pôsobila až do roku 1999. Ich kariéra bola však dočasne prerušená kvôli študijným povinnostiam členov. Po niekoľkoročnej pauze sa skupina vrátila na hudobnú scénu koncom roka 2002, tentoraz v novej zostave so speváčkou Janou Jackovou. Ich návrat bol sprevádzaný úspešnou skladbou „Comin’ Back“. V máji 2003 vydali ďalší singel „Tancuj v rytme samba“, ku ktorému natočili videoklip v réžii Maja Hurajta. V roku [[2024]] vydali s novou speváčkou Petronelou Hajtoovou singel a videoklip s názvom „Layback“. == Diskografia == === Albumy === * [[1996]] ''[[Say U Love Me]]'' – Jumbo Records, CD * [[1997]] ''[[Uhh Le Leee]]'' – BMG Ariola, CD, MC * [[1998]] ''[[Let It Go (D-Night)|Let It Go]]'' – EMI Monitor, CD, MC * [[1999]] ''[[P.O.U.P.A.T.K.O.]]'' – Unique Leader, CD === Single === * [[1996]] „Say U Love Me“ * [[1996]] „Make Me Happy“ * [[1997]] „Get You Yet“ * [[1997]] „U.S.S.R. 97“ * [[1999]] „P.O.U.P.A.T.K.O.“ * [[1999]] „Ciao Bambina“ * [[2002]] „Comin´ Back“ * [[2003]] „Tancuj v rytme samba“ * 2024 ,,Layback" === Videoklipy === * [[1996]] „Make Me Happy“ * [[1996]] „Say U Love Me“ * [[1997]] „Get You Yet“ * [[1997]] „U.S.S.R.“ * [[1998]] „Feel The Rhythm“ * [[1999]] „Ciao Bambina“ * 2024 ,,Layback" === Kompilácie === * [[2001]] ''SK SUPERHITY II. 1989-2000'' – BMG Ariola, CD == Referencie == {{reflist}} [[Kategória:Slovenské eurodance hudobné skupiny]] [[Kategória:Hudobné skupiny z 1995]] cdrlviy4qzahmtpk3g384d4adk98vyw Holub domáci 0 204373 8187834 8149394 2026-03-27T13:44:43Z ~2026-19021-95 290330 8187834 wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=holub domáci| Obrázok=Columba livia.jpg| Titulok=| Stupeň ohrozenia=| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa| Vývojový stupeň po slovensky= | Skupina 1 po slovensky= | Vývojová vetva po slovensky= | Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata| Podkmeň po slovensky= [[stavovce]] |Podkmeň po latinsky=Vertebrata| Nadtrieda po slovensky=| Stupeň po slovensky=| Trieda po slovensky= [[vtáky]] |Trieda po latinsky=Aves| Podtrieda po slovensky= [[letce]] |Podtrieda po latinsky=Neognathae| Nadrad po slovensky= | Rad po slovensky= | Podrad po slovensky= | Čeľaď po slovensky= [[holubovité]]| Čeľaď po latinsky=Columbidae| Podčeľaď po slovensky= [[holuborodé]] |Podčeľaď po latinsky=Columbinae| Rod po slovensky= [[Columba (rod)|holub]] |Rod po latinsky=Columba| Druh po slovensky= [[holub divý]]| Druh po latinsky=Columba livia| Poddruh po slovensky= holub domáci| Poddruh po latinsky=Columba livia f. domestica| Binomické meno= Columba livia f. domestica| Klasifikátor1= [[Johann Friedrich Gmelin|Gmelin]], 1789| Dátum1= | Synonymá= Columba domestica, Columba livia rustica| Obrázok2=| Titulok2=| }} '''Holub domáci''' ''(Columba livia f. domestica)'' je [[vtáky|vták]], domestikovaná forma [[Holub divý|holuba divého]]. Na [[Slovensko|Slovensku]] žije hlavne vo veľkých [[mesto (Slovensko)|mestách]], mimo miest vzácne na [[skala|skalách]].<ref name="RozsVtakovSK">{{Citácia knihy | priezvisko = Danko | meno = Štefan | priezvisko2 = Darolová | meno2 = Alžbeta | priezvisko3 = Krištín | meno3 = Anton | spoluautori = et al. | titul = Rozšírenie vtákov na Slovensku | rok = 2002 | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | miesto = Bratislava | isbn = 80-224-0714-3 | kapitola = Holub domáci | poznámka = autor druhu Alžbeta Darolová | strany = 345 - 346 }}</ref> Je chovaný pre mäso, ako druh zábavy a športu alebo pre poštové účely. Zdivený holub domáci je rozšírený v mestách vo veľkých kŕdľoch a je považovaný za škodcu. V extrémne ojedinelých prípadoch pri veľmi blízkom kontakte môže prenášať choroby (0-5 prípadov ročne). == Výskyt a stav na Slovensku == Holub domáci obýva veľké mestá [[Slovensko|Slovenska]], hlavne staré centrá, kde hniezdi na historických stavbách a kostoloch. Na sídliskách obsadzuje rôzne výklenky a balkóny moderných budov. V južných oblastiach [[Slovensko|Slovenska]] sa vyskytovali vo väčších počtoch už v 30-tych rokoch [[20. storočie|20. storočia]]. Na [[stredné Slovensko|strednom Slovensku]] žije len v mestách nad 10 000 obyvateľov.<ref name="RozsVtakovSK" /> Najväčšie počty holubov sú na [[jeseň]], v [[zima|zime]] ich stavy môžu klesnúť až na štvrtinu jesenných. V [[Bratislava|Bratislave]] boli zistené na [[jeseň]] v roku 1981 v počte asi 35 000, v roku 1983 asi 33 000 jedincov. Počas zimného sčítania holubov v [[Bratislava|Bratislave]] z roku 1985 boli zistené v počte približne 9 100 a roku 2000 asi 9 400 jedincov. Kolónie holubov sú známe i z [[mesto (Slovensko)|miest]] juhovýchodného [[Slovensko|Slovenska]], napríklad pre [[Košice]] je odhad populácie holubov asi 100 000 jedincov.<ref name="RozsVtakovSK" /> Mimo miest hniezdil na skalnom brale hradu [[Devínsky hrad|Devín]], na skalnatej časti [[Sandberg]]u a neúspešne snažil zahniezdiť na hrebeni [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]] v roku 1986.<ref name="RozsVtakovSK" /> == Potrava == Živia sa [[semeno (rastlina)|semenami]], obilninami s hladkým povrchom i drobnými farebnými napríklad [[vika (rod)|vika]], [[proso]], [[cirok]], [[ľan]] i [[pohánka]]. == Galéria == <gallery> Feral Pigeon feeding squabs, Lithuania.jpg|[[Hniezdo]] na balkóne, rodič kŕmi mláďatá Rock Dove from the Crossley ID Guide Britain and Ireland.jpg|Kompozitná fotografia - pomôcka na ľahšie spoznanie druhu </gallery> == Referencie == <references/> == Iné projekty == {{projekt|wikispecies=Columba livia}} == Zdroj == {{Preklad | jazyk = hu | článok = Házigalamb | revízia = 17869146 }} {{Ornitologický výhonok}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Holubovité]] [[Kategória:Hydina]] [[Kategória:Vtáky na Slovensku]] gn99zx37i80iu6ys3murr3p2ylf8lo5 8187838 8187834 2026-03-27T13:59:11Z ~2026-19021-95 290330 8187838 wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=holub domáci| Obrázok=Columba livia.jpg| Titulok=| Stupeň ohrozenia=| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa| Vývojový stupeň po slovensky= | Skupina 1 po slovensky= | Vývojová vetva po slovensky= | Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata| Podkmeň po slovensky= [[stavovce]] |Podkmeň po latinsky=Vertebrata| Nadtrieda po slovensky=| Stupeň po slovensky=| Trieda po slovensky= [[vtáky]] |Trieda po latinsky=Aves| Podtrieda po slovensky= [[letce]] |Podtrieda po latinsky=Neognathae| Nadrad po slovensky= | Rad po slovensky= | Podrad po slovensky= | Čeľaď po slovensky= [[holubovité]]| Čeľaď po latinsky=Columbidae| Podčeľaď po slovensky= [[holuborodé]] |Podčeľaď po latinsky=Columbinae| Rod po slovensky= [[Columba (rod)|holub]] |Rod po latinsky=Columba| Druh po slovensky= [[holub divý]]| Druh po latinsky=Columba livia| Poddruh po slovensky= holub domáci| Poddruh po latinsky=Columba livia f. domestica| Binomické meno= Columba livia f. domestica| Klasifikátor1= [[Johann Friedrich Gmelin|Gmelin]], 1789| Dátum1= | Synonymá= Columba domestica, Columba livia rustica| Obrázok2=| Titulok2=| }} '''Holub domáci''' ''(Columba livia f. domestica)'' je [[vtáky|vták]], domestikovaná forma [[Holub divý|holuba divého]]. Na [[Slovensko|Slovensku]] žije hlavne vo veľkých [[mesto (Slovensko)|mestách]], mimo miest vzácne na [[skala|skalách]].<ref name="RozsVtakovSK">{{Citácia knihy | priezvisko = Danko | meno = Štefan | priezvisko2 = Darolová | meno2 = Alžbeta | priezvisko3 = Krištín | meno3 = Anton | spoluautori = et al. | titul = Rozšírenie vtákov na Slovensku | rok = 2002 | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | miesto = Bratislava | isbn = 80-224-0714-3 | kapitola = Holub domáci | poznámka = autor druhu Alžbeta Darolová | strany = 345 - 346 }}</ref> Je chovaný pre mäso, ako druh zábavy a športu alebo pre poštové účely. Zdivený holub domáci je rozšírený v mestách vo veľkých kŕdľoch a je považovaný za škodcu. Aj keď holuby môžu byť nositeľmi niektorých patogénov, prenos na človeka vyžaduje špecifické podmienky. Preto je bežné tvrdenie, že holuby predstavujú zdravotné riziko, skôr mýtus než realita. Typicky ide o jednotky prípadov ročne, často dokonca nulu. == Výskyt a stav na Slovensku == Holub domáci obýva veľké mestá [[Slovensko|Slovenska]], hlavne staré centrá, kde hniezdi na historických stavbách a kostoloch. Na sídliskách obsadzuje rôzne výklenky a balkóny moderných budov. V južných oblastiach [[Slovensko|Slovenska]] sa vyskytovali vo väčších počtoch už v 30-tych rokoch [[20. storočie|20. storočia]]. Na [[stredné Slovensko|strednom Slovensku]] žije len v mestách nad 10 000 obyvateľov.<ref name="RozsVtakovSK" /> Najväčšie počty holubov sú na [[jeseň]], v [[zima|zime]] ich stavy môžu klesnúť až na štvrtinu jesenných. V [[Bratislava|Bratislave]] boli zistené na [[jeseň]] v roku 1981 v počte asi 35 000, v roku 1983 asi 33 000 jedincov. Počas zimného sčítania holubov v [[Bratislava|Bratislave]] z roku 1985 boli zistené v počte približne 9 100 a roku 2000 asi 9 400 jedincov. Kolónie holubov sú známe i z [[mesto (Slovensko)|miest]] juhovýchodného [[Slovensko|Slovenska]], napríklad pre [[Košice]] je odhad populácie holubov asi 100 000 jedincov.<ref name="RozsVtakovSK" /> Mimo miest hniezdil na skalnom brale hradu [[Devínsky hrad|Devín]], na skalnatej časti [[Sandberg]]u a neúspešne snažil zahniezdiť na hrebeni [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]] v roku 1986.<ref name="RozsVtakovSK" /> == Potrava == Živia sa [[semeno (rastlina)|semenami]], obilninami s hladkým povrchom i drobnými farebnými napríklad [[vika (rod)|vika]], [[proso]], [[cirok]], [[ľan]] i [[pohánka]]. == Galéria == <gallery> Feral Pigeon feeding squabs, Lithuania.jpg|[[Hniezdo]] na balkóne, rodič kŕmi mláďatá Rock Dove from the Crossley ID Guide Britain and Ireland.jpg|Kompozitná fotografia - pomôcka na ľahšie spoznanie druhu </gallery> == Referencie == <references/> == Iné projekty == {{projekt|wikispecies=Columba livia}} == Zdroj == {{Preklad | jazyk = hu | článok = Házigalamb | revízia = 17869146 }} {{Ornitologický výhonok}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Holubovité]] [[Kategória:Hydina]] [[Kategória:Vtáky na Slovensku]] tdw3y1q1w3q6bgfzda3xkdesa96y03g 8188278 8187838 2026-03-28T09:01:46Z ~2026-19227-43 290402 8188278 wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=holub domáci| Obrázok=Columba livia.jpg| Titulok=| Stupeň ohrozenia=| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa| Vývojový stupeň po slovensky= | Skupina 1 po slovensky= | Vývojová vetva po slovensky= | Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata| Podkmeň po slovensky= [[stavovce]] |Podkmeň po latinsky=Vertebrata| Nadtrieda po slovensky=| Stupeň po slovensky=| Trieda po slovensky= [[vtáky]] |Trieda po latinsky=Aves| Podtrieda po slovensky= [[letce]] |Podtrieda po latinsky=Neognathae| Nadrad po slovensky= | Rad po slovensky= | Podrad po slovensky= | Čeľaď po slovensky= [[holubovité]]| Čeľaď po latinsky=Columbidae| Podčeľaď po slovensky= [[holuborodé]] |Podčeľaď po latinsky=Columbinae| Rod po slovensky= [[Columba (rod)|holub]] |Rod po latinsky=Columba| Druh po slovensky= [[holub divý]]| Druh po latinsky=Columba livia| Poddruh po slovensky= holub domáci| Poddruh po latinsky=Columba livia f. domestica| Binomické meno= Columba livia f. domestica| Klasifikátor1= [[Johann Friedrich Gmelin|Gmelin]], 1789| Dátum1= | Synonymá= Columba domestica, Columba livia rustica| Obrázok2=| Titulok2=| }} '''Holub domáci''' ''(Columba livia f. domestica)'' je [[vtáky|vták]], domestikovaná forma [[Holub divý|holuba divého]]. Na [[Slovensko|Slovensku]] žije hlavne vo veľkých [[mesto (Slovensko)|mestách]], mimo miest vzácne na [[skala|skalách]].<ref name="RozsVtakovSK">{{Citácia knihy | priezvisko = Danko | meno = Štefan | priezvisko2 = Darolová | meno2 = Alžbeta | priezvisko3 = Krištín | meno3 = Anton | spoluautori = et al. | titul = Rozšírenie vtákov na Slovensku | rok = 2002 | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | miesto = Bratislava | isbn = 80-224-0714-3 | kapitola = Holub domáci | poznámka = autor druhu Alžbeta Darolová | strany = 345 - 346 }}</ref> Zdivený holub domáci je rozšírený v mestách vo veľkých kŕdľoch. Aj keď holuby môžu byť nositeľmi niektorých patogénov, prenos na človeka vyžaduje špecifické podmienky. Preto je bežné tvrdenie, že holuby predstavujú zdravotné riziko, skôr mýtus než realita. Typicky ide o jednotky prípadov ročne, často dokonca nulu. == Výskyt a stav na Slovensku == Holub domáci obýva veľké mestá [[Slovensko|Slovenska]], hlavne staré centrá, kde hniezdi na historických stavbách a kostoloch. Na sídliskách obsadzuje rôzne výklenky a balkóny moderných budov. V južných oblastiach [[Slovensko|Slovenska]] sa vyskytovali vo väčších počtoch už v 30-tych rokoch [[20. storočie|20. storočia]]. Na [[stredné Slovensko|strednom Slovensku]] žije len v mestách nad 10 000 obyvateľov.<ref name="RozsVtakovSK" /> Najväčšie počty holubov sú na [[jeseň]], v [[zima|zime]] ich stavy môžu klesnúť až na štvrtinu jesenných. V [[Bratislava|Bratislave]] boli zistené na [[jeseň]] v roku 1981 v počte asi 35 000, v roku 1983 asi 33 000 jedincov. Počas zimného sčítania holubov v [[Bratislava|Bratislave]] z roku 1985 boli zistené v počte približne 9 100 a roku 2000 asi 9 400 jedincov. Kolónie holubov sú známe i z [[mesto (Slovensko)|miest]] juhovýchodného [[Slovensko|Slovenska]], napríklad pre [[Košice]] je odhad populácie holubov asi 100 000 jedincov.<ref name="RozsVtakovSK" /> Mimo miest hniezdil na skalnom brale hradu [[Devínsky hrad|Devín]], na skalnatej časti [[Sandberg]]u a neúspešne snažil zahniezdiť na hrebeni [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]] v roku 1986.<ref name="RozsVtakovSK" /> == Potrava == Živia sa [[semeno (rastlina)|semenami]], obilninami s hladkým povrchom i drobnými farebnými napríklad [[vika (rod)|vika]], [[proso]], [[cirok]], [[ľan]] i [[pohánka]]. == Galéria == <gallery> Feral Pigeon feeding squabs, Lithuania.jpg|[[Hniezdo]] na balkóne, rodič kŕmi mláďatá Rock Dove from the Crossley ID Guide Britain and Ireland.jpg|Kompozitná fotografia - pomôcka na ľahšie spoznanie druhu </gallery> == Referencie == <references/> == Iné projekty == {{projekt|wikispecies=Columba livia}} == Zdroj == {{Preklad | jazyk = hu | článok = Házigalamb | revízia = 17869146 }} {{Ornitologický výhonok}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Holubovité]] [[Kategória:Hydina]] [[Kategória:Vtáky na Slovensku]] 849mywby9quorae2btpum7zoq3zr8xt 8188282 8188278 2026-03-28T09:30:36Z DurMar12 181423 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-19227-43|~2026-19227-43]] ([[User_talk:~2026-19227-43|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od ~2026-19021-95 8187838 wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=holub domáci| Obrázok=Columba livia.jpg| Titulok=| Stupeň ohrozenia=| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa| Vývojový stupeň po slovensky= | Skupina 1 po slovensky= | Vývojová vetva po slovensky= | Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata| Podkmeň po slovensky= [[stavovce]] |Podkmeň po latinsky=Vertebrata| Nadtrieda po slovensky=| Stupeň po slovensky=| Trieda po slovensky= [[vtáky]] |Trieda po latinsky=Aves| Podtrieda po slovensky= [[letce]] |Podtrieda po latinsky=Neognathae| Nadrad po slovensky= | Rad po slovensky= | Podrad po slovensky= | Čeľaď po slovensky= [[holubovité]]| Čeľaď po latinsky=Columbidae| Podčeľaď po slovensky= [[holuborodé]] |Podčeľaď po latinsky=Columbinae| Rod po slovensky= [[Columba (rod)|holub]] |Rod po latinsky=Columba| Druh po slovensky= [[holub divý]]| Druh po latinsky=Columba livia| Poddruh po slovensky= holub domáci| Poddruh po latinsky=Columba livia f. domestica| Binomické meno= Columba livia f. domestica| Klasifikátor1= [[Johann Friedrich Gmelin|Gmelin]], 1789| Dátum1= | Synonymá= Columba domestica, Columba livia rustica| Obrázok2=| Titulok2=| }} '''Holub domáci''' ''(Columba livia f. domestica)'' je [[vtáky|vták]], domestikovaná forma [[Holub divý|holuba divého]]. Na [[Slovensko|Slovensku]] žije hlavne vo veľkých [[mesto (Slovensko)|mestách]], mimo miest vzácne na [[skala|skalách]].<ref name="RozsVtakovSK">{{Citácia knihy | priezvisko = Danko | meno = Štefan | priezvisko2 = Darolová | meno2 = Alžbeta | priezvisko3 = Krištín | meno3 = Anton | spoluautori = et al. | titul = Rozšírenie vtákov na Slovensku | rok = 2002 | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | miesto = Bratislava | isbn = 80-224-0714-3 | kapitola = Holub domáci | poznámka = autor druhu Alžbeta Darolová | strany = 345 - 346 }}</ref> Je chovaný pre mäso, ako druh zábavy a športu alebo pre poštové účely. Zdivený holub domáci je rozšírený v mestách vo veľkých kŕdľoch a je považovaný za škodcu. Aj keď holuby môžu byť nositeľmi niektorých patogénov, prenos na človeka vyžaduje špecifické podmienky. Preto je bežné tvrdenie, že holuby predstavujú zdravotné riziko, skôr mýtus než realita. Typicky ide o jednotky prípadov ročne, často dokonca nulu. == Výskyt a stav na Slovensku == Holub domáci obýva veľké mestá [[Slovensko|Slovenska]], hlavne staré centrá, kde hniezdi na historických stavbách a kostoloch. Na sídliskách obsadzuje rôzne výklenky a balkóny moderných budov. V južných oblastiach [[Slovensko|Slovenska]] sa vyskytovali vo väčších počtoch už v 30-tych rokoch [[20. storočie|20. storočia]]. Na [[stredné Slovensko|strednom Slovensku]] žije len v mestách nad 10 000 obyvateľov.<ref name="RozsVtakovSK" /> Najväčšie počty holubov sú na [[jeseň]], v [[zima|zime]] ich stavy môžu klesnúť až na štvrtinu jesenných. V [[Bratislava|Bratislave]] boli zistené na [[jeseň]] v roku 1981 v počte asi 35 000, v roku 1983 asi 33 000 jedincov. Počas zimného sčítania holubov v [[Bratislava|Bratislave]] z roku 1985 boli zistené v počte približne 9 100 a roku 2000 asi 9 400 jedincov. Kolónie holubov sú známe i z [[mesto (Slovensko)|miest]] juhovýchodného [[Slovensko|Slovenska]], napríklad pre [[Košice]] je odhad populácie holubov asi 100 000 jedincov.<ref name="RozsVtakovSK" /> Mimo miest hniezdil na skalnom brale hradu [[Devínsky hrad|Devín]], na skalnatej časti [[Sandberg]]u a neúspešne snažil zahniezdiť na hrebeni [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]] v roku 1986.<ref name="RozsVtakovSK" /> == Potrava == Živia sa [[semeno (rastlina)|semenami]], obilninami s hladkým povrchom i drobnými farebnými napríklad [[vika (rod)|vika]], [[proso]], [[cirok]], [[ľan]] i [[pohánka]]. == Galéria == <gallery> Feral Pigeon feeding squabs, Lithuania.jpg|[[Hniezdo]] na balkóne, rodič kŕmi mláďatá Rock Dove from the Crossley ID Guide Britain and Ireland.jpg|Kompozitná fotografia - pomôcka na ľahšie spoznanie druhu </gallery> == Referencie == <references/> == Iné projekty == {{projekt|wikispecies=Columba livia}} == Zdroj == {{Preklad | jazyk = hu | článok = Házigalamb | revízia = 17869146 }} {{Ornitologický výhonok}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Holubovité]] [[Kategória:Hydina]] [[Kategória:Vtáky na Slovensku]] tdw3y1q1w3q6bgfzda3xkdesa96y03g Reštaurácia na konci vesmíru 0 205958 8187920 8034740 2026-03-27T15:51:54Z ~2026-18844-01 290214 8187920 wikitext text/x-wiki {{na úpravu}} '''Reštaurácia na konci vesmíru''' (orig. ''The Restaurant at the End of the Universe'', 1980) je druhé pokračovanie [[hexalógia|hexalógie]] od spisovateľa [[Douglas Adams|Douglasa Adamsa]]. == Dej == {{spoiler}} Reštaurácia na konci vesmíru je pokračovanie príbehu, kde skončila prvá časť. Arthur Dent, Ford Prefect, Trillian a Zaphod Beeblebrox práve opúšťali planétu Magrathea, keď na nich zaútočila Vogonská loď. Ich nepravdepodobnostný pohon práve prestal fungovať, pretože Arthur sa snažil aby mu počítač na vyrábanie nápojov vyrobil čaj. Tento počítač si privolal na pomoc hlavný počítač. Spoločne sa ponorili do úvahy ako vyrobiť „sušené lístie máčané vo vode“. Našťastie, praotec Zaphoda, Zaphod Beeblebrox Štvrtý, ich nakoniec zachránil. Zaphod a Marvin sa prebúdzajú na Malej medvedici Beta, pred kanceláriami Stopárovej príručky. Hľadajú Zarnivúpa, ktorý je práve na intergalaktickej ceste vo svojej kancelárii, vo svojom virtuálnom vesmíre. Arthur, Trillian a Ford sa prebúdzajú na palube Srdca zo zlata. Hlavný počítač je vypnutý a na stole ich čaká iba stručný odkaz „Čakajte“ spolu z najlepším čajom, aký kedy Arthur pil. Keď Zaphod a Marvin dôjdu na pätnáste poschodie, polovica budovy je vytrhnutá zo základov skupinou Žabých bojovníkov. Záhadný muž menom Roosta ich zavedie do Zarnivúpovej kancelárie. Po pristátí budovy na Žabej planéte B, najhoršej planéte vo vesmíre, im tento záhadný muž povie predtým ako odíde, aby kanceláriu opúšťali cez okno, nie cez dvere. Zaphod ho poslúchne a na planéte stretáva Gargravarr, myseľ ktorá nemá telo. Zaphod zisti, že má byť poslaný do najpekelnejšieho mučiaceho prístroja, aký kedy bol vymyslený a to do Víru Absolútnej Perspekívy. Tento stroj mu má ukázať aký je maličký v porovnaní z celým vesmírom, ale keď Zaphod doňho vstúpi, tak mu ukáže iba to, ako veľmi je dôležitý pre celý vesmír. Zaphodovi sa podarí utiecť a skrýva sa na 900 rokov starej kozmickej lodi, na ktorej stretáva Zarniúpa. Zaphod zisťuje že sa nachádza vo virtuálnej realite ktorú Zarnivúp vytvoril iba pre Zaphoda takže je najdôležitejšia bytosť v nej. Je načase aby Zaphod zistil, že Srdce zo zlata mal celý čas vo svojom vrecku. Po zväčšení do plnej veľkosti sa Zaphod opäť stretáva s Trillian, Arthurom a Fordom. Spoločne utekajú pred Zarnivúpom, potom čo požiadali hlavný počítač, aby ich dostal ku najbližšej reštaurácii. Reštaurácia na konci vesmíru bola postavená na ruinách Žabieho sveta B, takže je teoreticky najbližšie, ibaže existuje až o mnoho, mnoho rokov neskôr. Tam opäť stretávajú Marvina, o ktorom si mysleli, že zomrel. Marvin ostal v časovom pásme z ktorého pochádzali, no všetko ten čas prečkal a parkoval auta na parkovisku pri reštaurácii a čakal na nich. Keď opúšťali reštauráciu Zaphod a Ford ukradli hviezdnu loď, ktorá mala naraziť do slnka počas rockového koncertu. Jediný spôsob ako sa dostať z tej lode bol teleport, ktorý mal poškodené ovládanie, takže ich to mohlo preniesť kdekoľvek. Arthur a Ford skončili na Golgafrinchamskej Hviezdnej Arche typu B, ktorá stroskotala na prehistorickej Zemi. Po zistení, že človek nepochádza z opice ale skôr je to potomok Golgafrinchamoch bol Arthur otrasený a snažil sa naučiť nejakej logike pôvodných obyvateľov Zeme. Počas pobytu na pravekej Zemi sa snažil prísť na pôvodnú otázku všetkého na ktorú poznal iba odpoveď a to 42. Pri náhodnom vzťahovaní písmeniek z vrecúška, ktoré vyrobil zo zajačej kože mu vyšla táto veta „čo dostaneš ak vynásobíš šesť a deväť“ a potom mu došli písmenka. Tu nastala ďalšia otázka, kto sa pomýlil lebo 6 krát 9 je 54 a nie 42, Čo je odpoveď na základnú otázku. Zaphod a Trillian sa vrátili na Srdce zo zlata, ktoré kormidloval Zarnivúp aby dokončili jeho misiu: objaviť, kto v skutočnosti ovláda vesmír. {{endspoiler}} == Postavy == Postavy sú také isté ako v prvej knihe - [[Stopárov sprievodca galaxiou]] [[Kategória:Douglas Adams]] [[Kategória:Knihy z 1980]] [[Kategória:Romány odohrávajúce sa na fiktívnych planétach]] g3zyhgs66jidbylmyder3xhj5tyewqc Život, vesmír a všetko 0 205959 8187919 8034743 2026-03-27T15:51:38Z ~2026-18844-01 290214 8187919 wikitext text/x-wiki '''Život, vesmír a všetko''' (orig. ''Life, the Universe and Everything'', 1982) je kniha, tretie pokračovanie [[hexalógia|hexalógie]] [[Stopárov sprievodca galaxiou]] [[Douglas Adams|Douglasa Adamsa]]. == Dej == {{spoiler}} Nešťastný Arthur Dent je uviaznutý a opustený na Zemi v prehistorickom období. Čoskoro sa zjavuje jeho starý priateľ Ford Prefect, ktorý ho stiahne do víru v časopriestorovom kontinuu, pričom pristanú na Lordovom kriketovom ihrisku dva dni predtým, ako sa Vogoni chystajú zničiť Zem. Nanešťastie práve to ihrisko má byť miestom hrozivého intergalaktického teroristického útoku. Pristáva vesmírna loď a robotické komando ukradne kriketovú trofej The Ashes. Slartibartfast, bývalý úspešný návrhár planét z Magrathey, prichádza príliš neskoro na to, aby zabránil násiliu, no požiada Forda a Arthura o pomoc. Na Slartibartfastovej lodi sa Arthur dozvedá históriu planéty Krikkit. Kedysi dávno boli obyvatelia Krikkitu pokojným a tichým ľudom. Ich planéta a slnko boli neustále obkolesené oblakom prachu, a keďže kvôli nemu nikdy nevideli hviezdy, nenapadlo im, že by niekde ešte mohol existovať život. Keď raz na Krikkite havarovala vesmírna loď, všetci obyvatelia boli nevýslovne prekvapení. Po tom, ako priznali existenciu vonkajšieho sveta, sa rozhodli vybudovať flotilu na jeho zničenie. Vyslali množstvo vojnových lodí a robotov, aby vyvraždili všetky ostatné druhy. No po dlhom krviprelievaní boli obyvatelia Krikkitu porazení a odsúdení na izoláciu, až pokým zvyšok sveta nezanikne, pričom ich čas plynul oveľa pomalšie. Avšak jednej krikkitskej lodi sa podarilo uniknúť a jej posádka hľadá kľúč k oslobodeniu svojej planéty. Počas prenasledovania krikkitskej lode sa Arthur zatúla do temnej jaskyne, kde sa stretáva s rozhnevaným tvorom Agrajagom. Tento tvor bol vraj v mnohých reinkarnáciách zabitý Arthurom, nakoniec nadobudol svoju finálnu odpornú formu a postavil Chrám nenávisti špeciálne na to, aby sa tam konečne pomstil Arthurovi. Keď mu opisuje, ako Arthur mnohokrát zavinil jeho smrť, spomenie aj pokus o Arthurovu vraždu na mieste zvanom Stavromula Beta, pri ktorom bol on zasiahnutý guľkou určenou Arthurovi. Arthur však tvrdí, že on na tom mieste nikdy nebol a Agrajag si uvedomí, že priviedol Arthura do Chrámu priskoro. No i tak sa ho pokúsi zabiť, pričom sám znova nešťastnou náhodou zomiera. Pri úteku z rúcajúcej sa jaskyne Arthur zistí, že vie lietať. Neskôr sa znova spojí s Fordom a Slartibartfastom. Spoločne sa pokúšajú zastaviť posádku krikkitskej lode, aby sa im nepodarilo obnoviť kľúč k oslobodeniu svojej planéty, no zlyhajú. Avšak sa zdá, že obyvatelia Krikkitu v priebehu storočí stratili svoju krvilačnosť. Pokiaľ ide o oblak, ktorý zahaľoval ich planétu, boli to vlastne rozdrvené pozostatky superpočítača s názvom Hactar, ktorý vyrobili bojovní Silastic Armorfiends. Mal pre nich vytvoriť zbraň, ktorá by zničila celý svet tak, že by z každého slnka vo vesmíre naraz urobila supernovu. Hactar ich požiadavku splnil, no náročky pri tom urobil malú chybu a dúfal, že keď sa zbrani nepodarí zničiť svet, Armorfiends si uvedomia vlastnú nerozumnosť a vyberú si radšej život v mieri. No oni namiesto toho rozbili Hactara na molekuly a hľadali ďalšie spôsoby, ako sa navzájom vyvraždiť. No každá z Hactarových molekúl si zachovala kúsok "vedomia", čiže napriek svojmu stavu bol Hactar stále funkčný. Keď Armorfiends vymreli, Hectar sa premiestnil k mierumilovným Krikkiťanom a znovu sa pustil do svojej pôvodnej úlohy. V priebehu storočí riadil psychologický vývoj obyvateľov planéty, neskôr vytvoril napodobeninu vesmírnej lode, aby vyvolal ich xenofóbiu. Na začiatku pôvodných krikkitských vojen bol však Hactarov vplyv oslabený a obyvatelia planéty sa mohli vrátiť k pokojnému spôsobu života. Keď je svet zdanlivo zachránený, Ford, Arthur a Slartibartfast sa vrátia. Arthur nedokáže nevyužiť príležitosť hodiť loptou na Lordovom kriketovom ihrisku, keďže vo svojom vaku nájde červenú loptu. Len čo začne hádzať, čas sa spomalí a on si uvedomí naraz niekoľko vecí – zvláštny pocit, ktorý cítil vo vaku, keď sa rozprával s Hactarom; to, že lopta v jeho vaku je tá zbraň, ktorá má všetko zničiť a ktorú mu podstrčil Hactar; že pálkar na ihrisku je krikkitský robot, ktorý sa chystá trafiť loptu a tým odpáliť bombu a zničiť svet. Zmätený z toho všetkého Arthur zakopne a pošle loptu neškodne do diaľky namiesto do zeme. {{endspoiler}} == Postavy == Postavy sú také isté ako v prvej knihe - [[Stopárov sprievodca galaxiou]] [[Kategória:Douglas Adams]] [[Kategória:Knihy z 1982]] [[Kategória:Romány odohrávajúce sa na fiktívnych planétach]] epslw2sslpwup98gvt93tgrfgvwxql7 Zväčša neškodná 0 205961 8187918 8034742 2026-03-27T15:49:59Z ~2026-18844-01 290214 8187918 wikitext text/x-wiki {{na úpravu}} '''Zväčša neškodná''' (orig. ''Mostly Harmless'', 1992) je piate pokračovanie [[hexalógia|hexalógie]] od spisovateľa [[Douglas Adams|Douglasa Adamsa]]. == Dej == {{spoiler}} Udalosti v knihe Zväčša neškodná niekedy prichádzajú po udalostiach v [[Zbohom a ďakujeme za ryby]]. Nápadnou zmenou je absencia Fenchurch, Arthurovej lásky, ktorá sa objavila v predošlej knihe. Zápletka sa točí okolo predstavy paralelných vesmírov (podľa knihy vlastne nie sú skutočne paralelné, sú iba modelom pre zachytenie spojitosti priestoru, času a pravdepodobnosti). V alternatívnom vesmíre sa Tricia McMillan vrátila po kabelku a tak nikdy neopustila Zem so Zaphodom pred začiatkom prvej knihy; teda, všetky udalosti predošlej knihy sa nestali v tomto vesmíre. Postavy sa navzájom nepoznajú, a následkom toho je Trillianino meno stále Tricia McMillan. Príbeh sa začína vo vesmíre, kde je Grebulonská loď zasiahnutá meteorom. Všetky informácie lode sú stratené, vrátane pamätí Grebulonov na palube, ktoré boli uložené v počítači. Neskôr núdzovo pristáli na desiatej planéte slnečnej sústavy, prezývanej Rupert (planéta sa skutočne volala Persephone, ale častejšie je nazývaná Rupert, po papagájovi jej objaviteľa). Potom príbeh sleduje televíznu moderátorku, ktorá je zároveň alternatívnou verziou Trillian predtým, ako opustila Zem so Zaphodom. Po tom, ako nedostala prácu v správach v New Yorku, vrátila sa do Anglicka a navštívili ju Grebuloni, ktorí ju vzali na Rupert. Vysvetlili jej, že sa veľmi zaujímajú o astrológiu a poprosili ju o vyrobenie pohybového modelu slnečnej sústavy, keďže stratili pamäť (doslova) a nepamätajú si, ako ho vyrobiť. Na ceste na Rupert zbadala veže. Na ceste späť zmenili polohu. Na dôkaz nahrala celú svoju návštevu. V knihe sa potom odohráva príbeh Arthura Denta. Fenchutch, jeho láska z predošlej knihy, sa stratila pri hyperpriestorovom lete. Po jej strate Arthur strávi veľa času cestovaním z jedného sveta do druhého snažiac sa nájsť miesto, kam patrí. Arthur sa cíti bezpečne vo svojej nerozvážnosti, vediac, že nemôže zomrieť, kým nepríde na miesto zvané "Stavromula Beta", ako bolo odhalené v Život, vesmír a Všetko pomäteným Agrajagom. Prešiel cez planétu zvanú NowWhat, pustú a močaristú planétu, ktorá je, ako napokon zistil, alternatívnou verziou Zeme. Nespokojný sa vrátil na cestu. Arthur nakoniec našiel život, z ktorého mal potešenie, keď jeho loď havarovala na planéte Lamuella, zapadnutej, netechnologickej planéte, a po tom, ako si pre seba urobil jednoduchý sendvič sa stal celebritou, Sendvičiarom. Trillian sa dala na kariéru galaktickej novinárky a Ford pokračoval v práci pre [[Stopárov sprievodca galaxiou|sprievodcu]]. Späť na Lamuelle, Trillian prichádza s dievčaťom menom Random, ktorá je v Arthurovej starostlivosti po tom, čo mu Trillian vysvetlí, že je jeho biologickou dcérou. Trillian, túžiac po dieťati navštívila spermobanku, pričom jedinou zhodou s jej druhom bol Arthur, ktorý daroval spermie na výmenu za lístky na vesmírne lety. Avšak Trillian, unavená svojou schizofrenickou dcérou, chcela postúpiť v kariére, a tak nechala Random Arthurovi so slovami: "je čas vziať na seba zodpovednosť". Random je neposlušná , opakovane ničí Arthurov majetok a má krízu totožnosti kvôli jej zvláštnym predstavám. Medzitým Ford vrátil Sprievodcu, nahnevaný zistením, že na seba vzali nový "korporatívny" image. Ford dostal v tomto image nové pracovné miesto a to ako reštauračný kritik. To sa mu vôbec nepáčilo a tak sa trošku pohral z nastaveniami Sprievodcu, rozhodnutý pomstiť sa novému vedeniu. Po zvláštnej sérii udalostí, priamo unikol smrti vyskočením z okna a neskôr sa dostal do izby na 13. poschodí, v ktorej sa nachádzala nová, rozšírená verzia sprievodcu. Ford ju poslal Arthurovi pod ochranu. Keď ju Arthur dostal, odložil ju preč, nechcel s tým mať nič spoločné, ale Random, frustrovaná svojou nezodpovednou matkou, ktorá ju odložila k Arthurovi, ukradla Sprievodcu a ušla z domu. Zistila, že Sprievodca 2.0 je všemohúci a vševedúci a použila jeho zvláštne schopnosti na ukradnutie Fordovej lode, a prenasledovaná Arthurom a Fordom cestovala na alternatívnu Zem. Späť v alternatívnom vesmíre Trícia preskúmala nahrávku svojho vesmírneho dobrodružstva, ale Grebuloni ju zahmlili, a povedala že by nikdy nemohla sfalšovať nič lepšie ako toto. Neskôr ju zavolajú, aby podala správu o cudzej lodi, ktorá práve pristála. Na lodi sa nachádzala Random, ktorá Triciu spoznala a začala na ňu kričať. Ford a Arthur prišli na Zem so zmätenou Triciou, ktorá nikdy v živote Random nevidela a už vôbec neporodila žiadne dieťa, nemohla porozumieť tomu, ako by mohla byt jej matkou. Ford a Arthur sa s Triciou stretli v bare zvanom Stavro Mueller Beta, v tom čase, ako sa objavila Trillian. Počas cesty Random vzala zbraň, ktorú na lodi ukradla Fordovi. Omylom z nej vystrelila a zasiahla muža stojaceho za Arthurom, majiteľa baru Stavra Muellera, a Arthur si uvedomil, že je vlastne konečnou podobou Agrajaga. Tiež si uvedomil, že Stavromula Beta je bar "Stavro Mueller Beta" a preto jeho smrť je otvorenou možnosťou. Potom sa Vogonská flotila priblížila k Zemi. Bez možnosti úniku, Arthur prijal svoj osud. Vogóni vlastne nie sú tí, ktorí mali zničiť Zem, mali sa iba ubrzpečiť, že sa tak stane. V skutočnosti je to dielom Grebulonov, ktorí verili, že zničenie Zeme je pozitívna činnosť, ktorú potrebovali k zlepšeniu svojej situácie. Vogoni v tom možno mali prsty plnením Grebulonských počítačov falošnými dátami ("Keďže všetko Grebulonské pozorovacie zariadenie bolo zamerané na Zem, zlyhalo to na zistení, že sa v slnečnej sústave teraz nachádzal iný zdroj dát.") Kniha sa končí ako sa prvá kniha začala, Zem bola zničená. "Pre dobro" tentoraz – dodatočne boli zničené všetky možné verzie Zeme a Sprievodca zomrel. Keďže boli Arthur, Ford a ostatné hlavné postavy na Zemi, zomreli tiež. Zaphodovo približné miesto pohybu počas explózie je záhadou, takže je jediným, kto prežil koniec série, Kniha nakoniec naplnila sľub daný na začiatku, že osudy Arthura a Sprievodcu sú prepletené. {{endspoiler}} == Postavy == Postavy sú také isté ako v prvej knihe - [[Stopárov sprievodca galaxiou]] [[Kategória:Douglas Adams]] [[Kategória:Knihy z 1992]] [[Kategória:Romány odohrávajúce sa na fiktívnych planétach]] 4vgoo9uzgq61fly4m0n35ctarhdss5x Majstrovstvá Európy vo futbale 2012 0 223971 8188311 8021173 2026-03-28T10:42:10Z Peter 51345 269569 8188311 wikitext text/x-wiki {{Infobox Majstrovstvá Európy vo futbale | rok = 2012 | iný názov = UEFA Euro 2012<br/>Mistrzostwa Europy w Piłce Nożnej 2012<br/>Чемпіонат Європи з футболу 2012 | logo = UEFA Euro 2012 logo.svg | usporiadateľ = Poľsko | usporiadateľ2 = Ukrajina | dátum = [[8. jún]] – [[1. júl]] [[2012]] | počet tímov = 16 | počet štadiónov = 8 | počet miest = 8 | víťaz = ESP | počet titulov = 3 | druhý = ITA | počet zápasov = 31 | počet gólov = 76 | návštevnosť = 1440896 | najlepší strelec ={{CRO}} [[Mario Mandžukić]]<br/>{{GER}} [[Mario Gómez]]<br/>{{ITA}} [[Mario Balotelli]]<br/>{{POR}} [[Cristiano Ronaldo]]<br/>{{RUS}} [[Alan Dzagoev]]<br/>{{ESP}} [[Fernando Torres]]<br/><small>(každý 3 góly)<small/> | najlepší hráč = {{ESP}} [[Andrés Iniesta]] }} [[Súbor:Euro 2012 qualification.png|vpravo|náhľad|280px| {{Legenda|#4B0082|Usporiadateľské krajiny}} {{Legenda|#1E90FF|Krajina obhajujúca titul}} {{Legenda|#0000FF|Kvalifikované krajiny}} {{Legenda|#FF0000|Nekvalifikované krajiny}} {{Legenda|#ababab|Krajiny, ktoré nie sú členmi [[UEFA]]}}]] {{portál|Šport|Športový}} '''[[Majstrovstvá Európy vo futbale]] 2012''' boli hlavnou [[futbal]]ovou súťažou národných mužstiev reprezentujúcich členské krajiny [[UEFA]]. Konali sa v dňoch [[8. jún]]a až [[1. júl]]a [[2012]] v [[Poľsko|Poľsku]] a na [[Ukrajina|Ukrajine]].<ref>[http://pl.uefa.com/uefaeuro2012/abouteuro/index.html Poľská verzia uefa.com o Majstrovstvách Európy 2012] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101007235927/http://pl.uefa.com/uefaeuro2012/abouteuro/index.html |date=2010-10-07 }} {{pol icon}}</ref> Národné mužstvá {{POL|f|3=Poľska}} a {{UKR|f|3=Ukrajiny}} ako usporiadatelia postúpili na tento šampionát priamo, ďalších 14 zúčastnených tímov si vybojovalo účasť v [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|kvalifikácii]], ktorá sa začala v lete [[2010]]. Úvodný zápas sa uskutočnil vo [[Varšava|Varšave]] (Poľsko) a finálový sa konal v [[Kyjev]]e (Ukrajina). == Problémy s organizáciou == Viackrát boli otázky ohľadom zvládnutia organizácie, ale vždy bola vyjadrená podpora organizátorom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://aktualne.centrum.sk/sport/futbal/clanek.phtml?id=1165487|titul=Poľsko a Ukrajina si udržali právo na EURO|vydavateľ=centrum.sk|dátum vydania=26. september 2008}}</ref> V októbri 2008 kvôli svetovej finančnej kríze a nejasnosti v právnych otázkach Ukrajina pozastavila prípravné práce. V prípade ak sa ich vzdá, Poľsko navrhuje organizovať EURO 2012 s [[Nemecko]]m.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.profutbal.sk/spravy/?clanok=65765|titul=Ak Ukrajina odstúpi, Poliaci chcú Euro 2012 s Nemeckom|vydavateľ=profutbal.sk|dátum vydania=30. október 2008|dátum prístupu=2008-10-31|url archívu=https://web.archive.org/web/20160304204432/http://www.profutbal.sk/spravy/?clanok=65765|dátum archivácie=2016-03-04}}</ref> Ukrajinský veľvyslanec v Poľsku tieto správy poprel. Dokonca ich označil za blúznenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://futbal.pravda.sk/ukrajina-popiera-bluznenie-o-preruseni-priprav-euro-2012-pim-/sk_rfutbal.asp?c=A081031_174607_sk_rfutbal_p41|titul=Ukrajina popiera 'blúznenie' o prerušení príprav|vydavateľ=pravda.sk|dátum vydania=31. október 2008}}</ref> Takisto v októbri 2008 kvôli sporu medzi poľskou vládou a [[FIFA]] bola organizácia zo strany Poľska taktiež ohrozená.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.sportdnes.sk/clanok/blatter-pohrozil-poliakom-vylucenim-z-kvalifikacie-ms-2010|titul=Blatter pohrozil Poliakom vylúčením z kvalifikácie MS 2010|vydavateľ=sportdnes.sk|dátum vydania=2. október 2008}}</ref> V decembri toho istého roku sa opäť objavili správy, že Ukrajina nestíha práce okolo národného štadióna. [[UEFA]] jednoznačne poprela špekulácie, že šampionát by mohlo samo usporiadať [[Poľsko]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://osporte.sk/index.php?id_cat=48&news=8634|titul=UEFA poprela fámy, že ME 2012 by mohli byť iba v Poľsku|vydavateľ=osporte.sk|dátum vydania=12. december 2008}}</ref> V [[marec|marci]] [[2009]] sa objavili informácie, či Ukrajina zvládne financovať výstavbu štadiónov, i napriek finančnej kríze.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://osporte.sk/?id_cat=48&news=16051|titul=UEFA zdvihla prst, o dejiskách EURO 2012 rozhodne únia|vydavateľ=osporte.sk|dátum vydania=4. marec 2009}}</ref> == Kvalifikácia == {{Hlavný článok|Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2012}} == Štadióny == === Poľsko === {| class="wikitable" ! Mesto ! Štadión ! Kapacita ! Domáci klub ! Zápasy, ktoré sa budú na štadióne hrať |- | [[Varšava]] | [[Národný štadión (Varšava)|Národný štadión]] [[Súbor:Stadion Narodowy w Warszawie 20120422.jpg|150px]] | 58 145 | [[Poľské národné futbalové mužstvo|Poľsko]] | otvárací zápas a ďalšie dva zápasy v skupine, jeden štvrťfinálový a jeden semifinálový zápas |- | [[Poznaň]] | [[Mestský štadión (Poznaň)|Mestský štadión]] [[Súbor:Stadion Miejski Poznan, 2011-08-23.jpg|140px]] | 41 609 | [[Lech Poznań]], [[Warta Poznań]] | tri zápasy v skupine |- | [[Vroclav]] | [[Mestský štadión (Vroclav)|Mestský štadión]] [[Súbor:Stadion Wroclaw z lotu ptaka.jpg|150px]] | 42 771 | [[WKS Śląsk Wrocław (futbal)|Śląsk Wrocław]] | tri zápasy v skupine |- | [[Gdansk]] | [[PGE Arena Gdańsk]] [[Súbor:PGE Arena.jpeg|150px]] | 42 105 | [[Lechia Gdańsk]] | tri zápasy v skupine a jeden štvrťfinálový |} === Ukrajina === {| class="wikitable" ! Mesto ! Štadión ! Kapacita<sup>*</sup> ! Domáci klub ! Zápasy, ktoré sa budú hrať |- | [[Kyjev]] | [[Národný športový komplex Olimpijskyj|Olympijský štadión]] | 70 050 | [[Ukrajinské národné futbalové mužstvo|Ukrajina]], [[FC Arsenal Kyjev]] ([[FK Dynamo Kyjev]] iba európske súťaže) | tri zápasy v skupine, jeden štvrťfinálový a finálový |- | [[Doneck]] | [[Donbas Arena]] | 51 504 | [[FK Šachtar Doneck]] | tri zápasy v skupine, jeden štvrťfinálový a jeden semifinálový |- | [[Charkov]] | [[Metalist (štadión)|Metalist]] | 38 863 | [[FC Metalist Charkov]], [[FC Charkov]] | tri zápasy v skupine |- | [[Ľvov]] | [[Arena Ľvov]] [[Súbor:Arena Lviv 5.jpg|150px]] | 34 915 | [[FC Karpaty Ľvov]] | tri zápasy v skupine |} == Skupiny == === Skupina A === ==== Tabuľka ==== {| class="wikitable" style="text-align:center; font-size:95%;" |- ! Krajina !! &nbsp; '''{{CZE}}''' &nbsp; !! &nbsp; '''{{GRC}}''' &nbsp; !! &nbsp; '''{{RUS}}''' &nbsp; !! &nbsp; '''{{POL}}''' &nbsp; !! &nbsp; !! &nbsp; {{Tooltip|Z|Zápasy}} &nbsp; !! &nbsp; {{Tooltip|V|Výhry}} &nbsp; !! &nbsp; {{Tooltip|R|Remízy}} &nbsp; !! &nbsp; {{Tooltip|P|Prehry}} &nbsp; !! &nbsp; Skóre &nbsp; !! &nbsp; Body &nbsp; |- bgcolor="#CCFFCC" |align=left| &nbsp;1. {{CZE|f|1}} || '''xxx''' || {{ku|2|1}} || {{ku|1|4}} || {{ku|1|0}} || bgcolor="#EEFFFF"| &nbsp; || 3 || 2 || 0 || 1 || {{ku|4|5}} || '''6''' |- bgcolor="#CCFFCC" |align=left| &nbsp;2. {{GRC|f|1}} || {{ku|1|2}} || '''xxx''' || {{ku|1|0}} || {{ku|1|1}} || bgcolor="#EEFFFF"| &nbsp; || 3 || 1 || 1 || 1 || {{ku|3|3}} || '''4''' |- bgcolor="#FFCCCC" |align=left| &nbsp;3. {{RUS|f|1}} || {{ku|4|1}} || {{ku|0|1}} || '''xxx''' || {{ku|1|1}} || bgcolor="#EEFFFF"| &nbsp; || 3 || 1 || 1 || 1 || {{ku|5|3}} || '''4''' |- bgcolor="#FFCCCC" |align=left| &nbsp;4. {{POL|f|1}} || {{ku|0|1}} || {{ku|1|1}} || {{ku|1|1}} || '''xxx''' || bgcolor="#EEFFFF"| &nbsp; || 3 || 0 || 2 || 1 || {{ku|2|3}} || '''2''' |} ==== Zápasy ==== {{Futbalbox3 |bg = #eeffff |dátum = piatok [[8. jún]] [[2012]] |čas = 18:00 [[SELČ]] |mužstvo1 = {{POL|f|2}} |skóre = {{ku|1|1}} |polčas = ({{ku|1|0}}) |mužstvo2 = {{GRC|f|1}} |správa = http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2012/matches/round=15172/match=2003319/index.html |brankár1 = [[Wojciech Szczęsny]] (69. [[Červená karta|ČK]])<br />[[Przemysław Tytoń]] |brankár2 = [[Konstantinos Chalkias]] |góly1 = [[Robert Lewandowski]] - 17. min |stav = {{ku|1|0}} <br /> {{ku|1|1}} |góly2 = <br />51. min - [[Dimitris Salpingidis]] |štadión = {{POL}} [[Varšava]]<br />[[Stadion Narodowy]] |divákov = 56&nbsp;070 |rozhodca = {{ESP}}<br />[[Carlos Velasco Carballo]]<br />[[Roberto Alonso Fernández]]<br />[[Juan Carlos Yuste Jiménez]]<br />[[David Fernández Borbalán]]<br />[[Carlos Clos Gómez]] |žlté karty1 = 0 |žlté karty2 = 3 |červené karty1 = [[Wojciech Szczęsny]] - 69. min |červené karty2 = 44. min - [[Sokratis Papastathopoulos]] |penalty1 = 0 |penalty2 = 71. min - [[Giorgos Karagounis]] [[Súbor:Soccerball shade cross.svg|13px]] }} {{Futbalbox3 |bg = #eeeeee |dátum = piatok [[8. jún]] [[2012]] |čas = 20:45 [[SELČ]] |mužstvo1 = '''{{RUS|f|2}}''' |skóre = {{ku|4|1}} |polčas = ({{ku|2|0}}) |mužstvo2 = {{CZE|f|1}} |správa = http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2012/matches/round=15172/match=2003320/index.html |brankár1 = [[Vjačeslav Malafejev]] |brankár2 = [[Petr Čech]] |góly1 = [[Alan Dzagojev]] - 15. min<br />[[Roman Širokov]] - 24. min<br /><br />Alan Dzagojev - 79. min<br />[[Roman Pavľučenko]] - 82. min |stav = {{ku|1|0}} <br /> {{ku|2|0}} <br /> {{ku|2|1}} <br /> {{ku|3|1}} <br /> {{ku|4|1}} |góly2 = <br /><br />52. min - [[Václav Pilař]] |štadión = {{POL}} [[Wrocław]]<br />[[Stadion Miejski (Wrocław)|Stadion Miejski]] |divákov = 40&nbsp;803 |rozhodca = {{ENG}}<br />[[Howard Webb]]<br />[[Michael Mullarkey]]<br />[[Peter Krikup]]<br />[[Martin Atkinson]]<br />[[Mark Clattenburg]] |žlté karty1 = 0 |žlté karty2 = 0 |červené karty1 = 0 |červené karty2 = 0 |penalty1 = 0 |penalty2 = 0 }} {{Futbalbox3 |bg = #eeffff |dátum = utorok [[12. jún]] [[2012]] |čas = 18:00 [[SELČ]] |mužstvo1 = {{GRC|f|2}} |skóre = {{ku|1|2}} |polčas = ({{ku|0|2}}) |mužstvo2 = '''{{CZE|f|1}}''' |správa = http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2012/matches/round=15172/match=2003328/index.html |brankár1 = [[Kostas Chalkias]] - do 23. min<br />[[Michalis Sifakis]] - od 23. min |brankár2 = [[Petr Čech]] |góly1 = <br /><br />[[Theofanis Gekas]] - 53. min |stav = {{ku|0|1}} <br /> {{ku|0|2}} <br /> {{ku|1|2}} |góly2 = 3. min - [[Petr Jiráček]] <br />6. min - [[Václav Pilař]] |štadión = {{POL}} [[Wrocław]]<br />[[Stadion Miejski (Wrocław)|Stadion Miejski]] |divákov = 41&nbsp;105 |rozhodca = {{FRA}}<br />[[Stéphane Lannoy]]<br />[[Frédéric Cano]]<br />[[Michaël Annonier]]<br />[[Fredy Fautrel]]<br />[[Ruddy Buquet]] |žlté karty1 = 3 |žlté karty2 = 3 |červené karty1 = 0 |červené karty2 = 0 |penalty1 = 0 |penalty2 = 0 }} {{Futbalbox3 |bg = #eeeeee |dátum = utorok [[12. jún]] [[2012]] |čas = 20:45 [[SELČ]] |mužstvo1 = {{POL|f|2}} |skóre = {{ku|1|1}} |polčas = ({{ku|0|1}}) |mužstvo2 = {{RUS|f|1}} |správa = http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2012/matches/round=15172/match=2003327/index.html |brankár1 = [[Przemysław Tytoń]] |brankár2 = [[Vjačeslav Malafejev]] |góly1 = <br />[[Jakub Błaszczykowski]] - 57. min |stav = {{ku|0|1}} <br /> {{ku|1|1}} |góly2 = 37. min - [[Alan Dzagojev]] |štadión = {{POL}} [[Varšava]]<br />[[Stadion Narodowy]] |divákov = 55&nbsp;920 |rozhodca = {{DEU}}<br />[[Wolfgang Stark]]<br />[[Jan-Hendrik Salver]]<br />[[Mike Pickel]]<br />[[Florian Meyer]]<br />[[Deniz Aytekin]] |žlté karty1 = 2 |žlté karty2 = 2 |červené karty1 = 0 |červené karty2 = 0 |penalty1 = 0 |penalty2 = 0 }} {{Futbalbox3 |bg = #eeffff |dátum = sobota [[16. jún]] [[2012]] |čas = 20:45 [[SELČ]] |mužstvo1 = '''{{CZE|f|2}}''' |skóre = {{ku|1|0}} |polčas = ({{ku|0|0}}) |mužstvo2 = {{POL|f|1}} |správa = http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2012/matches/round=15172/match=2003336/index.html |brankár1 = [[Petr Čech]] |brankár2 = [[Przemysław Tytoń]] |góly1 = [[Petr Jiráček]] - 72. min |stav = {{ku|1|0}} |góly2 = |štadión = {{POL}} [[Wrocław]]<br />[[Stadion Miejski (Wrocław)|Stadion Miejski]] |divákov = 41 480 |rozhodca = {{SCO}}<br />[[Craig Thomson]]<br />[[Alasdair Ross]]<br />[[Derek Rose]]<br />[[William Collum]]<br />[[Euan Norris]] |žlté karty1 = 3 |žlté karty2 = 5 |červené karty1 = 0 |červené karty2 = 0 |penalty1 = 0 |penalty2 = 0 }} {{Futbalbox3 |bg = #eeeeee |dátum = sobota [[16. jún]] [[2012]] |čas = 20:45 [[SELČ]] |mužstvo1 = '''{{GRC|f|2}}''' |skóre = {{ku|1|0}} |polčas = ({{ku|1|0}}) |mužstvo2 = {{RUS|f|1}} |správa = http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2012/matches/round=15172/match=2003335/index.html |brankár1 = [[Michalis Sifakis]] |brankár2 = [[Vjačeslav Malafejev]] |góly1 = [[Giorgos Karagounis]] - 45.(+2) min |stav = {{ku|1|0}} |góly2 = |štadión = {{POL}} [[Varšava]]<br />[[Stadion Narodowy]] |divákov = 55 614 |rozhodca = {{SWE}}<br />[[Jonas Eriksson]]<br />[[Stefan Wittberg]]<br />[[Mathias Klasenius]]<br />[[Markus Strömbergsson]]<br />[[Stefan Johannesson]] |žlté karty1 = 2 |žlté karty2 = 4 |červené karty1 = 0 |červené karty2 = 0 |penalty1 = 0 |penalty2 = 0 }} === Skupina B === ==== Tabuľka ==== {| class="wikitable" style="text-align:center; font-size:95%;" |- ! Krajina !! &nbsp; '''{{DEU}}''' &nbsp; !! &nbsp; '''{{PRT}}''' &nbsp; !! &nbsp; '''{{DEN}}''' &nbsp; !! &nbsp; '''{{NLD}}''' &nbsp; !! &nbsp; !! &nbsp; {{Tooltip|Z|Zápasy}} &nbsp; !! &nbsp; {{Tooltip|V|Výhry}} &nbsp; !! &nbsp; {{Tooltip|R|Remízy}} &nbsp; !! &nbsp; {{Tooltip|P|Prehry}} &nbsp; !! &nbsp; Skóre &nbsp; !! &nbsp; Body &nbsp; |- bgcolor="#CCFFCC" |align=left| &nbsp;1. {{DEU|f|1}} || '''xxx''' || {{ku|1|0}} || {{ku|2|1}} || {{ku|2|1}} || bgcolor="#EEFFFF"| &nbsp; || 3|| 3 || 0 || 0 || {{ku|5|2}} || '''9''' |- bgcolor="#CCFFCC" |align=left| &nbsp;2. {{PRT|f|1}} || {{ku|0|1}} || '''xxx''' || {{ku|3|2}} || {{ku|2|1}} || bgcolor="#EEFFFF"| &nbsp; || 3 || 2 || 0 || 1 || {{ku|5|4}} || '''6''' |- bgcolor="#FFCCCC" |align=left| &nbsp;3. {{DEN|f|1}} || {{ku|1|2}} || {{ku|2|3}} || '''xxx''' || {{ku|1|0}} || bgcolor="#EEFFFF"| &nbsp; || 3 || 1 || 0 || 2 || {{ku|4|5}} || '''3''' |- bgcolor="#FFCCCC" |align=left| &nbsp;4. {{NLD|f|1}} || {{ku|1|2}} || {{ku|1|2}} || {{ku|0|1}} || '''xxx''' || bgcolor="#EEFFFF"| &nbsp; || 3 || 0 || 0 || 3 || {{ku|2|5}} || '''0''' |} ==== Zápasy ==== {{Futbalbox3 |bg = #eeffff |dátum = sobota [[9. jún]] [[2012]] |čas = 18:00 [[SELČ]]<br />[[Východoeurópsky čas|miestny čas]]: 19:00 |mužstvo1 = {{NLD|f|2}} |skóre = {{ku|0|1}} |polčas = ({{ku|0|1}}) |mužstvo2 = '''{{DEN|f|1}}''' |správa = http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2012/matches/round=15172/match=2003321/index.html |brankár1 = [[Maarten Stekelenburg]] |brankár2 = [[Stephan Andersen]] |góly1 = |stav = {{ku|0|1}} |góly2 = 24. min - [[Michael Krohn-Dehli]] |štadión = {{UKR}} [[Charkov]]<br />[[Stadion Metallist]] |divákov = 35&nbsp;923 |rozhodca = {{SVN}}<br />[[Damir Skomina]]<br />[[Primož Arhar]]<br />[[Matej Žunič]]<br />[[Matej Jug]]<br />[[Slavko Vinčić]] |žlté karty1 = 1 |žlté karty2 = 2 |červené karty1 = 0 |červené karty2 = 0 |penalty1 = 0 |penalty2 = 0 }} {{Futbalbox3 |bg = #eeeeee |dátum = sobota [[9. jún]] [[2012]] |čas = 20:45 [[SELČ]]<br />[[Východoeurópsky čas|miestny čas]]: 21:45 |mužstvo1 = '''{{DEU|f|2}}''' |skóre = {{ku|1|0}} |polčas = ({{ku|0|0}}) |mužstvo2 = {{PRT|f|1}} |správa = http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2012/matches/round=15172/match=2003322/index.html |brankár1 = [[Manuel Neuer]] |brankár2 = [[Rui Patrício]] |góly1 = Mario Gómez - 72. min |stav = {{ku|1|0}} |góly2 = |štadión = {{UKR}} [[Ľvov]]<br />[[Arena Ľviv]] |divákov = 32&nbsp;990 |rozhodca = {{FRA}}<br />[[Stéphane Lannoy]]<br />[[Frédéric Cano]]<br />[[Michael Annonier]]<br />[[Fredy Fautrel]] <br />[[Ruddy Buquet]] |žlté karty1 = 2 |žlté karty2 = 2 |červené karty1 = 0 |červené karty2 = 0 |penalty1 = 0 |penalty2 = 0 }} {{Futbalbox3 |bg = #eeffff |dátum = streda [[13. jún]] [[2012]] |čas = 18:00 [[SELČ]]<br />[[Východoeurópsky čas|miestny čas]]: 19:00 |mužstvo1 = {{DEN|f|2}} |skóre = {{ku|2|3}} |polčas = ({{ku|1|2}}) |mužstvo2 = '''{{PRT|f|1}}''' |správa = http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2012/matches/round=15172/match=2003330/index.html |brankár1 = [[Stephan Andersen]] |brankár2 = [[Rui Patrício]] |góly1 = <br /><br />[[Nicklas Bendtner]] - 41. min <br />Nicklas Bendtner - 80. min |stav = {{ku|0|1}} <br /> {{ku|0|2}} <br /> {{ku|1|2}} <br /> {{ku|2|2}} <br /> {{ku|2|3}} |góly2 = 24. min - [[Pepe]]<br />36. min - [[Hélder Postiga]]<br /><br /><br /> 87. min - [[Silvestre Varela]] |štadión = {{UKR}} [[Ľvov]]<br />[[Arena Ľviv]] |divákov = 31 840 |rozhodca = {{SCO}}<br />[[Craig Thomson]]<br />[[Alasdair Ross]]<br />[[Derek Rose]]<br />[[William Collum]]<br />[[Euan Norris]] |žlté karty1 = 2 |žlté karty2 = 2 |červené karty1 = 0 |červené karty2 = 0 |penalty1 = 0 |penalty2 = 0 }} {{Futbalbox3 |bg = #eeeeee |dátum = streda [[13. jún]] [[2012]] |čas = 20:45 [[SELČ]]<br />[[Východoeurópsky čas|miestny čas]]: 21:45 |mužstvo1 = {{NLD|f|2}} |skóre = {{ku|1|2}} |polčas = ({{ku|0|2}}) |mužstvo2 = '''{{DEU|f|1}}''' |správa = http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2012/matches/round=15172/match=2003329/index.html |brankár1 = [[Maarten Stekelenburg]] |brankár2 = [[Manuel Neuer]] |góly1 = <br /><br />[[Robin van Persie]] - 73. min |stav = {{ku|0|1}} <br /> {{ku|0|2}} <br /> {{ku|1|2}} |góly2 = 24. min - [[Mario Gómez]]<br />38. min - Mario Gómez |štadión = {{UKR}} [[Charkov]]<br />[[Stadion Metallist]] |divákov = 37 750 |rozhodca = {{SWE}}<br />[[Jonas Eriksson]]<br />[[Stefan Wittberg]]<br />[[Mathias Klasenius]]<br />[[Markus Strömbergsson]]<br />[[Stefan Johannesson]] |žlté karty1 = 2 |žlté karty2 = 1 |červené karty1 = 0 |červené karty2 = 0 |penalty1 = 0 |penalty2 = 0 }} {{Futbalbox3 |bg = #eeffff |dátum = nedeľa [[17. jún]] [[2012]] |čas = 20:45 [[SELČ]]<br />[[Východoeurópsky čas|miestny čas]]: 21:45 |mužstvo1 = '''{{PRT|f|2}}''' |skóre = {{ku|2|1}} |polčas = ({{ku|1|1}}) |mužstvo2 = {{NLD|f|1}} |správa = http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2012/matches/round=15172/match=2003337/index.html |brankár1 = [[Rui Patrício]] |brankár2 = [[Maarten Stekelenburg]] |góly1 = <br />[[Cristiano Ronaldo]] - 28. min<br />[[Cristiano Ronaldo]] - 74. min |stav = {{ku|0|1}} <br /> {{ku|1|1}} <br /> {{ku|2|1}} |góly2 = 11.min - [[Rafael van der Vaart]] |štadión = {{UKR}} [[Charkov]]<br />[[Stadion Metallist]] |divákov = 37 445 |rozhodca = {{ITA}}<br />[[Nicola Rizzoli]]<br />[[Renato Faverani]]<br />[[Andrea Stefani]]<br />[[Gianluca Rocchi]]<br />[[Paolo Tagliavento]] |žlté karty1 = 1 |žlté karty2 = 2 |červené karty1 = 0 |červené karty2 = 0 |penalty1 = 0 |penalty2 = 0 }} {{Futbalbox3 |bg = #eeeeee |dátum = nedeľa [[17. jún]] [[2012]] |čas = 20:45 [[SELČ]]<br />[[Východoeurópsky čas|miestny čas]]: 21:45 |mužstvo1 = {{DEN|f|2}} |skóre = {{ku|1|2}} |polčas = ({{ku|1|1}}) |mužstvo2 = '''{{DEU|f|1}}''' |správa = http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2012/matches/round=15172/match=2003338/index.html |brankár1 = [[Stephan Andersen]] |brankár2 = [[Manuel Neuer]] |góly1 = <br />[[Michael Krohn-Dehli]] - 24. min |stav = {{ku|0|1}} <br /> {{ku|1|1}} <br /> {{ku|1|2}} |góly2 = 19.min - [[Lukas Podolski]]<br /><br /> 80. min - [[Lars Bender]] |štadión = {{UKR}} [[Ľvov]]<br />[[Arena Ľviv]] |divákov = 32 990 |rozhodca = {{ESP}}<br />[[Carlos Velasco Carballo]]<br />[[Roberto Alonso Fernández]]<br />[[Juan Carlos Yuste Jiménez]]<br />[[David Fernández Borbalán]]<br />[[Carlos Clos Gómez]] |žlté karty1 = 0 |žlté karty2 = 0 |červené karty1 = 0 |červené karty2 = 0 |penalty1 = 0 |penalty2 = 0 }} === Skupina C === ==== Tabuľka ==== {| class="wikitable" style="text-align:center; font-size:95%;" |- ! Krajina !! &nbsp; '''{{ESP}}''' &nbsp; !! &nbsp; '''{{ITA}}''' &nbsp; !! &nbsp; '''{{HRV}}''' &nbsp; !! &nbsp; '''{{IRL}}''' &nbsp; !! &nbsp; !! &nbsp; {{Tooltip|Z|Zápasy}} &nbsp; !! &nbsp; {{Tooltip|V|Výhry}} &nbsp; !! &nbsp; {{Tooltip|R|Remízy}} &nbsp; !! &nbsp; {{Tooltip|P|Prehry}} &nbsp; !! &nbsp; Skóre &nbsp; !! &nbsp; Body &nbsp; |- bgcolor="#CCFFCC" |align=left| &nbsp;1. {{ESP|f|1}} || '''xxx''' || 1 – 1 || 1 – 0 || 4 – 0 || bgcolor="#EEFFFF"| &nbsp; || 3 || 2 || 1 || 0 || 6 – 1 || '''7''' |- bgcolor="#CCFFCC" |align=left| &nbsp;2. {{ITA|f|1}} || 1 – 1 || '''xxx''' || 1 – 1 || 2 – 0 || bgcolor="#EEFFFF"| &nbsp; || 3 || 1 || 2 || 0 || 4 – 2 || '''5''' |- bgcolor="#FFCCCC" |align=left| &nbsp;3. {{HRV|f|1}} || 0 – 1 || 1 – 1 || '''xxx''' || 3 – 1 || bgcolor="#EEFFFF"| &nbsp; || 3 || 1 || 1 || 1 || 4 – 3 || '''4''' |- bgcolor="#FFCCCC" |align=left| &nbsp;4. {{IRL|f|1}} || 0 – 4 || 0 – 2 || 1 – 3 || '''xxx''' || bgcolor="#EEFFFF"| &nbsp; || 3 || 0 || 0 || 3 || 1 – 9 || '''0''' |} ==== Zápasy ==== {{Futbalbox3 |bg = #eeffff |dátum = nedeľa [[10. jún]] [[2012]] |čas = 18:00 [[SELČ]] |mužstvo1 = {{ESP|f|2}} |skóre = 1 - 1 |polčas = (0 – 0) |mužstvo2 = {{ITA|f|1}} |správa = http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2012/matches/round=15172/match=2003323/index.html |brankár1 = [[Iker Casillas]] |brankár2 = [[Gianluigi Buffon]] |góly1 = <br />[[Cesc Fàbregas]] - 64. min |stav = 0–1<br />1–1 |góly2 = 61. min - [[Antonio Di Natale]] |štadión = {{POL}} [[Gdańsk]]<br />[[PGE Arena]] |divákov = 38&nbsp;869 |rozhodca = {{HUN}}<br />[[Viktor Kassai]]<br />[[Gábor Erős]]<br />[[György Ring]]<br />[[István Vad]]<br />[[Tamás Bognar]] |žlté karty1 = 3 |žlté karty2 = 4 |červené karty1 = 0 |červené karty2 = 0 |penalty1 = 0 |penalty2 = 0 }} {{Futbalbox3 |bg = #eeeeee |dátum = nedeľa [[10. jún]] [[2012]] |čas = 20:45 [[SELČ]] |mužstvo1 = {{IRL|f|2}} |skóre = 1 – 3 |polčas = (1 – 2) |mužstvo2 = '''{{HRV|f|1}}''' |správa = http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2012/matches/round=15172/match=2003324/index.html |brankár1 = [[Shay Given]] |brankár2 = [[Stipe Pletikosa]] |góly1 = <br />[[Sean St Ledger]] - 19. min |stav = 0–1<br />1–1<br />1–2<br />1–3 |góly2 = 3. min - [[Mario Mandžukić]]<br /><br />43. min - [[Nikica Jelavić]]<br />49. min - [[Mario Mandžukić]] |štadión = {{POL}} [[Poznań]]<br />[[Stadion Miejski (Poznań)|Stadion Miejski]] |divákov = 39&nbsp;550 |rozhodca = {{NLD}}<br />[[Björn Kuipers]]<br />[[Sander van Roekel]]<br />[[Erwin Zeinstra]]<br />[[Pol van Boekel]]<br />[[Richard Liesveld]] |žlté karty1 = 1 |žlté karty2 = 2 |červené karty1 = 0 |červené karty2 = 0 |penalty1 = 0 |penalty2 = 0 }} {{Futbalbox3 |bg = #eeffff |dátum = štvrtok [[14. jún]] [[2012]] |čas = 18:00 [[SELČ]] |mužstvo1 = {{ITA|f|2}} |skóre = 1 - 1 |polčas = (1 – 0) |mužstvo2 = {{HRV|f|1}} |správa = http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2012/matches/round=15172/match=2003331/index.html |brankár1 = [[Gianluigi Buffon]] |brankár2 = [[Stipe Pletikosa]] |góly1 = [[Andrea Pirlo]] - 39. min |stav = 1–0<br />1–1 |góly2 = <br />72. min - [[Mario Mandžukić]] |štadión = {{POL}} [[Poznań]]<br />[[Stadion Miejski (Poznań)|Stadion Miejski]] |divákov = 37 096 |rozhodca = {{ENG}}<br />[[Howard Webb]]<br />[[Michael Mullarkey]]<br />[[Peter Kirkup]]<br />[[Martin Atkinson]]<br />[[Mark Clattenburg]] |žlté karty1 = 2 |žlté karty2 = 1 |červené karty1 = 0 |červené karty2 = 0 |penalty1 = 0 |penalty2 = 0 }} {{Futbalbox3 |bg = #eeeeee |dátum = štvrtok [[14. jún]] [[2012]] |čas = 20:45 [[SELČ]] |mužstvo1 = '''{{ESP|f|2}}''' |skóre = 4 - 0 |polčas = ( 1 – 0 ) |mužstvo2 = {{IRL|f|1}} |správa = http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2012/matches/round=15172/match=2003332/index.html |brankár1 = [[Iker Casillas]] |brankár2 = [[Shay Given]] |góly1 = [[Fernando Torres]] - 4. min<br />[[David Silva]] - 49. min<br />Fernando Torres - 70. min<br />[[Cesc Fàbregas]] - 83. min |stav = 1–0<br />2–0<br />3-0<br />4-0 |góly2 = |štadión = {{POL}} [[Gdańsk]]<br />[[PGE Arena]] |divákov = 39 150 |rozhodca = {{PRT}}<br />[[Pedro Proença]]<br />[[Bertino Miranda]]<br />[[Ricardo Santos]]<br />[[Jorge Sousa]]<br />[[Duarte Gomes]] |žlté karty1 = 2 |žlté karty2 = 3 |červené karty1 = 0 |červené karty2 = 0 |penalty1 = 0 |penalty2 = 0 }} {{Futbalbox3 |bg = #eeffff |dátum = pondelok [[18. jún]] [[2012]] |čas = 20:45 [[SELČ]] |mužstvo1 = {{HRV|f|2}} |skóre = 0 – 1 |polčas = ( 0 – 0 ) |mužstvo2 = {{ESP|f|1}} |správa = http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2012/matches/round=15172/match=2003339/index.html |brankár1 = [[Stipe Pletikosa]] |brankár2 = [[Iker Casillas]] |góly1 = |stav = 0 – 1 |góly2 = 88. min - [[Jesús Navas]] |štadión = {{POL}} [[Gdańsk]]<br />[[PGE Arena]] |divákov = 39&nbsp;076 |rozhodca = {{DEU}}<br />[[Wolfgang Stark]]<br />[[Jan-Hendrik Salver]]<br />[[Mike Pickel]]<br />[[Florian Meyer]]<br />[[Deniz Aytekin]] |žlté karty1 = 6 |žlté karty2 = 0 |červené karty1 = 0 |červené karty2 = 0 |penalty1 = 0 |penalty2 = 0 }} {{Futbalbox3 |bg = #eeeeee |dátum = pondelok [[18. jún]] [[2012]] |čas = 20:45 [[SELČ]] |mužstvo1 = {{ITA|f|2}} |skóre = 2 – 0 |polčas = ( 1 – 0 ) |mužstvo2 = {{IRL|f|1}} |správa = http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2012/matches/round=15172/match=2003340/index.html |brankár1 = [[Gianluigi Buffon]] |brankár2 = [[Shay Given]] |góly1 = [[Antonio Cassano]] - 35. min<br />[[Mario Balotelli]] - 90. min |stav = 1 – 0<br />2 – 0 |góly2 = |štadión = {{POL}} [[Poznań]]<br />[[Stadion Miejski (Poznań)|Stadion Miejski]] |divákov = 38&nbsp;794 |rozhodca = {{TUR}}<br />[[Cüneyt Çakır]]<br />[[Bahattin Duran]]<br />[[Tarık Ongun]]<br />[[Hüseyin Göçek]]<br />[[Bülent Yıldırım]] |žlté karty1 = 3 |žlté karty2 = 3 |červené karty1 = 0 |červené karty2 = 89. min - Keith Andrews |penalty1 = 0 |penalty2 = 0 }} === Skupina D === ==== Tabuľka ==== {| class="wikitable" style="text-align:center; font-size:95%;" |- ! Krajina !! &nbsp; '''{{ENG}}''' &nbsp; !! &nbsp; '''{{FRA}}''' &nbsp; !! &nbsp; '''{{UKR}}''' &nbsp; !! &nbsp; '''{{SWE}}''' &nbsp; !! &nbsp; !! &nbsp; {{Tooltip|Z|Zápasy}} &nbsp; !! &nbsp; {{Tooltip|V|Výhry}} &nbsp; !! &nbsp; {{Tooltip|R|Remízy}} &nbsp; !! &nbsp; {{Tooltip|P|Prehry}} &nbsp; !! &nbsp; Skóre &nbsp; !! &nbsp; Body &nbsp; |- bgcolor="#CCFFCC" |align=left| &nbsp;1. {{ENG|f|1}} || '''xxx''' || 1 – 1 || 1 – 0 || 3 – 2 || bgcolor="#EEFFFF"| &nbsp; || 3 || 2 || 1 || 0 || 5 – 3 || '''7''' |- bgcolor="#CCFFCC" |align=left| &nbsp;2. {{FRA|f|1}} || 1 – 1 || '''xxx''' || 2 – 0 || 0 – 2 || bgcolor="#EEFFFF"| &nbsp; || 3 || 1 || 1 || 1 || 3 – 3 || '''4''' |- bgcolor="#FFCCCC" |align=left| &nbsp;3. {{UKR|f|1}} || 0 – 1 || 0 – 2 || '''xxx''' || 2 – 1 || bgcolor="#EEFFFF"| &nbsp; || 3 || 1 || 0 || 2 || 2 – 4 || '''3''' |- bgcolor="#FFCCCC" |align=left| &nbsp;4. {{SWE|f|1}} || 2 – 3 || 2 – 0 || 1 – 2 || '''xxx''' || bgcolor="#EEFFFF"| &nbsp; || 3 || 1 || 0 || 2 || 5 – 5 || '''3''' |} ==== Zápasy ==== {{Futbalbox3 |bg = #eeffff |dátum = pondelok [[11. jún]] [[2012]] |čas = 18:00 [[SELČ]]<br />[[Východoeurópsky čas|miestny čas]]: 19:00 |mužstvo1 = {{FRA|f|2}} |skóre = 1 – 1 |polčas = ( 1 – 1 ) |mužstvo2 = {{ENG|f|1}} |správa = http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2012/matches/round=15172/match=2003326/index.html |brankár1 = [[Hugo Lloris]] |brankár2 = [[Joe Hart]] |góly1 = <br />[[Samir Nasri]] - 39. min |stav = 0–1<br />1–1 |góly2 = 30. min - [[Joleon Lescott]] |štadión = {{UKR}} [[Doneck]]<br />[[Donbas Arena]] |divákov = 47&nbsp;400 |rozhodca = {{ITA}}<br />[[Nicola Rizzoli]]<br />[[Renato Faverani]]<br />[[Andrea Stefani]]<br />[[Gianluca Rocchi]]<br />[[Paolo Tagliavento]] |žlté karty1 = 0 |žlté karty2 = 2 |červené karty1 = 0 |červené karty2 = 0 |penalty1 = 0 |penalty2 = 0 }} {{Futbalbox3 |bg = #eeeeee |dátum = pondelok [[11. jún]] [[2012]] |čas = 20:45 [[SELČ]]<br />[[Východoeurópsky čas|miestny čas]]: 21:45 |mužstvo1 = '''{{UKR|f|2}}''' |skóre = 2 – 1 |polčas = ( 0 – 0 ) |mužstvo2 = {{SWE|f|1}} |správa = http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2012/matches/round=15172/match=2003325/index.html |brankár1 = [[Andrij Valerijovyč Piatov|Andrij Piatov]] |brankár2 = [[Andreas Isaksson]] |góly1 = <br />[[Andrij Ševčenko]] - 55. min<br />Andrij Ševčenko - 62. min |stav = 0–1<br />1–1<br />2–1 |góly2 = 52. min - [[Zlatan Ibrahimović]] |štadión = {{UKR}} [[Kyjev]]<br />[[Olimpijskyj - národný športový komplex v Kyjeve|Olimpijskyj]] |divákov = 64&nbsp;290 |rozhodca = {{TUR}}<br />[[Cüneyt Çakır]]<br />[[Bahattin Duran]]<br />[[Tarık Ongun]]<br />[[Hüseyin Göçek]]<br />[[Bülent Yıldırım]] |žlté karty1 = 0 |žlté karty2 = 2 |červené karty1 = 0 |červené karty2 = 0 |penalty1 = 0 |penalty2 = 0 }} {{Futbalbox3 |bg = #eeffff |dátum = piatok [[15. jún]] [[2012]] |čas = 18:00 [[SELČ]]<br />[[Východoeurópsky čas|miestny čas]]: 19:00 |mužstvo1 = {{UKR|f|2}} |skóre = 0 – 2 |polčas = ( 0 – 0 ) |mužstvo2 = '''{{FRA|f|1}}''' |správa = http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2012/matches/round=15172/match=2003334/index.html |brankár1 = [[Andriy Pyatov]] |brankár2 = [[Hugo Lloris]] |góly1 = |stav = 0–1<br />0–2 |góly2 = 53.min - [[Jérémy Ménez]]<br />56.min - [[Yohan Cabaye]] |štadión = {{UKR}} [[Doneck]]<br />[[Donbas Arena]] |divákov = 48 000 |rozhodca = {{NLD}}<br />[[Björn Kuipers]]<br />[[Sander van Roekel]]<br />[[Erwin Zeinstra]]<br />[[Pol van Boekel]]<br />[[Richard Liesveld]] |žlté karty1 = 2 |žlté karty2 = 3 |červené karty1 = 0 |červené karty2 = 0 |penalty1 = 0 |penalty2 = 0 }} {{Futbalbox3 |bg = #eeeeee |dátum = piatok [[15. jún]] [[2012]] |čas = 20:45 [[SELČ]]<br />[[Východoeurópsky čas|miestny čas]]: 21:45 |mužstvo1 = {{SWE|f|2}} |skóre = 2 – 3 |polčas = ( 0 – 1 ) |mužstvo2 = '''{{ENG|f|1}}''' |správa = http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2012/matches/round=15172/match=2003333/index.html |brankár1 = [[Andreas Isaksson]] |brankár2 = [[Joe Hart]] |góly1 = <br />[[Glen Johnson]] (vlastný) - 49.min<br />[[Olof Mellberg]] - 59.min |stav = 0 – 1<br />1 – 1<br />2 – 1<br />2 – 2<br />2 – 3 |góly2 = 23. min - [[Andy Carroll]]<br /><br /><br />64.min - [[Theo Walcott]]<br />78.min - [[Danny Welbeck]] |štadión = {{UKR}} [[Kyjev]]<br />[[Olimpijskyj - národný športový komplex v Kyjeve|Olimpijskyj]] |divákov = 64 640 |rozhodca = {{SVN}}<br />[[Damir Skomina]]<br />[[Primož Arhar]]<br />[[Matej Žunič]]<br />[[Matej Jug]]<br />[[Slavko Vinčič]] |rozhodca2 = |žlté karty1 = 3 |žlté karty2 = 1 |červené karty1 = 0 |červené karty2 = 0 |penalty1 = 0 |penalty2 = 0 }} {{Futbalbox3 |bg = #eeffff |dátum = utorok [[19. jún]] [[2012]] |čas = 20:45 [[SELČ]]<br />[[Východoeurópsky čas|miestny čas]]: 21:45 |mužstvo1 = {{ENG|f|2}} |skóre = 1 - 0 |polčas = ( 0 – 0 ) |mužstvo2 = {{UKR|f|1}} |správa = http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2012/matches/round=15172/match=2003342/index.html |brankár1 = [[Joe Hart]] |brankár2 = [[Andriy Pyatov]] |góly1 = [[Wayne Rooney]] - 48.min |stav = 1 - 0 |góly2 = |štadión = {{UKR}} [[Doneck]]<br />[[Donbas Arena]] |divákov = |rozhodca = {{HUN}}<br />[[Viktor Kassai]]<br />[[Gábor Erős]]<br />[[György Ring]]<br />[[István Vad]]<br />[[Tamás Bognár]] |rozhodca2 = |žlté karty1 = 2 |žlté karty2 = 3 |červené karty1 = 0 |červené karty2 = 0 |penalty1 = 0 |penalty2 = 0 }} {{Futbalbox3 |bg = #eeeeee |dátum = utorok [[19. jún]] [[2012]] |čas = 20:45 [[SELČ]]<br />[[Východoeurópsky čas|miestny čas]]: 21:45 |mužstvo1 = {{SWE|f|2}} |skóre = 2 - 0 |polčas = ( 0 – 0 ) |mužstvo2 = {{FRA|f|1}} |správa = http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2012/matches/round=15172/match=2003341/index.html |brankár1 = [[Andreas Isaksson]] |brankár2 = [[Hugo Lloris]] |góly1 = [[Zlatan Ibrahimović]] - 54.min <br />[[Sebastian Larsson]] - 90+1.min |stav = 1 – 0<br />2 – 0 |góly2 = |štadión = {{UKR}} [[Kyjev]]<br />[[Olimpijskyj - národný športový komplex v Kyjeve|Olimpijskyj]] |divákov = |rozhodca = {{PRT}}<br />[[Pedro Proença]]<br />[[Bertino Miranda]]<br />[[Ricardo Santos]]<br />[[Jorge Sousa]]<br />[[Duarte Gomes]] |rozhodca2 = |žlté karty1 = 2 |žlté karty2 = 1 |červené karty1 = 0 |červené karty2 = 0 |penalty1 = 0 |penalty2 = 0 }} == Play-off == {{Play-off8+futbal | [[21. jún]] [[2012]] – [[Varšava]] |{{CZE|f|1}}|0 |'''{{PRT|f|1}}'''|1 | [[23. jún]] 2012 – [[Doneck]] |'''{{ESP|f|1}}'''|2 |{{FRA|f|1}}|0 | [[22. jún]] 2012 – [[Gdańsk]] |'''{{DEU|f|1}}'''|4 |{{GRC|f|1}}|2 | [[24. jún]] 2012 – [[Kyjev]] |{{ENG|f|1}}|0 (2)pk |'''{{ITA|f|1}}'''|0 (4)pk | [[27. jún]] 2012 – [[Doneck]] | {{PRT}} Portugalsko | 0 (2)pk | {{ESP}} '''Španielsko''' | 0 (4)pk | [[28. jún]] 2012 – [[Varšava]] | {{DEU}} Nemecko | 1 | {{ITA}} '''Taliansko''' | 2 | [[1. júl]] 2012 – [[Kyjev]] | {{ESP}} '''Španielsko''' | 4 | {{ITA}} Taliansko | 0 }} === Štvrťfinále === {{Futbalbox3 |bg = #eeffff |dátum = štvrtok [[21. jún]] [[2012]] |čas = 20:45 [[SELČ]] |mužstvo1 = {{CZE|f|2}} |skóre = 0 - 1 |polčas = ( 0 – 0 ) |mužstvo2 = '''{{PRT|f|1}}''' |správa = http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2012/matches/round=15173/match=2003343/index.html |brankár1 = [[Petr Čech]] |brankár2 = [[Rui Patrício]] |góly1 = |stav = 0 - 1 |góly2 = 79.min - [[Cristiano Ronaldo]] |štadión = {{POL}} [[Varšava]]<br />[[Stadion Narodowy]] |divákov = 55 590 |rozhodca = {{ENG}} [[Howard Webb]]<br />{{ENG}} [[Michael Mullarkey]]<br />{{NLD}} [[Sander van Roekel]]<br />{{ENG}} [[Martin Atkinson]]<br />{{ENG}} [[Mark Clattenburg]] |rozhodca2 = |žlté karty1 = 1 |žlté karty2 = 2 |červené karty1 = 0 |červené karty2 = 0 |penalty1 = 0 |penalty2 = 0 }} {{Futbalbox3 |bg = #eeeeee |dátum = piatok [[22. jún]] [[2012]] |čas = 20:45 [[SELČ]] |mužstvo1 = '''{{DEU|f|2}}''' |skóre = 4 - 2 |polčas = ( 1 – 0 ) |mužstvo2 = {{GRC|f|1}} |správa = http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2012/matches/round=15173/match=2003344/index.html |brankár1 = [[Manuel Neuer]] |brankár2 = [[Michalis Sifakis]] |góly1 = [[Philipp Lahm]] - 39.min<br /><br />[[Sami Khedira]] - 61.min<br />[[Miroslav Klose]] - 68.min<br />[[Marco Reus]] - 74.min |stav = 1 – 0<br />1 – 1<br />2 – 1<br />3 – 1<br />4 – 1<br />4 – 2 |góly2 = <br />55.min - [[Georgios Samaras]]<br /><br /><br /><br />89.min (pen.) - [[Dimitris Salpingidis]] |štadión = {{POL}} [[Gdańsk]]<br />[[PGE Arena]] |divákov = 38 751 |rozhodca = {{SVN}}<br />[[Damir Skomina]]<br />[[Primoz Arhar]]<br />[[Matej Žunič]]<br />[[Slavko Vinčič]]<br />[[Matej Jug]] |rozhodca2 = |žlté karty1 = 0 |žlté karty2 = 2 |červené karty1 = 0 |červené karty2 = 0 |penalty1 = 0 |penalty2 = 1 }} {{Futbalbox3 |bg = #eeffff |dátum = sobota [[23. jún]] [[2012]] |čas = 20:45 [[SELČ]]<br />[[Východoeurópsky čas|miestny čas]]: 21:45 |mužstvo1 = '''{{ESP|f|2}}''' |skóre = 2 – 0 |polčas = ( 1 – 0 ) |mužstvo2 = {{FRA|f|1}} |správa = http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2012/matches/round=15173/match=2003345/postmatch/index.html |brankár1 = [[Iker Casillas]] |brankár2 = [[Hugo Lloris]] |góly1 = [[Xabi Alonso]] - 19.min<br />[[Xabi Alonso]] - 90+1.min (pen.) |stav = 1 - 0<br />2 - 0 |góly2 = |štadión = {{UKR}} [[Doneck]]<br />[[Donbas Arena]] |divákov = 47,000 |rozhodca = {{ITA}}<br />[[Nicola Rizzoli]]<br />[[Renato Faverani]]<br />[[Andrea Stefani]]<br />[[Gianluca Rocchi]]<br />[[Paolo Tagliavento]] |rozhodca2 = |žlté karty1 = 1 |žlté karty2 = 2 |červené karty1 = 0 |červené karty2 = 0 |penalty1 = 1 |penalty2 = 0 }} {{Futbalbox3 |bg = #eeeeee |dátum = nedeľa [[24. jún]] [[2012]] |čas = 20:45 [[SELČ]]<br />[[Východoeurópsky čas|miestny čas]]: 21:45 |mužstvo1 = {{ENG|f|2}} |skóre = 0 – 0 p. p.<br />11 m kopy:<br />2 – 4 |polčas = |mužstvo2 = '''{{ITA|f|1}}''' |správa = http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2012/matches/round=15173/match=2003346/index.html |brankár1 = [[Joe Hart]] |brankár2 = [[Gianluigi Buffon]] |góly1 = |stav = |góly2 = |štadión = {{UKR}} [[Kyjev]]<br />[[Olimpijskyj - národný športový komplex v Kyjeve|Olimpijskyj]] |divákov = 64 340 |rozhodca = {{PRT}}<br />[[Pedro Proença]]<br />[[Bertino Miranda]]<br />[[Ricardo Santos]]<br />[[Jorge Sousa]]<br />[[Duarte Gomes]] |rozhodca2 = |žlté karty1 = 0 |žlté karty2 = 2 |červené karty1 = 0 |červené karty2 = 0 |penalty1 = 4 <br />[[Steven Gerrard|Gerrard]] {{pengól}} <br />[[Wayne Rooney|Rooney]] {{pengól}}<br />[[Ashley Young|Young]] {{pennep|brvno}}<br />[[Ashley Cole|Cole]] {{pennep|brankár chytil}} |penalty2 = 5 <br />{{pengól}} [[Mario Balotelli|Balotelli]]<br />{{pennep|vedľa}} [[Riccardo Montolivo|Montolivo]]<br />{{pengól}} [[Andrea Pirlo|Pirlo]]<br />{{pengól}} [[Antonio Nocerino|Nocerino]]<br />{{pengól}} [[Alessandro Diamanti|Diamanti]] }} === Semifinále === {{Futbalbox3 |bg = #eeffff |dátum = streda [[27. jún]] [[2012]] |čas = 20:45 [[SELČ]]<br />[[Východoeurópsky čas|miestny čas]]: 21:45 |mužstvo1 = {{PRT|f|2}} |skóre = 0 – 0 p. p.<br />11 m kopy:<br /> 2 – 4 |polčas = |mužstvo2 = '''{{ESP|f|1}}''' |správa = http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2012/matches/round=15174/match=2003378/index.html |brankár1 = [[Rui Patrício]] |brankár2 = [[Iker Casillas]] |góly1 = |stav = |góly2 = |štadión = {{UKR}} [[Doneck]]<br />[[Donbas Arena]] |divákov = 48 000 |rozhodca = {{TUR}}<br />[[Cüneyt Çakır]]<br />[[Bahattin Duran]]<br />[[Tarık Ongun]]<br />[[Hüseyin Göçek]]<br />[[Bülent Yıldırım]] |rozhodca2 = |žlté karty1 = 5 |žlté karty2 = 4 |červené karty1 = 0 |červené karty2 = 0 |penalty1 = 4 <br /> [[João Moutinho|Moutinho]] {{pennep|brankár chytil}}<br />[[Pepe (footballer born 1983)|Pepe]] {{pengól}}<br />[[Nani]] {{pengól}}<br />[[Bruno Alves|Alves]] {{pennep|brvno}} |penalty2 = 5 <br /> {{pennep|brankár chytil}} [[Xabi Alonso|Alonso]]<br />{{pengól}} [[Andrés Iniesta|Iniesta]]<br />{{pengól}} [[Gerard Piqué|Piqué]]<br />{{pengól}} [[Sergio Ramos|Ramos]]<br />{{pengól}} [[Cesc Fàbregas|Fàbregas]] }} {{Futbalbox3 |bg = #eeeeee |dátum = štvrtok [[28. jún]] [[2012]] |čas = 20:45 [[SELČ]] |mužstvo1 = {{DEU|f|2}} |skóre = 1 - 2 |polčas = ( 0 – 2 ) |mužstvo2 = '''{{ITA|f|1}}''' |správa = http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2012/matches/round=15174/match=2003379/index.html |brankár1 = [[Manuel Neuer]] |brankár2 = [[Gianluigi Buffon]] |góly1 = <br /><br />[[Mesut Özil]] - 90+2.min (pen.) |stav = 0 - 1<br />0 - 2<br />1 - 2 |góly2 = 20.min - [[Mario Balotelli]]<br />36.min - [[Mario Balotelli]] |štadión = {{POL}} [[Varšava]]<br />[[Stadion Narodowy]] |divákov = 55 540 |rozhodca = {{FRA}}<br />[[Stéphane Lannoy]]<br />[[Frédéric Cano]]<br />[[Michaël Annonier]]<br />[[Fredy Fautrel]]<br />[[Ruddy Buquet]] |rozhodca2 = |žlté karty1 = 1 |žlté karty2 = 4 |červené karty1 = 0 |červené karty2 = 0 |penalty1 = 1 |penalty2 = 0 }} === Finále === {{Futbalbox3 |bg = #F7F6A8 |dátum = nedeľa [[1. júl]] [[2012]] |čas = 20:45 [[SELČ]]<br />[[Východoeurópsky čas|miestny čas]]: 21:45 |mužstvo1 = '''{{ESP|f|1}}''' |skóre = 4 - 0 |polčas = ( 2 – 0 ) |mužstvo2 = {{ITA|f|2}} |správa = |brankár1 = [[Iker Casillas]] |brankár2 = [[Gianluigi Buffon]] |góly1 = [[David Silva]] - 14.min<br />[[Jordi Alba]] - 41.min<br />[[Fernando Torres]] - 84.min<br />[[Juan Mata]] - 88.min |stav = 1 - 0<br />2 - 0<br />3 - 0<br />4 - 0 |góly2 = |štadión = {{UKR}} [[Kyjev]]<br />[[Olimpijskyj - národný športový komplex v Kyjeve|Olimpijskyj]] |divákov = 63 170 |rozhodca = {{PRT}}<br />[[Pedro Proença]]<br />[[Bertino Miranda]]<br />[[Ricardo Santos]]<br />[[Jorge Sousa]]<br />[[Duarte Gomes]] |rozhodca2 = |žlté karty1 = 1 |žlté karty2 = 1 |červené karty1 = 0 |červené karty2 = 0 |penalty1 = 0 |penalty2 = 0 }} == Iné projekty == {{Projekt|commons=UEFA Euro 2012}} == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [http://www.uefa.com/uefaeuro/index.html ME 2012 na oficiálnej stránke UEFA] {{eng icon}} * [http://sport.aktuality.sk/euro-2016/prehlad/ Prehľadný výsledkový servis na ME 2016] * [http://sport.aktuality.sk/euro-2016/program/ Program zápasov na ME 2016] {{ME vo futbale}} [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo futbale 2012| ]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo futbale|2012]] [[Kategória:Športové podujatia na Ukrajine|Futbal]] [[Kategória:Športové podujatia v Poľsku|Futbal]] [[Kategória:2012 v Poľsku]] [[Kategória:2012 na Ukrajine]] aijaf814lu54c5t954mh083dhw84wwo 8188314 8188311 2026-03-28T10:45:29Z Peter 51345 269569 8188314 wikitext text/x-wiki {{Infobox Majstrovstvá Európy vo futbale | rok = 2012 | iný názov = UEFA Euro 2012<br/>Mistrzostwa Europy w Piłce Nożnej 2012<br/>Чемпіонат Європи з футболу 2012 | logo = UEFA Euro 2012 logo.svg | usporiadateľ = Poľsko | usporiadateľ2 = Ukrajina | dátum = [[8. jún]] – [[1. júl]] [[2012]] | počet tímov = 16 | počet štadiónov = 8 | počet miest = 8 | víťaz = ESP | počet titulov = 3 | druhý = ITA | počet zápasov = 31 | počet gólov = 76 | návštevnosť = 1440896 | najlepší strelec ={{CRO}} [[Mario Mandžukić]]<br/>{{GER}} [[Mario Gómez]]<br/>{{ITA}} [[Mario Balotelli]]<br/>{{POR}} [[Cristiano Ronaldo]]<br/>{{RUS}} [[Alan Dzagoev]]<br/>{{ESP}} [[Fernando Torres]]<br/><small>(každý 3 góly)<small/> | najlepší hráč = {{ESP}} [[Andrés Iniesta]] }} [[Súbor:Euro 2012 qualification.png|vpravo|náhľad|280px| {{Legenda|#4B0082|Usporiadateľské krajiny}} {{Legenda|#1E90FF|Krajina obhajujúca titul}} {{Legenda|#0000FF|Kvalifikované krajiny}} {{Legenda|#FF0000|Nekvalifikované krajiny}} {{Legenda|#ababab|Krajiny, ktoré nie sú členmi [[UEFA]]}}]] {{portál|Šport|Športový}} '''Majstrovstvá Európy vo futbale 2012''' boli hlavnou [[futbal]]ovou súťažou národných mužstiev reprezentujúcich členské krajiny [[UEFA]]. Konali sa v dňoch [[8. jún]]a až [[1. júl]]a [[2012]] v [[Poľsko|Poľsku]] a na [[Ukrajina|Ukrajine]].<ref>[http://pl.uefa.com/uefaeuro2012/abouteuro/index.html Poľská verzia uefa.com o Majstrovstvách Európy 2012] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101007235927/http://pl.uefa.com/uefaeuro2012/abouteuro/index.html |date=2010-10-07 }} {{pol icon}}</ref> Národné mužstvá {{POL|f|3=Poľska}} a {{UKR|f|3=Ukrajiny}} ako usporiadatelia postúpili na tento šampionát priamo, ďalších 14 zúčastnených tímov si vybojovalo účasť v [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|kvalifikácii]], ktorá sa začala v lete [[2010]]. Úvodný zápas sa uskutočnil vo [[Varšava|Varšave]] (Poľsko) a finálový sa konal v [[Kyjev]]e (Ukrajina). == Problémy s organizáciou == Viackrát boli otázky ohľadom zvládnutia organizácie, ale vždy bola vyjadrená podpora organizátorom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://aktualne.centrum.sk/sport/futbal/clanek.phtml?id=1165487|titul=Poľsko a Ukrajina si udržali právo na EURO|vydavateľ=centrum.sk|dátum vydania=26. september 2008}}</ref> V októbri 2008 kvôli svetovej finančnej kríze a nejasnosti v právnych otázkach Ukrajina pozastavila prípravné práce. V prípade ak sa ich vzdá, Poľsko navrhuje organizovať EURO 2012 s [[Nemecko]]m.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.profutbal.sk/spravy/?clanok=65765|titul=Ak Ukrajina odstúpi, Poliaci chcú Euro 2012 s Nemeckom|vydavateľ=profutbal.sk|dátum vydania=30. október 2008|dátum prístupu=2008-10-31|url archívu=https://web.archive.org/web/20160304204432/http://www.profutbal.sk/spravy/?clanok=65765|dátum archivácie=2016-03-04}}</ref> Ukrajinský veľvyslanec v Poľsku tieto správy poprel. Dokonca ich označil za blúznenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://futbal.pravda.sk/ukrajina-popiera-bluznenie-o-preruseni-priprav-euro-2012-pim-/sk_rfutbal.asp?c=A081031_174607_sk_rfutbal_p41|titul=Ukrajina popiera 'blúznenie' o prerušení príprav|vydavateľ=pravda.sk|dátum vydania=31. október 2008}}</ref> Takisto v októbri 2008 kvôli sporu medzi poľskou vládou a [[FIFA]] bola organizácia zo strany Poľska taktiež ohrozená.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.sportdnes.sk/clanok/blatter-pohrozil-poliakom-vylucenim-z-kvalifikacie-ms-2010|titul=Blatter pohrozil Poliakom vylúčením z kvalifikácie MS 2010|vydavateľ=sportdnes.sk|dátum vydania=2. október 2008}}</ref> V decembri toho istého roku sa opäť objavili správy, že Ukrajina nestíha práce okolo národného štadióna. [[UEFA]] jednoznačne poprela špekulácie, že šampionát by mohlo samo usporiadať [[Poľsko]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://osporte.sk/index.php?id_cat=48&news=8634|titul=UEFA poprela fámy, že ME 2012 by mohli byť iba v Poľsku|vydavateľ=osporte.sk|dátum vydania=12. december 2008}}</ref> V [[marec|marci]] [[2009]] sa objavili informácie, či Ukrajina zvládne financovať výstavbu štadiónov, i napriek finančnej kríze.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://osporte.sk/?id_cat=48&news=16051|titul=UEFA zdvihla prst, o dejiskách EURO 2012 rozhodne únia|vydavateľ=osporte.sk|dátum vydania=4. marec 2009}}</ref> == Kvalifikácia == {{Hlavný článok|Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2012}} == Štadióny == === Poľsko === {| class="wikitable" ! Mesto ! Štadión ! Kapacita ! Domáci klub ! Zápasy, ktoré sa budú na štadióne hrať |- | [[Varšava]] | [[Národný štadión (Varšava)|Národný štadión]] [[Súbor:Stadion Narodowy w Warszawie 20120422.jpg|150px]] | 58 145 | [[Poľské národné futbalové mužstvo|Poľsko]] | otvárací zápas a ďalšie dva zápasy v skupine, jeden štvrťfinálový a jeden semifinálový zápas |- | [[Poznaň]] | [[Mestský štadión (Poznaň)|Mestský štadión]] [[Súbor:Stadion Miejski Poznan, 2011-08-23.jpg|140px]] | 41 609 | [[Lech Poznań]], [[Warta Poznań]] | tri zápasy v skupine |- | [[Vroclav]] | [[Mestský štadión (Vroclav)|Mestský štadión]] [[Súbor:Stadion Wroclaw z lotu ptaka.jpg|150px]] | 42 771 | [[WKS Śląsk Wrocław (futbal)|Śląsk Wrocław]] | tri zápasy v skupine |- | [[Gdansk]] | [[PGE Arena Gdańsk]] [[Súbor:PGE Arena.jpeg|150px]] | 42 105 | [[Lechia Gdańsk]] | tri zápasy v skupine a jeden štvrťfinálový |} === Ukrajina === {| class="wikitable" ! Mesto ! Štadión ! Kapacita<sup>*</sup> ! Domáci klub ! Zápasy, ktoré sa budú hrať |- | [[Kyjev]] | [[Národný športový komplex Olimpijskyj|Olympijský štadión]] | 70 050 | [[Ukrajinské národné futbalové mužstvo|Ukrajina]], [[FC Arsenal Kyjev]] ([[FK Dynamo Kyjev]] iba európske súťaže) | tri zápasy v skupine, jeden štvrťfinálový a finálový |- | [[Doneck]] | [[Donbas Arena]] | 51 504 | [[FK Šachtar Doneck]] | tri zápasy v skupine, jeden štvrťfinálový a jeden semifinálový |- | [[Charkov]] | [[Metalist (štadión)|Metalist]] | 38 863 | [[FC Metalist Charkov]], [[FC Charkov]] | tri zápasy v skupine |- | [[Ľvov]] | [[Arena Ľvov]] [[Súbor:Arena Lviv 5.jpg|150px]] | 34 915 | [[FC Karpaty Ľvov]] | tri zápasy v skupine |} == Skupiny == === Skupina A === ==== Tabuľka ==== {| class="wikitable" style="text-align:center; font-size:95%;" |- ! Krajina !! &nbsp; '''{{CZE}}''' &nbsp; !! &nbsp; '''{{GRC}}''' &nbsp; !! &nbsp; '''{{RUS}}''' &nbsp; !! &nbsp; '''{{POL}}''' &nbsp; !! &nbsp; !! &nbsp; {{Tooltip|Z|Zápasy}} &nbsp; !! &nbsp; {{Tooltip|V|Výhry}} &nbsp; !! &nbsp; {{Tooltip|R|Remízy}} &nbsp; !! &nbsp; {{Tooltip|P|Prehry}} &nbsp; !! &nbsp; Skóre &nbsp; !! &nbsp; Body &nbsp; |- bgcolor="#CCFFCC" |align=left| &nbsp;1. {{CZE|f|1}} || '''xxx''' || {{ku|2|1}} || {{ku|1|4}} || {{ku|1|0}} || bgcolor="#EEFFFF"| &nbsp; || 3 || 2 || 0 || 1 || {{ku|4|5}} || '''6''' |- bgcolor="#CCFFCC" |align=left| &nbsp;2. {{GRC|f|1}} || {{ku|1|2}} || '''xxx''' || {{ku|1|0}} || {{ku|1|1}} || bgcolor="#EEFFFF"| &nbsp; || 3 || 1 || 1 || 1 || {{ku|3|3}} || '''4''' |- bgcolor="#FFCCCC" |align=left| &nbsp;3. {{RUS|f|1}} || {{ku|4|1}} || {{ku|0|1}} || '''xxx''' || {{ku|1|1}} || bgcolor="#EEFFFF"| &nbsp; || 3 || 1 || 1 || 1 || {{ku|5|3}} || '''4''' |- bgcolor="#FFCCCC" |align=left| &nbsp;4. {{POL|f|1}} || {{ku|0|1}} || {{ku|1|1}} || {{ku|1|1}} || '''xxx''' || bgcolor="#EEFFFF"| &nbsp; || 3 || 0 || 2 || 1 || {{ku|2|3}} || '''2''' |} ==== Zápasy ==== {{Futbalbox3 |bg = #eeffff |dátum = piatok [[8. jún]] [[2012]] |čas = 18:00 [[SELČ]] |mužstvo1 = {{POL|f|2}} |skóre = {{ku|1|1}} |polčas = ({{ku|1|0}}) |mužstvo2 = {{GRC|f|1}} |správa = http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2012/matches/round=15172/match=2003319/index.html |brankár1 = [[Wojciech Szczęsny]] (69. [[Červená karta|ČK]])<br />[[Przemysław Tytoń]] |brankár2 = [[Konstantinos Chalkias]] |góly1 = [[Robert Lewandowski]] - 17. min |stav = {{ku|1|0}} <br /> {{ku|1|1}} |góly2 = <br />51. min - [[Dimitris Salpingidis]] |štadión = {{POL}} [[Varšava]]<br />[[Stadion Narodowy]] |divákov = 56&nbsp;070 |rozhodca = {{ESP}}<br />[[Carlos Velasco Carballo]]<br />[[Roberto Alonso Fernández]]<br />[[Juan Carlos Yuste Jiménez]]<br />[[David Fernández Borbalán]]<br />[[Carlos Clos Gómez]] |žlté karty1 = 0 |žlté karty2 = 3 |červené karty1 = [[Wojciech Szczęsny]] - 69. min |červené karty2 = 44. min - [[Sokratis Papastathopoulos]] |penalty1 = 0 |penalty2 = 71. min - [[Giorgos Karagounis]] [[Súbor:Soccerball shade cross.svg|13px]] }} {{Futbalbox3 |bg = #eeeeee |dátum = piatok [[8. jún]] [[2012]] |čas = 20:45 [[SELČ]] |mužstvo1 = '''{{RUS|f|2}}''' |skóre = {{ku|4|1}} |polčas = ({{ku|2|0}}) |mužstvo2 = {{CZE|f|1}} |správa = http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2012/matches/round=15172/match=2003320/index.html |brankár1 = [[Vjačeslav Malafejev]] |brankár2 = [[Petr Čech]] |góly1 = [[Alan Dzagojev]] - 15. min<br />[[Roman Širokov]] - 24. min<br /><br />Alan Dzagojev - 79. min<br />[[Roman Pavľučenko]] - 82. min |stav = {{ku|1|0}} <br /> {{ku|2|0}} <br /> {{ku|2|1}} <br /> {{ku|3|1}} <br /> {{ku|4|1}} |góly2 = <br /><br />52. min - [[Václav Pilař]] |štadión = {{POL}} [[Wrocław]]<br />[[Stadion Miejski (Wrocław)|Stadion Miejski]] |divákov = 40&nbsp;803 |rozhodca = {{ENG}}<br />[[Howard Webb]]<br />[[Michael Mullarkey]]<br />[[Peter Krikup]]<br />[[Martin Atkinson]]<br />[[Mark Clattenburg]] |žlté karty1 = 0 |žlté karty2 = 0 |červené karty1 = 0 |červené karty2 = 0 |penalty1 = 0 |penalty2 = 0 }} {{Futbalbox3 |bg = #eeffff |dátum = utorok [[12. jún]] [[2012]] |čas = 18:00 [[SELČ]] |mužstvo1 = {{GRC|f|2}} |skóre = {{ku|1|2}} |polčas = ({{ku|0|2}}) |mužstvo2 = '''{{CZE|f|1}}''' |správa = http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2012/matches/round=15172/match=2003328/index.html |brankár1 = [[Kostas Chalkias]] - do 23. min<br />[[Michalis Sifakis]] - od 23. min |brankár2 = [[Petr Čech]] |góly1 = <br /><br />[[Theofanis Gekas]] - 53. min |stav = {{ku|0|1}} <br /> {{ku|0|2}} <br /> {{ku|1|2}} |góly2 = 3. min - [[Petr Jiráček]] <br />6. min - [[Václav Pilař]] |štadión = {{POL}} [[Wrocław]]<br />[[Stadion Miejski (Wrocław)|Stadion Miejski]] |divákov = 41&nbsp;105 |rozhodca = {{FRA}}<br />[[Stéphane Lannoy]]<br />[[Frédéric Cano]]<br />[[Michaël Annonier]]<br />[[Fredy Fautrel]]<br />[[Ruddy Buquet]] |žlté karty1 = 3 |žlté karty2 = 3 |červené karty1 = 0 |červené karty2 = 0 |penalty1 = 0 |penalty2 = 0 }} {{Futbalbox3 |bg = #eeeeee |dátum = utorok [[12. jún]] [[2012]] |čas = 20:45 [[SELČ]] |mužstvo1 = {{POL|f|2}} |skóre = {{ku|1|1}} |polčas = ({{ku|0|1}}) |mužstvo2 = {{RUS|f|1}} |správa = http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2012/matches/round=15172/match=2003327/index.html |brankár1 = [[Przemysław Tytoń]] |brankár2 = [[Vjačeslav Malafejev]] |góly1 = <br />[[Jakub Błaszczykowski]] - 57. min |stav = {{ku|0|1}} <br /> {{ku|1|1}} |góly2 = 37. min - [[Alan Dzagojev]] |štadión = {{POL}} [[Varšava]]<br />[[Stadion Narodowy]] |divákov = 55&nbsp;920 |rozhodca = {{DEU}}<br />[[Wolfgang Stark]]<br />[[Jan-Hendrik Salver]]<br />[[Mike Pickel]]<br />[[Florian Meyer]]<br />[[Deniz Aytekin]] |žlté karty1 = 2 |žlté karty2 = 2 |červené karty1 = 0 |červené karty2 = 0 |penalty1 = 0 |penalty2 = 0 }} {{Futbalbox3 |bg = #eeffff |dátum = sobota [[16. jún]] [[2012]] |čas = 20:45 [[SELČ]] |mužstvo1 = '''{{CZE|f|2}}''' |skóre = {{ku|1|0}} |polčas = ({{ku|0|0}}) |mužstvo2 = {{POL|f|1}} |správa = http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2012/matches/round=15172/match=2003336/index.html |brankár1 = [[Petr Čech]] |brankár2 = [[Przemysław Tytoń]] |góly1 = [[Petr Jiráček]] - 72. min |stav = {{ku|1|0}} |góly2 = |štadión = {{POL}} [[Wrocław]]<br />[[Stadion Miejski (Wrocław)|Stadion Miejski]] |divákov = 41 480 |rozhodca = {{SCO}}<br />[[Craig Thomson]]<br />[[Alasdair Ross]]<br />[[Derek Rose]]<br />[[William Collum]]<br />[[Euan Norris]] |žlté karty1 = 3 |žlté karty2 = 5 |červené karty1 = 0 |červené karty2 = 0 |penalty1 = 0 |penalty2 = 0 }} {{Futbalbox3 |bg = #eeeeee |dátum = sobota [[16. jún]] [[2012]] |čas = 20:45 [[SELČ]] |mužstvo1 = '''{{GRC|f|2}}''' |skóre = {{ku|1|0}} |polčas = ({{ku|1|0}}) |mužstvo2 = {{RUS|f|1}} |správa = http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2012/matches/round=15172/match=2003335/index.html |brankár1 = [[Michalis Sifakis]] |brankár2 = [[Vjačeslav Malafejev]] |góly1 = [[Giorgos Karagounis]] - 45.(+2) min |stav = {{ku|1|0}} |góly2 = |štadión = {{POL}} [[Varšava]]<br />[[Stadion Narodowy]] |divákov = 55 614 |rozhodca = {{SWE}}<br />[[Jonas Eriksson]]<br />[[Stefan Wittberg]]<br />[[Mathias Klasenius]]<br />[[Markus Strömbergsson]]<br />[[Stefan Johannesson]] |žlté karty1 = 2 |žlté karty2 = 4 |červené karty1 = 0 |červené karty2 = 0 |penalty1 = 0 |penalty2 = 0 }} === Skupina B === ==== Tabuľka ==== {| class="wikitable" style="text-align:center; font-size:95%;" |- ! Krajina !! &nbsp; '''{{DEU}}''' &nbsp; !! &nbsp; '''{{PRT}}''' &nbsp; !! &nbsp; '''{{DEN}}''' &nbsp; !! &nbsp; '''{{NLD}}''' &nbsp; !! &nbsp; !! &nbsp; {{Tooltip|Z|Zápasy}} &nbsp; !! &nbsp; {{Tooltip|V|Výhry}} &nbsp; !! &nbsp; {{Tooltip|R|Remízy}} &nbsp; !! &nbsp; {{Tooltip|P|Prehry}} &nbsp; !! &nbsp; Skóre &nbsp; !! &nbsp; Body &nbsp; |- bgcolor="#CCFFCC" |align=left| &nbsp;1. {{DEU|f|1}} || '''xxx''' || {{ku|1|0}} || {{ku|2|1}} || {{ku|2|1}} || bgcolor="#EEFFFF"| &nbsp; || 3|| 3 || 0 || 0 || {{ku|5|2}} || '''9''' |- bgcolor="#CCFFCC" |align=left| &nbsp;2. {{PRT|f|1}} || {{ku|0|1}} || '''xxx''' || {{ku|3|2}} || {{ku|2|1}} || bgcolor="#EEFFFF"| &nbsp; || 3 || 2 || 0 || 1 || {{ku|5|4}} || '''6''' |- bgcolor="#FFCCCC" |align=left| &nbsp;3. {{DEN|f|1}} || {{ku|1|2}} || {{ku|2|3}} || '''xxx''' || {{ku|1|0}} || bgcolor="#EEFFFF"| &nbsp; || 3 || 1 || 0 || 2 || {{ku|4|5}} || '''3''' |- bgcolor="#FFCCCC" |align=left| &nbsp;4. {{NLD|f|1}} || {{ku|1|2}} || {{ku|1|2}} || {{ku|0|1}} || '''xxx''' || bgcolor="#EEFFFF"| &nbsp; || 3 || 0 || 0 || 3 || {{ku|2|5}} || '''0''' |} ==== Zápasy ==== {{Futbalbox3 |bg = #eeffff |dátum = sobota [[9. jún]] [[2012]] |čas = 18:00 [[SELČ]]<br />[[Východoeurópsky čas|miestny čas]]: 19:00 |mužstvo1 = {{NLD|f|2}} |skóre = {{ku|0|1}} |polčas = ({{ku|0|1}}) |mužstvo2 = '''{{DEN|f|1}}''' |správa = http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2012/matches/round=15172/match=2003321/index.html |brankár1 = [[Maarten Stekelenburg]] |brankár2 = [[Stephan Andersen]] |góly1 = |stav = {{ku|0|1}} |góly2 = 24. min - [[Michael Krohn-Dehli]] |štadión = {{UKR}} [[Charkov]]<br />[[Stadion Metallist]] |divákov = 35&nbsp;923 |rozhodca = {{SVN}}<br />[[Damir Skomina]]<br />[[Primož Arhar]]<br />[[Matej Žunič]]<br />[[Matej Jug]]<br />[[Slavko Vinčić]] |žlté karty1 = 1 |žlté karty2 = 2 |červené karty1 = 0 |červené karty2 = 0 |penalty1 = 0 |penalty2 = 0 }} {{Futbalbox3 |bg = #eeeeee |dátum = sobota [[9. jún]] [[2012]] |čas = 20:45 [[SELČ]]<br />[[Východoeurópsky čas|miestny čas]]: 21:45 |mužstvo1 = '''{{DEU|f|2}}''' |skóre = {{ku|1|0}} |polčas = ({{ku|0|0}}) |mužstvo2 = {{PRT|f|1}} |správa = http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2012/matches/round=15172/match=2003322/index.html |brankár1 = [[Manuel Neuer]] |brankár2 = [[Rui Patrício]] |góly1 = Mario Gómez - 72. min |stav = {{ku|1|0}} |góly2 = |štadión = {{UKR}} [[Ľvov]]<br />[[Arena Ľviv]] |divákov = 32&nbsp;990 |rozhodca = {{FRA}}<br />[[Stéphane Lannoy]]<br />[[Frédéric Cano]]<br />[[Michael Annonier]]<br />[[Fredy Fautrel]] <br />[[Ruddy Buquet]] |žlté karty1 = 2 |žlté karty2 = 2 |červené karty1 = 0 |červené karty2 = 0 |penalty1 = 0 |penalty2 = 0 }} {{Futbalbox3 |bg = #eeffff |dátum = streda [[13. jún]] [[2012]] |čas = 18:00 [[SELČ]]<br />[[Východoeurópsky čas|miestny čas]]: 19:00 |mužstvo1 = {{DEN|f|2}} |skóre = {{ku|2|3}} |polčas = ({{ku|1|2}}) |mužstvo2 = '''{{PRT|f|1}}''' |správa = http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2012/matches/round=15172/match=2003330/index.html |brankár1 = [[Stephan Andersen]] |brankár2 = [[Rui Patrício]] |góly1 = <br /><br />[[Nicklas Bendtner]] - 41. min <br />Nicklas Bendtner - 80. min |stav = {{ku|0|1}} <br /> {{ku|0|2}} <br /> {{ku|1|2}} <br /> {{ku|2|2}} <br /> {{ku|2|3}} |góly2 = 24. min - [[Pepe]]<br />36. min - [[Hélder Postiga]]<br /><br /><br /> 87. min - [[Silvestre Varela]] |štadión = {{UKR}} [[Ľvov]]<br />[[Arena Ľviv]] |divákov = 31 840 |rozhodca = {{SCO}}<br />[[Craig Thomson]]<br />[[Alasdair Ross]]<br />[[Derek Rose]]<br />[[William Collum]]<br />[[Euan Norris]] |žlté karty1 = 2 |žlté karty2 = 2 |červené karty1 = 0 |červené karty2 = 0 |penalty1 = 0 |penalty2 = 0 }} {{Futbalbox3 |bg = #eeeeee |dátum = streda [[13. jún]] [[2012]] |čas = 20:45 [[SELČ]]<br />[[Východoeurópsky čas|miestny čas]]: 21:45 |mužstvo1 = {{NLD|f|2}} |skóre = {{ku|1|2}} |polčas = ({{ku|0|2}}) |mužstvo2 = '''{{DEU|f|1}}''' |správa = http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2012/matches/round=15172/match=2003329/index.html |brankár1 = [[Maarten Stekelenburg]] |brankár2 = [[Manuel Neuer]] |góly1 = <br /><br />[[Robin van Persie]] - 73. min |stav = {{ku|0|1}} <br /> {{ku|0|2}} <br /> {{ku|1|2}} |góly2 = 24. min - [[Mario Gómez]]<br />38. min - Mario Gómez |štadión = {{UKR}} [[Charkov]]<br />[[Stadion Metallist]] |divákov = 37 750 |rozhodca = {{SWE}}<br />[[Jonas Eriksson]]<br />[[Stefan Wittberg]]<br />[[Mathias Klasenius]]<br />[[Markus Strömbergsson]]<br />[[Stefan Johannesson]] |žlté karty1 = 2 |žlté karty2 = 1 |červené karty1 = 0 |červené karty2 = 0 |penalty1 = 0 |penalty2 = 0 }} {{Futbalbox3 |bg = #eeffff |dátum = nedeľa [[17. jún]] [[2012]] |čas = 20:45 [[SELČ]]<br />[[Východoeurópsky čas|miestny čas]]: 21:45 |mužstvo1 = '''{{PRT|f|2}}''' |skóre = {{ku|2|1}} |polčas = ({{ku|1|1}}) |mužstvo2 = {{NLD|f|1}} |správa = http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2012/matches/round=15172/match=2003337/index.html |brankár1 = [[Rui Patrício]] |brankár2 = [[Maarten Stekelenburg]] |góly1 = <br />[[Cristiano Ronaldo]] - 28. min<br />[[Cristiano Ronaldo]] - 74. min |stav = {{ku|0|1}} <br /> {{ku|1|1}} <br /> {{ku|2|1}} |góly2 = 11.min - [[Rafael van der Vaart]] |štadión = {{UKR}} [[Charkov]]<br />[[Stadion Metallist]] |divákov = 37 445 |rozhodca = {{ITA}}<br />[[Nicola Rizzoli]]<br />[[Renato Faverani]]<br />[[Andrea Stefani]]<br />[[Gianluca Rocchi]]<br />[[Paolo Tagliavento]] |žlté karty1 = 1 |žlté karty2 = 2 |červené karty1 = 0 |červené karty2 = 0 |penalty1 = 0 |penalty2 = 0 }} {{Futbalbox3 |bg = #eeeeee |dátum = nedeľa [[17. jún]] [[2012]] |čas = 20:45 [[SELČ]]<br />[[Východoeurópsky čas|miestny čas]]: 21:45 |mužstvo1 = {{DEN|f|2}} |skóre = {{ku|1|2}} |polčas = ({{ku|1|1}}) |mužstvo2 = '''{{DEU|f|1}}''' |správa = http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2012/matches/round=15172/match=2003338/index.html |brankár1 = [[Stephan Andersen]] |brankár2 = [[Manuel Neuer]] |góly1 = <br />[[Michael Krohn-Dehli]] - 24. min |stav = {{ku|0|1}} <br /> {{ku|1|1}} <br /> {{ku|1|2}} |góly2 = 19.min - [[Lukas Podolski]]<br /><br /> 80. min - [[Lars Bender]] |štadión = {{UKR}} [[Ľvov]]<br />[[Arena Ľviv]] |divákov = 32 990 |rozhodca = {{ESP}}<br />[[Carlos Velasco Carballo]]<br />[[Roberto Alonso Fernández]]<br />[[Juan Carlos Yuste Jiménez]]<br />[[David Fernández Borbalán]]<br />[[Carlos Clos Gómez]] |žlté karty1 = 0 |žlté karty2 = 0 |červené karty1 = 0 |červené karty2 = 0 |penalty1 = 0 |penalty2 = 0 }} === Skupina C === ==== Tabuľka ==== {| class="wikitable" style="text-align:center; font-size:95%;" |- ! Krajina !! &nbsp; '''{{ESP}}''' &nbsp; !! &nbsp; '''{{ITA}}''' &nbsp; !! &nbsp; '''{{HRV}}''' &nbsp; !! &nbsp; '''{{IRL}}''' &nbsp; !! &nbsp; !! &nbsp; {{Tooltip|Z|Zápasy}} &nbsp; !! &nbsp; {{Tooltip|V|Výhry}} &nbsp; !! &nbsp; {{Tooltip|R|Remízy}} &nbsp; !! &nbsp; {{Tooltip|P|Prehry}} &nbsp; !! &nbsp; Skóre &nbsp; !! &nbsp; Body &nbsp; |- bgcolor="#CCFFCC" |align=left| &nbsp;1. {{ESP|f|1}} || '''xxx''' || 1 – 1 || 1 – 0 || 4 – 0 || bgcolor="#EEFFFF"| &nbsp; || 3 || 2 || 1 || 0 || 6 – 1 || '''7''' |- bgcolor="#CCFFCC" |align=left| &nbsp;2. {{ITA|f|1}} || 1 – 1 || '''xxx''' || 1 – 1 || 2 – 0 || bgcolor="#EEFFFF"| &nbsp; || 3 || 1 || 2 || 0 || 4 – 2 || '''5''' |- bgcolor="#FFCCCC" |align=left| &nbsp;3. {{HRV|f|1}} || 0 – 1 || 1 – 1 || '''xxx''' || 3 – 1 || bgcolor="#EEFFFF"| &nbsp; || 3 || 1 || 1 || 1 || 4 – 3 || '''4''' |- bgcolor="#FFCCCC" |align=left| &nbsp;4. {{IRL|f|1}} || 0 – 4 || 0 – 2 || 1 – 3 || '''xxx''' || bgcolor="#EEFFFF"| &nbsp; || 3 || 0 || 0 || 3 || 1 – 9 || '''0''' |} ==== Zápasy ==== {{Futbalbox3 |bg = #eeffff |dátum = nedeľa [[10. jún]] [[2012]] |čas = 18:00 [[SELČ]] |mužstvo1 = {{ESP|f|2}} |skóre = 1 - 1 |polčas = (0 – 0) |mužstvo2 = {{ITA|f|1}} |správa = http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2012/matches/round=15172/match=2003323/index.html |brankár1 = [[Iker Casillas]] |brankár2 = [[Gianluigi Buffon]] |góly1 = <br />[[Cesc Fàbregas]] - 64. min |stav = 0–1<br />1–1 |góly2 = 61. min - [[Antonio Di Natale]] |štadión = {{POL}} [[Gdańsk]]<br />[[PGE Arena]] |divákov = 38&nbsp;869 |rozhodca = {{HUN}}<br />[[Viktor Kassai]]<br />[[Gábor Erős]]<br />[[György Ring]]<br />[[István Vad]]<br />[[Tamás Bognar]] |žlté karty1 = 3 |žlté karty2 = 4 |červené karty1 = 0 |červené karty2 = 0 |penalty1 = 0 |penalty2 = 0 }} {{Futbalbox3 |bg = #eeeeee |dátum = nedeľa [[10. jún]] [[2012]] |čas = 20:45 [[SELČ]] |mužstvo1 = {{IRL|f|2}} |skóre = 1 – 3 |polčas = (1 – 2) |mužstvo2 = '''{{HRV|f|1}}''' |správa = http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2012/matches/round=15172/match=2003324/index.html |brankár1 = [[Shay Given]] |brankár2 = [[Stipe Pletikosa]] |góly1 = <br />[[Sean St Ledger]] - 19. min |stav = 0–1<br />1–1<br />1–2<br />1–3 |góly2 = 3. min - [[Mario Mandžukić]]<br /><br />43. min - [[Nikica Jelavić]]<br />49. min - [[Mario Mandžukić]] |štadión = {{POL}} [[Poznań]]<br />[[Stadion Miejski (Poznań)|Stadion Miejski]] |divákov = 39&nbsp;550 |rozhodca = {{NLD}}<br />[[Björn Kuipers]]<br />[[Sander van Roekel]]<br />[[Erwin Zeinstra]]<br />[[Pol van Boekel]]<br />[[Richard Liesveld]] |žlté karty1 = 1 |žlté karty2 = 2 |červené karty1 = 0 |červené karty2 = 0 |penalty1 = 0 |penalty2 = 0 }} {{Futbalbox3 |bg = #eeffff |dátum = štvrtok [[14. jún]] [[2012]] |čas = 18:00 [[SELČ]] |mužstvo1 = {{ITA|f|2}} |skóre = 1 - 1 |polčas = (1 – 0) |mužstvo2 = {{HRV|f|1}} |správa = http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2012/matches/round=15172/match=2003331/index.html |brankár1 = [[Gianluigi Buffon]] |brankár2 = [[Stipe Pletikosa]] |góly1 = [[Andrea Pirlo]] - 39. min |stav = 1–0<br />1–1 |góly2 = <br />72. min - [[Mario Mandžukić]] |štadión = {{POL}} [[Poznań]]<br />[[Stadion Miejski (Poznań)|Stadion Miejski]] |divákov = 37 096 |rozhodca = {{ENG}}<br />[[Howard Webb]]<br />[[Michael Mullarkey]]<br />[[Peter Kirkup]]<br />[[Martin Atkinson]]<br />[[Mark Clattenburg]] |žlté karty1 = 2 |žlté karty2 = 1 |červené karty1 = 0 |červené karty2 = 0 |penalty1 = 0 |penalty2 = 0 }} {{Futbalbox3 |bg = #eeeeee |dátum = štvrtok [[14. jún]] [[2012]] |čas = 20:45 [[SELČ]] |mužstvo1 = '''{{ESP|f|2}}''' |skóre = 4 - 0 |polčas = ( 1 – 0 ) |mužstvo2 = {{IRL|f|1}} |správa = http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2012/matches/round=15172/match=2003332/index.html |brankár1 = [[Iker Casillas]] |brankár2 = [[Shay Given]] |góly1 = [[Fernando Torres]] - 4. min<br />[[David Silva]] - 49. min<br />Fernando Torres - 70. min<br />[[Cesc Fàbregas]] - 83. min |stav = 1–0<br />2–0<br />3-0<br />4-0 |góly2 = |štadión = {{POL}} [[Gdańsk]]<br />[[PGE Arena]] |divákov = 39 150 |rozhodca = {{PRT}}<br />[[Pedro Proença]]<br />[[Bertino Miranda]]<br />[[Ricardo Santos]]<br />[[Jorge Sousa]]<br />[[Duarte Gomes]] |žlté karty1 = 2 |žlté karty2 = 3 |červené karty1 = 0 |červené karty2 = 0 |penalty1 = 0 |penalty2 = 0 }} {{Futbalbox3 |bg = #eeffff |dátum = pondelok [[18. jún]] [[2012]] |čas = 20:45 [[SELČ]] |mužstvo1 = {{HRV|f|2}} |skóre = 0 – 1 |polčas = ( 0 – 0 ) |mužstvo2 = {{ESP|f|1}} |správa = http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2012/matches/round=15172/match=2003339/index.html |brankár1 = [[Stipe Pletikosa]] |brankár2 = [[Iker Casillas]] |góly1 = |stav = 0 – 1 |góly2 = 88. min - [[Jesús Navas]] |štadión = {{POL}} [[Gdańsk]]<br />[[PGE Arena]] |divákov = 39&nbsp;076 |rozhodca = {{DEU}}<br />[[Wolfgang Stark]]<br />[[Jan-Hendrik Salver]]<br />[[Mike Pickel]]<br />[[Florian Meyer]]<br />[[Deniz Aytekin]] |žlté karty1 = 6 |žlté karty2 = 0 |červené karty1 = 0 |červené karty2 = 0 |penalty1 = 0 |penalty2 = 0 }} {{Futbalbox3 |bg = #eeeeee |dátum = pondelok [[18. jún]] [[2012]] |čas = 20:45 [[SELČ]] |mužstvo1 = {{ITA|f|2}} |skóre = 2 – 0 |polčas = ( 1 – 0 ) |mužstvo2 = {{IRL|f|1}} |správa = http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2012/matches/round=15172/match=2003340/index.html |brankár1 = [[Gianluigi Buffon]] |brankár2 = [[Shay Given]] |góly1 = [[Antonio Cassano]] - 35. min<br />[[Mario Balotelli]] - 90. min |stav = 1 – 0<br />2 – 0 |góly2 = |štadión = {{POL}} [[Poznań]]<br />[[Stadion Miejski (Poznań)|Stadion Miejski]] |divákov = 38&nbsp;794 |rozhodca = {{TUR}}<br />[[Cüneyt Çakır]]<br />[[Bahattin Duran]]<br />[[Tarık Ongun]]<br />[[Hüseyin Göçek]]<br />[[Bülent Yıldırım]] |žlté karty1 = 3 |žlté karty2 = 3 |červené karty1 = 0 |červené karty2 = 89. min - Keith Andrews |penalty1 = 0 |penalty2 = 0 }} === Skupina D === ==== Tabuľka ==== {| class="wikitable" style="text-align:center; font-size:95%;" |- ! Krajina !! &nbsp; '''{{ENG}}''' &nbsp; !! &nbsp; '''{{FRA}}''' &nbsp; !! &nbsp; '''{{UKR}}''' &nbsp; !! &nbsp; '''{{SWE}}''' &nbsp; !! &nbsp; !! &nbsp; {{Tooltip|Z|Zápasy}} &nbsp; !! &nbsp; {{Tooltip|V|Výhry}} &nbsp; !! &nbsp; {{Tooltip|R|Remízy}} &nbsp; !! &nbsp; {{Tooltip|P|Prehry}} &nbsp; !! &nbsp; Skóre &nbsp; !! &nbsp; Body &nbsp; |- bgcolor="#CCFFCC" |align=left| &nbsp;1. {{ENG|f|1}} || '''xxx''' || 1 – 1 || 1 – 0 || 3 – 2 || bgcolor="#EEFFFF"| &nbsp; || 3 || 2 || 1 || 0 || 5 – 3 || '''7''' |- bgcolor="#CCFFCC" |align=left| &nbsp;2. {{FRA|f|1}} || 1 – 1 || '''xxx''' || 2 – 0 || 0 – 2 || bgcolor="#EEFFFF"| &nbsp; || 3 || 1 || 1 || 1 || 3 – 3 || '''4''' |- bgcolor="#FFCCCC" |align=left| &nbsp;3. {{UKR|f|1}} || 0 – 1 || 0 – 2 || '''xxx''' || 2 – 1 || bgcolor="#EEFFFF"| &nbsp; || 3 || 1 || 0 || 2 || 2 – 4 || '''3''' |- bgcolor="#FFCCCC" |align=left| &nbsp;4. {{SWE|f|1}} || 2 – 3 || 2 – 0 || 1 – 2 || '''xxx''' || bgcolor="#EEFFFF"| &nbsp; || 3 || 1 || 0 || 2 || 5 – 5 || '''3''' |} ==== Zápasy ==== {{Futbalbox3 |bg = #eeffff |dátum = pondelok [[11. jún]] [[2012]] |čas = 18:00 [[SELČ]]<br />[[Východoeurópsky čas|miestny čas]]: 19:00 |mužstvo1 = {{FRA|f|2}} |skóre = 1 – 1 |polčas = ( 1 – 1 ) |mužstvo2 = {{ENG|f|1}} |správa = http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2012/matches/round=15172/match=2003326/index.html |brankár1 = [[Hugo Lloris]] |brankár2 = [[Joe Hart]] |góly1 = <br />[[Samir Nasri]] - 39. min |stav = 0–1<br />1–1 |góly2 = 30. min - [[Joleon Lescott]] |štadión = {{UKR}} [[Doneck]]<br />[[Donbas Arena]] |divákov = 47&nbsp;400 |rozhodca = {{ITA}}<br />[[Nicola Rizzoli]]<br />[[Renato Faverani]]<br />[[Andrea Stefani]]<br />[[Gianluca Rocchi]]<br />[[Paolo Tagliavento]] |žlté karty1 = 0 |žlté karty2 = 2 |červené karty1 = 0 |červené karty2 = 0 |penalty1 = 0 |penalty2 = 0 }} {{Futbalbox3 |bg = #eeeeee |dátum = pondelok [[11. jún]] [[2012]] |čas = 20:45 [[SELČ]]<br />[[Východoeurópsky čas|miestny čas]]: 21:45 |mužstvo1 = '''{{UKR|f|2}}''' |skóre = 2 – 1 |polčas = ( 0 – 0 ) |mužstvo2 = {{SWE|f|1}} |správa = http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2012/matches/round=15172/match=2003325/index.html |brankár1 = [[Andrij Valerijovyč Piatov|Andrij Piatov]] |brankár2 = [[Andreas Isaksson]] |góly1 = <br />[[Andrij Ševčenko]] - 55. min<br />Andrij Ševčenko - 62. min |stav = 0–1<br />1–1<br />2–1 |góly2 = 52. min - [[Zlatan Ibrahimović]] |štadión = {{UKR}} [[Kyjev]]<br />[[Olimpijskyj - národný športový komplex v Kyjeve|Olimpijskyj]] |divákov = 64&nbsp;290 |rozhodca = {{TUR}}<br />[[Cüneyt Çakır]]<br />[[Bahattin Duran]]<br />[[Tarık Ongun]]<br />[[Hüseyin Göçek]]<br />[[Bülent Yıldırım]] |žlté karty1 = 0 |žlté karty2 = 2 |červené karty1 = 0 |červené karty2 = 0 |penalty1 = 0 |penalty2 = 0 }} {{Futbalbox3 |bg = #eeffff |dátum = piatok [[15. jún]] [[2012]] |čas = 18:00 [[SELČ]]<br />[[Východoeurópsky čas|miestny čas]]: 19:00 |mužstvo1 = {{UKR|f|2}} |skóre = 0 – 2 |polčas = ( 0 – 0 ) |mužstvo2 = '''{{FRA|f|1}}''' |správa = http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2012/matches/round=15172/match=2003334/index.html |brankár1 = [[Andriy Pyatov]] |brankár2 = [[Hugo Lloris]] |góly1 = |stav = 0–1<br />0–2 |góly2 = 53.min - [[Jérémy Ménez]]<br />56.min - [[Yohan Cabaye]] |štadión = {{UKR}} [[Doneck]]<br />[[Donbas Arena]] |divákov = 48 000 |rozhodca = {{NLD}}<br />[[Björn Kuipers]]<br />[[Sander van Roekel]]<br />[[Erwin Zeinstra]]<br />[[Pol van Boekel]]<br />[[Richard Liesveld]] |žlté karty1 = 2 |žlté karty2 = 3 |červené karty1 = 0 |červené karty2 = 0 |penalty1 = 0 |penalty2 = 0 }} {{Futbalbox3 |bg = #eeeeee |dátum = piatok [[15. jún]] [[2012]] |čas = 20:45 [[SELČ]]<br />[[Východoeurópsky čas|miestny čas]]: 21:45 |mužstvo1 = {{SWE|f|2}} |skóre = 2 – 3 |polčas = ( 0 – 1 ) |mužstvo2 = '''{{ENG|f|1}}''' |správa = http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2012/matches/round=15172/match=2003333/index.html |brankár1 = [[Andreas Isaksson]] |brankár2 = [[Joe Hart]] |góly1 = <br />[[Glen Johnson]] (vlastný) - 49.min<br />[[Olof Mellberg]] - 59.min |stav = 0 – 1<br />1 – 1<br />2 – 1<br />2 – 2<br />2 – 3 |góly2 = 23. min - [[Andy Carroll]]<br /><br /><br />64.min - [[Theo Walcott]]<br />78.min - [[Danny Welbeck]] |štadión = {{UKR}} [[Kyjev]]<br />[[Olimpijskyj - národný športový komplex v Kyjeve|Olimpijskyj]] |divákov = 64 640 |rozhodca = {{SVN}}<br />[[Damir Skomina]]<br />[[Primož Arhar]]<br />[[Matej Žunič]]<br />[[Matej Jug]]<br />[[Slavko Vinčič]] |rozhodca2 = |žlté karty1 = 3 |žlté karty2 = 1 |červené karty1 = 0 |červené karty2 = 0 |penalty1 = 0 |penalty2 = 0 }} {{Futbalbox3 |bg = #eeffff |dátum = utorok [[19. jún]] [[2012]] |čas = 20:45 [[SELČ]]<br />[[Východoeurópsky čas|miestny čas]]: 21:45 |mužstvo1 = {{ENG|f|2}} |skóre = 1 - 0 |polčas = ( 0 – 0 ) |mužstvo2 = {{UKR|f|1}} |správa = http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2012/matches/round=15172/match=2003342/index.html |brankár1 = [[Joe Hart]] |brankár2 = [[Andriy Pyatov]] |góly1 = [[Wayne Rooney]] - 48.min |stav = 1 - 0 |góly2 = |štadión = {{UKR}} [[Doneck]]<br />[[Donbas Arena]] |divákov = |rozhodca = {{HUN}}<br />[[Viktor Kassai]]<br />[[Gábor Erős]]<br />[[György Ring]]<br />[[István Vad]]<br />[[Tamás Bognár]] |rozhodca2 = |žlté karty1 = 2 |žlté karty2 = 3 |červené karty1 = 0 |červené karty2 = 0 |penalty1 = 0 |penalty2 = 0 }} {{Futbalbox3 |bg = #eeeeee |dátum = utorok [[19. jún]] [[2012]] |čas = 20:45 [[SELČ]]<br />[[Východoeurópsky čas|miestny čas]]: 21:45 |mužstvo1 = {{SWE|f|2}} |skóre = 2 - 0 |polčas = ( 0 – 0 ) |mužstvo2 = {{FRA|f|1}} |správa = http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2012/matches/round=15172/match=2003341/index.html |brankár1 = [[Andreas Isaksson]] |brankár2 = [[Hugo Lloris]] |góly1 = [[Zlatan Ibrahimović]] - 54.min <br />[[Sebastian Larsson]] - 90+1.min |stav = 1 – 0<br />2 – 0 |góly2 = |štadión = {{UKR}} [[Kyjev]]<br />[[Olimpijskyj - národný športový komplex v Kyjeve|Olimpijskyj]] |divákov = |rozhodca = {{PRT}}<br />[[Pedro Proença]]<br />[[Bertino Miranda]]<br />[[Ricardo Santos]]<br />[[Jorge Sousa]]<br />[[Duarte Gomes]] |rozhodca2 = |žlté karty1 = 2 |žlté karty2 = 1 |červené karty1 = 0 |červené karty2 = 0 |penalty1 = 0 |penalty2 = 0 }} == Play-off == {{Play-off8+futbal | [[21. jún]] [[2012]] – [[Varšava]] |{{CZE|f|1}}|0 |'''{{PRT|f|1}}'''|1 | [[23. jún]] 2012 – [[Doneck]] |'''{{ESP|f|1}}'''|2 |{{FRA|f|1}}|0 | [[22. jún]] 2012 – [[Gdańsk]] |'''{{DEU|f|1}}'''|4 |{{GRC|f|1}}|2 | [[24. jún]] 2012 – [[Kyjev]] |{{ENG|f|1}}|0 (2)pk |'''{{ITA|f|1}}'''|0 (4)pk | [[27. jún]] 2012 – [[Doneck]] | {{PRT}} Portugalsko | 0 (2)pk | {{ESP}} '''Španielsko''' | 0 (4)pk | [[28. jún]] 2012 – [[Varšava]] | {{DEU}} Nemecko | 1 | {{ITA}} '''Taliansko''' | 2 | [[1. júl]] 2012 – [[Kyjev]] | {{ESP}} '''Španielsko''' | 4 | {{ITA}} Taliansko | 0 }} === Štvrťfinále === {{Futbalbox3 |bg = #eeffff |dátum = štvrtok [[21. jún]] [[2012]] |čas = 20:45 [[SELČ]] |mužstvo1 = {{CZE|f|2}} |skóre = 0 - 1 |polčas = ( 0 – 0 ) |mužstvo2 = '''{{PRT|f|1}}''' |správa = http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2012/matches/round=15173/match=2003343/index.html |brankár1 = [[Petr Čech]] |brankár2 = [[Rui Patrício]] |góly1 = |stav = 0 - 1 |góly2 = 79.min - [[Cristiano Ronaldo]] |štadión = {{POL}} [[Varšava]]<br />[[Stadion Narodowy]] |divákov = 55 590 |rozhodca = {{ENG}} [[Howard Webb]]<br />{{ENG}} [[Michael Mullarkey]]<br />{{NLD}} [[Sander van Roekel]]<br />{{ENG}} [[Martin Atkinson]]<br />{{ENG}} [[Mark Clattenburg]] |rozhodca2 = |žlté karty1 = 1 |žlté karty2 = 2 |červené karty1 = 0 |červené karty2 = 0 |penalty1 = 0 |penalty2 = 0 }} {{Futbalbox3 |bg = #eeeeee |dátum = piatok [[22. jún]] [[2012]] |čas = 20:45 [[SELČ]] |mužstvo1 = '''{{DEU|f|2}}''' |skóre = 4 - 2 |polčas = ( 1 – 0 ) |mužstvo2 = {{GRC|f|1}} |správa = http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2012/matches/round=15173/match=2003344/index.html |brankár1 = [[Manuel Neuer]] |brankár2 = [[Michalis Sifakis]] |góly1 = [[Philipp Lahm]] - 39.min<br /><br />[[Sami Khedira]] - 61.min<br />[[Miroslav Klose]] - 68.min<br />[[Marco Reus]] - 74.min |stav = 1 – 0<br />1 – 1<br />2 – 1<br />3 – 1<br />4 – 1<br />4 – 2 |góly2 = <br />55.min - [[Georgios Samaras]]<br /><br /><br /><br />89.min (pen.) - [[Dimitris Salpingidis]] |štadión = {{POL}} [[Gdańsk]]<br />[[PGE Arena]] |divákov = 38 751 |rozhodca = {{SVN}}<br />[[Damir Skomina]]<br />[[Primoz Arhar]]<br />[[Matej Žunič]]<br />[[Slavko Vinčič]]<br />[[Matej Jug]] |rozhodca2 = |žlté karty1 = 0 |žlté karty2 = 2 |červené karty1 = 0 |červené karty2 = 0 |penalty1 = 0 |penalty2 = 1 }} {{Futbalbox3 |bg = #eeffff |dátum = sobota [[23. jún]] [[2012]] |čas = 20:45 [[SELČ]]<br />[[Východoeurópsky čas|miestny čas]]: 21:45 |mužstvo1 = '''{{ESP|f|2}}''' |skóre = 2 – 0 |polčas = ( 1 – 0 ) |mužstvo2 = {{FRA|f|1}} |správa = http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2012/matches/round=15173/match=2003345/postmatch/index.html |brankár1 = [[Iker Casillas]] |brankár2 = [[Hugo Lloris]] |góly1 = [[Xabi Alonso]] - 19.min<br />[[Xabi Alonso]] - 90+1.min (pen.) |stav = 1 - 0<br />2 - 0 |góly2 = |štadión = {{UKR}} [[Doneck]]<br />[[Donbas Arena]] |divákov = 47,000 |rozhodca = {{ITA}}<br />[[Nicola Rizzoli]]<br />[[Renato Faverani]]<br />[[Andrea Stefani]]<br />[[Gianluca Rocchi]]<br />[[Paolo Tagliavento]] |rozhodca2 = |žlté karty1 = 1 |žlté karty2 = 2 |červené karty1 = 0 |červené karty2 = 0 |penalty1 = 1 |penalty2 = 0 }} {{Futbalbox3 |bg = #eeeeee |dátum = nedeľa [[24. jún]] [[2012]] |čas = 20:45 [[SELČ]]<br />[[Východoeurópsky čas|miestny čas]]: 21:45 |mužstvo1 = {{ENG|f|2}} |skóre = 0 – 0 p. p.<br />11 m kopy:<br />2 – 4 |polčas = |mužstvo2 = '''{{ITA|f|1}}''' |správa = http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2012/matches/round=15173/match=2003346/index.html |brankár1 = [[Joe Hart]] |brankár2 = [[Gianluigi Buffon]] |góly1 = |stav = |góly2 = |štadión = {{UKR}} [[Kyjev]]<br />[[Olimpijskyj - národný športový komplex v Kyjeve|Olimpijskyj]] |divákov = 64 340 |rozhodca = {{PRT}}<br />[[Pedro Proença]]<br />[[Bertino Miranda]]<br />[[Ricardo Santos]]<br />[[Jorge Sousa]]<br />[[Duarte Gomes]] |rozhodca2 = |žlté karty1 = 0 |žlté karty2 = 2 |červené karty1 = 0 |červené karty2 = 0 |penalty1 = 4 <br />[[Steven Gerrard|Gerrard]] {{pengól}} <br />[[Wayne Rooney|Rooney]] {{pengól}}<br />[[Ashley Young|Young]] {{pennep|brvno}}<br />[[Ashley Cole|Cole]] {{pennep|brankár chytil}} |penalty2 = 5 <br />{{pengól}} [[Mario Balotelli|Balotelli]]<br />{{pennep|vedľa}} [[Riccardo Montolivo|Montolivo]]<br />{{pengól}} [[Andrea Pirlo|Pirlo]]<br />{{pengól}} [[Antonio Nocerino|Nocerino]]<br />{{pengól}} [[Alessandro Diamanti|Diamanti]] }} === Semifinále === {{Futbalbox3 |bg = #eeffff |dátum = streda [[27. jún]] [[2012]] |čas = 20:45 [[SELČ]]<br />[[Východoeurópsky čas|miestny čas]]: 21:45 |mužstvo1 = {{PRT|f|2}} |skóre = 0 – 0 p. p.<br />11 m kopy:<br /> 2 – 4 |polčas = |mužstvo2 = '''{{ESP|f|1}}''' |správa = http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2012/matches/round=15174/match=2003378/index.html |brankár1 = [[Rui Patrício]] |brankár2 = [[Iker Casillas]] |góly1 = |stav = |góly2 = |štadión = {{UKR}} [[Doneck]]<br />[[Donbas Arena]] |divákov = 48 000 |rozhodca = {{TUR}}<br />[[Cüneyt Çakır]]<br />[[Bahattin Duran]]<br />[[Tarık Ongun]]<br />[[Hüseyin Göçek]]<br />[[Bülent Yıldırım]] |rozhodca2 = |žlté karty1 = 5 |žlté karty2 = 4 |červené karty1 = 0 |červené karty2 = 0 |penalty1 = 4 <br /> [[João Moutinho|Moutinho]] {{pennep|brankár chytil}}<br />[[Pepe (footballer born 1983)|Pepe]] {{pengól}}<br />[[Nani]] {{pengól}}<br />[[Bruno Alves|Alves]] {{pennep|brvno}} |penalty2 = 5 <br /> {{pennep|brankár chytil}} [[Xabi Alonso|Alonso]]<br />{{pengól}} [[Andrés Iniesta|Iniesta]]<br />{{pengól}} [[Gerard Piqué|Piqué]]<br />{{pengól}} [[Sergio Ramos|Ramos]]<br />{{pengól}} [[Cesc Fàbregas|Fàbregas]] }} {{Futbalbox3 |bg = #eeeeee |dátum = štvrtok [[28. jún]] [[2012]] |čas = 20:45 [[SELČ]] |mužstvo1 = {{DEU|f|2}} |skóre = 1 - 2 |polčas = ( 0 – 2 ) |mužstvo2 = '''{{ITA|f|1}}''' |správa = http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2012/matches/round=15174/match=2003379/index.html |brankár1 = [[Manuel Neuer]] |brankár2 = [[Gianluigi Buffon]] |góly1 = <br /><br />[[Mesut Özil]] - 90+2.min (pen.) |stav = 0 - 1<br />0 - 2<br />1 - 2 |góly2 = 20.min - [[Mario Balotelli]]<br />36.min - [[Mario Balotelli]] |štadión = {{POL}} [[Varšava]]<br />[[Stadion Narodowy]] |divákov = 55 540 |rozhodca = {{FRA}}<br />[[Stéphane Lannoy]]<br />[[Frédéric Cano]]<br />[[Michaël Annonier]]<br />[[Fredy Fautrel]]<br />[[Ruddy Buquet]] |rozhodca2 = |žlté karty1 = 1 |žlté karty2 = 4 |červené karty1 = 0 |červené karty2 = 0 |penalty1 = 1 |penalty2 = 0 }} === Finále === {{Futbalbox3 |bg = #F7F6A8 |dátum = nedeľa [[1. júl]] [[2012]] |čas = 20:45 [[SELČ]]<br />[[Východoeurópsky čas|miestny čas]]: 21:45 |mužstvo1 = '''{{ESP|f|1}}''' |skóre = 4 - 0 |polčas = ( 2 – 0 ) |mužstvo2 = {{ITA|f|2}} |správa = |brankár1 = [[Iker Casillas]] |brankár2 = [[Gianluigi Buffon]] |góly1 = [[David Silva]] - 14.min<br />[[Jordi Alba]] - 41.min<br />[[Fernando Torres]] - 84.min<br />[[Juan Mata]] - 88.min |stav = 1 - 0<br />2 - 0<br />3 - 0<br />4 - 0 |góly2 = |štadión = {{UKR}} [[Kyjev]]<br />[[Olimpijskyj - národný športový komplex v Kyjeve|Olimpijskyj]] |divákov = 63 170 |rozhodca = {{PRT}}<br />[[Pedro Proença]]<br />[[Bertino Miranda]]<br />[[Ricardo Santos]]<br />[[Jorge Sousa]]<br />[[Duarte Gomes]] |rozhodca2 = |žlté karty1 = 1 |žlté karty2 = 1 |červené karty1 = 0 |červené karty2 = 0 |penalty1 = 0 |penalty2 = 0 }} == Iné projekty == {{Projekt|commons=UEFA Euro 2012}} == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [http://www.uefa.com/uefaeuro/index.html ME 2012 na oficiálnej stránke UEFA] {{eng icon}} * [http://sport.aktuality.sk/euro-2016/prehlad/ Prehľadný výsledkový servis na ME 2016] * [http://sport.aktuality.sk/euro-2016/program/ Program zápasov na ME 2016] {{ME vo futbale}} [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo futbale 2012| ]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo futbale|2012]] [[Kategória:Športové podujatia na Ukrajine|Futbal]] [[Kategória:Športové podujatia v Poľsku|Futbal]] [[Kategória:2012 v Poľsku]] [[Kategória:2012 na Ukrajine]] 2xc1ia0s5swbzsb31wyw40cm6i7a0le Ptolemaios 0 224147 8188240 8184586 2026-03-28T04:14:56Z Luppus 39967 8188240 wikitext text/x-wiki '''Ptolemaios''' ({{vjz|grc|''Πτολεμαῖος''}} – ''Ptolemaios''; {{lat|''Ptolemaeus''}}) môže byť: * meno gréckeho pôvodu, pozri [[Ptolemaios (meno)]] == Osobnosti == === Panovníci z dynastie Ptolemaiovcov (Egypt) === * zakladateľ ríše a generál Alexandra Veľkého, pozri [[Ptolemaios I.|Ptolemaios I. Sótér]] * syn Ptolemaia I., pozri [[Ptolemaios II.|Ptolemaios II. Filadelfos]] * syn Ptolemaia II., pozri [[Ptolemaios III. Euergetés]] * syn Ptolemaia III., pozri [[Ptolemaios IV.|Ptolemaios IV. Filopatór]] * syn Ptolemaia IV., pozri [[Ptolemaios V. Epifanes]] * kráľ v 2. stor. pred Kr., pozri [[Ptolemaios VI. Filométór]] * syn Ptolemaia VI., pozri [[Ptolemaios VII. Neos Filopatór]] * brat Ptolemaia VI., pozri [[Ptolemaios VIII. Euergetés II.]] * syn Ptolemaia VIII., pozri [[Ptolemaios IX. Sótér II.]] * syn Ptolemaia VIII., pozri [[Ptolemaios X. Alexandros I.]] * syn Ptolemaia X., pozri [[Ptolemaios XI. Alexandros II.]] * nelegitímny syn Ptolemaia IX., pozri [[Ptolemaios XII. Neos Dionýzos]] * syn Ptolemaia XII., pozri [[Ptolemaios XIII. Theos Filopatór]] * mladší syn Ptolemaia XII., pozri [[Ptolemaios XIV.]] * posledný kráľ Egypta a syn Kleopatry VII., pozri [[Ptolemaios XV. Kaisarion]] === Iní panovníci a členovia dynastie === * kráľ Macedónie v 3. stor. pred Kr., pozri [[Ptolemaios Keraunos]]<ref name="BiogIndex">{{Citácia knihy | titul = Biographischer Index der Antike | isbn = 978-31-1095-441-8 | miesto = Berlin | vydavateľ = Walter de Gruyter | rok = 2012 | strany = 791}}</ref> * posledný kráľ Kyrenaiky, pozri [[Ptolemaios Apión]]<ref name="BiogIndex"/> * kráľ Cypru v 1. stor. pred Kr., pozri [[Ptolemaios (Cyprus)]]<ref name="BiogIndex"/> * kráľ Mauretánie v 1. stor. po Kr., pozri [[Ptolemaios (Mauretánia)]]<ref name="BiogIndex"/> * kráľ Kommagéné v 2. stor. pred Kr., pozri [[Ptolemaios (Kommagéné)]]<ref name="BiogIndex"/> * kráľ Epiru v 3. stor. pred Kr., pozri [[Ptolemaios (Epiros)]]<ref name="BiogIndex"/> * nelegitímny syn Ptolemaia II., pozri [[Ptolemaios Andromachou]]<ref name="BiogIndex"/> * spoluvládca Ptolemaia II., pozri [[Ptolemaios (syn Ptolemaia II.)]]<ref name="BiogIndex"/> * ptolemaiovský princ, syn Ptolemaia VIII., pozri [[Ptolemaios Memfites]]<ref name="BiogIndex"/> * syn Marca Antonia a Kleopatry VII., pozri [[Ptolemaios Filadelfos (syn Kleopatry)]]<ref name="BiogIndex"/> === Ostatné historické postavy === * ptolemaiovský veliteľ (falangy) v bitke pri Rafii (217 pred Kr.), neskôr seleukovský miestodržiteľ Koilé Syrie, pozri [[Ptolemaios (syn Thrasea)]]<ref name="BiogIndex"/> * ptolemaiovský dvoran, vyslanec v Ríme (204 pred Kr.) a autor životopisu Ptolemaia IV., pozri [[Ptolemaios z Megalopolisu]] * grécky matematik, astronóm a geograf v 2. stor. po Kr., pozri [[Klaudios Ptolemaios]]<ref name="BiogIndex"/> * macedónsky somatofylax Alexandra Veľkého, pozri [[Ptolemaios (syn Seleuka)]]<ref name="BiogIndex"/> * macedónsky generál a synovec Antigona I., pozri [[Ptolemaios (generál)]]<ref name="BiogIndex"/> * ptolemaiovský úradník a stratég na Cypre, pozri [[Ptolemaios Makrón]]<ref name="BiogIndex"/> * gnostický teológ v 2. stor. po Kr., pozri [[Ptolemaios Gnosticus]] (alebo [[Ptolemaios (gnostik)]])<ref name="BiogIndex"/> * spisovateľ a mythograf v 1. – 2. stor. po Kr., pozri [[Ptolemaios Chennos]]<ref name="BiogIndex"/> * taliansky teológ a historik (13. stor.), pozri [[Ptolemaios z Luccy]] === Grécka mytológia === * mýtický kráľ Téb, pozri [[Ptolemaios (Téby)]] * otec vozataja Eurymedonta, pozri [[Ptolemaios (syn Peiraia)]] == Geografia a astronómia == * kráter na Mesiaci, pozri [[Ptolemaeus (Mesiac)]] * kráter na Marse, pozri [[Ptolemaeus (Mars)]] * planétka, pozri [[4001 Ptolemaeus]] * vrch v Antarktíde, pozri [[Mount Ptolemy (Antarktída)]] * vrch v Kanade, pozri [[Mount Ptolemy (Kanada)]] == Kultúra a hudba == * opera G. F. Händela z roku 1728, pozri [[Tolomeo]] * skladba od Aphex Twin z albumu ''Selected Ambient Works 85–92'', pozri [[Ptolemy (skladba)]] * experimentálny hudobný nástroj Harryho Partcha, pozri [[The Ptolemy]] == Referencie == {{Referencie}} {{Rozlišovacia stránka}} muad7n66lmp1kjitb2evkg7a6v2w5ql Pozemné sily Slovenskej republiky 0 226817 8188114 8177357 2026-03-27T21:22:21Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 2 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8188114 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vojenská jednotka |meno = Pozemné sily Slovenskej republiky |obrázok = |šírka obrázka = |popis obrázka = |krajina = {{minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]] |existencia = |vznik = |zánik = |typ = |funkcia = |velikosť = |posádka = |prezývka = |motto = |velitelia = [[generálmajor]] [[Martin Stoklasa]] |podriadené jednotky = [[1. mechanizovaná brigáda]]<br>[[2. mechanizovaná brigáda]]<br>[[Brigáda bojového zabezpečenia]]<br> [[Prápor podpory velenia Pozemných síl|Prápor podpory velenia]]<br>[[Základňa nasaditeľných komunikačných a informačných systémov|Základňa nasaditeľných KIS]]<br>[[Základňa výcviku a mobilizačného doplňovania]]<br> |nadradené jednotky = [[Súbor:Slovak Armed Forces logo.svg|22px]] [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky]] |vojny = |bitky = |znak = [[Image:Slovak Army Roundel.svg|150px]] }} '''Pozemné sily Slovenskej republiky''' vznikli [[1. júl]]a [[2002]] transformáciou pozemného vojska. Patria medzi základné zložky [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky|Ozbrojených síl Slovenskej republiky]].<ref name="mosr.sk">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Imrich Purdek | odkaz na autora = | titul = Pozemné sily OS SR | url = https://www.mosr.sk/pozemne-sily-os-sr | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-20 | miesto = Bratislava | jazyk = sk}}</ref> Úlohou pozemných síl je zabezpečovať obranu suverenity a územnej celistvosti [[Slovensko|Slovenskej republiky]], zabezpečovať alebo podieľať sa na zabezpečovaní ochrany a obrany politických a hospodárskych centier, priestorov a objektov pri vojenskom i nevojenskom ohrození štátu, zabezpečovať úlohy spojené s ochranou obyvateľstva, zabezpečovať likvidácie následkov mimoriadnych udalostí, zabezpečovať opatrenia v rámci záchranných a vyhľadávacích akcií, zabezpečovať schopnosti pôsobenia v rámci mierových a humanitárnych akcií mimo územia SR, zabezpečovať plnenie medzinárodných záväzkov SR a záväzkov voči severoatlantickej aliancii, vyčleňovať sily a prostriedky do NRF, BG a zahraničných operácií.<ref name="mosr.sk"/> Velenie Pozemných síl [[1. november|1. novembra]] [[2023]] prebral generálmajor [[Martin Stoklasa]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Veliteľ Pozemných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky | url = https://veps.mil.sk/211/ | vydavateľ = veps.mil.sk | dátum prístupu = 2024-01-24 }}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = MO SR: Novým veliteľom pozemných síl je generálmajor Martin Stoklasa | url = https://standard.sk/483633/mo-sr-novym-velitelom-pozemnych-sil-je-generalmajor-martin-stoklasa | vydavateľ = Štandard | dátum prístupu = 2024-01-24 | jazyk = sk-SK}}</ref> Na poste vystriedal gen. mjr. [[Ivan Pach|Ivana Pacha]]<ref name="sita-pach-konci-vo-funkcii-novym-velitelom">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pach končí vo funkcii, novým veliteľom pozemných síl je generálmajor Stoklasa | periodikum = SITA Webnoviny | odkaz na periodikum = | url = https://sita.sk/novym-velitelom-pozemnych-sil-je-generalmajor-stoklasa/ | issn = | vydavateľ = SITA Slovenská tlačová agentúra | miesto = Bratislava | dátum = 2023-11-02 | dátum prístupu = 2024-01-24 }}</ref>, ktorý pozemný silám velil od [[2. september|2. septembra]] [[2020]].<ref name="mil-posr-2020">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pozemné sily Ozbrojených síl SR majú nového veliteľa | url = https://www.mil.sk/93271/?pg=1 | vydavateľ = Ozbrojené sily SR | dátum vydania = 2020-09-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-06 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20230304153331/https://www.mil.sk/93271/?pg=1 | dátum archivácie = 2023-03-04 }}</ref><ref name="mil-prevzatie-velenia-pozemnych-sil-2020">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prevzatie velenia pozemných síl | url = https://veps.mil.sk/93252/?pg=1 | vydavateľ = Ozbrojené sily SR | dátum vydania = 2020-09-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-06 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200924180446/https://veps.mil.sk/93252/?pg=1 | dátum archivácie = 2020-09-24 }}</ref> Pozícia zástupcu veliteľa je od 1. novembra 2023 neobsadená.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zástupca veliteľa Pozemných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky | url = https://veps.mil.sk/219/ | vydavateľ = veps.mil.sk | dátum prístupu = 2024-01-24 | url archívu = https://web.archive.org/web/20240124190304/https://veps.mil.sk/219/ | dátum archivácie = 2024-01-24 }}</ref> == Štruktúra == * Veliteľstvo pozemných síl ([[Trenčín]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Podriadené útvary VePS | url = https://veps.mil.sk/138/ | vydavateľ = veps.mil.sk | dátum prístupu = 2024-06-01 }}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> **[[1. mechanizovaná brigáda]] ([[Topoľčany]]) ***[[11. mechanizovaný prápor]] "kapitána Jána Francisciho" ([[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]]) **** Veliteľstvo a štáb práporu **** Práporné obväzisko **** Rota bojového zabezpečenia **** Rota bojovej podpory ***** 1 čata vybavená 98mm mínometmi ***** 1 protitanková čata vybavená vozidlami [[BMP-1|OT-90]] s pripevnenými raketami [[KONKURS]] *****ženijná čata **** 3 mechanizované roty na vozidlách [[BMP-2|BVP-2]] *** [[12. mechanizovaný prápor]] ([[Nitra]]) **** Veliteľstvo a štáb práporu **** Práporné obväzisko **** Rota bojového zabezpečenia **** Rota bojovej podpory ***** 1 čata vybavená 98mm mínometmi ***** 1 protitanková čata vybavená vozidlami [[BMP-1|OT-90]] s pripevnenými raketami [[KONKURS]] *****ženijná čata **** 3 mechanizované roty na vozidlách [[BMP-2|BVP-2]] *** [[13. mechanizovaný prápor]] ([[Levice (Slovensko)|Levice]]) **** Veliteľstvo a štáb práporu **** Práporné obväzisko **** Rota bojového zabezpečenia **** Rota bojovej podpory ***** 1 čata vybavená 98mm mínometmi ***** 1 protitanková čata vybavená vozidlami [[BMP-1|OT-90]] s pripevnenými raketami [[KONKURS]] *****ženijná čata **** 3 mechanizované roty na vozidlách [[BMP-2|BVP-2]] *** [[14. prápor logistiky Topoľčany]] *** Rota podpory velenia ** [[2. mechanizovaná brigáda|2. mechanizovaná brigáda "generála Rudolfa Viesta"]] ([[Prešov]])<ref>http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-209100?prefixFile=m_</ref> ***[[21. zmiešaný mechanizovaný prápor|21. mechanizovaný prápor]] ([[Trebišov]]) **** Veliteľstvo a štáb práporu **** Práporné obväzisko **** Rota bojového zabezpečenia **** Rota bojovej podpory ***** 1 čata vybavená 98mm mínometmi ***** 1 protitanková čata vybavená vozidlami [[BMP-1|OT-90]] s pripevnenými raketami [[KONKURS]] *****ženijná čata **** 2 mechanizované roty vybavené vozidlami [[BMP-1|BVP-1]] *** [[22. mechanizovaný prápor generála Mikuláša Markusa]] ([[Michalovce]]) **** Veliteľstvo a štáb práporu **** Práporné obväzisko **** Rota bojového zabezpečenia **** Rota bojovej podpory ***** 1 čata vybavená 98mm mínometmi ***** 1 protitanková čata vybavená vozidlami [[BMP-1|OT-90]] s pripevnenými raketami [[KONKURS]] *****ženijná čata **** 3 mechanizované roty vybavené vozidlami [[BMP-1|BVP-1]] ***[[14. tankový prápor]] (Trebišov) ***20. prápor logistiky (Prešov) *** Rota podpory velenia ** [[5. delostrelecký pluk]] ([[Rožňava]]) *** 54. "Jaslovský" raketometný oddiel ([[Rožňava]]) vybavený 2 raketovými batériami [[RM-70/85 Modular]] *** [[Samohybný delostrelecký oddiel|21. Samohybný delostrelecký oddiel]] ([[Michalovce]]) **** Veliteľstvo a štáb oddielu **** Batéria podpory velenia **** Prieskumná batéria **** 2 batérie [[155 mm samohybná kanónová húfnica vz. 2000 Zuzana]] ****1 palebná batéria (zatiaľ vzniklo len jej organizačné jadro) ** [[65. prieskumný prápor]] ** [[103. prápor radiačnej, chemickej a biologickej ochrany]] ([[Rožňava]]) ** [[91. Ženijný pluk]] ([[Sereď]]) ** [[Prápor podpory velenia Pozemných síl|71. Prápor podpory velenia Pozemných síl]] ([[Trenčín]]) ** [[Základňa nasaditeľných komunikačných a informačných systémov|Základňa nasaditeľných KIS]] ([[Ružomberok]]) ** [[Základňa výcviku a mobilizačného doplňovania]] ([[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]]) K 1. júlu 2009 sa uskutočnili zmeny v štruktúre Pozemných síl. Do priamej podradenosti prešiel raketový oddiel, ktorý bol dovtedy bol pôsobnosťou 1. mechanizovanej brigády. Bol zrušený [[tankový prápor]] 2. mechanizovanej brigády, tanková rota bola začlenená do štruktúr [[21. zmiešaný mechanizovaný prápor|21. zmiešaného mechanizovaného práporu]]. Veliteľstvo PS bolo pretransformované z ôsmich na tri odbory: Odbor pre operácie (vtedajší náčelník: plukovník gšt. [[Daniel Zmeko]]), Odbor pre podporu operácii (vtedajší náčelník plukovník Ing. Jaroslav Bielený a Odbor rozvoja spôsobilostí (vtedajší náčelník plukovník gšt. Ing. Ľubomír Miškolci).<ref name="mil-pozemne-sily-maju-novu-strukturu">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bušová | meno = Lenka kpt. | autor = | odkaz na autora = | titul = Pozemné sily majú novú štruktúru | url = http://www.gs.mil.sk/7103/ | vydavateľ = Ozbrojené sily SR | dátum vydania = 2009-07-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-04-21 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180420074821/http://www.gs.mil.sk/7103/ | dátum archivácie = 2018-04-20 }}</ref> == Velitelia == * v rokoch 1993 – 1999 [[generálmajor]] [[Emil Vestenický]] zastával funkciu veliteľa pozemných síl * 1. január 2000 – 30. jún 2002 [[generálmajor]] [[Jozef Blizman]] zastával funkciu veliteľa pozemných síl * 1. júl 2002 – 30. január 2003 [[generálmajor]] [[Jozef Blizman]] * 1. február 2003 – 15. december 2004 [[generálmajor]] [[Oto Nečas]] <ref name="mosr.sk"/> * 15. december 2004 – 31. máj 2009 [[Milan Maxim]]<ref name=dovideniapozemne>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bušová kpt. | meno = Lenka | odkaz na autora = | titul = Generálmajor Maxim končí vo funkcii veliteľa Pozemných síl OS SR | url = http://www.mod.gov.sk/generalmajor-maxim-konci-vo-funkcii-velitela-pozemnych-sil-os-sr/ | dátum vydania = 27.05.2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 23.04.2014 | vydavateľ = [[Ministerstvo obrany Slovenskej republiky|Ministerstvo obrany SR]] | miesto = | jazyk = }}</ref> * 1. jún 2009 – 30. september 2010 [[generálmajor]] [[Jaroslav Vývlek]] * 1. október 2010 – 10. september 2012 [[generálmajor]] [[Ján Salaganič]] * 10. september 2012<ref name=zmenavelenia2012>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = kpt. Bušová| meno = Lenka| odkaz na autora = | titul = Pozemné sily majú nového veliteľa| url = http://www.veps.mil.sk/29106/pozemne-sily-maju-noveho-velitela.php?pg=1| dátum vydania = 10.09.2012| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 24.09.2012| vydavateľ = Veliteľstvo Pozemných síl| miesto = Trenčín| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20140325005105/http://www.veps.mil.sk/29106/pozemne-sily-maju-noveho-velitela.php?pg=1| dátum archivácie = 2014-03-25}}</ref> – 31. marec 2017<ref name=zmenavelenia2017>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Žiak| meno = Jozef| odkaz na autora = | titul = Odovzdanie velenia pozemným silám v Trenčíne| url = http://www.veps.mil.sk/68421/?pg=1| dátum vydania = 2017-03-24| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-04-01| vydavateľ = Veliteľstvo Pozemných síl| miesto = Trenčín| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180411174728/http://www.veps.mil.sk/68421/?pg=1| dátum archivácie = 2018-04-11}}</ref> [[brigádny generál]] [[Ondřej Novosad]] * 1. apríl 2017 – 9. júl 2020 [[generálmajor]] [[Jindřich Joch]]<ref name="mil-ukoncenie-posobenia-velitela-ps">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Sek vel.PS | odkaz na autora = | titul = Ukončenie pôsobenia veliteľa pozemných síl | url = https://veps.mil.sk/90216/?pg=1 | vydavateľ = Ozbrojené sily SR | dátum vydania = 2020-07-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-19 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200719105834/https://veps.mil.sk/90216/?pg=1 | dátum archivácie = 2020-07-19 }}</ref> * 9. júl 2020 – [[brigádny generál]] [[Martin Michalko]] (ako zástupca)<ref name="mil-ukoncenie-posobenia-velitela-ps"/> * 2. september 2020 – 1. november 2023 [[brigádny generál]] [[Ivan Pach]]<ref name="mil-prevzatie-velenia-pozemnych-sil-2020"/> * 1. november 2023 – 20. september 2024 [[generálmajor]] [[Martin Stoklasa]]<ref name=":0" /> * 1. október 2024 – [[generálmajor]] [[Ivan Balog]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = eBulletin MO SR | url = https://www.mosr.sk/data/att/161487.pdf | dátum vydania = 2024-09-23 | dátum prístupu = 2025-06-14 | vydavateľ = Ministerstvo Obrany Slovenskej republiky}}</ref> == Vybavenie == {| class="wikitable" |- !Model!!Fotografia!!Pôvod!!Typ!!Kaliber!!Poznámky |- ! style="align: center;" colspan="6" | [[Pištoľ|Pištole]] |- valign="top" | [[CZ 82|ČZ vz. 82]] || [[File:CZ 82 IMG 1785 noBg.jpg|150px]] || {{minivlajka|Česko}} || Pištoľ || [[9×18mm Makarov|9×18mm]]|| štandardná zbraň OSSR |- ! style="align: center;" colspan="6" | [[Samopal]]y |- valign="top" | [[Heckler & Koch UMP]] || [[File:HKUMP45.JPG|150px]] || {{GER}} || Samopal || [[9×19mm Parabellum]]|| vo výzbroji [[5. pluk špeciálneho určenia]] a Vojenskej polície |- valign="top" | [[Heckler & Koch MP5]] || [[File:MP5.jpg|150px]] || {{GER}} || Samopal || [[9×19mm Parabellum]]|| vo výzbroji [[5. pluk špeciálneho určenia]]. |- valign="top" | [[Samopal vzor 61|Škorpion vz. 61]] || [[File:Submachine gun vz61.jpg|150px]] || {{minivlajka|Česko}} || Samopal || [[.32 ACP]] || v rezerve |- ! style="align: center;" colspan="6" | [[Útočná puška|Útočné pušky]] |- valign="top" | [[vz. 58|vz. 58 V]] || [[File:Sa 58-JH04.jpg|150px]] || {{minivlajka|Česko}} || Útočná puška || [[7.62×39mm]]|| vo výzbroji mechanizovaných síl a vysadkových síl |- valign="top" | [[Heckler & Koch HK416]] || [[File:HK416N.png|150px]] || {{GER}} || Útočná puška || [[5.56×45mm NATO]]|| vo výzbroji [[5. pluk špeciálneho určenia]]. |- valign="top" | [[M4 carbine|Colt M4A1]] || [[File:PEO M4 Carbine RAS M68 CCO.png|150px]] || {{USA}} || Útočná puška|| [[5.56×45mm NATO]]|| limitované množstvá (5000 ks v roku 2024 cez FMS) |- valign="top" | [[vz. 58|vz. 58 P]] || [[File:Sa 58-JH01.jpg|150px]] || {{minivlajka|Česko-Slovensko}} || Útočná puška || [[7.62×39mm]]|| štandardná zbraň OSSR |- valign="top" | [[CZ 805 BREN]]|| [[File:CZ 805 with STANAG magazine.JPG|150px]] || {{minivlajka|Česko}} || Útočná puška || [[5.56×45mm NATO]]||limitované množstvá |- valign="top" | [[Heckler & Koch G36]] || [[File:Gewehr G36 noBG.jpg|150px]] || {{GER}} || Útočná puška || [[5.56×45mm NATO]]|| limitované množstvá |- ! style="align: center;" colspan="6" | [[Guľomet]]y |- valign="top" | [[FN Minimi|FN MINIMI Para]] || [[File:FN MINIMI PARA 3.jpg|150px]] || {{BEL}} || guľomet || [[5.56×45mm NATO]]|| štandardná zbraň OSSR |- valign="top" |[[UK vz. 59]]||[[File:Kulomet UK-L vzor 59.jpg|150px]] || {{minivlajka|Česko-Slovensko}} || guľomet || [[7.62×54mmR]]|| štandardná zbraň OSSR |- valign="top" | [[M2 Browning]] || [[File:M2 Browning, Musée de l'Armée.jpg|150px]] || {{USA}} || ťažký guľomet || [[.50 BMG|12.7×99mm NATO]] || štandardná zbraň OSSR |- ! style="align: center;" colspan="6" | [[Odstreľovacia puška|Odstreľovacie pušky]] |- valign="top" | [[Dragunov sniper rifle]] || [[File:SVD Dragunov.jpg|150px]] || {{USSR}} || Odstreľovacia puška || [[7.62×54mmR]]|| štandardná zbraň OSSR |- valign="top" | [[Heckler & Koch HK417]]|| [[File:Heckler & Koch HK417 Sniper Rifle of PASKAL.JPG|150px]] || {{GER}} || Odstreľovacia puška || [[7.62×51mm NATO]]|| limitované množstvá |- valign="top" | [[SIG Sauer SSG 3000]]|| [[File:SIG Sauer SSG 3000.jpg|150px]] || {{CHE}} || Odstreľovacia puška || [[7.62×51mm NATO]]|| limitované množstvá |- valign="top" | [[Accuracy International Arctic Warfare|AW.50 MK2]]|| [[File:AW50.png|150px]] || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} || Odstreľovacia puška || [[.50 BMG|12.7×99mm NATO]] || |- valign="top" | [[Barrett M82]]|| || {{USA}} || Odstreľovacia puška || [[.50 BMG|12.7×99mm NATO]] || |- ! style="align: center;" colspan="6" | [[Granátomet]]y |- valign="top" | [[AGS-17]]|| [[File:30-мм автоматический гранатомет АГС-17 Пламя.jpg|150px]] || {{USSR}} || [[Granátomet]]|| 30×29mm grenade || štandardná zbraň OSSR |- ! style="align: center;" colspan="6" | [[Protitankové zbrane]] |- valign="top" | [[MATADOR]]|| [[File:MATADOR Stand.jpg|150px]] || {{GER}} || ručná protitanková zbraň || 90mm || |- valign="top" | [[Carl Gustaf 8.4cm recoilless rifle|Carl Gustav M4]]|| [[File:Carl Gustav M4 Kokonaisturvallisuus 2015.jpg|150px]] || {{SWE}} || ručná protitanková zbraň || 84mm || vo výzbroji [[5. pluk špeciálneho určenia]].<ref>{{Cite web |url=http://www.janes.com/article/54426/dsei-2015-slovakia-becomes-carl-gustaf-m4-launch-customer |title=Archived copy |access-date=2015-11-06 |archive-url=https://web.archive.org/web/20151026153532/http://www.janes.com/article/54426/dsei-2015-slovakia-becomes-carl-gustaf-m4-launch-customer |archive-date=2015-10-26 |url-status=dead }}</ref> |- valign="top" | [[RPG-75]]|| [[File:RPG-75.JPG|150px]] || {{minivlajka|Česko-Slovensko}} || ručná protitanková zbraň || 68mm || štandardná zbraň OSSR |- valign="top" | [[9M113 Konkurs]]|| [[File:Фагот ПТРК 9К111.jpg|150px]] || {{USSR}} || protitanková riadená strela || 135mm || |- valign="top" | [[9K111 Fagot|AT-4 Spigot]]|| [[File:9M111 AT-4 Spigot.jpg|150px]] || {{USSR}} || protitanková riadená strela|| 120mm || |- valign="top" | [[Spike (missile)|Spike LR2]]|| [[File:SPIKE ATGM.jpg|150px]] || {{ISR}} || protitanková riadená strela || 130mm || 10 odpaľovačov a 100 striel <ref>{{cite web|url=https://www.aktuality.sk/clanok/gjTSRRO/ukrajina-protitankovy-raketovy-system-spike-uz-dodali-stal-183-miliona-eur/|title=Ukrajina: Protitankový raketový systém Spike už dodali, stál 18,3 milióna eur|last=aktuality.sk|access-date=2022-03-27|archive-url =https://web.archive.org/web/20220425140059/https://www.aktuality.sk/clanok/gjTSRRO/ukrajina-protitankovy-raketovy-system-spike-uz-dodali-stal-183-miliona-eur/#|archive-date=2022-03-27|url-status=live}}</ref> |- ! style="align: center;" colspan="6" | [[Mínomet]]y |- valign="top" | Mortar vz.97 || || {{SVK}} || Mínomet || 98mm || |- ! style="align: center;" colspan="6" | Protilietadlové raketové komplety |- valign="top" | [[Igla (prenosný protilietadlový komplet)|SA-18 Grouse]] (Igla) || [[File:IGLA-S MANPADS at IDELF-2008.jpg|150px]] || {{RUS}} || prenosný protiliedadlový systém || 72mm || štandardná zbraň OSSR |} '''Tanky''' * [[T-72]] – 30 (26. august 2022) * [[Leopard 2|Leopard 2A4]] – 15 (všetky dodané ku 29.1.2024)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovensko si prevzalo od Nemecka prvý z 15 tankov Leopard 2A4 | url = https://www.mosr.sk/52335-sk/slovensko-si-prevzalo-od-nemecka-prvy-z-15-tankov-leopard-2a4/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2022-12-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-20 | miesto = Bratislava | jazyk = sk}}</ref> '''Vozidlá pechoty''' • [[Combat Vehicle 90|CV90]] — 152 (Dodané v roku 2025) * [[BMP-1|BVP-1]] — 308 (72) {{minivlajka|Slovensko}} [[BMP-1|AMB-S]] obrnená sanitka (verzia BVP-1) * [[BMP-2|BVP-2]] — 91 * [[BVP-M]] — 17 * [[BMP-1|BPsV]] — 71 (z toho 18 modernizovaných BPsVI) * [[BMP-1|OT-90]] — 205 (56) * [[:en:Oshkosh L-ATV|JLTV 4x4 Oshkosh]] — 160 (Dodané v roku 2025) * Patria AMVXP 8x8 — 2 (2 z 77 ks, zvyšné budú dodané do roku 2027 ) * Základná bojová verzia — 61 ks ( 1 z 61 ks) * Zdravotnícka verzia — 10 ks ( 1 z 10 ks) * Veliteľská verzia — 6 ks ( 0 z 6 ks ) '''Delostrelectvo''' * [[D-30]] 122mm — 24 (iba na slávnostné a výcvikové účely) * {{minivlajka|Slovensko}}[[155 mm samohybná kanónová húfnica vz. 2000 Zuzana|ShKH Zuzana]] 155mm NATO — 16 * {{minivlajka|Slovensko}}[[155mm samohybná kanónová húfnica Zuzana 2]] — 25 '''Protivzdušná obrana''' * [[2K12 Kub]] — 4 * [[9K38 Igla]] '''Ostatné''' *{{minivlajka|Slovensko}} [[AKTIS]] – ľahký nákladný automobil *{{minivlajka|Slovensko}} [[Božena 4]] – odmínovacie zariadenie *{{minivlajka|Slovensko}} [[Božena 3]] – odmínovacie zariadenie *{{minivlajka|USA}} [[HMMWV|Humvee]] – [[5. pluk špeciálneho určenia]] *{{minivlajka|Slovensko}} [[Belarty UOS 155]] – odmínovacie zariadenie *{{minivlajka|Slovensko}} [[Samohybný výbušný odmínovač SVO A1]] – samohybný výbušný odmínovač *{{minivlajka|Slovensko}} [[AM-50]] – mostný automobil * *{{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[PTS]] – obojživelný transportér *{{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[BRDM-2]] – obrnený obojživelný automobil *{{minivlajka|Česko}} [[Tatra 815]] – terénny nákladný automobil (veľa verzií) *{{minivlajka|Slovensko}} [[VT-55A]] – vyprosťovací tank *{{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[UAZ-469]] – ľahké terénne vozidlo (bude vyradené) *{{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Praga V3S]] – terénny nákladný automobil (bude vyradený) *{{minivlajka|Japonsko}} [[Nissan Navara]], [[Nissan Pathfinder]], [[Suzuki Jimny]] – ľahké terénne vozidlo *{{minivlajka|Nemecko}} [[Mercedes-Benz triedy G]] – ľahké terénne vozidlo alebo vojenská sanitka *{{minivlajka|Nemecko}} [[Volkswagen Transporter|Volkswagen Transporter (T4)]] – vojenská sanitka *RAKETOMET  RM vz. 70/85 MODULÁR *MUNIČNÉ VOZIDLO T 815 8x8 MODULAR *ALIGATOR 4x4 *T-815 == Medzinárodné misie == OS SR pôsobia alebo pôsibili v nasledujúcich medzinárodných misiách: '''[[OSN]]''' * [[Golanské výšiny]] – misia UNDOF * [[Eritrea]] * [[Cyprus]] – misia [[UNFICYP]] (2001 – súčasnosť) * [[Sýria]], [[Izrael]], [[Libanon]] – misia UNTSO '''[[NATO]]''' * [[Afganistan]] – misia Resolute Support (2014 – 2021) * [[Afganistan]] – misia [[Medzinárodné bezpečnostné a pomocné sily|ISAF]] (2004 – 2014) * [[Bosna a Hercegovina]] – Veliteľstvo [[NATO]] [[IFOR]] Sarajevo * [[Irak]] * [[Kosovo]] – misia [[Sily pre Kosovo|KFOR]] (1999 – 2011) * [[Lotyšsko]] - [https://shape.nato.int/efp Enhanced Forward Presence, Latvia] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220915210912/https://shape.nato.int/efp |date=2022-09-15 }} ( od 1. júna 2018 – súčasnosť) '''[[EÚ]]''' * [[Bosna a Hercegovina]] – misia ALTHEA (2004 – súčasnosť) Stránka zahraničných operácii: http://www.mosr.sk/333/mierove-operacie.php {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120101084048/http://www.mosr.sk/333/mierove-operacie.php |date=2012-01-01 }} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [https://veps.mil.sk/ veps.mil.sk] – oficiálna stránka Veliteľstva Pozemných síl OS SR * [http://media.militaryphotos.net/photos/Slovak-military-forces Militaryphotos.net] – zbierka obrázkov OS SR z ktorej čerpal aj tento článok * [http://forum.valka.cz/viewtopic.php/title/01-mechanizovana-brigada-2006-xxxx/t/47034] – štruktúra 1. mechanizovanej brigády * [http://forum.valka.cz/viewtopic.php/title/02-mechanizovana-brigada-2006-xxxx/t/47278] – štruktúra 2. mechanizovanej brigády {{Ozbrojené sily Slovenskej republiky}} [[Kategória:Pozemné sily Slovenskej republiky| ]] [[Kategória:Ozbrojené sily Slovenskej republiky]] 25os3gm4904dejjgj4ix0fze10xvjm1 Theodoros Kolokotronis 0 230577 8187889 7640512 2026-03-27T15:19:23Z Bakjb 236375 odobratá [[Kategória:Grécke povstanie]]; pridaná [[Kategória:Osobnosti gréckej vojny za nezávislosť]] pomocou použitia HotCat 8187889 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Theodoros Kolokotronis | Rodné meno = | Portrét = Kolokotronis01.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis = grécky generál a bojovník za nezávislosť | Dátum narodenia = [[3. apríl]] [[1770]] | Miesto narodenia = [[Ramavuni]], [[Grécko]] | Dátum úmrtia = {{duv|1843|2|15|1770|4|3}} | Miesto úmrtia = [[Atény]], [[Grécko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Národnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = }} '''Theodoros Kolokotronis''' ([[Grécke jazyky|gr.]] Θεόδωρος Κολοκοτρώνης, * [[3. apríl]] [[1770]], [[Ramavuni]], [[Grécko]]{{--}}† [[15. február]] [[1843]], [[Atény]]) bol grécky kleftis (zbojník) a neskôr jeden z najslávnejších vodcov [[Grécka vojna za nezávislosť|gréckej vojny za nezávislosť]]. == Pôvod == Kolokotronisovci patrili k starým zbojníckym [[peloponéz]]skym rodom. Pôvodné a pravé meno tohto rodu bolo ''Tserginis''. Zakladateľom bol Triantafyllakos Tserginis, ktorý žil začiatkom 16. storočia, teda v čase, kedy [[Osmanská ríša|Turci]] ovládli Grécko. Tserginisa Turci vyhnali z jeho rodnej dediny (pravdepodobne v susednej [[Messinia|Messinií]]) a tak a usadil v susednej dedine Libovitsi, kde žili aj ďalšie generácie. Neskôr sa Tserginisovci premenovali albánskym menom ''Bithekuras'' (v doslovnom preklade ''kamenný zadok''). Takto totiž jedného z Tserginisovcov nazval jeden [[Albánci|Albánec]], ktorý tým chcel vyjadriť smelosť a bojovnosť. Neskôr si členovia rodu meno preložili z albánčiny do gréčtiny na ''Kolokotronis''. Všetci členovia rodu sa angažovali v protitureckých akciach. Matka Theodorosa Kolokotronisa bola Zambia Kotsaki z váženého obchodníckeho rodu Kotsakisovcov z [[Arkádia (historické územie)|arkádskeho]] mesta [[Alonistena]]. == Raná kariéra == Kolokotronis sa narodil na Peloponéze, v Messénií, v dedine Ramavuni, avšak vyrastal v dedine [[Libovitsi]] v Arkádií. Jeho otec Konstandinos pôsobil v [[rusko|ruskej]] armáde.<br /> Už keď mal 15 rokov, stal sa vodcom zbojníckej skupiny. Potom slúžil ako navigátor v ruskej armáde počas rusko-tureckej vojny, neskôr pôsobil v britských službách na ostrove [[Zakynthos]]. Práve vďaka jeho významným pôsobením v ruskej a britskej armáde stúpla jeho popularita a kariéra. == Vojna za nezávislosť == Po skončení jeho služieb v cudzích armádach sa Kolokotronis vrátil na Peloponéz, kde sa opäť stal vodcom miestnych kleftov (zbojníkov). Postupne premenil kleftov z neorganizovaných lúpežníckych skupín do riadnej armády, ako to videl v ruskej či britskej armáde. Keď mal 50 rokov, dostal titul ''Archistratigos'' (vrchný veliteľ) a taktiež prezývku ''O jeros tu Morea'', teda peloponézsky starec. Jeho prvá veľká akcia bolo oficiálne vyhlásenie vojny Turkom. Spolu s generálom [[Petros Mauromichalis|Mauromichalisom]] a [[Papaflessas]]om porazili tureckú armádu cca. 1300 mužov s iba 300 Grékmi pri dedine [[Valtetsi]], blízsko mesta [[Tripoli]]. Gréci teda oslobodili Tripoli. Potom dobyl aj dôležité prístavné mesto, [[Nafplio]]. Následne však bola na Peloponéz vyslaná silná turecká armáda, aby zničili gréckych povstalcov. Turkom sa skutočne podarilo ovládnuť časť Peloponézu a tak grécke vojská evakuovali veľkú časť Peloponézu, ostali iba v pevnosti [[Kastro Larissa]] (Pevnosť Larissa), blízko mesta [[Argos (mesto na Peloponéze)|Argos]], ktorý uchránil generál [[Dimitrios Ypsilantis]]. Avšak pevnosť Larissu obľahli Turci, pod vedením [[Mahmud Dramali Paša|Mahmuda Dramaliho Pašu]]. Generál Ypsilantis nemal zásoby vody a tak musel so svojimi vojakmi pevnosť opustiť. Turci ju potom zničili. Potom postupovali ďalej, do okolia Nafplia, kde boli zastavení gréckym generálom Miaulisom. Potom však na Turkov zaútočil Kolokotronis a celú ich veľkú armádu zničil v bitke pri Dervenakii a oslobodil Turkami okupované územia. Toto bolo najvýznamnejšie a najväčšie víťazstvo v Kolokotronisovej kariére. Turecký sultán sa nezmieril s porážkou, ktorá už vyúsťovala do masívnej revolúcie všetkých Grékov v ríši, a povolal do Grécka vojská egyptského miestodržiteľa, Muhammada Aliho, ktorý vyhlásil Grékom svätú vojnu a do grécka vyslal svojho syna. Kolokotronis pripravil mnohé pevnosti a čakal na príchod nepriateľa. Grécku revolúciu podporili mnohí európski filhelléni a Kolokotronis začal nosiť starovekú [[Korintská prilba|Korintskú prilbu]] a brnenie podobné, aké mali starí [[Gréci]], avšak bol známy aj nosením tradičného gréckeho [[turban]]u a [[fustanelli]] (sukňa). Práve vtedy sa prvýkrát po takmer 1000 rokoch vrátilo meno Peloponéz (Peloponnisos), Gréci polostrov dovtedy nazývali ''Moreas''. Turecká armáda sa z Egypta vylodila na [[Kréta|Kréte]], kde potlačila vznikajúcu rebéliu miestnych Grékov. Potom armáda vstúpila na Peloponéz, tu ju však pri [[Nafplión]]e zastavili generáli Ypsilantis a [[Petros Mauromichalis|Muromichalis]]. Gréci sa však nevyhli porážke v bitke pri Maniaki, kde proti drvivej presile bojoval generál Papaflessas a všetci grécki bojovníci padli v boji. Neskôr boli Turci definitívne porazení pri [[Navarín]]e. == Povojnová kariéra == Po vyhlásení Gréckeho štátu sa stal Kolokotronis národným hrdinom. Angažoval sa v politike, keď sa pridal na stranu prorusky orientovaného [[Ioannis Kappodistrias|Ioannisa Kappodistriasa]], ktorý sa stal prvým gréckym premiérom. Kappodistrias však bol zavraždený opozíciou a Kolokotronis bol odsúdený na smrť, no neskôr dostal milosť a slobodu. Mal dvoch synov a jednu dcéru. Zomrel v novom hlavnom meste, [[Atény|Aténach]], v roku [[1843]]. V dedine Libovitsi, kde vyrastal, sa dnes v jeho dome nachádza múzeum. Zachovali sa aj jeho pamäti z bojov, ktoré detailne opisujú rôzne situácie a príbehy, ako aj akcie samotného autora. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Theodoros Kolokotronis}} ==Zdroj== *Αγαπητός Σ. Αγαπητός (1877). "Οι Ένδοξοι Έλληνες του 1821, ή Οι Πρωταγωνισταί της Ελλάδος {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kolokotronis, Theodoros}} [[Kategória:Grécki generáli]] [[Kategória:Grécki politici]] [[Kategória:Osobnosti gréckej vojny za nezávislosť]] [[Kategória:Odsúdení na trest smrti]] [[Kategória:Osobnosti na gréckych poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na gréckych bankovkách]] ij7dmtz64anh9t2wkmvt1sehfxtgwsy Deväť poviedok 0 230970 8188199 7964051 2026-03-27T22:17:38Z Bedinek 129045 linky 8188199 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} '''''Deväť poviedok''''' je kniha [[Jerome David Salinger]]a. == ''Deň ako stvorený pre banánové rybky'' == ([[1948]], ''A perfect day for bananafish'') kniha Deväť poviedok Ústrednou témou je samovražda [[Glassovci|Seymoura Glassa]], ktorá sa odohrala na svadobnej ceste s ženou Murriel. Po rozhovore na pláži sa vyviezol výťahom na piate poschodie do svojej hotelovej izby. Murriel spala. Otvoril kufor a vybral si „samočinný Ortgies kalibru 7,65.“ Sadol si na vedľajšiu posteľ, pozrel sa na ňu a „vpálil si guľku do pravej sluchy.“ Názov je podľa Seymourovho výroku, keď sa na pláži rozprával s dievčatkom, ktoré sa išlo kúpať. Povedal, že je deň ako stvorený pre banánové rybky, a že idú nejaké chytiť. Samozrejme bol to výmysel, ale asi sa jej už chcel zbaviť, tak jej povedal nech sleduje hladinu. == ''Úbohé členky Connecticutu'' == ([[1948]], ''Uncle Wiggily in Connecticut'') kniha Deväť poviedok Odohráva sa ako rozhovor dvoch starých priateliek, z ktorých jedna je žena zabitého Waltera Glassa. Volá sa Eloise. Znovu sa vydala, ale svojho manžela trochu ohovára a nepovedala mu, že jej bývalého zabili počas okupácie Japonska. Názov je podľa príhody, ktorá sa stala Eloise a Waltovi: „Zvyčajne som naňho čakala pri autobusovej zastávke, hneď za naším Connectic-clubom, a raz prišiel neskoro, autobus sa už rozbiehal. Rozbehli sme sa za ním, a ja som spadla a vytkla som si členok. Povedal: ‚Takto to dopadne s členkami Connecticutu. Myslel tým pravdaže môj členok.‘“ == ''Tesne pred vojnou s Eskimákmi'' == ([[1948]]) kniha Deväť poviedok Dve kamarátky išli z tenisu, ale jedna sa hnevala, že stále platí, tak išli k druhej, aby jej za dnes peniaze vrátila. Nemala so sebou. Musela ísť zobudiť mamu, tak tá prvá čakala v obývačke. Prišiel tam brat tej druhej a začali sa rozprávať. Dosť dlho. Nakoniec keď prišla s peniazmi, tá prvá si ich nezobrala a odišla. Názov vznikol počas rozhovoru s bratom. Na všeličo hundral, až sa dostal k tomu, ako sa všetci poberajú na obvodný úrad. Videl to z okna. Nečakane zrazu zahlásil, že vraj najbližšie budeme bojovať s Eskimákmi. Ani nevedel prečo s Eskimákmi: „Dočerta, odkiaľ by som to mal vedieť?“ == ''Smieško'' == ([[1949]]) kniha Deväť poviedok Toto bola poviedka, v ktorej sa hlavný hrdina, mladý študent práva staral o bandu deciek a často im rozprával rozprávku o Smieškovi. Bol to jednooký strašiak, na ktorého sa nesmel nikto pozrieť, inak by zomrel. == ''Pri loďke'' == ([[1949]], ''Down at the Dinghy'') kniha Deväť poviedok Hlavnou postavou je Boo Boo Glassová Tannenbaumová a jej syn Lionel. Ten syn robil často také kiksy, že len tak ušiel. Teraz akurát mali taký pocit, že niečo také chystá, tak Boo Boo sa mu to snaží vyhovoriť. Rozhovor prebieha pri malej loďke na jazierku. Nakoniec mu to Boo Boo vyhovorí. == ''Venované Esmé – s láskou a perfídnosťou'' == ([[1950]]) kniha Deväť poviedok Vojak sa prechádzal po meste, zabočil do kostola, kde prebiehal nácvik zboru. Chvíľu sa pozeral, padla mu do oka asi najlepšia speváčka. Trinásťročná. Odišiel si sadnúť neďaleko do čajovne, kde onedlho prišla aj ona – Esmé, s rodinou. Rozprávali sa. Mimochodom aj o tom, že ona rada rozmýšľa nad perfídnosťou. To je taká vierolomnosť, zradnosť. Bol tam aj jej malý brat, ktorý rozprával geniálny vtip: „Čo povedala jedna stena druhej? … Stretneme sa na rohu!“ Nakoniec jej sľúbi, že jej napíše poviedku. Tak jej píše z Nemecka, kde bol ako vojak po druhej vojne. Pravdepodobne, aj toto sa stalo reálne, lebo toto bola tá poviedka venovaná Esmé. == ''Pôvab úst tvojich a očí zeleň'' == ([[1951]]) kniha Deväť poviedok Muž zdvihol telefón. Bol to jeho najlepší kamarát. Ožratý. Nevedel kde je jeho žena. Nevedel ani, či sa ešte navzájom milujú. Nakoniec prišla, tiež ožratá. Viac-menej. Počas telefonátu spomínal, ako ju prvý raz videl, že jej obdivoval pôvab úst a zeleň očí. Hoci aj tak nemala zelené oči. O toho ten názov. == ''Belasé obdobie De Daumiera – Smitha'' == ([[1952]]) kniha Deväť poviedok Mladý študent, umelec – maliar videl v novinách inzerát, že súkromná škola hľadá učiteľa. Tak si vymyslel [[pseudonym]] De Daumier, vydával sa za dvadsaťosemročného a ešte aj potomka Pabla Piccasa. Prijali ho. Školu viedli takí Japonci, ktorým sa zozačiatku vtieral, ale neskôr zistil, že aj oni majú kopec sporov a úradných problémov. Keď školu zavreli, ešte si dopisoval s niektorými žiakmi. Obzvlášť rád mal jednu rehoľnú sestru. == ''Teddy'' == ([[1953]], ''Teddy McAdrle'') kniha Deväť poviedok Asi najlepšia psychologická poviedka. Hlavnou postavou je malý geniálny chlapec Theodore. Fakt si to len treba prečítať. Mnohí sa domnievajú, že tiež má súvis s rodinou [[Glassovci|Glassovcov]]. Presnejšie, že ide o Buddyho, čiže samotného JD Salingera. {{Jerome David Salinger}} [[Kategória:Jerome David Salinger]] 53bo3i5txxedhcaeegry5r33ekf35ic Majstrovstvá Európy vo futbale 2004 0 241746 8188316 7647889 2026-03-28T10:46:52Z Peter 51345 269569 8188316 wikitext text/x-wiki {{Infobox Majstrovstvá Európy vo futbale | rok = 2004 | iný názov = UEFA Euro 2004<br/>Campeonato Europeu de Futebol 2004 | usporiadateľ = Portugalsko | dátum = [[12. jún]] – [[4. júl]] [[2004]] | počet tímov = 16 | počet štadiónov = 10 | počet miest = 8 | víťaz = GRE | počet titulov = 1 | druhý = PRT | počet zápasov = 31 | počet gólov = 77 | návštevnosť = 1160802 | najlepší strelec = {{CZE}} [[Milan Baroš]]<br/><small>(5 gólov)<small/> | najlepší hráč = {{GRE}} [[Theodoros Zagorakis]] |logo=UEFA EURO 2004 logo.svg}} {{portál|Šport|Športový}} '''Majstrovstvá Európy vo futbale 2004''', skrátene tiež '''EURO 2004''' bola súťaž národných futbalových tímov Európy, ktoré sa na ne prebojovali z kvalifikácie. Súťaž usporiadala asociácia [[UEFA]]. Záverečného turnaja sa v období od [[12. jún]]a [[2004]] do [[4. júl]]a [[2004]] zúčastnilo 16 tímov. Portugalsko, ako usporiadateľ bolo vybrané v [[október|októbri]] roku [[1999]], pred [[Španielsko]]m a spoločným usporiadateľstvom [[Rakúsko|Rakúska]] a [[Maďarsko|Maďarska]]. Predstavitelia UEFA ohodnotili tieto majstrovstvá ako „doteraz najlepšie“{{chýba citácia}}. Turnaj navštívilo 1 150 802 divákov, najviac ľudí (62 865) finálový zápas {{PRT|f}} - {{GRC|f}} (0-1), ktorý sa hral [[4. júl]]a, najmenej (16 002) zas [[22. jún]]a zápas {{ITA|f}} - {{BGR|f}} 2-1. == Priebeh == V priebehu turnaja sa zrodilo niekoľko prekvapení. O prvé sa postarali tímy [[Španielsko|Španielska]], Talianska a Nemecka, už ako tipovaní favoriti nedokázali postúpiť zo základných skupín a skončili zhodne na nepostupových tretích miestach. Najväčším prekvapením bol tím Grécka, vedený nemeckým trénerom [[Otto Rehhagel|Ottom Rehhagelom]], ktorý už ako outsider dokázal nielen postúpiť zo skupiny, ale uspel i vo vyraďovacích bojoch, kde vyradil do tej doby úradujúcich majstrov Francúzov, favorizovaných Čechov a vo finálovom zápase dokázal poraziť silný domáci tím. V celej histórií Eura sa stalo vôbec po prvýkrát, že prvý i posledný zápas súťaže hrali rovnaké mužstvá a v oboch navyše obidva zápasy vyhrali hostia (v tomto prípade Grécko 2-1 a finále 1-0). == Štadióny == Turnaj sa hral celkom v deviatich mestách na desiatich štadiónoch, z ktorých najvyťaženejší boli Lisabon a Porto. * '''Aveiro''' : nový štadión [[Estádio Municipal de Aveiro]] - s 30.000 miestami, postavený tesne pred začiatkom Eura, kde sa hrali dva skupinové zápasy: Česko-Lotyšsko a Holandsko-Česko. * '''Braga''' : Estádio Municipal de Braga - domovský štadión klubu SC Braga. Kapacita : 30 000. Hostila 2 zápasy v skupine. * '''Coimbra''' : Estádio Cidade de Coimbra - pre Euro zmodernizovaný štadión klubu Académica Coimbra. Odohrali sa tu dva skupinové zápasy. * '''Faro Loulé''' : Estádio Algarve - takisto tridsaťtisícový „futbalový dom“. Domovské kluby: SC Farense a SC Olhanense. Hostilo 2 zápasy v skupine a jedno štvrťfinále. * '''Guimarães''' : Estádio D. Afonso Henriques - domov klubu Vitoria Guimarães. Kapacita : 30 000. Dva zápasy v skupine. * '''Leiria''' : Estádio Dr. Magalhães Pessoa - domácí klub UD Leiria. Kapacita : 30 000. Dva zápasy v skupine. * '''Lisabon''' : Estádio José Alvalade - klub Sporting Lisabon, kapacita : 52 000, 3 zápasy v skupine, jedno štvrťfinále a jedno semifinále. * [[Estádio da Luz]] - štadión Benficy Lisabon, kapacita 65 000, odohrané 3 zápasy v základných skupinách, jedno štvrťfinále a finálový zápas. * '''Porto''' : [[Estádio do Dragão]] - klubu FC Porto, inovovaný s kapacitou 50 000, kde sa hrali 2 skupinové zápasy, jeden štvrťfinálový a jedno semifinále. Estádio do Bessa Século XXI - klubu Boavista Porto - 30 000 miest, kde sa hrali 3 zápasy v skupine. Všetky štadióny prešli pri príležitosti konania sa Majstrovstviev Európy rozsiahlymi renováciami, neboli postavené úplne nové, ako napríklad Mestský štadión v Aveiru. == Lopta == K Majstrovstvám Európy vo futbale 2004 pripravila UEFA v spolupráci s firmou [[Adidas]] revolučnú loptu s názvom Roteiro. Táto lopta bol vyrobená z prírodného [[latex]]u pomocou technológie tepelného opracovania (bez použitia švíkov), čo znamenalo, že lopty mali mať rovnaké a konštantné vlastnosti a navyše mali priniesť nové zážitky z hrania futbalu. Táto lopta bola pomenovaná podľa zápisníku portugalského moreplavca a objaviteľa menom [[Vasco da Gama]], ktorý bol symbolom portugalských námorných úspechov a objavov. == Zúčastnené tímy == {{Stĺpce|2| * {{BGR|f}} * {{HRV|f}} * {{CZE|f}} * {{DEN|f}} * {{ENG|f}} * {{FRA|f}} * {{DEU|f}} * {{GRC|f}} * {{ITA|f}} * {{LVA|f}} * {{NLD|f}} * {{PRT|f}} * {{RUS|f}} * {{ESP|f}} * {{SWE|f}} * {{CHE|f}} }} == Skupiny == === Skupina A === {| class="wikitable" style="text-align: center;" |- !width=175|Tím !width=20|Body !width=20|Zápasy !width=20|Víťazstvá !width=20|Remízy !width=20|Prehry !width=20|GS !width=20|GI !width=20|Rozdiel |- bgcolor=ccffcc |align=left|{{PRT|f|1}} |'''6'''||3||2||0||1||4||2||+2 |- bgcolor=ccffcc |align=left|{{GRC|f|1}} |'''4'''||3||1||1||1||4||4||0 |- |align=left|{{ESP|f|1}} |'''4'''||3||1||1||1||2||2||0 |- |align=left|{{RUS|f|1}} |'''3'''||3||1||0||2||2||4||−2 |} {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[12. jún]] [[2004]] |čas = 17.00 |mužstvo1 = {{PRT|f|2}} |skóre = {{ku|1|2}} |polčas = ({{ku|0|1}}) |mužstvo2 = {{GRC|f|1}} |góly1 = {{gól|90 + 3}} [[Cristiano Ronaldo]] |góly2 = {{gól|7}} [[Giorgos Karagounis]]<br />{{gól|51|pen.}} [[Angelos Basinas]] |štadión = [[Estádio do Dragão]], [[Porto (mesto v Portugalsku)|Porto]] |divákov = 48 761 |rozhodca = [[Pierluigi Collina]] {{minivlajka|Taliansko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[12. jún]] [[2004]] |čas = 19.45 |mužstvo1 = {{ESP|f|2}} |skóre = {{ku|1|0}} |polčas = ({{ku|0|0}}) |mužstvo2 = {{RUS|f|1}} |góly1 = {{gól|60}} [[Juan Carlos Valerón]] |góly2 = |štadión = [[Estádio do Algarve]], [[Faro, Portugalsko|Faro]] |divákov = 28 182 |rozhodca = [[Urs Meier]] {{minivlajka|Švajčiarsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[16. jún]] [[2004]] |čas = 17.00 |mužstvo1 = {{GRC|f|2}} |skóre = {{ku|1|1}} |polčas = ({{ku|0|1}}) |mužstvo2 = {{ESP|f|1}} |góly1 = {{gól|66}} [[Angelos Charisteas]] |góly2 = {{gól|28}} [[Fernando Morientes]] |štadión = [[Estádio do Bessa Século XXI]], [[Porto (mesto v Portugalsku)|Porto]] |divákov = 25 444 |rozhodca = [[Ľuboš Micheľ]] {{minivlajka|Slovensko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[16. jún]] [[2004]] |čas = 19.45 |mužstvo1 = {{RUS|f|2}} |skóre = {{ku|0|2}} |polčas = ({{ku|0|1}}) |mužstvo2 = {{PRT|f|1}} |góly1 = |góly2 = {{gól|7}} [[Maniche]]<br /> {{gól|89}} [[Rui Costa]] |štadión = [[Estádio da Luz]], [[Lisabon]] |divákov = 59 273 |rozhodca = [[Terje Hauge]] {{minivlajka|Nórsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[20. jún]] [[2004]] |čas = 19.45 |mužstvo1 = {{ESP|f|2}} |skóre = {{ku|0|1}} |polčas = ({{ku|0|0}}) |mužstvo2 = {{PRT|f|1}} |góly1 = |góly2 = {{gól|57}} [[Nuno Gomes]] |štadión = [[Estádio José Alvalade]], [[Lisabon]] |divákov = 47 491 |rozhodca = [[Anders Frisk]] {{minivlajka|Švédsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[20. jún]] [[2004]] |čas = 19.45 |mužstvo1 = {{RUS|f|2}} |skóre = {{ku|2|1}} |polčas = ({{ku|2|1}}) |mužstvo2 = {{GRC|f|1}} |góly1 = {{gól|2}} [[Dmitri Kiričenko]]<br /> {{gól|17}} [[Dmitri Bulykin]] |góly2 = {{gól|43}} [[Zisis Vryzas]] |štadión = [[Estádio do Algarve]], [[Faro (Portugalsko)|Faro]] |divákov = 47 491 |rozhodca = [[Gilles Veissière]] {{minivlajka|Francúzsko}} }} === Skupina B === {| class="wikitable" style="text-align: center;" |- !width=175|Tím !width=20|Body !width=20|Zápasy !width=20|Víťazstvá !width=20|Remízy !width=20|Prehry !width=20|GS !width=20|GI !width=20|Rozdiel |- bgcolor=ccffcc |align=left|{{FRA|f|1}} |'''7'''||3||2||1||0||7||4||+3 |- bgcolor=ccffcc |align=left|{{ENG|f|1}} |'''6'''||3||2||0||1||8||4||+4 |- |align=left|{{HRV|f|1}} |'''2'''||3||0||2||1||4||6||−2 |- |align=left|{{CHE|f|1}} |'''1'''||3||0||1||2||1||6||−5 |} {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[13. jún]] [[2004]] |čas = 17:00 |mužstvo1 = {{CHE|f|2}} |skóre = 0 – 0 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{HRV|f|1}} |góly1 = |góly2 = |štadión = [[Estádio Dr. Magalhães Pessoa]], [[Leiria (mesto)|Leiria]] |divákov = 24 090 |rozhodca = [[Lucílio Batista]] {{minivlajka|Portugalsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[13. jún]] [[2004]] |čas = 19:45 |mužstvo1 = {{FRA|f|2}} |skóre = 2 – 1 |polčas = (0-1) |mužstvo2 = {{ENG|f|1}} |góly1 = {{gól|90+1. 90+3|pen.}} [[Zinedine Zidane]] |góly2 = {{gól|38}} [[Frank Lampard]] |štadión = [[Estádio da Luz]], [[Lisabon]] |divákov = 62 487 |rozhodca = [[Markus Merk]] {{minivlajka|Nemecko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[17. jún]] [[2004]] |čas = 17:00 |mužstvo1 = {{ENG|f|2}} |skóre = 3 – 0 |polčas = (1-0) |mužstvo2 = {{CHE|f|1}} |góly1 = {{gól|23. 75}} [[Wayne Rooney]]<br /> {{gól|82}} [[Steven Gerrard]] |góly2 = |štadión = [[Estádio Cidade de Coimbra]], [[Coimbra (mesto)|Coimbra]] |divákov = 28 214 |rozhodca = [[Valentin Valentinovič Ivanov]] {{minivlajka|Rusko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[17. jún]] [[2004]] |čas = 19:45 |mužstvo1 = {{HRV|f|2}} |skóre = 2 – 2 |polčas = (0-1) |mužstvo2 = {{FRA|f|1}} |góly1 = {{gól|48|pen.}} [[Milan Rapaić]]<br /> {{gól|52}} [[Dado Pršo]] |góly2 = {{gól|22|vlastný}} [[Igor Tudor]]<br /> {{gól|64}} [[David Trezeguet]] |štadión = [[Estádio Dr. Magalhães Pessoa]], [[Leiria (mesto)|Leiria]] |divákov = 29 160 |rozhodca = [[Kim Milton Nielsen]] {{minivlajka|Dánsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[21. jún]] [[2004]] |čas = 19:45 |mužstvo1 = {{HRV|f|2}} |skóre = 2 – 4 |polčas = (1-2) |mužstvo2 = {{ENG|f|1}} |góly1 = {{gól|5}} [[Niko Kovač]]<br /> {{gól|73}} [[Igor Tudor]] |góly2 = {{gól|40}} [[Paul Scholes]]<br />{{gól|45+1. 68}} [[Wayne Rooney]]<br /> {{gól|79}} [[Frank Lampard]] |štadión = [[Estádio da Luz]], [[Lisabon]] |divákov = 57 047 |rozhodca = [[Pierluigi Collina]] {{minivlajka|Taliansko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[21. jún]] [[2004]] |čas = 19:45 |mužstvo1 = {{CHE|f|2}} |skóre = 1 – 3 |polčas = (1-1) |mužstvo2 = {{FRA|f|1}} |góly1 = {{gól|26}} [[Johan Vonlanthen]] |góly2 = {{gól|20}} [[Zinedine Zidane]] <br /> {{gól|76. 84}} [[Thierry Henry]] |štadión = [[Estádio Cidade de Coimbra]], [[Coimbra (mesto)|Coimbra]] |divákov = 28 111 |rozhodca = [[Ľuboš Micheľ]] {{minivlajka|Slovensko}} }} === Skupina C === {| class="wikitable" style="text-align: center;" |- !width=175|Tím !width=20|Body !width=20|Zápasy !width=20|Víťazstvá !width=20|Remízy !width=20|Prehry !width=20|GS !width=20|GI !width=20|Rozdiel |- bgcolor=ccffcc |align=left|{{SWE|f|1}} |'''5'''||3||1||2||0||8||3||+5 |- bgcolor=ccffcc |align=left|{{DEN|f|1}} |'''5'''||3||1||2||0||4||2||+2 |- |align=left|{{ITA|f|1}} |'''5'''||3||1||2||0||3||2||+1 |- |align=left|{{BGR|f|1}} |'''0'''||3||0||0||3||1||9||−8 |} {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[14. jún]] [[2004]] |čas = 17:00 |mužstvo1 = {{DEN|f|2}} |skóre = 0 – 0 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{ITA|f|1}} |góly1 = |góly2 = |štadión = [[Estádio D. Afonso Henriques]], [[Guimarães (mesto)|Guimarães]] |divákov = 29 595 |rozhodca = [[Manuel Mejuto González]] {{minivlajka|Španielsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[14. jún]] [[2004]] |čas = 19:45 |mužstvo1 = {{SWE|f|2}} |skóre = 5 – 0 |polčas = (1-0) |mužstvo2 = {{BGR|f|1}} |góly1 = {{gól|32}} [[Fredrik Ljungberg]] <br /> {{gól|57. 58}} [[Henrik Larsson]] <br /> {{gól|78|pen.}} [[Zlatan Ibrahimović]]<br /> {{gól|90+1}} [[Marcus Allbäck]] |góly2 = |štadión = [[Estádio José Alvalade]], [[Lisabon]] |divákov = 31 652 |rozhodca = [[Mike Riley]] {{minivlajka|Anglicko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[18. jún]] [[2004]] |čas = 17:00 |mužstvo1 = {{BGR|f|2}} |skóre = 0 – 2 |polčas = (0-1) |mužstvo2 = {{DEN|f|1}} |góly1 = |góly2 = {{gól|44}} [[Jon Dahl Tomasson]]<br /> {{gól|90+2}} [[Jesper Grønkjær]] |štadión = [[Estádio Municipal de Braga]], [[Braga (mesto)|Braga]] |divákov = 24 131 |rozhodca = [[Lucílio Batista]] {{minivlajka|Portugalsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[18. jún]] [[2004]] |čas = 19:45 |mužstvo1 = {{ITA|f|2}} |skóre = 1 – 1 |polčas = (1-0) |mužstvo2 = {{SWE|f|1}} |góly1 = {{gól|37}} [[Antonio Cassano]] |góly2 = {{gól|85}} [[Zlatan Ibrahimović]] |štadión = [[Estádio Municipal de Braga]], [[Porto (mesto v Portugalsku)|Porto]] |divákov = 44 926 |rozhodca = [[Urs Meier]] {{minivlajka|Švajčiarsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[22. jún]] [[2004]] |čas = 19:45 |mužstvo1 = {{ITA|f|2}} |skóre = 2 – 1 |polčas = (0-1) |mužstvo2 = {{BGR|f|1}} |góly1 = {{gól|48}} [[Simone Perrotta]]<br /> {{gól|90+4}} [[Antonio Cassano]] |góly2 = {{gól|45|pen.}} [[Martin Petrov]] |štadión = [[Estádio D. Afonso Henriques]], [[Guimarães (mesto)|Guimarães]] |divákov = 16 002 |rozhodca = [[Valentin Ivanov]] {{minivlajka|Rusko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[22. jún]] [[2004]] |čas = 19:45 |mužstvo1 = {{DEN|f|2}} |skóre = 2 – 2 |polčas = (1-0) |mužstvo2 = {{SWE|f|1}} |góly1 = {{gól|28. 66}} [[Jon Dahl Tomasson]] |góly2 = {{gól|47|pen.}} [[Henrik Larsson]]<br /> {{gól|89}} [[Mattias Jonson]] |štadión = [[Estádio do Bessa Século XXI]], [[Porto (mesto v Portugalsku)|Porto]] |divákov = 26 115 |rozhodca = [[Markus Merk]] {{minivlajka|Nemecko}} }} === Skupina D === {| class="wikitable" style="text-align: center;" |- !width=175|Tím !width=20|Body !width=20|Zápasy !width=20|Víťazstvá !width=20|Remízy !width=20|Prehry !width=20|GS !width=20|GI !width=20|Rozdiel |- bgcolor=ccffcc |align=left|{{CZE|f|1}} |'''9'''||3||3||0||0||7||4||+3 |- bgcolor=ccffcc |align=left|{{NLD|f|1}} |'''4'''||3||1||1||1||6||4||+2 |- |align=left|{{DEU|f|1}} |'''2'''||3||0||2||1||2||3||−1 |- |align=left|{{LVA|f|1}} |'''1'''||3||0||1||2||1||5||−4 |} {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[15. jún]] [[2004]] |čas = 17:00 |mužstvo1 = {{CZE|f|2}} |skóre = 2 – 1 |polčas = (0-1) |mužstvo2 = {{LVA|f|1}} |góly1 = {{gól|73}} [[Milan Baroš]]<br /> {{gól|85}} [[Marek Heinz]] |góly2 = {{gól|45+1}} [[Māris Verpakovskis]] |štadión = [[Estádio Municipal de Aveiro]], [[Aveiro (mesto)|Aveiro]] |divákov = 21 744 |rozhodca = [[Gilles Veissière]] {{minivlajka|Francúzsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[15. jún]] [[2004]] |čas = 19:45 |mužstvo1 = {{DEU|f|2}} |skóre = 1 – 1 |polčas = (1-0) |mužstvo2 = {{NLD|f|1}} |góly1 = {{gól|30}} [[Torsten Frings]] |góly2 = {{gól|81}} [[Ruud van Nistelrooy]] |štadión = [[Estádio do Dragão]], [[Porto (mesto v Portugalsku)|Porto]] |divákov = 48 197 |rozhodca = [[Anders Frisk]] {{minivlajka|Švédsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[19. jún]] [[2004]] |čas = 17:00 |mužstvo1 = {{LVA|f|2}} |skóre = 0 – 0 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{DEU|f|1}} |góly1 = |góly2 |štadión = [[Estádio do Bessa Século XXI]], [[Porto (mesto v Portugalsku)|Porto]] |divákov = 22 344 |rozhodca = [[Mike Riley]] {{minivlajka|Anglicko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[19. jún]] [[2004]] |čas = 19:45 |mužstvo1 = {{NLD|f|2}} |skóre = 2 – 3 |polčas = (2-1) |mužstvo2 = {{CZE|f|1}} |góly1 = {{gól|4}} [[Wilfred Bouma]]<br /> {{gól|19}} [[Ruud van Nistelrooy]] |góly2 = {{gól|23}} [[Jan Koller]]<br /> {{gól|73}} [[Milan Baroš]]<br /> {{gól|88}} [[Vladimír Šmicer]] |štadión = [[Estádio Municipal de Aveiro]], [[Aveiro (mesto)|Aveiro]] |divákov = 29 935 |rozhodca = [[Manuel Mejuto González]] {{minivlajka|Španielsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[23. jún]] [[2004]] |čas = 19:45 |mužstvo1 = {{NLD|f|2}} |skóre = 3 – 0 |polčas = (2-0) |mužstvo2 = {{LVA|f|1}} |góly1 = {{gól|27 .35}} (prvý z {{m|11|m}}.) [[Ruud van Nistelrooy]]<br /> {{gól|84}} [[Roy Makaay]] |góly2 = |štadión = [[Estádio Municipal de Braga]], [[Braga (mesto)|Braga]] |divákov = 27 904 |rozhodca = [[Kim Milton Nielsen]] {{minivlajka|Dánsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[23. jún]] [[2004]] |čas = 19:45 |mužstvo1 = {{DEU|f|2}} |skóre = 1 – 2 |polčas = (1-1) |mužstvo2 = {{CZE|f|1}} |góly1 = {{gól|20}} [[Michael Ballack]] |góly2 = {{gól|30}} [[Marek Heinz]] <br /> {{gól|77}} [[Milan Baroš]] |štadión = [[Estádio José Alvalade]], [[Lisabon]] |divákov = 46 849 |rozhodca = [[Terje Hauge]] {{minivlajka|Nórsko}} }} == Vyraďovacia fáza == === Pavúk turnaja === {{Play-off8+futbal | [[24. jún]], [[Lisabon]] |'''{{PRT|f|1}}'''|'''2''' ('''6''') |{{ENG|f|1}}|2 (5) | [[26. jún]] [[Loulé]] |{{SWE|f|1}}| 0 (4) |'''{{NLD|f|1}}'''| '''0''' ('''5''') | [[25. jún]], [[Lisabon]] |{{FRA|f|1}}|0 |'''{{GRC|f|1}}'''|'''1''' | [[27. jún]], [[Porto]] |'''{{CZE|f|1}}'''|'''3''' |{{DEN|f|1}}|0 | [[30. jún]], [[Lisabon]] |'''{{PRT|f|1}}'''|2 |{{NLD|f|1}}|1 | [[1. júl]], [[Porto]] |'''{{GRC|f|1}}'''|'''1''' |{{CZE|f|1}}|0 | [[4. júl]], [[Lisabon]] |{{PRT|f|1}}|0 |'''{{GRC|f|1}}'''|'''1''' }} === Štvrťfinále === {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[24. jún]] [[2004]] |čas = 19:45 |mužstvo1 = {{PRT|f|2}} |skóre = 2 – 2 <br />(6–5)<br /><small>([[Penaltový rozstrel|PK]])</small> |polčas = (0-1) |mužstvo2 = {{ENG|f|1}} |góly1 = {{gól|83}} [[Hélder Postiga]] <br /> {{gól|110}} [[Rui Costa]] |góly2 = {{gól|3}} [[Michael Owen]] <br /> {{gól|115}} [[Frank Lampard]] |štadión = [[Estádio da Luz]], [[Lisabon]] |divákov = 65 000 |rozhodca = [[Urs Meier]] {{minivlajka|Švajčiarsko}} }} {{penaltový rozstrel | bg = | pk1 = [[Deco]] {{pengól}} <br /> [[Simão Sabrosa]] {{pengól}} <br /> [[Rui Costa]] {{pennep}} <br /> [[Cristiano Ronaldo]] {{pengól}} <br /> [[Maniche]] {{pengól}} <br /> [[Hélder Postiga]] {{pengól}} <br /> [[Ricardo Pereira]] {{pengól}} | skóre = 6–5 | pk2 = {{pennep}} [[David Beckham]] <br /> {{pengól}} [[Michael Owen]] <br /> {{pengól}} [[Frank Lampard]] <br /> {{pengól}} [[John Terry]] <br /> {{pengól}} [[Owen Hargreaves]] <br /> {{pengól}} [[Ashley Cole]] <br /> {{pennep}} [[Darius Vassell]] }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[25. jún]] [[2004]] |čas = 19:45 |mužstvo1 = {{FRA|f|2}} |skóre = 0 – 1 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{GRC|f|1}} |góly1 = |góly2 = {{gól|65}} [[Angelos Charisteas]] |štadión = [[Estádio José Alvalade]], [[Lisabon]] |divákov = 45 390 |rozhodca = [[Anders Frisk]] {{minivlajka|Švédsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[26. jún]] [[2004]] |čas = 19:45 |mužstvo1 = {{SWE|f|2}} |skóre = 0 – 0 <br />(4–5)<br /><small>([[Penaltový rozstrel|PK]])</small> |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{NLD|f|1}} |góly1 = |góly2 = |štadión = [[Estádio do Algarve]], [[Faro(Portugalsko)|Faro]] |divákov = 30 000 |rozhodca = [[Ľuboš Micheľ]] {{minivlajka|Slovensko}} }} {{penaltový rozstrel | bg = | pk1 = [[Kim Källström]] {{pengól}} <br /> [[Henrik Larsson]] {{pengól}} <br /> [[Zlatan Ibrahimović]] {{pennep}} <br /> [[Fredrik Ljungberg]] {{pengól}} <br /> [[Christian Wilhelmsson]] {{pengól}} <br /> [[Olof Mellberg]] {{pennep}} | skóre = 4–5 | pk2 = {{pengól}} [[Ruud van Nistelrooy]] <br /> {{pengól}} [[John Heitinga]] <br /> {{pengól}} [[Michael Reiziger]] <br /> {{pennep}} [[Phillip Cocu]] <br /> {{pengól}} [[Roy Makaay]] <br /> {{pengól}} [[Arjen Robben]] }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[27. jún]] [[2004]] |čas = 19:45 |mužstvo1 = {{CZE|f|2}} |skóre = 3 – 0 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{DEN|f|1}} |góly1 = {{gól|49}} [[Jan Koller]] <br /> {{gól|63. 65}} [[Milan Baroš]] |góly2 = |štadión = [[Estádio do Dragão]], [[Porto (mesto v Portugalsku)|Porto]] |divákov = 41 092 |rozhodca = [[Valentin Ivanov]] {{minivlajka|Rusko}} }} === Semifinále === {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[30. jún]] [[2004]] |čas = 19:45 |mužstvo1 = {{PRT|f|2}} |skóre = 2 – 1 |polčas = (1-0) |mužstvo2 = {{NLD|f|1}} |góly1 = {{gól|26}} [[Cristiano Ronaldo]] <br /> {{gól|58}} [[Maniche]] |góly2 = {{gól|63|vlastný}} [[Jorge Andrade]] |štadión = [[Estádio José Alvalade]], [[Lisabon]] |divákov = 46 679 |rozhodca = [[Anders Frisk]] {{minivlajka|Švédsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[1. júl]] [[2004]] |čas = 19:45 |mužstvo1 = {{GRC|f|2}} |skóre = 1 – 0 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{CZE|f|1}} |góly1 = {{gól|105+1}} [[Traianos Dellas]] |góly2 = |štadión = [[Estádio do Dragão]], [[Porto (mesto v Portugalsku)|Porto]] |divákov = 42 449 |rozhodca = [[Pierluigi Collina]] {{minivlajka|Taliansko}} }} === Finále === {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[4. júl]] [[2004]] |čas = 19:45 |mužstvo1 = {{PRT|f|2}} |skóre = 0 – 1 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{GRC|f|1}} |góly1 = |góly2 = {{gól|57}} [[Angelos Charisteas]] |štadión = [[Estádio da Luz]], [[Lisabon]] |divákov = 62 865 |rozhodca = [[Markus Merk]] {{minivlajka|Nemecko}} }} == Stupne víťazov == {| class=wikitable |- bgcolor="cccccc" !align="left" style="width:4cm"|Zlato !align="left" style="width:4cm"|Striebro !align="left" style="width:6cm"|Bronz |- |'''{{GRC|f|1}}''' |{{PRT|f|1}} |{{CZE|f|1}}<br />{{NLD|f|1}} |} == All stars tím == ; Brankár * {{CZE}} [[Petr Čech]] ; Obrancovia * {{GRC}} [[Traianos Dellas]] * {{PRT}} [[Ricardo Carvalho]] * {{GRC}} [[Giourkas Seitaridis]] * {{ITA}} [[Gianluca Zambrotta]] ; Stredopoliari * {{PRT}} [[Maniche]] * {{CZE}} [[Pavel Nedvěd]] * {{GRC}} [[Theodoros Zagorakis]] ; Útočníci * {{CZE}} [[Milan Baroš]] * {{PRT}} [[Cristiano Ronaldo]] * {{ENG}} [[Wayne Rooney]] == Strelci == {| |valign="top" width=33%| ;5 gólov * {{minivlajka|Česko}} [[Milan Baroš]] ;4 góly * {{minivlajka|Holandsko}} [[Ruud van Nistelrooy]] * {{minivlajka|Anglicko}} [[Wayne Rooney]] ;3 góly * {{minivlajka|Dánsko}} [[Jon Dahl Tomasson]] * {{minivlajka|Anglicko}} [[Frank Lampard]] * {{minivlajka|Francúzsko}} [[Zinedine Zidane]] * {{minivlajka|Grécko}} [[Angelos Charisteas]] * {{minivlajka|Švédsko}} [[Henrik Larsson]] ;2 góly * {{minivlajka|Česko}} [[Marek Heinz]] * {{minivlajka|Česko}} [[Jan Koller]] * {{minivlajka|Francúzsko}} [[Thierry Henry]] * {{minivlajka|Taliansko}} [[Antonio Cassano]] * {{minivlajka|Portugalsko}} [[Cristiano Ronaldo]] * {{minivlajka|Portugalsko}} [[Maniche]] * {{minivlajka|Portugalsko}} [[Rui Costa]] * {{minivlajka|Švédsko}} [[Zlatan Ibrahimović]] |valign="top" width=33%| ;1 gól * {{minivlajka|Bulharsko}} [[Martin Petrov]] * {{minivlajka|Chorvátsko}} [[Dado Pršo]] * {{minivlajka|Chorvátsko}} [[Igor Tudor]] * {{minivlajka|Chorvátsko}} [[Milan Rapaić]] * {{minivlajka|Chorvátsko}} [[Niko Kovač]] * {{minivlajka|Česko}} [[Vladimír Šmicer]] * {{minivlajka|Dánsko}} [[Jesper Grønkjær]] * {{minivlajka|Anglicko}} [[Michael Owen]] * {{minivlajka|Anglicko}} [[Paul Scholes]] * {{minivlajka|Anglicko}} [[Steven Gerrard]] * {{minivlajka|Francúzsko}} [[David Trezeguet]] * {{minivlajka|Nemecko}} [[Michael Ballack]] * {{minivlajka|Nemecko}} [[Torsten Frings]] * {{minivlajka|Grécko}} [[Angelos Basinas]] * {{minivlajka|Grécko}} [[Giorgos Karagounis]] * {{minivlajka|Grécko}} [[Traianos Dellas]] * {{minivlajka|Grécko}} [[Zisis Vryzas]] * {{minivlajka|Taliansko}} [[Simone Perrotta]] * {{minivlajka|Lotyšsko}} [[Maris Verpakovskis]] * {{minivlajka|Holandsko}} [[Roy Makaay]] |valign="top" width=33%| ;1 gól * {{minivlajka|Holandsko}} [[Wilfred Bouma]] * {{minivlajka|Portugalsko}} [[Hélder Postiga]] * {{minivlajka|Portugalsko}} [[Nuno Gomes]] * {{minivlajka|Španielsko}} [[Fernando Morientes]] * {{minivlajka|Španielsko}} [[Juan Carlos Valerón]] * {{minivlajka|Švédsko}} [[Fredrik Ljungberg]] * {{minivlajka|Švédsko}} [[Marcus Allbäck]] * {{minivlajka|Švédsko}} [[Mattias Jonson]] * {{minivlajka|Rusko}} [[Dmitri Bulykin]] * {{minivlajka|Rusko}} [[Dmitri Kirichenko]] * {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Johann Vonlanthen]] ;Vlastný gól * {{minivlajka|Chorvátsko}} [[Igor Tudor]] (protit Francúzsku) * {{minivlajka|Portugalsko}} [[Jorge Andrade]] (proti Holandsku) |} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Campeonato Europeu de Futebol de 2004}} == Externé odkazy == * [http://fotbal.idnes.cz/fot_me2004h.asp Články a reportáže na iDnes] * [http://news.bbc.co.uk/sport1/hi/football/euro_2004/default.stm O Eure 2004 na BBC] (anglicky) * [http://www.lisbonphotos.net/component/option,com_zoom/Itemid,26/catid,5/ Fotogaléria] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071009212643/http://www.lisbonphotos.net/component/option,com_zoom/Itemid,26/catid,5/ |date=2007-10-09 }} {{ME vo futbale}} [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo futbale 2004| ]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo futbale|2004]] [[Kategória:Športové podujatia v Portugalsku|Futbal]] [[Kategória:2004 v Portugalsku]] bbk6tkxylq8iiufvwpm0vlkn5qnn1cj Kostol San Luigi dei Francesi 0 243281 8188098 7754365 2026-03-27T21:17:09Z Bakjb 236375 −[[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Taliansku]]; ±[[Kategória:Kostoly v Ríme]]→[[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Ríme]] pomocou použitia HotCat 8188098 wikitext text/x-wiki [[Obrázok:San Luigi dei Francesi - facciata.jpg|thumb]] '''Kostol San Luigi dei Francesi'''<ref>{{Beliana|zväzok=2|heslo=Caravaggio|strany=460}}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Vároš | meno = Milan | odkaz na autora = | titul = Osudy umeleckých diel a ich tvorcov: Slováci a slovenské reálie v dotykoch s európskym maliarstvom, svetoznámymi múzeami a galériami | vydanie = | vydavateľ = [[Matica slovenská]] | miesto = Martin | rok = 2011 | isbn = 978-80-8128-018-4 | kapitola = | strany = 68 | jazyk = }}</ref> ({{VJZ|lat|''Ecclesia Sancti Ludovici Francorum de Urbe''}}, {{VJZ|ita|''Chiesa di San Luigi dei Francesi''}}, {{VJZ|fra|''Église Saint-Louis-des-Français''}}) je kostol v [[Rím]]e, v blízkosti [[Piazza Navona]]. Kostol navrhol [[Giacomo della Porta]] a v rokoch [[1518]] až [[1589]] postavil [[Domenico Fontana]]. Je to francúzsky národný kostol, ktorý je zasvätený [[Ľudovít IX. (Francúzsko)|Ľudovítovi IX.]] Najvzácnejšie diela sú tri oltárne maľby [[Michelangelo Merisi da Caravaggio|Caravaggia]] v Contarelliho kaplnke naľavo od hlavného oltára. Tieto opisujú život [[Matúš (apoštol)|apoštola Matúša]]. Sú prvými náboženskými maľbami autora. Vznikli v rokoch [[1597]] až [[1602]] a vyznačujú sa pre Caravaggia typickými svetelnými efektami. == Galéria == <center> <gallery> Obrázok:Michelangelo Caravaggio 040.jpg|''povolanie apoštola Matúša'' Obrázok:The Inspiration of Saint Matthew by Caravaggio.jpg|''Matúš a anjel'' Obrázok:Michelangelo Caravaggio 047.jpg|''umučenie apoštola Matúša'' Obrázok:San Luigi dei Francesi (Rome) - Ceiling HDR.jpg|''strop'' Obrázok:San Luigi dei Francesi (Rome) - Interior.jpg|''interiér'' </gallery> </center> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=San Luigi dei Francesi (Rome)}} {{Autoritné údaje}} {{Architektonický výhonok}} [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Ríme|Ľudovít Francúz]] [[Kategória:Kostoly zasvätené svätému Ľudovítovi|Rím]] 8j4my7up9litttgtmri8jg87dx2lhbe 8188108 8188098 2026-03-27T21:20:48Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Titulárne kostoly]] pomocou použitia HotCat 8188108 wikitext text/x-wiki [[Obrázok:San Luigi dei Francesi - facciata.jpg|thumb]] '''Kostol San Luigi dei Francesi'''<ref>{{Beliana|zväzok=2|heslo=Caravaggio|strany=460}}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Vároš | meno = Milan | odkaz na autora = | titul = Osudy umeleckých diel a ich tvorcov: Slováci a slovenské reálie v dotykoch s európskym maliarstvom, svetoznámymi múzeami a galériami | vydanie = | vydavateľ = [[Matica slovenská]] | miesto = Martin | rok = 2011 | isbn = 978-80-8128-018-4 | kapitola = | strany = 68 | jazyk = }}</ref> ({{VJZ|lat|''Ecclesia Sancti Ludovici Francorum de Urbe''}}, {{VJZ|ita|''Chiesa di San Luigi dei Francesi''}}, {{VJZ|fra|''Église Saint-Louis-des-Français''}}) je kostol v [[Rím]]e, v blízkosti [[Piazza Navona]]. Kostol navrhol [[Giacomo della Porta]] a v rokoch [[1518]] až [[1589]] postavil [[Domenico Fontana]]. Je to francúzsky národný kostol, ktorý je zasvätený [[Ľudovít IX. (Francúzsko)|Ľudovítovi IX.]] Najvzácnejšie diela sú tri oltárne maľby [[Michelangelo Merisi da Caravaggio|Caravaggia]] v Contarelliho kaplnke naľavo od hlavného oltára. Tieto opisujú život [[Matúš (apoštol)|apoštola Matúša]]. Sú prvými náboženskými maľbami autora. Vznikli v rokoch [[1597]] až [[1602]] a vyznačujú sa pre Caravaggia typickými svetelnými efektami. == Galéria == <center> <gallery> Obrázok:Michelangelo Caravaggio 040.jpg|''povolanie apoštola Matúša'' Obrázok:The Inspiration of Saint Matthew by Caravaggio.jpg|''Matúš a anjel'' Obrázok:Michelangelo Caravaggio 047.jpg|''umučenie apoštola Matúša'' Obrázok:San Luigi dei Francesi (Rome) - Ceiling HDR.jpg|''strop'' Obrázok:San Luigi dei Francesi (Rome) - Interior.jpg|''interiér'' </gallery> </center> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=San Luigi dei Francesi (Rome)}} {{Autoritné údaje}} {{Architektonický výhonok}} [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Ríme|Ľudovít Francúz]] [[Kategória:Kostoly zasvätené svätému Ľudovítovi|Rím]] [[Kategória:Titulárne kostoly]] 4x1z3p4k8ngslv6un9fmdzjqwa1r4sh Majstrovstvá Európy vo futbale 2000 0 246440 8188319 7794071 2026-03-28T10:50:18Z Peter 51345 269569 8188319 wikitext text/x-wiki {{Infobox Majstrovstvá Európy vo futbale | rok = 2000 | iný názov = UEFA Euro 2000<br/>Europees Voetbalkampioenschap<br/>België/Nederland 2000<br/>Championnat d'Europe de football<br/>Belgique/Pays-Bas 2000<br/>Fußball-Europameisterschaft<br/>Belgien/Niederlande 2000 | usporiadateľ = Belgicko | usporiadateľ2 = Holandsko | dátum = [[10. jún]] – [[2. júl]] [[2000]] | počet tímov = 16 | počet štadiónov = 8 | počet miest = 8 | víťaz = FRA | počet titulov = 2 | druhý = ITA | počet zápasov = 31 | počet gólov = 85 | návštevnosť = 1122833 | najlepší strelec = {{FR-YUG}} [[Savo Milošević]]<br/>{{NLD}} [[Patrick Kluivert]]<br/><small>(každý 5 gólov)<small/> | najlepší hráč = {{FRA}} [[Zinedine Zidane]] }} {{portál|Šport|Športový}} '''Majstrovstvá Európy vo futbale 2000''' boli 11. Majstrovstvá Európy vo futbale. Konali sa v [[Belgicko|Belgicku]] a [[Holandsko|Holandsku]]. Prebiehali od [[10. jún]]a do [[2. júl]]a [[2000]]. Usporiadatelia mali automaticky zabezpečené miesto, zvyšné tímy hrali v kvalifikácii. Na finálovom turnaji sa zúčastnilo celkovo 16 tímov. Turnaj vyhrala reprezentácia [[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzska]], keď vyhrala vo finále 2-1 nad reprezentáciou [[Talianske národné futbalové mužstvo|Talianska]]. Najlepším strelcom sa stali Holanďan [[Patrick Kluivert]] a Juhoslovan [[Savo Milošević]] s 5 gólmi. == Štadióny == <center> {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- ! style="border-left:none; border-right:none;" | [[Rotterdam]] ! style="border-left:none; border-right:none;" | [[Amsterdam]] ! style="border-left:none; border-right:none;" | [[Brusel]] ! style="border-left:none; border-right:none;" | [[Bruggy]] |- | style="border-left:none; border-right:none;" | [[Feijenoord Stadion]]<br />Kapacita: 51 177 | style="border-left:none; border-right:none;" | [[Amsterdam ArenA]]<br />Kapacita: 52 140 | style="border-left:none; border-right:none;" | [[King Baudouin Stadium]]<br />Kapacita: 50 122 | style="border-left:none; border-right:none;" | [[Jan Breydel Stadium]]<br />Kapacita: 30 000 |- | style="border:none;" | [[Súbor:StadionFeyenoord.jpg|150px]] | style="border:none;" | | style="border:none;" | | style="border:none;" | [[Súbor:Janbreydelstadion.jpg|150px]] |- ! style="border-left:none; border-right:none;" | [[Eindhoven]] ! style="border-left:none; border-right:none;" | [[Arnhem]] ! style="border-left:none; border-right:none;" | [[Liège]] ! style="border-left:none; border-right:none;" | [[Charleroi]] |- | style="border-left:none; border-right:none;" | [[Philips Stadion]]<br />Kapacita: 33 500 | style="border-left:none; border-right:none;" | [[Gelredome]]<br />Kapacita: 30 082 | style="border-left:none; border-right:none;" | [[Stade Maurice Dufrasne]]<br />Kapacita: 30 023 | style="border-left:none; border-right:none;" | [[Stade du Pays de Charleroi]]<br />Kapacita: 30 000 |- | style="border:none;" | [[Súbor:Philips Stadion.jpg|150px]] | style="border:none;" | [[Súbor:Gelredome 2.jpg|150px]] | style="border:none;" | [[Súbor:Standard liege kaerjeng02.jpg|150px]] | style="border:none;" | |}</center> == Kvalifikácia == {{Hlavný článok|Majstrovstvá Európy vo futbale 2000 (kvalifikácia)}} [[Súbor:Euro 2000.png|thumb|right|Účastníci turnaja.]] Do kvalifikácie Majstrovstiev Európy roku 1980 vstúpilo celkom 49 tímov, ktoré bojovali celkovo o 16 postupových miest na záverečný finálový turnaj. [[Holandské národné futbalové mužstvo|Holandsko]] a [[Belgické národné futbalové mužstvo|Belgicko]] ako hostitelia majstrovstiev sa kvalifikovali automaticky, a tak sa bojovalo o štrnásť miest. Kvalifikácia sa uskutočnila v rokoch [[1998]] a [[1999]]. Kvalifikované tímy: {{col-begin|width=70%}} {{col-2}} * {{ENG|f|1}} * {{BEL|f|1}} * {{CZE|f|1}} * {{DEN|f|1}} * {{FRA|f|1}} * {{NLD|f|1}} * {{FR-YUG|f|1}} * {{DEU|f|1}} {{col-2}} * {{NOR|f|1}} * {{PRT|f|1}} * {{ROU|f|1}} * {{SVN|f|1}} * {{ESP|f|1}} * {{SWE|f|1}} * {{ITA|f|1}} * {{TUR|f|1}} {{col-end}} == Výsledky == [[Súbor:RR5111-0079R.gif|192px|right]] === Skupina A === {| class=wikitable style="text-align:center" |- bgcolor="#DCDCDC" !width="25" | !width="200"|Mužstvo !width="60"|Body !width="60"|Z !width="60"|V !width="60"|R !width="60"|P !width="60"|Góly strelené !width="60"|Góly inkasované !width="60"|Rozdiel skóre |- bgcolor=#CCFFCC |1. |style="text-align:left;"|{{PRT|f|1}} |'''9 '''|| 3 || 3 || 0 || 0 || 7 || 2 || +5 |- bgcolor=#CCFFCC |2. |style="text-align:left;"|{{ROU|f|1}} |'''4 '''|| 3 || 1 || 1 || 1 || 4 || 4 || 0 |- |3. |style="text-align:left;"|{{ENG|f|1}} |''' 3 '''|| 3 || 1 || 0 || 2 || 5 || 6 || -1 |- |4. |style="text-align:left;"|{{DEU|f|1}} |''' 1 '''|| 3 || 0 || 1 || 2 || 1 || 5 || -4 |} {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[12. jún]] [[2000]] |čas = 18:00 |mužstvo1 = {{DEU|f|2}} |skóre = 1 – 1 |polčas = (1-1) |mužstvo2 = {{ROU|f|1}} |góly1 = {{gól|28}} [[Mehmet Scholl]] |góly2 = {{gól|5}} [[Viorel Moldovan]] |štadión = [[Stade Maurice Dufrasne]], [[Liège]] |divákov = 25 000 |rozhodca = [[Kim Milton Nielsen]] {{minivlajka|Dánsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[12. jún]] [[2000]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{PRT|f|2}} |skóre = 3 – 2 |polčas = (2-2) |mužstvo2 = {{ENG|f|1}} |góly1 = {{gól|22}} [[Luís Figo]]<br />{{gól|37}} [[João Vieira Pinto|João Pinto]]<br />{{gól|59}} [[Nuno Gomes]] |góly2 = {{gól|3}} [[Paul Scholes]]<br />{{gól|18}} [[Steve McManaman]] |štadión = [[Philips Stadion]], [[Eindhoven]] |divákov = 33 000 |rozhodca = [[Anders Frisk]] {{minivlajka|Švédsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[17. jún]] [[2000]] |čas = 18:00 |mužstvo1 = {{ROU|f|2}} |skóre = 0 – 1 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{PRT|f|1}} |góly1 = |góly2 = {{gól|90+4}} [[Costinha]] |štadión = [[Gelredome]], [[Arnhem]] |divákov = 18 000 |rozhodca = [[Gilles Veissière]] {{minivlajka|Francúzsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[17. jún]] [[2000]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{ENG|f|2}} |skóre = 1 – 0 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{DEU|f|1}} |góly1 = {{gól|53}} [[Alan Shearer]] |góly2 = |štadión = [[Stade du Pays de Charleroi]], [[Charleroi]] |divákov = 30 000 |rozhodca = [[Pierluigi Collina]] {{minivlajka|Taliansko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[20. jún]] [[2000]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{ENG|f|2}} |skóre = 2 – 3 |polčas = (2-1) |mužstvo2 = {{ROU|f|1}} |góly1 = {{gól|41}} [[Alan Shearer]] (penalta)<br />{{gól|45}} [[Michael Owen]] |góly2 = {{gól|22}} [[Cristian Chivu]]<br />{{gól|48}} [[Dorinel Munteanu]]<br />{{gól|89}} [[Ionel Ganea]] (penalta) |štadión = [[Stade du Pays de Charleroi]], [[Charleroi]] |divákov = 30 000 |rozhodca = [[Urs Meier]] {{minivlajka|Švajčiarsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[20. jún]] [[2000]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{PRT|f|2}} |skóre = 3 – 0 |polčas = (1-0) |mužstvo2 = {{DEU|f|1}} |góly1 = {{gól|35. 54. 71}} [[Sérgio Conceição]] |góly2 = |štadión = [[Feijenoord Stadion]], [[Rotterdam]] |divákov = 44 000 |rozhodca = [[Dick Jol]] {{minivlajka|Holandsko}} }} === Skupina B === {| class=wikitable style="text-align:center" |- bgcolor="#DCDCDC" !width="25" | !width="200"|Mužstvo !width="60"|Body !width="60"|Z !width="60"|V !width="60"|R !width="60"|P !width="60"|Góly strelené !width="60"|Góly inkasované !width="60"|Rozdiel skóre |- bgcolor=#CCFFCC |1. |style="text-align:left;"|{{ITA|f|1}} |''' 9 '''|| 3 || 3 || 0 || 0 || 6 || 2 || +4 |- bgcolor=#CCFFCC |2. |style="text-align:left;"|{{TUR|f|1}} |''' 4 '''|| 3 || 1 || 1 || 1 || 3 || 2 || +1 |- |3. |style="text-align:left;"|{{BEL|f|1}} |''' 3 '''|| 3 || 1 || 0 || 2 || 2 || 5 || -3 |- |4. |style="text-align:left;"|{{SWE|f|1}} |''' 1 '''|| 3 || 0 || 1 || 2 || 2 || 4 || -2 |} {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[10. jún]] [[2000]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{BEL|f|2}} |skóre = 2 – 1 |polčas = (1-0) |mužstvo2 = {{SWE|f|1}} |góly1 = {{gól|43}} [[Bart Goor]]<br />{{gól|46}} [[Émile Mpenza]] |góly2 = {{gól|53}} [[Johan Mjällby]] |štadión = [[King Baudouin Stadium]], [[Brusel]] |divákov = 50 000 |rozhodca = [[Markus Merk]] {{minivlajka|Nemecko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[11. jún]] [[2000]] |čas = 14:30 |mužstvo1 = {{TUR|f|2}} |skóre = 1 – 2 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{ITA|f|1}} |góly1 = {{gól|62}} [[Okan Buruk]] |góly2 = {{gól|52}} [[Antonio Conte]]<br />{{gól|70}} [[Filippo Inzaghi]] (penalta) |štadión = [[Gelredome]], [[Arnhem]] |divákov = 25 000 |rozhodca = [[Hugh Dallas]] {{minivlajka|Škótsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[14. jún]] [[2000]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{ITA|f|2}} |skóre = 2 – 0 |polčas = (1-0) |mužstvo2 = {{BEL|f|1}} |góly1 = {{gól|6}} [[Francesco Totti]]<br />{{gól|66}} [[Stefano Fiore]] |góly2 = |štadión = [[King Baudouin Stadium]], [[Brusel]] |divákov = 46 000 |rozhodca = [[José Garcia Aranda]] {{minivlajka|Španielsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[15. jún]] [[2000]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{SWE|f|2}} |skóre = 0 – 0 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{TUR|f|1}} |góly1 = |góly2 = |štadión = [[Philips Stadion]], [[Eindhoven]] |divákov = 24 500 |rozhodca = [[Dick Jol]] {{minivlajka|Holandsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[19. jún]] [[2000]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{TUR|f|2}} |skóre = 2 – 0 |polčas = (1-0) |mužstvo2 = {{BEL|f|1}} |góly1 = {{gól|45. 70}} [[Hakan Şükür]] |góly2 = |štadión = [[King Baudouin Stadium]], [[Brusel]] |divákov = 48 000 |rozhodca = [[Kim Milton Nielsen]] {{minivlajka|Dánsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[19. jún]] [[2000]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{ITA|f|2}} |skóre = 2 – 1 |polčas = (1-0) |mužstvo2 = {{SWE|f|1}} |góly1 = {{gól|39}} [[Luigi Di Biagio]]<br />{{gól|88}} [[Alessandro Del Piero]] |góly2 = {{gól|77}} [[Henrik Larsson]] |štadión = [[Philips Stadion]], [[Eindhoven]] |divákov = 25 000 |rozhodca = [[Vítor Melo Pereira]] {{minivlajka|Portugalsko}} }} === Skupina C === {| class=wikitable style="text-align:center" |- bgcolor="#DCDCDC" !width="25" | !width="200"|Mužstvo !width="60"|Body !width="60"|Z !width="60"|V !width="60"|R !width="60"|P !width="60"|Góly strelené !width="60"|Góly inkasované !width="60"|Rozdiel skóre |- bgcolor=#CCFFCC |1. |style="text-align:left;"|{{ESP|f|1}} |''' 6 '''|| 3 || 2 || 0 || 1 || 6 || 5 || +1 |- bgcolor=#CCFFCC |2. |style="text-align:left;"|{{FR-YUG|f|1}} |''' 4 '''|| 3 || 1 || 1 || 1 || 7 || 7 || 0 |- |3. |style="text-align:left;"|{{NOR|f|1}} |''' 4 '''|| 3 || 1 || 1 || 1 || 1 || 1 || 0 |- |4. |style="text-align:left;"|{{SVN|f|1}} |''' 2 '''|| 3 || 0 || 2 || 1 || 4 || 5 || -1 |} {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[13. jún]] [[2000]] |čas = 18:00 |mužstvo1 = {{ESP|f|2}} |skóre = 0 – 1 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{NOR|f|1}} |góly1 = |góly2 = {{gól|65}} [[Steffen Iversen]] |štadión = [[Feijenoord Stadion]], [[Rotterdam]] |divákov = 45 000 |rozhodca = [[Gamal Al-Ghandour]] {{minivlajka|Egypt}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[13. jún]] [[2000]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{FR-YUG|f|2}} |skóre = 3 – 3 |polčas = (0-1) |mužstvo2 = {{SVN|f|1}} |góly1 = {{gól|67. 73}} [[Savo Milošević]]<br />{{gól|70}} [[Ljubinko Drulović]] |góly2 = {{gól|23. 57}} [[Zlatko Zahovič]]<br />{{gól|52}} [[Miran Pavlin]] |štadión = [[Stade du Pays de Charleroi]], [[Charleroi]] |divákov = 15 000 |rozhodca = [[Vítor Melo Pereira]] {{minivlajka|Portugalsko}} }}b2 ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[18. jún]] [[2000]] |čas = 18:00 |mužstvo1 = {{SVN|f|2}} |skóre = 1 – 2 |polčas = (0-1) |mužstvo2 = {{ESP|f|1}} |góly1 = {{gól|59}} [[Zlatko Zahovič]] |góly2 = {{gól|4}} [[Raúl González Blanco|Raúl]]<br />{{gól|60}} [[Joseba Etxeberria]] |štadión = [[Amsterdam ArenA]], [[Amsterdam]] |divákov = 45 000 |rozhodca = [[Markus Merk]] {{minivlajka|Nemecko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[18. jún]] [[2000]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{NOR|f|2}} |skóre = 0 – 1 |polčas = (0-1) |mužstvo2 = {{FR-YUG|f|1}} |góly1 = |góly2 = {{gól|8}} [[Savo Milošević]] |štadión = [[Stade Maurice Dufrasne]], [[Liège]] |divákov = 24 000 |rozhodca = [[Hugh Dallas]] {{minivlajka|Škótsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[21. jún]] [[2000]] |čas = 18:00 |mužstvo1 = {{FR-YUG|f|2}} |skóre = 3 – 4 |polčas = (1-1) |mužstvo2 = {{ESP|f|1}} |góly1 = {{gól|30}} [[Savo Milošević]]<br />{{gól|50}} [[Dejan Govedarica]]<br />{{gól|75}} [[Slobodan Komljenović]] |góly2 = {{gól|38. 90+5}} [[Alfonso Pérez]]<br />{{gól|51}} [[Pedro Munitis]]<br />{{gól|90}} [[Gaizka Mendieta]] (penalta) |štadión = [[Jan Breydel Stadium]], [[Bruggy]] |divákov = 22 000 |rozhodca = [[Gilles Veissière]] {{minivlajka|Francúzsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[21. jún]] [[2000]] |čas = 18:00 |mužstvo1 = {{SVN|f|2}} |skóre = 0 – 0 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{NOR|f|1}} |góly1 = |góly2 = |štadión = [[Gelredome]], [[Arnhem]] |divákov = 22 000 |rozhodca = [[Graham Poll]] {{minivlajka|Anglicko}} }} === Skupina D === {| class=wikitable style="text-align:center" |- bgcolor="#DCDCDC" !width="25" | !width="200"|Mužstvo !width="60"|Body !width="60"|Z !width="60"|V !width="60"|R !width="60"|P !width="60"|Góly strelené !width="60"|Góly inkasované !width="60"|Rozdiel skóre |- bgcolor=#CCFFCC |1. |style="text-align:left;"|{{NLD|f|1}} |''' 9 '''|| 3 || 3 || 0 || 0 || 7 || 2 || +5 |- bgcolor=#CCFFCC |2. |style="text-align:left;"|{{FRA|f|1}} |''' 6 '''|| 3 || 2 || 0 || 1 || 7 || 4 || +3 |- |3. |style="text-align:left;"|{{CZE|f|1}} |''' 3 '''|| 3 || 1 || 0 || 2 || 3 || 3 || 0 |- |4. |style="text-align:left;"|{{DEN|f|1}} |''' 0 '''|| 3 || 0 || 0 || 3 || 0 || 8 || -8 |} {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[11. jún]] [[2000]] |čas = 18:00 |mužstvo1 = {{FRA|f|2}} |skóre = 3 – 0 |polčas = (1-0) |mužstvo2 = {{DEN|f|1}} |góly1 = {{gól|16}} [[Laurent Blanc]]<br />{{gól|64}} [[Thierry Henry]]<br />{{gól|90}} [[Sylvain Wiltord]] |góly2 = |štadión = [[Jan Breydel Stadium]], [[Bruggy]] |divákov = 29 000 |rozhodca = [[Günter Benkö]] {{minivlajka|Rakúsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[11. jún]] [[2000]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{NLD|f|2}} |skóre = 1 – 0 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{CZE|f|1}} |góly1 = {{gól|89}} [[Frank de Boer]] (penalta) |góly2 = |štadión = [[Amsterdam ArenA]], [[Amsterdam]] |divákov = 50 000 |rozhodca = [[Pierluigi Collina]] {{minivlajka|Taliansko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[16. jún]] [[2000]] |čas = 18:00 |mužstvo1 = {{CZE|f|2}} |skóre = 1 – 2 |polčas = (1-1) |mužstvo2 = {{FRA|f|1}} |góly1 = {{gól|35}} [[Karel Poborský]] (penalta) |góly2 = {{gól|7}} [[Thierry Henry]]<br />{{gól|60}} [[Youri Djorkaeff]] |štadión = [[Jan Breydel Stadium]], [[Bruggy]] |divákov = 25 000 |rozhodca = [[Graham Poll]] {{minivlajka|Anglicko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[16. jún]] [[2000]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{DEN|f|2}} |skóre = 0 – 3 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{NLD|f|1}} |góly1 = |góly2 = {{gól|57}} [[Patrick Kluivert]]<br />{{gól|66}} [[Ronald de Boer]]<br />{{gól|77}} [[Boudewijn Zenden]] |štadión = [[Feijenoord Stadion]], [[Rotterdam]] |divákov = 50 000 |rozhodca = [[Urs Meier]] {{minivlajka|Švajčiarsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[21. jún]] [[2000]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{DEN|f|2}} |skóre = 0 – 2 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{CZE|f|1}} |góly1 = |góly2 = {{gól|64. 67}} [[Vladimír Šmicer]] |štadión = [[Stade Maurice Dufrasne]], [[Liège]] |divákov = 25 000 |rozhodca = [[Gamal Al-Ghandour]] {{minivlajka|Egypt}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[21. jún]] [[2000]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{FRA|f|2}} |skóre = 2 – 3 |polčas = (2-1) |mužstvo2 = {{NLD|f|1}} |góly1 = {{gól|8}} [[Christophe Dugarry]]<br />{{gól|31}} [[David Trezeguet]] |góly2 = {{gól|14}} [[Patrick Kluivert]]<br />{{gól|51}} [[Frank de Boer]]<br />{{gól|59}} [[Boudewijn Zenden]] |štadión = [[Amsterdam ArenA]], [[Amsterdam]] |divákov = 50 000 |rozhodca = [[Anders Frisk]] {{minivlajka|Švédsko}} }} == Pavúk turnaja == {{Play-off8+futbal | [[24. jún]], [[Amsterdam]] |{{TUR|f|1}}|0 |'''{{PRT|f|1}}'''|'''2''' | [[25. jún]] [[Bruggy]] |{{ESP|f|1}}| 1 |'''{{FRA|f|1}}'''| '''2''' | [[25. jún]], [[Rotterdam]] |'''{{NLD|f|1}}'''|'''6''' |{{FR-YUG|f|1}}|1 | [[24. jún]], [[Brusel]] |'''{{ITA|f|1}}'''|'''2''' |{{ROU|f|1}}|0 | [[28. jún]], [[Brusel]] |{{PRT|f|1}}|1 |'''{{FRA|f|1}}''' (po predĺžení)|'''2''' | [[29. jún]], [[Amsterdam]] |{{NLD|f|1}}|0 (1) |'''{{ITA|f|1}}'''|'''0 (3)''' | [[2. júl]], [[Rotterdam]] |'''{{FRA|f|1}}''' (po predĺžení)|'''2''' |{{ITA|f|1}}|1 }} == Štvrťfinále == {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[24. jún]] [[2000]] |čas = 18:00 |mužstvo1 = {{TUR|f|2}} |skóre = 0 – 2 |polčas = (0-1) |mužstvo2 = {{PRT|f|1}} |góly1 = |góly2 = {{gól|44. 56}} [[Nuno Gomes]] |štadión = [[Amsterdam ArenA]], [[Amsterdam]] |divákov = 45 000 |rozhodca = [[Dick Jol]] {{minivlajka|Holandsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[24. jún]] [[2000]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{ITA|f|2}} |skóre = 2 – 0 |polčas = (2-0) |mužstvo2 = {{ROU|f|1}} |góly1 = {{gól|33}} [[Francesco Totti]]<br />{{gól|43}} [[Filippo Inzaghi]] |góly2 = |štadión = [[King Baudouin Stadium]], [[Brusel]] |divákov = 42 500 |rozhodca = [[Vítor Melo Pereira]] {{minivlajka|Portugalsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[25. jún]] [[2000]] |čas = 18:00 |mužstvo1 = {{NLD|f|2}} |skóre = 6 – 1 |polčas = (2-0) |mužstvo2 = {{FR-YUG|f|1}} |góly1 = {{gól|24. 38. 54}} [[Patrick Kluivert]]<br />{{gól|51}} [[Dejan Govedarica]] (vlastný)<br />{{gól|78. 90}} [[Marc Overmars]] |góly2 = {{gól|90+1}} [[Savo Milošević]] |štadión = [[Feijenoord Stadion]], [[Rotterdam]] |divákov = 50 000 |rozhodca = [[José Garcia Aranda]] {{minivlajka|Španielsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[25. jún]] [[2000]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{ESP|f|2}} |skóre = 1 – 2 |polčas = (1-2) |mužstvo2 = {{FRA|f|1}} |góly1 = {{gól|38}}<nowiki> Gaizka Mendieta (penalta)</nowiki> |góly2 = {{gól|32}} [[Zinedine Zidane]]<br />{{gól|44}} [[Youri Djorkaeff]] |štadión = [[Jan Breydel Stadium]], [[Bruggy]] |divákov = 30 000 |rozhodca = [[Pierluigi Collina]] {{minivlajka|Taliansko}} }} == Semifinále == {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[28. jún]] [[2000]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{PRT|f|2}} |skóre = 1 – 2 |polčas = (1-0) |mužstvo2 = {{FRA|f|1}} |góly1 = {{gól|19}} [[Nuno Gomes]] |góly2 = {{gól|51}} [[Thierry Henry]]<br />{{gól|117}} [[Zinedine Zidane]] (penalty) |štadión = [[King Baudouin Stadium]], [[Brusel]] |divákov = 50 000 |rozhodca = [[Günter Benkö]] {{minivlajka|Rakúsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[29. jún]] [[2000]] |čas = 18:00 |mužstvo1 = {{ITA|f|2}} |skóre = 0 – 0<br />(3–1)<br /><small>([[Penaltový rozstrel|PK]])</small> |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{NLD|f|1}} |góly1 = |góly2 = |štadión = [[Amsterdam ArenA]], [[Amsterdam]] |divákov = 50 000 |rozhodca = [[Markus Merk]] {{minivlajka|Nemecko}} }} {{penaltový rozstrel | bg = | pk1 = [[Luigi Di Biagio|Di Biagio]]: {{gól|}} <br /> [[Gianluca Pessotto|Pessotto]]: {{gól|}} <br /> [[Francesco Totti|Totti]]: {{gól|}} <br /> [[Paolo Maldini|Maldini]]: [[Súbor:Soccerball shade cross.svg|15 px]] | skóre = 3–1 | pk2 =[[Súbor:Soccerball shade cross.svg|15 px]] [[Frank de Boer|F. de Boer]]: <br />[[Súbor:Soccerball shade cross.svg|15 px]] [[Jaap Stam|Stam]]: <br />{{gól|}} [[Patrick Kluivert|Kluivert]]: <br />[[Súbor:Soccerball shade cross.svg|15 px]] [[Paul Bosvelt|Bosvelt]]: }} == Finále == {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[2. júl]] [[2000]] |čas = 20:00 |mužstvo1 = {{FRA|f|2}} |skóre = 2 – 1 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{ITA|f|1}} |góly1 = {{gól|90+4}} [[Sylvain Wiltord]]<br />{{gól|103}} [[David Trezeguet]] |góly2 = {{gól|55}} [[Marco Delvecchio]] |štadión = [[Feijenoord Stadion]], [[Rotterdam]] |divákov = 50 000 |rozhodca = [[Anders Frisk]] {{minivlajka|Švédsko}} }} {| class="wikitable" style="text-align: center; margin: 0 auto;" |- !Majstrovstvá Európy vo futbale 2000 |- |align=center|[[Súbor:Flag of France.svg|100px|Francúzsko]]<br />'''{{FRA|f}}'''<br />'''Druhý titul''' |} == Strelci == {{stĺpce-začiatok}} {{stĺpce-3}} ;5 gólov * {{NLD}} [[Patrick Kluivert]] * {{FR-YUG}} [[Savo Milošević]] ;4 góly * {{PRT}} [[Nuno Gomes]] ;3 góly * {{FRA}} [[Thierry Henry]] * {{PRT}} [[Sérgio Conceição]] * {{SVN}} [[Zlatko Zahovič]] ;2 góly * {{CZE}} [[Vladimír Šmicer]] * {{ENG}} [[Alan Shearer]] * {{FRA}} [[Youri Djorkaeff]] * {{FRA}} [[David Trezeguet]] * {{FRA}} [[Sylvain Wiltord]] * {{FRA}} [[Zinedine Zidane]] * {{ITA}} [[Filippo Inzaghi]] * {{ITA}} [[Francesco Totti]] * {{NLD}} [[Frank de Boer]] * {{NLD}} [[Marc Overmars]] * {{NLD}} [[Boudewijn Zenden]] {{stĺpce-3}} * {{ESP}} [[Gaizka Mendieta]] * {{ESP}} [[Alfonso Pérez]] * {{TUR}} [[Hakan Şükür]] ;1 gól * {{BEL}} [[Bart Goor]] * {{BEL}} [[Émile Mpenza]] * {{CZE}} [[Karel Poborský]] * {{ENG}} [[Steve McManaman]] * {{ENG}} [[Michael Owen]] * {{ENG}} [[Paul Scholes]] * {{FRA}} [[Laurent Blanc]] * {{FRA}} [[Christophe Dugarry]] * {{DEU}} [[Mehmet Scholl]] * {{ITA}} [[Antonio Conte]] * {{ITA}} [[Alessandro Del Piero]] * {{ITA}} [[Marco Delvecchio]] * {{ITA}} [[Luigi Di Biagio]] * {{ITA}} [[Stefano Fiore]] * {{NLD}} [[Ronald de Boer]] * {{NOR}} [[Steffen Iversen]] {{stĺpce-3}} * {{PRT}} [[Costinha]] * {{PRT}} [[Luís Figo]] * {{PRT}} [[João Vieira Pinto|João Pinto]] * {{ROU}} [[Cristian Chivu]] * {{ROU}} [[Ionel Ganea]] * {{ROU}} [[Viorel Moldovan]] * {{ROU}} [[Dorinel Munteanu]] * {{SVN}} [[Miran Pavlin]] * {{ESP}} [[Joseba Etxeberria]] * {{ESP}} [[Pedro Munitis]] * {{ESP}} [[Raúl González|Raúl]] * {{SWE}} [[Henrik Larsson]] * {{SWE}} [[Johan Mjällby]] * {{TUR}} [[Okan Buruk]] * {{FR-YUG}} [[Ljubinko Drulović]] * {{FR-YUG}} [[Dejan Govedarica]] * {{FR-YUG}} [[Slobodan Komljenović]] ;Vlastné góly * {{FR-YUG}} [[Dejan Govedarica]] {{stĺpce-koniec}} {{ME vo futbale}} [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo futbale 2000| ]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo futbale|2000]] [[Kategória:Športové podujatia v Holandsku|Futbal]] [[Kategória:Športové podujatia v Belgicku|Futbal]] [[Kategória:2000 v Belgicku]] [[Kategória:2000 v Holandsku]] 6y2nb3l9mmzn9zizdhih56wk7cb2228 8188320 8188319 2026-03-28T10:52:05Z Peter 51345 269569 8188320 wikitext text/x-wiki {{Infobox Majstrovstvá Európy vo futbale | rok = 2000 | iný názov = UEFA Euro 2000<br/>Europees Voetbalkampioenschap België/Nederland 2000<br/>Championnat d'Europe de football Belgique/Pays-Bas 2000<br/>Fußball-Europameisterschaft Belgien/Niederlande 2000 | usporiadateľ = Belgicko | usporiadateľ2 = Holandsko | dátum = [[10. jún]] – [[2. júl]] [[2000]] | počet tímov = 16 | počet štadiónov = 8 | počet miest = 8 | víťaz = FRA | počet titulov = 2 | druhý = ITA | počet zápasov = 31 | počet gólov = 85 | návštevnosť = 1122833 | najlepší strelec = {{FR-YUG}} [[Savo Milošević]]<br/>{{NLD}} [[Patrick Kluivert]]<br/><small>(každý 5 gólov)<small/> | najlepší hráč = {{FRA}} [[Zinedine Zidane]] }} {{portál|Šport|Športový}} '''Majstrovstvá Európy vo futbale 2000''' boli 11. Majstrovstvá Európy vo futbale. Konali sa v [[Belgicko|Belgicku]] a [[Holandsko|Holandsku]]. Prebiehali od [[10. jún]]a do [[2. júl]]a [[2000]]. Usporiadatelia mali automaticky zabezpečené miesto, zvyšné tímy hrali v kvalifikácii. Na finálovom turnaji sa zúčastnilo celkovo 16 tímov. Turnaj vyhrala reprezentácia [[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzska]], keď vyhrala vo finále 2-1 nad reprezentáciou [[Talianske národné futbalové mužstvo|Talianska]]. Najlepším strelcom sa stali Holanďan [[Patrick Kluivert]] a Juhoslovan [[Savo Milošević]] s 5 gólmi. == Štadióny == <center> {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- ! style="border-left:none; border-right:none;" | [[Rotterdam]] ! style="border-left:none; border-right:none;" | [[Amsterdam]] ! style="border-left:none; border-right:none;" | [[Brusel]] ! style="border-left:none; border-right:none;" | [[Bruggy]] |- | style="border-left:none; border-right:none;" | [[Feijenoord Stadion]]<br />Kapacita: 51 177 | style="border-left:none; border-right:none;" | [[Amsterdam ArenA]]<br />Kapacita: 52 140 | style="border-left:none; border-right:none;" | [[King Baudouin Stadium]]<br />Kapacita: 50 122 | style="border-left:none; border-right:none;" | [[Jan Breydel Stadium]]<br />Kapacita: 30 000 |- | style="border:none;" | [[Súbor:StadionFeyenoord.jpg|150px]] | style="border:none;" | | style="border:none;" | | style="border:none;" | [[Súbor:Janbreydelstadion.jpg|150px]] |- ! style="border-left:none; border-right:none;" | [[Eindhoven]] ! style="border-left:none; border-right:none;" | [[Arnhem]] ! style="border-left:none; border-right:none;" | [[Liège]] ! style="border-left:none; border-right:none;" | [[Charleroi]] |- | style="border-left:none; border-right:none;" | [[Philips Stadion]]<br />Kapacita: 33 500 | style="border-left:none; border-right:none;" | [[Gelredome]]<br />Kapacita: 30 082 | style="border-left:none; border-right:none;" | [[Stade Maurice Dufrasne]]<br />Kapacita: 30 023 | style="border-left:none; border-right:none;" | [[Stade du Pays de Charleroi]]<br />Kapacita: 30 000 |- | style="border:none;" | [[Súbor:Philips Stadion.jpg|150px]] | style="border:none;" | [[Súbor:Gelredome 2.jpg|150px]] | style="border:none;" | [[Súbor:Standard liege kaerjeng02.jpg|150px]] | style="border:none;" | |}</center> == Kvalifikácia == {{Hlavný článok|Majstrovstvá Európy vo futbale 2000 (kvalifikácia)}} [[Súbor:Euro 2000.png|thumb|right|Účastníci turnaja.]] Do kvalifikácie Majstrovstiev Európy roku 1980 vstúpilo celkom 49 tímov, ktoré bojovali celkovo o 16 postupových miest na záverečný finálový turnaj. [[Holandské národné futbalové mužstvo|Holandsko]] a [[Belgické národné futbalové mužstvo|Belgicko]] ako hostitelia majstrovstiev sa kvalifikovali automaticky, a tak sa bojovalo o štrnásť miest. Kvalifikácia sa uskutočnila v rokoch [[1998]] a [[1999]]. Kvalifikované tímy: {{col-begin|width=70%}} {{col-2}} * {{ENG|f|1}} * {{BEL|f|1}} * {{CZE|f|1}} * {{DEN|f|1}} * {{FRA|f|1}} * {{NLD|f|1}} * {{FR-YUG|f|1}} * {{DEU|f|1}} {{col-2}} * {{NOR|f|1}} * {{PRT|f|1}} * {{ROU|f|1}} * {{SVN|f|1}} * {{ESP|f|1}} * {{SWE|f|1}} * {{ITA|f|1}} * {{TUR|f|1}} {{col-end}} == Výsledky == [[Súbor:RR5111-0079R.gif|192px|right]] === Skupina A === {| class=wikitable style="text-align:center" |- bgcolor="#DCDCDC" !width="25" | !width="200"|Mužstvo !width="60"|Body !width="60"|Z !width="60"|V !width="60"|R !width="60"|P !width="60"|Góly strelené !width="60"|Góly inkasované !width="60"|Rozdiel skóre |- bgcolor=#CCFFCC |1. |style="text-align:left;"|{{PRT|f|1}} |'''9 '''|| 3 || 3 || 0 || 0 || 7 || 2 || +5 |- bgcolor=#CCFFCC |2. |style="text-align:left;"|{{ROU|f|1}} |'''4 '''|| 3 || 1 || 1 || 1 || 4 || 4 || 0 |- |3. |style="text-align:left;"|{{ENG|f|1}} |''' 3 '''|| 3 || 1 || 0 || 2 || 5 || 6 || -1 |- |4. |style="text-align:left;"|{{DEU|f|1}} |''' 1 '''|| 3 || 0 || 1 || 2 || 1 || 5 || -4 |} {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[12. jún]] [[2000]] |čas = 18:00 |mužstvo1 = {{DEU|f|2}} |skóre = 1 – 1 |polčas = (1-1) |mužstvo2 = {{ROU|f|1}} |góly1 = {{gól|28}} [[Mehmet Scholl]] |góly2 = {{gól|5}} [[Viorel Moldovan]] |štadión = [[Stade Maurice Dufrasne]], [[Liège]] |divákov = 25 000 |rozhodca = [[Kim Milton Nielsen]] {{minivlajka|Dánsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[12. jún]] [[2000]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{PRT|f|2}} |skóre = 3 – 2 |polčas = (2-2) |mužstvo2 = {{ENG|f|1}} |góly1 = {{gól|22}} [[Luís Figo]]<br />{{gól|37}} [[João Vieira Pinto|João Pinto]]<br />{{gól|59}} [[Nuno Gomes]] |góly2 = {{gól|3}} [[Paul Scholes]]<br />{{gól|18}} [[Steve McManaman]] |štadión = [[Philips Stadion]], [[Eindhoven]] |divákov = 33 000 |rozhodca = [[Anders Frisk]] {{minivlajka|Švédsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[17. jún]] [[2000]] |čas = 18:00 |mužstvo1 = {{ROU|f|2}} |skóre = 0 – 1 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{PRT|f|1}} |góly1 = |góly2 = {{gól|90+4}} [[Costinha]] |štadión = [[Gelredome]], [[Arnhem]] |divákov = 18 000 |rozhodca = [[Gilles Veissière]] {{minivlajka|Francúzsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[17. jún]] [[2000]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{ENG|f|2}} |skóre = 1 – 0 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{DEU|f|1}} |góly1 = {{gól|53}} [[Alan Shearer]] |góly2 = |štadión = [[Stade du Pays de Charleroi]], [[Charleroi]] |divákov = 30 000 |rozhodca = [[Pierluigi Collina]] {{minivlajka|Taliansko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[20. jún]] [[2000]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{ENG|f|2}} |skóre = 2 – 3 |polčas = (2-1) |mužstvo2 = {{ROU|f|1}} |góly1 = {{gól|41}} [[Alan Shearer]] (penalta)<br />{{gól|45}} [[Michael Owen]] |góly2 = {{gól|22}} [[Cristian Chivu]]<br />{{gól|48}} [[Dorinel Munteanu]]<br />{{gól|89}} [[Ionel Ganea]] (penalta) |štadión = [[Stade du Pays de Charleroi]], [[Charleroi]] |divákov = 30 000 |rozhodca = [[Urs Meier]] {{minivlajka|Švajčiarsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[20. jún]] [[2000]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{PRT|f|2}} |skóre = 3 – 0 |polčas = (1-0) |mužstvo2 = {{DEU|f|1}} |góly1 = {{gól|35. 54. 71}} [[Sérgio Conceição]] |góly2 = |štadión = [[Feijenoord Stadion]], [[Rotterdam]] |divákov = 44 000 |rozhodca = [[Dick Jol]] {{minivlajka|Holandsko}} }} === Skupina B === {| class=wikitable style="text-align:center" |- bgcolor="#DCDCDC" !width="25" | !width="200"|Mužstvo !width="60"|Body !width="60"|Z !width="60"|V !width="60"|R !width="60"|P !width="60"|Góly strelené !width="60"|Góly inkasované !width="60"|Rozdiel skóre |- bgcolor=#CCFFCC |1. |style="text-align:left;"|{{ITA|f|1}} |''' 9 '''|| 3 || 3 || 0 || 0 || 6 || 2 || +4 |- bgcolor=#CCFFCC |2. |style="text-align:left;"|{{TUR|f|1}} |''' 4 '''|| 3 || 1 || 1 || 1 || 3 || 2 || +1 |- |3. |style="text-align:left;"|{{BEL|f|1}} |''' 3 '''|| 3 || 1 || 0 || 2 || 2 || 5 || -3 |- |4. |style="text-align:left;"|{{SWE|f|1}} |''' 1 '''|| 3 || 0 || 1 || 2 || 2 || 4 || -2 |} {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[10. jún]] [[2000]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{BEL|f|2}} |skóre = 2 – 1 |polčas = (1-0) |mužstvo2 = {{SWE|f|1}} |góly1 = {{gól|43}} [[Bart Goor]]<br />{{gól|46}} [[Émile Mpenza]] |góly2 = {{gól|53}} [[Johan Mjällby]] |štadión = [[King Baudouin Stadium]], [[Brusel]] |divákov = 50 000 |rozhodca = [[Markus Merk]] {{minivlajka|Nemecko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[11. jún]] [[2000]] |čas = 14:30 |mužstvo1 = {{TUR|f|2}} |skóre = 1 – 2 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{ITA|f|1}} |góly1 = {{gól|62}} [[Okan Buruk]] |góly2 = {{gól|52}} [[Antonio Conte]]<br />{{gól|70}} [[Filippo Inzaghi]] (penalta) |štadión = [[Gelredome]], [[Arnhem]] |divákov = 25 000 |rozhodca = [[Hugh Dallas]] {{minivlajka|Škótsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[14. jún]] [[2000]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{ITA|f|2}} |skóre = 2 – 0 |polčas = (1-0) |mužstvo2 = {{BEL|f|1}} |góly1 = {{gól|6}} [[Francesco Totti]]<br />{{gól|66}} [[Stefano Fiore]] |góly2 = |štadión = [[King Baudouin Stadium]], [[Brusel]] |divákov = 46 000 |rozhodca = [[José Garcia Aranda]] {{minivlajka|Španielsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[15. jún]] [[2000]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{SWE|f|2}} |skóre = 0 – 0 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{TUR|f|1}} |góly1 = |góly2 = |štadión = [[Philips Stadion]], [[Eindhoven]] |divákov = 24 500 |rozhodca = [[Dick Jol]] {{minivlajka|Holandsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[19. jún]] [[2000]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{TUR|f|2}} |skóre = 2 – 0 |polčas = (1-0) |mužstvo2 = {{BEL|f|1}} |góly1 = {{gól|45. 70}} [[Hakan Şükür]] |góly2 = |štadión = [[King Baudouin Stadium]], [[Brusel]] |divákov = 48 000 |rozhodca = [[Kim Milton Nielsen]] {{minivlajka|Dánsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[19. jún]] [[2000]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{ITA|f|2}} |skóre = 2 – 1 |polčas = (1-0) |mužstvo2 = {{SWE|f|1}} |góly1 = {{gól|39}} [[Luigi Di Biagio]]<br />{{gól|88}} [[Alessandro Del Piero]] |góly2 = {{gól|77}} [[Henrik Larsson]] |štadión = [[Philips Stadion]], [[Eindhoven]] |divákov = 25 000 |rozhodca = [[Vítor Melo Pereira]] {{minivlajka|Portugalsko}} }} === Skupina C === {| class=wikitable style="text-align:center" |- bgcolor="#DCDCDC" !width="25" | !width="200"|Mužstvo !width="60"|Body !width="60"|Z !width="60"|V !width="60"|R !width="60"|P !width="60"|Góly strelené !width="60"|Góly inkasované !width="60"|Rozdiel skóre |- bgcolor=#CCFFCC |1. |style="text-align:left;"|{{ESP|f|1}} |''' 6 '''|| 3 || 2 || 0 || 1 || 6 || 5 || +1 |- bgcolor=#CCFFCC |2. |style="text-align:left;"|{{FR-YUG|f|1}} |''' 4 '''|| 3 || 1 || 1 || 1 || 7 || 7 || 0 |- |3. |style="text-align:left;"|{{NOR|f|1}} |''' 4 '''|| 3 || 1 || 1 || 1 || 1 || 1 || 0 |- |4. |style="text-align:left;"|{{SVN|f|1}} |''' 2 '''|| 3 || 0 || 2 || 1 || 4 || 5 || -1 |} {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[13. jún]] [[2000]] |čas = 18:00 |mužstvo1 = {{ESP|f|2}} |skóre = 0 – 1 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{NOR|f|1}} |góly1 = |góly2 = {{gól|65}} [[Steffen Iversen]] |štadión = [[Feijenoord Stadion]], [[Rotterdam]] |divákov = 45 000 |rozhodca = [[Gamal Al-Ghandour]] {{minivlajka|Egypt}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[13. jún]] [[2000]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{FR-YUG|f|2}} |skóre = 3 – 3 |polčas = (0-1) |mužstvo2 = {{SVN|f|1}} |góly1 = {{gól|67. 73}} [[Savo Milošević]]<br />{{gól|70}} [[Ljubinko Drulović]] |góly2 = {{gól|23. 57}} [[Zlatko Zahovič]]<br />{{gól|52}} [[Miran Pavlin]] |štadión = [[Stade du Pays de Charleroi]], [[Charleroi]] |divákov = 15 000 |rozhodca = [[Vítor Melo Pereira]] {{minivlajka|Portugalsko}} }}b2 ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[18. jún]] [[2000]] |čas = 18:00 |mužstvo1 = {{SVN|f|2}} |skóre = 1 – 2 |polčas = (0-1) |mužstvo2 = {{ESP|f|1}} |góly1 = {{gól|59}} [[Zlatko Zahovič]] |góly2 = {{gól|4}} [[Raúl González Blanco|Raúl]]<br />{{gól|60}} [[Joseba Etxeberria]] |štadión = [[Amsterdam ArenA]], [[Amsterdam]] |divákov = 45 000 |rozhodca = [[Markus Merk]] {{minivlajka|Nemecko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[18. jún]] [[2000]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{NOR|f|2}} |skóre = 0 – 1 |polčas = (0-1) |mužstvo2 = {{FR-YUG|f|1}} |góly1 = |góly2 = {{gól|8}} [[Savo Milošević]] |štadión = [[Stade Maurice Dufrasne]], [[Liège]] |divákov = 24 000 |rozhodca = [[Hugh Dallas]] {{minivlajka|Škótsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[21. jún]] [[2000]] |čas = 18:00 |mužstvo1 = {{FR-YUG|f|2}} |skóre = 3 – 4 |polčas = (1-1) |mužstvo2 = {{ESP|f|1}} |góly1 = {{gól|30}} [[Savo Milošević]]<br />{{gól|50}} [[Dejan Govedarica]]<br />{{gól|75}} [[Slobodan Komljenović]] |góly2 = {{gól|38. 90+5}} [[Alfonso Pérez]]<br />{{gól|51}} [[Pedro Munitis]]<br />{{gól|90}} [[Gaizka Mendieta]] (penalta) |štadión = [[Jan Breydel Stadium]], [[Bruggy]] |divákov = 22 000 |rozhodca = [[Gilles Veissière]] {{minivlajka|Francúzsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[21. jún]] [[2000]] |čas = 18:00 |mužstvo1 = {{SVN|f|2}} |skóre = 0 – 0 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{NOR|f|1}} |góly1 = |góly2 = |štadión = [[Gelredome]], [[Arnhem]] |divákov = 22 000 |rozhodca = [[Graham Poll]] {{minivlajka|Anglicko}} }} === Skupina D === {| class=wikitable style="text-align:center" |- bgcolor="#DCDCDC" !width="25" | !width="200"|Mužstvo !width="60"|Body !width="60"|Z !width="60"|V !width="60"|R !width="60"|P !width="60"|Góly strelené !width="60"|Góly inkasované !width="60"|Rozdiel skóre |- bgcolor=#CCFFCC |1. |style="text-align:left;"|{{NLD|f|1}} |''' 9 '''|| 3 || 3 || 0 || 0 || 7 || 2 || +5 |- bgcolor=#CCFFCC |2. |style="text-align:left;"|{{FRA|f|1}} |''' 6 '''|| 3 || 2 || 0 || 1 || 7 || 4 || +3 |- |3. |style="text-align:left;"|{{CZE|f|1}} |''' 3 '''|| 3 || 1 || 0 || 2 || 3 || 3 || 0 |- |4. |style="text-align:left;"|{{DEN|f|1}} |''' 0 '''|| 3 || 0 || 0 || 3 || 0 || 8 || -8 |} {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[11. jún]] [[2000]] |čas = 18:00 |mužstvo1 = {{FRA|f|2}} |skóre = 3 – 0 |polčas = (1-0) |mužstvo2 = {{DEN|f|1}} |góly1 = {{gól|16}} [[Laurent Blanc]]<br />{{gól|64}} [[Thierry Henry]]<br />{{gól|90}} [[Sylvain Wiltord]] |góly2 = |štadión = [[Jan Breydel Stadium]], [[Bruggy]] |divákov = 29 000 |rozhodca = [[Günter Benkö]] {{minivlajka|Rakúsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[11. jún]] [[2000]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{NLD|f|2}} |skóre = 1 – 0 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{CZE|f|1}} |góly1 = {{gól|89}} [[Frank de Boer]] (penalta) |góly2 = |štadión = [[Amsterdam ArenA]], [[Amsterdam]] |divákov = 50 000 |rozhodca = [[Pierluigi Collina]] {{minivlajka|Taliansko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[16. jún]] [[2000]] |čas = 18:00 |mužstvo1 = {{CZE|f|2}} |skóre = 1 – 2 |polčas = (1-1) |mužstvo2 = {{FRA|f|1}} |góly1 = {{gól|35}} [[Karel Poborský]] (penalta) |góly2 = {{gól|7}} [[Thierry Henry]]<br />{{gól|60}} [[Youri Djorkaeff]] |štadión = [[Jan Breydel Stadium]], [[Bruggy]] |divákov = 25 000 |rozhodca = [[Graham Poll]] {{minivlajka|Anglicko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[16. jún]] [[2000]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{DEN|f|2}} |skóre = 0 – 3 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{NLD|f|1}} |góly1 = |góly2 = {{gól|57}} [[Patrick Kluivert]]<br />{{gól|66}} [[Ronald de Boer]]<br />{{gól|77}} [[Boudewijn Zenden]] |štadión = [[Feijenoord Stadion]], [[Rotterdam]] |divákov = 50 000 |rozhodca = [[Urs Meier]] {{minivlajka|Švajčiarsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[21. jún]] [[2000]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{DEN|f|2}} |skóre = 0 – 2 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{CZE|f|1}} |góly1 = |góly2 = {{gól|64. 67}} [[Vladimír Šmicer]] |štadión = [[Stade Maurice Dufrasne]], [[Liège]] |divákov = 25 000 |rozhodca = [[Gamal Al-Ghandour]] {{minivlajka|Egypt}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[21. jún]] [[2000]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{FRA|f|2}} |skóre = 2 – 3 |polčas = (2-1) |mužstvo2 = {{NLD|f|1}} |góly1 = {{gól|8}} [[Christophe Dugarry]]<br />{{gól|31}} [[David Trezeguet]] |góly2 = {{gól|14}} [[Patrick Kluivert]]<br />{{gól|51}} [[Frank de Boer]]<br />{{gól|59}} [[Boudewijn Zenden]] |štadión = [[Amsterdam ArenA]], [[Amsterdam]] |divákov = 50 000 |rozhodca = [[Anders Frisk]] {{minivlajka|Švédsko}} }} == Pavúk turnaja == {{Play-off8+futbal | [[24. jún]], [[Amsterdam]] |{{TUR|f|1}}|0 |'''{{PRT|f|1}}'''|'''2''' | [[25. jún]] [[Bruggy]] |{{ESP|f|1}}| 1 |'''{{FRA|f|1}}'''| '''2''' | [[25. jún]], [[Rotterdam]] |'''{{NLD|f|1}}'''|'''6''' |{{FR-YUG|f|1}}|1 | [[24. jún]], [[Brusel]] |'''{{ITA|f|1}}'''|'''2''' |{{ROU|f|1}}|0 | [[28. jún]], [[Brusel]] |{{PRT|f|1}}|1 |'''{{FRA|f|1}}''' (po predĺžení)|'''2''' | [[29. jún]], [[Amsterdam]] |{{NLD|f|1}}|0 (1) |'''{{ITA|f|1}}'''|'''0 (3)''' | [[2. júl]], [[Rotterdam]] |'''{{FRA|f|1}}''' (po predĺžení)|'''2''' |{{ITA|f|1}}|1 }} == Štvrťfinále == {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[24. jún]] [[2000]] |čas = 18:00 |mužstvo1 = {{TUR|f|2}} |skóre = 0 – 2 |polčas = (0-1) |mužstvo2 = {{PRT|f|1}} |góly1 = |góly2 = {{gól|44. 56}} [[Nuno Gomes]] |štadión = [[Amsterdam ArenA]], [[Amsterdam]] |divákov = 45 000 |rozhodca = [[Dick Jol]] {{minivlajka|Holandsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[24. jún]] [[2000]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{ITA|f|2}} |skóre = 2 – 0 |polčas = (2-0) |mužstvo2 = {{ROU|f|1}} |góly1 = {{gól|33}} [[Francesco Totti]]<br />{{gól|43}} [[Filippo Inzaghi]] |góly2 = |štadión = [[King Baudouin Stadium]], [[Brusel]] |divákov = 42 500 |rozhodca = [[Vítor Melo Pereira]] {{minivlajka|Portugalsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[25. jún]] [[2000]] |čas = 18:00 |mužstvo1 = {{NLD|f|2}} |skóre = 6 – 1 |polčas = (2-0) |mužstvo2 = {{FR-YUG|f|1}} |góly1 = {{gól|24. 38. 54}} [[Patrick Kluivert]]<br />{{gól|51}} [[Dejan Govedarica]] (vlastný)<br />{{gól|78. 90}} [[Marc Overmars]] |góly2 = {{gól|90+1}} [[Savo Milošević]] |štadión = [[Feijenoord Stadion]], [[Rotterdam]] |divákov = 50 000 |rozhodca = [[José Garcia Aranda]] {{minivlajka|Španielsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[25. jún]] [[2000]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{ESP|f|2}} |skóre = 1 – 2 |polčas = (1-2) |mužstvo2 = {{FRA|f|1}} |góly1 = {{gól|38}}<nowiki> Gaizka Mendieta (penalta)</nowiki> |góly2 = {{gól|32}} [[Zinedine Zidane]]<br />{{gól|44}} [[Youri Djorkaeff]] |štadión = [[Jan Breydel Stadium]], [[Bruggy]] |divákov = 30 000 |rozhodca = [[Pierluigi Collina]] {{minivlajka|Taliansko}} }} == Semifinále == {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[28. jún]] [[2000]] |čas = 20:45 |mužstvo1 = {{PRT|f|2}} |skóre = 1 – 2 |polčas = (1-0) |mužstvo2 = {{FRA|f|1}} |góly1 = {{gól|19}} [[Nuno Gomes]] |góly2 = {{gól|51}} [[Thierry Henry]]<br />{{gól|117}} [[Zinedine Zidane]] (penalty) |štadión = [[King Baudouin Stadium]], [[Brusel]] |divákov = 50 000 |rozhodca = [[Günter Benkö]] {{minivlajka|Rakúsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[29. jún]] [[2000]] |čas = 18:00 |mužstvo1 = {{ITA|f|2}} |skóre = 0 – 0<br />(3–1)<br /><small>([[Penaltový rozstrel|PK]])</small> |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{NLD|f|1}} |góly1 = |góly2 = |štadión = [[Amsterdam ArenA]], [[Amsterdam]] |divákov = 50 000 |rozhodca = [[Markus Merk]] {{minivlajka|Nemecko}} }} {{penaltový rozstrel | bg = | pk1 = [[Luigi Di Biagio|Di Biagio]]: {{gól|}} <br /> [[Gianluca Pessotto|Pessotto]]: {{gól|}} <br /> [[Francesco Totti|Totti]]: {{gól|}} <br /> [[Paolo Maldini|Maldini]]: [[Súbor:Soccerball shade cross.svg|15 px]] | skóre = 3–1 | pk2 =[[Súbor:Soccerball shade cross.svg|15 px]] [[Frank de Boer|F. de Boer]]: <br />[[Súbor:Soccerball shade cross.svg|15 px]] [[Jaap Stam|Stam]]: <br />{{gól|}} [[Patrick Kluivert|Kluivert]]: <br />[[Súbor:Soccerball shade cross.svg|15 px]] [[Paul Bosvelt|Bosvelt]]: }} == Finále == {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[2. júl]] [[2000]] |čas = 20:00 |mužstvo1 = {{FRA|f|2}} |skóre = 2 – 1 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{ITA|f|1}} |góly1 = {{gól|90+4}} [[Sylvain Wiltord]]<br />{{gól|103}} [[David Trezeguet]] |góly2 = {{gól|55}} [[Marco Delvecchio]] |štadión = [[Feijenoord Stadion]], [[Rotterdam]] |divákov = 50 000 |rozhodca = [[Anders Frisk]] {{minivlajka|Švédsko}} }} {| class="wikitable" style="text-align: center; margin: 0 auto;" |- !Majstrovstvá Európy vo futbale 2000 |- |align=center|[[Súbor:Flag of France.svg|100px|Francúzsko]]<br />'''{{FRA|f}}'''<br />'''Druhý titul''' |} == Strelci == {{stĺpce-začiatok}} {{stĺpce-3}} ;5 gólov * {{NLD}} [[Patrick Kluivert]] * {{FR-YUG}} [[Savo Milošević]] ;4 góly * {{PRT}} [[Nuno Gomes]] ;3 góly * {{FRA}} [[Thierry Henry]] * {{PRT}} [[Sérgio Conceição]] * {{SVN}} [[Zlatko Zahovič]] ;2 góly * {{CZE}} [[Vladimír Šmicer]] * {{ENG}} [[Alan Shearer]] * {{FRA}} [[Youri Djorkaeff]] * {{FRA}} [[David Trezeguet]] * {{FRA}} [[Sylvain Wiltord]] * {{FRA}} [[Zinedine Zidane]] * {{ITA}} [[Filippo Inzaghi]] * {{ITA}} [[Francesco Totti]] * {{NLD}} [[Frank de Boer]] * {{NLD}} [[Marc Overmars]] * {{NLD}} [[Boudewijn Zenden]] {{stĺpce-3}} * {{ESP}} [[Gaizka Mendieta]] * {{ESP}} [[Alfonso Pérez]] * {{TUR}} [[Hakan Şükür]] ;1 gól * {{BEL}} [[Bart Goor]] * {{BEL}} [[Émile Mpenza]] * {{CZE}} [[Karel Poborský]] * {{ENG}} [[Steve McManaman]] * {{ENG}} [[Michael Owen]] * {{ENG}} [[Paul Scholes]] * {{FRA}} [[Laurent Blanc]] * {{FRA}} [[Christophe Dugarry]] * {{DEU}} [[Mehmet Scholl]] * {{ITA}} [[Antonio Conte]] * {{ITA}} [[Alessandro Del Piero]] * {{ITA}} [[Marco Delvecchio]] * {{ITA}} [[Luigi Di Biagio]] * {{ITA}} [[Stefano Fiore]] * {{NLD}} [[Ronald de Boer]] * {{NOR}} [[Steffen Iversen]] {{stĺpce-3}} * {{PRT}} [[Costinha]] * {{PRT}} [[Luís Figo]] * {{PRT}} [[João Vieira Pinto|João Pinto]] * {{ROU}} [[Cristian Chivu]] * {{ROU}} [[Ionel Ganea]] * {{ROU}} [[Viorel Moldovan]] * {{ROU}} [[Dorinel Munteanu]] * {{SVN}} [[Miran Pavlin]] * {{ESP}} [[Joseba Etxeberria]] * {{ESP}} [[Pedro Munitis]] * {{ESP}} [[Raúl González|Raúl]] * {{SWE}} [[Henrik Larsson]] * {{SWE}} [[Johan Mjällby]] * {{TUR}} [[Okan Buruk]] * {{FR-YUG}} [[Ljubinko Drulović]] * {{FR-YUG}} [[Dejan Govedarica]] * {{FR-YUG}} [[Slobodan Komljenović]] ;Vlastné góly * {{FR-YUG}} [[Dejan Govedarica]] {{stĺpce-koniec}} {{ME vo futbale}} [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo futbale 2000| ]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo futbale|2000]] [[Kategória:Športové podujatia v Holandsku|Futbal]] [[Kategória:Športové podujatia v Belgicku|Futbal]] [[Kategória:2000 v Belgicku]] [[Kategória:2000 v Holandsku]] 8xzr4rw8auy6uwr3e4h5z0p0zewipqe Róbert Gálfy 0 247789 8187999 8183958 2026-03-27T18:13:41Z Martimix 175980 8187999 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Róbert Gálfy | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský horolezec a cvičiteľ | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[31. január]] [[1955]] | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko|ČSR]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = ''"Robo"''<ref name="sport"/> | Štát pôsobenia = | Známy vďaka = Prvý [[Slováci|Slovák]], ktorý vystúpil na vrchol [[Mount Everest]]u tzv. Bonningtonovou cestou | Aktívne roky = [[1970]]{{--}}[[1988]] | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = [[ČSSR]], [[Slovensko|SR]] | Zamestnanie = | Alma mater = [[Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave|FTVŠ UK]] | Profesia = [[Horolezectvo|Horolezec]] | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Šport | Portál2 = | Portál3 = }} '''Róbert Gálfy''' (* [[1960]]), PaedDr., [[Slovensko|slovenský]] horolezec, skialpinista a horský vodca UIAGM. Je synom známeho horolezca a vedúceho viacerých československých himalájskych expedícií [[Ivan Gálfy|Ivana Gálfyho]]. == Lezecké výkony == Urobil vyše 200 výstupov vo Vysokých Tatrách (v zime 46, 19 prvovýstupov, všetky tieto výstupy urobil do roku 1985). V Alpách urobil výstupy napr. na Grandes Jorasses, na Petit Jorasses, na Blaitiére, na Mount Blanc du Tacul, na Aig. Verte. Na Pamíre v roku urobil 1982 výstupy na Pik Korženevskej 7105 metrov (zjazd na lyžiach) a Pik Somoni 7495 metrov (celkovo na Pik Somoni vystúpil trikrát) ďalej tiež na Pamíre v roku 1985 urobil výstup na Pik Lenina 7134 metrov s Ivanom Urbanovičom ml. (zjazd na lyžiach) a na Pik Somoni (7495 metrov) s Ivanom Urbanovičom ml. a s Ivanom Vozárikom. V roku 1986 urobil na Pamíre znova výstup na Pik Somoni (7495 metrov) a zjazd na lyžiach, ďalej vystúpil na Pamíre na šesťtisícovku Pik Achmadi Doniša s Ivanom Vozárikom. V Patagónii v roku 1983 urobil spolu s Michalom Orolinom a s Vladimírom Petríkom prvovýstup na Cerro Fitz Roy v Mexiku urobil výstup na Popocatépetl. V rámci expedície na Káčaňdžungu v roku 1981 urobil prvovýstup na Jannu (7710 metrov). Zúčastnil sa tiež expedície na Lhoce Šar 8400 metrov v roku 1984. Bol aj účastníkom expedície na Mount Everest 8848 metrov v roku 1987. V roku 1988 viedol expedíciu na Gašerbrum I 8068 metrov, vystúpil naň spolu s Františkom Šoltésom a s Ivanom Urbanovičom ml. V období rokov 1983 - 1993 patril do európskej špičky v skialpinizme. Päť letných sezón robil horského vodcu vo švajčiarskom Zermatte. Bol mu udelený titul majster športu. == Referencie == * I. Dieška a kol.: ''[[Horolezectvo: encyklopédia]]'', Šport 1989. * F. Kele: ''K trblietavým štítom Karakoramu'', 1992. * M. Vranka: ''Od Gašerbrumu po Everest'', 1996. == Publikácie == * R. Gálfy, A. Luczy: ''Horolezecký sprievodca Vysoké Tatry (výber ciest I. diel)'', 2002. == Externé odkazy == * [http://www.krasy-slovenska.sk/index.php?a=clanok__268 V časopise Krásy Slovenska 2005] * [http://www.james.sk/articles.asp?pageid=19&id_dependency=2719 História výškového horolezectva] {{DEFAULTSORT:Gálfy, Róbert}} [[Kategória:Narodenia v 1960]] [[Kategória:Slovenskí horolezci]] qjtd0qbxea78w8m0vmd0gylqyhx7vjs 8188001 8187999 2026-03-27T18:15:41Z Martimix 175980 8188001 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Róbert Gálfy | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský horolezec a cvičiteľ | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[1960]] | Miesto narodenia = [[Poprad]], [[Česko-Slovensko|ČSR]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = ''"Robo"''<ref name="sport"/> | Štát pôsobenia = | Známy vďaka = Prvý [[Slováci|Slovák]], ktorý vystúpil na vrchol [[Mount Everest]]u tzv. Bonningtonovou cestou | Aktívne roky = [[1970]]{{--}}[[1988]] | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = [[ČSSR]], [[Slovensko|SR]] | Zamestnanie = | Alma mater = [[Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave|FTVŠ UK]] | Profesia = [[Horolezectvo|Horolezec]] | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Šport | Portál2 = | Portál3 = }} '''Róbert Gálfy''' (* [[1960]]), PaedDr., [[Slovensko|slovenský]] horolezec, skialpinista a horský vodca UIAGM. Je synom známeho horolezca a vedúceho viacerých československých himalájskych expedícií [[Ivan Gálfy|Ivana Gálfyho]]. == Lezecké výkony == Urobil vyše 200 výstupov vo Vysokých Tatrách (v zime 46, 19 prvovýstupov, všetky tieto výstupy urobil do roku 1985). V Alpách urobil výstupy napr. na Grandes Jorasses, na Petit Jorasses, na Blaitiére, na Mount Blanc du Tacul, na Aig. Verte. Na Pamíre v roku urobil 1982 výstupy na Pik Korženevskej 7105 metrov (zjazd na lyžiach) a Pik Somoni 7495 metrov (celkovo na Pik Somoni vystúpil trikrát) ďalej tiež na Pamíre v roku 1985 urobil výstup na Pik Lenina 7134 metrov s Ivanom Urbanovičom ml. (zjazd na lyžiach) a na Pik Somoni (7495 metrov) s Ivanom Urbanovičom ml. a s Ivanom Vozárikom. V roku 1986 urobil na Pamíre znova výstup na Pik Somoni (7495 metrov) a zjazd na lyžiach, ďalej vystúpil na Pamíre na šesťtisícovku Pik Achmadi Doniša s Ivanom Vozárikom. V Patagónii v roku 1983 urobil spolu s Michalom Orolinom a s Vladimírom Petríkom prvovýstup na Cerro Fitz Roy v Mexiku urobil výstup na Popocatépetl. V rámci expedície na Káčaňdžungu v roku 1981 urobil prvovýstup na Jannu (7710 metrov). Zúčastnil sa tiež expedície na Lhoce Šar 8400 metrov v roku 1984. Bol aj účastníkom expedície na Mount Everest 8848 metrov v roku 1987. V roku 1988 viedol expedíciu na Gašerbrum I 8068 metrov, vystúpil naň spolu s Františkom Šoltésom a s Ivanom Urbanovičom ml. V období rokov 1983 - 1993 patril do európskej špičky v skialpinizme. Päť letných sezón robil horského vodcu vo švajčiarskom Zermatte. Bol mu udelený titul majster športu. == Referencie == * I. Dieška a kol.: ''[[Horolezectvo: encyklopédia]]'', Šport 1989. * F. Kele: ''K trblietavým štítom Karakoramu'', 1992. * M. Vranka: ''Od Gašerbrumu po Everest'', 1996. == Publikácie == * R. Gálfy, A. Luczy: ''Horolezecký sprievodca Vysoké Tatry (výber ciest I. diel)'', 2002. == Externé odkazy == * [http://www.krasy-slovenska.sk/index.php?a=clanok__268 V časopise Krásy Slovenska 2005] * [http://www.james.sk/articles.asp?pageid=19&id_dependency=2719 História výškového horolezectva] {{DEFAULTSORT:Gálfy, Róbert}} [[Kategória:Narodenia v 1960]] [[Kategória:Slovenskí horolezci]] ph9ud7zk3cyqt2kjbadv20fe9gn5ayv 8188002 8188001 2026-03-27T18:16:56Z Martimix 175980 8188002 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Róbert Gálfy | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský horolezec a cvičiteľ | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[1960]] | Miesto narodenia = [[Poprad]], [[Česko-Slovensko|ČSR]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = ''"Robo"''<ref name="sport"/> | Štát pôsobenia = | Známy vďaka = Prvý [[Slováci|Slovák]], ktorý vystúpil na vrchol [[Mount Everest]]u tzv. Bonningtonovou cestou | Aktívne roky = [[1977]]{{--}}[[1993]] | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = [[ČSSR]], [[Slovensko|SR]] | Zamestnanie = | Alma mater = [[Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave|FTVŠ UK]] | Profesia = [[Horolezectvo|Horolezec]] | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Šport | Portál2 = | Portál3 = }} '''Róbert Gálfy''' (* [[1960]]), PaedDr., [[Slovensko|slovenský]] horolezec, skialpinista a horský vodca UIAGM. Je synom známeho horolezca a vedúceho viacerých československých himalájskych expedícií [[Ivan Gálfy|Ivana Gálfyho]]. == Lezecké výkony == Urobil vyše 200 výstupov vo Vysokých Tatrách (v zime 46, 19 prvovýstupov, všetky tieto výstupy urobil do roku 1985). V Alpách urobil výstupy napr. na Grandes Jorasses, na Petit Jorasses, na Blaitiére, na Mount Blanc du Tacul, na Aig. Verte. Na Pamíre v roku urobil 1982 výstupy na Pik Korženevskej 7105 metrov (zjazd na lyžiach) a Pik Somoni 7495 metrov (celkovo na Pik Somoni vystúpil trikrát) ďalej tiež na Pamíre v roku 1985 urobil výstup na Pik Lenina 7134 metrov s Ivanom Urbanovičom ml. (zjazd na lyžiach) a na Pik Somoni (7495 metrov) s Ivanom Urbanovičom ml. a s Ivanom Vozárikom. V roku 1986 urobil na Pamíre znova výstup na Pik Somoni (7495 metrov) a zjazd na lyžiach, ďalej vystúpil na Pamíre na šesťtisícovku Pik Achmadi Doniša s Ivanom Vozárikom. V Patagónii v roku 1983 urobil spolu s Michalom Orolinom a s Vladimírom Petríkom prvovýstup na Cerro Fitz Roy v Mexiku urobil výstup na Popocatépetl. V rámci expedície na Káčaňdžungu v roku 1981 urobil prvovýstup na Jannu (7710 metrov). Zúčastnil sa tiež expedície na Lhoce Šar 8400 metrov v roku 1984. Bol aj účastníkom expedície na Mount Everest 8848 metrov v roku 1987. V roku 1988 viedol expedíciu na Gašerbrum I 8068 metrov, vystúpil naň spolu s Františkom Šoltésom a s Ivanom Urbanovičom ml. V období rokov 1983 - 1993 patril do európskej špičky v skialpinizme. Päť letných sezón robil horského vodcu vo švajčiarskom Zermatte. Bol mu udelený titul majster športu. == Referencie == * I. Dieška a kol.: ''[[Horolezectvo: encyklopédia]]'', Šport 1989. * F. Kele: ''K trblietavým štítom Karakoramu'', 1992. * M. Vranka: ''Od Gašerbrumu po Everest'', 1996. == Publikácie == * R. Gálfy, A. Luczy: ''Horolezecký sprievodca Vysoké Tatry (výber ciest I. diel)'', 2002. == Externé odkazy == * [http://www.krasy-slovenska.sk/index.php?a=clanok__268 V časopise Krásy Slovenska 2005] * [http://www.james.sk/articles.asp?pageid=19&id_dependency=2719 História výškového horolezectva] {{DEFAULTSORT:Gálfy, Róbert}} [[Kategória:Narodenia v 1960]] [[Kategória:Slovenskí horolezci]] o7ywnh09ruxicshfp19io5t625gyfbi 8188004 8188002 2026-03-27T18:21:34Z Martimix 175980 8188004 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Róbert Gálfy | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský horolezec a skialpinista | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[1960]] | Miesto narodenia = [[Poprad]], [[Česko-Slovensko|ČSR]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = ''"Robo"''<ref name="sport"/> | Štát pôsobenia = | Známy vďaka = Prvý [[Slováci|Slovák]], ktorý vystúpil na vrchol [[Mount Everest]]u tzv. Bonningtonovou cestou | Aktívne roky = [[1977]]{{--}}[[1993]] | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = [[ČSSR]], [[Slovensko|SR]] | Zamestnanie = | Alma mater = [[Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave|FTVŠ UK]] | Profesia = [[Horolezectvo|Horolezec]] | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Šport | Portál2 = | Portál3 = }} PaedDr. '''Róbert Gálfy''' (*[[1960]]), [[Slovensko|slovenský]] horolezec, skialpinista a horský vodca UIAGM. Je synom známeho horolezca a vedúceho viacerých československých himalájskych expedícií [[Ivan Gálfy|Ivana Gálfyho]]. == Lezecké výkony == Urobil vyše 200 výstupov vo Vysokých Tatrách (v zime 46, 19 prvovýstupov, všetky tieto výstupy urobil do roku 1985). V Alpách urobil výstupy napr. na Grandes Jorasses, na Petit Jorasses, na Blaitiére, na Mount Blanc du Tacul, na Aig. Verte. Na Pamíre v roku urobil 1982 výstupy na Pik Korženevskej 7105 metrov (zjazd na lyžiach) a Pik Somoni 7495 metrov (celkovo na Pik Somoni vystúpil trikrát) ďalej tiež na Pamíre v roku 1985 urobil výstup na Pik Lenina 7134 metrov s Ivanom Urbanovičom ml. (zjazd na lyžiach) a na Pik Somoni (7495 metrov) s Ivanom Urbanovičom ml. a s Ivanom Vozárikom. V roku 1986 urobil na Pamíre znova výstup na Pik Somoni (7495 metrov) a zjazd na lyžiach, ďalej vystúpil na Pamíre na šesťtisícovku Pik Achmadi Doniša s Ivanom Vozárikom. V Patagónii v roku 1983 urobil spolu s Michalom Orolinom a s Vladimírom Petríkom prvovýstup na Cerro Fitz Roy v Mexiku urobil výstup na Popocatépetl. V rámci expedície na Káčaňdžungu v roku 1981 urobil prvovýstup na Jannu (7710 metrov). Zúčastnil sa tiež expedície na Lhoce Šar 8400 metrov v roku 1984. Bol aj účastníkom expedície na Mount Everest 8848 metrov v roku 1987. V roku 1988 viedol expedíciu na Gašerbrum I 8068 metrov, vystúpil naň spolu s Františkom Šoltésom a s Ivanom Urbanovičom ml. V období rokov 1983 - 1993 patril do európskej špičky v skialpinizme. Päť letných sezón robil horského vodcu vo švajčiarskom Zermatte. Bol mu udelený titul majster športu. == Referencie == * I. Dieška a kol.: ''[[Horolezectvo: encyklopédia]]'', Šport 1989. * F. Kele: ''K trblietavým štítom Karakoramu'', 1992. * M. Vranka: ''Od Gašerbrumu po Everest'', 1996. == Publikácie == * R. Gálfy, A. Luczy: ''Horolezecký sprievodca Vysoké Tatry (výber ciest I. diel)'', 2002. == Externé odkazy == * [http://www.krasy-slovenska.sk/index.php?a=clanok__268 V časopise Krásy Slovenska 2005] * [http://www.james.sk/articles.asp?pageid=19&id_dependency=2719 História výškového horolezectva] {{DEFAULTSORT:Gálfy, Róbert}} [[Kategória:Narodenia v 1960]] [[Kategória:Slovenskí horolezci]] pspb232fd8pzv1z72qq0ubk5ghjljvy 8188006 8188004 2026-03-27T18:22:36Z Martimix 175980 8188006 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Róbert Gálfy | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský horolezec a skialpinista | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[1960]] | Miesto narodenia = [[Poprad]], [[Česko-Slovensko|ČSR]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = ''"Robo"''<ref name="sport"/> | Štát pôsobenia = | Známy vďaka = Prvý [[Slováci|Slovák]], ktorý vystúpil na vrchol [[Mount Everest]]u tzv. Bonningtonovou cestou | Aktívne roky = [[1977]]{{--}}[[1993]] | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = [[ČSSR]], [[Slovensko|SR]] | Zamestnanie = | Alma mater = [[Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave|FTVŠ UK]] | Profesia = [[Horolezectvo|Horolezec]] | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Šport | Portál2 = | Portál3 = }} PaedDr. '''Róbert Gálfy''' (*[[1960]], [[Poprad]]) je [[Slovensko|slovenský]] horolezec, skialpinista a horský vodca UIAGM. Je synom známeho horolezca a vedúceho viacerých československých himalájskych expedícií [[Ivan Gálfy|Ivana Gálfyho]]. == Lezecké výkony == Urobil vyše 200 výstupov vo Vysokých Tatrách (v zime 46, 19 prvovýstupov, všetky tieto výstupy urobil do roku 1985). V Alpách urobil výstupy napr. na Grandes Jorasses, na Petit Jorasses, na Blaitiére, na Mount Blanc du Tacul, na Aig. Verte. Na Pamíre v roku urobil 1982 výstupy na Pik Korženevskej 7105 metrov (zjazd na lyžiach) a Pik Somoni 7495 metrov (celkovo na Pik Somoni vystúpil trikrát) ďalej tiež na Pamíre v roku 1985 urobil výstup na Pik Lenina 7134 metrov s Ivanom Urbanovičom ml. (zjazd na lyžiach) a na Pik Somoni (7495 metrov) s Ivanom Urbanovičom ml. a s Ivanom Vozárikom. V roku 1986 urobil na Pamíre znova výstup na Pik Somoni (7495 metrov) a zjazd na lyžiach, ďalej vystúpil na Pamíre na šesťtisícovku Pik Achmadi Doniša s Ivanom Vozárikom. V Patagónii v roku 1983 urobil spolu s Michalom Orolinom a s Vladimírom Petríkom prvovýstup na Cerro Fitz Roy v Mexiku urobil výstup na Popocatépetl. V rámci expedície na Káčaňdžungu v roku 1981 urobil prvovýstup na Jannu (7710 metrov). Zúčastnil sa tiež expedície na Lhoce Šar 8400 metrov v roku 1984. Bol aj účastníkom expedície na Mount Everest 8848 metrov v roku 1987. V roku 1988 viedol expedíciu na Gašerbrum I 8068 metrov, vystúpil naň spolu s Františkom Šoltésom a s Ivanom Urbanovičom ml. V období rokov 1983 - 1993 patril do európskej špičky v skialpinizme. Päť letných sezón robil horského vodcu vo švajčiarskom Zermatte. Bol mu udelený titul majster športu. == Referencie == * I. Dieška a kol.: ''[[Horolezectvo: encyklopédia]]'', Šport 1989. * F. Kele: ''K trblietavým štítom Karakoramu'', 1992. * M. Vranka: ''Od Gašerbrumu po Everest'', 1996. == Publikácie == * R. Gálfy, A. Luczy: ''Horolezecký sprievodca Vysoké Tatry (výber ciest I. diel)'', 2002. == Externé odkazy == * [http://www.krasy-slovenska.sk/index.php?a=clanok__268 V časopise Krásy Slovenska 2005] * [http://www.james.sk/articles.asp?pageid=19&id_dependency=2719 História výškového horolezectva] {{DEFAULTSORT:Gálfy, Róbert}} [[Kategória:Narodenia v 1960]] [[Kategória:Slovenskí horolezci]] niga2lz2a3f9ux4lcv5esl0m2yowr9o 8188008 8188006 2026-03-27T18:24:28Z Martimix 175980 8188008 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Róbert Gálfy | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský horolezec a skialpinista | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[1960]] | Miesto narodenia = [[Poprad]], [[Česko-Slovensko|ČSR]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = ''"Robo"''<ref name="sport"/> | Štát pôsobenia = | Známy vďaka = Prvý [[Slováci|Slovák]], ktorý vystúpil na vrchol [[Gašerbrum I]] | Aktívne roky = [[1977]]{{--}}[[1993]] | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = [[ČSSR]], [[Slovensko|SR]] | Zamestnanie = Horský vodca a skialpinista | Alma mater = [[Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave|FTVŠ UK]] | Profesia = [[Horolezectvo|Horolezec]] | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Šport | Portál2 = | Portál3 = }} PaedDr. '''Róbert Gálfy''' (*[[1960]], [[Poprad]]) je [[Slovensko|slovenský]] horolezec, skialpinista a horský vodca UIAGM. Je synom známeho horolezca a vedúceho viacerých československých himalájskych expedícií [[Ivan Gálfy|Ivana Gálfyho]]. == Lezecké výkony == Urobil vyše 200 výstupov vo Vysokých Tatrách (v zime 46, 19 prvovýstupov, všetky tieto výstupy urobil do roku 1985). V Alpách urobil výstupy napr. na Grandes Jorasses, na Petit Jorasses, na Blaitiére, na Mount Blanc du Tacul, na Aig. Verte. Na Pamíre v roku urobil 1982 výstupy na Pik Korženevskej 7105 metrov (zjazd na lyžiach) a Pik Somoni 7495 metrov (celkovo na Pik Somoni vystúpil trikrát) ďalej tiež na Pamíre v roku 1985 urobil výstup na Pik Lenina 7134 metrov s Ivanom Urbanovičom ml. (zjazd na lyžiach) a na Pik Somoni (7495 metrov) s Ivanom Urbanovičom ml. a s Ivanom Vozárikom. V roku 1986 urobil na Pamíre znova výstup na Pik Somoni (7495 metrov) a zjazd na lyžiach, ďalej vystúpil na Pamíre na šesťtisícovku Pik Achmadi Doniša s Ivanom Vozárikom. V Patagónii v roku 1983 urobil spolu s Michalom Orolinom a s Vladimírom Petríkom prvovýstup na Cerro Fitz Roy v Mexiku urobil výstup na Popocatépetl. V rámci expedície na Káčaňdžungu v roku 1981 urobil prvovýstup na Jannu (7710 metrov). Zúčastnil sa tiež expedície na Lhoce Šar 8400 metrov v roku 1984. Bol aj účastníkom expedície na Mount Everest 8848 metrov v roku 1987. V roku 1988 viedol expedíciu na Gašerbrum I 8068 metrov, vystúpil naň spolu s Františkom Šoltésom a s Ivanom Urbanovičom ml. V období rokov 1983 - 1993 patril do európskej špičky v skialpinizme. Päť letných sezón robil horského vodcu vo švajčiarskom Zermatte. Bol mu udelený titul majster športu. == Referencie == * I. Dieška a kol.: ''[[Horolezectvo: encyklopédia]]'', Šport 1989. * F. Kele: ''K trblietavým štítom Karakoramu'', 1992. * M. Vranka: ''Od Gašerbrumu po Everest'', 1996. == Publikácie == * R. Gálfy, A. Luczy: ''Horolezecký sprievodca Vysoké Tatry (výber ciest I. diel)'', 2002. == Externé odkazy == * [http://www.krasy-slovenska.sk/index.php?a=clanok__268 V časopise Krásy Slovenska 2005] * [http://www.james.sk/articles.asp?pageid=19&id_dependency=2719 História výškového horolezectva] {{DEFAULTSORT:Gálfy, Róbert}} [[Kategória:Narodenia v 1960]] [[Kategória:Slovenskí horolezci]] 0objrpfxnyl7c32egz0nko85y3je6uf 8188016 8188008 2026-03-27T18:36:12Z Martimix 175980 8188016 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Róbert Gálfy | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský horolezec a skialpinista | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[1960]] | Miesto narodenia = [[Poprad]], [[Česko-Slovensko|ČSR]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = ''"Robo"''<ref name="sport"/> | Štát pôsobenia = | Známy vďaka = Prvý [[Slováci|Slovák]], ktorý vystúpil na vrchol [[Gašerbrum I]] | Aktívne roky = [[1977]]{{--}}[[1993]] | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = [[ČSSR]], [[Slovensko|SR]] | Zamestnanie = Horský vodca a skialpinista | Alma mater = [[Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave|FTVŠ UK]] | Profesia = [[Horolezectvo|Horolezec]] | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Šport | Portál2 = | Portál3 = }} [[Doktor pedagogiky|PaedDr.]] '''Róbert Gálfy''' (*[[1960]], [[Poprad]]) je [[Slovensko|slovenský]] horolezec, skialpinista a horský vodca UIAGM. Je synom známeho horolezca a vedúceho viacerých československých himalájskych expedícií [[Ivan Gálfy|Ivana Gálfyho]]. == Lezecké výkony == Urobil vyše 200 výstupov vo Vysokých Tatrách (v zime 46, 19 prvovýstupov, všetky tieto výstupy urobil do roku 1985). V Alpách urobil výstupy napr. na Grandes Jorasses, na Petit Jorasses, na Blaitiére, na Mount Blanc du Tacul, na Aig. Verte. Na Pamíre v roku urobil 1982 výstupy na Pik Korženevskej 7105 metrov (zjazd na lyžiach) a Pik Somoni 7495 metrov (celkovo na Pik Somoni vystúpil trikrát) ďalej tiež na Pamíre v roku 1985 urobil výstup na Pik Lenina 7134 metrov s Ivanom Urbanovičom ml. (zjazd na lyžiach) a na Pik Somoni (7495 metrov) s Ivanom Urbanovičom ml. a s Ivanom Vozárikom. V roku 1986 urobil na Pamíre znova výstup na Pik Somoni (7495 metrov) a zjazd na lyžiach, ďalej vystúpil na Pamíre na šesťtisícovku Pik Achmadi Doniša s Ivanom Vozárikom. V Patagónii v roku 1983 urobil spolu s Michalom Orolinom a s Vladimírom Petríkom prvovýstup na Cerro Fitz Roy v Mexiku urobil výstup na Popocatépetl. V rámci expedície na Káčaňdžungu v roku 1981 urobil prvovýstup na Jannu (7710 metrov). Zúčastnil sa tiež expedície na Lhoce Šar 8400 metrov v roku 1984. Bol aj účastníkom expedície na Mount Everest 8848 metrov v roku 1987. V roku 1988 viedol expedíciu na Gašerbrum I 8068 metrov, vystúpil naň spolu s Františkom Šoltésom a s Ivanom Urbanovičom ml. V období rokov 1983 - 1993 patril do európskej špičky v skialpinizme. Päť letných sezón robil horského vodcu vo švajčiarskom Zermatte. Bol mu udelený titul majster športu. == Referencie == * I. Dieška a kol.: ''[[Horolezectvo: encyklopédia]]'', Šport 1989. * F. Kele: ''K trblietavým štítom Karakoramu'', 1992. * M. Vranka: ''Od Gašerbrumu po Everest'', 1996. == Publikácie == * R. Gálfy, A. Luczy: ''Horolezecký sprievodca Vysoké Tatry (výber ciest I. diel)'', 2002. == Externé odkazy == * [http://www.krasy-slovenska.sk/index.php?a=clanok__268 V časopise Krásy Slovenska 2005] * [http://www.james.sk/articles.asp?pageid=19&id_dependency=2719 História výškového horolezectva] {{DEFAULTSORT:Gálfy, Róbert}} [[Kategória:Narodenia v 1960]] [[Kategória:Slovenskí horolezci]] gtpm6p7cuyd76fpalkow9aq52y9efth 8188247 8188016 2026-03-28T05:42:13Z Martimix 175980 8188247 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Róbert Gálfy | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský horolezec a skialpinista | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[1960]] | Miesto narodenia = [[Poprad]], [[Česko-Slovensko|ČSR]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = ''"Robo"'' | Štát pôsobenia = | Známy vďaka = Prvý [[Slováci|Slovák]], ktorý vystúpil na vrchol [[Gašerbrum I]] | Aktívne roky = [[1977]]{{--}}[[1993]] | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = [[ČSSR]], [[Slovensko|SR]] | Zamestnanie = Horský vodca a skialpinista | Alma mater = [[Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave|FTVŠ UK]] | Profesia = [[Horolezectvo|Horolezec]] | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Šport | Portál2 = | Portál3 = }} [[Doktor pedagogiky|PaedDr.]] '''Róbert Gálfy''' (*[[1960]], [[Poprad]]) je [[Slovensko|slovenský]] horolezec, skialpinista a horský vodca UIAGM. Je synom známeho horolezca a vedúceho viacerých československých himalájskych expedícií [[Ivan Gálfy|Ivana Gálfyho]]. == Lezecké výkony == Urobil vyše 200 výstupov vo Vysokých Tatrách (v zime 46, 19 prvovýstupov, všetky tieto výstupy urobil do roku 1985). V Alpách urobil výstupy napr. na Grandes Jorasses, na Petit Jorasses, na Blaitiére, na Mount Blanc du Tacul, na Aig. Verte. Na Pamíre v roku urobil 1982 výstupy na Pik Korženevskej 7105 metrov (zjazd na lyžiach) a Pik Somoni 7495 metrov (celkovo na Pik Somoni vystúpil trikrát) ďalej tiež na Pamíre v roku 1985 urobil výstup na Pik Lenina 7134 metrov s Ivanom Urbanovičom ml. (zjazd na lyžiach) a na Pik Somoni (7495 metrov) s Ivanom Urbanovičom ml. a s Ivanom Vozárikom. V roku 1986 urobil na Pamíre znova výstup na Pik Somoni (7495 metrov) a zjazd na lyžiach, ďalej vystúpil na Pamíre na šesťtisícovku Pik Achmadi Doniša s Ivanom Vozárikom. V Patagónii v roku 1983 urobil spolu s Michalom Orolinom a s Vladimírom Petríkom prvovýstup na Cerro Fitz Roy v Mexiku urobil výstup na Popocatépetl. V rámci expedície na Káčaňdžungu v roku 1981 urobil prvovýstup na Jannu (7710 metrov). Zúčastnil sa tiež expedície na Lhoce Šar 8400 metrov v roku 1984. Bol aj účastníkom expedície na Mount Everest 8848 metrov v roku 1987. V roku 1988 viedol expedíciu na Gašerbrum I 8068 metrov, vystúpil naň spolu s Františkom Šoltésom a s Ivanom Urbanovičom ml. V období rokov 1983 - 1993 patril do európskej špičky v skialpinizme. Päť letných sezón robil horského vodcu vo švajčiarskom Zermatte. Bol mu udelený titul majster športu. == Referencie == * I. Dieška a kol.: ''[[Horolezectvo: encyklopédia]]'', Šport 1989. * F. Kele: ''K trblietavým štítom Karakoramu'', 1992. * M. Vranka: ''Od Gašerbrumu po Everest'', 1996. == Publikácie == * R. Gálfy, A. Luczy: ''Horolezecký sprievodca Vysoké Tatry (výber ciest I. diel)'', 2002. == Externé odkazy == * [http://www.krasy-slovenska.sk/index.php?a=clanok__268 V časopise Krásy Slovenska 2005] * [http://www.james.sk/articles.asp?pageid=19&id_dependency=2719 História výškového horolezectva] {{DEFAULTSORT:Gálfy, Róbert}} [[Kategória:Narodenia v 1960]] [[Kategória:Slovenskí horolezci]] scr788pt3orwm80bi8jomlj02ejrym7 Ranavalona III. 0 250651 8188361 7884139 2026-03-28T11:54:16Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8188361 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = | Rodné meno = | Popis osoby = posledná kráľovná Imeriny | Portrét = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1861|11|22}} | Miesto narodenia = Amparibe, [[Madagaskar]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1917|05|23|1861|11|22}} | Miesto úmrtia = [[Alžír]], [[Alžírsko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = | Manžel = | Deti = | Rodičia = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Ranavalona III.''', tiež známa ako '''Ranavalo Manjaka III.''' (* [[22. november]] [[1861]], Amparibe, [[Madagaskar]] – † [[23. máj]] [[1917]], [[Alžír]], [[Alžírsko]]) bola posledná kráľovná [[Imerina|Imeriny]] (súčasného Madagaskaru). == Život == Narodila sa v Amparibe ako princezná Razafindrehety. Jej rodičmi boli Andriantsimianatra a jeho princezný Raketaka. Za kráľovnú bola vyhlásená [[30. júl]]a, po smrti svojej predchodkyne kráľovnej [[Ranavalona II.|Ranavalony II.]] Na trón nastúpila po korunovácii [[22. november|22. novembra]] [[1883]] na mieste Imahamasina, v čase, keď Madagaskar viedol vojnu s [[Francúzsko]]m. Rovnako ako kráľovné pred ňou, aj ona sa vydala za predsedu vlády Rainilaiarivonyho. Počas panovania marila francúzske aj britské plány kontrolovať Madagaskar. V prvej francúzsko-madagaskarskej vojne roku [[1885]] utrpel ostrov porážku, kráľovná bola donútená podpísať mierovú zmluvu, ktorou Francúzsko mohlo kontrolovať zahraničné záležitosti. V roku [[1886]] sa kráľovná rozhodla zaistiť si podporu [[Spojené štáty|USA]]. USA však vôbec neboli naklonené nezávislosti Madagaskaru. V roku [[1894]] sa kráľovná a vláda odmietli podriadiť francúzskym rozkazom a o rok neskôr Francúzsko bez veľkého odporu obsadilo Antananarivo. Jej manžel Rainilaiarivony bol uvrhnutý do vyhnanstva a zomrel nasledujúci rok, ale kráľovná vládla potom ešte do oficiálneho vyhlásenia Madagaskaru za francúzsku [[Kolónia (osada)|kolóniu]] do augusta [[1896]]. Čoskoro nastala vzbura, ktorú vyvolal dvor bývalej kráľovnej, spolu s monarchiou ju ukončil [[Joseph Gallieni]] vo februári [[1897]]. Ranavalona bola zosadená z trónu a donútená odísť na ostrov [[Réunion]], potom v marci [[1899]] do [[Alžír]]u, kde roku [[1917]] zomrela. Bola pochovaná v hrobke panovníkov v [[Andohalo]] roku [[1938]]. Podľa niektorých štátnych dokumentov mala dcéru, ktorá sa takisto ako ona volala Ranavalona. == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.nmafa.si.edu/exhibits/malagasy/queen.html Smithsonian exhibit of Ranavalona gifts] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100607125801/http://www.nmafa.si.edu/exhibits/malagasy/queen.html |date=2010-06-07 }} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Kráľovné (panovníčky)]] [[Kategória:Vládcovia Madagaskaru]] [[Kategória:Nositelia veľkokríža Radu čestnej légie]] 0lrxxcvodfgpwb88mjody502pwlc9gf Kategória:Vojsko v Rusku 14 266708 8187865 6866270 2026-03-27T14:59:59Z Bakjb 236375 + 8187865 wikitext text/x-wiki :''Pozri aj [[:Kategória:Vojsko v Sovietskom zväze|Vojsko v Sovietskom zväze]]'' :''Pozri aj [[:Kategória:Vojsko v Ruskej ríši|Vojsko v Ruskej ríši]]'' {{commonscat}} [[Kategória:Rusko]] [[Kategória:Vojsko podľa štátu|Rusko]] [[Kategória:Vojsko v Európe|Rusko]] [[Kategória:Vojsko v Ázii|Rusko]] 0f721o9zqlr29tp99ex0id7c5gxj7me Kategória:Rímskokatolícka cirkev vo Francúzsku 14 268751 8188146 5524756 2026-03-27T21:47:40Z Jetam2 30982 kat, súr 8188146 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Kresťanstvo vo Francúzsku]] [[Kategória:Rímskokatolícka cirkev podľa štátu|Francúzsko]] [[Kategória:Rímskokatolícka cirkev v Európe|Francúzsko]] bok0fvv5q6xprndvoopn3ol5qzv579e Kategória:Rímskokatolícka cirkev v Taliansku 14 268752 8188198 5465232 2026-03-27T22:15:53Z Jetam2 30982 kat, súr 8188198 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Kresťanstvo v Taliansku]] [[Kategória:Rímskokatolícka cirkev podľa štátu|Taliansko]] [[Kategória:Rímskokatolícka cirkev v Európe|Taliansko]] 12a2d3ffw7lzmwobq2jxib8fbgzxfo9 Laserová dióda 0 283751 8187827 7583080 2026-03-27T13:27:03Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:3|0|0 */ 8187827 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} [[Súbor:Laserdiode_housing.png|thumb|počítačom generovaný obrázok laserovej diódy, ktorá sa používa v CD prehrávačoch]] [[Súbor:Diode laser.jpg|thumb|right|Laserová dióda]] '''Laserová dióda''' je luminiscenčná [[dióda]], u ktorej dochádza nad určitou prúdovou hustotou prevažne k stimulovanej rekombinácii nosičov [[elektrický|náboja]], doprevádzanej emisiou žiarenia, pričom s hustotou prúdu sa zväčšuje koherentná časť rekombinačného žiarenia. K tomuto deju dochádza pri priechode priepustného [[prúd]]u priechodom PN. == Laserová dióda == === Opis === Na prípravu [[polovodič]]ového laseru sa používa mnoho materiálov([[polovodivá zlúčenina|polovodivých/polovodičových zlúčenín]]), z ktorých prevažujú [[Zliatina|zliatiny]] typu Ga(As<sub>1-x</sub>P<sub>x</sub>), Cd(S<sub>x</sub>S<sub>1-x</sub>) [[arzenid galitý|GaAs]], [[fosfid inditý|InP]] a ďalšie. V monokryštáli daného materiálu s vodivosťou typu N a s veľkou koncentráciou prímesí, sa difúznou technológiou vytvorí vrstva P. Z tejto štruktúry sa potom pripraví hranol. Jeho steny rovnobežné s prechodom PN sa opatria [[ohmický kontakt|ohmickým kontaktom]], pre prívod prúdu. Čelné plochy, ktorými vychádza generované žiarenia, sú presne zabrúsené, vyleštené na vysoký lesk a dostatočne opticky rovnobežné. Zostávajúce bočné steny sa opracúvajú hrubo, aby cez ne nevychádzalo generované žiarenie. Laserová dióda sa pri malých priepustných prúdoch chová ako [[elektroluminiscenčná dióda]]. Prahová hodnota prúdu laserovej diódy, pri [[Teplota|teplote]] polovodiča 27&nbsp;°C je asi 10<sup>5</sup>A/cm<sup>2</sup>. Pri takej prúdovej hustote je nevyhnutné PN prechod intenzívne chladiť. Tento druh polovodičového laseru je vyrábaný a využívaný najčastejšie. Jeho účinnosť premeny dodávanej energie na svetelnú je značná a dosahuje bežne až 50 percent. Pri chladení tekutým [[dusík]]om (−196&nbsp;°C) z neho možno vyťažiť až 3W žiarivého výkonu, pri impulzovom režime až 100 W, špičkove až 300 W. Možno ho budiť: * priepustným prúdom * zväzkom svetla – zdrojom budiaceho signálu je polovodičový laser (napr. GaAs) budený priepustným prúdom, ktorý zväzkom svetla budí polovodičový laser bez prechodu PN (napr. InSb). Obe súčiastky musia byť pre správnu funkciu čo najtesnejšie pri sebe, aby povrchom budeného polovodičového laseru prešla čo najväčšia časť vstupného žiarenia a aby vstupný žiarivý tok mal určitú minimálnu prahovú hodnotu. Z tohto systému možno dosiahnuť impulzový výkon 3.10<sup>4</sup>W. * [[lavínový prieraz|lavínovým prierazom]] – ak sa dostatočne urýchli pohyb nosičov náboja ([[elektrón]]ov, príp. dier), v polovodiči pomocou [[Elektrické pole|elektrického poľa]], nastane [[nárazová ionizácia]], ktorá vytvára páry: elektrón-diera. Dôjde súčasne ku rekombinácii elektrón-diera a vzniká koherentné žiarenie. Polovodičové lasery tohto druhu sa vyrábajú so štruktúrou PПN a žiarenie z neho vystupuje kolmo na smer elektrického poľa. === Vlastnosti === Polovodičové lasery majú veľmi malé rozmery – dĺžku približne len 0,1 mm. Pretože je aktívna oblasť veľmi úzka (okolo jedného mikrometra), je divergencia (rozptyl) vychádzajúceho lúča veľmi veľká a je nutné zväzok kolimovať do rovnobežného smeru vhodnou [[šošovka (optika)|šošovkou]]. Spektrálne a iné vlastnosti závisia od druhu použitého polovodičového materiálu a spôsobu prevedenia PN-prechodu. Priame budenie elektrickým prúdom prináša výhodu v jednoduchosti modulácie laserového zväzku. === Využitie === Nachádzajú široké možnosti použitia, napr. pri konštrukcii číslicových zariadení s rýchlosťou 10<sup>9</sup> operácií za sekundu a v logických obvodoch s operačnou rýchlosťou 10<sup>9</sup> až 10<sup>13</sup> operácií za sekundu. == Referencie == * Bahaa E. A. Saleh, Malvin Carl Teich: Základy Fotoniky – svazek 3, vydavatelství matfyzpress - Matematicko-fyzikální Fakulty University Karlovy. [[Kategória:Lasery]] [[Kategória:Diódy]] [[Kategória:Optoelektronika]] bxr3egt1o1qdcezihxyubzojmg5tb87 Elena Podzámska 0 287084 8188342 8104045 2026-03-28T11:21:59Z ~2026-19288-02 290417 zmena dlzky studia, nestudovala mesiac ale jeden semester 8188342 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Elena Podzámska | fotka = Elena Podzámska.jpg | veľkosť fotky = 230px | komentár = Elena Podzámska v roku 2015 | celé meno = | dátum narodenia = {{dnv|1972|01|07}} | miesto narodenia = [[Bratislava]], [[ČSSR]] (dnes [[Slovensko]]) | dátum úmrtia = <!-- {{dátum úmrtia a vek|RokÚmrtia|MM|DD|RokNarodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = | prezývky = | povolanie = [[herec|herečka]], [[dabér|dabérka]] | roky pôsobenia = | manžel = | priateľ = | deti = Radka | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = | ostatné ocenenia = | Český lev = }} '''Elena Podzámska''' (* [[7. január]] [[1972]]<ref>Podzámska, Elena, 1972. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Heslár SFÚ | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0005092-Podzamska-Elena-1972/ | vydavateľ = Slovenský filmový ústav | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-14 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>, [[Bratislava]]) je bývala [[slovensko|slovenská]] [[filmové dielo|filmová]] a [[dabing]]ová [[herec|herečka]]. == Životopis == Ako jedenásťročná účinkovala vo filme [[Sojky v hlave]]. Začala navštevovať detský divadelný súbor [[Divadlo Ludus|Ludus]], kde strávila celé detstvo a [[Puberta|pubertu]]. Po absolvovaní gymnázia šla študovať medicínu, no po prvom semestri prestúpila na [[VŠMU]], odbor herectvo. Hosťovala v [[Slovenské národné divadlo (inštitúcia)|Slovenskom národnom divadle]] a v [[Divadlo Andreja Bagara|Divadle Andreja Bagara v Nitre]], kde istý čas i pôsobila. Po svadbe s prvým manželom amerického pôvodu odišla do [[Spojené štáty|USA]], neskôr sa vrátila aj s manželom do Európy ([[Belgicko]]), kde sa venovala modelingu a príprave promo akcií. Po rozvode sa vrátila na Slovensko, aby sa venovala herectvu. Okrem neho sa venuje [[dabing]]u.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hajduková | meno = Michaela | autor = | odkaz na autora = | titul = Herečka Elena Podzámska považuje svoju dcéru Radku za malý zázrak | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/5792438/herecka-elena-podzamska-povazuje-svoju-dceru-radku-za-maly-zazrak.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2011-03-05 | dátum prístupu = 2023-10-14 }}</ref> == Filmografia == * [[1983]]: [[Sojky v hlave]] * [[1985]]: [[Obyčajný deň]] * [[1992]]: [[Eros a Psyché]] * [[1993]]: [[Prvá noc pri mŕtvej]] * [[1995]]: [[Dnes večer hrám ja]] * [[1996]]: [[Jozef Mak (divadelná inscenácia)|Jozef Mak]] * [[2008]]: [[Mesto tieňov]] (epizóda 1x06 "Úmyslné nehody") * [[2008]]: [[Panelák (seriál)|Panelák]] * [[2008]] – [[2012]]: [[Ordinácia v ružovej záhrade]] * [[2009]]: [[Ako som prežil]] * [[2009]]: [[Odsúdené]] * [[2009]]: Nebo, peklo... zem * [[2011]]: [[Nesmrteľní (seriál)|Nesmrteľný]] - Náramok * [[2013]]: [[Chlapi neplačú]] * [[2018]]: [[Sestričky (seriál)|Sestričky]] == Dabing == === Latinskoamerické telenovely === * 1998 – 1999: ''[[Právo na lásku]]'' – Maclovia * 1998 – 1999: ''[[Divoký anjel]]'' – Victoria Di Carlo, Carolina Domínguez * 1999 – 2000: ''[[Sladká Lucia]]'' – Lucía Escobar * 2001: ''[[Votrelkyňa]]'' – Violeta Junquera Brito * 2001 – 2002: ''[[Keď budeš moja]]'' – Berenice Sandoval Portocarrero De Sánchez Serrano * 2001 – 2002: ''[[Yago]]'' – Morena Gallardo * 2001 – 2002: ''[[Prameň lásky]]'' – María Magdalena „Malena“ Osuna Castañeda * 2002: ''[[Medzi láskou a nenávisťou]]'' – Ana Cristina Robles * 2002: ''[[Daniela (telenovela)|Daniela]]'' – Daniela Gamboa * 2002 – 2003: ''[[Divoška Rosaura]]'' – Eva Granados * 2002 – 2003: ''[[Cesty lásky]]'' – Perla Gutiérrez Vázquez * 2002 – 2003: ''[[Odplata (telenovela)|Odplata]]'' – Helena Fontana Visso, María Luisa Arciniegas * 2003: ''[[Nová láska]]'' – Isabel Olmedo * 2003: ''[[Pravá láska]]'' – Marie de la Roquette Fuentes-Guerra * 2004 – 2005: ''[[Naučím ťa milovať]]'' – Camila Buenrostro * 2005: ''[[Macocha (telenovela)|Macocha]]'' – Hviezda San Román Fernández * 2005 – 2006: ''[[La Tormenta: Pokušenie lásky]]'' – María Teresa Montilla * 2006: ''[[Súboj vášní]]'' – Alina Montellano Fuentes / Flor del Campo * 2007: ''[[Čistá láska]]'' – Isadora Duarte Toledo de Montalvo * 2015: [[Biblia pokračuje]] – Lea, manželka veľkňaza Kajfáša == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Csfd meno|id=26832|meno=Elena Podzámska}} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Podzámska, Elena}} [[Kategória:Slovenské dabingové herečky]] [[Kategória:Slovenské divadelné herečky]] [[Kategória:Slovenské filmové herečky]] [[Kategória:Slovenské televízne herečky]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Členovia Divadla Andreja Bagara]] jzgasjqz1c22uxd6ntnucs4je18dpf0 Judita Hansman 0 287210 8187896 8045652 2026-03-27T15:26:49Z HarryDusanko 286678 chyby v texte 8187896 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Judita Hansmanová | fotka = Judita Hansman 1.jpg | komentár = v roku 2021 | celé meno = Judita Frídmanská (rod.) | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1967|1|23}} | miesto narodenia = [[Český Krumlov]], [[ČSSR]]<br>(dnes [[Česko]]) | dátum úmrtia = <!-- {{dátum úmrtia a vek|RokÚmrtia|MM|DD|RokNarodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = | prezývky = | povolanie = [[herec|herečka]], [[dabér]]ka | roky pôsobenia = | manžel = | priateľ = | deti = | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = | ostatné ocenenia = | Český lev = }} '''Judita Hansmanová''' (neprechýlene Judita Hansman), rodená '''Frídmanská''' (* [[23. január]] [[1967]], [[Český Krumlov]]), je [[slovensko|slovenská]] [[divadlo (umenie)|divadelná]], [[dabing]]ová a [[film]]ová [[herec|herečka]]. Bola ústredným hlasom upútaviek na [[Dvojka (RTVS)|Dvojke]] a na [[TV Markíza|Markíze]]. Vyštudovala [[VŠMU]] a s kolegami založila [[Prešporské divadlo]], v ktorom účinkuje. Je známa z dabingu, kde aj upravuje dialógy. == Filmografia == * [[2000]]: Sen, predstava, fantázia Bendy Kristovej * [[2007]]: [[Ordinácia v ružovej záhrade]] * [[2008]]: Ženy môjho muža * [[2009]]: [[Ako som prežil]] * [[2009]]: [[Odsúdené]] * [[2010]]: Olé, zápražka * [[2011]]: Banditi * [[2011]]: [[Dr. Ludsky]] * [[2012]]: účastníčka [[Hlas Česko Slovenska]]'' * [[2015]]: [[Tajné životy]] * [[2015]]: [[Divoké kone]] * [[2016]]: [[Zoo (seriál)|Zoo]] * [[2016]]: [[Učiteľka (film)|Učiteľka]] * [[2018]], [[2021]]: [[Oteckovia]] (''Slávka Jakubcová; sociálna pracovníčka'': (2018 - 1. séria), ''úradníčka na úrade práce'': (2021 - 4. séria)) * [[2021]]: [[Nemocnica (seriál)|Nemocnica]] (Valika; vrchná sestra Urgentného príjmu) * [[2022]]: [[Jozef Mak (film)|Jozef Mak]] * 2024: Polícia Hvar * [[2025]]: [[Vina (slovenský seriál)|Vina]] (Zuzana Weissová) == Iné projekty == {{Projekt}} ==Zdroje== * {{Csfd meno|id=58404|meno=Judita Hansman}} {{Biografický výhonok}} {{DEFAULTSORT:Hansman, Judita}} [[Kategória:Slovenské dabingové herečky]] [[Kategória:Slovenské divadelné herečky]] [[Kategória:Slovenské filmové herečky]] [[Kategória:Slovenské televízne herečky]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy múzických umení]] [[Kategória:Osobnosti z Českého Krumlova]] c2n12j3d90bao7jox5m0xzpgcd4cn58 NCIS: Námorný vyšetrovací úrad 0 288946 8188257 8186945 2026-03-28T06:44:23Z ~2026-19192-37 290393 pandémii 8188257 wikitext text/x-wiki {{Pozri|skutočnej americkej agentúre ktorá je hlavnou témou tohto seriálu|Naval Criminal Investigative Service}}{{na úpravu}} {{Infobox Televízny seriál |sk = NCIS: Námorný vyšetrovací úrad |en = Navy NCIS (1. séria)<br />NCIS (ostatné) |logo =NCIS (TV series) logo 2.jpg |krajina = Spojené štáty |dĺžka = cca 42 min. |počet častí = 500 ([[Zoznam častí seriálu NCIS: Námorný vyšetrovací úrad|zoznam častí]]) |počet sérií = 23 |jazyk = [[angličtina|anglický]] |hudba = NCIS ThemeMatt Hawkins, Maurice Jackson – NCIS Theme |námet = [[Donald P. Bellisario]]<br />Don McGill |žáner = [[dráma]], [[krimi]] |rok orig = 23. september 2003 – dodnes |tv orig = [[CBS]] |rok sk = 2004 - dodnes |tv sk = [[TV Markíza]]<br />SkyShowtime (od 2023) |obsadenie = [[Mark Harmon]] ako Leroy Jethro Gibbs<br />[[Michael Weatherly]] ako Anthony „Tony“ DiNozzo<br />[[Sean Murray]] ako Timothy McGee (od 2.série)<br />[[Cote de Pablo]] ako Ziva Davidová (3. – 11.)<br />[[Sasha Alexander]] ako Caitlin „Kate“ Toddová (1. – 2.)<br />[[Pauley Perrette]] ako Abigail „Abby“ Sciuto<br />[[David McCallum]] ako Donald „Ducky“ Mallard<br />[[Lauren Holly]] ako Jennifer „Jenny“ Shepardová (3. – 5.)<br />[[Rocky Carroll]] ako Leon Vance (od 5. série) |formát obrazu=[[HDTV]] 1080i |webstránky=https://www.cbs.com/shows/ncis/}} '''''NCIS: Námorný vyšetrovací úrad''''' (orig. ''NCIS'', staršie ''Navy NCIS: Naval Criminal Investigative Service'', alebo ''NCIS: Naval Criminal Investigative Service'') je [[Spin-off (médiá)|spin-off]] seriálu [[JAG – Vojenská generálna prokuratúra|''JAG – Vojenská generálna prokuratúra'']] (postavy z ''NCIS'' sa objavili v 8. sérii, epizódach ''Ice Queen'' a ''Meltdown)''. Ide [[Spojené štáty|americký]] komediálno-dramatický krimi seriál, ktorý mal svoju premiéru 23. septembra 2003 na americkej televíznej stanici [[CBS]]. ''NCIS'' bol v roku 2011 zvolený za najobľúbenejší americký seriál a v roku 2012 najlepšou svetovou drámou v televízii. 7. februára 2012 bola odvysielaná 200. epizóda ''Life Before His Eyes'' (Celý život pred očami)''.'' 15. mája 2012 CBS odvysielala poslednú epizódu 9. série ''Till Death Do Us Part''. Túto epizódu sledovalo v Amerike 19,05 milióna divákov. Zároveň to bola najsledovanejšia záverečná epizóda všetkých dovtedy deviatich sérií. 24. septembra 2019 sa začala vysielať 17. séria, ktorá bola kvôli pandémii skrátená o 4 epizódy, a tak s počtom 20 epizód sa stala druhou najkratšou sériou v histórií seriálu a bola ukončená 14. apríla 2020. Seriál bol obnovený na 18. sériu, ktorá mala premiéru 17. novembra 2020. 15. apríla 2021 bol seriál obnovený na 19. sériu, ktorá mala premiéru 20. septembra 2021. V marci 2022 bol seriál obnovený na jubilejnú 20. sériu, ktorá mala premiéru 19. septembra 2022, vo februári 2023 bol obnovený na 21. sériu. K 16. decembru 2025 bolo odvysielaných 496 epizód v 23. sériách. Seriál bol 22.1.2026 obnovený na 24. sériu, ktorá bude mať premiéru na jeseň. == Hlavné postavy == {| class="wikitable" |- style="background-color:#ABCDEF" ! Postava ! Povolanie ! Herec ! Slovenský dabing ! Séria |- | Leroy Jethro Gibbs || ''vedúci tímu NCIS'' || [[Mark Harmon]] || [[Pavol Višňovský]] || 1 – 19, 23 (hosť) |- | Caitlin "Kate" Toddová (†) || ''agentka Tajnej služby<br />zvláštna agentka NCIS'' || [[Sasha Alexander]]|| [[Dagmar Sanitrová]]|| 1 – 2 |- | Anthony "Tony" DiNozzo || ''zvláštny agent NCIS'' || [[Michael Weatherly]] || [[Tomáš Maštalír]] || 1 – 13; 21 |- | Ziva Davidová || ''agentka [[Mossad]]u<br />zvláštna agentka NCIS'' || [[NCIS:Cote de Pablo|Cote de Pablo]]|| [[Renáta Rundová]]|| 3 – 11; 16 - 17 |- | Abigail "Abby" Sciutová || ''forenzná vedkyňa NCIS'' || [[Pauley Perrette]]|| [[Judita Bilá]]|| 1 – 15 |- | Timothy "Tim" McGee || ''zvláštny agent NCIS'' || [[Sean Murray]]|| [[Vladimír Kobielsky]] || 1 (vedľajšia postava) 2 – súčasnosť  |- | Jennifer "Jenny" Shepardová (†) || ''riaditeľka NCIS'' || [[Lauren Holly]]|| [[Tatiana Kulíšková]] || 3 – 5 |- | Eleanor "Ellie" Bishopová || ''analytička NSA<br />zvláštna agentka NCIS'' || [[Emily Wickersham]]|| [[Kristína Turjanová]]|| 11 – 18, 23 (hosť) |- | Leon Vance (†) || ''riaditeľ NCIS'' || [[Rocky Carroll]]|| [[Ivo Gogál]] || 5 – 23 |- | Dr. Donald "Ducky" Mallard (†) || ''patológ NCIS'' || [[David McCallum (†) ]]|| [[František Kovár]] || 1 – 21 |- | Dr. Jimmy Palmer || ''asistent patológa NCIS'', neskôr patológ NCIS || [[Brian Dietzen]]|| [[Roman Matisko]]|| 1 – 9 (vedľajšia postava)<br />10 – súčasnosť |- |Nicolas ‘‘Nick‘‘ Torres ||zvláštny agent NCIS||[[Wilmer Valderama]]||[[Peter Krajčovič]]||14 - súčasnosť |- |Alexandra "Alex" Quinnová |zvláštna agentka NCIS |[[Jennifer Esposito]] |[[Elena Podzámska|Elena Podzámská]] |14 |- |Clayton Reeves (†) |agent MI6 |[[Duane Henry]] |[[Pavol Plevčík]] |13 (opakujúca sa) 14 - 15 |- |Jacqueline "Jackie" Sloane |zvláštna agentka NCIS forenzná psychologička |[[Maria Bellol|Maria Bello]] |[[Dagmar Sanitrová]] |15 - 18 |- |Kasie Hines |forenzná vedkyňa NCIS |[[Diona Reasonover]] |[[Petra Vajdová]]/ [[Vanda Ružičková]] |15 (opakujúca sa) 16 - súčasnosť |- |Jessica Knight |agentka NCIS REACT |[[Katrina Law]] |[[Lenka Debnárová]] |18 (opakujúca sa) 19 - súčasnosť |- |Alden Parker |agent FBI, neskôr agent NCIS, šéf tímu |[[Gary Cole]] |[[Martin Hronský]] |19 - súčasnosť |} ==Hlavné postavy== {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- ! rowspan="2"|Postava ! rowspan="2"|Herec ! rowspan="2"|Povolanie ! colspan="23"|Séria |- ! style="width:8%;"|1 ! style="width:8%;"|2 ! style="width:8%;"|3 ! style="width:8%;"|4 ! style="width:8%;"|5 ! style="width:8%;"|6 ! style="width:8%;"|7 ! style="width:8%;"|8 ! style="width:8%;"|9 ! style="width:8%;"|10 ! style="width:8%;"|11 ! style="width:8%;"|12 ! style="width:8%;"|13 ! style="width:8%;"|14 ! style="width:8%;"|15 ! style="width:8%;"|16 ! style="width:8%;"|17 ! style="width:8%;"|18 ! style="width:8%;"|19 ! style="width:8%;"|20 ! style="width:8%;"|21 ! style="width:8%;"|22 ! style="width:8%;"|23 |- ! Leroy Jettro Gibbs | Mark Harmon | Starší zvláštny agent NCIS | colspan="19" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná | colspan="3" style="background:#ECECEC;"| | colspan="1" style="background:#C6EFF7;"| Hosť |- ! Caitlin Todd | Sasha Alexander | Zvláštna agentka NCIS | colspan="2" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná | colspan="1" style="background:#C6EFF7;"| Hosť | colspan="4" style="background:#ECECEC;"| | colspan="2" style="background:#C6EFF7;"| Hosť | colspan="2" style="background:#ECECEC;"| | colspan="1" style="background:#C6EFF7;"| Hosť | colspan="11" style="background:#ECECEC;"| |- ! Anthony DiNozzo | Michael Weatherly | Zvláštny agent NCIS | colspan="13" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná | colspan="7" style="background:#ECECEC;"| | colspan="1" style="background:#C6EFF7;"| Hosť | colspan="2" style="background:#ECECEC;"| |- ! Abby Scuito | Pauley Perrette | Forenzná špecialistka | colspan="15" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná | colspan="8" style="background:#ECECEC;"| |- ! Dr. Donald "Ducky" Mallard | David McCallum | Patológ | colspan="21" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná | colspan="2" style="background:#ECECEC;"| |- ! Timothy McGee | Sean Murray | Zvláštny agent NCIS, IT špecialista | style="background:#FFE1E2;"| Vedľajšia | colspan="22" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná |- ! Dr. Jimmy Palmer | Brian Dietzen | Patológ | colspan="9" style="background:#FFE1E2;"| Vedľajšia | colspan="14" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná |- ! Ziva David | Cote de Pablo | Zvláštna agentka NCIS a bývalá agentka MOSADU | colspan="2" style="background:#ECECEC;"| | colspan="9" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná | colspan="4" style="background:#ECECEC;"| | colspan="2" style="background:#FFE1E2;"| Vedľajšia | colspan="6" style="background:#ECECEC;"| |- ! Jenny Shepard | Lauren Holly | Riaditeľka NCIS | colspan="2" style="background:#ECECEC;"| | colspan="3" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná | colspan="3" style="background:#ECECEC;"| | colspan="1" style="background:#C6EFF7;"| Hosť | colspan="2" style="background:#ECECEC;"| | colspan="1" style="background:#C6EFF7;"| Hosť | colspan="11" style="background:#ECECEC;"| |- ! Leon Vance | Rocky Carroll | Riaditeľ NCIS | colspan="4" style="background:#ECECEC;"| | colspan="1" style="background:#FFE1E2;"| Vedľajšia | colspan="18" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná |- ! Eleonor "Ellie" Bishop | Emily Wickersham | Zvláštna agentka NCIS a bývalá agentka NSA | colspan="10" style="background:#ECECEC;"| | colspan="8" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná | colspan="4" style="background:#ECECEC;"| | colspan="1" style="background:#C6EFF7;"| Hosť |- ! Clayton Reeves | Duane Henry | Agent MI6, spojka s NCIS | colspan="12" style="background:#ECECEC;"| | colspan="1" style="background:#C6EFF7;"| Hosť | colspan="2" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná | colspan="8" style="background:#ECECEC;"| |- ! Nicholas "Nick" Torres | Wilmer Valdemarra | Agent NCIS | colspan="13" style="background:#ECECEC;"| | colspan="10" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná |- ! Alexandra Quinn | Jennifer Esposito | Zvláštna agentka NCIS | colspan="13" style="background:#ECECEC;"| | colspan="1" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná | colspan="9" style="background:#ECECEC;"| |- ! Dr. Jacqueline Sloane | Maria Bello | Psychologička a agentka NCIS | colspan="14" style="background:#ECECEC;"| | colspan="4" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná | colspan="5" style="background:#ECECEC;"| |- ! Kasie Hines | Diona Reasonover | Forenzná špecialistka | colspan="14" style="background:#ECECEC;"| | colspan="1" style="background:#C6EFF7;"| Hosť | colspan="8" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná |- ! Jessica Knight | Katrina Law | agentka NCIS REACT | colspan="17" style="background:#ECECEC;"| | colspan="1" style="background:#C6EFF7;"| Hosť | colspan="5" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná |- ! Alden Parker | Gary Cole | agent FBI, neskôr agent NCIS | colspan="18" style="background:#ECECEC;"| | colspan="5" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná |} == Vedľajšie postavy == {{Aktualizovať|2=28. august 2023|časť=áno}} {| class="wikitable" |- style="background-color:#ABCDEF" ! Postava ! Postavenie ! Herec ! Slovenský dabing ! Séria ! Počet epizód ! Status |- | Thomas Morrow || ''riaditeľ NCIS<br />šéf divízie Vnútornej bezpečnosti'' || [[Alan Dale]] || [[Peter Rúfus (1957)|Peter Rúfus]] || 1 – 3, 10, 11; 13 || 12 ||†(13) |- | Tobias C. Fornell || ''agent FBI'' || [[Joe Spano]] || [[Juraj Predmerský]]|| 1 – 20 || 57 ||* |- | Gerald Jackson || ''asistent patológa'' || [[Pancho Demmings]] || || 1 – 3 || 15 ||* |- | Stan Burley || ''zvláštny agent NCIS'' || [[Joel Gretsch]] || || 1, 9 || 3 ||* |- | Paula Cassidy || ''zvláštna agentka NCIS'' || [[Jessica Steen]] || || 1 – 4 || 6 ||† |- | Ari Haswari || ''terorista'' || [[Rudolf Martin]] || [[Martin Kaprálik]] || 1 – 3, 9 || 6 ||† |- | Christopher Pacci || ''zvláštny agent NCIS'' || [[Tim Kelleher]] || || 1, 8, 9 || 5 ||† (1) |- | Charles 'Chip' Sterling || ''forenzný asistent'' || [[Michael Bellisario]] || || 3 || 4 ||* |- | Cynthia Sumner || ''asistentka riaditeľky NCIS'' || [[Stephanie Mello]] || || 3 - 4 || 11 ||* |- | Mike Franks || ''zvláštny agent NIS vo výslužbe'' || [[Muse Watson]] || [[Dušan Jamrich]] || 3 – 11 || 16 ||† (8) |- | Michelle Lee || ''zvláštna agentka NCIS'' || [[Liza Lapira]] || [[Henrieta Mičkovicová]] || 4 – 6 || 12 ||† |- | Hollis Mann || ''podplukovníčka Armádneho CID'' || [[Susanna Thompson]] || [[Zdena Studenková]] || 4 – 5, 11 || 7 ||* |- | Dr. Jeanne Benoit || ''doktorka, Monroova univerzitná nemocnica'' || [[Scottie Thompson]] || [[Andrea Karnasová]] || 4 – 5 || 16 ||* |- | Trent Kort || ''agent CIA'' || [[David Dayan Fisher]] || || 4 – 8 || 12 ||† (13) |- | René Benoit (La Grenouille) || ''obchodník so zbraňami'' || [[Armand Assante]]|| || 4 – 5 || 5 ||† |- | Nikki Jardin || ''zvláštna agentka NCIS'' || [[Susan Kelechi Watson]] || || 5 || 3 ||* |- | Brent Langer || ''zvláštny agent FBI<br />zvláštny agent NCIS'' || [[Jonathan LaPaglia]] || || 5 – 6 || 2 ||† |- | Eli David || ''riaditeľ [[Mosad|Mossadu]]'' || [[Michael Nouri]]|| || 6 – 10 || 7 ||†(10) |- | Michael Rivkin || ''agent [[Mosad|Mossadu]]'' || [[Merik Tadros]] || || 6 || 6 ||† (6) |- | Jackson Gibbs || ''otec L.J. Gibba'' || [[Ralph Waite]] || || 6 – 11 || 8 ||† |- | Phillip Davenport || ''minister námorníctva (SECNAV)'' || [[Jude Ciccolella]] || || 6, 8 || 4 ||* |- | Jackie Vance || ''manželka Leona Vancea'' || [[Paula Newsome]] || || 6, 7, 9, 10 || 5 ||† |- | Allison Hart || ''právnička'' || [[Rena Sofer]]|| || 7 || 6 ||* |- | Anthony DiNozzo, Sr. || ''otec A. DiNozza'' || [[NCIS:Robert Wagner|Robert Wagner]]|| || 7 – 16 || 13 ||* |- | Breena Slater Palmer || ''manželka Jimmyho Palmera'' || [[Michelle Pierce]] || || 7, 9 || 4 ||* |- | Abigail Borin || ''zvláštna agentka CGIS'' || [[Diane Neal]] || || 7 – 11 || 5 ||* |- | Alejandro Rivera || ''úradník mexického ministerstva spravodlivosti'' || [[Marco Sanchez]] || || 7 – 8, 11, 15 || 7 ||* |- | Paloma Reynosa || ''hlava drogového kartelu Reynosa'' || [[Jacqueline Obradors]] || || 7 – 8 || 3 ||† |- | Riley McCallister || ''zvláštny agent NCIS vo výslužbe'' || [[Michael O'Neill]] || || 8 – 9 || 3 ||† (8) |- | Dr. Rachel Todd Cranston || ''psychologička, sestra Kate Toddovej'' || [[Wendy Makkena]] || || 8 – 9, 11 || 4 ||* |- | Erica Jane 'EJ' Barrett || ''zvláštna agentka NCIS'' || [[Sarah Jane Morris]] || || 8 – 9 || 8 ||* |- | Ray Cruz || ''agent CIA'' || [[Enrique Murciano]] || || 8 – 9 || 3 ||* |- | Clayton Jarvis || ''minister námorníctva (SECNAV)'' || [[Matt Craven]]|| || 8 – 11 || 10 ||† (11) |- | Ned Dorneget || ''zvláštny agent NCIS v zácviku'' || [[Mat Jones]] || || 9 – 12 || 7 ||†(12) |- | Samantha Ryan || ''riaditeľka divízie Psycho-operácií'' || [[Jamie Lee Curtisová]] || || 9 || 5 ||* |- | Harper Dearing || ''terorista'' || [[Richard Schiff]] || || 9 – 10 || 3 ||† |- | Jerome Craig || ''zastupujúci riaditeľ NCIS'' || [[Greg Germann]] || || 10 || 3 ||* |- | Richard Parsons || ''vyšetrovateľ Ministerstva obrany'' || [[Colin Hanks]] || || 10 - 11 || 3 ||* |- | Delilah Fielding McGee || ''analytička Ministerstva obrany'' a manželka Timothyho McGeeho || [[Margo Harshman]] || || 11 || 6 ||* |- | Benham Parsa || ''terorista'' || [[Karan Oberoi]] || || 11 || 4 ||† |- | Sarah Porter || ''ministerka námorníctva (SECNAV)'' || [[Leslie Hope]]|| || 11 || 3 ||* |} * stav k 13. mája 2014 (koniec 11. série) == Časti == ''Pozri [[Zoznam častí seriálu NCIS: Námorný vyšetrovací úrad]]'' {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center;" |- ! colspan="2" rowspan="2"| Séria ! rowspan="2"| Časti ! colspan="6"| Pôvodne vysielané |- ! Premiéra série {{minivlajka|USA}} ! Finále série {{minivlajka|USA}} ! Premiéra série {{minivlajka|Slovensko}} ! Finále série {{minivlajka|Slovensko}} ! Stanica {{minivlajka|USA}} ! Stanica {{minivlajka|Slovensko}} |- | style="width:12px; background:#c28b6c; width:1%;"| | '''[[Zoznam častí seriálu NCIS: Námorný vyšetrovací úrad#1. séria (2003-2004)|1]]''' | 23 | 23. september 2003 | 25. máj 2004 | 2004 | 2004 | rowspan="22" |[[CBS]] | rowspan="19" |[[TV Markíza|Markíza]] |- | style="width:12px; background:#66A2B6; width:1%;"| | '''[[Zoznam častí seriálu NCIS: Námorný vyšetrovací úrad#2. séria (2004-2005)|2]]''' | 23 | 28. september 2004 | 24. máj 2005 | 2004 | 2005 |- | style="width:12px; background:#9A2B3F; width:1%;"| | '''[[Zoznam častí seriálu NCIS: Námorný vyšetrovací úrad#3. séria (2005-2006)|3]]''' | 24 | 20. september 2005 | 16. máj 2006 | 2006 | 2006 |- | style="width:12px; background:#6EA635; width:1%;"| | '''[[Zoznam častí seriálu NCIS: Námorný vyšetrovací úrad#4. séria (2006-2007)|4]]''' | 24 | 19. september 2006 | 22. máj 2007 | 2007 | 2007 |- | style="width:12px; background:#16A4F6; width:1%;"| | '''[[Zoznam častí seriálu NCIS: Námorný vyšetrovací úrad#5. séria (2007-2008)|5]]''' | 19 | 25. september 2007 | 20. máj 2008 | 2009 | 2009 |- | style="width:12px; background:#701510; width:1%;"| | '''[[Zoznam častí seriálu NCIS: Námorný vyšetrovací úrad#6. séria (2008-2009)|6]]''' | 25 | 23. september 2008 | 19. máj 2009 | 2009 | 2010 |- | style="width:12px; background:#2E5966; width:1%;"| | '''[[Zoznam častí seriálu NCIS: Námorný vyšetrovací úrad#7. séria (2009-2010)|7]]''' | 24 | 22. september 2009 | 25. máj 2010 | 2010 | 2011 |- | style="width:12px; background:#1E4D2B; width:1%;"| | '''[[Zoznam častí seriálu NCIS: Námorný vyšetrovací úrad#8. séria (2010-2011)|8]]''' | 24 | 21. september 2010 | 17. máj 2011 | 2011 | 2012 |- | style="width:12px; background:#000000; width:1%;"| | '''[[Zoznam častí seriálu NCIS: Námorný vyšetrovací úrad#9. séria (2011-2012)|9]]''' | 24 | 20. september 2011 | 15. máj 2012 | 9. august 2012 | 12. september 2012 |- | style="width:12px; background:#123456; width:1%;"| | '''[[Zoznam častí seriálu NCIS: Námorný vyšetrovací úrad#10. séria (2012-2013)|10]]''' | 24 | 25. september 2012 | 14. máj 2013 | december 2013 | január 2014 |- | style="width:12px; background:#B3001E; width:1%;"| | '''[[Zoznam častí seriálu NCIS: Námorný vyšetrovací úrad#11. séria (2013-2014)|11]]''' | 24 | 24. september 2013 | 13. máj 2014 |7. september 2015 | 12. október 2015 |- | style="width:12px; background:#9F3500; width:1%;"| | '''[[Zoznam častí seriálu NCIS: Námorný vyšetrovací úrad#12. séria (2014-2015)|12]]''' | 24 | 23. september 2014 | 12. máj 2015 | 14. október 2015 | 16. november 2015 |- | style="width:12px; background:#ebc028; width:1%;"| | '''[[Zoznam častí seriálu NCIS: Námorný vyšetrovací úrad#13. séria (2015-2016)|13]]''' | 24 | 22. september 2015 | 17. máj 2016 | 15. november 2016 | 1. december 2016 |- | style="width:12px; background:#7abfdf; width:1%;"| | '''[[Zoznam častí seriálu NCIS: Námorný vyšetrovací úrad#14. séria (2016-2017)|14]]''' | 24 | 20. september 2016 | 16. máj 2017 | 26. február 2019 | 14. marec 2019 |- | style="background:#FF8624; width:1%;"| | [[#15. séria (2017-2018)|15]] | 24 | 26. september 2017 | 22. máj 2018 | 14. marec 2019 | 1. apríl 2019 |- | style="background:#FF0099; width:1%;"| | [[#16. séria (2018-2019)|16]] | 24 | 25. september 2018 | 21. máj 2019 |10. február 2020 | 25. február 2020 |- | style="background:#355A53; width:1%;"| | [[#17. séria (2019-2020)|17]] | 20 | 24. september 2019 | 14. apríl 2020 | 26. júl 2021 | 6. august 2021 |- | style="background:#3F5E69; width:1%;"| | [[#18. séria (2020-2021)|18]] | 16 | 17. november 2020 | 25. máj 2021 | 13. júl 2022 | 22. júl 2022 |- | style="background:#A3E951; width:1%;"| | [[#19. séria (2021-2022)|19]] | 21 | 20. september 2021 | 23. máj 2022 | 8. august 2023 | - |- | style="background:#3F95C1; width:1%;"| | [[#20. séria (2022-2023)|20]] | 22 | 19. september 2022 | 22. máj 2023 | 25. júl 2025 | - | |- | style="background:#edc518; width:1%;"| | [[#21. séria (2023-2024)|21]] | 10 | 12. február 2024 | 6. máj 2024 | - | - | |- | style="background:#a1cf8d; width:1%;"| | [[#22. séria (2024-2025)|22]] | 20 | 14. október 2024 | 5. máj 2025 | - | - | |- | style="background:#1ECA54; width:1%;"| | [[#23. séria (2025-2026)|23]] | 20 | 14. október 2025 | 12. máj 2026 | - | - | |- |} == Seriály, ktoré sa odohrávajú v rovnaký čas, v jednou universe== * [[NCIS: Los Angeles|''NCIS: Los Angeles'']] * [[NCIS: New Orleans|''NCIS: New Orleans'']] * ''[[NCIS: Hawaiʻi|NCIS: Hawai'i]]'' * [[NCIS: Sydney|''NCIS: Sydney'']] * [[JAG – Vojenská generálna prokuratúra|''JAG'']] * [[Hawaii 5.0|''Hawaii 5.0'']] * [[Škorpión (seriál)|''Scorpion'']] * [[MacGyver (seriál z roku 2016)|''MacGyver (2016)'']] *[[Magnum P. I. (2018)|''Magnum P. I. (2018)'']] * [[First Monday|''First Monday'']] == Externé odkazy == * [http://www.cbs.com/primetime/ncis/ CBS.com] {{eng icon}} * {{imdb film|id=0364845|názov=NCIS}} [[Kategória:Kriminálne televízne seriály USA]] [[Kategória:Televízne seriály CBS]] [[Kategória:Televízne seriály z roku 2003]] 2c82awo4bl4v76khkn6ln1vgbbhrw53 Bazilika svätého Pavla za hradbami 0 296036 8188089 8171011 2026-03-27T21:15:20Z Bakjb 236375 odobratá [[Kategória:Kostoly v Ríme]]; pridaná [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Ríme]] pomocou použitia HotCat 8188089 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kostol | Názov kostola = Bazilika svätého Pavla za hradbami | Druh kostola = bazilika maior | Celé meno = | Iné meno1 = Basilica di San Paolo fuori le mura | Iné meno2 = | Obrázok = StPaul.jpg | Popis obrázka = | Patrocínium = [[Pavol (apoštol)|Sv. Pavol]] | Patrocínium poznámka = | Predchádzajúci názov = | Štát typ = | Štát = Taliansko | Spolkový štát typ = &nbsp; | Spolkový štát = {{minivlajka|Vatikán|w}} | Kraj typ = Región | Kraj = Lazio | Okres typ = | Okres = | Mesto typ = | Mesto = [[Rím]] | Mestská časť typ = | Mestská časť = | Adresa = Piazzale San Paolo, 1 | Zemepisná šírka = 41.858677 | Zemepisná dĺžka = 12.476734 | Náboženstvo typ = | Náboženstvo = [[Kresťanstvo]] | Cirkev typ = | Cirkev = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]] | Provincia typ = | Provincia = | Diecéza typ = | Diecéza = | Dekanát typ = | Dekanát = | Farnosť typ = | Farnosť = | Je súčasťou = | Dátum vysvätenia = [[390]] | Svätiteľ = [[Siricius]] | Dátum4 = [[10. december]] [[1854]]<br />''([[Pius IX.]]; po prestavbe)'' | Dátum4 typ = znovuposvätenia<br />{{0}} (svätiteľ) | Správa = [[Svätá stolica]] | Vlastník = | Zánik = | Dátum odsvätenia = | Rekonštrukcia = [[1826]]{{--}}[[1854]] | Architekt = [[Pasquale Belli]], [[Luigi Poletti]] | Sloh = [[Neoklasicizmus]] | Výstavba = [[386]] | Dokončenie = [[395]] | Náklady na výstavbu = | Dĺžka = 131 | Výška = 25 | Šírka = 65 | Dĺžka hlavnej lode = | Šírka hlavnej lode = | Výška hlavnej lode = | Počet lodí = 5 | Počet kupol = 0 | Počet veží = 0 | Počet typ = počet poschodí | Počet = 1 | Výška najvyššej veže = | Kapacita = | Kapacita jednotka = | Umiestnenie oltára = východ | Autor oltára = | Materiál = | Mapa1 opis = | Mapa1 = | Web = [http://www.basilicasanpaolo.org] | Commons = Basilica of Saint Paul Outside the Walls }} {{Whc}} '''Bazilika svätého Pavla za hradbami''' ({{v jazyku|ita|''Basilica di San Paolo fuori le mura''}}, ofic. ''Papale basilica Maggiore di San Paolo fuori le mura'', {{v jazyku|lat|''Sancti Pauli extra muros''}}) je [[Klasicizmus|neoklasicistická]] sakrálna stavba v hlavnom meste [[Taliansko|Talianska]] [[Rím]]e. Ako jedna zo štyroch patriarchálnych [[bazilika|bazilík]] (spolu s [[Bazilika svätého Jána v Lateráne|Lateránskou bazilikou]], [[Bazilika svätého Petra|Bazilikou svätého Petra]] a bazilikou [[Bazilika Santa Maria Maggiore|Santa Maria Maggiore]]) je exteritoriálnou súčasťou štátu [[Vatikán]]. == Stavebné dejiny == Bola postavená v 4. storočí nad pravdepodobným hrobom [[Apoštol Pavol|apoštola Pavla]], mimo mestských hradieb (odtiaľ meno). Pôvodná stavba, svojho času väčšia ako [[Bazilika svätého Petra]], sa dochovala až do roku 1823, kedy bola zničená požiarom. Vzápätí bola bazilika postavená znovu, so snahou držať sa pôvodnej podoby. Predpokladá sa, že predchodcom dnešnej baziliky bol malý kostolík založený rímskym cisárom [[Konštantín Veľký|Konštantínom I.]] nad miestom, kde bol asi dva kilometre od hradieb mesta pri ceste do [[Ostia Antica|Ostie]] pochovaný apoštol Pavol. Pravdepodobnejšie však je, že táto sakrálna stavba, veľkosťou pripomínajúca skôr kaplnku, vznikla až za vlády Konštantínových synov [[Konštantín II. (cisár, 337 – 340)|Konštantína II.]] a [[Konstantius II.|Konstantia II.]] v tridsiatych rokoch 4. storočia. {{Infobox Lokalita Svetového dedičstva |WHC = |názov = Historické centrum [[Rím]]a s antickými pamiatkami a budovy patriace [[Svätá stolica|Svätej stolici]] |obrázok = |štát = {{minivlajka|Taliansko|w}}<br />{{minivlajka|Vatikán|w}} |titulok = |typ = kultúrna pamiatka |kritériá = i, ii, iii, iv, vi |ID = 91 |región = [[Lokality Svetového dedičstva v Európe a Severnej Amerike|Európa a Severná Amerika]] |rok = 1980 |zasadnutie = 4. |ohrozenie = }} Kostolík nad apoštolovým hrobom však nevydržal dlho. Ešte pred koncom štvrtého storočia ho nahradila nová stavba. Cisári [[Valentinianus II.]], [[Theodosius I. (Byzantská ríša)|Theodosius I.]] a [[Arkadius|Arcadius]] ho dali zbúrať a na jeho mieste postavili veľkú päťloďovú stĺpovú baziliku. Stavbu začal roku 386 Theodosius I. Podľa nápisu na triumfálnom oblúku bola vysvätená roku 390 pápežom [[Siricius|Siriciom]] a dokončená roku 395 za cisára [[Honorius|Honoria]]. Kresťanský básnik [[Aurelius Prudentius Clemens|Prudentius]], ktorý baziliku videl práve v tom čase, popisuje jej nádheru v niekoľkých expresívnych vetách; hovorí o drevených, zlátených stropoch, o mramorových stĺpoch, kolonádach, oddeľujúcich lode baziliky či o mozaikovej výzdobe s rastlinnými motívmi. V čase svojho zrodu bola dokonca väčšia než stará svätopeterská bazilika. Keďže bola tiež zasvätená svätým [[Svätý Taurinus|Taurinovi]] a [[Herculanus z Perugie|Herculanovi]], mučeníkom z [[Ostia Antica|Ostie]], hovorilo sa jej v piatom storočí ''Basilica trium Dominorum'' (''Bazilika troch pánov''). Prvá významná obnova stavby prebehla za pápeža [[Lev I. (pápež)|Leva I. Veľkého]] (440 – 461); pravdepodobne išlo o opravy po požiari alebo zemetrasení. Popri stavebných prácach dôležitým prínosom pápežskej prestavby bola najmä realizácia interiérovej výzdoby. Až do požiaru v 19. storočí sa zachoval rozsiahly mozaikový cyklus: triumfálny oblúk zdobil výjav adorácie apokalyptických starcov so symbolmi štyroch evanjelistov, po stranách hlavnej lode vznikol typologický cyklus s výjavmi zo [[Starý zákon|Starého]] a [[Nový zákon|Nového zákona]]. Za Leva I. vznikol aj slávny cyklus medailónov s pápežskými portrétmi – od [[Peter (apoštol)|sv. Petra]] až po [[Inocent I.|Inocenta I.]] Po asi päťdesiatich rokoch nariadil pápež sv. [[Symachus]] opravu apsidy, ktorá bola v nebezpečnom stave. Ďalšie opravy a zmeny nasledovali za pápežov [[Gregor I. (pápež)|Gregora Veľkého]] ([[transept]]), [[Sergius I.|Sergia I.]] (strecha a niektoré miestnosti), [[Hadrián I.|Hadriána I.]] (bočná loď a átrium) a [[Lev III.|Leva III.]] (transept, strecha a podlaha, pridal tiež mozaiku v apside). [[Obrázok:BasilicaSanPaoloAfterFire.jpg|left|thumb|250px|Ruiny baziliky po ničivom požiari 15.7.1823]]V tom čase boli v blízkosti baziliky dva kláštory: sv. Arista pre mužov a sv. Štefana pre ženy. Omše slúžil zvláštny zbor duchovných zriadený pápežom [[Simplicius|Simpliciom]]. Keď kláštory a duchovenstvo baziliky dospeli počas času k úpadku, pápež [[Gregor II. (pápež)|Gregor II.]] kláštory obnovil a baziliku zveril do ich opatery. Keďže bazilika leží mimo [[Aureliánske hradby|aureliánskych hradieb]], nevyhla sa poškodeniu počas [[saracén]]skych vpádov v 9. storočí. Pápež [[Ján VIII. (pápež)|Ján VIII.]] preto potom baziliku, kláštor a príbytky vidiečanov opevnil a vytvoril tak mesto zvané Giovannipoli, ktoré existovalo až do roku 1348, kedy ho celkom zničilo zemetrasenie. Hradby okolo kostola s vežou boli dokončené roku 883. Pevnosť obrany prešla skúškou v rokoch 1083 – 1084, kedy hradby odolali niekoľkým útokom cisára [[Henrich IV. (Svätá rímska ríša)|Henricha IV.]] Roku 1115 baziliku zasiahol požiar a pápež [[Inocent II.]] pred hrozbou zrútenia strechy dal v [[transept]]e postaviť podpornú stenu a stĺpy, čím sa transept rozdelil do dvoch bočných lodí. O storočie neskôr vznikol rajský dvor kláštora s [[ambit]]om (postavený medzi rokmi 1205 – 1241). Ďalšia pohroma postihla baziliku v roku [[1349]], kedy zemetrasenie zničilo zvonicu a časť portika. Škody nechal opraviť pápež [[Klement VI.]] [[Obrázok:Paolo fuori leMura fc14.jpg|thumb|Severný, tzv. Gregoriánsky portál vznikol počas prestavby v pol. 19. storočia]] [[Obrázok:San Paolo fuori le mura cloister.JPG|thumb|Ambit kláštora je charakteristický dvojitými rôznotvarovanými stĺpmi]]Významné opravy začali za pápeža [[Bonifác IX.|Bonifáca IX.]] potom, čo umožnil, aby boli na opravy využité všetky dary, ktoré kostol získal. Pápež [[Martin V.]] v diele pokračoval a práce ešte nabrali rýchlejšie tempo pod vedením rektora baziliky Gabriele Condulmera, neskoršieho pápeža [[Eugen IV.|Eugena IV.]] V roku [[1653]] navrhol [[Francesco Borromini]] projekt celkovej rekonštrukcie kostola. Pre nedostatok peňazí bola za pápeža [[Klement X.|Klementa X.]] iba vymenená strecha. Na konci svätého roku [[1700]] oblasť zaplavil [[Tiber]] a baziliku nebolo možné navštevovať. Jej funkciu pre jubilejný rok prevzala bazilika [[Bazilika Panny Márie v Trastevere|Panny Márie v Trastevere]]. Najčernejším dňom baziliky sa stal 15. júl [[1823]], kedy následkom obrovského požiaru bola takmer celá zničená. Požiaru padol za obeť úplne celý strop a zo stavby ostali iba ruiny obvodových múrov. Pápež [[Lev XII.]] (1823 – 1829) rozhodol, že namiesto vybudovania kostola v modernejšom slohu obnoví baziliku v jej pôvodnej podobe. Na jej znovuvybudovanie prispelo viacero krajín, napr. egyptský vicekráľ venoval alabastrové stĺpy, ruský cár [[Mikuláš I. (Rusko)|Mikuláš I.]] drahocenné malachity a lazurity na svätostánok. Architektom obnovy bol poverený [[Giuseppe Valadier]], ale jeho plán radikálnych zmien bol po viacerých výtkach zamietnutý a v novembri 1825 bol z funkcie odvolaný. Prvým architektom, ktorý tak práce na stavbe novej baziliky riadil, bol [[Pasquale Belli]]. Práce sa začali po organizovaní zbierok roku 1826. Veľkú pozornosť obnove chrámu venovali aj nasledujúci pápeži – [[Pius VIII.]] (1829 – 1830) a [[Gregor XVI.]] (1831 – 1846), zvolený práve v čase, kedy boli postavené prvé z osemdesiatich stĺpov v lodi. V roku 1833 Pasquale Belli zomrel a novým hlavným architektom sa stal [[Luigi Poletti]]. Hlavný oltár bol znovu vysvätený pápežom Gregorom XVI. [[5. októbra]] [[1840]]. Celá bazilika bola vysvätená až o ďalších štrnásť rokov neskôr, 10. decembra [[1854]] pápežom [[Pius IX.|Piom IX.]] O tri roky sa začalo s obnovou vnútornej výzdoby; vtedy vznikla dnešná séria pápežských portrétov. Kolonáda s portikom je však omnoho mladšieho dáta – dokončená bola až v roku 1928 podľa plánov [[Guglielmo Calderini|Guglielma Calderiniho]]. Táto časť výstavby zavŕšila obnovu baziliky trvajúcu viac ako jedno storočie a ktorá, snažiac sa čo najviac pripodobniť pôvodnej stavbe, prinavrátila bazilike jej niekdajšiu krásu. == Prehliadka baziliky == Dnešná Bazilika svätého Pavla za hradbami je päťloďová stavba s priečnym transeptom, polkruhovou apsidou a predstavanou zvonicou. === Exteriér === [[Obrázok:San Paolo fuori le Mura03.jpg|left|thumb|Mozaiky na priečelí baziliky]]K východnej fasáde baziliky je pristavaná päťpodlažná, šesťdesiatpäť metrov vysoká zvonica. Stojí na mieste pôvodnej zvonice, ktorú tu vybudovali v priebehu 11. – 12. storočia. Po tom, čo ju v roku 1349 zničilo zemetrasenie, nariadil pápež [[Klement VI.]] (1342 – 1352) postaviť novú. Táto stavba ako jedna z mála súčastí baziliky nepodľahla úplnej skaze počas požiaru v roku 1823; medzi rokmi 1840 – 1860 bola však prestavaná podľa plánov Luigiho Polettiho. Pri jej projektovaní vychádzal z plánov [[Renesancia|renesančného]] architekta [[Leon Battista Alberti|Leona Battistu Albertiho]], ktorý v prvej polovici 15. stotočia, v duchu zásad [[Humanizmus|humanizmu]] vytvoril architektonickú predlohu tzv. ideálnej stavby. Tá sa stala vzorom pre celý rad budov. Zvonica pri Bazilike svätého Pavla je horizontálne členená rímsami na päť podlaží, pričom vrchné tri majú, podľa Albertiho predlohy, rôzne pôdorysy – zdola nahor je to štvorec, osemuholník a kruh. [[Obrázok:San Paolo fuori le Mura02.jpg|right|thumb|250px|Západné ohraničenie átria baziliky tvoria tri rady korintských stĺpov]]Vstup do baziliky je zabezpečený zo západnej strany (hlavným portálom) a severnej, cez tzv. Gregoriánsky portál. Ten vznikol počas prestavby v prvej polovici 19. storočia na príkaz pápeža [[Gregor XVI.|Gregora XVI.]] [[Korintský sloh|Korintské]] stĺpy, ktoré ho podopierajú, boli prevzaté z pôvodnej baziliky. Pred hlavným portálom sa rozprestiera rozľahlé átrium lemované kolonádou stopäťdesiatich stĺpov, tiež v korintskom slohu. Stĺporadie na západnej strane átria má tri rady stĺpov a na vnútornej strane v lunetách obsahuje maľby s kristologickým námetom. Severná a južná strana átria má dva rady stĺpov; na vnútornej strane sú maľované medailóny s rôznymi kresťanskými symbolmi. V centre exoticky pôsobiaceho priestoru stojí kolosálna socha apoštola Pavla z carrarského mramoru – dielo [[Giuseppe Obici|Giuseppeho Obiciho]] z 19. storočia. Vpravo v rohu átria stojí socha evanjelistu [[Lukáš (evanjelista)|Lukáša]]. Priestor vzhľadovo pripomína pôvodné átrium, ktoré tu existovalo aj pred požiarom v roku 1823. Od pôvodného sa líši najmä svojou veľkosťou – zaberá štvorec s hranou dlhou sedemdesiat metrov. Jeho autorom je architekt [[Guglielmo Calderini]], ktorý sa nechal inšpirovať pôvodným návrhom Luigiho Polettiho. [[Obrázok:San Paolo fuori le Mura01.jpg|thumb|Hlavná brána. Reliéfy (ľavé krídlo zhora nadol): Štylizovaný erb baziliky, Ukrižovanie sv. Petra, ''„Quo Vadis, Domine?“'', Kristus dáva kľúče Petrovi, Založenie Pápežského štátu, Petrov krst v katakombách; pravé krídlo zhora nadol: Štylizovaný erb Ríma, Sťatie sv. Pavla, Obrátenie vojaka, Obrátenie sv. Pavla, Pavol káže v Ríme, Pavla vítajú veriaci]]Pri pohľade na hlavné priečelie návštevníka zaujme mozaiková výzdoba nad kolonádou. Mozaiky vznikli medzi rokmi 1854 – 1874 na základe návrhov [[Nicola Consoni|Nicolu Consoniho]] a [[Filippo Agricola|Filippa Agricolu]]. Predlohou im boli mozaiky pochádzajúce z 10. storočia. Sú horizontálne rozdelené do troch registrov; najvrchnejšia (v tympanóne) zachytáva žehnajúceho Krista medzi svätými [[Peter (apoštol)|Petrom]] a [[Apoštol Pavol|Pavlom]]. Nižšie sa nachádza mozaika s motívom Božieho Baránka sediaceho na vyvýšenom rajskom kopci, spod ktorého vyvierajú štyri rieky symbolizujúce štyroch evanjelistov, a dvanástimi jahňatami prichádzajúcimi napiť sa z potokov, symbolizujúcimi dvanástich Kristových apoštolov. Scéna sa odohráva na pozadí otvorenej krajiny s mestami [[Betlehem]] a [[Jeruzalem]] – miestami Ježišovho narodenia a smrti. Priestor medzi oknami v najspodnejšej časti vypĺňajú štyria starozákonní proroci – [[Izaiáš]], [[Daniel (prorok)|Daniel]], [[Jeremiáš]] a [[Ezechiel]]. Do chrámu sa vstupuje cez predsieň dvoma bránami (treťou, úplne vpravo, je Svätá brána, ktorá sa otvára iba pri príležitosti tzv. [[Svätý rok|jubilejného roku]]). Na mieste terajšej hlavnej brány existoval do požiaru v roku 1823 portál z obdobia okolo roku 1070, obsahujúci scény zo [[Starý zákon|Starého]] a [[Nový zákon|Nového zákona]]. Pre pápeža [[Gregor VII.|Gregora VII.]] ho v [[Istanbul|Konštantinopole]] vytvoril Stauchurius z Chiosu. Dnešná bronzová hlavná brána, vytvorená v rokoch 1929 – 1931 [[Antonio Maraini|Antoniom Marainim]], je vysoká 4,5 metra a široká 3,35 metra. Obe krídla brány obsahujú reliéfne výjavy zo života a martýria svätých Petra (ľavá časť) a Pavla (pravá časť). Pri ich zatvorení je na bráne zreteľný strieborný kríž štylizovaný viničom, na ktorého vodorovnom ramene sú mená štyroch evanjelistov; zvislé rameno obsahuje medailóny dvanástich apoštolov. Brána je rámovaná skulptúrami anjelov a v nikách umiestnenými sochami svätých Petra a Pavla – diela [[Gregorio Zappalà|Gregoria Zappalu]]. Úplne vľavo sa nachádza tzv. Paulínska (tiež Byzantínska) brána dekorovaná reliéfnymi výjavmi viažúcimi sa k životu a skutkom sv. Pavla; ich autorom je rímsky umelec Guido Veroi. === Interiér === Napriek svojim monumentálnym rozmerom (bazilika je druhou najväčšou sakrálnou stavbou v Ríme) je interiérové vybavenie veľmi skromné. Návštevníka ohromia kolosálne priestory, no zarazí ho absencia bohatšej interiérovej výzdoby. [[Obrázok:Lazio Roma SPaolo1 tango7174.jpg|left|thumb|Pohľad do interiéru. Hlavnú loď uzatvára víťazný oblúk s mozaikou z 5. stor.]] Ako takmer celá bazilika aj vzhľad jej interiéru je výsledkom rekonštručných prác začatých v tridsiatych rokoch 19. storočia. Po požiari v roku 1823 bolo v hlavnej lodi postavených osemdesiat masívnych žulových stĺpov a zničený krov bol nahradený kazetovým, bohato zlateným štukovým stropom doplneným kolekciou pápežských erbov. Interiér presvetľuje rad postranných okien. Medziokenné priestory vypĺňajú fresky vytvorené v rokoch 1857 – 1860, ktoré znázorňujú scény z misionárskych ciest apoštola Pavla. Pod freskami prebieha okolo celého vnútorného priestoru vlys vytvorený mozaikovou technikou. Jeho už dvestošesťdesiatpäť medailónov zobrazuje portréty všetkých [[pápež]]ov. Vlys nahrádza maľovanú galériu pápežských portrétov, ktorá tu existovala od antiky až do 19. storočia a padla za obeť katastrofálnemu požiaru. [[Obrázok:Paolo fuori leMura fc16.jpg|thumb|Hlavný oltár v bazilike. Baldachýn je dielom [[Arnolfo di Cambio|Arnolfa di Cambio]] z roku 1285]] Významnou historickou pamiatkou interiérovej výzdoby baziliky je mozaika na triumfálnom oblúku, ktorá sa z väčšej časti dochovala z pôvodnej stavby. Pochádza z 5. storočia po Kr. a podľa nápisu na oblúku vznikla za pontifikátu [[Lev I. (pápež)|Leva I.]] na náklady cisárovnej [[Galla Placidia|Gally Placidie]]. Mozaika reprodukuje udalosti popísaná v [[Ján (apoštol)|Jánovej]] [[Zjavenie svätého Jána|Apokalypse]]. Ku Kristovi v slnečnej gloriole prichádza z oboch strán dvadsaťštyri staršinov, nad ktorými sa vznášajú symboly štyroch evanjelistov. Napravo a naľavo od oblúka sú vyobrazení sv. Peter a sv. Pavol, ktorý ukazuje dole, pravdepodobne k svojmu hrobu. V transepte, na mieste križovania sa s hlavnou loďou stojí monumentálny pápežský oltár z roku 1600, vytvorený na objednávku pápeža [[Klement VIII. (pápež)|Klementa VIII.]] Oltár postavený nad svätcovým hrobom v gotickom štýle tvoria štyri porfýrové stĺpy nesúce [[cibórium]], dielo [[Arnolfo di Cambio|Arnolfa di Cambio]] z roku 1285, zachované z pôvodnej baziliky. Z dielne benátskych umelcov, z prvej tretiny 13. storočia, pochádza mozaika v apside vytvorená podľa byzantskej predlohy, ktorá akoby zázrakom unikla skazonosnému požiaru. V jej centre je žehnajúci Kristus obklopený postavami svätých Lukáša, Pavla, Petra a Ondreja. V spodnej časti defilujú postavy apoštolov. Pri Kristovej pravej nohe nachádzame portrét pápeža [[Honorius III.|Honoria III.]], objednávateľa mozaiky. ==== Kaplnky ==== [[Obrázok:Paolo fuori leMura fc09.jpg|thumb|Interiér kaplnky sv. Benedikta so svätcovou sochou]] [[Obrázok:San Paolo fuori le Mura08.jpg|right|thumb|Oltárny obraz ''Obrátenie svätého Pavla'' (Vincenzo Camuccini, 1834)]] Napriek svojim monumentálnym rozmerom bazilika obsahuje iba štyri kaplnky, do ktorých sa vstupuje z transeptu. Úplne naľavo je to kaplnka sv. Štefana, nasleduje kaplnka Najsvätejšej Sviatosti, kaplnka sv. Vavrinca a úplne vpravo kaplnka sv. Benedikta. Kaplnka svätého Štefana je zasvätená prvému kresťanskému mučeníkovi. Na oltári sa nachádza svätcova socha od [[Rinaldo Rinaldi|Rinalda Rinaldiho]]. Obraz ''Kameňovanie svätého Štefana'' je od [[Francesco Podesti|Francesca Podestiho]]. Kaplnka Najsvätejšej Sviatosti je spojená s osobou švédskej mystičky [[Brigita Švédska|sv. Brigity]]. Nachádza sa tu drevený kríž, pri ktorom sa údajne Brigita modlila; na ľavej strane stojí jej socha od [[Stefano Maderno|Stefana Maderna]]. V kaplnke je pochovaný maliar [[Pietro Cavallini]]. Pôvodná kaplnka svätého Vavrinca bola navrhnutá architektom [[Carlo Maderno|Carlom Madernom]] v roku 1629. Autorom výzdoby bol maliar [[Giovanni Lanfranco]]. Autorom kaplnky svätého Benedikta je Luigi Poletti. Vzhľadovo kaplnka pripomína antický chrám so svätcovou sochou umiestnenou uprostred pod oblúkovým výklenkom. Sv. Benedikt drží v pravej ruke biskupskú berlu, symbol svojej moci, v ľavej roztvorený zvitok. Štuková pozlátená klenba spočíva na mramorových dórskych stĺpoch (pochádzajú z archelogických vykopávok z [[Veje|Vejí]]) s korintskými hlavicami. ==== Bočné oltáre ==== V hlavnej lodi sa nachádzajú dva bočné oltáre – vpravo oltár Nanebovzatia Panny Márie s oltárnym obrazom, ktorý je mozaikovou kópiou rovnomenného obrazu namaľovaného Raffaelovým žiakom Giuliom Romanom (originál obrazu z roku 1492 sa dnes nachádza v Pinakotéke [[Vatikánske múzeá|Vatikánskych múzeí]]) a vľavo oltár Obrátenia svätého Pavla s oltárnym obrazom s výjavom ''Obrátenia'' od [[Vincenzo Camuccini|Vincenza Camucciniho]] z roku 1834. == Krížová chodba == Južne od [[transept]]u leží jedna z najkrajších stredovekých krížových chodieb, charakteristická dvojitými rôznotvarovanými stĺpmi. Stĺpy majú hladké alebo kanelované drieky, niektoré sú vykladané zlatými a farebnými mozaikami, rovnako zdobený je [[architráv]] a vnútorný obvod ambitu. Vidieť sú aj zlomky zničenej baziliky a antické sarkofágy, jeden zo scénami z Apollonovho mýtu. [[Ambit]] vznikol medzi rokmi 1205 – 1241. == Vykopávky hrobu svätého Pavla == [[Obrázok:Front of the Basilica of Saint Paul Outside the Walls - Roma - Italy.jpg|left|thumb|Sochu sv. Pavla v átriu baziliky vytvoril [[Giuseppe Obici]]]] V súvislosti s touto prestavbou zmieňuje kronika benediktínskeho opátstva pripojeného ku kláštoru nález veľkého mramorového sarkofágu s dvomi doskami na vrchu, na ktorých bol nápis „Paulo Apostolo Mart(yri)“ (Pavlovi apoštolovi a mučeníkovi). Toto však, na rozdiel od ďalších sarkofágov vtedy nájdených, nebolo v dokumentácii vykopávok zmienené.<ref>[http://www.asianews.it/index.php?l=en&art=7967&theme=2&size=A Asia News: Saint Paul’s sarcophagus found (Sarkofág sv. Pavla nalezn, anglicky)]</ref> 6. decembra 2006 vatikánski archeológovia oznámili, že pod oltárom našli [[sarkofág]] obsahujúci telesné pozostatky apoštola.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Catholic News Agency: "St Paul burial place confirmed (Miesto pochovania sv. Pavla potvrdené, anglicky)" |url=http://www.catholicnewsagency.com/new.php?n=8221 |dátum prístupu=2009-11-09 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090220044044/http://www.catholicnewsagency.com/new.php?n=8221 |dátum archivácie=2009-02-20 }}</ref> Tlačová konferencia [[11. decembra]] [[2006]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Communiqué about the press conference (komuniké z tlačovej konferencie, anglicky) |url=http://212.77.1.245/news_services/bulletin/news/19405.php?index=19405&po_date=11.12.2006&lang=en |dátum prístupu=2009-11-09 |url archívu=https://web.archive.org/web/20070930030119/http://212.77.1.245/news_services/bulletin/news/19405.php?index=19405&po_date=11.12.2006&lang=en |dátum archivácie=2007-09-30 }}</ref> poskytla ďalšie detaily o vykopávkach, ktoré trvali od roku 2002 do [[22. septembra]] [[2006]], a boli začaté potom, keď počas jubilejného roku 2000 prejavovali pútnici do baziliky sklamanie, že nie je možné apoštolov hrob navštíviť alebo sa ho dotknúť.<ref>[http://www.msnbc.msn.com/id/16083789/ Associated Press: ''Have St. Paul’s remains been unearthed?'' (Boli vykopané pozostatky sv. Pavla, anglicky)]</ref> Rozhodnutie o tom, či bude preskúmaný vnútrajšok sarkofágu, či obsahuje ľudské ostatky, ešte nepadlo. Sarkofág ešte ani nebol vytiahnutý zo svojho miesta, preto je zatiaľ vidieť len jedna z jeho kratších strán.<ref>[http://news.bbc.co.uk/1/hi/world/europe/6219656.stm Christian Fraser, St Paul's tomb unearthed in Rome, BBC News, 7. december 2006]</ref> Bezprostredne na ''západ'' od sarkofágu bola odkrytá zatočená rada tehál naznačujúca obrys apsidy konštantinovskej baziliky. Ukazuje, že pôvodná bazilika mala vstup na východe, ako bazilika sv. Petra vo Vatikáne. Východne od väčšej baziliky z roku 386, ktorá pôvodnú stavbu nahradila, viedla Via Ostiense (cesta do Ostie), preto nová bazilika diametrálne zmenila orientáciu a bola rozšírená smerom na západu, k rieke Tibere. == Zaujímavosť == Traduje sa, že zničenie baziliky pri požiari v júli 1823 zámerne zatajili vtedajšiemu pápežovi [[Pius VII.|Piovi VII.]], v tom čase veľmi starému a chorému, v obave, aby sa jeho stav ešte viac nezhoršil. O mesiac nato Pius VII. zomrel. Po každej voľbe nového pápeža Rímskokatolíckej cirkvi sa vytvorí nový medailón. Nasvietený je jedine portrét aktuálneho pápeža.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Basilica of Saint Paul and the Pope's portraits|url=https://www.essenceofrome.com/the-basilica-of-saint-paul-and-the-popes-portraits/|vydavateľ=Essence of Rome|dátum vydania=2020-11-02|dátum prístupu=2023-04-23|jazyk=en-US}}</ref> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Basilica of Saint Paul Outside the Walls}} == Externé odkazy == * [http://www.vatican.va/various/basiliche/san_paolo/index_en.html Oficiálna stránka] == Zdroj == * B. Hitzen-Bohlen, ''Řím - umění a architektura'', Slovart, Praha, 2008, ISBN 978-80-7391-061-7 * {{Preklad|cs|Bazilika svatého Pavla za hradbami|4531758}} * [http://romanchurches.wikia.com/wiki/San_Paolo_fuori_le_Mura Článok na www.romanchurches.wikia.com] * [http://www.radiovaticana.cz/clanek.php4?id=812 Článok na www.radiovaticana.cz] * [http://www.historickarevue.com/?id=kaleidoskop_2 Článok na www.historickarevue.com] {{Turistické zaujímavosti Ríma}} {{Sedem pútnických kostolov Ríma}} [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Ríme]] [[Kategória:Pápežstvo]] [[Kategória:Baziliky maior]] [[Kategória:Klasicistické stavby v Taliansku]] [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Taliansku]] [[Kategória:Kostoly zasvätené svätému Pavlovi| ]] [[Kategória:Kostoly vo Vatikáne]] [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva vo Vatikáne]] [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Taliansku]] exveglptq3chxk4ql2b46i1owl8rtac 8188105 8188089 2026-03-27T21:20:36Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Titulárne kostoly]] pomocou použitia HotCat 8188105 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kostol | Názov kostola = Bazilika svätého Pavla za hradbami | Druh kostola = bazilika maior | Celé meno = | Iné meno1 = Basilica di San Paolo fuori le mura | Iné meno2 = | Obrázok = StPaul.jpg | Popis obrázka = | Patrocínium = [[Pavol (apoštol)|Sv. Pavol]] | Patrocínium poznámka = | Predchádzajúci názov = | Štát typ = | Štát = Taliansko | Spolkový štát typ = &nbsp; | Spolkový štát = {{minivlajka|Vatikán|w}} | Kraj typ = Región | Kraj = Lazio | Okres typ = | Okres = | Mesto typ = | Mesto = [[Rím]] | Mestská časť typ = | Mestská časť = | Adresa = Piazzale San Paolo, 1 | Zemepisná šírka = 41.858677 | Zemepisná dĺžka = 12.476734 | Náboženstvo typ = | Náboženstvo = [[Kresťanstvo]] | Cirkev typ = | Cirkev = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]] | Provincia typ = | Provincia = | Diecéza typ = | Diecéza = | Dekanát typ = | Dekanát = | Farnosť typ = | Farnosť = | Je súčasťou = | Dátum vysvätenia = [[390]] | Svätiteľ = [[Siricius]] | Dátum4 = [[10. december]] [[1854]]<br />''([[Pius IX.]]; po prestavbe)'' | Dátum4 typ = znovuposvätenia<br />{{0}} (svätiteľ) | Správa = [[Svätá stolica]] | Vlastník = | Zánik = | Dátum odsvätenia = | Rekonštrukcia = [[1826]]{{--}}[[1854]] | Architekt = [[Pasquale Belli]], [[Luigi Poletti]] | Sloh = [[Neoklasicizmus]] | Výstavba = [[386]] | Dokončenie = [[395]] | Náklady na výstavbu = | Dĺžka = 131 | Výška = 25 | Šírka = 65 | Dĺžka hlavnej lode = | Šírka hlavnej lode = | Výška hlavnej lode = | Počet lodí = 5 | Počet kupol = 0 | Počet veží = 0 | Počet typ = počet poschodí | Počet = 1 | Výška najvyššej veže = | Kapacita = | Kapacita jednotka = | Umiestnenie oltára = východ | Autor oltára = | Materiál = | Mapa1 opis = | Mapa1 = | Web = [http://www.basilicasanpaolo.org] | Commons = Basilica of Saint Paul Outside the Walls }} {{Whc}} '''Bazilika svätého Pavla za hradbami''' ({{v jazyku|ita|''Basilica di San Paolo fuori le mura''}}, ofic. ''Papale basilica Maggiore di San Paolo fuori le mura'', {{v jazyku|lat|''Sancti Pauli extra muros''}}) je [[Klasicizmus|neoklasicistická]] sakrálna stavba v hlavnom meste [[Taliansko|Talianska]] [[Rím]]e. Ako jedna zo štyroch patriarchálnych [[bazilika|bazilík]] (spolu s [[Bazilika svätého Jána v Lateráne|Lateránskou bazilikou]], [[Bazilika svätého Petra|Bazilikou svätého Petra]] a bazilikou [[Bazilika Santa Maria Maggiore|Santa Maria Maggiore]]) je exteritoriálnou súčasťou štátu [[Vatikán]]. == Stavebné dejiny == Bola postavená v 4. storočí nad pravdepodobným hrobom [[Apoštol Pavol|apoštola Pavla]], mimo mestských hradieb (odtiaľ meno). Pôvodná stavba, svojho času väčšia ako [[Bazilika svätého Petra]], sa dochovala až do roku 1823, kedy bola zničená požiarom. Vzápätí bola bazilika postavená znovu, so snahou držať sa pôvodnej podoby. Predpokladá sa, že predchodcom dnešnej baziliky bol malý kostolík založený rímskym cisárom [[Konštantín Veľký|Konštantínom I.]] nad miestom, kde bol asi dva kilometre od hradieb mesta pri ceste do [[Ostia Antica|Ostie]] pochovaný apoštol Pavol. Pravdepodobnejšie však je, že táto sakrálna stavba, veľkosťou pripomínajúca skôr kaplnku, vznikla až za vlády Konštantínových synov [[Konštantín II. (cisár, 337 – 340)|Konštantína II.]] a [[Konstantius II.|Konstantia II.]] v tridsiatych rokoch 4. storočia. {{Infobox Lokalita Svetového dedičstva |WHC = |názov = Historické centrum [[Rím]]a s antickými pamiatkami a budovy patriace [[Svätá stolica|Svätej stolici]] |obrázok = |štát = {{minivlajka|Taliansko|w}}<br />{{minivlajka|Vatikán|w}} |titulok = |typ = kultúrna pamiatka |kritériá = i, ii, iii, iv, vi |ID = 91 |región = [[Lokality Svetového dedičstva v Európe a Severnej Amerike|Európa a Severná Amerika]] |rok = 1980 |zasadnutie = 4. |ohrozenie = }} Kostolík nad apoštolovým hrobom však nevydržal dlho. Ešte pred koncom štvrtého storočia ho nahradila nová stavba. Cisári [[Valentinianus II.]], [[Theodosius I. (Byzantská ríša)|Theodosius I.]] a [[Arkadius|Arcadius]] ho dali zbúrať a na jeho mieste postavili veľkú päťloďovú stĺpovú baziliku. Stavbu začal roku 386 Theodosius I. Podľa nápisu na triumfálnom oblúku bola vysvätená roku 390 pápežom [[Siricius|Siriciom]] a dokončená roku 395 za cisára [[Honorius|Honoria]]. Kresťanský básnik [[Aurelius Prudentius Clemens|Prudentius]], ktorý baziliku videl práve v tom čase, popisuje jej nádheru v niekoľkých expresívnych vetách; hovorí o drevených, zlátených stropoch, o mramorových stĺpoch, kolonádach, oddeľujúcich lode baziliky či o mozaikovej výzdobe s rastlinnými motívmi. V čase svojho zrodu bola dokonca väčšia než stará svätopeterská bazilika. Keďže bola tiež zasvätená svätým [[Svätý Taurinus|Taurinovi]] a [[Herculanus z Perugie|Herculanovi]], mučeníkom z [[Ostia Antica|Ostie]], hovorilo sa jej v piatom storočí ''Basilica trium Dominorum'' (''Bazilika troch pánov''). Prvá významná obnova stavby prebehla za pápeža [[Lev I. (pápež)|Leva I. Veľkého]] (440 – 461); pravdepodobne išlo o opravy po požiari alebo zemetrasení. Popri stavebných prácach dôležitým prínosom pápežskej prestavby bola najmä realizácia interiérovej výzdoby. Až do požiaru v 19. storočí sa zachoval rozsiahly mozaikový cyklus: triumfálny oblúk zdobil výjav adorácie apokalyptických starcov so symbolmi štyroch evanjelistov, po stranách hlavnej lode vznikol typologický cyklus s výjavmi zo [[Starý zákon|Starého]] a [[Nový zákon|Nového zákona]]. Za Leva I. vznikol aj slávny cyklus medailónov s pápežskými portrétmi – od [[Peter (apoštol)|sv. Petra]] až po [[Inocent I.|Inocenta I.]] Po asi päťdesiatich rokoch nariadil pápež sv. [[Symachus]] opravu apsidy, ktorá bola v nebezpečnom stave. Ďalšie opravy a zmeny nasledovali za pápežov [[Gregor I. (pápež)|Gregora Veľkého]] ([[transept]]), [[Sergius I.|Sergia I.]] (strecha a niektoré miestnosti), [[Hadrián I.|Hadriána I.]] (bočná loď a átrium) a [[Lev III.|Leva III.]] (transept, strecha a podlaha, pridal tiež mozaiku v apside). [[Obrázok:BasilicaSanPaoloAfterFire.jpg|left|thumb|250px|Ruiny baziliky po ničivom požiari 15.7.1823]]V tom čase boli v blízkosti baziliky dva kláštory: sv. Arista pre mužov a sv. Štefana pre ženy. Omše slúžil zvláštny zbor duchovných zriadený pápežom [[Simplicius|Simpliciom]]. Keď kláštory a duchovenstvo baziliky dospeli počas času k úpadku, pápež [[Gregor II. (pápež)|Gregor II.]] kláštory obnovil a baziliku zveril do ich opatery. Keďže bazilika leží mimo [[Aureliánske hradby|aureliánskych hradieb]], nevyhla sa poškodeniu počas [[saracén]]skych vpádov v 9. storočí. Pápež [[Ján VIII. (pápež)|Ján VIII.]] preto potom baziliku, kláštor a príbytky vidiečanov opevnil a vytvoril tak mesto zvané Giovannipoli, ktoré existovalo až do roku 1348, kedy ho celkom zničilo zemetrasenie. Hradby okolo kostola s vežou boli dokončené roku 883. Pevnosť obrany prešla skúškou v rokoch 1083 – 1084, kedy hradby odolali niekoľkým útokom cisára [[Henrich IV. (Svätá rímska ríša)|Henricha IV.]] Roku 1115 baziliku zasiahol požiar a pápež [[Inocent II.]] pred hrozbou zrútenia strechy dal v [[transept]]e postaviť podpornú stenu a stĺpy, čím sa transept rozdelil do dvoch bočných lodí. O storočie neskôr vznikol rajský dvor kláštora s [[ambit]]om (postavený medzi rokmi 1205 – 1241). Ďalšia pohroma postihla baziliku v roku [[1349]], kedy zemetrasenie zničilo zvonicu a časť portika. Škody nechal opraviť pápež [[Klement VI.]] [[Obrázok:Paolo fuori leMura fc14.jpg|thumb|Severný, tzv. Gregoriánsky portál vznikol počas prestavby v pol. 19. storočia]] [[Obrázok:San Paolo fuori le mura cloister.JPG|thumb|Ambit kláštora je charakteristický dvojitými rôznotvarovanými stĺpmi]]Významné opravy začali za pápeža [[Bonifác IX.|Bonifáca IX.]] potom, čo umožnil, aby boli na opravy využité všetky dary, ktoré kostol získal. Pápež [[Martin V.]] v diele pokračoval a práce ešte nabrali rýchlejšie tempo pod vedením rektora baziliky Gabriele Condulmera, neskoršieho pápeža [[Eugen IV.|Eugena IV.]] V roku [[1653]] navrhol [[Francesco Borromini]] projekt celkovej rekonštrukcie kostola. Pre nedostatok peňazí bola za pápeža [[Klement X.|Klementa X.]] iba vymenená strecha. Na konci svätého roku [[1700]] oblasť zaplavil [[Tiber]] a baziliku nebolo možné navštevovať. Jej funkciu pre jubilejný rok prevzala bazilika [[Bazilika Panny Márie v Trastevere|Panny Márie v Trastevere]]. Najčernejším dňom baziliky sa stal 15. júl [[1823]], kedy následkom obrovského požiaru bola takmer celá zničená. Požiaru padol za obeť úplne celý strop a zo stavby ostali iba ruiny obvodových múrov. Pápež [[Lev XII.]] (1823 – 1829) rozhodol, že namiesto vybudovania kostola v modernejšom slohu obnoví baziliku v jej pôvodnej podobe. Na jej znovuvybudovanie prispelo viacero krajín, napr. egyptský vicekráľ venoval alabastrové stĺpy, ruský cár [[Mikuláš I. (Rusko)|Mikuláš I.]] drahocenné malachity a lazurity na svätostánok. Architektom obnovy bol poverený [[Giuseppe Valadier]], ale jeho plán radikálnych zmien bol po viacerých výtkach zamietnutý a v novembri 1825 bol z funkcie odvolaný. Prvým architektom, ktorý tak práce na stavbe novej baziliky riadil, bol [[Pasquale Belli]]. Práce sa začali po organizovaní zbierok roku 1826. Veľkú pozornosť obnove chrámu venovali aj nasledujúci pápeži – [[Pius VIII.]] (1829 – 1830) a [[Gregor XVI.]] (1831 – 1846), zvolený práve v čase, kedy boli postavené prvé z osemdesiatich stĺpov v lodi. V roku 1833 Pasquale Belli zomrel a novým hlavným architektom sa stal [[Luigi Poletti]]. Hlavný oltár bol znovu vysvätený pápežom Gregorom XVI. [[5. októbra]] [[1840]]. Celá bazilika bola vysvätená až o ďalších štrnásť rokov neskôr, 10. decembra [[1854]] pápežom [[Pius IX.|Piom IX.]] O tri roky sa začalo s obnovou vnútornej výzdoby; vtedy vznikla dnešná séria pápežských portrétov. Kolonáda s portikom je však omnoho mladšieho dáta – dokončená bola až v roku 1928 podľa plánov [[Guglielmo Calderini|Guglielma Calderiniho]]. Táto časť výstavby zavŕšila obnovu baziliky trvajúcu viac ako jedno storočie a ktorá, snažiac sa čo najviac pripodobniť pôvodnej stavbe, prinavrátila bazilike jej niekdajšiu krásu. == Prehliadka baziliky == Dnešná Bazilika svätého Pavla za hradbami je päťloďová stavba s priečnym transeptom, polkruhovou apsidou a predstavanou zvonicou. === Exteriér === [[Obrázok:San Paolo fuori le Mura03.jpg|left|thumb|Mozaiky na priečelí baziliky]]K východnej fasáde baziliky je pristavaná päťpodlažná, šesťdesiatpäť metrov vysoká zvonica. Stojí na mieste pôvodnej zvonice, ktorú tu vybudovali v priebehu 11. – 12. storočia. Po tom, čo ju v roku 1349 zničilo zemetrasenie, nariadil pápež [[Klement VI.]] (1342 – 1352) postaviť novú. Táto stavba ako jedna z mála súčastí baziliky nepodľahla úplnej skaze počas požiaru v roku 1823; medzi rokmi 1840 – 1860 bola však prestavaná podľa plánov Luigiho Polettiho. Pri jej projektovaní vychádzal z plánov [[Renesancia|renesančného]] architekta [[Leon Battista Alberti|Leona Battistu Albertiho]], ktorý v prvej polovici 15. stotočia, v duchu zásad [[Humanizmus|humanizmu]] vytvoril architektonickú predlohu tzv. ideálnej stavby. Tá sa stala vzorom pre celý rad budov. Zvonica pri Bazilike svätého Pavla je horizontálne členená rímsami na päť podlaží, pričom vrchné tri majú, podľa Albertiho predlohy, rôzne pôdorysy – zdola nahor je to štvorec, osemuholník a kruh. [[Obrázok:San Paolo fuori le Mura02.jpg|right|thumb|250px|Západné ohraničenie átria baziliky tvoria tri rady korintských stĺpov]]Vstup do baziliky je zabezpečený zo západnej strany (hlavným portálom) a severnej, cez tzv. Gregoriánsky portál. Ten vznikol počas prestavby v prvej polovici 19. storočia na príkaz pápeža [[Gregor XVI.|Gregora XVI.]] [[Korintský sloh|Korintské]] stĺpy, ktoré ho podopierajú, boli prevzaté z pôvodnej baziliky. Pred hlavným portálom sa rozprestiera rozľahlé átrium lemované kolonádou stopäťdesiatich stĺpov, tiež v korintskom slohu. Stĺporadie na západnej strane átria má tri rady stĺpov a na vnútornej strane v lunetách obsahuje maľby s kristologickým námetom. Severná a južná strana átria má dva rady stĺpov; na vnútornej strane sú maľované medailóny s rôznymi kresťanskými symbolmi. V centre exoticky pôsobiaceho priestoru stojí kolosálna socha apoštola Pavla z carrarského mramoru – dielo [[Giuseppe Obici|Giuseppeho Obiciho]] z 19. storočia. Vpravo v rohu átria stojí socha evanjelistu [[Lukáš (evanjelista)|Lukáša]]. Priestor vzhľadovo pripomína pôvodné átrium, ktoré tu existovalo aj pred požiarom v roku 1823. Od pôvodného sa líši najmä svojou veľkosťou – zaberá štvorec s hranou dlhou sedemdesiat metrov. Jeho autorom je architekt [[Guglielmo Calderini]], ktorý sa nechal inšpirovať pôvodným návrhom Luigiho Polettiho. [[Obrázok:San Paolo fuori le Mura01.jpg|thumb|Hlavná brána. Reliéfy (ľavé krídlo zhora nadol): Štylizovaný erb baziliky, Ukrižovanie sv. Petra, ''„Quo Vadis, Domine?“'', Kristus dáva kľúče Petrovi, Založenie Pápežského štátu, Petrov krst v katakombách; pravé krídlo zhora nadol: Štylizovaný erb Ríma, Sťatie sv. Pavla, Obrátenie vojaka, Obrátenie sv. Pavla, Pavol káže v Ríme, Pavla vítajú veriaci]]Pri pohľade na hlavné priečelie návštevníka zaujme mozaiková výzdoba nad kolonádou. Mozaiky vznikli medzi rokmi 1854 – 1874 na základe návrhov [[Nicola Consoni|Nicolu Consoniho]] a [[Filippo Agricola|Filippa Agricolu]]. Predlohou im boli mozaiky pochádzajúce z 10. storočia. Sú horizontálne rozdelené do troch registrov; najvrchnejšia (v tympanóne) zachytáva žehnajúceho Krista medzi svätými [[Peter (apoštol)|Petrom]] a [[Apoštol Pavol|Pavlom]]. Nižšie sa nachádza mozaika s motívom Božieho Baránka sediaceho na vyvýšenom rajskom kopci, spod ktorého vyvierajú štyri rieky symbolizujúce štyroch evanjelistov, a dvanástimi jahňatami prichádzajúcimi napiť sa z potokov, symbolizujúcimi dvanástich Kristových apoštolov. Scéna sa odohráva na pozadí otvorenej krajiny s mestami [[Betlehem]] a [[Jeruzalem]] – miestami Ježišovho narodenia a smrti. Priestor medzi oknami v najspodnejšej časti vypĺňajú štyria starozákonní proroci – [[Izaiáš]], [[Daniel (prorok)|Daniel]], [[Jeremiáš]] a [[Ezechiel]]. Do chrámu sa vstupuje cez predsieň dvoma bránami (treťou, úplne vpravo, je Svätá brána, ktorá sa otvára iba pri príležitosti tzv. [[Svätý rok|jubilejného roku]]). Na mieste terajšej hlavnej brány existoval do požiaru v roku 1823 portál z obdobia okolo roku 1070, obsahujúci scény zo [[Starý zákon|Starého]] a [[Nový zákon|Nového zákona]]. Pre pápeža [[Gregor VII.|Gregora VII.]] ho v [[Istanbul|Konštantinopole]] vytvoril Stauchurius z Chiosu. Dnešná bronzová hlavná brána, vytvorená v rokoch 1929 – 1931 [[Antonio Maraini|Antoniom Marainim]], je vysoká 4,5 metra a široká 3,35 metra. Obe krídla brány obsahujú reliéfne výjavy zo života a martýria svätých Petra (ľavá časť) a Pavla (pravá časť). Pri ich zatvorení je na bráne zreteľný strieborný kríž štylizovaný viničom, na ktorého vodorovnom ramene sú mená štyroch evanjelistov; zvislé rameno obsahuje medailóny dvanástich apoštolov. Brána je rámovaná skulptúrami anjelov a v nikách umiestnenými sochami svätých Petra a Pavla – diela [[Gregorio Zappalà|Gregoria Zappalu]]. Úplne vľavo sa nachádza tzv. Paulínska (tiež Byzantínska) brána dekorovaná reliéfnymi výjavmi viažúcimi sa k životu a skutkom sv. Pavla; ich autorom je rímsky umelec Guido Veroi. === Interiér === Napriek svojim monumentálnym rozmerom (bazilika je druhou najväčšou sakrálnou stavbou v Ríme) je interiérové vybavenie veľmi skromné. Návštevníka ohromia kolosálne priestory, no zarazí ho absencia bohatšej interiérovej výzdoby. [[Obrázok:Lazio Roma SPaolo1 tango7174.jpg|left|thumb|Pohľad do interiéru. Hlavnú loď uzatvára víťazný oblúk s mozaikou z 5. stor.]] Ako takmer celá bazilika aj vzhľad jej interiéru je výsledkom rekonštručných prác začatých v tridsiatych rokoch 19. storočia. Po požiari v roku 1823 bolo v hlavnej lodi postavených osemdesiat masívnych žulových stĺpov a zničený krov bol nahradený kazetovým, bohato zlateným štukovým stropom doplneným kolekciou pápežských erbov. Interiér presvetľuje rad postranných okien. Medziokenné priestory vypĺňajú fresky vytvorené v rokoch 1857 – 1860, ktoré znázorňujú scény z misionárskych ciest apoštola Pavla. Pod freskami prebieha okolo celého vnútorného priestoru vlys vytvorený mozaikovou technikou. Jeho už dvestošesťdesiatpäť medailónov zobrazuje portréty všetkých [[pápež]]ov. Vlys nahrádza maľovanú galériu pápežských portrétov, ktorá tu existovala od antiky až do 19. storočia a padla za obeť katastrofálnemu požiaru. [[Obrázok:Paolo fuori leMura fc16.jpg|thumb|Hlavný oltár v bazilike. Baldachýn je dielom [[Arnolfo di Cambio|Arnolfa di Cambio]] z roku 1285]] Významnou historickou pamiatkou interiérovej výzdoby baziliky je mozaika na triumfálnom oblúku, ktorá sa z väčšej časti dochovala z pôvodnej stavby. Pochádza z 5. storočia po Kr. a podľa nápisu na oblúku vznikla za pontifikátu [[Lev I. (pápež)|Leva I.]] na náklady cisárovnej [[Galla Placidia|Gally Placidie]]. Mozaika reprodukuje udalosti popísaná v [[Ján (apoštol)|Jánovej]] [[Zjavenie svätého Jána|Apokalypse]]. Ku Kristovi v slnečnej gloriole prichádza z oboch strán dvadsaťštyri staršinov, nad ktorými sa vznášajú symboly štyroch evanjelistov. Napravo a naľavo od oblúka sú vyobrazení sv. Peter a sv. Pavol, ktorý ukazuje dole, pravdepodobne k svojmu hrobu. V transepte, na mieste križovania sa s hlavnou loďou stojí monumentálny pápežský oltár z roku 1600, vytvorený na objednávku pápeža [[Klement VIII. (pápež)|Klementa VIII.]] Oltár postavený nad svätcovým hrobom v gotickom štýle tvoria štyri porfýrové stĺpy nesúce [[cibórium]], dielo [[Arnolfo di Cambio|Arnolfa di Cambio]] z roku 1285, zachované z pôvodnej baziliky. Z dielne benátskych umelcov, z prvej tretiny 13. storočia, pochádza mozaika v apside vytvorená podľa byzantskej predlohy, ktorá akoby zázrakom unikla skazonosnému požiaru. V jej centre je žehnajúci Kristus obklopený postavami svätých Lukáša, Pavla, Petra a Ondreja. V spodnej časti defilujú postavy apoštolov. Pri Kristovej pravej nohe nachádzame portrét pápeža [[Honorius III.|Honoria III.]], objednávateľa mozaiky. ==== Kaplnky ==== [[Obrázok:Paolo fuori leMura fc09.jpg|thumb|Interiér kaplnky sv. Benedikta so svätcovou sochou]] [[Obrázok:San Paolo fuori le Mura08.jpg|right|thumb|Oltárny obraz ''Obrátenie svätého Pavla'' (Vincenzo Camuccini, 1834)]] Napriek svojim monumentálnym rozmerom bazilika obsahuje iba štyri kaplnky, do ktorých sa vstupuje z transeptu. Úplne naľavo je to kaplnka sv. Štefana, nasleduje kaplnka Najsvätejšej Sviatosti, kaplnka sv. Vavrinca a úplne vpravo kaplnka sv. Benedikta. Kaplnka svätého Štefana je zasvätená prvému kresťanskému mučeníkovi. Na oltári sa nachádza svätcova socha od [[Rinaldo Rinaldi|Rinalda Rinaldiho]]. Obraz ''Kameňovanie svätého Štefana'' je od [[Francesco Podesti|Francesca Podestiho]]. Kaplnka Najsvätejšej Sviatosti je spojená s osobou švédskej mystičky [[Brigita Švédska|sv. Brigity]]. Nachádza sa tu drevený kríž, pri ktorom sa údajne Brigita modlila; na ľavej strane stojí jej socha od [[Stefano Maderno|Stefana Maderna]]. V kaplnke je pochovaný maliar [[Pietro Cavallini]]. Pôvodná kaplnka svätého Vavrinca bola navrhnutá architektom [[Carlo Maderno|Carlom Madernom]] v roku 1629. Autorom výzdoby bol maliar [[Giovanni Lanfranco]]. Autorom kaplnky svätého Benedikta je Luigi Poletti. Vzhľadovo kaplnka pripomína antický chrám so svätcovou sochou umiestnenou uprostred pod oblúkovým výklenkom. Sv. Benedikt drží v pravej ruke biskupskú berlu, symbol svojej moci, v ľavej roztvorený zvitok. Štuková pozlátená klenba spočíva na mramorových dórskych stĺpoch (pochádzajú z archelogických vykopávok z [[Veje|Vejí]]) s korintskými hlavicami. ==== Bočné oltáre ==== V hlavnej lodi sa nachádzajú dva bočné oltáre – vpravo oltár Nanebovzatia Panny Márie s oltárnym obrazom, ktorý je mozaikovou kópiou rovnomenného obrazu namaľovaného Raffaelovým žiakom Giuliom Romanom (originál obrazu z roku 1492 sa dnes nachádza v Pinakotéke [[Vatikánske múzeá|Vatikánskych múzeí]]) a vľavo oltár Obrátenia svätého Pavla s oltárnym obrazom s výjavom ''Obrátenia'' od [[Vincenzo Camuccini|Vincenza Camucciniho]] z roku 1834. == Krížová chodba == Južne od [[transept]]u leží jedna z najkrajších stredovekých krížových chodieb, charakteristická dvojitými rôznotvarovanými stĺpmi. Stĺpy majú hladké alebo kanelované drieky, niektoré sú vykladané zlatými a farebnými mozaikami, rovnako zdobený je [[architráv]] a vnútorný obvod ambitu. Vidieť sú aj zlomky zničenej baziliky a antické sarkofágy, jeden zo scénami z Apollonovho mýtu. [[Ambit]] vznikol medzi rokmi 1205 – 1241. == Vykopávky hrobu svätého Pavla == [[Obrázok:Front of the Basilica of Saint Paul Outside the Walls - Roma - Italy.jpg|left|thumb|Sochu sv. Pavla v átriu baziliky vytvoril [[Giuseppe Obici]]]] V súvislosti s touto prestavbou zmieňuje kronika benediktínskeho opátstva pripojeného ku kláštoru nález veľkého mramorového sarkofágu s dvomi doskami na vrchu, na ktorých bol nápis „Paulo Apostolo Mart(yri)“ (Pavlovi apoštolovi a mučeníkovi). Toto však, na rozdiel od ďalších sarkofágov vtedy nájdených, nebolo v dokumentácii vykopávok zmienené.<ref>[http://www.asianews.it/index.php?l=en&art=7967&theme=2&size=A Asia News: Saint Paul’s sarcophagus found (Sarkofág sv. Pavla nalezn, anglicky)]</ref> 6. decembra 2006 vatikánski archeológovia oznámili, že pod oltárom našli [[sarkofág]] obsahujúci telesné pozostatky apoštola.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Catholic News Agency: "St Paul burial place confirmed (Miesto pochovania sv. Pavla potvrdené, anglicky)" |url=http://www.catholicnewsagency.com/new.php?n=8221 |dátum prístupu=2009-11-09 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090220044044/http://www.catholicnewsagency.com/new.php?n=8221 |dátum archivácie=2009-02-20 }}</ref> Tlačová konferencia [[11. decembra]] [[2006]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Communiqué about the press conference (komuniké z tlačovej konferencie, anglicky) |url=http://212.77.1.245/news_services/bulletin/news/19405.php?index=19405&po_date=11.12.2006&lang=en |dátum prístupu=2009-11-09 |url archívu=https://web.archive.org/web/20070930030119/http://212.77.1.245/news_services/bulletin/news/19405.php?index=19405&po_date=11.12.2006&lang=en |dátum archivácie=2007-09-30 }}</ref> poskytla ďalšie detaily o vykopávkach, ktoré trvali od roku 2002 do [[22. septembra]] [[2006]], a boli začaté potom, keď počas jubilejného roku 2000 prejavovali pútnici do baziliky sklamanie, že nie je možné apoštolov hrob navštíviť alebo sa ho dotknúť.<ref>[http://www.msnbc.msn.com/id/16083789/ Associated Press: ''Have St. Paul’s remains been unearthed?'' (Boli vykopané pozostatky sv. Pavla, anglicky)]</ref> Rozhodnutie o tom, či bude preskúmaný vnútrajšok sarkofágu, či obsahuje ľudské ostatky, ešte nepadlo. Sarkofág ešte ani nebol vytiahnutý zo svojho miesta, preto je zatiaľ vidieť len jedna z jeho kratších strán.<ref>[http://news.bbc.co.uk/1/hi/world/europe/6219656.stm Christian Fraser, St Paul's tomb unearthed in Rome, BBC News, 7. december 2006]</ref> Bezprostredne na ''západ'' od sarkofágu bola odkrytá zatočená rada tehál naznačujúca obrys apsidy konštantinovskej baziliky. Ukazuje, že pôvodná bazilika mala vstup na východe, ako bazilika sv. Petra vo Vatikáne. Východne od väčšej baziliky z roku 386, ktorá pôvodnú stavbu nahradila, viedla Via Ostiense (cesta do Ostie), preto nová bazilika diametrálne zmenila orientáciu a bola rozšírená smerom na západu, k rieke Tibere. == Zaujímavosť == Traduje sa, že zničenie baziliky pri požiari v júli 1823 zámerne zatajili vtedajšiemu pápežovi [[Pius VII.|Piovi VII.]], v tom čase veľmi starému a chorému, v obave, aby sa jeho stav ešte viac nezhoršil. O mesiac nato Pius VII. zomrel. Po každej voľbe nového pápeža Rímskokatolíckej cirkvi sa vytvorí nový medailón. Nasvietený je jedine portrét aktuálneho pápeža.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Basilica of Saint Paul and the Pope's portraits|url=https://www.essenceofrome.com/the-basilica-of-saint-paul-and-the-popes-portraits/|vydavateľ=Essence of Rome|dátum vydania=2020-11-02|dátum prístupu=2023-04-23|jazyk=en-US}}</ref> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Basilica of Saint Paul Outside the Walls}} == Externé odkazy == * [http://www.vatican.va/various/basiliche/san_paolo/index_en.html Oficiálna stránka] == Zdroj == * B. Hitzen-Bohlen, ''Řím - umění a architektura'', Slovart, Praha, 2008, ISBN 978-80-7391-061-7 * {{Preklad|cs|Bazilika svatého Pavla za hradbami|4531758}} * [http://romanchurches.wikia.com/wiki/San_Paolo_fuori_le_Mura Článok na www.romanchurches.wikia.com] * [http://www.radiovaticana.cz/clanek.php4?id=812 Článok na www.radiovaticana.cz] * [http://www.historickarevue.com/?id=kaleidoskop_2 Článok na www.historickarevue.com] {{Turistické zaujímavosti Ríma}} {{Sedem pútnických kostolov Ríma}} [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Ríme]] [[Kategória:Pápežstvo]] [[Kategória:Baziliky maior]] [[Kategória:Klasicistické stavby v Taliansku]] [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Taliansku]] [[Kategória:Kostoly zasvätené svätému Pavlovi| ]] [[Kategória:Kostoly vo Vatikáne]] [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva vo Vatikáne]] [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Taliansku]] [[Kategória:Titulárne kostoly]] bz9ux8h8m9ayps7vh3lkbcuqaqs26vk Vojenská škola Jana Žižku z Trocnova (Bratislava) 0 297282 8187812 8187811 2026-03-27T12:00:47Z Doko 2303 foto 8187812 wikitext text/x-wiki [[File:Trocnov Žižka 4v.jpg|right|náhľad|Vojvodca Jan Žižka z Trocnova]] ''' Vojenská škola Jana Žižku z Trocnova''' (VŠJŽ) bola jedna z vojenských stredných škôl s maturitou gymnaziálneho typu v bývalom [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] a po roku [[1993]] aj na [[Slovensko|Slovensku]], ktorej vznik sa datuje od roku [[1949]]. Škola ponúkala stredoškolské štúdium v [[Slovenčina|slovenskom]] a [[Čeština|českom]] jazyku. Pomenovanie niesla po českom husitskom vojvodcovi [[Ján Žižka|Jánovi Žižkovi]]. ==História školy== História školy sa začala písať [[1. september|1. septembra]] roku [[1949]]. Vtedy bola založená ''Vojenská škola Jana Žižku z Trocnova'' (VŠJŽ) v [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]].<ref>https://www.vtedy.sk/spisska-nova-ves-vojenska-skola-jana-zizku-svoboda-general-jan-nalepka</ref> Po presťahovaní do Bratislavy v rokoch [[1953]] až [[1969]] pôsobila táto internátna vojenská škola v priestoroch vysokoškolského areálu Lafranconi v Bratislave. 25. mája [[1969]] vzniklo vojenské gymnázium Jana Žižku z Trocnova<ref>Rozkaz Ministra národní obrany o zřízení vojenských gymnázií, Zbierka zákonov čiastka 24/1969</ref>. V auguste 1969 zásluhou osobného pričinenia [[Gustáv Husák|JUDr. Gustáva Husáka]] bolo Vojenské gymnázium Jana Žižku z Trocnova presťahované z Bratislavy do [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]]. [[30. septembra]] [[1996]] škola definitívne skončila svoje pôsobenie.<ref name="r1">[http://www.vojenstvi.cz/vasedotazy_54.htm Československé vojenství]</ref> === Prehľad vývoja školy === * 1. september [[1949]] – založenie Vojenskej školy Jana Žižku z Trocnova v Spišskej Novej Vsi * 31. august [[1953]] – zrušenie Vojenskej školy Jana Žižku z Trocnova v Spišskej Novej Vsi * 1. september 1953 – založenie Vojenskej školy Jana Žižku z Trocnova v Bratislave * 25. máj [[1969]] – z Vojenskej školy Jana Žižku z Trocnova v Bratislave bolo vytvorené Vojenské gymnázium Jana Žižku z Trocnova v Bratislave * august 1969 – premiestnenie Vojenského gymnázia Jana Žižku z Trocnova z Bratislavy do Banskej Bystrice * 29. august 1969 – premenovanie Vojenského gymnázia Jana Žižku z Trocnova v Banskej Bystrici na Vojenské gymnázium Slovenského národného povstania * 30. september [[1996]] – zrušenie Vojenského gymnázia Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici Hneď po založení školy bolo štúdium na vojenskej škole Jana Žižku z Trocnova štvorročné, ale už v školskom roku 1950/1951 došlo k jeho skráteniu na tri roky. V roku 1953 prešla škola na šesťročný cyklus štúdia s tým, že jedenásťroční chlapci nastúpili do 6. ročníka, kde nadobudli základné vzdelanie, a potom priamo pokračovali v stredoškolskom vzdelávaní, ktoré končilo maturitnou skúškou. Od roku 1958 sa škola zasa vrátila k trojročnej stredoškolskej maturitnej forme štúdia. Počnúc 1. septembrom 1969 bolo toto stredoškolské štúdium predĺžené na štyri roky.<ref name="r1" /> === Velitelia školy === ''Pôsobiaci v Spišskej Novej Vsi'' * štábny kapitán Václav Hudeček - 1949 až 1953 ''Pôsobiaci v Bratislave'' * mjr. Václav Hudeček – 1953 až 1957<ref>[http://www.csla.cz/armada/druhyvojsk/csla3skoly02.htm Československá lidová armáda]</ref> * plk. Karel Kuba – 1957 až 1964 * genmjr. Juraj Pivoluska – 1964 až 1970<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Baka | meno = Igor | odkaz na autora = | spoluautori = et al. | titul = Vojenské dejiny Slovenska | odkaz na titul = | zväzok = VII. : 1968{{--}}1992 | typ zväzku = Zv. | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Magnet Press; [[Vojenský historický ústav (Slovensko)|Vojenský historický ústav]] | rok = 2016 | isbn = 978-80-89169-34-4 | počet strán = 361 | strany = 45 }}</ref> ''Pôsobiaci v Banskej Bystrici'' * plk. Ing. Pavol Graus – 1970 až 1977 * plk. PhDr. Aloiz Pachlopník – 1977 až 1990 * plk. Ing. Miloslav Tešlár – 1990 až 1996 <ref name="r1" /> <!-- Do doloženia encyklopedického významu jednotlivých osôb ponechávam mimo viditeľného priestoru === Učitelia v škole === ''Pôsobiaci v Bratislave'' * Květoslav Brázdil – matematika * Guťan – ruský jazyk * Vladimír Havel – nemecký jazyk * major Horáček – telesná príprava * Karol Košuk – matematika a fyzika * Viera Košuková – angličtina * Dana Krlínová – biológia, chémia * Oľga Pachlopníková – ruský jazyk * Redecha – slovenský jazyk * Reich – automobilová príprava * akademický maliar Antonín Smažil – deskriptívna geometria * Švach – čeština * Vladimír Uminský – čeština * Vlačihovský – motoristický krúžok * Winter – fyzika * Jozef Španka - biologia, chémia, spevokol * Milan Ješko - hudobná výchova * Eduard Nechvátal - matematika * Zdeněk Dostál - dejepis * Malý - fyzika * Jáchym - fyzika * Šarlotta Pavlíková - biológia, chémia * Marta Martonová - ruština * major Drahomír Válek - telocvik * Štefkovič - telocvik * kpt. Zdeno Obdržálek - zemepis * major Jindřich Vodák - čeština * Zendulka (Zindulka) - matematika ''Pôsobiaci v Bratislave alebo v Banskej Bystrici'' --> == Charakteristika školy == [[File:VŠJŽ Bratislava, rozvrh hodín 26 Slovakia 1.jpg |right|náhľad|Rozvrh hodín šk.r. 1965/1966]] Tento typ internátnej strednej vojenskej školy vychádzal z tradícií bývalých [[ZSSR|sovietskych]] vojenských škôl a mal svoj vzor v [[Alexandr Vasilievič Suvorov|Suvorovovej]] vojenskej škole. Išlo o školy, ktoré vznikli počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] a ich žiakmi boli početné [[sirota|siroty]], ktorých o rodičov pripravila vojna. Starostlivosť o žiakov prebrala kompletne armáda. Pôvodne bolo jej cieľom umožniť vzdelanie najmä chlapcom – vojenským sirotám, preto táto škola spočiatku pripravovala žiakov od 5. ročníka základnej školy. Neskoršie sa pretransformovala na klasickú strednú školu s [[maturita|maturitou]]. Jej úlohou od začiatku bolo pripravovať študentov pre vysoké vojenské školy, budúcich dôstojníkov – veliteľov [[ČSĽA|Československej ľudovej armády]], ktorí boli po ukončení vysokoškolského štúdia vymenovaní do vojenskej hodnosti [[poručík]] a zároveň sa stali [[Vojak z povolania|vojakmi z povolania]].<ref>https://www.vtedy.sk/spisska-nova-ves-vojenska-skola-jana-zizku-svoboda-general-jan-nalepka</ref> Jej študijné zameranie bolo orientované na [[matematika|matematiku]], [[fyzika|fyziku]], [[šport]] a [[vojenstvo]]. Okrem toho škola poskytovala aj štúdium jedného zo svetových cudzích jazykov (anglický, nemecký, francúzsky, španielsky) a povinne jazyka ruského. Škola patrila medzi najprestížnejšie vojenské stredné školy v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]]. To spolu s vysokokvalitnou úrovňou výučby v žiakoch vyvolávalo pocit hrdosti na vlastnú školu a možno povedať aj určitého elitárstva. == Vojenstvo školy == [[File:VŠJŽBratislava2.JPG|right|náhľad|Diaľkové pochody v horách]] Žiaci školy nosili predpísané vojenské uniformy s tým, že na ľavých rukávoch asi {{cm|2|m}} odspodu boli (nad sebou) našívané striebristé pásky, ktorých počet znamenal ročník – neskôr za 4 ročníky bola našitá široká páska a za 5. a 6. pribudli pôvodné úzke. Neskoršie boli na [[náplecník]]och našité biele „véčka“, ktorých počet označoval ročník štúdia na vojenskej škole. Koncom 60. rokov to boli už plieškové a rovné, tzv. „koľajničky“. Režim života a štúdia na škole bol organizovaný podľa vojenského denného poriadku. Všeobecný vojenský budíček bol ráno o 6.00 hod. Nasledovala povinná 20-minútová rozcvička, ranná hygiena, upratovanie izieb, ustrojenie do vojenskej uniformy, ranná kontrola vzhľadu, raňajky a organizovaný nástup na povinné vyučovanie, ktoré trvalo spravidla 7 až 8 vyučovacích hodín. Nasledoval obed. Po obede povinný 30-minútový odpočinok na izbách. Potom bolo povinné 2- až 3-hodinové samostatné štúdium na pridelených učebniach (od určitého dosiahnutého priemeru známok nebolo samoštúdium povinné) a športová činnosť v športových kluboch alebo krúžkoch. Večera bola od 18.00 hod. Celodenné stravovanie bolo poskytované vo vlastnej jedálni a bolo povinné a kontrolované. Po večeri od 19.00 hod do 21.00 hod. mali žiaci osobné voľno. Počas neho mohli ísť na vychádzky do mesta alebo využívali objekty školy, ktorá mala vlastný rozsiahly športový areál, knižnicu, kino, telocvičňu a od roku [[1966]] aj krytý plavecký bazén. Škola mala vlastnú dobre vybavenú ambulanciu praktického lekára a zubnú ambulanciu. Deň sa končil večernou kontrolou, tzv. večierkou o 21.30 hod. Jeden deň v týždni bol celý vyčlenený na základný vojenský výcvik. Na tento účel bola na nádvorí školy umiestnená vojenská technika, [[tank]] [[T-34]] a [[delo]] – [[húfnica]] kalibru {{mm|122|m}} vz. 38. Po dovŕšení 17. roku života totiž žiaci školy povinne skladali [[vojenská prísaha|vojenskú prísahu]], aby mohli v treťom ročníku svojho stredoškolského štúdia vykonať vojenskú základnú službu. Vtedy im bola pridelená aj vojenská osobná zbraň ([[Samopal vzor 58|samopal vz. 58]]). V neskoršom období (v 80. rokoch) už neprebiehal základný vojenský výcvik touto formou, ale do vyučovania boli zaradené hodiny vojenskej prípravy a vojenská základná služba bola vykonávaná až po nástupe na vysokú školu. Počas prvých piatich mesiacov štúdia na vysokej škole študenti vykonávali na danej vysokej škole náhradnú vojenskú službu, po skončení ktorej boli prijatí za vojakov z povolania v hodnosti [[Rotmajster|rotmajstra]] a pokračovali ďalej v štúdiu vysokej školy. Tradične bola organizačná štruktúra školy členená podľa študijných ročníkov, ktoré boli napr. v období 1963 až 1966 spravidla tri. V jednom ročníku boli dve roty, pritom každá mala 3 čaty a v každej čate bolo približne 25 až 30 žiakov. Takže spolu mohlo školu v jednom roku navštevovať priemerne asi 500 žiakov. Žižkovci pravidelne pochodovali na čele prehliadkových zostáv počas slávnostných vojenských prehliadok v [[Praha|Prahe]], Bratislave a [[Ostrava|Ostrave]]. Podobne sa zúčastňovali aj na [[Spartakiáda|spartakiádnych]] masových športových vystúpeniach na [[Strahov]]e v Prahe. Po ukončení školy, po príslušnom výbere, nastupovali na vysokoškolské vojenské štúdium najmä do [[Vyškov]]a na Morave a do [[Martin (mesto na Slovensku)|Martina]]. == Šport a záujmová činnosť == [[File:VŠJŽ Bratislava 21 Slovakia 3.jpg|right|náhľad|Basketbalova súťaž]] Každý žiak musel byť členom nejakého športového alebo záujmového krúžku. Športové oddiely, ako napríklad strelecký, atletický, futbalový, hádzanársky, basketbalový a gymnastický, boli účastníkmi civilných organizovaných športových súťaží. Veľmi známou ľahkoatletickou súťažou bola aj „Cena žižkovca“, pri ktorej zrode stal populárny športový rozhlasový redaktor [[Gabo Zelenay]]. Zo záujmových krúžkov boli obľúbené najmä krúžky jazdecký, motoristický, turistický, klub filmového diváka, spevácky a krúžok spoločenských tancov. == Známi absolventi == Školu absolvovalo niekoľko tisíc žiakov z bývalého Česko-Slovenska a Slovenska, ktorí sa nazývali '''„žižkovci“'''. Medzi jej absolventmi boli desiatky neskorších generálov, stovky vysokých dôstojníkov, ale aj osobnosti civilného života. Napríklad len za roky 1963, 1964, 1966 absolvovalo VŠJŽ v Bratislave približne 480 maturantov. Pritom táto škola v Bratislave pôsobila 16 rokov. K jej absolventom patria napríklad: * [[Imrich Andrejčák]] – [[Zoznam ministrov obrany Slovenskej republiky|minister obrany]] [[ČSFR]], [[SR]] Ing., generálplukovník <ref name="r2">MO SR: Ročenky Armáda SR 1993 až 2008. Bratislava: Vydavateľská a informačná agentúra MO SR</ref> * [[Milan Cerovský]] – [[Náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky|náčelník generálneho štábu]], [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky|OS SR]], Ing. [[generál]] <ref name="r2" /> * [[Gustáv Dianiška]] – vedúci katedry psychológie, plukovník, prof., Ing., DrSc., * [[Jozef Dunčko]] – zástupca veliteľa Východného vojenského okruhu, Ing., generálmajor <ref name="r2" /> * [[Stanislav Dutka]] – rozhlasový, športový [[komentátor]], [[moderátor]] a redaktor * [[Jozef Eršek]] – náčelník civilnej obrany ČSFR, Ing., generálmajor, * [[Peter Gajdoš]] – [[Zoznam ministrov obrany Slovenskej republiky|minister obrany]] [[SR]], Ing., generálporučík, * [[Libor Gašpierik]] – náčelník vojenskej polície Armády SR, plukovník, doc. Ing. CSc.<ref>https://mp.mil.sk/43665/</ref> * [[Milan Golian]] – vysokoškolský učiteľ, Univerzita obrany [[Brno]], plukovník, prof., Ing., CSc. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Listy Univerzity obrany 9/2006 (PDF) |url=http://www.unob.cz/univerzita/Documents/luo/2/9.pdf |dátum prístupu=2015-11-16 |url archívu=https://web.archive.org/web/20220308125558/https://www.unob.cz/univerzita/Documents/luo/2/9.pdf |dátum archivácie=2022-03-08 }}</ref> * [[Pavel Honzek]] – poverený veliteľ [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky|Armády]] SR, Ing., generálporučík <ref>http://forum.valka.cz/topic/view/119369/Honzek-Pavel</ref> * [[Marián Mikluš]] – [[Náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky|náčelník generálneho štábu]], [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky|OS SR]], Ing. [[generálmajor]] * [[Josef Odložil]] – ľahký atlét, reprezentant, olympionik <ref>{{preklad|cs|Josef Odložil}}</ref> * [[Ivan Pach]] – veliteľ Pozemných síl [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky]] SR, Ing., generálmajor * [[Ján Repaský]] – vedúci Úradu ministerstva obrany, Ing., generálmajor <ref name="r2" /> * [[Milan Sopóci]] – vedúci katedry manažmentu [[Akadémia ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika|Akadémie ozbrojených síl]], plukovník, prof., Ing., PhD <ref name="r2" /> * [[František Škvrnda]] – vysokoškolský učiteľ, plukovník v. v., doc. PhDr., CSc.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=František Škvrnda |url=http://fmv.euba.sk/files/CV_Europass_doc._Skvrnda.pdf |dátum prístupu=2015-11-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20151117015206/http://fmv.euba.sk/files/CV_Europass_doc._Skvrnda.pdf |dátum archivácie=2015-11-17 }}</ref> * [[Rostislav Václavíček]] – prvoligový [[futbalista]], [[olympiáda|olympijský víťaz]] v roku [[1980]], majster ČSSR v roku [[1978]] * [[Oldřich Vaněk]] – vysokoškolský učiteľ, plukovník v. v., doc. PhDr., CSc.<ref>[http://www.sibir.sk/m.php?t=&m=10&id=30002 Oldřich Vaněk]</ref> * [[Pavol Vrlík]] – zástupca náčelníka Vysokej vojenskej pedagogickej školy, Ing., generálmajor * [[Daniel Zmeko]] – [[Náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky|náčelník generálneho štábu]], [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky|OS SR]], Ing. [[generál]] * [[František Alexander Zvrškovec]] – [[politik]] a podnikateľ, Ing.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Alexander František Zvrškovec |url=http://www.volby.osobnosti.sk/osoba.php?id=58941 |dátum prístupu=2015-11-16 |url archívu=https://web.archive.org/web/20151117033309/http://www.volby.osobnosti.sk/osoba.php?id=58941 |dátum archivácie=2015-11-17 }}</ref> * [[Miroslav Žák]] – plukovník, prof., Ing., DrSc., rektor Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika <ref name="r2" /> == Galéria == '''Výukové zbrane''' <gallery> File:Kosa2.jpg|Samopal vz.58 File:Kulomet UK-L vzor 59.jpg|Univerzálny guľomet vz.59 File:Cz52 from en wiki.jpg|Pištoľ vz.52 Obrázok:Military 21 Slovakia.jpg|Poradová príprava Obrázok:Military technic 16 Slovakia1.gif|Praga V3S Obrázok:Slovakia memorial Dargov 5.jpg|Tank T-34 Obrázok:Malužina10Slovakia1.JPG|122 mm húfnica vzor 38 </gallery> '''Budovy bývalej školy''' <gallery> Image:Kasárne Spišská Nová Ves 21 Slovakia.jpg|Bývalé sídlo školy v meste Spišská Nová Ves Image:Vojenská škola Jana Žižku (Spišská Nová Ves) 21 Slovakia 3.jpg|Bývalé sídlo školy v meste Spišská Nová Ves Image:CapitalSlovakia11Bratislava60.JPG|Bývalé sídlo školy v meste Bratislava Image:CapitalBratislava11Slovakia90.JPG|Bývalé sídlo školy v meste Bratislava Image:VSJZ Bratislava 12.JPG|Bývalé sídlo školy v meste Bratislava Image:Vojenské gymnázium Banská Bystrica 21 Slovakia 2.jpg|Bývalé sídlo školy v meste Banská Bystrica Image:Vojenské gymnázium Banská Bystrica 21 Slovakia 3.jpg|Bývalé sídlo školy v meste Banská Bystrica </gallery> '''Absolventské insígnie''' <gallery> Obrázok:VŠJŽ Bratislava 21 Slovakia 2.jpg|Maturitné tablo 1957-1963 Obrázok:VŠJŽ Bratislava1.jpg|Maturitné tablo 1961-1964 Obrázok:VŠJŽBratislava.JPG|Maturitné tablo 1963-1966 Obrázok:VSJZ Bratislava 6.JPG|Motto z maturitného oznámenia VSJZ Bratislava 9.JPG|Maturitné vysvedčenie VSJZ Bratislava 10.JPG|Maturitné vysvedčenie File:Oznámenie o vyradení absolventov.jpg|Oznámenie o vyradení absolventov 1988 File:Vzorný žiak.jpg|Odznak Vzorný žiak File:Nášivka VG SNP.jpg|Nášivka VG SNP </gallery> == Poznámka == Archívny fond Vojenskej školy Jana Žižku z Trocnova z Bratislavy (Vojenského gymnázia Slovenského národného povstania z Banskej Bystrice) je uložený vo Vojenskom historickom archíve Bratislava (Krajná 27, Bratislava, PSČ 821 04). == Použitá literatúra == * MO SR: Ročenky Armáda SR 1993 až 2008. Bratislava: Vydavateľská a informačná agentúra MO SR * Foltyn, L.: Slovenská architektúra a česká avangarda 1918 – 1939. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku architektov Slovenska, 1993 * Vojenský predpis : Škol-2-2 Statut vojenských škol Jana Žižky z Trocnova * Vojenský predpis : Škol-51-11/s Postavenie, práva a povinnosti žiakov vojenských stredných škôl == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * https://www.vhu.cz/exhibit/02-vojenska-skola-jana-zizky-z-trocnova/ * [http://vojenstvi.cz/vasedotazy_54.htm Československé vojenství] * [http://kajankajan.rajce.idnes.cz/VSJZ_1957-1963_archivni_fotografie/# Archívne fotografie] * [http://www.ac.nza.sk/AC.NZA.sk_2007/071124_50r.Atletiky/2007_50r.AtletikyNZA.pdf Atletika 1965] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090521104546/http://www.ac.nza.sk/AC.NZA.sk_2007/071124_50r.Atletiky/2007_50r.AtletikyNZA.pdf |date=2009-05-21 }} * [http://195.46.72.16/free/jsp/search/view/ViewerFoto.jsp?Document=..%2F..%2FFondyF%2F10%2F12%2F558474-20147220.1%40Foto&QueryText= Vianoce 1955]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [http://www.csla.cz/armada/druhyvojsk/csla3skoly02.htm VŠJŽ Spišská Nová Ves] * Lafranconi ve vzpomínkách Antonína [http://www.antonin-solc.cz/lafranconi.htm Šolce] * Vojenské predpisy, zbierka 1. diel [http://www.vuapraha.cz/sites/default/files/inventare/4_cs_armada_po_roce_1945/sbirka_ceskoslovenskych_vojenskych_predpisu_po_roce_1945_1.dil.pdf] * Vojenské predpisy, zbierka 2. diel [http://www.vuapraha.cz/sites/default/files/inventare/4_cs_armada_po_roce_1945/sbirka_ceskoslovenskych_vojenskych_predpisu_po_roce_1945_2.dil.pdf] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Vojenská škola Jana Žižku (Bratislava)}} [[Kategória:Vojenské školy na Slovensku]] [[Kategória:Vojenské školy v Česko-Slovensku]] [[Kategória:Gymnáziá v Bratislave]] [[Kategória:Gymnáziá v Banskej Bystrici]] 8iuna88t9zic7v68spqo8481bumhzdi 8187817 8187812 2026-03-27T12:22:30Z Doko 2303 /* Galéria */ foto 8187817 wikitext text/x-wiki [[File:Trocnov Žižka 4v.jpg|right|náhľad|Vojvodca Jan Žižka z Trocnova]] ''' Vojenská škola Jana Žižku z Trocnova''' (VŠJŽ) bola jedna z vojenských stredných škôl s maturitou gymnaziálneho typu v bývalom [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] a po roku [[1993]] aj na [[Slovensko|Slovensku]], ktorej vznik sa datuje od roku [[1949]]. Škola ponúkala stredoškolské štúdium v [[Slovenčina|slovenskom]] a [[Čeština|českom]] jazyku. Pomenovanie niesla po českom husitskom vojvodcovi [[Ján Žižka|Jánovi Žižkovi]]. ==História školy== História školy sa začala písať [[1. september|1. septembra]] roku [[1949]]. Vtedy bola založená ''Vojenská škola Jana Žižku z Trocnova'' (VŠJŽ) v [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]].<ref>https://www.vtedy.sk/spisska-nova-ves-vojenska-skola-jana-zizku-svoboda-general-jan-nalepka</ref> Po presťahovaní do Bratislavy v rokoch [[1953]] až [[1969]] pôsobila táto internátna vojenská škola v priestoroch vysokoškolského areálu Lafranconi v Bratislave. 25. mája [[1969]] vzniklo vojenské gymnázium Jana Žižku z Trocnova<ref>Rozkaz Ministra národní obrany o zřízení vojenských gymnázií, Zbierka zákonov čiastka 24/1969</ref>. V auguste 1969 zásluhou osobného pričinenia [[Gustáv Husák|JUDr. Gustáva Husáka]] bolo Vojenské gymnázium Jana Žižku z Trocnova presťahované z Bratislavy do [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]]. [[30. septembra]] [[1996]] škola definitívne skončila svoje pôsobenie.<ref name="r1">[http://www.vojenstvi.cz/vasedotazy_54.htm Československé vojenství]</ref> === Prehľad vývoja školy === * 1. september [[1949]] – založenie Vojenskej školy Jana Žižku z Trocnova v Spišskej Novej Vsi * 31. august [[1953]] – zrušenie Vojenskej školy Jana Žižku z Trocnova v Spišskej Novej Vsi * 1. september 1953 – založenie Vojenskej školy Jana Žižku z Trocnova v Bratislave * 25. máj [[1969]] – z Vojenskej školy Jana Žižku z Trocnova v Bratislave bolo vytvorené Vojenské gymnázium Jana Žižku z Trocnova v Bratislave * august 1969 – premiestnenie Vojenského gymnázia Jana Žižku z Trocnova z Bratislavy do Banskej Bystrice * 29. august 1969 – premenovanie Vojenského gymnázia Jana Žižku z Trocnova v Banskej Bystrici na Vojenské gymnázium Slovenského národného povstania * 30. september [[1996]] – zrušenie Vojenského gymnázia Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici Hneď po založení školy bolo štúdium na vojenskej škole Jana Žižku z Trocnova štvorročné, ale už v školskom roku 1950/1951 došlo k jeho skráteniu na tri roky. V roku 1953 prešla škola na šesťročný cyklus štúdia s tým, že jedenásťroční chlapci nastúpili do 6. ročníka, kde nadobudli základné vzdelanie, a potom priamo pokračovali v stredoškolskom vzdelávaní, ktoré končilo maturitnou skúškou. Od roku 1958 sa škola zasa vrátila k trojročnej stredoškolskej maturitnej forme štúdia. Počnúc 1. septembrom 1969 bolo toto stredoškolské štúdium predĺžené na štyri roky.<ref name="r1" /> === Velitelia školy === ''Pôsobiaci v Spišskej Novej Vsi'' * štábny kapitán Václav Hudeček - 1949 až 1953 ''Pôsobiaci v Bratislave'' * mjr. Václav Hudeček – 1953 až 1957<ref>[http://www.csla.cz/armada/druhyvojsk/csla3skoly02.htm Československá lidová armáda]</ref> * plk. Karel Kuba – 1957 až 1964 * genmjr. Juraj Pivoluska – 1964 až 1970<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Baka | meno = Igor | odkaz na autora = | spoluautori = et al. | titul = Vojenské dejiny Slovenska | odkaz na titul = | zväzok = VII. : 1968{{--}}1992 | typ zväzku = Zv. | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Magnet Press; [[Vojenský historický ústav (Slovensko)|Vojenský historický ústav]] | rok = 2016 | isbn = 978-80-89169-34-4 | počet strán = 361 | strany = 45 }}</ref> ''Pôsobiaci v Banskej Bystrici'' * plk. Ing. Pavol Graus – 1970 až 1977 * plk. PhDr. Aloiz Pachlopník – 1977 až 1990 * plk. Ing. Miloslav Tešlár – 1990 až 1996 <ref name="r1" /> <!-- Do doloženia encyklopedického významu jednotlivých osôb ponechávam mimo viditeľného priestoru === Učitelia v škole === ''Pôsobiaci v Bratislave'' * Květoslav Brázdil – matematika * Guťan – ruský jazyk * Vladimír Havel – nemecký jazyk * major Horáček – telesná príprava * Karol Košuk – matematika a fyzika * Viera Košuková – angličtina * Dana Krlínová – biológia, chémia * Oľga Pachlopníková – ruský jazyk * Redecha – slovenský jazyk * Reich – automobilová príprava * akademický maliar Antonín Smažil – deskriptívna geometria * Švach – čeština * Vladimír Uminský – čeština * Vlačihovský – motoristický krúžok * Winter – fyzika * Jozef Španka - biologia, chémia, spevokol * Milan Ješko - hudobná výchova * Eduard Nechvátal - matematika * Zdeněk Dostál - dejepis * Malý - fyzika * Jáchym - fyzika * Šarlotta Pavlíková - biológia, chémia * Marta Martonová - ruština * major Drahomír Válek - telocvik * Štefkovič - telocvik * kpt. Zdeno Obdržálek - zemepis * major Jindřich Vodák - čeština * Zendulka (Zindulka) - matematika ''Pôsobiaci v Bratislave alebo v Banskej Bystrici'' --> == Charakteristika školy == [[File:VŠJŽ Bratislava, rozvrh hodín 26 Slovakia 1.jpg |right|náhľad|Rozvrh hodín šk.r. 1965/1966]] Tento typ internátnej strednej vojenskej školy vychádzal z tradícií bývalých [[ZSSR|sovietskych]] vojenských škôl a mal svoj vzor v [[Alexandr Vasilievič Suvorov|Suvorovovej]] vojenskej škole. Išlo o školy, ktoré vznikli počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] a ich žiakmi boli početné [[sirota|siroty]], ktorých o rodičov pripravila vojna. Starostlivosť o žiakov prebrala kompletne armáda. Pôvodne bolo jej cieľom umožniť vzdelanie najmä chlapcom – vojenským sirotám, preto táto škola spočiatku pripravovala žiakov od 5. ročníka základnej školy. Neskoršie sa pretransformovala na klasickú strednú školu s [[maturita|maturitou]]. Jej úlohou od začiatku bolo pripravovať študentov pre vysoké vojenské školy, budúcich dôstojníkov – veliteľov [[ČSĽA|Československej ľudovej armády]], ktorí boli po ukončení vysokoškolského štúdia vymenovaní do vojenskej hodnosti [[poručík]] a zároveň sa stali [[Vojak z povolania|vojakmi z povolania]].<ref>https://www.vtedy.sk/spisska-nova-ves-vojenska-skola-jana-zizku-svoboda-general-jan-nalepka</ref> Jej študijné zameranie bolo orientované na [[matematika|matematiku]], [[fyzika|fyziku]], [[šport]] a [[vojenstvo]]. Okrem toho škola poskytovala aj štúdium jedného zo svetových cudzích jazykov (anglický, nemecký, francúzsky, španielsky) a povinne jazyka ruského. Škola patrila medzi najprestížnejšie vojenské stredné školy v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]]. To spolu s vysokokvalitnou úrovňou výučby v žiakoch vyvolávalo pocit hrdosti na vlastnú školu a možno povedať aj určitého elitárstva. == Vojenstvo školy == [[File:VŠJŽBratislava2.JPG|right|náhľad|Diaľkové pochody v horách]] Žiaci školy nosili predpísané vojenské uniformy s tým, že na ľavých rukávoch asi {{cm|2|m}} odspodu boli (nad sebou) našívané striebristé pásky, ktorých počet znamenal ročník – neskôr za 4 ročníky bola našitá široká páska a za 5. a 6. pribudli pôvodné úzke. Neskoršie boli na [[náplecník]]och našité biele „véčka“, ktorých počet označoval ročník štúdia na vojenskej škole. Koncom 60. rokov to boli už plieškové a rovné, tzv. „koľajničky“. Režim života a štúdia na škole bol organizovaný podľa vojenského denného poriadku. Všeobecný vojenský budíček bol ráno o 6.00 hod. Nasledovala povinná 20-minútová rozcvička, ranná hygiena, upratovanie izieb, ustrojenie do vojenskej uniformy, ranná kontrola vzhľadu, raňajky a organizovaný nástup na povinné vyučovanie, ktoré trvalo spravidla 7 až 8 vyučovacích hodín. Nasledoval obed. Po obede povinný 30-minútový odpočinok na izbách. Potom bolo povinné 2- až 3-hodinové samostatné štúdium na pridelených učebniach (od určitého dosiahnutého priemeru známok nebolo samoštúdium povinné) a športová činnosť v športových kluboch alebo krúžkoch. Večera bola od 18.00 hod. Celodenné stravovanie bolo poskytované vo vlastnej jedálni a bolo povinné a kontrolované. Po večeri od 19.00 hod do 21.00 hod. mali žiaci osobné voľno. Počas neho mohli ísť na vychádzky do mesta alebo využívali objekty školy, ktorá mala vlastný rozsiahly športový areál, knižnicu, kino, telocvičňu a od roku [[1966]] aj krytý plavecký bazén. Škola mala vlastnú dobre vybavenú ambulanciu praktického lekára a zubnú ambulanciu. Deň sa končil večernou kontrolou, tzv. večierkou o 21.30 hod. Jeden deň v týždni bol celý vyčlenený na základný vojenský výcvik. Na tento účel bola na nádvorí školy umiestnená vojenská technika, [[tank]] [[T-34]] a [[delo]] – [[húfnica]] kalibru {{mm|122|m}} vz. 38. Po dovŕšení 17. roku života totiž žiaci školy povinne skladali [[vojenská prísaha|vojenskú prísahu]], aby mohli v treťom ročníku svojho stredoškolského štúdia vykonať vojenskú základnú službu. Vtedy im bola pridelená aj vojenská osobná zbraň ([[Samopal vzor 58|samopal vz. 58]]). V neskoršom období (v 80. rokoch) už neprebiehal základný vojenský výcvik touto formou, ale do vyučovania boli zaradené hodiny vojenskej prípravy a vojenská základná služba bola vykonávaná až po nástupe na vysokú školu. Počas prvých piatich mesiacov štúdia na vysokej škole študenti vykonávali na danej vysokej škole náhradnú vojenskú službu, po skončení ktorej boli prijatí za vojakov z povolania v hodnosti [[Rotmajster|rotmajstra]] a pokračovali ďalej v štúdiu vysokej školy. Tradične bola organizačná štruktúra školy členená podľa študijných ročníkov, ktoré boli napr. v období 1963 až 1966 spravidla tri. V jednom ročníku boli dve roty, pritom každá mala 3 čaty a v každej čate bolo približne 25 až 30 žiakov. Takže spolu mohlo školu v jednom roku navštevovať priemerne asi 500 žiakov. Žižkovci pravidelne pochodovali na čele prehliadkových zostáv počas slávnostných vojenských prehliadok v [[Praha|Prahe]], Bratislave a [[Ostrava|Ostrave]]. Podobne sa zúčastňovali aj na [[Spartakiáda|spartakiádnych]] masových športových vystúpeniach na [[Strahov]]e v Prahe. Po ukončení školy, po príslušnom výbere, nastupovali na vysokoškolské vojenské štúdium najmä do [[Vyškov]]a na Morave a do [[Martin (mesto na Slovensku)|Martina]]. == Šport a záujmová činnosť == [[File:VŠJŽ Bratislava 21 Slovakia 3.jpg|right|náhľad|Basketbalova súťaž]] Každý žiak musel byť členom nejakého športového alebo záujmového krúžku. Športové oddiely, ako napríklad strelecký, atletický, futbalový, hádzanársky, basketbalový a gymnastický, boli účastníkmi civilných organizovaných športových súťaží. Veľmi známou ľahkoatletickou súťažou bola aj „Cena žižkovca“, pri ktorej zrode stal populárny športový rozhlasový redaktor [[Gabo Zelenay]]. Zo záujmových krúžkov boli obľúbené najmä krúžky jazdecký, motoristický, turistický, klub filmového diváka, spevácky a krúžok spoločenských tancov. == Známi absolventi == Školu absolvovalo niekoľko tisíc žiakov z bývalého Česko-Slovenska a Slovenska, ktorí sa nazývali '''„žižkovci“'''. Medzi jej absolventmi boli desiatky neskorších generálov, stovky vysokých dôstojníkov, ale aj osobnosti civilného života. Napríklad len za roky 1963, 1964, 1966 absolvovalo VŠJŽ v Bratislave približne 480 maturantov. Pritom táto škola v Bratislave pôsobila 16 rokov. K jej absolventom patria napríklad: * [[Imrich Andrejčák]] – [[Zoznam ministrov obrany Slovenskej republiky|minister obrany]] [[ČSFR]], [[SR]] Ing., generálplukovník <ref name="r2">MO SR: Ročenky Armáda SR 1993 až 2008. Bratislava: Vydavateľská a informačná agentúra MO SR</ref> * [[Milan Cerovský]] – [[Náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky|náčelník generálneho štábu]], [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky|OS SR]], Ing. [[generál]] <ref name="r2" /> * [[Gustáv Dianiška]] – vedúci katedry psychológie, plukovník, prof., Ing., DrSc., * [[Jozef Dunčko]] – zástupca veliteľa Východného vojenského okruhu, Ing., generálmajor <ref name="r2" /> * [[Stanislav Dutka]] – rozhlasový, športový [[komentátor]], [[moderátor]] a redaktor * [[Jozef Eršek]] – náčelník civilnej obrany ČSFR, Ing., generálmajor, * [[Peter Gajdoš]] – [[Zoznam ministrov obrany Slovenskej republiky|minister obrany]] [[SR]], Ing., generálporučík, * [[Libor Gašpierik]] – náčelník vojenskej polície Armády SR, plukovník, doc. Ing. CSc.<ref>https://mp.mil.sk/43665/</ref> * [[Milan Golian]] – vysokoškolský učiteľ, Univerzita obrany [[Brno]], plukovník, prof., Ing., CSc. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Listy Univerzity obrany 9/2006 (PDF) |url=http://www.unob.cz/univerzita/Documents/luo/2/9.pdf |dátum prístupu=2015-11-16 |url archívu=https://web.archive.org/web/20220308125558/https://www.unob.cz/univerzita/Documents/luo/2/9.pdf |dátum archivácie=2022-03-08 }}</ref> * [[Pavel Honzek]] – poverený veliteľ [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky|Armády]] SR, Ing., generálporučík <ref>http://forum.valka.cz/topic/view/119369/Honzek-Pavel</ref> * [[Marián Mikluš]] – [[Náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky|náčelník generálneho štábu]], [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky|OS SR]], Ing. [[generálmajor]] * [[Josef Odložil]] – ľahký atlét, reprezentant, olympionik <ref>{{preklad|cs|Josef Odložil}}</ref> * [[Ivan Pach]] – veliteľ Pozemných síl [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky]] SR, Ing., generálmajor * [[Ján Repaský]] – vedúci Úradu ministerstva obrany, Ing., generálmajor <ref name="r2" /> * [[Milan Sopóci]] – vedúci katedry manažmentu [[Akadémia ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika|Akadémie ozbrojených síl]], plukovník, prof., Ing., PhD <ref name="r2" /> * [[František Škvrnda]] – vysokoškolský učiteľ, plukovník v. v., doc. PhDr., CSc.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=František Škvrnda |url=http://fmv.euba.sk/files/CV_Europass_doc._Skvrnda.pdf |dátum prístupu=2015-11-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20151117015206/http://fmv.euba.sk/files/CV_Europass_doc._Skvrnda.pdf |dátum archivácie=2015-11-17 }}</ref> * [[Rostislav Václavíček]] – prvoligový [[futbalista]], [[olympiáda|olympijský víťaz]] v roku [[1980]], majster ČSSR v roku [[1978]] * [[Oldřich Vaněk]] – vysokoškolský učiteľ, plukovník v. v., doc. PhDr., CSc.<ref>[http://www.sibir.sk/m.php?t=&m=10&id=30002 Oldřich Vaněk]</ref> * [[Pavol Vrlík]] – zástupca náčelníka Vysokej vojenskej pedagogickej školy, Ing., generálmajor * [[Daniel Zmeko]] – [[Náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky|náčelník generálneho štábu]], [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky|OS SR]], Ing. [[generál]] * [[František Alexander Zvrškovec]] – [[politik]] a podnikateľ, Ing.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Alexander František Zvrškovec |url=http://www.volby.osobnosti.sk/osoba.php?id=58941 |dátum prístupu=2015-11-16 |url archívu=https://web.archive.org/web/20151117033309/http://www.volby.osobnosti.sk/osoba.php?id=58941 |dátum archivácie=2015-11-17 }}</ref> * [[Miroslav Žák]] – plukovník, prof., Ing., DrSc., rektor Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika <ref name="r2" /> == Galéria == '''Výukové zbrane''' <gallery> File:Kosa2.jpg|Samopal vz.58 File:Kulomet UK-L vzor 59.jpg|Univerzálny guľomet vz.59 File:Cz52 from en wiki.jpg|Pištoľ vz.52 Obrázok:Military 21 Slovakia.jpg|Poradová príprava Obrázok:Military technic 16 Slovakia1.gif|Praga V3S Obrázok:Slovakia memorial Dargov 5.jpg|Tank T-34 Obrázok:Malužina10Slovakia1.JPG|122 mm húfnica vzor 38 Obrázok:VSJZ11Bratislava 15.JPG|Rok 1965 žiaci po vykonaní vojenskej prísahy </gallery> '''Budovy bývalej školy''' <gallery> Image:Kasárne Spišská Nová Ves 21 Slovakia.jpg|Bývalé sídlo školy v meste Spišská Nová Ves Image:Vojenská škola Jana Žižku (Spišská Nová Ves) 21 Slovakia 3.jpg|Bývalé sídlo školy v meste Spišská Nová Ves Image:CapitalSlovakia11Bratislava60.JPG|Bývalé sídlo školy v meste Bratislava Image:CapitalBratislava11Slovakia90.JPG|Bývalé sídlo školy v meste Bratislava Image:VSJZ Bratislava 12.JPG|Bývalé sídlo školy v meste Bratislava Image:Vojenské gymnázium Banská Bystrica 21 Slovakia 2.jpg|Bývalé sídlo školy v meste Banská Bystrica Image:Vojenské gymnázium Banská Bystrica 21 Slovakia 3.jpg|Bývalé sídlo školy v meste Banská Bystrica </gallery> '''Absolventské insígnie''' <gallery> Obrázok:VŠJŽ Bratislava 21 Slovakia 2.jpg|Maturitné tablo 1957-1963 Obrázok:VŠJŽ Bratislava1.jpg|Maturitné tablo 1961-1964 Obrázok:VŠJŽBratislava.JPG|Maturitné tablo 1963-1966 Obrázok:VSJZ Bratislava 6.JPG|Motto z maturitného oznámenia VSJZ Bratislava 9.JPG|Maturitné vysvedčenie VSJZ Bratislava 10.JPG|Maturitné vysvedčenie File:Oznámenie o vyradení absolventov.jpg|Oznámenie o vyradení absolventov 1988 File:Vzorný žiak.jpg|Odznak Vzorný žiak File:Nášivka VG SNP.jpg|Nášivka VG SNP </gallery> == Poznámka == Archívny fond Vojenskej školy Jana Žižku z Trocnova z Bratislavy (Vojenského gymnázia Slovenského národného povstania z Banskej Bystrice) je uložený vo Vojenskom historickom archíve Bratislava (Krajná 27, Bratislava, PSČ 821 04). == Použitá literatúra == * MO SR: Ročenky Armáda SR 1993 až 2008. Bratislava: Vydavateľská a informačná agentúra MO SR * Foltyn, L.: Slovenská architektúra a česká avangarda 1918 – 1939. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku architektov Slovenska, 1993 * Vojenský predpis : Škol-2-2 Statut vojenských škol Jana Žižky z Trocnova * Vojenský predpis : Škol-51-11/s Postavenie, práva a povinnosti žiakov vojenských stredných škôl == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * https://www.vhu.cz/exhibit/02-vojenska-skola-jana-zizky-z-trocnova/ * [http://vojenstvi.cz/vasedotazy_54.htm Československé vojenství] * [http://kajankajan.rajce.idnes.cz/VSJZ_1957-1963_archivni_fotografie/# Archívne fotografie] * [http://www.ac.nza.sk/AC.NZA.sk_2007/071124_50r.Atletiky/2007_50r.AtletikyNZA.pdf Atletika 1965] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090521104546/http://www.ac.nza.sk/AC.NZA.sk_2007/071124_50r.Atletiky/2007_50r.AtletikyNZA.pdf |date=2009-05-21 }} * [http://195.46.72.16/free/jsp/search/view/ViewerFoto.jsp?Document=..%2F..%2FFondyF%2F10%2F12%2F558474-20147220.1%40Foto&QueryText= Vianoce 1955]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [http://www.csla.cz/armada/druhyvojsk/csla3skoly02.htm VŠJŽ Spišská Nová Ves] * Lafranconi ve vzpomínkách Antonína [http://www.antonin-solc.cz/lafranconi.htm Šolce] * Vojenské predpisy, zbierka 1. diel [http://www.vuapraha.cz/sites/default/files/inventare/4_cs_armada_po_roce_1945/sbirka_ceskoslovenskych_vojenskych_predpisu_po_roce_1945_1.dil.pdf] * Vojenské predpisy, zbierka 2. diel [http://www.vuapraha.cz/sites/default/files/inventare/4_cs_armada_po_roce_1945/sbirka_ceskoslovenskych_vojenskych_predpisu_po_roce_1945_2.dil.pdf] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Vojenská škola Jana Žižku (Bratislava)}} [[Kategória:Vojenské školy na Slovensku]] [[Kategória:Vojenské školy v Česko-Slovensku]] [[Kategória:Gymnáziá v Bratislave]] [[Kategória:Gymnáziá v Banskej Bystrici]] 9qx4rf68rclinya7zggo1wponznozh8 Majstrovstvá Európy vo futbale 1976 0 297785 8188329 7889704 2026-03-28T11:01:37Z Peter 51345 269569 8188329 wikitext text/x-wiki {{Infobox Majstrovstvá Európy vo futbale | rok = 1976 | iný názov = 1976 UEFA European Football Championship<br/>Europsko prvenstvo u nogometu Jugoslavija 1976<br/>Европско првенство во фудбал Jугославиjа 1976<br/>Европско првенство у фудбалу Jугославиjа 1976<br/>Evropsko prvenstvo v nogometu Jugoslavija 1976 | usporiadateľ = Juhoslávia | dátum = [[16. jún]] – [[20. jún]] [[1976]] | počet tímov = 4 | počet štadiónov = 2 | počet miest = 2 | víťaz = TCH | počet titulov = 1 | druhý = FRG | tretí = NLD | štvrtý = YUG | počet zápasov = 4 | počet gólov = 19 | návštevnosť = 106087 | najlepší strelec = {{FRG}} [[Dieter Müller]]<br/><small>(4 góly)<small/> }} '''Majstrovstvá Európy vo futbale 1976''' boli 8. Majstrovstvá Európy vo futbale. Konali sa v [[Juhoslávia|Juhoslávii]] od [[16. jún]]a do [[20. jún]]a [[1976]]. Z kvalifikácie postupovali štyri tímy. Turnaj vyhrala reprezentácia [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|Česko-Slovenska]] keď vyhrala vo finále po penaltách nad reprezentáciou [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Západného Nemecka]]. Najlepším strelcom sa stal Nemec [[Dieter Müller]] so 4 gólmi. == Štadióny == <center> {| class="wikitable" style="text-align:center" |- ! [[Belehrad]] ! [[Záhreb]] |- | [[Stadion Crvena Zvezda]] | [[Stadion Maksimir]] |- | Kapacita: '''54 000''' | Kapacita: '''45 000''' |- | [[Súbor:Fk Red Star stadium.jpg|150px]] | [[Súbor:Maksimirski stadion Zagreb.jpg|150px]] |}</center> == Kvalifikácia == {{Hlavný článok|Majstrovstvá Európy vo futbale 1976 (kvalifikácia)}} [[Súbor:Euro 1976.png|thumb|Účastníci turnaja.]] Kvalifikácia sa uskutočnila v dvoch fázach. Prvá fáza (skupinová), sa hrala v rokoch [[1974]] a [[1975]] v ôsmich štvorčlenných skupinách z ktorých postupoval len prvý. Druhá fáza (štvrťfinálová), sa hrala v [[máj]]i [[1976]] a víťaz dvojzápasu postúpil do záverečného turnaja. Kvalifikované tímy: * {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|Česko-Slovensko]] * {{NLD|f|1}} * {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Juhoslovanské národné futbalové mužstvo|Juhoslávia]] * {{DEU|f|1|Západné Nemecko}} == Pavúk turnaja == {{Play-off4+3miesto | [[16. jún]], [[Záhreb]] |{{NLD|f|1}} ([[Predĺženie (futbal)|pp]])|1 |'''{{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|Česko-Slovensko]]'''|'''3''' | [[17. jún]], [[Belehrad]] |{{minivlajka|Juhoslávia}} [[Juhoslovanské národné futbalové mužstvo|Juhoslávia]] ([[Predĺženie (futbal)|pp]])|2 |'''{{DEU|f|1|Západné Nemecko}}'''|'''4''' | [[20. jún]], [[Belehrad]] |'''{{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|Česko-Slovensko]]'''|'''2 (5)''' |{{DEU|f|1|Západné Nemecko}}|2 (3) | [[19. jún]], [[Záhreb]] |'''{{NLD|f|1}}''' ([[Predĺženie (futbal)|pp]])|'''3''' |{{minivlajka|Juhoslávia}} [[Juhoslovanské národné futbalové mužstvo|Juhoslávia]]|2 }} == Semifinále == {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[16. jún]] [[1976]] |čas = 20:15 |mužstvo1 = {{NLD|f|2}} |skóre = 1 – 3 <small>([[Predĺženie (futbal)|pp]])</small> |polčas = (0-1) |mužstvo2 = {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|Česko-Slovensko]] |góly1 = {{gól|77}} [[Anton Ondruš]] (vlastný) |góly2 = {{gól|19}} [[Anton Ondruš]]<br />{{gól|114}} [[Zdeněk Nehoda]]<br />{{gól|118}} [[František Veselý (1943)|František Veselý]] |štadión = [[Stadion Maksimir]], [[Záhreb]] |divákov = 17 969 |rozhodca = Clive Thomas {{minivlajka|Wales}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[17. jún]] [[1976]] |čas = 20:15 |mužstvo1 = [[Juhoslovanské národné futbalové mužstvo|Juhoslávia]] {{minivlajka|Juhoslávia}} |skóre = 2 – 4 <small>([[Predĺženie (futbal)|pp]])</small> |polčas = (2-0) |mužstvo2 = {{DEU|f|1|Západné Nemecko}} |góly1 = {{gól|19}} [[Danilo Popivoda]]<br />{{gól|30}} [[Dragan Džajić]] |góly2 = {{gól|64}} [[Heinz Flohe]]<br />{{gól|82. 115. 119}} [[Dieter Müller]] |štadión = [[Stadion Crvena Zvezda]], [[Belehrad]] |divákov = 50 562 |rozhodca = Alfred Delcourt {{minivlajka|Belgicko}} }} == Zápas o tretie miesto == {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[19. jún]] [[1976]] |čas = 20:15 |mužstvo1 = {{NLD|f|2}} |skóre = 3 – 2 <small>([[Predĺženie (futbal)|pp]])</small> |polčas = (2-1) |mužstvo2 = {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Juhoslovanské národné futbalové mužstvo|Juhoslávia]] |góly1 = {{gól|27. 107}} [[Ruud Geels]]<br />{{gól|39}} [[Willy van de Kerkhof]] |góly2 = {{gól|43}} [[Josip Katalinski]]<br />{{gól|82}} [[Dragan Džajić]] |štadión = [[Stadion Maksimir]], [[Záhreb]] |divákov = 6 766 |rozhodca = Walter Hungerbühler {{minivlajka|Švajčiarsko}} }} == Finále == {{hlavný článok|Majstrovstvá Európy vo futbale 1976 – Finále}} {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[20. jún]] [[1976]] |čas = 20:15 |mužstvo1 = [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|Česko-Slovensko]] {{minivlajka|Česko-Slovensko}} |skóre = 2 – 2<br />(5–3)<br /><small>([[Penaltový rozstrel|PK]])</small> |polčas = (2-1) |mužstvo2 = {{DEU|f|1|Západné Nemecko}} |góly1 = {{gól|8}} [[Ján Švehlík]]<br />{{gól|25}} [[Karol Dobiaš]] |góly2 = {{gól|28}} [[Dieter Müller]]<br />{{gól|89}} [[Bernd Hölzenbein]] |štadión = [[Stadion Crvena Zvezda]], [[Belehrad]] |divákov = 30 790 |rozhodca = Sergio Gonella {{minivlajka|Taliansko}} }} {{penaltový rozstrel | bg = | pk1 = [[Marián Masný|Masný]]: {{gól|}} <br /> [[Zdeněk Nehoda|Nehoda]]: {{gól|}} <br /> [[Anton Ondruš|Ondruš]]: {{gól|}} <br /> [[Ladislav Jurkemik|Jurkemik]]: {{gól|}} <br /> [[Antonín Panenka|Panenka]]: {{gól|}} | skóre = 5–3 | pk2 ={{gól|}} [[Rainer Bonhof|Bonhof]]: <br />{{gól|}} [[Heinz Flohe|Flohe]]: <br />{{gól|}} [[Hans Bongartz|Bongartz]]: <br />[[Súbor:Soccerball shade cross.svg|15 px]] [[Uli Hoeneß|Hoeneß]]: }} {| class="wikitable" style="text-align: center; margin: 0 auto;" |- !Majstrovstvá Európy vo futbale 1976 |- |align=center|[[Súbor:Flag of Czechoslovakia.svg|100px|Czechoslovakia]]<br />'''[[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|Česko-Slovensko]]'''<br />'''Prvý titul''' |} == Strelci == '''4 góly''' * {{minivlajka|Nemecko}} [[Dieter Müller]] '''2 góly''' * {{minivlajka|Holandsko}} [[Ruud Geels]] * {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Dragan Džajić]] '''1 gól''' * {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Anton Ondruš]] * {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Zdeněk Nehoda]] * {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[František Veselý (1943)|František Veselý]] * {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Ján Švehlík]] * {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Karol Dobiaš]] * {{minivlajka|Holandsko}} [[Willy van de Kerkhof]] * {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Danilo Popivoda]] * {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Josip Katalinski]] * {{minivlajka|Nemecko}} [[Heinz Flohe]] * {{minivlajka|Nemecko}} [[Bernd Hölzenbein]] {{ME vo futbale}} [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo futbale 1976| ]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo futbale|1976]] [[Kategória:Športové podujatia v Juhoslávii|Futbal]] kol6s47uf1b6pakyry7rb7rx6fx70uu Majstrovstvá Európy vo futbale 1980 0 297816 8188328 7786168 2026-03-28T10:59:53Z Peter 51345 269569 8188328 wikitext text/x-wiki {{Infobox Majstrovstvá Európy vo futbale | rok = 1980 | iný názov = 1980 UEFA European Football Championship<br/>Italia 1980 Campionato Europeo di Calcio 1980 | usporiadateľ = Taliansko | dátum = [[11. jún]] – [[22. jún]] [[1980]] | počet tímov = 8 | počet štadiónov = 4 | počet miest = 4 | víťaz = FRG | počet titulov = 2 | druhý = BEL | tretí = TCH | štvrtý = ITA | počet zápasov = 14 | počet gólov = 27 | návštevnosť = 345463 | najlepší strelec = {{FRG}} [[Klaus Allofs]]<br/><small>(3 góly)<small/> }} '''Majstrovstvá Európy vo futbale 1980''' boli 9. Majstrovstvá Európy vo futbale. Konali sa v [[Taliansko|Taliansku]] od [[11. jún]]a do [[22. jún]]a [[1980]]. Z kvalifikácie postupovali sedem tímov a domáca reprezentácia. Turnaj vyhrala reprezentácia [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Západného Nemecka]], keď vyhrala vo finále 2-1 nad reprezentáciou [[Belgické národné futbalové mužstvo|Belgicka]]. Najlepším strelcom sa stal Nemec [[Klaus Allofs]] s 3 gólmi. == Štadióny == <center> {| class="wikitable" style="text-align:center" |- ! [[Rím]] ! [[Miláno]] ! [[Neapol]] ! [[Turín]] |- | [[Stadio Olimpico]] | [[San Siro|Giuseppe Meazza]] | [[Stadio San Paolo]] | [[Stadio Olimpico (Turín)|Stadio Comunale]] |- | Kapacita: '''86,500''' | Kapacita: '''85,700''' | Kapacita: '''72,800''' | Kapacita: '''50,000''' |- | | | | |- |}</center> == Kvalifikácia == {{Hlavný článok|Majstrovstvá Európy vo futbale 1980 (kvalifikácia)}} [[Súbor:Euro 1980.png|thumb|Účastníci turnaja.]] Do kvalifikácie Majstrovstiev Európy roku 1980 vstúpilo celkom 31 tímov, ktoré bojovali celkovo o 8 postupových miest na záverečný finálový turnaj. [[Talianske národné futbalové mužstvo|Taliansko]] ako hostiteľ majstrovstiev sa kvalifikoval automaticky, a tak sa bojovalo o sedem miest. Kvalifikované tímy: * {{ENG|f|1}} * {{BEL|f|1}} * {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|Česko-Slovensko]] * {{GRC|f|1}} * {{NLD|f|1}} * {{ITA|f|1}} * [[Súbor:Flag of Spain (1945 - 1977).svg|25px]] [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]] * {{DEU|f|1|Západné Nemecko}} == Výsledky == === Prvé kolo === ==== Skupina 1 ==== {| class="wikitable" |- !width=165|Mužstvo !width=20|B !width=20|Z !width=20|V !width=20|R !width=20|P !width=20|GS !width=20|GI !width=20|GR |- style="background:#ccffcc;" |style="text-align:left;"|{{DEU|f|1|Západné Nemecko}} |'''5'''||3||2||1||0||4||2||+2 |- style="background:#ffffcc" |style="text-align:left;"|{{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|Česko-Slovensko]] |'''3'''||3||1||1||1||4||3||+1 |- |style="text-align:left;"|{{NLD|f|1}} |'''3'''||3||1||1||1||4||4||0 |- |style="text-align:left;"|{{GRC|f|1}} |'''1'''||3||0||1||2||1||4||-3 |} {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[11. jún]] [[1980]] |čas = 17:45 |mužstvo1 = [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|Česko-Slovensko]] {{minivlajka|Česko-Slovensko}} |skóre = 0 – 1 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{DEU|f|1|Západné Nemecko}} |góly1 = |góly2 = {{gól|57}} [[Karl-Heinz Rummenigge]] |štadión = [[Stadio Olimpico]], [[Rím]] |divákov = 11 059 |rozhodca = Alberto Michelotti {{minivlajka|Taliansko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[11. jún]] [[1980]] |čas = 20:30 |mužstvo1 = {{NLD|f|2}} |skóre = 1 – 0 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{GRC|f|1}} |góly1 = {{gól|65|pen.}} [[Kees Kist]] |góly2 = |štadión = [[Stadio San Paolo]], [[Neapol]] |divákov = 14 990 |rozhodca = Adolf Prokop {{minivlajka|Nemecko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[14. jún]] [[1980]] |čas = 17:45 |mužstvo1 = {{DEU|f|2|Západné Nemecko}} |skóre = 3 – 2 |polčas = (1-0) |mužstvo2 = {{NLD|f|1}} |góly1 = {{gól|20. 60. 65}} [[Klaus Allofs]] |góly2 = {{gól|79}} [[Johnny Rep]] (penalta)<br />{{gól|85}} [[Willy van de Kerkhof]] |štadión = [[Stadio San Paolo]], [[Neapol]] |divákov = 26 946 |rozhodca = Robert Wurtz {{minivlajka|Francúzsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[14. jún]] [[1980]] |čas = 20:30 |mužstvo1 = {{GRC|f|2}} |skóre = 1 – 3 |polčas = (1-2) |mužstvo2 = {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|Česko-Slovensko]] |góly1 = {{gól|14}} [[Nikos Anastopoulos]] |góly2 = {{gól|6}} [[Antonín Panenka]]<br />{{gól|26}} [[Ladislav Vízek]]<br />{{gól|69}} [[Zdeněk Nehoda]] |štadión = [[Stadio Olimpico]], [[Rím]] |divákov = 4 726 |rozhodca = Pat Partridge {{minivlajka|Anglicko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[14. jún]] [[1980]] |čas = 20:30 |mužstvo1 = {{NLD|f|2}} |skóre = 1 – 1 |polčas = (0-1) |mužstvo2 = {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|Česko-Slovensko]] |góly1 = {{gól|29}} [[Kees Kist]] |góly2 = {{gól|16}} [[Zdeněk Nehoda]] |štadión = [[San Siro|Giuseppe Meazza]], [[Miláno]] |divákov = 11 889 |rozhodca = Hilmi Ok {{minivlajka|Turecko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[14. jún]] [[1980]] |čas = 17:45 |mužstvo1 = {{GRC|f|2}} |skóre = 0 – 0 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{DEU|f|1|Západné Nemecko}}} |góly1 = |góly2 = |štadión = [[Stadio Olimpico (Turin)|Stadio Comunale]], [[Turín]] |divákov = 13 901 |rozhodca = Brian McGinlay {{minivlajka|Škótsko}} }} ==== Skupina 2 ==== {| class="wikitable" |- !width=165|Mužstvo !width=20|B !width=20|Z !width=20|V !width=20|R !width=20|P !width=20|GS !width=20|GI !width=20|GR |- style="background:#ccffcc;" |style="text-align:left;"|{{BEL|f|1}} |'''4'''||3||1||2||0||3||2||+1 |- style="background:#ffffcc" |style="text-align:left;"|{{ITA|f|1}} |'''4'''||3||1||2||0||1||0||+1 |- |style="text-align:left;"|{{ENG|f|1}} |'''3'''||3||1||1||1||3||3||0 |- |style="text-align:left;"|[[Súbor:Flag of Spain (1945 - 1977).svg|25px]] [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]] |'''1'''||3||0||1||2||2||4||-2 |} {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[12. jún]] [[1980]] |čas = 17:45 |mužstvo1 = {{BEL|f|2}} |skóre = 1 – 1 |polčas = (1-1) |mužstvo2 = {{ENG|f|1}} |góly1 = {{gól|29}} [[Jan Ceulemans]] |góly2 = {{gól|26}} [[Ray Wilkins]] |štadión = [[Stadio Olimpico (Turin)|Stadio Comunale]], [[Turín]] |divákov = 15 186 |rozhodca = Heinz Aldinger {{minivlajka|Nemecko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[12. jún]] [[1980]] |čas = 20:30 |mužstvo1 = [[Súbor:Flag of Spain (1945 - 1977).svg|25px]]|skóre = 0 – 0 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{ITA|f|1}} |góly1 = |góly2 = |štadión = [[San Siro|Giuseppe Meazza]], [[Miláno]] |divákov = 46 816 |rozhodca = Károly Palotai {{minivlajka|Maďarsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[15. jún]] [[1980]] |čas = 17:45 |mužstvo1 = {{BEL|f|2}} |skóre = 2 – 1 |polčas = (1-1) |mužstvo2 = [[Súbor:Flag of Spain (1945 - 1977).svg|25px]]|góly1 = {{gól|17}} [[Eric Gerets]]<br />{{gól|65}} [[Julien Cools]] |góly2 = {{gól|36}} [[Quini]] |štadión = [[San Siro|Giuseppe Meazza]], [[Miláno]] |divákov = 11 430 |rozhodca = Charles Corver {{minivlajka|Holandsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[15. jún]] [[1980]] |čas = 20:30 |mužstvo1 = {{ENG|f|2}} |skóre = 0 – 1 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{ITA|f|1}} |góly1 = |góly2 = {{gól|79}} [[Marco Tardelli]] |štadión = [[Stadio Olimpico (Turin)|Stadio Comunale]], [[Turín]] |divákov = 59 646 |rozhodca = Nicolae Rainea {{minivlajka|Rumunsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[18. jún]] [[1980]] |čas = 17:45 |mužstvo1 = [[Súbor:Flag of Spain (1945 - 1977).svg|25px]]|skóre = 1 – 2 |polčas = (0-1) |mužstvo2 = {{ENG|f|1}} |góly1 = {{gól|48}} [[Daniel Ruiz]] (penalta) |góly2 = {{gól|19}} [[Trevor Brooking]]<br />{{gól|61}} [[Tony Woodcock]] |štadión = [[Stadio San Paolo]], [[Neapol]] |divákov = 14 440 |rozhodca = Erich Linemayr {{minivlajka|Rakúsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[18. jún]] [[1980]] |čas = 20:30 |mužstvo1 = {{ITA|f|2}} |skóre = 0 – 0 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{BEL|f|1}} |góly1 = |góly2 = |štadión = [[Stadio Olimpico]], [[Rím]] |divákov = 42 318 |rozhodca = Antonio Garrido {{minivlajka|Portugalsko}} }} === Zápas o tretie miesto === {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[21. jún]] [[1980]] |čas = 20:30 |mužstvo1 = [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|Česko-Slovensko]] {{minivlajka|Česko-Slovensko}} |skóre = 1 – 1<br />(9–8)<br /><small>([[Penaltový rozstrel|PK]])</small> |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{ITA|f|1}} |góly1 = {{gól|54}} [[Ladislav Jurkemik]] |góly2 = {{gól|73}} [[Francesco Graziani]] |štadión = [[Stadio San Paolo]], [[Neapol]] |divákov = 24 652 |rozhodca = Erich Linemayr {{minivlajka|Rakúsko}} }} {{penaltový rozstrel | bg = | pk1 = [[Marián Masný|Masný]]: {{gól|}} <br /> [[Zdeněk Nehoda|Nehoda]]: {{gól|}} <br /> [[Anton Ondruš|Ondruš]]: {{gól|}} <br /> [[Ladislav Jurkemik|Jurkemik]]: {{gól|}} <br /> [[Antonín Panenka|Panenka]]: {{gól|}}<br /> [[Koloman Gögh|Gögh]]: {{gól|}}<br /> [[Miroslav Gajdůšek|Gajdůšek]]: {{gól|}}<br /> [[Ján Kozák (1954)|Kozák]]: {{gól|}}<br /> [[Jozef Barmoš|Barmoš]]: {{gól|}}| skóre = 9–8 | pk2 ={{gól|}} [[Franco Causio|Causio]]: <br />{{gól|}} [[Alessandro Altobelli|Altobelli]]: <br />{{gól|}}[[Giuseppe Baresi|Baresi]]: <br />{{gól|}}[[Antonio Cabrini|Cabrini]]: <br />{{gól|}}[[Romeo Benetti|Benetti]]: <br />{{gól|}} [[Francesco Graziani|Graziani]]: <br />{{gól|}} [[Gaetano Scirea|Scirea]]: <br />{{gól|}} [[Marco Tardelli|Tardelli]]: <br />[[Súbor:Soccerball shade cross.svg|15 px]] [[Fulvio Collovati|Collovati]]:}} === Finále === {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[22. jún]] [[1980]] |čas = 20:30 |mužstvo1 = {{BEL|f|2}} |skóre = 1 – 2 |polčas = (0-1) |mužstvo2 = {{DEU|f|1|Západné Nemecko}} |góly1 = {{gól|75}} [[René Vandereycken]] (penalta) |góly2 = {{gól|10. 88}} [[Horst Hrubesch]] |štadión = [[Stadio Olimpico]], [[Rím]] |divákov = 47 864 |rozhodca = Nicolae Rainea {{minivlajka|Rumunsko}} }} {| class="wikitable" style="text-align: center; margin: 0 auto;" |- !Majstrovstvá Európy vo futbale 1980 |- |align=center|[[Súbor:Flag of Germany.svg|100px|Germany]]<br />'''[[Nemecké národné futbalové mužstvo|Západné Nemecko]]'''<br />'''Druhý titul''' |} == Strelci == '''3 góly''' * {{minivlajka|Nemecko}} [[Klaus Allofs]] '''2 góly''' * {{minivlajka|Nemecko}} [[Horst Hrubesch]] * {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Zdenek Nehoda]] * {{minivlajka|Holandsko}} [[Kees Kist]] '''1 gól''' * {{minivlajka|Belgicko}} [[Jan Ceulemans]] * {{minivlajka|Belgicko}} [[Julien Cools]] * {{minivlajka|Belgicko}} [[Eric Gerets]] * {{minivlajka|Belgicko}} [[René Vandereycken]] * {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Ladislav Jurkemik]] * {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Antonín Panenka]] * {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Ladislav Vízek]] * {{minivlajka|Anglicko}} [[Trevor Brooking]] * {{minivlajka|Anglicko}} [[Ray Wilkins]] * {{minivlajka|Anglicko}} [[Tony Woodcock]] * {{minivlajka|Nemecko}} [[Karl-Heinz Rummenigge]] * {{minivlajka|Grécko}} [[Nikos Anastopoulos]] * {{minivlajka|Taliansko}} [[Francesco Graziani]] * {{minivlajka|Taliansko}} [[Marco Tardelli]] * {{minivlajka|Holandsko}} [[Johnny Rep]] * {{minivlajka|Holandsko}} [[Willy van de Kerkhof]] * [[Súbor:Flag of Spain (1945 - 1977).svg|25px]] [[Daniel Ruiz|Dani]] * [[Súbor:Flag of Spain (1945 - 1977).svg|25px]] [[Quini]] {{ME vo futbale}} [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo futbale 1980| ]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo futbale|1980]] [[Kategória:Športové podujatia v Taliansku|Futbal]] 70n99v4t737eb4aabv6emtr5avjuesk Majstrovstvá Európy vo futbale 1984 0 297839 8188326 7941609 2026-03-28T10:57:56Z Peter 51345 269569 8188326 wikitext text/x-wiki {{Infobox Majstrovstvá Európy vo futbale | rok = 1984 | iný názov = 1984 UEFA European Football Championship<br/>Championnat d'Europe de football France 1984 | usporiadateľ = Francúzsko | dátum = [[12. jún]] – [[27. jún]] [[1984]] | počet tímov = 8 | počet štadiónov = 7 | počet miest = 7 | víťaz = FRA | počet titulov = 1 | druhý = ESP | počet zápasov = 15 | počet gólov = 41 | návštevnosť = 599669 | najlepší strelec = {{FRA}} [[Michel Platini]]<br/><small>(9 gólov)<small/> }} '''Majstrovstvá Európy vo futbale 1984''' boli 10. Majstrovstvá Európy vo futbale. Konali sa v [[Francúzsko|Francúzsku]] od [[12. jún]]a do [[27. jún]]a [[1984]]. Z kvalifikácie postupovali sedem tímov a domáca reprezentácia. Turnaj vyhrala reprezentácia [[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzska]], keď vyhrala vo finále 2-0 nad reprezentáciou [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielska]]. Najlepším strelcom sa stal Francúz [[Michel Platini]] s 9 gólmi. == Štadióny == {| class="wikitable" style="text-align:center" |- ! [[Paríž]] ! [[Marseille]] ! [[Lyon]] ! [[Saint-Étienne]] |- | [[Parc des Princes]] | [[Stade Vélodrome]] | [[Stade de Gerland]] | [[Stade Geoffroy-Guichard]] |- | Kapacita: '''48 000''' | Kapacita: '''55 000''' | Kapacita: '''40 000''' | Kapacita: '''53 000''' |- | [[Súbor:Paris-Parc-des-Princes.jpg|150px]] | [[Súbor:Vue_du_virage_Depé.jpg|150px]] | [[Súbor:Stade-Gerland-RWC2007.JPG|150px]] | [[Súbor:AS Saint-Étienne v Olympique Lyonnais, 10 November 2013.jpg|150px]] |- ! [[Lens (Pas-de-Calais)|Lens]] ! [[Nantes]] ! [[Strasbourg]] |- | [[Stade Félix-Bollaert]] | [[Stade de la Beaujoire]] | [[Stade de la Meinau]] |- | Kapacita: '''49,000''' | Kapacita: '''53,000''' | Kapacita: '''40,000''' |- | [[Súbor:Stade Felix-Bollaert.jpg|150px]] | [[Súbor:Stade de la Beaujoire.jpg|150px]] | [[Súbor:Stade de la Meinau fassade2.JPG|150px]] |- |} == Kvalifikácia == {{Hlavný článok|Majstrovstvá Európy vo futbale 1984 (kvalifikácia)}} [[Súbor:Euro 1984.png|thumb|right|Účastníci turnaja.]] Do kvalifikácie Majstrovstiev Európy roku 1980 vstúpilo celkom 32 tímov, ktoré bojovali celkovo o 8 postupových miest na záverečný finálový turnaj. [[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzsko]] ako hostiteľ majstrovstiev sa kvalifikoval automaticky, a tak sa bojovalo o sedem miest. Kvalifikované tímy: * {{BEL|f|1}} * {{DEN|f|1}} * {{FRA|f|1}} * {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Juhoslovanské národné futbalové mužstvo|Juhoslávia]] * {{PRT|f|1}} * [[Súbor:Flag of Romania (1965-1989).svg|25px]] [[Rumunské národné futbalové mužstvo|Rumunsko]] * {{ESP|f|1}} * {{DEU|f|1|Západné Nemecko}} == Výsledky == === Prvé kolo === ==== Skupina A ==== {| class="wikitable" |- !width=165|Mužstvo !width=20|B !width=20|Z !width=20|V !width=20|R !width=20|P !width=20|GS !width=20|GI !width=20|GR |- style="background:#ccffcc;" |style="text-align:left;"|{{FRA|f|1}} |'''6'''||3||3||0||0||9||2||+7 |- style="background:#ccffcc;" |style="text-align:left;"|{{DEN|f|1}} |'''4'''||3||2||0||1||8||3||+5 |- |style="text-align:left;"|{{BEL|f|1}} |'''2'''||3||1||0||2||4||8||-4 |- |style="text-align:left;"|{{minivlajka|Juhoslávia}} [[Juhoslovanské národné futbalové mužstvo|Juhoslávia]] |'''0'''||3||0||0||3||2||10||-8 |} {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[12. jún]] [[1984]] |čas = 20:30 |mužstvo1 = {{FRA|f|2}} |skóre = 1 – 0 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{DEN|f|1}} |góly1 = {{gól|78}} [[Michel Platini]] |góly2 = |štadión = [[Parc des Princes]], [[Paríž]] |divákov = 47 570 |rozhodca = Volker Roth {{minivlajka|Nemecko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[13. jún]] [[1984]] |čas = 20:30 |mužstvo1 = {{BEL|f|2}} |skóre = 2 – 0 |polčas = (2-0) |mužstvo2 = {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Juhoslovanské národné futbalové mužstvo|Juhoslávia]] |góly1 = {{gól|28}} [[Erwin Vandenbergh]]<br />{{gól|45}} [[Georges Grün]] |góly2 = |štadión = [[Stade Félix-Bollaert]], [[Lens (Pas-de-Calais)|Lens]] |divákov = 41 774 |rozhodca = Erik Fredriksson {{minivlajka|Švédsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[16. jún]] [[1984]] |čas = 17:15 |mužstvo1 = {{FRA|f|2}} |skóre = 5 – 0 |polčas = (3-0) |mužstvo2 = {{BEL|f|1}} |góly1 = {{gól|4. 74. 89}} [[Michel Platini]] (druhý z penalty)<br />{{gól|33}} [[Alain Giresse]]<br />{{gól|43}} [[Luis Fernández]] |góly2 = |štadión = [[Stade de la Beaujoire]], [[Nantes]] |divákov = 51 359 |rozhodca = Bob Valentine {{minivlajka|Škótsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[16. jún]] [[1984]] |čas = 20:30 |mužstvo1 = {{DEN|f|2}} |skóre = 5 – 0 |polčas = (2-0) |mužstvo2 = {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Juhoslovanské národné futbalové mužstvo|Juhoslávia]] |góly1 = {{gól|8. 69}} [[Frank Arnesen]] (druhý z penalty)<br />{{gól|16}} [[Klaus Berggreen]]<br />{{gól|82}} [[Preben Elkjær Larsen]]<br />{{gól|84}} [[John Lauridsen]] |góly2 = |štadión = [[Stade de Gerland]], [[Lyon]] |divákov = 34 745 |rozhodca = Augusto Lamo Castillo {{minivlajka|Španielsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[19. jún]] [[1984]] |čas = 20:30 |mužstvo1 = {{FRA|f|2}} |skóre = 3 – 2 |polčas = (0-1) |mužstvo2 = {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Juhoslovanské národné futbalové mužstvo|Juhoslávia]] |góly1 = {{gól|59. 62. 77}} [[Michel Platini]] |góly2 = {{gól|16}} [[Miloš Šestić]]<br />{{gól|82}} [[Dragan Stojković]] (penalta) |štadión = [[Stade Geoffroy-Guichard]], [[Saint-Étienne]] |divákov = 45 789 |rozhodca = André Daina {{minivlajka|Švajčiarsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[19. jún]] [[1984]] |čas = 20:30 |mužstvo1 = {{DEN|f|2}} |skóre = 3 – 2 |polčas = (1-2) |mužstvo2 = {{BEL|f|1}} |góly1 = {{gól|41}} [[Frank Arnesen]] (penalta)<br />{{gól|60}} [[Kenneth Brylle Larsen]]<br />{{gól|84}} [[Preben Elkjær Larsen]] |góly2 = {{gól|26}} [[Jan Ceulemans]]<br />{{gól|39}} [[Franky Vercauteren]] |štadión = [[Stade de la Meinau]], [[Strasbourg]] |divákov = 36 911 |rozhodca = Adolf Prokop [[Súbor:Flag of East Germany.svg|25px]] }} ==== Skupina B ==== {| class="wikitable" |- !width=165|Mužstvo !width=20|B !width=20|Z !width=20|V !width=20|R !width=20|P !width=20|GS !width=20|GI !width=20|GR |- style="background:#ccffcc;" |style="text-align:left;"|{{ESP|f|1}} |'''4'''||3||1||2||0||3||2||+1 |- style="background:#ccffcc;" |style="text-align:left;"|{{PRT|f|1}} |'''4'''||3||1||2||0||2||1||+1 |- |style="text-align:left;"|{{DEU|f|1|Západné Nemecko}} |'''3'''||3||1||1||1||2||2||0 |- |style="text-align:left;"|[[Súbor:Flag of Romania (1965-1989).svg|25px]] [[Rumunské národné futbalové mužstvo|Rumunsko]] |'''1'''||3||0||1||2||2||4||-2 |} {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[14. jún]] [[1984]] |čas = 17:15 |mužstvo1 = {{DEU|f|2|Západné Nemecko}} |skóre = 0 – 0 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{PRT|f|1}} |góly1 = |góly2 = |štadión = [[Stade de la Meinau]], [[Strasbourg]] |divákov = 44 556 |rozhodca = Romualdas Juška {{minivlajka|Sovietsky zväz}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[14. jún]] [[1984]] |čas = 20:30 |mužstvo1 = [[Rumunské národné futbalové mužstvo|Rumunsko]] [[Súbor:Flag of Romania (1965-1989).svg|25px]] |skóre = 1 – 1 |polčas = (1-1) |mužstvo2 = {{ESP|f|1}} |góly1 = {{gól|35}} [[László Bölöni]] |góly2 = {{gól|22}} [[Francisco José Carrasco]] (penalta) |štadión = [[Stade Geoffroy-Guichard]], [[Saint-Étienne]] |divákov = 17 102 |rozhodca = Alexis Ponnet {{minivlajka|Belgicko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[17. jún]] [[1984]] |čas = 17:15 |mužstvo1 = {{DEU|f|2|Západné Nemecko}} |skóre = 2 – 1 |polčas = (1-0) |mužstvo2 = [[Súbor:Flag of Romania (1965-1989).svg|25px]] [[Rumunské národné futbalové mužstvo|Rumunsko]] |góly1 = {{gól|25. 66}} [[Rudi Völler]] |góly2 = {{gól|46}} [[Marcel Coraş]] |štadión = [[Stade Félix-Bollaert]], [[Lens (Pas-de-Calais)|Lens]] |divákov = 31 803 |rozhodca = Jan Keizer {{minivlajka|Holandsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[17. jún]] [[1984]] |čas = 20:30 |mužstvo1 = {{PRT|f|2}} |skóre = 1 – 1 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{ESP|f|1}} |góly1 = {{gól|52}} [[António Sousa]] |góly2 = {{gól|73}} [[Santillana]] |štadión = [[Stade Vélodrome]], [[Marseille]] |divákov = 24 364 |rozhodca = Michel Vautrot {{minivlajka|Francúzsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[20. jún]] [[1984]] |čas = 20:30 |mužstvo1 = {{DEU|f|2|Západné Nemecko}} |skóre = 0 – 1 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{ESP|f|1}} |góly1 = |góly2 = {{gól|90}} [[Antonio Maceda]] |štadión = [[Parc des Princes]], [[Paríž]] |divákov = 47 691 |rozhodca = Vojtech Christov {{minivlajka|Česko-Slovensko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[20. jún]] [[1984]] |čas = 20:30 |mužstvo1 = {{PRT|f|2}} |skóre = 1 – 0 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = [[Súbor:Flag of Romania (1965-1989).svg|25px]] [[Rumunské národné futbalové mužstvo|Rumunsko]] |góly1 = {{gól|81}} [[Tamagnini Nené]] |góly2 = |štadión = [[Stade de la Beaujoire]], [[Nantes]] |divákov = 24 266 |rozhodca = Heinz Fahnler {{minivlajka|Rakúsko}} }} == Pavúk turnaja == {{Round4 <!--Date-Place|Team 1|Score 1|Team 2|Score 2 --> <!--semi finals --> |23. jún – [[Marseille]] ([[Stade Vélodrome]])|'''{{FRA|f|1}}''' ([[Predĺženie (futbal)|pp]])|'''3'''|{{PRT|f|1}}|2 |24. jún - [[Lyon]] ([[Stade Gerland]])|'''{{ESP|f|1}}'''|'''1 (5)'''|{{DEN|f|1}}|1 (4) <!--final --> |27. jún – [[Paríž]] ([[Parc des Princes]])|'''{{FRA|f|1}}'''|'''2'''|{{ESP|f|1}}|0}} == Semifinále == {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[23. jún]] [[1984]] |čas = 20:00 |mužstvo1 = {{FRA|f|2}} |skóre = 3 – 2 <small>([[Predĺženie (futbal)|pp]])</small> |polčas = (1-0) |mužstvo2 = {{PRT|f|1}} |góly1 = {{gól|24. 114}} [[Jean-François Domergue]]<br />{{gól|119}} [[Michel Platini]] |góly2 = {{gól|74. 98}} [[Rui Jordão]] |štadión = [[Stade Vélodrome]], [[Marseille]] |divákov = 54 848 |rozhodca = Paolo Berga {{minivlajka|Taliansko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[24. jún]] [[1984]] |čas = 20:00 |mužstvo1 = {{ESP|f|2}} |skóre = 1 – 1<br />(5–4)<br /><small>([[Penaltový rozstrel|PK]])</small> |polčas = (0-1) |mužstvo2 = {{DEN|f|1}} |góly1 = {{gól|67}} [[Antonio Maceda]] |góly2 = {{gól|7}} [[Søren Lerby]] |štadión= [[Stade Gerland]], [[Lyon]] |divákov= 47 483 |rozhodca = Paolo Berga {{minivlajka|Anglicko}} }} {{penaltový rozstrel | bg = | pk1 = [[Carlos Alonso González|Santillana]]: {{gól|}} <br /> [[Juan Antonio Señor|Señor]]: {{gól|}} <br /> [[Santiago Urquiaga|Urquiaga]]: {{gól|}} <br /> [[Víctor Muñoz|Muñoz]]: {{gól|}} <br /> [[Manuel Sarabia|Sarabia]]: {{gól|}} | skóre = 5–4 | pk2 ={{gól|}} [[Kenneth Brylle Larsen|Larsen]]: <br />{{gól|}} [[Jesper Olsen|Olsen]]: <br />{{gól|}} [[Michael Laudrup|Laudrup]]: <br />{{gól|}} [[Søren Lerby|Lerby]]: <br />[[Súbor:Soccerball shade cross.svg|15 px]] [[Preben Elkjær Larsen|Elkjær]]: }} == Finále == {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[27. jún]] [[1984]] |čas = 20:00 |mužstvo1 = {{FRA|f|2}} |skóre = 2 – 0 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{ESP|f|1}} |góly1 = {{gól|57}} [[Michel Platini]]<br />{{gól|90}} [[Bruno Bellone]] |góly2 = |štadión = [[Parc des Princes]], [[Paríž]] |divákov = 47 368 |rozhodca = Vojtech Christov {{minivlajka|Česko-Slovensko}} }} {| class="wikitable" style="text-align: center; margin: 0 auto;" |- !Majstrovstvá Európy vo futbale 1984 |- |align=center|[[Súbor:Flag of France.svg|100px|France]]<br />'''[[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzsko]]'''<br />'''Prvý titul''' |} == Strelci == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} '''9 gólov''' * {{minivlajka|Francúzsko}} [[Michel Platini]] '''3 góly''' * {{minivlajka|Dánsko}} [[Frank Arnesen]] '''2 góly''' * {{minivlajka|Dánsko}} [[Preben Elkjær]] * {{minivlajka|Francúzsko}} [[Jean-François Domergue]] * {{minivlajka|Portugalsko}} [[Rui Jordão]] * {{minivlajka|Španielsko}} [[Antonio Maceda]] * {{minivlajka|Nemecko}} [[Rudi Völler]] {{Stĺpce-2}} '''1 gól''' * {{minivlajka|Belgicko}} [[Jan Ceulemans]] * {{minivlajka|Belgicko}} [[Georges Grün]] * {{minivlajka|Belgicko}} [[Erwin Vandenbergh]] * {{minivlajka|Belgicko}} [[Franky Vercauteren]] * {{minivlajka|Dánsko}} [[Klaus Berggreen]] * {{minivlajka|Dánsko}} [[Kenneth Brylle]] * {{minivlajka|Dánsko}} [[John Lauridsen]] * {{minivlajka|Dánsko}} [[Søren Lerby]] * {{minivlajka|Francúzsko}} [[Bruno Bellone]] * {{minivlajka|Francúzsko}} [[Luis Fernandez]] * {{minivlajka|Francúzsko}} [[Alain Giresse]] * {{minivlajka|Portugalsko}} [[Tamagnini Nené]] * {{minivlajka|Portugalsko}} [[António Sousa]] * [[Súbor:Flag of Romania (1965-1989).svg|25px]] [[Laszlo Bölöni]] * [[Súbor:Flag of Romania (1965-1989).svg|25px]] [[Marcel Coras]] * {{minivlajka|Španielsko}} [[Francisco José Carrasco]] * {{minivlajka|Španielsko}} [[Santillana (footballer)|Santillana]] * {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Miloš Šestić]] * {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Dragan Stojković]] {{Stĺpce-koniec}} {{ME vo futbale}} [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo futbale 1984| ]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo futbale|1984]] [[Kategória:Športové podujatia vo Francúzsku|Futbal]] [[Kategória:1984 vo Francúzsku]] ciz2q9axrv6nz3f949cpe0wh6f6c865 8188351 8188326 2026-03-28T11:45:27Z ~2026-18844-01 290214 8188351 wikitext text/x-wiki {{Infobox Majstrovstvá Európy vo futbale | rok = 1984 | iný názov = 1984 UEFA European Football Championship<br/>Championnat d'Europe de football France 1984 | usporiadateľ = Francúzsko | dátum = [[12. jún]] – [[27. jún]] [[1984]] | počet tímov = 8 | počet štadiónov = 7 | počet miest = 7 | víťaz = FRA | počet titulov = 1 | druhý = ESP | počet zápasov = 15 | počet gólov = 41 | návštevnosť = 599669 | najlepší strelec = {{FRA}} [[Michel Platini]]<br/><small>(9 gólov)<small/> }} '''Majstrovstvá Európy vo futbale 1984''' boli 10. [[Majstrovstvá Európy vo futbale]]. Konali sa v [[Francúzsko|Francúzsku]] od [[12. jún]]a do [[27. jún]]a [[1984]]. Z kvalifikácie postupovali sedem tímov a domáca reprezentácia. Turnaj vyhrala reprezentácia [[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzska]], keď vyhrala vo finále 2-0 nad reprezentáciou [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielska]]. Najlepším strelcom sa stal Francúz [[Michel Platini]] s 9 gólmi. == Štadióny == {| class="wikitable" style="text-align:center" |- ! [[Paríž]] ! [[Marseille]] ! [[Lyon]] ! [[Saint-Étienne]] |- | [[Parc des Princes]] | [[Stade Vélodrome]] | [[Stade de Gerland]] | [[Stade Geoffroy-Guichard]] |- | Kapacita: '''48 000''' | Kapacita: '''55 000''' | Kapacita: '''40 000''' | Kapacita: '''53 000''' |- | [[Súbor:Paris-Parc-des-Princes.jpg|150px]] | [[Súbor:Vue_du_virage_Depé.jpg|150px]] | [[Súbor:Stade-Gerland-RWC2007.JPG|150px]] | [[Súbor:AS Saint-Étienne v Olympique Lyonnais, 10 November 2013.jpg|150px]] |- ! [[Lens (Pas-de-Calais)|Lens]] ! [[Nantes]] ! [[Strasbourg]] |- | [[Stade Félix-Bollaert]] | [[Stade de la Beaujoire]] | [[Stade de la Meinau]] |- | Kapacita: '''49,000''' | Kapacita: '''53,000''' | Kapacita: '''40,000''' |- | [[Súbor:Stade Felix-Bollaert.jpg|150px]] | [[Súbor:Stade de la Beaujoire.jpg|150px]] | [[Súbor:Stade de la Meinau fassade2.JPG|150px]] |- |} == Kvalifikácia == {{Hlavný článok|Majstrovstvá Európy vo futbale 1984 (kvalifikácia)}} [[Súbor:Euro 1984.png|thumb|right|Účastníci turnaja.]] Do kvalifikácie Majstrovstiev Európy roku 1980 vstúpilo celkom 32 tímov, ktoré bojovali celkovo o 8 postupových miest na záverečný finálový turnaj. [[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzsko]] ako hostiteľ majstrovstiev sa kvalifikoval automaticky, a tak sa bojovalo o sedem miest. Kvalifikované tímy: * {{BEL|f|1}} * {{DEN|f|1}} * {{FRA|f|1}} * {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Juhoslovanské národné futbalové mužstvo|Juhoslávia]] * {{PRT|f|1}} * [[Súbor:Flag of Romania (1965-1989).svg|25px]] [[Rumunské národné futbalové mužstvo|Rumunsko]] * {{ESP|f|1}} * {{DEU|f|1|Západné Nemecko}} == Výsledky == === Prvé kolo === ==== Skupina A ==== {| class="wikitable" |- !width=165|Mužstvo !width=20|B !width=20|Z !width=20|V !width=20|R !width=20|P !width=20|GS !width=20|GI !width=20|GR |- style="background:#ccffcc;" |style="text-align:left;"|{{FRA|f|1}} |'''6'''||3||3||0||0||9||2||+7 |- style="background:#ccffcc;" |style="text-align:left;"|{{DEN|f|1}} |'''4'''||3||2||0||1||8||3||+5 |- |style="text-align:left;"|{{BEL|f|1}} |'''2'''||3||1||0||2||4||8||-4 |- |style="text-align:left;"|{{minivlajka|Juhoslávia}} [[Juhoslovanské národné futbalové mužstvo|Juhoslávia]] |'''0'''||3||0||0||3||2||10||-8 |} {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[12. jún]] [[1984]] |čas = 20:30 |mužstvo1 = {{FRA|f|2}} |skóre = 1 – 0 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{DEN|f|1}} |góly1 = {{gól|78}} [[Michel Platini]] |góly2 = |štadión = [[Parc des Princes]], [[Paríž]] |divákov = 47 570 |rozhodca = Volker Roth {{minivlajka|Nemecko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[13. jún]] [[1984]] |čas = 20:30 |mužstvo1 = {{BEL|f|2}} |skóre = 2 – 0 |polčas = (2-0) |mužstvo2 = {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Juhoslovanské národné futbalové mužstvo|Juhoslávia]] |góly1 = {{gól|28}} [[Erwin Vandenbergh]]<br />{{gól|45}} [[Georges Grün]] |góly2 = |štadión = [[Stade Félix-Bollaert]], [[Lens (Pas-de-Calais)|Lens]] |divákov = 41 774 |rozhodca = Erik Fredriksson {{minivlajka|Švédsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[16. jún]] [[1984]] |čas = 17:15 |mužstvo1 = {{FRA|f|2}} |skóre = 5 – 0 |polčas = (3-0) |mužstvo2 = {{BEL|f|1}} |góly1 = {{gól|4. 74. 89}} [[Michel Platini]] (druhý z penalty)<br />{{gól|33}} [[Alain Giresse]]<br />{{gól|43}} [[Luis Fernández]] |góly2 = |štadión = [[Stade de la Beaujoire]], [[Nantes]] |divákov = 51 359 |rozhodca = Bob Valentine {{minivlajka|Škótsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[16. jún]] [[1984]] |čas = 20:30 |mužstvo1 = {{DEN|f|2}} |skóre = 5 – 0 |polčas = (2-0) |mužstvo2 = {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Juhoslovanské národné futbalové mužstvo|Juhoslávia]] |góly1 = {{gól|8. 69}} [[Frank Arnesen]] (druhý z penalty)<br />{{gól|16}} [[Klaus Berggreen]]<br />{{gól|82}} [[Preben Elkjær Larsen]]<br />{{gól|84}} [[John Lauridsen]] |góly2 = |štadión = [[Stade de Gerland]], [[Lyon]] |divákov = 34 745 |rozhodca = Augusto Lamo Castillo {{minivlajka|Španielsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[19. jún]] [[1984]] |čas = 20:30 |mužstvo1 = {{FRA|f|2}} |skóre = 3 – 2 |polčas = (0-1) |mužstvo2 = {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Juhoslovanské národné futbalové mužstvo|Juhoslávia]] |góly1 = {{gól|59. 62. 77}} [[Michel Platini]] |góly2 = {{gól|16}} [[Miloš Šestić]]<br />{{gól|82}} [[Dragan Stojković]] (penalta) |štadión = [[Stade Geoffroy-Guichard]], [[Saint-Étienne]] |divákov = 45 789 |rozhodca = André Daina {{minivlajka|Švajčiarsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[19. jún]] [[1984]] |čas = 20:30 |mužstvo1 = {{DEN|f|2}} |skóre = 3 – 2 |polčas = (1-2) |mužstvo2 = {{BEL|f|1}} |góly1 = {{gól|41}} [[Frank Arnesen]] (penalta)<br />{{gól|60}} [[Kenneth Brylle Larsen]]<br />{{gól|84}} [[Preben Elkjær Larsen]] |góly2 = {{gól|26}} [[Jan Ceulemans]]<br />{{gól|39}} [[Franky Vercauteren]] |štadión = [[Stade de la Meinau]], [[Strasbourg]] |divákov = 36 911 |rozhodca = Adolf Prokop [[Súbor:Flag of East Germany.svg|25px]] }} ==== Skupina B ==== {| class="wikitable" |- !width=165|Mužstvo !width=20|B !width=20|Z !width=20|V !width=20|R !width=20|P !width=20|GS !width=20|GI !width=20|GR |- style="background:#ccffcc;" |style="text-align:left;"|{{ESP|f|1}} |'''4'''||3||1||2||0||3||2||+1 |- style="background:#ccffcc;" |style="text-align:left;"|{{PRT|f|1}} |'''4'''||3||1||2||0||2||1||+1 |- |style="text-align:left;"|{{DEU|f|1|Západné Nemecko}} |'''3'''||3||1||1||1||2||2||0 |- |style="text-align:left;"|[[Súbor:Flag of Romania (1965-1989).svg|25px]] [[Rumunské národné futbalové mužstvo|Rumunsko]] |'''1'''||3||0||1||2||2||4||-2 |} {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[14. jún]] [[1984]] |čas = 17:15 |mužstvo1 = {{DEU|f|2|Západné Nemecko}} |skóre = 0 – 0 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{PRT|f|1}} |góly1 = |góly2 = |štadión = [[Stade de la Meinau]], [[Strasbourg]] |divákov = 44 556 |rozhodca = Romualdas Juška {{minivlajka|Sovietsky zväz}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[14. jún]] [[1984]] |čas = 20:30 |mužstvo1 = [[Rumunské národné futbalové mužstvo|Rumunsko]] [[Súbor:Flag of Romania (1965-1989).svg|25px]] |skóre = 1 – 1 |polčas = (1-1) |mužstvo2 = {{ESP|f|1}} |góly1 = {{gól|35}} [[László Bölöni]] |góly2 = {{gól|22}} [[Francisco José Carrasco]] (penalta) |štadión = [[Stade Geoffroy-Guichard]], [[Saint-Étienne]] |divákov = 17 102 |rozhodca = Alexis Ponnet {{minivlajka|Belgicko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[17. jún]] [[1984]] |čas = 17:15 |mužstvo1 = {{DEU|f|2|Západné Nemecko}} |skóre = 2 – 1 |polčas = (1-0) |mužstvo2 = [[Súbor:Flag of Romania (1965-1989).svg|25px]] [[Rumunské národné futbalové mužstvo|Rumunsko]] |góly1 = {{gól|25. 66}} [[Rudi Völler]] |góly2 = {{gól|46}} [[Marcel Coraş]] |štadión = [[Stade Félix-Bollaert]], [[Lens (Pas-de-Calais)|Lens]] |divákov = 31 803 |rozhodca = Jan Keizer {{minivlajka|Holandsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[17. jún]] [[1984]] |čas = 20:30 |mužstvo1 = {{PRT|f|2}} |skóre = 1 – 1 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{ESP|f|1}} |góly1 = {{gól|52}} [[António Sousa]] |góly2 = {{gól|73}} [[Santillana]] |štadión = [[Stade Vélodrome]], [[Marseille]] |divákov = 24 364 |rozhodca = Michel Vautrot {{minivlajka|Francúzsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[20. jún]] [[1984]] |čas = 20:30 |mužstvo1 = {{DEU|f|2|Západné Nemecko}} |skóre = 0 – 1 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{ESP|f|1}} |góly1 = |góly2 = {{gól|90}} [[Antonio Maceda]] |štadión = [[Parc des Princes]], [[Paríž]] |divákov = 47 691 |rozhodca = Vojtech Christov {{minivlajka|Česko-Slovensko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[20. jún]] [[1984]] |čas = 20:30 |mužstvo1 = {{PRT|f|2}} |skóre = 1 – 0 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = [[Súbor:Flag of Romania (1965-1989).svg|25px]] [[Rumunské národné futbalové mužstvo|Rumunsko]] |góly1 = {{gól|81}} [[Tamagnini Nené]] |góly2 = |štadión = [[Stade de la Beaujoire]], [[Nantes]] |divákov = 24 266 |rozhodca = Heinz Fahnler {{minivlajka|Rakúsko}} }} == Pavúk turnaja == {{Round4 <!--Date-Place|Team 1|Score 1|Team 2|Score 2 --> <!--semi finals --> |23. jún – [[Marseille]] ([[Stade Vélodrome]])|'''{{FRA|f|1}}''' ([[Predĺženie (futbal)|pp]])|'''3'''|{{PRT|f|1}}|2 |24. jún - [[Lyon]] ([[Stade Gerland]])|'''{{ESP|f|1}}'''|'''1 (5)'''|{{DEN|f|1}}|1 (4) <!--final --> |27. jún – [[Paríž]] ([[Parc des Princes]])|'''{{FRA|f|1}}'''|'''2'''|{{ESP|f|1}}|0}} == Semifinále == {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[23. jún]] [[1984]] |čas = 20:00 |mužstvo1 = {{FRA|f|2}} |skóre = 3 – 2 <small>([[Predĺženie (futbal)|pp]])</small> |polčas = (1-0) |mužstvo2 = {{PRT|f|1}} |góly1 = {{gól|24. 114}} [[Jean-François Domergue]]<br />{{gól|119}} [[Michel Platini]] |góly2 = {{gól|74. 98}} [[Rui Jordão]] |štadión = [[Stade Vélodrome]], [[Marseille]] |divákov = 54 848 |rozhodca = Paolo Berga {{minivlajka|Taliansko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[24. jún]] [[1984]] |čas = 20:00 |mužstvo1 = {{ESP|f|2}} |skóre = 1 – 1<br />(5–4)<br /><small>([[Penaltový rozstrel|PK]])</small> |polčas = (0-1) |mužstvo2 = {{DEN|f|1}} |góly1 = {{gól|67}} [[Antonio Maceda]] |góly2 = {{gól|7}} [[Søren Lerby]] |štadión= [[Stade Gerland]], [[Lyon]] |divákov= 47 483 |rozhodca = Paolo Berga {{minivlajka|Anglicko}} }} {{penaltový rozstrel | bg = | pk1 = [[Carlos Alonso González|Santillana]]: {{gól|}} <br /> [[Juan Antonio Señor|Señor]]: {{gól|}} <br /> [[Santiago Urquiaga|Urquiaga]]: {{gól|}} <br /> [[Víctor Muñoz|Muñoz]]: {{gól|}} <br /> [[Manuel Sarabia|Sarabia]]: {{gól|}} | skóre = 5–4 | pk2 ={{gól|}} [[Kenneth Brylle Larsen|Larsen]]: <br />{{gól|}} [[Jesper Olsen|Olsen]]: <br />{{gól|}} [[Michael Laudrup|Laudrup]]: <br />{{gól|}} [[Søren Lerby|Lerby]]: <br />[[Súbor:Soccerball shade cross.svg|15 px]] [[Preben Elkjær Larsen|Elkjær]]: }} == Finále == {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[27. jún]] [[1984]] |čas = 20:00 |mužstvo1 = {{FRA|f|2}} |skóre = 2 – 0 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{ESP|f|1}} |góly1 = {{gól|57}} [[Michel Platini]]<br />{{gól|90}} [[Bruno Bellone]] |góly2 = |štadión = [[Parc des Princes]], [[Paríž]] |divákov = 47 368 |rozhodca = Vojtech Christov {{minivlajka|Česko-Slovensko}} }} {| class="wikitable" style="text-align: center; margin: 0 auto;" |- !Majstrovstvá Európy vo futbale 1984 |- |align=center|[[Súbor:Flag of France.svg|100px|France]]<br />'''[[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzsko]]'''<br />'''Prvý titul''' |} == Strelci == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} '''9 gólov''' * {{minivlajka|Francúzsko}} [[Michel Platini]] '''3 góly''' * {{minivlajka|Dánsko}} [[Frank Arnesen]] '''2 góly''' * {{minivlajka|Dánsko}} [[Preben Elkjær]] * {{minivlajka|Francúzsko}} [[Jean-François Domergue]] * {{minivlajka|Portugalsko}} [[Rui Jordão]] * {{minivlajka|Španielsko}} [[Antonio Maceda]] * {{minivlajka|Nemecko}} [[Rudi Völler]] {{Stĺpce-2}} '''1 gól''' * {{minivlajka|Belgicko}} [[Jan Ceulemans]] * {{minivlajka|Belgicko}} [[Georges Grün]] * {{minivlajka|Belgicko}} [[Erwin Vandenbergh]] * {{minivlajka|Belgicko}} [[Franky Vercauteren]] * {{minivlajka|Dánsko}} [[Klaus Berggreen]] * {{minivlajka|Dánsko}} [[Kenneth Brylle]] * {{minivlajka|Dánsko}} [[John Lauridsen]] * {{minivlajka|Dánsko}} [[Søren Lerby]] * {{minivlajka|Francúzsko}} [[Bruno Bellone]] * {{minivlajka|Francúzsko}} [[Luis Fernandez]] * {{minivlajka|Francúzsko}} [[Alain Giresse]] * {{minivlajka|Portugalsko}} [[Tamagnini Nené]] * {{minivlajka|Portugalsko}} [[António Sousa]] * [[Súbor:Flag of Romania (1965-1989).svg|25px]] [[Laszlo Bölöni]] * [[Súbor:Flag of Romania (1965-1989).svg|25px]] [[Marcel Coras]] * {{minivlajka|Španielsko}} [[Francisco José Carrasco]] * {{minivlajka|Španielsko}} [[Santillana (footballer)|Santillana]] * {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Miloš Šestić]] * {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Dragan Stojković]] {{Stĺpce-koniec}} {{ME vo futbale}} [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo futbale 1984| ]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo futbale|1984]] [[Kategória:Športové podujatia vo Francúzsku|Futbal]] [[Kategória:1984 vo Francúzsku]] 9rpwtbfaxfxcfbylujb1zfm3gofugpz Šablóna:Play-off4 10 301299 8187863 6196542 2026-03-27T14:58:47Z 321fire 115544 zápas o 3. miesto som posunul o jeden riadok nižšie, a iné úpravy 8187863 wikitext text/x-wiki {| border=0 cellpadding=0 cellspacing=0 style="text-align:center; line-height:22px; border-spacing:0; white-space:nowrap; font-size:90%; margin:1em 0.5em 1em 1em;" |- | &nbsp; | colspan="3" style="border:1px solid #aaa;" bgcolor=#f2f2f2|{{{RD1|Semifinále}}} | colspan="2" | | colspan="3" style="border:1px solid #aaa;" bgcolor=#f2f2f2|{{{RD2|Finále}}} |- | &nbsp; | style="width:40px;" | | style="width:1{{#if:{{{RD1-seed1|}}}|7|3}}0px;" | | style="width:40px;" | | style="width:12px;" | | style="width:12px;" | | style="width:40px;" | | style="width:1{{#if:{{{RD2-seed1|}}}|7|3}}0px;" | | style="width:40px;" | |- | &nbsp; {{#if:{{{RD1-seed1|}}} | <td bgcolor="#f2f2f2" style="border:1px solid #aaa;"> {{{RD1-seed1}}}</td> <td style="border:1px solid #aaa; text-align:left;" bgcolor="#f9f9f9"> &nbsp;{{{RD1-team1|}}}&nbsp;</td> | <td colspan="2" style="border:1px solid #aaa; text-align:left;" bgcolor=#f9f9f9> &nbsp;{{{RD1-team1|}}}&nbsp;</td> }} | style="border:1px solid #aaa;" bgcolor=#f9f9f9| {{{RD1-score1|}}} | style="border-width:0 0 2px 0; border-style:solid;border-color:black;"| |- | &nbsp; {{#if:{{{RD1-seed2|}}} | <td bgcolor="#f2f2f2" style="border:1px solid #aaa;"> {{{RD1-seed2}}}</td> <td style="border:1px solid #aaa; text-align:left;" bgcolor="#f9f9f9"> &nbsp;{{{RD1-team2|}}}&nbsp;</td> | <td colspan="2" style="border:1px solid #aaa; text-align:left;" bgcolor=#f9f9f9> &nbsp;{{{RD1-team2|}}}&nbsp;</td> }} | style="border:1px solid #aaa;" bgcolor=#f9f9f9| {{{RD1-score2|}}} | rowspan="4" style="border-width:2px 2px 2px 0; border-style:solid;border-color:black;"| |- | &nbsp; | rowspan="2" colspan="3"| | style="border-width:0 0 2px 0; border-style:solid;border-color:black;"| {{#if:{{{RD2-seed1|}}} | <td bgcolor="#f2f2f2" style="border:1px solid #aaa;"> {{{RD2-seed1}}}</td> <td style="border:1px solid #aaa; text-align:left;" bgcolor="#f9f9f9"> &nbsp;{{{RD2-team1|}}}&nbsp;</td> | <td colspan="2" style="border:1px solid #aaa; text-align:left;" bgcolor=#f9f9f9> &nbsp;{{{RD2-team1|}}}&nbsp;</td> }} | style="border:1px solid #aaa;" bgcolor=#f9f9f9| {{{RD2-score1|}}} |- | &nbsp; | style="border-width:2px 0 0 0; border-style:solid;border-color:black;"| {{#if:{{{RD2-seed2|}}} | <td bgcolor="#f2f2f2" style="border:1px solid #aaa;"> {{{RD2-seed2}}}</td> <td style="border:1px solid #aaa; text-align:left;" bgcolor="#f9f9f9"> &nbsp;{{{RD2-team2|}}}&nbsp;</td> | <td colspan="2" style="border:1px solid #aaa; text-align:left;" bgcolor=#f9f9f9> &nbsp;{{{RD2-team2|}}}&nbsp;</td> }} | style="border:1px solid #aaa;" bgcolor=#f9f9f9| {{{RD2-score2|}}} |- | &nbsp; {{#if:{{{RD1-seed3|}}} | <td bgcolor="#f2f2f2" style="border:1px solid #aaa;"> {{{RD1-seed3}}}</td> <td style="border:1px solid #aaa; text-align:left;" bgcolor="#f9f9f9"> &nbsp;{{{RD1-team3|}}}&nbsp;</td> | <td colspan="2" style="border:1px solid #aaa; text-align:left;" bgcolor=#f9f9f9> &nbsp;{{{RD1-team3|}}}&nbsp;</td> }} | style="border:1px solid #aaa;" bgcolor=#f9f9f9| {{{RD1-score3|}}} |- | &nbsp; {{#if:{{{RD1-seed4|}}} | <td bgcolor="#f2f2f2" style="border:1px solid #aaa;"> {{{RD1-seed4}}}</td> <td style="border:1px solid #aaa; text-align:left;" bgcolor="#f9f9f9"> &nbsp;{{{RD1-team4|}}}&nbsp;</td> | <td colspan="2" style="border:1px solid #aaa; text-align:left;" bgcolor=#f9f9f9> &nbsp;{{{RD1-team4|}}}&nbsp;</td> }} | style="border:1px solid #aaa;" bgcolor=#f9f9f9| {{{RD1-score4|}}} | style="border-width:2px 0 0 0; border-style:solid;border-color:black;"| | {{#if:{{{RD2-team3|}}} | {{!}} colspan="3" style="border:1px solid #aaa;" bgcolor=#f2f2f2{{!}}{{{RD3|O 3. miesto}}} | }} {{!}}- {{#if:{{{RD2-team3|}}} | {{!}}colspan=6{{!}} {{#if:{{{RD2-seed3|}}} | <td bgcolor="#f2f2f2" style="border:1px solid #aaa;"> {{{RD2-seed3|}}}</td> <td style="border:1px solid #aaa; text-align:left;" bgcolor="#f9f9f9"> &nbsp;{{{RD2-team3|}}}&nbsp;</td> | <td colspan="2" style="border:1px solid #aaa; text-align:left;" bgcolor=#f9f9f9> &nbsp;{{{RD2-team3|}}}&nbsp;</td> }} {{!}} style="border:1px solid #aaa;" bgcolor=#f9f9f9{{!}} {{{RD2-score3|}}} }} {{!}}- {{#if:{{{RD2-team4|}}} | {{!}}colspan=6{{!}} {{#if:{{{RD2-seed4|}}} | <td bgcolor="#f2f2f2" style="border:1px solid #aaa;"> {{{RD2-seed4|}}}</td> <td style="border:1px solid #aaa; text-align:left;" bgcolor="#f9f9f9"> &nbsp;{{{RD2-team4|}}}&nbsp;</td> | <td colspan="2" style="border:1px solid #aaa; text-align:left;" bgcolor=#f9f9f9> &nbsp;{{{RD2-team4|}}}&nbsp;</td> }} {{!}} style="border:1px solid #aaa;" bgcolor=#f9f9f9{{!}} {{{RD2-score4|}}} }} |}<noinclude> ==Použitie== <pre>{{Play-off4 | RD1-seed1= | RD1-team1= | RD1-score1= | RD1-seed2= | RD1-team2= | RD1-score2= | RD1-seed3= | RD1-team3= | RD1-score3= | RD1-seed4= | RD1-team4= | RD1-score4= | RD2-seed1= | RD2-team1= | RD2-score1= | RD2-seed2= | RD2-team2= | RD2-score2= }}</pre> [[Kategória:Play-off šablóny]] </noinclude> 0lf3ivfsoenpyypvhhpj7h1f7tqeapd 8188015 8187863 2026-03-27T18:34:28Z 321fire 115544 ten margin vľavo dám na polovicu, veď tam je aj NBSP 8188015 wikitext text/x-wiki {| border=0 cellpadding=0 cellspacing=0 style="text-align:center; line-height:22px; border-spacing:0; white-space:nowrap; font-size:90%; margin:1em 0.5em 1em 0.5em;" |- | &nbsp; | colspan="3" style="border:1px solid #aaa;" bgcolor=#f2f2f2|{{{RD1|Semifinále}}} | colspan="2" | | colspan="3" style="border:1px solid #aaa;" bgcolor=#f2f2f2|{{{RD2|Finále}}} |- | &nbsp; | style="width:40px;" | | style="width:1{{#if:{{{RD1-seed1|}}}|7|3}}0px;" | | style="width:40px;" | | style="width:12px;" | | style="width:12px;" | | style="width:40px;" | | style="width:1{{#if:{{{RD2-seed1|}}}|7|3}}0px;" | | style="width:40px;" | |- | &nbsp; {{#if:{{{RD1-seed1|}}} | <td bgcolor="#f2f2f2" style="border:1px solid #aaa;"> {{{RD1-seed1}}}</td> <td style="border:1px solid #aaa; text-align:left;" bgcolor="#f9f9f9"> &nbsp;{{{RD1-team1|}}}&nbsp;</td> | <td colspan="2" style="border:1px solid #aaa; text-align:left;" bgcolor=#f9f9f9> &nbsp;{{{RD1-team1|}}}&nbsp;</td> }} | style="border:1px solid #aaa;" bgcolor=#f9f9f9| {{{RD1-score1|}}} | style="border-width:0 0 2px 0; border-style:solid;border-color:black;"| |- | &nbsp; {{#if:{{{RD1-seed2|}}} | <td bgcolor="#f2f2f2" style="border:1px solid #aaa;"> {{{RD1-seed2}}}</td> <td style="border:1px solid #aaa; text-align:left;" bgcolor="#f9f9f9"> &nbsp;{{{RD1-team2|}}}&nbsp;</td> | <td colspan="2" style="border:1px solid #aaa; text-align:left;" bgcolor=#f9f9f9> &nbsp;{{{RD1-team2|}}}&nbsp;</td> }} | style="border:1px solid #aaa;" bgcolor=#f9f9f9| {{{RD1-score2|}}} | rowspan="4" style="border-width:2px 2px 2px 0; border-style:solid;border-color:black;"| |- | &nbsp; | rowspan="2" colspan="3"| | style="border-width:0 0 2px 0; border-style:solid;border-color:black;"| {{#if:{{{RD2-seed1|}}} | <td bgcolor="#f2f2f2" style="border:1px solid #aaa;"> {{{RD2-seed1}}}</td> <td style="border:1px solid #aaa; text-align:left;" bgcolor="#f9f9f9"> &nbsp;{{{RD2-team1|}}}&nbsp;</td> | <td colspan="2" style="border:1px solid #aaa; text-align:left;" bgcolor=#f9f9f9> &nbsp;{{{RD2-team1|}}}&nbsp;</td> }} | style="border:1px solid #aaa;" bgcolor=#f9f9f9| {{{RD2-score1|}}} |- | &nbsp; | style="border-width:2px 0 0 0; border-style:solid;border-color:black;"| {{#if:{{{RD2-seed2|}}} | <td bgcolor="#f2f2f2" style="border:1px solid #aaa;"> {{{RD2-seed2}}}</td> <td style="border:1px solid #aaa; text-align:left;" bgcolor="#f9f9f9"> &nbsp;{{{RD2-team2|}}}&nbsp;</td> | <td colspan="2" style="border:1px solid #aaa; text-align:left;" bgcolor=#f9f9f9> &nbsp;{{{RD2-team2|}}}&nbsp;</td> }} | style="border:1px solid #aaa;" bgcolor=#f9f9f9| {{{RD2-score2|}}} |- | &nbsp; {{#if:{{{RD1-seed3|}}} | <td bgcolor="#f2f2f2" style="border:1px solid #aaa;"> {{{RD1-seed3}}}</td> <td style="border:1px solid #aaa; text-align:left;" bgcolor="#f9f9f9"> &nbsp;{{{RD1-team3|}}}&nbsp;</td> | <td colspan="2" style="border:1px solid #aaa; text-align:left;" bgcolor=#f9f9f9> &nbsp;{{{RD1-team3|}}}&nbsp;</td> }} | style="border:1px solid #aaa;" bgcolor=#f9f9f9| {{{RD1-score3|}}} |- | &nbsp; {{#if:{{{RD1-seed4|}}} | <td bgcolor="#f2f2f2" style="border:1px solid #aaa;"> {{{RD1-seed4}}}</td> <td style="border:1px solid #aaa; text-align:left;" bgcolor="#f9f9f9"> &nbsp;{{{RD1-team4|}}}&nbsp;</td> | <td colspan="2" style="border:1px solid #aaa; text-align:left;" bgcolor=#f9f9f9> &nbsp;{{{RD1-team4|}}}&nbsp;</td> }} | style="border:1px solid #aaa;" bgcolor=#f9f9f9| {{{RD1-score4|}}} | style="border-width:2px 0 0 0; border-style:solid;border-color:black;"| | {{#if:{{{RD2-team3|}}} | {{!}} colspan="3" style="border:1px solid #aaa;" bgcolor=#f2f2f2{{!}}{{{RD3|O 3. miesto}}} | }} {{!}}- {{#if:{{{RD2-team3|}}} | {{!}}colspan=6{{!}} {{#if:{{{RD2-seed3|}}} | <td bgcolor="#f2f2f2" style="border:1px solid #aaa;"> {{{RD2-seed3|}}}</td> <td style="border:1px solid #aaa; text-align:left;" bgcolor="#f9f9f9"> &nbsp;{{{RD2-team3|}}}&nbsp;</td> | <td colspan="2" style="border:1px solid #aaa; text-align:left;" bgcolor=#f9f9f9> &nbsp;{{{RD2-team3|}}}&nbsp;</td> }} {{!}} style="border:1px solid #aaa;" bgcolor=#f9f9f9{{!}} {{{RD2-score3|}}} }} {{!}}- {{#if:{{{RD2-team4|}}} | {{!}}colspan=6{{!}} {{#if:{{{RD2-seed4|}}} | <td bgcolor="#f2f2f2" style="border:1px solid #aaa;"> {{{RD2-seed4|}}}</td> <td style="border:1px solid #aaa; text-align:left;" bgcolor="#f9f9f9"> &nbsp;{{{RD2-team4|}}}&nbsp;</td> | <td colspan="2" style="border:1px solid #aaa; text-align:left;" bgcolor=#f9f9f9> &nbsp;{{{RD2-team4|}}}&nbsp;</td> }} {{!}} style="border:1px solid #aaa;" bgcolor=#f9f9f9{{!}} {{{RD2-score4|}}} }} |}<noinclude> ==Použitie== <pre>{{Play-off4 | RD1-seed1= | RD1-team1= | RD1-score1= | RD1-seed2= | RD1-team2= | RD1-score2= | RD1-seed3= | RD1-team3= | RD1-score3= | RD1-seed4= | RD1-team4= | RD1-score4= | RD2-seed1= | RD2-team1= | RD2-score1= | RD2-seed2= | RD2-team2= | RD2-score2= }}</pre> [[Kategória:Play-off šablóny]] </noinclude> 3qw7v9fcdxrxxbwjupaamjj1v1vidk5 8188070 8188015 2026-03-27T20:56:10Z 321fire 115544 4px border 8188070 wikitext text/x-wiki {| border=0 cellpadding=0 cellspacing=0 style="text-align:center; line-height:22px; border-spacing:0; white-space:nowrap; font-size:90%; margin:1em 0.5em 1em 0.5em;" |- | &nbsp; | colspan="3" style="border:1px solid #aaa;" bgcolor=#f2f2f2|{{{RD1|Semifinále}}} | colspan="2" | | colspan="3" style="border:1px solid #aaa;" bgcolor=#f2f2f2|{{{RD2|Finále}}} |- | &nbsp; | style="width:40px;" | | style="width:1{{#if:{{{RD1-seed1|}}}|7|3}}0px;" | | style="width:40px;" | | style="width:14px;" | | style="width:10px;" | | style="width:40px;" | | style="width:1{{#if:{{{RD2-seed1|}}}|7|3}}0px;" | | style="width:40px;" | |- | &nbsp; {{#if:{{{RD1-seed1|}}} | <td bgcolor="#f2f2f2" style="border:1px solid #aaa;"> {{{RD1-seed1}}}</td> <td style="border:1px solid #aaa; text-align:left;" bgcolor="#f9f9f9"> &nbsp;{{{RD1-team1|}}}&nbsp;</td> | <td colspan="2" style="border:1px solid #aaa; text-align:left;" bgcolor=#f9f9f9> &nbsp;{{{RD1-team1|}}}&nbsp;</td> }} | style="border:1px solid #aaa;" bgcolor=#f9f9f9| {{{RD1-score1|}}} | style="border-width:0 0 2px 0; border-style:solid;border-color:black;"| |- | &nbsp; {{#if:{{{RD1-seed2|}}} | <td bgcolor="#f2f2f2" style="border:1px solid #aaa;"> {{{RD1-seed2}}}</td> <td style="border:1px solid #aaa; text-align:left;" bgcolor="#f9f9f9"> &nbsp;{{{RD1-team2|}}}&nbsp;</td> | <td colspan="2" style="border:1px solid #aaa; text-align:left;" bgcolor=#f9f9f9> &nbsp;{{{RD1-team2|}}}&nbsp;</td> }} | style="border:1px solid #aaa;" bgcolor=#f9f9f9| {{{RD1-score2|}}} | rowspan="4" style="border-width:2px 4px 2px 0; border-style:solid;border-color:black;"| |- | &nbsp; | rowspan="2" colspan="3"| | style="border-width:0 0 2px 0; border-style:solid;border-color:black;"| {{#if:{{{RD2-seed1|}}} | <td bgcolor="#f2f2f2" style="border:1px solid #aaa;"> {{{RD2-seed1}}}</td> <td style="border:1px solid #aaa; text-align:left;" bgcolor="#f9f9f9"> &nbsp;{{{RD2-team1|}}}&nbsp;</td> | <td colspan="2" style="border:1px solid #aaa; text-align:left;" bgcolor=#f9f9f9> &nbsp;{{{RD2-team1|}}}&nbsp;</td> }} | style="border:1px solid #aaa;" bgcolor=#f9f9f9| {{{RD2-score1|}}} |- | &nbsp; | style="border-width:2px 0 0 0; border-style:solid;border-color:black;"| {{#if:{{{RD2-seed2|}}} | <td bgcolor="#f2f2f2" style="border:1px solid #aaa;"> {{{RD2-seed2}}}</td> <td style="border:1px solid #aaa; text-align:left;" bgcolor="#f9f9f9"> &nbsp;{{{RD2-team2|}}}&nbsp;</td> | <td colspan="2" style="border:1px solid #aaa; text-align:left;" bgcolor=#f9f9f9> &nbsp;{{{RD2-team2|}}}&nbsp;</td> }} | style="border:1px solid #aaa;" bgcolor=#f9f9f9| {{{RD2-score2|}}} |- | &nbsp; {{#if:{{{RD1-seed3|}}} | <td bgcolor="#f2f2f2" style="border:1px solid #aaa;"> {{{RD1-seed3}}}</td> <td style="border:1px solid #aaa; text-align:left;" bgcolor="#f9f9f9"> &nbsp;{{{RD1-team3|}}}&nbsp;</td> | <td colspan="2" style="border:1px solid #aaa; text-align:left;" bgcolor=#f9f9f9> &nbsp;{{{RD1-team3|}}}&nbsp;</td> }} | style="border:1px solid #aaa;" bgcolor=#f9f9f9| {{{RD1-score3|}}} |- | &nbsp; {{#if:{{{RD1-seed4|}}} | <td bgcolor="#f2f2f2" style="border:1px solid #aaa;"> {{{RD1-seed4}}}</td> <td style="border:1px solid #aaa; text-align:left;" bgcolor="#f9f9f9"> &nbsp;{{{RD1-team4|}}}&nbsp;</td> | <td colspan="2" style="border:1px solid #aaa; text-align:left;" bgcolor=#f9f9f9> &nbsp;{{{RD1-team4|}}}&nbsp;</td> }} | style="border:1px solid #aaa;" bgcolor=#f9f9f9| {{{RD1-score4|}}} | style="border-width:2px 0 0 0; border-style:solid;border-color:black;"| | {{#if:{{{RD2-team3|}}} | {{!}} colspan="3" style="border:1px solid #aaa;" bgcolor=#f2f2f2{{!}}{{{RD3|O 3. miesto}}} | }} {{!}}- {{#if:{{{RD2-team3|}}} | {{!}}colspan=6{{!}} {{#if:{{{RD2-seed3|}}} | <td bgcolor="#f2f2f2" style="border:1px solid #aaa;"> {{{RD2-seed3|}}}</td> <td style="border:1px solid #aaa; text-align:left;" bgcolor="#f9f9f9"> &nbsp;{{{RD2-team3|}}}&nbsp;</td> | <td colspan="2" style="border:1px solid #aaa; text-align:left;" bgcolor=#f9f9f9> &nbsp;{{{RD2-team3|}}}&nbsp;</td> }} {{!}} style="border:1px solid #aaa;" bgcolor=#f9f9f9{{!}} {{{RD2-score3|}}} }} {{!}}- {{#if:{{{RD2-team4|}}} | {{!}}colspan=6{{!}} {{#if:{{{RD2-seed4|}}} | <td bgcolor="#f2f2f2" style="border:1px solid #aaa;"> {{{RD2-seed4|}}}</td> <td style="border:1px solid #aaa; text-align:left;" bgcolor="#f9f9f9"> &nbsp;{{{RD2-team4|}}}&nbsp;</td> | <td colspan="2" style="border:1px solid #aaa; text-align:left;" bgcolor=#f9f9f9> &nbsp;{{{RD2-team4|}}}&nbsp;</td> }} {{!}} style="border:1px solid #aaa;" bgcolor=#f9f9f9{{!}} {{{RD2-score4|}}} }} |}<noinclude> ==Použitie== <pre>{{Play-off4 | RD1-seed1= | RD1-team1= | RD1-score1= | RD1-seed2= | RD1-team2= | RD1-score2= | RD1-seed3= | RD1-team3= | RD1-score3= | RD1-seed4= | RD1-team4= | RD1-score4= | RD2-seed1= | RD2-team1= | RD2-score1= | RD2-seed2= | RD2-team2= | RD2-score2= }}</pre> [[Kategória:Play-off šablóny]] </noinclude> ctb8xumo9t4fpv0gyizxi3zzur7bekr 8188214 8188070 2026-03-27T23:39:00Z 321fire 115544 použitie a grafické úpravy 8188214 wikitext text/x-wiki {| border=0 cellpadding=0 style="border-collapse:collapse; text-align:center; line-height:22px; border-spacing:0; white-space:nowrap; font-size:90%; margin:1em 0.5em 1em 0.5em;" |- | &nbsp; | colspan="3" style="border:1px solid #aaa; background:#f0f0f0;" | {{{RD1|Semifinále}}} | colspan="2" | | colspan="3" style="border:1px solid #aaa; background:#f0f0f0;" | {{{RD2|Finále}}} |- | &nbsp; | style="width:40px;" | | style="width:1{{#if:{{{RD1-seed1|}}}|7|3}}0px;" | | style="width:40px;" | | style="width:12px;" | | style="width:12px;" | | style="width:40px;" | | style="width:1{{#if:{{{RD2-seed1|}}}|7|3}}0px;" | | style="width:40px;" | |- | &nbsp; {{#if:{{{RD1-seed1|}}} | <td style="background:#f0f0f0; border:1px solid #aaa;"> {{{RD1-seed1}}}</td> <td style="border:1px solid #aaa; text-align:left; background:#f9f9f9;"> &nbsp;{{{RD1-team1|}}}&nbsp;</td> | <td colspan="2" style="border:1px solid #aaa; text-align:left; background:#f9f9f9;"> &nbsp;{{{RD1-team1|}}}&nbsp;</td> }} | style="border:1px solid #aaa; background:#f9f9f9;" | {{{RD1-score1|}}} |- | &nbsp; {{#if:{{{RD1-seed2|}}} | <td style="background:#f0f0f0; border:1px solid #aaa;"> {{{RD1-seed2}}}</td> <td style="border:1px solid #aaa; text-align:left; background:#f9f9f9;"> &nbsp;{{{RD1-team2|}}}&nbsp;</td> | <td colspan="2" style="border:1px solid #aaa; text-align:left; background:#f9f9f9;"> &nbsp;{{{RD1-team2|}}}&nbsp;</td> }} | style="border:1px solid #aaa; background:#f9f9f9;" | {{{RD1-score2|}}} | rowspan="3" style="border-width:3px 3px 0 0; border-style:solid; border-color:black;" | |- | &nbsp; | rowspan="2" colspan="3" | | style="border-width:0 0 3px 0; border-style:solid; border-color:black;" | {{#if:{{{RD2-seed1|}}} | <td style="background:#f0f0f0; border:1px solid #aaa;"> {{{RD2-seed1}}}</td> <td style="border:1px solid #aaa; text-align:left; background:#f9f9f9;"> &nbsp;{{{RD2-team1|}}}&nbsp;</td> | <td colspan="2" style="border:1px solid #aaa; text-align:left; background:#f9f9f9;"> &nbsp;{{{RD2-team1|}}}&nbsp;</td> }} | style="border:1px solid #aaa; background:#f9f9f9;" | {{{RD2-score1|}}} |- | &nbsp; | {{#if:{{{RD2-seed2|}}} | <td style="background:#f0f0f0; border:1px solid #aaa;"> {{{RD2-seed2}}}</td> <td style="border:1px solid #aaa; text-align:left; background:#f9f9f9;"> &nbsp;{{{RD2-team2|}}}&nbsp;</td> | <td colspan="2" style="border:1px solid #aaa; text-align:left; background:#f9f9f9;"> &nbsp;{{{RD2-team2|}}}&nbsp;</td> }} | style="border:1px solid #aaa; background:#f9f9f9;" | {{{RD2-score2|}}} |- | &nbsp; {{#if:{{{RD1-seed3|}}} | <td style="background:#f0f0f0; border:1px solid #aaa;"> {{{RD1-seed3}}}</td> <td style="border:1px solid #aaa; text-align:left; background:#f9f9f9;"> &nbsp;{{{RD1-team3|}}}&nbsp;</td> | <td colspan="2" style="border:1px solid #aaa; text-align:left; background:#f9f9f9;"> &nbsp;{{{RD1-team3|}}}&nbsp;</td> }} | style="border:1px solid #aaa; background:#f9f9f9;" | {{{RD1-score3|}}} | style="border-width:0 3px 3px 0; border-style:solid; border-color:black;" | | |- | &nbsp; {{#if:{{{RD1-seed4|}}} | <td style="background:#f0f0f0; border:1px solid #aaa;"> {{{RD1-seed4}}}</td> <td style="border:1px solid #aaa; text-align:left; background:#f9f9f9;"> &nbsp;{{{RD1-team4|}}}&nbsp;</td> | <td colspan="2" style="border:1px solid #aaa; text-align:left; background:#f9f9f9;"> &nbsp;{{{RD1-team4|}}}&nbsp;</td> }} | style="border:1px solid #aaa; background:#f9f9f9;" | {{{RD1-score4|}}} | colspan="2" | {{#if:{{{RD2-team3|}}} | {{!}} colspan="3" style="border:1px solid #aaa; background:#f0f0f0;" {{!}} {{{RD3|Zápas o 3. miesto}}} {{!}}- {{!}} &nbsp; | }} {{!}}- {{#if:{{{RD2-team3|}}} | {{!}} &nbsp; {{!}} colspan="5" {{!}} {{#if:{{{RD2-seed3|}}} | <td style="background:#f0f0f0; border:1px solid #aaa;"> {{{RD2-seed3|}}}</td> <td style="border:1px solid #aaa; text-align:left; background:#f9f9f9;"> &nbsp;{{{RD2-team3|}}}&nbsp;</td> | <td colspan="2" style="border:1px solid #aaa; text-align:left; background:#f9f9f9;"> &nbsp;{{{RD2-team3|}}}&nbsp;</td> }} {{!}} style="border:1px solid #aaa; background:#f9f9f9;" {{!}} {{{RD2-score3|}}} }} {{!}}- {{#if:{{{RD2-team4|}}} | {{!}} &nbsp; {{!}} colspan="5" {{!}} {{#if:{{{RD2-seed4|}}} | <td style="background:#f0f0f0; border:1px solid #aaa;"> {{{RD2-seed4|}}}</td> <td style="border:1px solid #aaa; text-align:left; background:#f9f9f9;"> &nbsp;{{{RD2-team4|}}}&nbsp;</td> | <td colspan="2" style="border:1px solid #aaa; text-align:left; background:#f9f9f9;"> &nbsp;{{{RD2-team4|}}}&nbsp;</td> }} {{!}} style="border:1px solid #aaa; background:#f9f9f9;" {{!}} {{{RD2-score4|}}} }} |}<noinclude> ==Použitie== <pre>{{Play-off4 | RD1 = <!-- nepovinný parameter, názov prvého kola, predvolené = Semifinále --> | RD2 = <!-- nepovinný parameter, názov finálového kola, predvolené = Finále --> | RD3 = <!-- nepovinný parameter, názov zápasu o 3. miesto, predvolené = Zápas o 3. miesto --> | RD1-seed1 = <!-- nepovinný parameter --> | RD1-team1 = | RD1-score1 = | RD1-seed2 = <!-- nepovinný parameter --> | RD1-team2 = | RD1-score2 = | RD1-seed3 = <!-- nepovinný parameter --> | RD1-team3 = | RD1-score3 = | RD1-seed4 = <!-- nepovinný parameter --> | RD1-team4 = | RD1-score4 = | RD2-seed1 = <!-- nepovinný parameter --> | RD2-team1 = | RD2-score1 = | RD2-seed2 = <!-- nepovinný parameter --> | RD2-team2 = | RD2-score2 = | RD2-seed3 = <!-- nepovinný parameter --> | RD2-team3 = <!-- nepovinný parameter --> | RD2-score3 = <!-- nepovinný parameter --> | RD2-seed4 = <!-- nepovinný parameter --> | RD2-team4 = <!-- nepovinný parameter --> | RD2-score4 = <!-- nepovinný parameter --> }}</pre> [[Kategória:Play-off šablóny]] </noinclude> m7z7ymtxaf9nwppyjfuc1ydnb76kdtj Majstrovstvá Európy vo futbale 1960 0 307560 8188336 7786166 2026-03-28T11:06:41Z Peter 51345 269569 8188336 wikitext text/x-wiki {{Infobox Majstrovstvá Európy vo futbale | rok = 1960 | iný názov = 1960 European Nations' Cup<br/>Coupe d'Europe des nations de football France 1960 | usporiadateľ = Francúzsko | dátum = [[6. júl]] – [[10. júl]] [[1960]] | počet tímov = 4 | počet štadiónov = 2 | počet miest = 2 | víťaz = URS | počet titulov = 1 | druhý = YUG | tretí = TCH | štvrtý = FRA | počet zápasov = 4 | počet gólov = 17 | návštevnosť = 78958 | najlepší strelec = {{URS}} [[Valentin Kozmich Ivanov|Valentin Ivanov]]<br />{{URS}} [[Viktor Ponedelnik]]<br />{{YUG}} [[Milan Galić]]<br />{{YUG}} [[Dražan Jerković]]<br />{{FRA}} [[François Heutte]]<br><small>(každý 2 góly)<small/> }} '''Majstrovstvá Európy vo futbale 1960''' boli historicky 1. majstrovstvá Európy vo futbale. Konali sa vo [[Francúzsko|Francúzsku]] od [[6. júl]]a do [[10. júl]]a [[1960]]. Z kvalifikácie postúpili štyri tímy. Turnaj vyhrala reprezentácia [[Sovietske národné futbalové mužstvo|ZSSR]], keď vyhrala vo finále 2-1 pp nad reprezentáciou [[Juhoslovanské národné futbalové mužstvo|Juhoslávie]]. == Štadióny == <center> {| class="wikitable" style="text-align:center" |- ! [[Paríž]] ! [[Marseille]] |- | [[Parc des Princes]] | [[Stade Vélodrome]] |- | Kapacita: '''27 000''' | Kapacita: '''26 000''' |- | [[Súbor:Paris-Parc-des-Princes.jpg|150px]] | |}</center> == Kvalifikácia == {{Hlavný článok|Majstrovstvá Európy vo futbale 1960 (kvalifikácia)}} [[Súbor:Euro 1960.png|thumb|Účastníci turnaja.]] Kvalifikácia sa uskutočnila v rokoch [[1959]] a [[1960]]. Hrala sa formou vyraďovacích kôl. V každom kole súperi odohrali dvoj zápas doma a vonku. Štyria najlepší postupovali na záverečný turnaj. Celkovo sa zúčastnilo kvalifikácii 18 tímov. Kvalifikované tímy: * {{TCH|f|1}} * {{FRA|f|1}} * {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Juhoslovanské národné futbalové mužstvo|Juhoslávia]] * [[Súbor:Flag of the Soviet Union.svg|25px]] [[Sovietske národné futbalové mužstvo|ZSSR]] == Pavúk turnaja == {{Play-off4+3miesto | [[6. júl]], [[Marseille]] |{{TCH|f|1}}|0 |'''[[Súbor:Flag of the Soviet Union.svg|25px]] [[Sovietske národné futbalové mužstvo|ZSSR]]'''|'''3''' | [[6. júl]], [[Paríž]] |{{FRA|f|1}}|4 |'''{{minivlajka|Juhoslávia}}''' [[Juhoslovanské národné futbalové mužstvo|Juhoslávia]]|'''5''' | [[10. júl]], [[Paríž]] |'''[[Súbor:Flag of the Soviet Union.svg|25px]] [[Sovietske národné futbalové mužstvo|ZSSR]] ([[Predĺženie (futbal)|pp]])'''|'''2''' |{{minivlajka|Juhoslávia}} [[Juhoslovanské národné futbalové mužstvo|Juhoslávia]]|1 | [[19. júl]], [[Marseille]] |'''{{TCH|f|1}}'''|'''2''' |{{FRA|f|1}}|0 }} == Semifinále == {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[6. júl]] [[1960]] |čas = 20:00 |mužstvo1 = {{FRA|f|2}} |skóre = 4 – 5 |polčas = (2-1) |mužstvo2 = {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Juhoslovanské národné futbalové mužstvo|Juhoslávia]] |góly1 = {{gól|12}} [[Jean Vincent]] <br />{{gól|43. 62}} [[François Heutte]]<br />{{gól|53}} [[Maryan Wisnieski]] |góly2 = {{gól|11}} [[Milan Galić]]<br />{{gól|55}} [[Ante Žanetić]]<br />{{gól|75}} [[Tomislav Knez]]<br />{{gól|78. 79}} [[Dražan Jerković]] |štadión = [[Parc des Princes]], [[Paríž]] |divákov = 26 370 |rozhodca = Gaston Grandain {{minivlajka|Belgicko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[6. júl]] [[1960]] |čas = 20:30 |mužstvo1 = {{TCH|f|2}} |skóre = 0 – 3 |polčas = (0-1) |mužstvo2 = [[Súbor:Flag of the Soviet Union.svg|25px]] [[Sovietske národné futbalové mužstvo|ZSSR]] |góly1 = |góly2 = {{gól|34. 56}} [[Valentin Kozmich Ivanov|Valentin Ivanov]]<br />{{gól|66}} [[Viktor Ponedelnik]] |štadión = [[Stade Vélodrome]], [[Marseille]] |divákov = 25 184 |rozhodca = Cesare Jonni {{minivlajka|Taliansko}} }} == Zápas o tretie miesto == {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[9. júl]] [[1960]] |čas = 20:30 |mužstvo1 = {{TCH|f|2}} |skóre = 2 – 0 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{FRA|f|1}} |góly1 = {{gól|58}} [[Vlastimil Bubník]]<br />{{gól|88}} [[Ladislav Pavlovič]] |góly2 = |štadión = [[Stade Vélodrome]], [[Marseille]] |divákov = 9 438 |rozhodca = Cesare Jonni {{minivlajka|Taliansko}} }} == Finále == {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[10. júl]] [[1960]] |čas = 21:30 |mužstvo1 = [[Sovietske národné futbalové mužstvo|ZSSR]] [[Súbor:Flag of the Soviet Union.svg|25px]] |skóre = 2 – 1 <small>([[Predĺženie (futbal)|pp]])</small> |polčas = (0-1) |mužstvo2 = {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Juhoslovanské národné futbalové mužstvo|Juhoslávia]] |góly1 = {{gól|49}} [[Slava Metreveli]]<br />{{gól|113}} [[Viktor Ponedelnik]] |góly2 = {{gól|43}} [[Milan Galić]] |štadión = [[Parc des Princes]], [[Paríž]] |divákov = 17 366 |rozhodca = Arthur Edward Ellis {{minivlajka|Anglicko}} }} {| class="wikitable" style="text-align: center; margin: 0 auto;" |- !Majstrovstvá Európy vo futbale 1960 |- |align=center|[[Súbor:Flag of the Soviet Union.svg|100px|ZSSR]]<br />'''[[Sovietske národné futbalové mužstvo|ZSSR]]'''<br />'''Prvý titul''' |} == Strelci == ;2 góly * {{minivlajka|Francúzsko}} [[François Heutte]] * {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Milan Galić]] * {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Dražan Jerković]] * {{minivlajka|ZSSR}} [[Valentin Kozmich Ivanov|Valentin Ivanov]] * {{minivlajka|ZSSR}} [[Viktor Ponedelnik]] '''1 gól''' * {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Vlastimil Bubník]] * {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Ladislav Pavlovič]] * {{minivlajka|Francúzsko}} [[Jean Vincent]] * {{minivlajka|Francúzsko}} [[Maryan Wisnieski]] * {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Tomislav Knez]] * {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Ante Žanetić]] * {{minivlajka|ZSSR}} [[Slava Metreveli]] {{ME vo futbale}} [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo futbale 1960| ]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo futbale|1960]] [[Kategória:Športové podujatia vo Francúzsku|Futbal]] [[Kategória:1960 vo Francúzsku]] pepeoy9f0208dp5bgymrc49iz0foyhi Kategória:Kardináli podľa štátu 14 307752 8188194 5357571 2026-03-27T22:11:47Z Jetam2 30982 odobratá [[Kategória:Rímskokatolícka cirkev podľa štátu]] pomocou použitia HotCat 8188194 wikitext text/x-wiki {{commonscat|Cardinals by country}} [[Kategória:Kardináli| Štát]] [[Kategória:Kresťanské osobnosti podľa štátu| Kardináli]] cym468uizbr6ct8gakyx304jutnq0im Papaflessas 0 307936 8187886 8009821 2026-03-27T15:19:08Z Bakjb 236375 odobratá [[Kategória:Grécke povstanie]]; pridaná [[Kategória:Osobnosti gréckej vojny za nezávislosť]] pomocou použitia HotCat 8187886 wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} {{na úpravu}} {{Infobox Osobnosť |Meno = Grigorios Dikaios (Papaflessas) |Portrét = Papaflessas.jpg |Veľkosť obrázka = 200px |Popis = grécky pop, generál a bojovník za nezávislosť |Dátum narodenia = [[1788]] |Miesto narodenia = [[Poliani]], [[Grécko]] |Dátum úmrtia = [[20. máj]] [[1825]] |Miesto úmrtia = [[Maniaki]], [[Grécko]] }} '''Papaflessas''' ([[Grécke jazyky|gr.]] Παπαφλέσσας, vlastným menom Grigorios Dikaios (Γρηγόριος Δικαίος, * [[1788]], [[Poliani]], [[Grécko]] - † [[20. máj]] [[1825]], [[Maniaki]]) bol grécky [[kňaz|pop]] a generál v [[Grécka vojna za nezávislosť|Gréckej vojne za nezávislosť]]. == Životopis == Narodil sa na [[Peloponéz (polostrov)|Peloponéze]] v meste [[Papaflessas (mesto)|Poliani]] v kraji [[Mesinia]], jeho otec bol Dimitrios Flessas a patril do známej rodiny ''Flessas'', matka bola Konstantina Andronaiou z [[Dimitsana|Dimitsany]].<br /> V Dimitsane Papaflessas študoval. Vstúpil do [[kláštor]]a v meste [[Kalamata]], neskôr pôsobil v [[Istanbul|Konštantinopole]] a na ostrove [[Zakynthos (ostrov)|Zakynthos]]. Vstúpil do tajného gréckeho spolku [[Filiki Eteria]], ktorý sa pripravoval na povstanie proti [[Osmanská ríša|Turkom]]. Keď grécky šlachtic [[Alexandros Ypsilanti]] povstal proti Turkom v [[Moldavsko|Moldavsku]], Papaflessas bol vyslaný vzbúriť aj Grékov na Peloponéze. Peloponézania sa vzbúrili a Papaflessas sa pridal ku gréckym generálom ako bol [[Theodoros Kolokotronis]] či [[Petros Mauromichalis]] a bojoval v mnohých bitkách aj v slávnej bitke pri Dervenakií, kde [[Gréci]] porazili turecké vojská [[Dramali Paša|Dramaliho Pašu]]. Podieľal sa aj na oslobodení [[Kalamata|Kalamaty]].<br /> Turci však v roku 1825 prešli do ofenzívy a na Peloponéz povolali z [[Egypt]]a vojská [[Ibrahim Paša|Ibrahima Pašu]]. Papaflessas sa proti Ibrahimovi postavil pri meste Maniaki. Grékov bolo iba 1 000, Ibrahim mal 6 000 mužov, no Gréci bojovali statočne a všetci, aj Papaflessas padli. Po smrti sa stal Papaflessas národným hrdinom a mnohí zahraniční [[Filhelén|filheléni]] ho prirovnávali k [[Perikles|Periklovi]] na ktorého sa aj podobal. ==Externé odkazy== *[http://www.flessas.eu/Readytopublish/Papaflessas%2026.pdf Μηνιαία έκδοση συλλὀγου: ιστορική οικογένεια των φλεσσαίων «ο Παπαφλεσσας», issue 26] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160304095315/http://www.flessas.eu/Readytopublish/Papaflessas%2026.pdf |date=2016-03-04 }} *[http://www.zourtsa.gr/OnomaFlessas.htm Historical appearance of the name Flessas] {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Narodenia v 1788]] [[Kategória:Úmrtia 20. mája]] [[Kategória:Úmrtia v 1825]] [[kategória:Grécki generáli]] [[Kategória:Osobnosti gréckej vojny za nezávislosť]] [[Kategória:Osobnosti na gréckych poštových známkach]] [[Kategória:Grécki pravoslávni kňazi]] cz93zesvjb45xuvoy4pkq8x1nzzh0qv Majstrovstvá Európy vo futbale 1964 0 308473 8188335 7789374 2026-03-28T11:05:59Z Peter 51345 269569 8188335 wikitext text/x-wiki {{Infobox Majstrovstvá Európy vo futbale | rok = 1964 | iný názov = 1964 European Nations' Cup<br/>Eurocopa España 1964 | usporiadateľ = Španielsko | dátum = [[17. jún]] – [[21. jún]] [[1964]] | počet tímov = 4 | počet štadiónov = 2 | počet miest = 2 | víťaz = ESP | počet titulov = 1 | druhý = URS | tretí = HUN | štvrtý = DEN | počet zápasov = 4 | počet gólov = 13 | návštevnosť = 156253 | najlepší strelec = {{HUN}} [[Ferenc Bene]]<br>{{HUN}} [[Dezső Novák]]<br>{{ESP}} [[Chus Pereda]]<br><small>(každý 2 góly)<small/> }} '''Majstrovstvá Európy vo futbale 1964''' boli 2. majstrovstvá Európy vo futbale. Konali sa vo [[Španielsko|Španielsku]] od [[17. jún]]a do [[21. jún]]a [[1964]]. Z kvalifikácie postúpili štyri tímy. Turnaj vyhrala reprezentácia [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielska]], keď vyhrala vo finále 2 – 1 nad reprezentáciou [[Sovietske národné futbalové mužstvo|ZSSR]]. == Štadióny == <center> {| class="wikitable" style="text-align:center" |- ! [[Madrid]] ! [[Barcelona]] |- | [[Estadio Santiago Bernabéu]] | [[Camp Nou]] |- | Kapacita: '''80,000''' | Kapacita: '''98,000''' |- | [[Súbor:Estadio Santiago Bernabéu 05.jpg|150px]] | [[Súbor:Camp Nou FC Barcelona.JPG|150px]] |}</center> == Kvalifikácia == {{Hlavný článok|Majstrovstvá Európy vo futbale 1964 (kvalifikácia)}} [[Súbor:Euro 1964.png|thumb|Účastníci turnaja.]] Kvalifikácia sa uskutočnila v rokoch [[1962]] a [[1963]]. Hrala sa formou vyraďovacích kôl. V každom kole súperi odohrali dvoj zápas doma a vonku. Štyria najlepší postupovali na záverečný turnaj. Celkovo sa zúčastnilo kvalifikácii 24 tímov. Kvalifikované tímy: * {{HUN|f|1}} * {{DEN|f|1}} * [[Súbor:Flag of Spain (1945 - 1977).svg|25px]] [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]] * [[Súbor:Flag of the Soviet Union.svg|25px]] [[Sovietske národné futbalové mužstvo|ZSSR]] == Pavúk turnaja == {{Play-off4+3miesto | [[17. jún]], [[Madrid]] |{{HUN|f|1}}([[Predĺženie (futbal)|pp]])|1 |'''[[Súbor:Flag of Spain (1945 - 1977).svg|25px]] [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]]'''|'''2''' | [[17. jún]], [[Barcelona]] |{{DEN|f|1}}|0 |'''[[Súbor:Flag of the Soviet Union.svg|25px]] [[Sovietske národné futbalové mužstvo|ZSSR]]|'''3''' | [[21. jún]], [[Madrid]] |''' [[Súbor:Flag of Spain (1945 - 1977).svg|25px]] [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]]'''|'''2''' |[[Súbor:Flag of the Soviet Union.svg|25px]] [[Sovietske národné futbalové mužstvo|ZSSR]]|1 | [[20. jún]], [[Barcelona]] |'''{{HUN|f|1}}([[Predĺženie (futbal)|pp]])'''|'''3''' |{{DEN|f|1}}|1 }} == Semifinále == {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[17. jún]] [[1964]] |čas = 20:00 |mužstvo1 = [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]] [[Súbor:Flag of Spain (1945 - 1977).svg|25px]] |skóre = 2 – 1 <small>([[Predĺženie (futbal)|pp]])</small> |polčas =(1 – 0) |mužstvo2 = {{HUN|f|1}} |góly1 = {{gól|35}} [[Jesús María Pereda]]<br />{{gól|115}} [[Amancio Amaro]] |góly2 = {{gól|84}} [[Ferenc Bene]] |štadión = [[Estadio Santiago Bernabéu]], [[Madrid]] |divákov = 34 713 |rozhodca = Arthur Blavier {{minivlajka|Belgicko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[17. jún]] [[1964]] |čas = 22:30 |mužstvo1 = {{DEN|f|2}} |skóre = 0 – 3 |polčas =(0 – 2) |mužstvo2 = [[Súbor:Flag of the Soviet Union.svg|25px]] [[Sovietske národné futbalové mužstvo|ZSSR]] |góly1 = |góly2 = {{gól|19}} [[Valery Voronin]]<br />{{gól|40}} [[Viktor Ponedelnik]]<br />{{gól|87}} [[Valentin Kozmič Ivanov]] |štadión = [[Camp Nou]], [[Barcelona]] |divákov = 38 556 |rozhodca = Concetto Lo Bello {{minivlajka|Taliansko}} }} == Zápas o tretie miesto == {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[20. jún]] [[1964]] |čas = 20:00 |mužstvo1 = {{HUN|f|2}} |skóre = 3 – 1 <small>([[Predĺženie (futbal)|pp]])</small> |polčas =(1 – 0) |mužstvo2 = {{DEN|f|1}} |góly1 = {{gól|11}} [[Ferenc Bene]]<br />{{gól|107}} {{gól|110|pen.}} [[Dezső Novák]] |góly2 = {{gól|82}} [[Carl Bertelsen]] |štadión = [[Camp Nou]], [[Barcelona]] |divákov = 3 869 |rozhodca = Daniel Mellet {{minivlajka|Švajčiarsko}} }} == Finále == {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[21. jún]] [[1964]] |čas = 18:30 |mužstvo1 = [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]] [[Súbor:Flag of Spain (1945 - 1977).svg|25px]] |skóre = 2 – 1 |polčas =(1 – 1) |mužstvo2 = [[Súbor:Flag of the Soviet Union.svg|25px]] [[Sovietske národné futbalové mužstvo|ZSSR]] |góly1 = {{gól|6}} [[Jesús María Pereda]]<br />{{gól|84}} [[Marcelino Martínez]] |góly2 = {{gól|8}} [[Galimzian Kusainov]] |štadión = [[Estadio Santiago Bernabéu]], [[Madrid]] |divákov = 79 115 |rozhodca = Arthur Holland {{minivlajka|Anglicko}} }} {| class="wikitable" style="text-align: center; margin: 0 auto;" |- !Majstrovstvá Európy vo futbale 1964 |- |align=center|[[Súbor:Flag of Spain (1945 - 1977).svg|100px|Španielsko]]<br />'''[[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]]'''<br />'''Prvý titul''' |} == Strelci == ;2 góly * {{minivlajka|Maďarsko}} [[Ferenc Bene]] * {{minivlajka|Maďarsko}} [[Dezső Novák]] * [[Súbor:Flag of Spain (1945 - 1977).svg|25px]] [[Jesús María Pereda]] * [[Súbor:Flag of Spain (1945 - 1977).svg|25px]] [[Pedro Zaballa]] ;1 gól * {{minivlajka|Dánsko}} [[Carl Bertelsen]] * [[Súbor:Flag of Spain (1945 - 1977).svg|25px]] [[Amancio Amaro]] * [[Súbor:Flag of Spain (1945 - 1977).svg|25px]] [[Marcelino Martínez]] * [[Súbor:Flag of the Soviet Union.svg|25px]] [[Galimzyan Khusainov]] * [[Súbor:Flag of the Soviet Union.svg|25px]] [[Valeri Voronin]] * [[Súbor:Flag of the Soviet Union.svg|25px]] [[Viktor Ponedelnik]] * [[Súbor:Flag of the Soviet Union.svg|25px]] [[Valentin Kozmich Ivanov]] {{ME vo futbale}} [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo futbale 1964| ]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo futbale|1964]] [[Kategória:Športové podujatia v Španielsku|Futbal]] of7tb5lc7qojdbltu0l2tm1toc8ws2k Majstrovstvá Európy vo futbale 1968 0 308508 8188334 7879482 2026-03-28T11:04:45Z Peter 51345 269569 8188334 wikitext text/x-wiki {{Infobox Majstrovstvá Európy vo futbale | rok = 1968 | iný názov = 1968 UEFA European Football Championship<br/>Campionato europeo di calcio Italia 1968 | usporiadateľ = Taliansko | dátum = [[5. jún]] – [[10. jún]] [[1972]] | počet tímov = 4 | počet štadiónov = 3 | počet miest = 3 | víťaz = ITA | počet titulov = 1 | druhý = YUG | tretí = ENG | štvrtý = URS | počet zápasov = 5 | počet gólov = 7 | návštevnosť = 260916 | najlepší strelec = {{YUG}} [[Dragan Džajić]]<br/><small>(2 góly)<small/> }} '''Majstrovstvá Európy vo futbale 1968''' boli 3. majstrovstvá Európy vo futbale. Konali sa vo [[Taliansko|Taliansku]] od [[5. jún]]a do [[10. jún]]a [[1968]]. Z kvalifikácie postúpili štyri tímy. Turnaj vyhrala reprezentácia [[Talianske národné futbalové mužstvo|Talianska]], keď vyhrala v opakovanom finále 2-0 nad reprezentáciou [[Juhoslovanské národné futbalové mužstvo|Juhoslávie]]. == Štadióny == <center> {| class="wikitable" style="text-align:center" |- ! [[Rím]] ! [[Neapol]] ! [[Fiorentina]] |- | [[Stadio Olimpico]] | [[Stadio San Paolo]] | [[Stadio Comunale (Fiorentina)|Stadio Comunale]] |- | Kapacita: '''86 500''' | Kapacita: '''72 800''' | Kapacita: '''47 000''' |- | | | [[Súbor:Soccer in Florence, Italy, 2007.jpg|150px]] |}</center> == Kvalifikácia == {{Hlavný článok|Majstrovstvá Európy vo futbale 1968 (kvalifikácia)}} [[Image:Euro 1968.png|thumb|Účastníci turnaja.]] Kvalifikácia sa uskutočnila v dvoch fázach v rokoch [[1966]] a [[1968]]. Prvá fáza bola skupinová, celkovo 8 skupín po 4 tímoch z ktorých postupovali víťazi skupín. V druhej fáze víťazi skupín utvorili dvojice, ktoré hrali proti sebe dvoj zápas, a víťaz postúpil na záverečného turnaja. Kvalifikované tímy: *{{ENG|f|1}} *{{minivlajka|Juhoslávia}} [[Juhoslovanské národné futbalové mužstvo|Juhoslávia]] *{{ITA|f|1}} *[[Obrázok:Flag of the Soviet Union.svg|25px]] [[Sovietske národné futbalové mužstvo|ZSSR]] == Pavúk turnaja == {{Play-off4+3miesto | [[5. jún]], [[Neapol]] |'''{{ITA|f|0}} '''([[Predĺženie (futbal)|pp]])|'''0''' {{Ref|1}} |[[Obrázok:Flag of the Soviet Union.svg|25px]] [[Sovietske futbalové mužstvo|ZSSR]]|0     | [[5. jún]], [[Fiorentina]] |{{ENG|f|1}}|0 |'''{{minivlajka|Juhoslávia}} [[Juhoslovanské národné futbalové mužstvo|Juhoslávia]]'''|'''1''' | [[8. jún]], [[Rím]] |'''{{ITA|f|1}}'''|'''2 / 1''' {{Ref|2}} |{{minivlajka|Juhoslávia}} [[Juhoslovanské národné futbalové mužstvo|Juhoslávia]]|0 / 1     | [[8. jún]], [[Rím]] |'''{{ENG|f|1}}'''|'''2''' |[[Obrázok:Flag of the Soviet Union.svg|25px]] [[Sovietske futbalové mužstvo|ZSSR]]|0 }} '''Poznámky:''' # {{Pozn|1}} Taliansko postúpilo vďaka výhre v hode mincou (žrebom) # {{Pozn|2}} Prvé finále 1:1, opakovaný zápas 2:0 == Semifinále == {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[5. jún]] [[1968]] |čas = 18:00 |mužstvo1 = {{ITA|f|2}} |skóre =1– 0 |polčas =(0-0, 0:0)<br />žrebom postúpilo Taliansko |mužstvo2 = [[Obrázok:Flag of the Soviet Union.svg|25px]] [[Sovietske futbalové mužstvo|ZSSR]] |góly1 = |góly2 = |štadión = [[Stadio San Paolo]], [[Neapol]] |divákov = 68 582 |rozhodca = Kurt Tschenscher {{minivlajka|Nemecko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[5. jún]] [[1968]] |čas = 21:15 |mužstvo1 = [[Juhoslovanské národné futbalové mužstvo|Juhoslávia]] {{minivlajka|Juhoslávia}} |skóre =1 – 0 |polčas =(0-0) |mužstvo2 = {{ENG|f|1}} |góly1 = {{gól|87}} [[Dragan Džajić]] |góly2 = |štadión = [[Stadio Comunale (Fiorentina)|Stadio Comunale]], [[Fiorentina]] |divákov = 21 834 |rozhodca = José María Ortiz de Mendíbil {{minivlajka|Španielsko}} }} == Zápas o tretie miesto == {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[8. jún]] [[1968]] |čas = 18:45 |mužstvo1 = {{ENG|f|2}} |skóre =2 – 0 |polčas =(1-0) |mužstvo2 = [[Obrázok:Flag of the Soviet Union.svg|25px]] [[Sovietske futbalové mužstvo|ZSSR]] |góly1 = {{gól|39}} [[Bobby Charlton]]<br />{{gól|63}} [[Geoff Hurst]] |góly2 = |štadión = [[Stadio Olimpico]], [[Rím]] |divákov = 68 871 |rozhodca = István Zsolt {{minivlajka|Maďarsko}} }} == Finále == {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[8. jún]] [[1968]] |čas = 21:15 |mužstvo1 = {{ITA|f|2}} |skóre =1 – 1 |polčas =(0-1) |mužstvo2 = {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Juhoslovanské národné futbalové mužstvo|Juhoslávia]] |góly1 = {{gól|80}} [[Angelo Domenghini]] |góly2 = {{gól|39}} [[Dragan Džajić]] |štadión = [[Stadio Olimpico]], [[Rím]] |divákov = 85 000 |rozhodca = Gottfried Dienst {{minivlajka|Švajčiarsko}} }} === Opakované finále === {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[10. jún]] [[1968]] |čas = 21:15 |mužstvo1 = {{ITA|f|2}} |skóre =2 – 0 |polčas =(2-0) |mužstvo2 = {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Juhoslovanské národné futbalové mužstvo|Juhoslávia]] |góly1 = {{gól|12}} [[Luigi Riva]]<br />{{gól|31}} [[Pietro Anastasi]] |góly2 = |štadión = [[Stadio Olimpico]], [[Rím]] |divákov = 55 000 |rozhodca = José María Ortiz de Mendíbil {{minivlajka|Španielsko}} }} {| class="wikitable" style="text-align: center; margin: 0 auto;" |- !Majstrovstvá Európy vo futbale 1968 |- |align=center|[[File:Flag of Italy.svg|100px|Taliansko]]<br />'''[[Talianske národné futbalové mužstvo|Taliansko]]'''<br />'''Prvý titul''' |} == Strelci == ;'''2 góly''' *{{minivlajka|Juhoslávia}} [[Dragan Džajić]] ;'''1 gól''' *{{minivlajka|Anglicko}} [[Geoff Hurst]] *{{minivlajka|Anglicko}} [[Bobby Charlton]] *{{minivlajka|Taliansko}} [[Luigi Riva]] *{{minivlajka|Taliansko}} [[Angelo Domenghini]] *{{minivlajka|Taliansko}} [[Pietro Anastasi]] {{ME vo futbale}} [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo futbale 1968| ]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo futbale|1968]] [[Kategória:Športové podujatia v Taliansku|Futbal]] 9p0o10qqkve25v4p95fotdctq4z9rfi Bazilika svätého Petra v reťaziach na vrchu Oppio 0 308946 8188087 8101410 2026-03-27T21:14:36Z Bakjb 236375 −[[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Taliansku]]; ±[[Kategória:Kostoly v Ríme]]→[[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Ríme]] pomocou použitia HotCat 8188087 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kostol | NKP = | Názov kostola = | Druh kostola = bazilika ''minor'' | Celé meno = {{vjz|ita|''Basilica di San Pietro in Vincoli (al Colle Oppio)''}} | Iné meno1 = | Iné meno2 = | Obrázok = San Pietro in Vincoli - esterno.jpg | Popis obrázka = Priečelie kostola | Patrocínium = sv. [[Peter (apoštol)|Peter]] | Patrocínium poznámka = | Predchádzajúci názov = | Štát typ = | Štát = Taliansko | Spolkový štát typ = | Spolkový štát = | Kraj typ = | Kraj = Lazio | Okres typ = | Okres = | Mesto typ = | Mesto = Rím | Mestská časť typ = | Mestská časť = | Adresa = Piazza San Pietro in Vincoli | Zemepisná šírka = | Zemepisná dĺžka = | Náboženstvo typ = | Náboženstvo = | Cirkev typ = | Cirkev = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]] | Provincia typ = | Provincia = | Diecéza typ = | Diecéza = | Dekanát typ = | Dekanát = | Farnosť typ = | Farnosť = | Je súčasťou = | Dátum vysvätenia = | Svätiteľ = | Správa = | Vlastník = | Zánik = | Dátum odsvätenia = | Architekt = | Sloh = Renesancia | Výstavba = 5. storočie | Dokončenie = | Rekonštrukcia = | Náklady na výstavbu = | Dĺžka = 70 | Výška = | Šírka = 40 | Dĺžka hlavnej lode = | Šírka hlavnej lode = 16 | Výška hlavnej lode = | Počet lodí = | Počet poschodí = | Počet kupol = | Počet veží = | Výška najvyššej veže = | Kapacita = | Kapacita jednotka = | Umiestnenie oltára = | Autor oltára = | Materiál = | Mapa1 popis = | Mapa1 = | Web = http://www.vicariatusurbis.org/Ente.asp?ID=841/ | Commons = | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = | číslo uzpf = | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = }} '''Bazilika svätého Petra v reťaziach (na vrchu Oppio)''' ({{vjz|ita|''Basilica di San Pietro in Vincoli (al Colle Oppio)''}}) je [[Renesancia|renesančná]] sakrálna stavba v historickej zóne [[Rím]]a, ležiaca na rovnomennom námestí. == Dejiny vzniku == Kostol patrí k najstarším kresťanským sakrálnym stavbám na území Ríma. Jeho stavba sa začala v roku 431. Pri svojom vysvätení pápežom [[Sixtus III.|Sixtom III.]] dostal ako patrónov [[Peter (apoštol)|sv. Petra]] a [[Apoštol Pavol|sv. Pavla]]. No už za Sixtovho nástupcu [[Lev I. (pápež)|Leva I. Veľkého]] bolo patrocínium zmenené. Keď pápežovi odovzdala východorímska cisárovná [[Aelia Eudoxia|Eudoxia]] do daru reťaze, ktorými bol údajne sv. Peter spútaný v [[jeruzalem]]skom väzení, stal sa prvý [[Ježiš Kristus|Kristov]] nástupca jediným patrónom kostola. Stavba si až do dnešných čias z väčšej časti zachovala prvky pôvodnej architektúry z 5. storočia. Z architektonického hľadiska ide o trojloďovú stavbu bazilikálneho typu so širokou prostrednou loďou s pripojeným priečnym krídlom a dvoma postrannými úzkymi loďami. Lode sú od seba vizuálne oddelené dvadsiatimi dórskymi stĺpmi (po desiatich na každej strane), ktoré pochádzajú zo staršej, bližšie neznámej stavby z čias [[Rímske cisárstvo|rímskeho cisárstva]]. Stavba bola viackrát prestavovaná s dopĺňaná početnými prístavbami. Ich realizáciu možno ohraničiť obdobím 8. – 13. storočia. Okolo roku 1475 dal [[Sixtus IV.]] postaviť jednoposchodovú predsieň otvorenú do stĺpových arkád a krížovú chodbu. Ďalšie významnejšie stavebné úpravy prebehli za pápeža [[Július II.|Júliusa II.]], ktorý tento kostol v rokoch 1471 – 1503 používal ako kardinálsku baziliku. V prvej polovici 18. storočia bola vykonaná reštaurácia, počas ktorej sa zrealizovala nástropná freska centrálnej lode. Nazýva sa ''Zázrak s reťazami'' a je dielom maliara [[Giovanni Battista Parodi|Giovanniho Battistu Parodiho]]. == Bazilika a Michelangelo == Bazilika San Pietro in Vincoli za svoju popularitu vďačí najmä [[Michelangelo Buonarroti|Michelangelovmu]] náhrobku pre pápeža Júliusa II. della Rovere, ktorý sa nachádza v pravej bočnej lodi. Viac ako štyridsať rokov trvalo zhotovenie tohto monumentu, ktorý tridsaťročnému Michelangelovi zadal pápež Július II. v roku 1505. Práce na náhrobku sa neúmerne preťahovali kvôli kolísavému záujmu zadávateľov ako aj Michelangelovým zaneprázdnením nad inými zákazkami (vrátane prác na strope [[Sixtínska kaplnka|Sixtínskej kaplnky]]). Pôvodne bolo dielo navrhnuté podľa vzorov mauzóleí antických panovníkov ako voľne stojaci náhrobok s kolosálnymi rozmermi a takmer štyridsiatimi sochami pre chór novej [[Bazilika svätého Petra|svätopeterskej baziliky]]. Po šiestich zásadných zmenách zmluvy bol konečne vo veľmi zredukovanej podobe dohotovený ako nástenný náhrobok a v roku 1545 postavený v bazilike San Pietro in Vincoli. Ako zaujímavý fakt v súvislosti s dohotovením diela vyznieva skutočnosť, že podľa poslednej zmluvy z roku 1541 bolo stanovené, že Michelangelo má popri soche Mojžiša, dokončenej už v roku 1515, dodať už iba dve skulptúry – Leu a Ráchel, zatiaľ čo ostatné sochy, ležiacu postavu pápeža, Madonu a obe postranné postavy proroka a Sibyly, mali podľa Michelangelových návrhov zhotoviť jeho pomocníci. === Socha Mojžiša === Ústrednou skulptúrou náhrobku Júliusa II. v bazilike je sediaca socha [[Mojžiš (Biblia)|Mojžiša]]. Ide o kolosálnu, {{cm|235|m}} vysokú sochu [[Starý zákon|starozákonného]] proroka, ktorý vyviedol Izraelitov z egyptského zajatia. Pôvodným Michelangelovým zámerom bolo umiestnenie sochy v rohu náhrobku, neskôr bola koncepcia celého náhrobku a s tým súvisiaceho umiestnenia jednotlivých skulptúr zmenená. Mojžiš je zobrazený ako starý muž, ale jeho svalnaté ruky dávajú poznať, akou silou disponoval. Pod pravou pazuchou zviera dosky so zákonmi, prsty sú zanorené do mohutnej brady. Hlavu Mojžiša zdobia dva rohy, ktoré sa kvôli nesprávnemu prekladu [[Biblia|biblie]] stali znakom božsky prežiareného čela proroka. Rohy predstavujú lúče svetla ([[Hebrejčina|hebr.]] ''karen'' bolo v preklade zmenené na ''keren'' t. j. roh), ktorým žiarila Mojžišova tvár keď zostupoval z hory Sinaj ([[Exodus]] 34, 29 – 30): ''„29 Keď Mojžiš zostupoval z hory Sinaj, dve dosky svedectva boli v jeho rukách, ale Mojžiš nevedel, že pokožka jeho tváre žiari, keďže hovoril s Hospodinom. 30 Áron a všetci Izraelci videli Mojžiša, a hľa, pokožka jeho tváre žiarila, i báli sa priblížiť k nemu.“'' <gallery heights="250px" widths="250px"> San Pietro in Vincoli - Interior, Rome 3.jpg|Hlavný oltár. V osvetlenej schránke pod oltárom sú ako svätá relikvia uschovávané údajné Petrove reťaze The tomb of Julius II, Rome.jpg|[[Michelangelo Buonarroti]], ''Náhrobok pápeža Júlia II.'', 1505{{--}}1545, mramor, 850 x 670 cm Michelangelo's Moses in San Pietro in Vincoli 2.jpg|''Mojžiš'', 1513{{--}}1516, mramor, {{cm|235|m}} </gallery> == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == B. Hitzen-Bohlen, ''Řím - umění a architektura'', Slovart, Praha, 2008, ISBN 978-80-7391-061-7 == Externé odkazy == [http://www.vicariatusurbis.org/Ente.asp?ID=841 Oficiálna stránka baziliky] {{Turistické zaujímavosti Ríma}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Ríme]] [[Kategória:Kostoly zasvätené svätému Petrovi|Rím]] [[Kategória:Michelangelo Buonarroti]] r0vqhz943qtpfmilm05fz4dokui1nql 8188109 8188087 2026-03-27T21:20:52Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Titulárne kostoly]] pomocou použitia HotCat 8188109 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kostol | NKP = | Názov kostola = | Druh kostola = bazilika ''minor'' | Celé meno = {{vjz|ita|''Basilica di San Pietro in Vincoli (al Colle Oppio)''}} | Iné meno1 = | Iné meno2 = | Obrázok = San Pietro in Vincoli - esterno.jpg | Popis obrázka = Priečelie kostola | Patrocínium = sv. [[Peter (apoštol)|Peter]] | Patrocínium poznámka = | Predchádzajúci názov = | Štát typ = | Štát = Taliansko | Spolkový štát typ = | Spolkový štát = | Kraj typ = | Kraj = Lazio | Okres typ = | Okres = | Mesto typ = | Mesto = Rím | Mestská časť typ = | Mestská časť = | Adresa = Piazza San Pietro in Vincoli | Zemepisná šírka = | Zemepisná dĺžka = | Náboženstvo typ = | Náboženstvo = | Cirkev typ = | Cirkev = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]] | Provincia typ = | Provincia = | Diecéza typ = | Diecéza = | Dekanát typ = | Dekanát = | Farnosť typ = | Farnosť = | Je súčasťou = | Dátum vysvätenia = | Svätiteľ = | Správa = | Vlastník = | Zánik = | Dátum odsvätenia = | Architekt = | Sloh = Renesancia | Výstavba = 5. storočie | Dokončenie = | Rekonštrukcia = | Náklady na výstavbu = | Dĺžka = 70 | Výška = | Šírka = 40 | Dĺžka hlavnej lode = | Šírka hlavnej lode = 16 | Výška hlavnej lode = | Počet lodí = | Počet poschodí = | Počet kupol = | Počet veží = | Výška najvyššej veže = | Kapacita = | Kapacita jednotka = | Umiestnenie oltára = | Autor oltára = | Materiál = | Mapa1 popis = | Mapa1 = | Web = http://www.vicariatusurbis.org/Ente.asp?ID=841/ | Commons = | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = | číslo uzpf = | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = }} '''Bazilika svätého Petra v reťaziach (na vrchu Oppio)''' ({{vjz|ita|''Basilica di San Pietro in Vincoli (al Colle Oppio)''}}) je [[Renesancia|renesančná]] sakrálna stavba v historickej zóne [[Rím]]a, ležiaca na rovnomennom námestí. == Dejiny vzniku == Kostol patrí k najstarším kresťanským sakrálnym stavbám na území Ríma. Jeho stavba sa začala v roku 431. Pri svojom vysvätení pápežom [[Sixtus III.|Sixtom III.]] dostal ako patrónov [[Peter (apoštol)|sv. Petra]] a [[Apoštol Pavol|sv. Pavla]]. No už za Sixtovho nástupcu [[Lev I. (pápež)|Leva I. Veľkého]] bolo patrocínium zmenené. Keď pápežovi odovzdala východorímska cisárovná [[Aelia Eudoxia|Eudoxia]] do daru reťaze, ktorými bol údajne sv. Peter spútaný v [[jeruzalem]]skom väzení, stal sa prvý [[Ježiš Kristus|Kristov]] nástupca jediným patrónom kostola. Stavba si až do dnešných čias z väčšej časti zachovala prvky pôvodnej architektúry z 5. storočia. Z architektonického hľadiska ide o trojloďovú stavbu bazilikálneho typu so širokou prostrednou loďou s pripojeným priečnym krídlom a dvoma postrannými úzkymi loďami. Lode sú od seba vizuálne oddelené dvadsiatimi dórskymi stĺpmi (po desiatich na každej strane), ktoré pochádzajú zo staršej, bližšie neznámej stavby z čias [[Rímske cisárstvo|rímskeho cisárstva]]. Stavba bola viackrát prestavovaná s dopĺňaná početnými prístavbami. Ich realizáciu možno ohraničiť obdobím 8. – 13. storočia. Okolo roku 1475 dal [[Sixtus IV.]] postaviť jednoposchodovú predsieň otvorenú do stĺpových arkád a krížovú chodbu. Ďalšie významnejšie stavebné úpravy prebehli za pápeža [[Július II.|Júliusa II.]], ktorý tento kostol v rokoch 1471 – 1503 používal ako kardinálsku baziliku. V prvej polovici 18. storočia bola vykonaná reštaurácia, počas ktorej sa zrealizovala nástropná freska centrálnej lode. Nazýva sa ''Zázrak s reťazami'' a je dielom maliara [[Giovanni Battista Parodi|Giovanniho Battistu Parodiho]]. == Bazilika a Michelangelo == Bazilika San Pietro in Vincoli za svoju popularitu vďačí najmä [[Michelangelo Buonarroti|Michelangelovmu]] náhrobku pre pápeža Júliusa II. della Rovere, ktorý sa nachádza v pravej bočnej lodi. Viac ako štyridsať rokov trvalo zhotovenie tohto monumentu, ktorý tridsaťročnému Michelangelovi zadal pápež Július II. v roku 1505. Práce na náhrobku sa neúmerne preťahovali kvôli kolísavému záujmu zadávateľov ako aj Michelangelovým zaneprázdnením nad inými zákazkami (vrátane prác na strope [[Sixtínska kaplnka|Sixtínskej kaplnky]]). Pôvodne bolo dielo navrhnuté podľa vzorov mauzóleí antických panovníkov ako voľne stojaci náhrobok s kolosálnymi rozmermi a takmer štyridsiatimi sochami pre chór novej [[Bazilika svätého Petra|svätopeterskej baziliky]]. Po šiestich zásadných zmenách zmluvy bol konečne vo veľmi zredukovanej podobe dohotovený ako nástenný náhrobok a v roku 1545 postavený v bazilike San Pietro in Vincoli. Ako zaujímavý fakt v súvislosti s dohotovením diela vyznieva skutočnosť, že podľa poslednej zmluvy z roku 1541 bolo stanovené, že Michelangelo má popri soche Mojžiša, dokončenej už v roku 1515, dodať už iba dve skulptúry – Leu a Ráchel, zatiaľ čo ostatné sochy, ležiacu postavu pápeža, Madonu a obe postranné postavy proroka a Sibyly, mali podľa Michelangelových návrhov zhotoviť jeho pomocníci. === Socha Mojžiša === Ústrednou skulptúrou náhrobku Júliusa II. v bazilike je sediaca socha [[Mojžiš (Biblia)|Mojžiša]]. Ide o kolosálnu, {{cm|235|m}} vysokú sochu [[Starý zákon|starozákonného]] proroka, ktorý vyviedol Izraelitov z egyptského zajatia. Pôvodným Michelangelovým zámerom bolo umiestnenie sochy v rohu náhrobku, neskôr bola koncepcia celého náhrobku a s tým súvisiaceho umiestnenia jednotlivých skulptúr zmenená. Mojžiš je zobrazený ako starý muž, ale jeho svalnaté ruky dávajú poznať, akou silou disponoval. Pod pravou pazuchou zviera dosky so zákonmi, prsty sú zanorené do mohutnej brady. Hlavu Mojžiša zdobia dva rohy, ktoré sa kvôli nesprávnemu prekladu [[Biblia|biblie]] stali znakom božsky prežiareného čela proroka. Rohy predstavujú lúče svetla ([[Hebrejčina|hebr.]] ''karen'' bolo v preklade zmenené na ''keren'' t. j. roh), ktorým žiarila Mojžišova tvár keď zostupoval z hory Sinaj ([[Exodus]] 34, 29 – 30): ''„29 Keď Mojžiš zostupoval z hory Sinaj, dve dosky svedectva boli v jeho rukách, ale Mojžiš nevedel, že pokožka jeho tváre žiari, keďže hovoril s Hospodinom. 30 Áron a všetci Izraelci videli Mojžiša, a hľa, pokožka jeho tváre žiarila, i báli sa priblížiť k nemu.“'' <gallery heights="250px" widths="250px"> San Pietro in Vincoli - Interior, Rome 3.jpg|Hlavný oltár. V osvetlenej schránke pod oltárom sú ako svätá relikvia uschovávané údajné Petrove reťaze The tomb of Julius II, Rome.jpg|[[Michelangelo Buonarroti]], ''Náhrobok pápeža Júlia II.'', 1505{{--}}1545, mramor, 850 x 670 cm Michelangelo's Moses in San Pietro in Vincoli 2.jpg|''Mojžiš'', 1513{{--}}1516, mramor, {{cm|235|m}} </gallery> == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == B. Hitzen-Bohlen, ''Řím - umění a architektura'', Slovart, Praha, 2008, ISBN 978-80-7391-061-7 == Externé odkazy == [http://www.vicariatusurbis.org/Ente.asp?ID=841 Oficiálna stránka baziliky] {{Turistické zaujímavosti Ríma}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Ríme]] [[Kategória:Kostoly zasvätené svätému Petrovi|Rím]] [[Kategória:Michelangelo Buonarroti]] [[Kategória:Titulárne kostoly]] cqdbzewz08f5rre4ekq66eja2qc60zi Majstrovstvá Európy vo futbale 1996 0 318162 8188321 7862813 2026-03-28T10:53:08Z Peter 51345 269569 8188321 wikitext text/x-wiki {{Infobox Majstrovstvá Európy vo futbale | rok = 1996 | iný názov = UEFA Euro 1996<br/>1996 UEFA European Football Championship England 96 | usporiadateľ = Anglicko | dátum = [[8. jún]] – [[30. jún]] [[1996]] | počet tímov = 16 | počet štadiónov = 8 | počet miest = 8 | víťaz = GER | počet titulov = 3 | druhý = CZE | počet zápasov = 31 | počet gólov = 64 | návštevnosť = 1275857 | najlepší strelec = {{ENG}} [[Alan Shearer]]<br/><small>(5 gólov)<small/> | najlepší hráč = {{GER}} [[Matthias Sammer]] }} '''Majstrovstvá Európy vo futbale 1996''' boli 10. Majstrovstvá Európy vo futbale. Konali sa v [[Anglicko|Anglicku]] od [[8. jún]]a do [[30. jún]]a [[1996]]. Víťazom turnaja sa stala reprezentácia [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecka]], keď vo finále porazila reprezentáciu [[České národné futbalové mužstvo|Česka]] 2-1. Najlepším strelcom sa stal [[Alan Shearer]] s 5 gólmi. == Štadióny == <center> {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- ! style="border-left:none; border-right:none;" | [[Londýn]] ! style="border-left:none; border-right:none;" | [[Manchester]] ! style="border-left:none; border-right:none;" | [[Liverpool]] ! style="border-left:none; border-right:none;" | [[Birmingham]] |- | style="border-left:none; border-right:none;" | [[Wembley Stadium|Wembley]]<br />Kapacita: 76 567 | style="border-left:none; border-right:none;" | [[Old Trafford]]<br />Kapacita: 55 000 | style="border-left:none; border-right:none;" | [[Anfield]]<br />Kapacita: 42 730 | style="border-left:none; border-right:none;" | [[Villa Park]]<br />Kapacita: 39 399 |- | style="border:none;" | [[Súbor:Old Wembley Stadium (external view).jpg|150px]] | style="border:none;" | [[Súbor:Old Trafford inside 20060726 1.jpg|150px]] | style="border:none;" | [[Súbor:View_of_inside_Anfield_Stadium_from_Anfield_Road_Stand.jpg|150px]] | style="border:none;" | [[Súbor:Villaparkfromtopofholte.jpg|150px]] |- ! style="border-left:none; border-right:none;" | [[Leeds]] ! style="border-left:none; border-right:none;" | [[Sheffield]] ! style="border-left:none; border-right:none;" | [[Newcastle upon Tyne|Newcastle]] ! style="border-left:none; border-right:none;" | [[Nottingham (Anglicko)|Nottingham]] |- | style="border-left:none; border-right:none;" | [[Elland Road]]<br />Kapacita: 40 204 | style="border-left:none; border-right:none;" | [[Hillsborough Stadium]]<br />Kapacita: 39 814 | style="border-left:none; border-right:none;" | [[St James' Park]]<br />Kapacita: 36 610 | style="border-left:none; border-right:none;" | [[City Ground]]<br />Kapacita: 30 576 |- | style="border:none;" | [[Súbor:Elland Road 4.jpg|150px]] | style="border:none;" | [[Súbor:Hillsborough South Stand.JPG|150px]] | style="border:none;" | [[Súbor:East Stand.JPG|150px]] | style="border:none;" | [[Súbor:Nottingham MMB 15 City Ground.jpg|150px]] |}</center> == Kvalifikácia == [[Súbor:Euro 1996.png|thumb|Účastníci turnaja]] Do kvalifikácie Majstrovstiev Európy roku 1996 vstúpilo celkom 47 tímov, ktoré bojovali celkovo o 18 postupových miest na záverečný finálový turnaj. [[Anglické národné futbalové mužstvo|Anglicko]] ako hostiteľ majstrovstiev a {{DEN|f|0}} ako obhajca sa kvalifikoval automaticky, a tak sa bojovalo o 16 miest. Kvalifikované tímy: {{Stĺpce|2| * {{BGR|f}} (prvá účasť) * {{HRV|f}} (prvá účasť) * {{CZE|f}} (prvá účasť)* * {{DEN|f}} (obhajcovia titulu) * {{ENG|f}}* (hostitelia) * {{DEU|f}} * {{ITA|f}} * {{NLD|f}} * {{PRT|f}} * {{ROU|f}} * {{RUS|f}} (prvá účasť)** * {{SCO|f}} * {{ESP|f}} * {{CHE|f}} (prvá účasť) * {{TUR|f}} (prvá účasť) }} ''* Od rozdelenia [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]].'' ''** Od rozdelenia [[ZSSR]].'' == Výsledky == === Základné skupiny === ==== Skupina A ==== {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !width=150|Mužstvo !width=20|{{tooltip|Z|Počet zápasov}} !width=20|{{tooltip|V|Počet víťazstiev}} !width=20|{{tooltip|R|Počet remíz}} !width=20|{{tooltip|P|Počet prehier}} !width=20|{{tooltip|GS|Góly strelené}} !width=20|{{tooltip|GI|Góly inkasované}} !width=20|{{tooltip|GR|Gólový rozdiel}} !width=20|Body |- bgcolor="#ccffcc" |align="left"|{{ENG|f|1}} |3||2||1||0||7||2||+5||'''7''' |- bgcolor="#ccffcc" |align="left"|{{NLD|f|1}} |3||1||1||1||3||4||−1||'''4''' |- |align="left"|{{SCO|f|1}} |3||1||1||1||1||2||−1||'''4''' |- |align="left"|{{CHE|f|1}} |3||0||1||2||1||4||−3||'''1''' |} {{Futbalbox2 |dátum = 8. jún 1996 |bg = |polčas= |čas = 15:00 |mužstvo1 = {{ENG|f|2}} |skóre = 1 – 1 |report = [http://en.uefa.com/competitions/euro2012/history/season=1996/round=227/match=52482/index.html (zápis)] |mužstvo2 = {{CHE|f|1}} |góly1 = {{gól|23}} [[Alan Shearer|Shearer]] |góly2 = {{gól|84|pen.}} [[Kubilay Türkyilmaz|Türkyilmaz]] |štadión= [[Wembley Stadium|Wembley]], [[Londýn]] |divákov = 76 567 |rozhodca= {{ESP}} [[Manuel Díaz Vega]] }} ---- {{Futbalbox2 |dátum = 10. jún 1996 |bg = |polčas= |čas = 16:30 |mužstvo1 = {{NLD|f|2}} |skóre = 0 – 0 |report = [http://en.uefa.com/competitions/euro2012/history/season=1996/round=227/match=52483/index.html (zápis)] |mužstvo2 = {{SCO|f|1}} |góly1 = |góly2 = |štadión= [[Villa Park]], [[Birmingham]] |divákov = 34 363 |rozhodca= {{SWE}} [[Leif Sundell]] }} ---- {{Futbalbox2 |dátum = 13. jún 1996 |bg = |polčas= |čas = 19:30 |mužstvo1 = {{CHE|f|2}} |skóre = 0 – 2 |report = [http://en.uefa.com/competitions/euro2012/history/season=1996/round=227/match=52484/index.html (zápis)] |mužstvo2 = {{NLD|f|1}} |góly1 = |góly2 = {{gól|66}} [[Jordi Cruyff|Cruyff]] <br />{{gól|79}} [[Dennis Bergkamp|Bergkamp]] |štadión= [[Villa Park]], [[Birmingham]] |divákov = 36 800 |rozhodca= {{BGR}} [[Atanas Uzunov]] }} ---- {{Futbalbox2 |dátum = 15. jún 1996 |bg = |polčas= |čas = 15:00 |mužstvo1 = {{SCO|f|2}} |skóre = 0 – 2 |report = [http://en.uefa.com/competitions/euro2012/history/season=1996/round=227/match=52485/index.html (zápis)] |mužstvo2 = {{ENG|f|1}} |góly1 = |góly2 = {{gól|53}} [[Alan Shearer|Shearer]] <br />{{gól|79}} [[Paul Gascoigne|Gascoigne]] |štadión= [[Wembley Stadium|Wembley]], [[Londýn]] |divákov = 76 864 |rozhodca= {{ITA}} [[Pierluigi Pairetto]] }} ---- {{Futbalbox2 |dátum = 18. jún 1996 |bg = |polčas= |čas = 19:30 |mužstvo1 = {{SCO|f|2}} |skóre = 1 – 0 |report = [http://en.uefa.com/competitions/euro2012/history/season=1996/round=227/match=52486/index.html (zápis)] |mužstvo2 = {{CHE|f|1}} |góly1 = {{gól|36}} [[Ally McCoist|McCoist]] |góly2 = |štadión= [[Villa Park]], [[Birmingham]] |divákov = 34 946 |rozhodca= {{CZE}} [[Václav Krondl]]}} ---- {{Futbalbox2 |dátum = 18. jún 1996 |bg = |polčas= |čas = 19:30 |mužstvo1 = {{NLD|f|2}} |skóre = 1 – 4 |report = [http://en.uefa.com/competitions/euro2012/history/season=1996/round=227/match=52487/index.html (zápis)] |mužstvo2 = {{ENG|f|1}} |góly1 = {{gól|78}} [[Patrick Kluivert|Kluivert]] |góly2 = {{gól|23|pen.}} {{gól|57}} [[Alan Shearer|Shearer]] <br />{{gól|51}} {{gól|62}} [[Teddy Sheringham|Sheringham]] |štadión= [[Wembley Stadium|Wembley]], [[Londýn]] |divákov = 76 798 |rozhodca= {{AUT}} [[Gerd Grabher]]}} ==== Skupina B ==== {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !width=150|Mužstvo !width=20|{{tooltip|Z|Počet zápasov}} !width=20|{{tooltip|V|Počet víťazstiev}} !width=20|{{tooltip|R|Počet remíz}} !width=20|{{tooltip|P|Počet prehier}} !width=20|{{tooltip|GS|Góly strelené}} !width=20|{{tooltip|GI|Góly inkasované}} !width=20|{{tooltip|GR|Gólový rozdiel}} !width=20|Body |- bgcolor="#ccffcc" |align="left"|{{FRA|f|1}} |3||2||1||0||5||2||+3||'''7''' |- bgcolor="#ccffcc" |align="left"|{{ESP|f|1}} |3||1||2||0||4||3||+1||'''5''' |- |align="left"|{{BGR|f|1}} |3||1||1||1||3||4||−1||'''4''' |- |align="left"|{{ROU|f|1}} |3||0||0||3||1||4||−3||'''0''' |} {{Futbalbox2 |dátum = 9. jún 1996 |bg = |polčas= |čas = 14:30 |mužstvo1 = {{ESP|f|2}} |skóre = 1 – 1 |report = [http://en.uefa.com/competitions/euro2012/history/season=1996/round=227/match=52500/index.html (zápis)] |mužstvo2 = {{BGR|f|1}} |góly1 = {{gól|74}} [[Alfonso Pérez|Alfonso]] |góly2 = {{gól|65|pen.}} [[Christo Stoičkov|Stoičkov]] |štadión= [[Elland Road]], [[Leeds]] |divákov = 24 006 |rozhodca= {{ITA}} [[Piero Ceccarini]]}} ---- {{Futbalbox2 |dátum = 10. jún 1996 |bg = |polčas= |čas = 19:30 |mužstvo1 = {{ROU|f|2}} |skóre = 0 – 1 |report = [http://en.uefa.com/competitions/euro2012/history/season=1996/round=227/match=52501/index.html (zápis)] |mužstvo2 = {{FRA|f|1}} |góly1 = |góly2 = {{gól|25}} [[Christophe Dugarry|Dugarry]] |štadión= [[St James' Park]], [[Newcastle upon Tyne|Newcastle]] |divákov = 26 323 |rozhodca= {{DEU}} [[Hellmut Krug]] }} ---- {{Futbalbox2 |dátum = 13. jún 1996 |bg = |polčas= |čas = 16:30 |mužstvo1 = {{BGR|f|2}} |skóre = 1 – 0 |report = [http://en.uefa.com/competitions/euro2012/history/season=1996/round=227/match=52502/index.html (zápis)] |mužstvo2 = {{ROU|f|1}} |góly1 = {{gól|3}} [[Christo Stoičkov|Stoičkov]] |góly2 = |štadión= [[St James' Park]], [[Newcastle upon Tyne|Newcastle]] |divákov = 19 107 |rozhodca= {{DEN}} [[Peter Mikkelsen]] }} ---- {{Futbalbox2 |dátum = 15. jún 1996 |bg = |polčas= |čas = 18:00 |mužstvo1 = {{FRA|f|2}} |skóre = 1 – 1 |report = [http://en.uefa.com/competitions/euro2012/history/season=1996/round=227/match=52503/index.html (zápis)] |mužstvo2 = {{ESP|f|1}} |góly1 = {{gól|49}} [[Youri Djorkaeff|Djorkaeff]] |góly2 = {{gól|86}} [[José Luis Caminero|Caminero]] |štadión= [[Elland Road]], [[Leeds]] |divákov = 35 626 |rozhodca= {{BLR}} [[Vadim Zhuk]] }} ---- {{Futbalbox2 |dátum = 18. jún 1996 |bg = |polčas= |čas = 16:30 |mužstvo1 = {{FRA|f|2}} |skóre = 3 – 1 |report = [http://en.uefa.com/competitions/euro2012/history/season=1996/round=227/match=52504/index.html (zápis)] |mužstvo2 = {{BGR|f|1}} |góly1 = {{gól|21}} [[Laurent Blanc|Blanc]]<br /> {{gól|63|o.g.}} [[Luboslav Penev|Penev]]<br /> {{gól|90}} [[Patrice Loko|Loko]] |góly2 = {{gól|69}} [[Christo Stoičkov|Stoičkov]] |štadión= [[St James' Park]], [[Newcastle upon Tyne|Newcastle]] |divákov = 26 976 |rozhodca= {{ENG}} [[Dermot Gallagher]] }} ---- {{Futbalbox2 |dátum = 18. jún 1996 |bg = |polčas= |čas = 16:30 |mužstvo1 = {{ROU|f|2}} |skóre = 1 – 2 |report = [http://en.uefa.com/competitions/euro2012/history/season=1996/round=227/match=52505/index.html (zápis)] |mužstvo2 = {{ESP|f|1}} |góly1 = {{gól|29}} [[Florin Răducioiu|Răducioiu]] |góly2 = {{gól|11}} [[Javier Manjarín|Manjarín]] <br />{{gól|84}} [[Guillermo Amor|Amor]] |štadión= [[Elland Road]], [[Leeds]] |divákov = 32 719 |rozhodca= {{TUR}} [[Ahmet Çakar]] }} ==== Skupina C ==== {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !width=150|Mužstvo !width=20|{{tooltip|Z|Počet zápasov}} !width=20|{{tooltip|V|Počet víťazstiev}} !width=20|{{tooltip|R|Počet remíz}} !width=20|{{tooltip|P|Počet prehier}} !width=20|{{tooltip|GS|Góly strelené}} !width=20|{{tooltip|GI|Góly inkasované}} !width=20|{{tooltip|GR|Gólový rozdiel}} !width=20|Body |- bgcolor="#ccffcc" |align="left"|{{DEU|f|1}} |3||2||1||0||5||0||+5||'''7''' |- bgcolor="#ccffcc" |align="left"|{{CZE|f|1}} |3||1||1||1||5||6||−1||'''4''' |- |align="left"|{{ITA|f|1}} |3||1||1||1||3||3||0||'''4''' |- |align="left"|{{RUS|f|1}} |3||0||1||2||4||8||−4||'''1''' |} {{Futbalbox2 |dátum = 9. jún 1996 |bg = |polčas= |čas = 17:00 |mužstvo1 = {{DEU|f|2}} |skóre = 2 – 0 |report = [http://en.uefa.com/competitions/euro2012/history/season=1996/round=227/match=52506/index.html (zápis)] |mužstvo2 = {{CZE|f|1}} |góly1 = {{gól|26}} [[Christian Ziege|Ziege]] <br /> {{gól|32}} [[Andreas Möller|Möller]] |góly2 = |štadión= [[Old Trafford]], [[Manchester]] |divákov = 37 300 |rozhodca= {{ENG}} [[David Elleray]]}} ---- {{Futbalbox2 |dátum = 11. jún 1996 |bg = |polčas= |čas = 16:30 |mužstvo1 = {{ITA|f|2}} |skóre = 2 – 1 |report = [http://en.uefa.com/competitions/euro2012/history/season=1996/round=227/match=52507/index.html (zápis)] |mužstvo2 = {{RUS|f|1}} |góly1 = {{gól|5}}, {{gól|52}} [[Pierluigi Casiraghi|Casiraghi]] |góly2 = {{gól|21}} [[Ilia Tsymbalar|Tsymbalar]] |štadión= [[Anfield]], [[Liverpool]] |divákov = 35 120 |rozhodca= {{SCO}} [[Leslie Mottram]]}} ---- {{Futbalbox2 |dátum = 14. jún 1996 |bg = |polčas= |čas = 19:30 |mužstvo1 = {{CZE|f|2}} |skóre = 2 – 1 |report = [http://en.uefa.com/competitions/euro2012/history/season=1996/round=227/match=52508/index.html (zápis)] |mužstvo2 = {{ITA|f|1}} |góly1 = {{gól|4}} [[Pavel Nedvěd|Nedvěd]]<br /> {{gól|35}} [[Radek Bejbl|Bejbl]] |góly2 = {{gól|18}} [[Enrico Chiesa|Chiesa]] |štadión= [[Anfield]], [[Liverpool]] |divákov = 37 320 |rozhodca= {{ESP}} [[Antonio López Nieto]]}} ---- {{Futbalbox2 |dátum = 16. jún 1996 |bg = |polčas= |čas = 15:00 |mužstvo1 = {{RUS|f|2}} |skóre = 0 – 3 |report = [http://en.uefa.com/competitions/euro2012/history/season=1996/round=227/match=52509/index.html (zápis)] |mužstvo2 = {{DEU|f|1}} |góly1 = |góly2 = {{gól|56}} [[Matthias Sammer|Sammer]]<br /> {{gól|77}}, {{gól|90}} [[Jürgen Klinsmann|Klinsmann]] |štadión= [[Old Trafford]], [[Manchester]] |divákov = 50 760 |rozhodca= {{DEN}} [[Kim Milton Nielsen]] }} ---- {{Futbalbox2 |dátum = 19. jún 1996 |bg = |polčas= |čas = 19:30 |mužstvo1 = {{RUS|f|2}} |skóre = 3 – 3 |report = [http://en.uefa.com/competitions/euro2012/history/season=1996/round=227/match=52510/index.html (zápis)] |mužstvo2 = {{CZE|f|1}} |góly1 = {{gól|49}} [[Alexander Mostovoi|Mostovoi]]<br /> {{gól|54}} [[Omar Tetradze|Tetradze]]<br />{{gól|85}} [[Vladimir Beschastnykh|Beschastnykh]] |góly2 ={{gól|5}} [[Jan Suchopárek|Suchopárek]] <br />{{gól|19}} [[Pavel Kuka|Kuka]] <br />{{gól|88}} [[Vladimír Šmicer|Šmicer]] |štadión= [[Anfield]], [[Liverpool]] |divákov = 21 128 |rozhodca= {{SWE}} [[Anders Frisk]] }} ---- {{Futbalbox2 |dátum = 19. jún 1996 |bg = |polčas= |čas = 19:30 |mužstvo1 = {{ITA|f|2}} |skóre = 0 – 0 |report = [http://en.uefa.com/competitions/euro2012/history/season=1996/round=227/match=52511/index.html (zápis)] |mužstvo2 = {{DEU|f|1}} |góly1 = |góly2 = |štadión= [[Old Trafford]], [[Manchester]] |divákov = 53 740 |rozhodca= {{BEL}} [[Guy Goethals]]}} ==== Skupina D ==== {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !width=150|Mužstvo !width=20|{{tooltip|Z|Počet zápasov}} !width=20|{{tooltip|V|Počet víťazstiev}} !width=20|{{tooltip|R|Počet remíz}} !width=20|{{tooltip|P|Počet prehier}} !width=20|{{tooltip|GS|Góly strelené}} !width=20|{{tooltip|GI|Góly inkasované}} !width=20|{{tooltip|GR|Gólový rozdiel}} !width=20|Body |- bgcolor="#ccffcc" |align="left"|{{PRT|f|1}} |3||2||1||0||5||1||+4||'''7''' |- bgcolor="#ccffcc" |align="left"|{{HRV|f|1}} |3||2||0||1||4||3||+1||'''6''' |- |align="left"|{{DEN|f|1}} |3||1||1||1||4||4||0||'''4''' |- |align="left"|{{TUR|f|1}} |3||0||0||3||0||5||−5||'''0''' |} {{Futbalbox2 |dátum = 9. jún 1996 |bg = |polčas= |čas = 19:30 |mužstvo1 = {{DEN|f|2}} |skóre = 1 – 1 |report = [http://en.uefa.com/competitions/euro2012/history/season=1996/round=227/match=52512/index.html (zápis)] |mužstvo2 = {{PRT|f|1}} |góly1 = {{gól|22}} [[Brian Laudrup|B. Laudrup]] |góly2 = {{gól|53}} [[Ricardo Sá Pinto|Sá Pinto]] |štadión= [[Hillsborough Stadium|Hillsborough]], [[Sheffield]] |divákov = 34 993 |rozhodca= {{NLD}} [[Mario van der Ende]] }} ---- {{Futbalbox2 |dátum = 11. jún 1996 |bg = |polčas= |čas = 19:30 |mužstvo1 = {{TUR|f|2}} |skóre = 0 – 1 |report = [http://en.uefa.com/competitions/euro2012/history/season=1996/round=227/match=52513/index.html (zápis)] |mužstvo2 = {{HRV|f|1}} |góly1 = |góly2 = {{gól|86}} [[Goran Vlaović|Vlaović]] |štadión= [[City Ground]], [[Nottingham (Anglicko)|Nottingham]] |divákov = 22 406 |rozhodca= {{CHE}} [[Serge Muhmenthaler]]}} ---- {{Futbalbox2 |dátum = 14. jún 1996 |bg = |polčas= |čas = 16:30 |mužstvo1 = {{PRT|f|2}} |skóre = 1 – 0 |report = [http://en.uefa.com/competitions/euro2012/history/season=1996/round=227/match=52514/index.html (zápis)] |mužstvo2 = {{TUR|f|1}} |góly1 = {{gól|66}} [[Fernando Couto|Couto]] |góly2 = |štadión= [[City Ground]], [[Nottingham (Anglicko)|Nottingham]] |divákov = 22 670 |rozhodca= {{HUN}} [[Sándor Puhl]]}} ---- {{Futbalbox2 |dátum = 16. jún 1996 |bg = |polčas= |čas = 18:00 |mužstvo1 = {{HRV|f|2}} |skóre = 3 – 0 |report = [http://en.uefa.com/competitions/euro2012/history/season=1996/round=227/match=52515/index.html (zápis)] |mužstvo2 = {{DEN|f|1}} |góly1 = {{gól|53|pen.}}, {{gól|90}} [[Davor Šuker|Šuker]]<br /> {{gól|81}} [[Zvonimir Boban|Boban]] |góly2 = |štadión= [[Hillsborough Stadium|Hillsborough]], [[Sheffield]] |divákov = 33 671 |rozhodca= {{FRA}} [[Marc Batta]]}} ---- {{Futbalbox2 |dátum = 19. jún 1996 |bg = |polčas= |čas = 16:30 |mužstvo1 = {{HRV|f|2}} |skóre = 0 – 3 |report = [http://en.uefa.com/competitions/euro2012/history/season=1996/round=227/match=52516/index.html (zápis)] |mužstvo2 = {{PRT|f|1}} |góly1 = |góly2 = {{gól|4}} [[Luís Figo|Figo]] <br /> {{gól|33}} [[João Vieira Pinto|Pinto]]<br /> {{gól|82}} [[Domingos Paciência|Domingos]] |štadión= [[City Ground]], [[Nottingham (Anglicko)|Nottingham]] |divákov = 20 484 |rozhodca= {{DEU}} [[Bernd Heynemann]]}} ---- {{Futbalbox2 |dátum = 19. jún 1996 |bg = |polčas= |čas = 16:30 |mužstvo1 = {{TUR|f|2}} |skóre = 0 – 3 |report = [http://en.uefa.com/competitions/euro2012/history/season=1996/round=227/match=52517/index.html (zápis)] |mužstvo2 = {{DEN|f|1}} |góly1 = |góly2 = {{gól|50}},{{gól|84}} [[Brian Laudrup|B. Laudrup]] <br /> {{gól|69}}[[Allan Nielsen|Nielsen]] |štadión= [[Hillsborough Stadium|Hillsborough]], [[Sheffield]] |divákov = 28 951 |rozhodca= {{RUS}} [[Nikolai Levnikov]] }} === Vyraďovacie boje === {{Play-off8+futbal |23. jún – Manchester|'''{{DEU|f|1}}'''|'''2'''|{{HRV|f|1}}|1 |22. jún – Londýn|{{ESP|f|1}}|0 (2)|'''{{ENG|f|1}}''' ([[Penaltový rozstrel|pen.]])|'''0 (4)''' |23. jún – Birmingham|'''{{CZE|f|1}}'''|'''1'''|{{PRT|f|1}}|0 |22. jún – Liverpool|'''{{FRA|f|1}}''' ([[Penaltový rozstrel|pen.]])|'''0 (5)'''|{{NLD|f|1}}|0 (4) <!-- semi finals --> |26. jún – Londýn|'''{{DEU|f|1}}''' ([[Penaltový rozstrel|pen.]])|'''1 (6)'''|{{ENG|f|1}}|1 (5) |26. jún – Manchester|'''{{CZE|f|1}}''' ([[Penaltový rozstrel)|pen.]])|'''0 (6)'''|{{FRA|f|1}}|0 (5) <!--final --> |30. jún – Londýn|'''{{DEU|f|1}}''' ([[po predĺžení|p.p.]])|'''2'''|{{CZE|f|1}}|1| }} === Štvrťfinále === {{Futbalbox2 |dátum = 22. jún 1996 |bg = |polčas= |čas = 15:00 |mužstvo1 = {{ESP|f|2}} |skóre = 0 – 0 ([[Extra čas|p.p.]]) |report = [http://en.uefa.com/competitions/euro2012/history/season=1996/round=223/match=52911/index.html (zápis)]<!-- broken --> |mužstvo2 = {{ENG|f|1}} |góly1 = |góly2 = |štadión= [[Wembley Stadium|Wembley]], [[Londýn]] |divákov = 75 440 |rozhodca= {{FRA}} [[Marc Batta]]}} {{Penaltový rozstrel |pk1= [[Fernando Hierro|Hierro]] {{pennep|hit crossbar}}<br />[[Guillermo Amor|Amor]] {{pengól}}<br />[[Alberto Belsúe|Belsúe]] {{pengól}}<br />[[Miguel Angel Nadal|Nadal]] {{pennep|saved}} |skóre = 2 – 4 |pk2= {{pengól}} [[Alan Shearer|Shearer]]<br />{{pengól}} [[David Platt|Platt]]<br />{{pengól}} [[Stuart Pearce|Pearce]]<br />{{pengól}} [[Paul Gascoigne|Gascoigne]] }} ---- {{Futbalbox2 |dátum = 22. jún 1996 |bg = |polčas= |čas = 18:30 |mužstvo1 = {{FRA|f|2}} |skóre = 0 – 0 ([[Extra čas|p.p.]]) |report = [http://en.uefa.com/competitions/euro2012/history/season=1996/round=223/match=52912/index.html (zápis)]<!-- broken --> |mužstvo2 = {{NLD|f|1}} |góly1 = |góly2 = |štadión= [[Anfield]], [[Liverpool]] |divákov = 37 465 |rozhodca= {{ESP}} [[Antonio López Nieto]] }} {{Penaltový rozstrel |pk1= [[Zinedine Zidane|Zidane]] {{pengól}}<br />[[Youri Djorkaeff|Djorkaeff]] {{pengól}}<br />[[Bixente Lizarazu|Lizarazu]] {{pengól}}<br />[[Vincent Guérin|Guérin]] {{pengól}}<br />[[Laurent Blanc|Blanc]] {{pengól}} |skóre= 5 – 4 |pk2 = {{pengól}} [[Johan de Kock|de Kock]]<br />{{pengól}} [[Ronald de Boer|R. de Boer]]<br />{{pengól}} [[Patrick Kluivert|Kluivert]]<br />{{pennep|saved}} [[Clarence Seedorf|Seedorf]]<br />{{pengól}} [[Danny Blind|Blind]] }} ---- {{Futbalbox2 |dátum = 23. jún 1996 |bg = |polčas= |čas = 15:00 |mužstvo1 = {{DEU|f|2}} |skóre = 2 – 1 |report = [http://en.uefa.com/competitions/euro2012/history/season=1996/round=223/match=52913/index.html (zápis)]<!-- broken --> |mužstvo2 = {{HRV|f|1}} |góly1 ={{gól|20|pen.}} [[Jürgen Klinsmann|Klinsmann]] <br /> {{gól|59}} [[Matthias Sammer|Sammer]] |góly2 = {{gól|51}} [[Davor Šuker|Šuker]] |štadión= [[Old Trafford]], [[Manchester]] |divákov = 43 412 |rozhodca= {{SWE}} [[Leif Sundell]]}} ---- {{Futbalbox2 |dátum = 23. jún 1996 |bg = |polčas= |čas = 18:30 |mužstvo1 = {{CZE|f|2}} |skóre = 1 – 0 |report = [http://en.uefa.com/competitions/euro2012/history/season=1996/round=223/match=52914/index.html (zápis)]<!-- broken --> |mužstvo2 = {{PRT|f|1}} |góly1 = {{gól|53}} [[Karel Poborský|Poborský]] |góly2 = |štadión= [[Villa Park]], [[Birmingham]] |divákov = 26 832 |rozhodca= {{DEU}} [[Hellmut Krug]] }} === Semifinále === {{Futbalbox2 |dátum = 26. jún 1996 |bg = |polčas= |čas = 16:00 |mužstvo1 = {{FRA|f|2}} |skóre = 0 – 0 ([[Extra čas|p.p.]]) |report = [http://en.uefa.com/competitions/euro2012/history/season=1996/round=224/match=52915/index.html (zápis)]<!-- broken --> |mužstvo2 = {{CZE|f|1}} |góly1 = |góly2 = |štadión= [[Old Trafford]], [[Manchester]] |divákov = 43 877 |rozhodca= {{SCO}} [[Leslie Mottram]]}} {{Penaltový rozstrel |pk1= [[Zinedine Zidane|Zidane]] {{pengól}}<br />[[Youri Djorkaeff|Djorkaeff]] {{pengól}}<br />[[Bixente Lizarazu|Lizarazu]] {{pengól}}<br />[[Vincent Guérin|Guérin]] {{pengól}}<br />[[Laurent Blanc|Blanc]] {{pengól}}<br />[[Reynald Pedros|Pedros]] {{pennep|saved}} |skóre= 5 – 6 |pk2 = {{pengól}} [[Luboš Kubík|Kubík]]<br />{{pengól}} [[Pavel Nedvěd|Nedvěd]]<br />{{pengól}} [[Patrik Berger|Berger]]<br />{{pengól}} [[Karel Poborský|Poborský]]<br />{{pengól}} [[Karel Rada|Rada]]<br />{{pengól}} [[Miroslav Kadlec|Kadlec]] }} ---- {{Futbalbox2 |dátum = 26. jún 1996 |bg = |polčas= |čas = 19:30 |mužstvo1 = {{DEU|f|2}} |skóre = 1 – 1 ([[Extra čas|p.p.]]) |report = [http://en.uefa.com/competitions/euro2012/history/season=1996/round=224/match=52916/index.html (zápis)]<!-- broken --> |mužstvo2 = {{ENG|f|1}} |góly1 = {{gól|16}} [[Stefan Kuntz|Kuntz]] |góly2 = {{gól|3}} [[Alan Shearer|Shearer]] |štadión= [[Wembley Stadium|Wembley]], [[Londýn]] |divákov = 75 862 |rozhodca= {{HUN}} [[Sándor Puhl]]}} {{Penaltový rozstrel |pk1= [[Thomas Häßler|Häßler]] {{pengól}}<br />[[Thomas Strunz|Strunz]] {{pengól}}<br />[[Stefan Reuter|Reuter]] {{pengól}}<br />[[Christian Ziege|Ziege]] {{pengól}}<br />[[Stefan Kuntz|Kuntz]] {{pengól}}<br />[[Andreas Möller|Möller]] {{pengól}} |skóre= 6 – 5 |pk2 = {{pengól}} [[Alan Shearer|Shearer]]<br />{{pengól}} [[David Platt|Platt]]<br />{{pengól}} [[Stuart Pearce|Pearce]]<br />{{pengól}} [[Paul Gascoigne|Gascoigne]]<br />{{pengól}} [[Teddy Sheringham|Sheringham]]<br />{{pennep|saved}} [[Gareth Southgate|Southgate]] }} === Finále === {{Futbalbox2 |dátum = 30. jún 1996 |bg = |polčas= |čas = 19:00 |mužstvo1 = {{DEU|f|2}} |skóre = 2 – 1 ([[Extra čas|p.p.]]) |report = [http://en.uefa.com/competitions/euro2012/history/season=1996/round=225/match=52917/index.html (zápis)] |mužstvo2 = {{CZE|f|1}} |góly1 = {{gól|73}} {{gól|95}} [[Oliver Bierhoff|Bierhoff]] |góly2 = {{gól|59|pen.}} [[Patrik Berger|Berger]] |štadión= [[Wembley Stadium|Wembley]], [[Londýn]] |divákov = 73 611 |rozhodca= {{ITA}} [[Pierluigi Pairetto]] }} {| class="wikitable" style="text-align: center; margin: 0 auto;" |- !Majster Európy vo futbale 1996 |- |align=center|[[Súbor:Flag of Germany.svg|100px|Germany]]<br />'''[[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecko]]'''<br />'''Tretí titul''' |} == Zostava All-Star turnaja == {| class="wikitable" style="margin: 0 auto;" |- !Brankári !Obrancovia !Stredopoliari !Útočníci |- |valign=top| {{ENG}} [[David Seaman]]<br /> {{DEU}} [[Andreas Köpke]] |valign=top| {{CZE}} [[Radoslav Látal]]<br /> {{FRA}} [[Laurent Blanc]]<br /> {{FRA}} [[Marcel Desailly]]<br /> {{DEU}} [[Matthias Sammer]]<br /> {{ITA}} [[Paolo Maldini]] |valign=top| {{FRA}} [[Didier Deschamps]]<br /> {{ENG}} [[Steve McManaman]]<br /> {{ENG}} [[Paul Gascoigne]]<br /> {{PRT}} [[Rui Costa]]<br /> {{CZE}} [[Karel Poborský]]<br /> {{DEU}} [[Dieter Eilts]] |valign=top| {{ENG}} [[Alan Shearer]]<br /> {{BGR}} [[Christo Stoičkov]]<br /> {{HRV}} [[Davor Šuker]]<br /> {{FRA}} [[Youri Djorkaeff]]<br /> {{CZE}} [[Pavel Kuka]]<br /> |} == Externé odkazy == * [http://www.euro96.czweb.org/ Euro96.czweb] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090724024250/http://www.euro96.czweb.org/ |date=2009-07-24 }} == Zdroj == {{preklad|en|UEFA Euro 1996}} {{ME vo futbale}} [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo futbale 1996| ]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo futbale|1996]] [[Kategória:Športové podujatia v Anglicku|Futbal]] [[Kategória:1996 v Spojenom kráľovstve]] ed7rkr3igdwpahbwspncex6on6czq10 8188323 8188321 2026-03-28T10:55:28Z Peter 51345 269569 8188323 wikitext text/x-wiki {{Infobox Majstrovstvá Európy vo futbale | rok = 1996 | iný názov = UEFA Euro 96<br/>1996 UEFA European Football Championship England 96 | usporiadateľ = Anglicko | dátum = [[8. jún]] – [[30. jún]] [[1996]] | počet tímov = 16 | počet štadiónov = 8 | počet miest = 8 | víťaz = GER | počet titulov = 3 | druhý = CZE | počet zápasov = 31 | počet gólov = 64 | návštevnosť = 1275857 | najlepší strelec = {{ENG}} [[Alan Shearer]]<br/><small>(5 gólov)<small/> | najlepší hráč = {{GER}} [[Matthias Sammer]] }} '''Majstrovstvá Európy vo futbale 1996''' boli 10. Majstrovstvá Európy vo futbale. Konali sa v [[Anglicko|Anglicku]] od [[8. jún]]a do [[30. jún]]a [[1996]]. Víťazom turnaja sa stala reprezentácia [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecka]], keď vo finále porazila reprezentáciu [[České národné futbalové mužstvo|Česka]] 2-1. Najlepším strelcom sa stal [[Alan Shearer]] s 5 gólmi. == Štadióny == <center> {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- ! style="border-left:none; border-right:none;" | [[Londýn]] ! style="border-left:none; border-right:none;" | [[Manchester]] ! style="border-left:none; border-right:none;" | [[Liverpool]] ! style="border-left:none; border-right:none;" | [[Birmingham]] |- | style="border-left:none; border-right:none;" | [[Wembley Stadium|Wembley]]<br />Kapacita: 76 567 | style="border-left:none; border-right:none;" | [[Old Trafford]]<br />Kapacita: 55 000 | style="border-left:none; border-right:none;" | [[Anfield]]<br />Kapacita: 42 730 | style="border-left:none; border-right:none;" | [[Villa Park]]<br />Kapacita: 39 399 |- | style="border:none;" | [[Súbor:Old Wembley Stadium (external view).jpg|150px]] | style="border:none;" | [[Súbor:Old Trafford inside 20060726 1.jpg|150px]] | style="border:none;" | [[Súbor:View_of_inside_Anfield_Stadium_from_Anfield_Road_Stand.jpg|150px]] | style="border:none;" | [[Súbor:Villaparkfromtopofholte.jpg|150px]] |- ! style="border-left:none; border-right:none;" | [[Leeds]] ! style="border-left:none; border-right:none;" | [[Sheffield]] ! style="border-left:none; border-right:none;" | [[Newcastle upon Tyne|Newcastle]] ! style="border-left:none; border-right:none;" | [[Nottingham (Anglicko)|Nottingham]] |- | style="border-left:none; border-right:none;" | [[Elland Road]]<br />Kapacita: 40 204 | style="border-left:none; border-right:none;" | [[Hillsborough Stadium]]<br />Kapacita: 39 814 | style="border-left:none; border-right:none;" | [[St James' Park]]<br />Kapacita: 36 610 | style="border-left:none; border-right:none;" | [[City Ground]]<br />Kapacita: 30 576 |- | style="border:none;" | [[Súbor:Elland Road 4.jpg|150px]] | style="border:none;" | [[Súbor:Hillsborough South Stand.JPG|150px]] | style="border:none;" | [[Súbor:East Stand.JPG|150px]] | style="border:none;" | [[Súbor:Nottingham MMB 15 City Ground.jpg|150px]] |}</center> == Kvalifikácia == [[Súbor:Euro 1996.png|thumb|Účastníci turnaja]] Do kvalifikácie Majstrovstiev Európy roku 1996 vstúpilo celkom 47 tímov, ktoré bojovali celkovo o 18 postupových miest na záverečný finálový turnaj. [[Anglické národné futbalové mužstvo|Anglicko]] ako hostiteľ majstrovstiev a {{DEN|f|0}} ako obhajca sa kvalifikoval automaticky, a tak sa bojovalo o 16 miest. Kvalifikované tímy: {{Stĺpce|2| * {{BGR|f}} (prvá účasť) * {{HRV|f}} (prvá účasť) * {{CZE|f}} (prvá účasť)* * {{DEN|f}} (obhajcovia titulu) * {{ENG|f}}* (hostitelia) * {{DEU|f}} * {{ITA|f}} * {{NLD|f}} * {{PRT|f}} * {{ROU|f}} * {{RUS|f}} (prvá účasť)** * {{SCO|f}} * {{ESP|f}} * {{CHE|f}} (prvá účasť) * {{TUR|f}} (prvá účasť) }} ''* Od rozdelenia [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]].'' ''** Od rozdelenia [[ZSSR]].'' == Výsledky == === Základné skupiny === ==== Skupina A ==== {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !width=150|Mužstvo !width=20|{{tooltip|Z|Počet zápasov}} !width=20|{{tooltip|V|Počet víťazstiev}} !width=20|{{tooltip|R|Počet remíz}} !width=20|{{tooltip|P|Počet prehier}} !width=20|{{tooltip|GS|Góly strelené}} !width=20|{{tooltip|GI|Góly inkasované}} !width=20|{{tooltip|GR|Gólový rozdiel}} !width=20|Body |- bgcolor="#ccffcc" |align="left"|{{ENG|f|1}} |3||2||1||0||7||2||+5||'''7''' |- bgcolor="#ccffcc" |align="left"|{{NLD|f|1}} |3||1||1||1||3||4||−1||'''4''' |- |align="left"|{{SCO|f|1}} |3||1||1||1||1||2||−1||'''4''' |- |align="left"|{{CHE|f|1}} |3||0||1||2||1||4||−3||'''1''' |} {{Futbalbox2 |dátum = 8. jún 1996 |bg = |polčas= |čas = 15:00 |mužstvo1 = {{ENG|f|2}} |skóre = 1 – 1 |report = [http://en.uefa.com/competitions/euro2012/history/season=1996/round=227/match=52482/index.html (zápis)] |mužstvo2 = {{CHE|f|1}} |góly1 = {{gól|23}} [[Alan Shearer|Shearer]] |góly2 = {{gól|84|pen.}} [[Kubilay Türkyilmaz|Türkyilmaz]] |štadión= [[Wembley Stadium|Wembley]], [[Londýn]] |divákov = 76 567 |rozhodca= {{ESP}} [[Manuel Díaz Vega]] }} ---- {{Futbalbox2 |dátum = 10. jún 1996 |bg = |polčas= |čas = 16:30 |mužstvo1 = {{NLD|f|2}} |skóre = 0 – 0 |report = [http://en.uefa.com/competitions/euro2012/history/season=1996/round=227/match=52483/index.html (zápis)] |mužstvo2 = {{SCO|f|1}} |góly1 = |góly2 = |štadión= [[Villa Park]], [[Birmingham]] |divákov = 34 363 |rozhodca= {{SWE}} [[Leif Sundell]] }} ---- {{Futbalbox2 |dátum = 13. jún 1996 |bg = |polčas= |čas = 19:30 |mužstvo1 = {{CHE|f|2}} |skóre = 0 – 2 |report = [http://en.uefa.com/competitions/euro2012/history/season=1996/round=227/match=52484/index.html (zápis)] |mužstvo2 = {{NLD|f|1}} |góly1 = |góly2 = {{gól|66}} [[Jordi Cruyff|Cruyff]] <br />{{gól|79}} [[Dennis Bergkamp|Bergkamp]] |štadión= [[Villa Park]], [[Birmingham]] |divákov = 36 800 |rozhodca= {{BGR}} [[Atanas Uzunov]] }} ---- {{Futbalbox2 |dátum = 15. jún 1996 |bg = |polčas= |čas = 15:00 |mužstvo1 = {{SCO|f|2}} |skóre = 0 – 2 |report = [http://en.uefa.com/competitions/euro2012/history/season=1996/round=227/match=52485/index.html (zápis)] |mužstvo2 = {{ENG|f|1}} |góly1 = |góly2 = {{gól|53}} [[Alan Shearer|Shearer]] <br />{{gól|79}} [[Paul Gascoigne|Gascoigne]] |štadión= [[Wembley Stadium|Wembley]], [[Londýn]] |divákov = 76 864 |rozhodca= {{ITA}} [[Pierluigi Pairetto]] }} ---- {{Futbalbox2 |dátum = 18. jún 1996 |bg = |polčas= |čas = 19:30 |mužstvo1 = {{SCO|f|2}} |skóre = 1 – 0 |report = [http://en.uefa.com/competitions/euro2012/history/season=1996/round=227/match=52486/index.html (zápis)] |mužstvo2 = {{CHE|f|1}} |góly1 = {{gól|36}} [[Ally McCoist|McCoist]] |góly2 = |štadión= [[Villa Park]], [[Birmingham]] |divákov = 34 946 |rozhodca= {{CZE}} [[Václav Krondl]]}} ---- {{Futbalbox2 |dátum = 18. jún 1996 |bg = |polčas= |čas = 19:30 |mužstvo1 = {{NLD|f|2}} |skóre = 1 – 4 |report = [http://en.uefa.com/competitions/euro2012/history/season=1996/round=227/match=52487/index.html (zápis)] |mužstvo2 = {{ENG|f|1}} |góly1 = {{gól|78}} [[Patrick Kluivert|Kluivert]] |góly2 = {{gól|23|pen.}} {{gól|57}} [[Alan Shearer|Shearer]] <br />{{gól|51}} {{gól|62}} [[Teddy Sheringham|Sheringham]] |štadión= [[Wembley Stadium|Wembley]], [[Londýn]] |divákov = 76 798 |rozhodca= {{AUT}} [[Gerd Grabher]]}} ==== Skupina B ==== {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !width=150|Mužstvo !width=20|{{tooltip|Z|Počet zápasov}} !width=20|{{tooltip|V|Počet víťazstiev}} !width=20|{{tooltip|R|Počet remíz}} !width=20|{{tooltip|P|Počet prehier}} !width=20|{{tooltip|GS|Góly strelené}} !width=20|{{tooltip|GI|Góly inkasované}} !width=20|{{tooltip|GR|Gólový rozdiel}} !width=20|Body |- bgcolor="#ccffcc" |align="left"|{{FRA|f|1}} |3||2||1||0||5||2||+3||'''7''' |- bgcolor="#ccffcc" |align="left"|{{ESP|f|1}} |3||1||2||0||4||3||+1||'''5''' |- |align="left"|{{BGR|f|1}} |3||1||1||1||3||4||−1||'''4''' |- |align="left"|{{ROU|f|1}} |3||0||0||3||1||4||−3||'''0''' |} {{Futbalbox2 |dátum = 9. jún 1996 |bg = |polčas= |čas = 14:30 |mužstvo1 = {{ESP|f|2}} |skóre = 1 – 1 |report = [http://en.uefa.com/competitions/euro2012/history/season=1996/round=227/match=52500/index.html (zápis)] |mužstvo2 = {{BGR|f|1}} |góly1 = {{gól|74}} [[Alfonso Pérez|Alfonso]] |góly2 = {{gól|65|pen.}} [[Christo Stoičkov|Stoičkov]] |štadión= [[Elland Road]], [[Leeds]] |divákov = 24 006 |rozhodca= {{ITA}} [[Piero Ceccarini]]}} ---- {{Futbalbox2 |dátum = 10. jún 1996 |bg = |polčas= |čas = 19:30 |mužstvo1 = {{ROU|f|2}} |skóre = 0 – 1 |report = [http://en.uefa.com/competitions/euro2012/history/season=1996/round=227/match=52501/index.html (zápis)] |mužstvo2 = {{FRA|f|1}} |góly1 = |góly2 = {{gól|25}} [[Christophe Dugarry|Dugarry]] |štadión= [[St James' Park]], [[Newcastle upon Tyne|Newcastle]] |divákov = 26 323 |rozhodca= {{DEU}} [[Hellmut Krug]] }} ---- {{Futbalbox2 |dátum = 13. jún 1996 |bg = |polčas= |čas = 16:30 |mužstvo1 = {{BGR|f|2}} |skóre = 1 – 0 |report = [http://en.uefa.com/competitions/euro2012/history/season=1996/round=227/match=52502/index.html (zápis)] |mužstvo2 = {{ROU|f|1}} |góly1 = {{gól|3}} [[Christo Stoičkov|Stoičkov]] |góly2 = |štadión= [[St James' Park]], [[Newcastle upon Tyne|Newcastle]] |divákov = 19 107 |rozhodca= {{DEN}} [[Peter Mikkelsen]] }} ---- {{Futbalbox2 |dátum = 15. jún 1996 |bg = |polčas= |čas = 18:00 |mužstvo1 = {{FRA|f|2}} |skóre = 1 – 1 |report = [http://en.uefa.com/competitions/euro2012/history/season=1996/round=227/match=52503/index.html (zápis)] |mužstvo2 = {{ESP|f|1}} |góly1 = {{gól|49}} [[Youri Djorkaeff|Djorkaeff]] |góly2 = {{gól|86}} [[José Luis Caminero|Caminero]] |štadión= [[Elland Road]], [[Leeds]] |divákov = 35 626 |rozhodca= {{BLR}} [[Vadim Zhuk]] }} ---- {{Futbalbox2 |dátum = 18. jún 1996 |bg = |polčas= |čas = 16:30 |mužstvo1 = {{FRA|f|2}} |skóre = 3 – 1 |report = [http://en.uefa.com/competitions/euro2012/history/season=1996/round=227/match=52504/index.html (zápis)] |mužstvo2 = {{BGR|f|1}} |góly1 = {{gól|21}} [[Laurent Blanc|Blanc]]<br /> {{gól|63|o.g.}} [[Luboslav Penev|Penev]]<br /> {{gól|90}} [[Patrice Loko|Loko]] |góly2 = {{gól|69}} [[Christo Stoičkov|Stoičkov]] |štadión= [[St James' Park]], [[Newcastle upon Tyne|Newcastle]] |divákov = 26 976 |rozhodca= {{ENG}} [[Dermot Gallagher]] }} ---- {{Futbalbox2 |dátum = 18. jún 1996 |bg = |polčas= |čas = 16:30 |mužstvo1 = {{ROU|f|2}} |skóre = 1 – 2 |report = [http://en.uefa.com/competitions/euro2012/history/season=1996/round=227/match=52505/index.html (zápis)] |mužstvo2 = {{ESP|f|1}} |góly1 = {{gól|29}} [[Florin Răducioiu|Răducioiu]] |góly2 = {{gól|11}} [[Javier Manjarín|Manjarín]] <br />{{gól|84}} [[Guillermo Amor|Amor]] |štadión= [[Elland Road]], [[Leeds]] |divákov = 32 719 |rozhodca= {{TUR}} [[Ahmet Çakar]] }} ==== Skupina C ==== {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !width=150|Mužstvo !width=20|{{tooltip|Z|Počet zápasov}} !width=20|{{tooltip|V|Počet víťazstiev}} !width=20|{{tooltip|R|Počet remíz}} !width=20|{{tooltip|P|Počet prehier}} !width=20|{{tooltip|GS|Góly strelené}} !width=20|{{tooltip|GI|Góly inkasované}} !width=20|{{tooltip|GR|Gólový rozdiel}} !width=20|Body |- bgcolor="#ccffcc" |align="left"|{{DEU|f|1}} |3||2||1||0||5||0||+5||'''7''' |- bgcolor="#ccffcc" |align="left"|{{CZE|f|1}} |3||1||1||1||5||6||−1||'''4''' |- |align="left"|{{ITA|f|1}} |3||1||1||1||3||3||0||'''4''' |- |align="left"|{{RUS|f|1}} |3||0||1||2||4||8||−4||'''1''' |} {{Futbalbox2 |dátum = 9. jún 1996 |bg = |polčas= |čas = 17:00 |mužstvo1 = {{DEU|f|2}} |skóre = 2 – 0 |report = [http://en.uefa.com/competitions/euro2012/history/season=1996/round=227/match=52506/index.html (zápis)] |mužstvo2 = {{CZE|f|1}} |góly1 = {{gól|26}} [[Christian Ziege|Ziege]] <br /> {{gól|32}} [[Andreas Möller|Möller]] |góly2 = |štadión= [[Old Trafford]], [[Manchester]] |divákov = 37 300 |rozhodca= {{ENG}} [[David Elleray]]}} ---- {{Futbalbox2 |dátum = 11. jún 1996 |bg = |polčas= |čas = 16:30 |mužstvo1 = {{ITA|f|2}} |skóre = 2 – 1 |report = [http://en.uefa.com/competitions/euro2012/history/season=1996/round=227/match=52507/index.html (zápis)] |mužstvo2 = {{RUS|f|1}} |góly1 = {{gól|5}}, {{gól|52}} [[Pierluigi Casiraghi|Casiraghi]] |góly2 = {{gól|21}} [[Ilia Tsymbalar|Tsymbalar]] |štadión= [[Anfield]], [[Liverpool]] |divákov = 35 120 |rozhodca= {{SCO}} [[Leslie Mottram]]}} ---- {{Futbalbox2 |dátum = 14. jún 1996 |bg = |polčas= |čas = 19:30 |mužstvo1 = {{CZE|f|2}} |skóre = 2 – 1 |report = [http://en.uefa.com/competitions/euro2012/history/season=1996/round=227/match=52508/index.html (zápis)] |mužstvo2 = {{ITA|f|1}} |góly1 = {{gól|4}} [[Pavel Nedvěd|Nedvěd]]<br /> {{gól|35}} [[Radek Bejbl|Bejbl]] |góly2 = {{gól|18}} [[Enrico Chiesa|Chiesa]] |štadión= [[Anfield]], [[Liverpool]] |divákov = 37 320 |rozhodca= {{ESP}} [[Antonio López Nieto]]}} ---- {{Futbalbox2 |dátum = 16. jún 1996 |bg = |polčas= |čas = 15:00 |mužstvo1 = {{RUS|f|2}} |skóre = 0 – 3 |report = [http://en.uefa.com/competitions/euro2012/history/season=1996/round=227/match=52509/index.html (zápis)] |mužstvo2 = {{DEU|f|1}} |góly1 = |góly2 = {{gól|56}} [[Matthias Sammer|Sammer]]<br /> {{gól|77}}, {{gól|90}} [[Jürgen Klinsmann|Klinsmann]] |štadión= [[Old Trafford]], [[Manchester]] |divákov = 50 760 |rozhodca= {{DEN}} [[Kim Milton Nielsen]] }} ---- {{Futbalbox2 |dátum = 19. jún 1996 |bg = |polčas= |čas = 19:30 |mužstvo1 = {{RUS|f|2}} |skóre = 3 – 3 |report = [http://en.uefa.com/competitions/euro2012/history/season=1996/round=227/match=52510/index.html (zápis)] |mužstvo2 = {{CZE|f|1}} |góly1 = {{gól|49}} [[Alexander Mostovoi|Mostovoi]]<br /> {{gól|54}} [[Omar Tetradze|Tetradze]]<br />{{gól|85}} [[Vladimir Beschastnykh|Beschastnykh]] |góly2 ={{gól|5}} [[Jan Suchopárek|Suchopárek]] <br />{{gól|19}} [[Pavel Kuka|Kuka]] <br />{{gól|88}} [[Vladimír Šmicer|Šmicer]] |štadión= [[Anfield]], [[Liverpool]] |divákov = 21 128 |rozhodca= {{SWE}} [[Anders Frisk]] }} ---- {{Futbalbox2 |dátum = 19. jún 1996 |bg = |polčas= |čas = 19:30 |mužstvo1 = {{ITA|f|2}} |skóre = 0 – 0 |report = [http://en.uefa.com/competitions/euro2012/history/season=1996/round=227/match=52511/index.html (zápis)] |mužstvo2 = {{DEU|f|1}} |góly1 = |góly2 = |štadión= [[Old Trafford]], [[Manchester]] |divákov = 53 740 |rozhodca= {{BEL}} [[Guy Goethals]]}} ==== Skupina D ==== {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !width=150|Mužstvo !width=20|{{tooltip|Z|Počet zápasov}} !width=20|{{tooltip|V|Počet víťazstiev}} !width=20|{{tooltip|R|Počet remíz}} !width=20|{{tooltip|P|Počet prehier}} !width=20|{{tooltip|GS|Góly strelené}} !width=20|{{tooltip|GI|Góly inkasované}} !width=20|{{tooltip|GR|Gólový rozdiel}} !width=20|Body |- bgcolor="#ccffcc" |align="left"|{{PRT|f|1}} |3||2||1||0||5||1||+4||'''7''' |- bgcolor="#ccffcc" |align="left"|{{HRV|f|1}} |3||2||0||1||4||3||+1||'''6''' |- |align="left"|{{DEN|f|1}} |3||1||1||1||4||4||0||'''4''' |- |align="left"|{{TUR|f|1}} |3||0||0||3||0||5||−5||'''0''' |} {{Futbalbox2 |dátum = 9. jún 1996 |bg = |polčas= |čas = 19:30 |mužstvo1 = {{DEN|f|2}} |skóre = 1 – 1 |report = [http://en.uefa.com/competitions/euro2012/history/season=1996/round=227/match=52512/index.html (zápis)] |mužstvo2 = {{PRT|f|1}} |góly1 = {{gól|22}} [[Brian Laudrup|B. Laudrup]] |góly2 = {{gól|53}} [[Ricardo Sá Pinto|Sá Pinto]] |štadión= [[Hillsborough Stadium|Hillsborough]], [[Sheffield]] |divákov = 34 993 |rozhodca= {{NLD}} [[Mario van der Ende]] }} ---- {{Futbalbox2 |dátum = 11. jún 1996 |bg = |polčas= |čas = 19:30 |mužstvo1 = {{TUR|f|2}} |skóre = 0 – 1 |report = [http://en.uefa.com/competitions/euro2012/history/season=1996/round=227/match=52513/index.html (zápis)] |mužstvo2 = {{HRV|f|1}} |góly1 = |góly2 = {{gól|86}} [[Goran Vlaović|Vlaović]] |štadión= [[City Ground]], [[Nottingham (Anglicko)|Nottingham]] |divákov = 22 406 |rozhodca= {{CHE}} [[Serge Muhmenthaler]]}} ---- {{Futbalbox2 |dátum = 14. jún 1996 |bg = |polčas= |čas = 16:30 |mužstvo1 = {{PRT|f|2}} |skóre = 1 – 0 |report = [http://en.uefa.com/competitions/euro2012/history/season=1996/round=227/match=52514/index.html (zápis)] |mužstvo2 = {{TUR|f|1}} |góly1 = {{gól|66}} [[Fernando Couto|Couto]] |góly2 = |štadión= [[City Ground]], [[Nottingham (Anglicko)|Nottingham]] |divákov = 22 670 |rozhodca= {{HUN}} [[Sándor Puhl]]}} ---- {{Futbalbox2 |dátum = 16. jún 1996 |bg = |polčas= |čas = 18:00 |mužstvo1 = {{HRV|f|2}} |skóre = 3 – 0 |report = [http://en.uefa.com/competitions/euro2012/history/season=1996/round=227/match=52515/index.html (zápis)] |mužstvo2 = {{DEN|f|1}} |góly1 = {{gól|53|pen.}}, {{gól|90}} [[Davor Šuker|Šuker]]<br /> {{gól|81}} [[Zvonimir Boban|Boban]] |góly2 = |štadión= [[Hillsborough Stadium|Hillsborough]], [[Sheffield]] |divákov = 33 671 |rozhodca= {{FRA}} [[Marc Batta]]}} ---- {{Futbalbox2 |dátum = 19. jún 1996 |bg = |polčas= |čas = 16:30 |mužstvo1 = {{HRV|f|2}} |skóre = 0 – 3 |report = [http://en.uefa.com/competitions/euro2012/history/season=1996/round=227/match=52516/index.html (zápis)] |mužstvo2 = {{PRT|f|1}} |góly1 = |góly2 = {{gól|4}} [[Luís Figo|Figo]] <br /> {{gól|33}} [[João Vieira Pinto|Pinto]]<br /> {{gól|82}} [[Domingos Paciência|Domingos]] |štadión= [[City Ground]], [[Nottingham (Anglicko)|Nottingham]] |divákov = 20 484 |rozhodca= {{DEU}} [[Bernd Heynemann]]}} ---- {{Futbalbox2 |dátum = 19. jún 1996 |bg = |polčas= |čas = 16:30 |mužstvo1 = {{TUR|f|2}} |skóre = 0 – 3 |report = [http://en.uefa.com/competitions/euro2012/history/season=1996/round=227/match=52517/index.html (zápis)] |mužstvo2 = {{DEN|f|1}} |góly1 = |góly2 = {{gól|50}},{{gól|84}} [[Brian Laudrup|B. Laudrup]] <br /> {{gól|69}}[[Allan Nielsen|Nielsen]] |štadión= [[Hillsborough Stadium|Hillsborough]], [[Sheffield]] |divákov = 28 951 |rozhodca= {{RUS}} [[Nikolai Levnikov]] }} === Vyraďovacie boje === {{Play-off8+futbal |23. jún – Manchester|'''{{DEU|f|1}}'''|'''2'''|{{HRV|f|1}}|1 |22. jún – Londýn|{{ESP|f|1}}|0 (2)|'''{{ENG|f|1}}''' ([[Penaltový rozstrel|pen.]])|'''0 (4)''' |23. jún – Birmingham|'''{{CZE|f|1}}'''|'''1'''|{{PRT|f|1}}|0 |22. jún – Liverpool|'''{{FRA|f|1}}''' ([[Penaltový rozstrel|pen.]])|'''0 (5)'''|{{NLD|f|1}}|0 (4) <!-- semi finals --> |26. jún – Londýn|'''{{DEU|f|1}}''' ([[Penaltový rozstrel|pen.]])|'''1 (6)'''|{{ENG|f|1}}|1 (5) |26. jún – Manchester|'''{{CZE|f|1}}''' ([[Penaltový rozstrel)|pen.]])|'''0 (6)'''|{{FRA|f|1}}|0 (5) <!--final --> |30. jún – Londýn|'''{{DEU|f|1}}''' ([[po predĺžení|p.p.]])|'''2'''|{{CZE|f|1}}|1| }} === Štvrťfinále === {{Futbalbox2 |dátum = 22. jún 1996 |bg = |polčas= |čas = 15:00 |mužstvo1 = {{ESP|f|2}} |skóre = 0 – 0 ([[Extra čas|p.p.]]) |report = [http://en.uefa.com/competitions/euro2012/history/season=1996/round=223/match=52911/index.html (zápis)]<!-- broken --> |mužstvo2 = {{ENG|f|1}} |góly1 = |góly2 = |štadión= [[Wembley Stadium|Wembley]], [[Londýn]] |divákov = 75 440 |rozhodca= {{FRA}} [[Marc Batta]]}} {{Penaltový rozstrel |pk1= [[Fernando Hierro|Hierro]] {{pennep|hit crossbar}}<br />[[Guillermo Amor|Amor]] {{pengól}}<br />[[Alberto Belsúe|Belsúe]] {{pengól}}<br />[[Miguel Angel Nadal|Nadal]] {{pennep|saved}} |skóre = 2 – 4 |pk2= {{pengól}} [[Alan Shearer|Shearer]]<br />{{pengól}} [[David Platt|Platt]]<br />{{pengól}} [[Stuart Pearce|Pearce]]<br />{{pengól}} [[Paul Gascoigne|Gascoigne]] }} ---- {{Futbalbox2 |dátum = 22. jún 1996 |bg = |polčas= |čas = 18:30 |mužstvo1 = {{FRA|f|2}} |skóre = 0 – 0 ([[Extra čas|p.p.]]) |report = [http://en.uefa.com/competitions/euro2012/history/season=1996/round=223/match=52912/index.html (zápis)]<!-- broken --> |mužstvo2 = {{NLD|f|1}} |góly1 = |góly2 = |štadión= [[Anfield]], [[Liverpool]] |divákov = 37 465 |rozhodca= {{ESP}} [[Antonio López Nieto]] }} {{Penaltový rozstrel |pk1= [[Zinedine Zidane|Zidane]] {{pengól}}<br />[[Youri Djorkaeff|Djorkaeff]] {{pengól}}<br />[[Bixente Lizarazu|Lizarazu]] {{pengól}}<br />[[Vincent Guérin|Guérin]] {{pengól}}<br />[[Laurent Blanc|Blanc]] {{pengól}} |skóre= 5 – 4 |pk2 = {{pengól}} [[Johan de Kock|de Kock]]<br />{{pengól}} [[Ronald de Boer|R. de Boer]]<br />{{pengól}} [[Patrick Kluivert|Kluivert]]<br />{{pennep|saved}} [[Clarence Seedorf|Seedorf]]<br />{{pengól}} [[Danny Blind|Blind]] }} ---- {{Futbalbox2 |dátum = 23. jún 1996 |bg = |polčas= |čas = 15:00 |mužstvo1 = {{DEU|f|2}} |skóre = 2 – 1 |report = [http://en.uefa.com/competitions/euro2012/history/season=1996/round=223/match=52913/index.html (zápis)]<!-- broken --> |mužstvo2 = {{HRV|f|1}} |góly1 ={{gól|20|pen.}} [[Jürgen Klinsmann|Klinsmann]] <br /> {{gól|59}} [[Matthias Sammer|Sammer]] |góly2 = {{gól|51}} [[Davor Šuker|Šuker]] |štadión= [[Old Trafford]], [[Manchester]] |divákov = 43 412 |rozhodca= {{SWE}} [[Leif Sundell]]}} ---- {{Futbalbox2 |dátum = 23. jún 1996 |bg = |polčas= |čas = 18:30 |mužstvo1 = {{CZE|f|2}} |skóre = 1 – 0 |report = [http://en.uefa.com/competitions/euro2012/history/season=1996/round=223/match=52914/index.html (zápis)]<!-- broken --> |mužstvo2 = {{PRT|f|1}} |góly1 = {{gól|53}} [[Karel Poborský|Poborský]] |góly2 = |štadión= [[Villa Park]], [[Birmingham]] |divákov = 26 832 |rozhodca= {{DEU}} [[Hellmut Krug]] }} === Semifinále === {{Futbalbox2 |dátum = 26. jún 1996 |bg = |polčas= |čas = 16:00 |mužstvo1 = {{FRA|f|2}} |skóre = 0 – 0 ([[Extra čas|p.p.]]) |report = [http://en.uefa.com/competitions/euro2012/history/season=1996/round=224/match=52915/index.html (zápis)]<!-- broken --> |mužstvo2 = {{CZE|f|1}} |góly1 = |góly2 = |štadión= [[Old Trafford]], [[Manchester]] |divákov = 43 877 |rozhodca= {{SCO}} [[Leslie Mottram]]}} {{Penaltový rozstrel |pk1= [[Zinedine Zidane|Zidane]] {{pengól}}<br />[[Youri Djorkaeff|Djorkaeff]] {{pengól}}<br />[[Bixente Lizarazu|Lizarazu]] {{pengól}}<br />[[Vincent Guérin|Guérin]] {{pengól}}<br />[[Laurent Blanc|Blanc]] {{pengól}}<br />[[Reynald Pedros|Pedros]] {{pennep|saved}} |skóre= 5 – 6 |pk2 = {{pengól}} [[Luboš Kubík|Kubík]]<br />{{pengól}} [[Pavel Nedvěd|Nedvěd]]<br />{{pengól}} [[Patrik Berger|Berger]]<br />{{pengól}} [[Karel Poborský|Poborský]]<br />{{pengól}} [[Karel Rada|Rada]]<br />{{pengól}} [[Miroslav Kadlec|Kadlec]] }} ---- {{Futbalbox2 |dátum = 26. jún 1996 |bg = |polčas= |čas = 19:30 |mužstvo1 = {{DEU|f|2}} |skóre = 1 – 1 ([[Extra čas|p.p.]]) |report = [http://en.uefa.com/competitions/euro2012/history/season=1996/round=224/match=52916/index.html (zápis)]<!-- broken --> |mužstvo2 = {{ENG|f|1}} |góly1 = {{gól|16}} [[Stefan Kuntz|Kuntz]] |góly2 = {{gól|3}} [[Alan Shearer|Shearer]] |štadión= [[Wembley Stadium|Wembley]], [[Londýn]] |divákov = 75 862 |rozhodca= {{HUN}} [[Sándor Puhl]]}} {{Penaltový rozstrel |pk1= [[Thomas Häßler|Häßler]] {{pengól}}<br />[[Thomas Strunz|Strunz]] {{pengól}}<br />[[Stefan Reuter|Reuter]] {{pengól}}<br />[[Christian Ziege|Ziege]] {{pengól}}<br />[[Stefan Kuntz|Kuntz]] {{pengól}}<br />[[Andreas Möller|Möller]] {{pengól}} |skóre= 6 – 5 |pk2 = {{pengól}} [[Alan Shearer|Shearer]]<br />{{pengól}} [[David Platt|Platt]]<br />{{pengól}} [[Stuart Pearce|Pearce]]<br />{{pengól}} [[Paul Gascoigne|Gascoigne]]<br />{{pengól}} [[Teddy Sheringham|Sheringham]]<br />{{pennep|saved}} [[Gareth Southgate|Southgate]] }} === Finále === {{Futbalbox2 |dátum = 30. jún 1996 |bg = |polčas= |čas = 19:00 |mužstvo1 = {{DEU|f|2}} |skóre = 2 – 1 ([[Extra čas|p.p.]]) |report = [http://en.uefa.com/competitions/euro2012/history/season=1996/round=225/match=52917/index.html (zápis)] |mužstvo2 = {{CZE|f|1}} |góly1 = {{gól|73}} {{gól|95}} [[Oliver Bierhoff|Bierhoff]] |góly2 = {{gól|59|pen.}} [[Patrik Berger|Berger]] |štadión= [[Wembley Stadium|Wembley]], [[Londýn]] |divákov = 73 611 |rozhodca= {{ITA}} [[Pierluigi Pairetto]] }} {| class="wikitable" style="text-align: center; margin: 0 auto;" |- !Majster Európy vo futbale 1996 |- |align=center|[[Súbor:Flag of Germany.svg|100px|Germany]]<br />'''[[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecko]]'''<br />'''Tretí titul''' |} == Zostava All-Star turnaja == {| class="wikitable" style="margin: 0 auto;" |- !Brankári !Obrancovia !Stredopoliari !Útočníci |- |valign=top| {{ENG}} [[David Seaman]]<br /> {{DEU}} [[Andreas Köpke]] |valign=top| {{CZE}} [[Radoslav Látal]]<br /> {{FRA}} [[Laurent Blanc]]<br /> {{FRA}} [[Marcel Desailly]]<br /> {{DEU}} [[Matthias Sammer]]<br /> {{ITA}} [[Paolo Maldini]] |valign=top| {{FRA}} [[Didier Deschamps]]<br /> {{ENG}} [[Steve McManaman]]<br /> {{ENG}} [[Paul Gascoigne]]<br /> {{PRT}} [[Rui Costa]]<br /> {{CZE}} [[Karel Poborský]]<br /> {{DEU}} [[Dieter Eilts]] |valign=top| {{ENG}} [[Alan Shearer]]<br /> {{BGR}} [[Christo Stoičkov]]<br /> {{HRV}} [[Davor Šuker]]<br /> {{FRA}} [[Youri Djorkaeff]]<br /> {{CZE}} [[Pavel Kuka]]<br /> |} == Externé odkazy == * [http://www.euro96.czweb.org/ Euro96.czweb] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090724024250/http://www.euro96.czweb.org/ |date=2009-07-24 }} == Zdroj == {{preklad|en|UEFA Euro 1996}} {{ME vo futbale}} [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo futbale 1996| ]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo futbale|1996]] [[Kategória:Športové podujatia v Anglicku|Futbal]] [[Kategória:1996 v Spojenom kráľovstve]] p5jyvomvz3y6kkaw6vs3yszvsmebd02 Kategória:Držitelia Oscara za najlepší cudzojazyčný film 14 318581 8188042 7367751 2026-03-27T20:05:05Z Jetam2 30982 odobratá [[Kategória:Filmy]]; pridaná [[Kategória:Ocenené filmy]] pomocou použitia HotCat 8188042 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Držitelia Oscara|Cudzojazyčný]] [[Kategória:Ocenené filmy]] jvyn3d05pd8f61n4e37r1m07u1ow5fa Kategória:Rímskokatolícke kostoly na Slovensku 14 318678 8188183 5983035 2026-03-27T22:06:56Z Jetam2 30982 kat, zar 8188183 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly podľa štátu|Slovensku]] [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Európe|Slovensku]] [[Kategória:Kostoly na Slovensku]] [[Kategória:Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Kostoly]] nbp1cdkwc7a48ttyprn52bdzrh366g0 Majstrovstvá Európy vo futbale 1972 0 320374 8188331 7785667 2026-03-28T11:03:48Z Peter 51345 269569 8188331 wikitext text/x-wiki {{Infobox Majstrovstvá Európy vo futbale | rok = 1972 | iný názov = 1972 UEFA European Football Championship<br/>Europees kampioenschap voetbal België 1972<br/>Championnat d'Europe de football Belgique 1972<br/>Fußball-Europameisterschaft Belgien 1972 | usporiadateľ = Belgicko | dátum = [[14. jún]] – [[18. jún]] [[1972]] | počet tímov = 4 | počet štadiónov = 4 | počet miest = 3 | víťaz = FRG | počet titulov = 1 | druhý = URS | tretí = BEL | štvrtý = HUN | počet zápasov = 4 | počet gólov = 10 | návštevnosť = 121880 | najlepší strelec = {{FRG}} [[Gerd Müller]]<br/><small>(4 góly)<small/> }} '''Majstrovstvá Európy vo futbale 1972''' boli 7. Majstrovstvá Európy vo futbale. Konali sa v [[Belgicko|Belgicku]] od [[14. jún]]a do [[18. jún]]a [[1972]]. Z kvalifikácie postupovali štyri tímy. Turnaj vyhrala reprezentácia [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Západného Nemecka]], keď vyhrala vo finále nad reprezentáciou [[Sovietske národné futbalové mužstvo|ZSSR]]. Najlepším strelcom sa stal Nemec [[Gerd Müller]] so 4 gólmi. == Štadióny == <center> {| class="wikitable" style="text-align:center" |- ! [[Brusel]] ! [[Liège]] ! [[Brusel]] ! [[Antverpy]] |- | [[King Baudouin Stadium|Heysel Stadium]] | [[Stade Maurice Dufrasne|Sclessin Stadium]] | [[Constant Vanden Stock Stadium|Stade Émile Versé]] | [[Bosuil Stadium]] |- | Kapacita: '''50 000''' | Kapacita: '''31 000''' | Kapacita: '''28 000''' | Kapacita: '''20 000''' |- | | [[Súbor:Standard liege kaerjeng02.jpg|150px]] | [[Súbor:3564constantVandenStockStadium.jpg|150px]] | |}</center> == Kvalifikácia == {{Hlavný článok|Majstrovstvá Európy vo futbale 1972 (kvalifikácia)}} [[Súbor:Euro 1972.png|thumb|Účastníci turnaja.]] Kvalifikácia sa uskutočnila v dvoch fázach. Prvá fáza (skupinová), sa hrala v rokoch [[1970]] a [[1971]] v ôsmich štvorčlenných skupinách, z ktorých postupoval len prvý. Druhá fáza (štvrťfinálová), sa hrala v [[máj]]i [[1972]] a víťaz dvojzápasu postúpil do záverečného turnaja. Kvalifikované tímy: * {{BEL|f|1}} * {{HUN|f|1}} * {{DEU|f|1|Západné Nemecko}} * [[Súbor:Flag of the Soviet Union.svg|25px]] [[Sovietske národné futbalové mužstvo|ZSSR]] == Pavúk turnaja == {{Play-off4+3miesto | [[14. jún]], [[Antverpy]] |{{BEL|f|1}} |1 |'''{{DEU|f|1|Západné Nemecko}}''' |'''2''' | [[14. jún]], [[Brusel]] |{{HUN|f|1}} |0 |'''{{minivlajka|ZSSR}} [[Sovietske národné futbalové mužstvo|ZSSR]]''' |'''1''' | [[18. jún]], [[Brusel]] |'''{{DEU|f|1|Západné Nemecko}}'''|'''3''' |{{minivlajka|ZSSR}} [[Sovietske národné futbalové mužstvo|ZSSR]] |0 | [[17. jún]], [[Liège]] |'''{{BEL|f|1}}''' | '''2''' |{{HUN|f|1}} |1 }} == Semifinále == {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[14. jún]] [[1972]] |čas = 20:00 |mužstvo1 = {{BEL|f|2}} |skóre = 1 – 2 |polčas = (0-1) |mužstvo2 = {{DEU|f|1|Západné Nemecko}} |góly1 = {{gól|83}} [[Odilon Polleunis]] |góly2 = {{gól|24. 71}} [[Gerd Müller]] |štadión = [[Bosuil Stadion]], [[Antverpy]] |divákov = 55 669 |rozhodca = William J. Mullan {{minivlajka|Škótsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[14. jún]] [[1972]] |čas = 20:00 |mužstvo1 = {{HUN|f|2}} |skóre = 0 – 1 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{minivlajka|ZSSR}} [[Sovietske národné futbalové mužstvo|ZSSR]] |góly1 = |góly2 = {{gól|53}} [[Anatolij Konkov]] |štadión = [[Stade Émile Versé]], [[Brusel]] |divákov = 16 590 |rozhodca = Rudolf Glöckner {{minivlajka|NDR}} }} == Zápas o tretie miesto == {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[17. jún]] [[1972]] |čas = 20:00 |mužstvo1 = {{HUN|f|2}} |skóre = 1 – 2 |polčas = (0-2) |mužstvo2 = {{BEL|f|1}} |góly1 = {{gól|53|pen.}} [[Lajos Kű]] |góly2 = {{gól|24}} [[Raoul Lambert]]<br />{{gól|28}} [[Paul Van Himst]] |štadión = [[Stade Maurice Dufrasne]], [[Liège]] |divákov = 6 766 |rozhodca = Johan Einar Boström {{minivlajka|Švédsko}} }} == Finále == {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[18. jún]] [[1972]] |čas = 20:00 |mužstvo1 = {{DEU|f|2|Západné Nemecko}} |skóre = 3 – 0 |polčas = (1-0) |mužstvo2 = {{minivlajka|ZSSR}} [[Sovietske národné futbalové mužstvo|ZSSR]] |góly1 = {{gól|27. 58}} [[Gerd Müller]]<br />{{gól|52}} [[Herbert Wimmer]] |góly2 = |štadión = [[Heysel Stadium]], [[Brusel]] |divákov = 43 437 |rozhodca = Ferdinand Marschall {{minivlajka|Rakúsko}} }} {| class="wikitable" style="text-align: center; margin: 0 auto;" |- !Majstrovstvá Európy vo futbale 1972 |- |align=center|[[Súbor:Flag of Germany.svg|100px|Germany]]<br />'''[[Nemecké národné futbalové mužstvo|Západné Nemecko]]'''<br />'''Prvý titul''' |} == Strelci == ;'''4 góly''' * {{minivlajka|Nemecko}} [[Gerd Müller]] ;'''1 gól''' * {{minivlajka|Nemecko}} [[Herbert Wimmer]] * {{minivlajka|ZSSR}} [[Anatolij Konkov]] * {{minivlajka|Belgicko}} [[Raoul Lambert]] * {{minivlajka|Belgicko}} [[Odilon Polleunis]] * {{minivlajka|Belgicko}} [[Paul Van Himst]] * {{minivlajka|Maďarsko}} [[Lajos Kű]] {{ME vo futbale}} [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo futbale 1972| ]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo futbale|1972]] [[Kategória:Športové podujatia v Belgicku|Futbal]] gob58nmtjaimnhn1yzt8cycj12e1ig1 Majstrovstvá Európy vo futbale 1988 0 320460 8188325 7786164 2026-03-28T10:57:06Z Peter 51345 269569 8188325 wikitext text/x-wiki {{Infobox Majstrovstvá Európy vo futbale | rok = 1988 | iný názov = 1988 UEFA European Football Championship<br/>Fußball-Europameisterschaft Bundesrepublik Deutschland 1988 | usporiadateľ = Západné Nemecko | dátum = [[10. jún]] – [[25. jún]] [[1988]] | počet tímov = 8 | počet štadiónov = 8 | počet miest = 8 | víťaz = NLD | počet titulov = 1 | druhý = URS | počet zápasov = 15 | počet gólov = 34 | návštevnosť = 849844 | najlepší strelec = {{NLD}} [[Marco van Basten]]<br/><small>(5 gólov)<small/> }} '''Majstrovstvá Európy vo futbale 1988''' boli 11. Majstrovstvá Európy vo futbale. Konali sa v [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západnom Nemecku]] od [[10. jún]]a do [[25. jún]]a [[1988]]. Z kvalifikácie postupovali sedem tímov a domáca reprezentácia. Turnaj vyhrala reprezentácia [[Holandské národné futbalové mužstvo|Holandska]], keď zvíťazila vo finále 2 – 0 nad reprezentáciou [[Sovietske národné futbalové mužstvo|ZSSR]]. Najlepším strelcom sa stal Holanďan [[Marco van Basten]] s 5 gólmi. == Štadióny == <center> {| class="wikitable" style="text-align:center" |- ! [[Mníchov]] ! [[Gelsenkirchen]] ! [[Hamburg]] ! [[Frankfurt]] |- | [[Olympijský štadión (Mníchov)|Olympiastadion]] | [[Parkstadion]] | [[Volksparkstadion]] | [[Commerzbank-Arena|Waldstadion]] |- | Kapacita: '''69 000''' | Kapacita: '''62 000''' | Kapacita: '''61 200''' | Kapacita: '''61 000''' |- | [[Súbor:Olympiastadion Muenchen.jpg|150px]] | [[Súbor:Parkstadion 1998-09-12.jpg|150px]] | [[Súbor:AOL Arena.jpg|150px]] | |- ! [[Düsseldorf]] ! [[Hannover]] ! [[Stuttgart]] ! [[Kolín]] |- | [[Rheinstadion]] | [[Niedersachsenstadion]] | [[Mercedes-Benz Arena (Stuttgart)|Neckar-stadion]] | [[RheinEnergieStadion|Müngersdorfer Stadion]] |- | Kapacita: '''55 850''' | Kapacita: '''50 423''' | Kapacita: '''50 000''' | Kapacita: '''47 000''' |- | [[Súbor:Altes Rheinstadion.jpg|150px]] | | [[Súbor:Gottlieb-Daimler-Stadion Stuttgart innen.JPG|150px]] | [[Súbor:RheinEnergieStadion Köln 001.jpg|150px]] |}</center> == Kvalifikácia == {{Hlavný článok|Majstrovstvá Európy vo futbale 1988 (kvalifikácia)}} [[Súbor:Euro 1988.png|thumb|right|Účastníci turnaja.]] Do kvalifikácie Majstrovstiev Európy roku 1980 vstúpilo celkom 32 tímov, ktoré bojovali celkovo o 8 postupových miest na záverečný finálový turnaj. [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecko]] ako hostiteľ majstrovstiev sa kvalifikoval automaticky, a tak sa bojovalo o sedem miest. Kvalifikované tímy: * {{ENG|f|1}} * {{DEN|f|1}} * {{NLD|f|1}} * {{IRL|f|1}} * {{ESP|f|1}} * {{ITA|f|1}} * {{DEU|f|1|Západné Nemecko}} * [[Súbor:Flag of the Soviet Union.svg|25px]] [[Sovietske národné futbalové mužstvo|ZSSR]] == Výsledky == === Prvé kolo === ==== Skupina A ==== {| class="wikitable" |- !width=165|Mužstvo !width=20|B !width=20|Z !width=20|V !width=20|R !width=20|P !width=20|GS !width=20|GI !width=20|GR |- style="background:#ccffcc;" |style="text-align:left;"|{{DEU|f|1|Západné Nemecko}} |'''5'''||3||2||1||0||5||1||+6 |- style="background:#ccffcc;" |style="text-align:left;"|{{ITA|f|1}} |'''5'''||3||2||1||0||4||1||+3 |- |style="text-align:left;"|{{ESP|f|1}} |'''2'''||3||1||0||2||3||5||-2 |- |style="text-align:left;"|{{DEN|f|1}} |'''0'''||3||0||0||3||2||7||-5 |} {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[10. jún]] [[1988]] |čas = 20:15 |mužstvo1 = {{DEU|f|2|Západné Nemecko}} |skóre = 1 – 1 |polčas = (0 – 0) |mužstvo2 = {{ITA|f|1}} |góly1 = {{gól|55}} [[Andreas Brehme]] |góly2 = {{gól|52}} [[Roberto Mancini]] |štadión = [[Rheinstadion]], [[Düsseldorf]] |divákov = 62 552 |rozhodca = Keith Hackett {{minivlajka|Anglicko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[11. jún]] [[1988]] |čas = 15:30 |mužstvo1 = {{DEN|f|2}} |skóre = 2 – 3 |polčas = (1 – 1) |mužstvo2 = {{ESP|f|1}} |góly1 = {{gól|24}} [[Michael Laudrup]]<br />{{gól|82}} [[Flemming Povlsen]] |góly2 = {{gól|5}} [[Míchel]]<br />{{gól|52}} [[Emilio Butragueño]]<br />{{gól|67}} [[Rafael Gordillo]] |štadión = [[Niedersachsenstadion]], [[Hannover]] |divákov = 60 366 |rozhodca = Albert Thomas {{minivlajka|Holandsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[14. jún]] [[1988]] |čas = 17:15 |mužstvo1 = {{DEU|f|2|Západné Nemecko}} |skóre = 2 – 0 |polčas = (1 – 0) |mužstvo2 = {{DEN|f|1}} |góly1 = {{gól|10}} [[Jürgen Klinsmann]]<br />{{gól|85}} [[Olaf Thon]] |góly2 = |štadión = [[Parkstadion]], [[Gelsenkirchen]] |divákov = 64 812 |rozhodca = Robert Valentine {{minivlajka|Škótsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[14. jún]] [[1988]] |čas = 20:15 |mužstvo1 = {{ITA|f|2}} |skóre = 1 – 0 |polčas = (1 – 0) |mužstvo2 = {{ESP|f|1}} |góly1 = {{gól|73}} [[Gianluca Vialli]] |góly2 = |štadión = [[Commerzbank-Arena|Waldstadion]], [[Frankfurt]] |divákov = 51 790 |rozhodca = Erik Fredriksson {{minivlajka|Švédsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[17. jún]] [[1988]] |čas = 20:15 |mužstvo1 = {{DEU|f|2|Západné Nemecko}} |skóre = 2 – 0 |polčas = (1 – 0) |mužstvo2 = {{ESP|f|1}} |góly1 = {{gól|29. 51}} [[Rudi Völler]] |góly2 = |štadión = [[Olympijský štadión (Mníchov)|Olympiastadion]], [[Mníchov]] |divákov = 72 308 |rozhodca = Michel Vautrot {{minivlajka|Francúzsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[14. jún]] [[1988]] |čas = 20:15 |mužstvo1 = {{ITA|f|2}} |skóre = 2 – 0 |polčas = (0 – 0) |mužstvo2 = {{DEN|f|1}} |góly1 = {{gól|67}} [[Alessandro Altobelli]]<br />{{gól|87}} [[Luigi De Agostini]] |góly2 = |štadión = [[RheinEnergieStadion|Müngersdorfer Stadion]], [[Kolín]] |divákov = 53 951 |rozhodca = Bruno Galler {{minivlajka|Švajčiarsko}} }} ==== Skupina B ==== {| class="wikitable" |- !width=165|Mužstvo !width=20|B !width=20|Z !width=20|V !width=20|R !width=20|P !width=20|GS !width=20|GI !width=20|GR |- style="background:#ccffcc;" |style="text-align:left;"|[[Súbor:Flag of the Soviet Union.svg|25px]] [[Sovietske národné futbalové mužstvo|ZSSR]] |'''5'''||3||2||1||0||5||2||+3 |- style="background:#ccffcc;" |style="text-align:left;"|{{NLD|f|1}} |'''4'''||3||2||0||1||4||2||+2 |- |style="text-align:left;"|{{IRL|f|1}} |'''3'''||3||1||1||1||2||2||0 |- |style="text-align:left;"|{{ENG|f|1}} |'''0'''||3||0||0||3||2||7||-5 |} {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[12. jún]] [[1988]] |čas = 15:30 |mužstvo1 = {{ENG|f|2}} |skóre = 0 – 1 |polčas = (0 – 1) |mužstvo2 = {{IRL|f|1}} |góly1 = |góly2 = {{gól|6}} [[Ray Houghton]] |štadión = [[Mercedes-Benz Arena (Stuttgart)|Neckar-stadion]], [[Stuttgart]] |divákov = 51 573 |rozhodca = Siegfried Kirschen {{minivlajka|NDR}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[12. jún]] [[1988]] |čas = 20:15 |mužstvo1 = {{NLD|f|2}} |skóre = 0 – 1 |polčas = (0 – 0) |mužstvo2 = [[Súbor:Flag of the Soviet Union.svg|25px]] [[Sovietske národné futbalové mužstvo|ZSSR]] |góly1 = |góly2 = {{gól|52}} [[Vasiľ Rac]] |štadión = [[RheinEnergieStadion|Müngersdorfer Stadion]], [[Kolín]] |divákov = 60 000 |rozhodca = Dieter Pauly {{minivlajka|Nemecko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[15. jún]] [[1988]] |čas = 17:15 |mužstvo1 = {{ENG|f|2}} |skóre = 1 – 3 |polčas = (0 – 1) |mužstvo2 = {{NLD|f|1}} |góly1 = {{gól|53}} [[Bryan Robson]] |góly2 = {{gól|44. 71. 75}} [[Marco van Basten]] |štadión = [[Rheinstadion]], [[Düsseldorf]] |divákov = 63 940 |rozhodca = Paolo Casarin {{minivlajka|Taliansko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[15. jún]] [[1988]] |čas = 20:15 |mužstvo1 = {{IRL|f|2}} |skóre = 1 – 1 |polčas = (1 – 0) |mužstvo2 = [[Súbor:Flag of the Soviet Union.svg|25px]] [[Sovietske národné futbalové mužstvo|ZSSR]] |góly1 = {{gól|38}} [[Ronnie Whelan]] |góly2 = {{gól|74}} [[Oleg Protasov]] |štadión = [[Niedersachsenstadion]], [[Hannover]] |divákov = 38 308 |rozhodca = Emilio Soriano Aladren {{minivlajka|Španielsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[18. jún]] [[1988]] |čas = 15:30 |mužstvo1 = {{ENG|f|2}} |skóre = 1 – 3 |polčas = (1 – 2) |mužstvo2 = [[Súbor:Flag of the Soviet Union.svg|25px]] [[Sovietske národné futbalové mužstvo|ZSSR]] |góly1 = {{gól|16}} [[Tony Adams]] |góly2 = {{gól|3}} [[Sergej Alejnikov]]<br />{{gól|28}} [[Alexej Mihajličenko]]<br />{{gól|73}} [[Viktor Pasulko]] |štadión = [[Commerzbank-Arena|Waldstadion]], [[Frankfurt]] |divákov = 53 000 |rozhodca = José Rosa dos Santos {{minivlajka|Portugalsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[18. jún]] [[1988]] |čas = 15:30 |mužstvo1 = {{IRL|f|2}} |skóre = 0 – 1 |polčas = (0 – 0) |mužstvo2 = {{NLD|f|1}} |góly1 = |góly2 = {{gól|82}} [[Wim Kieft]] |štadión = [[Parkstadion]], [[Gelsenkirchen]] |divákov = 60 800 |rozhodca = Horst Brummeier {{minivlajka|Rakúsko}} }} == Pavúk turnaja == {{Round4 <!--Date-Place|Team 1|Score 1|Team 2|Score 2 --> <!--semi finals --> |21. jún – [[Hamburg]] ([[Volksparkstadion]])|{{DEU|f|1|Západné Nemecko}} |1|'''{{NLD|f|1}}'''|'''2''' |22. jún – [[Stuttgart]] ([[Mercedes-Benz Arena (Stuttgart)|Neckar-stadion]])|{{ITA|f|1}}|0 |[[Súbor:Flag of the Soviet Union.svg|25px]] '''[[Sovietske národné futbalové mužstvo|ZSSR]]'''|2 <!--final --> |25. jún – [[Mníchov]] ([[Olympijský štadión (Mníchov)|Olympiastadion]])|'''{{NLD|f|1}}'''|'''2'''|[[Súbor:Flag of the Soviet Union.svg|25px]] [[Sovietske národné futbalové mužstvo|ZSSR]]|0}} == Semifinále == {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[21. jún]] [[1988]] |čas = 20:15 |mužstvo1 = {{DEU|f|2|Západné Nemecko}} |skóre = 1 – 2 |polčas = (0 – 0) |mužstvo2 = {{NLD|f|1}} |góly1 = {{gól|55|pen.}} [[Lothar Matthäus]] |góly2 = {{gól|74|pen.}} [[Ronald Koeman]]<br />{{gól|88}} [[Marco van Basten]] |štadión = [[Volksparkstadion]], [[Hamburg]] |divákov = 61 330 |rozhodca = Ioan Igna {{minivlajka|Rumunsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[22. jún]] [[1988]] |čas = 20:00 |mužstvo1 = [[Sovietske národné futbalové mužstvo|ZSSR]] [[Súbor:Flag of the Soviet Union.svg|25px]] |skóre = 2 – 0 |polčas = (0 – 0) |mužstvo2 = {{ITA|f|1}} |góly1 = {{gól|58}} [[Hennadij Lytovčenko]]<br />{{gól|62}} [[Oleg Protasov]] |góly2 = |štadión= [[Mercedes-Benz Arena (Stuttgart)|Neckar-stadion]], [[Stuttgart]] |divákov= 61 606 |rozhodca = Alexis Ponnet {{minivlajka|Belgicko}} }} == Finále == {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[25. jún]] [[1988]] |čas = 15:30 |mužstvo1 = [[Sovietske národné futbalové mužstvo|ZSSR]] [[Súbor:Flag of the Soviet Union.svg|25px]] |skóre = 0 – 2 |polčas = (0 – 0) |mužstvo2 = {{NLD|f|1}} |góly1 = |góly2 = {{gól|32}} [[Ruud Gullit]]<br />{{gól|54}} [[Marco van Basten]] |štadión = [[Olympijský štadión (Mníchov)|Olympiastadion]], [[Mníchov]] |divákov = 72 308 |rozhodca = Michel Vautrot {{minivlajka|Francúzsko}} }} {| class="wikitable" style="text-align: center; margin: 0 auto;" |- !Majstrovstvá Európy vo futbale 1988 |- |align=center|[[Súbor:Flag of Netherlands.svg|100px|Netherlands]]<br />'''[[Holandské národné futbalové mužstvo|Holandsko]]'''<br />'''Prvý titul''' |} == Strelci == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} ;5 gólov * {{minivlajka|Holandsko}} [[Marco van Basten]] ;2 góly * {{minivlajka|Nemecko}} [[Rudi Völler]] * {{minivlajka|ZSSR}} [[Oleg Protasov]] ;1 gól * {{minivlajka|Dánsko}} [[Michael Laudrup]] * {{minivlajka|Dánsko}} [[Flemming Povlsen]] * {{minivlajka|Anglicko}} [[Tony Adams]] * {{minivlajka|Anglicko}} [[Bryan Robson]] * {{minivlajka|Nemecko}} [[Andreas Brehme]] * {{minivlajka|Nemecko}} [[Jürgen Klinsmann]] * {{minivlajka|Nemecko}} [[Lothar Matthäus]] * {{minivlajka|Nemecko}} [[Olaf Thon]] {{Stĺpce-2}} * {{minivlajka|Taliansko}} [[Alessandro Altobelli]] * {{minivlajka|Taliansko}} [[Luigi De Agostini]] * {{minivlajka|Taliansko}} [[Roberto Mancini]] * {{minivlajka|Taliansko}} [[Gianluca Vialli]] * {{minivlajka|Holandsko}} [[Ruud Gullit]] * {{minivlajka|Holandsko}} [[Wim Kieft]] * {{minivlajka|Holandsko}} [[Ronald Koeman]] * {{minivlajka|Írsko}} [[Ray Houghton]] * {{minivlajka|Írsko}} [[Ronnie Whelan]] * {{minivlajka|ZSSR}} [[Sergej Alejnikov]] * {{minivlajka|ZSSR}} [[Hennadij Lytovčenko]] * {{minivlajka|ZSSR}} [[Alexej Mihajličenko]] * {{minivlajka|ZSSR}} [[Viktor Pasulko]] * {{minivlajka|ZSSR}} [[Vasiľ Rac]] * {{minivlajka|Španielsko}} [[Emilio Butragueño]] * {{minivlajka|Španielsko}} [[Rafael Gordillo]] * {{minivlajka|Španielsko}} [[José Miguel González Martín|Míchel]] {{Stĺpce-koniec}} {{ME vo futbale}} [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo futbale 1988| ]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo futbale|1988]] [[Kategória:Športové podujatia v Nemecku|Futbal]] 65jltkksnz8wysgojhtlwpks7amfymo Andrej Hrnčiar 0 320764 8187979 8174221 2026-03-27T17:35:08Z ~2026-19151-97 290352 /* Životopis */ 8187979 wikitext text/x-wiki 8187981 8187979 2026-03-27T17:39:23Z ~2026-19151-97 290352 /* Osobný život */ 8187981 wikitext text/x-wiki 8188024 8187981 2026-03-27T19:20:14Z DurMar12 181423 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-19151-97|~2026-19151-97]] ([[User_talk:~2026-19151-97|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Fillos X. 7810859 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Andrej Hrnčiar | Portrét = | Popis = | Poradie = Bývalý | Úrad = [[primátor (Slovensko)|Primátor]] mesta [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] | Začiatok obdobia = [[21. december]] [[2006]] | Koniec obdobia = [[2018]] | Predchodca = [[Stanislav Bernát]] | Nástupca = [[Ján Danko (lekár)]] | Poradie2 = Bývalý | Úrad2 = 1. podpredseda [[SIEŤ (politická strana)|#SIETe]] | Začiatok obdobia2 = [[1. september]] [[2014]] | Koniec obdobia2 = [[17. jún]] [[2016]] | Predchodca2 = | Nástupca2 = | Poradie3 = | Úrad3 = poslanec a podpredseda [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]] | Začiatok obdobia3 = [[23. marec]] [[2016]] | Koniec obdobia3 = [[20. marec]] [[2020]] | Poradie4 = | Úrad4 = poslanec [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]] | Začiatok obdobia4 = [[4. apríl]] [[2012]] | Koniec obdobia4 = [[20. jún]] [[2014]] | Dátum narodenia = {{dnv|1973|7|10}} | Miesto narodenia = [[Lisková]] pri [[Ružomberok|Ružomberku]], [[Česko-Slovensko|ČSSR]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[MOST – HÍD]] <small>(do marca 2014)</small> <br /> [[SIEŤ (politická strana)|#SIEŤ]] <small>(2014-2016)</small> <br /> [[MOST – HÍD]] <small>(od 2018)</small> | Alma mater = Činoherná a bábkarská fakulta [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]] | Profesia = [[primátor (Slovensko)|Primátor]], [[Poslanec]] | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Národnosť = | Vierovyznanie = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = [http://www.andrejhrnciar.sk www.andrejhrnciar.sk] | Poznámky = }} Mgr. art. '''Andrej Hrnčiar''' (* [[10. júl]] [[1973]], [[Lisková]] pri [[Ružomberok|Ružomberku]]) je slovenský divadelný herec a politik. Bol primátor mesta [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]], podpredseda [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]] a poslanec NR SR za strany [[MOST-HÍD]] a [[#SIEŤ]].<ref name="odvolanie">{{Citácia periodika | priezvisko = Praus | meno = Lucia | autor = | odkaz na autora = | titul = Tím Siete sa rozpadol, Procházka odvolal Hrnčiara z postu podpredsedu strany | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/20194046/prochazka-odvolal-hrnciara-z-postu-podpredsedu-strany.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2016-06-17 | dátum prístupu = 2020-07-10 }}</ref> == Životopis == V roku 1996 sa stal členom súboru [[Slovenské komorné divadlo|Divadla SNP v Martine]], kde pôsobil až do roku 2003. V rokoch 2003 – 2006 zastával post riaditeľa [[Slovenské komorné divadlo|Slovenského komorného divadla]] v Martine. Z tohto obdobia je jedným z najväčších úspechov festival [http://www.dotykyaspojenia.sk Dotyky a spojenia], ktorý s vtedajším tímom založil. Je to najväčší výberový nesúťažný festival prezentujúci aktuálnu tvorbu profesionálnych divadiel na Slovensku. Kandidoval v komunálnych voľbách v roku 2006 a keďže ako nezávislý kandidát vo voľbách uspel, od roku 2006 pôsobil ako primátor mesta Martin. V dobe svojho pôsobenia na mestskom úrade patril k najviditeľnejším primátorom v oblasti komunálnej politiky na Slovensku aj vďaka projektu Transparentné mesto, na ktorom spolupracoval s [[Transparency International Slovensko]].{{chýba zdroj}} == Profesionálna kariéra == * 1991 – 1996 – štúdium na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokej škole múzických umení v Bratislave]], Činoherná a bábkarská fakulta, odbor herectvo * 1996 – 2003 – člen súboru [[Slovenské komorné divadlo|Divadla SNP v Martine]] * 2003 – 2006 – riaditeľ [[Slovenské komorné divadlo|Slovenského komorného divadla v Martine]] * 2006 – 2018 – primátor mesta [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] * 2012 – 2016 – poslanec [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]] * [[2016]]{{--}}[[2020]] – poslanec a podpredseda [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]] == Politická kariéra == === Primátor mesta Martin === Zložil zákonom predpísaný sľub primátora mesta na rokovaní mestského zastupiteľstva dňa 21. decembra 2006. === Národná rada SR === Vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|voľbách do NR SR v marci 2012]] kandidoval na kandidátke [[MOST – HÍD|Most – Híd]] na 10. mieste.<ref name=kandidatka>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Naši kandidáti | url = http://www.most-hid.sk/sk/content/nasi-kandidati | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 9.2.2012 | vydavateľ = [[MOST-HÍD]] | miesto = Bratislava | jazyk = slovenčina | url archívu = https://web.archive.org/web/20120101033207/http://www.most-hid.sk/sk/content/nasi-kandidati | dátum archivácie = 2012-01-01 }}</ref> 10. marca 2012 mu občania Slovenskej republiky vo voľbách odovzdali 15 180 preferenčných hlasov, na základe čoho sa prekrúžkoval na 7. miesto kandidátky. V apríli 2012 sa stal nezávislým poslancom [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]] v rámci straníckeho klubu Most – Híd. Pôsobil ako člen Výboru pre európske záležitosti a Výboru pre obranu a bezpečnosť<ref>[http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=881&CisObdobia=6 Poslanci NR SR]</ref>. V júni 2014 sa vzdal svojho poslaneckého mandátu v NR SR. === Pôsobenie v strane #SIEŤ === V marci 2014 sa kandidát v [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2014|prezidentskej voľbe]] [[Radoslav Procházka]] umiestnil tretí<ref name=statvys>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súhrnné výsledky hlasovania za SR | url = http://prezident2014.statistics.sk/Prezident/data-sk.html | dátum vydania = 2014-03-15 | dátum aktualizácie = 2014-03-16 02:09 | dátum prístupu = 2014-03-16 03:04 | vydavateľ = Štatistický úrad SR | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20140316054617/http://prezident2014.statistics.sk/Prezident/data-sk.html | dátum archivácie = 2014-03-16 }}</ref> a tesne po voľbách oznámil založenie novej strany [[SIEŤ (politická strana)|#SIEŤ]].<ref name=novastrana>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Procházka sa vzdá mandátu, bude budovať politickú stranu | url = http://www.ta3.com/clanok/1037423/prochazka-sa-vzda-mandatu-bude-budovat-politicku-stranu.html | dátum vydania = 2014-03-27 | dátum aktualizácie = 2014-03-27 10:51 | dátum prístupu = 2014-04-03 | vydavateľ = TA3 | miesto = | url archívu = https://web.archive.org/web/20140331214741/http://www.ta3.com/clanok/1037423/prochazka-sa-vzda-mandatu-bude-budovat-politicku-stranu.html | dátum archivácie = 2014-03-31 }}</ref> Do strany sa spolu z Hrnčiarom zapojil aj poslanec [[Miroslav Beblavý]]. Opustenie poslaneckého klubu [[MOST – HÍD|Most – Híd]] odôvodnil stratou schopnosti opozičných strán oslovovať voličov.<ref name=novastrana/> Hrnčiar plánuje za stranu opätovne kandidovať v [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2014|jesenných komunálnych voľbách]] za primátora mesta Martin. Do parlamentu by mala miesto neho nastúpiť [[Edita Pfundtner]].<ref name=novastrana/> === Volebné obdobie 2016{{--}}2020 === Hrnčiar bol do Národnej rady SR opätovne zvolený, tento raz za stranu [[SIEŤ (politická strana)|#SIEŤ]]. Kandidoval na 2. mieste kandidátky. Dostal 20 492 platných prednostných hlasov.<ref>''Voľby do NR SR 2016: Zvolení poslanci Národnej rady Slovenskej republiky'' [online]. Bratislava : ŠÚ SR. [https://volbysr.sk/sk/data04.html Dostupné online] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160924064154/https://volbysr.sk/sk/data04.html |date=2016-09-24 }}.</ref> Bol členom výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť a výboru NR SR na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ.<ref>''Zoznam poslancov podľa parlamentných výborov: Stránka NR SR'' [online] [http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/zoznam_abc&ListType=2&CisObdobia=7 Dostupné online]</ref> V júni 2016 ho vtedajší predseda strany Procházka odvolal z postu podpredsedu Siete pre tajné rokovania so stranami MOST-HÍD a [[SMER-SD]].<ref name="odvolanie"/> Následne vstúpil ako nestranník do poslaneckého klubu MOST-HÍD, od roku 2018 opätovne získal aj členstvo v strane MOST-HÍD.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Podpredseda parlamentu Andrej Hrnčiar vstupuje do Mosta-Híd | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://slovensko.hnonline.sk/1753303-podpredseda-parlamentu-andrej-hrnciar-vstupuje-do-mosta-hid | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2018-05-29 | dátum prístupu = 2020-07-10 }}</ref> == Osobný život == Je ženatý a má dve dcéry. == Domáce a zahraničné ocenenia == * 10. marec 2009 – člen Správnej rady [[Katolícka univerzita v Ružomberku|Katolíckej univerzity v Ružomberku]] * 14. apríl 2010 – pamätná tabuľa ''Za zásluhy o rozvoj verejnej správy'' * 17. máj 2010 – čestné občianstvo [[Naperville]], [[Illinois]], [[Spojené štáty|USA]] * máj 2011 1. cena OSN za projekt Transparentné mesto == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.andrejhrnciar.sk Oficiálna stránka Andreja Hrnčiara] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160114091423/http://www.andrejhrnciar.sk/ |date=2016-01-14 }} * [http://blog.aktualne.centrum.sk/blogy/andrej-hrnciar.php Blog na www.aktualne.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120116055332/http://blog.aktualne.centrum.sk/blogy/andrej-hrnciar.php |date=2012-01-16 }} * [http://andrejhrnciar.blog.sme.sk/ Blog na www.sme.sk] {{Poslanci NR SR (2012 – 2016)}} {{Poslanci NR SR (2016 – 2020)}} {{DEFAULTSORT:Hrnčiar, Andrej}} [[Kategória:Slovenskí divadelní herci]] [[Kategória:Riaditelia divadiel na Slovensku]] [[Kategória:Primátori Martina]] [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Politici MOST-HÍD]] [[Kategória:Politici SIETe]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy múzických umení]] [[Kategória:Osobnosti z Liskovej]] [[Kategória:Žijúci ľudia]] [[Kategória:Podpredsedovia NR SR]] sjohu23rg73txx17otdm2thjpo8fnfe Kostol najsvätejšieho mena Ježišovho pri Largo di Torre Argentina 0 321401 8188095 8171105 2026-03-27T21:16:25Z Bakjb 236375 odobratá [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Taliansku]]; pridaná [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Ríme]] pomocou použitia HotCat 8188095 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kostol | NKP = | Názov kostola = | Druh kostola = | Celé meno = {{vjz|ita|''Chiesa del Santissimo Nome di Gesù all'Argentina''}} | Iné meno1 = Il Gesú | Iné meno2 = Chiesa del Gesù | Obrázok = Il Gesù 001.JPG | Popis obrázka = Priečelie kostola z námestia Piazza del Gesù | Patrocínium = Najsvätejšie Meno Ježišovo | Patrocínium poznámka = | Predchádzajúci názov = | Štát typ = | Štát = Taliansko | Spolkový štát typ = | Spolkový štát = | Kraj typ = | Kraj = Lazio | Okres typ = | Okres = | Mesto typ = | Mesto = Rím | Mestská časť typ = | Mestská časť = | Adresa = Piazza del Gesù | Zemepisná šírka = | Zemepisná dĺžka = | Náboženstvo typ = | Náboženstvo = | Cirkev typ = | Cirkev = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]] | Provincia typ = | Provincia = | Diecéza typ = | Diecéza = | Dekanát typ = | Dekanát = | Farnosť typ = | Farnosť = | Je súčasťou = | Dátum vysvätenia = 25. november 1584 | Svätiteľ = | Správa = | Vlastník = | Zánik = | Dátum odsvätenia = | Architekt = Giacomo Barozzi da Vignola | Architekt1 = Giacomo della Porta | Sloh = barok | Výstavba = 1568{{--}}1580 | Dokončenie = | Rekonštrukcia = | Náklady na výstavbu = | Dĺžka = 75 | Výška = | Šírka = 25 | Šírka v transepte = 35 | Dĺžka hlavnej lode = | Šírka hlavnej lode = | Výška hlavnej lode = | Počet lodí = | Počet poschodí = | Počet kupol = | Počet veží = | Výška najvyššej veže = | Kapacita = | Kapacita jednotka = | Umiestnenie oltára = | Autor oltára = | Materiál = | Mapa1 popis = | Mapa1 = | Web = [http://www.chiesadelgesu.org/ www.chiesadelgesu.org] | Commons = | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = | číslo uzpf = | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = }} '''Kostol najsvätejšieho mena Ježišovho pri Largo di Torre Argentina''' ({{vjz|ita|''Chiesa del Santissimo Nome di Gesù all'Argentina''}}) alebo skrátene '''Kostol Ježiša''' (tal. ''Chiesa del Gesù'') je [[barok]]ová [[sakrálna stavba]] v [[Rím]]e. Je materským chrámom [[Spoločnosť Ježišova|jezuitskej rehole]]. Kostol je príkladom stavieb, ktorých povesť prekročila nielen hranice mesta, ale aj štátu. Vďaka činnosti jeho zakladateľov sa stal známym takmer na celom svete. Z architektonického hľadiska predstavuje del Gesù vzorový model kostolov postavených v tzv. jezuitskom stavebnom štýle. == Dejiny stavby == Pôvodne na tomto mieste stával malý farský kostol Santa Maria della Strada. V roku 1542, dva roky po vzniku jezuitského rádu, pridelil pápež [[Pavol III. (pápež)|Pavol III.]] rehoľným bratom tento malý kostolík a o sedem rokov nato ho povolil zbúrať, aby na jeho mieste mohol vzniknúť väčší chrám, hodný rastúceho významu rehole. Takmer dvadsať rokov však trvalo vyriešenie rôznych majetkových sporov, kým sa v roku 1568, vďaka mecenášstvu kardinála [[Alessandro Farnese|Alessandra Farnese]], začalo so stavbou. Kardinál Farnese poveril vypracovaním projektu nového kostola renomovaného architekta [[Giacomo Barozzi da Vignola|Giacoma Barozziho]]. Barozzi (známy najmä pod menom mesta, z ktorého pochádzal, Vignola) sa zhostil úlohy so cťou a vytvoril projekt, ktorý sa svojou koncepciou a architektonickým prevedením stal vzorom mnohých barokových sakrálnych stavieb v Európe. [[Pôdorys]] kostola má tvar latinského kríža s ukončením v podobe [[apsida (architektúra)|apsidy]] podľa vzoru ranokresťanských [[Bazilika|bazilík]]. Vignola, ktorý na stavbe pracoval až do konca svojho života, touto koncepciou vyhovel religióznym požiadavkám zadávateľov stavby. Rádoví stavitelia po Vignolovej smrti stavbu i dokončili a v novembri 1584 vysvätili. Dnešný vzhľad priečelia kostola, otvárajúceho sa do rovnomenného námestia, je výsledkom práce významného talianskeho sochára a architekta druhej polovice 16. storočia [[Giacomo della Porta|Giacoma della Portu]], ktorý v diele spojil prvky [[Renesancia|renesančného]] a [[barok]]ového stavebného slohu. == Architektúra stavby == [[Súbor:Il Gesù 005.JPG|vľavo|náhľad|[[Baciccio]], ''Vzývanie baránka'', 1682, freska v apside]]Kostol má v pôdoryse tvar latinského kríža s centrálnou kupolou nad miestom kríženia pozdĺžneho a priečneho ramena. Architektonicky je kostol jednoloďovou stavbou s priečnym [[transept]]om, pričom loď je po bokoch členená na každej strane štvoricou malých kaplniek. Priečelie kostola, členené horizontálne i vertikálne, zaujme svojím umeleckým stvárnením a prísnou symetrickosťou. Nápadné je najmä horizontálne členenie na dve poschodia oddelené širokým trámom, nesúcim nápis s menom mecenáša stavby. Druhému, nahor sa zužujúcemu poschodiu, ukončenému trojuholníkovitým štítom, dominujú po stranách umiestnené výrazné volúty. Rovnako ako horné tak i dolné podlažie je vertikálne delené [[Pilaster|pilastrami]] a stĺpmi. Tri brány sú od okolitého terénu výškovo oddelené mohutným schodiskom. Nad strednou je reliéfne stvárnený znak jezuitskej rehole. Nad oboma bočnými bránami sú v nikách umiestnené sochy jezuitských svätcov - vľavo [[Ignác z Loyoly|svätého Ignáca z Loyoly]] a vpravo [[Francisco de Xavier y Jassu|svätého Františka Xaverského]]. == Interiér kostola == [[Súbor:G.B.Gaulli-Triumph of the Name of Jesus.jpg|vľavo|náhľad|[[Baciccio]], ''Triumf mena Ježišovho'', 1676 - 1679, stropná freska v centrálnej lodi. Umelec poňal strop ako jednoliaty priestor bez okrajového rámca - postavy akoby prečnievali cez obkladanú klenbu chrámu; vzniká tak ilúzia otvorenej oblohy s víziou nebeských zástupov oslavujúcich Ježišovo meno, pričom zatratené duše sa rútia do tmy]]Ešte väčší duchovný a umelecký zážitok získa návštevník v interiéri kostola. Monumentálna výzdoba je reprezentovaná predovšetkým impozantnými stropnými freskami, patriacimi k vrcholným prácam neskorobarokovej sakrálnej výmaľby. Pôvodne bolo interiérové vybavenie ako aj výzdoba kostola strohé a jednoduché. Dnešná, honosnosťou hýriaca baroková výzdoba, tvorená dokonalou súhrou rôznofarebných mramorov, štukatúry, zlatenia, fresiek a sôch, už neposkytuje predstavu a jednoduchej dekorácii interiéru v čase vzniku stavby. === Stropné fresky === V druhej polovici 17. storočia bolo rozhodnuté o novom vybavení interiéru. Zámerom predstaviteľov rehole bolo urobiť na návštevníkov kostola dojem a súčasne virtuóznym spôsobom vzdať hold vykupiteľskému dielu [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]]. Vďaka doporučeniu slávneho sochára a architekta [[Gian Lorenzo Bernini|Gian Lorenza Berniniho]] fascinujúcu freskovú výzdobu klenieb vytvoril jeho priateľ [[Baciccio|Giovanni Battista Gaulli]], známy i pod menom Baciccio. Fresky - ''Vzývanie baránka'' (v apside), ''Triumf mena Ježišovho'' (v centrálnej lodi), ''Anjelský cyklus'' (v kupole) a ''Apoteóza svätého Ignáca'' (nad svätcovým oltárom v ľavom transepte) -, fascinujúce svojou dynamickosťou a priestorovou iluzívnosťou, priniesli umelcovi nehynúcu slávu. Baciccio začal na výzdobe pracovať v roku 1672. Ako prvá vznikla freska v kupole zachytávajúca umelcovu predstavu o raji. Nebeská scéna predstavuje postavy ohlasujúce Kristov príchod - starozákonných prorokov, podávajúcich správu o Ježišovom diele a štyroch evanjelistov ako i štyroch učiteľov cirkvi, ktorí Ježišovo dielo vykladali. Témou fresky na strope hlavnej lode je oslava Ježišovho mena a velebenie jeho spásneho diela: pred jeho slávou padá na kolená celý vesmír - a záleži na každej bytosti, či bude spasená. Všetci, ktorí mu uverili budú zachránení; tí, ktorí sú ovládaní hriechom budú zatratení (ožarujúce Božie svetlo ich oslepuje). Scéna dýcha svojou dramatičnosťou. Jej protipólom je freska ''Vzývanie baránka'' z roku 1682 v apside kostola, kde pohľad na mystického Baránka, sprevádzaného anjelmi, navodzuje atmosféru pokoja a harmónie. Najmladším dielom je freska nad oltárom svätého Ignáca, ktorá pochádza z roku 1685. Okrem freskovej výmaľby súčasťou maliarskej výzdoby sú štukatérske práce a alegorické sochy [[Antonio Raggi|Antonia Raggiho]] a [[Leonardo Reti|Leonarda Retiho]]. === Kaplnky === Súčasťou centrálnej lode je osem postranných kaplniek (po štyroch na každej strane). Vľavo sú to kaplnky (smerom k hlavnému oltáru): '''''Kaplnka svätého Františka Borgiu''''' (''Capella di S. Francesco Borgia'') so stropnými freskami zachytávajúcimi výjavy martýria apoštolov [[Peter (apoštol)|svätého Petra]] a [[Apoštol Pavol|svätého Pavla]] (autor [[Niccolò Circignani]]), '''''Kaplnka Svätej rodiny''''' (''Capella della Sacra Famiglia'') s freskovou výzdobou zachytávajúcou udalosti pred Kristovým narodením a z jeho najranejšieho detstva (''Nebeské slávnosti narodenia Krista'', ''Zvestovanie pastierom'', ''Vraždenie neviniatok'', ''Predstavenie Krista v chráme'' a ''Klaňanie troch kráľov''), '''''Kaplnka Najsvätejšej Trojice''''' (''Cappella della Santissima Trinità''); tesne pred presbytériom je '''''Kaplnka Panny Márie na ceste''''' (''Capella di S. Maria della Strada''), ktorá nesie názov kostolíka pôvodne stojaceho na mieste dnešnej stavby. {{Viaceré obrázky | zarovnanie = center | smer = horizontálny | hlavička = Sochárske diela | šírka = 270 | obrázok1 = Il Gesù 010.JPG | popis1 = [[Jean-Baptiste Théodon]], ''Viera víťaziaca nad Modloslužobníctvom'', (1695 - 1699), mramor | obrázok2 = Il Gesù 008.JPG | popis2 = [[Pierre Le Gros]], ''Náboženstvo porážajúce Herézu'', (1695 - 1699), mramor }} Prvou kaplnkou na pravej strane je '''''Kaplnka svätého Ondreja''''' (''Capella di S. Andrea'') s freskami s výjavmi zo života niektorých svätcov, druhou kaplnkou je kaplnka zvaná ''Capella della Passione'' s lunetovými freskami, ktorých dominantným námetom je utrpenie Krista (''Ježiš v Getsemanskej záhrade'', ''Judášov bozk'', ''Ecce homo'' a i.), nasleduje tzv. '''''Anjelská kaplnka''''' (''Capella degli Angeli'') so stropnou freskou ''Korunovácia Panny Márie''; pred apsidou sa vpravo nachádza '''''Kaplnka Najsvätejšieho Srdca Ježišovho''''' (''Capella del Sacro Cuore''). === Oltáre === [[Súbor:Interior Gesu Rome.jpg|right|náhľad|Pohľad do presbytéria kostola s hlavným oltárom od [[Antonio Sarti|Antonia Sartiho]] z rokov 1834 - 1843. Oltárny obraz ''Obrezanie Krista'' namaľoval [[Alessandro Capalti]]]]Okrem hlavného oltára, pochádzajúceho až z 19. storočia, umelecky i historicky hodnotnejšie sú oltáre v [[transept]]e kostola. Oba patria prvým svätcom jezuitského rádu - vľavo [[Ignác z Loyoly|svätému Ignácovi z Loyoly]] a vpravo [[Francisco de Xavier y Jassu|svätému Františkovi Xaverskému]]. Oltár svätého Ignáca z Loyoly nad hrobom tohto svätca vytvoril v rokoch 1696 - 1700 jezuitský mních [[Andrea Pozzo]]. Pôvodná monumentálna socha tohto svätca zo striebra bola dielom francúzskeho umelca [[Pierre Le Gros|Pierra Le Grosa]]. V roku 1798 však bola socha roztavená; dnešná pochádza z rokov 1803 - 1804 z dielne [[Antonio Canova|Antonia Canovu]]. Pod oltárnou menzou sú v bohato zdobenej bronzovej schránke uchovávané svätcove ostatky. Oltár svätého Ignáca pôsobivo dopĺňajú dve monumentálne alegorické súsošia: po pravej strane ''Náboženstvo porážajúce herézu'' od Pierra Legrosa a po ľavej ''Viera víťaziaca nad modloslužobníctvom'' od [[Jean-Baptiste Théodon|Jeana-Baptistu Théodona]]. Oltár je pozoruhodný i tým, že počas dňa je socha svätého Ignáca ukrytá za oltárnym obrazom, kým podvečer sa obraz pomocou zvláštneho zariadenia odsunie a svätcovu sochu odhalí. Pravej časti transeptu dominuje oltár sv. Františka Xaverského, vytvorený architektom [[Pietro da Cortona|Pietrom da Cortonom]] v rokoch 1674 - 1678, s oltárnym obrazom z roku 1679 (dielo [[Carlo Maratta|Carla Marattu]]) s námetom svätcovej smrti. V [[Presbytérium|presbytériu]] sa okrem hlavného oltára (dielo [[Antonio Sarti|Antonia Sartiho]] z rokov 1834 - 1843) s oltárnym obrazom s námetom Kristovej obriezky (autor [[Alessandro Capalti]]) nachádza i pomník kardinála a neskoršieho svätca [[Roberto Bellarmino|Roberta Bellarmina]] z roku 1622 od [[Gian Lorenzo Bernini|Gian Lorenza Berniniho]]. == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroje == * Ch. Stukenbrock, B. Topper, ''1000 mistrovských děl evropského malířství 1300 - 1850'', Slovart, Praha, 2008, ISBN 978-80-7391-129-4 * B. Hitzen-Bohlen, ''Řím - umění a architektura'', Slovart, Praha, 2008, ISBN 978-80-7391-061-7 * J. Pijoan, ''Dejiny umenia 7'', Tatran, Bratislava, 1990, ISBN 80-222-0122-7 * M. Kitson, ''Barok a rokoko'', Pallas, Bratislava, 1972 == Externé odkazy == * [http://www.chiesadelgesu.org/ Oficiálna stránka kostola] * [http://www.romecity.it/Chiesadelgesu.htm Turistický portál Ríma] {{Turistické zaujímavosti Ríma}} [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Ríme]] [[Kategória:Kostoly v Ríme]] [[Kategória:Barokové kostoly v Taliansku]] [[Kategória:Jezuitské kostoly]] dolb7cwaaniq2qor8dgqw7owedsxgfd 8188096 8188095 2026-03-27T21:16:32Z Bakjb 236375 odobratá [[Kategória:Kostoly v Ríme]] pomocou použitia HotCat 8188096 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kostol | NKP = | Názov kostola = | Druh kostola = | Celé meno = {{vjz|ita|''Chiesa del Santissimo Nome di Gesù all'Argentina''}} | Iné meno1 = Il Gesú | Iné meno2 = Chiesa del Gesù | Obrázok = Il Gesù 001.JPG | Popis obrázka = Priečelie kostola z námestia Piazza del Gesù | Patrocínium = Najsvätejšie Meno Ježišovo | Patrocínium poznámka = | Predchádzajúci názov = | Štát typ = | Štát = Taliansko | Spolkový štát typ = | Spolkový štát = | Kraj typ = | Kraj = Lazio | Okres typ = | Okres = | Mesto typ = | Mesto = Rím | Mestská časť typ = | Mestská časť = | Adresa = Piazza del Gesù | Zemepisná šírka = | Zemepisná dĺžka = | Náboženstvo typ = | Náboženstvo = | Cirkev typ = | Cirkev = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]] | Provincia typ = | Provincia = | Diecéza typ = | Diecéza = | Dekanát typ = | Dekanát = | Farnosť typ = | Farnosť = | Je súčasťou = | Dátum vysvätenia = 25. november 1584 | Svätiteľ = | Správa = | Vlastník = | Zánik = | Dátum odsvätenia = | Architekt = Giacomo Barozzi da Vignola | Architekt1 = Giacomo della Porta | Sloh = barok | Výstavba = 1568{{--}}1580 | Dokončenie = | Rekonštrukcia = | Náklady na výstavbu = | Dĺžka = 75 | Výška = | Šírka = 25 | Šírka v transepte = 35 | Dĺžka hlavnej lode = | Šírka hlavnej lode = | Výška hlavnej lode = | Počet lodí = | Počet poschodí = | Počet kupol = | Počet veží = | Výška najvyššej veže = | Kapacita = | Kapacita jednotka = | Umiestnenie oltára = | Autor oltára = | Materiál = | Mapa1 popis = | Mapa1 = | Web = [http://www.chiesadelgesu.org/ www.chiesadelgesu.org] | Commons = | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = | číslo uzpf = | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = }} '''Kostol najsvätejšieho mena Ježišovho pri Largo di Torre Argentina''' ({{vjz|ita|''Chiesa del Santissimo Nome di Gesù all'Argentina''}}) alebo skrátene '''Kostol Ježiša''' (tal. ''Chiesa del Gesù'') je [[barok]]ová [[sakrálna stavba]] v [[Rím]]e. Je materským chrámom [[Spoločnosť Ježišova|jezuitskej rehole]]. Kostol je príkladom stavieb, ktorých povesť prekročila nielen hranice mesta, ale aj štátu. Vďaka činnosti jeho zakladateľov sa stal známym takmer na celom svete. Z architektonického hľadiska predstavuje del Gesù vzorový model kostolov postavených v tzv. jezuitskom stavebnom štýle. == Dejiny stavby == Pôvodne na tomto mieste stával malý farský kostol Santa Maria della Strada. V roku 1542, dva roky po vzniku jezuitského rádu, pridelil pápež [[Pavol III. (pápež)|Pavol III.]] rehoľným bratom tento malý kostolík a o sedem rokov nato ho povolil zbúrať, aby na jeho mieste mohol vzniknúť väčší chrám, hodný rastúceho významu rehole. Takmer dvadsať rokov však trvalo vyriešenie rôznych majetkových sporov, kým sa v roku 1568, vďaka mecenášstvu kardinála [[Alessandro Farnese|Alessandra Farnese]], začalo so stavbou. Kardinál Farnese poveril vypracovaním projektu nového kostola renomovaného architekta [[Giacomo Barozzi da Vignola|Giacoma Barozziho]]. Barozzi (známy najmä pod menom mesta, z ktorého pochádzal, Vignola) sa zhostil úlohy so cťou a vytvoril projekt, ktorý sa svojou koncepciou a architektonickým prevedením stal vzorom mnohých barokových sakrálnych stavieb v Európe. [[Pôdorys]] kostola má tvar latinského kríža s ukončením v podobe [[apsida (architektúra)|apsidy]] podľa vzoru ranokresťanských [[Bazilika|bazilík]]. Vignola, ktorý na stavbe pracoval až do konca svojho života, touto koncepciou vyhovel religióznym požiadavkám zadávateľov stavby. Rádoví stavitelia po Vignolovej smrti stavbu i dokončili a v novembri 1584 vysvätili. Dnešný vzhľad priečelia kostola, otvárajúceho sa do rovnomenného námestia, je výsledkom práce významného talianskeho sochára a architekta druhej polovice 16. storočia [[Giacomo della Porta|Giacoma della Portu]], ktorý v diele spojil prvky [[Renesancia|renesančného]] a [[barok]]ového stavebného slohu. == Architektúra stavby == [[Súbor:Il Gesù 005.JPG|vľavo|náhľad|[[Baciccio]], ''Vzývanie baránka'', 1682, freska v apside]]Kostol má v pôdoryse tvar latinského kríža s centrálnou kupolou nad miestom kríženia pozdĺžneho a priečneho ramena. Architektonicky je kostol jednoloďovou stavbou s priečnym [[transept]]om, pričom loď je po bokoch členená na každej strane štvoricou malých kaplniek. Priečelie kostola, členené horizontálne i vertikálne, zaujme svojím umeleckým stvárnením a prísnou symetrickosťou. Nápadné je najmä horizontálne členenie na dve poschodia oddelené širokým trámom, nesúcim nápis s menom mecenáša stavby. Druhému, nahor sa zužujúcemu poschodiu, ukončenému trojuholníkovitým štítom, dominujú po stranách umiestnené výrazné volúty. Rovnako ako horné tak i dolné podlažie je vertikálne delené [[Pilaster|pilastrami]] a stĺpmi. Tri brány sú od okolitého terénu výškovo oddelené mohutným schodiskom. Nad strednou je reliéfne stvárnený znak jezuitskej rehole. Nad oboma bočnými bránami sú v nikách umiestnené sochy jezuitských svätcov - vľavo [[Ignác z Loyoly|svätého Ignáca z Loyoly]] a vpravo [[Francisco de Xavier y Jassu|svätého Františka Xaverského]]. == Interiér kostola == [[Súbor:G.B.Gaulli-Triumph of the Name of Jesus.jpg|vľavo|náhľad|[[Baciccio]], ''Triumf mena Ježišovho'', 1676 - 1679, stropná freska v centrálnej lodi. Umelec poňal strop ako jednoliaty priestor bez okrajového rámca - postavy akoby prečnievali cez obkladanú klenbu chrámu; vzniká tak ilúzia otvorenej oblohy s víziou nebeských zástupov oslavujúcich Ježišovo meno, pričom zatratené duše sa rútia do tmy]]Ešte väčší duchovný a umelecký zážitok získa návštevník v interiéri kostola. Monumentálna výzdoba je reprezentovaná predovšetkým impozantnými stropnými freskami, patriacimi k vrcholným prácam neskorobarokovej sakrálnej výmaľby. Pôvodne bolo interiérové vybavenie ako aj výzdoba kostola strohé a jednoduché. Dnešná, honosnosťou hýriaca baroková výzdoba, tvorená dokonalou súhrou rôznofarebných mramorov, štukatúry, zlatenia, fresiek a sôch, už neposkytuje predstavu a jednoduchej dekorácii interiéru v čase vzniku stavby. === Stropné fresky === V druhej polovici 17. storočia bolo rozhodnuté o novom vybavení interiéru. Zámerom predstaviteľov rehole bolo urobiť na návštevníkov kostola dojem a súčasne virtuóznym spôsobom vzdať hold vykupiteľskému dielu [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]]. Vďaka doporučeniu slávneho sochára a architekta [[Gian Lorenzo Bernini|Gian Lorenza Berniniho]] fascinujúcu freskovú výzdobu klenieb vytvoril jeho priateľ [[Baciccio|Giovanni Battista Gaulli]], známy i pod menom Baciccio. Fresky - ''Vzývanie baránka'' (v apside), ''Triumf mena Ježišovho'' (v centrálnej lodi), ''Anjelský cyklus'' (v kupole) a ''Apoteóza svätého Ignáca'' (nad svätcovým oltárom v ľavom transepte) -, fascinujúce svojou dynamickosťou a priestorovou iluzívnosťou, priniesli umelcovi nehynúcu slávu. Baciccio začal na výzdobe pracovať v roku 1672. Ako prvá vznikla freska v kupole zachytávajúca umelcovu predstavu o raji. Nebeská scéna predstavuje postavy ohlasujúce Kristov príchod - starozákonných prorokov, podávajúcich správu o Ježišovom diele a štyroch evanjelistov ako i štyroch učiteľov cirkvi, ktorí Ježišovo dielo vykladali. Témou fresky na strope hlavnej lode je oslava Ježišovho mena a velebenie jeho spásneho diela: pred jeho slávou padá na kolená celý vesmír - a záleži na každej bytosti, či bude spasená. Všetci, ktorí mu uverili budú zachránení; tí, ktorí sú ovládaní hriechom budú zatratení (ožarujúce Božie svetlo ich oslepuje). Scéna dýcha svojou dramatičnosťou. Jej protipólom je freska ''Vzývanie baránka'' z roku 1682 v apside kostola, kde pohľad na mystického Baránka, sprevádzaného anjelmi, navodzuje atmosféru pokoja a harmónie. Najmladším dielom je freska nad oltárom svätého Ignáca, ktorá pochádza z roku 1685. Okrem freskovej výmaľby súčasťou maliarskej výzdoby sú štukatérske práce a alegorické sochy [[Antonio Raggi|Antonia Raggiho]] a [[Leonardo Reti|Leonarda Retiho]]. === Kaplnky === Súčasťou centrálnej lode je osem postranných kaplniek (po štyroch na každej strane). Vľavo sú to kaplnky (smerom k hlavnému oltáru): '''''Kaplnka svätého Františka Borgiu''''' (''Capella di S. Francesco Borgia'') so stropnými freskami zachytávajúcimi výjavy martýria apoštolov [[Peter (apoštol)|svätého Petra]] a [[Apoštol Pavol|svätého Pavla]] (autor [[Niccolò Circignani]]), '''''Kaplnka Svätej rodiny''''' (''Capella della Sacra Famiglia'') s freskovou výzdobou zachytávajúcou udalosti pred Kristovým narodením a z jeho najranejšieho detstva (''Nebeské slávnosti narodenia Krista'', ''Zvestovanie pastierom'', ''Vraždenie neviniatok'', ''Predstavenie Krista v chráme'' a ''Klaňanie troch kráľov''), '''''Kaplnka Najsvätejšej Trojice''''' (''Cappella della Santissima Trinità''); tesne pred presbytériom je '''''Kaplnka Panny Márie na ceste''''' (''Capella di S. Maria della Strada''), ktorá nesie názov kostolíka pôvodne stojaceho na mieste dnešnej stavby. {{Viaceré obrázky | zarovnanie = center | smer = horizontálny | hlavička = Sochárske diela | šírka = 270 | obrázok1 = Il Gesù 010.JPG | popis1 = [[Jean-Baptiste Théodon]], ''Viera víťaziaca nad Modloslužobníctvom'', (1695 - 1699), mramor | obrázok2 = Il Gesù 008.JPG | popis2 = [[Pierre Le Gros]], ''Náboženstvo porážajúce Herézu'', (1695 - 1699), mramor }} Prvou kaplnkou na pravej strane je '''''Kaplnka svätého Ondreja''''' (''Capella di S. Andrea'') s freskami s výjavmi zo života niektorých svätcov, druhou kaplnkou je kaplnka zvaná ''Capella della Passione'' s lunetovými freskami, ktorých dominantným námetom je utrpenie Krista (''Ježiš v Getsemanskej záhrade'', ''Judášov bozk'', ''Ecce homo'' a i.), nasleduje tzv. '''''Anjelská kaplnka''''' (''Capella degli Angeli'') so stropnou freskou ''Korunovácia Panny Márie''; pred apsidou sa vpravo nachádza '''''Kaplnka Najsvätejšieho Srdca Ježišovho''''' (''Capella del Sacro Cuore''). === Oltáre === [[Súbor:Interior Gesu Rome.jpg|right|náhľad|Pohľad do presbytéria kostola s hlavným oltárom od [[Antonio Sarti|Antonia Sartiho]] z rokov 1834 - 1843. Oltárny obraz ''Obrezanie Krista'' namaľoval [[Alessandro Capalti]]]]Okrem hlavného oltára, pochádzajúceho až z 19. storočia, umelecky i historicky hodnotnejšie sú oltáre v [[transept]]e kostola. Oba patria prvým svätcom jezuitského rádu - vľavo [[Ignác z Loyoly|svätému Ignácovi z Loyoly]] a vpravo [[Francisco de Xavier y Jassu|svätému Františkovi Xaverskému]]. Oltár svätého Ignáca z Loyoly nad hrobom tohto svätca vytvoril v rokoch 1696 - 1700 jezuitský mních [[Andrea Pozzo]]. Pôvodná monumentálna socha tohto svätca zo striebra bola dielom francúzskeho umelca [[Pierre Le Gros|Pierra Le Grosa]]. V roku 1798 však bola socha roztavená; dnešná pochádza z rokov 1803 - 1804 z dielne [[Antonio Canova|Antonia Canovu]]. Pod oltárnou menzou sú v bohato zdobenej bronzovej schránke uchovávané svätcove ostatky. Oltár svätého Ignáca pôsobivo dopĺňajú dve monumentálne alegorické súsošia: po pravej strane ''Náboženstvo porážajúce herézu'' od Pierra Legrosa a po ľavej ''Viera víťaziaca nad modloslužobníctvom'' od [[Jean-Baptiste Théodon|Jeana-Baptistu Théodona]]. Oltár je pozoruhodný i tým, že počas dňa je socha svätého Ignáca ukrytá za oltárnym obrazom, kým podvečer sa obraz pomocou zvláštneho zariadenia odsunie a svätcovu sochu odhalí. Pravej časti transeptu dominuje oltár sv. Františka Xaverského, vytvorený architektom [[Pietro da Cortona|Pietrom da Cortonom]] v rokoch 1674 - 1678, s oltárnym obrazom z roku 1679 (dielo [[Carlo Maratta|Carla Marattu]]) s námetom svätcovej smrti. V [[Presbytérium|presbytériu]] sa okrem hlavného oltára (dielo [[Antonio Sarti|Antonia Sartiho]] z rokov 1834 - 1843) s oltárnym obrazom s námetom Kristovej obriezky (autor [[Alessandro Capalti]]) nachádza i pomník kardinála a neskoršieho svätca [[Roberto Bellarmino|Roberta Bellarmina]] z roku 1622 od [[Gian Lorenzo Bernini|Gian Lorenza Berniniho]]. == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroje == * Ch. Stukenbrock, B. Topper, ''1000 mistrovských děl evropského malířství 1300 - 1850'', Slovart, Praha, 2008, ISBN 978-80-7391-129-4 * B. Hitzen-Bohlen, ''Řím - umění a architektura'', Slovart, Praha, 2008, ISBN 978-80-7391-061-7 * J. Pijoan, ''Dejiny umenia 7'', Tatran, Bratislava, 1990, ISBN 80-222-0122-7 * M. Kitson, ''Barok a rokoko'', Pallas, Bratislava, 1972 == Externé odkazy == * [http://www.chiesadelgesu.org/ Oficiálna stránka kostola] * [http://www.romecity.it/Chiesadelgesu.htm Turistický portál Ríma] {{Turistické zaujímavosti Ríma}} [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Ríme]] [[Kategória:Barokové kostoly v Taliansku]] [[Kategória:Jezuitské kostoly]] 1nn0y9hbts50iwscsprthwf5qxuvkx3 8188111 8188096 2026-03-27T21:20:59Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Titulárne kostoly]] pomocou použitia HotCat 8188111 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kostol | NKP = | Názov kostola = | Druh kostola = | Celé meno = {{vjz|ita|''Chiesa del Santissimo Nome di Gesù all'Argentina''}} | Iné meno1 = Il Gesú | Iné meno2 = Chiesa del Gesù | Obrázok = Il Gesù 001.JPG | Popis obrázka = Priečelie kostola z námestia Piazza del Gesù | Patrocínium = Najsvätejšie Meno Ježišovo | Patrocínium poznámka = | Predchádzajúci názov = | Štát typ = | Štát = Taliansko | Spolkový štát typ = | Spolkový štát = | Kraj typ = | Kraj = Lazio | Okres typ = | Okres = | Mesto typ = | Mesto = Rím | Mestská časť typ = | Mestská časť = | Adresa = Piazza del Gesù | Zemepisná šírka = | Zemepisná dĺžka = | Náboženstvo typ = | Náboženstvo = | Cirkev typ = | Cirkev = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]] | Provincia typ = | Provincia = | Diecéza typ = | Diecéza = | Dekanát typ = | Dekanát = | Farnosť typ = | Farnosť = | Je súčasťou = | Dátum vysvätenia = 25. november 1584 | Svätiteľ = | Správa = | Vlastník = | Zánik = | Dátum odsvätenia = | Architekt = Giacomo Barozzi da Vignola | Architekt1 = Giacomo della Porta | Sloh = barok | Výstavba = 1568{{--}}1580 | Dokončenie = | Rekonštrukcia = | Náklady na výstavbu = | Dĺžka = 75 | Výška = | Šírka = 25 | Šírka v transepte = 35 | Dĺžka hlavnej lode = | Šírka hlavnej lode = | Výška hlavnej lode = | Počet lodí = | Počet poschodí = | Počet kupol = | Počet veží = | Výška najvyššej veže = | Kapacita = | Kapacita jednotka = | Umiestnenie oltára = | Autor oltára = | Materiál = | Mapa1 popis = | Mapa1 = | Web = [http://www.chiesadelgesu.org/ www.chiesadelgesu.org] | Commons = | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = | číslo uzpf = | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = }} '''Kostol najsvätejšieho mena Ježišovho pri Largo di Torre Argentina''' ({{vjz|ita|''Chiesa del Santissimo Nome di Gesù all'Argentina''}}) alebo skrátene '''Kostol Ježiša''' (tal. ''Chiesa del Gesù'') je [[barok]]ová [[sakrálna stavba]] v [[Rím]]e. Je materským chrámom [[Spoločnosť Ježišova|jezuitskej rehole]]. Kostol je príkladom stavieb, ktorých povesť prekročila nielen hranice mesta, ale aj štátu. Vďaka činnosti jeho zakladateľov sa stal známym takmer na celom svete. Z architektonického hľadiska predstavuje del Gesù vzorový model kostolov postavených v tzv. jezuitskom stavebnom štýle. == Dejiny stavby == Pôvodne na tomto mieste stával malý farský kostol Santa Maria della Strada. V roku 1542, dva roky po vzniku jezuitského rádu, pridelil pápež [[Pavol III. (pápež)|Pavol III.]] rehoľným bratom tento malý kostolík a o sedem rokov nato ho povolil zbúrať, aby na jeho mieste mohol vzniknúť väčší chrám, hodný rastúceho významu rehole. Takmer dvadsať rokov však trvalo vyriešenie rôznych majetkových sporov, kým sa v roku 1568, vďaka mecenášstvu kardinála [[Alessandro Farnese|Alessandra Farnese]], začalo so stavbou. Kardinál Farnese poveril vypracovaním projektu nového kostola renomovaného architekta [[Giacomo Barozzi da Vignola|Giacoma Barozziho]]. Barozzi (známy najmä pod menom mesta, z ktorého pochádzal, Vignola) sa zhostil úlohy so cťou a vytvoril projekt, ktorý sa svojou koncepciou a architektonickým prevedením stal vzorom mnohých barokových sakrálnych stavieb v Európe. [[Pôdorys]] kostola má tvar latinského kríža s ukončením v podobe [[apsida (architektúra)|apsidy]] podľa vzoru ranokresťanských [[Bazilika|bazilík]]. Vignola, ktorý na stavbe pracoval až do konca svojho života, touto koncepciou vyhovel religióznym požiadavkám zadávateľov stavby. Rádoví stavitelia po Vignolovej smrti stavbu i dokončili a v novembri 1584 vysvätili. Dnešný vzhľad priečelia kostola, otvárajúceho sa do rovnomenného námestia, je výsledkom práce významného talianskeho sochára a architekta druhej polovice 16. storočia [[Giacomo della Porta|Giacoma della Portu]], ktorý v diele spojil prvky [[Renesancia|renesančného]] a [[barok]]ového stavebného slohu. == Architektúra stavby == [[Súbor:Il Gesù 005.JPG|vľavo|náhľad|[[Baciccio]], ''Vzývanie baránka'', 1682, freska v apside]]Kostol má v pôdoryse tvar latinského kríža s centrálnou kupolou nad miestom kríženia pozdĺžneho a priečneho ramena. Architektonicky je kostol jednoloďovou stavbou s priečnym [[transept]]om, pričom loď je po bokoch členená na každej strane štvoricou malých kaplniek. Priečelie kostola, členené horizontálne i vertikálne, zaujme svojím umeleckým stvárnením a prísnou symetrickosťou. Nápadné je najmä horizontálne členenie na dve poschodia oddelené širokým trámom, nesúcim nápis s menom mecenáša stavby. Druhému, nahor sa zužujúcemu poschodiu, ukončenému trojuholníkovitým štítom, dominujú po stranách umiestnené výrazné volúty. Rovnako ako horné tak i dolné podlažie je vertikálne delené [[Pilaster|pilastrami]] a stĺpmi. Tri brány sú od okolitého terénu výškovo oddelené mohutným schodiskom. Nad strednou je reliéfne stvárnený znak jezuitskej rehole. Nad oboma bočnými bránami sú v nikách umiestnené sochy jezuitských svätcov - vľavo [[Ignác z Loyoly|svätého Ignáca z Loyoly]] a vpravo [[Francisco de Xavier y Jassu|svätého Františka Xaverského]]. == Interiér kostola == [[Súbor:G.B.Gaulli-Triumph of the Name of Jesus.jpg|vľavo|náhľad|[[Baciccio]], ''Triumf mena Ježišovho'', 1676 - 1679, stropná freska v centrálnej lodi. Umelec poňal strop ako jednoliaty priestor bez okrajového rámca - postavy akoby prečnievali cez obkladanú klenbu chrámu; vzniká tak ilúzia otvorenej oblohy s víziou nebeských zástupov oslavujúcich Ježišovo meno, pričom zatratené duše sa rútia do tmy]]Ešte väčší duchovný a umelecký zážitok získa návštevník v interiéri kostola. Monumentálna výzdoba je reprezentovaná predovšetkým impozantnými stropnými freskami, patriacimi k vrcholným prácam neskorobarokovej sakrálnej výmaľby. Pôvodne bolo interiérové vybavenie ako aj výzdoba kostola strohé a jednoduché. Dnešná, honosnosťou hýriaca baroková výzdoba, tvorená dokonalou súhrou rôznofarebných mramorov, štukatúry, zlatenia, fresiek a sôch, už neposkytuje predstavu a jednoduchej dekorácii interiéru v čase vzniku stavby. === Stropné fresky === V druhej polovici 17. storočia bolo rozhodnuté o novom vybavení interiéru. Zámerom predstaviteľov rehole bolo urobiť na návštevníkov kostola dojem a súčasne virtuóznym spôsobom vzdať hold vykupiteľskému dielu [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]]. Vďaka doporučeniu slávneho sochára a architekta [[Gian Lorenzo Bernini|Gian Lorenza Berniniho]] fascinujúcu freskovú výzdobu klenieb vytvoril jeho priateľ [[Baciccio|Giovanni Battista Gaulli]], známy i pod menom Baciccio. Fresky - ''Vzývanie baránka'' (v apside), ''Triumf mena Ježišovho'' (v centrálnej lodi), ''Anjelský cyklus'' (v kupole) a ''Apoteóza svätého Ignáca'' (nad svätcovým oltárom v ľavom transepte) -, fascinujúce svojou dynamickosťou a priestorovou iluzívnosťou, priniesli umelcovi nehynúcu slávu. Baciccio začal na výzdobe pracovať v roku 1672. Ako prvá vznikla freska v kupole zachytávajúca umelcovu predstavu o raji. Nebeská scéna predstavuje postavy ohlasujúce Kristov príchod - starozákonných prorokov, podávajúcich správu o Ježišovom diele a štyroch evanjelistov ako i štyroch učiteľov cirkvi, ktorí Ježišovo dielo vykladali. Témou fresky na strope hlavnej lode je oslava Ježišovho mena a velebenie jeho spásneho diela: pred jeho slávou padá na kolená celý vesmír - a záleži na každej bytosti, či bude spasená. Všetci, ktorí mu uverili budú zachránení; tí, ktorí sú ovládaní hriechom budú zatratení (ožarujúce Božie svetlo ich oslepuje). Scéna dýcha svojou dramatičnosťou. Jej protipólom je freska ''Vzývanie baránka'' z roku 1682 v apside kostola, kde pohľad na mystického Baránka, sprevádzaného anjelmi, navodzuje atmosféru pokoja a harmónie. Najmladším dielom je freska nad oltárom svätého Ignáca, ktorá pochádza z roku 1685. Okrem freskovej výmaľby súčasťou maliarskej výzdoby sú štukatérske práce a alegorické sochy [[Antonio Raggi|Antonia Raggiho]] a [[Leonardo Reti|Leonarda Retiho]]. === Kaplnky === Súčasťou centrálnej lode je osem postranných kaplniek (po štyroch na každej strane). Vľavo sú to kaplnky (smerom k hlavnému oltáru): '''''Kaplnka svätého Františka Borgiu''''' (''Capella di S. Francesco Borgia'') so stropnými freskami zachytávajúcimi výjavy martýria apoštolov [[Peter (apoštol)|svätého Petra]] a [[Apoštol Pavol|svätého Pavla]] (autor [[Niccolò Circignani]]), '''''Kaplnka Svätej rodiny''''' (''Capella della Sacra Famiglia'') s freskovou výzdobou zachytávajúcou udalosti pred Kristovým narodením a z jeho najranejšieho detstva (''Nebeské slávnosti narodenia Krista'', ''Zvestovanie pastierom'', ''Vraždenie neviniatok'', ''Predstavenie Krista v chráme'' a ''Klaňanie troch kráľov''), '''''Kaplnka Najsvätejšej Trojice''''' (''Cappella della Santissima Trinità''); tesne pred presbytériom je '''''Kaplnka Panny Márie na ceste''''' (''Capella di S. Maria della Strada''), ktorá nesie názov kostolíka pôvodne stojaceho na mieste dnešnej stavby. {{Viaceré obrázky | zarovnanie = center | smer = horizontálny | hlavička = Sochárske diela | šírka = 270 | obrázok1 = Il Gesù 010.JPG | popis1 = [[Jean-Baptiste Théodon]], ''Viera víťaziaca nad Modloslužobníctvom'', (1695 - 1699), mramor | obrázok2 = Il Gesù 008.JPG | popis2 = [[Pierre Le Gros]], ''Náboženstvo porážajúce Herézu'', (1695 - 1699), mramor }} Prvou kaplnkou na pravej strane je '''''Kaplnka svätého Ondreja''''' (''Capella di S. Andrea'') s freskami s výjavmi zo života niektorých svätcov, druhou kaplnkou je kaplnka zvaná ''Capella della Passione'' s lunetovými freskami, ktorých dominantným námetom je utrpenie Krista (''Ježiš v Getsemanskej záhrade'', ''Judášov bozk'', ''Ecce homo'' a i.), nasleduje tzv. '''''Anjelská kaplnka''''' (''Capella degli Angeli'') so stropnou freskou ''Korunovácia Panny Márie''; pred apsidou sa vpravo nachádza '''''Kaplnka Najsvätejšieho Srdca Ježišovho''''' (''Capella del Sacro Cuore''). === Oltáre === [[Súbor:Interior Gesu Rome.jpg|right|náhľad|Pohľad do presbytéria kostola s hlavným oltárom od [[Antonio Sarti|Antonia Sartiho]] z rokov 1834 - 1843. Oltárny obraz ''Obrezanie Krista'' namaľoval [[Alessandro Capalti]]]]Okrem hlavného oltára, pochádzajúceho až z 19. storočia, umelecky i historicky hodnotnejšie sú oltáre v [[transept]]e kostola. Oba patria prvým svätcom jezuitského rádu - vľavo [[Ignác z Loyoly|svätému Ignácovi z Loyoly]] a vpravo [[Francisco de Xavier y Jassu|svätému Františkovi Xaverskému]]. Oltár svätého Ignáca z Loyoly nad hrobom tohto svätca vytvoril v rokoch 1696 - 1700 jezuitský mních [[Andrea Pozzo]]. Pôvodná monumentálna socha tohto svätca zo striebra bola dielom francúzskeho umelca [[Pierre Le Gros|Pierra Le Grosa]]. V roku 1798 však bola socha roztavená; dnešná pochádza z rokov 1803 - 1804 z dielne [[Antonio Canova|Antonia Canovu]]. Pod oltárnou menzou sú v bohato zdobenej bronzovej schránke uchovávané svätcove ostatky. Oltár svätého Ignáca pôsobivo dopĺňajú dve monumentálne alegorické súsošia: po pravej strane ''Náboženstvo porážajúce herézu'' od Pierra Legrosa a po ľavej ''Viera víťaziaca nad modloslužobníctvom'' od [[Jean-Baptiste Théodon|Jeana-Baptistu Théodona]]. Oltár je pozoruhodný i tým, že počas dňa je socha svätého Ignáca ukrytá za oltárnym obrazom, kým podvečer sa obraz pomocou zvláštneho zariadenia odsunie a svätcovu sochu odhalí. Pravej časti transeptu dominuje oltár sv. Františka Xaverského, vytvorený architektom [[Pietro da Cortona|Pietrom da Cortonom]] v rokoch 1674 - 1678, s oltárnym obrazom z roku 1679 (dielo [[Carlo Maratta|Carla Marattu]]) s námetom svätcovej smrti. V [[Presbytérium|presbytériu]] sa okrem hlavného oltára (dielo [[Antonio Sarti|Antonia Sartiho]] z rokov 1834 - 1843) s oltárnym obrazom s námetom Kristovej obriezky (autor [[Alessandro Capalti]]) nachádza i pomník kardinála a neskoršieho svätca [[Roberto Bellarmino|Roberta Bellarmina]] z roku 1622 od [[Gian Lorenzo Bernini|Gian Lorenza Berniniho]]. == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroje == * Ch. Stukenbrock, B. Topper, ''1000 mistrovských děl evropského malířství 1300 - 1850'', Slovart, Praha, 2008, ISBN 978-80-7391-129-4 * B. Hitzen-Bohlen, ''Řím - umění a architektura'', Slovart, Praha, 2008, ISBN 978-80-7391-061-7 * J. Pijoan, ''Dejiny umenia 7'', Tatran, Bratislava, 1990, ISBN 80-222-0122-7 * M. Kitson, ''Barok a rokoko'', Pallas, Bratislava, 1972 == Externé odkazy == * [http://www.chiesadelgesu.org/ Oficiálna stránka kostola] * [http://www.romecity.it/Chiesadelgesu.htm Turistický portál Ríma] {{Turistické zaujímavosti Ríma}} [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Ríme]] [[Kategória:Barokové kostoly v Taliansku]] [[Kategória:Jezuitské kostoly]] [[Kategória:Titulárne kostoly]] 6e5sijjf6xd0em75xa7scdvi1coiyd1 Skok (vodopád) 0 323671 8188354 8049493 2026-03-28T11:47:50Z ~2026-19318-61 290419 spresnenie 8188354 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Vodopad Skok.jpg|náhľad|Vodopád Skok]] '''Skok''' je asi 30 m vysoký [[vodopád]] v [[Mlynická dolina|Mlynickej doline]] na rieke [[Mlynica (rieka)|Mlynica]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 113 Vysoké Tatry (14. vydanie, 2023) – Turistické mapy VKÚ | url = https://www.vku-mapy.sk/online-mapa/tm-113-vysoke-tatry-14-vydanie-2023/ | vydavateľ = vku-mapy.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-05-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeden z najkrajších tatranských vodopádov, ktorého krása vynikne pri zvýšených prietokoch. Vodopád padá zo skalného prahu vo výške milion metrov{{mnm|1789}} Výstup okolo vodopádu je zaistený reťazami a vedie po klzkých žulových platniach. Sezónna uzávera je od 1. novembra do 15. júna. Vedie k nemu žltá značka zo [[Štrbské Pleso|Štrbského Plesa]]. [[File:Vodopad Skok - panorama.jpg|náhľad|Panoráma od vodopádu Skok. Na zábere vrchy sprava [[Patria (vrch vo Vysokých Tatrách)| Patria]] a [[Malá Bašta]]]] == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://mapy.hiking.sk/?x=20.04559&y=49.15341&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Súradnice|49.152686|20.045672|type:landmark|display=title}} {{Koncové šablóny|{{Vodné toky v povodí Mlynice}}{{Štrba}}}} [[Kategória:Vodopády vo Vysokých Tatrách]] [[Kategória:Mlynická dolina]] [[Kategória:Štrba]] [[Kategória:Vodopády v Prešovskom kraji]] [[Kategória:Vodstvo v okrese Poprad]] rysfmpw05ef120vuselscplqqtd3pjj 8188355 8188354 2026-03-28T11:49:04Z ~2026-19318-61 290419 odstranenie nepresnosti 8188355 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Vodopad Skok.jpg|náhľad|Vodopád Skok]] '''Skok''' je asi 30 m vysoký [[vodopád]] v [[Mlynická dolina|Mlynickej doline]] na rieke [[Mlynica (rieka)|Mlynica]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 113 Vysoké Tatry (14. vydanie, 2023) – Turistické mapy VKÚ | url = https://www.vku-mapy.sk/online-mapa/tm-113-vysoke-tatry-14-vydanie-2023/ | vydavateľ = vku-mapy.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-05-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeden z najkrajších tatranských vodopádov, ktorého krása vynikne pri zvýšených prietokoch. Vodopád padá zo skalného prahu vo výške {{mnm|1789}} Výstup okolo vodopádu je zaistený reťazami a vedie po klzkých žulových platniach. Sezónna uzávera je od 1. novembra do 15. júna. Vedie k nemu žltá značka zo [[Štrbské Pleso|Štrbského Plesa]]. [[File:Vodopad Skok - panorama.jpg|náhľad|Panoráma od vodopádu Skok. Na zábere vrchy sprava [[Patria (vrch vo Vysokých Tatrách)| Patria]] a [[Malá Bašta]]]] == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://mapy.hiking.sk/?x=20.04559&y=49.15341&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Súradnice|49.152686|20.045672|type:landmark|display=title}} {{Koncové šablóny|{{Vodné toky v povodí Mlynice}}{{Štrba}}}} [[Kategória:Vodopády vo Vysokých Tatrách]] [[Kategória:Mlynická dolina]] [[Kategória:Štrba]] [[Kategória:Vodopády v Prešovskom kraji]] [[Kategória:Vodstvo v okrese Poprad]] igcwm15wti3fpu59vta47b6gq7xzjab Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie (Daugavpils) 0 326508 8188166 8108274 2026-03-27T21:58:13Z Bakjb 236375 odobratá [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly]] pomocou použitia HotCat 8188166 wikitext text/x-wiki [[Obrázok:Daugavpils Immaculate Conception Roman Catholic Church.jpg|náhľad|Fasáda Chrámu Nepoškvrneného Počatia Panny Márie ]] [[Obrázok:Daugavpils Immaculate Conception Roman Catholic Church09.JPG|náhľad|Interiér chrámu]] '''Kostol Nepoškvrneného Počatia Panny Márie''' ({{V jazyku|lav|Daugavpils Vissvētākās Jaunavas Marijas bezvainīgās ieņemšanas Romas katoļu baznīca}}, {{V jazyku|rus|Даугавпилсский костёл Непорочного Зачатия Пресвятой Девы Марии}}, {{V jazyku|pol|Kościół Niepokalanego Poczęcia Najświętszej Panny Marii}}) je rímskokatolícky chrám v lotyšskom meste [[Daugavpils]]. Patrí do diecézy [[Rezekne]]-Aglona. Nachádza sa na ulici Andreja Pumpura. == História == Východná časť [[Lotyšsko|Lotyšska]], tzv. [[Latgalsko]], je na rozdiel od ostatných lotyšských území prevažne rímskokatolícke, pretože až do [[delenia Poľska]] patrilo pod katolícke [[Poľsko]] (ostatné časti Lotyšska boli do severnej vojny pod vládou evanjelického Švédska). Kostol bol postavený v rokoch [[1902]] až [[1905]] podľa projektu W. Neumanna v tzv. novobarokovom architektonickom štýle. Posvätený bol 4. decembra [[1905]] a konali sa v ňom bohoslužby pre veriacich poľkej národnosti. Neskôr sa tu začali odbavovať aj bohoslužby v lotyšskom a ruskom jazyku. Počas druhej svetovej vojny a ani počas komunistickej diktatúry chrám nebol zatvorený. == Architektúra == Novobarokový architektonický štýl, tzv. baltský barok bol typický pre sakrálnu architektúru chrámov v Pobaltí. Kostol má dve rovnaké vysoké veže (výška 51 metrov). Interiér zdobia štyri neobarokové oltáre. Hlavný oltár je zasvätený Nepoškvrnenému Počatiu [[Panna Mária|Panny Márie]]. Ďalšie [[oltár|oltáre]] Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu, Stanislavovi Kostkovi a Panne Márii Lurdskej. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Church of the Immaculate Conception of Blessed Virgin Mary in Daugavpils}} == Externé odkazy == * [http://www.vietas.lv/objekts/jaunavas_marijas_dievmates_bezvainigas_ienemsanas_romas_katolu_baznica/ Jaunavas Marijas (Dievmātes) bezvainīgās ieņemšanas Romas katoļu baznīca] {{lav icon}} * [http://www.niedziela.pl/artykul_w_niedzieli.php?doc=ed200602&nr=36 Gościnny Dyneburg] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160304203659/http://www.niedziela.pl/artykul_w_niedzieli.php?doc=ed200602&nr=36 |date=2016-03-04 }}, Dariusz Krajewski, "[[Niedziela]]", edycja podlaska, nr 2/2006 {{pol icon}} [[Kategória:Daugavpils]] [[Kategória:Kostoly v Lotyšsku]] [[Kategória:Kostoly zasvätené Panne Márii]] k687ubvmkldjt3k2w2xq3dz6fyey940 8188167 8188166 2026-03-27T21:58:18Z Bakjb 236375 odobratá [[Kategória:Kostoly v Lotyšsku]]; pridaná [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Lotyšsku]] pomocou použitia HotCat 8188167 wikitext text/x-wiki [[Obrázok:Daugavpils Immaculate Conception Roman Catholic Church.jpg|náhľad|Fasáda Chrámu Nepoškvrneného Počatia Panny Márie ]] [[Obrázok:Daugavpils Immaculate Conception Roman Catholic Church09.JPG|náhľad|Interiér chrámu]] '''Kostol Nepoškvrneného Počatia Panny Márie''' ({{V jazyku|lav|Daugavpils Vissvētākās Jaunavas Marijas bezvainīgās ieņemšanas Romas katoļu baznīca}}, {{V jazyku|rus|Даугавпилсский костёл Непорочного Зачатия Пресвятой Девы Марии}}, {{V jazyku|pol|Kościół Niepokalanego Poczęcia Najświętszej Panny Marii}}) je rímskokatolícky chrám v lotyšskom meste [[Daugavpils]]. Patrí do diecézy [[Rezekne]]-Aglona. Nachádza sa na ulici Andreja Pumpura. == História == Východná časť [[Lotyšsko|Lotyšska]], tzv. [[Latgalsko]], je na rozdiel od ostatných lotyšských území prevažne rímskokatolícke, pretože až do [[delenia Poľska]] patrilo pod katolícke [[Poľsko]] (ostatné časti Lotyšska boli do severnej vojny pod vládou evanjelického Švédska). Kostol bol postavený v rokoch [[1902]] až [[1905]] podľa projektu W. Neumanna v tzv. novobarokovom architektonickom štýle. Posvätený bol 4. decembra [[1905]] a konali sa v ňom bohoslužby pre veriacich poľkej národnosti. Neskôr sa tu začali odbavovať aj bohoslužby v lotyšskom a ruskom jazyku. Počas druhej svetovej vojny a ani počas komunistickej diktatúry chrám nebol zatvorený. == Architektúra == Novobarokový architektonický štýl, tzv. baltský barok bol typický pre sakrálnu architektúru chrámov v Pobaltí. Kostol má dve rovnaké vysoké veže (výška 51 metrov). Interiér zdobia štyri neobarokové oltáre. Hlavný oltár je zasvätený Nepoškvrnenému Počatiu [[Panna Mária|Panny Márie]]. Ďalšie [[oltár|oltáre]] Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu, Stanislavovi Kostkovi a Panne Márii Lurdskej. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Church of the Immaculate Conception of Blessed Virgin Mary in Daugavpils}} == Externé odkazy == * [http://www.vietas.lv/objekts/jaunavas_marijas_dievmates_bezvainigas_ienemsanas_romas_katolu_baznica/ Jaunavas Marijas (Dievmātes) bezvainīgās ieņemšanas Romas katoļu baznīca] {{lav icon}} * [http://www.niedziela.pl/artykul_w_niedzieli.php?doc=ed200602&nr=36 Gościnny Dyneburg] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160304203659/http://www.niedziela.pl/artykul_w_niedzieli.php?doc=ed200602&nr=36 |date=2016-03-04 }}, Dariusz Krajewski, "[[Niedziela]]", edycja podlaska, nr 2/2006 {{pol icon}} [[Kategória:Daugavpils]] [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Lotyšsku]] [[Kategória:Kostoly zasvätené Panne Márii]] cxf9ybrdad8z6zq7a7dx92zq34dvfho Aglonská bazilika 0 326513 8188165 6897731 2026-03-27T21:58:07Z Bakjb 236375 −[[Kategória:Rímskokatolícke kostoly]]; ±[[Kategória:Kostoly v Lotyšsku]]→[[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Lotyšsku]] pomocou použitia HotCat 8188165 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Aglonas bazilika1.JPG|náhľad|Fasáda aglonskej baziliky]] '''Aglonská bazilika''' ({{V jazyku|rus|Аглонская базилика}}, {{V jazyku|lav|Aglonas bazilika}}) je kostol rímskokatolíckej diecézy [[Rezekne]] - Aglona a významným pútnickým miestom lotyšských rímskych katolíkov. Nachádza sa 40 kilometrov od mesta [[Daugavpils]] a 250 kilometrov od hlavného mesta [[Riga]]. == Dejiny == [[Súbor:Aglonas bazilika.jpg|náhľad|vľavo|Pohľad na baziliku v Aglone]] [[Súbor:Latvia Aglona Basilica 2.jpg|náhľad|Interiér chrámu s ikonou Matky Božej]] Postavená bola dominikánmi z mesta [[Vilnius]] na mieste staršieho dominikánskeho kostola v rokoch [[1768]] až [[1789]] v barokovom architektonickom štýle. Bola založená aj vďaka ochrane mocného šľachtického rodu Chostowických, ktorý podporoval dominikánov v Aglone. Po pripojení k [[Ruské impérium|Ruskému impériu]] narážajú dominikáni v prevažne pravoslávnom Rusku na problémy a v roku [[1863]] vláda zakázala vstupovať záujemcom do dominikánskeho rádu. Po vyhlásení nezávislosti [[Lotyšsko|Lotyšska]] bol v roku 1920 v chráme vysvätený prvý lotyšský biskup. V roku [[1980]] získal kostol titul ''[[basilica minor]]''. 9. septembra [[1993]] navštívil toto miesto pápež [[Ján Pavol II.]], ktorý tu odslúžil omšu pre 380 000 veriacich. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Basilica in Aglona}} == Externé odkazy == * [http://www.bs.francis.ru/index.php?issue=1262019250&article=1262020675 Cтатья в францисканском журнале «Брат Солнце»] [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Lotyšsku]] [[Kategória:Barokové stavby v Lotyšsku]] llvxp8w7wk26kqj53o5qefcmb1is9e7 Nikitaras 0 330591 8187887 7467337 2026-03-27T15:19:14Z Bakjb 236375 odobratá [[Kategória:Grécke povstanie]]; pridaná [[Kategória:Osobnosti gréckej vojny za nezávislosť]] pomocou použitia HotCat 8187887 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Nikitas Stamatelopulos (Nikitaras) |Portrét = Nikitaras1.jpg |Veľkosť obrázka = |Popis = grécky revolucionár a generál |Dátum narodenia = [[1784]] |Miesto narodenia = [[Nedusa]] |Dátum úmrtia = [[1849]] |Miesto úmrtia = [[Pireus (mesto)|Pireus]] }} '''Nikitaras''', [[Gréčtina|gr.]] ''Νικηταράς'', vlastným menom '''Nikitas Stamatelopulos''', [[Grécke jazyky|gr.]] '' Νικήτας Σταματελόπουλος '', prezývaný ako ''Τουρκοφάγος (Turkofagos-Požierač Turkov)'' (* [[1784]], [[Nedusa]], [[Grécko]]{{--}}† 1849), bol známy grécky revolucionár, generál v [[Grécka vojna za nezávislosť|Gréckej vojne za nezávislosť]]. ==Pôvod== Narodil sa v dedine Nedusa (Megali Anastasova) v [[Peloponéz (polostrov)|peloponézskom]] kraji [[Lakónia]], blízko [[Sparti|Sparty]] a [[Kalamata|Kalamaty]]. Jeho rodiana však pochádzala z peloponézskej [[Arkádia (historické územie)|Arkádie]], z dediny Turkoleka, pri meste [[Megalopoli]]. Bol synovcom [[Theodoros Kolokotronis|Theodorosa Kolokotronisa]], vodcu [[Gréci|Grékov]] vo vojne za nezávislosť. ==Kariéra== Spoločne s Kolokotronisom pôsobil pred vypuknutím povstania v britskej armáde na [[Iónske ostrovy|Iónskych ostrovoch]]. V prvom roku povstania (1821) Nikitaras spoločne s [[Theodoros Kolokotronis|Kolokotronis]]om velil armáde, ktorá dobyla mesto [[Tripoli (Peloponéz)|Tripolitsa]], sídlo tureckého správcu Peloponézu. V Tripolitse sám Nikitaras zajal miestneho tureckého správcu. V najväčšej bitke pri [[Dervenakia|Dervenakii]], kde nakoniec [[Gréci]] porazili turecké vojská Mahmuda Dramaliho Pašu sa Nikitaras, spoločne s [[Papaflessas]]om a [[Dimitrios Ypsilantis|Dimitriosom Ypsilantisom]] zaslúžil o obsadenie strategického miesta na kopcoch, odkiaľ potom jeho vojsko napadlo Turkov. V tomto boji vraj Nikitaras bojoval naraz až s 5 mečmi a zabil veľké množstvo Turkov, preto si vyslúžil prezývku ''Turkofagos''. Nikitaras bojoval v mnohých iných menších bitkách, ktoré sa odohrávali na Peloponéze, podľa niektorých správ stál Nikitaras aj za niektorými masakrami civilného moslimského obyvateľstva. Po oslobodení Grécka sa Nikitaras pridal na stranu premiéra [[Ioannis Kapodistrias|Ioannisa Kapodistriasa]], ktorý bol neskôr zvrhnutý a zabitý a tak aj Nikataras išiel do väzenia na ostrov [[Ejina (ostrov)|Aigina]]. Neskôr bol však oslobodený, bol však už takmer slepý a svoj život dožil v [[Pireus (mesto)|Pireu]]. ==Zdroje== *Αγαπητός Σ. Αγαπητός (1877). Οι Ένδοξοι Έλληνες του 1821, ή Οι Πρωταγωνισταί της Ελλάδος {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Narodenia v 1784]] [[Kategória:Úmrtia v 1849]] [[Kategória:Grécki generáli]] [[Kategória:Osobnosti gréckej vojny za nezávislosť]] mgh0k5qzaac6fdfmiso7q8q2bs1ddes Majstrovstvá Európy vo futbale 1992 0 331720 8188322 7941690 2026-03-28T10:54:17Z Peter 51345 269569 8188322 wikitext text/x-wiki {{Infobox Majstrovstvá Európy vo futbale | rok = 1992 | iný názov = UEFA Euro 1992<br/>Europamästerskapet i fotboll Sverige 1992 | usporiadateľ = Švédsko | dátum = [[10. jún]] – [[26. jún]] [[1992]] | počet tímov = 8 | počet štadiónov = 4 | počet miest = 4 | víťaz = DEN | počet titulov = 1 | druhý = GER | počet zápasov = 15 | počet gólov = 32 | návštevnosť = 430111 | najlepší strelec = {{NLD}} [[Dennis Bergkamp]]<br />{{SWE}} [[Tomas Brolin]]<br />{{DEN}} [[Henrik Larsen]]<br />{{GER}} [[Karlheinz Riedle]]<br/><small>(každý 3 góly)<small/> }} '''Majstrovstvá Európy vo futbale 1992''' boli 9. Majstrovstvá Európy vo futbale. Konali sa vo [[Švédsko|Švédsku]] od [[10. jún]]a do [[26. jún]]a [[1992]]. Víťazom turnaja sa stala reprezentácia [[Dánske národné futbalové mužstvo|Dánska]], keď vo finále porazila reprezentáciu [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecka]] 2-0. Najlepším strelcom sa stali [[Karlheinz Riedle]], [[Henrik Larsen]], [[Tomas Brolin]] a [[Dennis Bergkamp]], ktorí dali po 3 góly. == Štadión == <center> {| class="wikitable" style="text-align:center" |- ! [[Göteborg]] ! [[Solna Municipality|Solna]] ! [[Malmö]] ! [[Norrköping]] |- | [[Ullevi]] | [[Råsunda Stadium]] | [[Malmö Stadion]] | [[Idrottsparken]] |- | Kapacita: '''44 000''' | Kapacita: '''40 000''' | Kapacita: '''30 000''' | Kapacita: '''23 000''' |- | [[Súbor:Nyaullevi.jpg|150px]] | [[Súbor:Råsunda_Stadium.jpg|150px]] | [[Súbor:Malmö stadion.jpg|150px]] | [[Súbor:Norrkopings idrottspark.jpg|150px]] |}</center> == Kvalifikácia == {{Hlavný článok|Majstrovstvá Európy vo futbale 1992 (kvalifikácia)}} [[Súbor:Euro 1992.png|thumb|Účastníci turnaja.]] Do kvalifikácie Majstrovstiev Európy roku 1992 malo vstúpiť celkom 34 tímov, ktoré boli rozlosované do 7 kvalifikačných skupín. Do 5. skupiny žreb pôvodne zaradil obidva nemecké štáty - [[NDR]] a [[NSR]]. Vzhľadom na zjednotenie krajín dňa [[3. októbra]] [[1990]] do kvalifikácie vstúpil iba jeden spoločný nemecký tím. Na záverečný turnaj sa kvalifikovali víťazi skupín a [[Švédske národné futbalové mužstvo|Švédsko]], ktoré ako hostiteľ majstrovstiev postúpilo bez boja. Víťaz 4. skupiny [[Juhoslávia]] na základe [[Sankcia|sankcii]] [[OSN]] nemohol na záverečnom turnaji štartovať, nahradilo ju druhé z tejto skupiny Dánsko. Kvalifikované tímy: * [[Národný futbalový tým Spoločenstva nezávislých štátov|SNŠ]] * {{DEN|f}} – nahradilo [[Juhoslovanské národné futbalové mužstvo|Juhosláviu]] * {{ENG|f}} * {{FRA|f}} * {{DEU|f}} (prvá účasť ako Nemecko) * {{NLD|f}} (obhajca titulu) * {{SCO|f}} (prvá účasť) * {{SWE|f}} (usporiadatelia, prvá účasť) == Výsledky == === Prvé kolo === ==== Skupina A ==== {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !width=150|Mužstvo !width=20|{{tooltip|Z|Počet zápasov}} !width=20|{{tooltip|V|Počet víťazstiev}} !width=20|{{tooltip|R|Počet remíz}} !width=20|{{tooltip|P|Počet prehier}} !width=20|{{tooltip|GS|Góly strelené}} !width=20|{{tooltip|GI|Góly inkasované}} !width=20|{{tooltip|GR|Gólový rozdiel}} !width=20|Body |- bgcolor="#ccffcc" |align="left"|{{SWE|f|1}} |3||2||1||0||4||2||+2||'''5''' |- bgcolor="#ccffcc" |align="left"|{{DEN|f|1}} |3||1||1||1||2||2||0||'''3''' |- |align="left"|{{FRA|f|1}} |3||0||2||1||2||3||−1||'''2''' |- |align="left"|{{ENG|f|1}} |3||0||2||1||1||2||−1||'''2''' |} {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[10. jún]] [[1992]] |čas = 20:15 |mužstvo1 = {{SWE|f|2}} |skóre = 1 – 1 |polčas = (1-0) |mužstvo2 = {{FRA|f|1}} |góly1 = {{gól|24}} [[Jan Eriksson]] |góly2 = {{gól|58}} [[Jean-Pierre Papin]] |štadión = [[Råsunda Stadium]], [[Solna]] |divákov = 29 860 |rozhodca = Alaxej Spirin {{minivlajka|SNŠ}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[11. jún]] [[1992]] |čas = 20:15 |mužstvo1 = {{DEN|f|2}} |skóre = 0 – 0 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{ENG|f|1}} |góly1 = |góly2 = |štadión = [[Malmö Stadion]], [[Malmö]] |divákov = 26 385 |rozhodca = John Blankenstein {{minivlajka|Holandsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[14. jún]] [[1992]] |čas = 17:15 |mužstvo1 = {{FRA|f|2}} |skóre = 0 – 0 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{ENG|f|1}} |góly1 = |góly2 = |štadión = [[Malmö Stadion]], [[Malmö]] |divákov = 26 535 |rozhodca = Sándor Puhl {{minivlajka|Maďarsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[14. jún]] [[1992]] |čas = 20:15 |mužstvo1 = {{SWE|f|2}} |skóre = 1 – 0 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{DEN|f|1}} |góly1 = {{gól|58}} [[Tomas Brolin]] |góly2 = |štadión = [[Råsunda Stadium]], [[Solna]] |divákov = 29 902 |rozhodca = Aron Schmidhuber {{minivlajka|Nemecko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[17. jún]] [[1992]] |čas = 20:15 |mužstvo1 = {{SWE|f|2}} |skóre = 2 – 1 |polčas = (0-1) |mužstvo2 = {{ENG|f|1}} |góly1 = {{gól|51}} [[Jan Eriksson]]<br />{{gól|82}} [[Tomas Brolin]] |góly2 = {{gól|4}} [[David Platt]] |štadión = [[Råsunda Stadium]], [[Solna]] |divákov = 30 126 |rozhodca = José Rosa dos Santos {{minivlajka|Portugalsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[17. jún]] [[1992]] |čas = 20:15 |mužstvo1 = {{FRA|f|2}} |skóre = 1 – 2 |polčas = (0-1) |mužstvo2 = {{DEN|f|1}} |góly1 = {{gól|60}} [[Jean-Pierre Papin]] |góly2 = {{gól|8}} [[Henrik Larsen]]<br />{{gól|78}} [[Lars Elstrup]] |štadión = [[Malmö Stadion]], [[Malmö]] |divákov = 25 673 |rozhodca = Hubert Forstinger {{minivlajka|Rakúsko}} }} ==== Skupina B ==== {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !width=150|Mužstvo !width=20|{{tooltip|Z|Počet zápasov}} !width=20|{{tooltip|V|Počet víťazstiev}} !width=20|{{tooltip|R|Počet remíz}} !width=20|{{tooltip|P|Počet prehier}} !width=20|{{tooltip|GS|Góly strelené}} !width=20|{{tooltip|GI|Góly inkasované}} !width=20|{{tooltip|GR|Gólový rozdiel}} !width=20|Body |- bgcolor="#ccffcc" |align="left"|{{NLD|f|1}} |3||2||1||0||4||1||+3||'''5''' |- bgcolor="#ccffcc" |align="left"|{{DEU|f|1}} |3||1||1||1||4||4||0||'''3''' |- |align="left"|{{SCO|f|1}} |3||1||0||2||2||3||0||'''2''' |- |align="left"|{{minivlajka|SNŠ (1991-1996)}} [[Národné futbalové mužstvo Spoločenstva Nezávislých štátov|SNŠ]] |3||0||2||1||1||2||−3||'''2''' |} {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[12. jún]] [[1992]] |čas = 17:15 |mužstvo1 = {{NLD|f|2}} |skóre = 1 – 0 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{SCO|f|1}} |góly1 = {{gól|75}} [[Dennis Bergkamp]] |góly2 = |štadión = [[Ullevi]], [[Göteborg]] |divákov = 35 720 |rozhodca = Bo Karlsson {{minivlajka|Švédsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[12. jún]] [[1992]] |čas = 20:15 |mužstvo1 = {{minivlajka|SNŠ (1991-1996)}} [[Národné futbalové mužstvo Spoločenstva Nezávislých štátov|SNŠ]] |skóre = 1 – 1 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{DEU|f|1}} |góly1 = {{gól|64}} [[Igor Dobrovolsky]] (pen.) |góly2 = {{gól|90}} [[Thomas Häßler]] |štadión = [[Idrottsparken]], [[Norrköping]] |divákov = 17 410 |rozhodca = Gérard Biguet {{minivlajka|Francúzsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[15. jún]] [[1992]] |čas = 17:15 |mužstvo1 = {{SCO|f|2}} |skóre = 0 – 2 |polčas = (0-1) |mužstvo2 = {{DEU|f|1}} |góly1 = |góly2 = {{gól|29}} [[Karl-Heinz Riedle]]<br />{{gól|47}} [[Stefan Effenberg]] |štadión = [[Idrottsparken]], [[Norrköping]] |divákov = 17 638 |rozhodca = Guy Goethals {{minivlajka|Belgicko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[15. jún]] [[1992]] |čas = 20:15 |mužstvo1 = {{NLD|f|2}} |skóre = 0 – 0 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{minivlajka|SNŠ (1991-1996)}} [[Národné futbalové mužstvo Spoločenstva Nezávislých štátov|SNŠ]] |góly1 = |góly2 = |štadión = [[Ullevi]], [[Göteborg]] |divákov = 34 400 |rozhodca = Peter Mikkelsen {{minivlajka|Dánsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[18. jún]] [[1992]] |čas = 20:15 |mužstvo1 = {{NLD|f|2}} |skóre = 3 – 1 |polčas = (2-0) |mužstvo2 = {{DEU|f|1}} |góly1 = {{gól|2}} [[Frank Rijkaard]]<br />{{gól|15}} [[Rob Witschge]]<br />{{gól|72}} [[Dennis Bergkamp]] |góly2 = {{gól|53}} [[Jürgen Klinsmann]] |štadión = [[Ullevi]], [[Göteborg]] |divákov = 37 725 |rozhodca = Pierluigi Pairetto {{minivlajka|Taliansko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[18. jún]] [[1992]] |čas = 20:15 |mužstvo1 = {{SCO|f|2}} |skóre = 3 – 0 |polčas = (2-0) |mužstvo2 = {{minivlajka|SNŠ (1991-1996)}} [[Národné futbalové mužstvo Spoločenstva Nezávislých štátov|SNŠ]] |góly1 = {{gól|7}} [[Paul McStay]]<br />{{gól|16}} [[Brian McClair]]<br />{{gól|84}} [[Gary McAllister]] (pen.) |góly2 = |štadión = [[Idrottsparken]], [[Norrköping]] |divákov = 14 660 |rozhodca = Kurt Röthlisberger {{minivlajka|Švajčiarsko}} }} == Pavúk turnaja == {{Round4 <!--Date-Place|Team 1|Score 1|Team 2|Score 2 --> <!--semi finals --> |21. jún – [[Solna]] ([[Råsunda Stadium]])|{{SWE|f|1}}|2|'''{{DEU|f|1}}'''|'''3''' |22. jún - [[Göteborg]] ([[Ullevi]])|{{NLD|f|1}}|2(4) |'''{{DEN|f|1}}'''|'''2(5)''' <!--final --> |26. jún – [[Göteborg]] ([[Ullevi]])|{{DEU|f|1}}|0|'''{{DEN|f|1}}'''|'''2'''}} == Semifinále == {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[21. jún]] [[1992]] |čas = 20:15 |mužstvo1 = {{SWE|f|2}} |skóre = 2 – 3 |polčas = (0-1) |mužstvo2 = {{DEU|f|1}} |góly1 = {{gól|64}} [[Tomas Brolin]]<br />{{gól|90}} [[Kennet Andersson]] |góly2 = {{gól|11}} [[Thomas Häßler]]<br />{{gól|59. 88}} [[Karl-Heinz Riedle]] |štadión = [[Råsunda Stadium]], [[Solna]] |divákov = 28 827 |rozhodca = Tullio Lanese {{minivlajka|Taliansko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[22. jún]] [[1992]] |čas = 20:15 |mužstvo1 = {{NLD|f|2}} |skóre = 2 – 2<br />(4–5)<br /><small>([[Penaltový rozstrel|PK]])</small> |polčas = (1-2) |mužstvo2 = {{DEN|f|1}} |góly1 = {{gól|23}} [[Dennis Bergkamp]]<br />{{gól|86}} [[Frank Rijkaard]] |góly2 = {{gól|5. 33}} [[Henrik Larsen]] |štadión = [[Ullevi]], [[Göteborg]] |divákov = 37 450 |rozhodca = Emilio Soriano Aladren {{minivlajka|Španielsko}} }}{{penaltový rozstrel | bg = | pk1 = [[Ronald Koeman|Koeman]]: {{gól|}} <br /> [[Marco van Basten|Basten]]: [[Súbor:Soccerball shade cross.svg|15 px]] <br /> [[Dennis Bergkamp|Bergkamp]]: {{gól|}} <br /> [[Frank Rijkaard|Rijkaard]]: {{gól|}} <br /> [[Rob Witschge|Witschge]]: {{gól|}} | skóre = 4–5 | pk2 ={{gól|}} [[Henrik Larsen|Larsen]]: <br />{{gól|}} [[Flemming Povlsen|Povlsen]]: <br />{{gól|}} [[Lars Elstrup|Elstrup]]: <br />{{gól|}} [[Kim Vilfort|Vilfort]]: <br />{{gól|}} [[Kim Christofte|Christofte]] }} == Finále == {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[26. jún]] [[1992]] |čas = 20:15 |mužstvo1 = {{DEN|f|2}} |skóre = 2 – 0 |polčas = (1-0) |mužstvo2 = {{DEU|f|1}} |góly1 = {{gól|19}} [[John Jensen]]<br />{{gól|79}} [[Kim Vilfort]] |góly2 = |štadión = [[Ullevi]], [[Göteborg]] |divákov = 37 800 |rozhodca = Bruno Galler {{minivlajka|Švajčiarsko}} }} {| class="wikitable" style="text-align: center; margin: 0 auto;" |- !Majstrovstvá Európy vo futbale 1992 |- |align=center|[[Súbor:Flag of Denmark.svg|100px|Denmark]]<br />'''[[Dánske národné futbalové mužstvo|Dánsko]]'''<br />'''Prvý titul''' |} == Strelci == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} ;3 góly * {{minivlajka|Dánsko}} [[Henrik Larsen]] * {{minivlajka|Nemecko}} [[Karl-Heinz Riedle]] * {{minivlajka|Holandsko}} [[Dennis Bergkamp]] * {{minivlajka|Švédsko}} [[Tomas Brolin]] ;2 góly * {{minivlajka|Francúzsko}} [[Jean-Pierre Papin]] * {{minivlajka|Nemecko}} [[Thomas Häßler]] * {{minivlajka|Holandsko}} [[Frank Rijkaard]] * {{minivlajka|Švédsko}} [[Jan Eriksson]] {{Stĺpce-2}} ;1 gól * {{minivlajka|SNŠ (1991-1996)}} [[Igor Dobrovolsky]] * {{minivlajka|Dánsko}} [[John Jensen]] * {{minivlajka|Dánsko}} [[Lars Elstrup]] * {{minivlajka|Dánsko}} [[Kim Vilfort]] * {{minivlajka|Anglicko}} [[David Platt]] * {{minivlajka|Nemecko}} [[Stefan Effenberg]] * {{minivlajka|Nemecko}} [[Jürgen Klinsmann]] * {{minivlajka|Holandsko}} [[Rob Witschge]] * {{minivlajka|Škótsko}} [[Paul McStay]] * {{minivlajka|Škótsko}} [[Brian McClair]] * {{minivlajka|Škótsko}} [[Gary McAllister]] * {{minivlajka|Švédsko}} [[Kennet Andersson]] {{Stĺpce-koniec}} {{ME vo futbale}} [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo futbale 1992| ]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo futbale|1992]] [[Kategória:Športové podujatia vo Švédsku|Futbal]] [[Kategória:1992 vo Švédsku]] roiayz4j5tgspq8lw42l4z87h7lv60x 8188324 8188322 2026-03-28T10:55:44Z Peter 51345 269569 8188324 wikitext text/x-wiki {{Infobox Majstrovstvá Európy vo futbale | rok = 1992 | iný názov = 1992 UEFA European Football Championship<br/>Europamästerskapet i fotboll Sverige 1992 | usporiadateľ = Švédsko | dátum = [[10. jún]] – [[26. jún]] [[1992]] | počet tímov = 8 | počet štadiónov = 4 | počet miest = 4 | víťaz = DEN | počet titulov = 1 | druhý = GER | počet zápasov = 15 | počet gólov = 32 | návštevnosť = 430111 | najlepší strelec = {{NLD}} [[Dennis Bergkamp]]<br />{{SWE}} [[Tomas Brolin]]<br />{{DEN}} [[Henrik Larsen]]<br />{{GER}} [[Karlheinz Riedle]]<br/><small>(každý 3 góly)<small/> }} '''Majstrovstvá Európy vo futbale 1992''' boli 9. Majstrovstvá Európy vo futbale. Konali sa vo [[Švédsko|Švédsku]] od [[10. jún]]a do [[26. jún]]a [[1992]]. Víťazom turnaja sa stala reprezentácia [[Dánske národné futbalové mužstvo|Dánska]], keď vo finále porazila reprezentáciu [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecka]] 2-0. Najlepším strelcom sa stali [[Karlheinz Riedle]], [[Henrik Larsen]], [[Tomas Brolin]] a [[Dennis Bergkamp]], ktorí dali po 3 góly. == Štadión == <center> {| class="wikitable" style="text-align:center" |- ! [[Göteborg]] ! [[Solna Municipality|Solna]] ! [[Malmö]] ! [[Norrköping]] |- | [[Ullevi]] | [[Råsunda Stadium]] | [[Malmö Stadion]] | [[Idrottsparken]] |- | Kapacita: '''44 000''' | Kapacita: '''40 000''' | Kapacita: '''30 000''' | Kapacita: '''23 000''' |- | [[Súbor:Nyaullevi.jpg|150px]] | [[Súbor:Råsunda_Stadium.jpg|150px]] | [[Súbor:Malmö stadion.jpg|150px]] | [[Súbor:Norrkopings idrottspark.jpg|150px]] |}</center> == Kvalifikácia == {{Hlavný článok|Majstrovstvá Európy vo futbale 1992 (kvalifikácia)}} [[Súbor:Euro 1992.png|thumb|Účastníci turnaja.]] Do kvalifikácie Majstrovstiev Európy roku 1992 malo vstúpiť celkom 34 tímov, ktoré boli rozlosované do 7 kvalifikačných skupín. Do 5. skupiny žreb pôvodne zaradil obidva nemecké štáty - [[NDR]] a [[NSR]]. Vzhľadom na zjednotenie krajín dňa [[3. októbra]] [[1990]] do kvalifikácie vstúpil iba jeden spoločný nemecký tím. Na záverečný turnaj sa kvalifikovali víťazi skupín a [[Švédske národné futbalové mužstvo|Švédsko]], ktoré ako hostiteľ majstrovstiev postúpilo bez boja. Víťaz 4. skupiny [[Juhoslávia]] na základe [[Sankcia|sankcii]] [[OSN]] nemohol na záverečnom turnaji štartovať, nahradilo ju druhé z tejto skupiny Dánsko. Kvalifikované tímy: * [[Národný futbalový tým Spoločenstva nezávislých štátov|SNŠ]] * {{DEN|f}} – nahradilo [[Juhoslovanské národné futbalové mužstvo|Juhosláviu]] * {{ENG|f}} * {{FRA|f}} * {{DEU|f}} (prvá účasť ako Nemecko) * {{NLD|f}} (obhajca titulu) * {{SCO|f}} (prvá účasť) * {{SWE|f}} (usporiadatelia, prvá účasť) == Výsledky == === Prvé kolo === ==== Skupina A ==== {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !width=150|Mužstvo !width=20|{{tooltip|Z|Počet zápasov}} !width=20|{{tooltip|V|Počet víťazstiev}} !width=20|{{tooltip|R|Počet remíz}} !width=20|{{tooltip|P|Počet prehier}} !width=20|{{tooltip|GS|Góly strelené}} !width=20|{{tooltip|GI|Góly inkasované}} !width=20|{{tooltip|GR|Gólový rozdiel}} !width=20|Body |- bgcolor="#ccffcc" |align="left"|{{SWE|f|1}} |3||2||1||0||4||2||+2||'''5''' |- bgcolor="#ccffcc" |align="left"|{{DEN|f|1}} |3||1||1||1||2||2||0||'''3''' |- |align="left"|{{FRA|f|1}} |3||0||2||1||2||3||−1||'''2''' |- |align="left"|{{ENG|f|1}} |3||0||2||1||1||2||−1||'''2''' |} {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[10. jún]] [[1992]] |čas = 20:15 |mužstvo1 = {{SWE|f|2}} |skóre = 1 – 1 |polčas = (1-0) |mužstvo2 = {{FRA|f|1}} |góly1 = {{gól|24}} [[Jan Eriksson]] |góly2 = {{gól|58}} [[Jean-Pierre Papin]] |štadión = [[Råsunda Stadium]], [[Solna]] |divákov = 29 860 |rozhodca = Alaxej Spirin {{minivlajka|SNŠ}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[11. jún]] [[1992]] |čas = 20:15 |mužstvo1 = {{DEN|f|2}} |skóre = 0 – 0 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{ENG|f|1}} |góly1 = |góly2 = |štadión = [[Malmö Stadion]], [[Malmö]] |divákov = 26 385 |rozhodca = John Blankenstein {{minivlajka|Holandsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[14. jún]] [[1992]] |čas = 17:15 |mužstvo1 = {{FRA|f|2}} |skóre = 0 – 0 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{ENG|f|1}} |góly1 = |góly2 = |štadión = [[Malmö Stadion]], [[Malmö]] |divákov = 26 535 |rozhodca = Sándor Puhl {{minivlajka|Maďarsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[14. jún]] [[1992]] |čas = 20:15 |mužstvo1 = {{SWE|f|2}} |skóre = 1 – 0 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{DEN|f|1}} |góly1 = {{gól|58}} [[Tomas Brolin]] |góly2 = |štadión = [[Råsunda Stadium]], [[Solna]] |divákov = 29 902 |rozhodca = Aron Schmidhuber {{minivlajka|Nemecko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[17. jún]] [[1992]] |čas = 20:15 |mužstvo1 = {{SWE|f|2}} |skóre = 2 – 1 |polčas = (0-1) |mužstvo2 = {{ENG|f|1}} |góly1 = {{gól|51}} [[Jan Eriksson]]<br />{{gól|82}} [[Tomas Brolin]] |góly2 = {{gól|4}} [[David Platt]] |štadión = [[Råsunda Stadium]], [[Solna]] |divákov = 30 126 |rozhodca = José Rosa dos Santos {{minivlajka|Portugalsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[17. jún]] [[1992]] |čas = 20:15 |mužstvo1 = {{FRA|f|2}} |skóre = 1 – 2 |polčas = (0-1) |mužstvo2 = {{DEN|f|1}} |góly1 = {{gól|60}} [[Jean-Pierre Papin]] |góly2 = {{gól|8}} [[Henrik Larsen]]<br />{{gól|78}} [[Lars Elstrup]] |štadión = [[Malmö Stadion]], [[Malmö]] |divákov = 25 673 |rozhodca = Hubert Forstinger {{minivlajka|Rakúsko}} }} ==== Skupina B ==== {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !width=150|Mužstvo !width=20|{{tooltip|Z|Počet zápasov}} !width=20|{{tooltip|V|Počet víťazstiev}} !width=20|{{tooltip|R|Počet remíz}} !width=20|{{tooltip|P|Počet prehier}} !width=20|{{tooltip|GS|Góly strelené}} !width=20|{{tooltip|GI|Góly inkasované}} !width=20|{{tooltip|GR|Gólový rozdiel}} !width=20|Body |- bgcolor="#ccffcc" |align="left"|{{NLD|f|1}} |3||2||1||0||4||1||+3||'''5''' |- bgcolor="#ccffcc" |align="left"|{{DEU|f|1}} |3||1||1||1||4||4||0||'''3''' |- |align="left"|{{SCO|f|1}} |3||1||0||2||2||3||0||'''2''' |- |align="left"|{{minivlajka|SNŠ (1991-1996)}} [[Národné futbalové mužstvo Spoločenstva Nezávislých štátov|SNŠ]] |3||0||2||1||1||2||−3||'''2''' |} {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[12. jún]] [[1992]] |čas = 17:15 |mužstvo1 = {{NLD|f|2}} |skóre = 1 – 0 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{SCO|f|1}} |góly1 = {{gól|75}} [[Dennis Bergkamp]] |góly2 = |štadión = [[Ullevi]], [[Göteborg]] |divákov = 35 720 |rozhodca = Bo Karlsson {{minivlajka|Švédsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[12. jún]] [[1992]] |čas = 20:15 |mužstvo1 = {{minivlajka|SNŠ (1991-1996)}} [[Národné futbalové mužstvo Spoločenstva Nezávislých štátov|SNŠ]] |skóre = 1 – 1 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{DEU|f|1}} |góly1 = {{gól|64}} [[Igor Dobrovolsky]] (pen.) |góly2 = {{gól|90}} [[Thomas Häßler]] |štadión = [[Idrottsparken]], [[Norrköping]] |divákov = 17 410 |rozhodca = Gérard Biguet {{minivlajka|Francúzsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[15. jún]] [[1992]] |čas = 17:15 |mužstvo1 = {{SCO|f|2}} |skóre = 0 – 2 |polčas = (0-1) |mužstvo2 = {{DEU|f|1}} |góly1 = |góly2 = {{gól|29}} [[Karl-Heinz Riedle]]<br />{{gól|47}} [[Stefan Effenberg]] |štadión = [[Idrottsparken]], [[Norrköping]] |divákov = 17 638 |rozhodca = Guy Goethals {{minivlajka|Belgicko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[15. jún]] [[1992]] |čas = 20:15 |mužstvo1 = {{NLD|f|2}} |skóre = 0 – 0 |polčas = (0-0) |mužstvo2 = {{minivlajka|SNŠ (1991-1996)}} [[Národné futbalové mužstvo Spoločenstva Nezávislých štátov|SNŠ]] |góly1 = |góly2 = |štadión = [[Ullevi]], [[Göteborg]] |divákov = 34 400 |rozhodca = Peter Mikkelsen {{minivlajka|Dánsko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[18. jún]] [[1992]] |čas = 20:15 |mužstvo1 = {{NLD|f|2}} |skóre = 3 – 1 |polčas = (2-0) |mužstvo2 = {{DEU|f|1}} |góly1 = {{gól|2}} [[Frank Rijkaard]]<br />{{gól|15}} [[Rob Witschge]]<br />{{gól|72}} [[Dennis Bergkamp]] |góly2 = {{gól|53}} [[Jürgen Klinsmann]] |štadión = [[Ullevi]], [[Göteborg]] |divákov = 37 725 |rozhodca = Pierluigi Pairetto {{minivlajka|Taliansko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[18. jún]] [[1992]] |čas = 20:15 |mužstvo1 = {{SCO|f|2}} |skóre = 3 – 0 |polčas = (2-0) |mužstvo2 = {{minivlajka|SNŠ (1991-1996)}} [[Národné futbalové mužstvo Spoločenstva Nezávislých štátov|SNŠ]] |góly1 = {{gól|7}} [[Paul McStay]]<br />{{gól|16}} [[Brian McClair]]<br />{{gól|84}} [[Gary McAllister]] (pen.) |góly2 = |štadión = [[Idrottsparken]], [[Norrköping]] |divákov = 14 660 |rozhodca = Kurt Röthlisberger {{minivlajka|Švajčiarsko}} }} == Pavúk turnaja == {{Round4 <!--Date-Place|Team 1|Score 1|Team 2|Score 2 --> <!--semi finals --> |21. jún – [[Solna]] ([[Råsunda Stadium]])|{{SWE|f|1}}|2|'''{{DEU|f|1}}'''|'''3''' |22. jún - [[Göteborg]] ([[Ullevi]])|{{NLD|f|1}}|2(4) |'''{{DEN|f|1}}'''|'''2(5)''' <!--final --> |26. jún – [[Göteborg]] ([[Ullevi]])|{{DEU|f|1}}|0|'''{{DEN|f|1}}'''|'''2'''}} == Semifinále == {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[21. jún]] [[1992]] |čas = 20:15 |mužstvo1 = {{SWE|f|2}} |skóre = 2 – 3 |polčas = (0-1) |mužstvo2 = {{DEU|f|1}} |góly1 = {{gól|64}} [[Tomas Brolin]]<br />{{gól|90}} [[Kennet Andersson]] |góly2 = {{gól|11}} [[Thomas Häßler]]<br />{{gól|59. 88}} [[Karl-Heinz Riedle]] |štadión = [[Råsunda Stadium]], [[Solna]] |divákov = 28 827 |rozhodca = Tullio Lanese {{minivlajka|Taliansko}} }} ---- {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[22. jún]] [[1992]] |čas = 20:15 |mužstvo1 = {{NLD|f|2}} |skóre = 2 – 2<br />(4–5)<br /><small>([[Penaltový rozstrel|PK]])</small> |polčas = (1-2) |mužstvo2 = {{DEN|f|1}} |góly1 = {{gól|23}} [[Dennis Bergkamp]]<br />{{gól|86}} [[Frank Rijkaard]] |góly2 = {{gól|5. 33}} [[Henrik Larsen]] |štadión = [[Ullevi]], [[Göteborg]] |divákov = 37 450 |rozhodca = Emilio Soriano Aladren {{minivlajka|Španielsko}} }}{{penaltový rozstrel | bg = | pk1 = [[Ronald Koeman|Koeman]]: {{gól|}} <br /> [[Marco van Basten|Basten]]: [[Súbor:Soccerball shade cross.svg|15 px]] <br /> [[Dennis Bergkamp|Bergkamp]]: {{gól|}} <br /> [[Frank Rijkaard|Rijkaard]]: {{gól|}} <br /> [[Rob Witschge|Witschge]]: {{gól|}} | skóre = 4–5 | pk2 ={{gól|}} [[Henrik Larsen|Larsen]]: <br />{{gól|}} [[Flemming Povlsen|Povlsen]]: <br />{{gól|}} [[Lars Elstrup|Elstrup]]: <br />{{gól|}} [[Kim Vilfort|Vilfort]]: <br />{{gól|}} [[Kim Christofte|Christofte]] }} == Finále == {{Futbalbox2 |bg = |dátum = [[26. jún]] [[1992]] |čas = 20:15 |mužstvo1 = {{DEN|f|2}} |skóre = 2 – 0 |polčas = (1-0) |mužstvo2 = {{DEU|f|1}} |góly1 = {{gól|19}} [[John Jensen]]<br />{{gól|79}} [[Kim Vilfort]] |góly2 = |štadión = [[Ullevi]], [[Göteborg]] |divákov = 37 800 |rozhodca = Bruno Galler {{minivlajka|Švajčiarsko}} }} {| class="wikitable" style="text-align: center; margin: 0 auto;" |- !Majstrovstvá Európy vo futbale 1992 |- |align=center|[[Súbor:Flag of Denmark.svg|100px|Denmark]]<br />'''[[Dánske národné futbalové mužstvo|Dánsko]]'''<br />'''Prvý titul''' |} == Strelci == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} ;3 góly * {{minivlajka|Dánsko}} [[Henrik Larsen]] * {{minivlajka|Nemecko}} [[Karl-Heinz Riedle]] * {{minivlajka|Holandsko}} [[Dennis Bergkamp]] * {{minivlajka|Švédsko}} [[Tomas Brolin]] ;2 góly * {{minivlajka|Francúzsko}} [[Jean-Pierre Papin]] * {{minivlajka|Nemecko}} [[Thomas Häßler]] * {{minivlajka|Holandsko}} [[Frank Rijkaard]] * {{minivlajka|Švédsko}} [[Jan Eriksson]] {{Stĺpce-2}} ;1 gól * {{minivlajka|SNŠ (1991-1996)}} [[Igor Dobrovolsky]] * {{minivlajka|Dánsko}} [[John Jensen]] * {{minivlajka|Dánsko}} [[Lars Elstrup]] * {{minivlajka|Dánsko}} [[Kim Vilfort]] * {{minivlajka|Anglicko}} [[David Platt]] * {{minivlajka|Nemecko}} [[Stefan Effenberg]] * {{minivlajka|Nemecko}} [[Jürgen Klinsmann]] * {{minivlajka|Holandsko}} [[Rob Witschge]] * {{minivlajka|Škótsko}} [[Paul McStay]] * {{minivlajka|Škótsko}} [[Brian McClair]] * {{minivlajka|Škótsko}} [[Gary McAllister]] * {{minivlajka|Švédsko}} [[Kennet Andersson]] {{Stĺpce-koniec}} {{ME vo futbale}} [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo futbale 1992| ]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo futbale|1992]] [[Kategória:Športové podujatia vo Švédsku|Futbal]] [[Kategória:1992 vo Švédsku]] 7v0h600x3hcealdr1z6on6kxzgxee1q Zoznam národných kultúrnych pamiatok Českej republiky 0 332572 8187950 8037645 2026-03-27T16:45:43Z Lalina 22926 /* Aktuálne pamiatky */ +, akt 8187950 wikitext text/x-wiki == Aktuálne pamiatky == {| class="wikitable sortable" ! Číslo ! Sídlo ! Pamiatka ! Okres ! Vyhlásená ! class="unsortable"| Obrázok |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/prazsky-hrad-84031 101] || [[Praha 1]] – [[Hradčany (Praha)|Hradčany]] || [[Pražský hrad]] || [[Praha]] || [[1962]] || [[File:Prag Hradschin.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/ceske-korunovacni-klenoty-84032 102] || [[Praha 1]] – [[Hradčany (Praha)|Hradčany]] || [[České korunovačné klenoty]] || [[Praha]] || 1962 || [[Súbor:CZ-Prag-hrad-koenigsp-kronjuw.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-matky-bozi-pred-tynem-84034 103] || [[Praha 1]] – [[Staré Mesto (Praha)|Staré Mesto]] || [[Kostol Matky Božej pred Týnom]] || [[Praha]] || 1962 || [[File:Prague 01.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/palac-kinskych-84035 104] || [[Praha 1]] – [[Staré Mesto (Praha)|Staré Mesto]] || [[palác Kinských]] || [[Praha]] || 1962 || [[File:Haus zur steinernen Glocke UND Palais Kinsky.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/staromestska-radnice-84036 105] || [[Praha 1]] – [[Staré Mesto (Praha)|Staré Mesto]] || [[Staromestská radnica (Praha)|Staromestská radnica]] || [[Praha]] || 1962 || [[File:Prague 2006-11 012.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/betlemska-kaple-84037 106] || [[Praha 1]] – [[Staré Mesto (Praha)|Staré Mesto]] || [[Betlehemská kaplnka]] || [[Praha]] || 1962 || [[File:Betlemska kaple.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/stavovske-divadlo-84038 107] || [[Praha 1]] – [[Staré Mesto (Praha)|Staré Mesto]] || [[Stavovské divadlo]] || [[Praha]] || 1962 || [[File:Stavovské divadlo večer.JPG|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/karluv-most-se-socharskou-vyzdobou-84040 108] || [[Praha 1]] – [[Staré Mesto (Praha)|Staré Mesto]] || [[Karlov most]] || [[Praha]] || 1962 || [[File:Praha 2005-09-20 karlův most.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/karolinum-84041 109] || [[Praha 1]] – [[Staré Mesto (Praha)|Staré Mesto]] || [[Karolinum]] || [[Praha]] || 1962 || [[Súbor:Praha Karolinum ext 1.jpg|90x90bod]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/novomestska-radnice-84045 110] || [[Praha 1]] – [[Nové Mesto (Praha)|Nové Mesto]] || [[Novomestská radnica]] || [[Praha]] || 1962 || [[File:New town City Hall Prague.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/narodni-divadlo-84046 111] || [[Praha 1]] – [[Nové Mesto (Praha)|Nové Mesto]] || [[Národné divadlo (Praha)|Národné divadlo]] || [[Praha]] || 1962 || [[File:Prague 07-2016 View from Petrinska Tower img4.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/narodni-muzeum-84047 112] || [[Praha 1]] – [[Nové Mesto (Praha)|Nové Mesto]] || [[Národné múzeum (Praha)|Národné múzeum]] || [[Praha]] || 1962 ||[[Súbor:Praha Národní muzeum 1.jpg|100x100bod]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/vysehrad-84058 113] || [[Praha 2]] – [[Vyšehrad (Praha)|Vyšehrad]] || [[Vyšehrad (Praha)|Vyšehrad]] || [[Praha]] || 1962 || [[File:Tabor Gate Vysehrad Prague CZ 763.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/narodni-pamatnik-na-vitkove-s-hrobem-neznameho-vojina-84059 114] || [[Praha 3]] – [[Žižkov]] || [[Národný pamätník na Vítkove]] s hrobom neznámeho vojaka || [[Praha]] || 1962 || [[File:Praha, Vítkov, památník.JPG|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/bojiste-bitvy-na-bile-hore-s-mohylou-a-letohradek-hvezda-s-oborou-84065 115] || [[Praha 6]] – [[Liboc]] || [[Letohrádok Hvězda]] s oborou na Bielej Hore || [[Praha]] || 1962 || [[File:LetohradekHvezda2.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/hrad-karlstejn-84069 116] || [[Karlštejn (okres Beroun)|Karlštejn]] || [[Karlštejn|hrad Karlštejn]] || [[okres Beroun]] || 1962 || [[File:CastleKarlstein.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/pamatnik-lidice-84070 117] || [[Lidice]] || [[Pamätník Lidice|areál starých Lidic]] || [[okres Kladno]] || 1962 || [[File:Lidice CZ overall view from north.JPG|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/slovanske-hradiste-budec-84071 118] || [[Zákolany|Zákolany – Kováry]] || [[Hradisko Budeč|slovanské hradisko Budeč]] || [[okres Kladno]] || 1962 || [[File:Kostel sv. Petra a Pavla.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/vlassky-dvur-v-kutne-hore-84074 119] || [[Kutná Hora]] || [[Vlašský dvor]] || [[okres Kutná Hora]] || 1962 || [[File:Wloski-dwor.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/sazavsky-klaster-84076 120] || [[Sázava (okres Benešov)|Černé Budy]] || [[Sázavský kláštor]] || [[okres Benešov]] || 1962 || [[File:Sázavský Klášter.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/sazavsky-klaster-84076 121] || [[Sezimovo Ústí]] || zrúcanina hradu [[Hrad Kozí Hrádek|Kozí hrádek]] || [[okres Tábor]] || 1962 || [[File:Kozi Hradek 2005-1.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/stara-radnice-84098 122] || [[Tábor (Česko)|Tábor]] || [[Stará radnica (Tábor)|Stará radnica]] || [[okres Tábor]] || 1962 || [[File:Tábor - stará radnice.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/hrad-kotnov-s-bechynskou-branou-84099 123] || [[Tábor (Česko)|Tábor]] || hrad [[Hrad Kotnov|Kotnov]] s [[Bechyňská brána|Bechyňskou bránou]] || [[okres Tábor]] || 1962 || [[File:Tabor2.JPG|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/hrad-primda-84110 124] || [[Přimda]] || [[Hrad Přimda|zrúcanina hradu Přimda]] || [[okres Tachov]] || 1962 || [[File:Burg Primda Gesamtansicht.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/hora-rip-s-rotundou-sv-jiri-84114 125] || [[Mnetěš]] || hora [[Říp]] s [[rotunda svätého Juraja (Říp)|rotundou sv. Juraja]] || [[okres Litoměřice]] || 1962 || [[File:Rip rotunda sv Jiri 2.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/mala-pevnost-se-hrbitovem-v-terezine-84115 126] || [[Terezín]] || [[Malá pevnosť Terezín|Malá pevnosť]] a [[Národný cintorín Terezín|Národný cintorín]] || [[okres Litoměřice]] || 1962 || [[File:KT Terezín, vstup.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/pole-s-pomnikem-premysla-orace-ve-stadicich-84119 127] || [[Řehlovice|Stadice]] || [[Kráľovské pole s pomníkom Přemysla Oráča]] || [[okres Ústí nad Labem]] || 1962 || [[File:Pomník Přemysla Oráče.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-v-litomysli-84129 128] || [[Litomyšl]] || [[Zámok Litomyšl]] || [[okres Svitavy]] || 1962 || [[File:Litomyšl, Schloss.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/hrad-a-pevnost-spilberk-v-brne-84131 129] || [[Brno]] || hrad a pevnosť [[Špilberk (hrad)|Špilberk]] || [[okres Brno-město]] || 1962 || [[File:Špilberk.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/slovanske-hradiste-v-mikulcicich-84140 130] || [[Mikulčice]] || [[Veľká Morava|veľkomoravská]] sídelná aglomerácia [[Mikulčice-Valy]] || [[okres Hodonín]] || 1962 || [[File:Mikulčice-Valy 1.JPG|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/znojemska-hradni-rotunda-84145 131] || [[Znojmo]] || [[Rotunda svätej Kataríny|Znojemská hradná rotunda]] || [[okres Znojmo]] || 1962 || [[File:ZnojmoRotundaKateriny.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/bratrsky-sbor-ve-fulneku-pamatnik-jana-amose-komenskeho-84150 132] || [[Fulnek]] || [[Bratský zbor vo Fulneku]] || [[okres Nový Jičín]] || 1962 || [[file:Bratrský sbor ve Fulneku, sborová. Čelní pohled.JPG|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/olomoucky-hrad-s-kostelem-sv-vaclava-84154 133] || [[Olomouc]] || areál [[Olomoucký hrad|Přemyslovského hradu]] || [[okres Olomouc]] || 1962 || [[File:Arcidiecezni muzeum celek.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/soubor-pozustatku-velkomoravske-sidelni-aglomerace-stare-mesto-uherske-hradiste-modra-84143 134] || [[Staré Město (okres Uherské Hradiště)|Staré Město]], [[Modrá (okres Uherské Hradiště)|Modrá]] || súbor pamiatok veľkomoravskej sídelnej aglomerácie || [[okres Uherské Hradiště]] || [[1969]] || [[File:Archeoskanzen Modrá - pec.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/konesprezni-zeleznice-ceske-budejovice-linec-ceska-cast-84083 135] || [[České Budějovice]] || [[Konská železnica České Budějovice – Linz]] || [[okres České Budějovice]] || [[1971]] || [[File:České Budějovice, Mánesova, Muzeum koněspřežky.JPG|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/anezsky-klaster-84039 136] || [[Praha 1]] – [[Staré Město (Praha)|Staré Město]] || [[Kláštor svätej Anežky Českej]] || [[Praha]] || [[1978]] || [[Súbor:Anežský klášter sv. Salvátor a sv. František 5.jpg|100x100bod]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/klaster-na-slovanech-84057 137] || [[Praha 2]] – [[Nové Město (Praha)|Nové Město]] || [[Emauzský kláštor]] || [[Praha]] || 1978 || [[File:Emauzy.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/cestna-pohrebiste-spojeneckych-armad-a-bojovniku-za-svobodu-na-olsanech-84060 138] || [[Praha 3]] – [[Žižkov]] || [[Olšanské hřbitovy|čestné pohrebiská na Olšanoch]] || [[Praha]] || 1978 || [[File:Olšanské hřbitovy, pohřebiště vojáků ze zemí Commonwealthu.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/pamatnik-protifasistickeho-odboje-v-kobylisich-84068 139] || [[Praha 8]] – [[Kobylisy]] || [[Kobyliská streľnica|Pamätník protifašistického odboja]] || [[Praha]] || 1978 || [[File:Kobyl strel4.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/premyslovske-hradiste-levy-hradec-84080 140] || [[Roztoky (okres Praha-západ)|Roztoky – Žalov]] || [[Levý Hradec|Přemyslovské hradisko Levý Hradec]] || [[okres Praha-západ]] || 1978 || [[File:Levy Hradec CZ fortification.JPG|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/rodiste-jana-zizky-v-trocnove-84084 141] || [[Borovany (okres České Budějovice)|Borovany – Trocnov]] || [[Rodisko Jána Žižku v Trocnove|rodný dvorec Jána Žižku]] || [[okres České Budějovice]] || 1978 || [[File:Court of Zizka.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/hrad-zvikov-84093 142] || [[Zvíkovské Podhradí]] || [[Hrad Zvíkov]] || [[okres Písek]] || 1978 || [[File:Hrad.Zvíkov.jpeg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/rodny-dum-mistra-jana-husa-v-husinci-84094 143] || [[Husinec (okres Prachatice)|Husinec]] || [[rodný dom Majstra Jána Husa]] || [[okres Prachatice]] || 1978 || [[File:Husinec Jans home.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zricenina-hradu-rabi-84103 144] || [[Rabí]] || [[Hrad Rabí|zrúcanina hradu Rabí]] || [[okres Klatovy]] || 1978 || [[File:View of the Rabí Castle (2) 2.JPG|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/slovanske-hradiste-hurka-ve-starem-plzenci-84105 145] || [[Starý Plzenec]] || slovanské [[Hradisko Hůrka]] || [[okres Plzeň-město]] || 1978 || [[File:Stary Plzenec CZ Rotunda of St Peter from NE 622.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zricenina-hradu-bezdez-84111 146] || [[Bezděz (okres Česká Lípa)|Bezděz]] || [[Bezděz (hrad)|hrad Bezděz]] || [[okres Česká Lípa]] || 1978 || [[File:Bezdez.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/pamatnik-obetem-katastrofy-na-dole-nelson-84117 147] || [[Osek (okres Teplice)|Osek]] || [[pomník obetiam katastrofy v bani Nelson]] || [[okres Teplice]] || 1978 || [[File:Dux Denkmal der Toten des Grubenunglücks von 1934.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/rodny-dum-karla-havlicka-borovskeho-84120 148] || [[Havlíčkova Borová]] || [[rodný dom Karla Havlíčka Borovského]] || [[okres Havlíčkův Brod]] || 1978 || [[File:Rodny domek Karla Havlicka Borovskeho.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/pietni-uzemi-lezaky-84123 149] || [[Miřetice (okres Chrudim)|Miřetice]] || [[Ležáky|pietne územie Ležákov]] || [[okres Chrudim]] || 1978 || [[File:Lezaky-hrobodum c.p.26.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/babiccino-udoli-v-ratiboricich-84125 150] || [[Česká Skalice|Ratibořice]] || [[Babiččino údolí]] so zámkom || [[okres Náchod]] || 1978 || [[File:Babiččino údolí, památník Babičky, detail.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/pietni-uzemi-zamecek-v-pardubickach-84127 151] || [[Pardubice]] || pietne územie [[Pardubický zámoček|Zámoček]] || [[okres Pardubice]] || 1978 || [[File:Pardubicky Zamecek 06.JPG|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kounicovy-vysokoskolske-koleje-s-pomnikem-vitezstvi-nad-fasismem-v-brne-84132 152] || [[Brno]] || [[Kounicove internáty|Kounicove vysokoškolské internáty]] s pamätníkom Víťazstva nad fašizmom || [[okres Brno-město]] || 1978 || [[File:Brno-Žabovřesky - Kaunicovy studentské koleje.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/pamatnik-protifasistickeho-odboje-v-plostine-84139 153] || [[Drnovice (okres Zlín)|Drnovice]] || Pamätník odboja v [[Ploština|Ploštine]] || [[okres Zlín]] || 1978 || [[File:Ploština.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/pamatnik-partyzanskeho-hnuti-nocni-prechod-v-moravce-84148 154] || [[Morávka (okres Frýdek-Místek)|Morávka]] || Pamätník partizánskeho hnutia "Nočný prechod" || [[okres Frýdek-Místek]] || 1978 || [[Súbor:Morávka, Noční přechod (4).JPG|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/rodny-dum-frantiska-palackeho-v-hodslavicich-84151 155] || [[Hodslavice]] || [[Rodný dom Františka Palackého]] || [[okres Nový Jičín]] || 1978 || [[File:Hodslavice08.JPG|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/pamatnik-obeti-ii-svetove-valky-v-javoricku-84152 156] || [[Luká|Javoříčko]] || [[Pamätník obetí druhej svetovej vojny v Javoříčku|Pamätník obetí II. svetovej vojny]] || [[okres Olomouc]] || 1978 || [[File:Památník Javoříčko.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/pamatnik-rude-armady-mausoleum-v-ostrave-84159 157] || [[Ostrava]] || [[Pamätník Červenej armády (Ostrava)|Pamätník Červenej armády]] – mauzoleum || [[okres Ostrava-město]] || 1978 || [[File:Pam RA Ostrava 01.JPG|90px]] |- valign="top" | [https://web.archive.org/web/20131219190601/http://www.mvcr.cz/clanek/archiv-ceske-koruny-1158-1935-154554.aspx 158] || [[Praha 6]] – [[Hradčany (Praha)|Hradčany]] || [[Archív Českej koruny]] || [[Praha]] || [[1988]] || [[Súbor:Majestát Rudolfa II z roku 1609.gif|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/dum-umelcu-rudolfinum-84042 159] || [[Praha 1]] – [[Staré Město (Praha)|Staré Město]] || [[Rudolfinum|Dom umelcov Rudolfinum]] || [[Praha]] || [[1989]] || [[File:Praha Rudolfinum front.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/obecni-dum-hlavniho-mesta-prahy-s-prasnou-branou-84043 160] || [[Praha 1]] – [[Staré Město (Praha)|Staré Město]] || [[Obecný dom]] hl. mesta Prahy a [[Prašná brána]] || [[Praha]] || 1989 || [[File:Obecní dům noc 3.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/pamatnik-ceskeho-odboje-1939-1945-peckarna-84048 161] || [[Praha 1]] – [[Nové Město (Praha)|Nové Město]] || [[Petschkov palác]], čp. 929 || [[Praha]] || 1989 || [[Súbor:Petschkův palác od magistrály.JPG|90x90bod]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/strahovsky-klaster-84054 162] || [[Praha 1]] – [[Hradčany (Praha)|Hradčany]] || [[Strahovský kláštor|Premonštrátsky kláštor na Strahove]] || [[Praha]] || 1989 || [[File:Praha Strahovsky klaster.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/hradiste-a-keltske-oppidum-zavist-84061 163] || [[Praha 4]] – [[Točná]] || [[Oppidum Závist|hradisko a keltské oppidum Závist]] || [[Praha]] || 1989 || [[File:Hradiste nad Zavisti CZ 01.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/slovanske-hradiste-slavnikovcu-libice-84077 164] || [[Libice nad Cidlinou]] || slovanské hradisko Slavníkovcov || [[okres Nymburk]] || 1989 || [[File:Libické hradiště - příkop.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/hrad-krivoklat-84082 165] || [[Křivoklát]] || [[Křivoklát|hrad Křivoklát]] || [[okres Rakovník]] || 1989 || [[File:Krivoklat castle Czech Republic.JPG|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-cesky-krumlov-84086 166] || [[Český Krumlov]] || [[Zámok Český Krumlov|hrad a zámok v Českom Krumlove]] || [[okres Český Krumlov]] || 1989 || [[Súbor:Český Krumlov zámek večer.jpg|90x90bod]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kamenny-most-v-pisku-84092 167] || [[Písek]] || [[Kamenný most v Písku|kamenný most]] || [[okres Písek]] || 1989 || [[File:Písek, Kamenný most a nábřeží.JPG|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/retezovy-most-v-stadlci-84097 168] || [[Stádlec]] || [[Stádlecký most|most]] || [[okres Tábor]] || 1989 || [[File:Stádleck most (3).JPG|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/cestne-pohrebiste-na-ustrednim-hrbitove-v-brne-84133 169] || [[Brno]] || čestné pohrebisko na Ústrednom cintoríne || [[okres Brno-město]] || 1989 || [[File:Brno, Central cemetery - výřez.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/petrov-v-brne-84134 170] || [[Brno]] || [[Brno|Petrov]] s [[Katedrála svätého Petra a Pavla (Brno)|katedrálou sv. Petra a Pavla]] || [[okres Brno-město]] || 1989 || [[File:Brno, Petrov z Opuštěné.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/pamatnik-obetem-nacistickeho-teroru-v-zivoticich-84149 171] || [[Havířov]] – [[Havířov|Životice]] || [[Životická tragédia|Pamätník obetiam nacistického teroru]] || [[okres Karviná]] || 1989 || [[Súbor:Životice, památník životické tragédie.JPG|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/brevnovsky-klaster-84064 172] || [[Praha 6]] – [[Břevnov]] || [[Břevnovský kláštor]] benediktinov || [[Praha]] || [[1991]] || [[File:Praha Břevnov monastery from SE DSCN0284.JPG|90px]] |- valign="top" |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/sidlo-parlamentu-ceske-republiky-84052 173] {|| [[Praha 1]] – [[Malá Strana]] || sídlo [[Parlament Českej republiky|Parlamentu Českej republiky]], mj. [[Šternberský palác (Malá Strana)|Šternberský palác]], [[Tomáškov palác]], [[Valdštejnský palác]], [[Kolovratský palác (Praha, Valdštejnská)|Kolovratský palác]], [[Malý Fürstenberský palác]], [[Thunovský palác]] || [[Praha]] || [[1992]] || [[File:Valdstejnsky Palace garden autumn.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/staromestske-namesti-84033 174] || [[Praha 1]] – [[Staré Město (Praha)|Staré Město]] || [[Staromestské námestie (Praha)|Staromestské námestie]] || [[Praha]] || [[1995]] || [[File:Prague 07-2016 View from Old Town Hall Tower img3.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/klementinum-84044 175] || [[Praha 1]] – [[Staré Město (Praha)|Staré Město]] || [[Klementinum]] || [[Praha]] || 1995 || [[File:Klementinum, východní vchod.jpg|90px]] |- valign="top" |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/pomnik-sv-vaclava-84049 176] || [[Praha 1]] – [[Nové Město (Praha)|Nové Město]] || [[Pomník svätého Václava]] || [[Praha]] || 1995 || [[File:Prag Wenzelsplatz Wenzelsdenkmal Nationalmuseum bei Nacht.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-sv-mikulase-na-male-strane-84053 178] || [[Praha 1]] – [[Malá Strana]] || [[Kostol svätého Mikuláša (Malá Strana)|kostol sv. Mikuláša]] || [[Praha]] || 1995 || [[File:Chram sv Mikulase z upati Petrina.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/staronova-synagoga-84055 179] || [[Praha 1]] – [[Josefov (Praha)|Josefov]] || [[Staronová synagóga]] || [[Praha]] || 1995 || [[File:Praha Staronova Synagoga.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/stary-zidovsky-hrbitov-84056 180] || [[Praha 1]] – [[Josefov (Praha)|Josefov]] || [[Starý židovský cintorín (Praha)|Starý židovský cintorín]] || [[Praha]] || 1995 || [[File:Praha Jewish Cemetery 2003.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zbraslavsky-klaster-84062 181] || [[Praha 5]] – [[Zbraslav (Praha)|Zbraslav]] || [[Zbraslavský kláštor]] || [[Praha]] || 1995 || [[File:Zbraslav10.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/hradiste-sarka-84066 182] || [[Praha 6]] – [[Liboc]] || [[Šárecké hradisko]] || [[Praha]] || 1995 || [[File:PR Divoká Šárka - slovanské hradiště Divoká Šárka na Džbánu.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/muellerova-vila-84067 183] || [[Praha 6]] – [[Střešovice]] || [[Villa Müller]] od [[Adolf Loos|Adolfa Loose]] || [[Praha]] || 1995 || [[File:Villa Muller 071.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-sv-bartolomeje-v-koline-84072 184] || [[Kolín]] || areál [[Kostol svätého Bartolomeja (Kolín)|chrámu sv. Bartolomeja]] || [[okres Kolín]] || 1995 || [[File:Kolin Bartolomej2.JPG|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/mestske-opevneni-v-kourimi-84073 185] || [[Kouřim]] || [[Mestské opevnenie v Kouřimi|mestské opevnenie]] || [[okres Kolín]] || 1995 ||[[File:Kouřim, Pražská brána, od města.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-sv-barbory-v-kutne-hore-84075 186] || [[Kutná Hora]] || areál [[Chrám svätej Barbory|chrámu sv. Barbory]] || [[okres Kutná Hora]] || 1995 || [[File:KUTNA HORA (js) 11.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-nanebevzeti-panny-marie-ve-stare-boleslavi-84078 187] || [[Brandýs nad Labem-Stará Boleslav]] || [[kostol Nanebovzatia Panny Márie (Stará Boleslav)|Kostol Nanebovzatia Panny Márie]]|| [[okres Praha-východ]] || 1995 || [[File:Stará Boleslav, Nanebevzetí Panny Marie Church.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostely-sv-vaclava-a-sv-klimenta-ve-stare-boleslavi-84079 188] || [[Brandýs nad Labem-Stará Boleslav]] || areál [[kostol svätého Václava (Stará Boleslav)|Baziliky sv. Václava]] a [[kostol svätého Klementa (Stará Boleslav)|kostola sv. Klementa]] || [[okres Praha-východ]] || 1995 || [[File:BazilikasvVaclavasb.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-panny-marie-s-klasterem-svata-hora-84081 189] || [[Příbram]] || areál chrámu Panny Márie ([[Svatá Hora]]) || [[okres Příbram]] || 1995 || [[File:Příbram-Svata Hora-areal.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-sv-vita-v-ceskem-krumlove-84085 190] || [[Český Krumlov]] || [[kostol svätého Víta (Český Krumlov)|kostol sv. Víta]] || [[okres Český Krumlov]] || 1995 || [[File:KrumlovKostel.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-nanebevzeti-panny-marie-v-kajove-84087 191] || [[Kájov]] || areál [[kostol Nanebovzatia Panny Márie (Kájov)|kostola Nanebovzatia Panny Márie]] || [[okres Český Krumlov]] || 1995 || [[File:Gojau-2007-07-05-KostelOdSV.JPG|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/klaster-ve-vyssim-brode-84088 192] || [[Vyšší Brod]] || [[Vyšebrodský kláštor|areál cisterciánskeho kláštora]] || [[okres Český Krumlov]] || 1995 || [[File:Vyšší Brod, klášter, pohled přes rybník (01).jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/klaster-zlata-koruna-84089 193] || [[Zlatá Koruna]] || bývalý [[Kláštor Zlatá Koruna|cisterciánsky kláštor s kostolom Panny Márie]] || [[okres Český Krumlov]] || 1995 || [[File:Zlatá Koruna - křížová chodba.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-jindrichuv-hradec-84090 194] || [[Jindřichův Hradec]] || [[Zámok Jindřichův Hradec|areál zámku]] || [[okres Jindřichův Hradec]] || 1995 || [[File:Jindřichův Hradec-zámek.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/klaster-v-treboni-84091 195] || [[Třeboň]] || areál [[Kláštor augustiniánov (Třeboň)|kláštora augustiniánov]] s [[Kostol svätého Jiljí a Panny Márie Kráľovnej|kostolom Panny Márie Kráľovnej a sv. Jiljí]] || [[okres Jindřichův Hradec]] || 1995 || [[Súbor:Třeboň, kostel svatého Jiljí.JPG|80px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/hrad-strakonice-84095 196] || [[Strakonice]] || [[Hrad Strakonice|areál hradu Strakonice]] || [[okres Strakonice]] || 1995 || [[File:Strakonice-casle-Rumpal.JPG|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-horsovsky-tyn-84101 197] || [[Horšovský Týn]] || [[Zámok Horšovský Týn|areál zámku]] || [[okres Domažlice]] || 1995 || [[File:Horsovskytyn park.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/hrad-becov-nad-teplou-84102 198] || [[Bečov nad Teplou]] || areál [[Hrad Bečov nad Teplou|hradu]] a [[Zámok Bečov nad Teplou|zámku]] || [[okres Karlovy Vary]] || 1995 || [[File:Zámek Bečov.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-sv-bartolomeje-v-plzni-84104 199] || [[Plzeň]] || [[Katedrála svätého Bartolomeja (Plzeň)|katedrála sv. Bartolomeja]] || [[okres Plzeň-město]] || 1995 || [[File:Katedrála sv.Bartolomeja.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/klaster-plasy-84106 200] || [[Plasy]] || [[Kláštor Plasy|areál kláštora]] || [[okres Plzeň-sever]] || 1995 || [[File:Plasy aerial.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/slovanske-hradiste-a-mohylove-pohrebiste-u-bezemina-cebivi-84107 201] || [[Cebiv|Bezemín]] || [[Bezemín (hradisko)|slovanské hradisko a mohylové pohrebisko]] || [[okres Tachov]] || 1995 |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/klaster-kladruby-84108 202] || [[Kladruby (okres Tachov)|Kladruby]] || [[Kladrubský kláštor|areál benediktinského kláštora]] || [[okres Tachov]] || 1995 || [[File:Kladruby5.JPG|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/hradiste-hradistsky-kopec-84109 203] || [[Konstantinovy Lázně|Okrouhlé Hradiště]] || [[Okrouhlé Hradiště (hradisko)|hradisko Hradišťský kopec]] || [[okres Tachov]] || 1995 |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/klaster-frantiskanu-v-kadani-84112 204] || [[Kadaň (mesto)|Kadaň]] || [[Františkánsky kláštor (Kadaň)|areál františkánskeho kláštora]] || [[okres Chomutov]] || 1995 || [[File:Kadaň, františkánský klášter (3).jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-sychrov-84113 205] || [[Sychrov (okres Liberec)|Sychrov]] || [[Zámok Sychrov|areál zámku]] || [[okres Liberec]] || 1995 || [[File:Sychrov castle in 2007 - 14.JPG|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-sv-mikulase-v-lounech-84116 206] || [[Louny]] || [[Kostol svätého Mikuláša (Louny)|kostol sv. Mikuláša]] || [[okres Louny]] || 1995 || [[File:Louny01.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/klaster-v-oseku-84118 207] || [[Osek (okres Teplice)|Osek]] || [[Kláštor Osek|areál kláštora v Oseku]] || [[okres Teplice]] || 1995 || [[File:Kloster Ossegg.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/muzeum-v-hradci-kralove-84121 208] || [[Hradec Králové]] || [[Múzeum východných Čiech]] || [[okres Hradec Králové]] || 1995 || [[File:Hradec Králové - Muzeum Východních Čech.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kaple-zjeveni-pane-ve-smiricich-84122 209] || [[Smiřice]] || [[Kaplnka Zjavenia Pána (Smiřice)|kaplnka Troch kráľov]] || [[okres Hradec Králové]] || 1995 || [[File:Kaple Zjevení Páně ve Smiřicích.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/klaster-v-broumove-84124 210] || [[Broumov (okres Náchod)|Broumov]] || [[Kláštor Broumov|Benediktinský kláštor]] a [[kostol svätého Vojtecha (Broumov)|kostol sv. Vojtecha]] || [[okres Náchod]] || 1995 || [[File:Broumov, klášter, dvůr 06.jpg|80px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/pevnostni-system-dobrosov-84126 211] || [[Náchod|Dobrošov]] || súbor pevnostného systému [[Dobrošov (delostrelecká tvŕdza)|Dobrošov]] || [[okres Náchod]] || 1995 || [[File:N-S 75.JPG|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-opocno-84128 212] || [[Opočno (okres Rychnov nad Kněžnou)|Opočno]] || [[Zámok Opočno|areál zámku]] || [[okres Rychnov nad Kněžnou]] || 1995 || [[File:Opočno - zámecké nádvoří.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/hospital-kuks-84130 213] || [[Kuks]] || [[Kuks (hospital)|areál hospitalu]] || [[okres Trutnov]] || 1995 || [[File:Zámek - hospital Kuks.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-sv-jakuba-vetsiho-v-brne-84135 214] || [[Brno]] || [[kostol svätého Jakuba (Brno)|kostol sv. Jakuba Väčšieho]] || [[okres Brno-město]] || 1995 || [[File:Church of Saint James Brno Night.JPG|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/vila-tugendhat-84136 215] || [[Brno]] || [[vila Tugendhat]] || [[okres Brno-město]] || 1995 || [[File:Vila Tugendhat.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-lednice-84137 216] || [[Lednice (okres Břeclav)|Lednice]] || [[Zámok Lednice|areál zámku]] || [[okres Břeclav]] || 1995 || [[File:Zámek Lednice.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-valtice-84138 217] || [[Valtice]] || [[Zámok Valtice|areál zámku]] || [[okres Břeclav]] || 1995 || [[File:Valtice castle courtyard.JPG|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-telc-84141 218] || [[Telč]] || [[Zámok Telč|areál zámku]] || [[okres Jihlava]] || 1995 || [[File:Telč, zámek, věž 01.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-kromeriz-s-kvetnou-a-podzameckou-zahradou-84142 219] || [[Kroměříž]] || [[Kroměříž (arcibiskupský zámok)|areál zámku]] s [[Podzámecká zahrada|Podzámeckou]] a [[Květná záhrada|Květnou záhradou]] || [[okres Kroměříž]] || 1995 || [[File:Kromeriz - zamek.JPG|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/vodni-mlyn-ve-slupi-84144 220] || [[Slup]] || [[Vodný mlýn v Slupi|vodný mlýn]] || [[okres Znojmo]] || 1995 || [[File:De- Slup, Mühle, Räder.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-sv-jana-nepomuckeho-na-zelene-hore-84146 221] || [[Žďár nad Sázavou]] || [[Pútnický kostol sv. Jana Nepomuckého na Zelenej hore|pútnicky kostol na Zelenej Hore]] || [[okres Žďár nad Sázavou]] || 1995 || [[File:Church of St John of Nepomuk at Zelená hora CZ.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/hrad-pernstejn-84147 222] || [[Nedvědice]] || areál hradu [[Hrad Pernštejn|Pernštejn]] || [[okres Brno-venkov]] || 1995 || [[File:Hrad Pernštejn.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/klasterni-hradisko-84153 223] || [[Olomouc]] || [[kláštor Hradisko]] || [[okres Olomouc]] || 1995 || [[File:Klaster Hradisko-2.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-sv-morice-v-olomouci-84155 224] || [[Olomouc]] || [[kostol svätého Mórica (Olomouc)|kostol sv. Mórica]] || [[okres Olomouc]] || 1995 || [[File:Chram svateho Morice.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/soubor-baroknich-kasen-a-sloupu-v-olomouci-84156 225] || [[Olomouc]] || súbor barokových [[Fontány v Olomouci|fontán]] a stĺpov ([[Stĺp Najsvätejšej Trojice (Olomouc) |Stĺp Najsvätejšej Trojice]], [[Mariánsky stĺp (Olomouc)|Mariánsky stĺp]]) || [[okres Olomouc]] || 1995 || [[File:Olmütz hauptplatz.JPG|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kaple-sv-krize-v-opave-84157 226] || [[Opava (Česko)|Opava]] || [[kaplnka svätého Kríža (Opava)|kaplnka sv. Kríža]] || [[okres Opava]] || 1995 || [[File:Opava, kaple svatého Kříže (1).jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-nanebevzeti-panny-marie-v-opave-84158 227] || [[Opava (Česko)|Opava]] || [[Konkatedrála Nanebovzatia Panny Márie]] || [[okres Opava]] || 1995 || [[File:Opava - katedrála Nanebevzetí Panny Marie.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/dul-michal-v-ostrave-84160 228] || [[Ostrava]] 2 || areál kamenouhoľných baní Michal || [[okres Ostrava-město]] || 1995 || [[File:Dul Michal 42.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-velke-losiny-84161 229] || [[Velké Losiny]] || [[Zámok Velké Losiny|areál zámku]] || [[okres Šumperk]] || 1995 || [[File:Velke Losiny chateau 1.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/pustevny-84162 230] || [[Prostřední Bečva]] || [[Pustevny na Radhošti|areál Pustevní]] || [[okres Vsetín]] || 1995 || [[File:Libušín chalet in Pustevny in winter (CZE).jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/valasske-muzeum-v-prirode-84163 231] || [[Rožnov pod Radhoštěm]] || [[Valašské múzeum v prírode]] || [[okres Vsetín]] || 1995 || [[File:Skanzen Valašská dědina - usedlosti z Nového Hrozenkova.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://web.archive.org/web/20131004221923/http://www.mvcr.cz/clanek/moravske-desky-zemske.aspx 232] || [[Brno]] || [[Moravské zemské desky]] || [[okres Brno-město]] || [[1998]] || [[Súbor:Brno, Mincmistrovský sklep, Moravské zemské desky (1).jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/slovanske-hradiste-sv-klimenta-u-osvetiman-84164 233] || [[Osvětimany]] || [[Hradisko svätého Klementa]] || [[okres Uherské Hradiště]] || [[1999]] || [[File:Valy - sv. Kliment.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-sv-mikulase-v-cecovicich-84165 234] || [[Čečovice]] || [[Kostol svätého Mikuláša (Čečovice)|kostol sv. Mikuláša]] || [[okres Domažlice]] || 1999 || [[File:Čečovice - kostel sv. Mikuláše.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/trebechovicky-betlem-84166 235] || [[Třebechovice pod Orebem]] || [[Proboštov betlehem|Třebechovický betlehem]] || [[okres Hradec Králové]] || 1999 || [[Súbor:TBetlem ca1936.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/hrad-bouzov-84167 236] || [[Bouzov]] || [[Hrad Bouzov]] || [[okres Olomouc]] || 1999 || [[File:Bouzov, hrad (05).jpg|90px]] |- valign="top" | [https://web.archive.org/web/20131005005246/http://www.mvcr.cz/clanek/archivni-sbirka-historica-trebon.aspx] || [[Třeboň]] || Archívna zbierka [[Historica Třeboň]] || [[okres Jindřichův Hradec]] || [[2000]] || |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-konopiste-449220 237] || [[Benešov]] || [[Zámok Konopiště]] || [[okres Benešov]] || [[2001]] || [[File:Konopiště, 2021 (73).jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-horovice-449211 238] || [[Hořovice]] || [[Nový zámok (Hořovice)|nový zámok]] || [[okres Beroun]] || 2001 || [[File:Novy zamek park.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zriceniny-hradu-tocnik-a-zebrak-449216 239] || [[Točník]] || zrúcaniny hradov [[Hrad Žebrák|Žebrák]] a [[Hrad Točník|Točník]] || [[okres Beroun]] || 2001 || [[File:Burg Tocnik 01.JPG|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-kacina-449229 240] || [[Svatý Mikuláš (okres Kutná Hora)|Svatý Mikuláš]] || [[Zámok Kačina]] || [[okres Kutná Hora]] || 2001 || [[File:Průčelí zámku Kačina z parku.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-zleby-449230 241] || [[Žleby]] || [[Zámok Žleby]] || [[okres Kutná Hora]] || 2001 || [[File:Zámek Žleby1.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/hrad-kokorin-449205 242] || [[Kokořín|Kokořínský Důl]] || [[hrad Kokořín]] || [[okres Mělník]] || 2001 || [[File:Kokorin letecky pohled.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-veltrusy-449208 243] || [[Veltrusy]] || [[zámok Veltrusy]] || [[okres Mělník]] || 2001 || [[File:Veltrusy chateau CZ 245.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-mnichovo-hradiste-449233 244] || [[Mnichovo Hradiště]] || [[Zámok Mnichovo Hradiště]] || [[okres Mladá Boleslav]] || 2001 || [[File:Zámek Mnichovo Hradiště (00).jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-breznice-449195 245] || [[Březnice (okres Příbram)|Březnice]] || [[Zámok Březnice]] || [[okres Příbram]] || 2001 || [[File:Breznice PB CZ chateau 598a.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-hluboka-nad-vltavou-se-zamkem-ohrada-449217 246] || [[Hluboká nad Vltavou]] || [[Zámok Hluboká]] so [[zámok Ohrada|zámkom Ohrada]] || [[okres České Budějovice]] || 2001 || [[File:Hluboka castle.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/hrad-nove-hrady-449186 247] || [[Nové Hrady]] || [[Nové Hrady (hrad)|hrad Nové Hrady]] || [[okres České Budějovice]] || 2001 || [[File:NH hrad 5.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/hrad-rozmberk-nad-vltavou-449198 248] || [[Rožmberk nad Vltavou]] || [[Rožmberk (hrad)|hrad Rožmberk nad Vltavou]] || [[okres Český Krumlov]] || 2001 || [[File:Rozmberk vltava.JPG|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-cervena-lhota-449215 249] || [[Pluhův Žďár|Červená Lhota]] || [[Zámok Červená Lhota]] || [[okres Jindřichův Hradec]] || 2001 || [[File:Cervena Lhota, Czech Republic.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-dacice-449207 250] || [[Dačice]] || [[Zámok Dačice (nový)|Zámok Dačice]] || [[okres Jindřichův Hradec]] || 2001 || [[File:Dacice chateau.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-trebon-se-schwarzenberskou-hrobkou-449199 251] || [[Třeboň]] a [[Domanín (okres Jindřichův Hradec)|Domanín]] || [[Zámok Třeboň]] so [[Schwarzenberská hrobka|Schwarzenberskou hrobkou]] || [[okres Jindřichův Hradec]] || 2001 || [[File:Tř zámek 1.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-kratochvile-449221 252] || [[Netolice|Petrův Dvůr]] || [[zámok Kratochvíle]] || [[okres Prachatice]] || 2001 || [[File:Kratochvíle.de.antaŭe1.JPG|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/hrad-svihov-449192 253] || [[Švihov (okres Klatovy)|Švihov]] || [[hrad Švihov]] || [[okres Klatovy]] || 2001 || [[File:Svihov od jihu.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zricenina-hradu-velhartice-449210 254] || [[Velhartice]] || [[hrad Velhartice|zrúcanina hradu Velhartice]] || [[okres Klatovy]] || 2001 || [[File:Hradvelhartice.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-kozel-449218 255] || [[Šťáhlavy]] || [[zámok Kozel]] || [[okres Plzeň-město]] || 2001 || [[File:Zamek Kozel.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-manetin-449227 256] || [[Manětín]] || [[zámok Manětín]] || [[okres Plzeň-sever]] || 2001 || [[File:Manetin zamek.JPG|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-kynzvart-449224 257] || [[Lázně Kynžvart]] || [[Kynžvart|zámok Kynžvart]] || [[okres Cheb]] || 2001 || [[File:Zámek Kynžvart.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-benesov-nad-ploucnici-449222 258] || [[Benešov nad Ploučnicí]] || [[zámok Benešov nad Ploučnicí]] || [[okres Děčín]] || 2001 || [[Súbor:Zámek Horní a Dolní Benešov nad Ploučnicí, Zámecká, nám. Míru 47, Benešov nad Ploučnicí.JPG|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-libochovice-449232 259] || [[Libochovice]] || [[zámok Libochovice]] || [[okres Litoměřice]] || 2001 || [[File:Libochovice.JPG|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-ploskovice-449231 260] || [[Ploskovice]] || [[Ploskovice (zámok)|zámok Ploskovice]] || [[okres Litoměřice]] || 2001 || [[File:Ploskovice zámek 5.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-krasny-dvur-449189 261] || [[Krásný Dvůr]] || [[zámok Krásný Dvůr]] || [[okres Louny]] || 2001 || [[File:Krasnydvur.JPG|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-duchcov-449197 262] || [[Duchcov]] || [[zámok Duchcov]] || [[okres Teplice]] || 2001 || [[File:Back side of Duchcov Castle.JPG|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-lemberk-449203 263] || [[Jablonné v Podještědí|Lvová]] || [[zámok Lemberk]] || [[okres Liberec]] || 2001 || [[File:Schloss Lemberk.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-zakupy-a-hospodarsky-dvur-zamku-v-zakupech-449214 264] || [[Zákupy]] || [[zámok Zákupy]] s hospodářským dvorem || [[okres Česká Lípa]] || 2001/2010 || [[File:Zámek v Zákupech.JPG|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-frydlant-449209 265] || [[Frýdlant]] || [[zámok Frýdlant]] || [[okres Liberec]] || 2001 || [[File:Frydlant2 (js).jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-hruby-rohozec-449191 266] || [[Turnov|Daliměřice]] || [[Hrubý Rohozec]] || [[okres Semily]] || 2001 || [[File:Hrubý Rohozec.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zricenina-hradu-trosky-449213 267] || [[Troskovice]] || [[Trosky|zrúcanina hradu Trosky]] || [[okres Semily]] || 2001 || [[File:Trosky002.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-hradek-u-nechanic-449190 268] || [[Hrádek (okres Hradec Králové)|Hrádek]] || [[zámok Hrádek u Nechanic]] || [[okres Hradec Králové]] || 2001 || [[File:Hrádek u Nechanic castle whole.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-nachod-449188 269] || [[Náchod]] || [[zámok Náchod]] || [[okres Náchod]] || 2001 || [[File:Castle of Náchod telephoto 01.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/betlem-v-novem-lese-u-kuksu-449201 270] || [[Stanovice (okres Trutnov)|Stanovice]] || [[Betlehem (Kuks)|Betlehem v Novom lese]] pri [[Kuks]]e || [[okres Trutnov]] || 2001 || [[File:Braun Novy les02.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-slatinany-449182 271] || [[Slatiňany]] || [[zámok Slatiňany]] || [[okres Chrudim]] || 2001 || [[File:Slatinany CZ castle from E 0298.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/hrebcin-v-kladrubech-nad-labem-449194 272] || [[Kladruby nad Labem]] || [[Národný hrebčín Kladruby nad Labem]] || [[okres Pardubice]] || 2001 || [[File:Kladruby 1.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zricenina-hradu-kuneticka-hora-449228 273] || [[Ráby]] || [[Kunětická hora|zrúcanina hradu Kunětická Hora]] || [[okres Pardubice]] || 2001 || [[File:Kunětická hora - Pohled od hradeb.JPG|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zricenina-hradu-lipnice-nad-sazavou-449180 274] || [[Lipnice nad Sázavou]] || [[hrad Lipnice nad Sázavou]] || [[okres Havlíčkův Brod]] || 2001 || [[File:Lipnice nad Sázavou.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-jaromerice-nad-rokytnou-449226 275] || [[Jaroměřice nad Rokytnou]] || [[zámok Jaroměřice nad Rokytnou]] || [[okres Třebíč]] || 2001 || [[File:Jaromerice nR castle3.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-namest-nad-oslavou-449200 276] || [[Náměšť nad Oslavou]] || [[zámok Náměšť nad Oslavou]] || [[okres Třebíč]] || 2001 || [[File:Namest nad Oslavou chataeu.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-kunstat-449219 277] || [[Kunštát]] || [[zámok Kunštát]] || [[okres Blansko]] || 2001 || [[File:Kunštát 1888.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-lysice-449183 278] || [[Lysice]] || [[zámok Lysice]] || [[okres Blansko]] || 2001 || [[File:Zámek v Lysicích.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-rajec-nad-svitavou-449184 279] || [[Rájec-Jestřebí|Rájec]] || [[zámok Rájec nad Svitavou]] || [[okres Blansko]] || 2001 || [[File:Zámek Rájec-Jestřebí 2.JPG|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-milotice-449196 280] || [[Milotice]] || [[zámok Milotice]] || [[okres Hodonín]] || 2001 || [[File:Milotice01.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-bucovice-449187 281] || [[Bučovice]] || [[zámok Bučovice]] || [[okres Vyškov]] || 2001 || [[File:Státní zámek Bučovice.JPG|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/hrad-bitov-449193 282] || [[Bítov (okres Znojmo)|Bítov]] || [[hrad Bítov]] || [[okres Znojmo]] || 2001 || [[File:Hrad bitov severni kridlo.JPG|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-uhercice-449202 283] || [[Uherčice (okres Znojmo)|Uherčice]] || [[zámok Uherčice]] || [[okres Znojmo]] || 2001 || [[File:Ungarschitz-2008-09-03-VychodniPruceliZamku.JPG|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-vranov-nad-dyji-se-zriceninou-hradu-novy-hradek-449179 284] || [[Vranov nad Dyjí]] a [[Lukov (okres Znojmo)|Lukov]] || [[zámok Vranov nad Dyjí]] so zrúcaninou [[hrad Nový Hrádek (Znojmo)|hradu Nový Hrádek]] || [[okres Znojmo]] || 2001 || [[File:Vranov nad Dyji Castle CZ 873.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-jansky-vrch-449206 285] || [[Javorník (okres Jeseník)|Javorník]] || [[zámok Jánský Vrch]] || [[okres Jeseník]] || 2001 || [[File:Javornik Jánský Vrch2 12.06.09 p.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/hrad-sternberk-449181 286] || [[Šternberk]] || [[hrad Šternberk]] || [[okres Olomouc]] || 2001 || [[File:Sternberk hrad 1.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/papirna-velke-losiny-449185 287] || [[Velké Losiny]] || [[Papiereň Velké Losiny]] || [[okres Šumperk]] || 2001 || [[File:Papírna, V. Losiny.JPG|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-bruntal-449177 288] || [[Bruntál]] || [[zámok Bruntál]] || [[okres Bruntál]] || 2001 || [[File:Zámek Bruntál.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-hradec-nad-moravici-449225 289] || [[Hradec nad Moravicí]] || [[zámok Hradec nad Moravicí]] || [[okres Opava]] || 2001 || [[File:Hradec nad Morawicą - Czerwony Zamek 01.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/hrad-buchlov-449178 290] || [[Buchlovice]] || [[Buchlov (hrad)|hrad Buchlov]] || [[okres Uherské Hradiště]] || 2001 || [[File:The Buchlov Castle.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-buchlovice-449204 291] || [[Buchlovice]] || [[zámok Buchlovice]] || [[okres Uherské Hradiště]] || 2001 || [[File:Zamek Buchlovice - nádvoří s kašnou.JPG|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-vizovice-449223 292] || [[Vizovice]] || [[zámok Vizovice]] || [[okres Zlín]] || 2001 || [[File:Vizovice 37.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/rozmberska-rybnicni-soustava-majdalena-trebon-lomnice-n-luz-zablati-smrzov-u-lom-n-luz-ponedraz-ponedrazka-horusice-veseli-n-luz-novosedly-n-nez-pistina-luznice-domanin-u-trebone-943262811 293] || – || [[Rožmberská rybníková sústava]] || [[okres Jindřichův Hradec]] || [[2002]] || [[File:Rožmberk a Káňov.JPG|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/klaster-s-kostelem-sv-prokopa-v-trebici-733193617 294] || [[Třebíč]] || [[zámok Třebíč|kláštor]] s [[Bazilika svätého Prokopa|kostolom sv. Prokopa]]|| [[okres Třebíč]] || 2002 || [[File:Overview of Basilica of Saint Procopius in Třebíč, Czech Republic.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zidovsky-hrbitov-v-trebici-417578014 295] || [[Třebíč]] || [[Židovský cintorín v Třebíči|starý židovský cintorín ]] || [[okres Třebíč]] || 2002 || [[File:Trebic podklasteri jewish cemetery.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/dul-hlubina-a-vysoke-pece-a-koksovna-vitkovickych-zelezaren-926984317 296] || [[Ostrava]], [[Vítkovice (Ostrava)|Vítkovice]] || [[baňa Hlubina]] a vysoké pece a koksovňa [[Vítkovické železiarne|Vítkovických železiarní]] || [[okres Ostrava-město]] || 2002 || [[File:20050124 Vitkovice blast furnace.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/horsky-hotel-a-televizni-vysilac-jested-u-liberce-703526303 297] || [[Liberec]] || [[Ještěd (hotel a vysielač)|horský hotel a televízny vysielač Ještěd]] || [[okres Liberec]] || [[2006]] || [[File:Jested.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/soubor-movitych-archeologickych-nalezu-z-hradiste-mikulcice-z-obdobi-velke-moravy-54147493 298] || [[Mikulčice]] || Súbor movitých archeologických nálezov z [[Slovanské hradiště v Mikulčicích|hradiska Mikulčice]] z obdobia [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]] || [[okres Hodonín]] || 2006 || [[File:Mikulčice Archaeopark 01.JPG|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kodex-vysehradsky-683135547 299] || Praha || [[Vyšehradský kódex]] || [[Praha]] || 2006 || [[File:SvVaclav kodexvysehradsky.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/pasional-abatyse-kunhuty-573836249 300] || Praha || [[Pasionál abatyše Kunhuty]] || [[Praha]] || 2006 || [[File:Pasional.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/velislavova-bible-410112320 301] || Praha || [[Velislavova biblia]] || [[Praha]] || 2006 || [[File:BibleVel1.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/soubor-gotickych-soch-z-obdobi-krasneho-slohu-v-ceskych-zemich-714160300 302] || [[Plzeň]] || Súbor gotických sôch z obdobia krásneho slohu v českých zemiach || [[okres Plzeň-město]] || 2006 || [[File:Svatá Kateřina z Jihlavy.JPG|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/soubor-zvonu-a-cimbalu-chramu-sv-vita-v-praze-493642437 303] || [[Praha 1]] – [[Hradčany (Praha)|Hradčany]] || Súbor zvonov a cimbálov chrámu sv. Víta v Prahe || [[Praha]] || 2006 || [[File:Zikmund bell.jpg|80px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/soubor-baroknich-oltarnich-obrazu-karla-skrety-a-petra-brandla-195424122 304] || [[Praha]] || Súbor barokových oltárnych obrazov [[Karel Škréta|Karola Škrétu]] a [[Petr Brandl|Petra Brandla]] || [[Praha]] || 2006 || [[File:Brandl Elias.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kynzvartska-daguerrotypie-499553855 305] || [[Lázně Kynžvart]] || [[Kynžvartská daguerrotypia]] || [[okres Cheb]] || 2006 || [[File:Kynžvart Daguerreotype (02).jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/soubor-automobilu-nw-a-tatra-629488291 306] || [[Praha]] || Súbor automobilov NW a Tatra v [[Národné technické múzeum|Národnom technickom múzeu]] ([[Präsident (automobilová značka)|NW President]], [[Tatra 11]], [[Tatra 80]], [[Tatra 77|Tatra 77a]], [[Tatra 87]]) || [[Praha]] || 2006 || [[File:Tatra 80.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/puvodni-vybaveni-barokniho-divadla-133567066 307] || [[Český Krumlov]] || Pôvodné vybavenie barokového divadla v zámku Český Krumlov || [[okres Český Krumlov]] || 1989 || [[Súbor:Divadlo Krumlov.JPG|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/ostatkova-skrin-sv-maura-280751479 308] || [[Bečov nad Teplou]] || [[Relikviár svätého Maura]], [[zámok Bečov nad Teplou]] || [[okres Karlovy Vary]] || 1995 || [[Súbor:Relikviář svatého Maura 2015.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-orlik-65415954 309] || [[Orlík nad Vltavou]] || [[zámok Orlík]] || [[okres Písek]] || [[2008]] || [[File:Orlík 9.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/klaster-premonstratu-v-milevsku-953062919 310] || [[Milevsko]] || [[Kláštor Milevsko|Premonštrátsky kláštor v Milevsku]] || [[okres Písek]] || 2008 || [[Súbor:Milevsko klášter 1.jpg|90x90bod]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/vodni-mlyn-v-hoslovicich-778069772 311] || [[Hoslovice]] || [[vodný mlyn Hoslovice]] || [[okres Strakonice]] || 2008 || [[File:Vodní mlýn (Hoslovice), pohled od rybníka.JPG|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/archeologicke-naleziste-dolni-vestonice-vcetne-souboru-nejvyzn-nalezu-z-obdobi-kultury-lovcu-mamutu-172406563 312] || [[Dolní Věstonice]] || archeologické nálezisko Dolní Věstonice vrátane súboru najvýznamnejších nálezov || [[okres Břeclav]] || 2008 || [[File:Prehistoric Times of Bohemia, Moravia and Slovakia - NM Prague 68.JPG|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-slavkov-u-brna-391346102 313] || [[Slavkov u Brna]] || [[zámok Slavkov u Brna]] || [[okres Vyškov]] || 2008 || [[File:Slavkov-zamek.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/poutni-kostel-jmena-panny-marie-ve-krtinach-818036102 314] || [[Křtiny (okres Blansko)|Křtiny]] || [[Chrám Mena Panny Márie (Křtiny)|pútnický kostol Mena Panny Márie]] || [[okres Blansko]] || 2008 || [[File:Chrám Jména Panny Marie ve Křtinách vyfotografovaný od jihovýchodu.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/klaster-premonstratu-tepla-54934311 315] || [[Teplá (okres Cheb)|Teplá]] || [[Kláštor Teplá|kláštor premonštrátov Teplá]] || [[okres Cheb]] || 2008 || [[File:Kl Teplá 1.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/stredoveky-dul-jeronym-v-ciste-671961509 316] || [[Rovná (okres Sokolov)|Čistá]] || [[baňa Jeroným]] || [[okres Sokolov]] || 2008 || [[File:Čistá důl Jeroným.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/ruda-vez-smrti-v-ostrove-11347968 317] || [[Ostrov (okres Karlovy Vary)|Ostrov]] || [[Škoda Ostrov|Červená veža smrti v strojárniach Škoda Ostrov]] || [[okres Karlovy Vary]] || 2008 || [[File:Věž smrti.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-nove-mesto-nad-metuji-713433109 318] || [[Nové Město nad Metují]] || [[zámok Nové Město nad Metují]] || [[okres Náchod]] || 2008 || [[File:NMM zamek z nam DSC00231.JPG|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-humprecht-287684260 319] || [[Sobotka]] || [[zámok Humprecht]] || [[okres Jičín]] || 2008 || [[File:Humprecht-letecky-pohled.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/hrad-kost-663938354 320] || [[Libošovice]] || [[Kost (hrad)|hrad Kost]] || [[okres Jičín]] || 2008 || [[File:Kost-letecky-pohled.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/hrbitovni-kostel-panny-marie-v-broumove-487893503 321] || [[Broumov (okres Náchod)|Broumov]] || [[kostol Panny Márie (Broumov)|cintorínsky kostol Panny Márie]] || [[okres Náchod]] || 2008 || [[File:Broumov1(js).jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/hrad-grabstejn-224365919 322] || [[Chotyně]] || [[hrad Grabštejn]] || [[okres Liberec]] || 2008 || [[File:Grabstejnlod.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-sv-vavrince-a-zdislavy-v-jablonem-v-podjestedi-203443956 323] || [[Jablonné v Podještědí]] || [[Kostol svätého Vavrinca a svätej Zdislavy (Jablonné v Podještědí) |kostol sv. Vavrinca a sv. Zdislavy]] || [[okres Liberec]] || 2008 || [[Súbor:Bazilika svatého Vavřince a svaté Zdislavy v Jablonném v Podještědí 02.jpg|135x135bod]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/liskova-vila-v-ostrave-301867331 324] || [[Ostrava|Slezská Ostrava]] || [[Liskova vila]] || [[okres Ostrava-město]] || 2008 || [[File:Listkova-vila-slezska-ostrava-1.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/narodni-dum-v-prostejove-91627899 325] || [[Prostějov]] || [[Národní dům (Prostějov)|Národní dům]] || [[okres Prostějov]] || 2008 || [[Súbor:Národní_dům,_Prostějov.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/vodni-elektrarna-v-trestine-46511012 326] || [[Třeština]] || [[Vodná elektráreň (Třeština)|vodná elektráreň]] || [[okres Šumperk]] || 2008 || [[Súbor:TrestinaElektrarnaNKP.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/radnice-v-policce-765475053 327] || [[Polička]] || [[Radnica (Polička)|radnica]] || [[okres Svitavy]] || 2008 || [[Súbor:Polička radnice.JPG|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-nanebevzeti-panny-marie-v-presticich-512594873 328] || [[Přeštice]] || [[Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Přeštice)|kostol Nanebovzatia Panny Márie]] || [[okres Plzeň-jih]] || 2008 || [[File:Pschestitz Kirche3.JPG|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/selsky-dvur-v-plzni-bolevci-163324434 329] || [[Plzeň|Bolevec]] || [[hospodársky dvor (Bolevec)|hospodársky dvor]] || [[okres Plzeň-město]] || 2008 ||[[File:Bolevec, usedlost čp.1.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-sv-mikulase-ve-vinci-994873123 330] || [[Vinec]] || [[kostol svätého Mikuláše (Vinec)|kostol sv. Mikuláša]] || [[okres Mladá Boleslav]] || 2008 || [[File:VinecKostelZaver.jpg|50px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-sv-jakuba-v-jakubu-u-kutne-hory-956290997 331] || [[Církvice (okres Kutná Hora)|Církvice]] || [[Kostol svätého Jakuba (Jakub)|kostol sv. Jakuba]] || [[okres Kutná Hora]] || 2008 || [[File:Kostel sv Jakuba Cirkvice Jakub 1.jpg|80px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/hrad-cesky-sternberk-373097146 332] || [[Český Šternberk]] || [[Český Šternberk (hrad)|hrad Český Šternberk]] || [[okres Benešov]] || 2008 || [[File:Cesky Sternberk noc 8838.JPG|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-sv-floriana-v-krasnem-brezne-97326566 333] || [[Ústí nad Labem|Krásné Březno]] || [[kostol svätého Floriána (Krásné Březno)|kostol sv. Floriána]] || [[okres Ústí nad Labem]] || 2008 || [[File:Krásné Březno kostel sv. Floriána.JPG|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-sv-jakuba-vetsiho-v-jihlave-649015006 334] || [[Jihlava (mesto)|Jihlava]] || [[kostol svätého Jakuba Väčšieho (Jihlava)|kostol sv. Jakuba Väčšieho]] || [[okres Jihlava]] || 2008 || [[File:Jihlava St James church.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-nanebevzeti-panny-marie-v-polne-435242743 335] || [[Polná]] || [[Dekanský chrám Nanebovzatia Panny Márie (Polná)|kostol Nanebovzatia Panny Márie]] || [[okres Jihlava]] || 2008 || [[File:Polná děkanský chrám Nanebevzetí Panny Marie.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/evangelicky-kostel-ve-velke-lhote-931231654 336] || [[Velká Lhota]] || [[evanjelický kostol (Velká Lhota)|evanjelický kostol]] || [[okres Vsetín]] || 2008 || [[Súbor:Vel Lh kostel01.JPG|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/bazilika-nanebevzeti-panny-marie-a-sv-cyrila-a-metodeje-ve-velehrade-338908841 337] || [[Velehrad (okres Uherské Hradiště)|Velehrad]] || [[bazilika Nanebovzatia Panny Márie a svätého Cyrila a Metodeja]] || [[okres Uherské Hradiště]] || 2008 || [[File:Velehrad - Basilica.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zemedelska-usedlost-cp-3-v-krnine-601702414 338] || [[Chlumec (okres Český Krumlov)|Krnín]] || [[poľnohospodárska usadlosť č. p. 3 v Krníne|poľnohospodárska usadlosť č. p. 3]] || [[okres Český Krumlov]] || 2010 || [[Súbor:Krnin-2011-07-26-DumCislo3.JPG|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zemsky-hrebcinec-v-pisku-513228719 339] || [[Písek]] || [[Zemský hrebčín Písek|Zemský hrebčín]] || [[okres Písek]] || 2010 || [[File:Písek Hřebčinec.JPG|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-vimperk-430266395 340] || [[Vimperk]] || [[zámok Vimperk]] || [[okres Prachatice]] || 2010 || [[File:Vimperk1.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/hotel-avion-v-brne-167297811 341] || [[Brno]] || [[hotel Avion]] || [[okres Brno-město]] || 2010|| [[File:Hotel Avion, Brno (May 2008).JPG|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/klaster-cisterciacek-porta-coeli-v-predklasteri-798291281 342] || [[Předklášteří]] || [[Kláštor Porta Coeli|kláštor cisterciánok Porta Coeli]] || [[okres Brno-venkov]] || 2010 || [[File:Porta Coeli.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/archeologicke-naleziste-dolni-vestonice-pavlov-854641039 343] || [[Pavlov (okres Břeclav)|Pavlov]] || archeologické nálezisko Dolní Věstonice – Pavlov || [[okres Břeclav]] || 2010 || [[File:Pavlov I Grabung 2014-06-12 2.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/vetrny-mlyn-v-kuzelove-888136880 344] || [[Kuželov]] || [[Veterný mlyn (Kuželov)|veterný mlyn]] || [[okres Hodonín]] || 2010 || [[File:Větrný mlýn v Kuželově.JPG|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/cisarske-lazne-v-karlovych-varech-203617498 345] || [[Karlovy Vary]] || [[Cisárske kúpele (Karlove Vary)|Cisárske kúpele]] || [[okres Karlovy Vary]] || 2010 || [[File:Kaiserbad - Bad I.JPG|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-sv-mari-magdaleny-v-karlovych-varech-767462523 346] || [[Karlovy Vary]] || [[Kostol svätej Márie Magdalény (Karlove Vary)|kostol sv. Márie Magdalény]] || [[okres Karlovy Vary]] || 2010 || [[File:St. Mary Magdalene's Church2 (Karlovy Vary) 2009-08-08.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/lazenska-kolonada-v-marianskych-laznich-430678201 347] || [[Mariánské Lázně]] || [[Kolonáda Maxima Gorkého]] || [[okres Cheb]] || 2010 || [[File:Mariánské lázně (Czech town) - colonnade.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/dum-cp-92-drevenka-v-upici-652153814 348] || [[Úpice]] || [[Drevenica (Úpice)|Drevenica]] || [[okres Trutnov]] || 2010 || [[Súbor:Dřevěnka.JPG|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/vodni-elektrarna-prehrada-les-kralovstvi-v-bile-tremesne-682035841 349] || [[Bílá Třemešná]] || [[Vodná nádrž Les Království|priehrada Les Království]] || [[okres Trutnov]] || 2010 || [[File:Les Království from air 2.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/dlaskuv-statek-v-dolankach-u-turnova-94389869 351] || [[Turnov|Dolánky u Turnova]] || [[Dlaskův statek]] || [[okres Semily]] || 2010 || [[File:Dlaskuv statek zpredu.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/budova-byvale-pradelny-s-dilnou-vzorkovny-dezinatura-vcetne-strojniho-vybaveni-v-arealu-tovarny-alois-larisch-v-krnove-142971056 352] || [[Krnov]] || bývalá práčovňa s dielňou vzorkovne – dezinatúra vrátane strojného vybavenia v areáli továrne [[Alois Larisch]] || [[okres Bruntál]] || 2010 || [[Súbor:Krnov, textilní továrna A. Larisch a synové-Karnola (1).JPG|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/vila-primavesi-v-olomouci-294928351 353] || [[Olomouc]] || [[vila Primavesi]] || [[okres Olomouc]] || 2010 || [[File:The Primavesi Villa in Olomouc.JPG|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-sv-bartolomeje-v-koci-u-chrudimi-902847937 354] || [[Kočí (okres Chrudim)|Kočí]] || [[Kostol svätého Bartolomeja (Kočí)|kostol sv. Bartolomeja]] || [[okres Chrudim]] || 2010 || [[File:Koci St Bartholomew Church 1869 Chalupa.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-s-opevnenim-v-pardubicich-374438053 355] || [[Pardubice]] || [[Pardubický zámok]] s opevnením || [[okres Pardubice]] || 2010 || [[File:Pardubice - Pardubicky zamek navecer.JPG|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/krematorium-v-pardubicich-676029324 356] || [[Pardubice]] || [[Pardubické krematórium|krematórium]] || [[okres Pardubice]] || 2010 || [[File:Pce-krematorium1.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-sv-jakuba-vetsiho-v-policce-s-rodnou-svetnickou-bohuslava-martinu-700140821 357] || [[Polička]] || [[Kostol svätého Jakuba (Polička)|kostol sv. Jakuba Väčšieho]] s rodnou izbou Bohuslava Martinů || [[okres Svitavy]] || 2010 || [[File:Policka kostel sv-Jakuba.JPG|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-cervene-porici-56026415 358] || [[Červené Poříčí]] || [[zámok Červené Poříčí]] || [[okres Klatovy]] || 2010 || [[File:Červené Poříčí (1).jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/klaster-premonstratek-14246773 359] || [[Chotěšov (okres Plzeň-juh)|Chotěšov]] || [[Kláštor Chotěšov|kláštor premonštrátiek]] || [[okres Plzeň-jih]] || 2010 || [[File:Chotěšovský klášter.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/vodni-hamr-dobriv-7457458 360] || [[Dobřív]] || [[Vodný hámor (Dobřív)|vodný hámor]] || [[okres Rokycany]] || 2010 || [[File:Vodní hamr Dobřív.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/jizdarna-ve-svetcich-18865364 361] || [[Tachov|Světce]] || [[Jazdiareň (Světce)|jazdiareň]] || [[okres Tachov]] || 2010 || [[File:Tachov8.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/dum-u-cerne-matky-bozi-v-praze-na-starem-meste-804438397 362] || [[Praha 1]]-[[Staré Město (Praha)|Staré Město]] || [[Dům U Černé Matky Boží]] || [[Praha]] || 2010 || [[Súbor:Dům U černé Matky Boží 03.JPG|90x90bod]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-nejsvetejsiho-srdce-pane-v-praze-na-vinohradech-551667244 363] || [[Praha 3]]-[[Vinohrady (Praha)|Vinohrady]] || [[Kostol Najsvätejšieho srdca Pána (Vinohrady)|kostol Najsvätejšieho Srdca Pána]] || [[Praha]] || 2010 || [[File:Kostel Nejsvětějšího srdce Páně1.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/cistirna-odpadnich-vod-v-praze-v-bubenci-247917785 364] || [[Praha 6]]-[[Bubeneč]] || [[Čistiareň odpadovýh vôd (Praha-Bubeneč)|čistiareň odpadových vôd]] || [[Praha]] || 2010 || [[File:Bubenečská čistírna (03).jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/park-a-zamek-v-pruhonicich-524296546 365] || [[Průhonice]] || [[Zámocký park Průhonice|park]] a [[zámok Průhonice|zámok]] || [[okres Praha-západ]] || 2010 || [[File:Průhonice, zámecký park, prostranství u zámku.JPG|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/dekansky-kostel-nanebevzeti-panny-marie-v-moste-530150780 366] || [[Most (mesto)|Most]] || [[Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Most)|dekanský kostol Nanebovzatia Panny Márie]] || [[okres Most]] || 2010 || [[File:Kostel Nanebevzetí Panny Marie v Mostě.JPG|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/staflova-chalupa-v-havlickove-brode-743307863 367] || [[Havlíčkův Brod]] || [[Štáflova chalupa]] || [[okres Havlíčkův Brod]] || 2010 || [[File:Štáflova chalupa.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/klaster-premonstratu-v-zelive-191109989 368] || [[Želiv]] || [[Želivský kláštor|kláštor premonštrátov]] || [[okres Pelhřimov]] || 2010 || [[File:Želivský klášter - Kostel Narození Panny Marie.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/hrbitov-ve-strilkach-71293314 369] || [[Střílky]] || [[Barokový cintorín v Střílkách|barokový cintorín]] || [[okres Kroměříž]] || 2010 || [[File:Barokní hřbitov Střílky - 1.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/fojtstvi-ve-velkych-karlovicich-897279251 370] || [[Velké Karlovice]] || [[Fojtstvo (Velké Karlovice)|fojtstvo]] || [[okres Vsetín]] || 2010 || [[Súbor:Fojtství (Velké Karlovice), Velké Karlovice 23.JPG|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zavisuv-kriz-z-klastera-ve-vyssim-brode-13326037 371] || [[Vyšší Brod]] || [[Závišov kríž]] || [[okres Český Krumlov]] || 2010 || [[File:Zavis kriz.jpg|70px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/svetelsky-oltar-444030016 372] || [[Adamov (okres Blansko)|Adamov]] || [[Zwettelský oltár]] || [[okres Blansko]] || 2010 || [[File:Světelský oltář.jpg|80px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zeleznicni-motorovy-vuz-m-290-002-slovenska-strela-39991572 373] || [[Kopřivnice]] || železničný motorový voz „[[Slovenská strela]]“ || [[okres Nový Jičín]] || 2010 || [[File:M290 002 Valasske Klobouky 16-10-2021.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zlomek-latinskeho-prekladu-kroniky-tak-receneho-dalimila-292697923 374] || [[Praha]] || zlomok latinského prekladu [[Dalimilova kronika|kroniky tak rečeného Dalimila]] || [[Praha]] || 2010 || [[File:Dalimilova kronika parizsky fragment.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/premyslovsky-krucifix-z-jihlavy-188079241 375] || [[Jihlava (mesto)|Jihlava]] || [[Přemyslovský krucifix]] || [[okres Jihlava]] || 2010 || [[File:Přemyslovský-krucifix-(1330),-novodobá-replika.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/soubor-hornickych-pamatek-v-brezovych-horach-476329267 376] || [[Příbram]] || Súbor baníckych pamiatok v [[Příbram|Březových Horách]]: * [[Baňa Marie|Vstupný portál Mariánskej štoly]] * Portál ševčinskej prejazdnej štoly * Rudná baňa Anna * [[Baňa Vojtěch]] * [[Ševčinská baňa|Baňa Ševčiny]] * Baňa Drkolnov s historickým podzemím | [[okres Příbram]] || 2014 || [[Súbor:Rudný důl Vojtěch - hornické muzeum.JPG|110px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/vodni-pila-v-penikove-se-strojnim-vybavenim-350508306 377] || [[Český Rudolec|Stoječín]] || Vodná píla v Penikove so strojovým vybavením || [[okres Jindřichův Hradec]] || 2014 || [[Súbor:Stoječín, Penikov, vodní pila, interiér 01.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/bechynsky-most-108889964 378] || [[Bechyně]] || [[Bechyňský most Duha|Bechyňský most]] || [[okres Tábor]] || 2014 || [[Súbor:Most-bechyňská duha.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-tynec-u-klatov-448082086 379] || [[Týnec (okres Klatovy)|Klatovy]] || [[Zámok Týnec]] || [[okres Klatovy]] || 2014 || [[Súbor:Zámek Týnec u Klatov.JPG|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/soubor-plavebnich-kanalu-na-sumave-schwarzenbersky-kanal-kaplicky-potok-vchynicko-tetovsky-kanal-706902769 380] || – || Súbor plavebných kanálov na Šumave: * Plavebný kanál Kaplického potoka * [[Schwarzenberský plavebný kanál|Schwarzenberský kanál]] * [[Vchynicko-tetovský plavebný kanál|Vchynicko-tetovský kanál]] | - || 2014 || [[Súbor:Schwarzenbergscher Schwemmkanal.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/jachymovska-mincovna-771938824 381] || [[Jáchymov]] || [[Kráľovská mincovňa v Jáchymove|Jáchymovská mincovňa]] || [[okres Karlovy Vary]] || 2014 || [[Súbor:Jáchymov (KV) , radnice.jpg|137x137bod]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/dul-mauritius-v-hrebecne-4096691 382] || [[Abertamy|Hřebečná]] || [[baňa Mauritius]] v Hřebečnej || [[okres Karlovy Vary]] || 2014 || [[Súbor:Grube Mauritius.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/dlouha-stoka-s-rybniky-kladskym-a-novym-140076533 383] || – || [[Dlouhá stoka|[[Dlouhá stoka]] s Kladským a Novým rybníkom]] || [[okres Cheb]] || 2014 || [[Súbor:Dlouhá stoka2.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/janatuv-mlyn-v-buranech-798265276 384] || [[Jablonec nad Jizerou|Buřany]] || [[Janatov mlyn]] v Buřanoch || [[okres Semily]] || 2014 || [[Súbor:Buřany, Janatův mlýn.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/brusirna-harrachovske-sklarny-se-strojnim-vybavenim-25892626 385] || [[Harrachov]] || [[brusiareň Harrachovskej sklárne|Harrachovská skláreň]] so strojovým vybavením || [[okres Semily]] || 2014 || [[Súbor:Sklárna Harrachov.004.JPG|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/usedlost-cp-16-v-teleci-983795148 386] || [[Telecí]] || [[usadlosť č. p. 16]] v Telecí || [[okres Svitavy]] || 2014 || [[Súbor:Telecí, venkovská usedlost čp.16.JPG|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/usedlost-cp-171-v-ciste-u-litomysle-847244294 387] || [[Čistá (okres Svitavy)|Čistá]] || [[usadlosť č. p. 171]] v Čisté pri Litomyšli || [[okres Svitavy]] || 2014 || [[Súbor:Čistá, house No 171.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/winternitzovy-automaticke-mlyny-v-pardubicich-698709381 388] || [[Pardubice]] || [[Winternitzove mlyny|Winternitzove automatické mlyny]] || [[okres Pardubice]] || 2014 || [[Súbor:Josef Gočár Winternitz Mills Pardubice 1911.JPG|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-sv-jana-krtitele-se-zvonici-a-marnici-ve-slavonove-635851361 389] || [[Slavoňov]] || [[Kostol svätého Jána Krstieteľa (Slavoňov)|Kostol sv. Jána Krstiteľa so zvonicou a márnicou]] || [[okres Náchod]] || 2014 || [[Súbor:Church of St. John the Baptist, Slavoňov, Czech Republic 3.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-sv-petra-a-pavla-se-zvonici-a-farou-v-liberku-362980995 390] || [[Liberk]] || [[Kostol svätého Petra a Pavla (Liberk)|kostel sv. Petra a Pavla]] so zvonicou a farou || [[okres Rychnov nad Kněžnou]] || 2014 || [[Súbor:Liberk2.JPG|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/sklarna-v-tasicich-510240208 391] || [[Bělá (okres Havlíčkův Brod)|Tasice]] || [[Huť Jakub|sklárne]] || [[okres Havlíčkův Brod]] || 2014 || [[Súbor:Tasice - sklárna Jakub.jpg|100px]]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/michaluv-statek-v-pohledi-848242800 392] || [[Pohleď]] || [[Michalov statok]] || [[okres Havlíčkův Brod]] || 2014 || [[Súbor:Pohleď (4).jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-cervena-recice-710721487 393] || [[Červená Řečice]] || [[Zámok Červená Řečice]] || [[okres Pelhřimov]] || 2014 || [[Súbor:Letecký pohled na zámek Červená Řečice.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zelezarna-stara-hut-727944846 394] || [[Adamov (okres Blansko)|Adamov]] || [[Stará huť pri Adamove|železiarne Stará huť]] || [[okres Blansko]] || 2014 || [[Súbor:Stará huť u Adamova (12).JPG|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/vinicni-dum-v-pavlove-c-145-1-v-pavlove-414336733 395] || [[Pavlov (okres Břeclav)|Pavlov]] || [[Viničný dom č. p. 145/1 (Pavlov)|viničný dom č. p. 145/1]] || [[okres Břeclav]] || 2014 || [[Súbor:Pavlov (BV), Česká 145.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/navesni-zvonice-v-louce-404642798 396] || [[Louka (okres Hodonín)|Louka]] || [[Zvonica (Louka)|návesná zvonica]] || [[okres Hodonín]] || 2014 || [[Súbor:Louka HO kaplička.JPG|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/usedlost-cp-12-v-kucerove-72754843 397] || [[Kučerov]] || [[Usadlosť č. p. 12 (Kučerov)|usadlosť č. p. 12]] || [[okres Vyškov]] || 2014 || [[Súbor:Kučerov, č. p. 12 (1).jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/mikulastikovo-fojtstvi-v-jasenne-318098671 398] || [[Jasenná (okres Zlín)|Jasenná]] || [[Mikuláštikovo fojtstvo]] || [[okres Zlín]] || 2014 || [[Súbor:Jasenná, fojtství.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/vetrny-mlyn-ve-velkych-tesanech-595057013 399] || [[Bařice-Velké Těšany]] || [[Veterný mlyn (Velké Těšany)|veterný mlyn]] || [[okres Kroměříž]] || 2014 || [[Súbor:Mlýn Velké Těšany.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kosarna-cp-146-v-karlovicich-455840997 400] || [[Karlovice (okres Bruntál)|Karlovice]] || [[Kosárna (Karlovice)|kosárna]] || [[okres Bruntál]] || 2014 || [[Súbor:Karlovice muzeum.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zluticky-kancional-688329768 401] || [[Praha 1]]-[[Hradčany (Praha)|Hradčany]] || [[Žlutický kancionál]] || [[Praha]] || 2016 || [[Súbor:Žlutický kancionál, Památník národního písemnictví v Praze.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/madona-z-veveri-275186829 402] || [[Brno]] || [[Madona z Veveří]] || [[okres Brno-město]] || 2016 || [[Súbor:Madona Veverska.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/astronomicke-hodiny-engelberta-seigeho-519858914 403] || [[Praha 7]]-[[Holešovice]] || [[astronomické hodiny Engelberta Seigeho]] || [[Praha]] || 2016 || |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/soubor-dvou-renesancnich-sextantu-sextant-josta-buergiho-sextant-erasma-habermela-728911594 404] || [[Praha 7]]-[[Holešovice]] ||aúbor dvou renesančních sextantov – [[sextant Josta Bürgiho]], [[sextant Erasma Habermela]] || [[Praha]] || 2016 || [[Súbor:Sextant Habermehl.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/staroboleslavske-palladium-307924046 405] || [[Brandýs nad Labem-Stará Boleslav]] || [[Palladium země české|Staroboleslavské palladium]] || [[okres Praha-východ]] || 2016 || [[Súbor:Staroboleslavske-palladium.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/oltarni-kridla-z-roudnik-59110317 406] || [[Tábor (Česko)|Tábor]] || [[oltárne krídla z Roudník]] || [[okres Tábor]] || 2016 || [[Súbor:Skrzydła Ołtarza z Rydnik.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/vysebrodsky-cyklus-202527473 407] || [[Vyšší Brod]] || [[Vyšebrodský cyklus]] (požičaný do Prahy) || [[okres Český Krumlov]] || 2016 || [[Súbor:Master of the Vyšší Brod Altarpiece - Nativity - Google Art Project.jpg|100px]] |- | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/slikovska-sperkovnice-980448917 408] || [[Náchod]] || [[Šlikovská šperkovnica]] || [[okres Náchod]] || 2016 || [[Súbor:Silver casket set with coins.jpg|90px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/dablicky-hrbitov-v-praze-s-cestnym-pohrebistem-popravenych-a-umucenych-politickych-veznu-a-prislusniku-druheho-a-tretiho-odboje-12789252 409] || [[Praha 8]] – [[Střížkov]], [[Ďáblice]] || [[ďáblický cintorín]] s čestným pohrebiskom popravených a umučených politických väzňov a príslušníkov druhého a tretieho odboja|| [[Praha]] || 2017 || [[Súbor:Prague Střížkov Ďáblice-cemetery.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/invalidovna-v-praze-15432596 410] || [[Praha 8]] – [[Karlín (Praha)|Karlín]] || [[Invalidovňa (Praha)|Invalidovňa]] || [[Praha]] || 2017 || [[Súbor:Invalidovna čelo 4.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/palac-lucerna-v-praze-12787476 411] || [[Praha 1]] – [[Nové Město (Praha)|Nové Město]] || [[palác Lucerna]] || [[Praha]] || 2017 || [[Súbor:Palác Lucerna Praha 01.JPG|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/krematorium-v-nymburce-12788297 412] || [[Nymburk]] || [[Krematórium (Nymburk)|krematórium]] || [[okres Nymburk]] || 2017 || [[Súbor:Drahelice K. KrematoriumJZ.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/stredni-strojni-prumyslova-skola-v-mlade-boleslavi-12786868 413] || [[Mladá Boleslav]] || [[Stredná priemyselná škola (Mladá Boleslav)|stredná strojárenská priemyselná škola ]] || [[okres Mladá Boleslav]] || 2017 || [[Súbor:Střední průmyslová škola, Havlíčkova, Mladá Boleslav.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/sokolovna-v-rakovniku-12788660 414] || [[Rakovník]] || [[Sokolovňa (Rakovník)|sokolovňa]] || [[okres Rakovník]] || 2017 || [[Súbor:Rakovník sokolovna.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/vodni-elektrarna-v-podebradech-12787954 415] || [[Poděbrady]] || [[Vzdúvadlo a vodná elektráreň v Poděbradoch|vodná elektráreň]] || [[okres Nymburk]] || 2017 || [[Súbor:Antonín Engel - Zdymadlo a vodní elektrárna v Poděbradech 2.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-s-parkem-v-brandyse-nad-labem-12790158 416] || [[Brandýs nad Labem]] || [[Zámok Brandýs nad Labem]] || [[okres Praha-východ]] || 2017 || [[Súbor:Zámek Brandýs nad Labem, nad řekou 8, Brandýs nad Labem.JPG|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/blatensky-vodni-kanal-12789195 417] || [[Boží Dar]] – [[Horní Blatná]] || [[Blatenský vodný kanál]] || [[okres Karlovy Vary]] || 2017 || [[Súbor:Blatensky vodni prikop2.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/chebska-falc-12788890 418] || [[Cheb]] || [[Hrad Cheb|Chebská falc]] || [[okres Cheb]] || 2017 || [[Súbor:Cheb hrad 4.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/mestske-divadlo-usti-nad-orlici-12788196 419] || [[Ústí nad Orlicí]] || [[Roškotove divadlo|mestské divadlo]] || [[okres Ústí nad Orlicí]] || 2017 || [[Súbor:ÚSTÍ NAD ORLICI - Roškotovo divadlo.JPG|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/mestske-muzeum-wenkeuv-obchodni-dum-v-jaromeri-12787197 420] || [[Jaroměř]] || [[Wenkeov obchodný dom|Mestské múzeum (Wenkeov obchodný dom)]] || [[okres Hradec Králové]] || 2017 || [[Súbor:Jaroměř Wenke department store.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/krematorium-a-kolumbarium-na-ustrednim-hrbitove-v-brne-15432400 421] || [[Brno]] || [[Krematórium (Brno)|krematórium]] a kolumbárium na [[Ústredný cintorín (Brno)|Ústrednom cintoríne]] || [[okres Brno-město]] || 2017 || [[Súbor:Brno, Crematorium.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/klaster-v-louce-u-znojma-12789494 422] || [[Znojmo]] || [[Loucký kláštor]] || [[okres Znojmo]] || 2017 || [[Súbor:Znojmo (Znaim) - Loucký klášter (Klosterbruck).JPG|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/spolecensky-dum-obchodni-a-zivnostenska-komora-v-opave-15431997 423] || [[Opava (Česko)|Opava]] || [[Mestský dom kultúry Petra Bezruča|Spoločenský dom (Obchodná a živnostenská komora)]] || [[okres Opava]] || 2017 || [[Súbor:Společenský dům - Městský dům kultury Petra Bezruče (Opava).JPG|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/poutni-areal-s-kostelem-panny-marie-vitezne-na-bile-hore-v-praze-17972670 424] || [[Praha 17]]-[[Řepy]] || [[Kostol Panny Márie Víťaznej (Bílá hora)|pútnický areál s kostolom Panny Márie Víťaznej]] || [[Praha]] || 2018 || [[Súbor:Bílá Hora kostel PM Vítězné 5.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/poutni-areal-svaty-jan-pod-skalou-s-kostelem-narozeni-sv-jana-krtitele-se-skalnim-kostelem-a-jeskyni-sv-ivana-179730600 425] || [[Svatý Jan pod Skalou]] || [[Kláštor Svätý Ján pod Skalou|pútnický areál Svätý Ján pod Skalou s kostolom Narodenia sv. Jána Krstiteľa so skalným kostolom a jaskyňou sv. Ivana]] || [[okres Beroun]] || 2018 || [[Súbor:Svatý Jan pod Skalou, klášter a skála.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/poutni-areal-s-kostelem-navstiveni-panny-marie-s-farou-a-zvonici-v-horni-polici-17979401 426] || [[Horní Police]] || [[Horní Police (pútnický areál)|pútnický areál s kostolom Navštívenia Panny Márie s farou a zvonicou]] || [[okres Česká Lípa]] || 2018 || [[Súbor:Areál kostela Horní Police.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/poutni-areal-s-kostelem-navstiveni-panny-marie-v-hejnicich-17979492 427] || [[Hejnice (okres Liberec)|Hejnice]] ||[[Kostol Navštívenia Panny Márie (Hejnice)|pútnický areál s kostolom Navštívenia Panny Márie]]||[[okres Liberec]] || 2018 || [[Súbor:Hejnice, Klášterní, klášter 01.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/poutni-areal-s-kostelem-panny-marie-bolestne-v-bohosudove-17977503 428] || [[Krupka|Bohosudov]] || [[Bazilika Panny Márie Bolestnej (Bohosudov)|pútnický areál s kostolom Panny Márie Bolestnej]] || [[okres Teplice]] || 2018 || [[Súbor:Mariaschein1.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/poutni-areal-chlum-svate-mari-s-kostelem-nanebevzeti-panny-marie-a-sv-mari-magdaleny-17977050 429] || [[Chlum Svaté Maří]] || [[kostol Nanebovzatia Panny Márie a svätej Márie Magdalény|Pútnický areál Chlum Svaté Maří s kostolom Nanebovzatia Panny Márie a svätej Márie Magdalény]] || [[okres Sokolov]] || 2018 || [[Súbor:Chlum Svaté Maří poutní místo - kostel (2).JPG|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/poutni-areal-marianska-tynice-s-kostelem-zvestovani-panny-marie-12792893 430] || [[Kralovice|Mariánský Týnec]] || [[Mariánská Týnice|pútnický areál Mariánská Týnice]] s [[Kostol Zvestovania Panny Márie (Mariánský Týnec)|kostolom Zvestovania Panny Márie]] || [[okres Plzeň-sever]] || 2018 || [[Súbor:Marianska Tynice od zapadu.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/poutni-areal-s-kostelem-panny-marie-vitezne-na-bile-hore-v-praze-17972670 431] || [[Tábor (Česko)|Klokoty]] || [[Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Klokoty)|pútnický areál s kostolom Nanebovzatia Panny Márie]] || [[okres Tábor]] || 2018 || [[Súbor:Klokoty (1).jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/poutni-areal-s-kostelem-panny-marie-vitezne-na-bile-hore-v-praze-17972670 432] || [[Římov (okres České Budějovice)|Římov]] || [[Loretánska kaplnka v Římove|pútnický areál s kostolom svätého Ducha a loretánskou kaplnkou]] || [[okres České Budějovice]] || 2018 || [[Súbor:Římov, Loreta 2.JPG|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/poutni-areal-s-kostelem-panny-marie-vitezne-na-bile-hore-v-praze-17972670 433] || [[Mikulov]] || [[Krížová cesta (Mikulov)|Svatý Kopeček pri Mikulove]] s [[Kaplnka svätého Šebestiána (Mikulov)|pútnickou kaplnkou sv. Šebestiána]] || [[okres Břeclav]] || 2018 || [[Súbor:Svatý kopeček v Mikulově.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/poutni-areal-s-kostelem-panny-marie-vitezne-na-bile-hore-v-praze-17972670 434] || [[Chvalčov]] || [[Hostýn|pútnický areál Svatý Hostýn s krížovou cestou]] a [[Bazilika Nanebovzatia Panny Márie (Svatý Hostýn)|kostolom Nanebovzatia Panny Márie (Svatý Hostýn)]] || [[okres Kroměříž]] || 2018 || [[Súbor:Kostel, sv. Hostýn.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/poutni-areal-s-kostelem-panny-marie-vitezne-na-bile-hore-v-praze-17972670 435] || [[Krnov|Pod Cvilínem]] || [[Kostol Panny Márie Sedembolestnej a Povýšenia svätého Kríža na Cvilíne|pútnický areál s kostolom Panny Márie Sedembolestnej a Povýšenia svätého Kríža]] || [[okres Bruntál]] || 2018 || [[Súbor:Kostel P. Marie Sedmibolestné.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/poutni-areal-s-kostelem-panny-marie-vitezne-na-bile-hore-v-praze-17972670 436] || [[Tvrdkov|Ruda]] || [[Krížový vrch (Ruda)|krížová cesta]] a [[Kostol Panny Márie Snežnej (Ruda)|kostol Panny Márie Snežnej]] || [[okres Bruntál]] || 2018 || [[Súbor:RudaKostel1.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/poutni-areal-s-kostelem-panny-marie-vitezne-na-bile-hore-v-praze-17972670 437] || [[Frýdek-Místek]] || [[Bazilika Navštívenia Panny Márie (Frýdek-Místek)|pútnický areál s kostolom Navštívenia Panny Márie vo Frýdku]] || [[okres Frýdek-Místek]] || 2018 || [[Súbor:2014 Frydek-Mistek, Bazylika Nawiedzenia NMP 08.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/poutni-areal-s-kostelem-panny-marie-vitezne-na-bile-hore-v-praze-17972670 438] || [[Olomouc]]-[[Svatý Kopeček (Olomouc)|Svatý Kopeček]] || [[Bazilika Navštívenia Panny Márie (Svatý Kopeček)|pútnický areál Svatý Kopeček s kostolom Navštívenia Panny Márie]] || [[okres Olomouc]] || 2018 || [[Súbor:Olmütz-HeiligerBerg01.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/poutni-areal-s-kostelem-panny-marie-vitezne-na-bile-hore-v-praze-17972670 439] || [[Králíky (okres Ústí nad Orlicí)|Dolní Hedeč]] || [[Hora Matky Božej|pútnický areál Hora Matky Božej s kostolom Nanebovzatia Panny Márie]] || [[okres Ústí nad Orlicí]] || 2018 || [[Súbor:Klášter a poutní místo Hora Matky Boží u Králík..jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/poutni-areal-s-kostelem-panny-marie-vitezne-na-bile-hore-v-praze-17972670 440] || [[Luže]] || [[Kostol Panny Márie Pomocnice na Chlumku|pútnický areál s kostolom Panny Márie Pomocnej a jezuitskou rezidenciou na Chlumku]] || [[okres Chrudim]] || 2018 || [[Súbor:Poutní kostel Panny Marie v Luži.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/poutni-areal-s-kostelem-panny-marie-vitezne-na-bile-hore-v-praze-17972670 441] || [[Jaroměřice]] || [[Pútnický areál Hora Kalvárie v Jaroměřiciach pri Jevíčku|pútnický areál s kostolom Povýšenia svätého Kríža na hore Kalvárie]] || [[okres Svitavy]] || 2018 || [[Súbor:Kostel Povýšení svatého Kříže na Kalvárii - celkový pohled, Jaroměřice, okres Svitavy.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/poutni-areal-s-kostelem-panny-marie-vitezne-na-bile-hore-v-praze-17972670 442] || [[Lhoty u Potštejna]] || [[Kostol Panny Márie Bolestnej (Malá Lhota)|pútnický areál Lhoty u Potštejna s kostolom Panny Márie Bolestnej]] || [[okres Rychnov nad Kněžnou]] || 2018 || [[Súbor:Malá Lhota (obec) Lhoty u Potštejna - poutní kostel Panny Marie bolestné na Homoli (2).jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/usedlost-bertramka-v-praze-20805854 466] || [[Praha]]-[[Smíchov]] || [[Bertramka|Usadlosť Bertramka]] || [[Praha]] || 2019 || [[Súbor:Bertramka Mozart Museum.JPG|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-sv-cyrila-a-metodeje-v-resslove-ulici-v-praze-22114702 467] || [[Praha]]-[[Nové Město (Praha)|Nové Město]] || [[pravoslávny chrám svätých Cyrila a Metoda]] || [[Praha]] || 2019 || [[Súbor:Pravoslavny katedralni chram sv. Cyrila a Metodeje Resslova Praha.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/hlavkova-studentska-kolej-v-praze-22114688 468] || [[Praha]]-[[Nové Město (Praha)|Nové Město]] || [[Hlávkov internát|Hlávkova kolej]] || [[Praha]] || 2019 || [[Súbor:Hlavkova kolej.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/budova-ceskoslovenskeho-rozhlasu-v-praze-22114978 469] || [[Praha]]-[[Vinohrady (Praha)|Vinohrady]] || [[Budova Českého rozhlasu|budova Československého rozhlasu]] || [[Praha]] || 2019 || [[Súbor:Cesky rozhlas Vinohradska.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/hrob-jana-palacha-na-olsanskych-hrbitovech-v-praze-22282961 470] || [[Praha]]-[[Žižkov]] || [[hrob Jana Palacha]] || [[Praha]] || 2019 || [[Súbor:Palach hrob.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/hrobka-t-g-masaryka-na-hrbitove-v-lanech-22114678 471] || [[Lány (okres Kladno)|Lány]] || [[hrobka Tomáša Garrigua Masaryka]] || [[okres Kladno]] || 2019 || [[Súbor:Hrob TGM v Lánech - 2.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamecek-v-pardubickach-larischova-vila-22114718 472] || [[Pardubice|Pardubičky]] || [[Larischova vila|zámoček v Pardubičkách – Larischova vila]] || [[okres Pardubice]] || 2019 || [[Súbor:Pardubicky Zamecek 02.JPG|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/hrob-jana-zajice-na-hrbitove-ve-vitkove-22115042 473] || [[Vítkov (okres Opava)|Vítkov]] || [[hrob Jana Zajíca]] || [[okres Opava]] || 2019 || [[Súbor:Hrob Jana Zajíce.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-sv-prokopa-v-bezdekove-nad-metuji-24400167 475] || [[Bezděkov nad Metují]] || [[Kostol svätého Prokopa (Bezděkov nad Metují)|kostol svätého Prokopa]] || [[okres Náchod]] || 2022 || [[Súbor:Kostel svatého Prokopa v Bezděkově nad Metují.jpg|100px]] |- valign="top" | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-sv-mari-magdaleny-v-bozanove-25112027 476] || [[Božanov]] || [[Kostol svätej Márie Magdalény (Božanov)|kostol svätej Márie Magdalény]] || [[okres Náchod]] || 2022 || [[Súbor:Božanov, kostel 02 (2017).jpg|100px]] |- | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-sv-vaclava-v-broumove-25112046 477] || [[Broumov (okres Náchod)|Broumov]] || [[Kostol svätého Václava (Broumov)|kostol svítého Václava]] || [[okres Náchod]] || 2022 || [[Súbor:Broumov, kostel sv. Václava.jpg|100px]] |- | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-vsech-svatych-v-hermankovicich-25112060 478] || [[Heřmánkovice]] || [[Kostol Všetkých svätých (Heřmánkovice)|kostol Všetkých svätých]] || [[okres Náchod]] || 2022 || [[Súbor:Heřmánkovice, kostel Všech svatých (02).jpg|100px]] |- | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kaple-panny-marie-snezne-na-hvezde-v-hlavnove-25112083 479] || [[Police nad Metují|Police nad Metují-Hlavňov]] || [[Kaplnka Panny Márie Snežnej (Hvězda)|kaplnka Panny Márie Snežnej na Hvězde]] || [[okres Náchod]] || 2022 || [[Súbor:Kaple Hvezda Broumovske steny.jpg|100px]] |- | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-sv-barbory-v-otovicich-25112102 480] || [[Otovice (okres Náchod)|Otovice]] || [[Kostol svätej Barbory (Otovice)|kostol svätej Barbory]] || [[okres Náchod]] || 2022 || [[Súbor:Otovice (okr. Náchod), kostel sv. Barbory, od silnice.JPG|100px]] |- | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-sv-jakuba-vetsiho-v-ruprechticich-25112122 481] || [[Meziměstí|Ruprechtice]] || [[Kostol svätého Jakuba Väčšieho (Ruprechtice)|kostol svätého Jakuba Väčšieho]] || [[okres Náchod]] || 2022 || [[Súbor:Ruprechtice (Meziměstí) - kostel svatého Jakuba Většího, obr02.jpg|100px]] |- | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-sv-markety-v-sonove-25112132 482] || [[Šonov]] || [[Kostol sväté Margaréty (Šonov)|kostol sväté Margaréty]] || [[okres Náchod]] || 2022 || [[Súbor:Šonov-kostel-svaté-Markéty2019e.jpg|100px]] |- | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-sv-archandela-michaela-ve-vernerovicich-25112146 483] || [[Vernéřovice]] || [[Kostol svätého Michaela archanjela (Vernéřovice)|kostol svätého archanjela Michaela]] || [[okres Náchod]] || 2022 || [[Súbor:Saint Michael church in Vernéřovice 01.jpg|100px]] |- | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-sv-anny-ve-viznove-25112156 484] || [[Meziměstí|Vižňov]] || [[Kostol svätej Anny (Vižňov)|kostol svätej Anny]] || [[okres Náchod]] || 2022 || [[Súbor:Vižňov, Kostel svaté Anny 01.jpg|100px]] |- | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-panny-marie-sv-jiri-a-sv-martina-v-martinkovicich-25112172 485] || [[Martínkovice]] || [[Kostol svatého Juraja a svätého Martina (Martínkovice)|kostol Panny Márie, svätého Juraja a svätého Martina]] || [[okres Náchod]] || 2022 || [[Súbor:Kostel v Martínkovicích.jpg|100px]] |- | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/klaster-augustinianu-v-pivoni-25456651 486] || [[Mnichov (okres Domažlice)|Mnichov-Pivoň]] || [[Kláštor Pivoň|kláštor augustiniánov]] || [[okres Domažlice]] || 2023 || [[Súbor:Pivoň klášter augustiniánů září 2021 (3).jpg|100px]] |- | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-jezeri-s-arboretem-25456574 487] || [[Horní Jiřetín|Horní Jiřetín-Jezeří]] || [[Zámok Jezeří|Zámok Jezeří s arboretom]] || [[okres Most]] || 2023 || [[Súbor:Schloss-Eisenberg-14.jpg|100px]] |- | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/klaster-augustinianu-v-roudnici-nad-labem-25456790 488] || [[Roudnice nad Labem]] || [[augustiniánský kláštor v Roudnici nad Labem]] || [[okres Litoměřice]] || 2023 || [[Súbor:Roudnice kostel Panny Marie 4.jpg|100px]] |- | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/hrad-veveri-25456824 489] || [[Brno]]-[[Brno-Bystrc|Bystrc]] || [[Veveří (hrad)|hrad Veveří]] || [[okres Brno-město]] || 2023 || [[Súbor:Hrad Veveří - letecký pohled 05.JPG|100px]] |- | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/klaster-augustinianu-s-chramem-nanebevzeti-panny-marie-na-starem-brne-25729292 490] || [[Brno]]-[[Staré Brno]] || [[Kláštor v starom Brne|kláštor augustiniánov s chrámom Nanebovzatia Panny Márie v Starom Brne]] || [[okres Brno-město]] || 2023 || [[Súbor:Starobrněnský klášter s bazilikou.jpg|100px]] |- | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-moravsky-krumlov-25729313 491] || [[Moravský Krumlov]] || [[Zámok Moravský Krumlov]] || [[okres Znojmo]] || 2023 || [[Súbor:Moravský Krumlov - zámek obr1.jpg|100px]] |- | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-rosice-25456619 492] || [[Rosice (okres Brno-venkov)|Rosice]] || [[Rosice (zámok, okres Brno-venkov)|Zámok Rosice]] || [[okres Brno-venkov]] || 2023 || [[Súbor:Zámek (Rosice).JPG|100px]] |- | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-plumlov-25456638 493] || [[Plumlov]] || [[Zámok Plumlov]] || [[okres Prostějov]] || 2023 || [[Súbor:Plumlov, zámek, fasáda (1).jpg|100px]] |- | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/malostranska-radnice-v-praze-28784926 494] || [[Praha 1]] - [[Malá Strana]] || [[Malostranská beseda]] || [[Praha]] || 2024 || [[Súbor:2018-08-16 CZ Praha 01, Malostranské náměstí @ Letenská (50211278858).jpg|100px]] |- | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/pomnik-krale-jiriho-z-podebrad-v-podebradech-28785289 495] || [[Poděbrady]] || [[Pomník Jiřího z Poděbrad|pomník kráľa Jiřího z Poděbrad]] || [[okres Nymburk]] || 2024 || [[Súbor:George of Poděbrady Sq monument.jpg|100px]] |- | [https://pamatkovykatalog.cz/radnice-stara-701242 496] || [[Prachatice]] || [[Stará radnice (Prachatice)|Stará radnica kráľovského mesta Prachatice]] || [[okres Prachatice]] || 2024 || [[Súbor:Prachatice - Stará radnice 3426u.jpg|100px]] |- | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/radnice-kralovskeho-mesta-plzen-28784689 497] || [[Plzeň]] || [[Plzeňská radnica|radnica kráľovského mesta Plzeň]] || [[okres Plzeň-město]] || 2024 || [[Súbor:Plzeň radnice.JPG|100px]] |- | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/hrad-a-zamek-pobezovice-28785212 498] || [[Poběžovice]] || [[Zámok Poběžovice|hrad a zámok Poběžovice]] || [[okres Domažlice]] || 2024 || [[Súbor:Zámek Poběžovice květen 2022 (1).jpg|100px]] |- | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/radnice-kralovskeho-mesta-kadan-28784672 499] || [[Kadaň (mesto)|Kadaň]] || [[Kadaňská radnica|radnica kráľovského mesta Kadaň]] || [[okres Chomutov]] || 2024 || [[Súbor:Kaaden-Rathaus-1.jpg|100px]] |- | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/radnice-kralovskeho-mesta-litomerice-28784723 500] || [[Litoměřice]] || [[Stará radnica (Litoměřice)|radnica kráľovského mesta Litoměřice]] || [[okres Litoměřice]] || 2024 || [[Súbor:Radnice v Litoměřicích.JPG|100px]] |- | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/nova-radnice-mesta-jablonec-nad-nisou-28785060 501] || [[Jablonec nad Nisou]] || [[Nová radnica (Jablonec nad Nisou)|nová radnica mesta Jablonec nad Nisou]] || [[okres Jablonec nad Nisou]] || 2024 || [[Súbor:Jablonec-Gablonz-Rathaus-3.jpg|100px]] |- | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/radnice-mesta-liberec-28784992 502] || [[Liberec]] || [[Liberecká radnica|radnica mesta Liberec]] || [[okres Liberec]] || 2024 || [[Súbor:Liberec náměstí a radnice.jpg|100px]] |- | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/radnice-mesta-hostinne-28784882 503] || [[Hostinné]] || [[Radnica v Hostinném|radnica mesta Hostinné]] || [[okres Trutnov]] || 2024 || [[Súbor:Arnau-2009-05-08-Radnice.JPG|100px]] |- | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/radnice-kralovskeho-mesta-havlickuv-brod-31502857 504] || [[Havlíčkův Brod]] || [[Stará radnica (Havlíčkův Brod)|radnica kráľovského mesta Havlíčkův Brod]] || [[okres Havlíčkův Brod]] || 2024 || [[Súbor:Radnice po rekonstrukci 2017.jpg|100px]] |- | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/stara-radnice-kralovskeho-mesta-brno-28784615 505] || [[Brno]] || [[Stará radnica (Brno)|stará radnica kráľovského mesta Brna]] || [[okres Brno-město]] || 2024 || [[Súbor:Galerie Stará radnice - panoramio.jpg|100px]] |- | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/radnice-komorniho-mesta-kyjov-28784906 506]} || [[Kyjov (okres Hodonín)|Kyjov]] || [[Kyjovská radnica|radnica komorného mesta Kyjov]] || [[okres Hodonín]] || 2024 || [[Súbor:Kyjov radnice.jpg|100px]] |- | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/radnice-kralovskeho-mesta-znojmo-28784647 507] || [[Znojmo]] || [[Znojemská radničná veža|radnica kráľovského mesta Znojma]] || [[okres Znojmo]] || 2024 || [[Súbor:Radnice (Znojmo),.JPG|100px]] |- | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/nova-radnice-mesta-prostejov-28785027 508] || [[Prostějov]] || [[Nová radnica (Prostějov)|nová radnica mesta Prostějov]] || [[okres Prostějov]] || 2024 || [[Súbor:Radnice Nová (Prostějov).JPG|100px]] |- | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/nova-radnice-mesta-ostrava-28785122 509] || [[Ostrava]]-[[Moravská Ostrava]] || [[Nová radnica (Ostrava)|nová radnica mesta Ostravy]] || [[okres Ostrava-město]] || 2024 || [[Súbor:Nova radnice.jpg|100px]] |- | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/krizikova-tramvaj-z-roku-1899-31575236 510] || [[Plzeň]] || [[Křižíkova električka č. 18|Křižíkova električka z roku 1899]] || [[okres Plzeň-město]] || 2024 || [[Súbor:Plzeň, Náměstí Republiky, Křižíkova tramvaj (cropped).JPG|100px]] |- | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/primatorska-tramvaj-z-roku-1900-31575259 511] || [[Praha 6]] – [[Střešovice]] || [[Primátorská električka|Primátorská električka z roku 1900]] || [[Praha]] || 2024 || [[Súbor:Tramvajový průvod 2015, vůz 200 (cropped).JPG|100px]] |- | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/cerninsky-palac-50790345 512] || [[Praha 1]] – [[Hradčany (Praha)|Hradčany]] || [[Černínsky palác]] || [[Praha]] || 2026 || [[Súbor:Czernin Palast Prag.jpg|100px]] |- | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/toskansky-palac-50790374 513] || [[Praha 1]] – [[Hradčany (Praha)|Hradčany]] || [[Toskánsky palác]] || [[Praha]] || 2026 || [[Súbor:Prague NZ7 0058 (45172373732).jpg|100px]] |- | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/schwarzenbersky-palac-50790387 514] || [[Praha 1]] – [[Hradčany (Praha)|Hradčany]] || [[Schwarzenberský palác (Praha)|Schwarzenberský palác]] || [[Praha]] || 2026 || [[Súbor:Schwarzenberský palác 1.JPG|100px]] |- | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/salmovsky-palac-50790404 515] || [[Praha 1]] – [[Hradčany (Praha)|Hradčany]] || [[Salmovský palác]] || [[Praha]] || 2026 || [[Súbor:Prague Praha 2014 Holmstad Building to the right of the castle.jpg|100px]] |- | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/sternbersky-palac-50790427 516] || [[Praha 1]] – [[Hradčany (Praha)|Hradčany]] || [[Šternberský palác (Hradčany)|Šternberský palác]] || [[Praha]] || 2026 || [[Súbor:Jelení příkop - Masarykova vyhlídka 01 (cropped).jpg|100px]] |- | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/arcibiskupsky-palac-50790440 517] || [[Praha 1]] – [[Hradčany (Praha)|Hradčany]] || [[Arcibiskupský palác v Prahe|Arcibiskupský palác]] || [[Praha]] || 2026 || [[Súbor:Arcibiskupsky palac Hradcany (3399).jpg|100px]] |- | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/nosticky-palac-50790462 518] || [[Praha 1]] – [[Malá Strana]] || [[Nostický palác]] || [[Praha]] || 2026 || [[Súbor:Nosticky palac.jpg|100px]] |- | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/colloredo-mansfeldsky-palac-50790562 519] || [[Praha 1]] – [[Staré Město (Praha)|Staré Město]] || [[Colloredo-Mansfeldský palác]] || [[Praha]] || 2026 || [[Súbor:Křižovnické náměstí Colloredo-Mansfeld 1.jpg|100px]] |- | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/clam-gallasuv-palac-50790579 520] || [[Praha 1]] – [[Staré Město (Praha)|Staré Město]] || [[Clam-Gallasov palác (Praha)|Clam-Gallasov palác]] || [[Praha]] || 2026 || [[Súbor:Clam-Gallas z MN 1.jpg|100px]] |- | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-nanebevzeti-panny-marie-a-sv-jana-krtitele-v-sedlci-u-kutne-hory-50790682 521] || [[Kutná Hora|Kutná Hora - Sedlec]] || [[Kostol Nanebovzatia Panny Márie a svätého Jána Krstiteľa]] || [[okres Kutná Hora]] || 2026 || [[Súbor:Kostel Nanebevzetí Panny Marie (exteriér).jpg|100px]] |- | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/hrbitovni-kaple-vsech-svatych-s-kostnici-v-sedlci-u-kutne-hory-50790704 522] || [[Kutná Hora|Kutná Hora - Sedlec]] || [[Kostol Všetkých svätých (Sedlec)|cintorínska kaplnka Všetkých svätých s kostnicou]] || [[okres Kutná Hora]] || 2026 || [[Súbor:Sedlec, kaple Všech svatých s kostnicí.JPG|100px]] |- | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-neposkvrneneho-poceti-panny-marie-a-sv-ignace-s-katakombami-a-budovou-latinske-skoly-v-klatovech-50790733 523] || [[Klatovy|Klatovy I]] || [[Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie a svätého Ignáca|kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie a sv. Ignáca]] s katakombami a [[jezuitská latinská škola (Klatovy)|budovou latinskej školy]] || [[okres Klatovy]] || 2026 || [[Súbor:Klatovy, jesuit church 1 (cropped).jpg|100px]] |- | [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-moravska-trebova-50790756 524] || [[Moravská Třebová|Moravská Třebová-Město]] || [[zámok Moravská Třebová]] || [[okres Svitavy]] || 2026 || [[Súbor:MährischTrübau12.jpg|100px]] |} == Bývalé národné kultúrne pamiatky == Niektoré objekty o status národnej kultúrnej pamiatky prišli. Týka sa to najmä pamätných miest robotníckeho hnutia, pričom tieto stavby sú naďalej často chránené ako kultúrne pamiatky. Praha * hostinec U Kaštanu * Ľudový dom * Národný dom v Karlíne * vila Tereza ;Stredočeský kraj * Robotnícky dom v [[Kladno|Kladne]] * rodný dom [[Antonín Zápotocký|Antonína Zápotockého]] v [[Zákolany|Zákolanoch]] ;Plzeňský kraj * spolkový robotnícky dom Peklo v [[Plzeň|Plzni]] ;Ústecký kraj * pamätník hladového pochodu v [[Duchcov]]e (premiestnený od viaduktu k zámockému parku) * pomník Rumburskej vzbury ''Nepokorený'' v [[Rumburk]]u ;Liberecký kraj * pomník obetiam Svárovskeho štrajku vo [[Velké Hamry|Velkých Hamroch]] * reštaurácia Koloseum v [[Liberec|Liberci]] ;Pardubický kraj * rodný dom [[Josef Hybeš|Josefa Hybeša]] v [[Dašice|Dašicích]] ;kraj Vysočina * pamätník padlých partizánov v [[Leškovice|Leškovicích]] * pamätník slovanského Bratstva v [[Mnich (okres Pelhřimov)|Mnichu]] * rodný dom [[Bohumír Šmeral|Bohumíra Šmerala]] v [[Třebíč]]i * rodný dom [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíka Svobody]] v [[Hroznatín]]e ;Juhomoravský kraj * rodný dom [[Klement Gottwald|Klementa Gottwalda]] v [[Vyškov|Dědiciach]] ;Olomoucký kraj * pomník obetiam Frývaldovského štrajku v obci [[Lipová-lázně]] ;Moravskoslezský kraj * [[Národný pamätník vojny|pomník Ostravskej operácie]] v [[Hrabyně|Hrabyni]] == Zdroj == {{Preklad|cs|Seznam národních kulturních památek České republiky|6048436}} [[Kategória:Národné kultúrne pamiatky v Česku|*]] [[Kategória:České zoznamy|Národné kultúrne pamiatky]] rykac6suq2bxo8x1o5o557nxxb15uq8 Athanasios Diakos 0 336070 8187885 7458178 2026-03-27T15:19:01Z Bakjb 236375 odobratá [[Kategória:Grécke povstanie]]; pridaná [[Kategória:Osobnosti gréckej vojny za nezávislosť]] pomocou použitia HotCat 8187885 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Athanasios Diakos |Portrét = Athanasios Diakos.JPG |Veľkosť obrázka = |Popis = Athanasios Diakos (obraz Dionysiosa Tsokosa) |Dátum narodenia = [[1788]] |Miesto narodenia = |Dátum úmrtia = [[24. apríl]] [[1821]] |Miesto úmrtia = }} '''Athanasios Diakos''' ({{V jazyku|ell|Αθανάσιος Διάκος}}, vlastným menom '''Athanasios Nikolaos Massavetas''', {{V jazyku|ell|Αθανάσιος Νικόλαος Μασσαβέτας}}; * [[1788]]{{--}}† [[24. apríl]] [[1821]]) bol jeden z najvýznamnejších generálov počas [[Grécka vojna za nezávislosť|Gréckej vojny za nezávislosť]]. Je označovaný ako novodobý [[Leonidas]]. == Rané roky == Narodil sa v kraji [[Fokida (krajská jednotka)|Fokida]], v [[Rumélia|Strednom Grécku]], v dedine ''Ano Musunitsa'' (dnes [[Athanasios Diakos (mesto)|Athanasios Diakos]]). Pochádzal zo zbojníckej rodiny [[klefti|kleftov]]. Ako mladý sa stal mníchom a neskôr kňazom (gr. ''diakos''). Raz vtrhol do kláštora ozbrojený turecký [[paša (Osmanská ríša)|paša]], ktorý sa pohádal s Diakosom, ktorý ho zabil a následne utiekol do hôr a stal sa kleftom. Podľa inej verzie sa Diakos stal kleftom tak, že bol nespravodlivo obvinený z vraždy jedného [[Gréci|Gréka]] a musel sa ukryť do hôr. Neskôr sa stal jedným z generálov [[Armatolovia|armatolov]] tureckého správcu [[Epirus (historické územie)|Epiru]], Aliho Pašu z Tepeleny, ktorý rebeloval proti [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]]. == Povstanie == Po vypuknutí povstania [[Gréci|Grékov]] na [[Peloponéz (polostrov)|Peloponéze]] sa k nim okamžite pridali aj Gréci z [[Rumélia|Rumélie]], ktorých viedli práve Diakos a tiež [[Odysseas Andrutsos]]. Povstalci pod Diakosovým velením dobyli 1. apríla 1821 dôležité mesto, [[Livadia|Livadiu]]. Gréci zničili miestne turecké pevnosti. Turci sem nato okamžite vyslali vojská pod vedením [[Albánci|Albánca]] [[Omer Vryonis|Omera Vryonisa]], ktorý mal preniknúť až na Peloponéz a poraziť miestnych Grékov pod vedením [[Theodoros Kolokotronis|Theodorosa Kolokotronisa]], ktorí ovládli celý polostrov. Ak však chcel Vryonis preniknúť na Peloponéz, musel najskôr poraziť Grékov v Rumélii. Turecká armáda Vryonisa sa stretla s gréckymi povstalcami pod vedením Diakosa a jeho pobočníkov, Panurjasa a Dyovuniotisa v bitke pri [[Termopyly|Thermopylách]], neďaleko [[starovek]]ého bojiska.<br/> Turkov bolo 9 500, Grékov len 1 500. Gréci však statočne bojovali a väčšina z nich zomrela v boji. Diakosa zajal Omer Vryonis a za jeho statočnosť mu ponúkol miesto v tureckej armáde, ak prestúpi na [[islam]]. Diakos vtedy povedal: ''Εγώ Γραικός γεννήθηκα, Γραικός θε να πεθάνω (Ego Grekos jennithika, Grekos the na pethano - Ja som sa Grékom narodil, ako Grék chcem aj zomrieť!)''. Tak sa aj stalo, Diakos bol popravený v meste [[Lamia]]. Keď ho spútaného viedli na popravu povedal svoje posledné slová: '' Ja des more kero pu dialexe, o Charos na me pari, tora p´anthizun ta klaria ke vgazi i gis chortari (Pozri na čas kedy sa Cháron rozhodol odniesť ma, teraz, kedy kvitnú konáre a tráva rastie)''. Vryonis bol odhodlaný vstúpiť na Peloponéz a zakročiť proti povstalcom, avšak prekvapil ho nový odpor Grékov, ktorých viedol [[Odysseas Andrutsos]]. Gréci Vryonisovu armádu zničili v bitke pri Vassilike a postavili tak Turkov do ťažkej pozície. == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == * Αγαπητός Σ. Αγαπητός (1877). Οι Ένδοξοι Έλληνες του 1821, ή Οι Πρωταγωνισταί της Ελλάδος {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Diakos, Athanasios}} [[Kategória:Narodenia v 1788]] [[Kategória:Úmrtia 24. apríla]] [[Kategória:Úmrtia v 1821]] [[Kategória:Grécki generáli]] [[Kategória:Osobnosti gréckej vojny za nezávislosť]] [[Kategória:Osobnosti na gréckych poštových známkach]] 83myi4quu35zdcp4osuejxfmkqiaf46 Bazilika svätého Jána v Lateráne 0 344737 8188090 8170835 2026-03-27T21:15:29Z Bakjb 236375 odobratá [[Kategória:Kostoly v Ríme]]; pridaná [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Ríme]] pomocou použitia HotCat 8188090 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kostol | Názov kostola = Bazilika svätého Jána v Lateráne | Druh kostola = bazilika maior | Celé meno = Arcibazilika Najsvätejšieho Spasiteľa a<br />svätých Jána Krstiteľa a Jána Evanjelistu<br />v Lateráne | Iné meno1 = Arcibasilica del Santissimo Salvatore e<br />Santi Giovanni Battista ed Evangelista<br />in Laterano | Iné meno2 = Omnium urbis et orbis ecclesiarum mater et caput | Obrázok = Facade San Giovanni in Laterano 2006-09-07.jpg | Popis obrázka = | Patrocínium = [[Ján Krstiteľ|sv. Ján Krstiteľ]], [[Ján Evanjelista|sv. Ján Evanjelista]] | Patrocínium poznámka = | Predchádzajúci názov = | Štát typ = | Štát = Vatikán | Spolkový štát typ = &nbsp; | Spolkový štát = {{minivlajka|Taliansko|w}} | Kraj typ = Región | Kraj = Lazio | Okres typ = | Okres = | Mesto typ = | Mesto = Rím | Mestská časť typ = | Mestská časť = | Adresa = Piazza di San Giovanni in Laterano | Zemepisná šírka = 41.885833 | Zemepisná dĺžka = 12.506111 | Náboženstvo typ = | Náboženstvo = [[Kresťanstvo]] | Cirkev typ = | Cirkev = [[Latinská cirkev|Rímskokatolícka]] | Provincia typ = | Provincia = | Diecéza typ = | Diecéza = | Dekanát typ = | Dekanát = | Farnosť typ = | Farnosť = | Je súčasťou = | Dátum vysvätenia = [[9. november]] | Svätiteľ = | Správa = [[Svätá stolica]] | Vlastník = | Zánik = | Dátum odsvätenia = | Architekt = [[Domenico Fontana]],<br />[[Francesco Borromini]],<br />[[Alessandro Galilei]] | Sloh = [[Baroková architektúra|Barok]] | Výstavba = [[4. storočie]] | Založenie = | Dokončenie = | Náklady na výstavbu = | Dĺžka = 140 | Výška = | Šírka = 140 | Dĺžka hlavnej lode = | Šírka hlavnej lode = 65 | Výška hlavnej lode = | Počet lodí = | Počet poschodí = | Počet kupol = | Počet veží = 0 | Výška najvyššej veže = | Kapacita = | Kapacita jednotka = | Umiestnenie oltára = | Autor oltára = | Materiál = | Mapa1 popis = | Mapa1 = | Web = [http://www.vatican.va/various/basiliche/san_giovanni/index_it.htm Oficiálna stránka baziliky] | Commons = San Giovanni in Laterano (Rome) }} {{Whc}} '''Bazilika svätého Jána v Lateráne''' alebo '''Lateránska bazilika''' je [[barok]]ová sakrálna stavba v hlavnom meste [[Taliansko|Talianska]] [[Rím]]e, exteritoriálna súčasť štátu [[Vatikán]]. Je jednou zo štyroch tzv. patriarchálnych bazilík a biskupským kostolom – [[Katedrála|katedrálou]] (sídelným kostolom [[pápež]]a ako rímskeho [[biskup]]a), ako aj jedným zo siedmich pútnických kostolov v Ríme. Napriek tomu, že všeobecne sa za duchovné centrum [[latinská cirkev|rímskokatolíckej cirkvi]] považuje [[Bazilika svätého Petra]], je Lateránska bazilika hierarchicky najvyššie postaveným chrámom katolíkov. == Názvy == * {{vjz|ita|''Arcibasilica Papale di San Giovanni in Laterano''}} * {{vjz|lat|''Omnium urbis et orbis ecclesiarum mater et caput''}}, t. j. ''Matka a hlava všetkých kostolov mesta a sveta'', oficiálne ''Arcibasilica del Santissimo Salvatore e Santi Giovanni Battista ed Evangelista in Laterano'', t. j. ''Arcibazilika Najsvätejšieho Spasiteľa a svätých Jána Krstiteľa a Jána Evanjelistu v Lateráne'')<ref name="Diocese of Rome">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.vicariatusurbis.org/Ente.asp?ID=674|titul=Basilica papale|publisher=Vicariatus Urbis — Portal of the Diocese of Rome|jazyk=po taliansky|dátum prístupu=2008-08-07|url archívu=https://web.archive.org/web/20090117023403/http://www.vicariatusurbis.org/Ente.asp?ID=674|dátum archivácie=2009-01-17}}</ref> == Stavebné dejiny == Podobne ako stavebné dejiny viacerých rímskych kostolov sú aj v prípade Lateránskej baziliky zložité a zaujímavé zároveň. Dnešná bazilika prešla od svojho vzniku mnohými stavebnými prestavbami, ktoré úplne zakryli jej pôvodnú antickú a ranostredovekú podobu. Konečnej podoby sa dočkala v 17. a 18. storočí, ktoré jej dodali dnešný [[barok]]ový vzhľad. Názov baziliky je odvodený od mena pôvodných majiteľov tunajšieho územia – rodiny Laterani, ktorí tu už v staroveku obývali palác. Jeden z členov rodiny, P. Sextius Lateranus sa v roku 366 pred Kr. stal konzulom. === Konštantínovská bazilika === [[Súbor:Piazza di S (77564002). Giovanni in Laterano.jpg|left|thumb|Pohľad na Lateránsku baziliku, palác a obelisk z námestia Piazza di San Giovanni in Laterano v roku 1752]] Na tomto území dal o niekoľko storočí neskôr postaviť chrám zasvätený Najsvätejšiemu Spasiteľovi (''Basilica Salvatoris''), prvý kresťanský cisár [[Konštantín I. (cisár)|Konštantín I.]] Išlo o votívny chrám za cisárovo víťazstvo v [[Bitka pri Mulvijskom moste|bitke pri Mulvijskom moste]] v roku 312. Keď v nasledujúcom roku Konštantín vydal [[Milánsky edikt]] zaručujúci v ríši náboženskú rovnoprávnosť dozrel čas pre vybudovanie stavby, ktorá by symbolizovala novú epochu v dejinách impéria. Vzhľadom na to, že Rímu stále dominovalo pohanské prostredie s antickými chrámami, hľadal vhodné prostredie, mimo hlavného centra ale napriek tomu vnútri mestských hradieb. Voľba padla na Laterán, oblasť záhrad a víl. Na mieste zvolenom pre baziliku sa rozkladali niekdajšie kasárne, sídlo cisárskej jazdeckej gardy, postavené ešte za cisára [[Septimius Severus|Septimia Severa]] v rokoch 193 – 197. {{Infobox Lokalita Svetového dedičstva |WHC = |názov = Historické centrum [[Rím]]a s antickými pamiatkami a budovy patriace [[Svätá stolica|Svätej stolici]] |obrázok = |štát = {{minivlajka|Taliansko}} [[Taliansko]]<br />{{minivlajka|Vatikán}} [[Vatikán]] |titulok = |typ = kultúrna pamiatka |kritériá = i, ii, iii, iv, vi |ID = 91 |región = [[Lokality Svetového dedičstva v Európe a Severnej Amerike|Európa a Severná Amerika]] |rok = 1980 |zasadnutie = 4. |ohrozenie = }} Existujúce stavby na tomto pozemku dal cisár zrovnať so zemou no niektoré časti budov využil na stavbu základov. Pôvodná úroveň Konštantínovej baziliky leží iba tridsať centimetrov pod dnešnou dlažbou. Vzhľad tejto baziliky nie je celkom známy; predpokladá sa, že išlo o päťloďovú stavbu s polkruhovou [[apsida (architektúra)|apsidou]]. Konštantín ju dal bohato vyzdobiť zlatom a drahými kameňmi. Po celej šírke bolo pred ňou ako miesto pre rozjímanie vybudované štvorcové átrium. V takejto podobe stavba vydržala do druhej polovice nasledujúceho storočia. Niekedy medzi rokmi 461 – 468 boli na príkaz pápeža [[Hilarius|Hilaria]] k bazilike pristavané tri oratóriá zasvätené [[Ján Krstiteľ|Jánovi Krstiteľovi]], [[Ján (apoštol)|Jánovi Evanjelistovi]] a svätému Krížu (dnes stoja iba prvé dve). Za pontifikátu [[Gregor I. (pápež)|Gregora I. Veľkého]] (590 – 604) dostala bazilika svoje dnešné pomenovanie; od tohto času sa k pôvodnému zasväteniu (Najsvätenejšieho Spasiteľa) pridáva [[dedikácia]] obom svätým Jánom. Ranokresťanskej bazilike sa nevyhýbali ani pohromy. Ešte v roku 455 obsadili Rím [[Vandali]] a ulúpili množstvo vzácnych liturgických predmetov. Ich rabovaniu neunikla ani Lateránska bazilika. Na konci 9. storočia ju postihlo silné zemetrasenie, vplyvom ktorého sa prevalil strop centrálnej lode. Chrám z veľkej časti prestavali zachovajúc pritom pôvodné základy. Začiatkom 12. storočia sa zasa pod úderom blesku odtrhli zvony, ktoré so sebou strhli časť bočnej steny. V druhej polovici 12. storočia dostala bazilika nové priečelie. V roku 1308 stavba vyhorela. Významné zmeny v architektúre baziliky nastali v dobe pápežov [[Mikuláš III.|Mikuláša III.]] (1277 – 1280) a [[Mikuláš IV.|Mikuláša IV.]] (1288 – 1292), kedy bol prestavaný interiér chrámu. Vtedy vznikla mozaiková výzdoba v apside (dielo [[Jacopo Torriti|Jacopa Torritiho]]) s námetom oslavy druhého Kristovho príchodu. [[Súbor:Lateran-north.jpg|right|thumb|Tzv. Sixtova lodžia je dielom [[Domenico Fontana|Domenica Fontanu]] z rokov 1586 – 1589]] Temné obdobie baziliky nastalo počas tzv. [[Avignonské zajatie|avignonského zajatia pápežov]] (1308 – 1378) kedy ostala opustená a chátrala. Na jej vzhľade sa nepriaznivo podpísalo niekoľko požiarov a zemetrasení. S definitívnym návratom pápežov do Ríma po skončení [[Veľká západná schizma|veľkej západnej schizmy]] sa začalo i s opravou baziliky. Už za pontifikátu prvého z nich [[Martin V.|Martina V.]] (1417 – 1431) nastalo nové obdobie rozkvetu. Pápež povolal maliara [[Gentile da Fabriano|Gentileho da Fabriana]] a poveril ho freskovou výzdobou celej baziliky. Po Gentileho smrti v roku 1427 v práci pokračoval Antonio di Puccio Pisano, zvaný [[Pisanello]]. Fresková výzdoba vytvorená týmito dvoma umelcami sa však nezachovala. === Renesančná prestavba === Za [[Eugen IV.|Eugena IV.]] (1431 – 1447), významného renesančného pontifika, stratila bazilika definitívne svoju konštantínovskú podobu: stĺpy boli obstavané tehlovými podperami a pôvodne priamy [[architráv]] nahradil sled polkruhovo zakončených arkád. [[Súbor:Giotto - Bonifatius VIII.jpg|left|thumb|190px|[[Giotto di Bondone]], ''Bonifác VIII. ohlasuje svätý jubilejný rok 1300'', okolo 1300, freska. Dielo, zachované z pôvodnej baziliky, vzniklo počas umelcovho rímskeho pobytu]]Významné stavebné akcie, ktorých výsledkom je dnešná podoba baziliky prebehli v druhej polovici 16. storočia. Prvou bolo vytvorenie dreveného zlateného stropu v hlavnej lodi za pápeža [[Pius IV.|Pia IV.]] (1559 – 1565). Ešte významnejšou bolo dotvorenie priečelia baziliky a nový vzhľad jej bezprostredného okolia za [[Sixtus V.|Sixta V.]] (1585 – 1590). Pápež, ktorý z Petrovho stolca vládol iba päť rokov, zanechal v Ríme nezmazateľné dedičstvo. Za jeho pontifikátu prišlo k veľkej prestavbe mesta. Čoskoro po svojom zvolení dal zbúrať chátrajúce budovy pápežského sídla pri Lateránskej bazilike a poveril pápežského architekta [[Domenico Fontana|Domenica Fontanu]] stavebnými úpravami chrámu. Fontanovým dielom je vestibul, dvojposchodová arkádová prístavba (tzv. Sixtova lodžia) k severnej postrannej lodi otvorená do dnešného námestia Piazza di San Giovanni in Laterano. Výstavbou ďalšej významnej budovy situovanej oproti bazilike – tzv. [[Sväté schody|Svätých schodov]] (''Scala Santa''), ukrývajúcich schodisko z [[Pilát Pontský|Pilátovho]] paláca v [[Jeruzalem]]e, dal Fontana okolitému priestoru nové, proporcionálne usporiadanie. Do centra takto vzniknutého námestia Fontana osadil egyptský obelisk.<ref name="dmfpr" /> Pri príležitosti Svätého roku 1600 dal [[Klement VIII. (pápež)|Klement VIII.]] (1592 – 1605) zrekonštruovať priečnu loď baziliky. Z tohto obdobia pochádza cyklus [[Manierizmus|manieristických]] fresiek od [[Giuseppe Cesari]]ho a monumentálny oltár Najsvätejšej sviatosti v priečnej lodi baziliky, dielo [[Pier Paolo Olivieri|Piera Paola Olivieriho]], s pozlátenými bronzovými stĺpmi pochádzajúcimi pôvodne z [[Jupiterov chrám (Kapitol)|Jupiterovho chrámu]] na [[Kapitol]]e. === Baroková prestavba === Rozhodujúca stavebná úprava, ktorej výsledkom je dnešná stavba, prebehla v roku 1650, kedy na príkaz pápeža [[Inocent X.|Inocenta X.]] architekt [[Francesco Borromini]] Konštantínovu baziliku prestaval na barokový chrám. [[Súbor:Attic San Giovanni in Laterano 2006-09-07 n1.jpg|left|thumb|230px|Atiku baziliky korunuje galéria sôch. Ústrednou postavou je Kristus; po bokoch stoja svätí Ján Krstiteľ a Ján Evanjelista]]V rokoch 1733 – 1736 pripojil florentský architekt [[Alessandro Galilei]] monumentálne hlavné priečelie, vytvárajúce dodnes nezameniteľný vzhľad stavby a ktoré svojím kolosálnym usporiadaním patrí k vrcholom neskorobarokového staviteľstva v Ríme. Podľa niektorých znalcov ako predloha Galileimu slúžilo [[Carlo Maderno|Madernovo]] priečelie [[Bazilika svätého Petra|svätopeterskej baziliky]]. Poslednou stavebnou úpravou Lateránskej baziliky bola prestavba apsidy za pápeža [[Lev XIII.|Leva XIII.]] v roku 1878. Aby pápež uľahčil vysviacky kňazov a liturgické obrady dal strhnúť pôvodnú apsidu a nahradiť ju novou, dlhšou. Vzácnu mozaikovú výzdobu z konca 13. storočia zložili a po postavení novej apsidy vrátili na pôvodné miesto. == Prehliadka baziliky == Bazilika svätého Jána v Lateráne svojím impozantným vzhľadom dotvára priestor, ktorý bol viac ako tisíc rokov – od čias [[Konštantín Veľký|Konštantína I.]] až do druhej polovice 14. storočia – pápežskou rezidenciou. === Exteriér === Návštevníka pri zhliadnutí baziliky ohromí jeho monumentálne hlavné [[Klasicizmus|klasicizujúce]] priečelie, otvorené do námestia Piazza di Porta Laterano, od florentského architekta [[Alessandro Galilei|Alessandra Galileiho]] z rokov 1733 – 1736. Výsledné dielo patrí k vrcholom neskorobarokého staviteľstva v Ríme. Obrovské pilastre a stĺpy členia fasádu na päť polí, z ktorých prostredné vystupuje z hmoty stavby ako [[rizalit]] do popredia. [[Atika]] zdobená [[Balustráda|balustrádou]], korunovaná galériou trinástich sôch (spolu s Ježišom Kristom a oboma svätými Jánami sú tu umiestnené sochy svätcov a významných učiteľov cirkvi) a v rizalitovej časti zavŕšená mohutným [[tympanón]]om, tvorí horné zakončenie. Nápis na atike priečelia pripomína zadávateľa prestavby, pápeža Klementa XII: CLEMENS XII PONT MAX ANNO V CHRISTO SALVATORI IN HON SS IOAN BAPT ET EVANG. {{Viaceré obrázky | zarovnanie = center | smer = horizontálny | hlavička = Reliéfy na priečelí | šírka = 250 | obrázok1 = COA sede vacante San Giovanni in Laterano 2006-09-07.jpg | popis1 = Symbolom neobsadeného pápežského úradu a zároveň aj Lateránskej baziliky je otvorený slnečník a prekrížené kľúče | obrázok2 = Inscription Ecclesiarum Mater San Giovanni in Laterano 2006-09-07.jpg | popis2 = SACROS LATERAN ECCLES OMNIUM URBIS ET ORBIS ECCLESIARUM MATER ET CAPUT – ''Kostol v svätom Lateráne Matka a hlava všetkých kostolov mesta a sveta''. Reliéfne stvárnenie titulárneho pomenovania baziliky s pápežským erbom }} Za hlavným členením nasleduje druhá vrstva – dvojpodlažná stĺpová architektúra, ktorá vystupuje do popredia iba nad hlavným portálom a nesie balkón pápežskej benediktínskej lodžie. Severným priečelím je bazilika otvorená do námestia Piazza di San Giovanni in Laterano. Dvojpodlažná Sixtova lodžia, pristavaná v rokoch 1586 – 1589 [[Domenico Fontana|Domenicom Fontanom]] je tvorená arkádovou architektúrou s maľbami vo vnútornom priestore. V portiku stojí bronzová socha francúzskeho kráľa [[Henrich IV. (Francúzsko)|Henricha IV.]], dielo francúzskeho sochára [[Nicolas Cordier|Nicolasa Cordiera]] z roku 1608. V súvislosti s týmto, pôvodne protestantským panovníkom, je zaujímavosťou, že vďaka jeho štedrým príspevkom pápežskej kúrii, sú od 17. storočia všetci vládcovia [[Francúzsko|Francúzska]] (králi i prezidenti) čestnými kanovníkmi Lateránskej baziliky. Pod balustrádou korunujúcou priečelie sa vinie nápis s datovaním, pripomínajúci osobu pápeža [[Sixtus V.|Sixta V.]], za pontifikátu ktorého prišlo k prestavbe priečelia: SIXTUS PP V AD BENEDICTIONES EXTRUXIT MDLXXXVI. === Interiér === [[Súbor:Chor Apsis San Giovanni Laterano Rom.jpg|right|thumb|230px|Chór a apsida baziliky s pápežským trónom. Mozaiky v apside sú dielom [[Jacopo Torriti|Jacopa Torritiho]]]] Cez priečny transept a hlavný vchod, ktorého bronzové dvere pochádzajú z antickej senátnej budovy zvanej [[Curia Iulia]] (na súčasné miesto boli umiestnené v roku 1660 za [[Alexander VII.|Alexandra VII.]]), sa vstupuje do interiéru päťloďovej baziliky. Jeho dnešná podoba je výsledkom barokovej prestavby, ktorú pri príležitosti jubilejného roku 1650 realizoval taliansky architekt švajčiarskeho pôvodu [[Francesco Borromini]] na príkaz pápeža [[Inocent X.|Inocenta X.]] Borromini sa pri prestavbe dostal do neľahkej situácie; podľa zadania mal vytvoriť nový sakrálny priestor s maximálne možným zachovaním existujúceho pôdorysu a konštrukcie stavby. Pôvodných štrnásť arkád prostrednej lode zredukoval na päť, ktoré vyklenul medzi obrovskými kolosálnymi pilastrami s piliermi a nad ktorými umiestnil okná presvetľujúce interiér. K bočným lodiam pripojil kaplnky, ktoré baziliku pôdorysne rozšírili. Do časti muriva medzi stĺpmi zakomponoval výklenky, do ktorých medzi rokmi 1703 – 1719 pribudli kolosálne sochy dvanástich apoštolov. Ich autormi sú významní barokoví sochári, napr. [[Camillo Rusconi]], [[Guiseppe Mazzuoli]], [[Lorenzo Ottoni]], [[Pierre Le Gros]] či [[Pierre-Étienne Monnot]]. {{Viaceré obrázky | zarovnanie = center | smer = horizontálny | hlavička = Sochy apoštolov v hlavnej lodi | šírka = 140 | obrázok1 = Paulus San Giovanni in Laterano 2006-09-07.jpg | popis1 = Pierre-Étienne Monnot, ''Svätý Pavol'', 1703 – 1719, mramor | obrázok2 = Philippus San Giovanni in Laterano 2006-09-07.jpg | popis2 = Guiseppe Mazzuoli, ''Svätý Filip'', 1703 – 1719, mramor | obrázok3 = Jacobus Major San Giovanni in Laterano 2006-09-07.jpg | popis3 = Camillo Rusconi, ''Svätý Jakub väčší'', 1703 – 1719, mramor | obrázok4 = Thomas San Giovanni in Laterano 2006-09-07.jpg | popis4 = Pierre Le Gros, ''Svätý Tomáš'', 1703 – 1719, mramor }} Priestor nad výklenkami korunujú štukové reliéfy s výjavmi zo [[Starý zákon|Starého]] i [[Nový zákon|Nového zákona]] a maľované medailóny starozákonných prorokov. [[Súbor:COA Clemens VIII San Giovanni in Laterano 2006-09-07.jpg|right|thumb|180px|Erb pápeža [[Klement VIII. (pápež)|Klementa VIII.]] na strope baziliky]]Skutočne veľkolepým a monumentálnym vrchným ukončením interiéru hlavnej lode je drevený kazetový pozlátený strop, vytvorený za pápeža [[Pius IV.|Pia IV.]], ktorý sa oproti jemne profilovanej a ladne pôsobiacej štruktúre stien javí ako mohutný a ťažký. Jeho zachovanie v pôvodnej podobe dal Inocent X. Borominimu ako podmienku. Jednotlivé kazety stropu obsahujú reliéfne stvárnené erby pápežov – stavebníkov baziliky a pápežské insígnie. [[Súbor:Baldaquin jean latran.jpg|left|thumb|180px|Pápežský oltár v bazilike pochádza z rokov 1367 – 1370]]K bočným lodiam je pripojených rad postranných kaplniek. V južnej lodi sú to rodinná kaplnka Corsiniovcov (''Capella Corsini'') s hrobkou pápeža [[Klement XII.|Klementa XII.]] a kaplnka rodu Colonnovcov (''Capella Colonna''). Zo severnej lode sa vstupuje do Krížovej kaplnky (''Capella del crocifisso'') a kaplnky rodu Torlonia (''Capella Torlonia''). Jedným z najvýznamnejších diel interiérovej výzdoby je pápežský oltár v apside baziliky. Ukrýva drevenú oltárnu menzu, pri ktorej podľa legendy slúžili omše už prví rímski biskupi. Nad ňou sa dvíha mohutné [[tabernákulum]] zdobené freskami a sochami. Pred oltárom sa nachádza náhrobok pápeža [[Martin V.|Martina V.]], ktorého voľbou v roku 1417 sa skončila veľká západná schizma. Náhrobok pochádzajúci z obdobia okolo roku 1443 je dielom málo známeho [[Renesancia|renesančného]] sochára, činného najmä vo [[Florencia|Florencii]], [[Simone di Giovanni Ghini]]ho. === Pápežské hrobky === [[Súbor:Tomb Innocentius III San Giovanni in Laterano 2006-09-07.jpg|left|thumb|Náhrobok [[Inocent III.|Inocenta III.]] v ľavom transepte baziliky. V lunete nad kamennou plastikou pápežovho náhrobku sa nachádza Kristus – medzi sv. Františkom a sv. Dominikom]]Lateránska bazilika sa stala miestom posledného odpočinku viacerých pontifikov. Do katastrofálneho požiaru v roku 1308 tu bolo pochovaných dvanásť pápežov; ich hrobky však boli následkom požiaru zničené. Išlo o pápežov [[Ján X. (pápež)|Jána X.]], [[Agapet II.|Agapeta II.]], [[Ján XII. (pápež)|Jána XII.]], [[Paschal II.|Paschala II.]], [[Kalixt II.|Kalixta II.]], [[Honorius II.|Honoria II.]], [[Celestín II. (pápež)|Celestína II.]], [[Lucius II.|Lucia II.]], [[Anastáz IV.|Anastázia IV.]], [[Klement III. (pápež)|Klementa III.]], [[Celestín III.|Celestína III.]] a [[Inocent IV.|Inocenta IV.]] V súčasnosti je v bazilike šesť pápežských náhrobkov: [[Alexander III. (pápež)|Alexandra III.]], [[Sergius IV.|Sergia IV.]], [[Klement XII.|Klementa XII.]], [[Martin V.|Martina V.]], [[Inocent III.|Inocenta III.]] a [[Lev XIII.|Leva XIII.]] == Lateránska bazilika a svätý Ján Nepomucký == Lateránska bazilika má špecifický, duchovný význam pre [[Česi|český národ]]. 19. marca 1729 tu bol totiž kanonizačnou bulou ''Christus Dominus'' pápežom [[Benedikt XIII.|Benediktom XIII.]] vyhlásený sa svätého český národný patrón [[Ján Nepomucký]]. Týmto aktom, ktorého pripomienkou je pamätná tabuľa v priechode do krížovej chodby, sa skončil kanonizačný proces, trvajúci od roku 1722. == Baptistérium San Giovanni in Fonte == Architektonickou súčasťou baziliky je Lateránske baptistérium (''Battistero lateranense'', ofic. ''Battistero San Giovanni in Fonte''). Pôvodne kruhovú stavbu dal v 4. storočí postaviť [[Konštantín I. (cisár)|Konštantín I.]] na počesť [[Ján Krstiteľ|svätého Jána Krstiteľa]]. Stavba vyrástla nad [[Nymfeum|nymfeom]] antického paláca rodiny Laterani. [[Súbor:Baptistère du Latran.JPG|right|thumb|230px|Celkový pohľad na baptistérium]]V nasledujúcom storočí (v roku 432) za pápeža [[Sixtus III.|Sixta III.]] však konštantínovskú stavbu nahradila dnešná budova na osemuholníkovom pôdoryse. V tejto podobe sa baptistérium (krstiaci kostol) stalo vzorom pre nepreberné množstvo ďalších stavieb podobného druhu po celom Taliansku. Interiér dnešnej stavby je z prevažnej časti výsledkom barokovej prestavby v 17. storočí. Fresková výzdoba so scénami zachytávajúcimi výjavy z Konštantínovho života je dielom barokového umelca [[Andrea Sacchi|Andreu Sacchiho]] a jeho umeleckej dielne. Po obvode [[tambur]]u sú maľby s námetom života Jána Krstiteľa, vrchol uzatvára biela holubica na pozadí slnečných lúčov, symbol Ducha svätého. Dominantným architektonickým prvkom interiéru je mohutný osemuholníkový [[architráv]] spočívajúci na ôsmich porfýrových stĺpoch s [[Korintský sloh|korintskými]] hlavicami, pochádzajúcich z paláca Konštantínovej manželky Fausty. Po obvode architrávu sa nachádza oslavný umelecký nápis velebiaci krst. V strede miestnosti za balustrádovou ohradou stojí antická krstiteľnica zo zeleného bazaltu doplnená v rokoch 1677 – 1678 bronzovým nadstavcom. == Okolie baziliky == Bazilika sa svojimi dvoma priečelia otvára do dvoch rímskych námestí: na východe hlavným priečelím do Piazza di Porta Laterano a na severe Fontanovou prístavbou do námestia Piazza di San Giovanni in Laterano. Námestiu Piazza di Porta Laterano dominuje monumentálne súsošie sv. Františka z Assisi z roku 1927. František dvíha ruky smerom k bazilike a k Lateránu čo má byť pripomienkou jeho stretnutia s pápežom [[Inocent III.|Inocentom III.]] Stretnutiu predchádzal pápežov sen so sv. Františkom zachraňujúcim cirkev, ktorú vo sne predstavovala rúcajúca sa Lateránska bazilika, v tom čase hlavný pápežský chrám. === Egyptský obelisk === [[Súbor:Obelisco lateranense.jpg|right|thumb|170px|Egyptský obelisk dominuje námestiu Piazza di San Giovanni in Laterano od roku 1588]]Námestiu, ktoré dostalo dnešný proporčný vzhľad zásluhou [[Domenico Fontana|Domenica Fontanu]] koncom 16. storočia, dominuje egyptský obelisk ([[Taliančina|tal.]] ''Obelisco Lateranense'') pochádzajúci z rímskeho [[Circus Maximus|Cirku Maximu]], kam bol dovezený v roku 357 za vlády cisára [[Constantinus II. (cisár)|Constantinus II.]] z [[Amón]]ovho chrámu v [[Karnak]]u. So svojou výškou 32,18 metra (s podstavcom a krížom na vrchole dosahuje výšku 45,7 metra) je najvyšším monolitickým obeliskom na svete. Na terajšie miesto bol vztýčený podľa projektu Domenica Fontanu v roku 1588.<ref name="dmfpr">Fanny Davenport, Rogers MacVeagh, ''Fountains of papal Rome''. C. Scribner's sons, 1915, p.156ff.</ref><ref>[http://www.saudiaramcoworld.com/issue/197902/a.forest.of.obelisks.htm] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131109075603/http://www.saudiaramcoworld.com/issue/197902/a.forest.of.obelisks.htm |date=2013-11-09 }} Saudi Aramco World''A Forest of Obelisks''. March/April 1979, pp. 28 – 32]. Nb:Describes several contemporary restorations.</ref><ref>[http://www.pbs.org/wgbh/nova/egypt/raising/rome.html PBS:NOVA:''A World of Obelisks-Rome'']</ref> === Lateránsky palác === {{hlavný článok|Lateránsky palác}} Zo severnej strany sa k stavbe Lateránskej baziliky pripája [[Lateránsky palác]], niekdajšie sídlo pápežov. Keď sa v roku 1377 sa pápežské sídlo presťahovalo do dnešného [[Apoštolský palác|Apoštolského paláca]] vo [[Vatikán]]e Lateránsky palác stratil svoj význam. Dnes v paláci sídli správa rímskeho biskupstva. === Sväté schody === {{hlavný článok|Sväté schody}} Priestor námestia Piazza di San Giovanni in Laterano zo severovýchodnej strany uzatvára budova [[Sväté schody|Svätých schodov]] so schodiskom, po ktorom údajne kráčal Ježiš Kristus v Pilátovom [[jeruzalem]]skom paláci. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:San Giovanni in Laterano (Rome)}} == Referencie == {{referencie}} == Zdroje == * B. Hitzen-Bohlen, ''Řím - umění a architektura'', Slovart, Praha, 2008, ISBN 978-80-7391-061-7 * J. Pijoan, ''Dejiny umenia 7'', Tatran, Bratislava, 1990, ISBN 80-222-0122-7 * M. Collins, ''Vatikán - tajomstvá a poklady svätého mesta'', Ikar, Bratislava, 2009, ISBN 978-80-551-2016-4 * M. Kitson, ''Barok a rokoko'', Pallas, Bratislava, 1972 * [http://www.radiovaticana.cz/clanek.php4?id=643 http://www.radiovaticana.cz/] * [http://www.knazi.sk/svati/sviatky.php?svid=7 www.knazi.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100905095426/http://www.knazi.sk/svati/sviatky.php?svid=7 |date=2010-09-05 }} * {{preklad|en|Basilica of St. John Lateran}} * {{preklad|it|Basilica di San Giovanni in Laterano}} == Externé odkazy == * [http://www.vatican.va/various/basiliche/san_giovanni/index_it.htm Oficiálna stránka baziliky] {{Turistické zaujímavosti Ríma}} {{Sedem pútnických kostolov Ríma}} [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Ríme]] [[Kategória:Pápežstvo]] [[Kategória:Baziliky maior]] [[Kategória:Barokové kostoly v Taliansku]] [[Kategória:Kostoly zasvätené svätému Jánovi Krstiteľovi|Rím]] [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva vo Vatikáne]] [[Kategória:Kostoly vo Vatikáne]] [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Taliansku]] nkkh6qw64ostxtcfffjc9hkd5oxijae 8188104 8188090 2026-03-27T21:20:31Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Titulárne kostoly]] pomocou použitia HotCat 8188104 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kostol | Názov kostola = Bazilika svätého Jána v Lateráne | Druh kostola = bazilika maior | Celé meno = Arcibazilika Najsvätejšieho Spasiteľa a<br />svätých Jána Krstiteľa a Jána Evanjelistu<br />v Lateráne | Iné meno1 = Arcibasilica del Santissimo Salvatore e<br />Santi Giovanni Battista ed Evangelista<br />in Laterano | Iné meno2 = Omnium urbis et orbis ecclesiarum mater et caput | Obrázok = Facade San Giovanni in Laterano 2006-09-07.jpg | Popis obrázka = | Patrocínium = [[Ján Krstiteľ|sv. Ján Krstiteľ]], [[Ján Evanjelista|sv. Ján Evanjelista]] | Patrocínium poznámka = | Predchádzajúci názov = | Štát typ = | Štát = Vatikán | Spolkový štát typ = &nbsp; | Spolkový štát = {{minivlajka|Taliansko|w}} | Kraj typ = Región | Kraj = Lazio | Okres typ = | Okres = | Mesto typ = | Mesto = Rím | Mestská časť typ = | Mestská časť = | Adresa = Piazza di San Giovanni in Laterano | Zemepisná šírka = 41.885833 | Zemepisná dĺžka = 12.506111 | Náboženstvo typ = | Náboženstvo = [[Kresťanstvo]] | Cirkev typ = | Cirkev = [[Latinská cirkev|Rímskokatolícka]] | Provincia typ = | Provincia = | Diecéza typ = | Diecéza = | Dekanát typ = | Dekanát = | Farnosť typ = | Farnosť = | Je súčasťou = | Dátum vysvätenia = [[9. november]] | Svätiteľ = | Správa = [[Svätá stolica]] | Vlastník = | Zánik = | Dátum odsvätenia = | Architekt = [[Domenico Fontana]],<br />[[Francesco Borromini]],<br />[[Alessandro Galilei]] | Sloh = [[Baroková architektúra|Barok]] | Výstavba = [[4. storočie]] | Založenie = | Dokončenie = | Náklady na výstavbu = | Dĺžka = 140 | Výška = | Šírka = 140 | Dĺžka hlavnej lode = | Šírka hlavnej lode = 65 | Výška hlavnej lode = | Počet lodí = | Počet poschodí = | Počet kupol = | Počet veží = 0 | Výška najvyššej veže = | Kapacita = | Kapacita jednotka = | Umiestnenie oltára = | Autor oltára = | Materiál = | Mapa1 popis = | Mapa1 = | Web = [http://www.vatican.va/various/basiliche/san_giovanni/index_it.htm Oficiálna stránka baziliky] | Commons = San Giovanni in Laterano (Rome) }} {{Whc}} '''Bazilika svätého Jána v Lateráne''' alebo '''Lateránska bazilika''' je [[barok]]ová sakrálna stavba v hlavnom meste [[Taliansko|Talianska]] [[Rím]]e, exteritoriálna súčasť štátu [[Vatikán]]. Je jednou zo štyroch tzv. patriarchálnych bazilík a biskupským kostolom – [[Katedrála|katedrálou]] (sídelným kostolom [[pápež]]a ako rímskeho [[biskup]]a), ako aj jedným zo siedmich pútnických kostolov v Ríme. Napriek tomu, že všeobecne sa za duchovné centrum [[latinská cirkev|rímskokatolíckej cirkvi]] považuje [[Bazilika svätého Petra]], je Lateránska bazilika hierarchicky najvyššie postaveným chrámom katolíkov. == Názvy == * {{vjz|ita|''Arcibasilica Papale di San Giovanni in Laterano''}} * {{vjz|lat|''Omnium urbis et orbis ecclesiarum mater et caput''}}, t. j. ''Matka a hlava všetkých kostolov mesta a sveta'', oficiálne ''Arcibasilica del Santissimo Salvatore e Santi Giovanni Battista ed Evangelista in Laterano'', t. j. ''Arcibazilika Najsvätejšieho Spasiteľa a svätých Jána Krstiteľa a Jána Evanjelistu v Lateráne'')<ref name="Diocese of Rome">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.vicariatusurbis.org/Ente.asp?ID=674|titul=Basilica papale|publisher=Vicariatus Urbis — Portal of the Diocese of Rome|jazyk=po taliansky|dátum prístupu=2008-08-07|url archívu=https://web.archive.org/web/20090117023403/http://www.vicariatusurbis.org/Ente.asp?ID=674|dátum archivácie=2009-01-17}}</ref> == Stavebné dejiny == Podobne ako stavebné dejiny viacerých rímskych kostolov sú aj v prípade Lateránskej baziliky zložité a zaujímavé zároveň. Dnešná bazilika prešla od svojho vzniku mnohými stavebnými prestavbami, ktoré úplne zakryli jej pôvodnú antickú a ranostredovekú podobu. Konečnej podoby sa dočkala v 17. a 18. storočí, ktoré jej dodali dnešný [[barok]]ový vzhľad. Názov baziliky je odvodený od mena pôvodných majiteľov tunajšieho územia – rodiny Laterani, ktorí tu už v staroveku obývali palác. Jeden z členov rodiny, P. Sextius Lateranus sa v roku 366 pred Kr. stal konzulom. === Konštantínovská bazilika === [[Súbor:Piazza di S (77564002). Giovanni in Laterano.jpg|left|thumb|Pohľad na Lateránsku baziliku, palác a obelisk z námestia Piazza di San Giovanni in Laterano v roku 1752]] Na tomto území dal o niekoľko storočí neskôr postaviť chrám zasvätený Najsvätejšiemu Spasiteľovi (''Basilica Salvatoris''), prvý kresťanský cisár [[Konštantín I. (cisár)|Konštantín I.]] Išlo o votívny chrám za cisárovo víťazstvo v [[Bitka pri Mulvijskom moste|bitke pri Mulvijskom moste]] v roku 312. Keď v nasledujúcom roku Konštantín vydal [[Milánsky edikt]] zaručujúci v ríši náboženskú rovnoprávnosť dozrel čas pre vybudovanie stavby, ktorá by symbolizovala novú epochu v dejinách impéria. Vzhľadom na to, že Rímu stále dominovalo pohanské prostredie s antickými chrámami, hľadal vhodné prostredie, mimo hlavného centra ale napriek tomu vnútri mestských hradieb. Voľba padla na Laterán, oblasť záhrad a víl. Na mieste zvolenom pre baziliku sa rozkladali niekdajšie kasárne, sídlo cisárskej jazdeckej gardy, postavené ešte za cisára [[Septimius Severus|Septimia Severa]] v rokoch 193 – 197. {{Infobox Lokalita Svetového dedičstva |WHC = |názov = Historické centrum [[Rím]]a s antickými pamiatkami a budovy patriace [[Svätá stolica|Svätej stolici]] |obrázok = |štát = {{minivlajka|Taliansko}} [[Taliansko]]<br />{{minivlajka|Vatikán}} [[Vatikán]] |titulok = |typ = kultúrna pamiatka |kritériá = i, ii, iii, iv, vi |ID = 91 |región = [[Lokality Svetového dedičstva v Európe a Severnej Amerike|Európa a Severná Amerika]] |rok = 1980 |zasadnutie = 4. |ohrozenie = }} Existujúce stavby na tomto pozemku dal cisár zrovnať so zemou no niektoré časti budov využil na stavbu základov. Pôvodná úroveň Konštantínovej baziliky leží iba tridsať centimetrov pod dnešnou dlažbou. Vzhľad tejto baziliky nie je celkom známy; predpokladá sa, že išlo o päťloďovú stavbu s polkruhovou [[apsida (architektúra)|apsidou]]. Konštantín ju dal bohato vyzdobiť zlatom a drahými kameňmi. Po celej šírke bolo pred ňou ako miesto pre rozjímanie vybudované štvorcové átrium. V takejto podobe stavba vydržala do druhej polovice nasledujúceho storočia. Niekedy medzi rokmi 461 – 468 boli na príkaz pápeža [[Hilarius|Hilaria]] k bazilike pristavané tri oratóriá zasvätené [[Ján Krstiteľ|Jánovi Krstiteľovi]], [[Ján (apoštol)|Jánovi Evanjelistovi]] a svätému Krížu (dnes stoja iba prvé dve). Za pontifikátu [[Gregor I. (pápež)|Gregora I. Veľkého]] (590 – 604) dostala bazilika svoje dnešné pomenovanie; od tohto času sa k pôvodnému zasväteniu (Najsvätenejšieho Spasiteľa) pridáva [[dedikácia]] obom svätým Jánom. Ranokresťanskej bazilike sa nevyhýbali ani pohromy. Ešte v roku 455 obsadili Rím [[Vandali]] a ulúpili množstvo vzácnych liturgických predmetov. Ich rabovaniu neunikla ani Lateránska bazilika. Na konci 9. storočia ju postihlo silné zemetrasenie, vplyvom ktorého sa prevalil strop centrálnej lode. Chrám z veľkej časti prestavali zachovajúc pritom pôvodné základy. Začiatkom 12. storočia sa zasa pod úderom blesku odtrhli zvony, ktoré so sebou strhli časť bočnej steny. V druhej polovici 12. storočia dostala bazilika nové priečelie. V roku 1308 stavba vyhorela. Významné zmeny v architektúre baziliky nastali v dobe pápežov [[Mikuláš III.|Mikuláša III.]] (1277 – 1280) a [[Mikuláš IV.|Mikuláša IV.]] (1288 – 1292), kedy bol prestavaný interiér chrámu. Vtedy vznikla mozaiková výzdoba v apside (dielo [[Jacopo Torriti|Jacopa Torritiho]]) s námetom oslavy druhého Kristovho príchodu. [[Súbor:Lateran-north.jpg|right|thumb|Tzv. Sixtova lodžia je dielom [[Domenico Fontana|Domenica Fontanu]] z rokov 1586 – 1589]] Temné obdobie baziliky nastalo počas tzv. [[Avignonské zajatie|avignonského zajatia pápežov]] (1308 – 1378) kedy ostala opustená a chátrala. Na jej vzhľade sa nepriaznivo podpísalo niekoľko požiarov a zemetrasení. S definitívnym návratom pápežov do Ríma po skončení [[Veľká západná schizma|veľkej západnej schizmy]] sa začalo i s opravou baziliky. Už za pontifikátu prvého z nich [[Martin V.|Martina V.]] (1417 – 1431) nastalo nové obdobie rozkvetu. Pápež povolal maliara [[Gentile da Fabriano|Gentileho da Fabriana]] a poveril ho freskovou výzdobou celej baziliky. Po Gentileho smrti v roku 1427 v práci pokračoval Antonio di Puccio Pisano, zvaný [[Pisanello]]. Fresková výzdoba vytvorená týmito dvoma umelcami sa však nezachovala. === Renesančná prestavba === Za [[Eugen IV.|Eugena IV.]] (1431 – 1447), významného renesančného pontifika, stratila bazilika definitívne svoju konštantínovskú podobu: stĺpy boli obstavané tehlovými podperami a pôvodne priamy [[architráv]] nahradil sled polkruhovo zakončených arkád. [[Súbor:Giotto - Bonifatius VIII.jpg|left|thumb|190px|[[Giotto di Bondone]], ''Bonifác VIII. ohlasuje svätý jubilejný rok 1300'', okolo 1300, freska. Dielo, zachované z pôvodnej baziliky, vzniklo počas umelcovho rímskeho pobytu]]Významné stavebné akcie, ktorých výsledkom je dnešná podoba baziliky prebehli v druhej polovici 16. storočia. Prvou bolo vytvorenie dreveného zlateného stropu v hlavnej lodi za pápeža [[Pius IV.|Pia IV.]] (1559 – 1565). Ešte významnejšou bolo dotvorenie priečelia baziliky a nový vzhľad jej bezprostredného okolia za [[Sixtus V.|Sixta V.]] (1585 – 1590). Pápež, ktorý z Petrovho stolca vládol iba päť rokov, zanechal v Ríme nezmazateľné dedičstvo. Za jeho pontifikátu prišlo k veľkej prestavbe mesta. Čoskoro po svojom zvolení dal zbúrať chátrajúce budovy pápežského sídla pri Lateránskej bazilike a poveril pápežského architekta [[Domenico Fontana|Domenica Fontanu]] stavebnými úpravami chrámu. Fontanovým dielom je vestibul, dvojposchodová arkádová prístavba (tzv. Sixtova lodžia) k severnej postrannej lodi otvorená do dnešného námestia Piazza di San Giovanni in Laterano. Výstavbou ďalšej významnej budovy situovanej oproti bazilike – tzv. [[Sväté schody|Svätých schodov]] (''Scala Santa''), ukrývajúcich schodisko z [[Pilát Pontský|Pilátovho]] paláca v [[Jeruzalem]]e, dal Fontana okolitému priestoru nové, proporcionálne usporiadanie. Do centra takto vzniknutého námestia Fontana osadil egyptský obelisk.<ref name="dmfpr" /> Pri príležitosti Svätého roku 1600 dal [[Klement VIII. (pápež)|Klement VIII.]] (1592 – 1605) zrekonštruovať priečnu loď baziliky. Z tohto obdobia pochádza cyklus [[Manierizmus|manieristických]] fresiek od [[Giuseppe Cesari]]ho a monumentálny oltár Najsvätejšej sviatosti v priečnej lodi baziliky, dielo [[Pier Paolo Olivieri|Piera Paola Olivieriho]], s pozlátenými bronzovými stĺpmi pochádzajúcimi pôvodne z [[Jupiterov chrám (Kapitol)|Jupiterovho chrámu]] na [[Kapitol]]e. === Baroková prestavba === Rozhodujúca stavebná úprava, ktorej výsledkom je dnešná stavba, prebehla v roku 1650, kedy na príkaz pápeža [[Inocent X.|Inocenta X.]] architekt [[Francesco Borromini]] Konštantínovu baziliku prestaval na barokový chrám. [[Súbor:Attic San Giovanni in Laterano 2006-09-07 n1.jpg|left|thumb|230px|Atiku baziliky korunuje galéria sôch. Ústrednou postavou je Kristus; po bokoch stoja svätí Ján Krstiteľ a Ján Evanjelista]]V rokoch 1733 – 1736 pripojil florentský architekt [[Alessandro Galilei]] monumentálne hlavné priečelie, vytvárajúce dodnes nezameniteľný vzhľad stavby a ktoré svojím kolosálnym usporiadaním patrí k vrcholom neskorobarokového staviteľstva v Ríme. Podľa niektorých znalcov ako predloha Galileimu slúžilo [[Carlo Maderno|Madernovo]] priečelie [[Bazilika svätého Petra|svätopeterskej baziliky]]. Poslednou stavebnou úpravou Lateránskej baziliky bola prestavba apsidy za pápeža [[Lev XIII.|Leva XIII.]] v roku 1878. Aby pápež uľahčil vysviacky kňazov a liturgické obrady dal strhnúť pôvodnú apsidu a nahradiť ju novou, dlhšou. Vzácnu mozaikovú výzdobu z konca 13. storočia zložili a po postavení novej apsidy vrátili na pôvodné miesto. == Prehliadka baziliky == Bazilika svätého Jána v Lateráne svojím impozantným vzhľadom dotvára priestor, ktorý bol viac ako tisíc rokov – od čias [[Konštantín Veľký|Konštantína I.]] až do druhej polovice 14. storočia – pápežskou rezidenciou. === Exteriér === Návštevníka pri zhliadnutí baziliky ohromí jeho monumentálne hlavné [[Klasicizmus|klasicizujúce]] priečelie, otvorené do námestia Piazza di Porta Laterano, od florentského architekta [[Alessandro Galilei|Alessandra Galileiho]] z rokov 1733 – 1736. Výsledné dielo patrí k vrcholom neskorobarokého staviteľstva v Ríme. Obrovské pilastre a stĺpy členia fasádu na päť polí, z ktorých prostredné vystupuje z hmoty stavby ako [[rizalit]] do popredia. [[Atika]] zdobená [[Balustráda|balustrádou]], korunovaná galériou trinástich sôch (spolu s Ježišom Kristom a oboma svätými Jánami sú tu umiestnené sochy svätcov a významných učiteľov cirkvi) a v rizalitovej časti zavŕšená mohutným [[tympanón]]om, tvorí horné zakončenie. Nápis na atike priečelia pripomína zadávateľa prestavby, pápeža Klementa XII: CLEMENS XII PONT MAX ANNO V CHRISTO SALVATORI IN HON SS IOAN BAPT ET EVANG. {{Viaceré obrázky | zarovnanie = center | smer = horizontálny | hlavička = Reliéfy na priečelí | šírka = 250 | obrázok1 = COA sede vacante San Giovanni in Laterano 2006-09-07.jpg | popis1 = Symbolom neobsadeného pápežského úradu a zároveň aj Lateránskej baziliky je otvorený slnečník a prekrížené kľúče | obrázok2 = Inscription Ecclesiarum Mater San Giovanni in Laterano 2006-09-07.jpg | popis2 = SACROS LATERAN ECCLES OMNIUM URBIS ET ORBIS ECCLESIARUM MATER ET CAPUT – ''Kostol v svätom Lateráne Matka a hlava všetkých kostolov mesta a sveta''. Reliéfne stvárnenie titulárneho pomenovania baziliky s pápežským erbom }} Za hlavným členením nasleduje druhá vrstva – dvojpodlažná stĺpová architektúra, ktorá vystupuje do popredia iba nad hlavným portálom a nesie balkón pápežskej benediktínskej lodžie. Severným priečelím je bazilika otvorená do námestia Piazza di San Giovanni in Laterano. Dvojpodlažná Sixtova lodžia, pristavaná v rokoch 1586 – 1589 [[Domenico Fontana|Domenicom Fontanom]] je tvorená arkádovou architektúrou s maľbami vo vnútornom priestore. V portiku stojí bronzová socha francúzskeho kráľa [[Henrich IV. (Francúzsko)|Henricha IV.]], dielo francúzskeho sochára [[Nicolas Cordier|Nicolasa Cordiera]] z roku 1608. V súvislosti s týmto, pôvodne protestantským panovníkom, je zaujímavosťou, že vďaka jeho štedrým príspevkom pápežskej kúrii, sú od 17. storočia všetci vládcovia [[Francúzsko|Francúzska]] (králi i prezidenti) čestnými kanovníkmi Lateránskej baziliky. Pod balustrádou korunujúcou priečelie sa vinie nápis s datovaním, pripomínajúci osobu pápeža [[Sixtus V.|Sixta V.]], za pontifikátu ktorého prišlo k prestavbe priečelia: SIXTUS PP V AD BENEDICTIONES EXTRUXIT MDLXXXVI. === Interiér === [[Súbor:Chor Apsis San Giovanni Laterano Rom.jpg|right|thumb|230px|Chór a apsida baziliky s pápežským trónom. Mozaiky v apside sú dielom [[Jacopo Torriti|Jacopa Torritiho]]]] Cez priečny transept a hlavný vchod, ktorého bronzové dvere pochádzajú z antickej senátnej budovy zvanej [[Curia Iulia]] (na súčasné miesto boli umiestnené v roku 1660 za [[Alexander VII.|Alexandra VII.]]), sa vstupuje do interiéru päťloďovej baziliky. Jeho dnešná podoba je výsledkom barokovej prestavby, ktorú pri príležitosti jubilejného roku 1650 realizoval taliansky architekt švajčiarskeho pôvodu [[Francesco Borromini]] na príkaz pápeža [[Inocent X.|Inocenta X.]] Borromini sa pri prestavbe dostal do neľahkej situácie; podľa zadania mal vytvoriť nový sakrálny priestor s maximálne možným zachovaním existujúceho pôdorysu a konštrukcie stavby. Pôvodných štrnásť arkád prostrednej lode zredukoval na päť, ktoré vyklenul medzi obrovskými kolosálnymi pilastrami s piliermi a nad ktorými umiestnil okná presvetľujúce interiér. K bočným lodiam pripojil kaplnky, ktoré baziliku pôdorysne rozšírili. Do časti muriva medzi stĺpmi zakomponoval výklenky, do ktorých medzi rokmi 1703 – 1719 pribudli kolosálne sochy dvanástich apoštolov. Ich autormi sú významní barokoví sochári, napr. [[Camillo Rusconi]], [[Guiseppe Mazzuoli]], [[Lorenzo Ottoni]], [[Pierre Le Gros]] či [[Pierre-Étienne Monnot]]. {{Viaceré obrázky | zarovnanie = center | smer = horizontálny | hlavička = Sochy apoštolov v hlavnej lodi | šírka = 140 | obrázok1 = Paulus San Giovanni in Laterano 2006-09-07.jpg | popis1 = Pierre-Étienne Monnot, ''Svätý Pavol'', 1703 – 1719, mramor | obrázok2 = Philippus San Giovanni in Laterano 2006-09-07.jpg | popis2 = Guiseppe Mazzuoli, ''Svätý Filip'', 1703 – 1719, mramor | obrázok3 = Jacobus Major San Giovanni in Laterano 2006-09-07.jpg | popis3 = Camillo Rusconi, ''Svätý Jakub väčší'', 1703 – 1719, mramor | obrázok4 = Thomas San Giovanni in Laterano 2006-09-07.jpg | popis4 = Pierre Le Gros, ''Svätý Tomáš'', 1703 – 1719, mramor }} Priestor nad výklenkami korunujú štukové reliéfy s výjavmi zo [[Starý zákon|Starého]] i [[Nový zákon|Nového zákona]] a maľované medailóny starozákonných prorokov. [[Súbor:COA Clemens VIII San Giovanni in Laterano 2006-09-07.jpg|right|thumb|180px|Erb pápeža [[Klement VIII. (pápež)|Klementa VIII.]] na strope baziliky]]Skutočne veľkolepým a monumentálnym vrchným ukončením interiéru hlavnej lode je drevený kazetový pozlátený strop, vytvorený za pápeža [[Pius IV.|Pia IV.]], ktorý sa oproti jemne profilovanej a ladne pôsobiacej štruktúre stien javí ako mohutný a ťažký. Jeho zachovanie v pôvodnej podobe dal Inocent X. Borominimu ako podmienku. Jednotlivé kazety stropu obsahujú reliéfne stvárnené erby pápežov – stavebníkov baziliky a pápežské insígnie. [[Súbor:Baldaquin jean latran.jpg|left|thumb|180px|Pápežský oltár v bazilike pochádza z rokov 1367 – 1370]]K bočným lodiam je pripojených rad postranných kaplniek. V južnej lodi sú to rodinná kaplnka Corsiniovcov (''Capella Corsini'') s hrobkou pápeža [[Klement XII.|Klementa XII.]] a kaplnka rodu Colonnovcov (''Capella Colonna''). Zo severnej lode sa vstupuje do Krížovej kaplnky (''Capella del crocifisso'') a kaplnky rodu Torlonia (''Capella Torlonia''). Jedným z najvýznamnejších diel interiérovej výzdoby je pápežský oltár v apside baziliky. Ukrýva drevenú oltárnu menzu, pri ktorej podľa legendy slúžili omše už prví rímski biskupi. Nad ňou sa dvíha mohutné [[tabernákulum]] zdobené freskami a sochami. Pred oltárom sa nachádza náhrobok pápeža [[Martin V.|Martina V.]], ktorého voľbou v roku 1417 sa skončila veľká západná schizma. Náhrobok pochádzajúci z obdobia okolo roku 1443 je dielom málo známeho [[Renesancia|renesančného]] sochára, činného najmä vo [[Florencia|Florencii]], [[Simone di Giovanni Ghini]]ho. === Pápežské hrobky === [[Súbor:Tomb Innocentius III San Giovanni in Laterano 2006-09-07.jpg|left|thumb|Náhrobok [[Inocent III.|Inocenta III.]] v ľavom transepte baziliky. V lunete nad kamennou plastikou pápežovho náhrobku sa nachádza Kristus – medzi sv. Františkom a sv. Dominikom]]Lateránska bazilika sa stala miestom posledného odpočinku viacerých pontifikov. Do katastrofálneho požiaru v roku 1308 tu bolo pochovaných dvanásť pápežov; ich hrobky však boli následkom požiaru zničené. Išlo o pápežov [[Ján X. (pápež)|Jána X.]], [[Agapet II.|Agapeta II.]], [[Ján XII. (pápež)|Jána XII.]], [[Paschal II.|Paschala II.]], [[Kalixt II.|Kalixta II.]], [[Honorius II.|Honoria II.]], [[Celestín II. (pápež)|Celestína II.]], [[Lucius II.|Lucia II.]], [[Anastáz IV.|Anastázia IV.]], [[Klement III. (pápež)|Klementa III.]], [[Celestín III.|Celestína III.]] a [[Inocent IV.|Inocenta IV.]] V súčasnosti je v bazilike šesť pápežských náhrobkov: [[Alexander III. (pápež)|Alexandra III.]], [[Sergius IV.|Sergia IV.]], [[Klement XII.|Klementa XII.]], [[Martin V.|Martina V.]], [[Inocent III.|Inocenta III.]] a [[Lev XIII.|Leva XIII.]] == Lateránska bazilika a svätý Ján Nepomucký == Lateránska bazilika má špecifický, duchovný význam pre [[Česi|český národ]]. 19. marca 1729 tu bol totiž kanonizačnou bulou ''Christus Dominus'' pápežom [[Benedikt XIII.|Benediktom XIII.]] vyhlásený sa svätého český národný patrón [[Ján Nepomucký]]. Týmto aktom, ktorého pripomienkou je pamätná tabuľa v priechode do krížovej chodby, sa skončil kanonizačný proces, trvajúci od roku 1722. == Baptistérium San Giovanni in Fonte == Architektonickou súčasťou baziliky je Lateránske baptistérium (''Battistero lateranense'', ofic. ''Battistero San Giovanni in Fonte''). Pôvodne kruhovú stavbu dal v 4. storočí postaviť [[Konštantín I. (cisár)|Konštantín I.]] na počesť [[Ján Krstiteľ|svätého Jána Krstiteľa]]. Stavba vyrástla nad [[Nymfeum|nymfeom]] antického paláca rodiny Laterani. [[Súbor:Baptistère du Latran.JPG|right|thumb|230px|Celkový pohľad na baptistérium]]V nasledujúcom storočí (v roku 432) za pápeža [[Sixtus III.|Sixta III.]] však konštantínovskú stavbu nahradila dnešná budova na osemuholníkovom pôdoryse. V tejto podobe sa baptistérium (krstiaci kostol) stalo vzorom pre nepreberné množstvo ďalších stavieb podobného druhu po celom Taliansku. Interiér dnešnej stavby je z prevažnej časti výsledkom barokovej prestavby v 17. storočí. Fresková výzdoba so scénami zachytávajúcimi výjavy z Konštantínovho života je dielom barokového umelca [[Andrea Sacchi|Andreu Sacchiho]] a jeho umeleckej dielne. Po obvode [[tambur]]u sú maľby s námetom života Jána Krstiteľa, vrchol uzatvára biela holubica na pozadí slnečných lúčov, symbol Ducha svätého. Dominantným architektonickým prvkom interiéru je mohutný osemuholníkový [[architráv]] spočívajúci na ôsmich porfýrových stĺpoch s [[Korintský sloh|korintskými]] hlavicami, pochádzajúcich z paláca Konštantínovej manželky Fausty. Po obvode architrávu sa nachádza oslavný umelecký nápis velebiaci krst. V strede miestnosti za balustrádovou ohradou stojí antická krstiteľnica zo zeleného bazaltu doplnená v rokoch 1677 – 1678 bronzovým nadstavcom. == Okolie baziliky == Bazilika sa svojimi dvoma priečelia otvára do dvoch rímskych námestí: na východe hlavným priečelím do Piazza di Porta Laterano a na severe Fontanovou prístavbou do námestia Piazza di San Giovanni in Laterano. Námestiu Piazza di Porta Laterano dominuje monumentálne súsošie sv. Františka z Assisi z roku 1927. František dvíha ruky smerom k bazilike a k Lateránu čo má byť pripomienkou jeho stretnutia s pápežom [[Inocent III.|Inocentom III.]] Stretnutiu predchádzal pápežov sen so sv. Františkom zachraňujúcim cirkev, ktorú vo sne predstavovala rúcajúca sa Lateránska bazilika, v tom čase hlavný pápežský chrám. === Egyptský obelisk === [[Súbor:Obelisco lateranense.jpg|right|thumb|170px|Egyptský obelisk dominuje námestiu Piazza di San Giovanni in Laterano od roku 1588]]Námestiu, ktoré dostalo dnešný proporčný vzhľad zásluhou [[Domenico Fontana|Domenica Fontanu]] koncom 16. storočia, dominuje egyptský obelisk ([[Taliančina|tal.]] ''Obelisco Lateranense'') pochádzajúci z rímskeho [[Circus Maximus|Cirku Maximu]], kam bol dovezený v roku 357 za vlády cisára [[Constantinus II. (cisár)|Constantinus II.]] z [[Amón]]ovho chrámu v [[Karnak]]u. So svojou výškou 32,18 metra (s podstavcom a krížom na vrchole dosahuje výšku 45,7 metra) je najvyšším monolitickým obeliskom na svete. Na terajšie miesto bol vztýčený podľa projektu Domenica Fontanu v roku 1588.<ref name="dmfpr">Fanny Davenport, Rogers MacVeagh, ''Fountains of papal Rome''. C. Scribner's sons, 1915, p.156ff.</ref><ref>[http://www.saudiaramcoworld.com/issue/197902/a.forest.of.obelisks.htm] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131109075603/http://www.saudiaramcoworld.com/issue/197902/a.forest.of.obelisks.htm |date=2013-11-09 }} Saudi Aramco World''A Forest of Obelisks''. March/April 1979, pp. 28 – 32]. Nb:Describes several contemporary restorations.</ref><ref>[http://www.pbs.org/wgbh/nova/egypt/raising/rome.html PBS:NOVA:''A World of Obelisks-Rome'']</ref> === Lateránsky palác === {{hlavný článok|Lateránsky palác}} Zo severnej strany sa k stavbe Lateránskej baziliky pripája [[Lateránsky palác]], niekdajšie sídlo pápežov. Keď sa v roku 1377 sa pápežské sídlo presťahovalo do dnešného [[Apoštolský palác|Apoštolského paláca]] vo [[Vatikán]]e Lateránsky palác stratil svoj význam. Dnes v paláci sídli správa rímskeho biskupstva. === Sväté schody === {{hlavný článok|Sväté schody}} Priestor námestia Piazza di San Giovanni in Laterano zo severovýchodnej strany uzatvára budova [[Sväté schody|Svätých schodov]] so schodiskom, po ktorom údajne kráčal Ježiš Kristus v Pilátovom [[jeruzalem]]skom paláci. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:San Giovanni in Laterano (Rome)}} == Referencie == {{referencie}} == Zdroje == * B. Hitzen-Bohlen, ''Řím - umění a architektura'', Slovart, Praha, 2008, ISBN 978-80-7391-061-7 * J. Pijoan, ''Dejiny umenia 7'', Tatran, Bratislava, 1990, ISBN 80-222-0122-7 * M. Collins, ''Vatikán - tajomstvá a poklady svätého mesta'', Ikar, Bratislava, 2009, ISBN 978-80-551-2016-4 * M. Kitson, ''Barok a rokoko'', Pallas, Bratislava, 1972 * [http://www.radiovaticana.cz/clanek.php4?id=643 http://www.radiovaticana.cz/] * [http://www.knazi.sk/svati/sviatky.php?svid=7 www.knazi.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100905095426/http://www.knazi.sk/svati/sviatky.php?svid=7 |date=2010-09-05 }} * {{preklad|en|Basilica of St. John Lateran}} * {{preklad|it|Basilica di San Giovanni in Laterano}} == Externé odkazy == * [http://www.vatican.va/various/basiliche/san_giovanni/index_it.htm Oficiálna stránka baziliky] {{Turistické zaujímavosti Ríma}} {{Sedem pútnických kostolov Ríma}} [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Ríme]] [[Kategória:Pápežstvo]] [[Kategória:Baziliky maior]] [[Kategória:Barokové kostoly v Taliansku]] [[Kategória:Kostoly zasvätené svätému Jánovi Krstiteľovi|Rím]] [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva vo Vatikáne]] [[Kategória:Kostoly vo Vatikáne]] [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Taliansku]] [[Kategória:Titulárne kostoly]] asl9eois0ws6dfp4egyzgrdsngfqdi8 Pelops 0 345797 8188241 5365461 2026-03-28T04:36:14Z Luppus 39967 8188241 wikitext text/x-wiki '''Pelops''' ({{vjz|grc|Πέλοψ}}) môže byť: * v gréckej mytológii: ** Tantalov syn a kráľ Pisy v Elide, pozri [[Pelops (syn Tantala)]] ** syn Agamemnóna a Kassandry, pozri [[Pelops (syn Agamemnóna)]] * v histórii: ** spartský kráľ z rodu Eurypontovcov (3. stor. pred Kr.), pozri [[Pelops (kráľ Sparty)]]<ref name="BiogIndex">{{Citácia knihy | titul = Biographischer Index der Antike | isbn = 978-31-1095-441-8 | miesto = Berlin | vydavateľ = Walter de Gruyter | rok = 2012 | strany = 711}}</ref> ** ptolemaiovský veliteľ v Egejskom mori (3. stor. pred Kr.), pozri [[Pelops (syn Alexandra)]]<ref name="BiogIndex""")/>> ** ptolemaiovský politik a stratég na Cypre (3. stor. pred Kr.), pozri [[Pelops (syn Pelopa)]]<ref name="BiogIndex""")/>> ** grécky lekár a Galénov učiteľ (2. stor. po Kr.), pozri [[Pelops (lekár)]]<ref name="BiogIndex""")/>> '''PELOPS''' môže byť aj: * [[PELOPS (program)]] == Referencie == {{Referencie}} {{Rozlišovacia stránka}} 5wlr5uezab1s1o6v8a8tctrddf21b9a 8188242 8188241 2026-03-28T04:38:37Z Luppus 39967 8188242 wikitext text/x-wiki '''Pelops''' ({{vjz|grc|Πέλοψ}}) môže byť: * v gréckej mytológii: ** Tantalov syn a kráľ Pisy v Elide, pozri [[Pelops (syn Tantala)]] ** syn Agamemnóna a Kassandry, pozri [[Pelops (syn Agamemnóna)]] * v histórii: ** spartský kráľ z rodu Eurypontovcov (3. stor. pred Kr.), pozri [[Pelops (kráľ Sparty)]]<ref name="BiogIndex">{{Citácia knihy | titul = Biographischer Index der Antike | isbn = 978-31-1095-441-8 | miesto = Berlin | vydavateľ = Walter de Gruyter | rok = 2012 | strany = 711}}</ref> ** ptolemaiovský veliteľ v Egejskom mori (3. stor. pred Kr.), pozri [[Pelops (syn Alexandra)]]<ref name="BiogIndex"/> ** ptolemaiovský politik a stratég na Cypre (3. stor. pred Kr.), pozri [[Pelops (syn Pelopa)]]<ref name="BiogIndex"/> ** grécky lekár a Galénov učiteľ (2. stor. po Kr.), pozri [[Pelops (lekár)]] '''PELOPS''' môže byť aj: * [[PELOPS (program)]] == Referencie == {{Referencie}} {{Rozlišovacia stránka}} hu7xw1rqwkhwizl7obcurzjajcuz6x4 Katedrála svätého Jakuba (Riga) 0 363945 8188120 7976215 2026-03-27T21:29:32Z Jetam2 30982 kat 8188120 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Latvia Riga St.Jacob church.jpg|náhľad|Veža Katedrály sv. Jakuba v Rige]] '''Katedrála svätého Jakuba''' ({{v jazyku|lav|Svētā Jēkaba katedrāle}}, {{v jazyku|deu|Jakobskirche}}) v hlavnom meste Lotyšska [[Riga]] je hlavným rímskokatolíckym chrámom v tomto meste. Ide o jeden zo štyroch najväčších chrámov v Rige. == História == [[Lotyšsko]] sa stalo v stredoveku súčasťou územia Rádu mečových rytierov. Riga sa stala ich dôležitým mestom a preto sa v nej začali budovať katolícke chrámy. Katedrála svätého Jakuba sa prvýkrát spomína v roku [[1225]]. Bola chrámom rôznych katolíckych rádov. V 15. storočí bola pristavená Kaplnka svätého Kríža. Po víťazstve reformácie v Rige v roku [[1522]] kostol získali [[protestanti]] ([[evanjelici]]). Keď obsadili v roku 1582 Rigu vojská poľského kráľa Štefana Báthoryho, získali kostol na určitý čas [[katolíci]]. Stal sa jezuitským kostolom. Tento stav trval do roku [[1621]], keď bola Riga obsadená švédskymi vojskami Gustáva Adolfa II. Vtedy sa kostol stal opäť evanjelickým. Takýto stav trval do roku [[1923]]. Novovzniknutý lotyšský štát predal tento chrám rímskokatolíckej cirkvi. Kostol sa tak stal katedrálnym chrámom a symbolom lotyšského katolicizmu. == Architektúra == Chrám bol postavený v gotickom architektonickom štýle. Veža chrámu má výšku 86 metrov a je jednou z dominánt lotyšskej metropole. Hlavný [[oltár]] pochádza z čias švédskej nadvlády z roku [[1680]] a ide je jeden z najstarších barokových oltárov na území Lotyšska. Vitráže sú novšie a pochádzajú z roku [[1902]]. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:St. James's Cathedral, Riga}} == Externé odkazy == * [http://www.catholic.lv/katedrale/galerija.htm Katedrála svätého Jakuba (Riga) ] * [http://www.gcatholic.org/churches/data/whsLV.htm World Heritage Catholic Churches in Latvia] [[Kategória:Stavby v Rige]] [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Lotyšsku]] adk54hiobkp9fk6xrqbbgx4b52vytf7 Kategória:Anglikánske katedrály 14 364384 8188197 7371516 2026-03-27T22:14:18Z Jetam2 30982 zar, súr 8188197 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Katedrály]] [[Kategória:Anglikánske kostoly|Katedrály]] 4z2ssukkdogt3mkvcl33wzwumvn0m42 Over the Rainbow 0 372011 8188340 7835452 2026-03-28T11:17:05Z ~2026-18844-01 290214 8188340 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {|style="border: 2px solid #AAAAAA; width:250px; float: right; margin:1em; margin-left:0px; background-color: #F9F9F9;" !style="background-color: #E6E6FA; font-size: 115%;"|„Over the Rainbow“ |- |style="text-align:center; width:210px;"|[[Súbor:Judy Garland in The Wizard of Oz trailer.jpg|210px]] |- |style="text-align:center; font-size:85%;"|herečka a speváčka [[Judy Garlandová]] ako Dorotka vo filme ''Čarodejník z krajiny Oz'' |- !style="background-color: #E6E6FA; font-size:85%;"|pieseň z filmu ''[[The Wizard of Oz]]'' |} „'''Over the Rainbow'''“ (často označovaná aj ako „'''Somewhere Over the Rainbow'''“) je jedna z klasických a aj [[Academy Award|oscarových]] [[Balada|baladických]] [[sentiment]]álnych skladieb, ktorej hudbu zložil [[Harold Arlen]] a pôvodný anglický text napísal [[Yip Harburg|E.Y. Harburg]].<ref name="British Hit Singles & Albums"/> Pôvodne bola táto pieseň napísaná k [[film]]u ''[[The Wizard of Oz]]'' (''Čarodejník z krajiny Oz'') a naspievala ju 7. októbra 1938 americká herečka a speváčka [[Judy Garlandová]].<ref name="British Hit Singles & Albums">{{Citácia knihy | meno= David | priezvisko= Roberts | rok= 2006 | titul= British Hit Singles & Albums | vydanie= 19 | vydavateľ= [[Guinnessova kniha rekordov|Guinness World Records]] Limited | miesto= Londýn | isbn= 1-904994-10-5 | strana= 134}}</ref> Vo filme je časť piesne hraná počas úvodných titulkov orchestrom štúdia [[MGM]]. Približne o päť minút neskôr Garlandová v postave [[Dorothy Gale]]ovej zaspieva „Over the Rainbow“ potom, ako sa neúspešne pokúsi svojmu strýkovi a tete vysvetliť okolnosti incidentu jej psíka Tota so zlou Miss Gulch. Dorotina teta Ema jej povie aby ona sama našla Totovi miesto na ktorom sa viac nedostane do problémov. Dorota rozjíma nad tým, kde by to mohlo byť: „dostane sa tam loďkou, vlakom, je to ďaleko, veľmi ďaleko, niekde za mesiacom, za dažďom...“ a nadväzuje na svoje úvahy spevom piesne. Pieseň je na prvom mieste zoznamu [[Skladby storočia|skladieb 20. storočia]], ktorý pre študijné účely v roku 2001 v [[Spojené štáty|USA]] spracovali organizácie [[Recording Industry Association of America|RIAA]], [[National Endowment for the Arts|NEA]] (''Národná nadácia pre umenie'') a [[Scholastic Corporation|SC]] (''Školské vydavateľstvo pre publikáciu vzdelávacích materiálov''). Aj Americký filmový inštitút dal pieseň „Over the Rainbow“ na prvé miesto zoznamu stovky najlepších filmových piesní storočia („[[AFI's 100 Years...100 Songs]]“). Spolu s piesňou „White Christmas“ sa „Over the Rainbow“ stala symbolom pre americkú armádu, ktorá bojovala v [[Európa|Európe]] počas [[II. svetová vojna|II. svetovej vojny]]. Judy Garland s touto piesňou pred vojakmi v roku [[1943]] skutočne aj vystúpila. Skladba je notoricky známa a jej rôzne verzie sa dodnes aj po viac ako sedemdesiatich rokoch od jej vzniku dostávajú na vrcholy hudobných rebríčkov na celom svete. ==''The Wizard of Oz''== [[File:Judy Garland Over the Rainbow 2.jpg|thumb|[[Judy Garland]]ová spieva pieseň vo filme ''[[The Wizard of Oz]]''.]] Pieseň „Over the Rainbow“ bola z filmu pôvodne vymazaná. Podľa vyjadrení riaditeľa MGM [[Louis B. Mayer|Louisa B. Mayera]] a [[producent]]a [[Mervyn LeRoy|Mervyna LeRoya]] vraj „skladba spomaľovala dianie filmu“ a „takýto song bol vhodný skôr pre nejakú staršiu muzikálovú herečku ako pre dievčatko, ktoré si pospevuje na dvore pred stodolou“. Na naliehanie asistenta produkcie Arthura Freeda a Garladnovej konzultanta spevu Rogera Edensa pieseň do filmu nakoniec vrátili.<ref>[http://thewizardofoz.info/wiki/The_Movie_-_Post-Production_and_Premiere#Is_it_true_that_.22Over_the_Rainbow.22_was_cut_out_at_one_point.3F thewizardofoz.info:Is it true that "Over the Rainbow" was cut out at one point?]</ref> Druhá reprízová časť piesne bola z filmu vystrihnutá. Dorotka ju spievala potom ako bola uväznená v zámku bosoriek popritom ako sledovala ako sa jej čas života kráti počas merania v bosoráckych presýpacích hodinách. Vizuálna časť piesne sa dodnes nezachovala no zvuková vyšla na bonusovej časti [[soundtrack]]u 2-CD Deluxe, ktoré vydalo vydavateľstvo [[Rhino Entertainment]]. == Pôvodné nahrávky od Garlandovej == Garlandová prvýkrát pieseň s aranžmánmi Murraya Cuttera nahrala pre film v štúdiách MGM dňa 7. októbra 1938. Štúdiovú nahrávku piesne „Over the Rainbow“ vydalo [[hudobné vydavateľstvo]] [[Decca Records]] v septembri [[1939]]. V marci 1940 táto istá verzia piesne vyšla na albume ''The Wizard of Oz''. Nakoľko táto verzia nie je zvukovo úplne identická s filmovou, vyšla aj neskôr v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch]] na singlovom formáte, no Garlandová ju vždy spievala s rovnakým textom aký bol použitý vo filme. Bola mu verná, lebo ako tá, ktorá stelesňuje postavu Doroty, prezentuje aj jej posolstvo odniekadiaľ spoza dúhy.<ref>[http://www.thejudyroom.com/discography/decca/oz78.html The Wizard of Oz (Decca label)] – The Judy Room.</ref> V roku [[1956]] štúdiá MGM vydali originálny [[soundtrack]] z filmu na albume. Jeho vydanie bolo načasované s [[Televízia|televíznou]] premiérou filmu.<ref>[http://www.thejudyroom.com/discography/soundtracks/ozlp.html The Wizard of Oz (MGM label)] – The Judy Room.</ref> Verzia mala svoje viacnásobné reedície, vrátane tej, ktorú ako ''Deluxe Edition'' vydali v roku 1995 [[Rhino Records]].<ref>[http://thejudyroom.com/discography/soundtracks/ozcddeluxe.html The Wizard of Oz (Rhino Movie Music label)] – The Judy Room.</ref> Už v období vydania originálnej nahrávky od Judy Garlandovej v amerických hracích automatoch (jukeboxoch) dominovali rôzne [[coververzia|coververzie]] piesne „Over the Rainbow“ od osobností ako boli [[Bob Crosby]] a [[Glenn Miller]]. == Text piesne == Úvodný verš, ktorý nebol použitý vo filme sa často používa v divadelných inscenáciách adaptácií diela ''The Wizard of Oz''. Je zahrnutý v klavírnej list partitúre piesní k filmu. Verš použili vo svojich verziách piesne „Over the Rainbow“ okrem iných aj [[Frank Sinatra]], [[Doris Day]], [[Tony Bennett]], [[Ella Fitzgerald]], či [[Sarah Vaughan]]. == Niektoré významnejšie coververzie == * [[Doo-wop]]ová skupina [[The Demensions]] sa v roku 1960 s coverveziou piesne dostala na 16. pozíciu v rebríčku [[Billboard Hot 100]].<ref>{{cite journal|title=The Demensions, White Doo Wop From The Bronx|url=http://www.bronx.com/news/entertainment/entertainment_music/857.html|work=The Bronx Times|date=March 24, 2010|author=Milosheff, Peter}}</ref> * [[Austrália|Austrálsky]] hudobník [[Billy Thorpe]] sa na vrchol austrálskeho rebríčka s touto piesňou dostal v roku 1965, neskôr s [[blues]]ovou verziou skladby aj v roku 1974.<ref>[http://www.poparchives.com.au/795/billy-thorpe-the-aztecs/over-the-rainbow Pop Archives] accessed June 7, 2010.</ref> * Album ''Over the Rainbow'' od [[Labelle|Patti LaBelle and the Bluebelles]] sa v roku 1966 dostal na 20. miesto amerického rebríčku [[R&B]]. * V [[Nemecko|Nemecku]] sa dostala v roku 1994 na tretie miesto s tanečnou verziou piesne „Over the Rainbow“ [[DJ]]-ka [[Marusha]]. * Americká popová speváčka a herečka [[Katharine McPhee]] tiež vydala coververziu piesne, ktorá dosiahla 12. pozíciu rebríčka [[Billboard Hot 100]]. * V roku 2001 vydal singel "Somewhere Over the Rainbow"/"What a Wonderful World" (medley) aj spevák [[Cliff Richard]]. Tento singel dosiahol v hudobných rebríčkoch v Spojenom kráľovstve 11. pozíciu.<ref>[http://www.everyhit.com/searchsec.php Search UK Top 40 Hit Database]</ref> === Verzia od Israela Kamakawiwoʻolea === {{Infobox singel | Názov = Somewhere over the Rainbow/What a wonderful world | z Albumu = ''[[Facing Future]]'' | Interpret = [[Israel Kamakawiwoʻole]] | Interpret2 = | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis = | Strana A = | Strana B = | Formát = [[CD singel]] | Dátum vydania = [[1993]] | Nahrané = 1993 | Žáner = | Dĺžka = | Vydavateľ = Mountain Apple Company – HAWAI }} [[Israel Kamakawiwoʻole]] vydal v roku [[1993]] svoj [[štúdiový album]] ''[[Facing Future]]'', na ktorom sa nachádza aj zmes spojených piesní „Over the Rainbow“ a „[[What a Wonderful World]]“ (známy hit od [[Louis Armstrong|Louisa Armstronga]]). V ''[[Billboard]]e'' skladba dosiahla 12. miesto v rebríčku [[Hot Digital Tracks]]. V [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] vyšla skladba ako [[singel (hudba)|singel]] pod názvom „Somewhere Over the Rainbow“. V oficiálnych britských rebríčkoch štartovala v [[apríl]]i roku [[2007]] (desať rokov po smrti Israela Kamakawiwoʻolea) na 68. mieste. Po niekoľkých odchodoch a návratoch v tomto rebríčku dosiahla v septembri roku 2008 svoj vrchol na 46. mieste. V [[Nemecko|Nemecku]] sa v roku 2010 singel tiež vrátil do rebríčkov. Iba po dvoch týždňoch sa z neho predalo 150 000 nosičov a singel získal [[Certifikácie predaja na hudobných trhoch|zlatý certifikát]]<ref name=Germany>[http://www.musikindustrie.de/gold_platin_datenbank/ Bundesverband Musicindustrie: Gold-/Platin-Datenbank]</ref>. V októbri 2010 sa song dostal na prvú priečku nemeckých rebríčkov a vo februári 2011 bol za predaj viac ako 600 000 kópií certifikovaný ako dvojnásobne platinový.<ref name=Germany/> Za to, že zostal na vrchole nepretržite 12 týždňov za sebou sa tento singel stal najúspešnejším nemeckým singlom roku 2010.<ref>[http://www.media-control.de/musik-jahrescharts-sanfter-riese-und-der-graf-setzen-sich-durch.html Musik-Jahrescharts: "Sanfter Riese" und der Graf setzen sich durch]</ref> V zozname singlovej špičky vo [[Francúzsko|Francúzsku]] pre rok 2011 sa singel držal na na jeho vrchole osem týždňov.<ref>[http://www.chartsinfrance.net/Nolwenn-Leroy/news-72477.html chartsinfrance.net-Top Albums : Nolwenn reprend la tête]</ref> Verzia piesne „Over the Rainbow“ od Israela Kamakawiwoʻolea bola použitá v mnohých [[Televízia|televíznych]] [[Reklama|reklamách]], filmoch a televíznych programoch napríklad: ''[[Osudové stretnutie]]'', ''[[Zoznámte sa, Joe Black]]'', ''[[50-krát a stále po prvý raz]]'', ''[[Hady v lietadle]]'', ''[[Južný Pacifik]]'', ''[[Odložený prípad]]'', ''[[Pohotovosť (TV seriál)|Pohotovosť]]'', ''[[Policajt z Marsu]]'' a ''[[Horizon]]''. V USA bola skladba certifikovaná platinovou platňou za milión vyplatených stiahnutí.<ref>[http://www.riaa.com/goldandplatinumdata.php?resultpage=12&table=SEARCH_RESULTS&after=on&startMonth=1&endMonth=1&startYear=2010&endYear=2011&sort=CertificationDate&perPage=50 www.riaa.com]</ref> Vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] skladba získala tiež platinovú platňu za 30 000 predaných kópií.<ref>[http://hitparade.ch/awards.asp?year=2011 hitparade.ch: Year 2011]</ref> Z verzii skladby Israela Kamakawiwo'olea bola pre 22. časť prvej série amerického televízneho [[muzikál]]oveho seriálu ''[[Glee]]'' nahratá coververzia, ktorá vyšla na [[extended play|EP]] s názvom ''[[Glee: The Music, Journey to Regionals]]''. Tento album sa dostal v hudobných rebríčkoch na 30. miesto v Spojenom kráľovstve, 31. miesto v [[Kanada|Kanade]] a [[Írsko|Írsku]], 42. bol v [[Austrália|Austrálii]] a 43. v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]].<ref>{{Cite web|url=http://blogs.wsj.com/speakeasy/2010/06/09/glee-season-one-finale-journey-tv-recap/|title=‘Glee’ Season One Finale, ‘Journey’: TV Recap|date=June 9, 2010|first=Raymund|last=Flandez|work=[[The Wall Street Journal]]|publisher=[[Les Hinton]]|accessdate=December 2, 2010}}</ref><ref>{{Cite web|url=http://www.prnewswire.com/news-releases/glee-is-1-again-94934639.html|title=Glee is #1 Again|date=May 26, 2010|publisher=[[PR Newswire]]|accessdate=December 2, 2010}}</ref><ref>{{Cite web|url=http://www.theofficialcharts.com/archive-chart/_/1/2010-06-26/|title=Top 40 Official UK Singles Archive: 26th June 2010|date=June 26, 2010|publisher=[[The Official Charts Company]]|accessdate=December 2, 2010}}</ref><ref>{{Cite web|url=http://www.billboard.com/charts/canadian-hot-100?chartDate=2010-06-26&order=gainer|title=Canadian Hot 100: Week of June 26, 2010 (Biggest Jump)|date=June 26, 2010|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|publisher=Nielsen Business Media, Inc|accessdate=December 2, 2010}}</ref><ref>{{Cite web|url=http://www.chart-track.co.uk/index.jsp?c=p/musicvideo/music/archive/index_test.jsp&ct=240001&arch=t&lyr=2010&year=2010&week=24|title=Irish Music Charts Archive: Top 50 Singles, Week Ending 17 June 2010|publisher=Chart Track. [[GfK]]|accessdate=December 2, 2010|archiveurl=https://web.archive.org/web/20120329040826/http://www.chart-track.co.uk/index.jsp?c=p%2Fmusicvideo%2Fmusic%2Farchive%2Findex_test.jsp&ct=240001&arch=t&lyr=2010&year=2010&week=24|archivedate=2012-03-29}}</ref><ref>{{Cite journal|url=http://pandora.nla.gov.au/pan/23790/20100811-0001/Issue1064.pdf|title=The ARIA Report: Week Commencing July 12, 2010|publisher=[[Australian Recording Industry Association]]|issue=1064|date=July 12, 2010|format=PDF|accessdate=December 2, 2010}}</ref><ref>{{Cite web|url=http://www.billboard.com/charts/hot-100?chartDate=2010-06-26&order=gainer|title=Hot 100: Week of June 26, 2010 (Biggest Jump)|date=June 26, 2010|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|publisher=Nielsen Business Media, Inc|accessdate=December 2, 2010}}</ref> V roku 2011 nahral takúto [[coververzia|coververziu]] aj [[Joe McElderry]] a vydal ju na svojom druhom [[štúdiový album|štúdiovom albume]] ''[[Classic (album)|Classic]]''. === Verzia od Evy Cassidy === {{Infobox singel | Názov = Over the Rainbow | z Albumu = ''[[The Other Side (Chuck Brown a Eva Cassidy)|The Other Side]]''/''[[Songbird (Eva Cassidy)|Songbird]]'' | Interpret = [[Eva Cassidy]] | Interpret2 = | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis = | Strana A = | Strana B = | Formát = [[CD singel]] | Dátum vydania = [[29. január]] [[2001]] | Nahrané = 1992 | Žáner = | Dĺžka = | Vydavateľ = {{Url|http://www.blixstreet.com/eva.html|Blix Street}} | Predchádzajúci singel = | Tento singel = „Over the Rainbow“<br>(2001) | Nasledujúci singel = „[[Take My Breath Away]]“<br />(2003) }} Ešte v roku 1992 nahrala svoju verziu skladby „Over the Rainbow“ speváčka [[Eva Cassidy]]. Skladba vyšla na albume duetov s názvom ''[[The Other Side (Chuck Brown a Eva Cassidy)|The Other Side]]'', ktorý vydala v tom istom roku spoločne s [[funky]] [[spevák]]om [[Chuck Brown|Chuckom Brownom]]. Táto speváčka nebola mimo USA veľmi známa. V roku 1996 zomrela na [[Melanóm a iné zhubné nádory kože (MKCH-10)|melanóm]]. V roku [[1998]] na jej počesť vyšiel [[Kompilácia (album)|výberový album]] ''[[Songbird (Eva Cassidy)|Songbird]]''. Jej verzia skladby „Over the Rainbow“ vyšla v roku [[2001]] na [[CD singel|CD singli]]. Singel sa po svojom vydaní v britských rebríčkoch umiestnil na 61. pozícii jeho najväčším úspechom bola 42. pozícia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=chartstats.com: Eva Cassidy - „Over The Rainbow“ |url=http://www.chartstats.com/songinfo.php?id=28995 |dátum prístupu=2014-01-06 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140106172218/http://www.chartstats.com/songinfo.php?id=28995 |dátum archivácie=2014-01-06 }}</ref> Evina pieseň „Over The Rainbow“ bola vysielaná moderátorom Terry Woganom v rádiu [[British Broadcasting Corporation|BBC Radio 2]] a v televíznej show ''[[Top of the Pops]] 2''. V televízii bol vysielaný klip na ktorom boli nahrávky amatérskou [[video]]kamerou z [[Blues Alley]] vo [[Washington]]e, ktoré vznikli počas výroby albumu ''The Other Side''. Publicita a okolnosti spôsobili, že sa kompilačný album ''Songbird'' od Evy Cassidy na prvú pozíciu rebríčkov Spojeného kráľovstva a jej coververzia songu „Over the Rainbow“ bola v roku 1999 vybratá televíziou BBC na album ''Songs of the Century''. Z tejto jej piesni vrátane vydania na akustickej kompilácii ''Simply Eva'' z roku 2011 bolo dodnes predaných viac ako desať miliónov kópií.<ref>{{cite web|url=http://hangout.altsounds.com/news/127691-blix-street-records-celebrates-10th-anniversary-of-eva-cassidys-songbird.html|title=Blix Stree Records Celebrates 10th Anniversary of Eva Cassidy's 'Songbird' CD Reaching number 1 on U.K. Music Chart with Gold Certification of New 'Simply Eva' Acoustic CD|publisher=AltSounds|accessdate=23 March 2011|archiveurl=https://web.archive.org/web/20110325105145/http://hangout.altsounds.com/news/127691-blix-street-records-celebrates-10th-anniversary-of-eva-cassidys-songbird.html|archivedate=2011-03-25}}</ref> Do Top-10 sa táto coververzia dostala aj v hudobných rebríčkoch v Austrálii, Nemecku, [[Švédsko|Švédsku]], [[Nórsko|Nórsku]] a Švajčiarsku. ==== Zoznam skladieb CD singlu ==== # „Over the Rainbow“ # „Dark End of the Street“ === Verzia od Kylie Minogue === Coververziu skladby „Over the Rainbow“ vydala počas svojho ochorenia na [[Rakovina prsníka|rakovinu prsníka]] aj austrálska speváčka [[Kylie Minogue]]. Šlo o koncertnú nahrávku z [[DVD]] ''[[Kylie Showgirl]]'', ktorá bola nakrútená tesne pred diagnostikovaním choroby v [[Earls Court Exhibition Centre]] [[6. máj]]a 2005.<ref name="kylie details">{{cite web|title=Over the Rainbow|url=http://www.kylie.com/music/singles/1713128|work=Kylie.com|publisher=[[EMI]]|accessdate=3 February 2011|quote='Over the Rainbow' was Kylie's first ever digital only single and was released on Christmas Day 2005. The live track is taken from 'Kylie – Showgirl The Greatest Hits Tour' DVD, which was filmed in May 2005 at London's Earls Court.|archiveurl=https://web.archive.org/web/20080531043123/http://www.kylie.com/music/singles/1713128|archivedate=2008-05-31}}</ref><ref>{{cite news|last=Lübker|first=Stefan|title=Kylie Minogue hat ihren Brustkrebs besiegt|url=http://www.probanden-online.de/medikamententester-testpersonen-news/details/20110201-kylie-minogue-hat-ihren-brustkrebs-besiegt.htm|accessdate=3 February 2011|newspaper=Probanden Online|archiveurl=http://www.webcitation.org/query?url=http%3A%2F%2Fwww.probanden-online.de%2Fmedikamententester-testpersonen-news%2Fdetails%2F20110201-kylie-minogue-hat-ihren-brustkrebs-besiegt.htm&date=2011-02-02|archivedate=3 February 2011|language=German|trans_title=Kylie Minogue has defeated her breast cancer}}</ref> Tento singel vyšiel na [[Vianoce]] 25. decembra 2005 a bol jej prvým singlom, ktorý Kilie vydala iba ako digitálnu nahrávku.<ref name="kylie details"/> Ako „B-strana“ tohto singlu vyšla komerčná americká vianočná pesnička „[[Santa Baby]]“.<ref name="bbc kylie">{{cite web|title=Kylie announces 'comeback' dates|url=http://news.bbc.co.uk/cbbcnews/hi/newsid_4450000/newsid_4456700/4456770.stm|work=CBBC Newsround|publisher=[[British Broadcasting Company|BBC]]|accessdate=3 February 2011|archiveurl=https://web.archive.org/web/20120802144914/http://news.bbc.co.uk/cbbcnews/hi/newsid_4450000/newsid_4456700/4456770.stm|archivedate=2012-08-02|date=21 November 2005|quote=The singer's live version of Somewhere Over The Rainbow was recorded at London's Earl's Court earlier this year and will be accompanied by Kylie's version of Marilyn Monroe's Santa Baby.}}</ref> === Verzia od Danielle Hope === Téma „Dorotky a ''Čarodejníka zo zemi Oz''“ neobišla ani muzikálového skladateľa [[Andrew Lloyd Webber]]a, ktorý od marca do mája 2010 usporiadal v spolupráci s televíziou BBC castingovú televíznu súťaž s názvom ''Over the Rainbow'', počas ktorej hľadal [[talent]]y a „neokukané tváre“ pre jeho pripravovanú adaptáciu [[muzikál]]u ''The Wizard of Oz''. Tento muzikál mal premiéru v máji roku 2011. Víťazkou súťaže pre postavu Dorotky sa stala [[Danielle Hope]]ová. Danielle dňa 23. mája 2010 vydala elektronickú verziu (na stiahnutie cez [[internet]]) a 31. mája 2010 aj CD singel piesne „Over the Rainbow“. Na „B-strane“ singlu je zmes melódií z projektu ''The Wizzard of Ozz'' v interpretácii [[Sophie Evans]]ovej, [[Danielle Hope]]ovej a [[Lauren Samuels]]ovej.<ref name ="Hope single">{{cite news |title=Winning Dorothy to release 'Rainbow' |url=http://www.digitalspy.co.uk/tv/s90/over-the-rainbow/news/a221196/winning-dorothy-to-release-rainbow.html |accessdate=21 May 2010 }}</ref><ref name="Hope single"/> Singel vyšiel ešte pred vyhlásením výsledkov súťaže a hlavným dôvodom pre jeho vydanie bolo zabezpečiť príspevky pre charitatívny fond, ktorý založila televízia BBC na liečbu [[rakovina prostaty|rakoviny prostaty]].<ref>{{cite news |title=Danielle Hope ('Over the Rainbow') |url=http://www.digitalspy.co.uk/tv/s90/over-the-rainbow/interviews/a221557/danielle-hope-over-the-rainbow.html |accessdate=27 May 2010 }}</ref> Táto verzia singlu piesne sa najvyššie v britských hudobných rebríčkoch dostala na 29. pozíciu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=chartstats.com: Danielle Hope - „Over the Rainbow“ |url=http://www.chartstats.com/songinfo.php?id=34958 |dátum prístupu=2014-01-06 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140106171523/http://www.chartstats.com/songinfo.php?id=34958 |dátum archivácie=2014-01-06 }}</ref> ==== Zoznam skladieb ==== ===== Digitálne stiahnutie ===== #„Over the Rainbow“ – 2:58 ===== CD singel ===== #„Over the Rainbow“ #„The Wizard of Oz medley“ – Sophie Evansová, Danielle Hopeová a Lauren Samuelsová == Referencie == {{referencie|3}} == Zdroj == :{{Preklad|en|Over the Rainbow|456074235}} [[Kategória:Piesne z 1939]] [[Kategória:Piesne z filmov]] [[Kategória:Skladby storočia]] [[Kategória:Single z 1993]] [[Kategória:Piesne Israela Kamakawiwo’ola]] [[Kategória:Piesne ocenené Academy Award za najlepšiu originálnu pieseň]] jqdvecj5zqyxn6hvda1bq0mx5fx1ty8 8188343 8188340 2026-03-28T11:22:36Z ~2026-18844-01 290214 8188343 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {|style="border: 2px solid #AAAAAA; width:250px; float: right; margin:1em; margin-left:0px; background-color: #F9F9F9;" !style="background-color: #E6E6FA; font-size: 115%;"|„Over the Rainbow“ |- |style="text-align:center; width:210px;"|[[Súbor:Judy Garland in The Wizard of Oz trailer.jpg|210px]] |- |style="text-align:center; font-size:85%;"|herečka a speváčka [[Judy Garlandová]] ako Dorotka vo filme ''Čarodejník z krajiny Oz'' |- !style="background-color: #E6E6FA; font-size:85%;"|pieseň z filmu ''[[The Wizard of Oz]]'' |} „'''Over the Rainbow'''“ (často označovaná aj ako „'''Somewhere Over the Rainbow'''“) je jedna z klasických a aj [[Academy Award|oscarových]] [[Balada|baladických]] [[sentiment]]álnych skladieb, ktorej hudbu zložil [[Harold Arlen]] a pôvodný anglický text napísal [[Yip Harburg|E.Y. Harburg]].<ref name="British Hit Singles & Albums"/> Pôvodne bola táto pieseň napísaná k [[film]]u ''[[The Wizard of Oz]]'' (''Čarodejník z krajiny Oz'') a naspievala ju 7. októbra 1938 americká herečka a speváčka [[Judy Garlandová]].<ref name="British Hit Singles & Albums">{{Citácia knihy | meno= David | priezvisko= Roberts | rok= 2006 | titul= British Hit Singles & Albums | vydanie= 19 | vydavateľ= [[Guinnessova kniha rekordov|Guinness World Records]] Limited | miesto= Londýn | isbn= 1-904994-10-5 | strana= 134}}</ref> Vo filme je časť piesne hraná počas úvodných titulkov orchestrom štúdia [[MGM]]. Približne o päť minút neskôr Garlandová v postave [[Dorothy Gale]]ovej zaspieva „Over the Rainbow“ potom, ako sa neúspešne pokúsi svojmu strýkovi a tete vysvetliť okolnosti incidentu jej psíka Tota so zlou Miss Gulch. Dorotina teta Ema jej povie aby ona sama našla Totovi miesto na ktorom sa viac nedostane do problémov. Dorota rozjíma nad tým, kde by to mohlo byť: „dostane sa tam loďkou, vlakom, je to ďaleko, veľmi ďaleko, niekde za mesiacom, za dažďom...“ a nadväzuje na svoje úvahy spevom piesne. Pieseň je na prvom mieste zoznamu [[Skladby storočia|skladieb 20. storočia]], ktorý pre študijné účely v roku 2001 v [[Spojené štáty|USA]] spracovali organizácie [[Recording Industry Association of America|RIAA]], [[National Endowment for the Arts|NEA]] (''Národná nadácia pre umenie'') a [[Scholastic Corporation|SC]] (''Školské vydavateľstvo pre publikáciu vzdelávacích materiálov''). Aj Americký filmový inštitút dal pieseň „Over the Rainbow“ na prvé miesto zoznamu stovky najlepších filmových piesní storočia („[[AFI's 100 Years...100 Songs]]“). Spolu s piesňou „White Christmas“ sa „Over the Rainbow“ stala symbolom pre americkú armádu, ktorá bojovala v [[Európa|Európe]] počas [[II. svetová vojna|II. svetovej vojny]]. Judy Garland s touto piesňou pred vojakmi v roku [[1943]] skutočne aj vystúpila. Skladba je notoricky známa a jej rôzne verzie sa dodnes aj po viac ako sedemdesiatich rokoch od jej vzniku dostávajú na vrcholy hudobných rebríčkov na celom svete. ==''The Wizard of Oz''== [[File:Judy Garland Over the Rainbow 2.jpg|thumb|[[Judy Garland]]ová spieva pieseň vo filme ''[[The Wizard of Oz]]''.]] Pieseň „Over the Rainbow“ bola z filmu pôvodne vymazaná. Podľa vyjadrení riaditeľa MGM [[Louis B. Mayer|Louisa B. Mayera]] a [[producent]]a [[Mervyn LeRoy|Mervyna LeRoya]] vraj „skladba spomaľovala dianie filmu“ a „takýto song bol vhodný skôr pre nejakú staršiu muzikálovú herečku ako pre dievčatko, ktoré si pospevuje na dvore pred stodolou“. Na naliehanie asistenta produkcie Arthura Freeda a Garladnovej konzultanta spevu Rogera Edensa pieseň do filmu nakoniec vrátili.<ref>[http://thewizardofoz.info/wiki/The_Movie_-_Post-Production_and_Premiere#Is_it_true_that_.22Over_the_Rainbow.22_was_cut_out_at_one_point.3F thewizardofoz.info:Is it true that "Over the Rainbow" was cut out at one point?]</ref> Druhá reprízová časť piesne bola z filmu vystrihnutá. Dorotka ju spievala potom ako bola uväznená v zámku bosoriek popritom ako sledovala ako sa jej čas života kráti počas merania v bosoráckych presýpacích hodinách. Vizuálna časť piesne sa dodnes nezachovala no zvuková vyšla na bonusovej časti [[soundtrack]]u 2-CD Deluxe, ktoré vydalo vydavateľstvo [[Rhino Entertainment]]. == Pôvodné nahrávky od Garlandovej == Garlandová prvýkrát pieseň s aranžmánmi Murraya Cuttera nahrala pre film v štúdiách MGM dňa 7. októbra 1938. Štúdiovú nahrávku piesne „Over the Rainbow“ vydalo [[hudobné vydavateľstvo]] [[Decca Records]] v septembri [[1939]]. V marci 1940 táto istá verzia piesne vyšla na albume ''The Wizard of Oz''. Nakoľko táto verzia nie je zvukovo úplne identická s filmovou, vyšla aj neskôr v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch]] na singlovom formáte, no Garlandová ju vždy spievala s rovnakým textom aký bol použitý vo filme. Bola mu verná, lebo ako tá, ktorá stelesňuje postavu Doroty, prezentuje aj jej posolstvo odniekadiaľ spoza dúhy.<ref>[http://www.thejudyroom.com/discography/decca/oz78.html The Wizard of Oz (Decca label)] – The Judy Room.</ref> V roku [[1956]] štúdiá MGM vydali originálny [[soundtrack]] z filmu na albume. Jeho vydanie bolo načasované s [[Televízia|televíznou]] premiérou filmu.<ref>[http://www.thejudyroom.com/discography/soundtracks/ozlp.html The Wizard of Oz (MGM label)] – The Judy Room.</ref> Verzia mala svoje viacnásobné reedície, vrátane tej, ktorú ako ''Deluxe Edition'' vydali v roku 1995 [[Rhino Records]].<ref>[http://thejudyroom.com/discography/soundtracks/ozcddeluxe.html The Wizard of Oz (Rhino Movie Music label)] – The Judy Room.</ref> Už v období vydania originálnej nahrávky od Judy Garlandovej v amerických hracích automatoch (jukeboxoch) dominovali rôzne [[coververzia|coververzie]] piesne „Over the Rainbow“ od osobností ako boli [[Bob Crosby]] a [[Glenn Miller]]. == Text piesne == Úvodný verš, ktorý nebol použitý vo filme sa často používa v divadelných inscenáciách adaptácií diela ''The Wizard of Oz''. Je zahrnutý v klavírnej list partitúre piesní k filmu. Verš použili vo svojich verziách piesne „Over the Rainbow“ okrem iných aj [[Frank Sinatra]], [[Doris Day]], [[Tony Bennett]], [[Ella Fitzgerald]], či [[Sarah Vaughan]]. == Niektoré významnejšie coververzie == * [[Doo-wop]]ová skupina [[The Demensions]] sa v roku 1960 s coverveziou piesne dostala na 16. pozíciu v rebríčku [[Billboard Hot 100]].<ref>{{cite journal|title=The Demensions, White Doo Wop From The Bronx|url=http://www.bronx.com/news/entertainment/entertainment_music/857.html|work=The Bronx Times|date=March 24, 2010|author=Milosheff, Peter}}</ref> * [[Austrália|Austrálsky]] hudobník [[Billy Thorpe]] sa na vrchol austrálskeho rebríčka s touto piesňou dostal v roku 1965, neskôr s [[blues]]ovou verziou skladby aj v roku 1974.<ref>[http://www.poparchives.com.au/795/billy-thorpe-the-aztecs/over-the-rainbow Pop Archives] accessed June 7, 2010.</ref> * Album ''Over the Rainbow'' od [[Labelle|Patti LaBelle and the Bluebelles]] sa v roku 1966 dostal na 20. miesto amerického rebríčku [[R&B]]. * V [[Nemecko|Nemecku]] sa dostala v roku 1994 na tretie miesto s tanečnou verziou piesne „Over the Rainbow“ [[DJ]]-ka [[Marusha]]. * Americká popová speváčka a herečka [[Katharine McPhee]] tiež vydala coververziu piesne, ktorá dosiahla 12. pozíciu rebríčka [[Billboard Hot 100]]. * V roku 2001 vydal singel "Somewhere Over the Rainbow"/"What a Wonderful World" (medley) aj spevák [[Cliff Richard]]. Tento singel dosiahol v hudobných rebríčkoch v Spojenom kráľovstve 11. pozíciu.<ref>[http://www.everyhit.com/searchsec.php Search UK Top 40 Hit Database]</ref> === Verzia od Israela Kamakawiwoʻolea === {{Infobox singel | Názov = Somewhere over the Rainbow/What a wonderful world | z Albumu = ''[[Facing Future]]'' | Interpret = [[Israel Kamakawiwoʻole]] | Interpret2 = | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis = | Strana A = | Strana B = | Formát = [[CD singel]] | Dátum vydania = [[1993]] | Nahrané = 1993 | Žáner = | Dĺžka = | Vydavateľ = Mountain Apple Company – HAWAI }} [[Israel Kamakawiwoʻole]] vydal v roku [[1993]] svoj [[štúdiový album]] ''[[Facing Future]]'', na ktorom sa nachádza aj zmes spojených piesní „Over the Rainbow“ a „[[What a Wonderful World]]“ (známy hit od [[Louis Armstrong|Louisa Armstronga]]). V ''[[Billboard]]e'' skladba dosiahla 12. miesto v rebríčku [[Hot Digital Tracks]]. V [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] vyšla skladba ako [[singel (hudba)|singel]] pod názvom „Somewhere Over the Rainbow“. V oficiálnych britských rebríčkoch štartovala v [[apríl]]i roku [[2007]] (desať rokov po smrti Israela Kamakawiwoʻolea) na 68. mieste. Po niekoľkých odchodoch a návratoch v tomto rebríčku dosiahla v septembri roku 2008 svoj vrchol na 46. mieste. V [[Nemecko|Nemecku]] sa v roku 2010 singel tiež vrátil do rebríčkov. Iba po dvoch týždňoch sa z neho predalo 150 000 nosičov a singel získal [[Certifikácie predaja na hudobných trhoch|zlatý certifikát]]<ref name=Germany>[http://www.musikindustrie.de/gold_platin_datenbank/ Bundesverband Musicindustrie: Gold-/Platin-Datenbank]</ref>. V októbri 2010 sa song dostal na prvú priečku nemeckých rebríčkov a vo februári 2011 bol za predaj viac ako 600 000 kópií certifikovaný ako dvojnásobne platinový.<ref name=Germany/> Za to, že zostal na vrchole nepretržite 12 týždňov za sebou sa tento singel stal najúspešnejším nemeckým singlom roku 2010.<ref>[http://www.media-control.de/musik-jahrescharts-sanfter-riese-und-der-graf-setzen-sich-durch.html Musik-Jahrescharts: "Sanfter Riese" und der Graf setzen sich durch]</ref> V zozname singlovej špičky vo [[Francúzsko|Francúzsku]] pre rok 2011 sa singel držal na na jeho vrchole osem týždňov.<ref>[http://www.chartsinfrance.net/Nolwenn-Leroy/news-72477.html chartsinfrance.net-Top Albums : Nolwenn reprend la tête]</ref> Verzia piesne „Over the Rainbow“ od Israela Kamakawiwoʻolea bola použitá v mnohých [[Televízia|televíznych]] [[Reklama|reklamách]], filmoch a televíznych programoch napríklad: ''[[Osudové stretnutie]]'', ''[[Zoznámte sa, Joe Black]]'', ''[[50-krát a stále po prvý raz]]'', ''[[Hady v lietadle]]'', ''[[Južný Pacifik]]'', ''[[Odložený prípad]]'', ''[[Pohotovosť (TV seriál)|Pohotovosť]]'', ''[[Policajt z Marsu]]'' a ''[[Horizon]]''. V USA bola skladba certifikovaná platinovou platňou za milión vyplatených stiahnutí.<ref>[http://www.riaa.com/goldandplatinumdata.php?resultpage=12&table=SEARCH_RESULTS&after=on&startMonth=1&endMonth=1&startYear=2010&endYear=2011&sort=CertificationDate&perPage=50 www.riaa.com]</ref> Vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] skladba získala tiež platinovú platňu za 30 000 predaných kópií.<ref>[http://hitparade.ch/awards.asp?year=2011 hitparade.ch: Year 2011]</ref> Z verzii skladby Israela Kamakawiwo'olea bola pre 22. časť prvej série amerického televízneho [[muzikál]]oveho seriálu ''[[Glee]]'' nahratá coververzia, ktorá vyšla na [[extended play|EP]] s názvom ''[[Glee: The Music, Journey to Regionals]]''. Tento album sa dostal v hudobných rebríčkoch na 30. miesto v Spojenom kráľovstve, 31. miesto v [[Kanada|Kanade]] a [[Írsko|Írsku]], 42. bol v [[Austrália|Austrálii]] a 43. v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]].<ref>{{Cite web|url=http://blogs.wsj.com/speakeasy/2010/06/09/glee-season-one-finale-journey-tv-recap/|title=‘Glee’ Season One Finale, ‘Journey’: TV Recap|date=June 9, 2010|first=Raymund|last=Flandez|work=[[The Wall Street Journal]]|publisher=[[Les Hinton]]|accessdate=December 2, 2010}}</ref><ref>{{Cite web|url=http://www.prnewswire.com/news-releases/glee-is-1-again-94934639.html|title=Glee is #1 Again|date=May 26, 2010|publisher=[[PR Newswire]]|accessdate=December 2, 2010}}</ref><ref>{{Cite web|url=http://www.theofficialcharts.com/archive-chart/_/1/2010-06-26/|title=Top 40 Official UK Singles Archive: 26th June 2010|date=June 26, 2010|publisher=[[The Official Charts Company]]|accessdate=December 2, 2010}}</ref><ref>{{Cite web|url=http://www.billboard.com/charts/canadian-hot-100?chartDate=2010-06-26&order=gainer|title=Canadian Hot 100: Week of June 26, 2010 (Biggest Jump)|date=June 26, 2010|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|publisher=Nielsen Business Media, Inc|accessdate=December 2, 2010}}</ref><ref>{{Cite web|url=http://www.chart-track.co.uk/index.jsp?c=p/musicvideo/music/archive/index_test.jsp&ct=240001&arch=t&lyr=2010&year=2010&week=24|title=Irish Music Charts Archive: Top 50 Singles, Week Ending 17 June 2010|publisher=Chart Track. [[GfK]]|accessdate=December 2, 2010|archiveurl=https://web.archive.org/web/20120329040826/http://www.chart-track.co.uk/index.jsp?c=p%2Fmusicvideo%2Fmusic%2Farchive%2Findex_test.jsp&ct=240001&arch=t&lyr=2010&year=2010&week=24|archivedate=2012-03-29}}</ref><ref>{{Cite journal|url=http://pandora.nla.gov.au/pan/23790/20100811-0001/Issue1064.pdf|title=The ARIA Report: Week Commencing July 12, 2010|publisher=[[Australian Recording Industry Association]]|issue=1064|date=July 12, 2010|format=PDF|accessdate=December 2, 2010}}</ref><ref>{{Cite web|url=http://www.billboard.com/charts/hot-100?chartDate=2010-06-26&order=gainer|title=Hot 100: Week of June 26, 2010 (Biggest Jump)|date=June 26, 2010|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|publisher=Nielsen Business Media, Inc|accessdate=December 2, 2010}}</ref> V roku 2011 nahral takúto [[coververzia|coververziu]] aj [[Joe McElderry]] a vydal ju na svojom druhom [[štúdiový album|štúdiovom albume]] ''[[Classic (album)|Classic]]''. === Verzia od Evy Cassidy === {{Infobox singel | Názov = Over the Rainbow | z Albumu = ''[[The Other Side (Chuck Brown a Eva Cassidy)|The Other Side]]''/''[[Songbird (Eva Cassidy)|Songbird]]'' | Interpret = [[Eva Cassidy]] | Interpret2 = | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis = | Strana A = | Strana B = | Formát = [[CD singel]] | Dátum vydania = [[29. január]] [[2001]] | Nahrané = 1992 | Žáner = | Dĺžka = | Vydavateľ = {{Url|http://www.blixstreet.com/eva.html|Blix Street}} | Predchádzajúci singel = | Tento singel = „Over the Rainbow“<br>(2001) | Nasledujúci singel = „[[Take My Breath Away]]“<br />(2003) }} Ešte v roku 1992 nahrala svoju verziu skladby „Over the Rainbow“ speváčka [[Eva Cassidy]]. Skladba vyšla na albume duetov s názvom ''[[The Other Side (Chuck Brown a Eva Cassidy)|The Other Side]]'', ktorý vydala v tom istom roku spoločne s [[funky]] [[spevák]]om [[Chuck Brown|Chuckom Brownom]]. Táto speváčka nebola mimo USA veľmi známa. V roku 1996 zomrela na [[Melanóm a iné zhubné nádory kože (MKCH-10)|melanóm]]. V roku [[1998]] na jej počesť vyšiel [[Kompilácia (album)|výberový album]] ''[[Songbird (Eva Cassidy)|Songbird]]''. Jej verzia skladby „Over the Rainbow“ vyšla v roku [[2001]] na [[CD singel|CD singli]]. Singel sa po svojom vydaní v britských rebríčkoch umiestnil na 61. pozícii jeho najväčším úspechom bola 42. pozícia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=chartstats.com: Eva Cassidy - „Over The Rainbow“ |url=http://www.chartstats.com/songinfo.php?id=28995 |dátum prístupu=2014-01-06 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140106172218/http://www.chartstats.com/songinfo.php?id=28995 |dátum archivácie=2014-01-06 }}</ref> Evina pieseň „Over The Rainbow“ bola vysielaná moderátorom Terry Woganom v rádiu [[British Broadcasting Corporation|BBC Radio 2]] a v televíznej show ''[[Top of the Pops]] 2''. V televízii bol vysielaný klip na ktorom boli nahrávky amatérskou [[video]]kamerou z [[Blues Alley]] vo [[Washington]]e, ktoré vznikli počas výroby albumu ''The Other Side''. Publicita a okolnosti spôsobili, že sa kompilačný album ''Songbird'' od Evy Cassidy na prvú pozíciu rebríčkov Spojeného kráľovstva a jej coververzia songu „Over the Rainbow“ bola v roku 1999 vybratá televíziou BBC na album ''Songs of the Century''. Z tejto jej piesni vrátane vydania na akustickej kompilácii ''Simply Eva'' z roku 2011 bolo dodnes predaných viac ako desať miliónov kópií.<ref>{{cite web|url=http://hangout.altsounds.com/news/127691-blix-street-records-celebrates-10th-anniversary-of-eva-cassidys-songbird.html|title=Blix Stree Records Celebrates 10th Anniversary of Eva Cassidy's 'Songbird' CD Reaching number 1 on U.K. Music Chart with Gold Certification of New 'Simply Eva' Acoustic CD|publisher=AltSounds|accessdate=23 March 2011|archiveurl=https://web.archive.org/web/20110325105145/http://hangout.altsounds.com/news/127691-blix-street-records-celebrates-10th-anniversary-of-eva-cassidys-songbird.html|archivedate=2011-03-25}}</ref> Do Top-10 sa táto coververzia dostala aj v hudobných rebríčkoch v Austrálii, Nemecku, [[Švédsko|Švédsku]], [[Nórsko|Nórsku]] a Švajčiarsku. ==== Zoznam skladieb CD singlu ==== # „Over the Rainbow“ # „Dark End of the Street“ === Verzia od Kylie Minogue === Coververziu skladby „Over the Rainbow“ vydala počas svojho ochorenia na [[Rakovina prsníka|rakovinu prsníka]] aj austrálska speváčka [[Kylie Minogue]]. Šlo o koncertnú nahrávku z [[DVD]] ''[[Kylie Showgirl]]'', ktorá bola nakrútená tesne pred diagnostikovaním choroby v [[Earls Court Exhibition Centre]] [[6. máj]]a 2005.<ref name="kylie details">{{cite web|title=Over the Rainbow|url=http://www.kylie.com/music/singles/1713128|work=Kylie.com|publisher=[[EMI]]|accessdate=3 February 2011|quote='Over the Rainbow' was Kylie's first ever digital only single and was released on Christmas Day 2005. The live track is taken from 'Kylie – Showgirl The Greatest Hits Tour' DVD, which was filmed in May 2005 at London's Earls Court.|archiveurl=https://web.archive.org/web/20080531043123/http://www.kylie.com/music/singles/1713128|archivedate=2008-05-31}}</ref><ref>{{cite news|last=Lübker|first=Stefan|title=Kylie Minogue hat ihren Brustkrebs besiegt|url=http://www.probanden-online.de/medikamententester-testpersonen-news/details/20110201-kylie-minogue-hat-ihren-brustkrebs-besiegt.htm|accessdate=3 February 2011|newspaper=Probanden Online|archiveurl=http://www.webcitation.org/query?url=http%3A%2F%2Fwww.probanden-online.de%2Fmedikamententester-testpersonen-news%2Fdetails%2F20110201-kylie-minogue-hat-ihren-brustkrebs-besiegt.htm&date=2011-02-02|archivedate=3 February 2011|language=German|trans_title=Kylie Minogue has defeated her breast cancer}}</ref> Tento singel vyšiel na [[Vianoce]] 25. decembra 2005 a bol jej prvým singlom, ktorý Kilie vydala iba ako digitálnu nahrávku.<ref name="kylie details"/> Ako „B-strana“ tohto singlu vyšla komerčná americká vianočná pesnička „[[Santa Baby]]“.<ref name="bbc kylie">{{cite web|title=Kylie announces 'comeback' dates|url=http://news.bbc.co.uk/cbbcnews/hi/newsid_4450000/newsid_4456700/4456770.stm|work=CBBC Newsround|publisher=[[British Broadcasting Company|BBC]]|accessdate=3 February 2011|archiveurl=https://web.archive.org/web/20120802144914/http://news.bbc.co.uk/cbbcnews/hi/newsid_4450000/newsid_4456700/4456770.stm|archivedate=2012-08-02|date=21 November 2005|quote=The singer's live version of Somewhere Over The Rainbow was recorded at London's Earl's Court earlier this year and will be accompanied by Kylie's version of Marilyn Monroe's Santa Baby.}}</ref> === Verzia od Danielle Hope === Téma „Dorotky a ''Čarodejníka zo zemi Oz''“ neobišla ani muzikálového skladateľa [[Andrew Lloyd Webber]]a, ktorý od marca do mája 2010 usporiadal v spolupráci s televíziou BBC castingovú televíznu súťaž s názvom ''Over the Rainbow'', počas ktorej hľadal [[talent]]y a „neokukané tváre“ pre jeho pripravovanú adaptáciu [[muzikál]]u ''The Wizard of Oz''. Tento muzikál mal premiéru v máji roku 2011. Víťazkou súťaže pre postavu Dorotky sa stala [[Danielle Hope]]ová. Danielle dňa 23. mája 2010 vydala elektronickú verziu (na stiahnutie cez [[internet]]) a 31. mája 2010 aj CD singel piesne „Over the Rainbow“. Na „B-strane“ singlu je zmes melódií z projektu ''The Wizzard of Ozz'' v interpretácii [[Sophie Evans]]ovej, [[Danielle Hope]]ovej a [[Lauren Samuels]]ovej.<ref name ="Hope single">{{cite news |title=Winning Dorothy to release 'Rainbow' |url=http://www.digitalspy.co.uk/tv/s90/over-the-rainbow/news/a221196/winning-dorothy-to-release-rainbow.html |accessdate=21 May 2010 }}</ref><ref name="Hope single"/> Singel vyšiel ešte pred vyhlásením výsledkov súťaže a hlavným dôvodom pre jeho vydanie bolo zabezpečiť príspevky pre charitatívny fond, ktorý založila televízia BBC na liečbu [[rakovina prostaty|rakoviny prostaty]].<ref>{{cite news |title=Danielle Hope ('Over the Rainbow') |url=http://www.digitalspy.co.uk/tv/s90/over-the-rainbow/interviews/a221557/danielle-hope-over-the-rainbow.html |accessdate=27 May 2010 }}</ref> Táto verzia singlu piesne sa najvyššie v britských hudobných rebríčkoch dostala na 29. pozíciu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=chartstats.com: Danielle Hope - „Over the Rainbow“ |url=http://www.chartstats.com/songinfo.php?id=34958 |dátum prístupu=2014-01-06 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140106171523/http://www.chartstats.com/songinfo.php?id=34958 |dátum archivácie=2014-01-06 }}</ref> ==== Zoznam skladieb ==== ===== Digitálne stiahnutie ===== #„Over the Rainbow“ – 2:58 ===== CD singel ===== #„Over the Rainbow“ #„The Wizard of Oz medley“ – Sophie Evansová, Danielle Hopeová a Lauren Samuelsová == Referencie == {{referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|Over the Rainbow|456074235}} [[Kategória:Piesne z 1939]] [[Kategória:Piesne z filmov]] [[Kategória:Skladby storočia]] [[Kategória:Single z 1993]] [[Kategória:Piesne Israela Kamakawiwo’ola]] [[Kategória:Piesne ocenené Academy Award za najlepšiu originálnu pieseň]] 6jn2yi5vfg2anwnqx99dsx9jmnjbvt1 Prýštec najkrajší 0 383943 8188261 8131937 2026-03-28T07:25:53Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8188261 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Weihnachtsstern - groß.jpg|náhľad|Mliečnik nádherný]] '''Prýštec najkrajší''' (iné názvy: '''poinsettia''', ľudovo ''vianočná ruža, vianočná hviezda''; {{vjz|lat|''Euphorbia pulcherrima''}}) je rastlina pochádzajúca z [[Mexiko|Mexika]]. Kvety sú nenápadné, žltozelené, veľké ako hrášok. Najkrajšie sú listy okolo kvetov. V poslednej dobe sa už objavujú i štvorfarebné odrody. Listy bývajú sýto, často až tmavo vyfarbené, väčšinou kopijovitého tvaru hladko zaoblené alebo s menšími lalokmi. Nápadnejšie rozdiely ďalej môžu byť v tvare a celkovej veľkosti. Väčšina črepníkových rastlín je stredne veľká, má jeden či viac výhonkov. Do závesných nádob sa často dávajú rastliny rozložené. Predávajú sa aj väčšie kultivary na kmienku alebo tiež miniatúry. Využíva sa na červenkasté farbivo. == Pestovanie == Z hľadiska pestovania je vianočná hviezda rastlina krátkych dní. Pretože sa používa iba na dočasnú živú ozdobu, pestovatelia musia rastlinu oklamať redukciou počtu hodín denného svetla. Počas štyroch týždňov pred Vianocami treba každú noc rastlinu držať v teplej a tmavej miestnosti najmenej štrnásť hodín. Už po troch týždňoch začnú vyrastať drobné kvietky a ozdobné listene. Na lepšie zatemnenie treba použiť napr. kartón, ktorým rastlinu prikryjeme. Kvitnutie spomalí už svetlo pouličných lámp. Viac svetla spôsobuje aj bujnejší a rozkonárený vzrast. Kvitnutie trvá približne tri až štyri týždne a často vydrží až do Hromníc. Po odkvitnutí rastlinu zlikvidujeme. Potrebuje izbovú teplotu. == Galéria == <gallery> Vianocnahviezda7.JPG E pulcherrima2 ies.jpg Pointsettia 3.JPG 2007-12-17Euphorbia pulcherrima02.jpg </gallery> == Iné projekty == {{projekt|commons=Euphorbia pulcherrima|wikispecies=Euphorbia pulcherrima}} == Externé odkazy == * [http://www.explorelifeonearth.org/poinsettia.html The Wild Poinsettia Page: Images of Euphorbia pulcherrima in the wild in Mexico] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080220123411/http://www.explorelifeonearth.org/poinsettia.html |date=2008-02-20 }} * [http://plants.usda.gov/java/profile?symbol=EUPU9 USDA PLANTS Database, Symbol EUPU9, E. pulcherrima Willd. ex Klotzsch] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060528003437/http://plants.usda.gov/java/profile?symbol=EUPU9 |date=2006-05-28 }} {{Taxonbar}} [[Kategória:Mliečnikovité]] [[Kategória:Okrasné rastliny]] 071uaocie5q3d6x2jr418gkojq2mxx2 Écaillon (Nord) 0 417418 8187854 7683310 2026-03-27T14:36:43Z JackyM59 278191 P 8187854 wikitext text/x-wiki {{Infobox Francúzska obec | názov = Écaillon | francúzsky názov = | pôvodný názov = | typ = obec | erb = Blason de la ville de Écaillon (59) Nord-France.svg | vlajka = | obrázok = Eglise Notre-Dame-de-la-Visitation d'Écaillon.jpg | popis obrázka = | obyvateľov aglomerácie= | región = [[Nord-Pas-de-Calais]] | departement = [[Nord (Francúzsko)|Nord]] | obvod = Douai | kantón = Douai-Sud | rieka = | starosta = | lat_deg = 50 | lat_min = 21 | lat_sec = 2 | lat_SJ = S | lon_deg = 3 | lon_min = 12 | lon_sec = 58 | lon_VZ = V | rozloha = 4 | najvyšší bod = 35 | najvyšší bod názov= | najnižší bod = 19 | najnižší bod názov= | PSČ = 59176 | kód = <!-- telefónna predvoľba --> | insee = 59185 | commons = | web = <!-- webová stránka --> }} '''Écaillon''' je [[Francúzsko|francúzska]] [[Obec (Francúzsko)|obec]], ktorá sa nachádza v [[Departement (Francúzsko)|departemente]] [[Nord (Francúzsko)|Nord]], v [[Región (Francúzsko)|regióne]] [[Nord-Pas-de-Calais]]. == Poloha == Obec má rozlohu {{km2|4}}. Najvyšší bod je položený {{mnm|35}} a najnižší bod {{mnm|19 }}<ref name=ign>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Institut national de l'information géographique et forestière (IGN) | titul = Répertoire Géographique des Communes | url = http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | jazyk = po francúzsky | dátum prístupu = 2012-03-23 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110502050806/http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | dátum archivácie = 2011-05-02 }}</ref> == Obyvateľstvo == Počet obyvateľov obce je {{OBP|FR|59185}} ({{OBD|FR|59185}})<ref>Populations légales 2009 [online] Institut national de la statistique et des études économiques (Insee). [http://www.insee.fr/fr/ppp/bases-de-donnees/recensement/populations-legales/commune.asp?depcom=59185 Dostupné online.] (po francúzsky)</ref>. Nasledujúci graf zobrazuje vývoj počtu obyvateľov v obci. {{Graf počet obyvateľov obci Francúzska|insee= 59185}} == Referencie == <references /> == Pozri aj == *[[Zoznam obcí departementu Nord]] {{Portál|Francúzsko|Francúzsky}} [[Kategória:Obce v departemente Nord]] fc4j5k77p8v4z9x383ha3ljv099ci9q Petros Mauromichalis 0 435376 8187888 7466146 2026-03-27T15:19:19Z Bakjb 236375 odobratá [[Kategória:Grécke povstanie]]; pridaná [[Kategória:Osobnosti gréckej vojny za nezávislosť]] pomocou použitia HotCat 8187888 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Petros Mauromichalis |Portrét = Petrompeis by Hess.jpg |Veľkosť obrázka = 230px |Popis = jeden z najvýznamnejších generálov v [[grécka vojna za nezávislosť|Gréckej vojne za nezávislosť]] |Dátum narodenia = [[1765]] |Miesto narodenia = |Dátum úmrtia = [[1848]] |Miesto úmrtia = [[Atény]] }} [[File:Petrobeis Mavromichalis-Areopoli.JPG|200px|thumb|Socha Petrobeya Mauromichalisa v [[Areopoli]]]] '''Petos Mauromichalis''', známy hlavne pod menom '''Petrobey Mauromichalis''' (* [[1765]] – † [[1848]], [[Atény]]), bol bohatý [[peloponéz]]sky [[gréci|grécky]] [[kočabaši]] a jeden z najvýznamnejších generálov v [[grécka vojna za nezávislosť|Gréckej vojne za nezávislosť]]. ==Pôvod== [[Mauromichalisovci|Rodina Mauromichalisovcov]] patrila k najvýznamnejším rodom na [[Peloponéz]]e. Pochádzala z južnej časti, z polostrova [[Mani (Grécko)|Mani]], ktorý bol známy ako kraj obývaný krutými bojovníkmi. Gréci z Mani sú potomkovia starovekých [[Sparta|Sparťanov]] a sú známy svojou krutou [[vendetta|vendettou]] a neustálymi bojmi medzi rodinami. Existujú dve teórie o pôvode Mauromichalisovcov. Podľa prvej pochádza meno Mauromichalis od nájdenej siroty, chlapca, ktorému dali meno Michalis a prezývku ''Mauros (Čierny)''. Podľa inej teórie sem prvý Mauromichalis prišiel v 14. stor. z [[Východná Trácia|Východnej Trácie]], ktorú dobyli [[Turci]]. Tu, v Mani sa následne Mauromichalisovci pomiešali s vplyvnými rodmi a usadili sa v tradičnej opevnenej maniótskej dedine [[Limeni]]. Mauromichalisovci boli bohatí vlastníci pôdy v neustálom bojovom konflikte s Turkami. ==Životopis== Kvôli bojom s Turkami bol Petros nútený odísť na [[Iónske ostrovy]], ktoré patrili Francúzsku. Pôsobil vo francúzskej armáde a bol blízkym priateľom [[Napoleon Bonaparte|Napoleona Bonaparte]], ktorého chcel presvedčiť, aby oslobodil Grécko. V roku 1814, po neustálych revolúciách Maniotov, sa sultán rozhodol udeliť kraju Mani autonómiu a tak situáciu upokojiť. Za vládcu Mani, v hodnosti [[bey]]a určil sultán práve Petrosa Mauromichalisa, ktorý sa stal známy pod menom Petrobey. Napriek pocty zo strany Turkov sa Mauromichalis spojil s ostatnými peloponézskymi gréckymi bojovníkmi a kočabašmi proti Turkom. Vstúpil aj do tajnej gréckej protiosmanskej spoločnosti [[Filiki Eteria]]. V roku 1821 vypukla [[Grécke povstanie|Grécka národná revolúcia proti Turkom]]. Petrobey sa do nej okamžite zapojil a so svojimi Maniotmi dobyl mesto [[Kalamata]]. Následne sa stal vodca tzv. [[Mesénia|mesénskej]] [[gerúzia|gerúzie]], teda akejsi regionálnej vlády. Neskôr sa stal vodca [[Peloponéz]]skej gerúzie, teda de facto vládcom celého Peloponézu. Spoločne s hlavným generálom [[Theodoros Kolokotronis|Theodorom Kolokotronisom]] sa zaslúžil o dobytie hlavného mesta tureckého správcu Peloponézu, [[Tripoli (Peloponéz)|Tripolitsu]], ako aj o dobytie mesta [[Argos]] a obranu [[Mesolongi]]. Významní generáli vo vojne boli aj Petrobeyovi synovia Ilias a Ioannis. Po oslobodení Grécka v roku 1830 sa vlády nad krajinou ujal gróf [[Ioannis Kappodistrias]], Petros Mauromichalis sa stal členom gréckeho parlamentu, ale nesúhlasil s politikou Kappodistriasa, ktorý chcel vytvoriť moderný štát, čo by oslabilo pozíciu bohatých rodín kočabašiov, teda aj Mauromichalisa. Tak Petrosov brat Tzannis Mauromichalis vyprovokoval v Mani protivládne povstanie, ktoré však bolo potlačené a Kappodistrias zatkol ako aj Tzannisa, tak aj jeho brata Petrosa Mauromichalisa. Podľa tradícii Maniotov, musel jeho ďalší brat Konstantinos Mauromichalis svoju rodinu pomstiť. To urobil aj so svojim synom Jeorjom, keď spoločne zastrelili Kappodistriasa v [[Nafplio|Nafpliu]], načo ich však hneď zabili. Sám Petros však vraždu odsúdil a keď sa gréckym kráľom stal bavorský šľachtic Otto, Petros sa stal viceprezidentom parlamentu. Zomrel v [[Atény|Aténach]] v roku 1848. ==Zdroj== *Αγαπητός Σ. Αγαπητός (1877). "Οι Ένδοξοι Έλληνες του 1821, ή Οι Πρωταγωνισταί της Ελλάδος. {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Mauromichalis, Petros}} [[Kategória:Grécki generáli]] [[Kategória:Osobnosti gréckej vojny za nezávislosť]] [[Kategória:Osobnosti na gréckych poštových známkach]] 5utiwhsa28vssgtpvd90mxinkmjwvd7 Markos Botsaris 0 435380 8187884 7914427 2026-03-27T15:18:57Z Bakjb 236375 odobratá [[Kategória:Grécke povstanie]]; pridaná [[Kategória:Osobnosti gréckej vojny za nezávislosť]] pomocou použitia HotCat 8187884 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Markos Botsaris |Portrét = MarkosBotsaris.jpg |Veľkosť obrázka = 230px |Popis = [[Gréci|grécky]] [[Sulioti|suliótsky]] generál v [[Grécka vojna za nezávislosť|Gréckej vojne za nezávislosť]] |Dátum narodenia = [[1790]] |Miesto narodenia = [[Suli]] |Dátum úmrtia = [[1823]] |Miesto úmrtia = [[Karpenisi]] }} '''Markos Botsaris''', ''Μάρκος Μπότσαρης'' (* [[1790]], [[Suli]] – † [[1823]], [[Karpenisi]]) bol [[Gréci|grécky]] [[Sulioti|suliótsky]] generál v [[Grécka vojna za nezávislosť|Gréckej vojne za nezávislosť od Turkov]]. ==Životopis== Markos Botsaris sa narodil v kraji [[Epirus]], v dedine [[Suli]], ktorá bola obývaná [[Sulióti|Suliótmi]], teda albánsky hovoriacimi Grékmi ([[Arvaniti]]). Oblasť Suli bola jedna z nezávislých gréckych území v neustálom boji s [[Turci|Turkami]] a Sulióti boli známi svojim bojovným životom. Markos sa narodil do rodiny Kitsa Botsarisa. Rodina Botsarisovcov patrila k najvýznamnejším a najbohatším Suliótom a podľa tradície boli Botsarisovci príbuzní so slávnym protitureckým albánskym bojovníkom [[Gjergj Kastrioti|Gjergjom Kastriotisom Skenderbeyom]]. Markos vstúpil do tajného gréckeho protiosmanského spolku [[Filiki Eteria]]. Spočiatku však pomáhal osmanským vojskám potlačiť epirského uzurpátora [[Ali paša z Janiny|Ali pašu z Tepeleny]], no neskôr sa s ním dohodol a spojil proti Turkom. Ali Paša bol síce porazený, no zároveň v Marci roku [[1821]] vypukla [[Grécke povstanie|Grécka vojna za nezávislosť]], do ktorej sa Sulióti s Markom hneď pridali a Turkov mnohokrát porazili. Zaslúžil sa tiež o víťazstvo a záchranu obyvateľov počas prvého tureckého obliehania mesta [[Mesolongi]]. 21. augusta [[1823]] bol Botsaris zastrelený jedným Albáncom počas grécko-osmanskej bitke pri [[Karpenisi]]. Postava Marka Botsarisa a jeho hrdinská smrť sa však stala známa po celej západnej Európe, mnohí známi európsky spisovatelia mu venovali svoje diela. O Botsarisovi vzniklo mnoho ľudových gréckych aj albánskych piesní. Najznámejšia je grécka pieseň o smrti Botsarisa-''Thrinos Megalos (Veľký smútok)''. Botsaris bol veľmi inteligentný, sám je autorom grécko-albánskeho slovníka. ==Zdroj== *Aγαπητός Σ. Αγαπητός (1877). "Οι Ένδοξοι Έλληνες του 1821, ή Οι Πρωταγωνισταί της Ελλάδος. ==Externé odkazy== *[http://www.youtube.com/watch?v=w_eCoUujdYc Pieseň Thrinos Megalos] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Botsaris, Markos}} [[Kategória:Grécki generáli]] [[Kategória:Osobnosti gréckej vojny za nezávislosť]] [[Kategória:Osobnosti na gréckych poštových známkach]] tgigs6ub4dblpoyi2vgtskcap6xpogu Latinka 0 435812 8188035 6794365 2026-03-27T19:56:14Z ~2026-19144-51 290368 Https.wikimedia.org 8188035 wikitext text/x-wiki '''Latinka''' môže byť: * [[latinkové písmo]] (t. j. moderné kurzívne latinské písmo) * nepresne: [[latinské písmo]] {{rozlišovacia stránka}} == Iné projekty == {{projekt|commons= Latinka|Latina}} m7ltpar75tscmua45ti8l0lvl5wcacr 8188038 8188035 2026-03-27T19:58:18Z ~2026-19144-51 290368 Https.wikimedia.org 8188038 wikitext text/x-wiki '''Latinka''' môže byť: * [[latinkové písmo]] (t. j. moderné kurzívne latinské písmo) * nepresne: [[latinské písmo]] {{rozlišovacia stránka}} == Iné projekty == {{projekt|commons= Latinka|Latin alphabet}} 9v5r7es44uy8u72gd7jcu13x5c9mh6d 8188053 8188038 2026-03-27T20:23:53Z DurMar12 181423 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-19144-51|~2026-19144-51]] ([[User_talk:~2026-19144-51|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vasiľ 6794365 wikitext text/x-wiki '''Latinka''' môže byť: * [[latinkové písmo]] (t. j. moderné kurzívne latinské písmo) * nepresne: [[latinské písmo]] {{rozlišovacia stránka}} 4ooexn14iiwi0sqncqzmhr10i6ujmbz Redaktor:TeslaBot/Copyvio Watchdog 2 436917 8187893 8187473 2026-03-27T15:22:09Z TeslaBot 71954 /* Zuzana Znášiková Martinková */ nová sekcia 8187893 wikitext text/x-wiki __NOINDEX__ <div style="margin: 1.5em 0; border-top: 1px solid #AAAAAA; border-bottom: 1px solid #AAAAAA; font-size:85%;"> Archív: <span style="white-space: nowrap">2012: [[/2012-05|05]] [[/2012-06|06]] [[/2012-07|07]] [[/2012-08|08]] [[/2012-09|09]] [[/2012-10|10]] [[/2012-11|11]] [[/2012-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2013: [[/2013-01|01]] [[/2013-02|02]] [[/2013-03|03]] [[/2013-04|04]] [[/2013-05|05]] [[/2013-06|06]] [[/2013-07|07]] [[/2013-08|08]] [[/2013-09|09]] [[/2013-10|10]] [[/2013-11|11]] [[/2013-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2014: [[/2014-01|01]] [[/2014-02|02]] [[/2014-03|03]] [[/2014-04|04]] [[/2014-05|05]] [[/2014-06|06]] [[/2014-07|07]] [[/2014-08|08]] [[/2014-09|09]] [[/2014-10|10]] [[/2014-11|11]] [[/2014-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2015: [[/2015-01|01]] [[/2015-02|02]] [[/2015-03|03]] [[/2015-04|04]] [[/2015-05|05]] [[/2015-06|06]] [[/2015-07|07]] [[/2015-08|08]] [[/2015-09|09]] [[/2015-10|10]] [[/2015-11|11]] [[/2015-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2016: [[/2016-01|01]] [[/2016-02|02]] [[/2016-03|03]] [[/2016-04|04]] [[/2016-05|05]] [[/2016-06|06]] [[/2016-07|07]] [[/2016-08|08]] [[/2016-09|09]] [[/2016-10|10]] [[/2016-11|11]] [[/2016-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2017: [[/2017-01|01]] [[/2017-02|02]] [[/2017-03|03]] [[/2017-04|04]] [[/2017-05|05]] [[/2017-06|06]] [[/2017-07|07]] [[/2017-08|08]] [[/2017-09|09]] [[/2017-10|10]] [[/2017-11|11]] [[/2017-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2018: [[/2018-01|01]] [[/2018-02|02]] [[/2018-03|03]] [[/2018-04|04]] [[/2018-05|05]] [[/2018-06|06]] [[/2018-07|07]] [[/2018-08|08]] [[/2018-09|09]] [[/2018-10|10]] [[/2018-11|11]] [[/2018-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2019: [[/2019-01|01]] [[/2019-02|02]] [[/2019-03|03]] [[/2019-04|04]] [[/2019-05|05]] [[/2019-06|06]] [[/2019-07|07]] [[/2019-08|08]] [[/2019-09|09]] [[/2019-10|10]] [[/2019-11|11]] [[/2019-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2020: <span style="color: #AAA">01 02 03 04 05 06 07</span> [[/2020-08|08]] [[/2020-09|09]] [[/2020-10|10]] [[/2020-11|11]] [[/2020-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2021: [[/2021-01|01]] [[/2021-02|02]] [[/2021-03|03]] [[/2021-04|04]] [[/2021-05|05]] [[/2021-06|06]] [[/2021-07|07]] [[/2021-08|08]] [[/2021-09|09]] [[/2021-10|10]] [[/2021-11|11]] [[/2021-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2022: [[/2022-01|01]] [[/2022-02|02]] [[/2022-03|03]] [[/2022-04|04]] [[/2022-05|05]] [[/2022-06|06]] [[/2022-07|07]] [[/2022-08|08]] [[/2022-09|09]] [[/2022-10|10]] [[/2022-11|11]] [[/2022-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2023: [[/2023-01|01]] [[/2023-02|02]] [[/2023-03|03]] [[/2023-04|04]] [[/2023-05|05]] [[/2023-06|06]] [[/2023-07|07]] [[/2023-08|08]] [[/2023-09|09]] [[/2023-10|10]] [[/2023-11|11]] [[/2023-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2024: [[/2024-01|01]] [[/2024-02|02]] [[/2024-03|03]] [[/2024-04|04]] [[/2024-05|05]] [[/2024-06|06]] [[/2024-07|07]] [[/2024-08|08]] [[/2024-09|09]] [[/2024-10|10]] [[/2024-11|11]] [[/2024-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2025: [[/2025-01|01]] [[/2025-02|02]] [[/2025-03|03]] [[/2025-04|04]] [[/2025-05|05]] [[/2025-06|06]] [[/2025-07|07]] [[/2025-08|08]] [[/2025-09|09]] [[/2025-10|10]] [[/2025-11|11]] [[/2025-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2026: [[/2026-01|01]] [[/2026-02|02]] <!-- [[/2026-03|03]] [[/2026-04|04]] [[/2026-05|05]] [[/2026-06|06]] [[/2026-07|07]] [[/2026-08|08]] [[/2026-09|09]] [[/2026-10|10]] [[/2026-11|11]] [[/2026-12|12]] --></span> </div> == [[Chladniačik]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chladnia%C4%8Dik&diff=8173858&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chladnia%C4%8Dik&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Chladniačik]]; 11:56, {{dátum|2026-03-01}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 28933 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-13339-30|~2026-13339-30]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-13339-30|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-13339-30|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „{{Infobox živočíchy||Názov=rybárik riečny|Obrázok=Kingfisher India.jpg|Titulok=rybárik riečny (India)|Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/LC}}(global<ref name="IUCN">[https://www.iucnredlist.org/species/22683027/89575948 IUCN Red list 2020.2. Prístup 29. októbra 2020.]</ref>, na [[Slovensko|Slovensku]]<ref name="SOS2014" />)|Ríša po slovensky=[[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia|Podríša po slovensky=[[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Pol…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chladnia%C4%8Dik&oldid=8173858 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chladnia%C4%8Dik&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''V posledných rokoch nebol u jeho populácie, ktorá má zhruba 600 000 párov, zaznamenaný pokles vyšší ako 30 % a'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20posledn%C3%BDch%20rokoch%20nebol%20u%20jeho%20popul%C3%A1cie%2C%20ktor%C3%A1%20m%C3%A1%20zhruba%20600%20000%20p%C3%A1rov%2C%20zaznamenan%C3%BD%20pokles%20vy%C5%A1%C5%A1%C3%AD%20ako%2030%20%25%20a%22 vyhľadávanie], • zdroje: [http://agika.szm.com/Vtakroka2011.htm agika.szm.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8173858&url=http%3A%2F%2Fagika.szm.com%2FVtakroka2011.htm podobnosť 96 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>http://agika.szm.com/Vtakroka2011.htm<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chladnia%C4%8Dik&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Chladniačik<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-13339-30}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-13339-30] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 11:58, 1. marec 2026 (UTC)</div> == [[Veľká západná schizma]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1%20z%C3%A1padn%C3%A1%20schizma&diff=8175576&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1%20z%C3%A1padn%C3%A1%20schizma&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Veľká západná schizma]]; 11:56, {{dátum|2026-03-04}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 25847 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-14012-84|~2026-14012-84]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-14012-84|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-14012-84|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „ == Ako k tomu všetkému došlo == [[Konkláve]] vo [[Vatikán|Vatikáne]] (1378) po smrti pápeža [[Gregor IX. (pápež)|Gregora XI.]] bolo prvým, ktoré sa v Ríme usporiadalo od r. 1303. Pápeži sídlili približne 70 rokov v [[Avignon|Avignone]] kvôli politickým nepokojom. [[Konkláve]] sa konalo uprostred scén nebývalého rozruchu. Od kedy sa [[Francúzsko]] za posledných 70 rokov stalo domovom pápežov, rímsky dav obklopujúci [[konkláve]] bol doc…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1%20z%C3%A1padn%C3%A1%20schizma&oldid=8175576 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1%20z%C3%A1padn%C3%A1%20schizma&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Medzitým sa na protipápeža Benedikt XIII. (avignonský nárokovateľ) obrátil cisár Žigmund a požiadal ho, aby odstúpil.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Medzit%C3%BDm%20sa%20na%20protip%C3%A1pe%C5%BEa%20Benedikt%20XIII.%20%28avignonsk%C3%BD%20n%C3%A1rokovate%C4%BE%29%20obr%C3%A1til%20cis%C3%A1r%20%C5%BDigmund%20a%20po%C5%BEiadal%20ho%2C%20aby%20odst%C3%BApil.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://vatikankatolicky.com/velka-zapadna-schizma/ vatikankatolicky.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8175576&url=https%3A%2F%2Fvatikankatolicky.com%2Fvelka-zapadna-schizma%2F podobnosť 99 %]) * „'''''Táto procedúra sa uznala a na 14. slávnostnom zasadnutí 4. júla 1415 jeho kardinál Ján Dominici prečítal jeho bulu zvolávajúcu'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22T%C3%A1to%20proced%C3%BAra%20sa%20uznala%20a%20na%2014.%20sl%C3%A1vnostnom%20zasadnut%C3%AD%204.%20j%C3%BAla%201415%20jeho%20kardin%C3%A1l%20J%C3%A1n%20Dominici%20pre%C4%8D%C3%ADtal%20jeho%20bulu%20zvol%C3%A1vaj%C3%BAcu%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://vatikankatolicky.com/velka-zapadna-schizma/ vatikankatolicky.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8175576&url=https%3A%2F%2Fvatikankatolicky.com%2Fvelka-zapadna-schizma%2F podobnosť 99 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://vatikankatolicky.com/velka-zapadna-schizma/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1%20z%C3%A1padn%C3%A1%20schizma&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Veľká západná schizma<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-14012-84}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-14012-84] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 11:58, 4. marec 2026 (UTC)</div> == [[Základná škola s materskou školou (Bratislava, Hargašova 5)]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20%C5%A1kola%20s%20materskou%20%C5%A1kolou%20%28Bratislava%2C%20Harga%C5%A1ova%205%29&diff=8177128&oldid=6479243 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20%C5%A1kola%20s%20materskou%20%C5%A1kolou%20%28Bratislava%2C%20Harga%C5%A1ova%205%29&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Základná škola s materskou školou (Bratislava, Hargašova 5)]]; 11:36, {{dátum|2026-03-07}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 4504 - 2397 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-14685-02|~2026-14685-02]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-14685-02|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-14685-02|príspevky]]) ''(<nowiki>rožšírenie stránky, výmena starých údajov za nové</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20%C5%A1kola%20s%20materskou%20%C5%A1kolou%20%28Bratislava%2C%20Harga%C5%A1ova%205%29&oldid=8177128 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20%C5%A1kola%20s%20materskou%20%C5%A1kolou%20%28Bratislava%2C%20Harga%C5%A1ova%205%29&oldid=6479243 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Existencia školy v Záhorskej Bystrici sa predpokladá už v druhej polovici 16. storočia, keď sem začali prichádzať Chorváti.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Existencia%20%C5%A1koly%20v%20Z%C3%A1horskej%20Bystrici%20sa%20predpoklad%C3%A1%20u%C5%BE%20v%20druhej%20polovici%2016.%20storo%C4%8Dia%2C%20ke%C4%8F%20sem%20za%C4%8Dali%20prich%C3%A1dza%C5%A5%20Chorv%C3%A1ti.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://zshargasova.edupage.org/text4/? zshargasova.edupage.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8177128&url=https%3A%2F%2Fzshargasova.edupage.org%2Ftext4%2F%3F podobnosť 87 %]) * „'''''V roku 1929 bola šesťtriedna rímskokatolícka škola pretransformovaná na Obecnú ľudovú školu a od 1.9.1930 sa vyučovalo v šesťtriednej Obecnej'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20roku%201929%20bola%20%C5%A1es%C5%A5triedna%20r%C3%ADmskokatol%C3%ADcka%20%C5%A1kola%20pretransformovan%C3%A1%20na%20Obecn%C3%BA%20%C4%BEudov%C3%BA%20%C5%A1kolu%20a%20od%201.9.1930%20sa%20vyu%C4%8Dovalo%20v%20%C5%A1es%C5%A5triednej%20Obecnej%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://zshargasova.sk/?page_id=76 zshargasova.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8177128&url=https%3A%2F%2Fzshargasova.sk%2F%3Fpage_id%3D76 podobnosť 87 %]), [https://zshargasova.edupage.org/text4/? zshargasova.edupage.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8177128&url=https%3A%2F%2Fzshargasova.edupage.org%2Ftext4%2F%3F podobnosť 87 %]) * „'''''V roku 1751 zemepán Leopold Pálffy kúpil a daroval cirkvi Gartnerov dom ako novú faru a do starej fary sa'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20roku%201751%20zemep%C3%A1n%20Leopold%20P%C3%A1lffy%20k%C3%BApil%20a%20daroval%20cirkvi%20Gartnerov%20dom%20ako%20nov%C3%BA%20faru%20a%20do%20starej%20fary%20sa%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://zshargasova.edupage.org/text4/? zshargasova.edupage.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8177128&url=https%3A%2F%2Fzshargasova.edupage.org%2Ftext4%2F%3F podobnosť 87 %]) * „'''''Plány novej školy mala obec už v roku 1878, ale výraznejšie aktivity spojené s novou školou nastali až po príchode'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Pl%C3%A1ny%20novej%20%C5%A1koly%20mala%20obec%20u%C5%BE%20v%20roku%201878%2C%20ale%20v%C3%BDraznej%C5%A1ie%20aktivity%20spojen%C3%A9%20s%20novou%20%C5%A1kolou%20nastali%20a%C5%BE%20po%20pr%C3%ADchode%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://zshargasova.sk/?page_id=76 zshargasova.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8177128&url=https%3A%2F%2Fzshargasova.sk%2F%3Fpage_id%3D76 podobnosť 87 %]), [https://zshargasova.edupage.org/a/historia-skoly zshargasova.edupage.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8177128&url=https%3A%2F%2Fzshargasova.edupage.org%2Fa%2Fhistoria-skoly podobnosť 87 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://zshargasova.edupage.org/text4/?, https://zshargasova.sk/?page_id=76<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20%C5%A1kola%20s%20materskou%20%C5%A1kolou%20%28Bratislava%2C%20Harga%C5%A1ova%205%29&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Základná škola s materskou školou (Bratislava, Hargašova 5)<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-14685-02}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-14685-02] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 11:38, 7. marec 2026 (UTC)</div> == [[Výtrusníky]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=V%C3%BDtrusn%C3%ADky&diff=8179270&oldid=8179118 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=V%C3%BDtrusn%C3%ADky&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Výtrusníky]]; 14:12, {{dátum|2026-03-11}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 18689 - 9678 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-12290-58|~2026-12290-58]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-12290-58|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-12290-58|príspevky]]) ''()''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=V%C3%BDtrusn%C3%ADky&oldid=8179270 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=V%C3%BDtrusn%C3%ADky&oldid=8179118 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''The Demise of a Phylum of Protists: Phylogeny of Myxozoa and Other Parasitic Cnidaria.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22The%20Demise%20of%20a%20Phylum%20of%20Protists%3A%20Phylogeny%20of%20Myxozoa%20and%20Other%20Parasitic%20Cnidaria.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/8544072/ pubmed.ncbi.nlm.nih.gov] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179270&url=https%3A%2F%2Fpubmed.ncbi.nlm.nih.gov%2F8544072%2F podobnosť 0 %]), [https://www.jstor.org/stable/pdf/3284049.pdf jstor.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179270&url=https%3A%2F%2Fwww.jstor.org%2Fstable%2Fpdf%2F3284049.pdf podobnosť 0 %]), [https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC230068/ pmc.ncbi.nlm.nih.gov] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179270&url=https%3A%2F%2Fpmc.ncbi.nlm.nih.gov%2Farticles%2FPMC230068%2F podobnosť 0 %]), [https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0959803096900046 sciencedirect.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179270&url=https%3A%2F%2Fwww.sciencedirect.com%2Fscience%2Farticle%2Fabs%2Fpii%2FS0959803096900046 podobnosť 0 %]), [https://scholar.google.com/citations?user=xyk_C_YAAAAJ&hl=en scholar.google.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179270&url=https%3A%2F%2Fscholar.google.com%2Fcitations%3Fuser%3Dxyk_C_YAAAAJ%26hl%3Den podobnosť 0 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/8544072/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=V%C3%BDtrusn%C3%ADky&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Výtrusníky<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-12290-58}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-12290-58] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 14:14, 11. marec 2026 (UTC)</div> == [[Katedra železničnej dopravy]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Katedra%20%C5%BEelezni%C4%8Dnej%20dopravy&diff=8179786&oldid=8179781 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Katedra%20%C5%BEelezni%C4%8Dnej%20dopravy&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Katedra železničnej dopravy]]; 13:50, {{dátum|2026-03-12}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 9409 - 7338 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-15870-89|~2026-15870-89]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-15870-89|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-15870-89|príspevky]]) ''(<nowiki>/* Referencie */</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Katedra%20%C5%BEelezni%C4%8Dnej%20dopravy&oldid=8179786 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Katedra%20%C5%BEelezni%C4%8Dnej%20dopravy&oldid=8179781 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Počas týchto troch rokov boli realizované stavebné úpravy ako dopravného laboratória, tak aj priľahlých odborných učební, v ktorých prebiehala výučba'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Po%C4%8Das%20t%C3%BDchto%20troch%20rokov%20boli%20realizovan%C3%A9%20stavebn%C3%A9%20%C3%BApravy%20ako%20dopravn%C3%A9ho%20laborat%C3%B3ria%2C%20tak%20aj%20pri%C4%BEahl%C3%BDch%20odborn%C3%BDch%20u%C4%8Debn%C3%AD%2C%20v%20ktor%C3%BDch%20prebiehala%20v%C3%BDu%C4%8Dba%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kzd.uniza.sk/sk/veda-a-vyskum/dopravne-laboratorium kzd.uniza.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179786&url=https%3A%2F%2Fkzd.uniza.sk%2Fsk%2Fveda-a-vyskum%2Fdopravne-laboratorium podobnosť 69 %]) * „'''''Katedra železničnej dopravy disponuje moderným špecializovaným dopravným laboratóriom, ktoré je z hľadiska technického a technologického vybavenia jedinečným zariadením svojho druhu'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Katedra%20%C5%BEelezni%C4%8Dnej%20dopravy%20disponuje%20modern%C3%BDm%20%C5%A1pecializovan%C3%BDm%20dopravn%C3%BDm%20laborat%C3%B3riom%2C%20ktor%C3%A9%20je%20z%20h%C4%BEadiska%20technick%C3%A9ho%20a%20technologick%C3%A9ho%20vybavenia%20jedine%C4%8Dn%C3%BDm%20zariaden%C3%ADm%20svojho%20druhu%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kzd.uniza.sk/sk/veda-a-vyskum/dopravne-laboratorium kzd.uniza.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179786&url=https%3A%2F%2Fkzd.uniza.sk%2Fsk%2Fveda-a-vyskum%2Fdopravne-laboratorium podobnosť 69 %]) * „'''''Z pôvodného modelového koľajiska sa demontovalo 5 dopravní, odpojilo 100 výhybiek, 350 návestidiel, 650 svoriek a približne 1000 m káblov.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Z%20p%C3%B4vodn%C3%A9ho%20modelov%C3%A9ho%20ko%C4%BEajiska%20sa%20demontovalo%205%20dopravn%C3%AD%2C%20odpojilo%20100%20v%C3%BDhybiek%2C%20350%20n%C3%A1vestidiel%2C%20650%20svoriek%20a%20pribli%C5%BEne%201000%20m%20k%C3%A1blov.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kzd.uniza.sk/sk/veda-a-vyskum/dopravne-laboratorium kzd.uniza.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179786&url=https%3A%2F%2Fkzd.uniza.sk%2Fsk%2Fveda-a-vyskum%2Fdopravne-laboratorium podobnosť 69 %]) * „'''''V súčasnosti v dopravnom laboratóriu je 6 dopravní na hlavnom okruhu a 3 dopravne na diaľkovo riadenej trati.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20s%C3%BA%C4%8Dasnosti%20v%20dopravnom%20laborat%C3%B3riu%20je%206%20dopravn%C3%AD%20na%20hlavnom%20okruhu%20a%203%20dopravne%20na%20dia%C4%BEkovo%20riadenej%20trati.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kzd.uniza.sk/sk/veda-a-vyskum/dopravne-laboratorium kzd.uniza.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179786&url=https%3A%2F%2Fkzd.uniza.sk%2Fsk%2Fveda-a-vyskum%2Fdopravne-laboratorium podobnosť 69 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://kzd.uniza.sk/sk/veda-a-vyskum/dopravne-laboratorium<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Katedra%20%C5%BEelezni%C4%8Dnej%20dopravy&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Katedra železničnej dopravy<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-15870-89}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-15870-89] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 13:52, 12. marec 2026 (UTC)</div> == [[Žandárstvo]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%BDand%C3%A1rstvo&diff=8179836&oldid=8112134 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%BDand%C3%A1rstvo&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Žandárstvo]]; 16:00, {{dátum|2026-03-12}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 6792 - 5348 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-15741-01|~2026-15741-01]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-15741-01|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-15741-01|príspevky]]) ''(<nowiki>/* Súčasnosť */</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%BDand%C3%A1rstvo&oldid=8179836 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%BDand%C3%A1rstvo&oldid=8112134 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti, o brannej povinnosti a o zmene a'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22o%20niektor%C3%BDch%20opatreniach%20na%20zv%C3%BD%C5%A1enie%20odolnosti%20Slovenskej%20republiky%20v%20oblasti%20obrany%20a%20bezpe%C4%8Dnosti%2C%20o%20brannej%20povinnosti%20a%20o%20zmene%20a%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=10182 nrsr.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179836&url=https%3A%2F%2Fwww.nrsr.sk%2Fweb%2FDefault.aspx%3Fsid%3Dzakony%2Fzakon%26MasterID%3D10182 podobnosť 16 %]), [https://www.slov-lex.sk/elegislativa/legislativne-procesy/SK/LP/2025/5 slov-lex.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179836&url=https%3A%2F%2Fwww.slov-lex.sk%2Felegislativa%2Flegislativne-procesy%2FSK%2FLP%2F2025%2F5 podobnosť 0 %]), [https://www.epi.sk/zz/2025-150 epi.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179836&url=https%3A%2F%2Fwww.epi.sk%2Fzz%2F2025-150 podobnosť 37 %]), [https://www.mod.gov.sk/zakony-v-posobnosti-ministerstva-obrany-slovenskej-republiky/ mod.gov.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179836&url=https%3A%2F%2Fwww.mod.gov.sk%2Fzakony-v-posobnosti-ministerstva-obrany-slovenskej-republiky%2F podobnosť 16 %]), [https://www.minv.sk/?okresne-urady-klientske-centra&urad=21&odbor=5&sekcia=uradna-tabula minv.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179836&url=https%3A%2F%2Fwww.minv.sk%2F%3Fokresne-urady-klientske-centra%26urad%3D21%26odbor%3D5%26sekcia%3Duradna-tabula podobnosť 17 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=10182<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%BDand%C3%A1rstvo&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Žandárstvo<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-15741-01}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-15741-01] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 16:02, 12. marec 2026 (UTC)</div> == [[Alojz Přidal]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alojz%20P%C5%99idal&diff=8180205&oldid=8180203 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alojz%20P%C5%99idal&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Alojz Přidal]]; 06:18, {{dátum|2026-03-13}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 4146 - 3100 }} }})</span> . . [[Redaktor:Alojzko|Alojzko]] ([[Diskusia s redaktorom:Alojzko|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Alojzko|príspevky]]) ''(<nowiki>/* Život */</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alojz%20P%C5%99idal&oldid=8180205 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alojz%20P%C5%99idal&oldid=8180203 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''problematiku BOZP, jadrovej a radiačnej bezpečnosti a požiarnej ochrany v JE V-2.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22problematiku%20BOZP%2C%20jadrovej%20a%20radia%C4%8Dnej%20bezpe%C4%8Dnosti%20a%20po%C5%BEiarnej%20ochrany%20v%20JE%20V-2.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.nuclear.sk/wp-content/uploads/2023/09/Kto-je-kto-10_2023.pdf nuclear.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8180205&url=https%3A%2F%2Fwww.nuclear.sk%2Fwp-content%2Fuploads%2F2023%2F09%2FKto-je-kto-10_2023.pdf podobnosť]) * „'''''Od roku 2016 do roku 2018 vykonával funkciu špecialistu v jadrovom zariadení JAVYS'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Od%20roku%202016%20do%20roku%202018%20vykon%C3%A1val%20funkciu%20%C5%A1pecialistu%20v%20jadrovom%20zariaden%C3%AD%20JAVYS%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.nuclear.sk/wp-content/uploads/2023/09/Kto-je-kto-10_2023.pdf nuclear.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8180205&url=https%3A%2F%2Fwww.nuclear.sk%2Fwp-content%2Fuploads%2F2023%2F09%2FKto-je-kto-10_2023.pdf podobnosť]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.nuclear.sk/wp-content/uploads/2023/09/Kto-je-kto-10_2023.pdf<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alojz%20P%C5%99idal&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Alojz Přidal<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Alojzko}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Alojzko] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 06:20, 13. marec 2026 (UTC)</div> == [[Stanislav Harangozó]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav%20Harangoz%C3%B3&diff=8180294&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav%20Harangoz%C3%B3&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Stanislav Harangozó]]; 11:05, {{dátum|2026-03-13}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 4119 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Matica slovenská|Matica slovenská]] ([[Diskusia s redaktorom:Matica slovenská|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Matica slovenská|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „{{Infobox Osobnosť | Meno = Stanislav Harangozó | Rodné meno = | Popis osoby = [[Slovensko|slovenský]] [[Maliar (umelec)|maliar]] | Portrét = Stanislav Harangozó vystavuje v Matici slovenskej, Liptovský Mikuláš.jpg | Dátum narodenia = [[4. máj]] [[1895]] | Miesto narodenia = [[Turčianske Teplice]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{duv|1938|6|5|1895|5|4}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], Slovensko | B…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav%20Harangoz%C3%B3&oldid=8180294 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav%20Harangoz%C3%B3&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''V rokoch 1990 – 2020 pôsobil na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20rokoch%201990%20%E2%80%93%202020%20p%C3%B4sobil%20na%20Pedagogickej%20fakulte%20Univerzity%20Komensk%C3%A9ho%20v%20Bratislave.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.harangozo.sk/ harangozo.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8180294&url=https%3A%2F%2Fwww.harangozo.sk%2F podobnosť 28 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.harangozo.sk/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav%20Harangoz%C3%B3&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Stanislav Harangozó<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Matica slovenská}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Matica slovenská] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 11:06, 13. marec 2026 (UTC)</div> == [[Eutrofizácia]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eutrofiz%C3%A1cia&diff=8181066&oldid=7703292 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eutrofiz%C3%A1cia&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Eutrofizácia]]; 18:22, {{dátum|2026-03-14}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 6857 - 1435 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-16130-56|~2026-16130-56]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-16130-56|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-16130-56|príspevky]]) ''(<nowiki>Obohatenie článku</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eutrofiz%C3%A1cia&oldid=8181066 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eutrofiz%C3%A1cia&oldid=7703292 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Hoci väčšina najhorších prípadov eutrofizácie je spôsobená ľudskou činnosťou, niekedy k nej dochádza prirodzene.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Hoci%20v%C3%A4%C4%8D%C5%A1ina%20najhor%C5%A1%C3%ADch%20pr%C3%ADpadov%20eutrofiz%C3%A1cie%20je%20sp%C3%B4soben%C3%A1%20%C4%BEudskou%20%C4%8Dinnos%C5%A5ou%2C%20niekedy%20k%20nej%20doch%C3%A1dza%20prirodzene.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://sita.sk/klima/eutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem/ sita.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8181066&url=https%3A%2F%2Fsita.sk%2Fklima%2Feutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem%2F podobnosť 95 %]) * „'''''Problém zmierniť pomáhajú aj lepšie zariadenia na čistenie odpadových vôd a regulácie septikov, ktoré výrazne znižujú únik živín, čo vedie'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Probl%C3%A9m%20zmierni%C5%A5%20pom%C3%A1haj%C3%BA%20aj%20lep%C5%A1ie%20zariadenia%20na%20%C4%8Distenie%20odpadov%C3%BDch%20v%C3%B4d%20a%20regul%C3%A1cie%20septikov%2C%20ktor%C3%A9%20v%C3%BDrazne%20zni%C5%BEuj%C3%BA%20%C3%BAnik%20%C5%BEiv%C3%ADn%2C%20%C4%8Do%20vedie%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://sita.sk/klima/eutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem/ sita.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8181066&url=https%3A%2F%2Fsita.sk%2Fklima%2Feutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem%2F podobnosť 95 %]) * „'''''V niektorých oblastiach ide o jediný zdroj životného príjmu a tiež potravy.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20niektor%C3%BDch%20oblastiach%20ide%20o%20jedin%C3%BD%20zdroj%20%C5%BEivotn%C3%A9ho%20pr%C3%ADjmu%20a%20tie%C5%BE%20potravy.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://sita.sk/klima/eutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem/ sita.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8181066&url=https%3A%2F%2Fsita.sk%2Fklima%2Feutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem%2F podobnosť 95 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://sita.sk/klima/eutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eutrofiz%C3%A1cia&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Eutrofizácia<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-16130-56}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-16130-56] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 18:24, 14. marec 2026 (UTC)</div> == [[Ladislav Hanus]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ladislav%20Hanus&diff=8183189&oldid=8135880 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ladislav%20Hanus&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Ladislav Hanus]]; 15:00, {{dátum|2026-03-18}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 24389 - 22167 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-17117-24|~2026-17117-24]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-17117-24|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-17117-24|príspevky]]) ''(<nowiki>/* Dočasné podľahnutie nacistickému pokušeniu */ doplnenie iného pohľadu od S. Trizuljaka</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ladislav%20Hanus&oldid=8183189 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ladislav%20Hanus&oldid=8135880 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''... fašistická radikalizácia sa týkala politiky, ale kresťanská kultúra žila vo veľkej miere svojím vlastným životom.\'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22...%20fa%C5%A1istick%C3%A1%20radikaliz%C3%A1cia%20sa%20t%C3%BDkala%20politiky%2C%20ale%20kres%C5%A5ansk%C3%A1%20kult%C3%BAra%20%C5%BEila%20vo%20ve%C4%BEkej%20miere%20svoj%C3%ADm%20vlastn%C3%BDm%20%C5%BEivotom.%5C%22%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kolegium.org/hlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak/ kolegium.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183189&url=https%3A%2F%2Fkolegium.org%2Fhlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak%2F podobnosť 70 %]) * „'''''Hanus sa ako reformista snažil hľadať styčnú plochu s rôznymi nekatolíckymi tradíciami, ideológiami a postavami, obhajoval Dostojevského, polemizoval o diele'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Hanus%20sa%20ako%20reformista%20sna%C5%BEil%20h%C4%BEada%C5%A5%20sty%C4%8Dn%C3%BA%20plochu%20s%20r%C3%B4znymi%20nekatol%C3%ADckymi%20trad%C3%ADciami%2C%20ideol%C3%B3giami%20a%20postavami%2C%20obhajoval%20Dostojevsk%C3%A9ho%2C%20polemizoval%20o%20diele%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kolegium.org/hlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak/ kolegium.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183189&url=https%3A%2F%2Fkolegium.org%2Fhlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak%2F podobnosť 70 %]) * „'''''Kontextom týchto úvah boli celoeurópske diskusie katolíckych intelektuálov o vyčerpanosti medzivojnového poriadku, nestabilite parlamentného modelu Weimarskej republiky, veľkej hospodárskej kríze'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Kontextom%20t%C3%BDchto%20%C3%BAvah%20boli%20celoeur%C3%B3pske%20diskusie%20katol%C3%ADckych%20intelektu%C3%A1lov%20o%20vy%C4%8Derpanosti%20medzivojnov%C3%A9ho%20poriadku%2C%20nestabilite%20parlamentn%C3%A9ho%20modelu%20Weimarskej%20republiky%2C%20ve%C4%BEkej%20hospod%C3%A1rskej%20kr%C3%ADze%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kolegium.org/hlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak/ kolegium.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183189&url=https%3A%2F%2Fkolegium.org%2Fhlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak%2F podobnosť 70 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://kolegium.org/hlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ladislav%20Hanus&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Ladislav Hanus<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-17117-24}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-17117-24] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 15:02, 18. marec 2026 (UTC)</div> == [[Augustín Roškoványi]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=August%C3%ADn%20Ro%C5%A1kov%C3%A1nyi&diff=8183641&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=August%C3%ADn%20Ro%C5%A1kov%C3%A1nyi&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Augustín Roškoványi]]; 12:01, {{dátum|2026-03-19}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 9168 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-17346-95|~2026-17346-95]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-17346-95|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-17346-95|príspevky]]) ''(<nowiki>vypísanie článku o Augustínovi Roskovanyim</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=August%C3%ADn%20Ro%C5%A1kov%C3%A1nyi&oldid=8183641 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=August%C3%ADn%20Ro%C5%A1kov%C3%A1nyi&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''1846 ho pápež Pius IX. prijal na audiencii a obdaroval zlatým medailónom Nepoškvrneného počatia Panny Márie ako prejav uznania za'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%221846%20ho%20p%C3%A1pe%C5%BE%20Pius%20IX.%20prijal%20na%20audiencii%20a%20obdaroval%20zlat%C3%BDm%20medail%C3%B3nom%20Nepo%C5%A1kvrnen%C3%A9ho%20po%C4%8Datia%20Panny%20M%C3%A1rie%20ako%20prejav%20uznania%20za%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=roskovaniaugustin knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183641&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Droskovaniaugustin podobnosť 98 %]), [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_nemethy_26?pcmeno=roskovaniaugustin knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183641&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_nemethy_26%3Fpcmeno%3Droskovaniaugustin podobnosť 92 %]) * „'''''Pri svojej všestrannej činnosti nezabúdal ani na miesto svojho detstva a v Rožkovanoch dal v r.1858 vybudovať kostol zasvätený sv.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Pri%20svojej%20v%C5%A1estrannej%20%C4%8Dinnosti%20nezab%C3%BAdal%20ani%20na%20miesto%20svojho%20detstva%20a%20v%20Ro%C5%BEkovanoch%20dal%20v%20r.1858%20vybudova%C5%A5%20kostol%20zasv%C3%A4ten%C3%BD%20sv.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=roskovaniaugustin knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183641&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Droskovaniaugustin podobnosť 98 %]) * „'''''Na podporu študentov založil v Nitre základinu štyridsaťtisíc forintov, každoročne stravoval 40 gymnazistov (okrem klerikov), založil aj základinu na pomoc'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Na%20podporu%20%C5%A1tudentov%20zalo%C5%BEil%20v%20Nitre%20z%C3%A1kladinu%20%C5%A1tyridsa%C5%A5tis%C3%ADc%20forintov%2C%20ka%C5%BEdoro%C4%8Dne%20stravoval%2040%20gymnazistov%20%28okrem%20klerikov%29%2C%20zalo%C5%BEil%20aj%20z%C3%A1kladinu%20na%20pomoc%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=roskovaniaugustin knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183641&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Droskovaniaugustin podobnosť 98 %]) * „'''''Jeho pastierske listy sú písané v duchu úprimnej starostlivosti o zverený ľud.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Jeho%20pastierske%20listy%20s%C3%BA%20p%C3%ADsan%C3%A9%20v%20duchu%20%C3%BAprimnej%20starostlivosti%20o%20zveren%C3%BD%20%C4%BEud.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=roskovaniaugustin knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183641&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Droskovaniaugustin podobnosť 98 %]), [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_nemethy_26?pcmeno=roskovaniaugustin knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183641&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_nemethy_26%3Fpcmeno%3Droskovaniaugustin podobnosť 92 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=roskovaniaugustin<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=August%C3%ADn%20Ro%C5%A1kov%C3%A1nyi&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Augustín Roškoványi<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-17346-95}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-17346-95] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 12:02, 19. marec 2026 (UTC)</div> == [[Dočasná vláda francúzskej republiky]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Do%C4%8Dasn%C3%A1%20vl%C3%A1da%20franc%C3%BAzskej%20republiky&diff=8184374&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Do%C4%8Dasn%C3%A1%20vl%C3%A1da%20franc%C3%BAzskej%20republiky&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Dočasná vláda francúzskej republiky]]; 15:01, {{dátum|2026-03-20}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 3016 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:LogoMakerAKDK|LogoMakerAKDK]] ([[Diskusia s redaktorom:LogoMakerAKDK|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/LogoMakerAKDK|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorené prekladom stránky „[[:cs:Special:Redirect/revision/25324048|Prozatímní vláda Francouzské republiky]]“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Do%C4%8Dasn%C3%A1%20vl%C3%A1da%20franc%C3%BAzskej%20republiky&oldid=8184374 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Do%C4%8Dasn%C3%A1%20vl%C3%A1da%20franc%C3%BAzskej%20republiky&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Po oslobodení Paríža 25. augusta 1944 sa presunula späť do hlavného mesta a 9. septembra 1944 ustanovila novú vládu \"národnej'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Po%20osloboden%C3%AD%20Par%C3%AD%C5%BEa%2025.%20augusta%201944%20sa%20presunula%20sp%C3%A4%C5%A5%20do%20hlavn%C3%A9ho%20mesta%20a%209.%20septembra%201944%20ustanovila%20nov%C3%BA%20vl%C3%A1du%20%5C%22n%C3%A1rodnej%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/zbornik-zivot-v-SR-1939-45.pdf upn.gov.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8184374&url=https%3A%2F%2Fwww.upn.gov.sk%2Fpublikacie_web%2Fzbornik-zivot-v-SR-1939-45.pdf podobnosť]), [https://www.stvr.org/media/a542/file/item/sk/0000/juraj-vyboh2.358.pdf?fbclid=IwZXh0bgNhZW0CMTAAAR0cClOq5JqGBsQXLPem-SMcOHuqF9wWVTHYudJ7UPaXPp9ybKzo8MNtt7k_aem_AfNe7QwkoxqtYV55dwPdxjYBAauBnINbkwzdyB-I0iii6Nj97Vgh5s6F0Os82VDPe7blwvzAdBpbs531jUSiqdyP stvr.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8184374&url=https%3A%2F%2Fwww.stvr.org%2Fmedia%2Fa542%2Ffile%2Fitem%2Fsk%2F0000%2Fjuraj-vyboh2.358.pdf%3Ffbclid%3DIwZXh0bgNhZW0CMTAAAR0cClOq5JqGBsQXLPem-SMcOHuqF9wWVTHYudJ7UPaXPp9ybKzo8MNtt7k_aem_AfNe7QwkoxqtYV55dwPdxjYBAauBnINbkwzdyB-I0iii6Nj97Vgh5s6F0Os82VDPe7blwvzAdBpbs531jUSiqdyP podobnosť]), [https://www.vhu.sk/data/files/568.pdf vhu.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8184374&url=https%3A%2F%2Fwww.vhu.sk%2Fdata%2Ffiles%2F568.pdf podobnosť]), [https://www.forumhistoriae.sk/sites/default/files/varsavske1.pdf forumhistoriae.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8184374&url=https%3A%2F%2Fwww.forumhistoriae.sk%2Fsites%2Fdefault%2Ffiles%2Fvarsavske1.pdf podobnosť]), [https://koreny.neocities.org/0007-Turzovania-1+2SV-sum2-7.pdf koreny.neocities.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8184374&url=https%3A%2F%2Fkoreny.neocities.org%2F0007-Turzovania-1%2B2SV-sum2-7.pdf podobnosť]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/zbornik-zivot-v-SR-1939-45.pdf<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Do%C4%8Dasn%C3%A1%20vl%C3%A1da%20franc%C3%BAzskej%20republiky&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Dočasná vláda francúzskej republiky<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:LogoMakerAKDK}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom LogoMakerAKDK] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 15:02, 20. marec 2026 (UTC)</div> == [[Chuck Norris]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chuck%20Norris&diff=8186029&oldid=8185366 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chuck%20Norris&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Chuck Norris]]; 21:38, {{dátum|2026-03-23}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 19237 - 15835 }} }})</span> . . [[Redaktor:Jadrovy chemik|Jadrovy chemik]] ([[Diskusia s redaktorom:Jadrovy chemik|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Jadrovy chemik|príspevky]]) ''(<nowiki>+ pseudofakty a citacie</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chuck%20Norris&oldid=8186029 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chuck%20Norris&oldid=8185366 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Keď ide strašidlo spať, každú noc sa pozerá pod posteľ, či tam nie je Chuck Norris.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Ke%C4%8F%20ide%20stra%C5%A1idlo%20spa%C5%A5%2C%20ka%C5%BEd%C3%BA%20noc%20sa%20pozer%C3%A1%20pod%20poste%C4%BE%2C%20%C4%8Di%20tam%20nie%20je%20Chuck%20Norris.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.modrykonik.sk/blogs/popular/?page=3 modrykonik.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Fwww.modrykonik.sk%2Fblogs%2Fpopular%2F%3Fpage%3D3 podobnosť 0 %]), [https://www.modrykonik.sk/blog/marselay/message/na-dobru-noc-rip-chuck-norris-napo-m1h2r9/ modrykonik.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Fwww.modrykonik.sk%2Fblog%2Fmarselay%2Fmessage%2Fna-dobru-noc-rip-chuck-norris-napo-m1h2r9%2F podobnosť 78 %]), [https://www.modrykonik.sk/blogs/?hp=22147881&scrollto=first modrykonik.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Fwww.modrykonik.sk%2Fblogs%2F%3Fhp%3D22147881%26scrollto%3Dfirst podobnosť 0 %]) * „'''''Chuckova brada je taká hustá, že v nej žijú tri rodiny orlov a jeden nezvestný prieskumník.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Chuckova%20brada%20je%20tak%C3%A1%20hust%C3%A1%2C%20%C5%BEe%20v%20nej%20%C5%BEij%C3%BA%20tri%20rodiny%20orlov%20a%20jeden%20nezvestn%C3%BD%20prieskumn%C3%ADk.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.modrykonik.sk/blogs/?hp=22159601 modrykonik.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Fwww.modrykonik.sk%2Fblogs%2F%3Fhp%3D22159601 podobnosť 0 %]), [https://www.modrykonik.sk/blog/marselay/message/na-dobru-noc-rip-chuck-norris-napo-m1h2r9/ modrykonik.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Fwww.modrykonik.sk%2Fblog%2Fmarselay%2Fmessage%2Fna-dobru-noc-rip-chuck-norris-napo-m1h2r9%2F podobnosť 78 %]) * „'''''Teória evolúcie neexistuje, existuje iba zoznam živočíšnych druhov, ktoré nechal Chuck Norris prežiť.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Te%C3%B3ria%20evol%C3%BAcie%20neexistuje%2C%20existuje%20iba%20zoznam%20%C5%BEivo%C4%8D%C3%AD%C5%A1nych%20druhov%2C%20ktor%C3%A9%20nechal%20Chuck%20Norris%20pre%C5%BEi%C5%A5.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.modrykonik.sk/blogs/?hp=22157383 modrykonik.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Fwww.modrykonik.sk%2Fblogs%2F%3Fhp%3D22157383 podobnosť 0 %]), [https://chuck-norris.szm.com/ chuck-norris.szm.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Fchuck-norris.szm.com%2F podobnosť 12 %]), [https://tera.poradna.net/questions/1886078-vtip-pro-odlehceni-iv tera.poradna.net] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Ftera.poradna.net%2Fquestions%2F1886078-vtip-pro-odlehceni-iv podobnosť 12 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.modrykonik.sk/blogs/popular/?page=3, https://www.modrykonik.sk/blogs/?hp=22159601, https://www.modrykonik.sk/blogs/?hp=22157383<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chuck%20Norris&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Chuck Norris<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Jadrovy chemik}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Jadrovy chemik] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 21:40, 23. marec 2026 (UTC)</div> == [[Dolný Vadičov]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Doln%C3%BD%20Vadi%C4%8Dov&diff=8187469&oldid=8180224 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Doln%C3%BD%20Vadi%C4%8Dov&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Dolný Vadičov]]; 10:18, {{dátum|2026-03-26}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 9653 - 7345 }} }})</span> . . [[Redaktor:Miroslav Gajdoš|Miroslav Gajdoš]] ([[Diskusia s redaktorom:Miroslav Gajdoš|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Miroslav Gajdoš|príspevky]]) ''(<nowiki>/* Kultúra */Zdroj Kysucké povesti</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Doln%C3%BD%20Vadi%C4%8Dov&oldid=8187469 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Doln%C3%BD%20Vadi%C4%8Dov&oldid=8180224 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Keď sa prach rozptýlil, dedinčania uvideli na mieste, kde kedysi stála jaskyňa prekrásne lúky snežienok.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Ke%C4%8F%20sa%20prach%20rozpt%C3%BDlil%2C%20dedin%C4%8Dania%20uvideli%20na%20mieste%2C%20kde%20kedysi%20st%C3%A1la%20jasky%C5%88a%20prekr%C3%A1sne%20l%C3%BAky%20sne%C5%BEienok.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162476418271891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162476418271891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162466139766891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162466139766891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10161871285911891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10161871285911891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10156193164051891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10156193164051891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10160676360761891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10160676360761891%2F podobnosť]), … * „'''''V úzkej doline potoka ktorý pramení za Ladoňhorou, ich zo skalnej jaskyne tajne sledoval černokňažník Ladoň.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20%C3%BAzkej%20doline%20potoka%20ktor%C3%BD%20pramen%C3%AD%20za%20Lado%C5%88horou%2C%20ich%20zo%20skalnej%20jaskyne%20tajne%20sledoval%20%C4%8Dernok%C5%88a%C5%BEn%C3%ADk%20Lado%C5%88.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162476418271891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162476418271891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162466139766891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162466139766891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10161871285911891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10161871285911891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10156193164051891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10156193164051891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10160676360761891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10160676360761891%2F podobnosť]), … * „'''''Celá jaskyňa sa zatriasla a skalné bralo v ktorom bol Ladoň usadený sa začalo rúcať.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Cel%C3%A1%20jasky%C5%88a%20sa%20zatriasla%20a%20skaln%C3%A9%20bralo%20v%20ktorom%20bol%20Lado%C5%88%20usaden%C3%BD%20sa%20za%C4%8Dalo%20r%C3%BAca%C5%A5.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162476418271891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162476418271891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162475294291891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162475294291891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162466139766891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162466139766891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10156193164051891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10156193164051891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10161871285911891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10161871285911891%2F podobnosť]), … * „'''''Dedina zosmutnela, kde hľadať taký kvet v čase, keď už aj posledné listie zhnilo na zemi.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Dedina%20zosmutnela%2C%20kde%20h%C4%BEada%C5%A5%20tak%C3%BD%20kvet%20v%20%C4%8Dase%2C%20ke%C4%8F%20u%C5%BE%20aj%20posledn%C3%A9%20listie%20zhnilo%20na%20zemi.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162476418271891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162476418271891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162466139766891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162466139766891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10161871285911891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10161871285911891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10161976620646891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10161976620646891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10160676360761891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10160676360761891%2F podobnosť]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162476418271891/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Doln%C3%BD%20Vadi%C4%8Dov&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Dolný Vadičov<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Miroslav Gajdoš}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Miroslav Gajdoš] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 10:20, 26. marec 2026 (UTC)</div> == [[Zuzana Znášiková Martinková]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zuzana%20Zn%C3%A1%C5%A1ikov%C3%A1%20Martinkov%C3%A1&diff=8187891&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zuzana%20Zn%C3%A1%C5%A1ikov%C3%A1%20Martinkov%C3%A1&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Zuzana Znášiková Martinková]]; 15:20, {{dátum|2026-03-27}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 1441 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:HarryDusanko|HarryDusanko]] ([[Diskusia s redaktorom:HarryDusanko|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/HarryDusanko|príspevky]]) ''(<nowiki>výroba stránky o slávnej herečke</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zuzana%20Zn%C3%A1%C5%A1ikov%C3%A1%20Martinkov%C3%A1&oldid=8187891 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zuzana%20Zn%C3%A1%C5%A1ikov%C3%A1%20Martinkov%C3%A1&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Funguje ako herečka na voľnej nohe a je možné vidieť ju v komických a dramatických rolách.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Funguje%20ako%20here%C4%8Dka%20na%20vo%C4%BEnej%20nohe%20a%20je%20mo%C5%BEn%C3%A9%20vidie%C5%A5%20ju%20v%20komick%C3%BDch%20a%20dramatick%C3%BDch%20rol%C3%A1ch.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.csfd.cz/tvurce/357596-zuzana-martinkova-znasikova/biografie/ csfd.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187891&url=https%3A%2F%2Fwww.csfd.cz%2Ftvurce%2F357596-zuzana-martinkova-znasikova%2Fbiografie%2F podobnosť 0 %]) * „'''''Po štyridsiatke sa znova presťahovala na Slovensko, kde okrem divadla (SND, Gunagu, La Komika, Ady loď...) nanovo rozbehla svoju televíznu'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Po%20%C5%A1tyridsiatke%20sa%20znova%20pres%C5%A5ahovala%20na%20Slovensko%2C%20kde%20okrem%20divadla%20%28SND%2C%20Gunagu%2C%20La%20Komika%2C%20Ady%20lo%C4%8F...%29%20nanovo%20rozbehla%20svoju%20telev%C3%ADznu%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.csfd.cz/tvurce/357596-zuzana-martinkova-znasikova/biografie/ csfd.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187891&url=https%3A%2F%2Fwww.csfd.cz%2Ftvurce%2F357596-zuzana-martinkova-znasikova%2Fbiografie%2F podobnosť 0 %]) * „'''''Po návrate na Slovensko na počiatku 90. rokov sa stala dôležitou súčasťou Trnavského divadla, kde stvárnila množstvo hlavných i vedľajších'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Po%20n%C3%A1vrate%20na%20Slovensko%20na%20po%C4%8Diatku%2090.%20rokov%20sa%20stala%20d%C3%B4le%C5%BEitou%20s%C3%BA%C4%8Das%C5%A5ou%20Trnavsk%C3%A9ho%20divadla%2C%20kde%20stv%C3%A1rnila%20mno%C5%BEstvo%20hlavn%C3%BDch%20i%20ved%C4%BEaj%C5%A1%C3%ADch%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.csfd.sk/tvorca/357596-zuzana-martinkova-znasikova/biografia/ csfd.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187891&url=https%3A%2F%2Fwww.csfd.sk%2Ftvorca%2F357596-zuzana-martinkova-znasikova%2Fbiografia%2F podobnosť 0 %]), [https://www.csfd.cz/tvurce/357596-zuzana-martinkova-znasikova/biografie/ csfd.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187891&url=https%3A%2F%2Fwww.csfd.cz%2Ftvurce%2F357596-zuzana-martinkova-znasikova%2Fbiografie%2F podobnosť 0 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.csfd.cz/tvurce/357596-zuzana-martinkova-znasikova/biografie/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zuzana%20Zn%C3%A1%C5%A1ikov%C3%A1%20Martinkov%C3%A1&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Zuzana Znášiková Martinková<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:HarryDusanko}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom HarryDusanko] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 15:22, 27. marec 2026 (UTC)</div> rhf3gr7oa6fboyd6hy0slgqq7k8r4ky 8188255 8187893 2026-03-28T06:14:11Z TeslaBot 71954 /* Riccardo Paternò di Montecupo */ nová sekcia 8188255 wikitext text/x-wiki __NOINDEX__ <div style="margin: 1.5em 0; border-top: 1px solid #AAAAAA; border-bottom: 1px solid #AAAAAA; font-size:85%;"> Archív: <span style="white-space: nowrap">2012: [[/2012-05|05]] [[/2012-06|06]] [[/2012-07|07]] [[/2012-08|08]] [[/2012-09|09]] [[/2012-10|10]] [[/2012-11|11]] [[/2012-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2013: [[/2013-01|01]] [[/2013-02|02]] [[/2013-03|03]] [[/2013-04|04]] [[/2013-05|05]] [[/2013-06|06]] [[/2013-07|07]] [[/2013-08|08]] [[/2013-09|09]] [[/2013-10|10]] [[/2013-11|11]] [[/2013-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2014: [[/2014-01|01]] [[/2014-02|02]] [[/2014-03|03]] [[/2014-04|04]] [[/2014-05|05]] [[/2014-06|06]] [[/2014-07|07]] [[/2014-08|08]] [[/2014-09|09]] [[/2014-10|10]] [[/2014-11|11]] [[/2014-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2015: [[/2015-01|01]] [[/2015-02|02]] [[/2015-03|03]] [[/2015-04|04]] [[/2015-05|05]] [[/2015-06|06]] [[/2015-07|07]] [[/2015-08|08]] [[/2015-09|09]] [[/2015-10|10]] [[/2015-11|11]] [[/2015-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2016: [[/2016-01|01]] [[/2016-02|02]] [[/2016-03|03]] [[/2016-04|04]] [[/2016-05|05]] [[/2016-06|06]] [[/2016-07|07]] [[/2016-08|08]] [[/2016-09|09]] [[/2016-10|10]] [[/2016-11|11]] [[/2016-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2017: [[/2017-01|01]] [[/2017-02|02]] [[/2017-03|03]] [[/2017-04|04]] [[/2017-05|05]] [[/2017-06|06]] [[/2017-07|07]] [[/2017-08|08]] [[/2017-09|09]] [[/2017-10|10]] [[/2017-11|11]] [[/2017-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2018: [[/2018-01|01]] [[/2018-02|02]] [[/2018-03|03]] [[/2018-04|04]] [[/2018-05|05]] [[/2018-06|06]] [[/2018-07|07]] [[/2018-08|08]] [[/2018-09|09]] [[/2018-10|10]] [[/2018-11|11]] [[/2018-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2019: [[/2019-01|01]] [[/2019-02|02]] [[/2019-03|03]] [[/2019-04|04]] [[/2019-05|05]] [[/2019-06|06]] [[/2019-07|07]] [[/2019-08|08]] [[/2019-09|09]] [[/2019-10|10]] [[/2019-11|11]] [[/2019-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2020: <span style="color: #AAA">01 02 03 04 05 06 07</span> [[/2020-08|08]] [[/2020-09|09]] [[/2020-10|10]] [[/2020-11|11]] [[/2020-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2021: [[/2021-01|01]] [[/2021-02|02]] [[/2021-03|03]] [[/2021-04|04]] [[/2021-05|05]] [[/2021-06|06]] [[/2021-07|07]] [[/2021-08|08]] [[/2021-09|09]] [[/2021-10|10]] [[/2021-11|11]] [[/2021-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2022: [[/2022-01|01]] [[/2022-02|02]] [[/2022-03|03]] [[/2022-04|04]] [[/2022-05|05]] [[/2022-06|06]] [[/2022-07|07]] [[/2022-08|08]] [[/2022-09|09]] [[/2022-10|10]] [[/2022-11|11]] [[/2022-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2023: [[/2023-01|01]] [[/2023-02|02]] [[/2023-03|03]] [[/2023-04|04]] [[/2023-05|05]] [[/2023-06|06]] [[/2023-07|07]] [[/2023-08|08]] [[/2023-09|09]] [[/2023-10|10]] [[/2023-11|11]] [[/2023-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2024: [[/2024-01|01]] [[/2024-02|02]] [[/2024-03|03]] [[/2024-04|04]] [[/2024-05|05]] [[/2024-06|06]] [[/2024-07|07]] [[/2024-08|08]] [[/2024-09|09]] [[/2024-10|10]] [[/2024-11|11]] [[/2024-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2025: [[/2025-01|01]] [[/2025-02|02]] [[/2025-03|03]] [[/2025-04|04]] [[/2025-05|05]] [[/2025-06|06]] [[/2025-07|07]] [[/2025-08|08]] [[/2025-09|09]] [[/2025-10|10]] [[/2025-11|11]] [[/2025-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2026: [[/2026-01|01]] [[/2026-02|02]] <!-- [[/2026-03|03]] [[/2026-04|04]] [[/2026-05|05]] [[/2026-06|06]] [[/2026-07|07]] [[/2026-08|08]] [[/2026-09|09]] [[/2026-10|10]] [[/2026-11|11]] [[/2026-12|12]] --></span> </div> == [[Chladniačik]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chladnia%C4%8Dik&diff=8173858&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chladnia%C4%8Dik&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Chladniačik]]; 11:56, {{dátum|2026-03-01}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 28933 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-13339-30|~2026-13339-30]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-13339-30|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-13339-30|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „{{Infobox živočíchy||Názov=rybárik riečny|Obrázok=Kingfisher India.jpg|Titulok=rybárik riečny (India)|Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/LC}}(global<ref name="IUCN">[https://www.iucnredlist.org/species/22683027/89575948 IUCN Red list 2020.2. Prístup 29. októbra 2020.]</ref>, na [[Slovensko|Slovensku]]<ref name="SOS2014" />)|Ríša po slovensky=[[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia|Podríša po slovensky=[[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Pol…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chladnia%C4%8Dik&oldid=8173858 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chladnia%C4%8Dik&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''V posledných rokoch nebol u jeho populácie, ktorá má zhruba 600 000 párov, zaznamenaný pokles vyšší ako 30 % a'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20posledn%C3%BDch%20rokoch%20nebol%20u%20jeho%20popul%C3%A1cie%2C%20ktor%C3%A1%20m%C3%A1%20zhruba%20600%20000%20p%C3%A1rov%2C%20zaznamenan%C3%BD%20pokles%20vy%C5%A1%C5%A1%C3%AD%20ako%2030%20%25%20a%22 vyhľadávanie], • zdroje: [http://agika.szm.com/Vtakroka2011.htm agika.szm.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8173858&url=http%3A%2F%2Fagika.szm.com%2FVtakroka2011.htm podobnosť 96 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>http://agika.szm.com/Vtakroka2011.htm<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chladnia%C4%8Dik&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Chladniačik<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-13339-30}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-13339-30] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 11:58, 1. marec 2026 (UTC)</div> == [[Veľká západná schizma]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1%20z%C3%A1padn%C3%A1%20schizma&diff=8175576&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1%20z%C3%A1padn%C3%A1%20schizma&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Veľká západná schizma]]; 11:56, {{dátum|2026-03-04}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 25847 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-14012-84|~2026-14012-84]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-14012-84|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-14012-84|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „ == Ako k tomu všetkému došlo == [[Konkláve]] vo [[Vatikán|Vatikáne]] (1378) po smrti pápeža [[Gregor IX. (pápež)|Gregora XI.]] bolo prvým, ktoré sa v Ríme usporiadalo od r. 1303. Pápeži sídlili približne 70 rokov v [[Avignon|Avignone]] kvôli politickým nepokojom. [[Konkláve]] sa konalo uprostred scén nebývalého rozruchu. Od kedy sa [[Francúzsko]] za posledných 70 rokov stalo domovom pápežov, rímsky dav obklopujúci [[konkláve]] bol doc…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1%20z%C3%A1padn%C3%A1%20schizma&oldid=8175576 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1%20z%C3%A1padn%C3%A1%20schizma&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Medzitým sa na protipápeža Benedikt XIII. (avignonský nárokovateľ) obrátil cisár Žigmund a požiadal ho, aby odstúpil.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Medzit%C3%BDm%20sa%20na%20protip%C3%A1pe%C5%BEa%20Benedikt%20XIII.%20%28avignonsk%C3%BD%20n%C3%A1rokovate%C4%BE%29%20obr%C3%A1til%20cis%C3%A1r%20%C5%BDigmund%20a%20po%C5%BEiadal%20ho%2C%20aby%20odst%C3%BApil.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://vatikankatolicky.com/velka-zapadna-schizma/ vatikankatolicky.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8175576&url=https%3A%2F%2Fvatikankatolicky.com%2Fvelka-zapadna-schizma%2F podobnosť 99 %]) * „'''''Táto procedúra sa uznala a na 14. slávnostnom zasadnutí 4. júla 1415 jeho kardinál Ján Dominici prečítal jeho bulu zvolávajúcu'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22T%C3%A1to%20proced%C3%BAra%20sa%20uznala%20a%20na%2014.%20sl%C3%A1vnostnom%20zasadnut%C3%AD%204.%20j%C3%BAla%201415%20jeho%20kardin%C3%A1l%20J%C3%A1n%20Dominici%20pre%C4%8D%C3%ADtal%20jeho%20bulu%20zvol%C3%A1vaj%C3%BAcu%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://vatikankatolicky.com/velka-zapadna-schizma/ vatikankatolicky.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8175576&url=https%3A%2F%2Fvatikankatolicky.com%2Fvelka-zapadna-schizma%2F podobnosť 99 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://vatikankatolicky.com/velka-zapadna-schizma/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1%20z%C3%A1padn%C3%A1%20schizma&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Veľká západná schizma<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-14012-84}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-14012-84] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 11:58, 4. marec 2026 (UTC)</div> == [[Základná škola s materskou školou (Bratislava, Hargašova 5)]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20%C5%A1kola%20s%20materskou%20%C5%A1kolou%20%28Bratislava%2C%20Harga%C5%A1ova%205%29&diff=8177128&oldid=6479243 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20%C5%A1kola%20s%20materskou%20%C5%A1kolou%20%28Bratislava%2C%20Harga%C5%A1ova%205%29&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Základná škola s materskou školou (Bratislava, Hargašova 5)]]; 11:36, {{dátum|2026-03-07}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 4504 - 2397 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-14685-02|~2026-14685-02]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-14685-02|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-14685-02|príspevky]]) ''(<nowiki>rožšírenie stránky, výmena starých údajov za nové</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20%C5%A1kola%20s%20materskou%20%C5%A1kolou%20%28Bratislava%2C%20Harga%C5%A1ova%205%29&oldid=8177128 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20%C5%A1kola%20s%20materskou%20%C5%A1kolou%20%28Bratislava%2C%20Harga%C5%A1ova%205%29&oldid=6479243 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Existencia školy v Záhorskej Bystrici sa predpokladá už v druhej polovici 16. storočia, keď sem začali prichádzať Chorváti.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Existencia%20%C5%A1koly%20v%20Z%C3%A1horskej%20Bystrici%20sa%20predpoklad%C3%A1%20u%C5%BE%20v%20druhej%20polovici%2016.%20storo%C4%8Dia%2C%20ke%C4%8F%20sem%20za%C4%8Dali%20prich%C3%A1dza%C5%A5%20Chorv%C3%A1ti.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://zshargasova.edupage.org/text4/? zshargasova.edupage.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8177128&url=https%3A%2F%2Fzshargasova.edupage.org%2Ftext4%2F%3F podobnosť 87 %]) * „'''''V roku 1929 bola šesťtriedna rímskokatolícka škola pretransformovaná na Obecnú ľudovú školu a od 1.9.1930 sa vyučovalo v šesťtriednej Obecnej'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20roku%201929%20bola%20%C5%A1es%C5%A5triedna%20r%C3%ADmskokatol%C3%ADcka%20%C5%A1kola%20pretransformovan%C3%A1%20na%20Obecn%C3%BA%20%C4%BEudov%C3%BA%20%C5%A1kolu%20a%20od%201.9.1930%20sa%20vyu%C4%8Dovalo%20v%20%C5%A1es%C5%A5triednej%20Obecnej%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://zshargasova.sk/?page_id=76 zshargasova.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8177128&url=https%3A%2F%2Fzshargasova.sk%2F%3Fpage_id%3D76 podobnosť 87 %]), [https://zshargasova.edupage.org/text4/? zshargasova.edupage.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8177128&url=https%3A%2F%2Fzshargasova.edupage.org%2Ftext4%2F%3F podobnosť 87 %]) * „'''''V roku 1751 zemepán Leopold Pálffy kúpil a daroval cirkvi Gartnerov dom ako novú faru a do starej fary sa'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20roku%201751%20zemep%C3%A1n%20Leopold%20P%C3%A1lffy%20k%C3%BApil%20a%20daroval%20cirkvi%20Gartnerov%20dom%20ako%20nov%C3%BA%20faru%20a%20do%20starej%20fary%20sa%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://zshargasova.edupage.org/text4/? zshargasova.edupage.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8177128&url=https%3A%2F%2Fzshargasova.edupage.org%2Ftext4%2F%3F podobnosť 87 %]) * „'''''Plány novej školy mala obec už v roku 1878, ale výraznejšie aktivity spojené s novou školou nastali až po príchode'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Pl%C3%A1ny%20novej%20%C5%A1koly%20mala%20obec%20u%C5%BE%20v%20roku%201878%2C%20ale%20v%C3%BDraznej%C5%A1ie%20aktivity%20spojen%C3%A9%20s%20novou%20%C5%A1kolou%20nastali%20a%C5%BE%20po%20pr%C3%ADchode%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://zshargasova.sk/?page_id=76 zshargasova.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8177128&url=https%3A%2F%2Fzshargasova.sk%2F%3Fpage_id%3D76 podobnosť 87 %]), [https://zshargasova.edupage.org/a/historia-skoly zshargasova.edupage.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8177128&url=https%3A%2F%2Fzshargasova.edupage.org%2Fa%2Fhistoria-skoly podobnosť 87 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://zshargasova.edupage.org/text4/?, https://zshargasova.sk/?page_id=76<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20%C5%A1kola%20s%20materskou%20%C5%A1kolou%20%28Bratislava%2C%20Harga%C5%A1ova%205%29&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Základná škola s materskou školou (Bratislava, Hargašova 5)<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-14685-02}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-14685-02] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 11:38, 7. marec 2026 (UTC)</div> == [[Výtrusníky]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=V%C3%BDtrusn%C3%ADky&diff=8179270&oldid=8179118 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=V%C3%BDtrusn%C3%ADky&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Výtrusníky]]; 14:12, {{dátum|2026-03-11}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 18689 - 9678 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-12290-58|~2026-12290-58]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-12290-58|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-12290-58|príspevky]]) ''()''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=V%C3%BDtrusn%C3%ADky&oldid=8179270 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=V%C3%BDtrusn%C3%ADky&oldid=8179118 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''The Demise of a Phylum of Protists: Phylogeny of Myxozoa and Other Parasitic Cnidaria.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22The%20Demise%20of%20a%20Phylum%20of%20Protists%3A%20Phylogeny%20of%20Myxozoa%20and%20Other%20Parasitic%20Cnidaria.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/8544072/ pubmed.ncbi.nlm.nih.gov] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179270&url=https%3A%2F%2Fpubmed.ncbi.nlm.nih.gov%2F8544072%2F podobnosť 0 %]), [https://www.jstor.org/stable/pdf/3284049.pdf jstor.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179270&url=https%3A%2F%2Fwww.jstor.org%2Fstable%2Fpdf%2F3284049.pdf podobnosť 0 %]), [https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC230068/ pmc.ncbi.nlm.nih.gov] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179270&url=https%3A%2F%2Fpmc.ncbi.nlm.nih.gov%2Farticles%2FPMC230068%2F podobnosť 0 %]), [https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0959803096900046 sciencedirect.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179270&url=https%3A%2F%2Fwww.sciencedirect.com%2Fscience%2Farticle%2Fabs%2Fpii%2FS0959803096900046 podobnosť 0 %]), [https://scholar.google.com/citations?user=xyk_C_YAAAAJ&hl=en scholar.google.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179270&url=https%3A%2F%2Fscholar.google.com%2Fcitations%3Fuser%3Dxyk_C_YAAAAJ%26hl%3Den podobnosť 0 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/8544072/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=V%C3%BDtrusn%C3%ADky&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Výtrusníky<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-12290-58}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-12290-58] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 14:14, 11. marec 2026 (UTC)</div> == [[Katedra železničnej dopravy]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Katedra%20%C5%BEelezni%C4%8Dnej%20dopravy&diff=8179786&oldid=8179781 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Katedra%20%C5%BEelezni%C4%8Dnej%20dopravy&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Katedra železničnej dopravy]]; 13:50, {{dátum|2026-03-12}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 9409 - 7338 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-15870-89|~2026-15870-89]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-15870-89|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-15870-89|príspevky]]) ''(<nowiki>/* Referencie */</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Katedra%20%C5%BEelezni%C4%8Dnej%20dopravy&oldid=8179786 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Katedra%20%C5%BEelezni%C4%8Dnej%20dopravy&oldid=8179781 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Počas týchto troch rokov boli realizované stavebné úpravy ako dopravného laboratória, tak aj priľahlých odborných učební, v ktorých prebiehala výučba'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Po%C4%8Das%20t%C3%BDchto%20troch%20rokov%20boli%20realizovan%C3%A9%20stavebn%C3%A9%20%C3%BApravy%20ako%20dopravn%C3%A9ho%20laborat%C3%B3ria%2C%20tak%20aj%20pri%C4%BEahl%C3%BDch%20odborn%C3%BDch%20u%C4%8Debn%C3%AD%2C%20v%20ktor%C3%BDch%20prebiehala%20v%C3%BDu%C4%8Dba%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kzd.uniza.sk/sk/veda-a-vyskum/dopravne-laboratorium kzd.uniza.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179786&url=https%3A%2F%2Fkzd.uniza.sk%2Fsk%2Fveda-a-vyskum%2Fdopravne-laboratorium podobnosť 69 %]) * „'''''Katedra železničnej dopravy disponuje moderným špecializovaným dopravným laboratóriom, ktoré je z hľadiska technického a technologického vybavenia jedinečným zariadením svojho druhu'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Katedra%20%C5%BEelezni%C4%8Dnej%20dopravy%20disponuje%20modern%C3%BDm%20%C5%A1pecializovan%C3%BDm%20dopravn%C3%BDm%20laborat%C3%B3riom%2C%20ktor%C3%A9%20je%20z%20h%C4%BEadiska%20technick%C3%A9ho%20a%20technologick%C3%A9ho%20vybavenia%20jedine%C4%8Dn%C3%BDm%20zariaden%C3%ADm%20svojho%20druhu%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kzd.uniza.sk/sk/veda-a-vyskum/dopravne-laboratorium kzd.uniza.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179786&url=https%3A%2F%2Fkzd.uniza.sk%2Fsk%2Fveda-a-vyskum%2Fdopravne-laboratorium podobnosť 69 %]) * „'''''Z pôvodného modelového koľajiska sa demontovalo 5 dopravní, odpojilo 100 výhybiek, 350 návestidiel, 650 svoriek a približne 1000 m káblov.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Z%20p%C3%B4vodn%C3%A9ho%20modelov%C3%A9ho%20ko%C4%BEajiska%20sa%20demontovalo%205%20dopravn%C3%AD%2C%20odpojilo%20100%20v%C3%BDhybiek%2C%20350%20n%C3%A1vestidiel%2C%20650%20svoriek%20a%20pribli%C5%BEne%201000%20m%20k%C3%A1blov.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kzd.uniza.sk/sk/veda-a-vyskum/dopravne-laboratorium kzd.uniza.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179786&url=https%3A%2F%2Fkzd.uniza.sk%2Fsk%2Fveda-a-vyskum%2Fdopravne-laboratorium podobnosť 69 %]) * „'''''V súčasnosti v dopravnom laboratóriu je 6 dopravní na hlavnom okruhu a 3 dopravne na diaľkovo riadenej trati.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20s%C3%BA%C4%8Dasnosti%20v%20dopravnom%20laborat%C3%B3riu%20je%206%20dopravn%C3%AD%20na%20hlavnom%20okruhu%20a%203%20dopravne%20na%20dia%C4%BEkovo%20riadenej%20trati.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kzd.uniza.sk/sk/veda-a-vyskum/dopravne-laboratorium kzd.uniza.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179786&url=https%3A%2F%2Fkzd.uniza.sk%2Fsk%2Fveda-a-vyskum%2Fdopravne-laboratorium podobnosť 69 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://kzd.uniza.sk/sk/veda-a-vyskum/dopravne-laboratorium<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Katedra%20%C5%BEelezni%C4%8Dnej%20dopravy&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Katedra železničnej dopravy<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-15870-89}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-15870-89] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 13:52, 12. marec 2026 (UTC)</div> == [[Žandárstvo]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%BDand%C3%A1rstvo&diff=8179836&oldid=8112134 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%BDand%C3%A1rstvo&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Žandárstvo]]; 16:00, {{dátum|2026-03-12}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 6792 - 5348 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-15741-01|~2026-15741-01]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-15741-01|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-15741-01|príspevky]]) ''(<nowiki>/* Súčasnosť */</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%BDand%C3%A1rstvo&oldid=8179836 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%BDand%C3%A1rstvo&oldid=8112134 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti, o brannej povinnosti a o zmene a'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22o%20niektor%C3%BDch%20opatreniach%20na%20zv%C3%BD%C5%A1enie%20odolnosti%20Slovenskej%20republiky%20v%20oblasti%20obrany%20a%20bezpe%C4%8Dnosti%2C%20o%20brannej%20povinnosti%20a%20o%20zmene%20a%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=10182 nrsr.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179836&url=https%3A%2F%2Fwww.nrsr.sk%2Fweb%2FDefault.aspx%3Fsid%3Dzakony%2Fzakon%26MasterID%3D10182 podobnosť 16 %]), [https://www.slov-lex.sk/elegislativa/legislativne-procesy/SK/LP/2025/5 slov-lex.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179836&url=https%3A%2F%2Fwww.slov-lex.sk%2Felegislativa%2Flegislativne-procesy%2FSK%2FLP%2F2025%2F5 podobnosť 0 %]), [https://www.epi.sk/zz/2025-150 epi.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179836&url=https%3A%2F%2Fwww.epi.sk%2Fzz%2F2025-150 podobnosť 37 %]), [https://www.mod.gov.sk/zakony-v-posobnosti-ministerstva-obrany-slovenskej-republiky/ mod.gov.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179836&url=https%3A%2F%2Fwww.mod.gov.sk%2Fzakony-v-posobnosti-ministerstva-obrany-slovenskej-republiky%2F podobnosť 16 %]), [https://www.minv.sk/?okresne-urady-klientske-centra&urad=21&odbor=5&sekcia=uradna-tabula minv.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179836&url=https%3A%2F%2Fwww.minv.sk%2F%3Fokresne-urady-klientske-centra%26urad%3D21%26odbor%3D5%26sekcia%3Duradna-tabula podobnosť 17 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=10182<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%BDand%C3%A1rstvo&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Žandárstvo<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-15741-01}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-15741-01] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 16:02, 12. marec 2026 (UTC)</div> == [[Alojz Přidal]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alojz%20P%C5%99idal&diff=8180205&oldid=8180203 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alojz%20P%C5%99idal&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Alojz Přidal]]; 06:18, {{dátum|2026-03-13}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 4146 - 3100 }} }})</span> . . [[Redaktor:Alojzko|Alojzko]] ([[Diskusia s redaktorom:Alojzko|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Alojzko|príspevky]]) ''(<nowiki>/* Život */</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alojz%20P%C5%99idal&oldid=8180205 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alojz%20P%C5%99idal&oldid=8180203 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''problematiku BOZP, jadrovej a radiačnej bezpečnosti a požiarnej ochrany v JE V-2.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22problematiku%20BOZP%2C%20jadrovej%20a%20radia%C4%8Dnej%20bezpe%C4%8Dnosti%20a%20po%C5%BEiarnej%20ochrany%20v%20JE%20V-2.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.nuclear.sk/wp-content/uploads/2023/09/Kto-je-kto-10_2023.pdf nuclear.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8180205&url=https%3A%2F%2Fwww.nuclear.sk%2Fwp-content%2Fuploads%2F2023%2F09%2FKto-je-kto-10_2023.pdf podobnosť]) * „'''''Od roku 2016 do roku 2018 vykonával funkciu špecialistu v jadrovom zariadení JAVYS'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Od%20roku%202016%20do%20roku%202018%20vykon%C3%A1val%20funkciu%20%C5%A1pecialistu%20v%20jadrovom%20zariaden%C3%AD%20JAVYS%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.nuclear.sk/wp-content/uploads/2023/09/Kto-je-kto-10_2023.pdf nuclear.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8180205&url=https%3A%2F%2Fwww.nuclear.sk%2Fwp-content%2Fuploads%2F2023%2F09%2FKto-je-kto-10_2023.pdf podobnosť]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.nuclear.sk/wp-content/uploads/2023/09/Kto-je-kto-10_2023.pdf<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alojz%20P%C5%99idal&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Alojz Přidal<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Alojzko}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Alojzko] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 06:20, 13. marec 2026 (UTC)</div> == [[Stanislav Harangozó]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav%20Harangoz%C3%B3&diff=8180294&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav%20Harangoz%C3%B3&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Stanislav Harangozó]]; 11:05, {{dátum|2026-03-13}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 4119 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Matica slovenská|Matica slovenská]] ([[Diskusia s redaktorom:Matica slovenská|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Matica slovenská|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „{{Infobox Osobnosť | Meno = Stanislav Harangozó | Rodné meno = | Popis osoby = [[Slovensko|slovenský]] [[Maliar (umelec)|maliar]] | Portrét = Stanislav Harangozó vystavuje v Matici slovenskej, Liptovský Mikuláš.jpg | Dátum narodenia = [[4. máj]] [[1895]] | Miesto narodenia = [[Turčianske Teplice]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{duv|1938|6|5|1895|5|4}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], Slovensko | B…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav%20Harangoz%C3%B3&oldid=8180294 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav%20Harangoz%C3%B3&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''V rokoch 1990 – 2020 pôsobil na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20rokoch%201990%20%E2%80%93%202020%20p%C3%B4sobil%20na%20Pedagogickej%20fakulte%20Univerzity%20Komensk%C3%A9ho%20v%20Bratislave.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.harangozo.sk/ harangozo.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8180294&url=https%3A%2F%2Fwww.harangozo.sk%2F podobnosť 28 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.harangozo.sk/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav%20Harangoz%C3%B3&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Stanislav Harangozó<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Matica slovenská}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Matica slovenská] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 11:06, 13. marec 2026 (UTC)</div> == [[Eutrofizácia]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eutrofiz%C3%A1cia&diff=8181066&oldid=7703292 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eutrofiz%C3%A1cia&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Eutrofizácia]]; 18:22, {{dátum|2026-03-14}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 6857 - 1435 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-16130-56|~2026-16130-56]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-16130-56|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-16130-56|príspevky]]) ''(<nowiki>Obohatenie článku</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eutrofiz%C3%A1cia&oldid=8181066 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eutrofiz%C3%A1cia&oldid=7703292 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Hoci väčšina najhorších prípadov eutrofizácie je spôsobená ľudskou činnosťou, niekedy k nej dochádza prirodzene.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Hoci%20v%C3%A4%C4%8D%C5%A1ina%20najhor%C5%A1%C3%ADch%20pr%C3%ADpadov%20eutrofiz%C3%A1cie%20je%20sp%C3%B4soben%C3%A1%20%C4%BEudskou%20%C4%8Dinnos%C5%A5ou%2C%20niekedy%20k%20nej%20doch%C3%A1dza%20prirodzene.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://sita.sk/klima/eutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem/ sita.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8181066&url=https%3A%2F%2Fsita.sk%2Fklima%2Feutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem%2F podobnosť 95 %]) * „'''''Problém zmierniť pomáhajú aj lepšie zariadenia na čistenie odpadových vôd a regulácie septikov, ktoré výrazne znižujú únik živín, čo vedie'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Probl%C3%A9m%20zmierni%C5%A5%20pom%C3%A1haj%C3%BA%20aj%20lep%C5%A1ie%20zariadenia%20na%20%C4%8Distenie%20odpadov%C3%BDch%20v%C3%B4d%20a%20regul%C3%A1cie%20septikov%2C%20ktor%C3%A9%20v%C3%BDrazne%20zni%C5%BEuj%C3%BA%20%C3%BAnik%20%C5%BEiv%C3%ADn%2C%20%C4%8Do%20vedie%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://sita.sk/klima/eutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem/ sita.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8181066&url=https%3A%2F%2Fsita.sk%2Fklima%2Feutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem%2F podobnosť 95 %]) * „'''''V niektorých oblastiach ide o jediný zdroj životného príjmu a tiež potravy.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20niektor%C3%BDch%20oblastiach%20ide%20o%20jedin%C3%BD%20zdroj%20%C5%BEivotn%C3%A9ho%20pr%C3%ADjmu%20a%20tie%C5%BE%20potravy.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://sita.sk/klima/eutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem/ sita.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8181066&url=https%3A%2F%2Fsita.sk%2Fklima%2Feutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem%2F podobnosť 95 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://sita.sk/klima/eutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eutrofiz%C3%A1cia&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Eutrofizácia<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-16130-56}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-16130-56] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 18:24, 14. marec 2026 (UTC)</div> == [[Ladislav Hanus]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ladislav%20Hanus&diff=8183189&oldid=8135880 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ladislav%20Hanus&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Ladislav Hanus]]; 15:00, {{dátum|2026-03-18}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 24389 - 22167 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-17117-24|~2026-17117-24]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-17117-24|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-17117-24|príspevky]]) ''(<nowiki>/* Dočasné podľahnutie nacistickému pokušeniu */ doplnenie iného pohľadu od S. Trizuljaka</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ladislav%20Hanus&oldid=8183189 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ladislav%20Hanus&oldid=8135880 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''... fašistická radikalizácia sa týkala politiky, ale kresťanská kultúra žila vo veľkej miere svojím vlastným životom.\'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22...%20fa%C5%A1istick%C3%A1%20radikaliz%C3%A1cia%20sa%20t%C3%BDkala%20politiky%2C%20ale%20kres%C5%A5ansk%C3%A1%20kult%C3%BAra%20%C5%BEila%20vo%20ve%C4%BEkej%20miere%20svoj%C3%ADm%20vlastn%C3%BDm%20%C5%BEivotom.%5C%22%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kolegium.org/hlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak/ kolegium.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183189&url=https%3A%2F%2Fkolegium.org%2Fhlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak%2F podobnosť 70 %]) * „'''''Hanus sa ako reformista snažil hľadať styčnú plochu s rôznymi nekatolíckymi tradíciami, ideológiami a postavami, obhajoval Dostojevského, polemizoval o diele'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Hanus%20sa%20ako%20reformista%20sna%C5%BEil%20h%C4%BEada%C5%A5%20sty%C4%8Dn%C3%BA%20plochu%20s%20r%C3%B4znymi%20nekatol%C3%ADckymi%20trad%C3%ADciami%2C%20ideol%C3%B3giami%20a%20postavami%2C%20obhajoval%20Dostojevsk%C3%A9ho%2C%20polemizoval%20o%20diele%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kolegium.org/hlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak/ kolegium.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183189&url=https%3A%2F%2Fkolegium.org%2Fhlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak%2F podobnosť 70 %]) * „'''''Kontextom týchto úvah boli celoeurópske diskusie katolíckych intelektuálov o vyčerpanosti medzivojnového poriadku, nestabilite parlamentného modelu Weimarskej republiky, veľkej hospodárskej kríze'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Kontextom%20t%C3%BDchto%20%C3%BAvah%20boli%20celoeur%C3%B3pske%20diskusie%20katol%C3%ADckych%20intelektu%C3%A1lov%20o%20vy%C4%8Derpanosti%20medzivojnov%C3%A9ho%20poriadku%2C%20nestabilite%20parlamentn%C3%A9ho%20modelu%20Weimarskej%20republiky%2C%20ve%C4%BEkej%20hospod%C3%A1rskej%20kr%C3%ADze%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kolegium.org/hlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak/ kolegium.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183189&url=https%3A%2F%2Fkolegium.org%2Fhlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak%2F podobnosť 70 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://kolegium.org/hlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ladislav%20Hanus&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Ladislav Hanus<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-17117-24}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-17117-24] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 15:02, 18. marec 2026 (UTC)</div> == [[Augustín Roškoványi]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=August%C3%ADn%20Ro%C5%A1kov%C3%A1nyi&diff=8183641&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=August%C3%ADn%20Ro%C5%A1kov%C3%A1nyi&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Augustín Roškoványi]]; 12:01, {{dátum|2026-03-19}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 9168 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-17346-95|~2026-17346-95]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-17346-95|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-17346-95|príspevky]]) ''(<nowiki>vypísanie článku o Augustínovi Roskovanyim</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=August%C3%ADn%20Ro%C5%A1kov%C3%A1nyi&oldid=8183641 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=August%C3%ADn%20Ro%C5%A1kov%C3%A1nyi&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''1846 ho pápež Pius IX. prijal na audiencii a obdaroval zlatým medailónom Nepoškvrneného počatia Panny Márie ako prejav uznania za'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%221846%20ho%20p%C3%A1pe%C5%BE%20Pius%20IX.%20prijal%20na%20audiencii%20a%20obdaroval%20zlat%C3%BDm%20medail%C3%B3nom%20Nepo%C5%A1kvrnen%C3%A9ho%20po%C4%8Datia%20Panny%20M%C3%A1rie%20ako%20prejav%20uznania%20za%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=roskovaniaugustin knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183641&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Droskovaniaugustin podobnosť 98 %]), [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_nemethy_26?pcmeno=roskovaniaugustin knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183641&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_nemethy_26%3Fpcmeno%3Droskovaniaugustin podobnosť 92 %]) * „'''''Pri svojej všestrannej činnosti nezabúdal ani na miesto svojho detstva a v Rožkovanoch dal v r.1858 vybudovať kostol zasvätený sv.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Pri%20svojej%20v%C5%A1estrannej%20%C4%8Dinnosti%20nezab%C3%BAdal%20ani%20na%20miesto%20svojho%20detstva%20a%20v%20Ro%C5%BEkovanoch%20dal%20v%20r.1858%20vybudova%C5%A5%20kostol%20zasv%C3%A4ten%C3%BD%20sv.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=roskovaniaugustin knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183641&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Droskovaniaugustin podobnosť 98 %]) * „'''''Na podporu študentov založil v Nitre základinu štyridsaťtisíc forintov, každoročne stravoval 40 gymnazistov (okrem klerikov), založil aj základinu na pomoc'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Na%20podporu%20%C5%A1tudentov%20zalo%C5%BEil%20v%20Nitre%20z%C3%A1kladinu%20%C5%A1tyridsa%C5%A5tis%C3%ADc%20forintov%2C%20ka%C5%BEdoro%C4%8Dne%20stravoval%2040%20gymnazistov%20%28okrem%20klerikov%29%2C%20zalo%C5%BEil%20aj%20z%C3%A1kladinu%20na%20pomoc%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=roskovaniaugustin knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183641&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Droskovaniaugustin podobnosť 98 %]) * „'''''Jeho pastierske listy sú písané v duchu úprimnej starostlivosti o zverený ľud.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Jeho%20pastierske%20listy%20s%C3%BA%20p%C3%ADsan%C3%A9%20v%20duchu%20%C3%BAprimnej%20starostlivosti%20o%20zveren%C3%BD%20%C4%BEud.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=roskovaniaugustin knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183641&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Droskovaniaugustin podobnosť 98 %]), [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_nemethy_26?pcmeno=roskovaniaugustin knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183641&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_nemethy_26%3Fpcmeno%3Droskovaniaugustin podobnosť 92 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=roskovaniaugustin<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=August%C3%ADn%20Ro%C5%A1kov%C3%A1nyi&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Augustín Roškoványi<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-17346-95}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-17346-95] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 12:02, 19. marec 2026 (UTC)</div> == [[Dočasná vláda francúzskej republiky]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Do%C4%8Dasn%C3%A1%20vl%C3%A1da%20franc%C3%BAzskej%20republiky&diff=8184374&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Do%C4%8Dasn%C3%A1%20vl%C3%A1da%20franc%C3%BAzskej%20republiky&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Dočasná vláda francúzskej republiky]]; 15:01, {{dátum|2026-03-20}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 3016 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:LogoMakerAKDK|LogoMakerAKDK]] ([[Diskusia s redaktorom:LogoMakerAKDK|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/LogoMakerAKDK|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorené prekladom stránky „[[:cs:Special:Redirect/revision/25324048|Prozatímní vláda Francouzské republiky]]“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Do%C4%8Dasn%C3%A1%20vl%C3%A1da%20franc%C3%BAzskej%20republiky&oldid=8184374 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Do%C4%8Dasn%C3%A1%20vl%C3%A1da%20franc%C3%BAzskej%20republiky&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Po oslobodení Paríža 25. augusta 1944 sa presunula späť do hlavného mesta a 9. septembra 1944 ustanovila novú vládu \"národnej'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Po%20osloboden%C3%AD%20Par%C3%AD%C5%BEa%2025.%20augusta%201944%20sa%20presunula%20sp%C3%A4%C5%A5%20do%20hlavn%C3%A9ho%20mesta%20a%209.%20septembra%201944%20ustanovila%20nov%C3%BA%20vl%C3%A1du%20%5C%22n%C3%A1rodnej%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/zbornik-zivot-v-SR-1939-45.pdf upn.gov.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8184374&url=https%3A%2F%2Fwww.upn.gov.sk%2Fpublikacie_web%2Fzbornik-zivot-v-SR-1939-45.pdf podobnosť]), [https://www.stvr.org/media/a542/file/item/sk/0000/juraj-vyboh2.358.pdf?fbclid=IwZXh0bgNhZW0CMTAAAR0cClOq5JqGBsQXLPem-SMcOHuqF9wWVTHYudJ7UPaXPp9ybKzo8MNtt7k_aem_AfNe7QwkoxqtYV55dwPdxjYBAauBnINbkwzdyB-I0iii6Nj97Vgh5s6F0Os82VDPe7blwvzAdBpbs531jUSiqdyP stvr.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8184374&url=https%3A%2F%2Fwww.stvr.org%2Fmedia%2Fa542%2Ffile%2Fitem%2Fsk%2F0000%2Fjuraj-vyboh2.358.pdf%3Ffbclid%3DIwZXh0bgNhZW0CMTAAAR0cClOq5JqGBsQXLPem-SMcOHuqF9wWVTHYudJ7UPaXPp9ybKzo8MNtt7k_aem_AfNe7QwkoxqtYV55dwPdxjYBAauBnINbkwzdyB-I0iii6Nj97Vgh5s6F0Os82VDPe7blwvzAdBpbs531jUSiqdyP podobnosť]), [https://www.vhu.sk/data/files/568.pdf vhu.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8184374&url=https%3A%2F%2Fwww.vhu.sk%2Fdata%2Ffiles%2F568.pdf podobnosť]), [https://www.forumhistoriae.sk/sites/default/files/varsavske1.pdf forumhistoriae.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8184374&url=https%3A%2F%2Fwww.forumhistoriae.sk%2Fsites%2Fdefault%2Ffiles%2Fvarsavske1.pdf podobnosť]), [https://koreny.neocities.org/0007-Turzovania-1+2SV-sum2-7.pdf koreny.neocities.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8184374&url=https%3A%2F%2Fkoreny.neocities.org%2F0007-Turzovania-1%2B2SV-sum2-7.pdf podobnosť]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/zbornik-zivot-v-SR-1939-45.pdf<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Do%C4%8Dasn%C3%A1%20vl%C3%A1da%20franc%C3%BAzskej%20republiky&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Dočasná vláda francúzskej republiky<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:LogoMakerAKDK}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom LogoMakerAKDK] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 15:02, 20. marec 2026 (UTC)</div> == [[Chuck Norris]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chuck%20Norris&diff=8186029&oldid=8185366 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chuck%20Norris&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Chuck Norris]]; 21:38, {{dátum|2026-03-23}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 19237 - 15835 }} }})</span> . . [[Redaktor:Jadrovy chemik|Jadrovy chemik]] ([[Diskusia s redaktorom:Jadrovy chemik|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Jadrovy chemik|príspevky]]) ''(<nowiki>+ pseudofakty a citacie</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chuck%20Norris&oldid=8186029 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chuck%20Norris&oldid=8185366 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Keď ide strašidlo spať, každú noc sa pozerá pod posteľ, či tam nie je Chuck Norris.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Ke%C4%8F%20ide%20stra%C5%A1idlo%20spa%C5%A5%2C%20ka%C5%BEd%C3%BA%20noc%20sa%20pozer%C3%A1%20pod%20poste%C4%BE%2C%20%C4%8Di%20tam%20nie%20je%20Chuck%20Norris.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.modrykonik.sk/blogs/popular/?page=3 modrykonik.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Fwww.modrykonik.sk%2Fblogs%2Fpopular%2F%3Fpage%3D3 podobnosť 0 %]), [https://www.modrykonik.sk/blog/marselay/message/na-dobru-noc-rip-chuck-norris-napo-m1h2r9/ modrykonik.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Fwww.modrykonik.sk%2Fblog%2Fmarselay%2Fmessage%2Fna-dobru-noc-rip-chuck-norris-napo-m1h2r9%2F podobnosť 78 %]), [https://www.modrykonik.sk/blogs/?hp=22147881&scrollto=first modrykonik.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Fwww.modrykonik.sk%2Fblogs%2F%3Fhp%3D22147881%26scrollto%3Dfirst podobnosť 0 %]) * „'''''Chuckova brada je taká hustá, že v nej žijú tri rodiny orlov a jeden nezvestný prieskumník.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Chuckova%20brada%20je%20tak%C3%A1%20hust%C3%A1%2C%20%C5%BEe%20v%20nej%20%C5%BEij%C3%BA%20tri%20rodiny%20orlov%20a%20jeden%20nezvestn%C3%BD%20prieskumn%C3%ADk.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.modrykonik.sk/blogs/?hp=22159601 modrykonik.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Fwww.modrykonik.sk%2Fblogs%2F%3Fhp%3D22159601 podobnosť 0 %]), [https://www.modrykonik.sk/blog/marselay/message/na-dobru-noc-rip-chuck-norris-napo-m1h2r9/ modrykonik.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Fwww.modrykonik.sk%2Fblog%2Fmarselay%2Fmessage%2Fna-dobru-noc-rip-chuck-norris-napo-m1h2r9%2F podobnosť 78 %]) * „'''''Teória evolúcie neexistuje, existuje iba zoznam živočíšnych druhov, ktoré nechal Chuck Norris prežiť.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Te%C3%B3ria%20evol%C3%BAcie%20neexistuje%2C%20existuje%20iba%20zoznam%20%C5%BEivo%C4%8D%C3%AD%C5%A1nych%20druhov%2C%20ktor%C3%A9%20nechal%20Chuck%20Norris%20pre%C5%BEi%C5%A5.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.modrykonik.sk/blogs/?hp=22157383 modrykonik.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Fwww.modrykonik.sk%2Fblogs%2F%3Fhp%3D22157383 podobnosť 0 %]), [https://chuck-norris.szm.com/ chuck-norris.szm.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Fchuck-norris.szm.com%2F podobnosť 12 %]), [https://tera.poradna.net/questions/1886078-vtip-pro-odlehceni-iv tera.poradna.net] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Ftera.poradna.net%2Fquestions%2F1886078-vtip-pro-odlehceni-iv podobnosť 12 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.modrykonik.sk/blogs/popular/?page=3, https://www.modrykonik.sk/blogs/?hp=22159601, https://www.modrykonik.sk/blogs/?hp=22157383<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chuck%20Norris&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Chuck Norris<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Jadrovy chemik}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Jadrovy chemik] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 21:40, 23. marec 2026 (UTC)</div> == [[Dolný Vadičov]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Doln%C3%BD%20Vadi%C4%8Dov&diff=8187469&oldid=8180224 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Doln%C3%BD%20Vadi%C4%8Dov&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Dolný Vadičov]]; 10:18, {{dátum|2026-03-26}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 9653 - 7345 }} }})</span> . . [[Redaktor:Miroslav Gajdoš|Miroslav Gajdoš]] ([[Diskusia s redaktorom:Miroslav Gajdoš|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Miroslav Gajdoš|príspevky]]) ''(<nowiki>/* Kultúra */Zdroj Kysucké povesti</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Doln%C3%BD%20Vadi%C4%8Dov&oldid=8187469 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Doln%C3%BD%20Vadi%C4%8Dov&oldid=8180224 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Keď sa prach rozptýlil, dedinčania uvideli na mieste, kde kedysi stála jaskyňa prekrásne lúky snežienok.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Ke%C4%8F%20sa%20prach%20rozpt%C3%BDlil%2C%20dedin%C4%8Dania%20uvideli%20na%20mieste%2C%20kde%20kedysi%20st%C3%A1la%20jasky%C5%88a%20prekr%C3%A1sne%20l%C3%BAky%20sne%C5%BEienok.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162476418271891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162476418271891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162466139766891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162466139766891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10161871285911891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10161871285911891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10156193164051891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10156193164051891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10160676360761891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10160676360761891%2F podobnosť]), … * „'''''V úzkej doline potoka ktorý pramení za Ladoňhorou, ich zo skalnej jaskyne tajne sledoval černokňažník Ladoň.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20%C3%BAzkej%20doline%20potoka%20ktor%C3%BD%20pramen%C3%AD%20za%20Lado%C5%88horou%2C%20ich%20zo%20skalnej%20jaskyne%20tajne%20sledoval%20%C4%8Dernok%C5%88a%C5%BEn%C3%ADk%20Lado%C5%88.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162476418271891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162476418271891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162466139766891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162466139766891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10161871285911891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10161871285911891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10156193164051891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10156193164051891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10160676360761891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10160676360761891%2F podobnosť]), … * „'''''Celá jaskyňa sa zatriasla a skalné bralo v ktorom bol Ladoň usadený sa začalo rúcať.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Cel%C3%A1%20jasky%C5%88a%20sa%20zatriasla%20a%20skaln%C3%A9%20bralo%20v%20ktorom%20bol%20Lado%C5%88%20usaden%C3%BD%20sa%20za%C4%8Dalo%20r%C3%BAca%C5%A5.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162476418271891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162476418271891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162475294291891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162475294291891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162466139766891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162466139766891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10156193164051891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10156193164051891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10161871285911891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10161871285911891%2F podobnosť]), … * „'''''Dedina zosmutnela, kde hľadať taký kvet v čase, keď už aj posledné listie zhnilo na zemi.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Dedina%20zosmutnela%2C%20kde%20h%C4%BEada%C5%A5%20tak%C3%BD%20kvet%20v%20%C4%8Dase%2C%20ke%C4%8F%20u%C5%BE%20aj%20posledn%C3%A9%20listie%20zhnilo%20na%20zemi.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162476418271891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162476418271891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162466139766891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162466139766891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10161871285911891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10161871285911891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10161976620646891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10161976620646891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10160676360761891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10160676360761891%2F podobnosť]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162476418271891/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Doln%C3%BD%20Vadi%C4%8Dov&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Dolný Vadičov<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Miroslav Gajdoš}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Miroslav Gajdoš] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 10:20, 26. marec 2026 (UTC)</div> == [[Zuzana Znášiková Martinková]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zuzana%20Zn%C3%A1%C5%A1ikov%C3%A1%20Martinkov%C3%A1&diff=8187891&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zuzana%20Zn%C3%A1%C5%A1ikov%C3%A1%20Martinkov%C3%A1&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Zuzana Znášiková Martinková]]; 15:20, {{dátum|2026-03-27}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 1441 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:HarryDusanko|HarryDusanko]] ([[Diskusia s redaktorom:HarryDusanko|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/HarryDusanko|príspevky]]) ''(<nowiki>výroba stránky o slávnej herečke</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zuzana%20Zn%C3%A1%C5%A1ikov%C3%A1%20Martinkov%C3%A1&oldid=8187891 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zuzana%20Zn%C3%A1%C5%A1ikov%C3%A1%20Martinkov%C3%A1&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Funguje ako herečka na voľnej nohe a je možné vidieť ju v komických a dramatických rolách.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Funguje%20ako%20here%C4%8Dka%20na%20vo%C4%BEnej%20nohe%20a%20je%20mo%C5%BEn%C3%A9%20vidie%C5%A5%20ju%20v%20komick%C3%BDch%20a%20dramatick%C3%BDch%20rol%C3%A1ch.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.csfd.cz/tvurce/357596-zuzana-martinkova-znasikova/biografie/ csfd.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187891&url=https%3A%2F%2Fwww.csfd.cz%2Ftvurce%2F357596-zuzana-martinkova-znasikova%2Fbiografie%2F podobnosť 0 %]) * „'''''Po štyridsiatke sa znova presťahovala na Slovensko, kde okrem divadla (SND, Gunagu, La Komika, Ady loď...) nanovo rozbehla svoju televíznu'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Po%20%C5%A1tyridsiatke%20sa%20znova%20pres%C5%A5ahovala%20na%20Slovensko%2C%20kde%20okrem%20divadla%20%28SND%2C%20Gunagu%2C%20La%20Komika%2C%20Ady%20lo%C4%8F...%29%20nanovo%20rozbehla%20svoju%20telev%C3%ADznu%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.csfd.cz/tvurce/357596-zuzana-martinkova-znasikova/biografie/ csfd.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187891&url=https%3A%2F%2Fwww.csfd.cz%2Ftvurce%2F357596-zuzana-martinkova-znasikova%2Fbiografie%2F podobnosť 0 %]) * „'''''Po návrate na Slovensko na počiatku 90. rokov sa stala dôležitou súčasťou Trnavského divadla, kde stvárnila množstvo hlavných i vedľajších'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Po%20n%C3%A1vrate%20na%20Slovensko%20na%20po%C4%8Diatku%2090.%20rokov%20sa%20stala%20d%C3%B4le%C5%BEitou%20s%C3%BA%C4%8Das%C5%A5ou%20Trnavsk%C3%A9ho%20divadla%2C%20kde%20stv%C3%A1rnila%20mno%C5%BEstvo%20hlavn%C3%BDch%20i%20ved%C4%BEaj%C5%A1%C3%ADch%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.csfd.sk/tvorca/357596-zuzana-martinkova-znasikova/biografia/ csfd.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187891&url=https%3A%2F%2Fwww.csfd.sk%2Ftvorca%2F357596-zuzana-martinkova-znasikova%2Fbiografia%2F podobnosť 0 %]), [https://www.csfd.cz/tvurce/357596-zuzana-martinkova-znasikova/biografie/ csfd.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187891&url=https%3A%2F%2Fwww.csfd.cz%2Ftvurce%2F357596-zuzana-martinkova-znasikova%2Fbiografie%2F podobnosť 0 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.csfd.cz/tvurce/357596-zuzana-martinkova-znasikova/biografie/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zuzana%20Zn%C3%A1%C5%A1ikov%C3%A1%20Martinkov%C3%A1&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Zuzana Znášiková Martinková<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:HarryDusanko}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom HarryDusanko] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 15:22, 27. marec 2026 (UTC)</div> == [[Riccardo Paternò di Montecupo]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Riccardo%20Patern%C3%B2%20di%20Montecupo&diff=8188254&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Riccardo%20Patern%C3%B2%20di%20Montecupo&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Riccardo Paternò di Montecupo]]; 06:12, {{dátum|2026-03-28}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 3771 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Radoslav70|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „{{Infobox Politik | Meno = Riccardo Paternò di Montecupo | Rodné meno = | Popis osoby = taliansky ekonóm a akademik | Portrét = Riccardo Paternò di Montecupo.png | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = | Úrad = Hlavný kancelár|Hlavný kancelár Maltézskeho…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Riccardo%20Patern%C3%B2%20di%20Montecupo&oldid=8188254 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Riccardo%20Patern%C3%B2%20di%20Montecupo&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Pôsobil ako zástupca pozorovateľa misie Maltézskeho rádu pri Organizácii Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO).'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22P%C3%B4sobil%20ako%20z%C3%A1stupca%20pozorovate%C4%BEa%20misie%20Malt%C3%A9zskeho%20r%C3%A1du%20pri%20Organiz%C3%A1cii%20Spojen%C3%BDch%20n%C3%A1rodov%20pre%20v%C3%BD%C5%BEivu%20a%20po%C4%BEnohospod%C3%A1rstvo%20%28FAO%29.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/groups/728142723863454/posts/26362279410023100/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8188254&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2F728142723863454%2Fposts%2F26362279410023100%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/728142723863454/posts/24770252632559127/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8188254&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2F728142723863454%2Fposts%2F24770252632559127%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/728142723863454/posts/9247483168595991/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8188254&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2F728142723863454%2Fposts%2F9247483168595991%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/728142723863454/posts/24978708625046859/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8188254&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2F728142723863454%2Fposts%2F24978708625046859%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/728142723863454/posts/2984798824864488/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8188254&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2F728142723863454%2Fposts%2F2984798824864488%2F podobnosť]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.facebook.com/groups/728142723863454/posts/26362279410023100/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Riccardo%20Patern%C3%B2%20di%20Montecupo&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Riccardo Paternò di Montecupo<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Radoslav70}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Radoslav70] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 06:14, 28. marec 2026 (UTC)</div> clcyv95plpqgqta9jznlzxlkbnwl8j4 Redaktor:RONALDO-SK/Test Page 2 2 445273 8188021 8167855 2026-03-27T19:07:47Z RONALDO-SK 11297 /* Flóra a fauna */ 8188021 wikitext text/x-wiki '''Drážďany''' ({{vjz|deu|''{{Audio|De-Dresden-pronunciation.ogg|Dresden}}''}}, {{vjz|hsb|''Drježdźany''}}, pôvodne ''Drežďany'' od praslovanského slova ''drezga'': „les, húština“) sú zemské hlavné [[Mesto (všeobecne)|mesto]] (''{{vjz|deu|Landeshauptstadt}}'') [[Sasko|Slobodného štátu Sasko]]. Mesto, v ktorom žije 566 tisíc obyvateľov, disponuje postavením [[Kreisfreie Stadt|mestského okresu]] (''{{cudzojazyčne|deu|Kreisfreie Stadt}}''). Drážďany sú druhým najväčším mestom Saska po [[Lipsko|Lipsku]] a sídli tu [[Saská štátna vláda|štátna vláda]], [[Saský zemský snem|zemský snem]] a ďalšie úrady. Okrem toho sú tu sústredené početné saské vzdelávacie a kultúrne inštitúcie, medzi nimi [[Technická univerzita v Drážďanoch]], [[Vysoká škola techniky a ekonómie v Drážďanoch|Vysoká škola techniky a ekonómie]], [[Vysoká škola výtvarných umení v Drážďanoch|Vysoká škola výtvarných umení]] a [[Vysoká hudobná škola Carla Marii von Webera v Drážďanoch|Vysoká hudobní škola Carla Marii von Webera]]. Mesto na [[Labe]] je dopravným uzlom a hospodárskym centrom rovnomennej [[metropolitná oblasť|metropolitnej oblasti]], v ktorej žije 750 000 obyvateľov. Ide o jeden z ekonomicky najdynamickejších regiónov Nemecka, v ktorom hrajú kľúčovú rolu inovácie a moderná technológie ako napr. informačné technológie a nanoelektronika. Značnú pridanú hodnotu majú v oblasti Drážďan aj odbory ako [[farmácia]], [[kozmetika]], [[strojárstvo]], [[stavebníctvo]], [[potravinársky priemysel]], [[Optika|optický priemysel]], [[Služba|služby]], [[Obchodná činnosť|obchod]] a [[cestovný ruch]]. Už v [[Kamenná doba|dobe kamennej]] existovalo na brehoch [[Labe]] prvé sídla. Prvá písomná zmienka o Drážďanoch sa dochovala v jednej listine z roku [[1206]]. Na konci 15. storočia urobil panovnícky rod [[Wettinovci|Wettinovcov]] z mesta sídlo svojej vlády, a tým aj rezidenčným mestom saských [[Saské kurfirstvo|kurfirstov]] a [[Saské kráľovstvo|kráľov]]. V roku 1685 boly niekdajšie Staré Drážďany na severnom brehu Labe zničené veľkým požiarom. Následne tu bolo postavené „nové kráľovské mesto“ (dnešný Vnútorný Neustadt) s veľkolepými budovami v barokovom slohu, čím táto časť mesta získala svoju dnešnú podobu. V roce [[1694]] započala vláda kurfirsta a poľského kráľa Fridricha Augusta I. – známého aj ako „[[August II. (Poľsko)|August II. Silný]]“ (1670 – 1733). Pod jeho patronáciou sa Drážďany rozvinuli do umeleckého a kultúrneho centra. Keď počas [[Sedemročná vojna (1756 – 1763)|sedemročnej vojny]] mesto napadli [[Prusi (baltský národ)|Prusi]], Sasko stratilo svoje mocenské postavenie. V roku 1918 prestala existovať doterajšia monarchia a Drážďany sú od tej doby (s výnimkou rokov 1933 – 1945 a 1952 – 1990) hlavným mestom [[Sasko|Slobodného štátu Sasko]]. Drážďany sú medzinárodne známé početnými stavebnými pamiatkami, ako je barokový [[Zwinger (Drážďany)|Zwinger]], význačnými múzeami, ako je [[Galéria starých majstrov]], a slávnymi hudobnými telesami, napr. {{Cudzojazyčne|deu|''[[Sächsische Staatskapelle Dresden]]''}} alebo chlapčenský zbor {{Cudzojazyčne|deu|''Dresdner Kreuzchor''}}. Drážďanské Staré mesto, zničené [[Bombardovanie Drážďan|bombardovaním]], bolo sčasti zrekonštruované a poskytuje tak svedectvo o rúznych architektonických epochách. Popri Zwingeri je to napr. [[Frauenkirche (Drážďany)|Frauenkirche]] na námestí Neumarkt, [[Semperova opera]], [[Katedrála Najsvätejšej Trojice (Drážďany)|Katedrála Najsvätejšej Trojice]] ({{Cudzojazyčne|deu|''Hofkirche''}}) a Rezidenčný zámok, sídlo saských kurfirstov a kráľov. [[Dresdner Striezelmarkt|Drážďanský Striezelmarkt]], založený v roku 1434, je jedným z najstarších a najznámejších vianočných trhov v Nemecku. Drážďany, nazývané aj ''„[[Florencia]] na Labe“'', čo pôvodne súviselo predovšetkým s [[Staatliche Kunstsammlungen Dresden|umeleckými zbierkami]], sa vyznačujú ako barokovou a stredomorsky štylizovanou architektúrou, tak aj malebnou a klimaticky priaznivou polohou v [[Labské údolie v Drážďanoch|údolí Labe]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Straub | meno = Eberhard | odkaz na autora = | titul = Warum Dresden München den Rang abläuft | periodikum = Frankfurter Allgemeine Zeitung | odkaz na periodikum = Frankfurter Allgemeine Zeitung | vydavateľ = Frankfurter Allgemeine Zeitung GmbH | odkaz na vydavateľa = | dátum vydania = 2007-03-21 | dátum prístupu = 2022-10-09 | url = https://www.faz.net/aktuell/feuilleton/debatten/warum-dresden-muenchen-den-rang-ablaeuft-1408655.html | issn = 0174-4909 | jazyk = de}}</ref> == Geografia == === Poloha a rozloha === {{Citát|Drážďany – tu bola objavená krása. Nič než rieka a lúky – v tých najjemnejších farbách a v rozprávkovom svetle.|[[Johann Joachim Winckelmann]], 1755<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Stuhrberg | meno = Angela | priezvisko2 = Münch | meno2 = Christoph | titul = Baedeker Reiseführer Dresden : mit praktischer Karte | url = | vydavateľ = Mairdumont GmbH & Co. KG | miesto = Ostfildern | rok vydania = 2018 | vydanie = 17 | počet strán = 306 | kapitola = | strany = 1 | isbn = 978-3-8297-4638-0 | jazyk = de}}</ref>}} [[Súbor:Babisnauer Pappel Blick auf Dresden.jpg|náhľad|Pohľad na juhojuhovýchod v mestskej časti Goppeln; zľava: Räcknitz, Zschertnitz a časti predmestia Südvorstadt|alt=Farebná fotografia s pohľadom na predmestia Drážďan s tehlovými a panelovými domami]] [[Súbor:Dresden-Frauenkirche-View.from.top.01.JPG|náhľad|Pohľad z Frauenkirche k rieke|alt=Farebná fotografia odfotená z kupole Frauenkirche zachytáva na vertikálnej ose koryto Labe s dvoma mostami]] Mesto leží na oboch stranách Labe hlavne v Drážďanskej panve, zasadenej medzi úpätiami [[Krušné hory|Krušných hôr]], prudkým poklesom [[Lužice|Lužickej]] granitovej dosky a Labským pieskovcovým pohorím (nazývaným na českej strane hranice [[Děčínská vrchovina]]). Zároveň leží na prechode od Severovýchodnej nemeckej nížiny k východnej Stredonemeckej vysočine na juhovýchode Nemecka. Severná a severovýchodná mestská oblasť preto prirodzene patrí k západe [[Hornolužická vrchovina|Hornolužickej vrchovine]] ([[Drážďanský les]] a Schönfeldská vysočina). Juh je utváraný vyústením údolí krušnohorských prítokov a hornatín na prechode k východnému predhoriu Krušných hôr, ktoré je v užšom slova zmysle označované ako Drážďanské predhorie Krušných hôr a Meißenská vrchovina. Rozšírenie [[Labské údolie v Drážďanoch|labského údolia v oblasti Drážďan]] je dielčou jednotkou Saského Polabia. Podľa Spolkového úradu pre ochranu prírody celé územie Drážďan patrí k veľkoplošnej prírodnej krajine {{Cudzojazyčne|deu|„D19 Sächsisches Hügelland und Erzgebirgsvorland“}}. Referenčnou nadmorskou výškou Drážďan je centrálne námestie {{Cudzojazyčne|deu|Altmarkt}} s nadmorskou výškou 113 m, nulovým bodom je potom hladina Labe ležiaca vo výške 103 m n. m. Najvyššou vyvýšeninou z celej dnešnej rozlohy mesta je vrch {{Cudzojazyčne|deu|Triebenberg}} na pravom brehu Labe s výškou 383 m n. m., naopak najnižšie položeným miestom je breh Labe v mestskej časti {{Cudzojazyčne|deu|Niederwartha}} vo výške 101 m n. m.<ref>{{Citácia knihy | korporácia = Landeshauptstadt Dresden | titul = Faktum Dresden : die sächsische Landeshauptstadt in Zahlen. 2012/2013 | url = | vydavateľ = Die Oberbürgermeisterin (Hrsg.) | miesto = Dresden | rok vydania = 2012 | vydanie = 20. (aktualisierte) Auflage | počet strán = | kapitola = | strany = 7 | isbn = | jazyk = de}}</ref> Mesto je svojou rozlohou po niekoľkých rozšíreniach o ďalšie územia štvrtým najväčším veľkomestom Nemecka hneď po [[Berlín]]e, [[Hamburg]]u a [[Kolín nad Rýnom|Kolíne nad Rýnom]] – pred [[Brémy|Brémami]] a [[Mníchov]]om a v rebríčku najväčších nemeckých obcí z hľadiska rozlohy zaujíma 14. miesto. Obvod mestskej hranice je 140 km. Územie mesta meria 22,6 km v smere sever-juh a 27,1 km v smere východ-západ. Mestskou oblasťou pretekajú s výnimkou splavnej [[Labe]] (dĺžka v mestskej oblasti: 30 km) taktiež vo východných Krušných horách prameniace prítoky: zľava {{Cudzojazyčne|deu|Lockwitzbach}} a {{Cudzojazyčne|deu|Weißeritz}} a vpravo tečúci {{Cudzojazyčne|deu|Prießnitz}}. Mestom pretekajú aj menšie toky ako {{Cudzojazyčne|deu|Kaitzbach}}, {{Cudzojazyčne|deu|Landgraben}} a {{Cudzojazyčne|deu|Lausenbach}}. {{Široký obrázok|Panorama Dresden.jpg |1200px||Výhľad na mesto z Frauenkirche (máj 2015). Podrobný popis panorámy viac [[commons:File:Panorama Dresden.jpg|tu]].{{!}}alt=Farebná panoramatická fotografia zobrazujúca centrum mesta, ktoré sa rozkladá okolo ramena Labe}} === Reliéf, geológia, pôdy === [[Súbor:Elbe slope 01 small.jpg|náhľad|upright=1.4|Breh Labe smerom k Lužickému zlomu|alt=Farebná fotografia zachycujúca strmý breh Labe s niekoľkými domami, vinicami a početnými listnatými stromami]] [[Reliéf (geomorfológia)|Reliéf]] mestskej oblasti je od juhovýchodu na severozápad vytváraný labskými nivami, svahmi, zlomami a bočnými údoliami, rovnako ako ohraničenými vyvýšeninami na východe, severe a severozápade. Labská niva značne preformovaná povodňovými hrádzami a osídlením je tu až 5 km široká. Absolútna [[nadmorská výška]] Labe tu dosahuje 103 m n. m. Sever územia napravo od Labe je formovaný svahmi tektonickej línie tzv. [[Lužický zlom|Lužického zlomu]]. V oblasti {{Cudzojazyčne|deu|Loschwitz}} sa rozkladá Drážďanské vresovisko ({{Cudzojazyčne|deu|''Dresdner Heide''}}), ktoré vzniklo na glaciálnych piesočných terasách. Zrazy a svahy v mestskom území majú sklon cez 18 %. Lužická doska je mierne zvlnená oblasť s nadmorskou výškou medzi 200 až 300 m n. m. Popri najvyššie položeného vrchu {{Cudzojazyčne|deu|Triebenberg}} sú markantnými vyvýšeninami taktiež vrchy {{Cudzojazyčne|deu|Borsberg}} (355 m n. m.) a {{Cudzojazyčne|deu|Napoleonstein}} (342 m n. m.). Výškový rozdiel dosahuje pri kúpalisku {{Cudzojazyčne|deu|Cossebaude}} viac než 105 m. Súčasný morfologický vývoj sa vyznačuje procesom splošťovania či vyrovnávania pôdy a postupujúcimi eróziami. Reliéf labských nív je taktiež ovplyvnený nanášaním a hromadením anorganických a organických hmôt (akumulácia), ku ktorému dochádza v súvislosti s budovaním protipovodňových bariér.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Landschaftsplan der Landeshauptstadt Dresden : Entwurf (Stand: Juni 2014) | url = https://www.dresden.de/media/pdf/umwelt/LP_Erlaeuterungstext.pdf | dátum vydania = 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 20191122 | kapitola = 2.1.3 Relief, Landschaftsdynamik | strany = 35–36 | jazyk = de}}</ref> [[Súbor:Geol map dresden.jpg|náhľad|upright=1.4|Zjednodušená geologická mapa Drážďan a okolia|alt=Farebná fotografia s reprodukciou geologickej mapy zachycujúca výskyt hornín v mestskej oblasti s legendou]] V oblasti Drážďan vznikali v relatívne úzkom priestore krajinné prvky, ktoré sa obvykle nachádzajú len ďaleko od seba: ľadovcové kopce a náhorné plošiny, sprašové a teda intenzívne využívané poľnohospodárske kopce, rôzne formy pieskovcov, kriedových skál, širokých nív a úzkych riečnych údolí. Pre túto rozmanitosť tunajšej krajiny je rozhodujúca turbulentná geologická história drážďanskej oblasti. Základná geologická štruktúra sa vytvárala už v [[Paleozoikum|prvohorách]] ([[paleozoikum]], až 545 miliónov rokov) a potom niekoľkokrát prechádzala ďalšími zmenami. Medzi Lužickou [[Vrása|antiklinálnou]] zónou a Krušnohorským [[Vrása|antiklinóriom]] sa vytvorila zóna Labe, tzv. {{Cudzojazyčne|deu|''Elbe-Lineament''}}. Podstatným rysom tohto územia je teda zreteľné členenie medzi hlbokými zlomami, ktoré ohraničujú jednotlivé štrukturálne jednotky. Tými najznámejšími sú Stredosaský a Západolužický zlom a [[Lužický zlom|Lužická porucha]]. Zóna Labe tu bola počas geologického vývoje znovu aktivovaná, čo ovplyvnilo krajinné formy na juhovýchode Saska. V [[Petrológia|petrologickom]] ohľadu je podložie v tomto priestoru určované predovšetkým [[granodiorit]]y a [[Droba (hornina)|drobami]] Lužického masívu, rovnako ako monzonity a [[Extruzívna hornina|extruzívnymi horninami]] Meißenského masívu. Ten je [[Tektonika (geológia)|tektonicky]] vymedzený skalnými masívmi Labského [[Bridlica (sediment)|bridličnatého]] pohoria (''Elbtalschiefergebirge''), ktoré zase zčasti ohraničuje krušnohorská [[rula]].<ref name="G" >{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Landschaftsplan der Landeshauptstadt Dresden : Entwurf (Stand: Juni 2014) | url = https://www.dresden.de/media/pdf/umwelt/LP_Erlaeuterungstext.pdf | dátum vydania = 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 20191122 | kapitola = 2.1.2 Geologie | strany = 29–31 | jazyk = de}}</ref> V [[Perm (geochronologická jednotka)|perme]] (296 až 251 miliónov rokov) vznikla v [[Labské údolie v Drážďanoch|Labskom údolí]] veľká [[Sedimentačný bazén|sedimentárna panva]], ktorá zahŕňa rôzne na povrchu obvykle červeně zafarbené magmatické aj [[Porfýr (subvulkanická hornina)|porfýrické]] horniny. Po ďalšom období erózie došlo na konci kriedy k reaktivácii staršej vlhkej zóny. Od severu do drážďanskej oblasti preniklo [[kriedové more]] (asi pred 100 miliónov rokov), v ktorom sa nahromadili povrchové morské sedimenty. Pozostatky po tomto období možno pozorovať obzvlášť dobre na podloží Ratssteinského zlomu v mestskej časti {{Cudzojazyčne|deu|Plauen}}. Juhovýchodne od Drážďan sa v okrajových oblastiach bývalého kriedového mora, ktoré sa dnes morfologicky javí ako Labské pieskovcové hory, usadili prevažne piesočnaté sedimentárne [[Fácia (geológia)|fácie]]. Na konci kriedy (až 65 miliónov rokov) tu v súvislosti s alpínskym vytváraním hôr pôsobili tektonické sily, ktoré v mieste Lužického zlomu zanechali ďalšie kriedové sedimenty. V [[terciér]]i (65 až 2,6 milióna rokov) prevažovali v drážďanskej oblasti procesy [[erózia|erózie]] a nivelácie. Skôr sa pohybujúci reliéf bol z veľkej časti zarovnaný. Labe v tej dobe pretekala rovinatou krajinou širokým ústím na severe ({{Cudzojazyčne|deu|''Klotzscher Elbelauf''}}). Pre ďalší vývoj oblasti bolo dôležité obdobie pleistocénu (2,6 milióna až 10 000 rokov). Posun škandinávskeho vnútrozemského ľadu v elsteri úplne zmenil tok Labe, pričom sa severná časť dnešného Labského údolia zdvihla až o 40 m. V eróznych dolinách menších prítokov je morfologicky obzvlášť dobre zrejmý rozdielny odpor podložných hornín. Počas kontinentálneho zaľadnenia (Weichsel, 15 000 až 10 000 rokov) bola oblasť v podstate prostá [[Vegetácia (rastlinstvo)|vegetácia]] alebo pokrytá vegetáciou podobnou [[Tundra|tundre]]. Na severe sa objavovali prikrývky a [[Piesočná duna|duny]]. Na juhu sa naopak jemnejší prach ukladal vo forme uzavretej sprašovej vrstvy. To vytvorilo kontrast medzi piesočnou a suchou severnou stranou údolia Labe a úrodnými južnými svahmi, čo sa ukázalo ako hlavný faktor pre vývoj kolonizácie. Geologický vývoj drážďanskej oblasti tak bol základom pre vznik dnešnej vysoko diferencovanej a tvarovo bohatej krajiny.<ref name="G"/> === Vodstvo === [[Súbor:Dresdner Elbtal S5002826.JPG|náhľad|Údolie Labe v Drážďanoch|alt=Farebná fotografia s pohľadom na výletnú loď uprostred pokojnej hladiny Labe]] Drážďany majú priaznivú [[Hydrológia|hydrologickú]] základňu vďaka svojej miernej vlhkej [[Podnebie (klíma)|klíme]]. Priemerné ročné množstvo zrážok prevažuje nad vyparovaním. Prebytok vody zásobuje početné toky v mestskej oblasti. Najvýznamnejšou riekou v meste je [[Labe]], ktorá nad Drážďany preteká cez Labské pieskovcové hory a ich väčšinou relatívne úzke údolia. Labe preteká mestom v dĺžke 30 km. Stredná prierezová rýchlosť prúdenia je 320 m³/s. V oblasti Drážďan je taktiež viac než 490 menších vodných tokov. Podľa saského Zákona o vodách sú [[Prítok (vodný tok)|prítoky]] {{Cudzojazyčne|deu|Vereinigte Weißeritz}} a {{Cudzojazyčne|deu|Lockwitzbach}} s {{Cudzojazyčne|deu|Niedersedlitzer Flutgraben}} a {{Cudzojazyčne|deu|Große Röder}} vodstva prvého rádu patriace pod zvrchovanosť Slobodného štátu Sasko. Tieto prítoky pramenia v Krušných horách; {{Cudzojazyčne|deu|Weißeritz}} ako nízky horský potok má obzvlášť vysokú dynamiku toku a sedimentov, {{Cudzojazyčne|deu|Lockwitzbach}} zase vysokou dynamiku odvodnenia. Všetky ostatné potoky sú vodstva druhého rádu podliehajúce bezprostredne zemskému hlavnému mestu. Najväčším z nich je {{Cudzojazyčne|deu|Prießnitz}}. Tieto prítoky sa vlievajú do Labe priamo alebo prostredníctvom iného toku. Spôsob, akým oblasťou pretekajú a ako je ich voda distribuovaná, jasne odráža diferenciáciu geologického podložia. Na pravom brehu Labe sa rozkladá široko rozvetvená sieť na granodioritovom podklade, avšak v oblasti vresovísk toky často strácajú infiltráciou toľko vody, že sa nedostanú k Labe, a končia predčasne ako „stratené vody“. Ľavý breh sa vyznačuje predĺženými priebehmi tokov na sprašovom podloží.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Landschaftsplan der Landeshauptstadt Dresden : Entwurf (Stand: Juni 2014) | url = https://www.dresden.de/media/pdf/umwelt/LP_Erlaeuterungstext.pdf | dátum vydania = 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 20191122 | kapitola = 2.1.5 Fließgewässersystem | strany = 40–41 | jazyk = de}}</ref> [[Pitná voda|Pitnú vodu]] mesto zásobuje spoločnosť {{Cudzojazyčne|deu|DREWAG Stadtwerke Dresden GmbH}}. Táto voda pochádza z vodovodov {{Cudzojazyčne|deu|Wasserwerk Coschütz}}, {{Cudzojazyčne|deu|Wasserwerk Hosterwitz}}, {{Cudzojazyčne|deu|Wasserwerk Tolkewitz}} a {{Cudzojazyčne|deu|Wasserwerk Albertstadt}} a získava sa ako filtráciou vody z Labe a vodných nádrží, tak z podzemnej vody. Tieto verejné vodovody, v ktorých je voda upravovaná podľa prísnych hygienických noriem, používa 99,98 % obyvateľov Drážďan. Cena vody sa od roku 2001 ustálila na približne 2,00 € za m³.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Landeshauptstadt Dresden | titul = Trinkwasser | url = https://www.dresden.de/de/stadtraum/umwelt/umwelt/055/trinkwasser.php | dátum vydania = 2019 | dátum aktualizácie = 20190916 | dátum prístupu = 20191123 | vydavateľ = Landeshauptstadt Dresden | jazyk = de}}</ref> Od februára 2024 bola cena stanovená na 2,60 € za m³.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | odkaz na korporaci = [[Drewag]] | titul = Dresdner.Trinkwasser | url = https://www.drewag.de/wps/wcm/connect/drewag/1f197324-f301-4118-b389-d70af76b2f0f/Preisblatt-Dresdner-Trinkwasser-ab-02-2024.pdf?MOD=AJPERES&CVID=oM.0MAT | vydavateľ = DREWAG – Stadtwerke Dresden GmbH | miesto = Drážďany | dátum vydania = 2024-02-01 | dátum prístupu = 2024-02-14 | jazyk = de }}</ref> [[Súbor:Weisseritz in Löbtau zur Jahrhundertflut 2002.jpg|náhľad|Rozvodnený tok Weisseritz v mestskej časti Löbtau|alt=Farebná fotografia s vertikálnym pohľadom na rozvodnený prítok Labe, ktorý dosahuje k hornej časti oblúka mostu]] === Povodňová ochrana === Povodňová ochrana mala vždy a naďalej má pre Drážďany značný význam, pretože mesto leží na Labe a v blízkosti Krušných hôr, v ktorých sa mnoho vody zachytáva v podobe snehu. Ako významné ochranné opatrenia v urbanistickom rozvoji boli v blízkosti lúk pri Labe uvoľnené pobrežné oblasti, odstránené skládky, načo vznikli dva povodňové kanály. Historické centrum mesta a početné obce vidieckeho charakteru pozdĺž Labe majú väčšiu nadmorskú výšku, a preto sú chránené pred väčšinou povodní. Povodne v roku 2002 spôsobili veľké škody taktiež aj v centre Drážďan. Po desaťročiach bez väčších povodní sa tak znovu prebudilo všeobecné povedomie o nutnosti protipovodňových opatrení. K poslednej väčšej povodni došlo [[Povodne v strednej Európe v roku 2013|v roku 2013]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Landeshauptstadt Dresden | titul = Hochwasser | url = https://www.dresden.de/de/stadtraum/umwelt/umwelt/hochwasser.php | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 20191017 | dátum prístupu = 20191123 | vydavateľ = Landeshauptstadt Dresden | jazyk = de}}</ref> === Podnebie === V Drážďanoch je vlhké podnebie zodpovedajúce chladnému [[Mierne pásmo|miernemu podnebnému pásmu]], ale prechod do kontinentálnej klímy je citeľný. Najväčšia časť mestskej [[aglomerácia|aglomerácie]] leží v údolí Labe. Tu existuje miernejšia [[mikroklíma]] než v okrskoch na svahoch a kopcoch v& okolí. Meteorologická stanica sa nachádza na severnom okraji mesta nad povodím Labe na letisku Drážďany-Klotzsche. Leží vo výške 227 m n. m., čo je celoročne asi o 1-2 stupne chladnejšia oblasť než v centre mesta. V rozmedzí rokov 1981 až 2010 bola priemerná teplota v Klotzsche v januári 0,1 °C a v júli 19,0 °C. Mesačné teploty v centre mesta približne zodpovedajú teplotám v juhozápadných nemeckých mestách. S priemernou ročnou teplotou vo vnútornej oblasti mesta 10,4&nbsp;°C sú Drážďany jedným z najteplejších miest v Nemecku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Wetterdienst.de | titul = Klima Dresden - Station Dresden-Strehlen (120 m) | url = https://www.wetterdienst.de/Klima/Dresden/Klima/ | dátum vydania = 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 20191123 | vydavateľ = Wetterdienst.de | jazyk = de}}</ref> Hlavne v lete sú v Drážďanoch poznať teplotné rozdiely až 10 stupňov Celsia medzi regiónom Lužice a Krušnými horami. Hranica mesta funguje v istom zmysle ako [[Izotermický dej|izoterma]]. V Drážďanoch je priemerne 1641 hodín slnečného svitu ročne. S priemerom menej než 40 mm zrážok je február mesiacom s najväčším množstvom zrážok v dlhodobom priemere od roku 1981 do roku 2010, najvlhším mesiacom je júl. V západných okresoch (stanica {{Vjz|deu|Dresden-Gohlis}}, 591&nbsp;mm) býva množstvo zrážok v priemere o 10 % nižšie než vo východných častiach mesta (stanica {{Vjz|deu|Dresden-Hosterwitz}}, 670 mm). Najviac zrážok za 24 hodin bolo 12. augusta 2002: 158 mm. V takzvanej poveternostnej situácii Vb, ktorá viedla k tejto zrážkovej udalosti a zasiahla celú saskú a českú oblasť, došlo k silnej povodni na Labe. Rekordným chladom v Drážďanoch je teplota mínus 30,5 °C, ktorá bola nameraná 11. februára 1929 v centre mesta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Landschaftsplan der Landeshauptstadt Dresden : Entwurf (Stand: Juni 2014) | url = https://www.dresden.de/media/pdf/umwelt/LP_Erlaeuterungstext.pdf | dátum vydania = 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 20191122 | kapitola = 2.1.4 Klima | strany = 39–40 | jazyk = de}}</ref> {{Weather box |location = Drážďany |metric first = yes |single line = yes |Jan high C = 2,7 |Feb high C = 4,1 |Mar high C = 8,4 |Apr high C = 12,9 |May high C = 18,7 |Jun high C = 21,3 |Jul high C = 23,6 |Aug high C = 23,7 |Sep high C = 18,8 |Oct high C = 13,5 |Nov high C = 6,9 |Dec high C = 4,0 | Jan low C = 2,2 | Feb low C = 1,8 | Mar low C = 1,3 | Apr low C = 3,9 | May low C = 8,6 | Jun low C = 11,8 | Jul low C = 13,7 | Aug low C = 13,6 | Sep low C = 10,4 | Oct low C = 6,4 | Nov low C = 1,9 | Dec low C = −0,6 | Jan precipitation mm = 44,3 | Feb precipitation mm = 34,9 | Mar precipitation mm = 43,1 | Apr precipitation mm = 47,3 | May precipitation mm = 60,0 | Jun precipitation mm = 68,5 | Jul precipitation mm = 82,0 | Aug precipitation mm = 77,9 | Sep precipitation mm = 49,6 | Oct precipitation mm = 44,5 | Nov precipitation mm = 53,5 | Dec precipitation mm = 56,9 | zdroj = DWD<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = World Weather Information Service | url = http://worldweather.wmo.int/en/city.html?cityId=1343 | dátum vydania = 2019 | dátum aktualizácie = 20191115 | dátum prístupu = 20191123 | vydavateľ = | jazyk = en}}</ref> ; wetterkontor.de<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = WetterKontor GmbH | titul = Das Klima in Dresden | url = http://wetterkontor.de/de/klima/klima2.asp?land=de&stat=10488 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 20191123 | vydavateľ = WetterKontor GmbH | jazyk = de}}</ref> }} === Flóra a fauna === [[Súbor:Dresden. Platanenallee Bremer Straße (2014) 2.jpg|náhľad|Platanová alej na ulici Bremer Straße (2014)|alt=Farebná fotografia s pohľadom na listnaté koruny platanov v aleji okolí vertikálne ubiehajúcej asfaltovej cesty]] Aj cez značný vplyv ľudí a ich sídel majú Drážďany stále na mnohých miestach zbytky poloprirodzenej vegetácie a vzácne aj ohrozené druhy. Patria k ním napríklad listnaté lesy v postranných údoliach Labe, vegetácia prispôsobená suchu a teplu na južne exponovaných svahoch Labe a v mestskej časti {{Vjz|deu|Plauen}}, rastlinné spoločenstvá riečnych brehov a lúk. Drážďanské vresovisko disponuje nielen lesmi s mäkkými drevinami, ale taktiež listnatými a zmiešanými lesmi, malými zbytkami rašelinísk – vrátane známeho rašeliniska {{Vjz|deu|Saugartenmoor}} – a neporušenými potokmi, hlavne {{Vjz|deu|Prießnitz}}. Vo vidieckych oblastiach sú polia, lúky a pastviny, poľné plodiny a žijú tu charakteristické rastliny a zvieratá. V husto obývaných mestských častiach vytvára malá zmena miestnych podmienok pozoruhodnú biologickú rozmanitosť s vysokým podielom druhov teplomilných organizmov, ktoré ťažia z vyšších teplôt v dôsledku nadmorskej výšky Labe a prehriatia mesta. Ako reprezentatívne sú spomínané [[jačmeň myší]] (''Hordeum murinum''), [[šalát kompasový]] (''Lactuca serriola''), [[šedivka sivá]] (''Berteroa incana''), [[križiak pásavý]] (''Argiope bruennichi''), [[svrček domový]] (''Acheta domesticus, alt. domestica'') a niektoré druhy [[Sršňovité|sršňovitých]] (''Vespidae''). K typickým zástupcom mestskej vegetácie medzi inými patria [[stavikrvovité]] (''Polygonum''), [[Ruderálne spoločenstvo|ruderálne spoločenstvá]], spoločenstvá žijúce v špárach muriva a [[Pioniersky druh|pionierske druhy]] stromov a krov.<ref name="ff" >{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Landeshauptstadt Dresden | titul = Reiche Pflanzen- und Tierwelt | url = https://www.dresden.de/de/stadtraum/umwelt/umwelt/naturschutz.php | dátum vydania = 2019 | dátum aktualizácie = 20190114 | dátum prístupu = 20191123 | vydavateľ = Landeshauptstadt Dresden | jazyk = de}}</ref> [[Súbor:Eichhörnchen in der Zinzendorfstraße, Dresden (71).jpg|náhľad|Veverica na ulici Zinzendorfstraße|alt=Farebná fotografia zachycujúca vevericu, ktorá sedí medzi dvoma kmeňmi stromov]] Rastlinný a živočíšny svet sa živí kultúrnymi produktmi osád a poľnohospodárskej krajiny, ale aj zdrojmi z niektorých druhov prírodných stanovísk. Medzi cicavcami sú bežné [[jelene]] a [[diviak lesný|diviaky]], taktiež aj [[Líška hrdzavá|lišky]] a [[kuna lesná|kuny]], vzácnejšie [[jazvec]]e. Z malých cicavcov je bežný jež a krt aj niekoľko zástupcov myší. K tomu sa dajú pripočítať ryjsky a netopiere. Tie požívajú prísnu právnu ochranu, rovnako ako kedysi takmer vyhynutý poddruh [[Bobor vodný|bobra vodného]] (''Castor fiber'') ''bober labský'', ktorého stavy sa medzitým opäť zvýšili. Omnoho viditeľnejšie sú početné druhy vtákov, vrátane druhov hniezdiacich na budovách, napr. [[dážďovník obyčajný]] (''Apus apus''), [[vrabec domový]] (''Passer domesticus''), [[žltochvost domový]] (''Phoenicurus ochruros''), [[sokol myšiar]] (''Falco tinnunculus''), ďalej druhy žijúce na záhradách, ako je [[drozd čierny]] (''Turdus merula''), [[škorcovité]], [[sýkorka belasá]] (''Cyanistes caeruleus'') a [[sýkorka veľká]] (''Parus major''), [[penica slávikovitá]] (''Sylvia borin''), [[penica popolavá]] (''Sylvia curruca''), [[holub hrivnák]] (''Columba palumbus''), do mesta migruje stále viac lesných vtákov (nap. [[Pinka (pinkovité)|pinka]], [[Sojka obyčajná|sojka]] a [[Žlnovité|ďatle]]). Na okraji polí a lúk žijú okrem iného [[škovránok poľný]] (''Alauda arvensis''), [[strnádka obyčajná]] (''Emberiza citrinella'') a [[trasochvost biely]] (''Motacilla alba''). Zo skupiny plazov sa tu vyskytuje [[Slepúch]] (''Anguis fragilis''), [[jašterica živorodá]] (''Zootoca vivipara'') a [[užovka obojková]] (''Natrix natrix''), rovnako ako prísne chránená [[užovka hladká]] (''Coronella austriaca''), [[jašterica krátkohlavá]] (''Lacerta agilis Linnaeus'') a ako rarita, z juhu pochádzajúci naturalizovaný druh [[jašterica múrová]] (''Podarcis muralis'').<ref name="ff"/> === Ochrana životného prostredie === Vďaka 62 percentám lesov a zelene sú Drážďany považované za jedno z najzelenších miest v Európe. Na severe sa rozprestiera Drážďanské vresovisko, čo je najväčšia uzavretá lesná oblasť mesta. V centre leží rozsiahly park {{Vjz|deu|Großer Garten}}. Mesto v údolí Labe leží v kopcovitej krajine medzi vinicami na juhozápade a oblasťami s vysokou nadmorskou výškou na severovýchode. Mestom preteká Labe, ktorá je obklopená širokými lúkami. Dlhodobo prezieravé územné plánovanie zaistilo, že Drážďany môžu byť dodnes vnímané ako súčasť polabskej krajiny. Rozvoj mesta po stáročia usiluje o harmonické integrovanie mestských štruktúr do okolitej prírody a zachovanie bohatstva tohto zvláštneho prírodného prostredia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Landeshauptstadt Dresden | titul = Umwelt | url = https://www.dresden.de/de/stadtraum/umwelt.php | dátum vydania = 2019 | dátum aktualizácie = 20190628 | dátum prístupu = 20191123 | vydavateľ = Landeshauptstadt Dresden | jazyk = de}}</ref> [[Súbor:Dresdner Heide-Küchenbrücke 2016-025.3.jpg|náhľad|Most Küchenbrücke v Drážďanskom vresovisku|alt=Farebná fotografia s pohľadom na gulatý oblúk malého kamenného mostu uprostred bujnej vegetácie]] Na základe § 23 ''Zákona o ochrane prírody a pestovania krajiny'' ({{Vjz|deu|''Gesetz über Naturschutz und Landschaftspflege''}}; skrátene: BNatSchG) sú v katastri mesta chránené biotopy štyroch prírodných rezervácií ({{Vjz|deu|''Naturschutzgebiet''}} ; skrátene: NSG): {{Vjz|deu|NSG1 Elbinseln Pillnitz und Gauerenitz}}, {{Vjz|deu|NSG2 Dresdner Elbtalhänge}}, {{Vjz|deu|NSG3 Seifersdorfer Tal}} a {{Vjz|deu|NSG4 Ziegeleigruben Prohlis und Torna}}. Ďalej desať chránených krajinných oblastí ({{Vjz|deu|''Landschaftsschutzgebiet''}} ; LSG): {{Vjz|deu|LSG1 Dresdner Heide}}, {{Vjz|deu|LSG2 Elbhänge Dresden-Pirna und Schönfelder Hochland}}, {{Vjz|deu|LSG3 Lockwitztal und Gebergrund}}, {{Vjz|deu|LSG4 Zschonergrund}}, {{Vjz|deu|LSG5 Elbtal zwischen Dresden und Meißen mit linkselbischen Tälern und Spaargebirge}}, {{Vjz|deu|LSG6 Dresdner Elbwiesen und –altarme}}, {{Vjz|deu|LSG7 Bühlauer Wiesen}}, {{Vjz|deu|LSG8 Wilschdorf-Rähnitzer Sandhügelland}}, {{Vjz|deu|LSG10 Moritzburger Kleinkuppenlandschaft}}, {{Vjz|deu|LSG11 Seifersdorfer Tal}}. Ďalej desať oblastí chránených podľa [[Smernica o biotopoch|Smernice o biotopoch]] ({{Vjz|deu|''Fauna-Flora-Habitat-Richtlinie''}} ; skrátene: FFH): {{Vjz|deu|FFH1 Elbtalhänge zwischen Loschwitz und Bonnewitz}}, {{Vjz|deu|FFH2 Elbtal zwischen Schöna und Mühlberg}}, {{Vjz|deu|FFH3 Täler von Vereinigter und Wilder Weißeritz}}, {{Vjz|deu|FFH4 Rödertal oberhalb Medingen}}, {{Vjz|deu|FFH5 Lößnitzgrund und Lößnitzhänge}}, {{Vjz|deu|FFH6 Dresdner Heller}}, {{Vjz|deu|FFH7 Prießnitzgrund}}, {{Vjz|deu|FFH8 Linkselbische Täler zwischen Dresden und Meißen}}, {{Vjz|deu|FFH9 Lockwitzgrund und Wilisch}}, {{Vjz|deu|FFH10 Separate Fledermausquartiere im Großraum Dresden}}. Ďalej oblasti chránené podľa [[Smernica Rady 79/409/EHS o ochrane voľne žijúcich vtákov|Smernice o vtákoch]] (skrátene: SPA): {{Vjz|deu|SPA1 Moritzburger Kleinkuppenlandschaft}}, {{Vjz|deu|SPA2 Elbtal zwischen Schöna und Mühlberg}}, {{Vjz|deu|SPA3 Linkselbische Bachtäler}} a konečne 138 [[Prírodná pamiatka|prírodných pamiatok]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Landeshauptstadt Dresden | titul = Schutzgebiete nach Naturschutzrecht | url = https://www.dresden.de/de/stadtraum/umwelt/umwelt/naturschutz/Schutzgebiete_nach_Naturschutzrecht.php | dátum vydania = 2019 | dátum aktualizácie = 20191104 | dátum prístupu = 20191123 | vydavateľ = Landeshauptstadt Dresden | jazyk = deu}}</ref> == História == === Prvé osídlenie, založenie mesta a stredovek === Už v [[Neolit|mladšej dobe kamennej]] vznikali v priestore Drážďan prvé sídliská. Kruhové [[Priekopy (hrad)|priekopové]] dispozície v mestskej časti Nickern z 5. storočia pred n. l. boli prvými monumentálnymi stavbami na dnešnom území mesta. Brod cez Labe na úrovni dnešného Starého mesta vznikol pravdepodobne už v ranom stredoveku. Osídľovanie bolo avšak napriek lukratívnej polohe na Labe kvôli nepriepustným lesným porastom problematické. Názov Dresden odvodený zo [[Lužické jazyky|starosrbského]] slova ''drežďany'' (= „obyvatelia bažiny“ alebo „lužného lesa“, množné číslo)<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Eichler | meno = Ernst | priezvisko2 = Walther | meno2 = Hans | titul = Sachsen : alle Städtenamen und deren Geschichte | url = | vydavateľ = Faber und Faber Verlag | miesto = Leipzig | rok vydania = 2007 | vydanie = | počet stran = | kapitola = | strany = 54 | isbn = 978-3-86730-038-4 | jazyk = de}}</ref> označuje pôvodné slovanské osídlenie. ''Dresdene'' ležali vtedajšej nisanskej župe, ktorá bola súčasťou Čiech do roku 1142, keď prešla na rímskeho kráľa [[Konrád III. (Svätá rímska ríša)|Konráda III.]] V blízkosti mesta [[Meißen]] bolo od roku 968 sídlo markgrófa z Meißen, ktoré sa potom rozvinulo na ústredné miesto [[Meißenské markgrófstvo|Meißenského markgrófstva]] a zohralo dôležitú rolu počas expanzie a začleňovania [[Lužickí Srbi|srbských]] sídelných oblastí východne od Labe a Sály. Juhovýchodne od Drážďan sa od roku 1156 nachádzalo purkgrófstvo [[Donín]] ({{Vjz|deu|''Dohna''}}), ktoré bolo českým tovarom v Ríši.<ref>{{Citácia knihy | titul = Geschichte der Stadt Dresden, Bd. 1., Von den Anfängen bis zum Ende des Dreißigjährigen Krieges | url = | editori = [[Karlheinz Blaschke]] | vydavateľ = Theiss | miesto = Stuttgart | rok vydania = 2005 | vydanie = | počet strán = 767 | kapitola = Die Landschaft Nisan vom 10. bis 12. Jahrhundert – Siedlung, Herrschaft, Kirche | strany = 63–88 | isbn = 978-3-8062-1906-7 | jazyk = de }}</ref> <gallery mode="packed"> Súbor:Dresden planskizze1 5 6 JH.jpg|Drážďany v 5. a 6. storočí|alt=Farebná reprodukcia historickej mapy zachycujúca počiatočné osídlenie okolo ramena rieky Labe Súbor:Dresden planskizze3 1216.jpg|Drážďany okolo roku 1216|alt=Farebná reprodukcia historickej mapy zachycujúca malé mestské jadro s hradbami v blízkosti ramena rieky Labe Súbor:Dresden planskizze4 1216a.jpg|Drážďany okolo roku 1270|alt=Farebná reprodukcia historickej mapy zachycujúca malé mestské jadro s hradbami v blízkosti ramena rieky Labe Súbor:Dresden planskizze5 1529.jpg|Drážďany v roku 1529|alt=Farebná reprodukcia historickej mapy zachycujúca malé mestské jadro s hradbami v blízkosti ramena rieky Labe </gallery> V roku 1206 boli Drážďany po prvý krát spomenuté v dochovanej listine nazvanej: {{Vjz|lat|''Acta sunt hec Dresdene''}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Wiegand | meno = Peter | titul = "Das erstemal Dresden" | periodikum = Sächsisches Archivblatt : Mitteilungen des Sächsischen Staatsarchivs | rok vydania = 2006 | mesiac vydania = | ročník = | číslo = 1 | strany = 26 | url = http://www.archiv.sachsen.de/download/Archivblatt_1_2006.pdf | issn = | jazyk = de | dátum prístupu = 2019-12-02 | dátum archivácie = 2011-07-19 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110719081748/http://www.archiv.sachsen.de/download/Archivblatt_1_2006.pdf | nedostupné = ano }}</ref> Dokument zhotovený v Drážďanoch sa zaoberá súdnym konaním kvôli zbúraniu hradu Thorun na Burgwartsbergu, ktorý leží v oblasti dnešného mesta [[Freital]] južne od Drážďan medzi obcami Potschappel a Pesterwitz. V listine z 21. januára 1216 sú už Drážďany spomínané ako mesto: {{Vjz|lat|''„Acta sunt hec ... in civitate nostra Dresden.“''}}<ref>{{Citácia knihy | titul = Codex Diplomaticus Saxoniae Regiae II 1. Nr. 74 | url = https://codex.isgv.de/codex.php?band=cds1a3&f=&a=b&s=163 | vydavateľ = | miesto = | rok vydania = | vydanie = | počet strán = | kapitola = | strany = 72 | isbn = | jazyk = la}}</ref> Listina na udelenie mestských práv doposiaľ nebola objavená, avšak z roku 1350 pochádza prvá zmienka o meste Drážďany na pravom brehu Labe (Staré Drážďany) na mieste, kde dnes leží centrum Neustadtu, ako o samostatnom sídlisku {{Vjz|lat|„Antiqua Dressdin“}}. Na prepožičanie mestských práv týmto Starým Drážďanom malo prísť 21. decembra 1403 z moci [[Viliam I. (Meißenské markgrófstvo)|Viliama I.]].<ref>''Geschichte der Stadt Dresden, Bd. 1., Von den Anfängen bis zum Ende des Dreißigjährigen Krieges''., Kapitola Die Anfänge Dresdens, s. 88–121.</ref> Na konci 20. rokov 15. storočia zasáhly na celom území Meißenska [[Križiacke výpravy proti husitom|husitské vojny]], pričom Drážďany boli vypálené.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Řezník | meno = Miloš | odkaz na autora = Miloš Řezník | titul = Sasko | url = | vydavateľ = Nakladatelství Libri | miesto = Praha | rok vydania = 2005 | vydanie = 1 | počet strán = 196 | edícia = Stručná historie států ; sv. 32 | kapitola = | strany = 45 | isbn = 80-7277-275-9 }}</ref> Po smrti Fridricha II. z panovníckeho rodu [[Wettinovci|Wettinovcov]] prevzali v roku 1464 vládu spoločne jeho synovia Ernest a Albrecht. Ich spoločné sídlo bolo premiestnené z Meißen do Drážďan, čo bol začiatok Drážďan ako rezidenčného mesta. Po rozdelení [[Wettinovci|wettinských]] dŕžav ([[Lipské delenie (1485)|Lipské delenie]]) medzi Ernestom a Albrechtom sa mesto v roku 1485 stalo trvalým sídlom Albertinskej línie Wettinovcov.<ref name="WzR" >''Geschichte der Stadt Dresden, Bd. 1., Von den Anfängen bis zum Ende des Dreißigjährigen Krieges''., Kapitola Der Weg zur Residenzstadt, s. 420–459.</ref> Až 29. marca 1549 umožnil kurfirst [[Móric Saský]] spojenie oboch osídlení na pravom a ľavom brehu Labe do jedného mesta. Móric vtlačil Starému mestu nový ráz, dal postaviť ulicu {{Vjz|deu|''Moritzstraße''}} a zaistil riadnu mestskú správu. Jeho brat a nasledovník [[August Saský|August]] nechal vydláždiť ulice, dal postaviť školu sv. Kríža, kostol sv. Anny, {{Vjz|deu|Zeughaus}}, {{Vjz|deu|Jägerhof}} a mnoho ďalších verejných budov a stal sa zakladateľom knižnice a väčšiny vedeckých a umeleckých zbierok. Mincovňa, ktorá sa nachádzala v blízkosti Rezidenčného zámku, sa po uzavretí všetkých provinčných mincovní stala jedinou mincovňou v [[Saské kurfirtstvo|Saskom kurfirtstve]].<ref name="WzR" /> === Raný novovek === ==== Tridsaťročná vojna ==== Od roku 1620 sa Sasi zúčastnili bojov v rámci [[Tridsaťročná vojna|tridsaťročnej vojny]] striedavo na cisárskej a švédskej strane. Samotné mesto nebolo dobyté, hlad, [[Mor (pestis)|mor]] a ekonomický úpadok však viedlo k vážnej kríze v jeho rozvoji. V nasledujúcich desaťročiach sa avšak mestu podarilo rýchle obnoviť starú krásu, hlavne prostredníctvom podpory kultúrneho a ekonomického rozvoja zo strany dvora. Vo {{Vjz|deu|[[Friedrichstadt (Drážďany)|Friedrichstadte]]}} boli postavené prvé manufaktúry, založené v roku 1670. Pre dvorské slávnosti bol vytvorený park {{Vjz|deu|Großer Garten}}, boli postavené prvé výstavné barokové budovy a vďaka dielu skladateľa [[Heinrich Schütz|Heinricha Schütza]], ktorý prišiel do Drážďan v roku 1614 a zomrel tam v roku 1672, hudobný život mesta dosiahol vynikajúcu úroveň.<ref>''Geschichte der Stadt Dresden, Bd. 1., Von den Anfängen bis zum Ende des Dreißigjährigen Krieges''., Kapitola Lebensbedingungen unter dem Einfluss des Dreißigjähriges Krieges, s. 621–641.</ref> {{#tag:ref|Z Čiech vyhnaní [[Luteránstvo|luteránski]] učitelia a farári priviezli po Labe v roku 1622 do Drážďan archívy, knižnice, zborové pokladne ai. V roku 1628 tu žilo 26 českých šľachtických rodín, 55 mešťianskych, ale rodiny žijúce tu bez povolenia neboli do zoznamov zapísané. Český [[Exulanti|exulantský]] zbor v Drážďanoch existoval od roku 1650. Dňa 8. apríla 2000 (350. výročie prve českej bohoslužby) bola v Drážďanoch založená nadácia, ktorá má za cieľ podporovať historické bádanie o náboženskej emigrácii, starostlivosť o udržanie exulantskej tradície či hájenie prenasledovaných. Názov nadácie je: {{Vjz|deu|''Evangelisch-Lutherische Stiftung Böhmischer Exulanten zu Dresden''}}.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Štěříková | meno = Edita | odkaz na autora = Edita Štěříková | titul = Exulantská útočiště v Lužici a Sasku | url = | vydanie = 1 | vydavateľ = Kalich | miesto = Praha | rok vydania = 2004 | počet strán = 549 strany = 186–264 | isbn = 80-7017-008-5 | isbn2 = | oclc = }}</ref>|group=pozn.}} ==== Augustovské obdobie ==== [[Súbor:August der Starke.jpg|náhľad|vľavo|Kráľ August II. na koni s maršalskou palicou (maľba od de Silvestre cca 1718, olej na plátne (55 × 70 cm), Jagdschloss Moritzburg)|alt=Farebná reprodukcia olejomaľby zachycujúca jazdca v zbroji na vzpriamenom bielom koni]] [[Súbor:Herz-Kapsel August der Starke (1).jpg|náhľad|Kapsula so srdcom Augusta Silného v krypte Hofkirche|alt=Farebná fotografia s pieskovcovou pätkou čnejúca sa zo steny, na ktorej je oválna olovená nádoba na stojane]] Najslávnejšie obdobie v dejinách mesta začalo s vládou kurfirsta [[August II. (Poľsko)|Fridricha Augusta I.]] (známeho skôr pod menom [[August II. (Poľsko)|August II. Silný]]), ktorý sa po voľbe v roku 1697 stal ako August II. kráľom Poľska, čím bola založená sasko-poľská [[Personálna únia (štáty)|personálna únia]]. Staré Drážďany, ktoré vyhoreli v roku 1685, boli znovu postavené podľa veľkorysého plánu a naďalej nazývané ako Nové mesto ({{Vjz|deu|Dresden-Neustadt}}). V tejto dobe vznikli aj početné stavby v štýle drážďanského baroka, napr. {{Vjz|deu|''Blockhaus''}}, Rytierska akadémia, Japonský palác, Zwinger (zamýšľaný ako nádvorie k nikdy nepostavenému novému zámku), kostol Troch kráľov, súčasný kostol Panny Márie a ďalšie stavby. Taktiež umelecké zbierky rovnako ako knižnica boli podstatne obohacené a rozšírené.<ref name="AZ" >{{Citácia knihy | titul = Geschichte der Stadt Dresden, Bd. 2., Vom Ende des Dreißigjährigen Krieges bis zur Reichsgründung | url = | editori = Reiner Groß, Uwe John | vydavateľ = Theiss | miesto = Stuttgart | rok vydania = 2006 | vydanie = | počet strán = 861 | kapitola = Dresdens „Augusteisches Zeitalter“ | strany = 30–43 | isbn = 978-3-8062-1927-2 | jazyk = de }}</ref> [[August III. (Poľsko)|Fridrich August II.]] (ako [[August III. (Poľsko)|August III.]], poľský kráľ v rokoch 1733 – 1763) dokončil viacero stavieb, ktoré začal jeho otec, a v rokoch 1739 – 1754 nechal postaviť [[Katedrála Najsvätejšej Trojice (Drážďany)|Katedrálu Najsvätejšej Trojice]] ({{Vjz|deu|''Hofkirche''}}). Veľký rozmach saského dvorského života so sebou prinieslo strojnásobenie počtu obyvateľov mesta, ktorí v rokoch 1700 – 1755 dosiahol 63 000 osôb. V tejto dobe rovnako po prvýkrát od vyhnania v roku 1430 opäť vznikla väčšia židovská obec. Konverzia Augusta Silného ku [[Katolicizmus|katolicizmu]] v rámci jeho snáh o získanie poľskej koruny viedlo v [[Luteránstvo|luteránskych]] Drážďanoch ku konfesionálnemu napätiu, čo sa v roku 1726 odrazilo k zavraždeniu kazateľa kostola sv. Kríža Hermanna Joachima Hahna katolíkom Franzom Laublerom.<ref name="AZ" /> Keď Drážďany po bitke pri {{Vjz|deu|Kesselsdorfe}} (15. decembra 1745) dobili [[Prusi (baltský národ)|Prusov]] došlo dňa 25. decembra 1745 k mieru medzi [[Rakúsko|Rakúskom]], [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Pruskom]] a Saskom. <gallery mode="packed"> Súbor:Dresden Stadtkarte 1634.jpg|Izometrický pohľad na mesto (1634)|alt=Čiernobiela reprodukcia medirytiny zachycujúca oválny tvar mesta so zrejmým uličným členením Súbor:Dresden1-1650-Merian.jpg|Pohľad na Drážďany, okolo roku 1650|alt=Čiernobiela reprodukcia s vedutou zachycujúca panoramatický pohľad na Drážďany Súbor:Dresden1750.jpg|Mestské opevnenie Drážďan, okolo roku 1750|alt=Čiernobiela reprodukcia medirytiny zachycujúca nárys barokového opevnenia s bastiónmi Súbor:Dresden Narrenhäusel Augustusbrücke Neustadt Markt 1900.jpg|Pohľad na Narrenhäusel, ktorý sa nachádzal od roku 1755 (do roku 1945) na Augustovom meste|alt=Čiernobiela fotografia zachycujúca barokový dom s vežičkou </gallery> ==== Sedmiletá válka ==== [[Soubor:Canaletto (I) 013.jpg|náhled|Zřícenina Kreuzkirche (1765)|alt=Barevná reprodukce olejomalby zachycují torzo Kreuzkirche uprostřed zástavby]] [[Sedmiletá válka]] na dlouhou dobu přerušila rozkvět Drážďan. [[Fridrich II. Veliký]] vtáhl 9. září 1756 do města a „zajal“ saskou armádu obklíčenou u&nbsp;[[Pirna|Pirny]]. Když se na začátku listopadu 1758 říšská armáda a hlavní rakouská armáda přiblížily k&nbsp;městu, nechal pruský guvernér, generálporučík Karl Christoph hrabě von Schmettau podpálit Pirnské a později Wilsdrufferské předměstí. Jakmile se po bitvě u&nbsp;Kunersdorfu 26. srpna 1759 před Drážďanami objevily nepřátelské jednotky, vytlačily Prusy nejprve z&nbsp;Neustadtu, načež došlo 4. září ke kapitulaci celého města. Nejtěžšímu utrpení bylo město vystaveno při neúspěšném obléhání a bombardování Prusů v&nbsp;červenci 1760 pod velením samotného Fridricha II. Velikého.<ref>''Geschichte der Stadt Dresden, Bd. 2., Vom Ende des Dreißigjährigen Krieges bis zur Reichsgründung'', Kapitola Im Siebenjährigen Krieg, s. 50–55.</ref> ==== Po Sedmileté válce ==== Kurfiřt Fridrich August III. (1763–1827), který coby třetí syn Fridricha Augusta II. vystřídal na trůnu kurfiřta [[Fridrich Kristián Saský|Fridricha Christiana]], který vládl pouhých 74 dní. Z&nbsp;důvodu jeho nezletilosti vládl až do roku 1768 princ Xaver. V&nbsp;době opatrovnické vlády bylo město obnoveno, rozšířeno a v&nbsp;roce 1764 byla založena akademie umění. Přesto se město ekonomicky zotavovalo jen velmi pomalu, trvalo 60 let, než se počet obyvatel vrátil do stavu před vypuknutím sedmileté války. Po dosažení plnoletosti přivedl Fridrich August k&nbsp;dokonalosti to, co začal již jeho opatrovník. [[Velká francouzská revoluce|Francouzská revoluce]] přivedla do Drážďan mnoho emigrantů, ještě více jich ale přibylo po posledním dělení Polska. Po porážce saské armády 14. října 1806 v&nbsp;bitvě u&nbsp;[[Jena|Jeny]] na straně Pruska obsadil 25. října Drážďany francouzský generál Thiard. Avšak 20. prosince, poté, co se kurfiřt připojil k&nbsp;Rýnskému spolku a přijal královskou hodnost (nyní jako král [[Fridrich August I. Saský|Fridrich August I.]]), se staly Drážďany saským královským městem. Během války s&nbsp;Rakouskem v&nbsp;roce 1809 byly Drážďany několikrát na krátkou dobu okupovány Rakušany. V&nbsp;roce 1810 začaly práce na demolici opevnění, ale tato práce byla přerušena při vypuknutí rusko-francouzské války.<ref>''Geschichte der Stadt Dresden, Bd. 2., Vom Ende des Dreißigjährigen Krieges bis zur Reichsgründung'', Kapitola Nach dem Siebenjährigen Kriege, s. 325–332.</ref> ==== Napoleonské období ==== [[Soubor:Brodowski Napoleon Elbe.jpg|náhled|Napoleon překračuje Labe od Józefa Brodowského (1895)|alt=Barevná reprodukce olejomalby zachycují jezdce na koních ve zbroji, kteří přecházejí kamenný most]] Od 16. do 28. května 1812 se v&nbsp;Drážďanech konalo prominentní setkání [[Napoleon Bonaparte|Napoleona]], rakouského císaře, pruského krále a různých dalších knížat. V&nbsp;roce 1813 bylo město ústředním bodem vojenských operací Napoleona, který zde postavil na obou březích [[Labe]] celou svou armádou a do svých taktických úloh zahrnul i&nbsp;[[Pirna|Pirnu]], [[Lilienstein]], [[Pevnost Königstein|Königstein]] a [[Stolpen (hrad)|Stolpen]], takže oblast připomínala obrovský vojenský tábor.<ref name="Nap" >''Geschichte der Stadt Dresden, Bd. 2., Vom Ende des Dreißigjährigen Krieges bis zur Reichsgründung'', Kapitola Unter Napoleons Herrschaft und unter dem Generalgouvernement, s. 333–343.</ref> Dne 13. března se maršál Davout vrátil z&nbsp;Míšně do Drážďan s&nbsp;12 000 muži a převzal nejvyšší velení. Vzhledem k&nbsp;tomu, že před novým městem proběhly potyčky s&nbsp;[[Kozáci|kozáky]], nechal maršál 19. března vyhodit do povětří jeden pilíř a dva oblouky Labského mostu a odtáhl se svými jednotkami, načež Rusové 22. března obsadili Drážďany. Po bitvě u&nbsp;{{Cizojazyčně|de|Großgörschenu}} Rusové město vyklidili a 12. května se do Drážďan vrátil saský král. Francouzi tehdy opevnili Neustadt, a když v&nbsp;srpnu po rakouském vyhlášení války Francii vypukla válka, Drážďany zůstaly středem manévrů francouzské armády. Ve dnech 26. a 27. srpna byly během bitvy u&nbsp;Drážďan napadeny [[České království|českou]] armádou. Zde Napoleon uspěl ve svém posledním vojenském vítězství na německé půdě.<ref name="Nap" /> Na základě zprávy, že francouzský generál [[Dominique Joseph Vandamme|Vandamme]], jenž 25. překročil Labe u&nbsp;[[Königstein (Saské Švýcarsko)|Königsteinu]], postupoval proti Pirně a ohrožoval spojení s&nbsp;Čechami, se spojenci v&nbsp;noci ze 27. na 28. srpna vrátili. Ztratili 15 000 mrtvých a zraněných a přes 20 000 zajatců. Ale i&nbsp;Francouzi napočítali více než 10 000 zraněných mužů. Dne 7. října přiměl přístup spojenců Napoleona a saského krále k&nbsp;opuštění města. V&nbsp;Drážďanech a okolí zůstala armáda asi 30 000 mužů pod francouzským generálem [[Laurent Gouvion de Saint-Cyr|Saint Cyrem]] a hrabětem Lobauem. Město, poprvé střežené pouze malým vojenským útvarem, bylo po bitvě národů u&nbsp;Lipska zablokováno rakouským generálem [[Jan z Klenové a Janovic|Janem z Klenové]]. Nedostatek jídla a časté horečky donutily Saint Cyra, aby se vzdal, za což mu měl být umožněn volný průchod. Avšak [[Karel Filip ze Schwarzenbergu]] nesouhlasil a Saint Cyr musel ustoupit s&nbsp;35 000 svých mužů do válečného zajetí. Tehdy se do města vrátili Rusové pod velením generála Gouriewa a Drážďany se 17. listopadu 1814 staly sídlem ruské územní správy pod velením prince Repnina-Wolkonského, než byly 8. listopadu 1814 předány pruskému guvernéru von der Reckemu.<ref name="Nap" /> === 19. století a počátek 20. století === ==== Drážďany v&nbsp;Saském království ==== [[Soubor:Sachse 1750 bis 1850 pg237 Die Zerstörung des Dresdner Polizeigebäudes im Jahr 1830.jpg|náhled|Zničení drážďanské policejní budovy v&nbsp;roce 1830|alt=Barevná reprodukce grafiky, která zachycuje dav lidí před domem shromážděný kolem ohně, do něhož vhazují předměty]] [[Soubor:Dresden Hoftheater.jpg|náhled|Královské dvorní divadlo (První Semperova opera)|alt=Barevná reprodukce olejomalby zachycují oválnou historizující budovu Semperovy opery]] Po nastolení míru a za vlády krále Fridricha Augusta, který se vrátil do své země 7. června 1815, Drážďany postupně získávaly stále přívětivější vzhled, zejména v&nbsp;důsledku odstranění opevnění, na němž se znovu začalo pracovat v&nbsp;roce 1817. Za vlády krále [[Antonín Saský|Antona]] (1827–1836) bylo zavedeno plynové osvětlení, postavena městská pošta, kasárny jezdectva v&nbsp;Neustadtu, hlavní Staroměstská strážnice, nová pošta ve Starém městě a Weißeritzův most ve {{Cizojazyčně|de|[[Friedrichstadt (Drážďany)|Friedrichstadtu]]}}. V&nbsp;roce 1828, za vlády krále [[Antonín Saský|Antonína Saského]], bylo vytvořeno nové technické vzdělávací zařízení, tzv. Polytechnikum. Rozšířená část města na straně Neustadtu byla v&nbsp;roce 1835 integrována do čtvrtého městského okrsku pod názvem Antonstadt, načež obdržela městská práva.<ref name="VRzG" >''Geschichte der Stadt Dresden, Bd. 2., Vom Ende des Dreißigjährigen Krieges bis zur Reichsgründung'', Kapitola Von der Residenz zur Großstadt, s. 527–736.</ref> Povstání, které vypuklo 9. září 1830 v&nbsp;důsledku červencové revoluce ve Francii, mělo za následek zejména transformaci policejního systému ve městě a zavedení územního plánování. O&nbsp;dalším rozvoji města rozhodoval již ne jen královský soud, ale stále více se zapojovaly hospodářské subjekty a měšťanstvo. Vznikaly průmyslové podniky (1836 strojírenská společnost Übigau), v&nbsp;roce 1825 byl založen Technický vzdělávací institut v&nbsp;roce 1839 a do provozu byla uvedena první německá dálková železnice na trase [[Lipsko]]–Drážďany.<ref name="VRzG" /> Také za vlády krále [[Fridrich August II. Saský|Fridricha Augusta II.]] (1836–1854) byly Drážďany rozšířeny a zkrášleny, zejména novým Královským dvorním divadlem, které 21. září 1869 lehlo popelem, budovou Královské oranžérie a Belvederem na [[Brühlova terasa|Brühlské terase]]. V&nbsp;důsledku odmítnutí německé říšské ústavy, vypracované po březnové revoluci v&nbsp;roce [[1848]], ze strany saského krále, došlo 3. května 1849 k&nbsp;drážďanskému květnovému povstání a boji na barikádách. Od 23. prosince 1850 do 15. května 1851 se zde konaly ministerské konference německých států.<ref name="VRzG" /> ==== Industrializace ==== [[Soubor:DD-Ballon-1865.jpg|náhled|Pohled na Drážďany z&nbsp;balónu ca 1865|alt=Černobílá reprodkce litografie, která zachycuje panoramatický pohled na město oblopující rameno řeky Labe]] S&nbsp;nástupem [[industrializace]] se růst populace zvýšil. Ve městě v&nbsp;roce 1800 žilo ve městě asi 62 000 lidí, v&nbsp;době [[Německý spolek|německého spolku]] (1815–1866) počet obyvatel překročil hranici 100 000, čímž se v&nbsp;roce 1852 stala metropole Saského království velkoměstem. Drážďany jsou tak jedním z&nbsp;nejstarších německých velkoměst po Berlíně (od roku 1747), Hamburku (1787) a Vratislavi (1840) spolu s&nbsp;Mnichovem a Kolínem (od roku 1852 rovněž hlavní města). Do roku 1880 počet obyvatel vzrostl na více než 220 000 a do konce roku 1905 se počet za 25 let více než zdvojnásobil na téměř 517 000. Nejvyšší hodnoty v&nbsp;historii Drážďan bylo dosaženo v&nbsp;roce 1933 s&nbsp;649 252 obyvateli.<ref name="Ind" >''Geschichte der Stadt Dresden, Bd. 2., Vom Ende des Dreißigjährigen Krieges bis zur Reichsgründung'', Kapitola Technischer Fortschritt und industrielle Entwicklung, s. 577–604.</ref> Za vlády krále [[Jan I. Saský|Jana I. Saského]] (1854–1873) se Drážďany těšily výraznému rozmachu, pokud jde o&nbsp;vnitřní a vnější rozvoj a zkrášlování. Centrum města bylo obohaceno mnoha novými budovami a díky rychlému nárůstu počtu obyvatel se předměstí snažila se svými vilami stále více propojovat s&nbsp;nejbližšími příměstskými oblastmi. Události roku 1866, kdy byly Drážďany obklopeny pruskou stranou jako strategický bod, které v&nbsp;novější době ztratily svůj varovný charakter, dokázaly tomuto rozkvětu bránit jen na krátkou dobu. Také ekonomika velmi rychle rostla: V&nbsp;desetiletích po roce 1850 byla pro Drážďany typická precizní [[mechanika]] ({{Cizojazyčně|de|Universelle, Seidel & Naumann}}), [[optika]] ({{Cizojazyčně|de|Ihagee}}, {{Cizojazyčně|de|Ernemann}}, ICA – od roku 1926 {{Cizojazyčně|de|Zeiss Ikon}}), výroba pochoutkové čokolády ({{Cizojazyčně|de|Hartwig & Vogel}}, {{Cizojazyčně|de|[[Jordan & Timaeus]]}}) a cigaret ({{Cizojazyčně|de|Jasmatzi & Sons}}). Na východním okraji {{Cizojazyčně|de|[[Friedrichstadt (Drážďany)|Friedrichstadtu]]}} byla roku 1909 dokončena továrna na cigarety Yenidze (značka Salem). Její dodnes z&nbsp;daleka viditelná budova na způsob mešity je vysoká 62 metrů.<ref name="Ind" /> Po založení [[Německá říše|Německého císařství]] v&nbsp;roce 1871 byla ve městě umístěna jedna z&nbsp;největších císařských posádek. Pro tento saský XII. Armádní sbor bylo postaveno několik kasáren (zejména rozsáhlý komplex {{Cizojazyčně|de|Albertstadt}} na severu města). Drážďanská koněspřežná tramvaj otevřela svou první linku v&nbsp;roce 1872. „Druhá“ [[Semperova opera]] byla slavnostně otevřena v&nbsp;roce 1878. Zejména v&nbsp;době [[Belle Époque]] na přelomu století ([[fin de siècle]]) následovaly různé budovy veřejné správy, jako například budova ministerstva z&nbsp;roku 1904 (dnes Saská státní kancelář) nebo Nová radnice (1910). Tvář města změnily rozsáhlé dopravní stavby: železniční tratě a stanice, další mosty přes Labe, např. Loschwitzský silniční most ([[Modrý zázrak]]) v&nbsp;1893 a roku 1901 dokončený most Marienbrücke pro železniční dopravu, který byl vystavěn pro [[Albertův přístav]] ({{Cizojazyčně|de|''Alberthafen''}}) v&nbsp;Drážďanech-{{Cizojazyčně|de|[[Friedrichstadt (Drážďany)|Friedrichstadtu]]}}. Na přelomu století byly Drážďany pátým největším městem Německého císařství díky řadě připojených území s&nbsp;400 000 obyvateli, a navzdory bouřlivému vývoji si městská krajina dokázala udržet své kouzlo díky pečlivým stavebním předpisům.<ref name="Ind" /> === Výmarská republika === [[Soubor:Stadt Dresden 1905.JPG|náhled|upright|Dluhopis na 500 marek (Drážďany 27. května 1905)|alt=Barevná reprodukce litografie s textem v ozdobném rámečku]] Po [[Listopadová revoluce v Sasku (1918–1919)|listopadové revoluci]] v&nbsp;roce 1918 se Drážďany staly hlavním městem (prvního) Svobodného státu Sasko. Byly jedním z&nbsp;deseti největších měst v&nbsp;Německu a zároveň kulturním a hospodářským centrem [[Výmarská republika|Výmarské republiky]]. V&nbsp;roce 1919 započalo svou činnost hnutí drážďanské [[secese]], jehož nejznámějším členem byl [[Otto Dix]]. Této epoše předcházela ještě před první světovou válkou umělecká skupina [[Die Brücke]] (Most). V&nbsp;roce 1925 byla založena další tentokrát taneční umělecká škola {{Cizojazyčně|de|Palucca-Schule Dresden}} vedle stávající [[Vysoká škola výtvarných umění v Drážďanech|Vysoké školy výtvarných umění]]. [[Semperova opera|Saská státní opera]] uvedla řadu důležitých světových premiér. Teprve v&nbsp;roce 1913 byla otevřena divadelní budova [[Státní divadlo v Drážďanech|Schauspielhausu]].<ref name="DidWR" >{{Citace monografie | titul = Geschichte der Stadt Dresden, Bd. 3., Von der Reichsgründung bis zur Gegenwart | url = | editoři = Holger Starke, Uwe John | vydavatel = Theiss | místo = Stuttgart | rok vydání = 2006 | vydání = | počet stran = 976 | kapitola = Dresden in der Weimarer Republik | strany = 263–304 | isbn = 978-3-8062-1928-9 | jazyk = de }}</ref> Přestože [[Dresdner Bank]], založená v&nbsp;roce 1872, přestěhovala své hlavní sídlo ještě v&nbsp;19. století do Berlína, zůstaly Drážďany důležitým bankovním centrem, zejména pro menší rodinné rodinné banky až do 20. let 20. století. Přední společnosti zde existovaly v&nbsp;letech 1918–1933 v&nbsp;(elektrickém) strojírenství, farmacii a kosmetice, jakož i&nbsp;v&nbsp;odvětví zpracování tabáku a potravin či nápojů. Některé z&nbsp;těchto společností přežily (často v&nbsp;nově založené podobě) až do současnosti. Provoz městské tramvaje převzatý městem roku 1909 byl v&nbsp;roce 1930 znovu privatizován jako {{Cizojazyčně|de|''Dresdner Straßenbahn AG''}}.<ref name="DidWR" /> === Období nacionálního socialismu === Za [[Nacismus|nacionálně socialistické]] diktatury bylo vyhnáno a později deportováno do [[Koncentrační tábor|koncentračních táborů]] 5000 židovských obyvatel Drážďan, kteří byli ještě v&nbsp;roce 1933 členy židovské obce. [[Antisemitismus]] v&nbsp;Drážďanech je zdokumentován hlavně deníky [[Victor Klemperer|Viktora Klemperera]] (''Chci vydat svědectví''). Po druhé světové válce žilo ve městě jen 41 Židů.<ref name="GnsS" >''Geschichte der Stadt Dresden, Bd. 3., Von der Reichsgründung bis zur Gegenwart'', Kapitola Gauhauptstadt im nationalsozialistischen Staat, s. 425–496.</ref> Při pálení knih 10. května 1933 mělo být mezi jinými „symbolicky navždy vyhlazeno“ také dílo drážďanského spisovatele [[Erich Kästner|Ericha Kästnera]]. V&nbsp;roce 1933 byl zadušen primárně [[Expresionismus|expresionistický]] kulturní život Drážďan z&nbsp;první čtvrtiny 20. století. Díla [[Ernst Ludwig Kirchner|Ernsta Ludwiga Kirchnera]], [[Max Pechstein|Maxe Pechsteina]], [[Karl Schmidt-Rottluff|Karla Schmidta-Rottluffa]] nebo [[Otto Dix]]e byla součástí výstavy „[[Zvrhlé umění|zvrhlého umění]]“. Zabaveno bylo 56 děl [[Galerie nových mistrů]]. Režim rovněž ovlivňoval dění kolem Státní opery, která tehdy žila díly [[Richard Strauss|Richarda Strausse]]. Již v&nbsp;březnu 1933 byl skrze divadelní skandál inscenovaný [[Sturmabteilung|SA]] při uvedení „[[Rigoletto|Rigoletta]]“ z&nbsp;Drážďan vypuzen její slavný dlouholetý hudební režisér [[Fritz Busch]]; [[Erna Bergerová]], kdysi objevená Buschem, která tehdy byla v angažmá ve Státní opeře v&nbsp;Berlíně a jež zde hostovala ten večer jako Gilda, byla svědkem tohoto barbarství. Straussova opera ''Die schweigsame Frau'' měla kvůli svému židovskému [[Libreto|libretistovi]] [[Stefan Zweig|Stefanovi Zweigovi]] premiéru až v&nbsp;roce 1935, a to pouze díky prominenci jejího skladatele. Nakonec musela být z&nbsp;repertoáru odstraněna po pouhých třech opakováních a v&nbsp;Německu zmizela ze scény.<ref name="GnsS" /> [[Soubor:Louis Thümling nach Hermann Krone - Alte Synagoge in Dresden (1850-70) SW.jpg|náhled|Semperova synagoga zničená v&nbsp;roce 1938, litographie od Ludwiga Thümlinga,kolem roku 1860|alt=Černobílá reprodukce litografie zachycující rozlehlou budovu za zídkou se zdobenou bránou]] Během listopadových pogromů v&nbsp;roce 1938 byla vypálena stará [[Semperova synagoga]]. Četné obchody a byty byly před zraky policie zničeny a vypleněny, židovští občané týráni. Bohatí Židé byli poté deportováni do koncentračních táborů, aby tak byli donuceni k&nbsp;[[Emigrace|emigraci]] a k&nbsp;následné [[Arizace|arizaci]] svého majetku.<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Pogromnacht 1938 : Worte wie Feuer | periodikum = Spiegel | odkaz na periodikum = | datum vydání = 20071109 | datum přístupu = 20191125 | url = https://www.spiegel.de/geschichte/pogromnacht-1938-worte-wie-feuer-a-948829.html | issn =}}</ref> Mezi lety 1939 a 1945 byli tito občané vězni koncentračních táborů [[Auschwitz]] a [[Flossenbürg]].<ref>{{Citace sborníku | příjmení = Brenner | jméno = Hans | titul = KZ-Zwangsarbeit während der NS-Diktatur im Dresdner Raum | odkaz na titul = | příjmení sestavitele = | jméno sestavitele = | sestavitel = Landeshauptstadt Dresden (Hrsg.) | sborník = 4. Kolloquium zur dreibändigen Dresdner Stadtgeschichte vom 18. März 2000 | jazyk = de}}</ref> Několik stovek žen muselo vykonávat nucenou práci ve zbrojním průmyslu v&nbsp;podniku Zeiss Ikon (685 žen v&nbsp;továrně Goehle a 400 žen v&nbsp;Drážďanech-Reicku<ref name="Czi" >{{Citace monografie | příjmení = Cziborra | jméno = Pascal | titul = KZ Dresden Reick : Tödlicher Typhus | url = | vydavatel = Lorbeer Verlag | místo = Bielefeld | rok vydání = 2014 | vydání = | počet stran = | kapitola = | strany = | isbn = | jazyk = de}}</ref>) a v&nbsp;továrně na univerzální stroje (685 žen). V&nbsp;táboře {{Cizojazyčně|de|Schandauer Straße}} 68 v&nbsp;Drážďanech-Striesen byl stejnojmenný koncentrační tábor pro berlínskou zbrojní továrnu Bernsdorf & Co. 500 Židů zde muselo vykonávat nucenou práci v&nbsp;kovárně Striesen a po [[bombardování Drážďan]] byli prozatímně do [[Pirna|Pirny]] a později do Zwodau evakuováni vězni z&nbsp;[[Terezínský rodinný tábor|Terezína]].<ref name="Czi"/> V&nbsp;cizineckém středisku péče o&nbsp;děti „Kiesgrube Dresden“ se narodilo 497 dětí a zemřelo zde 225 kojenců a batolat. Přeživší soukromé banky vlastněné židovskými rodinami byly pod nátlakem připojeny k&nbsp;[[Dresdner Bank]]. Drážďany byly po staletí vojenským střediskem a sloužily až do roku 1945 k&nbsp;dislokování velkých vojenských svazů. Albertstadt severně od centra města byl navržen jako soběstačné vojenské město a během období nacionálního socialismu byl dále rozšiřován.<ref name="GnsS" /> [[Soubor:Fotothek df ps 0000010 Blick vom Rathausturm.jpg|náhled|vlevo|Radniční věž po bombardování, snímek [[Richard Peter|Richarda Petera]]|alt=Černobílá fotografie zachycující barokní sochu na ochozu kostela, za níž jsou vidět torza budov zničeného centra města]] [[Soubor:Bundesarchiv Bild 183-U0816-0010, Dresden, Prager Straße.jpg|náhled|Stejný pohled po odklizení ruin, 1958|alt=Černobílá fotografie zachycující barokní sochu na ochozu kostela, za níž jsou vidět prázdná prostranství porostlá trávou]] Během [[Druhá světová válka|druhé světové války]] byly první letecké nálety na metropolitní oblast provedeny již v&nbsp;srpnu 1944 a město bylo na bombardování připraveno. Při [[Bombardování Drážďan|náletech na Drážďany]] byly velké části městské oblasti silně poškozeny britskými a americkými bombardéry, jež zasáhly ve čtyřech po sobě jdoucích nočních vlnách od 13. do 15. února 1945.<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Bombardovaní Plzně a Drážďan | periodikum = www.lietadla.com | url = http://www.lietadla.com/historia/plzen.htm | datum přístupu = 2023-04-14 | datum archivace = 2023-04-14 | url archivu = https://web.archive.org/web/20230414173720/http://www.lietadla.com/historia/plzen.htm }}</ref> Přesný počet obětí je nejistý. Dříve se objevoval u&nbsp;jednotlivých revizionistických či extrémně pravicových historiků chybný údaj o&nbsp;asi 350 000 mrtvých. Také text ''Report of the Joint Relief 1941–1946'' od [[Mezinárodní červený kříž|Mezinárodního červeného kříže]] uvádí nepravdivý počet obětí ve výši 275 000 osob. V&nbsp;poslední době byl počet obětí upraven na 22 700, maximálně na 25 000.<ref>{{Citace elektronické monografie | korporace = Landeshauptstadt Dresden | titul = Historikerkommission | url = https://www.dresden.de/de/leben/stadtportrait/110/ereignisse/03/c_015.php | datum vydání = 2019 | datum aktualizace = 201451102 | datum přístupu = 20191125 | vydavatel = Landeshauptstadt Dresden | jazyk = de | url archivu = https://web.archive.org/web/20200212153151/https://www.dresden.de/de/leben/stadtportrait/110/ereignisse/03/c_015.php | nedostupné = ano }}</ref><ref>{{Citace elektronické monografie | korporace = Landeshauptstadt Dresden | titul = Erklärung der Dresdner Historikerkommission zur Ermittlung der Opferzahlen der Luftangriffe auf die Stadt Dresden am 13./14. Februar 1945 | url = https://www.dresden.de/media/pdf/presseamt/Erklaerung_Historikerkommission.pdf | datum vydání = 20081001 | datum aktualizace = | datum přístupu = 20191125 | vydavatel = Landeshauptstadt Dresden | jazyk = de}}</ref><ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Keine Belege für mehr als 25'000 Tote in Dresden 1945 | periodikum = Neue Zürcher Zeitung | odkaz na periodikum = | datum vydání = 20100317 | datum přístupu = 20191125 | url = https://www.nzz.ch/keine_belege_fuer_mehr_als_25000_tote_in_dresden_1945-1.5237555 | issn = | jazyk = de}}</ref> Podle historika Fredericka Taylora je nadsazený počet obětí následkem strategie samotných nacistů, kteří k&nbsp;údaji jednoduše přidali nulu, aby poškodili spojence v&nbsp;neutrálních médiích a zemích.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Taylor | jméno = Frederick | odkaz na autora = | titul = Drážďany: úterý 13. února 1945 | url = | překladatelé = Jiří Gojda | vydavatel = BB art | místo = Praha | rok vydání = 2005 | vydání = 1 | počet stran = 462 | kapitola = | strany = | isbn = 80-7341-478-3}}</ref> Poškození budov je také často nadhodnoceno. Útoky bylo těžce zasaženo 60 procent městské oblasti, celkem 15&nbsp;km² od středu města bylo zcela zničeno; městské části na severu a severozápadě však byly poničeny jen málo. Oblasti severně od tehdejšího letiště [[Dresden-Klotzsche|Drážďany-Klotzsche]], které se nachází na okraji města a z&nbsp;něhož byla od února 1945 až do 6. května zásobována [[Vratislav (město)|Vratislav]], spíše než Drážďany samotné, byly 8. května, v&nbsp;den bezpodmínečné kapitulace [[Wehrmacht]]u, obsazeny [[Rudá armáda|Rudou armádou]]. Předtím v&nbsp;jedné tajné akci skupina pěti osob, mezi nimiž byli z&nbsp;jedné pamětní desky známí Paul Zickler a Erich Stöckel, zhatila odstřelení Modrého zázraku, jež bylo plánováno [[Schutzstaffel|SS]].<ref>{{Citace sborníku | příjmení = Heimlich | jméno = Dieter | autor = | odkaz na autora = | titul = Die Rettung des „Blauen Wunders“ | odkaz na titul = | jméno sestavitele = | sestavitel = | vydavatel = | odkaz na vydavatele = | místo = Berlin | rok vydání = 1966 | isbn = | url = | kapitola = | strany = 58 | jazyk =}}</ref><ref>{{Citace elektronické monografie | titul = Blaues Wunder | url = http://www.dresdner-stadtteile.de/Nordost/Loschwitz/Blaues_Wunder/blaues_wunder.html | datum vydání = | datum aktualizace = | datum přístupu = | vydavatel = Dresdner Stadtteile | jazyk = de | url archivu = https://web.archive.org/web/20191201074917/http://www.dresdner-stadtteile.de/Nordost/Loschwitz/Blaues_Wunder/blaues_wunder.html | datum archivace = 2019-12-01 | nedostupné = ano }}</ref><ref>''Geschichte der Stadt Dresden, Bd. 3., Von der Reichsgründung bis zur Gegenwart'', Kapitola Dresden im Zweiten Weltkrieg, s. 497–530.</ref> === Období NDR === Od roku 1952 do roku 1990 byly Drážďany hlavním městem stejnojmenného okresu. V&nbsp;době [[Socialismus|socialismu]] bylo odklizeno mnoho trosek těžce poničeného města. Mnohé ruiny v&nbsp;Drážďanech, včetně zbytků {{Cizojazyčně|de|Sophienkirche}}, ale především historických obytných budov, bylo zbořeno nebo odstřeleno. Historické centrum bylo vyklizeno a průběžně dostavováno. Okolí kdysi přeplněné {{Cizojazyčně|de|Prager Straße}} připomínalo krajinu úhorů, než bylo začátkem šedesátých let přestavěno v&nbsp;[[Socialistický realismus (architektura)|socialistickém stylu]]. Obnoveny nebo zcela zrekonstruovány byly historické monumentální budovy, jako například Stavovský dům (1946), {{Cizojazyčně|de|Augustusbrücke}} (1949), {{Cizojazyčně|de|Kreuzkirche}} (do roku 1955), [[Zwinger]] (do roku 1963), katolická katedrála {{Cizojazyčně|de|[[Katedrála Nejsvětější Trojice (Drážďany)|Hofkirche]]}} (do roku 1965), [[Semperova opera]] (do roku 1985), Japonský palác (do roku 1987) a dvě největší nádraží. Některé z&nbsp;těchto prací, ovlivněné celkovou ekonomickou situací [[Německá demokratická republika|NDR]], se táhly po celá desetiletí a někdy byly na dlouhou dobu přerušeny. Zámek byl po mnoho let zabezpečen a části byly rekonstruovány (např. dvůr). Teprve od roku 1986 začala rekonstrukce, která trvá dodnes. Zřícenina [[Frauenkirche (Drážďany)|Frauenkirche]] na Neumarktu měla zůstat jako protiválečný památník.<ref name="ddr" >''Geschichte der Stadt Dresden, Bd. 3., Von der Reichsgründung bis zur Gegenwart'', Kapitola Vom Ende des Zweiten Weltkrieges bis zur Wiederbegründung des Freistaates Sachsen, s. 531–762.</ref> Zatímco Divadelní a Zámecké náměstí bylo v&nbsp;roce 1990 dostavěno podle historického modelu, Neumarkt zůstal nezastavěný. Altmarkt je naproti tomu charakteristický budovami v&nbsp;[[Socialistický realismus|socialistickém]] [[Klasicismus|klasicismu]] a prostorovým designem a orientací podle socialistických ideálů (např. [[Palác kultury (Drážďany)|Palác kultury]]). Od roku 1955 do roku 1958 byla vrácena velká část uměleckých pokladů odvlečených Sovětským svazem, takže od roku 1960 bylo možné ve znovu postavených budovách nebo na dočasných výstavách otevřít mnoho muzeí [[Staatliche Kunstsammlungen Dresden|Státních uměleckých sbírek]]. Významné orchestry, jako je [[Sächsische Staatskapelle Dresden|Staatskapelle Dresden]], vystupovaly na alternativních místech (například v&nbsp;Paláci kultury od roku 1969). Část kulturních institucí byla přesunuta z&nbsp;centra města (např. Zemská knihovna do {{Cizojazyčně|de|Albertstadtu}}).<ref name="ddr" /> <gallery mode="packed" heights="140"> Soubor:Dresden, Germany around 1980.jpg|Břeh Labe, vlevo je Brühlská terasa (1980)|alt=Černobílá fotografie s pohledem na vertikálně ubíhající silnici na břehu Labe, vpravo je katedrála a zámek Soubor:DresdenSchlossOkt1985.jpg|Ruiny Rezidenčního zámku (1985)|alt=Barevná fotografie zachycující rezidenční zámek, ze kterého zbylo jen obvodové zdivo Soubor:Ruine der Dresdner Frauenkirche, Oktober 1985 - Originalversion.jpg|Ruiny Frauenkirche (1985)|alt=Barevná fotografie zachycující torzo kostela s prázdnými portály oken Soubor:Bundesarchiv Bild 183-1989-1219-034, Dresden, Besuch Kohl, Rede auf Altmarkt.jpg|[[Helmut Kohl]] mluví 19. prosince 1989 před ruinou Frauenkirche na náměstí Neumarkt{{!}}alt=Černobílá fotografie zachycující zábradlím ohrazené pódium s několika řečníky obklopené davem s vlajkami a transparenty </gallery> Válkou téměř nepoškozený Vnější Neustadt zůstal na základě občanských protestů zachován v&nbsp;plném rozsahu. V&nbsp;80. letech zde totiž hrozily [[demolice]], protože čtvrť byla velmi zanedbána. V&nbsp;městských částech Prohlis a Gorbitz vzniklo velké sídliště z&nbsp;prefabrikovaných staveb na dříve nezastavěné půdě. Johannstadt a další oblasti v&nbsp;centru města byly rovněž přebudovány velkými bloky nových budov. Nejlépe se dochovaly vilové čtvrti {{Cizojazyčně|de|Blasewitz}}, {{Cizojazyčně|de|Striesen}}, {{Cizojazyčně|de|Kleinzschachwitz}}, {{Cizojazyčně|de|Loschwitz}} a {{Cizojazyčně|de|Weißer Hirsch}}. Až do konce [[Studená válka|studené války]] byla v&nbsp;Drážďanech a kolem nich rozmístěna 1. gardová tanková armáda sovětské armády a 7. obrněná divize [[Nationale Volksarmee|Národní lidové armády]]. Po období převratu v&nbsp;[[Německá demokratická republika|NDR]] byly od roku 1989 sovětské jednotky z&nbsp;Německa staženy a NVA byla rozpuštěna podle ustanovení Smlouvy dva plus čtyři z&nbsp;roku 1990.<ref name="ddr" /> Mezi 30. zářím a 5. říjnem 1989 odcestovaly speciální vlaky s&nbsp;uprchlíky z&nbsp;německého spolkového velvyslanectví v&nbsp;Praze přes Drážďany a {{Cizojazyčně|de|Plauen}} do Spolkové republiky. Zejména v&nbsp;noci ve dnech 4. až 5. října se na hlavní stanici shromáždily tisíce lidí. To vedlo k&nbsp;násilným střetům mezi bezpečnostními silami a občany. Dne 8. října Drážďany prošlo asi 20 000 lidí, kteří demonstrovali za svobodu pohybu a projevu. Velká část z&nbsp;nich byla obklopena policií na {{Cizojazyčně|de|Prager Straße}}. Přitom se spontánně utvořila „Skupina dvaceti“, která další den přednesla primátorovi za [[Sjednocená socialistická strana Německa|SED]] Wolfgangu Berghoferovi požadavky demonstrantů. Následující den se v&nbsp;Lipsku konala první velká pondělní demonstrace, která pak proběhla také v&nbsp;Drážďanech.<ref name="ddr" /> === Po roce 1990 === Po politických změnách v&nbsp;roce 1989 a [[znovusjednocení Německa]] v&nbsp;roce 1990 se Drážďany staly hlavním městem obnoveného státu Sasko. Ve městě byly opět strženo několik starých budov. Mnoho dalších však bylo pomocí daňových dotací restaurováno. Četné oblasti Drážďan jsou proto považovány za příklady úspěšné obnovy stavebních památek a jsou jako jednotlivé celky pod památkovou ochranou. V&nbsp;srpnu 2002 bylo město zasaženo [[Povodně v Evropě (2002)|„stoletou vodou“]]. Město zaplavily toky Weißeritz a Labe spolu s&nbsp;několika jejich přítoky. Labe dosáhlo takové hladiny vody, která překonala dosud nejtěžší povodeň z&nbsp;roku 1845. Povodňová vlna kulminovala na 8,9 metrech. Z okolí bylo evakuováno na 30 000 lidí a důležité kulturní památky, například byla vyklizena galerie v {{Cizojazyčně|de|Zwingeru}}. Oprava infrastruktury pokračuje po povodni až do současnosti.<ref name="dt" >''Geschichte der Stadt Dresden, Bd. 3., Von der Reichsgründung bis zur Gegenwart'', Kapitola Landeshauptstadt im Freistaat Sachsen, s. 763–804.</ref> Díky výstavbě mostu {{Cizojazyčně|de|[[Waldschlößchenbrücke]]}} získaly v&nbsp;roce 2013 Drážďany čtvrtý Labský most určený pro silniční dopravu. Dne 30. října 2005 byla znovu vysvěcena {{Cizojazyčně|de|[[Frauenkirche (Drážďany)|Frauenkirche]]}} po desetileté rekonstrukci, která byla z&nbsp;velké části financována z&nbsp;darů. V&nbsp;roce 2006 město oslavilo 800. výročí svého založení. Vrcholem této akce byla rekonstrukce kompletního Knížecího průvodu jezdci v&nbsp;historických kostýmech. Dne 5. června 2009 město poprvé navštívil americký prezident [[Barack Obama]] a setkal se zde s&nbsp;německou kancléřkou [[Angela Merkelová|Angelou Merkelovou]] v&nbsp;Rezidenčním zámku. Poté navštívil [[Frauenkirche (Drážďany)|Frauenkirche]]. V&nbsp;roce 2012 byla [[Technická univerzita v Drážďanech]] přijata do kruhu „elitních univerzit“ v&nbsp;Německu. V&nbsp;říjnu 2014 začalo protiislámské a [[Xenofobie|xenofobní]] hnutí [[PEGIDA|Pegida]] pořádat demonstrace v&nbsp;Drážďanech a následně v&nbsp;dalších městech. Dne 21. dubna 2015 město získalo společně se švédským městem Vara [[Cena Evropy|Cenu Evropy]], kterou každoročně uděluje [[Rada Evropy]] obcím, které se mimořádně zasloužily o evropskou myšlenku.<ref name="dt" /><ref>{{Citace elektronické monografie | příjmení = | jméno = | odkaz na autora = | titul = The Europe Prize | url = http://website-pace.net/en_GB/web/apce/the-europe-prize | datum vydání = 2014 | datum aktualizace = | datum přístupu = 20191126 | vydavatel = | jazyk = en | url archivu = https://web.archive.org/web/20200805232928/https://www.webcitation.org/6aKhwMkag | datum archivace = 2020-08-05 | nedostupné = ano }}</ref> <gallery heights="180" widths="180" mode="packed"> Soubor:Bundesarchiv Bild 183-1990-0516-011, Dresden, Blick auf Altstadt und Neustadt.jpg|Pohled na centrum města (1990)|alt=Černobílá fotografie shora zachycující klikatící se Labe uprostřed městské zástavby Soubor:Schillergarten Dresden August 2002.jpg|Schillerova zahrada s&nbsp;pohledem na Loschwitz, [[Povodně v Evropě (2002)|povodeň v&nbsp;roce 2002]]{{!}}alt=Barevná fotografie zobrazující hrázděný dům obklopený vodní hladinou Soubor:2003-05-17 Dresden Frauenkirche Wiederaufbau.jpg|Výstavba Frauenkirche|alt=Barevná fotografie zachycující znovupostavení kostela Frauenkirche, na němž je upevněno lešení v podobě krychlového nástavce Soubor:Dresden An der Frauenkirche.jpg|Náměstí Neumarkt s&nbsp;replikami původních staveb, 2011|alt=Barevná fotografie s několika průčelími barokně vyhlížejících domů s mansardovou střechou </gallery> == Městské symboly == === Znak === [[Blason]]: „V&nbsp;rozpůleném štítě napravo je na zlatém pozadí doprava rozkročený černý míšeňský lev s&nbsp;červeným jazykem a červenými drápy, vlevo jsou na zlatém pozadí dva černé landsberské kůly.“ <ref>{{Citace elektronické monografie | titul = Hauptsatzung der Landeshauptstadt Dresden | url = https://www.dresden.de/media/pdf/satzungen/satzung_haupt.pdf | datum vydání = 2014-09-14 | datum přístupu = 2023-04-03 | jazyk = de }}</ref> Legenda: Lev ve znaku zastupuje [[Míšeňské markrabství]], „landsberské kůly“ zase Landsberské markrabství, což bylo v&nbsp;obou případech rodové jmění [[Wettinové|Wettinů]], kteří od středověku městu vládli. Oba symboly se již od roku 1309 objevují na městských pečetích. Kůly byly původně modré (srov. znak [[Lipsko|Lipska]] a [[Saská Kamenice|Chemnitz]]), později však obdržely černou barvu, aby nebyly zaměnitelné právě s&nbsp;těmito městy. Městské barvy jsou tudíž černá a žlutá. === Vlajka === Vlajka Drážďan je tvořena listem o poměru stran 3:5 se dvěma vodorovnými pruhy – černým a žlutým. Uprostřed listu je umístěn městský znak.<ref>[https://www.fotw.info/flags/de-sx-dd.html Vlajka Drážďan] na [[Flags of the World]]</ref> == Vývoj městské oblasti a městské části == [[Soubor:Dresden planskizze7 1685 (cropped).jpg|náhled|Drážďany, asi 1750|alt=Barevná reprudukce mědirytiny s půdorysem rozšiřujícího se města u ramene Labe s mohutným opevněním]] [[Soubor:Dresden stadtteile eingemeindungen.png|náhled|Městské části|alt=Barevná reprodukce mapy s legendou, která obsahuje barevně rozlišené městské části současného města]] [[Soubor:Dresden Altstadt Luftbild Panorama (25181520551).jpg|náhled|Panorama od Starého města k&nbsp;Neustadtu|alt=Barevná fotografie zachycující panorama historického centra města kolem ramene Labe]] Původně nejstarší část města ležela na pravém břehu Labe, tedy severně od řeky. Tato městská část Staré Drážďany však již neexistuje. Poté, co vyhořela, byla v&nbsp;roce 1732 přestavěna na Nové královské město, což bylo později zkráceno na Neustadt, který se překrýval s&nbsp;dnešním Vnitřním Neustadtem. Jako historické Staré město je dnes nazývána městská část jižně od Labe. Plošší jižní údolí se rozvíjelo dynamičtěji, takže se celé město posunulo na jih. Město se nerozprostírá rovnoměrně, ale následuje údolí Labe v&nbsp;jihovýchodním nebo severozápadním směru. V&nbsp;Drážďanech vyrostla nejprve předměstí, která byla zpočátku opevněná. Začlenění okolních obcí započalo v&nbsp;roce 1835, kdy se Drážďany rozšířily na sever a západ. Od té doby bylo do Drážďan začleněno 65 venkovských obcí, čtyři statky ({{Cizojazyčně|de|Albertstadt}}, {{Cizojazyčně|de|Wilder Mann}}, {{Cizojazyčně|de|Gorbitzer}} a {{Cizojazyčně|de|Pillnitz Kammergut}}) a město {{Cizojazyčně|de|Klotzsche}}. Venkovské obce začleněné po roce 1990 získaly zvláštní status „městeček“ v&nbsp;rámci nadřazené městské struktury. Nejvýznamnější připojenou jednotkou byl Schönfeld-Weißig na východě města. Nejen kvůli připojování dalších částí v&nbsp;90. letech 20. století jsou Drážďany rozsáhlým městem s&nbsp;velmi různě strukturovanými okrsky. Mnohé městské části mají dochovaná venkovská centra; některé mají zcela venkovský charakter. Dalšími strukturami jsou předměstí, individuálně rozvíjené oblasti městských vil a panelová sídliště. Nejstarší části původního města jsou dnes téměř všechny součástí okrsků {{Cizojazyčně|de|Altstadt}} a {{Cizojazyčně|de|Neustadt}}. Kromě těchto městských částí ležících za původním městským opevněním mimo městské hradby zahrnuje drážďanský katastr předměstí, která byla zčásti vybudována podle pokynů saských panovníků a některá nesou i&nbsp;jejich jména ({{Cizojazyčně|de|[[Friedrichstadt (Drážďany)|Friedrichstadt]]}}, {{Cizojazyčně|de|Albertstadt}}, {{Cizojazyčně|de|Johannstadt}}). Další drážďanská předměstí byla pojmenována podle městských bran nebo dopravních tepen ({{Cizojazyčně|de|Wilsdruffer Vorstadt}}, {{Cizojazyčně|de|Pirnaische Vorstadt}}) nebo podle – již neexistujících – přírodních prvků ({{Cizojazyčně|de|Seevorstadt}}). {{Cizojazyčně|de|Antonstadt}} je dnes znám pod názvem {{Cizojazyčně|de|Äußere Neustadt}}. Další předměstí pojmenovaná po saských králích si své názvy zachovala. Později se město rozšiřovalo hlavně v&nbsp;19. století, když byly venkovské obce v&nbsp;okolí hustěji zastavěny. Pro jiné části města nebyl po [[První světová válka|první světové válce]] pojem předměstí používán. Od roku 1957 do roku 1991 bylo město rozděleno do pěti městských oblastí Drážďany-střed, -východ, -západ, -jih a -sever. <gallery mode="packed"> Soubor:Dresden Kaiserpalast Ilgenhaus Pirnaischer Platz um 1910.jpg|Předměstí Pirnaische Vorstadt (kolem roku 1910)|alt=Černobílá fotografie zachycující nároží historizujícího domu s věžičkou obklopeného silnicemi, po kterých jezdí tramvaje Soubor:Dresden Aeussere Neustadt.jpg|Vnější Neustadt|alt=Barevná fotografie s průhledem ulicí s auty směrem k nárožnímu domu s věžičkou Soubor:Dresden-Nordstr.JPG|Radeberger Vorstadt|alt=Barevná fotografie zobrazující ulici s auty a několik listnatých stromů Soubor:Dresden Wohnanlage Hansastrasse.jpg|Leipziger Vorstadt|alt=Barevná fotografie zobrazující blok obytných domů podél asfaltové silnice Soubor:Dresden Pieschen.jpg|Pieschen – připojeno v&nbsp;roce 1897|alt=Barevná fotografie zobrazující pohled do ulice se dvěma auty Soubor:Dresden Trachau.jpg|Trachau – připojeno v&nbsp;roce 1903|alt=Barevná fotografie zobrazující pohled na bloky obytných domů a nárožní dům s věžičkou Soubor:Dresden Altkaditz.jpg|Kaditz – připojeno v&nbsp;roce 1903|alt=Barevná fotografie zachycující trávník s několika venkovskými hrázděnými domy Soubor:Erlwein-loebtau.jpg|Löbtau – připojeno v&nbsp;roce 1903|alt=Barevná fotografie zobrazující průhled ulicí lemované dvěma stejnými domy se vstupními portály směrem k průčelí domu s mansardovou střechou Soubor:Leuben - Neubaugebiet 1.jpg|Leuben – připojeno v&nbsp;roce 1921|alt=Barevná fotografie s pohledem na zasněženou městskou oblast s panelovými domy Soubor:Dresden Altcoschütz 2.JPG|Coschütz – připojeno v&nbsp;roce 1921|alt=Barevná fotografie s pohledem na malebnou uličku s hrázděnými domy Soubor:Wachwitz 20060623.jpg|Wachwitz – připojeno v&nbsp;roce 1930|alt=Barevná fotografie zachycující klidnou hladinu Labe a zčásti zalesněný břeh s několika domy </gallery> === Městské okrsky a místní části === [[Soubor:Ortsamtsbereiche und Ortschaften in Dresden (darkgrey Ortschaften).svg|náhled|Městské okrsky (světle šedá) a místní části (tmavě šedá)|alt=Černobílá grafika s mapou města s vyznačenými barevně rozlišenými částmi]] Od roku 1991 existuje rozdělení na deset městských částí (pro městská území před rokem 1990) a devět osad (oblasti začleněné po roce 1990). Městské okrsky jsou městské popřípadě místní části územně vymezené 31. prosince 1990, každá z&nbsp;nich má městský úřad, tj. radnici, jakož i&nbsp;obecní radu ve smyslu § 71 saského zákoníku,<ref>{{Citace elektronické monografie | korporace = Sächsische Staatskanzlei | titul = Sächsische Gemeindeordnung | url = https://www.revosax.sachsen.de/vorschrift/2754-Saechsische-Gemeindeordnung#p71 | datum vydání = | datum aktualizace = 2019 | datum přístupu = 20191126 | vydavatel = Sächsische Staatskanzlei | jazyk = de}}</ref> ve všech důležitých oblastech. Předsedou okresní rady je starosta nebo jím pověřená osoba. Tato pověřená osoba je obvykle vedoucím nebo vedoucím správy městského okrsku (městské části). Čestní členové okresních rad jsou voleni městskou radou podle zastoupení stran a hnutí, které vychází z&nbsp;volebních výsledků ve volbách do městské rady v&nbsp;příslušných obcích. Členové okrskové rady musí mít své trvalé bydliště v&nbsp;příslušné obci. Okrskem s&nbsp;největším počtem obyvatel je {{Cizojazyčně|de|Blasewitz}}, největší co do rozlohy je {{Cizojazyčně|de|Loschwitz}}. Centrum Drážďan se nachází v&nbsp;městských částech Staré město ({{Cizojazyčně|de|''Altstadt''}}) a {{Cizojazyčně|de|Neustadt}}. Až do změny hlavního statutu v&nbsp;září 2018 byly městské okrsky označovány pojmem {{Cizojazyčně|de|''Ortsamtsbereiche''}}. Podle toho byly do té doby svolávány městské rady, městské obvodní úřady a vedoucí městských okrsků ({{Cizojazyčně|de|''Ortsbeiräte''}}), místní úřady a vedoucí místních úřadů ({{Cizojazyčně|de|''Ortsamtsleiter''}}). V&nbsp;devíti osadách, které se zčásti skládají z&nbsp;několika místních částí, jsou začleněny do té doby samostatné obce. Pro obce bylo zřízeno celkem pět správních úřadů, pouze město {{Cizojazyčně|de|Altfranken}} je spravováno společně s&nbsp;městem {{Cizojazyčně|de|Cotta}}. Každá lokalita má obecní radu, která je na rozdíl od obecních zastupitelstev osad volena přímo občany obce současně s&nbsp;městskou radou. Každá místní rada si pro svou obec volí svého představeného. Na rozdíl od obecních rad mají místní rady své vlastní rozhodovací pravomoci a své vlastní rozpočty v&nbsp;rámci rozpočtu města. Pokud jejich rozhodovací pravomoci nevyplývají ze saského obecního zákoníku, vládnou pouze v&nbsp;rámci kompetencí příslušné prováděcí dohody, která upravuje jejich pravomoci.<ref>{{Citace elektronické monografie | korporace = Landeshauptstadt Dresden | titul = Einführung der Ortschaftsverfassung für das gesamte Stadtgebiet Dresdens | url = http://ratsinfo.dresden.de/vo0050.php?__kvonr=7669&voselect=2686 | datum vydání = | datum aktualizace = | datum přístupu = 20191126 | vydavatel = Landeshauptstadt Dresden | jazyk = de | url archivu = https://web.archive.org/web/20181214132242/http://ratsinfo.dresden.de/vo0050.php?__kvonr=7669&voselect=2686 | nedostupné = ano }}</ref> Největší a nejhustěji osídlenou místní oblastí je {{Cizojazyčně|de|Schönfeld-Weißig}}, která se rozprostírá na Schönfeldské vrchovině. Byla vytvořena z&nbsp;několika bývalých komunit, které se původně spojily v&nbsp;90. letech jako obec {{Cizojazyčně|de|Schönfeld-Weißig}}. Dlouhá léta je neoficiálně diskutováno zavedení místní ústavy pro celé město Drážďany, které bylo v&nbsp;roce 2014 tématem volební kampaně a mělo by být představeno i&nbsp;v&nbsp;rámci následných voleb do městské rady v&nbsp;roce 2019.<ref>{{Citace elektronické monografie | korporace = Landeshauptstadt Dresden | titul = Landesdirektion Sachsen trifft Entscheidung zur Hauptsatzung der Stadt Dresden | url = https://www.lds.sachsen.de/index.asp?ID=8177&art_param=371 | datum vydání = 20141203 | datum aktualizace = | datum přístupu = 20191126 | vydavatel = Landesdirektion Sachsen | jazyk = de}}</ref> Novela Saského zákoníku v&nbsp;roce 2018, která posiluje práva místních rad, nakonec zavedení místní ústavy zabránila. <div class="NavFrame"> <div class="NavHead" style="text-align:left">Drážďanské městské okrsky, osady a městské části v&nbsp;detailu</div> <div class="NavContent"> {| class="wikitable sortable" |+ 10 městských okrsků a 9 osad s příslušnými místními a městskými částmi ! Městský okrsek/Osada ! Obyvatelstvo<br />(trvalé bydliště)<br />''<small>(31. prosince 2017)</small>'' ! Plocha<br />v km² ! Hustota zalidnění<br />v obyv./km² ! class="unsortable"| '''Městské části/Místní části''' |- | {{Cizojazyčně|de|Altstadt}} || 57 958 || 16,97 || 3415 || {{Cizojazyčně|de|Innere Altstadt}}, {{Cizojazyčně|de|Friedrichstadt}}, {{Cizojazyčně|de|Johannstadt}}, {{Cizojazyčně|de|Pirnaische Vorstadt}}, {{Cizojazyčně|de|Seevorstadt}} a {{Cizojazyčně|de|Wilsdruffer Vorstadt}} |- | {{Cizojazyčně|de|Neustadt}} || 50 871 || 14,79 || 3440 || {{Cizojazyčně|de|Albertstadt}}, {{Cizojazyčně|de|Äußere Neustadt}}, {{Cizojazyčně|de|Innere Neustadt}}, {{Cizojazyčně|de|Leipziger Vorstadt}} a {{Cizojazyčně|de|Radeberger Vorstadt}} |- | {{Cizojazyčně|de|Pieschen}} || 53 532 || 16,21 || 3303 || {{Cizojazyčně|de|Pieschen, Trachenberge, Mickten, Kaditz, Trachau}} a {{Cizojazyčně|de|Übigau}} |- | {{Cizojazyčně|de|Klotzsche}} || 20 782 || 27,07 || 768 || {{Cizojazyčně|de|Klotzsche, Hellerau, Hellerberge}} a {{Cizojazyčně|de|Wilschdorf}} |- | {{Cizojazyčně|de|Loschwitz}} || 20 500 || 68,80 || 298 || {{Cizojazyčně|de|Loschwitz, Weißer Hirsch, Rochwitz, Wachwitz, Niederpoyritz, Hosterwitz, Söbrigen, Oberpoyritz, Bühlau, Pillnitz}} a {{Cizojazyčně|de|Dresdner Heide}} |- | {{Cizojazyčně|de|Blasewitz}} || 88 917 || 14,49 || 6136 || {{Cizojazyčně|de|Blasewitz, Striesen, Tolkewitz, Gruna, Dobritz}} a {{Cizojazyčně|de|Seidnitz}} |- | {{Cizojazyčně|de|Leuben}} || 39 270 || 13,05 || 3010 || {{Cizojazyčně|de|Leuben, Laubegast, Alttolkewitz, Kleinzschachwitz, Zschieren, Meußlitz, Großzschachwitz, Sporbitz}} a části {{Cizojazyčně|de|Niedersedlitz}} a {{Cizojazyčně|de|Dobritz}} |- | {{Cizojazyčně|de|Prohlis}} || 58 028 || 21,15 || 2744 || {{Cizojazyčně|de|Großluga, Kleinluga, Kauscha, Leubnitz-Neuostra, Lockwitz, Nickern, Niedersedlitz, Prohlis, Reick, Strehlen, Torna}} a části {{Cizojazyčně|de|Mockritz}} |- | {{Cizojazyčně|de|Plauen}} || 57 413 || 15,79 || 3637 || {{Cizojazyčně|de|Plauen, Südvorstadt, Coschütz, Gittersee, Kaitz, Kleinpestitz, Mockritz, Gostritz, Räcknitz}} a {{Cizojazyčně|de|Zschertnitz}} |- | {{Cizojazyčně|de|Cotta}} || 74 289 || 19,38 || 3833 || {{Cizojazyčně|de|Briesnitz, Kemnitz, Stetzsch, Cotta, Omsewitz, Leutewitz, Gorbitz, Wölfnitz, Löbtau, Naußlitz, Roßthal, Dölzschen}} |- | {{Cizojazyčně|de|Altfranken}} || 1118 || 1,28 || 873 || |- | {{Cizojazyčně|de|Cossebaude}} || 5758 || 8,04 || 716 || {{Cizojazyčně|de|Gohlis, Niederwartha, Cossebaude, Neu-Leuteritz}} |- | {{Cizojazyčně|de|Gompitz}} || 3272 || 11,72 || 279 || {{Cizojazyčně|de|Gompitz, Ockerwitz, Pennrich, Roitzsch, Steinbach, Unkersdorf, Zöllmen}} |- | {{Cizojazyčně|de|Langebrück}} || 3913 || 6,95 || 563 || |- | {{Cizojazyčně|de|Mobschatz}} || 1468 || 8,50 || 173 || {{Cizojazyčně|de|Alt-Leuteritz, Brabschütz, Merbitz, Mobschatz, Podemus}} a {{Cizojazyčně|de|Rennersdorf}} |- | {{Cizojazyčně|de|Oberwartha}} || 432 || 2,03 || 213 || |- | {{Cizojazyčně|de|Schönborn}} || 504 || 5,20 || 97 || |- | {{Cizojazyčně|de|Schönfeld-Weißig}} || 13 086 || 41,34 || 317 || {{Cizojazyčně|de|Borsberg, Cunnersdorf, Eschdorf, Gönnsdorf, Krieschendorf, Malschendorf, Pappritz, Reitzendorf, Rockau, Rossendorf, Schönfeld, Schullwitz, Weißig}} a {{Cizojazyčně|de|Zaschendorf}} |- | {{Cizojazyčně|de|Weixdorf}} || 5987 || 15,49 || 387 || {{Cizojazyčně|de|Weixdorf, Marsdorf, Lausa, Friedersdorf}} a {{Cizojazyčně|de|Gomlitz}} |} </div></div> === Původ názvů městských částí === Řada názvů drážďanských městských částí je [[Lužická srbština|lužickosrbského]] původu. Typickým zakončením názvu bývá „-itz“ a rovněž [[sufix]] „-witz“. Obě zakončení mají [[Adjektivum od toponyma|adjektivní]] funkci; první je odvozeno od [[Apelativum|apelativ]], druhé od osobních jmen ve smyslu [[Patronymum|patronyma]]. -nitz není [[Etymologie|etymologicky]] žádnou [[Koncovka (mluvnice)|koncovkou]], nýbrž spojením [[Znělost|znělého]] -n s&nbsp;koncovkou -itz.<ref>{{Citace monografie | titul = Deutsches Ortsnamenbuch | url = | editoři = Manfred Niemeyer | vydavatel = De Gruyter | místo = Berlin/Boston | rok vydání = 2012 | vydání = | počet stran = | kapitola = | strany = 293 | isbn = 978-3-11-018908-7 | jazyk = de}}</ref> Následkem osidlování východních území docházelo ke zpětnému poněmčování těchto místních názvů. Například osada {{Cizojazyčně|de|Leutewitz}} se nejdříve jmenovala Ludiwice „u&nbsp;Ludischen, tj. míněno u&nbsp;lidí z&nbsp;Ludu, vesnice Ludu“. {{Cizojazyčně|de|Pillnitz}} bylo původně nazýváno {{Cizojazyčně|de|Belenewitz}} „Belanova vesnice“. Jiné místní názvy byly vytvořeny podle geografických znaků; takže {{Cizojazyčně|de|Klotzsche}} znamená „vyklučený les“. Velmi málo míst má, jako např. {{Cizojazyčně|de|Langebrück}}, svůj původ v&nbsp;německém jazyce. (Novější) místní jména {{Cizojazyčně|de|„Weißer Hirsch“}} a {{Cizojazyčně|de|„Wilder Mann“}} odkazují na hostince, které se nacházely v&nbsp;těchto okrajích města. Název městské části {{Cizojazyčně|de|Gittersee}} je lidovou etymologií, která se vyvinula se ze slovanského slova „Geterssin“. == Obyvatelstvo == === Vývoj počtu obyvatel === [[Soubor:Einwohnerentwicklung von Dresden - ab 1871.svg|náhled|upright=1.4|Vývoj počtu obyvatel v&nbsp;Drážďanech v&nbsp;letech 1871–2018|alt=Černobílá grafika s grafem, který znázorňuje počet obyvatel ve vybraném období]] Na začátku 20. století byly Drážďany jedním z&nbsp;pěti nejlidnatějších měst Německa. V&nbsp;roce 1933 byla s&nbsp;642 143 obyvateli dosažena dosud nejvyšší hodnota v&nbsp;historii města. Sčítání lidu dne 17. května 1939 zaznamenalo 629 713 obyvatel, z&nbsp;toho 281 379 mužů a 348 334 žen. Během druhé světové války populace města klesla na asi 468,000 osob (sčítání lidu v&nbsp;roce 1946). Do poloviny 80. let se počet obyvatel zvýšil na přibližně 520 000 osob. Poté pod vlivem migrace a suburbanizace trvale klesal počet obyvatel s&nbsp;trvalým bydlištěm na přibližně 453 000 obyvatel v&nbsp;roce 1998, a to i&nbsp;navzdory začlenění některých menších oblastí v&nbsp;50. letech. Potom se počet zvýšil s&nbsp;dalšími připojenými územími a nadále se trvale zvyšuje mírným přebytkem migrace a nově narozených. Dne 30. června 2006 dosáhla populace přesně 500 068 osob (pouze trvalé bydliště). Dne 12. srpna 2006 přesáhl díky nově narozeným symbolické hranice 500 000 osob. S&nbsp;více než 6 000 narozenými (v&nbsp;roce 2012) byly Drážďany do roku 2014 považovány za „hlavní město nově narozených“ mezi německými velkoměsty. Dne 31. prosince 2017 žilo v&nbsp;Drážďanech podle registračních registrů 557 098 obyvatel s&nbsp;hustotou zalidnění 1 696 obyvatel na kilometr čtvereční.<ref>{{Citace elektronické monografie | korporace = Landeshauptstadt Dresden | titul = Bevölkerung & Gebiet | url = https://www.dresden.de/de/leben/stadtportrait/statistik/bevoelkerung-gebiet.php | datum vydání = 2019 | datum aktualizace = 20190411 | datum přístupu = 20191124 | vydavatel = Landeshauptstadt Dresden | jazyk = de}}</ref> 31. prosince 2018 mělo podle registračního rejstříku v&nbsp;Drážďanech trvalé bydliště 560 641 obyvatel. Drážďany byly v roce 2019 na 44. místě v&nbsp;žebříčku [[Seznam největších měst v Evropské unii|největších měst Evropské unie]]. {{Více obrázků | obrázek1 = Dresden population by km².svg{{!}}alt=Barevná grafika znázorňující hustotu zalidnění Drážďan v jednotlivých městských částech | velikost obrázku1 = 230px | popisek1 = Populace Drážďan - počet obyvatel / km² | obrázek2 = Bevoelkerungspyramide Dresden 2011.png{{!}}alt=Barevná grafika znázorňující věkovou pyramidu podle počtu obyvatel ve vybraných věkových rozmezích | velikost obrázku2 = 250px | popisek2 = Struktura obyvatelstva podle věku }} === Migrace === '''Němci migračního původu''': K 31. prosinci 2018 žilo ve městě asi 23&nbsp;176 osob, které pocházely ze zahraničí a zároveň měly německou státní příslušnost. Tento údaj odpovídá 4,1 % ze všech obyvatel Drážďan.<ref>{{Citace elektronické monografie | korporace = Landeshauptstadt Dresden | titul = Migration, Integration & Asyl | url = https://www.dresden.de/de/leben/gesellschaft/migration.php | datum vydání = 2019 | datum aktualizace = 20191118 | datum přístupu = 20191124 | vydavatel = Landeshauptstadt Dresden | jazyk = de}}</ref><ref name="M" >{{Citace elektronické monografie | korporace = Landeshauptstadt Dresden | titul = Bevölkerungsbestand | url = https://www.dresden.de/de/leben/stadtportrait/statistik/bevoelkerung-gebiet/Bevoelkerungsbestand.php | datum vydání = 2019 | datum aktualizace = 20190924 | datum přístupu = 20191124 | vydavatel = Landeshauptstadt Dresden | jazyk = de}}</ref> '''Cizinci/uprchlíci/žadatelé o&nbsp;azyl''': Podíl cizinců (obyvatel bez německé státní příslušnosti) stoupl 31. prosince 2018 na 8,0 procent. Od roku 2010 do roku 2018 vystoupal podíl cizinců z&nbsp;4,7 na 8,00 %, respektive z&nbsp;24 692 na 44&nbsp;665 osob.<ref name="M"/> Mezi cizinci jsou početně nejvíce zastoupeny osoby ze [[Sýrie]] (512 osob), [[Eritrea|Eritreje]] (216), [[Čína|Číny]] (172), [[Indie]] (129), [[Tunisko|Tuniska]] (109) a [[Libye]] (78). V&nbsp;roce 2013 přijaly Drážďany 1 333 žadatelů o&nbsp;azyl, v&nbsp;roce 2014 dosáhl jejich počet 1 740 osob. V&nbsp;červenci 2015 žilo ve městě asi 2&nbsp;600 žadatelů o&nbsp;azyl. Na základě rostoucího počtu uprchlíků plánovaly Drážďany uvést do provozu 14 nových dočasných ubytoven. Uvažovalo se rovněž o&nbsp;zvýšení počtu těchto ubytoven na 19.<ref>{{Citace elektronické monografie | korporace = Landeshauptstadt Dresden | titul = Asyl in Dresden | url = https://www.dresden.de/de/leben/gesellschaft/migration/asyl.php | datum vydání = 2019 | datum aktualizace = 20191024 | datum přístupu = 20191124 | vydavatel = Landeshauptstadt Dresden | jazyk = de}}</ref> === Dialekt === Stejně jako jiná velkoměsta mají i&nbsp;Drážďany vlastní [[Nářečí|dialekt]], který je variantou jednoho z [[Hornosaské dialekty|hornosaských nářečí]], konkrétně tzv. [[Míšeňské dialekty|jihovýchodního míšeňského dialektu]] (''Südostmeißnisch''). Drážďanský dialekt se vyznačuje specifickou [[Hláska|hláskovou]] skladbou, [[Prozódie (lingvistika)|prozódií]], větnou melodií i&nbsp;vlastním [[Slovní zásoba|lexikem]]. V&nbsp;tomto nářečí, jež se vyskytuje v&nbsp;prostoru Drážďany-[[Míšeň]]-[[Pirna]], dochází k&nbsp;[[Střídnice|hláskovým změnám]], např. {{Cizojazyčně|de|Kleid → „Kleed“, Baum → „Boom“}}. Dalším typickým znakem je to, že obyvatelé Drážďan říkají místo {{Cizojazyčně|de|„nein“ „ni“}}, místo {{Cizojazyčně|de|„ich weiß nicht“}} se zde říká {{Cizojazyčně|de|„schweeßni“}} a místo {{Cizojazyčně|de|„haben wir sie“}} zase {{Cizojazyčně|de|„hammorse“}}. {{Cizojazyčně|de|„Ja“}} je potom vyslovováno jako {{Cizojazyčně|de|„nu“}} apod. Toto regionální zabarvení činí z&nbsp;drážďanské němčiny mezi Němci ten nejméně sympatický dialekt, a to i&nbsp;přesto, že je srozumitelnější než bavorština nebo švábština. Tato devalvace drážďanského, popř. saského dialektu patrně souvisí s&nbsp;historickými důvody, zejména s&nbsp;mocenským úpadkem Saska po [[Sedmiletá válka|sedmileté válce]].<ref>{{Citace elektronického periodika | jméno = Katrin | titul = Linguistin im DNN-Interview: "Die Dresdner sollten sich zu ihrem Dialekt bekennen" | periodikum = Dresdner neueste Nachrichten | odkaz na periodikum = | datum vydání = 20150909 | datum přístupu = 20191124 | url = https://www.dnn.de/Dresden/Lokales/Linguistin-im-DNN-Interview-Die-Dresdner-sollten-sich-zu-ihrem-Dialekt-bekennen | issn = | url archivu = https://web.archive.org/web/20200607003151/https://www.dnn.de/Dresden/Lokales/Linguistin-im-DNN-Interview-Die-Dresdner-sollten-sich-zu-ihrem-Dialekt-bekennen | datum archivace = 2020-06-07 }}</ref><ref>{{Citace elektronické monografie | korporace = Mitteldeutscher Rundfunk | odkaz na korporaci = Mitteldeutscher Rundfunk | titul = Die sächsischen Dialekte im Überblick | url = https://www.mdr.de/sachsen/mundart/saechsische-dialekte100.html | datum vydání = | datum aktualizace = 2019 | datum přístupu = 20191124 | vydavatel = Mitteldeutscher Rundfunk | jazyk = de}}</ref> == Náboženský život == [[Soubor:Blick auf Frauenkirche Dresden - geo.hlipp.de - 25562.jpg|náhled|Pohled na Frauenkirche z&nbsp;nádvoří Rezidenčního zámku|alt=Barevná fotografie s průhledem kamenným obloukem na nádvoří rezidenčního zámku směrem ke kupoli kostela Frauenkirche]] Reformace se v&nbsp;Drážďanech prosadila v&nbsp;roce 1539. Asi od roku 1571 bylo již město striktně [[Luteránství|luteránské]]. V&nbsp;roce 1661 se zde poprvé opět konaly katolické bohoslužby. Když byl kurfiřt [[August II. Silný|Fridrich August I.]] coby August II. korunován polským králem, přihlásil se se svým dvorem ke [[Katolicismus|katolické víře]]. Katolické farnosti však byly s&nbsp;těmi evangelickými zrovnoprávněny až v&nbsp;roce 1807 a zůstaly počtem farníků nepatrnou menšinou. V&nbsp;souvislosti se zánikem monarchie došlo v&nbsp;Sasku k&nbsp;oddělení církve a státu, což vedlo roku 1922 k&nbsp;volbě prvního zemského evangelického biskupa.<ref>{{Citace elektronické monografie | korporace = Ev.-luth. Landeskirchenamt Sachsens | titul = Fakten und Zahlen : Geschichte | url = https://www.evlks.de/wir/fakten-und-zahlen/geschichte/ | datum vydání = | datum aktualizace = 2019 | datum přístupu = 20191124 | vydavatel = Ev.-luth. Landeskirchenamt Sachsens | jazyk = de}}</ref> V&nbsp;období NDR poklesl podíl členů evangelických církevních obcí z&nbsp;85 % (1949) na 22 % (1989). V&nbsp;roce 1980 se Drážďany staly sídlem katolického biskupa a [[Děkanát Drážďany|děkanátu]] [[Diecéze drážďansko-míšeňská|diecéze drážďansko-míšeňské]], pročež byl někdejší dvorní [[Katedrála Nejsvětější Trojice (Drážďany)|kostel Nejsvětější Trojice]] ({{Cizojazyčně|de|''Hofkirche''}}) povýšen na [[Katedrála|katedrálu]]. 81,3 % z&nbsp;počtu obyvatel Drážďan je dnes bez konfese. Na konci roku 2018 patřilo 78 782 obyvatel (14,1 %) k&nbsp;některé z&nbsp;evangelicko-luterských obcí a 25 776 (4,6 %) k&nbsp;římsko-katolické církvi.<ref>{{Citace elektronické monografie | korporace = Landeshauptstadt Dresden | titul = Faktum Dresden : Sachsens Landeshauptstadt in Zahlen 2018/2019 | url = https://www.dresden.de/media/pdf/statistik/pdfBrFaktumdt18_Net.pdf | datum vydání = 2019 | datum aktualizace = | datum přístupu = 20191124 | vydavatel = Landeshauptstadt Dresden | jazyk = de}}</ref> Městské zastupitelstvo odhaduje počet členů dalších křesťanských církví, jako je např. ruská pravoslavná církev, svobodné církve a ne-křesťanská náboženská společenství na přibližně 5000 osob. V&nbsp;Drážďanech žije asi 760 [[Židé|Židů]]. Dalšími registrovanými náboženskými komunitami jsou [[Islám|muslimská]], [[Buddhismus|buddhistická]] a [[Hinduismus|hinduistická]] společenství a komunita [[Bahá’í|baháistů]].<ref>{{Citace elektronické monografie | korporace = Landeshauptstadt Dresden | titul = Weitere Glaubensgemeinschaften | url = https://www.dresden.de/de/leben/stadtportrait/kirchen/glaubensgemeinschaften.php | datum vydání = | datum aktualizace = 20170109 | datum přístupu = 20191124 | vydavatel = Landeshauptstadt Dresden | jazyk = de}}</ref> == Politika a správa == === Městská správa === [[Soubor:Dresden Rathaus 2.jpg|náhled|Nová radnice|alt=Barevná fotografie s pohledem na veřejné prostranství s trávníkem, v jehož středu je velká budova na centrálním půdoryse s mohutnou výraznou věží z pískovcových kvádrů]] Celkem 70 městských rad v&nbsp;Drážďanech je voleno na dobu pěti let podle saského vícehlasého systému obvyklého na komunální úrovni vždy třemi hlasy, což umožňuje kumulaci a panašování. Město samotné je před každou místní volbou rozděleno do volebních obvodů, které jsou založeny na přibližně stejném počtu voličů, čímž se ovšem jejich hranice jednu volbu od druhé posouvají. Rozdělení křesel v&nbsp;městské radě se počítá podle [[D'Hondtova metoda|D'Hondtovy metody]] (§ 22 KomWG) a na tomto základě jsou nejprve podle příslušného nejvyššího počtu hlasů ve volebním obvodu a poté podle získaných preferenčních hlasů v&nbsp;příslušném volebním obvodu, zvoleny jednotlivé osoby. Hlavním orgánem města je městská rada, jež vykonává své zákonné pravomoci, vydává obecně platná nařízení a řeší rozhodnutí, která musí městská správa (včetně starostů) přijímat. Jako orgán se zabývá záležitostmi, které jsou mimo jurisdikci primátora. Členové každé strany městské rady tvoří jednotlivé frakce. Městské rady pracují v&nbsp;jedenácti rozhodovacích výborech a v&nbsp;jednom poradním výboru a účastní se také sedmi poradních sborů.<ref>{{Citace monografie | korporace = Landeshauptstadt Dresden | titul = Faktum Dresden. Die sächsische Landeshauptstadt in Zahlen. 2012/2013 | url = | vydavatel = Landeshauptstadt Dresden | místo = Dresden | rok vydání = 2012 | vydání = 20 | strany = 10 | isbn = | jazyk = de}}</ref> Jednotlivý člen má právo na rozsáhlé dotazovací právo na informace, jakož i&nbsp;právo na nahlédnutí do spisu. Primátor ({{Cizojazyčně|de|''Oberbürgermeister''}}) je výlučně zodpovědný za řízení města podle spolkového a státního práva. Řídí správu města, odpovídá za každodenní jednání a zastupuje město navenek. V&nbsp;souladu s&nbsp;ustanoveními Saského městského zákoníku (SächsGemO) je občany volen přímo na dobu sedmi let. Pomáhá mu sedm supervizorů, kteří jsou odpovědní za jednotlivé poradní orgány a odpovídají za jejich správu. Primátorka Helma Orosz odešla v&nbsp;roce 2015 ze zdravotních důvodů předčasně do důchodu. Jejím zástupcem, který byl od roku 2008 prvním starostou, se stal [[Dirk Hilbert]] ([[Svobodná demokratická strana|FDP]]). Dne 5. července 2015 byl ve druhém hlasování s&nbsp;54,2 % hlasů zvolen do funkce primátora. Město Drážďany má 6 500 zaměstnanců, kteří jsou rozmístěni na více než 50 místech ve městě. === Městská rada === Při posledních komunálních volbách 26. května 2019 byla zvolena následující městská rada:<ref>{{Citace elektronické monografie | korporace = IVU Traffic Technologies AG | titul = Stadtratswahl 2019 | url = http://wahlen.dresden.de/2019/srw/ | datum vydání = | datum aktualizace = | datum přístupu = 20191126 | vydavatel = | jazyk = de}}</ref> [[Soubor:Dirk Hilbert 2009 (cropped).jpg|náhled|[[Dirk Hilbert]], úřadující primátor Drážďan ([[Svobodná demokratická strana|FDP]])|alt=Barevná fotografie muže ve středním věku s pleší a v obleku s kravatou]] {| class="wikitable zebra" style="text-align:right;" |- ! colspan="2" style="text-align:left; vertical-align:top;"|Strany a volební sdružení ! Počet procent<br />2019<br /> ! Místa<br />2019 ! Počet procent<br />2014 ! Místa<br />2014 |- |style="text-align:left;"|{{Cizojazyčně|de|Grüne}} |style="text-align:left;"|[[Svaz 90/Zelení]] | 20,5 | 15 | 15,7 | 11 |- |style="text-align:left;"|CDU |style="text-align:left;"|[[Křesťanskodemokratická unie]] | 18,3 | 13 | 27,6 | 21 |- |style="text-align:left;"|AfD |style="text-align:left;"|[[Alternativa pro Německo]] | 17,1 | 12 | 7,0 | 5 |- |style="text-align:left;"|{{Cizojazyčně|de|Linke}} |style="text-align:left;"|{{Cizojazyčně|de|[[Die Linke]]}} | 16,2 | 12 | 20,9 | 15 |- |style="text-align:left;"|SPD |style="text-align:left;"|[[Sociálnědemokratická strana Německa]] | 8,8 | 6 | 12,8 | 9 |- |style="text-align:left;"|FDP |style="text-align:left;"|[[Svobodná demokratická strana]] | 7,5 | 5 | 5,0 | 3 |- |style="text-align:left;"|FW |style="text-align:left;"|{{Cizojazyčně|de|Freie Wähler Dresden}} | 5,3 | 4 | 0,1 | – |- |style="text-align:left;"|{{Cizojazyčně|de|Piraten}} |style="text-align:left;"|[[Pirátská strana Německa]] | 2,4 | 1 | 3,3 | 2 |- |style="text-align:left;"|{{Cizojazyčně|de|Die PARTEI}} |style="text-align:left;"|{{Cizojazyčně|de|Partei für Arbeit, Rechtsstaat, Tierschutz, Elitenförderung und basisdemokratische Initiative}} | 1,8 | 1 | 0,9 | – |- |style="text-align:left;"|FB |style="text-align:left;"|{{Cizojazyčně|de|Bündnis Freie Bürger Dresden}} | 1,5 | 1 | 5,3 | 2 |- |style="text-align:left;"|NPD |style="text-align:left;"|[[Nationaldemokratische Partei Deutschlands]] | 0,6 | – | 2,8 | 2 |- | colspan="2"| Ostatní | colspan="2"| – | 3,9 | – |- class="hintergrundfarbe5" |style="text-align:left;" colspan="2"|'''Celkem''' | '''100,0''' | '''70''' | '''100,0''' | '''70''' |- class="hintergrundfarbe5" |style="text-align:left;" colspan="2"|'''Volební účast v procentech''' |colspan="2"|'''66,9''' |colspan="2"|'''49,0''' |- |} === Témata komunální politiky nadregionálního významu === [[Soubor:Waldschlößchenbrücke - Dresden, Germany - DSC09192.JPG|náhled|Waldschlößchenbrücke, 2013|alt=Barevná fotografie s pohledem na moderní obloukový most přes Labe]] '''Spor o&nbsp;stavbu mostu''' Stavba nového mostu přes Labe nazvaného {{Cizojazyčně|de|[[Waldschlößchenbrücke]]}} vyvolala rozbouřenou debatu, jakmile organizace [[UNESCO]] považovala stavbu mostu za natolik důležitou, že pohrozila Drážďanům odebráním titulu Světové kulturní dědictví 2009. Občané však rozhodli pro stavbu mostu, takže v&nbsp;listopadu 2007 byla zahájena výstavba, v&nbsp;srpnu 2013 pak byl otevřen nový most.<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = V Drážďanech otevřeli most, kvůli němuž město vyškrtli ze seznamu UNESCO | periodikum = iDNES.cz | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/otevreni-mostu-v-drazdanech.A130825_163300_zahranicni_ert | datum vydání = 2013-08-25 | jazyk = cs | datum přístupu = 2023-04-03 }}</ref> V&nbsp;důsledku toho Drážďany ztratily titul Světové kulturní dědictví 2009.<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = UNESCO vyškrtlo Drážďany ze seznamu světového dědictví {{!}} Svět | periodikum = Lidovky.cz | url = https://www.lidovky.cz/svet/unesco-vyskrtlo-drazdany-ze-seznamu-svetoveho-dedictvi.A090625_210602_ln_zahranici_ter | datum vydání = 2009-06-25 | jazyk = cs | datum přístupu = 2023-04-03 }}</ref> '''Oddlužení města prodejem společnosti Woba''' V&nbsp;březnu 2006 se městská rada rozhodla prodat bytovou společnost Woba Dresden s&nbsp;47 000 byty americké investiční společnosti Fortress Investment Group LLC. Díky tomu se Drážďany staly prvním prakticky oddluženým městem v&nbsp;Německu. Prodej byl kontroverzní a vyvolal širokou mediální reakci. Byl zajištěn rozsáhlou sociální chartou zahrnující mj. právo na bezplatné přednostní právo na 8 000 bytů po celých 20 let, jakož i&nbsp;ochranu nájemníků, četná omezení ukončení a zvýšení nájemného. Dne 21. června 2007 přijala městská rada v&nbsp;hlavním statutu města zákaz dluhu s&nbsp;37 až 12 hlasy (9 členů se zdrželo hlasování). Zatímco v&nbsp;roce 2006, v&nbsp;době prodeje, byl trh s&nbsp;nemovitostmi v&nbsp;Drážďanech charakterizován vysokou mírou neobsazenosti, v&nbsp;posledních letech investoři, jako je Capital Holding S.A. a Intershop Holding AG ({{Cizojazyčně|de|''MiKa-Quartier''}}), Adler Real Estate AG ({{Cizojazyčně|de|''Hufewiesen Alttrachau''}}) nebo Immokles AG ({{Cizojazyčně|de|''Lingner Altstadtgarten Dresden''}}) objevují trh s&nbsp;nemovitostmi v&nbsp;Drážďanech jako investici s&nbsp;velkou návratností. Poměr nákladů na bydlení představuje v&nbsp;Drážďanech 32 % celkového příjmu rodin, což město řadí na 4 místo, prakticky na stejnou úroveň jako [[Norimberk]]. Politická řešení tohoto problému, jako je např. odkup bývalého městského bydlení, uplatňovaný například v&nbsp;Berlíně, nebo založení státních bytových společností, jak je obvyklé například v&nbsp;Bavorsku, nepřipadají v&nbsp;Drážďanech v&nbsp;úvahu, protože je třeba zachovat status městské dluhové svobody. '''Neumarkt''' [[Soubor:Dresden Luftbild Stadtteil Altstadt Ostansicht 2005.jpg|náhled|Staré město s&nbsp;náměstími Neumarkt a Postplatz (2005)|alt=Barevná fotografie s pohledem shora na hustě zastavěné centrum města]] Znovupostavení náměstí {{Cizojazyčně|de|Neumarkt}} – v&nbsp;jakékoli podobě, ať už moderní nebo historizované – dokládá mezinárodní zájem o&nbsp;drážďanskou architekturu. Kvůli tomuto sporu byla založena Společnost Historischer Neumarkt Dresden. '''Opatření proti pravicovému extremismu''' Městská rada v&nbsp;Drážďanech přijala 30. října 2019 politické prohlášení proti pravicovému extremismu. To bylo v&nbsp;mezinárodním i&nbsp;národním zpravodajství interpretováno jako stav ohrožení [[Neonacismus|neonacismem]]. Primátor [[Dirk Hilbert|Hilbert]] se od této formulace distancoval až o&nbsp;několik hodin později. Deklarace byla přijata napříč všemi frakcemi na základě hlasování SPD, Aliance 90/Zelení, [[Die Linke]], [[Svobodná demokratická strana|FDP]] a bezpartijních a předpokládá „posílení struktur demokratické každodennosti“, „důraz na občanství a svornost občanské společnosti oddané lidským právům“. Jejím cílem je podpora a pomoc obětem pravicového násilí, důsledné stíhání pachatele a zamezení šíření lidem nepřátelských a extrémně pravicových postojů na veřejných místech. === Zastoupení v&nbsp;Bundestagu === Volební obvod 159 (Drážďany I) zahrnuje okresy jižně od Labe s&nbsp;výjimkou některých západních oblastí. V&nbsp;tomto volebním obvodu je zástupcem poslanec Markus Reichel zvoleným za CDU.<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Ergebnisse Dresden I - Die Bundeswahlleiterin | periodikum = www.bundeswahlleiterin.de | url = https://www.bundeswahlleiterin.de/bundestagswahlen/2021/ergebnisse/bund-99/land-14/wahlkreis-159.html | datum přístupu = 2024-02-13 }}</ref> Volební obvod 160 (Drážďany II) zahrnuje všechny části města severně od Labe a některé západně od Labe a sahá až do okresu Míšeň. Zástupcem tohoto volebního obvodu je Lars Rohwer z&nbsp;CDU.<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Ergebnisse Dresden II – Bautzen II - Die Bundeswahlleiterin | periodikum = www.bundeswahlleiterin.de | url = https://www.bundeswahlleiterin.de/bundestagswahlen/2021/ergebnisse/bund-99/land-14/wahlkreis-160.html | datum přístupu = 2024-02-13 }}</ref> Dále jsou reprezentovány zemskými listinami příslušných stran [[Katja Kippingová]] ({{Cizojazyčně|de|Die Linke}}) a Stephan Kühn (Zelení) a míšeňská členka {{Cizojazyčně|de|Bundestagu}} Susann Rüthrich (SPD). === Partnerská města === [[Soubor:Bundesarchiv Bild 183-1988-0121-323, Dresden, Städtepartnerschaft, Wolfgang Berghofer (cropped).jpg|náhled|Dne 14. prosince 1987 podepsali drážďanský primátor Wolfgang Berghofer (vpravo), a prezident úřední rady a 1. starosta města Hamburku Klaus von Dohnanyi dohodu o&nbsp;rozvoji komunálních vztahů v&nbsp;plenárním sále radnice v&nbsp;Drážďanech|alt=Černobílá fotografie s pohledem na čelní místo konferenčního sálu s cedulí s městskými znaky, na němž tři muži podepisují dohodu.]] {{sloupce|2| * {{partnerské město|Brazzaville|rok=1975}} * {{partnerské město|Columbus (Ohio)|rok=1992}} * {{partnerské město|Coventry|rok=1959}} * {{partnerské město|Florencie|rok=1978}} * {{partnerské město|Hamburk|rok=1987}} * {{partnerské město|Chang-čou|rok=2009}} * {{partnerské město|Ostrava|rok=1971}} * {{partnerské město|Petrohrad|rok=1961}} * {{partnerské město|Rotterdam|rok=1988}} * {{partnerské město|Salcburk|rok=1991}} * {{partnerské město|Skopje|rok=1967}} * {{partnerské město|Štrasburk|rok=1990}} * {{partnerské město|Vratislav (město)|rok=1959}} }} === Konzuláty a zahraniční mise === Vedle českého generálního konzulátu se v&nbsp;Drážďanech nacházejí honorární konzuláty [[Dánsko|Dánska]], [[Ekvádor]]u, [[Finsko|Finska]], [[Itálie]], [[Kapverdy|Kapverd]], [[Kazachstán]]u, [[Chorvatsko|Chorvatska]], [[Litva|Litvy]], [[Lucembursko|Lucemburska]], [[Nizozemsko|Nizozemska]], [[Rakousko|Rakouska]], [[Panama|Panamy]], [[Filipíny|Filipín]], [[Švýcarsko|Švýcarska]], [[Slovinsko|Slovinska]], [[Španělsko|Španělska]], [[Jižní Afrika|Jižní Afriky]], [[Jižní Korea|Jižní Koreje]] a [[Maďarsko|Maďarska]]. Kromě toho je v&nbsp;Drážďanech Institut français. == Kultura == [[Soubor:Dresden bei Nacht.jpg|náhled|Terasovitý břeh Labe|alt=Barevná fotografie s pohledem na osvětlené městské panorama s věžemi kostelů v době setmění]] Drážďany jsou světovým městem kultury a umění a od roku 2004 do roku 2009 byly na seznamu světového dědictví UNESCO. Ve městě je přes 50 muzeí, více než 35 divadel a kabaretů a vynikajících souborů. Významné akce přitahují každý rok domácí i&nbsp;zahraniční hosty. Každoročně se uděluje Umělecká cena města Drážďany.<ref>{{Citace monografie | titul = Kulturverführer Dresden | url = | vydavatel = Helmut Metz Verlag | místo = Hamburg | rok vydání = 2012 | vydání = | počet stran = 208 | kapitola = | strany = 5–7 | isbn = 978-3-937742-41-0 | jazyk = de }}</ref> === Divadlo === [[Soubor:Semperoper Dresden.jpg|náhled|Semperova opera|alt=Barevná fotografie s nočním pohledem na osvětlenou historizující budovu Semperovy opery s rozsvíceným kandelábrem a jezdeckým pomníkem v pozadí]] Saská státní opera v&nbsp;Drážďanech byla založena v&nbsp;roce 1841 na svém nynějším místě ve známé budově [[Semperova opera|Semperovy opery]]. Tato budova byla ve své historii dvakrát zničena. Celkově vzato byla Státní opera po více než 50 let své 160leté historie nucena hrát na jiném místě než v&nbsp;Semperově opeře. V&nbsp;Semperově opeře a jejích předchůdkyních byly mj. v&nbsp;premiéře uvedeny opery [[Richard Wagner|Richarda Wagnera]] a [[Richard Strauss|Richarda Strausse]]. Orchestrem opery je {{Cizojazyčně|de|Sächsische Staatskapelle Dresden}} (viz sekce Hudba). Semperova opera má rovněž komorní scénu {{Cizojazyčně|de|„Semper Zwei“}}.<ref name="KDT" >''Kulturverführer Dresden'', Kapitola Theater : Im on und off, s. 7–45.</ref> [[Státní divadlo v Drážďanech]] (Staatsschauspiel Dresden) provozuje {{Cizojazyčně|de|„Schauspielhaus“}} – všeobecně nazývaný {{Cizojazyčně|de|„Großes Haus“}} –, což je největší divadlo ve městě, a rovněž {{Cizojazyčně|de|„Kleines Haus“}} v&nbsp;ulici {{Cizojazyčně|de|Glacisstraße}}. Na Divadelním náměstí {{Cizojazyčně|de|([[Theaterplatz (Drážďany)|Theaterplatz]]}}) se nachází divadlo {{Cizojazyčně|de|Theaterkahn Dresden}}, což je scéna na palubě lodi. Státní opereta v&nbsp;Drážďanech sídlí v&nbsp;bývalé elektrárně na fosilní palivo {{Cizojazyčně|de|Kraftwerk Mitte}}.<ref name="KDT" /> Nejvýznamnějšími kabarety ve městě jsou {{Cizojazyčně|de|„Die Herkuleskeule“}}, {{Cizojazyčně|de|„Breschke & Schuch“}}, {{Cizojazyčně|de|„Comödie Dresden“}} a {{Cizojazyčně|de|„Boulevardtheater Dresden“}}.<ref name="KDT" /> Divadlo moderních forem je zastoupeno scénou {{Cizojazyčně|de|Theater Junge Generation}}, ke které patří i&nbsp;loutkové divadlo {{Cizojazyčně|de|Puppentheater}}, dále {{Cizojazyčně|de|neubauLABOR}} sídlící v&nbsp;budově {{Cizojazyčně|de|„Kleines Haus“}} a zvláště {{Cizojazyčně|de|Festspielhaus Hellerau}}, v&nbsp;němž sídlí Evropské centrum umění. Další divadla a scény jsou {{Cizojazyčně|de|Societaetstheater}}, {{Cizojazyčně|de|„die bühne“}}, {{Cizojazyčně|de|„Das Projekttheater“}} stejně jako {{Cizojazyčně|de|„Theaterruine St. Pauli“}} v&nbsp;{{Cizojazyčně|de|Neustadtu}} a {{Cizojazyčně|de|„Boulevardtheater Dresden“}}. Představení se konají také pod záštitou kulturních spolků {{Cizojazyčně|de|„Mimenstudio Dresden e. V.“}}, {{Cizojazyčně|de|„Kulturverein riesa efau“}} a {{Cizojazyčně|de|„Motorenhalle – Projektzentrum für zeitgenössische Kunst“}}, město je rovněž domovskou scénou tanečního divadla {{Cizojazyčně|de|Tanztheater Derewo}}.<ref name="KDT" /> === Hudba === [[Soubor:Semperoper at night.jpg|náhled|Semperova opera v&nbsp;noci|alt=Barevná fotografie s nočním pohledem na průčelí historizující budovy Semperovy opery]] [[Soubor:Kulturpalast Dresden-1.jpg|náhled|Palác kultury znovuotevřený v&nbsp;roce 2017|alt=Barevná fotografie na moderní budovu ve stylu brutalismu, za níž ční dvě věže]] [[Soubor:Dresdner kreuzchor kreuzkirche 2012.jpg|náhled|Dresdner Kreuzchor v&nbsp;Kreuzkirche (2012)|alt=Barevná fotografie s chlapci v oblecích, kteří v ruce drží notové party]] V&nbsp;Drážďanech sídlí vícero slavných orchestrů a sborů. {{Cizojazyčně|de|[[Sächsische Staatskapelle Dresden]]}} je považována za nejstarší nepřetržitě fungující orchestr světa a je stále jedním z&nbsp;nejlepších souborů vůbec. Její předchůdkyně, {{Cizojazyčně|de|Königliche Hofcantorey}}, byla [[Mořic Saský|Mořicem Saským]] založena již roku 1548. Na počátku 17. století začalo toto hudební těleso doprovázet operní představení, jeho kapelník [[Heinrich Schütz]] složil a v&nbsp;roce 1627 v&nbsp;{{Cizojazyčně|de|Torgau}} uvedl první německojazyčnou operu {{Cizojazyčně|de|Daphne}}. Autorem libreta přeloženého z&nbsp;italské opery [[Jacopo Peri|Jacopa Periho]] byl [[Martin Opitz]]. [[Johann Georg Pisendel]], od roku 1728 koncertní mistr, zavedl „moderní orchestrální dirigování“, díky němuž se orchestr v&nbsp;první polovině 18. století dostal mezi nejvýznamnější v&nbsp;Evropě.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Köpp | jméno = Kai | titul = Johann Georg Pisendel (1687–1755) und die Anfänge der neuzeitlichen Orchesterleitung | url = | vydavatel = Schneider | místo = Tutzing | rok vydání = 2005 | vydání = | počet stran = | kapitola = | strany = | isbn = 3-7952-1140-9 | jazyk = de}}</ref> Hudebními řediteli v&nbsp;19. století byli mimo jiné [[Carl Maria von Weber]] a [[Heinrich Marschner]]. [[Richard Wagner]] byl asistentem. Od září 2012 je šéfdirigentem souboru [[Christian Thielemann]].<ref name="KDM" >''Kulturverführer Dresden'', Kapitola Musik : Klassische Erkunden, s. 45–65.</ref> [[Drážďanská filharmonie]], mezinárodně uznávaný městský koncertní orchestr, byla založena v&nbsp;roce 1871.<ref>{{Citace monografie | titul = Adreßbuch für Dresden und seine Vororte | url = http://digital.slub-dresden.de/id31475276Z/2370 | vydavatel = | místo = | rok vydání = 1904 | vydání = | počet stran = | kapitola = | strany = | isbn = | jazyk = de}}</ref> Do roku 1915 nesl orchestr název {{Cizojazyčně|de|„Gewerbehaus-Kapelle“}}, až do roku 1923 {{Cizojazyčně|de|„Dresdner Philharmonisches Orchester“}}. Hlavní dirigenti byli do nedávna Kurt Masur a Marek Janowski. Aktuálním šéfdirigentem je Michael Sanderling.<ref name="KDM" /> Mladým orchestrem je od roku 1996 hudební těleso {{Cizojazyčně|de|Dresdner Sinfoniker}} založené Svenem Helbigem a Markusem Rindtem. Tento symfonický orchestr se kromě běžného koncertního repertoáru věnuje výhradně současné hudbě. V&nbsp;roce 2004 byl vyznamenán cenou {{Cizojazyčně|de|ECHO Klassik}} a jeho důležitým hudebním počinem bylo společně se skupinou [[Pet Shop Boys]] vytvoření hudby k&nbsp;filmu [[Křižník Potěmkin (film)|Křižník Potěmkin]].<ref name="KDM" /> Dalšími orchestry jsou ansábly specializované na dobovou komorní hudbu, např. {{Cizojazyčně|de|Sinfonietta Dresden, Dresdner Barockorchester, Dresdner Kapellsolisten}} a {{Cizojazyčně|la|Virtuosi Saxoniae}}.<ref name="KDM" /> V&nbsp;roce 2012 pro drážďanské slavnostní hry založen {{Cizojazyčně|de|Dresdner Festspielorchester}} (DFO), což je mezinárodně obsazený ansábl pod vedením Ivora Boltona, který roku 2016 vydal své první CD.<ref name="KDM" /> Drážďany mají dva slavné sbory s&nbsp;dlouhou historií: * {{Cizojazyčně|de|Dresdner Kreuzchor}} ''({{Cizojazyčně|la|Capella sanctae crucis}})'' je chlapeckým sborem při chrámu {{Cizojazyčně|de|Kreuzkirche}}, s&nbsp;nímž je identifikován, třebaže je od svého založení až dodnes sborem městským. Některé zdroje jej považují za tak starý jako samo město a kladou jeho vznik do 13. století. * Chlapecký sbor při katedrále {{Cizojazyčně|de|Hofkirche}} známý jako {{Cizojazyčně|de|Dresdner Kapellknaben}} je katolickým protějškem {{Cizojazyčně|de|Kreuzchoru}}.<ref name="KDM" /> Další sbory v&nbsp;Drážďanech jsou: * {{Cizojazyčně|de|Dresdner Kammerchor}} – mezinárodní renomovaný sbor s&nbsp;širokým repertoárem od staré hudby k&nbsp;romantismu, založený v&nbsp;roce 1985 a vedený Hansem-Christophem Rademannem. * {{Cizojazyčně|de|Sächsisches Vocalensemble}} – založený v&nbsp;roce 1996; těžištěm repertoáru je stará hudba, sbor vede dirigent Matthias Jung. * {{Cizojazyčně|de|Philharmonische Chöre Dresden}} – založený v&nbsp;roce 1967; spolupracuje převážně s&nbsp;filharmonií, současným dirigentem je Gunter Berger. * {{Cizojazyčně|de|Knabenchor Dresden}} – založený roku 1971 studijním radou Manfredem Winterem, veden Matthiasem Jungem. * {{Cizojazyčně|de|Singakademie Dresden}} – je jedním z&nbsp;nejvýznamnějších laických sborů ve středním Německu, vyšel ze spolku {{Cizojazyčně|de|Dresdner Lehrergesangverein}}, založeného v&nbsp;roce 1884, sestávajícího z&nbsp;dětí, komorního, oratorního a seniorského sboru, dirigentem je Ekkehard Klemm.<ref name="KDM" /> * {{Cizojazyčně|de|Chorus 116}}<ref name="KDM" /> Sven Helbig byl zároveň producentem skupiny {{Cizojazyčně|de|Polarkreis 18}}, která byla první drážďanskou skupinou, jejíž píseň {{Cizojazyčně|de|''Allein Allein''}} se stala hitem číslo jedna v&nbsp;německých singlových žebříčcích. V&nbsp;sedmdesátých letech byly Drážďany centrem rockové hudby v&nbsp;NDR s&nbsp;kapelami jako Electra a Lift. Členy těchto kapel byli především studenti [[Vysoká hudební škola Carla Marii von Webera v Drážďanech|Vysoké hudební školy Carla Marii von Webera]]. Zde zahájila svou hudební kariéru mj. zpěvačka Veronika Fischer. Na počátku 90. let patřili {{Cizojazyčně|de|Freunde der italienischen Oper}} podle mnoha novinářů k&nbsp;nejlepším a nejvíce inovativním kapelám v&nbsp;nových spolkových zemích. Skupina Ray & the Rockets publikovala v&nbsp;roce 1998, 44 let po „vynálezu“ rock'n'rollu první rock'n'rollvý nosič z&nbsp;Drážďan.<ref name="KDM" /> Mezi známé skladatele, kteří působili v&nbsp;Drážďanech, patří Fritz Geissler, Jörg Herchet, [[Heinrich Schütz]], [[Richard Wagner]], [[Carl Maria von Weber]], [[Jan Dismas Zelenka]] a [[Udo Zimmermann]]. Dnes v&nbsp;Drážďanech žijí skladatelé Thuon Burtevitz, Alexander Keuk, Wilfried Krätzschmar, Karoline Schulz a Jorge García del Valle Méndez.<ref name="KDM" /> === Muzea a galerie === [[Soubor:SKULP.jpg|náhled|Pohled na sochařské sbírky|alt=Barevná fotografie s pohledem do přeplněného depozitáře s kamennými sochami]] [[Soubor:Dresden-Zwinger-Armoury-Tournament.01.JPG|náhled|Expozice Zbrojnice|alt=Barevná fotografie s pohledem na dva modely koňů v životní velikosti s figurínami jezdců v pestré zbroji]] Drážďany mají mimořádně rozmanitou muzejní krajinu složenou z&nbsp;historicky zavedených i&nbsp;mladých institucí. Staletý kulturní příspěvek Drážďan představuje asi 50 muzeí, včetně mnoha napůl státních a soukromých institucí. ==== Zemská muzea ==== [[Staatliche Kunstsammlungen Dresden|Drážďanské Státní umělecké sbírky]] (SKD) zahrnují nejznámější muzea ve městě. Ústředními institucemi uměleckých sbírek jsou Rezidenční zámek a [[Zwinger]].<ref name="KDMus" >''Kulturverführer Dresden'', Kapitola Museen : Weltweit bedeutend, s. 107–163.</ref> [[Galerie starých mistrů|Obrazová galerie starých mistrů]] se nachází v&nbsp;Semperově budově náležející k&nbsp;Zwingeru od roku 1855. Nejznámějším exponátem je ''[[Sixtinská madona|Sixtinská Madonna]]'' od [[Raffael Santi|Raffaela]], která byla původně namalována v&nbsp;letech 1512/13 jako oltářní obraz. V&nbsp;galerii jsou kromě jiného [[Rembrandt]]ovy, [[Peter Paul Rubens|Rubensovy]], [[Bernardo Bellotto|Bellottovy]] a další renesanční a barokní malby. Termín „Staří mistři“ je určen k&nbsp;vymezení vůči malířům z&nbsp;[[Galerie nových mistrů]].<ref name="KDG" >''Kulturverführer Dresden'', Kapitola Galerien : Etabliertes bis Studentenkunst, s. 163–179.</ref> Mezi tyto nové mistry patří malíři jako [[Caspar David Friedrich]], [[Max Liebermann]], [[Max Slevogt]], [[Otto Dix]] a členové umělecké skupiny [[Die Brücke]]. Galerie tak nabízí díla [[Romantismus|romantismu]], [[Impresionismus|impresionismu]] a [[Expresionismus|expresionismu]]. Na rozdíl od [[Galerie starých mistrů]] mělo mnoho umělců v&nbsp;této galerii osobní spojení s&nbsp;Drážďany, studovalo nebo učilo na zdejší [[Vysoká škola výtvarných umění v Drážďanech|Vysoké škole výtvarných umění]].<ref name="KDG" /> Dalším zařízením SKD je {{Cizojazyčně|de|[[Grünes Gewölbe]]}}. V&nbsp;expozicích Rezidenčního zámku je k&nbsp;vidění sbírka saských kurfiřtů a králů. Poklad ve formě šperků a reprezentativních exponátů je sbírkou evropského zlatnictví a výtvarného umění. Nejznámější díla vytvořil dvorní zlatník Johann Melchior Dinglinger a [[Balthasar Permoser]]. Jedním z&nbsp;vynikajících kousků sbírky je „Dvůr z&nbsp;Dillí k&nbsp;narozeninám velkého mogula Aurang-Zebeho“. Obzvláště dobře známé je také třešňové jádro se 185 vyřezávanými lidskými hlavami.<ref name="KDG" /> Zvláštním muzeem SKD je [[Matematicko-fyzikální salon]], který je umístěn ve [[Zwinger]]u. Obsahuje matematické a fyzikální nástroje z&nbsp;období baroka a osvícenství, jakož i&nbsp;glóby a objekty astronomické kartografie. Jedná se o&nbsp;jeden z&nbsp;nejčasnějších důkazů o&nbsp;spojení kultury a vědy v&nbsp;Drážďanech a byl založen v&nbsp;roce 1728 z&nbsp;obecné umělecké sbírky. Základy této sbírky byly položeny již před staletími.<ref name="KDG" /> K&nbsp;dalším zařízením uměleckých sbírek patří {{Cizojazyčně|de|Kunstgewerbemuseum}} na zámku [[Pillnitz (zámek)|Pillnitz]], [[Grafický kabinet Drážďany|Grafický kabinet]] s&nbsp;archivem Josefa Hegenbartha, Muzeum saského lidového umění, [[Porcelánová sbírka (Drážďany)|Porcelánová sbírka]], což je sbírka čínského a míšeňského porcelánu, Sbírka loutek, [[Kabinet mincí v Drážďanech|Kabinet mincí]], [[Zbrojnice (Drážďany)|Zbrojnice]], sbírka soch a budova Kunsthalle v&nbsp;Lipsiově budově.<ref name="KDG" /> ==== Národní muzea ==== [[Soubor:Militärhistorisches Museum Dresden 01.JPG|náhled|Vojensko-historické muzeum Bundeswehru|alt=Barevná fotografie s pohledem na historizující budovu muzea, ze které ční moderní architektonický prvek v podobě lichoběžníku]] Německé muzeum hygieny ({{Cizojazyčně|de|Deutsches Hygiene-Museum}}), založené v&nbsp;roce 1912, slouží ke zdravotnické, humánně-biologické a lékařské osvětě široké veřejnosti. Nejznámějším exponátem je skleněná žena, která umožňuje plastický pohled na všechny vnitřní orgány.<ref name="KDMus" /> Na severu města, v&nbsp;bývalém kasárenském předměstí {{Cizojazyčně|de|Albertstadtu}}, leží Vojenské historické muzeum [[Bundeswehr]]u ({{Cizojazyčně|de|Militärhistorische Museum der Bundeswehr}}). Bylo přestavěno v&nbsp;letech 2006–2011 podle plánů [[Daniel Libeskind|Daniela Libeskinda]]. 10 000 exponátů přibližuje kulturní historii násilí. Sbírka zahrnuje zbraně a válečné vybavení z&nbsp;několika století.<ref name="KDMus" /> ==== Městská muzea ==== [[Soubor:Landhausstr.5.jpg|náhled|Landhaus na náměstí Pirnaischer Platz|alt=Barevná fotografie s pohledem na barokní budovu s mansardovou střechou s moderním vnějším schodištěm]] Městské muzeum v&nbsp;Drážďanech ({{Cizojazyčně|de|Stadtmuseum Dresden}}) a Městská galerie se nacházejí v&nbsp;{{Cizojazyčně|de|Landhausu}} (první sněmovní budova zemských stavů) na náměstí {{Cizojazyčně|de|Pirnaischer Platz}}.<ref name="KDMus" /> Další muzea spadající pod město jsou Technické sbírky ({{Cizojazyčně|de|Technischen Sammlungen}}), {{Cizojazyčně|de|Carl-Maria-von-Weber-Museum, Kraszewski-Museum, Kügelgenhaus – Museum der Dresdner Romantik, Schillerhäuschen, Palitzsch-Museum, Leonhardi-Museum}} a {{Cizojazyčně|de|Kunsthaus Dresden}}.<ref name="KDMus" /> === Literatura === V&nbsp;oblasti literatury si zaslouží zmínku zvláště ti autoři a autorky, kteří alespoň část svého života prožili v&nbsp;Drážďanech, což jsou [[Volker Braun]], [[Heinz Czechowski]], [[Durs Grünbein]], [[Erich Kästner]], [[Victor Klemperer]], [[Theodor Körner (básník)|Theodor Körner]], [[Karl Mickel]], [[Ludwig Renn]], [[Friedrich Schiller]], [[Ingo Schulze]], [[Ludwig Tieck]] a [[Józef Ignacy Kraszewski]].<ref name="Lit" >{{Citace elektronické monografie | titul = Literatur | url = https://www.dresden.de/de/kultur/kunst-und-kultur/literatur.php | datum vydání = | datum aktualizace = 2020-03-10 | datum přístupu = 2020-07-31 | vydavatel = Landeshauptstadt Dresden | jazyk = de }}</ref> V&nbsp;současnosti zde mají své bydliště někteří známí autoři, jako jsou např. [[Marcel Beyer]], Ralf Günther, Undine Materni, Thomas Rosenlöcher, Volker Sielaff, [[Uwe Tellkamp]], Jens Wonneberger a Michael Wüstefeld.<ref name="Lit" /> Jednou ročně je městem vypsána cena {{Cizojazyčně|de|Dresdner Stadtschreiber}}. Vybraní spisovatelé žijí pokaždé šest měsíců ve městě. Každé dva roky je udělována cena za lyriku {{Cizojazyčně|de|[[Drážďanská cena lyriky|Dresdner Lyrikpreis]]}}.<ref name="Lit" /> Kromě toho se propagaci literatury věnují spolky podporující současnou literaturu, jako jsou {{Cizojazyčně|de|Literarische Arena, Literaturbüro}} a {{Cizojazyčně|de|Literaturforum Dresden}}.<ref name="Lit" /> === Knihovny === [[Soubor:Dresden SLUB 2010 4.jpg|náhled|[[Saská zemská a univerzitní knihovna v Drážďanech|Saská zemská a univerzitní knihovna (SLUB)]]|alt=Barevná fotografie s pohledem na dvě moderní geometrické budovy z betonu]] Saská zemská knihovna, respektive [[Saská zemská a univerzitní knihovna v Drážďanech|Saská zemská a univerzitní knihovna v&nbsp;Drážďanech]], se nachází v&nbsp;jižní části města v&nbsp;kampusu [[Technická univerzita v Drážďanech|Technické univerzity]]. Vznikla v&nbsp;roce 1996 sloučením Drážďanské univerzitní knihovny se Saskou zemskou knihovnou, která byla založena v&nbsp;roce 1556 jako dvorní knihovna. Je to jedna z&nbsp;největších knihoven v&nbsp;Německu s&nbsp;přibližně devíti miliony knižních jednotek a zákonnou povinností uchovávat knihy vydávané v&nbsp;Sasku. V&nbsp;knihovně sídlí [[Deutsche Fotothek|Německá fototéka]].<ref name="Bibl" >{{Citace elektronické monografie | titul = Städtische Bibliotheken Dresden | url = https://www.dresden.de/de/kultur/kunst-und-kultur/literatur/bibo-dresden.php#?searchkey=St%C3%A4dtische&searchkey=Bibliotheken&searchkey=Dresden&searchkey=dresden | datum vydání = | datum aktualizace = 2020-07-25 | datum přístupu = 2020-07-31 | vydavatel = Landeshauptstadt Dresden | jazyk = de }}</ref> Univerzitní knihovny existují na Vysoké škole obchodní a technologické, na [[Vysoká hudební škola Carla Marii von Webera v Drážďanech|Vysoké hudební škole Carla Marii von Webera]], na [[Vysoká škola výtvarných umění v Drážďanech|Vysoké škole výtvarných umění]] a ve společném kampusu Berufsakademie Dresden a na Protestantské univerzitě v&nbsp;Drážďanech.<ref name="Bibl" /> Městská knihovna v&nbsp;Drážďanech je jednou z&nbsp;nejintenzivněji používaných knihoven v&nbsp;Německu. Ročně půjčuje více než pět milionů médií. Kromě centrální knihovny existuje 19 okresních knihoven a mobilní knihovna.<ref name="Bibl" /> Město Drážďany má několik městských archivů a Hlavní státní archiv.<ref>{{Citace elektronické monografie | titul = Hauptstaatsarchiv Dresden | url = https://www.staatsarchiv.sachsen.de/hauptstaatsarchiv-dresden-3994.html | datum vydání = | datum aktualizace = 2020 | datum přístupu = 2020-07-31 | vydavatel = Sächsisches Staatsarchiv | jazyk = de | datum archivace = 2020-08-05 | url archivu = https://web.archive.org/web/20200805233038/https://www.staatsarchiv.sachsen.de/hauptstaatsarchiv-dresden-3994.html | nedostupné = ano }}</ref> === Kina === [[Soubor:Filmtheater Schauburg, Dresden, 2006.jpg|náhled|Kino Schauburg|alt=Barevná fotografie s pohledem na průčelí domu z červených cihel se vstupním portálem]] V&nbsp;Drážďanech je velmi široká nabídka kin. Funguje zde 18 kin s&nbsp;asi 10 700 místy.<ref>{{Citace elektronické monografie | korporace = Filmförderungsanstalt | titul = Kinoergebnisse 2010 - Städte in Deutschland mit über 200.000 Einwohnern | url = http://www.ffa.de/downloads/marktdaten/3_Besucher_Umsatz_Preise/3.3_Staedtemehrals200000/2010.pdf | datum vydání = | datum aktualizace = | datum přístupu = 20191128 | vydavatel = Filmförderungsanstalt | jazyk = de | url archivu = https://web.archive.org/web/20111125040316/http://www.ffa.de/downloads/marktdaten/3_Besucher_Umsatz_Preise/3.3_Staedtemehrals200000/2010.pdf | datum archivace = 2011-11-25 | nedostupné = }}</ref> Vedle kin CinemaxX v&nbsp;{{Cizojazyčně|de|Blasewitz}} (otevřeno roku 2000), UCI v&nbsp;Labském parku (otevřeno roku 1997) a kina {{Cizojazyčně|de|Ufa-Kristallpalast}} v&nbsp;ulici {{Cizojazyčně|de|Prager Straße}} (1998) existují celkem tři multiplexová kina. Po jejich otevření se s&nbsp;12 000 místy staly Drážďany německým městem s&nbsp;více než 200 000 obyvatel, v&nbsp;němž na počet obyvatel připadá nejvíce míst v&nbsp;kině. Po populačním nárůstu byly Drážďany v&nbsp;roce 2010 v&nbsp;této statistice na třetím místě za Augsburgem a Magdeburkem. Architektonicky zajímavý je zejména palác UFA; tento palác ze „skleněného křišťálu“ navržený architektonickou firmou Coop Himmelb(l)au (viz část o&nbsp;architektuře) stojí hned vedle stejně markantního oválného kina z&nbsp;doby NDR.<ref name="KDK" >''Kulturverführer Dresden'', Kapitola Kinos : Leckerbissen für Cineasten, s. 77–91.</ref> Navzdory trendu multiplexových kin stále existují různá programová kina a se {{Cizojazyčně|de|Schauburgem}} v&nbsp;{{Cizojazyčně|de|Neustadtu}} velké „klasické“ kino. I&nbsp;přes konkurenci zvítězil například {{Cizojazyčně|de|Schauburg}} opakovaně v&nbsp;anketách městského časopisu o&nbsp;nejoblíbenější kino. Mezi programová kina patří především {{Cizojazyčně|de|''Programmkino Ost''}}, {{Cizojazyčně|de|''Kino im Dach''}}, {{Cizojazyčně|de|''Kino im Kasten''}} a {{Cizojazyčně|de|''Thalia''}}. V&nbsp;roce 2006 bylo znovu otevřeno {{Cizojazyčně|de|Kino in der Fabrik}}, zkráceně KIF, což není čistě programové kino. Za zmínku stojí jeho neobvyklá atmosféra kina v&nbsp;bývalé továrně, které mimo jiné zaujme fantastickým barevným schématem.<ref name="KDK" /> === Kuchyně === *[[Štóla (moučník)|Drážďanská štóla]] * {{Cizojazyčně|de|Russisch Brot}} * {{Cizojazyčně|de|Dominostein}} * {{Cizojazyčně|de|[[Eierschecke|Dresdner Eierschecke]]}} * {{Cizojazyčně|de|Pflaumentoffel}} * {{Cizojazyčně|de|Quarkkäulchen}} == Pamětihodnosti == [[Soubor:Dresden-Schloss.and.Dom.JPG|náhled|Zámek (vpravo) a Hofkirche na náměstí Theaterplatz|alt=Barevná fotografie s pohledem na tryskající fontánu, za níž je vpravo rezidenční zámek a vlevo věž Hofkirche]] [[Soubor:Brühlsche Terrasse, Aufbau der Frauenkirche, Dresden 2003.jpg|náhled|Brühlská terasa s&nbsp;Frauenkirche v&nbsp;rekonstrukci|alt=Barevná fotografie s pohledem na Labe s výletní lodí a břeh s městskou zástavbou, ze které ční rozestavěný kostel Frauenkirche s nástavcem z lešení]] Drážďany jsou známé jako město baroka, třebaže s&nbsp;výjimkou Vnitřního Neustadtu, žádným barokním městem v&nbsp;pravém slova smyslu nejsou. V&nbsp;oblasti architektury se zde vyvinulo drážďanské baroko, přičemž dochované stavby byly postaveny převážně pro saské monarchy a částečně jsou již novobarokní. Existuje však i&nbsp;několik dochovaných příkladů původního měšťanského baroka. Na druhé straně je mnoho budov baroku nesprávně připisováno, neboť rozsáhlé oblasti města byly budovány buď ve stylu renesance, nebo klasicismu, ale zejména v&nbsp;pozdějším historismu. Skutečně barokní přístup vyznačující se uspořádáním v&nbsp;jasných symetrických formách byl uplatňován v&nbsp;územním plánování na volných prostranstvích kolem Labe. === Památky světového dědictví UNESCO === Kulturní krajina údolí drážďanského Labského údolí od zámku {{Cizojazyčně|de|[[Pillnitz (zámek)|Pillnitz]]}} k&nbsp;zámku {{Cizojazyčně|de|Übigau}} byla v&nbsp;roce 2004 zařazena na seznam památek světového dědictví [[UNESCO]], ale v&nbsp;roce 2009 to bylo zrušeno v&nbsp;důsledku stavby mostu {{Cizojazyčně|de|[[Waldschlößchenbrücke]]}}. Organizace UNESCO viděla v&nbsp;mostě hrozbu pro krajinu jakožto světové dědictví. Na začátku dvacátého století byly v&nbsp;drážďanské oblasti postaveny významné budovy reformního umění. První německé zahradní město Drážďany-Hellerau, které bylo založeno v&nbsp;roce 1909, usiluje od roku 2011 o&nbsp;zařazení do seznamu světového dědictví UNESCO pro tuto drážďanskou čtvrť. Na návrhu reformního sídliště založeného Karlem Schmidtem-Hellerauem se podíleli známí umělci a architekti jako Richard Riemerschmid, Hermann Muthesius, [[Theodor Fischer]], Kurt Frick a [[Heinrich Tessenow]]. === Sakrální stavby === * '''{{Cizojazyčně|de|[[Frauenkirche (Drážďany)|Frauenkirche]]}}''' – (původně: {{Cizojazyčně|de|''Kirche Unserer Lieben Frau''}} „Kostel naší milé paní“), česky kostel Panny Marie, je evangelicko-luterský kostel a formativní monumentální stavba drážďanského {{Cizojazyčně|de|Neumarktu}}. Je považován za velkolepý doklad protestantské náboženské budovy, má jednu z&nbsp;největších kamenných kostelních kopulí severně od Alp a je považován za jednu z&nbsp;největších pískovcových budov na světě. {{Cizojazyčně|de|Frauenkirche}} byla postavena v&nbsp;letech 1726–1743 podle návrhu [[George Bähr|Georga Bähra]] a stala se symbolem drážďanského baroka a součástí městského panoramatu. Na konci [[Druhá světová válka|druhé světové války]] byla takřka zničena při [[Bombardování Drážďan|náletech na Drážďany]]. V&nbsp;období [[Německá demokratická republika|NDR]] byla zřícenina zachována a ponechána jako protiválečný památník. Po převratu začalo roku 1993 třídění ruin a fragmentů a od roku 1994 pak rekonstrukce kostela. Většina prací dokončených v&nbsp;roce 2005 byla financována sponzorskými sdruženími a dárci z&nbsp;celého světa, včetně americké nadace „Friends of Dresden“. Dne 30. října 2005 se ve Frauenkirche konala slavnostní bohoslužba. Z&nbsp;ruiny se tak stal oficiální symbol smíření.<ref name="SB" >{{Citace monografie | příjmení = Pietschmann | jméno = Thorsten | titul = Dresden : Architektur und Kunst | url = | vydavatel = Cybela Verlag GmbH | místo = Oybin-Lückendorf | rok = 2013 | vydání = 1 | počet stran = 520 | kapitola = Sakralbauten | strany = 89–138 | isbn = 978-3-944470-00-9 | jazyk = de}}</ref> * '''[[Katedrála Nejsvětější Trojice (Drážďany)|Katedrála Nejsvětější Trojice]]''' ({{Cizojazyčně|de|''Katholische Hofkirche der heiligsten Dreifaltigkeit''}}) – Katolický dvorní kostel zasvěcený Nejsvětější Trojici (''Sanctissimae Trinitatis''), je katedrálou Drážďansko-míšeňské diecéze a zároveň farním kostelem. Byl postaven v&nbsp;období 1739–1755 v&nbsp;barokním slohu za kurfiřta Fridricha Augusta II. Gaetanem Chiaverim. Jako bývalý dvorní kostel je propojen nadchodem přes Chiaveriho ulici s&nbsp;Rezidenčním zámkem. Stojí na Starém městě mezi náměstími {{Cizojazyčně|de|Schlossplatz}} a {{Cizojazyčně|de|Theaterplatz}}. Jeho plánování začalo deset let po zahájení výstavby protestantské Frauenkirche, která je o&nbsp;300 metrů dál na Neumarktu.<ref name="SB"/> [[Soubor:Dresden Kreuzkirche 2008.jpg|náhled|upright|Kreuzkirche (2008)|alt=Barevná fotografie s pohledem na barokní kostel z pískovcových kvádrů na centrálním půdoryse s mohutnou věží a zamračenou oblohou]] [[Soubor:Dresden-Dreikoenigskirche.jpg|náhled|upright|Kostel Tří králů|alt=Barevná fotografie s pohledem na barokní kostel s výraznou věží z pískovcových kvádrů za dvěma stromy]] * {{Cizojazyčně|de|'''Kreuzkirche'''}} – Je hlavním městským protestantským kostelem v&nbsp;Drážďanech. Vedle míšeňského Dómu je to rovněž kostel určený ke kázání saského zemského biskupa evangelicko-luteránské církve Saska. Kreuzkirche s&nbsp;více než 3000 místy je největším kostelem v&nbsp;Sasku. Jako působiště sboru {{Cizojazyčně|de|Dresdner Kreuzchor}} a zdejších varhaníků je také centrem církevní hudby ve městě. Kostel byl ve své historii zničen pětkrát, naposledy za druhé světové války. Vnější rekonstrukce proběhla v&nbsp;letech 1946–1955, rekonstrukce interiéru se secesními prvky pokračuje dodnes. Světoznámý saský dvorní malíř [[Bernardo Bellotto]] (zvaný {{Cizojazyčně|it|„Canaletto“}}), který ve svých obrazech zachytil staré Drážďany, zachytil pohled na kostel v&nbsp;jeho gotické a renesanční podobě.<ref name="SB"/> * '''Kostel svaté Sofie''' ({{Cizojazyčně|de|''Sophienkirche''}}) – Kostel svaté Sofie byla evangelická sakrální budova nedaleko Zwingeru. Byl postaven v&nbsp;roce 1351 jako kostel františkánského kláštera a byl tak v&nbsp;době svého zničení jediným zachovaným gotickým kostelem ve městě. Během náletů na Drážďany v&nbsp;roce 1945 byl vážně poškozen. Přes četné protesty i&nbsp;za hranicemi NDR byly v&nbsp;letech 1962–1963 zbořeny jeho ruiny a na jejich místě byla postavena rozsáhlá restaurace.<ref name="SB"/> * '''Kostel Tří králů''' ({{Cizojazyčně|de|''Dreikönigskirche''}}) – Kostel Tří králů je sakrální stavba na vnitřním Neustadtu. Je centrem farnosti a používá se také pod názvem Dům církve k&nbsp;různým událostem. Na tomto místě byl kostel poprvé zmíněn počátkem 15. století. Po jeho rozsáhlém poškození za druhé světové války byl koncem 80. let přestavěn. Od roku 1990 do roku 1993 sloužil jako sídlo Saského zemského sněmu. Kostel a fontána před ním jsou kulturními památkami města Drážďany.<ref name="SB"/> [[Soubor:Dresden-Annenkirche.jpg|náhled|upright|Kostel svaté Anny|alt=Barevná fotografie s pohledem na omítnutý barokní kostel s výraznou věží z pískovcových kvádrů s oválnou helmicí]] * '''Kostel svaté Anny''' ({{Cizojazyčně|de|''Annenkirche''}}) – Kostel postavený v&nbsp;roce 1578 na Wilsdrufferském předměstí je nejstarším příměstským kostelem v&nbsp;Drážďanech. Stavba byla také první protestantskou církevní stavbou ve městě. Dnešní pískovcový kostel byl postaven v&nbsp;letech 1764–1769 poté, co byla budova jeho předchůdce zničena za sedmileté války.<ref name="SB"/> * '''Kostel svatého Matouše''' ({{Cizojazyčně|de|''Matthäuskirche''}}) – Kostel svatého Matouše je evangelickým luteránským farním kostelem v&nbsp;drážďanské čtvrti {{Cizojazyčně|de|[[Friedrichstadt (Drážďany)|Friedrichstadt]]}}. Barokní kostel, který byl postaven v&nbsp;18. století, byl v&nbsp;roce 1945 těžce poškozen a v&nbsp;poválečném období přestavěn. Je zapsán jako památka v&nbsp;seznamu památek města Drážďany.<ref name="SB"/> * '''[[Kostel svatého Simeona (Drážďany)|Ruský pravoslavný kostel]]''' ({{Cizojazyčně|de|''Russisch-Orthodoxe Kirche''}}) – Kostel postavil v&nbsp;letech 1872–1874 architekt Harald Julius von Bosse, což byl ruský státní rada německého původu, který byl rovněž stavitelem německého kostela v&nbsp;Petrohradě, a architekt Karl Weißbach v&nbsp;ulici {{Cizojazyčně|de|Reichsstraße}} (nyní {{Cizojazyčně|de|Fritz-Löffler-Straße}}) na jižním předměstí. Ruský státní rada, Simeon Wikulin, věnoval asi sedm desetin stavební částky 520 000 říšských marek. Podle něho byl kostel pojmenován podle svatého patrona Symeona Stylita mladšího.<ref name="SB"/> * '''Kostel Martina Luthera''' ({{Cizojazyčně|de|''Martin-Luther-Kirche''}}) – Pískovcová stavba byla postavena Ernstem Giesem a Paulem Weidnerem v&nbsp;letech 1883–1887. Architektura stylistickými prostředky odpovídá historismu, přičemž novorománské prvky, jako je oblouk, byly kombinovány s&nbsp;neogotickými proporcemi.<ref name="SB"/> * '''St. Pauli (Divadlo)''' – St. Pauli je zřícenina evangelického luteránského kostela sv. Pavla v&nbsp;rezidenční čtvrti {{Cizojazyčně|de|Hechtviertel}}, která slouží jako letní divadlo a kostel.<ref name="SB"/> * '''Kostel svaté Trojice''' ({{Cizojazyčně|de|''Trinitätiskirche''}}) – {{Cizojazyčně|de|Trinitätiskirche}} je ruina kostela v&nbsp;drážďanské čtvrti {{Cizojazyčně|de|Johannstadt}} na náměstí {{Cizojazyčně|de|Trinitatisplatz}} mezi ulicemi {{Cizojazyčně|de|Blasewitzer Straße}} a {{Cizojazyčně|de|Fiedlerstraße}}.<ref name="SB"/> * '''Kostel svatého Martina (Posádkový kostel)''' ({{Cizojazyčně|de|''St. Martin/Garnisonskirche''}}) – Posádkový kostel sv. Martina (vlastně simultánní kostel sv. Martina) je kostel ve čtvrti {{Cizojazyčně|de|Albertstadt}}, který byl vytvořen pro vojenské město saské armády. Byl postaven v&nbsp;letech 1893–1900 uprostřed kasárenského komplexu. Je rozdělen na protestantskou a římsko-katolickou část, z&nbsp;nichž se od roku 1945 používá pouze část katolická.<ref name="SB"/> * '''Kostel svatého Lukáše''' ({{Cizojazyčně|de|''Lukaskirche''}}) – {{Cizojazyčně|de|Lukaskirche}} v&nbsp;Drážďanském jižním předměstí je církevní stavba protestantské obce sv. Lukáše v&nbsp;Drážďanech. Exteriér kostela je charakterizován historizujícím stylem novorenesance, v&nbsp;interiéru původně dominovala secese. Věž kostela, který kdysi dotvářel městské panorama, chybí od svého zničení za války. O&nbsp;její rekonstrukci usiluje občanská iniciativa.<ref name="SB"/> * '''{{Cizojazyčně|de|Zionskirche}}''' – Označení {{Cizojazyčně|de|„Zionskirche“}} náleželo dvěma protestantsko-luteránským kostelům v&nbsp;drážďanském předměstí {{Cizojazyčně|de|Südvorstadtu}}. Starý {{Cizojazyčně|de|Zionskirche}} je od roku 1945 ruinou, Nový {{Cizojazyčně|de|Zionskirche}} je novostavbou z&nbsp;roku 1965.<ref name="SB"/> * '''[[Nová synagoga v Drážďanech|Synagoga]]''' ({{Cizojazyčně|de|''Synagoge''}}) – Nová synagoga je synagogou židovské komunity v&nbsp;Drážďanech od roku 2001. Nachází se na Hasenbergu 1 na vyvýšeném starém městě Labe mezi bývalými opevněními na Brühlské terase a mostem {{Cizojazyčně|de|Carolabrücke}}.<ref name="SB"/> === Sakrální stavby městských částí začleněných po roce 1892 === {{Sloupce|3| * '''{{Cizojazyčně|de|Briesnitz}}, Farní kostel''' ({{Cizojazyčně|de|''Briesnitz, Pfarrkirche''}})<ref name="SB2" >PIETSCHMANN, Thorsten. ''Dresden : Architektur und Kunst'', Kapitola Sakralbauten seit 1892, s. 142–186.</ref> * '''{{Cizojazyčně|de|Cotta}}, Kostel Vykupitele''' ({{Cizojazyčně|de|''Cotta, Heilandskirche''}})<ref name="SB2"/> * '''{{Cizojazyčně|de|Cotta}}, Kostel Panny Marie''' ({{Cizojazyčně|de|''Cotta, Marienkirche''}})<ref name="SB2"/> * '''{{Cizojazyčně|de|Hosterwitz, Maria am Wasser}}'''<ref name="SB2"/> * '''{{Cizojazyčně|de|Hosterwitz, Maria am Wege}}'''<ref name="SB2"/> * '''{{Cizojazyčně|de|Kaditz}}, Emauzský kostel''' ({{Cizojazyčně|de|''Kaditz, Emmauskirche''}})<ref name="SB2"/> * '''{{Cizojazyčně|de|Klotzsche}}, Starý kostel''' ({{Cizojazyčně|de|''Klotzsche, Alte Kirche''}})<ref name="SB2"/> * '''{{Cizojazyčně|de|Klotzsche}}, Kristův kostel''' ({{Cizojazyčně|de|''Klotzsche, Christuskirche''}})<ref name="SB2"/> * '''{{Cizojazyčně|de|Lausa}}, Farní kostel''' ({{Cizojazyčně|de|''Lausa, Pfarrkirche''}})<ref name="SB2"/> * '''{{Cizojazyčně|de|Leuben}}, Kostel Nanebevzetí''' ({{Cizojazyčně|de|''Leuben, Himmelfahrtskirche''}})<ref name="SB2"/> * '''{{Cizojazyčně|de|Leubnitz}}, Farní kostel''' ({{Cizojazyčně|de|''Leubnitz, Pfarrkirche''}})<ref name="SB2"/> * '''{{Cizojazyčně|de|Löbtau}}, Mírový kostel''' ({{Cizojazyčně|de|''Löbtau, Friedenskirche''}})<ref name="SB2"/> * '''{{Cizojazyčně|de|Löbtau}}, Kostel svatého Antonína''' ({{Cizojazyčně|de|''Löbtau, St Antonius''}})<ref name="SB2"/> * '''{{Cizojazyčně|de|Löbtau}}, Kostel Naděje''' ({{Cizojazyčně|de|''Löbtau, Hoffnungskirche''}})<ref name="SB2"/> * '''{{Cizojazyčně|de|Loschwitz}}, Farní kostel''' ({{Cizojazyčně|de|''Loschwitz, Pfarrkirche''}})<ref name="SB2"/> * '''{{Cizojazyčně|de|Pieschen}}, Kostel svatého Josefa''' ({{Cizojazyčně|de|''Pieschen, St Josef''}})<ref name="SB2"/> * '''{{Cizojazyčně|de|Pieschen}}, Kostel svatého Marka''' ({{Cizojazyčně|de|''Pieschen, Markuskirche''}})<ref name="SB2"/> * '''{{Cizojazyčně|de|Pillnitz}}, Viničný kostel svatého Ducha''' ({{Cizojazyčně|de|''Pillnitz, Weinbergkirche „Zum Heiligen Geist"''}})<ref name="SB2"/> * '''{{Cizojazyčně|de|Plauen}}, Kostel Zmrtvýchvstání''' ({{Cizojazyčně|de|''Plauen, Auferstehungskirche''}})<ref name="SB2"/> * '''{{Cizojazyčně|de|Strehlen}}, Kristův kostel''' ({{Cizojazyčně|de|''Strehlen, Christuskirche''}})<ref name="SB2"/> * '''{{Cizojazyčně|de|Strehlen}}, Obecní kostel Ježíše Krista posledních dnů''' ({{Cizojazyčně|de|''Strehlen, Gemeindehaus der Kirche Jesu Christi der Heiligen der letzten Tage''}})<ref name="SB2"/> * '''{{Cizojazyčně|de|Strehlen}}, Kostel svatého Petra''' ({{Cizojazyčně|de|''Strehlen, St Petrus''}})<ref name="SB2"/> * '''{{Cizojazyčně|de|Striesen}}, Kostel Nejsvětějšího srdce Ježíšova''' ({{Cizojazyčně|de|''Striesen, Herz-Jesu-Kirche''}})<ref name="SB2"/> * '''{{Cizojazyčně|de|Striesen}}, Kostel Smíření''' ({{Cizojazyčně|de|''Striesen, Versöhnungskirche''}})<ref name="SB2"/> * '''{{Cizojazyčně|de|Tolkewitz}}, Betlémský kostel''' ({{Cizojazyčně|de|''Tolkewitz, Bethlehemkirche''}})<ref name="SB2"/> * '''{{Cizojazyčně|de|Trachau}}, Apoštolský kostel''' ({{Cizojazyčně|de|''Trachau, Apostelkirche''}})<ref name="SB2"/> * '''{{Cizojazyčně|de|Weißer Hirsch}}, Evangelický kostel''' ({{Cizojazyčně|de|''Weißer Hirsch, Evangelische Kirche''}})<ref name="SB2"/> * '''{{Cizojazyčně|de|Weißer Hirsch}}, Kostel svatého Huberta''' ({{Cizojazyčně|de|''Weißer Hirsch, St. Hubertus''}})<ref name="SB2"/> * '''{{Cizojazyčně|de|Wilschdorf}}, Kostel svatého Kryštofa''' ({{Cizojazyčně|de|''Wilschdorf, Christophoruskirche''}})<ref name="SB2"/> }} === Hřbitovy === [[Soubor:Grufthäuser Eliasfriedhof 1.jpg|náhled|Restaurované hrobky od architekta Georga Bähra na severní straně Eliášova hřbitova|alt=Barevná fotografie zachycující ubíhající sedlovou střechu, pod níž jsou zamřížované portály s hrobkami]] * '''[[Starý katolický hřbitov v Drážďanech|Starý katolický hřbitov]]''' ({{Cizojazyčně|de|''Alter (Innerer) Katholischer Friedhof''}}) – Je jedním z&nbsp;nejstarších existujících pohřebišť v&nbsp;Drážďanech a v&nbsp;době svého vysvěcení v&nbsp;roce 1724 byl prvním katolickým hřbitovem ve městě. Z&nbsp;důvodu velkého množství barokních, rokokových a klasicistních náhrobků, je považován za kulturněhistoricky nejdůležitější hřbitov v&nbsp;Drážďanech. Hřbitov patří mezi kulturní památky drážďanského {{Cizojazyčně|de|[[Friedrichstadt (Drážďany)|Friedrichstadtu]]}}. Mezi jinými jsou zde pohřbeni [[Balthasar Permoser]], [[Friedrich Schlegel|Friedrich von Schlegel]], [[Franz Schubert|Franz Anton Schubert]], [[Josef Tichatschek]] a [[Carl Maria von Weber]].<ref name="F" >PIETSCHMANN, Thorsten. ''Dresden : Architektur und Kunst'', Kapitola Friedhöfe, s. 189–200.</ref> * '''Eliášův hřbitov''' ({{Cizojazyčně|de|''Eliasfriedhof''}}) – Tento hřbitov je v&nbsp;kulturně-historickém ohledu považován za nejdůležitější ve městě. Uzavřen je od roku 1876, autorem některých hrobek je architekt {{Cizojazyčně|de|[[Frauenkirche (Drážďany)|Frauenkirche]]}} George Bähr. Hřbitov byl v&nbsp;roce 2015 zařazen do programu financování „celonárodně cenných kulturních památek“ spolkové vlády.<ref name="F"/> * '''Starý židovský hřbitov''' ({{Cizojazyčně|de|''Alter Jüdischer Friedhof''}}) – Starý židovský hřbitov v&nbsp;Drážďanech je nejstarším dochovaným židovským hřbitovem v&nbsp;Sasku. Nachází se severně od ulice Bautzner Straße v&nbsp;ulici Pulsnitzer Straße (původně Juden-Gasse) v&nbsp;Neustadtu, poblíž kostela Martina Luthera a zahrnuje pouze 3500 metrů čtverečních. Je chráněn jako kulturní památka.<ref name="F"/> * '''Neustadtský hřbitov''' ({{Cizojazyčně|de|''Innerer Neustädter Friedhof''}}) – Hřbitov Vnitřního {{Cizojazyčně|de|Neustadtu}} je jedním z&nbsp;nejstarších hřbitovů v&nbsp;Drážďanech a nachází se jižně od {{Cizojazyčně|de|Bischofsplatz}} na předměstí Lipska. Název odkazuje na původní umístění hřbitova uvnitř drážďanského opevnění. Díky svým dochovaným barokním hrobkám je jedním z&nbsp;historicky nejzajímavějších hřbitovů v&nbsp;Drážďanech.<ref name="F"/> * '''Nový hřbitov svaté Anny''' ({{Cizojazyčně|de|''Neuer Annenfriedhof''}}) – Nový hřbitov svaté Anny leží v&nbsp;drážďanské čtvrti {{Cizojazyčně|de|Löbtau}} a je památkově chráněn.<ref name="F"/> * '''Urnový háj Drážďany-Tolkewitz''' ({{Cizojazyčně|de|''Urnenhain Dresden-Tolkewitz''}}) – Městský hřbitov a Urnový háj Drážďany-Tolkewitz je lesní hřbitov v&nbsp;drážďanské čtvrti {{Cizojazyčně|de|Tolkewitz}}, kde se konají pouze pohřby žehem. Hřbitov se nachází vedle hřbitova {{Cizojazyčně|de|Johannisfriedhof}} v&nbsp;ulici {{Cizojazyčně|de|Wehlener Straße}} a je v&nbsp;komunálních rukou. Jedná se o&nbsp;šestý největší hřbitov v&nbsp;Drážďanech o&nbsp;rozloze 70 500 metrů čtverečních.<ref name="F"/> === Rezidenční stavby (Staré město) === [[Soubor:DD-Schloss-gp.jpg|náhled|Rezidenční zámek, pohled od Zwingeru k&nbsp;ulici Sophienstraße|alt=Barevná fotografie s pohledem na členité průčelí rezidenčního zámku s věžemi a střechami]] [[Soubor:Dresden-Zwinger-Wallpavillion-gp.jpg|náhled|Wallpavillon|alt=Barevná fotografie s pohledem na sochařsky zdobený barokní pavilón s okny]] * '''Rezidenční zámek''' ({{Cizojazyčně|de|''Residenzschloss''}}) – Rezidenční zámek je renesanční stavba v&nbsp;centru Drážďan. Byl sídlem drážďanského dvora, jenž patřil saským kurfiřtům (1547–1806) a králům (1806–1918). Jako sídlo Albertinské linie panovnického rodu Wettinů formoval kulturní rozvoj Drážďan již od 16. století. Zámek je jednou z&nbsp;nejstarších budov ve městě a je významnou architektonickou památkou, protože na něm zanechaly stopy všechny styly od románského slohu po historismus. Komplex byl znovu vystavěn od 80. let 20. století a po rekonstrukci je sídlem pěti muzeí: Historické a nové části [[Grünes Gewölbe]], [[Kabinet mincí v Drážďanech|Kabinetu mincí]], [[Grafický kabinet Drážďany|Grafického kabinetu]] a [[Zbrojnice (Drážďany)|Zbrojnice]] se sálem {{Cizojazyčně|de|Türckische Cammer}}. Je zde také knihovna zaměřená na dějiny umění a generální ředitelství Státních uměleckých sbírek Drážďany ([[Staatliche Kunstsammlungen Dresden]], SKD).<ref name="RB" >PIETSCHMANN, Thorsten. ''Dresden : Architektur und Kunst'', Kapitola Residenzbauten, s. 203–266.</ref> * '''Velká zahrada''' ({{Cizojazyčně|de|''Großer Garten''}}) – Velká zahrada v&nbsp;Drážďanech je parkem barokního původu. Současný největší park ve městě byl vybudován od roku 1676 na příkaz kurfiřta Jana Jiřího III. a byl v&nbsp;průběhu své historie několikrát prodloužen, takže má dnes přibližně obdélníkový půdorys na ploše přibližně 1,8 km². Jeho podélný rozsah je asi 1900 metrů, šířka dosahuje maximálně 950 metrů. Nejvýznamnější stavbou uprostřed parku je Letní palác ({{Cizojazyčně|de|''Sommerpalais''}}) postavený kolem roku 1680 Johannem Georgem Starckesem. Během své více než třísetleté historie prošel areál mnoha změnami, takže barokní základní struktura zůstala dodnes rozpoznatelná, ale již nelze hovořit o&nbsp;barokní zahradě v&nbsp;užším slova smyslu.<ref name="RB"/> * '''Palác Taschenberg''' ({{Cizojazyčně|de|''Taschenbergpalais''}}) – Znovu vystavěný palác je sídlem Hotelu {{Cizojazyčně|de|Taschenbergpalais Kempinski}}. Název pochází od {{Cizojazyčně|de|Taschenbergu}}, dnes neznatelného kopce, na kterém byla budova kdysi postavena. Nachází se vedle Rezidenčního zámku a přímo naproti {{Cizojazyčně|de|Zwingeru}}.<ref name="RB"/> * '''{{Cizojazyčně|de|[[Zwinger]]}}''' – {{Cizojazyčně|de|Zwinger}} je stavební komplex se zahradami založený na souhře architektury, sochařství a malby. Areál byl postaven pod vedením architekta [[Matthäus Daniel Pöppelmann|Matthäuse Daniela Pöppelmanna]] a sochaře [[Balthasar Permoser|Balthasara Permosera]]. Je jednou z&nbsp;nejvýznamnějších barokních staveb a vedle {{Cizojazyčně|de|[[Frauenkirche (Drážďany)|Frauenkirche]]}} je nejznámější architektonickou památkou Drážďan. Označení {{Cizojazyčně|de|Zwinger}} se vrací ke středověkému názvu prostoru mezi vnější a vnitřní stěnou opevnění. {{Cizojazyčně|de|Zwinger}} byl postaven v&nbsp;roce 1709 jako [[Oranžérie|oranžerie]], zahrada a reprezentativní festivalový areál. Jeho ozdobené pavilony a galerie lemované [[balustráda]]mi, figurami a vázami svědčí o&nbsp;výtvarném stylu éry kurfiřta [[August II. Silný|Fridricha Augusta I.]] V&nbsp;původním návrhu byl areál koncipován jako nádvoří nového zámku, který nebyl realizován. Teprve o&nbsp;století později byl {{Cizojazyčně|de|Zwinger}} uzavřen Semperovou galerií podle návrhu architekta [[Gottfried Semper|Gottfrieda Sempera]].<ref name="RB"/> * '''Městské opevnění''' ({{Cizojazyčně|de|''Stadtbefestigung''}}) – Drážďanské opevnění je poprvé písemně zmíněno v&nbsp;roce 1299 a rostlo s&nbsp;městem až do svého zboření na začátku 19. století. Pevnost Drážďany obklopovala vnitřní Staré město ve tvaru prstenu. Nejznámější dochovanou částí opevnění je [[Brühlova terasa|Brühlská terasa]], pod níž je zřízeno {{Cizojazyčně|de|Museum Festung Dresden}}.<ref name="RB"/> {{Panorama|obrázek=Dresden-Fuerstenzug3.jpg|šířka=1800|alt=Barevná fotografie s pohledem na reliéf z malovaných porcelánových panelů, na nichž je ve stylu historismu znázorněn průvod jezdců|popisek=Triumfální průvod knížecího rodu Wettinů, porcelánová mozaika na zdi Dvorních koníren z 19. století.}} === Zámky a šlechtické paláce === [[Soubor:Dresden Japanisches Palais 6.jpg|náhled|Japonský palác v&nbsp;pohledu z&nbsp;náměstí Palaisplatz|alt=Barevná fotografie s pohledem na trojosou barokní budovu se sedlovou střechou]] [[Soubor:Pillnitz-Wasseransicht.jpg|náhled|Panorama Zámku Pillnitz|alt=Barevná fotografie s pohledem na rozlehlý barokní zámek se dvěma postranními křídly]] [[Soubor:Schloss Albrechtsberg 2011.jpg|náhled|Zámek Albrechtsberg z&nbsp;druhé strany Labe|alt=Barevná fotografie s pohledem na historizující zámek na návrší se dvěma věžičkami]] * '''Zámek {{Cizojazyčně|de|Schönfeld}}''' ({{Cizojazyčně|de|''Schloss Schönfeld''}}) – Zámek {{Cizojazyčně|de|Schönfeld}} je zámek v&nbsp;drážďanské místní části {{Cizojazyčně|de|Schönfeld}}. Tento renesanční zámek, postavený v&nbsp;16. století, stojí na místě středověkého vodního hradu.<ref name="SuA" >PIETSCHMANN, Thorsten. ''Dresden : Architektur und Kunst'', Kapitola Schlösser und Adelspalais, s. 269–318.</ref> * '''Japonský palác''' ({{Cizojazyčně|de|''Japanisches Palais''}}) – Japonský palác je historická budova ve vnitřním {{Cizojazyčně|de|Neustadtu}}. Leží mezi náměstím {{Cizojazyčně|de|Palaisplatz}} a {{Cizojazyčně|de|neustadtským}} břehem Labe. Japonský palác slouží jako budova muzea a sídlí zde Muzeum etnologie a Senckenbergova přírodovědná sbírka.<ref name="SuA"/> * '''Palác {{Cizojazyčně|de|Kurländer}}''' ({{Cizojazyčně|de|''Kurländer Palais''}}) – Palác {{Cizojazyčně|de|Kurländer}} je historická budova v&nbsp;Drážďanech. Byl postaven v&nbsp;letech 1728–29 Johannem Christophem Knöffelem pro hraběte Augusta Christopha von Wackerbartha ve stylu drážďanského baroka a je považován za první rokokovou budovu v&nbsp;Drážďanech. Za druhé světové války byl až na obvodové zdi zničen, zůstal po dlouhou dobu poslední staroměstskou válečnou zříceninou; od roku 2006 do roku 2008 byl znovu vybudován.<ref name="SuA"/> * '''[[Pillnitz (zámek)|Zámek Pillnitz]]''' ({{Cizojazyčně|de|''Schloss Pillnitz''}}) – Zámek z&nbsp;18. století se nachází na řece Labi v&nbsp;bývalé obci {{Cizojazyčně|de|Pillnitz}}, která je dnes součástí Drážďan. Skládá se ze tří částí: {{Cizojazyčně|de|Wasserpalais}} na Labi, {{Cizojazyčně|de|Bergpalais}} naproti svahu a {{Cizojazyčně|de|Neues Palais}} na východní straně. Barokní rekreační zahrada obklopená budovami je doplněna okolním zámeckým parkem. Zámek {{Cizojazyčně|de|Pillnitz}} je vynikajícím příkladem čínské módy 18. století. Krátce po dokončení se zde v&nbsp;roce 1791 konalo shromáždění knížat, jehož výsledek vstoupil do světové historie jako Pillnitzská deklarace.<ref name="SuA"/> * '''Zámek {{Cizojazyčně|de|Übigau}}''' ({{Cizojazyčně|de|''Schloss Übigau''}}) – Zámek {{Cizojazyčně|de|Übigau}} je barokní stavba postavená v&nbsp;letech 1724–1726 pro císařského hraběte [[Jakob Heinrich von Flemming|Jacoba Heinricha von Flemminga]], avšak krátce před jeho dokončením byl získán kurfiřtem a králem Augustem Silným. V&nbsp;polovině 19. století tu sídlilo správní ředitelství strojírenské firmy {{Cizojazyčně|de|Übigau}}, a stavba je tak úzce spjata s&nbsp;výstavbou první lokomotivy postavené mimo Anglii. Ve dvacátých letech 20. století sloužil jako sídlo společnosti sousední loděnice {{Cizojazyčně|de|Übigau}}.<ref name="SuA"/> * '''Palác Brühl-Marcolini''' ({{Cizojazyčně|de|''Palais Brühl-Marcolini''}}) – Palác {{Cizojazyčně|de|Brühl-Marcolini}} je zahradní palác postavený v&nbsp;roce 1727 v&nbsp;dnešní čtvrti {{Cizojazyčně|de|[[Friedrichstadt (Drážďany)|Friedrichstadt]]}}. Dnes je v&nbsp;paláci umístěna nemocnice Krankenhaus Dresden-Friedrichstadt.<ref name="SuA"/> * '''Palác {{Cizojazyčně|de|Cosel}}''' ({{Cizojazyčně|de|''Palais Cosel''}}) – Tento palác ve vnitřním Starém městě v&nbsp;Drážďanech, na adrese {{Cizojazyčně|de|An der Frauenkirche 12}}. Historický palác byl jedním z&nbsp;pozdních děl drážďanského baroka. Po zničení za druhé světové války došlo k&nbsp;postupné rekonstrukci dokončené roku 2000. Palác, rekonstruovaný v&nbsp;upravené podobě, slouží jako administrativní budova a restaurace.<ref name="SuA"/> * '''Palác {{Cizojazyčně|de|Beichlingen}}''' ({{Cizojazyčně|de|''Palais Beichlingen''}}) – Palác {{Cizojazyčně|de|Beichlingen}} byl barokní palác postavený v&nbsp;roce 1715 poblíž Neumarktu. Nachází se mezi vnitřní {{Cizojazyčně|de|Pirnaische Gasse}} (dnes {{Cizojazyčně|de|Landhausstraße}}) a {{Cizojazyčně|de|Moritzstraße}}, s&nbsp;fasádami na obou stranách. Krátce po výstavbě byly obě části budovy strukturálně odděleny. Část vnitřní na {{Cizojazyčně|de|Pirnaische Gasse}} je známá jako britský hotel, jižní část paláce se jmenovala Palais de Saxe. Stavba zničená za druhé světové války byla znovu vystavěna roku 2010.<ref name="SuA"/> * '''{{Cizojazyčně|de|Keppschloss}}''' ({{Cizojazyčně|de|''Keppschloss''}}) – {{Cizojazyčně|de|Keppschloss}} na {{Cizojazyčně|de|Dresdner Straße 97}} v&nbsp;Drážďanech-{{Cizojazyčně|de|Hosterwitz}} je bývalá selská usedlost. Dnešní podoba je výsledkem rekonstrukce.<ref name="SuA"/> * '''Zámek {{Cizojazyčně|de|Albrechtsberg}}''' ({{Cizojazyčně|de|''Schloss Albrechtsberg''}}) – Zámek {{Cizojazyčně|de|Albrechtsberg}} v&nbsp;Drážďanech, nazývaný také {{Cizojazyčně|de|Albrechtsschloss}}, je jedním ze tří [[Labské zámky|Labských zámků]] na pravém břehu Labe v&nbsp;městské části {{Cizojazyčně|de|Loschwitz}}. Byl postaven v&nbsp;letech 1850–1854 Adolfem Lohseem pro knížete Albrechta Pruského (1809–1872), nejmladšího bratra pruských králů [[Fridrich Vilém IV.|Fridricha Viléma IV.]] a [[Vilém I. Pruský|Viléma I.]] (od roku 1871 také německého císaře). Pozdně klasicistní stavba připisovaná [[Karl Friedrich Schinkel|Karlu Friedrichu Schinkelovi]] je nejreprezentativnější ze tří Labských zámků. V&nbsp;roce 1925 jej dědici prodali městu.<ref name="SuA"/> * '''Vila {{Cizojazyčně|de|Stockhausen}} (Zámek {{Cizojazyčně|de|Lingner}})''' ({{Cizojazyčně|de|''Villa Stockhausen (Lingner Schloss)''}}) – Zámek {{Cizojazyčně|de|Lingner}}, či {{Cizojazyčně|de|Villa Stockhausen}}, je geograficky uprostřed tří zámků na Labi. Terasa se nachází bývalém pozemku původního majitele a obyvatele budovy, Karla Augusta Lingnera, vynálezce ústní vody Odol.<ref name="SuA"/> * '''Vila Souchay (Zámek {{Cizojazyčně|de|Eckberg}}) ''' ({{Cizojazyčně|de|''Villa Souchay (Schloss Eckberg)''}}) – Zámek {{Cizojazyčně|de|Eckberg}} je jedním ze tří zámků na Labi a nachází se na pravém břehu Labe v&nbsp;Drážďanech, asi 3&nbsp;km proti proudu od centra města. Západně od zámků {{Cizojazyčně|de|Lingnerschloss}} a {{Cizojazyčně|de|Albrechtsberg}}.<ref name="SuA"/> * '''Nový Wachwitzský zámek''' ({{Cizojazyčně|de|''Neues Wachwitzer Schloss''}}) – Zámek {{Cizojazyčně|de|Wachwitz}} je zámek v&nbsp;bývalé královské vinici v&nbsp;městské části {{Cizojazyčně|de|Wachwitz}}. Leží na přibližně na 27 akrové ploše uprostřed parku. Kromě zámku a královské vily zahrnuje také rododendronovou zahradu a četné přístavby.<ref name="SuA"/> === Vládní budovy === [[Soubor:20070106172DR Dresden Schloßplatz Ständehaus.jpg|náhled|Stavovský dům na náměstí Schloßplatz|alt=Barevná fotografie s pohledem na vrcholně barokní palác s průčelím a věží, za nímž je vidět kostel Frauenkirche]] * '''{{Cizojazyčně|de|Landhaus}} (Městské muzeum)''' ({{Cizojazyčně|de|''Landhaus (Stadtmuseum)''}}) – {{Cizojazyčně|de|Landhaus}} patří k&nbsp;politickým profánním stavbám města. Byl postaven v&nbsp;letech 1770 až 1776 Christianem Gottfriedem Hahmannem podle plánů Friedricha Augusta Krubsacia v&nbsp;pozdně barokním slohu na místě bývalého Paláce {{Cizojazyčně|de|Flemming-Sulkowski}}. Pozemek a dům byly vytvořeny jako reprezentativní místo k&nbsp;setkávání zemských stavů. Ty byly zodpovědné za daňovou správu země. Dnes se v&nbsp;budově nachází Drážďanské městské muzeum a Městská galerie.<ref name="RGB" >PIETSCHMANN, Thorsten. ''Dresden : Architektur und Kunst'', Kapitola Regierungsbauten, s. 321–334.</ref> * '''Stavovský dům''' ({{Cizojazyčně|de|''Ständehaus''}}) – Saský stavovský dům je budova ve Starém městě, která dotváří siluetu města. Je to bývalá budova parlamentu a dnes sídlo Nejvyššího krajského soudu v&nbsp;Drážďanech a Saského státního úřadu pro památkovou péči.<ref name="RGB"/> * '''Nový saský sněm''' ({{Cizojazyčně|de|''Neuer Sächsischer Landtag''}}) – Nový saský sněm je státní parlament Svobodného státu Sasko. Nachází se ve stejnojmenné budově v&nbsp;centru hlavního města Drážďan.<ref name="RGB"/> * '''Ministerstvo financí''' ({{Cizojazyčně|de|''Finanzministerium''}}) – Saské státní ministerstvo financí (SMF) je úřadem Svobodného státu Sasko, se sídlem v&nbsp;hlavním městě. Budova se nachází na náměstí Carolaplatz 1 v&nbsp;drážďanské vládní čtvrti ve vnitřním {{Cizojazyčně|de|Neustadtu}}.<ref name="RGB"/> * '''Saská státní kancelář''' ({{Cizojazyčně|de|''Sächsische Staatskanzlei''}}) – Saský státní kancléř (SK) je nejvyšším zemským úřadem Svobodného státu Sasko a oficiální sídlo saského předsedy vlády. Od roku 1995 existuje jako ministerstvo v&nbsp;zemském hlavním městě. Budova se nachází v&nbsp;drážďanské vládní čtvrti ve vnitřním {{Cizojazyčně|de|Neustadtu}}.<ref name="RGB"/> === Profánní stavby === [[Soubor:Albertinum.jpg|náhled|Albertinum|alt=Barevná fotografie s pohledem na monumentální budovu ve stylu historismu s výraznou bosáží]] [[Soubor:Karstadt-Warenhaus-Dresden.jpg|náhled|Bývalý obchodní dům Centrum je ukázkou architektury NDR|alt=Barevná fotografie s pohledem na moderní budovu s plastickým geometrizujícím obložením]] [[Soubor:Neue Terrasse 20060620.jpg|náhled|Nová terasa, ukázka moderní architektury v&nbsp;Drážďanech|alt=Barevná fotografie s pohledem na Labe, za nímž je moderní architektura a věž Yenidze]] [[Soubor:Dresden-Kugelhaus-det-night.jpg|náhled|Kugelhaus|alt=Barevná fotografie s pohledem na barevnou moderní budovu oblého tvaru]] * '''[[Albertinum]]''' – Albertinum se nachází na východním konci Brühlské terasy. Původně bylo arzenálem zbraní, který byl přestavěn koncem 19. století Carlem Adolphem Canzlerem na budovu muzea. Jméno Albertinum sahá až do konce 19. století, kdy vládl král Albert I. Saský. Po rekonstrukci je v&nbsp;Albertinu od roku 2010 uložena sbírka soch a galerie nových mistrů drážďanských Státních uměleckých sbírek.<ref name="PB" >PIETSCHMANN, Thorsten. ''Dresden : Architektur und Kunst'', Kapitola Profanbauten, s. 339–426.</ref> * '''{{Cizojazyčně|de|Jägerhof}}''' – {{Cizojazyčně|de|Jägerhof}} je nejstarší památkou drážďanského {{Cizojazyčně|de|Neustadtu}}. Nachází se východně od náměstí {{Cizojazyčně|de|Neustädter Markt}} v&nbsp;ulici Köpckestraße. Budova byla postavena v&nbsp;16. století v&nbsp;renesančním stylu. Původně se skládala ze čtyř křídel, z&nbsp;nichž se zachovalo pouze západní křídlo. Od roku 1913 je zde Muzeum saského lidového umění. V&nbsp;horním patře budovy je od roku 2005 umístěna sbírka loutek.<ref name="PB"/> * '''{{Cizojazyčně|de|Societätstheater}}''' – Stavba byla realizována v&nbsp;letech 1715–1717, nachází se v&nbsp;ulici {{Cizojazyčně|de|Hauptstraße 19}}. Sloužila jako měšťanské divadlo.<ref name="PB"/> * '''{{Cizojazyčně|de|Blockhaus}}''' – Budova se nachází na náměstí {{Cizojazyčně|de|Neustädter Markt}}, pár metrů od Zlatého jezdce. Název {{Cizojazyčně|de|Blockhaus}} je pravděpodobně odvozen z&nbsp;tvaru stavby. Architektem byl Zacharias Longuelune.<ref name="PB"/> * '''{{Cizojazyčně|de|Neues Gewandhaus}}''' – Barokní budova v&nbsp;centru Drážďan, která byla postavena v&nbsp;letech 1768–1770. Od roku 1967 slouží jako hotel.<ref name="PB"/> * '''Lesní zámeček''' ({{Cizojazyčně|de|''Waldschlösschen''}}) – {{Cizojazyčně|de|Waldschlösschen}} je památkově chráněná budova v&nbsp;městské části {{Cizojazyčně|de|Radeberger Vorstadt}}. Postaveno podle plánů neznámého architekta z&nbsp;roku 1800 jako lovecký zámeček pro vlivného saského soudního úředníka Camilla Marcoliniho. Je považována za raný příklad historismu v&nbsp;Sasku a nejstarší novogotickou budovu v&nbsp;Drážďanech.<ref name="PB"/> * '''Lipská brána''' ({{Cizojazyčně|de|''Leipziger Tor''}}) – {{Cizojazyčně|de|Torhäuser Leipziger Tor}} jsou dvě strážnice na dnešním náměstí {{Cizojazyčně|de|Palaisplatz}}. Patří k&nbsp;příkladům čistě klasických budov starých Drážďan.<ref name="PB"/> * '''Staroměstská strážnice''' ({{Cizojazyčně|de|''Altstädter Wache''}}) – Klasicistní Staroměstská strážnice zvaná také Schinkelwache (po [[Karl Friedrich Schinkel|Karlu Friedrichu Schinkelovi]]) nebo {{Cizojazyčně|de|Neue Hauptwache}}.<ref name="PB"/> * '''První Královské dvorní divadlo Gottfrieda Sempera''' ({{Cizojazyčně|de|''Erstes Königliches Hoftheater Gottfried Sempers''}}) – První budova divadla byla postavena [[Gottfried Semper|Gottfriedem Semperem]] v&nbsp;letech 1838–1841, vyhořela roku 1869.<ref name="PB"/> * '''Vojensko-historické muzeum Bundeswehru''' ({{Cizojazyčně|de|''Militärhistorisches Museum der Bundeswehr (ehem. Arsenalhauptgebäude)''}}) – Budova vojenského muzea se nachází na náměstí Albertplatz a byla postavena v&nbsp;letech 1873–1879 architektem Clemensem Alfredem Niessem a Gustavem Adolfem Rumpelem jako sklad arzenálu. V&nbsp;roce 2001 vznikla přístavba Daniela Liebeskinda.<ref name="PB"/> * '''[[Semperova opera|Operní dům (Druhé Královské dvorní divadlo Gottfrieda Sempera)]]''' ({{Cizojazyčně|de|''Opernhaus (Zweites Königliches Hoftheater Gottfried Sempers)''}}) – Budova byla navržena v&nbsp;roce 1869 podle plánů Karla Moritze Haenela, veřejnost si však vyžádala, aby se stavba realizovala opět podle plánů [[Gottfried Semper|Gottfrieda Sempera]]. V&nbsp;roce 1871 byl položen základní kámen. Stavbu řídil Manfred Semper.<ref name="PB"/> * '''Gymnázium Wettinů''' ({{Cizojazyčně|de|''Wettiner Gymnasium (Hochschule für Musik Carl Maria von Weber)''}}) – Gymnázium bylo založeno v&nbsp;roce 1879 jako druhé městské zařízení tohoto druhu. Dnes je sídlem [[Vysoká hudební škola Carla Marii von Webera v Drážďanech|Vysoké hudební školy Carla Marii von Webera]].<ref name="PB"/> * '''Akademie umění a výstavní budova''' ({{Cizojazyčně|de|''Kunstakademie- und Kunstausstellungsgebäude''}}) – Budova byla vystavěna podle plánů Karla Moritze Haenela a Georga Hermanna Nicolaie v&nbsp;letech 1841, popř. 1863 a 1880–1881. Návrh realizoval Konstantin Lipsius.<ref name="PB"/> * '''Obvodní soud''' ({{Cizojazyčně|de|''Amtsgericht''}}) – Budova byla postavena Arwedem Roßbachem v&nbsp;ulici Lothringer Straße. V&nbsp;roce 1945 částečně vyhořela, do roku 1958 trvala její rekonstrukce.<ref name="PB"/> * '''Policejní prezídium''' ({{Cizojazyčně|de|''Polizeipräsidium''}}) – Budova vznikla podle plánů Julia Eduarda Tempera v&nbsp;ulici Schießgasse v&nbsp;letech 1895–1900. V&nbsp;letech 2002–2005 byla rekonstruována.<ref name="PB"/> * '''Evangelicko-luterský zemský církevní úřad''' ({{Cizojazyčně|de|''Evangelisch Lutherisches Landeskirchenamt''}}) – Tuto pískovcovou budovu v&nbsp;ulici {{Cizojazyčně|de|Lukasstraßse}} postavil v&nbsp;roce 1897 Ludwig Wilhelm Lippold. Dodnes je sídlem církevního úřadu.<ref name="PB"/> * '''Vysoká škola užitého umění''' ({{Cizojazyčně|de|''Kunstgewerbeschule (Hochschule für Bildende Künste)''}}) – Novostavba z&nbsp;let 1903–1906 byla realizována podle plánů Karla Schmidta, Herrmanna Viehwegera, Williama Lossowa a Hanse Maxe Kühneho.<ref name="PB"/> * '''Nová radnice''' ({{Cizojazyčně|de|''Neues Rathaus''}}) – Nová radnice vznikla na místě své středověké předchůdkyně v&nbsp;letech 1905–1910 podle plánů Karla Rotha, realizována s&nbsp;mírnými modifikacemi byla pod vedením Rotha a Edmunda Brätera.<ref name="PB"/> * '''[[Státní divadlo v Drážďanech|Divadlo]]''' ({{Cizojazyčně|de|''Schauspielhaus''}}) – Budova měšťanského divadla byla realizována podle vítězného návrhu architektonického studia Williama Lossowa a Hanse Maxe Kühneho v&nbsp;letech 1911–1913 a otevřena jako Královské divadlo.<ref name="PB"/> * '''{{Cizojazyčně|de|Festspielhaus Hellerau}}''' – Stavba byla založena v&nbsp;roce 1902 podle anglické předlohy pro Společnost Zahradní město Hellerau v&nbsp;tzv. reformním slohu. * '''[[Italienisches Dörfchen (Drážďany)|Italská vesnička]]''' ({{Cizojazyčně|de|''Italienisches Dörfchen''}}) – Původní stavba hostince v&nbsp;místě, kde byli ubytováni italští kameníci pracující na stavbě Hoffkirche, byla postavena Hansem Erlweinem v&nbsp;letech 1911–1913. Dnešní stav je po rekonstrukci v&nbsp;letech 1955–1957. * '''Městský dům''' ({{Cizojazyčně|de|''Stadthaus''}}) – Dům vznikl v&nbsp;souvislosti s&nbsp;připojením dalších městských částí v&nbsp;letech 1922/23 podle plánů Ludwiga Wirtha.<ref name="PB"/> * '''Německé muzeum hygieny''' ({{Cizojazyčně|de|''Deutsches Hygiene-Museum''}}) – Budova muzea byla po velkém úspěchu 1. Mezinárodní hygienické výstavy vystavěna v&nbsp;letech 1928–1930 pod vedením Wilhelma Kreise bezprostředně před Palácem prince Jiřího.<ref name="PB"/> * '''Bývalé Letecké komando''' ({{Cizojazyčně|de|''Ehem. Luftgaukommando''}}) – Areál určený pro IV. Letecké komando vznikl podle plánů Wilhelma Kreise v&nbsp;roce 1938.<ref name="PB"/> * '''[[Palác kultury (Drážďany)|Palác kultury]]''' ({{Cizojazyčně|de|''Kulturpalast''}}) – Modernistická stavba na náměstí {{Cizojazyčně|de|Altmarkt}}. Vznikla v&nbsp;duchu tehdejší moderní architektury Východního Německa. Stavba podle návrhu architekta Wolfganga Hänsche byla dokončena v&nbsp;roce 1969 a od té doby slouží veřejnosti. Jeho průčelí odpovídá uliční čáře nedaleké třídy {{Cizojazyčně|de|Wildsruffer Straße}}.<ref name="PB"/> * '''Gymnázium svatého Benna''' ({{Cizojazyčně|de|''St. Benno-Gymnasium''}}) – Moderní novostavba gymnázia byla postavena podle plánů Güntera Behnische a Ericha Wiesnera v&nbsp;letech 1994–1996.<ref name="PB"/> * '''Dům dětí a mládeže Schieferburg Gruna''' ({{Cizojazyčně|de|''Kinder- und Jugendhaus Schieferburg Gruna''}}) – Areál vznikl podle plánů Andrease Weise Kelfa Uweho Treunera v&nbsp;letech 1995–1996.<ref name="PB"/> * '''[[UFA Kristallpalast]]''' ({{Cizojazyčně|de|''UFA-Kristallpalast''}}) – Stavba je jedním z&nbsp;nejvýraznějších děl rakouské skupiny COOP Himmelb(l)au, postavena byla v&nbsp;letech 1993–1998. V&nbsp;roce 1999 byla tato budova oceněna Německou cenou za architekturu.<ref name="PB"/> * '''[[Saská zemská a univerzitní knihovna v Drážďanech|Saská zemská a univerzitní knihovna]]''' ({{Cizojazyčně|de|''Sächsische Landesbibliothek – Staats- und Universitätsbibliothek Dresden''}}) – Moderní budova Saské zemské knihovny, jejíž funkcí mělo být shromáždit Zemskou a Univerzitní knihovnu pod jednou střechou, vznikla v&nbsp;letech 1999–2003 podle plánů Architektonického studia Manfreda Ortnera.<ref name="PB"/> * '''Kongresové centrum''' ({{Cizojazyčně|de|''Kongresszentrum''}}) – Novostavba Kongresového centra byla postavena v&nbsp;letech 2001–2004 podle plánů architektonického studia Storch Ehleers Partner.<ref name="PB"/> === Vily a domy === {{Sloupce|2| * '''Rezidence Heinricha Schütze''' ({{Cizojazyčně|de|''Heinrich-Schütz-Residenz''}}) * '''Venkovský dům Johanna Melchiora Dinglingera''' ({{Cizojazyčně|de|''Landhaus Johann Melchior Dinglingers''}}) * '''{{Cizojazyčně|de|Friedrichstraße 29}}''' * '''Vládní dům''' ({{Cizojazyčně|de|''Regierung''}}) * '''Leonhardiho muzeum''' ({{Cizojazyčně|de|''Leonhardi-Museum''}}) * '''Muzeum Carla Marii von Webera''' ({{Cizojazyčně|de|''Carl-Maria-von Weber-Museum''}}) * '''Schillerův domek''' ({{Cizojazyčně|de|''Schillerhäuschen''}}) * '''Bývalá Brockhausova vila''' ({{Cizojazyčně|de|''Ehemalige Brockhaus-Villa''}}) * '''Vila Ilgen''' ({{Cizojazyčně|de|''Villa Ilgen''}}) * '''Pfundova mlékárna''' ({{Cizojazyčně|de|''Pfunds Molkerei''}}) * '''Vila Weigang''' ({{Cizojazyčně|de|''Villa Weigang''}}) * '''Vila Rothermund''' ({{Cizojazyčně|de|''Villa Rothermund''}}) * '''Dům umělců Loschwitz''' ({{Cizojazyčně|de|''Künstlerhaus Loschwitz''}}) * '''Vila San Remo''' ({{Cizojazyčně|de|''Villa San Remo''}}) * '''{{Cizojazyčně|de|Sekundogenitur}}''' * '''Vila Eschebach''' ({{Cizojazyčně|de|''Villa Eschebach''}}) * '''Vila Westendstraße''' ({{Cizojazyčně|de|''Villa Westendstraße''}}) * '''{{Cizojazyčně|de|Art'otel}}''' * '''Pasáž umělců''' ({{Cizojazyčně|de|''Kunsthofpassage''}}) }} === Kašny a pomníky === {{Sloupce|2| * '''Mořicův monument''' ({{Cizojazyčně|de|''Moritzmonument''}}) * '''Turecká kašna''' ({{Cizojazyčně|de|''Türkenbrunnen''}}) * '''Jezdecký pomník krále Augusta II.''' ({{Cizojazyčně|de|''Reiterdenkmal König August II.''}}) * '''Moreauův pomník''' ({{Cizojazyčně|de|''Moreau-Denkmal''}}) * '''Pomník krále Fridricha Augusta I.''' ({{Cizojazyčně|de|''Denkmal König Friedrich August I''}}) * '''Cholerová kašna''' ({{Cizojazyčně|de|Cholera-Brunnen}}) * '''Schody k Brühlské terase''' ({{Cizojazyčně|de|''Freitreppe zur Brühischen Terrasse''}}) * '''Mauzoleum rodiny Kap-herr''' ({{Cizojazyčně|de|''Mausoleum der Familie Kap-herr''}}) * '''Pomník Carla Marii von Webera''' ({{Cizojazyčně|de|''Carl-Maria-von-Weber-Denkmal''}}) * '''Pomník Ernsta Rietschela''' ({{Cizojazyčně|de|''Ernst-Rietschel-Denkmal''}}) * '''Jezdecký pomník krále Jana''' ({{Cizojazyčně|de|''Reiterdenkmal König Johanns''}}) * '''Pomník Martina Luthera''' ({{Cizojazyčně|de|''Martin-Luther-Denkmal''}}) * '''Pomník Gottfrieda Sempera''' ({{Cizojazyčně|de|''Gottfried-Semper-Denkmal''}}) * '''Pomník Wolfganga Amadea Mozarta''' ({{Cizojazyčně|de|''Wolfgang-Amadeus-Mozart-Denkmal''}}) }} === Technické a hospodářské stavby === {{Sloupce|2| * '''Augustův most''' ({{Cizojazyčně|de|''Augustusbrücke''}}) * '''Větrný mlýn Gohlis''' ({{Cizojazyčně|de|''Windmühle Gohlis''}}) * '''[[Vodárna Saloppe]]''' ({{Cizojazyčně|de|''Wasserwerk Saloppe''}}) * '''Plynárna Reick''' ({{Cizojazyčně|de|''Gasanstalt Reick''}}) * '''Loschwitzský most (Modrý zázrak)''' ({{Cizojazyčně|de|''Loschwitzer Brücke (Blaues Wunder)''}}) * ''' [[Dresden Hauptbahnhof|Drážďany hlavní nádraží]]''' ({{Cizojazyčně|de|''Dresden Hauptbahnhof''}}) * '''[[Yenidze]]''' ({{Cizojazyčně|de|''Fabrik Yenidze''}}) * '''Erlweinova sýpka''' ({{Cizojazyčně|de|''Erlweinspeicher''}}) * '''Televizní věž''' ({{Cizojazyčně|de|''Fernsehturm''}}) * '''World Trade Center''' (''World Trade Center'') * '''Letiště Drážďany-Klotzsche''' ({{Cizojazyčně|de|''Flughafen Dresden-Klotzsche''}}) * '''Skleněná manufaktura''' ({{Cizojazyčně|de|''Gläserne Manufaktur''}}) }} == Volný čas == === Sport === [[Soubor:EnergieVerbund Arena.jpg|náhled|EnergieVerbund Arena|alt=Barevná fotografie na rozlehlou pravoúhlou moderní budovu uprostřed zasněžené pláně]] [[Soubor:Dresden Citylauf 507.JPG|náhled|Dresden Citylauf, 2012|alt=Barevná fotografie s pohledem na průjezd cyklistů obklopených diváky ulicemi městského centra]] ==== Sportovní spolky ==== Prvním [[fotbal]]ovým klubem v&nbsp;Drážďanech byl {{Cizojazyčně|en|[[Dresden English Football Club]]}}. Během [[Druhá světová válka|druhé světové války]] dokázal {{Cizojazyčně|de|[[Dresdner SC|Dresdner Sportclub 1898 e. V.]]}} (DSC) pod vedením pozdějšího spolkového trenéra Helmuta Schöna vyhrát dvakrát německý pohár ({{Cizojazyčně|de|''Tschammerpokal''}}) a německé mistrovství. {{Cizojazyčně|de|[[Dresdner SC]]}} hraje od roku 2012 pouze v&nbsp;okresní lize (7. liga). Nejlépe hodnocený současný fotbalový klub {{Cizojazyčně|de|[[Dynamo Drážďany|SG Dynamo Dresden]]}} hrál od roku 1968 do roku 1991 nepřetržitě v&nbsp;první lize, nejvyšší divizi ve fotbale NDR. Celkem osmkrát se týmu podařilo vyhrát šampionát. Z&nbsp;98 her evropského poháru bylo největším úspěchem dosažení semifinále Poháru [[UEFA]] v&nbsp;roce 1989. Jako finalista v&nbsp;poslední sezoně ligy se klub Dynamo kvalifikoval do Bundesligy, ve které klub hrál až do roku 1995. Pak musel sestoupit kvůli odebrání licence v&nbsp;Regionální lize. Poté, co Dynamo Dresden mezitím hrál v&nbsp;Regionální lize a ve 3. fotbalové lize, je dnes klub opět ve 2. Bundeslize. Vysoká zadluženost a nižší příjmy v&nbsp;nižších ligových třídách vedly téměř ke bankrotu klubu. Jeho domov, Stadion Rudolfa Harbiga, byl zbořen a nahrazen novým stadionem. Nový stadion byl dějištěm německého mistrovství světa žen ve fotbale 2011. Od září 2018 nese stadion vlastněný městem Drážďany po změně názvu opět označení Stadion Rudolfa Harbiga. Fanoušci mohli hlasovat o&nbsp;jeho jméně na internetu. Další možností na výběr byl název Stadion Dynamo ({{Cizojazyčně|de|''Dynamo-Stadion''}}). Pro sezóně 2007/08 byly dva nejvýznamnější fotbalové kluby přejmenovány na: 1. {{Cizojazyčně|de|FC Dynamo Dresden}} a {{Cizojazyčně|de|SC Borea Dresden}}. Mnohem úspěšnější než dnes fotbalové oddělení mužů v&nbsp;DSC je ženská sekce DSC ve volejbalu, která je čtyřnásobným německým šampionem od svého povýšení na Bundesligu a vítězem Evropského poháru 2010 Challenge Cup. Úspěšnými sportovními kluby v&nbsp;jiných sportech jsou {{Cizojazyčně|de|Dresden Monarchs}}, kteří hrají v&nbsp;GFL, první Bundesligu amerického fotbalu, dále {{Cizojazyčně|de|HC Elbflorenz}}, kteří hrají v&nbsp;2. házené Bundesligy a [[Dresdner Eislöwen]], kteří hrají v&nbsp;DEL2. Divize ledního ledního hokeje ({{Cizojazyčně|de|''Dresden Cardinals''}}) hraje v&nbsp;první lize. Drážďany jsou také historickým centrem šachu v&nbsp;Německu. {{Cizojazyčně|de|Dresdner Schachbund}} se skládá z&nbsp;více než deseti šachových klubů, z&nbsp;nichž některé mají dlouhou tradici; V&nbsp;roce 2008 se zde konala šachová olympiáda. Klub snooker SAX-MAX Dresden hrál od roku 2013 do roku 2016 v&nbsp;1. Snooker Bundeslize. {{Cizojazyčně|de|Dresdner Nachtskaten}} se věnuje bruslení na různých trasách ve městě. Tyto akce se konají po celé léto. Nejstarší týmový duathlon v&nbsp;Německu – 100&nbsp;km duathlon – se koná každé jaro od roku 1996 a běží se při něm na 100&nbsp;km dlouhé závodní dráze kolem Drážďan. V&nbsp;Tanečním klubu Saxonia je k&nbsp;dispozici část parketu pro vozíčkáře. Kromě toho trénink v&nbsp;turnaji pro vozíčkáře, který navázal na úspěchy posledních let, kdy dvojice několika německých šampionů v&nbsp;roce 2004 dosáhla na světovém poháru v&nbsp;Tokiu na 3. místo. Další kluby jsou: * {{Cizojazyčně|de|FV Dresden 06}}, fotbal * {{Cizojazyčně|de|SG Dresden Striesen}}, fotbal * {{Cizojazyčně|de|[[SV Guts Muts Dresden]]}}, fotbal * {{Cizojazyčně|de|Dresden Titans}}, basketbal * {{Cizojazyčně|de|UPS TU Dresden}}, více disciplín === Noční život === [[Soubor:Bärenzwinger Dresden Eingang.JPG|náhled|Studentský klub „{{Cizojazyčně|de|Bärenzwinger}}“ pod Brühlskou terasou|alt=Barevná fotografie s pohledem na bývalé kasematy pod barokní budovou s mansardovou střechou]] Vnější {{Cizojazyčně|de|Neustadt}} je jednou z&nbsp;největších dochovaných městských oblastí z&nbsp;[[Gründerzeit|gründerského období]] v&nbsp;Německu. Zároveň se tu nachází ve městě největší barová scéna s&nbsp;asi 175 restauracemi. V&nbsp;oblasti chátrající zástavby se ve městě rozvinula alternativní kulturní scéna. V&nbsp;roce 1989 někteří obyvatelé vytvořili zájmové společenství na protest proti špatné bytové situaci a demoličním plánům, které bylo v&nbsp;roce 1990 nazváno ''Bunte Republik Neustadt'', aby tak ospravedlňovali módní charakter čtvrti.<ref name="KDC" >''Kulturverführer Dresden'', Kapitola Clubkultur : Traditionell bis alternativ, s. 65–77.</ref> V&nbsp;této městské části je nejvyšší koncentrace klubů, barů a hospod. Stav čtvrti se v&nbsp;posledních letech výrazně zlepšil, a proto je díky své univerzální kulturní nabídce jednou z&nbsp;nejoblíbenějších obytných oblastí u&nbsp;mladých lidí v&nbsp;Drážďanech. Nabídka restaurací je velmi rozmanitá a sahá od jazz baru, indie a electro klubů až po malé diskotéky.<ref name="KDC" /> Na jižní straně Labe, poblíž vysokých škol, sídlí třináct studentských klubů. Většina z&nbsp;nich je podporována organizací {{Cizojazyčně|de|Studentenwerk Dresden}}, ale jsou to i&nbsp;nezávislá sdružení. Klub „{{Cizojazyčně|de|Bärenzwinger}}“, který byl uveden do provozu v&nbsp;šedesátých letech minulého století u&nbsp;bývalých kasemat pod Brühlskou terasou, patří k&nbsp;nejstarším a nejznámějším studentským klubům v&nbsp;Drážďanech. Ostatní kluby jsou rovněž v&nbsp;areálu kolejí i&nbsp;v&nbsp;restauracích Technické univerzity a Univerzity aplikovaných věd. Od zmenšení lokálu klubu {{Cizojazyčně|de|Bärenzwinger}} v&nbsp;roce 2000 se dnes mezi nejznámější studentské kluby v&nbsp;Drážďanech řadí i&nbsp;„Club Mensa“.<ref name="KDC" /> Velmi dobře známý je jazzový klub {{Cizojazyčně|de|Tonne}}, založený v&nbsp;roce 1977, který sídlil v&nbsp;ruinách Paláce {{Cizojazyčně|de|Kurländer}} v&nbsp;letech 1979–1997. Poté byl v&nbsp;klenutých sklepech v&nbsp;oblasti {{Cizojazyčně|de|Waldschlösschen}} a ve vnitřním {{Cizojazyčně|de|Neustadtu}}, po bankrotu byl obnoven a od roku 2015 se znovu nachází v&nbsp;mezitím přestavěném Paláci {{Cizojazyčně|de|Kurländer}}. Motor Techno-Club, který byl umístěn v&nbsp;oblasti {{Cizojazyčně|de|Felsenkeller}} v&nbsp;letech 2002–2013, také dosáhl velké popularity.<ref name="KDC" /> V&nbsp;průmyslové oblasti severně od centra města ve směru ke {{Cizojazyčně|de|Klotzsche}} se nachází industriální komplex {{Cizojazyčně|de|Kulturzentrum Strasse E}}. Mezi známé kluby v&nbsp;průmyslové oblasti patří {{Cizojazyčně|de|Sektor Evolution}}, {{Cizojazyčně|de|Objekt klein}} a {{Cizojazyčně|de|Club Paula}}. Další kluby a místa pro koncerty se nacházejí v&nbsp;areálu starých jatek, průmyslové památky na Lipském předměstí, včetně Klubu {{Cizojazyčně|de|Neu}}, {{Cizojazyčně|de|Alter Schlachthof}} a {{Cizojazyčně|de|Puschkin}}.<ref name="KDC" /> Noční život dále zahrnuje koncertní sály a domy, které se používají trvale nebo dočasně pro jevištní akce. Trvalými koncertními zařízeními jsou Stará jatka, která pojmou až 1800 návštěvníků, „Beatpol“ (do roku 2007: „Starclub“) v&nbsp;{{Cizojazyčně|de|Briesnitz}} a venkovní scéna {{Cizojazyčně|de|„Junge Garde“}} v&nbsp;{{Cizojazyčně|de|Großer Garten}}. Příležitostně se používají koncertní pódia pro veletrh v&nbsp;Nových jatkách, Kongresovém centru a částech kampusu TU a Labských luk. Koncerty se konají také na filmových nocích na březích Labe.<ref name="KDC" /> == Pravidelné události == V&nbsp;Drážďanech se po celý rok konají různé festivaly a významné události. Zejména hudební události mají mezinárodní ohlas. Tuto nabídku doplňují festivaly jednotlivých městských částí s&nbsp;různou nabídkou. === Jaro === [[Soubor:Filmnaechte.jpg|náhled|Filmová noc na břehu Labe|alt=Barevná fotografie s nočním pohledem na hlediště exteriérového kina s rozsvíceným filmovým plátnem]] [[Soubor:Dresden, Marienbrücke 010.JPG|náhled|Drážďany v&nbsp;zimě, pohled od mostu Marienbrücke směrem k&nbsp;městu, únor 2012|alt=Barevná fotografie s průhledem pod klenbou mostu na zasněžený břeh a částečně zamrzlou hladinu Labe]] [[Soubor:Striezelmarkt 2009 00950.jpg|náhled|575. Drážďanský Striezelmarkt, 2009|alt=Barevná fotografie na barevně nasvícené historické centrum s četnými stánky a vánočním stromem]] V&nbsp;dubnu se koná {{Cizojazyčně|de|''Filmfest Dresden''}} věnovaný animovanému a krátkému filmu. Daleko bohatší tradici má hudební festival {{Cizojazyčně|de|Dresdner Musikfestspiele}}, jehož předchůdci jsou hudební slavnosti barokního dvora. Tyto slavnosti jsou známy po celém Německu jako událost klasické hudby.<ref name="KDJe" >''Kulturverführer Dresden'', Kapitola Durchs Jahr : Wiederkehrende Events, s. 179–191.</ref> V&nbsp;roce 1971 se konal první {{Cizojazyčně|de|''Internationale Dixieland-Festival''}}. V&nbsp;celosvětovém měřítku se jedná o jednu z&nbsp;nejdůležitějších jazzových a bluesových událostí. S&nbsp;přibližně 500 000 návštěvníky ročně je také největší kulturní akcí v&nbsp;Sasku. K&nbsp;některým prvkům festivalu, jako je {{Cizojazyčně|de|Jazzmeile}}, která prochází městem, je volný vstup. Hlavní část festivalu se však odehrává v&nbsp;četných klubech a barech.<ref name="KDJe" /> Každé jaro se koná mezinárodní taneční akce {{Cizojazyčně|de|''Internationale Tanzwoche Dresden''}}. Od roku 1992 představuje na několika místech v&nbsp;Drážďanech soubory mezinárodní úrovně od baletu, tanečního divadla až po současný tanec.<ref name="KDJe" /> === Léto === Pod siluetou Starého města se konají od roku 1990 Filmové noci na břehu Labe ({{Cizojazyčně|de|''Filmnächte am Elbufer''}}). Již poprvé trvala tato událost deset dní. Na promítání filmů, akce a koncerty přišlo za přibližně 60 dní asi 150 000 diváků, což z&nbsp;akce činí největší událost svého druhu v&nbsp;Německu.<ref name="KDJe" /> Událostí politického původu je festival Vnějšího Neustadtu {{Cizojazyčně|de|''Bunte Republik Neustadt''}}. V&nbsp;letech 1990–1993 se konal v&nbsp;{{Cizojazyčně|de|Neustadtu}} na protest proti chátrající zástavbě a zhoršených podmínkám bydlení v&nbsp;této městské části. Během festivalu došlo v&nbsp;letech 2001 a 2002 k&nbsp;nepokojům, v&nbsp;posledních několika letech však probíhal pokojně. Festival zůstal jednou z&nbsp;akcí alternativní scény.<ref name="KDJe" /> Na pravém břehu Labe se každý rok koná umělecký a kulturní festival {{Cizojazyčně|de|''Elbhangfest''}}. Odehrává se v&nbsp;městských částech {{Cizojazyčně|de|Loschwitz}} a {{Cizojazyčně|de|Pillnitz}}. Vrcholem je mimo jiné přehlídka dračích lodí. Po povodni na Labi v&nbsp;roce 2002 se na druhé straně Labe koná ostrovní festival {{Cizojazyčně|de|''Inselfest''}}.<ref name="KDJe" /> V&nbsp;létě se konají nejrůznější akce ve večerních a nočních hodinách. Na konci června nebo začátkem července zvou výzkumné instituce a univerzity na Dlouhou noc věd ({{Cizojazyčně|de|''Langen Nacht der Wissenschaften''}}). Akce pro univerzity, ústavy a spolupracující technologické společnosti nabízí příležitost představit svou práci širokému publiku. Od roku 1999 probíhá začátkem července Letní muzejní noc. V&nbsp;roce 2015 byla přejmenována na [[Muzejní noc]] a konala se v&nbsp;letech 2016–2017 z&nbsp;důvodu poklesu návštěvníků v&nbsp;minulých letech (často ve stejný den utkání světových pohárů a mistrovství Evropy) třetí neděli v&nbsp;září, od roku 2018 se koná znovu bez udání důvodu v&nbsp;červenci. Od roku 2003 následuje obdobná [[Noc kostelů]], ve které otevírá své dveře na šedesát kostelů a sborů křesťanské církve. Koná se každé 2 roky, jen v&nbsp;roce 2016 byla zrušena kvůli Německému evangelickému festivalu hry na trubku.<ref name="KDJe" /> V&nbsp;srpnu se koná městský festival, který pokrývá celé centrum města. Kromě živé hudby nabízí program přizpůsobený rodinám. Každoročně se zúčastní asi 500 000 hostů.<ref name="KDJe" /> Dalšími letními festivaly a akcemi jsou Drážďanský umělecký festival ({{Cizojazyčně|de|''Dresdner Kunstfest''}}), Kulturní noc a Noční bruslení, při němž několik tisíc inline bruslařů projíždí po uzavřených silnicích města.<ref name="KDJe" /> === Podzim === Na podzim se koná Festival lidových tanců a flašinetářů ({{Cizojazyčně|de|''Volkstanzfest und Drehorgeltreffen''}}). Další podzimní akce zahrnují Drážďanské dny soudobé hudby ({{Cizojazyčně|de|''Dresdner Tage der zeitgenössischen Musik''}}), literární festival {{Cizojazyčně|de|''Bardinale''}} a Festival kouzelnického umění ({{Cizojazyčně|de|''Festival der Zauberkunst''}}) a Den venkovských církví ({{Cizojazyčně|de|''Tag der Dorfkirchen''}}) každé dva roky. V&nbsp;roce 1997 bylo vrcholem kouzelnických aktivit v&nbsp;Drážďanech tříleté mistrovství světa mezinárodní organizace {{Cizojazyčně|fr|Fédération Internationale des Sociétés Magiques}} (FISM).<ref name="KDJe" /> Od roku 2004 se každoročně na podzim koná událost spolku Chaos Computer Club (CCC) „Data Traces“.<ref name="KDJe" /> === Zima === Během adventní sezóny se koná {{Cizojazyčně|de|[[Dresdner Striezelmarkt]]}}. Tento vánoční trh, jehož počátky sahají do roku 1434, je jedním z&nbsp;nejstarších v&nbsp;Německu. Koná se obvykle ve Starém městě na náměstí {{Cizojazyčně|de|Altmarkt}} a je jednou z&nbsp;největších turistických atrakcí během vánoční sezóny. Název trhu je odvozen od jeho hlavního produktu, {{Cizojazyčně|de|Dresdner Stollen („Striezel“)}}. Vrcholem trhu je {{Cizojazyčně|de|Dresdner Stollenfest}}.<ref name="KDJe" /> Ve stejnou dobu jako {{Cizojazyčně|de|Striezelmarkt}} se každý rok ve stájích Rezidenčního zámku koná středověký vánoční trh a na dalších místech ve městě, jako je ulice {{Cizojazyčně|de|Prager Straße}}, náměstí {{Cizojazyčně|de|Neumarkt}} nebo ulice {{Cizojazyčně|de|Hauptstraße}}, jsou paralelně i&nbsp;další vánoční trhy.<ref name="KDJe" /> Dne 13. ledna 2006 se poprvé po 67 letech konal v&nbsp;Semperově opeře Drážďanský operní ples ({{Cizojazyčně|de|''Dresdner Opernball''}}). Od té doby se koná každý rok a těší se stále větší oblibě. V&nbsp;únoru se koná Festival saských loutkářů.<ref name="KDJe" /> == Ekonomika a infrastruktura == === Ekonomické ukazatele === Drážďany jsou střediskem v&nbsp;současné době nejsilnější ekonomické oblasti v&nbsp;nových spolkových zemích a jednou z&nbsp;nejsilnějších hospodářských oblastí v&nbsp;Německu. V&nbsp;roce 2016 poskytly Drážďany v&nbsp;rámci svých městských hranic [[hrubý domácí produkt]] (HDP) ve výši 20,725 miliard €, a umístily se tak na 15. místě v&nbsp;žebříčku německých měst podle ekonomické produkce. Ve stejném roce byl HDP na obyvatele 37 993 € (Sasko: 28 947 €, Německo 38 180 €). V&nbsp;roce 2016 bylo ve městě přibližně 324 900 zaměstnaných osob. Index [[Kupní síla|kupní síly]] na obyvatele byl v&nbsp;roce 2013 90,1 (Německo: 100). Lze pozorovat, že index kupní síly na obyvatele každoročně klesá. V&nbsp;evropském srovnání by Drážďany dostaly index přibližně 121 (EU-27: 100) ve srovnání s&nbsp;bývalým správním obvodem Drážďany 87,7, Saskem 86.1 a Německem 115,1. Obzvláště vysoký podíl na celkové ekonomické produkci má zpracovatelský průmysl. Samotné mikroelektronické společnosti dosáhly obratu více než tří miliard €. V&nbsp;tzv. Atlasu budoucnosti se roku 2016 město Drážďany umístilo na 28. místě ze 402 okresů a nezávislých měst v&nbsp;Německu, čímž se stalo jedním z&nbsp;míst s&nbsp;„velmi příhodnou perspektivou do budoucna“. Podle studie se Drážďany řadí na první místo mezi všemi městy a okresy ve východním Německu. V&nbsp;prosinci 2018 činil podíl nezaměstnaných 5,6 procenta ve srovnání se všemi civilními pracovními silami. Absolutní počet byl 16 515 osob. Míra nezaměstnanosti v&nbsp;Drážďanech činila v&nbsp;roce 2017 v&nbsp;průměru 6,1 procenta. Ve městě ke konci roku 2021 pracovalo 276 000 zaměstnanců, z&nbsp;nichž asi 96 000 jsou dojíždějící, což je nejvíce za poslední období. Ve městě má trvalé bydliště asi 225 000 pracovníků, z toho kolem 58 000 vyjíždějících. Vzhledem&nbsp;k&nbsp;saldu vyjíždějících a dojíždějících v počtu ca. 40 000 osob jsou Drážďany městem dojíždějících.<ref>{{Citace elektronické monografie | titul = Pendleratlas (Datenstand Juni 2021) | url = https://statistik.arbeitsagentur.de/DE/Navigation/Statistiken/Interaktive-Statistiken/Pendleratlas/Pendleratlas-Nav.html | datum vydání = 2021 | datum přístupu = 2022-10-22 | vydavatel = Bundesagentur für Arbeit | jazyk = de}}</ref> Asi 20 procent zaměstnanců má vysokoškolské vzdělání. Tento vysoký počet a mnohá zařízení aplikovaného výzkumu ukazují, že drážďanská ekonomika se vzdaluje strukturálnímu principu „prodloužené ruky výroby“. Slabou stránkou drážďanské hospodářské struktury zůstává malý počet sídel společností ve městě: všechna hlavní sídla v&nbsp;posledních letech jsou v&nbsp;obchodním rejstříku v&nbsp;Drážďanech registrována pouze jako dceřiné společnosti. V&nbsp;městské oblasti je 307 hektarů provozní a průmyslové plochy, 10 885 hektarů se využívá k&nbsp;zemědělství.<ref name="faktum">{{Citace monografie | titul = Faktum Dresden : Sachsens Landeshauptstadt in Zahlen : 2012/2013 | url = | vydavatel = Amt für Presse- und Öffentlichkeitsarbeit | místo = Dresden | rok vydání = 2012 | vydání = | počet stran = | strany = 8 | isbn = | jazyk = de}}</ref> === Cestovní ruch === Jako turistická destinace jsou Drážďany známé po celém světě. Každý rok navštíví město asi sedm milionů hostů, z&nbsp;nichž 1,1 milionu stráví v&nbsp;Drážďanech průměrně asi dva dny. Tyto hodnoty již patří mezi nejvyšší hodnoty v&nbsp;Německu a v&nbsp;Evropě. Cestovní ruch je silně stimulován událostmi v&nbsp;kulturním životě. Počet návštěvníků se v&nbsp;roce 2005 (rok otevření {{Cizojazyčně|de|Frauenkirche}}) zvýšil na 8,8 milionu hostů. Roční obrat v&nbsp;cestovním ruchu činí zhruba půl miliardy €. V&nbsp;roce 2011 zde přenocovalo 1,9 milionu hostů, včetně asi 20 % osob ze zahraničí; 116 hotelů nabízí asi 20 000 lůžek. Zastoupeno je 26 hotelů vyšší a luxusní třídy. Kapacita se dále rozšiřuje; obsazenost lůžek je kolem 50 %. Spolu s&nbsp;Drážďanským veletrhem a novým kongresovým centrem se město také snaží prosadit jako místo konání konferencí. Saská kasina v&nbsp;Drážďanech provozují {{Cizojazyčně|de|„Casino Dresden“}} v&nbsp;{{Cizojazyčně|de|Café Prag}}, jedno ze tří kasin v&nbsp;Sasku. === Hlavní podniky === [[Soubor:Dresden Glaeserne Manufaktur.jpg|náhled|Skleněná manufaktura společnosti Volkswagen|alt=Barevná fotografie s pohledem na komplex moderních budov shromážděných kolem domu ve tvaru tubusu]] Ve městě jsou aktivní především podniky z&nbsp;oblasti mikroelektroniky, informačních technologií a biotechnologií stejně jako elektrotechniky, které využívají blízkost univerzity a četných výzkumných institucí. Oblasti kompetenčních výhod Drážďan spočívají v&nbsp;následujících oborech: * Mikroelektronika, informační a komunikační technologie * Nové materiály a nanotechnologie * Strojírenství, dopravní technologie, solární technika * Biotechnologie, farmacie a vakcíny * Cestovní ruch, obchod a trhy * Vzdělávání, umění, humanitní a sociální vědy Mnoho oblastí kompetencí se objevilo až v posledních letech. Jiné, například mikroelektronika, která měla v&nbsp;Drážďanech centrum už před rokem 1989, byly úspěšně rozšířeny. Díky příležitostem pro úzkou spolupráci mezi průmyslem a místními univerzitami a výzkumnými zařízeními bylo město jedním z&nbsp;předních center výroby polovodičů v&nbsp;Evropě. V&nbsp;posledních letech byly vytvořeny nové výrobní závody předními společnostmi, jako jsou Globalfoundries a Infineon. Nový polovodičový závod společnosti {{Cizojazyčně|de|[[Robert Bosch GmbH|Robert Bosch]]}} měl být uveden do provozu na konci roku 2021. Mnoho oblastí dodavatelského průmyslu (technologie čistících prostor, speciální strojní zařízení, křemíkové destičky) se nachází v&nbsp;Drážďanech a okolí, takže se po vzoru Silicon Valley v&nbsp;Kalifornii často mluví o&nbsp;Silicon Saxony. Očekává se, že výzkum nanotechnologií a materiálů se stane přední obchodní oblastí pro vznikající nanoelektroniku, což bude znamenat významný skok v&nbsp;elektronickém zpracování dat. Rovněž se pracuje na ekonomickém využití speciálních elektromagnetických vlastností supravodičů (Meißner-Ochsenfeldův efekt). Kromě mikroelektronického a polovodičového průmyslu je softwarový průmysl zastoupen například také dceřinou společností T-Systems MMS a pobočkami výrobců softwaru {{Cizojazyčně|de|[[SAP]] Deutschland}}, Amazon, LogMeIn a polským Comarchem. Existuje také řada malých a středních podniků a začínajících vývojářů softwaru, jako je Lovoo. Po znovusjednocení zřídila společnost {{Cizojazyčně|de|Siemens}} v&nbsp;Drážďanech specializované pracoviště. V&nbsp;roce 1991 koncern koupil transformátorové a rentgenové středisko „Hermann Matern“, která navazuje na produkci {{Cizojazyčně|de|Koch & Sterzel AG}}. Kolem tohoto závodu v&nbsp;městské části {{Cizojazyčně|de|Übigau}} převzala skupina pozemek o&nbsp;rozloze přibližně 350 000 metrů čtverečních. Společnost {{Cizojazyčně|de|Volkswagen}} nechala v&nbsp;Skleněné manufaktuře vyrobit nový luxusní vůz ([[Volkswagen Phaeton]]). V&nbsp;březnu 2016 však byla výroba zastavena v&nbsp;15. roce po uvedení do provozu a v&nbsp;dubnu 2017, po úpravách zařízení, byla zahájena nevýhradní výroba e-Golfu. Skupina Airbus (do roku 2013 EADS) má v&nbsp;Drážďanech dceřinou společnost {{Cizojazyčně|de|Elbe Flugzeugwerke}}, zejména pro přestavbu letadel Airbus. Tato společnost se také podílí na vývoji [[Airbus A380|Airbusu A380]]. Na jedné straně části interiérového designu pocházejí z&nbsp;továren, na druhé straně je jeden ze dvou postupů zkoušení materiálu prováděn v&nbsp;IABG/IMA. V&nbsp;Drážďanech vyrábí mnoho dodavatelů automobilového průmyslu své elektronické komponenty. Dceřiná společnost {{Cizojazyčně|de|Linde}} navrhuje a plánuje provozy pro farmaceutický a chemický průmysl. Drážďany hrály významnou roli ve farmaceutickém a lékařském sektoru více než sto let. Bylo tu vyvinuto a používáno mnoho metod průmyslové výroby léků. Bývalý podnik {{Cizojazyčně|de|Sächsische Serumwerk Dresden}} (dnes součást skupiny GlaxoSmithKline) je mezinárodně významným dodavatelem vakcín proti chřipce. Jako svého hlavního klienta zahrnuje například Ministerstvo zdravotnictví USA. Na významu nabývá také farmaceutická výroba v&nbsp;Radebeulu, která je založena na dlouhé tradici (jako {{Cizojazyčně|de|Chemische Fabrik Dr. F. von Heyden}} a {{Cizojazyčně|de|Arzneimittelwerk Dresden}}) a která patří do italské skupiny Menarini. Kromě toho má v&nbsp;Drážďanech sídlo výrobce cigaret [[Altria Group|Philip Morris]] (značka f6), které navazuje na {{Cizojazyčně|de|VEB Vereinigte Zigarettenfabriken Dresden (VEZIFA)}} v&nbsp;rámci závodu z&nbsp;doby NDR {{Cizojazyčně|de|VEB Kombinat Tabak}}. Společnost {{Cizojazyčně|de|Feldschlößchen AG}} provozuje v&nbsp;Drážďanech největší pivovar v&nbsp;Sasku. === Maloobchod === Před svým zničením leteckými nálety existovalo prestižní nákupní centrum plné specializovaných obchodů na {{Cizojazyčně|de|Prager Straße}}, zatímco v&nbsp;oblasti {{Cizojazyčně|de|Altmarktu}} dominovaly velké obchodní domy. Začátek roku 1952 znamenal výstavbu obchodního domu v&nbsp;ulici {{Cizojazyčně|de|Wilsdruffer Straße}} poblíž náměstí {{Cizojazyčně|de|Postplatz}}. V&nbsp;té době tato budova známkou postupného stavebního probouzení Drážďan, takže její význam pro město na začátku padesátých let v&nbsp;obklopení novějšími okolními budovami lze dnes stěží docenit. [[Soubor:Dresden Prager Strasse (01).jpg|náhled|Pohled od Hlavního nádraží do ulice Prager Straße|alt=Barevná fotografie s pohledem ulice v centru města s novodobou zástavbou]] Dnes je největší koncentrace obchodních domů a obchodů v&nbsp;centru Drážďan na severní straně {{Cizojazyčně|de|Prager Straße}} a na {{Cizojazyčně|de|Altmarktu}}. Tam se usadily pobočky hlavních obchodních řetězců a spolu s&nbsp;galerií {{Cizojazyčně|de|Altmarkt}} a galerií Centrum tvoří jedno z&nbsp;hlavních nákupních center města. {{Cizojazyčně|de|Altmarkt-Galerie}} byla do roku 2011 rozšířena na náměstí {{Cizojazyčně|de|Postplatz}} a od té doby má více než 200 obchodů, včetně mnoha jedinečných značkových obchodů ve východním Německu, jako jsou Hollister, Apple a O'Neill. K&nbsp;areálu se dostanete několika tramvajovými zastávkami. Také [[Dresden Hauptbahnhof|hlavní nádraží]] na jižním konci {{Cizojazyčně|de|Prager Straße}} je od svého dokončení a rozvoje náměstí {{Cizojazyčně|de|Wiener Platz}} důležitým centrem maloobchodu. {{Cizojazyčně|de|Königstraße}} v&nbsp;Drážďanech-Neustadtu se stala nákupní ulicí pro vysoce kvalitní a luxusní zboží, což bylo dříve privilegium {{Cizojazyčně|de|Prager Straße}}. Obchody tohoto cenového rozpětí jsou silně provázány s&nbsp;cestovním ruchem města. Podobná struktura se vyvinula na {{Cizojazyčně|de|Neumarktu}} kolem {{Cizojazyčně|de|Frauenkirche}}. [[Soubor:Bundesarchiv Bild 183-1982-0211-018, Dresden, Neustädter Markt, Wohnblocks, Straßenbahn (cropped).jpg|náhled|Náměstí Neustädter Markt s&nbsp;tzv. Zlatým jezdcem (1982)|alt=Černobílá fotografie zobrazující ulici s projíždějící tramvají, za kterou jsou panelové domy, vlevo je jezdecká socha]] Pěšími zónami protkaná ulice {{Cizojazyčně|de|Neustadtu}} {{Cizojazyčně|de|Hauptstraße}}, prožila „svůj nejlepší čas“ v&nbsp;80. letech. Nedaleko je {{Cizojazyčně|de|Neustädter Markthalle}}, malé nákupní centrum s&nbsp;20 prodejci v&nbsp;rekonstruované secesní budově. I&nbsp;ve starých centrech jednotlivých městských částí, jako je Schillerovo náměstí v&nbsp;{{Cizojazyčně|de|Blasewitz}}, byla znovu vytvořena hlavní nákupní centra. Jiná zařízení, jako je {{Cizojazyčně|de|Elbepark}}, jsou soustředěna mimo centrum města na dálničních výjezdech a mají tedy jasně nadregionální vliv. Cenový tlak na komerční oblasti v&nbsp;centru města prostřednictvím velkých nákupních center na periferii je patrný i&nbsp;v&nbsp;Drážďanech a je často kritizován. Centrum města ({{Cizojazyčně|de|Innenstadt}}) představuje pouze 22 procent maloobchodních tržeb. To je relativně málo, i&nbsp;když existuje několik sekundárních center. === Tradiční/bývalé společnosti === Jedna z&nbsp;nejznámějších společností, {{Cizojazyčně|de|[[Dresdner Bank]]}}, byla založena 12. listopadu 1872. Již v&nbsp;roce 1885 bylo provozní řízení přemístěno do Berlína, ale až do roku 1950 zůstala banka zapsána v&nbsp;obchodním rejstříku města Drážďany. Flotila {{Cizojazyčně|de|Raddampferflotte}}, kterou provozuje Saská parní společnost, je považována za svého druhu největší a nejstarší na světě. Parník Stadt Wehlen postavený v&nbsp;roce 1879, a pojmenovaný po městě {{Cizojazyčně|de|Wehlen}} v&nbsp;Saském Švýcarsku, je nejstarší lodí ve flotile. Na 13 lodích se ročně přepraví asi 500 000 cestujících. Jen o&nbsp;něco mladší je družstvo {{Cizojazyčně|de|Konsum Dresden}}, obchodní společnost, která byla založena v&nbsp;roce 1888 jako {{Cizojazyčně|de|„Konsumverein Vorwärts“}}. Nekvalitní a předražené potraviny vedly k&nbsp;tomu, že několik rodin v&nbsp;Drážďanech začalo nakupovat pro sebe a společně obchodovat. S&nbsp;vlastní výrobní a logistickou strukturou byla zřízena prodejní síť a v&nbsp;roce 1931 byla otevřena první továrna na maso v&nbsp;Drážďanech. V&nbsp;současné době společnost provozuje přes 40 poboček a má kolem 25 600 členů. Ústní voda Odol, jejž výroba byla zahájena v&nbsp;roce 1892 drážďanským podnikatelem Karlem Augustem Lingnerem, byla vyráběna v&nbsp;továrně {{Cizojazyčně|de|Lingner-Werken}}, zničené v&nbsp;roce 1945. [[Soubor:Niedersedlitz_1900_Sachsenwerk.jpg|náhled|Továrna ''Sachsenwerk Niedersedlitz'', v popředí nádraží, v roce 1900|alt=Černobílá fotografie s šikmo ubíhající silnicí v popředí a s budovou nádraží, za níž je komplex budov továrny s kouřícím komínem]] Společnost {{Cizojazyčně|de|„Sachsenwerk, Licht- und Kraft AG“}} byla založena v&nbsp;roce 1903 a stavěla hlavně transformátory a spínací zařízení pro elektrické osvětlení a velké elektrické stroje. Od dvacátých let byla továrna významným výrobcem tramvajových a lokomotivních motorů. Dnes patří {{Cizojazyčně|de|VEM Sachsenwerk GmbH}} do skupiny VEM. V&nbsp;roce 1907 začala v&nbsp;podkroví lékárny {{Cizojazyčně|de|Löwen}} výroba zubní pasty {{Cizojazyčně|de|Chlorodont}}, která byla vyráběna a uváděna na trh od roku 1917 v&nbsp;nově založeném {{Cizojazyčně|de|Leowerken}} ve stále větším množství. Nástupnická společnost dodnes stále používá původní prostory. Společnost [[Melitta (společnost)|Melitta]], která působí v&nbsp;mezinárodním měřítku po celá desetiletí, byla 15. prosince 1908 zapsána jako {{Cizojazyčně|de|Melitta Bentz}} se 73 feniky vlastního kapitálu do obchodního rejstříku v&nbsp;Drážďanech. Společnosti {{Cizojazyčně|de|Zentrum Mikroelektronik Dresden (ZMD)}} a {{Cizojazyčně|de|Kombinat Robotron}} začaly v&nbsp;roce 1961 v&nbsp;Drážďanech období výroby mikroelektroniky a počítačů. V&nbsp;roce 1989 pracovalo v&nbsp;mikroelektronickém centru přibližně 4 000 zaměstnanců a {{Cizojazyčně|de|Kombinat Robotron}} zaměstnával až 68 000 lidí. ZMD obchodovalo od roku 1961 do roku 1976 jako pracoviště pro molekulární elektroniku v&nbsp;Drážďanech (původně AME, od roku 1969 AMD). Po dalším přejmenování a privatizaci v&nbsp;90. letech pracovalo v&nbsp;roce 2011 v&nbsp;{{Cizojazyčně|de|„ZMD AG“}} asi 300 inženýrů, techniků a kvalifikovaných pracovníků. {{Cizojazyčně|de|Kombinat Robotron}} byl rozpuštěn v&nbsp;roce 1990 a jeho pobočky byly privatizovány. Z&nbsp;těchto nástupnických společností existuje v&nbsp;Drážďanech pouze {{Cizojazyčně|de|Robotron Datenbank-Software}} s&nbsp;442 zaměstnanci (2017/2018). Firma {{Cizojazyčně|de|Dresdner Maschinenbau}} má tradici přímého dodavatele pro místní farmaceutický průmysl, optiku a potravinářský průmysl. Saský průmysl dokázal získat konkurenční výhody především díky použití přesné mechaniky při konstrukci velkých strojů. Vedle toho pokračovala ve spolupráci se se speciálními výrobci strojů technologie čistících prostor. Drážďany a jejich okolí zůstaly ústředním bodem německého optického strojírenského průmyslu až do poválečného období, zejména v&nbsp;oblasti výroby fotografických kamer. Sídlily zde společnosti: {{Cizojazyčně|de|[[Ernemann-Werke]]}}, {{Cizojazyčně|de|[[Zeiss Ikon]]}}, {{Cizojazyčně|de|[[Ihagee]]}} (vynález [[zrcadlovka|jednooké zrcadlovky]]), {{Cizojazyčně|de|[[Kamera-Werke Niedersedlitz|Kamera-Werkstätten]]}} a {{Cizojazyčně|de|[[Pentacon|Kombinat VEB Pentacon]]}} (fotoaparáty [[Praktica]]). Rovněž v&nbsp;Drážďanech založil v&nbsp;roce 1923 osmnáctiletý fotograf Martin Hanke společnost {{Cizojazyčně|de|[[Hama]]}}. Společnost {{Cizojazyčně|de|''Elbe Flugzeugwerft''}}, která dnes po názvem {{Cizojazyčně|de|Elbe Flugzeugwerke}} patří Airbusu, byla již velmi brzy po druhé světové válce důležitou továrnou na výrobu letadel. Byla postavena na severovýchodním okraji letiště {{Cizojazyčně|de|Dresden-Klotzsche}} na části terénu bývalé školy {{Cizojazyčně|de|Luftkriegsschule 1}}. Čtyřmotorový proudový dopravní letoun [[Baade 152]], který zde byl vyroben v roce 1958, byl prvním německým dopravním letadlem v poválečném období.<ref>{{Citace monografie | příjmení = Schultz | jméno = Helga | titul = Die DDR im Rückblick : Politik, Wirtschaft, Gesellschaft, Kultur | url = | editoři = Jürgen Wagener | vydavatel = Links | místo = Berlin | rok vydání = 2007 | vydání = 1 | počet stran = 336, viii | strany = 189 | isbn = 978-3-86153-440-2 | jazyk = de}}</ref> Výnosem politbyra SED v&nbsp;roce 1961 však musela být jeho výroba zastavena kvůli nedostatku prodejních příležitostí letadel v&nbsp;NDR, a tím i&nbsp;celý tento projekt. {| class="wikitable" |+ Historický přehled tradičních odvětví podnikání v Drážďanech |- ! Jméno podniku ! Založeno ! Současný status ! Branže |- ! colspan="4" style="text-align:left" class="hintergrundfarbe5"| ==== [[Farmacie]] a [[kosmetika]] ==== |- | {{Cizojazyčně|de|APOGEPHA Arzneimittel GmbH}} | 1882 | Samostatný rodinný podnik | Farmaceutické produkty |- | {{Cizojazyčně|de|DENTAL-Kosmetik}}<br /><small>v mezidobí {{Cizojazyčně|de|VEB Elbechemie Dresden}}</small> | 1907 | {{Cizojazyčně|de|GmbH & Co. KG}} | Zubní hygiena |- | {{Cizojazyčně|de|Li-iL}} | 1910 | [[Gesellschaft mit beschränkter Haftung|GmbH]] v soukromém vlastnictví | Hygienické produkty |- | {{Cizojazyčně|de|Lingner-Werke}} | 1892 | 1945 zničeno; později součást {{Cizojazyčně|de|VEB Elbe-Chemie}} | Ústní hygiena |- | {{Cizojazyčně|de|Sächsisches Serumwerk Dresden}} | 1911 | GlaxoSmithKline Biologicals Dresden, dceřiná společnost GSK-Konzernu | Vakcíny proti chřipce |- ! colspan="4" style="text-align:left" class="hintergrundfarbe5"| ==== [[Infrastruktura]] ==== |- | {{Cizojazyčně|de|Dresdner Verkehrsbetriebe}}<br /><small>v mezidobí {{Cizojazyčně|de|VEB Verkehrsbetriebe der Stadt Dresden}}</small> | 1872 | [[Akciová společnost|AG]] v majetku města | Místní doprava |- | Drewag<br /><small>v mezidobí {{Cizojazyčně|de|VEB Energiekombinat Dresden}}</small> | 1930 | Od roku 1997 městská společnost | Energie |- ! colspan="4" style="text-align:left" class="hintergrundfarbe5"| ==== [[Strojírenství]] ==== |- | {{Cizojazyčně|de|Clemens Müller}} | 1855 | 1945/46 vyvlastněno, od roku 1951 společně s {{Cizojazyčně|de|Seidel & Naumann VEB Schreibmaschinenwerk(e) Dresden}} | Šicí stroje |- | {{Cizojazyčně|de|Elbe Flugzeugwerft}} | 1955 | Dceřiná společnost [[Airbus Group]] | Výroba letadel |- | {{Cizojazyčně|de|Gläser-Karosserie}} | 1864 | 1946 {{Cizojazyčně|de|VEB Karosseriewerk Dresden (KWD)}}, 1994 privatizace | Karosérie |- | {{Cizojazyčně|de|Schiffswerft Laubegast}} | 1898 | Samostatná akciová společnost | Stavba lodí určených k dopravě po kontinentu |- | {{Cizojazyčně|de|Seidel & Naumann}} | 1870 (1868 {{Cizojazyčně|de|Naumann}}) | 1945/46 vyvlastněno, od roku 1951 společně s {{Cizojazyčně|de|Clemens Müller VEB Schreibmaschinenwerk(e) Dresden}}, od roku 1980 Kombinat Robotron, od roku 1990 {{Cizojazyčně|de|Robotron Erika GmbH}}, 1992 likvidace | Šicí stroje, jízdní kola, [[psací stroj]]e, počítací stroje |- | {{Cizojazyčně|de|VEB Mikromat}} | | Od roku 1992 GmbH | Obráběcí stroje |- | {{Cizojazyčně|de|Nagema}} | | Likvidace | Balicí stroje |- ! colspan="4" style="text-align:left" class="hintergrundfarbe5"| ==== [[Optika]] ==== |- | {{Cizojazyčně|de|Balda AG}} | 1909 | Sídlo přeloženo do [[Bad Oeynhausen]] | Optika |- | {{Cizojazyčně|de|Ernemann-Werke AG}} | 1889 | 1926 ke {{Cizojazyčně|de|Zeiss Ikon}} | Optika |- | {{Cizojazyčně|de|Zeiss Ikon}}<br /> <small>dříve {{Cizojazyčně|de|Ernemann-Werke AG}} a další</small> | 1926 | 1955 zestátněno, integrace do pozdější společnosti Pentacon | Optika |- | {{Cizojazyčně|de|VEB Pentacon Dresden}}<br /> <small>dříve {{Cizojazyčně|de|Zeiss Ikon}}, {{Cizojazyčně|de|Ihagee}}, {{Cizojazyčně|de|Kamera-Werke Niedersedlitz}}, {{Cizojazyčně|de|Meyer-Optik Görlitz}} a další</small> | 1955 | Dceřiná společnost {{Cizojazyčně|de|J. Schneider Optische Werke}}, vyčleněna {{Cizojazyčně|de|[[Meyer-Optik]] GmbH}} insolventní roku 1991, {{Cizojazyčně|de|Kamera-Werke Niedersedlitz}} částečně restituováno (dnes {{Cizojazyčně|de|''Kamera Werk Dresden''}}) | Optika |- ! colspan="4" style="text-align:left" class="hintergrundfarbe5"| ==== [[Potravinářství]] ==== |- | {{Cizojazyčně|de|Aktienverein der Societätsbrauerei zu Dresden}} | 1836 | Gastronomický podnik {{Cizojazyčně|de|Brauhaus am Waldschlösschen}} | Pivovarnictví |- | {{Cizojazyčně|de|Feldschlößchen-Brauerei}} | 1883 | Část {{Cizojazyčně|de|Frankfurter Brauhaus GmbH (TCB Beteiligungsgesellschaft)}} | |- | {{Cizojazyčně|de|f6 Cigarettenfabrik}}<br /> <small>v mezidobí {{Cizojazyčně|de|VEB Dresdner Zigarettenfabriken}}</small> | 1909 | Část Altria Group | Tabákový průmysl |- | {{Cizojazyčně|de|VEB Dresdner Süßwarenfabriken Elbflorenz}}<br /> <small>dříve {{Cizojazyčně|de|Hartwig & Vogel}}</small> | | likvidace | Potraviny |- | {{Cizojazyčně|de|Spezialitätenbäckerei Dr. Quendt}} | 1876 | {{Cizojazyčně|de|Dr. Quendt KG}} v soukromém vlastnictví | Potraviny |- | {{Cizojazyčně|de|Konsum Dresden eG}} | 1888 jako sdružený konzum {{Cizojazyčně|de|„Vorwärts“}} | Samostatné konzumní družstvo ca 25 600 členy, {{Cizojazyčně|de|Konsum Dresden eG}} | Obchod s potravinami, specializace na jídlo a nápoje |- | {{Cizojazyčně|de|Dr. Doerr Feinkost GmbH & Co. KG}} | 1933 jako {{Cizojazyčně|de|''Feinkostfabrik Dr. Herbert Doerr''}} | Rodinný podnik rodiny Doerrů | Lahůdky |- ! colspan="4" style="text-align:left" class="hintergrundfarbe5"| ==== [[Elektrotechnika]] a [[Elektrotechnika|mikroelektronika]] ==== |- | {{Cizojazyčně|de|Koch & Sterzel AG}}<br /> <small>v mezidobí {{Cizojazyčně|de|VEB TuR „Hermann Matern“ Dresden}}</small> | 1904 | Dceřiná společnost {{Cizojazyčně|de|[[Siemens (firma)|Siemens AG]]}} | Elektrotechnika/rentgenová zařízení |- | {{Cizojazyčně|de|Radio H. Mende & Co.}} | 1922 | červen 1945 demontáž; 1948–1969 {{Cizojazyčně|de|VEB Funkwerk Dresden}}, 1969–1990 {{Cizojazyčně|de|VEB Robotron-Meßelektronik Dresden}} | Radiotechnika, elektrická měřící technika |- | {{Cizojazyčně|de|Sachsenwerk}} | 1903 | část {{Cizojazyčně|de|VEM-Gruppe}} | Elektrotechnika |- | {{Cizojazyčně|de|Zentrum Mikroelektronik Dresden}} | 1961 | Samostatná AG | Mikroelektronika |- ! colspan="4" style="text-align:left" class="hintergrundfarbe5"| ==== [[Služba|Služby]] ==== |- | {{Cizojazyčně|de|[[Dresdner Bank]]}} | 1872 | Sídlo od roku 1950 přeloženo [[Frankfurt nad Mohanem|Frankfurtu nad Mohanem]], od roku 2009 fúze s {{Cizojazyčně|de|Commerzbank}} | Banka |- | {{Cizojazyčně|de|Dresdner Wach- und Schließgesellschaft}} | 1902 | 1945 zestátněno | Bezpečnost |- ! colspan="4" style="text-align:left" class="hintergrundfarbe5"| ==== Jiné ==== |- | {{Cizojazyčně|de|Deutsche Werkstätten Hellerau}} | 1898 | 1946–1989 VEB, 1992 privatizace | Nábytek |- | {{Cizojazyčně|de|Eg-Gü}} | 1890 | Nové založení 2006 v Lichtenau u Chemnitz | Čištění bot / čisticí prostředky |- | {{Cizojazyčně|de|Eschebachsche Werke}} | 1867 | 2004 likvidace | Nábytek |- | {{Cizojazyčně|de|Novatic-Gruppe}} | 1990 | | Barvy a laky |} === Doprava === [[Soubor:Dresden, Alberthafen 012.JPG|náhled|[[Albertův přístav]], 2012|alt=Barevná fotografie zachycují zmrzlou řeku s lodí a nákladním jeřábem]] ==== Dělba přepravní práce ==== Následující tabulka ukazuje rozpis ujetých vzdáleností dopravními prostředky v&nbsp;Drážďanech před rokem 2014 (z&nbsp;hlediska provozu označovaných [[dělba přepravní práce]]) a jejich změny od roku 1991.<ref>{{Citace elektronické monografie | titul = Verkehrsmittelwahl in Dresden 2014: Anteil des Radverkehrs steigt | url = https://statistik-dresden.de/archives/11533 | datum vydání = | datum aktualizace = 2019 | datum přístupu = 20191207 | vydavatel = Statistik Dresden | jazyk = de}}</ref> {| class="wikitable sortable" style="text-align:right;" |+ Rozložení dopravy v letech 1991–2018 v procentech ! Dopravní prostředek {{0|000}} || 1991|| 1998 || 2003 || 2008 || 2013 || 2018 |- | style="text-align: left;" | Motorizovaná individuální doprava<br />(auto, motocykl, moped)|| 36|| 44 || 43 || 41 || 38 || 36 |- | style="text-align: left;" | Cyklistika || 6|| 10 || 12|| 16 || 17 ||18 |- | style="text-align: left;" | Pěší provoz ||36|| 26 || 24 || 22 || 24 ||26 |- | style="text-align: left;" | Městská hromadná doprava || 22|| 21 || 20 || 21 || 21 ||20 |} V&nbsp;posledních letech zůstává poměr cest [[Městská hromadná doprava|městskou hromadnou dopravou]] relativně konstantní. Podíl motorizované soukromé dopravy po převratu výrazně vzrostl, v&nbsp;posledních deseti letech však opět klesal. Naopak podíl cyklistických stezek od roku 1991 neustále roste. ==== Železnice ==== [[Soubor:Dresden-Germany-Main station.jpg|náhled|[[Dresden Hauptbahnhof|Drážďany hlavní nádraží – Dresden Hauptbahnhof]]|alt=Barevná fotografie s pohledem shora na rozlehlý komplex nádražních budov kolem trati]] Železniční uzel Drážďany spojuje pět hlavních a dálkových tras. Drážďanské hlavní nádraží ({{Cizojazyčně|de|''Dresden Hauptbahnhof}}) je jedním z&nbsp;20 dálkových dopravních uzlů v&nbsp;Německu a spolu s nádražím [[Dresden-Neustadt (nádraží)|Dresden-Neustadt]] je nejdůležitější stanicí města. Drážďany mají přímé dálkové spojení v&nbsp;každodenním provozu mimo jiné s&nbsp; [[Děčín]]em, [[Dortmund]]em, [[Düsseldorf]]em, [[Essen]]em, [[Kiel]]em, [[Kolín nad Rýnem|Kolínem nad Rýnem]], [[Lipsko|Lipskem]], [[Liberec|Libercem]], [[Litoměřice]]mi, [[Berlín]]em, [[Praha|Prahou]], [[Erfurt]]em, [[Magdeburk|Magdeburkem]], [[Frankfurt nad Mohanem|Frankfurtem nad Mohanem]], [[Wiesbaden]]em, [[Hamburk]]em, [[Rostock]]em, [[Hannover]]em, [[Brno|Brnem]], [[Bratislava|Bratislavou]], [[Budapešť|Budapeští]], [[Břeclav]]í, [[Ústí nad Labem|Ústím nad Labem]] a [[Vídeň|Vídní]]. V&nbsp;sezonním provozu je k&nbsp;dispozici spoj do [[Greifswald]]u, [[Stralsund]]u, Binzu a Westerlandu. [[S-Bahn]] Drážďany spojuje město s&nbsp;okolím a letištěm. V&nbsp;regionální dopravě jsou Drážďany spojeny s&nbsp;[[Budyšín]]em, [[Görlitz]], [[Lužice|Lužicí]], [[Saská Kamenice|Chemnitz]], [[Chotěbuz (Německo)|Chotěbuzí]], [[Cvikov (Německo)|Zwickau]], [[Lipsko|Lipskem]], [[Míšeň|Míšní]], [[Hof (město)|Hofem]], [[Plavno|Plavnem]], [[Pirna|Pirnou]], [[Žitava|Žitavou]] a [[Freiberg]]em. Největším nákladním nádražím ve městě je železniční stanice Dresden-[[Friedrichstadt (Drážďany)|Friedrichstadt]] s&nbsp;centrem nákladní dopravy a kontejnerovým terminálem pro kombinovanou dopravu. ==== Silniční provoz ==== [[Soubor:RVD Busdepot Dresden Hbf.jpg|náhled|Stanoviště autobusů RVD|alt=Barevná fotografie zobrazující v řadě parkující autobusy]] V&nbsp;drážďanské aglomeraci jsou čtyři spolkové dálnice. Severozápadním městem vede [[Dálnice A4 (Německo)|dálnice A4]] do [[Görlitz]] nebo [[Saská Kamenice|Chemnitz]] a [[Erfurt]] s&nbsp;pěti spojovacími body. Od dálnice A4 na severu města, u letiště, se [[Dálnice A13 (Německo)|dálnice A13]] odklání ve směru na [[Berlín]] a západně od Drážďan na [[Dálnice A14 (Německo)|dálnici A14]] do [[Lipsko|Lipska]]. [[Dálnice A17 (Německo)|Dálnice A17]] dokončená v&nbsp;roce 2006 začíná na západě Drážďan a dotýká se jihu města třemi spojovacími body. Tato dálnice se pak překrývá s&nbsp;[[Evropská silnice E55|evropskou silnicí E55]] a vede přes Krušné hory do Prahy. Pod dvěma drážďanskými městskými obvody probíhá dálnice A17 v&nbsp;tunelech. Dálnice je obzvláště důležitá pro dálkový provoz kamionů ve směru sever-jih a uvolňuje hlavní silnice města ve špičce, protože vede paralelně a blízko k&nbsp;oblasti zahuštěné dopravy, a je proto využívána dojíždějícími z&nbsp;[[Pirna|Pirny]] a [[Heidenau (Sasko)|Heidenau]]. Kritizovány byly vysoké náklady na tuto novou trasu a související problém [[Sídelní kaše|rozrůstání měst do okolní krajiny]]. Také nově rozvinutá sídliště by v&nbsp;dlouhodobém horizontu mohla generovat nový provoz pro dojíždění a neměla by za následek odlehčení dopravy. Kriticky byl nahlížen rovněž vliv na ovzduší ve městě. [[Soubor:B6 Dresden Mordgrund.jpg|náhled|Spolková silnice 6 v&nbsp;Mordgrundu na okraji Drážďanského vřesoviště|alt=Barevná fotografie s pohledem na asfaltovou silnici s autem a stromy]] U&nbsp;Mordgrundu na okraji Drážďanského vřesoviště ({{Cizojazyčně|de|Dresdner Heide}}) městem dále vedou spolkové silnice B6, B97, B170 a B173. Město Drážďany s&nbsp;mnoha čtyřpruhovými silnicemi je relativně dobře průjezdné, což však zároveň nepopírá vysokou úroveň zdejší městské hromadné dopravy.<ref>{{Citace elektronické monografie | korporace = Landeshauptstadt Dresden | titul = Reisezeitmessungen 2005, Verkehrsprognose 2020 und Güterverkehrszählung 2005 | url = https://www.dresden.de/de/rathaus/aktuelles/pressemitteilungen/archiv/2006/07/c_078.php | datum vydání = 200607204 | datum aktualizace = 2019 | datum přístupu = 20191207 | vydavatel = Landeshauptstadt Dresden | jazyk = de}}</ref> [[Labská cyklotrasa]], kterou v&nbsp;roce 2015 členové [[ADFC]] po jedenácté zvolili za nejpopulárnější dálkovou cyklotrasu v&nbsp;Německu,<ref>{{Citace elektronické monografie | korporace = ADFC | titul = Die ADFC-Radreiseanalyse 2015 | url = http://www.adfc.de/radreiseanalyse/die-adfc-radreiseanalyse-2015 | datum vydání = 2015 | datum aktualizace = | datum přístupu = 20191207 | vydavatel = ADFC | jazyk = de | url archivu = https://web.archive.org/web/20150412235603/http://www.adfc.de/radreiseanalyse/die-adfc-radreiseanalyse-2015 | datum archivace = 2015-04-12 | nedostupné = }}</ref> ve městě vede až na několik výjimek podél Labe. V&nbsp;průzkumech o&nbsp;přívětivosti k&nbsp;cyklistům v&nbsp;celém Německu zaujímají Drážďany místo na přibližně uprostřed za Chemnitz a Lipskem (v&nbsp;testu v&nbsp;roce 2014 se umístily na 21.&nbsp;místě z&nbsp;celkového počtu 38 velkoměst nad 200&nbsp;000 obyvatel).<ref>{{Citace elektronické monografie | korporace = ADFC | titul = Städteranking ADFC-Fahrradklimatest 2012 | url = http://www.adfc.de/misc/filePush.php?mimeType=application%2Fpdf&fullPath=http%3A%2F%2Fwww.adfc.de%2Ffiles%2F2%2F35%2F499%2F130131_Staedteranking_ADFC_Fahrradklima_Test_2012_Mappe.pdf | datum vydání = 2013 | datum aktualizace = | datum přístupu = 20191207 | vydavatel = ADFC | jazyk = de | url archivu = https://web.archive.org/web/20171113174527/http://www.adfc.de/misc/filePush.php?mimeType=application%2Fpdf&fullPath=http%3A%2F%2Fwww.adfc.de%2Ffiles%2F2%2F35%2F499%2F130131_Staedteranking_ADFC_Fahrradklima_Test_2012_Mappe.pdf | datum archivace = 2017-11-13 | nedostupné = }}</ref> V&nbsp;průzkumu mezi občany města z&nbsp;roku 2014 71 % respondentů uvedlo, že městské zastupitelstvo by se mělo více angažovat ve věci cyklistiky.<ref>{{Citace elektronické monografie | korporace = Landeshauptstadt Dresden | titul = Kommunale Bürgerumfrage 2014 | url = https://www.dresden.de/media/pdf/onlineshop/statistikstelle/KBU_2014_-_Tabellenteil.pdf | datum vydání = 2015 | datum aktualizace = | datum přístupu = 20191207 | vydavatel = Landeshauptstadt Dresden | jazyk = de}}</ref> Obyvatelé města jsou totiž nadšení cyklisté: i&nbsp;při první účasti v&nbsp;městské cyklistické soutěži v&nbsp;roce 2011 vyhráli v&nbsp;kategorii měst s&nbsp;aktivními cyklisty s&nbsp;nejvíce najetých kilometrů.<ref>{{Citace elektronické monografie | korporace = Landeshauptstadt Dresden | titul = Unterwegs zur Siegerehrung: Dresden erhält Preis für fahrradaktivste Stadt mit den meisten Radkilometern | url = https://www.dresden.de/de/rathaus/aktuelles/pressemitteilungen/archiv/2011/11/pm_064.php | datum vydání = 20111115 | datum aktualizace = 20191207 | datum přístupu = | vydavatel = Landeshauptstadt Dresden | jazyk = de}}</ref> Celkově silniční síť v&nbsp;městské správě pokrývá 1400&nbsp;km silnic, 1908&nbsp;km pěšin a 370&nbsp;km cyklostezek. ==== Veřejná doprava ==== [[Soubor:DVB NGT6DD Zwinger.jpg|náhled|Tramvaj NGT6DD před Zwingerem|alt=Barevná fotografie s pohledem na projíždějící žlutou tramvaj, za níž je jeden z pavilónů Zwingeru]] Vedle systému příměstské železnice [[S-Bahn]] existuje ve městě 12 tramvajových a více než 30 autobusových spojů provozovaných Drážďanských dopravním podnikem a některými autobusovými společnostmi. Významné pozemní linky s&nbsp;napojením na Drážďany provozuje veřejný dopravce {{Cizojazyčně|de|Regionalverkehr Sächsische Schweiz-Osterzgebirge}}. Tramvaje zde fungují od roku 1872, zpočátku jako koňské tramvaje, od roku 1893 postupně elektrifikované. Z&nbsp;počátku existovaly dvě konkurenční soukromé společnosti, jejichž vnějšími identifikátory byly různé barvy vagonů (proto byly v&nbsp;populaci označovány jako „žlutá“ nebo „červená“ společnost). Ty byly v&nbsp;roce 1905 sjednoceny. Od té doby je tramvajová síť provozována v&nbsp;jedné režii, nejprve městem samotným, v&nbsp;průběhu času různými více či méně na městě závislými dopravci. Drážďanská tramvaj je známá vagonem {{Cizojazyčně|de|„Großer Hecht“}} („velká štika“) používaným v&nbsp;letech 1931–1972. Už za Výmarské republiky částečně existoval tříminutový interval. Od poslední změny trati město provozuje dvanáct tramvajových tratí na přibližně 204&nbsp;km dlouhé trati, která sahá až do sousedních měst Radebeul, Coswig a Weinböhla; Tato pozemní železnice je nabízena turistům jako tzv. {{Cizojazyčně|de|Kultourlinie}}. [[Soubor:Dresden Faehre Pillnitz2.JPG|náhled|Přejezd přes Labe v&nbsp;Drážďanech-Pillnitz|alt=Barevná fotografie s pohledem na loď dopravního podniku na hladině Labe]] Drážďanské společnosti veřejné dopravy již léta modernizují svou síť a flotilu. Od června 2010 se s&nbsp;pohodlnými bezstupňovými vstupy běžně používají pouze nízkopodlažní železnice vyrobené v&nbsp;[[Bombardier Transportation]] v&nbsp;[[Budyšín]]ě. Jen pro speciální služby se příležitostně používají [[Tatra T4|Tatry T4D]], kromě pravidelné zkrácení intervalu u&nbsp;linky 3 v&nbsp;přednáškovém období.<ref>{{Citace elektronického periodika | příjmení = Springer | jméno = Christoph | odkaz na autora = | titul = Warum fahren in Dresden wieder alte Tatras? | periodikum = Sächsische Zeitung | odkaz na periodikum = Sächsische Zeitung | datum vydání = 20161209 | datum přístupu = 20191207 | url = https://www.saechsische.de/warum-fahren-in-dresden-wieder-alte-tatras-3561523.html | jazyk = de}}</ref> Tři přejezdy přes Labe umožňují vedle mostů (každý z&nbsp;nich s&nbsp;veřejnou dopravou po železnici, autobusem nebo tramvají) také přechod přes Labe: z&nbsp;{{Cizojazyčně|de|Johannstadtu}} do {{Cizojazyčně|de|Neustadtu}}, z&nbsp;{{Cizojazyčně|de|Niederpoyritz}} do {{Cizojazyčně|de|Alttolkewitz}} a z&nbsp;{{Cizojazyčně|de|Kleinzschachwitz}} do {{Cizojazyčně|de|Pillnitz}}). V&nbsp;městské části {{Cizojazyčně|de|Loschwitz}} jsou v&nbsp;provozu také historické lanovky: [[Pozemní lanová dráha|pozemní lanovka]] do vilové čtvrti {{Cizojazyčně|de|Weißer Hirsch}} a [[Visutá dráha v Drážďanech|visutá dráha]] do {{Cizojazyčně|de|Oberloschwitz}} nabízí výhled na město a krajinu na jihozápadě. Na Labi plují lopatkové parníky Saské paroplavby<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Saská paroplavba {{!}} Navigátor VVO – váš mobilní portál pro Drážďany a region | periodikum = www.vvo-online.de | url = https://www.vvo-online.de/cs/tarify-a-jizdenky/specialni-jizdenky/saechsische-dampfschifffahrt-160.cshtml | datum přístupu = 2023-03-16 }}</ref> (Weiße Flotte Sachsen; Bílá flotila) a poskytují výhradně turisticky využívaná spojení proti proudu k&nbsp;[[Saské Švýcarsko|Saskému Švýcarsku]] a po proudu k[[Míšeň|&nbsp;Míšni]]. Drážďany jsou také zastávkou osobních lodí organizátorů říčních plaveb. ==== Letecká doprava ==== [[Soubor:DRS Terminal 1.JPG|náhled|alt=Barevná fotografie s pohledem na moderní hangár letiště|[[Letiště Drážďany]]]] Na severu Drážďan, v&nbsp;místní části {{Cizojazyčně|de|[[Dresden-Klotzsche|Klotzsche]]}}, se od roku 1935 nachází mezinárodní [[Letiště Drážďany]] ({{Cizojazyčně|de|''Flughafen Dresden''}}). V&nbsp;areálu letiště a v&nbsp;jeho terminálu jsou kromě příletové a odletové části i&nbsp;různé obchody, konferenční centrum či vyhlídková plošina pro návštěvníky. Zajímavostí je prosklená [[lávka]], která propojuje kryté parkoviště s&nbsp;odbavovacími přepážkami. Kromě toho má letiště saské metropole vlastní přípojku na dálnici a disponuje i&nbsp;[[Dresden Flughafen (nádraží)|vlakovým nádražím]]. Terminál, bývalý hangár určený na výrobu letadel, je díky své průmyslové architektuře považován za jeden z&nbsp;nejkrásnějších letištních terminálů v&nbsp;Německu. Každou poslední neděli v&nbsp;měsíci je zde možná prohlídka v&nbsp;češtině. ==== Dálkové autobusy ==== Drážďany nemají vlastní terminál pro dálkovou autobusovou dopravu. Autobusy používají zastávky v&nbsp;ulici {{Cizojazyčně|de|Bayrische Straße}} u [[Hlavní nádraží Drážďany|Hlavního nádraží Drážďany]] ({{Cizojazyčně|de|''Dresden Hauptbahnhof''}}), nebo na zastávce u&nbsp;nádraží {{Cizojazyčně|de|Dresden-Neustadt}}. Zejména autobusová zastávka jižně od hlavní stanice není navržena pro rostoucí dálkový autobusový provoz. Především zde chybí přístřešky a lavičky. Je tedy třeba vybudovat centrální autobusové nádraží severně od hlavního nádraží na západním konci Vídeňského náměstí. Přesné plány nejsou v&nbsp;současné době k&nbsp;dispozici.<ref>{{Citace elektronického periodika | příjmení = Brüggemann | jméno = Dominik | odkaz na autora = | titul = Fernbus-Unternehmen in Dresden bemängeln fehlenden Zentralen Omnibusbahnhof | periodikum = Dresdner neueste Nachrichten | odkaz na periodikum = | datum vydání = 20141029 | datum přístupu = 20191207 | url = http://www.dnn-online.de/dresden/web/dresden-nachrichten/detail/-/specific/Fernbus-Unternehmen-in-Dresden-bemaengeln-fehlenden-Zentralen-Omnibusbahnhof-3541098774 | jazyk = de | url archivu = https://archive.today/20141029135004/http://www.dnn-online.de/dresden/web/dresden-nachrichten/detail/-/specific/Fernbus-Unternehmen-in-Dresden-bemaengeln-fehlenden-Zentralen-Omnibusbahnhof-3541098774 | datum archivace = 2014-10-29 }}</ref> Kromě velkého množství národních linek obsluhují Drážďany také některé mezinárodní linky. Dosažitelná města [[Amsterdam]], [[Budapešť]], [[Brusel]], [[Londýn]], [[Kodaň]], [[Paříž]], [[Praha]], [[Stockholm]], [[Vídeň]] nebo [[Curych]].<ref>{{Citace elektronické monografie | příjmení = | jméno = | odkaz na autora = | titul = Busverbindungen von und nach Dresden | url = http://www.fernbusse.de/buslinien/dresden/ | datum vydání = | datum aktualizace = 2019 | datum přístupu = 20191207 | vydavatel = Fernbusse.de | jazyk = de}}</ref> ==== Nákladní doprava ==== [[Soubor:VW-Cargotram-Dresden.jpg|náhled|CarGoTram|alt=Barevná fotografie s pohledem na modrou tramvaj projíždějící pod výškovým panelovým domem]] Drážďany byly a jsou důležitým železničním uzlem v&nbsp;nákladní dopravě, ke které náleží nádraží Drážďany-[[Friedrichstadt (Drážďany)|Friedrichstadt]]. Pro automobilové závody koncernu [[Volkswagen]] v&nbsp;Chemnitz, Zwickau, v&nbsp;Mladé Boleslavi a v&nbsp;Drážďanech samotných hraje toto nádraží důležitou roli jako logistické centrum pro nákladní dopravu. Každý den jezdí přes labskou železnici kolem 200 nákladních vlaků do České republiky a zpět. Zvláštností Drážďan je nákladní tramvaj CarGoTram, která slouží továrně {{Cizojazyčně|de|Volkswagen: Gläserne Manufaktur}}. Trať byla zřízena tak, aby propojila tuto továrnu s&nbsp;centrem města či logistickým centrem na nákladním nádraží ve {{Cizojazyčně|de|Friedrichstadtu}} bez použití dalších nákladních vozidel. Drážďanský [[Albertův přístav]] se nachází na levém břehu Labe v&nbsp;Drážďanech-Friedrichstadtu a slouží ke kontejnerové a vnitrozemské lodní dopravě. Od roku 2007 se zde používají speciální lodě [[Roll-on/roll-off]] pro dopravu kolových vozidel s&nbsp;maximálním přípustným zatížením 500 tun. Drážďany se nacházejí na křižovatce důležitých evropských silnic [[Evropská silnice E40|E40]] a [[Evropská silnice E55|E55]]. Výstavbou [[Dálnice A17 (Německo)|dálnice A17]] se podařilo přemístit dálkovou nákladní dopravu z&nbsp;města. Samotný E55 používá denně více než 2000 nákladních vozidel. === Média === ==== Deníky ==== V&nbsp;Drážďanech se vydávají dva tradiční deníky: ''{{Cizojazyčně|de|[[Sächsische Zeitung]]}}'' (SZ) a {{Cizojazyčně|de|''Dresdner Neueste Nachrichten''}} (DNN). Saské noviny byly od roku 1946 po celé období NDR orgánem [[Sjednocená socialistická strana Německa|SED]]. Dnes je většinovým vlastníkem vydavatelství {{Cizojazyčně|de|Gruner + Jahr}}. Předchůdci DNN byly noviny [[Národně-demokratická strana Německa (Německá demokratická republika)|Národně-demokratické strany Německa]] ({{Cizojazyčně|de|''Sächsische Neueste Nachrichten''}}) Liberálně-demokratické strany Německa ({{Cizojazyčně|de|''Sächsisches Tageblatt''}}) a [[Křesťanskodemokratická unie|CDU]] (''Die Union''). DNN dnes patří k&nbsp;Lipské nakladatelské a polygrafické společnosti, která je rovněž akcionářem novin {{Cizojazyčně|de|''Leipziger Volkszeitung''}} (LVZ). Z této lipské nakladatelské a polygrafické společnosti je 100 % vlastněno společností {{Cizojazyčně|de|Verlagsgesellschaft Madsack}}, která se zase podílí více než 20 % na Německé tiskové a vydavatelské společnosti (dd_vg), která je mediální investiční společnosti [[Sociálnědemokratická strana Německa|SPD]]. Dalšími novinami jsou {{Cizojazyčně|de|''Dresdner Morgenpost''}} a místní vydání deníku {{Cizojazyčně|de|''Bild''}}. ==== Další noviny a časopisy ==== [[Soubor:Landesfunkhaus Dresden (cropped).jpg|náhled|Budova Saského rozhlasu|alt=Barevná fotografie s pohledem na komplex budov s několika stromy]] Bezplatný list {{Cizojazyčně|de|''Dresdner Amtsblatt''}} (DDA) vydává městské zastupitelstvo jednou týdně. Jeho první předchůdce vycházel již od roku 1839, proto je považován za služebně nejstarší tištěné médium v&nbsp;Drážďanech. {{Cizojazyčně|de|''Dresdner Kulturmagazin''}} (bezplatný) a magazín {{Cizojazyčně|de|''Sax''}} jsou jednou měsíčně vydávané městské časopisy s&nbsp;kalendářem akcí. Gastronomický magazín {{Cizojazyčně|de|''Augusto''}} vychází jednou ročně. Dalšími časopisy jsou {{Cizojazyčně|de|''Frizz''}}, {{Cizojazyčně|de|''Spot''}}, {{Cizojazyčně|de|''DD-INside''}}, {{Cizojazyčně|de|''Skunk''}}, {{Cizojazyčně|de|''SPIESSER''}}, {{Cizojazyčně|de|''Urania''}}, {{Cizojazyčně|de|''caz''}}, {{Cizojazyčně|de|''Prinz''}} a {{Cizojazyčně|de|''port01''}}, které jsou částečně financovány z&nbsp;reklamy. Některé z&nbsp;těchto listů jsou zastoupeny také v&nbsp;dalších německých městech. Kromě toho jsou ve městě o&nbsp;víkendech distribuovány bezplatné reklamní časopisy {{Cizojazyčně|de|''Wochenkurier''}}, {{Cizojazyčně|de|''freitagSZ''}} a {{Cizojazyčně|de|''Dresden am Wochenende''}}, přičemž poslední dva patří do portfolia vydavatelství {{Cizojazyčně|de|''Sächsische Zeitung'' (DDV Mediengruppe)}}. Kromě toho existují reklamní listy pro příslušné čtvrti, např. {{Cizojazyčně|de|''Leubener Zeitung''}} pro městskou část {{Cizojazyčně|de|Leuben}}. Vedle toho jsou pak v&nbsp;Drážďanech vydávány literární časopisy {{Cizojazyčně|de|''Ostragehege''}} a {{Cizojazyčně|de|''Signum''}}. ==== Rozhlas a televize ==== [[Soubor:Wachwitz Elbe 01.jpg|náhled|upright|Televizní věž Drážďany-Wachwitz|alt=Barevná fotografie s pohledem na štíhlou televizní věž nad krajinou předměstí]] Vzhledem k&nbsp;tomu, že v&nbsp;Labském údolí bylo jen několik míst, kde bylo možné přijímat celostátně vysílané programy, byla v&nbsp;roce 1969 postavena 252 metrů vysoká televizní věž. V&nbsp;Drážďanech se kromě zemského vysílače [[Mitteldeutscher Rundfunk|MDR]] nachází také řada produkčních a servisních společností. Soukromé rozhlasové stanice jako {{Cizojazyčně|de|Hitradio RTL, Radio PSR, Energy Sachsen, Radio Dresden}} a {{Cizojazyčně|de|R.SA}} jsou v&nbsp;Drážďanech zastoupeny svými programy. Kromě televizních stanic v&nbsp;jednotlivých městských částech, jejichž signál je šířen anténami, existuje také drážďanská televize {{Cizojazyčně|de|Dresden Fernsehen}} stejně jako soukromý rozhlas pro celé město. V rámci kabelové cítě Vodafone nepřetržitě vysílá lokální televizní stanice tvM ({{Cizojazyčně|de|Meissen Fernsehen}}). Prostřednictvím Primacomu je v&nbsp;Drážďanech distribuován regionální sportovní kanál 8Sport. V&nbsp;Drážďanech jsou dva saské vzdělávací kanály (SAEK) – jeden pro školy určený kanál SAEK v&nbsp;{{Cizojazyčně|de|St. Benno-Gymnasium}} a jeden v&nbsp;středisku mediální kultury Pentacon. Zde zájemci z&nbsp;řad občanů najdou otevřená studia a mohou se učit produkci i&nbsp;vysílání (na vlastní radiostanici NEON 425 na 104,25&nbsp;MHz). Kromě veřejných a soukromých rozhlasových stanic v&nbsp;Drážďanech lze zdarma poslouchat rádio coloRadio ve všední dny od 18 do 24 hodin a o&nbsp;víkendech od 12 do 24 hodin na frekvencích 98,4 a 99,3&nbsp;MHz. Tyto frekvence jsou sdíleny stanicemi coloRadio s&nbsp;apollo rádio. Během období NDR nebylo v&nbsp;Drážďanech možné naladit většinou žádné západní televizní stanice, proto se Drážďanům někdy říkalo „[[Údolí netušících]]“. V&nbsp;lidovém jazyce bylo jméno [[ARD]] interpretováno jako {{Cizojazyčně|de|'''A'''ußer '''R'''aum '''D'''resden}} („ARD všude jinde, jen ne v&nbsp;Drážďanech“). Aby však bylo možné sledovat západoněmecké televizní stanice, založené po roce 1987, vzniklo několik občanských iniciativ, které šířily skrze státem tolerované satelitní signály západoněmecké televizní programy v&nbsp;malých kabelových sítích. Částečně teritoriálně slabě přijímané západoněmecké programy byly v&nbsp;těchto kabelových sítích nabízeny v&nbsp;kolísavé kvalitě. Kromě toho byly šířeny i&nbsp;české televizní programy, ve kterých se občas vysílaly německé filmy s&nbsp;českými titulky. === Veřejné instituce nadregionálního významu === Vzhledem k&nbsp;tomu, že Drážďany jsou hlavním zemským městem, nachází se tu řada státních veřejných institucí a institucí veřejného práva, jako je [[Saský zemský sněm]], Saská státní kancelář, všechna ministerstva Saské vlády, Saský komisař pro ochranu údajů, Státní kriminální policie Saska a další státní orgány. V&nbsp;Sasku byla dodržována zásada územního oddělení legislativních a výkonných složek soudnictví tak, že kromě Vyššího krajského soudu pro obecnou jurisdikci se všechny ostatní vrchní krajské soudy nacházejí v&nbsp;Lipsku, Chemnitz a Budyšíně.<ref name="AuE" >{{Citace elektronické monografie | titul = Städtische Ämter und Einrichtungen | url = https://www.dresden.de/de/rathaus/struktureinheiten.php | datum aktualizace = 2020-07-21 | datum přístupu = 2020-07-29 | vydavatel = Landeshauptstadt Dresden | jazyk = de }}</ref> Univerzitní klinika Carla Gustava Cara při Technické univerzitě v Drážďanech, založená v&nbsp;roce 1954, je nemocnicí pro východní Sasko s&nbsp;asi 1300 lůžky. Městská klinika Drážďany-[[Friedrichstadt (Drážďany)|Friedrichstadt]] je nemocnicí pro pacienty se zvláštními potřebami.<ref name="AuE" /> K&nbsp;dispozici je také Komora pro řemesla a Obchodní a průmyslová komora.<ref name="AuE" /> Vodní a lodní úřad Drážďany je podřízen Ředitelství pro vodní cesty a lodní dopravu směrem na východ a je odpovědný hlavně za Labe na úseku 290&nbsp;km. Federální celní správa zahrnuje Celní vyšetřovací úřad a Hlavní celní úřad se sídlem v&nbsp;Drážďanech. Posledně jmenovaný a přidružený celní úřad je podřízen Centrálnímu federálnímu finančnímu ředitelství v&nbsp;Postupimi. Do 31. prosince 2007 byl podřízen celnímu a spotřebnímu oddělení (ZuVA) Oberfinanzdirektion Chemnitz. Na konci tohoto roku však byla ZuVA rozpuštěna.<ref name="AuE" /> V&nbsp;Albertstadtu se vedle Důstojnické školy a Vojenského historického muzea nachází Státní velitelství Saska. Spolková agentura pro technickou pomoc má v&nbsp;Drážďanech regionální úřad. Ten je podřízen THW Saskému státnímu sdružení v&nbsp;Durynsku se sídlem v&nbsp;Altenburgu. Spolková agentura pro elektřinu, plyn, telekomunikace, poštu a železnice je zastoupena v&nbsp;Drážďanech vlastní pobočkou. Kromě toho má ve městě ředitelství [[Saská akademie umění]], Saská státní nadace Příroda a životní prostředí, Komunitní nadace, Nadace Brücke/Most-Stiftung a od roku 2006 Archiv Gerharda Richtera.<ref name="AuE" /> == Vzdělávání a výzkum == Drážďany jsou tradičním sídlem významných společností a institucí, které dotvářejí renomé města jako důležitého centra moderních průmyslových technologií a inovací, ale i&nbsp;jeho pověst jakožto významného uměleckého a kulturního města s&nbsp;možností vzdělávání ve výtvarném umění a humanitních oborech. Vzájemná provázanost a tradice v&nbsp;oblasti výzkumu, ekonomiky a kultury přispěly k&nbsp;tomu, že Drážďanům byl od společnosti Stifterverband für die Deutsche Wissenschaft za rok 2006 propůjčen titul „Město vědy“.<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = „Stadt der Wissenschaft“: Aachen zieht in Dresden den Kürzeren | periodikum = Aachener Zeitung | vydavatel = Medienhaus Aachen GmbH | datum vydání = 2006-03-28 | datum přístupu = 2020-07-29 | url = https://www.aachener-zeitung.de/kultur/stadt-der-wissenschaft-aachen-zieht-in-dresden-den-kuerzeren_aid-28064493 | jazyk = de }}</ref> Související akce byly úzce spjaty s&nbsp;oslavami 800. výročí města.<ref>{{Citace elektronické monografie | titul = 800-Jahrfeier: Die Vorbereitungen zum historischen Festumzug laufen an | url = https://www.dresden.de/de/rathaus/aktuelles/pressemitteilungen/archiv/2006/04/c_070.php | datum vydání = 2006-04-19 | datum přístupu = 2020-07-29 | vydavatel = Landeshauptstadt Dresden | jazyk = de }}</ref> Ukotvení vědy a vzdělávání v&nbsp;městské populaci je zvláště patrné při každoročně dobře navštěvované akci {{Cizojazyčně|de|„Lange Nacht der Wissenschaften“}} (''Dlouhá noc s&nbsp;vědou'').<ref>{{Citace elektronické monografie | korporace = jungvornweg GmbH | titul = Dresdner Lange Nacht der Wissenschaften | url = http://www.wissenschaftsnacht-dresden.de/ | datum vydání = | datum aktualizace = 2019 | datum přístupu = 20191203 | vydavatel = jungvornweg GmbH | jazyk = de}}</ref> === Vysokoškolské vzdělávání a univerzitní výzkum === [[Soubor:TU Dresden 50.jpg|náhled|Posluchárna [[Technická univerzita v Drážďanech|Technické univerzity v&nbsp;Drážďanech]]|alt=Barevná fotografie s pohledem na prosklené průčelí moderní budovy]] [[Soubor:Dresden Blick von der Frauenkirche auf die Akademie der Bildenden Künste 2.JPG|náhled|Vysoká škola výtvarných umění na Brühlské terase|alt=Barevná fotografie s pohledem s výšky na komplex budov s výraznou centrální kupolí]] Ve městě je devět vysokých škol, které jsou na jedné straně zaměřeny na techniku a ekonomii, na straně druhé na umění a kulturu. Celkem zde studuje více než 40 000 osob. O&nbsp;studenty vysokých škol pečuje organizace {{Cizojazyčně|de|Studentenwerk Dresden}}.<ref name="HSD" >{{Citace elektronické monografie | titul = Hochschulen in Dresden | url = https://www.dresden.de/de/wirtschaft/wissenschaft/09/Hochschulen.php | datum vydání = | datum aktualizace = 2020-02-28 | datum přístupu = 2020-07-29 | vydavatel = Landeshauptstadt Dresden | jazyk = de }}</ref> [[Technická univerzita v Drážďanech]] (TUD) je 18. největší univerzitou v&nbsp;Německu s&nbsp;necelými 33 000 studenty a přibližně 6 000 zaměstnanci.<ref>{{Citace elektronické monografie | titul = Universitäten in Deutschland | url = https://www.studis-online.de/Hochschulen/Universitaeten/ | datum vydání = | datum aktualizace = 2019 | datum přístupu = 20191203 | vydavatel = | jazyk = de}}</ref> Její kampus se nachází jižně od centra města v&nbsp;blízkosti [[Dresden Hauptbahnhof|Hlavního vlakového nádraží]], velká část je na území městské části {{Cizojazyčně|de|Südvorstadt}}. Souvisejícím projektem TUD je Dresden International University (DIU), kde lze studovat pouze postgraduálně. Kromě toho se na TUD v&nbsp;každém semestru pořádá dětská univerzita (Kinderuniversität) ve stylu přednášek na různá témata.<ref name="HSD" /> Největší odbornou školou v&nbsp;Drážďanech je [[Vysoká škola techniky a ekonomie v Drážďanech|Vysoká škola techniky a ekonomie]] ({{Cizojazyčně|de|''Hochschule für Technik und Wirtschaft Dresden''; HTW Dresden}}). Hlavní budova HTW Dresden se nachází přímo u&nbsp;Hlavního nádraží. Do roku 1992 fungovala Vysoká škola dopravy „Friedricha Lista“, která je nyní stejnojmennou Fakultou dopravy „Friedricha Lista“ v&nbsp;rámci Technické univerzity. Na HTW momentálně studuje asi 5000 studentů.<ref name="HSD" /> V&nbsp;oblasti výtvarného umění lze v&nbsp;Drážďanech studovat [[Vysoká škola výtvarných umění v Drážďanech|Vysokou školu výtvarných umění]] ({{Cizojazyčně|de|''Hochschule für Bildende Künste Dresden''}}), která se nachází přímo v&nbsp;centru na Brühlské terase. Dalšími uměleckými školami jsou Vysoká škola tance (Gret) Paluccy ({{Cizojazyčně|de|''Palucca Hochschule für Tanz Dresden''}}) a [[Vysoká hudební škola Carla Marii von Webera v Drážďanech|Vysoká hudební škola Carla Marii von Webera]] ({{Cizojazyčně|de|''Hochschule für Musik Carl Maria von Weber Dresden''}}).<ref name="HSD" /> Od prosince 2012 je navíc k&nbsp;dispozici Univerzita spojených národů ({{Cizojazyčně|de|''Universität der Vereinten Nationen''}} / ''United Nations University''; UNU), na níž lze studovat na Institute for Integrated Management of Material Fluxes and of Resources (UNU-FLORES). Tento institut je zaměřen na globální změny a správu zdrojů pro ekologické hospodaření.<ref name="HSD" /> Dalšími vysokými školami jsou Evangelická vysoká škola pro sociální práci ({{Cizojazyčně|de|''Evangelische Hochschule für Soziale Arbeit Dresden''}}) a Vysoká škola pro církevní hudbu ({{Cizojazyčně|de|''Hochschule für Kirchenmusik Dresden''}}).<ref name="HSD" /> Vedle toho existuje, jakožto další důležitá vysoká škola Akademie pro kooperativní vzdělávání ({{Cizojazyčně|de|''Berufsakademie Dresden''}}), což je pobočka Státní studijní akademie Saska ({{Cizojazyčně|de|''Staatliche Studienakademie Sachsen''}}), a Saská správní a hospodářská akademie ({{Cizojazyčně|de|''Sächsische Verwaltungs- und Wirtschafts-Akademie e.V.''}}), tedy instituce sloužící k&nbsp;pokračujícímu vzdělávání. K&nbsp;těmto institucím lze přiřadit také Vysokou důstojnickou školu ({{Cizojazyčně|de|''Offizierschule des Heeres''}}), která tradičně školí důstojníky německé armády.<ref name="HSD" /> === Mimouniverzitní vědecké organizace === ==== Fraunhoferova společnost ==== [[Fraunhoferova společnost|Fraunhoferova společnost k&nbsp;podpoře aplikovaného výzkumu]] ({{Cizojazyčně|de|''Fraunhofer-Gesellschaft zur Förderung der angewandten Forschung e. V.''}}) s&nbsp;více než 26 600 zaměstnanci je největší organizací pro aplikovaný výzkum a vývoj v&nbsp;Evropě. Tato společnost sídlící v&nbsp;Mnichově provozuje v&nbsp;Drážďanech jedenáct zařízení a centrální institut, což je v&nbsp;Německu daleko největší pobočka této společnosti. Výzkum Fraunhoferovy společnosti se stal významným lokalizačním faktorem pro řadu high-tech společností. Společnost – integrovaná do zařízení bývalého závodu Qimonda – provozuje v&nbsp;Drážďanech Fraunhoferovo centrum nanoelektronických technologií ({{Cizojazyčně|de|''Fraunhofer-Center Nanoelektronische Technologien''}}).<ref name="FGD" >{{Citace elektronické monografie | titul = Fraunhofer Dresden | url = https://www.dresden.fraunhofer.de/ | datum vydání = | datum aktualizace = 2020 | datum přístupu = 2020-07-29 | vydavatel = Fraunhofer | jazyk = de }}</ref> ==== Společnost Maxe Plancka ==== [[Soubor:Max Planck Institut Dresden.JPG|náhled|Institut Maxe Plancka pro molekulární buněčnou biologii a genetiku|alt=Barevná fotografie s pohledem na blok několika moderních budov]] {{viz též|Společnost Maxe Plancka}} [[Společnost Maxe Plancka]] provozuje od roku 2001 v&nbsp;Drážďanech Institut Maxe Plancka pro molekulární buněčnou biologii a genetiku ({{Cizojazyčně|de|''Max-Planck-Institut für molekulare Zellbiologie und Genetik''; MPI CBG}}). Od té doby se zde rozvinul mj. výzkumný program molekulárního bioinženýrství, jenž souvisí s&nbsp;celkovou specializací této pobočky na funkční [[Genomika|genomiku]]. V&nbsp;institutu pracuje asi 300 spolupracovníků. Dalšími ústavy [[Společnost Maxe Plancka|Společnosti Maxe Plancka]] jsou v Drážďanech Institut Maxe Plancka pro chemickou fyziku pevných látek ({{Cizojazyčně|de|''Max-Planck-Institut für Chemische Physik fester Stoffe''}}) a Institut Maxe Plancka pro fyziku komplexních systémů ({{Cizojazyčně|de|''Max-Planck-Institut für Physik komplexer Systeme''}}).<ref>{{Citace elektronické monografie | příjmení = | jméno = | odkaz na autora = | titul = Max-Planck-Gesellschaft | url = https://www.forschung.sachsen.de/max-planck-gesellschaft-4019.html | datum vydání = | datum aktualizace = 2020 | datum přístupu = 2020-07-28 | vydavatel = Sächsisches Staatsministerium für Wissenschaft, Kultur und Tourismus | jazyk = de }}</ref> ==== Helmholtzovo centrum Drážďany-Rossendorf ==== Helmholtzovo centrum Drážďany-Rossendorf ({{Cizojazyčně|de|''Helmholtz-Zentrum Dresden-Rossendorf e.V.''}}), což je přírodovědné výzkumné centrum se sídlem v&nbsp;drážďanské místní části Rossendorf, patří od roku 2011 k&nbsp;Vědecké společnosti Gottfrieda Wilhelma Leibnize ({{Cizojazyčně|de|''Wissenschaftsgemeinschaft Gottfried Wilhelm Leibniz''}}, zkráceně ''{{Cizojazyčně|de|Leibniz-Gemeinschaft''}}). Těžištěm činnosti tohoto centra jsou např. výzkum rakoviny, výzkum energií a materiálů. Od roku 2009 v&nbsp;Drážďanech sídlí pobočka Německého centra pro neurodegenerativní onemocnění ({{Cizojazyčně|de|''Deutsches Zentrum für Neurodegenerative Erkrankungen''; DZNE}}).<ref>{{Citace elektronické monografie | titul = Helmholtz-Gemeinschaft | url = https://www.forschung.sachsen.de/helmholtz-gemeinschaft-4021.html | datum vydání = | datum aktualizace = 2020 | datum přístupu = 2020-07-28 | vydavatel = Sächsisches Staatsministerium für Wissenschaft, Kultur und Tourismus | jazyk = de }}</ref> ==== Wissenschaftsgemeinschaft „Gottfried Wilhelm Leibniz“ ==== Leibnizova společnost ({{Cizojazyčně|de|''Leibniz-Gemeinschaft''}}), která se specializuje na mimouniverzitní výzkum, provozuje v&nbsp;Drážďanech několik ústavů, které se zabývají různými obory: * {{Cizojazyčně|de|Leibniz-Institut für Festkörper- und Werkstoffforschung (IFW) Dresden}} * {{Cizojazyčně|de|Leibniz-Institut für Polymerforschung Dresden (IPF)}} * {{Cizojazyčně|de|Leibniz-Institut für ökologische Raumentwicklung (IÖR)}} * {{Cizojazyčně|de|ifo Institut für Wirtschaftsforschung}} (Pouze odvětví se zaměřením na ekonomiku v&nbsp;nových spolkových zemích)<ref>{{Citace elektronické monografie | titul = Leibniz-Gemeinschaft | url = https://www.forschung.sachsen.de/wissenschaftsgemeinschaft-gottfried-wilhelm-leibniz-4015.html | datum vydání = | datum aktualizace = 2020 | datum přístupu = 2020-07-28 | vydavatel = Sächsisches Staatsministerium für Wissenschaft, Kultur und Tourismus | jazyk = de }}</ref> === Gymnázia === [[Soubor:Sportschulzentrum Dresden Friedrichstadt 2.jpg|náhled|Školní nádvoří Sportovního gymnázia v&nbsp;okolí areálu památkově chráněných bývalých městských jatek|alt=Barevná fotografie s pohledem na čtvercové nádvoří komplexu moderních budov, za nímž ční věž]] Drážďany mají 31 gymnázií, z&nbsp;nichž {{Cizojazyčně|de|Martin-Andersen-Nexö-Gymnasium}} poskytuje prohloubené matematicko-přírodovědecké vzdělání, {{Cizojazyčně|de|Romain-Rolland-Gymnasium}} hlubší jazykové vzdělávání a {{Cizojazyčně|de|Semper-Gymnasium}} zase prohloubené umělecké vzdělávání. Gymnáziem poskytující klasické humanitní vzdělání je protestantské {{Cizojazyčně|de|Kreuzgymnasium}}, jehož historie sahá až do 13. století. Saské státní hudební gymnázium Carla Marii von Webera školí hudebně nadané studenty. K&nbsp;dispozici je také elitní sportovní škola, jíž je Sportovní gymnázium ({{Cizojazyčně|de|''Sportgymnasium''}}).<ref>{{Citace elektronického periodika | titul = Liste der Gymnasien | periodikum = Stadtwiki Dresden | odkaz na periodikum = | vydavatel = | odkaz na vydavatele = | datum vydání = 2019-12-03 | datum přístupu = 2020-07-28 | url = https://www.stadtwikidd.de/wiki/Liste_der_Gymnasien }}</ref> == Osobnosti == [[Soubor:Schutz.jpg|náhled|[[Heinrich Schütz]] (1585–1672), hudební skladatel a varhaník|alt=Barevná reprodukce olejomalby s portrétem staršího šedovlasého muže s bílým límcem, který drží srolovanou listinu s notami]] * [[Heinrich Schütz]] (1585–1672), hudební skladatel a varhaník * [[August II. Silný]] (1670–1733), saský kurfiřt a polský král * [[Jan Dismas Zelenka]] (1679–1745), český barokní skladatel * [[August III. Polský]] (1696–1763), saský kurfiřt a polský král * [[Wilhelm Friedemann Bach]] (1710–1784), hudební skladatel a hudebník, syn Johanna Sebastiana Bacha * [[Caspar David Friedrich]] (1774–1840), malíř a kreslíř, krajinář * [[Carl Maria von Weber]] (1786–1826), hudební skladatel, kapelník, klavírista a dirigent * [[Pjotr Stolypin]] (1862–1911), předseda vlády v&nbsp;carském Rusku * [[Heinrich Kühn]] (1866–1944), fotograf a pionýr fotografie * [[Melitta Bentz]] (1873–1950), vynálezkyně kávového filtru a zakladatelka společnosti [[Melitta (společnost)|Melitta]] * [[Arno Plauert]] (1876–1937), podnikatel ve strojírenství, výrobce obráběcích strojů ve [[Varnsdorf]]u * [[Max Immelmann]] (1890–1916), stíhací pilot, letecké eso v&nbsp;1. světové válce * [[Charlotte Rudolph]] (1896–1983), fotografka se zaměřením na portrétní a taneční fotografii * [[Erich Kästner]] (1899–1974), novinář a spisovatel * [[Manfred von Ardenne]] (1907–1997), fyzik, vynálezce řádkovacího elektronového mikroskopu * [[Günter Behnisch]] (1922–2010), architekt * [[Gerhard Richter]] (* 1932), malíř a vizuální umělec * [[Jiga'el Tumarkin]] (1933–2021), malíř a sochař * [[Matthias Sammer]] (* 1967), fotbalista, držitel [[Zlatý míč|Zlatého míče]] * [[Cathleen Tschirchová]] (* 1979), atletka * [[Peter Scholze]] (* 1987), matematik, profesor na Bonnské univerzitě, držitel [[Fieldsova medaile|Fieldsovy medaile]] * [[Johannes Vetter]] (* 1993), atlet, mistr světa v [[Mistrovství světa v atletice 2017 – Muži hod oštěpem|hodu oštěpem v r. 2017]] == Odkazy == == Poznámky == <references group="pozn." /> === Reference === {{Překlad|de|Dresden|194372718}} <references> <ref name="Zensus">{{Citace elektronické monografie|url=https://ergebnisse.zensus2011.de/|vydavatel=Statistische Ämter des Bundes und der Länder|titul=Zensus 2011|datum přístupu=2018-11-06|jazyk=německy|url archivu=https://web.archive.org/web/20130605031517/https://ergebnisse.zensus2011.de/|nedostupné=ano}}</ref> </references> === Literatura === * {{Citace monografie | příjmení = Bach | jméno = Ansgar | odkaz na autora = | titul = Dresden : ein literarischer Reiseführer | url = | vydavatel = Lambert Schneider | místo = Darmstadt | rok vydání = 2011 | vydání = | počet stran = 144 | kapitola = | strany = | isbn = 978-3-650-23773-6 | jazyk = de}} * {{Citace monografie | příjmení = Bruschke | jméno = Gerhard | titul = Drážďany | url = | překladatelé = Lenka Svobodová | vydavatel = Ikar | místo = Praha | rok vydání = 2012 | vydání = 1 | počet stran = 272 | edice = Společník cestovatele | kapitola = | strany = | isbn = 978-80-249-1896-9}} * {{Citace monografie | příjmení = Czok | jméno = Karl | odkaz na autora = | titul = August der Starke und seine Zeit : Kurfürst von Sachsen, König in Polen | url = | vydavatel = Piper | místo = München ; Zürich | rok vydání = 2016 | vydání = 6 | počet stran = 207 | kapitola = | strany = | isbn = 978-3-492-24636-1 | jazyk = de}} * {{Citace monografie | příjmení = Černý | jméno = Karel | příjmení2 = Kárník | jméno2 = Josef | příjmení3 = Navrátil | jméno3 = Martin | titul = Železniční trať Praha - Drážďany | url = | vydavatel = Tváře | rok vydání = 2018 | vydání = 1 | počet stran = 171 | edice = Železniční tratě na starých pohlednicích; 10 | kapitola = | strany = | isbn = 978-80-907294-5-2}} * {{Citace monografie | příjmení = Dehio | jméno = Georg | odkaz na autora = | titul = Handbuch der deutschen Kunstdenkmäler. Dresden (Neubearbeitung) | url = | vydavatel = Deutscher Kunstverlag | místo = München | rok vydání = 2005 | vydání = | počet stran = 370 | kapitola = | strany = | isbn = 3-422-03110-3 | jazyk = de}} * {{Citace monografie | příjmení = Delau | jméno = Reinhard | odkaz na autora = | titul = Dresden - zwei Städte am Fluss | url = | vydavatel = Ed. Sächsische Zeitung | místo = Dresden | rok vydání = 2009 | vydání = | počet stran = 196 | kapitola = | strany = | isbn = 978-3-938325-66-7 | jazyk = de}} * {{Citace monografie | titul = Geschichte der Stadt Dresden, Bd. 1., Von den Anfängen bis zum Ende des Dreißigjährigen Krieges | url = | editoři = [[Karlheinz Blaschke]], Uwe John | vydavatel = Theiss | místo = Stuttgart | rok vydání = 2005 | vydání = | počet stran = 767 | kapitola = | strany = | isbn = 978-3-8062-1906-7 | jazyk = de}} * {{Citace monografie | titul = Geschichte der Stadt Dresden, Bd. 2., Vom Ende des Dreißigjährigen Krieges bis zur Reichsgründung | url = | editoři = Reiner Groß, Uwe John | vydavatel = Theiss | místo = Stuttgart | rok vydání = 2006 | vydání = | počet stran = 861 | kapitola = | strany = | isbn = 978-3-8062-1927-2 | jazyk = de}} * {{Citace monografie | titul = Geschichte der Stadt Dresden, Bd. 3., Von der Reichsgründung bis zur Gegenwart | url = | editoři = Holger Starke, Uwe John | vydavatel = Theiss | místo = Stuttgart | rok vydání = 2006 | vydání = | počet stran = 976 | kapitola = | strany = | isbn = 978-3-8062-1928-9 | jazyk = de}} * {{Citace monografie | příjmení = Löffler | jméno = Fritz | odkaz na autora = | titul = Das alte Dresden : Geschichte seiner Bauten | url = | vydavatel = Sachsenverlag | místo = Dresden | rok vydání = 1958 | vydání = 3 | počet stran = 426 | kapitola = | strany = | isbn = | jazyk = de}} * {{Citace monografie | příjmení = Pietschmann | jméno = Thorsten | titul = Dresden : Architektur und Kunst | url = | vydavatel = Cybela Verlag GmbH | místo = Oybin-Lückendorf | rok = 2013 | vydání = 1 | počet stran = 520 | kapitola = | strany = | isbn = 978-3-944470-00-9 | jazyk = de}} * {{Citace monografie | příjmení = Richter | jméno = Stanislav | odkaz na autora = | titul = Drážďany | url = | vydavatel = Obelisk | místo = Praha | rok vydání = 1970 | vydání = 1 | počet stran = 246 | kapitola = | strany = | isbn =}} * {{Citace monografie | příjmení = Řezník | jméno = Miloš | odkaz na autora = Miloš Řezník | titul = Sasko | url = | vydavatel = Nakladatelství Libri | místo = Praha | rok vydání = 2005 | vydání = 1 | edice = Stručná historie států; 32 sv. | kapitola = | isbn = 80-7277-275-9}} * {{Citace periodika | příjmení = | jméno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautoři = | titul = Sachsen und Dresden im Siebenjährigen Krieg | periodikum = Dresdner Hefte : Beiträge zur Kulturgeschichte | odkaz na periodikum = | rok vydání = 2001 | měsíc vydání = 11 | ročník = 19 | číslo = 68 | strany = 1–96 | poznámka = | url = | issn = 0863-2138 | isbn = 3-910055-60-5 | jazyk = de}} * {{Citace monografie | příjmení = Stuhrberg | jméno = Angela | příjmení2 = Münch | jméno2 = Christoph | titul = Baedeker Reiseführer Dresden : mit praktischer Karte | url = | vydavatel = Mairdumont GmbH & Co. KG | místo = Ostfildern | rok vydání = 2018 | vydání = 17 | počet stran = 306 | kapitola = | strany = 1 | isbn = 978-3-8297-4638-0 | jazyk = de}} * {{Citace monografie | příjmení = Sucher | jméno = Kerstin | odkaz na autora = | titul = Drážďany | url = | překladatelé = Alice Kavinová | vydavatel = Jan Vašut s.r.o. | místo = Praha | rok vydání = 2017 | vydání = 4 | počet stran = 128 | kapitola = | strany = | isbn = 978-80-7541-088-7}} * {{Citace monografie | příjmení = Štech | jméno = Václav Vilém | odkaz na autora = Václav Vilém Štech | titul = Drážďany: praktický průvodce | url = | vydavatel = Máj | místo = [Praha] | rok vydání = [1912] | vydání = 2 | počet stran = | kapitola = | strany =}} * {{Citace monografie | příjmení = Taylor | jméno = Frederick | odkaz na autora = | titul = Drážďany: úterý 13. února 1945 | url = | překladatelé = Jiří Gojda | vydavatel = BB art | místo = Praha | rok vydání = 2005 | vydání = 1 | počet stran = 462 | kapitola = | strany = | isbn = 80-7341-478-3}} ==== Beletrie ==== * {{Citace monografie | příjmení = Bendel | jméno = Oliver | odkaz na autora = | titul = Verlorene Schwestern : Roman | url = | vydavatel = Leipzig : Leipziger Literaturverlag | místo = Leipzig | rok vydání = 2009 | vydání = 1 | počet stran = 110 | kapitola = | strany = | isbn = 978-3-86660-079-9 | jazyk = de}} * {{Citace monografie | titul = Die wüste Stadt : sieben Dichter über Dresden | url = | editoři = Renatus Deckert | vydavatel = Insel-Verlag | místo = Frankfurt am Main ; Leipzig | rok vydání = 2005 | vydání = | počet stran = 260 | kapitola = | strany = | isbn = 978-3-458-34849-8 | jazyk = de}} * {{Citace monografie | příjmení = Kügelgen von | jméno = Wilhelm | odkaz na autora = | titul = Jugenderinnerungen eines alten Mannes | url = | vydavatel = Hendel | místo = Halle a.d. Saale | rok vydání = [1899] | vydání = | počet stran = 4, 423 | kapitola = | strany = | isbn = | jazyk = de}} * {{Citace monografie | příjmení = Panitz | jméno = Eberhard | odkaz na autora = | titul = Dresdner Novelle 1989 | url = | vydavatel = Verlag am Park | místo = Berlin | rok vydání = 2009 | vydání = | počet stran = 155 | kapitola = | strany = | isbn = 978-3-89793-232-6 | jazyk = de}} * {{Citace monografie | titul = Dresden : eine literarische Einladung | url = | editoři = Detlev Schöttker | vydavatel = Wagenbach | místo = Berlin | rok vydání = 2006 | vydání = 1 | počet stran = 140 | kapitola = | strany = | isbn = 978-3-8031-1239-2 | jazyk = de}} * {{Citace monografie | příjmení = Althoff | jméno = Christiane | odkaz na autora = | titul = Uwe Tellkamp, Der Turm : Geschichte aus einem versunkenen Land | url = | vydavatel = Schöningh | místo = Paderborn | rok vydání = 2014 | vydání = 1 | počet stran = 136 | kapitola = | strany = | isbn = 978-3-14-022602-8 | jazyk = de}} * {{Citace monografie | příjmení = Ullmann | jméno = Mathias | odkaz na autora = | titul = Ohne Engel : Roman | url = | vydavatel = Thiele | místo = Mainz am Rhein | rok vydání = 2009 | vydání = 1 | počet stran = 269 | kapitola = | strany = | isbn = 978-3-940884-20-6 | jazyk = de}} ==== Průmysl ==== * {{Citace monografie | titul = Industriearchitektur in Dresden | url = | vydavatel = Kiepenheuer | místo = Leipzig | rok vydání = 1997 | vydání = 1 | počet stran = 85 | kapitola = | strany = | isbn = 978-3-378-01019-2 | jazyk = de }} * {{Citace monografie | titul = Industriegeschichte der Stadt Dresden 1945-1990 : Beiträge zum 800. Stadtjubiläum | url = | editoři = Reinhardt Balzk a Jürgen Leibiger | vydavatel = Rosa-Luxemburg-Stiftung Sachsen | místo = Leipzig | rok vydání = [2007] | vydání = | počet stran = 272 | kapitola = | strany = | isbn = 978-3-89819-257-6 | jazyk = de}} ==== Hudba ==== * ''Musik in Dresden.'' Schriften der Hochschule für Musik „Carl Maria von Weber“ Dresden. Laaber-Verlag, Laaber 1995–2005. ** Band I: ''Die Dresdner Oper im 19. Jahrhundert.'' Hrsg. von Michael Heinemann und Hans John, {{ISBN|3-89007-310-7}}. ** Band II: ''Die Dresdner Stadtmusik, Militärmusikkorps und Zivilkapellen im 19. Jahrhundert.'' Hrsg. von Anneliese Zänsler, {{ISBN|3-89007-319-0}}. ** Band III: ''Die Dresdner Kirchenmusik im 19. und 20. Jahrhundert.'' Hrsg. von Matthias Herrmann, {{ISBN|3-89007-331-X}}. ** Band IV: ''Dresden und die avancierte Musik im 20. Jahrhundert. Teil I: 1900–1933.'' Hrsg. von Matthias Herrmann und Hanns-Werner Heister, {{ISBN|3-89007-346-8}}. ** Band V: ''Dresden und die avancierte Musik im 20. Jahrhundert. Teil II: 1933–1966.'' Hrsg. von Matthias Herrmann und Hanns-Werner Heister, {{ISBN|3-89007-510-X}}. ** Band VI: ''Dresden und die avancierte Musik im 20. Jahrhundert. Teil III: 1966–1999.'' Hrsg. von Matthias Herrmann und Stefan Weiss, {{ISBN|3-89007-511-8}}. ** Band VII: ''Die Dresdner Oper im 20. Jahrhundert.'' Hrsg. von Michael Heinemann und Hans John, {{ISBN|3-89007-651-3}}. === Související články === * [[Bitva u Drážďan]] * [[Drážďanský mír]] * [[Letiště Drážďany]] * [[Památník Bautzner Straße (Drážďany)]] * [[Saská vinařská oblast]] === Externí odkazy === * {{Commonscat}} * {{Commons}} * {{Wikislovník|heslo=Drážďany}} * {{NK ČR|ge129086|věc=ano}} * [http://www.dresden-lexikon.de/ Dresden-Lexikon] {{de}} {{en}} * {{Oficiální web}} {{de}} {{en}} {{pl}} {{cs}} * {{YouTube|u=LHDDresden|Landeshauptstadt Dresden}} * {{Facebook|stadt.dresden|Stadt Dresden}} * {{Instagram|visit.dresden|Visit Dresden}} {{Německo}} {{Města v Německu}} {{Okresy Saska}} {{Autoritní data}} {{Portály|Geografie|Německo}} [[Kategorie:Drážďany| ]] [[Kategorie:Města v Sasku]] [[Kategorie:Sídla na Labi]] [[Kategorie:Svatojakubská cesta v Německu]] [[Kategorie:Města v Euroregionu Labe]] [[Kategorie:Místa spojená s pobělohorským exilem]] [[Kategorie:Hlavní města spolkových zemí v Německu]] [[Kategorie:Univerzitní města v Německu]] n0gaya2ddd8nakypafc38piramkcov9 Zoznam kultúrnych pamiatok v obci Sobotište 0 449733 8187943 7521639 2026-03-27T16:31:08Z Armin 11665 Doplnených 9 nových NKP (rímsko-katolícky kostol s areálom) 8187943 wikitext text/x-wiki {{Kultúrne pamiatky na Slovensku - info}} Toto je '''zoznam kultúrnych pamiatok v obci [[Sobotište]]''' v okrese Senica. {{Monuments tablehead-SK |Obec = Sobotište |Kód obce = 504840 |Okres = Senica |Kód okresu = 205 }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = KOSTOL S AREÁLOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-TA | Katastrálne_územie = Sobotište | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 205-13055/1 | Stav = 2026 | Unifikovaný názov NKP = r.k. kostol Nanebovzatia Panny Márie | Popis = [https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/register-nnkp/detail-nnkp?code=RNNKP&detail_id=0f77d53b-7a86-45f6-8708-f92b05446574 Záznam v registri NKP] }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = NÁHROBNÍK | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-TA | Katastrálne_územie = Sobotište | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 205-13055/2 | Stav = 2026 | Unifikovaný názov NKP = typ srdcového náhrobníka s krížom | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = NÁHROBNÍK | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-TA | Katastrálne_územie = Sobotište | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 205-13055/3 | Stav = 2026 | Unifikovaný názov NKP = náhrobník rod.Vietoris | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = NÁHROBNÍK | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-TA | Katastrálne_územie = Sobotište | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 205-13055/4 | Stav = 2026 | Unifikovaný názov NKP = náhrobník Pauly Jeszanák (1836-1898) | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = NÁHROBNÍK | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-TA | Katastrálne_územie = Sobotište | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 205-13055/5 | Stav = 2026 | Unifikovaný názov NKP = náhrobník šľachtičien Aranka a Leontin Štetina | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = NÁHROBNÍK | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-TA | Katastrálne_územie = Sobotište | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 205-13055/6 | Stav = 2026 | Unifikovaný názov NKP = náhrobník manželov Jánosa Štetinu a Evy Ravasz | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = NÁHROBNÍK | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-TA | Katastrálne_územie = Sobotište | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 205-13055/7 | Stav = 2026 | Unifikovaný názov NKP = náhrobník s krížom | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = NÁHROBNÍK | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-TA | Katastrálne_územie = Sobotište | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 205-13055/8 | Stav = 2026 | Unifikovaný názov NKP = náhrobník Jánosa Koronthályho | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = CINTORÍN PRÍKOSTOLNÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-TA | Katastrálne_územie = Sobotište | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 205-13055/9 | Stav = 2026 | Unifikovaný názov NKP = zaniknutý príkostolný cintorín | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = RADNICA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.73313 | dĺžka = 17.40390 | ISO-regiónu = SK-TA | Katastrálne_územie = Sobotište | Súpisné_číslo = 491 | IDobjektu = 205-11813/0 | Stav = 2011-12-15 | Unifikovaný názov NKP = tehla nepálená - Habánska radnica,Štíbel,Štíbl | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Sobotište evkostol 04.jpg | Commonscat = Evangelical church (Sobotište) | Názov = KOSTOL | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.73288 | dĺžka = 17.40914 | ISO-regiónu = SK-TA | Katastrálne_územie = Sobotište | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 205-749/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = ev.a.v.; | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = CINTORÍN ŽIDOVSKÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.73666 | dĺžka = 17.41388 | ISO-regiónu = SK-TA | Katastrálne_územie = Sobotište | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 205-750/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = neaktívny; | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Sobotište - kaštieľ2.jpg | Commonscat = Manor in Sobotište | Názov = KAŠTIEĽ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = 1 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.731312848 | dĺžka = 17.405891781 | ISO-regiónu = SK-TA | Katastrálne_územie = Sobotište | Súpisné_číslo = 11 | IDobjektu = 205-748/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Nyáryovský kaštieľ | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = PARK | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.73106 | dĺžka = 17.40644 | ISO-regiónu = SK-TA | Katastrálne_územie = Sobotište | Súpisné_číslo = 11 | IDobjektu = 205-748/2 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = KÚRIA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = 35 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.72792 | dĺžka = 17.40341 | ISO-regiónu = SK-TA | Katastrálne_územie = Sobotište | Súpisné_číslo = 35 | IDobjektu = 205-10962/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = TABUĽA PAMÄTNÁ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.73169 | dĺžka = 17.40560 | ISO-regiónu = SK-TA | Katastrálne_územie = Sobotište | Súpisné_číslo = 96 | IDobjektu = 205-740/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Jurkovič Samuel;1796-1873,ľud.vých.prac. | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = DOM PAMÄTNÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.74240 | dĺžka = 17.40756 | ISO-regiónu = SK-TA | Katastrálne_územie = Sobotište | Súpisné_číslo = 238 | IDobjektu = 205-741/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Jurza Martin;1896-1918,vojak-roľník | Popis = zrušená NKP }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = TABUĽA PAMÄTNÁ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.74240 | dĺžka = 17.40756 | ISO-regiónu = SK-TA | Katastrálne_územie = Sobotište | Súpisné_číslo = 238 | IDobjektu = 205-741/2 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Jurza Martin;1896-1918,vojak-roľník | Popis = zrušená NKP }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = FARA PAMÄTNÁ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.73311 | dĺžka = 17.40694 | ISO-regiónu = SK-TA | Katastrálne_územie = Sobotište | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 205-743/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = ev.a.v.; | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Sobotište obec 01 01.jpg | Commonscat = | Názov = TABUĽA PAMÄTNÁ I. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.73311 | dĺžka = 17.40694 | ISO-regiónu = SK-TA | Katastrálne_územie = Sobotište | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 205-743/2 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Beblavý P.;1847-1910,spisovateľ | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Sobotište obec 01 02.jpg | Commonscat = | Názov = TABUĽA PAMÄTNÁ II. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.73311 | dĺžka = 17.40694 | ISO-regiónu = SK-TA | Katastrálne_územie = Sobotište | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 205-743/3 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Šulek V.;1825-1849,verej.čin. | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Sobotište, stodola.JPG | Commonscat = | Názov = STODOLA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Habánsky dvor | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-TA | Katastrálne_územie = Sobotište | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 205-2226/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = tehla nepálená,drevo;Habánska stodola | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = DOM ĽUDOVÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Habánsky dvor399 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.73272 | dĺžka = 48.73272 | ISO-regiónu = SK-TA | Katastrálne_územie = Sobotište | Súpisné_číslo = 399 | IDobjektu = 205-2221/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = tehla nepálená;Habánska krčma,kľúčiareň | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Sobotište, Habánsky dvor, zvonica (1).JPG | Commonscat = Bell tower, Sobotište | Názov = ZVONICA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Habánsky dvor402 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.73301 | dĺžka = 17.40353 | ISO-regiónu = SK-TA | Katastrálne_územie = Sobotište | Súpisné_číslo = 402 | IDobjektu = 205-746/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = murovaná; | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = DOM ĽUDOVÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Habánsky dvor485 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.73298 | dĺžka = 17.40361 | ISO-regiónu = SK-TA | Katastrálne_územie = Sobotište | Súpisné_číslo = 485 | IDobjektu = 205-2224/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = tehla nepálená; | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Sobotište habánsky dvor 07.jpg | Commonscat = Former water mill in Sobotište | Názov = MLYN VODNÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Habánsky dvor 486 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.73279 | dĺžka = 17.40381 | ISO-regiónu = SK-TA | Katastrálne_územie = Sobotište | Súpisné_číslo = 486 | IDobjektu = 205-747/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Habánsky mlyn | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = DOM ĽUDOVÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Habánsky dvor 497 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 48.73333 | dĺžka = 17.40516 | ISO-regiónu = SK-TA | Katastrálne_územie = Sobotište | Súpisné_číslo = 497 | IDobjektu = 205-2222/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = tehla nepálená; | Popis = }} {{Monuments tablefoot-SK}} {{Kultúrne pamiatky na Slovensku - legenda}} {{Kultúrne pamiatky na Slovensku - záver | Kraj = Trnavský | Okres = Senica | Obec = Sobotište }} {{Zoznamy kultúrnych pamiatok v okrese Senica}} [[Kategória:Sobotište| ~]] [[Kategória:Zoznamy kultúrnych pamiatok v okrese Senica|Sobotište]] 8hyabfxccbstbuu4gw1oq2dwpft1vcd Šablóna:Najvyššie vrchy európskych krajín 10 457848 8188271 8077229 2026-03-28T08:10:32Z Jetam2 30982 +Kosovo 8188271 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta | meno = Najvyššie vrchy európskych krajín | nadpis = [[Najvyššie vrchy európskych krajín]] | štýl nadpisu = background:#dacaa5; | obrázok = [[Obrázok:Europe relief laea location map.jpg|80px]] | zoznam1 = * [[Korab (vrch)|Korab]], [[Albánsko]] ({{m|2764|m}}) * [[Coma Pedrosa]], [[Andorra]] ({{m|2942|m}}) * [[Aragac]], [[Arménsko]] ({{m|4095|m}}) * [[Bazardüzü dağı]], [[Azerbajdžan]] ({{m|4485|m}}) * [[Signal de Botrange]], [[Belgicko]] ({{m|694|m}}) * [[Dziaržynskaja hara]], [[Bielorusko]] ({{m|345|m}}) * [[Bosanski Maglić]], [[Bosna a Hercegovina]] ({{m|2386|m}}) * [[Musala]], [[Bulharsko]] ({{m|2925|m}}) * [[Olympos (Cyprus)|Olympos]], [[Cyprus]] ({{m|1952|m}}) * [[Zla Kolata]], [[Čierna Hora]] ({{m|2534|m}}) * [[Sněžka]], [[Česko]] ({{m|1603|m}}) * [[Møllehøj]], [[Dánsko]] ({{m|171|m}}) * [[Suur Munamägi]] [[Estónsko]] ({{m|318|m}}) * [[Halti]], [[Fínsko]] ({{m|1328|m}}) * [[Mont Blanc]], [[Francúzsko]] ({{m|4808|m}}) * [[Mytikas]], [[Grécko]] ({{m|2918|m}}) * [[Šchara]], [[Gruzínsko]] ({{m|5203|m}}) * [[Vaalserberg]], [[Holandsko]] ({{m|322|m}}) * [[Sinjal]], [[Chorvátsko]] ({{m|1831|m}}) * [[Carrauntoohil]], [[Írsko]] ({{m|1038|m}}) * [[Hvannadalshnjúkur]], [[Island]] ({{m|2110|m}}) * [[Velika Rudoka]], [[Kosovo]] ({{m|2660|m}}) * [[Grauspitz]], [[Lichtenštajnsko]] ({{m|2599|m}}) * [[Aukštojas]], [[Litva]] ({{m|294|m}}) * [[Gaiziņkalns]], [[Lotyšsko]] ({{m|312|m}}) * [[Kneiff]], [[Luxembursko]] ({{m|560|m}}) * [[Kékes]], [[Maďarsko]] ({{m|1014|m}}) * [[Ta' Dmejrek]], [[Malta]] ({{m|253|m}}) * [[Dealul Bălăneşti]], [[Moldavsko]] ({{m|430|m}}) * [[Chemin des Révoires]], [[Monako]] ({{m|162|m}}) * [[Zugspitze]], [[Nemecko]] ({{m|2962|m}}) * [[Galdhøpiggen]], [[Nórsko]] ({{m|2464|m}}) * [[Rysy (vrch)|Rysy]], [[Poľsko]] ({{m|2500|m}}) * [[Torre]], [[Portugalsko]] ({{m|1993|m}}) * [[Grossglockner]], [[Rakúsko]] ({{m|3798|m}}) * [[Moldoveanu]], [[Rumunsko]] ({{m|2544|m}}) * [[Narodnaja]], [[Rusko]] (mimo Kaukazu {{m|1895|m}}) * [[Monte Titano]] [[San Maríno]] ({{m|749|m}}) * [[Korab (vrch)|Korab]] [[Severné Macedónsko]] ({{m|2764|m}}) * [[Gerlachovský štít]], [[Slovensko]] ({{m|2655|m}}) * [[Triglav (vrch v Slovinsku)|Triglav]] [[Slovinsko]] ({{m|2864|m}}) * [[Ben Nevis]] [[Spojené kráľovstvo]] ({{m|1343|m}}) * [[Midžur]] [[Srbsko]] (mimo Kosova, {{m|2169|m}}) * [[Mulhacén]], [[Španielsko]] ({{m|3479|m}}) * [[Kebnekaise]], [[Švédsko]] ({{m|2104|m}}) * [[Dufourspitze]], [[Švajčiarsko]] ({{m|4634|m}}) * [[Mont Blanc]], [[Taliansko]] ({{m|4808|m}}) * [[Mahya Dağı]], [[Turecko]] (Európska časť {{m|1031|m}}) * [[Hoverla]], [[Ukrajina]] ({{m|2061|m}}) * [[Vatikánske záhrady]], [[Vatikán]] ({{m|60|m}}) }}<noinclude> [[Kategória:Geografické navigačné šablóny Európy]] [[Kategória:Navigačné šablóny najvyšších vrchov| Európa]] [[Kategória:Wikipédia:Pri tlačení vynechať]] </noinclude> i2xq4f4g0dm9bntr21hwu3b41wmsqq6 Kostol Sant'Andrea al Quirinale 0 462772 8188078 7714740 2026-03-27T21:01:15Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Titulárne kostoly]] pomocou použitia HotCat 8188078 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kostol | NKP = | Názov kostola = | Druh kostola = | Celé meno = {{vjz|ita|''Chiesa di Sant'Andrea al Quirinale''}} | Iné meno1 = | Iné meno2 = | Obrázok = Sant'Andrea al Quirinale.jpg | Popis obrázka = | Patrocínium = sv. [[Ondrej (apoštol)|Ondrej]] | Patrocínium poznámka = | Predchádzajúci názov = | Štát typ = | Štát = Taliansko | Spolkový štát typ = | Spolkový štát = | Kraj typ = | Kraj = Lazio | Okres typ = | Okres = | Mesto typ = | Mesto = Rím | Mestská časť typ = | Mestská časť = | Adresa = Via del Quirinale | Zemepisná šírka = | Zemepisná dĺžka = | Náboženstvo typ = | Náboženstvo = | Cirkev typ = | Cirkev = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]] | Provincia typ = | Provincia = | Diecéza typ = | Diecéza = | Dekanát typ = | Dekanát = | Farnosť typ = | Farnosť = | Je súčasťou = | Dátum vysvätenia = | Svätiteľ = | Správa = | Vlastník = | Zánik = | Dátum odsvätenia = | Architekt = Gian Lorenzo Bernini | Sloh = barok | Výstavba = 1658{{--}}1678 | Dokončenie = | Rekonštrukcia = | Náklady na výstavbu = | Dĺžka = | Výška = | Šírka = | Dĺžka hlavnej lode = | Šírka hlavnej lode = | Výška hlavnej lode = | Počet lodí = | Počet poschodí = | Počet kupol = | Počet veží = | Výška najvyššej veže = | Kapacita = | Kapacita jednotka = | Umiestnenie oltára = | Autor oltára = | Materiál = | Mapa1 popis = | Mapa1 = | Web = http://chiese.gesuiti.it/sant-andrea-al-quirinale | Commons = | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = | číslo uzpf = | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = }} '''Kostol Sant'Andrea al Quirinale''' ({{vjz|ita|''Chiesa di Sant'Andrea al Quirinale''}}, {{vjz|slk|''Kostol svätého Ondreja na Kvirináli''}}) je [[barok]]ová sakrálna stavba v hlavnom meste [[Taliansko|Talianska]] [[Rím]]e. Jeden z klenotov rímskej barokovej architektúry a majstrovské dielo slávneho [[Gian Lorenzo Bernini|Gianlorenza Berniniho]] je po [[Kostol najsvätejšieho mena Ježišovho pri Largo di Torre Argentina|Kostole il Gesù]] a [[Kostol Sant'Ignazio di Loyola|Kostole Sant'Ignazio di Loyola]] tretím rímskym kostolom [[Spoločnosť Ježišova|jezuitskej]] rehole. == Stavebné dejiny == Počiatky dnešného kostola siahajú do dávneho stredoveku. Už pred 12. storočím na jednom zo siedmych starovekých [[Sedem pahorkov Ríma|rímskych pahorkov]] stál kostol zasvätený apoštolovi [[Ondrej (apoštol)|Ondrejovi]]. O jeho existencii svedčí pápežská bula z 11. storočia. Iným hmatateľným dôkazom je tzv. ''Catalogo di Cencio Camerario'', najstarší adresár kostolov v Ríme, ktorý zostavil [[camerlengo]] a neskorší pápež [[Honorius III.]] na konci 12. storočia. Kostol vo svojej pôvodnej podobe slúžil veriacim takmer štyri storočia. Dnešný chrám začal svoju históriu písať v šesťdesiatych rokoch 16. storočia. V roku 1565 ho ako darom od Giovannho Andreu Croeho, biskupa z Tivoli, dostali príslušníci jezuitskej rehole. Keďže výstavba nového kostola, vzhľadom na práce na hlavnom jezuitskom kostole il Gesù, nebola možná, pristúpilo sa iba k najnutnejším reštauračným prácam. Tie na pokyn generálneho predstaveného [[František Borgia|Francesca Borgiu]] vykonal rehoľný architekt Giovanni Tristan. Novou prístavbou bola kláštorná budova. Práce boli ukončené v roku 1568. Zaujímavosťou rehoľného domu, postaveného pre potreby jezuitského noviciátu, je fakt, že mnohí významní členovia rehole prežili časť svojho života medzi jeho múrmi. Z tých najznámejších to boli [[Alojz Gonzaga|Aloisius Gonzaga]], [[Roberto Bellarmino]] či známy poľský jezuita, pôvodom šľachtic [[Stanislaw Kostka]]. Ten posledné roky svojho života prežil v jezuitskom noviciáte pri Kostole Sant'Andrea a tu aj ako sedemnásťročný, 15. augusta 1568, zomrel (v kostole je pochovaný a v jeho izbe v kláštore, pod obrazom s Pannou Máriou a sväticami Agnesou, Dorotou a Barborou, diela [[Tomasso Minardi|Tomassa Minardiho]] z roku 1825, je umiestnená jeho mramorová socha na smrteľnom lôžku od francúzskeho sochára [[Pierre Le Gros|Pierra Le Grosa]] z rokov 1702 - 1703. [[Súbor:Lazio Roma SAndreaQuirinale tango7174.jpg|vľavo|náhľad|Pohľad do interiéru kostola]] Ďalšie osudy kostola výrazne ovplyvnila skutočnosť, že stál neďaleko vtedajšieho pápežského sídla (v [[Kvirinálsky palác|Kvirinálskom paláci]]). Pápež [[Inocent X.]] odmietol myšlienku na výstavbu nového kostola s odôvodnením, že v blízkosti pápežského paláca nesmie stáť žiadna iná veľká stavba. S prácam sa preto muselo počkať až na jeho nástupcu. [[Alexander VII.]] (pápežom v rokoch 1655 - 1667) nielenže výstavbu nového kostola v roku 1658 podporil a dokonca ho vzal pod svoju ochranu; po dokončení mal slúžiť aj ako pápežská kaplnka. Vypracovaním projektu a vedením stavby bol poverený pápežov obľúbenec Gian Lorenzo Bernini, ktorý v konečnej podobe vytvoril dielo hodné svojho mena. Traduje sa, že Bernini práce vykonal bez nároku na honorár; jedinou jeho požiadavkou bol denne čerstvo upečený bochník chleba z kláštornej kuchyne. Hotové dielo si vraj tak zamiloval, že podľa slov jeho syna Domenica, ho považoval za svoj jediný dokonalý výtvor a aj v starobe sem často chodil na bohoslužby. Až do 19. storočia kostol slúžil liturgickým účelom. V roku 1873 talianska vláda zabavila takmer všetky kláštory v Ríme a jezuiti museli Quirinál opustiť. Budovu kláštora prevzal štát a upravil ju pre potreby koruny (stal sa kráľovskou kaplnkou). Po zabavení bol kostol spravovaný kňazmi mimo rehoľu. V polovici 20. storočia boli priestory jezutom vrátené. Kostol celé toto obdobie prežil bez väčšej úhony. Viaceré kostoly v tesnom susedstve či bližšom okolí však také šťastie nemali. Z niekdajších ôsmich kostolov v oblasti medzi [[Piazza del Quirinale]] a Via di Santa Susanna bolo päť zničených úplne (Santa Chiara al Quirinale, Santa Maria Magdalena al Quirinale, Santa Teresa alle Quattro Fontane, Incarnazione del Verbo Divino a San Caio Via Porta Pia) a jeden bol odsvätený (Santi Gioacchino e Anna alle Quattro Fontane). == Prehliadka kostola == Kostol Sant'Andrea al Quirinale, majstrovské dielo Gian Lorenca Berniniho, je jedným z najkrajších príkladov barokového staviteľstva. Už pri pohľade na priečelie, otvárajúce sa do rušnej mestskej ulice, divák nadobúda mimoriadne silný vizuálny dojem. Vo svojej podstate jednoduché priečelie lemované po okrajoch [[Korintský sloh|korintskými]] [[Pilaster|pilastrami]] doplnil Bernini portikom, ktorý sa stal inšpiráciou aj pre staviteľov v neskorších obdobiach. Priečelie sa skladá vlastne z malej polkruhovej predsiene na dvoch stĺpoch, nad ktorou sa klenie veľký oblúk. Jeho vzhľad dokazuje, sa Bernini pri tvorbe inšpiroval priečelím kostola Santa Maria della Pace. Portál, prístupný po poloblúkovom schodisku, je zastrešený do priestoru vybiehajúcim poloblúkovým kládím, ktoré podopierajú dva nakoso postavené [[Iónsky sloh|iónske]] stĺpy. Kládie nesie volúty s kamenným erbom mecenášov stavby z rodu Pamphiljovcov. Celé priečelie zakončuje mohutný tympanón, šírkou presahujúci šírku priečelia. Bernini stavbu navrhol na priečne oválnom pôdoryse s vencom oválnych a pravouhlých kaplniek. Toto netradičné riešenie, zavrhujúce obvyklé poňatie pôdorysu stredovekých kostolov a katedrál s dlhou pretiahnutou loďou, má jeden cieľ - návštevníkov pohľad nasmerovať na priestor svätyne. Bernini všetko podriadil vizuálnemu účinku. === Interiér === Berniniho genialita a zmysel pre dokonalý dojem sa plne prejavili aj v interiéri chrámu. Osobité miestne podmienky viedli Berniniho k pôdorysnému riešeniu v podobe priečne situovanej elipsy; kratšia os zodpovedá smeru od vstupu k hlavnému oltáru a dlhšia šírke kostola. V mohutných múroch umiestnil okrem chóru veniec štyroch bočných kaplniek. Dômyselná a zložitá hra priamych línií a kriviek sa takmer stráca v prítmí chrámového interiéru. Jeho spodná časť z tmavého mramoru žiari teplým leskom, kým na kupole, predstavujúcej nebeskú klenbu, je všetko biele a zlaté. Prvá kaplnka vpravo od vchodu je zasvätená spoluzakladateľovi Spoločnosti Ježišovej [[František Xaverský|svätému Františkovi Xaverskému]] (''Cappella di San Francesco Saverio''). Výzdobu tvoria tri obrazy s výjavmi zo svätcovho života - ''Smrť Františka Xaverského'', ''Kázanie svätého Františka'' a ''Krst pohanskej kráľovnej'' - od [[Baciccio|Giovanniho Battistu Gaulliho]] zv. Baciccio. Hlavný obraz zachytávajúci smrť tohto patróna jezuitských misionárov v roku 1552 v Číne, vytvoril Baciccio v roku 1676. Ďalšou v poradí je kaplnka Utrpenia (''Cappella di Passione'') s troma obrazmi zachytávajúcimi utrpenie Krista od [[Giacinto Brandi|Giacinta Brandiho]] z roku 1682. V kaplnke nájdeme aj pomník sardínskeho kráľa Karola Emanuela IV. Savojského (1751 - 1819), ktorý v roku 1802 abdikoval na trón a v tunajšom jezuitskom konvente zomrel. [[Súbor:SStanislausKostka01.jpg|náhľad|[[Pierre Le Gros]], ''Smrť Stanislawa Kostku'', 1702 - 1703. Mramorová socha mladého jezuitu v jeho kláštornej izbe]] Vľavo od hlavného oltára sa nachádza kaplnka zasvätená [[Stanislaw Kostka|Stanislawovi Kostkovi]] (''Cappella di Santo Stanislao Kostka''). V kaplnke sú pod oltárom, v schránke z lazuritu a bronzu (dielo [[Pierre Le Gros|Pierra Le Grosa]] z roku 1716), uložené ostatky tohto mladého jezuitu. Oproti kaplnke svätého Františka Xaverského (úplne vľavo) sa nachádza kaplnka zakladateľa jezuitskej rehole [[Ignác z Loyoly|Ignáca z Loyoly]] (''Cappella di Sant'Ignazio di Loyola''). Výzdobu kaplnky, ktorá sa pretiahla až do roku 1726, tvorí o.i. obraz zobrazujúci trojicu zakladateľov jezuitského rádu - [[Ignác z Loyoly|Ignáca z Loyoly]], [[František Xaverský|Františka Xaverského]] a [[František Borgia|Františka Borgiu]] - v sprievode [[Alojz Gonzaga|Aloisia Gonzagu]], ktorého kanonizácia sa konala práve v roku dokončenia výzdoby kaplnky. Priestor svätyne opticky ohraničuje štvorica kanelovaných korintských stĺpov zo zeleného mramoru nesúcich zalomené kládie, ktoré korunuje segmentový štít. Na jeho vrchole dal Bernini umiestniť bielu postavu patróna kostola v oslavnej póze. Na svätca, vlastne na jeho skon, poukazuje nad oltárnou menzou umiestnený obraz ''Umučenie svätého Ondreja'', dielo [[Guglielmo Cortesi|Guglielma Cortesiho]] (vl. menom Guillaume Courtois), francúzsko-talianskeho maliara, z roku 1668. Modro namaľované steny svätyne vytvárajú pôsobivý kontrast so zlátenou plastikou nad oltárnym obrazom od [[Antonio Raggi|Antonia Raggiho]] obsahujúcou množstvo poletujúcich anjelov prichádzajúcich pre svätca s korunou mučeníkov. Spojenie svätcovho pozemského utrpenia a smrti na kríži a oslávenia v nebi malo byť pre jezuitských novicov výzvou - z mnohých sa stali misionári a nejedného z nich čakal osud prvých apoštolov. Celkový duchovný účinok dotvára denné svetlo, zalievajúce svätyňu z nenápadného okna. Návštevníka pri pohľade nahor zaujme kupola zdobená bohatou štukatúrou v tvare včelích plástov. == Zaujímavosť == Niekoľko desiatok metrov od Kostola Sant'Andrea al Quirinale, na križovatke ulíc, ktorá dostala svoje meno podľa štyroch malých fontán na jej rohoch, stojí ďalší skvost barokového staviteľstva, [[Kostol San Carlo alle Quattro Fontane]], dielo [[Francesco Borromini|Francesca Borrominiho]]. Kostol zasvätený [[Karol Boromejský|svätému Karolovi Boromejskému]] je o niečo starší ako svätoondrejský kostol a už od čias zrodu oboch stavieb sú obe predmetom porovnávania. Odborníci sa zhodujú v tom, že kým na Borrominiho stavbe sa uplatňuje „baroková matematika“, Bernini, celkom v štýle svojej tvorby, predstavil stavbu ako na grandióznom divadelnom javisku. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Sant'Andrea al Quirinale}} == Externé odkazy == * [http://www.gesuitialquirinale.it/# Oficiálna stránka kostola] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150107135323/http://www.gesuitialquirinale.it/ |date=2015-01-07 }} == Zdroje == * B. Hitzen-Bohlen, ''Řím - umění a architektura'', Slovart, Praha, 2008, ISBN 978-80-7391-061-7 * M. Kitson, ''Umenie sveta - barok a rokoko'', Pallas, Bratislava, 1972 * O. J. Blažíček, ''Gianlorenzo Bernini'', Nakladatelství československých výtvarných umělců, Praha 1964 * [http://www.radiovaticana.cz/clanek.php4?id=2524 Sant´Andrea al Quirinale na RadioVaticana.cz] [[Kategória:Kostoly v Ríme|Andrea]] [[Kategória:Barokové kostoly v Taliansku]] [[Kategória:Gian Lorenzo Bernini]] [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Taliansku]] [[KAtegória:Jezuitské kostoly]] [[Kategória:Titulárne kostoly]] qkznf9tefjgnbsx3oees31lcxsxb21t 8188084 8188078 2026-03-27T21:13:20Z Bakjb 236375 −[[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Taliansku]]; ±[[Kategória:Kostoly v Ríme]]→[[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Ríme]] pomocou použitia HotCat 8188084 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kostol | NKP = | Názov kostola = | Druh kostola = | Celé meno = {{vjz|ita|''Chiesa di Sant'Andrea al Quirinale''}} | Iné meno1 = | Iné meno2 = | Obrázok = Sant'Andrea al Quirinale.jpg | Popis obrázka = | Patrocínium = sv. [[Ondrej (apoštol)|Ondrej]] | Patrocínium poznámka = | Predchádzajúci názov = | Štát typ = | Štát = Taliansko | Spolkový štát typ = | Spolkový štát = | Kraj typ = | Kraj = Lazio | Okres typ = | Okres = | Mesto typ = | Mesto = Rím | Mestská časť typ = | Mestská časť = | Adresa = Via del Quirinale | Zemepisná šírka = | Zemepisná dĺžka = | Náboženstvo typ = | Náboženstvo = | Cirkev typ = | Cirkev = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]] | Provincia typ = | Provincia = | Diecéza typ = | Diecéza = | Dekanát typ = | Dekanát = | Farnosť typ = | Farnosť = | Je súčasťou = | Dátum vysvätenia = | Svätiteľ = | Správa = | Vlastník = | Zánik = | Dátum odsvätenia = | Architekt = Gian Lorenzo Bernini | Sloh = barok | Výstavba = 1658{{--}}1678 | Dokončenie = | Rekonštrukcia = | Náklady na výstavbu = | Dĺžka = | Výška = | Šírka = | Dĺžka hlavnej lode = | Šírka hlavnej lode = | Výška hlavnej lode = | Počet lodí = | Počet poschodí = | Počet kupol = | Počet veží = | Výška najvyššej veže = | Kapacita = | Kapacita jednotka = | Umiestnenie oltára = | Autor oltára = | Materiál = | Mapa1 popis = | Mapa1 = | Web = http://chiese.gesuiti.it/sant-andrea-al-quirinale | Commons = | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = | číslo uzpf = | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = }} '''Kostol Sant'Andrea al Quirinale''' ({{vjz|ita|''Chiesa di Sant'Andrea al Quirinale''}}, {{vjz|slk|''Kostol svätého Ondreja na Kvirináli''}}) je [[barok]]ová sakrálna stavba v hlavnom meste [[Taliansko|Talianska]] [[Rím]]e. Jeden z klenotov rímskej barokovej architektúry a majstrovské dielo slávneho [[Gian Lorenzo Bernini|Gianlorenza Berniniho]] je po [[Kostol najsvätejšieho mena Ježišovho pri Largo di Torre Argentina|Kostole il Gesù]] a [[Kostol Sant'Ignazio di Loyola|Kostole Sant'Ignazio di Loyola]] tretím rímskym kostolom [[Spoločnosť Ježišova|jezuitskej]] rehole. == Stavebné dejiny == Počiatky dnešného kostola siahajú do dávneho stredoveku. Už pred 12. storočím na jednom zo siedmych starovekých [[Sedem pahorkov Ríma|rímskych pahorkov]] stál kostol zasvätený apoštolovi [[Ondrej (apoštol)|Ondrejovi]]. O jeho existencii svedčí pápežská bula z 11. storočia. Iným hmatateľným dôkazom je tzv. ''Catalogo di Cencio Camerario'', najstarší adresár kostolov v Ríme, ktorý zostavil [[camerlengo]] a neskorší pápež [[Honorius III.]] na konci 12. storočia. Kostol vo svojej pôvodnej podobe slúžil veriacim takmer štyri storočia. Dnešný chrám začal svoju históriu písať v šesťdesiatych rokoch 16. storočia. V roku 1565 ho ako darom od Giovannho Andreu Croeho, biskupa z Tivoli, dostali príslušníci jezuitskej rehole. Keďže výstavba nového kostola, vzhľadom na práce na hlavnom jezuitskom kostole il Gesù, nebola možná, pristúpilo sa iba k najnutnejším reštauračným prácam. Tie na pokyn generálneho predstaveného [[František Borgia|Francesca Borgiu]] vykonal rehoľný architekt Giovanni Tristan. Novou prístavbou bola kláštorná budova. Práce boli ukončené v roku 1568. Zaujímavosťou rehoľného domu, postaveného pre potreby jezuitského noviciátu, je fakt, že mnohí významní členovia rehole prežili časť svojho života medzi jeho múrmi. Z tých najznámejších to boli [[Alojz Gonzaga|Aloisius Gonzaga]], [[Roberto Bellarmino]] či známy poľský jezuita, pôvodom šľachtic [[Stanislaw Kostka]]. Ten posledné roky svojho života prežil v jezuitskom noviciáte pri Kostole Sant'Andrea a tu aj ako sedemnásťročný, 15. augusta 1568, zomrel (v kostole je pochovaný a v jeho izbe v kláštore, pod obrazom s Pannou Máriou a sväticami Agnesou, Dorotou a Barborou, diela [[Tomasso Minardi|Tomassa Minardiho]] z roku 1825, je umiestnená jeho mramorová socha na smrteľnom lôžku od francúzskeho sochára [[Pierre Le Gros|Pierra Le Grosa]] z rokov 1702 - 1703. [[Súbor:Lazio Roma SAndreaQuirinale tango7174.jpg|vľavo|náhľad|Pohľad do interiéru kostola]] Ďalšie osudy kostola výrazne ovplyvnila skutočnosť, že stál neďaleko vtedajšieho pápežského sídla (v [[Kvirinálsky palác|Kvirinálskom paláci]]). Pápež [[Inocent X.]] odmietol myšlienku na výstavbu nového kostola s odôvodnením, že v blízkosti pápežského paláca nesmie stáť žiadna iná veľká stavba. S prácam sa preto muselo počkať až na jeho nástupcu. [[Alexander VII.]] (pápežom v rokoch 1655 - 1667) nielenže výstavbu nového kostola v roku 1658 podporil a dokonca ho vzal pod svoju ochranu; po dokončení mal slúžiť aj ako pápežská kaplnka. Vypracovaním projektu a vedením stavby bol poverený pápežov obľúbenec Gian Lorenzo Bernini, ktorý v konečnej podobe vytvoril dielo hodné svojho mena. Traduje sa, že Bernini práce vykonal bez nároku na honorár; jedinou jeho požiadavkou bol denne čerstvo upečený bochník chleba z kláštornej kuchyne. Hotové dielo si vraj tak zamiloval, že podľa slov jeho syna Domenica, ho považoval za svoj jediný dokonalý výtvor a aj v starobe sem často chodil na bohoslužby. Až do 19. storočia kostol slúžil liturgickým účelom. V roku 1873 talianska vláda zabavila takmer všetky kláštory v Ríme a jezuiti museli Quirinál opustiť. Budovu kláštora prevzal štát a upravil ju pre potreby koruny (stal sa kráľovskou kaplnkou). Po zabavení bol kostol spravovaný kňazmi mimo rehoľu. V polovici 20. storočia boli priestory jezutom vrátené. Kostol celé toto obdobie prežil bez väčšej úhony. Viaceré kostoly v tesnom susedstve či bližšom okolí však také šťastie nemali. Z niekdajších ôsmich kostolov v oblasti medzi [[Piazza del Quirinale]] a Via di Santa Susanna bolo päť zničených úplne (Santa Chiara al Quirinale, Santa Maria Magdalena al Quirinale, Santa Teresa alle Quattro Fontane, Incarnazione del Verbo Divino a San Caio Via Porta Pia) a jeden bol odsvätený (Santi Gioacchino e Anna alle Quattro Fontane). == Prehliadka kostola == Kostol Sant'Andrea al Quirinale, majstrovské dielo Gian Lorenca Berniniho, je jedným z najkrajších príkladov barokového staviteľstva. Už pri pohľade na priečelie, otvárajúce sa do rušnej mestskej ulice, divák nadobúda mimoriadne silný vizuálny dojem. Vo svojej podstate jednoduché priečelie lemované po okrajoch [[Korintský sloh|korintskými]] [[Pilaster|pilastrami]] doplnil Bernini portikom, ktorý sa stal inšpiráciou aj pre staviteľov v neskorších obdobiach. Priečelie sa skladá vlastne z malej polkruhovej predsiene na dvoch stĺpoch, nad ktorou sa klenie veľký oblúk. Jeho vzhľad dokazuje, sa Bernini pri tvorbe inšpiroval priečelím kostola Santa Maria della Pace. Portál, prístupný po poloblúkovom schodisku, je zastrešený do priestoru vybiehajúcim poloblúkovým kládím, ktoré podopierajú dva nakoso postavené [[Iónsky sloh|iónske]] stĺpy. Kládie nesie volúty s kamenným erbom mecenášov stavby z rodu Pamphiljovcov. Celé priečelie zakončuje mohutný tympanón, šírkou presahujúci šírku priečelia. Bernini stavbu navrhol na priečne oválnom pôdoryse s vencom oválnych a pravouhlých kaplniek. Toto netradičné riešenie, zavrhujúce obvyklé poňatie pôdorysu stredovekých kostolov a katedrál s dlhou pretiahnutou loďou, má jeden cieľ - návštevníkov pohľad nasmerovať na priestor svätyne. Bernini všetko podriadil vizuálnemu účinku. === Interiér === Berniniho genialita a zmysel pre dokonalý dojem sa plne prejavili aj v interiéri chrámu. Osobité miestne podmienky viedli Berniniho k pôdorysnému riešeniu v podobe priečne situovanej elipsy; kratšia os zodpovedá smeru od vstupu k hlavnému oltáru a dlhšia šírke kostola. V mohutných múroch umiestnil okrem chóru veniec štyroch bočných kaplniek. Dômyselná a zložitá hra priamych línií a kriviek sa takmer stráca v prítmí chrámového interiéru. Jeho spodná časť z tmavého mramoru žiari teplým leskom, kým na kupole, predstavujúcej nebeskú klenbu, je všetko biele a zlaté. Prvá kaplnka vpravo od vchodu je zasvätená spoluzakladateľovi Spoločnosti Ježišovej [[František Xaverský|svätému Františkovi Xaverskému]] (''Cappella di San Francesco Saverio''). Výzdobu tvoria tri obrazy s výjavmi zo svätcovho života - ''Smrť Františka Xaverského'', ''Kázanie svätého Františka'' a ''Krst pohanskej kráľovnej'' - od [[Baciccio|Giovanniho Battistu Gaulliho]] zv. Baciccio. Hlavný obraz zachytávajúci smrť tohto patróna jezuitských misionárov v roku 1552 v Číne, vytvoril Baciccio v roku 1676. Ďalšou v poradí je kaplnka Utrpenia (''Cappella di Passione'') s troma obrazmi zachytávajúcimi utrpenie Krista od [[Giacinto Brandi|Giacinta Brandiho]] z roku 1682. V kaplnke nájdeme aj pomník sardínskeho kráľa Karola Emanuela IV. Savojského (1751 - 1819), ktorý v roku 1802 abdikoval na trón a v tunajšom jezuitskom konvente zomrel. [[Súbor:SStanislausKostka01.jpg|náhľad|[[Pierre Le Gros]], ''Smrť Stanislawa Kostku'', 1702 - 1703. Mramorová socha mladého jezuitu v jeho kláštornej izbe]] Vľavo od hlavného oltára sa nachádza kaplnka zasvätená [[Stanislaw Kostka|Stanislawovi Kostkovi]] (''Cappella di Santo Stanislao Kostka''). V kaplnke sú pod oltárom, v schránke z lazuritu a bronzu (dielo [[Pierre Le Gros|Pierra Le Grosa]] z roku 1716), uložené ostatky tohto mladého jezuitu. Oproti kaplnke svätého Františka Xaverského (úplne vľavo) sa nachádza kaplnka zakladateľa jezuitskej rehole [[Ignác z Loyoly|Ignáca z Loyoly]] (''Cappella di Sant'Ignazio di Loyola''). Výzdobu kaplnky, ktorá sa pretiahla až do roku 1726, tvorí o.i. obraz zobrazujúci trojicu zakladateľov jezuitského rádu - [[Ignác z Loyoly|Ignáca z Loyoly]], [[František Xaverský|Františka Xaverského]] a [[František Borgia|Františka Borgiu]] - v sprievode [[Alojz Gonzaga|Aloisia Gonzagu]], ktorého kanonizácia sa konala práve v roku dokončenia výzdoby kaplnky. Priestor svätyne opticky ohraničuje štvorica kanelovaných korintských stĺpov zo zeleného mramoru nesúcich zalomené kládie, ktoré korunuje segmentový štít. Na jeho vrchole dal Bernini umiestniť bielu postavu patróna kostola v oslavnej póze. Na svätca, vlastne na jeho skon, poukazuje nad oltárnou menzou umiestnený obraz ''Umučenie svätého Ondreja'', dielo [[Guglielmo Cortesi|Guglielma Cortesiho]] (vl. menom Guillaume Courtois), francúzsko-talianskeho maliara, z roku 1668. Modro namaľované steny svätyne vytvárajú pôsobivý kontrast so zlátenou plastikou nad oltárnym obrazom od [[Antonio Raggi|Antonia Raggiho]] obsahujúcou množstvo poletujúcich anjelov prichádzajúcich pre svätca s korunou mučeníkov. Spojenie svätcovho pozemského utrpenia a smrti na kríži a oslávenia v nebi malo byť pre jezuitských novicov výzvou - z mnohých sa stali misionári a nejedného z nich čakal osud prvých apoštolov. Celkový duchovný účinok dotvára denné svetlo, zalievajúce svätyňu z nenápadného okna. Návštevníka pri pohľade nahor zaujme kupola zdobená bohatou štukatúrou v tvare včelích plástov. == Zaujímavosť == Niekoľko desiatok metrov od Kostola Sant'Andrea al Quirinale, na križovatke ulíc, ktorá dostala svoje meno podľa štyroch malých fontán na jej rohoch, stojí ďalší skvost barokového staviteľstva, [[Kostol San Carlo alle Quattro Fontane]], dielo [[Francesco Borromini|Francesca Borrominiho]]. Kostol zasvätený [[Karol Boromejský|svätému Karolovi Boromejskému]] je o niečo starší ako svätoondrejský kostol a už od čias zrodu oboch stavieb sú obe predmetom porovnávania. Odborníci sa zhodujú v tom, že kým na Borrominiho stavbe sa uplatňuje „baroková matematika“, Bernini, celkom v štýle svojej tvorby, predstavil stavbu ako na grandióznom divadelnom javisku. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Sant'Andrea al Quirinale}} == Externé odkazy == * [http://www.gesuitialquirinale.it/# Oficiálna stránka kostola] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150107135323/http://www.gesuitialquirinale.it/ |date=2015-01-07 }} == Zdroje == * B. Hitzen-Bohlen, ''Řím - umění a architektura'', Slovart, Praha, 2008, ISBN 978-80-7391-061-7 * M. Kitson, ''Umenie sveta - barok a rokoko'', Pallas, Bratislava, 1972 * O. J. Blažíček, ''Gianlorenzo Bernini'', Nakladatelství československých výtvarných umělců, Praha 1964 * [http://www.radiovaticana.cz/clanek.php4?id=2524 Sant´Andrea al Quirinale na RadioVaticana.cz] {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Ríme|Andrea]] [[Kategória:Barokové kostoly v Taliansku]] [[Kategória:Gian Lorenzo Bernini]] [[KAtegória:Jezuitské kostoly]] [[Kategória:Titulárne kostoly]] csgf7ufiatyqkmbcfz75q6z6pzh1tlm Raimond Bérenger IV. (Provensalsko) 0 485851 8188339 7662985 2026-03-28T11:12:51Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8188339 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Raimond Bérenger IV. |Portrét = Statue_Raimond_Bérenger_IV.JPG |Popis osoby = provensalský gróf |Dátum narodenia = asi [[1198]] |Miesto narodenia = [[Aix-en-Provence]], [[Provensalsko]] |Dátum úmrtia = [[19. august]] [[1245]] |Miesto úmrtia = [[Aix-en-Provence]], [[Provensalsko]] |}} '''Raimond Bérenger IV.'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Généalogie de Raymond Bérenger IV de Provence sur le site Medieval Lands |url=http://fmg.ac/Projects/MedLands/PROVENCE.htm#_Toc220666448 |dátum prístupu=2013-05-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200314030209/http://fmg.ac/Projects/MedLands/PROVENCE.htm#_Toc220666448 |dátum archivácie=2020-03-14 }}</ref> ({{vjz|fra|''Raimond Bérenger IV de Provence''}}; * [[1198]], [[Aix-en-Provence]] – † [[19. august]] [[1245]], Aix-en-Provence)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=www.fmg.ac |url=http://fmg.ac/Projects/MedLands/PROVENCE.htm#RaymondBerengerIVdied1245B |dátum prístupu=2013-05-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200314030209/http://fmg.ac/Projects/MedLands/PROVENCE.htm#RaymondBerengerIVdied1245B |dátum archivácie=2020-03-14 }}</ref> bol [[Provensalsko|provensalský]] gróf ([[1209]] – [[1245]]) a gróf z Forcalquier ([[1222]] – [[1245]]). == Životopis == Narodil sa ako syn grófa [[Alfonz II. (Provensalsko)|Alfonza II.]] a Garsindy zo Sabranu. Alfonz II. zomrel už v roku [[1209]] a poručníkom budúceho, zatiaľ päťročného grófa, bol príbuznými stanovený [[Sancho z Roussilllonu]], mladší brat jeho starého otca. Svojho grófstva sa ujal v roku [[1219]]. [[5. jún]]a [[1219]] sa oženil s vraj krásnou {{#tag:ref|Kronikár Matej Parížsky hovoril o Beatrix ako o druhej [[Niobé (dcéra Tantala)|Niobé]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=www.epistolae.ccnmtl.columbia.edu |url=http://epistolae.ccnmtl.columbia.edu/woman/69.html |dátum prístupu=2013-05-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20161221012323/https://epistolae.ccnmtl.columbia.edu/woman/69.html |dátum archivácie=2016-12-21 }}</ref>|group="pozn."}} a veľmi dôvtipnou [[Beatrix Savojská (1201)|Beatrix]], dcérou [[Savojsko (historické územie)|savojského grófa]] [[Tomáš I. (Savojsko)|Tomáša I.]] Z manželstva sa narodilo šesť detí. Dospelosti sa dožili štyri dcéry, ktoré sa stali manželkami kráľov.{{#tag:ref|Prvorodené dvojčatá mužského pohlavia zomreli skoro po narodení.<ref>{{Citácia knihy | meno=Béatrice | priezvisko=Leroy | titul=Le monde méditerranéen du VIIe au XIIIe siècle|vydavateľ=Ophrys| miesto= Paris | rok=2000 | jazyk = |strany=233|isbn = 2-7080-00953-2}}</ref>|group="pozn."}} Dedičkou grófstva sa stala najmladšia dcéra [[Beatrix Provensalská|Beatrix]]. Vážne chorý Ramon Berenguer chcel odkázaním majetku do rúk Beatrix predísť tomu, aby grófstvo získala francúzska koruna a rozšírila tak svoje územné dŕžavy.<ref name="goldstone137">{{Citácia knihy | meno=Nancy | priezvisko=Goldstone | titul=Čtyři královny|vydavateľ=Alpress | miesto= Frýdek Místek | rok=2008 | jazyk = |strany=137|isbn = 978-80-7362-540-5}}</ref> {{Citát|Moja milovaná dcéra, si mi drahšia než Tvoje sestry. Je mi známe, že z vôle nášho Pána sa všetky moje dcéry, okrem Teba, vydali za vysoko urodzených mužov a povýšili v očiach celého kresťanstva. Tebe teda prostredníctvom svojho závetu prenechávam celé svoje panstvo, peniaze, hrady a všetok ďalší majetok, lebo Tvoje sestry nepotrebujú, aby bol rozdelený a každá dostala pomernú časť.|Raimond Bérenger Provensalský ''(kronika [[Matej Parížsky|Mateja Parížskeho]])''<ref name="goldstone138">Goldstone, str. 138. </ref>|200}} Správou grófstva bola poverená po Ramonovej smrti grófka Beatrix a dlhoročný správca Romeo de Villeneuve. Beatrix bola vydatá za mladšieho brata [[Zoznam panovníkov Francúzska|francúzskeho kráľa]] [[Karol I. (Neapolsko)|Karola z Anjou]]. Gróf bol pochovaný v [[Kostol Saint-Jean-de-Malte (Aix-en-Provence)|kostole]] v [[Aix-en-Provence]]. Jeho hrobka bola zničená v roku [[1793]].<ref>[http://www.culture.gouv.fr/public/mistral/memoire_fr?ACTION=CHERCHER&FIELD_98=AUTOR&VALUE_98=Revoil&DOM=Tous&REL_SPECIFIC=1 www.culture.gouv.fr]</ref> == Manželstvo a deti == Z manželstva s [[Beatrix Savojská (1201)|Beatrix Savojskou]] sa narodili štyri dcéry, ktoré sa vydali za kráľov okolitých krajín: * [[Margaréta Provensalská]] (* [[1221]] – † [[21. december]] [[1295]]) ∞ [[1234]] francúzsky kráľ [[Ľudovít IX. (Francúzsko)|Ľudovít IX.]] (* [[1214]] – † [[1270]]) * [[Eleonóra Provensalská]] (* [[1223]] – † [[26. jún]] [[1291]]) ∞ [[1236]] anglický kráľ [[Henrich III. (Anglicko)|Henrich III.]] (* [[1207]] – † [[1272]]) * [[Sancha Provensalská]] (* [[1225]] – † [[9. november]] [[1261]]) ∞ [[1243]] rímsky kráľ gróf [[Richard z Cornwallu]] (* [[1209]] – † [[1272]]) * [[Beatrix Provensalská]] (* [[1231]] – † [[23. september]] [[1267]]) ∞ [[1246]] sicílsky a neapolský kráľ [[Karol I. (Neapolsko)|Karol I. z Anjou]] (* asi 1226 – † [[1285]]) == Poznámky == <references group="pozn."/> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://ventesuroffres.free.fr/images/monnaies/vso/v07/v07_0786.jpg Zobrazenie marseillského groša Raimonda Bérengera IV.] {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Narodenia v 1198]] [[Kategória:Úmrtia 19. augusta]] [[Kategória:Úmrtia v 1245]] [[Kategória:Francúzski šľachtici]] [[Kategória:Križiacka výprava proti albigéncom]] [[Kategória:Osobnosti križiackych výprav]] [[Kategória:Katolícki panovníci]] [[Kategória:Osobnosti z Aix-en-Provence]] 4hu1hj4rir4pcdexflsjc07cy2okot1 Zuzana Gindl-Tatárová 0 486699 8188235 7727687 2026-03-28T02:37:47Z Evernit 160276 slnko v sieti vyhra 8188235 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Zuzana Gindl-Tatárová | Rodné meno = Zuzana Tatárová | Popis osoby = slovenská filmová dramaturgička, scenáristka, publicistka a pedagogička | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1956|9|29}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = [[Filmová a televízna fakulta Akadémie múzických umení v Prahe|FAMU]] v [[Praha|Prahe]] | Profesia = | Aktívne roky = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = [[Eugen Gindl]] | Partner = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Film | Portál2 = | Portál3 = }} [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] '''Zuzana Gindl-Tatárová''', [[Doktor umenia|ArtD.]] (* [[29. september]] [[1956]], [[Bratislava]]) je slovenská filmová [[dramaturg]]ička, [[scenár]]istka, [[publicista|publicistka]] a [[vysokoškolský pedagóg|vysokoškolská pedagogička]].<ref name="sfu">Gindl-Tatárová, Zuzana, 1956-. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Heslár SFÚ | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0005194-GindlTatarova-Zuzana-1956/ | vydavateľ = Slovenský filmový ústav | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-11-18 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Je absolventkou katedry filmovej a televíznej scenáristiky a dramaturgie na pražskej [[Filmová a televízna fakulta Akadémie múzických umení v Prahe|FAMU]]. Začiatkom osemdesiatych rokov patrila k novej generácii dramaturgov a scenáristov, ktorí pôsobili v Štúdiu hraných filmov na [[Filmové ateliéry Koliba|Kolibe]]. Zároveň písala aj pre televíziu a rozhlas v Bratislave. Jej manželom bol publicista [[Eugen Gindl]].<ref name="sfu" /> == Kariéra == === Celovečerné filmy === Zuzana Gindl-Tatárová spolupracovala na dvanástich celovečerných filmoch. Je autorkou námetu k filmu ''[[Šiesta veta]]'', ku ktorému spolu s Hanou Cielovou a [[Štefan Uher|Štefanom Uhrom]] napísala scenár. Snímka rozdelená do piatich kapitol pojednáva o živote a diele [[Božena Slančíková-Timrava|Boženy Slančíkovej-Timravy]] a snaží sa poetickým spôsobom zachytiť vývin a formovanie osobnosti tejto slovenskej spisovateľky a zároveň postihnúť jej inšpiračné zdroje. Na 25. ročníku Festivalu československého filmu získala cenu za scenár a na Filmovom festivale Trutnov čestné uznanie poroty.<ref name="avf">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prof. Zuzana Gindl-Tatárová | url = http://www.avf.sk/aboutus/management/council/zuzanagindltatarova.aspx | vydavateľ = Audiovizuálny fond | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-11-18 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Medzi ďalšie významené spolupráce patrí dramaturgia k filmom ''[[Kára plná bolesti]]'' (1985) v réžii [[Stanislav Párnický|Stanislava Párnického]], ''[[Sedím na konári a je mi dobre]]'' (1989) v réžii [[Juraj Jakubisko|Juraja Jakubiska]], ''[[Let asfaltového holuba]]'' (1990) v réžii [[Vlado Balco|Vlada Balca]] a ''[[Neha (film)|Neha]]'' (1991) v réžii [[Martin Šulík|Martina Šulíka]]. === Pedagogická činnosť === Na [[Filmová a televízna fakulta Vysokej školy múzických umení v Bratislave|Filmovej a televíznej fakulte VŠMU]] pôsobí už od jej založenia v roku [[1990]]. Roky 1993 a 1994 strávila na newyorských univerzitách Tisch School of the Arts a Columbia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Lidé na FMK : prof. Mgr. Zuzana Gindl-Tatárová, ArtD. | url = http://www.utb.cz/fmk/o-fakulte/lide-na-fmk?sid=tatarova | vydavateľ = Univerzita Tomáše Bati | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-03-09 | miesto = Zlín | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160309034210/http://www.utb.cz/fmk/o-fakulte/lide-na-fmk?sid=tatarova | dátum archivácie = 2016-03-09 }}</ref> So svojimi prednáškovými cyklami absolvovala množstvo workshopov v zahraničí a viac ako desať rokov vyučovala aj na Univerzite Tomáša Baťu v Zlíne. Viedla tvorivo-kritický seminár na [[Filmová a televízna fakulta Vysokej školy múzických umení v Bratislave|Filmovej a televíznej fakulte VŠMU]] v Bratislave. === Publicistická činnosť === Výsledkom pobytu na Tisch School of the Arts v New Yorku bola publikácia ''Hollywoodoo: filmové ilúzie podľa zaručených receptov'', ktorú v roku [[2001]] vydal [[Slovenský filmový ústav]]. V tomto texte sa zaoberá americkou trojaktovou štruktúrou v kontexte masovej kultúry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Praktická dramaturgia / Practical Dramaturgy – Zuzana Gindl-Tatárová | url = https://www.litcentrum.sk/recenzia/prakticka-dramaturgia-practical-dramaturgy-zuzana-gindl-tatarova | vydavateľ = Literárne informačné centrum | dátum vydania = 2009-11-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-11-18 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> V roku [[2004]] prispela do encyklopédie ''The Cinema of Central Europe''.<ref name=avf></ref> V roku [[2005]] jej vyšla dvojjazyčná publikácia ''Praktická dramaturgia'', ktorá je zovšeobecnením jej prednášok a slúži ako učebný text pre študentov filmu, teoretikov a učiteľov estetiky. Okrem toho sa venuje písaniu o filme v rôznych periodikách a poviedkovej tvorbe. === Ostatné aktivity === Zuzana Gindl-Tatárová sa v druhej polovici osemdesiatych rokov podieľala na príprave Fóra mladého filmu, dlhoročne spolupracovala aj s filmovými klubmi. Viedla kurzy amatérskeho filmu a Školu mladého filmového diváka pre učňovskú mládež.<ref name=avf></ref> V rokoch [[2002]] až [[2007]] pôsobila aj ako prezidentka Slovenskej filmovej a televíznej akadémie a v roku [[2004]] založila národnú filmovú cenu [[Slnko v sieti (cena)|Slnko v sieti]]. Od apríla 2005 zastupuje Slovensko v rade kinematografického fondu Eurimages na podporu filmových koprodukcií.<ref name=avf></ref> V roku [[2011]] pôsobila ako predsedníčka Rady Audiovizuálneho fondu. == Filmografia == === Scenáristická filmografia === * Šiesta veta (1986) * Slováci na slovíčko (1993) * Teraz tu velím ja (1994) === Dramaturgia === * Lev Tolstoj I. a II. diel (1984) * Kára plná bolesti (1985) * Príliš mnoho šťastia (1987) * Postoj (1988) * Správa skanzenu (1988) * Sedím na konári a je mi dobre (1989) * Let asfaltového holuba (1990) * Keď hviezdy boli červené (1990) * Neha (1991) * Zborovňa / TV seriál (1999{{--}}2000) * Dážď padá na naše duše (2002) * Let bocianov (2006) * Kandidát (2013) == Bibliografia == * Zuzana Gindl-Tatárová – Hollywoodoo: filmové ilúzie podľa zaručených receptov. Bratislava: Slovenský filmový ústav, 2001. * Zuzana Gindl-Tatárová – Praktická dramaturgia. Bratislava: Filmová a televízna fakulty Vysokej školy múzických umení, 2008. == Referencie == {{Referencie}} {{Slnko v sieti za Celoživotné dielo}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Gindl-Tatárová, Zuzana}} [[Kategória:Slovenskí filmoví scenáristi]] [[Kategória:Riadni členovia SFTA]] [[Kategória:Držitelia Slnka v sieti]] [[Kategória:Vyučujúci na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave]] [[Kategória:Absolventi FAMU v Prahe]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] 74geqeoz5btd0bpigfzzggxcqz6e7xz Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Rusku 14 491227 8188178 5959263 2026-03-27T22:03:54Z Jetam2 30982 kat, zar 8188178 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly podľa štátu|Rusko]] [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Ázii|Rusko]] [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Európe|Rusko]] [[Kategória:Kostoly v Rusku]] [[Kategória:Rímskokatolícka cirkev v Rusku|Kostoly]] jyczbnbgxm13q645baal3bp91c0b9so Kategória:Rímskokatolícke katedrály 14 491261 8188196 7378426 2026-03-27T22:13:26Z Jetam2 30982 {{Všetky súradnice}}, zar 8188196 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly|Katedrály]] [[Kategória:Katedrály]] 08wt7tuo73k9xuc79zpyh4d03bxf9ia Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Bielorusku 14 491349 8188139 7378428 2026-03-27T21:43:55Z Jetam2 30982 kat, súr, zar 8188139 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly podľa štátu|Bielorusko]] [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Európe|Bielorusko]] [[Kategória:Kostoly v Bielorusku]] [[Kategória:Rímskokatolícka cirkev v Bielorusku|Kostoly]] 5js9idpqcc2a3xmz58njuq0ogjgbmsx Kategória:Rímskokatolícke kostoly na Ukrajine 14 492227 8188190 7378427 2026-03-27T22:10:06Z Jetam2 30982 kat 8188190 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly podľa štátu|Ukrajina]] [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Európe|Ukrajina]] [[Kategória:Kostoly na Ukrajine]] [[Kategória:Rímskokatolícka cirkev na Ukrajine|Kostoly]] i6kgzbd3ozbpwurk86oa25wfc029tg3 Kategória:Rímskokatolícka cirkev na Ukrajine 14 492228 8188203 5569607 2026-03-27T22:20:04Z Jetam2 30982 kat, súr 8188203 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Kresťanstvo na Ukrajine]] [[Kategória:Rímskokatolícka cirkev podľa štátu|Ukrajina]] [[Kategória:Rímskokatolícka cirkev v Európe|Ukrajina]] 0fwvcqjvjb6gu5k0hfkfp0kwxv56adl Zoznam svetových rekordov v plávaní 0 492297 8188044 8142989 2026-03-27T20:06:12Z Артем Загребельный 206503 /* Rekordy v dlhom bazéne (5050 m) muži */ 8188044 wikitext text/x-wiki '''Svetové rekordy v plávaní''' sú najlepšie časy histórie, ktoré [[Medzinárodná plavecká federácia]] (FINA) registruje v jednotlivých disciplínach bazénového plávania. Oficiálne svetové rekordy sa sledujú na 82 plaveckých tratiach{{--}}40 v dlhom päťdesiatmetrovom bazéne, 42 v krátkom dvadsaťpäťmetrovom bazéne. ==Rekordy v dlhom bazéne (50 m) muži== {| class="wikitable sortable" |+Rekordy muži - dlhá trať |- style="background: lightblue;" ! bgcolor="#ABCDEF" | Disciplína ! class="unsortable" bgcolor="#ABCDEF" | Plavec ! bgcolor="#ABCDEF" | Krajina ! class="unsortable" bgcolor="#ABCDEF" | Čas ! bgcolor="#ABCDEF" | Dátum ! class="unsortable" bgcolor="#ABCDEF" | Miesto |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 50 m [[voľný spôsob]] | [[Cameron McEvoy]] | {{minivlajka|Austrália|w}} | 20.88 | {{dts|20|3|2026}} | [[Shenzhen]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[ Pan Zhanle]] | {{minivlajka|Čína |w}} | 46,40 | {{dts|31|7|2024}} | [[Paríž]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 200 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Paul Biedermann]] | {{minivlajka|Nemecko|w}} | 1:42,00 | {{dts|28|7|2009}} | [[Rím]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 400 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | Lukas Märtens | {{minivlajka|Nemecko|w}} | 3:39,96 | 12. apríl 2025 | Stockholm |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 800 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Zhang Lin]] | {{minivlajka|Čína|w}} | 7:32,12 | {{dts|29|7|2009}} | [[Rím]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 1500 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Bobby Finke]] | {{minivlajka|USA|w}} | 14:30,67 | {{dts|4|8|2024}} | [[Paríž]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 50 m [[Znak (plávanie)|znak]] | [[Kliment Kolesnikov]] | {{minivlajka|Rusko|w}} | 23,55 | {{dts|27|7|2023}} | [[Kazaň]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Znak (plávanie)|znak]] | [[Thomas Ceccon]] | {{minivlajka|Taliansko|w}} | 51,60 | {{dts|20|6|2022}} | [[Budapešť]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 200 m [[Znak (plávanie)|znak]] | [[Aaron Peirsol]] | {{minivlajka|USA|w}} | 1:51,92 | {{dts|31|7|2009}} | [[Rím]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 50 m [[Prsia (plávanie)|prsia]] | [[Adam Peaty]] | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} | 25,95 | 25. júla 2017 | [[Budapešť]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Prsia (plávanie)|prsia]] | [[Adam Peaty]] | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} | 56,88 | 21. júla 2019 | [[Gwangju]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 200 m [[Prsia (plávanie)|prsia]] | [[Qin Haiyang]] | {{minivlajka|Čína|w}} | 2:05,48 | {{dts|28|7|2023}} | [[Fukuoka]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 50 m [[Motýlik (plávanie)|motýlik]] | [[Andriy Govorov]] | {{minivlajka|Ukrajina|w}} | 22,27 | {{dts|1|7|2018}} | [[Rím]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Motýlik (plávanie)|motýlik]] | [[Caeleb Dressel]] | {{minivlajka|USA|w}} | 49,45 | {{dts|31|7|2021}} | [[Tokio]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 200 m [[Motýlik (plávanie)|motýlik]] | [[Kristóf Milák]] | {{minivlajka|Maďarsko|w}} | 1:50,34 | {{dts|21|6|2022}} | [[Budapešť]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 200 m [[Polohové preteky (plávanie)|polohové preteky]] | [[Léon Marchand]] | {{minivlajka|Francúzsko|w}} | 01:52,69 | {{dts|30|7|2025}} | [[Singapur]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 400 m [[Polohové preteky (plávanie)|polohové preteky]] | [[Léon Marchand]] | {{minivlajka|Francúzsko|w}} | 4:02,50 | {{dts|23|7|2023}} | [[Fukuoka]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 4×100 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Michael Phelps]]<br /> [[Garrett Weber-Gale]]<br /> [[Cullen Jones]]<br /> [[Jason Lezak]] | {{minivlajka|USA|w}} | 3:08,24 | {{dts|11|8|2008}} | [[Peking]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 4×200 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Michael Phelps]]<br /> [[Ricky Berens]]<br />[[David Walters]]<br /> [[Ryan Lochte]] | {{minivlajka|USA|w}} | 6:58,55 | {{dts|31|7|2009}} | [[Rím]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 4x100 m [[Polohové preteky (plávanie)|Polohové preteky]] | [[Ryan Murphy]] (52,31)<br>[[Michael Andre]] (58,49)<br>[[Caeleb Dressel]] (49.03)<br>[[Zach Apple]] (46,95) | {{minivlajka|USA|w}} | 3:26,78 | {{dts|1|8|2021}} | [[Tokio]] |} ==Rekordy v dlhom bazéne (50 m) ženy== {| class="wikitable sortable" |+Rekordy ženy - dlhá trať |- style="background: lightblue;" ! bgcolor="#ABCDEF" | Disciplína ! class="unsortable" bgcolor="#ABCDEF" | Plavkyňa ! bgcolor="#ABCDEF" | Krajina ! class="unsortable" bgcolor="#ABCDEF" | Čas ! bgcolor="#ABCDEF" | Dátum ! class="unsortable" bgcolor="#ABCDEF" | Miesto |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 50 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Sarah Sjöströmová]] | {{minivlajka|Švédsko|w}} | 00:23,61 | {{dts|29|7|2023}} | [[Fukuoka]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Sarah Sjöströmová]] | {{minivlajka|Švédsko|w}} | 00:51,71 | {{dts|23|7|2017}} | [[Budapest]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 200 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Ariarne Titmus]] | {{minivlajka|Austrália|w}} | 01:52,23 | {{dts|12|6|2024}} | [[Brisbane]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 400 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Summer McIntosh]] | {{minivlajka|Kanada|w}} | 4:54.18 | {{dts|7|6|2025}} | [[Victoria (Britská Kolumbia)|Victoria]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 800 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Katie Ledecky]] | {{minivlajka|USA|w}} | 08:04,12 | {{dts|3|5|2025}} | [[Fort Lauderdale]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 1500 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Katie Ledecky]] | {{minivlajka|USA|w}} | 15:20,48 | {{dts|16|5|2018}} | [[Indianapolis]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 50 m [[Znak (plávanie)|znak]] | [[Kaylee McKeown]] | {{minivlajka|AUS|w}} | 00:26,86 | {{dts|20|10|2023}} | [[Budapest]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Znak (plávanie)|znak]] | [[Regan Smith]] | {{minivlajka|USA|w}} | 00:57,13 | {{dts|18|06|2024}} | [[Indianapolis]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 200 m [[Znak (plávanie)|znak]] | [[Kaylee McKeown]] | {{minivlajka|AUS|w}} | 02:03,14 | {{dts|10|3|2024}} | [[Sydney ]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 50 m [[Prsia (plávanie)|prsia]] | [[Rūta Meilutytė]] | {{minivlajka|Litva|w}} | 00:29,16 | {{dts|30|7|2023}} | [[Fukuoka]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Prsa (plávanie)|prsia]] | [[Lilly King]] | {{minivlajka|USA|w}} | 01:04,13 | {{dts|25|07|2017}} | [[Budapešť]], [[Maďarsko]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 200 m [[Prsia (plávanie)|prsia]] | Evgenija Čikunova | {{minivlajka|Rusko|w}} | 02:17,55 | {{dts|21|4|2023}} | [[Kazaň]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 50 m [[Motýlik (plávanie)|motýlik]] | [[Sarah Sjöström]] | {{minivlajka|Švédsko|w}} | 00:24.43 | {{dts|5|7|2014}} | [[Borås]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Motýlik (plávanie)|motýlik]] | [[Gretchen Walsh]] | {{minivlajka|USA|w}} | 00:54,60 | {{dts|3|5|2025}} | [[Fort Lauderdale]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 200 m [[Motýlik (plávanie)|motýlik]] | [[Liu Zige]] | {{minivlajka|Čína|w}} | 02:01,81 | {{dts|21|10|2009}} | [[Ťi-nan]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 200 m [[polohové preteky (plávanie)|polohové preteky]] | [[Summer McIntosh]] | {{minivlajka|Kanada|w}} | 2:05.70 | {{dts|9|6|2025}} | [[Victoria (Britská Kolumbia)|Victoria]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 400 m [[polohové preteky (plávanie)|polohové preteky]] | [[Summer McIntosh]] | {{minivlajka|Kanada|w}} | 4:23.65 | {{dts|11|6|2025}} | [[Victoria (Britská Kolumbia)|Victoria]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 4×100 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Mollie O'Callaghanová]]<br /> [[Shayna Jacková]]<br />[[Meg Harrisová]]<br /> [[Emma McKeonová]] | {{minivlajka|Austrália|w}} | 03:27,96 | {{dts|23|7|2023}} | [[Fukuoka]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 4×200 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Mollie O'Callaghan]](1:53.66)<br />[[Shayna Jack]](1:55.63)<br /> [[Brianna Throssell]](1:55.80)<br /> [[Ariarne Titmus]](1:52.41) | {{minivlajka|Austrália|w}} | 07:37,50 | {{dts|27|7|2023}} | [[Fukuoka]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 4x100 m [[polohové preteky (plávanie)|polohové preteky]] | [[Regan Smith]] (57.57)<br/>[[Kate Douglass]] (1:04.27)<br/>[[Gretchen Walsh]] (54.98)<br/>[[Torri Huske ]] (52.52) | {{minivlajka|USA|w}} | 3:49,34 | {{dts|3|8|2025}} | [[Singapur]] |} ==Zmiešané štafety (50 m) == {| class="wikitable sortable" |+Rekordy zmiešané štafety - dlhá trať |- style="background: lightblue;" ! bgcolor="#ABCDEF" | Disciplína ! class="unsortable" bgcolor="#ABCDEF" | Plavkyňa ! bgcolor="#ABCDEF" | Krajina ! class="unsortable" bgcolor="#ABCDEF" | Čas ! bgcolor="#ABCDEF" | Dátum ! class="unsortable" bgcolor="#ABCDEF" | Miesto |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 4×100 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Jack Alexy]] (46,91)<br />[[Patrick Sammon]] (46,70)<br />[[Kate Douglass]] (52,43)<br />[[Torri Huske]] (52,44) | {{minivlajka|USA|w}} | 03:18,48 | {{dts|2|8|2025}} | [[Singapur]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 4×100 m [[Polohový pretek (plávanie)|polohový pretek]] | [[Ryan Murphy]]<br /> [[Nic Fink]]<br /> [[Gretchen Walshová]]<br /> [[Torri Huske]] | {{minivlajka|USA|w}} | 03:37,43 | {{dts|3|8|2024}} | [[Paríž]] |} ==Rekordy v krátkom bazéne (25 m) muži== {| class="wikitable sortable" |+Rekordy muži - krátka trať |- style="background: lightblue;" ! bgcolor="#ABCDEF" | Disciplína ! class="unsortable" bgcolor="#ABCDEF" | Plavec ! bgcolor="#ABCDEF" | Krajina ! class="unsortable" bgcolor="#ABCDEF" | Čas ! bgcolor="#ABCDEF" | Dátum ! class="unsortable" bgcolor="#ABCDEF" | Miesto |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 50 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Jordan Crooks]] | {{minivlajka|Kajmanie ostrovy|w}} | 00:19,90 | {{dts|14|12|2024}} | [[Budapešť]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Kyle Chalmers]] | {{minivlajka|Austrália|w}} | 00:44,84 | 29.10 2021 | [[Rijeka|Kazan]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 200 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Luke Hobson]] | {{minivlajka|USA|w}} | 01:38,61 | {{dts|15|12|2024}} | [[Budapešť]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 400 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Yannick Agnel]] | {{minivlajka|Francúzsko|w}} | 03:32,25 | {{dts|15|11|2012}} | [[Angers]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 800 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Daniel Wiffen]] | {{minivlajka|Írsko|w}} | 7:20:46 | {{dts|10|12|2023}} | [[Otopeni]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 1500 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Florian Wellbrock]] | {{minivlajka|Nemecko|w}} | 14:06.88 | {{dts|21|12|2021}} | [[Abú Zabí (mesto)|Abu Dhabi]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 50 m [[Znak (plávanie)|znak]] | [[Kliment Kolesnikov ]] | {{minivlajka|RUS|w}} | 00:22,11 | {{dts|23|11|2022}} | [[Kazaň ]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Znak (plávanie)|znak]] | [[Hubert Kós]] | {{minivlajka|HUN|w}} | 00:48,16 | {{dts|25|10|2025}} | [[Toronto]], [[Kanada]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 200 m [[Znak (plávanie)|znak]] | [[Hubert Kós]] | {{minivlajka|HUN|w}} | 01:45,12 | {{dts|23|10|2025}} | [[Toronto]], [[Kanada]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 50 m [[Prsia (plávanie)|prsia]] | [[Emre Sakçı]] | {{minivlajka|Turecko|w}} | 00:24,95 | {{dts|27|12|2021}} | [[Gaziantep]], [[Turecko]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Prsia (plávanie)|prsia]] | [[Ilya Shymanovich]] | {{minivlajka|Bielorusko|w}} | 00:55,28 | {{dts|26|11|2021}} | [[Eindhoven]], [[Holandsko]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 200 m [[Prsia (plávanie)|prsia]] | [[Caspar Corbeau ]] | {{minivlajka|Holandsko|w}} | 01:59.52 | {{dts|25|10|2025}} | [[Toronto]], [[Kanada]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 50 m [[Motýlik (plávanie)|motýlik]] | [[Noè Ponti]] | {{minivlajka|Švajčiarsko|w}} | 00:21,32 | {{dts|11|12|2024}} | [[Budapešť]], [[Maďarsko]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Motýlik (plávanie)|motýlik]] | [[Joshua Liendo]] | {{minivlajka|Kanada|w}} | 00:47,68 | {{dts|23|10|2025}} | [[Toronto]], [[Kanada]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 200 m [[Motýlik (plávanie)|motýlik]] | [[Tomoru Honda]] | {{minivlajka|Japonsko|w}} | 01:46,85 | {{dts|22|10|2022}} | [[Tokyo]], [[Japonsko]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Polohové preteky (plávanie)|polohové preteky]] | [[Caeleb Dressel]] | {{minivlajka|USA|w}} | 00:49,28 | {{dts|22|11|2020}} | [[Budapešť]], [[Maďarsko]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 200 m [[Polohové preteky (plávanie)|polohové preteky]] | [[Léon Marchand]] | {{minivlajka|Francúzsko|w}} | 01:48,88 | {{dts|01|11|2024}} | [[Singapur]], [[Singapur]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 400 m [[Polohové preteky (plávanie)|polohové preteky]] | [[Daiya Seto]] | {{minivlajka|Japonsko|w}} | 03:54,81 | {{dts|20|12|2019}} | [[Las Vegas]], [[USA]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 4×100 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] |[[Jack Alexy]] (45.05)<br> [[Luke Hobson]] (45.18)<br> [[Kieran Smith]] (46.01)<br> [[Chris Guiliano]] (45.42) | {{minivlajka|USA|w}} | 03:01,66 | {{dts|10|12|2024}} | [[Budapešť]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 4×200 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Luke Hobson]] (1:38.91)<br>[[Carson Foster]] (1:40.77)<br>[[Shaine Casas]] (1:40.34)<br>[[Kieran Smith]] (1:40.49) | {{minivlajka|USA|w}} | 06:40,51 | {{dts|13|12|2024}} | [[Budapešť]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 4x100 m [[Polohové preteky (plávanie)|polohové preteky]] | [[Miron Lifintsev]] (49.31)<br>[[Kirill Prigoda]] (55.15)<br>[[Andrei Minakov]] (48.80)<br>[[Egor Kornev]] (45.42) | {{minivlajka|Rusko|w}} | 03:18,68 | {{dts|15|12|2024}} | [[Budapešť]] |} ==Rekordy v krátkom bazéne (25 m) ženy== {| class="wikitable sortable" |+Rekordy ženy - krátka trať |- style="background: lightblue;" ! bgcolor="#ABCDEF" | Disciplína ! class="unsortable" bgcolor="#ABCDEF" | Plavkyňa ! bgcolor="#ABCDEF" | Krajina ! class="unsortable" bgcolor="#ABCDEF" | Čas ! bgcolor="#ABCDEF" | Dátum ! class="unsortable" bgcolor="#ABCDEF" | Miesto ! bgcolor="#ABCDEF" | ref |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 50 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Gretchen Walsh]] | {{minivlajka|USA|w}} | 00:22,83 | {{dts|15|12|2024}} | [[Budapešť]] |<ref>{{cite web|last1=Race|first1=Loretta|title=She's Back: Cate Campbell Eclipses Sjostrom's 100 SC Free World Record|url=https://swimswam.com/shes-back-cate-campbell-eclipses-sjostroms-100-sc-free-world-record/|access-date=26 October 2017|date=26-01-2025}}</ref> |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Kate Douglass]] | {{minivlajka|USA|w}} | 00:49.93 | {{dts|25|10|2025}} | [[Toronto]] | <ref>{{cite web|title=Women's 100m Freestyle Final Results|url=https://www.omegatiming.com/File/00011900080103EE0104FFFFFFFFFF01.pdf|work=Omega Timing|date=25 October 2025|access-date=27 October 2025}}</ref> |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 200 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Mollie O'Callaghan]] | {{minivlajka|Austrália|w}} | 01:49,36 | {{dts|24|10|2025}} | [[Toronto]] |<ref>{{cite web|title=Women's 200m Freestyle Final Results|url=https://www.omegatiming.com/File/00011900080201EE0104FFFFFFFFFF01.pdf|work=Omega Timing|date=24 October 2025|access-date=26 October 2025}}</ref> |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 400 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Summer McIntosh]] | {{minivlajka|Kanada|w}} | 3:50,25 | {{dts|10|12|2024}} | [[Budapešť]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 800 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Lani Pallister ]] | {{minivlajka|Austrália|w}} | 07:54.00 | {{dts|25|10|2025}} | [[Toronto]] |<ref>{{cite web|title=Women's 800m Freestyle Results|url= https://www.omegatiming.com/File/00011900080201F10104FFFFFFFFFF01.pdf|publisher=Omega Timing|date=2025-10-25 |access-date=2025-10-31}}</ref>[https://www.youtube.com/watch?v=5BDTgaQiMv4&t=4s &#8203;] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 1500 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Katie Ledecky]] | {{minivlajka|USA|w}} | 15:08,24 | {{dts|29|10|2022}} | [[Toronto]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 50 m [[Znak (plávanie)|znak]] | [[Regan Smith ]] | {{minivlajka|USA|w}} | 00:25,23 | {{dts|13|12|2024}} | [[Budapešť]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Znak (plávanie)|znak]] | [[Regan Smith ]] | {{minivlajka|USA|w}} | 00:54,02 | {{dts|15|12|2024}} | [[Budapešť]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Znak (plávanie)|znak]] | [[Regan Smith ]] | {{minivlajka|USA|w}} | 00:54,02 = | {{dts|18|10|2025}} | Westmont |<ref>{{cite web|title=Women's 200m Backstroke Final Results|url=https://www.omegatiming.com/File/00011900070202EC0104FFFFFFFFFF01.pdf|work=Omega Timing|date=19 October 2025|access-date=24 October 2025}}</ref>[https://vk.com/artemzagrebelny?z=video142497057_456239372%2F95216bcdf9baad493b%2Fpl_post_142497057_1589 &#8203;] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 200 m [[Znak (plávanie)|znak]] | [[Kaylee McKeown ]] | {{minivlajka|Austrália|w}} | 01:57,33 | {{dts|25|10|2025}} | [[Toronto]] |<ref>{{cite web|title=Women's 200m Backstroke Final Results|url=https://www.omegatiming.com/File/00011900080202EE0104FFFFFFFFFF01.pdf|work=Omega Timing|date=2025-10-25|access-date= 2025-11-07}}</ref>[https://www.youtube.com/watch?v=irLveoaAuNA&t=3s &#8203;] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 50 m [[Prsia (plávanie)|prsia]] | [[Rūta Meilutytė]] | {{minivlajka|Litva|w}} | 00:28.37 | {{dts|17|12|2022}} | [[Melbourne]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Prsia (plávanie)|prsia]] | [[Rūta Meilutytė]] | {{minivlajka|Litva|w}} | 01:02.36= | {{dts|12|10|2013}} | [[Moskva]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Prsia (plávanie)|prsia]] | [[Alia Atkinson]] | {{minivlajka|Jamajka|w}} | 01:02.36= | {{dts|6|12|2014}} | [[Doha]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Prsia (plávanie)|prsia]] | [[Alia Atkinson]] | {{minivlajka|Jamajka|w}} | 01:02.36= | {{dts|26|8|2016}} | [[Chartres]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" |200 m [[Prsia (plávanie)|prsia]] | [[Kate Douglassová ]] | {{minivlajka|USA|w}} | 02:12,50 | {{dts|13|12|2024}} | [[Budapešť]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 50 m [[Motýlik (plávanie)|motýlik]] | [[Gretchen Walsh]] | {{minivlajka|USA|w}} | 00:23,72 | {{dts|11|10|2025}} | Carmel |<ref>{{cite web|title=Women's 50m Butterfly Final Results|url=https://www.omegatiming.com/File/00011900060204EB0104FFFFFFFFFF01.pdf|work=Omega Timing|date=11 October 2025|access-date=15 October 2025}}</ref> |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Motýlik (plávanie)|motýlik]] | [[Gretchen Walsh]] | {{minivlajka|USA|w}} | 00:52,71 | {{dts|14|12|2024}} | [[Budapešť]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 200 m [[Motýlik (plávanie)|motýlik]] | [[Summer McIntosh]] | {{minivlajka|Kanada|w}} | 01:59,32 | {{dts|12|12|2024}} | [[Budapešť]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Polohové preteky (plávanie)|polohové preteky]] | [[Gretchen Walsh]] | {{minivlajka|USA|w}} | 00:55,98 | {{dts|18|10|2024}} | [[Charlottesville ]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 200 m [[Polohové preteky (plávanie)|polohové preteky]] | [[Kate Douglass]] | {{minivlajka|USA|w}} | 2:01.63 | {{dts|10|12|2024}} | [[Budapešť]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 400 m [[Polohové preteky (plávanie)|polohové preteky]] | [[Summer McIntosh]] | {{minivlajka|Kanada|w}} | 4:15,48 | 14. decembra 2024 | [[Budapešť]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 4×100 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] |[[Kate Douglass]] (50.95)<br />[[Katharine Berkoff]] (51.38)<br />[[Alex Shackell]] (52.01)<br />[[Gretchen Walsh]] (50.67) | {{minivlajka|USA|w}} | 03:25,01 | {{dts|10|12|2024}} | [[Budapešť]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 4×200 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] |[[Alex Walsh]] (1:53.25)<br>[[Paige Madden]] (1:53.18)<br>[[Katie Grimes]] (1:53.39)<br>[[Claire Weinstein]] (1:50.31) | {{minivlajka|USA|w}} | 07:30,13 | {{dts|12|12|2024}} | [[Budapešť]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 4x100 m [[Polohové preteky (plávanie)|polohové preteky]] | [[Regan Smith (swimmer)|Regan Smith]] (54.02)<br>[[Lilly King]] (1:03.02)<br>[[Gretchen Walsh]] (52.84)<br>[[Kate Douglass]] (50.53) | {{minivlajka|USA|w}} | 03:40,41 | {{dts|15|12|2024}} | [[Budapešť]] |} ==Zmiešané štafety== {| class="wikitable sortable" |+Rekordy zmiešané štafety - krátku trať |- style="background: lightblue;" ! bgcolor="#ABCDEF" | Disciplína ! class="unsortable" bgcolor="#ABCDEF" | Plavkyňa ! bgcolor="#ABCDEF" | Krajina ! class="unsortable" bgcolor="#ABCDEF" | Čas ! bgcolor="#ABCDEF" | Dátum ! class="unsortable" bgcolor="#ABCDEF" | Miesto ! bgcolor="#ABCDEF" | ref |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 4×50 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] |[[Leonardo Deplano ]] (20.97) <br />[[Lorenzo Zazzeri ]] (20.51)<br />[[Silvia Di Pietro ]] (23.07) <br />[[Sara Curtis ]](22.71) | {{minivlajka|Taliansko|w}} | 01:27,26 | {{dts|4|12|2022}} | [[Lublin]] |<ref>{{cite web|title=Mixed 4×50m Freestyle Relay Final Results|url=https://www.omegatiming.com/File/000119000A0301F60104FFFFFFFFFF01.pdf|publisher=Omega Timing|date=4 December 2025|access-date=6 December 2025}}</ref> |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 4×50 m [[Polohový pretek (plávanie)|polohový pretek]] | [[Ryan Murphy]]<br /> [[Nic Fink]]<br /> [[Kate Douglass]]<br /> [[Torri Huske]] | {{minivlajka|USA|w}} | 01:35,15 | {{dts|14|12|2022}} | [[Melbourne]] |<ref>{{cite web|title=Mixed 4 × 50 m Medley Relay Final Results|url=https://www.omegatiming.com/File/00011700030305F60104FFFFFFFFFF01.pdf|date=14 December 2022|accessdate=1 February 2025}}</ref><ref>{{cite web|title=Video – Mixed 4 × 50 m Medley Relay Final|url=https://yandex.ru/video/preview/1728293254048947670 |publisher=FINA.tv|date=14 December 2022|access-date=1 February 2025}}</ref> |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 4×100 m [[Polohový pretek (plávanie)|polohový pretek]] | [[Miron Lifintsev]]<br /> [[Kirill Prigoda]]<br /> [[Arina Surkova]]<br /> [[Daria Klepikova]] | {{minivlajka|Rusko|w}} | 03:30,47 | {{dts|14|12|2024}} | [[Budapešť]] |<ref>{{cite web|title=Mixed 4 × 100 m Medley Relay Final Results|url=https://www.omegatiming.com/File/00011800080305F70104FFFFFFFFFF01.pdf|date=14 December 2024|accessdate=1 February 2025}}</ref><ref>{{cite web|title=Video - Mixed 4 × 100 m Medley Relay Final Results|url=https://vkvideo.ru/video-228643357_456239036 |date=14 December 2024|accessdate=1 February 2025}}</ref> |} ==Referencie== {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.fina.org/project/index.php?option=com_content&task=view&id=682&Itemid=336 FINA] * [http://www.swimrankings.net/index.php?page=recordDetail&recordListId=1 Svetové rekordy muži - 50 m bazén] * [http://www.swimrankings.net/index.php?page=recordDetail&recordListId=1&genderCourse=SCM_1 Svetové rekordy muži - 25 m bazén] * [http://www.swimrankings.net/index.php?page=recordDetail&recordListId=1&genderCourse=LCM_2 Svetové rekordy ženy - 50 m bazén] * [http://www.swimrankings.net/index.php?page=recordDetail&recordListId=1&genderCourse=SCM_2 Svetové rekordy ženy - 25 m bazén] * [http://www.swimrankings.net/index.php?page=recordDetail&recordListId=2&gender=1 Olympijské rekordy muži - 50 m bazén] * [http://www.swimrankings.net/index.php?page=recordDetail&recordListId=2&course=LCM&gender=2 Olympijské rekordy ženy - 50 m bazén] [[Kategória:Športové zoznamy]] [[Kategória:Plávanie]] e88fevej6djeotiunu8pgmbu99j2899 Milujem Slovensko 0 494259 8188019 8187804 2026-03-27T18:52:47Z Michal Langr 186496 /* 16. séria (2025-2026) */ 8188019 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna relácia | sk = Milujem Slovensko | en = | druhý názov = | logo = | typ = zábavno-vedomostná súťaž | formát = | tvorca = John de Mol Jr. | scenár = Pavel Graus<br>Pavol Kohút | réžia = [[Rado Štefanov]] | moderátori = [[Martin Nikodým]] | porota = | rozprávač = | hudba = | slogan = | krajina = {{minivlajka|Slovensko|w}}<br>(pôvodne<br>{{minivlajka|Holandsko|w}}) | počet sérií = 16 | počet epizód = 249 | zoznam epizód = #Zoznam dielov|zoznam častí | výkonní producenti = John de Mol Jr. | produkcia = Renata Koleková<br>Zuzana Joklová<br>Emília Šranková | strih =Ingrid Duditšová | produkčná spoločnosť = [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] [[TV JOJ]] | dĺžka = cca 80 min. | vysielanie = [[1. apríl]] [[2013]] – [[23. máj]] [[2025]]<br>[[31. december]] [[2025]] – súčasnosť | tv = [[Jednotka (RTVS)|Jednotka]]<br>[[TV JOJ]] | formát obrazu =16:9 | predošlé = | nasledujúce = | súvisiace = | webstránka = | imdb id = 6293736 | tv com id = | csfd id = 337518 }} '''''Milujem Slovensko''''' je [[Slovensko|slovenská]] súťažno-zábavná a vedomostná šou. Relácia sa začala vysielať [[1. apríl]]a [[2013]] na [[Jednotka (RTVS)|Jednotke]]. Originál pochádza z [[Holandsko|Holandska]]. [[1. august]]a [[2018]] [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] oznámila, že v 7. sérii budú novými kapitánmi tímov [[Juraj Tabaček]] a [[Stanislava Kašperová]]. [[Adela Vinczeová]] a [[Daniel Dangl]] jednu sériu vynechali a vrátili sa v roku [[2019]].<ref>{{csfd film|337518}}</ref><ref>{{imdb film|6293736}}</ref><ref>https://www.tv-archiv.sk/milujem-slovensko</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Milujem Slovensko má nových kapitánov!|url=https://strategie.hnonline.sk/media/1787419-milujem-slovensko-ma-novych-kapitanov-druzstiev|dátum prístupu=2018-08-01|vydavateľ=strategie.hnonline.sk|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rozhlas a televízia Slovenska|url=https://www.rtvs.org/aktualne-oznamy-tlacove-spravy-pr/170985_nove-tvare-v-sou-milujem-slovensko|dátum prístupu=2018-08-04|vydavateľ=www.rtvs.org|jazyk=sk}}</ref> Na jar 2025 bolo vedením STVR oznámené, že s ďalšími dielmi sa už nepočíta. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V STVR začínajú čistky: Milujem Slovensko má stopku! Vieme, čo bude s Neskoro večer | url = https://mediaboom.sk/v-stvr-zacinaju-cistky-milujem-slovensko-ma-stopku-vieme-co-bude-s-neskoro-vecer | dátum vydania = 2025-06-07 | dátum prístupu = 2025-06-08 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Mediaboom.sk}}</ref> O program ale prejavili záujem [[TV Markíza]] a [[TV JOJ]] a predbežné zákulisné informácie hovorili, že relácia bude pokračovať na TV JOJ, čo sa nakoniec aj potvrdilo. V novembri 2025 bolo potvrdené, že ako kapitánka pokračuje Adela Vinczeová. Jej novým partnerom bude [[Matej Cifra|Matej "Sajfa" Cifra]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jojka si bez Dangla poradila: Toto sú všetky mená Milujem Slovensko! Odštartuje na Silvestra | url = https://mediaboom.sk/pozname-vsetky-mena-noveho-milujem-slovensko-jojka-ho-odstartuje-na-silvestra | dátum vydania = 2025-11-04 | dátum prístupu = 2025-11-04 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Mediaboom.sk}}</ref> == Účinkujúci == {| class="wikitable" |+ ! rowspan="2" |Účinkujúci ! rowspan="2" |Účinkuje ako ! colspan="17" |Séria |- !1 !2 !3 !4 !5 !6 !7 !8 !9 !10 !11 !12 !13 !14 !15 !16 !17 |- |[[Martin Nikodým]] |moderátor | colspan="17" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Adela Vinczeová]] |kapitánka tímu | colspan="6" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="1" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="10" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Matej Cifra]] |kapitán tímu | colspan="15" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="2" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Daniel Dangl]] |kapitán tímu | colspan="6" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="1" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="8" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="2" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Juraj Tabaček]] |kapitán tímu | colspan="6" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="10" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Stanislava Kašperová]] |kapitánka tímu | colspan="6" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="10" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Samuel Tomeček]] |spevák | colspan="14" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="1" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="2" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Martin Madej]] |spevák | colspan="10" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="7" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Erika Rein]] |speváčka | colspan="15" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="2" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Laura Weng]] |speváčka | colspan="15" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="2" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Andrea Gabrišová]] |speváčka | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="16" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Romana Polnická]] |speváčka | colspan="2" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="15" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Katarína Ščevlíková]] |speváčka | colspan="6" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="1" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="8" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="2" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Eva Pšenková]] |speváčka | colspan="1" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="15" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Veronika Adamičková]] |speváčka | colspan="2" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="14" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Daniela Tomešová]] |speváčka | colspan="3" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="13" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Viktória Beňová]] |speváčka | colspan="4" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="2" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="11" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Anabela Mollová]] |speváčka | colspan="6" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="9" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="2" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Ondrej Kandráč]] |spevák | colspan="15" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="1" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |} == Série == {|class="wikitable" style="width:50%; text-align:center;" |- ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" | Počet častí ! colspan="2" | Pôvodne vysielané ! rowspan="2" | Stanica |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="background:#FFD700; width:1%;" | | '''[[#1. séria (2013)|1]]''' | 15 | [[1. apríl]] [[2013]] | [[5. júl]] [[2013]] | rowspan="15" | [[Jednotka (RTVS)|Jednotka]] |- | style="background:#FF4500; width:1%;" | | '''[[#2. séria (2013)|2]]''' | 15 | [[6. september]] [[2013]] | [[20. december]] [[2013]] |- | style="background:#008000; width:1%;" | | '''[[#3. séria (2014)|3]]''' | 15 | [[5. september]] [[2014]] | [[31. december]] [[2014]] |- | style="background:#45B1E8; width:1%;" | | '''[[#4. séria (2015)|4]]''' | 15 | [[4. september]] [[2015]] | [[31. december]] [[2015]] |- | style="background:#E32636; width:1%;" | | '''[[#5. séria (2016)|5]]''' | 16 | [[2. september]] [[2016]] | [[31. december]] [[2016]] |- | style="background:#9FA91F; width:1%;" | | '''[[#6. séria (2017)|6]]''' | 14 | [[8. september]] [[2017]] | [[31. december]] [[2017]] |- | style="background:#2E5894; width:1%;" | | '''[[#7. séria (2018)|7]]''' | 15 | [[7. september]] [[2018]] | [[31. december]] [[2018]] |- | style="background:#A8516E; width:1%;" | | '''[[#8. séria (2019)|8]]''' | 14 | [[13. september]] [[2019]] | [[31. december]] [[2019]] |- | style="background:#c28b6c; width:1%;" | | '''[[#9. séria (2020)|9]]''' | 16 | [[11. september|11. september 2020]] | [[31. december]] [[2020]] |- | style="background:#66A2B6; width:1%;" | | '''[[#10. séria (2021)|10]]''' | 16 | [[3. september]] [[2021]] | [[31. december]] [[2021]] |- | style="background:#9A2B3F; width:1%;" | | '''[[#11. séria (2022)|11]]''' | 14 | [[14. január]] [[2022]] | [[18. apríl|18. apríl 2022]] |- | style="background:#6EA635; width:1%;" | | '''[[#12. séria (2022)|12]]''' | 14 | [[9. september]] [[2022]] | [[31. december]] [[2022]] |- | style="background:#142390; width:1%;" | | '''[[#13. séria (2023)|13]]''' | 16 | [[13. január]] [[2023]] | [[12. máj]] [[2023]] |- | style="background:#E60000; width:1%;" | | '''[[#14. séria (2023 – 2024)|14]]''' | 18 | [[31. december]] [[2023]] | [[17. máj]] [[2024]] |- | style="background:#E2B700; width:1%;" | | '''[[Milujem Slovensko#15. séria (2024 – 2025)|15]]''' | 18 | [[31. december]] [[2024]] | [[23. máj]] [[2025]] |- | style="background:#9C1DE3; width:1%;" | | '''[[Milujem Slovensko#16. séria (2025-2026)|16]]''' |18 |[[31. december]] [[2025]] |[[19. jún]] [[2026]] | rowspan="2" |[[TV JOJ]] |- | style="background:#33CC33; width:1%;" | | '''[[Milujem Slovensko#17. séria (2026)|17]]''' |? |[[Jeseň]] [[2026]] |? |- |} == Zoznam dielov == === 1. séria (2013)=== '''Víťaz série:''' Adela (8:7) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Banášovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #FFD700; color: #FFFFFF;" | |- | 1 | 1 | style="text-align: left;"| [[Nikol Weiterová]]<br>[[Petra Polnišová]]<br>[[Peter Kočiš]] | style="text-align: left;"| [[Kristína Tormová]]<br>[[Miňo Kereš]]<br>[[Otto Weiter]] | Adelin<br>tím | 1. apríl 2013 | Veľkonočný špeciál | {{N/A}} |- | 2 | 2 | style="text-align: left;"| [[Juraj Hrčka]]<br>[[Andrej Bičan]]<br>[[Katarína Brychtová]] | style="text-align: left;"| [[Gabriela Marcinková]]<br>[[Zuzana Haasová]]<br>[[Richard Stanke]] | Danov<br>tím | 5. apríl 2013 | Epizóda 2 | {{N/A}} |- | 3 | 3 | style="text-align: left;"| [[Matej Chren]]<br>[[Viktor Horján]]<br>[[Anna Šišková]] | style="text-align: left;"| [[Matej Cifra]]<br>[[Elena Podzámska]]<br>[[Ady Hajdu]] | Adelin<br>tím | 12. apríl 2013 | Epizóda 3 | {{N/A}} |- | 4 | 4 | style="text-align: left;"| [[Petra Molnárová]]<br>[[Mário Kollár]]<br>[[Jozef Pročko]] | style="text-align: left;"| [[Lucia Molnárová]]<br>[[Tomáš Kovács]]<br>[[Diana Mórová]] | Adelin<br>tím | 19. apríl 2013 | Epizóda 4 | {{N/A}} |- | 5 | 5 | style="text-align: left;"| [[Ivana Kuxová]]<br>[[Dominik Hrbatý]]<br>[[Roman Luknár]] | style="text-align: left;"| [[Peter Modrovský]]<br>[[Jeanette Štefankova]]<br>[[Iveta Malachovská]] | Danov<br>tím | 26. apríl 2013 | Epizóda 5 | {{N/A}} |- | 6 | 6 | style="text-align: left;"| [[Libor Hudáček]]<br>[[Marcel Forgáč]]<br>[[Ján Lašák]] | style="text-align: left;"| [[Jaroslav Janus]]<br>[[Henrieta Mičkovicová]]<br>[[Miroslav Hlinka (1972)|Miroslav Hlinka]] | Adelin<br>tím | 3. máj 2013 | Hokejový špeciál | {{N/A}} |- | 7 | 7 | style="text-align: left;"| [[Jeanette Borhyová]]<br>[[Evita Twardzik|Evita Urbaníková]]<br>[[Matej Landl]] | style="text-align: left;"| [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]]<br>[[Róbert Jakab]]<br>[[Peter Sklár]] | Danov<br>tím | 10. máj 2013 | Epizóda 7 | {{N/A}} |- | 8 | 8 | style="text-align: left;"| [[Branislav Deák]]<br>[[Marcel Merčiak]]<br>[[Zuzana Vačková]] | style="text-align: left;"| [[Tomáš Bezdeda]]<br>[[Dagmar Dianová]]<br>[[Roman Pomajbo]] | Adelin<br>tím | 17. máj 2013 | Epizóda 8 | {{N/A}} |- | 9 | 9 | style="text-align: left;"| [[Hana Lasicová]]<br>[[Hana Rapantová]]<br>[[Pavol Topoľský]] | style="text-align: left;"| [[Milena Minichová]]<br>[[Gregor Mareš]]<br>[[Marta Sládečková]] | Adelin<br>tím | 24. máj 2013 | Epizóda 9 | {{N/A}} |- | 10 | 10 | style="text-align: left;"| [[Andrea Chabroňová]]<br>[[Marián Labuda ml.]]<br>[[Boris Farkaš]] | style="text-align: left;"| [[Ondrej Kovaľ]]<br>[[Csongor Kassai]]<br>[[Patrícia Jariabková]] | Danov<br>tím | 31. máj 2013 | Epizóda 10 | {{N/A}} |- | 11 | 11 | style="text-align: left;"| [[Daniela Hantuchová]]<br>[[Milan Ondrík]]<br>[[Peter Marcin]] | style="text-align: left;"| [[Katarína Štumpfová]]<br>[[Ivan Jakeš]]<br>[[Juraj Topor]] | Adelin<br>tím | 7. jún 2013 | Epizóda 11 | {{N/A}} |- | 12 | 12 | style="text-align: left;"| [[Samuel Spišák]]<br>[[Ľuboš Hlavena]]<br>[[Jana Hubinská]] | style="text-align: left;"| [[Dominika Mirgová]]<br>[[Adriana Kučerová]]<br>[[Ján Kuric]] | Danov<br>tím | 14. jún 2013 | Epizóda 12 | {{N/A}} |- | 13 | 13 | style="text-align: left;"| [[Lukáš Adamec]]<br>[[Michal Hudák]]<br>[[Táňa Radeva]] | style="text-align: left;"| [[Peter Cmorik]]<br>[[Dagmar Duditšová]]<br>[[Peter Nagy]] | Adelin<br>tím | 21. jún 2013 | Východniarsky špeciál | {{N/A}} |- | 14 | 14 | style="text-align: left;"| [[Ondřej Brzobohatý]]<br>[[Branislav Bystriansky]]<br>[[Peter Batthyany]] | style="text-align: left;"| [[Zdenka Predná]]<br>[[Vladimír Kobielsky]]<br>[[Hana Gregorová (herečka)|Hana Gregorová]] | Danov<br>tím | 28. jún 2013 | Epizóda 14 | {{N/A}} |- | 15 | 15 | style="text-align: left;"| [[Mara Lukama]]<br>[[Ján Slezák (herec)|Ján Slezák]]<br>[[Mário Radačovský]] | style="text-align: left;"| [[Katarína Koščová]]<br>[[Katarína Hasprová]]<br>[[Jozef Banáš]] | Danov<br>tím | 5. júl 2013 | Prázdninový špeciál | {{N/A}} |} === 2. séria (2013)=== '''Víťaz série:''' Adela (7:6) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Banášovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #FF4500; color: #FFFFFF;" | |- | 16 | 1 | style="text-align: left;"| [[Ivica Sláviková]]<br>[[Ján Ďurovčík]]<br>[[Maroš Kramár]] | style="text-align: left;"| [[Tomáš Šedivý|Lasky]]<br>[[Bibiana Ondrejková]]<br>[[Zuzana Tlučková]] | Adelin<br>tím | 6. september 2013 | Epizóda 1 | {{N/A}} |- | 17 | 2 | style="text-align: left;"| [[Miroslav Šmajda]]<br>[[Zuzana Kamasová]]<br>[[Ivan Vojtek (1962)|Ivan Vojtek]] | style="text-align: left;"| [[Natália Glosíková]]<br>[[Roman Volák]]<br>[[Ivana Christová]] | Adelin<br>tím | 13. september 2013 | Epizóda 2 | {{N/A}} |- | 18 | 3 | style="text-align: left;"| [[Andrea Zimányiová]]<br>[[Ľubomír Bajaník]]<br>[[Marián Greksa]] | style="text-align: left;"| [[Zuzana Porubjaková]]<br>[[Michal Kubovčík]]<br>[[Juraj Burian]] | Danov<br>tím | 20. september 2013 | Epizóda 3 | {{N/A}} |- | 19 | 4 | style="text-align: left;"| [[Martin Harich]]<br>[[Lucia Vráblicová]]<br>[[Rasťo Piško]] | style="text-align: left;"| [[Eva Sakálová]]<br>[[Danica Jurčová]]<br>[[Jozef Vajda]] | Danov<br>tím | 27. september 2013 | Epizóda 4 | {{N/A}} |- | 20 | 5 | style="text-align: left;"| [[Martin Madej]]<br>[[Marek Majeský]]<br>[[Judita Hansman]] | style="text-align: left;"| [[Soňa Skoncová]]<br>[[Ján Jackuliak]]<br>[[Mária Breinerová]] | Adelin<br>tím | 4. október 2013 | Epizóda 5 | {{N/A}} |- | 21 | 6 | style="text-align: left;"| [[Ondrej Antálek]]<br>[[Peter Lipa ml.]]<br>[[Ľudovít Mravec Jakubove]] | style="text-align: left;"| [[Daniel Antálek]]<br>[[Petra Bernasovská]]<br>[[Peter Lipa]] | Adelin<br>tím | 11. október 2013 | Epizóda 6 | {{N/A}} |- | 22 | 7 | style="text-align: left;"| [[Zuzana Smatanová]]<br>[[Slavomír Jurko]]<br>[[Ján Filc]] | style="text-align: left;"| [[Barbora Švidraňová]]<br>[[Peter Novák]]<br>[[Beáta Dubasová]] | Adelin<br>tím | 18. október 2013 | Epizóda 7 | {{N/A}} |- | 23 | 8 | style="text-align: left;"| [[Tomáš Palonder]]<br>[[Peter Bič]]<br>[[Zuzana Kocúriková]] | style="text-align: left;"| [[Kristína Greppelová]]<br>[[Michaela Čobejová]]<br>[[Ján Greššo]] | Adelin<br>tím | 25. október 2013 | Epizóda 8 | {{N/A}} |- | 24 | 9 | style="text-align: left;"| [[Ramon|Rakby]]<br>[[Zuzana Skopálová]]<br>[[Ivo Gogál]] | style="text-align: left;"| [[Natália Hatalová]]<br>[[Katarína Feldeková]]<br>[[Štefan Kožka]] | Adelin<br>tím | 8. november 2013 | Epizóda 9 | {{N/A}} |- | 25 | 10 | style="text-align: left;"| [[Twiins|Veronika Nízlová]]<br>[[Jana Pištejová]]<br>[[Ján Berky Mrenica ml.]] | style="text-align: left;"| [[Twiins|Daniela Nízlová]]<br>[[Vera Wisterová]]<br>[[Ivo Ladižinský]] | Danov<br>tím | 15. november 2013 | Epizóda 10 | {{N/A}} |- | 26 | 11 | style="text-align: left;"| [[Thomas Puskailer]]<br>[[Zora Czoborová]]<br>[[Oliver Andrásy]] | style="text-align: left;"| [[Kristína Turjanová]]<br>[[Wanda Hrycová]]<br>[[Štefan Skrúcaný]] | Danov<br>tím | 22. november 2013 | Epizóda 11 | {{N/A}} |- | 27 | 12 | style="text-align: left;"| [[Filip Tůma]]<br>[[Tomáš Dohňanský]]<br>[[Pavel Drapák]] | style="text-align: left;"| [[Lucia Hurajová]]<br>[[Karin Majtánová]]<br>[[Martin Žúži]] | Danov<br>tím | 29. november 2013 | Epizóda 12 | {{N/A}} |- | 28 | 13 | style="text-align: left;"| [[Simona Martausová]]<br>[[Richard Lintner]]<br>[[Juraj Rašla]] | style="text-align: left;"| [[Dominika Kavaschová]]<br>[[Alexander Slafkovský (kanoista)|Alexander Slafkovský]]<br>[[Stano Král]] | Remíza | 6. december 2013 | Mikulášsky špeciál | {{N/A}} |- | 29 | 14 | style="text-align: left;"| [[Marián Mitaš]]<br>[[Karin Haydu]]<br>[[Marek Ťapák]] | style="text-align: left;"| [[Peter Makranský]]<br>[[Lucia Lapišáková]]<br>[[Lenka Barilíková]] | Danov<br>tím | 13. december 2013 | Epizóda 14 | {{N/A}} |- | 30 | 15 | style="text-align: left;"| [[Lujza Garajová Schrameková]]<br>[[Ján Gordulič]]<br>[[Ľubomír Paulovič]] | style="text-align: left;"| [[Veronika Paulovičová]]<br>[[Ludwig Bagin]]<br>[[Eva Máziková]] | Remíza | 20. december 2013 | Vianočný špeciál | {{N/A}} |- |} === 3. séria (2014)=== '''Víťaz série:''' Dano (7:8) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Banášovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #008000; color: #FFFFFF;" | |- | 31 | 1 | style="text-align: left;"| [[Miroslava Kosorínová]]<br>[[Martin Mňahončák]]<br>[[Peter Hrivňák]] | style="text-align: left;"| [[Ján Dobrík]]<br>[[Marián Miezga]]<br>[[Eva Pavlíková]] | Danov<br>tím | 5. september 2014 | Epizóda 1 | {{N/A}} |- | 32 | 2 | style="text-align: left;"| [[Jana Kozáková]]<br>[[Lukáš Latinák]]<br>[[Peter Marcin]] | style="text-align: left;"| [[Juraj Tabaček]]<br>[[Ján Jackuliak]]<br>[[Yvetta Blanarovičová]] | Danov<br>tím | 12. september 2014 | Stredoslovenský špeciál | {{N/A}} |- | 33 | 3 | style="text-align: left;"| [[Dáša Šarközyová]]<br>[[Kamil Mikulčík]]<br>[[Igor Adamec]] | style="text-align: left;"| [[Nika Karch]]<br>[[Milo Kráľ]]<br>[[Katarína Brychtová]] | Adelin<br>tím | 19. september 2014 | Epizóda 3 | {{N/A}} |- | 34 | 4 | style="text-align: left;"| [[Michal Nemtuda]]<br>[[Dagmar Sanitrová]]<br>[[Martin Malachovský]] | style="text-align: left;"| [[Júlia Ružička Horváthová]]<br>[[Marián Labuda ml.]]<br>[[Miroslav Noga]] | Danov<br>tím | 26. september 2014 | Bratislavský špeciál | {{N/A}} |- | 35 | 5 | style="text-align: left;"| [[Judit Bárdos]]<br>[[Viliam Csontos]]<br>[[Matej Landl]] | style="text-align: left;"| [[Samuel Spišák]]<br>[[Andrea Coddington]]<br>[[Anna Šišková]] | Danov<br>tím | 3. október 2014 | Epizóda 5 | {{N/A}} |- | 36 | 6 | style="text-align: left;"| [[Martin Meľo]]<br>[[Lucia Hablovičová]]<br>[[Roman Bombošá]] | style="text-align: left;"| [[Natália Puklušová]]<br>[[Viktor Horján]]<br>[[Ján Plesník (športový komentátor)|Ján Plesník]] | Danov<br>tím | 10. október 2014 | Epizóda 6 | {{N/A}} |- | 37 | 7 | style="text-align: left;"| [[Adam Žampa]]<br>[[Petra Millerová]]<br>[[Ján Snopko]] | style="text-align: left;"| [[Andreas Žampa]]<br>[[Ivan Bindas]]<br>[[Oľga Belešová]] | Danov<br>tím | 17. október 2014 | Epizóda 7 | {{N/A}} |- | 38 | 8 | style="text-align: left;"| [[Jakub Petraník]]<br>[[Mário Kollár]]<br>[[Zuzana Frenglová]] | style="text-align: left;"| [[Oľga Hamadejová]]<br>[[Csongor Kassai]]<br>[[Mária Breinerová]] | Danov<br>tím | 24. október 2014 | Epizóda 8 | {{N/A}} |- | 39 | 9 | style="text-align: left;"| [[Martin Kollár (umelec)|Martin Kollár]]<br>[[Lucia Siposová]]<br>[[Peter Nagy]] | style="text-align: left;"| [[Lenka Libjaková]]<br>[[Johnny Mečoch]]<br>[[Zuzana Martinková]] | Adelin<br>tím | 31. október 2014 | Epizóda 9 | {{N/A}} |- | 40 | 10 | style="text-align: left;"| [[Danka Barteková]]<br>[[Ján Žgravčák]]<br>[[Igor Kmeťo st.]] | style="text-align: left;"| [[Veronika Husárová]]<br>[[Igor Kmeťo ml.]]<br>[[Andy Timková]] | Adelin<br>tím | 7. november 2014 | Epizóda 10 | {{N/A}} |- | 41 | 11 | style="text-align: left;"| [[Michal Sabo]]<br>[[Svetlana Rymarenko]]<br>[[František Výrostko]] | style="text-align: left;"| [[Magdaléna Izakovičová]]<br>[[Jana Kolesárová]]<br>[[Branislav Kostka]] | Adelin<br>tím | 14. november 2014 | Epizóda 11 | {{N/A}} |- | 42 | 12 | style="text-align: left;"| [[Ľubomír Bukový]]<br>[[Ivana Ilgová]]<br>[[Peter Šimun]] | style="text-align: left;"| [[Dominika Dadíková]]<br>[[Juraj Loj]]<br>[[Jana Hubinská]] | Adelin<br>tím | 21. november 2014 | Epizóda 12 | {{N/A}} |- | 43 | 13 | style="text-align: left;"| [[Evelyn]]<br>[[Karin Haydu]]<br>[[Alexander Štefuca]] | style="text-align: left;"| [[Andrea Vizvári]]<br>[[Petra Marko]]<br>[[Miguel Mendez]] | Danov<br>tím | 28. november 2014 | Epizóda 13 | {{N/A}} |- | 44 | 14 | style="text-align: left;"| [[Adam Ďurica]]<br>[[Peter Oszlík]]<br>[[Marcela Molnárová]] | style="text-align: left;"| [[Alžbeta Ferencová (herečka)|Alžbeta Ferencová]]<br>[[Ján Slezák (herec)|Ján Slezák]]<br>[[Ivan Vereš]] | Adelin<br>tím | 5. december 2014 | Mikulášsky špeciál | {{N/A}} |- | 45 | 15 | style="text-align: left;"| [[Dagmar Dianová]]<br>[[Miňo Kereš]]<br>[[Michal Hudák]] | style="text-align: left;"| [[Nikol Weiterová]]<br>[[Andrej Bičan]]<br>[[Marcel Merčiak]] | Adelin<br>tím | 31. december 2014 | Silvestrovský špeciál | {{N/A}} |} === 4. séria (2015)=== '''Víťaz série:''' Adela (9:6) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Banášovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #45B1E8; color: #FFFFFF;" | |- | 46 | 1 | style="text-align: left;"| [[Juraj Ďuriš]]<br>[[Silvia Šarköziová]]<br>[[Ady Hajdu]] | style="text-align: left;"| [[Vanessa Šarköziová]]<br>[[René Štúr]]<br>[[Táňa Radeva]] | Adelin<br>tím | 4. september 2015 | Epizóda 1 | {{N/A}} |- | 47 | 2 | style="text-align: left;"| [[Martin Šmahel]]<br>[[Dorota Nvotová]]<br>[[Dana Gudabová]] | style="text-align: left;"| [[Maťo Homola]]<br>[[Evita Twardzik|Evita Urbaníková]]<br>[[Peter Kočiš]] | Danov<br>tím | 11. september 2015 | Epizóda 2 | {{N/A}} |- | 48 | 3 | style="text-align: left;"| [[Lukáš Kimlička]]<br>[[Matej Cifra]]<br>[[Katarína Hasprová]] | style="text-align: left;"| [[Jana Mutňanská]]<br>[[Danica Jurčová]]<br>[[Ivan Béla Vojtek]] | Danov<br>tím | 18. september 2015 | Epizóda 3 | {{N/A}} |- | 49 | 4 | style="text-align: left;"| [[Petra Humeňanská]]<br>[[Jozef Holly]]<br>[[Branislav Bajza]] | style="text-align: left;"| [[Alena Pajtinková]]<br>[[Michal Soltész]]<br>[[Dana Košická]] | Danov<br>tím | 25. september 2015 | Epizóda 4 | {{N/A}} |- | 50 | 5 | style="text-align: left;"| [[Dominika Mirgová]]<br>[[Martin Chynoranský]]<br>[[Robo Opatovský]] | style="text-align: left;"| [[Barbora Krajčírová]]<br>[[Michal Režný]]<br>[[Palo Janík]] | Adelin<br>tím | 2. október 2015 | Epizóda 5 | {{N/A}} |- | 51 | 6 | style="text-align: left;"| [[Ivana Kubáčková]]<br>[[Bruno Ciberej]]<br>[[Julo Viršík]] | style="text-align: left;"| [[Marek Fašiang]]<br>[[Bibiana Ondrejková]]<br>[[Peter Trník]] | Danov<br>tím | 16. október 2015 | Epizóda 6 | {{N/A}} |- | 52 | 7 | style="text-align: left;"| [[Tatiana Šúrová]]<br>[[Peter Ševčík]]<br>[[Štefan Skrúcaný]] | style="text-align: left;"| [[Zuzana Štefečeková]]<br>[[Filip Tůma]]<br>[[Gabriela Škrabáková]] | Adelin<br>tím | 23. október 2015 | Epizóda 7 | {{N/A}} |- | 53 | 8 | style="text-align: left;"| [[Tomáš Hafner]]<br>[[Tomáš Kovács]]<br>[[Eva Pavlíková]] | style="text-align: left;"| [[Tomáš Šedivý|Lasky]]<br>[[Petra Bernasovská]]<br>[[Eva Bacigalová]] | Adelin<br>tím | 30. október 2015 | Epizóda 8 | {{N/A}} |- | 54 | 9 | style="text-align: left;"| [[Robo Papp]]<br>[[Martina Halinárová]]<br>[[Lenka Slaná]] | style="text-align: left;"| [[Patrik Vyskočil]]<br>[[Sisa Sklovská]]<br>[[Jozef Vajda]] | Adelin<br>tím | 6. november 2015 | Epizóda 9 | {{N/A}} |- | 55 | 10 | style="text-align: left;"| [[Stanislava Kašperová]]<br>[[Marian Vojtko]]<br>[[Miroslav Dvorský]] | style="text-align: left;"| [[Dominika Zeleníková]]<br>[[Rastislav Sokol (herec)|Rastislav Sokol]]<br>[[Ondrej Kandráč]] | Adelin<br>tím | 13. november 2015 | Epizóda 10 | {{N/A}} |- | 56 | 11 | style="text-align: left;"| [[Matej Tóth]]<br>[[Ľubica Čekovská]]<br>[[Sáva Popovič]] | style="text-align: left;"| [[Layla (speváčka)|Layla]]<br>[[Barbara Štubňová]]<br>[[Marcel Nemec]] | Adelin<br>tím | 20. november 2015 | Epizóda 11 | {{N/A}} |- | 57 | 12 | style="text-align: left;"| [[Marta Maťová]]<br>[[Štefan Chrappa]]<br>[[Branislav Jobus]] | style="text-align: left;"| [[Gabriela Marcinková]]<br>[[Thomas Puskailer]]<br>[[Dagmar Duditšová]] | Adelin<br>tím | 27. november 2015 | Epizóda 12 | {{N/A}} |- | 58 | 13 | style="text-align: left;"| [[Radomír Milić]]<br>[[Vera Wisterová]]<br>[[Michal Hudák]] | style="text-align: left;"| [[Mirka Pavlíková]]<br>[[Štefan Martinovič]]<br>[[Katarína Martinková]] | Adelin<br>tím | 4. december 2015 | Mikulášsky špeciál | {{N/A}} |- | 59 | 14 | style="text-align: left;"| [[Ivana Kuxová]]<br>[[Michal Slanička]]<br>[[František Kovár]] | style="text-align: left;"| [[Jana Kovalčíková]]<br>[[Peter Brajerčík]]<br>[[Oľga Záblacká]] | Danov<br>tím | 11. december 2015 | Vianočný špeciál | {{N/A}} |- | 60 | 15 | style="text-align: left;"| [[Kristína Tormová]]<br>[[Milan Ondrík]]<br>[[Otto Weiter]] | style="text-align: left;"| [[Karin Haydu]]<br>[[Peter Lengyel]]<br>[[Marek Majeský]] | Danov<br>tím | 31. december 2015 | Silvestrovský špeciál | {{N/A}} |- |} === 5. séria (2016)=== '''Víťaz série:''' Adela (8:7) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Banášovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #E32636; color: #FFFFFF;" | |- | 61 | 1 | style="text-align: left;"| [[Emma Drobná]]<br>[[Juraj Tabaček]]<br>[[Martin Mňahončák]] | style="text-align: left;"| [[Natália Hatalová]]<br>[[Stanislav Staško]]<br>[[Oľga Belešová]] | Danov<br>tím | 2. september 2016 | Epizóda 1 | {{N/A}} |- | 62 | 2 | style="text-align: left;"| [[Jakub Rybárik]]<br>[[Danica Matušová]]<br>[[Judita Hansman]] | style="text-align: left;"| [[Roman Poláčik]]<br>[[Monika Haasová]]<br>[[Peter Sklár]] | Adelin<br>tím | 9. september 2016 | Epizóda 2 | {{N/A}} |- | 63 | 3 | style="text-align: left;"| [[Marcel Lomnický]]<br>[[Pavol Gašpar]]<br>[[Zora Czoborová]] | style="text-align: left;"| [[Zuzana Porubjaková]]<br>[[Barbara Kelíšková]]<br>[[Marián Miezga]] | Adelin<br>tím | 16. september 2016 | Epizóda 3 | {{N/A}} |- | 64 | 4 | style="text-align: left;"| [[Katarína Ivanková]]<br>[[Martin Pupiš]]<br>[[Karol Csino]] | style="text-align: left;"| [[Lujza Garajová Schrameková]]<br>[[Gabriela Csinová]]<br>[[Marek Ťapák]] | Adelin<br>tím | 23. september 2016 | Epizóda 4 | {{N/A}} |- | 65 | 5 | style="text-align: left;"| [[Jakub Ružička]]<br>[[Marcela Vilhanová]]<br>[[Pavol Topoľský]] | style="text-align: left;"| [[Júlia Ružička Horváthová]]<br>[[Lacko Cmorej]]<br>[[Zuzana Frenglová]] | Adelin<br>tím | 30. september 2016 | Epizóda 5 | {{N/A}} |- | 66 | 6 | style="text-align: left;"| [[Samuel Hošek]]<br>[[Jozef Kramár]]<br>[[Petra Nagyová-Džerengová]] | style="text-align: left;"| [[Michaela Mäsiarová]]<br>[[Zuzana Kyzeková]]<br>[[Peter Krajčovič]] | Danov<br>tím | 7. október 2016 | Epizóda 6 | {{N/A}} |- | 67 | 7 | style="text-align: left;"| [[Kristína Svarinská]]<br>[[Helena Krajčiová]]<br>[[Elena Podzámska]] | style="text-align: left;"| [[Matej Beňuš]]<br>[[Vladimír Kobielsky]]<br>[[Marcel Ochránek]] | Remíza | 14. október 2016 | Muži proti ženám | {{N/A}} |- | 68 | 8 | style="text-align: left;"| [[Andrej Szabo]]<br>[[Terézia Kružliaková]]<br>[[Matej Drlička]] | style="text-align: left;"| [[Eva Sakálová]]<br>[[Adriana Kučerová]]<br>[[Ján Babjak (operný spevák)|Ján Babjak]] | Danov<br>tím | 21. október 2016 | Epizóda 8 | {{N/A}} |- | 69 | 9 | style="text-align: left;"| [[Peter Škantár]]<br>[[Tomáš Pokorný]]<br>[[Katarína Martinková]] | style="text-align: left;"| [[Ladislav Škantár]]<br>[[Barbora Andrešičová]]<br>[[Zuzana Martinková]] | Adelin<br>tím | 28. október 2016 | Epizóda 9 | {{N/A}} |- | 70 | 10 | style="text-align: left;"| [[Andrej Wallner]]<br>[[Juraj Jedinák]]<br>[[Zuzana Šebestová]] | style="text-align: left;"| [[Zuzana Hanzelová]]<br>[[Ľubomír Bajaník]]<br>[[Katarína Brychtová]] | Adelin<br>tím | 4. november 2016 | Rozhlas vs. televízia | {{N/A}} |- | 71 | 11 | style="text-align: left;"| [[Miro Čech]]<br>[[Michaela Čobejová]]<br>[[Roman Pomajbo]] | style="text-align: left;"| [[Soňa Skoncová]]<br>[[Michal Domonkoš]]<br>[[Silvia Lakatošová]] | Adelin<br>tím | 18. november 2016 | Epizóda 11 | {{N/A}} |- | 72 | 12 | style="text-align: left;"| [[Katarína Šafářiková]]<br>[[Martin Kaprálik]]<br>[[Pavol Remenár]] | style="text-align: left;"| [[Jakub Petranik]]<br>[[Michaela Kapráliková]]<br>[[Karin Majtánová]] | Danov<br>tím | 25. november 2016 | Epizóda 12 | {{N/A}} |- | 73 | 13 | style="text-align: left;"| [[Richard Labuda]]<br>[[Juraj Zaujec]]<br>[[Matej Cifra]] | style="text-align: left;"| [[Celeste Buckinghamová]]<br>[[Branislav Deák]]<br>[[Katarína Baranová]] | Danov<br>tím | 2. december 2016 | Mikulášsky špeciál | {{N/A}} |- | 74 | 14 | style="text-align: left;"| [[Vladislav Plevčík]]<br>[[Twiins|Veronika Nízlová]]<br>[[Ján Kuric]] | style="text-align: left;"| [[Romana Dang Van]]<br>[[Twiins|Daniela Nízlová]]<br>[[Laci Strike]] | Adelin<br>tím | 9. december 2016 | Epizóda 14 | {{N/A}} |- | 75 | 15 | style="text-align: left;"| [[Lina Mayer]]<br>[[Zuzana Smatanová]]<br>[[Peter Lipa]] | style="text-align: left;"| [[Jana Kovalčíková]]<br>[[Juraj Hrčka]]<br>[[Maroš Kramár]] | Danov<br>tím | 16. december 2016 | Vianočný špeciál | {{N/A}} |- | 76 | 16 | style="text-align: left;"| [[Kristína Turjanová]]<br>[[Lukáš Latinák]]<br>[[Marcel Merčiak]] | style="text-align: left;"| [[Lucia Hablovičová]]<br>[[Matej Tóth]]<br>[[František Kovár]] | Danov<br>tím | 31. december 2016 | Silvestrovský špeciál | {{N/A}} |} === 6. séria (2017)=== '''Víťaz série:''' Dano (5:9) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Vinczeovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #9FA91F; color: #FFFFFF;" | |- | 77 | 1 | style="text-align: left;"| [[Éva Vica Kerekes]]<br>[[Samo Trnka]]<br>[[Pavol Hammel]] | style="text-align: left;"| [[Lucia Gulisova]]<br>[[Martin Madej]]<br>[[Marcela Laiferová]] | Danov<br>tím | 8. september 2017 | Epizóda 1 | {{N/A}} |- | 78 | 2 | style="text-align: left;"| [[Lukáš Frlajs]]<br>[[Marianna Ďurianová]]<br>[[Anka Balková]] | style="text-align: left;"| [[Martin Koči]]<br>[[Lucia Lužinská]]<br>[[Andy Kraus]] | Danov<br>tím | 22. september 2017 | Epizóda 2 | {{N/A}} |- | 79 | 3 | style="text-align: left;"| [[Sorizzo]]<br>[[Ján Žgravčák]]<br>[[Miro Konôpka]] | style="text-align: left;"| [[Marek Koleno]]<br>[[Dominika Kavaschová]]<br>[[Henrieta Mičkovicová]] | Danov<br>tím | 29. september 2017 | Epizóda 3 | {{N/A}} |- | 80 | 4 | style="text-align: left;"| [[Lucia Šoralová]]<br>[[Adam Ďurica]]<br>[[Adrian Kokoš]] | style="text-align: left;"| [[Simona Martausová]]<br>[[Suvereno]]<br>[[Maroš Čupka]] | Danov<br>tím | 6. október 2017 | Epizóda 4 | {{N/A}} |- | 81 | 5 | style="text-align: left;"| [[Peter Bažík]]<br>[[Silvia Krpelanová]]<br>[[Ján Lehotský]] | style="text-align: left;"| [[Alena Pajtinková]]<br>[[Jozef Dado Nagy]]<br>[[Beáta Dubasová]] | Danov<br>tím | 13. október 2017 | Epizóda 5 | {{N/A}} |- | 82 | 6 | style="text-align: left;"| [[Magdaléna Rybáriková]]<br>[[Barbora Krajčírová]]<br>[[Jaroslav Bekr]] | style="text-align: left;"| [[Lýdia Petrušová]]<br>[[Mišo Biely]]<br>[[Adriana Drafiová]] | Adelin<br>tím | 20. október 2017 | Epizóda 6 | {{N/A}} |- | 83 | 7 | style="text-align: left;"| [[Natália Dubovcová]]<br>[[Michael Szatmary]]<br>[[Iveta Malachovská]] | style="text-align: left;"| [[Andrea Štrbová]]<br>[[Petra Toth]]<br>[[Martin Malachovský]] | Danov<br>tím | 27. október 2017 | Epizóda 7 | {{N/A}} |- | 84 | 8 | style="text-align: left;"| [[Aron Tesfaye]]<br>[[Jaroslav Viňarský]]<br>[[Miguel Méndez]] | style="text-align: left;"| [[Miroslava Kosorínová]]<br>[[Peter Pohančaník]]<br>[[Miroslav Janík]] | Danov<br>tím | 3. november 2017 | Epizóda 8 | {{N/A}} |- | 85 | 9 | style="text-align: left;"| [[Matúš Krnčok]]<br>[[Katarína Korčeková|Katarina Korcek]]<br>[[Radovan Orth]] | style="text-align: left;"| [[Petra Dubayová]]<br>[[Igor Novosad]]<br>[[Andrej Bičan]] | Adelin<br>tím | 10. november 2017 | Epizóda 9 | {{N/A}} |- | 86 | 10 | style="text-align: left;"| [[Kristína Kanátová]]<br>[[Marián Miezga]]<br>[[Miroslav Frindt]] | style="text-align: left;"| [[Silvia Nájdená]]<br>[[Bruno Ciberej]]<br>[[Ľubica Čekovská]] | Adelin<br>tím | 24. november 2017 | Epizóda 10 | {{N/A}} |- | 87 | 11 | style="text-align: left;"| [[Tomáš Bezdeda]]<br>[[Monika Zázrivcová]]<br>[[Brunno Oravec]] | style="text-align: left;"| [[Nika Karch]]<br>[[Jozef Metelka]]<br>[[Sáva Popovič]] | Adelin<br>tím | 1. december 2017 | Epizóda 11 | {{N/A}} |- | 88 | 12 | style="text-align: left;"| [[Edyn]]<br>[[Miro Jaroš]]<br>[[Matej Landl]] | style="text-align: left;"| [[Dominika Žiaranová]]<br>[[Vierka Ayisi]]<br>[[Gizela Oňová]] | Adelin<br>tím | 8. december 2017 | Mikulášsky špeciál | {{N/A}} |- | 89 | 13 | style="text-align: left;"| [[Michal Kubovčík]]<br>[[Přemek Boublík]]<br>[[Masahiko Shiraki]] | style="text-align: left;"| [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]]<br>[[Karin Olasová]]<br>[[Oľga Belešová]] | Danov<br>tím | 15. december 2017 | Vianočný špeciál | {{N/A}} |- | 90 | 14 | style="text-align: left;"| [[Helena Krajčiová]]<br>[[Milo Kráľ]]<br>[[Branislav Jobus]] | style="text-align: left;"| [[Stanislava Kašperová]]<br>[[Thomas Puskailer]]<br>[[Zuzana Vačková]] | Danov<br>tím | 31. december 2017 | Silvestrovský špeciál | {{N/A}} |} === 7. séria (2018)=== V siedmej sérii došlo k výrazným zmenám. Zmenili sa kapitáni, Dana Dangla nahradil [[Juraj Tabaček|Juraj "Šoko" Tabaček]] a Adelu Vinczeovú nahradila [[Stanislava Kašperová]]. Zároveň došlo k úprave štúdia, boli pridané nové dekorácie a niektoré boli pozmenené. Poslednou zmenou bola nová speváčka [[Anabela Mollová]], ktorá nahradila [[Viktória Beňová|Viktóriu Beňovú]] a [[Katarína Ščevlíková|Katarínu Ščevlíkovú]]. '''Víťaz série:''' Šoko (6:8) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Stanky Kašperovej ! Tím Juraja "Šoka" Tabačka ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #2E5894; color: #FFFFFF;" | |- | 91 | 1 | style="text-align: left;"| [[Lukáš Adamec]]<br>[[Pavel Mihaľák]]<br>[[Táňa Radeva]] | style="text-align: left;"| [[Ivana Kuxová]]<br>[[Peter Brajerčík]]<br>[[Marek Majeský]] | Šokov<br>tím | 7. september 2018 | Epizóda 1 | {{N/A}} |- | 92 | 2 | style="text-align: left;"| [[Zuzana Mikulcová]]<br>[[Martin Mňahončák]]<br>[[Jevgenij Libezňuk]] | style="text-align: left;"| [[Anna Jakab Rakovská]]<br>[[Róbert Jakab]]<br>[[Jozef Vajda]] | Šokov<br>tím | 14. september 2018 | Epizóda 2 | {{N/A}} |- | 93 | 3 | style="text-align: left;"| [[Dominika Richterová]]<br>[[Kamil Mikulčík]]<br>[[Csongor Kassai]] | style="text-align: left;"| [[Martina Slobodová]]<br>[[Pavol Gašpar]]<br>[[Anna Šišková]] | Šokov<br>tím | 21. september 2018 | Epizóda 3 | {{N/A}} |- | 94 | 4 | style="text-align: left;"| [[Vladislav Plevčík]]<br>[[Martina Jančeková]]<br>[[Jaroslav Moravčík]] | style="text-align: left;"| [[Jana Kvantiková]]<br>[[Alexander Slafkovský (kanoista)|Alexander Slafkovský]]<br>[[Marcel Forgáč]] | Šokov<br>tím | 28. september 2018 | Epizóda 4 | {{N/A}} |- | 95 | 5 | style="text-align: left;"| [[Veronika Strapková]]<br>[[Ondrej Antálek]]<br>[[Ján Škorňa]] | style="text-align: left;"| [[Mirka Luberdová]]<br>[[Matúš Kvietik]]<br>[[Ladislav Borbély]] | Šokov<br>tím | 5. október 2018 | Epizóda 5 | {{N/A}} |- | 96 | 6 | style="text-align: left;"| [[Kristína Greppelová]]<br>[[Branislav Deák]]<br>[[Andy Kraus]] | style="text-align: left;"| [[Tomáš Palonder]]<br>[[Veronika Paulovičová]]<br>[[Marcel Merčiak]] | Stankin<br>tím | 12. október 2018 | Epizóda 6 | {{N/A}} |- | 97 | 7 | style="text-align: left;"| [[Paulína Fialková]]<br>[[Slavomír Jurko]]<br>[[Marcel Nemec]] | style="text-align: left;"| [[Ivona Fialková]]<br>[[Ján Lašák]]<br>[[Elena Podzámska]] | Stankin<br>tím | 19. október 2018 | Epizóda 7 | {{N/A}} |- | 98 | 8 | style="text-align: left;"| [[Natália Baloghová]]<br>[[Lukasz Kos]]<br>[[Martin Dejdar]] | style="text-align: left;"| [[Viktória Ráková]]<br>[[Michael Szatmary]]<br>[[Michal Hudák]] | Stankin<br>tím | 26. október 2018 | Špeciál{{--}}100. rokov<br>vzniku ČSR | {{N/A}} |- | 99 | 9 | style="text-align: left;"| [[Martin Madej]]<br>[[Karol Čičmanc]]<br>[[Miloš Bubán]] | style="text-align: left;"| [[PPPeter|Peter Popluhár]]<br>[[Martina Kacinová]]<br>[[Eva Pavlíková]] | Šokov<br>tím | 2. november 2018 | Epizóda 9 | {{N/A}} |- | 100 | 10 | style="text-align: left;"| [[Daniela Tomešová]]<br>[[Pavol Graus]]<br>[[Juraj Kemka]] | style="text-align: left;"| [[Andrea Gabrišová]]<br>[[Marián Labuda ml.]]<br>[[Miro Kasprzyk]] | Stankin<br>tím | 9. november 2018 | 100. jubilejný diel | {{N/A}} |- | 101 | 11 | style="text-align: left;"| [[Martin Valihora]]<br>[[Miro Beňúš]]<br>[[Slavo Gibarthi]] | style="text-align: left;"| [[Daniela Šencová]]<br>[[Tomáš Bezdeda]]<br>[[Boris Lettrich]] | Šokov<br>tím | 23. november 2018 | Epizóda 11 | {{N/A}} |- | 102 | 12 | style="text-align: left;"| [[Anna Nováková]]<br>[[Ján Žgravčák]]<br>[[Ján Kuric]] | style="text-align: left;"| [[Dárius Kočí]]<br>[[Andrej Palko]]<br>[[Eva Máziková]] | Stankin<br>tím | 30. november 2018 | Epizóda 12 | {{N/A}} |- | 103 | 13 | style="text-align: left;"| [[Celeste Buckinghamová]]<br>[[Marek Fašiang]]<br>[[František Kovár]] | style="text-align: left;"| [[Katka Beccu Balážiová]]<br>[[Slavomír Hlásný]]<br>[[Soňa Norisová]] | Šokov<br>tím | 7. december 2018 | Mikulášsky špeciál | {{N/A}} |- | 104 | 14 | style="text-align: left;"| [[Jakub Jablonský]]<br>[[Dušan Rapoš]]<br>[[Miroslav Noga]] | style="text-align: left;"| [[Richard Autner]]<br>[[Peter Bebjak]]<br>[[Judita Hansman]] | Remíza | 14. december 2018 | Vianočný špeciál | {{N/A}} |- | 105 | 15 | style="text-align: left;"| [[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]]<br>[[Marián Miezga]]<br>[[Oľga Belešová]] | style="text-align: left;"| [[Simona Martausová]]<br>[[Jakub Rybárik]]<br>[[Roman Pomajbo]] | Stankin<br>tím | 31. december 2018 | Silvestrovský špeciál | {{N/A}} |} === 8. séria (2019)=== V ôsmej sérii sa vrátili starí kapitáni Dano Dangl a Adela Vinczeová. A ku kapele Milujem Slovensko Band sa vrátila Katarína Ščevlíková, ktorá sa strieda s Anabelou Mollovou po boku Samuela Tomečka. '''Víťaz série:''' Dano (5:9) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Vinczeovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #A8516E; color: #FFFFFF;" | |- | 106 | 1 | style="text-align: left;"| [[Marián Labuda ml.]]<br>[[Matej Landl]]<br>[[Ady Hajdu]] | style="text-align: left;"| [[Lucia Siposová]]<br>[[Danica Jurčová]]<br>[[Zuzana Vačková]] | Danov<br>tím | 13. september 2019 | Epizóda 1 | {{N/A}} |- | 107 | 2 | style="text-align: left;"| [[Romana Dang Van]]<br>[[Ján Babjak (operný spevák)|Ján Babjak]]<br>[[Rastislav Sokol (herec)|Rastislav Sokol]] | style="text-align: left;"| [[Adriana Kohútková]]<br>[[Róbert Pukalovič (1960)|Róbert Pukalovič]]<br>[[Stanislav Gális]] | Danov<br>tím | 20. september 2019 | Epizóda 2 | {{N/A}} |- | 108 | 3 | style="text-align: left;"| [[Samuel Tomeček]]<br>[[Katarína Koščová]]<br>[[Róbert Mikla]] | style="text-align: left;"| [[Petra Humeňanská]]<br>[[Martina Schindlerová]]<br>[[Tomáš Bezdeda]] | Danov<br>tím | 27. september 2019 | SuperStar špecial | {{N/A}} |- | 109 | 4 | style="text-align: left;"| [[Tomáš Košec]]<br>[[Oľga Hamadejová]]<br>[[Ľuboš Hlavena]] | style="text-align: left;"| [[Andrea Chabroňová]]<br>[[Karin Majtánová]]<br>[[Iveta Malachovská]] | Adelin<br>tím | 4. október 2019 | Epizóda 4 | {{N/A}} |- | 110 | 5 | style="text-align: left;"| [[Roman Volák]]<br>[[Marco Klepoch]]<br>[[Dušan Pašek ml.]] | style="text-align: left;"| [[Monika Chochlíková]]<br>[[Oľga Beständig]]<br>[[Boris Valábik]] | Adelin<br>tím | 11. október 2019 | Športový špeciál | {{N/A}} |- | 111 | 6 | style="text-align: left;"| [[Michal Jánoš]]<br>[[Kristína Tóthová]]<br>[[Tomáš Vravník]] | style="text-align: left;"| [[Stanislav Pitoňák]]<br>[[Dana Košická]]<br>[[Ivan Krúpa]] | Danov<br>tím | 18. október 2019 | Epizóda 6 | {{N/A}} |- | 112 | 7 | style="text-align: left;"| [[Mojmír Caban]]<br>[[Simona Miháliková]]<br>[[Ondrej Hraška]] | style="text-align: left;"| [[Tereza Heftyová]]<br>[[Tomáš Mischura]]<br>[[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]] | Danov<br>tím | 25. október 2019 | Epizóda 7 | {{N/A}} |- | 113 | 8 | style="text-align: left;"| [[Lukáš Dóza]]<br>[[Andrea Karnasová]]<br>[[Ján Jackuliak]] | style="text-align: left;"| [[Matúš Beniak]]<br>[[Michaela Majerníková]]<br>[[Boris Farkaš]] | Danov<br>tím | 8. november 2019 | Epizóda 8 | {{N/A}} |- | 114 | 9 | style="text-align: left;"| [[Michal Spielmann]]<br>[[Nikita Slovák]]<br>[[Katarína Martinková]] | style="text-align: left;"| [[Kristína Kanátová]]<br>[[Gabriela Škrabáková]]<br>[[Peter Sklár]] | Adelin<br>tím | 18. november 2019 | Špeciál{{--}}30 rokov od<br>Sametovej revolúcie | {{N/A}} |- | 115 | 10 | style="text-align: left;"| [[Filip Tůma]]<br>[[Milan Zimnýkoval]]<br>[[Milan Urbaník]] | style="text-align: left;"| [[Michaela Dorčíková]]<br>[[Ján Žgravčák]]<br>[[Miro Konôpka]] | Danov<br>tím | 22. november 2019 | Epizóda 10 | {{N/A}} |- | 116 | 11 | style="text-align: left;"| [[Tony Porucha]]<br>[[Lucia Vašíková]]<br>[[Miňo Kereš]] | style="text-align: left;"| [[Simona Salátová]]<br>[[Gabo Žifčák]]<br>[[Ján Gordulič]] | Adelin<br>tím | 29. november 2019 | Epizóda 11 | {{N/A}} |- | 117 | 12 | style="text-align: left;"| [[Dominika Mirgová]]<br>[[Matúš Okajček]]<br>[[Kamil Mikulčík]] | style="text-align: left;"| [[Barbora Krajčírová]]<br>[[Miroslav Bača]]<br>[[Jakub Petraník]] | Danov<br>tím | 6. december 2019 | Mikulášsky špeciál | {{N/A}} |- | 118 | 13 | style="text-align: left;"| [[Lujza Garajová Schrameková]]<br>[[Štefan Štec]]<br>[[Stanislava Kašperová]] | style="text-align: left;"| [[Kristína Greppelová]]<br>[[Vlasta Mudríková]]<br>[[Juraj Tabaček]] | Adelin<br>tím | 13. december 2019 | Vianočný špeciál | {{N/A}} |- | 119 | 14 | style="text-align: left;"| [[Marianna Ďurianová]]<br>[[Juraj Kemka]]<br>[[Sáva Popovič]] | style="text-align: left;"| [[Katka Beccu Balážiová]]<br>[[Michal Kubovčík]]<br>[[Andrej Bičan]] | Danov<br>tím | 31. december 2019 | Silvestrovský špeciál | {{N/A}} |} === 9. séria (2020)=== '''Víťaz série:''' Remíza (8:8) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Vinczeovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #C28B6C; color: #FFFFFF;" | |- | 120 | 1 | style="text-align: left;"| [[Daniela Hantuchová]]<br>[[Branko Radivojevič]]<br>[[Radoslav Rančík]] | style="text-align: left;"| [[Danka Barteková]]<br>[[Nicole Rajičová]]<br>[[Matej Tóth]] | Danov<br>tím | 11. september 2020 | Športový špeciál | {{N/A}} |- | 121 | 2 | style="text-align: left;"| [[Branislav Mosný]]<br>[[Peter Brajerčík]]<br>[[Juraj Loj]] | style="text-align: left;"| [[Silvia Soldánová]]<br>[[Ivana Kuxová]]<br>[[Zuzana Kanócz]] | Danov<br>tím | 18. september 2020 | Manželský špeciál | {{N/A}} |- | 122 | 3 | style="text-align: left;"| [[Viola Mariner]]<br>[[Martin Šalacha]]<br>[[Branislav Bystriansky]] | style="text-align: left;"| [[Eva Hornyáková]]<br>[[Roman Poláčik]]<br>[[Miroslav Dvorský]] | Adelin<br>tím | 25. september 2020 | Epizóda 3 | {{N/A}} |- | 123 | 4 | style="text-align: left;"| [[Dárius Kočí]]<br>[[Zuzana Fialová]]<br>[[Fero Mikloško]] | style="text-align: left;"| [[Alexandra Gachulincová]]<br>[[Miro Čech]]<br>[[Lukáš Kimlička]] | Danov<br>tím | 2. október 2020 | Epizóda 4 | {{N/A}} |- | 124 | 5 | style="text-align: left;"| [[Karin Haydu]]<br>[[Marián Labuda ml.]]<br>[[Marcel Merčiak]] | style="text-align: left;"| [[Stanislava Kašperová]]<br>[[Marián Miezga]]<br>[[František Kovár]] | Danov<br>tím | 9. október 2020 | Epizóda 5 | {{N/A}} |- | 125 | 6 | style="text-align: left;"| [[Stanislava Kašperová]]<br>[[Marián Miezga]]<br>[[František Kovár]] | style="text-align: left;"| [[Karin Haydu]]<br>[[Marián Labuda ml.]]<br>[[Marcel Merčiak]] | Danov<br>tím | 16. október 2020 | Epizóda 6 | {{N/A}} |- | 126 | 7 | style="text-align: left;"| [[Adéla Mojišová]]<br>[[Štefan Martinovič]]<br>[[Štefan Richtárech]] | style="text-align: left;"| [[Zuzana Kyzeková]]<br>[[Lucia Hurajová]]<br>[[Jakub Ružička]] | Danov<br>tím | 23. október 2020 | Epizóda 7 | {{N/A}} |- | 127 | 8 | style="text-align: left;"| [[Filip Jančík]]<br>[[Zuzana Smatanová]]<br>[[Miko Hladký]] | style="text-align: left;"| [[Emma Drobná]]<br>[[Adam Ďurica]]<br>[[Peter Bič]] | Adelin<br>tím | 30. október 2020 | Muzikantský špeciál | {{N/A}} |- | 128 | 9 | style="text-align: left;"| [[Zuzana Vačková]]<br>[[Matej Zrebný]]<br>[[Fero Joke]] | style="text-align: left;"| [[Patrik Slažanský]]<br>[[Lukáš Frlajs]]<br>[[Michal Sabo]] | Adelin<br>tím | 6. november 2020 | Epizóda 9 | {{N/A}} |- | 129 | 10 | style="text-align: left;"| [[Mikuláš Michelčík (moderátor)|Mikuláš Michelčík]]<br>[[Števo Eisel]]<br>[[Juraj Čurný]] | style="text-align: left;"| [[Lucia Michelčíková]]<br>[[Pavol Gašpar]]<br>[[Gregor Mareš]] | Adelin<br>tím | 13. november 2020 | Epizóda 10 | {{N/A}} |- | 130 | 11 | style="text-align: left;"| [[Laci Strike]]<br>[[Martina Lacová]]<br>[[Lacko Cmorej]] | style="text-align: left;"| [[Linda Luptáková]]<br>[[Natália Glosíková]]<br>[[Mário Radačovský]] | Danov<br>tím | 20. november 2020 | Tanečný špeciál | {{N/A}} |- | 131 | 12 | style="text-align: left;"| [[Eva Sakálová]]<br>[[Pavol Čekan]]<br>[[Ady Hajdu]] | style="text-align: left;"| [[Lucia Lužinská]]<br>[[Boris Klempa]]<br>[[Peter Novák]] | Danov<br>tím | 27. november 2020 | Epizóda 12 | {{N/A}} |- | 132 | 13 | style="text-align: left;"| [[Lukáš Dóza]]<br>[[Kristína Tormová]]<br>[[Marcel Nemec]] | style="text-align: left;"| [[Richard Labuda]]<br>[[Nela Pocisková]]<br>[[Juraj Kemka]] | Adelin<br>tím | 4. december 2020 | Mikulášsky špeciál | {{N/A}} |- | 133 | 14 | style="text-align: left;"| [[Martin Valihora]]<br>[[Svetlana Rymarenko]]<br>[[Michal Bugala]] | style="text-align: left;"| [[Natalia Germani]]<br>[[Martin Madej]]<br>[[Lucia Molnárová]] | Adelin<br>tím | 11. december 2020 | Epizóda 14 | {{N/A}} |- | 134 | 15 | style="text-align: left;"| [[Samuel Spišák]]<br>[[Viktória Valúchová]]<br>[[Michal Spišák]] | style="text-align: left;"| [[Zuzana Norisová]]<br>[[Ondrej Kovaľ]]<br>[[Soňa Norisová]] | Adelin<br>tím | 18. december 2020 | Vianočný špeciál | {{N/A}} |- | 135 | 16 | style="text-align: left;"| [[Soňa Skoncová]]<br>[[Juraj Tabaček]]<br>[[Marek Majeský]] | style="text-align: left;"| [[Helena Krajčiová]]<br>[[Michael Szatmary]]<br>[[Katarína Brychtová]] | Adelin<br>tím | 31. december 2020 | Silvestrovský špeciál | {{N/A}} |- |} === 10. séria (2021)=== '''Víťaz série:''' Adela (11:4) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Vinczeovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #66A2B6; color: #FFFFFF;" | |- | 136 | 1 | style="text-align: left;"| [[Adam Žampa]]<br>[[Jaroslav Michalko]]<br>[[Marcel Forgáč]] | style="text-align: left;"| [[Anna Jakab Rakovská]]<br>[[Tomáš Petrik (chtár)|Tomáš Petrik]]<br>[[Róbert Jakab]] | Danov<br>tím | 3. september 2021 | Epizóda 1 | {{N/A}} |- | 137 | 2 | style="text-align: left;"| [[Peter Sabaka]]<br>[[Iveta Malachovská]]<br>[[Sáva Popovič]] | style="text-align: left;"| [[Barbora Brezová]]<br>[[Bibiana Ondrejková]]<br>[[Miloš Bubán]] | Adelin<br>tím | 10. september 2021 | Epizóda 2 | {{N/A}} |- | 138 | 3 | style="text-align: left;"| [[Ondřej Daniš]]<br>[[Dominika Výrosteková]]<br>[[Michal Ďuriš (moderátor)|Michal Ďuriš]] | style="text-align: left;"| [[Iveta Pagáčová]]<br>[[Michal Koleják]]<br>[[Barbora Švidraňová]] | Adelin<br>tím | 17. september 2021 | Epizóda 3 | {{N/A}} |- | 139 | 4 | style="text-align: left;"| [[Martin Jurčo (moderátor)|Martin Jurčo]]<br>[[Jarka Vitovičová]]<br>[[Štefan Chrappa]] | style="text-align: left;"| [[Miroslav Janík]]<br>[[Petra Bernasovská]]<br>[[Richard Dedek]] | Adelin<br>tím | 24. september 2021 | Epizóda 4 | {{N/A}} |- | 140 | 5 | style="text-align: left;"| [[Klaudia Medlová]]<br>[[Jaroslav Janus]]<br>[[Ján Valach (cyklista)|Ján Valach]] | style="text-align: left;"| [[Magdaléna Rybáriková]]<br>[[Alexander Slafkovský (kanoista)|Alexander Slafkovský]]<br>[[Jozef Žabka]] | Adelin<br>tím | 1. október 2021 | Športový špeciál | {{N/A}} |- | 141 | 6 | style="text-align: left;"| [[Robo Papp]]<br>[[Dagmar Dianová]]<br>[[Gabriel Kocák]] | style="text-align: left;"| [[Milan Zimnýkoval]]<br>[[Petra Tóthová]]<br>[[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]] | Danov<br>tím | 15. október 2021 | Epizóda 6 | {{N/A}} |- | 142 | 7 | style="text-align: left;"| [[Cyril Žolnír]]<br>[[Júlia Ružička Horváthová]]<br>[[Michal Rovňák]] | style="text-align: left;"| [[Renáta Ryníková]]<br>[[Slávka Halčáková]]<br>[[Tomáš Palonder]] | Adelin<br>tím | 22. október 2021 | Epizóda 7 | 350 000 |- | 143 | 8 | style="text-align: left;"| [[Yael|Matúš Kolárovský]]<br>[[Zdenka Predná]]<br>[[Oskar Rózsa]] | style="text-align: left;"| [[Dominika Jurena Stará]]<br>[[Peter Cmorik]]<br>[[Mário Kollár]] | Adelin<br>tím | 29. október 2021 | Muzikantský špeciál I | {{N/A}} |- | 144 | 9 | style="text-align: left;"| [[Daniela Simanová]]<br>[[Viliam Hauzer]]<br>[[Marek Makara]] | style="text-align: left;"| [[Barbora Žiačiková]]<br>[[Marek Marušiak]]<br>[[Ľuboš Hlavena]] | Adelin<br>tím | 5. november 2021 | Epizóda 9 | {{N/A}} |- | 145 | 10 | style="text-align: left;"| [[Richard Autner]]<br>[[Evita Twardzik|Evita Urbaníková]]<br>[[Branislav Jobus]] | style="text-align: left;"| [[Broňa Kováčiková]]<br>[[Andrea Coddington]]<br>[[Rasťo Piško]] | Danov<br>tím | 12. november 2021 | Epizóda 10 | {{N/A}} |- | 146 | 11 | style="text-align: left;"| [[Katarína Koščová]]<br>[[Dávid Králik]]<br>[[Ľudovít Mravec Jakubove]] | style="text-align: left;"| [[Lujza Garajová Schrameková]]<br>[[Roman Veverka]]<br>[[Jana Majeská]] | Adelin<br>tím | 19. november 2021 | Epizóda 11 | {{N/A}} |- | 147 | 12 | style="text-align: left;"| [[Marek Fašiang]]<br>[[Helena Tomková]]<br>[[Pavol Remenár]] | style="text-align: left;"| [[Dorota Nvotová]]<br>[[René Štúr]]<br>[[Beáta Dubasová]] | Adelin<br>tím | 26. november 2021 | Epizóda 12 | {{N/A}} |- | 148 | 13 | style="text-align: left;"| [[Šimon Svitok]]<br>[[Michaela Várady]]<br>[[Jaroslav Dvorský]] | style="text-align: left;"| [[Daniel Žulčák]]<br>[[Andrea Bučko]]<br>[[Daniel Špiner]] | Danov<br>tím | 3. december 2021 | Muzikantský špeciál II | {{N/A}} |- | 149 | 14 | style="text-align: left;"| [[Kristína Madarová]]<br>[[Adam Jančina]]<br>[[Jana Kovalčíková]] | style="text-align: left;"| [[Klaudia Malenovská]]<br>[[Peter Ondrejička]]<br>[[Danica Jurčová]] | Remíza | 10. december 2021 | Mikulášsky špeciál | {{N/A}} |- | 150 | 15 | style="text-align: left;"| [[Michal Režný]]<br>[[Anikó Vargová]]<br>[[Vladimír Kobielsky]] | style="text-align: left;"| [[Jana Kvantiková]]<br>[[Branislav Deák]]<br>[[Judita Hansman]] | Adelin<br>tím | 17. december 2021 | Vianočný špeciál | {{N/A}} |- | 151 | 16 | style="text-align: left;"| [[Matej Cifra]]<br>[[Simona Salátová]]<br>[[Tomáš Dohňanský]] | style="text-align: left;"| [[Veronika Ostrihoňová]]<br>[[Andrej Bičan]]<br>[[Peter Novák]] | Adelin<br>tím | 31. december 2021 | Silvestrovský špeciál | {{N/A}} |- |} === 11. séria (2022)=== V jedenástej sérii je všetko rovnaké ako v predchádzajúcich troch sériách, iba sa ku kapele Milujem Slovensko band pridáva [[Martin Madej]], ktorý sa bude striedať so Samuelom Tomečkom. '''Víťaz série:''' Adela (7:6) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Vinczeovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #9A2B3F; color: #FFFFFF;" | |- | 152 | 1 | style="text-align: left;"| [[Iveta Gombošová]]<br>[[Ján Hudok]]<br>[[Peter Marcin]] | style="text-align: left;"| [[Viliam Stankay]]<br>[[Marianna Ďurianová]]<br>[[Karin Majtánová]] | Danov<br>tím | 14. január 2022 | Epizóda 1 | 185 000 |- | 153 | 2 | style="text-align: left;"| [[Jakub Petraník]]<br>[[Katarína Ščevlíková]]<br>[[Juraj Predmerský]] | style="text-align: left;"| [[Miroslava Drínová]]<br>[[Jakub Růžička]]<br>[[Lucia Vráblicová]] | Adelin<br>tím | 21. január 2022 | Epizóda 2 | 170 000 |- | 154 | 3 | style="text-align: left;"| [[Tomáš Hudák]]<br>[[Zuzana Porubjaková]]<br>[[Samo Trnka]] | style="text-align: left;"| [[Bekim Aziri]]<br>[[Vera Wisterová]]<br>[[Ivo Ladižinský]] | Adelin<br>tím | 28. január 2022 | Stand-up špeciál | 199 000 |- | 155 | 4 | style="text-align: left;"| [[Karmen Pál-Baláž]]<br>[[Robo Šimko]]<br>[[Peter Hrivňák]] | style="text-align: left;"| [[Ivana Beláková]]<br>[[Marcela Vilhanová]]<br>[[Lukáš Adamec]] | Adelin<br>tím | 4. február 2022 | Epizóda 4 | 177 000 |- | 156 | 5 | style="text-align: left;"| [[Juraj Kemka]]<br>[[Pavol Plevčík]]<br>[[Marek Majeský]] | style="text-align: left;"| [[Adriana Kemková]]<br>[[Alena Pajtinková]]<br>[[Jana Majeská]] | Danov<br>tím | 11. február 2022 | Manželský špeciál | 177 000 |- | 157 | 6 | style="text-align: left;"| [[Martina Zábranska]]<br>[[Róbert Sipos]]<br>[[Andrea Karnasová]] | style="text-align: left;"| [[Angelika Sbouli]]<br>[[Naďa Jurkemik]]<br>[[Martin Mňahončák]] | Adelin<br>tím | 18. február 2022 | Epizóda 6 | 205 000 |- | 158 | 7 | style="text-align: left;"| [[Marcel Osztas]]<br>[[Vanessa Šarköziová]]<br>[[Alan Murin]] | style="text-align: left;"| [[Bystrík (spevák)|Bystrík Červený]]<br>[[Celeste Buckinghamová]]<br>[[Robo Opatovský]] | Danov<br>tím | 25. február 2022 | Muzikantský špeciál | 203 000 |- | 159 | 8 | style="text-align: left;"| [[Kristína Greppelová]]<br>[[Roman Poláčik]]<br>[[Pavol Topoľský]] | style="text-align: left;"| [[Milena Minichová]]<br>[[Jana Hubinská]]<br>[[Ivan Krúpa]] | Danov<br>tím | 4. marec 2022 | Epizóda 8 | 186 000 |- | 160 | 9 | style="text-align: left;"| [[Michaela Majerníková]]<br>[[Juraj Hrčka]]<br>[[Marcel Ochránek]] | style="text-align: left;"| [[Ráchel Šoltésová]]<br>[[Štefan Martinovič]]<br>[[Elena Podzámska]] | Adelin<br>tím | 11. marec 2022 | Epizóda 9 | 200 000 |- | 161 | 10 | style="text-align: left;"| [[Peter Makranský]]<br>[[Karin Olasová]]<br>[[Lacko Cmorej]] | style="text-align: left;"| [[Elena Spasková]]<br>[[Adriana Totiková|Adriana Totíková]]<br>[[Michal Jánoš]] | Adelin<br>tím | 18. marec 2022 | Epizóda 10 | 207 000 |- | 162 | 11 | style="text-align: left;"| [[Andrej Remeník]]<br>[[Ivana Kubáčková]]<br>[[Juraj Ďuriš]] | style="text-align: left;"| [[Andrea Sabová]]<br>[[Marián Viskup]]<br>[[Eva Pavlíková]] | Remíza | 25. marec 2022 | Epizóda 11 | 198 000 |- | 163 | 12 | style="text-align: left;"| [[Henrich Platek]]<br>[[Oľga Belešová]]<br>[[Michal Hudák]] | style="text-align: left;"| [[Jakub Rybárik]]<br>[[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]]<br>[[Roman Pomajbo]] | Adelin<br>tím | 1. apríl 2022 | Epizóda 12 | 203 000 |- | 164 | 13 | style="text-align: left;"| [[Radoslav Zemančík]]<br>[[Jeanette Štefankova]]<br>[[Radoslav Šebo]] | style="text-align: left;"| [[Marta Jančkárová]]<br>[[Barbara Štubňová]]<br>[[Milan Urbaník]] | Danov<br>tím | 8. apríl 2022 | Epizóda 13 | 166 000 |- | 165 | 14 | style="text-align: left;"| [[Adriana Kučerová]]<br>[[Veronika Vitázková]]<br>[[Adrian Kokoš]] | style="text-align: left;"| [[Janais|Jana Kothajová]]<br>[[Adam Ďurica]]<br>[[Štefan Štec]] | Danov<br>tím | 18. apríl 2022 | Veľkonočný špeciál | 335 000 |} === 12. séria (2022)=== '''Víťaz série:''' Adela (7:6) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Vinczeovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #6EA635; color: #FFFFFF;" | |- | 166 | 1 | style="text-align: left;"| [[Sarah Arató]]<br>[[Lukáš Latinák]]<br>[[Miroslav Noga]] | style="text-align: left;"| [[Zuzana Konečná]]<br>[[Marián Miezga]]<br>[[Anna Šišková]] | Danov<br>tím | 9. september 2022 | Epizóda 1 | 299 000 |- | 167 | 2 | style="text-align: left;"| [[Dávid Hartl]]<br>[[Mirka Partlová]]<br>[[Vladislav Plevčík]] | style="text-align: left;"| [[Dáša Šarközyová]]<br>[[Dárius Kočí]]<br>[[Monika Drgáňová]] | Adelin<br>tím | 16. september 2022 | Epizóda 2 | 278 000 |- | 168 | 3 | style="text-align: left;"| [[Jozefína Zaukolcová]]<br>[[Mikuláš Michelčík (moderátor)|Mikuláš Michelčík]]<br>[[Gregor Mareš]] | style="text-align: left;"| [[Ľudovít Vašš]]<br>[[Michal Slanička]]<br>[[Katarína Brychtová]] | Danov<br>tím | 23. september 2022 | Epizóda 3 | 289 000 |- | 169 | 4 | style="text-align: left;"| [[Peter Oszlík]]<br>[[Andrea Martvoňová]]<br>[[Ľubomír Bukový]] | style="text-align: left;"| [[Ivana Kuxová]]<br>[[Pavel Bruchala|Pavol Bruchala]]<br>[[Zuzana Marošová]] | Danov<br>tím | 30. september 2022 | Epizóda 4 | 301 000 |- | 170 | 5 | style="text-align: left;"| [[ADiss]]<br>[[Dominika Mirgová]]<br>[[Šorty]] | style="text-align: left;"| [[Majself]]<br>[[Leia (zpeváčka)|Leia]]<br>[[Kali]] | Adelin<br>tím | 7. október 2022 | Muzikantský špeciál | 277 000 |- | 171 | 6 | style="text-align: left;"| [[Martin Kaprálik]]<br>[[Natália Kóšová]]<br>[[Ján Slezák (herec)|Ján Slezák]] | style="text-align: left;"| [[Dominika Žiaranová]]<br>[[Lukáš Dóza]]<br>[[Lenka Barilíková]] | Adelin<br>tím | 14. október 2022 | Epizóda 6 | 295 000 |- | 172 | 7 | style="text-align: left;"| [[Andrej Bálint]]<br>[[Simona Simánová]]<br>[[Viliam Stankay]] | style="text-align: left;"| [[Klaudia Suchomel Guzová]]<br>[[Ľubomír Bajaník]]<br>[[Katarína Jarembinská]] | Danov<br>tím | 21. október 2022 | Epizóda 7 | 321 000 |- | 173 | 8 | style="text-align: left;"| [[Michaela Vrábová]]<br>[[Ondřej Daniš]]<br>[[Vít Bednárik]] | style="text-align: left;"| [[Dana Gudabová]]<br>[[Ján Jackuliak]]<br>[[Branislav Mosný]] |Adelin<br>tím | 28. október 2022 | Epizóda 8 | 316 000 |- | 174 | 9 | style="text-align: left;"| [[Sebastián Fapšo]]<br>[[Adriana Špronglová]]<br>[[Lucia Lužinská]] | style="text-align: left;"| [[Milan Ďatelinka]]<br>[[Eva Sakálová]]<br>[[Boris Valábik]] | Danov<br>tím | 11. november 2022 | Športový špeciál | 314 000 |- | 175 | 10 | style="text-align: left;"| [[Marek Gurbaľ]]<br>[[Júlia Grejtáková]]<br>[[Titusz Tóbisz]] | style="text-align: left;"| [[Šimon Svitok]]<br>[[Katarína Procházková]]<br>[[Dušan Šimo]] | Adelin<br>tím | 18. november 2022 | Epizóda 10 | 323 000 |- |176 |11 | style="text-align: left;"| [[Ján Pál]]<br>[[Peter Bažík]]<br>[[Katarína Martinková]] | style="text-align: left;"| [[Diana Gábriková]]<br>[[Tomáš Bezdeda]]<br>[[Andrea Zimányiová]] |Remíza |25. november 2022 |Epizóda 11 |285 000 |- |177 |12 | style="text-align: left;"| [[Miro Jaroš]]<br>[[Veronika Hatala]]<br>[[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]] | style="text-align: left;"| [[Emma Zapletalová]]<br>[[Martina Dubovská]]<br>[[Marián Gáborík]] |Adelin<br>tím |9. december 2022 |Mikulášsky špeciál |289 000 |- |178 |13 | style="text-align: left;"| [[Petra Dubayová]]<br>[[Pavol Peschl]]<br>[[Tomáš Palonder]] | style="text-align: left;"| [[Valéria Beck]]<br>[[Lukáš Pelč]]<br>[[Mariana Čengel Solčanská]] |Danov<br>tím |16. december 2022 |Vianočný špeciál |306 000 |- |179 |14 | style="text-align: left;"| [[Václav Kopta]]<br>[[Adrian Jastraban]]<br>[[Juraj Kemka]] | style="text-align: left;"| [[Henrieta Mičkovicová]]<br>[[VandaHybnerová|Vanda Hybnerová]]<br>[[Petra Polnišová]] |Adelin<br>tím |31. december 2022 |Silvestrovský špeciál |446 000 |} === 13. séria (2023) === '''Víťaz série:''' Adela (10:6) {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Vinczeovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="8" style="background: #142390; color: #FFFFFF;" | |- | 180 | 1 | style="text-align: left;" | [[Victor Ibara]]<br>[[Barbora Bezáková]]<br>[[Andy Kraus]] | style="text-align: left;" | [[Broňa Kováčiková]]<br>[[Kristína Tormová]]<br>[[Marcel Ochránek]] |Danov<br>tím | 13. január 2023 | Epizóda 1 |414 000 |- |181 |2 | style="text-align: left;" | [[Patrik Mltas]]<br>[[Zuzana Marušiaková]]<br>[[Ján Žgravčák]] | style="text-align: left;" | [[Jana Košíková]]<br>[[Silvia Krpelanová]]<br>[[Juraj Tabaček]] |Danov<br>tím |20. január 2023 |Moderátorský špeciál |426 000 |- |182 |3 | style="text-align: left;" | [[Matej Zrebný]]<br>[[Nikola Kasalová]]<br>[[Lukáš Frlajs]] | style="text-align: left;" | [[Natália Puklušová]]<br>[[Dominika Kavaschová]]<br>[[Martin Šalacha]] |Adelin<br>tím |27. január 2023 |Influencerský špeciál I |413 000 |- |183 |4 | style="text-align: left;" | [[Juraj Hnilica]]<br>[[Emma Drobná]]<br>[[Jozef Holly]] | style="text-align: left;" | [[Veronika Adamičková]]<br>[[Viktória Vargová]]<br>[[Peter Bič]] |Adelin<br>tím |3. február 2023 |Muzikantský špeciál I |450 000 |- |184 |5 | style="text-align: left;" | [[Samuel Hošek]]<br>[[Zuzana Smatanová]]<br>[[Peter Cvik]] | style="text-align: left;" | [[Simona Sedláková]]<br>[[Zuzana Fialová]]<br>[[Tomáš Cíger]] |Adelin<br>tím |10. február 2023 |Umelecký špeciál |432 000 |- |185 |6 | style="text-align: left;" | [[Kamila Chomaničová]]<br>[[Martin Vaculík]]<br>[[Attila Végh]] | style="text-align: left;" | [[Monika Chochlíková]]<br>[[Maťo Homola]]<br>[[Matej Jurášek|Matej Rarach Jurášek]] |Danov<br>tím |17. február 2023 |Športový špeciál |458 000 |- |186 |7 | style="text-align: left;" | [[Liberty Simon]]<br>[[Lukáš Kimlička]]<br>[[Miro Šimonič]] | style="text-align: left;" | [[Dušan Kajaba]]<br>[[Petra Ficová]]<br>[[Lucia Hablovičová]] |Adelin<br>tím |3. marec 2023 |Módný špeciál |400 000 |- |187 |8 | style="text-align: left;" | [[Tomáš Zubák]]<br>[[Pavol Smolka]]<br>[[Tomáš Dohňanský]] | style="text-align: left;" | [[Emma Drobná]]<br>[[Zuzana Smatanová]]<br>[[Peter Novák]] |Adelin<br>tím |10. marec 2023 |Speváci verzus manažeri |429 000 |- |188 |9 | style="text-align: left;" | [[Rebeka Jenisová]]<br>[[Filip Tůma]]<br>[[Dalibor Jenis]] | style="text-align: left;" | [[Daniela Tomešová]]<br>[[Svetlana Rymarenko]]<br>[[Branislav Kostka]] |Adelin<br>tím |17. marec 2023 |Muzikantský špeciál II |424 000 |- |189 |10 | style="text-align: left;" | [[Dominik Haluška]]<br>[[Lujza Garajová Schrameková]]<br>[[Fero Joke]] | style="text-align: left;" | [[Natália Pažická]]<br>[[Evelyn]]<br>[[Štefan Martinovič]] |Adelin<br>tím |24. marec 2023 |Influencerský špeciál II |399 000 |- |190 |11 | style="text-align: left;" | [[Lucia Ondrušová]]<br>[[Martin Škrteľ]]<br>[[Miloš Lačný]] | style="text-align: left;" | [[Soňa Stanovská]]<br>[[Denis Myšák]]<br>[[Juraj Tarr]] |Danov<br>tím |31. marec 2023 |Futbalisti vs vodáci |429 000 |- |191 |12 | style="text-align: left;" | [[Kristína Greppelová]]<br>[[Rastislav Staňa]]<br>[[Michael Szatmáry]] | style="text-align: left;" | [[Barbora Chlebcová]]<br>[[Ján Lašák]]<br>[[Katarína Brychtová]] |Adelin<br>tím |14. apríl 2023 |Veľkonočný špeciál |393 000 |- |192 |13 | style="text-align: left;" | [[Marek Danko|Mark Dann]]<br>[[Daniela Lovlin]]<br>[[Martin Harich]] | style="text-align: left;" | [[Kristína Mihaľová]]<br>[[Anita Soul]]<br>[[Eugen Vizváry]] |Adelin<br>tím |21. apríl 2023 |Muzikantský špeciál III |359 000 |- |193 |14 | style="text-align: left;" | [[Juraj Bernáth (herec)|Juraj Bernáth]]<br>[[Daniela Šinkorová]]<br>[[Marián Vojtko]] | style="text-align: left;" | [[Michaela Badinková]]<br>[[Yvetta Blanarovičová]]<br>[[Mário Radačovský]] |Danov<br>tím |28. apríl 2023 |Epizóda 14 |407 000 |- |194 |15 | style="text-align: left;" | [[Simona Marhefková]]<br>[[Martin Mašek]]<br>[[Štefan Jurča]] | style="text-align: left;" | [[Silvia Pavličková]] <br>[[Tomáš Pohorelec]]<br>[[Juraj Haviar]] |Danov<br>tím |5. máj 2023 |Epizóda 15 |341 000 |- |195 |16 | style="text-align: left;" | [[Kristína Rosová Moravčíková]]<br>[[Jaroslav Moravčík]]<br>[[Marko Pillo]] | style="text-align: left;" | [[Andrea Bučko]]<br>[[Karin Olasová]]<br>[[Michal Candrák]] |Adelin<br>tím |12. máj 2023 |Epizóda 16 |340 000 |} === 14. séria (2023{{--}}2024) === V 14. sezóne Milujem Slovensko došlo k úplnej zmene štúdia. Táto séria začne Silvestrovským špeciálom a bude pokračovať od 12. januára. Kapitánmi sú stále [[Daniel Dangl|Dano Dangl]] a [[Adela Vinczeová|Adela Vinczeova]]. V tejto sérii program oslávi jubilejný 200. diel a bude mať celkom 18 epizód. '''Víťaz série:''' Dano (8:10) {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Vinczeovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="8" style="background: #E60000; color: #FFFFFF;" | |- | 196 | 1 | style="text-align: left;" | [[Michael Szatmary]]<br>[[Martina Zábranská]]<br>[[Lacko Cmorej]] | style="text-align: left;" | [[Vera Wisterová]]<br>[[Karin Haydu]]<br>[[Štefan Martinovič]] |Danov<br>tím |31. december 2023 | Silvestrovský špeciál |381 000 |- |197 |2 | style="text-align: left;" | [[Barbora Andrešičová]]<br>[[Juraj Ďuriš]]<br>[[Svätopluk Malachovský]] | style="text-align: left;" | [[Lesana Krausková]]<br>[[Kristína Kanátová]]<br>[[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]] |Danov<br>tím |12. január 2024 |Epizóda 2 |390 000 |- |198 |3 | style="text-align: left;" |[[Daniel Žulčák]]<br>[[Kristína Tormová]]<br>[[Vladimír Varecha]] | style="text-align: left;" |[[Marianna Ďurianová]]<br>[[Štefan Štec]]<br>[[Barbora Krajčírová]] |Adelin<br>tím |19. január 2024 |Epizóda 3 |412 000 |- |199 |4 | style="text-align: left;" |[[Jana Kothajová]]<br>[[Bystrík Červený]]<br>[[Ján Kuric]] | style="text-align: left;" |[[Anabela Mollová]]<br>[[Tomáš Šedivý|Lasky]]<br>[[Miko Hladký]] |Adelin<br>tím |26. január 2024 |Muzikantský špeciál I |376 000 |- |200 |5 | style="text-align: left;" | [[Adam Pavlovčin]]<br>[[Andrea Sabová]]<br>[[Twiins|Veronika Nízlová]] | style="text-align: left;" | [[Radka Pavlovčinová]]<br>[[Dávid Hartl]]<br>[[Twiins|Daniela Nízlová]] |Danov<br>tím |2. február 2024 |200. jubilejný diel |330 000 |- |201 |6 | style="text-align: left;" |[[Jany Landl]]<br>[[Vierka Ayisi]]<br>[[Fredy Ayisi]] | style="text-align: left;" |[[Anna Strike]]<br>[[Laci Strike]]<br>[[Miroslav Janík]] |Adelin<br>tím |9. február 2024 |Jogíni vs tanečníci |{{N/A}} |- |202 |7 | style="text-align: left;" |[[Michaela Szocsová]]<br>[[Zuzana Norisová]]<br>[[Peter Ondrejička]] | style="text-align: left;" |[[Jana Labajová]]<br>[[Jozef Adamčík]]<br>[[René Štúr]] |Danov<br>tím |16. február 2024 |Herci z Radošinského<br>naivného divadla |323 000 |- |203 |8 | style="text-align: left;" |[[Matúš Beniak]]<br>[[Kristína Spáčová]]<br>[[Jakub Jablonský]] | style="text-align: left;" |[[Michaela Trokanová]]<br>[[Petra Dubayová]]<br>[[Vladislav Plevčík]] |Danov<br>tím |23. február 2024 |Epizóda 8 |350 000 |- |204 |9 | style="text-align: left;" |[[Majself]]<br>[[Saimonsa]]<br>[[Opak (raper)|Opak]] | style="text-align: left;" |[[Maroš Goga]]<br>[[Daniela Lovlin]]<br>[[Peter Cmorik]] |Adelin<br>tím |1. marec 2024 |Muzikantský špeciál II |362 000 |- |205 |10 | style="text-align: left;" |[[Monika Szabo Horváthová]]<br>[[Matúš Kvietik]]<br>[[Marián Labuda ml.]] | style="text-align: left;" |[[Marta Maťová]]<br>[[Richard Autner]]<br>[[Juraj Kemka]] |Adelin<br>tím |8. marec 2024 |Epizóda 10 |325 000 |- |206 |11 | style="text-align: left;" |[[Petra Dzvoníková]]<br>[[Jozef Fatrsík]]<br>[[Denis Kováč]] | style="text-align: left;" |[[Nikoleta Vujisić]]<br>[[Simona Salátová]]<br>[[Milan Bardún]] |Adelin<br>tím |15. marec 2024 |Epizóda 11 |{{N/A}} |- |207 |12 | style="text-align: left;" |[[Michaela Rózsa Ružičková]]<br>[[Petra Torkošová]]<br>[[Adam Sedlický]] | style="text-align: left;" |[[Daniel Čapkovič]]<br>[[Andrea Vizvári]]<br>[[Martin Gyimesi]] |Danov<br>tím |22. marec 2024 |Operní speváci<br>vs dirigenti |{{N/A}} |- |208 |13 | style="text-align: left;" |[[Tomáš Mihálik]]<br>[[Peter Čambor]]<br>[[Michal Kubovčík]] | style="text-align: left;" |[[Soňa Skoncová]]<br>[[Katarína Van Derham]]<br>[[Alexandra Gachulincová]] |Adelin<br>tím |5. apríl 2024 |Epizóda 13 |{{N/A}} |- |209 |14 | style="text-align: left;" |[[Sára Polyaková]]<br>[[Branislav Deák]]<br>[[Martin Mňahončák]] | style="text-align: left;" |[[Kristína Kucianová]]<br>[[Veronika Hatala]]<br>[[Marián Miezga]] |Danov<br>tím |12. apríl 2024 |Epizóda 14 |313 000 |- |210 |15 | style="text-align: left;" |[[Broňa Kováčiková]]<br>[[Juraj Hrčka]]<br>[[Alex Maďar]] | style="text-align: left;" |[[Annamária Janeková]]<br>[[Marcela Vilhanová]]<br>[[Karol Csino]] |Adelin<br>tím |19. apríl 2024 |Epizóda 15 |346 000 |- |211 |16 | style="text-align: left;" |[[Stanislav Slovák]]<br>[[Lucia Šoralová]]<br>[[Dušan Kollár]] | style="text-align: left;" |[[Andrea Bučko]]<br>[[Zuzana Fialová]]<br>[[Peter Brajerčík]] |Danov<br>tím |3. máj 2024 |Epizóda 16 |343 000 |- |212 |17 | style="text-align: left;" | [[Tomáš Kramár]]<br>[[Marián Gáborík]]<br>[[Ján Žgravčák]] | style="text-align: left;" | [[Denisa Šebenová]]<br>[[Boris Valábik]]<br>[[Ľuboš Hlavena]] |Danov<br>tím |10. máj 2024 |Hokejový špeciál |{{N/A}} |- |213 |18 | style="text-align: left;" |[[Branislav Bajza]]<br>[[Barbora Žiačiková]]<br>[[Peter Opet]] | style="text-align: left;" |[[Boris Lettrich]]<br>[[Barbora Švidraňová]]<br>[[Mário Tománek]] |Danov<br>tím |17. máj 2024 |Polemic vs Aya |284 000 |} === 15. séria (2024 – 2025) === '''Víťaz série:''' Adela (12:6) {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Vinczeovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="8" style="background: #E2B700; color: #FFFFFF;" | |- | 214 | 1 | style="text-align: left;" |[[Dominika Mirgová]]<br>[[Tomáš Šedivý|Lasky]]<br>[[Juraj Podmanický]] | style="text-align: left;" |[[Emma Drobná]]<br>[[Lukáš Adamec]]<br>[[Peter Novák]] | Adelin<br>tím |31. december 2024 |Silvestrovský špeciál |320 000 |- |215 |2 | style="text-align: left;" |[[Michal Spielmann]]<br>[[Jana Labajová]]<br>[[Juraj Tabaček]] | style="text-align: left;" |[[Zuzana Konečná]]<br>[[Jana Majeská]]<br>[[Peter Brajerčík]] | Danov<br>tím |10. január 2025 | Epizóda 2 |416 000 |- |216 |3 | style="text-align: left;" |[[Jakub Grigar]]<br>[[Eliška Mintálová]]<br>[[Matej Beňuš]] | style="text-align: left;" |[[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]]<br>[[Martin Mikovič]]<br>[[Roman Procházka (futbalista)|Roman Procházka]] | Adelin<br>tím |17. január 2025 | Futbalisti vs vodáci |{{N/A}} |- |217 |4 | style="text-align: left;" |[[Pavel Achs]]<br>[[Martina Jančeková]]<br>[[Viliam Stankay]] | style="text-align: left;" |[[Michaela Majerníková]]<br>[[Ondřej Daniš]]<br>[[Anna Šišková]] | Danov<br>tím |24. január 2025 | Moderátori vs herci zo<br>seriálu [[Dotyk života]] |{{N/A}} |- |218 |5 | style="text-align: left;" |[[Peter Lacho]]<br>[[Soňa Norisová]]<br>[[Vladimír Kobielský]] | style="text-align: left;" |[[Markus Daniel]]<br>[[Jana Golisová]]<br>[[Branislav Kostka]] | Adelin<br>tím |31. január 2025 | Sieň Slávy | 448 000 |- |219 |6 | style="text-align: left;" |[[Dana Droppová]]<br>[[Peter Kiss]]<br>[[Adam Bárdy]] | style="text-align: left;" |[[Veronika Strapková]]<br>[[Filip Šebesta]]<br>[[Branislav Deák]] | Danov<br>tím |7. február 2025 | Epizóda 6 |{{N/A}} |- |220 |7 | style="text-align: left;" |[[Sarah Arató]]<br>[[Peter Oszlík|Peter Oszlik]]<br>[[Lukáš Latinák]] | style="text-align: left;" |[[Eva Javorská]]<br>[[Stanislava Kašperová]]<br>[[Boris Srník]] | Danov<br>tím |14. február 2025 | Epizóda 7 | 409 000 |- |221 |8 | style="text-align: left;" |[[Tereza Mihalíková]]<br>[[Rebecca Šramková]]<br>[[Norbert Gomboš]] | style="text-align: left;" |[[Samuel Volárik]]<br>[[Bronislava Borovičková]]<br>[[Radoslav Rančík]] |Danov<br>tím |21. február 2025 | Basketbalisti vs<br>tenisti |{{N/A}} |- |222 |9 | style="text-align: left;" |[[Ivan Šándor]]<br>[[Zuzana Kyzeková]]<br>[[Michal Domonkoš]] | style="text-align: left;" |[[Lenka Debnárová]]<br>[[Gabriela Škrabáková]]<br>[[Peter Sklár]] |Adelin<br>tím |28. február 2025 | Dabingový špeciál |369 000 |- |223 |10 | style="text-align: left;" |[[Milan Švikruha]]<br>[[Dominika Dadíková]]<br>[[Martin Chynoranský]] | style="text-align: left;" |[[Zuzana Botíková]]<br>[[Ivana Ilgová]]<br>[[Štefan Chrappa]] |Adelin<br>tím |7. marec 2025 |Rozhlasový špeciál |{{N/A}} |- |224 |11 | style="text-align: left;" |[[Henrieta Mičkovicová]]<br>[[Kristína Tormová]]<br>[[Anikó Vargová]] | style="text-align: left;" |[[Jozef Adamčík]]<br>[[Michal Kubovčík]]<br>[[Svätopluk Malachovský]] |Adelin<br>tím |14. marec 2025 |Epizóda 11 |{{N/A}} |- |225 |12 | style="text-align: left;" |[[Kristína Mihaľová]]<br>[[Jakub Šedivý]]<br>[[Kamil Mikulčík]] | style="text-align: left;" |[[Diana Ristová]]<br>[[Alexandra Okálová]]<br>[[Tomáš Bezdeda]] | Adelin<br>tím |21. marec 2025 |Muzikantský špeciál |{{N/A}} |- |226 |13 | style="text-align: left;" |[[Octavia McKenzie]]<br>[[Andrea Ena]]<br>[[Miguel Mandez]] | style="text-align: left;" |[[Hana Rapantová]]<br>[[Jana Majeská]]<br>[[Marcel Merčiak]] |Adelin<br>tím |28. marec 2025 |Zahraniční rodáci vs <br>moderátori |400 000 |- |227 |14 | style="text-align: left;" |[[Éva Vica Kerekes]]<br>[[Erik Žibek]]<br>[[Marek Fašiang]] | style="text-align: left;" |[[Zuzana Porubjaková]]<br>[[Kristína Greppelová]]<br>[[Marek Majeský]] |Adelin<br>tím |4. apríl 2025 |Epizóda 14 |359 000 |- |228 |15 | style="text-align: left;" | [[Dalibor Ludvig]]<br>[[Petra Dzvoníková]]<br>[[Dominik Haluška]] | style="text-align: left;" | [[Kristína Sedláčková]]<br>[[Evelyn]]<br>[[Fero Joke]] |Adelin<br>tím |11. apríl 2025 |Epizóda 15 |{{N/A}} |- |229 |16 | style="text-align: left;" |[[Erika Palkovičová]]<br>[[Matúš Očkaik]]<br>[[Alexandra Gachulincová]] | style="text-align: left;" |[[Michaela Kocianová]]<br>[[Michaela Hlaváčková]]<br>[[Marek Kosorín]] |Danov<br>tím |2. máj 2025 |Modelingový špeciál |{{N/A}} |- |230 |17 | style="text-align: left;" |[[Juraj Hnilica]]<br>[[Petra Ázacis]]<br>[[Lacko Cmorej]] | style="text-align: left;" |[[Klára Lapinová]]<br>[[Mikuláš Michelčík (moderátor)|Mikuláš Michelčík]]<br>[[Michael Szatmáry]] |Adelin<br>tím |16. máj 2025 |Moderátori Dvojky |{{N/A}} |- |231 |18 | style="text-align: left;" |[[Mária Schumerová|Mária Schumerova]]<br>[[Radka Kopriva]]<br>[[Marek Rozkoš]] | style="text-align: left;" |[[Emma Funtová]]<br>[[Lívia Bielovič]]<br>[[Ján Slezák (herec)|Ján Slezák]] |Adelin<br>tím |23. máj 2025 |Epizóda 18 |{{N/A}} |} === 16. séria (2025-2026) === Šestnásta séria Milujem Slovensko je prvá, ktorá sa nevysiela na STVR ale na TV JOJ. Moderátorom zostal Martin Nikodým. Novým kapitánom sa stal [[Matej Cifra]], na druhom poste zostala [[Adela Vinczeová]]. '''Víťaz série:''' ? (3:4) {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Vinczeovej ! Tím Mateja "Sajfu" Cifru ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="8" style="background: #9C1DE3; color: #FFFFFF;" | |- | 232 | 1 | style="text-align: left;" |[[Juraj Tabaček]]<br>[[Natália Puklušová]]<br>[[Michal Hudák]] | style="text-align: left;" |[[Marcel Forgáč]]<br>[[Evelyn]]<br>[[Marián Čekovský]] |Adelin<br>tím |31. december 2025 |Silvestrovský špeciál |488 000 |- |233 |2 | style="text-align: left;" |[[Barbora Števulová]]<br>[[Maťo Homola]]<br>[[Radoslav Rančík]] | style="text-align: left;" |[[Martina Kohlová]]<br>[[Danka Barteková]]<br>[[Matej Tóth]] |Sajfov<br>tím |27. február 2026 |Športový špeciál |{{N/A}} |- |234 |3 | style="text-align: left;" |[[Ladislav Bédi]]<br>[[Juraj Kemka]]<br>[[Alexander Bárta]] | style="text-align: left;" |[[Emily Bédi Drobňáková]]<br>[[Adriana Kemková]]<br>[[Henrieta Mičkovicová]] |Sajfov<br>tím |6. marec 2026 |Manželský špeciál |{{N/A}} |- |235 |4 | style="text-align: left;" |[[Kali]]<br>[[Alan Murin]]<br>[[Lina Mayer]] | style="text-align: left;" |[[Adam Ďurica]]<br>[[Tina (speváčka)|Tina]]<br>[[Yael|Matúš Kolárovský]] |Sajfov<br>tím |13. marec 2026 |Muzikantský špeciál |{{N/A}} |- |236 |5 | style="text-align: left;" |[[Andrea Belányiová]]<br>[[Aneta Parišková]]<br>[[Ján Mečiar]] | style="text-align: left;" |[[Bruno Ciberej]]<br>[[Bibiana Ondrejková]]<br>[[Thomas Puskailer]] |Sajfov<br>tím |20. marec 2026 |Moderátori TV JOJ |{{N/A}} |- |237 |6 | style="text-align: left;" |[[Matúš Kvietik]]<br>[[Mária Schumerová]]<br>[[Marek Majeský]] | style="text-align: left;" |[[Kristína Turjanová]]<br>[[Jana Kvantiková]]<br>[[Jozef Vajda]] |Adelin<br>tím |27. marec 2026 |[[Nemocnica (seriál)|Nemocnica]] vs [[Osud (slovenský seriál)|Osud]] |{{N/A}} |- |238 |7 | style="text-align: left;" |[[Katarína Koščová]]<br>[[Daniel Špiner]]<br>[[Ondrej Kandráč]] | style="text-align: left;" |[[Viktória Vargová]]<br>[[Peter Bič]]<br>[[Eva Máziková]] |Adelin<br>tím |3. apríl 2026 |Veľkonočný špeciál |{{N/A}} |- |239 |8 | style="text-align: left;" |[[Simona First]]<br>[[Ivan Kostra]]<br>[[Samo Trnka]] | style="text-align: left;" |[[Lujza Garajová Schrameková]]<br>[[Tomáš Hudák]]<br>[[Michael Szatmáry]] |? |10. apríl 2026 |Stand-up špeciál |{{N/A}} |- |240 |9 | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? |? |17. apríl 2026 |Epizóda 9 |{{N/A}} |- |241 |10 | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? |? |24. apríl 2026 |Epizóda 10 |{{N/A}} |- |242 |11 | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? |? |1. máj 2026 |Epizóda 11 |{{N/A}} |- |243 |12 | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? |? |8. máj 2026 |Epizóda 12 |{{N/A}} |- |244 |13 | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? |? |15. máj 2026 |Epizóda 12 |{{N/A}} |- |245 |14 | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? |? |22. máj 2026 |Epizóda 14 |{{N/A}} |- |246 |15 | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? |? |29. máj 2026 |Epizóda 15 |{{N/A}} |- |247 |16 | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? |? |5. jún 2026 |Epizóda 16 |{{N/A}} |- |248 |17 | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? |? |12. jún 2026 |Epizóda 17 |{{N/A}} |- |249 |18 | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? |? |19. jún 2026 |Epizóda 18 |{{N/A}} |} === 17. séria (2026) === '''Víťaz série:''' ? {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Vinczeovej ! Tím Mateja "Sajfu" Cifru ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="8" style="background: #33CC33; color: #FFFFFF;" | |- | 232 | 1 | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? |? |Jeseň 2026 |Epizóda 1 |{{N/A}} |- |233 |2 | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? |? |Jeseň 2026 |Epizóda 2 |{{N/A}} |} == Štatistiky == {| class="wikitable" |+Tímy STVR !Tím !Počet výher !Počet remíz |- |Danov tím !98 ! rowspan="2" |6 |- |Adelin tím !112 |- |Šokov tím !8 ! rowspan="2" |1 |- |Stankin tím !6 |} {| class="wikitable" |+Tímy TV JOJ !Tím !Počet výher !Počet remíz |- |Sajfov tím !4 ! rowspan="2" |0 |- |Adelin tím !3 |} === Zaujímavosti === * Najviac účastí súťažiaceho: '''8''' ([[Marián Miezga]]) * Najviac získaných bodov: '''173''' (epizóda 72) * Najmenej bodov na výhru: '''16''' (epizóda 166) * Najmenej bodov pri prehre: '''23''' (epizóda 32) * Najviac výhier/prehier v sezóne: '''12''' (15. séria) * Najmenej výhier/prehier v sezóne: '''4''' (10. séria) * Najviac účastí súťažiaceho v jednej sérii: '''2''' ([[Emma Drobná]], [[Zuzana Smatanová]]) * Vo finálovom točení pri kolese šťastia (k 13. marci 2026) bola '''14-krát''' vytočená '''100''' * Vo finálovom točení pri kolese šťastia (k 13. marci 2026) bola '''14-krát''' vytočená '''smrtka''' == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.rtvs.sk/televizia/program/11070 ''Milujem Slovensko''] na [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] * [https://sk-sk.facebook.com/soumilujemslovensko/ ''Milujem Slovensko''] na [[Facebook]]u * {{Csfd film|337518}} * {{Imdb film|6293736}} * {{Kinobox film|463506}} [[Kategória:Televízne relácie Slovenskej televízie]] [[Kategória:Zábavné televízne programy]] [[Kategória:Hudobné televízne programy]] [[Kategória:Televízne súťaže]] 0m1uxm8oj9e0qxt99qogbqlj2c2vd31 8188337 8188019 2026-03-28T11:07:53Z ~2026-19311-71 290415 Zmena udajov 8188337 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna relácia | sk = Milujem Slovensko | en = | druhý názov = | logo = | typ = zábavno-vedomostná súťaž | formát = | tvorca = John de Mol Jr. | scenár = Pavel Graus<br>Pavol Kohút | réžia = [[Rado Štefanov]] | moderátori = [[Martin Nikodým]] | porota = | rozprávač = | hudba = | slogan = | krajina = {{minivlajka|Slovensko|w}}<br>(pôvodne<br>{{minivlajka|Holandsko|w}}) | počet sérií = 16 | počet epizód = 249 | zoznam epizód = #Zoznam dielov|zoznam častí | výkonní producenti = John de Mol Jr. | produkcia = Renata Koleková<br>Zuzana Joklová<br>Emília Šranková | strih =Ingrid Duditšová | produkčná spoločnosť = [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] [[TV JOJ]] | dĺžka = Rtvs cca 80 min. / TV joj cca 110 min. | vysielanie = [[1. apríl]] [[2013]] – [[23. máj]] [[2025]]<br>[[31. december]] [[2025]] – súčasnosť | tv = [[Jednotka (RTVS)|Jednotka]]<br>[[TV JOJ]] | formát obrazu =16:9 | predošlé = | nasledujúce = | súvisiace = | webstránka = | imdb id = 6293736 | tv com id = | csfd id = 337518 }} '''''Milujem Slovensko''''' je [[Slovensko|slovenská]] súťažno-zábavná a vedomostná šou. Relácia sa začala vysielať [[1. apríl]]a [[2013]] na [[Jednotka (RTVS)|Jednotke]]. Originál pochádza z [[Holandsko|Holandska]]. [[1. august]]a [[2018]] [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] oznámila, že v 7. sérii budú novými kapitánmi tímov [[Juraj Tabaček]] a [[Stanislava Kašperová]]. [[Adela Vinczeová]] a [[Daniel Dangl]] jednu sériu vynechali a vrátili sa v roku [[2019]].<ref>{{csfd film|337518}}</ref><ref>{{imdb film|6293736}}</ref><ref>https://www.tv-archiv.sk/milujem-slovensko</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Milujem Slovensko má nových kapitánov!|url=https://strategie.hnonline.sk/media/1787419-milujem-slovensko-ma-novych-kapitanov-druzstiev|dátum prístupu=2018-08-01|vydavateľ=strategie.hnonline.sk|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rozhlas a televízia Slovenska|url=https://www.rtvs.org/aktualne-oznamy-tlacove-spravy-pr/170985_nove-tvare-v-sou-milujem-slovensko|dátum prístupu=2018-08-04|vydavateľ=www.rtvs.org|jazyk=sk}}</ref> Na jar 2025 bolo vedením STVR oznámené, že s ďalšími dielmi sa už nepočíta. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V STVR začínajú čistky: Milujem Slovensko má stopku! Vieme, čo bude s Neskoro večer | url = https://mediaboom.sk/v-stvr-zacinaju-cistky-milujem-slovensko-ma-stopku-vieme-co-bude-s-neskoro-vecer | dátum vydania = 2025-06-07 | dátum prístupu = 2025-06-08 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Mediaboom.sk}}</ref> O program ale prejavili záujem [[TV Markíza]] a [[TV JOJ]] a predbežné zákulisné informácie hovorili, že relácia bude pokračovať na TV JOJ, čo sa nakoniec aj potvrdilo. V novembri 2025 bolo potvrdené, že ako kapitánka pokračuje Adela Vinczeová. Jej novým partnerom bude [[Matej Cifra|Matej "Sajfa" Cifra]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jojka si bez Dangla poradila: Toto sú všetky mená Milujem Slovensko! Odštartuje na Silvestra | url = https://mediaboom.sk/pozname-vsetky-mena-noveho-milujem-slovensko-jojka-ho-odstartuje-na-silvestra | dátum vydania = 2025-11-04 | dátum prístupu = 2025-11-04 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Mediaboom.sk}}</ref> == Účinkujúci == {| class="wikitable" |+ ! rowspan="2" |Účinkujúci ! rowspan="2" |Účinkuje ako ! colspan="17" |Séria |- !1 !2 !3 !4 !5 !6 !7 !8 !9 !10 !11 !12 !13 !14 !15 !16 !17 |- |[[Martin Nikodým]] |moderátor | colspan="17" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Adela Vinczeová]] |kapitánka tímu | colspan="6" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="1" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="10" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Matej Cifra]] |kapitán tímu | colspan="15" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="2" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Daniel Dangl]] |kapitán tímu | colspan="6" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="1" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="8" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="2" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Juraj Tabaček]] |kapitán tímu | colspan="6" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="10" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Stanislava Kašperová]] |kapitánka tímu | colspan="6" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="10" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Samuel Tomeček]] |spevák | colspan="14" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="1" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="2" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Martin Madej]] |spevák | colspan="10" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="7" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Erika Rein]] |speváčka | colspan="15" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="2" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Laura Weng]] |speváčka | colspan="15" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="2" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Andrea Gabrišová]] |speváčka | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="16" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Romana Polnická]] |speváčka | colspan="2" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="15" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Katarína Ščevlíková]] |speváčka | colspan="6" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="1" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="8" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="2" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Eva Pšenková]] |speváčka | colspan="1" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="15" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Veronika Adamičková]] |speváčka | colspan="2" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="14" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Daniela Tomešová]] |speváčka | colspan="3" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="13" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Viktória Beňová]] |speváčka | colspan="4" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="2" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="11" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Anabela Mollová]] |speváčka | colspan="6" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="9" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="2" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Ondrej Kandráč]] |spevák | colspan="15" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="1" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |} == Série == {|class="wikitable" style="width:50%; text-align:center;" |- ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" | Počet častí ! colspan="2" | Pôvodne vysielané ! rowspan="2" | Stanica |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="background:#FFD700; width:1%;" | | '''[[#1. séria (2013)|1]]''' | 15 | [[1. apríl]] [[2013]] | [[5. júl]] [[2013]] | rowspan="15" | [[Jednotka (RTVS)|Jednotka]] |- | style="background:#FF4500; width:1%;" | | '''[[#2. séria (2013)|2]]''' | 15 | [[6. september]] [[2013]] | [[20. december]] [[2013]] |- | style="background:#008000; width:1%;" | | '''[[#3. séria (2014)|3]]''' | 15 | [[5. september]] [[2014]] | [[31. december]] [[2014]] |- | style="background:#45B1E8; width:1%;" | | '''[[#4. séria (2015)|4]]''' | 15 | [[4. september]] [[2015]] | [[31. december]] [[2015]] |- | style="background:#E32636; width:1%;" | | '''[[#5. séria (2016)|5]]''' | 16 | [[2. september]] [[2016]] | [[31. december]] [[2016]] |- | style="background:#9FA91F; width:1%;" | | '''[[#6. séria (2017)|6]]''' | 14 | [[8. september]] [[2017]] | [[31. december]] [[2017]] |- | style="background:#2E5894; width:1%;" | | '''[[#7. séria (2018)|7]]''' | 15 | [[7. september]] [[2018]] | [[31. december]] [[2018]] |- | style="background:#A8516E; width:1%;" | | '''[[#8. séria (2019)|8]]''' | 14 | [[13. september]] [[2019]] | [[31. december]] [[2019]] |- | style="background:#c28b6c; width:1%;" | | '''[[#9. séria (2020)|9]]''' | 16 | [[11. september|11. september 2020]] | [[31. december]] [[2020]] |- | style="background:#66A2B6; width:1%;" | | '''[[#10. séria (2021)|10]]''' | 16 | [[3. september]] [[2021]] | [[31. december]] [[2021]] |- | style="background:#9A2B3F; width:1%;" | | '''[[#11. séria (2022)|11]]''' | 14 | [[14. január]] [[2022]] | [[18. apríl|18. apríl 2022]] |- | style="background:#6EA635; width:1%;" | | '''[[#12. séria (2022)|12]]''' | 14 | [[9. september]] [[2022]] | [[31. december]] [[2022]] |- | style="background:#142390; width:1%;" | | '''[[#13. séria (2023)|13]]''' | 16 | [[13. január]] [[2023]] | [[12. máj]] [[2023]] |- | style="background:#E60000; width:1%;" | | '''[[#14. séria (2023 – 2024)|14]]''' | 18 | [[31. december]] [[2023]] | [[17. máj]] [[2024]] |- | style="background:#E2B700; width:1%;" | | '''[[Milujem Slovensko#15. séria (2024 – 2025)|15]]''' | 18 | [[31. december]] [[2024]] | [[23. máj]] [[2025]] |- | style="background:#9C1DE3; width:1%;" | | '''[[Milujem Slovensko#16. séria (2025-2026)|16]]''' |18 |[[31. december]] [[2025]] |[[19. jún]] [[2026]] | rowspan="2" |[[TV JOJ]] |- | style="background:#33CC33; width:1%;" | | '''[[Milujem Slovensko#17. séria (2026)|17]]''' |? |[[Jeseň]] [[2026]] |? |- |} == Zoznam dielov == === 1. séria (2013)=== '''Víťaz série:''' Adela (8:7) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Banášovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #FFD700; color: #FFFFFF;" | |- | 1 | 1 | style="text-align: left;"| [[Nikol Weiterová]]<br>[[Petra Polnišová]]<br>[[Peter Kočiš]] | style="text-align: left;"| [[Kristína Tormová]]<br>[[Miňo Kereš]]<br>[[Otto Weiter]] | Adelin<br>tím | 1. apríl 2013 | Veľkonočný špeciál | {{N/A}} |- | 2 | 2 | style="text-align: left;"| [[Juraj Hrčka]]<br>[[Andrej Bičan]]<br>[[Katarína Brychtová]] | style="text-align: left;"| [[Gabriela Marcinková]]<br>[[Zuzana Haasová]]<br>[[Richard Stanke]] | Danov<br>tím | 5. apríl 2013 | Epizóda 2 | {{N/A}} |- | 3 | 3 | style="text-align: left;"| [[Matej Chren]]<br>[[Viktor Horján]]<br>[[Anna Šišková]] | style="text-align: left;"| [[Matej Cifra]]<br>[[Elena Podzámska]]<br>[[Ady Hajdu]] | Adelin<br>tím | 12. apríl 2013 | Epizóda 3 | {{N/A}} |- | 4 | 4 | style="text-align: left;"| [[Petra Molnárová]]<br>[[Mário Kollár]]<br>[[Jozef Pročko]] | style="text-align: left;"| [[Lucia Molnárová]]<br>[[Tomáš Kovács]]<br>[[Diana Mórová]] | Adelin<br>tím | 19. apríl 2013 | Epizóda 4 | {{N/A}} |- | 5 | 5 | style="text-align: left;"| [[Ivana Kuxová]]<br>[[Dominik Hrbatý]]<br>[[Roman Luknár]] | style="text-align: left;"| [[Peter Modrovský]]<br>[[Jeanette Štefankova]]<br>[[Iveta Malachovská]] | Danov<br>tím | 26. apríl 2013 | Epizóda 5 | {{N/A}} |- | 6 | 6 | style="text-align: left;"| [[Libor Hudáček]]<br>[[Marcel Forgáč]]<br>[[Ján Lašák]] | style="text-align: left;"| [[Jaroslav Janus]]<br>[[Henrieta Mičkovicová]]<br>[[Miroslav Hlinka (1972)|Miroslav Hlinka]] | Adelin<br>tím | 3. máj 2013 | Hokejový špeciál | {{N/A}} |- | 7 | 7 | style="text-align: left;"| [[Jeanette Borhyová]]<br>[[Evita Twardzik|Evita Urbaníková]]<br>[[Matej Landl]] | style="text-align: left;"| [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]]<br>[[Róbert Jakab]]<br>[[Peter Sklár]] | Danov<br>tím | 10. máj 2013 | Epizóda 7 | {{N/A}} |- | 8 | 8 | style="text-align: left;"| [[Branislav Deák]]<br>[[Marcel Merčiak]]<br>[[Zuzana Vačková]] | style="text-align: left;"| [[Tomáš Bezdeda]]<br>[[Dagmar Dianová]]<br>[[Roman Pomajbo]] | Adelin<br>tím | 17. máj 2013 | Epizóda 8 | {{N/A}} |- | 9 | 9 | style="text-align: left;"| [[Hana Lasicová]]<br>[[Hana Rapantová]]<br>[[Pavol Topoľský]] | style="text-align: left;"| [[Milena Minichová]]<br>[[Gregor Mareš]]<br>[[Marta Sládečková]] | Adelin<br>tím | 24. máj 2013 | Epizóda 9 | {{N/A}} |- | 10 | 10 | style="text-align: left;"| [[Andrea Chabroňová]]<br>[[Marián Labuda ml.]]<br>[[Boris Farkaš]] | style="text-align: left;"| [[Ondrej Kovaľ]]<br>[[Csongor Kassai]]<br>[[Patrícia Jariabková]] | Danov<br>tím | 31. máj 2013 | Epizóda 10 | {{N/A}} |- | 11 | 11 | style="text-align: left;"| [[Daniela Hantuchová]]<br>[[Milan Ondrík]]<br>[[Peter Marcin]] | style="text-align: left;"| [[Katarína Štumpfová]]<br>[[Ivan Jakeš]]<br>[[Juraj Topor]] | Adelin<br>tím | 7. jún 2013 | Epizóda 11 | {{N/A}} |- | 12 | 12 | style="text-align: left;"| [[Samuel Spišák]]<br>[[Ľuboš Hlavena]]<br>[[Jana Hubinská]] | style="text-align: left;"| [[Dominika Mirgová]]<br>[[Adriana Kučerová]]<br>[[Ján Kuric]] | Danov<br>tím | 14. jún 2013 | Epizóda 12 | {{N/A}} |- | 13 | 13 | style="text-align: left;"| [[Lukáš Adamec]]<br>[[Michal Hudák]]<br>[[Táňa Radeva]] | style="text-align: left;"| [[Peter Cmorik]]<br>[[Dagmar Duditšová]]<br>[[Peter Nagy]] | Adelin<br>tím | 21. jún 2013 | Východniarsky špeciál | {{N/A}} |- | 14 | 14 | style="text-align: left;"| [[Ondřej Brzobohatý]]<br>[[Branislav Bystriansky]]<br>[[Peter Batthyany]] | style="text-align: left;"| [[Zdenka Predná]]<br>[[Vladimír Kobielsky]]<br>[[Hana Gregorová (herečka)|Hana Gregorová]] | Danov<br>tím | 28. jún 2013 | Epizóda 14 | {{N/A}} |- | 15 | 15 | style="text-align: left;"| [[Mara Lukama]]<br>[[Ján Slezák (herec)|Ján Slezák]]<br>[[Mário Radačovský]] | style="text-align: left;"| [[Katarína Koščová]]<br>[[Katarína Hasprová]]<br>[[Jozef Banáš]] | Danov<br>tím | 5. júl 2013 | Prázdninový špeciál | {{N/A}} |} === 2. séria (2013)=== '''Víťaz série:''' Adela (7:6) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Banášovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #FF4500; color: #FFFFFF;" | |- | 16 | 1 | style="text-align: left;"| [[Ivica Sláviková]]<br>[[Ján Ďurovčík]]<br>[[Maroš Kramár]] | style="text-align: left;"| [[Tomáš Šedivý|Lasky]]<br>[[Bibiana Ondrejková]]<br>[[Zuzana Tlučková]] | Adelin<br>tím | 6. september 2013 | Epizóda 1 | {{N/A}} |- | 17 | 2 | style="text-align: left;"| [[Miroslav Šmajda]]<br>[[Zuzana Kamasová]]<br>[[Ivan Vojtek (1962)|Ivan Vojtek]] | style="text-align: left;"| [[Natália Glosíková]]<br>[[Roman Volák]]<br>[[Ivana Christová]] | Adelin<br>tím | 13. september 2013 | Epizóda 2 | {{N/A}} |- | 18 | 3 | style="text-align: left;"| [[Andrea Zimányiová]]<br>[[Ľubomír Bajaník]]<br>[[Marián Greksa]] | style="text-align: left;"| [[Zuzana Porubjaková]]<br>[[Michal Kubovčík]]<br>[[Juraj Burian]] | Danov<br>tím | 20. september 2013 | Epizóda 3 | {{N/A}} |- | 19 | 4 | style="text-align: left;"| [[Martin Harich]]<br>[[Lucia Vráblicová]]<br>[[Rasťo Piško]] | style="text-align: left;"| [[Eva Sakálová]]<br>[[Danica Jurčová]]<br>[[Jozef Vajda]] | Danov<br>tím | 27. september 2013 | Epizóda 4 | {{N/A}} |- | 20 | 5 | style="text-align: left;"| [[Martin Madej]]<br>[[Marek Majeský]]<br>[[Judita Hansman]] | style="text-align: left;"| [[Soňa Skoncová]]<br>[[Ján Jackuliak]]<br>[[Mária Breinerová]] | Adelin<br>tím | 4. október 2013 | Epizóda 5 | {{N/A}} |- | 21 | 6 | style="text-align: left;"| [[Ondrej Antálek]]<br>[[Peter Lipa ml.]]<br>[[Ľudovít Mravec Jakubove]] | style="text-align: left;"| [[Daniel Antálek]]<br>[[Petra Bernasovská]]<br>[[Peter Lipa]] | Adelin<br>tím | 11. október 2013 | Epizóda 6 | {{N/A}} |- | 22 | 7 | style="text-align: left;"| [[Zuzana Smatanová]]<br>[[Slavomír Jurko]]<br>[[Ján Filc]] | style="text-align: left;"| [[Barbora Švidraňová]]<br>[[Peter Novák]]<br>[[Beáta Dubasová]] | Adelin<br>tím | 18. október 2013 | Epizóda 7 | {{N/A}} |- | 23 | 8 | style="text-align: left;"| [[Tomáš Palonder]]<br>[[Peter Bič]]<br>[[Zuzana Kocúriková]] | style="text-align: left;"| [[Kristína Greppelová]]<br>[[Michaela Čobejová]]<br>[[Ján Greššo]] | Adelin<br>tím | 25. október 2013 | Epizóda 8 | {{N/A}} |- | 24 | 9 | style="text-align: left;"| [[Ramon|Rakby]]<br>[[Zuzana Skopálová]]<br>[[Ivo Gogál]] | style="text-align: left;"| [[Natália Hatalová]]<br>[[Katarína Feldeková]]<br>[[Štefan Kožka]] | Adelin<br>tím | 8. november 2013 | Epizóda 9 | {{N/A}} |- | 25 | 10 | style="text-align: left;"| [[Twiins|Veronika Nízlová]]<br>[[Jana Pištejová]]<br>[[Ján Berky Mrenica ml.]] | style="text-align: left;"| [[Twiins|Daniela Nízlová]]<br>[[Vera Wisterová]]<br>[[Ivo Ladižinský]] | Danov<br>tím | 15. november 2013 | Epizóda 10 | {{N/A}} |- | 26 | 11 | style="text-align: left;"| [[Thomas Puskailer]]<br>[[Zora Czoborová]]<br>[[Oliver Andrásy]] | style="text-align: left;"| [[Kristína Turjanová]]<br>[[Wanda Hrycová]]<br>[[Štefan Skrúcaný]] | Danov<br>tím | 22. november 2013 | Epizóda 11 | {{N/A}} |- | 27 | 12 | style="text-align: left;"| [[Filip Tůma]]<br>[[Tomáš Dohňanský]]<br>[[Pavel Drapák]] | style="text-align: left;"| [[Lucia Hurajová]]<br>[[Karin Majtánová]]<br>[[Martin Žúži]] | Danov<br>tím | 29. november 2013 | Epizóda 12 | {{N/A}} |- | 28 | 13 | style="text-align: left;"| [[Simona Martausová]]<br>[[Richard Lintner]]<br>[[Juraj Rašla]] | style="text-align: left;"| [[Dominika Kavaschová]]<br>[[Alexander Slafkovský (kanoista)|Alexander Slafkovský]]<br>[[Stano Král]] | Remíza | 6. december 2013 | Mikulášsky špeciál | {{N/A}} |- | 29 | 14 | style="text-align: left;"| [[Marián Mitaš]]<br>[[Karin Haydu]]<br>[[Marek Ťapák]] | style="text-align: left;"| [[Peter Makranský]]<br>[[Lucia Lapišáková]]<br>[[Lenka Barilíková]] | Danov<br>tím | 13. december 2013 | Epizóda 14 | {{N/A}} |- | 30 | 15 | style="text-align: left;"| [[Lujza Garajová Schrameková]]<br>[[Ján Gordulič]]<br>[[Ľubomír Paulovič]] | style="text-align: left;"| [[Veronika Paulovičová]]<br>[[Ludwig Bagin]]<br>[[Eva Máziková]] | Remíza | 20. december 2013 | Vianočný špeciál | {{N/A}} |- |} === 3. séria (2014)=== '''Víťaz série:''' Dano (7:8) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Banášovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #008000; color: #FFFFFF;" | |- | 31 | 1 | style="text-align: left;"| [[Miroslava Kosorínová]]<br>[[Martin Mňahončák]]<br>[[Peter Hrivňák]] | style="text-align: left;"| [[Ján Dobrík]]<br>[[Marián Miezga]]<br>[[Eva Pavlíková]] | Danov<br>tím | 5. september 2014 | Epizóda 1 | {{N/A}} |- | 32 | 2 | style="text-align: left;"| [[Jana Kozáková]]<br>[[Lukáš Latinák]]<br>[[Peter Marcin]] | style="text-align: left;"| [[Juraj Tabaček]]<br>[[Ján Jackuliak]]<br>[[Yvetta Blanarovičová]] | Danov<br>tím | 12. september 2014 | Stredoslovenský špeciál | {{N/A}} |- | 33 | 3 | style="text-align: left;"| [[Dáša Šarközyová]]<br>[[Kamil Mikulčík]]<br>[[Igor Adamec]] | style="text-align: left;"| [[Nika Karch]]<br>[[Milo Kráľ]]<br>[[Katarína Brychtová]] | Adelin<br>tím | 19. september 2014 | Epizóda 3 | {{N/A}} |- | 34 | 4 | style="text-align: left;"| [[Michal Nemtuda]]<br>[[Dagmar Sanitrová]]<br>[[Martin Malachovský]] | style="text-align: left;"| [[Júlia Ružička Horváthová]]<br>[[Marián Labuda ml.]]<br>[[Miroslav Noga]] | Danov<br>tím | 26. september 2014 | Bratislavský špeciál | {{N/A}} |- | 35 | 5 | style="text-align: left;"| [[Judit Bárdos]]<br>[[Viliam Csontos]]<br>[[Matej Landl]] | style="text-align: left;"| [[Samuel Spišák]]<br>[[Andrea Coddington]]<br>[[Anna Šišková]] | Danov<br>tím | 3. október 2014 | Epizóda 5 | {{N/A}} |- | 36 | 6 | style="text-align: left;"| [[Martin Meľo]]<br>[[Lucia Hablovičová]]<br>[[Roman Bombošá]] | style="text-align: left;"| [[Natália Puklušová]]<br>[[Viktor Horján]]<br>[[Ján Plesník (športový komentátor)|Ján Plesník]] | Danov<br>tím | 10. október 2014 | Epizóda 6 | {{N/A}} |- | 37 | 7 | style="text-align: left;"| [[Adam Žampa]]<br>[[Petra Millerová]]<br>[[Ján Snopko]] | style="text-align: left;"| [[Andreas Žampa]]<br>[[Ivan Bindas]]<br>[[Oľga Belešová]] | Danov<br>tím | 17. október 2014 | Epizóda 7 | {{N/A}} |- | 38 | 8 | style="text-align: left;"| [[Jakub Petraník]]<br>[[Mário Kollár]]<br>[[Zuzana Frenglová]] | style="text-align: left;"| [[Oľga Hamadejová]]<br>[[Csongor Kassai]]<br>[[Mária Breinerová]] | Danov<br>tím | 24. október 2014 | Epizóda 8 | {{N/A}} |- | 39 | 9 | style="text-align: left;"| [[Martin Kollár (umelec)|Martin Kollár]]<br>[[Lucia Siposová]]<br>[[Peter Nagy]] | style="text-align: left;"| [[Lenka Libjaková]]<br>[[Johnny Mečoch]]<br>[[Zuzana Martinková]] | Adelin<br>tím | 31. október 2014 | Epizóda 9 | {{N/A}} |- | 40 | 10 | style="text-align: left;"| [[Danka Barteková]]<br>[[Ján Žgravčák]]<br>[[Igor Kmeťo st.]] | style="text-align: left;"| [[Veronika Husárová]]<br>[[Igor Kmeťo ml.]]<br>[[Andy Timková]] | Adelin<br>tím | 7. november 2014 | Epizóda 10 | {{N/A}} |- | 41 | 11 | style="text-align: left;"| [[Michal Sabo]]<br>[[Svetlana Rymarenko]]<br>[[František Výrostko]] | style="text-align: left;"| [[Magdaléna Izakovičová]]<br>[[Jana Kolesárová]]<br>[[Branislav Kostka]] | Adelin<br>tím | 14. november 2014 | Epizóda 11 | {{N/A}} |- | 42 | 12 | style="text-align: left;"| [[Ľubomír Bukový]]<br>[[Ivana Ilgová]]<br>[[Peter Šimun]] | style="text-align: left;"| [[Dominika Dadíková]]<br>[[Juraj Loj]]<br>[[Jana Hubinská]] | Adelin<br>tím | 21. november 2014 | Epizóda 12 | {{N/A}} |- | 43 | 13 | style="text-align: left;"| [[Evelyn]]<br>[[Karin Haydu]]<br>[[Alexander Štefuca]] | style="text-align: left;"| [[Andrea Vizvári]]<br>[[Petra Marko]]<br>[[Miguel Mendez]] | Danov<br>tím | 28. november 2014 | Epizóda 13 | {{N/A}} |- | 44 | 14 | style="text-align: left;"| [[Adam Ďurica]]<br>[[Peter Oszlík]]<br>[[Marcela Molnárová]] | style="text-align: left;"| [[Alžbeta Ferencová (herečka)|Alžbeta Ferencová]]<br>[[Ján Slezák (herec)|Ján Slezák]]<br>[[Ivan Vereš]] | Adelin<br>tím | 5. december 2014 | Mikulášsky špeciál | {{N/A}} |- | 45 | 15 | style="text-align: left;"| [[Dagmar Dianová]]<br>[[Miňo Kereš]]<br>[[Michal Hudák]] | style="text-align: left;"| [[Nikol Weiterová]]<br>[[Andrej Bičan]]<br>[[Marcel Merčiak]] | Adelin<br>tím | 31. december 2014 | Silvestrovský špeciál | {{N/A}} |} === 4. séria (2015)=== '''Víťaz série:''' Adela (9:6) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Banášovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #45B1E8; color: #FFFFFF;" | |- | 46 | 1 | style="text-align: left;"| [[Juraj Ďuriš]]<br>[[Silvia Šarköziová]]<br>[[Ady Hajdu]] | style="text-align: left;"| [[Vanessa Šarköziová]]<br>[[René Štúr]]<br>[[Táňa Radeva]] | Adelin<br>tím | 4. september 2015 | Epizóda 1 | {{N/A}} |- | 47 | 2 | style="text-align: left;"| [[Martin Šmahel]]<br>[[Dorota Nvotová]]<br>[[Dana Gudabová]] | style="text-align: left;"| [[Maťo Homola]]<br>[[Evita Twardzik|Evita Urbaníková]]<br>[[Peter Kočiš]] | Danov<br>tím | 11. september 2015 | Epizóda 2 | {{N/A}} |- | 48 | 3 | style="text-align: left;"| [[Lukáš Kimlička]]<br>[[Matej Cifra]]<br>[[Katarína Hasprová]] | style="text-align: left;"| [[Jana Mutňanská]]<br>[[Danica Jurčová]]<br>[[Ivan Béla Vojtek]] | Danov<br>tím | 18. september 2015 | Epizóda 3 | {{N/A}} |- | 49 | 4 | style="text-align: left;"| [[Petra Humeňanská]]<br>[[Jozef Holly]]<br>[[Branislav Bajza]] | style="text-align: left;"| [[Alena Pajtinková]]<br>[[Michal Soltész]]<br>[[Dana Košická]] | Danov<br>tím | 25. september 2015 | Epizóda 4 | {{N/A}} |- | 50 | 5 | style="text-align: left;"| [[Dominika Mirgová]]<br>[[Martin Chynoranský]]<br>[[Robo Opatovský]] | style="text-align: left;"| [[Barbora Krajčírová]]<br>[[Michal Režný]]<br>[[Palo Janík]] | Adelin<br>tím | 2. október 2015 | Epizóda 5 | {{N/A}} |- | 51 | 6 | style="text-align: left;"| [[Ivana Kubáčková]]<br>[[Bruno Ciberej]]<br>[[Julo Viršík]] | style="text-align: left;"| [[Marek Fašiang]]<br>[[Bibiana Ondrejková]]<br>[[Peter Trník]] | Danov<br>tím | 16. október 2015 | Epizóda 6 | {{N/A}} |- | 52 | 7 | style="text-align: left;"| [[Tatiana Šúrová]]<br>[[Peter Ševčík]]<br>[[Štefan Skrúcaný]] | style="text-align: left;"| [[Zuzana Štefečeková]]<br>[[Filip Tůma]]<br>[[Gabriela Škrabáková]] | Adelin<br>tím | 23. október 2015 | Epizóda 7 | {{N/A}} |- | 53 | 8 | style="text-align: left;"| [[Tomáš Hafner]]<br>[[Tomáš Kovács]]<br>[[Eva Pavlíková]] | style="text-align: left;"| [[Tomáš Šedivý|Lasky]]<br>[[Petra Bernasovská]]<br>[[Eva Bacigalová]] | Adelin<br>tím | 30. október 2015 | Epizóda 8 | {{N/A}} |- | 54 | 9 | style="text-align: left;"| [[Robo Papp]]<br>[[Martina Halinárová]]<br>[[Lenka Slaná]] | style="text-align: left;"| [[Patrik Vyskočil]]<br>[[Sisa Sklovská]]<br>[[Jozef Vajda]] | Adelin<br>tím | 6. november 2015 | Epizóda 9 | {{N/A}} |- | 55 | 10 | style="text-align: left;"| [[Stanislava Kašperová]]<br>[[Marian Vojtko]]<br>[[Miroslav Dvorský]] | style="text-align: left;"| [[Dominika Zeleníková]]<br>[[Rastislav Sokol (herec)|Rastislav Sokol]]<br>[[Ondrej Kandráč]] | Adelin<br>tím | 13. november 2015 | Epizóda 10 | {{N/A}} |- | 56 | 11 | style="text-align: left;"| [[Matej Tóth]]<br>[[Ľubica Čekovská]]<br>[[Sáva Popovič]] | style="text-align: left;"| [[Layla (speváčka)|Layla]]<br>[[Barbara Štubňová]]<br>[[Marcel Nemec]] | Adelin<br>tím | 20. november 2015 | Epizóda 11 | {{N/A}} |- | 57 | 12 | style="text-align: left;"| [[Marta Maťová]]<br>[[Štefan Chrappa]]<br>[[Branislav Jobus]] | style="text-align: left;"| [[Gabriela Marcinková]]<br>[[Thomas Puskailer]]<br>[[Dagmar Duditšová]] | Adelin<br>tím | 27. november 2015 | Epizóda 12 | {{N/A}} |- | 58 | 13 | style="text-align: left;"| [[Radomír Milić]]<br>[[Vera Wisterová]]<br>[[Michal Hudák]] | style="text-align: left;"| [[Mirka Pavlíková]]<br>[[Štefan Martinovič]]<br>[[Katarína Martinková]] | Adelin<br>tím | 4. december 2015 | Mikulášsky špeciál | {{N/A}} |- | 59 | 14 | style="text-align: left;"| [[Ivana Kuxová]]<br>[[Michal Slanička]]<br>[[František Kovár]] | style="text-align: left;"| [[Jana Kovalčíková]]<br>[[Peter Brajerčík]]<br>[[Oľga Záblacká]] | Danov<br>tím | 11. december 2015 | Vianočný špeciál | {{N/A}} |- | 60 | 15 | style="text-align: left;"| [[Kristína Tormová]]<br>[[Milan Ondrík]]<br>[[Otto Weiter]] | style="text-align: left;"| [[Karin Haydu]]<br>[[Peter Lengyel]]<br>[[Marek Majeský]] | Danov<br>tím | 31. december 2015 | Silvestrovský špeciál | {{N/A}} |- |} === 5. séria (2016)=== '''Víťaz série:''' Adela (8:7) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Banášovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #E32636; color: #FFFFFF;" | |- | 61 | 1 | style="text-align: left;"| [[Emma Drobná]]<br>[[Juraj Tabaček]]<br>[[Martin Mňahončák]] | style="text-align: left;"| [[Natália Hatalová]]<br>[[Stanislav Staško]]<br>[[Oľga Belešová]] | Danov<br>tím | 2. september 2016 | Epizóda 1 | {{N/A}} |- | 62 | 2 | style="text-align: left;"| [[Jakub Rybárik]]<br>[[Danica Matušová]]<br>[[Judita Hansman]] | style="text-align: left;"| [[Roman Poláčik]]<br>[[Monika Haasová]]<br>[[Peter Sklár]] | Adelin<br>tím | 9. september 2016 | Epizóda 2 | {{N/A}} |- | 63 | 3 | style="text-align: left;"| [[Marcel Lomnický]]<br>[[Pavol Gašpar]]<br>[[Zora Czoborová]] | style="text-align: left;"| [[Zuzana Porubjaková]]<br>[[Barbara Kelíšková]]<br>[[Marián Miezga]] | Adelin<br>tím | 16. september 2016 | Epizóda 3 | {{N/A}} |- | 64 | 4 | style="text-align: left;"| [[Katarína Ivanková]]<br>[[Martin Pupiš]]<br>[[Karol Csino]] | style="text-align: left;"| [[Lujza Garajová Schrameková]]<br>[[Gabriela Csinová]]<br>[[Marek Ťapák]] | Adelin<br>tím | 23. september 2016 | Epizóda 4 | {{N/A}} |- | 65 | 5 | style="text-align: left;"| [[Jakub Ružička]]<br>[[Marcela Vilhanová]]<br>[[Pavol Topoľský]] | style="text-align: left;"| [[Júlia Ružička Horváthová]]<br>[[Lacko Cmorej]]<br>[[Zuzana Frenglová]] | Adelin<br>tím | 30. september 2016 | Epizóda 5 | {{N/A}} |- | 66 | 6 | style="text-align: left;"| [[Samuel Hošek]]<br>[[Jozef Kramár]]<br>[[Petra Nagyová-Džerengová]] | style="text-align: left;"| [[Michaela Mäsiarová]]<br>[[Zuzana Kyzeková]]<br>[[Peter Krajčovič]] | Danov<br>tím | 7. október 2016 | Epizóda 6 | {{N/A}} |- | 67 | 7 | style="text-align: left;"| [[Kristína Svarinská]]<br>[[Helena Krajčiová]]<br>[[Elena Podzámska]] | style="text-align: left;"| [[Matej Beňuš]]<br>[[Vladimír Kobielsky]]<br>[[Marcel Ochránek]] | Remíza | 14. október 2016 | Muži proti ženám | {{N/A}} |- | 68 | 8 | style="text-align: left;"| [[Andrej Szabo]]<br>[[Terézia Kružliaková]]<br>[[Matej Drlička]] | style="text-align: left;"| [[Eva Sakálová]]<br>[[Adriana Kučerová]]<br>[[Ján Babjak (operný spevák)|Ján Babjak]] | Danov<br>tím | 21. október 2016 | Epizóda 8 | {{N/A}} |- | 69 | 9 | style="text-align: left;"| [[Peter Škantár]]<br>[[Tomáš Pokorný]]<br>[[Katarína Martinková]] | style="text-align: left;"| [[Ladislav Škantár]]<br>[[Barbora Andrešičová]]<br>[[Zuzana Martinková]] | Adelin<br>tím | 28. október 2016 | Epizóda 9 | {{N/A}} |- | 70 | 10 | style="text-align: left;"| [[Andrej Wallner]]<br>[[Juraj Jedinák]]<br>[[Zuzana Šebestová]] | style="text-align: left;"| [[Zuzana Hanzelová]]<br>[[Ľubomír Bajaník]]<br>[[Katarína Brychtová]] | Adelin<br>tím | 4. november 2016 | Rozhlas vs. televízia | {{N/A}} |- | 71 | 11 | style="text-align: left;"| [[Miro Čech]]<br>[[Michaela Čobejová]]<br>[[Roman Pomajbo]] | style="text-align: left;"| [[Soňa Skoncová]]<br>[[Michal Domonkoš]]<br>[[Silvia Lakatošová]] | Adelin<br>tím | 18. november 2016 | Epizóda 11 | {{N/A}} |- | 72 | 12 | style="text-align: left;"| [[Katarína Šafářiková]]<br>[[Martin Kaprálik]]<br>[[Pavol Remenár]] | style="text-align: left;"| [[Jakub Petranik]]<br>[[Michaela Kapráliková]]<br>[[Karin Majtánová]] | Danov<br>tím | 25. november 2016 | Epizóda 12 | {{N/A}} |- | 73 | 13 | style="text-align: left;"| [[Richard Labuda]]<br>[[Juraj Zaujec]]<br>[[Matej Cifra]] | style="text-align: left;"| [[Celeste Buckinghamová]]<br>[[Branislav Deák]]<br>[[Katarína Baranová]] | Danov<br>tím | 2. december 2016 | Mikulášsky špeciál | {{N/A}} |- | 74 | 14 | style="text-align: left;"| [[Vladislav Plevčík]]<br>[[Twiins|Veronika Nízlová]]<br>[[Ján Kuric]] | style="text-align: left;"| [[Romana Dang Van]]<br>[[Twiins|Daniela Nízlová]]<br>[[Laci Strike]] | Adelin<br>tím | 9. december 2016 | Epizóda 14 | {{N/A}} |- | 75 | 15 | style="text-align: left;"| [[Lina Mayer]]<br>[[Zuzana Smatanová]]<br>[[Peter Lipa]] | style="text-align: left;"| [[Jana Kovalčíková]]<br>[[Juraj Hrčka]]<br>[[Maroš Kramár]] | Danov<br>tím | 16. december 2016 | Vianočný špeciál | {{N/A}} |- | 76 | 16 | style="text-align: left;"| [[Kristína Turjanová]]<br>[[Lukáš Latinák]]<br>[[Marcel Merčiak]] | style="text-align: left;"| [[Lucia Hablovičová]]<br>[[Matej Tóth]]<br>[[František Kovár]] | Danov<br>tím | 31. december 2016 | Silvestrovský špeciál | {{N/A}} |} === 6. séria (2017)=== '''Víťaz série:''' Dano (5:9) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Vinczeovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #9FA91F; color: #FFFFFF;" | |- | 77 | 1 | style="text-align: left;"| [[Éva Vica Kerekes]]<br>[[Samo Trnka]]<br>[[Pavol Hammel]] | style="text-align: left;"| [[Lucia Gulisova]]<br>[[Martin Madej]]<br>[[Marcela Laiferová]] | Danov<br>tím | 8. september 2017 | Epizóda 1 | {{N/A}} |- | 78 | 2 | style="text-align: left;"| [[Lukáš Frlajs]]<br>[[Marianna Ďurianová]]<br>[[Anka Balková]] | style="text-align: left;"| [[Martin Koči]]<br>[[Lucia Lužinská]]<br>[[Andy Kraus]] | Danov<br>tím | 22. september 2017 | Epizóda 2 | {{N/A}} |- | 79 | 3 | style="text-align: left;"| [[Sorizzo]]<br>[[Ján Žgravčák]]<br>[[Miro Konôpka]] | style="text-align: left;"| [[Marek Koleno]]<br>[[Dominika Kavaschová]]<br>[[Henrieta Mičkovicová]] | Danov<br>tím | 29. september 2017 | Epizóda 3 | {{N/A}} |- | 80 | 4 | style="text-align: left;"| [[Lucia Šoralová]]<br>[[Adam Ďurica]]<br>[[Adrian Kokoš]] | style="text-align: left;"| [[Simona Martausová]]<br>[[Suvereno]]<br>[[Maroš Čupka]] | Danov<br>tím | 6. október 2017 | Epizóda 4 | {{N/A}} |- | 81 | 5 | style="text-align: left;"| [[Peter Bažík]]<br>[[Silvia Krpelanová]]<br>[[Ján Lehotský]] | style="text-align: left;"| [[Alena Pajtinková]]<br>[[Jozef Dado Nagy]]<br>[[Beáta Dubasová]] | Danov<br>tím | 13. október 2017 | Epizóda 5 | {{N/A}} |- | 82 | 6 | style="text-align: left;"| [[Magdaléna Rybáriková]]<br>[[Barbora Krajčírová]]<br>[[Jaroslav Bekr]] | style="text-align: left;"| [[Lýdia Petrušová]]<br>[[Mišo Biely]]<br>[[Adriana Drafiová]] | Adelin<br>tím | 20. október 2017 | Epizóda 6 | {{N/A}} |- | 83 | 7 | style="text-align: left;"| [[Natália Dubovcová]]<br>[[Michael Szatmary]]<br>[[Iveta Malachovská]] | style="text-align: left;"| [[Andrea Štrbová]]<br>[[Petra Toth]]<br>[[Martin Malachovský]] | Danov<br>tím | 27. október 2017 | Epizóda 7 | {{N/A}} |- | 84 | 8 | style="text-align: left;"| [[Aron Tesfaye]]<br>[[Jaroslav Viňarský]]<br>[[Miguel Méndez]] | style="text-align: left;"| [[Miroslava Kosorínová]]<br>[[Peter Pohančaník]]<br>[[Miroslav Janík]] | Danov<br>tím | 3. november 2017 | Epizóda 8 | {{N/A}} |- | 85 | 9 | style="text-align: left;"| [[Matúš Krnčok]]<br>[[Katarína Korčeková|Katarina Korcek]]<br>[[Radovan Orth]] | style="text-align: left;"| [[Petra Dubayová]]<br>[[Igor Novosad]]<br>[[Andrej Bičan]] | Adelin<br>tím | 10. november 2017 | Epizóda 9 | {{N/A}} |- | 86 | 10 | style="text-align: left;"| [[Kristína Kanátová]]<br>[[Marián Miezga]]<br>[[Miroslav Frindt]] | style="text-align: left;"| [[Silvia Nájdená]]<br>[[Bruno Ciberej]]<br>[[Ľubica Čekovská]] | Adelin<br>tím | 24. november 2017 | Epizóda 10 | {{N/A}} |- | 87 | 11 | style="text-align: left;"| [[Tomáš Bezdeda]]<br>[[Monika Zázrivcová]]<br>[[Brunno Oravec]] | style="text-align: left;"| [[Nika Karch]]<br>[[Jozef Metelka]]<br>[[Sáva Popovič]] | Adelin<br>tím | 1. december 2017 | Epizóda 11 | {{N/A}} |- | 88 | 12 | style="text-align: left;"| [[Edyn]]<br>[[Miro Jaroš]]<br>[[Matej Landl]] | style="text-align: left;"| [[Dominika Žiaranová]]<br>[[Vierka Ayisi]]<br>[[Gizela Oňová]] | Adelin<br>tím | 8. december 2017 | Mikulášsky špeciál | {{N/A}} |- | 89 | 13 | style="text-align: left;"| [[Michal Kubovčík]]<br>[[Přemek Boublík]]<br>[[Masahiko Shiraki]] | style="text-align: left;"| [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]]<br>[[Karin Olasová]]<br>[[Oľga Belešová]] | Danov<br>tím | 15. december 2017 | Vianočný špeciál | {{N/A}} |- | 90 | 14 | style="text-align: left;"| [[Helena Krajčiová]]<br>[[Milo Kráľ]]<br>[[Branislav Jobus]] | style="text-align: left;"| [[Stanislava Kašperová]]<br>[[Thomas Puskailer]]<br>[[Zuzana Vačková]] | Danov<br>tím | 31. december 2017 | Silvestrovský špeciál | {{N/A}} |} === 7. séria (2018)=== V siedmej sérii došlo k výrazným zmenám. Zmenili sa kapitáni, Dana Dangla nahradil [[Juraj Tabaček|Juraj "Šoko" Tabaček]] a Adelu Vinczeovú nahradila [[Stanislava Kašperová]]. Zároveň došlo k úprave štúdia, boli pridané nové dekorácie a niektoré boli pozmenené. Poslednou zmenou bola nová speváčka [[Anabela Mollová]], ktorá nahradila [[Viktória Beňová|Viktóriu Beňovú]] a [[Katarína Ščevlíková|Katarínu Ščevlíkovú]]. '''Víťaz série:''' Šoko (6:8) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Stanky Kašperovej ! Tím Juraja "Šoka" Tabačka ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #2E5894; color: #FFFFFF;" | |- | 91 | 1 | style="text-align: left;"| [[Lukáš Adamec]]<br>[[Pavel Mihaľák]]<br>[[Táňa Radeva]] | style="text-align: left;"| [[Ivana Kuxová]]<br>[[Peter Brajerčík]]<br>[[Marek Majeský]] | Šokov<br>tím | 7. september 2018 | Epizóda 1 | {{N/A}} |- | 92 | 2 | style="text-align: left;"| [[Zuzana Mikulcová]]<br>[[Martin Mňahončák]]<br>[[Jevgenij Libezňuk]] | style="text-align: left;"| [[Anna Jakab Rakovská]]<br>[[Róbert Jakab]]<br>[[Jozef Vajda]] | Šokov<br>tím | 14. september 2018 | Epizóda 2 | {{N/A}} |- | 93 | 3 | style="text-align: left;"| [[Dominika Richterová]]<br>[[Kamil Mikulčík]]<br>[[Csongor Kassai]] | style="text-align: left;"| [[Martina Slobodová]]<br>[[Pavol Gašpar]]<br>[[Anna Šišková]] | Šokov<br>tím | 21. september 2018 | Epizóda 3 | {{N/A}} |- | 94 | 4 | style="text-align: left;"| [[Vladislav Plevčík]]<br>[[Martina Jančeková]]<br>[[Jaroslav Moravčík]] | style="text-align: left;"| [[Jana Kvantiková]]<br>[[Alexander Slafkovský (kanoista)|Alexander Slafkovský]]<br>[[Marcel Forgáč]] | Šokov<br>tím | 28. september 2018 | Epizóda 4 | {{N/A}} |- | 95 | 5 | style="text-align: left;"| [[Veronika Strapková]]<br>[[Ondrej Antálek]]<br>[[Ján Škorňa]] | style="text-align: left;"| [[Mirka Luberdová]]<br>[[Matúš Kvietik]]<br>[[Ladislav Borbély]] | Šokov<br>tím | 5. október 2018 | Epizóda 5 | {{N/A}} |- | 96 | 6 | style="text-align: left;"| [[Kristína Greppelová]]<br>[[Branislav Deák]]<br>[[Andy Kraus]] | style="text-align: left;"| [[Tomáš Palonder]]<br>[[Veronika Paulovičová]]<br>[[Marcel Merčiak]] | Stankin<br>tím | 12. október 2018 | Epizóda 6 | {{N/A}} |- | 97 | 7 | style="text-align: left;"| [[Paulína Fialková]]<br>[[Slavomír Jurko]]<br>[[Marcel Nemec]] | style="text-align: left;"| [[Ivona Fialková]]<br>[[Ján Lašák]]<br>[[Elena Podzámska]] | Stankin<br>tím | 19. október 2018 | Epizóda 7 | {{N/A}} |- | 98 | 8 | style="text-align: left;"| [[Natália Baloghová]]<br>[[Lukasz Kos]]<br>[[Martin Dejdar]] | style="text-align: left;"| [[Viktória Ráková]]<br>[[Michael Szatmary]]<br>[[Michal Hudák]] | Stankin<br>tím | 26. október 2018 | Špeciál{{--}}100. rokov<br>vzniku ČSR | {{N/A}} |- | 99 | 9 | style="text-align: left;"| [[Martin Madej]]<br>[[Karol Čičmanc]]<br>[[Miloš Bubán]] | style="text-align: left;"| [[PPPeter|Peter Popluhár]]<br>[[Martina Kacinová]]<br>[[Eva Pavlíková]] | Šokov<br>tím | 2. november 2018 | Epizóda 9 | {{N/A}} |- | 100 | 10 | style="text-align: left;"| [[Daniela Tomešová]]<br>[[Pavol Graus]]<br>[[Juraj Kemka]] | style="text-align: left;"| [[Andrea Gabrišová]]<br>[[Marián Labuda ml.]]<br>[[Miro Kasprzyk]] | Stankin<br>tím | 9. november 2018 | 100. jubilejný diel | {{N/A}} |- | 101 | 11 | style="text-align: left;"| [[Martin Valihora]]<br>[[Miro Beňúš]]<br>[[Slavo Gibarthi]] | style="text-align: left;"| [[Daniela Šencová]]<br>[[Tomáš Bezdeda]]<br>[[Boris Lettrich]] | Šokov<br>tím | 23. november 2018 | Epizóda 11 | {{N/A}} |- | 102 | 12 | style="text-align: left;"| [[Anna Nováková]]<br>[[Ján Žgravčák]]<br>[[Ján Kuric]] | style="text-align: left;"| [[Dárius Kočí]]<br>[[Andrej Palko]]<br>[[Eva Máziková]] | Stankin<br>tím | 30. november 2018 | Epizóda 12 | {{N/A}} |- | 103 | 13 | style="text-align: left;"| [[Celeste Buckinghamová]]<br>[[Marek Fašiang]]<br>[[František Kovár]] | style="text-align: left;"| [[Katka Beccu Balážiová]]<br>[[Slavomír Hlásný]]<br>[[Soňa Norisová]] | Šokov<br>tím | 7. december 2018 | Mikulášsky špeciál | {{N/A}} |- | 104 | 14 | style="text-align: left;"| [[Jakub Jablonský]]<br>[[Dušan Rapoš]]<br>[[Miroslav Noga]] | style="text-align: left;"| [[Richard Autner]]<br>[[Peter Bebjak]]<br>[[Judita Hansman]] | Remíza | 14. december 2018 | Vianočný špeciál | {{N/A}} |- | 105 | 15 | style="text-align: left;"| [[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]]<br>[[Marián Miezga]]<br>[[Oľga Belešová]] | style="text-align: left;"| [[Simona Martausová]]<br>[[Jakub Rybárik]]<br>[[Roman Pomajbo]] | Stankin<br>tím | 31. december 2018 | Silvestrovský špeciál | {{N/A}} |} === 8. séria (2019)=== V ôsmej sérii sa vrátili starí kapitáni Dano Dangl a Adela Vinczeová. A ku kapele Milujem Slovensko Band sa vrátila Katarína Ščevlíková, ktorá sa strieda s Anabelou Mollovou po boku Samuela Tomečka. '''Víťaz série:''' Dano (5:9) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Vinczeovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #A8516E; color: #FFFFFF;" | |- | 106 | 1 | style="text-align: left;"| [[Marián Labuda ml.]]<br>[[Matej Landl]]<br>[[Ady Hajdu]] | style="text-align: left;"| [[Lucia Siposová]]<br>[[Danica Jurčová]]<br>[[Zuzana Vačková]] | Danov<br>tím | 13. september 2019 | Epizóda 1 | {{N/A}} |- | 107 | 2 | style="text-align: left;"| [[Romana Dang Van]]<br>[[Ján Babjak (operný spevák)|Ján Babjak]]<br>[[Rastislav Sokol (herec)|Rastislav Sokol]] | style="text-align: left;"| [[Adriana Kohútková]]<br>[[Róbert Pukalovič (1960)|Róbert Pukalovič]]<br>[[Stanislav Gális]] | Danov<br>tím | 20. september 2019 | Epizóda 2 | {{N/A}} |- | 108 | 3 | style="text-align: left;"| [[Samuel Tomeček]]<br>[[Katarína Koščová]]<br>[[Róbert Mikla]] | style="text-align: left;"| [[Petra Humeňanská]]<br>[[Martina Schindlerová]]<br>[[Tomáš Bezdeda]] | Danov<br>tím | 27. september 2019 | SuperStar špecial | {{N/A}} |- | 109 | 4 | style="text-align: left;"| [[Tomáš Košec]]<br>[[Oľga Hamadejová]]<br>[[Ľuboš Hlavena]] | style="text-align: left;"| [[Andrea Chabroňová]]<br>[[Karin Majtánová]]<br>[[Iveta Malachovská]] | Adelin<br>tím | 4. október 2019 | Epizóda 4 | {{N/A}} |- | 110 | 5 | style="text-align: left;"| [[Roman Volák]]<br>[[Marco Klepoch]]<br>[[Dušan Pašek ml.]] | style="text-align: left;"| [[Monika Chochlíková]]<br>[[Oľga Beständig]]<br>[[Boris Valábik]] | Adelin<br>tím | 11. október 2019 | Športový špeciál | {{N/A}} |- | 111 | 6 | style="text-align: left;"| [[Michal Jánoš]]<br>[[Kristína Tóthová]]<br>[[Tomáš Vravník]] | style="text-align: left;"| [[Stanislav Pitoňák]]<br>[[Dana Košická]]<br>[[Ivan Krúpa]] | Danov<br>tím | 18. október 2019 | Epizóda 6 | {{N/A}} |- | 112 | 7 | style="text-align: left;"| [[Mojmír Caban]]<br>[[Simona Miháliková]]<br>[[Ondrej Hraška]] | style="text-align: left;"| [[Tereza Heftyová]]<br>[[Tomáš Mischura]]<br>[[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]] | Danov<br>tím | 25. október 2019 | Epizóda 7 | {{N/A}} |- | 113 | 8 | style="text-align: left;"| [[Lukáš Dóza]]<br>[[Andrea Karnasová]]<br>[[Ján Jackuliak]] | style="text-align: left;"| [[Matúš Beniak]]<br>[[Michaela Majerníková]]<br>[[Boris Farkaš]] | Danov<br>tím | 8. november 2019 | Epizóda 8 | {{N/A}} |- | 114 | 9 | style="text-align: left;"| [[Michal Spielmann]]<br>[[Nikita Slovák]]<br>[[Katarína Martinková]] | style="text-align: left;"| [[Kristína Kanátová]]<br>[[Gabriela Škrabáková]]<br>[[Peter Sklár]] | Adelin<br>tím | 18. november 2019 | Špeciál{{--}}30 rokov od<br>Sametovej revolúcie | {{N/A}} |- | 115 | 10 | style="text-align: left;"| [[Filip Tůma]]<br>[[Milan Zimnýkoval]]<br>[[Milan Urbaník]] | style="text-align: left;"| [[Michaela Dorčíková]]<br>[[Ján Žgravčák]]<br>[[Miro Konôpka]] | Danov<br>tím | 22. november 2019 | Epizóda 10 | {{N/A}} |- | 116 | 11 | style="text-align: left;"| [[Tony Porucha]]<br>[[Lucia Vašíková]]<br>[[Miňo Kereš]] | style="text-align: left;"| [[Simona Salátová]]<br>[[Gabo Žifčák]]<br>[[Ján Gordulič]] | Adelin<br>tím | 29. november 2019 | Epizóda 11 | {{N/A}} |- | 117 | 12 | style="text-align: left;"| [[Dominika Mirgová]]<br>[[Matúš Okajček]]<br>[[Kamil Mikulčík]] | style="text-align: left;"| [[Barbora Krajčírová]]<br>[[Miroslav Bača]]<br>[[Jakub Petraník]] | Danov<br>tím | 6. december 2019 | Mikulášsky špeciál | {{N/A}} |- | 118 | 13 | style="text-align: left;"| [[Lujza Garajová Schrameková]]<br>[[Štefan Štec]]<br>[[Stanislava Kašperová]] | style="text-align: left;"| [[Kristína Greppelová]]<br>[[Vlasta Mudríková]]<br>[[Juraj Tabaček]] | Adelin<br>tím | 13. december 2019 | Vianočný špeciál | {{N/A}} |- | 119 | 14 | style="text-align: left;"| [[Marianna Ďurianová]]<br>[[Juraj Kemka]]<br>[[Sáva Popovič]] | style="text-align: left;"| [[Katka Beccu Balážiová]]<br>[[Michal Kubovčík]]<br>[[Andrej Bičan]] | Danov<br>tím | 31. december 2019 | Silvestrovský špeciál | {{N/A}} |} === 9. séria (2020)=== '''Víťaz série:''' Remíza (8:8) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Vinczeovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #C28B6C; color: #FFFFFF;" | |- | 120 | 1 | style="text-align: left;"| [[Daniela Hantuchová]]<br>[[Branko Radivojevič]]<br>[[Radoslav Rančík]] | style="text-align: left;"| [[Danka Barteková]]<br>[[Nicole Rajičová]]<br>[[Matej Tóth]] | Danov<br>tím | 11. september 2020 | Športový špeciál | {{N/A}} |- | 121 | 2 | style="text-align: left;"| [[Branislav Mosný]]<br>[[Peter Brajerčík]]<br>[[Juraj Loj]] | style="text-align: left;"| [[Silvia Soldánová]]<br>[[Ivana Kuxová]]<br>[[Zuzana Kanócz]] | Danov<br>tím | 18. september 2020 | Manželský špeciál | {{N/A}} |- | 122 | 3 | style="text-align: left;"| [[Viola Mariner]]<br>[[Martin Šalacha]]<br>[[Branislav Bystriansky]] | style="text-align: left;"| [[Eva Hornyáková]]<br>[[Roman Poláčik]]<br>[[Miroslav Dvorský]] | Adelin<br>tím | 25. september 2020 | Epizóda 3 | {{N/A}} |- | 123 | 4 | style="text-align: left;"| [[Dárius Kočí]]<br>[[Zuzana Fialová]]<br>[[Fero Mikloško]] | style="text-align: left;"| [[Alexandra Gachulincová]]<br>[[Miro Čech]]<br>[[Lukáš Kimlička]] | Danov<br>tím | 2. október 2020 | Epizóda 4 | {{N/A}} |- | 124 | 5 | style="text-align: left;"| [[Karin Haydu]]<br>[[Marián Labuda ml.]]<br>[[Marcel Merčiak]] | style="text-align: left;"| [[Stanislava Kašperová]]<br>[[Marián Miezga]]<br>[[František Kovár]] | Danov<br>tím | 9. október 2020 | Epizóda 5 | {{N/A}} |- | 125 | 6 | style="text-align: left;"| [[Stanislava Kašperová]]<br>[[Marián Miezga]]<br>[[František Kovár]] | style="text-align: left;"| [[Karin Haydu]]<br>[[Marián Labuda ml.]]<br>[[Marcel Merčiak]] | Danov<br>tím | 16. október 2020 | Epizóda 6 | {{N/A}} |- | 126 | 7 | style="text-align: left;"| [[Adéla Mojišová]]<br>[[Štefan Martinovič]]<br>[[Štefan Richtárech]] | style="text-align: left;"| [[Zuzana Kyzeková]]<br>[[Lucia Hurajová]]<br>[[Jakub Ružička]] | Danov<br>tím | 23. október 2020 | Epizóda 7 | {{N/A}} |- | 127 | 8 | style="text-align: left;"| [[Filip Jančík]]<br>[[Zuzana Smatanová]]<br>[[Miko Hladký]] | style="text-align: left;"| [[Emma Drobná]]<br>[[Adam Ďurica]]<br>[[Peter Bič]] | Adelin<br>tím | 30. október 2020 | Muzikantský špeciál | {{N/A}} |- | 128 | 9 | style="text-align: left;"| [[Zuzana Vačková]]<br>[[Matej Zrebný]]<br>[[Fero Joke]] | style="text-align: left;"| [[Patrik Slažanský]]<br>[[Lukáš Frlajs]]<br>[[Michal Sabo]] | Adelin<br>tím | 6. november 2020 | Epizóda 9 | {{N/A}} |- | 129 | 10 | style="text-align: left;"| [[Mikuláš Michelčík (moderátor)|Mikuláš Michelčík]]<br>[[Števo Eisel]]<br>[[Juraj Čurný]] | style="text-align: left;"| [[Lucia Michelčíková]]<br>[[Pavol Gašpar]]<br>[[Gregor Mareš]] | Adelin<br>tím | 13. november 2020 | Epizóda 10 | {{N/A}} |- | 130 | 11 | style="text-align: left;"| [[Laci Strike]]<br>[[Martina Lacová]]<br>[[Lacko Cmorej]] | style="text-align: left;"| [[Linda Luptáková]]<br>[[Natália Glosíková]]<br>[[Mário Radačovský]] | Danov<br>tím | 20. november 2020 | Tanečný špeciál | {{N/A}} |- | 131 | 12 | style="text-align: left;"| [[Eva Sakálová]]<br>[[Pavol Čekan]]<br>[[Ady Hajdu]] | style="text-align: left;"| [[Lucia Lužinská]]<br>[[Boris Klempa]]<br>[[Peter Novák]] | Danov<br>tím | 27. november 2020 | Epizóda 12 | {{N/A}} |- | 132 | 13 | style="text-align: left;"| [[Lukáš Dóza]]<br>[[Kristína Tormová]]<br>[[Marcel Nemec]] | style="text-align: left;"| [[Richard Labuda]]<br>[[Nela Pocisková]]<br>[[Juraj Kemka]] | Adelin<br>tím | 4. december 2020 | Mikulášsky špeciál | {{N/A}} |- | 133 | 14 | style="text-align: left;"| [[Martin Valihora]]<br>[[Svetlana Rymarenko]]<br>[[Michal Bugala]] | style="text-align: left;"| [[Natalia Germani]]<br>[[Martin Madej]]<br>[[Lucia Molnárová]] | Adelin<br>tím | 11. december 2020 | Epizóda 14 | {{N/A}} |- | 134 | 15 | style="text-align: left;"| [[Samuel Spišák]]<br>[[Viktória Valúchová]]<br>[[Michal Spišák]] | style="text-align: left;"| [[Zuzana Norisová]]<br>[[Ondrej Kovaľ]]<br>[[Soňa Norisová]] | Adelin<br>tím | 18. december 2020 | Vianočný špeciál | {{N/A}} |- | 135 | 16 | style="text-align: left;"| [[Soňa Skoncová]]<br>[[Juraj Tabaček]]<br>[[Marek Majeský]] | style="text-align: left;"| [[Helena Krajčiová]]<br>[[Michael Szatmary]]<br>[[Katarína Brychtová]] | Adelin<br>tím | 31. december 2020 | Silvestrovský špeciál | {{N/A}} |- |} === 10. séria (2021)=== '''Víťaz série:''' Adela (11:4) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Vinczeovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #66A2B6; color: #FFFFFF;" | |- | 136 | 1 | style="text-align: left;"| [[Adam Žampa]]<br>[[Jaroslav Michalko]]<br>[[Marcel Forgáč]] | style="text-align: left;"| [[Anna Jakab Rakovská]]<br>[[Tomáš Petrik (chtár)|Tomáš Petrik]]<br>[[Róbert Jakab]] | Danov<br>tím | 3. september 2021 | Epizóda 1 | {{N/A}} |- | 137 | 2 | style="text-align: left;"| [[Peter Sabaka]]<br>[[Iveta Malachovská]]<br>[[Sáva Popovič]] | style="text-align: left;"| [[Barbora Brezová]]<br>[[Bibiana Ondrejková]]<br>[[Miloš Bubán]] | Adelin<br>tím | 10. september 2021 | Epizóda 2 | {{N/A}} |- | 138 | 3 | style="text-align: left;"| [[Ondřej Daniš]]<br>[[Dominika Výrosteková]]<br>[[Michal Ďuriš (moderátor)|Michal Ďuriš]] | style="text-align: left;"| [[Iveta Pagáčová]]<br>[[Michal Koleják]]<br>[[Barbora Švidraňová]] | Adelin<br>tím | 17. september 2021 | Epizóda 3 | {{N/A}} |- | 139 | 4 | style="text-align: left;"| [[Martin Jurčo (moderátor)|Martin Jurčo]]<br>[[Jarka Vitovičová]]<br>[[Štefan Chrappa]] | style="text-align: left;"| [[Miroslav Janík]]<br>[[Petra Bernasovská]]<br>[[Richard Dedek]] | Adelin<br>tím | 24. september 2021 | Epizóda 4 | {{N/A}} |- | 140 | 5 | style="text-align: left;"| [[Klaudia Medlová]]<br>[[Jaroslav Janus]]<br>[[Ján Valach (cyklista)|Ján Valach]] | style="text-align: left;"| [[Magdaléna Rybáriková]]<br>[[Alexander Slafkovský (kanoista)|Alexander Slafkovský]]<br>[[Jozef Žabka]] | Adelin<br>tím | 1. október 2021 | Športový špeciál | {{N/A}} |- | 141 | 6 | style="text-align: left;"| [[Robo Papp]]<br>[[Dagmar Dianová]]<br>[[Gabriel Kocák]] | style="text-align: left;"| [[Milan Zimnýkoval]]<br>[[Petra Tóthová]]<br>[[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]] | Danov<br>tím | 15. október 2021 | Epizóda 6 | {{N/A}} |- | 142 | 7 | style="text-align: left;"| [[Cyril Žolnír]]<br>[[Júlia Ružička Horváthová]]<br>[[Michal Rovňák]] | style="text-align: left;"| [[Renáta Ryníková]]<br>[[Slávka Halčáková]]<br>[[Tomáš Palonder]] | Adelin<br>tím | 22. október 2021 | Epizóda 7 | 350 000 |- | 143 | 8 | style="text-align: left;"| [[Yael|Matúš Kolárovský]]<br>[[Zdenka Predná]]<br>[[Oskar Rózsa]] | style="text-align: left;"| [[Dominika Jurena Stará]]<br>[[Peter Cmorik]]<br>[[Mário Kollár]] | Adelin<br>tím | 29. október 2021 | Muzikantský špeciál I | {{N/A}} |- | 144 | 9 | style="text-align: left;"| [[Daniela Simanová]]<br>[[Viliam Hauzer]]<br>[[Marek Makara]] | style="text-align: left;"| [[Barbora Žiačiková]]<br>[[Marek Marušiak]]<br>[[Ľuboš Hlavena]] | Adelin<br>tím | 5. november 2021 | Epizóda 9 | {{N/A}} |- | 145 | 10 | style="text-align: left;"| [[Richard Autner]]<br>[[Evita Twardzik|Evita Urbaníková]]<br>[[Branislav Jobus]] | style="text-align: left;"| [[Broňa Kováčiková]]<br>[[Andrea Coddington]]<br>[[Rasťo Piško]] | Danov<br>tím | 12. november 2021 | Epizóda 10 | {{N/A}} |- | 146 | 11 | style="text-align: left;"| [[Katarína Koščová]]<br>[[Dávid Králik]]<br>[[Ľudovít Mravec Jakubove]] | style="text-align: left;"| [[Lujza Garajová Schrameková]]<br>[[Roman Veverka]]<br>[[Jana Majeská]] | Adelin<br>tím | 19. november 2021 | Epizóda 11 | {{N/A}} |- | 147 | 12 | style="text-align: left;"| [[Marek Fašiang]]<br>[[Helena Tomková]]<br>[[Pavol Remenár]] | style="text-align: left;"| [[Dorota Nvotová]]<br>[[René Štúr]]<br>[[Beáta Dubasová]] | Adelin<br>tím | 26. november 2021 | Epizóda 12 | {{N/A}} |- | 148 | 13 | style="text-align: left;"| [[Šimon Svitok]]<br>[[Michaela Várady]]<br>[[Jaroslav Dvorský]] | style="text-align: left;"| [[Daniel Žulčák]]<br>[[Andrea Bučko]]<br>[[Daniel Špiner]] | Danov<br>tím | 3. december 2021 | Muzikantský špeciál II | {{N/A}} |- | 149 | 14 | style="text-align: left;"| [[Kristína Madarová]]<br>[[Adam Jančina]]<br>[[Jana Kovalčíková]] | style="text-align: left;"| [[Klaudia Malenovská]]<br>[[Peter Ondrejička]]<br>[[Danica Jurčová]] | Remíza | 10. december 2021 | Mikulášsky špeciál | {{N/A}} |- | 150 | 15 | style="text-align: left;"| [[Michal Režný]]<br>[[Anikó Vargová]]<br>[[Vladimír Kobielsky]] | style="text-align: left;"| [[Jana Kvantiková]]<br>[[Branislav Deák]]<br>[[Judita Hansman]] | Adelin<br>tím | 17. december 2021 | Vianočný špeciál | {{N/A}} |- | 151 | 16 | style="text-align: left;"| [[Matej Cifra]]<br>[[Simona Salátová]]<br>[[Tomáš Dohňanský]] | style="text-align: left;"| [[Veronika Ostrihoňová]]<br>[[Andrej Bičan]]<br>[[Peter Novák]] | Adelin<br>tím | 31. december 2021 | Silvestrovský špeciál | {{N/A}} |- |} === 11. séria (2022)=== V jedenástej sérii je všetko rovnaké ako v predchádzajúcich troch sériách, iba sa ku kapele Milujem Slovensko band pridáva [[Martin Madej]], ktorý sa bude striedať so Samuelom Tomečkom. '''Víťaz série:''' Adela (7:6) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Vinczeovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #9A2B3F; color: #FFFFFF;" | |- | 152 | 1 | style="text-align: left;"| [[Iveta Gombošová]]<br>[[Ján Hudok]]<br>[[Peter Marcin]] | style="text-align: left;"| [[Viliam Stankay]]<br>[[Marianna Ďurianová]]<br>[[Karin Majtánová]] | Danov<br>tím | 14. január 2022 | Epizóda 1 | 185 000 |- | 153 | 2 | style="text-align: left;"| [[Jakub Petraník]]<br>[[Katarína Ščevlíková]]<br>[[Juraj Predmerský]] | style="text-align: left;"| [[Miroslava Drínová]]<br>[[Jakub Růžička]]<br>[[Lucia Vráblicová]] | Adelin<br>tím | 21. január 2022 | Epizóda 2 | 170 000 |- | 154 | 3 | style="text-align: left;"| [[Tomáš Hudák]]<br>[[Zuzana Porubjaková]]<br>[[Samo Trnka]] | style="text-align: left;"| [[Bekim Aziri]]<br>[[Vera Wisterová]]<br>[[Ivo Ladižinský]] | Adelin<br>tím | 28. január 2022 | Stand-up špeciál | 199 000 |- | 155 | 4 | style="text-align: left;"| [[Karmen Pál-Baláž]]<br>[[Robo Šimko]]<br>[[Peter Hrivňák]] | style="text-align: left;"| [[Ivana Beláková]]<br>[[Marcela Vilhanová]]<br>[[Lukáš Adamec]] | Adelin<br>tím | 4. február 2022 | Epizóda 4 | 177 000 |- | 156 | 5 | style="text-align: left;"| [[Juraj Kemka]]<br>[[Pavol Plevčík]]<br>[[Marek Majeský]] | style="text-align: left;"| [[Adriana Kemková]]<br>[[Alena Pajtinková]]<br>[[Jana Majeská]] | Danov<br>tím | 11. február 2022 | Manželský špeciál | 177 000 |- | 157 | 6 | style="text-align: left;"| [[Martina Zábranska]]<br>[[Róbert Sipos]]<br>[[Andrea Karnasová]] | style="text-align: left;"| [[Angelika Sbouli]]<br>[[Naďa Jurkemik]]<br>[[Martin Mňahončák]] | Adelin<br>tím | 18. február 2022 | Epizóda 6 | 205 000 |- | 158 | 7 | style="text-align: left;"| [[Marcel Osztas]]<br>[[Vanessa Šarköziová]]<br>[[Alan Murin]] | style="text-align: left;"| [[Bystrík (spevák)|Bystrík Červený]]<br>[[Celeste Buckinghamová]]<br>[[Robo Opatovský]] | Danov<br>tím | 25. február 2022 | Muzikantský špeciál | 203 000 |- | 159 | 8 | style="text-align: left;"| [[Kristína Greppelová]]<br>[[Roman Poláčik]]<br>[[Pavol Topoľský]] | style="text-align: left;"| [[Milena Minichová]]<br>[[Jana Hubinská]]<br>[[Ivan Krúpa]] | Danov<br>tím | 4. marec 2022 | Epizóda 8 | 186 000 |- | 160 | 9 | style="text-align: left;"| [[Michaela Majerníková]]<br>[[Juraj Hrčka]]<br>[[Marcel Ochránek]] | style="text-align: left;"| [[Ráchel Šoltésová]]<br>[[Štefan Martinovič]]<br>[[Elena Podzámska]] | Adelin<br>tím | 11. marec 2022 | Epizóda 9 | 200 000 |- | 161 | 10 | style="text-align: left;"| [[Peter Makranský]]<br>[[Karin Olasová]]<br>[[Lacko Cmorej]] | style="text-align: left;"| [[Elena Spasková]]<br>[[Adriana Totiková|Adriana Totíková]]<br>[[Michal Jánoš]] | Adelin<br>tím | 18. marec 2022 | Epizóda 10 | 207 000 |- | 162 | 11 | style="text-align: left;"| [[Andrej Remeník]]<br>[[Ivana Kubáčková]]<br>[[Juraj Ďuriš]] | style="text-align: left;"| [[Andrea Sabová]]<br>[[Marián Viskup]]<br>[[Eva Pavlíková]] | Remíza | 25. marec 2022 | Epizóda 11 | 198 000 |- | 163 | 12 | style="text-align: left;"| [[Henrich Platek]]<br>[[Oľga Belešová]]<br>[[Michal Hudák]] | style="text-align: left;"| [[Jakub Rybárik]]<br>[[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]]<br>[[Roman Pomajbo]] | Adelin<br>tím | 1. apríl 2022 | Epizóda 12 | 203 000 |- | 164 | 13 | style="text-align: left;"| [[Radoslav Zemančík]]<br>[[Jeanette Štefankova]]<br>[[Radoslav Šebo]] | style="text-align: left;"| [[Marta Jančkárová]]<br>[[Barbara Štubňová]]<br>[[Milan Urbaník]] | Danov<br>tím | 8. apríl 2022 | Epizóda 13 | 166 000 |- | 165 | 14 | style="text-align: left;"| [[Adriana Kučerová]]<br>[[Veronika Vitázková]]<br>[[Adrian Kokoš]] | style="text-align: left;"| [[Janais|Jana Kothajová]]<br>[[Adam Ďurica]]<br>[[Štefan Štec]] | Danov<br>tím | 18. apríl 2022 | Veľkonočný špeciál | 335 000 |} === 12. séria (2022)=== '''Víťaz série:''' Adela (7:6) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Vinczeovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #6EA635; color: #FFFFFF;" | |- | 166 | 1 | style="text-align: left;"| [[Sarah Arató]]<br>[[Lukáš Latinák]]<br>[[Miroslav Noga]] | style="text-align: left;"| [[Zuzana Konečná]]<br>[[Marián Miezga]]<br>[[Anna Šišková]] | Danov<br>tím | 9. september 2022 | Epizóda 1 | 299 000 |- | 167 | 2 | style="text-align: left;"| [[Dávid Hartl]]<br>[[Mirka Partlová]]<br>[[Vladislav Plevčík]] | style="text-align: left;"| [[Dáša Šarközyová]]<br>[[Dárius Kočí]]<br>[[Monika Drgáňová]] | Adelin<br>tím | 16. september 2022 | Epizóda 2 | 278 000 |- | 168 | 3 | style="text-align: left;"| [[Jozefína Zaukolcová]]<br>[[Mikuláš Michelčík (moderátor)|Mikuláš Michelčík]]<br>[[Gregor Mareš]] | style="text-align: left;"| [[Ľudovít Vašš]]<br>[[Michal Slanička]]<br>[[Katarína Brychtová]] | Danov<br>tím | 23. september 2022 | Epizóda 3 | 289 000 |- | 169 | 4 | style="text-align: left;"| [[Peter Oszlík]]<br>[[Andrea Martvoňová]]<br>[[Ľubomír Bukový]] | style="text-align: left;"| [[Ivana Kuxová]]<br>[[Pavel Bruchala|Pavol Bruchala]]<br>[[Zuzana Marošová]] | Danov<br>tím | 30. september 2022 | Epizóda 4 | 301 000 |- | 170 | 5 | style="text-align: left;"| [[ADiss]]<br>[[Dominika Mirgová]]<br>[[Šorty]] | style="text-align: left;"| [[Majself]]<br>[[Leia (zpeváčka)|Leia]]<br>[[Kali]] | Adelin<br>tím | 7. október 2022 | Muzikantský špeciál | 277 000 |- | 171 | 6 | style="text-align: left;"| [[Martin Kaprálik]]<br>[[Natália Kóšová]]<br>[[Ján Slezák (herec)|Ján Slezák]] | style="text-align: left;"| [[Dominika Žiaranová]]<br>[[Lukáš Dóza]]<br>[[Lenka Barilíková]] | Adelin<br>tím | 14. október 2022 | Epizóda 6 | 295 000 |- | 172 | 7 | style="text-align: left;"| [[Andrej Bálint]]<br>[[Simona Simánová]]<br>[[Viliam Stankay]] | style="text-align: left;"| [[Klaudia Suchomel Guzová]]<br>[[Ľubomír Bajaník]]<br>[[Katarína Jarembinská]] | Danov<br>tím | 21. október 2022 | Epizóda 7 | 321 000 |- | 173 | 8 | style="text-align: left;"| [[Michaela Vrábová]]<br>[[Ondřej Daniš]]<br>[[Vít Bednárik]] | style="text-align: left;"| [[Dana Gudabová]]<br>[[Ján Jackuliak]]<br>[[Branislav Mosný]] |Adelin<br>tím | 28. október 2022 | Epizóda 8 | 316 000 |- | 174 | 9 | style="text-align: left;"| [[Sebastián Fapšo]]<br>[[Adriana Špronglová]]<br>[[Lucia Lužinská]] | style="text-align: left;"| [[Milan Ďatelinka]]<br>[[Eva Sakálová]]<br>[[Boris Valábik]] | Danov<br>tím | 11. november 2022 | Športový špeciál | 314 000 |- | 175 | 10 | style="text-align: left;"| [[Marek Gurbaľ]]<br>[[Júlia Grejtáková]]<br>[[Titusz Tóbisz]] | style="text-align: left;"| [[Šimon Svitok]]<br>[[Katarína Procházková]]<br>[[Dušan Šimo]] | Adelin<br>tím | 18. november 2022 | Epizóda 10 | 323 000 |- |176 |11 | style="text-align: left;"| [[Ján Pál]]<br>[[Peter Bažík]]<br>[[Katarína Martinková]] | style="text-align: left;"| [[Diana Gábriková]]<br>[[Tomáš Bezdeda]]<br>[[Andrea Zimányiová]] |Remíza |25. november 2022 |Epizóda 11 |285 000 |- |177 |12 | style="text-align: left;"| [[Miro Jaroš]]<br>[[Veronika Hatala]]<br>[[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]] | style="text-align: left;"| [[Emma Zapletalová]]<br>[[Martina Dubovská]]<br>[[Marián Gáborík]] |Adelin<br>tím |9. december 2022 |Mikulášsky špeciál |289 000 |- |178 |13 | style="text-align: left;"| [[Petra Dubayová]]<br>[[Pavol Peschl]]<br>[[Tomáš Palonder]] | style="text-align: left;"| [[Valéria Beck]]<br>[[Lukáš Pelč]]<br>[[Mariana Čengel Solčanská]] |Danov<br>tím |16. december 2022 |Vianočný špeciál |306 000 |- |179 |14 | style="text-align: left;"| [[Václav Kopta]]<br>[[Adrian Jastraban]]<br>[[Juraj Kemka]] | style="text-align: left;"| [[Henrieta Mičkovicová]]<br>[[VandaHybnerová|Vanda Hybnerová]]<br>[[Petra Polnišová]] |Adelin<br>tím |31. december 2022 |Silvestrovský špeciál |446 000 |} === 13. séria (2023) === '''Víťaz série:''' Adela (10:6) {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Vinczeovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="8" style="background: #142390; color: #FFFFFF;" | |- | 180 | 1 | style="text-align: left;" | [[Victor Ibara]]<br>[[Barbora Bezáková]]<br>[[Andy Kraus]] | style="text-align: left;" | [[Broňa Kováčiková]]<br>[[Kristína Tormová]]<br>[[Marcel Ochránek]] |Danov<br>tím | 13. január 2023 | Epizóda 1 |414 000 |- |181 |2 | style="text-align: left;" | [[Patrik Mltas]]<br>[[Zuzana Marušiaková]]<br>[[Ján Žgravčák]] | style="text-align: left;" | [[Jana Košíková]]<br>[[Silvia Krpelanová]]<br>[[Juraj Tabaček]] |Danov<br>tím |20. január 2023 |Moderátorský špeciál |426 000 |- |182 |3 | style="text-align: left;" | [[Matej Zrebný]]<br>[[Nikola Kasalová]]<br>[[Lukáš Frlajs]] | style="text-align: left;" | [[Natália Puklušová]]<br>[[Dominika Kavaschová]]<br>[[Martin Šalacha]] |Adelin<br>tím |27. január 2023 |Influencerský špeciál I |413 000 |- |183 |4 | style="text-align: left;" | [[Juraj Hnilica]]<br>[[Emma Drobná]]<br>[[Jozef Holly]] | style="text-align: left;" | [[Veronika Adamičková]]<br>[[Viktória Vargová]]<br>[[Peter Bič]] |Adelin<br>tím |3. február 2023 |Muzikantský špeciál I |450 000 |- |184 |5 | style="text-align: left;" | [[Samuel Hošek]]<br>[[Zuzana Smatanová]]<br>[[Peter Cvik]] | style="text-align: left;" | [[Simona Sedláková]]<br>[[Zuzana Fialová]]<br>[[Tomáš Cíger]] |Adelin<br>tím |10. február 2023 |Umelecký špeciál |432 000 |- |185 |6 | style="text-align: left;" | [[Kamila Chomaničová]]<br>[[Martin Vaculík]]<br>[[Attila Végh]] | style="text-align: left;" | [[Monika Chochlíková]]<br>[[Maťo Homola]]<br>[[Matej Jurášek|Matej Rarach Jurášek]] |Danov<br>tím |17. február 2023 |Športový špeciál |458 000 |- |186 |7 | style="text-align: left;" | [[Liberty Simon]]<br>[[Lukáš Kimlička]]<br>[[Miro Šimonič]] | style="text-align: left;" | [[Dušan Kajaba]]<br>[[Petra Ficová]]<br>[[Lucia Hablovičová]] |Adelin<br>tím |3. marec 2023 |Módný špeciál |400 000 |- |187 |8 | style="text-align: left;" | [[Tomáš Zubák]]<br>[[Pavol Smolka]]<br>[[Tomáš Dohňanský]] | style="text-align: left;" | [[Emma Drobná]]<br>[[Zuzana Smatanová]]<br>[[Peter Novák]] |Adelin<br>tím |10. marec 2023 |Speváci verzus manažeri |429 000 |- |188 |9 | style="text-align: left;" | [[Rebeka Jenisová]]<br>[[Filip Tůma]]<br>[[Dalibor Jenis]] | style="text-align: left;" | [[Daniela Tomešová]]<br>[[Svetlana Rymarenko]]<br>[[Branislav Kostka]] |Adelin<br>tím |17. marec 2023 |Muzikantský špeciál II |424 000 |- |189 |10 | style="text-align: left;" | [[Dominik Haluška]]<br>[[Lujza Garajová Schrameková]]<br>[[Fero Joke]] | style="text-align: left;" | [[Natália Pažická]]<br>[[Evelyn]]<br>[[Štefan Martinovič]] |Adelin<br>tím |24. marec 2023 |Influencerský špeciál II |399 000 |- |190 |11 | style="text-align: left;" | [[Lucia Ondrušová]]<br>[[Martin Škrteľ]]<br>[[Miloš Lačný]] | style="text-align: left;" | [[Soňa Stanovská]]<br>[[Denis Myšák]]<br>[[Juraj Tarr]] |Danov<br>tím |31. marec 2023 |Futbalisti vs vodáci |429 000 |- |191 |12 | style="text-align: left;" | [[Kristína Greppelová]]<br>[[Rastislav Staňa]]<br>[[Michael Szatmáry]] | style="text-align: left;" | [[Barbora Chlebcová]]<br>[[Ján Lašák]]<br>[[Katarína Brychtová]] |Adelin<br>tím |14. apríl 2023 |Veľkonočný špeciál |393 000 |- |192 |13 | style="text-align: left;" | [[Marek Danko|Mark Dann]]<br>[[Daniela Lovlin]]<br>[[Martin Harich]] | style="text-align: left;" | [[Kristína Mihaľová]]<br>[[Anita Soul]]<br>[[Eugen Vizváry]] |Adelin<br>tím |21. apríl 2023 |Muzikantský špeciál III |359 000 |- |193 |14 | style="text-align: left;" | [[Juraj Bernáth (herec)|Juraj Bernáth]]<br>[[Daniela Šinkorová]]<br>[[Marián Vojtko]] | style="text-align: left;" | [[Michaela Badinková]]<br>[[Yvetta Blanarovičová]]<br>[[Mário Radačovský]] |Danov<br>tím |28. apríl 2023 |Epizóda 14 |407 000 |- |194 |15 | style="text-align: left;" | [[Simona Marhefková]]<br>[[Martin Mašek]]<br>[[Štefan Jurča]] | style="text-align: left;" | [[Silvia Pavličková]] <br>[[Tomáš Pohorelec]]<br>[[Juraj Haviar]] |Danov<br>tím |5. máj 2023 |Epizóda 15 |341 000 |- |195 |16 | style="text-align: left;" | [[Kristína Rosová Moravčíková]]<br>[[Jaroslav Moravčík]]<br>[[Marko Pillo]] | style="text-align: left;" | [[Andrea Bučko]]<br>[[Karin Olasová]]<br>[[Michal Candrák]] |Adelin<br>tím |12. máj 2023 |Epizóda 16 |340 000 |} === 14. séria (2023{{--}}2024) === V 14. sezóne Milujem Slovensko došlo k úplnej zmene štúdia. Táto séria začne Silvestrovským špeciálom a bude pokračovať od 12. januára. Kapitánmi sú stále [[Daniel Dangl|Dano Dangl]] a [[Adela Vinczeová|Adela Vinczeova]]. V tejto sérii program oslávi jubilejný 200. diel a bude mať celkom 18 epizód. '''Víťaz série:''' Dano (8:10) {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Vinczeovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="8" style="background: #E60000; color: #FFFFFF;" | |- | 196 | 1 | style="text-align: left;" | [[Michael Szatmary]]<br>[[Martina Zábranská]]<br>[[Lacko Cmorej]] | style="text-align: left;" | [[Vera Wisterová]]<br>[[Karin Haydu]]<br>[[Štefan Martinovič]] |Danov<br>tím |31. december 2023 | Silvestrovský špeciál |381 000 |- |197 |2 | style="text-align: left;" | [[Barbora Andrešičová]]<br>[[Juraj Ďuriš]]<br>[[Svätopluk Malachovský]] | style="text-align: left;" | [[Lesana Krausková]]<br>[[Kristína Kanátová]]<br>[[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]] |Danov<br>tím |12. január 2024 |Epizóda 2 |390 000 |- |198 |3 | style="text-align: left;" |[[Daniel Žulčák]]<br>[[Kristína Tormová]]<br>[[Vladimír Varecha]] | style="text-align: left;" |[[Marianna Ďurianová]]<br>[[Štefan Štec]]<br>[[Barbora Krajčírová]] |Adelin<br>tím |19. január 2024 |Epizóda 3 |412 000 |- |199 |4 | style="text-align: left;" |[[Jana Kothajová]]<br>[[Bystrík Červený]]<br>[[Ján Kuric]] | style="text-align: left;" |[[Anabela Mollová]]<br>[[Tomáš Šedivý|Lasky]]<br>[[Miko Hladký]] |Adelin<br>tím |26. január 2024 |Muzikantský špeciál I |376 000 |- |200 |5 | style="text-align: left;" | [[Adam Pavlovčin]]<br>[[Andrea Sabová]]<br>[[Twiins|Veronika Nízlová]] | style="text-align: left;" | [[Radka Pavlovčinová]]<br>[[Dávid Hartl]]<br>[[Twiins|Daniela Nízlová]] |Danov<br>tím |2. február 2024 |200. jubilejný diel |330 000 |- |201 |6 | style="text-align: left;" |[[Jany Landl]]<br>[[Vierka Ayisi]]<br>[[Fredy Ayisi]] | style="text-align: left;" |[[Anna Strike]]<br>[[Laci Strike]]<br>[[Miroslav Janík]] |Adelin<br>tím |9. február 2024 |Jogíni vs tanečníci |{{N/A}} |- |202 |7 | style="text-align: left;" |[[Michaela Szocsová]]<br>[[Zuzana Norisová]]<br>[[Peter Ondrejička]] | style="text-align: left;" |[[Jana Labajová]]<br>[[Jozef Adamčík]]<br>[[René Štúr]] |Danov<br>tím |16. február 2024 |Herci z Radošinského<br>naivného divadla |323 000 |- |203 |8 | style="text-align: left;" |[[Matúš Beniak]]<br>[[Kristína Spáčová]]<br>[[Jakub Jablonský]] | style="text-align: left;" |[[Michaela Trokanová]]<br>[[Petra Dubayová]]<br>[[Vladislav Plevčík]] |Danov<br>tím |23. február 2024 |Epizóda 8 |350 000 |- |204 |9 | style="text-align: left;" |[[Majself]]<br>[[Saimonsa]]<br>[[Opak (raper)|Opak]] | style="text-align: left;" |[[Maroš Goga]]<br>[[Daniela Lovlin]]<br>[[Peter Cmorik]] |Adelin<br>tím |1. marec 2024 |Muzikantský špeciál II |362 000 |- |205 |10 | style="text-align: left;" |[[Monika Szabo Horváthová]]<br>[[Matúš Kvietik]]<br>[[Marián Labuda ml.]] | style="text-align: left;" |[[Marta Maťová]]<br>[[Richard Autner]]<br>[[Juraj Kemka]] |Adelin<br>tím |8. marec 2024 |Epizóda 10 |325 000 |- |206 |11 | style="text-align: left;" |[[Petra Dzvoníková]]<br>[[Jozef Fatrsík]]<br>[[Denis Kováč]] | style="text-align: left;" |[[Nikoleta Vujisić]]<br>[[Simona Salátová]]<br>[[Milan Bardún]] |Adelin<br>tím |15. marec 2024 |Epizóda 11 |{{N/A}} |- |207 |12 | style="text-align: left;" |[[Michaela Rózsa Ružičková]]<br>[[Petra Torkošová]]<br>[[Adam Sedlický]] | style="text-align: left;" |[[Daniel Čapkovič]]<br>[[Andrea Vizvári]]<br>[[Martin Gyimesi]] |Danov<br>tím |22. marec 2024 |Operní speváci<br>vs dirigenti |{{N/A}} |- |208 |13 | style="text-align: left;" |[[Tomáš Mihálik]]<br>[[Peter Čambor]]<br>[[Michal Kubovčík]] | style="text-align: left;" |[[Soňa Skoncová]]<br>[[Katarína Van Derham]]<br>[[Alexandra Gachulincová]] |Adelin<br>tím |5. apríl 2024 |Epizóda 13 |{{N/A}} |- |209 |14 | style="text-align: left;" |[[Sára Polyaková]]<br>[[Branislav Deák]]<br>[[Martin Mňahončák]] | style="text-align: left;" |[[Kristína Kucianová]]<br>[[Veronika Hatala]]<br>[[Marián Miezga]] |Danov<br>tím |12. apríl 2024 |Epizóda 14 |313 000 |- |210 |15 | style="text-align: left;" |[[Broňa Kováčiková]]<br>[[Juraj Hrčka]]<br>[[Alex Maďar]] | style="text-align: left;" |[[Annamária Janeková]]<br>[[Marcela Vilhanová]]<br>[[Karol Csino]] |Adelin<br>tím |19. apríl 2024 |Epizóda 15 |346 000 |- |211 |16 | style="text-align: left;" |[[Stanislav Slovák]]<br>[[Lucia Šoralová]]<br>[[Dušan Kollár]] | style="text-align: left;" |[[Andrea Bučko]]<br>[[Zuzana Fialová]]<br>[[Peter Brajerčík]] |Danov<br>tím |3. máj 2024 |Epizóda 16 |343 000 |- |212 |17 | style="text-align: left;" | [[Tomáš Kramár]]<br>[[Marián Gáborík]]<br>[[Ján Žgravčák]] | style="text-align: left;" | [[Denisa Šebenová]]<br>[[Boris Valábik]]<br>[[Ľuboš Hlavena]] |Danov<br>tím |10. máj 2024 |Hokejový špeciál |{{N/A}} |- |213 |18 | style="text-align: left;" |[[Branislav Bajza]]<br>[[Barbora Žiačiková]]<br>[[Peter Opet]] | style="text-align: left;" |[[Boris Lettrich]]<br>[[Barbora Švidraňová]]<br>[[Mário Tománek]] |Danov<br>tím |17. máj 2024 |Polemic vs Aya |284 000 |} === 15. séria (2024 – 2025) === '''Víťaz série:''' Adela (12:6) {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Vinczeovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="8" style="background: #E2B700; color: #FFFFFF;" | |- | 214 | 1 | style="text-align: left;" |[[Dominika Mirgová]]<br>[[Tomáš Šedivý|Lasky]]<br>[[Juraj Podmanický]] | style="text-align: left;" |[[Emma Drobná]]<br>[[Lukáš Adamec]]<br>[[Peter Novák]] | Adelin<br>tím |31. december 2024 |Silvestrovský špeciál |320 000 |- |215 |2 | style="text-align: left;" |[[Michal Spielmann]]<br>[[Jana Labajová]]<br>[[Juraj Tabaček]] | style="text-align: left;" |[[Zuzana Konečná]]<br>[[Jana Majeská]]<br>[[Peter Brajerčík]] | Danov<br>tím |10. január 2025 | Epizóda 2 |416 000 |- |216 |3 | style="text-align: left;" |[[Jakub Grigar]]<br>[[Eliška Mintálová]]<br>[[Matej Beňuš]] | style="text-align: left;" |[[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]]<br>[[Martin Mikovič]]<br>[[Roman Procházka (futbalista)|Roman Procházka]] | Adelin<br>tím |17. január 2025 | Futbalisti vs vodáci |{{N/A}} |- |217 |4 | style="text-align: left;" |[[Pavel Achs]]<br>[[Martina Jančeková]]<br>[[Viliam Stankay]] | style="text-align: left;" |[[Michaela Majerníková]]<br>[[Ondřej Daniš]]<br>[[Anna Šišková]] | Danov<br>tím |24. január 2025 | Moderátori vs herci zo<br>seriálu [[Dotyk života]] |{{N/A}} |- |218 |5 | style="text-align: left;" |[[Peter Lacho]]<br>[[Soňa Norisová]]<br>[[Vladimír Kobielský]] | style="text-align: left;" |[[Markus Daniel]]<br>[[Jana Golisová]]<br>[[Branislav Kostka]] | Adelin<br>tím |31. január 2025 | Sieň Slávy | 448 000 |- |219 |6 | style="text-align: left;" |[[Dana Droppová]]<br>[[Peter Kiss]]<br>[[Adam Bárdy]] | style="text-align: left;" |[[Veronika Strapková]]<br>[[Filip Šebesta]]<br>[[Branislav Deák]] | Danov<br>tím |7. február 2025 | Epizóda 6 |{{N/A}} |- |220 |7 | style="text-align: left;" |[[Sarah Arató]]<br>[[Peter Oszlík|Peter Oszlik]]<br>[[Lukáš Latinák]] | style="text-align: left;" |[[Eva Javorská]]<br>[[Stanislava Kašperová]]<br>[[Boris Srník]] | Danov<br>tím |14. február 2025 | Epizóda 7 | 409 000 |- |221 |8 | style="text-align: left;" |[[Tereza Mihalíková]]<br>[[Rebecca Šramková]]<br>[[Norbert Gomboš]] | style="text-align: left;" |[[Samuel Volárik]]<br>[[Bronislava Borovičková]]<br>[[Radoslav Rančík]] |Danov<br>tím |21. február 2025 | Basketbalisti vs<br>tenisti |{{N/A}} |- |222 |9 | style="text-align: left;" |[[Ivan Šándor]]<br>[[Zuzana Kyzeková]]<br>[[Michal Domonkoš]] | style="text-align: left;" |[[Lenka Debnárová]]<br>[[Gabriela Škrabáková]]<br>[[Peter Sklár]] |Adelin<br>tím |28. február 2025 | Dabingový špeciál |369 000 |- |223 |10 | style="text-align: left;" |[[Milan Švikruha]]<br>[[Dominika Dadíková]]<br>[[Martin Chynoranský]] | style="text-align: left;" |[[Zuzana Botíková]]<br>[[Ivana Ilgová]]<br>[[Štefan Chrappa]] |Adelin<br>tím |7. marec 2025 |Rozhlasový špeciál |{{N/A}} |- |224 |11 | style="text-align: left;" |[[Henrieta Mičkovicová]]<br>[[Kristína Tormová]]<br>[[Anikó Vargová]] | style="text-align: left;" |[[Jozef Adamčík]]<br>[[Michal Kubovčík]]<br>[[Svätopluk Malachovský]] |Adelin<br>tím |14. marec 2025 |Epizóda 11 |{{N/A}} |- |225 |12 | style="text-align: left;" |[[Kristína Mihaľová]]<br>[[Jakub Šedivý]]<br>[[Kamil Mikulčík]] | style="text-align: left;" |[[Diana Ristová]]<br>[[Alexandra Okálová]]<br>[[Tomáš Bezdeda]] | Adelin<br>tím |21. marec 2025 |Muzikantský špeciál |{{N/A}} |- |226 |13 | style="text-align: left;" |[[Octavia McKenzie]]<br>[[Andrea Ena]]<br>[[Miguel Mandez]] | style="text-align: left;" |[[Hana Rapantová]]<br>[[Jana Majeská]]<br>[[Marcel Merčiak]] |Adelin<br>tím |28. marec 2025 |Zahraniční rodáci vs <br>moderátori |400 000 |- |227 |14 | style="text-align: left;" |[[Éva Vica Kerekes]]<br>[[Erik Žibek]]<br>[[Marek Fašiang]] | style="text-align: left;" |[[Zuzana Porubjaková]]<br>[[Kristína Greppelová]]<br>[[Marek Majeský]] |Adelin<br>tím |4. apríl 2025 |Epizóda 14 |359 000 |- |228 |15 | style="text-align: left;" | [[Dalibor Ludvig]]<br>[[Petra Dzvoníková]]<br>[[Dominik Haluška]] | style="text-align: left;" | [[Kristína Sedláčková]]<br>[[Evelyn]]<br>[[Fero Joke]] |Adelin<br>tím |11. apríl 2025 |Epizóda 15 |{{N/A}} |- |229 |16 | style="text-align: left;" |[[Erika Palkovičová]]<br>[[Matúš Očkaik]]<br>[[Alexandra Gachulincová]] | style="text-align: left;" |[[Michaela Kocianová]]<br>[[Michaela Hlaváčková]]<br>[[Marek Kosorín]] |Danov<br>tím |2. máj 2025 |Modelingový špeciál |{{N/A}} |- |230 |17 | style="text-align: left;" |[[Juraj Hnilica]]<br>[[Petra Ázacis]]<br>[[Lacko Cmorej]] | style="text-align: left;" |[[Klára Lapinová]]<br>[[Mikuláš Michelčík (moderátor)|Mikuláš Michelčík]]<br>[[Michael Szatmáry]] |Adelin<br>tím |16. máj 2025 |Moderátori Dvojky |{{N/A}} |- |231 |18 | style="text-align: left;" |[[Mária Schumerová|Mária Schumerova]]<br>[[Radka Kopriva]]<br>[[Marek Rozkoš]] | style="text-align: left;" |[[Emma Funtová]]<br>[[Lívia Bielovič]]<br>[[Ján Slezák (herec)|Ján Slezák]] |Adelin<br>tím |23. máj 2025 |Epizóda 18 |{{N/A}} |} === 16. séria (2025-2026) === Šestnásta séria Milujem Slovensko je prvá, ktorá sa nevysiela na STVR ale na TV JOJ. Moderátorom zostal Martin Nikodým. Novým kapitánom sa stal [[Matej Cifra]], na druhom poste zostala [[Adela Vinczeová]]. '''Víťaz série:''' ? (3:4) {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Vinczeovej ! Tím Mateja "Sajfu" Cifru ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="8" style="background: #9C1DE3; color: #FFFFFF;" | |- | 232 | 1 | style="text-align: left;" |[[Juraj Tabaček]]<br>[[Natália Puklušová]]<br>[[Michal Hudák]] | style="text-align: left;" |[[Marcel Forgáč]]<br>[[Evelyn]]<br>[[Marián Čekovský]] |Adelin<br>tím |31. december 2025 |Silvestrovský špeciál |488 000 |- |233 |2 | style="text-align: left;" |[[Barbora Števulová]]<br>[[Maťo Homola]]<br>[[Radoslav Rančík]] | style="text-align: left;" |[[Martina Kohlová]]<br>[[Danka Barteková]]<br>[[Matej Tóth]] |Sajfov<br>tím |27. február 2026 |Športový špeciál |{{N/A}} |- |234 |3 | style="text-align: left;" |[[Ladislav Bédi]]<br>[[Juraj Kemka]]<br>[[Alexander Bárta]] | style="text-align: left;" |[[Emily Bédi Drobňáková]]<br>[[Adriana Kemková]]<br>[[Henrieta Mičkovicová]] |Sajfov<br>tím |6. marec 2026 |Manželský špeciál |{{N/A}} |- |235 |4 | style="text-align: left;" |[[Kali]]<br>[[Alan Murin]]<br>[[Lina Mayer]] | style="text-align: left;" |[[Adam Ďurica]]<br>[[Tina (speváčka)|Tina]]<br>[[Yael|Matúš Kolárovský]] |Sajfov<br>tím |13. marec 2026 |Muzikantský špeciál |{{N/A}} |- |236 |5 | style="text-align: left;" |[[Andrea Belányiová]]<br>[[Aneta Parišková]]<br>[[Ján Mečiar]] | style="text-align: left;" |[[Bruno Ciberej]]<br>[[Bibiana Ondrejková]]<br>[[Thomas Puskailer]] |Sajfov<br>tím |20. marec 2026 |Moderátori TV JOJ |{{N/A}} |- |237 |6 | style="text-align: left;" |[[Matúš Kvietik]]<br>[[Mária Schumerová]]<br>[[Marek Majeský]] | style="text-align: left;" |[[Kristína Turjanová]]<br>[[Jana Kvantiková]]<br>[[Jozef Vajda]] |Adelin<br>tím |27. marec 2026 |[[Nemocnica (seriál)|Nemocnica]] vs [[Osud (slovenský seriál)|Osud]] |{{N/A}} |- |238 |7 | style="text-align: left;" |[[Katarína Koščová]]<br>[[Daniel Špiner]]<br>[[Ondrej Kandráč]] | style="text-align: left;" |[[Viktória Vargová]]<br>[[Peter Bič]]<br>[[Eva Máziková]] |Adelin<br>tím |3. apríl 2026 |Veľkonočný špeciál |{{N/A}} |- |239 |8 | style="text-align: left;" |[[Simona First]]<br>[[Ivan Kostra]]<br>[[Samo Trnka]] | style="text-align: left;" |[[Lujza Garajová Schrameková]]<br>[[Tomáš Hudák]]<br>[[Michael Szatmáry]] |? |10. apríl 2026 |Stand-up špeciál |{{N/A}} |- |240 |9 | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? |? |17. apríl 2026 |Epizóda 9 |{{N/A}} |- |241 |10 | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? |? |24. apríl 2026 |Epizóda 10 |{{N/A}} |- |242 |11 | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? |? |1. máj 2026 |Epizóda 11 |{{N/A}} |- |243 |12 | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? |? |8. máj 2026 |Epizóda 12 |{{N/A}} |- |244 |13 | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? |? |15. máj 2026 |Epizóda 12 |{{N/A}} |- |245 |14 | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? |? |22. máj 2026 |Epizóda 14 |{{N/A}} |- |246 |15 | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? |? |29. máj 2026 |Epizóda 15 |{{N/A}} |- |247 |16 | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? |? |5. jún 2026 |Epizóda 16 |{{N/A}} |- |248 |17 | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? |? |12. jún 2026 |Epizóda 17 |{{N/A}} |- |249 |18 | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? |? |19. jún 2026 |Epizóda 18 |{{N/A}} |} === 17. séria (2026) === '''Víťaz série:''' ? {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Vinczeovej ! Tím Mateja "Sajfu" Cifru ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="8" style="background: #33CC33; color: #FFFFFF;" | |- | 232 | 1 | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? |? |Jeseň 2026 |Epizóda 1 |{{N/A}} |- |233 |2 | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? |? |Jeseň 2026 |Epizóda 2 |{{N/A}} |} == Štatistiky == {| class="wikitable" |+Tímy STVR !Tím !Počet výher !Počet remíz |- |Danov tím !98 ! rowspan="2" |6 |- |Adelin tím !112 |- |Šokov tím !8 ! rowspan="2" |1 |- |Stankin tím !6 |} {| class="wikitable" |+Tímy TV JOJ !Tím !Počet výher !Počet remíz |- |Sajfov tím !4 ! rowspan="2" |0 |- |Adelin tím !3 |} === Zaujímavosti === * Najviac účastí súťažiaceho: '''8''' ([[Marián Miezga]]) * Najviac získaných bodov: '''173''' (epizóda 72) * Najmenej bodov na výhru: '''16''' (epizóda 166) * Najmenej bodov pri prehre: '''23''' (epizóda 32) * Najviac výhier/prehier v sezóne: '''12''' (15. séria) * Najmenej výhier/prehier v sezóne: '''4''' (10. séria) * Najviac účastí súťažiaceho v jednej sérii: '''2''' ([[Emma Drobná]], [[Zuzana Smatanová]]) * Vo finálovom točení pri kolese šťastia (k 13. marci 2026) bola '''14-krát''' vytočená '''100''' * Vo finálovom točení pri kolese šťastia (k 13. marci 2026) bola '''14-krát''' vytočená '''smrtka''' == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.rtvs.sk/televizia/program/11070 ''Milujem Slovensko''] na [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] * [https://sk-sk.facebook.com/soumilujemslovensko/ ''Milujem Slovensko''] na [[Facebook]]u * {{Csfd film|337518}} * {{Imdb film|6293736}} * {{Kinobox film|463506}} [[Kategória:Televízne relácie Slovenskej televízie]] [[Kategória:Zábavné televízne programy]] [[Kategória:Hudobné televízne programy]] [[Kategória:Televízne súťaže]] q49t5y1djm2r6g47sthd4colda64lz0 American Horror Story 0 500349 8187907 8148844 2026-03-27T15:41:24Z ~2026-19110-06 290343 8187907 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízny seriál | sk = American Horror Story | en = American Horror Story | logo = American Horror Story.svg | žáner = [[Horor]] | námet = Ryan Murphy<br>Brad Falchuk | krajina = {{minivlajka|USA}} [[USA]] | jazyk = [[Angličtina]] | počet sérií = 12 | počet častí = 132 ([[Zoznam častí seriálu American Horror Story|zoznam častí]]) | výkonný producent = Dante Di Loreto<br>Brad Falchuk<br>Ryan Murphy<br>Tim Minear<br>James Wong<br>Jennifer Salt<br>Bradley Buecker<br>Alexis Martin Woodall | producent = Patrick McKee<br>Robert M. Williams Jr.<br>Ned Martel | dĺžka = 37–73 minút | spoločnosť = [[20th Century Fox|20th Century Fox Television]]<br>Ryan Murphy Productions<br>Brad Falchuk Teley-Vision | distribútor = [[20th Century Fox|20th Television]] | rok orig = 5. október 2011 –<br>súčasnosť | tv orig = FX | rok sk = 16. január 2014 –<br>súčasnosť | tv sk = [[Plus (televízna stanica)|Plus]] | webstránky = }} '''''American Horror Story''''' je americký hororový seriál, ktorý vytvorili Ryan Murphy a Brad Falchuk. tvorcovia seriálu [[Glee]]. Každá séria je samostatný príbeh a hrajú v ňom iné postavy. Seriál vysiela americká káblová televízia FX od 5. októbra 2011. Na Slovensku sa seriál vysiela na [[Plus (televízna stanica)|Pluske]] od 16. januára 2014.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Poznáme program JOJ a Plus na rok 2014 | url = http://strategie.hnonline.sk/spravy/media/pozname-program-joj-a-plus-na-rok-2014 | dátum vydania = 4.11.2013 | vydavateľ = Stratégie }}</ref> Prvá séria, ktorá má názov ''Murder House, ''sa odohráva v [[Los Angeles]], v roku 2011 a zameriava sa na rodinu, ktorá sa presťahuje do domu, v ktorom strašia jeho zosnulí bývalí obyvatelia. Druhá séria, s názvom ''Asylum, ''sa odohráva v [[Massachusetts]] v roku 1964 a ukazuje príbehy pacientov ústavu pre duševne chorých zločincov. Tretia séria, s názvom ''Coven'', sa odohráva v [[New Orleans]] v roku 2013 a ukazuje klan čarodejníc, ktoré čelia tým, čo ich chcú zničiť. Štvrtá séria, s názvom ''Freak Show, ''sa odohráva v meste Jupiter na [[Florida|Floride]] v roku 1952 a zameriava sa na jednu z mála posledných "American freak shows". Piata séria, s názvom ''Hotel'', sa odohráva v roku 2015 a sústredí sa na personál a hostí mysteriózneho hotela. Šiesta séria, s názvom ''Roanoke'', je nakrútená formou reality šou, ktorá sa odohráva v Severnej Karolíne. ==Série== : ''Hlavný článok: [[Zoznam častí seriálu American Horror Story]]'' {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- ! colspan="2" rowspan="2"| Séria ! rowspan="2"| Názov ! rowspan="2"| Časti ! colspan="4"| {{minivlajka|USA|w}} ! colspan="3"| {{minivlajka|Slovensko|w}} |- ! Premiéra série ! Finále série ! Sledovanosť ! Stanica ! Premiéra série ! Finále série ! Stanica |- | style="background:#9f2323; width:1%;"| | [[Zoznam častí seriálu American Horror Story#1. séria: Murder House (2011)|1]] | ''Murder House'' | 12 | 5. október 2011 | 21. december 2011 | 2,82 mil.<ref name="s2a">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = American Horror Story: Season Two Ratings | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/american-horror-story-season-two-ratings-25324/ | dátum vydania = 24.1.2013 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | rowspan="12"| FX | 16. január 2014 | 27. marec 2014 | rowspan="3"| [[Plus (televízna stanica)|Plus]] |- | style="background:#14131A; width:1%;"| | [[Zoznam častí seriálu American Horror Story#2. séria: Asylum (2012-13)|2]] | ''Asylum'' | 13 | 17. október 2012 | 23. január 2013 | 2,53 mil.<ref name="s2a"/> | 3. apríl 2015 | 26. jún 2015 |- | style="background:#662C35; width:1%;"| | [[Zoznam častí seriálu American Horror Story#3. séria: Coven (2013-14)|3]] | ''Coven'' | 13 | 9. október 2013 | 29. január 2014 | 4,00 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = American Horror Story: Season Three Ratings | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/american-horror-story-coven-season-three-ratings-30391/ | dátum vydania = 31.1.2014 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | 13. júl 2017 | 10. august 2017 |- | style="background:#125B5C; width:1%;"| | [[Zoznam častí seriálu American Horror Story#4. séria: Freak Show (2014-15)|4]] | ''Freak Show'' | 13 | 8. október 2014 | 21. január 2015 | 3,85 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = American Horror Story: Season Four Ratings | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/american-horror-story-freak-show-ratings-34379/ | dátum vydania = 22.1.2015 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | | | |- | style="background:#403A00; width:1%;"| | [[Zoznam častí seriálu American Horror Story#5. séria: Hotel (2015-16)|5]] | ''Hotel'' | 12 | 7. október 2015 | 13. január 2016 | 2,89 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = American Horror Story: Season Five Ratings | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/american-horror-story-hotel-season-five-ratings-38528/ | dátum vydania = 14.1.2016 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | | | |- | style="background:#DCC494; width:1%;"| | [[Zoznam častí seriálu American Horror Story#6. séria: Roanoke (2016)|6]] | ''Roanoke'' | 10 | 14. september 2016 | 16. november 2016 | 2,93 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = American Horror Story: Season Six Ratings | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/american-horror-story-season-six-ratings/ | dátum vydania = 17.11.2016 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | | | |- | style="background:#F6BB02; width:1%;"| | [[Zoznam častí seriálu American Horror Story#7. séria: Cult (2017)|7]] | ''Cult'' | 11 | 5. september 2017 | 14. november 2017 | 2,22 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = American Horror Story: Season Seven Ratings | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/american-horror-story-season-seven-ratings/ | dátum vydania = 15.11.2017 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | | | |- | style="background:#FF6048; width:1%;"| | [[Zoznam častí seriálu American Horror Story#8. séria: Apocalypse (2018)|8]] | ''Apocalypse'' | 10 | 12. september 2018 | 14. november 2018 | 2,03 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = American Horror Story: Season Eight Ratings | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/american-horror-story-apocalypse-season-eight-ratings/ | dátum vydania = 15.11.2018 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | | | |- | style="background:#3c230d; width:1%;"| | [[Zoznam častí seriálu American Horror Story#9. séria: 1984 (2019)|9]] | ''1984'' | 9 | 18. september 2019 | 13. november 2019 | 1,32 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = American Horror Story: Season Nine (1984) Ratings | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/american-horror-story-season-nine-1984-ratings/ | dátum vydania = 14.11.2019 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | | | |- | style="background:#0F5A90; width:1%;"| | [[Zoznam častí seriálu American Horror Story#10. séria: Double Feature (2021)|10]] | ''Double Feature'' | 10 | 25. august 2021 | 20. október 2021 | 0,65 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = American Horror Story: Season 10 Ratings (Double Feature) | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/american-horror-story-season-10-ratings/ | dátum vydania = 21.10.2021 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | | | |- | style="background:#DDEEF5;"| | [[Zoznam častí seriálu American Horror Story#11. séria: NYC (2022)|11]] | ''NYC'' | 10 | 19. október 2022 | 16. november 2022 | 0,27 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = American Horror Story: Season 11 Ratings (NYC) | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/american-horror-story-season-11-ratings-nyc/ | dátum vydania = 17.11.2022 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | | | |- | style="background:#85BBDD;"| | [[Zoznam častí seriálu American Horror Story#12. séria: Delicate (2023)|12]] | ''Delicate'' | | 20. september 2023 | | | | | |} ===''Murder House'' (2011)=== V roku 2011 sa psychiater Ben Harmon ([[Dylan McDermott]]) s manželkou Vivien ([[Connie Britton]]) a dcérou Violet ([[Taissa Farmiga]]) presťaujú z Los Angeles do Bostonu po Vivieninom potrate a Benovej nevere. Harmonovci sa nasťaujú do zreštaurovaného sídla a čoskoro sa zoznámia s niekdajšími obyvateľmi domu, Constance Langdon ([[Jessica Lange]]) a jej dvoma deťmi Tateom ([[Evan Peters]]) a Addie ([[Jamie Brewer]]) a so znetvoreným Larrym Harveyom ([[Denis O'Hare]]). Ben a Vivien sa snažia obnoviť ich vzťah, zatiaľ čo Violet trpí depresiami a nachádza útechu u Tatea. Langdonovci a Larry často zasahujú do života Harmonovcov a rodina sa dozvedá o tom, že v dome sú uväznení duchovia bývalých mŕtvych majiteľov. ====Hlavné postavy==== * [[Connie Britton]] ako Vivien Harmon * [[Dylan McDermott]] ako Dr. Ben Harmon * [[Evan Peters]] ako Tate Langdon * [[Taissa Farmigová|Taissa Farmiga]] ako Violet Harmon * [[Denis O'Hare]] ako Larry Harvey * [[Jessica Langeová|Jessica Lange]] ako Constance Langdon ===''Asylum'' (2012-13)=== Druhá séria sa odohráva v roku 1964 a sleduje pacientov, doktorov a mníšky v psychiatrickej liečebni Briarcliff v Massachusetts, založenej pre liečbu duševne chorých kriminálnikov. V liečebni pracujú Sestra Jude ([[Jessica Lange]]), Sestra Mary Eunice ([[Lily Rabe]]) a zakladateľ liečebne Monsignor Timothy Howard ([[Joseph Fiennes]]). Medzi doktormi, ktorí liečia pacientov sú psychiater Dr. Oliver Thredson ([[Zachary Quinto]]) a sadistický vedec Dr. Arthur Arden ([[James Cromwell]]). Niektorí pacienti tvrdia, že sú v liečebni neprávom ako napr. lesbická reportérka Lana Winters ([[Sarah Paulson]]), obvinený sériový vrah Kit Walker ([[Evan Peters]]), nymfomanka Shelley ([[Chloë Sevigny]]) a údajná vrahyňa Grace Bertrand ([[Lizzie Brocheré]]). Pacienti nezriedka zažívajú aj nadprirodzené a vedecké javy ako napr. posadnutosť diablom a únos mimozemskými bytosťami. ====Hlavné postavy==== * [[Zachary Quinto]] ako Dr. Oliver Thredson * [[Joseph Fiennes]] ako Monsignor Timothy Howard * [[Sarah Paulsonová|Sarah Paulson]] ako Lana Winters * [[Evan Peters]] ako Kit Walker * [[Lily Rabe]] ako Sestra Mary Eunice McKee * [[Lizzie Brocheré]] ako Grace Bertrand * [[James Cromwell]] ako Dr. Arthur Arden * [[Jessica Langeová|Jessica Lange]] ako Sestra Jude Martin ===''Coven'' (2013-14)=== Motívom tretej série je utláčanie menšín. Po [[Salemské čarodejnice|Salemských súdnych procesoch]] čarodejnice, čo prežili už takmer vymreli a sú znovu v nebezpečenstve. V New Orleans sa otvorila nová škola, kde sa mladé čarodejnice môžu učiť sebaobrane. Po dlhej dobe prichádza Najvyššia čarodejnica Fiona, aby sa uistila, že klan a všetky jeho tajomstvá sú v bezpečí. Fionina dcéra Cordelia na škole učí. Udalosti odhalia odveké rivalstvo medzi Salemskými čarodejnicami a kultom [[Voodoo]] z New Orleans, a dlhodobú nenávisť medzi Voodoo kráľovnou Marie Laveau a sériovou vrahyňou Delphine LaLaurie. Dej sa odohráva v prítomnosti s retrospektívami z 19-teho a 20-teho storočia. Ďalšie motívy okrem utláčania čarodejníc je samotné čarodejníctvo, Voodoo praktiky, rasizmus a vzťahy medzi matkami a dcérami. ====Hlavné postavy==== * [[Sarah Paulsonová|Sarah Paulson]] ako Cordelia Foxx * [[Taissa Farmigová|Taissa Farmiga]] ako Zoe Benson * [[Frances Conroyová|Frances Conroy]] ako Myrtle Snow * [[Evan Peters]] ako Kyle Spencer * [[Lily Rabe]] ako Misty Day * [[Emma Robertsová|Emma Roberts]] ako Madison Montgomery * [[Denis O'Hare]] ako Spalding * [[Kathy Batesová|Kathy Bates]] ako Delphine LaLaurie * [[Jessica Langeová|Jessica Lange]] ako Fiona Goode ===''Freak Show'' (2014-15)=== Motívom štvrtej série je nespravodlivosť. Príbeh sa odohráva v roku 1952 v mestečku Jupiter v štáte Florida, kde sa Elsa Mars ([[Jessica Langeová]]) snaží udržať jednu z posledných „Freak Show“. Keď sa v nemocnici objavia siamské dvojčatá Bette a Dot Tattler ([[Sarah Paulson]]), Elsa zbadá šancu konečne prilákať ľudí do jej cirkusu. Ďalšími členmi šou sú Jimmy Darling ([[Evan Peters]]), ktorý má zrastené prsty, a jeho matka Ethel ([[Kathy Batesová]]), známa aj ako žena s fúzmi. V čase keď televízia začína preberať divákov z cirkusov, jej členovia sa musia prekonať predsudky, ktoré voči nim majú ľudia. Zrazu sa však v Jupiteri objaví temná bytosť, ktorá nie je spokojná so skupinkou cirkusantov, ktorí sa tam usídlili. ====Hlavné postavy==== * [[Sarah Paulsonová|Sarah Paulson]] ako Bette a Dot Tattler *[[Evan Peters]] ako Jimmy Darling *[[Michael Chiklis]] ako Dell Toledo * [[Frances Conroyová|Frances Conroy]] ako Gloria Mott * [[Denis O'Hare]] ako Stanley * [[Emma Robertsová|Emma Roberts]] ako Maggie Esmerelda * [[Finn Wittrock]] ako Dandy Mott * [[Angela Bassett]] ako Desiree Dupree * [[Kathy Batesová|Kathy Bates]] ako Ethel Darling * [[Jessica Langeová|Jessica Lange]] ako Elsa Mars ===''Hotel'' (2015-16)=== Motívom piatej série je závislosť, duševná choroba a odpustenie. Odohráva v Los Angeles v roku 2015 v Hoteli Cortez, ktorý bol postavený pre účely mučenia zakladateľom Jamesom Patrickom Marchom ([[Evan Peters]]). Na chod hotela dohliada 111-ročná upírka Elizabeth/The Countess ([[Lady Gaga]]) a recepčná/manažérka Iris ([[Kathy Batesová]]). Medzi rezidentov a hostí hotela patrí duch drogovo-závislej prostitútky Sally ([[Sarah Paulson]]), Irisin nenávistný syn a Elizabethin upírsky milenec Donovan ([[Matt Bomer]]), transgenderová barmanka Liz Taylor ([[Denis O'Hare]]), herečka a pomstychtivá bývalá milenka Elizabeth Ramona Royale ([[Angela Bassett]]), model Tristan Duffy ([[Finn Wittrock]]), newyorský módny návrhár a aktuálny vlastník hotela Will Drake ([[Cheyenne Jackson]]) a podozrievaný detektív John Lowe ([[Wes Bentley]]) s manželkou Alex ([[Chloë Sevigny]]). ====Hlavné postavy==== * [[Kathy Batesová|Kathy Bates]] ako Iris * [[Sarah Paulsonová|Sarah Paulson]] ako Sally McKenna a Billie Dean Howard * [[Evan Peters]] ako James Patrick March * [[Wes Bentley]] ako Det. John Lowe * [[Matt Bomer]] ako Donovan * [[Chloë Sevignyová|Chloë Sevigny]] ako Dr. Alex Lowe * [[Denis O'Hare]] ako Liz Taylor * [[Cheyenne Jackson]] ako Will Drake * [[Angela Bassett]] ako Ramona Royale * [[Lady Gaga]] ako Elizabeth Johnson / The Countess ===''Roanoke'' (2016)=== Prvá polovica série sleduje paranormálnu dokumentárnu show ''My Roanoke Nightmare'', v ktorej manželský pán rozpráva svoje zážitky, ktoré sú zároveň hrané hercami. Shelby a Matt Millerovci sa presťahujú z [[Los Angeles]] do domu v [[Severná Karolína|Severnej Karolíne]] po brutálnom napadnutí Matta, ktoré ho dostalo do nemocnice a Shelby kvôli tomu potratila. Len čo sa pár nasťahuje do nového domova, začnú sa diať zvláštne a paranormálne javy. Druhá polovica série zobrazuje nasjedujúcu show s názvom ''Return to Roanoke: Three Days in Hell'', v ktorej skutočné osoby a hercov, ktorí ich hrali pošlú na tri dni do domu v Roanoke počas Krvavého Mesiaca. Prostredníctvom zhromaždených nájdených nahrávok je odvysielané ako účastníci show zomierajú keď musia čeliť skutočnému hororu v dome v Roanoke. ====Hlavné postavy==== * [[Kathy Batesová|Kathy Bates]] ako Agnes Mary Winstead * [[Sarah Paulsonová|Sarah Paulson]] ako Audrey Tindall a Lana Winters * [[Cuba Gooding, Jr.]] ako Dominic Banks * [[Lily Rabe]] ako Shelby Miller * [[André Holland]] ako Matt Miller * [[Denis O'Hare]] ako William van Henderson * [[Wes Bentley]] ako Dylan * [[Evan Peters]] ako Rory Monahan * [[Cheyenne Jackson]] ako Sidney Aaron James * [[Angela Bassett]] ako Monet Tumusiime ===''Cult'' (2017)=== V roku 2016 je Trump zvolený za prezidenta. Veľa ľudí nevie čo majú čakať. Medzi nimi je aj lesbický pár Ally ([[Sarah Paulsonová|Sarah Paulson]]) a Ivy (Alison Pill), ktoré sa boja, že stratia svojho syna Oza. Ally sa kvôli stresu vracajú jej staré fóbie, ktoré už mala za sebou: Strach z klaunov, z dier a pod. Zrazu začína všade vidieť klaunov. Má s tým niečo spoločné záhadný muž Kai (Evan Peters), ktorý využíva strach ľudí pre svoj vlastný prospech? Alebo Ally stratila rozum? Čoskoro Ally zistí, že už nikomu nemôže dôverovať... ====Hlavné postavy==== * [[Sarah Paulsonová|Sarah Paulson]] ako Ally Mayfair-Richards * [[Evan Peters]] ako Kai Anderson * [[Cheyenne Jackson]] ako Dr. Rudy Vincent * [[Billie Lourd]] ako Winter Anderson * [[Alison Pill]] ako Ivy Mayfair-Richards ===''Apocalypse'' (2018)=== 12. januára 2017 bola potvrdená ôsma séria, ktorá má mať premiéru v roku 2018.<ref name="s8s9">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Andreeva | meno = Nellie | titul = ‘American Horror Story’ Renewed For Seasons 8 & 9 By FX -TCA | url = https://deadline.com/2017/01/american-horror-story-renewed-seasons-8-9-fx-1201883939/ | dátum vydania = 12.1.2017 | vydavateľ = Deadline | jazyk = po anglicky }}</ref> 5. januára 2018 tvorca seriálu Ryan Murphy oznámil, že sa ôsma séria bude odohrávať v budúcnosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hibberd, Abrams | meno = James, Natalie | titul = American Horror Story shock: Season 8 is set in the future | url = https://ew.com/tv/2018/01/05/american-horror-story-season-8-future/ | dátum vydania = 5.1.2018 | vydavateľ = Entertainment Weekly | jazyk = po anglicky }}</ref> Dej ôsmej série je priamym pokračovaním tretej série ''Coven'' a prvej série ''Murder House''. Príbeh sa začína zničením sveta jadrovými zbraňami, po ktorom sleduje skupinu preživších snažiacich sa vysporiadať s novými pravidlami prežitia v Outpost 3. Na scénu sa tiež vrátia čarodejnice z tretej série ''Coven'', ktoré súperia s Michaelom Langdonom, potomkom ducha Tata Langdona a živého človeka. Takýto potomok mal podľa Billie Dean Howard priniesť koniec svetu ako Antichrist. V retrospektívne sa odhaľuje minulosť mladého Michaela, ktorý zapríčinil nukleárnu katastrofu. Táto séria predstavuje boj medzi dobrom a zlom, ale aj to, že súdržnosť a jednota porazí hrozbu. '''Hlavné postavy''' * [[Sarah Paulsonová|Sarah Paulson]] ako Ms. Wilhemina Venable, Cordelia Goode a Billie Dean Howard * [[Evan Peters]] ako Mr. Gallant, Jeff Pfister, Tate Langdon a James March * [[Cody Fern]] ako Michael Langdon * [[Adina Porter]] ako Dinah Stevens * [[Billie Lourd]] ako Mallory * [[Leslie Grossman]] ako Coco St. Pierre Vanderbilt * [[Kathy Batesová|Kathy Bates]] ako Miriam Mead a Delphine LaLaurie ===''1984'' (2019)=== 12. januára 2017 bola okrem ôsmej série potvrdená aj deviata séria, ktorá má mať premiéru v roku 2019.<ref name="s8s9"/> Táto séria ponesie názov ''1984''. Evan Peters oznámil, že sa v tejto sérii neobjaví.<ref>https://tvline.com/2019/04/10/american-horror-story-season-9-title-1984-summer-camp/</ref> ===''Double Feature'' (2021)=== 3. augusta 2018 bol seriál obnovený na desiatu sériu.<ref>https://variety.com/2018/tv/news/american-horror-story-renewed-season-10-fx-1202894921/</ref> V novembri 2019 [[Sarah Paulsonová|Sarah Paulson]] oznámila svoj návrat do hlavnej role.<ref>https://deadline.com/2020/01/american-horror-story-sarah-paulson-returning-american-crime-story-linda-tripp-1202826085/</ref> 26. februára 2020 Murphy zverejnil cez svoj Instagram účet, že [[Leslie Grossman]], [[Billie Lourd]], [[Evan Peters]], [[Adina Porter]], [[Lily Rabe]], [[Angelica Ross]], [[Finn Wittrock]], a nováčik série [[Macaulay Culkin]] boli obsadení v desiatej sérii.<ref>https://www.thewrap.com/ryan-murphy-reveals-ahs-season-10-cast-macaulay-culkin-joins-evan-peters-and-kathy-bates-return/</ref> 26. mája bolo oznámené, že sa výroba 10. série odkladá na rok 2021, kvôli prebiehajúcej pandémii [[COVID-19]].<ref>https://www.thewrap.com/american-horror-story-season-10-pushed-to-2021-fx-orders-spinoff-american-horror-stories/</ref> 5. februára 2021 Ryan Murphy oznámil, že sa vracia aj [[Frances Conroyová|Frances Conroy]] a o mesiac neskôr oznámil, že sa vracia aj [[Denis O'Hare]].<ref>https://www.digitalspy.com/tv/ustv/a35456411/american-horror-story-season-10-frances-conroy/</ref> <ref>https://www.murphysmultiverse.com/denis-ohare-joins-the-cast-of-ahs-double-feature/</ref> 19. marca 2021 [[Ryan Murphy]] zverejnil oficiálny názov 10. série.<ref>https://deadline.com/2021/03/ryan-murphy-reveal-american-horror-story-season-10-title-1234718490/</ref> ===''Budúce série''=== 5. decembra 2018 Murphy povedal, že sa čarodejnice z ''Coven'' a ''Apocalypse'' vrátia v budúcich sériách. <ref>https://ew.com/tv/2018/12/05/american-horror-story-coven-witches-apocalypse/</ref> 9. januára 2020 bol seriál obnovený po 13. sériu. 11. séria má premiéru 19.10.2022. <ref>https://deadline.com/2020/01/american-horror-story-fx-renews-anthology-series-for-three-more-seasons-tca-1202825621/</ref> ==Obsadenie== Napriek tomu, že každá séria sa odohráva v inom období, niekoľko postáv sa objavilo vo viac ako jednej sérii. {{stĺpce|4| * {{legenda|#D3FFDD|Hlavná postava}} * {{legenda|#FFE1E2|Vedľajšia postava/Hosť}} * {{legenda|#D8EBFF|Špeciálny hosť}} * {{legenda|silver|Bez role}} }} {| class="wikitable" style="text-align:center; font-size: 85%; width: 100%;" |+'''Hlavné postavy''' |- ! rowspan="2" style="width:10%;"| Herec ! colspan="12" | Postava v sérii |- ! style="width:10%;"| ''Murder House'' ! style="width:10%;"| ''Asylum'' ! style="width:10%;"| ''Coven'' ! style="width:10%;"| ''Freak Show'' ! style="width:10%;"| ''Hotel'' ! style="width:10%;"| ''Roanoke'' ! style="width:10%;"| ''Cult'' ! style="width:10%;"| ''Apocalypse'' ! style="width:10%;"| ''1984'' ! style="width:10%;"| ''Double Feature'' ! style="width:10%;"| ''NYC'' ! style="width:10%;"| ''Delicate'' |- | [[Connie Britton]] | style="background:#D3FFDD;"| Vivien Harmon | colspan="6" style="background:silver;"| | style="background:#D8EBFF;"| Vivien Harmon | colspan="4" style="background:silver;"| |- | [[Dylan McDermott]] | style="background:#D3FFDD;"| Dr. Ben Harmon | style="background: #FFE1E2;"| Johnny Morgan | colspan="5" style="background:silver;"| | style="background:#D8EBFF;"| Dr. Ben Harmon | style="background: #FFE1E2;"| Bruce | colspan="3" style="background:silver;"| |- | [[Evan Peters]] | style="background:#D3FFDD;"| Tate Langdon | style="background:#D3FFDD;"| Kit Walker | style="background:#D3FFDD;"| Kyle Spencer | style="background:#D3FFDD;"| Jimmy Darling | style="background:#D3FFDD;"| James Patrick March | style="background:#D3FFDD;"| Edward Philippe Mott<hr>Rory Monahan | style="background:#D3FFDD;"| Kai Anderson | style="background:#D3FFDD;"| Mr. Gallant<hr>James Patrick March<hr>Tate Langdon<hr>Jeff Pfister | style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Austin Sommers | colspan="2" style="background:silver;"| |- | [[Taissa Farmiga]] | style="background:#D3FFDD;"| Violet Harmon | style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Zoe Benson | colspan="2" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"| Sophie Green | style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"| Zoe Benson<hr>Violet Harmon | colspan="4" style="background:silver;"| |- | [[Denis O'Hare]] | style="background:#D3FFDD;"| Larry Harvey | style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Spalding | style="background:#D3FFDD;"| Stanley | style="background:#D3FFDD;"| Liz Taylor | style="background:#D3FFDD;"| Dr. Elias Cunningham<hr>William van Henderson | colspan="3" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"| Holden | style="background:#D3FFDD;"| Henry Grant | style="background:#D3FFDD;"| Dr. Hill |- | [[Jessica Lange]] | style="background:#D3FFDD;"| Constance Langdon | style="background:#D3FFDD;"| Sestra Jude Martin | style="background:#D3FFDD;"| Fiona Goode | style="background:#D3FFDD;"| Elsa Mars | colspan="3" style="background:silver;"| | style="background:#D8EBFF;"| Constance Langdon | colspan="4" style="background:silver;"| |- | [[Zachary Quinto]] | style="background:#D8EBFF;"| Chad Warwick | style="background:#D3FFDD;"| Dr. Oliver Thredson | colspan="7" style="background:silver;"| | style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Sam | style="background:#D8EBFF;"| [[Zachary Quinto]] |- | [[Joseph Fiennes]] | style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Msgr. Timothy Howard | colspan="10" style="background:silver;"| |- | [[Sarah Paulson]] | style="background: #FFE1E2;"| Billie Dean Howard | style="background:#D3FFDD;"| Lana Winters | style="background:#D3FFDD;"| Cordelia Foxx | style="background:#D3FFDD;"| Bette Tattler<hr>Dot Tattler | style="background:#D3FFDD;"| Sally McKenna<hr>Billie Dean Howard | style="background:#D3FFDD;"| Shelby Miller<hr>Audrey Tindall<hr>Lana Winters | style="background:#D3FFDD;"| Ally Mayfair-Richards<hr>Susan Atkins | style="background:#D3FFDD;"| Wilhelmina Venable<hr>Cordelia Goode<hr>Billie Dean Howard | style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Tuberculosis Karen<hr>Mamie Eisenhower | colspan="2" style="background:silver;"| |- | [[Lily Rabe]] | style="background:#FFE1E2;"| Nora Montgomery | style="background:#D3FFDD;"| Sestra Mary Eunice McKee | style="background:#D3FFDD;"| Misty Day | style="background:#D8EBFF;"| Sestra Mary Eunice McKee | style="background:#D8EBFF;"|[[Aileen Wuornosová|Aileen Wuornos]] | style="background:#D3FFDD;"| Shelby Miller | style="background:silver;"| | style="background:#D8EBFF;"| Misty Day | style="background:#FFE1E2;"| Lavinia Richter | style="background:#D3FFDD;"| Doris Gardner<hr>Amelia Earhart | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| |- | [[Lizzie Brocheré]] | style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Grace Bertrand | colspan="7" style="background:silver;"| | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| |- | [[James Cromwell]] | style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Dr. Arthur Arden | colspan="7" style="background:silver;"| | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| |- | [[Frances Conroy]] | style="background:#FFE1E2;"| Moira O'Hara | style="background:#FFE1E2;"| Shachath | style="background:#D3FFDD;"| Myrtle Snow | style="background:#D3FFDD;"| Gloria Mott | style="background:silver;"| | style="background:#D8EBFF;"| Mama Polk | style="background:#D8EBFF;"| Bebe Babbitt | style="background:#D8EBFF;"| Myrtle Snow<hr>Moira O'Hara | style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Sarah Cunningham / Belle Noir | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| |- | [[Emma Roberts]] | colspan="2" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Madison Montgomery | style="background:#D3FFDD;"| Maggie Esmeralda | colspan="2" style="background:silver;"| | style="background:#D8EBFF;"| Serina Belinda | style="background:#D3FFDD;"| Madison Montgomery | style="background:#D3FFDD;"| Brooke Thompson | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Anna Victoria Alcott |- | [[Kathy Bates]] | colspan="2" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"|[[Delphine LaLaurie]] | style="background:#D3FFDD;"| Ethel Darling | style="background:#D3FFDD;"| Iris | style="background:#D3FFDD;"| The Butcher<hr>Agnes Mary Winstead | style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Miriam Mead<hr>[[Delphine LaLaurie]] | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| |- | [[Michael Chiklis]] | colspan="3" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Dell Toledo | colspan="5" style="background:silver;"| | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| |- | [[Finn Wittrock]] | colspan="3" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Dandy Mott | style="background:#FFE1E2;"| Tristan Duffy<hr>Rudolph Valentino | style="background:#D8EBFF;"| Jether Polk | colspan="2" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"| Bobby Richter | style="background:#D3FFDD;"| Harry Gardner | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| |- | [[Angela Bassett]] | colspan="2" style="background:silver;"| | style="background:#D8EBFF;"| Marie Laveau | style="background:#D3FFDD;"| Desiree Dupree | style="background:#D3FFDD;"| Ramona Royale | style="background:#D3FFDD;"| Lee Harris<hr>Monet Tumusiime | style="background:silver;"| | style="background:#D8EBFF;"| Marie Laveau | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| |- | [[Wes Bentley]] | colspan="3" style="background:silver;"| | style="background:#D8EBFF;"| Edward Mordrake | style="background:#D3FFDD;"| Det. John Lowe | style="background:#D3FFDD;"| Ambrose White<hr>Dylan | colspan="3" style="background:silver;"| | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| |- | [[Matt Bomer]] | colspan="3" style="background:silver;"| | style="background:#D8EBFF;"| Andy | style="background:#D3FFDD;"| Donovan | colspan="4" style="background:silver;"| | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| |- | [[Chloë Sevigny]] | style="background:silver;"| | style="background:#D8EBFF;"| Shelley | colspan="2" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Dr. Alex Lowe | colspan="4" style="background:silver;"| | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| |- | [[Cheyenne Jackson]] | colspan="4" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Will Drake | style="background:#D3FFDD;"| Sidney Aaron James | style="background:#D3FFDD;"| Dr. Rudy Vincent | style="background:#D3FFDD;"| John Henry Moore | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| |- | [[Lady Gaga]] | colspan="4" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| The Countess | style="background:#D8EBFF;"| Scathach | colspan="3" style="background:silver;"| | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| |- | [[Cuba Gooding, Jr.]] | colspan="5" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Matt Miller<hr>Dominic Banks | colspan="3" style="background:silver;"| | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| |- | [[André Holland]] | colspan="5" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Matt Miller | colspan="3" style="background:silver;"| | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| |- | [[Billie Lourd]] | colspan="6" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Winter Anderson<hr>Linda Kasabian | style="background:#D3FFDD;"| Mallory | style="background:#D3FFDD;"| Montana Duke | style="background:#D3FFDD;"| Leslie "Lark" Feldman | style="background:#D3FFDD;"| Dr. Hannah Wells | style="background:#FFE1E2;"| Ashley |- | [[Alison Pill]] | colspan="6" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Ivy Mayfair-Richards | colspan="2" style="background:silver;"| | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| |- | [[Adina Porter]] | style="background:#FFE1E2;"| Sally Freeman | colspan="4" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"| Lee Harris | style="background:#FFE1E2;"| Beverly Hope | style="background:#D3FFDD;"| Dinah Stevens | style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Cherif Burelson | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| |- | [[Leslie Grossman]] | colspan="6" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"| Meadow Wilton<hr>Patricia Krenwinkel | style="background:#D3FFDD;"| Coco St. Pierre Vanderbilt | style="background:#D3FFDD;"| Margaret Booth | style="background:#D3FFDD;"| Ursula Caan<hr>Dr. Calico | style="background:#D3FFDD;"| Barbara Read | style="background:#FFE1E2;"| Ashleigh |- | [[Cody Fern]] | colspan="7" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Michael Langdon | style="background:#D3FFDD;"| Xavier Plympton | style="background:#FFE1E2;"| Valiant Thor | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| |- | [[Matthew Morrison]] | colspan="8" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Trevor Kirchner | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| |- | [[Gus Kenworthy]] | colspan="8" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Chet Clancy | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| |- | [[John Carroll Lynch]] | colspan="3" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"| Klaun Twisty | style="background:#FFE1E2;"| John Wayne Gacy | style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"| Klaun Twisty | style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Mr. Jingles | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| |- | [[Angelica Ross]] | colspan="8" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Donna Chambers | style="background:#D3FFDD;"| The Chemist<hr>Theta | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| |- | [[Zach Villa]] | colspan="8" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Richard Ramirez | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| |- |[[Macaulay Culkin]] | colspan="9" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Mickey | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| |- | [[Ryan Kiera Armstrong]] | colspan="9" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Alma Gardner | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| |- | [[Neal McDonough]] | colspan="9" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Dwight D. Eisenhower | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| |- | [[Kaira Gerber]] | colspan="9" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Kendall Carr | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| |- | [[Nico Greetham]] | colspan="9" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Cal Cambon | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| |- | [[Isaac Cole Powell]] | colspan="9" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Troy Lord | style="background:#D3FFDD;"| Theo Graves | style="background:silver;"| |- | [[Rachel Hilson]] | colspan="9" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Jamie Howard | colspan="2" style="background:silver;"| |- | [[Rebecca Dayan]] | colspan="9" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Maria Wycoff | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| |- | [[Russell Tovey]] | colspan="10" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Patrick Read | style="background:silver;"| |- | [[Joe Mantello]] | colspan="10" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Gino Barelli | style="background:silver;"| |- | [[Charlie Carver]] | colspan="10" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Adam Carpenter | style="background:silver;"| |- | [[Sandra Bernhard]] | colspan="10" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Fran | style="background:silver;"| |- | [[Patti LuPone]] | colspan="2" style="background:silver;"| | style="background:#D8EBFF;"| Joan Ramsey | colspan="7" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Kathy Pizazz | style="background:silver;"| |- | [[Matt Zuchry]] | colspan="11" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Dex Harding |- | [[Kim Kardashian]] | colspan="11" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Siobhan Corbyn |- | [[Annabelle Dexter-Jones]] | colspan="11" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Sonia Shawcross |- | [[Michaela Jaé Rodruguez]] | colspan="11" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Nicolette |- | [[Cara Delevingnová|Cara Delevigne]] | colspan="11" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Ivy |- | [[Julie White]] | colspan="11" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| IO Preecher |- | [[Maaz Ali]] | colspan="11" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Kamal |- |} {| class="wikitable" style="text-align:center; font-size: 85%; width: 100%;" |+'''Špeciálni hostia''' |- ! rowspan="2" style="width:10%;"| Herec ! colspan="9"| Postava v sérii |- ! style="width:10%;"| ''Murder House'' ! style="width:10%;"| ''Asylum'' ! style="width:10%;"| ''Coven'' ! style="width:10%;"| ''Freak Show'' ! style="width:10%;"| ''Hotel'' ! style="width:10%;"| ''Roanoke'' ! style="width:10%;"| ''Cult'' ! style="width:10%;"| ''Apocalypse'' ! style="width:10%;"| ''1984'' |- | [[Kate Mara]] | style="background:#D8EBFF;"| Hayden McClaine | colspan="8" style="background:silver;"| |- | [[Eric Stonestreet]] | style="background:#D8EBFF;"| Derek | colspan="8" style="background:silver;"| |- | [[Charles S. Dutton]] | style="background:#D8EBFF;"| Detektív Granger | colspan="8" style="background:silver;"| |- | [[Ian McShane]] | style="background:silver;"| | style="background:#D8EBFF;"| Leigh Emerson | colspan="7" style="background:silver;"| |- | [[Gabourey Sidibe]] | colspan="2" style="background:silver;"| | style="background:#D8EBFF;"| Queenie | style="background:#D8EBFF;"| Regina Ross | style="background:#D8EBFF;"| Queenie | colspan="2" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"| Queenie | style="background:silver;"| |- | [[Danny Huston]] | colspan="2" style="background:silver;"| | style="background:#D8EBFF;"| The Axeman | style="background:#D8EBFF;"| Massimo Dolcefino | colspan="5" style="background:silver;"| |- | [[Stevie Nicks]] | colspan="2" style="background:silver;"| | style="background:#D8EBFF;"| Stevie Nicks | colspan="4" style="background:silver;"| | style="background:#D8EBFF;"| Stevie Nicks | style="background:silver;"| |- | [[Celia Weston]] | colspan="3" style="background:silver;"| | style="background:#D8EBFF;"| Lillian Hemmings | colspan="5" style="background:silver;"| |- | [[Neil Patrick Harris]] | colspan="3" style="background:silver;"| | style="background:#D8EBFF;"| Chester Creb | colspan="5" style="background:silver;"| |- | [[Mare Winningham]] | colspan="2" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"| Alicia Spencer | style="background:#FFE1E2;"| Rita Gayheart | style="background:#D8EBFF;"| Hazel Evers | style="background:silver;"| | style="background:#D8EBFF;"| Sally Keffler | colspan="2" style="background:silver;"| |- | [[Naomi Campbell]] | colspan="4" style="background:silver;"| | style="background:#D8EBFF;"| Claudia Bankson | colspan="4" style="background:silver;"| |- | [[Billy Eichner]] | colspan="6" style="background:silver;"| | style="background:#D8EBFF;"| Harrison Wilton<hr>Tex Watson | style="background:#FFE1E2;"| Brock<hr>Mutt Nutter | style="background:silver;"| |- | [[Lena Dunham]] | colspan="6" style="background:silver;"| | style="background:#D8EBFF;"| Valerie Solanas | colspan="2" style="background:silver;"| |} {| class="wikitable" style="text-align:center; font-size: 85%; width: 90%;" |+'''Vedľajšie postavy a hostia''' |- ! rowspan="2" style="width:10%;"| Herec ! colspan="8"| Postava v sérii |- ! style="width:10%;"| ''Murder House'' ! style="width:10%;"| ''Asylum'' ! style="width:10%;"| ''Coven'' ! style="width:10%;"| ''Freak Show'' ! style="width:10%;"| ''Hotel'' ! style="width:10%;"| ''Roanoke'' ! style="width:10%;"| ''Cult'' ! style="width:10%;"| ''Apocalypse'' |- | [[Alexandra Breckenridge]] | style="background:#FFE1E2;"|Mladá Moira O'Hara | style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Kaylee | colspan="5" style="background:silver;"| |- | [[Christine Estabrook]] | style="background:#FFE1E2;"|Marcy | colspan="3" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Marcy | colspan="3" style="background:silver;"| |- | [[Jamie Brewer]] | style="background:#FFE1E2;"| Adelaide Langdon | style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"| Nan | style="background:#FFE1E2;"| Marjorie | colspan="2" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"| Hedda | style="background:#FFE1E2;"| Nan |- | [[Matt Ross]] | style="background:#FFE1E2;"|Dr. Charles Montgomery | colspan="3" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Dr. Charles Montgomery | colspan="3" style="background:silver;"| |- | [[Teddy Sears]] | style="background:#FFE1E2;"|Patrick | colspan="7" style="background:silver;"| |- | [[Anthony Ruivivar]] | style="background:#FFE1E2;"|Miguel Ramos | colspan="3" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Richard Ramirez | colspan="3" style="background:silver;"| |- | [[Adam Levine]] | style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Leo Morrison | colspan="6" style="background:silver;"| |- | [[Jenna Dewan-Tatum]] | style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Teresa Morrison | colspan="6" style="background:silver;"| |- | [[Clea DuVall]] | style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Wendy Peyser | colspan="6" style="background:silver;"| |- | [[Naomi Grossman]] | style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Pepper | style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Pepper | colspan="3" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Samantha Crowe |- | [[Fredric Lehne]] | style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Frank McCann | colspan="6" style="background:silver;"| |- | [[Britne Oldford]] | style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Alma Walker | colspan="6" style="background:silver;"| |- | [[Robin Bartlett]] | style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Dr. Miranda Crump | style="background:#FFE1E2;"|Cecily Pembroke | colspan="5" style="background:silver;"| |- | [[Robin Weigert]] | style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Cynthia Potter | colspan="3" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Mama Polk | colspan="2" style="background:silver;"| |- | [[Robin Weigert]] | style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|pán Potter | colspan="6" style="background:silver;"| |- | [[Josh Hamilton]] | colspan="2" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Hank Foxx | colspan="5" style="background:silver;"| |- | [[Alexander Dreymon]] | colspan="2" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Luke Ramsey | colspan="5" style="background:silver;"| |- | [[Lance Reddick]] | colspan="2" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Papa Legba | colspan="5" style="background:silver;"| |- | [[Leslie Jordan]] | colspan="2" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Quentin Fleming | colspan="2" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Ashley Gilbert | colspan="2" style="background:silver;"| |- | [[Grace Gummer]] | colspan="2" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Millie | style="background:#FFE1E2;"|Penny | colspan="4" style="background:silver;"| |- | [[Skyler Samuels]] | colspan="3" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Bonnie Lipton | colspan="4" style="background:silver;"| |- | [[Patti LaBelle]] | colspan="3" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Dora Brown | colspan="4" style="background:silver;"| |- | [[Lee Tergesen]] | colspan="3" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Vince | colspan="4" style="background:silver;"| |- | [[Chrissy Metz]] | colspan="3" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Barbara | colspan="4" style="background:silver;"| |- | [[Malcolm-Jamal Warner]] | colspan="3" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Angus T. Jefferson | colspan="4" style="background:silver;"| |- | [[Matthew Glave]] | colspan="3" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Larry Gayheart | colspan="4" style="background:silver;"| |- | [[Angela Sarafyan]] | colspan="3" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Alice | colspan="4" style="background:silver;"| |- | [[David Burtka]] | colspan="3" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Michael Beck | colspan="4" style="background:silver;"| |- | [[Richard T. Jones]] | colspan="4" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Detektív Andrew Hahn | colspan="3" style="background:silver;"| |- | [[Max Greenfield]] | colspan="4" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Gabriel | colspan="3" style="background:silver;"| |- | [[Seth Gabel]] | colspan="4" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Jeffrey Dahmer | colspan="3" style="background:silver;"| |- | [[Darren Criss]] | colspan="4" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Justin | colspan="3" style="background:silver;"| |- | [[Alexandra Daddario]] | colspan="4" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Natacha Rambova | colspan="3" style="background:silver;"| |- | [[Shannon Lucio]] | colspan="5" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Diana Cross | colspan="2" style="background:silver;"| |- | [[Jacob Artist]] | colspan="5" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Todd Allan Connors | colspan="2" style="background:silver;"| |- | [[Brian Howe]] | colspan="5" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Mark Phillips | colspan="2" style="background:silver;"| |- | [[Emma Bell]] | colspan="5" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Tracy Logan | colspan="2" style="background:silver;"| |- | [[James Morosini]] | colspan="5" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Bob Kinnaman | style="background:#FFE1E2;"|R.J. | style="background:silver;"| |- | [[Chaz Bono]] | colspan="5" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Brian Wells | style="background:#FFE1E2;"|Gary Longstreet | style="background:silver;"| |- | [[Colton Haynes]] | colspan="6" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Det. Samuels | style="background:silver;"| |- | [[Cooper Dodson]] | colspan="6" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Ozymandias Mayfair-Richards | style="background:silver;"| |- | [[Dermot Mulroney]] | colspan="6" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Bob Thompson | style="background:silver;"| |- | [[Laura Allen]] | colspan="6" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Rosie | style="background:silver;"| |- | [[Dot-Marie Jones]] | colspan="6" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Butchy May | style="background:silver;"| |- |} ==Produkcia== Natáčanie pilotnej epizódy sa začalo v [[Country Club Park]], [[Los Angeles]], California. Produkcia a natáčanie druhej série sa začalo koncom júla 2012.<ref>https://www.ew.com/article/2012/03/01/jessica-lange-will-return-to-american-horror-story-exclusive</ref> Natáčanie tretej série sa začalo 23. júla 2013 v [[New Orleans, Louisiana]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.kpopstarz.com/articles/34671/20130716/american-horror-story-season-3-coven-cast-new-orleans.htm |dátum prístupu=2021-03-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20130821153900/http://www.kpopstarz.com/articles/34671/20130716/american-horror-story-season-3-coven-cast-new-orleans.htm |dátum archivácie=2013-08-21 }}</ref> Natáčanie štvrtej série sa začalo 15. júla 2014 v [[New Orleans]]. Natáčanie piatej série sa začalo 14. júla 2015 v [[Los Angeles, California]], kde sa príbeh taktiež odohráva. Natáčanie šiestej série sa začalo 6. júla 2016 v [[Santa Clarita, California]].<ref>http://www.eonline.com/news/776170/finally-an-american-horror-story-season-6-update</ref> Natáčanie siedmej série sa začalo v máji 2017.<ref>https://deadline.com/2017/03/american-horror-story-billy-eichner-cast-season-7-fx-1202053641/</ref> Natáčanie ôsmej série sa začalo 16. júna 2018 a skončilo 29. októbra 2018. Natáčalo sa na viacerých miestach.<ref>https://deadline.com/2018/04/american-horror-story-season-8-joan-collins-evan-peters-fyc-1202360242/</ref> <ref>https://www.instagram.com/p/BpiC-qCllMi/?igshid=21m3braomcx4</ref> 11. júla 2019 Murphy na svojom Instagrame potvrdil, že sa začalo natáčanie deviatej série.<ref>https://www.instagram.com/p/BzyHgu7JL4t/</ref> Natáčanie desiatej série malo pôvodne začať v marci 2020, ale kvôli prebiehajúcej pandémii [[COVID-19]] sa plány prerušili a kamery sa spustili až 2. decembra 2020.<ref>https://www.thesun.co.uk/tv/13372439/american-horror-storys-lily-rabe-season-10-filming-underway/</ref> 1. marca sa začalo natáčať v prímorskom meste [[Provincetown]].<ref>https://www.boston.com/culture/entertainment/2021/03/01/american-horror-story-season-10-filming-locations-provincetown</ref> Táto tabuľka uvádza lokácie nakrúcania jednotlivých sérií. {| class="wikitable" style="width:40%;" |- ! rowspan="2"|Lokácia ! colspan="8"|Séria |- ! 1 ! 2 ! 3 ! 4 ! 5 ! 6 ! 7 ! 8 |- | [[Los Angeles]], [[California]] | style="background: lightgreen;"| | style="background: lightgreen;"| | | | style="background: lightgreen;"| | style="background: lightgreen;"| | | style="background: lightgreen;"| |- | [[New Orleans]], [[Louisiana]] | | | style="background: lightgreen;"| | style="background: lightgreen;"| | | | | style="background: lightgreen;"| |- | Santa Clarita, [[California]] | | | | | | style="background: lightgreen;"| | | |- | Orange, [[California]] | | | | | | | style="background: lightgreen;"| | |- | [[Burbank (Kalifornia)|Burbank]], [[California]] | | | | | | | | style="background: lightgreen;"| |} ==Hodnotenie== {| class="wikitable" style="width:50%; text-align:center;" |- ! rowspan="2" colspan="2"|Séria ! colspan="3"|Hodnotenie |- ! style="width:25%;"|Rotten Tomatoes ! style="width:25%;"|Metacritic ! style="width:25%;"|[[ČSFD]] |- | style="background:#9f2323; width:3%;"| | ''Murder House'' | 74%<ref>https://www.rottentomatoes.com/tv/american_horror_story/s01</ref> | 62<ref>http://www.metacritic.com/tv/american-horror-story</ref> | 83%<ref>https://www.csfd.cz/film/455968-american-horror-story/301543-murder-house</ref> |- | style="background:#14131A; width:3%;"| | ''Asylum'' | 84%<ref>https://www.rottentomatoes.com/tv/american_horror_story/s02</ref> | 65<ref>http://www.metacritic.com/tv/american-horror-story/season-2</ref> | 88%<ref>https://www.csfd.cz/film/455968-american-horror-story/399621-asylum</ref> |- | style="background:#662C35; width:3%;"| | ''Coven'' | 85%<ref>https://www.rottentomatoes.com/tv/american_horror_story/s03</ref> | 71<ref>http://www.metacritic.com/tv/american-horror-story/season-3</ref> | 73%<ref>https://www.csfd.cz/film/455968-american-horror-story/399623-coven</ref> |- | style="background:#125B5C; width:3%;"| | ''Freak Show'' | 79%<ref>https://www.rottentomatoes.com/tv/american_horror_story/s04</ref> | 69<ref>http://www.metacritic.com/tv/american-horror-story/season-4</ref> | 73%<ref>https://www.csfd.cz/film/455968-american-horror-story/399625-freak-show</ref> |- | style="background:#403A00; width:3%;"| | ''Hotel'' | 63%<ref>https://www.rottentomatoes.com/tv/american_horror_story/s05</ref> | 60<ref>http://www.metacritic.com/tv/american-horror-story/season-5</ref> | 77%<ref>https://www.csfd.cz/film/455968-american-horror-story/407317-hotel</ref> |- | style="background:#DCC494; width:3%;"| | ''Roanoke'' | 78%<ref>https://www.rottentomatoes.com/tv/american_horror_story/s06</ref> | 72<ref>http://www.metacritic.com/tv/american-horror-story/season-6</ref> | 65%<ref>https://www.csfd.cz/film/455968-american-horror-story/455970-roanoke</ref> |- | style="background:#F6BB02; width:3%;"| | ''Cult'' | 72%<ref>https://www.rottentomatoes.com/tv/american_horror_story/s07</ref> | 66<ref>http://www.metacritic.com/tv/american-horror-story/season-7</ref> | 69%<ref>https://www.csfd.cz/film/455968-american-horror-story/480282-cult</ref> |- | style="background:#FF6048; width:3%;"| | ''Apocalypse'' | 75%<ref>https://www.rottentomatoes.com/tv/american_horror_story/s08</ref> | 63<ref>https://www.metacritic.com/tv/american-horror-story/season-8</ref> | 74%<ref>https://www.csfd.cz/film/455968-american-horror-story/633205-apocalypse</ref> |- | style="background:#3c230d; width:3%;"| | ''1984'' | 87%<ref>https://www.rottentomatoes.com/tv/american_horror_story/s09</ref> | | 72%<ref>https://www.csfd.cz/film/455968-american-horror-story/712417-1984</ref> |} ==Referencie== {{Referencie|2}} [[Kategória:Televízne seriály USA]] [[Kategória:Televízne seriály z roku 2011]] [[Kategória:Hororové televízne seriály]] [[Kategória:Televízne seriály FX]] 6sti2mbhptbrsuzyck66t0e32x79yav 8187908 8187907 2026-03-27T15:42:09Z ~2026-19110-06 290343 8187908 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízny seriál | sk = American Horror Story | en = American Horror Story | logo = American Horror Story.svg | žáner = [[Horor]] | námet = Ryan Murphy<br>Brad Falchuk | krajina = {{minivlajka|USA}} [[USA]] | jazyk = [[Angličtina]] | počet sérií = 12 | počet častí = 132 ([[Zoznam častí seriálu American Horror Story|zoznam častí]]) | výkonný producent = Dante Di Loreto<br>Brad Falchuk<br>Ryan Murphy<br>Tim Minear<br>James Wong<br>Jennifer Salt<br>Bradley Buecker<br>Alexis Martin Woodall | producent = Patrick McKee<br>Robert M. Williams Jr.<br>Ned Martel | dĺžka = 37–73 minút | spoločnosť = [[20th Century Fox|20th Century Fox Television]]<br>Ryan Murphy Productions<br>Brad Falchuk Teley-Vision | distribútor = [[20th Century Fox|20th Television]] | rok orig = 5. október 2011 –<br>súčasnosť | tv orig = FX | rok sk = 16. január 2014 –<br>súčasnosť | tv sk = [[Plus (televízna stanica)|Plus]] | webstránky = }} '''''American Horror Story''''' je americký hororový seriál, ktorý vytvorili Ryan Murphy a Brad Falchuk. tvorcovia seriálu [[Glee]]. Každá séria je samostatný príbeh a hrajú v ňom iné postavy. Seriál vysiela americká káblová televízia FX od 5. októbra 2011. Na Slovensku sa seriál vysiela na [[Plus (televízna stanica)|Pluske]] od 16. januára 2014.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Poznáme program JOJ a Plus na rok 2014 | url = http://strategie.hnonline.sk/spravy/media/pozname-program-joj-a-plus-na-rok-2014 | dátum vydania = 4.11.2013 | vydavateľ = Stratégie }}</ref> Prvá séria, ktorá má názov ''Murder House, ''sa odohráva v [[Los Angeles]], v roku 2011 a zameriava sa na rodinu, ktorá sa presťahuje do domu, v ktorom strašia jeho zosnulí bývalí obyvatelia. Druhá séria, s názvom ''Asylum, ''sa odohráva v [[Massachusetts]] v roku 1964 a ukazuje príbehy pacientov ústavu pre duševne chorých zločincov. Tretia séria, s názvom ''Coven'', sa odohráva v [[New Orleans]] v roku 2013 a ukazuje klan čarodejníc, ktoré čelia tým, čo ich chcú zničiť. Štvrtá séria, s názvom ''Freak Show, ''sa odohráva v meste Jupiter na [[Florida|Floride]] v roku 1952 a zameriava sa na jednu z mála posledných "American freak shows". Piata séria, s názvom ''Hotel'', sa odohráva v roku 2015 a sústredí sa na personál a hostí mysteriózneho hotela. Šiesta séria, s názvom ''Roanoke'', je nakrútená formou reality šou, ktorá sa odohráva v Severnej Karolíne. ==Série== : ''Hlavný článok: [[Zoznam častí seriálu American Horror Story]]'' {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- ! colspan="2" rowspan="2"| Séria ! rowspan="2"| Názov ! rowspan="2"| Časti ! colspan="4"| {{minivlajka|USA|w}} ! colspan="3"| {{minivlajka|Slovensko|w}} |- ! Premiéra série ! Finále série ! Sledovanosť ! Stanica ! Premiéra série ! Finále série ! Stanica |- | style="background:#9f2323; width:1%;"| | [[Zoznam častí seriálu American Horror Story#1. séria: Murder House (2011)|1]] | ''Murder House'' | 12 | 5. október 2011 | 21. december 2011 | 2,82 mil.<ref name="s2a">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = American Horror Story: Season Two Ratings | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/american-horror-story-season-two-ratings-25324/ | dátum vydania = 24.1.2013 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | rowspan="12"| FX | 16. január 2014 | 27. marec 2014 | rowspan="3"| [[Plus (televízna stanica)|Plus]] |- | style="background:#14131A; width:1%;"| | [[Zoznam častí seriálu American Horror Story#2. séria: Asylum (2012-13)|2]] | ''Asylum'' | 13 | 17. október 2012 | 23. január 2013 | 2,53 mil.<ref name="s2a"/> | 3. apríl 2015 | 26. jún 2015 |- | style="background:#662C35; width:1%;"| | [[Zoznam častí seriálu American Horror Story#3. séria: Coven (2013-14)|3]] | ''Coven'' | 13 | 9. október 2013 | 29. január 2014 | 4,00 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = American Horror Story: Season Three Ratings | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/american-horror-story-coven-season-three-ratings-30391/ | dátum vydania = 31.1.2014 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | 13. júl 2017 | 10. august 2017 |- | style="background:#125B5C; width:1%;"| | [[Zoznam častí seriálu American Horror Story#4. séria: Freak Show (2014-15)|4]] | ''Freak Show'' | 13 | 8. október 2014 | 21. január 2015 | 3,85 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = American Horror Story: Season Four Ratings | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/american-horror-story-freak-show-ratings-34379/ | dátum vydania = 22.1.2015 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | | | |- | style="background:#403A00; width:1%;"| | [[Zoznam častí seriálu American Horror Story#5. séria: Hotel (2015-16)|5]] | ''Hotel'' | 12 | 7. október 2015 | 13. január 2016 | 2,89 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = American Horror Story: Season Five Ratings | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/american-horror-story-hotel-season-five-ratings-38528/ | dátum vydania = 14.1.2016 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | | | |- | style="background:#DCC494; width:1%;"| | [[Zoznam častí seriálu American Horror Story#6. séria: Roanoke (2016)|6]] | ''Roanoke'' | 10 | 14. september 2016 | 16. november 2016 | 2,93 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = American Horror Story: Season Six Ratings | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/american-horror-story-season-six-ratings/ | dátum vydania = 17.11.2016 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | | | |- | style="background:#F6BB02; width:1%;"| | [[Zoznam častí seriálu American Horror Story#7. séria: Cult (2017)|7]] | ''Cult'' | 11 | 5. september 2017 | 14. november 2017 | 2,22 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = American Horror Story: Season Seven Ratings | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/american-horror-story-season-seven-ratings/ | dátum vydania = 15.11.2017 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | | | |- | style="background:#FF6048; width:1%;"| | [[Zoznam častí seriálu American Horror Story#8. séria: Apocalypse (2018)|8]] | ''Apocalypse'' | 10 | 12. september 2018 | 14. november 2018 | 2,03 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = American Horror Story: Season Eight Ratings | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/american-horror-story-apocalypse-season-eight-ratings/ | dátum vydania = 15.11.2018 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | | | |- | style="background:#3c230d; width:1%;"| | [[Zoznam častí seriálu American Horror Story#9. séria: 1984 (2019)|9]] | ''1984'' | 9 | 18. september 2019 | 13. november 2019 | 1,32 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = American Horror Story: Season Nine (1984) Ratings | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/american-horror-story-season-nine-1984-ratings/ | dátum vydania = 14.11.2019 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | | | |- | style="background:#0F5A90; width:1%;"| | [[Zoznam častí seriálu American Horror Story#10. séria: Double Feature (2021)|10]] | ''Double Feature'' | 10 | 25. august 2021 | 20. október 2021 | 0,65 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = American Horror Story: Season 10 Ratings (Double Feature) | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/american-horror-story-season-10-ratings/ | dátum vydania = 21.10.2021 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | | | |- | style="background:#DDEEF5;"| | [[Zoznam častí seriálu American Horror Story#11. séria: NYC (2022)|11]] | ''NYC'' | 10 | 19. október 2022 | 16. november 2022 | 0,27 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = American Horror Story: Season 11 Ratings (NYC) | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/american-horror-story-season-11-ratings-nyc/ | dátum vydania = 17.11.2022 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | | | |- | style="background:#85BBDD;"| | [[Zoznam častí seriálu American Horror Story#12. séria: Delicate (2023)|12]] | ''Delicate'' | | 20. september 2023 | | | | | |} ===''Murder House'' (2011)=== V roku 2011 sa psychiater Ben Harmon ([[Dylan McDermott]]) s manželkou Vivien ([[Connie Britton]]) a dcérou Violet ([[Taissa Farmiga]]) presťaujú z Los Angeles do Bostonu po Vivieninom potrate a Benovej nevere. Harmonovci sa nasťaujú do zreštaurovaného sídla a čoskoro sa zoznámia s niekdajšími obyvateľmi domu, Constance Langdon ([[Jessica Lange]]) a jej dvoma deťmi Tateom ([[Evan Peters]]) a Addie ([[Jamie Brewer]]) a so znetvoreným Larrym Harveyom ([[Denis O'Hare]]). Ben a Vivien sa snažia obnoviť ich vzťah, zatiaľ čo Violet trpí depresiami a nachádza útechu u Tatea. Langdonovci a Larry často zasahujú do života Harmonovcov a rodina sa dozvedá o tom, že v dome sú uväznení duchovia bývalých mŕtvych majiteľov. ====Hlavné postavy==== * [[Connie Britton]] ako Vivien Harmon * [[Dylan McDermott]] ako Dr. Ben Harmon * [[Evan Peters]] ako Tate Langdon * [[Taissa Farmigová|Taissa Farmiga]] ako Violet Harmon * [[Denis O'Hare]] ako Larry Harvey * [[Jessica Langeová|Jessica Lange]] ako Constance Langdon ===''Asylum'' (2012-13)=== Druhá séria sa odohráva v roku 1964 a sleduje pacientov, doktorov a mníšky v psychiatrickej liečebni Briarcliff v Massachusetts, založenej pre liečbu duševne chorých kriminálnikov. V liečebni pracujú Sestra Jude ([[Jessica Lange]]), Sestra Mary Eunice ([[Lily Rabe]]) a zakladateľ liečebne Monsignor Timothy Howard ([[Joseph Fiennes]]). Medzi doktormi, ktorí liečia pacientov sú psychiater Dr. Oliver Thredson ([[Zachary Quinto]]) a sadistický vedec Dr. Arthur Arden ([[James Cromwell]]). Niektorí pacienti tvrdia, že sú v liečebni neprávom ako napr. lesbická reportérka Lana Winters ([[Sarah Paulson]]), obvinený sériový vrah Kit Walker ([[Evan Peters]]), nymfomanka Shelley ([[Chloë Sevigny]]) a údajná vrahyňa Grace Bertrand ([[Lizzie Brocheré]]). Pacienti nezriedka zažívajú aj nadprirodzené a vedecké javy ako napr. posadnutosť diablom a únos mimozemskými bytosťami. ====Hlavné postavy==== * [[Zachary Quinto]] ako Dr. Oliver Thredson * [[Joseph Fiennes]] ako Monsignor Timothy Howard * [[Sarah Paulsonová|Sarah Paulson]] ako Lana Winters * [[Evan Peters]] ako Kit Walker * [[Lily Rabe]] ako Sestra Mary Eunice McKee * [[Lizzie Brocheré]] ako Grace Bertrand * [[James Cromwell]] ako Dr. Arthur Arden * [[Jessica Langeová|Jessica Lange]] ako Sestra Jude Martin ===''Coven'' (2013-14)=== Motívom tretej série je utláčanie menšín. Po [[Salemské čarodejnice|Salemských súdnych procesoch]] čarodejnice, čo prežili už takmer vymreli a sú znovu v nebezpečenstve. V New Orleans sa otvorila nová škola, kde sa mladé čarodejnice môžu učiť sebaobrane. Po dlhej dobe prichádza Najvyššia čarodejnica Fiona, aby sa uistila, že klan a všetky jeho tajomstvá sú v bezpečí. Fionina dcéra Cordelia na škole učí. Udalosti odhalia odveké rivalstvo medzi Salemskými čarodejnicami a kultom [[Voodoo]] z New Orleans, a dlhodobú nenávisť medzi Voodoo kráľovnou Marie Laveau a sériovou vrahyňou Delphine LaLaurie. Dej sa odohráva v prítomnosti s retrospektívami z 19-teho a 20-teho storočia. Ďalšie motívy okrem utláčania čarodejníc je samotné čarodejníctvo, Voodoo praktiky, rasizmus a vzťahy medzi matkami a dcérami. ====Hlavné postavy==== * [[Sarah Paulsonová|Sarah Paulson]] ako Cordelia Foxx * [[Taissa Farmigová|Taissa Farmiga]] ako Zoe Benson * [[Frances Conroyová|Frances Conroy]] ako Myrtle Snow * [[Evan Peters]] ako Kyle Spencer * [[Lily Rabe]] ako Misty Day * [[Emma Robertsová|Emma Roberts]] ako Madison Montgomery * [[Denis O'Hare]] ako Spalding * [[Kathy Batesová|Kathy Bates]] ako Delphine LaLaurie * [[Jessica Langeová|Jessica Lange]] ako Fiona Goode ===''Freak Show'' (2014-15)=== Motívom štvrtej série je nespravodlivosť. Príbeh sa odohráva v roku 1952 v mestečku Jupiter v štáte Florida, kde sa Elsa Mars ([[Jessica Langeová]]) snaží udržať jednu z posledných „Freak Show“. Keď sa v nemocnici objavia siamské dvojčatá Bette a Dot Tattler ([[Sarah Paulson]]), Elsa zbadá šancu konečne prilákať ľudí do jej cirkusu. Ďalšími členmi šou sú Jimmy Darling ([[Evan Peters]]), ktorý má zrastené prsty, a jeho matka Ethel ([[Kathy Batesová]]), známa aj ako žena s fúzmi. V čase keď televízia začína preberať divákov z cirkusov, jej členovia sa musia prekonať predsudky, ktoré voči nim majú ľudia. Zrazu sa však v Jupiteri objaví temná bytosť, ktorá nie je spokojná so skupinkou cirkusantov, ktorí sa tam usídlili. ====Hlavné postavy==== * [[Sarah Paulsonová|Sarah Paulson]] ako Bette a Dot Tattler *[[Evan Peters]] ako Jimmy Darling *[[Michael Chiklis]] ako Dell Toledo * [[Frances Conroyová|Frances Conroy]] ako Gloria Mott * [[Denis O'Hare]] ako Stanley * [[Emma Robertsová|Emma Roberts]] ako Maggie Esmerelda * [[Finn Wittrock]] ako Dandy Mott * [[Angela Bassett]] ako Desiree Dupree * [[Kathy Batesová|Kathy Bates]] ako Ethel Darling * [[Jessica Langeová|Jessica Lange]] ako Elsa Mars ===''Hotel'' (2015-16)=== Motívom piatej série je závislosť, duševná choroba a odpustenie. Odohráva v Los Angeles v roku 2015 v Hoteli Cortez, ktorý bol postavený pre účely mučenia zakladateľom Jamesom Patrickom Marchom ([[Evan Peters]]). Na chod hotela dohliada 111-ročná upírka Elizabeth/The Countess ([[Lady Gaga]]) a recepčná/manažérka Iris ([[Kathy Batesová]]). Medzi rezidentov a hostí hotela patrí duch drogovo-závislej prostitútky Sally ([[Sarah Paulson]]), Irisin nenávistný syn a Elizabethin upírsky milenec Donovan ([[Matt Bomer]]), transgenderová barmanka Liz Taylor ([[Denis O'Hare]]), herečka a pomstychtivá bývalá milenka Elizabeth Ramona Royale ([[Angela Bassett]]), model Tristan Duffy ([[Finn Wittrock]]), newyorský módny návrhár a aktuálny vlastník hotela Will Drake ([[Cheyenne Jackson]]) a podozrievaný detektív John Lowe ([[Wes Bentley]]) s manželkou Alex ([[Chloë Sevigny]]). ====Hlavné postavy==== * [[Kathy Batesová|Kathy Bates]] ako Iris * [[Sarah Paulsonová|Sarah Paulson]] ako Sally McKenna a Billie Dean Howard * [[Evan Peters]] ako James Patrick March * [[Wes Bentley]] ako Det. John Lowe * [[Matt Bomer]] ako Donovan * [[Chloë Sevignyová|Chloë Sevigny]] ako Dr. Alex Lowe * [[Denis O'Hare]] ako Liz Taylor * [[Cheyenne Jackson]] ako Will Drake * [[Angela Bassett]] ako Ramona Royale * [[Lady Gaga]] ako Elizabeth Johnson / The Countess ===''Roanoke'' (2016)=== Prvá polovica série sleduje paranormálnu dokumentárnu show ''My Roanoke Nightmare'', v ktorej manželský pán rozpráva svoje zážitky, ktoré sú zároveň hrané hercami. Shelby a Matt Millerovci sa presťahujú z [[Los Angeles]] do domu v [[Severná Karolína|Severnej Karolíne]] po brutálnom napadnutí Matta, ktoré ho dostalo do nemocnice a Shelby kvôli tomu potratila. Len čo sa pár nasťahuje do nového domova, začnú sa diať zvláštne a paranormálne javy. Druhá polovica série zobrazuje nasjedujúcu show s názvom ''Return to Roanoke: Three Days in Hell'', v ktorej skutočné osoby a hercov, ktorí ich hrali pošlú na tri dni do domu v Roanoke počas Krvavého Mesiaca. Prostredníctvom zhromaždených nájdených nahrávok je odvysielané ako účastníci show zomierajú keď musia čeliť skutočnému hororu v dome v Roanoke. ====Hlavné postavy==== * [[Kathy Batesová|Kathy Bates]] ako Agnes Mary Winstead * [[Sarah Paulsonová|Sarah Paulson]] ako Audrey Tindall a Lana Winters * [[Cuba Gooding, Jr.]] ako Dominic Banks * [[Lily Rabe]] ako Shelby Miller * [[André Holland]] ako Matt Miller * [[Denis O'Hare]] ako William van Henderson * [[Wes Bentley]] ako Dylan * [[Evan Peters]] ako Rory Monahan * [[Cheyenne Jackson]] ako Sidney Aaron James * [[Angela Bassett]] ako Monet Tumusiime ===''Cult'' (2017)=== V roku 2016 je Trump zvolený za prezidenta. Veľa ľudí nevie čo majú čakať. Medzi nimi je aj lesbický pár Ally ([[Sarah Paulsonová|Sarah Paulson]]) a Ivy (Alison Pill), ktoré sa boja, že stratia svojho syna Oza. Ally sa kvôli stresu vracajú jej staré fóbie, ktoré už mala za sebou: Strach z klaunov, z dier a pod. Zrazu začína všade vidieť klaunov. Má s tým niečo spoločné záhadný muž Kai (Evan Peters), ktorý využíva strach ľudí pre svoj vlastný prospech? Alebo Ally stratila rozum? Čoskoro Ally zistí, že už nikomu nemôže dôverovať... ====Hlavné postavy==== * [[Sarah Paulsonová|Sarah Paulson]] ako Ally Mayfair-Richards * [[Evan Peters]] ako Kai Anderson * [[Cheyenne Jackson]] ako Dr. Rudy Vincent * [[Billie Lourd]] ako Winter Anderson * [[Alison Pill]] ako Ivy Mayfair-Richards ===''Apocalypse'' (2018)=== 12. januára 2017 bola potvrdená ôsma séria, ktorá má mať premiéru v roku 2018.<ref name="s8s9">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Andreeva | meno = Nellie | titul = ‘American Horror Story’ Renewed For Seasons 8 & 9 By FX -TCA | url = https://deadline.com/2017/01/american-horror-story-renewed-seasons-8-9-fx-1201883939/ | dátum vydania = 12.1.2017 | vydavateľ = Deadline | jazyk = po anglicky }}</ref> 5. januára 2018 tvorca seriálu Ryan Murphy oznámil, že sa ôsma séria bude odohrávať v budúcnosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hibberd, Abrams | meno = James, Natalie | titul = American Horror Story shock: Season 8 is set in the future | url = https://ew.com/tv/2018/01/05/american-horror-story-season-8-future/ | dátum vydania = 5.1.2018 | vydavateľ = Entertainment Weekly | jazyk = po anglicky }}</ref> Dej ôsmej série je priamym pokračovaním tretej série ''Coven'' a prvej série ''Murder House''. Príbeh sa začína zničením sveta jadrovými zbraňami, po ktorom sleduje skupinu preživších snažiacich sa vysporiadať s novými pravidlami prežitia v Outpost 3. Na scénu sa tiež vrátia čarodejnice z tretej série ''Coven'', ktoré súperia s Michaelom Langdonom, potomkom ducha Tata Langdona a živého človeka. Takýto potomok mal podľa Billie Dean Howard priniesť koniec svetu ako Antichrist. V retrospektívne sa odhaľuje minulosť mladého Michaela, ktorý zapríčinil nukleárnu katastrofu. Táto séria predstavuje boj medzi dobrom a zlom, ale aj to, že súdržnosť a jednota porazí hrozbu. '''Hlavné postavy''' * [[Sarah Paulsonová|Sarah Paulson]] ako Ms. Wilhemina Venable, Cordelia Goode a Billie Dean Howard * [[Evan Peters]] ako Mr. Gallant, Jeff Pfister, Tate Langdon a James March * [[Cody Fern]] ako Michael Langdon * [[Adina Porter]] ako Dinah Stevens * [[Billie Lourd]] ako Mallory * [[Leslie Grossman]] ako Coco St. Pierre Vanderbilt * [[Kathy Batesová|Kathy Bates]] ako Miriam Mead a Delphine LaLaurie ===''1984'' (2019)=== 12. januára 2017 bola okrem ôsmej série potvrdená aj deviata séria, ktorá má mať premiéru v roku 2019.<ref name="s8s9"/> Táto séria ponesie názov ''1984''. Evan Peters oznámil, že sa v tejto sérii neobjaví.<ref>https://tvline.com/2019/04/10/american-horror-story-season-9-title-1984-summer-camp/</ref> ===''Double Feature'' (2021)=== 3. augusta 2018 bol seriál obnovený na desiatu sériu.<ref>https://variety.com/2018/tv/news/american-horror-story-renewed-season-10-fx-1202894921/</ref> V novembri 2019 [[Sarah Paulsonová|Sarah Paulson]] oznámila svoj návrat do hlavnej role.<ref>https://deadline.com/2020/01/american-horror-story-sarah-paulson-returning-american-crime-story-linda-tripp-1202826085/</ref> 26. februára 2020 Murphy zverejnil cez svoj Instagram účet, že [[Leslie Grossman]], [[Billie Lourd]], [[Evan Peters]], [[Adina Porter]], [[Lily Rabe]], [[Angelica Ross]], [[Finn Wittrock]], a nováčik série [[Macaulay Culkin]] boli obsadení v desiatej sérii.<ref>https://www.thewrap.com/ryan-murphy-reveals-ahs-season-10-cast-macaulay-culkin-joins-evan-peters-and-kathy-bates-return/</ref> 26. mája bolo oznámené, že sa výroba 10. série odkladá na rok 2021, kvôli prebiehajúcej pandémii [[COVID-19]].<ref>https://www.thewrap.com/american-horror-story-season-10-pushed-to-2021-fx-orders-spinoff-american-horror-stories/</ref> 5. februára 2021 Ryan Murphy oznámil, že sa vracia aj [[Frances Conroyová|Frances Conroy]] a o mesiac neskôr oznámil, že sa vracia aj [[Denis O'Hare]].<ref>https://www.digitalspy.com/tv/ustv/a35456411/american-horror-story-season-10-frances-conroy/</ref> <ref>https://www.murphysmultiverse.com/denis-ohare-joins-the-cast-of-ahs-double-feature/</ref> 19. marca 2021 [[Ryan Murphy]] zverejnil oficiálny názov 10. série.<ref>https://deadline.com/2021/03/ryan-murphy-reveal-american-horror-story-season-10-title-1234718490/</ref> ===''Budúce série''=== 5. decembra 2018 Murphy povedal, že sa čarodejnice z ''Coven'' a ''Apocalypse'' vrátia v budúcich sériách. <ref>https://ew.com/tv/2018/12/05/american-horror-story-coven-witches-apocalypse/</ref> 9. januára 2020 bol seriál obnovený po 13. sériu. 11. séria má premiéru 19.10.2022. <ref>https://deadline.com/2020/01/american-horror-story-fx-renews-anthology-series-for-three-more-seasons-tca-1202825621/</ref> ==Obsadenie== Napriek tomu, že každá séria sa odohráva v inom období, niekoľko postáv sa objavilo vo viac ako jednej sérii. {{stĺpce|4| * {{legenda|#D3FFDD|Hlavná postava}} * {{legenda|#FFE1E2|Vedľajšia postava/Hosť}} * {{legenda|#D8EBFF|Špeciálny hosť}} * {{legenda|silver|Bez role}} }} {| class="wikitable" style="text-align:center; font-size: 85%; width: 100%;" |+'''Hlavné postavy''' |- ! rowspan="2" style="width:10%;"| Herec ! colspan="12" | Postava v sérii |- ! style="width:10%;"| ''Murder House'' ! style="width:10%;"| ''Asylum'' ! style="width:10%;"| ''Coven'' ! style="width:10%;"| ''Freak Show'' ! style="width:10%;"| ''Hotel'' ! style="width:10%;"| ''Roanoke'' ! style="width:10%;"| ''Cult'' ! style="width:10%;"| ''Apocalypse'' ! style="width:10%;"| ''1984'' ! style="width:10%;"| ''Double Feature'' ! style="width:10%;"| ''NYC'' ! style="width:10%;"| ''Delicate'' |- | [[Connie Britton]] | style="background:#D3FFDD;"| Vivien Harmon | colspan="6" style="background:silver;"| | style="background:#D8EBFF;"| Vivien Harmon | colspan="4" style="background:silver;"| |- | [[Dylan McDermott]] | style="background:#D3FFDD;"| Dr. Ben Harmon | style="background: #FFE1E2;"| Johnny Morgan | colspan="5" style="background:silver;"| | style="background:#D8EBFF;"| Dr. Ben Harmon | style="background: #FFE1E2;"| Bruce | colspan="3" style="background:silver;"| |- | [[Evan Peters]] | style="background:#D3FFDD;"| Tate Langdon | style="background:#D3FFDD;"| Kit Walker | style="background:#D3FFDD;"| Kyle Spencer | style="background:#D3FFDD;"| Jimmy Darling | style="background:#D3FFDD;"| James Patrick March | style="background:#D3FFDD;"| Edward Philippe Mott<hr>Rory Monahan | style="background:#D3FFDD;"| Kai Anderson | style="background:#D3FFDD;"| Mr. Gallant<hr>James Patrick March<hr>Tate Langdon<hr>Jeff Pfister | style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Austin Sommers | colspan="2" style="background:silver;"| |- | [[Taissa Farmiga]] | style="background:#D3FFDD;"| Violet Harmon | style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Zoe Benson | colspan="2" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"| Sophie Green | style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"| Zoe Benson<hr>Violet Harmon | colspan="4" style="background:silver;"| |- | [[Denis O'Hare]] | style="background:#D3FFDD;"| Larry Harvey | style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Spalding | style="background:#D3FFDD;"| Stanley | style="background:#D3FFDD;"| Liz Taylor | style="background:#D3FFDD;"| Dr. Elias Cunningham<hr>William van Henderson | colspan="3" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"| Holden | style="background:#D3FFDD;"| Henry Grant | style="background:#D3FFDD;"| Dr. Hill |- | [[Jessica Lange]] | style="background:#D3FFDD;"| Constance Langdon | style="background:#D3FFDD;"| Sestra Jude Martin | style="background:#D3FFDD;"| Fiona Goode | style="background:#D3FFDD;"| Elsa Mars | colspan="3" style="background:silver;"| | style="background:#D8EBFF;"| Constance Langdon | colspan="4" style="background:silver;"| |- | [[Zachary Quinto]] | style="background:#D8EBFF;"| Chad Warwick | style="background:#D3FFDD;"| Dr. Oliver Thredson | colspan="8" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Sam | style="background:#D8EBFF;"| [[Zachary Quinto]] |- | [[Joseph Fiennes]] | style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Msgr. Timothy Howard | colspan="10" style="background:silver;"| |- | [[Sarah Paulson]] | style="background: #FFE1E2;"| Billie Dean Howard | style="background:#D3FFDD;"| Lana Winters | style="background:#D3FFDD;"| Cordelia Foxx | style="background:#D3FFDD;"| Bette Tattler<hr>Dot Tattler | style="background:#D3FFDD;"| Sally McKenna<hr>Billie Dean Howard | style="background:#D3FFDD;"| Shelby Miller<hr>Audrey Tindall<hr>Lana Winters | style="background:#D3FFDD;"| Ally Mayfair-Richards<hr>Susan Atkins | style="background:#D3FFDD;"| Wilhelmina Venable<hr>Cordelia Goode<hr>Billie Dean Howard | style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Tuberculosis Karen<hr>Mamie Eisenhower | colspan="2" style="background:silver;"| |- | [[Lily Rabe]] | style="background:#FFE1E2;"| Nora Montgomery | style="background:#D3FFDD;"| Sestra Mary Eunice McKee | style="background:#D3FFDD;"| Misty Day | style="background:#D8EBFF;"| Sestra Mary Eunice McKee | style="background:#D8EBFF;"|[[Aileen Wuornosová|Aileen Wuornos]] | style="background:#D3FFDD;"| Shelby Miller | style="background:silver;"| | style="background:#D8EBFF;"| Misty Day | style="background:#FFE1E2;"| Lavinia Richter | style="background:#D3FFDD;"| Doris Gardner<hr>Amelia Earhart | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| |- | [[Lizzie Brocheré]] | style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Grace Bertrand | colspan="7" style="background:silver;"| | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| |- | [[James Cromwell]] | style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Dr. Arthur Arden | colspan="7" style="background:silver;"| | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| |- | [[Frances Conroy]] | style="background:#FFE1E2;"| Moira O'Hara | style="background:#FFE1E2;"| Shachath | style="background:#D3FFDD;"| Myrtle Snow | style="background:#D3FFDD;"| Gloria Mott | style="background:silver;"| | style="background:#D8EBFF;"| Mama Polk | style="background:#D8EBFF;"| Bebe Babbitt | style="background:#D8EBFF;"| Myrtle Snow<hr>Moira O'Hara | style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Sarah Cunningham / Belle Noir | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| |- | [[Emma Roberts]] | colspan="2" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Madison Montgomery | style="background:#D3FFDD;"| Maggie Esmeralda | colspan="2" style="background:silver;"| | style="background:#D8EBFF;"| Serina Belinda | style="background:#D3FFDD;"| Madison Montgomery | style="background:#D3FFDD;"| Brooke Thompson | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Anna Victoria Alcott |- | [[Kathy Bates]] | colspan="2" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"|[[Delphine LaLaurie]] | style="background:#D3FFDD;"| Ethel Darling | style="background:#D3FFDD;"| Iris | style="background:#D3FFDD;"| The Butcher<hr>Agnes Mary Winstead | style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Miriam Mead<hr>[[Delphine LaLaurie]] | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| |- | [[Michael Chiklis]] | colspan="3" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Dell Toledo | colspan="5" style="background:silver;"| | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| |- | [[Finn Wittrock]] | colspan="3" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Dandy Mott | style="background:#FFE1E2;"| Tristan Duffy<hr>Rudolph Valentino | style="background:#D8EBFF;"| Jether Polk | colspan="2" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"| Bobby Richter | style="background:#D3FFDD;"| Harry Gardner | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| |- | [[Angela Bassett]] | colspan="2" style="background:silver;"| | style="background:#D8EBFF;"| Marie Laveau | style="background:#D3FFDD;"| Desiree Dupree | style="background:#D3FFDD;"| Ramona Royale | style="background:#D3FFDD;"| Lee Harris<hr>Monet Tumusiime | style="background:silver;"| | style="background:#D8EBFF;"| Marie Laveau | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| |- | [[Wes Bentley]] | colspan="3" style="background:silver;"| | style="background:#D8EBFF;"| Edward Mordrake | style="background:#D3FFDD;"| Det. John Lowe | style="background:#D3FFDD;"| Ambrose White<hr>Dylan | colspan="3" style="background:silver;"| | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| |- | [[Matt Bomer]] | colspan="3" style="background:silver;"| | style="background:#D8EBFF;"| Andy | style="background:#D3FFDD;"| Donovan | colspan="4" style="background:silver;"| | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| |- | [[Chloë Sevigny]] | style="background:silver;"| | style="background:#D8EBFF;"| Shelley | colspan="2" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Dr. Alex Lowe | colspan="4" style="background:silver;"| | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| |- | [[Cheyenne Jackson]] | colspan="4" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Will Drake | style="background:#D3FFDD;"| Sidney Aaron James | style="background:#D3FFDD;"| Dr. Rudy Vincent | style="background:#D3FFDD;"| John Henry Moore | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| |- | [[Lady Gaga]] | colspan="4" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| The Countess | style="background:#D8EBFF;"| Scathach | colspan="3" style="background:silver;"| | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| |- | [[Cuba Gooding, Jr.]] | colspan="5" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Matt Miller<hr>Dominic Banks | colspan="3" style="background:silver;"| | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| |- | [[André Holland]] | colspan="5" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Matt Miller | colspan="3" style="background:silver;"| | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| |- | [[Billie Lourd]] | colspan="6" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Winter Anderson<hr>Linda Kasabian | style="background:#D3FFDD;"| Mallory | style="background:#D3FFDD;"| Montana Duke | style="background:#D3FFDD;"| Leslie "Lark" Feldman | style="background:#D3FFDD;"| Dr. Hannah Wells | style="background:#FFE1E2;"| Ashley |- | [[Alison Pill]] | colspan="6" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Ivy Mayfair-Richards | colspan="2" style="background:silver;"| | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| |- | [[Adina Porter]] | style="background:#FFE1E2;"| Sally Freeman | colspan="4" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"| Lee Harris | style="background:#FFE1E2;"| Beverly Hope | style="background:#D3FFDD;"| Dinah Stevens | style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Cherif Burelson | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| |- | [[Leslie Grossman]] | colspan="6" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"| Meadow Wilton<hr>Patricia Krenwinkel | style="background:#D3FFDD;"| Coco St. Pierre Vanderbilt | style="background:#D3FFDD;"| Margaret Booth | style="background:#D3FFDD;"| Ursula Caan<hr>Dr. Calico | style="background:#D3FFDD;"| Barbara Read | style="background:#FFE1E2;"| Ashleigh |- | [[Cody Fern]] | colspan="7" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Michael Langdon | style="background:#D3FFDD;"| Xavier Plympton | style="background:#FFE1E2;"| Valiant Thor | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| |- | [[Matthew Morrison]] | colspan="8" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Trevor Kirchner | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| |- | [[Gus Kenworthy]] | colspan="8" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Chet Clancy | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| |- | [[John Carroll Lynch]] | colspan="3" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"| Klaun Twisty | style="background:#FFE1E2;"| John Wayne Gacy | style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"| Klaun Twisty | style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Mr. Jingles | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| |- | [[Angelica Ross]] | colspan="8" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Donna Chambers | style="background:#D3FFDD;"| The Chemist<hr>Theta | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| |- | [[Zach Villa]] | colspan="8" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Richard Ramirez | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| |- |[[Macaulay Culkin]] | colspan="9" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Mickey | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| |- | [[Ryan Kiera Armstrong]] | colspan="9" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Alma Gardner | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| |- | [[Neal McDonough]] | colspan="9" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Dwight D. Eisenhower | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| |- | [[Kaira Gerber]] | colspan="9" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Kendall Carr | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| |- | [[Nico Greetham]] | colspan="9" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Cal Cambon | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| |- | [[Isaac Cole Powell]] | colspan="9" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Troy Lord | style="background:#D3FFDD;"| Theo Graves | style="background:silver;"| |- | [[Rachel Hilson]] | colspan="9" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Jamie Howard | colspan="2" style="background:silver;"| |- | [[Rebecca Dayan]] | colspan="9" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Maria Wycoff | style="background:silver;"| | style="background:silver;"| |- | [[Russell Tovey]] | colspan="10" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Patrick Read | style="background:silver;"| |- | [[Joe Mantello]] | colspan="10" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Gino Barelli | style="background:silver;"| |- | [[Charlie Carver]] | colspan="10" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Adam Carpenter | style="background:silver;"| |- | [[Sandra Bernhard]] | colspan="10" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Fran | style="background:silver;"| |- | [[Patti LuPone]] | colspan="2" style="background:silver;"| | style="background:#D8EBFF;"| Joan Ramsey | colspan="7" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Kathy Pizazz | style="background:silver;"| |- | [[Matt Zuchry]] | colspan="11" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Dex Harding |- | [[Kim Kardashian]] | colspan="11" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Siobhan Corbyn |- | [[Annabelle Dexter-Jones]] | colspan="11" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Sonia Shawcross |- | [[Michaela Jaé Rodruguez]] | colspan="11" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Nicolette |- | [[Cara Delevingnová|Cara Delevigne]] | colspan="11" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Ivy |- | [[Julie White]] | colspan="11" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| IO Preecher |- | [[Maaz Ali]] | colspan="11" style="background:silver;"| | style="background:#D3FFDD;"| Kamal |- |} {| class="wikitable" style="text-align:center; font-size: 85%; width: 100%;" |+'''Špeciálni hostia''' |- ! rowspan="2" style="width:10%;"| Herec ! colspan="9"| Postava v sérii |- ! style="width:10%;"| ''Murder House'' ! style="width:10%;"| ''Asylum'' ! style="width:10%;"| ''Coven'' ! style="width:10%;"| ''Freak Show'' ! style="width:10%;"| ''Hotel'' ! style="width:10%;"| ''Roanoke'' ! style="width:10%;"| ''Cult'' ! style="width:10%;"| ''Apocalypse'' ! style="width:10%;"| ''1984'' |- | [[Kate Mara]] | style="background:#D8EBFF;"| Hayden McClaine | colspan="8" style="background:silver;"| |- | [[Eric Stonestreet]] | style="background:#D8EBFF;"| Derek | colspan="8" style="background:silver;"| |- | [[Charles S. Dutton]] | style="background:#D8EBFF;"| Detektív Granger | colspan="8" style="background:silver;"| |- | [[Ian McShane]] | style="background:silver;"| | style="background:#D8EBFF;"| Leigh Emerson | colspan="7" style="background:silver;"| |- | [[Gabourey Sidibe]] | colspan="2" style="background:silver;"| | style="background:#D8EBFF;"| Queenie | style="background:#D8EBFF;"| Regina Ross | style="background:#D8EBFF;"| Queenie | colspan="2" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"| Queenie | style="background:silver;"| |- | [[Danny Huston]] | colspan="2" style="background:silver;"| | style="background:#D8EBFF;"| The Axeman | style="background:#D8EBFF;"| Massimo Dolcefino | colspan="5" style="background:silver;"| |- | [[Stevie Nicks]] | colspan="2" style="background:silver;"| | style="background:#D8EBFF;"| Stevie Nicks | colspan="4" style="background:silver;"| | style="background:#D8EBFF;"| Stevie Nicks | style="background:silver;"| |- | [[Celia Weston]] | colspan="3" style="background:silver;"| | style="background:#D8EBFF;"| Lillian Hemmings | colspan="5" style="background:silver;"| |- | [[Neil Patrick Harris]] | colspan="3" style="background:silver;"| | style="background:#D8EBFF;"| Chester Creb | colspan="5" style="background:silver;"| |- | [[Mare Winningham]] | colspan="2" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"| Alicia Spencer | style="background:#FFE1E2;"| Rita Gayheart | style="background:#D8EBFF;"| Hazel Evers | style="background:silver;"| | style="background:#D8EBFF;"| Sally Keffler | colspan="2" style="background:silver;"| |- | [[Naomi Campbell]] | colspan="4" style="background:silver;"| | style="background:#D8EBFF;"| Claudia Bankson | colspan="4" style="background:silver;"| |- | [[Billy Eichner]] | colspan="6" style="background:silver;"| | style="background:#D8EBFF;"| Harrison Wilton<hr>Tex Watson | style="background:#FFE1E2;"| Brock<hr>Mutt Nutter | style="background:silver;"| |- | [[Lena Dunham]] | colspan="6" style="background:silver;"| | style="background:#D8EBFF;"| Valerie Solanas | colspan="2" style="background:silver;"| |} {| class="wikitable" style="text-align:center; font-size: 85%; width: 90%;" |+'''Vedľajšie postavy a hostia''' |- ! rowspan="2" style="width:10%;"| Herec ! colspan="8"| Postava v sérii |- ! style="width:10%;"| ''Murder House'' ! style="width:10%;"| ''Asylum'' ! style="width:10%;"| ''Coven'' ! style="width:10%;"| ''Freak Show'' ! style="width:10%;"| ''Hotel'' ! style="width:10%;"| ''Roanoke'' ! style="width:10%;"| ''Cult'' ! style="width:10%;"| ''Apocalypse'' |- | [[Alexandra Breckenridge]] | style="background:#FFE1E2;"|Mladá Moira O'Hara | style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Kaylee | colspan="5" style="background:silver;"| |- | [[Christine Estabrook]] | style="background:#FFE1E2;"|Marcy | colspan="3" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Marcy | colspan="3" style="background:silver;"| |- | [[Jamie Brewer]] | style="background:#FFE1E2;"| Adelaide Langdon | style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"| Nan | style="background:#FFE1E2;"| Marjorie | colspan="2" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"| Hedda | style="background:#FFE1E2;"| Nan |- | [[Matt Ross]] | style="background:#FFE1E2;"|Dr. Charles Montgomery | colspan="3" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Dr. Charles Montgomery | colspan="3" style="background:silver;"| |- | [[Teddy Sears]] | style="background:#FFE1E2;"|Patrick | colspan="7" style="background:silver;"| |- | [[Anthony Ruivivar]] | style="background:#FFE1E2;"|Miguel Ramos | colspan="3" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Richard Ramirez | colspan="3" style="background:silver;"| |- | [[Adam Levine]] | style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Leo Morrison | colspan="6" style="background:silver;"| |- | [[Jenna Dewan-Tatum]] | style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Teresa Morrison | colspan="6" style="background:silver;"| |- | [[Clea DuVall]] | style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Wendy Peyser | colspan="6" style="background:silver;"| |- | [[Naomi Grossman]] | style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Pepper | style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Pepper | colspan="3" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Samantha Crowe |- | [[Fredric Lehne]] | style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Frank McCann | colspan="6" style="background:silver;"| |- | [[Britne Oldford]] | style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Alma Walker | colspan="6" style="background:silver;"| |- | [[Robin Bartlett]] | style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Dr. Miranda Crump | style="background:#FFE1E2;"|Cecily Pembroke | colspan="5" style="background:silver;"| |- | [[Robin Weigert]] | style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Cynthia Potter | colspan="3" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Mama Polk | colspan="2" style="background:silver;"| |- | [[Robin Weigert]] | style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|pán Potter | colspan="6" style="background:silver;"| |- | [[Josh Hamilton]] | colspan="2" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Hank Foxx | colspan="5" style="background:silver;"| |- | [[Alexander Dreymon]] | colspan="2" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Luke Ramsey | colspan="5" style="background:silver;"| |- | [[Lance Reddick]] | colspan="2" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Papa Legba | colspan="5" style="background:silver;"| |- | [[Leslie Jordan]] | colspan="2" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Quentin Fleming | colspan="2" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Ashley Gilbert | colspan="2" style="background:silver;"| |- | [[Grace Gummer]] | colspan="2" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Millie | style="background:#FFE1E2;"|Penny | colspan="4" style="background:silver;"| |- | [[Skyler Samuels]] | colspan="3" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Bonnie Lipton | colspan="4" style="background:silver;"| |- | [[Patti LaBelle]] | colspan="3" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Dora Brown | colspan="4" style="background:silver;"| |- | [[Lee Tergesen]] | colspan="3" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Vince | colspan="4" style="background:silver;"| |- | [[Chrissy Metz]] | colspan="3" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Barbara | colspan="4" style="background:silver;"| |- | [[Malcolm-Jamal Warner]] | colspan="3" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Angus T. Jefferson | colspan="4" style="background:silver;"| |- | [[Matthew Glave]] | colspan="3" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Larry Gayheart | colspan="4" style="background:silver;"| |- | [[Angela Sarafyan]] | colspan="3" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Alice | colspan="4" style="background:silver;"| |- | [[David Burtka]] | colspan="3" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Michael Beck | colspan="4" style="background:silver;"| |- | [[Richard T. Jones]] | colspan="4" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Detektív Andrew Hahn | colspan="3" style="background:silver;"| |- | [[Max Greenfield]] | colspan="4" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Gabriel | colspan="3" style="background:silver;"| |- | [[Seth Gabel]] | colspan="4" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Jeffrey Dahmer | colspan="3" style="background:silver;"| |- | [[Darren Criss]] | colspan="4" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Justin | colspan="3" style="background:silver;"| |- | [[Alexandra Daddario]] | colspan="4" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Natacha Rambova | colspan="3" style="background:silver;"| |- | [[Shannon Lucio]] | colspan="5" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Diana Cross | colspan="2" style="background:silver;"| |- | [[Jacob Artist]] | colspan="5" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Todd Allan Connors | colspan="2" style="background:silver;"| |- | [[Brian Howe]] | colspan="5" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Mark Phillips | colspan="2" style="background:silver;"| |- | [[Emma Bell]] | colspan="5" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Tracy Logan | colspan="2" style="background:silver;"| |- | [[James Morosini]] | colspan="5" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Bob Kinnaman | style="background:#FFE1E2;"|R.J. | style="background:silver;"| |- | [[Chaz Bono]] | colspan="5" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Brian Wells | style="background:#FFE1E2;"|Gary Longstreet | style="background:silver;"| |- | [[Colton Haynes]] | colspan="6" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Det. Samuels | style="background:silver;"| |- | [[Cooper Dodson]] | colspan="6" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Ozymandias Mayfair-Richards | style="background:silver;"| |- | [[Dermot Mulroney]] | colspan="6" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Bob Thompson | style="background:silver;"| |- | [[Laura Allen]] | colspan="6" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Rosie | style="background:silver;"| |- | [[Dot-Marie Jones]] | colspan="6" style="background:silver;"| | style="background:#FFE1E2;"|Butchy May | style="background:silver;"| |- |} ==Produkcia== Natáčanie pilotnej epizódy sa začalo v [[Country Club Park]], [[Los Angeles]], California. Produkcia a natáčanie druhej série sa začalo koncom júla 2012.<ref>https://www.ew.com/article/2012/03/01/jessica-lange-will-return-to-american-horror-story-exclusive</ref> Natáčanie tretej série sa začalo 23. júla 2013 v [[New Orleans, Louisiana]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.kpopstarz.com/articles/34671/20130716/american-horror-story-season-3-coven-cast-new-orleans.htm |dátum prístupu=2021-03-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20130821153900/http://www.kpopstarz.com/articles/34671/20130716/american-horror-story-season-3-coven-cast-new-orleans.htm |dátum archivácie=2013-08-21 }}</ref> Natáčanie štvrtej série sa začalo 15. júla 2014 v [[New Orleans]]. Natáčanie piatej série sa začalo 14. júla 2015 v [[Los Angeles, California]], kde sa príbeh taktiež odohráva. Natáčanie šiestej série sa začalo 6. júla 2016 v [[Santa Clarita, California]].<ref>http://www.eonline.com/news/776170/finally-an-american-horror-story-season-6-update</ref> Natáčanie siedmej série sa začalo v máji 2017.<ref>https://deadline.com/2017/03/american-horror-story-billy-eichner-cast-season-7-fx-1202053641/</ref> Natáčanie ôsmej série sa začalo 16. júna 2018 a skončilo 29. októbra 2018. Natáčalo sa na viacerých miestach.<ref>https://deadline.com/2018/04/american-horror-story-season-8-joan-collins-evan-peters-fyc-1202360242/</ref> <ref>https://www.instagram.com/p/BpiC-qCllMi/?igshid=21m3braomcx4</ref> 11. júla 2019 Murphy na svojom Instagrame potvrdil, že sa začalo natáčanie deviatej série.<ref>https://www.instagram.com/p/BzyHgu7JL4t/</ref> Natáčanie desiatej série malo pôvodne začať v marci 2020, ale kvôli prebiehajúcej pandémii [[COVID-19]] sa plány prerušili a kamery sa spustili až 2. decembra 2020.<ref>https://www.thesun.co.uk/tv/13372439/american-horror-storys-lily-rabe-season-10-filming-underway/</ref> 1. marca sa začalo natáčať v prímorskom meste [[Provincetown]].<ref>https://www.boston.com/culture/entertainment/2021/03/01/american-horror-story-season-10-filming-locations-provincetown</ref> Táto tabuľka uvádza lokácie nakrúcania jednotlivých sérií. {| class="wikitable" style="width:40%;" |- ! rowspan="2"|Lokácia ! colspan="8"|Séria |- ! 1 ! 2 ! 3 ! 4 ! 5 ! 6 ! 7 ! 8 |- | [[Los Angeles]], [[California]] | style="background: lightgreen;"| | style="background: lightgreen;"| | | | style="background: lightgreen;"| | style="background: lightgreen;"| | | style="background: lightgreen;"| |- | [[New Orleans]], [[Louisiana]] | | | style="background: lightgreen;"| | style="background: lightgreen;"| | | | | style="background: lightgreen;"| |- | Santa Clarita, [[California]] | | | | | | style="background: lightgreen;"| | | |- | Orange, [[California]] | | | | | | | style="background: lightgreen;"| | |- | [[Burbank (Kalifornia)|Burbank]], [[California]] | | | | | | | | style="background: lightgreen;"| |} ==Hodnotenie== {| class="wikitable" style="width:50%; text-align:center;" |- ! rowspan="2" colspan="2"|Séria ! colspan="3"|Hodnotenie |- ! style="width:25%;"|Rotten Tomatoes ! style="width:25%;"|Metacritic ! style="width:25%;"|[[ČSFD]] |- | style="background:#9f2323; width:3%;"| | ''Murder House'' | 74%<ref>https://www.rottentomatoes.com/tv/american_horror_story/s01</ref> | 62<ref>http://www.metacritic.com/tv/american-horror-story</ref> | 83%<ref>https://www.csfd.cz/film/455968-american-horror-story/301543-murder-house</ref> |- | style="background:#14131A; width:3%;"| | ''Asylum'' | 84%<ref>https://www.rottentomatoes.com/tv/american_horror_story/s02</ref> | 65<ref>http://www.metacritic.com/tv/american-horror-story/season-2</ref> | 88%<ref>https://www.csfd.cz/film/455968-american-horror-story/399621-asylum</ref> |- | style="background:#662C35; width:3%;"| | ''Coven'' | 85%<ref>https://www.rottentomatoes.com/tv/american_horror_story/s03</ref> | 71<ref>http://www.metacritic.com/tv/american-horror-story/season-3</ref> | 73%<ref>https://www.csfd.cz/film/455968-american-horror-story/399623-coven</ref> |- | style="background:#125B5C; width:3%;"| | ''Freak Show'' | 79%<ref>https://www.rottentomatoes.com/tv/american_horror_story/s04</ref> | 69<ref>http://www.metacritic.com/tv/american-horror-story/season-4</ref> | 73%<ref>https://www.csfd.cz/film/455968-american-horror-story/399625-freak-show</ref> |- | style="background:#403A00; width:3%;"| | ''Hotel'' | 63%<ref>https://www.rottentomatoes.com/tv/american_horror_story/s05</ref> | 60<ref>http://www.metacritic.com/tv/american-horror-story/season-5</ref> | 77%<ref>https://www.csfd.cz/film/455968-american-horror-story/407317-hotel</ref> |- | style="background:#DCC494; width:3%;"| | ''Roanoke'' | 78%<ref>https://www.rottentomatoes.com/tv/american_horror_story/s06</ref> | 72<ref>http://www.metacritic.com/tv/american-horror-story/season-6</ref> | 65%<ref>https://www.csfd.cz/film/455968-american-horror-story/455970-roanoke</ref> |- | style="background:#F6BB02; width:3%;"| | ''Cult'' | 72%<ref>https://www.rottentomatoes.com/tv/american_horror_story/s07</ref> | 66<ref>http://www.metacritic.com/tv/american-horror-story/season-7</ref> | 69%<ref>https://www.csfd.cz/film/455968-american-horror-story/480282-cult</ref> |- | style="background:#FF6048; width:3%;"| | ''Apocalypse'' | 75%<ref>https://www.rottentomatoes.com/tv/american_horror_story/s08</ref> | 63<ref>https://www.metacritic.com/tv/american-horror-story/season-8</ref> | 74%<ref>https://www.csfd.cz/film/455968-american-horror-story/633205-apocalypse</ref> |- | style="background:#3c230d; width:3%;"| | ''1984'' | 87%<ref>https://www.rottentomatoes.com/tv/american_horror_story/s09</ref> | | 72%<ref>https://www.csfd.cz/film/455968-american-horror-story/712417-1984</ref> |} ==Referencie== {{Referencie|2}} [[Kategória:Televízne seriály USA]] [[Kategória:Televízne seriály z roku 2011]] [[Kategória:Hororové televízne seriály]] [[Kategória:Televízne seriály FX]] a0lwr1mru72mn9xq2xgam7ltoozbdkp Redaktor:Pe3kZA/Pieskovisko 2 505079 8188294 8187764 2026-03-28T10:07:21Z Pe3kZA 39673 akt. 8188294 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Kuliarsky kanál | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Trnavský kraj|Trnavský]] | region1 = | district = [[Trnava (okres)|Trnava]] | district1 = [[Hlohovec (okres)|Hlohovec]] | commune = | municipality = [[Bučany]], [[Brestovany]], [[Siladice]] | municipality1 = [[Dolné Lovčice]], [[Zavar]] | municipality2 = [[Šúrovce]] | municipality3 = [[Križovany nad Dudváhom]] <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská pahorkatina]], [[Dolnovážska niva]] | source_type = Prameň | source_location = <nowiki>Varáč</nowiki> | source_elevation = cca 135 | source_lat_d = 48.3877 | source_long_d = 17.7101 | mouth = [[Dudváh|Dolný Dudváh]] ([[Derňa]]) | mouth_location = [[Dolnovážska niva]] | mouth_elevation = cca 128 | mouth_lat_d = 48.3221 | mouth_long_d = 17.678 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 11 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Trnavský kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = V. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = <!--4-21-16-1194--> | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Váhu|Váh]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Kuliarsky kanál'''<ref name=UGK/><ref name=mcz/> je vodný tok v [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresov [[Trnava (okres)|Trnava]] a [[Hlohovec (okres)|Hlohovec]]. Je to pravostranný prítok [[Dudváh|Dolného Dudváhu]]<ref name=Tm/>, má dĺžku približne 11 km a je tokom V. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok pramení v západnej polovici [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatiny]], v jej [[Podcelok (geomorfológia)|podcelku]] [[Dolnovážska niva]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-29 | miesto = Bratislava}}</ref>, juhovýchodne od obce [[Bučany]]<ref name=mcz/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|135}} Od prameňa v lokalite Varáč<ref name=mcz/> tečie južným smerom, málo zvlnenou oblasťou rozsiahlej nivy. Onedlho sa spája s menším pravostranným kanálom a krátko tečie juhovýchodným smerom. Menší vodný tok sa oddeľuje a tečie ďalej na juhovýchod, no Kuliarsky kanál pokračuje na juh. Lemovaný súvislým porastom tečie okrajom niekoľkých lesných plôch a v lokalite Háje sa prudko stáča na západ. Priberá pravostranný prítok a opäť sa stáča na juh, kde tečie poľnohospodársky využívaným územím.<ref name=mcz/> Križuje [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnicu D1]]<ref name=Tm/> a onedlho oblúkom obteká menší lesík, kde prijíma malý ľavostranný prítok. Pokračuje juhozápadným smerom lokalitou Pasienky<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.358946,17.700734,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-29 | jazyk = }}</ref> až po cestu do [[Šúrovce|Šúroviec]], kde sa stáča na severozápad a istý čas vedie súbežne s ňou. Priberá významnejší pravostranný prítok a popod cestu opäť pokračuje na juhozápad.<ref name=Tm/> Oblasťou Hrubý Hrušov a Záhrady tečie ku [[Križovany nad Dudváhom|Križovanom nad Dodváhom]], kde sa stáča na juhovýchod a zakrátko napája [[Dudváh|Dolný Dudváh]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.6711&y=48.33136&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> Kuliarsky kanál však pokračuje rovinatým územím Dlhé<ref name="vku">{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> na juhovýchod, kde sa asi po kilometri spája s potokom [[Derňa]], kde v blízkosti [[Železničná trať Trnava – Sereď|železničnej trate Trnava – Sereď]], v nadmorskej výške približne {{Mnm|128}} končí. Potok patrí do povodia [[Dudváh]]u a [[Malý Dunaj|Malého Dunaja]], resp. do širšieho povodia rieky [[Váh]]. Kuliarsky kanál preteká územím obcí [[Bučany]], [[Brestovany]], [[Siladice]], [[Dolné Lovčice]], [[Zavar]], [[Šúrovce]] a [[Križovany nad Dudváhom]]. Vedie okresmi [[Trnava (okres)|Trnava]] a [[Hlohovec (okres)|Hlohovec]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Kri%C5%BEovany%20nad%20Dudv%C3%A1hom&source=osm&id=1015717557&ds=1&x=17.6738302&y=48.3266002&z=16 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam vodných tokov v povodí Váhu]] * [[Podunajská pahorkatina]], [[Dolnovážska niva]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.6711&y=48.33136&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Dolného Dudváhu}} <!-- [[Kategória:Vodné toky v Podunajskej pahorkatine]] [[Kategória:Povodie Malého Dunaja]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Trnava]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Hlohovec]] [[Kategória:Bučany]] [[Kategória:Brestovany]] [[Kategória:Siladice]] [[Kategória:Dolné Lovčice]] [[Kategória:Zavar]] [[Kategória:Šúrovce]] [[Kategória:Križovany nad Dudváhom]] --> <ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=95 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> {{pozri|rovnomennom vrchu nad Hutami|Holica (vrch v Chočských vrchoch; 1339,8 m n. m.)|vrchu nad obcou [[Leštiny]]}} <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 111: Chočské vrchy – Vodná nádrž Liptovská Mara: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = http://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-111-chocske-vrchy-vodna-nadrz-liptovska-mara-7-vydanie-2021/ | isbn = 978-80-99934-29-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }} <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 102: Orava – Beskid Żywiecki: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-102-orava-beskid-zywiecki-7-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-81-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 112: Západné Tatry – Roháče: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 10 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-112-zapadne-tatry-rohace-10-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-78-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 110: Malá Fatra, Vrátna: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 8 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-110-mala-fatra-vratna-8-vydanie-2024/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 101: Kysucké Beskydy, Veľká Rača: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 6 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-101-kysucke-beskydy-velka-raca-6-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-49-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 109: Javorníky, Čadca: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-109-javorniky-cadca/ | isbn = 978-80-99934-07-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=AA>{{AtlasVKÚ2008|}}</ref> <ref name=Geo>In: ''Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel''. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v [https://web.archive.org/web/20231208204548/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf archíve].</ref> <ref name=GeoP>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Hoblík | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Základná báza údajov pre geografický informačný systém | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/79/972293 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref>[https://web.archive.org/web/20230811040656/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf#page=63]</ref> 88vna0hoowoz5v0lq56i4352wlrxdfy 86th Academy Awards 0 507199 8188036 7964401 2026-03-27T19:56:30Z Jetam2 30982 /* Víťazstvá a nominácie */ wl 8188036 wikitext text/x-wiki {{Infobox Academy Awards | poradie = 86th | obrázok =Dolby_Theatre_v2.jpg | popis =[[Dolby Theatre]] v [[Los Angeles]] | dátum = [[2. marec]] [[2014]] | miesto konania = [[Dolby Theatre]]<br/>[[Hollywood]], [[Los Angeles]],<br/>[[Kalifornia]] | moderátor = [[Ellen DeGeneres]] | producent = Neil Meron<br/>Craig Zadan | režisér = Hamish Hamilton | najlepší film = | najviac ocenení =''[[Gravitácia (film z roku 2013)|Gravitácia]]'' (7) | najviac nominácií = ''[[Špinavý trik]]'' a ''[[Gravitácia (film z roku 2013)|Gravitácia]]'' (10) | TV = [[American Broadcasting Company|ABC]] | dĺžka =3 hodiny, 34 minút | sledovanosť = | pred = 85th Academy Awards | po =87th Academy Awards }} '''86th Academy Awards''' (doslova ''86. ročník udeľovania cien Akadémie'') alebo ľudovo '''86. ročník udeľovania Oscarov''' je ceremónia, na ktorej boli ocenené najlepšie [[Filmové dielo|filmy]] za rok 2013. Uskutočnila sa [[2. marec|2. marca]] [[2014]] v divadle [[Dolby Theatre]] v [[Los Angeles]] v [[Kalifornia|Kalifornii]]. Udeľovanie nebolo naplánované na koniec februára ako zvyčajne, aby nekolidovalo so [[Zimné olympijské hry 2014|Zimnými olympijskými hrami 2014]]. Ceremoniál vysielala v [[USA]] stanica [[American Broadcasting Company|ABC]]. Moderátorom show bola po druhýkrát [[Ellen DeGeneresová|Ellen DeGeneres]] (prvýkrát moderovala [[79th Academy Awards|79. ceremoniál]] v roku [[2007]]). == Víťazstvá a nominácie == {| class=wikitable |- ! style="background:#EEDD82;" ! width="50%" | [[Academy Award za najlepší film|Najlepší film]] ! style="background:#EEDD82;" ! width="50%" | [[Academy Award za najlepšiu réžiu|Najlepšia réžia]] |- | valign="top" | *'''''[[12 rokov otrokom (film)|12 rokov otrokom]]''&nbsp;– [[Brad Pitt]], [[Dede Gardner]], Jeremy Kleiner, [[Steve McQueen (director)|Steve McQueen]] a Anthony Katagas''' *''[[Špinavý trik]]''&nbsp;– [[Charles Roven]], Richard Suckle, [[Megan Ellison]] a [[Jonathan Gordon]] *''[[Kapitán Phillips: Prepadnutie lode Alabama]]''&nbsp;– [[Scott Rudin]], [[Dana Brunetti]] a [[Michael De Luca]] *''[[Klub poslednej nádeje]]''&nbsp;– [[Robbie Brenner]] a Rachel Winter *''[[Gravitácia (film z roku 2013)|Gravitácia]]''&nbsp;– [[Alfonso Cuarón]] a [[David Heyman]] *''[[Ona (film)|Ona]]''&nbsp;– [[Megan Ellison]], [[Spike Jonze]] a [[Vincent Landay]] *''[[Nebraska (film)|Nebraska]]''&nbsp;– Albert Berger a Ron Yerxa *''[[Philomena (film)|Philomena]]''&nbsp;– Gabrielle Tana, [[Steve Coogan]] a [[Tracey Seaward]] *''[[Vlk z Wall Street (film z roku 2013)|Vlk z Wall Street]]''&nbsp;– [[Martin Scorsese]], [[Leonardo DiCaprio]], [[Joey McFarland]] a Emma Tillinger Koskoff | valign="top" | *'''[[Alfonso Cuarón]]&nbsp;– ''[[Gravitácia (film z roku 2013)|Gravitácia]]''''' *[[Steve McQueen (director)|Steve McQueen]]&nbsp;– ''[[12 rokov otrokom (film)|12 rokov otrokom]]'' *[[Alexander Payne]]&nbsp;– ''[[Nebraska (film)|Nebraska]]'' *[[David O. Russell]]&nbsp;– ''[[Špinavý trik]]'' *[[Martin Scorsese]]&nbsp;– ''[[Vlk z Wall Street (film z roku 2013)|Vlk z Wall Street]]'' |- ! style="background:#EEDD82;" ! width="50%" | [[Academy Award za najlepšieho herca v hlavnej úlohe|Najlepší herec]] ! style="background:#EEDD82;" ! width="50%" | [[Academy Award za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe|Najlepšia herečka]] |- | valign="top" | *'''[[Matthew McConaughey]]&nbsp;– ''[[Klub poslednej nádeje]]'' ako Ron Woodroof''' *[[Christian Bale]]&nbsp;– ''[[Špinavý trik]]'' ako Irving Rosenfeld *[[Bruce Dern]]&nbsp;– ''[[Nebraska (film)|Nebraska]]'' ako Woody Grant *[[Leonardo DiCaprio]]&nbsp;– ''[[Vlk z Wall Street (film z roku 2013)|Vlk z Wall Street]]'' ako [[Jordan Belfort]] *[[Chiwetel Ejiofor]]&nbsp;– ''[[12 rokov otrokom (film)|12 rokov otrokom]]'' ako [[Solomon Northup]] | valign="top" | *'''[[Cate Blanchett]]&nbsp;– ''[[Jasmínine slzy]]'' ako Jeanette „Jasmine “Francis''' *[[Amy Adams]]&nbsp;– ''[[Špinavý trik]]'' ako Sydney Prosser *[[Sandra Bullock]]&nbsp;– ''[[Gravitácia (film z roku 2013)|Gravitácia]]'' ako Dr. Ryan Stone *[[Judi Denchová]]&nbsp;– ''[[Philomena (film)|Philomena]]'' ako Philomena Lee *[[Meryl Streep]]&nbsp;– ''[[Blízko od seba (film)|Blízko od seba]]'' ako Violet Weston |- ! style="background:#EEDD82;" ! width="50%" | [[Academy Award za najlepšieho herca vo vedľajšej úlohe|Najlepší herec vo vedľajšej úlohe]] ! style="background:#EEDD82;" ! width="50%" | [[Academy Award za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe|Najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe]] |- | valign="top" | *'''[[Jared Leto]]&nbsp;– ''[[Klub poslednej nádeje]]'' ako Rayon''' *[[Barkhad Abdi]]&nbsp;– ''[[Kapitán Phillips: Prepadnutie lode Alabama]]'' ako [[Abduwali Muse]] *[[Bradley Cooper]]&nbsp;– ''[[Špinavý trik]]'' ako Agent Richard „Richie“ DiMaso *[[Michael Fassbender]]&nbsp;– ''[[12 rokov otrokom (film)|12 rokov otrokom]]'' ako Edwin Epps *[[Jonah Hill]]&nbsp;– ''[[Vlk z Wall Street (film z roku 2013)|Vlk z Wall Street]]'' ako [[Danny Porush|Donnie Azoff]] | valign="top" | *'''[[Lupita Nyong'o]]&nbsp;– ''[[12 rokov otrokom (film)|12 rokov otrokom]]'' ako Patsey''' *[[Sally Hawkins]]&nbsp;– ''[[Jasmínine slzy]]'' ako Ginger *[[Jennifer Lawrence]]&nbsp;– ''[[Špinavý trik]]'' ako Rosalyn Rosenfeld *[[Julia Robertsová]]&nbsp;– ''[[Blízko od seba (film)|Blízko od seba]]'' ako Barbara Weston-Fordham *[[June Squibb]]&nbsp;– ''[[Nebraska (film)|Nebraska]]'' ako Kate Grant |- ! style="background:#EEDD82;" ! width="50%" | [[Academy Award za najlepší pôvodný scenár|Najlepší pôvodný scenár]] ! style="background:#EEDD82;" ! width="50%" | [[Academy Award za najlepší adaptovaný scenár|Najlepší adaptovaný scenár]] |- | valign="top" | *'''''[[Ona (film)|Ona]]''&nbsp;– [[Spike Jonze]]''' *''[[Špinavý trik]]''&nbsp;– Eric Warren Singer a [[David O. Russell]] *''[[Jasmínine slzy]]''&nbsp;– [[Woody Allen]] *''[[Klub poslednej nádeje]]''&nbsp;– Craig Borten a Melisa Wallack *''[[Nebraska (film)|Nebraska]]''&nbsp;– [[Bob Nelson (screenwriter)|Bob Nelson]] | valign="top" | *'''''[[12 rokov otrokom (film)|12 rokov otrokom]]''&nbsp;– [[John Ridley]]''' *''[[Pred polnocou (film)|Pred polnocou]]''&nbsp;– [[Richard Linklater]], [[Julie Delpy]] a [[Ethan Hawke]] *''[[Kapitán Phillips: Prepadnutie lode Alabama]]''&nbsp;– [[Billy Ray (screenwriter)|Billy Ray]] *''[[Philomena (film)|Philomena]]''&nbsp;– [[Steve Coogan]] a [[Jeff Pope]] *''[[Vlk z Wall Street (film z roku 2013)|Vlk z Wall Street]]''&nbsp;– [[Terence Winter]] |- ! style="background:#EEDD82;" ! width="50%" | [[Academy Award za najlepší celovečerný animovaný film|Najlepší celovečerný animovaný film]] ! style="background:#EEDD82;" ! width="50%" | [[Academy Award za najlepší cudzojazyčný film|Najlepší cudzojazyčný film]] |- | valign="top" | *'''''[[Ľadové kráľovstvo]]''&nbsp;– [[Chris Buck]], [[Jennifer Lee (filmmaker)|Jennifer Lee]] a Peter Del Vecho''' *''[[Krúdovci]]''&nbsp;– [[Kirk DeMicco]], [[Chris Sanders (director)|Chris Sanders]] a Kristine Belson *''[[Ja, zloduch 2]]''&nbsp;– [[Pierre Coffin]], [[Chris Renaud (animator)|Chris Renaud]] a [[Chris Meledandri]] *''[[O myške a medveďovi]]''&nbsp;– Benjamin Renner a [[Didier Brunner]] *''[[The Wind Rises]]''&nbsp;– [[Hayao Miyazaki]] a [[Toshio Suzuki (producer)|Toshio Suzuki]] | valign="top" | *'''''[[Veľká nádhera]]'' ([[Taliansko]]) v [[taliančina|taliančine]]&nbsp;– [[Paolo Sorrentino]]''' *''[[Prerušený kruh]]'' ([[Belgicko]]) v [[holandčina|holandčine]]&nbsp;– [[Felix Van Groeningen]] *''[[Hon (film z roku 2012)|Hon]]'' ([[Dánsko]]) v [[dánčina|dánčine]]&nbsp;– [[Thomas Vinterberg]] *''[[L'image manquante]]'' ([[Kambodža]]) vo [[francúzština|francúzštine]]&nbsp;– [[Rithy Panh]] *''[[Omar (film)|Omar]]'' ([[Palestína]]) v [[arabčina|arabčine]]&nbsp;– [[Hany Abu-Assad]] |- ! style="background:#EEDD82;" ! width="50%" | [[Academy Award za najlepší celovečerný dokumentárny film|Najlepší celovečerný dokumentárny film]] ! style="background:#EEDD82;" ! width="50%" | [[Academy Award za najlepší krátky dokumentárny film|Najlepší krátky dokumentárny film]] |- | valign="top" | *'''''[[20 Feet from Stardom]]''&nbsp;– Morgan Neville, [[Gil Friesen]] a Caitrin Rogers''' *''[[Akt zabitia]]''&nbsp;– [[Joshua Oppenheimer]] a Signe Byrge Sørensen *''[[Cutie and the Boxer]]''&nbsp;– Zachary Heinzerling a [[Lydia Dean Pilcher]] *''[[Dirty Wars]]''&nbsp;– Richard Rowley a [[Jeremy Scahill]] *''[[The Square (2013 film)|The Square]]''&nbsp;– [[Jehane Noujaim]] a Karim Amer | valign="top" | *'''''The Lady in Number 6: Music Saved My Life''&nbsp;– Malcolm Clarke a Nicholas Reed''' *''CaveDigger''&nbsp;– Jeffrey Karoff *''Facing Fear''&nbsp;– Jason Cohen *''Karama Has No Walls''&nbsp;– Sara Ishaq *''Prison Terminal: The Last Days of Private Jack Hall''&nbsp;– Edgar Barens |- ! style="background:#EEDD82;" ! width="50%" | [[Academy Award za najlepší krátky hraný film|Najlepší krátky hraný film]] ! style="background:#EEDD82;" ! width="50%" | [[Academy Award za najlepší krátky animovaný film|Najlepší krátky animovaný film]] |- | valign="top" | *'''''Helium''&nbsp;– Anders Walter a Kim Magnusson''' *''Aquel no era yo'' (''That Wasn't Me'')&nbsp;– Esteban Crespo *''Avant que de tout perdre'' (''Just Before Losing Everything'')&nbsp;– Xavier Legrand *''Pitääkö mun kaikki hoitaa?'' (''[[Do I Have to Take Care of Everything?]]'')&nbsp;– Selma Vilhunen a Kirsikka Saari *''[[The Voorman Problem]]''&nbsp;– Mark Gill a Baldwin Li | valign="top" | *'''''Mr. Hublot''&nbsp;– Laurent Witz a Alexandre Espigares''' *''[[Feral (krátky film)|Feral]]''&nbsp;– Daniel Sousa a Dan Golden *''[[Get a Horse!]]''&nbsp;– [[Lauren MacMullan]] a Dorothy McKim *''[[Short Peace|Possessions]]''&nbsp;– Shuhei Morita *''[[Room on the Broom (film)|Room on the Broom]]''&nbsp;– Max Lang a Jan Lachauer |- ! style="background:#EEDD82;" ! width="50%" | [[Academy Award za najlepšiu hudbu|Najlepšia hudba]] ! style="background:#EEDD82;" ! width="50%" | [[Academy Award za najlepšiu filmovú pieseň|Najlepšia filmová pieseň]] |- | valign="top" | *'''''[[Gravitácia (film z roku 2013)|Gravitácia]]''&nbsp;– [[Steven Price]]''' *''[[Zlodejka kníh (film)|Zlodejka kníh]]''&nbsp;– [[John Williams]] *''[[Ona (film)|Ona]]''&nbsp;– [[William Butler]] a [[Owen Pallett]] *''[[Philomena (film)|Philomena]]''&nbsp;– [[Alexandre Desplat]] *''[[Zachráňte pána Banksa]]''&nbsp;– [[Thomas Newman]] | valign="top" | *'''„[[Let It Go (Ľadové kráľovstvo)|Let It Go]]“ z filmu ''[[Ľadové kráľovstvo]]''&nbsp;– [[Kristen Anderson-Lopez]] a [[Robert Lopez]]''' *„Alone, Yet Not Alone “ z filmu ''[[Alone Yet Not Alone]]''&nbsp;– [[Bruce Broughton]] a Dennis Spiegel *„Happy“ z filmu ''[[Ja, zloduch 2]]''&nbsp;– [[Pharrell Williams]] *„The Moon Song“ z filmu ''[[Ona (film)|Ona]]''&nbsp;– [[Karen O|Karen Orzolek]] a [[Spike Jonze]] *„Ordinary Love“ z filmu ''[[Mandela: Long Walk to Freedom]]''&nbsp;– [[U2]] |- ! style="background:#EEDD82;" ! width="50%" | [[Academy Award za najlepší strih zvuku|Najlepší strih zvuku]] ! style="background:#EEDD82;" ! width="50%" | [[Academy Award za najlepší zvuk|Najlepší zvuk]] |- | valign="top" | * '''''[[Gravitácia (film z roku 2013)|Gravitácia]]''&nbsp;– Glenn Freemantle''' * ''[[Všetko je stratené]]''&nbsp;– Steve Boeddeker a [[Richard Hymns]] * ''[[Kapitán Phillips: Prepadnutie lode Alabama]]''&nbsp;– Oliver Tarney * ''[[Hobit: Smaugova pustatina]]''&nbsp;– Brent Burge * ''[[Na život a na smrť (film)|Na život a na smrť]]''&nbsp;– [[Wylie Stateman]] | valign="top" | * '''''[[Gravitácia (film z roku 2013)|Gravitácia]]''&nbsp;– [[Skip Lievsay]], Niv Adiri, Christopher Benstead a [[Chris Munro]]''' * ''[[Kapitán Phillips: Prepadnutie lode Alabama]]''&nbsp;– Chris Burdon, Mark Taylor, Mike Prestwood Smith a [[Chris Munro]] * ''[[Hobit: Smaugova pustatina]]''&nbsp;– [[Christopher Boyes]], [[Michael Hedges (sound engineer)|Michael Hedges]], [[Michael Semanick]] a [[Tony Johnson (sound engineer)|Tony Johnson]] * ''[[Inside Llewyn Davis]]''&nbsp;– [[Skip Lievsay]], [[Greg Orloff]] a [[Peter F. Kurland]] * ''[[Na život a na smrť (film)|Na život a na smrť]]''&nbsp;– Andy Koyama, Beau Borders a David Brownlow |- ! style="background:#EEDD82;" ! width="50%" | [[Academy Award za najlepšiu umeleckú réžiu|Najlepšia umelecká réžia]] ! style="background:#EEDD82;" ! width="50%" | [[Academy Award za najlepšiu kameru|Najlepšia kamera]] |- | valign="top" | * '''''[[Veľký Gatsby (film z roku 2013)|Veľký Gatsby]]''&nbsp;– [[Catherine Martin (designer)|Catherine Martin]] (Production Design); Beverley Dunn (Set Decoration)''' * ''[[12 rokov otrokom (film)|12 rokov otrokom]]''&nbsp;– Adam Stockhausen (Production Design); Alice Baker (Set Decoration) * ''[[Špinavý trik]]''&nbsp;– Judy Becker (Production Design); Heather Loeffler (Set Decoration) * ''[[Gravitácia (film z roku 2013)|Gravitácia]]''&nbsp;– Andy Nicholson (Production Design); Rosie Goodwin a [[Joanne Woollard]] (Set Decoration) * ''[[Ona (film)|Ona]]''&nbsp;– [[K. K. Barrett]] (Production Design); Gene Serdena (Set Decoration) | valign="top" | * '''''[[Gravitácia (film z roku 2013)|Gravitácia]]''&nbsp;– [[Emmanuel Lubezki]]''' * ''[[Veľmajster (film)|Veľmajster]]''&nbsp;– Philippe Le Sourd * ''[[Inside Llewyn Davis]]''&nbsp;– [[Bruno Delbonnel]] * ''[[Nebraska (film)|Nebraska]]''&nbsp;– [[Phedon Papamichael]] * ''[[Zmiznutie (film z roku 2013)|Zmiznutie]]''&nbsp;– [[Roger Deakins]] |- ! style="background:#EEDD82;" ! width="50%" | [[Academy Award za najlepší makeup a úpravu vlasov|Najlepší makeup a úprava vlasov]] ! style="background:#EEDD82;" ! width="50%" | [[Academy Award za najlepšie masky|Najlepšie masky]] |- | valign="top" | * '''''[[Klub poslednej nádeje]]''&nbsp;– Adruitha Lee a Robin Mathews''' * ''[[Jackass Presents: Bad Grandpa]]''&nbsp;– Stephen Prouty * ''[[Osamelý jazdec (2013 film)|Osamelý jazdec]]''&nbsp;– Joel Harlow a Gloria Pasqua-Casny | valign="top" | * '''''[[Veľký Gatsby (film z roku 2013)|Veľký Gatsby]]''&nbsp;– [[Catherine Martin (designer)|Catherine Martin]]''' * ''[[12 rokov otrokom (film)|12 rokov otrokom]]''&nbsp;– [[Patricia Norris]] * ''[[Špinavý trik]]''&nbsp;– Michael Wilkinson * ''[[Veľmajster (film)|Veľmajster]]''&nbsp;– [[William Chang|William Chang Suk Ping]] * ''[[The Invisible Woman (2013 film)|The Invisible Woman]]''&nbsp;– [[Michael O'Connor (costume designer)|Michael O'Connor]] |- ! style="background:#EEDD82;" ! width="50%" | [[Academy Award za najlepší strih|Najlepší strih]] ! style="background:#EEDD82;" ! width="50%" | [[Academy Award za najlepšie vizuálne efekty|Najlepšie vizuálne efekty]] |- | valign="top" | * '''''[[Gravitácia (film z roku 2013)|Gravitácia]]''&nbsp;– [[Alfonso Cuarón]] a Mark Sanger''' * ''[[12 rokov otrokom (film)|12 rokov otrokom]]''&nbsp;– [[Joe Walker (editor)|Joe Walker]] * ''[[Špinavý trik]]''&nbsp;– [[Jay Cassidy]], Crispin Struthers a Alan Baumgarten * ''[[Kapitán Phillips: Prepadnutie lode Alabama]]''&nbsp;– [[Christopher Rouse (editor)|Christopher Rouse]] * ''[[Klub poslednej nádeje]]''&nbsp;– [[Jean-Marc Vallée|John Mac McMurphy]] a Martin Pensa | valign="top" | * '''''[[Gravitácia (film z roku 2013)|Gravitácia]]''&nbsp;– [[Tim Webber]], Chris Lawrence, Dave Shirk a Neil Corbould''' * ''[[Hobit: Smaugova pustatina]]''&nbsp;– [[Joe Letteri]], [[Eric Saindon]], David Clayton a Eric Reynolds * ''[[Iron Man 3]]''&nbsp;– Christopher Townsend, Guy Williams, Erik Nash a Dan Sudick * ''[[Osamelý jazdec (2013 film)|Osamelý jazdec]]''&nbsp;– Tim Alexander, Gary Brozenich, Edson Williams a John Frazier * ''[[Star Trek: Do temnoty]]''&nbsp;– Roger Guyett, Patrick Tubach, Ben Grossmann a Burt Dalton |} == Filmy s viacnásobnými nomináciami == {| class="wikitable sortable" rowspan=2 style="text-align: center;" border="2" cellpadding="4" |- ! scope="col" width="55" | Nominations ! scope="col" align="center" | Film |- | rowspan=2 style="text-align:center" | 10 | ''[[Gravitácia (film z roku 2013)|Gravitácia]]'' |- | ''[[Špinavý trik]]'' |- | <center>9 | ''[[12 rokov otrokom (film)|12 rokov otrokom]]'' |- |rowspan=3 style="text-align:center" |6 |''[[Kapitán Phillips: Prepadnutie lode Alabama]]'' |- |''[[Klub poslednej nádeje]]'' |- |''[[Nebraska (film)|Nebraska]]'' |- |rowspan=2 style="text-align:center" |5 |''[[Ona (film)|Ona]]'' |- |''[[Vlk z Wall Street (film z roku 2013)|Vlk z Wall Street]]'' |- | <center>4 |''[[Philomena (film)|Philomena]]'' |- |rowspan=2 style="text-align:center" |3 |''[[Jasmínine slzy]]'' |- |''[[Hobit: Smaugova pustatina]]'' |- |rowspan=8 style="text-align:center" |2 |''[[Blízko od seba (film)|Blízko od seba]]'' |- |''[[Ja, zloduch 2]]'' |- |''[[Ľadové kráľovstvo]]'' |- |''[[Veľmajster (film)|Veľmajster]]'' |- |''[[Veľký Gatsby (film z roku 2013)|Veľký Gatsby]]'' |- |''[[Inside Llewyn Davis]]'' |- |''[[Osamelý jazdec (2013 film)|Osamelý jazdec]]'' |- |''[[Na život a na smrť (film)|Na život a na smrť]]'' |- |} == Zdroj == {{preklad|en|86th Academy Awards|754103089}} {{Academy Awards}} [[Kategória:Oscar]] j4vt8x2d8x7mvkhjnax0sep488ju24s Jana Nagyová 0 508024 8188360 8112671 2026-03-28T11:53:36Z Auto-épreuve 128612 8188360 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Jana Nagyová | Rodné meno = | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis = slovenská herečka | Dátum narodenia = {{Dátum narodenia a vek|1959|01|09}} | Miesto narodenia = [[Komárno]], [[Česko-Slovensko|ČSSR]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Národnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = }} '''Jana Nagyová''' (* [[9. január]] [[1959]], [[Komárno]]) je bývalá slovenská [[herečka]], v súčasnosti nemecká podnikateľka. Preslávila sa najmä vďaka hlavnej úlohe princeznej Arabely v televíznom seriáli ''[[Arabela (seriál)|Arabela]]'' z roku [[1979]] režiséra [[Václav Vorlíček|Václava Vorlíčka]]. Od detstva hrala amatérske [[Divadlo (umenie)|divadlo]], na bratislavskom [[Konzervatórium|konzervatóriu]] študovala hru na [[klavír]] a [[spev]]. Pred seriálom ''[[Arabela (seriál)|Arabela]]'' účinkovala s [[Dagmar Patrasová|Dagmar Patrasovou]] v českom filme ''[[Smrt stopařek]]''. Od roku [[1987]] žije s rodinou v [[Nemecko|Nemecku]] (s tretím manželom Tonim Pulmom má dcéru Sophiu Emmu) a profesionálnej umeleckej činnosti sa dlhú dobu nevenovala. K filmu sa vrátila úlohami kráľovnej vo filmovej rozprávke [[Princ mamáčik|''Princ mamáčik'']] ([[2022]]) a [[Hilda Múdra|Hildy Múdrej]] vo filme [[Ondrej Nepela|''Nepela'']] ([[2026]]). == Filmografia == * [[1976]] ''[[Sváko Ragan]]'' (TV film) * [[1977]] ''[[Penelopa (film)|Penelopa]]'' * [[1979]] ''[[Smrt stopařek]]'' * [[1980]] ''[[Triptych o láske]]'' (TV film) * 1980 ''[[Nebezpečné známosti]]'' (TV film) * 1980 ''[[Arabela (seriál)|Arabela]]'' (TV seriál) * [[1981]] ''[[Mezi námi kluky]]'' * 1981 ''[[Dozrievanie (film)|Dozrievanie]]'' (TV film) * 1981 ''[[Bičianka z doliny]]'' (TV film) * [[1982]] ''[[Zlatá panna a prekliaty brat]]'' (TV film) * 1982 ''[[Slávne dievčatko]]'' (TV film) * 1982 ''[[Rozmar]]'' (TV film) * 1982 ''[[Chlap prezývaný Brumteles]]'' (TV film) * [[1983]] ''[[Žakýlska Veronka]]'' (TV film) * 1983 ''[[Výlet do mladosti]]'' * 1983 ''[[Rodinná anamnéza]]'' (TV film) * 1983 ''[[Lekár umierajúceho času]]'' (TV seriál) * [[1984]] ''[[Múdra princezná]]'' (TV film) * [[1985]] ''[[O sláve a tráve]]'' * [[1986]] ''[[Polepetko]]'' (TV film) * 1986 ''[[Není sirotek jako sirotek]]'' * [[1987]] ''[[Pravidlá kruhu]]'' * [[1988]] ''[[Pražské tajemství]]'' * [[1993]] ''[[Pozemský nepokoj]]'' * 2022 ''Princ mamáčik'' * [[2026]] ''Nepela'' == Externé odkazy == * {{Csfd meno|id=1265|meno=Jana Nagyová}} * {{Imdb osoba|id=0619543|meno=Jana Nagyová}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Jana Nagyová (herečka)|10907474}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Nagyová, Jana}} [[Kategória:Slovenské filmové herečky]] [[Kategória:Slovenské televízne herečky]] [[Kategória:Osobnosti z Komárna]] ohl92tfwfaudg2b7lr1v2olnrqe8wyq Porcupine Tree 0 513433 8188051 8143634 2026-03-27T20:19:43Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8188051 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = Porcupine Tree | Obrázok = Porcupine Tree @ Poznan, Poland 2007 04.jpg | Veľkosť obrázku = 250px | Popis obrázku = Skupina Porcupine Tree v roku 2007 | Krajina pôvodu = [[Hemel Hempstead]], [[Hertfordshire]], [[Anglicko]], [[Spojené kráľovstvo]] | Žáner = [[Progresívny rock]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.allmusic.com/artist/steven-wilson-mn0000455886 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="metalstorm1">{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.metalstorm.net/bands/band.php?band_id=7&bandname=Porcupine+Tree |titul=Porcupine Tree |vydavateľ=Metal Storm |dátum prístupu=2014-04-16 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190522022904/http://www.metalstorm.net/bands/band.php?band_id=7&bandname=Porcupine+Tree |dátum archivácie=2019-05-22 }}</ref> [[Progresívny metal]],<ref name="metalstorm1"/> [[Psychedelický rock]],<ref name="allmusic1">{{Citácia elektronického dokumentu|last=Raggett |first=Ned |url=http://www.allmusic.com/artist/porcupine-tree-p168248/biography |titul=Porcupine Tree |vydavateľ=AllMusic |dátum vydania=26. apríl 2001}}</ref> [[Alternatívny rock]]<ref name="allmusic1"/> | Roky pôsobenia = 1987–2010 (prestávka)<ref name="technologytell.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.technologytell.com/entertainment/16233/branching-out-entertainmenttell-com-interviews-colin-edwin-of-porcupine-tree/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20130412020404/http://www.technologytell.com/entertainment/16233/branching-out-entertainmenttell-com-interviews-colin-edwin-of-porcupine-tree | dátum archivácie = 2013-04-12 }}</ref> | Hudobný vydavateľ = [[Delerium Records|Delerium]], [[Snapper Music|Snapper]], [[Lava Records|Lava]], [[Transmission (record label)|Transmission]], [[Roadrunner Records|Roadrunner]], [[Atlantic Records|Atlantic]], WHD, [[Peaceville Records|Peaceville]], [[Kscope]] | Iné názvy = | Súvisiace články = [[No-Man]], [[Incredible Expanding Mindfuck|I.E.M.]], [[Bass Communion]], [[Blackfield]], [[Storm Corrosion]], [[Continuum]], [[Opeth]], [[Japan (skupina)|Japan]] | Webstránka = {{URL|http://www.porcupinetree.com}} | Členovia skupiny = [[Steven Wilson]]<br/>[[Richard Barbieri]]<br/>[[Colin Edwin]]<br/>[[Gavin Harrison]] | Bývalí členovia = [[Chris Maitland]] }} '''Porcupine Tree''' je [[anglicko|anglická]] [[rock]]ová skupina, ktorú v roku 1987 založil hudobník [[Steven Wilson]]. Keďže bol Wilson spočiatku exkluzívnym autorom celej produkcie, Porcupine Tree bol výsostne jeho sólovým projektom. Od roku 1993 sa Steven rozhodol kooperovať na úrovni bežnej kapely a začal pravidelne spolupracovať s [[Richard Barbieri|Richardom Barbierim]] ([[klávesové nástroje]]), [[Colin Edwin|Colinom Edwinom]] ([[basová gitara]] a [[Chris Maitland|Chrisom Maitlandom]] ([[bicie nástroje]]). Wilson v súčasnosti spieva a hrá na gitaru a v roku 2001 na mieste hráča na bicie nástroje nahradil Maitlanda [[Gavin Harrison]]. Vo svojich začiatkoch sa skupina Porcupine Tree prezentovala v [[psychedelický rock|psychedelickom]] hudobnom štýle, ktorý značne pripomínal ranú tvorbu kapely [[Pink Floyd]]. Koncom 90. rokov sa kapela po nadviazaní spolupráce s nahrávacou spoločnosťou [[Kscope]] stala jednou z mainstreamových formácií [[alternatívny rock|alternatívneho rocku]]. Od začiatku milénia je smerovanie ich hudobného štýlu charakterizované ako [[progresívny metal]]. Po vydaní a podpornom koncertnom turné pre ich desiaty štúdiových projekt s názvom ''[[The Incident (album)|The Incident]]'' sa Wilson začal venovať svojej sólovej kariére. Aj keď sa kapela formálne nerozpadla jej členovia pracujú na svojich individuálnych aktivitách a Wilson má plány podnikať sólovo tiež minimálne po celý rok 2015. == História skupiny == === Začiatky (1987–1990)=== Formácia Porcupine Tree vznikla v roku 1987 ako spoločný projekt Stevena Wilsona a Malcolma Stocksa. Čiastočne sa jej zakladatelia inšpirovali [[psychedelická hudba|psychedelicko]]-[[Progresívny rock|progresívnou]] hudbou skupín, ktoré účinkovali v [[70. roky 20. storočia|70. rokoch 20. storočia]]. Medzi ich vzormi dominovala produkcia kapely [[Pink Floyd]]. Steven a Malcolm si vtedy vymysleli svoju fiktívnu existenciu v legendárnej rockovej skupine, ktorú pomenovali „The Porcupine Tree“. Vymysleli si k nej podrobnú legendu, ktorá obsahovala informácie o neexistujúcich členoch kapely, o fiktívnych názvoch ich albumov a dokonca aj farbisté historky, ktoré popisovali rôzne akcie ako boli stretnutia na rockových festivaloch v 70. rokoch a častých výjazdoch, či návratoch do väzenia. Hneď ako sa Wilsonovi podarilo dať dokopy dostatok peňazí na nákup vlastnej štúdiovej aparatúry, pustil sa do produkcie niektorých hudobných dôkazov o reálnej existencii skupiny.<ref name="Dutch Progressive Rock Page">{{Citácia elektronického dokumentu|url =http://www.dprp.net/proghistory/index.php?i=1999_01|titul =The Dutch Progressive Rock Page}}</ref> V tejto fáze bola kapela Porcupine Tree iba o niečo málo viac ako pokus o vtip, či privátnu zábavu, lebo Wilson bol viac koncentrovaný na iný projekt, ktorým bola formácia [[No-Man]] založená so spevákom a skladateľom [[Tim Bowness|Timom Bownessom]]. V roku 1989 sa Wilson rozhodol urobiť pokus s predajom nejakej hudby so značkou Porcupine Tree. Nahral pod týmto názvom 80-minútovú audio kazetu, album, ktorý nazval ''[[Tarquin's Seaweed Farm]]''.<ref name="Porcupine Tree Biography">{{Citácia elektronického dokumentu|url= http://www.porcupinetree.com/background.cfm|titul= Porcupine Tree Biography|dátum prístupu= 2014-04-15|url archívu= https://web.archive.org/web/20080410092648/http://www.porcupinetree.com/background.cfm|dátum archivácie= 2008-04-10}}</ref> Aby svoj pokus o vtip dotiahol k dokonalosti, pridal ku nahrávke osemstránkový leták („inlay kartu“), na ktorej popisoval vymyslenú históriu skupiny Porcupine Tree, do ktorej pridal referencie na vymyslených hudobníkov ako boli Sir Tarquin Underspoon a Timothy Tadpole-Jones.<ref name="Steven Wilson -The Complete Discography (6th Edition)">{{Citácia elektronického dokumentu|url =http://www.voyage-pt.de/swdisco.pdf|formát=PDF|titul =Steven Wilson -The Complete Discography (6th Edition), p. 20}}</ref> Kópie albumu ''Tarquin's Seaweed Farm'' Wilson rozoslal viacerým ľuďom, o ktorých si myslel, že by ich nahrávky mohli zaujať. Kultový britský gitarista Nick Saloman, ktorý bol mediálne známy skôr ako [[The Bevis Frond]] mal nápad poslať jeden hudobný nosič Richardovi Allenovi, ktorý písal pre britský kultúrny magazín ''[[Encyclopaedia Psychedelica]]'' a psychedelický časopis ''Freakbeat''. Allen prezentoval kazetu v obidvoch časopisoch. Nemal síce absolútne kladný názor na všetko, čo sa na nahrávke nachádzalo, no prezentoval ju navonok pozitívne. O niekoľko mesiacov neskôr Allen navrhol Wilsonovi aby pridal svoju skladbu na kompilačný dvojalbumu, ktorý vyšiel pod názvom ''[[A Psychedelic Psauna]]''. Tento dvojalbum bol projekt, ktorým štartovala existencia hudobnej značky Delerium. Až do roku 2004, kedy Porcupine Tree vydali album ''The Sky Moves Sideways'' bol Allen manažérom, tlačovým agentom a promotérom skupiny. Medzitým Willson pracoval na ďalšom materiáli. V roku 1990 vo veľmi limitovanej desaťkusovej sérii vydal [[Extended play|EP]] ''[[Love, Death & Mussolin]]''.<ref name="Dutch Progressive Rock Page"/> Toto EP je stále extrémne zriedkavým zberateľským kusom. Pozostávalo z deviatich nevydaných skladieb, ktoré prezentovali náhľad na budúci album. Neskôr v roku 1990 vyšla druhá úplná nahrávka na audio kazete, s názvom ''[[The Nostalgia Factory]]''. Tento projekt podporil rozširovanie [[fanúšik]]ovskej základne kapely Porcupine Tree, ktorá bola stále považovaná za [[underground]]ovú legendu zo 70. rokov. No postupne sa z fikcie stával sólový hudobný projekt. ===The Delerium years (1991–1997)=== ====''On the Sunday of Life...''==== Hudobné vydavateľstvo [[Delerium Records]], ktoré založili redaktori magazínu ''Freakbeat'', Richard Allen a Ivor Trueman, začalo svoju činnosť tým, že spolu s kompiláciou ''A Psychedelic Psauna'', na ktorej sa nachádzala skladba „Linton Samuel Dawson“, ponúklo hudobnému trhu aj audio kazety ''Tarquin's Seaweed Farm'' a ''The Nostalgia Factory''. Cez poštové objednávky z magazínu ''Freakbeat'' sa z týchto kaziet predalo dvesto kusov a projekt Porcupine Tree sa stal známy ako nový záhadný zjav vtedajšej undergroundovej psychedelickej hudobnej scény. Krátko potom hudobný label Delerium prizval Wilsona, aby ako jeden z ich zakladajúcich umelcov podpísal s vydavateľstvom kontrakt. Prvým vydaním po tomto podpise bol v polovici roku 1992 vinylový dvojalbum a singlové CD ''[[On the Sunday of Life]]'', na ktorom bola kompilácia najlepšieho hudobného materiálu z dvoch debutových audio kaziet. Názov albumu bol vybraný z dlhého zoznamu možných nezmyselných titulov, ktoré navrhol Richard Allen. Zvyšok nahrávok z audio kaziet vyšiel v limitovanej sérii na kompilácii ''[[Yellow Hedgerow Dreamscape]]''.<ref name="Dutch Progressive Rock Page"/> V roku 1992 vydavateľstvo Delerium vydalo album ''On the Sunday of Life'' v edícii 1000&nbsp;nosičov spolu s luxusnou obrazovou prílohou. Predával sa veľmi dobre hlavne v [[Taliansko|Taliansku]] a aj neskôr vychádzali jeho ďalšie edície neskôr aj na CD nosičoch. Medzi jeho skladbami sa nachádza aj koncertná klasika Porcupine Tree, kompozícia s názvom „[[Radioactive Toy]]“. Do roku 2000 sa z albumu ''On the Sunday of Life...'' predalo 20&nbsp;000 kópií.<ref name="Porcupine Tree Biography 2">{{Citácia elektronického dokumentu|url= http://www.porcupinetree.com/background.cfm|titul= Porcupine Tree Biography|dátum prístupu= 2007-05-15|url archívu= https://web.archive.org/web/20080410092648/http://www.porcupinetree.com/background.cfm|dátum archivácie= 2008-04-10}}</ref> Pôvodne to mal byť vinylový štvoralbum, respektíve dvojalbum v CD formáte a mal byť kompletnou kompiláciou obidvoch audiokaziet. V roku 2004 Wilson remixoval a remastroval hudobný materiál z troch kaziet a vydal hudbu v boxe na troch CD s názvom „Footprints: Cassette Music 1988-1992“. Táto edícia bola však určená iba pre dobrých známych a rodinných príslušníkov. ====''Up the Downstair''==== Spolu s rastúcim úspechom projektu Porcupine Tree, mal Wilson úspechy aj s ďalšou formáciou [[No-Man]], ktorá vďaka pozitívnej odozve britských printových médií dostala ponuku na podpis zmluvy v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] s hudobnými vydavateľmi [[One Little Indian Records]], Hit & Run publishing a v Spojených štátoch od Epic 440/Sony. Úspech No-Man dal Wilsonovi šancu zanechať svoje pôvodné zamestnanie a venovať svoj čas výhradne hudbe. V máji roku 1993 vyšiel pod hlavičkou projektu Porcupine Tree druhý album ''[[Up the Downstair]]''. Pôvodne malo ísť tiež o dvojalbum, no nakoniec sa jeho obsah zúžil na jeden hudobný nosič. Na druhý osobitný nosič sa dostala ďalšia hudobná nahrávka s názvom „Voyage 34“. Album ''[[Up the Downstair]]'' získal vysoké hodnotenie od časopisu ''[[Melody Maker]]'', ktorý ho chválil ako „majstrovské dielo psychedélie... a jeden z albumov roka.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.delerium.co.uk/delerium/releases/delec020.html|titul=Delerium Records: Porcupine Tree – Up The Downstair|dátum prístupu=2008-04-18|url archívu=https://web.archive.org/web/20070826202210/http://www.delerium.co.uk/delerium/releases/delec020.html|dátum archivácie=2007-08-26}}</ref> Album spájal elektronickú hudbu a rock a pri jeho realizácii sa podieľali dvaja budúci členovia skupiny Porcupine Tree: bývalý člen [[artrock]]ovej kapely [[Japan (skupina)|Japan]], [[Richard Barbieri]] a [[Colin Edwin]]. V novembri roku 1993 vyšiel na dvanásťpalcovom singli [[remix]] skladby ''Voyage 34''. Napriek tomu, že sa nevysielal v rádiách, je považovaný za undergroundovú klasiku a šesť týždňov sa umiestňoval v nezávislých hudobných rebríčkoch.<ref name="Porcupine Tree Biography" /> ====''The Sky Moves Sideways''==== Profil hudobného projektu Porcupine Tree po úspechoch postupne narastal do koncertnej formácie. Od decembra roku 1993 začala kapela vystupovať na pódiách v zostave: Steven Wilson (spev, gitara), Colin Edwin (basová gitara), [[Chris Maitland]] (bicie) a Richard Barbieri (klávesy).<ref name="MusicPlayers">{{Citácia elektronického dokumentu|url= http://www.musicplayers.com/features/guitars/2007/0707_Steven_Wilson.php|titul= MusicPlayers.com: Features > Guitars > Steven Wilson|accessdate= 8 April 2008|dátum prístupu= 2014-04-14|url archívu= https://web.archive.org/web/20070928054753/https://www.musicplayers.com/features/guitars/2007/0707_Steven_Wilson.php|dátum archivácie= 2007-09-28}}</ref> Traja spoluhráči v kapele už mali počas predošlých rokov za sebou viacej spoločných akcií. Napríklad Barbieri a Maitland s Wilsonom hrávali na koncertoch formácie [[No-Man]]. Ich prvým album bola kompilácia koncertných nahrávok, ktorá vyšla pod názvom ''[[Spiral Circus]]''. Obsahovala skladby z ich prvých troch spoločných vystúpení, vrátane prezentácie pre [[Mark Radcliff|Marka Radcliffa]] v programe [[BBC Radio 1|BBC Radio One]]. Nasledujúci album kapely Porcupine Tree predchádzalo na začiatku roku 1995 EP ''[[Moonloop]]''. V tom istom roku im vyšiel tretí projekt s názvom ''[[The Sky Moves Sideways]]'', ktorý sa stretol s pozitívnou reakciou fanúšikov [[progresívny rock|progresívneho rocku]]. Skupina si ním vyslúžila titul [[Pink Floyd]] 90. rokov. Wilson si na túto tému vtedy zabedákal, že „Nemôžem si s tým pomôcť. Je pravdou, že v období ''The Sky Moves Sideways'' som nebol príliš spokojný z toho, že nás fanúšikovia Pink Floyd počúvali. Floydi už v tom čase albumy nevydávali. A je mi to aj ľúto.“<ref name="Dutch Progressive Rock Page"/> Album ''The Sky Moves Sideways'' bol narastajúcou zmesou zvukov, melódii a experimentovaním s ambientnym rockom, ktorý ako keby spájal dve časti fungovania projektu Porcupine Tree a to pred ako aj po vzniku jeho formácie viacerých hudobníkov. Väčšina nahrávky je vlastne jedna 35-minútová titulná skladba, o ktorej si v jednej chvíli Steven myslel, že je dostatočná na to, aby pokryla celý album. Jej alternatívna verzia obsahujúca pôvodne vystrihnuté pasáže je na remastrovanej edícii albumu z roku 2004. Album bol aj v rebríčkoch ''[[New Musical Express]]u'', ''[[Melody Maker]]u'' a ''[[Music Week]]u''.<ref name="Porcupine Tree Biography" /> Spolu s EP ''Moonloop'' bol album prvou nahrávkou Porcupine Tree, ktorá bola na jeseň roku 1995 publikovaná v Amerike a mala pozitívnu odozvu na oboch brehoch Atlantiku. Súčasťou tejto edície bolo viacero koncertných šnúr v Spojenom kráľovstve, [[Holandsko|Holandsku]], Taliansku a [[Grécko|Grécku]]. ====''Signify''==== [[File:Steven Wilson Strawberry Fayre Cambridge 1997.jpg|thumb|left|145px|Steven Wilson na Strawberry Fair, Cambridge, 1997.]] Čiastočne nespokojný s fiktívnou existenciou skupiny, respektíve so sólovou Wilsonovou prácou v projekte Porcupine Tree pri albume ''The Sky Moves Sideways'' sa Steven chcel čo najskôr pustiť do realizácie skutočnej štúdiovej nahrávky v ktorej by spolupráca fungovala na úrovni reálnej existencie hudobnej skupiny. Wilson priznáva, že bol vždy „naklonený myšlienke existencie v rockovej skupine“, lebo „kapely majú akýsi pôvab, spätnú väzbu, a istú romantiku, aká je pri sólových projektoch nedosiahnuteľná.“<ref name="Aural Innovations Issue No.&nbsp;7">{{cite web|url=http://www.aural-innovations.com/issues/issue7/ptree03.html|title=Porcupine Tree (Review/Interview)|publisher=Aural Innovations| accessdate =7 January 2007}}</ref> Preto počas nasledujúceho roku sa hudobný štýl skupiny rozvíjal do užšieho a ambicióznejšieho rockového zvuku. Prvý reálny [[Singel (hudba)|singel]] kapely Porcupine Tree s titulom „Waiting“ vyšiel v septembri roku 1996 a dostal sa do nezávislých britských rebríčkov, neskôr aj do oficiálnych národných rebríčkov Spojeného kráľovstva, ako aj celej [[Európa|Európy]]. Nasledoval album ''[[Signify]]'', ktorý je zmesou inštrumentálnych nahrávok, viacerých piesňových kompozícií ovplyvnených avantgardnými štýlmi akým je [[krautrock]].<ref>[http://www.popmatters.com/pm/post/156385-progs-only-stupid-dream-porcupine-tree-even-less Prog's Only Stupid Dream: Porcupine Tree - "Even Less"]</ref> Wilson vyjadril uspokojenie nad smerovaním albumu, tým že dodal „piesne ako „Every Home Is Wired“ a „Dark Matter“ úplne prekonali svoj žáner aj rozdiely. Nakoniec si myslím, že sa nám podarilo v štýle inšpirácií progresívnej hudby vytvoriť originálnu tvorbu hodnú 90. rokov 20. storočia.“<ref name="Record Collector November 1996, issue 207">{{cite web|url= http://www.porcupinetree.com/background.interviews.cfm?press=interview007|title= Record Collector November&nbsp;1996, issue 207|accessdate= 7 January 2007|archiveurl= https://web.archive.org/web/20061114142444/http://www.porcupinetree.com/background.interviews.cfm?press=interview007|archivedate= 2006-11-14}}</ref> O autorstvo niektorých skladieb albumu sa podelilo viacero členov formácie. Zvlášť šlo o skladbu „Intermediate Jesus“, ktorá vznikla z [[jam session]], ktoré neskôr v roku 1998 vyšli na albume ''[[Metanoia (album Porcupine Tree)|Metanoia]]''<ref>{{cite web|url=http://www.porcupinetree.com/discography.details.cfm?albumid=97|title=Porcupine Tree – Discography|publisher=porcupinetree.com|accessdate=6 April 2008|archiveurl=https://web.archive.org/web/20080405052425/http://www.porcupinetree.com/discography.details.cfm?albumid=97|archivedate=2008-04-05}}</ref> V marci roku 1997 kapela vystupovala tri noci v [[Rím]]e pred publikom, ktoré počtom prekonalo 5&nbsp;000&nbsp;ľudí. Všetky tri akcie boli nahrané na [[koncertný album]] ''[[Coma Divine – Recorded Live in Rome]]'', ktorý vyšiel v tom istom roku. Táto edícia bola rozlúčkou s hudobným vydavateľom Delerium Records, ktorý už nemal dostatočný potenciál podporovať kapelu na celosvetovej úrovni.<ref name="Dutch Progressive">{{cite web|url=http://www.dprp.net/proghistory/index.php?i=1999_01|title=DPRP : Counting Out Time: Porcupine Tree – Stupid Dream.|publisher=The Dutch Progressive Rock Page|accessdate=16 July 2008}}</ref> Koncom roku 1997 vyšla aj reedícia prvých troch albumov Porcupine Tree. Aj album ''Signify'' bol vydaný u producenta [[Miles Copeland III|Milesa Copelanda]] v USA pod hudobnou značkou [[Ark 21 Records|Ark 21]]. ===The Snapper years (1998–2001)=== ====''Stupid Dream''==== Wilson, Barbieri, Edwin a Maitland strávili celý rok 1998 pri nahrávaní piateho [[štúdiový album|štúdiového albumu]]. Tento hudobný nosič mal odzrkadľovať smerovanie zoskupenia ku tvorbe piesní. Wilson dospel k názoru, že „jeho záujmom by malo byť nahrať piesne, ktoré by mali byť kompaktnou umeleckou formou a nie zvukovým experimentom“. Jeho vplyvy pochádzali z albumu ''[[Pet Sounds]]'' od kapely [[The Beach Boys]], čerpal aj od [[Todd Rundgren|Todda Rundgrena]], kvarteta [[Crosby, Stills, Nash & Young]] a „všetkého so skutočne kvalitnou kompozíciou spevu“. Poukázal aj na to, že ho „zaujala myšlienka na [[pop]]ovú pieseň vo forme experimentálnej symfónie“.<ref name="Dutch Progressive Rock Page"/> V marci roku 1999 vyšiel kapele album ''[[Stupid Dream]]'', ktorý síce neprodukoval hudobný vydavateľ, no na trh sa dostal pod značkami [[Snapper Music|Snapper]]/K-Scope. Tento projekt bol podporený koncertnou šnúrou v Spojenom kráľovstve, Taliansku, Grécku, Holandsku, [[Belgicko|Belgicku]], [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]], Nemecku, [[Francúzsko|Francúzsku]], [[Poľsko|Poľsku]] a v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]]. K albumu vyšli tri single: „[[Piano Lessons]]“, „[[Stranger by the Minute]]“ a „[[Pure Narcotic]]“, ktoré všetky zaujali v USA, Európe, v [[rozhlas]]ových playlistoch, ako aj nezávislých hudobných rebríčkoch Spojeného kráľovstva. Hoci sa dielo hudobne odkláňalo od ich predošlej produkcie, popularita skupiny napredovala, album sa dobre predával a bol jednou z ich dovtedy najviac uznávaných hudobných edícií. ====''Lightbulb Sun''==== Šiesty album kapely Porcupine Tree s názvom ''[[Lightbulb Sun]]'' bol skompletovaný vo februári 2000. Sláčikové aranžmány preň spracoval [[Dave Gregory (hudobník)|Dave Gregory]] z formácie [[XTC]]. Album bol v máji toho istého roku uvedený singlom „[[Four Chords That Made a Million]]“. Bol fúziou piesní v kombinácii so zvukmi a rockovej dynamiky predchádzajúcej nahrávky ''Stupid Dream''. Nasledovala ho vypredaná show v [[londýn]]skom klube [[Scala]], po ktorom pokračovalo britské turné. Na britské koncerty nadviazali európske festivaly a veľké turné s podporou projektu [[Dream Theater]].<ref name="DPRP 2001">{{cite web|url= http://www.dprp.net/specials/porcupinetree/index.html|title= Specials – Steven Wilson Interview|publisher= The Dutch Progressive Rock Page|accessdate= 7 April 2008}}</ref> Skupina pokračovala v koncertovaní počas celého roku 2000 a začiatku roku 2001. V tom čase absolvovala prvú veľkú nemeckú koncertnú šnúru. Pre [[Nemecko]] a [[Izrael]] vyšla špeciálna edícia dvoch [[CD]] z albumu ''Lightbulb Sun''. V máji roku 2001 kapela Porcupine Tree vo Francúzsku, Nemecku a v Holandsku absolvovala podporné turné pre skupinu [[Marillion]].<ref name="Porcupine Tree Gig">{{cite web|url= http://www.porcupinetree.com/tour.giglisting.cfm|title= Porcupine Tree – Complete Tour History|publisher= porcupinetree.com|accessdate= 2 April 2008|archiveurl= https://web.archive.org/web/20100726143357/http://www.porcupinetree.com/tour.giglisting.cfm|archivedate= 2010-07-26}}</ref> V júni 2001 kapela vydala kompiláciu B-strán z albumov ''Stupid Dream'', ''Lightbulb Sun'' a niektorých nepublikovaných nahrávok zo štúdií pod názvom ''[[Recordings (album)|Recordings]]''. V júni bola skupina na krátkom turné v USA po ktorom podpísala medzinárodnú zmluvu s hudobným vydavateľmi [[Lava Records|Lava]]/[[Atlantic Records]]. ===The Lava years (2002–2005)=== ====''In Absentia''==== Vo februári 2002 sa zmenila zostava skupiny Porcupine Tree po tom, ako od nej odišiel bubeník Chris Maitland. Nahradil ho ich dlhoročný známy [[Gavin Harrison]]. V marci roku 2002 skupina vydala box set prvých nahrávok pod názvom ''[[Stars Die: The Delerium Years 1991-1997]]''. Kapela zároveň začala pracovať na nahrávaní materiálu. K dispozícii mala 30&nbsp;nových skladieb, ktoré skomponoval Wilson počas predošlých dvoch rokov.<ref name="Free Williamsburg">{{cite web|url=http://www.freewilliamsburg.com/september_2002/porcupine.html|title=Porcupine Tree|publisher=Free Williamsburg|accessdate=13 April 2008|archiveurl=https://web.archive.org/web/20080504013339/http://www.freewilliamsburg.com/september_2002/porcupine.html|archivedate=2008-05-04}}</ref> Nahrávali ich v [[New York (mesto)|New Yorku]] v štúdiu Avatar a v Londýne so skúseným audio inžinierom [[Paul Northfield|Paulom Northfieldom]]. Dôležitú úlohu mal pri nahrávaní aj aranžér sláčikových nástrojov Dave Gregory. Album v máji zmixoval v [[Los Angeles]] [[Tim Palmer]]. Výsledkom ich práce bol štúdiový album ''[[In Absentia]]'', ktorý v septembri roku 2002 vydalo [[hudobné vydavateľstvo]] [[Lava Records]]. Vyšla aj jeho verzia s filmovou mixážou zvuku [[Surround sound|5.1 surround sound]], ktorú spracoval držiteľ ceny [[Grammy Award|Grammy]] [[Elliot Scheiner]]. Táto zvuková verzia albumu získala v Los Angeles od Surround Sound Music cenu za ''najlepší 5.1 mix roku 2004''.<ref>{{cite web|url= http://www.highfidelityreview.com/news/news.asp?newsnumber=10783423|title= 2004 Surround Music Award Winners and Exclusive Report|accessdate= 5 September 2005|archiveurl= https://web.archive.org/web/20050315232926/http://www.highfidelityreview.com/news/news.asp?newsnumber=10783423|archivedate= 2005-03-15}}</ref> Promo tohto nového albumu pokryli štyri koncertné turné po Európe a [[Severná Amerika|Severnej Amerike]]. Na turné sa zúčastnila aj švédska [[heavy metal]]ová formácia [[Opeth]]. Skupinu Porcupine Tree počas koncertovania doplnil aj ďalší [[spevák]]a a gitarista [[John Wesley (hudobník)|John Wesley]]. Počas vystúpení bola pódiová show obohatená o obrazové efekty realizované [[filmár]]om a [[fotograf]]om [[Lasse Hoile]]m, ktorý bol aj autorom obalu albumu ''In Absentia''. Atmosféra vystúpenia bola vizuálne ladená v štýle temného [[surrealizmus|surrealizmu]]. Celá táto [[Reklama|reklamná kampaň]] pre album ''In Absentia'' skončila v sále [[London Astoria]] 30. novembra 2003.<ref name="Porcupine Tree Gig"/> V priebehu roku 2003 si Porcupine Tree založili vlastnú značku [[Transmission]], ku ktorej patril aj [[internetový obchod]], prevádzkovaný nezávislou značkou [[Burning Shed]]. Prvá edícia značky Transmission boli nahrávky, ktoré vznikli vo [[Washington D.C.|Washingtone D.C.]] v rádiu [[XM Satellite Radio|XM Radio]] a v roku 2004 nasledovali nahrávky, ktoré v roku 2001 skupina realizovala v [[poľsko]]m rozhlase. Cez Transmission skupina realizovala iba doplňujúci hudobný materiál ako boli [[Demonahrávka|demá]], EP a koncertné nahrávka. Vznikali tu aj špeciálne reedície, remastrované kópie starších albumov, ktoré boli rozšírené do dvojalbumov ako verzie albumov ''Up the Downstair'', ''The Sky Moves Sideways'' a ''Signify'', či reedície ''Stupid Dream'' a ''Lightbulb Sun'', ktoré zahŕňali nové [[stereo]] mixáže, ako aj [[DVD-Audio]] v mixáži „5.1 surround“. ====''Deadwing''==== Začiatkom roku 2004 sa kapela pustila do nahrávania ich ďalšieho albumu ''[[Deadwing]]''. Jeho inšpiráciou bol filmový scenár, ktorý napísal Wilson so svojím kamarátom, filmárom Mike Bennionom. Nahrávanie skončilo v novembri roku 2004 a na [[jar]] nasledujúceho roku album vyšiel v Európe a v USA v audio, ako aj v 5.1 Dolby surround verzii. Album prezentovali dva single: „[[Shallow]]“ v USA a v Európe to bol singel „[[Lazarus]]“. Nahrávanie albumu podporili svojou účasťou aj [[Adrian Belew]] zo skupiny [[King Crimson]] a [[Mikael Åkerfeldt]] z kapely Opeth. Singel „Shallow“ zaznamenal komerčný úspech, t.j. 26.&nbsp;miesto v rebríčku [[Hot Mainstream Rock Tracks]], ktorý vedie časopis [[Billboard]].<ref name="Billboard Peak Position of 'Shallow'">{{cite web|url= http://billboard.com/bbcom/retrieve_chart_history.do?model.vnuArtistId=141384&model.vnuAlbumId=785460|title= Billboard Peak Position of 'Shallow'|accessdate= 7 January 2007|archiveurl= https://web.archive.org/web/20080411075011/http://billboard.com/bbcom/retrieve_chart_history.do?model.vnuArtistId=141384&model.vnuAlbumId=785460|archivedate= 2008-04-11}}</ref> Zároveň sa singel „Lazarus“ umiestnil na 91.&nbsp;pozícii nemeckej singlovej Top-100.<ref name="Germany Singles Top 100">{{cite web|url= http://acharts.us/song/4541|title=Porcupine Tree – Lazarus – Music Charts|publisher= αCharts.us|accessdate= 21 January 2007}}</ref> Skladba „Shallow“ bola použitá pre [[soundtrack]] k filmu ''[[Four Brothers (film)|Four Brothers]]''.<ref>{{cite web|url=http://www.imdb.com/title/tt0430105/soundtrack|title=Four Brothers (2005) – Soundtracks|publisher=[[The Internet Movie Database]]|accessdate=2 April 2008}}</ref> V roku svojho vydania album získal cenu Surround Music Awards<ref>{{cite web | url = http://www.surroundexpo.com/awards.shtml | title = Surround Expo 2005 | date = 15 December 2005 | accessdate = 15 December 2005 | archiveurl = https://web.archive.org/web/20051214183245/http://www.surroundexpo.com/awards.shtml | archivedate = 2005-12-14 }}</ref> a bol zvolený v americkom časopise ''[[Sound and Vision (časopis)|Sound & Vision]]'' ako druhý najlepší album roka.<ref>{{cite web |url= http://www.soundandvisionmag.com/article/sv-2005-entertainment-awards |title= S&V 2005 Entertainment Awards |date= 4 February 2006 |accessdate= 3 September 2012 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20210305193439/https://www.soundandvision.com/content/sv-2005-entertainment-awards |archivedate= 2021-03-05 }}</ref> Dňa 22. marca 2006 sa stal ''Deadwing'' prvým albumom skupiny Porcupine Tree, ktorý vyšiel v [[Japonsko|Japonsku]]. Podporné koncertné turné albumu začalo v Spojenom kráľovstve koncom marca a pokračovalo po celý zvyšok roka. Mike Bennion pre stránku na [[Myspace]] z prvých pätnástich stránok scenára vytvoril [[trailer (film)|filmový trailer]].<ref>{{cite web|url= http://www.myspace.com/deadwing|title=MySpace.com – deadwing – UK – www.myspace.com/deadwing|accessdate= 15 July 2008}}</ref> Realizácia celého scenára zlyhala na rozpočtových problémoch.<ref name="DPRP Specials">{{cite web|url=http://www.dprp.net/specials/2008_porcupinetree/index.php|title=DPRP Specials – Porcupine Tree – Interview 2008|publisher=The Dutch Progressive Rock Page|accessdate=5 April 2008}}</ref> ===The Roadrunner years (2006–2010)=== ====''Fear of a Blank Planet''==== [[File:Porcupine Tree Richard Barbieri TS Wisła Kraków 002.jpg|thumb|right|165px|Richard Barbieri na vystúpení Porcupine Tree v [[Krakov]]e (Poľsko, 2007).]] V auguste roku 2006 Porcupine Tree oznámili, že uzavreli zmluvu s britským vydavateľom [[Roadrunner Records]].<ref name="Rockdetector">{{cite web|url= http://www.rockdetector.com/news/artist,33401.sm?id=3353|title= Rockdetector|accessdate= 7 January 2007|archiveurl= https://web.archive.org/web/20061018090635/http://www.rockdetector.com/news/artist,33401.sm?id=3353|archivedate= 2006-10-18}}</ref> Ešte pred prvým projektom pre Roadrunner skupina pre Snapper/Kscope 10. októbra 2006 vydala svoje prvé koncertné DVD ''[[Arriving Somewhere...]]''. Pochádzalo z krátkeho turné, na ktorom v prvej polovici show kapela predviedla aj 50&nbsp;minút nového hudobného materiálu z pripravovaného štúdiového albumu. Turné v Európe podporila švédska kapela [[Paatos]], v USA to bola formácia [[ProjeKCt Six]].<ref name="Porcupine Tree Gig"/> Skupina oznámila, že ich budúci štúdiový album by mal byť vydaný v januári 2007 pod titulom ''[[Fear of a Blank Planet]]''. Album sa dostal na trh 16. apríla 2007<ref>{{cite web|url=http://www.seaoftranquility.org/article.php?sid=773|title=News: Porcupine Tree Unveil Fear Of A Blank Planet in NYC!|publisher=Sea of Tranquility|accessdate=26 January 2007}}</ref> a dostal sa do hudobných rebríčkov takmer všetkých európskych krajín<ref>{{cite web|url=http://acharts.us/album/17345|title=Porcupine Tree – Fear of a Blank Planet – Music Charts|publisher=αCharts.us|accessdate=6 April 2008}}</ref> a v rebríčku [[Billboard 200]] dosiahol 59. pozíciu.<!-- <ref>{{cite web|url={{BillboardURLbyName|artist=porcupine tree|chart=all}}|title=Billboard.com – Artist Chart History – Porcupine Tree|accessdate=7 April 2008 |archiveurl=http://web.archive.org/web/20080411075006/{{BillboardURLbyName|artist=porcupine tree|chart=all}} |archivedate=11 April 2008}}</ref> --> V Nasledujúcom turné v roku 2007 navštívili aj krajiny v ktorých ešte nevystupovali, ako napríklad [[Fínsko]], alebo [[Mexiko]]. Zúčastnili sa počas neho niektorých festivalov: v [[New Orleans]]e na [[Voodoo Experience]], v Nemecku na zdvojených („twin“) festivaloch [[Hurricane Festival|Hurricane]]<ref name="Hurricane Festival 2007 Lineup">{{cite web|url= http://www.hurricane.de/bands/features.php|title= Hurricane Festival 2007 Lineup|accessdate= 17 March 2007|archiveurl= https://web.archive.org/web/20070629101010/http://hurricane.de/bands/features.php|archivedate= 2007-06-29}}</ref> a v [[Southside Festival|Southside]],<ref name="Southside Festival 2007 Lineup">{{cite web|url =http://www.lastfm.es/event/31658+Southside+Festival+2007|title = Southside Festival 2007 Lineup| publisher=[[Last.fm]] | accessdate =17 March 2007}}</ref> a v Anglicku to bol [[Download Festival]], ktorý sa konal v [[Leicestershire]].<ref name="Download Festival 2007 Lineup">{{cite web|url =http://2007.downloadfestival.co.uk/lineup/|title = Download Festival 2007 Lineup| accessdate =14 May 2007}}</ref> V roku 2008 kapela prvýkrát vystúpila v [[Austrália|Austrálii]]. Texty skladieb albumu sa zaoberajú niektorými bežnými javmi v správaní v spoločnosti, špeciálne mládeže na začiatku [[21. storočie|21. storočia]] ako je narastajúci výskyt zneužívania [[Drogy|drôg]], [[Bipolárna afektívna porucha|maniodepresívnych spychóz]], [[ADHD]], odcudzenia<ref>{{cite web|url=http://www.progressiveworld.net/html/modules.php?id=76&name=Interviews&rop=showcontent|title=ProgressiveWorld.net|date=6 July 2007|accessdate=5 April 2008|archiveurl=https://web.archive.org/web/20200626225925/http://www.progressiveworld.net/html/modules.php?id=76&name=Interviews&rop=showcontent|archivedate=2020-06-26}}</ref> a skazenosť spôsobená [[Masmédiá|masmédiami]].<ref name="DPRP Specials"/> Koncept albumu inšpiroval román [[Bret Easton Ellis|Breta Eastona Ellisa]] ''[[Lunar Park]]''<ref>{{cite web | url= http://www.caerllysimusic.co.uk/contents/en-uk/d77.html | title= Interview with Steve Wilson in Preston 53 Degrees venue | publisher= Caerllysi Music | accessdate= 20 April 2007 | archiveurl= https://web.archive.org/web/20070928131455/http://www.caerllysimusic.co.uk/contents/en-uk/d77.html | archivedate= 2007-09-28 }}</ref> a jeho názov je prafrázou na album ''[[Fear of a Black Planet]]'' od skupiny [[Public Enemy (skupina)|Public Enemy]]. Obidva projekty zdieľajú notoricky známe konflikty svojej doby. Wilson upozorňuje na to, že keď [[rasizmus|rasová neznášanlivosť]] bola hlavným problémom mládež v čase vydania albumu Public Enemy, v súčasnosti, v 21. storočí, je to všeobecná povrchnosť, znudenosť a introverzia.<ref name="ProgArchives">{{cite web | url= http://www.progarchives.com/forum/forum_posts.asp?TID=37160&FID=47 | title= Interview with Steven Wilson at ProgArchives Forum | date= April 2007 | accessdate= 8 May 2007}}</ref> Na výrobe albumu spolupracoval aj [[Alex Lifeson]] z kapely [[Rush (skupina)|Rush]] a [[Robert Fripp]] z [[King Crimson]]. <blockquote>Mojou obavou je, že súčasná generácia detí, ktoré sú zrodené do tejto informačnej revolúcie, rastú s [[internet]]om, [[mobilný telefón|mobilnými telefónmi]], [[iPod]]mi, v tejto sťahovacej kultúre, v dobe [[Superstar]], televíznych [[reality show]], s navádzaním k drogám, s hraním na [[PlayStation]]- všetky tieto veci po kúskoch odvádzajú pozornosť od toho, čo je v živote dôležité, čo ich tam vonku, mimo nich môže upútať.<ref>{{cite web | url= http://www.mtv.com/news/articles/1555478/20070323/porcupine_tree.jhtml | title= Porcupine Tree's Wilson Talks Complex New LP, Project With Opeth's Akerfeldt | publisher= [[MTV News]] | date= 23 March 2007 | accessdate= 12 April 2008 | archiveurl= https://web.archive.org/web/20100425212913/http://www.mtv.com/news/articles/1555478/20070323/porcupine_tree.jhtml | archivedate= 2010-04-25 }}</ref></blockquote> Dňa 5. novembra 2007 v časopise ''[[Classic Rock (časopis)|Classic Rock]]'' projekt ''Fear of a Blank Planet'' získal ocenenie „Album roka 2007“.<ref>{{cite web | url = http://www.classicrockmagazine.com/page/classicrock?entry=oh_what_a_night | title = Classic Rock – Oh, what a night! | date = 6 November 2007 | accessdate = 8 April 2008 | archiveurl = https://web.archive.org/web/20071214050810/http://www.classicrockmagazine.com/page/classicrock?entry=oh_what_a_night | archivedate = 2007-12-14 }}</ref> V decembri toho istého roku ho po nominácii [[Grammy Award|Grammy]] za najlepší album nahratý v Dolby Surround zvuku predbehol v ocenení kompilačný album ''[[Love (The Beatles)|Love]]'' od skupiny [[The Beatles]].<ref name="grammy">{{cite web | url = http://www.musicramble.com/50th-annual-grammy-nominations/ | title = 50th Annual GRAMMY Nominations | publisher = Music Ramble | date = 6 December 2007 | accessdate = 6 December 2007 | archiveurl = https://web.archive.org/web/20071214091926/http://www.musicramble.com/50th-annual-grammy-nominations/ | archivedate = 2007-12-14 }}</ref> Album bol taktiež označený za „najlepší za rok 2007“ čitateľmi holandského webu ''Dutch Progressive Rock Page''.<ref>{{cite web|url= http://www.dprp.net/dprpoll/2007/index.php|title= DPRPoll 2007 Results|accessdate= 5 April 2008|archiveurl= https://web.archive.org/web/20080402082740/http://www.dprp.net/dprpoll/2007/index.php|archivedate= 2008-04-02}}</ref> Dňa 17. septembra 2007 vyšlo [[Extended Play|EP]] ''[[Nil Recurring]]''. Obsahovalo štyri nevydané nahrávky, pôvodne vyrobené pre album ''Fear of a Blank Planet'' vrátane niektorých prídavkov od Roberta Frippa. Druhé koncertné turné, ktoré k albumu začalo 3. októbra 2007 už prezentovalo aj skladby z tohto EP, ktoré sa v britskom rebríčku nezávislých vydavateľov z Top 30 dostalo na ôsmu pozíciu.<ref name="BBC - Radio 1">{{cite web| url = http://i30.tinypic.com/2hnywjt.jpg| title = BBC – Radio 1 – Chart Show| publisher = [[BBC Radio 1]]| date = 24 February 2008| accessdate = 3 March 2008| archiveurl = https://web.archive.org/web/20080413203405/http://i30.tinypic.com/2hnywjt.jpg| archivedate = 2008-04-13}}</ref> Ďalšiu reedíciu tohto nosiča 18. februára 2008 na trh vydalo vydavateľstvo [[Peaceville Records]].<ref>{{cite web|url= http://theseaweedfarm.com/2007/11/25/nil-recurring-on-peaceville-records/|title= The Seaweed Farm: Nil Recurring on Peaceville Records|accessdate= 29 March 2010|archiveurl= https://web.archive.org/web/20110508142014/http://theseaweedfarm.com/2007/11/25/nil-recurring-on-peaceville-records/|archivedate= 2011-05-08}}</ref> Z väčšej časti akustická nahrávka Porcupine Tree na [[CD]], ktorá vznikla 4. októbra 2007 v Park Avenue v [[Orlando (Florida)|Orlande]] na [[Florida|Floride]], bola vydaná dňa 18. februára 2008 pod názvom ''[[We Lost The Skyline]]''.<ref>{{cite web|url= http://theseaweedfarm.com/2008/02/18/nil-recurringand-we-lost-the-skyline-released-today/|title= The Seaweed Farm: Nil Recurring and We Lost The Skyline released today!|accessdate= 18 February 2008|archiveurl= https://web.archive.org/web/20200627030019/http://theseaweedfarm.com/2008/02/18/nil-recurringand-we-lost-the-skyline-released-today/|archivedate= 2020-06-27}}</ref> Názov odkazuje na text piesne „[[The Sky Moves Sideways|The Sky Moves Sideways (Phase One)]]“, ktorá otvára sériu skladieb hudobného nosiča. Dňa 21. marca 2008 táto nahrávka vyšla na klasickom [[LP|vinylovom LP albume]].<ref>{{cite web|url= http://theseaweedfarm.com/2008/03/21/we-lost-the-skyline-vinyl-edition/|title= The Seaweed Farm: We Lost The Skyline vinyl edition|accessdate= 21 March 2008|archiveurl= https://web.archive.org/web/20110717030019/http://theseaweedfarm.com/2008/03/21/we-lost-the-skyline-vinyl-edition/|archivedate= 2011-07-17}}</ref> Aj keď by malo ísť o nahrávku celej skupiny, piesne reálne nahrali len dvaja gitaristi: Steven Wilson a koncertný hudobník skupiny, John Wesley. ====''The Incident''==== V októbri roku 2008 bola skupina Porcupine Tree na krátkom koncertnom turné, na ktorom nakrúcala snímky pre ich druhé oficiálne DVD ''[[Anesthetize (DVD)|Anesthetize]]''. Filmovalo sa 15. a 16. októbra v holandskom [[Tilburg]]u.<ref>{{cite web|url=http://www.porcupinetree.com/news.cfm#1568|title=Porcupine Tree – News|date=5 June 2008|accessdate=23 June 2008|archiveurl=https://web.archive.org/web/20080604161429/http://www.porcupinetree.com/news.cfm#1568|archivedate=2008-06-04}}</ref> Počas vystúpenia sa Wilson zmienil, že kapela má v pláne začať produkovať ich ďalší album. Práce na hudobnom materiáli by mali skončiť tak, aby album vyšiel niekedy v roku 2009..<ref>{{cite web|url=http://theseaweedfarm.com/2008/10/20/new-porcupine-tree-album-in-2009/|title=New Porcupine Tree Album in 2009|date=20 October 2008|accessdate=22 November 2008|archiveurl=https://web.archive.org/web/20090811064437/http://theseaweedfarm.com/2008/10/20/new-porcupine-tree-album-in-2009/|archivedate=2009-08-11}}</ref> Koncert na DVD a [[Blu-Ray]] nosiči vyšiel v máji roku 2010. Nahrávanie desiateho hudobného albumu skupiny Porcupine Tree, ktorý mal vyjsť pod názvom ''[[The Incident (album)|The Incident]]'', začalo vo februári roku 2009.<ref>{{cite web|url= http://www.porcupinetree.com/news.cfm#1597|title= Porcupine Tree – News|date= 16 December 2008|accessdate= 2014-04-19|archiveurl= https://web.archive.org/web/20080604161429/http://www.porcupinetree.com/news.cfm#1597|archivedate= 2008-06-04}}</ref> O niekoľko mesiacov neskôr Wilson povedal, že pôvodná 35-minútová nahrávka pre album sa rozvinula na 55&nbsp;minút a zaberá celý disk. Dňa 12. júna 2009 na [[web]]ových stránkach skupiny bolo zverejnené, že nahrávka na dvoch CD vyjde pod značkou vydavateľa Roadrunner Records 21. septembra. Hlavnou časťou je titulná skladba, ktorá zaberie takmer celý prvý disk. Má trvanie 55&nbsp; minút a je tak trochu surrealistickou piesňou zhodnou na začiatku a na konci. Pasáže medzitým sa s týmito časťami nezhodujú a neopakujú. Album vo vlastnej produkcii je kompletný spolu so štyrmi ďalšími kompozíciami, ktoré boli nahraté koncom decembra a majú názvy: „Flicker“, „Bonnie The Cat“, „Black Dahlia“ a „Remember Me Lover“. Tieto štyri skladby sú na druhom CD nosiči, ktorý je skôr porovnateľný s klasickým [[EP]]."<ref>{{cite web|url=http://www.porcupinetree.com/news.cfm#1669|title=The Incident|publisher=Porcupine Tree|date=12 June 2009|accessdate=15 June 2009|archiveurl=https://web.archive.org/web/20080604161429/http://www.porcupinetree.com/news.cfm#1669|archivedate=2008-06-04}}</ref> === rok 2010 - súčasnosť === Po skončení koncertného turné k podpore albumu ''The Incident'', v roku 2010 Wilson strávil jeho zvyšok a celý rok 2011 nahrávaním a vydaním jeho sólového projektu ''[[Grace for Drowning]]'' a tretieho albumu zoskupenia [[Blackfield]] pod názvom ''[[Welcome to my DNA]]''. Kapela Porcupine Tree spočiatku pripúšťala že začiatkom roku 2012 začnú jej členovia pracovať na ďalšom albume<ref>{{cite web|url=http://www.guitarworld.com/interview-guitarist-steven-wilson-blackfield-and-porcupine-tree |title=Interview: Guitarist Steven Wilson of Blackfield and Porcupine Tree |publisher=Guitar World |date= |accessdate=17 October 2011}}</ref>, ktorého vydanie odhadovali na rok 2013.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.hit-channel.com/sinenteuxeis/xenoi-kallitexnes/english-version/item/6186-interviewgavin-harrison-solo-05ricporcupine-treeking-crimson | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20120225040510/http://www.hit-channel.com/sinenteuxeis/xenoi-kallitexnes/english-version/item/6186-interviewgavin-harrison-solo-05ricporcupine-treeking-crimson | dátum archivácie = 2012-02-25 }}</ref> Wilson tieto vyhlásenia zmenil s tým, že sa chce v budúcnosti zamerať na svoju sólovú kariéru. Potvrdil to v prvom polroku roku 2012 druhým kolom koncertov k albumu ''Grace for Drowning'' a nasledujúci polrok začal s koncertnou skupinou nahrávať svoj tretí sólový projekt, ''[[The Raven That Refused to Sing (And Other Stories)]]'',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.hit-channel.com/sinenteuxeis/xenoi-kallitexnes/english-version/item/5394-steven-wilson-soloporcupine-treeblackfieldno-man | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20120108085805/http://www.hit-channel.com/sinenteuxeis/xenoi-kallitexnes/english-version/item/5394-steven-wilson-soloporcupine-treeblackfieldno-man | dátum archivácie = 2012-01-08 }}</ref> ktorý vydával začiatkom roku 2013<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.allaboutjazz.com/php/article.php?id=42991 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20140202111701/http://www.allaboutjazz.com/php/article.php?id=42991 | dátum archivácie = 2014-02-02 }}</ref> a ktorý v tom istom roku tiež podporil koncertným turné.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.allaboutjazz.com/php/article.php?id=42991&pg=2 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20140202111704/http://www.allaboutjazz.com/php/article.php?id=42991&pg=2 | dátum archivácie = 2014-02-02 }}</ref> Po úspechoch sólových projektov sa Wilson rozhodol pracovať na svojom štvrtom albume, ktorého výroba je plánovaná na rok 2014. Vyjsť by mal v roku 2015. Do tejto doby nepredpokladá, že by sa mohol kapelou Porcupine Tree zaoberať a termín možnej spolupráce je najskôr, aj to len hypoteticky, na rok 2015.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://stevenwilsonhq.com/sw/the-raven-anniversary-update-from-steven-wilson/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> Harrison v súčasnosti je tiež skôr rozhodnutý spolupracovať na účinkovaní v reformovanej hudobnej legende, akou je kapela [[King Crimson]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.dgmlive.com/diaries.htm?artist=&show=&member=3&entry=24320 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20150128132658/http://www.dgmlive.com/diaries.htm?artist=&show=&member=3&entry=24320 | dátum archivácie = 2015-01-28 }}</ref> == Vplyvy == Pozadie vplyvu hudobného štýlu skupiny Pocurpine Tree je podmienené Wilsonovým zážitkom z detstva. Spomína si na to, ako si jeho rodičia na [[Vianoce]] navzájom podarovali dva hudobné albumy. Otec od matky dostal nahrávku ''[[The Dark Side of the Moon]]'' od kapely Pink Floyd a jeho mama dostala album ''[[Love to Love You Baby]]'', ktorý bol nahrávkou [[Donna Summer|Donny Summer]]. Tieto dva hudobné nosiče u Stevena neprestajne hrali a ovplyvnili jeho hudobný vkus a budúcu hudobnú tvorbu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.kscopemusic.com/stevenwilson/insurgentes/biography.html|titul=Steven Wilson Insurgentes Biography|vydavateľ=[[Kscope]]|dátum prístupu=2014-04-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20100207134659/http://www.kscopemusic.com/stevenwilson/insurgentes/biography.html|dátum archivácie=2010-02-07}}</ref> Za svoje ďalšie hudobné vzory Steven označuje [[Karlheinz Stockhausen|Karlheinza Stockhausena]] a skupinu [[ABBA (hudobná skupina)|ABBA]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://no-man.co.uk/biography-1980s.html|titul=no-man biography|vydavateľ=no-man.com.uk}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Ako tínedžer Wilson bol fanúšikom [[Nová vlna britského heavy metalu|NWOBHM]], no iba dovtedy kým neobjavil hudobnú produkciu experimentálnej hudby progresívnych rockových hudobných kapiel 70. rokov 20. storočia. Po roku 2000 sa vrátil k [[Heavy metal|metalovej hudbe]], k čomu ho inšpirovala tvorba kapiel ako [[Gojira (skupina)|Gojira]], [[Sunn O)))]], [[Neurosis (skupina)|Neurosis]], [[Meshuggah]] neskôr aj troma albumami švédskej progresívnej [[death metal]]ovej kapely [[Opeth]], ktorá ovplyvnila jeho nasledujúce kompozície piesní.<ref name="metal storm">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.metalstorm.ee/pub/interview.php?interview_id=453|titul=Porcupine Tree interview (01/2008)|vydavateľ=Metal Storm|dátum vydania=1. január 2008|dátum prístupu=2014-04-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20110927085330/http://www.metalstorm.net/pub/interview.php?interview_id=453|dátum archivácie=2011-09-27}}</ref> Zjavný je aj vplyv hudobným štýlom označovaným ako [[krautrock]], či [[elektronický rock|elektronickým rockom]]. Bolo to potom ako Wilsona zaujali hudobné formácie ako [[Can (skupina)|Can]], [[Neu!]], [[Tangerine Dream]],<ref name="Steven Wilson Headquarters">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.swhq.co.uk/bass_communion_interview.cfm|titul=A interview with Steven Wilson regarding Bass Communion, by Geoff Kieffer – Steven Wilson Headquarters|dátum vydania=10. február 2004|dátum prístupu=2014-04-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20080430021827/http://www.swhq.co.uk/bass_communion_interview.cfm|dátum archivácie=2008-04-30}}</ref> [[Squarepusher]], [[Aphex Twin]]<ref name="Free Williamsburg 2">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.freewilliamsburg.com/september_2002/porcupine.html|titul=Porcupine Tree|vydavateľ=Free Williamsburg|dátum prístupu=2014-04-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20080504013339/http://www.freewilliamsburg.com/september_2002/porcupine.html|dátum archivácie=2008-05-04}}</ref> a umelci ako sú (okrem iných) [[Klaus Schulze]] a [[Conrad Schnitzler]].<ref name="Aural Innovations Issue No.&nbsp;7 (2)">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.aural-innovations.com/issues/issue7/ptree03.html|titul=Porcupine Tree (Review/Interview)|vydavateľ=Aural Innovations}}</ref><ref name="Steven Wilson Headquarters"/> Wilson sa pri niekoľkých príležitostiach tiež zmienil, že obdivuje prácu amerického hudobníka [[Trent Reznor|Trenta Reznora]], jediného oficiálneho člena zoskupenia [[Nine Inch Nails]].<ref name="MusicPlayers2">{{Citácia elektronického dokumentu|url= http://www.musicplayers.com/features/guitars/2007/0707_Steven_Wilson.php|titul= MusicPlayers.com: Features > Guitars > Steven Wilson|dátum prístupu= 2014-04-14|url archívu= https://web.archive.org/web/20070928054753/https://www.musicplayers.com/features/guitars/2007/0707_Steven_Wilson.php|dátum archivácie= 2007-09-28}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.alternative-zine.com/interviews/en/110|titul=Alternative-Zine.com – Interviews – Porcupine Tree lead guitarist/singer/songwriter Steven Wilson|dátum vydania=26. jún 2007}}</ref><ref name="Rock Eyez">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rockeyez.com/interviews/int-porcupine-tree.html|titul=Interview: Steven Wilson (Porcupine Tree)|vydavateľ=Rock Eyez|dátum vydania=12. máj 2005}}</ref> == Charakteristiky == Hudba skupiny Porcupine Tree je väčšinou ľudí často popisovaná ako [[Melanchólia|melancholická]]. Nie je ale nevyhnutným odrazom Wilsonovej osobnosti. On osobne podotýka, že [[hudba]] je cestou ktorou sa on zbavuje negatívnych pocitov,<ref name="Innerviews 1">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.innerviews.org/inner/ptree.html|titul=Innerviews: Porcupine Tree – Shadows and light}}</ref> je „exorcismom takýchto vnútorných pocitov“,<ref name="Innerviews 2">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.innerviews.org/inner/ptree2.html|titul=Innerviews: Porcupine Tree – Cinematic catharsis}}</ref> považuje totiž za jednoduchšie písať songy o negatívnych javoch v živote ako o jeho šťastných témach.<ref name="DPRP 2001-2">{{Citácia elektronického dokumentu|url= http://www.dprp.net/specials/porcupinetree/index.html|titul= Specials – Steven Wilson Interview|vydavateľ= The Dutch Progressive Rock Page}}</ref> V koncertnom albume ''[[Warszawa (album Porcupine Tree)|Warszawa]]'', pred skladbou „Stop Swimming“, je možné začuť Wilsonove slová: „najsmutnejšia hudba je často najnádhernejšia.“ Skupina Porcupine Tree je významne orientovaná na komponovanie [[konceptuálny album|konceptuálnych albumov]], v ktorých jednotlivé skladby navzájom nadväzujú.<ref name="Free Williamsburg"/> Z každej ich skladby vyžaruje istá osobitosť. Wilson to popisuje nasledovne:<blockquote>Dôležitou charakteristikou výrazu Porcupine Tree je, že každá naša skladba je obklopená svojím osobitým zvukovým svetom. Nemám rád myšlienku vzájomnej zvukovej podoby piesní. Preto väčšina času kompozície je zameraná na hľadanie hlavnej línie, v ktorej sa bude nachádzať textúra, či rytmus bicích nástrojov, ktoré vás nasmerujú na určitú hudobnú cestu, či konkrétnu hudobnú atmosféru, alebo jej príchuť.<ref name="Free Williamsburg"/></blockquote> Okrem bežných rockových hudobných nástrojov kapela v nahrávkach využíva aj zvuky [[melotron]]u, [[Bendžo|bendža]], [[cimbal]]u či indických hudobných nástrojov. Hudba Porcupine Tree má výraznú štrukturálnu textúru, vysokú kvalitu a v jednej ich hudobnej kompozícii je možné identifikovať fúziu viacerých hudobných smerov. Pre hudobné diela tejto formácie je charakteristická [[Ambietná hudba|ambientná atmosféra]], ktorá je výsledkom Barbieriho techniky hry na [[klávesové nástroje]] a procesu spracovania zvuku vo filmovom štýle, nakoľko Wilson je známym fanúšikom produkcie amerického filmového tvorcu [[David Lynch|Davida Lyncha]], ktorého filmy sú výrazné aj vďaka zvukovému spracovaniu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.knac.com/article.asp?ArticleID=3724|titul=KNAC.COM – Features – Interview With Porcupine Tree's Steven Wilson|dátum vydania=25. jún 2005|dátum prístupu=2014-04-15|url archívu=https://web.archive.org/web/20081210070535/http://www.knac.com/article.asp?ArticleID=3724|dátum archivácie=2008-12-10}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.myspace.com/therealstevenwilson|titul=Steven Wilson's MySpace}}</ref> Wilson opisuje tvorbu skupiny ako „výrazne vrstvené, prehľadné produkcie s komplexnými aranžmánmi“.<ref name="High Fidelity">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.highfidelityreview.com/features/porcupine_tree.asp|titul=Porcupine Tree in Absentia DVD-Audio – Steven Wilson Interview|vydavateľ=HighFidelityReview.com|dátum vydania=7. marec 2004}}</ref> Okrem štandardných edícií vyšli ich albumy ''Stupid Dream'', ''Lightbulb Sun'', ''In Absentia'', ''Deadwing'', ''Fear of a Blank Planet'' a ''The Incident'' aj vo verzii filmových mixovaných zvukových nahrávok [[Digital Theater System|DTS]] (5.1 Surround Sound). == Členovia skupiny == ;Súčasní členovia * [[Steven Wilson]] – spev, gitary, klavír, syntetizátory, [[hammer dulcimer]], [[bendžo]], [[sampler (hudobný nástroj)|sampler]] <small>(1987–súčasnosť)</small> * [[Richard Barbieri]] – klávesy, syntetizátory, klavír a spracovanie zvukov <small>(1993–súčasnosť)</small> * [[Colin Edwin]] – [[basová gitara]], [[kontrabas]] <small>(1993–súčasnosť)</small> * [[Gavin Harrison]] – bicie, perkusie <small>(2002–súčasnosť)</small> ;Na koncertných vystúpeniach * [[John Wesley]] – gitara, sprievodný spev <small>(2002–súčasnosť)</small> ;Bývalí členovia * [[Chris Maitland]] – bicie, vokály <small>(1993–2002)</small> == Diskografia == ;Štúdiové albumy * 1991 - ''[[On the Sunday of Life]]...'' * 1993 - ''[[Up the Downstair]]'' * 1995 - ''[[The Sky Moves Sideways]]'' * 1996 - ''[[Signify]]'' * 1999 - ''[[Stupid Dream]]'' * 2000 - ''[[Lightbulb Sun]]'' * 2002 - ''[[In Absentia]]'' * 2005 - ''[[Deadwing]]'' * 2007 - ''[[Fear of a Blank Planet]]'' * 2009 - ''[[The Incident (album)|The Incident]]'' *2022 - ''[[Closure / Continuation]]'' == Referencie == {{Referencie|2}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Porcupine Tree}} == Zdroj == {{Preklad|en|Porcupine Tree|603145227}} {{Porcupine Tree}} [[Kategória:Porcupine Tree| ]] [[Kategória:Hudobné skupiny z 1987]] [[Kategória:Anglické progresívnorockové hudobné skupiny]] [[Kategória:Anglické rockové hudobné skupiny]] [[Kategória:Psychedelické hudobné skupiny]] [[Kategória:Štvorice v hudbe]] 7vihobpzu8lg5ma4o192bo449q62eth Kostol Santa Maria delle Piante 0 515283 8188100 7796552 2026-03-27T21:17:51Z Bakjb 236375 −[[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Taliansku]]; ±[[Kategória:Kostoly v Ríme]]→[[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Ríme]] pomocou použitia HotCat 8188100 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kostol | NKP = | Názov kostola = | Druh kostola = | Celé meno = | Iné meno1 = „Domine Quo Vadis“ | Iné meno2 = | Obrázok = Domine quo vadis (Santa Maria in Palmis) - esterno.jpg | Popis obrázka = | Patrocínium = | Patrocínium poznámka = | Predchádzajúci názov = | Štát typ = | Štát = Taliansko | Spolkový štát typ = | Spolkový štát = | Kraj typ = | Kraj = Lazio | Okres typ = | Okres = | Mesto typ = | Mesto = Rím | Mestská časť typ = | Mestská časť = | Adresa = Via Appia Antica 78 | Zemepisná šírka = | Zemepisná dĺžka = | Náboženstvo typ = | Náboženstvo = | Cirkev typ = | Cirkev = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]] | Provincia typ = | Provincia = | Diecéza typ = | Diecéza = | Dekanát typ = | Dekanát = | Farnosť typ = | Farnosť = | Je súčasťou = | Dátum vysvätenia = | Svätiteľ = | Správa = | Vlastník = | Zánik = | Dátum odsvätenia = | Architekt = | Sloh = barok | Výstavba = | Dokončenie = 1637 | Rekonštrukcia = | Náklady na výstavbu = | Dĺžka = | Výška = | Šírka = | Dĺžka hlavnej lode = | Šírka hlavnej lode = | Výška hlavnej lode = | Počet lodí = | Počet poschodí = | Počet kupol = | Počet veží = | Výška najvyššej veže = | Kapacita = | Kapacita jednotka = | Umiestnenie oltára = | Autor oltára = | Materiál = | Mapa1 popis = | Mapa1 = | Web = | Commons = | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = | číslo uzpf = | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = }} '''Kostol Santa Maria delle Piante''' ({{V jazyku|lat|''Sanctae Mariae in Palmis''}}), známy aj pod menom '''Kostol „Domine Quo Vadis“''', je [[barok]]ová sakrálna stavba, nachádzajúca sa na južnom okraji [[Rím]]a. Malý kostol ležiaci na starej [[Via Appia|appijskej]] ceste je preslávený predovšetkým tým, že bol postavený na mieste, kde sa podľa cirkevnej tradície stretol [[Peter (apoštol)|svätý Peter]] so zmŕtvychvstalým [[Ježiš Kristus|Ježišom Kristom]]. == Pôvod názvu == Petrovi, utekajúcemu pred prenasledovaním z Ríma, sa na tomto mieste údajne zjavil Kristus. Podľa apokryfných [[Skutky Petrove|Skutkov Petrových]] sa prekvapený Peter spýtal Ježiša: ''„Kam ideš, Pane?“'' Ježiš mu odpovedal: ''„Idem do Ríma, aby som bol znovu ukrižovaný.“'' Latinské ''„Domine Quo vadis?“'' (''„Pane, kam ideš?“'') sa stalo neoficiálnym pomenovaním kostola. == Stavebné dejiny a popis == Miesto, na ktorom súčasný kostol stojí, má dávnu tradíciu, siahajúcu do [[Antika|antických]] čias. Nachádzalo sa tu totiž priestranstvo (''campus'') zasvätené [[Mytológia|mytologickému]] božstvu zvanému Rediculus, pod ochranu ktorého sa utiekali všetci pocestní a prosili ho o šťastný návrat. Jeho pomoc očakávali hlavné tí, ktorí sa vydávali na dlhú či nebezpečnú cestu. Po úspešnom návrate sa tu nezabudli zastaviť, aby poďakovali za ochranu počas cesty. V 9. storočí tu na pamiatku udalosti, stretnutia Ježiša s Petrom, postavili prvý kresťanský kostol. Do jeho interiéru bola zakomponovaná doska ukazujúca odtlačok dvoch chodidiel (dodnes, i keď iba v kópii, je najcennejším artefaktom kostola – originál je uložený v kaplnke relikvií v neďalekej [[Bazilika svätého Šebestiána za hradbami|Bazilike San Sebastiano fuori le mura]]). Kostol do dnešnej podoby prestaval kardinál Francesco Barberini, synovec pápeža [[Urban VIII.|Urbana VIII.]], v roku [[1637]]. Kostol spravujú rehoľníci Kongregácie svätého archanjela Michala, ktorých kláštor, pochádzajúci zo 17. storočia, sa primkýna ku kostolu. Význam kostola pre dejiny kresťanstva zdôraznil aj pápež [[Ján Pavol II.]] (kostol navštívil [[22. marca]] [[1982]]), ktorý ho označil ako ''„miesto, ktoré má zvláštny význam v histórii Ríma a v dejinách Cirkvi.“'' Cez portál v hladkom priečelí, lemovanom po stranách dvojicou [[pilaster|pilastrov]] a zakončenom [[tympanón]]om s barberiniovským [[erb]]om, sa návštevník dostane do jednoloďového priestoru. Až do roku [[1845]] sa nad portálom nachádzal nápis, ozrejmujúci tradíciu tohto miesta: ''„Zastav svoje kroky pútnik a navštív tento posvätný chrám, v ktorom nájdeš stopy nášho Pána Ježiša Krista, keď sa stretol so svätým Petrom, ktorý unikal z väzenia.“'' Nápis súčasne vyzýval okoloidúcich, aby prispeli almužnou na ''„vosk a oleje“.'' Nápis ako nevhodný dal odstrániť pápež [[Gregor XVI.]] Nad hlavným oltárom je umiestnený obraz nazvaný ''Madonna del transito'' lemovaný po stranách nástennými maľbami ''Ukrižovanie Ježiša Krista'' a ''Ukrižovanie svätého Petra''. V [[luneta|lunete]] nad oltárom je freska s výjavom stretnutia Ježiša Krista a Petra. Zaujímavým umeleckým doplnkom je bronzová busta poľského spisovateľa [[Henryk Sienkiewicz|Henryka Sienkiewicza]], autora slávneho historického románu ''[[Quo vadis (román)|Quo vadis]]''. == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroje == * {{preklad|it|Chiesa del "Domine quo vadis"|64640659}} * [http://www.sacred-destinations.com/italy/rome-domine-quo-vadis Domine Quo Vadis] [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Ríme|Maria delle Piante]] [[Kategória:Barokové kostoly v Taliansku]] 28x7m1zjdpvtml2l55uijbwg444mmyh Kallimachos 0 520521 8187940 7529996 2026-03-27T16:18:52Z Luppus 39967 8187940 wikitext text/x-wiki '''Kallimachos''' ({{v jazyku|grc|''Καλλίμαχος''}}{{--}}''Kallimachos'') môže byť: * aténsky polemarch v 5. stor. pred Kr., pozri [[Kallimachos (polemarchos)]] * grécky sochár v 5. stor. pred Kr., pozri [[Kallimachos (sochár)]] * grécky básnik z prelomu 4. a 3. stor. pred Kr., pozri [[Kallimachos z Kyrény]] * grécky sochár v 2. stor. pred Kr., pozri [[Kallimachos (sochár v 2. storočí pred Kr.)]] * stratég Ptolemaiovcov v 1. stor. pred Kr., pozri [[Kallimachos (stratég)]] {{Rozlišovacia stránka}} mt6xdw51nbu8fq274afez0cn3llbieo Slnko v sieti (cena) 0 520720 8188232 8180572 2026-03-28T02:36:01Z Evernit 160276 aktual. 8188232 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {|class=infobox style="width:19.5em; background:#FFFFFF; font-size:100%" | colspan=2 align=center style=font-size:100%| '''Filmové ocenenia''' |- style="color: yellow" | colspan=2 style=background:#000347; align=center| '''Slnko v sieti''' |- | colspan=2; align=center| [[Súbor:Teatro Nacional de Eslovaquia Nocturna.jpg|260px]] |- | colspan=2 align=center style=font-size:85%| Bienálne organizované galavečery prebiehali prevažne v dobovom sídle [[Slovenské národné divadlo|SND]] v Bratislave |- | style=font-size:90%| '''Oblasť záujmu''' | style=font-size:90%| [[Filmové umenie|Filmové]] a [[televízne umenie]] |- | style=font-size:90%| '''Krajina''' | style=font-size:90%| [[Slovensko]] |- | style=font-size:90%| '''Organizátor''' | style=font-size:90%| [[Slovenská filmová a televízna akadémia|SFTA]] |- | style=font-size:90%| '''[[Slnko v sieti 2004|Inaugurácia]]''' | style=font-size:90%| [[23. november]] [[2004]] |- | style=font-size:90%| '''[[Slnko v sieti 2006|1. ročník]]''' | style=font-size:90%| [[8. december]] [[2006]] |- | style=font-size:90%| '''Počet kategórií''' | style=font-size:90%| 20 + 1 {{small|(ne[[akadémia|štatutárna]])}} |- | style=font-size:90%| '''[[Televízia (prenos)|Network]]''' | style=font-size:90%| [[Kanal1]] (priamy prenos) |- | style=font-size:90%| '''[[Web site|Oficiálny web]]''' | style=font-size:90%| {{URL|https://slnkovsieti.sk}} |- | colspan=2 style=background:#000347| |- | colspan=2 align=center style=font-size:90%| '''[[Slnko v sieti 2026|15. ročník]]''' (2026) |} '''Slnko v sieti''' je filmové ocenenie, ktoré od roku [[2004]] udeľuje [[Slovenská filmová a televízna akadémia]] (SFTA) za najlepšie [[filmové dielo|audiovizuálne diela]] a [[umelecká činnosť|umelecké výkony]] v oblasti tuzemskej [[kinematografia|kinematografie]]. Ako také je lokálnym ekvivalentom [[Academy Awards|amerických Oscarov]]. Slávnostný ceremoniál odovzdávania cien sa koná obyčajne v [[apríl]]i, do roku [[2024]] obvykle v&nbsp;[[televízia (prenos)|priamom prenose]] [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]]. Po jednoročnej prestávke, kedy bol dostupný výhradne prostredníctvom [[streaming]]u, jeho audiovizuálny prenos počnúc rokom [[2026]] zastrešuje TV stanica [[Kanal1]] čoby poskytovateľ služieb [[Digitálna televízia|DTV]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Cenu Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre si odnesie Zuzana Gindl-Tatárová | url = https://www.kinema.sk/filmova-novinka/325112/cenu-slnko-v-sieti-za-vynimocny-prinos-slovenskej-audiovizualnej-kulture-si-odnesie-zuzana-gindl-tatarova.htm | dátum vydania = 27.3.2026 | lokácia = ods. 7 | dátum prístupu = 28.3.2026 | vydavateľ = kinema.sk | url archívu = | dátum archivácie = }}</ref> Pri príležitosti [[Slnko v sieti 2004|nultého ročníku]] bola predstavená iba [[Slnko v sieti za Celoživotné dielo|čestná trofej]]. Ceny v súťažných kategóriách sa tak odovzdávajú od roku&nbsp;[[2006]], dodatočne aj za [[televízne umenie|televíznu hranú tvorbu]] (od&nbsp;r.&nbsp;[[2023]]) všeobecne. Vzhľadom na obmedzený počet každoročne produkovaných snímok v domácom [[filmový priemysel|filmovom priemysle]] boli do&nbsp;roku [[2016]] nominácie vyhlasované bienálne, každý druhý rok. Ich neskoršiu, už jednoročnú periodicitu, dočasne narušili následky [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie ochorenia COVID-19]]. == Soška a jej význam == Cena je pomenovaná podľa [[Slnko v sieti (film)|rovnomenného názvu jedného z filmov]] tzv. [[Dejiny filmu#Česko-slovenská nová vlna, 60. a 70. roky|Československej novej vlny]], ktorý ako dielo [[Štefan Uher|Štefana Uhera]] má ojedinelé postavenie v slovenskom audiovizuálnom umení. Podľa prehlásenia SFTA jej surreálny názov sekundárne odkazuje na neuchopiteľnosť vecí, pominuteľnosť okamihov či schopnosť filmu „zachytiť nezachytiteľné“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Slnko v sieti > O ocenení | url = https://slnkovsieti.sk/o-oceneni/ | dátum vydania = | lokácia = ods. 2 | dátum prístupu = 19.04.2019 | vydavateľ = slnkovsieti.sk | url archívu = https://web.archive.org/web/20220521081122/https://slnkovsieti.sk/o-oceneni/ | dátum archivácie = 2022-05-21 }}</ref><ref name="oCene">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = sim | titul = Slnko v sieti chce byť dôstojným pendantom iných národných cien | url = https://bratislava.sme.sk/c/1828105/slnko-v-sieti-chce-byt-dostojnym-pendantom-inych-narodnych-cien.html | dátum vydania = 19.11.2004 | lokácia = ods. 4 až 7 | dátum prístupu = 06.02.2024 | vydavateľ = ''[[SME]]'' | url archívu = https://web.archive.org/web/20230707163352/https://bratislava.sme.sk/c/1828105/slnko-v-sieti-chce-byt-dostojnym-pendantom-inych-narodnych-cien.html | dátum archivácie = 2023-07-07 }}</ref> Autorom výtvarného riešenia plastiky je [[sklárstvo|umelecký sklár]] [[Oliver Leššo]].<ref name="oCene"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Slnko v sieti – slovenský Oscar | url = https://www.kinema.sk/filmovy-clanok/32263/slnko-v-sieti-slovensky-oscar.htm | dátum vydania = 17.03.2008 | lokácia = ods. 4 | dátum prístupu = 06.02.2024 | vydavateľ = kinema.sk | url archívu = https://web.archive.org/web/20231215224232/https://www.kinema.sk/filmovy-clanok/32263/slnko-v-sieti-slovensky-oscar.htm | dátum archivácie = 2023-12-15 }}</ref> == Súťažné pravidlá == === Prihlasovanie filmov === [[Autorské dielo#Druhy autorských diel|Jednotlivé diela]] i osobitné výkony prihlasujú do [[súťaž]]e príslušní [[producent (umenie)|(ko)producenti]],{{#tag:ref|Ich označenie sa naprieč ročníkmi v štatúte obmieňalo, zrejme z dôvodu malého množstva domácich titulov vyrobených bez zahraničnej účasti. Do&nbsp;r.&nbsp;2014 prihlasoval film producent/koproducent,<ref name="statut2014"/> v&nbsp;r.&nbsp;2016<ref name="statut2016">{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFTA |titul = Slnko v sieti > Archív > Štatút > 2016 |url = https://archiv.slnkovsieti.sk/archiv |lokácia = Čl. II., ods. 1 (požiad. k TV dielam); čl. II., ods. 3 (dĺžka filmov); čl. III., ods. 1 (prihlasovatelia diel/forma prihlášok) |dátum vydania = 18.11.2015 |dátum prístupu = 08.02.2024 |vydavateľ = slnkovsieti.sk }}''(pozn. Archív vyžaduje manuálne vyhľadávanie podľa rokov)''</ref>{{--}}2020<ref name="statut2020">{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFTA |titul = Slnko v sieti > Štatút 2020 v znení zo 7.10.2019 |url = |lokácia = Čl. II., ods. 5{{--}}7 (štátna prísluš. tvorcov); čl. III., ods. 1 (prihlasovatelia diel) |dátum vydania = 07.10.2019 |dátum prístupu = 08.02.2024 |vydavateľ = slnkovsieti.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20200926145558/https://slnkovsieti.sk/statut |dátum archivácie = 2020-09-26 }}</ref> producent/slovenský koproducent, &nbsp;od&nbsp;r.&nbsp;2022 slovenský producent/slovenský koproducent.<ref name="statut2022"/>|group="p."}} v&nbsp;prípade televíznej tvorby prednostne ich pôvodní [[televízia|vysielatelia]] alebo poskytovatelia [[Audiovizuálna mediálna služba|AVMS]] na&nbsp;požiadanie.<ref name="statut2023">{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFTA |titul = Slnko v sieti > Štatút 2023 v znení zo 7.11.2022 |url = |lokácia = Čl. I., ods. 3 (počet filmov); čl. II., ods. 1 (požiad. k filmovým premiéram); čl. II., ods. 4 (dĺžka filmov); čl. II., ods. 9 (TV formát); čl. III., ods. 1 (prihlasovatelia diel); čl. III., ods. 4 (počet TV diel) |dátum vydania = 07.11.2022 |dátum prístupu = 07.02.2024 |vydavateľ = slnkovsieti.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221209113828/https://slnkovsieti.sk/statut/ |dátum archivácie = 2022-12-09 }}</ref> Počnúc rokom [[2020]] súťažia len filmy/výkony s&nbsp;preukázateľným zastúpením [[Slováci|miestnych tvorcov]] v&nbsp;minimálne troch rôznych [[povolanie (zamestnanie)|profesiách]],<ref name="statut2020"/> no v&nbsp;závislosti na kategórii: {| class="wikitable" style="width:88%; text-align:center" |- style="background:white; font-size:91%; color:black" ! style="background:white; color:black; border-left:1px solid white; border-top:1px solid white" width=22%| Kategória ! colspan=2 style="background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-right:1px solid white" width=66%| Povolené profesie s domácim zastúpením k r. 2025<ref name="statut2025"/> |- | style="background:white; text-align:left; border-left:1px solid white"| Hraný film | rowspan=6 style="background:white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white" width=14% valign=top| producent <br />režisér <br />scenárista <br />kameraman<sup>†</sup> <br />strihač<sup>†</sup> <br />zvukár<sup>†</sup> <br />skladateľ<sup>†</sup> | style="background:white; text-align:left; border-right:1px solid white" width=50%| + architekt/scénograf, kostymér, maskér, efekty, herci<sup>‡</sup> |- | style="background:white; text-align:left; border-left:1px solid white"| Dokumentárny film | style="background:white; text-align:left; border-right:1px solid white"| + efekty |- | style="background:white; text-align:left; border-left:1px solid white"| Krátky film | style="font-size:9pt; color:silver; text-align:left; background:white; border-right:1px solid white"| –iba tie nemenné na kategóriu– |- | style="background:white; text-align:left; border-left:1px solid white"| Animovaný film | style="background:white; text-align:left; border-right:1px solid white"| + kostymér, maskér, hl. výtvarník/animátor, efekty |- | style="background:white; text-align:left; border-left:1px solid white"| TV hrané dielo | style="background:white; text-align:left; border-right:1px solid white" width=36%| + architekt/scénograf, kostymér, maskér, efekty, herci<sup>‡</sup> |- | style="background:white; text-align:left; border-left:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| Osobné kategórie | style="background:white; text-align:left; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| + architekt/scénograf, kostymér, maskér, efekty, výtvarník<sup>✗</sup>, herci<sup>‡</sup> |- | style="background:white; border-left:1px solid white; border-bottom:1px solid white; border-right:1px solid white| | colspan=2 style="background:white; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-bottom:1px solid white; border-top:1px solid white; border-right:1px solid white"| <sup>'''†'''</sup> vyjme kategórie krátkeho filmu {{•}} <sup>'''‡'''</sup> vymedzuje hercov hlavných rolí {{•}} '''✗''' neplatí pre herecké kategórie |} Prihlášky sú od roku [[2022]] spoplatňované a podávajú sa [[internet|elektronicky]],<ref name="statut2025"/> donedávna paralelne tiež [[pošta|fyzicky]]<ref name="statut2022"/> (do&nbsp;r.&nbsp;2016 sa prijímali iba [[list (správa)|písomnou formou]]<ref name="statut2016"/>). ; Filmové kategórie Konečné nominácie sú vyhlasované len v tých kategóriách, v ktorých boli prihlásené aspoň tri filmy{{#tag:ref|Do r. 2022 bolo na jednu kategóriu požadovaných pre zmenu až päť prihlásených diel,<ref name="statut2022">{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFTA |titul = Slnko v sieti > Štatút 2022 v znení zo 7.9.2021 |url = |lokácia = Čl. I., ods. 3 (počet filmov); čl. II., ods. 4 (dĺžka filmov); čl. III. ods. 1 (prihlasovatelia diel); čl. III., ods. 2 (forma prihlášok/poplatky); šl. III. ods. 3 (počet. nominácie) |dátum vydania = 07.09.2021 |dátum prístupu = 07.02.2024 |vydavateľ = slnkovsieti.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20211215040324/https://slnkovsieti.sk/statut |dátum archivácie = 2022-12-09 }}</ref> kdežto ich dĺžka a&nbsp;do&nbsp;r.&nbsp;2014 musela presahovať len 63 min.<ref name="statut2014"> {{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFTA |titul = Slnko v sieti > Archív > Štatút > 2014 |url = https://archiv.slnkovsieti.sk/archiv |lokácia = Čl. II., ods. 2 (požad. kvóty podielov); čl. II., ods. 3 (dĺžka filmov); čl. III., ods. 1 (prihlasovatelia diel) |dátum vydania = |dátum prístupu = 07.02.2024 |vydavateľ = slnkovsieti.sk }}''(pozn. Archív vyžaduje manuálne vyhľadávanie podľa rokov)''</ref> V r. 2023{{--}}2024 museli súťažiť prinajmenšom štyri filmy.|group="p."}} – celovečerné s&nbsp;dĺžkou nad 70&nbsp;minút a ich kinodistribúciou uskutočnenou v&nbsp;[[kalendárny rok|hodnotenom období]].<ref name="statut2016"/> Od&nbsp;roku [[2017]] je obligátny takisto minimálny počet ich [[premietanie|komerčných projekcií]].<ref name="statut2017">{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFTA |titul = Slnko v sieti > Štatút 2017 v znení z 24.11.2016 |url = |lokácia = Čl. II., ods. 1 (počet projekcií) |dátum vydania = 24.11.2016 |dátum prístupu = 07.02.2024 |vydavateľ = sfta.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20190105082748/https://www.sfta.sk/static/show/sk/2017/sun/status |dátum archivácie = 2019-01-05 }}</ref> Uvedené kinopravidlo ani [[dĺžka|minutáž]] sa nevzťahujú na [[filmový žáner|žánrové kategórie]]. Pre dokumentárne a animované snímky tak ostáva záväzným akurát dátum ich [[premiéra|prvého uvedenia]], pričom dokumenty musia aktuálne už presahovať dĺžku 50&nbsp;minút.{{#tag:ref|Do&nbsp;r.&nbsp;[[2014]] táto nebola ohraničená, podobne ako u&nbsp;krátkych diel,<ref name="statut2014"/> ktoré sa kontinuálne vždy neudeľovali.|group="p."}}<ref name="statut2022"/> Stopáž kreslených je naďalej bezpredmetná, u krátkometrážnych však nesmie prekročiť 40 minút: {| class="wikitable" style="width:88%; text-align:center" |- style="background:white; font-size:85%; color:black" ! style="background:white; color:black; border-left:1px solid white; border-top:1px solid white" width=23%| Žáner ! style="background:white; color:black; border-top:1px solid white" width=14%| Dĺžka ! style="background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-right:1px solid white" width=51%| Iné požiadavky |- | style="background:white; text-align:left; border-left:1px solid white"| Hraný film | style="background:white"| nad 70 [[minúta|min]] | style="background:white; border-right:1px solid white"| kinopremiéra + 7 verejných predstavení |- | style="background:white; text-align:left; border-left:1px solid white"| Dokumentárny film | style=background:white| nad 50 min | rowspan=3 style="background:white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| premiéra |- | style="background:white; text-align:left; border-left:1px solid white"| Krátky film | style=background:white| do 40 min |- | style="background:white; text-align:left; border-left:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| Animovaný film | style="background:white; border-bottom:1px solid white"| — |} U tzv. [[antológia|antológií]] či titulov s viacerými [[kapitola|časťami]] môže u tých [[žáner (umelecký druh)|úzkoprofilových]] súťažiť iba jedna z nich.<ref name="statut2018"/> ; Televízna kategória V rámci zmiešanej TV kategórie sa prihlasujú výlučne hrané, [[dramatické umenie|dramatické diela]], a&nbsp;to maximálne tri na jednu inštitúciu. Na rozdiel od filmových počinov o&nbsp;ich kandidatúre rozhoduje odvysielanie, buďto tradičné ([[televízia (prenos)|TV prenos]]), alebo na&nbsp;požiadanie ([[stríming|streaming]]). Zatiaľ čo [[Slovenský televízny film|TV filmy]] a&nbsp;minisérie si konkurujú ako také, [[seriál]]y tiež s&nbsp;ohľadom na&nbsp;počet ich premiérových sérií. Podmienkou pre ich zaradenie do&nbsp;konkurzu je prinajmenšom päť odvysielaných častí: {| class="wikitable" style="width:88%; text-align:center" |- style="background:white; font-size:85%; color:black" ! style="background:white; color:black; border-left:1px solid white; border-top:1px solid white" width=23%| Žáner ! style="background:white; color:black; border-top:1px solid white" width=14%| Dĺžka ! style="background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-right:1px solid white" width=51%| Iné požiadavky |- | style="background:white; text-align:left; border-left:1px solid white"| TV film | style=background:white| nad 50 min | rowspan=2 style="background:white; border-right:1px solid white"| TV premiéra / streaming |- | style="background:white; text-align:left; border-left:1px solid white"| TV miniséria (2{{--}}4 epizódy) | style=background:white| nad 40 min ([[epizóda|ep.]]) |- | style="background:white; text-align:left; border-left:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| TV seriál (5{{--}}26 epizód){{#tag:ref|Do r. 2025 platilo pravidlo maximálne 16 epizód.|group="p."}} | style="background:white; border-bottom:1px solid white"| nad 10 min (ep.) | style="background:white; border-bottom:1px solid white; border-right:1px solid white"| TV premiéra / streaming + 5 zverejnených epizód |} Pokiaľ v sledovanom období došlo k uvedeniu viacerých [[séria|rád]] seriálu, tento do r. 2024 súťažil iba ako celok,<ref name="statut2022"/> od r. 2025 už i s prihliadnutím na radu.<ref name="statut2025">{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFTA |titul = Slnko v sieti > Štatút 2025 v znení z 8. 10. 2024 |url = |lokácia = |dátum vydania = 08.10.2024 |dátum prístupu = 08.06.2025 |vydavateľ = slnkovsieti.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20241204173527/https://slnkovsieti.sk/statut/ |dátum archivácie = 2024-12-04 }}</ref> ; Osobné a iné kategórie U kategórií hodnotiacich už menovité tvorivé výkony je možné nominovať [[jednotlivec|jednotlivcov]], ale aj [[kolektív|kolektívnu prácu]] niekoľkých v&nbsp;nej zaangažovaných umelcov zároveň – [[herectvo|herecké kategórie]] vynímajúc.<ref name="statut2012"> {{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFTA |titul = Slnko v sieti > Archív > Štatút > 2012 |url = https://archiv.slnkovsieti.sk/archiv |lokácia = Čl. III., ods. 3 (počet. nominácie); čl. III., ods. 5 (čestná cena) |dátum vydania = 19.10.2011 |dátum prístupu = 10.02.2024 |vydavateľ = slnkovsieti.sk }}''(pozn. Archív vyžaduje manuálne vyhľadávanie podľa rokov)''</ref> V&nbsp;týchto môžu v&nbsp;zastúpení jedného kinematografického diela kandidovať samostatne pre zmenu dva [[hlavná postava|hlavné]] či navyše až tri vedľajšie výkony. Súbežné nominácie v&nbsp;dodatočných kategóriách sa nevylučujú.<ref name="statut2022"/> Laureátov v čestnej kategórii určuje iba samotné Prezídium SFTA – na základe individuálnych návrhov jej členov.<ref name="statut2012"/> === Hlasovanie a výber nominácií === O výbere nominácií hlasuje akadémia prostredníctvom jej interného elektronického systému či formou hlasovacích lístkov. Hlasovanie je dvojkolové s&nbsp;cieľom vybrať vždy tri konečné nominácie. V&nbsp;prípade rovnakého množstva získaných hlasov sa počet kandidátov automaticky navyšuje. V prvom kole označujú akademici tri najlepšie diela/výkony bez ďalšieho hodnotenia, v&nbsp;tom druhom priraďujú užšie nominovaným i&nbsp;konkrétne poradie. Držiteľom ocenenia v&nbsp;tej-ktorej kategórii sa tak stáva kandidát s&nbsp;najvyšším počtom prvých miest, v&nbsp;prípade ich nerozhodnosti tých druhých, alebo následne tretích miest. Pokiaľ ani tie finálne nerozhodnú o&nbsp;jedinom suverénnom víťazovi, cena bude udelená „ex aequo“ (k tejto situácii došlo zatiaľ iba v&nbsp;r.&nbsp;2017, kedy boli v&nbsp;rámci zvuku ocenené až dva filmy). == Ceremónie == Odhliadnuc od dvojročnej periodicity úvodných ročníkov ceremónie ako také menili neraz svoje miesto, dátum konania, aj čas ich prípadného televízneho prenosu. Stabilizoval sa akurát mesiac odovzdávania cien ([[apríl]]), TV inštitúcia pre zabezpečenie audiovizuálneho záznamu ([[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]]), výhradný okruh zmluvnej TV stanice ([[Jednotka (RTVS)|Jednotka]]) a presný [[hlavný vysielací čas|čas slotu]]. Miesto konania či konkrétny deň v týždni pretrvávajú variabilne, najčastejšie však ceremoniály prebiehali v [[Historická budova Slovenského národného divadla|pôvodnej budove SND]] alebo [[Stará tržnica (Bratislava)|bývalej bratislavskej tržnici]]. Z komerčného hľadiska uskutočnené prenosy z eventu nepatria medzi divácky atraktívne; ich [[peoplemeter|TV výkony]] sa tak radia medzi priemerné — [[cirka|zhruba]] 176 tisíc divákov na ročník. Najväčší ohlas zožal [[Slnko v sieti 2008|druhý oficiálny ceremoniál]] ([[2008]]) z dvoch v zázname, či presnejšie ten prvý uvedený na verejnoprávnej Jednotke i&nbsp;v&nbsp;neskoršom [[hlavný vysielací čas|„prime time“]]. Následne organizované galavečery, vysielané už formou priamych prenosov, evidovali výrazné medziročné poklesy. Pozvoľný nárast ich [[Peoplemeter|sledovanosti]] zaznamenali [[Slnko v sieti 2016|šiesty]] (2016) až [[Slnko v sieti 2019|deviaty]] ročník ([[2019]]), neskôr opäť počnúc [[Slnko v sieti 2022|jedenástym]] (2022). Výkony oboch ceremónií odvysielaných na [[Dvojka (RTVS) |minoritnej Dvojke]] patrili medzi tie najslabšie. {| class="wikitable" style="width:100%; text-align:center" |- style="color: white" ! rowspan=2 style=background:#000347 width=8%| {{farba|white|Ročník}} ! rowspan=2 colspan=2 style=background:#000347 width=22%| {{farba|white|Dátum konania}} ! rowspan=2 style=background:#000347 width=28%| {{farba|white|Miesto konania}} ! colspan=3 style=background:#000347 width=22%| {{farba|white|Network}} ! colspan=2 style=background:#000347 width=20%| [[Peoplemeter|{{farba|white|Sledovanosť (12+)}}]] |- style="font-size:80%; color:white" ! rowspan=2 style=background:#000347 width=7%| {{farba|white|Stanica}} ! rowspan=2 style=background:#000347 width=7%| {{farba|white|Okruh}} ! rowspan=2 style=background:#000347 width=8%| {{farba|white|Slot}} ! rowspan=2 style=background:#000347 width=9%| {{farba|white|Podiel}} ! rowspan=2 style=background:#000347 width=11%| {{farba|white|Počet divákov}} |- ! style=background:white| [[Slnko v sieti 2004|0.]]{{small|<sup>n</sup>}} | style="background:white; font-size:8pt; border-right:1px solid white; text-align:right" width=3%| {{colorbox|#FFFFD0}} | align=left bgcolor=white| [[23. november]] [[2004]] | bgcolor=white| [[Zoznam kín v Bratislave#Bývalé kiná|Kino Tatra]], [[Bratislava]]<sup>(na pozvánky)</sup> |- ! style=background:white| [[Slnko v sieti 2006|1.]]{{small|<sup>b</sup>}} | style="background:white; font-size:8pt; border-right:1px solid white; text-align:right" width=3%| {{colorbox|#CEF2E0}} | align=left bgcolor=white| [[8. december]] [[2006]] | bgcolor=white| [[Aupark (Bratislava)|Palace Cinemas]], Bratislava | bgcolor=white rowspan=2| [[Slovenská televízia|STV]] | bgcolor=white| [[Dvojka (RTVS)|2]] | bgcolor=white| 20:06{{small|{{#tag:ref|Záznam ceremoniálu bol odvysielaný v sobotu, 16.12.2006.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = STEJSKAL, Bohumil | titul = Týždňovka: žiariaci Rozboril a fenomenálna Teodora | lokácia = ods. 1 a 2 | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tyzdnovka-ziariaci-rozboril-a-fenomenalna-teodora.html | dátum vydania = 18.12.2006 | dátum prístupu = 26.03.2017 |url archívu = https://web.archive.org/web/20221126131909/https://medialne.trend.sk/televizia/tyzdnovka-ziariaci-rozboril-fenomenalna-teodora |dátum archivácie = 2022-11-26 | vydavateľ = ''[[Trend (slovenské periodikum)|Trend]]''}}</ref><ref name=VSV2021/>|group="p."}}}} | bgcolor=white| 4,6 [[percento|%]] | bgcolor=white| 88 [[1 000 (číslo)|tis.]]<ref name=VSV2021>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Vzťahy s verejnosťou | titul = FW: Sledovanost Slnko v sieti | poznámka = Údaje poskytnuté elektronicky Sekciou marketingu a komunikácie RTVS | url = | dátum vydania = 21.04.2021 | dátum prístupu = 21.04.2021 | vydavateľ = RTVS}}</ref> |- ! style=background:white| [[Slnko v sieti 2008|2.]]{{small|<sup>b</sup>}} | style="background:white; font-size:8pt; border-right:1px solid white; text-align:right" width=3%| {{colorbox|#FFE0E0}} | align=left bgcolor=white| [[19. apríl]] [[2008]] | bgcolor=white rowspan=2| [[Historická budova Slovenského národného divadla|Historická budova SND]], Bratislava | bgcolor=white| [[Jednotka (RTVS)|1]] | bgcolor=white| 21:15 | bgcolor=white| 22,2 % | bgcolor=white| 333 tis.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = KOČIŠEK, Lukáš | titul = Slováci pozerali Slnko v sieti | lokácia = ods. 3 | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/-b-slovaci-pozerali-slnko-v-sieti-b-.html | dátum vydania = 21.04.2008 | dátum prístupu = 26.03.2017 | url archívu = https://web.archive.org/web/20221126122539/https://medialne.trend.sk/televizia/b-slovaci-pozerali-slnko-sieti-b | dátum archivácie = 2022-11-26 | vydavateľ = ''Trend''}}</ref> |- ! style=background:white| [[Slnko v sieti 2010|3.]]{{small|<sup>b</sup>}} | style="background:white; font-size:8pt; border-right:1px solid white; text-align:right" width=3%| {{colorbox|#FFFFD0}} | align=left bgcolor=white| [[27. apríl]] [[2010]] | colspan=2 bgcolor=white| [[TV JOJ]] | bgcolor=white| 20:15 | bgcolor=white| 13,4 % | bgcolor=white| 219 tis.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = KOČIŠEK, Lukáš | titul = Diváci Joj ohrdli najlepšie slovenské filmy | lokácia = ods. 2 a 6 | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/divaci-joj-ohrdli-najlepsie-slovenske-filmy.html | dátum vydania = 28.04.2010 | dátum prístupu = 26.03.2017 | url archívu = https://web.archive.org/web/20221126114902/https://medialne.trend.sk/televizia/divaci-joj-ohrdli-najlepsie-slovenske-filmy | dátum archivácie = 2022-11-26 | vydavateľ = ''Trend''}}</ref> |- ! style=background:white| [[Slnko v sieti 2012|4.]]{{small|<sup>b</sup>}} | style="background:white; font-size:8pt; border-right:1px solid white; text-align:right" width=3%| {{colorbox|#FFFFD0}} | align=left bgcolor=white| [[17. apríl]] [[2012]] | bgcolor=white| [[Nová budova Slovenského národného divadla|Nová budova SND]], Bratislava | rowspan=10 bgcolor=white| [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] | bgcolor=white| 1 | bgcolor=white| 20:10 | bgcolor=white| 5,6 % | bgcolor=white| 124 tis.<ref name=VSV2021/> |- ! style=background:white| [[Slnko v sieti 2014|5.]]{{small|<sup>b</sup>}} | style="background:white; font-size:8pt; border-right:1px solid white; text-align:right" width=3%| {{colorbox|#FFE0E0}} | align=left bgcolor=white| [[26. apríl]] [[2014]] | bgcolor=white| Historická budova SND, Bratislava | bgcolor=white| 2 | bgcolor=white| 21:23 | bgcolor=white| 1,8 % | bgcolor=white| 38 tis.<ref name=VSV2021/> |- ! style=background:white| [[Slnko v sieti 2016|6.]]{{small|<sup>b</sup>}} | style="background:white; font-size:8pt; border-right:1px solid white; text-align:right" width=3%| {{colorbox|#FFE0E0}} | align=left bgcolor=white| [[16. apríl]] [[2016]] | bgcolor=white| Nová budova SND, Bratislava | rowspan=8 bgcolor=white| 1 | bgcolor=white| 20:27 | bgcolor=white| 7,4 % | bgcolor=white| 143 tis.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = POLÁŠ, Martin | titul = Vtedy na Západe spadlo o polovicu, Tvoja tvár sa vrátila pod pol milión | lokácia = ods. 8 | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/vtedy-na-zapade-spadlo-o-polovicu-tvoja-tvar-sa-vratila-pod-pol-milion.html | dátum vydania = 18.04.2016 | dátum prístupu = 26.03.2017 | url archívu = https://web.archive.org/web/20221126113105/https://medialne.trend.sk/televizia/vtedy-zapade-spadlo-polovicu-tvoja-tvar-vratila-pol-milion | dátum archivácie = 2022-11-26 | vydavateľ = ''Trend''}}</ref> |- ! style=background:white| [[Slnko v sieti 2017|7.]] | style="background:white; font-size:8pt; border-right:1px solid white; text-align:right" width=3%| {{colorbox|#CEF2E0}} | align=left bgcolor=white| [[7. apríl]] [[2017]] | rowspan=4 bgcolor=white| [[Stará tržnica (Bratislava)|Stará tržnica]], Bratislava | bgcolor=white| 20:25 | bgcolor=white| 9,5 % | bgcolor=white| 198 tis.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = POLÁŠ, Martin | titul = Finále Zem spieva dominovalo, Farmu zdolala filmová premiéra | lokácia = posled. ods. | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/finale-zem-spieva-dominovalo-farmu-zdolala-filmova-premiera.html | dátum vydania = 10.04.2016 | dátum prístupu = 10.04.2017 | url archívu = https://web.archive.org/web/20231219003432/https://medialne.trend.sk/televizia/finale-zem-spieva-dominovalo-farmu-zdolala-filmova-premiera | dátum archivácie = 2023-12-19 | vydavateľ = ''Trend''}}</ref> |- ! style=background:white| [[Slnko v sieti 2018|8.]] | style="background:white; font-size:8pt; border-right:1px solid white; text-align:right" width=3%| {{colorbox|#CEF2E0}} | align=left bgcolor=white| [[6. apríl]] [[2018]] | bgcolor=white| 20:31 | bgcolor=white| 10,2 % | bgcolor=white| 197 tis.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = POLÁŠ, Martin | titul = Seriál Inšpektor Max finišoval so 400-tisíc divákmi | lokácia = posled. ods. | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/serial-inspektor-max-finisoval-so-400-tisic-divakmi.html | dátum vydania = 09.04.2018 | dátum prístupu = 05.07.2018 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230403232458/https://medialne.trend.sk/televizia/serial-inspektor-max-finisoval-400-tisic-divakmi | dátum archivácie = 2023-04-03 | vydavateľ = ''Trend''}}</ref> |- ! style=background:white| [[Slnko v sieti 2019|9.]] | style="background:white; font-size:8pt; border-right:1px solid white; text-align:right" width=3%| {{colorbox|#CEF2E0}} | align=left bgcolor=white| [[5. apríl]] [[2019]] | rowspan=2 bgcolor=white| 20:30 | bgcolor=white| 12,3 % | bgcolor=white| 235 tis.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Vzťahy s verejnosťou | titul = RE: Kontaktny formular rtvs.sk | poznámka = Údaje poskytnuté elektronicky Sekciou marketingu a komunikácie RTVS | url = | dátum vydania = 18.04.2019 | dátum prístupu = 18.04.2019 | vydavateľ = RTVS}}</ref> |- ! style=background:white| [[Slnko v sieti 2020|10.]] | style="background:white; font-size:8pt; border-right:1px solid white; text-align:right" width=3%| {{colorbox|#FDEE00}} | align=left bgcolor=white| [[9. september]] [[2020]]{{small|{{#tag:ref|Pôvodný termín (piatok, [[17. apríl|17.4.]]2020) bol z dôvôdu [[Pandémia ochorenia COVID-19 na Slovensku|pandémie koronavírusu]] zrušený.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = HAČUNDOVÁ, Henrieta | titul = Koronavírus je neúprosný. Odovzdávanie cien Slnko v sieti zrejme tak skoro nebude | url = https://regiony.zoznam.sk/koronavirus-je-neuprosny-odovzdavanie-cien-slnko-v-sieti-zrejme-tak-skoro-nebude/ | dátum vydania = 12.03.2020 | dátum prístupu = 28.04.2020 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230724104452/https://regiony.zoznam.sk/koronavirus-je-neuprosny-odovzdavanie-cien-slnko-v-sieti-zrejme-tak-skoro-nebude/ | dátum archivácie = 2023-07-24 | vydavateľ = [[zoznam.sk]]}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = RED | titul = Strategický online denník: Prinášame najnovšie informácie z marketingu a médií v čase pandémie | kapitola = Televízie rušia výrobu svojich programov | url = https://strategie.hnonline.sk/media/2113039-online-dennik-v-case-koronavirusu | dátum vydania = 10.03.2020 | dátum prístupu = 28.04.2020 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230929011302/https://strategie.hnonline.sk/news/media/2113039-online-dennik-v-case-koronavirusu | dátum archivácie = 2023-09-29 | vydavateľ = ''[[Hospodárske noviny]]''}}</ref> Následkom pretrvávajúceho [[mimoriadna situácia|núdzového stavu]], v r. 2021 bola tak každoročná periodicita výročných galavečerov narušená.|group="p."}}}} | bgcolor=white| 8,1 % | bgcolor=white| 144 tis.<ref name=VSV2021/> |- ! style=background:white| [[Slnko v sieti 2022|11.]]{{small|<sup>b</sup>}} | style="background:white; font-size:8pt; border-right:1px solid white; text-align:right" width=3%| {{colorbox|#FFE0E0}} | align=left bgcolor=white| [[9. apríl]] [[2022]] | bgcolor=white| Historická budova SND, Bratislava | bgcolor=white| 20:32 | bgcolor=white| 9,3 % | bgcolor=white| 182 tis.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = PMT / Kantar Slovakia | titul = Relácia Milujem Slovensko sa teší priazni divákov aj v 11. sezóne. RTVS pritiahla počas víkendu divákov aj hokejom | lokácia = ods. 3 | url = https://rtvs.org/aktualne-oznamy-tlacove-spravy-pr/288586_relacia-milujem-slovensko-sa-tesi-priazni-divakov-aj-v-11-sezone-rtvs-pritiahla-pocas-vikendu | dátum vydania = 11.04.2022 | dátum prístupu = 11.04.2022 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230408040001/https://www.rtvs.org/aktualne-oznamy-tlacove-spravy-pr/288586_relacia-milujem-slovensko-sa-tesi-priazni-divakov-aj-v-11-sezone-rtvs-pritiahla-pocas-vikendu-divakov-aj-hokejom | dátum archivácie = 2023-04-08 | vydavateľ = rtvs.org}}</ref> |- ! style=background:white| [[Slnko v sieti 2023|12.]] | style="background:white; font-size:8pt; border-right:1px solid white; text-align:right" width=3%| {{colorbox|#FFE0E0}} | align=left bgcolor=white| [[15. apríl]] [[2023]] | rowspan=3 bgcolor=white| [[Slovenský rozhlas]], Bratislava | bgcolor=white| 20:33 | bgcolor=white| 11,1 % | bgcolor=white| 190 tis.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = PMT / Kantar Slovakia | titul = Udeľovanie cien Slnko v sieti si pozrelo až 190-tisíc divákov, ale lídrom bol Let´s dance | lokácia = ods. „Prehlaď výkonnosti slovenských televízií 15.4. 2023 v cieľovej skupine 12+“ | url = https://medialne.trend.sk/televizia/udelovanie-cien-slnko-sieti-pozrelo-190-tisic-divakov-ale-lidrom-bol-let-dance/2 | dátum vydania = 17.04.2023 | dátum prístupu = 18.04.2022 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230423065936/https://medialne.trend.sk/televizia/udelovanie-cien-slnko-sieti-pozrelo-190-tisic-divakov-ale-lidrom-bol-let-dance/2 | dátum archivácie = 2023-04-23 | vydavateľ = trend.sk}}</ref> |- ! style=background:white| [[Slnko v sieti 2024|13.]] | style="background:white; font-size:8pt; border-right:1px solid white; text-align:right" width=3%| {{colorbox|#CEF2E0}} | align=left bgcolor=white| [[26. apríl]] [[2024]] | bgcolor=white| 20:30 | style="background:white;"| 13,4 % | style="background:white;"| 203 tis.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Najvyššiu sledovanosť malo Let´s Dance, diváci videli aj Záhady tela či Nové bývanie | lokácia = obr. 1 | url = https://medialne.trend.sk/televizia/najvyssiu-sledovanost-malo-let-dance-divaci-videli-aj-zahady-tela-nove-byvanie | dátum vydania = 29.04.2024 | dátum prístupu = 29.04.2024 | vydavateľ = ''Trend''}}</ref> |- ! style=background:white| [[Slnko v sieti 2025|14.]] | style="background:white; font-size:8pt; border-right:1px solid white; text-align:right" width=3%| {{colorbox|#FDEE00}} | align=left bgcolor=white| [[16. apríl]] [[2025]] | bgcolor=white colspan=2 bgcolor=white| oficiálny web{{#tag:ref|(Výhradne formou [[streaming]]u.)|group="p."}} | rowspan=2 bgcolor=white| 19:00 | style="background:white; border-bottom:1px solid white; border-right:1px solid white" bgcolor=white| | style="background:white; border-bottom:1px solid white; border-right:1px solid white" bgcolor=white| |- ! style=background:white| [[Slnko v sieti 2026|15.]] | style="background:white; font-size:8pt; border-right:1px solid white; text-align:right" width=3%| {{colorbox|#FDAE00}} | align=left bgcolor=white| 9. apríl [[2026]] | bgcolor=white| Stará tržnica, Bratislava | bgcolor=white colspan=2 bgcolor=white| [[Kanal 1 (Spark TV)|Kanal 1]] | style="background:white; border-top:1px solid white; border-right:1px solid white" bgcolor=white| | style="background:white; border-top:1px solid white; border-right:1px solid white" bgcolor=white| |- ! style="background:white; border-left:1px solid white; border-bottom:1px solid white; font-size:8pt; text-align:right"| Legenda ► ! colspan=2 style="background:white; font-size:8pt" width=22%| {{colorbox|#FFFFD0}} [[Utorok|Ut]]{{•}} {{colorbox|#FDEE00}} [[Streda|St]]{{•}} {{colorbox|#FDAE00}} [[Štvrtok|Št]]{{•}}{{colorbox|#CEF2E0}} [[Piatok|Pi]]{{•}} {{colorbox|#FFE0E0}} [[Sobota|So]] | colspan=3 style="background:white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white; font-size:8pt; text-align:center" width=42%| <sup>'''n'''</sup> indikuje nultý, nesúťažný ročník {{•}} <sup>'''b'''</sup> indikuje bienálne ceremónie ! style="background:white; lef-bottom:1px solid whitebackground:white; border-bottom:1px solid white; font-size:8pt; text-align:right"| Priemer ► ! style="background:white; font-size:8pt"| 9,9 % ! style="background:white; font-size:8pt"| 176 tis. |- | colspan=9 style="background:white; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white" width=100%| Vyjme prvých dvoch ročníkov odvysielaných v TV zázname, 2. až 13. v priamom prenose (0. ročník pravdepodobne bez záznamu, 14. výhradne [[online]]). |} == Kategórie == Najviac štatutárnych ocenení rozdali [[akadémia (spoločnosť učencov)|akademici]] v roku 2023, kedy ich celkový súčet – devätnásť – navýšili dve najnovšie kategórie, odmeňujúce i&nbsp;[[Slnko v sieti za Najlepšie vizuálne efekty|vizuálne filmové efekty]] či [[Slnko v sieti za Najlepší televízny film, minisériu alebo seriál|TV hrané počiny]]. U ročníkov vyhlasovaných najprv bienálne sa ich počet v rokoch [[2010]] až 2014 ustálil na osemnásť na&nbsp;ceremóniu. Najmenej sošiek, presnejšie štrnásť, udelila SFTA počas prvého (2006) a šiesteho (2016) ročníka. Pravidelne udeľovanou je mimoriadna [[Slnko v sieti za Celoživotné dielo|cena pocty]], garantovaná už počnúc [[inaugurácia|inauguračnou ceremóniou]], často tiež početným laureátom. Zo zvyšných špeciálnych ocenení, tieto dočasne navýšila takisto jedna rentabilná cena, a&nbsp;to [[Slnko v sieti za Objav roka|Objav roka]] (2008{{--}}2010), alebo tá divácka za [[Slnko v sieti za Najobľúbenejší film|Najpopulárnejší film]] (od&nbsp;r.&nbsp;[[2017]]). Prechodne sa však vyhlasovali i žánrové kategórie ako [[Slnko v sieti za Najlepší zahraničný film|Najlepší cudzojazyčný]] (2006{{--}}2014) či [[Slnko v sieti za Najlepší krátky film|Najlepší krátkometrážny film]] (2010{{--}}2014). Z hľadiska formy či konceptu – u kategórie vyhradenej [[výtvarné umenie|výtvarným počinom]], zápasili akademici s&nbsp;konštantnými problémami jej jednoznačného vymedzenia. Počas prvých dvoch ročníkov SFTA oceňovala príslušných tvorcov bez rozlišovania (2006 – 2008), v nasledujúcich troch už pre [[kostým|kostymérov]] vyčlenila samostatnú kategóriu (2010 – 2014), aby túto neskôr príležitostne zlúčila s&nbsp;[[maska|umeleckými maskérmi]] (2016). Následkom toho boli zástupcovia výtvarného umenia oceňovaní nad rámec jedinej kategórie. Počnúc siedmym ceremoniálom (2017) sú ich nominácie už nezávislé. U hereckých kategórií došlo k [[precedens|bezprecedentnej situácii]] v roku 2019, kedy akadémia udelila kolektívnu cenu [[Slnko v sieti za Najlepší mužský herecký výkon|dvom protagonistom]] súčasne, hoci oficiálny štatút súťaže takúto alternatívu povoľoval len za výhradne spoluautorské, respektíve ostatné tvorivé výkony.{{#tag:ref|[[Článok|Čl.]] III., [[odsek|ods.]] 2 v znení z 20.9.2017.<ref name="statut2018">{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFTA |titul = Slnko v sieti > Štatút 2018 v znení z 20.9.2017 |url = |lokácia = Čl. II., ods. 3 (seriál. diela); čl. III., ods. 2 (početné prihlasovanie tvorcov) |dátum vydania = 20.09.2017 |dátum prístupu = 19.04.2019 |vydavateľ = slnkovsieti.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20190325094246/https://slnkovsieti.sk/statut |dátum archivácie = 2019-03-25 }}</ref>|group="p."}} {| class="wikitable" style="width:91%; text-align:center" |+ Prehľad jednotlivých kategórií a ich vyhlasovanie v priebehu súťaže |- style="color: white"; ! style="background:#000347; color:white" width=32%| Kategórie ! colspan=16 style="background:#000347; color:white" width=59%| Roky |- style="font-size:80%; color:white" ! style="background:#000347; color:white"| –štatutárne– ! style="background:#000347; color:white" width=3%| 2004 ! style="background:#000347; color:white" width=3%| 2006 ! style="background:#000347; color:white" width=3%| 2008 ! style="background:#000347; color:white" width=3%| 2010 ! style="background:#000347; color:white" width=3%| 2012 ! style="background:#000347; color:white" width=3%| 2014 ! style="background:#000347; color:white" width=3%| 2016 ! style="background:#000347; color:white" width=3%| 2017 ! style="background:#000347; color:white" width=3%| 2018 ! style="background:#000347; color:white" width=3%| 2019 ! style="background:#000347; color:white" width=3%| 2020 ! style="background:#000347; color:white" width=3%| 2022 ! style="background:#000347; color:white" width=3%| 2023 ! style="background:#000347; color:white" width=3%| 2024 ! style="background:#000347; color:white" width=3%| 2025 ! style="background:#000347; color:white" width=3%| 2026 |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najlepší hraný film|Hraný film]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najlepší dokumentárny film|Dokumentárny film]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najlepší animovaný film|Animovaný film]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najlepší krátky film|Krátky film]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| <s>[[Slnko v sieti za Najlepší zahraničný film|Zahraničný film]]</s> | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najlepší televízny film, minisériu alebo seriál|TV hrané dielo]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najlepšiu réžiu|Réžia]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najlepší scenár|Scenár]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najlepšiu kameru|Kamera]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najlepší strih|Strih]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najlepší zvuk|Zvuk]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najlepšiu hudbu|Hudba]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| <s>[[Slnko v sieti za Najlepší výtvarný počin|Výtvarný počin]]</s> | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najlepšie kostýmy|Kostýmy]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najlepšie masky|Masky]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| <s>[[Slnko v sieti za Najlepšie kostýmy alebo masky|Kostýmy/masky]]</s> | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najlepšiu architektúru – scénografiu|Scénografia]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najlepšie vizuálne efekty|Vizuálne efekty]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najlepší mužský herecký výkon|Herec]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najlepší ženský herecký výkon|Herečka]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najlepší vedľajší mužský herecký výkon|Vedľajší herec]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najlepší vedľajší ženský herecký výkon|Vedľajšia herečka]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Celoživotné dielo|Sieň slávy]] {{small|(cena pocty)}}<sup>'''┼'''</sup> | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:#000347; color:white; font-size:80%;"| –neštatutárne– | colspan=16 style="background:white; border-right:1px solid white;"| |- ! style="background:white; text-align:left"| <s>[[Slnko v sieti za Objav roka|Objav roka]]</s> {{small|(finančná prémia)}}<sup>'''┼'''</sup> | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najobľúbenejší film|Najobľúbenejší film]] {{small|(cena divákov)}}<sup>'''┼'''</sup> | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; border-left:1px solid white; border-bottom:1px solid white; font-size:8pt; text-align:right"| Celkový počet kategórií na ročník ► ! style="background:white; font-size:8pt"| ''1'' ! style="background:white; font-size:8pt"| ''14'' ! style="background:white; font-size:8pt"| ''17'' ! style="background:white; font-size:8pt"| ''19'' ! style="background:white; font-size:8pt"| ''18'' ! style="background:white; font-size:8pt"| ''18'' ! style="background:white; font-size:8pt"| ''14'' ! style="background:white; font-size:8pt"| ''17'' ! style="background:white; font-size:8pt"| ''18'' ! style="background:white; font-size:8pt"| ''18'' ! style="background:white; font-size:8pt"| ''18'' ! style="background:white; font-size:8pt"| ''17'' ! style="background:white; font-size:8pt"| ''20'' ! style="background:white; font-size:8pt"| ''20'' ! style="background:white; font-size:8pt"| ''21'' ! style="background:white; font-size:8pt"| ''21'' |- | colspan=17 style="background:white; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| <sup>'''┼'''</sup> indikuje mimoriadnu alebo špeciálnu cenu |} == Superlatívy == {{Hlavný článok|Zoznam laureátov a kandidátov cien Slnko v sieti}} Najúspešnejším hraným filmom v doterajšej histórii odovzdávania cien je česko-slovenská [[dráma|historická dráma]] [[Ivo Trajkov|Iva Trajkova]] ''[[Piargy]]'' (2022), ovenčená celkom 11-timi trofejami. S&nbsp;9-timi výhrami nasleduje [[tragikomédia]] [[Juraj Nvota|Juraja Nvotu]] ''[[Muzika]]'' (2007) a ďalšia [[koprodukcia|koprodukčná]] [[biografia|životopisná dráma]] v&nbsp;réžii [[Julius Ševčík|Juliusa Ševčíka]] ''[[Masaryk (film)|Masaryk]]'' (2016), táto s 8-imi soškami. Medzi [[dokumentárny film|dokumentárnymi titulmi]] vedú 5-násobne ocenené ''[[Slepé lásky]]'' (2008) od [[Juraj Lehotský (režisér)|Juraja Lehotského]], medzi [[animácia (film)|animovano]]-hranými ''[[Hmyz (film)|Hmyz]]'' (2018) z&nbsp;autorskej dielne [[Jan Švankmajer|Jana Švankmajera]] a&nbsp;s&nbsp;dvomi oceneniami. V&nbsp;ostatných umeleckých žánroch sa žiadnej kinematografickej snímke nepodarilo obhájiť prípadné viacnásobné nominácie. == Podobné súťaže == {{Hlavný článok|Igric (súťaž)}} == Poznámky == <references group="p."/> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Slnko v sieti}} == Externé odkazy == {{Portál|Film}} * [https://slnkovsieti.sk/ Slnko v sieti] (aktuálne stránky) * [https://web.archive.org/web/20160426113526/http://www.slnkovsieti.sk/2004/ Slnko v sieti] (historický web do r.2016) * [https://archiv.slnkovsieti.sk/archiv Archív jednotlivých ročníkov vrátane štatútov] (podľa rokov) {{Slnko v sieti (cena)}} {{Navboxes | bodyclass = hlist | state = collapsed | title = [[:Kategória:Navigačné šablóny Slnka v sieti|Navigačné šablóny jednotlivých cien]] | titlestyle = background:#FFFFFF; color:#000347 |list = {{Slnko v sieti za Najlepší hraný film}} {{Slnko v sieti za Najlepší zahraničný film}} {{Slnko v sieti za Najlepší krátky film}} {{Slnko v sieti za Najlepší dokumentárny film}} {{Slnko v sieti za Najlepší animovaný film}} {{Slnko v sieti za Najlepší televízny film, minisériu alebo seriál}} {{Slnko v sieti za Najlepšiu réžiu}} {{Slnko v sieti za Najlepší scenár}} {{Slnko v sieti za Najlepšiu kameru}} {{Slnko v sieti za Najlepší strih}} {{Slnko v sieti za Najlepší zvuk}} {{Slnko v sieti za Najlepšiu hudbu}} {{Slnko v sieti za Najlepšiu architektúru – scénografiu}} {{Slnko v sieti za Najlepšie vizuálne efekty}} {{Slnko v sieti za Najlepší výtvarný počin}} {{Slnko v sieti za Najlepšie kostýmy}} {{Slnko v sieti za Najlepšie masky}} {{Slnko v sieti za Najlepšie kostýmy alebo masky}} {{Slnko v sieti za Najlepší mužský herecký výkon}} {{Slnko v sieti za Najlepší ženský herecký výkon}} {{Slnko v sieti za Najlepší vedľajší mužský herecký výkon}} {{Slnko v sieti za Najlepší vedľajší ženský herecký výkon}} {{Slnko v sieti za Objav roka}} {{Slnko v sieti za Celoživotné dielo}} {{Slnko v sieti za Najobľúbenejší film}} }} [[Kategória:Slnko v sieti (cena)| ]] [[Kategória:Filmové ocenenia na Slovensku]] [[Kategória:Slovenské ocenenia]] [[Kategória:Kinematografia na Slovensku]] 9eidulennd3wrq0iage9t2xm4ensruj 8188236 8188232 2026-03-28T02:40:07Z Evernit 160276 /* Ceremónie */ wikilink 8188236 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {|class=infobox style="width:19.5em; background:#FFFFFF; font-size:100%" | colspan=2 align=center style=font-size:100%| '''Filmové ocenenia''' |- style="color: yellow" | colspan=2 style=background:#000347; align=center| '''Slnko v sieti''' |- | colspan=2; align=center| [[Súbor:Teatro Nacional de Eslovaquia Nocturna.jpg|260px]] |- | colspan=2 align=center style=font-size:85%| Bienálne organizované galavečery prebiehali prevažne v dobovom sídle [[Slovenské národné divadlo|SND]] v Bratislave |- | style=font-size:90%| '''Oblasť záujmu''' | style=font-size:90%| [[Filmové umenie|Filmové]] a [[televízne umenie]] |- | style=font-size:90%| '''Krajina''' | style=font-size:90%| [[Slovensko]] |- | style=font-size:90%| '''Organizátor''' | style=font-size:90%| [[Slovenská filmová a televízna akadémia|SFTA]] |- | style=font-size:90%| '''[[Slnko v sieti 2004|Inaugurácia]]''' | style=font-size:90%| [[23. november]] [[2004]] |- | style=font-size:90%| '''[[Slnko v sieti 2006|1. ročník]]''' | style=font-size:90%| [[8. december]] [[2006]] |- | style=font-size:90%| '''Počet kategórií''' | style=font-size:90%| 20 + 1 {{small|(ne[[akadémia|štatutárna]])}} |- | style=font-size:90%| '''[[Televízia (prenos)|Network]]''' | style=font-size:90%| [[Kanal1]] (priamy prenos) |- | style=font-size:90%| '''[[Web site|Oficiálny web]]''' | style=font-size:90%| {{URL|https://slnkovsieti.sk}} |- | colspan=2 style=background:#000347| |- | colspan=2 align=center style=font-size:90%| '''[[Slnko v sieti 2026|15. ročník]]''' (2026) |} '''Slnko v sieti''' je filmové ocenenie, ktoré od roku [[2004]] udeľuje [[Slovenská filmová a televízna akadémia]] (SFTA) za najlepšie [[filmové dielo|audiovizuálne diela]] a [[umelecká činnosť|umelecké výkony]] v oblasti tuzemskej [[kinematografia|kinematografie]]. Ako také je lokálnym ekvivalentom [[Academy Awards|amerických Oscarov]]. Slávnostný ceremoniál odovzdávania cien sa koná obyčajne v [[apríl]]i, do roku [[2024]] obvykle v&nbsp;[[televízia (prenos)|priamom prenose]] [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]]. Po jednoročnej prestávke, kedy bol dostupný výhradne prostredníctvom [[streaming]]u, jeho audiovizuálny prenos počnúc rokom [[2026]] zastrešuje TV stanica [[Kanal1]] čoby poskytovateľ služieb [[Digitálna televízia|DTV]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Cenu Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre si odnesie Zuzana Gindl-Tatárová | url = https://www.kinema.sk/filmova-novinka/325112/cenu-slnko-v-sieti-za-vynimocny-prinos-slovenskej-audiovizualnej-kulture-si-odnesie-zuzana-gindl-tatarova.htm | dátum vydania = 27.3.2026 | lokácia = ods. 7 | dátum prístupu = 28.3.2026 | vydavateľ = kinema.sk | url archívu = | dátum archivácie = }}</ref> Pri príležitosti [[Slnko v sieti 2004|nultého ročníku]] bola predstavená iba [[Slnko v sieti za Celoživotné dielo|čestná trofej]]. Ceny v súťažných kategóriách sa tak odovzdávajú od roku&nbsp;[[2006]], dodatočne aj za [[televízne umenie|televíznu hranú tvorbu]] (od&nbsp;r.&nbsp;[[2023]]) všeobecne. Vzhľadom na obmedzený počet každoročne produkovaných snímok v domácom [[filmový priemysel|filmovom priemysle]] boli do&nbsp;roku [[2016]] nominácie vyhlasované bienálne, každý druhý rok. Ich neskoršiu, už jednoročnú periodicitu, dočasne narušili následky [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie ochorenia COVID-19]]. == Soška a jej význam == Cena je pomenovaná podľa [[Slnko v sieti (film)|rovnomenného názvu jedného z filmov]] tzv. [[Dejiny filmu#Česko-slovenská nová vlna, 60. a 70. roky|Československej novej vlny]], ktorý ako dielo [[Štefan Uher|Štefana Uhera]] má ojedinelé postavenie v slovenskom audiovizuálnom umení. Podľa prehlásenia SFTA jej surreálny názov sekundárne odkazuje na neuchopiteľnosť vecí, pominuteľnosť okamihov či schopnosť filmu „zachytiť nezachytiteľné“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Slnko v sieti > O ocenení | url = https://slnkovsieti.sk/o-oceneni/ | dátum vydania = | lokácia = ods. 2 | dátum prístupu = 19.04.2019 | vydavateľ = slnkovsieti.sk | url archívu = https://web.archive.org/web/20220521081122/https://slnkovsieti.sk/o-oceneni/ | dátum archivácie = 2022-05-21 }}</ref><ref name="oCene">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = sim | titul = Slnko v sieti chce byť dôstojným pendantom iných národných cien | url = https://bratislava.sme.sk/c/1828105/slnko-v-sieti-chce-byt-dostojnym-pendantom-inych-narodnych-cien.html | dátum vydania = 19.11.2004 | lokácia = ods. 4 až 7 | dátum prístupu = 06.02.2024 | vydavateľ = ''[[SME]]'' | url archívu = https://web.archive.org/web/20230707163352/https://bratislava.sme.sk/c/1828105/slnko-v-sieti-chce-byt-dostojnym-pendantom-inych-narodnych-cien.html | dátum archivácie = 2023-07-07 }}</ref> Autorom výtvarného riešenia plastiky je [[sklárstvo|umelecký sklár]] [[Oliver Leššo]].<ref name="oCene"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Slnko v sieti – slovenský Oscar | url = https://www.kinema.sk/filmovy-clanok/32263/slnko-v-sieti-slovensky-oscar.htm | dátum vydania = 17.03.2008 | lokácia = ods. 4 | dátum prístupu = 06.02.2024 | vydavateľ = kinema.sk | url archívu = https://web.archive.org/web/20231215224232/https://www.kinema.sk/filmovy-clanok/32263/slnko-v-sieti-slovensky-oscar.htm | dátum archivácie = 2023-12-15 }}</ref> == Súťažné pravidlá == === Prihlasovanie filmov === [[Autorské dielo#Druhy autorských diel|Jednotlivé diela]] i osobitné výkony prihlasujú do [[súťaž]]e príslušní [[producent (umenie)|(ko)producenti]],{{#tag:ref|Ich označenie sa naprieč ročníkmi v štatúte obmieňalo, zrejme z dôvodu malého množstva domácich titulov vyrobených bez zahraničnej účasti. Do&nbsp;r.&nbsp;2014 prihlasoval film producent/koproducent,<ref name="statut2014"/> v&nbsp;r.&nbsp;2016<ref name="statut2016">{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFTA |titul = Slnko v sieti > Archív > Štatút > 2016 |url = https://archiv.slnkovsieti.sk/archiv |lokácia = Čl. II., ods. 1 (požiad. k TV dielam); čl. II., ods. 3 (dĺžka filmov); čl. III., ods. 1 (prihlasovatelia diel/forma prihlášok) |dátum vydania = 18.11.2015 |dátum prístupu = 08.02.2024 |vydavateľ = slnkovsieti.sk }}''(pozn. Archív vyžaduje manuálne vyhľadávanie podľa rokov)''</ref>{{--}}2020<ref name="statut2020">{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFTA |titul = Slnko v sieti > Štatút 2020 v znení zo 7.10.2019 |url = |lokácia = Čl. II., ods. 5{{--}}7 (štátna prísluš. tvorcov); čl. III., ods. 1 (prihlasovatelia diel) |dátum vydania = 07.10.2019 |dátum prístupu = 08.02.2024 |vydavateľ = slnkovsieti.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20200926145558/https://slnkovsieti.sk/statut |dátum archivácie = 2020-09-26 }}</ref> producent/slovenský koproducent, &nbsp;od&nbsp;r.&nbsp;2022 slovenský producent/slovenský koproducent.<ref name="statut2022"/>|group="p."}} v&nbsp;prípade televíznej tvorby prednostne ich pôvodní [[televízia|vysielatelia]] alebo poskytovatelia [[Audiovizuálna mediálna služba|AVMS]] na&nbsp;požiadanie.<ref name="statut2023">{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFTA |titul = Slnko v sieti > Štatút 2023 v znení zo 7.11.2022 |url = |lokácia = Čl. I., ods. 3 (počet filmov); čl. II., ods. 1 (požiad. k filmovým premiéram); čl. II., ods. 4 (dĺžka filmov); čl. II., ods. 9 (TV formát); čl. III., ods. 1 (prihlasovatelia diel); čl. III., ods. 4 (počet TV diel) |dátum vydania = 07.11.2022 |dátum prístupu = 07.02.2024 |vydavateľ = slnkovsieti.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221209113828/https://slnkovsieti.sk/statut/ |dátum archivácie = 2022-12-09 }}</ref> Počnúc rokom [[2020]] súťažia len filmy/výkony s&nbsp;preukázateľným zastúpením [[Slováci|miestnych tvorcov]] v&nbsp;minimálne troch rôznych [[povolanie (zamestnanie)|profesiách]],<ref name="statut2020"/> no v&nbsp;závislosti na kategórii: {| class="wikitable" style="width:88%; text-align:center" |- style="background:white; font-size:91%; color:black" ! style="background:white; color:black; border-left:1px solid white; border-top:1px solid white" width=22%| Kategória ! colspan=2 style="background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-right:1px solid white" width=66%| Povolené profesie s domácim zastúpením k r. 2025<ref name="statut2025"/> |- | style="background:white; text-align:left; border-left:1px solid white"| Hraný film | rowspan=6 style="background:white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white" width=14% valign=top| producent <br />režisér <br />scenárista <br />kameraman<sup>†</sup> <br />strihač<sup>†</sup> <br />zvukár<sup>†</sup> <br />skladateľ<sup>†</sup> | style="background:white; text-align:left; border-right:1px solid white" width=50%| + architekt/scénograf, kostymér, maskér, efekty, herci<sup>‡</sup> |- | style="background:white; text-align:left; border-left:1px solid white"| Dokumentárny film | style="background:white; text-align:left; border-right:1px solid white"| + efekty |- | style="background:white; text-align:left; border-left:1px solid white"| Krátky film | style="font-size:9pt; color:silver; text-align:left; background:white; border-right:1px solid white"| –iba tie nemenné na kategóriu– |- | style="background:white; text-align:left; border-left:1px solid white"| Animovaný film | style="background:white; text-align:left; border-right:1px solid white"| + kostymér, maskér, hl. výtvarník/animátor, efekty |- | style="background:white; text-align:left; border-left:1px solid white"| TV hrané dielo | style="background:white; text-align:left; border-right:1px solid white" width=36%| + architekt/scénograf, kostymér, maskér, efekty, herci<sup>‡</sup> |- | style="background:white; text-align:left; border-left:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| Osobné kategórie | style="background:white; text-align:left; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| + architekt/scénograf, kostymér, maskér, efekty, výtvarník<sup>✗</sup>, herci<sup>‡</sup> |- | style="background:white; border-left:1px solid white; border-bottom:1px solid white; border-right:1px solid white| | colspan=2 style="background:white; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-bottom:1px solid white; border-top:1px solid white; border-right:1px solid white"| <sup>'''†'''</sup> vyjme kategórie krátkeho filmu {{•}} <sup>'''‡'''</sup> vymedzuje hercov hlavných rolí {{•}} '''✗''' neplatí pre herecké kategórie |} Prihlášky sú od roku [[2022]] spoplatňované a podávajú sa [[internet|elektronicky]],<ref name="statut2025"/> donedávna paralelne tiež [[pošta|fyzicky]]<ref name="statut2022"/> (do&nbsp;r.&nbsp;2016 sa prijímali iba [[list (správa)|písomnou formou]]<ref name="statut2016"/>). ; Filmové kategórie Konečné nominácie sú vyhlasované len v tých kategóriách, v ktorých boli prihlásené aspoň tri filmy{{#tag:ref|Do r. 2022 bolo na jednu kategóriu požadovaných pre zmenu až päť prihlásených diel,<ref name="statut2022">{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFTA |titul = Slnko v sieti > Štatút 2022 v znení zo 7.9.2021 |url = |lokácia = Čl. I., ods. 3 (počet filmov); čl. II., ods. 4 (dĺžka filmov); čl. III. ods. 1 (prihlasovatelia diel); čl. III., ods. 2 (forma prihlášok/poplatky); šl. III. ods. 3 (počet. nominácie) |dátum vydania = 07.09.2021 |dátum prístupu = 07.02.2024 |vydavateľ = slnkovsieti.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20211215040324/https://slnkovsieti.sk/statut |dátum archivácie = 2022-12-09 }}</ref> kdežto ich dĺžka a&nbsp;do&nbsp;r.&nbsp;2014 musela presahovať len 63 min.<ref name="statut2014"> {{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFTA |titul = Slnko v sieti > Archív > Štatút > 2014 |url = https://archiv.slnkovsieti.sk/archiv |lokácia = Čl. II., ods. 2 (požad. kvóty podielov); čl. II., ods. 3 (dĺžka filmov); čl. III., ods. 1 (prihlasovatelia diel) |dátum vydania = |dátum prístupu = 07.02.2024 |vydavateľ = slnkovsieti.sk }}''(pozn. Archív vyžaduje manuálne vyhľadávanie podľa rokov)''</ref> V r. 2023{{--}}2024 museli súťažiť prinajmenšom štyri filmy.|group="p."}} – celovečerné s&nbsp;dĺžkou nad 70&nbsp;minút a ich kinodistribúciou uskutočnenou v&nbsp;[[kalendárny rok|hodnotenom období]].<ref name="statut2016"/> Od&nbsp;roku [[2017]] je obligátny takisto minimálny počet ich [[premietanie|komerčných projekcií]].<ref name="statut2017">{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFTA |titul = Slnko v sieti > Štatút 2017 v znení z 24.11.2016 |url = |lokácia = Čl. II., ods. 1 (počet projekcií) |dátum vydania = 24.11.2016 |dátum prístupu = 07.02.2024 |vydavateľ = sfta.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20190105082748/https://www.sfta.sk/static/show/sk/2017/sun/status |dátum archivácie = 2019-01-05 }}</ref> Uvedené kinopravidlo ani [[dĺžka|minutáž]] sa nevzťahujú na [[filmový žáner|žánrové kategórie]]. Pre dokumentárne a animované snímky tak ostáva záväzným akurát dátum ich [[premiéra|prvého uvedenia]], pričom dokumenty musia aktuálne už presahovať dĺžku 50&nbsp;minút.{{#tag:ref|Do&nbsp;r.&nbsp;[[2014]] táto nebola ohraničená, podobne ako u&nbsp;krátkych diel,<ref name="statut2014"/> ktoré sa kontinuálne vždy neudeľovali.|group="p."}}<ref name="statut2022"/> Stopáž kreslených je naďalej bezpredmetná, u krátkometrážnych však nesmie prekročiť 40 minút: {| class="wikitable" style="width:88%; text-align:center" |- style="background:white; font-size:85%; color:black" ! style="background:white; color:black; border-left:1px solid white; border-top:1px solid white" width=23%| Žáner ! style="background:white; color:black; border-top:1px solid white" width=14%| Dĺžka ! style="background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-right:1px solid white" width=51%| Iné požiadavky |- | style="background:white; text-align:left; border-left:1px solid white"| Hraný film | style="background:white"| nad 70 [[minúta|min]] | style="background:white; border-right:1px solid white"| kinopremiéra + 7 verejných predstavení |- | style="background:white; text-align:left; border-left:1px solid white"| Dokumentárny film | style=background:white| nad 50 min | rowspan=3 style="background:white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| premiéra |- | style="background:white; text-align:left; border-left:1px solid white"| Krátky film | style=background:white| do 40 min |- | style="background:white; text-align:left; border-left:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| Animovaný film | style="background:white; border-bottom:1px solid white"| — |} U tzv. [[antológia|antológií]] či titulov s viacerými [[kapitola|časťami]] môže u tých [[žáner (umelecký druh)|úzkoprofilových]] súťažiť iba jedna z nich.<ref name="statut2018"/> ; Televízna kategória V rámci zmiešanej TV kategórie sa prihlasujú výlučne hrané, [[dramatické umenie|dramatické diela]], a&nbsp;to maximálne tri na jednu inštitúciu. Na rozdiel od filmových počinov o&nbsp;ich kandidatúre rozhoduje odvysielanie, buďto tradičné ([[televízia (prenos)|TV prenos]]), alebo na&nbsp;požiadanie ([[stríming|streaming]]). Zatiaľ čo [[Slovenský televízny film|TV filmy]] a&nbsp;minisérie si konkurujú ako také, [[seriál]]y tiež s&nbsp;ohľadom na&nbsp;počet ich premiérových sérií. Podmienkou pre ich zaradenie do&nbsp;konkurzu je prinajmenšom päť odvysielaných častí: {| class="wikitable" style="width:88%; text-align:center" |- style="background:white; font-size:85%; color:black" ! style="background:white; color:black; border-left:1px solid white; border-top:1px solid white" width=23%| Žáner ! style="background:white; color:black; border-top:1px solid white" width=14%| Dĺžka ! style="background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-right:1px solid white" width=51%| Iné požiadavky |- | style="background:white; text-align:left; border-left:1px solid white"| TV film | style=background:white| nad 50 min | rowspan=2 style="background:white; border-right:1px solid white"| TV premiéra / streaming |- | style="background:white; text-align:left; border-left:1px solid white"| TV miniséria (2{{--}}4 epizódy) | style=background:white| nad 40 min ([[epizóda|ep.]]) |- | style="background:white; text-align:left; border-left:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| TV seriál (5{{--}}26 epizód){{#tag:ref|Do r. 2025 platilo pravidlo maximálne 16 epizód.|group="p."}} | style="background:white; border-bottom:1px solid white"| nad 10 min (ep.) | style="background:white; border-bottom:1px solid white; border-right:1px solid white"| TV premiéra / streaming + 5 zverejnených epizód |} Pokiaľ v sledovanom období došlo k uvedeniu viacerých [[séria|rád]] seriálu, tento do r. 2024 súťažil iba ako celok,<ref name="statut2022"/> od r. 2025 už i s prihliadnutím na radu.<ref name="statut2025">{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFTA |titul = Slnko v sieti > Štatút 2025 v znení z 8. 10. 2024 |url = |lokácia = |dátum vydania = 08.10.2024 |dátum prístupu = 08.06.2025 |vydavateľ = slnkovsieti.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20241204173527/https://slnkovsieti.sk/statut/ |dátum archivácie = 2024-12-04 }}</ref> ; Osobné a iné kategórie U kategórií hodnotiacich už menovité tvorivé výkony je možné nominovať [[jednotlivec|jednotlivcov]], ale aj [[kolektív|kolektívnu prácu]] niekoľkých v&nbsp;nej zaangažovaných umelcov zároveň – [[herectvo|herecké kategórie]] vynímajúc.<ref name="statut2012"> {{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFTA |titul = Slnko v sieti > Archív > Štatút > 2012 |url = https://archiv.slnkovsieti.sk/archiv |lokácia = Čl. III., ods. 3 (počet. nominácie); čl. III., ods. 5 (čestná cena) |dátum vydania = 19.10.2011 |dátum prístupu = 10.02.2024 |vydavateľ = slnkovsieti.sk }}''(pozn. Archív vyžaduje manuálne vyhľadávanie podľa rokov)''</ref> V&nbsp;týchto môžu v&nbsp;zastúpení jedného kinematografického diela kandidovať samostatne pre zmenu dva [[hlavná postava|hlavné]] či navyše až tri vedľajšie výkony. Súbežné nominácie v&nbsp;dodatočných kategóriách sa nevylučujú.<ref name="statut2022"/> Laureátov v čestnej kategórii určuje iba samotné Prezídium SFTA – na základe individuálnych návrhov jej členov.<ref name="statut2012"/> === Hlasovanie a výber nominácií === O výbere nominácií hlasuje akadémia prostredníctvom jej interného elektronického systému či formou hlasovacích lístkov. Hlasovanie je dvojkolové s&nbsp;cieľom vybrať vždy tri konečné nominácie. V&nbsp;prípade rovnakého množstva získaných hlasov sa počet kandidátov automaticky navyšuje. V prvom kole označujú akademici tri najlepšie diela/výkony bez ďalšieho hodnotenia, v&nbsp;tom druhom priraďujú užšie nominovaným i&nbsp;konkrétne poradie. Držiteľom ocenenia v&nbsp;tej-ktorej kategórii sa tak stáva kandidát s&nbsp;najvyšším počtom prvých miest, v&nbsp;prípade ich nerozhodnosti tých druhých, alebo následne tretích miest. Pokiaľ ani tie finálne nerozhodnú o&nbsp;jedinom suverénnom víťazovi, cena bude udelená „ex aequo“ (k tejto situácii došlo zatiaľ iba v&nbsp;r.&nbsp;2017, kedy boli v&nbsp;rámci zvuku ocenené až dva filmy). == Ceremónie == Odhliadnuc od dvojročnej periodicity úvodných ročníkov ceremónie ako také menili neraz svoje miesto, dátum konania, aj čas ich prípadného televízneho prenosu. Stabilizoval sa akurát mesiac odovzdávania cien ([[apríl]]), TV inštitúcia pre zabezpečenie audiovizuálneho záznamu ([[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]]), výhradný okruh zmluvnej TV stanice ([[Jednotka (RTVS)|Jednotka]]) a presný [[hlavný vysielací čas|čas slotu]]. Miesto konania či konkrétny deň v týždni pretrvávajú variabilne, najčastejšie však ceremoniály prebiehali v [[Historická budova Slovenského národného divadla|pôvodnej budove SND]] alebo [[Stará tržnica (Bratislava)|bývalej bratislavskej tržnici]]. Z komerčného hľadiska uskutočnené prenosy z eventu nepatria medzi divácky atraktívne; ich [[peoplemeter|TV výkony]] sa tak radia medzi priemerné — [[cirka|zhruba]] 176 tisíc divákov na ročník. Najväčší ohlas zožal [[Slnko v sieti 2008|druhý oficiálny ceremoniál]] ([[2008]]) z dvoch v zázname, či presnejšie ten prvý uvedený na verejnoprávnej Jednotke i&nbsp;v&nbsp;neskoršom [[hlavný vysielací čas|„prime time“]]. Následne organizované galavečery, vysielané už formou priamych prenosov, evidovali výrazné medziročné poklesy. Pozvoľný nárast ich [[Peoplemeter|sledovanosti]] zaznamenali [[Slnko v sieti 2016|šiesty]] (2016) až [[Slnko v sieti 2019|deviaty]] ročník ([[2019]]), neskôr opäť počnúc [[Slnko v sieti 2022|jedenástym]] (2022). Výkony oboch ceremónií odvysielaných na [[Dvojka (RTVS) |minoritnej Dvojke]] patrili medzi tie najslabšie. {| class="wikitable" style="width:100%; text-align:center" |- style="color: white" ! rowspan=2 style=background:#000347 width=8%| {{farba|white|Ročník}} ! rowspan=2 colspan=2 style=background:#000347 width=22%| {{farba|white|Dátum konania}} ! rowspan=2 style=background:#000347 width=28%| {{farba|white|Miesto konania}} ! colspan=3 style=background:#000347 width=22%| {{farba|white|Network}} ! colspan=2 style=background:#000347 width=20%| [[Peoplemeter|{{farba|white|Sledovanosť (12+)}}]] |- style="font-size:80%; color:white" ! rowspan=2 style=background:#000347 width=7%| {{farba|white|Stanica}} ! rowspan=2 style=background:#000347 width=7%| {{farba|white|Okruh}} ! rowspan=2 style=background:#000347 width=8%| {{farba|white|Slot}} ! rowspan=2 style=background:#000347 width=9%| {{farba|white|Podiel}} ! rowspan=2 style=background:#000347 width=11%| {{farba|white|Počet divákov}} |- ! style=background:white| [[Slnko v sieti 2004|0.]]{{small|<sup>n</sup>}} | style="background:white; font-size:8pt; border-right:1px solid white; text-align:right" width=3%| {{colorbox|#FFFFD0}} | align=left bgcolor=white| [[23. november]] [[2004]] | bgcolor=white| [[Zoznam kín v Bratislave#Bývalé kiná|Kino Tatra]], [[Bratislava]]<sup>(na pozvánky)</sup> |- ! style=background:white| [[Slnko v sieti 2006|1.]]{{small|<sup>b</sup>}} | style="background:white; font-size:8pt; border-right:1px solid white; text-align:right" width=3%| {{colorbox|#CEF2E0}} | align=left bgcolor=white| [[8. december]] [[2006]] | bgcolor=white| [[Aupark (Bratislava)|Palace Cinemas]], Bratislava | bgcolor=white rowspan=2| [[Slovenská televízia|STV]] | bgcolor=white| [[Dvojka (RTVS)|2]] | bgcolor=white| 20:06{{small|{{#tag:ref|Záznam ceremoniálu bol odvysielaný v sobotu, 16.12.2006.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = STEJSKAL, Bohumil | titul = Týždňovka: žiariaci Rozboril a fenomenálna Teodora | lokácia = ods. 1 a 2 | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tyzdnovka-ziariaci-rozboril-a-fenomenalna-teodora.html | dátum vydania = 18.12.2006 | dátum prístupu = 26.03.2017 |url archívu = https://web.archive.org/web/20221126131909/https://medialne.trend.sk/televizia/tyzdnovka-ziariaci-rozboril-fenomenalna-teodora |dátum archivácie = 2022-11-26 | vydavateľ = ''[[Trend (slovenské periodikum)|Trend]]''}}</ref><ref name=VSV2021/>|group="p."}}}} | bgcolor=white| 4,6 [[percento|%]] | bgcolor=white| 88 [[1 000 (číslo)|tis.]]<ref name=VSV2021>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Vzťahy s verejnosťou | titul = FW: Sledovanost Slnko v sieti | poznámka = Údaje poskytnuté elektronicky Sekciou marketingu a komunikácie RTVS | url = | dátum vydania = 21.04.2021 | dátum prístupu = 21.04.2021 | vydavateľ = RTVS}}</ref> |- ! style=background:white| [[Slnko v sieti 2008|2.]]{{small|<sup>b</sup>}} | style="background:white; font-size:8pt; border-right:1px solid white; text-align:right" width=3%| {{colorbox|#FFE0E0}} | align=left bgcolor=white| [[19. apríl]] [[2008]] | bgcolor=white rowspan=2| [[Historická budova Slovenského národného divadla|Historická budova SND]], Bratislava | bgcolor=white| [[Jednotka (RTVS)|1]] | bgcolor=white| 21:15 | bgcolor=white| 22,2 % | bgcolor=white| 333 tis.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = KOČIŠEK, Lukáš | titul = Slováci pozerali Slnko v sieti | lokácia = ods. 3 | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/-b-slovaci-pozerali-slnko-v-sieti-b-.html | dátum vydania = 21.04.2008 | dátum prístupu = 26.03.2017 | url archívu = https://web.archive.org/web/20221126122539/https://medialne.trend.sk/televizia/b-slovaci-pozerali-slnko-sieti-b | dátum archivácie = 2022-11-26 | vydavateľ = ''Trend''}}</ref> |- ! style=background:white| [[Slnko v sieti 2010|3.]]{{small|<sup>b</sup>}} | style="background:white; font-size:8pt; border-right:1px solid white; text-align:right" width=3%| {{colorbox|#FFFFD0}} | align=left bgcolor=white| [[27. apríl]] [[2010]] | colspan=2 bgcolor=white| [[TV JOJ]] | bgcolor=white| 20:15 | bgcolor=white| 13,4 % | bgcolor=white| 219 tis.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = KOČIŠEK, Lukáš | titul = Diváci Joj ohrdli najlepšie slovenské filmy | lokácia = ods. 2 a 6 | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/divaci-joj-ohrdli-najlepsie-slovenske-filmy.html | dátum vydania = 28.04.2010 | dátum prístupu = 26.03.2017 | url archívu = https://web.archive.org/web/20221126114902/https://medialne.trend.sk/televizia/divaci-joj-ohrdli-najlepsie-slovenske-filmy | dátum archivácie = 2022-11-26 | vydavateľ = ''Trend''}}</ref> |- ! style=background:white| [[Slnko v sieti 2012|4.]]{{small|<sup>b</sup>}} | style="background:white; font-size:8pt; border-right:1px solid white; text-align:right" width=3%| {{colorbox|#FFFFD0}} | align=left bgcolor=white| [[17. apríl]] [[2012]] | bgcolor=white| [[Nová budova Slovenského národného divadla|Nová budova SND]], Bratislava | rowspan=10 bgcolor=white| [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] | bgcolor=white| 1 | bgcolor=white| 20:10 | bgcolor=white| 5,6 % | bgcolor=white| 124 tis.<ref name=VSV2021/> |- ! style=background:white| [[Slnko v sieti 2014|5.]]{{small|<sup>b</sup>}} | style="background:white; font-size:8pt; border-right:1px solid white; text-align:right" width=3%| {{colorbox|#FFE0E0}} | align=left bgcolor=white| [[26. apríl]] [[2014]] | bgcolor=white| Historická budova SND, Bratislava | bgcolor=white| 2 | bgcolor=white| 21:23 | bgcolor=white| 1,8 % | bgcolor=white| 38 tis.<ref name=VSV2021/> |- ! style=background:white| [[Slnko v sieti 2016|6.]]{{small|<sup>b</sup>}} | style="background:white; font-size:8pt; border-right:1px solid white; text-align:right" width=3%| {{colorbox|#FFE0E0}} | align=left bgcolor=white| [[16. apríl]] [[2016]] | bgcolor=white| Nová budova SND, Bratislava | rowspan=8 bgcolor=white| 1 | bgcolor=white| 20:27 | bgcolor=white| 7,4 % | bgcolor=white| 143 tis.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = POLÁŠ, Martin | titul = Vtedy na Západe spadlo o polovicu, Tvoja tvár sa vrátila pod pol milión | lokácia = ods. 8 | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/vtedy-na-zapade-spadlo-o-polovicu-tvoja-tvar-sa-vratila-pod-pol-milion.html | dátum vydania = 18.04.2016 | dátum prístupu = 26.03.2017 | url archívu = https://web.archive.org/web/20221126113105/https://medialne.trend.sk/televizia/vtedy-zapade-spadlo-polovicu-tvoja-tvar-vratila-pol-milion | dátum archivácie = 2022-11-26 | vydavateľ = ''Trend''}}</ref> |- ! style=background:white| [[Slnko v sieti 2017|7.]] | style="background:white; font-size:8pt; border-right:1px solid white; text-align:right" width=3%| {{colorbox|#CEF2E0}} | align=left bgcolor=white| [[7. apríl]] [[2017]] | rowspan=4 bgcolor=white| [[Stará tržnica (Bratislava)|Stará tržnica]], Bratislava | bgcolor=white| 20:25 | bgcolor=white| 9,5 % | bgcolor=white| 198 tis.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = POLÁŠ, Martin | titul = Finále Zem spieva dominovalo, Farmu zdolala filmová premiéra | lokácia = posled. ods. | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/finale-zem-spieva-dominovalo-farmu-zdolala-filmova-premiera.html | dátum vydania = 10.04.2016 | dátum prístupu = 10.04.2017 | url archívu = https://web.archive.org/web/20231219003432/https://medialne.trend.sk/televizia/finale-zem-spieva-dominovalo-farmu-zdolala-filmova-premiera | dátum archivácie = 2023-12-19 | vydavateľ = ''Trend''}}</ref> |- ! style=background:white| [[Slnko v sieti 2018|8.]] | style="background:white; font-size:8pt; border-right:1px solid white; text-align:right" width=3%| {{colorbox|#CEF2E0}} | align=left bgcolor=white| [[6. apríl]] [[2018]] | bgcolor=white| 20:31 | bgcolor=white| 10,2 % | bgcolor=white| 197 tis.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = POLÁŠ, Martin | titul = Seriál Inšpektor Max finišoval so 400-tisíc divákmi | lokácia = posled. ods. | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/serial-inspektor-max-finisoval-so-400-tisic-divakmi.html | dátum vydania = 09.04.2018 | dátum prístupu = 05.07.2018 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230403232458/https://medialne.trend.sk/televizia/serial-inspektor-max-finisoval-400-tisic-divakmi | dátum archivácie = 2023-04-03 | vydavateľ = ''Trend''}}</ref> |- ! style=background:white| [[Slnko v sieti 2019|9.]] | style="background:white; font-size:8pt; border-right:1px solid white; text-align:right" width=3%| {{colorbox|#CEF2E0}} | align=left bgcolor=white| [[5. apríl]] [[2019]] | rowspan=2 bgcolor=white| 20:30 | bgcolor=white| 12,3 % | bgcolor=white| 235 tis.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Vzťahy s verejnosťou | titul = RE: Kontaktny formular rtvs.sk | poznámka = Údaje poskytnuté elektronicky Sekciou marketingu a komunikácie RTVS | url = | dátum vydania = 18.04.2019 | dátum prístupu = 18.04.2019 | vydavateľ = RTVS}}</ref> |- ! style=background:white| [[Slnko v sieti 2020|10.]] | style="background:white; font-size:8pt; border-right:1px solid white; text-align:right" width=3%| {{colorbox|#FDEE00}} | align=left bgcolor=white| [[9. september]] [[2020]]{{small|{{#tag:ref|Pôvodný termín (piatok, [[17. apríl|17.4.]]2020) bol z dôvôdu [[Pandémia ochorenia COVID-19 na Slovensku|pandémie koronavírusu]] zrušený.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = HAČUNDOVÁ, Henrieta | titul = Koronavírus je neúprosný. Odovzdávanie cien Slnko v sieti zrejme tak skoro nebude | url = https://regiony.zoznam.sk/koronavirus-je-neuprosny-odovzdavanie-cien-slnko-v-sieti-zrejme-tak-skoro-nebude/ | dátum vydania = 12.03.2020 | dátum prístupu = 28.04.2020 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230724104452/https://regiony.zoznam.sk/koronavirus-je-neuprosny-odovzdavanie-cien-slnko-v-sieti-zrejme-tak-skoro-nebude/ | dátum archivácie = 2023-07-24 | vydavateľ = [[zoznam.sk]]}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = RED | titul = Strategický online denník: Prinášame najnovšie informácie z marketingu a médií v čase pandémie | kapitola = Televízie rušia výrobu svojich programov | url = https://strategie.hnonline.sk/media/2113039-online-dennik-v-case-koronavirusu | dátum vydania = 10.03.2020 | dátum prístupu = 28.04.2020 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230929011302/https://strategie.hnonline.sk/news/media/2113039-online-dennik-v-case-koronavirusu | dátum archivácie = 2023-09-29 | vydavateľ = ''[[Hospodárske noviny]]''}}</ref> Následkom pretrvávajúceho [[mimoriadna situácia|núdzového stavu]], v r. 2021 bola tak každoročná periodicita výročných galavečerov narušená.|group="p."}}}} | bgcolor=white| 8,1 % | bgcolor=white| 144 tis.<ref name=VSV2021/> |- ! style=background:white| [[Slnko v sieti 2022|11.]]{{small|<sup>b</sup>}} | style="background:white; font-size:8pt; border-right:1px solid white; text-align:right" width=3%| {{colorbox|#FFE0E0}} | align=left bgcolor=white| [[9. apríl]] [[2022]] | bgcolor=white| Historická budova SND, Bratislava | bgcolor=white| 20:32 | bgcolor=white| 9,3 % | bgcolor=white| 182 tis.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = PMT / Kantar Slovakia | titul = Relácia Milujem Slovensko sa teší priazni divákov aj v 11. sezóne. RTVS pritiahla počas víkendu divákov aj hokejom | lokácia = ods. 3 | url = https://rtvs.org/aktualne-oznamy-tlacove-spravy-pr/288586_relacia-milujem-slovensko-sa-tesi-priazni-divakov-aj-v-11-sezone-rtvs-pritiahla-pocas-vikendu | dátum vydania = 11.04.2022 | dátum prístupu = 11.04.2022 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230408040001/https://www.rtvs.org/aktualne-oznamy-tlacove-spravy-pr/288586_relacia-milujem-slovensko-sa-tesi-priazni-divakov-aj-v-11-sezone-rtvs-pritiahla-pocas-vikendu-divakov-aj-hokejom | dátum archivácie = 2023-04-08 | vydavateľ = rtvs.org}}</ref> |- ! style=background:white| [[Slnko v sieti 2023|12.]] | style="background:white; font-size:8pt; border-right:1px solid white; text-align:right" width=3%| {{colorbox|#FFE0E0}} | align=left bgcolor=white| [[15. apríl]] [[2023]] | rowspan=3 bgcolor=white| [[Slovenský rozhlas]], Bratislava | bgcolor=white| 20:33 | bgcolor=white| 11,1 % | bgcolor=white| 190 tis.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = PMT / Kantar Slovakia | titul = Udeľovanie cien Slnko v sieti si pozrelo až 190-tisíc divákov, ale lídrom bol Let´s dance | lokácia = ods. „Prehlaď výkonnosti slovenských televízií 15.4. 2023 v cieľovej skupine 12+“ | url = https://medialne.trend.sk/televizia/udelovanie-cien-slnko-sieti-pozrelo-190-tisic-divakov-ale-lidrom-bol-let-dance/2 | dátum vydania = 17.04.2023 | dátum prístupu = 18.04.2022 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230423065936/https://medialne.trend.sk/televizia/udelovanie-cien-slnko-sieti-pozrelo-190-tisic-divakov-ale-lidrom-bol-let-dance/2 | dátum archivácie = 2023-04-23 | vydavateľ = trend.sk}}</ref> |- ! style=background:white| [[Slnko v sieti 2024|13.]] | style="background:white; font-size:8pt; border-right:1px solid white; text-align:right" width=3%| {{colorbox|#CEF2E0}} | align=left bgcolor=white| [[26. apríl]] [[2024]] | bgcolor=white| 20:30 | style="background:white;"| 13,4 % | style="background:white;"| 203 tis.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Najvyššiu sledovanosť malo Let´s Dance, diváci videli aj Záhady tela či Nové bývanie | lokácia = obr. 1 | url = https://medialne.trend.sk/televizia/najvyssiu-sledovanost-malo-let-dance-divaci-videli-aj-zahady-tela-nove-byvanie | dátum vydania = 29.04.2024 | dátum prístupu = 29.04.2024 | vydavateľ = ''Trend''}}</ref> |- ! style=background:white| [[Slnko v sieti 2025|14.]] | style="background:white; font-size:8pt; border-right:1px solid white; text-align:right" width=3%| {{colorbox|#FDEE00}} | align=left bgcolor=white| [[16. apríl]] [[2025]] | bgcolor=white colspan=2 bgcolor=white| oficiálny web{{#tag:ref|(Výhradne formou [[streaming]]u.)|group="p."}} | rowspan=2 bgcolor=white| 19:00 | style="background:white; border-bottom:1px solid white; border-right:1px solid white" bgcolor=white| | style="background:white; border-bottom:1px solid white; border-right:1px solid white" bgcolor=white| |- ! style=background:white| [[Slnko v sieti 2026|15.]] | style="background:white; font-size:8pt; border-right:1px solid white; text-align:right" width=3%| {{colorbox|#FDAE00}} | align=left bgcolor=white| 9. apríl [[2026]] | bgcolor=white| Stará tržnica, Bratislava | bgcolor=white colspan=2 bgcolor=white| [[Kanal1]] | style="background:white; border-top:1px solid white; border-right:1px solid white" bgcolor=white| | style="background:white; border-top:1px solid white; border-right:1px solid white" bgcolor=white| |- ! style="background:white; border-left:1px solid white; border-bottom:1px solid white; font-size:8pt; text-align:right"| Legenda ► ! colspan=2 style="background:white; font-size:8pt" width=22%| {{colorbox|#FFFFD0}} [[Utorok|Ut]]{{•}} {{colorbox|#FDEE00}} [[Streda|St]]{{•}} {{colorbox|#FDAE00}} [[Štvrtok|Št]]{{•}}{{colorbox|#CEF2E0}} [[Piatok|Pi]]{{•}} {{colorbox|#FFE0E0}} [[Sobota|So]] | colspan=3 style="background:white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white; font-size:8pt; text-align:center" width=42%| <sup>'''n'''</sup> indikuje nultý, nesúťažný ročník {{•}} <sup>'''b'''</sup> indikuje bienálne ceremónie ! style="background:white; lef-bottom:1px solid whitebackground:white; border-bottom:1px solid white; font-size:8pt; text-align:right"| Priemer ► ! style="background:white; font-size:8pt"| 9,9 % ! style="background:white; font-size:8pt"| 176 tis. |- | colspan=9 style="background:white; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white" width=100%| Vyjme prvých dvoch ročníkov odvysielaných v TV zázname, 2. až 13. v priamom prenose (0. ročník pravdepodobne bez záznamu, 14. výhradne [[online]]). |} == Kategórie == Najviac štatutárnych ocenení rozdali [[akadémia (spoločnosť učencov)|akademici]] v roku 2023, kedy ich celkový súčet – devätnásť – navýšili dve najnovšie kategórie, odmeňujúce i&nbsp;[[Slnko v sieti za Najlepšie vizuálne efekty|vizuálne filmové efekty]] či [[Slnko v sieti za Najlepší televízny film, minisériu alebo seriál|TV hrané počiny]]. U ročníkov vyhlasovaných najprv bienálne sa ich počet v rokoch [[2010]] až 2014 ustálil na osemnásť na&nbsp;ceremóniu. Najmenej sošiek, presnejšie štrnásť, udelila SFTA počas prvého (2006) a šiesteho (2016) ročníka. Pravidelne udeľovanou je mimoriadna [[Slnko v sieti za Celoživotné dielo|cena pocty]], garantovaná už počnúc [[inaugurácia|inauguračnou ceremóniou]], často tiež početným laureátom. Zo zvyšných špeciálnych ocenení, tieto dočasne navýšila takisto jedna rentabilná cena, a&nbsp;to [[Slnko v sieti za Objav roka|Objav roka]] (2008{{--}}2010), alebo tá divácka za [[Slnko v sieti za Najobľúbenejší film|Najpopulárnejší film]] (od&nbsp;r.&nbsp;[[2017]]). Prechodne sa však vyhlasovali i žánrové kategórie ako [[Slnko v sieti za Najlepší zahraničný film|Najlepší cudzojazyčný]] (2006{{--}}2014) či [[Slnko v sieti za Najlepší krátky film|Najlepší krátkometrážny film]] (2010{{--}}2014). Z hľadiska formy či konceptu – u kategórie vyhradenej [[výtvarné umenie|výtvarným počinom]], zápasili akademici s&nbsp;konštantnými problémami jej jednoznačného vymedzenia. Počas prvých dvoch ročníkov SFTA oceňovala príslušných tvorcov bez rozlišovania (2006 – 2008), v nasledujúcich troch už pre [[kostým|kostymérov]] vyčlenila samostatnú kategóriu (2010 – 2014), aby túto neskôr príležitostne zlúčila s&nbsp;[[maska|umeleckými maskérmi]] (2016). Následkom toho boli zástupcovia výtvarného umenia oceňovaní nad rámec jedinej kategórie. Počnúc siedmym ceremoniálom (2017) sú ich nominácie už nezávislé. U hereckých kategórií došlo k [[precedens|bezprecedentnej situácii]] v roku 2019, kedy akadémia udelila kolektívnu cenu [[Slnko v sieti za Najlepší mužský herecký výkon|dvom protagonistom]] súčasne, hoci oficiálny štatút súťaže takúto alternatívu povoľoval len za výhradne spoluautorské, respektíve ostatné tvorivé výkony.{{#tag:ref|[[Článok|Čl.]] III., [[odsek|ods.]] 2 v znení z 20.9.2017.<ref name="statut2018">{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFTA |titul = Slnko v sieti > Štatút 2018 v znení z 20.9.2017 |url = |lokácia = Čl. II., ods. 3 (seriál. diela); čl. III., ods. 2 (početné prihlasovanie tvorcov) |dátum vydania = 20.09.2017 |dátum prístupu = 19.04.2019 |vydavateľ = slnkovsieti.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20190325094246/https://slnkovsieti.sk/statut |dátum archivácie = 2019-03-25 }}</ref>|group="p."}} {| class="wikitable" style="width:91%; text-align:center" |+ Prehľad jednotlivých kategórií a ich vyhlasovanie v priebehu súťaže |- style="color: white"; ! style="background:#000347; color:white" width=32%| Kategórie ! colspan=16 style="background:#000347; color:white" width=59%| Roky |- style="font-size:80%; color:white" ! style="background:#000347; color:white"| –štatutárne– ! style="background:#000347; color:white" width=3%| 2004 ! style="background:#000347; color:white" width=3%| 2006 ! style="background:#000347; color:white" width=3%| 2008 ! style="background:#000347; color:white" width=3%| 2010 ! style="background:#000347; color:white" width=3%| 2012 ! style="background:#000347; color:white" width=3%| 2014 ! style="background:#000347; color:white" width=3%| 2016 ! style="background:#000347; color:white" width=3%| 2017 ! style="background:#000347; color:white" width=3%| 2018 ! style="background:#000347; color:white" width=3%| 2019 ! style="background:#000347; color:white" width=3%| 2020 ! style="background:#000347; color:white" width=3%| 2022 ! style="background:#000347; color:white" width=3%| 2023 ! style="background:#000347; color:white" width=3%| 2024 ! style="background:#000347; color:white" width=3%| 2025 ! style="background:#000347; color:white" width=3%| 2026 |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najlepší hraný film|Hraný film]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najlepší dokumentárny film|Dokumentárny film]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najlepší animovaný film|Animovaný film]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najlepší krátky film|Krátky film]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| <s>[[Slnko v sieti za Najlepší zahraničný film|Zahraničný film]]</s> | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najlepší televízny film, minisériu alebo seriál|TV hrané dielo]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najlepšiu réžiu|Réžia]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najlepší scenár|Scenár]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najlepšiu kameru|Kamera]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najlepší strih|Strih]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najlepší zvuk|Zvuk]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najlepšiu hudbu|Hudba]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| <s>[[Slnko v sieti za Najlepší výtvarný počin|Výtvarný počin]]</s> | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najlepšie kostýmy|Kostýmy]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najlepšie masky|Masky]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| <s>[[Slnko v sieti za Najlepšie kostýmy alebo masky|Kostýmy/masky]]</s> | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najlepšiu architektúru – scénografiu|Scénografia]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najlepšie vizuálne efekty|Vizuálne efekty]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najlepší mužský herecký výkon|Herec]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najlepší ženský herecký výkon|Herečka]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najlepší vedľajší mužský herecký výkon|Vedľajší herec]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najlepší vedľajší ženský herecký výkon|Vedľajšia herečka]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Celoživotné dielo|Sieň slávy]] {{small|(cena pocty)}}<sup>'''┼'''</sup> | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:#000347; color:white; font-size:80%;"| –neštatutárne– | colspan=16 style="background:white; border-right:1px solid white;"| |- ! style="background:white; text-align:left"| <s>[[Slnko v sieti za Objav roka|Objav roka]]</s> {{small|(finančná prémia)}}<sup>'''┼'''</sup> | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najobľúbenejší film|Najobľúbenejší film]] {{small|(cena divákov)}}<sup>'''┼'''</sup> | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; border-left:1px solid white; border-bottom:1px solid white; font-size:8pt; text-align:right"| Celkový počet kategórií na ročník ► ! style="background:white; font-size:8pt"| ''1'' ! style="background:white; font-size:8pt"| ''14'' ! style="background:white; font-size:8pt"| ''17'' ! style="background:white; font-size:8pt"| ''19'' ! style="background:white; font-size:8pt"| ''18'' ! style="background:white; font-size:8pt"| ''18'' ! style="background:white; font-size:8pt"| ''14'' ! style="background:white; font-size:8pt"| ''17'' ! style="background:white; font-size:8pt"| ''18'' ! style="background:white; font-size:8pt"| ''18'' ! style="background:white; font-size:8pt"| ''18'' ! style="background:white; font-size:8pt"| ''17'' ! style="background:white; font-size:8pt"| ''20'' ! style="background:white; font-size:8pt"| ''20'' ! style="background:white; font-size:8pt"| ''21'' ! style="background:white; font-size:8pt"| ''21'' |- | colspan=17 style="background:white; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| <sup>'''┼'''</sup> indikuje mimoriadnu alebo špeciálnu cenu |} == Superlatívy == {{Hlavný článok|Zoznam laureátov a kandidátov cien Slnko v sieti}} Najúspešnejším hraným filmom v doterajšej histórii odovzdávania cien je česko-slovenská [[dráma|historická dráma]] [[Ivo Trajkov|Iva Trajkova]] ''[[Piargy]]'' (2022), ovenčená celkom 11-timi trofejami. S&nbsp;9-timi výhrami nasleduje [[tragikomédia]] [[Juraj Nvota|Juraja Nvotu]] ''[[Muzika]]'' (2007) a ďalšia [[koprodukcia|koprodukčná]] [[biografia|životopisná dráma]] v&nbsp;réžii [[Julius Ševčík|Juliusa Ševčíka]] ''[[Masaryk (film)|Masaryk]]'' (2016), táto s 8-imi soškami. Medzi [[dokumentárny film|dokumentárnymi titulmi]] vedú 5-násobne ocenené ''[[Slepé lásky]]'' (2008) od [[Juraj Lehotský (režisér)|Juraja Lehotského]], medzi [[animácia (film)|animovano]]-hranými ''[[Hmyz (film)|Hmyz]]'' (2018) z&nbsp;autorskej dielne [[Jan Švankmajer|Jana Švankmajera]] a&nbsp;s&nbsp;dvomi oceneniami. V&nbsp;ostatných umeleckých žánroch sa žiadnej kinematografickej snímke nepodarilo obhájiť prípadné viacnásobné nominácie. == Podobné súťaže == {{Hlavný článok|Igric (súťaž)}} == Poznámky == <references group="p."/> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Slnko v sieti}} == Externé odkazy == {{Portál|Film}} * [https://slnkovsieti.sk/ Slnko v sieti] (aktuálne stránky) * [https://web.archive.org/web/20160426113526/http://www.slnkovsieti.sk/2004/ Slnko v sieti] (historický web do r.2016) * [https://archiv.slnkovsieti.sk/archiv Archív jednotlivých ročníkov vrátane štatútov] (podľa rokov) {{Slnko v sieti (cena)}} {{Navboxes | bodyclass = hlist | state = collapsed | title = [[:Kategória:Navigačné šablóny Slnka v sieti|Navigačné šablóny jednotlivých cien]] | titlestyle = background:#FFFFFF; color:#000347 |list = {{Slnko v sieti za Najlepší hraný film}} {{Slnko v sieti za Najlepší zahraničný film}} {{Slnko v sieti za Najlepší krátky film}} {{Slnko v sieti za Najlepší dokumentárny film}} {{Slnko v sieti za Najlepší animovaný film}} {{Slnko v sieti za Najlepší televízny film, minisériu alebo seriál}} {{Slnko v sieti za Najlepšiu réžiu}} {{Slnko v sieti za Najlepší scenár}} {{Slnko v sieti za Najlepšiu kameru}} {{Slnko v sieti za Najlepší strih}} {{Slnko v sieti za Najlepší zvuk}} {{Slnko v sieti za Najlepšiu hudbu}} {{Slnko v sieti za Najlepšiu architektúru – scénografiu}} {{Slnko v sieti za Najlepšie vizuálne efekty}} {{Slnko v sieti za Najlepší výtvarný počin}} {{Slnko v sieti za Najlepšie kostýmy}} {{Slnko v sieti za Najlepšie masky}} {{Slnko v sieti za Najlepšie kostýmy alebo masky}} {{Slnko v sieti za Najlepší mužský herecký výkon}} {{Slnko v sieti za Najlepší ženský herecký výkon}} {{Slnko v sieti za Najlepší vedľajší mužský herecký výkon}} {{Slnko v sieti za Najlepší vedľajší ženský herecký výkon}} {{Slnko v sieti za Objav roka}} {{Slnko v sieti za Celoživotné dielo}} {{Slnko v sieti za Najobľúbenejší film}} }} [[Kategória:Slnko v sieti (cena)| ]] [[Kategória:Filmové ocenenia na Slovensku]] [[Kategória:Slovenské ocenenia]] [[Kategória:Kinematografia na Slovensku]] 7f3xhev2n3f3b8c4b5rqzauerxftp4k 8188238 8188236 2026-03-28T02:44:31Z Evernit 160276 format. 8188238 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {|class=infobox style="width:19.5em; background:#FFFFFF; font-size:100%" | colspan=2 align=center style=font-size:100%| '''Filmové ocenenia''' |- style="color: yellow" | colspan=2 style=background:#000347; align=center| '''Slnko v sieti''' |- | colspan=2; align=center| [[Súbor:Teatro Nacional de Eslovaquia Nocturna.jpg|260px]] |- | colspan=2 align=center style=font-size:85%| Bienálne organizované galavečery prebiehali prevažne v dobovom sídle [[Slovenské národné divadlo|SND]] v Bratislave |- | style=font-size:90%| '''Oblasť záujmu''' | style=font-size:90%| [[Filmové umenie|Filmové]] a [[televízne umenie]] |- | style=font-size:90%| '''Krajina''' | style=font-size:90%| [[Slovensko]] |- | style=font-size:90%| '''Organizátor''' | style=font-size:90%| [[Slovenská filmová a televízna akadémia|SFTA]] |- | style=font-size:90%| '''[[Slnko v sieti 2004|Inaugurácia]]''' | style=font-size:90%| [[23. november]] [[2004]] |- | style=font-size:90%| '''[[Slnko v sieti 2006|1. ročník]]''' | style=font-size:90%| [[8. december]] [[2006]] |- | style=font-size:90%| '''Počet kategórií''' | style=font-size:90%| 20 + 1 {{small|(ne[[akadémia|štatutárna]])}} |- | style=font-size:90%| '''[[Televízia (prenos)|Network]]''' | style=font-size:90%| [[Kanal1]] {{small|(priamy prenos)}} |- | style=font-size:90%| '''[[Web site|Oficiálny web]]''' | style=font-size:90%| {{URL|https://slnkovsieti.sk}} |- | colspan=2 style=background:#000347| |- | colspan=2 align=center style=font-size:90%| '''[[Slnko v sieti 2026|15. ročník]]''' (2026) |} '''Slnko v sieti''' je filmové ocenenie, ktoré od roku [[2004]] udeľuje [[Slovenská filmová a televízna akadémia]] (SFTA) za najlepšie [[filmové dielo|audiovizuálne diela]] a [[umelecká činnosť|umelecké výkony]] v oblasti tuzemskej [[kinematografia|kinematografie]]. Ako také je lokálnym ekvivalentom [[Academy Awards|amerických Oscarov]]. Slávnostný ceremoniál odovzdávania cien sa koná obyčajne v [[apríl]]i, do roku [[2024]] obvykle v&nbsp;[[televízia (prenos)|priamom prenose]] [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]]. Po jednoročnej prestávke, kedy bol dostupný výhradne prostredníctvom [[streaming]]u, jeho audiovizuálny prenos počnúc rokom [[2026]] zastrešuje TV stanica [[Kanal1]] čoby poskytovateľ služieb [[Digitálna televízia|DTV]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Cenu Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre si odnesie Zuzana Gindl-Tatárová | url = https://www.kinema.sk/filmova-novinka/325112/cenu-slnko-v-sieti-za-vynimocny-prinos-slovenskej-audiovizualnej-kulture-si-odnesie-zuzana-gindl-tatarova.htm | dátum vydania = 27.3.2026 | lokácia = ods. 7 | dátum prístupu = 28.3.2026 | vydavateľ = kinema.sk | url archívu = | dátum archivácie = }}</ref> Pri príležitosti [[Slnko v sieti 2004|nultého ročníku]] bola predstavená iba [[Slnko v sieti za Celoživotné dielo|čestná trofej]]. Ceny v súťažných kategóriách sa tak odovzdávajú od roku&nbsp;[[2006]], dodatočne aj za [[televízne umenie|televíznu hranú tvorbu]] (od&nbsp;r.&nbsp;[[2023]]) všeobecne. Vzhľadom na obmedzený počet každoročne produkovaných snímok v domácom [[filmový priemysel|filmovom priemysle]] boli do&nbsp;roku [[2016]] nominácie vyhlasované bienálne, každý druhý rok. Ich neskoršiu, už jednoročnú periodicitu, dočasne narušili následky [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie ochorenia COVID-19]]. == Soška a jej význam == Cena je pomenovaná podľa [[Slnko v sieti (film)|rovnomenného názvu jedného z filmov]] tzv. [[Dejiny filmu#Česko-slovenská nová vlna, 60. a 70. roky|Československej novej vlny]], ktorý ako dielo [[Štefan Uher|Štefana Uhera]] má ojedinelé postavenie v slovenskom audiovizuálnom umení. Podľa prehlásenia SFTA jej surreálny názov sekundárne odkazuje na neuchopiteľnosť vecí, pominuteľnosť okamihov či schopnosť filmu „zachytiť nezachytiteľné“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Slnko v sieti > O ocenení | url = https://slnkovsieti.sk/o-oceneni/ | dátum vydania = | lokácia = ods. 2 | dátum prístupu = 19.04.2019 | vydavateľ = slnkovsieti.sk | url archívu = https://web.archive.org/web/20220521081122/https://slnkovsieti.sk/o-oceneni/ | dátum archivácie = 2022-05-21 }}</ref><ref name="oCene">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = sim | titul = Slnko v sieti chce byť dôstojným pendantom iných národných cien | url = https://bratislava.sme.sk/c/1828105/slnko-v-sieti-chce-byt-dostojnym-pendantom-inych-narodnych-cien.html | dátum vydania = 19.11.2004 | lokácia = ods. 4 až 7 | dátum prístupu = 06.02.2024 | vydavateľ = ''[[SME]]'' | url archívu = https://web.archive.org/web/20230707163352/https://bratislava.sme.sk/c/1828105/slnko-v-sieti-chce-byt-dostojnym-pendantom-inych-narodnych-cien.html | dátum archivácie = 2023-07-07 }}</ref> Autorom výtvarného riešenia plastiky je [[sklárstvo|umelecký sklár]] [[Oliver Leššo]].<ref name="oCene"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Slnko v sieti – slovenský Oscar | url = https://www.kinema.sk/filmovy-clanok/32263/slnko-v-sieti-slovensky-oscar.htm | dátum vydania = 17.03.2008 | lokácia = ods. 4 | dátum prístupu = 06.02.2024 | vydavateľ = kinema.sk | url archívu = https://web.archive.org/web/20231215224232/https://www.kinema.sk/filmovy-clanok/32263/slnko-v-sieti-slovensky-oscar.htm | dátum archivácie = 2023-12-15 }}</ref> == Súťažné pravidlá == === Prihlasovanie filmov === [[Autorské dielo#Druhy autorských diel|Jednotlivé diela]] i osobitné výkony prihlasujú do [[súťaž]]e príslušní [[producent (umenie)|(ko)producenti]],{{#tag:ref|Ich označenie sa naprieč ročníkmi v štatúte obmieňalo, zrejme z dôvodu malého množstva domácich titulov vyrobených bez zahraničnej účasti. Do&nbsp;r.&nbsp;2014 prihlasoval film producent/koproducent,<ref name="statut2014"/> v&nbsp;r.&nbsp;2016<ref name="statut2016">{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFTA |titul = Slnko v sieti > Archív > Štatút > 2016 |url = https://archiv.slnkovsieti.sk/archiv |lokácia = Čl. II., ods. 1 (požiad. k TV dielam); čl. II., ods. 3 (dĺžka filmov); čl. III., ods. 1 (prihlasovatelia diel/forma prihlášok) |dátum vydania = 18.11.2015 |dátum prístupu = 08.02.2024 |vydavateľ = slnkovsieti.sk }}''(pozn. Archív vyžaduje manuálne vyhľadávanie podľa rokov)''</ref>{{--}}2020<ref name="statut2020">{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFTA |titul = Slnko v sieti > Štatút 2020 v znení zo 7.10.2019 |url = |lokácia = Čl. II., ods. 5{{--}}7 (štátna prísluš. tvorcov); čl. III., ods. 1 (prihlasovatelia diel) |dátum vydania = 07.10.2019 |dátum prístupu = 08.02.2024 |vydavateľ = slnkovsieti.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20200926145558/https://slnkovsieti.sk/statut |dátum archivácie = 2020-09-26 }}</ref> producent/slovenský koproducent, &nbsp;od&nbsp;r.&nbsp;2022 slovenský producent/slovenský koproducent.<ref name="statut2022"/>|group="p."}} v&nbsp;prípade televíznej tvorby prednostne ich pôvodní [[televízia|vysielatelia]] alebo poskytovatelia [[Audiovizuálna mediálna služba|AVMS]] na&nbsp;požiadanie.<ref name="statut2023">{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFTA |titul = Slnko v sieti > Štatút 2023 v znení zo 7.11.2022 |url = |lokácia = Čl. I., ods. 3 (počet filmov); čl. II., ods. 1 (požiad. k filmovým premiéram); čl. II., ods. 4 (dĺžka filmov); čl. II., ods. 9 (TV formát); čl. III., ods. 1 (prihlasovatelia diel); čl. III., ods. 4 (počet TV diel) |dátum vydania = 07.11.2022 |dátum prístupu = 07.02.2024 |vydavateľ = slnkovsieti.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221209113828/https://slnkovsieti.sk/statut/ |dátum archivácie = 2022-12-09 }}</ref> Počnúc rokom [[2020]] súťažia len filmy/výkony s&nbsp;preukázateľným zastúpením [[Slováci|miestnych tvorcov]] v&nbsp;minimálne troch rôznych [[povolanie (zamestnanie)|profesiách]],<ref name="statut2020"/> no v&nbsp;závislosti na kategórii: {| class="wikitable" style="width:88%; text-align:center" |- style="background:white; font-size:91%; color:black" ! style="background:white; color:black; border-left:1px solid white; border-top:1px solid white" width=22%| Kategória ! colspan=2 style="background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-right:1px solid white" width=66%| Povolené profesie s domácim zastúpením k r. 2025<ref name="statut2025"/> |- | style="background:white; text-align:left; border-left:1px solid white"| Hraný film | rowspan=6 style="background:white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white" width=14% valign=top| producent <br />režisér <br />scenárista <br />kameraman<sup>†</sup> <br />strihač<sup>†</sup> <br />zvukár<sup>†</sup> <br />skladateľ<sup>†</sup> | style="background:white; text-align:left; border-right:1px solid white" width=50%| + architekt/scénograf, kostymér, maskér, efekty, herci<sup>‡</sup> |- | style="background:white; text-align:left; border-left:1px solid white"| Dokumentárny film | style="background:white; text-align:left; border-right:1px solid white"| + efekty |- | style="background:white; text-align:left; border-left:1px solid white"| Krátky film | style="font-size:9pt; color:silver; text-align:left; background:white; border-right:1px solid white"| –iba tie nemenné na kategóriu– |- | style="background:white; text-align:left; border-left:1px solid white"| Animovaný film | style="background:white; text-align:left; border-right:1px solid white"| + kostymér, maskér, hl. výtvarník/animátor, efekty |- | style="background:white; text-align:left; border-left:1px solid white"| TV hrané dielo | style="background:white; text-align:left; border-right:1px solid white" width=36%| + architekt/scénograf, kostymér, maskér, efekty, herci<sup>‡</sup> |- | style="background:white; text-align:left; border-left:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| Osobné kategórie | style="background:white; text-align:left; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| + architekt/scénograf, kostymér, maskér, efekty, výtvarník<sup>✗</sup>, herci<sup>‡</sup> |- | style="background:white; border-left:1px solid white; border-bottom:1px solid white; border-right:1px solid white| | colspan=2 style="background:white; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-bottom:1px solid white; border-top:1px solid white; border-right:1px solid white"| <sup>'''†'''</sup> vyjme kategórie krátkeho filmu {{•}} <sup>'''‡'''</sup> vymedzuje hercov hlavných rolí {{•}} '''✗''' neplatí pre herecké kategórie |} Prihlášky sú od roku [[2022]] spoplatňované a podávajú sa [[internet|elektronicky]],<ref name="statut2025"/> donedávna paralelne tiež [[pošta|fyzicky]]<ref name="statut2022"/> (do&nbsp;r.&nbsp;2016 sa prijímali iba [[list (správa)|písomnou formou]]<ref name="statut2016"/>). ; Filmové kategórie Konečné nominácie sú vyhlasované len v tých kategóriách, v ktorých boli prihlásené aspoň tri filmy{{#tag:ref|Do r. 2022 bolo na jednu kategóriu požadovaných pre zmenu až päť prihlásených diel,<ref name="statut2022">{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFTA |titul = Slnko v sieti > Štatút 2022 v znení zo 7.9.2021 |url = |lokácia = Čl. I., ods. 3 (počet filmov); čl. II., ods. 4 (dĺžka filmov); čl. III. ods. 1 (prihlasovatelia diel); čl. III., ods. 2 (forma prihlášok/poplatky); šl. III. ods. 3 (počet. nominácie) |dátum vydania = 07.09.2021 |dátum prístupu = 07.02.2024 |vydavateľ = slnkovsieti.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20211215040324/https://slnkovsieti.sk/statut |dátum archivácie = 2022-12-09 }}</ref> kdežto ich dĺžka a&nbsp;do&nbsp;r.&nbsp;2014 musela presahovať len 63 min.<ref name="statut2014"> {{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFTA |titul = Slnko v sieti > Archív > Štatút > 2014 |url = https://archiv.slnkovsieti.sk/archiv |lokácia = Čl. II., ods. 2 (požad. kvóty podielov); čl. II., ods. 3 (dĺžka filmov); čl. III., ods. 1 (prihlasovatelia diel) |dátum vydania = |dátum prístupu = 07.02.2024 |vydavateľ = slnkovsieti.sk }}''(pozn. Archív vyžaduje manuálne vyhľadávanie podľa rokov)''</ref> V r. 2023{{--}}2024 museli súťažiť prinajmenšom štyri filmy.|group="p."}} – celovečerné s&nbsp;dĺžkou nad 70&nbsp;minút a ich kinodistribúciou uskutočnenou v&nbsp;[[kalendárny rok|hodnotenom období]].<ref name="statut2016"/> Od&nbsp;roku [[2017]] je obligátny takisto minimálny počet ich [[premietanie|komerčných projekcií]].<ref name="statut2017">{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFTA |titul = Slnko v sieti > Štatút 2017 v znení z 24.11.2016 |url = |lokácia = Čl. II., ods. 1 (počet projekcií) |dátum vydania = 24.11.2016 |dátum prístupu = 07.02.2024 |vydavateľ = sfta.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20190105082748/https://www.sfta.sk/static/show/sk/2017/sun/status |dátum archivácie = 2019-01-05 }}</ref> Uvedené kinopravidlo ani [[dĺžka|minutáž]] sa nevzťahujú na [[filmový žáner|žánrové kategórie]]. Pre dokumentárne a animované snímky tak ostáva záväzným akurát dátum ich [[premiéra|prvého uvedenia]], pričom dokumenty musia aktuálne už presahovať dĺžku 50&nbsp;minút.{{#tag:ref|Do&nbsp;r.&nbsp;[[2014]] táto nebola ohraničená, podobne ako u&nbsp;krátkych diel,<ref name="statut2014"/> ktoré sa kontinuálne vždy neudeľovali.|group="p."}}<ref name="statut2022"/> Stopáž kreslených je naďalej bezpredmetná, u krátkometrážnych však nesmie prekročiť 40 minút: {| class="wikitable" style="width:88%; text-align:center" |- style="background:white; font-size:85%; color:black" ! style="background:white; color:black; border-left:1px solid white; border-top:1px solid white" width=23%| Žáner ! style="background:white; color:black; border-top:1px solid white" width=14%| Dĺžka ! style="background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-right:1px solid white" width=51%| Iné požiadavky |- | style="background:white; text-align:left; border-left:1px solid white"| Hraný film | style="background:white"| nad 70 [[minúta|min]] | style="background:white; border-right:1px solid white"| kinopremiéra + 7 verejných predstavení |- | style="background:white; text-align:left; border-left:1px solid white"| Dokumentárny film | style=background:white| nad 50 min | rowspan=3 style="background:white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| premiéra |- | style="background:white; text-align:left; border-left:1px solid white"| Krátky film | style=background:white| do 40 min |- | style="background:white; text-align:left; border-left:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| Animovaný film | style="background:white; border-bottom:1px solid white"| — |} U tzv. [[antológia|antológií]] či titulov s viacerými [[kapitola|časťami]] môže u tých [[žáner (umelecký druh)|úzkoprofilových]] súťažiť iba jedna z nich.<ref name="statut2018"/> ; Televízna kategória V rámci zmiešanej TV kategórie sa prihlasujú výlučne hrané, [[dramatické umenie|dramatické diela]], a&nbsp;to maximálne tri na jednu inštitúciu. Na rozdiel od filmových počinov o&nbsp;ich kandidatúre rozhoduje odvysielanie, buďto tradičné ([[televízia (prenos)|TV prenos]]), alebo na&nbsp;požiadanie ([[stríming|streaming]]). Zatiaľ čo [[Slovenský televízny film|TV filmy]] a&nbsp;minisérie si konkurujú ako také, [[seriál]]y tiež s&nbsp;ohľadom na&nbsp;počet ich premiérových sérií. Podmienkou pre ich zaradenie do&nbsp;konkurzu je prinajmenšom päť odvysielaných častí: {| class="wikitable" style="width:88%; text-align:center" |- style="background:white; font-size:85%; color:black" ! style="background:white; color:black; border-left:1px solid white; border-top:1px solid white" width=23%| Žáner ! style="background:white; color:black; border-top:1px solid white" width=14%| Dĺžka ! style="background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-right:1px solid white" width=51%| Iné požiadavky |- | style="background:white; text-align:left; border-left:1px solid white"| TV film | style=background:white| nad 50 min | rowspan=2 style="background:white; border-right:1px solid white"| TV premiéra / streaming |- | style="background:white; text-align:left; border-left:1px solid white"| TV miniséria (2{{--}}4 epizódy) | style=background:white| nad 40 min ([[epizóda|ep.]]) |- | style="background:white; text-align:left; border-left:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| TV seriál (5{{--}}26 epizód){{#tag:ref|Do r. 2025 platilo pravidlo maximálne 16 epizód.|group="p."}} | style="background:white; border-bottom:1px solid white"| nad 10 min (ep.) | style="background:white; border-bottom:1px solid white; border-right:1px solid white"| TV premiéra / streaming + 5 zverejnených epizód |} Pokiaľ v sledovanom období došlo k uvedeniu viacerých [[séria|rád]] seriálu, tento do r. 2024 súťažil iba ako celok,<ref name="statut2022"/> od r. 2025 už i s prihliadnutím na radu.<ref name="statut2025">{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFTA |titul = Slnko v sieti > Štatút 2025 v znení z 8. 10. 2024 |url = |lokácia = |dátum vydania = 08.10.2024 |dátum prístupu = 08.06.2025 |vydavateľ = slnkovsieti.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20241204173527/https://slnkovsieti.sk/statut/ |dátum archivácie = 2024-12-04 }}</ref> ; Osobné a iné kategórie U kategórií hodnotiacich už menovité tvorivé výkony je možné nominovať [[jednotlivec|jednotlivcov]], ale aj [[kolektív|kolektívnu prácu]] niekoľkých v&nbsp;nej zaangažovaných umelcov zároveň – [[herectvo|herecké kategórie]] vynímajúc.<ref name="statut2012"> {{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFTA |titul = Slnko v sieti > Archív > Štatút > 2012 |url = https://archiv.slnkovsieti.sk/archiv |lokácia = Čl. III., ods. 3 (počet. nominácie); čl. III., ods. 5 (čestná cena) |dátum vydania = 19.10.2011 |dátum prístupu = 10.02.2024 |vydavateľ = slnkovsieti.sk }}''(pozn. Archív vyžaduje manuálne vyhľadávanie podľa rokov)''</ref> V&nbsp;týchto môžu v&nbsp;zastúpení jedného kinematografického diela kandidovať samostatne pre zmenu dva [[hlavná postava|hlavné]] či navyše až tri vedľajšie výkony. Súbežné nominácie v&nbsp;dodatočných kategóriách sa nevylučujú.<ref name="statut2022"/> Laureátov v čestnej kategórii určuje iba samotné Prezídium SFTA – na základe individuálnych návrhov jej členov.<ref name="statut2012"/> === Hlasovanie a výber nominácií === O výbere nominácií hlasuje akadémia prostredníctvom jej interného elektronického systému či formou hlasovacích lístkov. Hlasovanie je dvojkolové s&nbsp;cieľom vybrať vždy tri konečné nominácie. V&nbsp;prípade rovnakého množstva získaných hlasov sa počet kandidátov automaticky navyšuje. V prvom kole označujú akademici tri najlepšie diela/výkony bez ďalšieho hodnotenia, v&nbsp;tom druhom priraďujú užšie nominovaným i&nbsp;konkrétne poradie. Držiteľom ocenenia v&nbsp;tej-ktorej kategórii sa tak stáva kandidát s&nbsp;najvyšším počtom prvých miest, v&nbsp;prípade ich nerozhodnosti tých druhých, alebo následne tretích miest. Pokiaľ ani tie finálne nerozhodnú o&nbsp;jedinom suverénnom víťazovi, cena bude udelená „ex aequo“ (k tejto situácii došlo zatiaľ iba v&nbsp;r.&nbsp;2017, kedy boli v&nbsp;rámci zvuku ocenené až dva filmy). == Ceremónie == Odhliadnuc od dvojročnej periodicity úvodných ročníkov ceremónie ako také menili neraz svoje miesto, dátum konania, aj čas ich prípadného televízneho prenosu. Stabilizoval sa akurát mesiac odovzdávania cien ([[apríl]]), TV inštitúcia pre zabezpečenie audiovizuálneho záznamu ([[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]]), výhradný okruh zmluvnej TV stanice ([[Jednotka (RTVS)|Jednotka]]) a presný [[hlavný vysielací čas|čas slotu]]. Miesto konania či konkrétny deň v týždni pretrvávajú variabilne, najčastejšie však ceremoniály prebiehali v [[Historická budova Slovenského národného divadla|pôvodnej budove SND]] alebo [[Stará tržnica (Bratislava)|bývalej bratislavskej tržnici]]. Z komerčného hľadiska uskutočnené prenosy z eventu nepatria medzi divácky atraktívne; ich [[peoplemeter|TV výkony]] sa tak radia medzi priemerné — [[cirka|zhruba]] 176 tisíc divákov na ročník. Najväčší ohlas zožal [[Slnko v sieti 2008|druhý oficiálny ceremoniál]] ([[2008]]) z dvoch v zázname, či presnejšie ten prvý uvedený na verejnoprávnej Jednotke i&nbsp;v&nbsp;neskoršom [[hlavný vysielací čas|„prime time“]]. Následne organizované galavečery, vysielané už formou priamych prenosov, evidovali výrazné medziročné poklesy. Pozvoľný nárast ich [[Peoplemeter|sledovanosti]] zaznamenali [[Slnko v sieti 2016|šiesty]] (2016) až [[Slnko v sieti 2019|deviaty]] ročník ([[2019]]), neskôr opäť počnúc [[Slnko v sieti 2022|jedenástym]] (2022). Výkony oboch ceremónií odvysielaných na [[Dvojka (RTVS) |minoritnej Dvojke]] patrili medzi tie najslabšie. {| class="wikitable" style="width:100%; text-align:center" |- style="color: white" ! rowspan=2 style=background:#000347 width=8%| {{farba|white|Ročník}} ! rowspan=2 colspan=2 style=background:#000347 width=22%| {{farba|white|Dátum konania}} ! rowspan=2 style=background:#000347 width=28%| {{farba|white|Miesto konania}} ! colspan=3 style=background:#000347 width=22%| {{farba|white|Network}} ! colspan=2 style=background:#000347 width=20%| [[Peoplemeter|{{farba|white|Sledovanosť (12+)}}]] |- style="font-size:80%; color:white" ! rowspan=2 style=background:#000347 width=7%| {{farba|white|Stanica}} ! rowspan=2 style=background:#000347 width=7%| {{farba|white|Okruh}} ! rowspan=2 style=background:#000347 width=8%| {{farba|white|Slot}} ! rowspan=2 style=background:#000347 width=9%| {{farba|white|Podiel}} ! rowspan=2 style=background:#000347 width=11%| {{farba|white|Počet divákov}} |- ! style=background:white| [[Slnko v sieti 2004|0.]]{{small|<sup>n</sup>}} | style="background:white; font-size:8pt; border-right:1px solid white; text-align:right" width=3%| {{colorbox|#FFFFD0}} | align=left bgcolor=white| [[23. november]] [[2004]] | bgcolor=white| [[Zoznam kín v Bratislave#Bývalé kiná|Kino Tatra]], [[Bratislava]]<sup>(na pozvánky)</sup> |- ! style=background:white| [[Slnko v sieti 2006|1.]]{{small|<sup>b</sup>}} | style="background:white; font-size:8pt; border-right:1px solid white; text-align:right" width=3%| {{colorbox|#CEF2E0}} | align=left bgcolor=white| [[8. december]] [[2006]] | bgcolor=white| [[Aupark (Bratislava)|Palace Cinemas]], Bratislava | bgcolor=white rowspan=2| [[Slovenská televízia|STV]] | bgcolor=white| [[Dvojka (RTVS)|2]] | bgcolor=white| 20:06{{small|{{#tag:ref|Záznam ceremoniálu bol odvysielaný v sobotu, 16.12.2006.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = STEJSKAL, Bohumil | titul = Týždňovka: žiariaci Rozboril a fenomenálna Teodora | lokácia = ods. 1 a 2 | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tyzdnovka-ziariaci-rozboril-a-fenomenalna-teodora.html | dátum vydania = 18.12.2006 | dátum prístupu = 26.03.2017 |url archívu = https://web.archive.org/web/20221126131909/https://medialne.trend.sk/televizia/tyzdnovka-ziariaci-rozboril-fenomenalna-teodora |dátum archivácie = 2022-11-26 | vydavateľ = ''[[Trend (slovenské periodikum)|Trend]]''}}</ref><ref name=VSV2021/>|group="p."}}}} | bgcolor=white| 4,6 [[percento|%]] | bgcolor=white| 88 [[1 000 (číslo)|tis.]]<ref name=VSV2021>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Vzťahy s verejnosťou | titul = FW: Sledovanost Slnko v sieti | poznámka = Údaje poskytnuté elektronicky Sekciou marketingu a komunikácie RTVS | url = | dátum vydania = 21.04.2021 | dátum prístupu = 21.04.2021 | vydavateľ = RTVS}}</ref> |- ! style=background:white| [[Slnko v sieti 2008|2.]]{{small|<sup>b</sup>}} | style="background:white; font-size:8pt; border-right:1px solid white; text-align:right" width=3%| {{colorbox|#FFE0E0}} | align=left bgcolor=white| [[19. apríl]] [[2008]] | bgcolor=white rowspan=2| [[Historická budova Slovenského národného divadla|Historická budova SND]], Bratislava | bgcolor=white| [[Jednotka (RTVS)|1]] | bgcolor=white| 21:15 | bgcolor=white| 22,2 % | bgcolor=white| 333 tis.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = KOČIŠEK, Lukáš | titul = Slováci pozerali Slnko v sieti | lokácia = ods. 3 | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/-b-slovaci-pozerali-slnko-v-sieti-b-.html | dátum vydania = 21.04.2008 | dátum prístupu = 26.03.2017 | url archívu = https://web.archive.org/web/20221126122539/https://medialne.trend.sk/televizia/b-slovaci-pozerali-slnko-sieti-b | dátum archivácie = 2022-11-26 | vydavateľ = ''Trend''}}</ref> |- ! style=background:white| [[Slnko v sieti 2010|3.]]{{small|<sup>b</sup>}} | style="background:white; font-size:8pt; border-right:1px solid white; text-align:right" width=3%| {{colorbox|#FFFFD0}} | align=left bgcolor=white| [[27. apríl]] [[2010]] | colspan=2 bgcolor=white| [[TV JOJ]] | bgcolor=white| 20:15 | bgcolor=white| 13,4 % | bgcolor=white| 219 tis.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = KOČIŠEK, Lukáš | titul = Diváci Joj ohrdli najlepšie slovenské filmy | lokácia = ods. 2 a 6 | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/divaci-joj-ohrdli-najlepsie-slovenske-filmy.html | dátum vydania = 28.04.2010 | dátum prístupu = 26.03.2017 | url archívu = https://web.archive.org/web/20221126114902/https://medialne.trend.sk/televizia/divaci-joj-ohrdli-najlepsie-slovenske-filmy | dátum archivácie = 2022-11-26 | vydavateľ = ''Trend''}}</ref> |- ! style=background:white| [[Slnko v sieti 2012|4.]]{{small|<sup>b</sup>}} | style="background:white; font-size:8pt; border-right:1px solid white; text-align:right" width=3%| {{colorbox|#FFFFD0}} | align=left bgcolor=white| [[17. apríl]] [[2012]] | bgcolor=white| [[Nová budova Slovenského národného divadla|Nová budova SND]], Bratislava | rowspan=10 bgcolor=white| [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] | bgcolor=white| 1 | bgcolor=white| 20:10 | bgcolor=white| 5,6 % | bgcolor=white| 124 tis.<ref name=VSV2021/> |- ! style=background:white| [[Slnko v sieti 2014|5.]]{{small|<sup>b</sup>}} | style="background:white; font-size:8pt; border-right:1px solid white; text-align:right" width=3%| {{colorbox|#FFE0E0}} | align=left bgcolor=white| [[26. apríl]] [[2014]] | bgcolor=white| Historická budova SND, Bratislava | bgcolor=white| 2 | bgcolor=white| 21:23 | bgcolor=white| 1,8 % | bgcolor=white| 38 tis.<ref name=VSV2021/> |- ! style=background:white| [[Slnko v sieti 2016|6.]]{{small|<sup>b</sup>}} | style="background:white; font-size:8pt; border-right:1px solid white; text-align:right" width=3%| {{colorbox|#FFE0E0}} | align=left bgcolor=white| [[16. apríl]] [[2016]] | bgcolor=white| Nová budova SND, Bratislava | rowspan=8 bgcolor=white| 1 | bgcolor=white| 20:27 | bgcolor=white| 7,4 % | bgcolor=white| 143 tis.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = POLÁŠ, Martin | titul = Vtedy na Západe spadlo o polovicu, Tvoja tvár sa vrátila pod pol milión | lokácia = ods. 8 | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/vtedy-na-zapade-spadlo-o-polovicu-tvoja-tvar-sa-vratila-pod-pol-milion.html | dátum vydania = 18.04.2016 | dátum prístupu = 26.03.2017 | url archívu = https://web.archive.org/web/20221126113105/https://medialne.trend.sk/televizia/vtedy-zapade-spadlo-polovicu-tvoja-tvar-vratila-pol-milion | dátum archivácie = 2022-11-26 | vydavateľ = ''Trend''}}</ref> |- ! style=background:white| [[Slnko v sieti 2017|7.]] | style="background:white; font-size:8pt; border-right:1px solid white; text-align:right" width=3%| {{colorbox|#CEF2E0}} | align=left bgcolor=white| [[7. apríl]] [[2017]] | rowspan=4 bgcolor=white| [[Stará tržnica (Bratislava)|Stará tržnica]], Bratislava | bgcolor=white| 20:25 | bgcolor=white| 9,5 % | bgcolor=white| 198 tis.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = POLÁŠ, Martin | titul = Finále Zem spieva dominovalo, Farmu zdolala filmová premiéra | lokácia = posled. ods. | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/finale-zem-spieva-dominovalo-farmu-zdolala-filmova-premiera.html | dátum vydania = 10.04.2016 | dátum prístupu = 10.04.2017 | url archívu = https://web.archive.org/web/20231219003432/https://medialne.trend.sk/televizia/finale-zem-spieva-dominovalo-farmu-zdolala-filmova-premiera | dátum archivácie = 2023-12-19 | vydavateľ = ''Trend''}}</ref> |- ! style=background:white| [[Slnko v sieti 2018|8.]] | style="background:white; font-size:8pt; border-right:1px solid white; text-align:right" width=3%| {{colorbox|#CEF2E0}} | align=left bgcolor=white| [[6. apríl]] [[2018]] | bgcolor=white| 20:31 | bgcolor=white| 10,2 % | bgcolor=white| 197 tis.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = POLÁŠ, Martin | titul = Seriál Inšpektor Max finišoval so 400-tisíc divákmi | lokácia = posled. ods. | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/serial-inspektor-max-finisoval-so-400-tisic-divakmi.html | dátum vydania = 09.04.2018 | dátum prístupu = 05.07.2018 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230403232458/https://medialne.trend.sk/televizia/serial-inspektor-max-finisoval-400-tisic-divakmi | dátum archivácie = 2023-04-03 | vydavateľ = ''Trend''}}</ref> |- ! style=background:white| [[Slnko v sieti 2019|9.]] | style="background:white; font-size:8pt; border-right:1px solid white; text-align:right" width=3%| {{colorbox|#CEF2E0}} | align=left bgcolor=white| [[5. apríl]] [[2019]] | rowspan=2 bgcolor=white| 20:30 | bgcolor=white| 12,3 % | bgcolor=white| 235 tis.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Vzťahy s verejnosťou | titul = RE: Kontaktny formular rtvs.sk | poznámka = Údaje poskytnuté elektronicky Sekciou marketingu a komunikácie RTVS | url = | dátum vydania = 18.04.2019 | dátum prístupu = 18.04.2019 | vydavateľ = RTVS}}</ref> |- ! style=background:white| [[Slnko v sieti 2020|10.]] | style="background:white; font-size:8pt; border-right:1px solid white; text-align:right" width=3%| {{colorbox|#FDEE00}} | align=left bgcolor=white| [[9. september]] [[2020]]{{small|{{#tag:ref|Pôvodný termín (piatok, [[17. apríl|17.4.]]2020) bol z dôvôdu [[Pandémia ochorenia COVID-19 na Slovensku|pandémie koronavírusu]] zrušený.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = HAČUNDOVÁ, Henrieta | titul = Koronavírus je neúprosný. Odovzdávanie cien Slnko v sieti zrejme tak skoro nebude | url = https://regiony.zoznam.sk/koronavirus-je-neuprosny-odovzdavanie-cien-slnko-v-sieti-zrejme-tak-skoro-nebude/ | dátum vydania = 12.03.2020 | dátum prístupu = 28.04.2020 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230724104452/https://regiony.zoznam.sk/koronavirus-je-neuprosny-odovzdavanie-cien-slnko-v-sieti-zrejme-tak-skoro-nebude/ | dátum archivácie = 2023-07-24 | vydavateľ = [[zoznam.sk]]}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = RED | titul = Strategický online denník: Prinášame najnovšie informácie z marketingu a médií v čase pandémie | kapitola = Televízie rušia výrobu svojich programov | url = https://strategie.hnonline.sk/media/2113039-online-dennik-v-case-koronavirusu | dátum vydania = 10.03.2020 | dátum prístupu = 28.04.2020 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230929011302/https://strategie.hnonline.sk/news/media/2113039-online-dennik-v-case-koronavirusu | dátum archivácie = 2023-09-29 | vydavateľ = ''[[Hospodárske noviny]]''}}</ref> Následkom pretrvávajúceho [[mimoriadna situácia|núdzového stavu]], v r. 2021 bola tak každoročná periodicita výročných galavečerov narušená.|group="p."}}}} | bgcolor=white| 8,1 % | bgcolor=white| 144 tis.<ref name=VSV2021/> |- ! style=background:white| [[Slnko v sieti 2022|11.]]{{small|<sup>b</sup>}} | style="background:white; font-size:8pt; border-right:1px solid white; text-align:right" width=3%| {{colorbox|#FFE0E0}} | align=left bgcolor=white| [[9. apríl]] [[2022]] | bgcolor=white| Historická budova SND, Bratislava | bgcolor=white| 20:32 | bgcolor=white| 9,3 % | bgcolor=white| 182 tis.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = PMT / Kantar Slovakia | titul = Relácia Milujem Slovensko sa teší priazni divákov aj v 11. sezóne. RTVS pritiahla počas víkendu divákov aj hokejom | lokácia = ods. 3 | url = https://rtvs.org/aktualne-oznamy-tlacove-spravy-pr/288586_relacia-milujem-slovensko-sa-tesi-priazni-divakov-aj-v-11-sezone-rtvs-pritiahla-pocas-vikendu | dátum vydania = 11.04.2022 | dátum prístupu = 11.04.2022 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230408040001/https://www.rtvs.org/aktualne-oznamy-tlacove-spravy-pr/288586_relacia-milujem-slovensko-sa-tesi-priazni-divakov-aj-v-11-sezone-rtvs-pritiahla-pocas-vikendu-divakov-aj-hokejom | dátum archivácie = 2023-04-08 | vydavateľ = rtvs.org}}</ref> |- ! style=background:white| [[Slnko v sieti 2023|12.]] | style="background:white; font-size:8pt; border-right:1px solid white; text-align:right" width=3%| {{colorbox|#FFE0E0}} | align=left bgcolor=white| [[15. apríl]] [[2023]] | rowspan=3 bgcolor=white| [[Slovenský rozhlas]], Bratislava | bgcolor=white| 20:33 | bgcolor=white| 11,1 % | bgcolor=white| 190 tis.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = PMT / Kantar Slovakia | titul = Udeľovanie cien Slnko v sieti si pozrelo až 190-tisíc divákov, ale lídrom bol Let´s dance | lokácia = ods. „Prehlaď výkonnosti slovenských televízií 15.4. 2023 v cieľovej skupine 12+“ | url = https://medialne.trend.sk/televizia/udelovanie-cien-slnko-sieti-pozrelo-190-tisic-divakov-ale-lidrom-bol-let-dance/2 | dátum vydania = 17.04.2023 | dátum prístupu = 18.04.2022 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230423065936/https://medialne.trend.sk/televizia/udelovanie-cien-slnko-sieti-pozrelo-190-tisic-divakov-ale-lidrom-bol-let-dance/2 | dátum archivácie = 2023-04-23 | vydavateľ = trend.sk}}</ref> |- ! style=background:white| [[Slnko v sieti 2024|13.]] | style="background:white; font-size:8pt; border-right:1px solid white; text-align:right" width=3%| {{colorbox|#CEF2E0}} | align=left bgcolor=white| [[26. apríl]] [[2024]] | bgcolor=white| 20:30 | style="background:white;"| 13,4 % | style="background:white;"| 203 tis.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Najvyššiu sledovanosť malo Let´s Dance, diváci videli aj Záhady tela či Nové bývanie | lokácia = obr. 1 | url = https://medialne.trend.sk/televizia/najvyssiu-sledovanost-malo-let-dance-divaci-videli-aj-zahady-tela-nove-byvanie | dátum vydania = 29.04.2024 | dátum prístupu = 29.04.2024 | vydavateľ = ''Trend''}}</ref> |- ! style=background:white| [[Slnko v sieti 2025|14.]] | style="background:white; font-size:8pt; border-right:1px solid white; text-align:right" width=3%| {{colorbox|#FDEE00}} | align=left bgcolor=white| [[16. apríl]] [[2025]] | bgcolor=white colspan=2 bgcolor=white| oficiálny web{{#tag:ref|(Výhradne formou [[streaming]]u.)|group="p."}} | rowspan=2 bgcolor=white| 19:00 | style="background:white; border-bottom:1px solid white; border-right:1px solid white" bgcolor=white| | style="background:white; border-bottom:1px solid white; border-right:1px solid white" bgcolor=white| |- ! style=background:white| [[Slnko v sieti 2026|15.]] | style="background:white; font-size:8pt; border-right:1px solid white; text-align:right" width=3%| {{colorbox|#FDAE00}} | align=left bgcolor=white| 9. apríl [[2026]] | bgcolor=white| Stará tržnica, Bratislava | bgcolor=white colspan=2 bgcolor=white| [[Kanal1]] | style="background:white; border-top:1px solid white; border-right:1px solid white" bgcolor=white| | style="background:white; border-top:1px solid white; border-right:1px solid white" bgcolor=white| |- ! style="background:white; border-left:1px solid white; border-bottom:1px solid white; font-size:8pt; text-align:right"| Legenda ► ! colspan=2 style="background:white; font-size:8pt" width=22%| {{colorbox|#FFFFD0}} [[Utorok|Ut]]{{•}} {{colorbox|#FDEE00}} [[Streda|St]]{{•}} {{colorbox|#FDAE00}} [[Štvrtok|Št]]{{•}}{{colorbox|#CEF2E0}} [[Piatok|Pi]]{{•}} {{colorbox|#FFE0E0}} [[Sobota|So]] | colspan=3 style="background:white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white; font-size:8pt; text-align:center" width=42%| <sup>'''n'''</sup> indikuje nultý, nesúťažný ročník {{•}} <sup>'''b'''</sup> indikuje bienálne ceremónie ! style="background:white; lef-bottom:1px solid whitebackground:white; border-bottom:1px solid white; font-size:8pt; text-align:right"| Priemer ► ! style="background:white; font-size:8pt"| 9,9 % ! style="background:white; font-size:8pt"| 176 tis. |- | colspan=9 style="background:white; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white" width=100%| Vyjme prvých dvoch ročníkov odvysielaných v TV zázname, 2. až 13. v priamom prenose (0. ročník pravdepodobne bez záznamu, 14. výhradne [[online]]). |} == Kategórie == Najviac štatutárnych ocenení rozdali [[akadémia (spoločnosť učencov)|akademici]] v roku 2023, kedy ich celkový súčet – devätnásť – navýšili dve najnovšie kategórie, odmeňujúce i&nbsp;[[Slnko v sieti za Najlepšie vizuálne efekty|vizuálne filmové efekty]] či [[Slnko v sieti za Najlepší televízny film, minisériu alebo seriál|TV hrané počiny]]. U ročníkov vyhlasovaných najprv bienálne sa ich počet v rokoch [[2010]] až 2014 ustálil na osemnásť na&nbsp;ceremóniu. Najmenej sošiek, presnejšie štrnásť, udelila SFTA počas prvého (2006) a šiesteho (2016) ročníka. Pravidelne udeľovanou je mimoriadna [[Slnko v sieti za Celoživotné dielo|cena pocty]], garantovaná už počnúc [[inaugurácia|inauguračnou ceremóniou]], často tiež početným laureátom. Zo zvyšných špeciálnych ocenení, tieto dočasne navýšila takisto jedna rentabilná cena, a&nbsp;to [[Slnko v sieti za Objav roka|Objav roka]] (2008{{--}}2010), alebo tá divácka za [[Slnko v sieti za Najobľúbenejší film|Najpopulárnejší film]] (od&nbsp;r.&nbsp;[[2017]]). Prechodne sa však vyhlasovali i žánrové kategórie ako [[Slnko v sieti za Najlepší zahraničný film|Najlepší cudzojazyčný]] (2006{{--}}2014) či [[Slnko v sieti za Najlepší krátky film|Najlepší krátkometrážny film]] (2010{{--}}2014). Z hľadiska formy či konceptu – u kategórie vyhradenej [[výtvarné umenie|výtvarným počinom]], zápasili akademici s&nbsp;konštantnými problémami jej jednoznačného vymedzenia. Počas prvých dvoch ročníkov SFTA oceňovala príslušných tvorcov bez rozlišovania (2006 – 2008), v nasledujúcich troch už pre [[kostým|kostymérov]] vyčlenila samostatnú kategóriu (2010 – 2014), aby túto neskôr príležitostne zlúčila s&nbsp;[[maska|umeleckými maskérmi]] (2016). Následkom toho boli zástupcovia výtvarného umenia oceňovaní nad rámec jedinej kategórie. Počnúc siedmym ceremoniálom (2017) sú ich nominácie už nezávislé. U hereckých kategórií došlo k [[precedens|bezprecedentnej situácii]] v roku 2019, kedy akadémia udelila kolektívnu cenu [[Slnko v sieti za Najlepší mužský herecký výkon|dvom protagonistom]] súčasne, hoci oficiálny štatút súťaže takúto alternatívu povoľoval len za výhradne spoluautorské, respektíve ostatné tvorivé výkony.{{#tag:ref|[[Článok|Čl.]] III., [[odsek|ods.]] 2 v znení z 20.9.2017.<ref name="statut2018">{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFTA |titul = Slnko v sieti > Štatút 2018 v znení z 20.9.2017 |url = |lokácia = Čl. II., ods. 3 (seriál. diela); čl. III., ods. 2 (početné prihlasovanie tvorcov) |dátum vydania = 20.09.2017 |dátum prístupu = 19.04.2019 |vydavateľ = slnkovsieti.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20190325094246/https://slnkovsieti.sk/statut |dátum archivácie = 2019-03-25 }}</ref>|group="p."}} {| class="wikitable" style="width:91%; text-align:center" |+ Prehľad jednotlivých kategórií a ich vyhlasovanie v priebehu súťaže |- style="color: white"; ! style="background:#000347; color:white" width=32%| Kategórie ! colspan=16 style="background:#000347; color:white" width=59%| Roky |- style="font-size:80%; color:white" ! style="background:#000347; color:white"| –štatutárne– ! style="background:#000347; color:white" width=3%| 2004 ! style="background:#000347; color:white" width=3%| 2006 ! style="background:#000347; color:white" width=3%| 2008 ! style="background:#000347; color:white" width=3%| 2010 ! style="background:#000347; color:white" width=3%| 2012 ! style="background:#000347; color:white" width=3%| 2014 ! style="background:#000347; color:white" width=3%| 2016 ! style="background:#000347; color:white" width=3%| 2017 ! style="background:#000347; color:white" width=3%| 2018 ! style="background:#000347; color:white" width=3%| 2019 ! style="background:#000347; color:white" width=3%| 2020 ! style="background:#000347; color:white" width=3%| 2022 ! style="background:#000347; color:white" width=3%| 2023 ! style="background:#000347; color:white" width=3%| 2024 ! style="background:#000347; color:white" width=3%| 2025 ! style="background:#000347; color:white" width=3%| 2026 |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najlepší hraný film|Hraný film]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najlepší dokumentárny film|Dokumentárny film]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najlepší animovaný film|Animovaný film]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najlepší krátky film|Krátky film]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| <s>[[Slnko v sieti za Najlepší zahraničný film|Zahraničný film]]</s> | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najlepší televízny film, minisériu alebo seriál|TV hrané dielo]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najlepšiu réžiu|Réžia]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najlepší scenár|Scenár]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najlepšiu kameru|Kamera]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najlepší strih|Strih]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najlepší zvuk|Zvuk]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najlepšiu hudbu|Hudba]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| <s>[[Slnko v sieti za Najlepší výtvarný počin|Výtvarný počin]]</s> | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najlepšie kostýmy|Kostýmy]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najlepšie masky|Masky]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| <s>[[Slnko v sieti za Najlepšie kostýmy alebo masky|Kostýmy/masky]]</s> | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najlepšiu architektúru – scénografiu|Scénografia]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najlepšie vizuálne efekty|Vizuálne efekty]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najlepší mužský herecký výkon|Herec]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najlepší ženský herecký výkon|Herečka]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najlepší vedľajší mužský herecký výkon|Vedľajší herec]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najlepší vedľajší ženský herecký výkon|Vedľajšia herečka]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Celoživotné dielo|Sieň slávy]] {{small|(cena pocty)}}<sup>'''┼'''</sup> | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:#000347; color:white; font-size:80%;"| –neštatutárne– | colspan=16 style="background:white; border-right:1px solid white;"| |- ! style="background:white; text-align:left"| <s>[[Slnko v sieti za Objav roka|Objav roka]]</s> {{small|(finančná prémia)}}<sup>'''┼'''</sup> | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najobľúbenejší film|Najobľúbenejší film]] {{small|(cena divákov)}}<sup>'''┼'''</sup> | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; border-left:1px solid white; border-bottom:1px solid white; font-size:8pt; text-align:right"| Celkový počet kategórií na ročník ► ! style="background:white; font-size:8pt"| ''1'' ! style="background:white; font-size:8pt"| ''14'' ! style="background:white; font-size:8pt"| ''17'' ! style="background:white; font-size:8pt"| ''19'' ! style="background:white; font-size:8pt"| ''18'' ! style="background:white; font-size:8pt"| ''18'' ! style="background:white; font-size:8pt"| ''14'' ! style="background:white; font-size:8pt"| ''17'' ! style="background:white; font-size:8pt"| ''18'' ! style="background:white; font-size:8pt"| ''18'' ! style="background:white; font-size:8pt"| ''18'' ! style="background:white; font-size:8pt"| ''17'' ! style="background:white; font-size:8pt"| ''20'' ! style="background:white; font-size:8pt"| ''20'' ! style="background:white; font-size:8pt"| ''21'' ! style="background:white; font-size:8pt"| ''21'' |- | colspan=17 style="background:white; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| <sup>'''┼'''</sup> indikuje mimoriadnu alebo špeciálnu cenu |} == Superlatívy == {{Hlavný článok|Zoznam laureátov a kandidátov cien Slnko v sieti}} Najúspešnejším hraným filmom v doterajšej histórii odovzdávania cien je česko-slovenská [[dráma|historická dráma]] [[Ivo Trajkov|Iva Trajkova]] ''[[Piargy]]'' (2022), ovenčená celkom 11-timi trofejami. S&nbsp;9-timi výhrami nasleduje [[tragikomédia]] [[Juraj Nvota|Juraja Nvotu]] ''[[Muzika]]'' (2007) a ďalšia [[koprodukcia|koprodukčná]] [[biografia|životopisná dráma]] v&nbsp;réžii [[Julius Ševčík|Juliusa Ševčíka]] ''[[Masaryk (film)|Masaryk]]'' (2016), táto s 8-imi soškami. Medzi [[dokumentárny film|dokumentárnymi titulmi]] vedú 5-násobne ocenené ''[[Slepé lásky]]'' (2008) od [[Juraj Lehotský (režisér)|Juraja Lehotského]], medzi [[animácia (film)|animovano]]-hranými ''[[Hmyz (film)|Hmyz]]'' (2018) z&nbsp;autorskej dielne [[Jan Švankmajer|Jana Švankmajera]] a&nbsp;s&nbsp;dvomi oceneniami. V&nbsp;ostatných umeleckých žánroch sa žiadnej kinematografickej snímke nepodarilo obhájiť prípadné viacnásobné nominácie. == Podobné súťaže == {{Hlavný článok|Igric (súťaž)}} == Poznámky == <references group="p."/> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Slnko v sieti}} == Externé odkazy == {{Portál|Film}} * [https://slnkovsieti.sk/ Slnko v sieti] (aktuálne stránky) * [https://web.archive.org/web/20160426113526/http://www.slnkovsieti.sk/2004/ Slnko v sieti] (historický web do r.2016) * [https://archiv.slnkovsieti.sk/archiv Archív jednotlivých ročníkov vrátane štatútov] (podľa rokov) {{Slnko v sieti (cena)}} {{Navboxes | bodyclass = hlist | state = collapsed | title = [[:Kategória:Navigačné šablóny Slnka v sieti|Navigačné šablóny jednotlivých cien]] | titlestyle = background:#FFFFFF; color:#000347 |list = {{Slnko v sieti za Najlepší hraný film}} {{Slnko v sieti za Najlepší zahraničný film}} {{Slnko v sieti za Najlepší krátky film}} {{Slnko v sieti za Najlepší dokumentárny film}} {{Slnko v sieti za Najlepší animovaný film}} {{Slnko v sieti za Najlepší televízny film, minisériu alebo seriál}} {{Slnko v sieti za Najlepšiu réžiu}} {{Slnko v sieti za Najlepší scenár}} {{Slnko v sieti za Najlepšiu kameru}} {{Slnko v sieti za Najlepší strih}} {{Slnko v sieti za Najlepší zvuk}} {{Slnko v sieti za Najlepšiu hudbu}} {{Slnko v sieti za Najlepšiu architektúru – scénografiu}} {{Slnko v sieti za Najlepšie vizuálne efekty}} {{Slnko v sieti za Najlepší výtvarný počin}} {{Slnko v sieti za Najlepšie kostýmy}} {{Slnko v sieti za Najlepšie masky}} {{Slnko v sieti za Najlepšie kostýmy alebo masky}} {{Slnko v sieti za Najlepší mužský herecký výkon}} {{Slnko v sieti za Najlepší ženský herecký výkon}} {{Slnko v sieti za Najlepší vedľajší mužský herecký výkon}} {{Slnko v sieti za Najlepší vedľajší ženský herecký výkon}} {{Slnko v sieti za Objav roka}} {{Slnko v sieti za Celoživotné dielo}} {{Slnko v sieti za Najobľúbenejší film}} }} [[Kategória:Slnko v sieti (cena)| ]] [[Kategória:Filmové ocenenia na Slovensku]] [[Kategória:Slovenské ocenenia]] [[Kategória:Kinematografia na Slovensku]] pb5aa272xg0v89qtuydaurfyjsps0pq 8188239 8188238 2026-03-28T02:48:57Z Evernit 160276 /* Ceremónie */ aktual. 8188239 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {|class=infobox style="width:19.5em; background:#FFFFFF; font-size:100%" | colspan=2 align=center style=font-size:100%| '''Filmové ocenenia''' |- style="color: yellow" | colspan=2 style=background:#000347; align=center| '''Slnko v sieti''' |- | colspan=2; align=center| [[Súbor:Teatro Nacional de Eslovaquia Nocturna.jpg|260px]] |- | colspan=2 align=center style=font-size:85%| Bienálne organizované galavečery prebiehali prevažne v dobovom sídle [[Slovenské národné divadlo|SND]] v Bratislave |- | style=font-size:90%| '''Oblasť záujmu''' | style=font-size:90%| [[Filmové umenie|Filmové]] a [[televízne umenie]] |- | style=font-size:90%| '''Krajina''' | style=font-size:90%| [[Slovensko]] |- | style=font-size:90%| '''Organizátor''' | style=font-size:90%| [[Slovenská filmová a televízna akadémia|SFTA]] |- | style=font-size:90%| '''[[Slnko v sieti 2004|Inaugurácia]]''' | style=font-size:90%| [[23. november]] [[2004]] |- | style=font-size:90%| '''[[Slnko v sieti 2006|1. ročník]]''' | style=font-size:90%| [[8. december]] [[2006]] |- | style=font-size:90%| '''Počet kategórií''' | style=font-size:90%| 20 + 1 {{small|(ne[[akadémia|štatutárna]])}} |- | style=font-size:90%| '''[[Televízia (prenos)|Network]]''' | style=font-size:90%| [[Kanal1]] {{small|(priamy prenos)}} |- | style=font-size:90%| '''[[Web site|Oficiálny web]]''' | style=font-size:90%| {{URL|https://slnkovsieti.sk}} |- | colspan=2 style=background:#000347| |- | colspan=2 align=center style=font-size:90%| '''[[Slnko v sieti 2026|15. ročník]]''' (2026) |} '''Slnko v sieti''' je filmové ocenenie, ktoré od roku [[2004]] udeľuje [[Slovenská filmová a televízna akadémia]] (SFTA) za najlepšie [[filmové dielo|audiovizuálne diela]] a [[umelecká činnosť|umelecké výkony]] v oblasti tuzemskej [[kinematografia|kinematografie]]. Ako také je lokálnym ekvivalentom [[Academy Awards|amerických Oscarov]]. Slávnostný ceremoniál odovzdávania cien sa koná obyčajne v [[apríl]]i, do roku [[2024]] obvykle v&nbsp;[[televízia (prenos)|priamom prenose]] [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]]. Po jednoročnej prestávke, kedy bol dostupný výhradne prostredníctvom [[streaming]]u, jeho audiovizuálny prenos počnúc rokom [[2026]] zastrešuje TV stanica [[Kanal1]] čoby poskytovateľ služieb [[Digitálna televízia|DTV]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Cenu Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre si odnesie Zuzana Gindl-Tatárová | url = https://www.kinema.sk/filmova-novinka/325112/cenu-slnko-v-sieti-za-vynimocny-prinos-slovenskej-audiovizualnej-kulture-si-odnesie-zuzana-gindl-tatarova.htm | dátum vydania = 27.3.2026 | lokácia = ods. 7 | dátum prístupu = 28.3.2026 | vydavateľ = kinema.sk | url archívu = | dátum archivácie = }}</ref> Pri príležitosti [[Slnko v sieti 2004|nultého ročníku]] bola predstavená iba [[Slnko v sieti za Celoživotné dielo|čestná trofej]]. Ceny v súťažných kategóriách sa tak odovzdávajú od roku&nbsp;[[2006]], dodatočne aj za [[televízne umenie|televíznu hranú tvorbu]] (od&nbsp;r.&nbsp;[[2023]]) všeobecne. Vzhľadom na obmedzený počet každoročne produkovaných snímok v domácom [[filmový priemysel|filmovom priemysle]] boli do&nbsp;roku [[2016]] nominácie vyhlasované bienálne, každý druhý rok. Ich neskoršiu, už jednoročnú periodicitu, dočasne narušili následky [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie ochorenia COVID-19]]. == Soška a jej význam == Cena je pomenovaná podľa [[Slnko v sieti (film)|rovnomenného názvu jedného z filmov]] tzv. [[Dejiny filmu#Česko-slovenská nová vlna, 60. a 70. roky|Československej novej vlny]], ktorý ako dielo [[Štefan Uher|Štefana Uhera]] má ojedinelé postavenie v slovenskom audiovizuálnom umení. Podľa prehlásenia SFTA jej surreálny názov sekundárne odkazuje na neuchopiteľnosť vecí, pominuteľnosť okamihov či schopnosť filmu „zachytiť nezachytiteľné“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Slnko v sieti > O ocenení | url = https://slnkovsieti.sk/o-oceneni/ | dátum vydania = | lokácia = ods. 2 | dátum prístupu = 19.04.2019 | vydavateľ = slnkovsieti.sk | url archívu = https://web.archive.org/web/20220521081122/https://slnkovsieti.sk/o-oceneni/ | dátum archivácie = 2022-05-21 }}</ref><ref name="oCene">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = sim | titul = Slnko v sieti chce byť dôstojným pendantom iných národných cien | url = https://bratislava.sme.sk/c/1828105/slnko-v-sieti-chce-byt-dostojnym-pendantom-inych-narodnych-cien.html | dátum vydania = 19.11.2004 | lokácia = ods. 4 až 7 | dátum prístupu = 06.02.2024 | vydavateľ = ''[[SME]]'' | url archívu = https://web.archive.org/web/20230707163352/https://bratislava.sme.sk/c/1828105/slnko-v-sieti-chce-byt-dostojnym-pendantom-inych-narodnych-cien.html | dátum archivácie = 2023-07-07 }}</ref> Autorom výtvarného riešenia plastiky je [[sklárstvo|umelecký sklár]] [[Oliver Leššo]].<ref name="oCene"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Slnko v sieti – slovenský Oscar | url = https://www.kinema.sk/filmovy-clanok/32263/slnko-v-sieti-slovensky-oscar.htm | dátum vydania = 17.03.2008 | lokácia = ods. 4 | dátum prístupu = 06.02.2024 | vydavateľ = kinema.sk | url archívu = https://web.archive.org/web/20231215224232/https://www.kinema.sk/filmovy-clanok/32263/slnko-v-sieti-slovensky-oscar.htm | dátum archivácie = 2023-12-15 }}</ref> == Súťažné pravidlá == === Prihlasovanie filmov === [[Autorské dielo#Druhy autorských diel|Jednotlivé diela]] i osobitné výkony prihlasujú do [[súťaž]]e príslušní [[producent (umenie)|(ko)producenti]],{{#tag:ref|Ich označenie sa naprieč ročníkmi v štatúte obmieňalo, zrejme z dôvodu malého množstva domácich titulov vyrobených bez zahraničnej účasti. Do&nbsp;r.&nbsp;2014 prihlasoval film producent/koproducent,<ref name="statut2014"/> v&nbsp;r.&nbsp;2016<ref name="statut2016">{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFTA |titul = Slnko v sieti > Archív > Štatút > 2016 |url = https://archiv.slnkovsieti.sk/archiv |lokácia = Čl. II., ods. 1 (požiad. k TV dielam); čl. II., ods. 3 (dĺžka filmov); čl. III., ods. 1 (prihlasovatelia diel/forma prihlášok) |dátum vydania = 18.11.2015 |dátum prístupu = 08.02.2024 |vydavateľ = slnkovsieti.sk }}''(pozn. Archív vyžaduje manuálne vyhľadávanie podľa rokov)''</ref>{{--}}2020<ref name="statut2020">{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFTA |titul = Slnko v sieti > Štatút 2020 v znení zo 7.10.2019 |url = |lokácia = Čl. II., ods. 5{{--}}7 (štátna prísluš. tvorcov); čl. III., ods. 1 (prihlasovatelia diel) |dátum vydania = 07.10.2019 |dátum prístupu = 08.02.2024 |vydavateľ = slnkovsieti.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20200926145558/https://slnkovsieti.sk/statut |dátum archivácie = 2020-09-26 }}</ref> producent/slovenský koproducent, &nbsp;od&nbsp;r.&nbsp;2022 slovenský producent/slovenský koproducent.<ref name="statut2022"/>|group="p."}} v&nbsp;prípade televíznej tvorby prednostne ich pôvodní [[televízia|vysielatelia]] alebo poskytovatelia [[Audiovizuálna mediálna služba|AVMS]] na&nbsp;požiadanie.<ref name="statut2023">{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFTA |titul = Slnko v sieti > Štatút 2023 v znení zo 7.11.2022 |url = |lokácia = Čl. I., ods. 3 (počet filmov); čl. II., ods. 1 (požiad. k filmovým premiéram); čl. II., ods. 4 (dĺžka filmov); čl. II., ods. 9 (TV formát); čl. III., ods. 1 (prihlasovatelia diel); čl. III., ods. 4 (počet TV diel) |dátum vydania = 07.11.2022 |dátum prístupu = 07.02.2024 |vydavateľ = slnkovsieti.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221209113828/https://slnkovsieti.sk/statut/ |dátum archivácie = 2022-12-09 }}</ref> Počnúc rokom [[2020]] súťažia len filmy/výkony s&nbsp;preukázateľným zastúpením [[Slováci|miestnych tvorcov]] v&nbsp;minimálne troch rôznych [[povolanie (zamestnanie)|profesiách]],<ref name="statut2020"/> no v&nbsp;závislosti na kategórii: {| class="wikitable" style="width:88%; text-align:center" |- style="background:white; font-size:91%; color:black" ! style="background:white; color:black; border-left:1px solid white; border-top:1px solid white" width=22%| Kategória ! colspan=2 style="background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-right:1px solid white" width=66%| Povolené profesie s domácim zastúpením k r. 2025<ref name="statut2025"/> |- | style="background:white; text-align:left; border-left:1px solid white"| Hraný film | rowspan=6 style="background:white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white" width=14% valign=top| producent <br />režisér <br />scenárista <br />kameraman<sup>†</sup> <br />strihač<sup>†</sup> <br />zvukár<sup>†</sup> <br />skladateľ<sup>†</sup> | style="background:white; text-align:left; border-right:1px solid white" width=50%| + architekt/scénograf, kostymér, maskér, efekty, herci<sup>‡</sup> |- | style="background:white; text-align:left; border-left:1px solid white"| Dokumentárny film | style="background:white; text-align:left; border-right:1px solid white"| + efekty |- | style="background:white; text-align:left; border-left:1px solid white"| Krátky film | style="font-size:9pt; color:silver; text-align:left; background:white; border-right:1px solid white"| –iba tie nemenné na kategóriu– |- | style="background:white; text-align:left; border-left:1px solid white"| Animovaný film | style="background:white; text-align:left; border-right:1px solid white"| + kostymér, maskér, hl. výtvarník/animátor, efekty |- | style="background:white; text-align:left; border-left:1px solid white"| TV hrané dielo | style="background:white; text-align:left; border-right:1px solid white" width=36%| + architekt/scénograf, kostymér, maskér, efekty, herci<sup>‡</sup> |- | style="background:white; text-align:left; border-left:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| Osobné kategórie | style="background:white; text-align:left; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| + architekt/scénograf, kostymér, maskér, efekty, výtvarník<sup>✗</sup>, herci<sup>‡</sup> |- | style="background:white; border-left:1px solid white; border-bottom:1px solid white; border-right:1px solid white| | colspan=2 style="background:white; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-bottom:1px solid white; border-top:1px solid white; border-right:1px solid white"| <sup>'''†'''</sup> vyjme kategórie krátkeho filmu {{•}} <sup>'''‡'''</sup> vymedzuje hercov hlavných rolí {{•}} '''✗''' neplatí pre herecké kategórie |} Prihlášky sú od roku [[2022]] spoplatňované a podávajú sa [[internet|elektronicky]],<ref name="statut2025"/> donedávna paralelne tiež [[pošta|fyzicky]]<ref name="statut2022"/> (do&nbsp;r.&nbsp;2016 sa prijímali iba [[list (správa)|písomnou formou]]<ref name="statut2016"/>). ; Filmové kategórie Konečné nominácie sú vyhlasované len v tých kategóriách, v ktorých boli prihlásené aspoň tri filmy{{#tag:ref|Do r. 2022 bolo na jednu kategóriu požadovaných pre zmenu až päť prihlásených diel,<ref name="statut2022">{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFTA |titul = Slnko v sieti > Štatút 2022 v znení zo 7.9.2021 |url = |lokácia = Čl. I., ods. 3 (počet filmov); čl. II., ods. 4 (dĺžka filmov); čl. III. ods. 1 (prihlasovatelia diel); čl. III., ods. 2 (forma prihlášok/poplatky); šl. III. ods. 3 (počet. nominácie) |dátum vydania = 07.09.2021 |dátum prístupu = 07.02.2024 |vydavateľ = slnkovsieti.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20211215040324/https://slnkovsieti.sk/statut |dátum archivácie = 2022-12-09 }}</ref> kdežto ich dĺžka a&nbsp;do&nbsp;r.&nbsp;2014 musela presahovať len 63 min.<ref name="statut2014"> {{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFTA |titul = Slnko v sieti > Archív > Štatút > 2014 |url = https://archiv.slnkovsieti.sk/archiv |lokácia = Čl. II., ods. 2 (požad. kvóty podielov); čl. II., ods. 3 (dĺžka filmov); čl. III., ods. 1 (prihlasovatelia diel) |dátum vydania = |dátum prístupu = 07.02.2024 |vydavateľ = slnkovsieti.sk }}''(pozn. Archív vyžaduje manuálne vyhľadávanie podľa rokov)''</ref> V r. 2023{{--}}2024 museli súťažiť prinajmenšom štyri filmy.|group="p."}} – celovečerné s&nbsp;dĺžkou nad 70&nbsp;minút a ich kinodistribúciou uskutočnenou v&nbsp;[[kalendárny rok|hodnotenom období]].<ref name="statut2016"/> Od&nbsp;roku [[2017]] je obligátny takisto minimálny počet ich [[premietanie|komerčných projekcií]].<ref name="statut2017">{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFTA |titul = Slnko v sieti > Štatút 2017 v znení z 24.11.2016 |url = |lokácia = Čl. II., ods. 1 (počet projekcií) |dátum vydania = 24.11.2016 |dátum prístupu = 07.02.2024 |vydavateľ = sfta.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20190105082748/https://www.sfta.sk/static/show/sk/2017/sun/status |dátum archivácie = 2019-01-05 }}</ref> Uvedené kinopravidlo ani [[dĺžka|minutáž]] sa nevzťahujú na [[filmový žáner|žánrové kategórie]]. Pre dokumentárne a animované snímky tak ostáva záväzným akurát dátum ich [[premiéra|prvého uvedenia]], pričom dokumenty musia aktuálne už presahovať dĺžku 50&nbsp;minút.{{#tag:ref|Do&nbsp;r.&nbsp;[[2014]] táto nebola ohraničená, podobne ako u&nbsp;krátkych diel,<ref name="statut2014"/> ktoré sa kontinuálne vždy neudeľovali.|group="p."}}<ref name="statut2022"/> Stopáž kreslených je naďalej bezpredmetná, u krátkometrážnych však nesmie prekročiť 40 minút: {| class="wikitable" style="width:88%; text-align:center" |- style="background:white; font-size:85%; color:black" ! style="background:white; color:black; border-left:1px solid white; border-top:1px solid white" width=23%| Žáner ! style="background:white; color:black; border-top:1px solid white" width=14%| Dĺžka ! style="background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-right:1px solid white" width=51%| Iné požiadavky |- | style="background:white; text-align:left; border-left:1px solid white"| Hraný film | style="background:white"| nad 70 [[minúta|min]] | style="background:white; border-right:1px solid white"| kinopremiéra + 7 verejných predstavení |- | style="background:white; text-align:left; border-left:1px solid white"| Dokumentárny film | style=background:white| nad 50 min | rowspan=3 style="background:white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| premiéra |- | style="background:white; text-align:left; border-left:1px solid white"| Krátky film | style=background:white| do 40 min |- | style="background:white; text-align:left; border-left:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| Animovaný film | style="background:white; border-bottom:1px solid white"| — |} U tzv. [[antológia|antológií]] či titulov s viacerými [[kapitola|časťami]] môže u tých [[žáner (umelecký druh)|úzkoprofilových]] súťažiť iba jedna z nich.<ref name="statut2018"/> ; Televízna kategória V rámci zmiešanej TV kategórie sa prihlasujú výlučne hrané, [[dramatické umenie|dramatické diela]], a&nbsp;to maximálne tri na jednu inštitúciu. Na rozdiel od filmových počinov o&nbsp;ich kandidatúre rozhoduje odvysielanie, buďto tradičné ([[televízia (prenos)|TV prenos]]), alebo na&nbsp;požiadanie ([[stríming|streaming]]). Zatiaľ čo [[Slovenský televízny film|TV filmy]] a&nbsp;minisérie si konkurujú ako také, [[seriál]]y tiež s&nbsp;ohľadom na&nbsp;počet ich premiérových sérií. Podmienkou pre ich zaradenie do&nbsp;konkurzu je prinajmenšom päť odvysielaných častí: {| class="wikitable" style="width:88%; text-align:center" |- style="background:white; font-size:85%; color:black" ! style="background:white; color:black; border-left:1px solid white; border-top:1px solid white" width=23%| Žáner ! style="background:white; color:black; border-top:1px solid white" width=14%| Dĺžka ! style="background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-right:1px solid white" width=51%| Iné požiadavky |- | style="background:white; text-align:left; border-left:1px solid white"| TV film | style=background:white| nad 50 min | rowspan=2 style="background:white; border-right:1px solid white"| TV premiéra / streaming |- | style="background:white; text-align:left; border-left:1px solid white"| TV miniséria (2{{--}}4 epizódy) | style=background:white| nad 40 min ([[epizóda|ep.]]) |- | style="background:white; text-align:left; border-left:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| TV seriál (5{{--}}26 epizód){{#tag:ref|Do r. 2025 platilo pravidlo maximálne 16 epizód.|group="p."}} | style="background:white; border-bottom:1px solid white"| nad 10 min (ep.) | style="background:white; border-bottom:1px solid white; border-right:1px solid white"| TV premiéra / streaming + 5 zverejnených epizód |} Pokiaľ v sledovanom období došlo k uvedeniu viacerých [[séria|rád]] seriálu, tento do r. 2024 súťažil iba ako celok,<ref name="statut2022"/> od r. 2025 už i s prihliadnutím na radu.<ref name="statut2025">{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFTA |titul = Slnko v sieti > Štatút 2025 v znení z 8. 10. 2024 |url = |lokácia = |dátum vydania = 08.10.2024 |dátum prístupu = 08.06.2025 |vydavateľ = slnkovsieti.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20241204173527/https://slnkovsieti.sk/statut/ |dátum archivácie = 2024-12-04 }}</ref> ; Osobné a iné kategórie U kategórií hodnotiacich už menovité tvorivé výkony je možné nominovať [[jednotlivec|jednotlivcov]], ale aj [[kolektív|kolektívnu prácu]] niekoľkých v&nbsp;nej zaangažovaných umelcov zároveň – [[herectvo|herecké kategórie]] vynímajúc.<ref name="statut2012"> {{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFTA |titul = Slnko v sieti > Archív > Štatút > 2012 |url = https://archiv.slnkovsieti.sk/archiv |lokácia = Čl. III., ods. 3 (počet. nominácie); čl. III., ods. 5 (čestná cena) |dátum vydania = 19.10.2011 |dátum prístupu = 10.02.2024 |vydavateľ = slnkovsieti.sk }}''(pozn. Archív vyžaduje manuálne vyhľadávanie podľa rokov)''</ref> V&nbsp;týchto môžu v&nbsp;zastúpení jedného kinematografického diela kandidovať samostatne pre zmenu dva [[hlavná postava|hlavné]] či navyše až tri vedľajšie výkony. Súbežné nominácie v&nbsp;dodatočných kategóriách sa nevylučujú.<ref name="statut2022"/> Laureátov v čestnej kategórii určuje iba samotné Prezídium SFTA – na základe individuálnych návrhov jej členov.<ref name="statut2012"/> === Hlasovanie a výber nominácií === O výbere nominácií hlasuje akadémia prostredníctvom jej interného elektronického systému či formou hlasovacích lístkov. Hlasovanie je dvojkolové s&nbsp;cieľom vybrať vždy tri konečné nominácie. V&nbsp;prípade rovnakého množstva získaných hlasov sa počet kandidátov automaticky navyšuje. V prvom kole označujú akademici tri najlepšie diela/výkony bez ďalšieho hodnotenia, v&nbsp;tom druhom priraďujú užšie nominovaným i&nbsp;konkrétne poradie. Držiteľom ocenenia v&nbsp;tej-ktorej kategórii sa tak stáva kandidát s&nbsp;najvyšším počtom prvých miest, v&nbsp;prípade ich nerozhodnosti tých druhých, alebo následne tretích miest. Pokiaľ ani tie finálne nerozhodnú o&nbsp;jedinom suverénnom víťazovi, cena bude udelená „ex aequo“ (k tejto situácii došlo zatiaľ iba v&nbsp;r.&nbsp;2017, kedy boli v&nbsp;rámci zvuku ocenené až dva filmy). == Ceremónie == Odhliadnuc od dvojročnej periodicity úvodných ročníkov ceremónie ako také menili neraz svoje miesto, dátum konania, aj čas ich prípadného televízneho prenosu. Stabilizoval sa akurát mesiac odovzdávania cien ([[apríl]]) a dočasne i TV inštitúcia pre zabezpečenie audiovizuálneho záznamu ([[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]]), výhradný okruh zmluvnej TV stanice ([[Jednotka (RTVS)|Jednotka]]) či presný [[hlavný vysielací čas|čas slotu]]. Miesto konania či konkrétny deň v týždni pretrvávajú variabilne, najčastejšie však ceremoniály prebiehali v [[Historická budova Slovenského národného divadla|pôvodnej budove SND]] alebo [[Stará tržnica (Bratislava)|bývalej bratislavskej tržnici]]. Z komerčného hľadiska uskutočnené prenosy z eventu nepatria medzi divácky atraktívne; ich [[peoplemeter|TV výkony]] sa tak radia medzi priemerné — [[cirka|zhruba]] 176 tisíc divákov na ročník. Najväčší ohlas zožal [[Slnko v sieti 2008|druhý oficiálny ceremoniál]] ([[2008]]) z dvoch v zázname, či presnejšie ten prvý uvedený na verejnoprávnej Jednotke i&nbsp;v&nbsp;neskoršom [[hlavný vysielací čas|„prime time“]]. Následne organizované galavečery, vysielané už formou priamych prenosov, evidovali výrazné medziročné poklesy. Pozvoľný nárast ich [[Peoplemeter|sledovanosti]] zaznamenali [[Slnko v sieti 2016|šiesty]] (2016) až [[Slnko v sieti 2019|deviaty]] ročník ([[2019]]), neskôr opäť počnúc [[Slnko v sieti 2022|jedenástym]] (2022). Výkony oboch ceremónií odvysielaných na [[Dvojka (RTVS) |minoritnej Dvojke]] patrili medzi tie najslabšie. {| class="wikitable" style="width:100%; text-align:center" |- style="color: white" ! rowspan=2 style=background:#000347 width=8%| {{farba|white|Ročník}} ! rowspan=2 colspan=2 style=background:#000347 width=22%| {{farba|white|Dátum konania}} ! rowspan=2 style=background:#000347 width=28%| {{farba|white|Miesto konania}} ! colspan=3 style=background:#000347 width=22%| {{farba|white|Network}} ! colspan=2 style=background:#000347 width=20%| [[Peoplemeter|{{farba|white|Sledovanosť (12+)}}]] |- style="font-size:80%; color:white" ! rowspan=2 style=background:#000347 width=7%| {{farba|white|Stanica}} ! rowspan=2 style=background:#000347 width=7%| {{farba|white|Okruh}} ! rowspan=2 style=background:#000347 width=8%| {{farba|white|Slot}} ! rowspan=2 style=background:#000347 width=9%| {{farba|white|Podiel}} ! rowspan=2 style=background:#000347 width=11%| {{farba|white|Počet divákov}} |- ! style=background:white| [[Slnko v sieti 2004|0.]]{{small|<sup>n</sup>}} | style="background:white; font-size:8pt; border-right:1px solid white; text-align:right" width=3%| {{colorbox|#FFFFD0}} | align=left bgcolor=white| [[23. november]] [[2004]] | bgcolor=white| [[Zoznam kín v Bratislave#Bývalé kiná|Kino Tatra]], [[Bratislava]]<sup>(na pozvánky)</sup> |- ! style=background:white| [[Slnko v sieti 2006|1.]]{{small|<sup>b</sup>}} | style="background:white; font-size:8pt; border-right:1px solid white; text-align:right" width=3%| {{colorbox|#CEF2E0}} | align=left bgcolor=white| [[8. december]] [[2006]] | bgcolor=white| [[Aupark (Bratislava)|Palace Cinemas]], Bratislava | bgcolor=white rowspan=2| [[Slovenská televízia|STV]] | bgcolor=white| [[Dvojka (RTVS)|2]] | bgcolor=white| 20:06{{small|{{#tag:ref|Záznam ceremoniálu bol odvysielaný v sobotu, 16.12.2006.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = STEJSKAL, Bohumil | titul = Týždňovka: žiariaci Rozboril a fenomenálna Teodora | lokácia = ods. 1 a 2 | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tyzdnovka-ziariaci-rozboril-a-fenomenalna-teodora.html | dátum vydania = 18.12.2006 | dátum prístupu = 26.03.2017 |url archívu = https://web.archive.org/web/20221126131909/https://medialne.trend.sk/televizia/tyzdnovka-ziariaci-rozboril-fenomenalna-teodora |dátum archivácie = 2022-11-26 | vydavateľ = ''[[Trend (slovenské periodikum)|Trend]]''}}</ref><ref name=VSV2021/>|group="p."}}}} | bgcolor=white| 4,6 [[percento|%]] | bgcolor=white| 88 [[1 000 (číslo)|tis.]]<ref name=VSV2021>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Vzťahy s verejnosťou | titul = FW: Sledovanost Slnko v sieti | poznámka = Údaje poskytnuté elektronicky Sekciou marketingu a komunikácie RTVS | url = | dátum vydania = 21.04.2021 | dátum prístupu = 21.04.2021 | vydavateľ = RTVS}}</ref> |- ! style=background:white| [[Slnko v sieti 2008|2.]]{{small|<sup>b</sup>}} | style="background:white; font-size:8pt; border-right:1px solid white; text-align:right" width=3%| {{colorbox|#FFE0E0}} | align=left bgcolor=white| [[19. apríl]] [[2008]] | bgcolor=white rowspan=2| [[Historická budova Slovenského národného divadla|Historická budova SND]], Bratislava | bgcolor=white| [[Jednotka (RTVS)|1]] | bgcolor=white| 21:15 | bgcolor=white| 22,2 % | bgcolor=white| 333 tis.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = KOČIŠEK, Lukáš | titul = Slováci pozerali Slnko v sieti | lokácia = ods. 3 | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/-b-slovaci-pozerali-slnko-v-sieti-b-.html | dátum vydania = 21.04.2008 | dátum prístupu = 26.03.2017 | url archívu = https://web.archive.org/web/20221126122539/https://medialne.trend.sk/televizia/b-slovaci-pozerali-slnko-sieti-b | dátum archivácie = 2022-11-26 | vydavateľ = ''Trend''}}</ref> |- ! style=background:white| [[Slnko v sieti 2010|3.]]{{small|<sup>b</sup>}} | style="background:white; font-size:8pt; border-right:1px solid white; text-align:right" width=3%| {{colorbox|#FFFFD0}} | align=left bgcolor=white| [[27. apríl]] [[2010]] | colspan=2 bgcolor=white| [[TV JOJ]] | bgcolor=white| 20:15 | bgcolor=white| 13,4 % | bgcolor=white| 219 tis.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = KOČIŠEK, Lukáš | titul = Diváci Joj ohrdli najlepšie slovenské filmy | lokácia = ods. 2 a 6 | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/divaci-joj-ohrdli-najlepsie-slovenske-filmy.html | dátum vydania = 28.04.2010 | dátum prístupu = 26.03.2017 | url archívu = https://web.archive.org/web/20221126114902/https://medialne.trend.sk/televizia/divaci-joj-ohrdli-najlepsie-slovenske-filmy | dátum archivácie = 2022-11-26 | vydavateľ = ''Trend''}}</ref> |- ! style=background:white| [[Slnko v sieti 2012|4.]]{{small|<sup>b</sup>}} | style="background:white; font-size:8pt; border-right:1px solid white; text-align:right" width=3%| {{colorbox|#FFFFD0}} | align=left bgcolor=white| [[17. apríl]] [[2012]] | bgcolor=white| [[Nová budova Slovenského národného divadla|Nová budova SND]], Bratislava | rowspan=10 bgcolor=white| [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] | bgcolor=white| 1 | bgcolor=white| 20:10 | bgcolor=white| 5,6 % | bgcolor=white| 124 tis.<ref name=VSV2021/> |- ! style=background:white| [[Slnko v sieti 2014|5.]]{{small|<sup>b</sup>}} | style="background:white; font-size:8pt; border-right:1px solid white; text-align:right" width=3%| {{colorbox|#FFE0E0}} | align=left bgcolor=white| [[26. apríl]] [[2014]] | bgcolor=white| Historická budova SND, Bratislava | bgcolor=white| 2 | bgcolor=white| 21:23 | bgcolor=white| 1,8 % | bgcolor=white| 38 tis.<ref name=VSV2021/> |- ! style=background:white| [[Slnko v sieti 2016|6.]]{{small|<sup>b</sup>}} | style="background:white; font-size:8pt; border-right:1px solid white; text-align:right" width=3%| {{colorbox|#FFE0E0}} | align=left bgcolor=white| [[16. apríl]] [[2016]] | bgcolor=white| Nová budova SND, Bratislava | rowspan=8 bgcolor=white| 1 | bgcolor=white| 20:27 | bgcolor=white| 7,4 % | bgcolor=white| 143 tis.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = POLÁŠ, Martin | titul = Vtedy na Západe spadlo o polovicu, Tvoja tvár sa vrátila pod pol milión | lokácia = ods. 8 | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/vtedy-na-zapade-spadlo-o-polovicu-tvoja-tvar-sa-vratila-pod-pol-milion.html | dátum vydania = 18.04.2016 | dátum prístupu = 26.03.2017 | url archívu = https://web.archive.org/web/20221126113105/https://medialne.trend.sk/televizia/vtedy-zapade-spadlo-polovicu-tvoja-tvar-vratila-pol-milion | dátum archivácie = 2022-11-26 | vydavateľ = ''Trend''}}</ref> |- ! style=background:white| [[Slnko v sieti 2017|7.]] | style="background:white; font-size:8pt; border-right:1px solid white; text-align:right" width=3%| {{colorbox|#CEF2E0}} | align=left bgcolor=white| [[7. apríl]] [[2017]] | rowspan=4 bgcolor=white| [[Stará tržnica (Bratislava)|Stará tržnica]], Bratislava | bgcolor=white| 20:25 | bgcolor=white| 9,5 % | bgcolor=white| 198 tis.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = POLÁŠ, Martin | titul = Finále Zem spieva dominovalo, Farmu zdolala filmová premiéra | lokácia = posled. ods. | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/finale-zem-spieva-dominovalo-farmu-zdolala-filmova-premiera.html | dátum vydania = 10.04.2016 | dátum prístupu = 10.04.2017 | url archívu = https://web.archive.org/web/20231219003432/https://medialne.trend.sk/televizia/finale-zem-spieva-dominovalo-farmu-zdolala-filmova-premiera | dátum archivácie = 2023-12-19 | vydavateľ = ''Trend''}}</ref> |- ! style=background:white| [[Slnko v sieti 2018|8.]] | style="background:white; font-size:8pt; border-right:1px solid white; text-align:right" width=3%| {{colorbox|#CEF2E0}} | align=left bgcolor=white| [[6. apríl]] [[2018]] | bgcolor=white| 20:31 | bgcolor=white| 10,2 % | bgcolor=white| 197 tis.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = POLÁŠ, Martin | titul = Seriál Inšpektor Max finišoval so 400-tisíc divákmi | lokácia = posled. ods. | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/serial-inspektor-max-finisoval-so-400-tisic-divakmi.html | dátum vydania = 09.04.2018 | dátum prístupu = 05.07.2018 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230403232458/https://medialne.trend.sk/televizia/serial-inspektor-max-finisoval-400-tisic-divakmi | dátum archivácie = 2023-04-03 | vydavateľ = ''Trend''}}</ref> |- ! style=background:white| [[Slnko v sieti 2019|9.]] | style="background:white; font-size:8pt; border-right:1px solid white; text-align:right" width=3%| {{colorbox|#CEF2E0}} | align=left bgcolor=white| [[5. apríl]] [[2019]] | rowspan=2 bgcolor=white| 20:30 | bgcolor=white| 12,3 % | bgcolor=white| 235 tis.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Vzťahy s verejnosťou | titul = RE: Kontaktny formular rtvs.sk | poznámka = Údaje poskytnuté elektronicky Sekciou marketingu a komunikácie RTVS | url = | dátum vydania = 18.04.2019 | dátum prístupu = 18.04.2019 | vydavateľ = RTVS}}</ref> |- ! style=background:white| [[Slnko v sieti 2020|10.]] | style="background:white; font-size:8pt; border-right:1px solid white; text-align:right" width=3%| {{colorbox|#FDEE00}} | align=left bgcolor=white| [[9. september]] [[2020]]{{small|{{#tag:ref|Pôvodný termín (piatok, [[17. apríl|17.4.]]2020) bol z dôvôdu [[Pandémia ochorenia COVID-19 na Slovensku|pandémie koronavírusu]] zrušený.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = HAČUNDOVÁ, Henrieta | titul = Koronavírus je neúprosný. Odovzdávanie cien Slnko v sieti zrejme tak skoro nebude | url = https://regiony.zoznam.sk/koronavirus-je-neuprosny-odovzdavanie-cien-slnko-v-sieti-zrejme-tak-skoro-nebude/ | dátum vydania = 12.03.2020 | dátum prístupu = 28.04.2020 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230724104452/https://regiony.zoznam.sk/koronavirus-je-neuprosny-odovzdavanie-cien-slnko-v-sieti-zrejme-tak-skoro-nebude/ | dátum archivácie = 2023-07-24 | vydavateľ = [[zoznam.sk]]}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = RED | titul = Strategický online denník: Prinášame najnovšie informácie z marketingu a médií v čase pandémie | kapitola = Televízie rušia výrobu svojich programov | url = https://strategie.hnonline.sk/media/2113039-online-dennik-v-case-koronavirusu | dátum vydania = 10.03.2020 | dátum prístupu = 28.04.2020 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230929011302/https://strategie.hnonline.sk/news/media/2113039-online-dennik-v-case-koronavirusu | dátum archivácie = 2023-09-29 | vydavateľ = ''[[Hospodárske noviny]]''}}</ref> Následkom pretrvávajúceho [[mimoriadna situácia|núdzového stavu]], v r. 2021 bola tak každoročná periodicita výročných galavečerov narušená.|group="p."}}}} | bgcolor=white| 8,1 % | bgcolor=white| 144 tis.<ref name=VSV2021/> |- ! style=background:white| [[Slnko v sieti 2022|11.]]{{small|<sup>b</sup>}} | style="background:white; font-size:8pt; border-right:1px solid white; text-align:right" width=3%| {{colorbox|#FFE0E0}} | align=left bgcolor=white| [[9. apríl]] [[2022]] | bgcolor=white| Historická budova SND, Bratislava | bgcolor=white| 20:32 | bgcolor=white| 9,3 % | bgcolor=white| 182 tis.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = PMT / Kantar Slovakia | titul = Relácia Milujem Slovensko sa teší priazni divákov aj v 11. sezóne. RTVS pritiahla počas víkendu divákov aj hokejom | lokácia = ods. 3 | url = https://rtvs.org/aktualne-oznamy-tlacove-spravy-pr/288586_relacia-milujem-slovensko-sa-tesi-priazni-divakov-aj-v-11-sezone-rtvs-pritiahla-pocas-vikendu | dátum vydania = 11.04.2022 | dátum prístupu = 11.04.2022 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230408040001/https://www.rtvs.org/aktualne-oznamy-tlacove-spravy-pr/288586_relacia-milujem-slovensko-sa-tesi-priazni-divakov-aj-v-11-sezone-rtvs-pritiahla-pocas-vikendu-divakov-aj-hokejom | dátum archivácie = 2023-04-08 | vydavateľ = rtvs.org}}</ref> |- ! style=background:white| [[Slnko v sieti 2023|12.]] | style="background:white; font-size:8pt; border-right:1px solid white; text-align:right" width=3%| {{colorbox|#FFE0E0}} | align=left bgcolor=white| [[15. apríl]] [[2023]] | rowspan=3 bgcolor=white| [[Slovenský rozhlas]], Bratislava | bgcolor=white| 20:33 | bgcolor=white| 11,1 % | bgcolor=white| 190 tis.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = PMT / Kantar Slovakia | titul = Udeľovanie cien Slnko v sieti si pozrelo až 190-tisíc divákov, ale lídrom bol Let´s dance | lokácia = ods. „Prehlaď výkonnosti slovenských televízií 15.4. 2023 v cieľovej skupine 12+“ | url = https://medialne.trend.sk/televizia/udelovanie-cien-slnko-sieti-pozrelo-190-tisic-divakov-ale-lidrom-bol-let-dance/2 | dátum vydania = 17.04.2023 | dátum prístupu = 18.04.2022 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230423065936/https://medialne.trend.sk/televizia/udelovanie-cien-slnko-sieti-pozrelo-190-tisic-divakov-ale-lidrom-bol-let-dance/2 | dátum archivácie = 2023-04-23 | vydavateľ = trend.sk}}</ref> |- ! style=background:white| [[Slnko v sieti 2024|13.]] | style="background:white; font-size:8pt; border-right:1px solid white; text-align:right" width=3%| {{colorbox|#CEF2E0}} | align=left bgcolor=white| [[26. apríl]] [[2024]] | bgcolor=white| 20:30 | style="background:white;"| 13,4 % | style="background:white;"| 203 tis.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Najvyššiu sledovanosť malo Let´s Dance, diváci videli aj Záhady tela či Nové bývanie | lokácia = obr. 1 | url = https://medialne.trend.sk/televizia/najvyssiu-sledovanost-malo-let-dance-divaci-videli-aj-zahady-tela-nove-byvanie | dátum vydania = 29.04.2024 | dátum prístupu = 29.04.2024 | vydavateľ = ''Trend''}}</ref> |- ! style=background:white| [[Slnko v sieti 2025|14.]] | style="background:white; font-size:8pt; border-right:1px solid white; text-align:right" width=3%| {{colorbox|#FDEE00}} | align=left bgcolor=white| [[16. apríl]] [[2025]] | bgcolor=white colspan=2 bgcolor=white| oficiálny web{{#tag:ref|(Výhradne formou [[streaming]]u.)|group="p."}} | rowspan=2 bgcolor=white| 19:00 | style="background:white; border-bottom:1px solid white; border-right:1px solid white" bgcolor=white| | style="background:white; border-bottom:1px solid white; border-right:1px solid white" bgcolor=white| |- ! style=background:white| [[Slnko v sieti 2026|15.]] | style="background:white; font-size:8pt; border-right:1px solid white; text-align:right" width=3%| {{colorbox|#FDAE00}} | align=left bgcolor=white| 9. apríl [[2026]] | bgcolor=white| Stará tržnica, Bratislava | bgcolor=white colspan=2 bgcolor=white| [[Kanal1]] | style="background:white; border-top:1px solid white; border-right:1px solid white" bgcolor=white| | style="background:white; border-top:1px solid white; border-right:1px solid white" bgcolor=white| |- ! style="background:white; border-left:1px solid white; border-bottom:1px solid white; font-size:8pt; text-align:right"| Legenda ► ! colspan=2 style="background:white; font-size:8pt" width=22%| {{colorbox|#FFFFD0}} [[Utorok|Ut]]{{•}} {{colorbox|#FDEE00}} [[Streda|St]]{{•}} {{colorbox|#FDAE00}} [[Štvrtok|Št]]{{•}}{{colorbox|#CEF2E0}} [[Piatok|Pi]]{{•}} {{colorbox|#FFE0E0}} [[Sobota|So]] | colspan=3 style="background:white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white; font-size:8pt; text-align:center" width=42%| <sup>'''n'''</sup> indikuje nultý, nesúťažný ročník {{•}} <sup>'''b'''</sup> indikuje bienálne ceremónie ! style="background:white; lef-bottom:1px solid whitebackground:white; border-bottom:1px solid white; font-size:8pt; text-align:right"| Priemer ► ! style="background:white; font-size:8pt"| 9,9 % ! style="background:white; font-size:8pt"| 176 tis. |- | colspan=9 style="background:white; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white" width=100%| Vyjme prvých dvoch ročníkov odvysielaných v TV zázname, 2. až 13. v priamom prenose (0. ročník pravdepodobne bez záznamu, 14. výhradne [[online]]). |} == Kategórie == Najviac štatutárnych ocenení rozdali [[akadémia (spoločnosť učencov)|akademici]] v roku 2023, kedy ich celkový súčet – devätnásť – navýšili dve najnovšie kategórie, odmeňujúce i&nbsp;[[Slnko v sieti za Najlepšie vizuálne efekty|vizuálne filmové efekty]] či [[Slnko v sieti za Najlepší televízny film, minisériu alebo seriál|TV hrané počiny]]. U ročníkov vyhlasovaných najprv bienálne sa ich počet v rokoch [[2010]] až 2014 ustálil na osemnásť na&nbsp;ceremóniu. Najmenej sošiek, presnejšie štrnásť, udelila SFTA počas prvého (2006) a šiesteho (2016) ročníka. Pravidelne udeľovanou je mimoriadna [[Slnko v sieti za Celoživotné dielo|cena pocty]], garantovaná už počnúc [[inaugurácia|inauguračnou ceremóniou]], často tiež početným laureátom. Zo zvyšných špeciálnych ocenení, tieto dočasne navýšila takisto jedna rentabilná cena, a&nbsp;to [[Slnko v sieti za Objav roka|Objav roka]] (2008{{--}}2010), alebo tá divácka za [[Slnko v sieti za Najobľúbenejší film|Najpopulárnejší film]] (od&nbsp;r.&nbsp;[[2017]]). Prechodne sa však vyhlasovali i žánrové kategórie ako [[Slnko v sieti za Najlepší zahraničný film|Najlepší cudzojazyčný]] (2006{{--}}2014) či [[Slnko v sieti za Najlepší krátky film|Najlepší krátkometrážny film]] (2010{{--}}2014). Z hľadiska formy či konceptu – u kategórie vyhradenej [[výtvarné umenie|výtvarným počinom]], zápasili akademici s&nbsp;konštantnými problémami jej jednoznačného vymedzenia. Počas prvých dvoch ročníkov SFTA oceňovala príslušných tvorcov bez rozlišovania (2006 – 2008), v nasledujúcich troch už pre [[kostým|kostymérov]] vyčlenila samostatnú kategóriu (2010 – 2014), aby túto neskôr príležitostne zlúčila s&nbsp;[[maska|umeleckými maskérmi]] (2016). Následkom toho boli zástupcovia výtvarného umenia oceňovaní nad rámec jedinej kategórie. Počnúc siedmym ceremoniálom (2017) sú ich nominácie už nezávislé. U hereckých kategórií došlo k [[precedens|bezprecedentnej situácii]] v roku 2019, kedy akadémia udelila kolektívnu cenu [[Slnko v sieti za Najlepší mužský herecký výkon|dvom protagonistom]] súčasne, hoci oficiálny štatút súťaže takúto alternatívu povoľoval len za výhradne spoluautorské, respektíve ostatné tvorivé výkony.{{#tag:ref|[[Článok|Čl.]] III., [[odsek|ods.]] 2 v znení z 20.9.2017.<ref name="statut2018">{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFTA |titul = Slnko v sieti > Štatút 2018 v znení z 20.9.2017 |url = |lokácia = Čl. II., ods. 3 (seriál. diela); čl. III., ods. 2 (početné prihlasovanie tvorcov) |dátum vydania = 20.09.2017 |dátum prístupu = 19.04.2019 |vydavateľ = slnkovsieti.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20190325094246/https://slnkovsieti.sk/statut |dátum archivácie = 2019-03-25 }}</ref>|group="p."}} {| class="wikitable" style="width:91%; text-align:center" |+ Prehľad jednotlivých kategórií a ich vyhlasovanie v priebehu súťaže |- style="color: white"; ! style="background:#000347; color:white" width=32%| Kategórie ! colspan=16 style="background:#000347; color:white" width=59%| Roky |- style="font-size:80%; color:white" ! style="background:#000347; color:white"| –štatutárne– ! style="background:#000347; color:white" width=3%| 2004 ! style="background:#000347; color:white" width=3%| 2006 ! style="background:#000347; color:white" width=3%| 2008 ! style="background:#000347; color:white" width=3%| 2010 ! style="background:#000347; color:white" width=3%| 2012 ! style="background:#000347; color:white" width=3%| 2014 ! style="background:#000347; color:white" width=3%| 2016 ! style="background:#000347; color:white" width=3%| 2017 ! style="background:#000347; color:white" width=3%| 2018 ! style="background:#000347; color:white" width=3%| 2019 ! style="background:#000347; color:white" width=3%| 2020 ! style="background:#000347; color:white" width=3%| 2022 ! style="background:#000347; color:white" width=3%| 2023 ! style="background:#000347; color:white" width=3%| 2024 ! style="background:#000347; color:white" width=3%| 2025 ! style="background:#000347; color:white" width=3%| 2026 |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najlepší hraný film|Hraný film]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najlepší dokumentárny film|Dokumentárny film]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najlepší animovaný film|Animovaný film]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najlepší krátky film|Krátky film]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| <s>[[Slnko v sieti za Najlepší zahraničný film|Zahraničný film]]</s> | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najlepší televízny film, minisériu alebo seriál|TV hrané dielo]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najlepšiu réžiu|Réžia]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najlepší scenár|Scenár]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najlepšiu kameru|Kamera]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najlepší strih|Strih]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najlepší zvuk|Zvuk]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najlepšiu hudbu|Hudba]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| <s>[[Slnko v sieti za Najlepší výtvarný počin|Výtvarný počin]]</s> | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najlepšie kostýmy|Kostýmy]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najlepšie masky|Masky]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| <s>[[Slnko v sieti za Najlepšie kostýmy alebo masky|Kostýmy/masky]]</s> | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najlepšiu architektúru – scénografiu|Scénografia]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najlepšie vizuálne efekty|Vizuálne efekty]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najlepší mužský herecký výkon|Herec]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najlepší ženský herecký výkon|Herečka]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najlepší vedľajší mužský herecký výkon|Vedľajší herec]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najlepší vedľajší ženský herecký výkon|Vedľajšia herečka]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Celoživotné dielo|Sieň slávy]] {{small|(cena pocty)}}<sup>'''┼'''</sup> | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:#000347; color:white; font-size:80%;"| –neštatutárne– | colspan=16 style="background:white; border-right:1px solid white;"| |- ! style="background:white; text-align:left"| <s>[[Slnko v sieti za Objav roka|Objav roka]]</s> {{small|(finančná prémia)}}<sup>'''┼'''</sup> | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] |- ! style="background:white; text-align:left"| [[Slnko v sieti za Najobľúbenejší film|Najobľúbenejší film]] {{small|(cena divákov)}}<sup>'''┼'''</sup> | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Button cancel.svg|15px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] | style=background:white| [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|13px]] |- ! style="background:white; border-left:1px solid white; border-bottom:1px solid white; font-size:8pt; text-align:right"| Celkový počet kategórií na ročník ► ! style="background:white; font-size:8pt"| ''1'' ! style="background:white; font-size:8pt"| ''14'' ! style="background:white; font-size:8pt"| ''17'' ! style="background:white; font-size:8pt"| ''19'' ! style="background:white; font-size:8pt"| ''18'' ! style="background:white; font-size:8pt"| ''18'' ! style="background:white; font-size:8pt"| ''14'' ! style="background:white; font-size:8pt"| ''17'' ! style="background:white; font-size:8pt"| ''18'' ! style="background:white; font-size:8pt"| ''18'' ! style="background:white; font-size:8pt"| ''18'' ! style="background:white; font-size:8pt"| ''17'' ! style="background:white; font-size:8pt"| ''20'' ! style="background:white; font-size:8pt"| ''20'' ! style="background:white; font-size:8pt"| ''21'' ! style="background:white; font-size:8pt"| ''21'' |- | colspan=17 style="background:white; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| <sup>'''┼'''</sup> indikuje mimoriadnu alebo špeciálnu cenu |} == Superlatívy == {{Hlavný článok|Zoznam laureátov a kandidátov cien Slnko v sieti}} Najúspešnejším hraným filmom v doterajšej histórii odovzdávania cien je česko-slovenská [[dráma|historická dráma]] [[Ivo Trajkov|Iva Trajkova]] ''[[Piargy]]'' (2022), ovenčená celkom 11-timi trofejami. S&nbsp;9-timi výhrami nasleduje [[tragikomédia]] [[Juraj Nvota|Juraja Nvotu]] ''[[Muzika]]'' (2007) a ďalšia [[koprodukcia|koprodukčná]] [[biografia|životopisná dráma]] v&nbsp;réžii [[Julius Ševčík|Juliusa Ševčíka]] ''[[Masaryk (film)|Masaryk]]'' (2016), táto s 8-imi soškami. Medzi [[dokumentárny film|dokumentárnymi titulmi]] vedú 5-násobne ocenené ''[[Slepé lásky]]'' (2008) od [[Juraj Lehotský (režisér)|Juraja Lehotského]], medzi [[animácia (film)|animovano]]-hranými ''[[Hmyz (film)|Hmyz]]'' (2018) z&nbsp;autorskej dielne [[Jan Švankmajer|Jana Švankmajera]] a&nbsp;s&nbsp;dvomi oceneniami. V&nbsp;ostatných umeleckých žánroch sa žiadnej kinematografickej snímke nepodarilo obhájiť prípadné viacnásobné nominácie. == Podobné súťaže == {{Hlavný článok|Igric (súťaž)}} == Poznámky == <references group="p."/> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Slnko v sieti}} == Externé odkazy == {{Portál|Film}} * [https://slnkovsieti.sk/ Slnko v sieti] (aktuálne stránky) * [https://web.archive.org/web/20160426113526/http://www.slnkovsieti.sk/2004/ Slnko v sieti] (historický web do r.2016) * [https://archiv.slnkovsieti.sk/archiv Archív jednotlivých ročníkov vrátane štatútov] (podľa rokov) {{Slnko v sieti (cena)}} {{Navboxes | bodyclass = hlist | state = collapsed | title = [[:Kategória:Navigačné šablóny Slnka v sieti|Navigačné šablóny jednotlivých cien]] | titlestyle = background:#FFFFFF; color:#000347 |list = {{Slnko v sieti za Najlepší hraný film}} {{Slnko v sieti za Najlepší zahraničný film}} {{Slnko v sieti za Najlepší krátky film}} {{Slnko v sieti za Najlepší dokumentárny film}} {{Slnko v sieti za Najlepší animovaný film}} {{Slnko v sieti za Najlepší televízny film, minisériu alebo seriál}} {{Slnko v sieti za Najlepšiu réžiu}} {{Slnko v sieti za Najlepší scenár}} {{Slnko v sieti za Najlepšiu kameru}} {{Slnko v sieti za Najlepší strih}} {{Slnko v sieti za Najlepší zvuk}} {{Slnko v sieti za Najlepšiu hudbu}} {{Slnko v sieti za Najlepšiu architektúru – scénografiu}} {{Slnko v sieti za Najlepšie vizuálne efekty}} {{Slnko v sieti za Najlepší výtvarný počin}} {{Slnko v sieti za Najlepšie kostýmy}} {{Slnko v sieti za Najlepšie masky}} {{Slnko v sieti za Najlepšie kostýmy alebo masky}} {{Slnko v sieti za Najlepší mužský herecký výkon}} {{Slnko v sieti za Najlepší ženský herecký výkon}} {{Slnko v sieti za Najlepší vedľajší mužský herecký výkon}} {{Slnko v sieti za Najlepší vedľajší ženský herecký výkon}} {{Slnko v sieti za Objav roka}} {{Slnko v sieti za Celoživotné dielo}} {{Slnko v sieti za Najobľúbenejší film}} }} [[Kategória:Slnko v sieti (cena)| ]] [[Kategória:Filmové ocenenia na Slovensku]] [[Kategória:Slovenské ocenenia]] [[Kategória:Kinematografia na Slovensku]] s4jaecbc701t52enkgnsdccfxibsdrq Šablóna:Slnko v sieti za Celoživotné dielo 10 521195 8188234 8020955 2026-03-28T02:36:46Z Evernit 160276 aktual. 8188234 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta | meno = Slnko v sieti za Celoživotné dielo | nadpis = [[Slnko v sieti za Celoživotné dielo|<span style="color:#FFFF00;">Slnko v sieti za Celoživotné dielo</span>]] | štýl nadpisu = background:#000347; color:#FFFFFF | stav = collapsed | zoznam1 = * [[Juraj Herz]] ([[Slnko v sieti 2004|2004]]) * [[Pavel Branko]] / [[Stanislav Szomolányi]] ([[Slnko v sieti 2006|2006]]) * [[Maximilán Remeň]]<sup>'''†'''</sup> / [[Vincent Rosinec]] ([[Slnko v sieti 2008|2008]]) * [[Ladislav Chudík]] / [[Albert Marenčin]] ([[Slnko v sieti 2010|2010]]) * [[Tibor Biath]] / [[Eduard Grečner]] ([[Slnko v sieti 2012|2012]]) * [[Dušan Dušek]] / [[Dušan Hanák]] ([[Slnko v sieti 2014|2014]]) * [[Juraj Jakubisko]] / [[Igor Luther]] ([[Slnko v sieti 2016|2016]]) * [[Rudolf Urc]] ([[Slnko v sieti 2017|2017]]) * [[Viliam Ján Gruska|Viliam Gruska]] / [[Roman Rjachovský]] ([[Slnko v sieti 2018|2018]]) * [[Ondrej Šulaj]] ([[Slnko v sieti 2019|2019]]) * [[Milan Lasica]] ([[Slnko v sieti 2020|2020]]) * [[Jelena Paštéková]] / [[Emília Vášáryová]] ([[Slnko v sieti 2022|2022]]) * [[Ladislav Kraus]] / [[Stanislav Párnický]]<sup>'''†'''</sup> ([[Slnko v sieti 2023|2023]]) * [[Božidara Turzonovová]] ([[Slnko v sieti 2024|2024]]) * [[Miloslav Luther]] ([[Slnko v sieti 2025|2025]]) * [[Zuzana Gindl-Tatárová]] ([[Slnko v sieti 2026|2026]]) | pod = <span style="color:white;"><sup>'''†'''</sup> ''indikuje laureáta in memoriam''</span> | štýl pod = background:#000347; font-size:85%; }}<noinclude> [[Kategória:Navigačné šablóny Slnka v sieti]] </noinclude> 5utvyhsyxw8o963zidcrqa8h0aw9vro Slnko v sieti za Celoživotné dielo 0 521196 8188231 8182642 2026-03-28T02:35:24Z Evernit 160276 aktual. 8188231 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {|class=infobox style="width:19.5em; background:#FFFFFF; font-size:100%" | colspan=2 align=center style=font-size:100%| '''[[Slnko v sieti (cena)|Slnko v sieti]]''' |- style="color: yellow" | colspan=2 style=background:#000347; align=center| '''{{yellow|Sieň slávy}}''' |- | style=font-size:90%| '''Oblasť záujmu''' | style=font-size:90%| [[filmové dielo|celoživotné dielo]] |- | style=font-size:90%| {{nowrap|'''Odovzdávané od'''}} | style=font-size:90%| r. [[Slnko v sieti 2004|2004]] |- | style=font-size:90%| '''{{nowrap|Aktuálna držiteľka}}''' | style=font-size:90%| [[Zuzana Gindl-Tatárová]] |} '''Slnko v sieti za Celoživotné dielo''' je mimoriadne ocenenie udeľované [[Slovenská filmová a televízna akadémia|Slovenskou filmovou a televíznou akadémiou]] (SFTA) v rámci výročných filmových cien [[Slnko v sieti (cena)|Slnko v sieti]], a to za celoživotný prínos domácej kinematografii. Čoby čestná trofej, je zároveň jedinou štatutárnou cenou odovzdávanou už počnúc [[Slnko v sieti 2010|nesútažným, nultým ročníkom]] (2004). K roku [[Slnko v sieti 2025|2025]] ňou bolo poctených celkom 24 osobností, 18 z nich tzv. výhradne (t.j. bez súťažných výhier/nominácií). == Poctení umelci == {{Viaceré obrázky | smer = horizontálny | obrázok1 = Juraj Herz KVIFF.jpg | šírka1 = 171 | popis1 = <center>J.Herz</center> | obrázok2 = ImaON3a.JPG | šírka2 = 127 | popis2 = <center>P.Branko</center> }} {{Viaceré obrázky | smer = horizontálny | obrázok1 = Ladislav Chudík crop.jpg | šírka1 = 137 | popis1 = <center>L.Chudík</center> | obrázok2 = Juraj Jakubisko 2015 crop.jpg | šírka2 = 160 | popis2 = <center>J.Jakubisko</center> }} {{Viaceré obrázky | smer = horizontálny | obrázok1 = Viliam Jan Gruska.jpg | šírka1 = 146 | popis1 = <center>V.Gruska</center> | obrázok2 = Lasica (feb 2012) cut.jpg | šírka2 = 150 | popis2 = <center>M.Lasica</center> }} {{Viaceré obrázky | smer = horizontálny | obrázok1 = Vasaryova 2011d.JPG | šírka1 = 138 | popis1 = <center>E.Vášáryová</center> | obrázok2 = Bozidara Turzonovova by Eduard Kudlac 13 crop2.JPG | šírka2 = 158 | popis2 = <center>B.Turzonovová</center> }} {| class="wikitable" style="width:64%" ! width=8% style=background:#000347| {{white|Rok}} ! colspan=2 width=56% style=background:#000347| {{white|Laureát(i)}} |- ! style=background:white| 0. ročník <br/ >([[Slnko v sieti 2004|2004]])<ref>Pre prehľad víťazov/nominantov v danom roku, viď odkazy SFTA a AIC: * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = [[SFTA]] | titul = Slnko v sieti 2004 | url = http://www.slnkovsieti.sk/2004/ | dátum vydania = 24.11.2004 | dátum prístupu = 07.04.2017 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160426113526/http://www.slnkovsieti.sk/2004/ | dátum archivácie = 2016-04-26 }} * [[Audiovizuálne informačné centrum|AIC]]. ''Slnko v sieti 2004'' <br/>(''pozn.'' bez dostupného záznamu) </ref> | colspan=2 bgcolor=white| * '''[[Juraj Herz]]''' |- ! style=background:white| 1. ročník <br/ >([[Slnko v sieti 2006|2006]])<ref>Pre prehľad víťazov/nominantov v danom roku, viď odkazy SFTA a AIC: * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = SFTA | titul = Slnko v sieti 2006 | url = http://www.slnkovsieti.sk/2006/ | dátum vydania = 09.12.2006 | dátum prístupu = 07.04.2017 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160423101801/http://www.slnkovsieti.sk/2006/ | dátum archivácie = 2016-04-23 }} * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = AIC | titul = Slnko v sieti 2006 | url = http://www.aic.sk/aic/slovensky-film/doma/archiv/prvy-rocnik-slavnostneho-udelovania-narodnych-filmovych-cien-slnko-v-sieti.html | dátum vydania = 12.12.2006 | dátum prístupu = 07.04.2017 | url archívu = https://web.archive.org/web/20231215220722/http://www.aic.sk/aic/slovensky-film/doma/archiv/prvy-rocnik-slavnostneho-udelovania-narodnych-filmovych-cien-slnko-v-sieti.html | dátum archivácie = 2023-12-15 }}</ref> | width=29.5% bgcolor=white| * '''[[Pavel Branko]]''' | width=29.5% bgcolor=white| * '''[[Stanislav Szomolányi]]''' |- ! style=background:white| 2. ročník <br/ >([[Slnko v sieti 2008|2008]])<ref>Pre prehľad víťazov/nominantov v danom roku, viď odkazy SFTA a AIC: * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = SFTA | titul = Slnko v sieti 2008 | url = http://www.slnkovsieti.sk/2008/ | dátum vydania = 20.04.2008 | dátum prístupu = 07.04.2017 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160426080123/http://www.slnkovsieti.sk/2008/ | dátum archivácie = 2016-04-26 }} * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = AIC | titul = Slnko v sieti 2008 | url = http://www.aic.sk/aic/info/slnko-v-sieti-za-rok-2006-a-2007b.html | dátum vydania = 20.04.2008 | dátum prístupu = 07.04.2017 | url archívu = https://web.archive.org/web/20231215205207/http://www.aic.sk/aic/info/slnko-v-sieti-za-rok-2006-a-2007b.html | dátum archivácie = 2023-12-15 }}</ref> | bgcolor=white| * '''[[Maximilán Remeň]]'''<sup>†</sup> | bgcolor=white| * '''[[Vincent Rosinec]]''' |- ! style=background:white| 3. ročník <br/ >([[Slnko v sieti 2010|2010]])<ref>Pre prehľad víťazov/nominantov v danom roku, viď odkazy SFTA a AIC: * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = SFTA | titul = Slnko v sieti 2010 | url = http://www.slnkovsieti.sk/2010/ | dátum vydania = 28.04.2010 | dátum prístupu = 07.04.2017 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160422021056/http://www.slnkovsieti.sk/2010/ | dátum archivácie = 2016-04-22 }} * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = AIC | titul = Slnko v sieti 2010 | url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/vitazi-filmovych-cien-slnko-v-sieti-su-znami.html | dátum vydania = 29.04.2010 | dátum prístupu = 07.04.2017 | url archívu = https://web.archive.org/web/20231215210412/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/vitazi-filmovych-cien-slnko-v-sieti-su-znami.html | dátum archivácie = 2023-12-15 }}</ref> | bgcolor=white| * '''[[Ladislav Chudík]]''' | bgcolor=white| * '''[[Albert Marenčin]]''' |- ! style=background:white| 4. ročník <br/ >([[Slnko v sieti 2012|2012]])<ref>Pre prehľad víťazov/nominantov v danom roku, viď odkazy SFTA a AIC: * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = SFTA | titul = Slnko v sieti 2012 | url = http://www.slnkovsieti.sk/2012/drzitelia-slnka-vnbspsieti-2012/ | dátum vydania = 18.04.2012 | dátum prístupu = 07.04.2017 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160407192942/http://www.slnkovsieti.sk/2012/drzitelia-slnka-vnbspsieti-2012/ | dátum archivácie = 2016-04-07 }} * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = AIC | titul = Slnko v sieti 2012 | url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/slnko-v-sieti-2012-vitazi.html | dátum vydania = 18.04.2012 | dátum prístupu = 07.04.2017 | url archívu = https://web.archive.org/web/20231209162212/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/slnko-v-sieti-2012-vitazi.html | dátum archivácie = 2023-12-09 }}</ref> | bgcolor=white| * '''[[Tibor Biath]]''' | bgcolor=white| * '''[[Eduard Grečner]]''' |- ! style=background:white| 5. ročník <br/ >([[Slnko v sieti 2014|2014]])<ref>Pre prehľad víťazov/nominantov v danom roku, viď odkazy SFTA a AIC: * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = SFTA | titul = Slnko v sieti 2014 | url = http://www.slnkovsieti.sk/2014/ | dátum vydania = 27.04.2014 | dátum prístupu = 07.04.2017 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160423101811/http://www.slnkovsieti.sk/2014/ | dátum archivácie = 2016-04-23 }} * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = AIC | titul = Slnko v sieti 2014 | url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/narodne-ceny-slnko-v-sieti-2014-su-rozdane.html | dátum vydania = 28.04.2014 | dátum prístupu = 07.04.2017 | url archívu = https://web.archive.org/web/20231215204529/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/narodne-ceny-slnko-v-sieti-2014-su-rozdane.html | dátum archivácie = 2023-12-15 }}</ref> | bgcolor=white| * '''[[Dušan Dušek]]''' | bgcolor=white| * '''[[Dušan Hanák]]''' |- ! style=background:white| 6. ročník <br/ >([[Slnko v sieti 2016|2016]])<ref>Pre prehľad víťazov/nominantov v danom roku, viď odkazy SFTA a AIC: * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = SFTA | titul = Slnko v sieti 2016 | url = http://www.slnkovsieti.sk/2016/ | dátum vydania = 17.04.2016 | dátum prístupu = 07.04.2017 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160422001118/http://www.slnkovsieti.sk/2016/ | dátum archivácie = 2016-04-22 }} * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = AIC | titul = Slnko v sieti 2016 | url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/slnko-v-sieti-2016-vitazi.html | dátum vydania = 17.04.2016 | dátum prístupu = 07.04.2017 | url archívu = https://web.archive.org/web/20231212104607/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/slnko-v-sieti-2016-vitazi.html | dátum archivácie = 2023-12-12 }}</ref> | bgcolor=white| * '''[[Juraj Jakubisko]]''' | bgcolor=white| * '''[[Igor Luther]]''' {{small|(v. z. netere Tatiany)}} |- ! style=background:white| 7. ročník <br/ >([[Slnko v sieti 2017|2017]])<ref>Pre prehľad víťazov/nominantov v danom roku, viď odkazy SFTA a AIC: * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = SFTA | titul = Slnko v sieti 2017 | url = http://www.sfta.sk/static/show/sk/2017/sun/holders | dátum vydania = 07.04.2017 | dátum prístupu = 07.04.2017 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170408171514/https://www.sfta.sk/static/show/sk/2017/sun/holders | dátum archivácie = 2017-04-08 }} * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = AIC | titul = Slnko v sieti 2017 | url = http://www.aic.sk/aic/sk/v-zahranici/archiv/slnko-v-sieti-2017-oceneni.html | dátum vydania = 07.04.2017 | dátum prístupu = 07.04.2017 | url archívu = https://web.archive.org/web/20231215210442/http://www.aic.sk/aic/sk/v-zahranici/archiv/slnko-v-sieti-2017-oceneni.html | dátum archivácie = 2023-12-15 }}</ref> | colspan=2 bgcolor=white| * '''[[Rudolf Urc]]''' |- ! style=background:white| 8. ročník <br/ >([[Slnko v sieti 2018|2018]])<ref>Pre prehľad víťazov/nominantov v danom roku, viď odkazy SFTA a AIC: * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFTA |titul = Slnko v sieti 2018 |url = https://slnkovsieti.sk/novinka/31 |dátum vydania = 07.04.2018 |dátum prístupu = 18.07.2018 |url archívu = https://web.archive.org/web/20210506035146/https://slnkovsieti.sk/novinka/31 |dátum archivácie = 2021-05-06 }} * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = AIC | titul = Slnko v sieti 2018 | url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/pozname-drzitelov-cien-slnko-v-sieti-za-rok-2017.html | dátum vydania = 07.04.2018 | dátum prístupu = 18.07.2018 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230528141521/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/pozname-drzitelov-cien-slnko-v-sieti-za-rok-2017.html | dátum archivácie = 2023-05-28 }}</ref> | bgcolor=white| * '''[[Viliam Gruska]]''' | bgcolor=white| * '''[[Roman Rjachovský]]''' |- ! style=background:white| 9. ročník <br/ >([[Slnko v sieti 2019|2019]])<ref>Pre prehľad víťazov/nominantov v danom roku, viď odkazy SFTA a AIC: * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = SFTA | titul = Slnko v sieti 2019 | url = https://sfta.sk/novinka/54 | dátum vydania = 08.04.2019 | dátum prístupu = 08.04.2019 | url archívu = https://web.archive.org/web/20210511050745/https://sfta.sk/novinka/54 | dátum archivácie = 2021-05-11 }} * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = AIC | titul = Slnko v sieti 2019 | url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/pozname-drzitelov-cien-slnko-v-sieti-za-rok-2018.html | dátum vydania = 08.04.2019 | dátum prístupu = 08.04.2019 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230325010711/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/pozname-drzitelov-cien-slnko-v-sieti-za-rok-2018.html | dátum archivácie = 2023-03-25 }}</ref> | colspan=2 bgcolor=white| * '''[[Ondrej Šulaj]]''' |- ! style=background:white| 10. ročník <br/ >([[Slnko v sieti 2020|2020]])<ref>Pre prehľad víťazov/nominantov v danom roku, viď odkazy SFTA a AIC: * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = SFTA | titul = Slnko v sieti 2020 | url = https://slnkovsieti.sk/archiv/drzitelia-2020/ | dátum vydania = 09.09.2020 | dátum prístupu = 09.09.2020 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230325053721/https://slnkovsieti.sk/archiv/drzitelia-2020/ | dátum archivácie = 2023-03-25 }} * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = AIC | titul = Slnko v sieti 2020 | url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/slnko-v-sieti-2020-ocenenia.html | dátum vydania = 10.09.2020 | dátum prístupu = 10.09.2020 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230606160022/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/slnko-v-sieti-2020-ocenenia.html | dátum archivácie = 2023-06-06 }}</ref> | colspan=2 bgcolor=white| * '''[[Milan Lasica]]''' |- ! style=background:white| 11. ročník <br/ >([[Slnko v sieti 2022|2022]])<ref>Pre prehľad víťazov/nominantov v danom roku, viď odkazy SFTA a AIC: * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFTA |titul = Slnko v sieti 2022 |url = https://sfta.sk/narodne-filmove-ceny-slnko-v-sieti-poznaju-svojich-vitazov/ |dátum vydania = 10.04.2022 |dátum prístupu = 10.04.2022 |url archívu = https://web.archive.org/web/20220626234649/https://sfta.sk/narodne-filmove-ceny-slnko-v-sieti-poznaju-svojich-vitazov/ |dátum archivácie = 2022-07-26 }} * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = AIC | titul = Slnko v sieti 2022 | url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/slnko-v-sieti-2020-2021.html | dátum vydania = 10.04.2022 | dátum prístupu = 10.04.2022 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230606024122/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/slnko-v-sieti-2020-2021.html | dátum archivácie = 2023-06-06 }}</ref> | bgcolor=white| * '''[[Jelena Paštéková]]''' | bgcolor=white| * '''[[Emília Vášáryová]]''' |- ! style=background:white| 12. ročník <br/ >([[Slnko v sieti 2023|2023]])<ref>Pre prehľad víťazov/nominantov v danom roku, viď odkazy SFTA a AIC: * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFTA |titul = Slnko v sieti 2023 |url = https://slnkovsieti.sk/archiv/rocnik2022/vysledky/ |dátum vydania = 15.04.2023 |dátum prístupu = 15.04.2023 |url archívu = https://web.archive.org/web/20240104175225/https://slnkovsieti.sk/archiv/rocnik2022/vysledky/ |dátum archivácie = 2024-01-04 }} * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = AIC | titul = Slnko v sieti 2023 | url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/slnko-v-sieti-2023.html | dátum vydania = 16.04.2023 | dátum prístupu = 16.04.2023 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230926164545/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/slnko-v-sieti-2023.html | dátum archivácie = 2023-09-26 }}</ref> | bgcolor=white| * '''[[Ladislav Kraus]]''' | bgcolor=white| * '''[[Stanislav Párnický]]'''<sup>†</sup> {{small|(v. z. dcéry Lucie a syna Stanislava)}} |- ! style=background:white| 13. ročník <br/ >([[Slnko v sieti 2024|2024]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = SFTA | titul = Slnko v sieti > Prihlasovanie filmov | url = https://slnkovsieti.sk/prihlasovanie/ | dátum vydania = 07.11.2022 | dátum prístupu = 22.01.2024 | vydavateľ = slnkovsieti.sk}}</ref> | colspan=2 bgcolor=white| * '''[[Božidara Turzonovová]]''' |- ! style=background:white| 14. ročník <br/ >([[Slnko v sieti 2025|2025]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Red | titul = Slnko v sieti 2024 > Zoznam nominovaných na národnú filmovú cenu | poznámka = | url = https://filmsk.sk/aktuality/slnko-v-sieti-2024-14-nominacii-pre-vlny-12-pre-emu-a-smrtihlava/ | dátum vydania = 04.02.2025 | dátum prístupu = 13.03.2025 | vydavateľ = FilmSK.sk}}</ref> | colspan=2 bgcolor=white| * '''[[Miloslav Luther]]''' |- ! style=background:white| 15. ročník <br/ >([[Slnko v sieti 2026|2026]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Cenu Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre si odnesie Zuzana Gindl-Tatárová | url = https://www.kinema.sk/filmova-novinka/325112/cenu-slnko-v-sieti-za-vynimocny-prinos-slovenskej-audiovizualnej-kulture-si-odnesie-zuzana-gindl-tatarova.htm | dátum vydania = 27.3.2026 | lokácia = | dátum prístupu = 28.3.2026 | vydavateľ = kinema.sk | url archívu = | dátum archivácie = }}</ref> | colspan=2 bgcolor=white| * '''[[Zuzana Gindl-Tatárová]]''' |- | colspan=3 style="background:white; font-size:8pt; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white; border-left:1px solid white" align=center| <sup>'''†'''</sup> [[in memoriam]] |} == Referencie == {{Referencie|2}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20160426113526/http://www.slnkovsieti.sk/2004/ Slnko v sieti] (historický web) * [http://www.sfta.sk/static/show/sun/about/actual Slnko v sieti] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170808001300/https://www.sfta.sk/static/show/sun/about/actual |date=2017-08-08 }} (aktuálne stránky) {{Slnko v sieti (cena)}} {{Slnko v sieti za Celoživotné dielo}} [[Kategória:Slnko v sieti (cena)|Celoživotné dielo]] rdj679jqbqc0w2qe1md4fjs11dcqdu2 Uhh Le Leee 0 523992 8188047 5857114 2026-03-27T20:10:53Z Jetam2 30982 wl 8188047 wikitext text/x-wiki {{Infobox Album | Interpret = [[D-Night]] | Názov = Uhh Le Leee | Typ = [[štúdiový album]] | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = 200| Žáner = [[Eurodance]] | Dĺžka = 47:26 | Dátum vydania = [[1997]] | Miesto nahratia = | Popis = | Vydavateľ = BMG Ariola | Producent = | Skladateľ = | Recenzie = | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = [[Say U Love Me]]<br />(1996)| Tento album = Uhh Le Leee<br />(1997)| Nasledujúci album = [[Let It Go (D-Night)|Let It Go]]<br />(1998)| }} '''''Uhh Le Leee''''' je v poradí druhý album [[Slovensko|slovenskej]] skupiny [[D-Night]], vydaný v roku [[1997]].<ref>http://www.discogs.com/D-NIGHT-Uhh-Le-Leee/master/378284</ref> Na album sa nachádza celkovo 13 skladieb, medzi neznámejšie patria „U.S.S.R.“ a „Get You Yet“ ku ktorým boli natočené videoklipy. Skupina [[D-Night]] dostala za tento album ocenenie Grand Prix ZAI 97' v kategórii dancefloor album roka.<ref>http://www.dnight.szm.com/uspechy.htm</ref> == Zoznam skladieb == # „D-Intro“ – 1:05 # „Uhh Le Leee...“ – 4:40 # „Love By Night“ – 4:14 # „Childude“ – 0:19 # „U.S.S.R.“ – 4:35 # „Get You Yet“ – 4:37 # „Your Eyez“ – 3:54 # „Come To Me“ – 4:59 # „Holiday '97“ – 4:24 # „Why Must You Be“ – 4:16 # „Now I Wanna“ – 3:54 # „People (What 'Cha Want)“ – 4:30 # „I Need To Feel Somebody“ – 4:39 == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Albumy skupiny D-Night]] [[Kategória:Hudobné albumy z 1997]] kof5cfc7x7bvsu981bf7wo3ddevi02n Let It Go (D-Night) 0 523993 8188045 5857091 2026-03-27T20:10:06Z Jetam2 30982 Jetam2 premiestnil stránku [[Let It Go]] na [[Let It Go (D-Night)]], ale neponechal presmerovanie: rozlíšenie 5857091 wikitext text/x-wiki {{Infobox Album | Interpret = [[D-Night]] | Názov = Let It Go | Typ = [[štúdiový album]] | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = 200| Žáner = [[Eurodance]] | Dĺžka = 40:02 | Dátum vydania = [[1998]] | Miesto nahratia = | Popis = | Vydavateľ = Monitor EMI | Producent = | Skladateľ = | Recenzie = | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = [[Uhh Le Leee]]<br />(1997)| Tento album = Let It Go<br />(1998)| Nasledujúci album = [[P.O.U.P.A.T.K.O.]]<br />(1999)| }} '''''Let It Go''''' je v poradí tretí album [[Slovensko|slovenskej]] skupiny [[D-Night]], vydaný v roku [[1998]].<ref>http://www.dnight.szm.com/diskografia.htm</ref><ref>http://www.discogs.com/D-Night-Let-It-Go/master/572533</ref> Na albume sa nachádza celkovo 10 skladieb, medzi naznámejšie patria „Feel The Rhythm“ ku ktorej bol natočený videoklip a skladba „Let It Go“. == Zoznam skladieb == # „Feel The Rhythm (Radio Mix)“ – 4:14 # „I Love Rock'N Roll '98“ – 3:46 # „Reach“ – 4:26 # „Let It Go“ – 3:57 # „Popcorn '98“ – 4:20 # „Why“ – 4:25 # „V.I.N.Y.L.“ – 4:25 # „My Last Hope“ – 4:30 # „About Family“ – 3:52 # „Sex With You“ – 4:07 == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Albumy skupiny D-Night]] [[Kategória:Hudobné albumy z 1998]] 3g1dn5qyt2dr4ehaalo2ecgsavwo85c P.O.U.P.A.T.K.O. 0 523994 8188048 5857102 2026-03-27T20:11:19Z Jetam2 30982 wl 8188048 wikitext text/x-wiki {{Infobox Album | Interpret = [[D-Night]] | Názov = P.O.U.P.A.T.K.O. | Typ = [[štúdiový album]] | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = 200| Žáner = [[Eurodance]] | Dĺžka = 48:13 | Dátum vydania = [[1999]] | Miesto nahratia = | Popis = | Vydavateľ = Unique Leader | Producent = | Skladateľ = | Recenzie = | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = [[Let It Go (D-Night)|Let It Go]]<br />(1998)| Tento album = P.O.U.P.A.T.K.O.<br />(1999)| Nasledujúci album = -| }} '''''P.O.U.P.A.T.K.O.''''' je v poradí štvrtý a momentálne aj posledný album [[Slovensko|slovenskej]] skupiny [[D-Night]], vydaný v roku [[1999]].<ref>http://www.dnight.szm.com/diskografia.htm</ref><ref>http://www.discogs.com/D-NIGHT-POUPATKO/master/377266</ref> Album obsahuje celkovo 12 skladieb, medzi neznámejšie patria „Dance With Me“, „P.O.U.P.A.T.K.O.“ a skladbu „Ciao Bambina“ ku ktorej bol taktiež natočený videoklip. == Zoznam skladieb == # „Ciao Bambina“ – 3:39 # „P.O.U.P.A.T.K.O.“ – 5:16 # „Time Is Up“ – 3:33 # „Dance With Me“ – 4:09 # „Winnetou'99“ – 4:46 # „City Of Light“ – 4:03 # „Say Yeah“ – 4:21 # „Found Love“ – 3:41 # „Feel My Desire“ – 5:08 # „Touch The Sky“ – 4:01 # „Nasty Boy“ – 3:40 # „Life Iz A Stage“ – 3:56 == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Albumy skupiny D-Night]] [[Kategória:Hudobné albumy z 1999]] 7blt3omyka0h8r7zz2h4m92fdvyo5p5 Kostol Nostra Signora del Sacro Cuore 0 524623 8188102 6702013 2026-03-27T21:18:40Z Bakjb 236375 −[[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Taliansku]]; ±[[Kategória:Kostoly v Ríme]]→[[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Ríme]] pomocou použitia HotCat 8188102 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kostol | NKP = | Názov kostola = | Druh kostola = | Celé meno = Kostol Nostra Signora del Sacro Cuore | Iné meno1 = | Iné meno2 = | Obrázok = | Popis obrázka = | Patrocínium = [[Mária (matka Ježiša)|Panna Mária]] | Patrocínium poznámka = | Predchádzajúci názov = | Štát typ = | Štát = Taliansko | Spolkový štát typ = | Spolkový štát = | Kraj typ = | Kraj = Lazio | Okres typ = | Okres = | Mesto typ = | Mesto = Rím | Mestská časť typ = | Mestská časť = | Adresa = Corso del Renascimento 27 | Zemepisná šírka = | Zemepisná dĺžka = | Náboženstvo typ = | Náboženstvo = | Cirkev typ = | Cirkev = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]] | Provincia typ = | Provincia = | Diecéza typ = | Diecéza = | Dekanát typ = | Dekanát = | Farnosť typ = | Farnosť = | Je súčasťou = | Dátum vysvätenia = | Svätiteľ = | Správa = | Vlastník = | Zánik = | Dátum odsvätenia = | Architekt = | Sloh = renesancia | Výstavba = 1450 | Dokončenie = | Rekonštrukcia = | Náklady na výstavbu = | Dĺžka = | Výška = | Šírka = | Dĺžka hlavnej lode = | Šírka hlavnej lode = | Výška hlavnej lode = | Počet lodí = | Počet poschodí = | Počet kupol = | Počet veží = | Výška najvyššej veže = | Kapacita = | Kapacita jednotka = | Umiestnenie oltára = | Autor oltára = | Materiál = | Mapa1 popis = | Mapa1 = | Web = | Commons = | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = | číslo uzpf = | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = }} '''Kostol Nostra Signora del Sacro Cuore''' ({{V jazyku|ita|''Chiesa di Nostra Signora del Sacro Cuore''}}, {{V jazyku|slk|''Kostol Nasvätejšieho Srdca Panny Márie''}}) je [[Renesancia|renesančná]] sakrálna stavba, nachádzajúca sa v južnej časti [[Rím|rímskeho]] námestia [[Piazza Navona]]. == História výstavby == Dnešný kostol stojí na mieste stavby pochádzajúcej z [[13. storočia]]. Bola ňou svätyňa, postavená na zvyškoch pôvodného Domiciánovho stadia na počesť mučeníkov, zabitých počas prenasledovania kresťanov v prvých storočiach po Kr. V polovici [[15. storočia]] sa tu na popud [[Kastília|kastílskeho]] infanta a rímskeho senátora Henricha, syna kastílskeho kráľa [[Ferdinand III. (Kastília)|Ferdinanda III.]] začalo s prestavbou na renesančný kostol, zasvätený [[Španielsko|španielskemu]] národnému patrónovi [[Jakub starší|svätému Jakubovi]]. Autorom projektu bol taliansky sochár a architekt [[Bernardo Rossellini]]. Kostol pomenovaný San Giacomo degli Spagnoli dostal praktický dnešný vzhľad s výstavným hlavným priečelím, ktoré však, na rozdiel od súčasnosti, bolo obrátené na opačnú stranu. Od začiatku [[16. storočia]] sa kostol stal národným chrámom Španielov a túto funkciu plnil až do postavenia [[Kostol Santa Maria in Monserrato degli Spagnoli|Kostola Santa Maria in Monserrato degli Spagnoli]] v [[17. storočí]]. Ďalšie stavebné úpravy na kostole vykonal v roku [[1518]] [[Antonio da Sangallo mladší]]. Chrám sa v priebehu svojej existencie stal skutočnou pokladnicou výtvarného umenia. Tri chrámové lode i trinásť bočných kaplniek bolo zdobených hodnotnými umeleckými dielami – obrazmi, freskami, sochami a dekoratívnymi prvkami. Na hlavnom oltári bol umiestnený obraz ''Ukrižovanie Krista'' od Girolama Siciolanteho da Sermonetu ([[1521]] – [[1580]]). Po dostavaní Kostola Santa Maria in Monserrato degli Spagnoli sa on stal novou národnou svätyňou a španielska komunita sa presunula tam. Do nového kostola bola premiestnená aj väčšina umeleckých diel. Kostol ostal opustený a chátral. Na konci [[19. storočia]] dal budovu chrámu pápež [[Lev XIII.]], podľa plánov architekta Lucu Cariminiho, renovovať. Vtedy otočili hlavné priečelie s vchodom do námestia Piazza Navona a zbúrali transept, ktorý musel ustúpiť ulici Corso del Rinascimento. Po prestavbe bolo zmenené aj zasvätenie kostola na súčasné a kostol bol zverený mužskej kongregácii ''Misionári Najsvätejšieho Srdca Ježišovho'' (''Missionari del Sacro Cuore di Gesù''). == Prehliadka kostola == Vcelku nenápadné hladké priečelie bez výrazných ozdôb, splývajúce s okolitou zástavbou, je členené horizontálnou rímsou na dve podlažia. Chrámový priestor však zaberá iba výšku prízemia; poschodie s trojicou rozetových okien obsahuje súkromné priestory pre rehoľníkov. Stavbu završuje malý trojuholníkový štít. Kostol má štvorcový pôdorys s troma širokými loďami oddelenými stĺporadiami. Z množstva pôvodného umeleckého vybavenia tu ostalo iba torzo – napr. renesančný chór z farebného mramoru a mramorové pozadie neobarokového hlavného oltára. == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroje == * [http://romanchurches.wikia.com/wiki/Nostra_Signora_del_Sacro_Cuore Kostol na romanchurches.wikia.com] * {{preklad|it|Chiesa di Nostra Signora del Sacro Cuore (Roma)|66369176}} [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Ríme|Nostra Signora del Sacro Cuore]] [[Kategória:Renesančné kostoly v Taliansku]] [[Kategória:Kostoly zasvätené Panne Márii v Taliansku]] 8zgy7lztazg1kg60syzxay31qdxec10 8188113 8188102 2026-03-27T21:21:23Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Titulárne kostoly]] pomocou použitia HotCat 8188113 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kostol | NKP = | Názov kostola = | Druh kostola = | Celé meno = Kostol Nostra Signora del Sacro Cuore | Iné meno1 = | Iné meno2 = | Obrázok = | Popis obrázka = | Patrocínium = [[Mária (matka Ježiša)|Panna Mária]] | Patrocínium poznámka = | Predchádzajúci názov = | Štát typ = | Štát = Taliansko | Spolkový štát typ = | Spolkový štát = | Kraj typ = | Kraj = Lazio | Okres typ = | Okres = | Mesto typ = | Mesto = Rím | Mestská časť typ = | Mestská časť = | Adresa = Corso del Renascimento 27 | Zemepisná šírka = | Zemepisná dĺžka = | Náboženstvo typ = | Náboženstvo = | Cirkev typ = | Cirkev = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]] | Provincia typ = | Provincia = | Diecéza typ = | Diecéza = | Dekanát typ = | Dekanát = | Farnosť typ = | Farnosť = | Je súčasťou = | Dátum vysvätenia = | Svätiteľ = | Správa = | Vlastník = | Zánik = | Dátum odsvätenia = | Architekt = | Sloh = renesancia | Výstavba = 1450 | Dokončenie = | Rekonštrukcia = | Náklady na výstavbu = | Dĺžka = | Výška = | Šírka = | Dĺžka hlavnej lode = | Šírka hlavnej lode = | Výška hlavnej lode = | Počet lodí = | Počet poschodí = | Počet kupol = | Počet veží = | Výška najvyššej veže = | Kapacita = | Kapacita jednotka = | Umiestnenie oltára = | Autor oltára = | Materiál = | Mapa1 popis = | Mapa1 = | Web = | Commons = | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = | číslo uzpf = | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = }} '''Kostol Nostra Signora del Sacro Cuore''' ({{V jazyku|ita|''Chiesa di Nostra Signora del Sacro Cuore''}}, {{V jazyku|slk|''Kostol Nasvätejšieho Srdca Panny Márie''}}) je [[Renesancia|renesančná]] sakrálna stavba, nachádzajúca sa v južnej časti [[Rím|rímskeho]] námestia [[Piazza Navona]]. == História výstavby == Dnešný kostol stojí na mieste stavby pochádzajúcej z [[13. storočia]]. Bola ňou svätyňa, postavená na zvyškoch pôvodného Domiciánovho stadia na počesť mučeníkov, zabitých počas prenasledovania kresťanov v prvých storočiach po Kr. V polovici [[15. storočia]] sa tu na popud [[Kastília|kastílskeho]] infanta a rímskeho senátora Henricha, syna kastílskeho kráľa [[Ferdinand III. (Kastília)|Ferdinanda III.]] začalo s prestavbou na renesančný kostol, zasvätený [[Španielsko|španielskemu]] národnému patrónovi [[Jakub starší|svätému Jakubovi]]. Autorom projektu bol taliansky sochár a architekt [[Bernardo Rossellini]]. Kostol pomenovaný San Giacomo degli Spagnoli dostal praktický dnešný vzhľad s výstavným hlavným priečelím, ktoré však, na rozdiel od súčasnosti, bolo obrátené na opačnú stranu. Od začiatku [[16. storočia]] sa kostol stal národným chrámom Španielov a túto funkciu plnil až do postavenia [[Kostol Santa Maria in Monserrato degli Spagnoli|Kostola Santa Maria in Monserrato degli Spagnoli]] v [[17. storočí]]. Ďalšie stavebné úpravy na kostole vykonal v roku [[1518]] [[Antonio da Sangallo mladší]]. Chrám sa v priebehu svojej existencie stal skutočnou pokladnicou výtvarného umenia. Tri chrámové lode i trinásť bočných kaplniek bolo zdobených hodnotnými umeleckými dielami – obrazmi, freskami, sochami a dekoratívnymi prvkami. Na hlavnom oltári bol umiestnený obraz ''Ukrižovanie Krista'' od Girolama Siciolanteho da Sermonetu ([[1521]] – [[1580]]). Po dostavaní Kostola Santa Maria in Monserrato degli Spagnoli sa on stal novou národnou svätyňou a španielska komunita sa presunula tam. Do nového kostola bola premiestnená aj väčšina umeleckých diel. Kostol ostal opustený a chátral. Na konci [[19. storočia]] dal budovu chrámu pápež [[Lev XIII.]], podľa plánov architekta Lucu Cariminiho, renovovať. Vtedy otočili hlavné priečelie s vchodom do námestia Piazza Navona a zbúrali transept, ktorý musel ustúpiť ulici Corso del Rinascimento. Po prestavbe bolo zmenené aj zasvätenie kostola na súčasné a kostol bol zverený mužskej kongregácii ''Misionári Najsvätejšieho Srdca Ježišovho'' (''Missionari del Sacro Cuore di Gesù''). == Prehliadka kostola == Vcelku nenápadné hladké priečelie bez výrazných ozdôb, splývajúce s okolitou zástavbou, je členené horizontálnou rímsou na dve podlažia. Chrámový priestor však zaberá iba výšku prízemia; poschodie s trojicou rozetových okien obsahuje súkromné priestory pre rehoľníkov. Stavbu završuje malý trojuholníkový štít. Kostol má štvorcový pôdorys s troma širokými loďami oddelenými stĺporadiami. Z množstva pôvodného umeleckého vybavenia tu ostalo iba torzo – napr. renesančný chór z farebného mramoru a mramorové pozadie neobarokového hlavného oltára. == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroje == * [http://romanchurches.wikia.com/wiki/Nostra_Signora_del_Sacro_Cuore Kostol na romanchurches.wikia.com] * {{preklad|it|Chiesa di Nostra Signora del Sacro Cuore (Roma)|66369176}} [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Ríme|Nostra Signora del Sacro Cuore]] [[Kategória:Renesančné kostoly v Taliansku]] [[Kategória:Kostoly zasvätené Panne Márii v Taliansku]] [[Kategória:Titulárne kostoly]] qcsqh7hfk7isvqq0cwrphzj80f790m6 Kostol Sant'Agnese in Agone 0 524664 8188083 7765729 2026-03-27T21:12:18Z Bakjb 236375 −[[Kategória:Kostoly v Ríme]]; ±[[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Taliansku]]→[[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Ríme]] pomocou použitia HotCat 8188083 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kostol | NKP = | Názov kostola = | Druh kostola = | Celé meno = | Iné meno1 = | Iné meno2 = | Obrázok = Sant'Agnese in Agone (Rome) esterno.jpg | Popis obrázka = | Patrocínium = sv. [[Agnesa Rímska]] | Patrocínium poznámka = | Predchádzajúci názov = | Štát typ = | Štát = Taliansko | Spolkový štát typ = | Spolkový štát = | Kraj typ = | Kraj = Lazio | Okres typ = | Okres = | Mesto typ = | Mesto = Rím | Mestská časť typ = | Mestská časť = | Adresa = Via S.Maria dell’Anima, 30/A | Zemepisná šírka = | Zemepisná dĺžka = | Náboženstvo typ = | Náboženstvo = | Cirkev typ = | Cirkev = [[latinská cirkev|rímskokatolícka]] | Provincia typ = | Provincia = | Diecéza typ = | Diecéza = | Dekanát typ = | Dekanát = | Farnosť typ = | Farnosť = | Je súčasťou = | Dátum vysvätenia = | Svätiteľ = | Správa = | Vlastník = | Zánik = | Dátum odsvätenia = | Architekt = Girolamo Rainaldi | Architekt1 = Francesco Borromini | Architekt2 = Carlo Rainaldi | Sloh = barok | Výstavba = 1652{{--}}1672 | Dokončenie = | Rekonštrukcia = | Náklady na výstavbu = | Dĺžka = | Výška = | Šírka = | Dĺžka hlavnej lode = | Šírka hlavnej lode = | Výška hlavnej lode = | Počet lodí = | Počet poschodí = | Počet kupol = | Počet veží = | Výška najvyššej veže = | Kapacita = | Kapacita jednotka = | Umiestnenie oltára = | Autor oltára = | Materiál = | Mapa1 popis = | Mapa1 = | Web = | Commons = | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = | číslo uzpf = | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = }} '''Kostol Sant'Agnese in Agone''' ({{vjz|ita|''Chiesa di Sant'Agnese in Agone''}}, {{vjz|slk|''Kostol svätej Agnesy v Agone''}}) je [[barok]]ová sakrálna stavba stojaca na západnom ohraničení [[rím]]skeho námestia [[Piazza Navona]]. Stojí na mieste, na ktorom podľa kresťanskej legendy v roku 304 zahynula mučeníckou smrťou svätá [[Agnesa Rímska|Agnesa]]. == Stavebné dejiny == Najstaršia história miesta, na ktorom dnešný chrám stojí, siaha až do antických čias. V krypte kostola sa dodnes nachádzajú pozostatky niekdajšieho štadiónu, postaveného za vlády cisára [[Domicián]]a v roku 85 po Kr., ktorý zaberal plochu dnešného námestia. Kým Agnesine telesné ostatky boli pochované v [[katakomby|katakombách]], nad ktorými sa od 7. storočia vypína [[Gotika|ranogotická]] [[Bazilika Sant'Agnese fuori le mura]], nad miestom skonu svätice vznikla svätyňa, ktorá bola na začiatku 12. storočia prestavaná na kostol. Podľa historických záznamov bol kostol vysvätený 28. januára 1123 [[pápež]]om [[Kalixt II.|Kalixtom II.]] V roku 1597 prevzali na kostolom patronát benediktíni. [[Obrázok:Piranesi-16031.jpg|left|thumb|250px|Kostol svätej Agnesy s vedutou Piazza Navona na lepte Giovanniho Battistu Piranesiho]]Od 15. storočia sa priestranstvo rodiaceho sa námestia Piazza Navona začalo zapĺňať verejnými i súkromnými budovami. V rokoch 1644 - 1650 bol na parcele susediacej so stavbou kostola podľa projektu [[Girolamo Rainaldi|Girolama Rainaldiho]] postavený honosný rodinný [[Palazzo Pamphilj|palác]] pre pápeža [[Inocent X.|Inocenta X.]] Podľa Inocentovho zámeru mal byť do projektu výstavby paláca zahrnutý ako palácový kostol aj vedľa stojaci chrám. Preto v roku 1652 poveril architekta Rainaldiho vypracovaním plánov na prestavbu starého kostola. Navrhol kostol na pôdoryse gréckeho kríža s kupolou bez tamburu a s veľkou predsieňou, ktorou by sa vchádzalo do chrámovej lode. Inocent X. však s plánom nebol spokojný a tak projekt zveril renomovanému architektovi [[Francesco Borromini|Francescovi Borrominimu]]. Ten urobil niekoľko zmien – napr. zavrhol Rainaldim navrhovanú predsieň; okrem toho pozornosť sústredil na dotvorenie priečelia, svojou honosnosťou dokumentujúceho moc a bohatstvo rodu. Ešte v roku 1652 sa začalo s demoláciou starého kostola. O tri roky nato zomrel pápež Inocent X. a dohľad na stavbou prevzal jeho synovec Camillo Pamphilj. Inocenta na pápežskom stolci vystriedal [[Klement VII. (pápež)|Klement VII.]], ktorý sa rozhodol v stavbe kostola pokračovať. Borromini však nepatril k jeho obľúbencom a z projektu ho v roku 1657 odvolal. Pretože medzitým zomrel aj prvý architekt Girolamo Rainaldi, vedenia stavby sa ujal jeho syn [[Carlo Rainaldi|Carlo]]. Ten čiastočne zmenil Borrominiho plán, najmä vzhľad kupoly a postranných zvoníc. Po Camillovej smrti v roku 1666 dozor nad stavbou prevzala jeho manželka Olimpia. Stavba bola napokon dokončená začiatkom roku 1672 a 17. januára 1672 kostol vysvätili. Na ďalších vyše tristo rokov ostal kostol súkromným vlastníctvom rodiny Pamphiljovcov. Až v roku 1992 ho rodina darovala rímskej diecéze, keď predtým, v rokoch 1852 – 1859, prebehla na stavbe nákladná rekonštrukcia. == Prehliadka kostola == [[Obrázok:SantAgneseAgone-Altare01-SteO153.JPG|left|thumb|200px|Hlavný oltár]]Kostol Sant'Agnese in Agone je známy doširoka roztiahnutým Borrominiho priečelím, zaberajúcim stredovú časť západného ohraničenia námestia Piazza Navona. Charakteristický tvar prísne symetrického priečelia dotvára výrazná kupola, pre dokonalý vizuálny zážitok doplnená po oboch stranách dvojicou štíhlych kampaníl. Stredová konkávne prehnutá časť obsahuje tri portály, ku ktorým je prístup po mramorovom schodisku. Priečelie je členené v horizontálnom i vertikálnom smere rímsami a [[Korintský sloh|korintskými]] [[Pilaster|pilastrami]]. Centrálnu časť priečelia s hlavným vchodom zakončuje trojuholníkový štít a kamenný rodový erb Pamphiljovcov. Oktogonálnu kupolu, dielo Giovanniho Mariu Barattu (tambur) a Carla Rainaldiho (lucerna), završuje grécky kríž umiestnený na modeli zemegule. Tvar kupole reflektujú aj obe trojpodlažné zvonice. === Interiér === Kostol stojí na pôdoryse gréckeho kríža s krížením ramien pod kupolou. Interiér obsahuje štyri bočné kaplnky (svätej Agnesy, svätého Šebestiána, svätého [[Filip Neri|Filipa Neriho]] a svätej [[Františka Rímska|Františky Rímskej]]), hlavný a štyri bočné oltáre (svätej Cecílie, svätej Emerentiany, [[Alexij z Edessy|svätého Alexija]] a [[Eustach Rímsky|svätého Eustacha]]). Bočné kaplnky obsahujú reliéfne oltárne obrazy pripomínajúce martýrium svätcov, ktorým sú kaplnky zasvätené. Naturalisticky pôsobivý je obraz ''Svätá Agnesa v plameňoch'' v kaplnke svätice, jedno z vrcholných diel [[Ercole Ferrata|Ercoleho Ferratu]]. Hlavný oltár nie je súčasťou pôvodného interiérového vybavenia a v rozpore s kresťanskou tradíciou nie je zasvätený hlavnej patrónke kostola. Stavba dnešného hlavného oltára, ktorý mal nahradiť starší oltár od Mattiu de Rossiho, sa začala v roku 1720 podľa návrhu Carla Rainaldiho. O štyri roky neskôr bol oltár, zasvätený [[Ján Krstiteľ|svätému Jánovi Krstiteľovi]], dokončený. [[Obrázok:Sant'Agnese in Agone (Rome) - Dome interior (Wide view).jpg|right|thumb|260px|Pohľad do kupoly kostola]]Oltár je stĺpová architektúra tvorená štyrmi kanelovanými stĺpmi zo zeleného mramoru nesúcimi kládie. Podľa tradície stĺpy pochádzajú z niekdajšieho víťazného oblúka [[Marcus Aurelius|Marca Aurelia]]. Reliéfny obraz znázorňujúci Svätú rodinu so svätým Jánom Krstiteľom a jeho rodičmi, je dielom významného barokového sochára [[Domenico Guidi|Domenica Guidiho]]. Nad kládím s holubicou, symbolom Ducha svätého, traja anjelici pridržiavajú rozvinutú stuhu s latinským textom ''Non surrexit inter natos mulierum major Ioanne Battista'', čo je skrátený citát z [[Evanjelium podľa Matúša|Matúšovho evanjelia]] - ''Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nepovstal nik väčší ako Ján Krstiteľ''. (Mt 11,11). Nad miestom križovanie ramien sa vypína kupola s freskou ''Oslávenie svätej Agnesy''. V roku 1670 ju začal tvoriť [[Ciro Ferri]]; po jeho smrti v roku 1689 ju dokončil jeho žiak Sebastiano Corbellini. V pendatívoch sú namaľované obrazy s alegóriami Cností, jedna z raných prác [[Baciccio|Giovanniho Battistu Gaulleho]], zv. Baciccio, z rokov 1662 – 1672. Pod kupolou obieha v kruhopise latinský nápis ''INGRESSA AGNES TURPITUDINIS LOCUM, ANGELUM DOMINI PRAEPARATUM INVENIT'' (''Pri vstupe na miesto hanby, Pánov anjel našiel Agnesu pripravenú''), odkazujúci na martýrium svätej Agnesy. Nad hlavným vchodom sa nachádza náhrobok pápeža Inocenta X., dielo [[Giovanni Battista Maini|Giovanniho Battistu Mainiho]] z roku 1729. == Okolie kostola == Priečelie kostola sa otvára do jedného z najživších rímskych námestí [[Piazza Navona]]. Priestor bezprostredne pred chrámovým priečelím veľmi pôsobivo dotvára [[Gian Lorenzo Bernini|Berniniho]] honosná ''[[Fontána štyroch riek]]'' (''Fontana del Quatro fiumi'') z rokov 1648 – 1651. == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroje == * B. Hitzen-Bohlen, ''Řím - umění a architektura'', Slovart, Praha, 2008, ISBN 978-80-7391-061-7 * M. Kitson, ''Umenie sveta - barok a rokoko'', Pallas, Bratislava, 1972 * {{preklad|en|Sant'Agnese in Agone}} * [http://romanchurches.wikia.com/wiki/Sant%27Agnese_in_Agone Článok o kostole] == Externé odkazy == * [http://www.santagneseinagone.org/homepage.html Oficiálna stránka kostola] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140718011739/http://www.santagneseinagone.org/homepage.html |date=2014-07-18 }} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Ríme]] [[Kategória:Barokové kostoly v Taliansku]] [[Kategória:Architektúra z 1672]] 2evy6hzbt63fyqkfmlu3dt7kavtszs6 8188112 8188083 2026-03-27T21:21:03Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Titulárne kostoly]] pomocou použitia HotCat 8188112 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kostol | NKP = | Názov kostola = | Druh kostola = | Celé meno = | Iné meno1 = | Iné meno2 = | Obrázok = Sant'Agnese in Agone (Rome) esterno.jpg | Popis obrázka = | Patrocínium = sv. [[Agnesa Rímska]] | Patrocínium poznámka = | Predchádzajúci názov = | Štát typ = | Štát = Taliansko | Spolkový štát typ = | Spolkový štát = | Kraj typ = | Kraj = Lazio | Okres typ = | Okres = | Mesto typ = | Mesto = Rím | Mestská časť typ = | Mestská časť = | Adresa = Via S.Maria dell’Anima, 30/A | Zemepisná šírka = | Zemepisná dĺžka = | Náboženstvo typ = | Náboženstvo = | Cirkev typ = | Cirkev = [[latinská cirkev|rímskokatolícka]] | Provincia typ = | Provincia = | Diecéza typ = | Diecéza = | Dekanát typ = | Dekanát = | Farnosť typ = | Farnosť = | Je súčasťou = | Dátum vysvätenia = | Svätiteľ = | Správa = | Vlastník = | Zánik = | Dátum odsvätenia = | Architekt = Girolamo Rainaldi | Architekt1 = Francesco Borromini | Architekt2 = Carlo Rainaldi | Sloh = barok | Výstavba = 1652{{--}}1672 | Dokončenie = | Rekonštrukcia = | Náklady na výstavbu = | Dĺžka = | Výška = | Šírka = | Dĺžka hlavnej lode = | Šírka hlavnej lode = | Výška hlavnej lode = | Počet lodí = | Počet poschodí = | Počet kupol = | Počet veží = | Výška najvyššej veže = | Kapacita = | Kapacita jednotka = | Umiestnenie oltára = | Autor oltára = | Materiál = | Mapa1 popis = | Mapa1 = | Web = | Commons = | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = | číslo uzpf = | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = }} '''Kostol Sant'Agnese in Agone''' ({{vjz|ita|''Chiesa di Sant'Agnese in Agone''}}, {{vjz|slk|''Kostol svätej Agnesy v Agone''}}) je [[barok]]ová sakrálna stavba stojaca na západnom ohraničení [[rím]]skeho námestia [[Piazza Navona]]. Stojí na mieste, na ktorom podľa kresťanskej legendy v roku 304 zahynula mučeníckou smrťou svätá [[Agnesa Rímska|Agnesa]]. == Stavebné dejiny == Najstaršia história miesta, na ktorom dnešný chrám stojí, siaha až do antických čias. V krypte kostola sa dodnes nachádzajú pozostatky niekdajšieho štadiónu, postaveného za vlády cisára [[Domicián]]a v roku 85 po Kr., ktorý zaberal plochu dnešného námestia. Kým Agnesine telesné ostatky boli pochované v [[katakomby|katakombách]], nad ktorými sa od 7. storočia vypína [[Gotika|ranogotická]] [[Bazilika Sant'Agnese fuori le mura]], nad miestom skonu svätice vznikla svätyňa, ktorá bola na začiatku 12. storočia prestavaná na kostol. Podľa historických záznamov bol kostol vysvätený 28. januára 1123 [[pápež]]om [[Kalixt II.|Kalixtom II.]] V roku 1597 prevzali na kostolom patronát benediktíni. [[Obrázok:Piranesi-16031.jpg|left|thumb|250px|Kostol svätej Agnesy s vedutou Piazza Navona na lepte Giovanniho Battistu Piranesiho]]Od 15. storočia sa priestranstvo rodiaceho sa námestia Piazza Navona začalo zapĺňať verejnými i súkromnými budovami. V rokoch 1644 - 1650 bol na parcele susediacej so stavbou kostola podľa projektu [[Girolamo Rainaldi|Girolama Rainaldiho]] postavený honosný rodinný [[Palazzo Pamphilj|palác]] pre pápeža [[Inocent X.|Inocenta X.]] Podľa Inocentovho zámeru mal byť do projektu výstavby paláca zahrnutý ako palácový kostol aj vedľa stojaci chrám. Preto v roku 1652 poveril architekta Rainaldiho vypracovaním plánov na prestavbu starého kostola. Navrhol kostol na pôdoryse gréckeho kríža s kupolou bez tamburu a s veľkou predsieňou, ktorou by sa vchádzalo do chrámovej lode. Inocent X. však s plánom nebol spokojný a tak projekt zveril renomovanému architektovi [[Francesco Borromini|Francescovi Borrominimu]]. Ten urobil niekoľko zmien – napr. zavrhol Rainaldim navrhovanú predsieň; okrem toho pozornosť sústredil na dotvorenie priečelia, svojou honosnosťou dokumentujúceho moc a bohatstvo rodu. Ešte v roku 1652 sa začalo s demoláciou starého kostola. O tri roky nato zomrel pápež Inocent X. a dohľad na stavbou prevzal jeho synovec Camillo Pamphilj. Inocenta na pápežskom stolci vystriedal [[Klement VII. (pápež)|Klement VII.]], ktorý sa rozhodol v stavbe kostola pokračovať. Borromini však nepatril k jeho obľúbencom a z projektu ho v roku 1657 odvolal. Pretože medzitým zomrel aj prvý architekt Girolamo Rainaldi, vedenia stavby sa ujal jeho syn [[Carlo Rainaldi|Carlo]]. Ten čiastočne zmenil Borrominiho plán, najmä vzhľad kupoly a postranných zvoníc. Po Camillovej smrti v roku 1666 dozor nad stavbou prevzala jeho manželka Olimpia. Stavba bola napokon dokončená začiatkom roku 1672 a 17. januára 1672 kostol vysvätili. Na ďalších vyše tristo rokov ostal kostol súkromným vlastníctvom rodiny Pamphiljovcov. Až v roku 1992 ho rodina darovala rímskej diecéze, keď predtým, v rokoch 1852 – 1859, prebehla na stavbe nákladná rekonštrukcia. == Prehliadka kostola == [[Obrázok:SantAgneseAgone-Altare01-SteO153.JPG|left|thumb|200px|Hlavný oltár]]Kostol Sant'Agnese in Agone je známy doširoka roztiahnutým Borrominiho priečelím, zaberajúcim stredovú časť západného ohraničenia námestia Piazza Navona. Charakteristický tvar prísne symetrického priečelia dotvára výrazná kupola, pre dokonalý vizuálny zážitok doplnená po oboch stranách dvojicou štíhlych kampaníl. Stredová konkávne prehnutá časť obsahuje tri portály, ku ktorým je prístup po mramorovom schodisku. Priečelie je členené v horizontálnom i vertikálnom smere rímsami a [[Korintský sloh|korintskými]] [[Pilaster|pilastrami]]. Centrálnu časť priečelia s hlavným vchodom zakončuje trojuholníkový štít a kamenný rodový erb Pamphiljovcov. Oktogonálnu kupolu, dielo Giovanniho Mariu Barattu (tambur) a Carla Rainaldiho (lucerna), završuje grécky kríž umiestnený na modeli zemegule. Tvar kupole reflektujú aj obe trojpodlažné zvonice. === Interiér === Kostol stojí na pôdoryse gréckeho kríža s krížením ramien pod kupolou. Interiér obsahuje štyri bočné kaplnky (svätej Agnesy, svätého Šebestiána, svätého [[Filip Neri|Filipa Neriho]] a svätej [[Františka Rímska|Františky Rímskej]]), hlavný a štyri bočné oltáre (svätej Cecílie, svätej Emerentiany, [[Alexij z Edessy|svätého Alexija]] a [[Eustach Rímsky|svätého Eustacha]]). Bočné kaplnky obsahujú reliéfne oltárne obrazy pripomínajúce martýrium svätcov, ktorým sú kaplnky zasvätené. Naturalisticky pôsobivý je obraz ''Svätá Agnesa v plameňoch'' v kaplnke svätice, jedno z vrcholných diel [[Ercole Ferrata|Ercoleho Ferratu]]. Hlavný oltár nie je súčasťou pôvodného interiérového vybavenia a v rozpore s kresťanskou tradíciou nie je zasvätený hlavnej patrónke kostola. Stavba dnešného hlavného oltára, ktorý mal nahradiť starší oltár od Mattiu de Rossiho, sa začala v roku 1720 podľa návrhu Carla Rainaldiho. O štyri roky neskôr bol oltár, zasvätený [[Ján Krstiteľ|svätému Jánovi Krstiteľovi]], dokončený. [[Obrázok:Sant'Agnese in Agone (Rome) - Dome interior (Wide view).jpg|right|thumb|260px|Pohľad do kupoly kostola]]Oltár je stĺpová architektúra tvorená štyrmi kanelovanými stĺpmi zo zeleného mramoru nesúcimi kládie. Podľa tradície stĺpy pochádzajú z niekdajšieho víťazného oblúka [[Marcus Aurelius|Marca Aurelia]]. Reliéfny obraz znázorňujúci Svätú rodinu so svätým Jánom Krstiteľom a jeho rodičmi, je dielom významného barokového sochára [[Domenico Guidi|Domenica Guidiho]]. Nad kládím s holubicou, symbolom Ducha svätého, traja anjelici pridržiavajú rozvinutú stuhu s latinským textom ''Non surrexit inter natos mulierum major Ioanne Battista'', čo je skrátený citát z [[Evanjelium podľa Matúša|Matúšovho evanjelia]] - ''Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nepovstal nik väčší ako Ján Krstiteľ''. (Mt 11,11). Nad miestom križovanie ramien sa vypína kupola s freskou ''Oslávenie svätej Agnesy''. V roku 1670 ju začal tvoriť [[Ciro Ferri]]; po jeho smrti v roku 1689 ju dokončil jeho žiak Sebastiano Corbellini. V pendatívoch sú namaľované obrazy s alegóriami Cností, jedna z raných prác [[Baciccio|Giovanniho Battistu Gaulleho]], zv. Baciccio, z rokov 1662 – 1672. Pod kupolou obieha v kruhopise latinský nápis ''INGRESSA AGNES TURPITUDINIS LOCUM, ANGELUM DOMINI PRAEPARATUM INVENIT'' (''Pri vstupe na miesto hanby, Pánov anjel našiel Agnesu pripravenú''), odkazujúci na martýrium svätej Agnesy. Nad hlavným vchodom sa nachádza náhrobok pápeža Inocenta X., dielo [[Giovanni Battista Maini|Giovanniho Battistu Mainiho]] z roku 1729. == Okolie kostola == Priečelie kostola sa otvára do jedného z najživších rímskych námestí [[Piazza Navona]]. Priestor bezprostredne pred chrámovým priečelím veľmi pôsobivo dotvára [[Gian Lorenzo Bernini|Berniniho]] honosná ''[[Fontána štyroch riek]]'' (''Fontana del Quatro fiumi'') z rokov 1648 – 1651. == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroje == * B. Hitzen-Bohlen, ''Řím - umění a architektura'', Slovart, Praha, 2008, ISBN 978-80-7391-061-7 * M. Kitson, ''Umenie sveta - barok a rokoko'', Pallas, Bratislava, 1972 * {{preklad|en|Sant'Agnese in Agone}} * [http://romanchurches.wikia.com/wiki/Sant%27Agnese_in_Agone Článok o kostole] == Externé odkazy == * [http://www.santagneseinagone.org/homepage.html Oficiálna stránka kostola] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140718011739/http://www.santagneseinagone.org/homepage.html |date=2014-07-18 }} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Ríme]] [[Kategória:Barokové kostoly v Taliansku]] [[Kategória:Architektúra z 1672]] [[Kategória:Titulárne kostoly]] syz1sb9kcw79ey220gztcv0kn0vrz7e René Girard 0 525361 8187976 7460095 2026-03-27T17:33:09Z ~2026-18844-01 290214 8187976 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = René Girard |Portrét = René_Girard.jpg |Popis osoby = francúzsky historik, literárny kritik, filozof sociálnych vied a akademik |Dátum narodenia = [[25. december]] [[1923]] |Miesto narodenia = [[Avignon]], [[Francúzsko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|2008|1|9|1923|12|25}} |Miesto úmrtia = [[Stanford (Kalifornia)|Stanford]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]] |Podpis = Signature René Girard.svg }} '''René Noël Théophile Girard''' (* [[25. december]] [[1923]], [[Avignon]], [[Francúzsko]]{{--}}† [[4. november]] [[2015]], [[Stanford (Kalifornia)|Stanford]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Birnbaum | meno = Jean | odkaz na autora = | vydavateľ = lemonde.fr | titul = Mort de René Girard, anthropologue et théoricien du « désir mimétique | url = http://www.lemonde.fr/livres/article/2015/11/05/l-anthropologue-et-academicien-francais-rene-girard-est-mort_4803285_3260.html | dátum vydania = 2015-11-05 | dátum prístupu = 2015-11-05 | miesto = | jazyk = francúzsky }}</ref>) bol francúzsky historik, literárny kritik a filozof sociálnych vied, člen [[Francúzska akadémia|Francúzskej akadémie]]. == Dielo (výber) == *1961. ''Mensonge romantique et vérité romanesque''. Paris: Grasset *1962. ''Proust: A Collection of Critical Essays''. Englewood Cliffs: Prentice Hall *1963. ''Dostoïevski, du double à l'unité''. Paris: Plon *1972. ''La Violence et le Sacré''. Paris: Grasset *1976. ''Critique dans un souterrain''. Lausanne: L'Age d'Homme *1978. ''To Double Business Bound: Essays on Literature, Mimesis, and Anthropology''. Baltimore: Johns Hopkins University Press *1978. ''Des choses cachées depuis la fondation du monde''. Paris: Grasset *1982. ''Le Bouc émissaire''. Paris: Grasset *1985. ''La Route antique des hommes pervers''. Paris: Grasset *1988. ''Violent Origins: Walter Burkert, Rene Girard, and Jonathan Z. Smith on Ritual Killing and Cultural Formation''. Ed. by Robert Hamerton-Kelly. Palo Alto, California: Stanford University Press *1994. ''Quand ces choses commenceront... Entretiens avec Michel Treguer''. Paris: arléa *1996. ''The Girard Reader''. Ed. by. James G. Williams. New York: Crossroad *1999. ''Je vois Satan tomber comme l'éclair''. Paris: Grasset *2001. ''Celui par qui le scandale arrive: Entretiens avec Maria Stella Barberi''. Paris: Desclée de Brouwer *2002. ''La Voix méconnue du réel: Une théorie des mythes archaïques et modernes''. Paris: Grasset *2003. ''Le sacrifice''. Paris: Bibliothèque nationale de France *2004. ''Oedipus Unbound: Selected Writings on Rivalry and Desire''. Ed. by Mark R. Anspach. Stanford: Stanford University Press *2007. ''Le Tragique et la Pitié: Discours de réception de René Girard à l'Académie française et réponse de Michel Serres''. Editions le Pommier *2008. ''Anorexie et désir mimétique''. Paris: L'Herne *2008. ''Mimesis and Theory: Essays on Literature and Criticism, 1953-2005''. Ed. by Robert Doran. Stanford: Stanford University Press *2008. ''La Conversion de l'art''. Paris: Carnets Nord == Referencie == <references /> == Literatúra == * Michael Kirwan: ''René Girard : uvedení do díla'', (Discovering Girard), překlad Jiří Kučera, Brno : Centrum pro studium demokracie a kultury, 2008, 156 stran, ISBN 978-80-7325-142-0 == Externé odkazy == * [http://www.iliteratura.cz/clanek.asp?polozkaID=22719 Recenzia knihy Michael Kirwan: René Girard : uvedení do díla] == Zdroj == {{Preklad|cs|René Girard|11294422|en|René Girard|622494459}} {{Biografický výhonok}} {{S-start}} {{Tabuľka poradí |pred = [[Ambroise-Marie Carré]] |teraz = [[Zoznam členov Francúzskej akadémie|Kreslo 37]]<br/>[[Francúzska akadémia]] |roky = [[2005]] – [[2015]] |potom = [[Michel Zink]] }} {{s-end}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Girard, René}} [[Kategória:Francúzski filozofi]] [[Kategória:Členovia Francúzskej akadémie]] [[Kategória:Pacifisti]] [[Kategória:Absolventi École nationale des chartes]] [[Kategória:Naturalizované osobnosti USA]] [[Kategória:Osobnosti z Avignonu]] 0uoypks1py63cyvjlj1gf7dcro4e3jl Prírodný park (Česko) 0 526396 8188259 7950995 2026-03-28T06:59:02Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8188259 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| align="right" cellpadding="2" cellspacing="0" style="border:1px solid #393;text-align:center;font-family:sans-serif;font-size:.9em; margin-left:.5em;" |- | bgcolor="#A1B2A1" | '''[[Chránené územia v Česku]]''' |- | bgcolor="#D0DBD0" | '''Velkoplošné zvlášť chránené územia''' |- | [[Národné parky v Česku|Národný park]]<br />[[Chránená krajinná oblasť]] |- | bgcolor="#D0DBD0" | '''Maloplošné zvlášť chránené územia''' |- | [[Národné prírodné rezervácie]] ([[Zoznam národných prírodných rezervácií v Česku|zoznam]])<br />[[Národná prírodná pamiatka]] ([[Zoznam národných prírodných pamiatok v Česku|zoznam]])<br />[[Prírodná rezervácia]]<br />[[Prírodná pamiatka]] |- | bgcolor="#D0DBD0" | '''Obecne chránené územia''' |- | '''Prírodný park'''<br />[[Chránený krajinný prvok|Významný krajinný prvok]] |- | bgcolor="#D0DBD0" | '''[[Natura 2000]]''' |- | [[Európsky významná lokalita]]<br />[[Chránené vtáčie územie]] |- | bgcolor="#D0DBD0" | '''[[Pamätný strom]]''' |} '''Prírodný park''' je v [[Česko|Česku]] chránené územie podľa zákona č. 114/1992 Zb. o ochrane prírody a krajiny. Vo väčšine krajín je ale prírodný park z legislatívneho hľadiska porovnateľný s českými [[Chránená krajinná oblasť|CHKO]], nie s tým, čo sa prírodným parkom nazýva v Česku. Prírodné parky zriaďujú [[krajský úrad|krajské úrady]] vyhláškou, v ktorej obmedzujú činnosti, ktoré by mohli viesť k rušeniu, poškodeniu alebo k zničeniu dochovaného stavu územia, cenného pre svoj krajinný ráz a sústredené estetické a prírodné hodnoty. Predchodcom prírodných parkov boli tzv. pokojné oblasti, ktoré však boli zriaďované pre obmedzenie negatívnych vplyvov na rekreačné využívanie týchto oblastí. Z pokojných oblastí sa podľa uvedeného zákona stali prírodné parky. [[Súbor:Prirodni park.JPG|thumb|Značka prírodného parku Halasovo Kunštátsko v [[Okres Blansko|okrese Blansko]]]] == Zoznam prírodných parkov v Česku == === [[Praha]] === [[Súbor:Praha-Královice, přírodní park Rokytka, u Markéty.jpg|thumb|Prírodný park Říčanka]] * [[Prírodný park Botič-Milíčov|Botič-Milíčov]] * [[Prírodný park Drahaň-Troja|Drahaň-Troja]] * [[Prírodný park Hostivař-Záběhlice|Hostivař-Záběhlice]] * [[Prírodný park Košíře-Motol|Košíře-Motol]] * [[Prírodný park Klánovice-Čihadla|Klánovice-Čihadla]] * [[Prírodný park Modřanská rokle-Cholupice|Modřanská rokle-Cholupice]] * [[Prírodný park Prokopské a Dalejské údolí|Prokopské a Dalejské údolí]] * [[Prírodný park Radotínsko-Chuchelský háj|Radotínsko-Chuchelský háj]] * [[Rokytka (prírodný park)|Rokytka]] * [[Prírodný park Říčanka|Říčanka]] * [[Prírodný park Šárka-Lysolaje|Šárka-Lysolaje]] === [[Stredočeský kraj]] === [[Súbor:Natural monument Vrškámen (11).JPG|thumb|right|PP [[Vrškámen]], ktorá je súčasťou prírodného parku Petrovicko]] [[Súbor:Forest in nature park Tremsin (7).jpg|thumb|right|Les v prírodnom parku Třemšín]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.stredoceska-priroda.cz/?lang=cz&uzel=60 |titul=Prírodné parky v Stredočeskom kraji |dátum prístupu=2022-08-30 |url archívu=https://web.archive.org/web/20100106100302/http://www.stredoceska-priroda.cz/?sid=2f40be63efdf396fe736ba464ba416ac&lang=cz&uzel=60 |dátum archivácie=2010-01-06 }}</ref> * [[Prírodný park Čížovky|Čížovky]] * [[Prírodný park Dolní Povltaví|Dolní Povltaví]] * [[Prírodný park Džbán|Džbán]] * [[Prírodný park Džbány-Žebrák|Džbány–Žebrák]] * [[Prírodný park Hornopožárský les|Hornopožárský les]] * [[Prírodný park Hřebeny|Hřebeny]] * [[Prírodný park Chlum|Chlum]] * [[Prírodný park Jabkenicko|Jabkenicko]] * [[Prírodný park Jesenicko|Jesenicko]] * [[Prírodný park Jistebnická vrchovina|Jistebnická vrchovina]] * [[Prírodný park Kersko-Bory|Kersko-Bory]] * [[Prírodný park Okolí Okoře|Okolí Okoře]], od septembra 2011 [[Prírodný park Okolí Okoře a Budče|Okolí Okoře a Budče]] * [[Prírodný park Petrovicko|Petrovicko]] * [[Prírodný park Povodí Kačáku|Povodí Kačáku]] * [[Prírodný park Rymáň|Rymáň]] * [[Prírodný park Střed Čech|Střed Čech]] * [[Prírodný park Škvorecká obora-Králičina|Škvorecká obora-Králičina]] * [[Prírodný park Třemšín|Třemšín]] * [[Prírodný park Velkopopovicko|Velkopopovicko]] === [[Juhočeský kraj]] === [[Súbor:Lake in ceska canada.jpg|thumb|right|Prírodný park Česká Kanada]] Úplný zoznam vyhlásených prírodných parkov k 1. januáru 2005. * [[Česká Kanada]] * [[Prírodný park Černická obora|Černická obora]] * [[Prírodný park Homolka - Vojířov|Homolka - Vojířov]] * [[Prírodný park Javořická vrchovina|Javořická vrchovina]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.kraj-jihocesky.cz/file.php?par%5Bid_r%5D=4035&par%5Bview%5D=0 | titul = Nariadenie Juhočeského kraja č. 15/2004 zo dňa 19. X. 2004 o prírodnom parku Javořická vrchovina | dátum prístupu = 2014-09-24 | url archívu = https://web.archive.org/web/20071116220345/http://www.kraj-jihocesky.cz/file.php?par&#91;id_r&#93;=4035&par&#91;view&#93;=0 | dátum archivácie = 2007-11-16 }}</ref> * [[Prírodný park Jistebnická vrchovina|Jistebnická vrchovina]] * [[Prírodný park Kukle|Kukle]] * [[Prírodný park Novohradské hory|Novohradské hory]] * [[Prírodný park Písecké hory|Písecké hory]] * [[Prírodný park Plziny|Plziny]] * [[Prírodný park Polánka|Polánka]] * [[Prírodný park Poluška|Poluška]] * [[Prírodný park Soběnovská vrchovina|Soběnovská vrchovina]] * [[Prírodný park Turovecký les|Turovecký les]] * [[Prírodný park Vyšebrodsko|Vyšebrodsko]] === [[Plzenský kraj]] === <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.kr-plzensky.cz/article.asp?itm=19656 | titul = Štúdia posúdenia prírodných parkov Plzeňského kraja z hľadiska krajinárskeho hodnotenia | dátum prístupu = 2014-09-24 | url archívu = https://web.archive.org/web/20200718023221/https://www.plzensky-kraj.cz/ | dátum archivácie = 2020-07-18 }}</ref> [[Súbor:Berounka in nature park Horni Berounka (3).JPG|thumb|Prírodný park Horní Berounka pri [[Liblín]]e]] [[Súbor:Nature park Utersky potok (2).jpg|thumb|Prírodný park Úterský potok]] * [[Prírodný park Brdská vrchovina|Brdská vrchovina]] * [[Prírodný park Buděticko|Buděticko]] * [[Prírodný park Buková hora - Chýlava|Buková hora - Chýlava]] * [[Prírodný park Český les|Český les]] (časť) * [[Prírodný park Hadovka|Hadovka]] * [[Prírodný park Horní Berounka|Horní Berounka]] * [[Prírodný park Horní Střela|Horní Střela]] (časť) * [[Prírodný park Hřešihlavská|Hřešihlavská]] * [[Prírodný park Kakov - Plánický hřeben|Kakov - Plánický hřeben]] * [[Prírodný park Kamínky|Kamínky]] * [[Prírodný park Kašperská vrchovina|Kašperská vrchovina]] * [[Prírodný park Kochánov|Kochánov]] * [[Prírodný park Kornatický potok|Kornatický potok]] * [[Prírodný park Kosí potok|Kosí potok]] * [[Prírodný park Manětínská|Manětínská]] * [[Prírodný park Plánický hřeben|Plánický hřeben]] * [[Prírodný park Pod Štědrým|Pod Štědrým]] * [[Prírodný park Radeč|Radeč]] * [[Prírodný park Rohatiny|Rohatiny]] * [[Prírodný park Sedmihoří|Sedmihoří]] * [[Prírodný park Trhoň|Trhoň]] * [[Prírodný park Úterský potok|Úterský potok]] * [[Valcha (prírodný park)|Valcha]] * [[Prírodný park Zelenov|Zelenov]] === [[Karlovarský kraj]] === * [[Prírodný park Český les|Český les]] (časť) * [[Prírodný park Halštrov|Halštrov]] * [[Prírodný park Horní Střela|Horní Střela]] (časť) * [[Prírodný park Jelení vrch|Jelení vrch]] * [[Prírodný park Kamenné vrchy|Kamenné vrchy]] * [[Prírodný park Leopoldovy Hamry|Leopoldovy Hamry]] * [[Prírodný park Přebuz|Přebuz]] * [[Prírodný park Smrčiny|Smrčiny]] * [[Prírodný park Stráž nad Ohří|Stráž nad Ohří]] * [[Prírodný park Zlatý kopec|Zlatý kopec]] === [[Ústecký kraj]] === [[Súbor:Kroučová, krajina.JPG|thumb|right|Jemne zvlnená krajina v južnej časti prírodného parku Džbán]] * [[Prírodný park Bezručovo údolí|Bezručovo údolí]] * [[Prírodný park Dolní Poohří|Dolní Poohří]] * [[Prírodný park Doupovská pahorkatina|Doupovská pahorkatina]] * [[Džbán (prírodný park)|Džbán]] * [[Prírodný park Loučenská hornatina|Loučenská hornatina]] * [[Prírodný park Údolí prunéřovského potoka|Údolí prunéřovského potoka]] * [[Prírodný park Východní Krušné hory|Východní Krušné hory]] === [[Liberecký kraj]] === * [[Prírodný park Ještěd|Ještěd]] * [[Prírodný park Maloskalsko|Maloskalsko]] * [[Prírodný park Peklo|Peklo]] === [[Královohradecký kraj]] === Úplný zoznam vyhlásených prírodných parkov k 1. januáru 2005.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://gis.kr-kralovehradecky.cz/file/projekty/ochrana_prirody/priloha_3.pdf | titul = Prírodné parky na území Královohradeckého kraja | dátum prístupu = 2014-09-24 | url archívu = https://web.archive.org/web/20071024130126/http://gis.kr-kralovehradecky.cz/file/projekty/ochrana_prirody/priloha_3.pdf | dátum archivácie = 2007-10-24 }}</ref> * [[Prírodný park Orlice|Orlice]] * [[Prírodný park Sýkornice|Sýkornice]] * [[Prírodný park Les Včelný|Les Včelný]] * [[Prírodný park Údolí Rokytenky a Hvězdné|Údolí Rokytenky a Hvězdné]] * [[Prírodný park Hrádeček|Hrádeček]] === [[Pardubický kraj]] === [[Súbor:PP Bohdalov-Hartinkov.jpg|thumb|right|Prírodný park Bohdalov-Hartinkov]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.mesto-lanskroun.cz/mestsky-urad/odbory-a-oddeleni/odbor-zivotniho-prostredi/ochrana-prirody/prirodni-parky-pardubickeho-kraje.html?tisk=ano | titul = Prírodné parky Pardubického kraja }}{{Nedostupný zdroj|date=december 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> * [[Prírodný park Bohdalov-Hartinkov|Bohdalov-Hartinkov]] * [[Prírodný park Březná|Březná]] * [[Prírodný park Údolí Doubravy|Údolí Doubravy]] * [[Prírodný park Heřmanův Městec|Heřmanův Městec]] * [[Jeřáb (prírodný park)|Jeřáb]] * [[Prírodný park Králický Sněžník|Králický Sněžník]] * [[Prírodný park Lanškrounské rybníky|Lanškrounské rybníky]] * [[Prírodný park Orlice|Orlice]] * [[Prírodný park Suchý vrch - Buková hora|Suchý vrch - Buková hora]] * [[Prírodný park Údolí Krounky a Novohradky|Údolí Krounky a Novohradky]] * [[Prírodný park Údolí Křetínky|Údolí Křetínky]] * [[Prírodný park Údolí Rokytevnky a Hvězdné|Údolí Rokytevnky a Hvězdné]] === [[Kraj Vysočina|Vysočina]] === <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.kr-vysocina.cz/vismo5/dokumenty2.asp?id_org=450008&id=1286924&p1=4959 | titul = Prírodné parky a obecná ochrana prírody na Vysočine | dátum prístupu = 2014-09-24 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150508074849/http://www.kr-vysocina.cz/vismo5/dokumenty2.asp?id_org=450008&id=1286924&p1=4959 | dátum archivácie = 2015-05-08 }}</ref> [[Súbor:Vyhled z Loustina.jpg|thumb|right|Prírodný park Džbán]] * [[Prírodný park Balinské údolí|Balinské údolí]] * [[Prírodný park Bohdalovsko|Bohdalovsko]] * [[Prírodný park Čeřínek|Čeřínek]] * [[Prírodný park Údolí Doubravy|Údolí Doubravy]] * [[Prírodný park Melechov|Melechov]] * [[Prírodný park Rokytná|Rokytná]] * [[Prírodný park Střední Pojihlaví|Střední Pojihlaví]] * [[Prírodný park Svratecká hornatina|Svratecká hornatina]] * [[Prírodný park Třebíčsko|Třebíčsko]] === [[Juhomoravský kraj]] === [[Súbor:Brno Baba 01.jpg|thumb|right|Prírodný park Baba]] [[Súbor:Údolí Říčky (8).jpg|thumb|right|Prírodný park Říčky]] Úplný zoznam vyhlásených prírodných parkov k 1. januáru 2005.<ref>Martiško, J.: Přírodní parky jihomoravského kraje, Brno 2007, s. 3.</ref> * [[Prírodný park Baba|Baba]] * [[Prírodný park Bobrava|Bobrava]] * [[Prírodný park Halasovo Kunštátsko|Halasovo Kunštátsko]] * [[Prírodný park Jevišovka|Jevišovka]] * [[Prírodný park Lysicko|Lysicko]] * [[Prírodný park Mikulčický luh|Mikulčický luh]] * [[Prírodný park Niva Dyje|Niva Dyje]] * [[Prírodný park Niva Jihlavy|Niva Jihlavy]] * [[Prírodný park Oslava|Oslava]] * [[Prírodný park Podkomorské lesy|Podkomorské lesy]] * [[Prírodný park Rakovecké údolí|Rakovecké údolí]] * [[Prírodný park Rokytná|Rokytná]] * [[Prírodný park Řehořkovo Kořenecko|Řehořkovo Kořenecko]] * [[Prírodný park Říčky|Říčky]] * [[Prírodný park Strážnické Pomoraví|Strážnické Pomoraví]] * [[Prírodný park Střední Pojihlaví|Střední Pojihlaví]] * [[Prírodný park Svratecká hornatina|Svratecká hornatina]] * [[Prírodný park Údolí Bílého potoka|Údolí Bílého potoka]] * [[Prírodný park Výhon|Výhon]] * [[Prírodný park Ždánický les|Ždánický les]] === [[Olomoucký kraj]] === * [[Prírodný park Bohdalov-Hartinkov|Bohdalov-Hartinkov]] * [[Prírodný park Březná|Březná]] * [[Prírodný park Kladecko|Kladecko]] * [[Prírodný park Sovinecko|Sovinecko]] * [[Prírodný park Údolí Bystřice|Údolí Bystřice]] * [[Prírodný park Velký Kosíř|Velký Kosíř]] [[Súbor:Hostýnské vrchy, Klapinov, výhled SV 01.jpg|thumb|right|Prírodný park Hostýnské vrchy]] === [[Moravskosliezsky kraj]] === <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://iszp.kr-moravskoslezsky.cz/cz/priroda/parky/default.htm | titul = Prehľad prírodných parkov v Moravskoslezskom kraji | dátum prístupu = 2014-09-24 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160304235810/http://iszp.kr-moravskoslezsky.cz/cz/priroda/parky/default.htm | dátum archivácie = 2016-03-04 }}</ref> * [[Prírodný park Moravice|Moravice]] * [[Prírodný park Oderské vrchy|Oderské vrchy]] * [[Prírodný park Podbeskydí|Podbeskydí]] * [[Prírodný park Sovinecko|Sovinecko]] * [[Prírodný park Údolí Bystřice|Údolí Bystřice]] === [[Zlínsky kraj]] === [[Súbor:Záhlinické rybníky.jpg|thumb|right|Prírodný park Záhlinické rybníky]] * [[Prírodný park Hostýnské vrchy|Hostýnské vrchy]] * [[Prírodný park Chřiby|Chřiby]] * [[Prírodný park Prakšická vrchovina|Prakšická vrchovina]] * [[Prírodný park Vizovické vrchy|Vizovické vrchy]] * [[Prírodný park Záhlinické rybníky|Záhlinické rybníky]] * [[Prírodný park Želechovické paseky|Želechovické paseky]] == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [http://www.krusnohorsky.cz/category/prirodni-parky-a-rezervace/ Prírodné parky v Krušných horách na Krusnohorsky.cz] * [http://www.biblioteka.cz/Pages/Lokality/Biogeograficky_VPPark.aspx?AspxAutoDetectCookieSupport=1 Zoznam prírodných parkov v Česku] == Zdroj == {{Preklad|cs|Přírodní park|11856068}} [[Kategória:Chránené územia v Česku]] [[Kategória:Prírodné parky v Česku| ]] t129x8i51yovznxwujtqrzltpfrv48l Majstrovstvá Európy vo futbale 2016 0 528053 8188308 7941611 2026-03-28T10:39:43Z Peter 51345 269569 8188308 wikitext text/x-wiki {{Infobox Majstrovstvá Európy vo futbale | rok = 2016 | iný názov = UEFA Euro 2016<br/>Championnat d'Europe de football 2016 | logo = UEFA Euro 2016 logo.svg | usporiadateľ = Francúzsko | dátumy = [[10. jún]] – [[10. júl]] [[2016]] | počet tímov = 24 | počet štadiónov = 10 | počet miest = 9 | víťaz = PRT | počet titulov = 1 | druhý = FRA | počet zápasov = 51 | počet gólov = 108 | návštevnosť = 2427303 | najlepší strelec = {{FRA}} [[Antoine Griezmann]]<br/><small>(6 gólov)<small/> | najlepší hráč = {{FRA}} Antoine Griezmann | najlepší junior = {{PRT}} [[Renato Sanches]] }} '''Majstrovstvá Európy vo futbale 2016''' boli v poradí pätnáste [[Majstrovstvá Európy vo futbale]]. Uskutočnili sa v dňoch [[10. jún]]a až [[10. júl]]a [[2016]] v dvanástich [[Francúzsko|francúzskych]] mestách. Na týchto majstrovstvách sa prvýkrát v histórií zúčastnilo 24 reprezentačných mužstiev. {{FRA|f}} ako usporiadateľ postúpilo bez odohrania kvalifikácie, zvyšné mužstvá z federácie UEFA súťažili o zvyšných 23 miest v [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|kvalifikácii]], ktorá sa začala [[7. septembra]] [[2014]]. Titul z roku [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|2012]] obhajuje {{ESP|f}}. Francúzsko usporiadalo Majstrovstvá Európy po rokoch [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1960|1960]] a [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1984|1984]] tretíkrát, čo je najviac zo všetkých doposiaľ usporiadajúcich krajín. Dvakrát sa šampionát konal v [[Taliansko|Taliansku]] ([[Majstrovstvá Európy vo futbale 1968|1968]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1980|1980]]) a v [[Belgicko|Belgicku]] ([[Majstrovstvá Európy vo futbale 1972|1972]] samostatne, [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|2000]] spoločne s [[Holandsko]]m). == Dejiská == Zápasy Majstrovstiev Európy 2016 sa hrali na desiatich štadiónoch v desiatich mestách označených na mape. <center> {| class="wikitable" style="text-align:center" |- ! [[Saint-Denis (Seine-Saint-Denis)|Saint-Denis]] ! [[Marseille]] ! [[Lyon]] ! [[Lille]] |- | [[Stade de France]] | [[Stade Vélodrome]] | [[Parc Olympique Lyonnais]] | [[Stade Pierre-Mauroy]] |- | <small>{{Súradnice|48.9244444|2.36|type:landmark|display = inline|name=Stade de France}}</small> | <small>{{Súradnice|43.2697222|5.3958333|type:landmark|display = inline|name=Stade Vélodrome}}</small> | <small>{{Súradnice|45.7655556|4.9811111|type:landmark|display = inline|name=Parc Olympique Lyonnais}}</small> | <small>{{Súradnice|50.6119444|3.1305556|type:landmark|display = inline|name=Stade Pierre-Mauroy}}</small> |- | Kapacita: '''81 338''' | Kapacita: '''67 500''' | Kapacita: '''58 215''' | Kapacita: '''50 186''' |- | [[Súbor:Germany_vs_Poland_0-0_(27103531294).jpg|250px]] | [[Súbor:Stade_Vélodrome_(20150405).jpg|250px]] | [[Súbor:Parc_OL.jpg|250px]] | [[Súbor:Grand_Stade_Lille_Métropole_LOSC_first_match.JPG|200px]] |- |&nbsp; | colspan = "2" rowspan="7"|<center> {{LocMap+|Francúzsko|float=none|width=475|places= {{LocMap~|Francúzsko|lat=48.924444|long=2.36|label='''[[Saint-Denis]]'''}} {{LocMap~|Francúzsko|lat=48.841389|long=2.253056|label='''[[Paríž]]'''|position=bottom}} {{LocMap~|Francúzsko|lat=50.43285|long=2.814853|label='''[[Lens]]'''|position=left}} {{LocMap~|Francúzsko|lat=45.723889|long=4.832222|label='''[[Lyon]]'''}} {{LocMap~|Francúzsko|lat=44.829167|long=-0.597778|label='''[[Bordeaux]]'''}} {{LocMap~|Francúzsko|lat=50.633333|long=3.066667|label='''[[Lille]]'''}} {{LocMap~|Francúzsko|lat=45.460833|long=4.390278|label='''[[Saint-Étienne]]'''|position=bottom}} {{LocMap~|Francúzsko|lat=43.583056|long=1.434167|label='''[[Toulouse]]'''}} {{LocMap~|Francúzsko|lat=43.269722|long=5.395833|label='''[[Marseille]]'''}} {{LocMap~|Francúzsko|lat=43.706944|long=7.194444|label='''[[Nice]]'''}}}}</center> |&nbsp; |- ! [[Paríž]] ! [[Bordeaux (mesto)|Bordeaux]] |- | [[Parc des Princes]] | [[Nouveau Stade de Bordeaux]] |- | <small>{{Súradnice|48.8413889|2.2530556|type:landmark|display = inline|name=Parc des Princes}}</small> | <small>{{Súradnice|44.8972222|-0.5619444|type:landmark|display=inline|name=Bordeaux}}</small> |- | Kapacita: '''47 000'''<br /><small> | Kapacita: '''42 052'''<br /><small> |- | [[Súbor:Parc_des_Princes_-_Tribune_Borelli.jpg|250px]] | [[Súbor:Bordeaux_Larnaca_Nouveau_Stade_4.jpg|250px]] |- |&nbsp; |&nbsp; |- ! [[Saint-Étienne]] ! [[Nice]] ! [[Lens (Pas-de-Calais)|Lens]] ! [[Toulouse]] |- | [[Stade Geoffroy-Guichard]] | [[Allianz Riviera]] | [[Stade Bollaert-Delelis]] | [[Stadium Municipal]] |- | <small>{{Súradnice|45.4608333|4.39|type:landmark|display = inline|name=St Etienne}}</small> | <small>{{Súradnice|43.7069444|7.1944444|type:landmark|display = inline|name=Nice}}</small> | <small>{{Súradnice|50.43285|2.8148528|type:landmark|display = inline|name=Lens}}</small> | <small>{{Súradnice|43.5830556|1.4341667|type:landmark|display = inline|name=Toulouse}}</small> |- | Kapacita: '''41 965''' | Kapacita: '''35 624''' | Kapacita: '''38 223''' | Kapacita: '''33 300''' |- | [[Súbor:AS Saint-Étienne v Olympique Lyonnais, 10 November 2013.jpg|200px]] | [[Súbor:Allianzcoupdenvoi.jpg|200px]] | [[Súbor:Stade_Bollaert_Delelis.JPG|200px]] | [[Súbor:StadiumToulouse3.JPG|250px]] |}</center> == Tímové kempy == {| class="wikitable sortable" |- !Tím!!Kemp |- |{{ALB|f|1}}||[[Perros-Guirec]] |- |{{AUT|f|1}}||[[Mallemort]] |- |{{BEL|f|1}}||[[Bordeaux (mesto)|Bordeaux]]/[[Le Pian-Médoc]] |- |{{CRO|f|1}}||[[Deauville]]/[[Cœur Côte Fleurie]] |- |{{CZE|f|1}}||[[Tours]] |- |{{ENG|f|1}}||[[Chantilly (obec)|Chantilly]] |- |{{FRA|f|1}}||[[Clairefontaine-en-Yvelines]] |- |{{GER|f|1}}||[[Évian-les-Bains]] |- |{{HUN|f|1}}||[[Tourrettes]] |- |{{ISL|f|1}}||[[Annecy]]/[[Annecy-le-Vieux]] |- |{{ITA|f|1}}||[[Grammont]]/[[Montpellier]] |- |{{NIR|f|1}}||[[Saint-Georges-de-Reneins]] |- |{{POL|f|1}}||[[La Baule-Escoublac (obec)|La Baule-Escoublac]] |- |{{POR|f|1}}||[[Marcoussis]] |- |{{IRL|f|1}}||[[Versailles]] |- |{{ROU|f|1}}||[[Orry-la-Ville]] |- |{{RUS|f|1}}||[[Croissy-sur-Seine]] |- |{{SVK|f|1}}||[[Vichy]] |- |{{ESP|f|1}}||[[Saint-Martin-de-Ré]] |- |{{SWE|f|1}}||[[Saint-Nazaire (Loire-Atlantique)|Saint-Nazaire]]/[[Pornichet]] |- |&nbsp;{{SUI|f|1}}||[[Montpellier]]/[[Juvignac]] |- |{{TUR|f|1}}||[[Saint-Cyr-sur-Mer]] |- |{{UKR|f|1}}||[[Aix-en-Provence]] |- |{{WAL|f|1}}||[[Dinard (obec)|Dinard]] |} == Súpisky == {| class="wikitable" |- bgcolor="#dddddd" ! Skupina A !! Skupina B !! Skupina C !! Skupina D !! Skupina E !! Skupina F |- |{{FRA}} [[Majstrovstvá_Európy_vo_futbale_2016_(súpisky)#Francúzsko|Francúzsko]] ||{{ENG}} [[Majstrovstvá_Európy_vo_futbale_2016_(súpisky)#Anglicko|Anglicko]] || {{DEU}} [[Majstrovstvá_Európy_vo_futbale_2016_(súpisky)#Nemecko|Nemecko]] || {{HRV}} [[Majstrovstvá_Európy_vo_futbale_2016_(súpisky)#Chorvátsko|Chorvátsko]] || {{BEL}} [[Majstrovstvá_Európy_vo_futbale_2016_(súpisky)#Belgicko|Belgicko]] || {{POR}} [[Majstrovstvá_Európy_vo_futbale_2016_(súpisky)#Portugalsko|Portugalsko]] |- |{{ROU}} [[Majstrovstvá_Európy_vo_futbale_2016_(súpisky)#Rumunsko|Rumunsko]] || {{RUS}} [[Majstrovstvá_Európy_vo_futbale_2016_(súpisky)#Rusko|Rusko]] || {{UKR}} [[Majstrovstvá_Európy_vo_futbale_2016_(súpisky)#Ukrajina|Ukrajina]] || {{CZE}} [[Majstrovstvá_Európy_vo_futbale_2016_(súpisky)#Česko|Česko]] || {{ITA}} [[Majstrovstvá_Európy_vo_futbale_2016_(súpisky)#Taliansko|Taliansko]] || {{ISL}} [[Majstrovstvá_Európy_vo_futbale_2016_(súpisky)#Island|Island]] |- |{{ALB}} [[Majstrovstvá_Európy_vo_futbale_2016_(súpisky)#Albánsko|Albánsko]] || {{SVK}} [[Majstrovstvá_Európy_vo_futbale_2016_(súpisky)#Slovensko|Slovensko]] || {{POL}} [[Majstrovstvá_Európy_vo_futbale_2016_(súpisky)#Poľsko|Poľsko]] || {{ESP}} [[Majstrovstvá_Európy_vo_futbale_2016_(súpisky)#Španielsko|Španielsko]] || {{IRL}} [[Majstrovstvá_Európy_vo_futbale_2016_(súpisky)#Írsko|Írsko]] || {{AUT}} [[Majstrovstvá_Európy_vo_futbale_2016_(súpisky)#Rakúsko|Rakúsko]] |- |&nbsp;{{SUI}} [[Majstrovstvá_Európy_vo_futbale_2016_(súpisky)#Švajčiarsko|Švajčiarsko]] || {{WAL}} [[Majstrovstvá_Európy_vo_futbale_2016_(súpisky)#Wales|Wales]] || {{NIR}} [[Majstrovstvá_Európy_vo_futbale_2016_(súpisky)#Severné_Írsko|Severné_Írsko]] || {{TUR}} [[Majstrovstvá_Európy_vo_futbale_2016_(súpisky)#Turecko|Turecko]] || {{SWE}} [[Majstrovstvá_Európy_vo_futbale_2016_(súpisky)#Švédsko|Švédsko]] || {{HUN}} [[Majstrovstvá_Európy_vo_futbale_2016_(súpisky)#Maďarsko|Maďarsko]] |- |} == Základné skupiny == Rozdelenie účastníkov do šiestich štvorčlenných skupín určilo žrebovanie, ktoré prebehlo v sobotu [[12. decembra]] [[2015]] v [[Kongresový palác v Paríži|Kongresovom paláci v Paríži]]. === Tabuľka a výsledky === {| class="wikitable" ! colspan=2 | Vysvetlivky |- bgcolor=#cfc | Tímy, ktoré postúpili do osemfinále |- bgcolor=#fcc | Tímy, ktoré nepostúpili do osemfinále |} === Skupina A === {{Hlavný článok|Majstrovstvá Európy vo futbale 2016 – skupina A}} {| class=wikitable border=0 | {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím='''{{FRA|f|1}}'''|v=2|r=1|p=0|sg=4|ig=1|pozadie=#cfc}} {{turnaj|por=2|tím=&nbsp;'''{{SUI|f|1}}'''|v=1|r=2|p=0|sg=2|ig=1|pozadie=#cfc}} {{turnaj|por=3|tím={{ALB|f|1}}|v=1|r=0|p=2|sg=1|ig=3|pozadie=#fcc}} {{turnaj|por=4|tím={{ROU|f|1}}|v=0|r=1|p=2|sg=2|ig=4|pozadie=#fcc}} |} | {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- &nbsp; |} | {| class="wikitable" style="text-align:center;" width=400 |- ! ''Výsledky'' ! {{FRA}} ! {{SUI}} ! {{ALB}} ! {{ROU}} |- | align = left | {{FRA}} '''FRA''' || {{N/A}} ||0:0|| 2 : 0 || 2 : 1 |- | align = left | &nbsp;{{SUI}} '''SUI''' || 0 : 0 || {{N/A}} || 1 : 0 || 1 : 1 |- | align = left | {{ALB}} '''ALB''' || 0 : 2 || 0 : 1 || {{N/A}} || 1 : 0 |- | align = left | {{ROU}} '''ROU''' || 1 : 2 || 1 : 1 || 0 : 1 || {{N/A}} |} |} {{Futbalbox2 | bg = #eff | dátum = piatok, [[10. jún]] [[2016]] | čas = 21:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | mužstvo1 = '''{{FRA|f|2}}''' | skóre = {{ku|2|1}} | polčas = ({{ku|0|0}}) | zápis = [http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2016/matches/round=2000448/match=2017877/index.html Správa o zápase] | mužstvo2 = {{ROU|f|1}} | góly1 = [[Olivier Giroud|Giroud]] {{gól|57}}<br >[[Dimitri Payet|Payet]] {{gól|89}} | góly2 = [[Bogdan Stancu|Stancu]] {{gól|65|pen.}} | divákov = 75 113 | rozhodca = <br />{{HUN}} [[Viktor Kassai]] | štadión = [[Stade de France]], [[Saint-Denis_(Seine-Saint-Denis)|Saint-Denis]] }} {{Futbalbox2 | bg = #fff | dátum = sobota, [[11. jún]] [[2016]] | čas = 15:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | mužstvo1 = {{ALB|f|2}} | skóre = {{ku|0|1}} | polčas = ({{ku|0|1}}) | zápis = [http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2016/matches/round=2000448/match=2017878/index.html Správa o zápase] | mužstvo2 = '''{{SUI|f|1}}''' | góly1 = | góly2 = [[Fabian Schär|Schär]] {{gól|5}} | divákov = 33 805 | rozhodca = <br />{{ESP}} [[Carlos Velasco Carballo]] | štadión = [[Stade Bollaert-Delelis]], [[Lens]] }} ---- {{Futbalbox2 | bg = #fff | dátum = streda, [[15. jún]] [[2016]] | čas = 18:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | mužstvo1 = {{ROU|f|2}} | skóre = {{ku|1|1}} | polčas = ({{ku|1|0}}) | zápis = [http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2016/matches/round=2000448/match=2017886/index.html Správa o zápase] | mužstvo2 = {{SUI|f|1}} | góly1 = [[Bogdan Stancu|Stancu]] {{gól|18|pen.}} | góly2 = [[Admir Mehmedi|Mehmedi]] {{gól|57}} | divákov = 43 576 | rozhodca = <br>{{RUS}} [[Sergej Karasev]] | štadión = [[Parc des Princes]], [[Paríž]] }} {{Futbalbox2 | bg = #eff | dátum = streda, [[15. jún]] [[2016]] | čas = 21:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | mužstvo1 = '''{{FRA|f|2}}''' | skóre = {{ku|2|0}} | polčas = ({{ku|0|0}}) | zápis = [http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2016/matches/round=2000448/match=2017885/index.html Správa o zápase] | mužstvo2 = {{ALB|f|1}} | góly1 = [[Antoine Griezmann|Griezmann]] {{gól|90}}<br>[[Dimitri Payet|Payet]] {{gól|90+6}} | góly2 = | divákov = 63 670 | rozhodca = <br>{{SCO}} [[Willie Collum]] | štadión = [[Stade Vélodrome]], [[Marseille]] }} ---- {{Futbalbox2 | bg = #fff | dátum = nedeľa, [[19. jún]] [[2016]] | čas = 21:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | mužstvo1 = {{ROU|f|2}} | skóre = {{ku|0|1}} | polčas = ({{ku|0|1}}) | zápis = [http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2016/matches/round=2000448/match=2017894/index.html Správa o zápase] | mužstvo2 = '''{{ALB|f|1}}''' | góly1 = | góly2 = [[Armando Sadiku|Sadiku]] {{gól|43}} | divákov = 49 752 | rozhodca = <br>{{CZE}} [[Pavel Královec]] | štadión = [[Parc Olympique Lyonnais]], [[Lyon]] }} {{Futbalbox2 | bg = #eff | dátum = nedeľa, [[19. jún]] [[2016]] | čas = 21:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | mužstvo1 = {{SUI|f|2}} | skóre = {{ku|0|0}} | polčas = ({{ku|0|0}}) | zápis = [http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2016/matches/round=2000448/match=2017893/index.html Správa o zápase] | mužstvo2 = {{FRA|f|1}} | góly1 = | góly2 = | divákov = 45 616 | rozhodca = <br>{{SVN}} [[Damir Skomina]] | štadión = [[Stade Pierre-Mauroy]], [[Lille]] }} === Skupina B === {{Hlavný článok|Majstrovstvá Európy vo futbale 2016 – skupina B}} {| class=wikitable border=0 | {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím='''{{WAL|f|1}}'''|v=2|r=0|p=1|sg=6|ig=3|pozadie=#cfc}} {{turnaj|por=2|tím='''{{ENG|f|1}}'''|v=1|r=2|p=0|sg=3|ig=2|pozadie=#cfc}} {{turnaj|por=3|tím='''{{SVK|f|1}}'''|v=1|r=1|p=1|sg=3|ig=3|pozadie=#cfc}} {{turnaj|por=4|tím={{RUS|f|1}}|v=0|r=1|p=2|sg=2|ig=6|pozadie=#fcc}} |} | {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- &nbsp; |} | {| class="wikitable" style="text-align:center;" width=400 |- ! ''Výsledky'' ! {{WAL}} ! {{ENG}} ! {{SVK}} ! {{RUS}} |- | align = left | {{WAL}} '''WAL''' || {{N/A}} || 1 : 2 || 2 : 1 || 3 : 0 |- | align = left | {{ENG}} '''ENG''' || 2 : 1 || {{N/A}} || 0 : 0 || 1 : 1 |- | align = left | {{SVK}} '''SVK''' || 1 : 2 || 0 : 0 || {{N/A}} || 2 : 1 |- | align = left | {{RUS}} '''RUS''' || 0 : 3 || 1 : 1 || 1 : 2 || {{N/A}} |} |} {{Futbalbox2 | bg = #eff | dátum = sobota, [[11. jún]] [[2016]] | čas = 18:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | mužstvo1 = '''{{WAL|f|2}}''' | skóre = {{ku|2|1}} | polčas = ({{ku|1|0}}) | zápis = [http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2016/matches/round=2000448/match=2017880/index.html Správa o zápase] | mužstvo2 = {{SVK|f|1}} | góly1 = [[Gareth Bale|Bale]] {{gól|10}}<br />[[Hal Robson-Kanu|Robson-Kanu]] {{gól|81}} | góly2 = [[Ondrej Duda|Duda]] {{gól|61}} | divákov = 37 831 | rozhodca = <br />{{NOR}} [[Svein Oddvar Moen]] | štadión = [[Nouveau Stade de Bordeaux]], [[Bordeaux]] }} {{Futbalbox2 | bg = #fff | dátum = sobota, [[11. jún]] [[2016]] | čas = 21:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | mužstvo1 = {{ENG|f|2}} | skóre = {{ku|1|1}} | polčas = ({{ku|0|0}}) | zápis = [http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2016/matches/round=2000448/match=2017879/index.html Správa o zápase] | mužstvo2 = {{RUS|f|1}} | góly1 = [[Eric Dier|Dier]] {{gól|73}} | góly2 = [[Vasilij Berezuckij|V. Berezuckij]] {{gól|90+2}} | divákov = 62 343 | rozhodca = <br />{{ITA}} [[Nicola Rizzoli]] | štadión = [[Stade Vélodrome]], [[Marseille]] }} ---- {{Futbalbox2 | bg = #fff | dátum = streda, [[15. jún]] [[2016]] | čas = 15:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | mužstvo1 = {{RUS|f|2}} | skóre = {{ku|1|2}} | polčas = ({{ku|0|2}}) | zápis = [http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2016/matches/round=2000448/match=2017888/index.html Správa o zápase] | mužstvo2 = '''{{SVK|f|1}}''' | góly1 = [[Denis Glušakov|Glušakov]] {{gól|80}} | góly2 = [[Vladimír Weiss (1989)|Weiss]] {{gól|32}}<br>[[Marek Hamšík|Hamšík]] {{gól|45}} | divákov = 38 989 | rozhodca = <br>{{SVN}} [[Damir Skomina]] | štadión = [[Stade Pierre-Mauroy]], [[Lille]] }} {{Futbalbox2 | bg = #eff | dátum = štvrtok, [[16. jún]] [[2016]] | čas = 15:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | mužstvo1 = '''{{ENG|f|2}}''' | skóre = {{ku|2|1}} | polčas = ({{ku|0|1}}) | zápis = [http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2016/matches/round=2000448/match=2017887/index.html Správa o zápase] | mužstvo2 = {{WAL|f|1}} | góly1 = [[Jamie Vardy|Vardy]] {{gól|56}}<br>[[Daniel Sturridge|Sturridge]] {{gól|90+2}} | góly2 = [[Gareth Bale|Bale]] {{gól|42}} | divákov = 34 033 | rozhodca = <br>{{DEU}} [[Felix Brych]] | štadión = [[Stade Bollaert-Delelis]], [[Lens]] }} ---- {{Futbalbox2 | bg = #fff | dátum = pondelok, [[20. jún]] [[2016]] | čas = 21:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | mužstvo1 = {{RUS|f|2}} | skóre = {{ku|0|3}} | polčas = ({{ku|0|2}}) | zápis = [http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2016/matches/round=2000448/match=2017896/index.html Správa o zápase] | mužstvo2 = '''{{WAL|f|1}}''' | góly1 = | góly2 = [[Aaron Ramsey|Ramsey]] {{gól|11}}<br>[[Neil Taylor|Taylor]] {{gól|20}}<br>[[Gareth Bale|Bale]] {{gól|67}} | divákov = 28 840 | rozhodca = <br>{{SWE}} [[Jonas Eriksson]] | štadión = [[Stadium Municipal]], [[Toulouse]] }} {{Futbalbox2 | bg = #eff | dátum = pondelok, [[20. jún]] [[2016]] | čas = 21:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | mužstvo1 = {{SVK|f|2}} | skóre = {{ku|0|0}} | polčas = ({{ku|0|0}}) | zápis = [http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2016/matches/round=2000448/match=2017895/index.html Správa o zápase] | mužstvo2 = {{ENG|f|1}} | góly1 = | góly2 = | divákov = 39 051 | rozhodca = <br>{{ESP}} [[Carlos Velasco Carballo]] | štadión = [[Stade Geoffroy-Guichard]], [[Saint-Étienne]] }} === Skupina C === {{Hlavný článok|Majstrovstvá Európy vo futbale 2016 – skupina C}} {| class=wikitable border=0 | {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím='''{{GER|f|1}}'''|v=2|r=1|p=0|sg=3|ig=0|pozadie=#cfc}} {{turnaj|por=2|tím='''{{POL|f|1}}'''|v=2|r=1|p=0|sg=2|ig=0|pozadie=#cfc}} {{turnaj|por=3|tím='''{{NIR|f|1}}'''|v=1|r=0|p=2|sg=2|ig=2|pozadie=#cfc}} {{turnaj|por=4|tím={{UKR|f|1}}|v=0|r=0|p=3|sg=0|ig=5|pozadie=#fcc}} |} | {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- &nbsp; |} | {| class="wikitable" style="text-align:center;" width=400 |- ! ''Výsledky'' ! {{GER}} ! {{POL}} ! {{NIR}} ! {{UKR}} |- | align = left | {{GER}} '''GER''' || {{N/A}} || 0 : 0 || 1 : 0 || 2 : 0 |- | align = left | {{POL}} '''POL''' || 0 : 0 || {{N/A}} || 1 : 0 || 1 : 0 |- | align = left | {{NIR}} '''NIR''' || 0 : 1 || 0 : 1 || {{N/A}} || 2 : 0 |- | align = left | {{UKR}} '''UKR''' || 0 : 2 || 0 : 1 || 0 : 2 || {{N/A}} |} |} {{Futbalbox2 | bg = #eff | dátum = nedeľa, [[12. jún]] [[2016]] | čas = 18:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | mužstvo1 = ''' {{POL|f|2}}''' | skóre = {{ku|1|0}} | polčas = ({{ku|0|0}}) | zápis = [http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2016/matches/round=2000448/match=2017882/index.html Správa o zápase] | mužstvo2 = {{NIR|f|1}} | góly1 = [[Arkadiusz Milik|Milik]] {{gól|51}} | góly2 = | divákov = 33 742 | rozhodca = <br />{{ROU}} [[Ovidiu Hațegan]] | štadión = [[Allianz Riviera]], [[Nice]] }} {{Futbalbox2 | bg = #fff | dátum = nedeľa, [[12. jún]] [[2016]] | čas = 21:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | mužstvo1 = '''{{GER|f|2}}''' | skóre = {{ku|2|0}} | polčas = ({{ku|1|0}}) | zápis = [http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2016/matches/round=2000448/match=2017881/index.html Správa o zápase] | mužstvo2 = {{UKR|f|1}} | góly1 = [[Shkodran Mustafi|Mustafi]] {{gól|19}}<br />[[Bastian Schweinsteiger|Schweinsteiger]] {{gól|90+2}} | góly2 = | divákov = 43 035 | rozhodca = <br />{{ENG}} [[Martin Atkinson]] | štadión = [[Stade Pierre-Mauroy]], [[Lille]] }} ---- {{Futbalbox2 | bg = #fff | dátum = štvrtok, [[16. jún]] [[2016]] | čas = 18:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | mužstvo1 = {{UKR|f|2}} | skóre = {{ku|0|2}} | polčas = ({{ku|0|0}}) | zápis = [http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2016/matches/round=2000448/match=2017890/index.html Správa o zápase] | mužstvo2 = '''{{NIR|f|1}}''' | góly1 = | góly2 = [[Gareth McAuley|McAuley]] {{gól|49}}<br>[[Niall McGinn|McGinn]] {{gól|90+6}} | divákov = 51 043 | rozhodca = <br>{{CZE}} [[Pavel Královec]] | štadión = [[Parc Olympique Lyonnais]], [[Lyon]] }} {{Futbalbox2 | bg = #eff | dátum = štvrtok, [[16. jún]] [[2016]] | čas = 21:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | mužstvo1 = {{GER|f|2}} | skóre = {{ku|0|0}} | polčas = ({{ku|0|0}}) | zápis = [http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2016/matches/round=2000448/match=2017889/index.html Správa o zápase] | mužstvo2 = {{POL|f|1}} | góly1 = | góly2 = | divákov = 73 648 | rozhodca = <br>{{NED}} [[Björn Kuipers]] | štadión = [[Stade de France]], [[Saint-Denis_(Seine-Saint-Denis)|Saint-Denis]] }} ---- {{Futbalbox2 | bg = #fff | dátum = utorok, [[21. jún]] [[2016]] | čas = 18:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | mužstvo1 = {{UKR|f|2}} | skóre = {{ku|0|1}} | polčas = ({{ku|0|0}}) | zápis = [http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2016/matches/round=2000448/match=2017898/index.html Správa o zápase] | mužstvo2 = '''{{POL|f|1}}''' | góly1 = | góly2 = [[Jakub Błaszczykowski|Błaszczykowski]] {{gól|54}} | divákov = 58 874 | rozhodca = <br>{{NOR}} [[Svein Oddvar Moen]] | štadión = [[Stade Vélodrome]], [[Marseille]] }} {{Futbalbox2 | bg = #eff | dátum = utorok, [[21. jún]] [[2016]] | čas = 18:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | mužstvo1 = {{NIR|f|2}} | skóre = {{ku|0|1}} | polčas = ({{ku|0|1}}) | zápis = [http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2016/matches/round=2000448/match=2017897/index.html Správa o zápase] | mužstvo2 = '''{{GER|f|1}}''' | góly1 = | góly2 = [[Mario Gómez|Gómez]] {{gól|30}} | divákov = 44 125 | rozhodca = <br>{{FRA}} [[Clément Turpin]] | štadión = [[Parc des Princes]], [[Paríž]] }} === Skupina D === {{Hlavný článok|Majstrovstvá Európy vo futbale 2016 – skupina D}} {| class=wikitable border=0 | {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím='''{{HRV|f|1}}'''|v=2|r=1|p=0|sg=5|ig=3|pozadie=#cfc}} {{turnaj|por=2|tím='''{{ESP|f|1}}'''|v=2|r=0|p=1|sg=5|ig=2|pozadie=#cfc}} {{turnaj|por=3|tím={{TUR|f|1}}|v=1|r=0|p=2|sg=2|ig=4|pozadie=#fcc}} {{turnaj|por=4|tím={{CZE|f|1}}|v=0|r=1|p=2|sg=2|ig=5|pozadie=#fcc}} |} | {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- &nbsp; |} | {| class="wikitable" style="text-align:center;" width=400 |- ! ''Výsledky'' ! {{HRV}} ! {{ESP}} ! {{TUR}} ! {{CZE}} |- | align = left | {{HRV}} '''HRV''' || {{N/A}} || 2 : 1 || 1 : 0 || 2 : 2 |- | align = left | {{ESP}} '''ESP''' || 1 : 2 || {{N/A}} || 3 : 0 || 1 : 0 |- | align = left | {{TUR}} '''TUR''' || 0 : 1 || 0 : 3 || {{N/A}} || 2 : 0 |- | align = left | {{CZE}} '''CZE''' || 2 : 2 || 0 : 1 || 0 : 2 || {{N/A}} |} |} {{Futbalbox2 | bg = #eff | dátum = nedeľa, [[12. jún]] [[2016]] | čas = 15:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | mužstvo1 = {{TUR|f|2}} | skóre = {{ku|0|1}} | polčas = ({{ku|0|1}}) | zápis = [http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2016/matches/round=2000448/match=2017884/index.html Správa o zápase] | mužstvo2 = '''{{CRO|f|1}}''' | góly1 = | góly2 = [[Luka Modrić|Modrić]] {{gól|41}} | divákov = 43 842 | rozhodca = <br>{{SWE}} [[Jonas Eriksson]] | štadión = [[Parc des Princes]], [[Paríž]] }} {{Futbalbox2 | bg = #fff | dátum = pondelok, [[13. jún]] [[2016]] | čas = 15:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | mužstvo1 = '''{{ESP|f|2}}''' | skóre = {{ku|1|0}} | polčas = ({{ku|0|0}}) | zápis = [http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2016/matches/round=2000448/match=2017883/index.html Správa o zápase] | mužstvo2 = {{CZE|f|1}} | góly1 = [[Gerard Piqué|Piqué]] {{gól|87}} | góly2 = | divákov = 29 400 | rozhodca = <br>{{POL}} [[Szymon Marciniak]] | štadión = [[Stadium Municipal]], [[Toulouse]] }} ---- {{Futbalbox2 | bg = #fff | dátum = piatok, [[17. jún]] [[2016]] | čas = 18:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | mužstvo1 = {{CZE|f|2}} | skóre = {{ku|2|2}} | polčas = ({{ku|0|1}}) | zápis = [http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2016/matches/round=2000448/match=2017892/index.html Správa o zápase] | mužstvo2 = {{CRO|f|1}} | góly1 = [[Milan Škoda|Škoda]] {{gól|76}}<br/>[[Tomáš Necid|Necid]] {{gól|89|pen.}} | góly2 = [[Ivan Perišić|Perišić]] {{gól|37}}<br/>[[Ivan Rakitić|Rakitić]] {{gól|59}} | divákov = 38 376 | rozhodca = <br>{{ENG}} [[Mark Clattenburg]] | štadión = [[Stade Geoffroy-Guichard]], [[Saint-Étienne]] }} {{Futbalbox2 | bg = #eff | dátum = piatok, [[17. jún]] [[2016]] | čas = 21:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | mužstvo1 = '''{{ESP|f|2}}''' | skóre = {{ku|3|0}} | polčas = ({{ku|2|0}}) | zápis = [http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2016/matches/round=2000448/match=2017891/index.html Správa o zápase] | mužstvo2 = {{TUR|f|1}} | góly1 = [[Álvaro Morata|Morata]] {{gól|34||48}}<br/>[[Nolito]] {{gól|37}} | góly2 = | divákov = 33 409 | rozhodca = <br>{{SRB}} [[Milorad Mažić]] | štadión = [[Allianz Riviera]], [[Nice]] }} ---- {{Futbalbox2 | bg = #fff | dátum = utorok, [[21. jún]] [[2016]] | čas = 21:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | mužstvo1 = {{CZE|f|2}} | skóre = {{ku|0|2}} | polčas = ({{ku|0|1}}) | zápis = [http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2016/matches/round=2000448/match=2017900/index.html Správa o zápase] | mužstvo2 = '''{{TUR|f|1}}''' | góly1 = | góly2 = [[Burak Yılmaz|Yılmaz]] {{gól|10}}<br>[[Ozan Tufan|Tufan]] {{gól|65}} | divákov = 32 836 | rozhodca = <br>{{SCO}} [[Willie Collum]] | štadión = [[Stade Bollaert-Delelis]], [[Lens]] }} {{Futbalbox2 | bg = #eff | dátum = utorok, [[21. jún]] [[2016]] | čas = 21:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | mužstvo1 = '''{{CRO|f|2}}''' | skóre = {{ku|2|1}} | polčas = ({{ku|1|1}}) | zápis = [http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2016/matches/round=2000448/match=2017899/index.html Správa o zápase] | mužstvo2 = {{ESP|f|1}} | góly1 = [[Nikola Kalinić|N. Kalinić]] {{gól|45}}<br>[[Ivan Perišić|Perišić]] {{gól|87}} | góly2 = [[Álvaro Morata|Morata]] {{gól|7}} | divákov = 37 245 | rozhodca = <br>{{NLD}} [[Björn Kuipers]] | štadión = [[Nouveau Stade de Bordeaux]], [[Bordeaux]] }} === Skupina E === {{Hlavný článok|Majstrovstvá Európy vo futbale 2016 – skupina E}} {| class=wikitable border=0 | {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím='''{{ITA|f|1}}'''|v=2|r=0|p=1|sg=3|ig=1|pozadie=#cfc}} {{turnaj|por=2|tím='''{{BEL|f|1}}'''|v=2|r=0|p=1|sg=4|ig=2|pozadie=#cfc}} {{turnaj|por=3|tím='''{{IRL|f|1}}'''|v=1|r=1|p=1|sg=2|ig=4|pozadie=#cfc}} {{turnaj|por=4|tím={{SWE|f|1}}|v=0|r=1|p=2|sg=1|ig=3|pozadie=#fcc}} |} | {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- &nbsp; |} | {| class="wikitable" style="text-align:center;" width=400 |- ! ''Výsledky'' ! {{ITA}} ! {{BEL}} ! {{IRL}} ! {{SWE}} |- | align = left | {{ITA}} '''ITA''' || {{N/A}} || 2 : 0 || 0 : 1 || 1 : 0 |- | align = left | {{BEL}} '''BEL''' || 0 : 2 || {{N/A}} || 3 : 0 || 1 : 0 |- | align = left | {{IRL}} '''IRL''' || 1 : 0 || 0 : 3 || {{N/A}} || 1 : 1 |- | align = left | {{SWE}} '''SWE''' || 0 : 1 || 0 : 1 || 1 : 1 || {{N/A}} |} |} {{Futbalbox2 | bg = #eff | dátum = pondelok, [[13. jún]] [[2016]] | čas = 18:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | mužstvo1 = {{IRL|f|2}} | skóre = {{ku|1|1}} | polčas = ({{ku|0|0}}) | zápis = [http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2016/matches/round=2000448/match=2017954/index.html Správa o zápase] | mužstvo2 = {{SWE|f|1}} | góly1 = [[Wes Hoolahan|Hoolahan]] {{gól|48}} | góly2 = [[Ciaran Clark|Clark]] {{gól|71|o.g.}} | divákov = 73 419 | rozhodca = <br />{{SRB}} [[Milorad Mažić]] | štadión = [[Stade de France]], [[Saint-Denis_(Seine-Saint-Denis)|Saint-Denis]] }} {{Futbalbox2 | bg = #fff | dátum = pondelok, [[13. jún]] [[2016]] | čas = 21:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | mužstvo1 = {{BEL|f|2}} | skóre = {{ku|0|2}} | polčas = ({{ku|0|1}}) | zápis = [http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2016/matches/round=2000448/match=2017953/index.html Správa o zápase] | mužstvo2 = '''{{ITA|f|1}}''' | góly1 = | góly2 = [[Emanuele Giaccherini|Giaccherini]] {{gól|32}}<br />[[Graziano Pellè|Pellè]] {{gól|90+3}} | divákov = 55 408 | rozhodca = <br />{{ENG}} [[Mark Clattenburg]] | štadión = [[Parc Olympique Lyonnais]], [[Lyon]] }} ---- {{Futbalbox2 | bg = #fff | dátum = piatok, [[17. jún]] [[2016]] | čas = 15:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | mužstvo1 = '''{{ITA|f|2}}''' | skóre = {{ku|1|0}} | polčas = ({{ku|0|0}}) | zápis = [http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2016/matches/round=2000448/match=2017956/index.html Správa o zápase] | mužstvo2 = {{SWE|f|1}} | góly1 = [[Éder (Taliansky futbalista)|Éder]] {{gól|88}} | góly2 = | divákov = 29 600 | rozhodca = <br>{{HUN}} [[Viktor Kassai]] | štadión = [[Stadium Municipal]], [[Toulouse]] }} {{Futbalbox2 | bg = #eff | dátum = sobota, [[18. jún]] [[2016]] | čas = 15:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | mužstvo1 = '''{{BEL|f|2}}''' | skóre = {{ku|3|0}} | polčas = ({{ku|0|0}}) | zápis = [http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2016/matches/round=2000448/match=2017955/index.html Správa o zápase] | mužstvo2 = {{IRL|f|1}} | góly1 = [[Romelu Lukaku|R. Lukaku]] {{gól|48||70}}<br />[[Axel Witsel|Witsel]] {{gól|61}} | góly2 = | divákov = 39 493 | rozhodca = <br>{{TUR}} [[Cüneyt Çakır]] | štadión = [[Nouveau Stade de Bordeaux]], [[Bordeaux]] }} ---- {{Futbalbox2 | bg = #fff | dátum = streda, [[22. jún]] [[2016]] | čas = 21:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | mužstvo1 = {{ITA|f|2}} | skóre = {{ku|0|1}} | polčas = ({{ku|0|0}}) | zápis = [http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2016/matches/round=2000448/match=2017958/index.html Správa o zápase] | mužstvo2 = '''{{IRL|f|1}}''' | góly1 = | góly2 = [[Robbie Brady|Brady]] {{gól|85}} | divákov = 44 268 | rozhodca = <br />{{ROU}} [[Ovidiu Hategan]] | štadión = [[Stade Pierre-Mauroy]], [[Lille]] }} {{Futbalbox2 | bg = #eff | dátum = streda, [[22. jún]] [[2016]] | čas = 21:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | mužstvo1 = {{SWE|f|2}} | skóre = {{ku|0|1}} | polčas = ({{ku|0|0}}) | zápis = [http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2016/matches/round=2000448/match=2017957/index.html Správa o zápase] | mužstvo2 = '''{{BEL|f|1}}''' | góly1 = | góly2 = [[Radja Nainggolan|Nainggolan]] {{gól|84}} | divákov = 34 011 | rozhodca = <br />{{GER}} [[Felix Brych]] | štadión = [[Allianz Riviera]], [[Nice]] }} === Skupina F === {{Hlavný článok|Majstrovstvá Európy vo futbale 2016 – skupina F}} {| class=wikitable border=0 | {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím='''{{HUN|f|1}}'''|v=1|r=2|p=0|sg=6|ig=4|pozadie=#cfc}} {{turnaj|por=2|tím='''{{ISL|f|1}}'''|v=1|r=2|p=0|sg=4|ig=3|pozadie=#cfc}} {{turnaj|por=3|tím='''{{POR|f|1}}'''|v=0|r=3|p=0|sg=4|ig=4|pozadie=#cfc}} {{turnaj|por=4|tím={{AUT|f|1}}|v=0|r=1|p=2|sg=1|ig=4|pozadie=#fcc}} |} | {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- &nbsp; |} | {| class="wikitable" style="text-align:center;" width=400 |- ! ''Výsledky'' ! {{HUN}} ! {{ISL}} ! {{POR}} ! {{AUT}} |- | align = left | {{HUN}} '''HUN''' || {{N/A}} || 1 : 1 || 3 : 3 || 2 : 0 |- | align = left | {{ISL}} '''ISL''' || 1 : 1 || {{N/A}} || 1 : 1 || 2 : 1 |- | align = left | {{POR}} '''POR''' || 3 : 3 || 1 : 1 || {{N/A}} || 0 : 0 |- | align = left | {{AUT}} '''AUT''' || 0 : 2 || 1 : 2 || 0 : 0 || {{N/A}} |} |} {{Futbalbox2 | bg = #eff | dátum = utorok, [[14. jún]] [[2016]] | čas = 18:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | mužstvo1 = {{AUT|f|2}} | skóre = {{ku|0|2}} | polčas = ({{ku|0|0}}) | zápis = [http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2016/matches/round=2000448/match=2017960/index.html Správa o zápase] | mužstvo2 = '''{{HUN|f|1}}''' | góly1 = | góly2 = [[Ádám Szalai|Szalai]] {{gól|62}}<br>[[Zoltán Stieber|Stieber]] {{gól|87}} | divákov = 34 424 | rozhodca = <br>{{FRA}} [[Clément Turpin]] | štadión = [[Nouveau Stade de Bordeaux]], [[Bordeaux]] }} {{Futbalbox2 | bg = #fff | dátum = utorok, [[14. jún]] [[2016]] | čas = 21:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | mužstvo1 = {{POR|f|2}} | skóre = {{ku|1|1}} | polčas = ({{ku|1|0}}) | zápis = [http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2016/matches/round=2000448/match=2017959/index.html Správa o zápase] | mužstvo2 = {{ISL|f|1}} | góly1 = [[Nani]] {{gól|31}} | góly2 = [[Birkir Bjarnason|B. Bjarnason]] {{gól|50}} | divákov = 38 742 | rozhodca = <br>{{TUR}} [[Cüneyt Çakır]] | štadión = [[Stade Geoffroy-Guichard]], [[Saint-Étienne]] }} ---- {{Futbalbox2 | bg = #fff | dátum = sobota, [[18. jún]] [[2016]] | čas = 18:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | mužstvo1 = {{ISL|f|2}} | skóre = {{ku|1|1}} | polčas = ({{ku|1|0}}) | zápis = [http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2016/matches/round=2000448/match=2017962/index.html Správa o zápase] | mužstvo2 = {{HUN|f|1}} | góly1 = [[Gylfi Sigurðsson|G. Sigurðsson]] {{gól|40|pen.}} | góly2 = [[Birkir Már Sævarsson|Sævarsson]] {{gól|88|o.g.}} | divákov = 60 842 | rozhodca = <br>{{RUS}} [[Sergej Karasev]] | štadión = [[Stade Vélodrome]], [[Marseille]] }} {{Futbalbox2 | bg = #eff | dátum = sobota, [[18. jún]] [[2016]] | čas = 21:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | mužstvo1 = {{POR|f|2}} | skóre = {{ku|0|0}} | polčas = ({{ku|0|0}}) | zápis = [http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2016/matches/round=2000448/match=2017961/index.html Správa o zápase] | mužstvo2 = {{AUT|f|1}} | góly1 = | góly2 = | divákov = 44 291 | rozhodca = <br>{{ITA}} [[Nicola Rizzoli]] | štadión = [[Parc des Princes]], [[Paríž]] }} ---- {{Futbalbox2 | bg = #fff | dátum = streda, [[22. jún]] [[2016]] | čas = 18:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | mužstvo1 = '''{{ISL|f|2}}''' | skóre = {{ku|2|1}} | polčas = ({{ku|1|0}}) | zápis = [http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2016/matches/round=2000448/match=2017963/index.html Správa o zápase] | mužstvo2 = {{AUT|f|1}} | góly1 = [[Jón Daði Böðvarsson|Böðvarsson]] {{gól|18}}<br />[[Arnór Ingvi Traustason|Traustason]] {{gól|90+4}} | góly2 = [[Alessandro Schöpf|Schöpf]] {{gól|60}} | divákov = 68 714 | rozhodca = <br />{{POL}} [[Szymon Marciniak]] | štadión = [[Stade de France]], [[Saint-Denis_(Seine-Saint-Denis)|Saint-Denis]] }} {{Futbalbox2 | bg = #eff | dátum = streda, [[22. jún]] [[2016]] | čas = 18:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | mužstvo1 = {{HUN|f|2}} | skóre = {{ku|3|3}} | polčas = ({{ku|1|1}}) | zápis = [http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2016/matches/round=2000448/match=2017964/index.html Správa o zápase] | mužstvo2 = {{POR|f|1}} | góly1 = [[Zoltán Gera|Gera]] {{gól|19}}<br />[[Balázs Dzsudzsák|Dzsudzsák]] {{gól|47||55}} | góly2 = [[Nani]] {{gól|42}}<br />[[Cristiano Ronaldo|C. Ronaldo]] {{gól|50||62}} | divákov = 55 514 | rozhodca = <br />{{ENG}} [[Martin Atkinson]] | štadión = [[Parc Olympique Lyonnais]], [[Lyon]] }} === Rebríček tímov na tretích miestach === {| class="wikitable sortable" style="text-align: center;" |- ! style="width:30px;"| Poz. ! style="width:30px;"| Sk. ! style="width:180px;"|Tím ! style="width:30px;"| Z ! style="width:30px;"| V ! style="width:30px;"| R ! style="width:30px;"| P ! style="width:30px;"| SG ! style="width:30px;"| IG ! style="width:35px;"| +/- ! style="width:30px;"| B |- bgcolor="#cfc" | 1. ||[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016 – skupina B|B]]|| align = "left" |{{SVK|f|1}} | 3 |{{!!}}1{{!!}}1{{!!}}1{{!!}}3{{!!}}3{{!!}}&nbsp;&nbsp;0||'''4''' |- bgcolor=#cfc | 2||[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016 – skupina E|E]]||align = "left"|{{IRL|f|1}} |3 |{{!!}}1{{!!}}1{{!!}}1{{!!}}2{{!!}}4{{!!}}−2||'''4''' |- bgcolor="#cfc" | 3. ||[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016 – skupina F|F]]||align = "left"|{{POR|f|1}} |3 |{{!!}}0{{!!}}3{{!!}}0{{!!}}4{{!!}}4{{!!}}&nbsp;&nbsp;0||'''3 |- bgcolor="#cfc" | 4. ||[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016 – skupina C|C]]|| align = "left" |{{NIR|f|1}} | 3 |{{!!}}1{{!!}}0{{!!}}2{{!!}}2{{!!}}2{{!!}}&nbsp; 0||'''3''' |- bgcolor=#fcc | 5. ||[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016 – skupina D|D]]||align = "left"|{{TUR|f|1}} |3 |{{!!}}1{{!!}}0{{!!}}2{{!!}}2{{!!}}4{{!!}}−2||'''3''' |- bgcolor="#fcc" | 6. ||[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016 – skupina A|A]]||align = "left"|{{ALB|f|1}} |3 |{{!!}}1{{!!}}0{{!!}}2{{!!}}1{{!!}}3{{!!}}−2||'''3''' |} '''Z''' &nbsp;= Zápasy;&nbsp; '''V''' &nbsp;= Výhry;&nbsp; '''R''' &nbsp;= Remízy;&nbsp; '''P''' &nbsp;= Prehry;&nbsp; '''SG''' &nbsp;= Strelené góly;&nbsp; '''IG''' &nbsp;= Inkasované góly;&nbsp; '''+/−''' &nbsp;= Plus/Mínus;&nbsp; '''B''' &nbsp;= Body;&nbsp; == Play-off == {{Hlavný článok|Majstrovstvá Európy vo futbale 2016 – vyraďovacia fáza}} === Varianty osemfinálových zápasov === <br> {{colorbox|#cfc}} Variant, ktorý sa stal realitou<br> {{colorbox|#fcc}} Ostatné varianty {| class="wikitable" width="700" style="text-align:center; |- ! colspan=6 | Ak postupujúci na tretích miestach vzídu zo skupín: ! Francúzsko {{malé|(1A)}} sa stretne s: ! Wales {{malé|(1B)}}&nbsp; sa stretne s: ! Nemecko {{malé|(1C)}} sa stretne s: ! Chorvátsko {{malé|(1D)}} sa stretne s: |- style="background:#fcc;" | '''A''' || '''B''' || '''C''' || '''D''' || || || 3C || 3D || 3A || 3B |- style="background:#fcc;" | '''A''' || '''B''' || '''C''' || || '''E''' || || 3C || 3A || 3B || 3E |- style="background:#fcc;" | '''A''' || '''B''' || '''C''' || || || '''F''' || 3C || 3A || 3B || 3F |- style="background:#fcc;" | '''A''' || '''B''' || || '''D''' || '''E''' || || 3D || 3A || 3B || 3E |- style="background:#fcc;" | '''A''' || '''B''' || || '''D''' || || '''F''' || 3D || 3A || 3B || 3F |- style="background:#fcc;" | '''A''' || '''B''' || || || '''E''' || '''F''' || 3E || 3A || 3B || 3F |- style="background:#fcc;" | '''A''' || || '''C''' || '''D''' || '''E''' || || 3C || 3D || 3A || 3E |- style="background:#fcc;" | '''A''' || || '''C''' || '''D''' || || '''F''' || 3C || 3D || 3A || 3F |- style="background:#fcc;" | '''A''' || || '''C''' || || '''E''' || '''F''' || 3C || 3A || 3F || 3E |- style="background:#fcc;" | '''A''' || || || '''D''' || '''E''' || '''F''' || 3D || 3A || 3F || 3E |- style="background:#fcc;" | || '''B''' || '''C''' || '''D''' || '''E''' || || 3C || 3D || 3B || 3E |- style="background:#fcc;" | || '''B''' || '''C''' || '''D''' || || '''F''' || 3C || 3D || 3B || 3F |- style="background:#cfc;" | || '''B''' || '''C''' || || '''E''' || '''F''' || 3E || 3C || 3B || 3F |- style="background:#fcc;" | || '''B''' || || '''D''' || '''E''' || '''F''' || 3E || 3D || 3B || 3F |- style="background:#fcc;" | || || '''C''' || '''D''' || '''E''' || '''F''' || 3C || 3D || 3F || 3E |} === Pavúk === {{Play-off16+info | RD1-info1=25. jún – [[Stade Geoffroy-Guichard|Saint-Étienne]] | RD1-seed1=A2 | RD1-team1={{SUI|f|1}} | RD1-score1=1 (4) | RD1-seed2=C2 | RD1-team2='''{{POL|f|1}}''' | RD1-score2='''1 (5)''' | RD1-info2=25. jún – [[Stade Bollaert-Delelis|Lens]] | RD1-seed3=D1 | RD1-team3={{CRO|f|1}} | RD1-score3=0 p | RD1-seed4=F3 | RD1-team4='''{{POR|f|1}}''' | RD1-score4='''1 p''' | RD1-info3=25. jún – [[Parc des Princes|Paríž]] | RD1-seed5=B1 | RD1-team5={{WAL|f|1}} | RD1-score5=1 | RD1-seed6=C3 | RD1-team6={{NIR|f|1}} | RD1-score6=0 | RD1-info4=26. jún – [[Stadium Municipal|Toulouse]] | RD1-seed7=F1 | RD1-team7={{HUN|f|1}} | RD1-score7=0 | RD1-seed8=E2 | RD1-team8={{BEL|f|1}} | RD1-score8=4 | RD1-info5=26. jún – [[Stade Pierre-Mauroy|Lille]] | RD1-seed9=C1 | RD1-team9={{GER|f|1}} | RD1-score9=3 | RD1-seed10=B3 | RD1-team10={{SVK|f|1}} | RD1-score10=0 | RD1-info6=27. jún – [[Stade de France|Saint-Denis]] | RD1-seed11=E1 | RD1-team11={{ITA|f|1}} | RD1-score11=2 | RD1-seed12=D2 | RD1-team12={{ESP|f|1}} | RD1-score12=0 | RD1-info7=26. jún – [[Stade des Lumières|Lyon]] | RD1-seed13=A1 | RD1-team13={{FRA|f|1}} | RD1-score13=2 | RD1-seed14=E3 | RD1-team14={{IRL|f|1}} | RD1-score14=1 | RD1-info8=27. jún – [[Allianz Riviera|Nice]] | RD1-seed15=B2 | RD1-team15={{ENG|f|1}} | RD1-score15=1 | RD1-seed16=F2 | RD1-team16={{ISL|f|1}} | RD1-score16=2 | RD2-info1=30. jún – [[Stade Vélodrome|Marseille]] | RD2-seed1=C2 | RD2-team1={{POL|f|1}} | RD2-score1=1 (3) | RD2-seed2=F3 | RD2-team2='''{{POR|f|1}}''' | RD2-score2='''1 (5)''' | RD2-info2=1. júl – [[Stade Pierre-Mauroy|Lille]] | RD2-seed3=B1 | RD2-team3={{WAL|f|1}} | RD2-score3=3 | RD2-seed4=E2 | RD2-team4={{BEL|f|1}} | RD2-score4=1 | RD2-info3=2. júl – [[Matmut Atlantique|Bordeaux]] | RD2-seed5=C1 | RD2-team5='''{{GER|f|1}}''' | RD2-score5='''1 (6)''' | RD2-seed6=E1 | RD2-team6={{ITA|f|1}} | RD2-score6=1 (5) | RD2-info4=3. júl – [[Stade de France|Saint-Denis]] | RD2-seed7=A1 | RD2-team7={{FRA|f|1}} | RD2-score7=5 | RD2-seed8=F2 | RD2-team8={{ISL|f|1}} | RD2-score8=2 | RD3-info1=6. júl – [[Stade des Lumières|Lyon]] | RD3-seed1=F3 | RD3-team1={{POR|f|1}} | RD3-score1=2 | RD3-seed2=B1 | RD3-team2={{WAL|f|1}} | RD3-score2=0 | RD3-info2=7. júl – [[Stade Vélodrome|Marseille]] | RD3-seed3=C1 | RD3-team3={{GER|f|1}} | RD3-score3=0 | RD3-seed4=A1 | RD3-team4={{FRA|f|1}} | RD3-score4=2 | RD4-info1=10. júl – [[Stade de France|Saint-Denis]] | RD4-seed1=F3 | RD4-team1={{POR|f|1}} | RD4-score1=1 p | RD4-seed2=A1 | RD4-team2='''{{FRA|f|1}}''' | RD4-score2='''0 p''' }} === Osemfinále === {{Futbalbox2 | bg = #fff | dátum = sobota, [[25. jún]] [[2016]] | čas = 15:00 [[SELČ]] | mužstvo1 = {{SUI|f|2}} | skóre = {{ku|1|1}} {{Tooltip|PP|Po predĺžení}} | polčas = ({{ku|0|1}}, {{ku|1|1}}) | zápis = [http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2016/matches/round=2000744/match=2017996/index.html Správa o zápase] | mužstvo2 = '''{{POL|f|1}}''' | góly1 = [[Xherdan Shaqiri|Shaqiri]] {{gól|82}} | góly2 = [[Jakub Błaszczykowski|Błaszczykowski]] {{gól|39}} | divákov = 38 842 | rozhodca = <br>{{ENG}} [[Mark Clattenburg]] | štadión = [[Stade Geoffroy-Guichard]], [[Saint-Étienne]] }} {{Penaltový rozstrel | pk1 = <br />[[Stephan Lichtsteiner|Lichtsteiner]] {{pengól}}<br /><br />[[Granit Xhaka|Xhaka]] {{pennep}}<br /><br />[[Xherdan Shaqiri|Shaqiri]] {{pengól}}<br /><br />[[Fabian Schär|Schär]] {{pengól}}<br /><br />[[Ricardo Rodríguez|Rodríguez]] {{pengól}} | skóre = 4 : 5 | pk2 = <br /><br />{{pengól}} [[Robert Lewandowski|Lewandowski]]<br /><br />{{pengól}} [[Arkadiusz Milik|Milik]]<br /><br />{{pengól}} [[Kamil Glik|Glik]]<br /><br />{{pengól}} [[Jakub Błaszczykowski|Błaszczykowski]]<br /><br />{{pengól}} [[Grzegorz Krychowiak|Krychowiak]] }} {{Futbalbox2 | bg = #eff | dátum = sobota, 25. jún 2016 | čas = 18:00 [[SELČ]] | mužstvo1 = '''{{WAL|f|2}}''' | skóre = {{ku|1|0}} | polčas = ({{ku|0|0}}) | zápis = [http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2016/matches/round=2000744/match=2017997/index.html Správa o zápase] | mužstvo2 = {{NIR|f|1}} | góly1 = [[Gareth McAuley|McAuley]] {{gól|75|o.g.}} | góly2 = | divákov = 44 342 | rozhodca = <br />{{ENG}} [[Martin Atkinson]] | štadión = [[Parc des Princes]], [[Paríž]] }} {{Futbalbox2 | bg = #fff | dátum = sobota, [[25. jún]] [[2016]] | čas = 21:00 [[SELČ]] | mužstvo1 = {{HRV|f|2}} | skóre = {{ku|0|1}} {{Tooltip|PP|Po predĺžení}} | polčas = ({{ku|0|0}}, {{ku|0|0}}) | zápis = [http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2016/matches/round=2000744/match=2017998/index.html Správa o zápase] | mužstvo2 = '''{{PRT|f|1}}''' | góly1 = | góly2 = [[Ricardo Quaresma|Quaresma]] {{gól|117}} | divákov = 33 523 | rozhodca = <br />{{ESP}} [[Carlos Velasco Carballo]] | štadión = [[Stade Bollaert-Delelis]], [[Lens]] }} ---- {{Futbalbox2 | bg = #fff | dátum = nedeľa, [[26. jún]] [[2016]] | čas = 15:00 [[SELČ]] | mužstvo1 = '''{{FRA|f|2}}''' | skóre = {{ku|2|1}} | polčas = ({{ku|0|1}}) | zápis = [http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2016/matches/round=2000744/match=2017999/index.html Správa o zápase] | mužstvo2 = {{IRL|f|1}} | góly1 = [[Antoine Griezmann|Griezmann]] {{gól|58||61}} | góly2 = [[Robbie Brady|Brady]] {{gól|2|pen.}} | divákov = 56 279 | rozhodca = <br />{{ITA}} [[Nicola Rizzoli]] | štadión = [[Parc Olympique Lyonnais]], [[Lyon]] }} {{Futbalbox2 | bg = #eff | dátum = nedeľa, 26. jún 2016 | čas = 18:00 [[SELČ]] | mužstvo1 = '''{{DEU|f|2}}''' | skóre = {{ku|3|0}} | polčas = ({{ku|2|0}}) | zápis = [http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2016/matches/round=2000744/match=2018000/index.html Správa o zápase] | mužstvo2 = {{SVK|f|1}} | góly1 = [[Jérôme Boateng|Boateng]] {{gól|8}}<br />[[Mario Gómez|Gómez]] {{gól|43}}<br />[[Julian Draxler|Draxler]] {{gól|63}} | góly2 = | divákov = 44 312 | rozhodca = <br />{{POL}} [[Szymon Marciniak]] | štadión = [[Stade Pierre-Mauroy]], [[Lille]] }} {{Futbalbox2 | bg = #fff | dátum = nedeľa, 26. jún 2016 | čas = 21:00 [[SELČ]] | mužstvo1 = {{HUN|f|2}} | skóre = {{ku|0|4}} | polčas = ({{ku|0|1}}) | zápis = [http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2016/matches/round=2000744/match=2018001/index.html Správa o zápase] | mužstvo2 = '''{{BEL|f|1}}''' | góly1 = | góly2 = [[Toby Alderweireld|Alderweireld]] {{gól|10}}<br />[[Michy Batshuayi|Batshuayi]] {{gól|78}}<br />[[Eden Hazard|Hazard]] {{gól|80}}<br />[[Yannick Ferreira Carrasco|Carrasco]] {{gól|90+1}} | divákov = 28 921 | rozhodca = <br />{{SRB}} [[Milorad Mažić]] | štadión = [[Stadium Municipal]], [[Toulouse]] }} ---- {{Futbalbox2 | bg = #fff | dátum = pondelok, [[27. jún]] [[2016]] | čas = 18:00 [[SELČ]] | mužstvo1 = '''{{ITA|f|2}}''' | skóre = {{ku|2|0}} | polčas = ({{ku|1|0}}) | zápis = [http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2016/matches/round=2000744/match=2018002/index.html Správa o zápase] | mužstvo2 = {{ESP|f|1}} | góly1 = [[Giorgio Chiellini|Chiellini]] {{gól|33}}<br />[[Graziano Pellè|Pellè]] {{gól|90+1}} | góly2 = | divákov = 76 165 | rozhodca = <br />{{TUR}} [[Cüneyt Çakır]] | štadión = [[Stade de France]], [[Saint-Denis_(Seine-Saint-Denis)|Saint-Denis]] }} {{Futbalbox2 | bg = #eff | dátum = pondelok, 27. jún 2016 | čas = 21:00 [[SELČ]] | mužstvo1 = {{ENG|f|2}} | skóre = {{ku|1|2}} | polčas = ({{ku|1|2}}) | zápis = [http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2016/matches/round=2000744/match=2018003/index.html Správa o zápase] | mužstvo2 = '''{{ISL|f|1}}''' | góly1 = [[Wayne Rooney|Rooney]] {{gól|4|pen.}} | góly2 = [[Ragnar Sigurðsson|R. Sigurðsson]] {{gól|6}}<br />[[Kolbeinn Sigþórsson|Sigþórsson]] {{gól|18}} | divákov = 33 901 | rozhodca = <br />{{SVN}} [[Damir Skomina]] | štadión = [[Allianz Riviera]], [[Nice]] }} === Štvrťfinále === {{Futbalbox2 | bg = #fff | dátum = štvrtok, [[30. jún]] [[2016]] | čas = 21:00 [[SELČ]] | mužstvo1 = {{POL|f|2}} | skóre = {{ku|1|1}} {{Tooltip|PP|Po predĺžení}} | polčas = ({{ku|1|1}}, {{ku|1|1}}) | zápis = [http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2016/matches/round=2000449/match=2017901/index.html Správa o zápase] | mužstvo2 = '''{{POR|f|1}}''' | góly1 = [[Robert Lewandowski|Lewandowski]] {{gól|2}} | góly2 = {{gól|33}} [[Renato Sanches|R. Sanches]] | divákov = 62 940 | rozhodca = <br />{{DEU}} [[Felix Brych]] | štadión = [[Stade Vélodrome]], [[Marseille]] }} {{Penaltový rozstrel | skóre = 3 : 5 | pk1 = <br /><br />[[Robert Lewandowski|Lewandowski]] {{pengól}}<br /><br />[[Arkadiusz Milik|Milik]] {{pengól}}<br /><br />[[Kamil Glik|Glik]] {{pengól}}<br /><br />[[Jakub Błaszczykowski|Błaszczykowski]] {{pennep}} | pk2 = <br />{{pengól}} [[Cristiano Ronaldo|Ronaldo]]<br /><br />{{pengól}} [[Renato Sanches|Sanches]]<br /><br />{{pengól}} [[João Moutinho|Moutinho]]<br /><br />{{pengól}} [[Nani]]<br /><br />{{pengól}} [[Ricardo Quaresma|Quaresma]] }} ---- {{Futbalbox2 | bg = #eff | dátum = piatok, [[1. júl]] [[2016]] | čas = 21:00 [[SELČ]] | mužstvo1 = '''{{WAL|f|2}}''' | skóre = {{ku|3|1}} | polčas = ({{ku|1|1}}) | zápis = [http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2016/matches/round=2000449/match=2017902/index.html Správa o zápase] | mužstvo2 = {{BEL|f|1}} | góly1 = [[Ashley Williams|A. Williams]] {{gól|31}}<br />[[Hal Robson-Kanu|Robson-Kanu]] {{gól|55}}<br />[[Sam Vokes|Vokes]] {{gól|86}} | góly2 = [[Radja Nainggolan|Nainggolan]] {{gól|13}} | divákov = 45 936 | rozhodca = <br />{{SVN}} [[Damir Skomina]] | štadión = [[Stade Pierre-Mauroy]], [[Lille]] }} ---- {{Futbalbox2 | bg = #fff | dátum = sobota, [[2. júl]] [[2016]] | čas = 21:00 [[SELČ]] | mužstvo1 = '''{{GER|f|2}}''' | skóre = {{ku|1|1}} {{Tooltip|PP|Po predĺžení}} | polčas = ({{ku|0|0}}, {{ku|1|1}}) | zápis = [http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2016/matches/round=2000449/match=2017903/index.html Správa o zápase] | mužstvo2 = {{ITA|f|1}} | góly1 = [[Mesut Özil|Özil]] {{gól|65}} | góly2 = [[Leonardo Bonucci|Bonucci]] {{gól|78|pen.}} | divákov = 38 764 | rozhodca = <br />{{HUN}} [[Viktor Kassai]] | štadión = [[Nouveau Stade de Bordeaux]], [[Bordeaux]] }} {{Penaltový rozstrel | skóre = 6 : 5 | pk1 = <br /><br />[[Toni Kroos|Kroos]] {{pengól}}<br /><br /> [[Thomas Müller|Müller]] {{pennep}}<br /><br /> [[Mesut Özil|Özil]] {{pennep}}<br /><br /> [[Julian Draxler|Draxler]] {{pengól}}<br /><br /> [[Bastian Schweinsteiger|Schweinsteiger]] {{pennep}}<br /><br /> [[Mats Hummels|Hummels]] {{pengól}}<br /><br /> [[Joshua Kimmich|Kimmich]] {{pengól}}<br /><br /> [[Jérôme Boateng|Boateng]] {{pengól}}<br /><br /> [[Jonas Hector|Hector]] {{pengól}} | pk2 = <br />{{pengól}} [[Lorenzo Insigne|Insigne]]<br /><br /> {{pennep}} [[Simone Zaza|Zaza]]<br /><br /> {{pengól}} [[Andrea Barzagli|Barzagli]]<br /><br /> {{pennep}} [[Graziano Pellè|Pellè]]<br /><br /> {{pennep}} [[Leonardo Bonucci|Bonucci]]<br /><br /> {{pengól}} [[Emanuele Giaccherini|Giaccherini]]<br /><br /> {{pengól}} [[Marco Parolo|Parolo]]<br /><br /> {{pengól}} [[Mattia De Sciglio|De Sciglio]]<br /><br /> {{pennep}} [[Matteo Darmian|Darmian]] }} ---- {{Futbalbox2 | bg = #eff | dátum = nedeľa, [[3. júl]] [[2016]] | čas = 21:00 [[SELČ]] | mužstvo1 = '''{{FRA|f|2}}''' | skóre = {{ku|5|2}} | polčas = ({{ku|4|0}}) | zápis = [http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2016/matches/round=2000449/match=2017904/index.html Správa o zápase] | mužstvo2 = {{ISL|f|1}} | góly1 = [[Olivier Giroud|Giroud]] {{gól|12||59}}<br />[[Paul Pogba|Pogba]] {{gól|20}}<br />[[Dimitri Payet|Payet]] {{gól|43}}<br />[[Antoine Griezmann|Griezmann]] {{gól|45}} | góly2 = {{gól|56}} [[Kolbeinn Sigþórsson|Sigþórsson]]<br />{{gól|84}} [[Birkir Bjarnason|B. Bjarnason]] | divákov = 76 833 | rozhodca = <br />{{NLD}} [[Björn Kuipers]] | štadión = [[Stade de France]], [[Saint-Denis_(Seine-Saint-Denis)|Saint-Denis]] }} === Semifinále === {{Futbalbox2 | bg = #fff | dátum = streda, [[6. júl]] [[2016]] | čas = 21:00 [[SELČ]] | mužstvo1 = '''{{POR|f|2}}''' | skóre = {{ku|2|0}} | polčas = ({{ku|0|0}}) | zápis = [http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2016/matches/round=2000450/match=2017905/index.html Správa o zápase] | mužstvo2 = {{WAL|f|1}} | góly1 = [[Cristiano Ronaldo|Ronaldo]] {{gól|50}}<br />[[Nani]] {{gól|53}} | góly2 = | divákov = 55 679 | rozhodca = <br /> {{SWE}} Jonas Eriksson | štadión = [[Parc Olympique Lyonnais]], [[Lyon]] }} ---- {{Futbalbox2 | bg = #eff | dátum = štvrtok, [[7. júl]] [[2016]] | čas = 21:00 [[SELČ]] | mužstvo1 = {{GER|f|2}} | skóre = {{ku|0|2}} | polčas = ({{ku|0|1}}) | zápis = [http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2016/matches/round=2000450/match=2017906/index.html Správa o zápase] | mužstvo2 = '''{{FRA|f|1}}''' | góly1 = | góly2 = {{gól|45+2|pen.|72}} [[Antoine Griezmann|Griezmann]] | divákov = 64 078 | rozhodca = <br />{{ITA}} [[Nicola Rizzoli]] | štadión = [[Stade Vélodrome]], [[Marseille]] }} === Finále === {{Futbalbox2 | bg = #fd0 | dátum = nedeľa, [[10. júl]] [[2016]] | čas = 21:00 [[SELČ]] | mužstvo1 = '''{{POR|f|2}}''' | skóre = {{ku|1|0}} {{Tooltip|PP|Po predĺžení}} | polčas = ({{ku|0|0}}, {{ku|0|0}}) | zápis = [http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2016/matches/round=2000450/match=2017907/index.html Správa o zápase] | mužstvo2 = {{FRA|f|1}} | góly1 = [[Éder]] {{gól|109}} | góly2 = | divákov = 75 868 | rozhodca = <br />{{ENG}} [[Mark Clattenburg]] | štadión = [[Stade de France]], [[Saint-Denis_(Seine-Saint-Denis)|Saint-Denis]] }} <br /> {| class="wikitable" style="text-align: center; margin: 0 auto;" |- !Majster Európy vo futbale<br />2016 |- | align = center|[[Súbor:Flag of Portugal.svg|100px|Portugalsko]]<br />'''{{POR|f}}'''<br />'''Prvý titul''' |} == Pozri aj == * [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2016]] == Externé odkazy == * [http://sport.aktuality.sk/euro-2016/ Aktuálne správy z ME 2016 vo Francúzsku] * [http://sportky.zoznam.sk/s/216/euro-2016 Novinky z UEFA EURO 2016] == Zdroj == {{Preklad|cs|Mistrovství Evropy ve fotbale 2016|11850244}} {{Futbalový výhonok}} {{ME vo futbale}} [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo futbale 2016| ]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo futbale|2016]] [[Kategória:Športové podujatia vo Francúzsku|Futbal]] [[Kategória:2016 vo Francúzsku]] 10gc4jmydjis9hmjhmu9l8mpsh2ypbf Majstrovstvá Európy vo futbale 2020 0 530736 8188306 7859932 2026-03-28T10:36:59Z Peter 51345 269569 8188306 wikitext text/x-wiki {{Infobox Majstrovstvá Európy vo futbale | rok = 2020 | iný názov = UEFA Euro 2020 | logo = UEFA Euro 2020 logo.svg | usporiadateľ = Európa | dátum = [[11. jún]] – [[11. júl]] [[2021]] | počet tímov = 24 | počet štadiónov = 11 | počet miest = 11 | víťaz = ITA | počet titulov = 2 | druhý = ENG | počet zápasov = 51 | počet gólov = 142 | návštevnosť = 1099278 | najlepší strelec = {{CZE}} [[Patrik Schick]]<br />{{POR}} [[Cristiano Ronaldo]]<br/><small>(každý 5 gólov)<small/> | najlepší hráč = {{ITA}} [[Gianluigi Donnarumma]] | najlepší junior = {{ESP}} [[Pedri]] }} '''Majstrovstvá Európy vo futbale 2020''', označované aj '''UEFA Euro 2020''' alebo '''Euro 2020''', boli v poradí šestnáste [[Majstrovstvá Európy vo futbale]], medzinárodný mužský [[futbal]]ový turnaj organizovaný každé štyri roky [[Únia európskych futbalových zväzov|Úniou európskych futbalových zväzov]] (UEFA).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UEFA Documents|url=https://documents.uefa.com/v/u/WVKcnryVkASzztwJjPBcIw|vydavateľ=documents.uefa.com|dátum prístupu=2021-06-02}}</ref> Turnaj, ktorý sa konal v 11 mestách v 11 krajinách UEFA, bol pôvodne naplánovaný na 12. júna až 12. júla 2020, lenže kvôli [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémii ochorenia COVID-19]] bol preložený na 11. júna až 11. júla 2021. Súťaž bola odložená, aby sa znížil tlak na verejné služby v postihnutých krajinách a aby bolo možné dokončiť pozastavené domáce ligy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UEFA postpones EURO 2020 by 12 months {{!}} Inside UEFA|url=https://www.uefa.com/insideuefa/about-uefa/news/025b-0f8e76aef315-8506a9de10aa-1000--uefa-postpones-euro-2020-by-12-months/|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2020-03-17|dátum prístupu=2021-06-02|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> Aj napriek preloženiu si turnaj zachoval názov „UEFA Euro 2020“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Executive Committee approves guidelines on eligibility for participation in UEFA competitions {{!}} Inside UEFA|url=https://www.uefa.com/insideuefa/about-uefa/news/025c-0f8e77ff99c2-6827588aa119-1000--executive-committee-approves-guidelines-on-eligibility-for-part/|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2020-04-23|dátum prístupu=2021-06-02|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> [[Portugalské národné futbalové mužstvo|Portugalsko]] bolo obhajcom turnaja, keď vyhralo [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|ročník 2016]] vo Francúzsku, avšak bolo vyradené v osemfinále proti [[Belgické národné futbalové mužstvo|Belgicku]]. [[Video asistent rozhodcu]] (VAR) mal na európskom šampionáte premiéru. Prezident UEFA [[Michel Platini]] v roku 2012 uviedol, že turnaj sa bude konať v niekoľkých krajinách ako „romantické“ jednorazové podujatie pri príležitosti osláv 60. „narodenín“ Majstrovstiev Európy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dublin to Baku: What's the cost of Euro 2020 for the planet?|url=https://www.irishtimes.com/sport/soccer/international/dublin-to-baku-what-s-the-cost-of-euro-2020-for-the-planet-1.4138492|vydavateľ=The Irish Times|dátum prístupu=2021-06-02|jazyk=en|meno=Ruaidhrí|priezvisko=Croke}}</ref> [[Londýn|Londýnsky]] štadión [[Wembley Stadium|Wembley]] hostil druhé semifinále a finále, rovnako ako v ročníku [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|1996]]. Otváracie stretnutie turnaja sa odohralo na [[Stadio Olimpico]], v ktorom odohrali zápas [[Turecké národné futbalové mužstvo|Turecko]] s [[Talianske národné futbalové mužstvo|Talianskom]]. Pôvodne sa malo hrať na 13 štadiónoch, dvaja hostitelia však boli neskôr vylúčení: [[Brusel]] v decembri 2017 z dôvodu meškania pri budovaní [[Eurostadium]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=EURO 2020 to open in Rome, more London games, venues paired|url=https://www.uefa.com/uefaeuro-2020/news/0253-0d82273a6df7-59918efdb46e-1000--euro-2020-to-open-in-rome-more-london-games-venues-paired/|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2017-12-07|dátum prístupu=2021-06-02|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> a [[Dublin]] v apríli 2021, pretože neexistovala žiadna záruka účasti divákov. Španielsko tiež zmenilo svoje hostiteľské mesto z [[Bilbao|Bilbaa]] na [[Sevilla FC|Sevillu]], aby bolo umožnené divákom prísť na zápasy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Change of venues for some UEFA EURO 2020 matches announced {{!}} Inside UEFA|url=https://www.uefa.com/insideuefa/mediaservices/mediareleases/news/0268-121bc78c82d5-1ba16401b4f0-1000--change-of-venues-for-some-uefa-euro-2020-matches-announced/|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2021-04-23|dátum prístupu=2021-06-02|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> [[Talianske národné futbalové mužstvo|Taliansko]] zvíťazilo vo [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020#Finále|finálovom zápase]] proti [[Anglické národné futbalové mužstvo|Anglicku]] 3:2 na [[Pokutový kop|pokutové kopy]] po tom, ako sa zápas skončil v riadnom hracom čase i predĺžení nerozhodne 1:1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Sportnet | titul = Historické penalty. Taliani zdolali Angličanov, EURO vyhrali po vyše polstoročí | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/taliansko-anglicko-finale-me-vo-futbale-euro-2020-2021-dnes/ | vydavateľ = Petit Press | dátum vydania = 2021-07-11 | dátum aktualizácie = 2021-07-12 | dátum prístupu = 2021-07-12 | miesto = Londýn | jazyk = sk}}</ref> Talianski futbalisti vyhrali európsky šampionát po druhýkrát vo svojej histórii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ŠPORT.Sk | titul = EURO 2020: Taliansko je po obrovskej dráme novým majstrom Európy! | url = https://sport.aktuality.sk/c/lpr88w8/euro-2020-2021-finale-taliansko-anglicko-futbal-dnes-vysledok/ | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | dátum vydania = 2021-07-11 | dátum prístupu = 2021-07-12 | jazyk = sk}}</ref> == Výber hostiteľa == Hoci niektoré krajiny už prejavili záujem uchádzať sa o usporiadanie turnaja,<ref>{{Citácia periodika|titul=Ireland part of three-way Euro 2020 vision|url=https://www.rte.ie/sport/soccer/2012/0515/320958-ireland-may-become-part-of-three-way-bid/|periodikum=RTE|dátum=2012-05-15|dátum prístupu=2021-06-02|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Haalt België Euro 2020 of WK -20 binnen? {{!}} Belgiumsoccer.be|url=http://www.belgiumsoccer.be/nieuws/lees/2010-12-04/haalt-belgie-euro-2020-of-wk--20-binnen|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2017-09-10|dátum prístupu=2021-06-02|url archívu=https://web.archive.org/web/20170910040628/http://www.belgiumsoccer.be/nieuws/lees/2010-12-04/haalt-belgie-euro-2020-of-wk--20-binnen|dátum archivácie=2017-09-10}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Drei Länder für eine Fußball-EM {{!}} DW {{!}} 08.07.2010|url=https://www.dw.com/de/drei-l%C3%A4nder-f%C3%BCr-eine-fu%C3%9Fball-em/a-5770314|vydavateľ=DW.COM|dátum prístupu=2021-06-02|jazyk=de-DE|meno=Deutsche|priezvisko=Welle (www.dw.com)}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bulgaria confirma: vrea sa organizeze EURO 2020 impreuna cu Romania - Fotbal - HotNews.ro|url=https://sport.hotnews.ro/stiri-fotbal-2004313-bulgaria-confirma-vrea-organizeze-euro-2020-impreuna-romania.htm|vydavateľ=sport.hotnews.ro|dátum vydania=2007-11-19|dátum prístupu=2021-06-02|jazyk=ro}}</ref> vtedajší prezident UEFA [[Michel Platini]] na tlačovej konferencii 30. júna 2012, deň pred finále [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|UEFA Euro 2012]], navrhol, že namiesto toho, aby mala jednu hostiteľskú krajinu (alebo ako spoluhostitelia vo viacerých krajinách), turnaj by sa mohol rozložiť do „12 alebo 13 miest“ po celom kontinente.<ref>{{Citácia periodika|titul='Euro 2020 could have 12 hosts'|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/18657633|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2021-06-02|jazyk=en-GB}}</ref> === Rozhodnutie o európskom formáte === 6. decembra 2012 UEFA oznámila, že turnaj sa bude konať vo viacerých mestách po celej Európe pri príležitosti 60. výročia turnaja.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UEFA EURO 2020 to be held across continent {{!}} Inside UEFA|url=https://www.uefa.com/insideuefa/about-uefa/news/0252-0ce05d361003-69d37557d56a-1000--uefa-euro-2020-to-be-held-across-continent/|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2012-12-06|dátum prístupu=2021-06-02|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Euro 2020 to be held Europe-wide|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/20631963|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2021-06-02|jazyk=en-GB}}</ref> Výber hostiteľských miest nezaručil automatickú účasť na turnaji pre národný tím tejto krajiny. UEFA usúdila, že celoeurópske usporiadanie turnaja bolo logickým rozhodnutím v [[Európska dlhová kríza|čase finančných ťažkostí v celej Európe]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul='EURO for Europe' means shared opportunity {{!}} Inside UEFA|url=https://www.uefa.com/insideuefa/about-uefa/news/0253-0d0402abd39f-daa7d475c1ca-1000--euro-for-europe-means-shared-opportunity/|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2012-12-06|dátum prístupu=2021-06-02|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Euro 2020 to be hosted across Europe, Uefa announces|url=http://www.theguardian.com/football/2012/dec/06/euro-2020-across-europe-uefa|vydavateľ=the Guardian|dátum vydania=2012-12-06|dátum prístupu=2021-06-02|jazyk=en}}</ref> Reakcie na tento plán UEFY boli v celej Európe zmiešané.<ref>{{Citácia periodika|titul=Platini's Euro-vision splits opinion|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/20639814|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2021-06-02|jazyk=en-GB}}</ref> Kritici označili rozšírený formát (z 31 zápasov s 16 tímami na 51 s 24 tímami) a s ním spojené ďalšie náklady ako rozhodujúci faktor iba pre jeden národ (Turecko), ktorý predložil vážnu ponuku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Michel Platini's Euro 2020 roadshow may be coming to a city near you {{!}} Owen Gibson|url=http://www.theguardian.com/football/blog/2012/dec/06/euro-2020-michel-platini-roadshow|vydavateľ=the Guardian|dátum vydania=2012-12-06|dátum prístupu=2021-06-02|jazyk=en}}</ref> === Výber dejísk === Konečný zoznam ponúk zverejnila UEFA 26. apríla 2014, pričom o hostiteľoch rozhodoval Výkonný výbor UEFA 19. septembra 2014. Do finálového balíka boli dve ponuky (z ktorých jedna bola úspešná, označená modrou farbou pre semifinále a finále) a 19 cenových ponúk pre štandardný balíček (z ktorých 12 bolo pôvodne úspešných, označených zelenou farbou pre štvrťfinále a skupinovú fázu a žltou pre osemfinále a skupinovú fázu); Brusel označený červenou farbou bol pôvodne vybraný, ale 7. decembra 2017 bol zo zoznamu miest UEFA odstránený. Írsko, označené červenou farbou, bolo pôvodne vybrané, ale zo zoznamu miest UEFA bolo odstránené 23. apríla 2021. V rovnaký deň UEFA tiež oznámila presun zápasov v Španielsku z Bilbaa do Seville. {{legend|#ffffcc|Úspešná ponuka pre skupinovú fázu a osemfinále}} {{legend|#ccffcc|Úspešná ponuka pre skupinovú fázu a štvrťfinále}} {{legend|#90ee90|Úspešná ponuka pre semifinále a finále. Neskôr pridané: skupinová fáza a osemfinále}} {{legend|#ffbbbb|Úspešná ponuka pre skupinovú fázu a osemfinále. Neskôr však z ponúk odstránené.}} {{legend|#bbf3ff|Úspešná ponuka pre skupinovú fázu a osemfinále, neskôr zmenené do iného dejiska v krajine}} {{legend|#f9f9f9|Neúspešná ponuka (buď odmietnuté podľa posúdenia UEFA, že nespĺňajú požiadavky na ponuku, alebo vylúčené hlasovaním)}} {| class="wikitable sortable" ! Krajina !! Mesto !! Dejisko !! Kapacita !! Balík !! Výsledok |- bgcolor=#ccffcc | {{AZE}} [[Azerbajdžan]]|| [[Baku]] || [[Olympijský štadión (Baku)|Olympijský štadión]]|| 68 700 || Štandardný balík || Skupinová fáza a štvrťfinále |- | {{BLR}} [[Bielorusko]]|| [[Minsk]] || [[Dinamo Stadium (Minsk)|Dinamo Stadium]] ||34 000 (má byť rozšírený na 39 000) |Štandardný balík | Zamietnutý |- bgcolor=#ffbbbb | {{BEL}} [[Belgicko]]|| [[Brusel]]|| [[Eurostadium]] (navrhovaný nový národný štadión) || 50 000 (potenciálne 62 613) ||Štandardný balík | Skupinová fáza a osemfinále (neskôr odvolané) |- | {{BUL}} [[Bulharsko]]|| [[Sofia]] || [[Národný štadión Vasil Levski]]|| 43 000 (má byť rozšírený na 50 000) ||Štandardný balík | Zamietnutý |- bgcolor=#ffffcc | {{DEN}} [[Dánsko]]|| [[Kodaň]]|| [[Parken|Parken Stadium]]|| 38 065 ||Štandardný balík | Skupinová fáza a osemfinále |- bgcolor=#90ee90 | {{ENG}} [[Anglicko]]|| [[Londýn]]|| [[Wembley Stadium]] || 90 000 || Finálny balík<br />(stiahnutý štandardný balík) || Semifinále a finále<br />Skupinová fáza a osemfinále (neskôr prídané) |- bgcolor=#ccffcc | {{GER}} [[Nemecko]]|| [[Mníchov]]|| [[Allianz Arena]] || 70 000 || Štandardný balík, finálový balík | Skupinová fáza a štvrťfinále |- bgcolor=#ffffcc | {{HUN}} [[Maďarsko]]|| [[Budapešť]]|| [[Puskás Aréna]] || 56 000 (navrhovaný nový 67 215 štadión) ||Štandardný balík | Skupinová fáza a osemfinále |- | {{ISR}} [[Izrael]]|| [[Jeruzalem]]|| [[Štadión Teddy]]|| 34 000 (má byť rozšírený na 53 000) ||Štandardný balík | Zamietnutý |- bgcolor=#ccffcc | {{ITA}} [[Taliansko]]|| [[Rím]]|| [[Stadio Olimpico]] || 70 634 ||Štandardný balík | Skupinová fáza a štvrťfinále |- | {{MKD}} [[Severné Macedónsko|Severné]] [[Severné Macedónsko|Macedónsko]] | [[Skopje]] ||[[Toše Proeski Arena]] | 33 460 ||Štandardný balík | Zamietnutý |- bgcolor=#ffffcc | {{NED}} [[Holandsko]]|| [[Amsterdam]] || [[Johan Cruyff Arena|Amsterdam Arena]] || 54 990 (má byť rozšírený na okolo 56 000) ||Štandardný balík | Skupinová fáza a osemfinále |- bgcolor=#ffbbbb | {{IRL}} [[Írsko]]|| [[Dublin]] || [[Aviva Stadium]] || 51 700 ||Štandardný balík | Skupinová fáza a osemfinále (neskôr odvolané) |- bgcolor=#ffffcc | {{ROU}} [[Rumunsko]]|| [[Bukurešť]]|| [[Arena Națională]] || 55 600 ||Štandardný balík | Skupinová fáza a osemfinále |- bgcolor=#ccffcc | {{RUS}} [[Rusko]]|| [[Petrohrad]]|| [[Krestovskij štadión]]|| 68 134 ||Štandardný balík | Skupinová fáza a štvrťfinále |- bgcolor=#ffffcc | {{SCO}} [[Škótsko]]|| [[Glasgow]] || [[Hampden Park]] || 51 866 ||Štandardný balík | Skupinová fáza a osemfinále |- bgcolor=#bbf3ff | {{ESP}} [[Španielsko]]|| [[Bilbao]] || [[Štadión San Mamés Barria|San Mamés]]|| 53 289 ||Štandardný balík | Skupinová fáza a osemfinále<br />(neskôr premiestnené na [[Estadio de La Cartuja|La Cartuja]] v [[Sevilla|Seville]]) |- | {{SWE}} [[Švédsko]]|| [[Solna]], [[Štokholm]]|| [[Friends Arena]] || 54 329 ||Štandardný balík | Eliminovaný |- | {{WAL}} [[Wales]]|| [[Cardiff]] || [[Millennium Stadium]] || 74 500 ||Štandardný balík | Eliminovaný |} == Dôsledky pandémie COVID-19 == === Začiatok pandémie a odklad === Začiatkom roku 2020 vyvolala [[pandémia COVID-19 v Európe]] obavy z možného dopadu na hráčov, zamestnancov a návštevníkov dvanástich hostiteľských miest turnaja. Na [[UEFA kongres|kongrese UEFA]] začiatkom marca [[Zoznam prezidentov UEFA|prezident UEFA]] [[Aleksander Čeferin]] uviedol, že organizácia je presvedčená, že sa touto situáciou dá zaoberať, zatiaľ čo generálny tajomník [[Theodore Theodoridis]] uviedol, že UEFA v súvislosti s koronavírusom udržiava kontakty so [[Svetová zdravotnícka organizácia|Svetovou zdravotníckou organizáciou]] a národnými vládami. [[Dopad pandémie COVID-19 na futbal|Vplyv na futbal]] vzrástol neskôr v tom mesiaci, pretože početné domáce zápasy a zápasy súťaží UEFA sa začali odohrávať [[Za zatvorenými dverami (šport)|za zatvorenými dverami]]. Od 13. marca 2020 boli nadchádzajúce zápasy súťaží UEFA odložené a hlavné európske ligy boli pozastavené vrátane [[Bundesliga 2019/2020|Bundesligy]], [[La Liga 2019/2020|La Ligy]], [[Ligue 1 2019/2020|Ligue 1]], [[Premier League 2019/2020|Premier League]] a [[Serie A 2019/2020|Serie A]]. UEFA usporiadala 17. marca 2020 videokonferenciu so zástupcami svojich 55 členských asociácií, zástupcom FIFPro a predstavenstvami Európskej klubovej asociácie a európskych líg, aby diskutovali o reakcii na ohnisko domácich a európskych súťaží vrátane Euro 2020. Na stretnutí UEFA oznámila, že sa turnaj presunie na nasledujúci rok, pričom navrhla jeho uskutočnenie od 11. júna do 11. júla 2021. Odloženie umožnilo znížiť tlak na verejné služby v postihnutých krajinách a zároveň poskytlo priestor v kalendári domácim európskym ligám, ktoré boli pozastavené kvôli ukončeniu sezóny. Následujúci deň predsedníctvo Rady FIFA schválilo zmenu dátumu v medzinárodnom kalendári zápasov FIFA. V dôsledku toho sa rozšírené majstrovstvá klubov FIFA, ktoré sa majú konať v júni a júli 2021, odložili. 23. apríla 2020 UEFA potvrdila, že turnaj bude stále uvádzaný ako UEFA Euro 2020. === Divácke plány a zmeny miesta konania === V máji 2020 Čeferin uviedol, že turnaj sa v zásade uskutoční v dvanástich vybraných hostiteľských mestách. Nevylúčil však možnosť zníženia počtu miest, pretože traja hostitelia si neboli istí, či by sa zápasy mohli konať podľa nového harmonogramu. Miesta konania turnaja a harmonogram zápasov prehodnotil Výkonný výbor UEFA na svojom zasadaní 17. júna 2020. Na stretnutí UEFA potvrdila, že všetkých dvanásť pôvodných hostiteľských miest zostane hostiteľom turnaja v roku 2021, a schválila revidovaný harmonogram zápasov. Čeferin však v októbri 2020 uviedol, že je stále možné, že sa turnaj bude hrať v menej ako plánovaných dvanástich hostiteľských krajinách. Nasledujúci mesiac UEFA uviedla, že „má v úmysle usporiadať Euro 2020 vo formáte, ktorý bude potvrdený začiatkom tohto roka, a na príprave úzko spolupracujeme so všetkými hostiteľskými mestami“. Bolo tiež oznámené, že každý hostiteľ diskutoval s UEFA a miestnymi zdravotnými úradmi o tom, či sa v dejisku môžu konať zápasy na plný výkon, medzi 100% a 50%, na 33% alebo za zatvorenými dverami. Každé hostiteľské mesto bolo požiadané, aby vypracovalo dva alebo tri plány zo štyroch možností. Obmedzenia sa tiež mohli týkať toho, že na zápasy je povolený vstup iba miestnym divákom. Konečné rozhodnutie o tom, ktorý scenár sa bude individuálne uplatňovať na každom mieste konania, sa malo pôvodne prijať 5. marca 2021. V októbri 2020 bolo oznámené, že z dôvodu [[Vojna o Náhorný Karabach (2020)|vojny o Náhorný Karabach v roku 2020]] bude až do odvolania pozastavené konanie zápasov UEFA v Arménsku a Azerbajdžane. To však neovplyvnilo plánovanie stretnutí Euro 2020, ktoré sa budú konať v [[Baku]]. Toto obmedzenie bolo zrušené v decembri 2020 na základe dohody o prímerí medzi krajinami. V novoročnom rozhovore Čeferin uviedol: „Začalo sa [[Vakcína proti chorobe COVID-19|očkovanie]] a myslím si, že v lete budeme môcť mať plné tribúny. Zatiaľ je plán hrať vo všetkých dvanástich krajinách. Samozrejme existujú možnosti zálohovania pre prípad, že by mala krajina problém. Sme pripravení organizovať súťaže v jedenástich, desiatich alebo deviatich mestách ... a v prípade potreby dokonca iba v jednej krajine. Som si však na 99,9% istý, že podľa plánu budeme mať európsky šampionát vo všetkých dvanástich mestách.“ 27. januára 2021 sa UEFA stretla s hostiteľskými združeniami, aby prediskutovali operačné záležitosti, a opätovne potvrdila, že turnaj sa bude konať v dvanástich mestách. Termín, do ktorého majú hostitelia predložiť svoje kapacitné plány, sa posunul na 7. apríla 2021, konečné rozhodnutie o hostiteľských mestách a divákoch má pôvodne prijať výkonný výbor UEFA 19. apríla 2021. UEFA nasledujúci deň oznámila, že [[Daniel Koch (švajčiarsky lekár)|Daniel Koch]], bývalý šéf prenosných chorôb na švajčiarskom [[Federálny úrad pre verejné zdravie|Federálnom úrade pre verejné zdravie]], bude slúžiť ako lekársky poradca turnaja v záležitostiach týkajúcich sa pandémie COVID-19. Vo februári 2021 [[Izraelský futbalový zväz]] ponúkol usporiadanie niektorých turnajových zápasov v krajine, ktorá bola [[Očkovanie proti COVID-19 v Izraeli|vysoko zaočkovaná]]. To však odmietla UEFA, ktorá zopakovala svoj záväzok voči dvanástim hostiteľským mestám. V rozhovore z marca 2021 Čeferin uviedol: „Máme niekoľko scenárov, ale môžeme zaručiť iba to, že možnosť hrať akýkoľvek zápas Euro 2020 na prázdnom štadióne je mimo stôl. Každý hostiteľ musí zaručiť, že na jeho zápasoch budú aj fanúšikovia.“ UEFA následne uviedla, že žiadne hostiteľské mesto nebude automaticky vylúčené, ak by sa rozhodlo hrať zápasy za zatvorenými dverami. UEFA by však musela zvážiť, či by malo zmysel hrať zápasy bez divákov, alebo či by sa tieto zápasy mali prerozdeliť na iné miesta. Ten istý mesiac [[Premiér Spojeného kráľovstva|britský premiér]] [[Boris Johnson]] ponúkol UEFA, aby usporiadala ďalšie turnajové zápasy v Anglicku, ak bude potrebné preradiť akékoľvek dejiská. 9. apríla 2021 UEFA oznámila, že osem z pôvodných dvanástich turnajových hostiteľov potvrdilo svoje divácke plány s kapacitou štadiónov v rozmedzí od 25% do 100%. Iba [[Bilbao]], [[Dublin]], [[Mníchov]] a [[Rím]] ešte nepredložili svoje plány, pričom každému hostiteľovi bola pôvodne poskytnutá lehota na predloženie kapacít miesta konania do 19. apríla 2021. 14. apríla UEFA oznámila, že Rím má pre turnaj garantovaných divákov, a preto bola potvrdená ako miesto konania. 19. apríla bolo oznámené, že trom zvyšným hostiteľom bolo poskytnuté ďalšie predĺženie až do 23. apríla, kedy Európska únia urobí konečné rozhodnutie. Z dôvodu potreby finalizácie podrobností o lístkoch bude hostiteľským mestám do 28. apríla trvať, kým sa rozhodnú, či nechajú svoje divácke limity nezmenené, alebo zvýšia svoje povolené kapacity. 23. apríla UEFA oznámila, že [[Sevilla]] nahradí ako hostiteľa turnaja Bilbao, zatiaľ čo zápasy Dublinu budú pre skupinovú fázu prerozdelené do [[Petrohrad|Petrohradu]] a pre osemfinále do [[Londýn|Londýna]]. Kvôli [[Pandémia COVID-19 v Írsku|pandémii COVID-19 v Írsku]] nemohol [[Írsky futbalový zväz]] dostať od [[Vláda Írska|vlády Írska]] a [[Mestská rada v Dubline|mestskej rady v Dubline]] ubezpečenia, ktoré by umožnili divákom vstúpiť na štadión. [[Kráľovská španielska futbalová federácia]] (RFEF) medzitým uviedla, že hygienické podmienky kladené baskickou vládou na usporiadanie zápasov v Bilbau sú „nemožné dodržať“, a teda neumožňujú prítomnosť divákov. Po odvolaní ako hostiteľa mestská rada v Bilbau uviedla, že vyvodzuje zodpovednosť voči UEFA a RFEF „priamo za to, že nebudeme konať túto športovú udalosť a jednostranne zrušíme naše zmluvné vzťahy“, a hrozila právnymi krokmi vo veci finančnej kompenzácie. Rovnako 23. apríla UEFA oznámila, že miestne úrady zaručili „minimálne 14 500 divákov“ na zápasy naplánované v Mníchove, čím sa Mníchov potvrdil ako hostiteľ štyroch zápasov. Regionálna vláda [[Bavorsko|Bavorska]] aj [[Federálne ministerstvo vnútra, budov a spoločenstiev|nemecké ministerstvo vnútra]] však následne zopakovali svoje stanovisko, že takáto záruka neexistuje, a vstup divákov bude závisieť od skutočnej pandemickej situácie v čase konania turnaja. O pár dní neskôr prezident UEFA Čeferin ustúpil v rozhovore pre nemecké noviny a poprel, že by UEFA požadovala záruky za zápasy s divákmi, a pripustil, že „miestne orgány pred zápasmi rozhodnú, či budú alebo nebudú prijatí“. === Zmeny pravidiel === 31. marca 2021 výkonný výbor UEFA schválil použitie najviac piatich striedaní v zápasoch na turnaji (šieste povolené v predĺžení). Avšak každý tím má iba tri príležitosti na striedanie, štvrtá príležitosť je povolená v predĺžení, s výnimkou striedania v polčase, pred začiatkom predĺženia a v polčase v predĺžení. Použitie piatich náhradníkov povolil IFAB počas pandémie COVID-19 z dôvodu preťaženia zápasov, ktoré spôsobilo väčšie zaťaženie hráčov. Na začiatku apríla 2021 UEFA tiež uviedla, že uvažuje o rozšírení turnajových tímov z obvyklých 23 hráčov na základe výziev manažérov národných tímov v prípade možného prepuknutia COVID v tíme, ako aj na zníženie únavy hráčov spôsobenej preťažením z predchádzajúcej sezóny. 27. apríla bolo oznámené, že Výbor pre národné tímové súťaže UEFA schválil rozšírenie kádrov na 26 hráčov, s výhradou potvrdenia Výkonným výborom UEFA. 4. mája 2021 výkonný výbor potvrdil nástup tímov s 26 hráčmi. Tímy však môžu v súlade s hernými zákonmi uviesť na zápasovom hárku maximálne 23 hráčov pre každé zápas turnaja (z toho 12 náhradníkov). Bolo tiež oznámené, že po prvom zápase každého tímu môžu byť brankári nahradení z dôvodu fyzickej nespôsobilosti, aj keď sú ešte k dispozícii ďalší brankári z kádra. === Špeciálne pravidlá kvôli COVID-19 === 4. mája 2021 výkonný výbor UEFA schválil špeciálne pravidlá pre záverečný turnaj z dôvodu [[Pandémia COVID-19 v Európe|pandémie COVID-19 v Európe]]: * Ak bola skupina hráčov tímu umiestnená do povinnej karantény alebo sebaizolácie na základe rozhodnutia národných alebo miestnych zdravotníckych pracovníkov v dôsledku pozitívnych testov SARS-CoV-2, bude zápas pokračovať podľa plánu, pokiaľ má tím k dispozícii najmenej 13 hráčov (vrátane aspoň jedného brankára). * Ak tím nemôže postaviť minimálny požadovaný počet hráčov z dôvodu pozitívnych testov SARS-CoV-2, môže byť administratíva UEFA naplánovaná na najbližších 48 hodín od pôvodného dátumu zápasu, za predpokladu, že budú k dispozícii životaschopné možnosti preplánovania. Ak to považuje za vhodné, UEFA môže znova prideliť preložený zápas na alternatívne miesto konania. * Ak sa zápas nepodarí preložiť, rozhodne o tom kontrolný, etický a disciplinárny orgán UEFA. Tím zodpovedný za neuskutočnenie zápasu sa považuje za tím, ktorý prepadol v zápase a prehrá 3:0. * Ak bude potrebné vymeniť ktoréhokoľvek člena menovaného rozhodcovského tímu z dôvodu pozitívneho testu SARS-CoV-2, môže UEFA výnimočne vymenovať funkcionára zápasu rovnakej národnosti, ako je jeden z tímov alebo nie je na zozname FIFA. == Kvalifikácia == {{Hlavný článok|Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2020}} [[Súbor:UEFA_Euro_2020_Qualifiers_Map.png|náhľad|Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2020 {{Legend|#0000FF|Kvalifikované krajiny}} {{Legend|#ff0000|Nekvalifikované krajiny}}|286x286pixelů]] Žiaden tím nemal zaručený priamy postup. Všetkých 55 európskych reprezentácií, vrátane tímov z dvanástich krajín, ktoré budú hostiť súťažné zápasy, muselo bojovať v kvalifikácii o 24 miest vo finálovom turnaji.<ref>{{cite web|url=https://www.uefa.com/MultimediaFiles/Download/EuroExperience/competitions/General/01/95/21/41/1952141_DOWNLOAD.pdf|title=UEFA Euro 2020 Tournament Requirements|publisher=UEFA.com|format=PDF}}</ref><ref>{{cite web|url=http://prosoccertalk.nbcsports.com/2013/09/12/bids-for-euro-2020-due-today-tournament-to-be-held-all-across-europe/|title=Bids for Euro 2020 due today; tournament to be held all across Europe|publisher=NBC Sports|date=12 September 2013}}</ref> Keďže hostiteľské mestá boli vymenované UEFOU v septembri 2014, pred kvalifikáciou, bolo možné, že sa národné tímy z hostiteľských miest nekvalifikujú na finálový turnaj. Žreb kvalifikácie sa konal 2. decembra 2018 v [[Convention Centre Dublin]] v írskom [[Dublin|Dubline]]. Hlavný kvalifikačný proces sa začal namiesto marca 2018 po [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|majstrovstvách sveta vo futbale 2018]] v marci 2019 a skončil sa v novembri 2019. Formát zostal do značnej miery rovnaký, aj keď z hlavného kvalifikačného procesu bolo rozhodnutých iba o 20 z 24 miest pre finálový turnaj, o štyroch miestach zostávalo ešte rozhodnúť. Po prijatí [[Kosovské národné futbalové mužstvo|Kosova]] do UEFA v máji 2016 bolo oznámené, že 55 členov sa v tom čase po ukončení Ligy národov UEFA rozdelí do desiatich skupín (päť skupín po päť tímov a päť skupín po šesť tímov, štyria účastníci finále Ligy národov UEFA, ktorí budú zaručene rozdelení do skupín po piatich tímoch), pričom prvé dva tímy v každej skupine sa kvalifikujú na finálový turnaj. Kvalifikácia sa hrala na dva zápasy v marci, júni, septembri, októbri a novembri 2019. Novovytvorená [[Liga národov UEFA]], ktorá mala svoj prvý ročník v sezóne [[Liga národov UEFA 2018/2019|2018/2019]],<ref name="guide">{{cite web|url=http://www.uefa.com/community/news/newsid=2079553.html|title=UEFA Nations League: all you need to know|publisher=UEFA.com|date=27 March 2014}}</ref><ref name="astana">{{cite web|url=http://www.uefa.org/about-uefa/organisation/congress/news/newsid=2079556.html|title=UEFA Nations League receives associations' green light|publisher=UEFA.org|date=27 March 2014}}</ref><ref name="graphic">{{cite web|url=https://www.uefa.com/MultimediaFiles/Download/competitions/General/02/08/20/36/2082036_DOWNLOAD.pdf|title=UEFA Nations League/UEFA EURO 2020 qualifying|publisher=UEFA.com|format=PDF}}</ref><ref name="format">{{cite web|url=http://www.uefa.org/mediaservices/mediareleases/newsid=2191279.html|title=UEFA Nations League format and schedule confirmed|publisher=UEFA.org|date=4 December 2014}}</ref> poskytla tímom ďalšiu príležitosť prebojovať sa na Euro 2020. V play-off za každú divíziu nastúpili štyri tímy z každej divízie, ktoré sa ešte nekvalifikovali na európsky šampionát. Štyri tímy z každej divízie, ktoré sa neprebojovali na Euro, zohrali v októbri a novembri 2020 v každej divízii zápasy play-off. Z každej divízie vzišiel jeden postupujúci a tým doplnil 20 priamych postupujúcich z kvalifikácie.<ref name="format" /> === Kvalifikované tímy === Z 24 tímov, ktoré sa kvalifikovali do turnaja, sa z [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|ročníka 2016]] prebojovalo 19. Medzi nimi sú [[Belgické národné futbalové mužstvo|Belgicko]] a [[Talianske národné futbalové mužstvo|Taliansko]], ktorí obaja zaznamenali bezchybné kvalifikačné kampane (10 víťazstiev v 10 zápasoch), obhajcovia majstrovstiev Európy [[Portugalské národné futbalové mužstvo|Portugalsko]] a majstrovstiev sveta [[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzsko]]. [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecko]] sa takisto kvalifikovalo na rekordný 13. európsky šampionát po sebe. [[Fínske národné futbalové mužstvo|Fínsko]] a [[Macedónske národné futbalové mužstvo|Severné Macedónsko]] budú debutovať na európskom šampionáte, keď sa nikdy predtým nekvalifikovali na žiadny veľký turnaj. [[Škótske národné futbalové mužstvo|Škótsko]], ktoré je spoluorganizátorom turnaja, sa kvalifikovalo na svoj prvý veľký medzinárodný turnaj od [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|majstrovstiev sveta 1998]] a na prvý európsky šampionát od [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|roku 1996]]. [[Holandské národné futbalové mužstvo|Holandsko]] a [[Dánske národné futbalové mužstvo|Dánsko]] sa vrátili po tom, čo sa nepredstavili v ročníku 2016, pričom Holanďania sa predstavili na významnom turnaji po prvýkrát od [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|majstrovstiev sveta 2014]]. Prvýkrát sa [[Rakúske národné futbalové mužstvo|Rakúsko]], [[Maďarské národné futbalové mužstvo|Maďarsko]], [[Slovenské národné futbalové mužstvo|Slovensko]] a [[Waleské národné futbalové mužstvo|Wales]] prebojovali na dva idúce turnaje majstrovstiev Európy v rade. [[Grécke národné futbalové mužstvo|Gréci]], ktorí zvíťazili v roku [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2004|2004]], boli jedinými bývalými šampiónmi, ktorým sa nepodarilo kvalifikovať. Nezúčastnili sa na druhých majstrovstvách Európy v rade a na treťom hlavnom turnaji v rade. [[Albánske národné futbalové mužstvo|Albánsko]], [[Islandské národné futbalové mužstvo|Island]], [[Národné futbalové mužstvo Severného Írska|Severné Írsko]], [[Írske národné futbalové mužstvo|Írsko]] a [[Rumunské národné futbalové mužstvo|Rumunsko]] sa po účasti v ročníku 2016 nedokázali kvalifikovať. Z 11 hostiteľských krajín sa sedem podarilo kvalifikovať priamo na finálový turnaj, zatiaľ čo Maďarsko a Škótsko sa kvalifikovali prostredníctvom play-off. V semifinále play-off vypadlo Rumunsko a po kvalifikačnej skupinovej fáze vypadol [[Azerbajdžanské národné futbalové mužstvo|Azerbajdžan]]. Írsko, pôvodne vybrané ako hostiteľ turnaja, bolo tiež vyradené v semifinále play-off, ale neskôr mu bolo odobraté hostiteľské právo. {| class="wikitable sortable" style="font-size:90%;" ! width="100px" |Krajina<ref group="p.">''Kurzíva'' označuje tím z jednej z jedenástich [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020#Dejisk%C3%A1|hostiteľských asociácií]].</ref> ! width="80px" |Kvalifikácia ! width="100px" |Dátum postupu !Predchádzajúce účasti na ME<ref group="p." name="p1">'''Hrubo''' zvýraznené ročníky = titul pre reprezentáciu, ''kurzíva'' = usporiadateľstvo</ref> |- |{{BEL|f|1}} |postup zo sk. I<br>{{malé|(z 1. miesta)}} |10. októbra 2019 |'''5''' (''[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1972|1972]]'', [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1980|1980]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1984|1984]], ''[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|2000]]'', [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|2016]]) |- |''{{ITA|f|1}}'' |postup zo sk. J <br>{{malé|(z 1. miesta)}} |12. októbra 2019 |'''9''' ('''''[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1968|1968]]''''', ''[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1980|1980]]'', [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1988|1988]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|1996]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|2000]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2004|2004]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|2008]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|2012]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|2016]]) |- |''{{RUS|f|1}}<ref group="p." name="p4">Do r. 1991 ako [[Sovietske národné futbalové mužstvo|Sovietsky zväz]], v r. 1992 ako Spoločenstvo nezávislých štátov</ref>'' |postup zo sk. I<br>{{malé|(z 2. miesta)}} |13. októbra 2019 |'''11''' ('''[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1960|1960]]''', [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1964|1964]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1968|1968]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1972|1972]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1988|1988]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|1992]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|1996]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2004|2004]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|2008]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|2012]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|2016]]) |- |{{POL|f|1}} |postup zo sk. G<br>{{malé|(z 1. miesta)}} |13. októbra 2019 |'''3''' ([[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|2008]], ''[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|2012]]'', [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|2016]]) |- |{{UKR|f|1}} |postup zo sk. B<br>{{malé|(z 1. miesta)}} |14. októbra 2019 |'''2''' ([[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|2012]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|2016]]) |- |''{{ESP|f|1}}'' |postup zo sk. F<br>{{malé|(z 1. miesta)}} |15. októbra 2019 |'''10''' ([[Majstrovstvá Európy vo futbale 1964|1964]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1980|1980]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1984|1984]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1988|1988]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|1996]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|2000]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2004|2004]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|2008]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|2012]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|2016]]) |- |{{TUR|f|1}} |postup zo sk. H<br>{{malé|(z 1. miesta)}} |14. novembra 2019 |'''4''' ([[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|1996]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|2000]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|2008]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|2016]]) |- |{{FRA|f|1}} |postup zo sk. H<br>{{malé|(z 1. miesta)}} |14. novembra 2019 |'''9''' (''[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1960|1960]]'', '''''[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1984|1984]]''''', [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|1992]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|1996]], '''[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|2000]]''', [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2004|2004]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|2008]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|2012]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|2016]]) |- |''{{ENG|f|1}}'' |postup zo sk. A<br>{{malé|(z 1. miesta)}} |14. novembra 2019 |'''9''' ([[Majstrovstvá Európy vo futbale 1968|1968]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1980|1980]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1988|1988]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|1992]], ''[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|1996]]'', [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|2000]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2004|2004]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|2012]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|2016]]) |- |{{CZE|f|1}}<ref group="p." name="p2">Do r. 1992 ako [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|Československo]]</ref> |postup zo sk. A<br>{{malé|(z 2. miesta)}} |14. novembra 2019 |'''9''' ([[Majstrovstvá Európy vo futbale 1960|1960]], '''[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1976|1976]]''', [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1980|1980]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|1996]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|2000]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2004|2004]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|2008]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|2012]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|2016]]) |- |{{FIN|f|1}} |postup zo sk. J<br>{{malé|(z 2. miesta)}} |15. novembra 2019 |'''0''' (debut) |- |{{SWE|f|1}} |postup zo sk. F<br>{{malé|(z 2. miesta)}} |15. novembra 2019 |'''6''' (''[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|1992]]'', [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|2000]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2004|2004]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|2008]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|2012]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|2016]]) |- |{{CRO|f|1}} |postup zo sk. E<br>{{malé|(z 1. miesta)}} |16. novembra 2019 |'''5''' ([[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|1996]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2004|2004]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|2008]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|2012]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|2016]]) |- |{{AUT|f|1}} |postup zo sk. G<br>{{malé|(z 2. miesta)}} |16. novembra 2019 |'''2''' (''[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|2008]]'', [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|2016]]) |- |''{{NED|f|1}}'' |postup zo sk. C<br>{{malé|(z 1. miesta)}} |16. novembra 2019 |'''9''' ([[Majstrovstvá Európy vo futbale 1976|1976]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1980|1980]], '''[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1988|1988]]''', [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|1992]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|1996]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|2000]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2004|2004]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|2008]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|2012]]) |- |''{{GER|f|1}}<ref group="p." name="p3">Do r. 1990 ako [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Západné Nemecko]] (NSR)</ref>'' |postup zo sk. C<br>{{malé|(z 2. miesta)}} |16. novembra 2019 |'''12''' ('''[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1972|1972]]''', [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1976|1976]], '''[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1980|1980]]''', [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1984|1984]], ''[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1988|1988]]'', [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|1992]], '''[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|1996]]''', [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|2000]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2004|2004]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|2008]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|2012]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|2016]]) |- |{{POR|f|1}} |postup zo sk. B<br>{{malé|(z 2. miesta)}} |17. novembra 2019 |'''7''' ([[Majstrovstvá Európy vo futbale 1984|1984]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|1996]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|2000]], ''[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2004|2004]]'', [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|2008]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|2012]], '''[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|2016]]''') |- |{{SUI|f|1}} |postup zo sk. D<br>{{malé|(z 1. miesta)}} |18. novembra 2019 |'''4''' ([[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|1996]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2004|2004]], ''[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|2008]]'', [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|2016]]) |- |''{{DEN|f|1}}'' |postup zo sk. D<br>{{malé|(z 2. miesta)}} |18. novembra 2019 |'''8''' ([[Majstrovstvá Európy vo futbale 1964|1964]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1984|1984]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1988|1988]], '''[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|1992]]''', [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|1996]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|2000]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2004|2004]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|2012]]) |- |{{WAL|f|1}} |postup zo sk. E<br>{{malé|(z 2. miesta)}} |19. novembra 2019 |'''1''' ([[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|2016]]) |- |{{MKD|f|1}} |víťaz [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2020#Play-off skupiny D|play-off D]] |12. novembra 2020 |'''0''' (debut) |- |''{{HUN|f|1}}'' |víťaz [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2020#Play-off skupiny A|play-off A]] |12. novembra 2020 |'''3''' ([[Majstrovstvá Európy vo futbale 1964|1964]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1972|1972]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|2016]]) |- |{{SVK|f|1}}<ref group="p." name="p2">Do r. 1992 ako [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|Československo]]</ref> |víťaz [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2020#Play-off skupiny B|play-off B]] |12. novembra 2020 |'''4''' ([[Majstrovstvá Európy vo futbale 1960|1960]], '''[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1976|1976]]''', [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1980|1980]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|2016]]) |- |''{{SCO|f|1}}'' |víťaz [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2020#Play-off skupiny C|play-off C]] |12. novembra 2020 |'''2''' ([[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|1992]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|1996]]) |} ; Poznámky <references group="p." /> == Dejiská == 13 pôvodných dejísk vybrala a oznámila UEFA 19. septembra 2014.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Wembley to stage UEFA EURO 2020 final|url=https://www.uefa.com/uefaeuro-2020/news/0253-0d7f8240ecb7-b63cbbe97026-1000--wembley-to-stage-uefa-euro-2020-final/|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2014-09-19|dátum prístupu=2021-06-13|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> Výkonný výbor UEFA však 7. decembra 2017 odvolal [[Brusel]] ako hostiteľské mesto z dôvodu meškania pri budovaní [[Eurostadium|Eurostadiumu]]. Štyri zápasy (tri skupinové, jedno osemfinále), ktoré sa mali pôvodne konať v Bruseli, boli prerozdelené na [[Wembley Stadium]] v [[Londýn|Londýne]]. 23. apríla 2021 UEFA oznámila, že z dôvodu nedostatku záruk týkajúcich sa divákov spôsobených pandémiou COVID-19 bol [[Aviva Stadium]] v [[Dublin|Dubline]] odvolaný ako hostiteľ turnaja. Štyri zápasy na tomto štadióne boli prerozdelené na [[Krestovskij štadión]] v [[Petrohrad|Petrohrade]] pre tri zápasy skupinovej fázy a Wembley Stadium v Londýne pre zápas osemfinále. Podobne UEFA prerozdelila štyri zápasy v Španielsku do iného dejiska, keď [[Estadio de La Cartuja|La Cartuja]] v [[Sevilla|Seville]] nahradila [[Štadión San Mamés Barria|San Mamés]] v [[Bilbao|Bilbau]]. 7. decembra 2017 bolo tiež oznámené, že úvodný zápas sa uskutoční na [[Rím|rímskom]] [[Stadio Olimpico]], ktoré bolo zvolené pred [[Amsterdam|Amsterdamom]], [[Glasgow|Glasgowom]] a [[Petrohrad|Petrohradom]]. UEFA rozhodla, že ak sa kvalifikujú, v úvodnom zápase bude hrať [[Talianske národné futbalové mužstvo|Taliansko]]. Z jedenástich vybraných miest a krajín nikdy predtým nehostilo finálový turnaj majstrovstiev Európy sedem miest a šesť krajín. Sevilla nebola dejiskom konania, keď Španielsko bolo hostiteľom [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1964|majstrovstiev Európy v roku 1964]], a Azerbajdžan, Dánsko, Maďarsko, Rumunsko, Rusko ani Škótsko predtým finálový turnaj nehostili. Z jedenástich vybraných štadiónov predtým iba dva hostili finálový zápas majstrovstiev Európy: [[Stadio Olimpico]] ([[Majstrovstvá Európy vo futbale 1968|1968]] a [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1980|1980]]) a [[Johan Cruyff Arena]] ([[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|2000]]). Na [[Wembley Stadium (1923)|pôvodnom Wembley Stadium]] sa konali zápasy a finále turnaja [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|EURO 1996]], ale hoci stojí na rovnakom mieste, je klasifikovaný ako odlišný štadión od súčasného [[Wembley Stadium]]. {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- ! {{flagicon|ENG}} [[Londýn]] ! {{flagicon|ITA}} [[Rím]] ! rowspan="8" colspan="2" | {{LocMap+|Európa|float=center|width=413|caption=|places= {{LocMap~|Európa|lat=51.555833|long=-0.279722|label=[[Londýn]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=41.933886|long=12.454786|label=[[Rím]]|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=48.218775|long=11.624753|label=[[Mníchov]]|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=40.429914|long=49.919518|label=[[Baku]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=59.972953|long=30.220533|label=[[Petrohrad]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=47.503074|long=19.098099|label=[[Budapešť]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=37.417224|long=-6.004644|label=[[Sevilla]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=44.437208|long=26.152508|label=[[Bukurešť]]|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=52.314167|long= 4.941944|label=[[Amsterdam]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=55.825864|long=-4.252003|label=[[Glasgow]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=55.702469|long=12.572203|label=[[Kodaň]]|position=right}}}} ! {{flagicon|GER}} [[Mníchov]] |- | [[Wembley Stadium]] | [[Stadio Olimpico]] | [[Allianz Arena]] |- | Kapacita: '''90 000''' | Kapacita: '''70 634''' | Kapacita: '''70 000''' |- | [[File:Wembley-Stadion 2013 16x10.jpg|200px]] | [[File:AS Roma fans at Stadio Olimpico during Roma-Inter.jpg|200px]] | [[File:München - Allianz-Arena (Luftbild).jpg|200px]] |- ! {{flagicon|AZE}} [[Baku]] ! {{flagicon|RUS}} [[Petrohrad]] ! {{flagicon|HUN}} [[Budapešť]] |- | [[Olympijský štadión (Baku)|Olympijský štadión]] | [[Krestovskij štadión]] | [[Puskás Aréna]] |- | Kapacita: '''68 700''' | Kapacita: '''68 134''' | Kapacita: '''67 215''' |- | [[File:Baku Olympic Stadium panorama 1.JPG|200px]] | [[File:Spb 06-2017 img40 Krestovsky Stadium (cropped).jpg|200px]] | [[File:Puskás Aréna 05.jpg|200px]] |- ! {{flagicon|ESP}} [[Sevilla]] ! {{flagicon|ROU}} [[Bukurešť]] ! {{flagicon|NED}} [[Amsterdam]] ! {{flagicon|SCO}} [[Glasgow]] ! {{flagicon|DEN}} [[Kodaň]] |- | [[Estadio de La Cartuja|La Cartuja]] | [[Arena Națională]] | [[Johan Cruyff Arena]] | [[Hampden Park]] | [[Parken|Parken Stadium]] |- | Kapacita: '''60 000''' | Kapacita: '''55 600''' | Kapacita: '''54 990''' | Kapacita: '''51 866''' | Kapacita: '''38 065''' |- | [[File:Panoramio - V&A Dudush - Estadio Olímpico 57 619.jpg|200px]] | [[File:Bucharest (8272279241).jpg|200px]] | [[File:Amsterdam Arena Roof Open.jpg|200px]] | [[File:Hampden Park (Glasgow) aerial view cropped.jpg|200px]] | [[File:Parken from the air 2.JPG|200px]] |} Každé mesto bude hostiť tri zápasy skupinovej fázy a jeden zápas v osemfinále alebo štvrťfinále, s výnimkou Petrohradu, ktorý bude hostiť šesť zápasov skupinovej fázy, a Londýna, ktorý bude hostiť dva zápasy v osemfinále. Alokácia zápasov pre jedenásť štadiónov je nasledovná: * '''Skupinová fáza, osemfinále, semifinále a finále:''' [[Londýn]] (Anglicko) * '''Skupinová fáza a štvrťfinále:''' [[Baku]] (Azerbajdžan), [[Mníchov]] (Nemecko), [[Rím]] (Taliansko), [[Petrohrad]] (Rusko) * '''Skupinová fáza a osemfinále:''' [[Amsterdam]] (Holandsko), [[Bukurešť]] (Rumunsko), [[Budapešť]] (Maďarsko), [[Kodaň]] (Dánsko), [[Glasgow]] (Škótsko), [[Sevilla]] (Španielsko) === Hostitelia skupinovej fázy === Hostiteľské mestá boli rozdelené do šiestich párov založených na základe športovej sily (za predpokladu, že sa kvalifikujú všetky hostiteľské tímy), geografických hľadísk a bezpečnostných/politických obmedzení. Párovania boli rozdelené do skupín náhodným žrebovaním 7. decembra 2017. Každá kvalifikovaná hostiteľská krajina odohrá doma minimálne dva zápasy. Boli oznámené tieto dvojice skupinových miest konania: * '''Skupina A:''' [[Rím]] (Taliansko) a [[Baku]] (Azerbajdžan) * '''Skupina B:''' [[Petrohrad]] (Rusko) a [[Kodaň]] (Dánsko) * '''Skupina C:''' [[Amsterdam]] (Holandsko) a [[Bukurešť]] (Rumunsko) * '''Skupina D:''' [[Londýn]] (Anglicko) a [[Glasgow]] (Škótsko) * '''Skupina E:''' Pôvodne [[Bilbao]] (Španielsko) a [[Dublin]] (Írsko) ** Neskôr zmenené na [[Sevilla|Sevillu]] (Španielsko) a [[Petrohrad]] (Rusko)<ref group="pozn." name="poz1">V apríli 2021 bol Dublin odvolaný ako hostiteľ turnaja a ich zápasy skupinovej fázy boli prerozdelené do Petrohradu, ktorý už hostil skupinu B.</ref> * '''Skupina F:''' [[Mníchov]] (Nemecko) a [[Budapešť]] (Maďarsko) Na definovanie domácich zápasov hostiteľských tímov v rámci tej istej skupiny platia nasledujúce kritériá: * Ak by sa obe hostiteľské tímy kvalifikovali priamo alebo obe postúpili do play-off, podľa žrebu by sa určilo, ktorý tím bude hrať všetky tri zápasy skupinovej fázy doma (t.j. ktorý bude hostiť zápas medzi sebou) a ktorý z nich bude hrať iba dva zápasy doma. * Ak by sa jeden hostiteľský tím kvalifikoval priamo a druhý by sa priamo nekvalifikoval, odohral by priamo kvalifikovaný hostiteľský tím doma všetky tri zápasy skupinovej fázy a druhý hostiteľ, ak by sa kvalifikoval, by odohral iba dva. * Ak jeden hostiteľský tím postúpi do play-off a druhý úplne vypadne, hostiteľský tím play-off, ak je kvalifikovaný, odohrá všetky tri zápasy skupinovej fázy doma. * Ak sa nepodarilo kvalifikovať obom hostiteľským tímom, neboli by potrebné žiadne kroky. Ak sa hostiteľskému tímu nepodarilo kvalifikovať v play-off, víťaz zaujme miesto hostiteľa v rozvrhu zápasov, a preto bude hrať dva alebo tri zápasy na základe vyššie uvedených kritérií v hostiteľskom meste príslušného hostiteľa, ktorému sa nepodarilo kvalifikovať. Žreb sa uskutočnil 22. novembra 2019 o 12:00 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] v sídle UEFA vo švajčiarskom [[Nyons (obec)|Nyone]] (spolu so žrebom o play-off). Pri žrebe, ktorý bol nevyhnutný iba pre skupinu B (Dánsko a Rusko), boli pripravené dve loptičky, pričom prvá náhodne zvolená hostí tieto tri zápasy. {| class="wikitable" |+ Pridelenie domácich zápasov skupinovej fázy hostiteľským krajinám |- ! rowspan="2" | Skupina ! rowspan="2" | Hostiteľ ! rowspan="2" | Status hostiteľa ! colspan="2" | Počet domácich zápasov ! rowspan="2" |Žreb? |- ! Tri ! Dva |- ! rowspan="2" | [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020#Skupina A|A]] | {{AZE}} [[Azerbajdžan]] | style="background:#FFBBBB; text-align:center;" | Eliminovaný v kvalifikácii na finálový turnaj | rowspan="2" | {{ITA}} [[Taliansko]] | rowspan="2" | Nikto | rowspan="2" |Nie |- | {{ITA}} [[Taliansko]] | style="background:#BBF3BB; text-align:center;" | Kvalifikovaný priamo na finálový turnaj |- ! rowspan="2" | [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020#Skupina B|B]] | {{DEN}} [[Dánsko]] | style="background:#BBF3BB; text-align:center;" | Kvalifikovaný priamo na finálový turnaj | rowspan="2" | {{DEN}} [[Dánsko]] | rowspan="2" | {{RUS}} [[Rusko]] | rowspan="2" |Áno |- | {{RUS}} [[Rusko]] | style="background:#BBF3BB; text-align:center;" | Kvalifikovaný priamo na finálový turnaj |- ! rowspan="2" | [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020#Skupina C|C]] | {{NED}} [[Holandsko]] | style="background:#BBF3BB; text-align:center;" | Kvalifikovaný priamo na finálový turnaj | rowspan="2" | {{NED}} [[Holandsko]] | rowspan="2" | Nikto | rowspan="2" |Nie |- | {{ROU}} [[Rumunsko]] | style="background:#FFFFBB; text-align:center;" | Eliminovaný v play-off |- ! rowspan="2" | [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020#Skupina D|D]] | {{ENG}} [[Anglicko]] | style="background:#BBF3BB; text-align:center;" | Kvalifikovaný priamo na finálový turnaj | rowspan="2" | {{ENG}} [[Anglicko]] | rowspan="2" | {{SCO}} [[Škótsko]] | rowspan="2" |Nie |- | {{SCO}} [[Škótsko]] | style="background:#BBF3FF; text-align:center;" | Kvalifikovaný cez play-off |- ! rowspan="2" | [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020#Skupina E|E]] | {{IRL}} <s>[[Írsko]]</s><ref group="pozn." name="poz1"/> | style="background:#FFFFBB; text-align:center;" |Eliminovaný v play-off | rowspan="2" | {{ESP}} [[Španielsko]] | rowspan="2" | Nikto | rowspan="2" |Nie |- | {{ESP}} [[Španielsko]] | style="background:#BBF3BB; text-align:center;" | Kvalifikovaný priamo na finálový turnaj |- ! rowspan="2" | [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020#Skupina F|F]] | {{GER}} [[Nemecko]] | style="background:#BBF3BB; text-align:center;" | Kvalifikovaný priamo na finálový turnaj | rowspan="2" |{{GER}} [[Nemecko]] | rowspan="2" |{{HUN}} [[Maďarsko]] | rowspan="2" |Nie |- | {{HUN}} [[Maďarsko]] | style="background:#BBF3FF; text-align:center;" |Kvalifikovaný cez play-off |} === Divácke limity === Kvôli pandémii COVID-19 a následným obmedzeniam na verejných zhromaždeniach mnohé z miest konania turnaja nie sú schopné pracovať na plný výkon. UEFA požiadala každého hostiteľa, aby vytvoril divácky plán v spolupráci s miestnou/národnou vládou a zdravotnými úradmi. Hostitelia dostali termín 7. apríla 2021 na oznámenie svojich plánov s UEFA. 9. apríla UEFA oznámila, že osem hostiteľov turnaja potvrdilo svoje kapacity štadióna v rozmedzí od 25% do 100%. Zvyšným štyrom hostiteľom ([[Bilbao]], [[Dublin]], [[Mníchov]] a [[Rím]]) bola poskytnutá lehota do 23. apríla, aby mohli predložiť svoje kapacity. 14. apríla UEFA oznámila, že aj Rím potvrdil kapacitu svojho dejiska. 23. apríla sa potvrdila aj kapacita dejiska Mníchova, zatiaľ čo Bilbao nahradila [[Sevilla]], čo by mohlo zaručiť divákov na štadióne. Dublin bol navyše odvolaný ako hostiteľ, pretože nebol schopný zabezpečiť účasť divákov. {| class="wikitable" |+Povolené kapacity dejísk turnaja UEFA Euro 2020 !Mesto !Dejisko !Štandardná kapacita !Povolená kapacita |- |{{NED}} [[Amsterdam]] |[[Johan Cruyff Arena|Johan Cruyff]] [[Johan Cruyff Arena|Arena]] |54 990 |Najmenej 33,3% (približne 16 000), s možným zvýšením |- |{{AZE}} [[Baku]] |[[Olympijský štadión (Baku)|Olympijský štadión]] |68 700 |50% (približne 34 350), okrem občanov zúčastnených tímov nie je povolený vstup žiadnych zahraničných divákov |- |{{ROU}} [[Bukurešť]] |[[Arena Națională]] |55 600 |Minimálne 25% (približne 13 000), s možným zvýšením |- |{{HUN}} [[Budapešť]] |[[Puskás Aréna]] |67 215 |Plná kapacita, za podmienky, že diváci splnia prísne požiadavky na vstup na štadión |- |{{SCO}} [[Glasgow]] |[[Hampden Park]] |51 866 |25% (približne 12 000) |- |{{DEN}} [[Kodaň]] |[[Parken|Parken Stadium]] |38 065 |40% (približne 15 900) na prvý zápas proti Fínsku, 67% (približne 25 000) na zostávajúce dva zápasy skupinovej fázy a zápas osemfinále |- |{{ENG}} [[Londýn]] |[[Wembley Stadium]] |90 000 |Najmenej 25% (približne 22 500) v skupinovej fáze a osemfinále, s možným zvýšením v semifinále a finále |- |{{GER}} [[Mníchov]] |[[Allianz Arena]] |70 000 |20% (14 000) |- |{{RUS}} [[Petrohrad]] |[[Krestovskij štadión]] |68 134 |Minimálne 50% (približne 34 067), s možným zvýšením |- |{{ITA}} [[Rím]] |[[Stadio Olimpico]] |70 634 |Najmenej 25% (približne 17 659), s možným zvýšením |- |{{ESP}} [[Sevilla]] |[[Estadio de La Cartuja|La Cartuja]] |60 000 |30% (približne 18 000) |} ==Základné skupiny== ===Skupina A=== {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím={{ITA|f|1}} '''(H)'''|v=3|r=0|p=0|sg=7|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím={{WAL|f|1}}|v=1|r=1|p=1|sg=3|ig=2|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím={{SUI|f|1}}|v=1|r=1|p=1|sg=4|ig=5}} {{turnaj|por=4|tím={{TUR|f|1}}|v=0|r=0|p=3|sg=1|ig=8}} |} <small>''Vzájomný zápas medzi Walesom a Švajčiarskom skončil remízou 1:1. O umiestnení rozhodol gólový rozdiel oboch mužstiev.''</small> <small>'''(H)''' Hostiteľ</small> {{Futbalbox2|bg=#eff|skóre=0:3|dátum=[[11. jún]] [[2021]]|mužstvo1={{TUR|f|2}}|čas=21:00|mužstvo2='''{{ITA|f|1}}'''|štadión=[[Stadio Olimpico]], [[Rím]]|polčas=(0:0)|góly2={{gól|53}} (v.g.) [[Merih Demiral|Demiral]]<br />{{gól|66}} [[Ciro Immobile|Immobile]]<br />{{gól|79}} [[Lorenzo Insigne|Insigne]]|divákov=12 916|rozhodca=[[Danny Makkelie]] ([[Holandsko]])|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro-2020/match/2024447/ Správa o zápase]}}{{Futbalbox2|bg=#eff|skóre=1:1|dátum=[[12. jún]] [[2021]]|čas=15:00|mužstvo1={{WAL|f|2}}|mužstvo2={{SUI|f|1}}|štadión=[[Olympijský štadión (Baku)|Olympijský štadión]], [[Baku]]|rozhodca=[[Clément Turpin]], ([[Francúzsko]])|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro-2020/match/2024448/ Správa o zápase]|góly1=[[Kieffer Moore|Moore]] {{gól|74}}|góly2={{gól|49}} [[Breel Embolo|Embolo]]|polčas=(0:0)|divákov=8 782}}{{Futbalbox2|bg=#eff|dátum=[[16. jún]] [[2021]]|mužstvo1={{TUR|f|2}}|čas=18:00|mužstvo2='''{{WAL|f|1}}'''|skóre=0:2|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro-2020/match/2024457/ Správa o zápase]|štadión=[[Olympijský štadión (Baku)|Olympijský štadión]], [[Baku]]|rozhodca=[[Artur Soares Dias]] ([[Portugalsko]])|polčas=(0:1)|divákov=19 762|góly2={{gól|42}} [[Aaron Ramsey|Ramsey]]<br />{{gól|90+5}} [[Connor Roberts (futbalista, narodený1995)|C. Roberts]]}}{{Futbalbox2|bg=#eff|skóre=3:0|dátum=[[16. jún]] [[2021]]|mužstvo1='''{{ITA|f|2}}'''|čas=21:00|mužstvo2={{SUI|f|1}}|štadión=[[Stadio Olimpico]], [[Rím]]|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro-2020/match/2024458/ Správa o zápase]|rozhodca=[[Sergej Karasev]] ([[Rusko]])|polčas=(1:0)|divákov=12 445|góly1=[[Manuel Locatelli|Locatelli]] {{gól|26}}, {{gól|52}}<br />[[Ciro Immobile|Immobile]] {{gól|89}}}}{{Futbalbox2|bg=#eff|skóre=3:1|dátum=[[20. jún]] [[2021]]|mužstvo1='''{{SUI|f|2}}'''|čas=18:00|mužstvo2={{TUR|f|1}}|štadión=[[Olympijský štadión (Baku)|Olympijský štadión]], [[Baku]]|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro-2020/match/2024467/ Správa o zápase]|rozhodca=[[Slavko Vinčić]] ([[Slovinsko]])|polčas=(2:0)|divákov=17 138|góly1=[[Haris Seferović|Seferović]] {{gól|6}}<br />[[Xherdan Shaqiri|Shaqiri]] {{gól|26}}, {{gól|68}}|góly2={{gól|62}} [[İrfan Kahveci|Kahveci]]}}{{Futbalbox2|bg=#eff|skóre=1:0|dátum=[[20. jún]] [[2021]]|mužstvo1='''{{ITA|f|2}}'''|čas=18:00|mužstvo2={{WAL|f|1}}|štadión=[[Stadio Olimpico]], [[Rím]]|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro-2020/match/2024468/ Správa o zápase]|divákov=11 541|góly1=[[Matteo Pessina|Pessina]] {{gól|39}}|polčas=(1:0)|rozhodca=[[Ovidiu Hațegan]] ([[Rumunsko]])}} ===Skupina B=== {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím={{BEL|f|1}}|v=3|r=0|p=0|sg=7|ig=1|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím={{DEN|f|1}} '''(H)'''|v=1|r=0|p=2|sg=5|ig=4|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím={{FIN|f|1}}|v=1|r=0|p=2|sg=1|ig=3}} {{turnaj|por=4|tím={{RUS|f|1}} '''(H)'''|v=1|r=0|p=2|sg=2|ig=7}} |} <small>''Body vo vzájomných zápasoch (3). Gólový rozdiel vo vzájomných zápasoch: Dánsko +2, Fínsko 0, Rusko -2''</small> <small>Zdroj: [https://www.uefa.com/uefaeuro-2020/standings/#grp-2006439 UEFA]</small> <small>'''(H)''' Hostiteľ</small> {{Futbalbox2|bg=#eff|skóre=0:1|dátum=[[12. jún]] [[2021]]|mužstvo1={{DEN|f|2}}|čas=18:00|mužstvo2='''{{FIN|f|1}}'''|štadión=[[Parken|Parken Stadium]], [[Kodaň]]|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro-2020/match/2024449/ Správa o zápase]|rozhodca=[[Anthony Taylor (rozhodca)|Anthony Taylor]] ([[Anglicko]])|polčas=(0:0)|góly2={{gól|60}} [[Joel Pohjanpalo|Pohjanpalo]]|divákov=15 200}}{{Futbalbox2|bg=#eff|skóre=3:0|dátum=[[12. jún]] [[2021]]|mužstvo1='''{{BEL|f|2}}'''|čas=21:00|mužstvo2={{RUS|f|1}}|štadión=[[Krestovskij štadión]], [[Petrohrad]]|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro-2020/match/2024450/ Správa o zápase]|rozhodca=[[Antonio Mateu Lahoz]] ([[Španielsko]])|polčas=(2:0)|góly1=[[Romelu Lukaku|Lukaku]] {{gól|10}}, {{gól|88}}<br />[[Thomas Meunier|Meunier]] {{gól|34}}|divákov=26 264}}{{Futbalbox2|bg=#eff|skóre=0:1|dátum=[[16. jún]] [[2021]]|mužstvo1={{FIN|f|2}}|čas=15:00|mužstvo2='''{{RUS|f|1}}'''|štadión=[[Krestovskij štadión]], [[Petrohrad]]|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro-2020/match/2024460/ Správa o zápase]|rozhodca=[[Danny Makkelie]] ([[Holandsko]])|polčas=(0:1)|góly2={{gól|45+2}} [[Aleksej Mirančuk|Mirančuk]]|divákov=24 540}}{{Futbalbox2|skóre=1:2|bg=#eff|dátum=[[17. jún]] [[2021]]|mužstvo1={{DEN|f|2}}|čas=18:00|mužstvo2='''{{BEL|f|1}}'''|štadión=[[Parken|Parken Stadium]], [[Kodaň]]|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro-2020/match/2024459/ Správa o zápase]|rozhodca=[[Björn Kuipers]] ([[Holandsko]])|polčas=(1:0)|góly2={{gól|55}} [[Thorgan Hazard|Hazard]]<br />{{gól|70}} [[Kevin De Bruyne|De Bruyne]]|góly1=[[Yussuf Poulsen|Poulsen]] {{gól|2}}|divákov=23 395}}{{Futbalbox2|bg=#eff|skóre=1:4|dátum=[[21. jún]] [[2021]]|mužstvo1={{RUS|f|2}}|čas=21:00|mužstvo2='''{{DEN|f|1}}'''|štadión=[[Parken|Parken Stadium]], [[Kodaň]]|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro-2020/match/2024469/ Správa o zápase]|rozhodca=[[Clément Turpin]] ([[Francúzsko]])|polčas=(0:1)|divákov=23 644|góly1=[[Artem Dzyuba|Dzyuba]] {{gól|70}} (pen.)|góly2={{gól|38}} [[Mikkel Damsgaard|Damsgaard]]<br />{{gól|59}} [[Yussuf Poulsen|Poulsen]]<br />{{gól|79}} [[Andreas Christensen|Christensen]]<br />{{gól|82}} [[Joakim Mæhle|Mæhle]]}}{{Futbalbox2|bg=#eff|skóre=0:2|dátum=[[21. jún]] [[2021]]|mužstvo1={{FIN|f|2}}|čas=21:00|mužstvo2='''{{BEL|f|1}}'''|štadión=[[Krestovskij štadión]], [[Petrohrad]]|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro-2020/match/2024470/ Správa o zápase]|rozhodca=[[Felix Brych]] ([[Nemecko]])|polčas=(0:0)|divákov=18 545|góly2={{gól|74}} (v.g.) [[Lukáš Hrádecký|Hrádecký]]<br />{{gól|81}} [[Romelu Lukaku|Lukaku]]}} ===Skupina C=== {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím={{NED|f|1}} '''(H)'''|v=3|r=0|p=0|sg=8|ig=2|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím={{AUT|f|1}}|v=2|r=0|p=1|sg=4|ig=3|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím={{UKR|f|1}}|v=1|r=0|p=2|sg=4|ig=5}} {{turnaj|por=4|tím={{MKD|f|1}}|v=0|r=0|p=3|sg=2|ig=8}} |} <small>Zdroj: [https://www.uefa.com/uefaeuro-2020/standings/#grp-2006440 UEFA]</small> <small>'''(H)''' Hostiteľ</small> {{Futbalbox2|bg=#eff|skóre=3:1|dátum=[[13. jún]] [[2021]]|mužstvo1='''{{AUT|f|2}}'''|čas=18:00|mužstvo2={{MKD|f|1}}|štadión=[[Arena Națională]], [[Bukurešť]]|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro-2020/match/2024442/ Správa o zápase]|rozhodca=[[Andreas Ekberg]] ([[Švédsko]])|góly1=[[Stefan Lainer|Lainer]] {{gól|18}}<br />[[Michael Gregoritsch|Gregoritsch]] {{gól|78}}<br />[[Marko Arnautović|Arnautović]] {{gól|89}}|polčas=(1:1)|góly2={{gól|28}} [[Goran Pandev|Pandev]]|divákov=9 082}}{{Futbalbox2|bg=#eff|skóre=3:2|dátum=[[13. jún]] [[2021]]|mužstvo1='''{{NED|f|2}}'''|čas=21:00|mužstvo2={{UKR|f|1}}|štadión=[[Johan Cruyff Arena]], [[Amsterdam]]|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro-2020/match/2024441/ Správa o zápase]|rozhodca=[[Felix Brych]] ([[Nemecko]])|polčas=(0:0)|góly1=[[Georginio Wijnaldum|Wijnaldum]] {{gól|52}}<br />[[Wout Weghorst|Weghorst]] {{gól|58}}<br />[[Denzel Dumfries|Dumfries]] {{gól|85}}|góly2={{gól|75}} [[Andrij Jarmolenko|Jarmolenko]]<br />{{gól|79}} [[Roman Jaremčuk|Jaremčuk]]|divákov=15 837}}{{Futbalbox2|bg=#eff|skóre=2:1|dátum=[[17. jún]] [[2021]]|mužstvo1='''{{UKR|f|2}}'''|čas=15:00|mužstvo2={{MKD|f|1}}|štadión=[[Arena Națională]], [[Bukurešť]]|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro-2020/match/2024444/ Správa o zápase]|rozhodca=[[Fernando Rapallini]] ([[Argentína]])|polčas=(2:0)|divákov=10 001|góly1=[[Andrij Jarmolenko|Jarmolenko]] {{gól|29}}<br />[[Roman Jaremčuk|Jaremčuk]] {{gól|34}}|góly2={{gól|57}} [[Ezgjan Alioski|Alioski]]}}{{Futbalbox2|bg=#eff|skóre=2:0|dátum=[[17. jún]] [[2021]]|mužstvo1='''{{NED|f|2}}'''|čas=21:00|mužstvo2={{AUT|f|1}}|štadión=[[Johan Cruyff Arena]], [[Amsterdam]]|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro-2020/match/2024443/ Správa o zápase]|rozhodca=[[Orel Grinfeld]] ([[Izrael]])|góly1=[[Memphis Depay|Depay]] {{gól|11}} (pen.)<br />[[Denzel Dumfries|Dumfries]] {{gól|67}}|divákov=15 243|polčas=(1:0)}}{{Futbalbox2|bg=#eff|skóre=0:3|dátum=[[21. jún]] [[2021]]|mužstvo1={{MKD|f|2}}|čas=18:00|mužstvo2='''{{NED|f|1}}'''|štadión=[[Johan Cruyff Arena]], [[Amsterdam]]|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro-2020/match/2024445/ Správa o zápase]|rozhodca=[[István Kovács (rozhodca)|István Kovács]] ([[Rumunsko]])|polčas=(0:1)|góly2={{gól|24}} [[Memphis Depay|Depay]]<br />{{gól|51}}, {{gól|58}} [[Georginio Wijnaldum|Wijnaldum]]|divákov=15 227}}{{Futbalbox2|bg=#eff|skóre=0:1|dátum=[[21. jún]] [[2021]]|mužstvo1={{UKR|f|2}}|čas=18:00|mužstvo2='''{{AUT|f|1}}'''|štadión=[[Arena Națională]], [[Bukurešť]]|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro-2020/match/2024446/ Správa o zápase]|rozhodca=[[Cüneyt Çakır]] ([[Turecko]])|polčas=(0:1)|divákov=10 472|góly2={{gól|21}} [[Christoph Baumgartner|Baumgartner]]}} ===Skupina D=== {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím={{ENG|f|1}} '''(H)'''|v=2|r=1|p=0|sg=2|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím={{CRO|f|1}}|v=1|r=1|p=1|sg=4|ig=3|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím={{CZE|f|1}}|v=1|r=1|p=1|sg=3|ig=2}} {{turnaj|por=4|tím={{SCO|f|1}} '''(H)'''|v=0|r=1|p=2|sg=1|ig=5}} |} <small>''Vzájomný zápas medzi Českom a Chorvátskom skončil 1:1. O umiestnení rozhodol počet strelených gólov oboch tímov.''</small> <small>Zdroj: [https://www.uefa.com/uefaeuro-2020/standings/#grp-2006441 UEFA]</small> <small>'''(H)''' Hostiteľ</small> {{Futbalbox2|bg=#eff|skóre=1:0|dátum=[[13. jún]] [[2021]]|mužstvo1='''{{ENG|f|2}}'''|čas=15:00|mužstvo2={{CRO|f|1}}|štadión=[[Wembley Stadium]], [[Londýn]]|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro-2020/match/2024451/ Správa o zápase]|rozhodca=[[Daniele Orsato]] ([[Taliansko]])|góly1=[[Raheem Sterling|Sterling]] {{gól|57}}|polčas=(0:0)|divákov=18 497}}{{Futbalbox2|bg=#eff|dátum=[[14. jún]] [[2021]]|skóre=0:2|mužstvo1={{SCO|f|2}}|čas=15:00|mužstvo2='''{{CZE|f|1}}'''|štadión=[[Hampden Park]], [[Glasgow]]|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro-2020/match/2024452/ Správa o zápase]|rozhodca=[[Daniel Siebert (rozhodca)|Daniel Siebert]] ([[Nemecko]])|polčas=(0:1)|góly2={{gól|42}}, {{gól|52}} [[Patrik Schick|Schick]]|divákov=9 847}}{{Futbalbox2|bg=#eff|skóre=1:1|dátum=[[18. jún]] [[2021]]|mužstvo1={{CRO|f|2}}|čas=18:00|mužstvo2={{CZE|f|1}}|štadión=[[Hampden Park]], [[Glasgow]]|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro-2020/match/2024462/ Správa o zápase]|rozhodca=[[Carlos del Cerro Grande]] ([[Španielsko]])|polčas=(0:1)|divákov=5 607|góly2={{gól|37}} (pen.) [[Patrik Schick|Schick]]|góly1=[[Ivan Perišić|Perišić]] {{gól|47}}}}{{Futbalbox2|bg=#eff|skóre=0:0|dátum=[[18. jún]] [[2021]]|mužstvo1={{ENG|f|2}}|čas=21:00|mužstvo2={{SCO|f|1}}|štadión=[[Wembley Stadium]], [[Londýn]]|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro-2020/match/2024461/ Správa o zápase]|rozhodca=[[Antonio Mateu Lahoz]] ([[Španielsko]])|polčas=(0:0)|divákov=20 306}}{{Futbalbox2|bg=#eff|skóre=3:1|dátum=[[22. jún]] [[2021]]|mužstvo1='''{{CRO|f|2}}'''|čas=21:00|mužstvo2={{SCO|f|1}}|štadión=[[Hampden Park]], [[Glasgow]]|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro-2020/match/2024472/ Správa o zápase]|rozhodca=[[Fernando Rapallini]] ([[Argentína]])|polčas=(1:1)|góly1=[[Nikola Vlašić|Vlašić]] {{gól|17}}<br />[[Luka Modrić|Modrić]] {{gól|62}}<br />[[Ivan Perišić|Perišić]] {{gól|77}}|divákov=9 896}}{{Futbalbox2|bg=#eff|skóre=0:1|dátum=[[22. jún]] [[2021]]|mužstvo1={{CZE|f|2}}|čas=21:00|mužstvo2='''{{ENG|f|1}}'''|štadión=[[Wembley Stadium]], [[Londýn]]|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro-2020/match/2024471/ Správa o zápase]|rozhodca=[[Artur Soares Dias]] ([[Portugalsko]])|góly2={{gól|12}} [[Raheem Sterling|Sterling]]|polčas=(0:1)|divákov=19 104}} ===Skupina E=== {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím={{SWE|f|1}}|v=2|r=1|p=0|sg=4|ig=2|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím={{ESP|f|1}} '''(H)'''|v=1|r=2|p=0|sg=6|ig=1|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím={{SVK|f|1}}|v=1|r=0|p=2|sg=2|ig=7}} {{turnaj|por=4|tím={{POL|f|1}}|v=0|r=1|p=2|sg=4|ig=6}} |} <small>Zdroj: [https://www.uefa.com/uefaeuro-2020/standings/#grp-2006442 UEFA]</small> <small>'''(H)''' Hostiteľ</small> {{Futbalbox2|mužstvo1={{POL|f|2}}|bg=#eff|skóre=1:2|dátum=[[14. jún]] [[2021]]|čas=18:00|mužstvo2='''{{SVK|f|1}}'''|štadión=[[Krestovskij štadión]], [[Petrohrad]]|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro-2020/match/2024454/ Správa o zápase]|rozhodca=[[Ovidiu Hațegan]] ([[Rumunsko]])|polčas=(0:1)|góly2={{gól|18}} (v.g.) [[Wojciech Szczęsny|Szczęsny]]<br />{{gól|69}} [[Milan Škriniar|Škriniar]]|góly1=[[Karol Linetty|Linetty]] {{gól|46}}|divákov=12 862}}{{Futbalbox2|bg=#eff|skóre=0:0|dátum=[[14. jún]] [[2021]]|mužstvo1={{ESP|f|2}}|čas=21:00|mužstvo2={{SWE|f|1}}|štadión=[[Estadio de La Cartuja]], [[Sevilla]]|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro-2020/match/2024453/ Správa o zápase]|rozhodca=[[Slavko Vinčić]] ([[Slovinsko]])|polčas=(0:0)|divákov=10 559}}{{Futbalbox2|bg=#eff|skóre=1:0|dátum=[[18. jún]] [[2021]]|mužstvo1='''{{SWE|f|2}}'''|čas=15:00|mužstvo2={{SVK|f|1}}|štadión=[[Krestovskij štadión]], [[Petrohrad]]|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro-2020/match/2024464/ Správa o zápase]|rozhodca=[[Daniel Siebert (rozhodca)|Daniel Siebert]] ([[Nemecko]])|polčas=(0:0)|divákov=11 525|góly1=[[Emil Forsberg|Forsberg]] {{gól|77}} (pen.)}}{{Futbalbox2|bg=#eff|skóre=1:1|dátum=[[19. jún]] [[2021]]|mužstvo1={{ESP|f|2}}|čas=21:00|mužstvo2={{POL|f|1}}|štadión=[[Estadio de La Cartuja]], [[Sevilla]]|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro-2020/match/2024463/ Správa o zápase]|rozhodca=[[Daniele Orsato]] ([[Taliansko]])|polčas=(1:0)|divákov=11 742|góly1=[[Álvaro Morata|Morata]] {{gól|25}}|góly2={{gól|54}} [[Robert Lewandowski|Lewandowski]]}}{{Futbalbox2|bg=#eff|skóre=0:5|dátum=[[23. jún]] [[2021]]|mužstvo1={{SVK|f|2}}|čas=18:00|mužstvo2='''{{ESP|f|1}}'''|štadión=[[Estadio de La Cartuja]], [[Sevilla]]|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro-2020/match/2024473/ Správa o zápase]|rozhodca=[[Björn Kuipers]] ([[Holandsko]])|polčas=(0:2)|divákov=11 204|góly2={{gól|30}} (v.g.) [[Martin Dúbravka|Dúbravka]]<br />{{gól|45+3}} [[Aymeric Laporte|Laporte]]<br />{{gól|56}} [[Pablo Sarabia|Sarabia]]<br />{{gól|67}} [[Ferran Torres|F. Torres]]<br />{{gól|71}} (v.g.) [[Juraj Kucka|Kucka]]}}{{Futbalbox2|bg=#eff|skóre=3:2|dátum=[[23. jún]] [[2021]]|mužstvo1='''{{SWE|f|2}}'''|čas=18:00|mužstvo2={{POL|f|1}}|štadión=[[Krestovskij štadión]], [[Petrohrad]]|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro-2020/match/2024474/ Správa o zápase]|rozhodca=[[Michael Oliver (rozhodca)|Michael Oliver]] ([[Anglicko]])|polčas=(1:0)|divákov=14 252|góly1=[[Emil Forsberg|Forsberg]] {{gól|2}}, {{gól|59}}<br />[[Viktor Claesson|Claesson]] {{gól|90+4}}|góly2={{gól|61}}, {{gól|84}} [[Robert Lewandowski|Lewandowski]]}} ===Skupina F=== {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím={{FRA|f|1}}|v=1|r=2|p=0|sg=4|ig=3|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím={{GER|f|1}} '''(H)'''|v=1|r=1|p=1|sg=6|ig=5|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím={{POR|f|1}}|v=1|r=1|p=1|sg=7|ig=6}} {{turnaj|por=4|tím={{HUN|f|1}} '''(H)'''|v=0|r=2|p=1|sg=3|ig=6}} |} <small>''Vzájomný zápas: Portugalsko 2:4 Nemecko.''</small> <small>Zdroj: [https://www.uefa.com/uefaeuro-2020/standings/#grp-2006443 UEFA]</small> <small>'''(H)''' Hostiteľ</small> {{Futbalbox2|bg=#eff|skóre=0:3|dátum=[[15. jún]] [[2021]]|mužstvo1={{HUN|f|2}}|čas=18:00|mužstvo2='''{{POR|f|1}}'''|štadión=[[Puskás Aréna]], [[Budapešť]]|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro-2020/match/2024455/ Správa o zápase]|rozhodca=[[Cüneyt Çakır]] ([[Turecko]])|góly1=|polčas=(0:0)|góly2={{gól|84}} [[Raphaël Guerreiro|Guerreiro]]<br />{{gól|87}} (pen.), {{gól|90+2}} [[Cristiano Ronaldo|Ronaldo]]|divákov=55 662}}{{Futbalbox2|bg=#eff|skóre=1:0|dátum=[[15. jún]] [[2021]]|mužstvo1='''{{FRA|f|2}}'''|čas=21:00|mužstvo2={{GER|f|1}}|štadión=[[Allianz Arena]], [[Mníchov]]|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro-2020/match/2024456/ Správa o zápase]|rozhodca=[[Carlos del Cerro Grande]] ([[Španielsko]])|polčas=(1:0)|góly1=[[Matts Hummels|Hummels]] {{gól|20}} (v.g.)|divákov=13 000}}{{Futbalbox2|bg=#eff|skóre=1:1|dátum=[[19. jún]] [[2021]]|mužstvo1={{HUN|f|2}}|čas=15:00|mužstvo2={{FRA|f|1}}|štadión=[[Puskás Aréna]], [[Budapešť]]|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro-2020/match/2024465/ Správa o zápase]|rozhodca=[[Michael Oliver (rozhodca)|Michael Oliver]] ([[Anglicko]])|polčas=(1:0)|góly1=[[Attila Fiola|Fiola]] {{gól|45+2}}|góly2={{gól|66}} [[Antoine Griezmann|Griezmann]]|divákov=55 998}}{{Futbalbox2|bg=#eff|skóre=2:4|dátum=[[19. jún]] [[2021]]|mužstvo1={{POR|f|2}}|čas=18:00|mužstvo2='''{{GER|f|1}}'''|štadión=[[Allianz Arena]], [[Mníchov]]|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro-2020/match/2024466/ Správa o zápase]|rozhodca=[[Anthony Taylor (rozhodca)|Anthony Taylor]] ([[Anglicko]])|polčas=(1:2)|divákov=12 926|góly1=[[Cristiano Ronaldo|Ronaldo]] {{gól|15}}<br />[[Diogo Jota|Jota]] {{gól|67}}|góly2={{gól|35}} (v.g.) [[Rúben Dias|Dias]]<br />{{gól|39}} (v.g.) [[Raphaël Guerreiro|Guerreiro]]<br />{{gól|51}} [[Kai Havertz|Havertz]]<br />{{gól|60}} [[Robin Gosens|Gosens]]}}{{Futbalbox2|bg=#eff|skóre=2:2|dátum=[[23. jún]] [[2021]]|mužstvo1={{POR|f|2}}|čas=21:00|mužstvo2={{FRA|f|1}}|štadión=[[Puskás Aréna]], [[Budapešť]]|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro-2020/match/2024476/ Správa o zápase]|rozhodca=[[Antonio Mateu Lahoz]] ([[Španielsko]])|polčas=(1:1)|divákov=54 886|góly1=[[Cristiano Ronaldo|Ronaldo]] {{gól|31}} (pen.), {{gól|60}} (pen.)|góly2={{gól|45+2}}, {{gól|47}} [[Karim Benzema|Benzema]]}}{{Futbalbox2|bg=#eff|skóre=2:2|dátum=[[23. jún]] [[2021]]|mužstvo1={{GER|f|2}}|čas=21:00|mužstvo2={{HUN|f|1}}|štadión=[[Allianz Arena]], [[Mníchov]]|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro-2020/match/2024475/ Správa o zápase]|rozhodca=[[Sergej Karasev]] ([[Rusko]])|divákov=12 413|polčas=(0:1)|góly1=[[Kai Havertz|Havertz]] {{gól|66}}<br />[[Leon Goretzka|Goretzka]] {{gól|84}}|góly2={{gól|11}} [[Ádám Szalai|Ád. Szalai]]<br />{{gól|68}} [[András Schäfer|Schäfer]]}} ===Poradie mužstiev na tretích miestach=== {{turnaj hlavička|skupina=áno}} {{turnaj|por=1|skupina=F|tím={{POR|f|1}}|v=1|r=1|p=1|sg=7|ig=6|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|skupina=D|tím={{CZE|f|1}}|v=1|r=1|p=1|sg=3|ig=2|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|skupina=A|tím={{SUI|f|1}}|v=1|r=1|p=1|sg=4|ig=5|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=4|skupina=C|tím={{UKR|f|1}}|v=1|r=0|p=2|sg=4|ig=5|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=5|skupina=B|tím={{FIN|f|1}}|v=1|r=0|p=2|sg=1|ig=3}} {{turnaj|por=6|skupina=E|tím={{SVK|f|1}}|v=1|r=0|p=2|sg=2|ig=7}} |} <small>Zdroj: [https://www.uefa.com/uefaeuro-2020/standings/ UEFA]</small> <small>Pravidlá klasifikácie: 1.) Body; 2.) Gólový rozdiel; 3.) Strelené góly; 4.) Víťazstvá; 5.) Celkovo menej disciplinárnych bodov; 6.) Celkové poradie v európskej kvalifikácií</small> == Vyraďovacia fáza == Vo vyraďovacej fáze, ak zápas skončí po riadnom hracom čase remízou, hrá sa predĺženie (dva polčasy každý po 15 minút), počas ktorého môže každý tím vystriedať šiestykrát. Ak sa zápas stále nerozhodne, nastanú pokutové kopy. Ako v každom turnaji od [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1984|EURA 1984]], zápas o tretie miesto sa neodohrá. === Pavúk === {{Play-off16+info | RD1-info1=27. jún 2021 – [[Estadio de La Cartuja|Sevilla]] | RD1-seed1=B1 | RD1-team1={{BEL|f|1}} | RD1-score1=1 | RD1-seed2=F3 | RD1-team2={{POR|f|1}} | RD1-score2=0 | RD1-info2=26. jún 2021 – [[Wembley Stadium|Londýn]] | RD1-seed3=A1 | RD1-team3='''{{ITA|f|1}}''' | RD1-score3='''2 p''' | RD1-seed4=C2 | RD1-team4={{AUT|f|1}} | RD1-score4=1 p | RD1-info3=28. jún 2021 – [[Arena Națională|Bukurešť]] | RD1-seed5=F1 | RD1-team5={{FRA|f|1}} | RD1-score5=3 (4) | RD1-seed6=A3 | RD1-team6='''{{SUI|f|1}}''' | RD1-score6='''3 (5)''' | RD1-info4=28. jún 2021 – [[Parken|Kodaň]] | RD1-seed7=D2 | RD1-team7={{CRO|f|1}} | RD1-score7=3 p | RD1-seed8=E2 | RD1-team8='''{{ESP|f|1}}''' | RD1-score8='''5 p''' | RD1-info5=29. jún 2021 – [[Hampden Park|Glasgow]] | RD1-seed9=E1 | RD1-team9={{SWE|f|1}} | RD1-score9=1 p | RD1-seed10=C3 | RD1-team10='''{{UKR|f|1}}''' | RD1-score10='''2 p''' | RD1-info6=29. jún 2021 – [[Wembley Stadium|Londýn]] | RD1-seed11=D1 | RD1-team11={{ENG|f|1}} | RD1-score11=2 | RD1-seed12=F2 | RD1-team12={{GER|f|1}} | RD1-score12=0 | RD1-info7=27. jún 2021 – [[Puskás Aréna|Budapešť]] | RD1-seed13=C1 | RD1-team13={{NED|f|1}} | RD1-score13=0 | RD1-seed14=D3 | RD1-team14={{CZE|f|1}} | RD1-score14=2 | RD1-info8=26. jún 2021 – [[Johan Cruyff Arena|Amsterdam]] | RD1-seed15=A2 | RD1-team15={{WAL|f|1}} | RD1-score15=0 | RD1-seed16=B2 | RD1-team16={{DEN|f|1}} | RD1-score16=4 | RD2-info1=2. júl 2021 – [[Allianz Arena|Mníchov]] | RD2-seed1=B1 | RD2-team1={{BEL|f|1}} | RD2-score1=1 | RD2-seed2=A1 | RD2-team2={{ITA|f|1}} | RD2-score2=2 | RD2-info2=2. júl 2021 – [[Krestovskij štadión|Petrohrad]] | RD2-seed3=A3 | RD2-team3={{SUI|f|1}} | RD2-score3=1 (1) | RD2-seed4=E2 | RD2-team4='''{{ESP|f|1}}''' | RD2-score4='''1 (3)''' | RD2-info3=3. júl 2021 – [[Stadio Olimpico|Rím]] | RD2-seed5=C3 | RD2-team5={{UKR|f|1}} | RD2-score5=0 | RD2-seed6=D1 | RD2-team6={{ENG|f|1}} | RD2-score6=4 | RD2-info4=3. júl 2021 – [[Olympijský štadión (Baku)|Baku]] | RD2-seed7=D3 | RD2-team7={{CZE|f|1}} | RD2-score7=1 | RD2-seed8=B2 | RD2-team8={{DEN|f|1}} | RD2-score8=2 | RD3-info1=6. júl 2021 – [[Wembley Stadium|Londýn]] | RD3-seed1=A1 | RD3-team1='''{{ITA|f|1}}''' | RD3-score1='''1 (4)''' | RD3-seed2=E2 | RD3-team2={{ESP|f|1}} | RD3-score2=1 (2) | RD3-info2=7. júl 2021 – [[Wembley Stadium|Londýn]] | RD3-seed3=D1 | RD3-team3='''{{ENG|f|1}}''' | RD3-score3='''2 p''' | RD3-seed4=B2 | RD3-team4={{DEN|f|1}} | RD3-score4=1 p | RD4-info1=11. júl 2021 – [[Wembley Stadium|Londýn]] | RD4-seed1=A1 | RD4-team1='''{{ITA|f|1}}''' | RD4-score1='''1 (3)''' | RD4-seed2=D1 | RD4-team2={{ENG|f|1}} | RD4-score2=1 (2) }} === Osemfinále === {{Futbalbox2|skóre=0:4|dátum=[[26. jún]] [[2021]]|mužstvo1={{WAL|f|2}}|čas=18:00|mužstvo2='''{{DEN|f|1}}'''|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro-2020/match/2024478/ Správa o zápase]|štadión=[[Johan Cruyff Arena]], [[Amsterdam]]|bg=#eff|polčas=(0:1)|divákov=14 645|rozhodca=[[Daniel Siebert (rozhodca)|Daniel Siebert]] ([[Nemecko]])|góly2={{gól|27}}, {{gól|48}} [[Kasper Dolberg|Dolberg]]<br />{{gól|88}} [[Joakim Mæhle|Mæhle]]<br />{{gól|90+4}} [[Martin Braithwaite|Braithwaite]]}}{{Futbalbox2|bg=#eff|skóre=2:1 {{Tooltip|(PP)|Po predĺžení}}|dátum=[[26. jún]] [[2021]]|čas=21:00|mužstvo1='''{{ITA|f|2}}'''|mužstvo2={{AUT|f|1}}|štadión=[[Wembley Stadium]], [[Londýn]]|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro-2020/match/2024477/ Správa o zápase]|polčas=(0:0)|góly1=[[Federico Chiesa|Chiesa]] {{gól|95}}<br />[[Matteo Pessina|Pessina]] {{gól|105}}|góly2={{gól|114}} [[Saša Kalajdžić|Kalajdžić]]|divákov=18 910|rozhodca=[[Anthony Taylor (rozhodca)|Anthony Taylor]] ([[Anglicko]])}}{{Futbalbox2|bg=#eff|skóre=0:2|dátum=[[27. jún]] [[2021]]|mužstvo1={{NED|f|2}}|čas=18:00|mužstvo2='''{{CZE|f|1}}'''|štadión=[[Puskás Aréna]], [[Budapešť]]|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro-2020/match/2024480/ Spáva o zápase]|polčas=(0:0)|góly2={{gól|68}} [[Tomáš Holeš|Holeš]]<br />{{gól|80}} [[Patrik Schick|Schick]]|divákov=52 834|rozhodca=[[Sergej Karasev]] ([[Rusko]])}}{{Futbalbox2|bg=#eff|skóre=1:0|dátum=[[27. jún]] [[2021]]|mužstvo1='''{{BEL|f|2}}'''|čas=21:00|mužstvo2={{POR|f|1}}|štadión=[[Estadio de La Cartuja]], [[Sevilla]]|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro-2020/match/2024479/ Správa o zápase]|polčas=(1:0)|divákov=11 504|rozhodca=[[Felix Brych]] ([[Nemecko]])|góly1=[[Thorgan Hazard|T. Hazard]] {{gól|68}}}}{{Futbalbox2|bg=#eff|skóre=3:5 {{Tooltip|(PP)|Po predĺžení}}|dátum=[[28. jún]] [[2021]]|mužstvo1={{CRO|f|2}}|čas=18:00|mužstvo2='''{{ESP|f|1}}'''|štadión=[[Parken]], [[Kodaň]]|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro-2020/match/2024482/ Správa o zápase]|polčas=(1:1)|divákov=22 771|rozhodca=[[Cüneyt Çakır]] ([[Turecko]])|góly1=[[Pedri]] {{gól|20}} (v.g.)<br />[[Mislav Oršić|Oršić]] {{gól|85}}<br />[[Mario Pašalić|Pašalić]] {{gól|90+2}}|góly2={{gól|38}} [[Pablo Sarabia|Sarabia]]<br />{{gól|57}} [[César Azpilicueta|Azpilicueta]]<br />{{gól|77}} [[Ferran Torres|F. Torres]]<br />{{gól|100}} [[Álvaro Morata|Morata]]<br />{{gól|103}} [[Mikel Oyarzabal|Oyarzabal]]}}{{Futbalbox2|skóre=3:3 {{Tooltip|(PP)|Po predĺžení}}|dátum=[[28. jún]] [[2021]]|mužstvo1={{FRA|f|2}}|mužstvo2='''{{SUI|f|1}}'''|čas=21:00|štadión=[[Arena Națională]], [[Bukurešť]]|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro-2020/match/2024481/ Správa o zápase]|bg=#eff|polčas=(0:1)|divákov=22 642|rozhodca=[[Fernando Rapallini]] ([[Argentína]])|góly1=[[Karim Benzema|Benzema]] {{gól|57}}, {{gól|59}}<br />[[Paul Pogba|Pogba]] {{gól|75}}|góly2={{gól|15}}, {{gól|81}} [[Haris Seferović|Seferović]]<br />{{gól|90}} [[Mario Gavranović|Gavranović]]}}{{Penaltový rozstrel|skóre=4:5|pk1=[[Paul Pogba|Pogba]] {{pengól}}<br />[[Olivier Giroud|Giroud]] {{pengól}}<br />[[Marcus Thuram|Thuram]] {{pengól}}<br />[[Presnel Kimpembe|Kimpembe]] {{pengól}}<br />[[Kylian Mbappé|Mbappé]] {{pennep}}|pk2={{pengól}} [[Mario Gavranović|Gavranović]]<br />{{pengól}} [[Fabian Schär|Schär]]<br />{{pengól}} [[Manuel Akanji|Akanji]]<br />{{pengól}} [[Ruben Vargas|Vargas]]<br />{{pengól}} [[Admir Mehmedi|Mehmedi]]|bg=}}{{Futbalbox2|skóre=2:0|dátum=[[29. jún]] [[2021]]|mužstvo2={{GER|f|1}}|čas=18:00|štadión=[[Wembley Stadium]], [[Londýn]]|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro-2020/match/2024484/ Správa o zápase]|mužstvo1='''{{ENG|f|2}}'''|bg=#eff|rozhodca=[[Danny Makkelie]] ([[Holandsko]])|góly1=[[Raheem Sterling|Sterling]] {{gól|75}}<br />[[Harry Kane|Kane]] {{gól|86}}|polčas=(0:0)|divákov=41 973}} {{Futbalbox2|skóre=1:2 {{Tooltip|(PP)|Po predĺžení}}|dátum=[[29. jún]] [[2021]]|mužstvo1={{SWE|f|2}}|čas=21:00|mužstvo2='''{{UKR|f|1}}'''|štadión=[[Hampden Park]], [[Glasgow]]|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro-2020/match/2024483/ Správa o zápase]|bg=#eff|rozhodca=[[Daniele Orsato]] ([[Taliansko]])|góly1=[[Emil Forsberg|Forsberg]] {{gól|43}}|polčas=(1:1)|góly2={{gól|27}} [[Oleksandr Zinchenko (futbalista)|Zinchenko]]<br />{{gól|120+1}} [[Artem Dovbyk|Dovbyk]]|divákov=9 221}} === Štvrťfinále === {{Futbalbox2|skóre=1:1 {{Tooltip|(PP)|Po predĺžení}}|dátum=[[2. júl]] [[2021]]|čas=18:00|mužstvo1={{SUI|f|2}}|mužstvo2='''{{ESP|f|1}}'''|štadión=[[Krestovskij štadión]], [[Baku]]|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro-2020/match/2024485/ Správa o zápase]|bg=#eff|polčas=(0:1)|divákov=24 764|rozhodca=[[Michael Oliver (rozhodca)|Michael Oliver]] ([[Anglicko]])|góly1=[[Xherdan Shaqiri|Shaqiri]] {{gól|68}}|góly2={{gól|8}} (v.g.) [[Denis Zakaria|Zakaria]]}}{{Penaltový rozstrel|skóre=1:3|pk1=[[Mario Gavranović|Gavranović]] {{pengól}}<br />[[Fabian Schär|Schär]] {{pennep}}<br />[[Manuel Akanji|Akanji]] {{pennep}}<br />[[Ruben Vargas|Vargas]] {{pennep}}|pk2={{pennep}} [[Sergio Busquets|Busquets]]<br />{{pengól}} [[Dani Olmo|Olmo]]<br />{{pennep}} [[Rodrigo Hernández Cascante|Rodri]]<br />{{pengól}} [[Gerard Moreno|Gerard]]<br />{{pengól}} [[Mikel Oyarzabal|Oyarzabal]]}}{{Futbalbox2|skóre=1:2|dátum=[[2. júl]] [[2021]]|mužstvo1={{BEL|f|2}}|čas=21:00|mužstvo2='''{{ITA|f|1}}'''|štadión=[[Allianz Arena]], [[Mníchov]]|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro-2020/match/2024486/ Správa o zápase]|bg=#eff|góly1=[[Romelu Lukaku|Lukaku]] {{gól|45+2}} (pen.)|polčas=1:2|góly2={{gól|31}} [[Nicolò Barella|Barella]]<br />{{gól|44}} [[Lorenzo Insigne|Insigne]]|divákov=12 984|rozhodca=[[Slavko Vinčić]] ([[Slovinsko]])}}{{Futbalbox2|skóre=1:2|dátum=[[3. júl]] [[2021]]|čas=18:00|mužstvo1={{CZE|f|2}}|mužstvo2='''{{DEN|f|1}}'''|štadión=[[Olympijský štadión (Baku)|Olympijský štadión]], [[Baku]]|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro-2020/match/2024488/ Správa o zápase]|bg=#eff|rozhodca=[[Björn Kuipers]] ([[Holandsko]])|polčas=(0:2)|góly1=[[Patrik Schick|Schick]] {{gól|49}}|góly2={{gól|5}} [[Thomas Delaney|Delaney]]<br />{{gól|42}} [[Kasper Dolberg|Dolberg]]|divákov=16 306}}{{Futbalbox2|skóre=0:4|dátum=[[3. júl]] [[2021]]|mužstvo1={{UKR|f|2}}|čas=21:00|mužstvo2='''{{ENG|f|1}}'''|štadión=[[Stadio Olimpico]], [[Rím]]|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro-2020/match/2024487/ Správa o zápase]|bg=#eff|rozhodca=[[Felix Brych]] ([[Nemecko]])|polčas=(0:1)|divákov=11 880|góly2={{gól|4}}, {{gól|50}} [[Harry Kane|Kane]]<br />{{gól|46}} [[Harry Maguire|Maguire]]<br />{{gól|63}} [[Jordan Henderson|J. Henderson]]}} === Semifinále === {{Futbalbox2|skóre=1:1 {{Tooltip|(PP)|Po predĺžení}}|dátum=[[6. júl]] [[2021]]|mužstvo1='''{{ITA|f|2}}'''|čas=21:00|mužstvo2={{ESP|f|1}}|štadión=[[Wembley Stadium]], [[Londýn]]|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro-2020/match/2024489/ Správa o zápase]|bg=#eff|góly1=[[Federico Chiesa|Chiesa]] {{gól|60}}|polčas=(0:0)|góly2={{gól|80}} [[Álvaro Morata|Morata]]|divákov=57 811|rozhodca=[[Felix Brych]] ([[Nemecko]])}}{{Penaltový rozstrel|skóre=4:2|pk2={{pennep}} [[Dani Olmo|Olmo]]<br />{{pengól}} [[Gerard Moreno|Moreno]]<br />{{pengól}} [[Thiago Alcântara|Thiago]]<br />{{pennep}} [[Álvaro Morata|Morata]]|pk1=[[Manuel Locatelli|Locatelli]] {{pennep}}<br />[[Andrea Belotti|Belotti]] {{pengól}}<br />[[Leonardo Bonucci|Bonucci]] {{pengól}}<br />[[Federico Bernardeschi|Bernardeschi]] {{pengól}}<br />[[Jorginho (futbalista, 1991)|Jorginho]] {{pengól}}}}{{Futbalbox2|skóre=2:1 {{Tooltip|(PP)|Po predĺžení}}|dátum=[[7. júl]] [[2021]]|mužstvo1={{ENG|f|2}}|čas=21:00|mužstvo2={{DEN|f|1}}|štadión=[[Wembley Stadium]], [[Londýn]]|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro-2020/match/2024490/ Správa o zápase]|bg=#eff|polčas=(1:1)|góly1=[[Simon Kjaer|Kjaer]] {{gól|39}} (v.g.) [[Harry Kane|Kane]] {{gól|104}}|góly2={{gól|30}} [[Mikkel Damsgaard|Damsgaard]]|rozhodca=[[Danny Makkelie]] ([[Holandsko]])|divákov=64 950}} === Finále === {{Futbalbox2 | čas = 21:00 | dátum = [[11. júl]] [[2021]] | mužstvo1 = '''{{ITA|f|2}}''' | skóre = 1:1 {{Tooltip|(PP)|Po predĺžení}} | zápis = [https://www.uefa.com/uefaeuro-2020/match/2024491/ Správa o zápase] | mužstvo2 = {{ENG|f|1}} | góly1 = {{gól|67}} [[Leonardo Bonucci|Bonucci]] | góly2 = [[Luke Shaw|Shaw]] {{gól|2}} | štadión = [[Wembley Stadium]], [[Londýn]] | divákov = 67 173 | rozhodca = {{NLD}} [[Björn Kuipers]] | bg = #eff |polčas=(0:1)}} {{Penaltový rozstrel |skóre=3:2 |pk1=[[Domenico Berardi|Berardi]] {{pengól}}<br />[[Andrea Belotti|Belotti]] {{pennep}}<br />[[Leonardo Bonucci|Bonucci]] {{pengól}}<br />[[Federico Bernardeschi|Bernardeschi]] {{pengól}}<br />[[Jorginho (fotbalista, 1991)|Jorginho]] {{pennep}} |pk2={{pengól}} [[Harry Kane|Kane]]<br />{{pengól}} [[Harry Maguire|Maguire]]<br />{{pennep}} [[Marcus Rashford|Rashford]]<br />{{pennep}} [[Jadon Sancho|Sancho]]<br />{{pennep}} [[Bukayo Saka|Saka]] }} == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == *{{Preklad|en|UEFA Euro 2020|634063255}} {{ME vo futbale}} [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo futbale 2020| ]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo futbale|2020]] [[Kategória:Futbal v 2020]] [[Kategória:2020 v Európe]] lfl3g14n1n042unq4sqyl108h3p9zqw Redaktor:PeterKLK/pieskovisko 2 531730 8188362 8186387 2026-03-28T11:54:46Z PeterKLK 94978 /* Repre */ aktualizácia 8188362 wikitext text/x-wiki {{Pieskovisko redaktora}} ==Miloš Glonek== Začínal v Zlatých Moravciach, kde si ho všimol vtedajší tréner dorastencov [[FC Spartak Trnava]] [[Dušan Radolský]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Milošov sen. Vychádzajúce hviezdičky | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = september | ročník = XXIII. | číslo = 39 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1984 bol členom víťazného Výberu Západoslovenského kraja, vo finále Spartakiádneho pohára Pohár ČSZTV ml. dorastencov na Strahove dal gól Výberu Prahy 1:0**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zvíťazila moderna | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1984 | mesiac = júl | ročník = XXXVIII. | číslo = 161 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V doraste Spartaka bol kapitánom, vynikal v pozičnej hre a v hre hlavou, dostal sa do repre "17"<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Talenty na križovatke? Potrebujeme ich ako soľ | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = január | ročník = XVIII. | číslo = 3 | strany = 20 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ŠK Slovan Bratislava, hrával za juniorku belasých, na jeseň 1989 do A-mužstva. V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 22. septembra 1989 proti [[FC Nitra|Plastike Nitra]] (1 : 1), v 76. minúte striedal Miroslava Chvílu. Prvý gól strelil 18. marca 1990 [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (2 : 2), strelou z voleja otvoril skóre zápasu. Po odchode Dušan Tittel do Francúzska vyskočil prudko hore, 1991/92 najpríjemnejšie prekvapenie ročníka<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kráľ či korunný princ? Návraty k ligovej jeseni | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = december | ročník = XLV. | číslo = 289 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Majster 1992, v novembri 1992 prestup do [[Serie A]], Calcio Ancona<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V šatni npísané: Vitaj v Ancone! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 275 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý Slovák po 50 rokoch** premiéra 22. novembra 1992 proti [[AS Rím]] (1 : 2), strážil argentínsku hviezdu [[Claudio Caniggia|Claudia Caniggiu]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ako strážca Caniggiu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 277 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, vypadli 23 zápasov, 1993/94 [[Serie B]] 31x, 1994 finále [[Coppa Italia]] [[Sampdoria Janov]]** prestup do SM Caen,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Glonek Francúzom? | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = september | ročník = XLVIII. | číslo = 220 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Ligue 1]] debut 14. októbra 1994 [[Montpellier HSC]] (1 : 0), vypadli do [[Ligue 2]] - 1. miesto späť do ligy, 1996/97 V reprezentácii {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} 13 zápasov. Najskôr na turnaji v Taliansku proti [[Lazio Rím]] a Juhoslávii,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mladí skrotili Stojkoviča | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = august | ročník = II. | číslo = 185 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> nominovaný na kľúčový zápas kvalifikácie ME 1992 s {{FRA|f|0|Francúzskom}} (1 : 2), kde mal pôvodne hrať osobku na [[Jean-Pierre Papin]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na Papina si trúfa | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = september | ročník = 36 | číslo = 172 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prednosť dostal sparťan Novotný, potom s {{NOR|f|0|Nórskom}} (3 : 2), sedel na lavičke pre zranenie. {{ALB|f|0|Albánsko}} ho vyradilo zranené rameno <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Premiéra sa odkladá | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = október | ročník = XLV. | číslo = 239 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debut v [[Sevilla|Seville]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 2), v zápase nastúpili štyria hráči Slovana, okrem Gloneka ďalší debutant [[Peter Dubovský]], [[Ladislav Pecko]] a Ondrej Krištofík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dobre sa hrá medzi svojimi | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 47 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{BRA|f|0|Brazília}} (1 : 2), na prvé víťazstvo čakal až v 9. zápase** {{AUT|f|0|Rakúsko}} len dvaja z ligy, samí legionári, tréner Máčala ho označil za najlepšieho hráča mužstva<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = S Belgickom sa bude variť iná káva | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = august | ročník = XLVI. | číslo = 197 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> kvalifikácia MS 1994 - 6x** V reprezentácii {{SVK|f|0|Slovenska}} odohral 12 zápasov. Prvý krát nastúpil 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1). V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] 6x** ==Ladislav Pecko== Legenda [[ŠK Slovan Bratislava]]. Vynikal rýchlosťou a ťahom na bránu, začínal ako útočník, neskôr sa preorientoval na obrancu. Zaujímavé je, že na obidvoch postoch sa presadil do reprezentácie** S futbalom začínal ako žiak v [[TJ Tatran Krásno nad Kysucou|Tatrane Krásno nad Kysucou]], 2. dorasteneckú ligu si zahral v [[MFK Dolný Kubín|Dolný Kubín]], kde bol jeho spoluhráčom ďalší budúci slovanista [[Dušan Tittel]]. Na turnaji dorasteneckých mužstiev si oboch šikovných futbalistov vyhliadol vtedajší tréner dorastu Slovana [[Jozef Obert]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Osa, ktorej žihadlá bolia... | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = december | ročník = XLII. | číslo = 305 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Tittel odišiel na [[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] v roku 1984, o rok neskôr ho nasledoval aj Pecko. Najskôr hral v belasom drese dorasteneckú ligu, potom zbieral cenné skúsenosti v A-mužstve, ktoré hralo po vypadnutí z najvyššej súťaže tri sezóny v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej lige]]. Prvú príležitosť dostal v závere sezóny [[1. slovenská národná futbalová liga 1985/1986|1985/86]] od trénera Valéra Šveca proti Leviciam,** celkom odohral v SNL 55 zápasov, dal 11 gólov. V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 18. marca 1990 proti [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (1 : 1) rovnako ako Dušan Tittel a Jozef Juriga,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Strmé schody k návratu, k debutu | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = august | ročník = XXXIII. | číslo = 35 | strany = 6,7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól strelil 27. novembra 1988 mužstvu TJ Vítkovice (3 : 2). Slovan ako nováčik obsadil v sezóne 1988/89 siedme miesto, v ďalšej sezóne bol piaty a v sezóne 1990/91 siahal na majstrovský titul, o ktorý sa pripravil dvomi domácimi prehrami so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] (0 : 3)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri blesky zasiahli belasých | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XXIII. | číslo = 19 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a s Hradcom Králové (0 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mužstvo neobmedzených možností. O lige po lige – ŠK Slovan Bratislava | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = jún | ročník = XLV. | číslo = 146 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bohemians 4:0 dva góly, Pecko žiaril, jeho šprintérske súboje s obrancami privádzali divákov do varu <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Klokani“ ďaleko nedoskákali. Ladislav Pecko roztlieskal tribúny | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = 36 | číslo = 101 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Záujem CD Logroñés, štvrtý tím španielskej [[La Liga|Primera División]]**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ladislav Pecko: Adios, Slovan! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = apríl | ročník = XLV. | číslo = 87 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, chýbal súhlas ČSFA, po 2 týždňoch späť, nedošlo k dohode...<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pecko doma! | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = 36 | číslo = 85 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1991/92 získal Slovan titul po 17 rokoch,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Belasí sú na tróne zaslúžene | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XXIV. | číslo = 23 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> belasí ťahali ešte z predošlej sezóny sériu 27 zápasov bez prehry<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Každá pieseň sa raz skončí | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = apríl | ročník = XXIV. | číslo = 17 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Na jeseň 1994 krátko hosťoval v mužstve [[FKD Drnovice|Petra Drnovice]], jeho účinkovanie v [[1. česká futbalová liga|českej lige]] trvalo len tri zápasy. Ďalšie štyri tituly pridal v [[Niké liga|slovenskej lige]], prvé tri sezóny bol Slovan suverén súťaže, štvrtý titul získal 1998/99, neskôr ako tréner** V drese Slovana odohral rekordných * sezón a 431 ligových zápasov. V európskych pohároch** ===Reprezentačná kariéra=== Reprezentoval [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov]], štvrťfinále ME 1990 Švédsko (1 : 2, 0 : 4)** Vo februári 1990 dostal prvú pozvánku do A-mužstva {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}}, zúčastnil sa sústredenia na Kanárskych ostrovoch,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prianie nováčika Pecka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = február | ročník = XLIV. | číslo = 36 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> bol v širšom kádri mužstva v rámci prípravy na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]]**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pozve aj ich "Ciao"? | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = marec | ročník = XXXV. | číslo = 12 | strany = 20-22 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debutoval 13. októbra 1990 v [[Paríž]]i v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] proti {{FRA|f|0|Francúzsku}} (1 : 2), v 83. minúte striedal Michala Bílka. V roku 1991 bol už pevnou súčasťou reprezentácie, začiatkom roka patril k najlepším hráčom v stretnutiach s {{AUS|f|0|Austráliou}}, v marci zažiaril v prípravnom zápase s {{POL|f|0|Poľskom}} (4 : 0) v [[Olomouc]]i, kde hral len 17 minút, no stihol dať gól hlavou a na ďalší prihrať [[Václav Daněk|Václavovi Daněkovi]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Hanácka žatva ako sa patrí! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = XLV. | číslo = 74 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kľúčovom zápase s ''Les Bleus'' v Bratislave nastúpil v základnej zostave v útoku s Pavlom Kukom, v [[Sevilla|Seville]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 2) vytvoril útočnú dvojicu s klubovým spoluhráčom [[Peter Dubovský|Petrom Dubovským]], v zostave hrali aj ďalší slovanisti [[Miloš Glonek]] a Ondrej Krištofík,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dobre sa hrá medzi svojimi | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 47 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Pecko prihral na vedúci gól Václavovi Němečkovi. V decembri 1991 proti {{BRA|f|0|Brazílii}} (1 : 2) striedal v 60. minúte Dubovského. {{SVK|f|0|Slovensko}} reprezentoval šesťkrát, prvý raz 16. augusta 1995 v [[Trabzon]]e v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] proti {{AZE|f|0|Azerbajdžanu}} (1 : 0). Hral aj v ďalších kvalifikačných zápasoch s {{ISR|f|0|Izraelom}} (1 : 0) a {{ROU|f|0|Rumunskom}} (0 : 2). Turnaj {{JPN|f|0|Japonsko}}, 2x prípravné zápasy {{GRC|f|0|Grécko}} {{ALG|f|0|Alžírsko}} ===Trénerska kariéra=== V sezóne 2008/09 prispel ako hlavný tréner Slovana k jeho piatemu titulu v slovenskej lige po 10 rokoch. Asistentami boli bývalí spoluhráči [[Vladimír Kinder]] a [[Marián Zeman]]** [[1. FC Tatran Prešov]] Reprezentáciu [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 17 rokov|Slovenska do 17 rokov]] viedol na ME 2013, kde sa dostali do semifinále a postúpili na MS 2013 - osemfinále Uruguaj** ==Vladimír Kinder== Začínal ako žiak v Slovane, hrával v útoku, v obrane od juniorky** Po návrate z vojenčiny v Karlových Varoch sa hlásil v kabíne A-tímu Slovana. Pri svojej premiére v [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] 18. novembra 1990 nastúpil ako stredný útočník proti [[FC Zbrojovka Brno|Zbrojovke Brno]] (4 : 2), gól v 22. minúte. V sezóne 1991/92 získal so Slovanom majstrovský titul, ďalšie tri v slovenskej lige. V decembri 1995 nastúpil v mužstve "vianočných hviezd" spolu s [[Marián Zeman|Mariánom Zemanom]] proti [[AC Miláno]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovenské „vianočné hviezdy“ | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = január | ročník = XXVI. | číslo = 1 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Middlesbrough FC|FC Middlesbrough]] prvý slovenský futbalista v [[Premier League]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dres číslo 7 má už svojho pána | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = január | ročník = LI. | číslo = 15 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v súťaži debutoval 1. marca 1997 proti [[Sheffield Wednesday FC|Sheffield Wednesday]] (1 : 3),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prehrou okorenená premiéra | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = marec | ročník = LI. | číslo = 51 | strany = 15 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól dal vo svojom druhom zápase 5. marca 1997 [[Derby County FC|Derby County]] (6 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pravačka zavelila k poltuctovej nádielke | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = marec | ročník = LI. | číslo = 55 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne [[FA Premier League 1996/1997|1996/97]] odohral 6 zápasov, „Boro“ vypadli, ale darilo sa im v pohárových súťažiach. Kinder sa stal prvým Slovákom, ktorý hral vo finále [[FA Cup|Anglického pohára]] [[Chelsea FC|Chelsea]] (0 : 2),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vladimír Kinder na poslednú štvrťhodinu. Zážitok, ktorý sa už nemusí opakovať | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = máj | ročník = LI. | číslo = 113 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, nastúpil aj v opakovanom finálovom zápase [[EFL Cup|Ligového pohára]], pri prehre s [[Leicester City FC|Leicestrom City]] 0 : 1 po predĺžení odohral celých 120 minút.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Napriek prehre – potlesk! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = apríl | ročník = LI. | číslo = 89 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 1998 znova finále LP Chelsea (0 : 2 pp), celý zápas<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kinder si zahral s Gascoigneom | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = marec | ročník = LII. | číslo = 74 | strany = 18 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V priebehu jedného roka trikrát vo finále**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Do tretice – všetko zlé! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = marec | ročník = LII. | číslo = 75 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[EFL Championship]] 26/2 návrat do PL, v sezóne [[FA Premier League 1998/1999|1998/99]] 5/2 góly v 5. kole september [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamu Hotspur]] (3 : 0)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Štyri strely – jeden gól | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = september | ročník = LII. | číslo = 212 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> sedem mesiacov mu tréner Robson nedal šancu, 34. kolo apríl 99 [[Coventry City FC|Coventry City]] (2 : 1) <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kinder hral, ba dal aj gól! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = apríl | ročník = LIII. | číslo = 89 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Svoje pôsobenie v Middlesbrough ukončil predčasne po dva a pol roku, o jeho služby malo záujem viacero klubov. S francúzskym [[SC Bastia]] bol na sústredení, pripravoval sa s Artmediou aj Slovanom, nakoniec podpísal zmluvu s [[FKD Drnovice|Petrou Drnovice]]. Debutoval v sezóne [[1. Gambrinus liga 1999/2000|1999/2000]] v 17. kole proti Brnu (3 : 2), celkom odohral v [[1. česká futbalová liga|českej lige]] 19 zápasov bez gólového zápisu. V novembri 2000 sa stal hráčom [[FC Petržalka|Artmedie Petržalka]], po štyroch rokoch sa vrátil na slovenské trávniky v mestskom derby s [[FK Inter Bratislava|Interom Bratislava]] (1 : 4). Ako kapitán priviedol mužstvo k historickému 2. miestu v lige v sezóne [[1. slovenská futbalová liga 2002/2003|2002/03]]. Artmedia sa prvýkrát stala najlepším bratislavským klubom a vybojovala si účasť v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Artmedia v Európe! Štrngli si s Pohárom UEFA | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2003 | mesiac = jún | ročník = 48 | číslo = 115 | strany = 16 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 34-ročný Kinder patril k najvýraznejším osobnostiam celej ligy, svojimi výkonmi si vyslúžil už šiesty raz miesto v [[Jedenástka sezóny (slovenská futbalová liga)|Jedenástke sezóny]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kto by to bol čakal po zlom úvode... | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2003 | mesiac = jún | ročník = 48 | číslo = 133 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po úspešnej sezóne prestúpil do druholigového rakúskeho klubu SC Untersiebenbrunn 32/8** V roku 1994 vyhral anketu [[Futbalista roka 1994 (Slovensko)|Futbalista roka]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bol to Kinderov rok | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = december | ročník = XLVIII. | číslo = 294 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> dvakrát získal „Cenu Antona Ondruša“ ako víťaz hráčskej ankety o najlepšieho hráča sezóny.** ===Repre=== {{TCH|f|0|Česko-Slovensko}} reprezentoval raz, tréner [[Václav Ježek]] mu dal príležitosť v kvalifikačnom zápase o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (3 : 0), v 54. minúte striedal Pavla Kuku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Aspoň na pár minút... | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 137 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V reprezentácii {{SVK|f|0|Slovenska}} odohral 38 zápasov, bol pri prvom oficiálnom vystúpení národného mužstva 2. februára 1994 proti {{UAE|f|0|Spojeným arabským emirátom}} (1:0), aj pri prvom domácom zápase 20. apríla 1994 v Bratislave proti {{HRV|f|0|Chorvátsku}} (4 : 1), v ktorom strelil svoj jediný reprezentačný gól** ==Dušan Tittel== Rodák z Námestovo začínal s futbalom ako 8-ročný v Dolnom Kubíne, v mládežníckych kategóriach hrával v útoku. Na turnaji dorastencov v DK** si ho všimol [[Jozef Obert]], tréner dorastu Slovana Bratislava. V roku 1984 prišiel na [[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]], s mužstvom dorastencov sa stal majstrom Slovenska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Naše športové nádeje | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1985 | mesiac = september | ročník = XXXIX. | číslo = 209 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Jeho spoluhráčmi v majstrovskom tíme boli aj ďalšie neskoršie opory A-mužstva [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]] [[Alexander Vencel mladší]], Miroslav Chvíla, Ondrej Krištofík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dočkali sa. Predstavujeme dorasteneckého majstra SSR vo futbale | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1985 | mesiac = jún | ročník = XXXIX. | číslo = 147 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1985 vypadol Slovan z najvyššej súťaže a tri sezóny sa snažil o návrat medzi elitu v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej lige]]. Tittel odohral v SNL 84 zápasov, prvý seniorský gól v belasom drese strelil v 1. kole sezóny [[1. slovenská národná futbalová liga 1986/1987|1986/87]] proti Tesle Stropkov (5 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Naplnené túžby | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = august | ročník = XL. | číslo = 194 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 18. marca 1990 proti [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (1 : 1), spolu s ním debutovali tiež [[Ladislav Pecko]] a Jozef Juriga.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Strmé schody k návratu, k debutu | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = august | ročník = XXXIII. | číslo = 35 | strany = 6,7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý ligový gól strelil 23. októbra 1988 Spartaku Hradec Králové (3 : 0). Slovan ako nováčik obsadil v sezóne 1988/89 siedme miesto, v ďalšej sezóne bol piaty**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Rozprávanie o Dušanovi Tittelovi, futbalistovi Slovana Bratislava | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = júl | ročník = XLIII. | číslo = 178 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Tittel hrával v stopérskej dvojici s reprezentantom [[Vladimír Kinier|Vladimírom Kinierom]], popri ktorom vyrástol na jednu z opôr Slovana. Stal sa objavom sezóny 1990/91,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Iba titul nás uspokojí | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = január | ročník = XXIII. | číslo = 1 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> osobnosťou číslo jeden, Slovan bojoval o titul, o ktorý sa pripravil dvomi domácimi prehrami so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] (0 : 3)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri blesky zasiahli belasých | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XXIII. | číslo = 19 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a s Hradcom Králové (0 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mužstvo neobmedzených možností. O lige po lige – ŠK Slovan Bratislava | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = jún | ročník = XLV. | číslo = 146 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Paradoxne, v sezóne 1991/92, keď Slovan získal titul po 17 rokoch, nebol Tittel pri tom. Bol už hráčom francúzskeho klubu [[Nîmes Olympique|Olympique Nîmes]]. Vo [[Ligue 1|francúzskej lige]] debutoval proti [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]], hneď v premiére skóroval, v 89. minúte strelou z 25 metrov vyrovnal na 1 : 1.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittelov a Daňkov debut par excellence | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = júl | ročník = XXIII. | číslo = 30 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po roku a pol sa vrátil späť do Slovana, trikrát vyhral ligu, v Pohár UEFA góly proti [[Borussia Dortmund]] a [[1. FC Kaiserslautern]] [[FC Spartak Trnava]] s klubom sa stal vicemajstrom 1997/98 vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] gól<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vicemajster vystúpil z majstrovho tieňa | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = jún | ročník = LII. | číslo = 130 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> aj [[Slovenský futbalový superpohár|Matičný Pribinov pohár]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Superpohár je "andelský" | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = júl | ročník = LII. | číslo = 166 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[1. FC Košice]] 2:0 a 3:1** [[AC Omonia]] pohár Trikrát vyhral anketu [[Futbalista roka (Slovensko)|Futbalista roka]], dvakrát sa stal Osobnosťou roka** Reprezentoval päťkrát [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|ČSFR do 21 rokov]] štvrťfinále ME 1988 proti Grécku**Tip 10/88** V roku 1989 sa dostal do nominácie na turnaj vo švajčiarskom [[Aarau]], zahral si v prípravnom zápase a FC Chur.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittelova premiéra | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = júl | ročník = XX. | číslo = 158 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 1990 nastúpil v zápase ČSFR B proti B-mužstu Anglicka** V reprezentácii {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} odohral 11 zápasov, debutoval 29. augusta 1990 proti {{FIN|f|0|Fínsku}} (1 : 1). Bolo to prvé vystúpenie po úspešných [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]], pod vedením nového trénera Milana Máčalu debutovalo sedem nováčikov. V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] nastúpil v piatich zápasoch, vo {{FRA|f|0|Francúzsku}} (1 : 2) prihrával na gól [[Tomáš Skuhravý|Skuhravému]], doma proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (3 : 2) strelil po jeho strele odrazenej od žrde víťazný gól [[Ľubomír Moravčík]]. Po roku 1993 patril k lídrom reprezentácie {{SVK|f|0|Slovenska}}, v jej drese odohral 44 zápasov a dal 7 gólov. Prvý krát nastúpil 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1), prvý gól strelil 29. apríla 1994 v [[Moskva|Moskve]] proti {{RUS|f|0|Rusku}} (1 : 2). V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] odohral deväť zápasov, v kvalifikácii [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] nastúpil vo všetkých desiatich zápasoch a so 4 gólmi bol najlepším strelcom mužstva. Najkrajší gól strelil {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 4), z 30 metrov prekonal brankára Andoniho Zubizarretu. S reprezentáciou sa rozlúčil prehrou 0 : 3 s {{PRT|f|0|Portugalskom}} v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]]* {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- |<center>1.||29. 5. 1994||[[Moskva]]||{{RUS|f|1}}||<center>1:2||{{gól|33}}||priateľský |- |<center>2.||29. 3. 1995||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>4:1||{{gól|35}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>3.||rowspan="2"|22. 9. 1996||rowspan="2"|[[Bratislava]]||rowspan="2"|{{MLT|f|1}}||rowspan="2"|<center>6:0||rowspan="2"|{{gól|13}}<br/>{{gól|82}}||rowspan="2"|kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>4. |- |<center>5.||13. 11. 1996||[[Santa Cruz de Tenerife]]||{{ESP|f|1}}||<center>1:4||{{gól|39}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>6.||31. 3. 1997||[[Valletta|La Valletta]]||{{MLT|f|1}}||<center>2:0||{{gól|90}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>7.||9. 2. 1998||[[Larnaka]]||{{FIN|f|1}}||<center>2:0||{{gól|31}}||medzinárodný turnaj |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Slovan Bratislava (7) |- |<center>Pohár víťazov <br/>pohárov||<center>1989/1990||predkolo||{{CHE}} [[Grasshopper Club Zürich|Grasshopper]]||<center>3:0||<center>1 |- |rowspan="6"|<center>Pohár UEFA||<center>1993/1994||1. kolo||{{ENG}} [[Aston Villa]]||<center>1:2||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>1994/1995||predkolo||{{NIR}} Portadown||<center>3:0||<center>1 |- |2. kolo||{{DEU}} [[Borussia Dortmund]]||<center>2:1||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>1995/1996||predkolo||{{HRV}} [[NK Osijek]]||<center>4:0||<center>1 |- |1. kolo||{{DEU}} [[1. FC Kaiserslautern]]||<center>2:1||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Spartak Trnava (2) |- |<center>Pohár UEFA||<center>1997/1998||1. predkolo||{{MLT}} FC Birkirkara||<center>1:0||<center>1 |- |<center>Pohár víťazov <br/>pohárov||<center>1998/1999||predkolo||{{MKD}} Vardar Skopje||<center>2:0||<center>1 |} === Úspechy === * 3× majster Slovenska so Slovanom Bratislava 1994, 1995, 1996 * vicemajster Československa so Slovanom Bratislava 1990/91 * vicemajster Slovenska so Spartakom Trnava 1998 * 4× víťaz Slovenského pohára (1989, 1994, 1997 so Slovanom, 1998 s Trnavou) * 2× víťaz Slovenského Superpohára (1996 so Slovanom, 1998 s Trnavou) '''Individuálne''' * 3× Futbalista roka (1995, 1996, 1997) * 7× člen Jedenástky roka (1990, 1993, 1994, 1995, 1996, 1997, 1998) Generálny sekretár Slovenského futbalového zväzu (SFZ), 2002 - 2006 Generálny manažér ŠK Slovan Bratislava a.s., 2008 - 2011 Prezident Únie ligových klubov (ÚLK), 2011 - 2014 Generálny riaditeľ a tréner ŠK SLovan Bratislava, 2014 - 2015 Športový a marketingový riaditeľ, MFK Ružomberok 2015 - == Peter Dubovský == Vinohrady, Slovan majster Česko-Slovenska v kategórii žiakov aj dorastu**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sladké ovocie štvorročnej práce | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = júl | ročník = XXXI. | číslo = 132 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Maturitu zložili úspešne. Futbaloví dorastensi Slovana siedmykát majstrom Československa | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = jún | ročník = XXXV. | číslo = 118 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Čs. liga 93/59, [[ŠK Slovan Bratislava]]** V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 18. marca 1990 proti [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (2 : 2), nastúpil symbolicky na posledné tri minúty. V ďalšom kole už odohral celý zápas proti [[FC Nitra|Plastike Nitra]] (1 : 1),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ani keby už bol kozákom | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = apríl | ročník = XXII. | číslo = 15 | strany = 4,5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól strelil vo svojom štvrtom ligovom zápase 15. apríla 1990 v derby so [[FC Spartak Trnava|Spartakom Trnava]] (1 : 1). V sezóne 1991/92 na jeseň strelil 19 gólov, keď neskóroval iba v jedinom zápase, od 5. po 17. kolo ťahal sériu 13 zápasov s gólovým zápisom**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Šanca blysnúť sa v Európe. Čo všetko prezrádza v súťaži kanonierov gólostroj Petra DUbovského | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 46 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> hetrik [[SK Slavia Praha]] (3 : 2)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Koncert majstra Dubovského. 11 zápasov = 15 gólov! | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = október | ročník = XXXVI. | číslo = 210 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan lámal bradaté rekordy | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = december | ročník = XXXVI. | číslo = 234 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Slovan z predošlej sezóny 27 zápasov bez prehry, po 17 rokoch získal majstrovský titul,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Belasí sú na tróne zaslúžene | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XXIV. | číslo = 23 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dubovský sa stal kráľom strelcov s rekordným počtom 27 gólov<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Víťazi Pohára Práce. Peter Dubovský rekordérom medzi kanoniermi | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XXXVII. | číslo = 108 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a zaradil sa medzi [[Najlepší strelci Európy 1991/1992|najlepších kanonierov v Európe]]**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Streleckí králi z európskych „dvorcov“ | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = júl | ročník = XLVI. | číslo = 172 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V poslednej „federálnej“ sezóne 1992/93 obhájil korunu kráľa strelcov s 24 gólmi, Slovan tretí** V európskych pohároch gól hlavou Realu Madrid (1 : 2) v 1. kole [[Pohár UEFA]]**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Aj „profesori“ sa mýlia... | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = september | ročník = II. | číslo = 220 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> dva góly [[Ferencvárosi TC|Ferencvárosu]] (4 : 1) v [[Liga majstrov UEFA|Európskom pohári majstrov]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Štyri zásahy do čierneho! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = september | ročník = XLVI. | číslo = 221 | strany = 1 a 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> O Dubovského mal záujem [[Louis van Gaal]], tréner [[Ajax Amsterdam|Ajaxu Amsterdam]], kde mal nahradiť [[Dennis Bergkamp|Dennisa Bergkampa]]**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský do Ajaxu? | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = IV. | číslo = 129 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prestup do [[Real Madrid CF|Realu Madrid]]**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský do Realu Madrid! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = júl | ročník = XLVII. | číslo = 174 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[La Liga|Primera División]] debutoval **3. septembra 1993 v zápase s [[Club Atlético Osasuna|Osasunou]] (4 :1 )**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V premiére Realu Madrid aj Dubovský | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = september | ročník = IV. | číslo = 208 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v zostave reprezentanti {{ESP|f|0|Španielska}} Emilio Butragueño, Sanchís, Míchel, [[Fernando Hierro]], [[Iván Zamorano]], Robert Prosinečki,* prvý gól 25. marca 1994 [[Valencia CF]] (3 : 2)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Strelecké vykúpenie v útoku | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = marec | ročník = XLVIII. | číslo = 73 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V prvej sezóne odohral 26/1, Real 4. v lige. [[Supercopa de España|Superpohár]] 1993, v prvom zápase striedal [[Iván Zamorano|Ivána Zamorana]]**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Supercopa-Final Real Madrid-Barcelona 3-1 | url = https://www.bdfutbol.com/p/p.php?id=490070 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> tréner Benito Floro mu dôveroval, v prvej sezóne mal stabilné miesto v zostave 26/1, potom [[Jorge Valdano]], Dubovský dostával menej príležitostí, navyše talentovaný [[Raúl González Blanco|Raúl]] pred sezónou na turnaji Trofeo Carranza zažiaril v stretnutí proti [[SSC Neapol]] dal dva góly <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = La gran noche de Dubovsky | url = https://www.lne.es/deportes/2017/02/15/gran-noche-dubovsky-19382431.html | dátum vydania = 15. 2. 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = lne.es | miesto = | jazyk = }}</ref>* [https://www.rsssf.org/tablesc/carranza.html#94]* 1994/95 získal Real titul po štvorročnej nadvláde [[FC Barcelona]], Dubovský odohral v majtsrovskej sezóne len 5 zápasov, strelil jeden gól [[Real Zaragoza|Zaragoze]] strelou z 20 metrov uzavrel skóre na 3 : 0, bol to jeho prvý ligový gól po ročnej prestávke a zároveň jeho posledný gól v drese „bieleho baletu“**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Bum“ pravačky po tridsiatich sekundách | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = apríl | ročník = IL. | číslo = 85 | strany = 5 a 18 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prestúpil do Realu Oviedo**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský definitívne v Oviede! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = júl | ročník = IL. | číslo = 172 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý zápas 3. septembra 1995 [[Real Zaragoza]] (0 : 1), podľa denníka ''AS'' bol spolu s brankárom Morom najlepším hráčom Ovieda** strelecky ožil, skóroval v štyroch zápasoch za sebou**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ľavačka, čo potápa! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = november | ročník = IL. | číslo = 257 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v Oviede 5 sezón, 1998/99 vyhrali nad Barcelonou aj Realom, na góly prihrával Dubovský? [[Futbalista roka 1993 (Slovensko)]], [[Futbalista storočia (Slovensko)]] -4. 1993 v ankete '' Guerin Sportivo'' 8.** V Oviede pomenovali po Dubovskom ulicu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ohromné gesto: V španielskom Oviede pomenujú ulicu po Petrovi Dubovskom | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/752234-ohromne-gesto-v-spanielskom-oviede-pomenuju-ulicu-po-petrovi-dubovskom/ | dátum vydania = 16. 6. 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Repre === V mládežníckych kategóriach reprezentoval 31×/18 gólov* [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|ČSFR do 21 rokov]] štvrťfinále ME 1992 proti [[Talianske národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Taliansku U-21]]** V reprezentácii {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} debutoval 13. novembra 1991 v [[Sevilla|Seville]] v kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 2), v tomto stretnutí nastúpil v útoku s klubovým spoluhráčom [[Ladislav Pecko|Ladislavom Peckom]], zo Slovana hrali aj ďalší debutant [[Miloš Glonek]] a Ondrej Krištofík**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prehra nepotešila, hra však povzbudila | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = XXII. | číslo = 47 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kvalifikácii [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] odohral osem zápasov, strelil šesť gólov - najlepší strelec mužstva a r. 1993**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Česko-slovenský futbalový rok 1993. Najlepší strelec: Dubovský | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = december | ročník = XLVII. | číslo = 301 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvýkrát skóroval 23. septembra 1992 v [[Košice|Košiciach]] proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (4 : 0), nezabudnuteľný je jeho hetrik proti {{ROU|f|0|Rumunsku}} (5 : 2), 59,82,90 min.**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Za dve červené Dubovského hattrick | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 127 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Strelecky sa presadil aj vo {{WAL|f|0|Walese}} (2 : 2)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovského góly udržiavajú nádej | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = september | ročník = IV. | číslo = 211 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a doma proti {{CYP|f|0|Cypru}} (3 : 0). 17. novembra 1993 v [[Brusel]]i odohrala reprezentácia pod názvom RČS posledný zápas spoločnej histórie s {{BEL|f|0|Belgickom}} (0 : 0), Dubovský spolu s [[Ľubomír Moravčík|Ľubomírom Moravčíkom]] a [[Jaroslav Timko|Jaroslavom Timkom]] boli jediní Slováci v mužstve.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbalisti dopísali poslednú kapitolu s číslom 499 v Bruseli | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/136634-futbalisti-dopisali-poslednu-kapitolu-s-cislom-499-v-bruseli/ | dátum vydania = 28. 12. 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V reprezentácii {{SVK|f|0|Slovenska}} nastúpil prvý raz 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1), prvé dva góly, obidva z pokutového kopu strelil 20. apríla 1994 v Bratislave {{HRV|f|0|Chorvátsku}} (4 : 1) pri domácej premiére národného mužstva.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Víťazstvo pre históriu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = apríl | ročník = XLVIII. | číslo = 92 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** dva góly {{RUS|f|0|Rusko}} (2 : 1)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský triafa pravačkou i hlavou | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = marec | ročník = XIL. | číslo = 57 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, {{FRO|f|0|Faerské ostrovy}} (2 : 1) víťazný gól v poslednej minúte**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Krôčik od kvalifikačného hrobu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = september | ročník = L. | číslo = 204 | strany = 8,9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- ! colspan="7"|Góly za {{TCH|f|0|Československo}} (6) |- |<center>1.||23. 9. 1992||[[Košice]]||{{FRO|f|1}}||<center>4:0||{{gól|90.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- |<center>2.||rowspan="3"|2. 6. 1993||rowspan="3"|[[Košice]]||rowspan="3"|{{ROU|f|1}}||rowspan="3"|<center>5:2||rowspan="3"|{{gól|59}} <br/>{{gól|82}} <br/>{{gól|90}}||rowspan="3"|kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- |<center>3. |- |<center>4. |- |<center>5.||8. 9. 1993||[[Cardiff]]||{{WAL|f|1}}||<center>2:2||{{gól|68}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- |<center>6.||27. 10. 1993||[[Košice]]||{{CYP|f|1}}||<center>3:0||{{gól|12}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- ! colspan="7"|Góly za {{SVK|f|0|Slovensko}} (12) |- |<center>7.||rowspan="2"|20. 4. 1994||rowspan="2"|[[Bratislava]]||rowspan="2"|{{HRV|f|1}}||rowspan="2"|<center>4:1||rowspan="2"|{{gól|24}}<br/>{{gól|61}}||rowspan="2"|priateľský |- |<center>8. |- |<center>9.||12. 11. 1994||[[Bukurešť]]||{{ROU|f|1}}||<center>2:3||{{gól|56}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>10.||rowspan="2"|8. 3. 1995||rowspan="2"|[[Košice]]||rowspan="2"|{{RUS|f|1}}||rowspan="2"|<center>2:1||rowspan="2"|{{gól|26}}<br/>{{gól|69}}||rowspan="2"|priateľský |- |<center>11. |- |<center>12.||29. 3. 1995||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>4:1||{{gól|45}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>13.||11. 10. 1995||[[Bratislava]]||{{POL|f|1}}||<center>4:1||{{gól|31}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>14.||31. 8. 1996||[[Toftir]]||{{FRO|f|1}}||<center>2:1||{{gól|90}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>15.||22. 9. 1996||[[Bratislava]]||{{MLT|f|1}}||<center>6:0||{{gól|58}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>16.||23. 10. 1996||[[Bratislava]]||{{FRO|f|1}}||<center>3:0||{{gól|20}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>17.||5. 9. 1998||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>3:0||{{gól|26}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] |- |<center>18.||10. 10. 1998||[[Vaduz]]||{{LIE|f|1}}||<center>4:0||{{gól|13}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Slovan Bratislava (3) |- |<center>Pohár UEFA||<center>1991/1992||1. kolo||{{ESP}} [[Real Madrid]]||<center>1:2||<center>1 |- |<center>Liga majstrov||<center>1992/1993||1. kolo||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]||<center>4:1||<center>2 |- ! colspan="6"| Góly za Real Madrid (1) |- |<center>PVP||<center>1993/1994||1. kolo||{{CHE}} [[FC Lugano]]||<center>3:0||<center>1 |} === Úspechy === '''Reprezentačné''' '''Klubové''' * majster Československa 1992 so Slovanom Bratislava * majster Španielska 1995 s Realom Madrid * víťaz Španielskeho Superpohára 1993 s Realom Madrid '''Individuálne''' * Futbalista roka 1993 * 2. miesto v ankete Futbalista desaťročia * 2. miesto v ankete Futbalista štvrťstoročia * 4. miesto v ankete Futbalista storočia na Slovensku * najlepší strelec čs. ligy 1991/92 (27 gólov), 1992/93 (24 gólov) * najlepší strelec RČS v kvalifikácii MS 1994 (6 gólov) === Externé odkazy === *[https://eu-football.info/_player.php?id=5064 Peter Dubovský na eu-football.info] *[https://www.csfotbal.cz/prvni-liga/hrac/peter-dubovsky/2122 Peter Dubovský na csfotbal.cz] *[https://www.bdfutbol.com/en/j/j2240.html Peter Dubovský na bdfutbol.com] == Ľubomír Moravčík == Odchovanec nitrianskeho futbalu, v kategórii dorastu získal titul majstra Slovenska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mládež píše novú históriu. O majstrovi SSR a dorasteneckej lige | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1983 | mesiac = jún | ročník = XXXVII. | číslo = 150 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval ako 18-ročný v drese [[FC Nitra|Plastiky Nitra]] 16. októbra 1983 proti [[FK Teplice|Sklo Unionu Teplice]] (1 : 1). Potom čo Nitra vypadla z najvyššej súťaže, odohral dve sezóny v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej futbalovej lige]], v sezóne [[1. slovenská národná futbalová liga 1985/1986|1985/86]] si Nitra vybojovala návrat medzi elitu s osembodovým náskokom pred [[ŠK Slovan Bratislava|Slovanom Bratislava]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Predstavujeme nováčik I. futbalovej ligy – Plastika Nitra | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = jún | ročník = XL. | číslo = 145 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý ligový gól strelil Moravčík 19. augusta 1986 v domácom zápase s Bohemiansom Praha (2 : 3).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Premiéra Plastike nevyšla | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = august | ročník = XL. | číslo = 195 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V lige odohral 119 zápasov, dal 30 gólov. V sezóne 1988/89 obsadila Nitra tretie miesto v lige, najhravejšie mužstvo ligy<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nitra vyhrala preteky o prsia. Obzretie za I. futbalovou ligou | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = jún | ročník = XLIII. | číslo = 145 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v poslednom kole si v priamom súboji s [[FK Dukla Praha|Duklou Praha]] (3 : 2) vybojovala miestenku v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]], keď skóre stretnutia otvoril už v 9. minúte práve Moravčík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nitra s európskou etiketou! | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = jún | ročník = XXI. | číslo = 25 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = V PVP bude hrát Slovan, v Pohár UEFA Ostrava a Nitra | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/6/15/8.png | dátum vydania = 15. 6. 1989 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>. V Pohári UEFA vypadla Nitra v 1. kole s [[1. FC Köln]] po výsledkoch 1 : 4 a 0 : 1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Keď bolo v Nitre na futbale 15-tisíc ľudí | url = https://mynitra.sme.sk/c/7385980/ked-bolo-v-nitre-na-futbale-15-tisic-ludi.html | dátum vydania = 17. 9. 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mynitra.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1989/90 sa Moravčík zaradil medzi najlepších strelcov ligy, po jesennej časti bol s 10 gólmi dokonca v čele kanonierov. Darilo sa mu proti pražským klubom, obhajcu titulu [[AC Sparta Praha|Spartu Praha]] deklasovali 4 : 0,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík náš, koľko gólov dáš? | periodikum = ŽIVOT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = november | ročník = XXXIX. | číslo = 46 | strany = 18,19 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[SK Slavia Praha|Slavii Praha]] dal dva góly (3 : 2). Na jar pridal štyri presné zásahy** Po [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]] prestúpil do francúzskeho klubu [[AS Saint-Étienne]]. Vo [[Ligue 1|francúzskej lige]] debutoval 20. júla 1990 proti [[Stade Rennais FC|Stade Rennes]] (0 : 0),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík v talianskom duchu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = júl | ročník = XLIV. | číslo = 171 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól strelil 1. decembra 1990 v 18. kole proti [[Stade Brestois]] (6 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík je strelec | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = december | ročník = XLIV. | číslo = 284 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vo svojej premiérovej sezóne odohral 37 zápasov, so 7 gólmi bol najlepší strelec mužstva.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík strieľa góly | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = december | ročník = XLV. | číslo = 24 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, skóroval aj proti lídrovi [[Olympique Marseille]] (1 : 1),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Chapeau, Moravčík! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = XLV. | číslo = 66 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> jeho góly však nestačili na lepšie ako 13. miesto v tabuľke.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík strieľa, mužstvo klesá... | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = apríl | ročník = XXIII. | číslo = 15 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1991/92 strelil štyri góly, po víťazstve 3 : 0 (gól) nad [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]] ho športový denník ''L'Équipe'' označil za „čarodejníka“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = L'Équipe: Moravčík – čarodejník | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 47 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Vo [[Coupe de France|Francúzskom pohári]] sa s mužstvom dostal až do semifinále, kde ich zastavil [[FC Nantes]]. Moravčíkovym spoluhráčom bol v jarnej časti sezóny aj slovenský kanonier [[Milan Luhový]]. Výborne odštartoval sezónu 1992/93, v prvých štyroch kolách trikrát skóroval, po 7. kole mal na konte štyri góly a spolu s ďalšími šiestimi hráčmi viedol poradie najlepších kanonierov. Rovnaký počet gólov mal napríklad aj [[Rudi Völler]] z Marseille**Šport 224/92** O Moravčíkove služby prejavil záujem Bernard Tapie, majiteľ [[Olympique Marseille]], ale Moravčík napriek lákavej ponuke ostal v St. Etienne. Týždenník ''France Football'' uverejnil na titulnej strane Moravčíkovu fotografiu s nadpisom ''Moravčík, zelené zlato'', podľa klubových farieb AS.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na starom, a nie po starom | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 261 | strany = 1 a 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Jeho výkony sa prejavili aj v hodnotení uznávaného týždenníka, ktorý ho vyhlásil za najlepšieho zahraničného hráča ligy v roku 1992.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík najlepší aj vo Francúzsku | periodikum = Nitrianske noviny | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = január | ročník = II. | číslo = 2 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Pred sezónou 1995/96 zažiaril v prípravnom zápase s [[AC Miláno]], keď sa dvomi gólmi postaral o víťazstvo 2 : 1 nad „rossoneri“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík zdolal AC Miláno! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = august | ročník = IL. | číslo = 197 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = AS Saint-Étienne - AC Milan, Match Amical (1995-1996) | url = https://www.asse-stats.com/match-asse-milan-ac-amical-1995 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = asse-stats.com | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1995/96 bol kapitánom mužstva, odohral 34 zápasov, strelil 7 gólov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zo zahraničnej tlače - L'Équipe. Moravčík talizmanom | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = september | ročník = IL. | číslo = 218 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> AS St. Etienne vypadlo do druhej ligy, Moravčík sa po šiestich sezónach rozlúčil s dresom ''Les Verts'' s bilanciou 197 zápasov a 31 gólov. Znova o neho prejavil záujem Olympique Marseille, nakoniec sa stal hráčom korzického klubu [[SC Bastia]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dnešok je Bastia | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = júl | ročník = L. | číslo = 167 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V novom drese sa skvele uviedol, v siedmich zápasoch** strelil štyri góly, Bastia bola po 9. kole na druhej priečke ligy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ľubomír Moravčík kráľom Korzičanov | periodikum = Nitrianske noviny | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = september | ročník = V. | číslo = 37 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V zápase 12. kola s [[AS Monaco]] však utrpel Moravčík po zákroku Emmanuela Petita zlomeninu nohy, po operácii** V máji 1997 podpísal zmluvu so švajčiarskym klubom [[FC Sion]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík podpísal na dva roky Sionu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = máj | ročník = LI. | číslo = 121 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ktorý rátal s jeho skúsenosťami v Lige majstrov. V Sione začal s prípravou, no hneď na prvom tréningu sa mu obnovila zlomenina nohy a musel absolvovať operáciu, čím sa stal pre klub nepoužiteľný. Vrátil sa späť do Bastie, na ligový zápas nastúpil po šesťmesačnej pauze až v decembri 1997, prvý gól v sezóne strelil na jar 1998 v 31 .kole, keď prekonal spoluhráča z reprezentácie [[Alexander Vencel mladší|Alexandra Vencela]] v bráne [[RC Strasbourg Alsace|RC Štrasburg]] (1 : 1), skóroval aj v ďalšom kole proti [[Montpellier HSC|Montpellieru]] (2 : 1). Posledný zápas vo francúzskej lige odohral 9. mája 1998, v súťaži odohral celkom 230 zápasov, dal 31 gólov. Stal sa hráčom MSV Duisburg,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Idem tam, kde ma chcú všetci | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = apríl | ročník = LII. | číslo = 99 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> premiéru v [[Fußball-Bundesliga|Bundeslige]] absolvoval 14. augusta 1998 proti [[Eintracht Frankfurt|Eintrachtu Frankfurt]] (2 : 1), časopis ''Kicker'' ho označil za najlepšieho hráča zápasu a zaradil ho do zostavy kola.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Podľa Kickeru: Moravčík mužom zápasu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = august | ročník = LII. | číslo = 190 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Napriek úspešnému debutu v ďalšom** nebol Moravčík spokojný so svojou pozíciou v mužstve a po piatich zápasoch sa rozhodol ukončiť pôsobenie v klube. prestúpil do [[Celtic FC|Celticu Glasgow]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík je v Celtiku Glasgow! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = október | ročník = LII. | číslo = 245 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> tréner [[Jozef Vengloš]] ako 33-ročný* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Moravčík spomína na začiatky v Celticu: Písali, že prišiel stroskotanec, potom som všetkým vytrel kocúra | url = https://sport.aktuality.sk/futbal/clanok/lubomir-moravcik-spomina-na-zaciatky-v-celtic-glasgow-pisali-ze-prisiel-stroskotanec-potom-som-vsetkym-vytrel-kocura-2023050216493091514 | dátum vydania = 10. 11. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* V [[Scottish Premiership|škótskej lige]] debutoval 7. novembra 1998 FC Dundee (6 : 1) stal sa miláčikom tribún* ''Old Firm'' zažiaril v derby s [[Rangers FC|Glasgow Rangers]] 5 : 1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Celtic FC - Rangers FC 5:1 (Premiership 1998/1999, 15. Round) | url = https://www.worldfootball.net/report/premiership-1998-1999-celtic-fc-rangers-fc_2/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = worldfootball.net | miesto = | jazyk = }}</ref>- 2 góly **<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bol taký šťastný, že góly ani neoslavoval | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = november | ročník = LII. | číslo = 271 | strany = 13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> bolo to najvyššie víťazstvo Celticu nad rivalom od januára 1966** V sezóne 1999/2000 sa strelecky prebudil v novembri skóroval v troch ligových zápasoch po sebe [[Hibernian FC]] (4:0), [[Aberdeen FC]] (6:0), [[Dundee United FC]] (4:1)* Nový deň* vyhral Ligový pohár [[Aberdeen FC]] 2 : 0*,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík s trofejou | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = marec | ročník = LIV. | číslo = 67 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> do finále posunul Moravčíkov gól v semifinále* vo finále Škótskeho pohára prehrali s Rangers 0 : 1* V Pohári UEFA skóroval proti [[Girondins Bordeaux]] 1 : 2 po predĺžení V sezóne 2000/01 získal Moravčík svoj prvý majstrovský titul v kariére,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík sa teší z prvého titulu | periodikum = Nový deň | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = apríl | ročník = III. | číslo = 83 | strany = 15 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prispel* gólmi. Celtic vyhral aj Škótsky pohár [[Hibernian FC]] a obhájil prvenstvo v Ligovom pohári [[Kilmarnock FC]] 3:0, čím skompletizoval [[treble]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčíkov Celtic získal fantastický "treble" | periodikum = Košický denník Korzár | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = máj | ročník = IV. | číslo = 120 | strany = VIII | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ako 36-ročný si prvý raz zahral prestížnu [[Liga majstrov UEFA|Ligu majstrov]], v skupinovej fáze nastúpil v zápasoch s [[FC Porto]] (0 : 3), [[Rosenborg BK]] (0 : 2) a [[Juventus FC|Juventus Turín]] (4 : 3)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = ** | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = marec | ročník = LIV. | číslo = 67 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Počas štyroch sezón sa stal klubovou legendou, uviedli ho do Siene slávy klubu [https://sportnet.sme.sk/spravy/hrdinom-jedneho-z-najslavnejsich-derby-bol-aj-moravcik/]* Rangers 3:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbal: V zápase Rangers - Celtic 0:3 dvakrát skóroval Moravčík | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-v-zapase-rangers-celtic-03-dvakrat-skoroval-moravcik/ | dátum vydania = 30. 4. 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> zahral si skupinovú fázu [[Liga majstrov UEFA]], zažiaril najmä v zápase proti [[Juventus FC]] (4:3) **<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Moravčík byl hvězdou v marném boji Celtiku | url = https://www.idnes.cz/fotbal/pohary/moravcik-byl-hvezdou-v-marnem-boji-celtiku.A011101_151710_fot_pohary_rou | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> spoluhráč [[Švédsko|Švéd]] [[Henrik Larsson]]* JEF United Ičihara, Vengloš Dvakrát bol zvolený za najlepšieho hráča krajiny, v roku 1992 vyhral anketu [[Futbalista roka (Česko-Slovensko)|Futbalista roka v Československu]], o deväť rokov neskôr sa stal ako 36-ročný najstarším víťazom ankety [[Futbalista roka 2001 (Slovensko)|Futbalista roka na Slovensku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Titul futbalistu roka som si vytrucoval, vraví Moravčík | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/257191-titul-futbalistu-roka-som-si-vytrucoval-vravi-moravcik/ | dátum vydania = 28. 1. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Okrem toho bol *krát v Top-3 spomínaných ankiet. V roku vyhral anketu Futbalista desaťročia.** V roku 1999 sa Moravčíkovi dostalo cti zahrať si vo [[Výber sveta (futbal)|Výbere sveta]] v exhibičnom zápase proti jedenástke [[Nelson Mandela|Nelsona Mandelu]], gól po prihrávke [[Thomas Häßler|Thomasa Hässlera]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Má ďalšie pozvanie do výberu sveta! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = august | ročník = LIII. | číslo = 183 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trafil aj Moravčík | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = august | ročník = LIII. | číslo = 191 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> === Repre === Prvé reprezentačné štarty zbieral v olympijskom mužstve Česko-Slovenska v kvalifikácii o postup na [[Letné olympijské hry 1988|OH 1988 v Soule]]. Dres „olympionikov“ obliekol 12×, strelil jeden gól Fínsku (2 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Príliš skromné víťazstvo | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = september | ročník = XLI. | číslo = 224 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> S mužstvom vyhral v roku 1987 turnaj ''Merdeka cup'' v [[Malajzia|Malajzii]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Olympionici dobyli Merdeku | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = december | ročník = XIX. | číslo = 52 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> S Výberom čs. ligy dvakrát vyhral ''Prezidentov pohár'' v [[Soul]]e, 1988 vo finále dal víťazný gól olympionikom ZSSR **<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Soul už počul našu hymnu... | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = júl | ročník = XX. | číslo = 27 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V A-mužstve {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} debutoval 11. novembra 1987 v Prahe v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1988|ME 1988]] proti {{WAL|f|0|Walesu}} (2 : 0). Bol členom mužstva, ktoré si vybojovalo postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]]. V kvalifikácii odohral sedem zápasov, vynikol v zápase proti {{CHE|f|0|Švajčiarsku}} (3 : 0), najlepší hráč** prvý gól dal [[Tomáš Skuhravý]] hlavou po Moravčíkovom centri, tretí dal Moravčík krásnou strelou spoza šestnástky.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nevedel sa dočkať konca | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = november | ročník = XXI. | číslo = 44 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>*[https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/10/26/8.png Dlouhé trápení, skvělý závěr]. Na záverečnom turnaji v Taliansku odohral všetkých päť zápasov, vo štvrťfinále s {{DEU|f|0|Nemeckou spolkovou republikou}} (0 : 1) bol vylúčený po tom čo vykopol kopačku, ktorú mu prišliapol [[Pierre Littbarski]]. Ďalší veľký zápas odohral Moravčík v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (3 : 2). Moravčík bol najlepším hráčom na ihrisku, prvý gól strelil po jeho centri do šestnástky [[Václav Daněk]], v 77. minúte dal víťazný gól, keď loptu odrazenú od žrde strelou zblízka dopravil do brány.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zásah v pravú chvíľu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = november | ročník = XLIV. | číslo = 269 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V marci 1991 v priateľskom zápase s {{POL|f|0|Poľskom}} (4 : 0) dal gól takmer z polovice ihriska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčíkova gólová paráda | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = II. | číslo = 74 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{TCH|f|0|Česko-Slovensko}} reprezentoval 42×, dal šesť gólov. Po rozdelení [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] sa stal lídrom a kapitánom novotvoriacej sa reprezentácie {{SVK|f|0|Slovenska}}. Prvýkrát nastúpil 30. marca 1994 v** proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1), prvý gól strelil {{HRV|f|0|Chorvátsku}} (4 : 1) pri premiére národného mužstva na domácej pôde.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Posledný klinec zatĺkol kapitán | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = apríl | ročník = XLVIII. | číslo = 91 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] ako jediný odohral všetkých 10 zápasov, bol pri historicky prvom súťažnom zápase s {{FRA|f|0|Francúzskom}} (0 : 0), skóroval {{ISR|f|0|Izraelom}} (2 : 2). V bojoch o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] bol autorom nášho historicky prvého gólu* v stretnutí s {{FRO|f|0|Faerskými ostrovmi}} (2 : 1). S reprezentáciou sa rozlúčil 11. októbra 2000 {{SWE|f|0|Švédsko}} (0 : 0),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ľ. Moravčík končí v reprezentácii! | periodikum = Prešovský denník Korzár | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = október | ročník = II. | číslo = 237 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> za národný tím odohral 37 zápasov, 24 s kapitánskou páskou, strelil šesť gólov. === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- ! colspan="7"|Góly za {{TCH|f|0|Československo}} (6) |- |<center>1.||25. 10. 1989||[[Praha]]||{{CHE|f|1}}||<center>3:0||{{gól|88.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]] |- |<center>2.||14. 11. 1990||[[Praha]]||{{ESP|f|1}}||<center>3:2||{{gól|77.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] |- |<center>3.||27. 3. 1991||[[Olomouc]]||{{POL|f|1}}||<center>4:0||{{gól|42.}}||priateľský |- |<center>4.||25. 9. 1991||[[Oslo]]||{{NOR|f|1}}||<center>3:2||{{gól|53.}}||priateľský |- |<center>5.||19. 8. 1992||[[Bratislava]]||{{AUT|f|1}}||<center>2:2||{{gól|90.}}||priateľský |- |<center>6.||24. 3. 1993||[[Limassol]]||{{CYP|f|1}}||<center>1:1||{{gól|34.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- ! colspan="7"|Góly za {{SVK|f|0|Slovensko}} (6) |- |<center>7.||20. 4. 1994||[[Bratislava]]||{{HRV|f|1}}||<center>4:1||{{gól|83.}}||priateľský |- |<center>8.||12. 10. 1994||[[Tel Aviv]]||{{ISR|f|1}}||<center>3:2||{{gól|14.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>9.||31. 8. 1996||[[Toftir]]||{{FRO|f|1}}||<center>2:1||{{gól|13.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>10.||6. 2. 1998||[[Limassol]]||{{SVN|f|1}}||<center>1:1||{{gól|75.}}||medzinárodný turnaj |- |<center>11.||7. 2. 1998||[[Limassol]]||{{ISL|f|1}}||<center>2:1||{{gól|63.}}||medzinárodný turnaj |- |<center>12.||5. 9. 1998||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>3:0||{{gól|37.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Celtic Glasgow (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2000/2001||predkolo||{{LUX}} Jeunesse Esch||<center>4:0||<center>2 |- |2. kolo||{{FRA}} [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]]||<center>1:2 pp||<center>1 |} === Úspechy === '''Reprezentačné''' * štvrťfinalista MS 1990 * víťaz Merdeka Cupu 1987 s olympijským mužstvom Československa * 2× víťaz Prezidentského pohára s ligovým výberom Československa (1988, 1989) '''Klubové''' * 2× majster Škótska s Celticom Glasgow (2001, 2002) * víťaz Škótskeho pohára 2001 s Celticom * 2× víťaz Ligového pohára s Celticom (2000, 2001) * semifinalista Francúzskeho pohára 1993 s AS St. Étienne * účasť v Pohári UEFA 1989/90 s Plastikou Nitra '''Individuálne''' * Futbalista roka 1992 v Československu * Futbalista roka 2001 na Slovensku * Futbalista desaťročia (1993 - 2003) * 3. miesto v ankete Futbalista štvrťstoročia * najlepší zahraničný hráč francúzskej ligy 1992* [https://www.football-the-story.com/blog/joueur-etranger-de-l-annee-du-championnat-de-france] * člen Siene slávy Celticu Glasgow === Externé odkazy === *[https://eu-football.info/_player.php?id=14327 Ľubomír Moravčík na eu-football.info] *[https://www.csfotbal.cz/prvni-liga/hrac/lubomir-moravcik/2473 Ľubomír Moravčík na csfotbal.cz] *[https://www.asse-stats.com/lubomir-moravcik Ľubomír Moravčík na asse-stats.com] *[https://www.fitbastats.com/celtic/player.php?playerid=2852 Ľubomír Moravčík na fitbastats.com] == Róbert Semeník == Rodák z VK začínal v [[FK Dukla Banská Bystrica]], majster dorastu 1991 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Baník Ostrava – Dukla Banská Bystrica, finále na 2 zápasy o titul, presne pred 30 rokmi | url = https://duklasport.sk/banik-ostrava-dukla-banska-bystrica-finale-na-2-zapasy-o-titul-pred-30-rokmi/ | dátum vydania = 22. 6. 2021 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = duklasport.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* V čs. lige debutoval 3. novembra 1991 proti [[FK Inter Bratislava|Interu Bratislava]] (0:2), vo federálnej lige 10/-* prvý gól v slov. lige 23. októbra 1993 Humennému (1:1)* 1994/95 kráľ strelcov (18), 1995/96 [[1. FC Košice]] 29 gólov/3 hetriky*, rekord ligy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Róbert Semeník 29-gólovým rekordom obhájil Pohár Práce pre najlepšieho futbalového strelca | url = https://www.sme.sk/c/2112616/robert-semenik-29-golovym-rekordom-obhajil-pohar-prace-pre-najlepsieho-futbaloveho-strelca.html | dátum vydania = 14. 6. 1996 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, vyrovnal [[Slovinsko|Slovinec]] [[Andraž Šporar]] 2018/19* [[Liga majstrov UEFA]]* Gençlerbirliği SK, [[FK Teplice]] [https://www.fkteplice.cz/hrac.asp?id=773&hrac-archiv=1 PROFIL HRÁČE Róbert SEMENÍK] [https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/semenik-se-behem-minuty-dvakrat-trefil.A010315_181143_fotbal_ber], [[FKD Drnovice|FK Drnovice]], [[Győri ETO FC]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = R. Semeník svoju univerzálnosť úspešne zavŕšil v Györi, v lete by však rád zmenil dres | url = https://korzar.sme.sk/c/4655008/r-semenik-svoju-univerzalnost-uspesne-zavrsil-v-gyori-v-lete-by-vsak-rad-zmenil-dres.html | dátum vydania = 6. 6. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * návrat do BB <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Semeník mieri po siedmich rokoch opäť pod Urpín | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/semenik-mieri-po-siedmich-rokoch-opat-pod-urpin/?page=2 | dátum vydania = 9. 1. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* nováčik BB 2. v lige len vzájomné zápasy* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbalisti Žiliny tretí raz majstrami | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109572-futbalisti-ziliny-treti-raz-majstrami/ | dátum vydania = 8. 6. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Pohár UEFA postúpili cez predkolá FC Wil Semeník dva góly, v 1. kole vypadli s Benficou* 2005 Slovenský pohár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = B. Bystrica vyhrala Slovenský pohár | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109676-b-bystrica-vyhrala-slovensky-pohar/ | dátum vydania = 8. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> dvojnásobný stovkár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Stogólový Semeník: Som veľmi šťastný | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109741-stogolovy-semenik-som-velmi-stastny/ | dátum vydania = 25. 9. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = B. Bystrica - Púchov 4:0 (1:0) | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/b-bystrica-puchov-40-10/?page=14 | dátum vydania = 9. 6. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Kráľ hetrikov [https://www.idnes.cz/fotbal/zahranici/novacek-ve-slovenske-lize-rozdrtil-lidra.A030809_223753_fot_zahranici_min Nováček ve slovenské lize rozdrtil lídra] Reprezentačný dres obliekal už v mužstve [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov]], v prvom zápase s Francúzskom 6. 9. 1994 v [[Myjava|Myjave]] (0:3). V odvetnom stretnutí zariadil víťazstvo 1:0, dva góly strelil Poľsku (3:1). V A-mužstve debutoval 15. 11. 1995 v Košiciach proti {{ROU|f|0|Rumunsku}} v kvalifikácii ME 1996, prvý gól {{CRC|f|0|Kostarike}}. 8× Okrem toho nastúpil v neoficiálnom zápase proti {{MEX|f|0|Mexiku}} (2:5)*, reprezentoval Výber ligy v zápasoch s {{MYS|f|0|Malajziou}} a olympionikmi {{CHN|f|0|Číny}}* === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za 1. FC Košice (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár Intertoto||rowspan="2"|<center>1995||rowspan="2"|skupina||{{BEL}} SC Charleroi||<center>3:2||<center>1 |- |{{TUR}} Bursaspor||<center>1:1||<center>1 |- |<center>Liga majstrov||<center>1997/1998||1. predkolo||{{ISL}} ÍA Akranes||<center>3:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Duklu B. Bystrica (4) |- |rowspan="3"|<center>Pohár UEFA||rowspan="3"|<center>2004/2005||1. predkolo||{{AZE}} FK Karabach||<center>3:0||<center>1 |- |rowspan="2"|2. predkolo||rowspan="2"|{{CHE}} FC Wil||<center>3:1||<center>2 |- |<center>1:1||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za FC Nitra (2) |- |<center>Pohár Intertoto||<center>2008||1. kolo||{{AZE}} Neftči Baku||<center>3:1||<center>2 |} == Stanislav Šesták == [[1. FC Tatran Prešov]] majster SR v doraste, najlepší strelec dorasteneckej ligy 26 gólov**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Starší dorastenci FC Tatran Prešov majstrami Slovenskej republiky 1999/2000 | periodikum = Prešovský večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = jún | ročník = XI. | číslo = 2508 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[Niké liga|slovenskej lige]] debutoval 12. augusta 2000 v 5. kole sezóny [[Mars superliga 2000/2001|2000/01]] proti [[FK Inter Bratislava]] (0 : 3), prvý gól strelil 23. septembra 2000 proti [[MŠK Žilina]] (2 : 2)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Keď dvaja urobia to isté... | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = september | ročník = LIV. | číslo = 220 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prestup do [[ŠK Slovan Bratislava]]**,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Šesták v Slovane | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = február | ročník = 47 | číslo = 29 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól materskému klubu Prešovu**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Gólový zápis Šestáka | periodikum = Prešovský večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = september | ročník = XIII. | číslo = 2936 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V zime 2004 sa stal hráčom [[MŠK Žilina]]**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šesták hráčom majstrovskej Žiliny | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/89298-sestak-hracom-majstrovskej-ziliny/ | dátum vydania = 9. 2. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> hetrik proti FK Dukla Banská Bystrica (4 : 0)**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žilina zdolala B. Bystricu 4:0, Šesták dal hetrik | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/109613-zilina-zdolala-b-bystricu-40-sestak-dal-hetrik/ | dátum vydania = 24. 10. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Superpohár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Superpohár: Žilina - Artmedia Bratislava 2:1 | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/92996-superpohar-zilina-artmedia-bratislava-21/ | dátum vydania = 18. 7. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[VfL Bochum]] v [[Fußball-Bundesliga|Bundeslige]] debutoval 11. augusta 2007, v 1. kole strelil svoj prvý gól proti [[Werder Brémy]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šestákov gól hneď pri premiérovom vystúpení v I. bundeslige | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/sestakov-gol-hned-pri-premierovom-vystupeni-v-i-bundeslige/ | dátum vydania = 11. 8. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* 13 gólov - 6. najlepší strelec, hetrik [[TSG 1899 Hoffenheim|Hoffenheim]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šesták: Môj prvý hetrik v bundeslige - skvelé | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/114471-sestak-moj-prvy-hetrik-v-bundeslige-skvele/ | dátum vydania = 11. 4. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Ankaragücü|MKE Ankaragücü]] [[Fenerbahçe SK]] (2:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šesták dvoma gólmi odstrelil Fenerbahce | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/92278-sestak-dvoma-golmi-odstrelil-fenerbahce/ | dátum vydania = 12. 12. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> hetrik [[Galatasaray SK]] (3:2) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šestákov hetrik pokoril Galatasaray | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115874-sestakov-hetrik-pokoril-galatasaray/ | dátum vydania = 13. 3. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> stý gól* Bursaspor 3 sezóny, finále pohára <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Turecký pohár vyhral tím Fenerbahce | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/turecky-pohar-vyhral-tim-fenerbahce/ | dátum vydania = 16. 5. 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]] majster**4. najlepší strelec ligy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ferencváros majstrom napriek prehre, Šesták skóroval | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/388689-ferencvaros-majstrom-napriek-prehre-sestak-skoroval/ | dátum vydania = 3. 4. 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[FK Poprad]] [[2. slovenská futbalová liga]] === Reprezentačná kariéra === kvalifikácia ME 18 - dva góly Lotyšsku (6 : 0)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Suverénny postup | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = október | ročník = LIV. | číslo = 244 | strany = 15 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debutoval 18. augusta 2004 v Bratislave v kvalifikácii MS 2006 proti {{LUX|f|0|Luxembursku}} (3:1). Bol členom mužstva, ktoré vyhralo v roku 2004 ''Kráľovský pohár'' v [[Bangkok]]u* Prvé reprezentačné góly strelil proti {{SMR|f|0|San Marínu}} 13. októbra 2007, k vysokému víťazstvu 7:0 prispel dvomi gólmi. V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Európa – Skupina 3|kvalifikácii o postup na MS 2010]] bol s 6 gólmi najlepším strelcom Slovenska. Skóroval vo všetkých kľúčových zápasoch. V zápase s {{POL|f|0|Poľskom}} otočil skóre v priebehu dvoch minút* , v obidvoch stretnutiach s {{CZE|f|0|Českom}} bol autorom prvého gólu, v Prahe v 22. minúte, v Bratislave v 60. minúte* Na [[majstrovstvá sveta vo futbale 2010|MS 2010]] nastúpil v troch zápasoch, proti {{NZL|f|0|Novému Zélandu}} a {{PAR|f|0|Paraguaju}} v základnej zostave, pri vyradení obhajcov titulu {{ITA|f|0|Talianom}} striedal v úplnom závere [[Róbert Vittek|Róberta Vitteka]]. Štartoval tiež na [[majstrovstvá Európy vo futbale 2016|ME 2016 vo Francúzsku]], kde nastúpil v osemfinále proti {{DEU|f|0|Nemecku}} (0:3), v 64. minúte striedal [[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriša]]. Bol to posledný Šestákov štart v reprezentačnom drese, ktorý obliekol 66 krát, strelil 14 gólov. == Róbert Vittek == Odchovanec [[ŠK Slovan Bratislava]], ligu začal hrať v sezóne 1999/2000, prvý gól strelil [[FC Spartak Trnava]] (3:0). V sezónach 2001/02 a 2002/03 bol s 14 resp. 19 gólmi najlepším strelcom belasých, v poradí kanonierov ligy bol 3. a 2.* V roku 2003 odišiel na hosťovanie do druholigového [[1. FC Nürnberg|1. FC Norimberg]], spolu s [[Marek Mintál|Marekom Mintálom]] sa stali oporami mužstva, vybojovali postup do bundesligy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek na hosťovanie do Norimbergu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-na-hostovanie-do-norimbergu-2/ | dátum vydania = 30. 8. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* v 2. bundeslige debutoval v zápase 5. kola proti [[FC Erzgebirge Aue]], k remíze 3:3 prispel dvomi gólovými prihrávkami <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek prihrával na dva góly Norimbergu | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/77233-vittek-prihraval-na-dva-goly-norimbergu/ | dátum vydania = 14. 9. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Prvý gól strelil v 12. kole [[1. FC Union Berlin|Unionu Berlín]] (3:0) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zahraničné ligy: Vittek i Mintál skórovali | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/117322-zahranicne-ligy-vittek-i-mintal-skorovali/ | dátum vydania = 10. 11. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, v sezóne odohral 26* zápasov, strelil 10 gólov. Prvý gól dal v 2. kole Nemeckého pohára proti [[FC Bayern Mníchov]], keď trafil šibenicu brány [[Oliver Kahn]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek vymietol Kahnovi pavučinu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-vymietol-kahnovi-pavucinu/ | dátum vydania = 30. 10. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek v Norimbergu do leta 2007 | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112247-vittek-v-norimbergu-do-leta-2007/ | dátum vydania = 12. 5. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* V bundeslige hneď v prvom zápase skóroval, 7. augusta 2004 proti [[1. FC Kaiserslautern]] (3:1) hlavou zvýšil na 2:1* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittekova gólová premiéra v bundeslige | url = https://hnonline.sk/sport/10521-vittekova-golova-premiera-v-bundeslige | dátum vydania = 9. 8. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Najúspešnejšia sezóna 2005/06, Vittek strelil 16 gólov, všetky na jar, vytvoril rekord bundesligy - dva hetriky bez prerušenia iným hráčom, 24.-26. kolo dal 8 gólov [[MSV Duisburg]] (3:0), [[1. FC Köln]] (4:3) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Strelec Vittek: Také niečo som ešte nezažil | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112774-strelec-vittek-take-nieco-som-este-nezazil/ | dátum vydania = 12. 3. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[SV Werder Brémy]] (3:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nezastaviteľný Vittek strieľa ako z kanónu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/nezastavitelny-vittek-striela-ako-z-kanonu/ | dátum vydania = 19. 3. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Na konci sezóny bol Vittek piatym najlepším strelcom ligy, pred ním [[Miroslav Klose]], [[Dimitar Berbatov]], Halil Altıntop a [[Roy Makaay]]* 2006/07 bilancia 24/4, opäť sa presadil proti Bayernu <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittekovci deklasovali Bayern | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/113157-vittekovci-deklasovali-bayern/ | dátum vydania = 2. 2. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Norimberg obsadil 6. miesto v lige a vyhral [[DFB-Pokal|Nemecký pohár]], pre klub to bola prvá trofej po 39 rokoch* Vittek hral vo vyraďovacích kolách, vo štvrťfinále [[Hannover 96]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Norimberg po dráme do semifinále Nemeckého pohára | url = https://hnonline.sk/dennik/sport/173782-norimberg-po-drame-do-semifinale-nemeckeho-pohara | dátum vydania = 28. 2. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, v semifinále a finále nehral pre zranenie* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál s Vittekom majú Nemecký pohár | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-s-vittekom-maju-nemecky-pohar/ | dátum vydania = 28. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. 2007/08 vypadli* Vittek do [[Lille OSC|OSC Lille]], 31. augusta 2008 debutoval v [[Ligue 1]] proti [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]] (2:1), prvý gól 15. novembra 2008 proti [[AS Saint-Étienne]] (3:0) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek strelil prvý gól vo francúzskej lige | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-strelil-prvy-gol-vo-francuzskej-lige/ | dátum vydania = 15. 11. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, bilancia 26/5*, Lille 5. v lige. [[Európska liga UEFA 2009/2010]] dal v play-off gól KRC Genk <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek strelil za OSC Lille víťazný gól | url = https://sita.sk/vittek-strelil-za-osc-lille-vitazny-gol/ | dátum vydania = 21. 8. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sita.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, postup do skupinovej fázy, kde si zahral dvakrát proti [[Valencia CF]], dvakrát [[Genoa CFC|FC Janov]], raz [[SK Slavia Praha]]. Proti FC Janov (3:0)* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek zažiaril. Výborný výkon okorenil gólom | url = https://hnonline.sk/sport/368919-vittek-zaziaril-vyborny-vykon-okorenil-golom | dátum vydania = 23. 10. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V zime 2010 na polročné hosťovanie do [[Ankaragücü|MKE Ankaragücü]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek ide na polročné hosťovanie do Ankaragücü | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-ide-na-polrocne-hostovanie-do-ankaragucu/ | dátum vydania = 1. 2. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 20. januára gól proti [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]]* prvý gól 14. 2. 2010 v druhom zápase proti İstanbul Başakşehir <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek strelil v Turecku prvý gól | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115072-vittek-strelil-v-turecku-prvy-gol/ | dátum vydania = 14. 2. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* prestup [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115320-vittek-je-definitivne-hracom-ankaraguecue/]* Trabzonspor vicemajster [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/116171-do-trabzonsporu-smeruju-aj-sapara-a-vittek/] [[Marek Sapara]]* [[Liga majstrov UEFA]] Vittek prvýkrát v LM jediný zápas, vyhrali senzačne nad [[FC Internazionale Miláno|Interom Miláno]] 1:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = „Slovenský“ Trabzonspor porazil Inter Miláno po 28 rokoch | url = https://sport.aktuality.sk/c/118547/slovensky-trabzonspor-porazil-inter-milano-po-28-rokoch/ | dátum vydania = 15. 9. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovenskí Turci vyhrali v Miláne | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slovenski-turci-vyhrali-v-milane/ | dátum vydania = 15. 9. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> == Marek Mintál == [[MŠK Žilina]] debutoval v lige [[4. február]]a [[1997]] [[FC Spartak Trnava]] (2:3) - gól* 2x majster, 2x kráľ stelcov, [[Mars superliga 2001/2002]], [[1. slovenská futbalová liga 2002/2003]], bilancia 187/76 prestup do [[1. FC Nürnberg|1. FC Norimberg]] 2. bundesliga 2003/04 postup do [[Fußball-Bundesliga|Bundesligy]], debut v 2. bundeslige 4. augusta 2003 Karslsruher SC (3:2), prvý gól 25. 8. 2003 Energie Cottbus (2:2), najlepší strelec 18 gólov* Debut v bundeslige: 7. augusta 2004 proti [[1. FC Kaiserslautern]] (3:1), prvýkrát sa strelecky presadil v 3. kole proti [[Hamburger SV]] (3:4), hetrik [https://sportnet.sme.sk/spravy/marek-mintal-je-prvy-slovak-s-hetrikom-v-bundeslige/], [[VfL Wolfsburg]] (4:0) [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/90631-mintal-dal-hetrik-a-kraluje-strelcom-bundesligy/]* Norimberský „Fantóm“ sa dostal do trháku v období medzi 12. až 16. kolom, keď nastrieľal 7 gólov, z toho tri Wolfsburgu. No a keďže slovenský reprezentant v nasledujúcom zápase neskóroval, na zimnú prestávku odchádzal s 13 zásahmi. Sériu 5 zápasov a 7 gólov si zopakoval medzi 21. a 25. kolom* Zaujímavosťou je, že v tejto časti sezóny strieľali góly Norimbergu len Slováci <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Za Norimberg dali v 5 kolách góly iba Slováci, Vittek ohraničil Mintála | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/za-norimberg-dali-v-5-kolach-goly-iba-slovaci-vittek-ohranicil-mintala/ | dátum vydania = 7. 3. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> v poslednom kole 24. gól sezóny, zároveň stý v najvyšších súťažiach* [[1. FSV Mainz 05]] z penalty [https://sport.aktuality.sk/c/446529/pred-15-rokmi-sa-norimbersky-fantom-marek-mintal-stal-kralom-strelcov-nemeckej-bundesligy/] [[Roy Makaay]] [[FC Bayern Mníchov]] 22 gólov* Byť najlepším strelcom v 1. aj v 2. lige dokázal pred Mintálom len [[Rudi Völler]]* 24 gólov kráľ strelcov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kanonier Mintál dostal maketu kanóna | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112469-kanonier-mintal-dostal-maketu-kanona/ | dátum vydania = 22. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[Zlatá kopačka 2004/2005]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlatá kopačka: Mintál je stále druhý | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112443-zlata-kopacka-mintal-je-stale-druhy/ | dátum vydania = 25. 4. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> 3. miesto za [[Thierry Henry]] [[Diego Forlán]], [[Samuel Eto’o]], [[Cristiano Lucarelli]]* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlatá kopačka pre Henryho a Forlana, Mintál tretí | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/zlata-kopacka-pre-henryho-a-forlana-mintal-treti/ | dátum vydania = 30. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Objav sezóny <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál je podľa hráčov Objav sezóny bundesligy | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-je-podla-hracov-objav-sezony-bundesligy/ | dátum vydania = 7. 6. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 2. najlepší legionár za [[Brazília|Brazílčanom]] Marcelinhom z [[Hertha Berlín|Herthy Berlín]]* Mintálove individuálne úspechy sa odzrkadlili aj vo výsledkoch ankety [[Športovec roka (Slovensko)|Športovec roka 2005]], v ktorej obsadil tretie miesto za [[tenis]]tom [[Dominik Hrbatý|Dominikom Hrbatým]] a [[vodný slalom|vodnou slalomárkou]] [[Elena Kaliská|Elenou Kaliskou]]. Stal sa tak po [[Peter Dubovský|Petrovi Dubovskom]] len druhým a zatiaľ aj posledným futbalistom na stupienku víťazov v ankete <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Najlepší 2005: Hrbatý a tenisti | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/79672-najlepsi-2005-hrbaty-a-tenisti/ | dátum vydania = 17. 12. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Nemecký pohár 2007 - gól vo finále proti majstrovskému tímu [[VfB Stuttgart]] (3:2 pp) vyrovnal v 29. minúte stav na 1:1, nedohral v 33. minúte po likvidačnom zákroku Fernanda Meiru <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál s Vittekom majú Nemecký pohár | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-s-vittekom-maju-nemecky-pohar/ | dátum vydania = 28. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál: Smutný hrdina finále Nemeckého pohára | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-smutny-hrdina-finale-nemeckeho-pohara/ | dátum vydania = 28. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* Vďaka pohárovému triumfu hral Norimberg [[Pohár UEFA]] 2007/08 2. v skupine za [[Everton FC|Evertonom]], Mintálove góly proti [[AZ (futbalový klub)|AZ Alkmaar]] (2:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál zariadil skvelý obrat Norimbergu | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/94974-mintal-zariadil-skvely-obrat-norimbergu/ | dátum vydania = 5. 12. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, AE Larisa (3:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Norimberg poslal ďalej Mintál! | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121624-norimberg-poslal-dalej-mintal/ | dátum vydania = 20. 12. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> poslali Norimberg medzi 32 najlepších mužstiev súťaže, ale v dueloch o postup do osemfinále s [[SL Benfica|Benficou]] chýbali Mintál aj Vittek* [https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121627-nastupia-vittek-a-mintal-uz-proti-benfike/ Nastúpia Vittek a Mintál už proti Benfike?] Po 4 sezónach zostup, 2008/09 najlepší strelec 16 gólov* [https://sportnet.sme.sk/spravy/fantom-mintal-vystrielal-norimbergu-postup/] [[FC Hansa Rostock]] 2011/12, 2012/13 rezerva Norimbergu Marek Mintál je dvojnásobným víťazom ankety [[Futbalista roka (Slovensko)|Futbalista roka]], v ktorej triumfoval v rokoch [[Futbalista roka 2004 (Slovensko)|2004]] a [[Futbalista roka 2005 (Slovensko)|2005]], v roku [[Futbalista roka 2003 (Slovensko)|2003]] bol tretí* Pri príležitosti 20 rokov ligy bol vyhlásený za najlepšieho hráča dvadsaťročia a zaradili ho tiež do najlepšej jedenástky dvadsaťročia <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = 20 rokov slovenskej ligy – najlepší Marek Mintál | url = https://www.zilinskyvecernik.sk/clanok/20-rokov-slovenskej-ligy-najlepsi-marek-mintal/1724/ | dátum vydania = 7. 7. 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = zilinskyvecernik.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Reprezentačná kariéra === Debutoval [[6. február]]a [[2002]] v [[Teherán]]e proti {{IRN|f|0|Iránu}}, na víťazstve 3:2 sa podieľal premiérovým gólom v reprezentácii. V kvalifikácii o postup na [[majstrovstvá sveta vo futbale 2006|MS 2006]] Slovensko obsadilo vo svojej skupine druhé miesto za {{PRT|f|0|Portugalskom}} a vybojovalo si účasť v baráži. Mintál patril k oporám úspešného tímu, v kvalifikácii odohral 10 zápasov/3 góly*, ale v barážovom dvojzápase s {{ESP|f|0|Španielskom}} (1:5, 1:1) absentoval pre zranenie. V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|kvalifikácii ME 2008]] bol s 6 gólmi najlepším strelcom mužstva, dvakrát skóroval proti {{CYP|f|0|Cypru}} (6:1), štyri góly strelil v dvoch zápasoch s {{WAL|f|0|Walesom}}* V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Európa – Skupina 3|kvalifikácii MS 2010]] odohral úvodné dva zápasy proti {{NIR|f|0|Severnému Írsku}} (2:1) a {{SMR|f|0|San Marínu}} (3:1), no po prehre 0:4 v prípravnom stretnutí s {{ENG|f|0|Anglickom}} sa rozhodol ukončiť reprezentačnú kariéru <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Marek Mintál končí v reprezentácii | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/marek-mintal-konci-v-reprezentacii/ | dátum vydania = 29. 5. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * s bilanciou 47 zápasov, 14 gólov. {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za MŠK Žilina (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár Intertoto||rowspan="2"|<center>1999||rowspan="2"|skupina||{{DNK}} Herfølge BK||<center>2:0||<center>2 |- |{{FRA}} FC Metz||<center>2:1||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za 1. FC Norimberg (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2007/2008||rowspan="2"|skupina||{{NLD}} [[AZ (futbalový klub)|AZ Alkmaar]]||<center>2:1||<center>2 |- |{{GRC}} AE Larisa||<center>3:1||<center>1 |} == Anton Moravčík== S futbalom začínal v Hlohovci, počas učňovských rokov hral v ŠK Baťovany, najskôr v doraste, majster Ponitria**19 gólov**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dorast ŠK Baťovany | periodikum = Cieľ po nedeli | odkaz na periodikum = | rok = 1947 | mesiac = november | ročník = | číslo = 167 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> potom v A-mužstve v divízii.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = História futbalu v Baťovanoch a Partizánskom | periodikum = TEMPO | odkaz na periodikum = | rok = 2015 | mesiac = júl | ročník = LXXVI | číslo = 24 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1949 sa stal hráčom [[MŠK Žilina|Sloveny Žilina]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Príprava Sloveny Žilina na ligu | periodikum = Cieľ | odkaz na periodikum = | rok = 1949 | mesiac = február | ročník = III. | číslo = 39 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 9. októbra 1949 proti [[FC Zbrojovka Brno|SK Židenice]], pri svojej premiére príjemne prekvapil, pri vysokom víťazstve 6 : 1 padli tri góly po jeho akciách.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovena Žilina - Židenice 6:1 (3:1) | periodikum = Cieľ po nedeli | odkaz na periodikum = | rok = 1949 | mesiac = október | ročník = III. | číslo = 275 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvé dva góly strelil vo svojom treťom ligovom zápase mužstvu [[FC Spartak Trnava|Kovosmalt Trnava]] (4 : 1), prvý umiestnenou strelou, druhý z ťažkého uhla.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sokol Slovena Žilina - Sokol Kovosmalt Trnava 4:1 (1:0) | periodikum = Cieľ po nedeli | odkaz na periodikum = | rok = 1949 | mesiac = október | ročník = III. | číslo = 289 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V Žiline odohral počas štyroch sezón 69 zápasov, strelil 25 gólov. V rokoch 1953 – 1954 bol počas voječiny členom armádneho klubu [[FK Dukla Praha|ÚDA Praha]]. V roku 1953 získali „vojaci“ svoj prvý majstrovský titul, Moravčík si zahral po boku legiend česko-slovenského futbalu ako boli Ladislav Novák, Svatopluk Pluskal či [[Josef Masopust]]. V poslednom kole strelil päť gólov [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]] (7 : 0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = ÚDA Praha – TJ Lokomotíva Košice 7:0 (2:0) | url = https://statistiky1ligy.fotbal.cz/sezona/1953/zapas/uda-praha-tj-lokomotiva-kosice/14766 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = statistiky1ligy.fotbal.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1954 bol s 8 gólmi najlepší strelec mužstva. [[ŠK Slovan Bratislava]] dvakrát [[Česko-slovenský pohár vo futbale]], Dukla a [[SK Slavia Praha|Dynamo Praha]]** Európsky pohár majstrov, Pohár víťazov pohárov UEFA Tottenham Hotspur FC Prague Sydney**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík už na ceste | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1965 | mesiac = december | ročník = XIII. | číslo = 308 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> tréner Štefan Čambal, Slovan na zájazde gól**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Žiadal isi Schrojfa a Jokla. So Slovanom v Austrálii | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1966 | mesiac = január | ročník = XX. | číslo = 20 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 1956 {{HUN|f|0|Maďarsko}} 4 : 2,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nedeľa veľkého triumfu československého futbalu | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1956 | mesiac = máj | ročník = IV. | číslo = 59 | strany = 1,3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{BRA|f|0|Brazília}} 1 : 0 Maracana <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Skvelý začiatok v Južnej Amerike | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1956 | mesiac = august | ročník = IV. | číslo = 92 | strany = 1,3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tlieskali mu na Maracane | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1957 | mesiac = máj | ročník = II. | číslo = 19 | strany = 16 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pepek bol prvý | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = február | ročník = IL. | číslo = 45 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 1957 najlepší strelec repre 4 góly/5 z**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bilancia nie zlá... Ako strieľali | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1958 | mesiac = január | ročník = VII. | číslo = 153-154 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Bol v príprave na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1958|MS 1958]], zranil sa, 18. háč Kraus alebo Moravčík? <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Od Plzne po Halmstad. Prípravy v znamení zranení | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1958 | mesiac = máj | ročník = VII. | číslo = 60 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Medzinárodný pohár dr. Geröa <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nedocenená trofej čs. futbalu | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1959 | mesiac = december | ročník = IV. | číslo = 53 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Pohár národov [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1960|ME 1960]] semifinále {{URS|f|0|Sovietsky zväz}} 0:3 posledný zápas**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Futbalový vrchol pre nás nedostupný? SSSR-ČSR 3:0 | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1960 | mesiac = júl | ročník = VIII. | číslo = 81 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Anton Moravčík vynikal rýchlosťou, výbornou technikou v pohybe a pohotovou strelou. S futbalom začínal v [[Hlohovec|Hlohovci]], kde sa s rodičmi presídlil po [[Okupácia južného Slovenska|obsadení Komárna maďarskými vojskami]]. Ako 17-ročný hral divíznu súťaž hral v [[Partizánske|Partizánskom]], tu si ho vyhliadla prvoligová [[MŠK Žilina|Slovena Žilina]]. V jej drese debutoval v [[československá futbalová liga]] ešte v dorasteneckom veku* V roku 1953 narukoval do mužstva ÚDA Praha, v tom roku sa hrala len jednokolová súťaž a armádny klub, neskôr známy pod názvom [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] získal svoj prvý majstrovský titul. Moravčík k prvenstvu prispel *, v poslednom zápase dal päť gólov [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]] (7:0). V nasledujúcej sezóne bol Moravčík s ôsmimi gólmi najlepším strelcom vojakov. V roku 1956 prišiel do [[ŠK Slovan Bratislava]], kde prevzal úlohu kanoniera po [[Emil Pažický|Emilovi Pažickom]]. Prvý gól v belasom drese strelil vo svojom druhom zápase práve proti Žiline* 4x naj. strelec, 6 hetrikov - stý gól [[AC Sparta Praha|Spartak Praha Sokolovo]] (4:0), prvý bombou po odrazenej lopte, druhý z otočky z 13 m, tretí hlavou**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dosť pohodlné víťazstvo | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1961 | mesiac = november | ročník = IX. | číslo = 224 | strany = 1,2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 3x vicemajster, 2x Čs. pohár S druhým a tretím ročníkom Čs. pohára sa spája kuriózna situácia, keď obidva vyhral [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] a to v priebehu dvoch týždňov. Vo finále II. ročníka v decembri 1962 remizoval Slovan s Duklou Praha 1:1 a opakovaný zápas sa hral pre nedostatok termínov až 17. júna 1963 v [[Brno|Brne]] s výsledkom 4:1, dva góly**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Čs. pohár do vitríny Slovana | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = júl | ročník = XI. | číslo = 142 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Už o týždeň neskôr sa hralo prvé finále III. ročníka [[SK Slavia Praha|Dynamo Praha]]-Slovan Bratislava (0:0), v odvete 31. júla 1963 „belasí“ deklasovali svojho súpera 9:0.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan - Dynamo 9:0 (3:0). Finále Čs. pohára vo futbale | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = august | ročník = XI. | číslo = 152 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Liga majstrov UEFA|Európsky pohár majstrov]] ako prvý čs. klub, 1955 [[KP Legia Warszawa|CWKS Varšava]]* === Repre === {{TCH|f|0|Československo}} reprezentoval 25×, strelil 10 gólov. V reprezentácii debutoval 11. mája 1952 v [[Bukurešť|Bukurešti]] proti {{ROU|f|0|Rumunsku}} (1:3), často bol jediným Slovákom v národnom mužstve. Moravčík zažiaril v roku [[1956]], keď sa výrazne podieľal na dvoch slávnych víťazstvách góly {{HUN|f|0|Maďarsku}} (4:2)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Geleta futbalistom roka | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1967 | mesiac = november | ročník = XXI. | číslo = 277 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a {{BRA|f|0|Brazílii}} (1:0) na posvätnej pôde [[Estádio do Maracanã|štadióna Maracaná]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Geleta futbalistom roka | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1967 | mesiac = november | ročník = XXI. | číslo = 277 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- |<center>1.||rowspan="2"|20. 5. 1956||rowspan="2"|[[Budapešť]]||rowspan="2"|{{HUN|f|1}}||rowspan="2"|<center>4:2||rowspan="2"|{{gól|27}}<br/> {{gól|55}}||rowspan="2"|Medzinárodný pohár |- |<center>2. |- |<center>3.||5. 8. 1956||[[Rio de Janeiro]]||{{BRA|f|1}}||<center>1:0||{{gól|53}}||priateľský |- |<center>4.||12. 8. 1956||[[Montevideo]]||{{URY|f|1}}||<center>1:2|||{{gól|76}}||priateľský |- |<center>5.||rowspan="2"|13. 10. 1957||rowspan="2"|[[Viedeň]]||rowspan="2"|{{AUT|f|1}}||rowspan="2"|<center>2:2||rowspan="2"|{{gól|5}} <br/> {{gól|7}}||rowspan="2"|Medzinárodný pohár |- |<center>6. |- |<center>7.||27. 10. 1957||[[Lipsko]]||{{DDR}} [[Nemecká demokratická republika|NDR]]||<center>4:1||{{gól|23}}||priateľský |- |<center>8.||13. 12. 1957||[[Káhira]]||{{EGY|f|1}}||<center>2:1||{{gól|84}}||priateľský |- |<center>9.||20. 9. 1958||[[Bratislava]]||{{CHE|f|1}}||<center>2:1||{{gól|49}}||Medzinárodný pohár |- |<center>10.||1. 5. 1960||[[Praha]]||{{AUT|f|1}}||<center>4:0||{{gól|26}}||priateľský |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- |rowspan="2"|<center>EPM||rowspan="2"|<center>1956/1957||predkolo||{{POL}} [[KP Legia Warszawa|CWKS Varšava]]||<center>4:0||<center>1 |- |1. kolo||{{CHE}} [[Grasshopper Club Zürich|Grasshopper]]||<center>1:0||<center>1 |- |rowspan="5"|<center>PVP||rowspan="3"|<center>1962/1963||rowspan="2"|1. kolo||rowspan="2"|{{CHE}} [[FC Lausanne-Sport|Lausanne-Sport]]||<center>1:1||<center>1 |- |<center>1:0||<center>1 |- |štvrťfinále||{{ENG}} [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]]||<center>2:0||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>1963/1964||1. kolo||{{FIN}} HPS Helsinki||<center>8:1||<center>2 |- |2. kolo||{{WAL}} Borough United||<center>3:0||<center>1 |} === Zdroje === *''Pepek – gólostrelec'', TIP, ročník VIII., 25/1976 *''Pepek, staň si k čiare!'', Šport, ročník XXXIII., 242/1981 == Tomáš Oravec == Budúci kanonier začínal s [[atletika|atletikou]], venoval sa viacbojom. Na jeseň 1999 bol s 19 gólmi najlepším strelcom dorasteneckej ligy,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Oravec neskóroval iba v troch kolách! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = novemeber | ročník = LII. | číslo = 270 | strany = 22 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v zimnej príprave ho vytiahol tréner Ján Zachar do A-mužstva, v jarnej časti debutoval** Prvý ligový gól strelil v zápase s [[FK Dubnica nad Váhom]], v 89. minúte po rohovom kope [[Vladislav Zvara|Vladislava Zvaru]] hlavou rozhodol o víťazstve 3 : 2.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri body ako dar novému trénerovi | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = máj | ročník = LIII. | číslo = 111 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v kariére pokračoval v [[MFK Ružomberok]], 2 góly v Prešove**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pod Čebraďom sa skoro udomácnil | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = september | ročník = LIV. | číslo = 209 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>**mužstvo obsadilo v sezóne 1999/2000 3. miesto v lige a vo finále [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenského pohára]] prehralo s [[FK Inter Bratislava|Interom Bratislava]] 0:1 až gólom v poslednej minúte Prvou zahraničnou zastávkou bola [[FK Viktoria Žižkov]], v [[1. česká futbalová liga|českej lige]] debutoval 8. februára 2002, v zápase s [[FK Teplice]] sa hneď presadil strelecky (3 : 1).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žižkov po výhře venku vede ligu | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/zizkov-po-vyhre-venku-vede-ligu.A020208_182635_fotbal_min | dátum vydania = 8. 2. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Viktorka v sezóne [[1. Gambrinus liga 2001/2002|2001/02]] siahala po titule, v poslednom kole však hrala so [[SK Slavia Praha|Slaviou Praha]] a prehrala, 3. v lige**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žižkov byl pět minut od titulu | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/zizkov-byl-pet-minut-od-titulu.A020510_200000_fotbal_mn | dátum vydania = 10. 5. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V nasledujúcej sezóne [[1. Gambrinus liga 2002/2003|2002/03]] pre zranenie absentoval celú jeseň, na jar strelil osem gólov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jarní kanonýr v zápasech na poháry nemyslí | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/jarni-kanonyr-v-zapasech-na-pohary-nemysli.A030407_210658_fotbal_ot | dátum vydania = 7. 4. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> dva z nich lídrovi tabuľky [[AC Sparta Praha|Sparte Praha]] (2 : 0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pražské derby v streleckej réžii Oravca | url = https://hnonline.sk/sport/42584-prazske-derby-v-streleckej-rezii-oravca | dátum vydania = 5. 5. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sparta na cestě za titulem klopýtla na Žižkově | url = https://www.sport.cz/clanek/moto-formule-1-sparta-na-ceste-za-titulem-klopytla-na-zizkove-7223 | dátum vydania = 3. 5. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Viktorka znovu tretia** V ankete najlepší cudzinec sezóny obsadil druhé miesto za [[Brazília|Brazílčanom]] [[Adauto]]m zo [[SK Slavia Praha|Slavie Praha]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec a Kisel v trojke najlepších legionárov v ČR | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-a-kisel-v-trojke-najlepsich-legionarov-v-cr/ | dátum vydania = 2. 6. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V Žižkove pôsobil Oravec tri sezóny s bilanciou 53 zápasov a 16 gólov. Ďalšími legionárskymi zastávkami v jeho kariére boli Admira Mödling<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tomáš Oravec je v Admire strelcom - záchranárom | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/tomas-oravec-je-v-admire-strelcom-zachranarom/ | dátum vydania = 11. 8. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Panionios a Boavista Porto.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec ´čiernym panterom´ - prestúpil do Boavisty Porto | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-ciernym-panterom-prestupil-do-boavisty-porto/ | dátum vydania = 10. 1. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Tomáš Oravec sa stal po [[Marián Zeman|Mariánovi Zemanovi]] a [[Marek Čech (1983)|Marekovi Čechovi]] tretím slovenským futbalistom v [[Primeira Liga|portugalskej lige]] - 11* zápasov, 6. miesto sklamanie* https://kosice.korzar.sme.sk/c/4488367/tomasovi-oravcovi-sa-v-porte-pacilo-len-keby-ho-v-boaviste-neodnaucili-strielat-goly.html Po návrate zo zahraničia pôsobil v [[FC Petržalka|Artmedii Petržalka]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec na dva roky do Artmedie Bratislava | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-na-dva-roky-do-artmedie-bratislava/ | dátum vydania = 29. 6. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> v sezóne [[Corgoň liga 2006/2007|2006/07]] sa stal s 16 gólmi kráľom strelcov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kráľom ligových strelcov v sezóne 2006/07 Tomáš Oravec | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/kralom-ligovych-strelcov-v-sezone-2006-07-tomas-oravec/ | dátum vydania = 31. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. v ďalšej sezóne [[Corgoň liga 2007/2008|2007/08]] sa tešil z double* majstrovského titulu <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Artmedia získala druhý titul, vypadol Trenčín | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/110326-artmedia-ziskala-druhy-titul-vypadol-trencin/ | dátum vydania = 20. 5. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Počas sezóny [[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] prestúpil do [[MŠK Žilina]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec definitívne v MŠK Žilina | url = https://www.mskzilina.sk/clanek.asp?id=Oravec-definitivne-v-MSK-Zilina-1734 | dátum vydania = 12. 3. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mskzilina.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> 2010 majster**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žilina opäť vládne slovenskému futbalu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/zilina-opat-vladne-slovenskemu-futbalu-2/ | dátum vydania = 10. 5. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Liga majstrov UEFA 2010/2011|Liga majstrov UEFA]] v play-off vyradili Spartu Praha (2 : 0, 1 : 0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = LM: Žilina vyhrala nad Spartou 2:0 a je blízko k hlavnej súťaži | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/111773-lm-zilina-vyhrala-nad-spartou-20-a-je-blizko-k-hlavnej-sutazi/ | dátum vydania = 29. 5. 2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovenský kat Sparty: Ztratit se dá všechno, ale my už to pustit nesmíme | url = https://www.idnes.cz/fotbal/pohary/slovensky-kat-sparty-ztratit-se-da-vsechno-ale-my-uz-to-pustit-nesmime.A100818_022542_fot_pohary_pes | dátum vydania = 18. 8. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> v skupine [[Chelsea FC]], [[Olympique Marseille]], [[FK Spartak Moskva]] bez bodu, Oravec bol autorom prvého gólu „šošonov“ v elitnej súťaži**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec: Gól ma potešil, no my sme hlavne radi, že sme ich nedostali viac | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/90403-oravec-gol-ma-potesil-no-my-sme-hlavne-radi-ze-sme-ich-nedostali-viac/ | dátum vydania = 16. 9. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeseň 2010 najlepší strelec s 10 gólmi**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec najlepším kanonierom jesennej časti CL | url = https://mskzilina.sk/clanek.asp?id=Oravec-najlepsim-kanonierom-jesennej-casti-CL-2378 | dátum vydania = 29. 11. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mskzilina.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Stý gól: [[FK Senica]] 1 : 2, koniec série 25 zápasov bez prehry**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Senica zrušila sériu žilinských futbalistov bez prehry, vyhrala 2:1 | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/senica-zrusila-seriu-zilinskych-futbalistov-bez-prehry-vyhrala-21/ | dátum vydania = 19. 11. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>** Čína**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kanonier Oravec odchádza zo Žiliny. Bude hrávať v Číne | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/110792-kanonier-oravec-odchadza-zo-ziliny-bude-hravat-v-cine/ | dátum vydania = 2. 3. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>**11/3**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = V Číne útočník Oravec vynikal, ale musel odísť | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/v-cine-utocnik-oravec-vynikal-ale-musel-odist/ | dátum vydania = 27. 7. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeseň 2011 [[FC Spartak Trnava]]** 14/3, gól v premiére Senici**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Gólová premiéra Oravca na tri body nestačila | url = https://www.trnavskyhlas.sk/c/2844-golova-premiera-oravca-na-tri-body-nestacila/golova-premiera-oravca-na-tri-body-nestacila/ | dátum vydania = 13. 8. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = trnavskyhlas.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>**Enosis Neon Paralimni === Reprezentačná kariéra === [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovensko U-21]] dva góly Macedónsku (2 : 0) v kvalifikácii ME 2002**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prvá vážna skúška na výbornú | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = september | ročník = LIV. | číslo = 203 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debutoval 15. augusta 2001 v Bratislave s {{IRN|f|0|Iránom}} (3 : 4), napriek prehre vydarený debut: dva góly v priebehu dvoch minút, oba hlavou, 18. min. po rohovom kope [[Vratislav Greško|Vratislava Greška]], 19. min. po centri [[Miroslav Karhan|Miroslava Karhana]]* V dejinách slovenského futbalu nájdeme len päť futbalistov, ktorí dokázali zaznamenať v reprezentačnej premiére viac ako jeden gól. Po [[Gejza Šimanský]], Ivan Mráz a František Karkó + [[Filip Šebo]] [https://futbalsfz.sk/sr-a-rekordy-a-zaujimavosti-vydarene-golove-debuty-vynimocny-hetrik-seba/ SR A – rekordy a zaujímavosti: Vydarené gólové debuty, výnimočný hetrik Šeba] == Tomáš Medveď == S futbalom začínal v [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]], pokračoval v mladšom doraste [[VSS Košice]], v roku 1989 sa stal v tejto kategórii majstrom Slovenska, vo finále o titul majstra Česko-Slovenska prehrali s [[FC Baník Ostrava]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ostravský príklad hodný nasledovania | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = august | ročník = XXIII. | číslo = 33 | strany = 20,21 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Mal necelých 17 rokov, keď debutoval v A-mužstve „strojárov“ v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej lige]], tréner [[Andrej Daňko]] mu dal šancu v októbri 1990 v zápase so Spojmi Bratislava (1 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Poštárske k.o. košickým VSS | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = október | ročník = XLIV. | číslo = 248 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Jeho kariéra pokračovala v [[FK Dukla Banská Bystrica|Dukle Banská Bystrica]], najskôr v doraste, v sezóne [[1. slovenská národná futbalová liga 1992/1993|1992/93]] bol už stabilným hráčom A-mužstva a streleckým objavom roka. Spolu s Ľubomírom Faktorom boli najlepší strelci Dukly, zaujímavosťou bolo, že všetkých osem gólov strelil na domácom ihrisku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trhač domácej siete. Predstavujeme nových prvoligistov: Dukla Banská Bystrica, druhé mužstvo I. SNFL | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 149 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dukla obsadila 2. miesto a stala sa účastníkom prvého ročníka samostatnej [[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1. slovenskej ligy 1993/94]]. V lige debutoval 14. augusta 1993 v 1. kole proti Lokomotíve Košice (0 : 0), prvý gól strelil 21. augusta 1993 proti [[FK Inter Bratislava|Interu Bratislava]] (1 : 3). V polovici sezóny prestúpil do Interu Bratislava, kde mal nahradiť kanoniera [[Ľubomír Luhový|Ľubomíra Luhového]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Na Pasienkoch sa mi páči“ | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = január | ročník = XLVIII. | číslo = 7 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól v žlto-čiernom drese strelil v 18. kole proti [[1. FC Košice]] (5 : 0). Inter obsadil v lige 2. miesto, v roku 1995 vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] aj [[Slovenský futbalový superpohár|Matičný Pribinov pohár]] aj s Medveďom v zostave po víťazstve 3 : 2 nad majstrovským Slovanom Medveď dal prvý gól v 7. minúte.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trofej koncentrovanejšiemu a bojovnejšiemu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | december | ročník = IL. | číslo = 586 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** PVP FC Valetta [[Real Zaragoza]] V polovici sezóny [[1. slovenská futbalová liga 1995/1996|1995/96]] prestúpil do klubu [[1. FC Košice]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Návrat stratených synov | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = január | ročník = L. | číslo = 3 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, kde odohral v jarnej časti 12 zápasov, skóroval raz v poslednom kole proti Banskej Bystrici. Na jeseň 1996 hosťoval v českom druholigovom klube Svit Zlín, na jar 1997 bol už hráčom [[ŠK Futura Humenné|Chemlonu Humenné]]. S ôsmimi gólmi bol najlepší strelec mužstva, v zápase s Duklou Banská Bystrica dosiahol hetrik pri prehre 3 : 6,**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dva góly za víťazstvo! Nezvyčajný primát | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = marec | ročník = LI. | číslo = 58 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Sezónu [[Mars superliga 1997/1998|1997/98]] začal na hosťovaní v Lokomotíve Košice, v piatich zápasoch stihol streliť dva góly proti [[Partizán Bardejov|BSC JAS Bardejov]] (3 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Medveď už splnil štvrtinu z kvóty | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = august | ročník = LI. | číslo = 190 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V septembri 1997 prestúpil do [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Medveď do Slovana, Malatinský pod Urpín | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = september | ročník = LI. | číslo = 211 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> pri premiére v novom drese dvakrát skóroval proti [[MŠK Žilina]] (4 : 0), s 8 gólmi sa stal najlepším strelcom belasých v sezóne. V sezóne [[Mars superliga 1998/1999|1998/99]] sa Slovan posilnil, do mužstva prišli reprezentanti [[Tibor Jančula]] a [[Jozef Majoroš]], Medveď odohral len tri zápasy titul** prejavila o jeho služby záujem [[FC Petržalka|Artmedia Petržalka]] Weiss** [[Mars superliga 1999/2000|1999/2000]] 14 gólov, tretí najlepší kanonier ligy** <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na víťaza sa čakalo do poslednej minúty | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = máj | ročník = LIV. | číslo = 115 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V januári 2000 bol na skúške v tureckom Bursaspore, v lete vo francúzskom klube [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]], nakoniec podpísal zmluvu s nemeckým SSV Ulm.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Medveď do Ulmu | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = júl | ročník = LIV. | číslo = 165 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 2000/01 odohral v [[2. nemecká futbalová liga|2. Bundeslige]] 23 zápasov, dal jeden gól, hneď v 1. kole proti MSV Duisburg (2 : 1), skóroval aj v [[DFB-Pokal|Nemeckom pohári]] proti [[FC Rot-Weiß Erfurt|RW Erfurt]] (2 : 0). návrat do Artmedie, 2002/03 - 2. v lige [[Pohár UEFA]], v poslednom kole Dubnica 1:0 gól <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Petržalka vybojovala pohárovú miestenku | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/petrzalka-vybojovala-poharovu-miestenku/?page=5 | dátum vydania = 18. 6. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>**[https://hnonline.sk/sport/18434-branu-do-poharovej-europy-si-otvorila-petrzalka Bránu do pohárovej Európy si otvorila Petržalka] [[Fehérvár FC|Videoton]], Lombard Pápa - 18 gólov kráľ strelcov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Maďarsko - I. liga - Medveď kráľom strelcov | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/madarsko-i-liga-medved-kralom-strelcov/ | dátum vydania = 26. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 4 góly Vasasu 6:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Medveď kraľuje kanonierom v Maďarsku | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112438-medved-kraluje-kanonierom-v-madarsku/ | dátum vydania = 19. 4. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112445-medved-je-lidrom-strelcov-madarskej-ligy/ Medveď je lídrom strelcov maďarskej ligy]* najlepší legionár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Medveď najlepším legionárom z krajín EÚ v Maďarsku | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/medved-najlepsim-legionarom-z-krajin-eu-v-madarsku/ | dátum vydania = 24. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> prvý Slovák v čínskej lige <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Medveď čaká na štyri platy z Číny | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/93236-medved-caka-na-styri-platy-z-ciny/ | dátum vydania = 30. 3. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* V slov. lige obliekal dresy 8 klubov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rekordy a rarity slovenskej futbalovej ligy | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/110256-rekordy-a-rarity-slovenskej-futbalovej-ligy/ | dátum vydania = 22. 2. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* stý gól za [[FK Dukla Banská Bystrica]] proti [[AS Trenčín]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Trenčania opäť s prázdnymi rukami, na prvú osmičku strácajú osem bodov | url = https://mytrencin.sme.sk/c/4780690/trencania-opat-s-prazdnymi-rukami-na-prvu-osmicku-stracaju-osem-bodov.html | dátum vydania = 18. 10. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mytrencin.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* Po skončení kariéry tréner [https://sport.aktuality.sk/c/179953/petrzalsky-futbal-opat-dycha/] a funkcionár, člen VV SFZ <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Konferencia SFZ – Za zástupcu hráčov do VV SFZ zvolili Tomáša Medveďa | url = https://futbalsfz.sk/konferencia-sfz-za-zastupcu-hracov-do-vv-sfz-zvolili-tomasa-medveda/ | dátum vydania = 28. 2. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, riaditeľ KLK <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tomáš Medveď sa stal riaditeľom Klubu ligových kanonierov | url = https://sport.aktuality.sk/c/348283/tomas-medved-sa-stal-riaditelom-klubu-ligovych-kanonierov/ | dátum vydania = 26. 7. 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Reprezentačná kariéra === Tomáš Medveď bol viakrát v širšom výbere mládežníckych reprezentácií Česko-Slovenska. Reprezentoval mužstvo [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovenska do 21 rokov]], 16. novembra 1993 nastúpil v [[Nováky|Novákoch]] v prvom oficiálnom zápase „dvadsaťjednotky“ proti [[Slovinské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovinsku U21]] (5 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Keď naostro – tak s ostrými! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = november | ročník = XLVII. | číslo = 268 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 19. apríla 1994 v [[Myjava|Myjave]] strelil gól reprezentácii Chorvátska do 21 rokov (1 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Po Slovincoch na lopatkách aj Chorváti | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = november | ročník = XLVIII. | číslo = 90 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1994 bol vo Výbere slovenskej ligy, ktorý remizoval 2 : 2 s [[Olympique Marseille]], v zápase striedal v 82. minúte [[Igor Bališ|Igora Bališa]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Olympique Marseille – Výber slovenskej ligy 2:2 (0:1) | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = august | ročník = XLVIII. | číslo = 167 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> == Tibor Mičinec == {{Infobox futbalista |meno = Tibor Mičinec |foto = Tibor_Mičinec_2013.JPG |prezývka = ''Barón'' |dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1958|10|10}} |rodné mesto = [[Kremnica]] |štát = [[Česko-Slovensko]] |pozícia = útočník |roky = 1974-1978<br/>1978-79<br /> 1979-80<br/>1980-86, 1992 <br /> 1987-1989 <br />1989-1991 <br />1991<br />1994-1995 <br />1995-1996 |kluby = [[FK Spišská Nová Ves|LB Spišská N.Ves]] <br/> VTJ Písek <br/> VTJ Tábor <br/>[[Bohemians 1905|Bohemians Praha]] <br /> [[FK DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]] <br />[[Omonia Nikózia]] <br />[[CD Logroñés]] <br />[[ŠVARC Benešov]]<br />[[Svit Zlín]] |zápasy(góly) = <br/><br /><br/>154{{0}}(52)<br />{{0}}74{{0}}(28)<br />{{0}}50{{0}}(20)<br />{{0}}{{0}}1{{0}}{{0}}(0)<br />{{0}}22{{0}}{{0}}(5)<br />{{0}}16{{0}}{{0}}(0) |národné mužstvo = {{CSK|f|1}} |reprezentačné roky = 1984-1987 |reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}7{{0}}{{0}}(1) }} S futbalom začínal ako žiak v Žiari nad Hronom, [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskú národnú ligu]] hral za [[FK Spišská Nová Ves|LB Spišská Nová Ves]], kde ho trénoval legendárny prešovský kanonier [[Ladislav Pavlovič]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Znova medzi ligovou elitou | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1977 | mesiac = jún | ročník = XXX. | číslo = 151 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Počas vojenčiny pôsobil najskôr v mužstve VTJ Písek, po roku vo VTJ Tábor v Českej národnej lige, kde si ho vyhliadli pozorovatelia Bohemiansu Praha,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zatiaľ zakríknutý dobrák... | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1980 | mesiac = máj | ročník = XII. | číslo = 37 | strany = 13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> klubu ktorý patril v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch minulého storočia]] k špičke [[česko-slovenská futbalová liga|československej ligy]]. Mičinec debutoval v lige 27. augusta 1980 proti [[FC Zbrojovka Brno|Zbrojovke Brno]] (1 : 2), prvé dva ligové góly strelil v 5. kole v zápase proti [[ŠK Slovan Bratislava|Slovanu Bratislava]] (3 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Norma chlapcov od Botiča | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1980 | mesiac = september | ročník = XXXII. | číslo = 218 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Hneď vo svojej prvej sezóne bol s 10 gólmi najlepším strelcom Bohemiansu, skóroval aj v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]] proti [[Ipswich Town FC|Ipswichu Town]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mičinec sa mohol presláviť... | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1980 | mesiac = jún | ročník = XXII. | číslo = 263 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bohemians obsadil v tabuľke tretie miesto, v nasledujúcej sezóne obhájil bronzovú priečku a v sezóne 1982/83 získal historický majstrovský titul,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bohemians poprvé mistrem | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/6/13/8.png | dátum vydania = 13. 6. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> čo je dodnes najväčší úspech klubu. Mužstvo hralo atraktívny útočný futbal,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ve znamení klokana | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/6/21/8.png | dátum vydania = 21. 6. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> na domácom ihrisku rozdávali súperom nádielky, jediné zaváhanie so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] (0 : 2) ukončilo sériu 39 zápasov bez prehry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Překvapení ve Vršovicích | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/3/14/8.png | dátum vydania = 14. 3. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>. Mičinec odohral v majstrovskej sezóne pre zranenie len 12 zápasov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Predsatvujeme nového majstra ČSSR vo futbale | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1983 | mesiac = jún | ročník = XXXVII. | číslo = 144 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> „Klokanom“ sa darilo aj v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]], keď sa bez prehry prebojoval až do semifinále. Postupne vyradili Admiru Wacker Viedeň, [[AS Saint-Étienne]] - Mičinec dal gól v jednom z najkrajších zápasov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Francouzi odjíždí z Ďolíčku s prázdnou | url = https://www.cestazatitulem.cz/index.php/vysledky-pohar-uefa/2-kolo-doma | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = cestazatitulem.cz | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Klokani ďalej, Baník dofáral | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1982 | mesiac = november | ročník = XXXVI. | číslo = 262 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Servette FC|Servette Ženeva]] a [[Dundee United FC|Dundee United]]. V dvojzápase o postup do finále bol neskorší víťaz pohára [[RSC Anderlecht|Anderlecht Brusel]] (0:1, 1:3) nad ich sily.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zázrak se nekonal, Bohemka skončila v semifinále Poháru UEFA | url = https://www.cestazatitulem.cz/index.php/vysledky-pohar-uefa/semifinale-venku | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = cestazatitulem.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1984/85 vyradili v Pohári UEFA slávny [[Ajax Amsterdam]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Před 25 lety jsme vyřadili Ajax Amsterdam | url = https://www.bohemians.cz/clanek/9834/pred-25-lety-jsme-vyradili-ajax-amsterdam | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bohemians.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> s vychádzajúcimi hviezdami [[Marco van Basten]], [[Frank Rijkaard]], [[Ronald Koeman]], v 3. kole vypadli s [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamom Hotspur]]. Ďalší titul mohol Bohemians získať v sezóne 1984/85. Po jeseni bol prvý,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prim hráli Bohemians | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1984/12/11/8.png | dátum vydania = 11. 12. 1984 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> v 20. kole viedol tabuľku s náskokom 5 bodov, dve kolá pred koncom bol stále v čele. V poslednom zápase hostila ''Bohemka'' [[FC Spartak Trnava|Trnavu]] a keďže [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] prehrala v [[FK Dukla Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], stačilo im remizovať. V nervóznom zápase boli štyria hráči vylúčení, Mičinec za vzájomné okopávanie spolu s Trnavčanom Ekhardtom. Bohemians napriek veľkej prevahe nedokázal streliť gól, prehral 0:1 a skončil druhý za Spartou len o skóre <ref>.{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dramatický, ale nepěkný závěr nejvyšší soutěže v kopané. Sparta titul obhájila. Drtivá převaha Bohemians bez efektu | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1985/6/20/8.png | dátum vydania = 20. 6. 1985 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V polovici sezóny 1986/87 prestúpil Mičinec do [[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]], jeho prestup bol udalosťou číslo 1 na česko-slovenskej ligovej scéne.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = DAC Dunajská Streda: S Mičincom v útoku | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = marec | ročník = XIX. | číslo = 10 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Hneď v prvom zápase skóroval v 1. minúte proti RH Cheb <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = MÔJ NAJ GÓL ZA DAC: TIBOR MIČINEC | url = https://www.dac1904.sk/sk/clanek.asp?id=Moj-NAJ-gol-za-DAC-Tibor-Micinec-5228 | dátum vydania = 20. 5. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ =dac1904.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V mužstve zo [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]] pôsobil dve a pol sezóny, dvakrát bol najlepším strelcom klubu v sezónach, v ktorých obsadili 4. resp. 3. miesto v tabuľke. V roku [[1987]] vyhrali [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] i [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Česko-slovenský pohár]] bez toho, že by vo finálových zápasoch dali gól. Vo finálových zápasoch s [[FC Nitra|Plastikou Nitra]] resp. Spartou Praha boli úspešnejší v [[penaltový rozstrel|penaltových roszstreloch]]. Najmä víťazstvo nad favorizovanou Spartou vo finále v [[Kopřivnice|Kopřivnici]] bolo senzáciou. Sparta mala mužstvo plné reprezentantov, zápas bez gólov mal veľmi dobrú úroveň najmä v predĺžení, bombu Mičinca vyrazil brankár Stejskal, v penaltovom rozstrele Mičinec nezaváhal, naopak Sparťania zlyhali, o triumfe DAC rozhodol [[Peter Fieber]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Čs. pohár na Žitný ostrov | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/6/22/8.png | dátum vydania = 22. 6. 1987 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sladká odmena za peknú sezónu | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = jún | ročník = XIX. | číslo = 26 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vrcholom boli zápasy Pohára UEFA s [[FC Bayern München|Bayernom Mníchov]], vonku 1:3 Mičinec prihral na gól Szabanovi,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škoda promarněných šancí. Pohár UEFA: Bayern Mnichov-DAC Dunajská Streda 3:1 | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1988/10/27/8.png | dátum vydania = 27. 10. 1988 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> doma za stavu 0:2 prestrelil bránu** [http://www.fcdac1904.com/Archiv/1988_89/88_89_UEFA_2.kolo1_Bayern-DAC.htm] [[La Liga]] CD Logroñés 1 zápas proti [[Real Sociedad]] 15. 12. 1991, v [[Copa del Rey|Španielskom pohári]] 1 gól <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nikdy viac do Španielska! | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = január | ročník = XXIV. | číslo = 4 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>[https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=513953] [[AC Omonia]] 20 gólov, P-UEFA vyradili Slaviu Sofia 2 góly Bohemka stý gól proti Unionu Cheb, Benešovu vystrieľal postup do 1. ligy, najlepší strelec II. ligy (18 gólov)* === Reprezentačná kariéra === {{TCH|f|0|Česko-slovensko}} reprezentoval v siedmich zápasoch, debutoval 7. apríla 1984 vo [[Verona|Verone]] v priateľskom stretnutí s {{ITA|f|0|Talianskom}} (1 : 1). V neúspešnej kvalifikácii MS 1986 nastúpil päťkrát, pri víťazstve 2 : 1 nad {{SWE|f|0|Švédskom}} padli obidva góly po jeho akciách. V 41. minúte sa vtipne uvoľnil a polovysoká lopta, po súboji pred bránou súpera si Švédi dali vlastný gól. V 68. minúte Mičincovu strelu z voleja vyrazil brankár Ravelli a Vízek hlavičkou strelil víťazný gól* [https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1985/10/17/8.png Vítězství nad silným soupeřem]. Jediný gól strelil 27. októbra 1987 v [[Bratislava|Bratislave]] proti {{POL|f|0|Poľsku}} (3 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Orlica odletela bez koristi | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = november | ročník = XIX. | číslo = 45 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V 12. minúte striedal Zdeňka Nehodu, pre ktorého to bol rekordný 90. štart a rozlúčkový zápas v reprezentácii. V 47. minúte zvýšil na 2:1 hlavou po centri Levého === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Bohemians Praha (7) |- |rowspan="5"|<center>Pohár UEFA||<center>1980/1981||2. kolo||{{ENG}} [[Ipswich Town FC|Ipswich Town]]||<center>2:0||<center>1 |- |<center>1982/1983||2. kolo||{{FRA}} [[AS Saint-Étienne]]||<center>4:0||<center>1 |- |<center>1984/1985||1. kolo||{{CYP}} Apollon Limassol||<center>6:1||<center>3 |- |rowspan="2"|<center>1985/1986||1. kolo||{{HUN}} [[Győri ETO FC|Rába ETO Győr ]]||<center>4:1||<center>1 |- |2. kolo||{{DEU}} [[1. FC Köln]]||<center>2:4||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za DAC Dunajská Streda (4) |- |rowspan="2"|<center>PVP||rowspan="2"|<center>1987/1988||predkolo||{{CYP}} AEL Limassol||<center>5:1||<center>2 |- |1. kolo||{{CHE}} [[BSC Young Boys|Young Boys Bern]]||<center>2:1||<center>1 |- |<center>Pohár UEFA||<center>1988/1989||1. kolo||{{SWE}} Östers IF||<center>6:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Omoniu Nikózia (2) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>1990/1991||rowspan="2"|1. kolo||rowspan="2"|{{BGR}} Slavia Sofia||<center>1:2||<center>1 |- |<center>4:2||<center>1 |} == Jozef Kožlej == Rodák zo [[Stropkov]]a prišiel v roku 1989 do dorastu [[1. FC Tatran Prešov|Tatrana Prešov]]. Ako 17-ročný debutoval v [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] 3. marca 1991 proti Bohemiansu Praha, prvý gól strelil 9. júna 1991 Spartaku Hradec Králové, prispel ním k vysokému víťazstvu 5:0. S Prešovom získal svoju prvú trofej, [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] 1992, vo finále vyhrali nad [[FK Lokomotíva Košice]] 2:0<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na prešovskú nôtu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = máj | ročník = XLVI. | číslo = 112 | strany = 1,8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, finále Sparta<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prešov – Sparta 1:2 (0:1). Česko-slovenský pohár do Prahy | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XLVI. | číslo = 133 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** V sezóne 1992/93 zaznamenal svoj prvý hetrik proti [[FC Spartak Trnava|Spartaku Trnava]] (7:1),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Raz to muselo prísť! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = október | ročník = XLVI. | číslo = 254 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> na jar hral už za [[AC Sparta Praha|Spartu Praha]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sparta rýchlejšia ako Dortmund | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = február | ročník = XLVII. | číslo = 26 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól 10. apríla 1993 Interu (3 : 1)** s ktorou vyhral posledný federálny titul aj [[Pohár FAČR|Český pohár]], vo finále posledného ročníka [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Česko-slovenského pohára]] však prehrala Sparta nečakane vysoko 1:5 s [[1. FC Košice]]. Ďalšie dva majstrovské tituly získal už v samostatnej [[1. česká futbalová liga|českej lige]]**1994, v poslednom kole dva góly Chebu**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Veľkolepé oslavy | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = december | ročník = XLVIII. | číslo = 134 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1994/95 obliekol dresy troch mužstiev, perličkou je, že v troch kolách za sebou hral vždy v inom klube. Sparta ho vymenila za Lokvenca do Hradca Králové, kde odohral jediný zápas, v ďalšom kole už nastúpil za [[FK Viktoria Žižkov|Viktoriu Žižkov]]*<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V troch kolách za tri kluby? | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = október | ročník = XLVIII. | číslo = 242 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> - finalista pohára 1995*, 1994 so Spartou finále* V sezóne 1996/97 sa vrátil do [[Niké liga|slovenskej ligy]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najvyššie ciele vicemajstra | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = jún | ročník = L. | číslo = 148 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v [[1. FC Košice]] získal majstrovský titul, keď z ligového trónu zosadili po trojročnej nadvláde Slovan. Svoju dominanciu nad belasými potvrdili aj vysokým víťazstvom 5:0 v [[Slovenský futbalový superpohár|Slovenskom Superpohári]]**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Potlesk majstrovi za víťazstvo i hru | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = júl | ročník = LI. | číslo = 166 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 4 góly Prešovu (5 : 0)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Štyri góly Jozefa Kožleja | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = máj | ročník = LI. | číslo = 102 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Kožlej sa stal s 22 gólmi kráľom strelcov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Potlesk majstrovi za víťazstvo i hru | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = júl | ročník = LI. | číslo = 166 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Košičania si ako prvý slovenský klub vybojovali postup do skupinovej fázy [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] v sezóne 1997/98, [[FK Spartak Moskva|Spartak Moskva]] gól**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Do odvety aj s nádejou | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = august | ročník = LI. | číslo = 187 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v skupine [[Manchester United]], [[Juventus FC|Juventus Turín]], [[Feyenoord Rotterdam]] bez bodu* Obhájili titul, vo finále Slovenského pohára i Superpohára prehrali s Trnavou* Na jar 1999 pôsobil v 2. bundeslige v klube [[Greuther Fürth|SpVgg Greuther Fürth]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kožlej na hosťovanie do Nemecka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = december | ročník = LII. | číslo = 301 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> odkiaľ sa vrátil do Košíc. Od sezóny 2000/01 pôsobil šesť a pol sezóny na Cypre, v troch kluboch* Olympiakos Nikózia 2. miesto v lige, vybojoval účasť v Pohári UEFA po 24 rokoch <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jozef Kožlej vybojoval pre Olympiakos Nikózia účasť v pohárovej Európe po 24 rokoch! | url = https://korzar.sme.sk/c/4697771/jozef-kozlej-vybojoval-pre-olympiakos-nikozia-ucast-v-poharovej-europe-po-24-rokoch.html | dátum vydania = 15. 5. 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Kožlej 15 gólov najlepší strelec mužstva a 4. v lige <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Cyprus, 2000-01 | url = https://top15goalscorers.blogspot.com/2014/12/cyprus-2000-01.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = top15goalscorers.blogspot.com | miesto = | jazyk = }}</ref>. Vyradili prekvapujúco maďarský Dunaferr Kožlej dva góly <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = J. Kožlej sa v strašných podmienkach na futbal blysol excelentnou hlavičkou pod brvno | url = https://korzar.sme.sk/c/4688114/j-kozlej-sa-v-strasnych-podmienkach-na-futbal-blysol-excelentnou-hlavickou-pod-brvno.html | dátum vydania = 11. 8. 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbal: Kožlej pomohol Nikózii k postupu do 1. kola Pohára UEFA | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-kozlej-pomohol-nikozii-k-postupu-do-1-kola-pohara-uefa/ | dátum vydania = 24. 8. 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* 2001/02 dal 20 gólov, kolo pred koncom hetrik Doxa 5:1 najlepší strelec <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = "Cyperčan" J. Kožlej dosiahol hetrik, stále vedie v tabuľke strelcov | url = https://korzar.sme.sk/c/4659965/cypercan-j-kozlej-dosiahol-hetrik-stale-vedie-v-tabulke-strelcov.html | dátum vydania = 23. 4. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, v poslednom kole ho predstihol Poliak Kowalczyk 5 gólov* [https://legia.net/news/piec-bramek-wojciecha-kowalczyka-apoel-mistrzem-cypru/72753] Omonia Nikózia - 2003/04 kráľ stelcov [https://top15goalscorers.blogspot.com/2017/11/cyprus-2003-04.html], pohár 2005, Superpohár 2005 2007 prestup do AE Larissa, PAOK Solún (3:1) vyrovnal Adamca <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kožlej vyrovnal Adamcov gólový rekord | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/118267-kozlej-vyrovnal-adamcov-golovy-rekord/ | dátum vydania = 26. 2. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Grécky pohár vo finále strelil gól hlavou už v 3. minúte [[Panathinaikos FC]] 2:1 [https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-ma-grecky-pohar/ Kožlej má Grécky pohár] [https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-ziskal-piaty-pohar-vo-stvrtej-krajine/ Kožlej získal piaty pohár vo štvrtej krajine]* Pohár UEFA skupina, hral proti [[AZ Alkmaar]], [[1. FC Norimberg]] dal gól <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Norimberg poslal ďalej Mintál! | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121624-norimberg-poslal-dalej-mintal/ | dátum vydania = 20. 12. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* 2008/09 nováčik Thrasyvoulos Fylis, historicky prvý gól klubu v gréckej lige, hneď hetrik proti OFI Kréta (3:1)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kožlej o novinároch: Šialenstvo, toto som ešte nezažil | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-o-novinaroch-sialenstvo-toto-som-este-nezazil/ | dátum vydania = 23. 10. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Hráčsku kariéru ukončil v 2. gréckej lige [https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/119565-kozlej-ukoncil-karieru/] === Reprezentačná kariéra === Reprezentoval ČSFR 21,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Desaťminútovka zo zlého sna! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = marec | ročník = XLVIII. | číslo = 57 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> štvrťfinále ME 1994 Taliansko (0 : 3), Slovensko 21* {{SVK|f|0}} 26/3, prvý zápas 23. októbra 1996 {{FRO|f|0}} (3 : 0), v 68. minúte striedal Igora Bališa**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kožlej medzi jankechovcov! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = október | ročník = L. | číslo = 244 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, prvý gól {{BOL|f|0|Bolívii }} (1 : 0) === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- |<center>1.||2. 2. 1997||Cochabamba||{{BOL|f|1}}||<center>1:0||{{gól|83}}||priateľský |- |<center>2.||rowspan="2"|14. 5. 2002||rowspan="2"|[[Prešov]]||rowspan="2"|{{UZB|f|1}}||rowspan="2"|<center>4:1||rowspan="2"|{{gól|47}} <br/> {{gól|79}}||rowspan="2"|priateľský |- |<center>3. |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za 1. FC Košice (3) |- |<center>Pohár UEFA||<center>1996/1997||1. predkolo||{{ALB}} [[Teuta Durrës]] ||<center>4:1||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>Liga majstrov||<center>1997/1998||2. predkolo||{{RUS}} [[FK Spartak Moskva|Spartak Moskva]]||<center>2:1||<center>1 |- |<center>1998/1999||1. predkolo||{{NIR}} FC Cliftonville||<center>8:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Olympiakos Nikózia (2) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2001/2002||rowspan="2"|1. predkolo||rowspan="2"|{{HUN}} Dunaferr||<center>2:2||<center>1 |- |<center>4:2||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Omoniu Nikózia (3) |- |rowspan="3"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2004/2005||1. predkolo||{{MKD}} FK Sloga Jugomagnat||<center>4:0||<center>1 |- |2. predkolo||{{BGR}} CSKA Sofia||<center>1:1||<center>1 |- |<center>2005/2006||1. predkolo||{{MLT}} Hibernians||<center>3:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za AE Larissa (1) |- |<center>Pohár UEFA||<center>2007/2008||skupina||{{DEU}} [[1. FC Norimberg]]||<center>1:3||<center>1 |} ==Basketbalisti storočia== '''Basketbalisti storočia''' bola anketa [[Slovenská basketbalová asociácia|Slovenskej basketbalovej asociácie]], v ktorej hlasovali tréneri, novinári a funkcionári v kategóriach Basketbalisti storočia a Tréneri storočia. Výsledky ankety boli slávnostne vyhlásené [[27. december|27. decembra]] [[2000]] v [[Lučenec|Lučenci]] v hoteli Reduta v rámci ankety [[Basketbalista roka]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší v storočí: Kropilák a Kotočová | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = december | ročník = LIV. | číslo = 298 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ===Basketbalisti storočia=== {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Basketbalisti storočia !Body |- |<center>1.<center>||[[Stanislav Kropilák]]||<center>218 |- |<center>2.<center>||[[Richard Petruška]]||<center>76 |- |<center>3.<center>||[[Gustáv Herrmann]]||<center>71 |- |<center>4.<center>||[[Peter Rajniak]]||<center>68 |- |<center>5.<center>||[[Oto Matický]]||<center>67 |- |<center>6.<center>||[[Gustáv Hraška]]||<center>56 |- |<center>7.<center>||[[Boris Lukášik]]||<center>54 |- |<center>8.<center>||[[Juraj Žuffa]]||<center>35 |- |<center>9.<center>||[[Dušan Lukášik]]||<center>22 |- |<center>10.<center>||[[Ján Hluchý]] ||<center>18 |} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Basketbalistky storočia !Body |- |<center>1.<center>||[[Anna Kotočová]]||<center>164 |- |<center>2.<center>||[[Erika Burianová-Dobrovičová]]||<center>122 |- |<center>3.<center>||[[Andrea Kuklová]]||<center>70 |- |<center>4.<center>||[[Božena Miklošovičová-Štrbáková]]||<center>67 |- |<center>5.<center>||[[Eva Petrovičová]]||<center>55 |- |<center>6.<center>||[[Iveta Bieliková]]||<center>32 |- |<center>7.<center>||[[Zora Brziaková]]||<center>30 |- |<center>8.<center>||[[Yvetta Polláková]]||<center>22 |- |rowspan="2"|<center>9.-10.||[[Irena Rajniaková]]||<center>21 |- |[[Nataša Dekanová]]||<center>21 |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ===Tréneri storočia=== {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Kategória tréner mužov !Body |- |<center>1.<center>||[[Gustáv Herrmann]]||<center>20 |- |<center>2.<center>||[[Ján Hluchý]]||<center>17 |- |<center>3.<center>||Miroslav Rehák||<center>8 |} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Kategória tréner žien !Body |- |<center>1.<center>||[[Natália Hejková]]||<center>27 |- |<center>2.<center>||[[Ján Hluchý]]||<center>16 |- |<center>3.<center>||Jozef Hodál||<center>2 |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ==Ján Hluchý== {{Infobox Osobnosť |Meno = Ján Hluchý |Portrét = |Popis = slovenský basketbalista |Veľkosť obrázka = |Dátum narodenia = [[7. február]] [[1925]] |Miesto narodenia = [[Nové Mesto nad Váhom]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1995|7|13|1925|2|7}} |Miesto úmrtia = [[Bratislava]] }} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}}}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeva 1946]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}} (tréner)}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá sveta v basketbale|Majstrovstvá sveta]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1959|Moskva 1959]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSR]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1971|Brazília 1971]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSSR]]}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1960|Sofia 1960]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSR]]}} {{Infobox koniec}} '''Ján Hluchý''' (* [[7. február]]a [[1925]], [[Nové Mesto nad Váhom]] – † [[13. júl]]a [[1994]]) bol slovenský basketbalový hráč, tréner a funkcionár, reprezentant Československa, majster Európy 1946. ===Kariéra=== Hrával za kluby YMCA Bratislava (1943-1945), ŠK Železničiari Bratislava (1945-1950) a ATK Praha (1950-1951). V reprezentácii {{TCH|bm|0|Československa}} odohral 28 zápasov, v [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeve 1946]] sa stal majstrom Európy, v zlatom tíme bol jedným zo štvorice Slovákov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zlatý triumf ženevský | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1981 | mesiac = máj | ročník = XXVI. | číslo = 18 | strany = 18,19 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ešte počas hráčskej kariéry sa začal venovať trénerskej činnosti. Trénoval mužov i ženy Jednoty Košice, mužov ATK Praha a ŠK Železničiari Bratislava. Trinásť rokov viedol ženy Lokomotívy Bratislava, ktoré sa pod jeho vedením prepracovali k špičkovým ligovým družstvám, trikrát sa stali vicemajsterkami [[Česko-slovenská basketbalová liga žien|česko-slovenskej basketbalovej ligy]] (1962, 1965, 1968). Úspešne pôsobil aj v zahraničí, s mužmi UBSC Viedeň vyhral sedemkrát titul majstra Rakúska, reprezentáciu Rakúska priviedol na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1977|ME 1977]]. Reprezentáciu žien {{TCH|bz|0|Česko-Slovenska}} viedol v rokoch 1959 – 1960 a 1970 – 1971. Na [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1959|MS 1959 v Moskve]] bol jeden z dvojice trénerov bronzového družstva ČSR, bronz získal aj na [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1960|ME 1960 v Sofii]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Aj v Sofii tretie | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1960 | mesiac = jún | ročník = V. | číslo = 24 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Najväčší úspech dosiahol na [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1971|MS 1971 v Brazílii]], kde sa stali čs. basketbalistky vicemajsterkami sveta.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Striebro v Sao Paule má cenu zlata. Brazílsky šampionát očami trénera ing. J. Hluchého | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1971 | mesiac = jún | ročník = XXIV. | číslo = 150 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bohatú trénerskú kariéru zavŕšil v sezóne 1988/89, keď viedol mužov [[BC Prievidza]]. Družstvo bez jediného reprezentanta, ktoré základ tvorili tridsiatnici, motivoval s filozofiou, že aj v zrelom basketbalovom veku môžu byť lepší ako tí druhí.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kmeť s duchom moderny | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = február | ročník = XXXIV. | číslo = 6 | strany = 6,7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Hráčom vrátil sebadôveru, družstvo sa zlepšilo v obrannej činnosti<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Otázniky a výkričníky. Komentujeme basketbalovú ligu mužov | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = január | ročník = XLIII. | číslo = 20 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a výsledkom bol histrorický majstrovský titul v [[Česko-slovenská basketbalová liga mužov|česko-slovenskej lige]] pre BC Prievidza.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Majstrom ČSSR sa stal BC Prievidza | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = marec | ročník = XLIII. | číslo = 67 | strany = 1,4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Keď počúvli Hluchého | periodikum = Život | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = apríl | ročník = XXXIX. | číslo = 14 | strany = 8,9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V ankete o [[Basketbalisti storočia (Slovensko)|najlepšieho slovenského trénera v 20. storočí]] obsadil 2. miesto v kategórii mužov aj žien<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Obojživelník“ vyššie so ženami. Denník Šport vybral dvadsať výnimočných slovenských trénerských osobností | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2015 | mesiac = apríl | ročník = 69 | číslo = 87 | strany = 28 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, v kategórii Hráč storočia bol na desiatom mieste. Ján Hluchý bol historicky prvý prezident [[Slovenská basketbalová asociácia|SBA]] v období 17. 2. 1990 – 13. 7. 1994. ===Úspechy a ocenenia=== * majster Európy 1946 * člen Siene slávy slovenského basketbalu '''Trénerské úspechy''' * 2. miesto na MS 1971 s družstvom žien Česko-Slovenska * 3. miesto na MS 1959 s družstvom žien Česko-Slovenska * 3. miesto na ME 1960 s družstvom žien Česko-Slovenska * víťaz čs. ligy mužov 1989 s BC Prievidza * 3× 2. miesto v čs. lige žien s Lokomotívou Bratislava * 7× majster Rakúska s mužmi UBSC Viedeň * 2. miesto v ankete Tréner storočia v kategórii mužov i žien ==Gustáv Herrmann== {{Infobox Osobnosť |Meno = Gustáv Herrmann |Portrét = |Popis = slovenský basketbalista |Veľkosť obrázka = |Dátum narodenia = [[16. marec]] [[1920]] |Miesto narodenia = [[Trnava]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|2010|3|31|1920|3|16}} |Miesto úmrtia = [[Bratislava]] }} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}}}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeva 1946]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1947|Praha 1947]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}} (tréner)}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1957|Sofia 1957]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1959|Istanbul 1959]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox koniec}} '''Gustáv Herrmann''' bol slovenský basketbalový hráč, tréner a funkcionár, reprezentant Československa, majster Európy 1946. ===Kariéra=== Hrával za kluby Vinnetou Bratislava, YMCA Bratislava, ŠK Bratislava a Slávia Bratislava. [[23. november|23. novembra]] [[1935]] bol aktérom prvého oficiálneho zápasu v [[basketbal]]e na [[Slovensko|Slovensku]], keď v [[YMCA (budova v Bratislave)|telocvični YMCA v Bratislave]] nastúpili proti sebe družstvá Vinnetou a King s výsledkom 7:4. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Fakty a súvislosti. Básnik Andrej Plávka ako rozhodca | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = november | ročník = LIV. | číslo = 270 | strany = 39 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1940 získal titul majstra Slovenska s družstvom ŠK Bratislava. V reprezentácii {{TCH|bm|0|Československa}} odohral 23 zápasov, v [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeve 1946]] sa stal majstrom Európy, v zlatom tíme bol jedným zo štvorice Slovákov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlato spod košov po vojne nečakal nik. Získali ho aj štyria Slováci | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/96967-zlato-spod-kosov-po-vojne-necakal-nik-ziskali-ho-aj-styria-slovaci/ | dátum vydania = 20. 7. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1947|ME 1947 v Prahe]] bol členom strieborného družstva ČSR. V rokoch 1956-1959 viedol čs. reprezentáciu mužov, <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kapitán spod košov. Denník Šport vybral dvadsať výnimočných slovenských trénerských osobností | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2015 | mesiac = apríl | ročník = 69 | číslo = 87 | strany = 28 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> s ktorou získal bronz na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1957|ME 1957 v Sofii]] a striebro na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1959|ME 1959 v Istanbule]]. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Z Istanbulu vezieme striebro | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1959 | mesiac = jún | ročník = IV. | číslo = 127 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ako tréner viedol družstvá Náuka Bratislava (1952), Slávia SVŠT Bratislava (1953-1967), bol aj trénerom mládeže v [[BK Inter Bratislava|Interi Bratislava]] (1985-1995). V zahraničí pôsobil v [[Kuvajt]]e (1967-1972), v [[Tunisko|Tunisku]] (1983-1984), v Rakúsku viedol ženy Unionu Viedeň (1975/76). Gustáv Herrmann bol zakladateľom [[basketbal]]ovej [[metodika|metodiky]] na Slovensku, pôsobil ako [[pedagóg]] na [[Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave|FTVŠ UK v Bratislave]] (1947-1985). Zastával rôzne funkcie v československom, slovenskom aj medzinárodnom basketbale, kde pôsobil ako komisár [[FIBA]]. V ankete o najlepšieho basketbalistu storočia na Slovensku obsadil tretie miesto, zvolili ho za trénera storočia v kategórii tréner mužov. ===Úspechy a ocenenia=== * majster Európy 1946 * 2. miesto na ME 1947 (hráč) a ME 1959 (tréner) * 3. miesto na ME 1957 (tréner) * 3. miesto v ankete Basketbalista storočia na Slovensku * Tréner storočia v kategórii tréner mužov * člen Siene slávy slovenského basketbalu * Strieborné kruhy SŠOV == Najúspešnejší športovci Slovenska == V ére Československa sa okrem ankety o [[Športovec roka (Česko-Slovensko)|najlepšieho športovca roka v Československu]] (1959 až 1992) vyhlasovala v určitých obdobiach aj anketa o najlepšieho športovca Slovenska. Anketa mala rôzne podoby aj názvy, cieľom však bolo určiť najlepšieho či najúspešnejšieho športovca v danom roku. V roku 1958 vyhlásil denník Československý šport anketu, v ktorej hlasovali čitatelia. Anketa sa stretla s veľkým ohlasom, do redakcie ** Prvý krát oficiálne vyhlásenie naj. športovcov za rok 1972 Klub slov. šport. novinárov v Handlovej** V 50. rokoch začala s oceňovaním naj. slov. športovcov redakcia denníka Smena, ktorú po 17 rokoch vystriedal Klub slov. šport. novinárov. 1982 prišlo odporúčanie, aby sa od slov. "separovania" upustilo. Znovuzrodenie ankety 1990 Blažek, 1991 Železný** <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vyhlásenie najúspešnejších športovcov Slovenska za rok 1992 | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = január | ročník = XLVII. | číslo = 4 | strany = 7-9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ===1958=== Poradie najlepších športovcov vzniklo na základe hlasovania čitateľov <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = 10 najúspešnejších športovcov na Slovensku v roku 1958 | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1959 | mesiac = január | ročník = VII. | číslo = 5 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]] |- |<center>2.||[[Marta Skupilová]]||[[plávanie]] |- |<center>3.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |- |<center>4.||[[Imrich Stacho]]||[[futbal]] |- |<center>5.||Ladislav Čepčiansky||[[kanoistika]] |- |<center>6.||Walter Renner||[[cyklistika]] |- |<center>7.||Vladimír Černý||[[moderný päťboj]] |- |<center>8.||Jozef Gábriš||[[letecké modelárstvo]] |- |<center>9.||[[Pavol Molnár]]||[[futbal]] |- |<center>10.||Ľudmila Mohrová||[[lyžovanie|alpské lyžovanie]] |} ===1962=== Rebríček zostavil redakčný kolektív denníka Československý šport <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Desať najlepších na Slovensku | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1962 | mesiac = december | ročník = X. | číslo = 258 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Viliam Schrojf]]||[[futbal]] |- |<center>2.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]] |- |<center>3.||Mária Stančíková||[[parašutizmus]] |- |<center>4.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>5.||[[Pavel Schmidt]]||[[veslovanie]] |- |<center>6.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]] |- |<center>7.||[[Adolf Scherer]]||[[futbal]] |- |<center>8.||Irena Bosá||[[stolný tenis]] |- |<center>9.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]] |- |<center>10.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |} ===1963=== Rebríček zostavil redakčný kolektív denníka Československý šport <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší na Slovensku | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = december | ročník = XI. | číslo = 259-260 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepší jednotlivci |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]] |- |<center>2.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]] |- |<center>3.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>4.||Peter Kurhajec||[[moderný päťboj]] |- |<center>5.||Rudolf Čillík||[[lyžovanie|severské lyžovanie]] |- |<center>6.||Ivan Ferák||[[plávanie]] |- |<center>7.||[[Vladimír Dzurilla]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>8.||Vojtech Stantien||[[box]] |- |<center>9.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |- |<center>10.||Anton Šoltýs||[[lyžovanie|alpské lyžovanie]] |} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepšie kolektívy |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[ŠKP Košice|Červená hviezda Košice]]||[[vodné pólo]] |- |<center>2.||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]||[[futbal]] |- |<center>3.||Lokomotíva Bratislava||[[basketbal]], ženy |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ===1964=== Spoločná anketa redakcií denníkov Československý šport a Smena <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší na Slovensku 1964 | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1965 | mesiac = január | ročník = XIII. | číslo = 1 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepší jednotlivci |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]] |- |<center>2.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]] |- |<center>3.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |- |<center>4.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]] |- |<center>5.||Ladislav Trebatický||letecká akrobacia |- |<center>6.||[[Marianna Némethová-Krajčírová|Marianna Krajčírová]]||[[gymnastika|športová gymnastika]] |- |<center>7.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>8.||Ivan Ferák||[[plávanie]] |- |<center>9.||[[František Srna]]||motocyklový šport |- |<center>10.||Gabriel Kiš||[[parašutizmus]] |} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepšie kolektívy |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[ŠKP Košice|Červená hviezda Košice]]||[[vodné pólo]] |- |<center>2.||[[HC Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>3.||[[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]]||[[volejbal]], ženy |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ===1964=== <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pod košmi rozhoduje výška | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = február | ročník = XIII. | číslo = 9 | strany = 17 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.|||| |- |<center>2.|||| |- |<center>3.|||| |- |<center>4.|||| |- |<center>5.|||| |- |<center>6.|||| |- |<center>7.|||| |- |<center>8.|||| |- |<center>9.|||| |- |<center>10.|||| |} ===1965=== <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pod košmi rozhoduje výška | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = február | ročník = XIII. | číslo = 9 | strany = 17 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.|||| |- |<center>2.|||| |- |<center>3.|||| |- |<center>4.|||| |- |<center>5.|||| |- |<center>6.|||| |- |<center>7.|||| |- |<center>8.|||| |- |<center>9.|||| |- |<center>10.|||| |} {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.|||| |- |<center>2.|||| |- |<center>3.|||| |- |<center>4.|||| |- |<center>5.|||| |- |<center>6.|||| |- |<center>7.|||| |- |<center>8.|||| |- |<center>9.|||| |- |<center>10.|||| |} == BC Prievidza == V [[Česko-slovenská basketbalová liga mužov|česko-slovenskej basketbalovej lige]] odohrali 24 sezón, prvý krát sa predstavili v najvyššej súťaži v ročníku 1961/62. Ligové zápasy hrávali v jedálni CHZWP Nováky, od roku [[1964]] v telocvični baníckeho učilišťa v Prievidzi <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prvé ligové zápasy hrali v jedálni. Diváci doslova dýchali na hráčov | url = https://myhornanitra.sme.sk/c/20621297/prve-ligove-zapasy-hrali-v-jedalni-divaci-doslova-dychali-na-hracov-archivne-foto.html | dátum vydania = 12. 8. 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = myhornanitra.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V roku [[1977]] sa stala domovským stánkom klubu [[City aréna Prievidza|Viacúčelová športová hala]], v tom čase jedna z najmodernejších v Česko-slovensku. V druhej polovici [[80. roky 20. storočia|80. rokov 20. storočia]] sa Prievidza zaradila k špičke česko-slovenskej ligy, ako nováčik 6. miesto, o rok neskôr už bojovali o medaily, o 3. miesto prehrali s VŠ Praha a v ďalšej sezóne oslavovali historický majstrovský titul po finálovom víťazstve nad ďalším pražským klubom Spartou. Prievidza sa tak stala po [[Svit]]e a [[BK Inter Bratislava|Interi Bratislava]] tretím slovenským klubom, ktorý triumfoval v čs. lige. Ako obhajca titulu obsadil až 6. miesto, no v nasledujúcich rokoch bol opäť na popredných priečkach súťaže. Postupne získal bronz, striebro a v sezóne 1992/93 získal posledný "federálny" titul** === Bilancia v čs. lige === :{{prvé miesto}} 1988/89, 1992/93 :{{druhé miesto}} 1991/92 :{{tretie miesto}} 1990/91 === Umiestnenie v jednotlivých sezónach === {|width=100% |width=33%| *1961/62 - 10. miesto *1962/63 - 12. zostup *1966/67 - 8. *1967/68 - 12. zostup *1969/70 - 6. *1970/71 - 9. *1971/72 - 8. *1972/73 - 5. |width=33%| *1973/74 - 7. *1974/75 - 8. *1975/76 - 5. *1976/77 - 8. *1977/78 - 10. *1978/79 - 10. *1979/80 - 10. zostup *1981/82 - 7. |width=33%| *1982/83 - 11. zostup *1986/87 - 6. *1987/88 - 4. (o 3. miesto s VŠ Praha 0:3) *1988/89 - majster ČSSR (vo finále [[BC Sparta Praha]] 3:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prievidza poprvé mistrem | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/3/20/7.png | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Rudé právo, 20. 3. 1989, str. 7 | miesto = | jazyk = }}</ref> *1989/90 - 6. *1990/91 - 3. (o 3. miesto Brno 3:2) *1991/92 - 2. (finále s USK Praha 0:3) *1992/93 - majster ČSFR <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Epizódy slovenského basketbalu – Prievidza majstrom o jediný bod | url = https://www.basketliga.sk/sk/spravy/novinky/14-extra/480-epiz%C3%B3dy-slovensk%C3%A9ho-basketbalu-%E2%80%93-prievidza-majstrom-o-jedin%C3%BD-bod | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = basketliga.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |} === Majstrovské kádre <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kádre majstrov Slovenska v extralige mužov/Niké Slovenskej basketbalovej lige (1993 - 2021) | url = https://www.basketliga.sk/sk/info/historia/%C5%A1tatistiky | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = basketliga.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>=== *1988/89: Jaroslav Kraus, Peter Knob, Peter Jančura, Ľubomír Uhnák, Jiří Bárta, Anton Pekár, Pavel Miškovič, Marián Stopka, Karol Varga, Marián Marchyn, Ľuboš Krivošík, Alexander Vass, Branislav Jašš, tréner Ján Hluchý *1992/93: Oleg Meleščenko {{RUS}}, Dárius Dimavičius {{LTU}}, Jaroslav Kraus, Ľubomír Uhnák, Ľuboš Jelačič, Jozef Floreš, Dušan Lukášik ml., Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Marián Marchyn, Erich Tábi, Ivan Jusko, tréner Vladas Garastas {{LTU}} *1993/94: Oleg Meleščenko, Darius Dimavičius, Miroslav Marko, Ľuboš Jelačič, Jozef Lovík, Branislav Jašš, Josef Floreš, Jaroslav Kraus, Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Miroslav Chlupis, Jaroslav Štefánik, Viliam Ridzoň, tréner Ľubomír Doušek *1994/95: Miloš Babič, Oleg Meleščenko, Jozef Lovík, Branislav Jašš, Ivo Petovič, Ľuboš Jelačič, Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Ivan Jusko, Radoslav Teličák, Juraj Pekárik, Jaroslav Štefánik, Filip Turcer, tréner Ľubomír Doušek *2011/12: Sullivan Phillips, David Godbold, Paul Guede, Nicholas Livas, Bobby Davis, Corey Pelle, Liam Potter, Kasper Averink, Peter Pipíška, Daniel Boór, Tomáš Vošlajer, Róbert Šturcel, tréner Johan Roijakkers *2015/16: Svetozar Stamenkovič, Igor Marič, Jaytornah Wisseh, Marko Batina, Richard Körner, Mike Rostampour, Milan Stanojevič, Marek Jašš, Jozef Vojtek, Jakub Kádaši, Jakub Pasovský, Samuel Hupka, Adam Dobrotka, Jozef Huljak, tréner Miljan Čurovič === BC v európskych pohároch === [http://www.linguasport.com/baloncesto/internacional/clubes/paises/countries.htm] [[Euroliga v basketbale mužov|Európsky pohár majstrov/Euroliga]] BK Baník Cigeľ Prievidza - 3 ročníky, osmifinále (1990) Celkem 12 zápasů (5 vítězství - 7 porážek), {|class="wikitable" !Sezóna !Kolo !Súper !Výsledky |- |rowspan="2"|1989-90||1. kolo||{{SWE}} Täby Basket||(95:61, 71:83) |- |osmifinále||{{ESP}} FC Barcelona||(74:85, 71:93) |- |rowspan="2"|1994-95||1. kolo||{{ALB}} SK Adelin Pogradec||(123:73, 99:78) |- |2. kolo||{{HRV}} KK Cibona Záhřeb||(82:105, 75:103) |- |rowspan="2"|1995-96||1. kolo||{{BIH}} KK Zenica Metalno ||(71:68, 71:68) |- |2. kolo||{{ITA}} Benetton Treviso||(87:91, 75:93). |} '''Koračov pohár''' BC Prievidza - 6 ročníků Celkem 18 zápasů (6 - 12), 1× . 1× ve čtvrtfinálové skupině (1997). {|class="wikitable" !Sezóna !Kolo !Súper !Výsledky |- |1990-91||1. kolo||{{EST}} KK Kalev Tallinn||(85:86, 87:107) |- |1991-92||1. kolo||{{TUR}} Çukurova University SK Adana||(87:83, 64:80) |- |rowspan="2"|1992-93||1. kolo||{{BUL}} BK Akademik Varna||(131:89, 91:96) |- |1/32||{{ESP}} Taugrés Baskonia Vitoria||(93:119, 92:111) |- |1993-94||1. kolo||{{TUR}} Galatasaray SK Istanbul||(89:75, 73:91) |- |rowspan="4"|1996-97||predkolo||{{BEL}} BBC Belgacom Aalst||(78:64, 84:81) |- |rowspan="3"|štvrťfinálová <br/> skupina <br/> 4. miesto||{{RUS}} CSK VVS Samara||(96:99, 92:98) |- |{{GRC}} AO Sporting Atény||(66:76, 63:74) |- |{{SWE}} Plannja Basket Lulea||(85:82, 60:89) |} '''Saporta cup/FIBA European cup''' Baník Cigeľ Prievidza - účast 2 ročníky, celkem 4 zápasy (1 vítězství - 3 porážky) {|class="wikitable" !Sezóna !Kolo !Súper !Výsledky |- |1994-95||3. kolo||{{LVA}} ASK Brocēni Rīga||(66:82, 65:86) |- |1995-96||3. kolo||{{SVN}} KK Smelt Olimpija Ľubľana||(81:73, 88:107) |} '''FIBA Liga majstrov''' 2016/17 {{ROU}} CSM Oradea 64:71, 67:73 '''FIBA Europe Cup''' 2016/17 {{BUL}} Lukoil Academcic, {{ISR}} Bnei Herzliya, {{ROU}} CSA Steaua București 2. fáza {{TUR}} Büyükçekmece Basketbol, {{BEL}} Antwerp Giants, {{FRA}} BCM Gravelines-Dunkerque === Hráči BC Prievidza v reprezentácii === Uhnák, Jašš, Jančura, Marko == Zoznam úspechov slovenského futbalu v medzinárodných klubových súťažiach == === Pohárové súťaže riadené UEFA === Najúspešnejšou sezónou slovenských klubov v európskych pohároch bola sezóna 1968/69. [[ŠK Slovan Bratislava]] vyhral [[Pohár víťazov pohárov UEFA]], keď vo [[Pohár víťazov pohárov 1968/1969 – Finále|finále]] porazil španielsky veľkoklub [[FC Barcelona]] a [[FC Spartak Trnava]] postúpil do semifinále [[Liga majstrov UEFA|Európskeho pohára majstrov]] [[Ajax Amsterdam]]** Slovan je tak jediným klubom z bývalého Československa, ktorý získal niektorý z európskych pohárov** V ére spoločného štátu sa podarilo niekoľkým českým klubom postúpiť do semifinále** V ére samostatnosti si ako prvý slovenský klub vybojovali postup do hlavnej súťaže [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] [[1.FC Košice]], neskôr ich nasledovali [[FC Petržalka|Artmedia Bratislava]], [[MŠK Žilina]] a [[ŠK Slovan Bratislava]]. Najlepšie si počínali hráči Artmedie v sezóne 2005/2006, ako jediný z našich zástupcov dokázali v elitnej súťaži bodovať, k senzačnému víťazstvu na pôde [[FC Porto]] pridal dve remízy s [[Rangers FC]], tretie miesto v skupine zaručilo postup do šestnásťfinále Pohára UEFA** Finálovú účasť okúsil [[Ladislav Kubala]] [[FC Barcelona]], dvakrát [[Milan Škriniar]] v drese Interu Miláno, raz [[Martin Škrtel]] [[FC Liverpool]], do hry nezasiahli** [[Alexander Vencel starší|Alexander Vencel]] - [[Jozef Fillo]], [[Alexander Horváth]], [[Vladimír Hrivnák]], [[Ján Zlocha]], [[Ivan Hrdlička]], [[Jozef Čapkovič]], [[Ľudovít Cvetler]], [[Ladislav Móder]] ([[Bohumil Bizoň]]), [[Karol Jokl]], [[Ján Čapkovič]]. Tréner: [[Michal Vičan]] <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan korunoval slovenský polrok | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1969 | mesiac = máj | ročník = I. | číslo = 15 | strany = 23 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Súťaž ! Meno ! Klub ! Sezóna ! Súper vo finále |- |rowspan="2"|[[Liga majstrov UEFA|EPM/LM]]||[[Ladislav Kubala]]||{{ESP}} [[FC Barcelona]]||<center>1960/61||{{PRT}} [[SL Benfica|Benfica Lisabon]] 2:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Benfica-Barcelona 3:2 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=400099 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Milan Škriniar]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||<center>2022/23||{{ENG}} [[Manchester City]] 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škriniarovi chýbal kúsok k nesmrteľnosti. Ligu majstrov ovládol Manchester City | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/670803-skriniarovi-chybal-kusok-k-nesmrtelnosti-ligu-majstrov-ovladol-manchester-city/ | dátum vydania = 10. 6. 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |rowspan="2"|[[Európska liga UEFA|EL]]||[[Martin Škrtel]]||{{ENG}} [[FC Liverpool]]||<center>2015/16||{{ESP}} [[FC Sevilla]] 1:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sevilla otočila finále Európskej ligy s Liverpoolom a teší sa z hetriku | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/393523-sevilla-otocila-finale-europskej-ligy-s-liverpoolom-a-tesi-sa-z-hetriku/ | dátum vydania = 18. 6. 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Milan Škriniar]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||<center>2019/20||{{ESP}} [[FC Sevilla]] 2:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škriniar sa z trofeje neteší. Seville k nej pomohol i vlastenec Lukakua | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/560781-skriniar-sa-z-trofeje-netesi-seville-k-nej-pomohla-i-smola-lukakua/ | dátum vydania = 21. 8. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |} *[[Roman Pivarník]] – [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]], 1995/96 finalista {|class="wikitable" ! Súťaž ! Meno ! Klub ! Sezóna ! Súper v semifinále |- |rowspan="4"|[[Liga majstrov UEFA|EPM]]||[[Ferdinand Daučík]], tréner||{{ESP}} [[Atlético Madrid]]||<center>1958/59||{{ESP}} [[Real Madrid]] 1:2, 1:0, 1:2 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Real Madrid-Atlético de Madrid 2:1 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=400063 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Ján Geleta]], [[Ján Zlocha]], Miroslav Čmarada||{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||<center>1966/67||{{SCO}} [[Celtic FC]] 1:3, 0:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Devadesát minut jasné převahy Dukly, ale... Bez střelby se nevyhrává: Dukla-Celtic 0:0 | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1967/4/26/8.png | dátum vydania = 26. 4. 1967 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |colspan="2"|[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] zostava: [[Josef Geryk]], [[František Kozinka]] - [[Karol Dobiaš]], [[Kamil Majerník]], <br/>[[Vladimír Hagara]], [[Stanislav Jarábek]], [[Anton Hrušecký]], [[Ladislav Kuna]], [[Stanislav Martinkovič]], [[Adam Farkaš]], [[Jozef Adamec]], [[Dušan Kabát]]||<center>1968/69||{{NLD}} [[Ajax Amsterdam]] 0:3, 2:0 <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trnavský víchor nezmietol Amsterdam | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1969 | mesiac = apríl | ročník = I. | číslo = 11 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> |- |[[Milan Škriniar]]||{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]]||<center>2023/24||{{DEU}} [[Borussia Dortmund]] 0:1, 0:1 |- |rowspan="4"|[[Pohár víťazov pohárov UEFA|PVP]]||[[František Chovanec]]||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||1972/73||{{ITA}} [[AC Miláno]] 0:1, 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Marný boj Sparty. Sparta-AC Milan 0:1 (0:0) | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1973/4/26/8.png | dátum vydania = 26. 4. 1973 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Pavol Michálik]], [[Augustín Antalík]], [[Milan Albrecht]], [[Jozef Marchevský]]||{{CZE}} [[FC Baník Ostrava|Baník Ostrava]]||1978/79||{{DEU}} [[Fortuna Düsseldorf]] 1:3, 2:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = B. Ostrava-Fortuna Düsseldorf 2:1 (0:1). Statečný, ale marný boj Baníku | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1979/4/26/8.png | dátum vydania = 26. 4. 1979 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Milan Luhový]], [[Dušan Fitzel]]||{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||1985/86||{{UKR}} [[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyjev]] 0:3, 1:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Semifinálová odveta: Dukla Praha-Dynamo Kyjev 1:1. Vojáci se rozloučili remízou | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1986/4/17/8.png | dátum vydania = 17. 4. 1986 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Stanislav Griga]]||{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]]||1991/92||{{FRA}} [[AS Monaco]] 1:1, 2:2 |- |rowspan="5"|[[Európska liga UEFA|P-UEFA/EL]]||[[Tibor Mičinec]], [[Peter Zelenský]]||{{CZE}} [[Bohemians Praha]]||1982/83||{{BEL}} [[RSC Anderlecht]] 0:1, 1:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pohár UEFA: Anderlecht-Bohemians Praha 3:1 (2:0). Loučení beze smutku | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/4/21/8.png | dátum vydania = 21. 4. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Ondrej Krištofík]]||{{CZE}} [[SK Slavia Praha]]||1995/96||{{FRA}} [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]] 0:1, 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slavia proti Zidanovi. To bylo něco, vzpomíná Šmicer na semifinále UEFA | url = https://www.denik.cz/fotbal-zajimavosti/slavia-proti-zidanovi-to-bylo-neco-vzpomina-smicer-20190214.html | dátum vydania = 14. 2. 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = denik.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Vratislav Greško]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||2001/02||{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Inter Miláno s Greškom v základnej zostave prehral s Feyenoordom 0:1 | url =https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-inter-milano-s-greskom-v-zakladnej-zostave-prehral-s-feyenoordom-01/ | dátum vydania = 5. 4. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 2:2 |- |[[Miroslav Stoch]]||{{TUR}} [[Fenerbahçe SK]]||<center>2012/13||{{PRT}} [[SL Benfica|Benfica]] 1:0, 1:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Fenerbahce prehralo v Lisabone 1:3, do finále mieri aj FC Chelsea | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/279434-fenerbahce-prehralo-v-lisabone-13-do-finale-mieri-aj-fc-chelsea/ | dátum vydania = 2. 6. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Marek Hamšík]]||{{ITA}} [[SSC Neapol]]||2014/15||{{UKR}} FK Dnipro 1:1, 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hamšík si vo finále EL nezahrá, o titul zabojuje Sevilla a Dnipropetrovsk | url =https://sportnet.sme.sk/spravy/hamsik-si-vo-finale-el-nezahra-o-titul-zabojuje-sevilla-a-dnipropetrovsk/ | dátum vydania = 14. 5. 2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |} === Pohárové súťaže iných konfederácií === * [[Pohár majstrov CONCACAF|Liga majstrov CONCACAF]] - [[Albert Rusnák (1994)|Albert Rusnák]], {{USA}} [[Seattle Sounders FC|Seattle Sounders]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Seattle s Rusnákom slávi. Ako prvý tím z MLS vyhral Ligu majstrov CONCACAF | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/625622-seattle-s-rusnakom-slavi-ako-prvy-tim-z-mls-vyhral-ligu-majstrov-concacaf/ | dátum vydania = 6. 6. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * 1999, Jozef Mišo, {{CRC}} LD Alajuelense, finále, gól === Ostatné pohárové súťaže === '''SEP''' Stredoeurópsky pohár (nazývaný aj Mitropa cup), prvá medzinárodná súťaž klubov z Československa, Maďarska, Rakúska, Juhoslávie, Talianska, Švajčiarska a Rumunska, hral sa v rokoch 1927-1940, obnovená od 1955-1992, po vzniku EPM jeho význam upadol, od 1980 hrali len druholigové kluby, posledný ročník 1992. {|class="wikitable" ! Rok ! Meno/Klub ! Súper vo finále ! Poznámka |- |<center>1935||[[Ferdinand Faczinek]], [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC]] 1:2, 3:0||Faczinek 1×{{gól}} vo finále |- |<center>1938||[[Ferdinand Daučík]], [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC]] 2:2, 2:0||Daučík kapitán mužstva |- |<center>1964||[[Ivan Mráz]], [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||[[ŠK Slovan Bratislava]] 0:0, 2:0|| |- |<center>1967||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jubilejní, 25. ročník Středoevropského poháru vyhrála Trnava | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1967/11/2/8.png | dátum vydania = 2. 11. 1967 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> ||{{HUN}} Újpesti Dózsa 2:3, 3:1 <br/> Góly: Kuna 2, Adamec, Švec, Kravárik||Kozinka - [[Karol Dobiaš|Dobiaš]], Jarábek, [[Vladimír Hagara|Hagara]], Brunovský, Kravárik, [[Ladislav Kuna|Kuna]], Martinkovič, Hrušecký, [[Jozef Adamec|Adamec]], Kabát, [[Ján Zlocha]], Švec |- |<center>1969||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na nohu pohára vyryjú: 1969 Internacionál Bratislava | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1969 | mesiac = júl | ročník = I. | číslo = 21 | strany = 23 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>||{{CZE}} [[FK Teplice|Sklo Union Teplice]] 4:1, 0:0 <br/>Góly: Ondrášek 2, Obložinský 2||Fülle - Hrica, Šolín, Deutsch, Bínovský (Daňo), Obložinský, Michal Medviď, [[Jozef Levický|Levický]], [[Juraj Szikora|Szikora]], Krnáč (Jurčo), Ondrášek |- |<center>1981||[[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]]||hralo sa systémom každý s každým|| M. Veselý – Š. Varga, Harajda, Labun, Fiľarský – Valíček (V. Rusnák, 46.), Šajánek, B. Majerník – Comisso, Šálka, Gombár, Anina* |- |<center>1989||[[Viliam Hyravý]], [[FC Baník Ostrava]]||hralo sa systémom každý s každým|| |} Finalisti: 1961 Nitra, 1966 Trenčín, 1964 Slovan '''Rappanov pohár''' {|class="wikitable" ! Rok ! Klub ! Súper vo finále ! Zostava |- |<center>1963||[[FK Inter Bratislava|Slovnaft Bratislava]], víťaz||{{ITA}} [[Calcio Padova|Padova]] 1:0 <br/> {{gól|88}} [[Adolf Scherer|Scherer]]|| |- |<center>1964||[[FK Inter Bratislava|Slovnaft Bratislava]], víťaz||{{POL}} Polonia Bytom 1:0 <br/> {{gól|57}} [[Adolf Scherer|Scherer]]|| |- |<center>1967||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]], finalista||{{DEU}} [[Eintracht Frankfurt]] 2:3, 1:1 <br/> {{gól|10}} [[Jozef Levický|Levický]] {{gól|27}} Obložinský - {{gól|65}} Krnáč|| |} '''Interpohár''' Interpohár https://en.wikipedia.org/wiki/UEFA_Intertoto_Cup#Winners_by_nation Slovan Bratislava (8), Inter Bratislava (4), Košice (4), Nitra (3), Spartak Trnava (3), Jednota Trencin (2), Lokomotiva Kosice (2), DAC Dunajská Streda, Dukla Banská Bystrica, Tatran Prešov, Žilina '''Latinský pohár''' Latinský pohár (medzinárodná súťaž klubov z Talianska, Francúzska, Španielska a Portugalska), hral sa v rokoch 1949-1957. Prvý víťaz: 1949 FC Barcelona Posledný víťaz: 1957 Real Madrid Najviac víťazstiev: 2, FC Barcelona, Real Madrid, AC Miláno *[[Ladislav Kubala]], [[Ferdinand Daučík]] (tréner) – {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1952 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Barcelona-Nice 1:0 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=390026 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> '''Veľtržný pohár''' *Pohár veľtržných miest (Veľtržný pohár, Inter-Cities Fairs Cup), predchodca Pohára UEFA, hral sa v rokoch 1955-1971, pôvodne boli účastníkmi mestá, v ktorých sa konali medzinárodné veľtrhy, neskôr najlepšie kluby, ktorým sa neušla účasť v EPM a PVP. Od sezóny 1971/72 nahradený Pohárom UEFA. [[FC Spartak Trnava]] 1970/71 postup do 3. kola, vyradili [[Olympique Marseille]] a [[Hertha BSC|Herthu BSC]] https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1970/10/29/8.png, vypadli s [[1. FC Köln]]** *[[Ladislav Kubala]] – {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1958, 1960 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Barcelona-Birmingham 4:1 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=470285 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> == Majstrovské tituly== Prvým slovenským futbalistom, ktorý získal titul v jednej z elitných ligových súťaží bol Ferdinand Faczinek, v sezóne 1937/38 vyhral s klubom [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]] [[Ligue 1|francúzsku ligu]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Saison 1937/1938 - Effectif Champion Ligue 1 (Division 1) | url = https://www.pari-et-gagne.com/saison193738.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = pari-et-gagne.com | miesto = | jazyk = }}</ref>. V roku 1940 bol členom majstrovského tímu [[FC Porto]] brankár Vojtech Andrášik, rodák z [[Rimavská Sobota|Rimavskej Soboty]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbalový brankár z Rimavskej Soboty sa stal majstrom Portugalska | url = https://www.rimava.sk/publicistika/futbalovy-brankar-z-rimavskej-soboty-sa-stal-majstrom-portugalska/ | dátum vydania = 3. 12. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = rimava.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Po roku 1945 sa objavili prví [[Slováci]] v [[Serie A|Serii A]], [[Július Korostelev]] bol v drese [[Juventus FC|Juventusu Turín]] vicemajstrom v sezóne 1946/47 a [[Július Schubert]] získal v roku [[1949]] majstrovský titul vo vtedajšom najlepšom [[Taliansko|talianskom]] klube [[Torino FC|FC Turín]], žiaľ zahynul pri leteckej katastrofe mužstva [[4. máj|4. mája]] [[1949]]** V 50. rokoch minukého storočia sa o úspechy [[FC Barcelona]] výrazne pričinila dvojica [[Ladislav Kubala]], [[Budapešť|budapeštiansky]] rodák [[Slovensko|slovenského]] pôvodu a tréner [[Ferdinand Daučík]], Kubalov švagor. Kubala získal v drese ''blaugranas'' štyri majstrovské tituly, dvakrát pod Daučíkovym vedením. Daučík priviedol k titulu aj [[Athletic Bilbao]]** V období [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|totalitného režimu]] dostali povolenie odísť do zahraničia len hráči po dovŕšení 30 rokov a splnení určitých podmienok, napriek tomu sa na prelome 60.- 70. rokov [[20. storočie|minulého storočia]] prejavila rastúca úroveň [[Slovensko|slovenského]] futbalu v početnejšom zastúpení Slovákov v zahraničných ligových súťažiach** [[Jozef Obert]] a [[Ľudovít Cvetler]], bývalí spoluhráči z [[ŠK Slovan Bratislava]] paradoxne nezískali titul v čs. lige, podarilo sa im to v zahraničí. Obert [[Wacker Innsbruck]], Cvetler [[Standard Liège]]** Prvý veľký prestup do špičkového klubu sa uskutočnil v decembri 1988, [[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]] prestúpil do [[PSV Eindhoven]], ktorý v tom roku vyhral [[Liga majstrov UEFA|Európsky pohár majstrov]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Chovanec do Eindhovenu. Smlouva s vítězem PMEZ podepsána | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1988/12/1/8.png | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Rudé Právo, 1. 12. 1988 | miesto = | jazyk = }}</ref> V 90. rokoch postupne vzrastal počet slovenských futbalistov v zahraničí, po vzniku samostatnej [[Slovenská republika]] získali ako prví majstrovské tituly v zahraničí v sezóne 1993/94 kvarteto Slovákov v [[AC Sparta Praha]], Karol Praženica [[Hajduk Split]]** V Top-5 ligových súťaží získali tituly [[Peter Dubovský]], [[Peter Pekarík]], [[Milan Škriniar]] a [[Stanislav Lobotka]]... [[Martin Škrtel]] ([[FC Liverpool]]) a [[Marek Hamšík]] ([[SSC Neapol]]) mali viackrát na dosah titul v [[Premier League]] resp. v [[Serie A|Serii A]], nakoniec zažili obaja majstrovské oslavy až v tureckej [[Süper Lig]]. Na titul siahal aj [[Vratislav Greško]] ([[FC Internazionale Miláno]]) v sezóne 2001/02, pred posledným kolom viedli tabuľku, ale v záverečnom zápase prehrali s [[Società Sportiva Lazio|Laziom]] 2:4 a klesli na tretie miesto** [[Marek Čech (1983)]] trikrát majster [[FC Porto]], [[Ľubomír Moravčík]] a [[Stanislav Varga]] [[Celtic FC]], [[Miroslav Stoch]] a [[Dávid Hancko]] v [[Eredivisie]]** ==Poháre== [[Ladislav Kubala]] – [[FC Barcelona]]** [[Jozef Obert]] – [[Wacker Innsbruck]], [[Jozef Móder]] po zisku [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenského pohára]] a [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Československého pohára]] [[FK Lokomotíva Košice]] – [[GAK Graz]]** [[Milan Škriniar]] [[Coppa Italia|Taliansky pohár]], [[Supercoppa Italiana]] [[Martin Škrtel]] ([[FC Liverpool]]) a [[Marek Hamšík]] ([[SSC Neapol]]) [[Miloš Glonek]] – [[US Ancona 1905|Calcio Ancona]], 1995 [[Vladimír Kinder]] – [[FC Middlesbrough]]** [[Alexander Vencel ml.]] – [[RC Strasbourg Alsace|RC Strasbourg]], LP + fin. Coupé [[Martin Dúbravka]] – [[Manchester United FC|Manchester United]], 2023* (odchytal 2 zápasy v rámci hosťovania) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Finále, co nejde prohrát. Nebo ano? Rozpolcený Dúbravka: medaile jen při porážce | url = https://www.idnes.cz/fotbal/zahranici/martin-dubravka-finale-ligovy-pohar-newcastle-manchester-united.A230223_102506_fot_zahranici_jic | dátum vydania = 24. 2. 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[Newcastle United FC|Newcastle United]], 2025 [[Vladimír Kinder]] – [[FC Middlesbrough]], 1997, 1998 *[[Filip Kiss]] – [[Cardiff City F.C.|Cardiff City]], 2012 {{FRA}} [[Coupe de la Ligue]] *[[Alexander Vencel ml.]] – [[RC Strasbourg Alsace|RC Strasbourg]] [[Supercoppa Italiana]]**[[Supercopa de España]]** Góly vo finále: Bulla**, Kubala, Kožlej**, MIntál, Hoško, Šebo, Bakoš, Rusnák 2, Mak, Šafranko, == Najviac pohárov v zahraničí == {|class="wikitable" !Počet <br/> titulov !width=150|Meno !Národný pohár !Ligový pohár !Superpohár |- |<center>5||[[Vladimír Janočko]]||3× [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}}||||2× [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}} |- |<center>||[[Dušan Kuciak]]||3× [[KP Legia Varšava|Legia Varšava]] {{POL}}, 1× [[Lechia Gdańsk]] {{POL}}|||| |- |<center>||[[Tomáš Hubočan]]||[[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]] {{RUS}}, [[Omonia Nikózia]] {{CYP}}||||2× [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]] {{RUS}}, [[Omonia Nikózia]] {{CYP}} |- |<center>4||[[Marek Hamšík]]||2× [[SSC Neapol]] {{ITA}}||||1× [[SSC Neapol]] {{ITA}}, 1× [[Trabzonspor]] {{TUR}} |- |<center>6||[[Milan Škriniar]]||2× [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}}, [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]] {{FRA}}||||2× [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}}, [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]] {{FRA}} |- |<center>||[[Jakub Sylvestr]]||2× [[NK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]] {{HRV}}, Bnei Yehuda {{ISR}}, [[FK Žalgiris]] {{LTU}}|||| |- |<center>||[[Miroslav Stoch]]||[[Chelsea FC]] {{ENG}}, 2× [[Fenerbahçe SK]] {{TUR}}, 2× [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}}|||| |- |<center>||[[Jozef Kožlej]]||[[Omonia Nikózia]] {{CYP}}, AE Larisa {{GRC}}||||2× [[Omonia Nikózia]] {{CYP}} |- |<center>||[[]]|||||| |} ===Tréneri s pohárovými trofejami=== {|class="wikitable" !width=150|Meno !Pohárové trofeje !Klub |- |[[Ferdinand Daučík]]||[[Copa del Rey]] (6)<br/> Latinský pohár||{{ESP}} [[FC Barcelona]] (1951, 1952, 1953), {{ESP}} [[Athletic Bilbao]] (1955, 1956), {{ESP}} [[Real Zaragoza]] (1966) <br/> {{ESP}} [[FC Barcelona]] (1952) |- |[[Arnošt Hložek]]||Rakúsky pohár||{{AUT}} [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]] (1972) |- |[[Michal Vičan]]||Poľský pohár||{{POL}} [[Ruch Chorzów]] (1974) |- |[[Stanislav Griga]]||[[Pohár FAČR|Český pohár]]||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2006) |- |[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||[[Pohár FAČR|Český pohár]] <br/> Český Superpohár||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2008) <br/> {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2010) |- |[[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]]||Kazašský pohár (2)||{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty]] (2014, 2015) |- |[[Zsolt Hornyák]]||Arménsky Superpohár||{{ARM}} MIKA Jerevan (2012), {{ARM}} FC Banants (2014) |} ===Ligové tituly=== * [[Ferdinand Daučík]] - {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1952, 1953, {{ESP}} [[Athletic Bilbao]] 1956 * [[Michal Vičan]] - {{POL}} [[Ruch Chorzów]], 1974, 1975 * [[Jozef Karel]] - {{CRC}} Deportivo Saprissa, 1977 * [[Ivan Mráz]] - {{CRC}} LD Alajuelense, 1980, 1991 * [[Jozef Vengloš]] - {{MYS}} Kuala Lumpur FC, 1986 * [[Karol Dobiaš]] - {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]], 1994 * [[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]] - {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]], 1997, 2010 * [[Zsolt Hornyák]] - {{ARM}} FC Banants, 2014 == Klub ligových šampiónov == '''Klub ligových šampiónov''' je elitná spoločnosť [[Slovensko|slovenských]] [[futbal]]istov, ktorí získali počas svojej kariéry 5 a viac majstrovských titulov v v najvyšších ligových súťažiach ([[česko-slovenská futbalová liga]] [[1925]] – [[1993]], [[Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku|slovenská liga]] [[1939]] – [[1944]] a od sezóny [[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1993/1994]], zahraničné ligy) v pozícii hráča a trénera. {|class="wikitable" |- !Počer titulov !width=150|Meno !Hráčske tiuly !Trénerské tituly |- |<center>12||[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1987, 1988, 1989, 1993, 1994, 1995 / [[PSV Eindhoven]] {{NLD}} 1989, 1991||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1997, 2010 |- |<center>10||[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021, 2022, 2023, 2024, 2025 / [[Lekhwiya SC|Lekhwiya]] {{QAT}} 2014, 2015 / [[Rangers FC|Glasgow Rangers]] {{SCO}} 2011 / [[Olympiakos FC|Olympiakos]] {{GRC}} 2014|| |- |<center>9||[[Ferdinand Daučík]]||[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] 1935, 1937, 1940, 1941||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1942, 1944 / [[FC Barcelona]] {{ESP}} 1952, 1953 / [[Athletic Club|Athletic Bilbao]] {{ESP}} 1956 |- |<center>9||[[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1993||[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2005, 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2013, 2021, 2022, 2023, 2024,2025 |- |<center>8||[[Lukáš Pauschek]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2011, 2013, 2020, 2021, 2022, 2023, 2024, 2025 || |- |<center>7||[[Jozef Adamec]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 / [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] 1962, 1963|| |- |<center>7||[[Leopold Šťastný]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951, 1955 / [[OAP Bratislava]] 1943 |- |<center>7||[[Michal Vičan]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951, 1955||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1970 / [[Ruch Chorzów]] {{POL}} 1974, 1975 |- |<center>7||[[Július Bielik]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1987, 1988, 1989, 1990, 1991|| |- |<center>7||[[Zsolt Hornyák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1992, 1994, 1999 / [[1. FC Košice]] 1997 / [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001||[[FC Banats]] {{ARM}} 2014 |- |<center>6||[[Ján Arpáš]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942, 1944, 1950, 1951|| |- |<center>6||[[Dušan Kabát]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 / [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] 1964|| |- |<center>6||[[Karol Dobiaš]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1994 |- |<center>6||[[Stanislav Griga]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1988, 1989, 1990||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1999 |- |<center>6||[[Ladislav Pecko]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1992, 1994, 1995, 1996, 1999||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009 |- |<center>6||[[Vladimír Janočko]]||[[1. FC Košice]] 1997, 1998 / [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}} 2003, 2006 / [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] {{AUT}} 2007, 2009|| |- |<center>6||[[Dušan Švento]]||[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}} 2008, 2009, 2017 / [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] {{AUT}} 2010, 2012, 2014|| |- |<center>6||[[Szilárd Németh]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1995, 1996 / [[1. FC Košice]] 1998 / [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1998|| |- |<center>6||[[Jozef Mišo]]||[[LD Alajuelense]] {{CRC}} 1996, 1997, 2000, 2001, 2002, 2003|| |- |<center>6||[[Ján Kozák (1980)|Ján Kozák ml.]]||[[1. FC Košice]] 1998 / [[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2005, 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021 |- |<center>6||[[David Strelec]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2019, 2020, 2021, 2022, 2024, 2025|| |- |<center>5||[[Viliam Vanák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942, 1944 / [[OAP Bratislava]] 1943|| |- |<center>5||[[Viktor Tegelhoff]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1944, 1949, 1950, 1951 ,1955|| |- |<center>5||[[Ľudovít Rado]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1938, 1939 / [[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942|| |- |<center>5||[[Vladimír Venglár]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1941, 1942, 1949,1950, 1951|| |- |<center>5||[[Božin Laskov]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951 / [[PFC Levski Sofia|Levski Sofia]] {{BGR}} 1942, 1946|| |- |<center>5||[[Anton Malatinský]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1950, 1951||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1972, 1973 |- |<center>5||[[Ladislav Kuna]]||rowspan="6"|všetci [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 || |- |<center>5||[[Vladimír Hagara]]|| |- |<center>5||[[Anton Hrušecký]]|| |- |<center>5||[[Alojz Fandel]]|| |- |<center>5||[[Vojtech Varadín]]|| |- |<center>5||[[Stanislav Martinkovič]]|| |- |<center>5||[[Ivan Čabala]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1987, 1988, 1989, 1990, 1991|| |- |<center>5||[[Ľubomír Faktor]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1994, 1995, 1996 / [[1. FC Košice]] 1997, 1998|| |- |<center>5||[[Juraj Halenár]]||[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009, 2011, 2013, 2014|| |- |<center>5||[[Jozef Kožlej]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1993, 1994, 1995 / [[1. FC Košice]] 1997, 1998|| |- |<center>5||[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]]||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2001 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2005 / [[FC Porto]] {{PRT}} 2006, 2007, 2008|| |- |<center>5||[[Igor Žofčák]]||[[MFK Ružomberok]] 2006 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2011, 2013, 2014 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2010|| |- |<center>5||[[Samuel Slovák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1995, 1996, 2009, 2011||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2013 |- |<center>5<center>||[[Matúš Kozáčik]]||[[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]] {{CZE}} 2013, 2015, 2016, 2018 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2010|| |- |<center>5<center>||[[Martin Ševela]]||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001||[[AS Trenčín]] 2015, 2016 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2019 |- |<center>5||[[Filip Lichý]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021, 2022, 2023, 2024|| |} == Najviac gólov Slovákov vo vybraných kluboch == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" !Klub !Meno !width=50|Góly |- |{{ESP}} [[FC Barcelona]]||[[Ladislav Kubala]]||<center>131 |- |{{ESP}} [[Real Madrid]]||[[Peter Dubovský]]||<center>2 |- |{{ESP}} [[Sporting de Gijón|Sporting Gijón]]||[[Milan Luhový]]||<center>22 |- |{{ENG}} [[Middlesbrough FC]]||[[Szilárd Németh]]||<center>23 |- |{{ENG}} [[FC Liverpool]]||[[Martin Škrtel]]||<center>16 |- |{{ITA}} [[SSC Neapol]]||[[Marek Hamšík]]||<center>100 |- |{{ITA}} [[Juventus FC|Juventus Turín]]||[[Július Korostelev]]||<center>15 |- |{{ITA}} [[Inter Miláno]]||[[Milan Škriniar]]||<center>10 |- |{{ITA}} [[AC Miláno]]||[[Juraj Kucka]]||<center>4 |- |{{ITA}} [[FC Parma]]||[[Juraj Kucka]]||<center>17 |- |{{DEU}} [[1. FC Nürnberg]]||[[Marek Mintál]]||<center>32 |- |{{DEU}} [[VfL Bochum]]||[[Stanislav Šesták]]||<center>28 |- |{{DEU}} [[Borussia Mönchengladbach|Borussia M'gladbach]]||[[Igor Demo]]||<center>15 |- |{{FRA}} [[AS Saint-Étienne]]||[[Ľubomír Moravčík]]||<center>31 |- |{{FRA}} [[Nîmes Olympique|Olympique Nîmes]]||[[Adolf Scherer]]||<center>23 |- |{{FRA}} [[Lille OSC]]||[[Róbert Vittek]]||<center>8 |- |{{NLD}} [[MVV Maastricht]]||[[Ivan Mráz]]||<center>31 |- |{{NLD}} [[Vitesse Arnhem]]||[[Matúš Bero]]||<center>20 |- |{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam]]||[[Dávid Hancko]]||<center>10 |- |{{NLD}} [[PSV Eindhoven]]||[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||<center>4 |- |{{SCO}} [[Celtic FC|Celtic Glasgow]]||[[Ľubomír Moravčík]]||<center>29 |- |{{SCO}} [[Rangers FC|Glasgow Rangers]]||[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]]||<center>5 |- |{{BEL}} [[Standard Liège]]||[[Ľudovít Cvetler]]||<center>16 |- |{{AUT}} [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]]||[[Marek Penksa]]||<center>18 |- |{{AUT}} [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]]||[[Vladimír Janočko]]||<center>25 |- |{{AUT}} [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]]||[[Dušan Švento]]||<center>13 |- |{{PRT}} [[FC Porto]]||[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]]||<center>2 |- |{{PRT}} [[Boavista FC]]||[[Róbert Boženík]]||<center>17* |} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" !Klub !Meno !width=50|Góly |- |{{GRC}} [[PAOK FC|PAOK]]||[[Róbert Mak]]||<center>17 |- |{{GRC}} [[Škoda Xanthi]]||[[Erik Jendrišek]]||<center>19 |- |{{TUR}} [[Beşiktaş JK|Besiktas]]||[[Filip Hološko]]||<center>42 |- |{{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]||[[Miroslav Stoch]]||<center>14 |- |{{TUR}} [[Denizlispor]]||[[Roman Kratochvíl]]||<center>33 |- |{{TUR}} [[Bursaspor]]||[[Stanislav Šesták]]||<center>13 |- |{{CYP}} [[Olympiakos Nikózia]]||[[Jozef Kožlej]]||<center>55 |- |{{CYP}} [[AC Omonia|Omonia]]||[[Jozef Kožlej]]||<center>32 |- |{{CYP}} [[Anorthosis Famagusta FC|Anorthosis]]||[[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]]||<center>27 |- |{{POL}} [[WKS Śląsk Wrocław (futbal)|Śląsk Wrocław]]||[[Róbert Pich]]||<center>52 |- |{{POL}} [[MKS Cracovia]]||[[Erik Jendrišek]]||<center>18 |- |{{POL}} [[KP Legia Warszawa|Legia Varšava]]||[[Ondrej Duda]]||<center>10 |- |{{POL}} [[Górnik Zabrze]]||[[Roman Gergel]]||<center>16 |- |{{POL}} [[Ruch Chorzów]]||[[Martin Fabuš]]||<center>8 |- |{{}} [[]]||[[]]||<center> |- |{{HUN}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]||[[Ladislav Kubala]]||<center>33 |- |{{}} [[]]||[[]]||<center> |- |{{ROU}} [[Dinamo Bukurešť]]||[[Adam Nemec]]||<center>21 |- |{{BGR}} [[PFK CSKA Sofija|CSKA Sofia]]||[[Radoslav Zabavník]]||<center>6 |- |{{BGR}} [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]||[[Božin Laskov]]||<center>38 |- |{{RUS}} [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]]||[[Róbert Mak]]||<center>6 |- |{{RUS}} [[FK Lokomotiv (Moskva)|Lokomotiv Moskva]]||[[Ján Ďurica (futbalista)|Ján Ďurica]]||<center>6 |- |{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||[[Stanislav Griga]]||<center>120 |- |{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]||[[Peter Herda]]||<center>79 |- |{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||[[Milan Luhový]]||<center>78 |- |{{CZE}} [[Bohemians Praha 1905|Bohemians Praha]]||[[Tibor Mičinec]]||<center>53 |- |{{CZE}} [[FC Viktoria Plzeň|FC Viktoria Plzeň]]||[[Marek Bakoš]]||<center>54 |- |{{CZE}} [[FC Slovan Liberec|Slovan Liberec]]||[[]]||<center> |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ==Najviac gólov v kluboch== {|class="wikitable" !width=150|Klub !width=150|Najviac gólov !width=250|Ďalší strelci |- |[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Slovan Bratislava]]||146 [[Ján Arpáš]]||119 [[Jozef Luknár]], 100 [[Ján Čapkovič]], 97 [[Marián Masný]], 86 [[Viktor Tegelhoff]], 78 [[Ján Švehlík]], 77 [[Emil Pažický]], 71 [[Róbert Vittek]], 70 [[Anton Moravčík]] |- |[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava <br> (ČH, Slovnaft)]]||100 [[Jozef Levický]]||99 [[Adolf Scherer]], 76 [[Milan Dolinský]], 76 [[Ľubomír Luhový]], 66 [[Karol Brezík]], 65 [[Ladislav Petráš]] |- |[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]||146 [[Jozef Adamec]]||87 [[Marek Ujlaky]], 86 [[Ladislav Kuna]], * [[Anton Malatinský]], 64 [[Valér Švec]], 61 [[Vladimír Kožuch]] |- |[[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]]||150 [[Ladislav Pavlovič]]||65 [[Karol Petroš]], 55 [[Jozef Bubenko]] |- |[[MFK Košice|VSS Košice <br> (ZŤS, 1. FC Košice)]]||115 [[Ján Strausz]]||59 [[Dušan Galis]], 58 [[Ján Novák]], 56 [[Andrej Daňko]], 53 [[Jozef Kožlej]] |- |[[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíva Košice]]||104 [[Ladislav Józsa]]||78 [[Peter Fecko]], 71 [[Gejza Farkaš]], 66 [[Jozef Móder]] |- |[[MŠK Žilina|MŠK Žilina <br> (Iskra, ZVL)]]||80 [[Štefan Slezák]]||76 [[Marek Mintál]], 75 [[Jozef Bielek]], 56 [[Vojtech Zachar]], 51 [[Štefan Tománek]], 49 [[Stanislav Šesták]] |- |[[FC Nitra|FC Nitra <br> (AC Nitra, Plastika)]]||61 [[Róbert Rák]]||59 [[Michal Pucher]], 56 [[Dušan Borko]] |- |[[FK Dukla Banská Bystrica|Dukla B. Bystrica]]||72 [[Róbert Semeník]]||59 [[Pavol Diňa]], 52 [[Milan Nemec]] |- |[[TTS Trenčín|Jednota Trenčín]]||72 [[Pavol Bencz]]||65 [[Vojtech Masný]] |- |[[AS Trenčín|AS Trenčín <br> (Ozeta Dukla)]]||59 [[Martin Fabuš]]||28 [[David Depetris]] |- |[[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dun. Streda]]||49 [[Pavol Diňa]]||40 [[Mikuláš Radványi]], 37 [[Rudolf Pavlík]] |- |[[MFK Ružomberok]]||45 [[Roland Števko]]||37 [[Tomáš Ďubek]], 30 [[Erik Jendrišek]] |- |[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]]||40 [[Ján Kozák (1980)|Ján Kozák ml.]]||33 [[Juraj Halenár]], 31 [[Tomáš Medveď]] |- |[[MFK Dubnica]]||41 [[Peter Kiška]]||32 [[Pavol Straka]], 26 [[Michal Filo]] |- |[[FK Púchov|Matador Púchov]]||34 [[Ľuboš Perniš]]||23 [[Mário Breška]], 18 [[Marek Bakoš]] |- |[[FK Baník Prievidza|Baník Prievidza]]||22 [[Ľubomír Plevka]] <br> 22 [[Marek Holmík]]|| |- |[[ŠK Futura Humenné|Chemlon Humenné]]||20 [[Ľubomír Mati]]|| |- |[[Partizán Bardejov|BSC JAS Bardejov]]||19 [[Jozef Urblík]]|| |- |[[MŠK Rimavská Sobota|FC Rim. Sobota]]||24 [[Vladimír Sýkora (futbalista)|Vladimír Sýkora]]|| |- |[[FC Senec]]||8 [[Rogério Márcio Botelho Gaúcho]]|| |- |[[FK Senica]]||42 [[Juraj Piroska]]|| |- |[[TJ Spartak Myjava|Spartak Myjava]]|||| |- |[[FO ŽP Šport Podbrezová|Podbrezová]]|||| |- |[[FC ViOn Zlaté Moravce|ViOn Zlaté Moravce]]||18 [[Andrej Hodek]]|| |} on8w4r3q9tgowejt5k3uvg2195ebkr2 Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Česku 14 541519 8188143 5959260 2026-03-27T21:45:49Z Jetam2 30982 kat, súr 8188143 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly podľa štátu|Česko]] [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Európe|Česko]] [[Kategória:Katolícke kostoly v Česku]] [[Kategória:Rímskokatolícka cirkev v Česku|Kostoly]] ne4t3rx66ny99z8i80c0vq2l833aca6 Kategória:Rímskokatolícke kostoly podľa štátu 14 541520 8188191 7984126 2026-03-27T22:10:21Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] pomocou použitia HotCat 8188191 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly| Štátu]] [[Kategória:Kostoly podľa štátu| Rímskokatolícke]] [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] j5febo1mblbayokk86b4zkcggogqu4o 8188193 8188191 2026-03-27T22:10:52Z Jetam2 30982 kat 8188193 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly| Štátu]] [[Kategória:Kostoly podľa štátu| Rímskokatolícke]] [[Kategória:Rímskokatolícka cirkev podľa štátu| Kostoly]] [[Kategória:Kategórie podľa štátu]] heoo28nc4f0zj7d0wthu6x3hsb4hqnm Zoznam vrcholov v Súľovských vrchoch 0 542007 8187967 7764992 2026-03-27T16:59:02Z Pe3kZA 39673 /* Pozri aj */ dopl. 8187967 wikitext text/x-wiki {{Všetky súradnice}} [[Súbor:Velký_Manín.jpg|right|thumb|Veľký Manín (891)]] [[Súbor:Zibrid.jpg|right|thumb|Žibrid (867 m)]] [[Súbor:Malý_Manín2.jpg|right|thumb|Malý Manín (813 m)]] '''Zoznam vrcholov v [[Súľovské vrchy|Súľovských vrchoch]]''' zahŕňa pomenované vrcholy s [[Nadmorská výška|nadmorskou výškou]] nad {{Mnm|700}} Zoznam vychádza z údajov, dostupných na stránkach hiking.sk<ref>http://mapy.hiking.sk/</ref>. == Zoznam vrcholov == {| class="wikitable sortable" ! # ! Vrchol ! Výška (m) ! Súradnice ! Prístup |- | 1. || [[Veľký Manín]] || 891 || {{Súradnice|49|07|30|S|18|29|45|V|type:mountain_region:SK|name=Veľký Manín}} || neznačkovaný |- | 2. || [[Žibrid]] || 867 || {{Súradnice|49|07|38|S|18|36|35|V|type:mountain_region:SK|name=Žibrid}} || {{Turistická značka|zelená}} |- | 3. || [[Stráne]] || 837 || {{Súradnice|49|02|41|S|18|31|12|V|type:mountain_region:SK|name=Stráne}} || neznačkovaný |- | 4. || [[Havrania skala (Súľovské vrchy)|Havrania skala]] || 835 || {{Súradnice|49|08|27|S|18|33|02|V|type:mountain_region:SK|name=Havrania skala}} || neznačkovaný |- | 5. || [[Kečka (Babkov)|Kečka]] || 822 || {{Súradnice|49|09|45|S|18|36|46|V|type:mountain_region:SK|name=Kečka}} || {{Turistická značka|zelená}} |- | 6. || [[Brada (vrch v Súľovských vrchoch)|Brada]] || 816 || {{Súradnice|49|11|10|S|18|35|49|V|type:mountain_region:SK|name=Brada}} || {{Turistická značka|červená}} |- | 7. || [[Malý Manín]] || 813 || {{Súradnice|49|08|55|S|18|30|24|V|type:mountain_region:SK|name=Malý Manín}} || neznačkovaný |- | 8. || [[Dubica]] || 811 || {{Súradnice|49|07|00|S|18|35|45|V|type:mountain_region:SK|name=Dubica}} || neznačkovaný |- | 9. || [[Stupovec]] || 806 || {{Súradnice|49|08|56|S|18|33|10|V|type:mountain_region:SK|name=Stupovec}} || neznačkovaný |- | 10. || [[Roháč (vrch v Súľovských vrchoch, 803 m)|Roháč]] || 803 || {{Súradnice|49|11|10|S|18|36|43|V|type:mountain_region:SK|name=Roháč}} || {{Turistická značka|žltá}} |- | 11. || [[Hoľazne (vrch v Súľovských vrchoch)|Hoľazne]] || 794 || {{Súradnice|49|07|01|S|18|31|56|V|type:mountain_region:SK|name=Holazne}} || neznačkovaný |- | 12. || [[Skalky (vrch v Súľovských vrchoch)|Skalky]] || 778 || {{Súradnice|49|08|32|S|18|41|05|V|type:mountain_region:SK|name=Skalky}} || {{Turistická značka|zelená}} |- | 13. || [[Vysoký vrch (vrch v Súľovských vrchoch)|Vysoký vrch]] || 766 || {{Súradnice|49|06|13|S|18|34|34|V|type:mountain_region:SK|name=Vysoký vrch}} || neznačkovaný |- | 14. || [[Tlstá hora (vrch v Súľovských vrchoch)|Tlstá hora]] || 747 || {{Súradnice|49|08|09|S|18|40|13|V|type:mountain_region:SK|name=Tlstá hora}} || neznačkovaný |- | 15. || [[Tisová (vrch v Súľovských vrchoch)|Tisová]] || 733 || {{Súradnice|49|04|59|S|18|33|28|V|type:mountain_region:SK|name=Tisová}} || neznačkovaný |- | 16. || [[Dubová (vrch v Súľovských vrchoch)|Dubová]] || 728 || {{Súradnice|49|06|11|S|18|36|55|V|type:mountain_region:SK|name=Dubová}} || {{Turistická značka|zelená}} |- | 17. || [[Ostrenec]] || 724 || {{Súradnice|49|07|33|S|18|32|38|V|type:mountain_region:SK|name=Ostrenec}} || neznačkovaný |- | 18. || [[Roháč (vrch v Súľovských vrchoch, 720 m)|Roháč]] || 720 || {{Súradnice|49|03|18|S|18|28|39|V|type:mountain_region:SK|name=Roháč}} || neznačkovaný |- | 19. || [[Tŕnie (vrch v Súľovských vrchoch)|Tŕnie]] || 716 || {{Súradnice|49|03|04|S|18|29|17|V|type:mountain_region:SK|name=Tŕnie}} || neznačkovaný |- | 20. || [[Kňazová (vrch v Súľovských vrchoch)|Kňazová]] || 713 || {{Súradnice|49|02|41|S|18|29|33|V|type:mountain_region:SK|name=Kňazová}} || neznačkovaný |- | 21. || [[Končiny (vrch v Súľovských vrchoch)|Končiny]] || 708 || {{Súradnice|49|03|11|S|18|30|40|V|type:mountain_region:SK|name=Končiny}} || neznačkovaný |- | 22. || [[Dúpna]] || 702 || {{Súradnice|49|04|22|S|18|32|50|V|type:mountain_region:SK|name=Dúpna}} || neznačkovaný |} == Pozri aj == * [[Zoznam vrcholov v Javorníkoch]] * [[Zoznam vrcholov v Strážovských vrchoch]] * [[Zoznam vrcholov v Malej Fatre]] * [[Zoznam turistických značkovaných trás v Súľovských vrchoch]] == Referencie == <references /> == Zdroj == * {{Preklad|cs|Seznam vrcholů v Súľovských vrších|10740563}} {{Zoznamy vrchov na Slovensku podľa pohorí}} [[Kategória:Súľovské vrchy| ]] [[Kategória:Vrchy v Súľovských vrchoch| ]] [[Kategória:Vrchy na Slovensku|Súľovské vrchy]] [[Kategória:Zoznamy vrchov na Slovensku|Súľovské vrchy]] 3kuwff75in2yepa6pr8r6ryqxz1faue Pýtické hry 0 546621 8187933 6719502 2026-03-27T16:05:49Z Luppus 39967 wikilinka 8187933 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Ancient Delphi, Greece.jpg|náhľad|Štadión v Delfách]] '''Pýtické hry''' (iné názvy: '''Pýthijské hry''', '''Pýtijské hry'''; od {{v jazyku|grc|''Πύθια''}}{{--}}''Pythia'') boli [[Staroveké Grécko|starogrécke]] súťaže usporadúvané na počesť boha [[Apolón]]a v [[Delfy|Delfách]].<ref name="Pýthijské hry">{{Citácia knihy|autor=Lesley Adkins & Roy A. Adkins|titul=Starověké Řecko|isbn=978-80-7391-580-3|miesto=Praha|vydavateľ=Slovart|rok=2011|strany=363-364}}</ref><ref name="str. 131">{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Vzkriesenie Olympie|id= 77-043-86|miesto=Bratislava|vydavateľ=Šport|rok=1986|strany=131}}</ref> Pýthijské hry sa konali na počesť boha Apolóna, syna najvyššieho boha [[Zeus|Dia]], ochrancu života a poriadku, vodcu [[Múza|Múz]], boha slnečného jasu. Svoj názov dostali od starého mena Delf, odvodeného od draka [[Pythón (mytológia)|Pythóna]], ktorého zabil boh Apolón. Bola to pomsta za to, že Pythón prenasledoval jeho matku [[Léto]] a bránil jej, aby ho porodila. Pýthijské hry založil následne vraj sám Apolón na pamiatku tohto svojho činu a preto boli hry podľa tejto legendy staršie ako [[Olympijské hry (starovek)|olympijské]].<ref name="str. 131"/> V Delfách sa okrem pýthijských hier konala tiež ôsmeho dňa mesiaca zvaného ''[[Atický kalendár|Gamélión]]'' (január–február) obeta ''Apolónovi Apotropaiovi'' (Apolón, ktorý odvracia zlo) a štvrtého dňa mesiaca ''[[Atický kalendár|Thargélión]]'' (máj - jún) obeta Apolónovi Pýthiovi.<ref name="Apollón">{{Citácia knihy|autor=Lesley Adkins & Roy A. Adkins|titul=Starověké Řecko|isbn=978-80-7391-580-3|miesto=Praha |vydavateľ=Slovart|rok=2011|strany=309}}</ref> Pôvodne sa hry konali každých osem rokov a ich náplňou boli len hudobné súťaže.<ref name="str. 131"/> V roku [[582 pred Kr.]] boli hry reorganizované<ref>[[Oxyrhynský papyrus 222]].</ref> [[Sikyón (mesto)|sikyónskym]] vládcom [[Kleisthenes (Sikyón)|Kleisthenom]] a od tej doby sa hry konali každé štyri roky a zahrňovali hudobné i atletické súťaže. Spolu s olympijskými, [[Isthmijské hry|isthmijskými]] a [[Nemejské hry|nemejskými hrami]] boli súčasťou tzv. [[Panhelénske hry|panhelénskych hier]] a usporiadali sa tak, aby sa časovo neprekrývali. Na štvorročný cyklus (periodos) tak pripadli v Grécku na každý rok aspoň jedny hry. Dátum pýthijských hier sa určil na koniec leta každej tretej olympiády.<ref name="str. 131"/>[[Súbor:Delphi charioteer front DSC06255.JPG|náhľad|''Vozataj delfský'', vozataj pretekal pre [[Polyzalos|Polyzala]], [[Tyrania (Grécko)|tyrana]] sicílskej [[Gela|Gely]], cca 480-470 pred Kr.]] Vzorom pýthijských atletických pretekov sa stali olympijské, ale navyše sa zaviedol aj [[Beh na dve stadiá|dvojitý]] a [[Dolichos (bežecké preteky)|dlhý beh]] dorastencov.<ref name="str. 132">{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Vzkriesenie Olympie|id= 77-043-86|miesto=Bratislava|vydavateľ=Šport|rok=1986|strany=132}}</ref> V umeleckej súťaži sa usporiadavali súťaže spevu so sprievodom píšťaly, zborového spevu, hry na píšťale a lýre (resp. [[kihara|kithare]]), prednesu básní a dramatických predstavení.<ref>[[Pausanias (geograf)|Pausanias]], ''Periégésis tés Hellados'', 10,7,5.</ref> Odmenou pýthijského víťaza bol palmový list a [[Vavrín pravý|vavrínový]] veniec z posvätného Apolónovho stromu.<ref name="Archaické Grécko 167">{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Grécky zázrak|isbn= 80-06-00122-7|miesto=Bratislava|vydavateľ=Mladé letá|rok=1990|strany=167}}</ref> Pre umelca bol tento veniec navyššou poctou, akú mohol na kolbišti panhelénskych hier dosiahnúť.<ref name="str. 132"/> Krásu Delf, miesta konania pýthijských hier, opisuje vystihujúco [[Francúzsko|francúzsky]] archeológ [[Théophile Homolle]] slovami: „''Po athénskej Akropole sú Delfy, ktoré pôsobia najmohutnejšín dojmom: vynikajú jednou z najkrajších scenérií v Grécku, uchvacujú veľkoleposťou, obklopuje ich tajuplnosť, človek v nich cíti bázeň božiu..."''<ref name="Archaické Grécko 166">{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Grécky zázrak|isbn= 80-06-00122-7|miesto=Bratislava|vydavateľ=Mladé letá|rok=1990|strany=166}}</ref> Dejiskom hier bola skalnatá rozpuklina vo výške takmer šesto metrov medzi holými lesklými stenami [[Parnas]]u. Starovekí Gréci považovali toto miesto za stred sveta.<ref name="Archaické Grécko 166"/> Pýthijské hry v Delfách mali tri javiská. Hudobné súťaže sa konali v divadle, ktoré stálo severozápadne od Apolónovho chrámu, postavili ho v štvrtom storočí pred Kr. a zmestilo sa v ňom až päťtisíc divákov. Na atletické preteky slúžil štadión, vybudovaný na umelej terase v úbočí skalnej steny vysoko nad svätyňou, ale atléti museli trénovať vo vzdialenom [[Gymnasion|gymnáziu]] na mramorovej terase. Štadión v Delfách je najlepšie zachovaný zo všetkých antických štadiónov. Sedadlá v dvanástich radoch pojali až sedemtisíc divákov, sú z bieleho parnaského mramoru a i dnes sú celkom bezchybné.<ref name="str. 134">{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Vzkriesenie Olympie|id= 77-043-86|miesto=Bratislava|vydavateľ=Šport|rok=1986|strany=134}}</ref> Pretekárska trať bola červenkastá (ako tenisový kurt), široká 25 až 28 metrov a od štartu po cieľ merala 177,6 metra. Pred postavením tohto štadióna sa atletické preteky konali na prímorskej pláni pri Kríse, kde bol aj hipodróm.<ref name="str. 133">{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Vzkriesenie Olympie|id= 77-043-86|miesto=Bratislava|vydavateľ=Šport|rok=1986|strany=133}}</ref> Delfy boli kedysi pravdepodbne väčšou a cennejšou galériou sôch (bohov i ľudí) pod šírym nebom ako Olympia. O ich kráse si môžeme urobiť akú takú predstavu z toho, že zachované slávne sochárske dielo ''Vozataj delfský'', ktoré sa dnes hodnotí ako veľdielo, si [[Pausanias (geograf)|Pausanias]], ktorý v druhom storočí opísal krásu Delf, ani nevšimol.<ref name="str. 133"/> Úlohu olympijských [[Hellanodikovia|hellanodikov]] zastávali na pýthijských hrách delfskí kňazi, tzv. ''hieromnémoni'' (vykonávatelia posvätných úkonov) a hlavný dozor nad nimi mala ''delfská amfiktyónia'', t. j. konfederácia štátov na ochranu delfskej Apolónovej svätyne.<ref name="str. 131"/> Amfiktyónia sa zrodila práve v Delfách a podľa legendy ju založil už mýtický [[Amfiktyón]], syn zakladateľov ľudského rodu [[Deukalión (mytológia)|Deukalióna]] a [[Pyrrha (mytológia)|Pyrrhy]]. Postupne sa rozšírovala a po spojení s [[Pylos|pylskou]] zahrnula takmer všetky grécke štáty. Celogréckou organizáciou sa stala v roku [[343 pred Kr.]], keď prijala aj [[Macedónia (historické územie)|Macedónčanov]].<ref name="Archaické Grécko 168">{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Grécky zázrak|isbn= 80-06-00122-7|miesto=Bratislava|vydavateľ=Mladé letá|rok=1990|strany=168}}</ref> == Referencie a bibliografia == {{Reflist|2}} == Pozri aj == * [[Zoznam olympijských víťazov staroveku]] [[Kategória:Festivaly v starovekom Grécku]] [[Kategória:Delfy]] 0ghvumtdgjougxablztmlz57bctos5u 8187934 8187933 2026-03-27T16:06:37Z Luppus 39967 8187934 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Ancient Delphi, Greece.jpg|náhľad|Štadión v Delfách]] '''Pýtické hry''' (iné názvy: '''Pýthijské hry''', '''Pýtijské hry'''; od {{v jazyku|grc|''Πύθια''}}{{--}}''Pythia'') boli [[Staroveké Grécko|starogrécke]] súťaže usporadúvané na počesť boha [[Apolón]]a v [[Delfy|Delfách]].<ref name="Pýthijské hry">{{Citácia knihy|autor=Lesley Adkins & Roy A. Adkins|titul=Starověké Řecko|isbn=978-80-7391-580-3|miesto=Praha|vydavateľ=Slovart|rok=2011|strany=363-364}}</ref><ref name="str. 131">{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Vzkriesenie Olympie|id= 77-043-86|miesto=Bratislava|vydavateľ=Šport|rok=1986|strany=131}}</ref> Pýthijské hry sa konali na počesť boha Apolóna, syna najvyššieho boha [[Zeus|Dia]], ochrancu života a poriadku, vodcu [[Múza|Múz]], boha slnečného jasu. Svoj názov dostali od starého mena Delf, odvodeného od draka [[Pythón (mytológia)|Pythóna]], ktorého zabil boh Apolón. Bola to pomsta za to, že Pythón prenasledoval jeho matku [[Léto]] a bránil jej, aby ho porodila. Pýthijské hry založil následne vraj sám Apolón na pamiatku tohto svojho činu a preto boli hry podľa tejto legendy staršie ako [[Olympijské hry (starovek)|olympijské]].<ref name="str. 131"/> V Delfách sa okrem pýthijských hier konala tiež ôsmeho dňa mesiaca zvaného ''[[Atický kalendár|Gamélión]]'' (január–február) obeta ''Apolónovi Apotropaiovi'' (Apolón, ktorý odvracia zlo) a štvrtého dňa mesiaca ''[[Atický kalendár|Thargélión]]'' (máj - jún) obeta Apolónovi Pýthiovi.<ref name="Apollón">{{Citácia knihy|autor=Lesley Adkins & Roy A. Adkins|titul=Starověké Řecko|isbn=978-80-7391-580-3|miesto=Praha |vydavateľ=Slovart|rok=2011|strany=309}}</ref> Pôvodne sa hry konali každých osem rokov a ich náplňou boli len hudobné súťaže.<ref name="str. 131"/> V roku [[582 pred Kr.]] boli hry reorganizované<ref>[[Oxyrhynský papyrus 222]].</ref> [[Sikyón (mesto)|sikyónskym]] vládcom [[Kleisthenes (Sikyón)|Kleisthenom]] a od tej doby sa hry konali každé štyri roky a zahrňovali hudobné i atletické súťaže. Spolu s olympijskými, [[Isthmijské hry|isthmijskými]] a [[Nemejské hry|nemejskými hrami]] boli súčasťou tzv. [[Panhelénske hry|panhelénskych hier]] a usporiadali sa tak, aby sa časovo neprekrývali. Na štvorročný cyklus (periodos) tak pripadli v Grécku na každý rok aspoň jedny hry. Dátum pýthijských hier sa určil na koniec leta každej tretej olympiády.<ref name="str. 131"/>[[Súbor:Delphi charioteer front DSC06255.JPG|náhľad|''Vozataj delfský'', vozataj pretekal pre [[Polyzalos|Polyzala]], [[Tyrania (Grécko)|tyrana]] sicílskej [[Gela|Gely]], cca 480-470 pred Kr.]] Vzorom pýthijských atletických pretekov sa stali olympijské, ale navyše sa zaviedol aj [[Beh na dve stadiá|dvojitý]] a [[Dolichos (bežecké preteky)|dlhý beh]] dorastencov.<ref name="str. 132">{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Vzkriesenie Olympie|id= 77-043-86|miesto=Bratislava|vydavateľ=Šport|rok=1986|strany=132}}</ref> V umeleckej súťaži sa usporiadavali súťaže spevu so sprievodom píšťaly, zborového spevu, hry na píšťale a lýre (resp. [[kithara|kithare]]), prednesu básní a dramatických predstavení.<ref>[[Pausanias (geograf)|Pausanias]], ''Periégésis tés Hellados'', 10,7,5.</ref> Odmenou pýthijského víťaza bol palmový list a [[Vavrín pravý|vavrínový]] veniec z posvätného Apolónovho stromu.<ref name="Archaické Grécko 167">{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Grécky zázrak|isbn= 80-06-00122-7|miesto=Bratislava|vydavateľ=Mladé letá|rok=1990|strany=167}}</ref> Pre umelca bol tento veniec navyššou poctou, akú mohol na kolbišti panhelénskych hier dosiahnúť.<ref name="str. 132"/> Krásu Delf, miesta konania pýthijských hier, opisuje vystihujúco [[Francúzsko|francúzsky]] archeológ [[Théophile Homolle]] slovami: „''Po athénskej Akropole sú Delfy, ktoré pôsobia najmohutnejšín dojmom: vynikajú jednou z najkrajších scenérií v Grécku, uchvacujú veľkoleposťou, obklopuje ich tajuplnosť, človek v nich cíti bázeň božiu..."''<ref name="Archaické Grécko 166">{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Grécky zázrak|isbn= 80-06-00122-7|miesto=Bratislava|vydavateľ=Mladé letá|rok=1990|strany=166}}</ref> Dejiskom hier bola skalnatá rozpuklina vo výške takmer šesto metrov medzi holými lesklými stenami [[Parnas]]u. Starovekí Gréci považovali toto miesto za stred sveta.<ref name="Archaické Grécko 166"/> Pýthijské hry v Delfách mali tri javiská. Hudobné súťaže sa konali v divadle, ktoré stálo severozápadne od Apolónovho chrámu, postavili ho v štvrtom storočí pred Kr. a zmestilo sa v ňom až päťtisíc divákov. Na atletické preteky slúžil štadión, vybudovaný na umelej terase v úbočí skalnej steny vysoko nad svätyňou, ale atléti museli trénovať vo vzdialenom [[Gymnasion|gymnáziu]] na mramorovej terase. Štadión v Delfách je najlepšie zachovaný zo všetkých antických štadiónov. Sedadlá v dvanástich radoch pojali až sedemtisíc divákov, sú z bieleho parnaského mramoru a i dnes sú celkom bezchybné.<ref name="str. 134">{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Vzkriesenie Olympie|id= 77-043-86|miesto=Bratislava|vydavateľ=Šport|rok=1986|strany=134}}</ref> Pretekárska trať bola červenkastá (ako tenisový kurt), široká 25 až 28 metrov a od štartu po cieľ merala 177,6 metra. Pred postavením tohto štadióna sa atletické preteky konali na prímorskej pláni pri Kríse, kde bol aj hipodróm.<ref name="str. 133">{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Vzkriesenie Olympie|id= 77-043-86|miesto=Bratislava|vydavateľ=Šport|rok=1986|strany=133}}</ref> Delfy boli kedysi pravdepodbne väčšou a cennejšou galériou sôch (bohov i ľudí) pod šírym nebom ako Olympia. O ich kráse si môžeme urobiť akú takú predstavu z toho, že zachované slávne sochárske dielo ''Vozataj delfský'', ktoré sa dnes hodnotí ako veľdielo, si [[Pausanias (geograf)|Pausanias]], ktorý v druhom storočí opísal krásu Delf, ani nevšimol.<ref name="str. 133"/> Úlohu olympijských [[Hellanodikovia|hellanodikov]] zastávali na pýthijských hrách delfskí kňazi, tzv. ''hieromnémoni'' (vykonávatelia posvätných úkonov) a hlavný dozor nad nimi mala ''delfská amfiktyónia'', t. j. konfederácia štátov na ochranu delfskej Apolónovej svätyne.<ref name="str. 131"/> Amfiktyónia sa zrodila práve v Delfách a podľa legendy ju založil už mýtický [[Amfiktyón]], syn zakladateľov ľudského rodu [[Deukalión (mytológia)|Deukalióna]] a [[Pyrrha (mytológia)|Pyrrhy]]. Postupne sa rozšírovala a po spojení s [[Pylos|pylskou]] zahrnula takmer všetky grécke štáty. Celogréckou organizáciou sa stala v roku [[343 pred Kr.]], keď prijala aj [[Macedónia (historické územie)|Macedónčanov]].<ref name="Archaické Grécko 168">{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Grécky zázrak|isbn= 80-06-00122-7|miesto=Bratislava|vydavateľ=Mladé letá|rok=1990|strany=168}}</ref> == Referencie a bibliografia == {{Reflist|2}} == Pozri aj == * [[Zoznam olympijských víťazov staroveku]] [[Kategória:Festivaly v starovekom Grécku]] [[Kategória:Delfy]] ecybnafw4955ec0r2gcbehyp5ah0o9x Hyperion (Simmons) 0 559184 8187921 7990807 2026-03-27T15:52:13Z ~2026-18844-01 290214 8187921 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kniha | Názov = Hyperion | Obrázok = | Popis obrázku = | Autor = [[Dan Simmons]] | Originálny názov = Hyperion | Spoluautor = | Pôvodný jazyk = angličtina | Krajina vydania = [[USA]] | Nakladateľstvo originálneho vydania = Doubleday | Počet vydaní originálu = | Dátum 1. vydania originálu = [[1989]] | ISBN 1. vydania originálu = 0-385-24949-7 | Ilustrátor originálneho vydania = | Literárne obdobie = | Literárny smer = | Literárny druh = | Literárny žáner = Sci-Fi <!--POSTUPNOST--> | Diel pred = | Diel po = The Fall of Hyperion <!--ODKAZY--> | Commons = | Odkaz = }} '''''Hyperion''''' je [[vedeckofantastický román|sci-fi román]] amerického spisovateľa [[Dan Simmons|Dana Simmonsa]]. Ide o prvé dielo zo série ''[[Hyperion Cantos]]''. == Dej == Príbeh začína v [[28. storočie|28. storočí]], keď sa ľudstvo vďaka [[Teleport|teleport]]u rozšírilo po celej [[Galaxia (Mliečna cesta)|Galaxii]]. Dej sleduje cestu pútnikov na planétu Hyperion a je podávaný vo forme ich krátkych osobných príbehov. Príbehy sa odohrávajú na viacerých [[planéta|planétach]] s množstvom postáv a v rôznych časových líniách. Sedem pútnikov sa na pokraji galaktickej vojny vydáva na púť na planétu Hyperion za tajomnou postavou, Škorpiónom, ktorá ich všetkých spája. Vedia, že jednému z nich Škorpión splní, čokoľvek si zažiada, kým na ostatných čakajú ukrutné muky. == Ocenenia== V roku [[1990 v literatúre|1990]] získal román prestížne ocenenie [[Cena Hugo|Hugo]] za najlepší román. V tom istom roku získal ocenenie [[Locus Award]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul =1990 Award Winners & Nominees | url = https://www.worldswithoutend.com/books_year_index.asp?year=1990 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.10.2015 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Romány USA]] [[Kategória:Science fiction romány]] [[Kategória:Knihy z 1989]] [[Kategória:Cena Hugo]] [[Kategória:Romány odohrávajúce sa na fiktívnych planétach]] ev06lb8tdjekduzz9bzvv5481nkvhau Peter Fedor 0 566493 8187982 8161574 2026-03-27T17:39:37Z ~2026-19070-55 290353 Slováci a zátvorky. Hádam existuje slovenský názov krajiny, alebo? 8187982 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vedec | Meno = Peter Fedor | Rodné meno = | Portrét = Portrait of Peter Fedor.jpg | Profesia = slovenský ekológ, zoológ a vysokoškolský pedagóg | Polia pôsobnosti = [[ekológia]], [[zoológia]], [[entomológia]] | Známy vďaka = | Významné práce = | Vedecké pôsobenie = | Počet citácií = | Alma mater = [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedecká fakulta]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]] | Akademický titul = | Vedecká hodnosť = | Významní profesori = | Významní študenti = | Vplyvy = | Ovplyvnil = | AutorBot = | AutorZoo = | Ocenenia = | Dátum narodenia = {{dnv|1976|06|04}} | Miesto narodenia = [[Čadca]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|Y2|M2|D2|Y1|M1|D1}} --> | Miesto úmrtia = | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = | Miesto pobytu = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- len názov súboru --> | Webstránka = <!-- {{url|adresa|názov}} --> | E-mail = | Údaje = | Poznámky = | Portál1 = Biológia | Portál2 = | Portál3 = }} [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof]]. [[Doktor prírodných vied|RNDr]]. '''Peter Fedor''', [[Doktor (PhD.)|DrSc.]] (* [[4. jún]] [[1976]], [[Čadca]])<ref name="cv-europass">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peter Fedor, prof. RNDr. PhD : životopis | url = https://fns.uniba.sk/fileadmin/prif/senat/2018/volby_dekana/fedor-CV-Europass-20180916-SK.pdf | vydavateľ = PriF UK | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-18 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> je slovenský [[ekológia|ekológ]], [[zoológia|zoológ]] a [[vysokoškolský pedagóg]].<ref name="kee-profil">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Peter FEDOR | url = https://fns.uniba.sk/pracoviska/environmentalna-sekcia/kee/zamestnanci/peter-fedor/ | vydavateľ = PriF UK | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-18 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20190219015944/https://fns.uniba.sk/pracoviska/environmentalna-sekcia/kee/zamestnanci/peter-fedor/ | dátum archivácie = 2019-02-19 }}</ref> Pôsobí na Katedre environmentálnej ekológie [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulty]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Od roku [[2013]] profesor.<ref name="uk-absolvent" /><ref name="cv-europass" /> Od roku [[2011]] pôsobil na Prírodovedeckej fakulte ako [[prodekan]] pre [[doktorand]]ské štúdium. Pod jeho vedením prebehla modernizácia a viaceré zmeny v doktorandskom štúdiu a najmä zjednodušenie a sprehľadnenie jeho administrácie. V roku [[2019]] sa stal [[dekan (vysoká škola)|dekanom]] fakulty.<ref>Redakcia, 2019: [https://uniba.sk/fileadmin/ruk/nasa_univerzita/NU2018-19/190129_Januarove_cislo_NU.pdf Excelentnosť si dokáže udržať len dynamická inštitúcia.] Naša Univerzita, s. 18</ref> == Život == Narodil sa v [[Čadca|Čadci]]. V rokoch [[1994]]{{--}}[[1999]] absolvoval magisterské štúdium na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]] v odbore [[environmentalistika]].<ref name="uk-absolvent" /> Svoju pozornosť sústreďuje na výskum semiautomatizovaných umelo inteligentných systémov pre promptnú detekciu [[invázny druh|inváznych druhov]] s [[patogén]]nym a karanténnym potenciálom na poľnohospodársku krajinu, s osobitným zreteľom na rad ''Thysanoptera'',<ref> Fedor, P., Malenovský, I., Vaňhara, J., Sierka, W., Havel, J., 2008. Thrips (Thysanoptera)identification using artificial neural networks. Bull. Entomol. Res. 98 (5), 437{{--}}447.</ref><ref>Fedor, P., Vaňhara, J., Havel, J., Malenovský, I., Spellerberg, I., 2009. Artificial intelli-gence in pest insect monitoring. Syst. Entomol. 34 (2), 298{{--}}400.</ref> ako aktuálny problém dopadu [[klimatické zmeny|klimatickej zmeny]] v synergii s globalizáciou obchodu s biologickými komoditami. Počas svojej stáže u prof. Iana Spellerberga na Lincoln University z Nového Zélandu publikoval vysoko citovanú štúdiu o Shannonovom indexe diverzity<ref>{{Citácia periodika|titul=A tribute to Claude Shannon (1916–2001) and a plea for more rigorous use of species richness, species diversity and the ‘Shannon–Wiener’ Index|url=https://doi.org/10.1046/j.1466-822x.2003.00015.x|periodikum=Global Ecology and Biogeography|dátum=2003-04-11|dátum prístupu=2025-12-20|ročník=12|číslo=3|strany=177{{--}}179|issn=1466-822X|doi=10.1046/j.1466-822x.2003.00015.x|meno=Ian F.|priezvisko=Spellerberg|meno2=Peter J.|priezvisko2=Fedor}}</ref> a bioindikačnom potenciále taxocenóz hmyzu v hodnotení stability ekologických systémov. Jeho pozornosť sa koncentruje aj na výskum vo viacerých tropických „centrách endemizmu“ a „biodiversity hotspots“, v rámci ktorých sa podieľal na opise viacerých nových druhov pre vedu. K najzaujímavejším patrí opis ''Hydrolutos breweri'',<ref>Derka, T., Fedor, P., 2010: ''Hydrolutos breweri'' sp.n., a new auatic Lutosini species (Orthoptera: Anostostomatidae) from Churí-tepui (Chimantá Massif, Venezuela), Zootaxa, 2653: 51{{--}}59 </ref> ktorý sa ako zástupca fylogeneticky starobylej čeľade ''Anostostomatidae'' sekundárne adaptoval na troglobiontný a (semi)akvatický spôsob života v jaskynnom systéme Churí-tepui (Venezuela) prostredníctvom špecificky formovaného sternálneho plastrónu. Objav vzbudil pozornosť svetovej vedy, keď bol v roku [[2011]] oficiálne označený ako zoologický unikát v rámci Bio-fresh Cabinet of Freshwater Curiosities. V roku 2024 podpísal memorandum o spolupráci s [[Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky|Ministerstvom životného prostredia SR]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 151/2024/1 {{!}} Centrálny register zmlúv | url = https://crz.gov.sk/zmluva/10089012/ | vydavateľ = crz.gov.sk | dátum prístupu = 2025-09-06}}</ref> s cieľom „prehĺbiť spoluprácu s univerzitnými vedcami v oblasti výskumu, vedeckopedagogickej výchovy, odborného vzdelávania a ostatných vedeckovýskumných a vzdelávacích aktivít súvisiacich predovšetkým s ochranou a využívaním prírody a krajiny, ako aj tvorbou životného prostredia“,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Taraba podpísal s Prírodovedeckou fakultou UK memorandum o spolupráci | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/taraba-podpisal-s-prirodovedeckou-faku/839356-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-11-27 | dátum prístupu = 2025-12-21}}</ref> ktoré minister [[Tomáš Taraba]] (nominant [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]]) následne využil na útok voči svojim predchodcom a mimovládnym organizaciám.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Taraba nadviazal spoluprácu so slovenskými vedcami | url = https://www.minzp.sk/spravy/2024/november/taraba-nadviazal-spolupracu-so-slovenskymi-vedcami.html | vydavateľ = Ministerstvo životného prostredia SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2024-11-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-21 | jazyk = }}</ref><ref name="n-241217" /> Peter Fedor si týmto vyslúžil dávku kritiky aj z radov študentov vlastnej fakulty, čo viedlo k zorganizovaniu verejnej debaty, na ktorej Fedor priznal, že jedným z dôvodov podpísania memoranda bola aj motivácia zachránenia finančných prostriedkov na európske projekty ochrany prírody LIFE.<ref name="n-241217">{{Citácia periodika | priezvisko = Mäkká | meno = Soňa | autor = | odkaz na autora = | titul = Dekan Prírodovedeckej fakulty UK čelí kritike za podpis memoranda s Tarabom. Môžu univerzity kritizovať ministra? | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/4365896/dekan-prirodovedeckej-fakulty-uk-celi-kritike-za-podpis-memoranda-s-tarabom-mozu-univerzity-kritizovat-ministra/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-12-17 | dátum prístupu = 2025-12-21 }}</ref> Naopak, opodstatnenie memoranda a možnú spoluprácu v environmentálnej oblasti pri plnom rešpekte rozličnosti názorov deklarovalo prostredníctvom osobitného vyhlásenia Predsedníctvo Akademického senátu PriF UK.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = [Uznesenie PAS PriF UK o vyjadrení podpory dekanovi PriF UK a rektorovi UK] | url = https://fns.uniba.sk/fileadmin/prif/senat/2025/2025-1/Uznesenie_PAS_9.1.2025.pdf | vydavateľ = Predsedníctvo Akademického senátu PriF UK | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2025-01-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-21 | jazyk = }}</ref> == Publikácie == Je autorom vyše 100 vedeckých článkov, 11 vedeckých monografií, 9 vysokoškolských učebníc a učebných textov a 200 iných publikácií.<ref name="cv-europass" /><ref name="kee-profil" /> Je vedúcim autorského kolektívu takmer 700 stranovej prvej Červenej knihy vzácnych a ohrozených bezstavovcov Slovenska<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Krst Červenej knihy bezstavovcov Slovenska | url = https://fns.uniba.sk/cervena_kniha_bezstavovcov/ | vydavateľ = fns.uniba.sk | dátum prístupu = 2025-12-20 | jazyk = sk-SK}}</ref><!-- Monografie tu môžu byť kľudne vymenované, ako viď. napr. článok [[Ondrej Samuel]]. --> == Mimo univerzitné pôsobenie == Je členom Linnean Society in London.<ref name="cv-europass" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Štruktúra | url = http://www.ses.sav.sk/struktura.htm | vydavateľ = Slovenská entomologická spoločnosť pri SAV | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-18 | miesto = Bratislava}}</ref> V roku 2010 založil prvé Mestské múzeum v Senci.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Múzeum {{!}} MSKS SENEC | url = https://msks-senec.sk/muzeum/?utm_source=chatgpt.com | vydavateľ = msks-senec.sk | dátum prístupu = 2025-12-20}}</ref> == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="uk-absolvent">Peter Fedor In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Osoby, ktoré získali titul na UK | url = http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Peter+Fedor | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-18 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20190219015915/http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Peter+Fedor | dátum archivácie = 2019-02-19 }}</ref> }} == Externé odkazy == * [https://fns.uniba.sk/pracoviska/environmentalna-sekcia/kee/zamestnanci/peter-fedor/ Peter Fedor] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160224151728/https://fns.uniba.sk/pracoviska/environmentalna-sekcia/kee/zamestnanci/peter-fedor/ |date=2016-02-24 }} na stránkach Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Fedor, Peter}} [[Kategória:Osobnosti z Čadce]] [[Kategória:Slovenskí zoológovia]] [[Kategória:Slovenskí ekológovia]] [[Kategória:Slovenskí entomológovia]] [[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]] [[Kategória:Vyučujúci na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Dekani Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Absolventi Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského]] [[Kategória:Riadni členovia Učenej spoločnosti Slovenska]] 1cev9vrcx4wvicxd8utp5j3v1uc7yqm Peter Daubner 0 574520 8188300 7783361 2026-03-28T10:25:22Z ~2026-15907-56 288880 zasadna informacia 8188300 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Peter Daubner | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský ekonóm, politológ a politický teoretik | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1986|9|10}} | Miesto narodenia = [[Zvolen]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Peter Daubner''' (* [[10. september]] [[1986]], [[Zvolen]]) je slovenský politický ekonóm, politológ a politický filozof. Pôsobil ako poradca [[Ľuboš Blaha|Ľuboša Blahu,]]<ref>https://www.cpscoop.sk/cps_sk/prilohy/konferencia_pozvanka.pdf</ref> ktorému vytvoril aj stránku na slovenskej Wikipédii<ref>{{Citácia knihy|titul=Diskusia s redaktorom:Peter Daubner|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:Peter_Daubner&oldid=6286426|rok=2016-05-23|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 6286426}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kontroverzný politik má vlastnú knihu statusov, ktorú majú nenávidieť deti hamburgerov a slniečkari | url = https://www.startitup.sk/kontroverzny-politik-ma-vlastnu-knihu-statusov-ktoru-maju-nenavidiet-deti-hamburgerov-a-slnieckari/ | dátum vydania = 2019-05-30 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = sk | meno = Linda | priezvisko = Cebrová}}</ref>, pracoval aj pre Ministerstvo zahraničných vecí SR<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Systém sledovania Európskych záležitostí - NT AUTHORITY\IUSR | url = https://www.nrsr.sk/ssez/agenda.aspx?agendaId=7894 | vydavateľ = www.nrsr.sk | dátum prístupu = 2026-03-28}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IPEX {{!}} The platform for EU Interparliamentary Exchange | url = https://secure.ipex.eu/IPEXL-WEB/document/COM-2015-456/skrad | vydavateľ = secure.ipex.eu | dátum prístupu = 2026-03-28}}</ref>. V súčasnosti pôsobí vo funkcii štátneho radcu pre európske záležitosti v Kancelárii Národnej rady SR a ako odborný výskumný pracovník na Filozofickom ústave Slovenskej akadémie vied. Bol výkonným redaktorom časopisu [[Filozofia (časopis)|Filozofia]]. Špecializuje sa na neo- a post-marxistickú politickú teóriu a politickú a [[Sociálna filozofia|sociálnu filozofiu]], teórie sociálnej spravodlivosti ([[analytický marxizmus]] a egalitárny liberalizmus), [[Kritická teória|kritickú teóriu spoločnosti]], marxistickú ekonómiu kapitalizmu, teórie [[Demokracia|demokracie]], zahraničnú a bezpečnostnú politiku [[Európska únia|Európskej únie]] a marxisticky orientované teórie medzinárodných vzťahov. Jeho špecializáciou je najmä koncept [[Antropocén|antropocénu]] a jeho kriticko-filozofická reflexiu z post-marxistickej perspektívy. V roku 2015 spolu s inými autormi napísal kolektívnu monografiu „''Eseje o sociálnom občianstve''“. Publikácia vytvára priestor pre diskusiu o otázkach chudoby, sociálnych práv, sociálnej inklúzie, sociálnej spravodlivosti. Analyzuje otázky premien demokratického občianstva, venuje sa novým otázkam vzťahu kapitalizmu, socializmu a občianstva, problematike spoločenských tried a novým výzvam ohľadom občianstva. Spolu s ďalšími autormi sa podieľal na publikácii „''Tri sondy do súčasnej politickej situácie na Slovensku. Politologická štúdia''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Augustín|meno=Martin et al.|titul=Tri sondy do súčasnej politickej situácie na Slovensku. Politologická štúdia.|url=http://poleblog.sk/wp-content/uploads/2017/03/Tri-sondy-.pdf|dátum vydania=2017|dátum prístupu=2018/07/19|vydavateľ=POLE}}</ref>, v ktorej autori rozobrali súčasnú politickú situáciu na Slovensku. V roku 2017 vydal knihu s rozhovorov s názvom „''Metastázy globálneho kapitalizmu''“<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Daubner|meno=Peter|titul=Metastázy globálneho kapitalizmu|vydanie=|vydavateľ=Matica Slovenská|miesto=|rok=2017|isbn=978-80-8128-182-2|strany=136|odkaz na knihu=http://matica.sk/kriticka-reflexia-globalneho-kapitalizmu/}}</ref> s rôznymi ľavicovými intelektuálmi (francúzsko-americká filozofka Susan George, americký filozof Rodney G. Peffer, americký politický ekonóm Jerry Harris, český sociológ [[Jan Keller]] a i.). Knihu mu vydal Politologický odbor [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] vedený [[Roman Michelko|Romanom Michelkom]]. V roku 2018 zostavil kolektívnu vedeckú monografiu s názvom „''Budúcnosť Európy: Cesta k post-kapitalizmu?''“ (Bratislava: Pole 2018), ktorá otvára diskusiu o budúcnosti Európy, najmä o budúcnosti európskych pracujúcich, a to (1.) v kontexte prebiehajúcich diskusií o budúcnosti Európskej únie a najmä jej sociálnom rozmere; (2.) v kontexte tzv. „štvrtej priemyselnej revolúcie“, ktorá vo forme procesov automatizácie, robotizácie a digitalizácie výrazne transformuje súčasnú podobu európskeho hospodárstva a európskeho pracovného trhu; a (3.) v kontexte prebiehajúcich „pretekov ku dnu“, ktoré spôsobuje ekonomická globalizácia (procesy liberalizácie, deregulácie a privatizácie) naprieč členskými štátmi únie. Je spoluautorom publikácií ''Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom: Alebo ako sa deformuje obraz socioekonomickej reality na Slovensku'' (Bratislava: Friedrich-Ebert-Stiftung, 2020) a ''K problematike chudoby a sociálnej neistoty na Slovensku v 21. storočí'' (Bratislava: Pracujúca chudoba, 2021). Jeho najnovšou knižnou publikáciou je ''Idea socializmu? Ku knihe Axela Honnetha'' (Bratislava: Filozofický ústav SAV, v. v. i., 2022). Je členom pražského združenia ''SOK – Sdružení pro levicovou teorii'' (''SOK- Association for Leftist Theory'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.sok.bz/ |dátum prístupu=2016-05-25 |url archívu=https://web.archive.org/web/20180812112656/https://sok.bz/ |dátum archivácie=2018-08-12 }}</ref> Vedecké články publikuje v domácich a zahraničných časopisoch. Spolupracuje s nadáciami Friedrich-Ebert-Stiftung (FES) a Rosa-Luxemburg-Stiftung (RLS). Komentáre publikuje v denníku [[Pravda (slovenský denník)|Pravda]].<ref>http://zurnal.pravda.sk/esej/clanok/308622-robert-dahl-elvis-americkej-politickej-vedy/</ref><ref>http://zurnal.pravda.sk/rozhovory/clanok/289890-hlada-sa-alternativa-ku-kapitalizmu/</ref><ref>http://zurnal.pravda.sk/rozhovory/clanok/375428-ekonom-jerry-harris-imperialne-dobrodruzstva-sa-koncia-porazkami/</ref> == Referencie == <references /> {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Daubner, Peter}} [[Kategória:Slovenskí politológovia]] [[Kategória:Slovenskí ekonómovia]] [[Kategória:Slovenskí filozofi]] [[Kategória:Politickí filozofi]] [[Kategória:Osobnosti zo Zvolena]] 9ohftxilynzzcu1mz9v5c7xq92thgbn Diskusia:Peter Daubner 1 574688 8188301 6289092 2026-03-28T10:26:24Z ~2026-15907-56 288880 8188301 wikitext text/x-wiki == Selfpromo == Selfpromo ako vyšité.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:16, 27. máj 2016 (UTC) :: Jednoznačne. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-15907-56|&#126;2026-15907-56]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-15907-56|diskuse]]) 10:26, 28. marec 2026 (UTC) dy3rsq42j7gbi1kj3o22hezh1ui3byx Rudolf Pepucha 0 591327 8187971 7937903 2026-03-27T17:14:13Z ~2026-18844-01 290214 odkazy mimo 8187971 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno=Rudolf Pepucha |Rodné meno= |Popis osoby=slovenský hudobný skladateľ a režisér |Portrét=Rudolf Pepucha.jpg |Dátum narodenia={{dnv|1975|03|25}} |Miesto narodenia=[[Trstená]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] (dnes [[Slovensko]]) |Dátum úmrtia=<!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> |Miesto úmrtia= |Bydlisko=[[Pezinok]] |Štát pôsobenia= |Národnosť=slovenská |Štátna príslušnosť= |Zamestnanie= |Známy vďaka= |Alma mater=[[Vysoká škola múzických umení v Bratislave]] |Profesia= |Aktívne roky=<!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> |Webstránka={{url|pepucha.eu}} |Deti=3 |Poznámky= |Portál1= |Portál2= |Portál3= }} [[Magister umenia|Mgr. art.]] '''Rudolf Pepucha''', [[Doktor umenia|ArtD.]] (* [[25. marec]] [[1975]], [[Trstená]]) je slovenský [[hudobný skladateľ]] a [[režisér]]. Venuje sa prevažne experimentálnej a elektroakustickej tvorbe. Je tiež autorom stoviek scénických a iných kompozícii pre [[divadlo]], rozhlas, televíziu a film.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rudolf Pepucha - Composer|url=http://www.pepucha.eu/|dátum prístupu=2017-02-12|vydavateľ=www.pepucha.eu|jazyk=en}}</ref> == Štúdium == V rokoch 1995{{--}}2000 študoval kompozíciu u prof. [[Juraj Hatrík|Juraja Hatríka]] a doc. [[Daniel Matej|Daniela Mateja]] na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokej škole múzických umení]] v Bratislave. V roku 2010 ukončil doktorandské štúdium u prof. [[Ivan Parík|Ivana Paríka]] († 2005) a doc. Daniela Mateja na Vysokej škole múzických umení. == Dielo == *''Malé podivnosti pre klavír'' (2019{{--}}2020) *''Žerte'' – elektroakustická kompozícia pre husle a Elektroniku (2019) *''Silhouettes'' – elektroakustická kompozícia pre „Milanolo“ a Elektroniku (2018) *''Suite Transilvanica – Prolog'' – elektroakustická kompozícia (2017{{--}}2018) *''Femme fatale'' – elektroakustická kompozícia pre klavír a PC (2017) * ''Labyrinth'' – elektroakustická kompozícia (2016) * ''Mini Fantasy'' – pre flautu a klavír (2016) * ''Objekty'' – elektroakustická kompozícia pre violončelo a PC v 5.1 systéme zvuku (2015) * ''Up&Down'' – hudobný dizajn rovnomenného baletu Borisa Eifmana (2014) * ''Angelika'' – hudobné spracovanie rovnomennému baletu E. Suchoňa (2013{{--}}2014) * ''Awe Brio'' – EA kompozícia pre hlas a PC (2012) * ''Svetlo v katedrále'' – EA kompozícia pre dve fujary a PC (2011) * ''Rosary II'' – EA kompozícia pre fujaru a Live Electronic (2010) * ''Malwi'' – pre akordeón, violončelo a gitaru (2009) * ''Malá čierna hudba'' – elektroakustická kompozícia pre saxofón, trúbku, el. gitaru a PC (2008) * ''EA minuatúry'' – elektroakustická kompozícia pre klavír, el. gitaru a PC (2008) * ''Rosary'' – elektroakustická kompozícia pre saxofón a PC (2007) * ''S tebou pre teba (Kvintová variácia)'' – pre klavír (2007) * ''Luigi Luigi'' – elektroakustická kompozícia pre akordeón a PC v 5.1 systéme zvuku (2006) * ''In Memoriam I. Parík'' – elektroakustická kompozícia pre klavír a PC v 5.1 systéme zvuku (2005) * ''d.i.v.a.: la morte e solo la via nel tempo'' – cyklus piesní na texty V. Santanelliho (2004{{--}}2005) * ''Gwozdenzubi: Songy'' – cyklus elektroakustických piesní (2003{{--}}2005) * ''The End'' – elektroakustická kompozícia pre violončelo a PC v 5.1 systéme zvuku (2004) * ''Bass Methamorphoses'' – kvadrofónna kompozícia pre bas. gitaru, a PC (2003) * ''Mrcho - Soft'' – elektroakustická kompozícia (venované B. Gatesovi) (2002) * ''Dissubidiente L’esmatore'' – elektroakustická kompozícia podľa komiksu R. Šuchtu (2002) * ''Žena s čiernymi krídlami'' – rozhlasový REMIX na text V. Santanelliho (2002) * ''Rondo'' – koncertné rondo pre dve gitary (2000) * ''Sumad'' – kvadrofónna kompozícia pre PC, husle, violončelo, dva akordeóny a klavír (2000) * ''24. 3. 99’'' – pre akordeón a sláčikové kvarteto (1999) * ''Koncertné etudy 2'' pre bajan (1999) * ''Čo už?'' – rondo pre klavír (1998) * ''Chorus'' – pre tone generátor (1998) * ''666X3'' – pre počítač, tone generátor, husle, violončelo a akordeón (1998) * ''Zub času'' – pre komorný orchester (1998) * ''Koncertné etudy'' pre bajan (1998) * ''Pas de deux'' – suita pre violončelo a klavír (1997) * ''Vízia pre dva akordeóny'' (1997) * ''Miniatúry pre gitaru'' (1996) * ''Filozofia lásky'' – pieseň pre mezzosoprán a akordeón (1996) * ''Hľadanie'' – variácie pre klavír (1995) * ''Plynúci čas'' – sláčikové kvarteto (1995) * ''Apokalypsa pre symfonický orchester'' (1994) == Ocenenia == * Cena [[SOZA]] za najúspešnejšie dielo ml. autora roku 2002, za kompozíciu ''Pas de deux'' * Čestné uznanie za rozhlasový remix ''Žena s čiernymi krídlami'' na medzinárodnom festivale nových rozhlasových tvarov K. U. N. M. (Albuquerque, Nové Mexiko, USA, 2003) * Hlavná cena za rozhlasový remix ''Žena s čiernymi krídlami'' na medzinárodnom festivale rozhlasových hier Prix Bohemia radio 2003. (Česko, 2003) * Hlavná cena na festivale rozhlas. hier Bojnice 2003 za scén. hudbu k hre ''Liselotte, komtesa opica'' * Cena Hudobného fondu za scén. hudbu k rozhlas. hre ''Šaňov tatko'' (Bojnice 2003) * Hlavná cena [[UNESCO]] v kategórii – skladateľ do 30 rokov za kompozíciu ''The End'' (festival IREM 2004, Rím) * Cena Hudobného fondu za scén. hudbu k rozhlas. hre ''Vianočná ryba princeznej Johany'' (Kaskády 2005) * Hlavná cena "XAVER" na festivale rozhlas. tvorby 2007 za scén. hudbu k hre ''Poviedka o chlapcovi a divej husi'' * Hlavná cena na festivale rozhlas. tvorby 2009 za scén. hudbu k hre ''Princezná so zlatou hviezdou na čele'' * Hlavná cena na festivale rozhlas. tvorby 2011 za scén. hudbu k hre ''Kliatba na Zobore'' * Spoludržiteľ ceny Ministra kultúry SR za balet ''Angelika'' (2015)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Minister kultúry Marek Maďarič udelil Ceny ministra kultúry za rok 2014|url=http://www.culture.gov.sk/aktuality-36.html?id=522|dátum prístupu=2017-02-12|vydavateľ=www.culture.gov.sk|jazyk=sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20170213164028/http://www.culture.gov.sk/aktuality-36.html?id=522|dátum archivácie=2017-02-13}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://kultura.sme.sk/c/7639741/rudolf-pepucha-hudba-je-tazky-boj-o-nanosekundy-rozhovor.html Rudolf Pepucha: Hudba je ťažký boj o nanosekundy (rozhovor)] - kultura.sme.sk * [https://www.youtube.com/watch?v=16s3L7bLei4 Rudolf Pepucha o rekonštrukcii Suchoňovho baletu Angelika] - youtube.com {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Pepucha, Rudolf}} [[Kategória:Slovenskí hudobní skladatelia]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy múzických umení]] [[Kategória:Osobnosti z Trstenej]] g5bzz8nt0hfuo0hsqi77btmwgwj0tt9 Idina Menzelová 0 594901 8188023 7842077 2026-03-27T19:19:42Z Jetam2 30982 formulácie 8188023 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Idina Menzelová | fotka = Idina Menzel at the 2023 Capital Pride concert - 7 (cropped).jpg | veľkosť fotky = | komentár = v roku 2023 | celé meno = Idina Kim Menzelová | dátum narodenia = {{dnv|1971|5|30}} | miesto narodenia = [[Queens]], [[New York (mesto)|New York]], [[New York (štát)|New York]], [[Spojené štáty|USA]] | dátum úmrtia = <!-- {{dátum úmrtia a vek|RokÚmrtia|MM|DD|RokNarodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = | prezývky = | povolanie = herečka, speváčka, textárka | roky pôsobenia = 1985 – súčasnosť | manžel = | manželka = | priateľ = | priateľka = | deti = 1 | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = }} '''Idina Kim Menzelová''' ({{vjz|eng|Idina Kim Menzel}}; * [[30. máj]] [[1971]], [[Queens]], [[New York (mesto)|New York]], [[New York (štát)|New York]], [[Spojené štáty|USA]]) je americká [[Herec|herečka]], [[Spevák-skladateľ|speváčka]] a [[Textár|textárka]]. == Životopis == Narodila sa do [[Židia|židovskej]] rodiny, jej mama bola terapeutka a otec predavač. Od malička túžila po tom, hrať v [[Divadlo (umenie)|divadle]] a spievať, no zo začiatku sa musela uspokojiť so školskými projektmi. Privyrábala si ako speváčka na svadbách či na oslavách [[bar micva]]. Neskôr sa začala venovať skôr rockovým skladbám a s vlastnou skupinou koncertovala po celom [[New York (štát USA)|štáte New York]]. Jej profesionálna kariéra začala v roku [[1995]]. Bola obsadená do muzikálu ''Rent'' [[Jonathan Larson|Jonathana Larsona]], kde sa objavila ako nezávislá bisexuálna umelkyňa Maureen. Tu spoznala aj svojho neskoršieho manžela [[Taye Diggs|Taya Diggsa]]. Známou sa stala aj ako prvá predstaviteľka Elphaby v muzikáli [[Wicked (muzikál)|Wicked]]. Filmovú kariéru začala menšími úlohami. Objavila sa vo filmoch ako príklad ''Bozkávať Jessicu Stein'' (2001) či ''Bozkom to začína'' (2002) v ktorom v účinkovala s herečkou [[Marisa Tomeiová|Marisou Tomei]]. V roku [[2005]] sa dočkala aj sfilmovania divadelného muzikálu ''Rent'', s názvom [[Bohémovia]], kde stvárnila rovnakú postavu ako v muzikáli. Po boku [[Amy Adamsová|Amy Adams]] a [[Susan Sarandonová|Susan Sarandon]] sa objavila aj v romantickej komédií ''[[Začarovaní]]'', ktorá sa dočká v roku [[2018]] aj pokračovania. V seriáli [[Glee]] stvárnila postavu Shelby, šéfky vokálneho zboru. Nadabovala rolu Elsy v animovanom filme [[Ľadové kráľovstvo]] a naspievala jeho piesne vrátane „[[Let It Go (Ľadové kráľovstvo)|Let It Go]]“. Je obdivovateľkou [[Bette Midlerová|Betty Midler]] či [[Barbra Streisandová|Barbry Streisand]]. Má syna Walkera Nathaniela Diggsa. V roku [[2014]] sa rozviedla s hercom Tayom Diggsom a momentálne žije s hercom Aaronom Lohrom. == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Idina Menzel|772165856}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Menzelová, Idina}} [[Kategória:Filmové herečky USA]] [[Kategória:Dabingové herečky USA]] [[Kategória:Divadelné herečky USA]] [[Kategória:Speváčky USA]] [[Kategória:Držitelia ceny Tony]] [[Kategória:Osobnosti USA židovského pôvodu]] [[Kategória:Rozprávači audiokníh]] [[Kategória:Osobnosti z Queens]] ncwzpxixforwhi1qiludtuie4vpjuze 8188026 8188023 2026-03-27T19:32:40Z Pe3kZA 39673 /* Životopis */ form. 8188026 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Idina Menzelová | fotka = Idina Menzel at the 2023 Capital Pride concert - 7 (cropped).jpg | veľkosť fotky = | komentár = v roku 2023 | celé meno = Idina Kim Menzelová | dátum narodenia = {{dnv|1971|5|30}} | miesto narodenia = [[Queens]], [[New York (mesto)|New York]], [[New York (štát)|New York]], [[Spojené štáty|USA]] | dátum úmrtia = <!-- {{dátum úmrtia a vek|RokÚmrtia|MM|DD|RokNarodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = | prezývky = | povolanie = herečka, speváčka, textárka | roky pôsobenia = 1985 – súčasnosť | manžel = | manželka = | priateľ = | priateľka = | deti = 1 | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = }} '''Idina Kim Menzelová''' ({{vjz|eng|Idina Kim Menzel}}; * [[30. máj]] [[1971]], [[Queens]], [[New York (mesto)|New York]], [[New York (štát)|New York]], [[Spojené štáty|USA]]) je americká [[Herec|herečka]], [[Spevák-skladateľ|speváčka]] a [[Textár|textárka]]. == Životopis == Narodila sa do [[Židia|židovskej]] rodiny, jej mama bola terapeutka a otec predavač. Od malička túžila po tom, hrať v [[Divadlo (umenie)|divadle]] a spievať, no zo začiatku sa musela uspokojiť so školskými projektmi. Privyrábala si ako speváčka na svadbách či na oslavách [[bar micva]]. Neskôr sa začala venovať skôr rockovým skladbám a s vlastnou skupinou koncertovala po celom [[New York (štát USA)|štáte New York]]. Jej profesionálna kariéra začala v roku [[1995]]. Bola obsadená do muzikálu ''Rent'' [[Jonathan Larson|Jonathana Larsona]], kde sa objavila ako nezávislá bisexuálna umelkyňa Maureen. Tu spoznala aj svojho neskoršieho manžela [[Taye Diggs|Taya Diggsa]]. Známou sa stala aj ako prvá predstaviteľka Elphaby v muzikáli [[Wicked (muzikál)|Wicked]]. Filmovú kariéru začala menšími úlohami. Objavila sa vo filmoch ako príklad ''Bozkávať Jessicu Stein'' (2001) či ''Bozkom to začína'' (2002) v ktorom v účinkovala s herečkou [[Marisa Tomeiová|Marisou Tomei]]. V roku [[2005]] sa dočkala aj sfilmovania divadelného muzikálu ''Rent'', s názvom [[Bohémovia]], kde stvárnila rovnakú postavu ako v muzikáli. Po boku [[Amy Adamsová|Amy Adams]] a [[Susan Sarandonová|Susan Sarandon]] sa objavila aj v romantickej komédií ''[[Začarovaní]]''. V seriáli [[Glee]] stvárnila postavu Shelby, šéfky vokálneho zboru. Nadabovala rolu Elsy v animovanom filme [[Ľadové kráľovstvo]] a naspievala jeho piesne vrátane „[[Let It Go (Ľadové kráľovstvo)|Let It Go]]“. Je obdivovateľkou [[Bette Midlerová|Betty Midler]] či [[Barbra Streisandová|Barbry Streisand]]. Má syna Walkera Nathaniela Diggsa. V roku [[2014]] sa rozviedla s hercom Tayom Diggsom a momentálne žije s hercom Aaronom Lohrom. == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Idina Menzel|772165856}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Menzelová, Idina}} [[Kategória:Filmové herečky USA]] [[Kategória:Dabingové herečky USA]] [[Kategória:Divadelné herečky USA]] [[Kategória:Speváčky USA]] [[Kategória:Držitelia ceny Tony]] [[Kategória:Osobnosti USA židovského pôvodu]] [[Kategória:Rozprávači audiokníh]] [[Kategória:Osobnosti z Queens]] hmrbzjl73w7xttbvlcl61ml8r14z6es Zoznam laureátov a kandidátov cien Slnko v sieti 0 595920 8188237 8180406 2026-03-28T02:42:53Z Evernit 160276 /* Výhradní čestní držitelia */ aktual. 8188237 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {|class=infobox style="width:19.5em; background:#FFFFFF; font-size:100%" | colspan=2 align=center style=font-size:100%| '''Laureáti a kandidáti cien''' |- | colspan=2 style=background:#000347; align=center| '''[[Slnko v sieti (cena)|{{yellow|Slnko v sieti}}]]''' |- | colspan=2 style="background:#000347; font-size:90%;" align=center| '''{{white|Najväčší počet výhier}}''' |- | width=45% style=font-size:90% align=center| '''<u>Filmy</u>''' <br />''[[Piargy]]''{{•}} 11x <br />''[[Muzika]]''{{•}} 9x <br />''[[Vlny (film z roku 2024)|Vlny]]''{{•}} 9x <br />''[[Masaryk (film)|Masaryk]]''{{•}} 8x | width=55% style=font-size:90% align=center| '''<u>Umelci</u>''' <br />[[Katarína Štrbová Bieliková|K.Štrbová Bieliková]]{{•}} 6x <br />[[Martin Šulík|M.Šulík]]{{•}} 5x <br />[[Marek Leščák|M.Leščák]]{{•}} 4x <br />[[Marko Škop|M.Škop]]{{•}} 4x <br />[[Attila Mokos|A.Mokos]]{{•}} 4x <br />[[Michal Novinski|M.Novinski]]{{•}} 4x |- | colspan=2 style="background:#000347; font-size:90%;" align=center| '''{{white|Najväčší počet nominácií}}''' |- | width=45% style=font-size:90% align=center| '''<u>Filmy</u>''' <br />''Piargy''{{•}} 16x <br />''Muzika''{{•}} 14x <br />''[[Toman (film)|Toman]]''{{•}} 14x <br />''Vlny''{{•}} 14x | width=55% style=font-size:90% align=center| '''<u>Umelci</u>''' <br />K.Štrbová Bieliková{{•}} 12x <br />M.Leščák{{•}} 10x <br/>M.Šulík{{•}} 10x <br />[[Tobias Potočný|T.Potočný]]{{•}} 9x <br />[[Martin Žiaran|M.Žiaran]]{{•}} 9x |- | colspan=2 style=background:#000347| |- | colspan=2 style="font-size:80%;" align=center| ''(špeciálne ceny vynímajúc)'' |} Najúspešnejším [[filmové dielo|hraným filmom]] v&nbsp;doterajšej '''histórii odovzdávania cien [[Slnko v sieti (cena)|Slnko v&nbsp;sieti]]''', je česko-slovenská [[biografia|historická dráma]] [[Ivo Trajkov|Iva Trajkova]] ''[[Piargy]]'' (2022), ovenčená celkom 11-timi trofejami. S&nbsp;9-timi výhrami nasledujú [[tragikomédia]] [[Juraj Nvota|Juraja Nvotu]] ''[[Muzika]]'' (2007) a [[triler|retro thriller]] [[Jiřího Mádla]] ''[[Vlny (film z roku 2024)|Vlny]]'', respektíve iná [[koprodukcia|koprodukčná]] životopisná dráma už v&nbsp;[[filmová réžia|réžii]] [[Julius Ševčík|Juliusa Ševčíka]] s názvom ''[[Masaryk (film)|Masaryk]]'' (2016), táto s&nbsp;8-imi soškami. Medzi [[dokumentárny film|dokumentárnymi titulmi]] vedú 5-násobne ocenené ''[[Slepé lásky]]'' (2008) od&nbsp;[[Juraj Lehotský (režisér)|Juraja Lehotského]], medzi [[animácia (film)|animovanými]] ''[[Tonko, Slávka a kúzelné svetlo]]'' (2024) z&nbsp;autorskej dielne [[Filip Pošivač|Filipa Pošivača]] a&nbsp;s&nbsp;tromi oceneniami. V&nbsp;ostatných [[žáner (umelecký druh)|umeleckých žánroch]] sa žiadnej [[kinematografia|kinematografickej snímke]] nepodarilo obhájiť prípadné početné nominácie. == Superlatívy == Prehľady zostavené na základe výsledkov jednotlivých ročníkov uskutočnených ceremónií, nezahŕňajúc čestné či špeciálne ceny<ref name=vysledky>Pre prehľad víťazov/nominantov, viď odkazy SFTA a AIC podľa jednotlivých ročníkov: {{col-begin}} {{col-2}} * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = [[SFTA]] | titul = Slnko v sieti 2004 | url = http://www.slnkovsieti.sk/2004/ | dátum vydania = 24.11.2004 | dátum prístupu = 07.04.2017 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160426113526/http://www.slnkovsieti.sk/2004/ | dátum archivácie = 2016-04-26 }} * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = SFTA | titul = Slnko v sieti 2006 | url = http://www.slnkovsieti.sk/2006/ | dátum vydania = 09.12.2006 | dátum prístupu = 07.04.2017 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160423101801/http://www.slnkovsieti.sk/2006/ | dátum archivácie = 2016-04-23 }} * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = SFTA | titul = Slnko v sieti 2008 | url = http://www.slnkovsieti.sk/2008/ | dátum vydania = 20.04.2008 | dátum prístupu = 07.04.2017 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160426080123/http://www.slnkovsieti.sk/2008/ | dátum archivácie = 2016-04-26 }} * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = SFTA | titul = Slnko v sieti 2010 | url = http://www.slnkovsieti.sk/2010/ | dátum vydania = 28.04.2010 | dátum prístupu = 07.04.2017 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160422021056/http://www.slnkovsieti.sk/2010/ | dátum archivácie = 2016-04-22 }} * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = SFTA | titul = Slnko v sieti 2012 | url = http://www.slnkovsieti.sk/2012/drzitelia-slnka-vnbspsieti-2012/ | dátum vydania = 18.04.2012 | dátum prístupu = 07.04.2017 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160407192942/http://www.slnkovsieti.sk/2012/drzitelia-slnka-vnbspsieti-2012/ | dátum archivácie = 2016-04-07 }} * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = SFTA | titul = Slnko v sieti 2014 | url = http://www.slnkovsieti.sk/2014/ | dátum vydania = 27.04.2014 | dátum prístupu = 07.04.2017 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160423101811/http://www.slnkovsieti.sk/2014/ | dátum archivácie = 2016-04-23 }} * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = SFTA | titul = Slnko v sieti 2016 | url = http://www.slnkovsieti.sk/2016/ | dátum vydania = 17.04.2016 | dátum prístupu = 07.04.2017 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160422001118/http://www.slnkovsieti.sk/2016/ | dátum archivácie = 2016-04-22 }} * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = SFTA | titul = Slnko v sieti 2017 | url = http://www.sfta.sk/static/show/sk/2017/sun/holders | dátum vydania = 07.04.2017 | dátum prístupu = 07.04.2017 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170408171514/https://www.sfta.sk/static/show/sk/2017/sun/holders | dátum archivácie = 2017-04-08 }} * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFTA |titul = Slnko v sieti 2018 |url = https://slnkovsieti.sk/novinka/31 |dátum vydania = 07.04.2018 |dátum prístupu = 18.07.2018 |url archívu = https://web.archive.org/web/20210506035146/https://slnkovsieti.sk/novinka/31 |dátum archivácie = 2021-05-06 }} * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = SFTA | titul = Slnko v sieti 2019 | url = https://sfta.sk/novinka/54 | dátum vydania = 08.04.2019 | dátum prístupu = 08.04.2019 | url archívu = https://web.archive.org/web/20210511050745/https://sfta.sk/novinka/54 | dátum archivácie = 2021-05-11 }} * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = SFTA | titul = Slnko v sieti 2020 | url = https://slnkovsieti.sk/archiv/drzitelia-2020/ | dátum vydania = 09.09.2020 | dátum prístupu = 09.09.2020 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230325053721/https://slnkovsieti.sk/archiv/drzitelia-2020/ | dátum archivácie = 2023-03-25 }} * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFTA |titul = Slnko v sieti 2022 |url = https://sfta.sk/narodne-filmove-ceny-slnko-v-sieti-poznaju-svojich-vitazov/ |dátum vydania = 10.04.2022 |dátum prístupu = 10.04.2022 |url archívu = https://web.archive.org/web/20220626234649/https://sfta.sk/narodne-filmove-ceny-slnko-v-sieti-poznaju-svojich-vitazov/ |dátum archivácie = 2022-07-26 }} * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFTA |titul = Slnko v sieti 2023 |url = https://slnkovsieti.sk/archiv/rocnik2022/vysledky/ |dátum vydania = 15.04.2023 |dátum prístupu = 15.04.2023 |url archívu = https://web.archive.org/web/20240104175225/https://slnkovsieti.sk/archiv/rocnik2022/vysledky/ |dátum archivácie = 2024-01-04 }} {{col-2}} * [[Audiovizuálne informačné centrum|AIC]]. ''Slnko v sieti 2004'' <br/>(''pozn.'' bez dostupného záznamu) * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = AIC | titul = Slnko v sieti 2006 | url = http://www.aic.sk/aic/slovensky-film/doma/archiv/prvy-rocnik-slavnostneho-udelovania-narodnych-filmovych-cien-slnko-v-sieti.html | dátum vydania = 12.12.2006 | dátum prístupu = 07.04.2017 | url archívu = https://web.archive.org/web/20231215220722/http://www.aic.sk/aic/slovensky-film/doma/archiv/prvy-rocnik-slavnostneho-udelovania-narodnych-filmovych-cien-slnko-v-sieti.html | dátum archivácie = 2023-12-15 }} * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = AIC | titul = Slnko v sieti 2008 | url = http://www.aic.sk/aic/info/slnko-v-sieti-za-rok-2006-a-2007b.html | dátum vydania = 20.04.2008 | dátum prístupu = 07.04.2017 | url archívu = https://web.archive.org/web/20231215205207/http://www.aic.sk/aic/info/slnko-v-sieti-za-rok-2006-a-2007b.html | dátum archivácie = 2023-12-15 }} * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = AIC | titul = Slnko v sieti 2010 | url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/vitazi-filmovych-cien-slnko-v-sieti-su-znami.html | dátum vydania = 29.04.2010 | dátum prístupu = 07.04.2017 | url archívu = https://web.archive.org/web/20231215210412/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/vitazi-filmovych-cien-slnko-v-sieti-su-znami.html | dátum archivácie = 2023-12-15 }} * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = AIC | titul = Slnko v sieti 2012 | url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/slnko-v-sieti-2012-vitazi.html | dátum vydania = 18.04.2012 | dátum prístupu = 07.04.2017 | url archívu = https://web.archive.org/web/20231209162212/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/slnko-v-sieti-2012-vitazi.html | dátum archivácie = 2023-12-09 }} * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = AIC | titul = Slnko v sieti 2014 | url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/narodne-ceny-slnko-v-sieti-2014-su-rozdane.html | dátum vydania = 28.04.2014 | dátum prístupu = 07.04.2017 | url archívu = https://web.archive.org/web/20231215204529/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/narodne-ceny-slnko-v-sieti-2014-su-rozdane.html | dátum archivácie = 2023-12-15 }} * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = AIC | titul = Slnko v sieti 2016 | url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/slnko-v-sieti-2016-vitazi.html | dátum vydania = 17.04.2016 | dátum prístupu = 07.04.2017 | url archívu = https://web.archive.org/web/20231212104607/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/slnko-v-sieti-2016-vitazi.html | dátum archivácie = 2023-12-12 }} * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = AIC | titul = Slnko v sieti 2017 | url = http://www.aic.sk/aic/sk/v-zahranici/archiv/slnko-v-sieti-2017-oceneni.html | dátum vydania = 07.04.2017 | dátum prístupu = 07.04.2017 | url archívu = https://web.archive.org/web/20231215210442/http://www.aic.sk/aic/sk/v-zahranici/archiv/slnko-v-sieti-2017-oceneni.html | dátum archivácie = 2023-12-15 }} * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = AIC | titul = Slnko v sieti 2018 | url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/pozname-drzitelov-cien-slnko-v-sieti-za-rok-2017.html | dátum vydania = 07.04.2018 | dátum prístupu = 18.07.2018 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230528141521/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/pozname-drzitelov-cien-slnko-v-sieti-za-rok-2017.html | dátum archivácie = 2023-05-28 }} * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = AIC | titul = Slnko v sieti 2019 | url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/pozname-drzitelov-cien-slnko-v-sieti-za-rok-2018.html | dátum vydania = 08.04.2019 | dátum prístupu = 08.04.2019 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230325010711/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/pozname-drzitelov-cien-slnko-v-sieti-za-rok-2018.html | dátum archivácie = 2023-03-25 }} * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = AIC | titul = Slnko v sieti 2020 | url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/slnko-v-sieti-2020-ocenenia.html | dátum vydania = 10.09.2020 | dátum prístupu = 10.09.2020 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230606160022/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/slnko-v-sieti-2020-ocenenia.html | dátum archivácie = 2023-06-06 }} * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = AIC | titul = Slnko v sieti 2022 | url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/slnko-v-sieti-2020-2021.html | dátum vydania = 10.04.2022 | dátum prístupu = 10.04.2022 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230606024122/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/slnko-v-sieti-2020-2021.html | dátum archivácie = 2023-06-06 }} * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = AIC | titul = Slnko v sieti 2023 | url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/slnko-v-sieti-2023.html | dátum vydania = 16.04.2023 | dátum prístupu = 16.04.2023 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230926164545/http://www.aic.sk/aic/sk/doma/slnko-v-sieti-2023.html | dátum archivácie = 2023-09-26 }} {{col-end}}</ref> – tieto sú predmetom nesúťažnej pocty [[akadémia (spoločnosť učencov)|akadémie]] v&nbsp;podobe tzv. [[Slnko v sieti za&nbsp;Celoživotné dielo|Siene slávy]], [[anketa|diváckeho hlasovania]] o&nbsp;[[Slnko v sieti za Najobľúbenejší film|najobľúbenejší film alebo dokument]], prípadne udelené formou [[Slnko v sieti za Objav roka|finančnej prémie]]. === Filmy === K roku [[Slnko v sieti 2026|2026]] vrátane, bolo v štatutárne súťažných kategóriách nominovaných celkom 235 titulov, z&nbsp;toho 91 výherných. ==== Víťazné diela ==== <!-- NEPRELINKOVÁVAJTE OPAKOVANE JEDNOTLIVÉ DIELA/UMELCOV. KAŽDÉ DIELO/UMELEC MÁ ZASTÚPENÝ JEDEN PRIMÁRNY ODKAZ NA SVOJ HLAVNÝ ČLÁNOK, A TO NA SVOJEJ NAJVYŠŠEJ POZÍCII. TOTO OPATRENIE SLÚŽI V PRÍPADE AKTUALIZÁCIE PRE PRUŽNÚ ORIENTÁCIU V HISTÓRII CIEN, ICH DRŽITEĽOV ČI IBA NOMINANTOV. INÝMI SLOVAMI, DRŽITELIA MAJÚ ODKAZY NA SVOJE HLAVNÉ ČLÁNKY IBA V SEKCII LAUREÁTOV, KDEŽTO VÝLUČNÍ NOMINANTI MAJÚ NÁLEŽITÉ ODKAZY VÝHRADNE V SEKCII KANDIDÁTOV! --> {| class="wikitable" style="width:100%" |- | colspan=2 style="background:white; text-align:left"| {{Stĺpce|4| ; 11 cien * ''[[Piargy]]'' <sup>∩</sup> ; 9 cien *''[[Muzika]]'' * ''[[Vlny (film z roku 2024)|Vlny]]'' ; 8 cien * ''[[Masaryk (film)|Masaryk]]'' ; 7 cien * ''[[Invalid (film)|Invalid]]'' <sup>∩</sup> ; 6 cien * ''[[Amnestie]]'' *''[[Cigán (film)|Cigán]]'' * ''[[Čiara (film)|Čiara]]'' *''[[Dom (film)|Dom]]'' *''[[Slnečný štát]]'' * ''[[Tlmočník (film)|Tlmočník]]'' ; 5 cien * ''[[Eva Nová]]'' * ''[[Nech je svetlo]]'' * ''[[Pokoj v duši]]'' * ''[[Slepé lásky]]'' ; 4 ceny * ''[[Cenzorka]]'' *''[[Ďakujem, dobre]]'' {{small|{{#tag:ref|Pôvodne krátkometrážna stopáž filmu získala v roku 2010 cenu v rámci svojho žánru; táto nie je pripočítaná k oceneniam dlhometrážnej z roku 2014.|group="p."}}}} * ''[[Ema a smrtihlav]]'' * ''[[Muž so zajačími ušami]]'' * ''[[Slúžka (film)|Slúžka]]'' *''[[Šílení|Šialení]]'' * ''[[Učiteľka (film)|Učiteľka]]'' <sup>∩</sup> ; 3 ceny *''[[Bathory (film)|Bathory]]'' *''[[Môj pes Killer]]'' * ''[[Piata loď]]'' * ''[[Služobníci]]'' * ''[[Tonko, Slávka a kúzelné svetlo]]'' ; 2 ceny * ''[[Hmyz (film)|Hmyz]]'' * ''[[Hodinárov učeň]]'' * ''[[Kandidát (film z roku 2013)|Kandidát]]'' * ''[[Keď život chutí]]'' * ''[[Koza (film)|Koza]]'' * ''[[Obeť (film z roku 2022)|Obeť]]'' * ''[[Sedem zhavranelých bratov]]'' * ''[[Toman (film)|Toman]]'' ; 1 cena * ''[[About Socks and Love]]'' * ''[[Amazónia vertical]]'' * ''[[Baba z ľadu]]'' * ''[[Bolo raz jedno more...]]'' * ''[[Čas nádejí]]'' * ''[[Červený kapitán]]'' * ''[[Čiary]]'' * ''[[Čierne na bielom koni]]'' * ''[[Čistič]]'' * ''[[Dežo Hoffmann – fotograf Beatles]]'' * ''[[Diera v hlave]]'' * ''Ďakujem, dobre'' {{small|{{#tag:ref|Dlhometrážna stopáž filmu bola v roku 2014 ocenená v zastúpení ďalších kategórií; tieto nie sú pripočítané k cenám tej krátkometrážnej z roku 2010.|group="p."}}}} * ''[[Emília (film)|Emília]]'' * ''[[Fongopolis]]'' * ''[[Grbavica]]'' * ''[[Hrana (4 filmy o Marekovi Brezovskom)|Hrana (4 filmy o M. Brezovskom)]]'' * ''[[Iné svety]]'' * ''[[Ja, Olga Hepnarová]]'' * ''[[Jozef Mak (film)|Jozef Mak]]'' * ''[[Kamene]]'' * ''[[Kauza Cervanová (film)|Kauza Cervanová]]'' * ''[[Křižáček]]'' * ''[[Kukuška (film)|Kukuška]]'' * ''[[Láska (film, 2012)|Láska]]'' * ''[[Líbánky]]'' * ''[[Ľahký vánok]]'' * ''[[Martin Slivka – „...muž, ktorý sadil stromy“|Martin Slivka]]'' * ''[[Matematika zločinu]]'' * ''[[Melancholia|Melanchólia]]'' * ''[[Moc (film)|Moc]]'' * ''[[Modrý tiger]]'' * ''[[Nazdravíčko!]]'' * ''[[Nedodržaný sľub]]'' * ''[[Nina (film)|Nina]]'' {{small|([[réžia|r.]] J. Lehotský)}} * ''[[Obsluhoval som anglického kráľa]]'' * ''[[Out]]'' * ''[[Para nad riekou]]'' * ''[[Prezidentka]]'' * ''[[Prežiť svoj život]]'' * ''[[Raj na zemi]]'' * ''[[Sneh (film)|Sneh]]'' * ''[[Spoveď (film)|Spoveď]]'' * ''[[Správa (film)|Správa]]'' * ''[[Svetlonoc]]'' * ''[[Štyri (film, 2007)|Štyri]]'' <sup>∆</sup> * ''[[Tajnosti]]'' * ''[[Tak ďaleko, tak blízko]]'' * ''[[Tvojazem]]'' * ''[[Únos (film z roku 2017)|Únos]]'' * ''[[Úsvit (film)|Úsvit]]'' * ''[[V tieni]]'' * ''[[Výstava (film)|Výstava]]'' * ''[[Websterovci]]'' {{small|(„[[Ocko hrdina]]“)}} * ''[[Zázrak (film)|Zázrak]]'' * ''[[25 zo šesťdesiatych alebo Československá nová vlna]]'' * ''[[4 mesiace, 3 týždne a 2 dni]]'' }} |} {| class=wikitable style="width:24em; background:#FFFFFF; font-size:85%;" | style="background:#000347;" align=center| {{white|∆}} | style="background:#FFFFFF;"| označuje takisto držiteľa [[Slnko v sieti za Objav roka|finančnej prémie]] |- | style="background:#000347;" align=center| {{white|∩}} | style="background:#FFFFFF;"| označuje takisto držiteľa [[Slnko v sieti za Najobľúbenejší film|ceny divákov]] |} ==== Nominované diela ==== <!-- NEPRELINKOVÁVAJTE OPAKOVANE JEDNOTLIVÉ DIELA/UMELCOV. KAŽDÉ DIELO/UMELEC MÁ ZASTÚPENÝ JEDEN PRIMÁRNY ODKAZ NA SVOJ HLAVNÝ ČLÁNOK, A TO NA SVOJEJ NAJVYŠŠEJ POZÍCII. TOTO OPATRENIE SLÚŽI V PRÍPADE AKTUALIZÁCIE PRE PRUŽNÚ ORIENTÁCIU V HISTÓRII CIEN, ICH DRŽITEĽOV ČI IBA NOMINANTOV. INÝMI SLOVAMI, DRŽITELIA MAJÚ ODKAZY NA SVOJE HLAVNÉ ČLÁNKY IBA V SEKCII LAUREÁTOV, KDEŽTO VÝLUČNÍ NOMINANTI MAJÚ NÁLEŽITÉ ODKAZY VÝHRADNE V SEKCII KANDIDÁTOV! --> {| class="wikitable" style="width:100%" |- | colspan=2 style="background:white; text-align:left"| {{Stĺpce|4| ; 16 nominácií * ''Piargy'' ; 14 nominácií * ''Muzika'' * ''Toman'' * ''Vlny'' ; 13 nominácií * ''Čiara'' * ''Invalid'' * ''[[Nepela (film)|Nepela]]'' * ''Slúžka'' * ''Učiteľka'' ; 12 nominácií * ''Amnestie'' * ''Cigán'' * ''Dom'' * ''Ema a smrtihlav'' * ''Masaryk'' * ''Muž so zajačími ušami'' * ''Služobníci'' * ''Tlmočník'' ; 11 nominácií * ''Cenzorka'' * ''Nech je svetlo'' * ''Slnečný štát'' ; 10 nominácií * ''Piata loď'' ; 9 nominácií * ''Eva Nová'' * ''Nedodržaný sľub'' * ''[[Otec (film z roku 2025)|Otec]]'' * ''Pokoj v duši'' * ''[[Potopa (film)|Potopa]]'' * ''Svetlonoc'' * ''Šialení'' ; 8 nominácií * ''[[Marhuľový ostrov]]'' * ''[[Ostrým nožom]]'' ; 7 nominácií * ''[[Duchoň (film)|Duchoň]]'' * ''Koza'' * ''[[Spiaci účet]]'' * ''Tajnosti'' * ''Úsvit'' ; 6 nominácií * ''Môj pes Killer'' * ''Obeť'' * ''[[Příběhy obyčejného šílenství|Príbehy obyčajného šialenstva]]'' * ''Slepé lásky'' * ''[[Špina (film)|Špina]]'' * ''[[Punk je hned!]]'' * ''Správa'' * ''[[Tieňohra]]'' ; 5 nominácií * ''Bathory'' * ''Čierne na bielom koni'' * ''Hmyz'' * ''Ja, Olga Hepnarová'' * ''Kandidát'' * ''Martin Slivka'' * ''Nina'' {{small|(r. J. Lehotský)}} * ''[[Občanský průkaz|Občiansky preukaz]]'' * ''Obsluhoval som anglického kráľa'' ; 4 nominácie * ''[[Ako sa varia dejiny]]'' * ''Baba z ľadu'' * ''[[Colette (film)|Colette]]'' * ''[[Čertovské pero]]'' * ''Ďakujem, dobre'' {{small|{{#tag:ref|Pôvodne krátkometrážna stopáž filmu získala v roku 2010 nomináciu v rámci svojho žánru; táto nie je pripočítaná k nomináciám dlhometrážnej z roku 2014.|group="p."}}}} * ''[[Klauni]]'' * ''[[Polčas rozpadu (film)|Polčas rozpadu]]'' <sup>ʘ</sup> * ''[[Stanko]]'' * ''[[Wishing on a Star]]'' * ''Zázrak'' ; 3 nominácie * ''[[Až do mesta Aš]]'' * ''Červený kapitán'' * ''Čistič'' * ''[[Deti (film)|Deti]]'' * ''[[Fair play (film)|Fair play]]'' * ''[[Veľké Slemence|Hranica]]'' * ''Iné svety'' <sup>ʘ</sup> * ''[[Jánošík - Pravdivá história]]'' * ''Kauza Cervanová'' * ''Keď život chutí'' * ''Moc'' * ''[[Návrat bocianov]]'' * ''[[O dve slabiky pozadu]]'' * ''[[Osadné]]'' * ''[[Smršť (film)|Smršť]]'' * ''[[Svetloplachosť]]'' * ''Tonko, Slávka a kúzelné svetlo'' * ''[[Válek (film)|Válek]]'' * ''[[Wilsonov]]'' ; 2 nominácie * ''[[A máme, čo sme chceli]]'' * ''[[Agáva]]'' * ''[[Arvéd]]'' * ''Dežo Hoffmann – fotograf Beatles'' * ''Diera v hlave'' * ''[[Dôverný nepriateľ]]'' * ''Emília'' * ''Hodinárov učeň'' * ''[[Hovory s TGM]]'' * ''[[Jan Palach (film)|Jan Palach]]'' * ''[[Kronika večných snílkov]]'' * ''[[Kryštof (film z roku 2021)|Kryštof]]'' * ''[[Legenda o lietajúcom Cypriánovi]]'' * ''Líbánky'' * ''[[Líštičky]]'' <sup>ʘ</sup> * ''[[MIKI]]''<sup>(film)</sup> * ''[[My Zdes]]'' * ''[[Nový život (film)|Nový život]]'' * ''Out'' * ''Para nad riekou'' * ''[[Posledný autoportrét]]'' * ''Prezidentka'' * ''Prežiť svoj život'' * ''[[Richard Müller: Nespoznaný]]'' * ''[[Rukojemník]]'' * ''Sedem zhavranelých bratov'' * ''Tak ďaleko, tak blízko'' * ''[[Tango s komármi]]'' * ''[[Ťažká duša]]'' * ''[[Umelohmotné nebo]]'' * ''Únos'' * ''V tieni'' * ''[[Vojna policajtov (film z roku 2024)|Vojna policajtov]]'' * ''[[Zbormajster (film)|Zbormajster]]'' * ''25 zo šesťdesiatych alebo Československá nová vlna'' ; 1 nominácia * ''About Socks and Love'' * ''[[Ahoj leto]]'' * ''[[Akcia Monaco (film)|Akcia Monaco]]'' * ''[[Ako počúvať fontány]]'' * ''Amazónia vertical'' * ''[[Architektúra ČSSR 58-89]]'' * ''[[Biela stuha]]'' * ''Bolo raz jedno more...'' * ''[[Cagey Tigers]]'' * ''[[Cez palubu!]]'' * ''[[Comeback (film, 2014)|Comeback]]'' * ''Čas nádejí'' * ''[[Černák]]'' * ''Čiary'' * ''Ďakujem, dobre'' {{small|{{#tag:ref|Dlhometrážna stopáž filmu bola v roku 2014 nominovaná v zastúpení ďalších kategórií; tieto nie sú pripočítané k nomináciám krátkometrážnej z roku 2010.|group="p."}}}} * ''[[Dunaj, k vašim službám]]'' * ''[[Ekomorfóza]]'' * ''[[eŠteBák]]'' * ''[[Fifi Fatale]]'' * ''Fongopolis'' * ''[[Free the Chickens]]'' * ''[[Good bye, Lenin!]]'' * ''Grbavica'' * ''[[Hodina dejepisu]]'' * ''[[Hodinu nevieš...]]'' * ''[[Hon (film z roku 2012)|Hon]]'' * ''[[Hore je nebo, v doline som ja]]'' * ''[[Hot Flush]]'' * ''Hrana (4 filmy o M. Brezovskom)'' * ''[[Chyťte ho!]]'' * ''[[Ilja]]'' * ''[[In Delirium]]'' * ''Jozef Mak'' * ''Kamene'' * ''[[Karamazovi|Karamazovovci]]'' * ''[[Karavan (film z roku 2025)|Karavan]]'' * ''[[Katyň (film)|Katyň]]'' * ''[[Káva a cigarety]]'' * ''[[Kôň (film)|Kôň]]'' * ''[[Krakonošovo tajomstvo]]'' * ''Křižáček'' * ''[[Kto je tam?]]'' * ''Kukuška'' * ''Láska'' * ''[[Láska pod kapotou]]'' * ''[[Lesná päťka]]'' {{small|(„Drahokamy“)}} * ''Lesná päťka'' {{small|(„Ja hodím najďalej!“)}} * ''[[Letopis (film)|Letopis]]'' * ''[[Lidice (film)|Lidice]]'' * ''[[Lichožrúti]]'' * ''[[Lionardo Mio]]'' * ''Ľahký vánok'' * ''[[Malá z rybárne]]'' * ''Matematika zločinu'' * ''[[Mať tak o koliesko viac! (seriál)|Mať tak o koliesko viac!]]'' * ''[[Mečiar (film)|Mečiar]]'' * ''Melanchólia'' * ''[[Mesiac (film)|Mesiac]]'' * ''[[Miki]]''<sup>(TV miniséria)</sup> * ''[[Milosť (film z roku 2022)|Milosť]]'' * ''[[Miluj blížneho svojho]]'' * ''[[Mimi a Líza]]'' {{small|(„Záhada vianočného svetla“)}} * ''Modrý tiger'' * ''[[Moloch (miniséria)|Moloch]]'' * ''[[Momo]]'' * ''[[Monštrum]]'' * ''Nazdravíčko!'' * ''[[Nesvadbovo]]'' * ''[[Neuer]]'' * ''Nina'' {{small|(r. V. Obertová • M. Čopíková)}} * ''[[Obedár]]'' * ''[[Ivan Palúch|Odpočítavanie – posledný film Ivana Palúcha]]'' * ''[[Oči plné piesku]]'' * ''[[Okupácia 1968]]'' * ''[[On the Hill]]'' * ''[[Otec (film, 2009)|Otec]]'' * ''[[Pandy]]'' * ''[[Perinbaba a dva svety]]'' * ''[[Pik a Nik]]'' <sup>ʘ</sup> * ''[[Pirko]]'' * ''[[Pivnica (film)|Pivnica]]'' * ''[[Plastic Symphony]]'' * ''[[Polnoc v Paríži]]'' * ''[[Posledný autobus]]'' * ''[[Poznámky z Eremocénu]]'' * ''[[Pozor, padá SNG!]]'' * ''[[Pressburg (seriál)|Pressburg]]'' * ''[[Príbehy z čarovnej záhrady]]'' * ''[[Pružinka (film)|Pružinka]]'' * ''[[Raději zešílet v divočině]]'' * ''Raj na zemi'' * ''[[Rozchod Nadera a Simin]]'' * ''[[The Sailor]]'' * ''Sneh'' * ''Spoveď'' * ''[[Súď ma a skúšaj]]'' * ''Štyri'' <sup>ʘ</sup> * ''[[Tak zajtra]]'' * ''[[Tanec tigra]]'' * ''[[Tepuy – Cesta do hlbín Zeme]]'' * ''[[Tichá pošta (film)|Tichá pošta]]'' * ''[[Tri zlaté dukáty]]'' * ''Tvojazem'' * ''[[Vedľajší produkt]]'' * ''[[Veľká nádhera]]'' * ''[[Venuša v retrogáde]]'' * ''[[Vlna vs. breh]]'' * ''Volver'' * ''[[Vratné lahve|Vratné fľaše]]'' * ''[[Všetci ľudia budú bratia]]'' * ''Výstava'' * ''Websterovci'' {{small|(„Ocko hrdina“)}} * ''[[Websterovci vo filme]]'' * ''[[Zakliata jaskyňa]]'' * ''[[Zomrela som v Irpini]]'' * ''[[Žltá (film)|Žltá]]'' * ''[[±90]]'' * ''4 mesiace, 3 týždne a 2 dni'' * ''[[5 October]]'' }} |} {| class=wikitable style="width:24em; background:#FFFFFF; font-size:85%;" | style="background:#000347;" align=center| {{white|ʘ}} | style="background:#FFFFFF;"| označuje takisto kandidáta na finančnú prémiu |} === Umelci === K roku 2026 vrátane, bolo v štatutárne súťažných kategóriách nominovaných celkom 387 umelcov, z toho 146 ocenených. ==== Laureáti ==== <!-- NEPRELINKOVÁVAJTE OPAKOVANE JEDNOTLIVÉ DIELA/UMELCOV. KAŽDÉ DIELO/UMELEC MÁ ZASTÚPENÝ JEDEN PRIMÁRNY ODKAZ NA SVOJ HLAVNÝ ČLÁNOK, A TO NA SVOJEJ NAJVYŠŠEJ POZÍCII. TOTO OPATRENIE SLÚŽI V PRÍPADE AKTUALIZÁCIE PRE PRUŽNÚ ORIENTÁCIU V HISTÓRII CIEN, ICH DRŽITEĽOV ČI IBA NOMINANTOV. INÝMI SLOVAMI, DRŽITELIA MAJÚ ODKAZY NA SVOJE HLAVNÉ ČLÁNKY IBA V SEKCII LAUREÁTOV, KDEŽTO VÝLUČNÍ NOMINANTI MAJÚ NÁLEŽITÉ ODKAZY VÝHRADNE V SEKCII KANDIDÁTOV! --> {| class="wikitable" style="width:100%" |- | colspan=2 style="background:white; text-align:left"| {{Stĺpce|4| ; 6 cien * [[Katarína Štrbová Bieliková|Štrbová Bieliková, Katarína]] ; 5 cien * [[Martin Šulík|Šulík, Martin]]<sup>‡</sup> ; 4 ceny * [[Marek Leščák|Leščák, Marek]] * [[Attila Mokos|Mokos, Attila]]<sup>‡</sup> * [[Michal Novinski|Novinski, Michal]] * [[Marko Škop|Škop, Marko]]<sup>‡</sup> ; 3 ceny * [[Judit Pecháček|Bárdos, Judit]]<sup>‡</sup> * [[Matej Beneš|Beneš, Matej]] * [[Tomáš Berka|Berka, Tomáš]] * [[Denisa Buranová|Buranová, Denisa]]<sup>‡</sup> * [[Vladimír Godár|Godár, Vladimír]] * [[Viktor Krivosudský|Krivosudský, Viktor]] * [[Miroslav Krobot|Krobot, Miroslav]]<sup>‡</sup> * [[Zuzana Kronerová|Kronerová, Zuzana]]<sup>‡</sup> * [[Jiří Mádl|Mádl, Jiří]]<sup>‡</sup> * [[Milan Ondrík|Ondrík, Milan]]<sup>‡</sup> * [[Juraj Steiner|Steiner, Juraj]]<sup>Ψ</sup> * [[Martin Štrba (kameraman)|Štrba, Martin]] * [[Jan Švankmajer|Švankmajer, Jan]]<sup>‡</sup> ; 2 ceny * [[Juraj Baláž|Baláž, Juraj]] * [[Éva Bandor|Bandor, Éva]] * [[Jiří Brožek|Brožek, Jiří]] * [[Peter Čanecký|Čanecký, Peter]]<sup>‡</sup> * [[Viktor Ekrt|Ekrt, Viktor]] * [[Mira Fornay|Fornay, Mira]]<sup>∆ ‡</sup> * [[Anna Geislerová|Geislerová, Anna]]<sup>‡</sup> * [[Iveta Grófová|Grófová, Iveta]]<sup>‡</sup> * [[Katarína Hollá|Hollá, Katarína]] * [[Gregor Hološka|Hološka, Gregor]]<sup>‡</sup> * [[Anita Hroššová|Hroššová, Anita]]<sup>‡</sup> * [[Martin Jankovič|Jankovič, Martin]] * [[Oldřich Kaiser|Kaiser, Oldřich]] * [[Peter Kerekes|Kerekes, Peter]]<sup>‡</sup> * [[Marek Kráľovský|Kráľovský, Marek]] * [[František Krähenbiel|Krähenbiel, František]]<sup>‡</sup> * [[Juraj Lehotský (režisér)|Lehotský, Juraj]]<sup>‡</sup> * [[Tomáš Juríček|Juríček, Tomáš]] * [[Zuzana Mauréry|Mauréry, Zuzana]] * [[Peter Mojžiš|Mojžiš, Peter]] * [[Jana Oľhová|Oľhová, Jana]] * [[Jonatán Pastirčák|Pastirčák, Jonatán]] <small>(alias Pjoni)</small> * [[Zuzana Paulini|Paulini, Zuzana]] * [[Maroš Šlapeta|Šlapeta, Maroš]] * [[Ondrej Šulaj|Šulaj, Ondrej]]<sup>ф</sup> ; 1 cena * [[Peter Bebjak|Bebjak, Peter]] * [[Peter Bencsík|Bencsík, Peter]] * [[Iva Bittová|Bittová, Iva]] * [[Michal Blaško|Blaško, Michal]] * [[Martin Blizniak|Blizniak, Martin]] * [[Kristýna Boková|Boková, Kristýna]] {{small|{{#tag:ref|Pôvodne uvádzaná ako Liška Boková.|group="p."}}}} * [[Henrich Boráros|Boráros, Henrich]] * [[Alexandra Borbélyová|Borbély, Alexandra]] * [[Marek Brezovský|Brezovský, Marek]]<sup>†</sup> * [[Marcel Buntaj|Buntaj, Marcel]] * [[Zuzana Bydžovská|Bydžovská, Zuzana]] * [[Milan Býček|Býček, Milan]] * [[Robin Coudert|Coudert, Robin]] <small>(alias Rob)</small> * [[Marek Cpin|Cpin, Marek]] * [[Jan Daňhel|Daňhel, Jan]] * [[Emil Drličiak|Drličiak, Emil]] * [[Dana Droppová|Droppová, Dana]] * <s>[[Alica Dvorská|Dvorská, Alica]]</s>{{#tag:ref|Formálnym nedopatrením menovaná nebola do sútaže oficiálne prihlásená. Čaká sa na jej dodatočnú akreditáciu.|group="p."}} * [[Karol Filo|Filo, Karol]] * [[Alois Fišárek|Fišárek, Alois]] * [[Anna Frielová|Frielová, Anna]] * [[Juraj Galvánek|Galvánek, Juraj]] * [[Gál, Miroslav|Miroslav Gál]] * [[Marek Geišberg|Geišberg, Marek]] * [[Marián Geišberg|Geišberg, Marián]]<sup>†</sup> * [[Godla, Zdeněk|Zdeněk Godla]] * [[Marián Gregorovič|Gregorovič, Marián]] * [[Mona Hafsahl|Hafsahl, Mona]] * [[Ivo Heger|Heger, Ivo]] * [[Katarína Horská|Horská, Katarína]] * [[Veronika Hrubá|Hrubá, Veronika]] * [[Martin Huba|Huba, Martin]] * [[Juraj Chlpík|Chlpík, Juraj]] * [[Juraj Jakubisko|Jakubisko, Juraj]]<sup>ф</sup> * [[Petr Jarchovský|Jarchovský, Petr]] * [[Josefína Jiráňová|Jiráňová, Josefína]] * [[Jonáš Karásek|Karásek, Jonáš]] * [[Lukáš Kasprzyk|Kasprzyk, Lukáš]] * [[Petr Kazda|Kazda, Petr]] * [[Irina Kirjazeva|Kirjazeva, Irina]] * [[Dávid Kollár|Kollár, Dávid]] * [[Martin Kollár (umelec)|Kollár, Martin]] * [[Zuzana Konečná|Konečná, Zuzana]] * [[Tom Korr|Korr, Tom]] * [[Ľuboš Kostelný|Kostelný, Ľuboš]] * [[Helena Krajčiová|Krajčiová, Helena]] * [[Lukáš Král|Král, Lukáš]] * [[Miroslav Král|Král, Miroslav]] * [[Andrea Králová|Králová, Andrea]] * [[Miroslava Krepsová|Krepsová, Miroslava]] * [[Richard Krivda|Krivda, Richard]] * [[Michal Křeček|Křeček, Michal]] * [[Jana Kvantiková|Kvantiková, Jana]] * [[Zuzana Liová|Liová, Zuzana]] * [[Roman Luknár|Luknár, Roman]] * [[Filip Malásek|Malásek, Filip]] * [[Martin Malo|Malo, Martin]] * [[Róbert Mankovecký|Mankovecký, Róbert]] * [[Ivo Marák|Marák, Ivo]] * [[Ondřej Mašek|Mašek, Ondřej]] * [[Tomáš Maštalír|Maštalír, Tomáš]] * [[Peter Mazáček|Mazáček, Peter]] * [[Taťjana Medvecká|Medvecká, Taťjana]] * [[Olaf Mehl|Mehl, Olaf]] * [[Jiří Menzel|Menzel, Jiří]] * [[Jan P. Muchow|Muchow, Jan P.]] * [[Viktor Nagy|Nagy, Viktor]] * [[Iva Němcová|Němcová, Iva]] * [[Juraj Nvota|Nvota, Juraj]] * [[Marek Opatrný|Opatrný, Marek]] * [[Ivan Ostrochovský|Ostrochovský, Ivan]] * [[Jaroslava Pecharová|Pecharová, Jaroslava]] * [[Jaromír Pesr|Pesr, Jaromír]] * [[Michal Plička|Plička, Michal]] * [[Tobias Potočný|Potočný, Tobias]] * [[Michal Reich|Reich, Michal]] * [[Pavel Rejholec|Rejholec, Pavel]] * [[Tomáš Richter|Richter, Tomáš]] * [[Karel Roden|Roden, Karel]] * [[Robert Roth|Roth, Robert]] * [[Peter Simonischek|Simonischek, Peter]] * [[Jana Skořepová|Skořepová, Jana]] * [[Slavo Solovic|Solovic, Slavo]] * [[Helena Steidlová|Steidlová, Helena]] * [[Ivo Strangmüller|Strangmüller, Ivo]] * [[Michal Struss|Struss, Martin]] * [[Miriam Struhárová|Struhárová, Miriam]] * [[Tomáš Svoboda|Svoboda, Tomáš]] * [[Vladimír Šarišský|Šarišský, Vladimír]] * [[Martin Šec|Šec, Martin]] * [[Miro Šifra|Šifra, Miro]] * [[Matúš Široký|Široký, Matúš]] * [[Ivo Špalj|Špalj, Ivo]] * [[Andrea Štrbová|Štrbová, Andrea]] * [[Václav Švankmajer|Švankmajer, Václav]] * [[Eva Švankmajerová|Švankmajerová, Eva]] * [[Ivo Trajkov|Trajkov, Ivo]] * [[Jan Tříska|Tříska, Jan]] * [[Emília Vášáryová|Vášáryová, Emília]]<sup>ф</sup> * [[Vojtěch Vodochodský|Vodochodský, Vojtěch]] * [[Václav Vohlídal|Vohlídal, Václav]] * [[Tomáš Weinreb|Weinreb, Tomáš]] * [[Martin Žiaran|Žiaran, Martin]] }} |} {| class=wikitable style="width:24em; background:#FFFFFF; font-size:85%;" | style="background:#000347;" align=center| {{white|‡}} | style="background:#FFFFFF;"| označuje laureáta v dvoch kategóriách |- | style="background:#000347;" align=center| {{white|Ψ}} | style="background:#FFFFFF;"| označuje laureáta v troch kategóriách |- | style="background:#000347;" align=center| {{white|†}} | style="background:#FFFFFF;"| označuje laureáta [[in memoriam]] |- | style="background:#000347;" align=center| {{white|∆}} | style="background:#FFFFFF;"| označuje takisto držiteľa finančnej prémie |- | style="background:#000347;" align=center| {{white|ф}} | style="background:#FFFFFF;"| označuje takisto držiteľa [[Slnko v sieti za Celoživotné dielo|čestnej ceny]] |} ==== Kandidáti ==== <!-- NEPRELINKOVÁVAJTE OPAKOVANE JEDNOTLIVÉ DIELA/UMELCOV. KAŽDÉ DIELO/UMELEC MÁ ZASTÚPENÝ JEDEN PRIMÁRNY ODKAZ NA SVOJ HLAVNÝ ČLÁNOK, A TO NA SVOJEJ NAJVYŠŠEJ POZÍCII. TOTO OPATRENIE SLÚŽI V PRÍPADE AKTUALIZÁCIE PRE PRUŽNÚ ORIENTÁCIU V HISTÓRII CIEN, ICH DRŽITEĽOV ČI IBA NOMINANTOV. INÝMI SLOVAMI, DRŽITELIA MAJÚ ODKAZY NA SVOJE HLAVNÉ ČLÁNKY IBA V SEKCII LAUREÁTOV, KDEŽTO VÝLUČNÍ NOMINANTI MAJÚ NÁLEŽITÉ ODKAZY VÝHRADNE V SEKCII KANDIDÁTOV! --> {| class="wikitable" style="width:100%" |- | colspan=2 style="background:white; text-align:left"| {{Stĺpce|4| ; 12 nominácií * Štrbová Bieliková, Katarína<sup>Ц</sup> ; 10 nominácií * Leščák, Marek * Šulík, Martin<sup>Ц</sup> ; 9 nominácií * Potočný, Tobias * Žiaran, Martin ; 8 nominácií * Ondrík, Milan<sup>Ц</sup> ; 7 nominácií * Hollá, Katarína<sup>Ц</sup> * Hroššová, Anita<sup>Щ</sup> * Kráľovský, Marek * Mauréry, Zuzana<sup>Ц</sup> * Novinski, Michal * Ostrochovský, Ivan<sup>Щ</sup> ; 6 nominácií * Krähenbiel, František<sup>ʘЦ</sup> * Mokos, Attila<sup>Ц</sup> * Oľhová, Jana * Štrba, Martin * Švankmajer, Jan<sup>ЩΓ</sup> ; 5 nominácií * Bárdos, Judit<sup>Ц</sup> * Godár, Vladimír * Grófová, Iveta<sup>Щ</sup> * Pastirčák, Jonatán <small>(alias Pjoni)</small> * [[Táňa Pauhofová|Pauhofová, Tatiana]]<sup>Ц</sup> * Steiner, Juraj<sup>Щ</sup> * Škop, Marko<sup>ʘЦ</sup> ; 4 nominácie * Bebjak, Peter<sup>Ц</sup> * Berka, Tomáš * Brožek, Jiří * Buranová, Denisa<sup>Ц</sup> * Ekrt, Viktor * Geišberg, Marián * Jankovič, Martin * Jarchovský, Petr * Kerekes, Peter<sup>Ц</sup> * [[Ján Kocman|Kocman, Ján]] * Kollár, Martin * Krivosudský, Viktor * Kronerová, Zuzana<sup>Ц</sup> * Lehotský, Juraj<sup>Ц</sup> * [[František Lipták (umelec)|Lipták, František]]<sup>Ц</sup> * Luknár, Roman<sup>Ц</sup> * [[Dominika Morávková|Morávková, Dominika]] {{#tag:ref|[[Rodné meno|Rod.]] Zeleníková.|group="p."}} * [[Marek Šulík|Šulík, Marek]] * [[Jana Vlčková|Vlčková, Jana]] * [[Jaroslav Vojtek|Vojtek, Jaroslav]]<sup>Ц</sup> ; 3 nominácie * Baláž, Juraj * Bandor, Éva<sup>Ц</sup> * Beneš, Matej * Blizniak, Martin * Boráros, Henrich<sup>Ц</sup> * [[Mariana Čengel Solčanská|Čengel Solčanská, Mariana]]<sup>Щ</sup> * [[Erika Gadus|Gadus, Erika]]<sup>Ц</sup> * Geislerová, Anna<sup>Ц</sup> * Geišberg, Marek * [[Natália Germáni|Germáni, Natália]] * [[Matej Hlaváč|Hlaváč, Matej]]<sup>Ц</sup> * Huba, Martin<sup>Ц</sup> * Chlpík, Juraj * Juríček, Tomáš * Kaiser, Oldřich<sup>Ц</sup> * Karásek, Jonáš * [[Michaela Kicková|Kicková, Michaela]] * [[Jiří Klenka|Klenka, Jiří]] * Krobot, Miroslav<sup>Ц</sup> * [[Juraj Kuchárek|Kuchárek, Juraj]] * [[Ján Meliš|Meliš, Ján]]<sup>ʘ</sup> * [[Tibor Meliš|Meliš, Tibor]] * Nvota, Juraj * [[Tereza Nvotová|Nvotová, Tereza]]<sup>Щ</sup> * Paulini, Zuzana * Rejholec, Pavel * Roden, Karel * Svoboda, Tomáš * Šlapeta, Maroš * Štrbová, Andrea ; 2 nominácie * [[Pavol Andraško|Andraško, Pavol]] * [[Ondrej Azor|Azor, Ondrej]]<sup>Ц</sup> * [[Vladimír Barák|Barák, Vladimír]] * Bittová, Iva<sup>Ц</sup> * [[Lada Bímová|Bímová, Lada]] * Boková, Kristýna * Borbély, Alexandra * Čanecký, Peter<sup>Ц</sup> * [[Jan Čeněk|Čeněk, Jan]] * [[Ladislav Dedík|Dedík, Ladislav]] * [[Juraj Dobrakov|Dobrakov, Juraj]] * [[Juraj Fábry|Fábry, Juraj]] * [[Daniel Fischer (herec)|Fischer, Daniel]]<sup>Ц</sup> * Fišárek, Alois * Fornay, Mira<sup>Ц</sup> * [[Miroslav Gábor|Gábor, Miroslav]] * Geišberg, Marek * [[Martin Gonda|Gonda, Martin]]<sup>Ц</sup> * [[Marek Hart|Hart, Marek]] * Hološka, Gregor<sup>Ц</sup> * Kazda, Petr<sup>Ц</sup> * Kollár, Dávid * Konečná, Zuzana<sup>Ц</sup> * Kostelný, Ľuboš * [[Dušan Kozák|Kozák, Dušan]] * [[Juraj Loj|Loj, Juraj]]<sup>Ц</sup> * Král, Lukáš * Král, Miroslav * [[Zuzana Krejzková|Krejzková, Zuzana]] * Křeček, Michal * [[Jiří Lábus|Lábus, Jiří]] * Liová, Zuzana<sup>Ц</sup> * [[Michał Lorenc|Lorenc, Michał]] * Mádl, Jiří<sup>Ц</sup> * [[Bohumil Martinák|Martinák, Bohumil]] * [[Boris Masník|Masník, Boris]] * Maštalír, Tomáš<sup>Ц</sup> * [[Jakub Medvecký|Medvecký, Jakub]] * Menzel, Jiří<sup>Ц</sup> * Mojžiš, Peter * Muchow, Jan P. * [[Václav Novák|Novák, Václav]] * [[Pavol Pekarčík|Pekarčík, Pavol]]<sup>Ц</sup> * [[Martin Piga|Piga, Martin]] * [[Ján Ravasz|Ravasz, Ján]] * [[Alena Spustová|Spustová, Alena]] * [[Tomáš Srovnal|Srovnal, Tomáš]] * Struhárová, Miriam * [[Adam Suzin|Suzin, Adam]] * [[Julius Ševčík|Ševčík, Julius]]<sup>Ц</sup> * Široký, Matúš * [[Anna Šišková|Šišková, Anna]]<sup>Ц</sup> * [[Juraj Šlauka (režisér)|Šlauka, Juraj]]<sup>Ц</sup> * Špalj, Ivo * [[Helena Tavelová|Tavelová, Helena]] * Trajkov, Ivo<sup>Ц</sup> * [[Ondřej Trojan|Trojan, Ondřej]]<sup>Ц</sup> * Weinreb, Tomáš<sup>Ц</sup> * [[Simona Vachálková|Vachálková, Simona]] * [[Gregor Valentovič|Valentovič, Gregor]]<sup>Ц</sup> * [[Vladimír Wittgruber|Wittgruber, Vladimír]] ; 1 nominácia * [[Viera Bačíková|Bačíková, Viera]] * [[Peter Balko|Balko, Peter]] * [[Erika Barbiani|Barbiani, Erika]] * [[Alexander Bárta|Bárta, Alexander]] * [[Juliana Brutovská Oľhová|Juliana Brutovská Oľhová, Juliana]] * [[Dušan Budzak|Budzak, Dušan]] * [[Adéla Anděla Bursová|Bursová, Adéla Anděla]] * [[Jan Baset Střítežský|Baset Střítežský, Jan]] * [[František Beleš]] * Bencsík, Peter * [[Oľga, Belešová|Belešová, Oľga]] * [[Michala Bendulová|Bendulová, Michala]] * [[Jana Bílková|Bílková, Jana]] * Blaško, Michal * [[Rastislav Boroš|Boroš, Rastislav]] * [[Simon Boswell|Boswell, Simon]] * Brezovský, Marek<sup>†</sup> * [[Tereza Brodská|Brodská, Tereza]] * Buntaj, Marcel * [[Ľubo Burgr|Burgr, Ľubo]] * [[Buty]] * Býček, Milan * Bydžovská, Zuzana * [[Federico Cesca|Cesca, Federico]] * [[Dušan Cinkota|Cinkota, Dušan]] * Coudert, Robin <small>(alias Rob)</small> * Cpin, Marek * [[Noël Czuczor|Czuczor, Noël]] * [[Vladimír Čema|Čema, Vladimír]] * [[Martina Čerňáková|Čerňáková, Martina]] * [[Milan Čorba|Čorba, Milan]] * Daňhel, Jan * [[Réka Derzsi|Derzsi, Réka]] * [[Kiril Dźajkovski|Dźajkovski, Kiril]] {{#tag:ref|V [[macedónčina|maced. prepise]] ako Кирил Џајковски.|group="p."}} * [[Mátyás Dráfi|Dráfi, Mátyás]] * Drličiak, Emil * Droppová, Dana * [[Jarmila Dunděrová|Dunděrová, Jarmila]] * <s>Dvorská, Alica</s> * [[Tomáš Dušička|Dušička, Tomáš]] * [[Ján Ďuriš|Ďuriš, Ján]] * [[Martin Ďuriška|Ďuriška, Martin]] * [[Ivan Ďurkech|Ďurkech, Ivan]] * [[Michal Džadoň|Džadoň, Michal]] * [[Clemens Endreß|Endreß, Clemens]] * [[Thomas Ernst|Ernst, Thomas]] * [[Tono Fabian|Fabian, Tono]] * [[Tatiana Figurová|Figurová, Tatiana]] * Filo, Karol * [[Ivan Finta|Finta, Ivan]] * [[Petra Fornayová|Fornayová, Petra]] * [[Petr Fořt|Fořt, Petr]] * Frielová, Anna * [[Peter Gajdoš (umelec)|Gajdoš, Peter]] * [[Lilianna Gałązka|Gałązka, Liliana]] * Galvánek, Juraj * Miroslav Gál * Zdeněk Godla * [[Simon Goff|Goff, Simon]] * [[Miroslav Gogál|Gogál, Miroslav]] * [[Ina Gogálová|Gogálová, Ina]] * Gregorovič, Marián * [[Alexandra Grusková|Grusková, Alexandra]] * [[Renaud Guillamin|Guillamin, Renaud]] * [[Miroslav Gulyas|Gulyas, Miroslav]] * Hafsahl, Mona * [[Thibault Hague Bensimon|Hague Bensimon, Thibault]] * [[Vladimír Hajdu|Hajdu, Vladimír]] * [[František Hammerschmiedt|Hammerschmiedt, František]] * [[Miloš Hanzély|Hanzély, Miloš]] * [[David Hartl|Hartl, David]] * [[Peter Harum|Harum, Peter]] * [[Marek Hazlinger|Hazlinger, Marek]] * Heger, Ivo * [[Dano Heriban|Heriban, Daniel]] * [[Peter Hilčanský|Hilčanský, Peter]] * [[Karel Holas|Holas, Karel]] * [[Michal Holubec|Holubec, Michal]] * [[Ivan Horák|Horák,Ivan]] * Horská, Katarína * [[Pavel Hrdlička (1973)|Hrdlička, ml., Pavel]] * Hrubá, Veronika * [[Anna Hrušková|Hrušková, Anna]] * [[Andrej Hryc|Hryc, Andrej]] * [[Jan Hřebejk|Hřebejk, Jan]] * [[Karol Hudák|Hudák, Karol]] * [[Norbert Hudec|Hudec, Norbert]] * [[Daniel Hurtuk|Hurtuk, Daniel]] * [[Nikodem Chabior|Chabior, Nikodem]] * [[David Charap|Charap, David]] * [[Sára Chripáková|Chripáková, Sára]] * [[Lucia Chuťková|Chuťková, Lucia]] * [[Erik Ivančák|Ivančák, Erik]] * [[Vlad Ivanov|Ivanov, Vlad]] * Jakubisko, Juraj<sup>ф</sup> * [[Ladislav Janošťák|Janošťák, Ladislav]] * [[Iva Janžurová|Janžurová, Iva]] * [[Adrian Jastraban|Jastraban, Adrian]] * Jiráňová, Josefína * [[Jan Jirásek|Jirásek, Jan]] * [[Martin Jílek|Jílek, Martin]] * [[Anna Johson Ryndová|Johson Ryndová, Anna]] * [[Ján Kadlec|Kadlec, Ján]] * [[Kristína Kanátová|Kanátová, Kristína]] * Kasprzyk, Lukáš * [[Csongor Kassai|Kassa, Csongor]] * [[Olina Kaufmanová|Kaufmanová, Olina]] * [[Roman Kelemen|Kelemen, Roman]] * [[Klaus Kellerman|Kellerman, Klaus]] * [[Éva Vica Kerekes|Kerekes, Vica]] * [[Robert Kirchhoff|Kirchhoff, Robert]] * Kirjazeva, Irina * [[Zdeněk Klika|Klika, Zdeněk]] * [[Marina Klimova|Klimova, Marina]] * [[Peter Kočan|Kočan, Peter]] * [[Alex Koenigsmark|Koenigsmark, Alex]] * [[Petr Kolečko|Kolečko, Petr]] * [[Antoni Komasa-Łazarkiewicz|Komasa-Łazarkiewicz, Antoni]] * [[Mary Komasa|Komasa, Mary]] * Korr, Tom * [[Peter Košťál|Košťál, Peter]] * [[Mariana Kotlárová|Kotlárová, Mariana]] * [[Pavol Kovačovský|Kovačovský, Pavol]] * [[Walter Kraft|Kraft, Walter]] * Krajčiová, Helena * [[Františka Králíková|Králíková, Františka]] * Krepsová, Miroslava * [[Peter Krištúfek (spisovateľ)|Krištúfek, Peter]]<sup>†</sup> * Krivda, Richard * [[Eliška Křenková, Eliška|Křenková, Eliška]] * [[Jiří Křižan|Křižan, Jiří]] * [[Marek Kuboš|Kuboš, Marek]] * [[Michal Kubovčík|Kubovčík, Michal]] * [[Teodor Kuhn|Kuhn, Teodor]] * [[Petr Kunc|Kunc, Petr]] * [[Martin Kurel|Kurel, Martin]] * Kvantiková, Jana * [[Marián Labuda|Labuda, Marián]] * [[Zvonko Lakčevič|Lakčevič, Zvonko]] * [[Milan Lasica|Lasica, Milan]]<sup>ф</sup> * [[Hana Lasicová|Lasicová, Hana]] * [[Lukáš Latinák|Latinák, Lukáš]] * [[Michal Lánský|Lánský, Michal]] * [[Ela Lehotská|Lehotská, Ela]] * [[Rebecca Lenkiewicz|Lenkiewicz, Rebecca]] * [[Cristian Lolea|Lolea, Cristian]] * [[Jozef Lupták|Lupták, Jozef]] * Mankovecký, Róbert * [[Jiří Macháček|Macháček, Jiří]] * Malásek, Filip * Malo, Martin * Marák, Ivo * [[Gabriela Marcinková|Marcinková, Gabriela]] * [[Kryštof Marek|Marek, Kryštof]] * [[Vladimír Martinka|Martinka, Vladimír]] * Mašek, Ondřej * [[Ingrid Mayerová|Mayerová, Ingrid]] * Mazáček, Peter * Medvecká, Taťjana * Mehl, Olaf * [[Klára Melíšková|Melíšková, Klára]] * [[Adam Mihál|Mihál, Adam]] * Miko, Ivo * [[Ondřej Mikula|Mikula, Ondřej]] * [[Milan Mikulčík|Mikulčík, Milan]] * [[Ján Mižigár|Mižigár, Ján]] * [[Lukáš Moudrý|Moudrý, Lukáš]] * Nagy, Viktor * [[Alice Nellis|Nellis, Alice]] * Němcová, Iva * [[Soňa Norisová|Norisová, Soňa]] * [[Lenka Nosková|Nosková, Lenka]] * [[Ľubomír Novota|Novota, Ľubomír]] * [[Pavel Nový|Nový, Pavel]] * [[Dorota Nvotová|Nvotová, Dorota]] * [[Michalina Olszańska|Olszańska, Michalina]] * Opatrný, Marek * [[Petr Ostrouchov|Ostrouchov, Petr]] * [[Atli Örvarsson|Örvarsson, Atli]] * [[Jiřina Pahlerová|Pahlerová, Jiřina]] * [[Barbora Paššová|Paššová, Barbora]] * [[Jan Paul|Paul, Jan]] * Pecharová, Jaroslava * [[Zuzana Peschlová|Peschlová, Zuzana]] * Pesr, Jaromír * [[Marek Piaček|Piaček, Marek]] * Plička, Michal * [[Rebeka Poláková|Poláková, Rebeka]] * [[Samuel Polakovič|Polakovič, Samuel]] * [[Petra Polnišová|Polnišová, Petra]] * [[Zuzana Porubjaková|Porubjaková, Zuzana]] * [[Quentin Colette|Colette, Quentin]] * [[Tatiana Radeva|Radeva, Tatiana]] * [[Anna Rakovská|Rakovská, Anna]] * Reich, Michal * Richter, Tomáš * Roth, Robert * [[Oskar Rózsa|Rózsa Oskar]]<sup>ʘ</sup> * [[Andrea Sedláčková|Sedláčková, Andrea]] * [[Andrea Shaffer|Shaffer, Andrea]] * [[Matthias Schwab|Schwab, Matthias]] * Simonischek, Peter * [[Milan Sirkovský|Sirkovský, Milan]] * Skořepová, Jana * [[Bohdan Sláma|Sláma, Bohdan]] * [[Vita Smačeljuk|Smachelyuk, Vita]] {{#tag:ref|Rod. Viktoria Anatolyevna.|group="p."}} * [[David Solař|Solař, David]] * Solovic, Slavo * [[Samuel Spišák|Spišák, Samuel]] * Steidlová, Helena * Strangmüller, Ivo * [[Ivana Struhárová|Struhárová, Ivana]] * Struss, Michal * [[Tomáš Syses|Sysel, Tomáš]] * [[Vanessa Szamuhelová|Szamuhelová, Vanessa]] * Šec, Martin * Šifra, Miro * [[Zdeňka Šimandlová|Šimandlová, Zdeňka]] * [[František Štěpánek|Štěpánek, František]] * Šulaj, Ondrej * [[Zuzana Šulajová|Šulajová, Zuzana]] * [[Martin Šuster|Šuster, Martin]] * Švankmajer, Václav * Švankmajerová, Eva * [[Brigita Teplanová|Teplanová, Brigita]] * [[Sándor Terhes|Terhes, Sándor]] * [[Martin Tesák|Tesák, Martin]] <small>(alias MAOK)</small> * [[Magdalena Tesławska|Tesławska, Magdalena]] * [[Szidi Tobias|Tobias, Szidi]] * [[Miroslav Tóth|Tóth, Miroslav]] * [[Josef Trojan|Trojan, Josef]] * Tříska, Jan * [[Dominika Udvorková|Udvorková, Dominika]] * [[Rudolf Urc|Urc, Rudolf]]<sup>ф</sup> * [[Liubov Vasylyna|Vasylyna, Liubov]] * Vášáryová, Emília<sup>ф</sup> * [[Martin Večeřa|Večeřa, Martin]] * [[Ondřej Vetchý|Vetchý, Ondřej]] * [[Jan Vlasák|Vlasák, Jan]] * [[Jozef Vlk|Vlk, Jozef]] * Vodochodský, Vojtěch * Vohlídal, Václav * [[Dorota Volfová|Volfová, Dorota]] * [[Andrea Vrábelová|Vrábelová, Andrea]] * [[Simone Weber|Weber, Simone]] * [[Robert Więckiewicz|Więckiewicz, Robert]] * [[Kateřina Winterová|Winterová, Kateřina]] * [[Denis Wolner|Wolner, Denis]] * [[Marek Zawierucha|Zawierucha, Marek]] * [[Petr Zelenka|Zelenka, Petr]] * [[Zuzana Zvonár|Zvonár, Zuzana]] * [[Miroslav Žbirka|Žbirka, Miroslav]] }} |} {| class=wikitable style="width:24em; background:#FFFFFF; font-size:85%;" | style="background:#000347;" align=center| {{white|Ц}} | style="background:#FFFFFF;"| označuje kandidáta v dvoch kategóriách |- | style="background:#000347;" align=center| {{white|Щ}} | style="background:#FFFFFF;"| označuje kandidáta v troch kategóriách |- | style="background:#000347;" align=center| {{white|ЩΓ}} | style="background:#FFFFFF;"| označuje kandidáta v štyroch kategóriách |- | style="background:#000347;" align=center| {{white|†}} | style="background:#FFFFFF;"| označuje kandidáta in memoriam |- | style="background:#000347;" align=center| {{white|ʘ}} | style="background:#FFFFFF;"| označuje takisto kandidáta na finančnú prémiu |- | style="background:#000347;" align=center| {{white|ф}} | style="background:#FFFFFF;"| označuje takisto držiteľa čestnej ceny |} === Výhradní čestní držitelia === K roku 2026 vrátane, bolo symbolicky poctených iných 19 osobností – týchto už bez prípadných výhier či nominácií: {| class="wikitable" style="width:100%" |- | colspan=2 style="background:white; text-align:left"| {{Stĺpce|4| * [[Tibor Biath|Biath, Tibor]] * [[Pavel Branko|Branko, Pavel]] * [[Dušan Dušek|Dušek, Dušan]] * [[Zuzana Gindl-Tatárová|Gindl-Tatárová, Zuzana]] * [[Eduard Grečner|Grečner, Eduard]] * [[Viliam Gruska|Gruska, Viliam]] * [[Dušan Hanák|Hanák, Dušan]] * [[Juraj Herz|Herz, Juraj]] * [[Ladislav Chudík|Chudík, Ladislav]] * [[Igor Luther|Luther, Igor]] * [[Miloslav Luther|Luther, Miloslav]] * [[Albert Marenčin|Marenčin, Albert]] * [[Jelena Paštéková|Paštéková, Jelena]] * [[Stanislav Párnický|Párnický, Stanislav]]<sup>†</sup> * [[Maximilán Remeň|Remeň, Maximilán]]<sup>†</sup> * [[Roman Rjachovský|Rjachovský, Roman]] * [[Vincent Rosinec|Rosinec, Vincent]] * [[Stanislav Szomolányi|Szomolányi, Stanislav]] * [[Božidara Turzonovová|Turzonovová, Božidara]] }} |} {| class=wikitable style="width:24em; background:#FFFFFF; font-size:85%;" | style="background:#000347;" align=center| {{white|†}} | style="background:#FFFFFF;"| označuje laureáta in memoriam |} == Príbuzné články == * [[Zoznam víťazov a nominantov ankety OTO]] == Poznámky == <references group="p."/> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == {{Portál|Film|Filmový}} * [https://slnkovsieti.sk/ Slnko v sieti] (aktuálne stránky) * [https://web.archive.org/web/20160426113526/http://www.slnkovsieti.sk/2004/ Slnko v sieti] (historický web z r. 2004 – 2016) {{Slnko v sieti (cena)}} [[Kategória:Slnko v sieti (cena)|Laureáti a kandidáti]] [[Kategória:Filmové zoznamy]] 9c5cr2wb3z3axf41o3zq2casczeikur Redaktor:Lukasabram 2 596871 8188013 8184854 2026-03-27T18:32:03Z Lukasabram 140452 nové ulohy: Obrana Tobruku 8188013 wikitext text/x-wiki == Moje články == === Šport === * nové: [[Kamil Haťapka]], [[Milan Dvorščík]], [[Juraj Miklušica]], [[Dušan Škvarenina]], [[Karol Menschy]] * rozšrenia: [[Jean Tigana]] === Vojenská história === * nové: [[Rudolf Pilfousek]], [[Lev Prchala]], [[Východoslovenská armáda]], [[Vranovská partizánska skupina]], [[Garda slovenskej slobody]], [[Michal Šírica]], [[Bitka pri Čremošnom]], [[Bitka pri Baťovanoch]], [[Anna Bergerová]], [[Masaker v Charkove]], [[Jozef Tlach]], [[Zajatie generálov Rudolfa Viesta a Jána Goliana|Zajatie generálov Viesta a Goliana]], [[Vysokoškolský strážny oddiel]], * rozsiahle rozšírenia: [[Ferdinand Čatloš]], [[Jozef Turanec]], [[Augustín Malár]], [[Pavol Kuna]], [[Ukrajinská povstalecká armáda]]. [[1. česko-slovenská zmiešaná letecká divízia]], [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR]], [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. Československá armáda na Slovensku]], [[Mikuláš Markus]], [[Emil Perko]], '''Iné''': * rozsiahle rozšírenia: [[Kauza Technopol]] == Plánované články == * nové: [[Čapajev (partizánsky zväzok)|Partizánsky zväzok Čapájev]], [[Elemír Polk]], [[Masaker v Kolbasove]], [[Karel Klapálek]], [[Ján Černek]], [[Fritz Schlieper]], [[Ivan Kononovič Baľuta]], [[Bitka v Obišovciach]], [[partizánsky oddiel Alexander Nevskij]], [[partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku]], [[Ludvík Krejčí]], [[Hugo Vojta]], [[František Adam]], [[Štefan Čáni]], [[Zločiny slovenských vojakov na východnom fronte]], [[Jozef Dobrotka|Jozef Dobrotk]][[Jozef Dobrotka|a]], [[Jan Sergej Ingr|Jan Sergej Ing]]<nowiki/>[[Jan Sergej Ingr|r]], bitka o Rostov na Done, [[Branislav Manica]], [[Viktor Nikolajevič Kokin]], [[Alfred von Hubicki|Alfréd Ritter von Hubicki]], [[Boje pri Prievidzi]], [[Alexej Semionovič Jegorov]], [[Bitka o Liptovský Mikuláš]], [[Bitka o Čerňachov]], [[Boje pri Dobrej Nive, Pliešovciach a Sáse|Boje pri Dobrej Nive]], [[Boje na Pohroní a pri Kremnici|Boje pri Svätom Kríži a Kremnici]], [[Vladimír Přikryl]], [[Vilém Sacher]], [[Marie Kvapilová]], [[Generálna ofenzíva proti SNP|Generálna ofenzíva proti povstaniu]], Josef Balabán, Václav Morávek, Obrana Tobruku, Alois Liška * kategória: [[Osobnosti väznené v Leopoldove]], * prepracovať: Skupina Shill, Štefan Jurech, Ľudovít Kukorelli, Rudolf Viest * filmy: Prerušená pieseň, Tanková brigáda [[Redaktor:Lukasabram/pieskovisko2|pieskovisko2]] [[Redaktor:Lukasabram/pieskovisko3|pieskovisko3]] == Pochvaly == {{Nálepka ľavá |float = center |text_farba = black |text_farba_pozadie = white |obrazok = [[Obrázok:Thumbup.svg|50px]] |obrazok_farba_pozadie = #0000FF |okraj_farba = #0000FF |okraj_sirka = 1 |text = Títo redaktori si myslia, že tento redaktor je pre Wikipédiu veľkým prínosom: ---- * --<font face="Trebuchet MS"><b>[[Redaktor:V0lkanic|<span style="color:#32CD32">V0lkanic</span>]] [[Diskusia_s_redaktorom:V0lkanic|<span style="color:#0000FF">(diskusia)</span>]]</b></font> 18:16, 13. júl 2023 (UTC) <!-- Ak si to myslíš aj ty, tak sem pridaj svoj podpis --> * --[[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 11:57, 18. máj 2024 (UTC) * --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 18:07, 10. marec 2025 (UTC) }} tblyg75en47ctkan13091756s5o9oqy Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Bulharsku 14 600418 8188141 7380472 2026-03-27T21:44:28Z Jetam2 30982 kat, zar 8188141 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly podľa štátu|Bulharsko]] [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Európe|Bulharsko]] [[Kategória:Kostoly v Bulharsku]] [[Kategória:Rímskokatolícka cirkev v Bulharsku|Kostoly]] dwdgzgd61ssfwg2ceh5tdtoijl6hsf4 Cudzinka (seriál) 0 600577 8188230 8184579 2026-03-28T02:26:46Z Stephan1000000 172529 95 8188230 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízny seriál |sk=Cudzinka |en=Outlander |logo=OutlanderLogo.png |žáner=[[Historická fikcia]]<br>[[Dráma (film a televízia)|Dráma]]<br>[[Sci-fi]]<br>[[Dobrodružný film|Dobrodružný]]<br>[[Fantasy]]<br>[[Romantický film|Romantický]] |námet=''Outlander series'' od [[Diany Gabaldon|Diana Gabaldon]] |scenár= |réžia= |obsadenie=[[Caitriona Balfe]]<br/> [[Sam Heughan]]<br/> [[Tobias Menzies]]<br/> [[Gary Lewis (herec)|Gary Lewis]]<br/> [[Graham McTavish]]<br/> [[Lotte Verbeek]]<br/> [[Bill Paterson (herec)|Bill Paterson]]<br/> [[Laura Donnelly (herečka)|Laura Donnelly]]<br/> [[Douglas Henshall]]<br/> Steven Cree<br/> Duncan Lacroix<br/> Grant O'Rourke<br/> [[Stephen Walters]]<br/> [[Simon Callow]]<br/> [[Dominique Pinon]]<br/> [[Stanley Weber]]<br/> [[Richard Rankin]]<br/> Sophie Skelton<br/> [[Andrew Gower (herec)|Andrew Gower]]<br/> [[Rosie Day]]<br/> [[Nell Hudson]]<br/> [[Clive Russell]]<br/> [[Frances de la Tour]] |titulná pieseň=„[[The Skye Boat Song]]“ – Raya Yarbrough |slogan= |krajina={{minivlajka|UK}}[[Spojené kráľovstvo]]<br/>{{minivlajka|USA}}[[Spojené štáty]] |jazyk=[[angličtina]]<br/>[[škótska gaelčina]]<br />[[škótčina]]<br /> [[francúzština]] |počet sérií= 8 |počet častí= 95 |výkonný producent=[[Andy Harries]]<br/> Jim Kohlberg<br/> Ronald D. Moore<br/> Maril Davis<br/> [[Anne Kenney]]<br/> [[Toni Graphia]]<br/> [[Ira Steven Behr]] |producent=David Brown<br />Matthew B. Roberts |kamera= |strih= |dĺžka=51 – 88 minút |spoločnosť=[[Sony Pictures Television]]<br/> [[Left Bank Pictures]]<br/> Story Mining and Supply Company<br/> Tall Ship Productions |distribútor= |rok orig=9. august 2014 – súčasnosť |tv orig=[[Starz]] |rok sk=30. jún 2015 – |tv sk=[[TV Doma]] |formát obrazu= |webstránky=http://www.starz.com/originals/outlander }} '''''Cudzinka''''' ({{vjz|eng|''Outlander''}}) je [[Spojené kráľovstvo|britsko]]-[[Spojené štáty|americký]] televízny dramatický seriál založený na sérii historických románov ''Outlander'' od [[Diana Gabaldon|Diany Gabaldon]]. Seriál mal premiéru [[9. august|9. augusta]] [[2014]]. Na Slovensku sa vysiela od [[30. jún|30. júna]] [[2015]] na stanici [[TV Doma]]. == Obsadenie == * [[Caitriona Balfe]] ako Claire Beauchamp Randall/Fraser * [[Sam Heughan]] ako James „Jamie“ MacKenzie Fraser * [[Tobias Menzies]] ako Frank Randall / Jonathan „Black Jack“ Randall * Duncan Lacroix ako Murtagh Fraser * [[Lotte Verbeek]] ako Geillis Duncan/Gillian Edgars * [[Laura Donnelly]] ako Jenny Fraser Murray * Steven Cree ako Ian Murray * Grant O'Rourke ako Rupert MacKenzie * [[Gary Lewis]] ako Colum MacKenzie (série 1 – 2) * [[Graham McTavish]] ako Dougal MacKenzie (série 1 – 2) * [[Stephen Walters]] ako Angus Mhor (série 1 – 2) * [[Simon Callow]] ako Clarence Marylebone, Duke of Sandringham (série 1 – 2) * [[Nell Hudson]] ako Laoghaire MacKenzie (séria 2, vedľajšia rola séria 1) * [[Bill Paterson]] ako Ned Gowan (séria 1) * [[Douglas Henshall]] ako Taran MacQuarrie (séria 1) * [[Dominique Pinon]] ako Master Raymond (séria 2) * [[Stanley Weber]] ako Le Comte St. Germain (séria 2) * [[Richard Rankin]] ako Roger Wakefield (séria 2 –) * Sophie Skelton ako Brianna „Bree“ Randall (séria 2 –) * [[Andrew Gower]] ako Prince Charles Edward Stuart (séria 2) * [[Rosie Day]] ako Mary Hawkins (séria 2) * [[Clive Russell]] ako Simon Fraser, Lord Lovat (séria 2) * [[Frances de la Tour]] ako Mother Hildegarde (séria 2) == Zdroj == {{Preklad|en|Outlander (TV series)|790245167}} [[Kategória:Televízne seriály USA]] [[Kategória:Britské televízne seriály]] [[Kategória:Televízne seriály z roku 2014]] [[Kategória:Televízne seriály Starz]] qjwvb12ul2b37il8mfh7p506heacrg4 Filiskos z Rodosu 0 601350 8187930 7479522 2026-03-27T16:01:12Z Luppus 39967 wikilinka 8187930 wikitext text/x-wiki [[Súbor:DSC04509 Istanbul - Museo archeol. - Apollo citaredo, sec. II dC - da Mileto - Foto G. Dall'Orto 28-5-2006.jpg|náhľad|Apolón hrajúci na [[kithara|kithare]], rímska kópia (z 2. storočia) gréckeho originálu od Filiska z Rodosu, Archeologické múzeum v Istambule]] '''Filiskos''' ({{vjz|grc|''Φιλίσκος''}}) bol [[Staroveké Grécko|grécky]] sochár v [[2. storočie pred Kr.|2. storočí pred Kr.]]<ref name=":1">[https://books.google.sk/books?id=kbLpAAAAMAAJ&q=Filisco+scultore&dq=Filisco+scultore&hl=sk&sa=X&ved=0ahUKEwib4d3b2bbVAhWrKJoKHeQAD54Q6AEIJTAA, Alessandro Celani, ''Opere D'Arte Greche Nella Roma Di Augusto'', str. 159]</ref> Sochár Filiskos pochádzal z ostrova [[Rodos (ostrov)|Rodos]]. Činný bol v prvej polovici druhého storočia pred Kr. Staroveký autor [[Plínius Starší|Plínius]] uvádza, že bol autorom sôch božstiev, [[Apolón]]a, [[Léto]], [[Artemis (bohyňa)|Artemidy]] a deviatich [[Múza|múz]], ktoré sa nachádzali v [[rím]]skom chráme Apolóna, zvaného ''Sosianus''.<ref name=":2">[[Plínius Starší|Plinius]], ''Naturalis Historia'', 36,34.</ref> Po [[Alexandria|Alexandrii]] a [[Pergamon]]e bola najdramatickejšou [[Helenizmus|helenistickou]] školou bezpochyby škola z ostrova Rodos. Výstižnou ukážkou tejto školy sú sochy Múz od Filiska, ktoré sa zachovali v niekoľkých kópiach. Ide tu o deväť sôch, ktoré kedysi obkolesovali [[Apolón]]a. Niektoré z týchto gracióznych žien sú naozaj frapantné typy. [[Urania]] zamyslene sedí s hlavou opretou o ruku. [[Polymnia]], ktorú Rimania často reprodukovali, je zahalená do plášťa s bohatými záhybmi.<ref name=":3">{{Citácia knihy | autor = [[José Pijoan]] | titul = Dejiny umenia 2 | id = 61-377-82 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Tatran | rok = 1982| strany = 187 – 188}}</ref> Filiskos dosiahol pri stvárnení drapérií majstrovstvo, dokazuje to hlavne múza [[Kleió]], rímska kópia jednej z postáv tohto súsošia z [[Musei Vaticani]].<ref name=":4">{{Citácia knihy | autor = [[José Pijoan]] | titul = Dejiny umenia 2 | id = 61-377-82 | miesto= Bratislava | vydavateľ = Tatran | rok = 1982| strany = 194}}</ref> == Referencie a bibliografia == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Philiscus}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Sochári starovekého Grécka]] k013eacgbdr68atnbntwx8fzsssr1lh Marvel Cinematic Universe 0 602249 8187836 8187205 2026-03-27T13:55:54Z KangDobyvatel 221808 aktualizácia 8187836 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Marvel Cinematic Universe logo.png|náhľad|Logo Marvel Cinematic Universe]] '''Marvel Cinematic Universe (MCU)''' je mediálna [[Franchising|franšíza]] a fiktívny svet, kde sa odohrávajú filmy, televízne seriály a vybrané komiksy so superhrdinami komiksového vydavateľstva [[Marvel Comics]]. Celovečerné snímky sú produkované filmovým štúdiom [[Marvel Studios]]. Prvým vydaným filmom bol ''[[Iron Man (film z roku 2008)|Iron Man]]'' (2008), ktorým sa odštartovala fáza 1. Za ním nasledovali snímky ''[[Neuveriteľný Hulk]]'' (2008), ''[[Iron Man 2]] ''(2010), ''[[Thor (film)|Thor]]'' (2011), ''[[Captain America: Prvý Avenger]] ''(2011), ktoré spoločne viedli k poslednému filmu fázy 1, ''[[Avengers: Pomstitelia]]'' (2012). Druhá fáza následne začala filmom ''[[Iron Man 3]] ''(2013), pokračovala snímkami ''[[Thor: Temný svet]]'' (2013), ''[[Captain America: Zimný vojak]]'' (2014), ''[[Strážcovia Galaxie (film)|Strážcovia Galaxie]]'' (2014), ''[[Avengers 2: Vek Ultrona]]'' (2015) a uzavretá bola filmom ''[[Ant-Man (film)|Ant-Man]]'' (2015). Nasleduje fáza tretia, ktorej plány štúdio Marvel odhalilo na Comic-Cone 2014. Fázu 3 započal film ''[[Captain America: Občianska vojna]]'' (2016), ktorý bol nasledovaný filmami ''[[Doktor Strange (film)|Doctor Strange]]'' (2016), ''[[Strážcovia Galaxie 2]]'' (2017), ''[[Spider-Man: Návrat domov]]'' (2017), ''[[Thor: Ragnarok]]'' (2017), ''[[Čierny panter (film)|Čierny panter]]'' (2018), ''[[Avengers: Nekonečná vojna]]'' (2018), ''[[Ant-Man a Wasp]]'' (2018), ''[[Captain Marvel (film)|Captain Marvel]]'' (2019), ''[[Avengers: Endgame]]'' (2019) a prvé 3 fázy ukončila snímka ''[[Spider-Man: Ďaleko od domova]]'' (2019). Fázu 4, započal film ''[[Black Widow (film)|Black Widow]]'' (2021), ktorý bol nasledovaný filmami ''[[Shang-Chi: Legenda o desiatich prsteňoch]]'' (2021), ''[[Eternals (film)|Eternals]]'' (2021), ''[[Spider-Man: Bez domova]]'' (2021), ''[[Doctor Strange v mnohovesmíre šialenstva]]'' (2022), ''[[Thor: Láska a hrom]]'' (2022) a ''[[Čierny Panter: Navždy Wakanda]]'' (2022) tento snímok zároveň uzavrel 4. fázu. Fáza 5. započala filmami ''[[Ant-Man a Wasp: Quantumania]]'' (2023), ''[[Strážcovia Galaxie 3]]'' (2023), ''[[Marvels]]'' (2023), ''[[Deadpool a Wolverine]]'' (2024), ''[[Captain America: Prekrásny nový svet]]'' (2025) a ''[[Thunderbolts*]]'' (2025) tento snímok zároveň uzavrel 5. fázu. Fáza 6. započala filmami ''[[Fantastická 4: Prvé kroky]]'' (2025), ''[[Spider-Man: Nový deň]]'' (2026), ''[[Avengers: Doomsday]]'' (2026), ''[[Avengers: Secret Wars]]'' (2027). Filmy od Marvel Cinematic Universe sa dočkali ohlasu ako zo strany kritikov, tak aj fanúšikov komiksových predlôh. Franšíza ako celok sa radí na tretie miesto v zozname filmových franšíz s najväčším ročným obratom. Okrem filmov franšíza vydala vlastné komiksy, sériu krátkych filmov [[Marvel One-Shots]] a navyše sa už vysielajú či vysielali televízne seriály, ''[[Agenti S.H.I.E.L.D.]]'' (2013-2020), ''[[Agent Carter]]'' (2015-2016), ''[[Daredevil (televízny seriál)|Daredevil]]'' (2015-2018), ''[[Jessica Jones (seriál)|Jessica Jones]]'' (2015-2019), ''[[Luke Cage (seriál)|Luke Cage]]'' (2016-2018), ''[[Iron Fist (seriál)|Iron Fist]]'' (2017-2018), ''[[The Defenders]]'' (2017), ''[[Inhumans]]'' (2017), ''[[The Punisher]]'' (2017-2019), ''[[Runaways]]'' (2017-2019), ''[[Cloak & Dagger]]'' (2018-2019), ''[[Helstrom]]'' (2020), ''[[WandaVision]]'' (2021), ''[[Falcon a Zimný vojak]]'' (2021), ''[[Loki (seriál)|Loki]]'' (2021-2023), ''[[Čo keby...?]]'' (2021-2024), ''[[Hawkeye (seriál)|Hawkeye]]'' (2021), ''[[Moon Knight (seriál)|Moon Knight]]'' (2022), ''[[Ms. Marvel (seriál)|Ms. Marvel]]'' (2022), ''[[Ja som Groot]]'' (2022-2023), ''[[She-Hulk: Neuveriteľná právnička]]'' (2022), ''[[Tajná invázia]]'' (2023), ''[[Echo (seriál)|Echo]]'' (2024), ''[[Za všetkým hľadaj Agátu]]'' (2024), ''[[Váš priateľský sused Spider-Man]]'' (od 2025), ''[[Daredevil: Znovuzrodenie]]'' (od 2025), ''[[Ironheart (seriál)|Ironheart]]'' (2025) a ''[[Oči Wakandy]]'' (2025) a špeciály ''[[Vlkolak – Nočný lovec]]'' (2022) a ''[[Strážcovia Galaxie: Sviatočný špeciál]]'' (2022). == Filmy == Celovečerné filmy, ktoré tvoria jadro sveta a franšízy MCU, sú rozdelené do tzv. fáz. {| class="wikitable" style="width:100%; text-align:center;" |- ! Slovenský názov ! Pôvodný názov ! Kinopremiéra ! Réžia ! Scenár ! Producent ! Dĺžka ! Rozpočet ! Zárobok |- ! colspan=9 style="background-color:#ccccff;" | 1. fáza / Phase One: Avengers Assembled |- ! [[Iron Man (film z roku 2008)|Iron Man]] | Iron Man | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|01|05|2008}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|02|05|2008}} | Jon Favreau | Mark Fergus<br>Hawk Ostby<br>Art Marcum<br>Matt Holloway | Avi Arad<br>Kevin Feige | 126 minút | $ 140 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul='IRON MAN' IS SUMMER'S ROCKETMAN: Soars To $201 Mil Worldwide Weekend; “It Beat Will Smith And Jesus!”|url=https://deadline.com/2008/05/wkd-prediction-iron-man-a-strongman-5675/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 586 mil.<ref name="iron man">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Iron Man (2008)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0371746/|dátum prístupu=2021-07-31|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Neuveriteľný Hulk]]'' | The Incredible Hulk | {{minivlajka|USA}} {{dts|13|06|2008}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|17|07|2008}} | Louis Leterrier | Zak Penn | Avi Arad<br>Gale Anne Hurdová<br>Kevin Feige | 112 minút | $ 150 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Edward Norton vs Marvel, 'Hulk' Round 2|url=https://deadline.com/2008/04/edward-norton-vs-marvel-part-2-5515/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 265 mil.<ref name="the incredible hulk">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Incredible Hulk (2008)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0800080/|dátum prístupu=2021-07-31|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Iron Man 2]]'' | Iron Man 2 | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|29|04|2010}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|07|05|2010}} | Jon Favreau | Justin Theroux | rowspan=4| Kevin Feige | 125 minút | $ 200 mil.<ref name="iron man 2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Iron Man 2 (2010)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1228705/|dátum prístupu=2021-07-31|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 624 mil.<ref name="iron man 2"/> |- ! ''[[Thor (film)|Thor]]'' | Thor | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|28|04|2011}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|06|05|2011}} | [[Kenneth Branagh]] | Ashley Edward Miller<br>Zack Stentz<br>Don Payne | 114 minút | $ 150 mil.<ref name="ThorCA" /> | $ 449 mil.<ref name="thor">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Thor (2011)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0800369/|dátum prístupu=2021-07-31|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Captain America: Prvý Avenger]]'' | Captain America: The First Avenger | {{minivlajka|USA}} {{dts|22|07|2011}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|04|08|2011}} | Joe Johnston | Christopher Markus<br>Stephen McFeely | 124 minút | $ 140 mil.<ref name="ThorCA">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Ant-Man’ Smaller Than ‘Thor’ & ‘Captain America’; ‘Trainwreck’ Second High For Judd Apatow – Sunday Final Update|url=https://deadline.com/2015/07/ant-man-trainwreck-amy-schumer-box-office-1201478786/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 371 mil.<ref name="captain american the first avenger">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Captain America: The First Avenger (2011)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0458339/|dátum prístupu=2021-07-31|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Avengers: Pomstitelia]]'' | The Avengers | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|03|05|2012}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|04|05|2012}} | colspan=2| [[Joss Whedon]] | 143 minút | $ 220 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul='The Avengers' Makes Marvel A “Good Deal” For Disney, Not A Great One: Analyst|url=https://deadline.com/2012/05/the-avengers-makes-marvel-a-good-deal-for-disney-not-a-great-one-analyst-275767/|dátum prístupu=2025-02-20|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 1,521 mld.<ref name="marvels the avengers">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Avengers (2012)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0848228/|dátum prístupu=2025-02-20|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! colspan=9 style="background-color:#ccccff;" | 2. fáza / Phase Two |- ! ''[[Iron Man 3]]'' | Iron Man 3 | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|02|05|2013}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|03|05|2013}} | Shane Black | Drew Pearce<br>Shane Black | rowspan=6| Kevin Feige | 131 minút | $ 200 mil.<ref name="Deadline-MostProfitableMovies2013" /> | $ 1,216 mld.<ref name="iron man 3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Iron Man 3 (2013)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1300854/|dátum prístupu=2025-02-20|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Thor: Temný svet]]'' | Thor: The Dark World | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|07|11|2013}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|08|11|2013}} | [[Alan Taylor]] | Christopher Yost<br>Christopher Markus<br>Stephen McFeely | 112 minút | $ 170 mil.<ref name="Deadline-MostProfitableMovies2013">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=2013 Most Valuable Blockbuster – How The Minions Came To Rule Hollywood |url=https://deadline.com/2014/03/despicable-me-2-2013-most-profitable-movie-universal-705554/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 645 mil.<ref name="thor the dark world">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Thor: The Dark World (2013)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1981115/|dátum prístupu=2021-07-31|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Captain America: Zimný vojak]]'' | Captain America: The Winter Soldier | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|03|04|2014}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|04|04|2014}} | Anthony Russo<br>Joe Russo | Christopher Markus<br>Stephen McFeely | 136 minút | $ 170 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=No. 9 ‘Captain America: Winter Soldier’ – 2014 Most Valuable Blockbuster Movie Tournament|url=https://deadline.com/2015/03/captain-america-winter-soldier-profit-box-office-2014-1201390799/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 714 mil.<ref name="captain america the winter soldier">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Captain America: The Winter Soldier (2014)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1843866/|dátum prístupu=2021-07-31|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Strážcovia Galaxie (film)|Strážcovia Galaxie]]'' | Guardians of the Galaxy | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|31|07|2014}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|01|08|2014}} | James Gunn | James Gunn<br>Nicole Perlmanová | 122 minút | $ 196 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=No. 5 ‘Guardians Of The Galaxy’ – 2014 Most Valuable Blockbuster Movie Tournament|url=https://deadline.com/2015/03/guardians-of-the-galaxy-profit-box-office-2014-1201391217/ |dátum prístupu=2023-04-08|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 773 mil.<ref name="guardians of the galaxy">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Guardians of the Galaxy (2014)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt2015381/|dátum prístupu=2021-07-31|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Avengers 2: Vek Ultrona]]'' | Avengers: Age of Ultron | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|30|04|2015}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|01|05|2015}} | colspan=2| Joss Whedon | 141 minút | $ 250 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=No. 4 ‘Avengers: Age Of Ultron’ – 2015 Most Valuable Movie Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2016/03/avengers-age-of-ultron-profit-2015-box-office-marvel-universe-1201725562/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 1,405 mld.<ref name="avengers age of ultron">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Avengers: Age of Ultron (2015)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt2395427/|dátum prístupu=2021-07-31|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Ant-Man (film)|Ant-Man]]'' | Ant-Man | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|16|07|2015}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|17|07|2015}} | Peyton Reed | Edgar Wright<br>Joe Cornish<br>Adam McKay<br>Paul Rudd | 117 minút | $ 130 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=No. 14 ‘Ant-Man’ – 2015 Most Valuable Movie Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2016/03/ant-man-profit-box-office-2015-marvel-paul-rudd-1201723544/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 519 mil.<ref name="ant man">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ant-Man (2015)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0478970/|dátum prístupu=2021-07-31|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! colspan=9 style="background-color:#ccccff;" | 3. fáza / Phase Three |- ! ''[[Captain America: Občianska vojna]]'' | Captain America: Civil War | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|05|05|2016}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|06|05|2016}} | Anthony Russo<br>Joe Russo | Christopher Markus<br>Stephen McFeely | rowspan=3| Kevin Feige | 147 minút | $ 250 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul==No. 8 ‘Captain America: Civil War’ Box Office Profits – 2016 Most Valuable Movie Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2017/03/captain-america-civil-war-box-office-profit-2016-1202053411/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 1,155 mld.<ref name="captain america civil war">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Captain America: Civil War (2016)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt3498820/|dátum prístupu=2021-07-31|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Doktor Strange (film)|Doctor Strange]]'' | Doctor Strange | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|03|11|2016}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|04|11|2016}} | Scott Derrickson | Jon Spaihts<br>Scott Derrickson<br>C. Robert Cargill | 115 minút | $ 165 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=No. 11 ‘Doctor Strange’ Box Office Profits – 2016 Most Valuable Movie Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2017/03/doctor-strange-box-office-profit-2016-1202050530/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 678 mil.<ref name="doctor">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Doctor Strange (2016)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1211837/|dátum prístupu=2021-07-31|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Strážcovia Galaxie 2]]'' | Guardians of the Galaxy Vol. 2 | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|04|05|2017}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|05|05|2017}} | colspan=2| James Gunn | 137 minút | $ 200 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=No. 9 ‘Guardians Of The Galaxy Vol. 2’ Box Office Profits – 2017 Most Valuable Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2018/03/guardians-of-the-galaxy-vol-2-box-office-profit-2017-1202346285/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 864 mil.<ref name="guardians2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Guardians of the Galaxy Vol. 2 (2017)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt3896198/|dátum prístupu=2021-07-31|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Spider-Man: Návrat domov]]'' | Spider-Man: Homecoming | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|06|07|2017}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|07|07|2017}} | Jon Watts | Jonathan M. Goldstein<br>John Francis Daley<br>Jon Watts<br>Christopher Ford<br>Chris McKenna<br>Erik Sommers | Kevin Feige<br>Amy Pascalová | 133 minút | $ 175 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=No. 7 ‘Spider-Man: Homecoming’ Box Office Profits – 2017 Most Valuable Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2018/03/spider-man-homecoming-box-office-profit-2017-1202350621/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 881 mil.<ref name="spiderman">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spider-Man: Homecoming (2017)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt2250912/|dátum prístupu=2025-02-20|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Thor: Ragnarok]]'' | Thor: Ragnarok | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|02|11|2017}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|03|11|2017}} | Taika Waititi | Eric Pearson<br>Craig Kyle<br>Christopher Yost | rowspan=3| Kevin Feige | 130 minút | $ 180 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=No. 8 ‘Thor: Ragnarok’ Box Office Profits – 2017 Most Valuable Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2018/03/thor-ragnarok-box-office-profit-2017-1202349475/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 855 mil.<ref name="thor3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Thor: Ragnarok (2017)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt3501632/|dátum prístupu=2021-07-29|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Čierny panter (film)|Čierny panter]]'' | Black Panther | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|15|02|2018}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|16|02|2018}} | Ryan Coogler | Joe Robert Cole<br>Ryan Coogler | 134 minút | $ 200 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Black Panther’ Goes From Tentpole To Cultural Milestone: No. 2 In 2018 Most Valuable Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2019/04/black-panther-goes-from-tentpole-to-cultural-milestone-no-2-in-2018-most-valuable-blockbuster-tournament-1202587563/ |dátum prístupu=2023-04-08|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 1,350 mld.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Black Panther (2018)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1825683/|dátum prístupu=2021-07-29|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Avengers: Nekonečná vojna]]'' | Avengers: Infinity War | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|26|04|2018}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|27|04|2018}} | Anthony Russo<br>Joe Russo | Christopher Markus<br>Stephen McFeely | 149 minút | $ 325 mil.<ref name="Avengers3-budget">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Avengers: Infinity War’ Is King Of Marvel Universe (For Now) – No. 1 In 2018 Most Valuable Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2019/04/avengers-infinity-war-profit-box-office-2018-1202591380/|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 2,052 mld.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Avengers: Infinity War (2018)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt4154756/|dátum prístupu=2021-07-29|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Ant-Man a Wasp]]'' | Ant-Man and the Wasp | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|05|07|2018}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|06|07|2018}} | Peyton Reed | Chris McKenna<br>Erik Sommers<br>Andrew Barrer<br>Gabriel Ferrari<br>Paul Rudd | Kevin Feige<br>Stephen Broussard | 118 minút | $ 162 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Ant-Man And The Wasp’ Shrinks A Tick To $76M Opening, But Still 33% Bigger Than Original – Sunday Final|url=https://deadline.com/2018/07/ant-man-and-the-wasp-opening-box-office-overperform-marvel-1202422128/ |dátum prístupu=2023-04-08|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 623 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ant-Man and the Wasp (2018)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt5095030/|dátum prístupu=2021-07-29|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Captain Marvel (film)|Captain Marvel]]'' | Captain Marvel | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|07|03|2019}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|08|03|2019}} | Anna Bodenová<br>Ryan Fleck | Anna Bodenová<br>Ryan Fleck<br>Geneva Robertsonová-Dworetová | rowspan=2| Kevin Feige | 124 minút | $ 175 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Captain Marvel’ Skyrockets To No. 5 In Deadline’s 2019 Most Valuable Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2020/04/captain-marvel-movie-profits-2019-marvel-avengers-endgame-1202916060/ |dátum prístupu=2023-04-08|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 1,131 mld.<ref name="captainmarvel">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Captain Marvel (2019)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt4154664/|dátum prístupu=2021-10-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Avengers: Endgame]]'' | Avengers: Endgame | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|25|04|2019}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|26|04|2019}} | Anthony Russo<br>Joe Russo | Christopher Markus<br>Stephen McFeely | 181 minút | $ 356 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Avengers: Endgame’ Is No. 1 In Deadline’s 2019 Most Valuable Blockbuster Tournament; How Its Billion-Dollar Opening Rocked Exhibition And Generated A $900M Profit|url=https://deadline.com/2020/04/avengers-endgame-movie-profits-one-year-anniversary-of-marvel-record-box-office-1202917380/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 2,799 mld.<ref name="Avengers4">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Avengers: Endgame (2019)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt4154796/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Spider-Man: Ďaleko od domova]]'' | Spider-Man: Far From Home | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|03|07|2019}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|05|07|2019}} | Jon Watts | Chris McKenna<br>Erik Sommers | Kevin Feige<br>Amy Pascalová | 129 minút | $ 160 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Spider-Man: Far From Home’ Reps Sony’s Most Profitable Movie Of 2019: No. 8 In Deadline’s Most Valuable Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2020/04/spider-man-far-from-home-movie-profit-2019-avengers-endgame-marvel-1202915318/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 1,133 mld.<ref name="spiderman2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spider-Man: Far From Home (2019)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt6320628/|dátum prístupu=2025-02-25|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! colspan="9" style="background-color:#ccccff;" | 4. fáza / Phase Four |- ! ''[[Black Widow (film)|Black Widow]]'' | Black Widow | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|08|07|2021}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|09|07|2021}} | Cate Shortlandová | Eric Pearson | Kevin Feige | 134 minút | $ 200 mil.<ref name="blackwidow-budget">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Black Widow (2021)|url=https://www.the-numbers.com/movie/Black-Widow-(2021)|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=www.the-numbers.com|jazyk=en}}</ref> | $ 380 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Black Widow (2021)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt3480822/|dátum prístupu=2021-11-05|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Shang-Chi: Legenda o desiatich prsteňoch]]'' | Shang-Chi and the Legend of the Ten Rings | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|02|09|2021}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|03|09|2021}} | Destin Daniel Cretton | David Callaham<br>Destin Daniel Cretton<br>Andrew Lanham | Kevin Feige<br>Jonathan Schwartz | 132 minút | $ 200 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Marvel’s ‘Shang Chi’ Crushed Box Office Expectations. Will That Convince Disney to Keep ‘Eternals’ in Theaters?|url=https://www.variety.com/2021/film/box-office/marvel-shang-chi-box-office-eternals-disney-plus-1235056957/|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=variety.com|jazyk=en}}</ref> | $ 432 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Shang-Chi and the Legend of the Ten Rings (2021)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt9376612/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Eternals (film)|Eternals]]'' | Eternals | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|04|11|2021}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|05|11|2021}} | Chloé Zhaová | Chloé Zhaová<br>Patrick Burleigh<br>Ryan Firpo<br>Kaz Firpo | Kevin Feige<br>Nate Moore | 157 minút | $ 200 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Eternals (2021)|url=https://www.the-numbers.com/movie/Eternals-(2021)|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=www.the-numbers.com|jazyk=en}}</ref> | $ 402 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Eternals (2021)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt9032400/|dátum prístupu=2022-01-10|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Spider-Man: Bez domova]]'' | Spider-Man: No Way Home | {{minivlajka|USA}} {{dts|17|12|2021}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|20|01|2022}} | Jon Watts | Chris McKenna<br>Erik Sommers | Kevin Feige<br>Amy Pascalová | 148 minút | $ 200 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Spider-Man: No Way Home’, Already In The Black From $1B WW Box Office, Could See Ultimate $600M+ Net Profit|url=https://deadline.com/2021/12/spider-man-no-way-home-profit-global-box-office-theatrical-windows-streamers-1234902097/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 1,921 mld.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spider-Man: No Way Home (2021)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt10872600/|dátum prístupu=2025-07-27|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Doctor Strange v mnohovesmíre šialenstva]]'' | Doctor Strange in the Multiverse of Madness | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|05|05|2022}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|06|05|2022}} | Sam Raimi | Michael Waldron | Kevin Feige | 126 minút | $ 200 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Doctor Strange In The Multiverse Of Madness’ Weaves Way To No. 4 In Deadline’s 2022 Most Valuable Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2023/04/doctor-strange-in-the-multiverse-of-madness-movie-profits-1235321384/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 956 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Doctor Strange in the Multiverse of Madness (2022)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt9419884/|dátum prístupu=2022-09-11|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Thor: Láska a hrom]]'' | Thor: Love and Thunder | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|07|07|2022}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|08|07|2022}} | Taika Waititi | Taika Waititi<br>Jennifer Kaytin Robinsonová | Kevin Feige<br>Brad Winderbaum | 119 minút | $ 250 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Thor: Love And Thunder’, Despite Not Swinging As Big A Hammer As ‘Ragnarok’, Still Profits As No. 9 In Deadline’s 2022 Most Valuable Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2023/04/thor-love-and-thunder-box-office-profits-1235317525/|dátum prístupu=2023-04-08|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 761 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Thor: Love and Thunder (2022)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt10648342/|dátum prístupu=2022-10-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Čierny Panter: Navždy Wakanda]]'' | Black Panther: Wakanda Forever | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|10|11|2022}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|11|11|2022}} | Ryan Coogler | Ryan Coogler<br>Joe Robert Cole | Kevin Feige<br>Nate Moore | 161 minút | $ 200 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Black Panther: Wakanda Forever’ Claws Way To No. 5 In Deadline’s 2022 Most Valuable Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2023/04/black-panther-wakanda-forever-box-office-profits-1235320190/ |dátum prístupu=2023-04-08|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 859 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Black Panther: Wakanda Forever (2022)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt9114286/|dátum prístupu=2023-02-23|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! colspan="9" style="background-color:#ccccff;" | 5. fáza / Phase Five |- ! ''[[Ant-Man a Wasp: Quantumania]]'' | ''Ant-Man and the Wasp: Quantumania'' | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|16|02|2023}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|17|02|2023}} | Peyton Reed | Jeff Loveness | Kevin Feige<br>Stephen Broussard | 124 minút | $ 200 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=How Much Quantumania Cost To Make & What Box Office It Needs For Success|url=https://screenrant.com/how-much-ant-man-wasp-quantumania-cost-to-make/|dátum prístupu=2023-02-17|vydavateľ=Screenrant|jazyk=en}}</ref> | $ 476 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul= Ant-Man and the Wasp: Quantumania (2023)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt10954600/|dátum prístupu=2023-05-06|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Strážcovia Galaxie 3]]'' | ''Guardians of the Galaxy Vol. 3'' | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|04|05|2023}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|05|05|2023}} | colspan="2" | James Gunn | rowspan=2| Kevin Feige | 150 minút | $ 250 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Guardians Of The Galaxy Vol. 3’: James Gunn’s Last Ride At Marvel, At No. 9, Is Disney’s Only Pic In Deadline’s 2023 Most Valuable Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2024/04/guardians-of-the-galaxy-vol-3-profits-1235896787/ |dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 846 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Guardians of the Galaxy Vol. 3 (2023)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt6791350/|dátum prístupu=2023-09-02|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Marvels]]'' | ''The Marvels'' | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|09|11|2023}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|10|11|2023}} | Nia DaCostaová | Nia DaCostaová<br>Megan McDonnellová<br>Elissa Karasiková | 105 minút | $ 270 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Disney Detonates Four Bombs In Deadline’s 2023 Most Valuable Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2024/05/biggest-box-office-bombs-2023-lowest-grossing-movies-1235902825/ |dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 206 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Marvels (2023)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt10676048/|dátum prístupu=2024-02-14|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Deadpool a Wolverine]]'' | ''Deadpool & Wolverine'' | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|25|07|2024}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|26|07|2024}} | Shawn Levy | Ryan Reynolds<br>Rhett Reese<br>Paul Wernick<br>Zeb Wells<br>Shawn Levy | Kevin Feige<br>Lauren Shuler Donner<br>Ryan Reynolds<br>Shawn Levy | 128 minút | $ 200 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Deadpool & Wolverine’: Disney’s First R-Rated MCU Title Claws Way To $400M Profit And No. 3 On 2024’s Most Valuable Blockbuster List|url=https://deadline.com/2025/04/deadpool-and-wolverine-movie-profits-1236379215/ |dátum prístupu=2025-04-29|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 1,338 mld.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Deadpool & Wolverine (2024)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt6263850/|dátum prístupu=2025-01-15|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Captain America: Prekrásny nový svet]]'' | ''Captain America: Brave New World'' | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|13|02|2025}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|14|02|2025}} | Julius Onah | Rob Edwards<br>Malcolm Spellman<br>Dalan Musson<br>Julius Onah<br>Peter Glanz | Kevin Feige<br>Nate Moore | 118 minút | $ 180 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Disney Calls ‘Captain America: Brave New World’ 4-Day At $100M Opening – Box Office Update|url=https://deadline.com/2025/02/box-office-captain-america-brave-new-world-1236289044/ |dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 415 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Captain America: Brave New World (2025)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt14513804/|dátum prístupu=2025-04-29|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Thunderbolts*]]'' | ''Thunderbolts*'' | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|01|05|2025}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|02|05|2025}} | Jake Schreier | Eric Pearson<br>Joanna Calová | Kevin Feige | 126 minút | $ 180 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Thunderbolts*’ Looks To Create Lightning And Fire Up Summer Box Office With $175M Global Opening – Preview|url=https://deadline.com/2025/04/thunderbolts-box-office-preview-1236380290/ |dátum prístupu=2025-04-30|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 382 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Thunderbolts* (2025)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt20969586/|dátum prístupu=2025-07-20|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! colspan="9" style="background-color:#ccccff;" | 6. fáza / Phase Six |- ! ''[[Fantastická 4: Prvé kroky]]'' | ''The Fantastic Four: First Steps'' | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|24|07|2025}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|25|07|2025}} | Matt Shakman | Josh Friedman<br>Eric Pearson<br>Jeff Kaplan<br>Ian Springer | Kevin Feige | 114 minút | $ 200 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Fantastic Four,’ Assemble: Director Matt Shakman on Casting Marvel’s First Family Without Auditions and ‘Corporate Pressures’ Not Being ‘My Burden to Shoulder’|url=https://variety.com/2025/film/news/fantastic-four-director-interview-matt-shakman-casting-auditions-1236461087/ |dátum prístupu=2025-07-20|vydavateľ=Variety|jazyk=en}}</ref> | $ 522 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Fantastic Four: First Steps (2025)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt10676052/|dátum prístupu=2026-01-27|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Spider-Man: Nový deň]]'' | ''Spider-Man: Brand New Day'' | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|30|07|2026}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|31|07|2026}} | Destin Daniel Cretton | Chris McKenna<br>Erik Sommers | Kevin Feige<br>Amy Pascalová | | | |- ! ''TBA'' | ''[[Avengers: Doomsday]]'' | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|17|12|2026}}<ref name="Avengers5">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Avengers: The Kang Dynasty|url=https://www.ufd.sk/filmy/avengersthekangdynasty|dátum prístupu=2025-03-09|vydavateľ=www.ufd.sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20250415224503/https://www.ufd.sk/filmy/avengersthekangdynasty|dátum archivácie=2025-04-15}}</ref><br>{{minivlajka|USA}} {{dts|18|12|2026}} | Anthony Russo<br>Joe Russo | Michael Waldron<br>Stephen McFeely | Kevin Feige<br>Anthony Russo<br>Joe Russo | | | |- ! ''TBA'' | ''[[Avengers: Secret Wars]]'' | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|16|12|2027}}<ref name="Avengers6">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Avengers: Secret Wars|url=https://www.ufd.sk/filmy/avengerssecretwars|dátum prístupu=2025-03-09|vydavateľ=www.ufd.sk}}</ref><br>{{minivlajka|USA}} {{dts|17|12|2027}} | Anthony Russo<br>Joe Russo | Michael Waldron<br>Stephen McFeely | Kevin Feige<br>Anthony Russo<br>Joe Russo | | | |- ! colspan="9" style="background-color:#ccccff;" | Ďalšie filmy |- ! ''TBA'' | ''[[Armor Wars]]'' | | | Yassir Lester | rowspan=2| Kevin Feige | | | |- ! ''TBA'' | ''[[Blade (2025)|Blade]]'' | | | Eric Pearson | | | |- ! Slovenský názov ! Pôvodný názov ! Kinopremiéra ! Réžia ! Scenár ! Producent ! Dĺžka ! Rozpočet ! Zárobok |} == Televízne seriály == Dej niektorých televíznych seriálov je čiastočne prepojený s celovečernými filmami, väčšinou sa však zaoberajú samostatnými témami. {| class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin-bottom: 10px;" ! rowspan="2" | Slovenský názov ! rowspan="2" | Pôvodný názov ! rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" | Časti ! colspan="2" | Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} ! rowspan="2" | Showrunner ! rowspan="2" | Autor ! rowspan="2" | Stav |- ! Prvá časť ! Posledná časť |- ! colspan="9" style="background-color:#ccccff;" | seriály [[American Broadcasting Company|ABC]] |- | rowspan="7" | ''[[Agenti S.H.I.E.L.D.]]'' | rowspan="7" | ''Marvel's Agents of S.H.I.E.L.D.'' | 1 | 22 | {{dts|24|09|2013}} | {{dts|13|05|2014}} | rowspan="7" | Jed Whedon<br>Maurissa Tancharoenová<br>Jeffrey Bell<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Littleton|meno=Cynthia|titul=ABC orders Marvel ‘S.H.I.E.L.D’ pilot|periodikum=Variety|dátum=2012-08-29|url=http://variety.com/2012/tv/news/abc-orders-marvel-s-h-i-e-l-d-pilot-1118058399/|dátum prístupu=2017-08-25|jazyk=en-US}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Showrunners Maurissa Tancharoen and Jed Whedon Talk MARVEL’S AGENTS OF S.H.I.E.L.D., Their Two-Year Plan, Easter Eggs, and More|periodikum=Collider|dátum=2013-11-20|url=http://collider.com/maurissa-tancharoen-jed-whedon-agents-of-shield-interview/|dátum prístupu=2017-08-25|jazyk=en-US}}</ref> | rowspan="7" | [[Joss Whedon]]<br>Jed Whedon<br>Maurissa Tancharoenová<ref>{{Citácia periodika|titul=Jed Whedon Makes Directorial Debut with Agents of SHIELD|periodikum=CBR|dátum=2017-02-15|url=http://www.cbr.com/jed-whedon-directorial-debut-agents-of-shield/|dátum prístupu=2017-08-25|jazyk=en-US}}</ref> | rowspan="10" |vydané |- | 2 | 22 | {{dts|23|09|2014}} | {{dts|12|05|2015}} |- | 3 | 22 | {{dts|29|09|2015}} | {{dts|17|05|2016}} |- | 4 | 22 | {{dts|20|09|2016}} | {{dts|16|05|2017}} |- | 5 | 22 | {{dts|01|12|2017}} | {{dts|18|05|2018}} |- | 6 | 13 | {{dts|10|05|2019}} | {{dts|02|08|2019}} |- | 7 | 13 | {{dts|27|05|2020}} | {{dts|12|08|2020}} |- | rowspan="3" style="text-align: center" |– | rowspan="2" | ''[[Agent Carter|Marvel's Agent Carter]]'' | 1 | 8 |{{dts|06|01|2015}} |{{dts|24|02|2015}} | rowspan="2" | Tara Buttersová<br>Michele Fazekasová<br>Chris Dingess<ref>{{Citácia periodika|titul=‘Agent Carter’: Hayley Atwell reprises capable 1940s spy for Marvel TV show|periodikum=Hero Complex - movies, comics, pop culture - Los Angeles Times|dátum=2015-01-02|url=http://herocomplex.latimes.com/tv/agent-carter-hayley-atwell-reprises-capable-1940s-spy-for-marvel-tv-show/#/0|dátum prístupu=2017-08-25|jazyk=en-US}}</ref> | rowspan="2" | Christopher Markus<br>Stephen McFeely<ref>{{Citácia periodika|titul=Exclusive: AGENT CARTER Co-Creator Christopher Markus on Peggy’s Past, Present, and Future {{!}} Nerdist|periodikum=Nerdist|dátum=2015-02-26|url=http://nerdist.com/exclusive-agent-carter-co-creator-christopher-markus-on-peggys-past-present-and-future/|dátum prístupu=2017-08-25|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20170219132215/http://nerdist.com/exclusive-agent-carter-co-creator-christopher-markus-on-peggys-past-present-and-future/|dátum archivácie=2017-02-19}}</ref> |- | 2 | 10 | {{dts|19|01|2016}} | {{dts|01|03|2016}} |- | ''[[Inhumans|Marvel's Inhumans]]'' | 1 | 8 | {{dts|29|09|2017}} | {{dts|10|11|2017}} | colspan="2" | Scott Buck<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Andreeva|meno=Nellie|titul=‘Marvel’s Inhumans’: ‘Hell On Wheels’ Anson Mount To Star As Black Bolt In ABC Series|periodikum=Deadline|dátum=2017-02-28|url=http://deadline.com/2017/02/marvels-inhumans-anson-mount-black-bolt-casting-abc-1202027526/|dátum prístupu=2017-08-25|jazyk=en-US}}</ref> |- ! colspan="9" style="background-color:#ccccff;" | seriály [[Netflix|Netflixu]] |- | rowspan="3" | ''[[Daredevil (televízny seriál)|Daredevil]]'' | rowspan="3" | ''Marvel's Daredevil'' | 1 | 13 | colspan="2" | {{dts|10|04|2015}} | [[Steven S. DeKnight]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Steven S. DeKnight Joins 'Marvel's Daredevil'|url=https://news.marvel.com/tv/22578/steven_s_deknight_joins_marvels_daredevil/|dátum prístupu=2017-08-25|vydavateľ=News {{!}} Marvel.com|jazyk=en-US}}</ref> | rowspan="3" | Drew Goddard<ref>{{Citácia periodika|titul=‘Daredevil’: Drew Goddard Says He’s Involved in Season 2|periodikum=Collider|dátum=2015-09-14|url=http://collider.com/daredevil-season-2-drew-goddard-says-hes-involved-talks-marvel-movies/|dátum prístupu=2017-08-25|jazyk=en-US}}</ref> | rowspan="13" |vydané |- | 2 | 13 | colspan="2" | {{dts|18|03|2016}} | Doug Petrie<br>Marco Ramirez<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Netflix Orders a Second Season of 'Marvel's Daredevil'|url=https://news.marvel.com/tv/24478/netflix_orders_a_second_season_of_marvels_daredevil/|dátum prístupu=2017-08-25|vydavateľ=News {{!}} Marvel.com|jazyk=en-US}}</ref> |- | 3 | 13 | colspan="2" | {{dts|19|10|2018}} | Erik Oleson |- | rowspan="3" | ''[[Jessica Jones (seriál)|Jessica Jones]]'' | rowspan="3" | ''Marvel's Jessica Jones'' | 1 | 13 | colspan="2" | {{dts|20|11|2015}} | rowspan="2" | Melissa Rosenbergová<ref>{{Citácia periodika|titul=Melissa Rosenberg to Oversee Marvel's Jessica Jones Series for Netflix|periodikum=The Hollywood Reporter|url=http://www.hollywoodreporter.com/live-feed/melissa-rosenberg-oversee-marvels-jessica-655571|dátum prístupu=2017-08-25|jazyk=en}}</ref> | rowspan="3" | Melissa Rosenbergová<ref>{{Citácia periodika|titul=Melissa Rosenberg to Oversee Marvel's Jessica Jones Series for Netflix|periodikum=The Hollywood Reporter|url=http://www.hollywoodreporter.com/live-feed/melissa-rosenberg-oversee-marvels-jessica-655571|dátum prístupu=2017-08-25|jazyk=en}}</ref> |- | 2 | 13 | colspan="2" | {{dts|08|03|2018}} |- | 3 | 13 | colspan="2" | {{dts|14|06|2019}} | Melissa Rosenbergová<br>Scott Reynolds |- | rowspan="2" | ''[[Luke Cage (seriál)|Luke Cage]]'' | rowspan="2" | ''Marvel's Luke Cage'' | 1 | 13 | colspan="2" | {{dts|30|09|2016}} | colspan="2" rowspan="2" | Cheo Hodari Coker<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Spangler|meno=Todd|titul=Netflix, Marvel Pick ‘Luke Cage’ Showrunner, Cheo Hodari Coker|periodikum=Variety|dátum=2015-03-31|url=https://variety.com/2015/digital/news/netflix-marvel-pick-luke-cage-showrunner-cheo-hodari-coker-1201463456/|dátum prístupu=2017-08-25|jazyk=en-US}}</ref> |- | 2 | 13 | colspan="2" | {{dts|22|06|2018}} |- | rowspan="2" | ''[[Iron Fist (seriál)|Iron Fist]]'' | rowspan="2" | ''Marvel's Iron Fist'' | 1 | 13 | colspan="2" | {{dts|17|03|2017}} | Scott Buck<ref name=":17">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Scott Buck to Showrun the Netflix Original Series 'Marvel's Iron Fist'|url=https://news.marvel.com/tv/25516/scott_buck_to_showrun_the_netflix_original_series_marvels_iron_fist/|dátum prístupu=2017-08-25|vydavateľ=News {{!}} Marvel.com|jazyk=en-US}}</ref> | rowspan="2" | Scott Buck<ref name=":17" /> |- | 2 | 10 | colspan="2" | {{dts|07|09|2018}} | Raven Metzner<ref name=":18">{{Citácia periodika|priezvisko=Otterson|meno=Joe|titul=‘Iron Fist’ Renewed for Season 2 at Netflix, Taps New Showrunner|periodikum=Variety|dátum=2017-07-22|url=http://variety.com/2017/tv/news/iron-fist-renewed-season-2-netflix-1202503174/|dátum prístupu=2017-08-25|jazyk=en-US}}</ref> |- | ''[[The Defenders]]'' | ''Marvel's The Defenders'' | 1 | 8 | colspan="2" | {{dts|18|08|2017}} | colspan="2" | Marco Ramirez<ref>{{Citácia periodika|titul='The Defenders' EP Talks Juggling Four Heroes — and the 'Crisis' That Unites Them|periodikum=EW.com|dátum=2017-01-13|url=http://ew.com/tv/2017/01/13/defenders-marco-ramirez-interview/|dátum prístupu=2017-08-25|jazyk=en-US}}</ref> |- | rowspan="2" | ''[[The Punisher]]'' | rowspan="2" | ''Marvel's The Punisher'' | 1 | 13 | colspan="2" | {{dts|17|11|2017}} | rowspan="2" colspan="2" | Steve Lightfoot<ref>{{Citácia periodika|titul='Marvel's The Punisher' spin-off ordered by Netflix, Jon Bernthal to star|periodikum=EW.com|dátum=2016-04-29|url=http://ew.com/article/2016/04/29/punisher-marvel-netflix/|dátum prístupu=2017-08-25|jazyk=en-US|url archívu=https://web.archive.org/web/20180620020932/http://www.ew.com/article/2016/04/29/punisher-marvel-netflix|dátum archivácie=2018-06-20}}</ref> |- | 2 | 13 | colspan="2" | {{dts|18|01|2019}} |- ! colspan="9" style="background-color:#ccccff;" | seriály [[Hulu]] |- | rowspan="4" style="text-align: center" |– | rowspan="3" | ''[[Runaways|Marvel's Runaways]]'' | 1 | 10 | {{dts|21|11|2017}} | {{dts|09|01|2018}} | rowspan="3" colspan="2" | Josh Schwartz<br>Stephanie Savage<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Marvel's Runaways Will Be The O.C. Of The MCU|url=http://comicbook.com/marvel/2017/07/30/marvels-runaways-hulu-marvel-cinematic-universe/|dátum prístupu=2017-08-25|vydavateľ=Marvel}}</ref> | rowspan="4" | vydané |- | 2 | 13 | colspan="2" | {{dts|21|12|2018}} |- | 3 | 10 | colspan="2" | {{dts|13|12|2019}} |- |''[[Helstrom|Marvel's Helstrom]]'' | 1 | 10 | colspan="2" | {{dts|16|10|2020}} | colspan="2" | Paul Zbyszewski |- ! colspan="9" style="background-color:#ccccff;" | seriály [[Freeform|Freeformu]] |- | rowspan="2" style="text-align: center" |– | rowspan="2" | ''[[Cloak & Dagger|Marvel's Cloak & Dagger]]'' | 1 | 10 | {{dts|07|06|2018}} | {{dts|02|08|2018}} | rowspan="2" colspan="2" | Joe Pokaski<ref name="CaD-sr2">http://www.hollywoodreporter.com/live-feed/freeforms-fraught-year-inside-rebranded-networks-chase-millennials-a-hit-show-945184</ref> | rowspan="2" |vydané |- | 2 | 10 | {{dts|04|04|2019}} | {{dts|30|05|2019}} |- ! colspan="9" style="background-color:#ccccff;" | seriály [[Disney+]] |- | style="text-align: center" | ''[[WandaVision]]'' | ''WandaVision'' | 1 | 9 | {{dts|15|01|2021}} | {{dts|05|03|2021}} | colspan="2" | Jac Schaefferová | rowspan="17" | vydané |- | style="text-align: center" | ''[[Falcon a Zimný vojak]]'' | ''The Falcon and the Winter Soldier'' | 1 | 6 | {{dts|19|03|2021}} | {{dts|23|04|2021}} | colspan="2" | Malcolm Spellman |- | rowspan="2" style="text-align: center" | ''[[Loki (seriál)|Loki]]'' | rowspan="2" | ''Loki'' | 1 | 6 | {{dts|09|06|2021}} | {{dts|14|07|2021}} | colspan="2" | Michael Waldron |- | 2 | 6 | {{dts|05|10|2023}} | {{dts|09|11|2023}} | colspan="2" | Eric Martin |- | rowspan="3" | ''[[Čo keby...?]]'' | rowspan="3" | ''What If...?'' | 1 | 9 | {{dts|11|08|2021}} | {{dts|06|10|2021}} | rowspan="2" colspan="2" | A. C. Bradleyová |- | 2 | 9 | {{dts|22|12|2023}} | {{dts|30|12|2023}} |- | 3 | 8 | {{dts|22|12|2024}} | {{dts|29|12|2024}} | colspan="2" | Matthew Chauncey |- | style="text-align: center" | ''[[Hawkeye (seriál)|Hawkeye]]'' | ''Hawkeye'' | 1 | 6 | {{dts|24|11|2021}} | {{dts|22|12|2021}} | colspan="2" | Jonathan Igla |- | ''[[Moon Knight (seriál)|Moon Knight]]'' | ''Moon Knight'' | 1 | 6 | {{dts|30|03|2022}} | {{dts|04|05|2022}} | colspan="2" | Jeremy Slater |- | ''[[Ms. Marvel (seriál)|Ms. Marvel]]'' | ''Ms. Marvel'' | 1 | 6 | {{dts|08|06|2022}} | {{dts|13|07|2022}} | colspan="2" | Bisha K. Aliová |- | rowspan="2" style="text-align: center" | ''[[Ja som Groot]]'' | rowspan="2" | ''I Am Groot'' | 1 | 5 | colspan="2" | {{dts|10|08|2022}} | colspan="2" rowspan="2" | Kirsten Leporeová |- | 2 | 5 | colspan="2" | {{dts|06|09|2023}} |- | ''[[She-Hulk: Neuveriteľná právnička]]'' | ''She-Hulk: Attorney at Law'' | 1 | 9 | {{dts|18|08|2022}} | {{dts|13|10|2022}} | colspan="2" | Jessica Gaová |- | ''[[Tajná invázia]]'' | ''Secret Invasion'' | 1 | 6 | {{dts|21|06|2023}} | {{dts|26|07|2023}} | colspan="2" | Kyle Bradstreet |- | ''[[Echo (seriál)|Echo]]'' | ''Echo'' | 1 | 5 | colspan="2" | {{dts|09|01|2024}} | colspan="2" | Marion Dayreová<br>Amy Rardinová |- | ''[[Za všetkým hľadaj Agátu]]'' | ''Agatha All Along'' | 1 | 9 | {{dts|18|09|2024}} | {{dts|30|10|2024}} | colspan="2" | Jac Schaefferová |- | rowspan="3" | ''[[Váš priateľský sused Spider-Man]]'' | rowspan="3" | ''Your Friendly Neighborhood Spider-Man'' | 1 | 10 | {{dts|29|01|2025}} | {{dts|19|02|2025}} | rowspan="3" colspan="2" | Jeff Trammel |- | 2 | | 2026 | | produkcia |- | 3 | | | | vo vývoji |- | rowspan="3" | ''[[Daredevil: Znovuzrodenie]]'' | rowspan="3" | ''Daredevil: Born Again'' | 1 | 9 | {{dts|04|03|2025}} | {{dts|15|04|2025}} | rowspan="3" colspan="2" | Dario Scardapane | vydané |- | 2 | 8 | {{dts|24|03|2026}} | {{dts|05|05|2026}} | vysiela sa |- | 3 | | marec 2027 | | vo vývoji |- | ''[[Ironheart (seriál)|Ironheart]]'' | ''Ironheart'' | 1 | 6 | {{dts|24|06|2025}} | {{dts|01|07|2025}} | colspan="2" | Chinaka Hodgeová | rowspan="4" | vydané |- | ''[[Oči Wakandy]]'' | ''Eyes of Wakanda'' | 1 | 4 | colspan="2" | {{dts|01|08|2025}} | colspan="2" | Todd Harris |- | ''[[Marvel Zombíci]]'' | ''Marvel Zombies'' | 1 | 4 | colspan="2" | {{dts|24|09|2025}} | colspan="2" | Bryan Andrews |- | rowspan="2" | ''[[Wonder Man (seriál)|Wonder Man]]'' | rowspan="2" | ''Wonder Man'' | 1 | 8 | colspan="2" | {{dts|27|01|2026}} | rowspan="2" colspan="2" | Andrew Guest |- | 2 | | | | vo vývoji |- | style="text-align: center" |– | ''[[VisionQuest]]'' | 1 | 8 | 2026 | | colspan="2" | Terry Matalas | post-produkcia |} == Špeciály == {| class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin-bottom: 10px;" ! Slovenský názov ! Pôvodný názov ! Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} ! Réžia ! Scenár ! Stav |- | ''[[Vlkolak – Nočný lovec]]'' | ''Werewolf by Night'' | {{dts|07|11|2022}} | Michael Giacchino | Heather Quinnová<br>Peter Cameron | rowspan="2" | vydané |- | ''[[Strážcovia Galaxie: Sviatočný špeciál]]'' | ''The Guardians of the Galaxy Holiday Special'' | {{dts|25|11|2022}} | colspan="2" | James Gunn |- | style="text-align: center" |– | ''[[The Punisher: One Last Kill]]'' | {{dts|12|05|2026}} | Reinaldo Marcus Green | Reinaldo Marcus Green<br>Jon Bernthal | post-produkcia |} == Krátke filmy == Krátke filmy v rámci série Marvel One-Shots boli vydané ako bonusy na BD edíciách celovečerných filmov. Dejovo s nimi súvisia a ukazujú drobné epizódy zo života niektorých postáv z týchto snímok. {| class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin-bottom: 10px;" ! Slovenský názov ! Pôvodný názov ! Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} ! Réžia ! Scenár ! Produkcia ! Vydané s filmom |- | rowspan="9" style="text-align: center" |– | ''The Consultant'' | {{dts|13|09|2011}} | rowspan="2" | Leythum<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Not Brand Echh: Brand Conscious|url=http://marvel.com/news/movies/2011/8/2/16398/marvel_one-shots_expanding_the_cinematic_universe|dátum prístupu=2017-08-25|vydavateľ=News {{!}} Marvel.com|jazyk=en-US}}</ref> | rowspan="4" | Eric Pearson<ref name=":22">{{Citácia periodika|titul=FIRST LOOK: Marvel's top-secret 'Avengers' short film 'Item 47'|periodikum=EW.com|dátum=2012-07-03|url=http://ew.com/article/2012/07/03/first-look-item-47/|dátum prístupu=2017-08-25|jazyk=en-US|url archívu=https://web.archive.org/web/20190522132042/https://ew.com/article/2012/07/03/first-look-item-47/|dátum archivácie=2019-05-22}}</ref><ref name=":23">{{Citácia periodika|titul=SDCC: Marvel Debuts Atwell's "Agent Carter One-Shot"|periodikum=CBR|dátum=2013-07-22|url=http://www.cbr.com/sdcc-marvel-debuts-atwells-agent-carter-one-shot/|dátum prístupu=2017-08-25|jazyk=en-US}}</ref> | rowspan="8" | Kevin Feige | ''[[Thor (film)|Thor]]'' |- | ''A Funny Thing Happened on the Way to Thor's Hammer'' | {{dts|25|10|2011}} | ''[[Captain America: Prvý Avenger]]'' |- | ''Item 47'' | {{dts|25|09|2012}} | rowspan="2" | Louis D’Esposito<ref name=":22" /><ref name=":23" /> | ''[[Avengers: Pomstitelia]]'' |- | ''Agent Carter'' | digitálne: {{dts|03|09|2013}}<br>na fyzickom médiu: {{dts|24|09|2013}} | ''[[Iron Man 3]]'' |- | ''All Hail the King'' | digitálne: {{dts|04|02|2014}}<br>na fyzickom médiu: {{dts|25|02|2014}}  | colspan="2" | Drew Pearce<ref name="EW">http://ew.com/article/2014/01/09/marvel-one-shot-ben-kingsley-mandarin-all-hail-the-king/</ref> | ''[[Thor: Temný svet]]'' |- | ''Team Thor'' | digitálne: {{dts|28|08|2016}}<br>na fyzickom médiu: {{dts|13|09|2016}}  | colspan="2" rowspan="3" | Taika Waititi | ''[[Captain America: Občianska vojna]]'' |- | ''Team Thor: Part 2'' | digitálne: {{dts|14|02|2017}}<br>na fyzickom médiu: {{dts|28|02|2017}}  | ''[[Doktor Strange (film)|Doctor Strange]]'' |- | ''Team Darryl'' | digitálne: {{dts|20|02|2018}}<br>na fyzickom médiu: {{dts|06|03|2018}}  | ''[[Thor: Ragnarok]]'' |- | ''Peter's To-Do List'' | digitálne: {{dts|17|09|2019}}<br>na fyzickom médiu: {{dts|01|10|2019}}  | Jon Watts | Chris McKenna<br>Erik Sommers | Kevin Feige<br>Amy Pascalová | ''[[Spider-Man: Ďaleko od domova]]'' |} == Web seriály == Doplnkové seriály vydávané prostredníctvom streamovacej služby [[YouTube]]. {| class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin-bottom: 10px;" ! rowspan="2" |Pôvodný názov ! rowspan="2" |Séria ! rowspan="2" | Časti ! colspan="2" |Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} ! rowspan="2" | Stav |- ! Prvá časť ! Posledná časť |- | rowspan="2" style="text-align:left" | ''[[WHIH Newsfront]]''<ref group="p.">''WHIH Newsfront'' je fiktívna spravodajská relácia zasadená do fiktívneho sveta MCU, ktorá bola využitá ako [[Vírusový marketing|virálna marketingová]] kampaň pre niektoré celovečerné filmy MCU. V niektorých filmoch a seriáloch MCU je fiktívna spravodajská televízna stanica WHIH World News predstavená ako kanál, ktorý informuje ľudí o veľkých udalostiach, ktoré sa v rámci fiktívneho sveta udiali. </ref> | 1 | 5 |{{dts|02|07|2015}} |{{dts|16|07|2015}} | rowspan="3" | vydané |- | 2 | 5 |{{dts|22|04|2016}} |{{dts|03|05|2016}} |- | style="text-align:left" |''[[Agents of S.H.I.E.L.D.: Slingshot|Marvel's Agents of S.H.I.E.L.D.: Slingshot]]'' | 1 | 6 | colspan="2" |{{dts|13|12|2016}} |} == Chronologické zoradenie == Chronologické poradie všetkých '''filmov''', seriálov a ''krátkych filmov'' podľa toho v akom období sa odohrávajú. {| class="wikitable sortable static-row-numbers" style="width:100%;" ! Poradie ! Slovenský názov ! Pôvodný názov ! style="width: 180px;" | Premiéra ! Obdobie v príbehu |- !1 |[[Oči Wakandy]] |Eyes of Wakanda |{{minivlajka|Slovensko}} {{minivlajka|USA}} {{dts|01|08|2025}} |1260 pred Kr. až 1896 |- !2 |'''[[Captain America: Prvý Avenger]]''' |'''Captain America: The First Avenger''' |{{minivlajka|USA}} {{dts|22|07|2011}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|04|08|2011}} |marec 1942 až marec 1945 |- !3 |''Agent Carter'' |''Agent Carter'' |{{minivlajka|USA}} {{dts|03|09|2013}} |marec 1946 |- !4 |[[Agent Carter]] (1. séria) |Agent Carter (season 1) |{{minivlajka|USA}} {{dts|06|01|2015}} |apríl až máj 1946 |- !5 |[[Agent Carter]] (2. séria) |Agent Carter (season 2) |{{minivlajka|USA}} {{dts|19|01|2016}} |júl 1947 |- !6 |'''[[Captain Marvel (film)|Captain Marvel]]''' |'''Captain Marvel''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|07|03|2019}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|08|03|2019}} |jún 1995 |- !7 |'''[[Iron Man (film z roku 2008)|Iron Man]]''' |'''Iron Man''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|01|05|2008}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|02|05|2008}} |január až máj 2008 |- !8 |'''[[Iron Man 2]]''' |'''Iron Man 2''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|29|04|2010}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|07|05|2010}} |apríl až máj 2010 |- !9 |''A Funny Thing Happened on the Way to Thor’s Hammer'' |''A Funny Thing Happened on the Way to Thor's Hammer'' |{{minivlajka|USA}} {{dts|25|10|2011}} |máj 2010 |- !10 |'''[[Thor (film)|Thor]]''' |'''Thor''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|28|04|2011}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|06|05|2011}} |máj 2010 |- !11 |'''[[Neuveriteľný Hulk]]''' |'''The Incredible Hulk''' |{{minivlajka|USA}} {{dts|13|06|2008}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|17|07|2008}} |apríl až júl 2010 |- !12 |''The Consultant'' |''The Consultant'' |{{minivlajka|USA}} {{dts|13|09|2011}} |júl 2010 |- !13 |'''[[Avengers: Pomstitelia]]''' |'''The Avengers''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|03|05|2012}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|04|05|2012}} |máj 2012 |- !14 |''Item 47'' |''Item 47'' |{{minivlajka|USA}} {{dts|25|09|2012}} |máj 2012 |- !15 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (1. séria, epizódy 1-7) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 1, episodes 1-7) |{{minivlajka|USA}} {{dts|24|09|2013}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|28|04|2014}} |september až november 2013 |- !16 |'''[[Thor: Temný svet]]''' |'''Thor: The Dark World''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|07|11|2013}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|08|11|2013}} |november 2013 |- !17 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (1. séria, epizódy 8-12) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 1, episodes 8-12) |{{minivlajka|USA}} {{dts|24|09|2013}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|28|04|2014}} |november až december 2013 |- !18 |'''[[Iron Man 3]]''' |'''Iron Man 3''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|02|05|2013}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|03|05|2013}} |december 2013 až január 2014 |- !19 |''All Hail the King'' |''All Hail the King'' |{{minivlajka|USA}} {{dts|04|02|2014}} |2014 |- !20 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (1. séria, epizódy 13-16) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 1, episodes 13-16) |{{minivlajka|USA}} {{dts|24|09|2013}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|28|04|2014}} |marec až apríl 2014 |- !21 |'''[[Captain America: Zimný vojak]]''' |'''Captain America: The Winter Soldier''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|03|04|2014}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|04|04|2014}} |marec až apríl 2014 |- !22 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (1. séria, epizódy 17-22) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 1, episodes 17-22) |{{minivlajka|USA}} {{dts|24|09|2013}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|28|04|2014}} |apríl 2014 |- !23 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (2. séria, epizódy 1-2) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 2, episodes 1-2) |{{minivlajka|USA}} {{dts|23|09|2014}} |2014 |- !24 |'''[[Strážcovia Galaxie (film)|Strážcovia Galaxie]]''' |'''Guardians of the Galaxy''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|31|07|2014}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|01|08|2014}} |2014 |- !25 |[[Ja som Groot]] (1. séria, epizóda 1) |I Am Groot (season 1, episode 1) |{{minivlajka|Slovensko}} {{minivlajka|USA}} {{dts|10|08|2022}} |2014 |- !26 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (2. séria, epizóda 3) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 2, episode 3) |{{minivlajka|USA}} {{dts|23|09|2014}} |2014 |- !27 |'''[[Strážcovia Galaxie 2]]''' |'''Guardians of the Galaxy Vol. 2''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|04|05|2017}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|05|05|2017}} |2014 |- !28 |[[Ja som Groot]] (1. séria, epizóda 2-5) |I Am Groot (season 1, episodes 2-5) |{{minivlajka|Slovensko}} {{minivlajka|USA}} {{dts|10|08|2022}} |2014 |- !29 |[[Ja som Groot]] (2. séria) |I Am Groot (season 2) |{{minivlajka|Slovensko}} {{minivlajka|USA}} {{dts|06|09|2023}} |2014 |- !30 |[[Daredevil (televízny seriál)|Daredevil]] (1. séria) |Daredevil (season 1) |{{minivlajka|USA}} {{dts|10|04|2015}} |2014 |- !31 |[[Jessica Jones (seriál)|Jessica Jones]] (1. séria) |Jessica Jones (season 1) |{{minivlajka|USA}} {{dts|20|11|2015}} |január až marec 2015 |- !32 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (2. séria, epizódy 4-19) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 2, episodes 4-19) |{{minivlajka|USA}} {{dts|23|09|2014}} |marec až apríl 2015 |- !33 |'''[[Avengers 2: Vek Ultrona]]''' |'''Avengers: Age of Ultron''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|30|04|2015}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|01|05|2015}} |apríl 2015 |- !34 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (2. séria, epizódy 20-22) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 2, episodes 20-22) |{{minivlajka|USA}} {{dts|23|09|2014}} |apríl 2015 |- !35 |[[WHIH Newsfront]] (1. séria) |WHIH Newsfront (season 1) |{{minivlajka|USA}} {{dts|02|07|2015}} |júl 2015 |- !36 |'''[[Ant-Man (film)|Ant-Man]]''' |'''Ant-Man''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|16|07|2015}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|17|07|2015}} |august 2015 |- !37 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (3. séria, epizódy 1-3) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 3, episodes 1-3) |{{minivlajka|USA}} {{dts|29|09|2015}} |október 2015 |- !38 |[[Luke Cage (seriál)|Luke Cage]] (1. séria, epizódy 1-4) |Luke Cage (season 1, episodes 1-4) |{{minivlajka|USA}} {{dts|30|09|2016}} |október 2015 |- !39 |[[Daredevil (televízny seriál)|Daredevil]] (2. séria) |Daredevil (season 2) |{{minivlajka|USA}} {{dts|18|03|2016}} |október až november 2015 |- !40 |[[Luke Cage (seriál)|Luke Cage]] (1. séria, epizódy 5-6) |Luke Cage (season 1, episodes 5-6) |{{minivlajka|USA}} {{dts|30|09|2016}} |november 2015 |- !41 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (3. séria, epizódy 4-8) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 3, episodes 4-8) |{{minivlajka|USA}} {{dts|29|09|2015}} |november 2015 |- !42 |[[Luke Cage (seriál)|Luke Cage]] (1. séria, epizódy 7-13) |Luke Cage (season 1, episodes 7-13) |{{minivlajka|USA}} {{dts|30|09|2016}} |november až december 2015 |- !43 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (3. séria, epizódy 9-10) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 3, episodes 9-10) |{{minivlajka|USA}} {{dts|29|09|2015}} |december 2015 |- !44 |[[Iron Fist (seriál)|Iron Fist]] (1. séria) |Iron Fist (season 1) |{{minivlajka|USA}} {{dts|17|03|2017}} |február až marec 2016 |- !45 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (3. séria, epizódy 11-18) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 3, episodes 11-18) |{{minivlajka|USA}} {{dts|29|09|2015}} |marec až apríl 2016 |- !46 |[[WHIH Newsfront]] (2. séria) |WHIH Newsfront (season 2) |{{minivlajka|USA}} {{dts|22|04|2016}} |apríl až máj 2016 |- !47 |[[The Defenders]] |The Defenders |{{minivlajka|USA}} {{dts|18|08|2017}} |máj 2016 |- !48 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (3. séria, epizóda 19) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 3, episode 19) |{{minivlajka|USA}} {{dts|29|09|2015}} |jún 2016 |- !49 |'''[[Captain America: Občianska vojna]]''' |'''Captain America: Civil War''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|05|05|2016}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|06|05|2016}} |máj až jún 2016 |- !50 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (3. séria, epizódy 20-22) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 3, episodes 20-22) |{{minivlajka|USA}} {{dts|29|09|2015}} |jún 2016 |- !51 |'''[[Black Widow (film)|Black Widow]]''' |'''Black Widow''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|08|07|2021}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|09|07|2021}} |jún 2016 |- !52 |'''[[Čierny panter (film)|Čierny panter]]''' |'''Black Panther''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|15|02|2018}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|16|02|2018}} |jún 2016 |- !53 |[[Inhumans]] |Inhumans |{{minivlajka|USA}} {{dts|29|09|2017}} |2016 |- !54 |'''[[Spider-Man: Návrat domov]]''' |'''Spider-Man: Homecoming''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|06|07|2017}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|07|07|2017}} |september 2016 |- !55 |[[The Punisher]] (1. séria) |The Punisher (season 1) |{{minivlajka|USA}} {{dts|17|11|2017}} |november až december 2016 |- !56 |'''[[Doktor Strange (film)|Doctor Strange]]''' |'''Doctor Strange''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|03|11|2016}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|04|11|2016}} |február 2016 až február 2017 |- !57 |[[Cloak & Dagger]] (1. séria) |Cloak & Dagger (season 1) |{{minivlajka|USA}} {{dts|07|06|2018}} |február až marec 2017 |- !58 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (4. séria, epizódy 1-8) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 4, episodes 1-8) |{{minivlajka|USA}} {{dts|24|09|2016}} |apríl 2017 |- !59 |[[Agents of S.H.I.E.L.D.: Slingshot]] |Agents of S.H.I.E.L.D.: Slingshot |{{minivlajka|USA}} {{dts|13|12|2016}} |apríl 2017 |- !60 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (4. séria, epizódy 9-12) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 4, episodes 9-12) |{{minivlajka|USA}} {{dts|24|09|2016}} |apríl 2017 |- !61 |[[Jessica Jones (seriál)|Jessica Jones]] (2. séria) |Jessica Jones (season 2) |{{minivlajka|USA}} {{dts|08|03|2018}} |apríl až máj 2017 |- !62 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (4. séria, epizódy 13-22) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 4, episodes 13-22) |{{minivlajka|USA}} {{dts|24|09|2016}} |máj 2017 |- !63 |[[Luke Cage (seriál)|Luke Cage]] (2. séria) |Luke Cage (season 2) |{{minivlajka|USA}} {{dts|22|06|2018}} |august až september 2017 |- !64 |[[Iron Fist (seriál)|Iron Fist]] (2. séria) |Iron Fist (season 2) |{{minivlajka|USA}} {{dts|07|09|2018}} |október 2017 |- !65 |[[Daredevil (televízny seriál)|Daredevil]] (3. séria) |Daredevil (season 3) |{{minivlajka|USA}} {{dts|19|10|2018}} |október 2017 |- !66 |[[Runaways]] (1. séria) |Runaways (season 1) |{{minivlajka|USA}} {{dts|21|11|2017}} |október 2017 |- !67 |[[Runaways]] (2. séria, epizóda 1) |Runaways (season 2, episode 1) |{{minivlajka|USA}} {{dts|21|12|2018}} |október 2017 |- !68 |[[Cloak & Dagger]] (2. séria) |Cloak & Dagger (season 2) |{{minivlajka|USA}} {{dts|04|04|2019}} |október až november 2017 |- !69 |[[Runaways]] (2. séria, epizódy 2-10) |Runaways (season 2, episodes 2-10) |{{minivlajka|USA}} {{dts|21|12|2018}} |november 2017 |- !70 |[[Runaways]] (3. séria, epizódy 1-4) |Runaways (season 3, episodes 1-4) |{{minivlajka|USA}} {{dts|13|12|2019}} |november 2017 |- !71 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (5. séria, epizódy 1-10) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 5, episodes 1-10) |{{minivlajka|USA}} {{dts|01|12|2017}} |Putovanie v čase (2091) |- !72 |'''[[Thor: Ragnarok]]''' |'''Thor: Ragnarok''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|02|11|2017}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|03|11|2017}} |november 2017 |- !73 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (5. séria, epizódy 11-13) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 5, episodes 11-13) |{{minivlajka|USA}} {{dts|01|12|2017}} |december 2017 |- !74 |[[The Punisher]] (2. séria) |The Punisher (season 2) |{{minivlajka|USA}} {{dts|18|01|2019}} |2018 |- !75 |[[Jessica Jones (seriál)|Jessica Jones]] (3. séria) |Jessica Jones (season 3) |{{minivlajka|USA}} {{dts|14|06|2019}} |2018 |- !76 |'''[[Ant-Man a Wasp]]''' |'''Ant-Man and the Wasp''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|05|07|2018}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|06|07|2018}} |apríl až máj 2018 |- !77 |[[Runaways]] (3. séria, epizódy 5-10) |Runaways (season 3, episodes 5-10) |{{minivlajka|USA}} {{dts|13|12|2019}} |máj 2018 |- !78 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (5. séria, epizódy 14-22) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 5, episodes 14-22) |{{minivlajka|USA}} {{dts|01|12|2017}} |máj 2018 |- !79 |'''[[Avengers: Nekonečná vojna]]''' |'''Avengers: Infinity War''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|26|04|2018}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|27|04|2018}} |máj 2018 |- !80 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (6. séria) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 6) |{{minivlajka|USA}} {{dts|10|05|2019}} |január 2019 |- !81 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (7. séria) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 7) |{{minivlajka|USA}} {{dts|27|05|2020}} |Putovanie v čase (1931-1983) potom január 2019 až 2020 |- !82 |[[Helstrom]] |Helstrom |{{minivlajka|USA}} {{dts|16|10|2020}} |október až november 2020 |- !83 |'''[[Avengers: Endgame]]''' |'''Avengers: Endgame''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|25|04|2019}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|26|04|2019}} |október 2023 |- !84 |[[Loki (seriál)|Loki]] (1. séria) |Loki (season 1) |{{minivlajka|USA}} {{dts|09|06|2021}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|14|06|2022}} |Odohráva sa vo veľmi veľa časových obdobiach a aj v budúcnosti |- !85 |[[Čo keby...?]] (1. séria, epizódy 1-5) |What If...? (season 1, episodes 1-5) |{{minivlajka|USA}} {{dts|11|08|2021}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|14|06|2022}} |Po otvorení mnohovesmíra v Loki (1. séria) |- !86 |[[Marvel Zombíci]] |Marvel Zombies |{{minivlajka|Slovensko}} {{minivlajka|USA}} {{dts|24|09|2025}} | |- !87 |[[Čo keby...?]] (1. séria, epizódy 6-8) |What If...? (season 1, episodes 6-8) |{{minivlajka|USA}} {{dts|11|08|2021}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|14|06|2022}} |Po otvorení mnohovesmíra v Loki (1. séria) |- !88 |[[Čo keby...?]] (2. séria, epizóda 4) |What If...? (season 2, episode 4) |{{minivlajka|Slovensko}} {{minivlajka|USA}} {{dts|22|12|2023}} |Po otvorení mnohovesmíra v Loki (1. séria) |- !89 |[[Čo keby...?]] (1. séria, epizóda 9) |What If...? (season 1, episode 9) |{{minivlajka|USA}} {{dts|11|08|2021}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|14|06|2022}} |Po otvorení mnohovesmíra v Loki (1. séria) |- !90 |[[WandaVision]] |WandaVision |{{minivlajka|USA}} {{dts|15|01|2021}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|14|06|2022}} |november 2023 |- !91 |'''[[Shang-Chi: Legenda o desiatich prsteňoch]]''' |'''Shang-Chi and the Legend of the Ten Rings''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|02|09|2021}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|03|09|2021}} |marec až apríl 2024 |- !92 |[[Falcon a Zimný vojak]] |The Falcon and the Winter Soldier |{{minivlajka|USA}} {{dts|19|03|2021}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|14|06|2022}} |apríl 2024 |- !93 |''Peter's To-Do List'' |''Peter's To-Do List'' |{{minivlajka|USA}} {{dts|17|09|2019}} |jún 2024 |- !94 |'''[[Spider-Man: Ďaleko od domova]]''' |'''Spider-Man: Far From Home''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|03|07|2019}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|05|07|2019}} |jún až júl 2024 |- !95 |'''[[Eternals (film)|Eternals]]''' |'''Eternals''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|04|11|2021}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|05|11|2021}} |október 2024 |- !96 |'''[[Spider-Man: Bez domova]]''' |'''Spider-Man: No Way Home''' |{{minivlajka|USA}} {{dts|17|12|2021}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|20|01|2022}} |júl až december 2024 |- !97 |'''[[Doctor Strange v mnohovesmíre šialenstva]]''' |'''Doctor Strange in the Multiverse of Madness''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|05|05|2022}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|06|05|2022}} |november až december 2024 |- !98 |[[Hawkeye (seriál)|Hawkeye]] |Hawkeye |{{minivlajka|USA}} {{dts|24|11|2021}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|14|06|2022}} |december 2024 |- !99 |[[She-Hulk: Neuveriteľná právnička]] (epizódy 1-3) |She-Hulk: Attorney at Law (episodes 1-3) |{{minivlajka|Slovensko}} {{minivlajka|USA}} {{dts|18|08|2022}} |2025 |- !100 |[[Moon Knight (seriál)|Moon Knight]] |Moon Knight |{{minivlajka|USA}} {{dts|30|03|2022}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|14|06|2022}} |apríl až máj 2025 |- !101 |'''[[Čierny Panter: Navždy Wakanda]]''' |'''Black Panther: Wakanda Forever''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|10|11|2022}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|11|11|2022}} |máj 2025 |- !102 |[[Echo (seriál)|Echo]] |Echo |{{minivlajka|USA}} {{dts|09|01|2024}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|10|01|2024}} |máj 2025 |- !103 |[[She-Hulk: Neuveriteľná právnička]] (epizódy 4-9) |She-Hulk: Attorney at Law (episodes 4-9) |{{minivlajka|Slovensko}} {{minivlajka|USA}} {{dts|18|08|2022}} |jún až september 2025 |- !104 |[[Ms. Marvel (seriál)|Ms. Marvel]] |Ms. Marvel |{{minivlajka|USA}} {{dts|08|06|2022}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|14|06|2022}} |september 2025 |- !105 |[[Ironheart (seriál)|Ironheart]] (epizódy 1-2) |Ironheart (episodes 1-2) |{{minivlajka|USA}} {{dts|24|06|2025}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|25|06|2025}} |september 2025 |- !106 |'''[[Thor: Láska a hrom]]''' |'''Thor: Love and Thunder''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|07|07|2022}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|08|07|2022}} |október 2025 |- !107 |[[Ironheart (seriál)|Ironheart]] (epizódy 3-6) |Ironheart (episodes 3-6) |{{minivlajka|USA}} {{dts|24|06|2025}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|25|06|2025}} |október 2025 |- !108 |''[[Vlkolak – Nočný lovec]]'' |''Werewolf by Night'' |{{minivlajka|Slovensko}} {{minivlajka|USA}} {{dts|07|10|2022}} |október až november 2025 |- !109 |''[[Strážcovia Galaxie: Sviatočný špeciál]]'' |''The Guardians of the Galaxy Holiday Special'' |{{minivlajka|Slovensko}} {{minivlajka|USA}} {{dts|25|11|2022}} |december 2025 |- !110 |'''[[Ant-Man a Wasp: Quantumania]]''' |'''Ant-Man and the Wasp: Quantumania''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|16|02|2023}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|17|02|2023}} |júl 2026 |- !111 |'''[[Strážcovia Galaxie 3]]''' |'''Guardians of the Galaxy Vol. 3''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|04|05|2023}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|05|05|2023}} |2026 |- !112 |[[Tajná invázia]] |Secret Invasion |{{minivlajka|Slovensko}} {{minivlajka|USA}} {{dts|21|06|2023}} |október až november 2026 |- !113 |'''[[Marvels]]''' |'''The Marvels''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|09|11|2023}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|10|11|2023}} |november 2026 |- !114 |[[Loki (seriál)|Loki]] (2. séria) |Loki (season 2) |{{minivlajka|USA}} {{dts|05|10|2023}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|06|10|2023}} |Odohráva sa vo veľmi veľa časových obdobiach a aj v budúcnosti |- !115 |[[Čo keby...?]] (2. séria, epizódy 1-3) |What If...? (season 2, episodes 1-3) |{{minivlajka|Slovensko}} {{minivlajka|USA}} {{dts|22|12|2023}} | |- !116 |[[Čo keby...?]] (2. séria, epizódy 5-9) |What If...? (season 2, episodes 5-9) |{{minivlajka|Slovensko}} {{minivlajka|USA}} {{dts|22|12|2023}} | |- !117 |'''[[Deadpool a Wolverine]]''' |'''Deadpool & Wolverine''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|25|07|2024}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|26|07|2024}} |Deadpool (Earth-10005) ide na Earth-616/TVA/Void |- !118 |[[Za všetkým hľadaj Agátu]] |Agatha All Along |{{minivlajka|USA}} {{dts|18|09|2024}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|19|09|2024}} |november 2026 |- !119 |[[Čo keby...?]] (3. séria) |What If...? (season 3) |{{minivlajka|USA}} {{dts|22|12|2024}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|23|12|2024}} | |- !120 |[[Daredevil: Znovuzrodenie]] (1. séria) |Daredevil: Born Again (season 1) |{{minivlajka|USA}} {{dts|04|03|2025}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|05|03|2025}} |december 2026 až apríl 2027 |- !121 |'''[[Captain America: Prekrásny nový svet]]''' |'''Captain America: Brave New World''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|13|02|2025}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|14|02|2025}} |apríl 2027 |- !122 |'''[[Thunderbolts*]]''' |'''Thunderbolts*''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|01|05|2025}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|02|05|2025}} |október 2027 |- !123 |'''[[Fantastická 4: Prvé kroky]]''' |'''The Fantastic Four: First Steps''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|24|07|2025}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|25|07|2025}} |február 1964 až február 1965 (Earth-828) |- !124 |[[Daredevil: Znovuzrodenie]] (2. séria) |Daredevil: Born Again (season 2) |{{minivlajka|USA}} {{dts|24|03|2026}}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|25|03|2026}} |2027 |- !125 |[[Wonder Man (seriál)|Wonder Man]] (1. séria) |Wonder Man (season 1) |{{minivlajka|USA}} {{dts|27|01|2026}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|28|01|2026}} |apríl 2027 až september 2028 |- ! colspan=8 style="background-color:#ccccff;" | Ešte nevydané |- ! |''[[The Punisher: One Last Kill]]'' |''The Punisher: One Last Kill'' |{{minivlajka|Slovensko}} {{minivlajka|USA}} {{dts|12|05|2026}} | |- ! |'''[[Spider-Man: Nový deň]]''' |'''Spider-Man: Brand New Day''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|30|07|2026}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|31|07|2026}} | |- ! |'''[[Avengers: Doomsday]]''' |'''Avengers: Doomsday''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|17|12|2026}}<ref name="Avengers5"></ref><br>{{minivlajka|USA}} {{dts|18|12|2026}} |2028 - 14 mesiacov po Thunderbolts* |- ! |[[Daredevil: Znovuzrodenie]] (3. séria) |Daredevil: Born Again (season 3) |{{minivlajka|Slovensko}} {{minivlajka|USA}} marec 2027 | |- ! |'''[[Avengers: Secret Wars]]''' |'''Avengers: Secret Wars''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|16|12|2027}}<ref name="Avengers6"></ref><br>{{minivlajka|USA}} {{dts|17|12|2027}} | |- ! |'''[[Blade (2025)|Blade]]''' |'''Blade''' | | |- ! |'''[[Armor Wars]]''' |'''Armor Wars''' | | |- ! |[[Wonder Man (seriál)|Wonder Man]] (2. séria) |Wonder Man (season 2) | | |} Zdroje:<br> [https://www.thecomicboard.com/threads/marvel-cinematic-universe-timeline-part-5.15468/ The Comic Board: Marvel Cinematic Universe - Timeline (Part 5)]<br> [https://marvelcinematicuniverse.fandom.com/wiki/Timeline Marvel Cinematic Universe Wikia: Timeline]<br> == Poznámky == <references group="p." /> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://marvelcinematicuniverse.wikia.com Marvel Cinematic Universe Wiki], marvelcinematicuniverse.wikia.com [[Kategória:Fiktívne vesmíry]] [[Kategória:Filmy Marvel Cinematic Universe]] m8gza62zayaqsc2ioxjd2th87d0gvop Ján Jakub Löwenburg 0 607724 8188349 7549349 2026-03-28T11:38:33Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Tajní radcovia Habsburskej monarchie]] pomocou použitia HotCat 8188349 wikitext text/x-wiki '''Ján Jakub Löwenburg''' (? – † [[16. júl]] [[1732]], [[Teplička nad Váhom]]) bol [[Sliezsko|sliezsky]] [[gróf]], generál, cisársky tajný radca, hlavný súdny radca a riaditeľ uhorskej komory. == Životopis == Narodil sa v [[Sliezsko|Sliezsku]] šľachtickým rodičom, otcovi Friedrichovi Löwenbaurovi a matke Catarine von Schultheißovej. Rok jeho narodenia je neznámy. Zomrel 16. júla [[1732]] na strečnianskom panstve v [[Teplička nad Váhom|Tepličke nad Váhom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Czobor de Czoborszentmihály family. | url = http://genealogy.euweb.cz/hung/czobor.html}}</ref> Mal brata Friedricha, ktorý bol cisárskym generálom a poľným maršalom. Slúžil v cisárskej armáde ako generál do 23. marca [[1683]], keď od cisára [[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopolda I.]] získal titul [[barón]] a šľachtický [[erb]], žil pod priezviskom Lovorovszky (Loworoffsky). To si po tom, čo sa z [[Poľsko|Poľska]] presťahoval na rodinné panstvo do Sliezska, zmenil na „Löwenburg.“ Po potlačení [[Tököliho povstanie|Tököliho povstania]] v roku [[1686]] získal v roku [[1687]] majetky v [[Teplička nad Váhom|Tepličke nad Váhom]] spolu so zrúcaninou hradu [[Strečniansky hrad|Strečno]] (Niektoré zdroje uvádzajú, že už v roku 1676.) s poddanskými dedinami až po hranice [[Orava (región)|Oravy]]. Majetky vlastnil aj na [[Morava (región)|Morave]] v [[Slavičín|Slavičíne]]. V roku [[1698]] získal darovacím listom vo [[Viedeň|Viedni]] časť Vešeléniho ulice. V roku [[1691]] bol povýšený do [[gróf|grófskeho]] stavu. Okrem funkcie generála zastával aj funkciu na cisárskom dvore ako cisársky tajný radca. V roku [[1723]] získal funkciu hlavného súdneho radcu uhorskej komory. V roku [[1730]] funkciu predsedu komisie a vedúceho stoličného úradu v dolnouhorskej župe [[Békešská župa (Maďarsko)|Békéš]]. Od roku 1726 bol aj riaditeľom [[Kráľovská komora (Košice)|Uhorskej komory]] v [[Košice|Košiciach]]. Bol dva krát ženatý. Jeho prvá manželka bola Katarína Tököliová, dcéra [[Štefan Tököli|Štefana Tököliho]]. V roku [[1700]] sa im narodila dcéra Mária Eva von Löwenburg. Katarína Tököliová 27. januára 1701 zomrela. Ján Jakub Löwenburg sa druhý raz oženil s Máriou Alžbetou von Windischgrätz, s ktorou mali osem detí: päť dievčat a troch chlapcov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Geneall 2000 | url = https://geneall.net/de/name/1805095/friedrich-loewenbaur/}}</ref> V roku 1727 založil základ pre [[nadácia|nadáciu]] vo výške dvadsaťtisíc [[Florén|florénov]] na stavbu [[kláštor|kláštora]] a školy [[Rehoľa chudobných regulárnych klerikov Božej Matky Zbožných škôl|piaristov]] v [[Ružomberok|Ružomberku]]. Škola bola v roku 1790 povýšená na [[gymnázium]] a mala vzdelávať mládež z [[Liptov|Liptova]], [[Orava (región)|Oravy]] a [[Turiec|Turca]]. Do svojho dedičského závetu pre majetkové vysporiadanie 14. apríla 1731 uviedol, že ustanovil svoju jedinú dcéru z prvého manželstva jediným dedičom pod výslovnou podmienkou: „že ak by mala zomrieť predtým, ako dosiahne plnoletosť, alebo zomrie bez dedičov, celý jeho majetok v Rakúsku nech je venovaný piaristom na rozšírenie školy vo Viedni.“ Dcéra sa zosobášila s grófom Antonom Gaisruckom, ale ten nečakane zomrel, takže sa mohol majetok použiť podľa závetu cez nadáciu na výstavbu kolégia piaristov. == Pamiatky spojené s J. J. Löwenburgom == * V [[Barok|neskorobarokovej]] (pôvodne dvojpodlažnej stavbe) z roku 1735,; pôvodne Kolégium piaristov, ktoré založil gróf Ján Jakub Löwenburg; dnešné štátne [[Gymnázium (Ružomberok, Š. Moyzesa 21)|gymnázium]]. Zakladaciu listinu gymnázia schválil cisár [[Karol VI. (Svätá rímska ríša)|Karol VI.]] 16. apríla 1729. Nad pôvodným zrušeným vstupným portálom gymnázia je umiestnená tabuľa s latinským textom: ” AD MAIOREM DEI GLORIAM, ET BEATISSIMAE VIRGINIS MARIAE HONOREM. SHOLA PIAS ROSENBER GEAE, FUNDAVI EGO, JOANNES JACOBUS. COMES A LÖWENBURG 1727.” (''Ku väčšej chvále Boha a cti blahoslavenej Panny Márie, zakladal som školu piaristov v Ružomberku, ja gróf Ján Jakub Löwenburg 1727''.) * Stĺp Najsvätejšej Trojice z roku 1701 v [[Šopronská župa|Šoproni]] v Maďarsku. V apríli 1695, po vypuknutí epidémie, ostrihomský arcibiskup kardinál gróf [[Kardinál Kolonič|Leopold Karl von Kollonitsch]] navrhol mestskému magistrátu, aby bol z vďačnosti, že mesto prežilo postavený stĺp Svätej Trojice. Nápis na podstavci pripomína ako grófka Katarína Tököliová (sestra Imricha Tököliho) a jej tretí manžel, gróf Ján Jakub Löwenburg vytvorili finančný základ pre jeho stavbu a údržbu. Na prednej strane druhej úrovne podstavca je v maďarskom jazyku dvojitý nápis: "Löwenburg-Thököly, ''Táto umelecká socha bola postavená grófom Jánosom Jakubom Löwenburgom a jeho manželkou v roku 1701, bola obnovená občanmi Šoprone, slobodného kráľovského mesta v rokoch 1797, 1847, 1883 a 1911''".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Discover Baroque Art. | url = http://www.discoverbaroqueart.org/database_item.php?id=monument;BAR;hu;Mon11;30;en&cp]}}</ref> * Budova Löwenburgovho [[konvikt|konviktu]] vo Viedni. O Löwenburgovej nadácii pre založenie piaristickej školy a internátu svedčí nápis na budove vo Viedni: „''Convictus Austriacae et Hungaricae Nobilitatis A. D. Joanne Jacobo Comite a Löwenburg Fundatus MDCCXXXII''“. Budova bola neskôr dvakrát rozšírená prístavbou; v roku 1749, v rokoch 1765-1768 bol pristavený kostol a v roku 1772 tam bolo zriadené fyzické múzeum a knižnica. * Loretánska kaplnka v Tepličke nad Váhom. Názov a vzhľad kaplnky pochádza z talianskeho pútnického mesta [[Loreto (Marky)|Loreto]]. Kaplnku dal v rokoch 1728 – 1729 pristavať k severnej strane kostola gróf Löwenburg. Bola zasvätená Loretánskej Panne Márii. Neporušené telo [[Žofia Bosniaková|Žofie Bosniakovej]] bolo najskôr prenesené zo strečnianskej hradnej krypty do krypty kostola v Tepličke nad Váhom a odtiaľ v roku 1729 do kaplnky. V kaplnke, pod obrazom s vlastnou podobizňou [[Mumifikácia (konzervovanie)|mumifikované]] ostatky Žofie Bošniakovej ležali do roku 2009, kedy boli zničené ohňom. Neskôr boli uložené do kovovej schránky a nanovo vystavené v kaplnke. == Referencie == {{referencie}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Löwenburg, Ján Jakub}} [[Kategória:Narodenia v 17. storočí]] [[Kategória:Úmrtia v 1732]] [[Kategória:Úmrtia 16. júla]] [[Kategória:Uhorskí šľachtici]] [[Kategória:Slovenskí šľachtici]] [[Kategória:Tajní radcovia Habsburskej monarchie]] i40y8egp8ziayhlfbcqyir5oqmrdvh3 Emma Drobná 0 610759 8188279 8179817 2026-03-28T09:02:25Z ~2026-19227-73 290403 8188279 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Emma Drobná | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1994|03|24}} | Miesto narodenia = [[Nové Mesto nad Váhom]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = Bratislava | Pôsobenie = speváčka | Žáner = | Roky pôsobenia = 2015{{--}}súčasnosť | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[Česko Slovenská SuperStar (2015)]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = | Webstránka = }} '''Emma Drobná''' (* [[24. marec]] [[1994]], [[Nové Mesto nad Váhom]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Cesta soutěží: Takhle si došla Emma pro vítězství v SuperStar!|periodikum=http://tn.nova.cz/|dátum=2015-12-08|url=http://tn.nova.cz/clanek/cesta-soutezi-takhle-si-dosla-emma-drobna-pro-vitezstvi-v-superstar.html|dátum prístupu=2016-11-21}}</ref>) je [[Slovensko|slovenská]] [[Spevák|speváčka]]<ref>{{Citácia periodika|titul=GLOSA: Emma Drobná vykročila slušně, jen osobitost je najednou ta tam|periodikum=iDNES.cz|url=http://kultura.zpravy.idnes.cz/emma-drobna-smile-glosa-07w-/hudba.aspx?c=A160926_160926_hudba_vha|dátum vydania=2016-09-26|dátum prístupu=2016-11-21}}</ref>, [[Dabing|dabingová]] herečka<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Drobná ukázala svoj skrytý TALENT: Aha, čím Emma potešila fanúšikov!|url=https://www.slovakwoman.sk/drobna-ukazala-svoj-skryty-talent-aha-cim-emma-potesila-fanusikov/|dátum vydania=2021-11-30|dátum prístupu=2022-02-01|jazyk=sk-SK|priezvisko=LucyM|url archívu=https://web.archive.org/web/20220201144337/https://www.slovakwoman.sk/drobna-ukazala-svoj-skryty-talent-aha-cim-emma-potesila-fanusikov/|dátum archivácie=2022-02-01}}</ref> a víťazka štvrtej série speváckej súťaže ''[[Česko Slovenská SuperStar (2015)|Česko Slovenská SuperStar]].'' Svoj debutový album s názvom ''You Should Know'' vydala v roku 2017. Jej druhý album ''Better Like This'' vyšiel v roku 2020''.'' == Biografia == Do svojich 17 rokov vyrastala v [[Nové Mesto nad Váhom|Novom Meste nad Váhom]] so svojou matkou, babičkou a sestrou. Potom sa rozhodla odísť na rok do [[Dánsko|Dánska]], kde vyštudovala strednú školu s hlavným odborom ''dizajn''.<ref>[https://revue.idnes.cz/kdo-se-stane-dalsim-vyhercem-souteze-superstar-frs-/lidicky.aspx?c=A151203_133604_lidicky_jfk Sympaťák, kráska nebo hezoun. Kdo vyhraje SuperStar?] - revue.idnes.cz</ref> Neskôr sa odsťahovala na dva roky do [[Londýn]]a, kde sa živila prácou v bare. Počas svojho pobytu v [[Londýn|Londýne]] si zahrala v klipe „Hlavolam“ českej kapely [[Chinaski]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Emma Drobná: „Nebudu zpívat popové pecky“|periodikum=reality-show.panacek.com|url=http://reality-show.panacek.com/45357-emma-drobna-nebudu-zpivat-popove-pecky.html|dátum prístupu=2016-11-21}}</ref> Do povedomia verejnosti sa dostala vďaka účasti a výhre v súťaži [[Česko Slovenská SuperStar (2015)|Česko Slovenská SuperStar]] (4. séria) v roku [[2015]]. V roku [[2016]] účinkovala tiež v prvej rade slovenskej show ''[[Tvoja tvár znie povedome]].''<ref>{{Citácia periodika|titul=Emma Drobná žiari šťastím. Veľká novinka v jej živote|periodikum=markiza.sk|dátum=2016-09-23|url=http://www.markiza.sk/soubiz/1841943_emma-drobna-ziari-stastim-velka-novinka-v-jej-zivote|dátum prístupu=2016-11-21}}</ref> Ďalej potom v programoch ''Galashow s latinou 2016'', v ''Hviezdna párty'' a do svojho programu ''[[Všechnopárty]]'' si ju pozval aj [[Karel Šíp]]. V slovenskej televízii Markíza účinkovala v relácii ''[[Dobre vedieť!]]'' a na RTVS v relácii ''[[Milujem Slovensko]]''. V tom istom roku vydala svoj prvý Singel „Smile“, ktorý sa prebojoval aj do rádií. <ref>{{Citácia periodika|titul=Emma Drobná uspěla s písní Smile|periodikum=www.electropiknik.cz|url=http://www.electropiknik.cz/hudebni-magazin/hudebni-novinky-hudebni-magazin/emma-drobna-uspela-s-pisni-smile/2016/10/|dátum prístupu=2016-11-21}}</ref> Na tomto videoklipe spolupracoval tím ''Creative Music House''.<ref>{{Citácia periodika|titul=Emma Drobná uspěla s písní Smile|periodikum=www.musicserver.cz|url=http://musicserver.cz/clanek/54060/emma-drobna-smile/|dátum prístupu=2016-11-21}}</ref> V júni [[2017]] vyšiel jej druhý singel „Words“, ktorý sa niekoľko týždňov držal na 1. mieste hranosti nielen na Slovensku ale aj v Česku. Videoklip zachytávajúci krásu Anglicka bol zverejnený 1. 9. 2017. Debutový album ''You Should Know'' vyšiel 3. novembra toho istého roku a dočkal sa pozitívnej odozvy publika. == Osobný život == Na konci roka [[2015]] sa jej partnerom stal [[Štěpán Urban]], ktorý v SuperStar skončil na 2. mieste. a ktorý ju pravidelne sprevádzal na koncertoch ako gitarista, vokalista a takisto prispel pri skladaní piesní na jej albume (napr. duet „What Have We Done“) Vzťah obaja potvrdili v roku [[2016]]. V minulosti ([[2020]]) bol jej partnerom [[Filip Šebo]]. Aktuálne (2025) tvorí pár s českým tenistom, ktorého meno je Tomáš Machač. == Úspechy == * [[2015]] – víťazka [[Česko Slovenská SuperStar (2015)|4. série]] speváckej súťaže ''[[Česko Slovenská SuperStar]]''<ref>{{Citácia periodika|titul=Emma Drobná se z vítězství nezblázní - Haló noviny|periodikum=www.halonoviny.cz|url=http://www.halonoviny.cz/articles/view/42360997|datum prístupu=2016-11-21|dátum prístupu=2017-12-25|url archívu=https://web.archive.org/web/20161121232701/http://www.halonoviny.cz/articles/view/42360997|dátum archivácie=2016-11-21}}</ref> * [[Ceny SOZA|Cena SOZA]] udelená v roku 2018 za rok 2017 v kategórii „najhranejšia skladba“ s piesňou „Smile“ * Cena SOZA udelená roku 2019 za rok 2018 v kategórii „najhranejšia skladba“ s piesňou „Words“ == Diskografia == * ''Emma Drobná'' (2015) * ''[[You Should Know]]'' (2017) * ''[[Better Like This]] ''(2020) * EMMINENCIA (2025) === Hudobné klipy === * „Smile“ (2016) * „Words“ (2017) * „Remember“ (2017) * „Try“ (2018) * „Demons“ (2019) * „Yeah Baby!“ (2020) == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{imdb meno|7928582}} * {{Csfd meno|224255}} * [https://www.allmusic.com/artist/emma-drobna-mn0003463409 Emma Drobná] na [[Allmusic]] * [https://www.discogs.com/artist/4945002-Emma-Drobn%C3%A1 Emma Drobná] na [[Discogs]] Prehľad umiestnených albumov v rebríčkoch ČNS [[Medzinárodná federácia fonografického priemyslu|IFPI]]: * [https://ifpicr.cz/hitparada/36/emma-drobna/43929 Emma Drobná — SK - ALBUMS - TOP 100] * [https://ifpicr.cz/hitparada/14/emma-drobna/43929 Emma Drobná — CZ - ALBUMS - TOP 100] Prehľad umiestnených skladieb v rebríčkoch ČNS [[Medzinárodná federácia fonografického priemyslu|IFPI]]: * [https://ifpicr.cz/hitparada/40/emma-drobna/43929 Emma Drobná — SK - RADIO - TOP 100] * [https://ifpicr.cz/hitparada/42/emma-drobna/43929 Emma Drobná — SK - RADIO - TOP 50 SK] * [https://ifpicr.cz/hitparada/43/emma-drobna/43929 Emma Drobná — SK - SINGLES DIGITAL - TOP 100] * [https://ifpicr.cz/hitparada/44/emma-drobna/43929 Emma Drobná — SK - SINGLES DIGITAL - TOP 50 SK] * [https://ifpicr.cz/hitparada/2/emma-drobna/43929 Emma Drobná — CZ - RADIO - TOP 100] * [https://ifpicr.cz/hitparada/7/emma-drobna/43929 Emma Drobná — CZ - RADIO - TOP 50 CZ] * [https://ifpicr.cz/hitparada/30/emma-drobna/43929 Emma Drobná — CZ - SINGLES DIGITAL - TOP 100] * [https://ifpicr.cz/hitparada/32/emma-drobna/43929 Emma Drobná — CZ - SINGLES DIGITAL - TOP 50 CZ] == Zdroj == {{Preklad|cs|Emma Drobná|15638830}} {{Emma Drobná}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Drobná, Emma}} [[Kategória:Slovenské speváčky]] [[Kategória:Slovenskí finalisti Česko Slovenskej Superstar]] [[Kategória:Osobnosti z Nového Mesta nad Váhom]] [[Kategória:Slovenské popové speváčky]] ce7yq3genj1tyxgrw80vhlaqmqzdoga Prvá ópiová vojna 0 611024 8188263 8066248 2026-03-28T07:39:57Z Žigi Luxemburský 211873 8188263 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt = Prvá ópiová vojna |súčasť = |obrázok = Destroying Chinese war junks, by E. Duncan (1843).jpg |text k obr = |dátum = 1839 – 1842 |miesto = Čína |casus = |územie = |výsledok = víťazstvo [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] |protivník1 = [[Súbor:Flag of China (1889–1912).svg|22px|okraj]] [[Čína]] |protivník2 = [[Súbor:Flag of the United Kingdom (3-2 aspect ratio).svg|22px|okraj]] [[Spojené kráľovstvo]] |velitel1 = [[Súbor:Flag of China (1889–1912).svg|22px|okraj]] [[Lin Ce-sü]] (Zexu) |velitel2 = [[Súbor:Flag of the United Kingdom (3-2 aspect ratio).svg|22px|okraj]] [[Charles Elliot]] |sila1 = 91 680 |sila2 = 20 000 |straty1 = 20 000 mŕtvych a ranených |straty2 = 500 |straty3 = |poznámky = }} '''Prvá ópiová vojna''' (označovaná tiež prvá anglicko-čínska vojna) prebiehala v rokoch [[1839]] až [[1842]] medzi [[Spojené kráľovstvo|Spojeným kráľovstvom]] a [[Čína (civilizácia)|čínskou]] mandžuskou dynastiou [[Čching]]. Vojna začala dňa [[25. august]]a 1839 [[Bitka pri Kowloone|bitkou pri Kowloone]] a bola ukončená mierovou zmluvou uzatvorenou pri [[Nankinská zmluva|Nankingu]] dňa [[29. august]]a 1842. Jej príčinou bol spor o legalizáciu obchodu s [[Ópium|ópiom]] v Číne, otvorenie čínskych [[prístav]]ov západným obchodníkom a nastolenie rovných diplomatických stykov medzi britskými zástupcami, obchodníkmi a cisárskou Čínou. Briti v nej potvrdili materiálnu i profesionálnu prevahu v boji na súši i na mori a dosiahli rozhodné víťazstvo, ktoré zúročili radom veľmi výhodných mierových zmlúv. Vojna je často interpretovaná ako ukončenie čínskej obchodnej aj kultúrnej [[Izolacionizmus|izolácie]] a počiatok modernej čínskej histórie. Jej dôsledky zásadným spôsobom ovplyvnili vzťahy Číny k západným štátom na niekoľko desaťročí. == Britský obchod s Čínou == Prvá anglická loď doplávala do Číny už v roku [[1626]] a do konca [[18. storočie|18. storočia]] Briti prostredníctvom [[Britská Východoindická spoločnosť|Východoindickej spoločnosti]], ktorá mala na základe rozhodnutia britského parlamentu [[Monopol ponuky|monopol]] na obchod s Čínou až do roku [[1834]], prakticky ovládli všetok čínsky zahraničný obchod. Od roku [[1757]] bol čínsky obchod s cudzincami obmedzený cisárskym dekrétom iba na [[prístav]] v [[Kanton (mesto)|Kantone]], kam od roku [[1715]] pravidelne priplávali britské lode. Zo strany čínskej štátnej správy bol obchod fakticky veľmi limitovaný a obmedzovaný. V roku [[1702]] bol z [[Peking]]u menovaný jediný kantonský kupec, ktorý mal realizovať všetky transakcie s cudzincami a kantonské obchodné domy mohli do styku s cudzincami prísť iba jeho prostredníctvom, čo vytváralo značný priestor pre [[Korupcia|korupciu]]. V roku [[1720]] sa skupina kantonských obchodníkov združila do [[syndikát]]u ''Kohong'' s cieľom regulovať ceny vyvážaného [[čaj]]u (ktorý bol hlavnou [[Komodita|komoditou]]) a [[hodváb]]u. Tento syndikát vytvoril monopol, ktorý sprostredkovával všetok zahraničný obchod, a bol značne viazaný na úrad cisárskeho colného komisára v Kantone. Na každú cudziu loď, ktorá do kantonského prístavu prichádzala, bol pridelený úradník vymenovaný Kohongom, ktorý po celý čas jej prítomnosti dohliadal na tovar a jeho predaj. Čína v tejto dobe razila oficiálne zahraničnú politiku s cieľom maximálne podporiť [[Dovoz (obchod)|import]] a obmedziť [[Vývoz (obchod)|export]], avšak kantonskí úradníci z Kohongu nedodržiavali oficiálne stanovené colné tarify a mnohonásobne zvyšovali [[Clo|clá]] na prichádzajúci a odchádzajúci tovar a rozdiel si ponechávali ako úplatky. Britskí obchodníci tieto podmienky považovali za ťaživé a nevýhodné, a preto sa britská vláda snažila s Pekingom nadviazať diplomatické styky s cieľom dosiahnuť recipročnú extrateritorialitu a otvorenie ďalších prístavov pre zahraničný obchod. Prvý britský vyslanec, ktorý sa stretol s [[cisár]]om [[Čchien-lung]]om, bol lord George Macartney, avšak jeho misia bola diplomaticky úplne neúspešná. Výrazne ekonomicky aj technicky zaostalí Číňania považovali naďalej Britov za "červených barbarov" a správali sa k nim ako k obyvateľom susedných podrobených vazalských štátov. Snáď jediným úspechom lorda Macartneyho bolo, že nebol prinútený podrobiť sa pred cisárom ponižujúcemu rituálu kou-tou pri ktorom musel vyslanec podriadených krajiny na znamenie pokory trikrát udrieť hlavou o zem v štyroch smeroch. Úspešná nebola ani misia ďalšieho britského vyslanca, lorda Williama Amhersta, ktorý do Číny dorazil v roku [[1816]] s cieľom získať osobné záruky cisára, že dohliadne na potrestanie skorumpovaných kantonských úradníkov. Britský obchod navyše zaťažovala aj skutočnosť, že Briti (ani iní cudzinci) neboli schopní Číňanom za čaj a hodvábne látky ponúknuť dostatočne lukratívnu komoditu. Vlnené látky, tradičný britský vývozný artikel, sa ukázali v Číne prakticky nepredajné. Tento problém nevyriešil ani dovoz kožušín a tuleních koží, lebo [[Tuleň|tulene]] boli čoskoro na hlavných loviskách takmer vyhubené a zdroj zisku tak bol rýchlo vyčerpaný. == Ópium == [[Súbor:Opium Smoking men in Qing dynasty.jpg|náhľad|Dvaja muži fajčia ópium.]] Artiklom, ktorý nakoniec Britom pomohol vyrovnať obchodnú bilanciu, sa stalo [[ópium]]. Táto [[droga (omamná látka)|droga]] sa v Číne stávala rýchlo veľmi obľúbenou a rástol počet Číňanov, ktorí trpeli závislosťou na [[morfín]]e. V roku [[1835]] ich podľa odhadov mohlo byť už cez dva milióny. Pre Východoindickú spoločnosť sa obchod s ópiom stal zdrojom vysokých ziskov, pretože monopolne ovládala produkciu [[Mak siaty|bieleho maku]] (rastliny, z ktorej sa droga vyrába) v [[Bengálsko|Bengálsku]] a v [[Bihár (štát)|Biháre]], a tiež preto, že ópium bola jediná cudzia komodita, za ktorú boli Číňania ochotní platiť v hotovosti. Na tom profitovala najmä britská firma ''Jardine, Matheson & amp; Co.'', ktorá sa čoskoro stala hlavným importérom ópia. Naopak pre Číňanov bolo ópium naozajstnou hospodársku záhubou. Silný odliv [[striebro|strieborných]] mincí z krajiny spôsobil prudký nárast ceny strieborného liangu voči [[meď|medeným]] minciam wen. Tým bola postihnutá najmä vrstva [[roľník]]ov (poľnohospodárstvu sa venovalo až 90% čínskej populácie), ktorí odvádzali dane v strieborných minciach za ktoré museli platiť stále väčšie množstvo medi. Domáce pestovanie makovíc zase viedlo k dramatickému úbytku životne dôležitej ornej pôdy. Krajine tak skoro hrozil hospodársky rozvrat, ktorému sa Peking (zrejme z obavy z roľníckych nepokojov) rozhodol čeliť. V roku [[1799]] vydal cisár [[Ťia-Čching]] [[edikt]] v ktorom zakázal pestovanie maku v Číne i všetok dovoz ópia zo zahraničia. O to viac však vzrástol nelegálny obchod, pašovaním ópia sa naďalej živilo mnoho indických [[Parsovia|Parsov]], Britov i Číňanov. Vznik čierneho trhu bol navyše spojený aj so vzrastajúcou korupciou, pretože čínski úradníci (často závislí na ópiu) boli za úplatok ochotní tolerovať porušovanie zákona. == Protiopatrenia == Boj s korupciou a pašovaním ópia zo strany štátnych čínskych úradov sa výraznejšie zaktivoval až 30. decembra [[1838]], kedy bol do mimoriadne zriadenej funkcie vysokého cisárskeho komisára menovaný neúplatný Lin Ce-sü, ktorý už v boji s ópiom slávil v predchádzajúcich rokoch viaceré úspechy. Do Kantonu prišiel 10. marca [[1839]] a okamžite začal konať. Predovšetkým vykonal rozsiahlu raziu na čínskych fajčiarov ópia a viac ako dvetisíc osôb uväznil. Nariadil tiež všetkým cudzím obchodníkom vydať všetky zásoby ópia, pričom ďalší import mal byť trestaný smrťou. Takto Lin zabavil a na mieste zničil 20 283 debien ópia v celkovej trhovej hodnote 2-3 miliónov [[Anglická libra|libier]]. Dal tiež zatknúť britského obchodníka, Lancelota Denta, ktorého sa (podľa niektorých historikov) chystal pre výstrahu popraviť. Tomu však zabránil energický britský superintendent v Kantone, kapitán Charles Elliot, ktorý prenikol čínsku blokádou a vzal Denta pod svoju právnu ochranu. Nehodlal totiž pripustiť, aby britskí občania boli podrobovaní čínskej [[súdna moc|jurisdikcii]] v ktorej stále hralo veľkú úlohu [[mučenie]] a kde bujnela všadeprítomná korupcia. K tomu je ešte nutné pripočítať skutočnosť, že svedectvo Číňana malo pred súdom oveľa väčšiu váhu ako svedectvo západného "[[barbar]]a". V máji 1839 vydal Peking úplne nový a oveľa prísnejšie edikt vzťahujúci sa na fajčiarov a pašerákov ópia. Cudzí dovozcovia mali byť potrestaní sťatím a čínski priekupníci uškrtením. == Vojna == 12. júla [[1839]] došlo k incidentu pri ktorom bol v zrážke s britskými námorníkmi zabitý Lin Wej-si, čínsky poddaný. Komisár Lin Ce-sü požadoval na kapitánovi Elliotovi vydanie vinníkov, ale britský superintendent z už spomínaných dôvodov toto odmietol. V reakcii na to dal čínsky komisár zastaviť všetky dodávky potravín pre Britov, ktorí sa stiahli z Kantonu do [[Macao|Macaa]], portugalskej [[Enkláva (politická geografia)|enklávy]], čo viedlo k vyhroteniu celej situácie. Kapitán Elliot sa 4. septembra rozhodol využiť tri ozbrojené lode, ktoré mal k dispozícii (kuter Luisa, pinasa Volage a [[škuner]] Pearl) a získať zásoby potravín a vody silou. Po krátkom stretnutí s archaickými čínskymi vojnovými [[Džunka|džunkami]] britské lode prerazili blokádu a ostreľovaní pobrežnými batériami sa Briti zmocnili životne dôležitého proviantu. Tento stret vstúpil do dejín ako [[bitka pri Kau-lune]]. Správy o incidente sa doniesli aj do [[Londýn]]a a britský parlament rýchlo rozhodol o vyslaní expedičných vojenských síl, ktoré sa podarilo presadiť predovšetkým vďaka obchodníkom zainteresovaným na čínskom obchode. Komisár Lin Ce-sü tušil, že čoskoro dôjde k otvorenému vojenskému stretnutiu a tak začal zbierať všetky sily, ktoré mal k dispozícii. Z dedinčanov z okolia Kantonu začal organizovať a vyzbrojovať [[Domobrana|milíciu]] a od januára [[1840]] vybavil pevnosti v ústí [[Perlová rieka|Perlovej rieky]] 200 modernými dovezenými delami. Pre svoje služby získal aj akéhosi Američana, ktorý sa vo zlievarni vo Fa-šanu podieľal na výrobe diel pre čínske vojsko. Od [[spojené štáty|americkej]] firmy ''Delano'' zakúpil komisár Lin aj prvú modernú loď, ktorú dal vyzbrojiť 38 delami, dovezenými zo [[Singapúr]]u. Potom dal Britom ultimátum: buď sa podrobia a budú obchodovať za ním stanovených podmienok, alebo budú vyhostení z Číny. Vážnosť svojich slov potvrdil aj presunutím flotily admirála Kuana, ktorá čítala 15 vojnových džuniek a 14 zápalných lodí, do ústia Perlovej rieky. [[Súbor:98th Foot at Chinkiang.jpg|náhľad|Britská pechota bojuje s číňanmi pri [[Če-ťiang|Če-ťiangu]].]] Kapitán Elliot však neustúpil a podporený správou, že britské intervenčné sily sa už blížia z [[India|Indie]], zviedol s Číňanmi bitku pri [[Čchuen-pi]], ktorá trvala necelú hodinu a potvrdila absolútnu britskú prevahu v taktike, výcviku a disciplíne. Tri čínske džunky boli potopené, niekoľko z nich bolo zničených explóziou skladiska strelného prachu a ďalšie boli vážne poškodené. Ako odpoveď na tento stret dal komisár Lin zastaviť obchodovanie s Britániou úplne a "navždy", čoho využili predovšetkým Američania, ktorí vyexportovali väčšinu čaju, pôvodne určeného Britom. 9. júna 1840 dorazila ku Kantonu prvá ozbrojená loď jej veličenstva, [[Fregata (novovek)|fregata]] ''HMS Alligator'', a po nej nasledovala intervenčná britská flotila na čele s tromi radovými loďami so 74 delami (''HMS Melvil''le, ''HMS Wellesley'' a ''HMS Blenheim''), nasledovaná dvoma fregatami I. triedy so 46 delami (''HMS Druid'' a ''HMS Blonde''), piatimi fregatami s 28 delami a ôsmimi [[korveta]]mi a [[briga]]mi. K týmto námorným silám sa pridali aj 4 nové ozbrojené kolesové parníky v majetku [[Východoindická spoločnosť|Východoindickej spoločnosti]]. Na palubách 28 transportných lodí bolo celkom 3 600 vojakov. Veliteľom tejto flotily bol admiralitou ustanovený kontraadmirál George Elliot, bratranec Charlesa Elliota. Pozemným expedičným silám velil generál sir Hugh Gough. Briti dobyli najprv ostrov Čou-šan neďaleko [[Šanghaj]]a a 11. augusta 1840 zakotvili pred pevnosťami v [[Ta-ku]]. V tom čase sa k cisárovi dostal list s britskými požiadavkami, čo viedlo k odvolaniu komisára Lin Ce-süa, ktorý bol Pekingom obvinený z vyprovokovania konfliktu. Číňania potom ponúkli mierovú zmluvu, ktorá sa však Britom zdala neuspokojivá. Požadovali predovšetkým väčšiu vojnovú náhradu a otvorenie viac prístavov pre zahraničný obchod, a tak na jar roku [[1841]] boli obnovené vojnové operácie. V auguste priplávalo ďalších 36 lodí a v zime roku 1842 Briti ovládli [[Hongkong]] a zmocnili sa aj prístavu [[Ning-po]]. Ten sa Číňania síce na jar pokúsili dobyť späť, ale ich útok úplne stroskotal. 19. júna dobyli Briti aj Šanghaj a v auguste [[1842]] sa objavili pred bránami [[Nanking]]u. Až vtedy cisár pristúpil na ďalšie rokovania, ktoré viedli k ustanoveniu nových mierových zmlúv. == Mier == 29. augusta 1842 bol na palube britskej radovej lode ''HMS Cornwallis'' uzavretý mier, ktorý sa pre Britániu stal jedným z najvýhodnejších. Dosiahla v ňom otvorenie piatich čínskych prístavov ([[Kanton (mesto)|Guangzhou]], [[Šanghaj]], [[Sia-men]], [[Fu-čou]] a [[Ning-po]]) v ktorých smeli pôsobiť britskí konzuli. Bol zrušený monopol Kohong a Čína sa zaviazala zaviesť jednotnú 5% colnú tarifu na všetok dovážaný tovar. Briti získali exteritoriálnu súdnu právomoc a dostali čínsky záväzok splátky celkovo 21 miliónov libier ako vojnových reparácii. Číňania ich tiež museli prestať považovať za barbarov a sľúbili, že s nimi budú jednať ako s rovnocennými partnermi, a že sa Briti nebudú musieť podrobovať ponižujúcemu ceremoniálu kou-tou. Jediný cieľ britskej intervencie, ktorý nebol dosiahnutý, bola legalizácie obchodu s ópiom, ktorú Číňania zásadne odmietli. == Kultúrne odkazy == O tomto konflikte pojednáva čínsky historický film ''[[Ópiová vojna (film)|Ópiová vojna]]'' z roku 1997. == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Fairbank | meno = John King | odkaz na autora = | prekladatelia = Martin Hála, Jana Hollanová, Olga Lomová | titul = Dějiny Číny | vydanie text = Vyd. 1., dotisk 1. [i.e. Vyd. 2.]. | miesto = Praha | vydavateľ = NLN, Nakladatelství Lidové noviny | rok = 1998 | isbn = 80-7106-919-1 | edícia = Dějiny států | zväzok edície = | počet strán = 656 | strany = }} * CARTIER, Michael a kolektiv: ''Říše a Kolonie'', Knižní Klub – Cesty, Praha 1996. ISBN 80-7176-289-X * SKŘIVAN, Aleš: ''První opiová válka a otevření Číny'', in: Historický obzor 11/12, 2006, s. 242–251. == Zdroj == {{Preklad|cs|První opiová válka|15587835}} [[Kategória:Vojny 19. storočia]] [[Kategória:Vojny Číny]] [[Kategória:Vojny Spojeného kráľovstva]] [[Kategória:Dejiny Hongkongu]] 09gjqbbrx9dyxjhbaak0d2v9tywf8ln 8188268 8188263 2026-03-28T07:50:36Z Žigi Luxemburský 211873 8188268 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt = Prvá ópiová vojna |súčasť = |obrázok = Destroying Chinese war junks, by E. Duncan (1843).jpg |text k obr = |dátum = 1839 – 1842 |miesto = Čína |casus = |územie = |výsledok = víťazstvo [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] |protivník1 = [[Súbor:Flag of China (1889–1912).svg|22px|okraj]] [[Čína]] |protivník2 = [[Súbor:Flag of the United Kingdom (3-2 aspect ratio).svg|22px|okraj]] [[Spojené kráľovstvo]] |velitel1 = [[Súbor:Flag of China (1889–1912).svg|22px|okraj]] [[Lin Ce-sü]] (Zexu) |velitel2 = [[Súbor:Flag of the United Kingdom (3-2 aspect ratio).svg|22px|okraj]] [[Charles Elliot]] |sila1 = 91 680 |sila2 = 20 000 |straty1 = 20 000 mŕtvych a ranených |straty2 = 500 |straty3 = |poznámky = }} '''Prvá ópiová vojna''' (označovaná tiež prvá anglicko-čínska vojna) prebiehala v rokoch [[1839]] až [[1842]] medzi [[Spojené kráľovstvo|Spojeným kráľovstvom]] a [[Čína (civilizácia)|čínskou]] mandžuskou dynastiou [[Čching]]. Vojna začala dňa [[25. august]]a 1839 [[Bitka pri Kowloone|bitkou pri Kowloone]] a bola ukončená mierovou zmluvou uzatvorenou pri [[Nankinská zmluva|Nankingu]] dňa [[29. august]]a 1842. Jej príčinou bol spor o legalizáciu obchodu s [[Ópium|ópiom]] v Číne, otvorenie čínskych [[prístav]]ov západným obchodníkom a nastolenie rovných diplomatických stykov medzi britskými zástupcami, obchodníkmi a cisárskou Čínou. Briti v nej potvrdili materiálnu i profesionálnu prevahu v boji na súši i na mori a dosiahli rozhodné víťazstvo, ktoré zúročili radom veľmi výhodných mierových zmlúv. Vojna je často interpretovaná ako ukončenie čínskej obchodnej aj kultúrnej [[Izolacionizmus|izolácie]] a počiatok modernej čínskej histórie. Jej dôsledky zásadným spôsobom ovplyvnili vzťahy Číny k západným štátom na niekoľko desaťročí. == Britský obchod s Čínou == Prvá anglická loď doplávala do Číny už v roku [[1626]] a do konca [[18. storočie|18. storočia]] Briti prostredníctvom [[Britská Východoindická spoločnosť|Východoindickej spoločnosti]], ktorá mala na základe rozhodnutia britského parlamentu [[Monopol ponuky|monopol]] na obchod s Čínou až do roku [[1834]], prakticky ovládli všetok čínsky zahraničný obchod. Od roku [[1757]] bol čínsky obchod s cudzincami obmedzený cisárskym dekrétom iba na [[prístav]] v [[Kanton (mesto)|Kantone]], kam od roku [[1715]] pravidelne priplávali britské lode. Zo strany čínskej štátnej správy bol obchod fakticky veľmi limitovaný a obmedzovaný. V roku [[1702]] bol z [[Peking]]u menovaný jediný kantonský kupec, ktorý mal realizovať všetky transakcie s cudzincami a kantonské obchodné domy mohli do styku s cudzincami prísť iba jeho prostredníctvom, čo vytváralo značný priestor pre [[Korupcia|korupciu]]. V roku [[1720]] sa skupina kantonských obchodníkov združila do [[syndikát]]u ''Kohong'' s cieľom regulovať ceny vyvážaného [[čaj]]u (ktorý bol hlavnou [[Komodita|komoditou]]) a [[hodváb]]u. Tento syndikát vytvoril monopol, ktorý sprostredkovával všetok zahraničný obchod, a bol značne viazaný na úrad cisárskeho colného komisára v Kantone. Na každú cudziu loď, ktorá do kantonského prístavu prichádzala, bol pridelený úradník vymenovaný Kohongom, ktorý po celý čas jej prítomnosti dohliadal na tovar a jeho predaj. Čína v tejto dobe razila oficiálne zahraničnú politiku s cieľom maximálne podporiť [[Dovoz (obchod)|import]] a obmedziť [[Vývoz (obchod)|export]], avšak kantonskí úradníci z Kohongu nedodržiavali oficiálne stanovené colné tarify a mnohonásobne zvyšovali [[Clo|clá]] na prichádzajúci a odchádzajúci tovar a rozdiel si ponechávali ako úplatky. Britskí obchodníci tieto podmienky považovali za ťaživé a nevýhodné, a preto sa britská vláda snažila s Pekingom nadviazať diplomatické styky s cieľom dosiahnuť recipročnú extrateritorialitu a otvorenie ďalších prístavov pre zahraničný obchod. Prvý britský vyslanec, ktorý sa stretol s [[cisár]]om [[Čchien-lung]]om, bol lord George Macartney, avšak jeho misia bola diplomaticky úplne neúspešná. Výrazne ekonomicky aj technicky zaostalí Číňania považovali naďalej Britov za "červených barbarov" a správali sa k nim ako k obyvateľom susedných podrobených vazalských štátov. Snáď jediným úspechom lorda Macartneyho bolo, že nebol prinútený podrobiť sa pred cisárom ponižujúcemu rituálu kou-tou, pri ktorom musel vyslanec podriadených krajiny na znamenie pokory trikrát udrieť hlavou o zem v štyroch smeroch. Úspešná nebola ani misia ďalšieho britského vyslanca, lorda Williama Amhersta, ktorý do Číny dorazil v roku [[1816]] s cieľom získať osobné záruky cisára, že dohliadne na potrestanie skorumpovaných kantonských úradníkov. Britský obchod navyše zaťažovala aj skutočnosť, že Briti (ani iní cudzinci) neboli schopní Číňanom za čaj a hodvábne látky ponúknuť dostatočne lukratívnu komoditu. Vlnené látky, tradičný britský vývozný artikel, sa ukázali v Číne prakticky nepredajné. Tento problém nevyriešil ani dovoz kožušín a tuleních koží, lebo [[Tuleň|tulene]] boli čoskoro na hlavných loviskách takmer vyhubené a zdroj zisku tak bol rýchlo vyčerpaný. == Ópium == [[Súbor:Opium Smoking men in Qing dynasty.jpg|náhľad|Dvaja muži fajčia ópium.]] Artiklom, ktorý nakoniec Britom pomohol vyrovnať obchodnú bilanciu, sa stalo [[ópium]]. Táto [[droga (omamná látka)|droga]] sa v Číne stávala rýchlo veľmi obľúbenou a rástol počet Číňanov, ktorí trpeli závislosťou na [[morfín]]e. V roku [[1835]] ich podľa odhadov mohlo byť už cez dva milióny. Pre Východoindickú spoločnosť sa obchod s ópiom stal zdrojom vysokých ziskov, pretože monopolne ovládala produkciu [[Mak siaty|bieleho maku]] (rastliny, z ktorej sa droga vyrába) v [[Bengálsko|Bengálsku]] a v [[Bihár (štát)|Biháre]], a tiež preto, že ópium bola jediná cudzia komodita, za ktorú boli Číňania ochotní platiť v hotovosti. Na tom profitovala najmä britská firma ''Jardine, Matheson & amp; Co.'', ktorá sa čoskoro stala hlavným importérom ópia. Naopak pre Číňanov bolo ópium naozajstnou hospodársku záhubou. Silný odliv [[striebro|strieborných]] mincí z krajiny spôsobil prudký nárast ceny strieborného liangu voči [[meď|medeným]] minciam wen. Tým bola postihnutá najmä vrstva [[roľník]]ov (poľnohospodárstvu sa venovalo až 90% čínskej populácie), ktorí odvádzali dane v strieborných minciach, za ktoré museli platiť stále väčšie množstvo medi. Domáce pestovanie makovíc zase viedlo k dramatickému úbytku životne dôležitej ornej pôdy. Krajine tak skoro hrozil hospodársky rozvrat, ktorému sa Peking (zrejme z obavy z roľníckych nepokojov) rozhodol čeliť. V roku [[1799]] vydal cisár [[Ťia-Čching]] [[edikt]] v ktorom zakázal pestovanie maku v Číne i všetok dovoz ópia zo zahraničia. O to viac však vzrástol nelegálny obchod, pašovaním ópia sa naďalej živilo mnoho indických [[Parsovia|Parsov]], Britov i Číňanov. Vznik čierneho trhu bol navyše spojený aj so vzrastajúcou korupciou, pretože čínski úradníci (často závislí na ópiu) boli za úplatok ochotní tolerovať porušovanie zákona. == Protiopatrenia == Boj s korupciou a pašovaním ópia zo strany štátnych čínskych úradov sa výraznejšie zaktivoval až 30. decembra [[1838]], kedy bol do mimoriadne zriadenej funkcie vysokého cisárskeho komisára menovaný neúplatný Lin Ce-sü, ktorý už v boji s ópiom slávil v predchádzajúcich rokoch viaceré úspechy. Do Kantonu prišiel 10. marca [[1839]] a okamžite začal konať. Predovšetkým vykonal rozsiahlu raziu na čínskych fajčiarov ópia a viac ako dvetisíc osôb uväznil. Nariadil tiež všetkým cudzím obchodníkom vydať všetky zásoby ópia, pričom ďalší import mal byť trestaný smrťou. Takto Lin zabavil a na mieste zničil 20 283 debien ópia v celkovej trhovej hodnote 2-3 miliónov [[Anglická libra|libier]]. Dal tiež zatknúť britského obchodníka, Lancelota Denta, ktorého sa (podľa niektorých historikov) chystal pre výstrahu popraviť. Tomu však zabránil energický britský superintendent v Kantone, kapitán Charles Elliot, ktorý prenikol čínsku blokádou a vzal Denta pod svoju právnu ochranu. Nehodlal totiž pripustiť, aby britskí občania boli podrobovaní čínskej [[súdna moc|jurisdikcii]], v ktorej stále hralo veľkú úlohu [[mučenie]] a kde bujnela všadeprítomná korupcia. K tomu je ešte nutné pripočítať skutočnosť, že svedectvo Číňana malo pred súdom oveľa väčšiu váhu ako svedectvo západného "[[barbar]]a". V máji 1839 vydal Peking úplne nový a oveľa prísnejšie edikt vzťahujúci sa na fajčiarov a pašerákov ópia. Cudzí dovozcovia mali byť potrestaní sťatím a čínski priekupníci uškrtením. == Vojna == 12. júla [[1839]] došlo k incidentu, pri ktorom bol v zrážke s britskými námorníkmi zabitý Lin Wej-si, čínsky poddaný. Komisár Lin Ce-sü požadoval od kapitána Elliota vydanie vinníkov, ale britský superintendent z už spomínaných dôvodov toto odmietol. V reakcii na to dal čínsky komisár zastaviť všetky dodávky potravín pre Britov, ktorí sa stiahli z Kantonu do [[Macao|Macaa]], portugalskej [[Enkláva (politická geografia)|enklávy]], čo viedlo k vyhroteniu celej situácie. Kapitán Elliot sa 4. septembra rozhodol využiť tri ozbrojené lode, ktoré mal k dispozícii (kuter Luisa, pinasa Volage a [[škuner]] Pearl) a získať zásoby potravín a vody silou. Po krátkom stretnutí s archaickými čínskymi vojnovými [[Džunka|džunkami]] britské lode prerazili blokádu a ostreľovaní pobrežnými batériami sa Briti zmocnili životne dôležitého proviantu. Tento stret vstúpil do dejín ako [[bitka pri Kau-lune]]. Správy o incidente sa doniesli aj do [[Londýn]]a a britský parlament rýchlo rozhodol o vyslaní expedičných vojenských síl, ktoré sa podarilo presadiť predovšetkým vďaka obchodníkom zainteresovaným na čínskom obchode. Komisár Lin Ce-sü tušil, že čoskoro dôjde k otvorenému vojenskému stretnutiu a tak začal zbierať všetky sily, ktoré mal k dispozícii. Z dedinčanov z okolia Kantonu začal organizovať a vyzbrojovať [[Domobrana|milíciu]] a od januára [[1840]] vybavil pevnosti v ústí [[Perlová rieka|Perlovej rieky]] 200 modernými dovezenými delami. Pre svoje služby získal aj akéhosi Američana, ktorý sa vo zlievarni vo Fa-šanu podieľal na výrobe diel pre čínske vojsko. Od [[spojené štáty|americkej]] firmy ''Delano'' zakúpil komisár Lin aj prvú modernú loď, ktorú dal vyzbrojiť 38 delami, dovezenými zo [[Singapúr]]u. Potom dal Britom ultimátum: buď sa podrobia a budú obchodovať za ním stanovených podmienok, alebo budú vyhostení z Číny. Vážnosť svojich slov potvrdil aj presunutím flotily admirála Kuana, ktorá čítala 15 vojnových džuniek a 14 zápalných lodí, do ústia Perlovej rieky. [[Súbor:98th Foot at Chinkiang.jpg|náhľad|Britská pechota bojuje s číňanmi pri [[Če-ťiang|Če-ťiangu]].]] Kapitán Elliot však neustúpil a podporený správou, že britské intervenčné sily sa už blížia z [[India|Indie]], zviedol s Číňanmi bitku pri [[Čchuen-pi]], ktorá trvala necelú hodinu a potvrdila absolútnu britskú prevahu v taktike, výcviku a disciplíne. Tri čínske džunky boli potopené, niekoľko z nich bolo zničených explóziou skladiska strelného prachu a ďalšie boli vážne poškodené. Ako odpoveď na tento stret dal komisár Lin zastaviť obchodovanie s Britániou úplne a "navždy", čoho využili predovšetkým Američania, ktorí vyexportovali väčšinu čaju, pôvodne určeného Britom. 9. júna 1840 dorazila ku Kantonu prvá ozbrojená loď jej veličenstva, [[Fregata (novovek)|fregata]] ''HMS Alligator'', a po nej nasledovala intervenčná britská flotila na čele s tromi radovými loďami so 74 delami (''HMS Melvil''le, ''HMS Wellesley'' a ''HMS Blenheim''), nasledovaná dvoma fregatami I. triedy so 46 delami (''HMS Druid'' a ''HMS Blonde''), piatimi fregatami s 28 delami a ôsmimi [[korveta]]mi a [[briga]]mi. K týmto námorným silám sa pridali aj 4 nové ozbrojené kolesové parníky v majetku [[Východoindická spoločnosť|Východoindickej spoločnosti]]. Na palubách 28 transportných lodí bolo celkom 3 600 vojakov. Veliteľom tejto flotily bol admiralitou ustanovený kontraadmirál George Elliot, bratranec Charlesa Elliota. Pozemným expedičným silám velil generál sir Hugh Gough. Briti dobyli najprv ostrov Čou-šan neďaleko [[Šanghaj]]a a 11. augusta 1840 zakotvili pred pevnosťami v [[Ta-ku]]. V tom čase sa k cisárovi dostal list s britskými požiadavkami, čo viedlo k odvolaniu komisára Lin Ce-süa, ktorý bol Pekingom obvinený z vyprovokovania konfliktu. Číňania potom ponúkli mierovú zmluvu, ktorá sa však Britom zdala neuspokojivá. Požadovali predovšetkým väčšiu vojnovú náhradu a otvorenie viac prístavov pre zahraničný obchod, a tak na jar roku [[1841]] boli obnovené vojnové operácie. V auguste priplávalo ďalších 36 lodí a v zime roku 1842 Briti ovládli [[Hongkong]] a zmocnili sa aj prístavu [[Ning-po]]. Ten sa Číňania síce na jar pokúsili dobyť späť, ale ich útok úplne stroskotal. 19. júna dobyli Briti aj Šanghaj a v auguste [[1842]] sa objavili pred bránami [[Nanking]]u. Až vtedy cisár pristúpil na ďalšie rokovania, ktoré viedli k ustanoveniu nových mierových zmlúv. == Mier == 29. augusta 1842 bol na palube britskej radovej lode ''HMS Cornwallis'' uzavretý mier, ktorý sa pre Britániu stal jedným z najvýhodnejších. Dosiahla v ňom otvorenie piatich čínskych prístavov ([[Kanton (mesto)|Guangzhou]], [[Šanghaj]], [[Sia-men]], [[Fu-čou]] a [[Ning-po]]), v ktorých smeli pôsobiť britskí konzuli. Bol zrušený monopol Kohong a Čína sa zaviazala zaviesť jednotnú 5% colnú tarifu na všetok dovážaný tovar. Briti získali exteritoriálnu súdnu právomoc a dostali čínsky záväzok splátky celkovo 21 miliónov libier ako vojnových reparácii. Číňania ich tiež museli prestať považovať za barbarov a sľúbili, že s nimi budú jednať ako s rovnocennými partnermi, a že sa Briti nebudú musieť podrobovať ponižujúcemu ceremoniálu kou-tou. Jediný cieľ britskej intervencie, ktorý nebol dosiahnutý, bola legalizácie obchodu s ópiom, ktorú Číňania zásadne odmietli. == Kultúrne odkazy == O tomto konflikte pojednáva čínsky historický film ''[[Ópiová vojna (film)|Ópiová vojna]]'' z roku 1997. == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Fairbank | meno = John King | odkaz na autora = | prekladatelia = Martin Hála, Jana Hollanová, Olga Lomová | titul = Dějiny Číny | vydanie text = Vyd. 1., dotisk 1. [i.e. Vyd. 2.]. | miesto = Praha | vydavateľ = NLN, Nakladatelství Lidové noviny | rok = 1998 | isbn = 80-7106-919-1 | edícia = Dějiny států | zväzok edície = | počet strán = 656 | strany = }} * CARTIER, Michael a kolektiv: ''Říše a Kolonie'', Knižní Klub – Cesty, Praha 1996. ISBN 80-7176-289-X * SKŘIVAN, Aleš: ''První opiová válka a otevření Číny'', in: Historický obzor 11/12, 2006, s. 242–251. == Zdroj == {{Preklad|cs|První opiová válka|15587835}} [[Kategória:Vojny 19. storočia]] [[Kategória:Vojny Číny]] [[Kategória:Vojny Spojeného kráľovstva]] [[Kategória:Dejiny Hongkongu]] t433v9s6em430exyl0k8ufs6k3mgks9 Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Nemecku 14 620726 8188161 6703255 2026-03-27T21:55:30Z Jetam2 30982 kat, súr 8188161 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly podľa štátu|Nemecko]] [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Európe|Nemecko]] [[Kategória:Kostoly v Nemecku]] [[Kategória:Rímskokatolícka cirkev v Nemecku|Kostely]] r3dqlq0s7g9tvb1drjtimrms4t60gif Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Poľsku 14 620776 8188175 6701945 2026-03-27T22:02:03Z Jetam2 30982 kat, súr, zar 8188175 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly podľa štátu|Poľsko]] [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Európe|Poľsko]] [[Kategória:Kostoly v Poľsku]] [[Kategória:Rímskokatolícka cirkev v Poľsku|Kostoly]] 93955nbeod19btqmfp6z5khhf2cbr9z Kategória:Rímskokatolícke kostoly vo Francúzsku 14 620777 8188144 7895883 2026-03-27T21:46:13Z Jetam2 30982 kat 8188144 wikitext text/x-wiki {{commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly podľa štátu|Francúzsko]] [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Európe|Francúzsko]] [[Kategória:Kostoly vo Francúzsku]] [[Kategória:Rímskokatolícka cirkev vo Francúzsku|Kostoly]] 5rcal420pu81npwauqrc50ohv1tyls4 Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Taliansku 14 620778 8188189 6702216 2026-03-27T22:09:33Z Jetam2 30982 kt, zar 8188189 wikitext text/x-wiki {{commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly podľa štátu|Taliansko]] [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Európe|Taliansko]] [[Kategória:Kostoly v Taliansku]] [[Kategória:Rímskokatolícka cirkev v Taliansku|Kostoly]] m2uumertjvdl5a237xh8vc87oe6i8dg Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Španielsku 14 620871 8188186 6703257 2026-03-27T22:08:21Z Jetam2 30982 kat 8188186 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly podľa štátu|Španielsko]] [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Európe|Španielsko]] [[Kategória:Kostoly v Španielsku]] [[Kategória:Rímskokatolícka cirkev v Španielsku|Kostoly]] kw5xownvykd6ndw3ophmrnz9beec6zj Konrad Krajewski 0 621555 8187938 8184094 2026-03-27T16:12:04Z Lukas565 251676 zmena erbu po vymenovaní za arcibiskupa metropolitu 8187938 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | typ = kardinál |typ dodatok = arcibiskup | meno = Konrad Krajewski | aktuálny titul = Menovaný [[Lodž|lodžský]] [[arcibiskup]] [[metropolita]] | portrét = Konrad Krajewski (2020).jpg | popis portrétu = kardinál Konrad Krajewski | erb = Coat of arms of Konrad Krajewski (2026).svg | štít erbu = | heslo = Misericordia | heslo po slovensky = Milosrdenstvo | podpis = Konrad Krajewski signature.svg | štát pôsobenia = {{minivlajka|Vatikán|w}}<br>{{minivlajka|Poľsko|w}} | 1. funkcia = Lodžský [[arcibiskup]] | 2. funkcia = Pápežský almužník | funkcie = * Pápežský ceremoniár<br>[[12. máj]] [[1999]]{{--}}[[3. augusta]] [[2013]] | tituly = | 1. funkcia - obdobie = [[12. marca]] [[2026]]{{--}}súčasnosť | 1. funkcia - predchodca = [[Grzegorz Ryś]] | 1. funkcia - nástupca = Momentálne v úrade | 2. funkcia - obdobie = [[3. august]] [[2013]]{{--}}[[12. marca]] [[2026]] | 2. funkcia - predchodca = [[Guido Pozzo]] | 2. funkcia - nástupca = [[Luis Marín de San Martín]] | rodné meno = | meno v inom jazyku = | kód jazyka = | dátum narodenia = {{dnv|1963|11|25}} | miesto narodenia = [[Lodž]], [[Poľsko]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | dátum pohrebu = | miesto pohrebu = | alma mater = | cirkev = rkc | rítus = | dátum laicizácie = | laicizujúci = | rehoľa = | večné sľuby dátum = | vstup do rehole dátum = | diakonát miesto = | diakonát dátum = | diakonát svätiteľ = | diakonát svätiteľ funkcia = | kňazské svätenie dátum = {{dv|1988|06|11|1963|11|25}} | kňazské svätenie miesto = [[Lodž]], [[Poľsko]] | kňazské svätenie svätiteľ = [[Władysław Ziółek]] | kňazský svätiteľ funkcia = lodžský [[arcibiskup]] | ordinácia dátum = {{dv|1988|06|11|1963|11|25}} | ordinácia miesto = [[Lodž]], [[Poľsko]] | inkardinácia = | menovanie dátum = {{duv|2013|08|03|1963|11|25|k=0}} | menovanie osoba = [[František (pápež)|František]] | biskupské svätenie dátum = {{dv|2013|09|17|1963|11|25}} | biskupské svätenie miesto = [[Bazilika svätého Petra]] | biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[Giuseppe Bertello]] | biskupský svätiteľ funkcia = predseda Pápežskej komisie pre Mestský štát Vatikán | biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = [[Piero Marini]] | 1. spolusvätiteľ funkcia = predseda Pápežskej komisie pre Medzinárodné eucharistické kongresy | biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = [[Władysław Ziółek]] | 2. spolusvätiteľ funkcia = [[emeritný]] [[Lodž|lodžský]] [[arcibiskup]] | biskupská inštalácia dátum = | biskupská inštalácia miesto = | inštalujúci biskup = | inštalujúci biskup funkcia = | kardinál dátum = {{dv|2018|06|28|1963|11|25}} | kardinál menujúci = František (pápež) | kardinálsky stupeň = kardinál-diakon | titulárny kostol = Santa Maria Immacolata all’Esquilino | poradie pápež = | pontifikát dátum = | intronizácia dátum = | portál1 = | portál2 = }} '''Konrad Krajewski''' (* [[25. november]] [[1963]], [[Lodž|Łódź]], [[Poľsko]]) je [[Poliaci|poľský]] [[Latinská cirkev|rímskokatolícky]] [[arcibiskup]], [[kardinál]], bol pápežský almužník a je nový [[Lodž|lodžský]] [[arcibiskup]] [[metropolita]].<ref name="ch">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cheney | meno = David M. | autor = | odkaz na autora = | titul = Konrad Cardinal Krajewski | url = http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bkraj.html | vydavateľ = catholic-hierarchy.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-05 | miesto = | jazyk = {{eng}} }}</ref> == Biografia == V rokoch [[1982]] - [[1988]] sa pripravoval na kňazstvo v Kňazskom seminári v Łódźi a za kňaza bol vysvätený [[11. jún]]a [[1988]] biskupom Mons. [[Władysław Ziółek|Władysławom Ziółekom]].<ref name="ch" /> V rokoch [[1990]] - [[1993]] študoval v Ríme na Pápežskom liturgickom inštitúte sv. Anzelma, ktoré ukončil na stupni licenciátu. Doktorát z teológie získal v roku [[1995]] na Pápežskej univerzite sv. Tomáša Akvinského v Ríme. Od roku [[1995]] plnil funkciu ceremoniára a osobného tajomníka arcibiskupa Mons. [[Władysław Ziółek|Władysława Ziółeka]].<ref name="mir">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Miranda | meno = Salvador | autor = | odkaz na autora = | titul = The Cardinals of the Holy Roman Church: Biographical Dictionary, Consistory of June 28, 2018 | url = http://webdept.fiu.edu/~mirandas/bios2018.htm#Krajewski | vydavateľ = webdept.fiu.edu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-05 | miesto = | jazyk = {{eng}} | url archívu = https://web.archive.org/web/20180701165230/http://webdept.fiu.edu/~mirandas/bios2018.htm#Krajewski | dátum archivácie = 2018-07-01 }}</ref> V roku [[1997]] bol prefektom Kňazského seminára v Łódźi. Dňa [[1. október|1. októbra]] [[1998]] sa stal pracovníkom pápežského Úradu liturgických slávení Najvyššieho veľkňaza a dňa [[12. máj]]a [[1999]] sa stal pápežským ceremoniárom.<ref name="mir" /> Od roku [[1999]] má hodnosť honorárneho preláta Jeho svätosti, od roku [[2002]] je Kaplánom Jeho svätosti – monsignorom a od roku [[2008]] honorárny kanonik kapituly Łódźskej arcidiecézy. Dňa [[3. august]]a [[2013]] pápež František ho vymenoval za titulárneho arcibiskupa sídla [[Beneventum]] a pápežského almužníka na Úrade apoštolskej charity. Biskupskú vysviacku prijal [[17. september|17. septembra]] [[2013]] v prítomnosti pápeža Františka v Bazilike sv. Petra vo [[Vatikán]]e. Hlavným svätiteľom bol kardinál Mons. [[Giuseppe Bertello]], prezident Pápežskej komisie pre Mestský štát Vatikán, spolusvätiteľmi boli arcibiskup Mons. [[Piero Marini]], predseda Pápežskej komisie pre Medzinárodné eucharistické kongresy a Mons. [[Władysław Ziółek]], emeritný arcibiskup metropolita Łódźskej arcidiecézy.<ref name="ch" /> Za biskupské heslo si zvolil „''Misericordia''“ (Milosrdenstvo).<ref name="mir" /> Dňa [[28. jún]]a [[2018]] bol pápežom Františkom kreovaný za kardinála v stupni diakon. Jeho titulárnym chrámom je Chrám Nepoškvrnenej Panny Márie na Esquiline v Ríme.<ref name="ch" /><ref name="mir" /> V súčasnosti je tiež členom vatikánskeho Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj. [[Pápež]] [[Lev XIV.]] ho vymenoval za [[Lodž|lodžského]] [[arcibiskup]]a [[metropolita|metropolitu]].<ref name="a">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Vatican News | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 12.03.2026 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/03/12/0194/00373.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> Jeho [[inaugurácia]] je naplánovaná na [[28. marca]] [[2026]].<ref name="b">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Vatican News | odkaz na autora = | titul = Nowym Pasterzem Kościoła Łódzkiego został Kardynał z Łodzi | url = https://www.archidiecezja.lodz.pl/aktualnosci/2026/03/nowym-pasterzem-kosciola-lodzkiego-zostal-kardynal-z-lodzi | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = pl}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Krajewski, Konrad}} [[Kategória:Osobnosti z Lodže]] [[Kategória:Poľskí kardináli]] [[Kategória:Poľskí rímskokatolícki arcibiskupi]] 86yv9y8bg88ku9r60oz0gchhtzm43nd Duna (román) 0 624113 8187923 7990787 2026-03-27T15:52:57Z ~2026-18844-01 290214 8187923 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kniha | Názov = Duna | Obrázok = | Popis obrázku = | Autor = [[Frank Patrick Herbert]] | Originálny názov = Dune | Spoluautor = | Pôvodný jazyk = angličtina | Krajina vydania = USA | Nakladateľstvo originálneho vydania = [[Chilton Company]] | Počet vydaní originálu = | Dátum 1. vydania originálu = [[1965]] | ISBN 1. vydania originálu = | Ilustrátor originálneho vydania = | Literárne obdobie= | Literárny smer = | Literárny druh = | Literárny žáner = soft science fiction, planetary romance, sociálna [[Vedecká fantastika|science fiction]], [[dobrodružná literatúra]] <!--POSTUPNOST--> | Diel pred = | Diel po = [[Spasiteľ Duny]] <!--ODKAZY--> | Commons = | Odkaz = <!--INFO O SLOVENSKYCH VYDANIACH KNIHY--> <!--PRVE VYDANIE KNIHY--> | Dátum slovenského vydania = [[2018]] | Väzba = pevná | Formát = 16 x 23,5 cm | Hmotnosť = 872 g | Edícia = | Zväzok = | Vydavateľstvo = [[Premedia]] | Číslo publikácie = | Prekladateľ = Marína Gálisová | Ilustrátor = | Autor obalu = Zuzana Dimunová | Autor fotografií = | Redigoval = | Hlavný redaktor = | Zodpovedný redaktor = | Technický redaktor = | Grafický redaktor = | Výtvarný redaktor = | Jazykový redaktor = | Recenzent = | Autor doslovu = | Náklad = | Počet strán = 496 | Tlač = | ISBN = 9788081596476 }} '''Duna''' (pôvodný anglický názov ''Dune'') je [[Vedecká fantastika|vedecko-fantastický]] [[román]] [[Spojené štáty|amerického]] spisovateľa [[Frank Patrick Herbert|Franka Herberta]], ktorý prvý raz vyšiel knižne v roku [[1965]]. Knižnému vydaniu predchádzalo uverejnenie príbehu rozdeleného do dvoch častí na stránkach literárneho časopisu ''Analog''. V roku [[1966]] získal Herbert za svoju najslávnejšiu knihu [[Cena Hugo|literárne ocenenie Hugo]], o ktorú sa v danom roku podelil so spisovateľom [[Roger Zelazny|Rogerom Zelaznym]] (román ''[[This Immortal]]'').<ref name="Hugo 19662">{{cite web|url=http://www.thehugoawards.org/hugo-history/1966-hugo-awards/|title=The Hugo Awards: 1966|website=TheHugoAwards.org|publisher=World Science Fiction Society|accessdate=March 8, 2011}}</ref> V tom istom roku získala ''Duna'' [[Cena Nebula|cenu Nebula]] za najlepší román hneď v prvom ročníku jej udeľovania.<ref name="Nebula 1965">{{cite web|url=http://www.nebulaawards.com/index.php/awards/nebulas/P40/|title=1965 Nebula Awards|publisher=NebulaAwards.com|accessdate=March 17, 2010|archiveurl=https://web.archive.org/web/20051217043400/http://nebulaawards.com/awards/archive/pastwin.htm|archivedate=December 17, 2005|deadurl=yes|df=}}</ref> Román je prvou časťou tzv. [[Duna (knižná séria)|eposu Duny]] a bol označený za jeden z najlepšie sa predávajúcich [[Vedecká fantastika|sci-fi]] románov všetkých čias.<ref>{{Citácia periodika|titul=Awesome Infographic: The Best-Selling Sci-Fi Books of All Time|periodikum=Flavorwire|dátum=2012-11-16|url=http://flavorwire.com/347374/awesome-infographic-the-best-selling-sci-fi-books-of-all-time|dátum prístupu=2018-11-17|jazyk=en-US}}</ref> V slovenskom preklade kniha prvý krát vyšla v novembri 2018. Jeho autorkou je Marína Gálisová a vydavateľom [[PreMedia]]. Dej sa odohráva vo vzdialenej budúcnosti, vo feudálnej medzihviezdnej spoločnosti, kde jednotlivé rody kontrolujúce planéty podliehajú moci padišáha imperátora. Duna je príbehom mladého [[Paul Atreides|Paula Atreida]], ktorého vznešený rod prijal správcovstvo púštnej planéty [[Arrakis (Duna)|Arrakis]]. Táto drsná planéta je jediným zdrojom najvzácnejšej substancie celého známeho vesmíru: [[Korenie (Duna)|korenia]]. Korenie predlžuje život a zvyšuje mentálne schopnosti jednotlivca, len vďaka nemu môžu niektorí jednotlivci, mentati, spracovávať informácie na úrovni niekdajšej výpočtovej techniky, či navigátori určovať trasy pre kozmické lode cestujúce medzi hviezdami . Správcovstvo Arrakis je preto prestížny a zároveň veľmi nebezpečný záväzok. Príbeh sledujúci konfrontáciu jednotlivých imperiálnych frakcií v boji o planétu a jej vzácny zdroj skúma spletité a komplikované vzťahy politiky, náboženstva, ekológie, technológie a ľudských emócií.<ref>{{cite web|quote=During my studies of deserts, of course, and previous studies of religions, we all know that many religions began in a desert atmosphere, so I decided to put the two together because I don't think that any one story should have any one thread. I build on a layer technique, and of course putting in religion and religious ideas you can play one against the other.|first=Frank|last=Herbert|authorlink=Frank Herbert|url=http://www.sinanvural.com/seksek/inien/tvd/tvd2.htm|title=Interview with Dr. Willis E. McNelly|date=February 3, 1969|publisher=Sinanvural.com|accessdate=January 26, 2010}}</ref> Na román nadväzuje päť pokračovaní; ''Mesiáš Duny'' (''[[Dune Messiah]])'', ''Deti Duny'' (''[[Children of Dune]])'', ''Božský imperátor Duny'' (''[[God Emperor of Dune]])'', ''Heretici Duny'' (''[[Heretics of Dune]])'' a ''Snemovná planéta: Duna'' (''[[Chapterhouse: Dune]])''. Celá sága mala byť zavŕšená siedmou knihou, no tú Frank Herbert už nestihol dopísať. Román Duna bol inšpiráciou pre rovnomenný film [[Duna (film)|Duna]] z roku 1984 od režiséra [[David Lynch|Davida Lyncha]] a [[Duna (TV miniséria)|minisériu Duna]] (pôvodný názov ''Frank Herbert's Dune'') z roku 2000, ktorú produkoval [[SyFy|Sci-Fi Channel]]. Lynchov film bol pri uvedení komerčným neúspechom (sám režisér sa k filmu prakticky nepriznáva), no postupom času sa stal kultovou snímkou. Miniséria sa natáčala v koprodukcii s Nemeckom a Českom – interiéry vznikli v štúdiách na českom Barrandove a kostýmy vytvoril renomovaný český kostýmový a scénický výtvarník Theodor Pištěk. Pod režisérskou taktovkou Johna Harrisona sekundovalo americkým a britským hercom veľa tvárí českej kinematografie. V roku 2021 vyšlo filmové spracovanie polovice románu režisérom [[Denis Villeneuve|Denisom Villeneuvom]] v podobe filmu [[Duna (film z roku 2021)|Duna]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Duna| periodikum = Česko-Slovenská filmová databáze| odkaz na periodikum =| url = https://www.csfd.sk/film/236957-duna/prehlad/| issn =| vydavateľ = POMO Media Group| miesto = Praha| dátum =| dátum prístupu = 2024-03-06}}</ref> Neskôr v roku [[2024]] bolo predstavené ďalšie pokračovanie s názvom [[Duna: Časť druhá]], obsahujúce filmové spracovanie druhej časti knihy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Duna: Časť druhá| periodikum = Česko-Slovenská filmová databáze| odkaz na periodikum = | url = https://www.csfd.sk/film/1098951-duna-cast-druha/prehlad/| issn =| vydavateľ = POMO Media Group| miesto = Praha| dátum =| dátum prístupu = 2024-03-06}}</ref> Román ďalej inšpiroval viacero počítačových hier (Dune, Dune 2000, Emperor: Battle for Dune), stolných a kartových hier, piesní a sériu románových pokračovaní odohrávajúcich sa pred i po udalostiach opísaných v románoch Franka Herberta, ktoré od roku 1999 píšu [[Kevin J. Anderson]] spolu so synom Franka Herberta [[Brian Herbert|Brianom]].<ref>{{cite web|url=http://www.dunenovels.com/novels|title=Official ''Dune'' website: Novels|publisher=DuneNovels.com|accessdate=January 26, 2010|archiveurl=https://web.archive.org/web/20190517055122/https://dunenovels.com/novels|archivedate=2019-05-17}}</ref> Od roku 2009 sú názvy planét z románov sveta Duny používané na označenie skutočných plání a ďalších geografických útvarov na povrchu [[Saturn|Saturnovho]] mesiaca [[Titan (mesiac)|Titanu]].<ref name="USGS3">{{cite web|url=https://astrogeology.usgs.gov/HotTopics/index.php?/archives/369-New-Name,-Descriptor-Term,-and-Theme-Approved-for-Use-on-Titan.html|title=USGS Astrogeology Hot Topics: New Name, Descriptor Term, and Theme Approved for Use on Titan|first=Jennifer|last=Blue|publisher=Astrogeology.usgs.gov|date=August 4, 2009|accessdate=September 8, 2010}}</ref><ref name="Titan Planitiae3">{{cite web|url=http://planetarynames.wr.usgs.gov/SearchResults?target=TITAN&featureType=Planitia,%20planitiae|title=Gazetteer of Planetary Nomenclature: Titan Planitiae|publisher=Planetarynames.wr.usgs.gov|accessdate=January 3, 2015}}</ref><ref name="Titan Labyrinthi2">{{cite web|url=http://planetarynames.wr.usgs.gov/SearchResults?target=TITAN&featureType=Labyrinthus,%20labyrinthi|title=Gazetteer of Planetary Nomenclature: Titan Labyrinthi|publisher=Planetarynames.wr.usgs.gov|accessdate=January 3, 2015}}</ref> == Začiatky == [[File:USA_Oregon_Dunes.jpg|náhľad|235x235bod|[[Oregon Dunes National Recreation Area|Oregonské duny]] v blízkosti [[Florence (Oregon)|Florence]], štát [[Oregon]], sa stali inšpiráciou pre epos Duny.]] V roku 1957, po publikovaní svojho románu Drak v mori (''[[The Dragon in the Sea]]),'' Herbert odcestoval do [[Florence (Oregon)|Florence]] v štáte [[Oregon]], na severný okraj [[Oregon Dunes National Recreation Area|oregonských dún]]. V tejto oblasti sa USDA ([[United States Department of Agriculture]]) pokúšala využiť púštne trávy na stabilizáciu [[Piesočná duna|piesočných dún]]. V liste svojmu literárnemu agentovi uviedol, že pohyblivé duny by mohli "pohltiť celé mestá, jazerá, rieky, diaľnice."<ref>''[[The Road to Dune]]'' (2005), strana 264, list Franka Herberta svojmu agentovi Lurtonovi Blassingameovi načrtávajúci text "They Stopped the Moving Sands."</ref> Herbertov článok o dunách "They Stopped the Moving Sands" nebol nikdy dokončený (a publikovaný až o desaťročia neskôr v ''[[The Road to Dune]]''), no rešerš, ktorý v tejto súvislosti urobil, podnietil jeho záujem o [[Ekológia|ekológiu]]. Nasledujúcich päť rokov strávil výskumom, písaním a revidovaním. Uverejnil trojdielny seriál ''Dune World'' v mesačníku ''[[Analog]]'', (od decembra 1963 do februára 1964). Seriál bol doplnený viacerými ilustráciami, ktoré neskôr neboli už znovu publikované. Po roku pokračoval v podstatne pomalšom tempe prebiehajúcim 5-dielnym cyklom ''The Prophet of Dune'' v číslach január-máj 1965.<ref>''The Road to Dune'', p. 272."...Frank Herbert toyed with the story about a desert world full of hazards and riches. He plotted a short adventure novel, ''Spice Planet'', but he set that outline aside when his concept grew into something much more ambitious."</ref><ref>''The Road to Dune'', pp. 263-264.</ref> (Prvý seriál sa stal časťou I knihy, druhý bol rozdelený na časť II a III) Seriálovú verziu rozšíril, prepracoval a ponúkol viac ako dvadsiatim vydavateľom, no každý ju odmietol. Román ''Duna'' bol nakoniec akceptovaný a publikovaný v auguste 1965 vydavateľstvom [[Chilton Books]], známejším skôr vydávaním manuálov k opravám automobilov. == Zápletka == {{Spoiler}} V ďalekej budúcnosti sa ľudstvo odvrátilo od inteligentných strojov v prospech adaptácie svojich myslí, ktoré dokázali spracovávať extrémne komplexné procesy. Veľa z týchto schopností je ale závislých na [[Korenie (Duna)|korení]]; substancii, ktorá existuje iba na [[Arrakis]]; púštnej planéte, na ktorej sú hlavnou formou života obrovské [[Piesočný červ|piesočné červy]]. Korenie zlepšuje zdravie, predlžuje život a prepožičiava obmedzenú schopnosť predvídania. Pre svoju vzácnosť slúži v medzihviezdnom impériu ako jedno z platidiel. Zároveň jeho vlastnosti umožňujú navigátorom [[Vesmírna gilda|Vesmírnej gildy]] bezpečne riadiť kozmické lode rýchlejšie ako svetlo a pomáhajú Matkám predstaveným matriarchálneho [[Bene Gesserit|Bene Gesseritu]] prístup k ich Zdedeným spomienkam - osobnostiam a skúsenostiam svojich ženských predkov. Na začiatku románu každej planéte vládne [[veľkorod]], podriadený padišáhovi imperátorovi [[Shaddam IV.|Shaddamovi IV]]. Imperátor má podozrenie, že vojvoda [[Leto Atreides]] z [[Rod Atreides|rodu Atreidov]] sa dostáva do pozície jeho potencionálneho vyzývateľa; stáva sa totiž čoraz obľúbenejším medzi ostatnými veľkorodmi [[Landsraad|Landsraadu]]. Rozhodne sa ho teda zbaviť a poverí ho kontrolou nad [[Arrakis (Duna)|Arrakis]], ktoré je momentálne v rukách [[Rod Harkonnen|rodu Harkonnenov]], ktorému vládne barón [[Vladimír Harkonnen]]. Rody Atreidov a Harkonnenov rozdeľuje generácie trvajúce nepriateľstvo. Navyše imperátor sa tajne spojil s barónom, ktorý plánuje na Atreidov po presune na Arrakis zaútočiť. Poskytne mu svoje légie [[Sardaukar|sardaukarov]], zamaskovaných ako harkonnenských vojakov, aby mal istotu, že útok bude úspešný. Leto Atreides si po oznámení svojho nového poverenia uvedomí, že sa musí jednať o pascu, no takú príležitosť nie je možné odmietnuť. Spolu so svojimi vernými poradcami, majstrom meča [[Duncan Idaho|Duncanom Idahom]], [[Mentat|mentatom]] [[Thufir Hawat|Thufirom Hawatom]], [[Súkova škola|súkovským doktorom]] [[Wellington Yueh|Wellingtonom Yuehom]] a trubadúrom a bojovníkom [[Gurney Halleck|Gurneyom Halleckom]], sa pripravujú na všetky možnosti. Medzičasom [[Ctihodná matka]] [[Gaius Helena Mohiamová]] obviňuje konkubínu vojvodu Leta, členku [[Bene Gesserit|Bene Gesseritu]] [[Lady Jessica|Lady Jessicu]] z neposlušnosti. Bene Gesserit sleduje svoj tisícročia trvajúci tajný program šľachtenia ľudskej rasy, ktorého cieľom je muž so schopnosťami Bene Gesseritu, ktorého nazývajú [[Kwisatz Haderach]] a ktorý by mal mať veštecké schopnosti prekonávajúce čas a priestor. Jessike bolo prikázané porodiť s Letom Atreidom dcéru, no ona sa z lásky k nemu rozhodla darovať mu syna-dediča, [[Paul Atreides|Paula Atreida]]. Jessica trénuje Paula podľa školy Bene Gesseritu a na Mohiamovú napriek jej počiatočnému skepticizmu urobí chlapec veľký dojem. Rod Atreidov preberá kontrolu nad Arrakis, odhaľujúc v paláci pasce nastražené Harkonnenmi. Leto rýchlo nadväzuje politické kontakty s domorodými [[Fremeni|fremenmi]], kočovnými kmeňmi, ktoré sa dokonale adaptovali na drsné púštne podmienky, a poveruje Duncana, aby s nimi zostal, učil sa a dozvedel o nich čo najviac. Rod Atreidov však nedostane potrebný čas: rod Harkonnenov spúšťa svoj útok, zdecimuje väčšinu ich vojakov a zabije Duncana. Z Yueha sa vykľuje harkonnenský zradca, ktorý je okolnosťami prinútený pomôcť barónovi zajať vojvodu Leta. Zároveň však tajne umožní útek Jessiky a Paula z hlavného mesta a zinscenuje ich domnelú smrť. Navyše nahradí jeden z Letových zubov jedovou kapsulou v nádeji, že sa Letovi podarí baróna zabiť. [[Vladimír Harkonnen]] však jedovatému plynu unikne a ten zasiahne a zabije Leta a barónovho mentata, [[Piter De Vries|Pitera De Vriesa]]. Barón prinúti Thufira Hawata, aby zaujal De Vriesove miesto, ktorý navonok plní barónove príkazy, no pracuje na tom, ako Harkonnenom čo najviac uškodiť. Po úteku do púšte sú Paul a Jessica prijatí komunitou fremenov v síči Tabr a učia ich bojovej technike Bene Gesseritu. Paul zvládne skúšku dospelosti a zvolí si fremenské meno Muad'Dib. Jessica sa rozhodne podstúpiť rituál, ktorý z nej urobí Ctihodnú matku: vypije jedovatú Vodu života. Po srdcom pritom nosí Letovu dcéru [[Alia|Aliu]], ktorá tak získa rovnaké schopnosti ako ona, no ešte v maternici. Paul sa zamiluje do fremenky [[Chani (Duna)|Chani]] a má s ňou syna menom Leto. O dva roky neskôr sa začnú prejavovať Paulove silné veštecké schopnosti, čo spôsobí, že ho fremeni začnú považovať za svojho Mahdího (mesiáša). Paul si uvedomí, že fremeni môžu byť zásadnou vojenskou silou, ktorá dokáže planétu získať z rúk Harkonnenov, ale tiež to, že ak ich nebude ovládať, ich džihád sa môže rozšíriť do celého známeho vesmíru. Ako začína produkcia korenia klesať v dôsledku ničivých fremenských nájazdov, zvesti o ich novom vodcovi menom Muad'Dib sa dostanú až k barónovi a imperátorovi. Barón sa rozhodne nahradiť svojho brutálneho synovca [[Glossu Rabban|Glossu Rabbana]] inteligentnejším a ľstivým [[Feyd Rautha Harkonnen|Feyd-Rauthom]], dúfajúc, že sa tak jeho obraz v očiach domorodcov zlepší. Imperátor podozrieva baróna z pokusu o vytvorenie vojakov silnejších ako sardaukari v snahe prevziať moc, a posiela špiónov aby monitorovali situáciu na Arrakis. Hawat využíva príležitosť a zasieva do mysle baróna pochybnosti o imperátorových skutočných plánoch; zvyšuje tak ešte viac napätie v ich aliancii. Medzitým sa Gurney opäť stretá s Paulom a Jessikou. Presvedčený o tom, že to Jessica je zradcom Atreidov, pokúsi sa ju zabiť, no je zastavený Paulom. Paul však Gurneyho útok nebol schopný predpovedať a verí, že sa musí napiť Vody života, aby zlepšil svoje schopnosti. Voda života však účinkuje iba u žien Bene Gesseritu; u mužov je bez výnimky smrteľná. Paul po jej požití upadá na niekoľko týždňov do kómy, no zvládne ju premeniť a preberie sa so schopnosťami vidieť cez čas a priestor - stane sa z neho [[Kwisatz Haderach]]. Cíti, že imperátor a barón zhromažďujú sily na obežnej dráhe Arrakis, aby rozdrvili fremenskú rebéliu, a pripravuje fremenov na hlavnú ofenzívu proti harkonnenským silám na planéte. Imperátor prichádza s barónom na [[Arrakis]] a zároveň vysiela 5 pechotných lodí do južnej púšte pátrať po fremenoch. Sardaukari sa vrátia ťažko zdecimovaní, podarí sa im však zabiť pár fremenov, vrátane Paulovho syna Leta; Alia sa nechá dobrovoľne zajať a je odvedená k barónovi. Jej vzdor je nezlomný, verí svojmu bratovi a odhaľuje, že Muad'Dib je Paul Atreides. V tomto okamihu Paul a fremeni na chrbtoch obrovských púštnych červov zaútočia na hlavné mesto. Alia využije zmätok, zavraždí baróna a utečie. Paul a fremeni rýchlo porazia harkonnenských vojakov i sardaukarov. Paul predstúpi pred Imperátora a hrozí zničením produkcie korenia navždy, ak sa Imperátor nevzdá trónu. Feyd-Rautha sa Paula ešte pokúsi zastaviť a vyzve ho na súboj na nože, no ten ho počas neho zabije. Imperátor sa neochotne vzdáva trónu v Paulov prospech a sľubuje mu ruku svojej dcéry [[Irulán]]. Keď Paul preberie kontrolu nad Impériom zistí, že tým, že dosiahol svoj cieľ, zároveň stratil možnosť zastaviť fremenský džihád, pretože ich viera v neho, v Muad'Diba, sa stala absolútnou. {{Endspoiler}} == Postavy == === Rod Atreides === * [[Paul Atreides|Paul „Muad'Dib“ Atreides]], vojvodov syn a hlavná postava románu * [[Lady Jessica]], členka [[Bene Gesserit|Bene Gesseritu]] a vojvodova konkubína, matka Paula a Alie * Vojvoda [[Leto Atreides]], hlava rodu * [[Thufir Hawat]], [[mentat]] a Majster assasínov rodu Atreidov * [[Gurney Halleck]], lojálny trubadúr a bojovník rodu * [[Duncan Idaho]], Pán meča rodu, absolvent Ginázskej bojovej školy * [[Wellington Yueh]], Súkovský doktor Atreidov, z donútenia agent rodu Harkonnenov === Rod Harkonnen === * Barón [[Vladimír Harkonnen]], hlava rodu * [[Piter deVries]], pokrivený mentat * [[Feyd-Rautha Harkonnen]], synovec a Barónov dedič * [[Glossu Rabban]], tiež známy ako Rabban Harkonnen, starší barónov synovec * Iakin Nefud, kapitán stráže === Rod Corrino === * [[Shaddam IV.|Shaddam IV]]., Padišáh imperátor Známeho vesmíru * [[Princezná Irulán]], Shaddamova najstaršia dcéra a dedička * gróf [[Hasimir Fenring]], genetický [[eunuch]] a najbližší priateľ Imperátora, poradca === Bene Gesserit === * Ctihodná matka [[Gaius Helena Mohiamová]], Imperátorova Hovorkyňa pravdy * Lady [[Margot Fenringová]], členka Bene Gesseritu a žena Hasimira Fenringa === Fremeni === * [[Stilgar]], naíb síča Tabr * [[Chani (Duna)|Chani]], Paulova fremenská konkubína * [[Liet-Kynes]], imperiárny planétológ na Arrakis, otec Chani, vážená osobnosť medzi fremenmi * Mapes, hlavná chyžná imperiálneho sídla na Arrakis * Jamis, fremen, ktorého Paul zabil v rituálnom súboji * Harah, Jamisova žena a neskôr Paulova služobníčka * Ramallo, Matka predstavená síča Tabr === Pašeráci === * Esmar Tuek, mocný pašerák a otec Stabana Tueka * Staban Tuek, Esmarov syn, ktorý vzal medzi svojich Gurneyho Hallecka a jeho skupinu preživších po útoku Harkonnenov na Arrakis == Počítačové hry == [[Dune]] z roku 1992 bola prvou hrou, vychádzajúcou z deja knihy. Bola to adventúra s prvkami [[Stratégia (žáner počítačových hier)|stratégie]]. Naprogramovala ju firma [[Cryo Interactive]] a distribuovala [[Virgin Interactive]]. V tom istom roku bola štúdiom [[Westwood]] vytvorená [[Dune II]], ktorá založila žáner [[Strategická hra v reálnom čase|real-timových stratégií]]. Opiera sa o knižnú predlohu, no k dvom bojujúcim frakciám – Atreides a Harkonnen – pribudol vymyslený veľkorod Ordos. [[Dune 2000]], bola vylepšená verzia pôvodnej Dune II. Vytvorilo ju taktiež štúdio Westwood. Objavila sa nová grafika a hudba, videosekvencie so živými hercami na počítačovom pozadí, príbeh ostal bezo zmeny. [[Frank Herbert's Dune]] - 3D adventúra, ktorá vernejšie opisuje dej knihy, inšpiruje sa i filmom. [[Emperor: Battle for Dune]] - opäť vylepšenie real-timovej stratégie, pokračovanie príbehu z predchádzajúcej Dune 2000. [[Dune: Generations]] - nedokončený online projekt s veľkými ambíciami == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Dune (novel)|865560201}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Knihy z 1965]] [[Kategória:Science fiction romány]] [[Kategória:Cena Hugo]] [[Kategória:Sfilmované romány]] [[Kategória:Romány odohrávajúce sa na fiktívnych planétach]] ka9e68rffcd8pknyugpv28d05qhks3o Shallow 0 624399 8188345 6745393 2026-03-28T11:25:49Z ~2026-18844-01 290214 8188345 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} {{Infobox singel|Názov=Shallow|z Albumu=[[A Star Is Born (album)|A Star Is Born]]|Interpret=[[Lady Gaga]]|Interpret2=|Obrázok=|Veľkosť obrázku=|Popis=|Strana A=|Strana B=|Formát=Digital download|Dátum vydania=[[27. september 2018]]|Nahrané=EastWest Studios, The Village West ([[Los Angeles]], Kalifornia)|Žáner=[[Country]]|Dĺžka=3:37|Vydavateľ=[[Interscope Records|Interscope]]|Textár=Lady Gaga, Andrew Wyatt, Anthony Rossomando, Mark Ronson|Skladateľ=|Producent=Lady Gaga, Benjamin Rice|URL text=|Certifikácie=|Recenzie=|Umiestnenie v rebríčkoch=|Predchádzajúci singel=„[[The Cure(pieseň)|The Cure]]“(2017)|Tento singel=„Shallow“(2018)|Nasledujúci singel=|Predchádzajúci singel2=|Tento singel2=|Nasledujúci singel2=|Misc=}} '''Shallow''' je pieseň speváčky [[Lady Gaga]], ktorá je súčasťou sountrackového albumu [[A Star Is Born (album)|A Star Is Born]] (2018). Skladba bola vydaná 27. septembra ako pilotný singel z albumu, ktorý vyšiel 5. októbra 2018, teda deň po oficiálnom uvedení rovnomenného filmu v kinách. {{Lady Gaga}} [[Kategória:Piesne Lady Gaga]] [[Kategória:Piesne ocenené Academy Award za najlepšiu originálnu pieseň]] [[Kategória:Single Interscope Records]] [[Kategória:Piesne z 2018]] [[Kategória:Single z 2018]] 9x4ypbbngs3b2h4qza4ri5hs88xu8a4 8188348 8188345 2026-03-28T11:38:08Z ~2026-18844-01 290214 z en 8188348 wikitext text/x-wiki {{Infobox singel|Názov=Shallow|z Albumu=[[A Star Is Born (album)|A Star Is Born]]|Interpret=[[Lady Gaga]]|Interpret2=[[Bradley Cooper]]|Obrázok=|Veľkosť obrázku=|Popis=|Strana A=|Strana B=|Formát=|Dátum vydania=[[27. september]] [[2018]]|Nahrané=EastWest Studios, The Village West ([[Los Angeles]], Kalifornia)|Žáner=[[Rock]], [[folk-pop]], [[country]], [[soft rock]]|Dĺžka=3:37|Vydavateľ=[[Interscope Records|Interscope]]|Skladateľ =Lady Gaga, Andrew Wyatt, Anthony Rossomando, Mark Ronson|Producent=Lady Gaga, Benjamin Rice|URL text=|Certifikácie=|Recenzie=|Umiestnenie v rebríčkoch=|Predchádzajúci singel=|Tento singel=|Nasledujúci singel=|Predchádzajúci singel2=|Tento singel2=|Nasledujúci singel2=|Misc=}} „'''Shallow'''“ je pieseň, ktorú nahrali americká speváčka [[Lady Gaga]] a americký herec a filmár [[Bradley Cooper]]. Bola vydaná prostredníctvom vydavateľstva [[Interscope Records]] [[27. septembra]] [[2018]] ako hlavný singel zo [[soundtrack]]u k romantickej dráme z roku 2018 s názvom ''[[Zrodila sa hviezda]]''. Skladbu „Shallow“ napísala Gaga spolu s Markom Ronsonom, Anthonym Rossomandom a Andrewom Wyattom a produkovala ju Gaga s Benjaminom Riceom. Pieseň zaznie vo filme trikrát, najvýraznejšie počas sekvencie, keď Cooperova postava Jackson Maine pozýva Gaginu postavu Ally, aby ju s ním zahrala na pódiu. Scéna bola natočená pred živým publikom v divadle Greek Theatre v [[Los Angeles]]. == Zdroj == {{Preklad|en|Shallow (Lady Gaga and Bradley Cooper song)|1342190946}} {{Lady Gaga}} [[Kategória:Piesne Lady Gaga]] [[Kategória:Piesne ocenené Academy Award za najlepšiu originálnu pieseň]] [[Kategória:Single Interscope Records]] [[Kategória:Piesne z 2018]] [[Kategória:Single z 2018]] i6yspjz6wonbdqdil9yar753803v396 Sósibios z Atén 0 629840 8187924 8019576 2026-03-27T15:54:08Z Luppus 39967 wikilinka 8187924 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Vase de Sosibios 01.JPG|náhľad|Sósibiov volutový kratér, cca 50 pred Kr., [[Musée du Louvre]]]] '''Sósibios''' ({{vjz|grc|''Σωσίβιος''}}{{--}}''Sósibios'') bol [[Staroveké Grécko|grécky]] sochár v [[1. storočie pred Kr.|1. storočí pred Kr.]]<ref name=":1">Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, ''Sosibios'' [http://www.treccani.it/enciclopedia/sosibios_%28Enciclopedia-dell%27-Arte-Antica%29/]</ref><ref name=":2">{{Citácia knihy | priezvisko = Schmuck | meno = Hilmar | titul = Biographischer Index der Antike | odkaz na titul = | vydanie text = | miesto =Berlin | jazyk =de | vydavateľ =Walter de Gruyter | rok = 2001 | isbn = 978-31-1095-441-8 | počet strán = 1073 | strany = 878 }}</ref> Sósibios, sochár z [[Atény|Atén]], tvoril zrejme v meste [[Rím]] na konci [[Rímska republika (staroveký Rím)|republiky]] (v polovici 1. storočia pred Kr.)<ref name=":1"/><ref name=":2"/> Je autorom jeho menom [[signatúra (umenie)|signovaného]] volutového [[kratér]]a z [[Pentelský mramor|pentelského mramoru]] (78 cm vysokého) s reliéfnou dekoráciou postáv [[Grécka mytológia|gréckej mytológie]], umiestneného [[Paríž|parížskom]] [[Musée du Louvre]]: {| width="350" |- |<span style="font-family:'Palatino Linotype'">''Σωσίβιος Ἀθηναῖος ἐποί(ει)'' </span>||preklad:<span style="font-family:'Palatino Linotype'"> ''Sósibios Aténsky zhotovil''</span> |} - text v starogréčtine<ref name=":3">Inscriptiones Italy, incl. Magna Graecia, ''IGUR IV 1585'' [https://epigraphy.packhum.org/text/189234?bookid=250&location=1308]</ref> Tento kratér pochádza z umeleckých zbierok ''Museo e Galleria Borghese''.<ref name=":1"/> Sósibios sa pri jeho umeleckom spracovaní inšpiroval tvarom kovových (i keramických) kratérov [[Apúlia|apulskej]] výroby zo 4. storočia pred Kr. Držadlá (volutového tvaru) sú na spodnom konci zdobené labutími hlavami. Telo kratéra zdobia reliéfy, [[Apollón]]a hrajúceho na [[Kithara|kithare]], [[Artemis (bohyňa)|Artemidy]], [[Hermes (boh)|Herma]] odetého v krátkom cestovnom plášti [[Chlamys (odev)|chlamys]] a slávnostného sprievodu [[Satyr]]a hrajúceho na [[Flauta|flaute]] a [[Dionýzos|Dionýzovej]] družiny tancujúcich [[Menády|menád]].<ref name=":4">{{Citácia knihy|autor=Brunilde Sismondo Ridgway|titul=Hellenistic Sculpture: The styles of ca. 100-31 B.C|isbn=978-02-9917-710-2|miesto=Madison|vydavateľ=University of Wisconsin Press|rok=2002|strany=226-229}}</ref><ref name=":5">{{Citácia knihy|autor=Andrew Stewart|titul=Cambridge University Press|isbn=978-11-0704-857-7|miesto=New York|vydavateľ=University of Wisconsin Press|rok=2014|strany=293}}[https://books.google.sk/books?hl=sk&id=u_-GBAAAQBAJ&dq=Sosibios+krater+Apollon&q=Sosibios#v=snippet&q=Sosibios&f=false]</ref> == Referencie a bibliografia == {{Referencie}} [[Kategória:Sochári starovekého Grécka]] s625yzuj1kjjzwagindq9ozpbvzwbkl Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Rumunsku 14 631790 8188177 6828941 2026-03-27T22:03:00Z Jetam2 30982 kat, zar 8188177 wikitext text/x-wiki {{commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly podľa štátu|Rumunsko]] [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Európe|Rumunsko]] [[Kategória:Kostoly v Rumunsku]] [[Kategória:Rímskokatolícka cirkev v Rumunsku|Kostoly]] 4ni6web9tprpd2x6td1kcrjxh4al4td Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Slovinsku 14 632189 8188184 6832378 2026-03-27T22:07:31Z Jetam2 30982 kat, súr 8188184 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly podľa štátu|Slovinsko]] [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Európe|Slovinsko]] [[Kategória:Kostoly v Slovinsku]] [[Kategória:Rímskokatolícka cirkev v Slovinsku|Kostoly]] r9xxtlbzrnijbuisxoynzqke6mi2pxg Redaktor:MelchiorSK/pieskovisko 2 635097 8188117 8173522 2026-03-27T21:26:07Z MelchiorSK 157187 8188117 wikitext text/x-wiki {{LocMap+|Spiš|width=450|relief=1| caption=Poloha zvoníc na Spiši|places= {{LocMap~|Spiš|label= [[Zvonica v Kežmarku|Kežmarok]]|position=right|lat=49.1233392|lon=20.4506392}} {{LocMap~|Spiš|label= [[Zvonica v Spišskej Belej|Spišská Belá]]|position=right|lat=49.1694900|lon=20.4760794}} {{LocMap~|Spiš|label= [[Zvonica v Spišskej Sobote|Spišská Sobota]]|position=left|lat=49.0621208|lon=20.3634353}} {{LocMap~|Spiš|label= [[Zvonica vo Vrbove|Vrbov]]|position=right|lat=49.0885914|lon=20.4528364}} {{LocMap~|Spiš|label= [[Zvonica v Strážkach|Strážky]]|position=left|lat=49.1562442|lon=20.4721311}} {{LocMap~|Spiš|label= [[Zvonica v Matejovciach|Matejovce]]|position=left|lat=49.0791472|lon= 20.3780264}} {{LocMap~|Spiš|label= [[Zvonica v Levoči|Levoča]]|position=top|lat=49.0160953|lon=20.5594039}} {{LocMap~|Spiš|label= [[Zvonica v Podolínci|Podolínec]]|position=right|lat=49.2180756|lon=20.5308394}} {{LocMap~|Spiš|label= [[Zvonica v Poprade|Poprad]]|position=bottom|lat=49.0492206|lon=20.352094}} }} '''Spišské renesančné zvonice''' je súbor == Lokality == {| class="wikitable sortable" ! Obrázok ! Zvonica ! Dátum výstavby ! Obec ! Zem. súradnice |- valign="top" | [[Súbor:Basilica of the Holly Cross.jpg|150x150bod]] | [[Zvonica v Kežmarku]] | [[1586]]{{--}}[[1591]] | [[Kežmarok]] | {{Súradnice|49.1372361|20.4298039|názov=Zvonica v Kežmarku}} |- valign="top" | [[Súbor:Spišská Belá zvonica 04.jpg|150x150bod]] | [[Zvonica v Spišskej Belej]] | 1589{{--}}1590 | [[Spišská Belá]] | {{Súradnice|49.187981|20.457299|názov=Zvonica v Spišskej Belej}} |- valign="top" | [[Súbor:Square of Spisska Sobota 2.jpg|150x150bod]] | [[Zvonica v Spišskej Sobote]] | [[1598]] | [[Spišská Sobota]] | {{Súradnice|49.0656478|20.3151733|názov=Zvonica v Spišskej Sobote}} |- valign="top" | [[Súbor:Zvonice ve Vrbově.jpg|150x150bod]] | [[Zvonica vo Vrbove]] | [[16. storočie|16.]]/[[17. storočie]] | [[Vrbov]] | {{Súradnice|49.08823|20.42481|názov=Zvonica vo Vrbove}} |- valign="top" | [[Súbor:Strážky zvonica 01.jpg|150x150bod]] | [[Zvonica v Strážkach]] | [[1629]] | [[Strážky]] | {{Súradnice|49.1725992|20.4534544|názov=Zvonica v Strážkach}} |- valign="top" | [[Súbor:MatejFotoThalerTamas.JPG|150x150bod]] | [[Zvonica v Matejovciach]] | polovica 17. storočia | [[Matejovce (Poprad)|Matejovce pri Poprade]] | {{Súradnice|49.1725817|20.32315|názov=Zvonica v Matejovciach}} |- valign="top" | [[Súbor:Levoca11Slovakia91.JPG|150x150bod]] | [[Zvonica v Levoči]] | [[1656]]{{--}}[[1661]] | [[Levoča]] | {{Súradnice|49.0260031|20.5887789|názov=Zvonica v Levoči}} |- valign="top" | [[Súbor:Podolínec, dzwonnica.jpg|150x150bod]] | [[Zvonica v Podolínci]] | [[1659]] | [[Podolínec]] | {{Súradnice|49.2577861|20.5350664|názov=Zvonica v Podolínci}} |- valign="top" | [[Súbor:Poprad - zvonica -b.jpg|150x150bod]] | [[Zvonica v Poprade]] | [[1663]] | [[Poprad]] | {{Súradnice|49.054722|20.301389|názov=Zvonica v Poprade}} |} == Referencie == {{Referencie}} == Projekt == {{Projekt}} == Externé odkazy == smpk9qq28ymiaklqrcw8d54ila4cr9h Walker, texaský ranger 0 635216 8188188 8090221 2026-03-27T22:09:31Z ~2026-19064-90 290377 8188188 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízny seriál | sk = Walker, texaský ranger<br />Walker, texaský jazdec | en = Walker, Texas Ranger | logo =Walker, Texas Ranger (Sony Pictures Television) logo.svg | žáner = akčný, kriminálny, [[western]] | námet = [[Christopher Canaan]] <br />[[Leslie Greif]] <br />[[Paul Haggis]] | réžia = | obsadenie = [[Chuck Norris]] <br />[[Clarence Gilyard Jr.]] <br />[[Sheree J. Wilson]] <br />[[Noble Willingham]] <br />[[Nia Peeples]] <br />[[Judson Mills]] | hudba = | krajina = {{minivlajka|USA}}[[USA]] | jazyk = [[angličtina]] | počet sérií = 9 | počet častí = 203 | producent = | kamera = | dĺžka = 42 minút | spoločnost = [[The Cannon Group]] <br />[[Columbia Pictures Television]] | formát obrazu = | formát zvuku = | premiéra = [[1993]] | derniéra = [[2001]] | webstránka = | csfd_id = 71194 | imdb_id = 0106168 | tv com = 244 | tv orig = [[CBS]] | rok orig = 1993 – 2001 | tv sk = [[TV Markíza]], [[Dajto]], [[TV JOJ]], [[JOJ WAU]], [[Markíza Klasik]] | rok sk = 1999 – 2012, 2012 – súčasnosť }} [[Súbor:ChuckNorris200611292256.jpg|thumb|[[Chuck Norris]], herec, ktorý stvárnil postavu Cordella Walkera (2006)]] '''''Walker, texaský ranger''''' alebo '''''Walker, texaský jazdec''''' ({{vjz|eng|''Walker, Texas Ranger''}}) je americký akčný [[televízny seriál]] nakrútený v rokoch [[1993]] až [[2001]], vysielaný spoločnosťou [[CBS]]. Titulnú rolu člena [[Texas Rangers]] Cordella Walkera stvárnil [[Chuck Norris]]. Jeho partnerom je James „Jimmy“ Trivette ([[Clarence Gilyard Jr.]]), bývalým kolegom je C.D. Parker (N. Willingham). Seriál je známy kvôli morálnym hodnotám, ktoré prezentuje. Napríklad tým, že hlavné postavy odrádzajú od užívania [[Droga (omamná látka)|drog]] a podieľajú sa na [[Dobrovoľníctvo|verejnoprospešných prácach]]. A hlavne kvôli samotnému kultu Chucka Norrisa, neporaziteľného bojovníka proti bezpráviu. [[Bojové umenie|Bojové umenia]] sú zobrazené zreteľne ako primárny nástroj na vymáhanie práva a príležitostne ako Walkerov nástroj na oslovenie a prácu s určitou skupinou. == Externé odkazy == * {{csfd_film|id=71194|názov=Walker, Texas Ranger}} * {{imdb_film|id=0106168}} == Zdroj == * {{Preklad|cs|Walker, Texas Ranger|}} [[Kategória:Kriminálne televízne seriály USA]] [[Kategória:Televízne seriály CBS]] [[Kategória:Televízne seriály z roku 1993]] qtihgfnia3inru6mvubspsxnqe78a7n Kategória:Rímskokatolícke kostoly vo Švédsku 14 645622 8188187 6982252 2026-03-27T22:08:54Z Jetam2 30982 kat 8188187 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly podľa štátu|Švédsko]] [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Európe|Švédsko]] [[Kategória:Kostoly vo Švédsku]] [[Kategória:Rímskokatolícka cirkev vo Švédsku|Kostoly]] i2k4c1e67xrow717u2zx885iq8ysaha Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Nórsku 14 645631 8188163 7368641 2026-03-27T21:56:05Z Jetam2 30982 kat 8188163 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly podľa štátu|Nórsko]] [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Európe|Nórsko]] [[Kategória:Kostoly v Nórsku]] [[Kategória:Rímskokatolícka cirkev v Nórsku|Kostoly]] 5cixzh0wmm7gvg0k00h5ulimh6k13rw Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Kosove 14 645658 8188145 7378430 2026-03-27T21:46:51Z Jetam2 30982 kat 8188145 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly podľa štátu|Kosovo]] [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Európe|Kosovo]] [[Kategória:Kostoly v Kosove]] [[Kategória:Rímskokatolícka cirkev v Kosove|Kostoly]] tthwo8w763z2f95komq6dvbgeuz7y9g Doba ľadová: Mamutí tresk 0 652407 8188267 8035666 2026-03-28T07:50:00Z UltraPV 290392 Doba ľadová: Mamutí tresk 8188267 wikitext text/x-wiki {{Infobox Film |Názov = Doba ľadová: Mamutí tresk |Originál = Ice Age: Collision Course |Poster = Ice Age Collision Course logo.svg |Žáner = animovaný, komédia, rodinný |Námet = |Dĺžka = 91 minút |Krajina = [[USA]] |Jazyk = [[angličtina|anglický]] |Rok = [[2016]] |Dátum uvedenia = {{flagicon|Slovakia}} [[14. júl]] [[2016]] <br />{{flagicon|USA}} [[22. júl]] [[2016]] |Spoločnosť = [[Blue Sky Studios]] |Predchádzajúci = ''[[Doba ľadová: Zem v pohybe]]'' |Nasledujúci = |Rozpočet= 105 miliónov [[dolár|dolárov]] |Zárobok= 408,6 miliónov [[dolár|dolárov]] }} '''''Doba ľadová: Mamutí tresk''''' je animovaný film štúdia [[Blue Sky Studios]] z roku [[2016]]. == Postavy == {| class="wikitable" |+Postavy vo filme Doba ľadová: Mamutí tresk <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Doba ľadová: Mamutí tresk / Ice Age: Collision Course|url=https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?f=119&t=6770&hilit=Doba+%C4%BEadov%C3%A1:+Mamut%C3%AD+tresk|vydavateľ=www.dabingforum.sk|dátum prístupu=2020-07-12|jazyk=sk}}</ref> !Postava !Charakteristika !dabing !dabing |- |[[Manny (Doba ľadová)|Manny]] |Manny je [[Mamut srstnatý|mamut]]. Je veľký, silný, no zároveň citlivý a starostlivý. |[[Ray Romano]] |[[Jozef Švoňavský]] |- |[[Sid (Doba ľadová)|Sid]] |Sid je [[Leňoch (biológia)|leňochod]]. Je zábavný, smiešny, pomätený a starostlivý. |[[John Leguizamo]] |[[Richard Stanke]] |- |[[Diego (Doba ľadová)|Diego]] |Diego [[šabľozubý tiger]]. Je rafinovaný, vypočítavý, ale citlivý. |[[Denis Leary]] |[[Ján Kroner (1956)|Ján Kroner]] |- |[[Šira (Doba ľadová)|Šira]] |Šira je [[šabľozubý tiger]]. Je členkou posádky Kapitána Čreva, neskôr sa však zamiluje do Diega. |[[Jennifer Lopezová|Jennifer Lopez]] |[[Kristína Turjanová]] |- |[[Ellie (Doba ľadová)|Ellie]] |Ellie je [[Mamut srstnatý|mamut]]. Je naivná, spoľahlivá a starostlivá. Mannyho partnerka. |[[Queen Latifah]] |[[Elena Podzámska]] |- |[[Crash (Doba ľadová)|Crash]] |Crash je [[Vačica virgínska|vačica]]. So svojím bratom Eddiem vymýšľajú rôzne blázonstvá. |[[Seann William Scott]] |[[Viktor Horján]] |- |[[Eddie (Doba ľadová)|Eddie]] |Eddie je [[Vačica virgínska|vačica]]. So svojím bratom Crashom vymýšľajú rôzne blázonstvá. |[[Josh Peck]] |[[Tibor Frlajs]] |- |[[Kiwi (Doba ľadová)|Kiwi]] |Kiwi je [[Mamut srstnatý|mamut]], dcéra Ellie a Mannyho. Je vtipná, zábavná a spoločenská. Jej najlepší priateľ je Louis. |[[Keke Palmer]] |[[Bianka Bucková]] |- |[[Ňaňa (Doba ľadová)|Ňaňa]] |Ňaňa je Sidova stará mama. Je bláznivá, pomätená, zábavná. Chová jednu veľrybu, ktorú volá ''Pusinka''. |[[Wanda Sykes]] |[[Gabriela Dzuríková]] |- |[[Buck (Doba ľadová)|Buck]] |Buck je [[Lasicovité|lasica]]. Je pomätený, bláznivý, smiešny a nápomocný. Žije medzi dinosaurami. |[[Simon Pegg]] |[[Pavol Plevčík]] |- |[[Julian (Doba ľadová)|Julian]] |Julian je [[Mamut srstnatý|mamut]], Kiwin priateľ, na konci filmu manžel. |[[Adam Devine]] |[[Marek Suchitra]] |- |[[Brooke (Doba ľadová)|Brooke]] |Brooke je leňochod, Sidova priateľka. |[[Jessie J]] |[[Lívia Bielovič]] |- |[[Francine (Doba ľadová)|Francine]] |Francine je [[Leňoch (biológia)|leňochod]], Sidova bývalá priateľka. |[[Melissa Rauchová|Melissa Rauch]] |[[Zuzana Tlučková]] |- |[[Shangri Llama (Doba ľadová)|Shangri Llama]] |Shangri Llama je [[Lama krotká|lama]], vodca prírodných lázní. |[[Jesse Tyler Ferguson]] |[[Roman Pomajbo]] |- |[[Neil deBuck Weasel (Doba ľadová)|Neil deBuck Weasel]] |Buckov vymyslený kamarát. |[[Neil deGrasse Tyson]] |[[Štefan Bučko]] |- |[[Scrat]] |Scrat je [[Vevericovité|šabľozubá veverica]], ktorá sa neustále snaží získať oriešok. |[[Chris Wedge]] |[[Chris Wedge]] |} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{Csfd film|id=362269|názov=Doba ľadová: Mamutí tresk}} [[Kategória:Filmové komédie USA]] [[Kategória:Filmy USA]] [[Kategória:Filmy štúdia Blue Sky Studios]] [[Kategória:Filmy 20th Century Fox]] [[Kategória:Filmy z 2016]] [[Kategória:Doba ľadová (filmy)]] [[Kategória:Filmy podľa názvu]] bzm5hpy83ne0ow5bphrk6tjc7ttee06 Veľkolepá Elza (Mágnás Elza) 0 665335 8187910 7762957 2026-03-27T15:44:18Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Kurtizány]] pomocou použitia HotCat 8187910 wikitext text/x-wiki {{na revíziu}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Veľkolepá Elza | Rodné meno = Emília Magdaléna Turčanová | Popis osoby = | Portrét = Elsa the Magnate.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Mágnás Elza (Veľkolepá Elza) | Dátum narodenia = [[17. júl]] [[1880]] | Miesto narodenia = [[Pečenice]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1914|01|09|1880|07|17}} | Miesto úmrtia = [[Budapešť]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Maďarsko]]) | Bydlisko = | Iné mená = Magnás Elza | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} [[Súbor:Kiscelli kastély légi fotó.jpg|náhľad|Bývalý kaštieľ Maxa Schmita dnes Múzeum v Kiscelli.]] [[Súbor:Schmidt-kastély Óbudán 3.jpg|náhľad|Bývalá veža kostola trinitárov, v ktorej Max Schmit zriadil kaplnku na pamiatku Elzy Mágnás.]] [[Súbor:Vőlegény.jpg|náhľad|Patrícia Kovács, ktorá si zahrala Elzu Mágnás vo filme: Demimonde.]] '''Emília Magdaléna Turčanová''' (* [[17. júl]] [[1880]], [[Pečenice]], – † [[9. január]] [[1914]], [[Budapešť]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Záznamy rodinnej histórie a genealogické záznamy zdarma — FamilySearch.org|url=https://www.familysearch.org/sk/|vydavateľ=www.familysearch.org|dátum prístupu=2021-04-28}}</ref>, známa ako '''Mágnás Elza,''' čo možno preložiť ako '''Veľkolepá Elza,''' bola kurtizána a jedna z najznámejších osobností spoločenského života v Budapešti na začiatku 20. storočia.<ref>{{Citácia periodika |priezvisko = Bátovská |meno = Jarmila |autor = |odkaz na autora = |titul = Zo slúžky sa stala Bátovčanka milenkou továrnika v Budapešti. Zaškrtenú ju vytiahli z Dunaja |periodikum = SME |odkaz na periodikum = SME |url = https://mylevice.sme.sk/c/22398535/zo-sluzky-sa-stala-batovcanka-milenkou-tovarnika-v-budapesti-zaskrtenu-ju-vytiahli-z-dunaja.html#storm_gallery_158195 |issn = 1335-4418 |vydavateľ = Petit Press |miesto = Bratislava |dátum = 2020-05-10 |dátum prístupu = 2021-04-09 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |autor = |odkaz na autora = |titul = |url = https://core.ac.uk/download/pdf/42928143.pdf |vydavateľ = core.ac.uk |dátum vydania = |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 2021-04-09 |miesto = |jazyk = }}</ref> == Životopis == === Detstvo a mladosť === Narodila sa do mlynárskej rodiny. Pokrstená bola 22.07.1880 v Pečeniciach a ako bydlisko sa v krstnej matrike uvádza mlyn v Pečeniciach. V blízkosti mlyna na nachádzali dve rómske osady. Emília vyrastala spolu s rómskymi deťmi. Jej otec Štefan Turčan v roku 1890 ochorel na zápal pľúc a zomrel. Matka Mária, rodená Zvarová, sa potom ešte niekoľkokrát vydala. Niekedy pred smrťou otca Štefana sa rodina presťahovala do Bátoviec, kde bývala v dome číslo 27. Po jeho smrti, v dôsledku biedy, rodina Bátovce opustila.<ref>{{Citácia periodika |priezvisko=Mihová |meno=Lenka |titul=Veľkolepá Elza. Slovenská madame Pompadour |periodikum=História: revue o dejinách spoločnosti |vydavateľ=História v spolupráci so SAV |dátum=2021 |ročník=20 |číslo=1 |strany=39 |issn=1335-8316 |dátum prístupu=2021 |miesto=Bratislava |poznámka=ďalej len Mihová}}</ref> === Kariéra a milenka bohatého továrnika === Emília ako 15 ročná odišla do Budapešti, kde pracovala ako umývačka riadu, slúžka a predavačka. Od roku 1900 začala svoju kariéru najskôr ako servírka, neskôr pôsobila v nočnom klube Olympia, či v Casine de Paris. Vystupovala ako speváčka v Metropolitnom divadle Orfeum. Potom začala pracovať ako "spoločníčka" pre mužov z vyšších kruhov. Vypracovala sa zo slúžky s prezývkou "špinavá Elza" na luxusnú kurtizánu s umeleckým menom "Mágnás Elza".<ref name=":0">Mihová, str. 39{{--}}40</ref> Tam niekde stretla bohatého majiteľa továrne na nábytok Maxa Schmita (nar. 1861), ktorý z nej urobil svoju oficiálnu milenku. Niektorí tvrdili, že sa jedného večera stretli v Orfeu. Podľa iných vraj k stretnutiu došlo v paláci grófa Palffyho, keď ráno vyšla zo spálne Elza vo večerných šatách. Na nábreží Margit jej v roku 1913 prenajal trojizbový byt, zariadil ho luxusným nábytkom, ktorý sám navrhol. Objednával jej oblečenie priamo z Paríža, zahŕňal ju drahými darmi a šperkami.<ref name=":0" /> [[Súbor:Max Schmidt portrait.jpg|náhľad|Max Schmidt]] === Smrť === Keď Elzu pre šperky a peniaze, 9. januára 1914, za spoluúčasti jej gazdinej a kuchárky Rózsi Kóbori, zavraždil 26 ročný vojak Nick Gusztáv, tak v Budapešti vypukol škandál. Elzina mŕtvola sa našla v cestovnom koši na brehu Dunaja v Budíne. Spustilo sa rozsiahle pátranie, do ktorého sa zapojilo 120 detektívov. V sídle polície pracovalo 60 najskúsenejších ľudí. Po troch dňoch polícia chytila páchateľov. Táto senzácia sa objavila na stránkach novín celého sveta. Novinári sa okrem iného pohoršovali aj nad nesmiernym bohatstvom Elzy a obrovskou biedou státisícov pracujúcich i nezamestnaných. Kritizovali Maxa Schmita, že zneužíva a vydiera svojich zamestnancov. Viac krát čelil štrajkom a bojkotom svojich tovární.<ref name=":1">Mihová, str. 41{{--}}43</ref><ref>Mihová, str. 44{{--}}47</ref> Na Elzinom honosnom pohrebe 15. januára 1914 sa zúčastnilo obrovské množstvo ľudí (podľa niektorých státisíce a podľa iných desaťtisíce), dokonca na ňom boli prítomní aj fotografi a filmári. Schmit vo svojom kaštieli v Kiscelli zariadil miestnosť ako spomienku na Elzu. V roku 1915 na prízemí bývalej veže kostola trinitárov v Kiscelli zriadil kaplnku Elzy Mágnás. Max Schmit zomrel v roku 1935 a jeho posledná vôľa bola, aby v kaštieli bolo zriadené múzeum. Dnes sa tam nachádza múzeum na adrese: Kiscelli utca 108, Budapešť.<ref name=":1" /><ref>{{Citácia knihy|titul=A század nevezetes bűnügyei|url=https://books.google.sk/books?id=EanvAQAAQBAJ&pg=PT46&dq=M%C3%A1gn%C3%A1s+Elza&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwin-p_OjqjwAhVI4aQKHYSUCOcQuwUwA3oECAQQCQ#v=onepage&q=M%C3%A1gn%C3%A1s%20Elza&f=false|vydavateľ=Publio Kiadó Kft.|rok=2011-04-14|isbn=978-615-5116-88-9|jazyk=hu|poznámka=Google-Books-ID: EanvAQAAQBAJ|meno=Pintér István-Szabó|priezvisko=László}}</ref> [[Súbor:Basket trunk of Elsa the Magnate.jpg|náhľad|Cestovný kôš, v ktorom sa našla mŕtvola Elzy.]] [[Súbor:Elsa the Magnate in headlines.jpg|náhľad|Páchatelia vraždy a lúpeže.]] == V populárnej kultúre == V roku 2015 Elzin životný príbeh sfilmovali maďarskí filmári (v hlavnej úlohe s maďarskou herečkou Patríciou Kovács)<ref>{{Citácia knihy|titul=Kovács Patrícia (színművész)|url=https://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=Kov%C3%A1cs_Patr%C3%ADcia_(sz%C3%ADnm%C5%B1v%C3%A9sz)&oldid=23615320|rok=2021-02-22|jazyk=hu|poznámka=Page Version ID: 23615320}}</ref> vo filme s názvom: ''Demimonde'', ktorý sa ale z veľkej časti rozchádza s realitou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.csfd.cz/film/66269-polosvet/komentare/|vydavateľ=www.csfd.cz|dátum prístupu=2021-04-27}}</ref> (Demi-monde: v preklade „polosvet“. Tento termín pochádza z hry, z roku 1855, s názvom: ''Le Demi-Monde'' od Alexandra Dumasa. Hra sa zaoberala spôsobom, akým vtedajšia prostitúcia ohrozovala manželstvo.)<ref>{{Citácia knihy|titul=Demimonde|url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Demimonde&oldid=1014796241|rok=2021-03-29|jazyk=en|poznámka=Page Version ID: 1014796241}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy |priezvisko = Hann |meno = E. |priezvisko2 = Lővei |meno2 = P. |priezvisko3 = Ottillinger |meno3 =E.B |odkaz na autora = |titul = Österreichisches biographisches Lexikon 1815–1950 |vydanie = |vydavateľ = Verlag der Österreichischen Akademie der Wissenschaften |miesto = Viedeň |rok = 1994 |isbn = 3-7001-2186-5 |kapitola = Schmidt Max (Miksa) |strany = 287 |jazyk = de }}. *MIHOVÁ, LENKA: ''Veľkolepá Elza. Slovenská madame Pompadour.'' História: revue o dejinách spoločnosti. (Bratislava: História v spolupráci so SAV), 2021, roč. 20, čís. 1, [[ISSN]] 1335-8316. *GYULA KRÚDY: ''Szindbád, a hajós.'' https://books.google.sk/books?id=xe9ZAQAAQBAJ&pg=PT55&dq=Mágnás+elza&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwj7y7TqvqjwAhUIxosKHbKPBTgQ6AEwAnoECAMQAg#v=onepage&q=Mágnás%20elza&f=false *GYULA KRÚDY: ''Delikátesz: válogatott elbeszélések, 1926-1930.'' Szépirodalmi Könyvkiadó, 1982. https://books.google.sk/books?id=I8ViAAAAMAAJ&q=Mágnás+elza&dq=Mágnás+elza&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwj7y7TqvqjwAhUIxosKHbKPBTgQ6AEwBHoECAUQAg *GYULA KRÚDY: ''A zsebóra és más novellák: Életreszóló olvasmányok.'' 2017. https://books.google.sk/books?id=ETEnDwAAQBAJ&pg=PT210&dq=Mágnás+elza&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwj7y7TqvqjwAhUIxosKHbKPBTgQ6AEwBXoECAYQAg#v=onepage&q=Mágnás%20elza&f=false *ENDRE ADY: ''Összes prózai művei, Zväzok 10.'' Akadémiai Kiadó, 1973. https://books.google.sk/books?id=gxxhAAAAIAAJ&q=Mágnás+elza&dq=Mágnás+elza&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwj7y7TqvqjwAhUIxosKHbKPBTgQ6AEwBnoECAgQAg *EDE SZABÓ: ''Krúdy Gyula alkotásai és vallomásai tükrében.'' Szépirodalmi Könyvkiadó, 1970. https://books.google.sk/books?id=CGlBAQAAIAAJ&q=Mágnás+elza&dq=Mágnás+elza&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwj7y7TqvqjwAhUIxosKHbKPBTgQ6AEwB3oECAEQAg *MATUSCSÁK TAMÁS: ''Rejtő Jenő elveszett naplója: életregény.'' 2016. https://books.google.sk/books?id=VZRMDAAAQBAJ&pg=PT64&dq=Mágnás+elza&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwj7y7TqvqjwAhUIxosKHbKPBTgQ6AEwCXoECAcQAg#v=onepage&q=Mágnás%20elza&f=false *LÁSZLÓ, PINTÉR, ISTVÁN-SZABÓ: ''A század nevezetes bűnügyei''. Budapešť: Minerva, 1964. *ROLAND PERÉNIY: ''Holttest az utazókosárban: a Mágnás Elza-rejtély.'' Kiscelli Múzeum, 2014, ISBN: 6155341168, 9786155341168. https://books.google.sk/books?id=HvlyswEACAAJ&dq=Mágnás+elza&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwj7y7TqvqjwAhUIxosKHbKPBTgQ6AEwAHoECAAQAQ *LAJOS HOLLÓS KORVIN: ''Óbudai búcsú és más elbeszélések.'' Magvető Könyvkiadó, 1973. https://books.google.sk/books?id=cUJaAAAAIAAJ&q=Mágnás+elza&dq=Mágnás+elza&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwj7y7TqvqjwAhUIxosKHbKPBTgQ6AEwCHoECAkQAg * == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Elsa the Magnate}} == Externé odkazy == * [http://www.kiscellimuzeum.hu/kastelynap Oficiálna stránka Kicselli múzea venovaného Else Mágnás] * https://adtplus.arcanum.hu/hu/collection/BudapestiHirlap/?decade=1910 * https://adtplus.arcanum.hu/hu/view/Vilag_1914_01/ * https://adtplus.arcanum.hu/hu/collection/PestiHirlap/?decade=1910 * https://adtplus.arcanum.hu/hu/view/Nepszava_1914_01/ * https://adtplus.arcanum.hu/hu/collection/Ujsag/ * https://adtplus.arcanum.hu/hu/collection/TolnaiVilaglapja/ *Stránka s matrikami: https://www.familysearch.org/sk/ == Zdroj == {{Preklad|hu|Mágnás Elza|23760163}} {{DEFAULTSORT:Mágnás, Elza}} [[Kategória:Obete vrážd]] [[Kategória:Osobnosti z Pečeníc]] [[Kategória:Kurtizány]] ow0efkbxn7e2i60bw816hrf7icdd86h Majstrovstvá Európy vo futbale 2024 0 667672 8188302 8055911 2026-03-28T10:32:19Z Peter 51345 269569 8188302 wikitext text/x-wiki {{Infobox Majstrovstvá Európy vo futbale | rok = 2024 | iný názov = UEFA Euro 2024<br>Fußball-Europameisterschaft 2024 | logo = UEFA Euro 2024 logo.svg | usporiadateľ = Nemecko | dátum = [[14. jún]] – [[14. júl]] [[2024]] | počet tímov = 24 | počet štadiónov = 10 | počet miest = 10 | víťaz =ESP | počet zápasov =51 | počet gólov =117 | návštevnosť =2681228 | najlepší strelec ={{ENG}} [[Harry Kane]]<br/>{{GEO}} [[Georges Mikautadze]]<br/>{{GER}} [[Jamal Musiala]]<br/>{{NED}} [[Cody Gakpo]]<br/>{{SVK}} [[Ivan Schranz]]<br/>{{ESP}} [[Dani Olmo]]<br/><small>(každý 3 góly)<small/> | najlepší hráč ={{ESP}} [[Rodri]] | najlepší junior ={{ESP}} [[Lamine Yamal]] |druhý=ENG|počet titulov=4}} '''Majstrovstvá Európy vo futbale 2024''', všeobecne známe ako '''UEFA Euro 2024''' alebo zjednodušene '''Euro 2024''', boli 17. [[Majstrovstvá Európy vo futbale|majstrovstvá Európy]], reprezentačný mužský [[Futbal|futbalový]] turnaj v [[Európa|Európe]], ktorý konajúci sa každé štyri roky organizovaný [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]]. Hostiteľom turnaja bolo [[Nemecko]], a hralo sa od [[14. jún]]a do [[14. júl]]a [[2024]] v desiatich nemeckých mestách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bericht über den Finanzplan zur Austragung der Fußball-Europameisterschaft 2024 in Berlin beschlossen|url=https://www.berlin.de/rbmskzl/aktuelles/pressemitteilungen/2020/pressemitteilung.963634.php|vydavateľ=www.berlin.de|dátum vydania=2020-07-21|dátum prístupu=2021-06-13|jazyk=de|url archívu=https://web.archive.org/web/20210613161204/https://www.berlin.de/rbmskzl/aktuelles/pressemitteilungen/2020/pressemitteilung.963634.php|dátum archivácie=2021-06-13}}</ref> Sú to tretie majstrovstvá Európy, ktoré sa odohrávajú na Nemeckom území a druhé v zjednotenom Nemecku: bývalé [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západné Nemecko]] hostilo ročník [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1988|1988]], a štyri zápasy z multinárodného [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|Eura 2020]] boli naplánované v [[Mníchov|Mníchove]]. Je to však prvýkrát, čo sa turnaj uskutoční na území bývalej [[Nemecká demokratická republika|Nemeckej demokratickej republiky]], v ktorom je hostiteľom [[Lipsko]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Germany beats Turkey to host Euro 2024|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/45666950|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2021-06-13|jazyk=en-GB}}</ref> Turnaja sa zúčastnilo 24 národných tímov, prvýkrát sa turnaja zúčastnila reprezentácia [[Gruzínsko|Gruzínska]]. == Výber hostiteľa == 8. marca 2017 UEFA oznámila, že iba dve krajiny, Nemecko a Turecko, oznámili svoje zámery usporiadať turnaj pred termínom 3. marca 2017.<ref>{{Citácia periodika|titul=Germany or Turkey to host Euro 2024|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/39211428|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2021-06-13|jazyk=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Germany and Turkey officially interested in hosting UEFA EURO 2024 {{!}} Inside UEFA|url=https://www.uefa.com/insideuefa/about-uefa/news/0237-0f8e4d643519-5933f8e62643-1000--germany-and-turkey-officially-interested-in-hosting-uefa-euro-2/|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2017-03-08|dátum prístupu=2021-06-13|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> Hostiteľ bol vybraný 27. septembra 2018 vo švajčiarskom [[Nyons (obec)|Nyone]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Germany to host UEFA EURO 2024 {{!}} Inside UEFA|url=https://www.uefa.com/insideuefa/about-uefa/news/0249-0f8e640dc5e1-2ebf8efacf63-1000--germany-to-host-uefa-euro-2024/|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2018-09-27|dátum prístupu=2021-06-13|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> {| class="wikitable" style="text-align:center;" |+Výsledky hlasovania !Krajina !Hlasy |- style="background:#90EE90;" | style="text-align:left;" |{{GER}} [[Nemecko]] |12 |- | style="text-align:left;" |{{TUR}} [[Turecko]] |4 |- | style="text-align:left;" |Zdržal sa hlasovania |1 |- ! style="text-align:left;" |Celkovo !17 |} Výkonný výbor UEFA hlasoval za hostiteľa v tajnom hlasovaní, na určenie hostiteľa bola potrebná iba jednoduchá väčšina. V prípade rovnosti hlasov by rozhodoval hlas [[Zoznam prezidentov UEFA|prezidenta UEFA]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The official website for European football|url=https://www.uefa.com/?redirectFromOrg=true|vydavateľ=UEFA.com|dátum prístupu=2021-06-13|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> Z dvadsiatich členov výkonného výboru boli dvaja nespôsobilí na hlasovanie a jeden neprítomný, takže zostalo spolu sedemnásť hlasujúcich členov. == Kvalifikácia == {{Hlavný článok|Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2024}} [[Súbor:Európska mapa pre tímovú kvalifikáciu.webp|alt=|náhľad|252x252bod|Európska mapa pre tímovú kvalifikáciu:{{Legenda|#0000ff|Tím sa kvalifikoval na EURO 2024}}{{Legenda|#ffcc00|Tím sa nekvalifikoval}}{{Legenda|#000000|Tím vylúčený zo súťaže}}{{Legenda|#cccccc|Nie je členom [[UEFA]]}}]] Nemecko sa ako hostiteľ kvalifikovalo na turnaj automaticky. O zvyšných 23 miestach rozhodol kvalifikačný turnaj; o 20 miestach rozhodol priamy postup víťazov a postupujúcich z 10 [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|kvalifikačných skupín]], o zvyšných troch miestach rozhodlo play-off.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA EURO 2024 qualifying: All you need to know {{!}} UEFA EURO 2024 | url = https://www.uefa.com/european-qualifiers/news/0279-1635b6f5cbd2-1e3f1de4ebe6-1000--uefa-euro-2024-qualifying-all-you-need-to-know/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum vydania = 2023-06-16 | dátum prístupu = 2024-06-06 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> 20 miest v play-off získali tímy, ktoré sa najlepšie umiestnili v [[Liga národov UEFA 2022/2023|Lige národov UEFA 2022-23]] a ktoré sa ešte nekvalifikovali prostredníctvom hlavného kvalifikačného turnaja.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = EURO 2024 play-offs: How they worked, state of play {{!}} UEFA EURO 2024 | url = https://www.uefa.com/european-qualifiers/news/0279-1635c1adf4c0-831ffc150fff-1000--euro-2024-play-offs-how-they-worked-state-of-play/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum vydania = 2024-03-26 | dátum prístupu = 2024-06-06 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Žreb skupinovej fázy kvalifikácie EURO 2024 sa uskutočnil 9. októbra 2022 vo [[Festhalle]] vo [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurte]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA EURO 2024 qualifying group stage draw to be staged in Frankfurt in 2022 {{!}} UEFA EURO 2024 | url = https://www.uefa.com/euro2024/news/026e-136b9cbbd4b1-46642268b5fe-1000--uefa-euro-2024-qualifying-group-stage-draw-to-be-staged-/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum vydania = 2021-10-07 | dátum prístupu = 2024-06-06 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA EURO 2024 qualifying draw {{!}} UEFA EURO 2024 | url = https://www.uefa.com/euro2024/draws/2024/2001084/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2024-06-06 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref>Skupinová fáza kvalifikácie prebiehala od marca do novembra 2023, zatiaľ čo tri zápasy play-off sa konali v marci 2024.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Season 2020 {{!}} UEFA EURO 2020 | url = https://www.uefa.com/uefaeuro/history/seasons/2020/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2024-06-06 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> === Kvalifikované tímy === Z 24 tímov, ktoré sa kvalifikovali na turnaj, sa 19 zúčastnilo predchádzajúceho ročníka. Patria medzi ne obhajca titulu [[Taliansko]] a vicemajster [[Anglicko]], ako aj [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|vicemajster sveta z roku 2022 Francúzsko]] a bronzový tím [[Chorvátsko]]. [[Portugalsko]] bolo jediným tímom, ktorý sa kvalifikoval s bezchybnou bilanciou, zatiaľ čo Francúzsko, Anglicko, [[Belgicko]], [[Maďarsko]] a [[Rumunsko]] sa tiež kvalifikovali bez prehry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cristiano Ronaldo's Portugal Complete Perfect Euro 2024 Qualifying Campaign | url = https://www.si.com/fannation/soccer/futbol/news/cristiano-ronaldos-portugal-complete-perfect-euro-2024-qualifying-campaign | vydavateľ = Futbol on FanNation | dátum vydania = 2023-11-19 | dátum prístupu = 2024-06-06 | jazyk = en | meno = Robert | priezvisko = Summerscales}}</ref> [[Albánsko]] a [[Rumunsko]] sa vrátili po tom, čo sa nekvalifikovali na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|Euro 2020]], pričom Albánsko sa kvalifikovalo len na svoj druhý veľký turnaj. [[Srbsko]] a [[Slovinsko]] sa vrátili po prvýkrát od [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|Eura 2000]], pričom Srbsko sa kvalifikovalo prvýkrát, odkedy sa Srbsko a Čierna Hora stali samostatnými štátmi, a Slovinsko sa kvalifikovalo na svoj štvrtý veľký turnaj ako samostatný štát.<ref>{{Citácia periodika|titul=Serbia seal historic Euro 2024 finals place after nervy draw with Bulgaria|url=https://www.theguardian.com/football/2023/nov/19/euro-2024-qualifying-roundup-serbia-belgium-portugal-spain|periodikum=The Guardian|dátum=2023-11-19|dátum prístupu=2024-06-06|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Guardian|priezvisko=sport|priezvisko2=Reuters}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovenia qualifies for the Euro 2024 {{!}} GOV.SI | url = https://www.gov.si/en/news/2023-11-24-slovenia-qualifies-for-the-euro-2024/ | vydavateľ = Portal GOV.SI | dátum vydania = 2023-11-24 | dátum prístupu = 2024-06-06 | jazyk = en}}</ref> [[Gruzínsko]] v play-off porazilo [[Grécko]] na [[Penaltový rozstrel|penalty]] a kvalifikovalo sa na svoj vôbec prvý turnaj od získania nezávislosti od Sovietskeho zväzu v roku 1991, čím sa zároveň stalo jediným debutantom na tomto ročníku a zabezpečilo, že na každom finálovom turnaji od úvodného [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1960|Eura 1960]] debutoval jeden nový tím.<ref>{{Citácia periodika|titul=Euro 2024: Georgia beat Greece on penalties to reach first major finals|url=https://www.bbc.com/sport/football/68603222|periodikum=BBC Sport|dátum=2024-03-26|dátum prístupu=2024-06-06|jazyk=en-GB}}</ref> Medzi významnými absentérmi sú [[Švédsko]], [[Rusko]] a Wales. Švédsko sa prvýkrát od [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|Eura 1996]] nedostalo do finále a nekvalifikovalo sa ani na svoj druhý veľký turnaj v rade, keď sa nedostalo na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|majstrovstvá sveta 2022]]. Rusko, ktoré bolo pravidelným účastníkom finále od [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|Eura 2000]], bolo z kvalifikácie vylúčené úplne v dôsledku [[Ruská invázia na Ukrajinu|invázie krajiny na Ukrajinu]], čo bolo prvýkrát od roku 1992, keď bolo národné mužstvo vylúčené zo súťaže [[Národné futbalové mužstvo Srbska a Čiernej Hory|FR Juhoslávie]]. Wales, ktorý sa v predchádzajúcich dvoch ročníkoch dostal do vyraďovacej fázy vrátane semifinále na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|Euro 2016]], prehral v play-off s [[Poľsko|Poľskom]] na penalty. [[Severné Macedónsko]] a [[Fínsko]], ktoré debutovali na predchádzajúcom ročníku, sa do tohto ročníka nekvalifikovali.{{#lst:Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|tímy}} ==== Diskvalifikácia Ruska ==== Na zasadnutí výkonného zboru UEFA v chorvátskom [[Hvar (ostrov)|Hvare]] 20. septembra 2022 sa potvrdilo, že [[Ruské národné futbalové mužstvo|Rusko]] bude vyléčené z kvalifikácie na Euro 2024, čím sa potvrdilo pozastavenie účasti všetkých ruských tímov [[Ruská invázia na Ukrajinu|po invázií na Ukrajinu vo februári 2022]] a Rusko by tak vynechalo prvé finále Majstrovstiev Európy od [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|2000]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA EURO 2024 qualifying draw procedure approved | url = https://www.uefa.com/news-media/news/0279-1628176b348f-4ef8c4c59e6b-1000--uefa-euro-2024-qualifying-draw-procedure-approved/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum vydania = 2022-09-20 | dátum prístupu = 2024-06-06 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Is Russia out of UEFA Euro 2024? Ban on national team, clubs in effect after invasion, war in Ukraine {{!}} Sporting News | url = https://www.sportingnews.com/us/soccer/news/russia-out-uefa-euro-2024-ban-national-team-clubs/t2nqbeotedfjqxqlbbmwjdmo | vydavateľ = www.sportingnews.com | dátum vydania = 2023-12-03 | dátum prístupu = 2024-06-06 | jazyk = en-us}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russia Banned From Euro 2024, UEFA Confirms | url = https://www.si.com/fannation/soccer/futbol/news/russia-banned-from-euro-2024-uefa-confirms | vydavateľ = Futbol on FanNation | dátum vydania = 2022-09-20 | dátum prístupu = 2024-06-06 | jazyk = en | meno = Robert | priezvisko = Summerscales}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Euro 2024: Russia banned from tournament, Uefa confirms|url=https://www.bbc.com/sport/football/62974085|periodikum=BBC Sport|dátum=2022-09-20|dátum prístupu=2024-06-06|jazyk=en-GB}}</ref> == Záverečné žrebovanie == Záverečný žreb turnaja sa uskutočnil 2. decembra 2023 o 18:00 [[Stredoeurópsky čas|CET]] v [[Elbphilharmonie]] v [[Hamburg|Hamburgu]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hamburg to stage EURO 2024 finals draw {{!}} UEFA EURO 2024 | url = https://www.uefa.com/euro2024/media/news/0261-1059048e0dcb-f2470328d0cc-1000--hamburg-to-stage-euro-2024-finals-draw/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum vydania = 2020-09-11 | dátum prístupu = 2024-06-05 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Tímy boli nasadené podľa celkového poradia v [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|európskej kvalifikácií]]. Hostiteľské Nemecko bolo automatický nasadené do skupiny 1 a bolo umiestnené na pozíciu A1. Traja víťazi play-off neboli v čase žrebovania a tímy, ktoré sa zúčastnia na tomto play-off, ktoré sa má uskutočniť v marci 2024, boli pri žrebovaní zaradené do skupiny 4. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Documents | url = https://documents.uefa.com/r/Regulations-of-the-UEFA-European-Football-Championship-2022-24-Online | vydavateľ = documents.uefa.com | dátum prístupu = 2024-06-05}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = EURO 2024 final tournament draw pots confirmed {{!}} UEFA EURO 2024 | url = https://www.uefa.com/euro2024/news/0287-1983c59d85a7-a69725b0a099-1000--euro-2024-final-tournament-draw-pots-confirmed/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum vydania = 2023-12-02 | dátum prístupu = 2024-06-05 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lisbon to host UEFA Women's Champions League final in 2025 | url = https://www.uefa.com/news-media/news/0282-185d513bd18e-32f59d9c7dea-1000--lisbon-to-host-uefa-women-s-champions-league-final-in-2025/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum vydania = 2023-06-28 | dátum prístupu = 2024-06-05 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Žrebovanie bolo počas jeho priebehu prerušené sexuálnymi zvukmi, ktoré boli výsledkom vtipu. <ref>{{Citácia periodika|titul=Red faces for Uefa as Euro 2024 draw disrupted by ‘pornographic noises’|url=https://www.theguardian.com/football/2023/dec/02/red-faces-for-uefa-as-euro-2024-draw-disrupted-by-pornographic-noises|periodikum=The Guardian|dátum=2023-12-02|dátum prístupu=2024-06-05|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=P. A.|priezvisko=Media}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lisbon to host UEFA Women's Champions League final in 2025 | url = https://www.uefa.com/news-media/news/0282-185d513bd18e-32f59d9c7dea-1000--lisbon-to-host-uefa-women-s-champions-league-final-in-2025/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum vydania = 2023-06-28 | dátum prístupu = 2024-06-05 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> * Pot 1: Nemecko (hostiteľ), víťazi skupín na 1. - 5. mieste * Pot 2: Víťazi skupín na 6. - 10. mieste, druhý v poradí skupiny na 1. mieste (celkovo 6. - 11. miesto) * Pot 3: Víťazi skupín na 2. - 7. mieste (celkovo 12 - 17) * Pot 4: Víťazi skupín na druhom mieste v poradí 8 - 10 (celkovo 18 - 20), víťazi play-off A-C (identita v čase žrebovania neznáma) === Nasadenie === {| | {| class="wikitable" |+Pot 1 !Tím !Poradie |- |{{GER}} [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecko]] (hosť) | ----- |- |{{POR}} [[Portugalské národné futbalové mužstvo|Portugalsko]] |1 |- |{{FRA}} [[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzsko]] |2 |- |{{ESP}} [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]] |3 |- |{{BEL}} [[Belgické národné futbalové mužstvo|Belgicko]] |4 |- |{{ENG}} [[Anglické národné futbalové mužstvo|Anglicko]] |5 |} | {| class="wikitable" |+Pot 2 !Tím !Poradie |- |{{HUN}} [[Maďarské národné futbalové mužstvo|Maďarsko]] |6 |- |{{TUR}} [[Turecké národné futbalové mužstvo|Turecko]] |7 |- |{{ROU}} [[Rumunské národné futbalové mužstvo|Rumunsko]] |8 |- |{{DEN}} [[Dánske národné futbalové mužstvo|Dánsko]] |9 |- |{{ALB}} [[Albánske národné futbalové mužstvo|Albánsko]] |10 |- |{{AUT}} [[Rakúske národné futbalové mužstvo|Rakúsko]] |11 |} | {| class="wikitable" |+Pot 3 !Tím !Poradie |- |{{NED}} [[Holandské národné futbalové mužstvo|Holandsko]] |12 |- |{{SCO}} [[Škótske národné futbalové mužstvo|Škótsko]] |13 |- |{{CRO}} [[Chorvátske národné futbalové mužstvo na Majstrovstvách sveta 2006|Chorvatsko]] |14 |- |{{SLO}} [[Slovinské národné futbalové mužstvo|Slovinsko]] |15 |- |{{SVK}} [[Slovenské národné futbalové mužstvo|Slovensko]] |16 |- |{{CZE}} [[České národné futbalové mužstvo|Česko]] |17 |} | {| class="wikitable" |+Pot 4 !Tím !Poradie |- |{{ITA}} [[Talianske národné futbalové mužstvo|Taliansko]] |18 |- |{{SRB}} [[Srbské národné futbalové mužstvo|Srbsko]] |19 |- |{{SUI}} [[Švajčiarske národné futbalové mužstvo|Švajčiarsko]] |20 |- |[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|Play-off víťaz A]] | rowspan="3" | ----- |- |[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|Play-off víťaz B]] |- |[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|Play-off víťaz C]] |} |} === Žreb === {| | {| class="wikitable" |+[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024#Skupina A|Skupina A]] !Poz. !Tím |- |A1 |{{GER}} [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecko]] |- |A2 |{{SCO}} [[Škótske národné futbalové mužstvo|Škótsko]] |- |A3 |{{HUN}} [[Maďarské národné futbalové mužstvo|Maďarsko]] |- |A4 |{{SUI}} [[Švajčiarske národné futbalové mužstvo|Švajčiarsko]] |} | {| class="wikitable" |+[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024#Skupina B|Skupina B]] !Poz. !Tím |- |B1 |{{ESP}} [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]] |- |B2 |{{CRO}} [[Chorvátske národné futbalové mužstvo na Majstrovstvách sveta 2006|Chorvatsko]] |- |B3 |{{ITA}} [[Talianske národné futbalové mužstvo|Taliansko]] |- |B4 |{{ALB}} [[Albánske národné futbalové mužstvo|Albánsko]] |} | {| class="wikitable" |+[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024#Skupina C|Skupina C]] !Poz. !Tím |- |C1 |{{SLO}} [[Slovinské národné futbalové mužstvo|Slovinsko]] |- |C2 |{{DEN}} [[Dánske národné futbalové mužstvo|Dánsko]] |- |C3 |{{SRB}} [[Srbské národné futbalové mužstvo|Srbsko]] |- |C4 |{{ENG}} [[Anglické národné futbalové mužstvo|Anglicko]] |} | {| class="wikitable" |+[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024#Skupina D|Skupina D]] !Poz. !Tím |- |D1 |{{POL}} [[Poľské národné futbalové mužstvo|Poľsko]] |- |D2 |{{NED}} [[Holandské národné futbalové mužstvo|Holandsko]] |- |D3 |{{AUT}} [[Rakúske národné futbalové mužstvo|Rakúsko]] |- |D4 |{{FRA}} [[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzsko]] |} | {| class="wikitable" |+[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024#Skupina E|Skupina E]] !Poz. !Tím |- |E1 |{{BEL}} [[Belgické národné futbalové mužstvo|Belgicko]] |- |E2 |{{SVK}} [[Slovenské národné futbalové mužstvo|Slovensko]] |- |E3 |{{ROU}} [[Rumunské národné futbalové mužstvo|Rumunsko]] |- |E4 |{{UKR}} [[Ukrajinské národné futbalové mužstvo|Ukrajina]] |} |} {| | {| class="wikitable" |+[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024#Skupina F|Skupina F]] !Poz. !Tím |- |F1 |{{TUR}} [[Turecké národné futbalové mužstvo|Turecko]] |- |F2 |{{GEO}} [[Gruzínske národné futbalové mužstvo|Gruzínsko]] |- |F3 |{{POR}} [[Portugalské národné futbalové mužstvo|Portugalsko]] |- |F4 |{{CZE}} [[České národné futbalové mužstvo|Česko]] |} |} == Súpisky == Maximálny počet hráčov na súpiske sa zvýšila z pôvodnej kvóty 23 na 26. Tímy museli do 7. júna predložiť zoznam obsahujúci minimálne 23 a maximálne 26 hráčov. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Teams allowed to register up to 26 players for UEFA EURO 2024 | url = https://www.uefa.com/euro2024/media/news/028d-1acd19eca649-b1a12d1a7d41-1000--teams-allowed-to-register-up-to-26-players-for-uefa-euro/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum vydania = 2024-05-03 | dátum prístupu = 2024-06-06 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> == Rozhodcovia == V apríli 2024 bolo vybraných 19 rozhodcovských tímov, ktoré sa ujmú 51 zápasov na turnaji. Na turnaj bol vybraný aj jeden argentínsky tímu v rámci dohody o spolupráci medzi konfederáciami [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]] a [[Juhoamerická futbalová konfederácia|CONMEBOL]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Referee teams for UEFA EURO 2024 appointed | url = https://www.uefa.com/euro2024/media/news/028c-1ab861ea105d-1af970c69ec4-1000--referee-teams-for-uefa-euro-2024-appointed/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum vydania = 2024-04-23 | dátum prístupu = 2024-05-24 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> {| class="wikitable sortable" |- !Krajina !Rozhodca !Asistenti rozhodcu !Pridelené zápasy |- |{{Minivlajka|ESP}}Španielsko |[[Jesús Gil Manzano]] |Diego Barbero Sevilla Ángel Nevado Rodriguez | |- |{{Minivlajka|Taliansko}} Taliansko |[[Marco Guida]] |Filippo Meli Giorgio Peretti | |- |{{Minivlajka|Rumunsko}}Rumunsko |[[István Kovács]] |Vasile Florin Marinescu Mihai Ovidiu Artene | |- |{{Minivlajka|SVK}}Slovensko |[[Ivan Kružliak]] |Branislav Hancko Jan Pozor | |- |{{Minivlajka|FRA}}Francúzsko |[[François Letexier]] |Cyril Mugnier Mehdi Rahmouni | |- |{{Minivlajka|NED}}Holandsko |[[Danny Makkelie]] |Hessel Steegstra Jan de Vries | |- |{{Minivlajka|POL}}Poľsko |[[Szymon Marciniak]] |Tomasz Listkiewicz Adam Kupsik | |- |{{Minivlajka|Turecko}}Turecko |[[Halil Umut Meler]] |Mustafa Emre Eyisoy Kerem Ersoy | |- |{{Minivlajka|SWE}}Švédsko |[[Glenn Nyberg]] |Mahbod Beigi Andreas Söderkvist | |- |{{Minivlajka|ENG}}Anglicko |[[Michael Oliver]] |Stuart Burt Dan Cook | |- |{{Minivlajka|Taliansko}}Taliansko |[[Daniele Orsato]] |Ciro Carbone Alessandro Giallatini | |- |{{Minivlajka|SUI}}Švajčiarsko |[[Sandro Schärer]] |Stéphane de Almeida Bekim Zogaj | |- |{{Minivlajka|GER}}Nemecko |[[Daniel Siebert]] |Jan Seidel Rafael Foltyn | |- |{{Minivlajka|POR}}Portugalsko |[[Artur Soares Dias]] |Paulo Soares Pedro Ribeiro | |- |{{Minivlajka|ENG}}Anglicko |[[Anthony Taylor]] |Gary Beswick Adam Nunn | |- |{{Minivlajka|ARG}} Argentina |[[Facundo Tello]] |Gabriel Chade Ezequiel Brailovsky | |- |{{Minivlajka|FRA}}Francúzsko |[[Clément Turpin]] |Nicolas Danos Benjamin Pages | |- |{{Minivlajka|SLO}}Slovinsko |[[Slavko Vinčić]] |Tomaž Klančnik Andraž Kovačič | |- |{{Minivlajka|GER}}Nemecko |[[Felix Zwayer]] |Stefan Lupp Marco Achmüller |} Okrem toho UEFA oznámila dvadsať videorozhodcov a dvanásť pomocných rozhodcov (ktorí budú pôsobiť ako štvrtý rozhodca alebo náhradný asistent rozhodcu).<ref>https://editorial.uefa.com/resources/028c-1ab8424ce19a-f9c0bf7a03d7-1000/euro_2024_referees_a4.pdf</ref> {| | {| class="wikitable" |+Videorozhodcovia !Krajina !Rozhodcovia |- |{{ENG}} Anglicko |[[Stuart Attwel]] [[David Coote]] |- |{{FRA}} Francúzsko |[[Jérôme Brisard]] [[Willy Delajod]] |- |{{GER}} Nemecko |[[Bastian Dankert]] [[Christian Dingert]] [[Marco Fritz]] |- |{{ITA}} Taliansko |[[Massimilano Irrati]] [[Paolo Valeri]] |- |{{NED}} Holandsko |[[Rob Dieperink]] [[Pol van Boekel]] |- |{{POL}} Poľsko |[[Bartosz Frankowski]] [[Tomasz Kwiatkowski]] |- |{{ROU}} Rumunsko |[[Catalin Popa]] |- |{{SLO}} Slovinsko |[[Nejc Kajtazovič]] |- |{{POR}} Portugalsko |[[Tiago Martins]] |- |{{ESP}} Španielsko |[[Alejandro Hernández Hernández]] [[Juan Martínez Munuera]] |- |{{SUI}} Švajčiarsko |[[Fedayi San]] |- |{{TUR}} Turecko |[[Alper Ulusoy]] |} |} == Dejiská == Nemecko malo široký výber štadiónov, ktoré uspokojili požiadavku minimálnej kapacity UEFA na 30 000 miest na zápasy majstrovstiev Európy. Bolo vybraných deväť dejísk konania [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|majstrovstiev sveta 2006]]: [[Berlín]], [[Dortmund]], [[Mníchov]], [[Kolín nad Rýnom]], [[Stuttgart]], [[Hamburg]], [[Lipsko]], [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurt]] a [[Gelsenkirchen]]. [[Düsseldorf]], ktorý sa nevyužil v roku 2006, ale predtým sa používal na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1974|majstrovstvách sveta 1974]] a [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1988|Euro 1988]], slúžilo ako 10. dejisko; naopak, [[Hannover]], [[Norimberg]] a [[Kaiserslautern]], hostiteľské mestá v roku 2006, sa na tento šampionát nevyužili. Nevybrali sa [[Brémy|brémsky]] [[Weser-Stadion]] (37 441), [[Mönchengladbach|mönchengladbachský]] [[Borussia-Park]] (46 249), [[Hannover|hannoverský]] [[Niedersachsenstadion]] (43 000), [[Norimberg|norimberský]] [[Max-Morlock-Stadion]] (41 000) a [[Kaiserslautern|kaiserslauternský]] [[Fritz-Walter-Stadion]] (46 000). Dejiská turnaja pokrývali všetky hlavné [[Krajina (Nemecko)|regióny Nemecka]], ale oblasťou s najvyšším počtom dejísk turnaja Euro 2024 je metropolitný región [[Porýnie]] v spolkovej krajine [[Severné Porýnie-Vestfálsko]] so štyrmi z 10 hostiteľských miest (Dortmund, Düsseldorf, Gelsenkirchen a Kolín nad Rýnom).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=EURO 2024 in Deutschland {{!}} Das Landesportal Wir in NRW|url=https://www.land.nrw/de/pressemitteilung/ministerpraesident-armin-laschet-euro-2024-deutschland-grossartige-nachricht-fuer|vydavateľ=www.land.nrw|dátum vydania=2018-09-27|dátum prístupu=2021-06-13|jazyk=de}}</ref> {| class="wikitable" style="text-align:center" ![[Berlín]] ![[Mníchov]] ![[Dortmund]] ![[Gelsenkirchen]] |- |[[Olympiastadion (Berlín)|Olympiastadion]] |[[Allianz Arena]] |[[Signal Iduna Park]] |[[Veltins-Arena]] |- |Kapacita: '''70 033''' |Kapacita: '''66 026''' |Kapacita: '''61 524''' |Kapacita: '''50 998''' |- |[[Súbor:Stade_Olympique_Berlin_Ext.JPG|200x200bod]] |[[Súbor:München_-_Allianz-Arena_(Luftbild).jpg|200x200bod]] |[[Súbor:Signal_iduna_park_stadium_dortmund_4.jpg|200x200bod]] | [[Súbor:2010-06-03 Arena AufSchalke 20.jpg|200x200bod]] |- ![[Stuttgart]] ! colspan="2" rowspan="4" |{{LocMap+|Nemecko|float=center|width=412|caption=|places={{LocMap~|Nemecko|lat=52.514722|long=13.239444|label=[[Berlin]]|position=right}} {{LocMap~|Nemecko|lat=48.218611|long=11.624444|label=[[Mníchov]]|position=bottom}} {{LocMap~|Nemecko|lat=51.492569|long= 7.451667|label=[[Dortmund]]|position=right}} {{LocMap~|Nemecko|lat=51.554474|long= 7.067642|label=[[Gelsenkirchen]]|position=top}} {{LocMap~|Nemecko|lat=48.792222|long= 9.231944|label=[[Stuttgart]]|position=right}} {{LocMap~|Nemecko|lat=53.586944|long= 9.898611|label=[[Hamburg]]|position=top}} {{LocMap~|Nemecko|lat=51.261539|long= 6.733083|label=[[Düsseldorf]]|position=right}} {{LocMap~|Nemecko|lat=50.933611|long= 6.874997|label=[[Kolín nad Rýnom]]|position=bottom}} {{LocMap~|Nemecko|lat=50.068611|long= 8.645278|label=[[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurt]]|position=right}} {{LocMap~|Nemecko|lat=51.345833|long=12.348056|label=[[Lipsko]]|position=right}}}} ![[Hamburg]] |- |[[MHPArena]] |[[Imtech Arena|Volksparkstadion]] |- |Kapacita: '''49 471''' |Kapacita: '''48 057''' |- |[[Súbor:Blick_vom_Rotenberg_Stadion.jpg|200x200bod]] |[[Súbor:RK_1009_9831_Volksparkstadion.jpg|200x200bod]] |- ![[Düsseldorf]] ![[Kolín nad Rýnom]] ![[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurt]] ![[Lipsko]] |- |[[Merkur Spiel-Arena]] |[[RheinEnergieStadion]] |[[Deutsche Bank Park]] |[[Red Bull Arena]] |- |Kapacita: '''50 215''' |Kapacita: '''46 264''' |Kapacita: '''46 922''' |Kapacita: '''46 635''' |- |[[Súbor:LTU_arena-1.png|200x200bod]] |[[Súbor:Fußball_Stadion_Köln_Luftbild_Aerial_(125164767).jpeg|200x200bod]] |[[Súbor:Aerial_view_of_Commerzbank-Arena.jpg|200x200bod]] |[[Súbor:Red_Bull_arena,_Leipzig_von_oben_Zentralstadion.jpg|200x200bod]] |} === Základné tábory tímov === Každý tím si vybral „základný tábor“ pre svoj pobyt medzi zápasmi. Tímy trénovali a bývali v týchto miestach počas celého turnaja a cestovali na zápasy mimo svojich základní. „Základné tábory“ museli byť v Nemecku. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = https://euro2024-teamcatalogue.uefa.com/ | url = https://euro2024-teamcatalogue.uefa.com/ | dátum prístupu = 2024-06-05 | jazyk = en-US}}</ref> {| class="wikitable sortable" !Tím !Základný tábor !Tréningové ihrisko |- |{{ALB}} [[Albánske národné futbalové mužstvo|Albánsko]] |[[Kamenica (mesto v Nemecku)|Kamen]] |SportCentrum Kaiserau |- |{{ENG}} [[Anglické národné futbalové mužstvo|Anglicko]] |[[Blankenhain]] |Golfresort Weimarer Land |- |{{BEL}} [[Belgické národné futbalové mužstvo|Belgicko]] |[[Ludwigsburg (mesto)|Ludwigsburg]] |Wasenstadion, SGV Freiberg am Neckar |- |{{CZE}} [[České národné futbalové mužstvo|Česko]] |[[Hamburg]] |Edmund-Plambeck-Stadion, FC Eintracht Norderstedt 03 |- |{{DEN}} [[Dánske národné futbalové mužstvo|Dánsko]] |[[Freudenstadt (krajinský okres)|Freudenstadt]] |Hermann-Saam-Stadion |- |{{FRA}} [[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzsko]] |[[Bad Lippspringe]] |Home Deluxe Arena, SC Paderborn 07 |- |{{GEO}} [[Gruzínske národné futbalové mužstvo|Gruzínsko]] |[[Velbert]] |Stadion Velbert, SSVg Velbert |- |{{NED}} [[Holandské národné futbalové mužstvo|Holandsko]] |[[Wolfsburg]] |AOK Stadion, VfL Wolfsburg (Ženy) |- |{{CRO}} [[Chorvátske národné futbalové mužstvo|Chorvatsko]] |[[Neuruppin]] |Volksparkstadion, MSV Neuruppin |- |{{HUN}} [[Maďarské národné futbalové mužstvo|Maďarsko]] |[[Weiler-Simmerberg]] |Tannenhof Resort, Sport & Spa |- |{{GER}} [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecko]] |[[Herzogenaurach]] |Adidas Campus/HomeGround |- |{{POL}} [[Poľské národné futbalové mužstvo|Polsko]] |[[Hannover]] |Eilenriedestadion |- |{{POR}} [[Portugalské národné futbalové mužstvo|Portugalsko]] |[[Harsewinkel]] | |- |{{AUT}} [[Rakúske národné futbalové mužstvo|Rakúsko]] |[[Berlín]] |Mommsenstadion |- |{{ROU}} [[Rumunské národné futbalové mužstvo|Rumunsko]] |[[Würzburg]] |Akon Arena, FC Würzburger Kickers |- |{{SVK}} [[Slovenské národné futbalové mužstvo|Slovensko]] |[[Mainz]] |Bruchwegstadion, 1. FSV Mainz 05 |- |{{SLO}} [[Slovinské národné futbalové mužstvo|Slovinsko]] |[[Wuppertal]] |Stadion am Zoo, Wuppertaler SV |- |{{SRB}} [[Srbské národné futbalové mužstvo|Srbsko]] |[[Augsburg|Ausburg]] |Rosenaustadion, FC Augsburg (Ženy) |- |{{SCO}} [[Škótske národné futbalové mužstvo|Škótsko]] |[[Garmisch-Partenkirchen]] |Stadion am Gröben |- |{{ESP}} [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]] |[[Donaueschingen]] |Der Öschberghof |- |{{SUI}} [[Švajčiarske národné futbalové mužstvo|Švajčiarsko]] |[[Stuttgart|Štuttgart]] |Gazi-Stadion auf der Waldau |- |{{ITA}} [[Talianske národné futbalové mužstvo|Taliansko]] |[[Iserlohn]] |Hemberg-Stadion |- |{{TUR}} [[Turecké národné futbalové mužstvo|Turecko]] |[[Barsinghausen]] |Sporthotel Fuchsbachtal |- |{{UKR}} [[Ukrajinské národné futbalové mužstvo|Ukrajina]] |[[Wiesbaden]] | |} == Základné skupiny == UEFA oznámila program turnaja 10. mája 2022, ktorý obsahoval iba časy výkopov úvodného zápasu, semifinále a finále.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA EURO 2024 match schedule approved | url = https://www.uefa.com/news-media/news/0275-151c90ada680-6a76591a389a-1000--uefa-euro-2024-match-schedule-approved/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum vydania = 2022-05-10 | dátum prístupu = 2024-06-06 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref><ref>https://editorial.uefa.com/resources/0275-151c5dcd4378-ed1dd4f365d4-1000/euro2024_match_schedule.pdf</ref> Časy výkopov všetkých ostatných zápasov boli oznámené 2. decembra 2023 po žrebovaní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA EURO 2024 fixtures: When and where are the matches? {{!}} UEFA EURO 2024 | url = https://www.uefa.com/euro2024/news/0275-151eb1c333ea-d30deec67b13-1000--uefa-euro-2024-fixtures-when-and-where-are-the-matches/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum vydania = 2024-06-06 | dátum prístupu = 2024-06-06 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://editorial.uefa.com/resources/0288-1999ab91ad50-899894098aed-1000/uefa_euro_2024_match_schedule.pdf |dátum prístupu=2024-06-06 |url archívu=https://web.archive.org/web/20240131125945/https://editorial.uefa.com/resources/0288-1999ab91ad50-899894098aed-1000/uefa_euro_2024_match_schedule.pdf |dátum archivácie=2024-01-31 }}</ref> Prvé dva tímy z každej skupiny a najlepšie štyri mužstvá z tretích miest postúpili do osemfinále. === Kritéria za nerozhodného stavu === Ak majú dva alebo viaceré tímy po skončení zápasov s skupine rovnaký počet bodov, používajú sa tieto kritéria:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Documents | url = https://documents.uefa.com/r/Regulations-of-the-UEFA-European-Football-Championship-2022-24-Online | vydavateľ = documents.uefa.com | dátum prístupu = 2024-06-06}}</ref> # Vyšší počet bodov získaných v zápasoch medzi danými tímami; # Vyšší gólový rozdiel v zápasoch medzi danými tímami; # Vyšší počet gólov strelených v zápasoch medzi danými tímami; # Ak po uplatnení kritérií 1 až 3 majú tímy stále rovnaké poradie, kritéria 1 až 3 sa opätovne uplatnia výlučne na zápasy medzi tímami, ktoré sú stále vyrovnané, aby sa určilo ich konečné poradie. Ak tento postup nevedie k rozhodnutiu, uplatnia sa kritéria 5 až 10 # Vyšší gólový rozdiel vo všetkých zápasoch skupiny # Vyšší počet strelených gólov vo všetkých zápasoch skupiny # Ak v poslednom kole skupinovej fázy majú dva tímy, ktoré proti sebe stoja, rovnaký počet bodov, gólový rozdiel a počet strelených gólov, potom ich vzájomný zápas skončil nerozhodne, o ich poradie rozhodne [[penaltový rozstrel]]. (Toto kritérium sa nepoužije, ak viac ako dva tímy mali rovnaký počet bodov); # Nižší súčet disciplinárnych bodov vo všetkých zápasoch skupiny (1 bod za jednu žltú kartu, 3 body za červenú kartu ako následok dvoch žltých kariet, 3 body za priamu červenú kartu, 4 body za žltú kartu a následnú priamu červenú kartu); # Vyššie umiestnenie v [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|celkovom hodnotení kvalifikácie ME]], pokiaľ sa porovnanie netýka hostiteľského Nemecka, v takom prípade sa uskutoční žrebovanie; ===Skupina A=== {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím={{GER|f|1}} '''(H)'''|v=2|r=1|p=0|sg=8|ig=2|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím={{SUI|f|1}}|v=1|r=2|p=0|sg=5|ig=3|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím={{HUN|f|1}}|v=1|r=0|p=2|sg=2|ig=5|pozadie=#BAF2FF}} {{turnaj|por=4|tím={{SCO|f|1}}|v=0|r=1|p=2|sg=2|ig=7}} |}<small>Zdroj: [https://www.uefa.com/euro2024/standings/ UEFA]</small> ==== Zápasy skupiny A ==== {{Futbalbox2|bg=#eeffff|dátum=[[14. jún]] [[2024]]|mužstvo1='''{{GER|f|2}}'''|mužstvo2={{SCO|f|1}}|čas=21:00|štadión=[[Allianz Arena]], [[Mníchov]]|skóre=5:1|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro/match/2036161/ Správa o zápase]|polčas=3:0|góly1=[[Florian Wirtz]] {{gól|10}}<br />[[Jamal Musiala]] {{gól|19}}<br />[[Kai Havertz]] {{gól|45+1|pen}}<br />[[Niclas Füllkrug]] {{gól|68}}<br />[[Emre Can]] {{gól|90+3}}|góly2={{gól|87|v.g.}} [[Antonio Rüdiger]]|divákov=65 052|rozhodca={{FRA}} [[Clément Turpin]]}}{{Futbalbox2|dátum=[[15. jún]] [[2024]]|mužstvo1={{HUN|f|2}}|mužstvo2='''{{SUI|f|1}}'''|bg=#eeffff|čas=15:00|štadión=[[RheinEnergieStadion]], [[Kolín nad Rýnom]]|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro/match/2036162/ Správa o zápase]|skóre=1:3|góly1=[[Barnabás Varga]] {{gól|66}}|góly2={{gól|12}} [[Kwando Duah]]<br/>{{gól|45}} [[Michel Aebischer]]<br/>{{gól|90+3}} [[Breel Embolo]]|polčas=0:2|divákov=41 676|rozhodca={{SLO}} [[Slavko Vinčić]]}}{{Futbalbox2|mužstvo1='''{{GER|f|2}}'''|mužstvo2={{HUN|f|1}}|čas=18:00|dátum=[[19. jún]] [[2024]]|bg=#eeffff|štadión=[[MHPArena]], [[Stuttgart]]|skóre=2:0|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro/match/2036173/ Správa o zápase]|góly1=[[Jamal Musiala]] {{gól|22}}<br/>[[İlkay Gündoğan]] {{gól|67}}|polčas=1:0|divákov=54 000|rozhodca={{NED}} [[Danny Makkelie]]}}{{Futbalbox2|bg=#eeffff|dátum=[[19. jún]] [[2024]]|mužstvo1={{SCO|f|2}}|mužstvo2={{SUI|f|1}}|čas=21:00|štadión=[[RheinEnergieStadion]], [[Kolín nad Rýnom]]|skóre=1:1|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro/match/2036174/ Správa o zápase]|góly1=[[Scott McTominay]] {{gól|13}}|góly2={{gól|26}} [[Xherdan Shaqiri]]|polčas=1:1|rozhodca={{SVK}} [[Ivan Kružliak]]|divákov=42 711}}{{Futbalbox2|bg=#eeffff|dátum=[[23. jún]] [[2024]]|mužstvo1={{SUI|f|2}}|mužstvo2={{GER|f|1}}|čas=21:00|štadión=[[Deutsche Bank Park]], [[Frankfurt]]|skóre=1:1|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro/match/2036185/ Správa o zápase]|polčas=1:0|góly1=[[Dan Ndoye]] {{gól|28}}|góly2={{gól|90+2}} [[Niclas Füllkrug]]|divákov=46 685|rozhodca={{ITA}} [[Daniele Orsato]]}}{{Futbalbox2|bg=#eeffff|dátum=[[23. jún]] [[2024]]|mužstvo1={{SCO|f|2}}|mužstvo2='''{{HUN|f|1}}'''|čas=21:00|štadión=[[MHPArena]], [[Stuttgart]]|skóre=0:1|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro/match/2036186/ Správa o zápase]|góly2={{gól|90+10}} [[Kevin Csoboth]]|rozhodca={{ARG}} [[Facundo Tello]]|polčas=0:0|divákov=54 000}} === Skupina B === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím={{ESP|f|1}}|v=3|r=0|p=0|sg=5|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím={{ITA|f|1}}|v=1|r=1|p=1|sg=3|ig=3|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím={{CRO|f|1}}|v=0|r=2|p=1|sg=3|ig=6|pozadie=#BAF2FF}} {{turnaj|por=4|tím={{ALB|f|1}}|v=0|r=1|p=2|sg=3|ig=5}} |}<small>Zdroj: [https://www.uefa.com/euro2024/standings/ UEFA]</small> ==== Zápasy skupiny B ==== {{Futbalbox2|bg=#eeffff|dátum=[[15. jún]] [[2024]]|mužstvo1='''{{ESP|f|2}}'''|mužstvo2={{CRO|f|1}}|čas=18:00|štadión=[[Olympiastadion (Berlín)|Olympiastadion]], [[Berlín]]|skóre=3:0|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro/match/2036163/ Správa o zápase]|polčas=3:0|góly1=[[Álvaro Morata]] {{gól|29}}<br/>[[Fabián Ruiz]] {{gól|32}}<br/>[[Dani Carvajal]] {{gól|45+2}}|divákov=68 844|rozhodca={{ENG}} [[Michael Oliver]]}} {{Futbalbox2|bg=#eeffff|dátum=[[15. jún]] [[2024]]|mužstvo1='''{{ITA|f|2}}'''|mužstvo2={{ALB|f|1}}|čas=21:00|štadión=[[Signal Iduna Park]], [[Dortmund]]|skóre=2:1|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro/match/2036164/ Správa o zápase]|polčas=2:1|góly2={{gól|1}} [[Nedim Bajrami]]|góly1=[[Alessandro Bastoni]] {{gól|11}}<br/>[[Nicolò Barella]] {{gól|16}}|divákov=60 512|rozhodca={{GER}} [[Felix Zwayer]]}}{{Futbalbox2|bg=#eeffff|dátum=[[19. jún]] [[2024]]|čas=15:00|mužstvo1={{CRO|f|2}}|mužstvo2={{ALB|f|1}}|štadión=[[Volksparkstadion]], [[Hamburg]]|skóre=2:2|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro/match/2036176/ Správa o zápase]|polčas=0:1|góly1=[[Andrej Kramarić]] {{gól|74}}<br/>[[Klaus Gjasula]] {{gól|76|v.g.}}|góly2={{gól|11}} [[Qazim Laçi]]<br/>{{gól|90+5}} [[Klaus Gjasula]]|divákov=46 784|rozhodca={{FRA}} [[François Letexier]]}}{{Futbalbox2|bg=#eeffff|dátum=[[20. jún]] [[2024]]|mužstvo1='''{{ESP|f|2}}'''|mužstvo2={{ITA|f|1}}|čas=21:00|štadión=[[Veltins-Arena]], [[Gelsenkirchen]]|skóre=1:0|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro/match/2036175/ Správa o zápase]|polčas=0:0|góly1=[[Riccardo Calafiori]] {{gól|55|v.g.}}|divákov=49 528|rozhodca={{SLO}} [[Slavko Vinčić]]}}{{Futbalbox2|bg=#eeffff|dátum=[[24. jún]] [[2024]]|mužstvo1={{ALB|f|2}}|mužstvo2='''{{ESP|f|1}}'''|čas=21:00|štadión=[[Merkus Spiel-Arena]], [[Düsseldorf]]|skóre=0:1|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro/match/2036187/ Správa o zápase]|polčas=0:1|divákov=40 586|rozhodca={{SWE}} [[Glenn Nyberg]]|góly2={{gól|13}} [[Ferran Torres]]}}{{Futbalbox2|bg=#eeffff|dátum=[[24. jún]] [[2024]]|mužstvo1={{CRO|f|2}}|mužstvo2={{ITA|f|1}}|čas=21:00|štadión=[[Red Bull Arena]], [[Lipsko]]|skóre=1:1|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro/match/2036188/ Správa o zápase]|góly1=[[Luka Modrić]] {{gól|55}}|góly2={{gól|90+8}} [[Mattia Zaccagni]]|divákov=38 322|rozhodca={{NED}} [[Danny Makkelie]]|polčas=0:0}} === Skupina C === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím={{ENG|f|1}}|v=1|r=2|p=0|sg=2|ig=1|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím={{DEN|f|1}}|v=0|r=3|p=0|sg=2|ig=2|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím={{SLO|f|1}}|v=0|r=3|p=0|sg=2|ig=2|pozadie=#BAF2FF}} {{turnaj|por=4|tím={{SRB|f|1}}|v=0|r=2|p=1|sg=1|ig=2}} |}<small>Zdroj: [https://www.uefa.com/euro2024/standings/ UEFA]</small> ==== Zápasy skupiny C ==== {{Futbalbox2|bg=#eeffff|dátum=[[16. jún]] [[2024]]|mužstvo1={{SLO|f|2}}|čas=18:00|mužstvo2={{DEN|f|1}}|štadión=[[MHPArena]], [[Stuttgart]]|skóre=1:1|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro/match/2036165/ Správa o zápase]|polčas=0:1|góly1=[[Erik Janža]] {{gól|77}}|góly2={{gól|17}} [[Christian Eriksen]]|divákov=54 000|rozhodca={{SUI}} [[Sandro Schärer]]}}{{Futbalbox2|bg=#eeffff|dátum=[[16. jún]] [[2024]]|mužstvo1={{SRB|f|2}}|mužstvo2='''{{ENG|f|1}}'''|čas=21:00|štadión=[[Veltins-Arena]], [[Gelsenkirchen]]|skóre=0:1|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro/match/2036166/ Správa o zápase]|polčas=0:1|góly2={{gól|13}} [[Jude Bellingham]]|divákov=48 953|rozhodca={{ITA}} [[Daniele Orsato]]}}{{Futbalbox2|bg=#eeffff|dátum=[[20. jún]] [[2024]]|mužstvo1={{SLO|f|2}}|mužstvo2={{SRB|f|1}}|čas=15:00|štadión=[[Allianz Arena]], [[Mníchov]]|skóre=1:1|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro/match/2036177/ Správa o zápase]|polčas=0:0|góly1=[[Žan Karničnik]] {{gól|69}}|góly2={{gól|90+5}} [[Luka Jović]]|rozhodca={{ROU}} [[István Kovács]]|divákov=63 028}}{{Futbalbox2|bg=#eeffff|dátum=[[20. jún]] [[2024]]|mužstvo1={{DEN|f|2}}|mužstvo2={{ENG|f|1}}|čas=18:00|štadión=[[Deutsche Bank Park]], [[Frankfurt]]|skóre=1:1|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro/match/2036178/ Správa o zápase]|góly1=[[Morten Hjulmand]] {{gól|34}}|polčas=1:1|góly2={{gól|18}} [[Harry Kane]]|divákov=46 177|rozhodca={{POR}} [[Artur Soares Dias]]}}{{Futbalbox2|bg=#eeffff|dátum=[[25. jún]] [[2024]]|mužstvo1={{ENG|f|2}}|čas=21:00|mužstvo2={{SLO|f|1}}|štadión=[[RheinEnergieStadion]], [[Kolín nad Rýnom]]|skóre=0:0|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro/match/2036189/ Správa o zápase]|polčas=0:0|divákov=41 536|rozhodca={{FRA}} [[Clément Turpin]]}}{{Futbalbox2|bg=#eeffff|dátum=[[25. jún]] [[2024]]|mužstvo1={{DEN|f|2}}|čas=21:00|mužstvo2={{SRB|f|1}}|štadión=[[Olympiastadion (Berlín)|Olympiastadion]], [[Berlín]]|skóre=0:0|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro/match/2036190/ Správa o zápase]|polčas=0:0|divákov=64 288|rozhodca={{FRA}} [[François Letexier]]}} === Skupina D === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím={{AUT|f|1}}|v=2|r=0|p=1|sg=6|ig=4|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím={{FRA|f|1}}|v=1|r=2|p=0|sg=2|ig=1|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím={{NED|f|1}}|v=1|r=1|p=1|sg=4|ig=4|pozadie=#BAF2FF}} {{turnaj|por=4|tím={{POL|f|1}}|v=0|r=1|p=2|sg=3|ig=6}} |}<small>Zdroj: [https://www.uefa.com/euro2024/standings/ UEFA]</small> ==== Zápasy skupiny D ==== {{Futbalbox2|bg=#eeffff|dátum=[[16. jún]] [[2024]]|mužstvo1={{POL|f|2}}|čas=15:00|mužstvo2='''{{NED|f|1}}'''|štadión=[[Volksparkstadion]], [[Hamburg]]|skóre=1:2|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro/match/2036167/ Správa o zápase]|polčas=1:1|góly1=[[Adam Buksa]] {{gól|16}}|góly2={{gól|29}} [[Cody Gakpo]]<br/>{{gól|83}} [[Wout Weghorst]]|rozhodca={{POR}} [[Artur Soares Dias]]|divákov=48 117}}{{Futbalbox2|bg=#eeffff|dátum=[[17. jún]] [[2024]]|mužstvo1={{AUT|f|2}}|čas=21:00|mužstvo2='''{{FRA|f|1}}'''|štadión=[[Merkur Spiel-Arena]], [[Düsseldorf]]|skóre=0:1|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro/match/2036168/ Správa o zápase]|polčas=0:1|góly2={{gól|38|v.g.}} [[Maximilian Wöber]]|divákov=46 425|rozhodca={{ESP}} [[Jesús Gil Manzano]]}}{{Futbalbox2|bg=#eeffff|dátum=[[21. jún]] [[2024]]|mužstvo1={{POL|f|2}}|čas=18:00|mužstvo2='''{{AUT|f|1}}'''|štadión=[[Olympiastadion (Berlín)|Olympiastadion]], [[Berlín]]|skóre=1:3|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro/match/2036179/ Správa o zápase]|polčas=1:1|góly1=[[Krzysztof Piątek]] {{gól|30}}|góly2={{gól|9}} [[Gernot Trauner]]<br/>{{gól|66}} [[Christoph Baumgartner]]<br/>{{gól|78}} [[Marko Arnautović]]|divákov=69 455|rozhodca={{TUR}} [[Halil Umut Meler]]}}{{Futbalbox2|bg=#eeffff|dátum=[[21. jún]] [[2024]]|mužstvo1={{NED|f|2}}|čas=21:00|mužstvo2={{FRA|f|1}}|štadión=[[Red Bull Arena]], [[Lipsko]]|skóre=0:0|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro/match/2036180/ Správa o zápase]|polčas=0:0|divákov=38 531|rozhodca={{ENG}} [[Anthony Taylor]]}}{{Futbalbox2|bg=#eeffff|dátum=[[25. jún]] [[2024]]|mužstvo1={{FRA|f|2}}|čas=18:00|mužstvo2={{POL|f|1}}|štadión=[[Signal Iduna Park]], [[Dortmund]]|skóre=1:1|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro/match/2036192/ Správa o zápase]|polčas=0:0|góly1=[[Kylian Mbappé]] {{gól|56|pen}}|góly2={{gól|79|pen}} [[Robert Lewandowski]]|divákov=59 728|rozhodca={{ITA}} [[Marco Guida]]}}{{Futbalbox2|bg=#eeffff|dátum=[[25. jún]] [[2024]]|mužstvo1={{NED|f|2}}|čas=18:00|štadión=[[Olympiastadion (Berlín)|Olympiastadion]], [[Berlín]]|mužstvo2='''{{AUT|f|1}}'''|skóre=2:3|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro/match/2036191/ Správa o zápase]|góly1=[[Cody Gakpo]] {{gól|47}}<br/>[[Memphis Depay]] {{gól|75}}|polčas=0:1|góly2={{gól|6|v.g.}} [[Donyell Malen]]<br/>{{gól|59}} [[Romano Schmid]]<br/>{{gól|80}} [[Marcel Sabitzer]]|divákov=68 363|rozhodca={{SVK}} [[Ivan Kružliak]]}} === Skupina E === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím={{ROU|f|1}}|v=1|r=1|p=1|sg=4|ig=3|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím={{BEL|f|1}}|v=1|r=1|p=1|sg=2|ig=1|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím={{SVK|f|1}}|v=1|r=1|p=1|sg=3|ig=3|pozadie=#BAF2FF}} {{turnaj|por=4|tím={{UKR|f|1}}|v=1|r=1|p=1|sg=2|ig=4}} |}<small>Zdroj: [https://www.uefa.com/euro2024/standings/ UEFA]</small> ==== Zápasy skupiny E ==== {{Futbalbox2|bg=#eeffff|mužstvo1='''{{ROU|f|2}}'''|dátum=[[17. jún]] [[2024]]|čas=15:00|štadión=[[Allianz Arena]], [[Mníchov]]|mužstvo2={{UKR|f|1}}|skóre=3:0|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro/match/2036170/ Správa o zápase]|polčas=1:0|góly1=[[Nicolae Stanciu]] {{gól|29}}<br/>[[Răzvan Marin]] {{gól|53}}<br/>[[Denis Drăguș]] {{gól|57}}|divákov=61 591|rozhodca={{SWE}} [[Glenn Nyberg]]}}{{Futbalbox2|bg=#eeffff|dátum=[[17. jún]] [[2024]]|mužstvo2='''{{SVK|f|1}}'''|štadión=[[Deutsche Bank Park]], [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurt]]|čas=18:00|mužstvo1={{BEL|f|2}}|skóre=0:1|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro/match/2036169/ Správa o zápase]|góly2={{gól|7}} [[Ivan Schranz]]|divákov=45 181|rozhodca={{TUR}} [[Halil Umut Meler]]|polčas=0:1}}{{Futbalbox2|bg=#eeffff|dátum=[[21. jún]] [[2024]]|mužstvo1={{SVK|f|2}}|čas=15:00|mužstvo2='''{{UKR|f|1}}'''|štadión=[[Merkur Spiel-Arena]], [[Düsseldorf]]|skóre=1:2|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro/match/2036182/ Správa o zápase]|polčas=1:0|góly1=[[Ivan Schranz]] {{gól|17}}|góly2={{gól|54}} [[Mykola Shaparenko]]<br/>{{gól|80}} [[Roman Jaremčuk]]|divákov=43 910|rozhodca={{ENG}} [[Michael Oliver]]}}{{Futbalbox2|bg=#eeffff|dátum=[[22. jún]] [[2024]]|mužstvo1='''{{BEL|f|2}}'''|čas=21:00|mužstvo2={{ROU|f|1}}|štadión=[[RheinEnergieStadion]], [[Kolín nad Rýnom]]|skóre=2:0|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro/match/2036181/ Správa o zápase]|góly1=[[Youri Tielemans]] {{gól|2}}<br/>[[Kevin De Bruyne]] {{gól|80}}|divákov=42 535|rozhodca={{POL}} [[Szymon Marciniak]]|polčas=1:0}}{{Futbalbox2|bg=#eeffff|dátum=[[26. jún]] [[2024]]|mužstvo1={{UKR|f|2}}|čas=18:00|mužstvo2={{BEL|f|1}}|štadión=[[MHPArena]], [[Stuttgart]]|skóre=0:0|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro/match/2036194/ Správa o zápase]|polčas=0:0|divákov=54 000|rozhodca={{ENG}} [[Anthony Taylor]]}}{{Futbalbox2|bg=#eeffff|dátum=[[26. jún]] [[2024]]|mužstvo1={{SVK|f|2}}|čas=18:00|mužstvo2={{ROU|f|1}}|štadión=[[Deutsche Bank Park]], [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurt]]|skóre=1:1|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro/match/2036193/ Správa o zápase]|polčas=1:1|góly1=[[Ondrej Duda]] {{gól|24}}|góly2={{gól|24}} [[Răzvan Marin]]|rozhodca={{GER}} [[Daniel Siebert]]|divákov=45 033}} === Skupina F === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím={{POR|f|1}}|v=2|r=0|p=1|sg=5|ig=3|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím={{TUR|f|1}}|v=2|r=0|p=1|sg=5|ig=5|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím={{GEO|f|1}}|v=1|r=1|p=1|sg=4|ig=4|pozadie=#BAF2FF}} {{turnaj|por=4|tím={{CZE|f|1}}|v=0|r=1|p=2|sg=3|ig=5}} |}<small>Zdroj: [https://www.uefa.com/euro2024/standings/ UEFA]</small> ==== Zápasy skupiny F ==== {{Futbalbox2|bg=#eeffff|dátum=[[18. jún]] [[2024]]|mužstvo1='''{{TUR|f|2}}'''|mužstvo2={{GEO|f|1}}|čas=18:00|štadión=[[Signal Iduna Park]], [[Dortmund]]|skóre=3:1|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro/match/2036171/ Správa o zápase]|polčas=1:1|góly1=[[Mert Müldür]] {{gól|25}}<br/>[[Arda Güler]] {{gól|65}}<br/>[[Kerem Aktürkoğlu]] {{gól|90+7}}|góly2={{gól|32}} [[Georges Mikautadze]]|divákov=59 127|rozhodca={{ARG}} [[Facundo Tello]]}}{{Futbalbox2|bg=#eeffff|dátum=[[18. jún]] [[2024]]|mužstvo1='''{{POR|f|2}}'''|čas=21:00|mužstvo2={{CZE|f|1}}|štadión=[[Red Bull Arena]], [[Lipsko]]|skóre=2:1|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro/match/2036172/ Správa o zápase]|polčas=0:0|góly1=[[Robin Hranáč]] {{gól|69|v.g.}}<br/>[[Francisco Conceição]] {{gól|90+2}}|góly2={{gól|62}} [[Lukáš Provod]]|rozhodca={{ITA}} [[Marco Guida]]|divákov=38 421}}{{Futbalbox2|bg=#eeffff|dátum=[[22. jún]] [[2024]]|mužstvo1={{GEO|f|2}}|čas=15:00|mužstvo2={{CZE|f|1}}|štadión=[[Volksparkstadion]], [[Hamburg]]|skóre=1:1|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro/match/2036184/ Správa o zápase]|polčas=1:0|góly1=[[Georges Mikautadze]] {{gól|45+4|pen}}|góly2={{gól|59}} [[Patrik Schick]]|divákov=46 524|rozhodca={{GER}} [[Daniel Siebert]]}}{{Futbalbox2|bg=#eeffff|dátum=[[22. jún]] [[2024]]|čas=18:00|mužstvo1={{TUR|f|2}}|mužstvo2='''{{POR|f|1}}'''|štadión=[[Signal Iduna Park]], [[Dortmund]]|skóre=0:3|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro/match/2036183/ Správa o zápase]|góly2={{gól|21}} [[Bernardo Silva]]<br/>{{gól|28|v.g.}} [[Samet Akaydin]]<br/>{{gól|56}} [[Bruno Fernandes]]|polčas=0:1|divákov=61 047|rozhodca={{GER}} [[Felix Zwayer]]}}{{Futbalbox2|bg=#eeffff|dátum=[[26. jún]] [[2024]]|čas=21:00|mužstvo2='''{{TUR|f|1}}'''|mužstvo1={{CZE|f|2}}|štadión=[[Volksparkstadion]], [[Hamburg]]|skóre=1:2|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro/match/2036196/ Správa o zápase]|polčas=0:0|góly1=[[Tomáš Souček]] {{gól|66}}|góly2={{gól|51}} [[Hakan Çalhanoğlu]]<br/>{{gól|90+4}} [[Cenk Tosun]]|divákov=47 683|rozhodca={{ROU}} [[István Kovács]]}}{{Futbalbox2|bg=#eeffff|dátum=[[26. jún]] [[2024]]|mužstvo1='''{{GEO|f|2}}'''|čas=21:00|mužstvo2={{POR|f|1}}|štadión=[[Veltins-Arena]], [[Gelsenkirchen]]|skóre=2:0|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro/match/2036195/ Správa o zápase]|polčas=1:0|góly1=[[Chviča Kvaracchelija]] {{gól|2}}<br/>[[Georges Mikautadze]] {{gól|57}}|divákov=49 616|rozhodca={{SUI}} [[Sandro Schärer]]}} === Poradie mužstiev na tretích miestach === {{turnaj hlavička|skupina=áno}} {{turnaj|por=1|skupina=D|tím={{NED|f|1}}|v=1|r=1|p=1|sg=4|ig=4|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|skupina=F|tím={{GEO|f|1}}|v=1|r=1|p=1|sg=4|ig=4|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|skupina=E|tím={{SVK|f|1}}|v=1|r=1|p=1|sg=3|ig=3|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=4|skupina=C|tím={{SLO|f|1}}|v=0|r=3|p=0|sg=2|ig=2|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=5|skupina=A|tím={{HUN|f|1}}|v=1|r=0|p=2|sg=2|ig=5}} {{turnaj|por=6|skupina=B|tím={{CRO|f|1}}|v=0|r=2|p=1|sg=3|ig=6}} |} == Vyraďovacia fáza == Vo vyraďovacej fáze, ak zápas skončí po riadnom hracom čase remízou, hrá sa predĺženie (dva polčasy každý po 15 minút), počas ktorého môže každý tím vystriedať šiestykrát. Ak sa zápas stále nerozhodne, nastanú pokutové kopy. Ako v každom turnaji od [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1984|EURA 1984]], zápas o tretie miesto sa neodohrá. Konkrétne zápasy tímov na tretích miestach závisia od toho, ktoré štyri tímy na tretích miestach postúpia do osemfinále:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Documents | url = https://documents.uefa.com/r/Regulations-of-the-UEFA-European-Football-Championship-2022-24-Online | vydavateľ = documents.uefa.com | dátum prístupu = 2024-06-06}}</ref> {| class="wikitable" ! colspan="6" |<small>Tímy na 3. miestach</small><small><br>postupujú zo skupín</small> ! rowspan="16" | !<small>1B</small><small><br>vs</small> !<small>1C</small><small><br>vs</small> !<small>1E</small><small><br>vs</small> !<small>1F</small><small><br>vs</small> |- |'''<small>A</small>''' |'''<small>B</small>''' |'''<small>C</small>''' |'''<small>D</small>''' | | |<small>3A</small> |<small>3D</small> |<small>3B</small> |<small>3C</small> |- |'''<small>A</small>''' |'''<small>B</small>''' |'''<small>C</small>''' | |'''<small>E</small>''' | |<small>3A</small> |<small>3E</small> |<small>3B</small> |<small>3C</small> |- |'''<small>A</small>''' |'''<small>B</small>''' |'''<small>C</small>''' | | |'''<small>F</small>''' |<small>3A</small> |<small>3F</small> |<small>3B</small> |<small>3C</small> |- |'''<small>A</small>''' |'''<small>B</small>''' | |'''<small>D</small>''' |'''<small>E</small>''' | |<small>3D</small> |<small>3E</small> |<small>3A</small> |<small>3B</small> |- |'''<small>A</small>''' |'''<small>B</small>''' | |'''<small>D</small>''' | |'''<small>F</small>''' |<small>3D</small> |<small>3F</small> |<small>3A</small> |<small>3B</small> |- |'''<small>A</small>''' |'''<small>B</small>''' | | |'''<small>E</small>''' |'''<small>F</small>''' |<small>3E</small> |<small>3F</small> |<small>3B</small> |<small>3A</small> |- |'''<small>A</small>''' | |'''<small>C</small>''' |'''<small>D</small>''' |'''<small>E</small>''' | |<small>3E</small> |<small>3D</small> |<small>3C</small> |<small>3A</small> |- |'''<small>A</small>''' | |'''<small>C</small>''' |'''<small>D</small>''' | |'''<small>F</small>''' |<small>3F</small> |<small>3D</small> |<small>3C</small> |<small>3A</small> |- |'''<small>A</small>''' | |'''<small>C</small>''' | |'''<small>E</small>''' |'''<small>F</small>''' |<small>3E</small> |<small>3F</small> |<small>3C</small> |<small>3A</small> |- |'''<small>A</small>''' | | |'''<small>D</small>''' |'''<small>E</small>''' |'''<small>F</small>''' |<small>3E</small> |<small>3F</small> |<small>3D</small> |<small>3A</small> |- | |'''<small>B</small>''' |'''<small>C</small>''' |'''<small>D</small>''' |'''<small>E</small>''' | |<small>3E</small> |<small>3D</small> |<small>3B</small> |<small>3C</small> |- | |'''<small>B</small>''' |'''<small>C</small>''' |'''<small>D</small>''' | |'''<small>F</small>''' |<small>3F</small> |<small>3D</small> |<small>3C</small> |<small>3B</small> |- | |'''<small>B</small>''' |'''<small>C</small>''' | |'''<small>E</small>''' |'''<small>F</small>''' |<small>3F</small> |<small>3E</small> |<small>3C</small> |<small>3B</small> |- | |'''<small>B</small>''' | |'''<small>D</small>''' |'''<small>E</small>''' |'''<small>F</small>''' |<small>3F</small> |<small>3E</small> |<small>3D</small> |<small>3B</small> |- | | |'''<small>C</small>''' |'''<small>D</small>''' |'''<small>E</small>''' |'''<small>F</small>''' |<small>3F</small> |<small>3E</small> |<small>3D</small> |<small>3C</small> |} === Pavúk === {{Play-off16+info|RD1-info1=30. jún 2024 - [[RheinEnergieStadion|Kolín nad Rýnom]]|RD1-seed1=B1|RD1-seed2=F3|RD1-seed3=A1|RD1-seed4=C2|RD1-info2=29. jún 2024 - [[Signal Iduna Park|Dortmund]]|RD1-info3=1. júl 2024 - [[Deutsche Bank Park|Frankfurt]]|RD1-seed5=F1|RD1-seed6=C3|RD1-info4=1. júl 2024 - [[Merkur Spiel-Arena|Düsseldorf]]|RD1-seed7=D2|RD1-seed8=E2|RD1-info5=2. júl 2024 [[Allianz Arena|Mníchov]]|RD1-seed9=E1|RD1-seed10=D3|RD1-info6=2. júl 2024 - [[Red Bull Arena|Lipsko]]|RD1-seed11=D1|RD1-seed12=F2|RD1-info7=30. jún 2024 - [[Veltins-Arena|Gelsenkirchen]]|RD1-seed13=C1|RD1-seed14=E3|RD1-info8=29. jún 2024 [[Olympiastadion (Berlín)|Berlín]]|RD1-seed15=A2|RD1-seed16=B2|RD2-seed1=W39|RD2-seed2=W37|RD2-info2=5. júl 2024 - [[Volksparkstadion|Hamburg]]|RD2-seed3=W41|RD2-seed4=W42|RD2-info3=6. júl 2024 [[Olympiastadion (Berlín)|Berlín]]|RD2-seed5=W43|RD2-seed6=W44|RD2-info4=6. júl 2024 [[Merkur Spiel-Arena|Düsseldorf]]|RD2-seed7=W40|RD2-seed8=W38|RD2-info1=5. júl 2024 - [[MHPArena|Stuttgart]]|RD3-info1=9. júl 2024 - [[Allianz Arena|Mníchov]]|RD3-seed1=W45|RD3-seed2=W46|RD3-info2=10. júl 2024 [[Signal Iduna Park|Dortmund]]|RD3-seed3=W47|RD3-seed4=W48|RD4-info1=14. júl 2024 [[Olympiastadion (Berlín)|Berlín]]|RD4-seed1=W49|RD4-seed2=W50|RD1-team2={{GEO|f|1}}|RD1-score1=4|RD1-team1={{ESP|f|1}}|RD1-score2=1|RD2-team2={{GER|f|1}}|RD2-team1={{ESP|f|1}} [[Predĺženie|(pp)]]|RD2-score1=2|RD2-score2=1|RD1-team4={{DEN|f|1}}|RD1-team3={{GER|f|1}}|RD1-score3=2|RD1-score4=0|RD3-team2={{FRA|f|1}}|RD3-team1={{ESP|f|1}}|RD3-score1=2|RD3-score2=1|RD1-team6={{SLO|f|1}}|RD1-team5='''{{POR|f|1}}''' '''[[Pokutový kop|(p)]]'''|RD1-score5='''0''' '''(3)'''|RD1-score6=0 (0)|RD2-team4='''{{FRA|f|1}}''' '''[[Pokutový kop|(p)]]'''|RD2-team3={{POR|f|1}}|RD2-score3=0 (3)|RD2-score4='''0''' '''(5)'''|RD4-score4={{FRA|f|1}}|RD1-team8={{BEL|f|1}}|RD1-team7={{FRA|f|1}}|RD1-score7=1|RD1-score8=0|RD4-team2={{ENG|f|1}}|RD4-team1={{ESP|f|1}}|RD4-score2=1|RD4-score1=2|RD1-team10={{NED|f|1}}|RD1-team9={{ROU|f|1}}|RD1-score9=0|RD1-score10=3|RD2-team6={{TUR|f|1}}|RD2-team5={{NED|f|1}}|RD2-score5=2|RD2-score6=1|RD1-team12={{TUR|f|1}}|RD1-team11={{AUT|f|1}}|RD1-score11=1|RD1-score12=2|RD3-team4={{ENG|f|1}}|RD3-team3={{NED|f|1}}|RD3-score3=1|RD3-score4=2|RD1-team14={{SVK|f|1}}|RD1-team13={{ENG|f|1}} [[Predĺženie|(pp)]]|RD1-score13=2|RD1-score14=1|RD4-score8=-|RD1-team16={{ITA|f|1}}|RD1-team15={{SUI|f|1}}|RD1-score15=2|RD1-score16=0|RD2-score8=1 (3)|RD2-score7='''1''' '''(5)'''|RD2-team7='''{{ENG|f|1}}''' '''[[Pokutový kop|(p)]]'''|RD2-team8={{SUI|f|1}}}} === Osemfinále === {{Futbalbox2|bg=#eeffff|dátum=[[29. jún]] [[2024]]|čas=18:00|mužstvo1='''{{SUI|f|2}}'''|mužstvo2={{ITA|f|1}}|štadión=[[Olympiastadion (Berlín)|Olympiastadion]], [[Berlín]]|skóre=2:0|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro/match/2036198/ Správa o zápase]|polčas=1:0|góly1=[[Remo Freuler]] {{gól|37}}<br/>[[Ruben Vargas]] {{gól|46}}|divákov=68 172|rozhodca={{POL}} [[Szymon Marciniak]]}}{{Futbalbox2|bg=#eeffff|skóre=2:0|dátum=[[29. jún]] [[2024]]|mužstvo1='''{{GER|f|2}}'''|mužstvo2={{DEN|f|1}}|čas=21:00|štadión=[[Signal Iduna Park]], [[Dortmund]]|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro/match/2036197/ Správa o zápase]|polčas=0:0|góly1=[[Kai Havertz]] {{gól|53}}<br/>[[Jamal Musiala]] {{gól|68}}|divákov=61 612|rozhodca={{ENG}} [[Michael Oliver]]}}{{Futbalbox2|bg=#eeffff|dátum=[[30. jún]] [[2024]]|čas=18:00|mužstvo1='''{{ENG|f|2}}'''|mužstvo2={{SVK|f|1}}|štadión=[[Veltins-Arena]], [[Gelsenkirchen]]|skóre=2:1 [[predĺženie|(pp)]]|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro/match/2036200/ Správa o zápase]|polčas=0:1|góly1=[[Jude Bellingham]] {{gól|90+5}}<br/>[[Harry Kane]] {{gól|91}}|góly2={{gól|25}} [[Ivan Schranz]]|divákov=47 244|rozhodca={{TUR}} [[Halil Umut Meler]]}}{{Futbalbox2|bg=#eeffff|dátum=[[30. jún]] [[2024]]|čas=21:00|mužstvo1='''{{ESP|f|2}}'''|mužstvo2={{GEO|f|1}}|štadión=[[RheinEnergieStadion]], [[Kolín nad Rýnom]]|skóre=4:1|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro/match/2036199/ Správa o zápase]|polčas=1:1|góly1=[[Rodri]] {{gól|39}}<br/>[[Fabián Ruiz]] {{gól|51}}<br/>[[Nico Williams]] {{gól|74}}<br/>[[Dani Olmo]] {{gól|83}}|góly2={{gól|18|v.g.}} [[Robin Le Normand]]|divákov=42 233|rozhodca={{FRA}} [[François Letexier]]}}{{Futbalbox2|bg=#eeffff|dátum=[[1. júl]] [[2024]]|čas=18:00|mužstvo1='''{{FRA|f|2}}'''|mužstvo2={{BEL|f|1}}|štadión=[[Merkur Spiel-Arena]], [[Düsseldorf]]|skóre=1:0|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro/match/2036202/ Správa o zápase]|góly1=[[Jan Vertonghen]] {{gól|85|v.g.}}|polčas=0:0|divákov=46 810|rozhodca={{SWE}} [[Glenn Nyberg]]}} {{Futbalbox2|bg=#eeffff|dátum=[[1. júl]] [[2024]]|čas=21:00|mužstvo1='''{{POR|f|2}}'''|mužstvo2={{SLO|f|1}}|štadión=[[Deutsche Bank Park]], [[Frankfurt]]|skóre=1:0 [[Pokutový kop|(p)]]|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro/match/2036201/ Správa o zápase]|polčas=0:0|divákov=46 576|rozhodca={{ITA}} [[Daniele Orsato]]|góly1=<br/><br/><br/>[[Cristiano Ronaldo]] {{pengól}}<br/><br/>[[Bruno Fernandes]] {{pengól}}<br/><br/>[[Bernardo Silva]] {{pengól}}|góly2=<br/><br/>{{pennep}} [[Josip Iličić]]<br/><br/>{{pennep}} [[Jure Balkovec]]<br/><br/>{{pennep}} [[Benjamin Verbič]]}}{{Futbalbox2|bg=#eeffff|dátum=[[2. júl]] [[2024]]|čas=18:00|mužstvo1={{ROU|f|2}}|mužstvo2='''{{NED|f|1}}'''|štadión=[[Allianz Arena]], [[Mníchov]]|skóre=0:3|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro/match/2036203/ Správa o zápase]|polčas=0:1|góly2={{gól|20}} [[Cody Gakpo]]<br/>{{gól|83}} {{gól|90+3}} [[Donyell Malen]]|rozhodca={{GER}} [[Felix Zwayer]]|divákov=65 012}} {{Futbalbox2|bg=#eeffff|dátum=[[2. júl]] [[2024]]|čas=21:00|mužstvo1={{AUT|f|2}}|mužstvo2='''{{TUR|f|1}}'''|štadión=[[Red Bull Arena]], [[Lipsko]]|skóre=1:2|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro/match/2036204/ Správa o zápase]|polčas=0:1|góly1=[[Michael Gregoritsch]] {{gól|66}}|góly2={{gól|1}} {{gól|59}} [[Merih Demiral]]|divákov=38 305|rozhodca={{POR}} [[Artur Soares Dias]]}} === Štvrťfinále === {{Futbalbox2|bg=#eeffff|dátum=[[5. júl]] [[2024]]|čas=18:00|mužstvo1='''{{ESP|f|2}}'''|mužstvo2={{GER|f|1}}|štadión=[[MHPArena]], [[Stuttgart]]|skóre=2:1 [[Predĺženie|(pp)]]|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro/match/2036205/ Správa o zápase]|polčas=0:0|góly1=[[Dani Olmo]] {{gól|51}}<br/>[[Mikel Merino]] {{gól|119}}|góly2={{gól|89}} [[Florian Wirtz]]|divákov=54 000|rozhodca={{ENG}} [[Anthony Taylor]]}}{{Futbalbox2|bg=#eeffff|dátum=[[5. júl]] [[2024]]|čas=21:00|mužstvo1={{POR|f|2}}|mužstvo2='''{{FRA|f|1}}'''|štadión=[[Volksparkstadion]], [[Hamburg]]|skóre=0:1 [[Pokutový kop|(p)]]|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro/match/2036206/ Správa o zápase]|polčas=0:0|góly2=<br/><br/>{{pengól}} [[Ousmane Dembélé]]<br/><br/> {{pengól}} [[Youssouf Fofana]]<br/><br/> {{pengól}} [[Jules Koundé]]<br/><br/> {{pengól}} [[Bradley Barcola]]<br/><br/> {{pengól}} [[Theo Hernández]]|góly1=<br/><br/><br/>[[Cristiano Ronaldo]] {{pengól}}<br/><br/>[[Bernardo Silva]] {{pengól}}<br/><br/>[[João Félix]] {{pennep}}<br/><br/>[[Nuno Mendes]] {{pengól}}|divákov=47 789|rozhodca={{ENG}} [[Michael Oliver]]}}{{Futbalbox2|bg=#eeffff|dátum=[[6. júl]] [[2024]]|čas=18:00|mužstvo1='''{{ENG|f|2}}'''|mužstvo2={{SUI|f|1}}|štadión=[[Merkur Spiel-Arena]], [[Düsseldorf]]|skóre=2:1 [[Pokutový kop|(p)]]|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro/match/2036208/ Správa o zápase]|polčas=0:0|góly1=[[Bukayo Saka]] {{gól|80}}<br/><br/>[[Cole Palmer]] {{pengól}}<br/><br/>[[Jude Bellingham]] {{pengól}}<br/><br/>[[Bukayo Saka]] {{pengól}}<br/><br/>[[Ivan Toney]] {{pengól}}<br/><br/>[[Trent Alexander-Arnold]] {{pengól}}|góly2={{gól|75}} [[Breel Embolo]]<br/><br/><br/>{{pennep}} [[Manuel Akanji]]<br/><br/>{{pengól}} [[Fabian Schär]]<br/><br/>{{pengól}} [[Xherdan Shaqiri]]<br/><br/>{{pengól}} [[Zeki Amdouni]]|divákov=46 907|rozhodca={{ITA}} [[Daniele Orsato]]}}{{Futbalbox2|bg=#eeffff|dátum=[[6. júl]] [[2024]]|čas=21:00|mužstvo1='''{{NED|f|2}}'''|mužstvo2={{TUR|f|1}}|štadión=[[Olympiastadion (Berlín)|Olympiastadion]], [[Berlín]]|skóre=2:1|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro/match/2036207/ Správa o zápase]|polčas=0:1|góly1=[[Stefan de Vrij]] {{gól|70}}<br/>[[Mert Müldür]] {{gól|76|v.g.}}|góly2={{gól|35}} [[Samet Akaydin]]|divákov=70 091|rozhodca={{FRA}} [[Clément Turpin]]}} === Semifinále === {{Futbalbox2|bg=#eeffff|dátum=[[9. júl]] [[2024]]|čas=21:00|mužstvo1='''{{ESP|f|2}}'''|mužstvo2={{FRA|f|1}}|štadión=[[Allianz Arena]], [[Mníchov]]|skóre=2:1|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro/match/2036209/ Správa o zápase]|góly1=[[Lamine Yamal]] {{gól|21}}<br/>[[Dani Olmo]] {{gól|25}}|góly2={{gól|9}} [[Randal Kolo Muani]]|polčas=2:1|rozhodca={{SLO}} [[Slavko Vinčić]]|divákov=62 042}}{{Futbalbox2|bg=#eeffff|dátum=[[10. júl]] [[2024]]|čas=21:00|mužstvo1={{NED|f|2}}|mužstvo2='''{{ENG|f|1}}'''|štadión=[[Signal Iduna Park]], [[Dortmund]]|skóre=1:2|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro/match/2036210/ Správa o zápase]|polčas=1:1|góly1=[[Xavi Simons]] {{gól|7}}|góly2={{gól|18}} [[Harry Kane]]<br/>{{gól|90+1}} [[Ollie Watkins]]|divákov=60 926|rozhodca={{GER}} [[Felix Zwayer]]}} === Finále === {{Futbalbox2|bg=#FFD700|dátum=[[14. júl]] [[2024]]|čas=21:00|mužstvo1='''{{ESP|f|2}}'''|mužstvo2={{ENG|f|1}}|štadión=[[Olympiastadion (Berlín)|Olympiastadion]], [[Berlín]]|skóre=2:1|zápis=[https://www.uefa.com/uefaeuro/match/2036211/ Správa o zápase]|polčas=0:0|góly1=[[Nico Williams]] {{gól|47}}<br/>[[Mikel Oyarzabal]] {{gól|86}}|góly2={{gól|47}} [[Cole Palmer]]|rozhodca={{FRA}} [[François Letexier]]|divákov=65 000}} == Štatistiky == === Strelci === V 51 zápasoch padlo 117 gólov, čo predstavuje priemer 2,29 gólu na zápas. '''3 góly''' {{Stĺpce|2|* {{Flagicon|ENG}} [[Harry Kane]] * {{Flagicon|GEO}} [[Georger Mikautadze]] * {{Flagicon|GER}} [[Jamal Musiala]] * {{Flagicon|NED}} [[Cody Gakpo]] * {{Flagicon|SVK}} [[Ivan Schranz]] * {{Flagicon|ESP}} [[Dani Olmo]]}} '''2 góly''' {{Stĺpce|2|* {{Flagicon|ENG}} [[Jude Bellingham]] * {{Flagicon|GER}} [[Niklas Füllkrug]] * {{Flagicon|GER}} [[Kai Havertz]] * {{Flagicon|GER}} [[Florian Wirtz]] * {{Flagicon|NED}} [[Donyell Malen]] * {{Flagicon|ROU}} [[Răzvan Marin]] * {{Flagicon|ESP}} [[Fabián Ruiz]] * {{Flagicon|ESP}} [[Nico Williams]] * {{Flagicon|SUI}} [[Breel Embolo]] * {{Flagicon|TUR}} [[Merih Demiral]]}} '''1 gól''' {{Stĺpce|2|* {{Flagicon|ALB}} [[Nedim Bajrami]] * {{Flagicon|ALB}} [[Klaus Gjasula]] * {{Flagicon|ALB}} [[Qazim Laçi]] * {{Flagicon|AUT}} [[Marko Arnautović]] * {{Flagicon|AUT}} [[Christoph Baumgartner]] * {{Flagicon|AUT}} [[Michael Gregoritsch]] * {{Flagicon|AUT}} [[Marcel Sabitzer]] * {{Flagicon|AUT}} [[Romado Schmid]] * {{Flagicon|AUT}} [[Gernot Trauner]] * {{Flagicon|BEL}} [[Kevin De Bruyne]] * {{Flagicon|BEL}} [[YouriTielemans]] * {{Flagicon|CRO}} [[Andrej Kramarić]] * {{Flagicon|CRO}} [[Luka Modrić]] * {{Flagicon|CZE}} [[Lukáš Provod]] * {{Flagicon|CZE}} [[Patrik Schick]] * {{Flagicon|CZE}} [[Tomáš Souček]] * {{Flagicon|DEN}} [[Christian Eriksen]] * {{Flagicon|DEN}} [[Morten Hjulmand]] * {{Flagicon|ENG}} [[Cole Palmer]] * {{Flagicon|ENG}} [[Bukayo Saka]] * {{Flagicon|ENG}} [[Ollie Watkins]] * {{Flagicon|FRA}} [[Randal Kolo Muani]] * {{Flagicon|FRA}} [[Kylian Mbappé]] * {{Flagicon|GEO}} [[Khvicha Kvaratskhelia]] * {{Flagicon|GER}} [[Emre Can]] * {{Flagicon|GER}} [[İlkay Gündoğan]] * {{Flagicon|HUN}} [[Kevin Csoboth]] * {{Flagicon|HUN}} [[Barnabás Varga]] * {{Flagicon|ITA}} [[Nicolò Barella]] * {{Flagicon|ITA}} [[Alessandro Bastoni]] * {{Flagicon|ITA}} [[Mattia Zaccagni]] * {{Flagicon|NED}} [[Memphis Depay]] * {{Flagicon|NED}} [[Xavi Simons]] * {{Flagicon|NED}} [[Stefan de Vrij]] * {{Flagicon|NED}} [[Wout Weghorst]] * {{Flagicon|POL}} [[Adam Buksa]] * {{Flagicon|POL}} [[Robert Lewandowski]] * {{Flagicon|POL}} [[Krzyzstof Piątek]] * {{Flagicon|POR}} [[Francisco Conceição]] * {{Flagicon|POR}} [[Bruno Fernandes]] * {{Flagicon|POR}} [[Bernardo Silva]] * {{Flagicon|ROU}} [[Denis Drăguș]] * {{Flagicon|ROU}} [[Nicolae Stanciu]] * {{Flagicon|SCO}} [[Scott McTominay]] * {{Flagicon|SRB}} [[Luka Jović]] * {{Flagicon|SVK}} [[Ondrej Duda]] * {{Flagicon|SLO}} [[Erik Janža]] * {{Flagicon|SLO}} [[Žan Karničnik]] * {{Flagicon|ESP}} [[Dani Carvajal]] * {{Flagicon|ESP}} [[Mikel Merino]] * {{Flagicon|ESP}} [[Álvaro Morata]] * {{Flagicon|ESP}} [[Mikel Oyarzabal]] * {{Flagicon|ESP}} [[Rodri]] * {{Flagicon|ESP}} [[Ferran Torres]] * {{Flagicon|ESP}} [[Lamine Yamal]] * {{Flagicon|SUI}} [[Michel Aebischer]] * {{Flagicon|SUI}} [[Remo Fleuer]] * {{Flagicon|SUI}} [[Dan Ndoye]] * {{Flagicon|SUI}} [[Xherdan Shaqiri]] * {{Flagicon|SUI}} [[Ruben Vargas]] * {{Flagicon|TUR}} [[Samet Akaydin]] * {{Flagicon|TUR}} [[Kerem Aktürkoğlu]] * {{Flagicon|TUR}} [[Hakan Çalhanoğlu]] * {{Flagicon|TUR}} [[Arda Güler]] * {{Flagicon|TUR}} [[Mert Müldür]] * {{Flagicon|TUR}} [[Cenk Tosun]] * {{Flagicon|UKR}} [[Mykola Shaparenko]] * {{Flagicon|UKR}} [[Roman Yaremchuk]]}} '''1 vlastný gól''' {{Stĺpce|2|* {{Flagicon|ALB}} [[Klaus Gjasula]] (proti Chorvátsku) * {{Flagicon|AUT}} [[Maximilian Wöber]] (proti Francúzsku) * {{Flagicon|BEL}} [[Jan Vertonghen]] (proti Francúzsku) * {{Flagicon|CZE}} [[Robin Hranáč]] (proti Portugalsku) * {{Flagicon|GER}} [[Antonio Rüdiger]] (proti Škótsku) * {{Flagicon|ITA}} [[Riccardo Calafiori]] (proti Španielsku) * {{Flagicon|NED}} [[Donyell Malen]] (proti Rakúsku) * {{Flagicon|ESP}} [[Robin Le Normand]] (proti Gruzínsku) * {{Flagicon|TUR}} [[Samet Akaydin]] (proti Portugalsku) * {{Flagicon|TUR}} [[Mert Müldür]] (proti Holandsku)}} <small>Zdroj: [https://www.uefa.com/euro2024/statistics/players/goals/?sortBy=goals UEFA]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2024-07-12 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref></small> === Ocenenia === ==== Tím turnaja UEFA ==== Tím technických pozorovateľov UEFA mal za úlohu zostaviť tím jedenástich najlepších hráčov turnaja. Do tímu bolo zaradených šesť hráčov z víťazného španielskeho tímu.<ref>https://www.uefa.com/euro2024/news/028f-1b61a0e91074-427664e9bbfe-1000--uefa-euro-2024-team-of-the-tournament/</ref> {| class="wikitable" !Brankár !Obrancovia !Záložníci !Útočníci |- |{{FRA}} [[Mike Maignan]] |{{ENG}} [[Kyle Walker]] |{{ESP}} [[Dani Olmo]] |{{ESP}} [[Lamine Yamal]] |- | |{{SUI}} [[Manuel Akanji]] |{{ESP}} [[Rodri (futbalista, 1996)|Rodri]] |{{GER}} [[Jamal Musiala]] |- | |{{FRA}} [[William Saliba]] |{{ESP}} [[Fabián Ruiz]] |{{ESP}} [[Nico Williams]] |- | |{{ESP}} [[Marc Cucurella]] | | |} ===== Hráč turnaja ===== Hráčom turnaja sa stal [[Rodri (futbalista, 1996)|Rodri]], ktorého vybrali technickí pozorovatelia UEFA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2024-07-19 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> * {{ESP}} [[Rodri (futbalista, 1996)|Rodri]] ===== Najmladší hráč turnaja ===== Cenu pre najmladšieho hráča turnaja, ktorú môžu získať hráči narodení 1. januára 2002 alebo neskôr, získal [[Lamine Yamal]], ktorého vybrali technickí pozorovatelia UEFA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2024-07-19 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> * {{ESP}} [[Lamine Yamal]] – 13. júl 2007 (17 rokov) ===== Najlepší strelec ===== Na rozdiel od predchádzajúcich ročníkov sa cena „Alipay Top Scorer“, ktorá sa udeľuje najlepšiemu strelcovi turnaja, mohla rozdeliť medzi viacerých hráčov, zatiaľ čo v predchádzajúcich ročníkoch sa ako rozhodujúce kritérium používali asistencie a odohrané minúty. Ocenenie tak získal každý zo šiestich hráčov, ktorí na turnaji strelili tri góly: [[Cody Gakpo]], [[Harry Kane]], [[Georges Mikautadze]], [[Jamal Musiala]], [[Dani Olmo]] a [[Ivan Schranz]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = EURO 2024 Alipay+ Top Scorers: Gakpo, Kane, Mikautadze, Musiala, Olmo, Schranz {{!}} UEFA EURO 2024 | url = https://www.uefa.com/euro2024/news/028e-1b2c0d015a5f-e6ac102266dd-1000--euro-2024-alipay-top-scorers-gakpo-kane-mikautadze-musia/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum vydania = 2024-07-14 | dátum prístupu = 2024-07-19 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> * {{NED}} [[Cody Gakpo]] * {{ENG}} [[Harry Kane]] * {{GEO}} [[Georges Mikautadze]] * {{GER}} [[Jamal Musiala]] * {{ESP}} [[Dani Olmo]] * {{SVK}} [[Ivan Schranz]] ''(po 3 góloch)'' ===== Gól turnaja ===== O gólu turnaja rozhodla porota zložená z technických pozorovateľov UEFA. Dňa 16. júla 2024 UEFA oznámila, že za najlepší gól turnaja bol zvolený semifinálový gól španielskeho krídelníka [[Lamine Yamal|Lamineho Yamala]] proti [[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzsku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2024-07-19 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> * {{ESP}} [[Lamine Yamal]] (gól proti [[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzsku]]) === Disciplína === Hráč je automaticky suspendovaný na nasledujúci zápas za tieto priestupky:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Documents | url = https://documents.uefa.com/r/Regulations-of-the-UEFA-European-Football-Championship-2022-24-Online | vydavateľ = documents.uefa.com | dátum prístupu = 2024-07-13}}</ref> * Obdržanie červenej karty (v prípade závažných priestupkov môže byť pozastavenie činnosti na základe červenej karty predĺžené). * Obdržanie dvoch žltých kariet v dvoch rôznych zápasoch; platnosť žltých kariet končí po skončení štvrťfinále (suspendácia za žlté karty sa neprenáša do ďalších medzinárodných zápasov) Vylúčenie počas turnaja si vyslúžili títo hráči:<ref>https://editorial.uefa.com/resources/028e-1b32e8999c48-39dc0515ff53-1000/euro_booking_list_before_md3.pdf</ref><ref>https://editorial.uefa.com/resources/028e-1b3cfabc8db9-577a9853196b-1000/euro_booking_list_before_r16.pdf</ref><ref>https://editorial.uefa.com/resources/028f-1b4b989de30f-0176494141b5-1000/euro_booking_list_before_qf_20240705151602.pdf</ref><ref>https://editorial.uefa.com/resources/028f-1b4f5d9a1233-468bb9a48d54-1000/euro_booking_list_before_sf.pdf</ref> {| class="wikitable sortable" !Hráč !Suspendácia !Suspendovaný pre zápas(y) |- |{{GEO}} [[Giorgi Loria]] |{{Sent off}} v kvalifikácií proti [[Grécke národné futbalové mužstvo|Grécku]] (26. marca 2024) |V skupine F proti [[Turecké národné futbalové mužstvo|Turecku]] (1. hrací deň; 18. jún 2024) |- |{{SCO}} [[Ryan Porteous]] |{{Sent off}} v skupine A proti [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecku]] (1. hrací deň; 14. jún 2024) |V skupine A proti [[Švajčiarske národné futbalové mužstvo|Švajčiarsku]] (2. hrací deň; 19. jún 2024) V skupine A proti [[Maďarské národné futbalové mužstvo|Maďarsku]] (3. hrací deň; 23. jún 2024) |- |{{ALB}} [[Mirlind Daku]] |Protištátne skandovanie po zápase skupiny B proti [[Chorvátske národné futbalové mužstvo|Chorvátsku]] (2. hrací deň; 19. jún 2024)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Disciplinary matters | url = https://disciplinary.uefa.com/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2024-07-13 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Albania player Mirlind Daku banned by UEFA for two Euro 2024 games after nationalist chants | url = https://apnews.com/article/euro-2024-albania-played-banned-croatia-8e722f09f9fc262238080174f765d429 | vydavateľ = AP News | dátum vydania = 2024-06-23 | dátum prístupu = 2024-07-13 | jazyk = en}}</ref> |V skupine B proti [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsku]] (3. hrací deň; 24. jún 2024) |- |{{ESP}} [[Rodri]] |{{Yel}} v skupine B proti [[Chorvátske národné futbalové mužstvo|Chorvátsku]] (1. hrací deň; 15. jún 2024) {{Yel}} v skupine B proti [[Talianske národné futbalové mužstvo|Taliansku]] (2. hrací deň; 20. jún 2024) |V skupine B proti [[Albánske národné futbalové mužstvo|Albánsku]] (3. hrací deň; 24. jún 2024) |- |{{BEL}} [[Dodi Lukebakio]] |{{Yel}} v skupine E proti [[Slovenské národné futbalové mužstvo|Slovensku]] (1. hrací deň; 17. jún 2024) {{Yel}} v skupine E proti [[Rumunské národné futbalové mužstvo|Rumunsku]] (2. hrací deň; 22. jún 2024) |V skupine E proti [[Ukrajinské národné futbalové mužstvo|Ukrajine]] (3. hrací deň; 26. jún 2024) |- |{{POR}} [[Rafael Leão]] |{{Yel}} v skupine F proti [[České národné futbalové mužstvo|Česku]] (1. hrací deň; 18. jún 2024) {{Yel}} v skupine F proti [[Turecké národné futbalové mužstvo|Turecku]] (2. hrací deň; 22. jún 2024) |V skupine F proti [[Gruzínske národné futbalové mužstvo|Gruzínsku]] (3. hrací deň; 26. jún 2024) |- |{{TUR}} [[Abdülkerim Bardakcı]] |{{Yel}} v skupine F proti [[Gruzínske národné futbalové mužstvo|Gruzínsku]] (1. hrací deň; 18. jún 2024) {{Yel}} v skupine F proti [[Portugalské národné futbalové mužstvo|Portugalsku]] (2. hrací deň; 22. jún 2024) |V skupine F proti [[České národné futbalové mužstvo|Česku]] (3. hrací deň; 26. jún 2024) |- |{{GER}} [[Jonathan Tah]] |{{Yel}} v skupine A proti [[Škótske národné futbalové mužstvo|Škótsku]] (1. hrací deň; 14. jún 2024) {{Yel}} v skupine A proti [[Švajčiarske národné futbalové mužstvo|Švajčiarsku]] (3. hrací deň; 23. jún 2024) |Osemfinále proti [[Dánske národné futbalové mužstvo|Dánsku]] (29. jún 2024) |- |{{SUI}} [[Silvan Widmer]] |{{Yel}} v skupine A proti [[Maďarské národné futbalové mužstvo|Maďarsku]] (1. hrací deň; 15. jún 2024) {{Yel}} v skupine A proti [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecku]] (3. hrací deň; 23. jún 2024) |Osemfinále proti [[Talianske národné futbalové mužstvo|Taliansku]] (29. jún 2024) |- |{{ITA}} [[Riccardo Calafiori]] |{{Yel}} v skupine B proti [[Albánske národné futbalové mužstvo|Albánsku]] (1. hrací deň; 15. jún 2024) {{Yel}} v skupine B proti [[Chorvátske národné futbalové mužstvo|Chorvátsku]] (3. hrací deň; 24. jún 2024) |Osemfinále proti [[Švajčiarske národné futbalové mužstvo|Švajčiarsku]] (29. jún 2024) |- |{{AUT}} [[Patrick Wimmer]] |{{Yel}} v skupine D proti [[Poľské národné futbalové mužstvo|Poľsku]] (2. hrací deň; 21. jún 2024) {{Yel}} v skupine D proti [[Holandské národné futbalové mužstvo|Holandsku]] (3. hrací deň; 25. jún 2024) |Osemfinále proti [[Turecké národné futbalové mužstvo|Turecku]] (2. júl 2024) |- |{{DEN}} [[Morten Hjulmand]] |{{Yel}} v skupine C proti [[Slovinské národné futbalové mužstvo|Slovinsku]] (1. hrací deň; 16. jún 2024) {{Yel}} v skupine C proti [[Srbské národné futbalové mužstvo|Srbsku]] (3. hrací deň; 25. jún 2024) |Osemfinále proti [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecku]] (29. jún 2024) |- |{{SLO}} [[Erik Janža]] |{{Yel}} v skupine C proti [[Srbské národné futbalové mužstvo|Srbsku]] (2. hrací deň; 20. jún 2024) {{Yel}} v skupine C proti [[Anglické národné futbalové mužstvo|Anglicku]] (3. hrací deň; 25. jún 2024) |Osemfinále proti [[Portugalské národné futbalové mužstvo|Portugalsku]] (1. júl 2024) |- |{{ROU}} [[Nicușor Bancu]] |{{Yel}} v skupine E proti [[Belgické národné futbalové mužstvo|Belgicku]] (2. hrací deň; 22. jún 2024) {{Yel}} v skupine E proti [[Slovenské národné futbalové mužstvo|Slovensku]] (3. hrací deň; 26. jún 2024) |Osemfinále proti [[Holandské národné futbalové mužstvo|Holandsku]] (2. júl 2024) |- |{{CZE}} [[Antonín Barák]] |{{Yel}} {{Sent off|1}}vo skupine F proti [[Turecké národné futbalové mužstvo|Turecku]] (3. hrací deň; 26. jún 2024) |''Pozastavenie výkonu trestu mimo turnaja'' |- |{{CZE}} [[Tomáš Chorý]] |{{Sent off}} v skupine F proti [[Turecké národné futbalové mužstvo|Turecku]] (3. hrací deň; 26. jún 2024) |''Pozastavenie výkonu trestu mimo turnaja'' |- |{{GEO}} [[Anzor Mekvabishvili]] |{{Yel}} v skupine F proti [[České národné futbalové mužstvo|Česku]] (2. hrací deň; 22. jún 2024) {{Yel}} v skupine F proti [[Portugalské národné futbalové mužstvo|Portugalsku]] (3. hrací deň; 26. jún 2024) |Osemfinále proti [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsku]] (30. jún 2024) |- |{{TUR}} [[Samet Akaydin]] |{{Yel}} v skupine F proti [[Portugalské národné futbalové mužstvo|Portugalsku]] (2. hrací deň; 22. jún 2024) {{Yel}} v skupine F proti [[České národné futbalové mužstvo|Česku]] (3. hrací deň; 26. jún 2024) |Osemfinále proti [[Rakúske národné futbalové mužstvo|Rakúsku]] (2. júl 2024) |- |{{TUR}} [[Hakan Çalhanoğlu]] |{{Yel}} v skupine F proti [[Gruzínske národné futbalové mužstvo|Gruzínsku]] (1. hrací deň; 18. jún 2024) {{Yel}} v skupine F proti [[České národné futbalové mužstvo|Česku]] (3. hrací deň; 26. jún 2024) |Osemfinále proti [[Rakúske národné futbalové mužstvo|Rakúsku]] (2. júl 2024) |- |{{ENG}} [[Marc Guéhi]] |{{Yel}} v skupine C proti [[Slovinské národné futbalové mužstvo|Slovinsku]] (3. hrací deň; 25. jún 2024) {{Yel}} v osemfinále proti [[Slovenské národné futbalové mužstvo|Slovensku]] (30. jún 2024) |Štvrťfinále proti [[Švajčiarske národné futbalové mužstvo|Švajčiarsku]] (6. júl 2024) |- |{{FRA}} [[Adrien Rabiot]] |{{Yel}} v skupine D proti [[Poľské národné futbalové mužstvo|Poľsku]] (3. hrací deň; 25. jún 2024) {{Yel}} v osemfinále proti [[Belgické národné futbalové mužstvo|Belgicku]] (1. júl 2024) |Štvrťfinále proti [[Portugalské národné futbalové mužstvo|Portugalsku]] (5. júl 2024) |- |{{SLO}} [[Majtaž Kek]] <small>(manažér)</small> |{{Sent off}} v osemfinále proti [[Portugalské národné futbalové mužstvo|Portugalsku]] (1. júl 2024) |''Pozastavenie výkonu trestu mimo turnaja'' |- |{{TUR}} [[Orkun Kökçü]] |{{Yel}} v skupine F proti [[České národné futbalové mužstvo|Česku]] (3. hrací deň; 26. jún 2024) {{Yel}} v osemfinále proti [[Rakúske národné futbalové mužstvo|Rakúsku]] (2. júl 2024) |Štvrťfinále proti [[Holandské národné futbalové mužstvo|Holandsku]] (6. júl 2024) |- |{{TUR}} [[İsmail Yüksek]] |{{Yel}} v skupine F proti [[České národné futbalové mužstvo|Česku]] (3. hrací deň; 26. jún 2024) {{Yel}} v osemfinále proti [[Rakúske národné futbalové mužstvo|Rakúsku]] (2. júl 2024) |Štvrťfinále proti [[Holandské národné futbalové mužstvo|Holandsku]] (6. júl 2024) |- |{{TUR}} [[Merih Demiral]] |Pozdrav Šedých vlkov v osemfinále proti [[Rakúske národné futbalové mužstvo|Rakúsku]] (2. júl 2024)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Disciplinary matters | url = https://disciplinary.uefa.com/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2024-07-13 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA suspends Turkey player Demiral for 2 games for making nationalistic gesture at Euro 2024 | url = https://apnews.com/article/turkey-demiral-ban-gesture-euro-2024-4bd4f56a5bdd2a66d73f9f07f8f94cce | vydavateľ = AP News | dátum vydania = 2024-07-05 | dátum prístupu = 2024-07-13 | jazyk = en}}</ref> |Osemfinále proti [[Holandské národné futbalové mužstvo|Holandsku]] (6. júl 2024) |- |{{ESP}} [[Dani Carvajal]] |{{Yel}} {{Sent off|1}}vo štvrťfinále proti [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecku]] (5. júl 2024) |Semifinále proti [[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzsku]] (9. júl 2024) |- |{{ESP}} [[Robin Le Normand]] |{{Yel}} v skupine B proti [[Talianske národné futbalové mužstvo|Taliansku]] (2. hrací deň; 20. jún 2024) {{Yel}} vo štvrťfinále proti [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecku]] (5. júl 2024) |Semifinále proti [[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzsku]] (9. júl 2024) |- |{{TUR}} [[Bertuğ Yıldırım]] |{{Sent off}} vo štvrťfinále proti [[Holandské národné futbalové mužstvo|Holandsku]] (1. júl 2024) |''Pozastavenie výkonu trestu mimo turnaja'' |} == Marketing == === Značkovanie === Oficiálne logo bolo predstavené 5. októbra 2021 počas slávnostného ceremoniálu na [[Olympiastadion (Berlín)|Olympiastadione]] v [[Berlín]]e. Logo znázorňuje trofej [[Henri Delaunay|Henriho Delaunaya]] s 24 farebnými plátkami okolo trofeje, ktoré predstavujú 24 zúčastnených krajín, a elipsa odráža tvar Olympiastadionu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA EURO 2024 logo unveiled with spectacular light show at the Olympiastadion in Berlin {{!}} UEFA EURO 2024 | url = https://www.uefa.com/euro2024/news/026e-136856863779-3d1d1d62868a-1000--uefa-euro-2024-logo-unveiled-with-spectacular-light-show-a/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum vydania = 2021-10-05 | dátum prístupu = 2024-06-06 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Okrem toho má každé z desiatich hostiteľských miest svoje vlastné jedinečné logo, na ktorom sú zobrazené tieto miestne pamätihodnosti:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Euro 2024: Das sind die Logos zur Fußball-EM 2024 für Stuttgart und die anderen Städte | url = https://www.stuttgarter-nachrichten.de/inhalt.uefa-euro-2024-das-sind-die-logos-zur-fussball-em-2024-fuer-stuttgart-und-die-anderen-staedte.b04953d9-4f62-4341-90cd-a480513c265e.html | vydavateľ = stuttgarter-nachrichten.de | dátum prístupu = 2024-06-06 | jazyk = de | meno = Stuttgarter | priezvisko = Nachrichten}}</ref> * [[Berlín]]: [[Brandenburská brána]] * [[Kolín nad Rýnom]]: [[Kolínsky dóm]] * [[Dortmund]]: [[Dortmund U-Tower]] * [[Düsseldorf]]: [[Schlossturm]], [[Rheinturm]] a [[Rheinkniebrücke]] * [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurt]]: [[Römer]] * [[Gelsenkirchen]]: [[Musiktheater im Revier]] * [[Hamburg]]: [[Elbphilharmonie]] * [[Lipsko]]: [[Pamätník bitky národov]] * [[Mníchov]]: [[Frauenkirche]] * [[Stuttgart|Štuttgart]]: [[Fernsehturm Stuttgart]] Oficiálnym sloganom turnaja je: „United by Football. <u>Vereint im Herzen Europas</u>." Slogan bol zvolený na podporu rozmanitosti a začlenenia. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA EURO 2024 logo unveiled with spectacular light show at the Olympiastadion in Berlin {{!}} UEFA EURO 2024 | url = https://www.uefa.com/euro2024/news/026e-136856863779-3d1d1d62868a-1000--uefa-euro-2024-logo-unveiled-with-spectacular-light-show-a/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum vydania = 2021-10-05 | dátum prístupu = 2024-06-06 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> === Merch === V novembri 2023 bolo oznámené, že spoločnosť [[EA Sports]] získala práva na videohru UEFA Euro 2024 a že sťahovateľná aktualizácia Euro 2024 príde do hier [[EA Sports FC 24]], [[EA Sports FC Mobile]] a [[EA Sports FC Online]] v lete 2024.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = EA Sports FC 24 to Get Free Euro 2024 Update Next Year | url = https://www.ign.com/articles/ea-sports-fc-24-to-get-free-euro-2024-update-next-year | vydavateľ = IGN | dátum vydania = 2023-11-23 | dátum prístupu = 2024-06-06 | jazyk = en | meno = Wesley | priezvisko = Yin-Poole}}</ref> Od Eura 2024 bude spoločnosť [[Fanatics]] kontrolovať elektronický obchod, maloobchodný predaj podujatí a licencovanie súťaží národných tímov UEFA až do [[Majstrovstvá európy vo futbale 2028|Eura 2028]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA and Fanatics sign long-term licensing, e-commerce and event retail deal | url = https://www.uefa.com/news-media/news/0279-1627a02db612-aad9730cc3ad-1000--uefa-and-fanatics-sign-long-term-licensing-e-commerce-and-ev/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum vydania = 2022-09-20 | dátum prístupu = 2024-06-06 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Spoločnosť [[Topps]], tiež vlastnená spoločnosťou Fanatics, je oficiálnym partnerom turnaja v oblasti nálepiek a obchodných kariet, čím sa končí spolupráca spoločnosti [[Panini]] s UEFA, ktorá začala v roku 1976.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Topps becomes official UEFA EURO 2024 sticker & trading card partner | url = https://www.uefa.com/news-media/news/0274-14d79e39d04d-b27b5367caba-1000--topps-becomes-official-uefa-euro-2024-sticker-trading-ca/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum vydania = 2022-04-06 | dátum prístupu = 2024-06-06 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> === Oficiálna pieseň === V decembri 2023 boli ako oficiálni hudobní umelci turnaja ohlásení talianska dídžejská skupina [[Meduza]], americká popová skupina [[OneRepublic]] a nemecká speváčka [[Kim Petrasová|Kim Petras]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Meduza, OneRepublic and Kim Petras announced as UEFA EURO 2024's official music artists {{!}} UEFA EURO 2024 | url = https://www.uefa.com/euro2024/news/0288-1999806a8d3c-abab4eab640e-1000--meduza-onerepublic-and-kim-petras-announced-as-uefa-euro/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum vydania = 2023-12-02 | dátum prístupu = 2024-06-06 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> V marci 2024 však bolo oznámené, že Petras z produkcie odstúpila kvôli problémom s plánovaním a nahradila ju nemecká speváčka [[Leony]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Meduza, OneRepublic and Kim Petras announced as UEFA EURO 2024's official music artists {{!}} UEFA EURO 2024 | url = https://www.uefa.com/euro2024/news/0288-1999806a8d3c-abab4eab640e-1000--meduza-onerepublic-and-kim-petras-announced-as-uefa-euro/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum vydania = 2023-12-02 | dátum prístupu = 2024-06-06 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Oficiálna pieseň „Fire“ bola vydaná 10. mája 2024.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fire (Official UEFA EURO 2024 Song) | url = https://www.youtube.com/watch?v=vOcW5M9KLeI | dátum vydania = 2024-05-09 | dátum prístupu = 2024-06-06 | priezvisko = MEDUZA - Topic}}</ref> === Sponzoring === UEFA prvýkrát v histórií Eura využije [[Internetová reklama|virtuálnu reklamu]] a okrem globálnych sponzorov bude mať tri rôzne typy sponzoringu, jeden balík pre Nemecko, jeden pre Spojene štáty a ďalší pre čínsky trh.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = EXCLUSIVE: AIM Sport lands Euro 2024 virtual advertising contract | url = https://www.sportbusiness.com/news/exclusive-aim-sport-lands-euro-2024-virtual-advertising-contract/ | vydavateľ = SportBusiness | dátum vydania = 2024-04-29 | dátum prístupu = 2024-06-06 | jazyk = en-US}}</ref> '''Oficiálny Globálni Sponzori'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Official Sponsors and partners | url = https://www.uefa.com/partners/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2024-06-06 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> * [[Adidas]] * [[Alibaba Group]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alipay signs long-term deal to become UEFA national team football sponsor | url = https://www.uefa.com/news-media/news/024b-0f8e654a02d0-38a38ea72980-1000--alipay-signs-long-term-deal-to-become-uefa-national-team-f/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum vydania = 2018-11-09 | dátum prístupu = 2024-06-06 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = AliExpress signs as UEFA EURO 2024 partner | url = https://www.uefa.com/news-media/news/028b-1a8277e0fb2d-1bcaeba4402c-1000--aliexpress-signs-as-uefa-euro-2024-partner/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum vydania = 2024-03-27 | dátum prístupu = 2024-06-06 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> ([[Aliplay]], [[AliExpress]] a [[WorldFirst]]) * [[Atos]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Atos signs eight-year deal to become UEFA National Team Football partner | url = https://www.uefa.com/news-media/news/027c-16c6dfe43c05-902c54333840-1000--atos-signs-eight-year-deal-to-become-uefa-national-team-f/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum vydania = 2022-12-08 | dátum prístupu = 2024-06-06 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> * [[Betano]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Betano becomes official global sponsor of UEFA EURO 2024 | url = https://www.uefa.com/news-media/news/0287-1994c9197bbe-f736c81266a0-1000--betano-becomes-official-global-sponsor-of-uefa-euro-2024/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum vydania = 2023-11-30 | dátum prístupu = 2024-06-06 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> * [[Booking|Booking.com]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Booking.com renews partnership with men’s and women’s UEFA European Football Championships | url = https://www.uefa.com/news-media/news/0287-197913efcc6e-1fbf241505da-1000--booking-com-renews-partnership-with-men-s-and-women-s-uefa-e/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum vydania = 2023-11-16 | dátum prístupu = 2024-06-06 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> * [[BYD Auto]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = BYD becomes Official E-Mobility Partner of UEFA EURO 2024 | url = https://www.uefa.com/euro2024/news/0289-19eb43964f89-d504ed7f042e-1000--byd-becomes-official-e-mobility-partner-of-uefa-euro-2024/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum vydania = 2024-01-12 | dátum prístupu = 2024-06-06 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> * [[Coca-Cola]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Coca-Cola becomes UEFA EURO 2024 sponsor | url = https://www.uefa.com/news-media/news/0286-194c5cbc9c78-d3e814ba4b66-1000--coca-cola-becomes-uefa-euro-2024-sponsor/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum vydania = 2023-10-25 | dátum prístupu = 2024-06-06 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> * [[Engelbert Strauss]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Engelbert Strauss becomes official partner of UEFA EURO 2024 | url = https://www.uefa.com/news-media/news/027a-1649b9265fa0-906cc76555e5-1000--engelbert-strauss-becomes-official-partner-of-uefa-euro-2024/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum vydania = 2022-10-07 | dátum prístupu = 2024-06-06 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> * [[Hisense]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hisense extends Uefa sponsorship to include Euro 2024 | url = https://www.sportspromedia.com/news/euro-2024-uefa-hisense-global-tournament-sponsorship/ | dátum vydania = 2023-09-01 | dátum prístupu = 2024-06-06 | jazyk = en-GB | meno = Josh | priezvisko = Sim}}</ref> * [[Lidl]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lidl becomes official partner of UEFA EURO 2024 | url = https://www.uefa.com/news-media/news/027f-1795c79ff2d8-334e2289be10-1000--lidl-becomes-official-partner-of-uefa-euro-2024/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum vydania = 2023-03-21 | dátum prístupu = 2024-06-06 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> * [[Unilever]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Unilever kicks off multi-brand partnership with UEFA EURO 2024 {{!}} UEFA EURO 2024 | url = https://www.uefa.com/news-media/news/0288-19a0da419551-e1fd14cd6afe-1000--unilever-kicks-off-multi-brand-partnership-with-uefa-euro/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum vydania = 2023-12-06 | dátum prístupu = 2024-06-06 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> * [[Visit Qatar]] * [[Vivo Mobile]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = vivo becomes official partner of UEFA EURO 2020 and 2024 | url = https://www.uefa.com/news-media/news/0262-10a7e6283cfe-39c5c148caf4-1000--vivo-becomes-official-partner-of-uefa-euro-2020-and-2024/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum vydania = 2020-10-20 | dátum prístupu = 2024-06-06 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> '''Oficiálni Národní Sponzori Nemecka'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = EXCLUSIVE: AIM Sport lands Euro 2024 virtual advertising contract | url = https://www.sportbusiness.com/news/exclusive-aim-sport-lands-euro-2024-virtual-advertising-contract/ | vydavateľ = SportBusiness | dátum vydania = 2024-04-29 | dátum prístupu = 2024-06-06 | jazyk = en-US}}</ref> * [[Bitburger Brewery]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bitburger becomes official national partner of UEFA EURO 2024 | url = https://www.uefa.com/euro2024/news/0285-18f402c937f2-9f8f466cd58b-1000--bitburger-becomes-official-national-partner-of-uefa-euro/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum vydania = 2023-09-11 | dátum prístupu = 2024-06-06 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> * [[Deutsche Bahn]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Deutsche Bahn unveiled as national partner for UEFA EURO 2024 | url = https://www.uefa.com/euro2024/news/0282-183ccb32ffb8-3dc57a869207-1000--deutsche-bahn-unveiled-as-national-partner-for-uefa-euro/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum vydania = 2023-06-12 | dátum prístupu = 2024-06-06 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> * [[Deutsche Telekom IT Solutions Slovakia|Deutsche Telekom]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Deutsche Telekom becomes official national partner of UEFA EURO 2024 providing digital services for tournament | url = https://www.uefa.com/news-media/news/0284-18cb8fdedf54-79654d4130ff-1000--deutsche-telekom-becomes-official-national-partner-of-uefa-e/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum vydania = 2023-08-22 | dátum prístupu = 2024-06-06 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> * [[Egro Group]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ERGO becomes official national partner of UEFA EURO 2024 {{!}} UEFA EURO 2024 | url = https://www.uefa.com/euro2024/news/0282-18408f5f0296-94e041c396f9-1000--ergo-becomes-official-national-partner-of-uefa-euro-2024/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum vydania = 2023-06-14 | dátum prístupu = 2024-06-06 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> * [[Wiesenhof]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = WIESENHOF partners with UEFA EURO 2024 | url = https://www.uefa.com/news-media/news/0285-18fbce8b1d65-6969a63739fb-1000--wiesenhof-partners-with-uefa-euro-2024/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum vydania = 2023-09-15 | dátum prístupu = 2024-06-06 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> == Symboly == === Maskot === [[Súbor:UEFA Euro 2024 Mascot.jpg|náhľad|295x295pixelů|Maskot turnaja]] Oficiálny maskot UEFA Euro 2024 bol odhalený 20. júna 2023 na medzištátnom priateľskom stretnutí [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecko]] vs. [[Kolumbijské národné futbalové mužstvo|Kolumbia]] v [[Gelsenkirchen|Gelsenkirchene]]. Maskotom je medvedík s krátkymi nohavicami. Na výber mena maskota sa použilo verejné hlasovanie, pričom možnosti boli „Albärt“, „Bärnardo“, „Bärnheart“ a „Herzi von Bär“<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = EURO 2024 mascot named: Meet Albärt! {{!}} UEFA EURO 2024 | url = https://www.uefa.com/euro2024/news/0282-184ca63c0adc-9722eada9166-1000--euro-2024-mascot-named-meet-albart/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum vydania = 2023-07-05 | dátum prístupu = 2024-06-05 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Výsledky boli zverejnené 5. júla, zvíťazilo meno „Albärt“ so získom 32% hlasov.<ref name=":0" /> === Lopta === [[Súbor:UEFA Euro 2024 Match Ball Fussballliebe.jpg|vľavo|náhľad|184x184pixelů|Lopta pre EURO 2024]] Oficiálnu zápasovú loptu turnaja „Fussballliebe“ odhalili [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]] a [[Adidas]] 15. novembra 2023.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA and adidas unveil FUSSBALLLIEBE, the Official Match Ball of UEFA EURO 2024 {{!}} UEFA EURO 2024 | url = https://www.uefa.com/euro2024/news/0287-1976884bce43-5afb2e73f7af-1000--uefa-and-adidas-unveil-fussballliebe-the-official-match-ba/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum vydania = 2023-11-15 | dátum prístupu = 2024-06-05 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> V preklade z nemčiny ako „Láska k futbalu“ obsahuje čierne tvary krídel s červenými, modrými, oranžovými a zelenými okrajmi. Je to prvá lopta pre Majstrovstvá Európy, ktorá bola vytvorená z udržateľných organických materiálov, a ktorá obsahuje technológiu „Connected Ball Technology“, ktorá obsahuje interné elektronické senzory, umožňujúce detekciu jej pohybu. == Prevádzkovatelia vysielania == Medzinárodné vysielacie centrum (IBC) nachádzalo v halách lipského výstaviska v nemeckom [[Lipsko|Lipsku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Leipzig to host UEFA EURO 2024 international broadcast centre|url=https://www.uefa.com/euro-2024/media/news/0264-110a4bd3f0eb-ec831de6cbfc-1000--leipzig-to-host-uefa-euro-2024-international-broadcast-centre/|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2020-12-08|dátum prístupu=2021-06-13|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> Na Slovensku vlastnila exkluzívne vysielacie práva na Euro 24 Skupina Markíza. Zápasy bolo možné sledovať na televízii [[TV Markíza|Markíza]] a [[Markíza Dajto|Dajto]]. == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|UEFA Euro 2024|1225634217}} {{ME vo futbale}} [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo futbale|2024]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo futbale 2024]] [[Kategória:Futbal v 2024]] [[Kategória:2024 v Európe]] nvufgrteqjt3q1l7x27olrt3b9q90uz Anson Thornton 0 673159 8187946 7903353 2026-03-27T16:37:36Z Henrіch 186557 ++ 8187946 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista |Meno=Anson Thornton |Štátna príslušnosť=Jamajka |Štátna príslušnosť 2=Kanada |Dátum narodenia={{dnv|2003|06|28}} |Miesto narodenia= [[Oshawa]], [[Ontário]], [[Kanada]] |Pozícia=brankár |Lapačka=pravá ruka |Výška=191 |Váha=82 |Tím=[[Utah Grizzlies]] |Rok1=2023|Bývalé tímy=[[Tucson Roadrunners]]}} '''Anson Thornton''' (* [[28. jún]] [[2003]], [[Oshawa]], [[Ontário]], [[Kanada]]) je [[Jamajka|jamajský]] [[Ľadový hokej|hokejový]] brankár kanadského pôvodu, ktorý hrá za tím [[Utah Grizzlies]] v [[ECHL]]. V [[National Hockey League|NHL]] má zmluvu s klubom [[Utah Mammoth]]. == Hokejová kariéra == Narodil sa v [[Oshawa|Oshawe]] kanadskej matke a jamajskému otcovi, ale vyrastal v [[Toronto|Toronte]]. Medzi rokmi 2020 – 2023 pôsobil v juniorskej lige [[Ontario Hockey League|OHL]] za mužstvá [[Sarnia Sting]], resp. [[Barrie Colts]]. Síce nikdy neprešiel draftom NHL, v októbri 2021 podpísal vstupný kontrakt s tímom [[Arizona Coyotes]]. Za tím odchytal niekoľko prípravných zápasov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dylan Guenther scores in Coyotes preseason-opening win|url=https://arizonasports.com/story/2832124/dylan-guenther-scores-in-coyotes-preseason-opening-win/|vydavateľ=Arizona Sports|dátum vydania=2021-09-28|dátum prístupu=2021-11-26}}</ref> Jeho profesionálnu kariéru limitujú časté zranenia. V období 2023 – 2026 nastúpil len k 45 zápasom. Pôsobí predovšetkým v lige [[ECHL]], ale niekoľko štartov pridal aj za [[Tucson Roadrunners]] v [[American Hockey League|AHL]]. V súčasnosti je pod zmluvou v tíme [[Utah Mammoth]], ktorý prevzal jeho kontrakt po zániku tímu [[Arizona Coyotes]]. === Reprezentácia === Reprezentuje Jamajku, za ktorú štartoval na turnaji Latam Cup v sezóne 2019/20. S národným mužstvom obsadil prvé miesto. == Referencie == {{Referencie}} {{DEFAULTSORT:Thornton, Anson}} [[Kategória:Narodenia 28. júna]] [[Kategória:Narodenia v 2003]] [[Kategória:Jamajskí hokejisti]] [[Kategória:Kanadskí hokejoví brankári]] [[Kategória:Brankári Utah Mammoth]] [[Kategória:Brankári Arizona Coyotes]] [[Kategória:Hráči Utah Mammoth]] [[Kategória:Hráči Arizona Coyotes]] [[Kategória:Kanadské osobnosti jamajského pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Oshawy]] n4xamvl84y49dzpdh3xj3mv2m46syy0 8187974 8187946 2026-03-27T17:28:07Z ~2026-18844-01 290214 8187974 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista |Meno=Anson Thornton |Štátna príslušnosť=Jamajka |Štátna príslušnosť 2=Kanada |Dátum narodenia={{dnv|2003|06|28}} |Miesto narodenia= [[Oshawa]], [[Ontário]], [[Kanada]] |Pozícia=brankár |Lapačka=pravá ruka |Výška=191 |Váha=82 |Tím=[[Utah Grizzlies]] |Rok1=2023|Bývalé tímy=[[Tucson Roadrunners]]}} '''Anson Thornton''' (* [[28. jún]] [[2003]], [[Oshawa]], [[Ontário]], [[Kanada]]) je [[Jamajka|jamajský]] [[Ľadový hokej|hokejový]] brankár kanadského pôvodu, ktorý hrá za tím [[Utah Grizzlies]] v [[ECHL]]. V [[National Hockey League|NHL]] má zmluvu s klubom [[Utah Mammoth]]. == Hokejová kariéra == Narodil sa v [[Oshawa|Oshawe]] kanadskej matke a jamajskému otcovi, ale vyrastal v [[Toronto|Toronte]]. Medzi rokmi 2020 – 2023 pôsobil v juniorskej lige [[Ontario Hockey League|OHL]] za mužstvá [[Sarnia Sting]], resp. [[Barrie Colts]]. Síce nikdy neprešiel draftom NHL, v októbri 2021 podpísal vstupný kontrakt s tímom [[Arizona Coyotes]]. Za tím odchytal niekoľko prípravných zápasov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dylan Guenther scores in Coyotes preseason-opening win|url=https://arizonasports.com/story/2832124/dylan-guenther-scores-in-coyotes-preseason-opening-win/|vydavateľ=Arizona Sports|dátum vydania=2021-09-28|dátum prístupu=2021-11-26}}</ref> Jeho profesionálnu kariéru limitujú časté zranenia. V období 2023 – 2026 nastúpil len k 45 zápasom. Pôsobí predovšetkým v lige [[ECHL]], ale niekoľko štartov pridal aj za [[Tucson Roadrunners]] v [[American Hockey League|AHL]]. V súčasnosti je pod zmluvou v tíme [[Utah Mammoth]], ktorý prevzal jeho kontrakt po zániku tímu [[Arizona Coyotes]]. === Reprezentácia === Reprezentuje Jamajku, za ktorú štartoval na turnaji Latam Cup v sezóne 2019/20. S národným mužstvom obsadil prvé miesto. == Referencie == {{Referencie}} {{DEFAULTSORT:Thornton, Anson}} [[Kategória:Jamajskí hokejisti]] [[Kategória:Kanadskí hokejoví brankári]] [[Kategória:Brankári Utah Mammoth]] [[Kategória:Brankári Arizona Coyotes]] [[Kategória:Hráči Utah Mammoth]] [[Kategória:Hráči Arizona Coyotes]] [[Kategória:Kanadské osobnosti jamajského pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Oshawy]] sa6mq74t2l22u89uvuys1ghcxe9ib7f École nationale des chartes 0 674378 8187901 7298807 2026-03-27T15:36:04Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:École nationale des chartes]] pomocou použitia HotCat 8187901 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Ecole des Chartes, entree.jpg|thumb|École des chartes]] '''École nationale des chartes''' je [[Francúzsko|francúzska]] ''grande école'' a zakladajúca vysoká škola na ''Université PSL'', ktorá sa špecializuje na historické vedy. Bola založená v roku 1821<ref>[https://www.lesechos.fr/weekend/spectacles-musique/les-chartes-plongee-dans-la-plus-meconnue-des-grandes-ecoles-francaises-1285493 Les Chartes : plongée dans la plus méconnue des grandes écoles françaises]</ref>. Študenti, ktorí sú prijímaní na základe konkurzných skúšok a majú štatút koncipientov štátnej služby, získavajú po ukončení dizertačnej práce kvalifikáciu archivára-paleografa. Vo všeobecnosti sa venujú kariére ako kurátori kultúrneho dedičstva v archívoch a vizuálnych oblastiach, ako kurátori knižníc alebo ako lektori a výskumníci v humanitných a spoločenských vedách. V roku 2005 škola zaviedla aj magisterské štúdium, do ktorého sa prijímali študenti na základe aplikačného portfólia a v roku 2011 [[doktorand|doktorandské]] štúdium<ref>[https://actualitte.com/article/98988/vie-litteraire/un-timbre-pour-celebrer-les-200-ans-de-l-ecole-nationale-des-chartes Un timbre pour célébrer les 200 ans de l'École nationale des Chartes]</ref>. == Významné osobnosti == * [[François Mauriac]], významný francúzsky spisovateľ, dramatik a esejista, predstaviteľ katolicizmu == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:École nationale des chartes}} == Externé odkazy == * [http://www.chartes.psl.eu/ Oficiálna stránka] [[Kategória:Vysoké školy vo Francúzsku]] [[Kategória:École nationale des chartes| ]] 08e69u0y6xpm3q4rrchas5r2vbcbz0v Írska kuchyňa 0 676243 8187955 8180185 2026-03-27T16:49:43Z ~2026-19084-50 290348 8187955 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Irish Beef Stew (34046928633).jpg|náhľad|Hovädzí irish stew]] [[Súbor:Irish Coddle.jpg|náhľad|[[Coddle]]]] [[Súbor:Colcannon (5532418361).jpg|náhľad|Colcannon]] [[Súbor:Bacon and Cabbage in Ireland.jpg|náhľad|Bacon and cabbage]] '''Írska kuchyňa''' ({{vjz|eng|''Irish cuisine''}}, {{vjz|gle|''Cócaireacht na hÉireann''}}) používa predovšetkým suroviny tradične dostupné v [[Írsko|Írsku]] a je ovplyvnená [[Anglická kuchyňa|anglickou kuchyňou]]. Využíva sa [[mäso]], [[Ryby (v najširšom zmysle)|ryby]] alebo [[morské plody]].<ref name=":0">{{Citácia periodika | titul = Embrace the cuisine in Ireland | periodikum = World Travel Guide | url = https://www.worldtravelguide.net/guides/europe/ireland/food-and-drink/ | jazyk = en-US | dátum prístupu = 2020-02-15 }}</ref> Hojne sa pripravujú jedlá z [[kapusta obyčajná hlávková|kapusty]] a ostatnej [[Zelenina|zeleniny]]. Základnou potravinou sú [[Ľuľok zemiakový|zemiaky]], ktoré sú súčasťou írskej stravy od 17. storočia. Pripravujú sa na všetky spôsoby – opekané, ako kaša, cesnakové alebo ako [[Zemiakové hranolčeky|hranolky]]. Práve nedostatok zemiakov spôsobil veľký írsky [[hladomor]] v roku 1845. Ďalšou obľúbenou potravinou sú [[syr]]y, ktoré sa tu vyrábajú podľa tradičných receptov. Známe sú polotuhý plátkový syr [[gubbeen]] alebo [[gigginstown]]. Zo [[Severné Írsko|severoírskeho]] kozieho mlieka sa vyrába smotanový syr [[irish goat]] (podobný francúzskemu [[brie]]). Obľúbené sú aj [[gabriel]] (tradičný horský syr), [[cashel blue]], [[burren gold]], [[desmond]] a [[cais nan deise]] (tvrdý syr s [[orech]]ovou arómou). == Stravovanie == === Raňajky === Íri zvyčajne raňajkujú medzi 7. a 10. hodinou. Raňajky sú veľmi výdatné. Býva to [[ovsená kaša]] (''porridge'') alebo cereálie s [[ mlieko (cicavce)|mliekom]], [[praženie (na tuku)|pražené]] [[vajce|vajcia]] so [[slanina (pokrm)|slaninou]] alebo [[párok|párkom]], [[toast]] s [[maslo]]m a [[džem (s kúskami plodov)|džemom]]. Všetko sa zapíja [[čaj]]om alebo [[káva|kávou]]. [[Súbor:Full_irish_breakfast.jpg|náhľad|Írske raňajky (''Full Irish Breakfast'')]] Často sa írske raňajky podobajú [[Anglické raňajky|anglické raňajky]]. Podáva sa [[chlieb]] sóda farl a [[klobása|klobásy]] zvané ''drisheen'' (podobné britským klobásam ''white pudding'', obdoba [[jaternica|jaternice]], a ''black pudding'', obdoba [[krvavnica|krvavnice]]). Ďalej sa podávajú párky, slanina, [[fazuľa|fazule]], vajcia, [[huby]] alebo opečené [[Rajčiak jedlý|rajčiny]].<ref>{{Citácia periodika | titul = Ready Your Appetite—a Full Irish Breakfast Offers a Hearty Variety | periodikum = The Spruce Eats | url = https://www.thespruceeats.com/full-irish-breakfast-435557 | jazyk = en | dátum prístupu = 2020-02-15 | url archívu = https://web.archive.org/web/20200215173104/https://www.thespruceeats.com/full-irish-breakfast-435557 | dátum archivácie = 2020-02-15 }}</ref> Niekdy sú to rôzné jedlá zo zemiakov, napríklad [[boxty]] ([[palacinka|palacinky]] zo zemiakov). === Obed === Íri zvyčajne obedujú medzi 12:30 a 14:30 hodinou. Jedlo býva ľahšie a najčastejšie je to [[polievka]] alebo [[sendvič]]. Írske polievky sú husté a výdatné, napríklad zeleninová s [[jačmeň]]om, mäsovým vývarom a [[smotana|smotanou]] alebo zemiaková polievka s [[cibuľa kuchynská|cibuľou]], [[mrkva obyčajná|mrkvou]] a [[petržlen záhradný|petržlenovou vňaťou]]. === Večera === Na [[vidiek]]u sa obvykle večerí už okolo 18. hodiny, v mestách sa večerí neskôr medzi 19. a 22. hodinou. Večera býva veľmi sýta. Zvyčajne to býva jednoducho upravené mäso. Hovädzie sa pripravuje ako [[rostbíf]] alebo steak s omáčkou a zeleninou. Jahňacie sa podáva ako kotletky, roštenky alebo ako [[irish stew]] (sýte jedlo z duseného mäsa, zemiakov, mrkvy a cibule dochutené petržlenovou vňaťou a tymiánom). Bravčové mäso sa konzumuje ako slanina, klobásky, rebierka, [[Limerick|limerská]] šunka alebo coddle (dusené jedlo z klobásiek, slaniny, cibule, zemiakov a petržlenovej vňate). Podávané dezerty sú veľmi podobné anglickým [[puding]]om. Sú veľmi sladké, lepkavé a dopĺňajú sa ušľahanou smotanou alebo [[zmrzlina|zmrzlinou]]. == Príklady jedál == * [[Irish stew]] ({{vjz|gle|''stobhach''}}), írske národné jedlo, [[Dusenie (tepelná úprava)|dusená]] zmes [[Ovca (Ovis)|ovčieho mäsa]], zemiakov, [[Mrkva obyčajná|mrkvy]] a [[Cibuľa kuchynská|cibuľa]] * [[Coddle]] ({{vjz|gle|''cadal''}}), hustá polievka z varených zemiakov, slaniny, párku a cibule * Shephard's pie, koláč z mletého ovčieho mäsa s vrstvou zemiakovej kaše posypanej syrom * Bacon and cabbage ({{vjz|gle|''bágún agus cabáiste''}}), jedlo zo slaniny varené s kapustou a zemiakmi * [[Boxty]] ({{vjz|gle|''bacstaí''}}), [[palacinka]] zo zemiakov * [[Colcannon]] ({{vjz|gle|''cal ceannann''}}), zemiaková kaša s [[kel]]om, maslom a mliekom * [[Sendvič s čipsami|Crisp sandwich]] (alebo Tayto sandwich), sendvič s maslom [[Kerrygold]] a syrovo-cibuľovými zemiakovými lupienkami [[Tayto]] * [[Crubeens]] ({{vjz|gle|''crúibín''}}), korenené a údené [[Bravčové mäso|bravčové]] nožičky * [[Full breakfast|Full Irish breakfast]], tradičné výdatné raňajky * Lamb with mintsauce, jahňacie mäso s kyslastou mätovou omáčkou * Kippers, pečenáče * [[Rasher]]s, opečené plátky slaniny * Soda farl ({{vjz|gle|''arán sóide''}}), chlieb, pri ktorého výrobe je použitá [[Hydrogénuhličitan sodný|jedlá sóda]] miesto kvasníc * Scones, írske žemličky, ktoré sa natierajú maslom, džemom, medom a smotanou (''clotted cream'') * Porter cake, írsky dezert zo sušeného [[ovocie|ovocia]] a stoutu (silné tmavé pivo) == Príklady nápojov == [[Súbor:Irish Coffee at Café Piritta.jpg|náhled|Írska káva]] * Irish coffee ([[írska káva]]), silná [[káva]] so smotanou alebo šľahačkou, [[cukor (sladidlo)|cukrom]] a whiskey * [[Cider]], alkoholický nápoj z [[jablko|jabĺk]] s nízkym obsahom [[Etanol|alkoholu]] * [[Poitín]], silná [[pálenka]] * [[Čaj]] * [[Pivo]], ktorého Íri vypijú takmer 250 miliónov litrov piva ročne. Najčastejšie pijú ''stout'' (silné tmavé pivo s krémovou penou) a black velvet (kombinácia tmavého piva stout a [[šampanské]]ho). Írska značka [[Guinness]] vyrábaná v [[Dublin]]e je známa po celom svete. Pivo sa často podáva v špeciálnych baroch, tzv. [[pub]]och. * Írska [[whisky|whiskey]] vyrábaná pod značkami [[Tullamore Dew]] alebo [[Jameson]] sa pije po celom svete. Slovo ''whiskey'' znamená „voda života“. Írska whiskey sa od škótskej whisky líši nielen písmenkom „e“. Pravá írska whiskey je trikrát destilovaná a nemá dymovú príchuť. Sú dva typy – sladová whiskey z jačmenného sladu a obilná whiskey z iného druhu obilia a prímesí jačmenného sladu. Whiskey sa pridáva do irskej kávy, do irského [[likér]]u irish mist (whiskey s [[med]]em a bylinkami) alebo do ''irish cream liquer'' (whiskey, [[čokoláda]] a smetana). == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Cuisine of Ireland}} == Zdroj == * {{Preklad|cs|Irská kuchyně}} [[Kategória:Kultúra v Írsku|Írska kuchyňa]] [[Kategória:Írska kuchyňa]] rbdynj22qqkhi5xxm2v403t0m5gop3s 8187957 8187955 2026-03-27T16:50:48Z ~2026-19084-50 290348 /* Raňajky */ 8187957 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Irish Beef Stew (34046928633).jpg|náhľad|Hovädzí irish stew]] [[Súbor:Irish Coddle.jpg|náhľad|[[Coddle]]]] [[Súbor:Colcannon (5532418361).jpg|náhľad|Colcannon]] [[Súbor:Bacon and Cabbage in Ireland.jpg|náhľad|Bacon and cabbage]] '''Írska kuchyňa''' ({{vjz|eng|''Irish cuisine''}}, {{vjz|gle|''Cócaireacht na hÉireann''}}) používa predovšetkým suroviny tradične dostupné v [[Írsko|Írsku]] a je ovplyvnená [[Anglická kuchyňa|anglickou kuchyňou]]. Využíva sa [[mäso]], [[Ryby (v najširšom zmysle)|ryby]] alebo [[morské plody]].<ref name=":0">{{Citácia periodika | titul = Embrace the cuisine in Ireland | periodikum = World Travel Guide | url = https://www.worldtravelguide.net/guides/europe/ireland/food-and-drink/ | jazyk = en-US | dátum prístupu = 2020-02-15 }}</ref> Hojne sa pripravujú jedlá z [[kapusta obyčajná hlávková|kapusty]] a ostatnej [[Zelenina|zeleniny]]. Základnou potravinou sú [[Ľuľok zemiakový|zemiaky]], ktoré sú súčasťou írskej stravy od 17. storočia. Pripravujú sa na všetky spôsoby – opekané, ako kaša, cesnakové alebo ako [[Zemiakové hranolčeky|hranolky]]. Práve nedostatok zemiakov spôsobil veľký írsky [[hladomor]] v roku 1845. Ďalšou obľúbenou potravinou sú [[syr]]y, ktoré sa tu vyrábajú podľa tradičných receptov. Známe sú polotuhý plátkový syr [[gubbeen]] alebo [[gigginstown]]. Zo [[Severné Írsko|severoírskeho]] kozieho mlieka sa vyrába smotanový syr [[irish goat]] (podobný francúzskemu [[brie]]). Obľúbené sú aj [[gabriel]] (tradičný horský syr), [[cashel blue]], [[burren gold]], [[desmond]] a [[cais nan deise]] (tvrdý syr s [[orech]]ovou arómou). == Stravovanie == === Raňajky === Íri zvyčajne raňajkujú medzi 7. a 10. hodinou. Raňajky sú veľmi výdatné. Býva to [[ovsená kaša]] (''porridge'') alebo cereálie s [[mlieko (cicavce)|mliekom]], [[praženie (na tuku)|pražené]] [[vajce|vajcia]] so [[slanina (pokrm)|slaninou]] alebo [[párok|párkom]], [[toast]] s [[maslo]]m a [[džem (s kúskami plodov)|džemom]]. Všetko sa zapíja [[čaj]]om alebo [[káva|kávou]]. [[Súbor:Full_irish_breakfast.jpg|náhľad|Írske raňajky (''[[Full breakfast|Full Irish breakfast]]'')]] Často sa írske raňajky podobajú [[Full breakfast|anglické raňajky]]. Podáva sa [[chlieb]] sóda farl a [[klobása|klobásy]] zvané ''drisheen'' (podobné britským klobásam ''white pudding'', obdoba [[jaternica|jaternice]], a ''black pudding'', obdoba [[krvavnica|krvavnice]]). Ďalej sa podávajú párky, slanina, [[fazuľa|fazule]], vajcia, [[huby]] alebo opečené [[Rajčiak jedlý|rajčiny]].<ref>{{Citácia periodika | titul = Ready Your Appetite—a Full Irish Breakfast Offers a Hearty Variety | periodikum = The Spruce Eats | url = https://www.thespruceeats.com/full-irish-breakfast-435557 | jazyk = en | dátum prístupu = 2020-02-15 | url archívu = https://web.archive.org/web/20200215173104/https://www.thespruceeats.com/full-irish-breakfast-435557 | dátum archivácie = 2020-02-15 }}</ref> Niekdy sú to rôzné jedlá zo zemiakov, napríklad [[boxty]] ([[palacinka|palacinky]] zo zemiakov). === Obed === Íri zvyčajne obedujú medzi 12:30 a 14:30 hodinou. Jedlo býva ľahšie a najčastejšie je to [[polievka]] alebo [[sendvič]]. Írske polievky sú husté a výdatné, napríklad zeleninová s [[jačmeň]]om, mäsovým vývarom a [[smotana|smotanou]] alebo zemiaková polievka s [[cibuľa kuchynská|cibuľou]], [[mrkva obyčajná|mrkvou]] a [[petržlen záhradný|petržlenovou vňaťou]]. === Večera === Na [[vidiek]]u sa obvykle večerí už okolo 18. hodiny, v mestách sa večerí neskôr medzi 19. a 22. hodinou. Večera býva veľmi sýta. Zvyčajne to býva jednoducho upravené mäso. Hovädzie sa pripravuje ako [[rostbíf]] alebo steak s omáčkou a zeleninou. Jahňacie sa podáva ako kotletky, roštenky alebo ako [[irish stew]] (sýte jedlo z duseného mäsa, zemiakov, mrkvy a cibule dochutené petržlenovou vňaťou a tymiánom). Bravčové mäso sa konzumuje ako slanina, klobásky, rebierka, [[Limerick|limerská]] šunka alebo coddle (dusené jedlo z klobásiek, slaniny, cibule, zemiakov a petržlenovej vňate). Podávané dezerty sú veľmi podobné anglickým [[puding]]om. Sú veľmi sladké, lepkavé a dopĺňajú sa ušľahanou smotanou alebo [[zmrzlina|zmrzlinou]]. == Príklady jedál == * [[Irish stew]] ({{vjz|gle|''stobhach''}}), írske národné jedlo, [[Dusenie (tepelná úprava)|dusená]] zmes [[Ovca (Ovis)|ovčieho mäsa]], zemiakov, [[Mrkva obyčajná|mrkvy]] a [[Cibuľa kuchynská|cibuľa]] * [[Coddle]] ({{vjz|gle|''cadal''}}), hustá polievka z varených zemiakov, slaniny, párku a cibule * Shephard's pie, koláč z mletého ovčieho mäsa s vrstvou zemiakovej kaše posypanej syrom * Bacon and cabbage ({{vjz|gle|''bágún agus cabáiste''}}), jedlo zo slaniny varené s kapustou a zemiakmi * [[Boxty]] ({{vjz|gle|''bacstaí''}}), [[palacinka]] zo zemiakov * [[Colcannon]] ({{vjz|gle|''cal ceannann''}}), zemiaková kaša s [[kel]]om, maslom a mliekom * [[Sendvič s čipsami|Crisp sandwich]] (alebo Tayto sandwich), sendvič s maslom [[Kerrygold]] a syrovo-cibuľovými zemiakovými lupienkami [[Tayto]] * [[Crubeens]] ({{vjz|gle|''crúibín''}}), korenené a údené [[Bravčové mäso|bravčové]] nožičky * [[Full breakfast|Full Irish breakfast]], tradičné výdatné raňajky * Lamb with mintsauce, jahňacie mäso s kyslastou mätovou omáčkou * Kippers, pečenáče * [[Rasher]]s, opečené plátky slaniny * Soda farl ({{vjz|gle|''arán sóide''}}), chlieb, pri ktorého výrobe je použitá [[Hydrogénuhličitan sodný|jedlá sóda]] miesto kvasníc * Scones, írske žemličky, ktoré sa natierajú maslom, džemom, medom a smotanou (''clotted cream'') * Porter cake, írsky dezert zo sušeného [[ovocie|ovocia]] a stoutu (silné tmavé pivo) == Príklady nápojov == [[Súbor:Irish Coffee at Café Piritta.jpg|náhled|Írska káva]] * Irish coffee ([[írska káva]]), silná [[káva]] so smotanou alebo šľahačkou, [[cukor (sladidlo)|cukrom]] a whiskey * [[Cider]], alkoholický nápoj z [[jablko|jabĺk]] s nízkym obsahom [[Etanol|alkoholu]] * [[Poitín]], silná [[pálenka]] * [[Čaj]] * [[Pivo]], ktorého Íri vypijú takmer 250 miliónov litrov piva ročne. Najčastejšie pijú ''stout'' (silné tmavé pivo s krémovou penou) a black velvet (kombinácia tmavého piva stout a [[šampanské]]ho). Írska značka [[Guinness]] vyrábaná v [[Dublin]]e je známa po celom svete. Pivo sa často podáva v špeciálnych baroch, tzv. [[pub]]och. * Írska [[whisky|whiskey]] vyrábaná pod značkami [[Tullamore Dew]] alebo [[Jameson]] sa pije po celom svete. Slovo ''whiskey'' znamená „voda života“. Írska whiskey sa od škótskej whisky líši nielen písmenkom „e“. Pravá írska whiskey je trikrát destilovaná a nemá dymovú príchuť. Sú dva typy – sladová whiskey z jačmenného sladu a obilná whiskey z iného druhu obilia a prímesí jačmenného sladu. Whiskey sa pridáva do irskej kávy, do irského [[likér]]u irish mist (whiskey s [[med]]em a bylinkami) alebo do ''irish cream liquer'' (whiskey, [[čokoláda]] a smetana). == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Cuisine of Ireland}} == Zdroj == * {{Preklad|cs|Irská kuchyně}} [[Kategória:Kultúra v Írsku|Írska kuchyňa]] [[Kategória:Írska kuchyňa]] cbqyjqq92sg4z1920af60t3lgw7zvv8 Ramachandranov diagram 0 676475 8188358 8169989 2026-03-28T11:50:16Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8188358 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Ramachandran_plot_original_outlines.jpg|vpravo|náhľad|220x220bod|Pôvodné regióny z Ramachandranových výpočtov s aktualizovanými názvami regiónov a osami.]] [[Súbor:Protein_backbone_PhiPsiOmega_drawing.svg|vľavo|náhľad|266x266bod|Dihedrálne uhly polypeptidového reťazca, φ, ψ a ω. V tomto obrázku majú všetky tri uhly hodnotu 180°.]] '''Ramachandranov diagram'''<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Uhríková|meno=D. a kol.|titul=Biofyzika - vybrané kapitoly|url=https://www.fpharm.uniba.sk/fileadmin/faf/Pracoviska-subory/KFCHL/zlozka1/Ucebne_texty/Biofyzika-VybrKap-Uhrikova_single.pdf|dátum prístupu=2.2.2022|strany=162|url archívu=https://web.archive.org/web/20220202221628/https://www.fpharm.uniba.sk/fileadmin/faf/Pracoviska-subory/KFCHL/zlozka1/Ucebne_texty/Biofyzika-VybrKap-Uhrikova_single.pdf|dátum archivácie=2022-02-02}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Peptidová väzba a polypeptidový reťazec|url=https://hugepdf.com/download/prednaska-1_pdf|vydavateľ=hugepdf.com|dátum prístupu=2022-02-02|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20220202221627/https://hugepdf.com/download/prednaska-1_pdf|dátum archivácie=2022-02-02}}</ref> je spôsob vizualizácie energeticky povolených hodnôt pre [[dihedrálny uhol|dihedrálne uhly]] φ a ψ (fí a psí) [[Aminokyselina|aminokyselín]] v [[štruktúra bielkovín|štruktúre proteínu]]. Pôvodne ho vytvorili [[G. N. Ramachandran]], [[C. Ramakrishnan]] a [[V. Sasisekharan]] v roku 1963.<ref name=":0"/><ref>{{cite journal|pages=95–9|doi=10.1016/S0022-2836(63)80023-6|title=Stereochemistry of polypeptide chain configurations|year=1963|last1=Ramachandran|first1=G.N.|last2=Ramakrishnan|first2=C.|last3=Sasisekharan|first3=V.|journal=Journal of Molecular Biology|volume=7|pmid=13990617}}</ref> Na jednotlivých osách Ramachandranovho diagramu sú zobrazené dihedrálne uhly. Zvýraznené regióny potom zobrazujú hodnoty, ktoré typicky nadobúdajú dihedrálne uhly v polypeptidových reťazcoch. Tieto uhly sú preferované, pretože pri nich nedochádza k prekryvu atómov alebo inému stérickému bráneniu. V niektorých miestach naopak dochádza k tvorbe [[Vodíková väzba|vodíkových väzieb]], ktoré stabilizujú štruktúru proteínu (dochádza teda k tvorbe sekundárnych štruktúr). Obrázok na ľavej strane zobrazuje definíciu dihedrálnych uhlov φ a ψ v [[polypeptid]]ovom reťazci<ref>{{cite book|year=1981|last1=Richardson|first1=J.S.|title=Anatomy and Taxonomy of Protein Structures|chapter=The Anatomy and Taxonomy of Protein Structure|volume=34|pages=167–339|doi=10.1016/S0065-3233(08)60520-3|pmid=7020376|series=Advances in Protein Chemistry|isbn=9780120342341}}</ref> (Ramachandran tieto uhly označoval ako φ a φ'). Dihedrálny uhol φ je definovaný atómami C'-N-Cα-C' (je to teda uhol otáčania okolo väzby N-Cα) a dihedrálny uhol ψ je definovaný atómami N-CA-C'-N (je to teda uhol otáčania okolo väzby Cα-C'). Obrázok zobrazuje i uhol ω (omega), avšak ten má zvyčajne hodnotu 180° (alebo výnimočne 0°), pretože čiastočný charakter [[dvojitá väzba|dvojitej väzby]] drží túto [[Peptidová väzba|peptidovú väzbu]] v planárnom usporiadaní.<ref>{{cite journal|year=1951|pages=205–211|bibcode=1951PNAS...37..205P|first3=H. R.|doi=10.1073/pnas.37.4.205|issue=4|pmid=14816373|pmc=1063337|volume=37|last1=Pauling|journal=Proceedings of the National Academy of Sciences of the United States of America|title=The Structure of Proteins: Two Hydrogen-Bonded Helical Configurations of the Polypeptide Chain|last3=Branson|first2=H.R.|last2=Corey|first1=L.|doi-access=free}}</ref> Obrázok vpravo ukazuje povolené [[konformácia|konformácie]] uhlov φ a ψ podľa výpočtov Ramachandrana a kolektívu s použitím guľového modelu: celými čiarami je znázornený plný polomer, čiarkovane je znázornený zmenšený polomer a bodkovane je znázornený uvoľnený uhol tau (N-Cα-C).<ref>{{cite book|last1=Ramachandran|first1=G.N.|last2=Sasiskharan|first2=V.|year=1968|title=Conformation of polypeptides and proteins|volume=23|pages=283–437|doi=10.1016/S0065-3233(08)60402-7|series=Advances in Protein Chemistry|isbn=9780120342235|pmid=4882249}}</ref> Keďže hodnoty dihedrálnych uhlov môžu byť od 0° do 360° a hodnota 0° je zhodná s 360°, spodná časť diagramu „pokračuje“ zase navrchu. Rovnako je to na ľavom a pravom okraji. Región znázornený úplne vľavo dole je napríklad pokračovaním regiónu v pravej hornej časti. == Použitie == Ramachandranov diagram sa dá využiť dvomi rozdielnymi spôsobmi. Jedným je ukážka teoretických hodnôt, alebo konformácií, ktoré môžu nadobúdať uhly φ a ψ pre jednotlivé aminokyselinové reziduá v proteíne. Druhým je ukážka empirickej distribúcie pozorovanej v konkrétnej štruktúre (napríklad obrázok vpravo), čo je možné využiť napríklad validáciu nameraných dát. V oboch prípadoch sa zvyčajne zobrazujú i regióny preferovaných hodnôt oboch uhlov. [[Súbor:1axc_PCNA_ProCheck_Rama.jpg|vpravo|náhľad|200x200bod|Ramachandranov diagram generovaný z ľudského proteínu [[PCNA]], trimérnej [[DNA svorka|svorky DNA]], ktorý obsahuje [[α helix]] i [[β list]]y ([[Protein Data Bank|PDB]] 1AXC). Modré štvorčeky znázorňujú jednotlivé aminokyseliny. Regióny sú zvýraznené farebne: červenou sú preferované, hnedou povolené a žltou výnimočne povolené.]] == Preferencie aminokyselín == Dalo by sa predpokladať, že aminokyseliny s väčšími [[bočný reťazec|bočnými reťazcami]] budú mať menej voľný pohyb a teda i menší povolený región možných hodnôt v Ramachandranovom diagrame, ale bočné reťazce majú malý efekt na možné konformácie.<ref name="chak2001">{{cite journal|last1=Chakrabarti|first1=Pinak|last2=Pal|first2=Debnath|year=2001|title=The interrelationships of side-chain and main-chain conformations in proteins|journal=Progress in Biophysics and Molecular Biology|volume=76|pages=1–102|doi=10.1016/S0079-6107(01)00005-0|issue=1–2|pmid=11389934|doi-access=free}}</ref> V skutočnosti najväčší efekt má prítomnosť (alebo neprítomnosť) [[metylénová skupina|metylénovej skupiny]] (-CH<sub>2</sub>-) na Cβ pozícii.<ref name="chak2001" /> [[Glycín]] je jediná [[proteinogénna aminokyselina]], ktorá nemá Cβ atóm a namiesto neho má vodíkový atóm, ktorý má omnoho menší [[van der Waalsov polomer]] v porovnaní s CH<sub>3</sub>, CH<sub>2</sub> alebo CH skupinou. To je vidieť i v jeho Ramachandranovom diagrame - jeho pohyb je najmenej obmedzený zo všetkých aminokyselín a na rozdiel od ostatných nemá stranovú preferenciu. Opačný prípad platí pre aminokyselinu [[prolín]], ktorý má päťčlenný kruh, ktorý spája Cα uhlík s kostrovým atómom N. Jeho pohyb je teda najviac obmedzený a má najmenšiu možnú kombináciu uhlov φ a ψ. Podobne, reziduum, ktoré sa v sekvencii nachádza pred prolínom (pre-prolín), má obmedzený pohyb oproti bežným prípadom. Ramachandranov diagram je pre proteinogénne <small>L</small>-aminokyseliny asymetrický práve kvôli prítomnosti Cβ atómu. Tento atóm nepovoľuje niektoré konformácie a výrazne obmedzuje pohyb a natočenie väzieb na Cα atóme. Práve kvôli tejto asymetrii vzniká silná preferencia pravotočivých helixov (ľavotočivé helixy sú naopak preferované <small>D</small>-aminokyselinami). <gallery> Súbor:Ramachandran plot general 100K.jpg|Ramachandranov diagram pre všeobecný prípad. Dáta pochádzajú od Lovella, 2003 Súbor:Ramachandran plot Gly.jpg|Ramachandranov diagram pre glycín Súbor:Ramachandran plot Pro.jpg|Ramachandranov diagram pre prolín Súbor:Ramachandran plot pre-Pro.png|Ramachandranov diagram pre pre-prolín </gallery> == Nedávne aktualizácie == Prvý Ramachandranov diagram bol spočítaný tesne po tom, čo bola určená prvá štruktúra na atómovom rozlíšení ([[myoglobín]] v roku 1960<ref>{{cite journal|pages=422–427|first6=D.C.|bibcode=1960Natur.185..422K|pmid=18990802|issue=4711|doi=10.1038/185422a0|volume=185|journal=Nature|title=Structure of myoglobin: a three-dimensional Fourier synthesis at 2Å resolution|first7=V.C.|last7=Shore|last6=Phillips|year=1960|first5=D.R.|last5=Davies|first4=R.G.|last4=Hart|first3=B.E.|last3=Strandberg|first2=R.E.|last2=Dickerson|first1=J.C.|last1=Kendrew|s2cid=4167651}}</ref>), aj keď jeho závery boli robené na malomolekulovej kryštalografii krátkych [[peptid]]ov. Teraz, desiatky rokov potom, existujú desaťtisíce proteínových štruktúr s vysokým rozlíšením určené pomocou [[röntgenová kryštalografia|röntgenovej kryštalografie]] a nahrané do Protein Data Bank (PDB). Mnohé štúdie využili tieto dáta na určenie presnejších diagramov (napr. Morris a kol. 1992;<ref name="ProCheck">{{cite journal|pages=345–64|first3=E G.|pmid=1579569|issue=4|volume=12|journal=Proteins: Structure, Function, and Genetics|first4=J.M.|last4=Thornton|last3=Hutchinson|doi=10.1002/prot.340120407|first2=M.W.|last2=MacArthur|first1=A.L.|last1=Morris|year=1992|title=Stereochemical quality of protein structure coordinates|s2cid=940786}}</ref> [[Gerard Kleywegt|Kleywegt]] & Jones 1996;<ref>{{cite journal|pmid=8994966|year=1996|last1=Kleywegt|first1=G.J.|last2=Jones|first2=T.A.|title=Phi/psi-chology: Ramachandran revisited|volume=4|issue=12|pages=1395–400|journal=Structure|doi=10.1016/S0969-2126(96)00147-5|doi-access=free}}</ref> Hooft a kol. 1997;<ref>{{cite journal|last1=Hooft|first1=R.W.W.|last2=Sander|first2=C.|last3=Vriend|first3=G.|title=Objectively judging the quality of a protein structure from a Ramachandran plot|journal=Comput Appl Biosci|year=1997|volume=13|issue=4|pages=425–430|doi=10.1093/bioinformatics/13.4.425|pmid=9283757|doi-access=free}}</ref> Hovmöller a kol. 2002;<ref>{{cite journal|pmid=11976487|year=2002|last1=Hovmöller|first1=S.|last2=Zhou|first2=T.|last3=Ohlson|first3=T.|title=Conformations of amino acids in proteins|volume=58|issue=Pt 5|pages=768–76|journal=Acta Crystallographica D|url=http://scripts.iucr.org/cgi-bin/paper?S0907444902003359|doi=10.1107/S0907444902003359}}</ref> Lovell a kol. 2003;<ref name="penultLib">{{cite journal|pages=437–50|first5=J.M.|pmid=12557186|issue=3|volume=50|journal=Proteins: Structure, Function, and Genetics|first8=D.C.|last8=Richardson|first7=J.S.|last7=Richardson|first6=M.G.|last6=Prisant|last5=Word|doi=10.1002/prot.10286|first4=P.I.W.|last4=De Bakker|first3=W.B.|last3=Arendall|first2=I.W.|last2=Davis|first1=S.C.|last1=Lovell|year=2003|title=Structure validation by Cα geometry: ϕ,ψ and Cβ deviation|s2cid=8358424}}</ref> Anderson a kol. 2005;''<ref name="pmid16021632">{{cite journal|vauthors=Anderson RJ, Weng Z, Campbell RK, Jiang X|title=Main-chain conformational tendencies of amino acids|journal=Proteins|volume=60|issue=4|pages=679–89|year=2005|pmid=16021632|doi=10.1002/prot.20530|s2cid=17410997}}</ref>'' Ting a kol. 2010''<ref name="ndrd">{{cite journal|pages=e1000763|last5=Dunbrack|pmc=2861699|doi=10.1371/journal.pcbi.1000763|pmid=20442867|issue=4|volume=6|journal=PLOS Computational Biology|first5=R.L.|first4=M.I.|title=Neighbor-dependent Ramachandran probability distributions of amino acids developed from a hierarchical Dirichlet process model|last4=Jordan|first3=R.|last3=Mitra|first2=G.|last2=Wang|first1=D.|last1=Ting|year=2010|bibcode=2010PLSCB...6E0763T}}</ref>).'' Štyri obrázky v galérii vyššie zobrazujú dáta z veľkej sady štruktúr s vysokým rozlíšením. Sú v nich zvýraznené preferované a povolené konformačné regióny, konkrétne pre všeobecný prípad (okrem Gly, Pro a pre-Pro), pre glycín, pre prolín a pre pre-Pro (aminokyselinu pred prolínom v polypeptidovom reťazci).<ref name="penultLib" /> Jednotlivé regióny sú označené bežne používaným označením: * α = α helix (pravotočivý) * Lα = ľavotočivý helix * β = β list * ppII = [[polyprolín II]] Podobne sú tieto regióny popísané ABEGO systémom, kde každé písmeno názvu označuje jeden motív: α (a 3<sub>10</sub>) helix (A), pravotočivé β listy (B), ľavotočivé β listy (E), ľavotočivý α helix (G) a nakoniec bežne nezobraziteľné ''cis''-peptidové väzby (O), ktoré sa občas vyskytujú u prolínu. Tento systém sa niekedy využíva na klasifikáciu motívov,<ref>{{cite journal|last1=Wintjens|first1=René T.|last2=Rooman|first2=Marianne J.|last3=Wodak|first3=Shoshana J.|title=Automatic Classification and Analysis of αα-Turn Motifs in Proteins|journal=Journal of Molecular Biology|date=January 1996|volume=255|issue=1|pages=235–253|doi=10.1006/jmbi.1996.0020|pmid=8568871}}</ref> ale častejšie na dizajnovanie proteínov.<ref>{{cite journal|last1=Lin|first7=David|bibcode=2015PNAS..112E5478L|pmid=26396255|pmc=4603489|doi=10.1073/pnas.1509508112|pages=E5478–E5485|issue=40|volume=112|date=6 October 2015|journal=Proceedings of the National Academy of Sciences|title=Control over overall shape and size in de novo designed proteins|last7=Baker|first1=Yu-Ru|first6=Gaetano T.|last6=Montelione|first5=Amanda F.|last5=Clouser|first4=Gaohua|last4=Liu|first3=Rie|last3=Tatsumi-Koga|first2=Nobuyasu|last2=Koga|doi-access=free}}</ref> Aj keď Ramachandranov diagram bol učebnicovým príkladom na vysvetlenie štruktúrneho správania peptidovej väzby, podrobné skúmanie správania peptidov v každom regióne Ramachandranovho diagramu prebehlo až prednedávnom (2017).<ref>{{cite journal|last1=Mannige|first1=Ranjan|title=An exhaustive survey of regular peptide conformations using a new metric for backbone handedness (''h'')|journal=PeerJ|date=16 May 2017|volume=5|page=e3327|doi=10.7717/peerj.3327|url=https://peerj.com/articles/3327/?td=wk|accessdate=18 May 2017|pmc=5436576|pmid=28533975}}</ref> Oddelenie Molekulárnej Biofyziky na Indickom vedeckom inštitúte oslávilo 50 rokov Ramachandranovho diagramu<ref>{{cite web|title=50th Anniversary of Ramachandran Plots|url=http://sandwalk.blogspot.in/2013/01/50th-anniversary-of-ramachandran-plots.html|publisher=Professor Laurence A. Moran|accessdate=17 January 2013}}</ref> zorganizovaním Medzinárovnej konferencie biomolekulárnych foriem a funkcií v termíne 8. – 11. január 2013.<ref>{{cite web|title=ICBFF-2013|url=http://icbff2013.com/|publisher=MBU, IISc, Bangalore|accessdate=28 January 2013|archive-url=https://web.archive.org/web/20130115045506/http://icbff2013.com/|archive-date=15 January 2013|url-status=dead|df=dmy-all}}</ref> == Podobné nástroje == Podobným spôsobom je možné zobraziť dihedrálne uhly [[polysacharid]]ov (napr. pomocou nástroja [http://glycosciences.de/tools/carp/ CARP] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190505091719/http://www.glycosciences.de/tools/carp/ |date=2019-05-05 }}).<ref>{{cite journal|pmid=15608187|year=2005|last1=Lütteke|first1=T.|last2=Frank|first2=M.|last3=von der Lieth|first3=C.W.|title=Carbohydrate Structure Suite (CSS): analysis of carbohydrate 3D structures derived from the PDB|volume=33|issue=Database issue|pages=D242–246|journal=Nucleic Acids Res|doi=10.1093/nar/gki013|pmc=539967}}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|Ramachandran plot|1044622683}} [[Kategória:Aminokyseliny]] [[Kategória:Biochémia]] [[Kategória:Diagramy]] 42lkwholzi14qhvc1rg0ny5s39evwng Šablóna:Play-off3 10 678392 8188003 7333939 2026-03-27T18:18:19Z 321fire 115544 grafické vylepšenia 8188003 wikitext text/x-wiki {| border=0 cellpadding=0 cellspacing=0 style="text-align:center; line-height:22px; border-spacing:0; white-space:nowrap; font-size:90%; margin:1em 0.5em 1em 1em;" |- | &nbsp; | colspan="3" style="border:1px solid #aaa;" bgcolor=#f2f2f2|{{{RD1|Semifinále}}} | colspan="2" | | colspan="3" style="border:1px solid #aaa;" bgcolor=#f2f2f2|{{{RD2|Finále}}} |- | &nbsp; | style="width:40px;" | | style="width:1{{#if:{{{RD1-seed1|}}}|7|3}}0px;" | | style="width:40px;" | | style="width:12px;" | | style="width:12px;" | | style="width:40px;" | | style="width:1{{#if:{{{RD2-seed1|}}}|7|3}}0px;" | | style="width:40px;" | |- | colspan="5" | | style="border-width:0 0 2px 0; border-style:solid;border-color:black;"| {{#if:{{{RD2-seed1|}}} | <td align=center bgcolor="#f2f2f2" style="border:1px solid #aaa;"> {{{RD2-seed1}}}</td> <td style="border:1px solid #aaa;" bgcolor=#f9f9f9> &nbsp;{{{RD2-team1|}}}&nbsp;</td> | <td colspan="2" style="border:1px solid #aaa;" bgcolor=#f9f9f9> &nbsp;{{{RD2-team1|}}}&nbsp;</td> }} | align=center style="border:1px solid #aaa;" bgcolor=#f9f9f9| {{{RD2-score1|}}} |- | &nbsp; {{#if:{{{RD1-seed1|}}} | <td align=center bgcolor="#f2f2f2" style="border:1px solid #aaa;"> {{{RD1-seed1}}}</td> <td style="border:1px solid #aaa;" bgcolor=#f9f9f9> &nbsp;{{{RD1-team1|}}}&nbsp;</td> | <td colspan="2" style="border:1px solid #aaa;" bgcolor=#f9f9f9> &nbsp;{{{RD1-team1|}}}&nbsp;</td> }} | align=center style="border:1px solid #aaa;" bgcolor=#f9f9f9| {{{RD1-score1|}}} | style="border-width:0 1px 2px 0; border-style:solid;border-color:black;"| | style="border-width:2px 0 0 1px; border-style:solid;border-color:black;"| {{#if:{{{RD2-seed2|}}} | <td align=center bgcolor="#f2f2f2" style="border:1px solid #aaa;"> {{{RD2-seed2}}}</td> <td style="border:1px solid #aaa;" bgcolor=#f9f9f9> &nbsp;{{{RD2-team2|}}}&nbsp;</td> | <td colspan="2" style="border:1px solid #aaa;" bgcolor=#f9f9f9> &nbsp;{{{RD2-team2|}}}&nbsp;</td> }} | align=center style="border:1px solid #aaa;" bgcolor=#f9f9f9| {{{RD2-score2|}}} |- | &nbsp; {{#if:{{{RD1-seed2|}}} | <td align=center bgcolor="#f2f2f2" style="border:1px solid #aaa;"> {{{RD1-seed2}}}</td> <td style="border:1px solid #aaa;" bgcolor=#f9f9f9> &nbsp;{{{RD1-team2|}}}&nbsp;</td> | <td colspan="2" style="border:1px solid #aaa;" bgcolor=#f9f9f9> &nbsp;{{{RD1-team2|}}}&nbsp;</td> }} | align=center style="border:1px solid #aaa;" bgcolor=#f9f9f9| {{{RD1-score2|}}} | style="border-width:2px 0 0 0; border-style:solid;border-color:black;"| |}<noinclude> ==Použitie== <pre>{{Play-off3 | RD1-seed1= | RD1-team1= | RD1-score1= | RD1-seed2= | RD1-team2= | RD1-score2= | RD2-seed1= | RD2-team1= | RD2-score1= | RD2-seed2= | RD2-team2= | RD2-score2= }}</pre> [[Kategória:Play-off šablóny]] </noinclude> 062lvpcqnmhw97m9sbvb472v2ti24w1 8188005 8188003 2026-03-27T18:22:05Z 321fire 115544 style=text-align:left pre bunky s názvami tímov 8188005 wikitext text/x-wiki {| border=0 cellpadding=0 cellspacing=0 style="text-align:center; line-height:22px; border-spacing:0; white-space:nowrap; font-size:90%; margin:1em 0.5em 1em 1em;" |- | &nbsp; | colspan="3" style="border:1px solid #aaa;" bgcolor=#f2f2f2|{{{RD1|Semifinále}}} | colspan="2" | | colspan="3" style="border:1px solid #aaa;" bgcolor=#f2f2f2|{{{RD2|Finále}}} |- | &nbsp; | style="width:40px;" | | style="width:1{{#if:{{{RD1-seed1|}}}|7|3}}0px;" | | style="width:40px;" | | style="width:12px;" | | style="width:12px;" | | style="width:40px;" | | style="width:1{{#if:{{{RD2-seed1|}}}|7|3}}0px;" | | style="width:40px;" | |- | colspan="5" | | style="border-width:0 0 2px 0; border-style:solid;border-color:black;"| {{#if:{{{RD2-seed1|}}} | <td align=center bgcolor="#f2f2f2" style="border:1px solid #aaa;"> {{{RD2-seed1}}}</td> <td style="border:1px solid #aaa; text-align:left;" bgcolor=#f9f9f9> &nbsp;{{{RD2-team1|}}}&nbsp;</td> | <td colspan="2" style="border:1px solid #aaa; text-align:left;" bgcolor=#f9f9f9> &nbsp;{{{RD2-team1|}}}&nbsp;</td> }} | align=center style="border:1px solid #aaa;" bgcolor=#f9f9f9| {{{RD2-score1|}}} |- | &nbsp; {{#if:{{{RD1-seed1|}}} | <td align=center bgcolor="#f2f2f2" style="border:1px solid #aaa;"> {{{RD1-seed1}}}</td> <td style="border:1px solid #aaa; text-align:left;" bgcolor=#f9f9f9> &nbsp;{{{RD1-team1|}}}&nbsp;</td> | <td colspan="2" style="border:1px solid #aaa; text-align:left;" bgcolor=#f9f9f9> &nbsp;{{{RD1-team1|}}}&nbsp;</td> }} | align=center style="border:1px solid #aaa;" bgcolor=#f9f9f9| {{{RD1-score1|}}} | style="border-width:0 1px 2px 0; border-style:solid;border-color:black;"| | style="border-width:2px 0 0 1px; border-style:solid;border-color:black;"| {{#if:{{{RD2-seed2|}}} | <td align=center bgcolor="#f2f2f2" style="border:1px solid #aaa;"> {{{RD2-seed2}}}</td> <td style="border:1px solid #aaa; text-align:left;" bgcolor=#f9f9f9> &nbsp;{{{RD2-team2|}}}&nbsp;</td> | <td colspan="2" style="border:1px solid #aaa; text-align:left;" bgcolor=#f9f9f9> &nbsp;{{{RD2-team2|}}}&nbsp;</td> }} | align=center style="border:1px solid #aaa;" bgcolor=#f9f9f9| {{{RD2-score2|}}} |- | &nbsp; {{#if:{{{RD1-seed2|}}} | <td align=center bgcolor="#f2f2f2" style="border:1px solid #aaa;"> {{{RD1-seed2}}}</td> <td style="border:1px solid #aaa; text-align:left;" bgcolor=#f9f9f9> &nbsp;{{{RD1-team2|}}}&nbsp;</td> | <td colspan="2" style="border:1px solid #aaa; text-align:left;" bgcolor=#f9f9f9> &nbsp;{{{RD1-team2|}}}&nbsp;</td> }} | align=center style="border:1px solid #aaa;" bgcolor=#f9f9f9| {{{RD1-score2|}}} | style="border-width:2px 0 0 0; border-style:solid;border-color:black;"| |}<noinclude> ==Použitie== <pre>{{Play-off3 | RD1-seed1= | RD1-team1= | RD1-score1= | RD1-seed2= | RD1-team2= | RD1-score2= | RD2-seed1= | RD2-team1= | RD2-score1= | RD2-seed2= | RD2-team2= | RD2-score2= }}</pre> [[Kategória:Play-off šablóny]] </noinclude> 4ma93r39plftakwueaz0qq7e254mwkg 8188014 8188005 2026-03-27T18:33:49Z 321fire 115544 ten margin vľavo dám na polovicu, veď tam je aj NBSP 8188014 wikitext text/x-wiki {| border=0 cellpadding=0 cellspacing=0 style="text-align:center; line-height:22px; border-spacing:0; white-space:nowrap; font-size:90%; margin:1em 0.5em 1em 0.5em;" |- | &nbsp; | colspan="3" style="border:1px solid #aaa;" bgcolor=#f2f2f2|{{{RD1|Semifinále}}} | colspan="2" | | colspan="3" style="border:1px solid #aaa;" bgcolor=#f2f2f2|{{{RD2|Finále}}} |- | &nbsp; | style="width:40px;" | | style="width:1{{#if:{{{RD1-seed1|}}}|7|3}}0px;" | | style="width:40px;" | | style="width:12px;" | | style="width:12px;" | | style="width:40px;" | | style="width:1{{#if:{{{RD2-seed1|}}}|7|3}}0px;" | | style="width:40px;" | |- | colspan="5" | | style="border-width:0 0 2px 0; border-style:solid;border-color:black;"| {{#if:{{{RD2-seed1|}}} | <td align=center bgcolor="#f2f2f2" style="border:1px solid #aaa;"> {{{RD2-seed1}}}</td> <td style="border:1px solid #aaa; text-align:left;" bgcolor=#f9f9f9> &nbsp;{{{RD2-team1|}}}&nbsp;</td> | <td colspan="2" style="border:1px solid #aaa; text-align:left;" bgcolor=#f9f9f9> &nbsp;{{{RD2-team1|}}}&nbsp;</td> }} | align=center style="border:1px solid #aaa;" bgcolor=#f9f9f9| {{{RD2-score1|}}} |- | &nbsp; {{#if:{{{RD1-seed1|}}} | <td align=center bgcolor="#f2f2f2" style="border:1px solid #aaa;"> {{{RD1-seed1}}}</td> <td style="border:1px solid #aaa; text-align:left;" bgcolor=#f9f9f9> &nbsp;{{{RD1-team1|}}}&nbsp;</td> | <td colspan="2" style="border:1px solid #aaa; text-align:left;" bgcolor=#f9f9f9> &nbsp;{{{RD1-team1|}}}&nbsp;</td> }} | align=center style="border:1px solid #aaa;" bgcolor=#f9f9f9| {{{RD1-score1|}}} | style="border-width:0 1px 2px 0; border-style:solid;border-color:black;"| | style="border-width:2px 0 0 1px; border-style:solid;border-color:black;"| {{#if:{{{RD2-seed2|}}} | <td align=center bgcolor="#f2f2f2" style="border:1px solid #aaa;"> {{{RD2-seed2}}}</td> <td style="border:1px solid #aaa; text-align:left;" bgcolor=#f9f9f9> &nbsp;{{{RD2-team2|}}}&nbsp;</td> | <td colspan="2" style="border:1px solid #aaa; text-align:left;" bgcolor=#f9f9f9> &nbsp;{{{RD2-team2|}}}&nbsp;</td> }} | align=center style="border:1px solid #aaa;" bgcolor=#f9f9f9| {{{RD2-score2|}}} |- | &nbsp; {{#if:{{{RD1-seed2|}}} | <td align=center bgcolor="#f2f2f2" style="border:1px solid #aaa;"> {{{RD1-seed2}}}</td> <td style="border:1px solid #aaa; text-align:left;" bgcolor=#f9f9f9> &nbsp;{{{RD1-team2|}}}&nbsp;</td> | <td colspan="2" style="border:1px solid #aaa; text-align:left;" bgcolor=#f9f9f9> &nbsp;{{{RD1-team2|}}}&nbsp;</td> }} | align=center style="border:1px solid #aaa;" bgcolor=#f9f9f9| {{{RD1-score2|}}} | style="border-width:2px 0 0 0; border-style:solid;border-color:black;"| |}<noinclude> ==Použitie== <pre>{{Play-off3 | RD1-seed1= | RD1-team1= | RD1-score1= | RD1-seed2= | RD1-team2= | RD1-score2= | RD2-seed1= | RD2-team1= | RD2-score1= | RD2-seed2= | RD2-team2= | RD2-score2= }}</pre> [[Kategória:Play-off šablóny]] </noinclude> 2pvdho375q527hbzx2nufxe7usknxib 8188192 8188014 2026-03-27T22:10:39Z 321fire 115544 style="border-collapse:collapse;" a iné úpravy 8188192 wikitext text/x-wiki {| border=0 cellpadding=0 style="border-collapse:collapse; text-align:center; line-height:22px; border-spacing:0; white-space:nowrap; font-size:90%; margin:1em 0.5em 1em 0.5em;" |- | &nbsp; | colspan="3" style="border:1px solid #aaa; background:#f0f0f0;" | {{{RD1|Semifinále}}} | colspan="2" | | colspan="3" style="border:1px solid #aaa; background:#f0f0f0;" | {{{RD2|Finále}}} |- | &nbsp; | style="width:40px;" | | style="width:1{{#if:{{{RD1-seed1|}}}|7|3}}0px;" | | style="width:40px;" | | style="width:12px;" | | style="width:12px;" | | style="width:40px;" | | style="width:1{{#if:{{{RD2-seed1|}}}|7|3}}0px;" | | style="width:40px;" | |- | &nbsp; | colspan="5" | {{#if:{{{RD2-seed1|}}} | <td style="background:#f0f0f0; border:1px solid #aaa;"> {{{RD2-seed1}}}</td> <td style="border:1px solid #aaa; text-align:left; background:#f9f9f9;"> &nbsp;{{{RD2-team1|}}}&nbsp;</td> | <td colspan="2" style="border:1px solid #aaa; text-align:left; background:#f9f9f9;"> &nbsp;{{{RD2-team1|}}}&nbsp;</td> }} | style="border:1px solid #aaa; background:#f9f9f9;" | {{{RD2-score1|}}} |- | &nbsp; {{#if:{{{RD1-seed1|}}} | <td style="background:#f0f0f0; border:1px solid #aaa;"> {{{RD1-seed1}}}</td> <td style="border:1px solid #aaa; text-align:left; background:#f9f9f9;"> &nbsp;{{{RD1-team1|}}}&nbsp;</td> | <td colspan="2" style="border:1px solid #aaa; text-align:left; background:#f9f9f9;"> &nbsp;{{{RD1-team1|}}}&nbsp;</td> }} | style="border:1px solid #aaa; background:#f9f9f9;" | {{{RD1-score1|}}} | style="border-width:0 3px 3px 0; border-style:solid; border-color:black;" | | style="border-width:3px 0 0 0; border-style:solid; border-color:black;" | {{#if:{{{RD2-seed2|}}} | <td style="background:#f0f0f0; border:1px solid #aaa;"> {{{RD2-seed2}}}</td> <td style="border:1px solid #aaa; text-align:left; background:#f9f9f9;"> &nbsp;{{{RD2-team2|}}}&nbsp;</td> | <td colspan="2" style="border:1px solid #aaa; text-align:left; background:#f9f9f9;"> &nbsp;{{{RD2-team2|}}}&nbsp;</td> }} | style="border:1px solid #aaa; background:#f9f9f9;" | {{{RD2-score2|}}} |- | &nbsp; {{#if:{{{RD1-seed2|}}} | <td style="background:#f0f0f0; border:1px solid #aaa;"> {{{RD1-seed2}}}</td> <td style="border:1px solid #aaa; text-align:left; background:#f9f9f9;"> &nbsp;{{{RD1-team2|}}}&nbsp;</td> | <td colspan="2" style="border:1px solid #aaa; text-align:left; background:#f9f9f9;"> &nbsp;{{{RD1-team2|}}}&nbsp;</td> }} | style="border:1px solid #aaa; background:#f9f9f9;" | {{{RD1-score2|}}} |}<noinclude> ==Použitie== <pre>{{Play-off3 | RD1-seed1= | RD1-team1= | RD1-score1= | RD1-seed2= | RD1-team2= | RD1-score2= | RD2-seed1= | RD2-team1= | RD2-score1= | RD2-seed2= | RD2-team2= | RD2-score2= }}</pre> [[Kategória:Play-off šablóny]] </noinclude> 43crr0adgpfcgg8n96kj5dgk2rmo9s4 8188216 8188192 2026-03-27T23:48:05Z 321fire 115544 použitie 8188216 wikitext text/x-wiki {| border=0 cellpadding=0 style="border-collapse:collapse; text-align:center; line-height:22px; border-spacing:0; white-space:nowrap; font-size:90%; margin:1em 0.5em 1em 0.5em;" |- | &nbsp; | colspan="3" style="border:1px solid #aaa; background:#f0f0f0;" | {{{RD1|Semifinále}}} | colspan="2" | | colspan="3" style="border:1px solid #aaa; background:#f0f0f0;" | {{{RD2|Finále}}} |- | &nbsp; | style="width:40px;" | | style="width:1{{#if:{{{RD1-seed1|}}}|7|3}}0px;" | | style="width:40px;" | | style="width:12px;" | | style="width:12px;" | | style="width:40px;" | | style="width:1{{#if:{{{RD2-seed1|}}}|7|3}}0px;" | | style="width:40px;" | |- | &nbsp; | colspan="5" | {{#if:{{{RD2-seed1|}}} | <td style="background:#f0f0f0; border:1px solid #aaa;"> {{{RD2-seed1}}}</td> <td style="border:1px solid #aaa; text-align:left; background:#f9f9f9;"> &nbsp;{{{RD2-team1|}}}&nbsp;</td> | <td colspan="2" style="border:1px solid #aaa; text-align:left; background:#f9f9f9;"> &nbsp;{{{RD2-team1|}}}&nbsp;</td> }} | style="border:1px solid #aaa; background:#f9f9f9;" | {{{RD2-score1|}}} |- | &nbsp; {{#if:{{{RD1-seed1|}}} | <td style="background:#f0f0f0; border:1px solid #aaa;"> {{{RD1-seed1}}}</td> <td style="border:1px solid #aaa; text-align:left; background:#f9f9f9;"> &nbsp;{{{RD1-team1|}}}&nbsp;</td> | <td colspan="2" style="border:1px solid #aaa; text-align:left; background:#f9f9f9;"> &nbsp;{{{RD1-team1|}}}&nbsp;</td> }} | style="border:1px solid #aaa; background:#f9f9f9;" | {{{RD1-score1|}}} | style="border-width:0 3px 3px 0; border-style:solid; border-color:black;" | | style="border-width:3px 0 0 0; border-style:solid; border-color:black;" | {{#if:{{{RD2-seed2|}}} | <td style="background:#f0f0f0; border:1px solid #aaa;"> {{{RD2-seed2}}}</td> <td style="border:1px solid #aaa; text-align:left; background:#f9f9f9;"> &nbsp;{{{RD2-team2|}}}&nbsp;</td> | <td colspan="2" style="border:1px solid #aaa; text-align:left; background:#f9f9f9;"> &nbsp;{{{RD2-team2|}}}&nbsp;</td> }} | style="border:1px solid #aaa; background:#f9f9f9;" | {{{RD2-score2|}}} |- | &nbsp; {{#if:{{{RD1-seed2|}}} | <td style="background:#f0f0f0; border:1px solid #aaa;"> {{{RD1-seed2}}}</td> <td style="border:1px solid #aaa; text-align:left; background:#f9f9f9;"> &nbsp;{{{RD1-team2|}}}&nbsp;</td> | <td colspan="2" style="border:1px solid #aaa; text-align:left; background:#f9f9f9;"> &nbsp;{{{RD1-team2|}}}&nbsp;</td> }} | style="border:1px solid #aaa; background:#f9f9f9;" | {{{RD1-score2|}}} |}<noinclude> ==Použitie== <pre>{{Play-off3 | RD1 = <!-- nepovinný parameter, názov prvého kola, predvolené = Semifinále --> | RD2 = <!-- nepovinný parameter, názov finálového kola, predvolené = Finále --> | RD1-seed1 = <!-- nepovinný parameter --> | RD1-team1 = | RD1-score1 = | RD1-seed2 = <!-- nepovinný parameter --> | RD1-team2 = | RD1-score2 = | RD2-seed1 = <!-- nepovinný parameter --> | RD2-team1 = | RD2-score1 = | RD2-seed2 = <!-- nepovinný parameter --> | RD2-team2 = | RD2-score2 = }}</pre> [[Kategória:Play-off šablóny]] </noinclude> qmz4s8w5nk58c8wu0jf8esdbje80dvb Atlas klub 0 685163 8187956 8177625 2026-03-27T16:50:13Z ~2026-18844-01 290214 všetky zmazane ako nevyznamne 8187956 wikitext text/x-wiki {{Infobox budova | názov = Atlas klub<br/>(Espresso, Klub mladých) | obrázok =Pezinok (cropped).jpg | veľkosť obrázku = | popis obrázku = Budova, kde sídlil Atlas klub, krátko pred demoláciou (v strede) s kostrou budúceho bytového domu (vľavo) <!-- Základné údaje --> | sloh =[[funkcionalizmus (architektúra)|funkcionalizmus]] (budova) | stavebný materiál = [[betón]], [[železobetón]] (budova) | architekt = | výstavba = [[1949]] (budova)<br/>2. pol. [[50. roky 20. storočia|50. rokov]]/[[60. roky 20. storočia]] (klub) | prestavba = začiatok [[70. roky 20. storočia|70. rokov]] (Klub mladých), [[1973]] (Atlas klub) | zánik = [[90. roky 20. storočia]] (klub)<br/>[[2006]] – [[2008]] (budova) <!-- Majiteľ --> | staviteľ = | súčasný majiteľ = | posledný majiteľ = [[Socialistický zväz mládeže]] | ďalší majitelia = | hospodár = | pomenovaná po = <!-- Poloha --> | adresa = [[Mladoboleslavská ulica|Mladoboleslavská]] 1 (predtým Sládkovičova)<br/>902 01 [[Pezinok]] | ulica = | pohorie = | nadmorská výška = | zemepisná šírka = 48.289866 | zemepisná dĺžka = 17.267592 | štát = Slovensko | popis mapy = Poloha v rámci Slovenska <!-- Ďalšie údaje --> | číslo pamiatky = | web = | poznámky = }} '''Atlas klub''' ('''Pezinok''') (iné názvy: '''Klub Atlas Sládkovičova''', '''Atlas-klub''';<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Boriš|meno=Pavol|titul=Koncerty mladosti Pezinok '76 – '77 – československý Woodstock|vydavateľ=OZ P.R.D.|rok=2007|isbn=978-80-968427-9-7|priezvisko2=Štrba|meno2=Ján|priezvisko3=Bittner|meno3=Petter}}</ref> predtým ''Espresso'', ''Klub mladých'') bol [[mládež]]nícky [[klub]] nachádzajúci sa na prízemí juhozápadnej časti budovy [[Mestské kúpalisko (Pezinok)|mestského kúpaliska]] v [[Pezinok|Pezinku]]. == História == Pôvodné Espresso, prezývané „Píčbar“, fungujúce v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20. storočia]] bolo miestom, kde sa konávali posedenia pri hudbe, [[fonotéka|fonotéky]], posedenia pri bublinkách atď. Zaniklo v roku 1969 a neskôr budova pripadla [[Socialistický zväz mládeže|Socialistickému zväzu mládeže]], ktorý tu začiatkom 70. rokov zriadil Klub mladých.<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Bittner|meno=Petter|titul=Pezinok – bigbeatown|vydavateľ=Renesans|rok=2001|isbn=80-968427-2-2|strany=27|priezvisko2=Boriš|meno2=Pavol}}</ref> V roku 1973 pod hlavičkou SZM vznikol Atlas klub. Priestory prešli rekonštrukciou, pribudli [[Záchod|toalety]]. Úzka a taktiež dlhá koncertná sála klubu mala kapacitu asi 50 ľudí, nachádzal sa tu bar, stoly so stoličkami pri stĺpoch a tanečný parket. Prezentovala sa tu [[poézia]], [[próza]], [[Divadlo (umenie)|divadlo]], [[Fotografovanie|fotografie]], [[výtvarné umenie]] a najmä [[hudba]]. Prvý koncert v Atlas klube sa konal už v roku 1975. Klub bol pre hudobníkov skúšobňou i koncertnou sálou, umelecké diela tu vystavovali [[Socializmus v Česko-Slovensku|socialistickým režimom]] zakázaní umelci, každoročne sa tu konal [[karneval]] a nachádzala sa tu vývesná skrinka s nadchádzajúcimi podujatiami. Vznikol tu aj nápad zorganizovať festival [[Koncert mladosti]] na [[Amfiteáter Pezinok|pezinskom amfiteátri]]. [[Predseda|Predsedom]] Atlas klubu bol Pepo Šimurda, neskôr Marián Ištvánfi. Koncom [[70. roky 20. storočia|70. rokov]] sa stal predsedom Ludek Štědronský a neskôr Vladimír „Jimmi“ Švarc.<ref name=":0" /> V [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]] ho nahradil posledný predseda Vladimír „Vlado“ Raždík. Počas Raždíkovho vedenia Atlas klub slúžil najmä na [[diskotéka|diskotéky]] regionálnych [[diskdžokej]]ov, ako napr. Ladislav „Laco“ Gavorník, Milan Ides a Dušan Dobrovoda. Vstupné na diskotéky stálo 2 [[Koruna československá|Kčs]] a konali sa od 20. hodiny do 22. alebo 23. hodiny. Neskôr sálu vyprázdnili príslušníci [[Verejná bezpečnosť|Verejnej bezpečnosti]]. Nápojmi, ktoré vtedajšia [[mládež]] s obľubou pila v klube, boli [[víno]], [[Pepsi Cola]] a [[Mirinda]]. Okrem povinného zúčastnenia sa každoročných osláv [[Sviatok práce|Sviatku práce]] na pódiu pri [[Hotel Grand (Pezinok)|Hoteli Grand]] na [[Radničné námestie (Pezinok)|Leningradskom námestí]] sa klub politicky vôbec neangažoval. Začiatkom [[90. roky 20. storočia|90. rokov]] bol spolu s kúpaliskom zatvorený a po tom, ako v roku 1996 kúpalisko prepadlo štátu, bolo zbúrané. Budova, kde sa klub nachádzal, bola zbúraná až medzi rokmi 2006 a 2008. == Referencie == {{Referencie}} == Zdroje == * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Atlas klub Pezinok - Srdce Pezinka, združenie | url = http://www.srdcepezinka.sk/rubriky/pezinske-navraty/atlas-klub-pezinok.html | vydavateľ = www.srdcepezinka.sk | dátum prístupu = 2022-08-02 | url archívu = https://web.archive.org/web/20191018212506/http://www.srdcepezinka.sk/rubriky/pezinske-navraty/atlas-klub-pezinok.html | dátum archivácie = 2019-10-18 }} * {{Citácia periodika|titul=Spomienka na bývalé kúpalisko|url=http://pezincan.pezinok.sk/index.php?yggid=article&cat=2013-07&article=11629|periodikum=[[Pezinčan (noviny)|Pezinčan]]|dátum prístupu=2022-08-02|dátum vydania=júl 2013|url archívu=https://web.archive.org/web/20220802160621/http://pezincan.pezinok.sk/index.php?yggid=article&cat=2013-07&article=11629|dátum archivácie=2022-08-02}} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rebeli s ľadovou vodou a vínom | url = https://webjournal.sk/2023/11/15/rebeli-s-ladovou-vodo-in-vinom/ | dátum vydania = 2023-11-15 | dátum prístupu = 2024-02-13 | jazyk = sk-SK | meno = Dominik | priezvisko = Kotes | vydavateľ = Webjournal 2.0}} [[Kategória:Stavby v Pezinku]] [[Kategória:Mládežnícke organizácie totalitných režimov]] j6fzr3m4h1a9zma6gku95sycg649vrw Sadie Sink 0 687777 8187968 8170189 2026-03-27T17:00:41Z ~2026-19179-32 290351 /* Televízia */ 8187968 wikitext text/x-wiki {{Na úpravu|Potenciálne nedokončený článok. Robot odstránil šablónu {{tl|pracuje sa}} pre nečinnosť.|20221021}} {{Infobox Herec | meno = Sadie Sink | fotka = Sadie Sink (36214027485) (cropped).jpg | komentár = v roku 2017 | celé meno = Sadie Elizabeth Sink | dátum narodenia = {{dnv|2002|04|16}} | miesto narodenia = [[Brenham]], [[Texas]], [[Spojené štáty|USA]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | prezývky = | povolanie = herečka | roky pôsobenia = 2011 – súčasnosť | manžel = | priateľ = | deti = | rodičia = }} '''Sadie Elizabeth Sink''' (* [[16. apríl]] [[2002]], [[Brenham]], [[Texas]], [[Spojené štáty|USA]]) je americká herečka. Začala hrať v siedmich rokoch v miestnych divadelných produkciách a hrala titulnú úlohu vo filme ''Annie'' ([[2012]] – [[2014]]) a úlohu mladej [[Alžbeta II.|kráľovnej Alžbety II.]] v hre ''The Audience'' ([[2015]]) na [[Broadwayi]]i. Sink debutovala v televízií v roku [[2013]] v epizóde ''The Americans'' a jej filmovým debutom v športovej dráme bol ''Chuck'' ([[2016]]). Prelom jej kariéry nastal stvárnením Max Mayfieldovej v [[Vedecká fantastika|sci-fi]] dramatickom seriáli ''[[Stranger Things]]'' ([[2017]] – súčasnosť). V roku [[2021]] hrala Ziggy Bermanovú v hororovej trilógii ''Fear Street'' a hlavnú úlohu v romantickej dráme [[Taylor Swiftová|Taylor Swift]]: ''All Too Well: The Short Film''. Stvárnila Ellie v pripravovanej psychologickej dráme [[Darren Aronofsky|Darrena Aronofského]]: ''The Whale'' ([[2022]]). == Skorý život == Sink sa narodila v Brenhame v Texase 16. apríla 2002.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.seventeen.com/celebrity/movies-tv/a40103827/sadie-sink-facts/}}</ref> <ref name="Ray">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://vogue.sg/sadie-sink-strangers-things-interview/}}</ref> Jej otec je futbalový tréner a matka učiteľka matematiky. Má troch starších bratov a mladšiu sestru. <ref name="Sagal">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.glamourmagazine.co.uk/article/sadie-sink-stranger-things-interview-2022}}</ref> Zatiaľ čo jej rodina bola športovo zameraná, Sink sa zaujímala o divadelné umenie.<ref name="Ray"/> Začala hrať v komunitnom divadle neďaleko [[Houston|Houstonu]], počnúc produkciou ''The Best Christmas Pageant Ever'' v Brenhame, keď mala sedem rokov. <ref name="Ray" /> Potom sa zúčastnila konkurzu a získala hlavnú úlohu v miestnej produkcii ''The Secret Garden'' . Po tejto skúsenosti sa rozhodla pokračovať v svojej hereckej kariére. <ref name="Ray" /> == Kariéra == Sink účinkovala v hrách v Divadle pod hviezdami v Houstone počas sezóny 2011–2012, vrátane hudobných produkcií ''Biele Vianoce'' (2011) a titulnej úlohy vo filme ''Annie'' (2012).<ref name="BW"/><ref name="Annie"/> Debutovala na [[Broadway theatre|Broadwayi]] v roku 2012 – 2014 ''Annie'' revival, kde hrala Annie aj Duffyho. <ref name="BW1">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.broadwayworld.com/article/BWW-Interviews-Homegrown-Houston-Talent-Sadie-Sink-Talks-ANNIE-20130804|priezvisko=Clarke|meno=David|titul=BWW Interviews: Homegrown Houston Talent Sadie Sink Talks ANNIE|dátum prístupu=12.6.2023|vydavateľ=Broadway World}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://variety.com/lists/stranger-things-music-bands-joe-keery-djo-finn-wolfhard-sadie-sink/sadie-sink/|priezvisko=Shafer|meno=Ellise|titul=Inside ‘Stranger Things’ Stars’ Musical Pursuits, From Finn Wolfhard’s Bands to Sadie Sink’s Broadway Past|dátum vydania=28.7.2022|dátum prístupu=12.6.2023}}</ref> Počas aktívneho pôsobenia na Broadwayi debutovala v televízii v roku 2013 v epizóde seriálu ''The Americans'', ktorý [[Emmy Award|získal cenu Emmy]]. <ref name="Curtis">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.huffpost.com/entry/sadie-sink-stranger-things-casting-too-old_n_62e3ec09e4b006483a9d0533|priezvisko=Wong|meno=Curtis M.|titul=Sadie Sink Recalls How She Almost Lost The Role Of Max On 'Stranger Things'|dátum vydania=29.7.2022|dátum prístupu=12.6.2023}}</ref> Hrala tiež ako hosť v epizóde policajného procedurálneho seriálu ''[[Modrí templári|Modrá krv]]'' (2014). <ref name="Paramount">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.paramountplus.com/shows/blue_bloods/news/1007844/blue-bloods-spotlight-recognize-these-on-the-rise-stars-/|titul=Blue bloods spotlight recognize these on the rise stars|dátum prístupu=12.6.2023|vydavateľ=Paramount|url archívu=https://web.archive.org/web/20220804080143/https://www.paramountplus.com/shows/blue_bloods/news/1007844/blue-bloods-spotlight-recognize-these-on-the-rise-stars-/|dátum archivácie=2022-08-04}}</ref> V roku 2015 si Sink zahrala Suzanne Ballard v sérii akčných thrillerov [[NBC]] ''American Odyssey'' <ref name="Capital">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.capitalfm.com/news/sadie-sink-films-tv-shows/|titul=Here's Where You've Seen Sadie Sink Before: From 'Stranger Things' To 'All Too Well'|dátum vydania=12.11.2021|dátum prístupu=12.6.2023|vydavateľ=Capital}}</ref> a stvárnila mladú [[Alžbeta II.|kráľovnú Alžbetu II]] po boku [[Helen Mirrenová|Helen Mirren]] v broadwayskej produkcii ''The Audience''.<ref name="Sagal"/><ref name="Aud"/> Študovala a hrala malé úlohy v televízii a vo filmoch, <ref name="Ray"/>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://vogue.sg/sadie-sink-strangers-things-interview/}}<nowiki></ref></nowiki> ako Kimberly v športovom dramatickom filme ''Chuck'' z roku 2016, hosťujúca postava v epizóde sitkomu ''Nezlomná Kimmy Schmidt'' a mladá Lori Walls v životopisnom dramatickom filme ''Sklenený zámok'' (2017). <ref name="thrillist1">{{Cite news|url=https://www.thrillist.com/entertainment/nation/stranger-things-2-cast-max-sadie-sink|title=Max on 'Stranger Things 2' Is This 15-Year-Old, Breakout Star|date=October 29, 2017|work=[[Thrillist]]|accessdate=2017-10-29}}</ref> <ref name="Kimmy">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.insider.com/unbreakable-kimmy-schmidt-celebrity-cameos-2019-1|priezvisko=Shaw|meno=Gabbi|titul=40 celebrities that have appeared on 'Unbreakable Kimmy Schmidt'|dátum vydania=18.1.2019|dátum prístupu=12.6.2023|vydavateľ=Insider}}</ref> Sink sa zúčastnila konkurzu na rolu Max Mayfield pre druhú sériu [[Vedecká fantastika|sci-fi]] hororovej drámy [[Netflix]] ''[[Stranger Things]]'' a od októbra 2016 v nej bola oficiálne trvalo herecky obsadená.<ref name="Ray"/> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.brenhambanner.com/brenham360/q-a-conversation-with-sadie-sink-of-stranger-things/article_675009af-27de-5fe9-b8e5-b25e1b7809b5.html|titul=A conversation with Sadie Sink of Stranger things|dátum prístupu=12.6.2023|poznámka=12.6.2023 nefunkčné|url archívu=https://web.archive.org/web/20220927132610/https://www.brenhambanner.com/brenham360/q-a-conversation-with-sadie-sink-of-stranger-things/article_675009af-27de-5fe9-b8e5-b25e1b7809b5.html|dátum archivácie=2022-09-27}}</ref> <ref name="Deadline">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://deadline.com/2016/10/stranger-things-netflix-series-cast-season-2-1201836680/|jazyk=en-US|priezvisko=Petski|meno=Denise|titul=‘Stranger Things’ Netflix Series Adds Two New Regulars, Promotes Two For Season 2|dátum vydania=14.10.2016|dátum prístupu=12.6.2023|vydavateľ=Deadline}}</ref> Max sa ukázala byť Sinkinou prelomovou úlohou, stala sa obľúbenou postavou fanúšikov a neoddeliteľnou súčasťou série. V roku 2018 spolupracovala s [[Rooney Marová|Rooney Mara]], [[Sia (speváčka)|Siou]], [[Joaquin Phoenix|Joaquinom Phoenixom]] a Kat von D na dabovaní austrálskeho dokumentárneho filmu <nowiki><i id="mwiw">Dominion</i></nowiki> za [[práva zvierat]] . <ref name="Dom">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.plantbasednews.org/post/exclusive-joaquin-pheonix-and-rooney-mara-join-all-star-team-behind-vegan-documentary-dominion|priezvisko=Court|meno=Emily|titul=BREAKING: New Vegan Documentary ‘Dominion’ To Feature Joaquin Phoenix And Rooney Mara|dátum vydania=22.3.2018|dátum prístupu=12.6.2023|vydavateľ=Plant Based News|url archívu=https://web.archive.org/web/20180331095656/https://www.plantbasednews.org/post/exclusive-joaquin-pheonix-and-rooney-mara-join-all-star-team-behind-vegan-documentary-dominion|dátum archivácie=2018-03-31}}</ref> Prechádzala sa tiež po móle na parížskom týždni módy, kde debutovala ako modelka vo veku 15 rokov. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.harpersbazaar.com/fashion/fashion-week/a19061275/sadie-sink-stranger-things-runway-fashion-week/}}</ref> ''The Hollywood Reporter'' zaradil Sink medzi 30 najlepších hviezd mladších ako 18 rokov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.hollywoodreporter.com/lists/hollywoods-top-30-stars-under-age-18-1130157/sadie-sink/}}</ref> a ''Variety'' ju zaradil do svojej správy Young Hollywood Up Next Report. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://variety.com/gallery/young-hollywood-impact-2018/sadie-sink/}}</ref> Sink bola spolu s členmi hereckého obsadenia ''Stranger Things'' nominovaná na cenu SAG za vynikajúci výkon súboru v dramatickom seriáli . <ref name="SAG Awards 2018.1">{{Cite news|date=January 17, 2018|title=The full list of the 2018 SAG Awards nominees|url=http://edition.cnn.com/2017/12/13/entertainment/sag-awards-nominations/index.html|work=[[CNN]]|accessdate=July 3, 2022}}</ref> Nasledujúci rok si Sink zahrala vedľajšiu úlohu v hororovom filme od [[Netflix|Netflixu]]: ''Eli'' . <ref name="Eli">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.hollywoodreporter.com/heat-vision/stranger-things-actress-sadie-sink-joins-horror-film-eli-1063668}}</ref> V roku 2021 si zahrala hlavnú úlohu Ziggy Berman v uznávanej ''trilógii The Fear Street Trilogy'', ktorá sa objavila v druhom a treťom diele ''Fear Street Part Two: 1978'' a ''Fear Street Part Three: 1666'' . <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.cinemablend.com/streaming-news/after-rumors-about-more-fear-street-movies-arrive-fans-have-been-their-voices-known-online}}</ref> Jej výkon v prvom z nich bol chválený kritikmi, s Loviou Gyarkye z ''The Hollywood Reporter'', ktorá napísala, že si túto rolu privlastňuje, <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.hollywoodreporter.com/movies/movie-reviews/fear-street-part-2-1978-film-1234978185/}}</ref> a Ian FreerSink z ''Empire'' ju nazval "výnimočnou“. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.empireonline.com/movies/reviews/fear-street-part-two-1978/}}</ref> Potom hrala hlavnú úlohu v krátkom filme [[Taylor Swiftová|Taylor Swift]] ''All Too Well: The Short Film'' z roku 2021 po boku [[Dylan O’Brien|Dylana O'Briena]] . <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.nme.com/features/music-features/taylor-swifts-all-too-well-short-film-highlights-the-emotional-power-of-her-storytelling-3094407}}</ref> V roku 2022 si zahrala hlavnú úlohu Tess DeNunzio v dráme ''Dear Zoe'' (2022). <ref name="zoe">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.hollywoodreporter.com/news/stranger-things-star-sadie-sink-joins-drama-dear-zoe-1253213}}</ref> Sinkin výkon v štvrtej sezóne ''Stranger Things'', najmä v epizóde „ Drahý Billy “, získal uznanie kritikov. Saloni Gajjar z ''AV Clubu'' povedala, že "Sink sa ponorí do svojej úlohy a nakoniec predvedie najlepší výkon bandy, najmä vo vynikajúcej štvrtej epizóde“, <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.avclub.com/stranger-things-season-4-volume-1-review-netflix-thrill-1848951428}}</ref> kým Valerie Ettenofear z ''/Filmu'' pochválila jej „traumatizujúco dobrý výkon“, <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://ew.com/tv/tv-reviews/stranger-things-season-4-review-netflix/}}</ref> a Daniel D'Addario z ''Variety'' uviedol, že sa "počas sezóny vyznačovala ako významná mladá umelkyňa“. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://variety.com/2022/tv/reviews/stranger-things-4-part-2-review-1235306322/}}</ref> Za svoj výkon Sink vyhrala Cenu asociácie hollywoodskych kritikov za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe v seriáli, Dráma <ref name="HCA">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.hollywoodreporter.com/tv/tv-news/hca-tv-awards-severance-ted-lasso-dopesick-winners-night-2-1235198782/}}</ref>, a získala nomináciu na cenu Saturn za výkon mladej herečky. <ref name="Sat">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://deadline.com/2022/08/saturn-awards-2022-nominations-list-movies-tv-1235089636/}}</ref> Hrala Ellie v dramatickom filme [[Darren Aronofsky|Darrena Aronofského]]: ''[[Veľryba (film z roku 2022)|The Whale]]'', ktorý by mal mať premiéru 9. decembra 2022. <ref name="whale">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.vanityfair.com/hollywood/2022/08/awards-insider-the-whale-brendan-fraser-darren-aronofsky-exclusive}}</ref> V septembri 2022 sa Sink pripojila k hereckénz obsadeniu thrilleru ''Berlin Nobody'', adaptácie románu Nicholasa Hogga z roku 2015 ''Tokio'' . <ref name="Berlin">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://collider.com/berlin-nobody-cast-sadie-sink-eric-bana/}}</ref> == Filmografia == === Filmy === {| class="wikitable sortable" !Rok ! Názov !Rola ! class="unsortable" | Poznámky ! class="unsortable" |Ref. |- | 2016 | ''Chuck'' | Kimberly | | style="text-align:center;" | <ref name="thrillist">{{Cite news|url=https://www.thrillist.com/entertainment/nation/stranger-things-2-cast-max-sadie-sink|title=Max on 'Stranger Things 2' Is This 15-Year-Old, Breakout Star|date=October 29, 2017|work=[[Thrillist]]|accessdate=2017-10-29}}</ref> |- | 2017 | ''Sklenený zámok'' | Mladá Lori Wallsová | | style="text-align:center;" | <ref name="thrillist1" /> |- | 2018 | ''Dominion'' | Rozprávač | Dokumentárny | style="text-align:center;" | <ref name ="Dom"/> |- | 2019 | ''Eli'' | Haley | | style="text-align:center;" | <ref name ="Eli"/> |- | rowspan="3" | 2021 | ''Fear Street, druhá časť: 1978'' | rowspan="2" | Ziggy Berman | | rowspan="2" style="text-align:center;" | <ref name="fs">{{Cite news|date=2019-04-01|title='Stranger Things' Star Sadie Sink Joins Fox's 'Fear Street' Trilogy|url=https://deadline.com/2019/04/stranger-things-sadie-sink-fox-fear-street-trilogy-1202585379/|work=[[Deadline Hollywood]]|accessdate=2020-12-28}}</ref> |- | ''Strach z ulice Tretia časť: 1666'' | |- | ''Všetko príliš dobre: Krátky film'' |Sadie Sink | Krátky film | style="text-align:center;" | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://deadline.com/2021/11/taylor-swift-all-too-well-short-film-dylan-obrien-sadie-sink-1234868884/}}</ref> |- | rowspan="2" | 2022 | ''Veľryba'' | Ellie | | style="text-align:center;" | <ref name="whale1">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.vanityfair.com/hollywood/2022/08/awards-insider-the-whale-brendan-fraser-darren-aronofsky-exclusive}}</ref> |- | ''Milá Zoe'' | Tess DeNunzio | Post produkcia | style="text-align:center;" | <ref name="zoe"/> |- | TBA | ''Berlín Nikto'' | Mazzy | Natáčanie | style="text-align:center;" | <ref name="Berlin1">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://collider.com/berlin-nobody-cast-sadie-sink-eric-bana/}}</ref> |- |} === Televízia === {| class="wikitable sortable" !Rok ! Názov !Rola ! class="unsortable" | Poznámky ! class="unsortable" |Ref. |- | 2013 | ''Američania'' | Lana | Epizóda: "Vzájomne zaručené zničenie" | style="text-align:center;" | <ref name="Curtis"/> |- | 2014 | ''[[Modrí templári|Modrá krv]]'' | Daisy Carpenterová | Epizóda: "Urážka zranenia" | style="text-align:center;" | <ref name="Paramount1">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.paramountplus.com/shows/blue_bloods/news/1007844/blue-bloods-spotlight-recognize-these-on-the-rise-stars-/|titul=Archivovaná kópia|dátum prístupu=2022-09-27|url archívu=https://web.archive.org/web/20220804080143/https://www.paramountplus.com/shows/blue_bloods/news/1007844/blue-bloods-spotlight-recognize-these-on-the-rise-stars-/|dátum archivácie=2022-08-04}}</ref> |- | 2015 | ''Americká odysea'' | Suzanne Ballard | Hlavná úloha (11 epizód) | style="text-align:center;" | <ref name="Capital1">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.capitalfm.com/news/sadie-sink-films-tv-shows/}}</ref> |- | 2016 | ''Nerozbitná Kimmy Schmidt'' | Tween Girl | Epizóda: "Kimmy vidí západ slnka!" | style="text-align:center;" | <ref name="Kimmy"/> |- | 2016- 2025 | ''[[Stranger Things]]'' | Maxine "Max" Mayfield | Hlavná úloha (2. sezóna – súčasnosť) | style="text-align:center;" | |} == Divadlo == {| class="wikitable sortable" !Rok ! Názov !Rola ! Miesto konania ! class="unsortable" | Poznámky ! class="unsortable" | |- | 2011 |Biele Vianoce | Susan Waverlyová | rowspan="2" | Divadlo pod hviezdami | Regionálne | style="text-align:center;" | <ref name="BW">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.broadwayworld.com/article/BWW-Interviews-Homegrown-Houston-Talent-Sadie-Sink-Talks-ANNIE-20130804}}</ref> |- | rowspan="2" | 2012 | ''Annie'' | Annie | Regionálne | style="text-align:center;" | <ref name="Annie">{{cite web |last1=Hetrick |first1=Adam |title=TUTS' Annie Will Feature George Dvorsky, Michele Ragusa, Glory Crampton and Sadie Sink |url=https://www.playbill.com/article/tuts-annie-will-feature-george-dvorsky-michele-ragusa-glory-crampton-and-sadie-sink-com-187589 |website=Playbill |access-date=31 December 2021 |date=February 16, 2012}}</ref> |- | rowspan="2" | ''Annie'' | Annie, Duffy <small>(striedajú sa)</small> | rowspan="2" | Divadlo Palace | rowspan="2" | Broadway | rowspan="3" style="text-align:center;" | <ref name="Aud">{{cite web |last1=Champion |first1=Lindsay |date=April 22, 2015 |title=The Audience Stars Elizabeth Teeter & Sadie Sink on Being Queens For the Day & Holding Court with Helen Mirren |url=https://www.broadway.com/buzz/180529/the-audience-stars-elizabeth-teeter-sadie-sink-on-being-queens-for-the-day-holding-court-with-helen-mirren/ |website=[[Broadway.com]] |access-date=October 14, 2016}}</ref> |- | 2012–14 | Annie, Tessie, Duffy a kol. <small>(pohotovostný režim)</small> |- | 2015 | ''Publikum'' | [[Alžbeta II.|Mladá kráľovná Alžbeta II]] | Divadlo Geralda Schoenfelda | Broadway |} == Ocenenia == {| class="wikitable sortable" !rok ! Cena ! Kategória ! Nominované dielo ! Výsledok ! {{Tooltip|Ref.|References}} |- | 2018 | Screen Actors Guild Awards | Vynikajúci herecký výkon súboru v dramatickom seriáli | rowspan="3" | ''[[Stranger Things]]''| {{Nominácia}} | style="text-align:center;" | <ref name="SAG Awards 2018">{{Cite news|date=January 17, 2018|title=The full list of the 2018 SAG Awards nominees|url=http://edition.cnn.com/2017/12/13/entertainment/sag-awards-nominations/index.html|work=[[CNN]]|accessdate=July 3, 2022}}</ref> |- | 2018 | Filmové a televízne ceny MTV | Najlepší tím na obrazovke <small>(s Gatenom Matarazzom, Finnom Wolfhardom, Calebom McLaughlinom a Noahom Schnappom )</small>| {{Nominácia}} | style="text-align: center;" | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.hollywoodreporter.com/lists/mtv-movie-tv-awards-2018-nominations-complete-list-1108100}}</ref> |- | 2020 | Screen Actors Guild Awards | Vynikajúci herecký výkon súboru v dramatickom seriáli| {{Nominácia}} | style="text-align:center;" | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://variety.com/2019/film/news/2020-sag-nominations-list-nominees-screen-actors-guild-awards-1203430551/}}</ref> |- | 2022 | Filmové a televízne ceny MTV | Najviac vystrašený výkon | ''Strach Street: Druhá časť 1978''| {{Nominácia}} | style="text-align: center;" | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://deadline.com/2022/05/2022-mtv-movie-and-tv-awards-nominations-scripted-unscripted-1235020825/}}</ref> |- | 2022 | Zlaté televízne ceny Derby | Najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe drámy | rowspan="2" | ''[[Stranger Things]]''| {{Nominácia}} | style="text-align: center;" | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.goldderby.com/feature/2022-gold-derby-tv-awards-winners-announcement-1205039884/}}</ref> |- | 2022 | Televízne ceny Asociácie hollywoodskych kritikov | Najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe v televíznom seriáli, dráma| {{Víťaz}} | style="text-align: center;" | <ref name="HCA1">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.hollywoodreporter.com/tv/tv-news/hca-tv-awards-severance-ted-lasso-dopesick-winners-night-2-1235198782/}}</ref> |- | 2022 | Filmový festival Woods Hole | Najlepší výkon v hranom filme (mládež) | ''Milá Zoe''| {{Víťaz}} | style="text-align: center;" | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://woodsholefilmfestival.org/festival-2022/2022-festival-audience-and-directors-choice-awards/}}</ref> |- | 2022 | Saturn Awards | Najlepší výkon mladšieho herca (streamovanie) | ''[[Stranger Things]]''| | style="text-align: center;" | <ref name="Sat1">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://deadline.com/2022/08/saturn-awards-2022-nominations-list-movies-tv-1235089636/}}</ref> |} == Referencie == {{Referencie}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Sink, Sadie}} [[Kategória:Narodenia v 2002]] [[Kategória:Televízne herečky USA]] [[Kategória:Divadelné herečky USA]] [[Kategória:Filmové herečky USA]] [[Kategória:Žijúci ľudia]] l85hylu3i154a2v65ywquzdcp48yt7g Diskusia s redaktorom:Fillos X. 3 688972 8187902 8187744 2026-03-27T15:36:33Z ~2026-18844-01 290214 /* Otázka od PixelWanderer42 (11:36, 16. marec 2026) */ 8187902 wikitext text/x-wiki {{Redaktor:Fillos X./Šablóna:Diskusie}} == Otázka od redaktora [[User:Newsflex|Newsflex]] dňa [[Redaktor:Newsflex]] (22:02, 3. január 2025) == Ahoj potrebujem zmeniť názov článku z REDAKCIA : NEWSFLEX na Peter Farkas - Žiška --[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] ([[Diskusia s redaktorom:Newsflex|diskusia]]) 22:02, 3. január 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] Nazdar, ak ide o [[Redaktor:Newsflex]], tak by som v súčasnom stave nepresúval stránku na klasické heslo vo Wiki. Článok má viacero nedostatkov a v hlavom mennom priestore (pod názvom [[Peter Farkas-Žiška]]) by bol zmazaný. Každopádne presunúť sa to dá pomocou nástroja presunúť (nachádza sa v pravom rohu). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:13, 3. január 2025 (UTC) ::vytvoril som novy a co je zle ze ma nedostatky ? fotky pridam zajtra aj to odkail mam informacie --[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] ([[Diskusia s redaktorom:Newsflex|diskusia]]) 22:38, 3. január 2025 (UTC) :::@[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] Článok nemá žiadne zdroje a chýba mu Wikiforma / akési spracovanie. Odporúčam si najskôr prezrieť príručky ako [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|Encyklopedický štýl]], [[WP:Váš prvý článok]] a [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|Prvá stránka]] či spracovanie iných hesiel podobného razu. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:46, 3. január 2025 (UTC) ::::ak to vsetko bude splnat tak moze zostat ? --[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] ([[Diskusia s redaktorom:Newsflex|diskusia]]) 22:49, 3. január 2025 (UTC) :::::@[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] Záleží na finálnom výsledku. Heslo musí mať [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] (splniť [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|WP:2NNSZ]]). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:04, 3. január 2025 (UTC) :kto si ? --[[Redaktor:Slovak redactor|Slovak redactor]] ([[Diskusia s redaktorom:Slovak redactor|diskusia]]) 23:47, 12. august 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Krikitka|Krikitka]] (11:39, 6. január 2025) == Dobrý den prajem. Prosim Vas chcela by som natrvalo zmazat ucet. Da sa to vobec? Dakujem za odpoved --[[Redaktor:Krikitka|Krikitka]] ([[Diskusia s redaktorom:Krikitka|diskusia]]) 11:39, 6. január 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Krikitka|Krikitka]] Nazdar účty na Wikipédii nie je možné zmazať, jedine premenovať. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:53, 6. január 2025 (UTC) ::Aha. tak nic no. Tak povypinam upozornenia a necham ho na pospas osudu :D Dakujem za info pekny zvysok dna prajem --[[Redaktor:Krikitka|Krikitka]] ([[Diskusia s redaktorom:Krikitka|diskusia]]) 12:03, 6. január 2025 (UTC) == Otázka == Ahoj mohol by som prosím z článku [[Peter Farkas - Žiška|Peter Farkas-Žiška]] odstrániť to že sa zmaže účet keď už všetko splňuje ? --[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] ([[Diskusia s redaktorom:Newsflex|diskusia]]) 18:30, 7. január 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] Stránke stále chýba napr. Infobox, kategórie, štruktúra ... Pozri ako je prepracované napr. [[Juraj Jordán Dovala]] a iné v [[:Kategória:Slovenskí kňazi]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:39, 7. január 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Newsflex|Newsflex]] (14:40, 11. január 2025) == pomohol by si mi s clankom Peter Farkas-Žiška , je tam nejaky anonym ktory stale prepisuje meno na Farkaš a správne má byť Farkas bez š . Jeho dovod prepisu je že podla zdroju a ma pravdu že upravuje podla zdroju až nato že aj zdroje majú v tom chybu a pisu mu š . pomožeš mi prosiiiiimmmm --[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] ([[Diskusia s redaktorom:Newsflex|diskusia]]) 14:40, 11. január 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Newsflex|Newsflex]] Viacero zdrojov ale uvádza podobu kde je š. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:34, 11. január 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Allianz - Slovenská poisťovňa|Allianz - Slovenská poisťovňa]] (10:04, 20. január 2025) == Dobry den, ako mozem vymenit fotku na wikipedii? --[[Redaktor:Allianz - Slovenská poisťovňa|Allianz - Slovenská poisťovňa]] ([[Diskusia s redaktorom:Allianz - Slovenská poisťovňa|diskusia]]) 10:04, 20. január 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Allianz - Slovenská poisťovňa|Allianz - Slovenská poisťovňa]] Nazdar, fotky na SK Wiki pochádzajú z úložiska na sesterskom projekte [[Wikimedia Commons|Commons]]. Skúste pri vyberaní fotky do článku nájsť podobnú alebo inú. O aký článok alebo obrázok sa konkrétne jedná. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:22, 20. január 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Dominik Hučko|Dominik Hučko]] (17:01, 24. január 2025) == Dobrý deň, je niečo čo by trebalo upraviť na mojej stránke, aby ostala na Wikipedii? (zdroj na mojej stránke) Ďakujem --[[Redaktor:Dominik Hučko|Dominik Hučko]] ([[Diskusia s redaktorom:Dominik Hučko|diskusia]]) 17:01, 24. január 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Dominik Hučko|Dominik Hučko]] Nazdar, ak ide o heslo [[Ing. Dominik Bodnár (Astatoro)]], tak bolo zmazané s už uvedenými dôvodmi. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:53, 24. január 2025 (UTC) == Thank you for being a medical contributors! == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> {| style="background-color: #fdffe7; border: 1px solid #fceb92;" |rowspan="2" style="vertical-align: middle; padding: 5px;" | [[File:Wiki Project Med Foundation logo.svg|130px]] |style="font-size: x-large; padding: 3px 3px 0 3px; height: 1.5em;" |'''The 2024 Cure Award''' |- | style="vertical-align: middle; padding: 3px;" |In 2024 you '''[[mdwiki:WikiProjectMed:WikiProject_Medicine/Stats/Top_medical_editors_2024_(all)|were one of the top medical editors in your language]]'''. Thank you from [[m:WikiProject_Med|Wiki Project Med]] for helping bring free, complete, accurate, up-to-date health information to the public. We really appreciate you and the vital work you do! Wiki Project Med Foundation is a [[meta:Wikimedia_thematic_organizations|thematic organization]] whose mission is to improve our health content. '''[[meta:Wiki_Project_Med#People_interested|Consider joining for 2025]]''', there are no associated costs. Additionally one of our primary efforts revolves around translating health content. We invite you to '''[https://mdwiki.toolforge.org/Translation_Dashboard/index.php try our new workflow]''' if you have not already. Our dashboard automatically [https://mdwiki.toolforge.org/Translation_Dashboard/leaderboard.php collects statistics] of your efforts and we are working on [https://mdwiki.toolforge.org/fixwikirefs.php tools to automatically improve formating]. |} Thanks again :-) -- [[mdwiki:User:Doc_James|<span style="color:#0000f1">'''Doc James'''</span>]] along with the rest of the team at '''[[m:WikiProject_Med|Wiki Project Med Foundation]]''' 06:24, 26. január 2025 (UTC) </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Doc James@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Top_Other_Language_Editors_2024&oldid=28172893 --> == Otázka od [[User:Marshall0000|Marshall0000]] (22:32, 4. február 2025) == Vážený mentor, volám sa Maroš Varga a rád by som prispel na Wikipédiu článkom o spoločnosti EspressoFix.sk, ktorá sa špecializuje na opravu a údržbu kávovarov. Uvedomujem si dôležitosť dodržiavania pravidiel Wikipédie, najmä čo sa týka významnosti, nestrannosti a overiteľnosti informácií. Preto by som Vás chcel požiadať o konzultáciu a usmernenie pri tvorbe tohto článku, aby som zabezpečil jeho súlad s encyklopedickými štandardmi. Mám pripravené nezávislé a dôveryhodné zdroje, ktoré potvrdzujú významnosť našej spoločnosti. Vopred ďakujem za Váš čas a ochotu pomôcť. S pozdravom, Maroš Varga --[[Redaktor:Marshall0000|Marshall0000]] ([[Diskusia s redaktorom:Marshall0000|diskusia]]) 22:32, 4. február 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Marshall0000|Marshall0000]] Nazdar. Odporúčam si najskôr prvotný nástreľ pripraviť na osobnom pieskovisku [[Redaktor:Marshall0000/Pieskovisko]]. Odporúčam ešte mrknúť na [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|túto pomôcku]] a [[Wikipédia:Váš prvý článok]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:42, 4. február 2025 (UTC) :Toto nepatrí ani na pieskovisko, článok bude encyklopedicky nevýznamný na zmazanie. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BC:7400:2860:8108:1D8F:3D6B|2A02:AB04:27BC:7400:2860:8108:1D8F:3D6B]] 17:24, 5. február 2025 (UTC) == Kategória:Filmové ocenenia podľa štátu == Nazdar. Ad podkategórie [[:Kategória:Filmové ocenenia podľa štátu]]: zakladal by som to už konzistentne s existujúcou kategorizáciou podobného typu, napr [[:Kategória:Hudobné ocenenia podľa štátu|Hudobné ocenenia podľa štátu]], tzn. ''„České filmové ocenenia“'', nie ''„Filmové ocenenia v Česku“'' (druhá vec, že ak by to malo zostať v tomto tvare, patria tam explicitné radiace kľúče; pozerám že ich akurát dopĺňa [[Redaktor:Jetam2|Jetam2]]). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:32, 5. február 2025 (UTC) :{{Re|Teslaton}} Zdar. Upozorňoval som už na to Fillosa X. na Discorde. Chcel som ukázať ako by to správne malo byť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:35, 5. február 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Pri vytváraní kat. k štátom som vychádzal napr. z [[:Kategória:Podniky podľa štátu]], kde je to radené tým druhým spôsobom. Drobnosti ešte doladím, akurát to teda mám popresúvať na ten druhý tvar? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:43, 5. február 2025 (UTC) ::Neviem, argumenty sa dajú nájsť v prospech jedného aj druhého tvaru, bolo by asi na širšiu debatu, ktorý (celkovo) preferovať. No keď už z niečoho vychádzať, tak tie hudobné ocenenia podľa štátu sú taxonomicky výrazne bližší kandidát než zrovna podniky... --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:47, 5. február 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Don 257|Don 257]] (09:54, 7. február 2025) == AHOJ, chcel by som vedieť, či je možné, ak nejaký zbabelec vystupujúci pod cudzím menom - nickom píše hlúposti a mení platné veci na neplatné, či mu je možné zablokovať nick a zistiť jeho IP adresu, aby bolo možné zistiť, kto to je? Ďakujem. --[[Redaktor:Don 257|Don 257]] ([[Diskusia s redaktorom:Don 257|diskusia]]) 09:54, 7. február 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Don 257|Don 257]] Nazdar, ak sa jedná o článok [[Gymnázium Ivana Kupca]], tak v histórii stránky sa dajú dohľadať jednotlivé úpravy daného článku. Vandalizujúce účty a IP adresy sa dajú blokovať, no to vedia iba [[Wikipédia:Správcovia|správcovia]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:42, 7. február 2025 (UTC) == Ako zmením názov stránky? == Včera som vytvoril stránku Martinizmus, ale to je chybne. Správne by to malo byť Martinismus. Ako to môžem zmeniť? --[[Redaktor:Kristoslav|Kristoslav]] ([[Diskusia s redaktorom:Kristoslav|diskusia]]) 12:00, 20. február 2025 (UTC) :Nemalo. Viď tvoju diskusiu. --[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 12:01, 20. február 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Oliver Bystricky|Oliver Bystricky]] (08:27, 21. február 2025) == Dobrý deň. Chcel by som sa Vás spýtať, či je možné, alebo vhodné pridať príspevok na wikipédiu o mojej realitnej kancelárii. Ďakujem pekne. S pozdravom, Oliver Bystrický. Majiteľ realitnej kancelárie Realityfree. --[[Redaktor:Oliver Bystricky|Oliver Bystricky]] ([[Diskusia s redaktorom:Oliver Bystricky|diskusia]]) 08:27, 21. február 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Oliver Bystricky|Oliver Bystricky]] Zdravím, nakoľko Vaša realitná kancelária veľmi pravdepodobne nie je encyklopedicky významná (t.j. asi o nej neexistujú napísané aspoň 2 netriviálne, od Vás nezávislé a odborné texty (prinajmenšom novinové články, ktoré majú určitú kvalitu a nie sú PR), tak to vhodné nie je, t. j. článok by bol s veľkou pravdeposobnosťou zmazaný pre neencyklopedickosť. Pozri napr. [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje]], [[Wikipédia:Konflikt záujmov]]. --[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 08:36, 21. február 2025 (UTC) ::Ďakujem veľmi pekne za prompnú odpoveď. --[[Redaktor:Oliver Bystricky|Oliver Bystricky]] ([[Diskusia s redaktorom:Oliver Bystricky|diskusia]]) 09:58, 21. február 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Lukas - Benito|Lukas - Benito]] (13:48, 26. február 2025) == Dobrý deň, článok G dur som doplnil neviem či to stačí [[Redaktor:Lukas - Benito|Lukas - Benito]] ([[Diskusia s redaktorom:Lukas - Benito|diskusia]]) 13:57, 26. február 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Lukas - Benito|Lukas - Benito]] Nazdar, článku stále ešte chýbajú zdroje a celkovo jeho rozsiahlosť je pochabšia. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:27, 26. február 2025 (UTC) ::Zdroje boli z mojich vedomostí [[Redaktor:Lukas - Benito|Lukas - Benito]] ([[Diskusia s redaktorom:Lukas - Benito|diskusia]]) 16:29, 26. február 2025 (UTC) ::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] tak netuším čo mám dať do zdroja [[Redaktor:Lukas - Benito|Lukas - Benito]] ([[Diskusia s redaktorom:Lukas - Benito|diskusia]]) 17:01, 26. február 2025 (UTC) :::@[[Redaktor:Lukas - Benito|Lukas - Benito]] Tak najlepšie je, keď sa citujú knižné zdroje. V súčasnosti je článok na výmaz = nejde ani o [[Pomoc:Minimálny článok|minimálny článok]]. Odporúčam pozrieť napr. [[Wikipédia:Váš prvý článok|Wikipédia:Prvá stránka]] či [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|túto pomôcku]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:55, 26. február 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Likuška|Likuška]] (10:12, 28. február 2025) == Dobrý deň, prosím Vás chcela by som sa spýtať, čo treba ešte vylepšiť v mojom článku, aby nedošlo k jeho zmazaniu? Dostala som pár pokynov od správcu, ale keďže som začiatočník, neviem sa rýchlo zorientovať vo wikitexte. Ďakujem --[[Redaktor:Likuška|Likuška]] ([[Diskusia s redaktorom:Likuška|diskusia]]) 10:12, 28. február 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Likuška|Likuška]] Nazdar. Ak ide o heslo [[Tomáš Tuláček]] tak: :# otázka je, či je osoba [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|wikipedicky významná]], → je potrebné doložiť [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2 nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje]] :# článok treba dať do stavu, aký je tu na [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|Wiki zaužívaný]] → [[Pomoc:Infobox|doplniť Infobox]], [[Wikipédia:Kategorizácia|kategorizovať]], odstrániť externé odkazy v hlavnom texte, popridávať [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|wikilinky]], poriešiť správne [[Wikipédia:Záverečné sekcie|záverečné sekcie]], životopis by celý nemal byť písaný v odrážkach ... :# odporúčam pozrieť podobne vypracované články ako napr. v [[:Kategória:Českí huslisti]] + príručky: [[WP:Váš prvý článok]], [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|Prvá stránka]] :--[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:49, 28. február 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Lukas - Benito|Lukas - Benito]] (17:41, 28. február 2025) == Dobrý deň, článok G dur som doplnil neviem či to stačí [[Redaktor:Lukas - Benito|Lukas - Benito]] ([[Diskusia s redaktorom:Lukas - Benito|diskusia]]) 17:41, 28. február 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Lukas - Benito|Lukas - Benito]] Nazdar. Heslo [[G dur]] je už v lepšom stave ako bolo, no stále to nie je to, čo by to malo byť. Skúsil by som pozrieť spracovanie článku na iných Wiki napr. [[:en:G_major|EN Wiki]] (viac textu, viac zdrojov). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:59, 28. február 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Michal Skokann|Michal Skokann]] (13:38, 2. marec 2025) == Dobrý deň, ak chcem pridať obrázok do wikipedie ale nefotil som ho, tak mi to nezoberie?? Lebo som robil stránku o zimnom štadióne v Trebišove a musel som použiť svoj nafotený obrázok, Ďakujem za odpoveď. MS --[[Redaktor:Michal Skokann|Michal Skokann]] ([[Diskusia s redaktorom:Michal Skokann|diskusia]]) 13:38, 2. marec 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Michal Skokann|Michal Skokann]] Nazdar. No obrázky, ktoré sú zobrazované na Wikipédii pochádzajú najmä z úložiska na [[Wikimedia Commons|Commons]]. Tam sa dajú aj súbory nahrávať, no treba si dať pozor ako to tam funguje (čo sa tam môže a nemôže nahrávať). Na Commons sa dávajú najmä vlastné fotografické výtvory. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:20, 2. marec 2025 (UTC) ::Diky moc takže keď chcem vytvoriť stranku a nemám fotku tak mám ísť na commons? diky --[[Redaktor:Michal Skokann|Michal Skokann]] ([[Diskusia s redaktorom:Michal Skokann|diskusia]]) 18:43, 2. marec 2025 (UTC) :::Nie každý objekt tam má nahrané súbory a v prípade štadióna skús pozrieť pod mestom. Nahrať sa tam nedá čokoľvek, ide o autorské práva, preto je najjednoduchšie nahrávať vlastné foto.--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 18:48, 2. marec 2025 (UTC) ::::Ďakujem pekne za pomoc. --[[Redaktor:Michal Skokann|Michal Skokann]] ([[Diskusia s redaktorom:Michal Skokann|diskusia]]) 19:29, 2. marec 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Dušan Katuščák|Dušan Katuščák]] (16:45, 3. marec 2025) == Chcem upraviť a doplniť entitu KIS3G --[[Redaktor:Dušan Katuščák|Dušan Katuščák]] ([[Diskusia s redaktorom:Dušan Katuščák|diskusia]]) 16:45, 3. marec 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Dušan Katuščák|Dušan Katuščák]] Nazdar, ak ide o heslo [[KIS3G]], tak upraviť ho môžte, len treba dať pozor aby prípadné doplnené info bolo [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|ozdrojované]]. Samozrejme text musí byť písaný [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|encyklopedickým štýlom]]. Skúste možno konkretizovať vašu myšlienku. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:02, 3. marec 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Lekvarnička|Lekvarnička]] (09:55, 4. marec 2025) == Ahoj, Snažila som sa vytvoriť nový článok o sezóne 2023/24 ženskej futbalovej ligy. Spravila som tabuľky, zápasy. Mám pocit, ze článok už spĺňa požiadavky, ale vedel by si sa prosím na to pozrieť a pripadne mi poradiť čo ešte upraviť? Vďaka --[[Redaktor:Lekvarnička|Lekvarnička]] ([[Diskusia s redaktorom:Lekvarnička|diskusia]]) 09:55, 4. marec 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Lekvarnička|Lekvarnička]] Nazdar, stánku, ktorú ste vytvorili som presunul na názov [[1. slovenská futbalová liga žien 2023/2024]] a pár drobností som obmenil. Do článku by trebalo podopĺňať [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|wikilinky]], [[Wikipédia:Kategorizácia|kategórie]], prípadne [[Pomoc:Infobox|pridať Infobox]]. Otázka je taktiež, či je článok dostatočne významný = [[Wikipédia:Wikipedická významnosť]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:21, 4. marec 2025 (UTC) ::Ahoj, doplnila som wikilinky, kategórie a infobox. A či je článok dostatočne významný, podľa mňa je, na wikipédii sú stránky o mužských futbalových ligach, [[Niké liga 2023/2024|prvej]], [[2. slovenská futbalová liga 2022/2023|druhej]] aj [[3. slovenská futbalová liga 2022/2023|tretej]], s rozpisom sezón, [[4. liga]], [[5. liga]], [[6. liga|6.liga]]<nowiki>, takže nevidím dôvod prečo by prvá ženská liga nemohla byť tiež. ~~~~</nowiki> --[[Redaktor:Lekvarnička|Lekvarnička]] ([[Diskusia s redaktorom:Lekvarnička|diskusia]]) 09:57, 5. marec 2025 (UTC) == Squid Game == Ahoj Fillos X. Na stranku https://sk.wikipedia.org/wiki/Squid_Game#Kritick%C3%A9_ohlasy som doplnil kriticke ohlasy podla ceskej verzie a doplnil som vetu od nasho skolskeho psychologa. Mozes prosim pomoct doplnit referencie podla ceskej stranky? vdaka --[[Redaktor:Jozo|Jozo]] ([[Diskusia s redaktorom:Jozo|diskusia]]) 21:32, 7. marec 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Jozo|Jozo]] Čau Joži, ok pozriem ti na to. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:56, 7. marec 2025 (UTC) ::<3 ;-) --[[Redaktor:Jozo|Jozo]] ([[Diskusia s redaktorom:Jozo|diskusia]]) 22:26, 7. marec 2025 (UTC) == Subterra == Dobry den Fillos X. Snazim sa vytvorit prispevok na wikipediu ohladom kulturneho priestoru Subterry v Nitre. Spravil som zmeny ako som len vedel podla navodov a odporucani. Snazil som sa kontaktovat editorov o dalsie odporucania ako vylepsit ten prispevok. moj clanok je stale oznaceny na zmazanie. Aky bude dalsi postup? Videl som stranku "Stranky na zmazanie" kde sa prispevky diskutuju ale neviem ci su pridavane automaticky alebo to mam nejako prihlasit. Budem velmi vdacny za kazdu radu. Dakujem --[[Redaktor:PP3478|PP3478]] ([[Diskusia s redaktorom:PP3478|diskusia]]) 11:55, 14. marec 2025 (UTC) :@[[Redaktor:PP3478|PP3478]] Nazdar. Ohľadom článku [[Subterra]] mi nie je úplne jasná [[Wikipédia:Wikipedická významnosť]]. Obsah článku sa dá teoreticky doplniť aj do hesla [[Staré divadlo Karola Spišáka]]. Niekedy sa sporné články riešia spôsobom, že sa o nich hlasuje viď [[Wikipédia:Stránky na zmazanie]]. Na to aby sa o nich mohlo hlasovať (o ponechaní či zmazaní) sa vytvára stránka [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Subterra]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:19, 14. marec 2025 (UTC) ::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] Dakujem za komentar a poznamky. Suhlasim s tym ze clanok o Starom Divadle potrebuje rozsirenie a doplnenie. Subterra je tam spomenuta proporcne k tomu existujucemu textu o divadle. Tiez sa jednalo sa o dva rozne subjekty s trocha inym zameranim a dosahom ktore mali chvilu spolocnu cestu. Myslim ze si obe ustanovizne zasluzia svoj vlastny clanok so vzajomnymi referenciami. Bol by som velmi rad ak by sa clanok o Subterre ponechal v existujucom rozsahu a rad doplnim text o starom divadle. Dakujem za pochopenie. ::Mam otazku ohladom tej "stranka na zmazanie". Mam vytvorit tu stranku ja alebo to robi iny redaktor? Dakujem. --[[Redaktor:PP3478|PP3478]] ([[Diskusia s redaktorom:PP3478|diskusia]]) 19:32, 14. marec 2025 (UTC) :::@[[Redaktor:PP3478|PP3478]] IMHO mi to príde zbytočné. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:42, 14. marec 2025 (UTC) ::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] dakujem za odpoved. Budem vdacny za komentare ohladom toho ci moj clanok splna ktriteria minimalneho clanku alebo nie (zdroje, format, atd.) ::::Registrujem vas osobny nazor ze vam to mozno pride zbytocne a mne zasa nie - to je velmi subjektivne. Inak by som nad tym netravil tolko casu. Rad privitam komentare a navrhy ohladom formalnej stranky ohladom vylepsenia. Dakujem a tesim sa na odpoved. --[[Redaktor:PP3478|PP3478]] ([[Diskusia s redaktorom:PP3478|diskusia]]) 11:00, 15. marec 2025 (UTC) :::::@[[Redaktor:PP3478|PP3478]] Čo som si ešte tak všimol osobne mi príde sekcia Externé odkazy zmiešaná s tým, čo má byť v samostatnej záverečnej časti Literatúra viď. [[Wikipédia:Záverečné sekcie]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:44, 17. marec 2025 (UTC) ::::::Dakujem za komentar. Ucim sa rychlo a presuniem to do kapitoly Literatura. Dakujem! --[[Redaktor:PP3478|PP3478]] ([[Diskusia s redaktorom:PP3478|diskusia]]) 13:05, 17. marec 2025 (UTC) ::::::Este reakcia k tomu spajaniu clanku so Starym divadlom. Subterra nebola súčasťou Starého divadla v zmysle právneho prepojenia či vlastníctva. Aj keď pôsobila v priestoroch pod budovou, kde sa neskôr nachádzalo Staré divadlo, išlo o nezávislú entitu. Tieto priestory vrátane terasy a časti zazemia Subterry, právne nepatrili SDKS, ale zostali vo vlastníctve alebo správe Divadla Andreja Bagara od ktoreho sa Stare divadlo pravne oddelilo. ::::::Dakujem --[[Redaktor:PP3478|PP3478]] ([[Diskusia s redaktorom:PP3478|diskusia]]) 17:02, 17. marec 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Adela-zofka|Adela-zofka]] (20:16, 14. marec 2025) == ked som este pred tym ako som si zalozila ucet napisala do diskusie tak teraz tam je moje pouzivatelske meno alebo to s ktorim som to pisala --[[Redaktor:Adela-zofka|Adela-zofka]] ([[Diskusia s redaktorom:Adela-zofka|diskusia]]) 20:16, 14. marec 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Adela-zofka|Adela-zofka]] Nazdar – Keď ste ešte nemali založený účet, tak všetky vami zverejnené úpravy boli radené k IP adrese. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:38, 14. marec 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Likuška|Likuška]] (20:07, 29. marec 2025) == Dobrý deň, snažila som sa upraviť článok o Tomášovi Tuláčkovi podľa vašich odporúčaní. Mohli by ste prosím skontrolovať na pieskovisku jeho aktuálny stav? Prípadne čo treba ešte vylepšiť. Ďakujem --[[Redaktor:Likuška|Likuška]] ([[Diskusia s redaktorom:Likuška|diskusia]]) 20:07, 29. marec 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Likuška|Likuška]] Nazdar. Ohľadom [[Redaktor:Likuška/pieskovisko]] mi stále úplne nie je jasná [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipediská významnosť]]. Čo sa týka formálnej stránky pieskoviskovej verzie tak (zbežne všimnuté nedostatky): :* [upraviť | upraviť zdroj] – toto tam nemá čo robiť :* na dokladanie tvrdení treba použiť klasické citačné šablóny viď [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov]] a [[Pomoc:Referencie]] :* na rozpätie rokov sa nepoužíva bold (tučné písmo) :* niektoré sekcie by som dal v odrážkach :* nesprávne uvedené typografické náležitosti ([[pomlčka]], [[spojovník]]) :Odporúčam pozrieť napr. inak prepravované podobné heslá v [[:Kategória:Českí huslisti]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:29, 29. marec 2025 (UTC) == Šablóny experimentov == Nazdar. Mimo nejakých extrémnych excesov pls. nedávaj ako prvé upozornenie hneď 3. stupeň (ako [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=8010628]). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:24, 30. marec 2025 (UTC) == Otázka od [[User:20janaj20|20janaj20]] (17:21, 31. marec 2025) == Dobrý deň, chcela by som sa či by sa dalo/ bolo by možné a v súlade so všetkými pravidlami ak by som k wiki stránke herečky Zdeny Studenkovej pridala aj youtube kanál, ktorý pridáva len filmy a videa s pani Studenkovou. Link: https://www.youtube.com/@Zdenkafanpage/featured --[[Redaktor:20janaj20|20janaj20]] ([[Diskusia s redaktorom:20janaj20|diskusia]]) 17:21, 31. marec 2025 (UTC) :bolo by to v odseku externé zdroje samozrejme, len aby si ľudia vedeli nájsť a lepšie dohľadať filmy --[[Redaktor:20janaj20|20janaj20]] ([[Diskusia s redaktorom:20janaj20|diskusia]]) 17:24, 31. marec 2025 (UTC) ::@[[Redaktor:20janaj20|20janaj20]] S týmto by som sa obrátil skôr na diskusnú stránku čl. čiže [[Diskusia:Zdena Studenková]]. Ako uviesť by sa to dalo ako jedna odrážka v sekcii Externé odkazy. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:40, 31. marec 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Foxo82|Foxo82]] (08:52, 11. apríl 2025) == Potreboval by som nahrať logo firmy s licenciou Fair use pre slovenskú wikipediu, no nikde som sa nedočítal akým spôsobom to môžem nahrať, iba to, že by to nemalo byť na Commons. Vedeli by ste mi s tým poradiť? --[[Redaktor:Foxo82|Foxo82]] ([[Diskusia s redaktorom:Foxo82|diskusia]]) 08:52, 11. apríl 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Foxo82|Foxo82]] Nazdar. Prvou otázkou mi je či vôbec samotné heslo [[Twd]] je [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedicky významné]] (do ktorého predpokladám by fotka mala ísť). Vo zvyku býva nahrať obrázok na [[Wikimedia Commons|Commons]] ([[Pomoc:Obrázok]]) a následne z tade ho „vytiahnuť“ do článku. Na úložisko Commons sa nahrávajú prevažne vlastné výtvory alebo tie, ktoré majú autorské povolenia (viď [[diffblog:2018/01/17/add-your-photos-to-wikimedia-commons/|tu]]). Nejakú príručku som našiel aj na stránke [[Pomoc:Nahrať súbor]] a [[:en:Wikipedia:How_to_upload_a_photo|Wikipedia:How to upload a photo]]. Pri logách firiem (a iných spoločností) si treba dávať pozor na ich chránenosť autorstvom. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:27, 11. apríl 2025 (UTC) == Filmové ext.o. šablóny == Nazdar. Filmové šablóny externých odkazov vkladaj prosim v skrátenej forme: * buď <code><nowiki>{{Csfd film|82707}}</nowiki></code>, viď napr. úprava [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8019242] (pri vkladaní cez VE stačí vyplniť parameter „1“). Názov za bežných okolností nie je nutné ani žiadúce vypĺňať, berie sa z názvu stránky (s odstránením prípadnej rozlišovacej zátvorky). * alebo úplne bez parametrov (<code><nowiki>{{Csfd film}}</nowiki></code>), viď úprava [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8014587]. Identifikátory sa dotiahnu z WD položky osoby alebo filmu, čo má dve výhody: 1. nie je potrebné ich pre vloženie š. dohľadávať, drvivá väčšina filmov ich už na WD má vyplnené; 2. centrálna evidencia predchádza chybám, redundancii údajov a zjednodušuje prípadnú aktualizáciu (ak by sa zmenil identifikátor, napr. v dôsledku odstránenia duplicity na strane niektorej filmovej db.). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:21, 16. apríl 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] OK, budem dávať podobu iba s IDčkom. Ešte ma tak napadlo ohľadom tých ext. šablón pri osobách ([[Šablóna:Csfd meno|ČSFD]], [[Šablóna:Imdb meno|IMDb]], [[Šablóna:Fdb meno|Fdb]], [[Šablóna:Kinobox meno|Kinobox]]) či je nutná tá kurzivácia úvodnej osoby. Keď tak zbežne pozerám tak napr. cs Wiki [[:cs:Petr_Štěpánek_(herec)|tu]] to má bez kurzívy. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:08, 17. apríl 2025 (UTC) ::Hej, zrejme nie je nutná, dik za upozornenie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:36, 17. apríl 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Lihanica|Lihanica]] (08:17, 26. apríl 2025) == Dobrý deň. Prosím Vás, ako môžem vytvoriť nový článok? S pozdravom O. Lihanová --[[Redaktor:Lihanica|Lihanová O.]] ([[Diskusia s redaktorom:Lihanica|diskusia]]) 08:17, 26. apríl 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Lihanica|Lihanica]] Nazdar, nový článok môžete vytvoriť tak že do URL ''<nowiki>https://sk.wikipedia.org/wiki/X</nowiki>'' za X napíšete názvov vami požadovaného názvu / článku. Ako nováčikovi vám odporúčam si preštudovať prípadne ako má taký článok vyzerať: [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok]], [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka]]. Článok by mal každopádne spĺňať [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]]. Ak niečo dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:36, 26. apríl 2025 (UTC) == Seniori píšu wikipediu == Ahoj Filip. Môj zámer napísať článok a zverejniť informácie o mechanikovi Kappelerovi sa mi podaril - takto to po úprave vypadá na nemeckej wikipédii: Ludwig Kappeller – Wikipedia Poznamenávam, že na nemeckej wikipédii som sa nestretol s infoboxom - tak som infobox nevložil. --[[Redaktor:Lubomir Streicher|Lubomir Streicher]] ([[Diskusia s redaktorom:Lubomir Streicher|diskusia]]) 19:01, 26. apríl 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Lubomir Streicher|Lubomir Streicher]] Som rád, že sa podarilo, na de Wiki sa u osobností IB moc nepoužíva (čo som pozeral). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:39, 26. apríl 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Nostalgicketatry|Nostalgicketatry]] (08:03, 28. apríl 2025) == Dobrý deň pokúsil som sa vstúpiť wikipediu, a nejako sa to podarilo. venujem sa výlučne historii VT budem sa snažiť opravovať prípadne doplňať nesprávne údaje. moja stará, už neaktualizovaná stránka je nostalgicketatry.sk momentálne svoje príspevky publikujem na pomehore.sk určite sa ozvem s pozdravom OJ --[[Redaktor:Nostalgicketatry|Nostalgicketatry]] ([[Diskusia s redaktorom:Nostalgicketatry|diskusia]]) 08:03, 28. apríl 2025 (UTC) == Prepojenie na Wikidata == Ahoj, prepojil si článok [[Bazilika Panny Márie Ružencovej]] na nesprávne Wikidata. Správne bz to malo byť prepojené na [[wikidata:Special:EntityPage/Q746283|Q746283]] Vďaka --[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]]) 04:07, 1. máj 2025 (UTC) :Ahoj, pokojne to oprav. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 08:21, 1. máj 2025 (UTC) ::Priznám sa, že nech pátram ako pátram, neviem ako to to zmeniť :( --[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]]) 08:37, 1. máj 2025 (UTC) :::@[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] {{Hotovo}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:52, 1. máj 2025 (UTC) ::::Ďakujem. Viem to aj ja zmeniť? Neprišiel som na to ako --[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]]) 09:03, 1. máj 2025 (UTC) :::::@[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] Nazdar, zmeniť to viete aj vy. Stačí len na [[Wikiúdaje|Wikidátach]] (na správnej stránke) odstrániť konkrétny článok a heslo prepojiť s iných správnym článkom. Pri klasickom vytvorení nového článku na Wikipédii sa [[Pomoc:Medzijazykové odkazy|medzijazykové odkazy]] prepájajú pomocou rozkliknutia panelu Nástroje (na hornej lište) a vybraním položky Pridať medzijazykové odkazy, a následne vyplniť zobrazenú tabuľku. Po tomto úkone by sa mal článok prepojiť s ostatnými Wiki. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:01, 1. máj 2025 (UTC) ::::::6iaľ, pri novom článku mi to nejde - vypisuje: ::::::Došlo k chyběYou do not have the permissions needed to carry out this action. ::::::   Táto stránka bola zamknutá aby sa zamedzilo úpravám. --[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]]) 09:16, 8. máj 2025 (UTC) :::::::Pri článku [[Pápežská univerzita Gregoriana]] --[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]]) 09:16, 8. máj 2025 (UTC) ::::::::@[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] Zvláštne, každopádne článok je už poprepájaný [https://www.wikidata.org/w/index.php?title=Q467025&action=history tu]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:45, 8. máj 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Kristina Melova|Kristina Melova]] (11:29, 2. máj 2025) == kolko deti ma pribezne dwti --[[Redaktor:Kristina Melova|Kristina Melova]] ([[Diskusia s redaktorom:Kristina Melova|diskusia]]) 11:29, 2. máj 2025 (UTC) == Otázka od redaktora [[User:Niiiika|Niiiika]] dňa [[Nikol Brestovská]] (23:21, 3. máj 2025) == ako odstránit s tadial odkaz? --[[Redaktor:Niiiika|Niiiika]] ([[Diskusia s redaktorom:Niiiika|diskusia]]) 23:21, 3. máj 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Niiiika|Niiiika]] Myslíte odstrániť odkaz odkiaľ? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 06:10, 4. máj 2025 (UTC) ::{{Hotovo}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 07:30, 4. máj 2025 (UTC) == Otázka od redaktora [[User:Vladimírmecia|Vladimírmecia]] dňa [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2026]] (08:07, 4. máj 2025) == Se --[[Redaktor:Vladimírmecia|Vladimírmecia]] ([[Diskusia s redaktorom:Vladimírmecia|diskusia]]) 08:07, 4. máj 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Vlksaki|Vlksaki]] (11:53, 10. máj 2025) == Zmazali mi stránku, dovod ze propagujem seba . Stránka bola pravdivá a plnohodnotná. Niekto sa cíti byť asi doležitý. --[[Redaktor:Vlksaki|Vlksaki]] ([[Diskusia s redaktorom:Vlksaki|diskusia]]) 11:53, 10. máj 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Vlksaki|Vlksaki]] Nazdar. Stránky sa zvyknú mazať (správcami) keď nesplňujú podmienky [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickej významnosti]], v tomto prípade išlo asi o self-promo ([[Wikipédia:Konflikt záujmov]]), a na to Wikipédia určená nie je ([[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je]]). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:04, 10. máj 2025 (UTC) ::aha v tom prípade serem na celu wikipediu :D a si tu píšte o čupakrabe premňa zamna alebo počkám rok dva a sami o mne napíšete :D --[[Redaktor:Vlksaki|Vlksaki]] ([[Diskusia s redaktorom:Vlksaki|diskusia]]) 13:42, 10. máj 2025 (UTC) :::Nikto sa tu okrem teba necíti byť dôležitý! Máš x možností zaujať na sociálnych sieťach, no tu sa nateraz prosím nesnaž porovnávať s osobnosťami s encyklopedickou významnosťou. Založ si blog, vlog či využi inú formu propagácie. Wiki nateraz naozaj nie je vhodné miesto na tvoje pokusy dobyť svet. :) --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 14:50, 10. máj 2025 (UTC) ::::nevadi hlavne že článok o cupakabre máte uverejnený --[[Špeciálne:Príspevky/178.253.147.85|178.253.147.85]] 17:06, 10. máj 2025 (UTC) :::::Nikto ti nebráni napísať dobrý článok o čomkoľvek, encyklopedicky významnom, čo bude mať požadovanú štruktúru, náležitosti a zdroje. Prestaň znevažovať prácu iných a ukáž, že nie si "hrdina" len za anonymnou IP adresou, ale vieš prispieť do projektu wikipédie. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 18:03, 10. máj 2025 (UTC) ::::::Ivan Donoval patrí do encyklopédie? Že on môže mať článok a ja nie ? Ako je mi už ukradnutá celá Wikipedia  niesom anonym stačí si dať do Google Vlk Saki asi 13 článkov vam nabehne   --[[Redaktor:Vlksaki|Vlksaki]] ([[Diskusia s redaktorom:Vlksaki|diskusia]]) 18:29, 10. máj 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Karsa Patrik|Karsa Patrik]] (04:22, 21. máj 2025) == Zdravím, prečo keď som vytvoril článok o tom čo je "Hekaťanstvo" tak mi to nenájde nikde ani na google ani na wikipedii aj keď to je publikované --[[Redaktor:Karsa Patrik|Karsa Patrik]] ([[Diskusia s redaktorom:Karsa Patrik|diskusia]]) 04:22, 21. máj 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Karsa Patrik|Karsa Patrik]] Nazdar, vo Wikipédii (SK) sú iba tie heslá, ktoré niekto vytvoril. Ohľadom [[Diskusia s redaktorom:Karsa Patrik]], by text nemal byť uvedený na [[Wikipédia:Diskusná stránka|diskusnej stránke redaktora]], ktorá na to nie je určená. Na tieto účely slúži buď [[Wikipédia:Pieskovisko|verejné]] alebo súkromné pieskovisko ([[Redaktor:Karsa Patrik/Pieskovisko]]). Každopádne v súčasnosti stránka [[Hekaťanstvo]] neexistuje. Každý text o ktorom by ste chceli vytvárať heslo musí byť doložený zdrojmi, z kadiaľ informácie v článku [[Wikipédia:Overiteľnosť|pochádzajú]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:07, 21. máj 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Peťo1PDN|Peťo1PDN]] (16:28, 23. máj 2025) == Dobrý deň, môžem sa opýtať, ako sa sem potom vrátim, keď teraz opustím moju domovskú stránku? --[[Redaktor:Peťo1PDN|Peťo1PDN]] ([[Diskusia s redaktorom:Peťo1PDN|diskusia]]) 16:28, 23. máj 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Peťo1PDN|Peťo1PDN]] Nazdar. Myslíte vrátiť sa na túto diskusnú stránku, či niekde inde? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:36, 23. máj 2025 (UTC) ::Prepáčte, som na Wikipédii nový. Len som si niečoho nevšimol. --[[Redaktor:Peťo1PDN|Peťo1PDN]] ([[Diskusia s redaktorom:Peťo1PDN|diskusia]]) 16:44, 23. máj 2025 (UTC) :Na vrchnej lište máš odkazy - skratky na svoju DS, pieskovisko i domovskú stránku. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 16:40, 23. máj 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Marek Štubniak|Marek Štubniak]] (20:32, 27. máj 2025) == Dobrý deň, vytvoril som stránku “Juraj Štubniak”, využil všetky dostupné online zdroje - o významnosti z článku asi nie je pochýb a aj tak článok treba prepísať? Čo treba spraviť inak, aby bol článok v poriadku? Ďakujem. --[[Redaktor:Marek Štubniak|Marek Štubniak]] ([[Diskusia s redaktorom:Marek Štubniak|diskusia]]) 20:32, 27. máj 2025 (UTC) :→ [[Diskusia s redaktorom:Marek Štubniak#Juraj Štubniak]] (veľké množstvo citovaných zdrojov samo o sebe encyklopedickú významnosť nezaručuje, podstatné sú tie, spĺňajúce 2NNSZ). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:48, 27. máj 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Marek Štubniak|Marek Štubniak]] Nazdar, (ako bolo už spomenuté) heslo moc nespĺňa [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]], pôsobí miestami ako promo. Upravil / skrátil by som sekciu ''Zoznam hudobných diel v postprodukcii Juraja Štubniaka'' a niektoré neencyklopedické sekcie odstránil ako ''Zdravotné komplikácie''. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:40, 28. máj 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Radoslav.maslik.snk.sk|Radoslav.maslik.snk.sk]] (06:47, 28. máj 2025) == akým spôsobom mám začať z vylepšovaním článkov potrebujem dajaké úvodné tipy --[[Redaktor:Radoslav.maslik.snk.sk|Radoslav.maslik.snk.sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav.maslik.snk.sk|diskusia]]) 06:47, 28. máj 2025 (UTC) :Úvodný tip znie, prejdi si užívateľskú príručku. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 07:24, 28. máj 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Radoslav.maslik.snk.sk|Radoslav.maslik.snk.sk]] Nazdar, ohľadom príručiek odporúčam tieto: [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok]], [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka]]. Samozrejme ak budú nejaké konkrétne nejasnosti neváhajte sa opýtať. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 07:44, 28. máj 2025 (UTC) == Filmy podľa názvu == Jaký je význam té kategorie? Jestli má jít o seznam všech filmů z [[:Kategória:Filmy]], tak to už lze velice snadno vygenerovat nástroji jako je PetScan. Nevidím tedy významný užitek. ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 11:35, 29. máj 2025 (UTC) Plus ďalšie dve veci: 1. zámer ísť takto hromadne kategorizovať nejakú sadu článkov, je dobré niekde aspoň jednou vetou avizovať a počkat na odozvu. 2. keďže ide o stovky až tisíce čl., je to vec zrelá na strojové, nie manuálne zapracovanie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:39, 29. máj 2025 (UTC) :Každopádne je to už dokončené, snažil som sa úpravy robiť priebežne i keď strojovo by to bolo efektívnejšie. Pôvodne som očakával výslednú sadu pridaných kat. v nižších jednotkách. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:44, 29. máj 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Kurodfvkinbosss444|Kurodfvkinbosss444]] (12:14, 4. jún 2025) == čauko, zmazali mi stranku xapp, vieš mi poradiť ako ju udržať alebo publikovať, vdaka. kam mam pridať nejaké potrebne linky atd? --[[Redaktor:Kurodfvkinbosss444|Kurodfvkinbosss444]] ([[Diskusia s redaktorom:Kurodfvkinbosss444|diskusia]]) 12:14, 4. jún 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Kurodfvkinbosss444|Kurodfvkinbosss444]] Nazdar. Heslo [[xapp]] bolo zmazané z uvedeného dôvodu: ''nedoložená encyklopedická významnosť'' [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|[info]]]. Každý článok na Wiki by mal byť dostatočne významný (mali by byť dodržané [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]) a [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|ozdrojovaný]]. Prípadný koncept, na ktorom viete pracovať si viete prichystať na vlastnom pieskovisku [[Redaktor:Kurodfvkinbosss444/Pieskovisko]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:10, 4. jún 2025 (UTC) == Otázka od redaktora [[User:Vladimírmecia|Vladimírmecia]] dňa [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022]] (11:54, 14. jún 2025) == Je slovak --[[Redaktor:Vladimírmecia|Vladimírmecia]] ([[Diskusia s redaktorom:Vladimírmecia|diskusia]]) 11:54, 14. jún 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Vladimírmecia|Vladimírmecia]] ? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:32, 14. jún 2025 (UTC) == Re: Vandalizmus stránky [[Robert Fico]] == Ahoj, vedel/a by si prosím zapnúť nejakú základnú formu "edit protection" pre stránku [[Robert Fico]]? Vzhľadom na jeho charakter a dlhodobé kontroverzné vystupovanie je táto stránka pravidelne terčom vandalizmu pridávaním rôznych prívlastkov ap. Bol by som ti vďačný, ak vieš ako na to. ~ Kubo2 / [[Diskusia_s_redaktorom:Kubo2|diskusia]] 20:38, 14. jún 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Kubo2|Kubo2]] Nazdar. Odporúčam na tieto veci použiť [[Wikipédia:Nástenka správcov]] alebo prípadne [[Diskusia:Robert Fico|samotnú diskusnú stránku]] kde sa dá diskutovať k téme či problémom. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:50, 14. jún 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Radoslav.maslik.snk.sk|Radoslav.maslik.snk.sk]] (07:39, 30. jún 2025) == Pokúšal som sa vylepšiť článok o Radoslav Maslík pridal som referencie odkazy na iné články na Wikipédii, ktoré sa zaoberajú problematikou ktoré súvisia s danou osobou. Ako mám ešte upraviť tento článok ďakujem za rady a tvoj čas. --[[Redaktor:Radoslav.maslik.snk.sk|Radoslav.maslik.snk.sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav.maslik.snk.sk|diskusia]]) 07:39, 30. jún 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Radoslav.maslik.snk.sk|Radoslav.maslik.snk.sk]] Nazdar. Ohľadom [[Redaktor:Radoslav.maslik.snk.sk]] je potrebné si položiť otázku či daná osoba spĺňa [[Wikipédia:Významnosť (ľudia)|Wikipedickú významnosť]] (posudzovanú [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]). Čisto formy týkajúcej sa heslu chýba [[Pomoc:Infobox|Infobox]], životopis, kategórie a nejaká štruktúra biografického hesla (pre inšpiráciu napr. niekto v [[:Kategória:Slovenskí knihovníci]]). Každé heslo by malo mať ozdrojované informácie (viď [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|uvádzanie zdrojov]]). Odporúčam si pozrieť aj príručky ako [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok]] či [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka]]. V prípade nejasností dajte vedieť... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:04, 30. jún 2025 (UTC) ::K článku ::'''Radoslav Maslík''' :: uvádzam, že má doplnené aspoň ::'''dva nezávislé, netriviálne a spoľahlivé zdroje''' ::, tak neviem posúdiť či sú ::'''splnené podmienky encyklopedickej významnosti''' :: podľa odporúčania ::[[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľnahlivé zdroje|Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje]] ::<nowiki>:</nowiki> ::# '''Maslík, R.''' Obchodne nedostupné diela na Slovensku. ''ITlib. Informačné technológie a knižnice'', roč. 26, č. 3–4 (2022), s. 49–59. ISSN 1335-793X. ::# '''Maslík, R.''' MDT Online – Aplikácia aktuálnej verzie 2011. ''Knižnice 2015 – zborník z celoslovenskej konferencie'', s. 159–165. <nowiki>ISBN 978-80-972135-0-3</nowiki>. ::Ďakujem za odpoveď --[[Špeciálne:Príspevky/194.160.178.6|194.160.178.6]] 07:40, 3. júl 2025 (UTC) :::@[[Redaktor:Radoslav.maslik.snk.sk|Radoslav.maslik.snk.sk]] Každopádne je stále forma / vzhľad stránky nevyhovujúci. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 06:20, 4. júl 2025 (UTC) == Úprava stránky Radovský potok (prítok Ublianky) == Drahý redaktor Fillos X, redukcia názvu stránky Radovský potok (prítok Ublianky) do podoby Radovský potok je unáhlený krok, lebo tento štandardizovaný názov na Slovensku nie je jedinečný. Máme aj už štandardizovaný Radovský potok (prítok Zadnej vody) v povodí Demänovky v katastrálnom území Demänovská Dolina v okrese Liptovský Mikuláš, ale ešte nemá svoju WIKI stránku. Nemožno vylúčiť, že bude aj tretí potok tohto názvu. Starček. 2025-07-15. --[[Redaktor:Starček|Starček]] ([[Diskusia s redaktorom:Starček|diskusia]]) 07:55, 15. júl 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Starček|Starček]]: Odmazanie príznaku (zátvorky) v infoboxe nevadí. Postačuje rozlíšenie predmetov v názve článku. V prípade, ak zakladáš stránku s príznakom v zátvorke, je vhodné ihneď vytvoriť aj rozlišovaciu stránku v základnom tvare. --[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 08:01, 15. júl 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Schramko33|Schramko33]] (16:31, 15. júl 2025) == Ako môžem vytvoriť novú stránku o osobnosti - priekopník potápania na Slovensku? --[[Redaktor:Schramko33|Schramko33]] ([[Diskusia s redaktorom:Schramko33|diskusia]]) 16:31, 15. júl 2025 (UTC) :{{ping|Schramko33|s=1}} Ahoj, v prvom rade treba overiť [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedickú významnosť]] danej osoby a dostatok vhodných zdrojov. Potom už stačí postupovať podľa [[Pomoc:Minimálny článok|požiadaviek wiki]]. Inšpiruj sa podobnými článkami.--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 18:47, 15. júl 2025 (UTC) ::@[[Redaktor:Schramko33|Schramko33]] Nazdar. Heslo môžete vytvoriť (ak už neexistuje), tak že daný názov článku zadáte do vyhľadávača na Wiki a po potvrdení sa vám zobrazí červený link. Po kliknutí naň môžete vytvárať stránku. Každopádne je potrebné aby budúci článok spĺňal [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] (doloženú zdrojmi) a štandard / formu encyklopedického článku. Skúste možno konkretizovať? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:48, 15. júl 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Ivan Slobodník|Ivan Slobodník]] (13:07, 19. júl 2025) == Ako mám vytvoriť vlastnú informáciu a fotku? --[[Redaktor:Ivan Slobodník|Ivan Slobodník]] ([[Diskusia s redaktorom:Ivan Slobodník|diskusia]]) 13:07, 19. júl 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Ivan Slobodník|Ivan Slobodník]] Nazdar. Ak chcete vytvoriť nejaký článok o osobách odporúčam pozrieť: [[Wikipédia:Významnosť (ľudia)]]. Iba významní ľudia môžu mať stánku na Wiki – je u nich doložená podmienka [[Wikipédia:2NNSZ|2NNSZ]]. Vlastné články sú častokrát sefpromá, ktoré bývajú mazané (s čím súvisí [[Wikipédia:Konflikt záujmov]] a [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je]]). Pre prispievanie do Wiki odporúčam ešte prejsť nejaké tie všeobecné príručky: [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|Encyklopedický štýl]], [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]] a [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|Prvá stránka]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:22, 19. júl 2025 (UTC) ::Jedná sa o spisovateľa práve čítam jeho knihu a z akéhosi dôvodu , nieje o ňom na Wikipédii a i zmienka. --[[Redaktor:Ivan Slobodník|Ivan Slobodník]] ([[Diskusia s redaktorom:Ivan Slobodník|diskusia]]) 17:33, 19. júl 2025 (UTC) :::Ten akýsi dôvod bude ten, že ho doteraz nikto nevytvoril :) --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 18:43, 19. júl 2025 (UTC) == Fotka a životopis osobností == ako mám vytvoriť na Wikipédii? --[[Redaktor:Ivan Slobodník|Ivan Slobodník]] ([[Diskusia s redaktorom:Ivan Slobodník|diskusia]]) 13:08, 19. júl 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Ivan Slobodník|Ivan Slobodník]] Nazdar. Fotky sa nahrávajú na [[Wikimedia Commons|Commons]] odkiaľ sa dajú načítať na Wiki stránky. Odporúča sa tam „ukladať“ vlastné fotografické súbory. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:25, 19. júl 2025 (UTC) == Žiadosť o odborné posúdenie článku Vizuálna technika učenia == Dobrý deň, obraciam sa na Vás ako skúseného redaktora so žiadosťou o prehodnotenie šablón {{Tl|významnosť}} a {{Tl|urgentne upraviť}}, ktoré boli vložené k článku [[Vizuálna technika učenia]] anonymným redaktorom 17. 7. 2025. Článok bol následne doplnený o nezávislé zdroje (odborné posudky, recenzie, ocenenia, vizuálny materiál, použitie v praxi). Autor šablón nereaguje viac než 11 dní, diskusia ostáva bez odpovede. Prosím o Váš názor alebo zásah pred zmazaním článku 31. júla. Ďakujem Vám vopred za spoluprácu. S úctou, --[[Redaktor:MZVTU|MZVTU]] ([[Diskusia s redaktorom:MZVTU|diskusia]]) 16:31, 29. júl 2025 (UTC) :@[[Redaktor:MZVTU|MZVTU]] Nazdar. Nie som si istý, či článok spĺňa [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedickú významnosť]] doloženú klasicky [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]. Z mojej strany by som upravil [[Pomoc:Referencie|niektoré citácie]], [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|isté časti zredukoval]], [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|doplnil wikilinky]] či doplnil [[Wikipédia:Kategorizácia|kategórie]]. [[Typografia (umenie)|Typografické]] náležitosti som v hesle opravil. PS: nezahlcoval by som zbytočne viacerých redaktorov tou istou správou na [[Wikipédia:Diskusná stránka|DS]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:29, 29. júl 2025 (UTC) ::Ďakujem za spätnú väzbu a úpravy typografických náležitostí. ::K otázke encyklopedickej významnosti by som si dovolila doplniť: 1.'''Výskum pod vedením PhDr. Adely Melišekovej Dojčanovej, PhD.''', ktorý bol publikovaný v recenzovanom odbornom časopise pre pedagogické vedy, spĺňa podmienku '''nezávislého sekundárneho zdroja''' – autorka výskumu nie je autorkou metodiky VTU, výskum vznikol samostatne. 2. Druhým relevantným nezávislým zdrojom je zaradenie do '''Katalógu inovácií vo výchove a vzdelávaní''' Ministerstva školstva SR, ktoré prechádza odborným schvaľovacím procesom na národnej úrovni. 3. Priložené '''recenzné posudky''' (napr. Mgr. Labudová, ...) sú vypracované nezávislými odborníčkami a boli súčasťou procesu zaradenia '''Abecedy TROCHA INAK- vizuálna technika učenia''' do národného registra didaktických pomôcok. ::Mrzí ma, ak mohlo pôsobiť rušivo, že som oslovila viacero redaktorov. Po vložení údržbovej šablóny (s dátumom 31. 7. 2025 ako termínom možného zmazania článku) som okamžite zareagovala a odstránila vytknuté nedostatky, no cca 11 dní nikto nereagoval a termín s dátumom 31. 7. 2025 je za dverami– preto som sa rozhodla kontaktovať viacero redaktorov v nádeji, že sa mi niekto ozve. ::Na základe vyššie uvedených skutočností si Vás týmto dovoľujem požiadať o '''opätovné prehodnotenie encyklopedickej významnosti článku''' a zároveň o '''odstránenie údržbových šablón''', ktoré aktuálne znižujú dôveryhodnosť článku napriek doloženým nezávislým a odborným zdrojom. ::Ďakujem Vám za porozumenie a konštruktívny prístup. ::S úctou, ::<nowiki>--~~~~</nowiki> --[[Redaktor:MZVTU|MZVTU]] ([[Diskusia s redaktorom:MZVTU|diskusia]]) 19:03, 29. júl 2025 (UTC) == Zapojení do Wiki Loves Film == Dobrý den, všiml jsem si, že jste se zapojil do výzvy [[metawiki:Wiki_Loves_Film|Wiki Loves Film]]. Děkujeme za to. Jen prosím o používání hashtagu '''#wikifilm''', jinak není možné vás zařadit do soutěže. Děkuji a přeji hezké léto. --[[Redaktor:Pavel Bednařík (WMCZ)|Pavel Bednařík (WMCZ)]] ([[Diskusia s redaktorom:Pavel Bednařík (WMCZ)|diskusia]]) 10:09, 16. august 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Celé Slovensko|Celé Slovensko]] (12:59, 17. august 2025) == Dobrý deň, rada by som vložila odkaz z you tube kanála. Je to možné? Ak áno, ako? Ďakujem. --[[Redaktor:Celé Slovensko|Celé Slovensko]] ([[Diskusia s redaktorom:Celé Slovensko|diskusia]]) 12:59, 17. august 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Celé Slovensko|Celé Slovensko]] Nazdar. Skúste konkretizovať v akom článku a čo vložiť? Klasicky sa nezvykne odkazovať na [[YouTube]] ale môže byť napr. uvedený odkaz na oficiálny YT kanál konkrétneho článku v [[Wikipédia:Záverečné sekcie|sekcii Externé odkazy]]. Alebo ak nejaké info vo Wiki článku pochádza z dôveryhodného videa na YT, tak sa dá odcitovať [[Šablóna:Citácia elektronického dokumentu|pomocou šablóny]] ([[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|Wikipédia:Citácie]]). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:12, 17. august 2025 (UTC) ::Zdravím, vďaka za odpoveď. Mám na YT vlastný kanál Celé Slovensko. Jedno video obsahuje vždy jeden komplet okres so všetkými obcami a mestami (fotky). Tak som myslela, že by sa to dalo popriraďovať k jednotlivým okresom na wikipédii ako odkaz. ::chcela som poslať odkaz na jedno video ako príklad, ale nie je to možné --[[Redaktor:Celé Slovensko|Celé Slovensko]] ([[Diskusia s redaktorom:Celé Slovensko|diskusia]]) 13:25, 17. august 2025 (UTC) :::Nepatrí to sem, amatérske videá z youtube tu nemajú čo hľadať. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BC:6100:D4DB:16C9:4666:C1A4|2A02:AB04:27BC:6100:D4DB:16C9:4666:C1A4]] 13:57, 17. august 2025 (UTC) ::::Ďakujem za zdvorilú odpoveď. Pekný deň. --[[Redaktor:Celé Slovensko|Celé Slovensko]] ([[Diskusia s redaktorom:Celé Slovensko|diskusia]]) 14:01, 17. august 2025 (UTC) :::::Okrem toho tie fotky vo videu sú posťahované z netu, nie sú vaše, takže je to navyše porušovanie autorských práv. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BC:6100:D4DB:16C9:4666:C1A4|2A02:AB04:27BC:6100:D4DB:16C9:4666:C1A4]] 14:05, 17. august 2025 (UTC) ::::::Okrem toho sa mýlite a krivo ma obviňujete. --[[Redaktor:Celé Slovensko|Celé Slovensko]] ([[Diskusia s redaktorom:Celé Slovensko|diskusia]]) 14:09, 17. august 2025 (UTC) :::::::Beriem späť, môžu to byť fotky z [https://slovenskerekordy.sk/index.php/rekordy-roka-2024/1748-cele-slovensko-za-6-rokov-autom tejto akcie]. Ale aj keby, fotky sú na commonse, takže takéto videá len z fotiek nemajú v encyklopédii žiadnu odbornú pridanú hodnotu. Lepšie by bolo nahrať len fotky na commons a takto ich pridať do článkov. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BC:6100:4ED:836A:A58E:773A|2A02:AB04:27BC:6100:4ED:836A:A58E:773A]] 14:23, 17. august 2025 (UTC) ::::::::Áno, správne, sú to fotky z tej akcie. V poriadku. Ja som sa len pýtala, chcela som len trochu prispieť k prezentácii Slovenska, pretože ho mám rada. Nikam sa nasilu netlačím. Prajem Vám tu všetko dobré a veľa úspechov a radosti z práce. --[[Redaktor:Celé Slovensko|Celé Slovensko]] ([[Diskusia s redaktorom:Celé Slovensko|diskusia]]) 14:29, 17. august 2025 (UTC) :::::::[https://commons.wikimedia.org/wiki/Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka?uselang=sk Wikimedia commons] je úložisko fotiek so slobodnou licenciou pre potreby wikipédie. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BC:6100:4ED:836A:A58E:773A|2A02:AB04:27BC:6100:4ED:836A:A58E:773A]] 14:27, 17. august 2025 (UTC) :: @[[Redaktor:Celé Slovensko|Celé Slovensko]] Pre info: [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je]]. 🙂 --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:13, 17. august 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Daniel Pikalík|Daniel Pikalík]] (20:58, 6. september 2025) == Dobrý deň prajem, mám dilemu ohľadne stranky nesúcu moje meno. --[[Redaktor:Daniel Pikalík|Daniel Pikalík]] ([[Diskusia s redaktorom:Daniel Pikalík|diskusia]]) 20:58, 6. september 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Daniel Pikalík|Daniel Pikalík]] Nazdar. V súčasnom stave má heslo [[Redaktor:Daniel Pikalík|Daniel Pikalík]] viacero nedostatkov, medzi ktoré patria: absencia [[Pomoc:Infobox|Infoboxu]], [[Wikipédia:Kategorizácia|kategórii]], [[Wikipédia:Štylistická príručka|formátu]], [[Wikipédia:Overiteľnosť|zdrojov]] (uvedené pomocou [[Pomoc:Referencie|citácie]]) či [[Wikipédia:Záverečné sekcie|záverečných sekcii]]. V aktuálnom stave nie je jasná [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedická významnosť osoby]] (zvyčajne doložená [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]). Odporúčam pozrieť pár príručiek ako [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok|Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]], [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|Prvá stránka]] a prípadne podobne vypracované iné články (viďte napr. [[Otakar Vávra]]). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:05, 7. september 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Džeky|Džeky]] (18:53, 12. september 2025) == Chcela by som, aby bol na dlho zdarma krátky oznam na wikipedii. Je to možné? --[[Redaktor:Džeky|Džeky]] ([[Diskusia s redaktorom:Džeky|diskusia]]) 18:53, 12. september 2025 (UTC) :Nie. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:55, 5. december 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Džeky|Džeky]] (08:35, 13. september 2025) == Takýto by bol text. Vážený budúci adepti hry na klavíri, alebo na elektrickom klávesovom nástroji. Volajte mi na tel. číslo 0905 475 874 hocikedy. Správu prijmem tiež. Volám sa Bea. --[[Redaktor:Džeky|Džeky]] ([[Diskusia s redaktorom:Džeky|diskusia]]) 08:35, 13. september 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Džeky|Džeky]] Nazdar, Wiki na tieto účely určená nie je. Niekedy SK Wiki využíva [[MediaWiki:Sitenotice]], ale ten je určený na iné oznamy. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:34, 13. september 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Džeky|Džeky]] (08:59, 14. september 2025) == Dali by ste mi vedieť, či by tento text mohol byť na wikipedii natrvalo? --[[Redaktor:Džeky|Džeky]] ([[Diskusia s redaktorom:Džeky|diskusia]]) 08:59, 14. september 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Džeky|Džeky]] Nazdar, nie ([[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|WP:Čo Wiki nie je]]). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:13, 14. september 2025 (UTC) ::Mohli by ste mi dať vedieť ako a kde by som mohla mať zverejnený text natrvalo? --[[Redaktor:Džeky|Džeky]] ([[Diskusia s redaktorom:Džeky|diskusia]]) 14:55, 17. september 2025 (UTC) :::A zdarma? --[[Redaktor:Džeky|Džeky]] ([[Diskusia s redaktorom:Džeky|diskusia]]) 14:56, 17. september 2025 (UTC) == Otázka od redaktora [[User:RaH174384|RaH174384]] dňa [[Gorals]] (14:14, 14. september 2025) == Prosím pomôž mi to upraviť aby to nezmazali --[[Redaktor:RaH174384|RaH174384]] ([[Diskusia s redaktorom:RaH174384|diskusia]]) 14:14, 14. september 2025 (UTC) :{{re|RaH174384|s=1}} Všetko potrebné je uvedené v údržbových šablónach, vložených v článku, stačí si prečítať odkazované texty. Najmä: [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]] (aké zdroje sú predovšetkým potrebné na preukázanie encyklopedickej významnosti niečoho) a [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov#Odkazy na riadku v texte|uvádzanie zdrojov]] (ako citáciami zdrojov správne dokladať jednotlivé tvrdenia v texte článku; keďže upravuješ vizuálnym editorom, máš na to tlačidlo ''Citácia'' priamo hore na editačnej lište, citácie ti to v nejakej, ± použiteľnej forme vygeneruje a vloží automaticky). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:09, 14. september 2025 (UTC) :@[[Redaktor:RaH174384|RaH174384]] Nazdar. Odporúčam ešte pár príručok [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok|Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]], [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|Prvá stránka]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:43, 14. september 2025 (UTC) ::vies to opraviť? --[[Redaktor:RaH174384|RaH174384]] ([[Diskusia s redaktorom:RaH174384|diskusia]]) 23:10, 14. september 2025 (UTC) == Redaktor:Majo3452 == Ahoj. Nemáš nejaký rýchlejší kontakt na správcov ako je nástenka? Ten vandal, zdá sa, neprestane... --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 20:36, 26. september 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] Ahoj, mám, no už je bloknutý... Dik za pomoc. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:42, 26. september 2025 (UTC) ::Nie je za čo. Taký vytrvalý vandal ani neviem, kedy tu naposledy bol, dobre, že bol celkom rýchlo zablokovaný. Pekný víkend :) . --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 20:45, 26. september 2025 (UTC) == Kategória:Filmy, ktorým hudbu skladal XY == Nazdar. Prečo tak krkolomné tvary ako názvy kat.? Nestačí ''„Filmy s hudbou XY“'' (''„Filmy s hudbou Serge Gainsbourga“'')? Podobne ''„Kategória:Filmy, ktoré režíroval Blake Edwards“'' → ''„Kategória:Filmy Blake Edwardsa“''. Ak bol zámer vyhnúť sa skloňovaniu tých mien a môcť ich ponechať v nominatíve, nie je nutné sa tomu vyhýbať, viď napr. [[:Kategória:Pomenovania podľa ľudí]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:06, 27. september 2025 (UTC) Resp. čo sa týka kategorizácie filmov podľa réžie, to tu už je zavedené, pozri [[:Kategória:Filmy podľa réžie]], treba používať ten tvar (a teda aj tie zakladané kat. kategorizovať do tej kategórie). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:12, 27. september 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Zaujímavé, napadlo ma, resp. rád by som spojazdnil [[:cs:Kategorie:Filmy_podle_národnosti_režiséra|toto]], ktoré sa nachádza i na CS Wiki. A k názvom, ti úplne neviem či tie skloňované tvary sú úplne to naj (aspoň pre mňa), obzvlášť pri „exotických“ menách osôb mi to príde proti srsti. Ako uznávam, že konzistentnosť by mala byť, ale neviem či práve zo skloňovaním. Nedalo by sa to nejako inak vyskladať, aby sa zachovala jednak krátkosť a druhak pôvodnosť mena? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:03, 28. september 2025 (UTC) ::Slovenčina je flektívny jazyk, vyskloňovaný tvar je prirodzenejší, než dlhá konštrukcia s nominatívom. Obzvlášť pri kategorizácii, kde je dôvod držať to čo najstručnejšie. ::Čo sa týka tej prípadnej nadstavbovej kategorizácie podľa národnosti režiséra, to je samostatná téma. Dá sa to ev. doplniť, prebral by som to ale najprv v Kaviarni, či to aj ostatní považujú za žiadúce. Tunajšia spomínaná [[:Kategória:Filmy podľa réžie|kategorizácia podľa režisérov]] zatiaľ nie ja tak rozsiahla, aby ju bolo technicky nevyhnutné štruktúrovať podľa ďalšieho aspektu. Na druhej strane, to delenie podľa národnosti existuje na 30+ projektoch. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:35, 28. september 2025 (UTC) :::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] IMHO Lepšie mi to príde urobiť teraz (tú, kat. podľa režiséra) ako časom keď ich tam bude viacero. Skúsim niečo dať do kaviarne... Napr. pri skloňovaných názvoch je trochu nevýhoda, keď niekto hľadá cez Ctrl+F a dáva si vyhľadať primárne nesklonnú podobu osoby. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:50, 28. september 2025 (UTC) ::::V článku je to bezpredmetné, tam ti to matchne meno režiséra v nominatívne v IB. V kategórii pozrieš na prvých pár položiek a pochopíš, že treba vyhľadávať prefix priezviska alebo vyskloňovaný tvar. Vo fulltext vyhľadávaní na wiki funguje normalizácia, malo by to nájsť invariantne voči skloňovaniu. Fakt nie je dôvod umelo obchádzať prirodzenú súčasť jazyka. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:16, 28. september 2025 (UTC) :::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Čiže asi nejako takto by to malo byť [[:Kategória:Filmy s hudbou Michela Magneho]], či? A podľa toho by som premiestil aj tie už vytvorené (Bachelet, Gainsbourg a Mancini). Nech je to teda už jednotné. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:32, 28. september 2025 (UTC) ::::::Hej, akurát pri radení do tej kat. podľa národnosti treba dávať ako radiaci kľúč priezvisko a meno, [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8096540]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:59, 28. september 2025 (UTC) ::::::Plus radil by som to duplicitne, do zbernej kat. podľa skladateľa, aj podľa národnosti skladateľa, ako to je na enwiki. Tzn. viď napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kateg%C3%B3ria:Filmy_s_hudbou_Pierra_Bacheleta&action=edit&oldid=8096570]. Aby boli dohľadateľní aj priamo na jednej kope poďla priezvisiek. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:17, 28. september 2025 (UTC) ::::::Analogicky tá réžia. [[:Kategória:Filmy podľa réžie|Filmy podľa réžie]], [[:Kategória:Filmy podľa národnosti režiséra|Filmy podľa národnosti režiséra]], [[:Kategória:Filmy francúzskych režisérov|Filmy francúzskych režisérov]]. Alternatívne by prichádzalo do úvahy ''Filmy podľa francúzskeho režiséra'' alebo ''Filmy podľa francúzskych režisérov'' (ako si už založil ''[[:Kategória:Filmy podľa francúzskych producentov|Filmy podľa francúzskych producentov]]''), zatiaľ je to v rovine nástrelu, dá sa to ešte presunúť, ak prevážia argumenty pre niektorý tvar (napr. konzistencia s nejakou už existujúcou kategorizáciou). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:42, 28. september 2025 (UTC) :::::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Ešte ma tak napadlo, že či pri napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kateg%C3%B3ria:Luc_Besson&action=edit tomto] má byť ten radiaci kľuč za kat. tiež alebo to platilo iba pre tie prípady ako [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kateg%C3%B3ria:Filmy_re%C5%BE%C3%ADrovan%C3%A9_Jeanom_Beckerom&action=edit tu]? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:43, 28. september 2025 (UTC) ::::::::Hej, má tam byť, v eponymnej kat. osoby sa dá vložiť rovno DEFAULTSORT, identický ako pri biografii. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:49, 28. september 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Luki Troiak|Luki Troiak]] (13:23, 12. október 2025) == Dobrý deň, ako môžem pridávať obrázky do Wikipédie (keď vytváram aj keď upravujem články)? --[[Redaktor:Luki Troiak|Luki Troiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luki Troiak|diskusia]]) 13:23, 12. október 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Luki Troiak|Luki Troiak]] Nazdar. Keď chcete pridať do článku obrázok / obrázky, tak pri editácii z [[Wikipédia:Vizuálny editor|vizuálneho editoru]] kliknete na hornej lište na časť ''Vložiť'' a vyberte ''Obrázky a multimédia''. Tam zadáte názov obrázku, ktorý chcete vložiť do vášho článku. Všetky obrázky sú ťahané z [[Wikimedia Commons|Commons]] = čiže je možné, že na niektoré témy fotky nie sú. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:34, 12. október 2025 (UTC) == Otázka od redaktora [[User:RaH174384|RaH174384]] dňa [[Gorals (kapela)]] (12:40, 22. október 2025) == Pomôžte mi prosím s touto stránkou na vytvorenie --[[Redaktor:RaH174384|RaH174384]] ([[Diskusia s redaktorom:RaH174384|diskusia]]) 12:40, 22. október 2025 (UTC) :@[[Redaktor:RaH174384|RaH174384]] Nazdar. Článok vám bol zmazaný z dôvodu ''Obnovenie právoplatne zmazaného obsahu'' (viď bod [[Wikipédia:Kritériá na rýchle zmazanie#V4]]). Predpokladám, že v článku nebola predtým doložená [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedická významnosť]], čím bol tak zmazaný. V súčasnosti sú dôvody zmazania uvedené na linku [[Gorals (kapela)]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:42, 22. október 2025 (UTC) == Otázka od [[User:A10thunderbolttwo|A10thunderbolttwo]] (22:22, 27. október 2025) == Dobrý deň, chcel by som sa opýtať na váš názor na túto [https://sk.wikipedia.org/wiki/Redaktor:A10thunderbolttwo/Condor_(leteck%C3%A1_spolo%C4%8Dnos%C5%A5)/ stránku] (preloženú z angličtiny). Hlavne čo sa týka štylistky a citácií keďže boli prekladané wiki prekladačom... Ďakujem T.K --[[Redaktor:A10thunderbolttwo|A10thunderbolttwo]] ([[Diskusia s redaktorom:A10thunderbolttwo|diskusia]]) 22:22, 27. október 2025 (UTC) :@[[Redaktor:A10thunderbolttwo|A10thunderbolttwo]] Nazdar. V súčasnom stave má váš pieskoviskový draft [[Redaktor:A10thunderbolttwo/Condor (letecká spoločnosť)]] ešte niekoľko nedostatkov. Pár postrehov: :* Keď ide o preklad inej Wiki, na článok je to potrebné uviesť ako jednu zo [[Wikipédia:Záverečné sekcie|záverečných sekcii]] (viď napr. ''[[Cesta do pravěku]]'' sekcia Zdroj). :* Medzi jednotlivými citáciami nemajú byť medzery (pred ani za). :* Niektoré časti textu sú pozostatkami z anglickej verzie, čiže ich buď treba odstrániť alebo prekonvertovať do SK kontextu. :* Trebalo by opraviť aj [[Typografia (umenie)|typografiu]] textu. :* Keď bude článok v [[Pomoc:Menný priestor|hlavnom mennom priestore]] mal by byť [[Wikipédia:Kategorizácia|kategorizovaný]]. :Text som nečítal, čiže gramatiku, formulácie či preklepy som nateraz neprezeral. Odporúčam prezrieť pár príručok, ako [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok|Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]] a [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|Prvá stránka]]. Keď bude z niečím problém pokojne dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:40, 27. október 2025 (UTC) ::Jasné ďakujem krásne práve takýto feedback som chcel... Pozriem sa na to... --[[Redaktor:A10thunderbolttwo|A10thunderbolttwo]] ([[Diskusia s redaktorom:A10thunderbolttwo|diskusia]]) 23:43, 27. október 2025 (UTC) ::Ešte ak by som sa mohol opýtať, ktoré pozostatky anglickej verzie ste mali na mysli nejak ich neviem nájsť... ďakujem T.K --[[Redaktor:A10thunderbolttwo|A10thunderbolttwo]] ([[Diskusia s redaktorom:A10thunderbolttwo|diskusia]]) 00:41, 28. október 2025 (UTC) :::@[[Redaktor:A10thunderbolttwo|A10thunderbolttwo]] Boli tam akési časti, ktoré tam už nevidím. Keď budem mať čas, skúsim čo to ešte na stránke prejsť... Zatiaľ sa inšpiruje u hesla podobne prepracovanými témami. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:27, 28. október 2025 (UTC) ::::Môže byť že som ich odstránil/upravil, každopádne ďakujem... --[[Redaktor:A10thunderbolttwo|A10thunderbolttwo]] ([[Diskusia s redaktorom:A10thunderbolttwo|diskusia]]) 14:01, 28. október 2025 (UTC) :::::@[[Redaktor:A10thunderbolttwo|A10thunderbolttwo]] Ešte som vám tam pár vecí poupravoval, [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor%3AA10thunderbolttwo%2FCondor_%28leteck%C3%A1_spolo%C4%8Dnos%C5%A5%29&diff=8111366&oldid=8111280 link]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:10, 28. október 2025 (UTC) ::::::Ďakujem krásne... s tými bodkami pri obrázkoch som si nebol istý.... --[[Redaktor:A10thunderbolttwo|A10thunderbolttwo]] ([[Diskusia s redaktorom:A10thunderbolttwo|diskusia]]) 07:44, 29. október 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Jurajprezident|Jurajprezident]] (22:03, 16. november 2025) == Dobrý deň, ako bývalý prezident SGU, by som mohol vložiť do textu aj volajaké historické fotografie z konferencií, kde sme boli začlenení do Európskej a Svetovej golfovej federácie. Je zvykom doplniť text fotografiami? Ak áno, ako sa to realizuje? S pozdravom Juraj Lupsina --[[Redaktor:Jurajprezident|Jurajprezident]] ([[Diskusia s redaktorom:Jurajprezident|diskusia]]) 22:03, 16. november 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Jurajprezident|Jurajprezident]] Nazdar. V encyklopedických heslách na Wiki je dobré ak obsahujú aj príčetné fotografie. Všetky obrázky na [[Slovenská Wikipédia|SK Wiki]] v článkoch pochádzajú z úložiska na [[Wikimedia Commons|Commons]]. Tam viete nahrať foto, len ideálne by malo ísť o vaše autorstvo, aby vám neboli fotky zmazané (viďte [[Pomoc:Ako nahrať súbor na Commons]] a [[Pomoc:Nahrať vlastný obrázok na Commons]]). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 07:55, 17. november 2025 (UTC) ::Fotografie sú spoločné fotografie účastníkov výročného zasadania EGA 1995 a účastníkov 4. Svetovej konferencie 1997, prípadne fotografie prvých slovenských reprezentantov na majstrovstvách sveta a majstrovstvách európy družstiev. To znamená, že keď nie sú mojím autorstvom budú zmazané? --[[Redaktor:Jurajprezident|Jurajprezident]] ([[Diskusia s redaktorom:Jurajprezident|diskusia]]) 08:48, 17. november 2025 (UTC) :::@[[Redaktor:Jurajprezident|Jurajprezident]] Skúste pozrieť [[commons:Commons:Licensing/sk|Licencia na Commons]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:50, 17. november 2025 (UTC) == Názvy diel == Nazdar. Čakal by som naivne, že to bude jasné z tých korektúr, no zjavne nie, takže explicitne: názvy diel je dobré uvádzať kurzívou konzistentne všade, vrátane RS: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8121734]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:08, 17. november 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Nazdar. Ohľadom kurzivácie v RS som ju kedysi aplikoval (viď napr., niektoré staršie počiny [[Maigret]], [[Girls]] alebo [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Fantomas_(rozli%C5%A1ovacia_str%C3%A1nka)&oldid=7643174 Fantomas]), no neskôr mi tie rozlišovačky nejaká IPčka permanentne v N počinoch pomenila na tvar bez kurzívy (viď napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Daddy_Cool&diff=7967338&oldid=7937880 tu], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Banzai&diff=7967348&oldid=7938426 tu], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Smoliar&diff=7967356&oldid=7938645 tu], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Dobrodruh&diff=7967333&oldid=7938661 tu], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kopyto&diff=7967330&oldid=7938675 tu], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Dva_roky_pr%C3%A1zdnin&diff=7967328&oldid=7940544 tu] a [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Fantozzi_%28rozli%C5%A1ovacia_str%C3%A1nka%29&diff=7967347&oldid=7938596 tu]...), tak odvtedy som to bral tak, že v prípadoch RS by nemala byť aplikovaná kurzíva. Tak z toho mi nie je 100 % jasný konsenzus, tak neviem? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:26, 17. november 2025 (UTC) ::Ok, to som nezaznamenal. Ak má niekto výhrady, dá sa to otvoriť v Kaviarni, osobne ale nevidím dôvod na nekonzistentné uvádzanie, ak raz máme konvenciu uvádzať ich naprieč článkami kurzívou, prečo z tej konvencie vynechávať zrovna rozlišovacie stránky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:39, 17. november 2025 (UTC) :::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Ako v tom plne s tebou súhlasím (tiež mi to prišlo divné = raz tak, raz onak), ale keď mi to niekto hlava-nehlava odkurzívoval bral som to ako už nejaký zaužívaný (predpokladám, že ide / išlo o jedného z EX redaktorov, či ???) bežný postup. A čo s tými stránkami čo mi odkurzívoval, mám to revertnúť / opraviť? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:47, 17. november 2025 (UTC) ::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Len pre info viď [[Špeciálne:Príspevky/~2025-34963-01]] ohľadom RS... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:04, 20. november 2025 (UTC) :::::Napísal som mu k tomu na [[Diskusia s redaktorom:~2025-34963-01|DS]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:16, 20. november 2025 (UTC) Na margo súčasných doplňovačiek filmov do ''Pozri aj'' sekcií (napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8155786][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8155846]): toto sú tiež prípady, kde by názov diela mal byť zrejme uvádzaný konzistentne kurzívou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:51, 29. január 2026 (UTC) :Ok, napravím... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:02, 29. január 2026 (UTC) == Otázka od [[User:JZVFX|JZVFX]] (12:31, 21. november 2025) == Ahoj, začal som písať svoju prvú wiki page na Blender simulácie, konkrétne rigid bodies. Vedel by si sa mi na to pozrieť dať nejaký tip ako to upraviť a podobne? Chcel by som to publikovať a naučiť sa, ďakujem. https://sk.wikipedia.org/wiki/Redaktor:JZVFX/pieskovisko --[[Redaktor:JZVFX|JZVFX]] ([[Diskusia s redaktorom:JZVFX|diskusia]]) 12:31, 21. november 2025 (UTC) :@[[Redaktor:JZVFX|JZVFX]] Nazdar. Ohľadom pieskoviskového draftu by som doplnil nejaký ten úvod typu ''XYZ je ...'', poupravoval by som niektoré sekcie tak, aby sa bold písmo čo najviac zredukovalo (tučné písmo by malo byť ideálne iba ako zvýraznenie názvu článku) v úvodnej definícii. Vo finálnej verzii v hlavnom mennom priestore (nie teda na redaktorskom pieskovisku) by mal článok obsahovať [[Pomoc:Kategória|kategórie]]. Prípadne mrkni na pár odporúčaní [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok|Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]] a [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|Prvá stránka]]. Keď niečo neváhaj sa ozvať :-) ... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:45, 21. november 2025 (UTC) == Otázka od redaktora [[User:Marika Ivanová|Marika Ivanová]] dňa [[Ondrej Ivan]] (14:51, 25. november 2025) == Ahoj, ako ako môžem vložiť obrazy ر na stránku --[[Redaktor:Marika Ivanová|Marika Ivanová]] ([[Diskusia s redaktorom:Marika Ivanová|diskusia]]) 14:51, 25. november 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Marika Ivanová|Marika Ivanová]] Nazdar. Ohľadom obrázkov tie sa tu na Wiki vkladajú vo [[Wikipédia:Vizuálny editor|vizuálnom editore]] cez Vložiť ⮕ Obrázky a multimédia ⮕ Vyhľadávanie názvu obrázka. Všetky foto sú čerpané zo slobodného úložiska na [[Wikimedia Commons|Commons]], kde sa dajú nahrať aj vlastné img. Ohľadom fotiek odporúčam mrknúť aj [[Pomoc:Nahrať vlastný obrázok na Commons]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:20, 25. november 2025 (UTC) == Portály == Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8128160] a ďalšie: do článkov v ktorých je infobox pls. nedopĺňaj dodatočné portály koncovou š. Vzniká tam potom bordel, že nejaká časť portálov je hore, iná zas dole (kde to navyše rozdrbáva formátovanie, ak sa to vloží spôsobom na ktorom si nateraz zakladá pán autor príslušného odporúčania). Patrí to do toho infoboxu; ak to zatiaľ nepodporuje, radšej napíš do diskusie k tomu IB s pingom, že to tam treba doplniť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:00, 2. december 2025 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Nazdar. Ohľadom portálov: dopĺňam ich do IB ak tam je tá možnosť (viď napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Manor_Racing&diff=8104275&oldid=8104270 tu]) a keď mi to nejde, tak klasicky do časti kde sú ZS. Na SK Wiki je súčasný stav žiaľ taký, že viacero IB nemá ikonky pre portály. Do budúcna, keď si nejaký všimnem tak dám vedieť. .-) --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:15, 2. december 2025 (UTC) == Otázka od [[User:MartinZDK|MartinZDK]] (11:31, 22. december 2025) == Ahoj, vytvoril som článok: https://sk.wikipedia.org/wiki/Stanislav_Fabu%C5%A1 Ale mám na ňom uvedené urgentnú úpravu: {{Tl|UU|20251211}} V popise vidím, že ju nemám odstraňovať sám. Ako mám ďalej postupovať? --[[Redaktor:MartinZDK|MartinZDK]] ([[Diskusia s redaktorom:MartinZDK|diskusia]]) 11:31, 22. december 2025 (UTC) :@[[Redaktor:MartinZDK|MartinZDK]] Nazdar. Ak ti niekto dal na článok danú šablónu (zväčša je od skúseného editora) tak znamená to, že článok nie je v ideálnej forme na ponechanie. V tomto prípade sa už článok ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav_Fabu%C5%A1&action=history viď história]) značne zlepšil od pôvodnej verzie. No trebalo by ešte viacero vecí doladiť, napr. životopis [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|owikilinkovať]], jednotlivé tvrdenia článku dozdrojovať či upraviť niektoré odrážkové zoznamy. Niečo som vám už upravil ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav_Fabu%C5%A1&diff=8137634&oldid=8137159 viď]) tak držím palce na zbytok. Keby niečo dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:04, 23. december 2025 (UTC) ::Dík za pozretie a úpravy, owikilinkoval som článok, preidal aj ext. odkazy, zdrojov je tam dúfam dosť, odstránil som UU, tak snáď to bude ok. --[[Redaktor:MartinZDK|MartinZDK]] ([[Diskusia s redaktorom:MartinZDK|diskusia]]) 10:48, 29. december 2025 (UTC) == Otázka od [[User:Paulína Mihálová|Paulína Mihálová]] (10:24, 26. január 2026) == Dobrý deň, už som môj priložený článok opravila a doplnila kedy bude prijatý ? --[[Redaktor:Paulína Mihálová|Paulína Mihálová]] ([[Diskusia s redaktorom:Paulína Mihálová|diskusia]]) 10:24, 26. január 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Paulína Mihálová|Paulína Mihálová]] Nazdar. Ak myslíte vami vytvorený [[CACHE challenge]], tak ten ešte nie je v ideálnej podobe na ponechanie. Článku chýba momentálne [[Wikipédia:Príručka/Formátovanie|zakladá forma]], [[Wikipédia:Kategorizácia|kategórie]], [[Pomoc:Odkazy|wikilinky]] či [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|citácie]]. Články tu na Wiki zvyknú používať bold iba ako zvýraznenie názvu článku v úvodnej definícii. Nie som si z hesla úplne istý či spĺňa [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] posudzovaný zväčša [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]. Keby niečo pokojne napíšte. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:04, 26. január 2026 (UTC) == Škótska cirkev == Zdravím. Nebolo by vhodné článok o Škótskej cirkvi upraviť čo sa názvu týka? {{Nepodpísal|JOJOMOJUJO}} :@[[Redaktor:JOJOMOJUJO|JOJOMOJUJO]] Nazdar. Ak ide o čl. [[Škótska presbyteriánska cirkev]], tak som ho presunul na správny tvar. Keby niečo dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:41, 30. január 2026 (UTC) == Otázka od redaktora [[User:Saský vrch|Saský vrch]] dňa [[Diskusia:Hlavná stránka]] (19:48, 7. február 2026) == Saský Vrch --[[Redaktor:Saský vrch|Saský vrch]] ([[Diskusia s redaktorom:Saský vrch|diskusia]]) 19:48, 7. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Saský vrch|Saský vrch]] Nazdar. Skúste špecifikovať problém / otázku? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:53, 7. február 2026 (UTC) == Irena Skružná == Nazdar. K Irene Skružnej. Kde sa narodila? V tom infoboxe to treba upraviť. Ak sa narodila v meste Volyň, tak to leží v Poľsku, pri nemeckých hraniciach a v živote nebolo súčasťou Ukrajiny. Ak si tým myslel historickú oblasť Volyň, tak tie ako miesta narodenia nepíšeme, to ako keby si písal pri slovenských osobnostiach Miesto narodenia: Malohont, Slovensko. Okrem toho dnešná Ukrajina v roku 1918 neexistovala, píšeme tam vždy ako miesto narodenia štátny útvar do ktorého vtedy to mesto patrilo a do zátvorky súčasný štátny útvar. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 16:40, 8. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] Ahoj, ďakujem za postreh, každopádne: :* [https://www.filmovyprehled.cz/cs/person/10798/irena-skruzna] spomína: Volyň, Rusko :* [https://www.dabdb.cz/osoba/4676-irena-skruzna/] spomína: Malé Horošky, Ukrajina :* [https://www.wikidata.org/wiki/Q95381724] spomína: Volyň :* [https://arl.nfa.cz/arl-nfa/cs/detail-nfa_un_auth-0004839-Skruzna-Irena-19182003/?iset=1&qt=mg] spomína: Malé Horošky, Polsko :--[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:28, 8. február 2026 (UTC) ::Hmm tak by trebalo dať tie Horošky a zistiť, kam to vtedy spadalo, keďže v tej oblasti to bolo v tom čase celkom chaotické, lebo Volyňou je v tomto prípade myslená historicko-geografická oblasť a tie fakt neudávame ako miesto narodenia (Česi zvyknú udávať Volyň, lebo na tom území žila pomerne veľká česká komunita, ale to je extrémne nepresné, je to ako keby sme sa rozhodli, že nebudeme napríklad písať u Slovákov Báčsky Petrovec, ale budeme písať Vojvodina, alebo Dolná zem). Aj ten samotný wikilink by bol nesprávny, lebo Volyň má x významov. Česká akadémia vied udáva Horošky, takže toho by som sa držal. Skúsim nájsť, neviem, či sa mi podarí dnes, kam to v apríli 1918 patrilo. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:53, 8. február 2026 (UTC) :::Plus ešte bude treba pozrieť, či sú Horošky kodifikovaný slovenský názov v zozname ÚGKK, ak nie tak tam bude treba dať ukrajinský prepis (ak je iný než Horošky). --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:01, 8. február 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] Ak by sa ti dačo podarilo dohľadať bolo by to super. Každopádne keď si budeš istý, pokojne to v čl. zmeň. Prípadne by sa dalo info o mieste narodenia jednoducho odobrať. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:11, 8. február 2026 (UTC) ::::Prešiel som kopec zdrojov, väčšina uvádza Malé Horošky, tak som to zmenil a do zátvorky som hodil, že je to dnes Ukrajina. Obávam sa, že bližšie sa nedostaneme. Veľká časť tých obcí na Volyni boli malé osady, ktoré neboli na mapách a dnes už neexistujú, žiaľ medzi ne patria aj Horošky a bez geografického určenia nezistíme, kde to vtedy bolo, lebo Volyň bola v tom období porozdelovaná a ešte sa tam situácia dosť často menila. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 16:46, 9. február 2026 (UTC) == Otázka od [[User:YOYOKA20|YOYOKA20]] (13:44, 22. február 2026) == Dobryden,kde tu mozem nájst známych z okolia? --[[Redaktor:YOYOKA20|YOYOKA20]] ([[Diskusia s redaktorom:YOYOKA20|diskusia]]) 13:44, 22. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:YOYOKA20|YOYOKA20]] Nazdar, nerozumiem úplne požiadavke? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:53, 22. február 2026 (UTC) == zaverecne sekcie == ahoj. Co su zaverecne sekcie. Vzdy ich editujes v mnou vytvorenych clankoch. Nechcem ta zbytocne zatazovat. dik. --[[Redaktor:Mineralog sk|Mineralog sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Mineralog sk|diskusia]]) 20:12, 24. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Mineralog sk|Mineralog sk]] Ahoj, áno snažím sa ich vždy doplniť = pre viac info mrkni [[Wikipédia:Záverečné sekcie]]. Keby niečo daj pokojne vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:15, 24. február 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Safíček|Safíček]] (09:24, 27. február 2026) == Dobrý deň! Ako si nastavím napríklad jazyky ktoré ovládam? Použil som Babel ale nič neukazuje. Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 09:24, 27. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Nazdar, fixol som vám to na stránke [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor%3ASaf%C3%AD%C4%8Dek&diff=8172675&oldid=8172662]. Každopádne ešte si tam upresniťe CS jazyk. Keby niečo dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:36, 27. február 2026 (UTC) == Defaultsort == Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8176801]: k pseudonymu, utovrenému vypustením priezviska (Karin Ann Trabelssie → Karin Ann), asi nie je zmysluplné vymýšľať radiaci kľúč s prehodenými zložkami (Karin Ann → Ann, Karin). Do úvahy to prichádza len ak pseudonym má zjavne charakter mena a priezviska a aj tam je vždy na zváženie, či ho radšej nenechať radiť prirodzene lexikograficky „ako je“. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:50, 6. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] No, napr. [[Elton John]] (Elton Hercules John) má ako defaultsort <nowiki>{{DEFAULTSORT:John, Elton}}</nowiki> a nie je to jediný prípad. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:56, 6. marec 2026 (UTC) ::Ten má ale vlastné meno úplne iné, tzn. nejde o pseudonym utvorený z jeho dvoch krstných mien, vypustením priezviska (Reginald Kenneth Dwight → Reginald Kenneth). Aj keď teda nevylučujem, že by tiež bola tendencia radiť to ako „Kenneth, Reginald“. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:05, 6. marec 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Čiže, je lepšie pri [[Karin Ann]] nemať vôbec daný radiaci kľuč? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:08, 6. marec 2026 (UTC) ::::No veď radiaci kľúč to má, akurát zhodný z názvom stránky, nie explicitný. Ale ako dá sa tam vložiť aj explicitný (aby niekoho nelákalo ho tam dopĺňať v presvedčení, že chýba), len teda bude mať podobu <code><nowiki>{{DEFAULTSORT:Karin Ann}}</nowiki></code>. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:20, 6. marec 2026 (UTC) == Otázka od [[User:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] (11:36, 16. marec 2026) == Dobrý deň, vytvorila som stránku Wikipédia:Dielňa/PixelWanderer42/Christina Mantis je odzdrojovaná, ma infobox, myslim, ze splna kriteria. Neviem ju ale premenovat na Christina Mantis a akoby pushnut aby bola realne publikovana. Viete ma prosim nasmerova? Dakujem za pomoc. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 11:36, 16. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] {{Hotovo}} = [[Pomoc:Premenovanie stránky]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:15, 16. marec 2026 (UTC) ::Dakujem. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 14:25, 16. marec 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] Inak článok [[Christina Mantis]] stále nie je úplne v OK stave (chýbajú napr. [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|Wikilinky]] či [[Wikipédia:Významnosť (ľudia)|Enc. významnosť]] prevažne dokladanú [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]). Čosi som na stránke upravil ale ešte by to trebalo dotiahnúť. Keby niečoho dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:23, 17. marec 2026 (UTC) ::::Dakujem, pridala som Wikilinky, tam kde to malo zmysel, ako pise v guide. Co sa tyka 2NNSZ - je tam zdroj Dennik N, STVR a Festival Pohoda. Myslim, ze minimalne tie by mali splnat podmienky. Ak nie skusim najst nieco este relevantnejsie. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 07:22, 19. marec 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] dá sa po spravených úpravách článok považovať za dostatočný? Bolo by možné odstŕaniť tú hornú šablónu, alebo sú potrebné ešte ďalšie zásahy do článku? Ďakujem --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 06:31, 25. marec 2026 (UTC) ::::::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] Je to už lepšie, trebalo by ale mať doladenejšie urobené citácie, nie len holé [[URL]]. Otázka čo s tou významnosťou umelca. Skúste sa možno opýtať vkladateľa [[Wikipédia:Šablóny/Údržba|údržbových šablón]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:49, 25. marec 2026 (UTC) :::::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] Ďakujem. Citácie som upravila podľa príručky. K tomu vkladateľovi, asi nerozumiem, ja tam nevidim kto vložil tieto horné šablóny. Takže stále neviem ako sa ich zbaviť, ja ich podľa pravidiel odstrániť nesmiem. Článok ale významnosť určite spĺňa, odkazujú sa naňho zdroje nezávislé, relevantné a s autoritou. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 08:31, 27. marec 2026 (UTC) ::::::::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] Tu sa dá vidieť história článku: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Christina_Mantis&action=history] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:39, 27. marec 2026 (UTC) :::::::::Podmienka pri hudobníkoch je vydaný album. Takže len s jedným EP podmienky určite nespĺňa. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-18844-01|&#126;2026-18844-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-18844-01|diskuse]]) 15:36, 27. marec 2026 (UTC) == Obrázky == Vložil jsem je [[Redaktor:Fillos X./obrázky|sem]] dle soukromé žádosti. Budu velmi rád, pokud se vyvaruješ těchto hromadných editací přepisujících historii (nebavíme se zde o opravě překlepů, pohřbít [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na:Wikip%C3%A9dia/Odpor%C3%BA%C4%8Dan%C3%BD_%C4%8Dl%C3%A1nok/02_2007&diff=prev&oldid=8181484 Jakubiska] o 16 let dřív a fotku z [[New Horizons]] nasadit [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na:Astron%C3%B3mia/Odpor%C3%BA%C4%8Dan%C3%BD_%C4%8Dl%C3%A1nok/46_2007&diff=prev&oldid=8180006 o osm let dřív] opravdu nedělá Wikipedii v očích případných návštěvníků dobrou reklamu, pomineme-li formální věci). --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 12:29, 20. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] Ok rozumiem, dik za obrázky, budem teda nahadzovať foto do akt. ročníka. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:42, 20. marec 2026 (UTC) Pripájam sa, snahy o spätné dopĺňania a prekopávania historických položiek periodických rubrík sú kontraproduktívne. Návštevnosť tých archívov je úplne marginálna (a aj to málo tvoria s najväčšou pravdepodobnosťou samotní redaktori wiki) a mimo zbytočne spáleného času to spotrebúva aj materiál, ev. použiteľný skôr pre aktuálne/nastávajúce položky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:03, 20. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Ako môj hlavný úmysel bol to, aby sa napr. pri obr. týždňa nestávalo toto [[Šablóna:Obrázky týždňa/2 2020]] (prípadov bolo viacero (dokonce 1 obr. nebol ani založený))), čo pôsobí pre prípadných čitateľov, ktorí sa tam dostanú z [[Hlavná stránka|HS]] (ktorá na to odkazuje prostredníctvom archívu), že to nejako nefunguje / skapal pes. Napadá ťa niečo iné ako by sa to dalo vyriešiť (pri zmazaných fotkách)? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:08, 20. marec 2026 (UTC) ::Ešte raz: reálna návštevnosť tých archívov je limitne blízka nule [https://pageviews.wmcloud.org/?project=sk.wikipedia.org&platform=all-access&agent=user&redirects=0&range=latest-90&pages=Wikip%C3%A9dia:Obr%C3%A1zky_t%C3%BD%C5%BEd%C5%88a/arch%C3%ADv_2020]. Tzn. pes tam skapal bez ohľadu na prípadný jeden absentujúci obr. v nejakom historickom roku. ::Ale teda ak už obsesivita napriek tomu nepustí, tak kde sa dá nájsť iný obr. zodpovedajúci popisu, dá sa ev. vymeniť (stále je to s ohľadom na návštevnosť skôr strata času, no budiž), určite ale nemá zmysel nahrádzať ho úplne inou novou položkou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:20, 20. marec 2026 (UTC) :::{{Re|Teslaton}} Dal bych tam poznámku, že obrázek byl smazán. Hotovo. Jiný obrázek, zvlášť jsou-li k němu zamodřeny i příslušné odkazy, bych nasadil na jiný týden a neplýtval jím. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 13:22, 20. marec 2026 (UTC) ::::Asi je to najčistejšie riešenie... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:25, 20. marec 2026 (UTC) == Otázka od redaktora [[User:Miroslav Gajdoš|Miroslav Gajdoš]] dňa [[Dolný Vadičov]] (11:48, 26. marec 2026) == Opraviť gramatiku --[[Redaktor:Miroslav Gajdoš|Miroslav Gajdoš]] ([[Diskusia s redaktorom:Miroslav Gajdoš|diskusia]]) 11:48, 26. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Miroslav Gajdoš|Miroslav Gajdoš]] Nazdar, nerozumiem úplne žiadosti? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:39, 26. marec 2026 (UTC) o1tk57u9ksl6o24jdt5dbb1g3y0udea Dunaj, k vašim službám 0 691394 8187911 8186615 2026-03-27T15:45:07Z Dominik1495 103006 /* 13. séria (2026) */ 8187911 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízny seriál | sk = Dunaj, k vašim službám | en = | logo = | žáner = výpravný dobový [[seriál]] | námet = Jan Coufal<br>Filip Bobiňski | scenár = [[Evita Twardzik]]<br>Jozef Koleják<br>Katarína Mikulíková | réžia = Peter Hoferica<br>Peter Magát<br>Peter Kelíšek | obsadenie = Barbora Andrešičová ako Irena Bočkay<br>[[Emil Horváth]] ako Rudolf Kučera<br>[[Zdena Studenková]] ako Edita Kučerová<br>Igor Kassala ako Karol Tomka<br>Lesana Krausková ako Alena Valentová<br>[[Monika Hilmerová]] ako Vilma Rusnáková<br>[[Petra Dubayová]] ako Eva Dušeková<br>[[Kristína Svarinská]] ako Klára Zacharová<br>[[Filip Tůma]] ako Anton Holubec<br>Marek Rozkoš ako Peter Kučera<br>Martin Mňahončák ako Viliam Urban<br>[[Ráchel Šoltésová]] ako Kristína Bognárová<br>[[Matúš Kvietik]] ako Jakub Lukáč<br>[[Ján Koleník]] ako Walter Klaus<br>[[Tomáš Maštalír]] ako Leopold Kučera a Dominik Römer ako Hitler | hudba = Peter Graus | hudba popiska = | slogan = | krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}} | jazyk = [[slovenčina]] | počet sérií = 13 | počet častí = 294 ([[#Časti|zoznam častí]]) | výkonný producent = Mirka Grimaldi | producent = Peter Kelíšek | kamera = Martin Jurči <br>Roman Šupej<br>Sean Grimaldi | strih = Michal Čepec <br>Simona Vallovičová <br>Peter Sedláčik <br>Maroš Šlapeta | dĺžka = cca 55-60 min. | spoločnosť = BEETLE s.r.o. | distribútor = | rok orig = [[10. január]] [[2023]] – súčasnosť | tv orig = [[TV Markíza]] | rok sk = | tv sk = | formát obrazu = | prístupnosť = {{Veková prístupnosť|15}} | webstránky = {{url|markiza.sk/relacie/dunaj-k-vasim-sluzbam}} }} '''''Dunaj, k vašim službám''''' je [[slovensko|slovenský]] dobový [[seriál|seriál (telenovela) na]] [[TV Markíza]], ktorý sa vysiela od [[10. január]]a [[2023]] dvakrát do týždňa, v utorky a štvrtky o 20:30.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dunaj {{!}} Televízia Markíza | url = https://dunaj.markiza.sk | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Mediaboom.sk | odkaz na autora = | titul = Markíza v 2023: Výpravný seriál s Koleníkom aj novinka s Maštalírom, na jar nové Let´s Dance! | url = https://mediaboom.sk/markiza-v-roku-2023-vypravny-serial-s-kolenikom-novinka-s-mastalirom-na-jar-nova-seria-lets-dance | vydavateľ = mediaboom.sk | dátum vydania = 2022-11-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Synopsa == Seriál sa odohráva v roku [[1939]] v [[Bratislava|Bratislave]], kedy sa otvára nový [[obchodný dom Dunaj]]. Práve tento dom sa stal symbolom modernej doby a prepychovou dominantou centra mesta. Obchodný dom Dunaj je však plný ľudí v čase, keď je krajina uvrhnutá do neistoty a strachu z možnej vojny, nakoľko bol vyhlásený [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenský štát]]. == Obsadenie == {|class="wikitable" |+ |- ! rowspan="2" | herec ! rowspan="2" | postava ! rowspan="2" | povolanie ! rowspan="2" | poznámky ! colspan="3" | postavy |- ! style="background: #D3FFDD; text-align: center" | hlavná ! style="background: #FFE1E2; text-align: center" | vedľajšia ! style="background: #D8EBFF; text-align: center" | hosť |- ! colspan="7" |hlavné slovenské rodiny : |- ! colspan="7" | rodina Kučerovci |- | [[Emil Horváth]] | Rudolf Kučera |bývalý majiteľ a predavač na oddelení hudby obchodného domu Dunaj, teraz upratovač, v odboji | manžel Edity, otec Petra '''†''' a Ireny, nevlastný otec Leopolda, svokor Imricha a Kláry, švagor Antona a Terezy, dedo Ota '''†''', Lujzy a Filipa | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Zdena Studenková]] | Edita Kučerová {{Small|(rod. Koháryová)}} | bývalá spolumajiteľka obchodného domu Dunaj, bývalá predsedníčka spolku slovenských žien | manželka Rudolfa, matka Petra '''†''', Ireny a Leopolda, sestra Antona, švagrina Terezy, svokra Imricha a Kláry, babka Ota '''†''', Lujzy a Filipa, stryná Antónie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Marek Rozkoš]] | '''†''' Peter Kučera | spolumajiteľ obchodného domu Dunaj, právnik, v odboji ako letec, zomrel na následky streľby, ktorú vykonal Walter | manžel Kláry, otec Filipa, syn Rudolfa a Edity, brat Ireny a nevlastný brat Leopolda, zať Ernesta, švagor Imricha, strýko Ota '''†''' a Lujzy, vdovec po Johane | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}6. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Kristína Svarinská]] | Klára Kučerová | predavačka na oddelení módy, bývalá spolumajiteľka Dunaja | snúbenica Lukáša, vdova po Petrovi '''†''', mama Filipa, dcéra Ernesta a Eleonóry, švagriná Ireny, Leopolda a Imricha, nevesta Rudolfa a Edity, | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Roman Michalko]] |Filip Kučera |dieťa |syn Kláry a Petra '''†''', vnuk Edity, Rudolfa, Ernesta a Eleonóry, synovec Ireny, Imricha a Leopolda, bratranec Ota a Lujzy | style="background: #D3FFDD; text-align: center; " | 7. - 11. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Tomáš Maštalír]] |Leopold Kučera |dlhodobo v kúpeloch, teraz bývá vo Švajčiarsku, kde je aj v odboji, začal znova chodiť po ťažkom úraze (padol z koňa) |syn Edity a Vladimíra Ruttkaya, nevlastný syn Rudolfa, nevlastný brat Ireny a Petra '''†''', švagor Imricha a Kláry, strýko Ota '''†''', Lujzy a Filipa, bratranec Antónie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Marta Turianová]] |Hana Petrášová |slúžka u Kučerovcov | ---- | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |rodina Bočkayovci |- | [[Barbora Andrešičová]] | Irena Bočkayová {{Small|(rod. Kučerová)}} | šéfredaktorka Hlasu odboja, bývalá spolumajiteľka obchodného domu Dunaj a bývalá riaditeľka v kameňolome | manželka Imricha, matka Ota '''†''' a Lujzy, dcéra Rudolfa a Edity, sestra Petra '''†''' a nevlastná sestra Leopolda, švagriná Kláry, krstná mama Filipa, neter Antona a Terezy, sesternica Antónie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Ivan Šándor]] | Imrich Bočkay | šľachtic, zástupca guvernéra Národnej Banky, šéf odboja | manžel Ireny, otec Ota '''†''' a Lujzy, švagor Petra '''†''', Kláry a Leopolda, zať Rudolfa a Edity, strýko Filipa | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Šimon Silaj]] | '''†''' Oto Bočkay |žiak, umrel pri bombardovaní | syn Ireny a Imricha, vnuk Rudolfa a Edity, synovec Kláry, Petra '''†''' a Leopolda, brat Lujzy, bratranec Filipa | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}12. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Thalia Alexandra Král]] | Lujza Bočkay |žiačka | dcéra Ireny a Imricha, vnučka Rudolfa a Edity, neter Kláry, Petra '''†''' a Leopolda, sestra Ota '''†''', sesternica Filipa | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |rodina Holubcova |- | [[Filip Tůma]] | Anton Holubec | šéf tajných služieb, bývalý riaditeľ obchodného domu Dunaj, vrah Valeriána '''†''', pokúsil sa zabiť Terezu, ukrýva doma Židov, bol zatknutý za vlastizradu, chcel byť v odboji, nakoniec kolaboruje | manžel Terezy, otec Antónie, milenec Adely, bývalý manžel Leny, brat Edity, strýc Petra '''†''', Ireny a Leopolda, švagor Rudolfa a bývalý švagor Waltera a Helgy | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Barbora Chlebcová]] | Tereza Holubcová <small>(rod.Lapšanská)</small> | vedúca na oddelení módy v Dunaji, veliteľka ženského krídla HSĽS a predsedníčka SSŽ |manželka Antona, matka Antónie, švagrina Rudolfa a Edity, neter Františka a Valérie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 5. - 7., 9. - 14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 8. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Zuzana Mitríková]] |Antónia Holubcová |dieťa |dcéra Antona a Terezy, neter Edity, teta Ireny a Leopolda, Lujzy, Ota '''†''' a Filipa | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |11. - 14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |rodina Almásyovci |- | [[Vladimír Hajdu|Ady Hajdu]] | Ernest Almásy | šľachtic | otec Kláry, svokor Petra '''†''' a dedo Filipa, láska sestry Bernadetty (Emílie) | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |5. - 9., 11.-14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |rodina Dočekalovi |- |[[Simona Kollárová]] |'''†''' Júlia Dočekalová |zomrela na rakovinu, pracovala pre Antona |vdova, matka Petríka | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 7.{{--}}8. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |{{farba|gray|(nedostupné)}} |Peter Dočekal |dieťa, žije u Kučerovcov |syn Júlie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 7.{{--}}14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |hlavné židovské rodiny : |- ! colspan="7" | rodiny Gutmannovci a Dušekovci |- | [[Jakub Jablonský]] | Dávid Gutmann |žid v odboji, bývalý študent architektúry, bývalý architekt u Hanákovcov, pracoval na Ústredni židov, teraz sa ukrývá v povstaleckom tábore | partner Evy '''†''', otec Janka a Márie, vnuk Márie, kamarát Laca, Aleny, Kláry a Magdy | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Petra Dubayová]] | '''†''' Eva Dušeková | majiteľka kabaretu a speváčka, arizátorka penziónu, bývalá predavačka a upratovačka na oddelení módy, zomrela na následky bombardovania v Bratislave | partnerka Dávida, mama Jána a Márie, sestra Adama, bývalá milenka Waltera | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}12. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Martin Minarovič]] |Ján Dušek |dieťa |syn Evy '''†''' a Dávida, brat Márie, synovec Adama, pravnuk Márie Gutmannovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3. - 11. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |13. - 14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |12. |- |[[Adela Babulic]] |Mária Dušeková |dieťa |dcéra Evy '''†''' a Dávida, sestra Jána, neter Adama, pravnučka Márie Gutmannovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 12. - 14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Martin Klinčúch]] |Adam Dušek |gardista |brat Evy '''†''', ujo Jána a Márie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 12. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Jana Pilzová]] | Mária Gutmannová | bývalá majiteľka penziónu, v koncentračnom tábore, židovka, služka a pekárka v Auschwitzi | babka Dávida, prababka Janka a Márie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}8. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |12. |- ! colspan="7" | rodina Urbanovci |- | [[Martin Mňahončák]] | Viliam Urban | bývalý okresný veliteľ Hlinkovej slovenskej gardy a predavač na oddelení hudby, ukrývá sa s rodinou u Kováča | partner Anny, bývalý manžel Anny a Magdy '''†''', otec Veroniky a adoptívny otec Ondríka, syn Stanislavy, kamarát Jána | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Petra Brocková]] | Anna Urbanová | židovka, bývalá vedúca krajčírskej dielne a predavačka na oddelení hudby, pracovala na protektoráte, ukrývá sa | partnerka Viliama, bývalá manželka Viliama, mama Veroniky, bývalá nevesta Stanislavy | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |Adela Babulic |Veronika Urbanová |dieťa |dcéra Anny a Viliama, nevl. sestra Ondríka | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 8.{{--}}14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |12. |- |[[Vincent Figula]] |Ondrej Čontoš |žiak |syn Malvíny, adoptívny syn Viliama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |6. - 11., 13.,14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. - 5. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |12. |- |[[Ľudmila Mandžárová]] |Stanislava Urbanová |matka Viliama, udala syna za vzťah s Annou |matka Viliama, bývalá svokra Anny a Magdanény '''†''', babka Veroniky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |11. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Anna Jakab Rakovská]] | '''†''' Malvína Čontošová | bývalá spoločníčka na Vydrici a predavačka na oddelení módy, bola zabitá básnikom Valeriánom | matka Ondríka | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 4.{{--}}5. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" | vedenie a zamestnanci obchodného domu Dunaj : |- |[[Adam Bardy]] |Lukáš Kudlička |majiteľ obchodného domu Dunaj,podnikateľ, vrah svojho otca, postrelil Waltera, v odboji, pomáhá židom |snúbenec Kláry, bývalý manžel Adely | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 9.{{--}}14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Nela Pocisková]] |Adela Kudličková <small>(rod.Brunovská)</small> |podnikateľka, spolumajitelka Dunaja, kšeftuje s Walterom, je tehotná s Antonom |bývalá manželka Lukáša, milenka Antona Holubca | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 11. - 14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Lesana Krausková]] | Alena Valentová | bývalá vedúca na oddelenia módy, módná návrhárka, špionka v rafinérii Apollo, v odboji |snúbenica Michala, sestra Maríny '''†''', bývalá švagriná Jana, bývalá priateľka Martina a Jakuba, neter Rozálie, krstná mama Filipa Kučeru a Márie Dušekovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Monika Szabó]] |'''†''' Magdaléna Koptíková <small>(rod.Lepáčková)</small> |fotografka v Dunaji, v odboji, pomáhala s Hlasom odboja, popravená Krügerom za spoluprácu s odbojom |manželka Laca, bývalá manželka Viliama, adoptívna mama Veroniky a Ondríka | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 7. - 13. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Matej Landl]] | Ján Kováč | okresný veliteľ Hlinkovej gardy, vrátník v Dunaji, bývalý majiteľ penziónu |vdovec po Maríne '''†''', bývalý švagor Aleny, kamarát Márie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Igor Kasala]] | Karol Tomka | vedúci v reštaurácii | manžel Jany, bývalý priateľ Vilmy Raue | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 5.{{--}}14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |{{farba|gray|(nedostupné)}} |Elena |sekretárka |zamestnankyňa Lukáša | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |11. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |{{farba|gray|(nedostupné)}} |Ema |predavačka |kolegyňa Aleny, Kláry a Terezy | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 7.{{--}}11. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |bývalí zamestnanci obchodného domu Dunaj : |- |[[Anna Magdaléna Hroboňová]] |'''†''' Marína Kováčová <small>( rod.Valentová )</small> |sekretárka, zomrela pri pôrode |manželka Jána, sestra Aleny '''†''', neter Rozálie, bývalá priateľka Milana Kohúta | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |7. - 10. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ján Cibula]] |Milan Kohút |opravár, ušiel pred vojnou, prišiel o nohu |bývalý priateľ Maríny '''†''' | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |9. - 10. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Peter Trník]] | Emil Klimo | vedúci strážnej služby |kamarát Karola a Jána | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}6. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Zuzana Kyzeková]] | Lýdia | sekretárka |kamarátka Emila | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}6. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Kristína Spáčová]] | Marta Grúberová | klaviristka, bola znásilnená Antonom Holubcom, odišla zo Slovenského štátu |kamarátka Kláry a Aleny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |nemocnica : |- | [[Sarah Arató]] | Dr. Šarlota Majerová | lekárka, učiteľka na fakulte, v odboji |mama Barbory, bývalá manželka Ivana,bývalá priateľka Leopolda a Matúša,kolegyňa Vilmy, Viktora a Alberta | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 2.{{--}}14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Dušan Szabó]] | Dr. Václav Važan | primár v nemocnici |kolega Šarloty, Vilmy a Alberta | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1. - 14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Juraj Koči]] |Ľuboš Brezina |lekár, má cukrovku, v odboji, na povstání |spolužiak Vilmy a Fera, kamarát Thomasa | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9.{{--}}14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Dávid Kakas|Dávid Kakaš]] |František Lauka |lekár, má amputovanú ruku, v odboji, na povstání |spolužiak Vilmy a Ľuboša, kamarát Thomasa | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9.{{--}}14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Hana Krejčová]] |Zuzana Lukáčová |zdravotná sestra v nemocnici |sestra Jakuba, Ľudovíta, Mateja, Pavla a Anny, teraz žije s Vilmou, Albertom a Thomasom Raue | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |bývalý zamestnanci nemocnice : |- |[[Ján Greššo]] |Dr. Ivan Majer |primár psychiatrie |bývalý manžel Šarloty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1. - 4.,11. - 12. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ivan Krúpa]] |[[Docent|doc.]] Dr. Zoltán Polák |dekan [[Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|lekárskej fakulty]], lekár |profesor na lekárskej fakulte | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9.{{--}}10. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |príslušníci SS s rodinami & nemeckí občania : |- ! colspan="7" | rodina Klausovci |- | [[Ján Koleník]] | Walter Klaus | príslušník SS, vrah Petra '''†''', Wolfganga '''†''' a Jarky '''†''', postrelil ho Lukáš Kudlička | manžel Helgy, otec Wolfganga '''†''' a Richarda, nevlastný otec Elizy, brat Wolfganga, švagor Leny, bývalý švagor Antona | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Jana Majeská]] | Helga Klaus <small>(rod. Diettrich)</small> |manželka príslušníka SS, na materskej, vrahyňa Ludwiga | manželka Waltera, matka Elizy, Richarda a Wolfganga'''†''', bývalá milenka Ludwiga '''†''', dcéra Josepha '''†''', sestra Leny, švagriná Wolfganga '''†''', bývalá švagriňa Antona | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Kristína Székely]] |Eliza Klaus |dieťa, Walter ju poslal do sirotinca, lebo je Ludwigova |dcéra Helgy a Ludwiga '''†''' ''<small>(oficiálne Waltera)</small>'', sestra Wolfganga '''†''' a Richarda''',''' neter Leny a Wolfganga '''†''' | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 7. - 12.,14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |13. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |Bruno Oravec |Richard Klaus |dieťa |syn Helgy a Waltera, brat Elizy a Wolfganga '''†''', synovec Leny a Wolfganga '''†''' | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 11. - 14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |(nedostupné) |'''†''' Wolfgang Klaus |zomrel na záškrt |syn Helgy a Waltera, brat Elizy, synovec Leny a Wolfganga | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Šimon Jakuš]] |'''†''' Wolfgang Klaus |mal Downov syndróm, bol udusený Walterom |brat Waltera, švagor Helgy, strýko Wolfganga | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |7. - 8. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Lívia Michalčík Dujavová]] |Dita Klaus |opatrovateľka Wolfganga |sesternica Waltera a Wolfganga''',''' teta Wolfganga | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 7. - 8. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Zuzana Šicková]] | Mira | slúžka u Klausovcov | --- | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 5.{{--}}14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |rodina Diettrich |- |[[Jana Kovalčiková]] |Lena Diettrich |bývalá majiteľka kabaretu a spolumajiteľka obchodného domu Dunaj, pomáhá židovským deťom |zalúbená do Reného, bývalá manželka Antona, láska Caspera, dcéra Josepha, sestra Helgy, švagriná Waltera a bývalá švagriná Edity, teta Elizy, Richarda a Wolfganga '''†''' | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3. - 8. 10.- 14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ján Mistrík]] |'''†''' Joseph Diettrich |nemecký dôstojník; bol otrávený kyanidom v obchodnom dome Dunaj |otec Leny a Helgy, svokor Waltera, dedo Wolfganga '''†,''' Elizy a Richarda | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |rodina Raue |- |[[Monika Hilmerová]] |Dr. Vilma Raue <small>(rod.Rusnáková)</small> |doktorka, v odboji, bývalá vedúca oddelenia módy |manželka Alberta, matka Kristíny, nevlastná mama Thomasa, bývalá manželka Štefana, svokra Ervína '''†''', kolegyňa Šarloty a Viktora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ján Dobrík]] |Dr. Franz Raue <small>( Albert )</small> |príslušník armády, lekár, v odboji |manžel Vilmy, otec Thomasa, kolega Šarloty a Viktora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |5. - 14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Krištof Kelíšek]] |Thomas Raue |študent nemeckého gymnázia, v odboji |partner Barbory, syn Alberta / Franze Raue, nevlastný syn Vilmy | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |7. - 14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Mária Landlová]] |Hilda Wágnerová |hrdá na nacistický režim |manželka Karola, babka Thomasa, svokra Alberta | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 10. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Vladimír Rohoň]] |Karol Wágner |hrdý na nacistický režim |manžel Hildy, dedo Thomasa, bývalý svokor Alberta | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 10. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |rodina Müllerovci |- | [[Martin Nikodým]] | Hans Müller | príslušník SS, Sturmbannführer |otec Bernarda, manžel Saskii | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |{{farba|gray|(nedostupné)}} |Saskia Müller |žena v domácnosti |manželka Johanna, matka Bernarda | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |11. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Oliver Hlasný]] |Bernard Müller |žiak nemeckého gymnázia |syn Johanna a Saskii kamarát Daga a Thomasa | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 7.{{--}}11. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |rodina Krügerovci |- | [[Ján Slezák (herec)|Ján Slezák]] | Gerhard Krüger | príslušník SS, Sturmbannführer, vrah Magdaleny Koptíkovej '''†''' |manžel Ingrid '''†''', otec Daga '''†''' | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |{{farba|gray|(nedostupné)}} |'''†''' Ingrid Krügerová |zomrela na gangrénu |manželka Gerharda | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 7.{{--}}8. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Maroš Baňas]] |'''†''' Dag Krüger |žiak nemeckého gymnázia, boxoval, bol v Maďarsku na fronte, na ňom aj zomrel |syn Gerharda a Ingrid '''†''' | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 7.{{--}}11. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |rodina Bauerovci |- |[[Hana Gregorová (herečka)|Hana Gregorová]] |Berta Bauer |po úraze pripútaná na invalidný vozík, karpatská <nowiki>''slovenská''</nowiki> Nemka |matka Lucie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 13.{{--}}14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Kamila Heribanová]] |Lucia Vychodilová |sekretárka na štábe SS, vdova, bývalá chemička |dcéra Berty, matka Jurka '''†,''' manželka Romana '''†''' | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 13.{{--}}14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ottó Culka]] |'''†''' Roman Vychodil |chemik, v odboji |manžel Lucie, otec Jurka, zať Berty | style="text-align: center;" | | style="text-align: center;" |13. | style="text-align: center;" | |- ! colspan="7" |rodina Grabeovci |- |[[Ján Bakala]] |'''†''' Horst Grabe |Obersturmbannführer, bol obesený za zradu na príkaz Waltera Klauss |manžel Frídy, milenec Leny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 7. - 8. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Diana Dulinková]] |Frída Grabe |odišla do Berlína |vdova po Horstovi | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 7.{{--}}8. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |rodina Weissovci |- | [[Marek Fašiang]] | '''†''' Ludwig Weiss | Oberstürmbannführer, vojenský pridelenec a dôstojník, bol na fronte a oslepol na jedno oko, zastrelila ho Helga Klaus | bývalý milenec Helgy, otec Elizy Klaus | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 5.{{--}}6., 10. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |9. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |členovia SS armády |- |[[Enrico Favero]] |'''†''' Lars |príslušník SS |zabila ho Kristína | style="text-align: center;" | | style="text-align: center;" |13.. | style="text-align: center;" | |- |[[Přemysl Boublík]] |Günter |príslušník SS | bývá s Klárou, Alenou a Lacem | style="text-align: center;" | | style="text-align: center;" |13. | style="text-align: center;" | |- ! colspan="7" |nemeckí občania : |- |[[Adriana Novakov]] |Astrid Höss |aristokratka, hrdá na nacistický režim, neter veliteľa koncentračného tábora v Osvienčime |milenka Waltera Klausa | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 11. - 12. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Matej Erby]] |'''†''' Sebastian Bach |príslušník SS, plánoval atentát na Hitlera s Albertom, popravený, obvinil Waltera Klausa |spolužiak Waltera | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 12. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Marcel Ochránek]] |Erich Fischer |príslušník SS, Standartenführer |páčila sa mu Helga Klaus | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9.{{--}}10., 12. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Lucia Vráblicová]] |Gloria Maschke |bývalá vedecko - medicínska pracovníčka na Antopologickom inštitúte v Berlíne, testovala Waltera Klausa, teraz v Osvienčime, povedala Astrid pravdu o rodine Klausovcov |asistentka Dr. [[Josef Mengele|Mengeleho]] | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 8. - 10. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |12. |- |[[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]] |Jürgen |príslušník SS |páčila sa mu Lena Dietrich | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Bianka Šutičová]] |Ulrike |nemecká občianka |páčil sa jej Ludwig Weiss | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 6. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |gardisti z Hlinkovej slovenskej strany : |- | [[Jakub Švec (herec)|Jakub Švec]] | Július Šándor | gardista, vrah Františka Kocába, vrátil sa z frontu ako nadporučík slovenskej armády |bývalý priateľ Kristíny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |7. - 8., 12. - 14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}6. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Martin Grman]] |Vojtech |gardista, vo väzení |kamarát Júliusa | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 8. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Lukáš Frflajs]] |Patrik |gardista |kamarát Joža, Nikolasa, Borisa, Kazimíra, Ota a Izidora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 5. - 14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Lukáš Šípka]] |Jožo |gardista |kamarát Patrika, Nikolasa, Borisa, Kazimíra, Ota a Izidora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 5. - 14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Lukáš Trepáč]] |Nikolas |gardista |kamarát Patrika, Joža, Borisa, Kazimíra, Ota a Izidora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 5. - 14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Luboš Hrbal|Luboš Hrbal,]] |Boris |gardista |kamarát Patrika, Joža, Nikolasa, Kazimíra, Ota a Izidora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 5. - 14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Marcel Čálik]] |Kazimír |gardista |kamarát Patrika, Joža, Nikolasa, Borisa, Ota a Izidora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 5. - 14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Tomáš Haveta]] |Oto |gardista |kamarát Patrika, Joža, Nikolasa, Borisa, Kazimíra a Izidora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 5. - 14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Tomáš Kupec]] |Izidor |gardista |kamarát Patrika, Joža, Nikolasa, Borisa, Ota a Kazimíra | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 5. - 14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |rodina Kocábova |- |[[Pavol Topoľský]] |'''†''' František Kocáb |gardista, bol zabitý Júliusom |manžel Valérie, ujo Terezy | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 2.,4., 7. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Mária Brainerová]] |Valéria Kocábová |dôchodkyňa |vdova po Františkovi, teta Terezy, prateta Antónie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 7., 10. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |členovia slovenského odboja : |- | [[Filip Šebesta]] | Ladislav Koptík |člen odboja, komunista | Manžel Magdy, Dávidov kamarát, člen odboja. Brat '''†'''Anežky , vdovec po '''†'''Magde. | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Peter Pecha]] |Michal Belan <small>( Marcel )</small> |nadporučík slovenskej armády, v odboji, bývalý seminarista v kostole |snúbenec Aleny, bojuje v SNP | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |5. - 7., | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |11. - 13. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |10. |- ! colspan="7" |členovia slovenské armády : |- |[[Dávid Hartl]] |Vincent Lém |vojak |kamarát Laca | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 13.{{--}}14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 12. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |členovia rudej armády : |- |[[Ladislav Ladomirjak]] |Sergej |vojak | | style="text-align: center;" | | style="text-align: center;" |13. | style="text-align: center;" | |- |[[Adam Madeja]] |Váňa |vojak | | style="text-align: center;" | | style="text-align: center;" |13. | style="text-align: center;" | |- ! colspan="7" |členovia komunistickej strany : |- |[[Paula Lopatovská]] |Milada |komunistka, bola zavretá v Ilave |kamarátka Laca | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 10.,12. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Kristóf Melecsky|Kristóf Melecsky]] |Dezider |komunista |kamarát Laca | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 10. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |spolok slovenských žien tzv. okrášľovací spolok : |- | [[Oľga Belešová]] | Valentína Valešková | členka spolku slovenských žien | manželka Miloša, kamarátka Edity, Gizely a Alžbety | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}3., 5.{{--}}11. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Hana Gajdošová-Letková]] | Gizela Hoffmannová | členka spolku slovenských žien | manželka Vincenta; kamarátka Edity, Valérie a Alžbety | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}2., 5.{{--}}11. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |zamestnanci kabaretu : |- |[[Viktória Kondrashová]] |Zita |speváčka v kabarete |vysmievala sa z Evy | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9.{{--}}10. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |františkánsky kostol : |- |[[Ján Gallovič]] |kňaz Povzdech |františkánsky kňaz |ordinár seminaristu | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}8., 11. - 14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |ostatné slovenské rodiny : |- ! colspan="7" |rodina Hanákovci |- |[[Juraj Loj]] |'''†''' Viktor Hanák |šéf rafinérie Apollo, bývalý štátny tajomník na ministerstve, zabil svoju manželku Oľgu, potom to poprel, zomrel pri bombardovaní rafinérie Apollo |manžel Oľgy '''†''' | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9.{{--}}12. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Barbora Bezáková]] |'''†''' Oľga Hanáková |umelkyňa, zabitá manželom |manželka Viktora '''†''' | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9.{{--}}10. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |rodina Horváthovci |- | [[Vladimír Černý (herec)|Vladimír Černý]] | Pavol Horváth | bývalý policajný prezident | manžel Alžbety, otec Johany '''†'''; kamarát Edity a Rudolfa | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Zuzana Frenglová]] | Alžbeta Horváthová | členka spolku slovenských žien | manželka Pavla, matka Johany '''†''', kamarátka Edity, Rudolfa, Gizely a Valérie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}11. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Mária Schumerová]] | '''†''' Johana Kučerová <small>(rod.Horváthová)</small> | umelkyňa (maliarka); zomrela po streľbe na ulici, bola chorá | manželka Petra, dcéra Pavla a Alžbety, kamarátka Kláry | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 3.{{--}}4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |rodina Turzovci |- |[[Žofia Martišová]] |Stela Turzová |dôchodkyňa |babka Kamila | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3.{{--}}8. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |11. |- | [[Tomáš Pokorný]] | Kamil Turza | právnik | vnuk Stely, kamarát Petra '''†''', Ervína a Ireny, bývalý snúbenec Kláry a Vierky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 3.{{--}}4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}2., 5. 7. - 8., 10. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |rodina Maníkovci |- |[[Marián Labuda ml.]] |Tibor Maník |vedúcí na pošte v Banskej Bystrici |manžel Táni, otec Tibora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9.{{--}}10. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Katarína Baranová]] |Táňa Maníková |žena v domácnosti |manželka Tibora, matka Tibora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9.{{--}}10. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |(nedostupné) |Tibor Maník<small>ml.</small> |dieťa |syn Tibora a Táni | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9.{{--}}10. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |rodina Bogárovci |- | [[Juraj Rašla]] | Štefan Bogár |bývalý gardista | otec Kristíny a Paľka, bývalý manžel Vilmy, manžel Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |8. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Edita Borsová]] |Marta Bogárová |bývalá majiteľka penziónu |manželka Štefana, matka Pavla, nevlastná matka Kristíny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |8. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |{{farba|gray|(nedostupné)}} |Pavol Bogár |žiak nemeckého gymnázia |syn Štefana a Marty, nevlastný brat Kristíny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |8. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" | rodina Lukáčovci |- | [[Matúš Kvietik]] | Jakub Lukáč | bývalý čašník v obchodnom dome Dunaj, teraz na úteku |partner Gréty, ex-partner Aleny, brat Anny, Ludovíta, Mateja, Pavla a Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}7. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Chiara Mederová]] |Gréta Kopecká |bývalá zlatníčka v obchodnom dome Dunaj, teraz na úteku |priateľka Jakuba | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |5. - 7. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Jan Révai]] |Martin Lukáč |v Amerike s deťmi |bývalý partner Aleny, otec Jakuba, Anny, Ludovíta, Mateja, Pavla a Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 3.{{--}}4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 5.{{--}}6. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Jana Zvaríková]] | '''†''' pani Lukáčová | zomrela na [[Tuberkulóza|tuberkulózu]] |manželka Martina, matka Jakuba, Anny, Ludovíta, Mateja, Pavla a Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Richard Kinšt]] | Ľudovít Lukáč | školák v Amerike |brat Jakuba, Anny, Mateja , Pavla a Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | {{farba|gray|(nedostupné)}} | Anna Lukáčová | školáčka v Amerike |sestra Jakuba, Ludovíta, Mateja, Pavla a Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | {{farba|gray|(nedostupné)}} | Matej Lukáč | školák v Amerike |brat Jakuba, Anny, Ludovíta, Pavla a Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |{{farba|gray|(nedostupné)}} |Pavol Lukáč |školák v Amerike |brat Jakuba, Anny,Zuzany, Ľudovíta a Mateja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |židovské rodiny & Židia : |- |[[László István Béhr]] |Kasper |žid, utiekol přes hranice |láska Leny Diettrich | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 4.{{--}}6. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Csongor Kassai]] |Joachim |žid, učil deti v dielni |otec Alžbety, kamarát Leny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 10. - 12. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Sofia Lord]] |Alžbeta |hluchonemé dieťa |dcéra Cyrila, kamarátka Leny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 10. - 11. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Kristína Sihelská]] |Chana |pracovala na ústredni židov |kamarátka a kolegyňa Jakoba a Dávida Gutmanna | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 7.{{--}}12. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Milan Chalmovský]] |Jakob |pracovala na ústredni židov |kamarát a kolega Chany a Dávida Gutmanna | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 7.{{--}}12. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Tatiana Šúrová]] |Jozefína Weinbergová |židovka, dojka Antónie |manželka Zoltána, matka Oskara | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |11. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Michal Legíň]] |Zoltán Weinberger |žid |manžel Jozefíny, otec Oskara | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |11. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Makar Tikhomirov]] |Rudolf Vrba |žid, ktorý utiekol z Osvienčimu | --- | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |11. |- |{{farba|gray|(nedostupné)}} |Leon |žid, žiak |kamarát Thomasa, na ulici ho napadli Jonáš, Dag a Bernard | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Veronika Šupejová]] |Sára Lochová |židovka |Matka Šimona a Adinykamarátka Ester a Anny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 5.{{--}}8. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Anton Šulík ml.]] |Áron Alner |bývalý pekár v Dunaji, žid, utiekol do Maďarska s rodinou |Manžel Ljuky, otec Maxmiliána, Daniela, Simona, Eugena, Ladislava, Blanky a Rozálie, kamarát Rudolfa Kučeru | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}8. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Petra Gavláková]] |Ráchel Elsnerová |pracuje v dielni |Matka Judity, kamarátka Árona | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 7. - 10., 13. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |v deji sa už tieto židovké rodiny nevyskytujú : |- ! colspan="7" | rodina Steinerovci |- | [[Marián Slovák]] | Izák Steiner | bývalý majiteľ pivovaru, odišiel do Palestíny | manžel Ester, otec Ervína '''†''', svokor Kristíny, kamarát Rudolfa a Edity | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ľudmila Lukačíková Kozmenko]] |Ester Steinerová |žena v domácnosti, odišla do Palestíny |manželka Izáka, matka Ervína '''†''', svokra Kristíny, kamarátka Edity a Rudolfa | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Károly Tóth|Karol Tóth]] | '''†''' Ervín Steiner | bývalý právnik, vrátil sa z Palestíny, zomrel v boji (SNP) | manžel Kristíny, syn Izáka a Ester, kamarát Petra a Kamila | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 2.{{--}}4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1., 13. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Ráchel Šoltésová]] | Kristína Steinerová <small>( rod. Bogárová )</small> | čašnička v kabaretě, bývalá predavačka na oddelení módy, vrátila sa z Palestíny, vdova | vdova po Ervínovi '''†''', dcéra Vilmy a Štefana, nevesta Izáka a Ester nevlastná sesta Pavla | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.{{--}}4., 13.{{--}}14. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Tomáš Turek]] |Kornel Steiner |žid na úteku, je z Humenného |bratranec Izáka, otec Rebeky a Samuela, manžel Štefánie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 7.{{--}}8. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |{{farba|gray|(nedostupné)}} |Štefánia Steinerová |židovka na úteku, je z Humenného |matka Rebeky a Samuela, manželka Kornela | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 7.{{--}}8. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |{{farba|gray|(nedostupné)}} |Rebeka Steinerová |židovka na úteku, je z Humenného |dcéra Kornela a Štefánie, sestra Samuela | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 7.{{--}}8. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Natan Šantavý]] |Samuel Steiner |žid na úteku, je z Humenného |syn Kornela a Štefánie, brat Rebeky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 7.{{--}}8. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |rodina Karnitzová |- |[[Veronika Lackovičová]] |Ester Karnitzová |v koncentračnom tábore, židovka |dcéra Adiny a Félixa, kamarátka Dávida a Laca, bývalá opatrovateľka Johanna | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 5.{{--}}8. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Tibor Fabó]] |'''†''' Félix Karnitz |žid, bývalý lekárnik, zomrel v koncentračnom tábore |otec Ester, manžel Adiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 5.{{--}}8. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Valéria Fürješová]] |'''†''' Adina Karnitzová |židovka, bývalá lekárnička, zabitá Valeriánom |manželka Félixa, matka Ester | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 5.{{--}}8. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" | ostatné postavy : |- |[[Roman Poláčik]] |René Monde |cudzinec, prekladateľ SS, tajne v odboji |páči sa Leně | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 13.{{--}}14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Gréta Polonská]] |Barbora Vargová |študentka |dcéra Šarloty, páčí sa Thomasovi | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 13.{{--}}14. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Peter Ondrejička]] |Jonáš | |otec Barbory, láska Šarloty | style="text-align: center;" | | style="text-align: center;" |14. | style="text-align: center;" | |- |[[Martin Donutil]] |Oldřich Nový |slavný herec, má ženu židovku |kolega Evy Dušekovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 11. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Erik Žibek]] |Matúš Lenart |letec z letky, barman, zradca, odišel preč po odhalení |bývalý priateľ Šarloty, kamarát Petra '''†''', bývalý spojenec Imricha a Waltera | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 6., 9.{{--}}10. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Gabriela Dolná]] |Rozália Valentová |dôchodkyňa, býva v Lučenci |teta Aleny a Maríny '''†''' | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 8. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ela Lehotská]] |Ida Valentová |dôchodkyňa, býva v Lučenci |matka Aleny a Maríny '''†''' | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9. - 10. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Oľga Solárová]] |Otília Kudličková |dôchodkyňa z Liptovského Mikuláša, má byt v Bratislave |nevlastná mama Lukáša, sestra Dariny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 10. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ondřej Kavan]] |Ján Nehera |majitel obchodného domu Nehera |šéf Adely, známý Antona | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1. - 10. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Maroš Kramár]] |Vladimír Ruttkay |obchodník, majiteľ kameňolomu, podvodník, utiekol do zahraničia |bývalý priateľ Edity, otec Leopolda Kučeru | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |9. - 10. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Juliana Hamranová]] |Nora Čenková |vdova, jej muž zomrel v bani |mama Mila, Timei, Jarmily, Tomáša a Alžbety | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 10. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |mladšie verzie postav : |- |[[Samuel Teicher]] |Rudolf Kučera |mladšia verzia Rudolfa | bol zamilovaný do Edity | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9. - 10. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Alexandra Sokolová]] |Edita Koháryová |mladšia verzia Edity | bola zamilovaná do Vladimíra | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9. - 10. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Michal Kaprálik]] |Vladimír Ruttkay |mladšia verzia Vladimíra | záletník | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9. - 10. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |ostatné postavy, ktoré zomreli : |- |[[Lucia Siposová]] |'''†''' Ela |bývalá kabaretiérka, v odboji, nechal ju zastreliť Walter Klaus |bývalá kamarátka Evy | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}9. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |11. |- |[[Andrea Süttöová]] |'''†''' Agáta Kudličková |zomrela, bola vo väzení za vraždu manžela, tu urobil jej syn Lukáš |mama Lukáša Kudličku | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 10. |- |[[Sára Suchovská]] |'''†''' Anežka Koptíková |obesená po atentáte na Josepha Diettricha, čašníčka v Dunaji |sestra Laca, bola zalúbená do Dávida Gutmanna | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3.{{--}}4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Roman Hargaš]] |'''†''' Valerián Furdek |básnik, vrah mladých žien |bol zabitý Antonom Holubcom | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 4.{{--}}6. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Lenka Kopuncová - Fecková]] |'''†''' Jarka |speváčka, obesil ju Walter Klaus |bývalá milenka Waltera | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 9. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Dagmar Sanitrová]] |'''†''' Eleonóra Rakovská <small>( Bernadetta )</small> |matka predstavená |biologická mama Kláry, babka Filipa, láska Ernesta Almásy | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.{{--}}4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Peter Oszlík|Peter Oszlik]] |'''†''' Marek |zlodej, bol zabitý |bývalý priateľ Emílie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |} == Série == {|class="wikitable sortable" style="width:50%; text-align:center" ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" | Časti ! colspan="2" | Premiéra ! rowspan="2" | Slot ! rowspan="2" | Stanica |- ! Prvá epizóda ! Posledná epizóda |- | style="background:#BB2528; width:1%;" | | '''[[#1. séria|1.]]''' | 20 | [[10. január]] [[2023]] | [[16. marec]] [[2023]] | rowspan="4" | Utorok & štvrtok 20:30 | rowspan="17" | [[TV Markíza]] |- | style="background:#80461B; width:1%;" | | '''[[#2. séria|2.]]''' | 20 | [[21. marec]] [[2023]] | [[30. máj]] [[2023]] |- | style="background:#FFA500; width:1%;" | | '''[[#3. séria|3.]]''' | 15 | [[22. august]] [[2023]] | [[10. október]] [[2023]] |- | style="background:#F7C34B; width:1%;"| |'''[[#4. séria|4.]]''' | 15 | [[12. október]] [[2023]] | [[30. november]] [[2023]] |- | style="background:#F7C34B; width:1%;"| | colspan="2" | '''[[#Vianočný špeciál (2023)|Vianočný špeciál]]''' | colspan="2" | [[5. december]] [[2023]] | Utorok 20:30 |- | style="background:#008B00; width:1%;"| | '''[[#5. séria|5.]]''' | 21 | [[23. január]] [[2024]] | [[4. apríl]] [[2024]] | rowspan="4" | Utorok & štvrtok 20:30 |- | style="background:#9BD7C8; width:1%;"| | '''[[#6. séria|6.]]''' | 21 | [[9. apríl]] [[2024]] | [[20. jún]] [[2024]] |- | style="background:#0e6a9f; width:1%;"| | '''[[#7. séria|7.]]''' | 17 | [[27. august]] [[2024]] | [[22. október]] [[2024]] |- | style="background:#6395EC; width:1%;"| | '''[[#8. séria|8.]]''' | 17 | [[24. október]] [[2024]] | [[19. december]] [[2024]] |- | style="background:#6395EC; width:1%;"| | colspan="2" | '''[[#Vianočný špeciál (2024)|Vianočný špeciál]]''' | colspan="2" | [[19. december]] [[2024]] | Štvrtok 22:10 |- | style="background:#BB2528; width:1%;" | | '''[[#9. séria|9.]]''' | 22 |[[6. január]] [[2025]] |[[18. marec]] [[2025]] | Pondelok 20:30 (špeciálna epizóda)<br />Utorok & štvrtok 20:30 |- | style="background:#80461B; width:1%;" | | '''[[#10. séria|10.]]''' | 22 |[[20. marec]] [[2025]] |[[10. jún]] [[2025]] | Utorok a štvrtok 20:30 |- | style="background:#80461B; width:1%;" | | colspan="2" | '''[[#Príbeh, ktorý ožil|Príbeh, ktorý ožil]]''' | colspan="2" |[[12. jún]] [[2025]] | Štvrtok 20:30 |- | style="background:#FFA500; width:1%;" | | '''[[#11. séria|11.]]''' | 14 | [[2. september]] [[2025]] | [[23. október]] [[2025]] | rowspan="2" | Utorok & štvrtok 20:30 |- | style="background:#F7C34B; width:1%;"| | '''[[#12. séria|12.]]''' | 14 | [[28. október]] [[2025]] | [[4. december]] [[2025]] |- | style="background:#F7C34B; width:1%;"| | colspan="2" | '''[[#Vianočný špeciál (2025)|Vianočný špeciál]]''' | colspan="2" | [[9. december]] [[2025]] | Utorok 20:30 |- | style="background:#008B00; width:1%;"| | '''[[#13. séria|13.]]''' | | [[27. január]] [[2026]] | | | Utorok a štvrtok 20:30 |- | |14 | | |} == Časti == === 1. séria (2023) === {|class="wikitable" width="100%" |- ! style="background: #3F5C68; color: #FFFFFF;" | № ! style="background: #3F5C68; color: #FFFFFF;" | # ! style="background: #3F5C68; color: #FFFFFF;" | Názov ! style="background: #3F5C68; color: #FFFFFF;" | Réžia ! style="background: #3F5C68; color: #FFFFFF;" | Scenár ! style="background: #3F5C68; color: #FFFFFF;" | Premiéra<br>{{Minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 1 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 1 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 10. január 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 2 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 2 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 12. január 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 3 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 3 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 17. január 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 4 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 4 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 19. január 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 5 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 5 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 24. január 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 6 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 6 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 26. január 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 7 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 7 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 31. január 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 8 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 8 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 2. február 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 9 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 9 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 7. február 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 10 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 10 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 9. február 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 11 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Epizóda 11 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 14. február 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 12 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Epizóda 12 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 16. február 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 13 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Epizóda 13 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 21. február 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 14 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Epizóda 14 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 23. február 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 15 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Epizóda 15 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 28. február 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 16 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Epizóda 16 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 2. marec 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 17 |ep2 = 17 |pôvodný názov = Epizóda 17 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 7. marec 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 18 |ep2 = 18 |pôvodný názov = Epizóda 18 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 9. marec 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 19 |ep2 = 19 |pôvodný názov = Epizóda 19 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 14. marec 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 20 |ep2 = 20 |pôvodný názov = Epizóda 20 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 16. marec 2023 }} |} === 2. séria (2023) === {|class="wikitable" width="100%" |- ! style="background: #FAF7D5; color: #000000;" | № ! style="background: #FAF7D5; color: #000000;" | # ! style="background: #FAF7D5; color: #000000;" | Názov ! style="background: #FAF7D5; color: #000000;" | Réžia ! style="background: #FAF7D5; color: #000000;" | Scenár ! style="background: #FAF7D5; color: #000000;" | Premiéra<br>{{Minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 21 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 1 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 21. marec 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 22 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 2 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 23. marec 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 23 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 3 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 28. marec 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 24 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 4 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 30. marec 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 25 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 5 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 4. apríl 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 26 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 6 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 6. apríl 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 27 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 7 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 11. apríl 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 28 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 8 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 13. apríl 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 29 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 9 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 18. apríl 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 30 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 10 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 20. apríl 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 31 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Epizóda 11 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 25. apríl 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 32 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Epizóda 12 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 27. apríl 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 33 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Epizóda 13 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 2. máj 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 34 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Epizóda 14 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 4. máj 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 35 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Epizóda 15 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 9. máj 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 36 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Epizóda 16 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 11. máj 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 37 |ep2 = 17 |pôvodný názov = Epizóda 17 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 16. máj 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 38 |ep2 = 18 |pôvodný názov = Epizóda 18 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 23. máj 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 39 |ep2 = 19 |pôvodný názov = Epizóda 19 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 25. máj 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 40 |ep2 = 20 |pôvodný názov = Epizóda 20 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 30. máj 2023 }} |} {{Časť (TV seriál)}} === 3. séria (2023) === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #C0C0C0; color: #000; width:3%;"| № ! style="background: #C0C0C0; color: #000; width:3%;"| # ! style="background: #C0C0C0; color: #000; width:8%;"| Názov ! style="background: #C0C0C0; color: #000; width:31%;"| Réžia ! style="background: #C0C0C0; color: #000; width:22%;"| Scenár ! style="background: #C0C0C0; color: #000; width:13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) | ep = 41 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 41 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 22. august 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 42 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Epizóda 42 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 24. august 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 43 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Epizóda 43 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 29. august 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 44 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Epizóda 44 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 31. august 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 45 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Epizóda 45 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 5. september 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 46 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Epizóda 46 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 7. september 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 47 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Epizóda 47 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 12. september 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 48 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Epizóda 48 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 14. september 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 49 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Epizóda 49 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 19. september 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 50 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Epizóda 50 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 21. september 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 51 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Epizóda 51 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 26. september 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 52 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Epizóda 52 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 28. september 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 53 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Epizóda 53 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 3. október 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 54 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Epizóda 54 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 5. október 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 55 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Epizóda 55 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 10. október 2023 }} |} === 4. séria (2023) === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #9BD7C8; color: #000; width:3%;"| № ! style="background: #9BD7C8; color: #000; width:3%;"| # ! style="background: #9BD7C8; color: #000; width:8%;"| Názov ! style="background: #9BD7C8; color: #000; width:31%;"| Réžia ! style="background: #9BD7C8; color: #000; width:22%;"| Scenár ! style="background: #9BD7C8; color: #000; width:13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) | ep = 56 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 56 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 12. október 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 57 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Epizóda 57 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 17. október 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 58 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Epizóda 58 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 19. október 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 59 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Epizóda 59 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 24. október 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 60 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Epizóda 60 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 26. október 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 61 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Epizóda 61 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 31. október 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 62 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Epizóda 62 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 2. november 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 63 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Epizóda 63 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 7. november 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 64 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Epizóda 64 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 9. november 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 65 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Epizóda 65 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 14. november 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 66 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Epizóda 66 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 16. november 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 67 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Epizóda 67 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 21. november 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 68 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Epizóda 68 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 23. november 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 69 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Epizóda 69 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 28. november 2023 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 70 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Epizóda 70 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 30. november 2023 }} |} === Vianočný špeciál (2023) === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #9BD7C8; color: #000; width:3%;"| № ! style="background: #9BD7C8; color: #000; width:3%;"| # ! style="background: #9BD7C8; color: #000; width:8%;"| Názov ! style="background: #9BD7C8; color: #000; width:31%;"| Réžia ! style="background: #9BD7C8; color: #000; width:22%;"| Scenár ! style="background: #9BD7C8; color: #000; width:13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) | ep = 71 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 71 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 5. december 2023 }} |} === 5. séria (2024) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #778899; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #778899; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #778899; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #778899; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #778899; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #778899; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) | ep = 72 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 72 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 23. január 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 73 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Epizóda 73 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 25. január 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 74 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Epizóda 74 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 30. január 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 75 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Epizóda 75 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 1. február 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 76 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Epizóda 76 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 6. február 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 77 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Epizóda 77 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 8. február 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 78 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Epizóda 78 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 13. február 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 79 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Epizóda 79 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 15. február 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 80 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Epizóda 80 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 20. február 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 81 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Epizóda 81 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 22. február 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 82 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Epizóda 82 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 27. február 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 83 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Epizóda 83 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 29. február 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 84 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Epizóda 84 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 5. marec 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 85 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Epizóda 85 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 7. marec 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 86 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Epizóda 86 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 12. marec 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 87 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Epizóda 87 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 14. marec 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 88 | ep2 = 17 | pôvodný názov = Epizóda 88 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 19. marec 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 89 | ep2 = 18 | pôvodný názov = Epizóda 89 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 21. marec 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 90 | ep2 = 19 | pôvodný názov = Epizóda 90 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 26. marec 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 91 | ep2 = 20 | pôvodný názov = Epizóda 91 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 28. marec 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 92 | ep2 = 21 | pôvodný názov = Epizóda 92 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 4. apríl 2024 }} |} === 6. séria (2024) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #778899; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #778899; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #778899; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #778899; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #778899; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #778899; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) | ep = 93 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 93 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 9. apríl 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 94 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Epizóda 94 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 11. apríl 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 95 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Epizóda 95 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 16. apríl 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 96 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Epizóda 96 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 18. apríl 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 97 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Epizóda 97 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 23. apríl 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 98 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Epizóda 98 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 25. apríl 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 99 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Epizóda 99 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 30. apríl 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 100 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Epizóda 100 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 2. máj 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 101 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Epizóda 101 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 7. máj 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 102 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Epizóda 102 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 9. máj 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 103 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Epizóda 103 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 14. máj 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 104 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Epizóda 104 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 16. máj 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 105 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Epizóda 105 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 23. máj 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 106 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Epizóda 106 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 28. máj 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 107 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Epizóda 107 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 30. máj 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 108 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Epizóda 108 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 4. jún 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 109 | ep2 = 17 | pôvodný názov = Epizóda 109 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 6. jún 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 110 | ep2 = 18 | pôvodný názov = Epizóda 110 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 11. jún 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 111 | ep2 = 19 | pôvodný názov = Epizóda 111 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 13. jún 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 112 | ep2 = 20 | pôvodný názov = Epizóda 112 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 18. jún 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 113 | ep2 = 21 | pôvodný názov = Epizóda 113 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 20. jún 2024 }} |} === 7. séria (2024) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #778899; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #778899; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #778899; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #778899; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #778899; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #778899; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) | ep = 114 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 114 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 27. august 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 115 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Epizóda 115 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 29. august 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 116 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Epizóda 116 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 3. september 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 117 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Epizóda 117 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 5. september 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 118 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Epizóda 118 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 10. september 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 119 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Epizóda 119 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 12. september 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 120 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Epizóda 120 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 17. september 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 121 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Epizóda 121 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 19. september 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 122 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Epizóda 122 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 24. september 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 123 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Epizóda 123 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 26. september 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 124 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Epizóda 124 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 1. október 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 125 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Epizóda 125 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 3. október 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 126 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Epizóda 126 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 8. október 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 127 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Epizóda 127 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 10. október 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 128 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Epizóda 128 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 15. október 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 129 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Epizóda 129 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 17. október 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 130 | ep2 = 17 | pôvodný názov = Epizóda 130 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 22. október 2024 }} |} === 8. séria (2024) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #778899; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #778899; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #778899; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #778899; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #778899; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #778899; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) | ep = 131 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 131 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 24. október 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 132 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Epizóda 132 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 29. október 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 133 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Epizóda 133 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 31. október 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 134 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Epizóda 134 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 5. november 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 135 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Epizóda 135 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 7. november 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 136 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Epizóda 136 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 12. november 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 137 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Epizóda 137 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 14. november 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 138 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Epizóda 138 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 19. november 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 139 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Epizóda 139 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 21. november 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 140 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Epizóda 140 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 26. november 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 141 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Epizóda 141 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 28. november 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 142 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Epizóda 142 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 3. december 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 143 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Epizóda 143 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 5. december 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 144 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Epizóda 144 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 10. december 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 145 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Epizóda 145 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 12. december 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 146 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Epizóda 146 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 17. december 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 147 | ep2 = 17 | pôvodný názov = Epizóda 147 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 19. december 2024 }} |} === Vianočný špeciál (2024) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #778899; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #778899; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #778899; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #778899; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #778899; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #778899; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) | ep = 148 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 148 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 19. december 2024 }} |} === 9. séria (2025) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) | ep = 149 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 149 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 6. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 150 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Epizóda 150 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 7. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 151 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Epizóda 151 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 9. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 152 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Epizóda 152 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 14. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 153 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Epizóda 153 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 16. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 154 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Epizóda 154 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 21. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 155 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Epizóda 155 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 23. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 156 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Epizóda 156 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 28. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 157 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Epizóda 157 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 30. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 158 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Epizóda 158 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 4. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 159 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Epizóda 159 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 6. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 160 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Epizóda 160 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 11. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 161 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Epizóda 161 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 13. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 162 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Epizóda 162 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 18. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 163 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Epizóda 163 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 20. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 164 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Epizóda 164 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 25. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 165 | ep2 = 17 | pôvodný názov = Epizóda 165 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 27. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 166 | ep2 = 18 | pôvodný názov = Epizóda 166 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 4. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 167 | ep2 = 19 | pôvodný názov = Epizóda 167 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 6. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 168 | ep2 = 20 | pôvodný názov = Epizóda 168 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 11. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 169 | ep2 = 21 | pôvodný názov = Epizóda 169 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 13. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 170 | ep2 = 22 | pôvodný názov = Epizóda 170 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 18. marec 2025 }} |} === 10. séria (2025) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #80461B; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #80461B; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #80461B; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #80461B; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #80461B; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #80461B; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) | ep = 171 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 171 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 20. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 172 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Epizóda 172 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 25. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 173 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Epizóda 173 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 27. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 174 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Epizóda 174 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 1. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 175 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Epizóda 175 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 3. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 176 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Epizóda 176 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 8. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 177 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Epizóda 177 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 10. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 178 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Epizóda 178 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 15. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 179 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Epizóda 179 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 17. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 180 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Epizóda 180 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 22. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 181 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Epizóda 181 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 24. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 182 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Epizóda 182 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 29. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 183 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Epizóda 183 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 6. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 184 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Epizóda 184 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 13. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 185 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Epizóda 185 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 15. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 186 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Epizóda 186 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 20. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 187 | ep2 = 17 | pôvodný názov = Epizóda 187 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 22. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 188 | ep2 = 18 | pôvodný názov = Epizóda 188 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 27. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 189 | ep2 = 19 | pôvodný názov = Epizóda 189 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 29. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 190 | ep2 = 20 | pôvodný názov = Epizóda 190 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 3. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 191 | ep2 = 21 | pôvodný názov = Epizóda 191 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 5. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 192 | ep2 = 22 | pôvodný názov = Epizóda 192 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 10. jún 2025 }} |} === Príbeh, ktorý ožil (2025) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #80461B; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #80461B; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #80461B; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #80461B; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #80461B; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #80461B; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 193 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 193 |réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek |scenár = Katarína Mikulíková |pôvodné uvedenie = 12. jún 2025 }} |} ===11. séria (2025)=== {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #F79A3A; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #F79A3A; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #F79A3A; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #F79A3A; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #F79A3A; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #F79A3A; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) | ep = 194 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 194 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 2. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 195 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Epizóda 195 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 4. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 196 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Epizóda 196 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 9. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 197 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Epizóda 197 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 11. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 198 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Epizóda 198 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 16. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 199 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Epizóda 199 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 18. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 200 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Epizóda 200 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 23. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 201 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Epizóda 201 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 25. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 202 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Epizóda 202 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 30. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 203 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Epizóda 203 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 2. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 204 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Epizóda 204 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 7. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 205 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Epizóda 205 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 9. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 206 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Epizóda 206 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 14. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 207 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Epizóda 207 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 16. október 2025 }} |} === 12. séria (2025) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #F1E90F; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #F1E90F; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #F1E90F; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #F1E90F; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #F1E90F; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #F1E90F; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) | ep = 208 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 208 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 21. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 209 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Epizóda 209 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 23. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 210 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Epizóda 210 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 28. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 211 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Epizóda 211 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 30. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 212 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Epizóda 212 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 4. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 213 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Epizóda 213 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 6. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 214 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Epizóda 214 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 11. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 215 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Epizóda 215 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 13. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 216 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Epizóda 216 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 18. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 217 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Epizóda 217 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 20. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 218 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Epizóda 218 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 25. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 219 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Epizóda 219 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 27. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 220 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Epizóda 220 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 2. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 221 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Epizóda 221 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 4. december 2025 }} |} === Vianočný špeciál (2025) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #F1E90F; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #F1E90F; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #F1E90F; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #F1E90F; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #F1E90F; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #F1E90F; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) | ep = 222 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 222 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 9. december 2025 }} |} === 13. séria (2026) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #008B00; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #008B00; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #008B00; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #008B00; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #008B00; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #008B00; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) | ep = 223 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 223 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 27. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 224 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Epizóda 224 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 29. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 225 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Epizóda 225 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 3. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 226 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Epizóda 226 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 5. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 227 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Epizóda 227 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 10. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 228 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Epizóda 228 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 12. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 229 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Epizóda 229 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 17. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 230 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Epizóda 230 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 19. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 231 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Epizóda 231 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 24. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 232 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Epizóda 232 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 26. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 233 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Epizóda 233 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 3. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 234 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Epizóda 234 | réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek | scenár = Katarína Mikulíková | pôvodné uvedenie = 5. marec 2026 }} |} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == {{Portál|Film|Filmový|Slovensko|Slovenský}} * {{Oficiálna stránka|https://www.markiza.sk/relacie/dunaj-k-vasim-sluzbam}} * {{Csfd film|1287632|Dunaj, k vašim službám}} * {{Imdb film|27564441|Dunaj, k vašim službám}} * {{Fdb film|193992|Dunaj, k vašim službám}} [[Kategória:Slovenské televízne seriály]] [[Kategória:Televízne seriály TV Markíza]] [[Kategória:Televízne seriály z roku 2023]] [[Kategória:Seriály s tematikou druhej svetovej vojny]] 3ea5mouyplkhp0rtnia5o1cfnipdsx6 Holica (vrch v pohorí Čierna hora) 0 692364 8188262 7822571 2026-03-28T07:26:26Z Akul59 168826 autoritné údaje 8188262 wikitext text/x-wiki {{Infobox vrch | názov = Holica | obrázok = (ms)VNR12.jpg | popis = Holica | štát = Slovensko | štát1 = | región = [[Košický kraj|Košický]] | región1 = | okres = [[Košice-okolie (okres)|Košice-okolie]] | okres1 = | obec = [[Malá Lodina]] | obec1 = [[Veľká Lodina]] | obec2 = | pohorie = [[Čierna hora (pohorie na Slovensku)|Čierna hora]] | podcelok = [[Pokryvy]] | časť = | povodie = [[Hornád]] | povodie1 = | nadmorská výška = 805.9 | význačnosť = | zemepisná šírka = 48.8528 | zemepisná dĺžka = 21.1391 | hornina = | orogenéza = Alpínske vrásnenie | najľahší výstup = z [[Veľká Lodina|Veľkej Lodiny]] | prvovýstup = | dátum prvovýstupu = | mapa = | popis mapy = | lokátor = Slovensko-reliéf | commons = | poznámka = | popis.mapy = Poloha v rámci Slovenska | popis.mapy1 = Poloha v rámci Košického kraja | lokátor1 = Košický kraj }} '''Holica'''<ref name=Geo/> (staršie aj '''Holice'''; {{mnm|805.9}}<ref name=M/>) je [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] v pohorí [[Čierna hora (pohorie na Slovensku)|Čierna hora]], [[Celok (geomorfológia)|krajinnom celku]] [[Slovenské rudohorie|Slovenského rudohoria]].<ref name="GCS"/> Leží nad obcou [[Veľká Lodina]], približne {{Km|13|m|w}} severozápadne od [[Košice|Košíc]].<ref name="mapa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=21.13913&y=48.85281&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Poloha == Nachádza sa v strednej časti [[Čierna hora (pohorie na Slovensku)|pohoria]], v [[Pokryvy|geomorfologickom podcelku Pokryvy]].<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-21 | miesto = Bratislava }}</ref> Leží v [[Košický kraj|Košickom kraji]], v okrese [[Košice-okolie (okres)|Košice-okolie]] a zasahuje na katastrálne územie obce [[Malá Lodina|Malá]] a [[Veľká Lodina]].<ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-21 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20231208204548/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf | dátum archivácie = 2023-12-08 }}</ref> Najbližším sídlom je na východnom úpätí situovaná [[Veľká Lodina]], severne leží [[Malá Lodina]], juhozápadne [[Košická Belá]] a východným smerom sa nachádza aj obec [[Kysak (okres Košice-okolie)|Kysak]].<ref name="mapa"/> == Opis == Holica leží nad údolím [[Hornád]]u, v hrebeni, vedúcom severným smerom od [[Vysoký vrch (851 m n. m.)|Vysokého vrchu]] ({{Mnm|851}}) cez [[Prielohy (vrch v pohorí Čierna hora)|Prielohy]] ({{Mnm|788}}). Severne sa nachádza [[Bokšov (vrch v pohorí Čierna hora)|Bokšov]] ({{Mnm|810}}) a vrch [[Somár (vrch v pohorí Čierna hora)|Somár]] ({{Mnm|701}}), východne [[Tlstá (vrch v pohorí Čierna hora)|Tlstá]] ({{Mnm|685}}), [[Humenec (vrch v pohorí Čierna hora)|Humenec]] ({{Mnm|618}}) a Jánošíkova bašta ({{Mnm|523}}), južne [[Prielohy (vrch v pohorí Čierna hora)|Prielohy]] ({{Mnm|788}}), [[Vysoký vrch (851 m n. m.)|Vysoký vrch]] ({{Mnm|851}}), Skalka ({{Mnm|603}}), [[Pokryvy (vrch)|Pokryvy]] ({{Mnm|888}}) a [[Spálený vrch (vrch v pohorí Čierna hora)|Spálený vrch]] ({{Mnm|797}}) a západne [[Sivec (vrch)|Sivec]] ({{Mnm|781}}), [[Bujanov (vrch v pohorí Čierna hora)|Bujanov]] ({{Mnm|757}}), [[Kozinec (vrch v pohorí Čierna hora)|Kozinec]] ({{Mnm|750}}) a [[Suchý vrch (vrch v pohorí Čierna hora)|Suchý vrch]] ({{Mnm|799}}).<ref name=M>''Šarišská vrchovina – Branisko. Turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.</ref> Masív je súčasťou povodia [[Hornád]]u, kde vodu zo západných a južných svahov odvádza potok Ružínok, z východnej časti hrebeňa voda odteká do Hornádu krátkymi potokmi. Na vrchol nevedie značený turistický chodník a severná časť patrí do [[Bokšov|národnej prírodnej rezervácie Bokšov]].<ref name="mapa"/> === Výhľady === Vrchol pokrýva súvislý lesný porast<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapy.cz | url = https://sk.mapy.cz/zakladni?q=Mal%C3%A1%20Lodina&source=osm&id=1067273631&ds=2&x=21.1380003&y=48.8533908&z=16&base=ophoto | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-21 | miesto = | jazyk = }}</ref>, ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít s riedkou vegetáciou je možné pozorovať okolité [[Zoznam vrcholov v Čiernej hore|vrcholy pohoria]], no tiež [[Branisko (pohorie)|Branisko]], [[Bachureň (pohorie)|Bachureň]], [[Čergov (pohorie)|Čergov]], [[Slanské vrchy]], [[Volovské vrchy]] a [[Tatry|Vysoké Tatry]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peakfinder | url = https://www.peakfinder.org/?lat=48.85281&lng=21.13913&ele=806&azi=309.07&alt=-3.33&fov=45&cfg=s&name=48.85281%c2%b0N%2c%2021.13913%c2%b0E | vydavateľ = peakfinder.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Prístup == Na vrchol nevedú značené turistické trasy, preto prístup je možný len lesnými chodníkmi z okolia, príp. odbočením z {{Turistická značka|modrá}} modro značeného chodníka, vedúceho východným úbočím z [[Veľká Lodina|Veľkej Lodiny]] na rázc. Prielohy.<ref name="mapa"/> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Čierna hora (pohorie na Slovensku)|Čierna hora]] * [[Pokryvy]] * [[Bokšov]] (národná prírodná rezervácia) * [[Zoznam vrcholov v Čiernej hore]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=21.13913&y=48.85281&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Čierna hora (pohorie na Slovensku)}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Vrchy v Čiernej hore (pohorí na Slovensku)]] [[Kategória:Vrchy pod 1000 metrov na Slovensku]] [[Kategória:Vrchy v okrese Košice-okolie]] [[Kategória:Malá Lodina]] [[Kategória:Veľká Lodina]] 5yg9mk12oil0q2soa9rwvxts1oyi15o Kategória:Sfilmované romány 14 692463 8188073 7527004 2026-03-27T20:58:16Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Sfilmované diela]] pomocou použitia HotCat 8188073 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Romány adaptované na diela|Filmy]] [[Kategória:Sfilmované knihy|Romány]] [[Kategória:Sfilmované diela|Romány]] hlj1duyyxgl9t5u18w08o7bdo3n3qd9 Kategória:Sfilmované novely 14 692472 8188074 7527217 2026-03-27T20:58:40Z Jetam2 30982 pridaná [[Kategória:Sfilmované diela]] pomocou použitia HotCat 8188074 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Sfilmované knihy|Novely]] [[Kategória:Novely]] [[Kategória:Sfilmované diela|Novely]] ar11tdzgnkf44m7jdo5t5ee7rp02wgh 8188076 8188074 2026-03-27T21:00:10Z Jetam2 30982 odobratá [[Kategória:Novely]]; pridaná [[Kategória:Novely adaptované na diela]] pomocou použitia HotCat 8188076 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Sfilmované knihy|Novely]] [[Kategória:Novely adaptované na diela|Film]] [[Kategória:Sfilmované diela|Novely]] ag34tm3wudmt671p83jubzepind7jhp Šablóna:Play-off2 10 692963 8188018 8168038 2026-03-27T18:42:10Z 321fire 115544 grafické vylepšenia 8188018 wikitext text/x-wiki {| border=0 cellpadding=0 cellspacing=0 style="font-size:{{{font-size|90}}}%; text-align:center; line-height:22px; border-spacing:0; white-space:nowrap; font-size:90%; margin:1em 0.5em 1em 0.5em;" |- | &nbsp; | colspan="3" style="border:1px solid #aaa;" bgcolor=#f2f2f2|{{{RD1|Finále}}} |- | &nbsp; | style="width:40px;" | | style="width:1{{#if:{{{RD1-seed1|}}}|7|3}}0px;" | | style="width:40px;" | |- | &nbsp; {{#if:{{{RD1-seed1|}}}| {{!}} style="background-color:#f2f2f2; border:1px solid #aaa; border-bottom:none;" {{!}} {{{RD1-seed1}}} }} | colspan="{{#if:{{{RD1-seed2|}}}|1|2}}" style="background-color:#f9f9f9; border:1px solid #aaa; border-width:1px 0px 0px 1px; text-align:left;" | &nbsp;{{{RD1-team1|}}}&nbsp; | style="background-color:#f9f9f9; border:1px solid #aaa; border-bottom:none;" | {{{RD1-score1|}}} |- | &nbsp; {{#if:{{{RD1-seed2|}}}| {{!}} style="background-color:#f2f2f2; border:1px solid #aaa;" {{!}} {{{RD1-seed2}}} }} | colspan="{{#if:{{{RD1-seed2|}}}|1|2}}" style="background-color:#f9f9f9; border:1px solid #aaa; border-right:none; text-align:left;" | &nbsp;{{{RD1-team2|}}}&nbsp; | style="background-color:#f9f9f9; border:1px solid #aaa;" | {{{RD1-score2|}}} |}<noinclude> ==Použitie== <pre>{{Play-off4 | RD1-seed1= | RD1-team1= | RD1-score1= | RD1-seed2= | RD1-team2= | RD1-score2= }}</pre> [[Kategória:Play-off šablóny]] </noinclude> 65118g7aefrvzkoux2o64xmvbyfizhz 8188027 8188018 2026-03-27T19:35:33Z 321fire 115544 opravy a použitie 8188027 wikitext text/x-wiki {| border=0 cellpadding=0 cellspacing=0 style="font-size:{{{font-size|90}}}%; text-align:center; line-height:22px; border-spacing:0; white-space:nowrap; margin:1em 0.5em 1em 0.5em;" |- | &nbsp; | colspan="3" style="border:1px solid #aaa;" bgcolor=#f2f2f2|{{{RD1|Finále}}} |- | &nbsp; | style="width:{{{seed-width|40}}}px;" | | style="width:{{#if:{{{RD1-seed1|}}}|{{{team-width|170}}}|{{{team-width|130}}}}}px;" | | style="width:{{{score-width|40}}}px;" | |- | &nbsp; {{#if:{{{RD1-seed1|}}}| {{!}} style="background-color:#f2f2f2; border:1px solid #aaa;" {{!}} {{{RD1-seed1}}} }} | colspan="{{#if:{{{RD1-seed2|}}}|1|2}}" style="background-color:#f9f9f9; border:1px solid #aaa; text-align:left;" | &nbsp;{{{RD1-team1|}}}&nbsp; | style="background-color:#f9f9f9; border:1px solid #aaa;" | {{{RD1-score1|}}} |- | &nbsp; {{#if:{{{RD1-seed2|}}}| {{!}} style="background-color:#f2f2f2; border:1px solid #aaa;" {{!}} {{{RD1-seed2}}} }} | colspan="{{#if:{{{RD1-seed2|}}}|1|2}}" style="background-color:#f9f9f9; border:1px solid #aaa; text-align:left;" | &nbsp;{{{RD1-team2|}}}&nbsp; | style="background-color:#f9f9f9; border:1px solid #aaa;" | {{{RD1-score2|}}} |}<noinclude> ==Použitie== <pre>{{Play-off2 | font-size = <!-- nepovinný parameter, veľkosť písma v %, predvolené=90 --> | seed-width = <!-- nepovinný parameter, šírka nasadenia v px, predvolené=40 --> | team-width = <!-- nepovinný parameter, šírka tímu v px, predvolené=170 --> | score-width = <!-- nepovinný parameter, šírka skóre v px, predvolené=40 --> | RD1-seed1 = <!-- nepovinný parameter --> | RD1-team1 = | RD1-score1 = | RD1-seed2 = <!-- nepovinný parameter --> | RD1-team2 = | RD1-score2 = }}</pre> [[Kategória:Play-off šablóny]] </noinclude> jc7hrsuavbaeenc686t62g9nmvwp374 8188212 8188027 2026-03-27T23:27:41Z 321fire 115544 použitie 8188212 wikitext text/x-wiki {| border=0 cellpadding=0 cellspacing=0 style="font-size:{{{font-size|90}}}%; text-align:center; line-height:22px; border-spacing:0; white-space:nowrap; margin:1em 0.5em 1em 0.5em;" |- | &nbsp; | colspan="3" style="border:1px solid #aaa;" bgcolor=#f2f2f2 | {{{RD1|Finále}}} |- | &nbsp; | style="width:{{{seed-width|40}}}px;" | | style="width:{{#if:{{{RD1-seed1|}}}|{{{team-width|170}}}|{{{team-width|130}}}}}px;" | | style="width:{{{score-width|40}}}px;" | |- | &nbsp; {{#if:{{{RD1-seed1|}}}| {{!}} style="background-color:#f2f2f2; border:1px solid #aaa;" {{!}} {{{RD1-seed1}}} }} | colspan="{{#if:{{{RD1-seed2|}}}|1|2}}" style="background-color:#f9f9f9; border:1px solid #aaa; text-align:left;" | &nbsp;{{{RD1-team1|}}}&nbsp; | style="background-color:#f9f9f9; border:1px solid #aaa;" | {{{RD1-score1|}}} |- | &nbsp; {{#if:{{{RD1-seed2|}}}| {{!}} style="background-color:#f2f2f2; border:1px solid #aaa;" {{!}} {{{RD1-seed2}}} }} | colspan="{{#if:{{{RD1-seed2|}}}|1|2}}" style="background-color:#f9f9f9; border:1px solid #aaa; text-align:left;" | &nbsp;{{{RD1-team2|}}}&nbsp; | style="background-color:#f9f9f9; border:1px solid #aaa;" | {{{RD1-score2|}}} |}<noinclude> ==Použitie== <pre>{{Play-off2 | RD1 = <!-- nepovinný parameter, názov tohto kola, predvolené = Finále --> | font-size = <!-- nepovinný parameter, veľkosť písma v %, predvolené = 90 --> | seed-width = <!-- nepovinný parameter, šírka nasadenia v px, predvolené = 40 --> | team-width = <!-- nepovinný parameter, šírka tímu v px, predvolené = 170 --> | score-width = <!-- nepovinný parameter, šírka skóre v px, predvolené = 40 --> | RD1-seed1 = <!-- nepovinný parameter --> | RD1-team1 = | RD1-score1 = | RD1-seed2 = <!-- nepovinný parameter --> | RD1-team2 = | RD1-score2 = }}</pre> [[Kategória:Play-off šablóny]] </noinclude> jvi93zphijngwvrg5tjrh97gzasp6w3 8188213 8188212 2026-03-27T23:30:04Z 321fire 115544 style="border-collapse:collapse;" 8188213 wikitext text/x-wiki {| border=0 cellpadding=0 style="border-collapse:collapse; font-size:{{{font-size|90}}}%; text-align:center; line-height:22px; border-spacing:0; white-space:nowrap; margin:1em 0.5em 1em 0.5em;" |- | &nbsp; | colspan="3" style="border:1px solid #aaa;" bgcolor=#f2f2f2 | {{{RD1|Finále}}} |- | &nbsp; | style="width:{{{seed-width|40}}}px;" | | style="width:{{#if:{{{RD1-seed1|}}}|{{{team-width|170}}}|{{{team-width|130}}}}}px;" | | style="width:{{{score-width|40}}}px;" | |- | &nbsp; {{#if:{{{RD1-seed1|}}}| {{!}} style="background-color:#f2f2f2; border:1px solid #aaa;" {{!}} {{{RD1-seed1}}} }} | colspan="{{#if:{{{RD1-seed2|}}}|1|2}}" style="background-color:#f9f9f9; border:1px solid #aaa; text-align:left;" | &nbsp;{{{RD1-team1|}}}&nbsp; | style="background-color:#f9f9f9; border:1px solid #aaa;" | {{{RD1-score1|}}} |- | &nbsp; {{#if:{{{RD1-seed2|}}}| {{!}} style="background-color:#f2f2f2; border:1px solid #aaa;" {{!}} {{{RD1-seed2}}} }} | colspan="{{#if:{{{RD1-seed2|}}}|1|2}}" style="background-color:#f9f9f9; border:1px solid #aaa; text-align:left;" | &nbsp;{{{RD1-team2|}}}&nbsp; | style="background-color:#f9f9f9; border:1px solid #aaa;" | {{{RD1-score2|}}} |}<noinclude> ==Použitie== <pre>{{Play-off2 | RD1 = <!-- nepovinný parameter, názov tohto kola, predvolené = Finále --> | font-size = <!-- nepovinný parameter, veľkosť písma v %, predvolené = 90 --> | seed-width = <!-- nepovinný parameter, šírka nasadenia v px, predvolené = 40 --> | team-width = <!-- nepovinný parameter, šírka tímu v px, predvolené = 170 --> | score-width = <!-- nepovinný parameter, šírka skóre v px, predvolené = 40 --> | RD1-seed1 = <!-- nepovinný parameter --> | RD1-team1 = | RD1-score1 = | RD1-seed2 = <!-- nepovinný parameter --> | RD1-team2 = | RD1-score2 = }}</pre> [[Kategória:Play-off šablóny]] </noinclude> tfzkx94vh6jyrchmjkcjcsaqvla99gh 8188215 8188213 2026-03-27T23:45:08Z 321fire 115544 odtieň 8188215 wikitext text/x-wiki {| border=0 cellpadding=0 style="border-collapse:collapse; font-size:{{{font-size|90}}}%; text-align:center; line-height:22px; border-spacing:0; white-space:nowrap; margin:1em 0.5em 1em 0.5em;" |- | &nbsp; | colspan="3" style="border:1px solid #aaa;" bgcolor=#f0f0f0 | {{{RD1|Finále}}} |- | &nbsp; | style="width:{{{seed-width|40}}}px;" | | style="width:{{#if:{{{RD1-seed1|}}}|{{{team-width|170}}}|{{{team-width|130}}}}}px;" | | style="width:{{{score-width|40}}}px;" | |- | &nbsp; {{#if:{{{RD1-seed1|}}}| {{!}} style="background-color:#f0f0f0; border:1px solid #aaa;" {{!}} {{{RD1-seed1}}} }} | colspan="{{#if:{{{RD1-seed2|}}}|1|2}}" style="background-color:#f9f9f9; border:1px solid #aaa; text-align:left;" | &nbsp;{{{RD1-team1|}}}&nbsp; | style="background-color:#f9f9f9; border:1px solid #aaa;" | {{{RD1-score1|}}} |- | &nbsp; {{#if:{{{RD1-seed2|}}}| {{!}} style="background-color:#f0f0f0; border:1px solid #aaa;" {{!}} {{{RD1-seed2}}} }} | colspan="{{#if:{{{RD1-seed2|}}}|1|2}}" style="background-color:#f9f9f9; border:1px solid #aaa; text-align:left;" | &nbsp;{{{RD1-team2|}}}&nbsp; | style="background-color:#f9f9f9; border:1px solid #aaa;" | {{{RD1-score2|}}} |}<noinclude> ==Použitie== <pre>{{Play-off2 | RD1 = <!-- nepovinný parameter, názov tohto kola, predvolené = Finále --> | font-size = <!-- nepovinný parameter, veľkosť písma v %, predvolené = 90 --> | seed-width = <!-- nepovinný parameter, šírka nasadenia v px, predvolené = 40 --> | team-width = <!-- nepovinný parameter, šírka tímu v px, predvolené = 170 --> | score-width = <!-- nepovinný parameter, šírka skóre v px, predvolené = 40 --> | RD1-seed1 = <!-- nepovinný parameter --> | RD1-team1 = | RD1-score1 = | RD1-seed2 = <!-- nepovinný parameter --> | RD1-team2 = | RD1-score2 = }}</pre> [[Kategória:Play-off šablóny]] </noinclude> of2bxzbs26w6ws9wpqcqexn07hi2uz7 Leopold Bogdan Mandić 0 695853 8187972 8050178 2026-03-27T17:20:09Z ~2026-18844-01 290214 8187972 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | typ = rehoľník | zvolené meno = Leopold Mária Mandić | meno = Ivan Bogdan Mandić | aktuálny titul = rehoľník a svätý | portrét = San Leopoldo Mandic.jpg | popis portrétu = Fotografia spred roku 1942 | štát pôsobenia = {{Minivlajka|Taliansko|w}} <br /> {{Minivlajka|Chorvátsko|w}} | dátum narodenia = {{dn|1866|05|12}} | miesto narodenia = [[Herceg Novi (mesto)|Herceg Novi]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Čierna Hora]]) | dátum úmrtia = {{dúv|1942|07|30|1866|05|12}} | miesto úmrtia = [[Padova]], [[Taliansko]] | miesto pohrebu = Santuario di San Leopoldo Mandić, [[Padova]] | cirkev = [[Latinská cirkev|Rímskokatolícka cirkev]] | rehoľa = [[Rád menších bratov kapucínov]] | večné sľuby dátum = {{dv|1888|10|28|1866|05|12}} | vstup do rehole dátum = {{dv|1884|05|02|1866|05|12}} | kňazské svätenie dátum = {{dv|1890|09|20|1866|05|12}} | kňazské svätenie svätiteľ = [[Domenico Agostini]] | blahorečenie dátum = {{dv|1976|05|02|1866|05|12}} | blahorečil = [[Pavol VI.]] | kanonizovaný dátum = {{dv|1983|10|16|1866|05|12}} | kanonizoval = [[Ján Pavol II.]] | dátum sviatku = [[30. júl]] | patrón = ľudí trpiacich rakovinou, ekumény, spovedníkov | blahorečenie miesto = [[Vatikán]] | kanonizovaný miesto = [[Vatikán]] | atribúty = rehoľný odev, ornát, brada, ruženec }} '''Leopold Bogdan Mandić''', [[Rád menších bratov kapucínov|OFMCap]] (rehoľným menom '''Leopold Mária Mandić''', tiež známy ako '''Leopold z Castelnuova'''; * [[12. máj]] [[1866]], [[Herceg Novi (mesto)|Herceg Novi]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Čierna Hora|Čierna hora]]) – † [[30. júl]] [[1942]], [[Padova]], [[Taliansko]]) bol [[Chorváti|chorvátsky]] [[Rád menších bratov kapucínov|kapucínsky mních]] a [[Kňaz|katolícky kňaz]],<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Veliki svetac i rodoljub, Bogdan Leopold Mandić|url=http://www.hkv.hr/izdvojeno/komentari/dvidmarovic/6645-veliki-svetac-i-rodoljub-bogdan-leopold-mandi.html|vydavateľ=Portal Hrvatskoga kulturnog vijeća|dátum vydania=2010-08-23|dátum prístupu=2023-04-15|jazyk=hr-hr}}</ref> ktorý trpel postihnutím, ktoré sužovalo jeho reč a postavu. Napriek svojmu zdravotnému stavu sa stal mimoriadne obľúbeným vo svojej službe [[Sviatosť zmierenia|spovedníka]]. Bol zástancom myšlienky zjednotenia [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíckej]] a [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnej cirkvi]]. Stal sa známym ako apoštol vyznania a apoštol jednoty. == Život == === Skorý život === Jeho rodina pochádzala z [[Bosna (historická krajina)|Bosny]], odkiaľ sa usadila v [[Dalmácia|Dalmácii]] a neskôr v [[Kotorská boka|Kotorskej boke]].<ref>{{Cite news|last=Rozić|first=Milka|date=21 May 2021|title=Intervju biskup Ivan Štironja: Dio smo jedne Crkve i to je snaga koja povezuje|url=https://radio-medjugorje.com/vijesti/crkva/intervju-biskup-ivan-stironja-dio-smo-jedne-crkve-i-to-je-snaga-koja-povezuje/|language=hr|work=Radio Mir Međugorje|accessdate=22 May 2021}}</ref>Narodil sa ako Bogdan Ivan Mandić v pobrežnom meste [[Herceg Novi (mesto)|Herceg Novi]]<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sv. Leopold Mandič z Castelnuova|url=https://kapucini.sk/kto-sme/spiritualita/kapucinski-svati/sv-leopold-mandic-z-castelnuova/|dátum prístupu=2023-04-16|jazyk=sk-SK}}</ref> vo vtedajšej [[Rakúske cisárstvo|Rakúskej ríši]] (dnes [[Čierna Hora]]) [[12. máj|12. mája]] [[1866]].<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Leopold Bogdan Mandić, kňaz, rehoľník : Životopisy svätých|url=https://www.zivotopisysvatych.sk/leopold-mandic/|dátum prístupu=2023-04-16|jazyk=sk-SK}}</ref> Bol dvanástym dieťaťom<ref>{{Citácia knihy|titul=Saint Leopold Mandic|url=https://books.google.com/books?id=vmuPDwAAQBAJ&newbks=0&printsec=frontcover&dq=leopold+mandi%C4%87&hl=sk|vydavateľ=Journeys of Faith|rok=2019-03-29|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: vmuPDwAAQBAJ|meno=Bob|priezvisko=Lord|meno2=Penny|priezvisko2=Lord}}</ref> Dragice Zarevićovej a Petara Antuna Mandića, majiteľa [[Jadranské more|jadranskej]] rybárskej flotily, rodákov zo Zakučca (v zázemí mesta [[Omiš]], 28 km od [[Split|Splitu]]). Národnostne sa považoval za [[Chorváti|Chorváta]].<ref name=":1" /> Ivan Mandić vyrastal pod vplyvom komunity bratov [[Rád menších bratov kapucínov|kapucínov]] so sídlom v provincii [[Benátky]], ktorí v jeho meste slúžili dve storočia (od čias, keď oblasť bola ovládaná [[Benátska republika|Benátskou republikou]]). Mandić bol fyzicky deformovaný a krehký, narástol do výšky iba 135 cm. Zároveň mal nemotornú chôdzu a [[Koktanie|koktal]]. V neskoršom období sa k tomu pridružila [[artritída]], žalúdočné ťažkosti a slabý [[zrak]].<ref name=":1" /> Napriek tomu bol v detstve veľmi usilovným a nadaným žiakom.<ref name=":2" /> Keď pocítil rehoľné povolanie, v novembri [[1882]], keď mal 16 rokov, odišiel do [[Udine]], aby vstúpil do [[Nižší seminár|nižšieho seminára]] kapucínskej [[Benátky|benátskej]] [[Cirkevná provincia|provincie]]. O dva roky neskôr, [[2. máj]]a [[1884]],<ref name=":2" /><ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sv. Leopold Mandič (1866–1942)|url=https://kapucini.cz/zivotopisy-svatych/leopoldmandic/|dátum prístupu=16.4.2023|vydavateľ=kapucini.cz|jazyk=po česky}}</ref> bol prijatý do [[Noviciát|noviciátu]] [[Rád menších bratov kapucínov|kapucínskych]] bratov v [[Bassano del Grappa]], kde dostal rehoľné meno Leopold Mária.<ref name=":1" /> Počas štúdia [[Filozofia|filozofie]], ako často podotýkal, počul [[Boh|Boží]] hlas,<ref name=":3" /> ktorý mu hovoril, že je potrebné obnoviť jednotu s [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|východnými kresťanmi]].<ref name=":2" /> Dňa [[3. máj|3. mája]] [[1885]] zložil svoje prvé rehoľné sľuby, po ktorých bol poslaný študovať do kláštorov [[Sviatosť kňazstva|kapucínov]] v [[Padova|Padove]] a [[Benátky|Benátkach]]. Večné sľuby zložil [[28. október|28. októbra]] [[1888]] v Padove.<ref name=":3" /> === Kňazstvo<ref name=":1" /> === Dňa [[20. september|20. septembra]] [[1890]]<ref name=":2" /><ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Saints and Blesseds: Leopold Mandić|url=http://www.gcatholic.org/saints/data/saints-LE.htm#67216|vydavateľ=www.gcatholic.org|dátum prístupu=2023-04-15|jazyk=po anglicky}}</ref> bol Mandić [[Sviatosť kňazstva|vysvätený]] za kňaza v [[Bazilika|Bazilike]] [[Santa Maria della Salute]] v [[Benátky|Benátkach]] vo veku 24 rokov. [[Sviatosť kňazstva|Sviatosť]] prijal z rúk [[Kardinál|kardinála]] [[Domenico Agostini|Domenica Agostiniho]], [[Benátsky patriarchát|benátskeho patriarchu]]. Po vysviacke požiadal Leopold o misie na východ, ale jeho predstavení to zamietli, pretože koktal a nebol vo vhodnom zdravotnom stave.<ref name=":2" /> Mandić strávil sedem rokov v [[Benátky|Benátkach]], následne tri roky v hospici v Zare. Odtiaľ bol poslaný do kláštora v Bassane, kde strávil päť rokov.<ref name=":3" /> V roku [[1905]] bol pridelený do [[Kláštor|kláštora]] v Capodistrii, kde bol vymenovaný za vikára.<ref name=":2" /> Medzi jeho rôzne úlohy na týchto stanovištiach patrilo vyučovanie [[Seminár (katolíci)|seminaristov]], ako aj domáce povinnosti, ako napríklad vrátnik. Pri všetkých postoch mal aj povinnosť [[Spoveď|spovedať]] v kostole, ktorému bratia slúžili. V spovednej službe často trávil 12 – 15 hodín. {{Citát|Ak ma Pán bude chcieť obviniť, že som príliš zhovievavý k hriešnikom, poviem mu, že to on mi dal taký príklad.|sv. Leopold Manić na obvinenia z jeho prístupu k spovedaniu}} Jeho životné pôsobisko sa zmenilo v roku [[1909]],<ref name=":3" /> keď bol pridelený do kláštora Santa Croce v [[Padova|Padove]]. Tam strávil zvyšok svojho života. Aj keď poslušne pokračoval vo svojej spovednej službe a vzornom plnení si mníšskych povinností, stále sa túžil vrátiť do rodného regiónu.<ref name=":1" /> Jeho spolubratia ho kritizovali kvôli veľkému súcitu pri spovedaní a odvolávaní sa na Božie milosrdenstvo.<ref name=":2" /> Na druhej strane bol však Leopold Manić zásadový a verný náuke [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckej cirkvi]].<ref name=":1" /> Súcit sa prejavoval aj tým, že inicioval vznik viacerých sirotincov.<ref name=":1" /> Taktiež pravidelne a veľmi často navštevoval chorých a starých v Padove.<ref name=":1" /> Celý čas bol veľkým ctiteľom [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]] – často slúžil [[Omša (bohoslužba)|omšu]] pri jej oltári a pravidelne sa modlieval [[Ruženec (modlitba)|ruženec]].<ref name=":1" /> Od roku [[1914]] bol navyše zbavený vedenia študentov, takže prakticky všetok čas trávil spovedaním.<ref name=":2" /> Postupne sa zmieril s tým, že nikdy nepôjde na misie na Východ, čo poznamenal aj vo svojom denníku: „Ktokoľvek bude potrebovať moju službu, bude pre mňa Východom.“ ([[13. jún]] [[1941]]) Keď mu na krátku dobu odňali fakultu spovedať, písal články o [[Tretí františkánsky rád|treťom františkánskom ráde]], tzv. terciároch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Mandić|meno=Leopold|titul=Sv. Leopold terciářům|url=https://kapucini.cz/sv-leopold-terciarum/|dátum prístupu=16.4.2023|vydavateľ=kapucini.cz|jazyk=po česky}}</ref> Leopold Mandić musel opustiť Padovu medzi rokmi [[1917]] až [[1918]], pretože sa odmietal vzdať svojej chorvátskej národnosti. Keďže tí patrili pod vtedajšie [[Rakúsko-Uhorsko]], a táto krajina bola vo vojne s [[Taliansko|Talianskom]], bol nútený stiahnuť sa do južného Talianska.<ref name=":3" /> Srdcom chcel byť stále na východe.<ref>{{Citácia knihy|titul=Pray for Us: 75 Saints Who Sinned, Suffered, and Struggled on Their Way to Holiness|url=https://books.google.com/books?id=zroxEAAAQBAJ&newbks=0&printsec=frontcover&pg=PA262&dq=leopold+mandi%C4%87&hl=sk|vydavateľ=Ave Maria Press|rok=2021-10-22|isbn=978-1-64680-083-4|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: zroxEAAAQBAJ|meno=Meg|priezvisko=Hunter-Kilmer}}</ref> Keď ho v roku [[1923]] poslali do Zary, bol veľmi potešený. Po pár mesiacoch bol však premiestnený naspäť do Padovy, ktorej obyvatelia požadovali návrat svojho obľúbeného spovedníka.<ref name=":3" /> === Ekuména === V polovici osemdesiatych rokov [[19. storočie|19. storočia]] chorvátsky [[biskup]] [[Josip Juraj Strossmayer]] požehnaním katedrály v Đakove a Srijeme inicioval [[Ekumenizmus|ekumenické hnutie]], ktoré sa zameriavalo hlavne na jednotu kresťanov. Leopold Manić sa o tieto myšlienky veľmi zaujímal.<ref name=":1" /> I keď nebol počas svojho života poslaný na misie, snažil sa, aby sa mladé ženy, ktoré učil po chorvátsky v roku [[1924]], stali misionárkami zjednotenia.<ref name=":3" /> === Smrť === Mandić ku koncu života trpel [[Rakovina pažeráka|rakovinou pažeráka]]. Od roku [[1940]] sa jeho stav zhoršoval. O dva roky neskôr bol na krátky čas hospitalizovaný v mestskej nemocnici.<ref name=":3" /> Dňa [[29. júl|29. júla]] [[1942]] sa celý deň venoval spovedaniu a celú noc modleniu sa.<ref name=":2" /> Keď sa na druhý deň [[30. júl|30. júla]] [[1942]] pripravoval na [[Omša (bohoslužba)|svätú omšu]], stratil vedomie. Potom ho preniesli do jeho cely, kde mu dali [[Sviatosť pomazania chorých|posledné pomazanie]]. Bratia, ktorí sa zhromaždili pri jeho posteli, začali spievať modlitbu [[Salve Regina]]. Videli, že Leopold zomrel, keď spievali „Ó, milostivá a nad všetky pobožná, ó, presladká [[Mária (matka Ježiša)|Panna, Matka Božia Mária]]“.<ref name=":1" /> Umrel vo veku 76 rokov. == Uctievanie == [[Pavol VI.|Pápež Pavol VI.]] blahorečil Leopolda [[2. máj|2. mája]] [[1976]].<ref name=":4" /> Na Valnom zhromaždení Biskupskej synody [[16. október|16. októbra]] [[1983]] ho vyhlásil za svätého [[Ján Pavol II.|pápež Ján Pavol II]].<ref name=":4" /> Leopold je oslavovaný ako „apoštol jednoty“ a je považovaný za patróna ekumény či spovedníkov.<ref name=":1" /> V dôsledku leteckého útoku [[14. máj|14. mája]] [[1944]] počas druhej svetovej vojny bol kostol a časť kláštora v [[Padova|Padove]], kde Mandić býval, zbúraný, ale jeho cela a spovednica zostali nepoškodené.<ref name=":3" /> Predpovedal to pred svojou smrťou a povedal: „Kostol a kláštor budú zasiahnuté bombami, ale nie táto malá cela. Tu [[Boh]] prejavil ľuďom toľko milosrdenstva, že to musí zostať ako pomník Božej dobroty.“ Taliani vybudovali na tomto mieste svätyňu Leopolda Mandića, v ktorej sa nachádza aj spovednica. === Jubilejný rok === Na osobnú žiadosť [[František (pápež)|pápeža Františka]] boli Mandićove pozostatky privezené do [[Rím|Ríma]] na uctenie počas [[Mimoriadny Svätý rok Božieho milosrdenstva|mimoriadneho jubilea milosrdenstva]] v rokoch [[2015]]{{--}}[[2016]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=We All Know Padre Pio, But Who Is St. Leopold Mandić?|url=https://www.ncregister.com/blog/we-all-know-padre-pio-but-who-is-st-leopold-mandic|vydavateľ=NCR|dátum prístupu=2023-04-16|jazyk=en}}</ref> On a jeho kapucínsky spolubrat sv. [[Pio z Pietrelciny]] boli určení za svätých spovedníkov, aby povzbudili ľudí k zmiereniu s Cirkvou a Bohom vyznaním svojich hriechov. Ich telá boli k dispozícii na uctenie najprv v Bazilike svätého Vavrinca za hradbami, ktorú spravovali bratia kapucíni a neskôr v [[Bazilika svätého Petra|Bazilike sv. Petra]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Roma se prepara para recibir los restos del Padre Pío en ocasión del Jubileo|url=https://www.aciprensa.com/noticias/roma-se-prepara-para-recibir-el-cuerpo-incorrupto-del-padre-pio-en-ocasion-del-jubileo-37035|vydavateľ=www.aciprensa.com|dátum prístupu=2023-04-15|jazyk=es}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam svätcov Katolíckej cirkvi]] * [[Rímske martyrológium]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.leopoldomandic.it/index.php/san-leopoldo/video-2/english/ Svätyňa a hrob svätého Leopolda Mandića – Padova, Taliansko (oficiálna stránka)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20230419154707/https://www.leopoldomandic.it/index.php/san-leopoldo/video-2/english/ |date=2023-04-19 }} (anglicky, taliansky) * [https://kapucini.cz/sv-leopold-terciarum/ Listy sv. Leopolda Mandića terciárom] (česky) == Zdroj == {{Preklad|en|Leopold Mandić|1125209566}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Mandić, Leopold Bogdan}} [[Kategória:Kanonizovaní Jánom Pavlom II.]] [[Kategória:Blahorečení Pavlom VI.]] [[Kategória:Talianski rímskokatolícki kňazi]] [[Kategória:Chorvátski rímskokatolícki kňazi]] [[Kategória:Chorvátski svätci a blahoslavení]] [[Kategória:Chorvátski katolícki svätci]] [[Kategória:Talianski katolícki svätci]] [[Kategória:Chorvátski kapucíni]] [[Kategória:Katolícki svätci majúci sviatok 30. júla]] tcyp3wevyjod8g6592w6p7p894kvqed Diskusia s redaktorom:Martimix 3 698474 8188010 8182150 2026-03-27T18:27:26Z Pe3kZA 39673 upozornenie 8188010 wikitext text/x-wiki {{Vitajte}} --<font face="Trebuchet MS"><b>[[Redaktor:V0lkanic|<span style="color:#32CD32">V0lkanic</span>]] [[Diskusia_s_redaktorom:V0lkanic|<span style="color:#0000FF">(diskusia)</span>]]</b></font> 20:25, 18. jún 2023 (UTC) {{Zobraz náhľad}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 21:51, 4. marec 2026 (UTC) == Malé úpravy == Ahoj, pozri [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Du%C5%A1an_Bec%C3%ADk&curid=246372&action=history TU], na výsledok tvojej práce; skús robiť tie miniúpravy v jednej várke, takéto vytváranie zbytočných verzií zneprehľadňuje históriu. Ak potrebuješ, vlož si do článku šablónu {{tl|Pracuje sa}} a nikto ti nebude článok meniť. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 09:34, 6. marec 2026 (UTC) == Upozornenie == Opakovanie ťa upozorňujem, aby si neukladal malé zmeny samostatne, ale robil úpravy komplexne. Je neúnosné, aby si za hodinu urobil na jednom článku 20 malých editov, pričom by sa to dalo urobiť na 1 či 2 krát! --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 21:01, 9. marec 2026 (UTC) == Varovanie == {{Zobraz náhľad}} Fakt je to také ťažké pochopiť?! --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 15:36, 16. marec 2026 (UTC) == Opakované malé úpravy == {{Zobraz náhľad}} Je to také nepochopiteľné, aby si pochopil, že nie je vhodné robiť 10 malých úprav namiesto jednej komplexnej?!--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 18:27, 27. marec 2026 (UTC) gej37txy7chlkc1wool6q2cm7jd6njd 8188012 8188010 2026-03-27T18:28:49Z Pe3kZA 39673 formulácia 8188012 wikitext text/x-wiki {{Vitajte}} --<font face="Trebuchet MS"><b>[[Redaktor:V0lkanic|<span style="color:#32CD32">V0lkanic</span>]] [[Diskusia_s_redaktorom:V0lkanic|<span style="color:#0000FF">(diskusia)</span>]]</b></font> 20:25, 18. jún 2023 (UTC) {{Zobraz náhľad}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 21:51, 4. marec 2026 (UTC) == Malé úpravy == Ahoj, pozri [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Du%C5%A1an_Bec%C3%ADk&curid=246372&action=history TU], na výsledok tvojej práce; skús robiť tie miniúpravy v jednej várke, takéto vytváranie zbytočných verzií zneprehľadňuje históriu. Ak potrebuješ, vlož si do článku šablónu {{tl|Pracuje sa}} a nikto ti nebude článok meniť. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 09:34, 6. marec 2026 (UTC) == Upozornenie == Opakovanie ťa upozorňujem, aby si neukladal malé zmeny samostatne, ale robil úpravy komplexne. Je neúnosné, aby si za hodinu urobil na jednom článku 20 malých editov, pričom by sa to dalo urobiť na 1 či 2 krát! --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 21:01, 9. marec 2026 (UTC) == Varovanie == {{Zobraz náhľad}} Fakt je to také ťažké pochopiť?! --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 15:36, 16. marec 2026 (UTC) == Opakované malé úpravy == {{Zobraz náhľad}} Je to také náročné pochopiť, že nie je vhodné robiť 10 malých úprav namiesto jednej komplexnej?!--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 18:27, 27. marec 2026 (UTC) hkc7wt43l9jtfx6q8xadkr83qxwmp5i Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Rakúsku 14 699959 8188176 7612634 2026-03-27T22:02:30Z Jetam2 30982 kat 8188176 wikitext text/x-wiki {{commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly podľa štátu|Rakúsko]] [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Európe|Rakúsko]] [[Kategória:Kostoly v Rakúsku]] [[Kategória:Rímskokatolícka cirkev v Rakúsku|Kostoly]] hcjkcldn4mgj5lblkjvvl4jqmpf8vrt Talent 2000 0 700257 8187965 7885809 2026-03-27T16:54:38Z ~2026-18844-01 290214 nevýznamné 8187965 wikitext text/x-wiki '''''Talent 2000''''' bol [[Televízia (prenos)|televízno]]-[[Rozhlas|rozhlasový]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Cardinals :: rockovamaturita|url=https://www.rockovamaturita.sk/thecardinals/|vydavateľ=www.rockovamaturita.sk|dátum vydania=2019-05-16|dátum prístupu=2023-08-02|jazyk=sk}}{{Nedostupný zdroj|date=júl 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> projekt [[Forza (agentúra)|agentúry Forza]] a [[TV Markíza]] v roku 2000, kde [[hudobník|hudobníci]] a [[hudobná skupina|hudobné skupiny]] zasielali svoje [[demonahrávka|demonahrávky]]. Odbornou porotou bolo na jeseň 1999 vybraných 12 finalistov a verejnosť mala možnosť za nich hlasovať prostredníctvom vybraných rozhlasových staníc ([[Rádio Východ]], [[Rádio Rebeca]], [[Rádio Dúha]], [[Rádio Koliba]], [[N-Rádio]]). Finalisti vystúpili 17. mája 2000 v [[Park kultúry a oddychu (Bratislava)|Parku kultúry a oddychu]] v [[Bratislava|Bratislave]] a súťaž bola vysielaná na [[TV Markíza]]. == CD kompilácia finalistov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Various - Talent 2000|url=https://www.discogs.com/release/19251442-Various-Talent-2000|dátum vydania=2000|dátum prístupu=2023-08-02|jazyk=en|vydavateľ=[[Discogs]]}}</ref> == {{Infobox Album | Názov = Talent 2000 | Typ = [[Kompilácia (album)|Kompilácia]] | Interpret = Various | Dátum vydania = [[2000]] | Farba pozadia = #8FBC8F | Žáner = [[Pop]] | Dĺžka = | Vydavateľ = [[Forza (agentúra)|Forza, a. s.]] | Producent = | Predchádzajúci album = – | Tento album = '''Talent 2000'''<br/>(2020) | Nasledujúci album = – }} ===Zoznam skladieb=== # [[X-Posse]] – „Dosť bolo snov“ – 3:41 # [[Zuzana Burská]] – „Pán (ne)dospelý“ – 3:44 # [[Karol Csino]] – „Len jedenkrát“ – 4:20 # [[Cocktail (boy band)|Cocktail]] (Miroslav Holzmann, Erik Holzmann, Roman Sládek) – „Neber mi nádej“ – 3:47 # [[Marcela Vargová]] – „V sieti“ – 4:19 # [[The Cardinals]] – „Ellen“ – 3:45 # [[Zuzana Slámková]] – „Neplač“ – 3:47 # [[Crazy Brothers]] – „Tak začni“ – 3:47 # [[Lucia Šoralová]] – „Prší“ – 3:08 # [[Marián Varhaník]] – „Príď ma zachrániť láska“ – 3:01 # [[Nataša Džunková]] – „Nie som zlá“ – 3:10 # [[Sedatívum (kapela)|Sedatívum]] – „Svet“ – 3:58 == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == * {{Citácia elektronického dokumentu|titul=Talent 2000 s účasťou Bardejovčanov|url=https://korzar.sme.sk/c/4722010/talent-2000-s-ucastou-bardejovcanov.html|vydavateľ=korzar.sme.sk|dátum prístupu=2023-08-02|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s|dátum vydania=2000-05-15}} [[Kategória:Televízne relácie TV Markíza]] [[Kategória:Hudobné súťaže]] g6bhjbv2qpol1my0msyrhlo2dwonjtd Zimný štadión Vojtecha Závodského 0 700666 8187851 8160008 2026-03-27T14:26:20Z Vladimírmecia 265044 8187851 wikitext text/x-wiki {{Infobox štadión | názov štadiónu = Tipsport Aréna | prezývka = | bývalé názvy = Tipsport aréna, DOXXbet aréna, Garmin aréna | obrázok = Zimný_štadión_Vojtecha_Závodského.jpg | štát = Slovensko | poloha = [[Žilina]] | zemepisná šírka = 49.228837 | zemepisná dĺžka = 18.742591 | otvorený = [[4. január]] [[1961]] | začiatok = [[1958]] | prestavaný = | rozšírenie = 2004 – tréningová hala | uzavretý = | zbúraný = | majiteľ = | správca = | povrch = | cena výstavby = | architekt = Ing. arch. Milan Hodoň,{{break}}Ing. Ján Dlhopolček | spoločnosť = | kluby = [[Vlci Žilina]] | kapacita = 5 036 | rozmery = }} '''Zimný štadión Vojtecha Závodského''' (názov podľa sponzora '''Niké aréna''', predtým ''Tipsport aréna'', ''DOXXbet aréna'', ''Garmin aréna'') je zimný štadión v [[Žilina|Žiline]]. Primárne sa využíva na [[ľadový hokej]]. Je to domáci štadión klubu [[Vlci Žilina]]. Zimný štadión má kapacitu 5 036 divákov. Jeho výstavba začala v roku 1958 a bol dostavaný v roku 1961. Je to jeden z najstarších a kapacitne najväčších zimných štadiónov na Slovensku. Štadión dlhodobo nesie pomenovanie po [[Vojtech Závodský|Vojtechovi Závodskom]], ktorý patrí k najvýznamnejším osobnostiam žilinskej športovej histórie. Okrem domácich hokejových zápasov klubu [[Vlci Žilina]] a ich mládežníckych kategórií sa tu prevažne v letných mesiacoch konajú aj iné akcie, ako sú napríklad koncerty či iné vystúpenia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kultúrne podujatia v novom roku: Na aké akcie sa môžete tešiť? | url = https://zilina.sp21.sk/a/7606/kulturne-podujatia-v-novom-roku-na-ake-akcie-sa-mozete-tesit | vydavateľ = zilina.sp21.sk | dátum vydania = 2023-01-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> == História == Na mieste zimného štadióna stála prvá umelo vytvorená ľadová plocha už v roku 1948. Domáci klub tu hrával svoje zápasy do roku 1958, kedy začala výstavba zimného štadióna. Zimný štadión bol dokončený začiatkom roka 1961. Slávnostné otvorenie sa uskutočnilo 4. januára 1961, kedy sa mužstvo Dynama Žilina stretlo so švajčiarskym mužstvom Young Sprinters Neuchatel. Architekti Ing. arch. Milan Hodoň a Ing. Ján Dlhopolček navrhli tento štadión tak, aby divákom vo výhľade nezavadzali konštrukčné prvky. Štadión mal po dostavaní kapacitu 6 200 miest, no počas rekonštrukcií sa počet miest znížil na 5 036.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krčulová | meno = Juliana | autor = | odkaz na autora = | titul = 100 stavieb Žiliny: Zimný štadión v Žiline (ROZHOVOR + FOTOGALÉRIA) | url = https://zilina.sp21.sk/a/838/100-stavieb-ziliny-zimny-stadion-vojtecha-zavodskeho | vydavateľ = zilina.sp21.sk | dátum vydania = 2022-01-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> Štadión počas svojej existencie prešiel viacerými väčšími či menšími rekonštrukciami. Prvá výraznejšia rekonštrukcia sa konala v roku 1970. Posledná väčšia rekonštrukcia prebehla v roku 2015, kedy boli zrekonštruované šatne, verejné WC, bola namontovaná nová vzduchotechnika, zosilnila sa konštrukcia strechy, boli namontované nové mantinely, pribudlo nové ozvučenie a sanáciou sa predĺžila životnosť strojovne chladenia ľadovej plochy. Výstavba tréningovej haly započala v roku 2003. Otvorená bola 21. septembra 2004.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vitajte na Zimnom štadióne | url = https://www.sportzilina.sk/zimny-stadion/ | vydavateľ = sportzilina.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ani túto halu neobišli rekonštrukcie, súčasťou poslednej rekonštrukcie v roku 2015<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Ing. Marek Michlišin, m3v | odkaz na autora = | titul = Rekonštrukcia zimného štadióna v Žiline | url = https://www.dagslovakia.sk/clanok/rekonstrukcia-zimneho-stadiona-v-ziline/ | vydavateľ = dagslovakia.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-30 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = GBS - Televízny archív – pôvodná tvorba i športové relácie online | url = https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/13012/76222#28 | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2015-09-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> bola aj výmena verejných WC v tejto hale. == Zaujímavosti == Zaujímavosťou tohto štadióna je konštrukcia jeho strechy. Strecha je zavesená na tzv. mostovej konštrukcii, ktorá drží celú váhu strechy. Vďaka tejto konštrukcii nemusia byť v interiéri štadióna žiadne nosné prvky, ktoré by obmedzovali výhľad divákov na ľadovú plochu. == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == *[https://www.sportzilina.sk/zimny-stadion/ Zimný štadión] – Správa športových zariadení mesta Žilina *[http://www.tikzilina.eu/zimny-stadion/ Zimný štadión] na stránke ''TIK Žilina'' *[https://www.sportoviska.sk/hokej-korculovanie/zilinsky/zimny-stadion-zilina Zimný štadión Žilina] na stránke ''Športoviská'' [[Kategória:Hokejové štadióny na Slovensku]] [[Kategória:Šport v Žiline]] [[Kategória:MsHK Žilina]] [[Kategória:Stavby v Žiline]] 8m72lq9674xkc26uv0btk38vcs4m2pz 8187935 8187851 2026-03-27T16:06:56Z ~2026-18844-01 290214 8187935 wikitext text/x-wiki {{Infobox štadión | názov štadiónu = Zimný štadión Vojtecha Závodského | prezývka = | bývalé názvy = Tipsport aréna, DOXXbet aréna, Garmin aréna, Niké aréna | obrázok = Zimný_štadión_Vojtecha_Závodského.jpg | štát = Slovensko | poloha = [[Žilina]] | zemepisná šírka = 49.228837 | zemepisná dĺžka = 18.742591 | otvorený = [[4. január]] [[1961]] | začiatok = [[1958]] | prestavaný = | rozšírenie = 2004 – tréningová hala | uzavretý = | zbúraný = | majiteľ = | správca = | povrch = | cena výstavby = | architekt = Ing. arch. Milan Hodoň,{{break}}Ing. Ján Dlhopolček | spoločnosť = | kluby = [[Vlci Žilina]] | kapacita = 5 036 | rozmery = }} '''Zimný štadión Vojtecha Závodského''' (bývalé názvy podľa sponzora: ''Niké aréna'', ''Tipsport aréna'', ''DOXXbet aréna'', ''Garmin aréna'') je zimný štadión v [[Žilina|Žiline]]. Primárne sa využíva na [[ľadový hokej]]. Je to domáci štadión klubu [[Vlci Žilina]]. Zimný štadión má kapacitu 5 036 divákov. Jeho výstavba začala v roku 1958 a bol dostavaný v roku 1961. Je to jeden z najstarších a kapacitne najväčších zimných štadiónov na Slovensku. Štadión dlhodobo nesie pomenovanie po [[Vojtech Závodský|Vojtechovi Závodskom]], ktorý patrí k najvýznamnejším osobnostiam žilinskej športovej histórie. Okrem domácich hokejových zápasov klubu [[Vlci Žilina]] a ich mládežníckych kategórií sa tu prevažne v letných mesiacoch konajú aj iné akcie, ako sú napríklad koncerty či iné vystúpenia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kultúrne podujatia v novom roku: Na aké akcie sa môžete tešiť? | url = https://zilina.sp21.sk/a/7606/kulturne-podujatia-v-novom-roku-na-ake-akcie-sa-mozete-tesit | vydavateľ = zilina.sp21.sk | dátum vydania = 2023-01-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> == História == Na mieste zimného štadióna stála prvá umelo vytvorená ľadová plocha už v roku 1948. Domáci klub tu hrával svoje zápasy do roku 1958, kedy začala výstavba zimného štadióna. Zimný štadión bol dokončený začiatkom roka 1961. Slávnostné otvorenie sa uskutočnilo 4. januára 1961, kedy sa mužstvo Dynama Žilina stretlo so švajčiarskym mužstvom Young Sprinters Neuchatel. Architekti Ing. arch. Milan Hodoň a Ing. Ján Dlhopolček navrhli tento štadión tak, aby divákom vo výhľade nezavadzali konštrukčné prvky. Štadión mal po dostavaní kapacitu 6 200 miest, no počas rekonštrukcií sa počet miest znížil na 5 036.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krčulová | meno = Juliana | autor = | odkaz na autora = | titul = 100 stavieb Žiliny: Zimný štadión v Žiline (ROZHOVOR + FOTOGALÉRIA) | url = https://zilina.sp21.sk/a/838/100-stavieb-ziliny-zimny-stadion-vojtecha-zavodskeho | vydavateľ = zilina.sp21.sk | dátum vydania = 2022-01-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> Štadión počas svojej existencie prešiel viacerými väčšími či menšími rekonštrukciami. Prvá výraznejšia rekonštrukcia sa konala v roku 1970. Posledná väčšia rekonštrukcia prebehla v roku 2015, kedy boli zrekonštruované šatne, verejné WC, bola namontovaná nová vzduchotechnika, zosilnila sa konštrukcia strechy, boli namontované nové mantinely, pribudlo nové ozvučenie a sanáciou sa predĺžila životnosť strojovne chladenia ľadovej plochy. Výstavba tréningovej haly započala v roku 2003. Otvorená bola 21. septembra 2004.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vitajte na Zimnom štadióne | url = https://www.sportzilina.sk/zimny-stadion/ | vydavateľ = sportzilina.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ani túto halu neobišli rekonštrukcie, súčasťou poslednej rekonštrukcie v roku 2015<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Ing. Marek Michlišin, m3v | odkaz na autora = | titul = Rekonštrukcia zimného štadióna v Žiline | url = https://www.dagslovakia.sk/clanok/rekonstrukcia-zimneho-stadiona-v-ziline/ | vydavateľ = dagslovakia.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-30 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = GBS - Televízny archív – pôvodná tvorba i športové relácie online | url = https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/13012/76222#28 | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2015-09-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> bola aj výmena verejných WC v tejto hale. == Zaujímavosti == Zaujímavosťou tohto štadióna je konštrukcia jeho strechy. Strecha je zavesená na tzv. mostovej konštrukcii, ktorá drží celú váhu strechy. Vďaka tejto konštrukcii nemusia byť v interiéri štadióna žiadne nosné prvky, ktoré by obmedzovali výhľad divákov na ľadovú plochu. == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == *[https://www.sportzilina.sk/zimny-stadion/ Zimný štadión] – Správa športových zariadení mesta Žilina *[http://www.tikzilina.eu/zimny-stadion/ Zimný štadión] na stránke ''TIK Žilina'' *[https://www.sportoviska.sk/hokej-korculovanie/zilinsky/zimny-stadion-zilina Zimný štadión Žilina] na stránke ''Športoviská'' [[Kategória:Hokejové štadióny na Slovensku]] [[Kategória:Šport v Žiline]] [[Kategória:MsHK Žilina]] [[Kategória:Stavby v Žiline]] a0ttnzrsm5o13k0sxr5e6mljzogmyfs TIPOS Slovenská hokejová liga 2023/2024 0 702142 8188299 7897251 2026-03-28T10:24:49Z Polandball 143 289450 /* Hokejové tímy TIPOS Slovenskej hokejovej ligy v sezóne 2023/2024 */ Opravený preklep 8188299 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna|liga=TIPOS Slovenská hokejová liga|sezóna=2023/2024|majster=[[Vlci Žilina]]|2_miesto=[[HC Prešov]]|3_miesto=[[HK 95 Považská Bystrica]]|víťaz_základ=[[Vlci Žilina]]|zostup= [[HKM Rimavská Sobota]]|počet_mužstiev=12 + 1|odohraté_zápasy=288|počet_gólov=1843|najlepší_strelec=[[Martin Jakúbek]]{{break}}([[Vlci Žilina]]) 32 gólov|výhra_doma=[[HC 21 Prešov|PRE]] 12 : 1 [[HKM Rimavská Sobota|RIM]]|výhra_vonku=[[Vlci Žilina|ŽIL]] 11 : 0 [[AquaCity Pikes|PIK]]|najvyššie_skóre=[[MHK Dubnica nad Váhom|DUB]] 7 : 8 [[HK Trnava|TRN]]|poznámka=Aktualizované [[3. marec]] 2024|sezóna_pred=TIPOS Slovenská hokejová liga 2022/2023|súvisiace_súťaže=[[Tipos extraliga 2023/2024|Tipos extraliga 2023/2024 ↑]] * [[2. hokejová liga (Slovensko) 2023/2024|2. hokejová liga (Slovensko) 2023/2024 ↓]]|začiatok=[[22. september]] 2023|najproduktívnejší_hráč=[[Andrei Legalin]]{{break}}([[HC Topoľčany]]) 69 bodov|priemer_gólov_na_zápas=6,39 |sezóna_po=TIPOS Slovenská hokejová liga 2024/2025 }} '''TIPOS Slovenská hokejová liga 2023/2024''' je 31. sezónou [[1. hokejová liga SR|1. hokejovej ligy]]. Tímy na 1. – 6. mieste po základnej časti postúpia do play-off. Kluby na 7. – 10. mieste budú hrať predkolo alebo kvalifikáciu o Play-off. Klub na 11. mieste sa sezóna po základnej časti skončí a tím na 12. mieste priamo zostúpi do [[2. hokejová liga (Slovensko)|2. hokejovej ligy]]. == Hokejové tímy TIPOS Slovenskej hokejovej ligy v sezóne 2023/2024 == V sezóne [[2023]]/[[2024]] bude hrať 12 regulárnych družstiev. Bude sa opäť priamo zostupovať do nižšej súťaže. {| class="wikitable" style="font-size:90%; width:100%; text-align:left" ! colspan="7" |{{LocMap+|Slovensko|float=center|width=400|caption=Tímy 1. ligy|relief=1|places={{LocMap~ | Slovensko | label = [[SR 18]] | position = left | lat = 49.056667 | lon = 20.297500 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK 95 Považská Bystrica|Pov. Bystrica]] | position = left | lat = 49.12 | lon = 18.44 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HC Topoľčany|Topoľčany]] | position = top | lat = 48.56 | lon = 18.16 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Trnava|Trnava]] | position = right | lat = 48.38 | lon = 17.58 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Trebišov|Trebišov]] | lat = 48.633611 | lon = 21.717222 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Skalica|Skalica]] | position = right | lat = 48.84 | lon = 17.22 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[MHK Dubnica nad Váhom|Dubnica nad Váhom]] | position = right | lat = 48.96 | lon = 18.17 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HC Prešov|Prešov]] | position = right | lat = 49.000000 | lon = 21.233333 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vlci Žilina|Žilina]] | position = top | lat = 49.2207 | lon = 18.746 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[AquaCity Pikes|Poprad]] | position = right | lat = 49.056667 | lon = 20.297500 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HKM Rimavská Sobota|Rimavská Sobota]] | lat = 48.381111 | lon = 20.014444 | position = right }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HC TEBS Bratislava|Bratislava]] | position = right | lat = 48.14 | lon = 17.12 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK MŠK Indian Žiar nad Hronom|Žiar nad Hronom]] | lat = 48.59 | lon = 18.85 }}}} |- ! style="background:lightgrey;width:19%" |Klub ! style="background:lightgrey;width:14%" |Mesto ! style="background:lightgrey;width:24%" |Štadión ! style="background:lightgrey;width:4%" |Kapacita ! style="background:lightgrey;width:4%" |Založený ! style="background:lightgrey;width:19%" |Klubové farby |- |'''[[HKM Rimavská Sobota]]''' |{{minivlajka|Slovensko}} [[Rimavská Sobota]] |[[Zimný štadión Rimavská Sobota|Zimný štadión mesta Rimavská Sobota]] | align="center" |1 500 | align="center" |[[1990]] |červená, čierna, biela |- |'''[[MHK Dubnica nad Váhom|TSS Group Spartak Dubnica]]''' |{{minivlajka|Slovensko}} [[Dubnica nad Váhom]] |[[Zimný štadión Dubnica nad Váhom]] | align="center" |3 500 | align="center" |[[1942]] |oranžová, čierna, modrá |- |'''[[HC 21 Prešov|HC Prešov]]''' |{{minivlajka|Slovensko}} [[Prešov]] |[[ICE aréna]] | align="center" |3 600 | align="center" |[[2023]] |čierna, červená, biela, zlatá |- |'''[[AquaCity Pikes]]''' |{{minivlajka|Slovensko}} [[Poprad]] |[[Zimný štadión mesta Poprad]] | align="center" |4 233 | align="center" |[[2023]] |biela, modrá |- |'''[[HK Trebišov|HK Steel Team Trebišov]]''' |{{minivlajka|Slovensko}} [[Martin (mesto na Slovensku)|Trebišov]] |[[Zimný štadión Trebišov|Zimný štadión mesta Trebišov]] | align="center" |4 500 | align="center" |[[2016]] |modrá, žltá |- |'''[[Modré krídla Slovan]]''' |{{minivlajka|Slovensko}} [[Bratislava]] |[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]] | align="center" |10 055 | align="center" |[[1921]] |biela, červená, čierna |- |'''[[HK 95 Považská Bystrica]]''' |{{minivlajka|Slovensko}} [[Považská Bystrica]] |[[Zimný štadión Považská Bystrica]] | align="center" |2 400 | align="center" |[[1938]] |biela, červená, čierna |- |'''[[HK Skalica|HK ESMERO Skalica]]''' |{{minivlajka|Slovensko}} [[Skalica (mesto)|Skalica]] |[[Hant Aréna|ESMERO Aréna]] | align="center" |4 095 | align="center" |[[1936]] |biela, zelená |- |'''[[HC Topoľčany]]''' |{{minivlajka|Slovensko}} [[Topoľčany]] |[[Zimný štadión Topoľčany]] | align="center" |3 400 | align="center" |[[1932]] |žltá, červená |- |'''[[HK Trnava|HK Gladiators Trnava]]''' |{{minivlajka|Slovensko}} [[Trnava]] |[[Zimný štadión Trnava]] | align="center" |3 200 | align="center" |[[1957]] |biela, červená, čierna |- |'''[[HK MŠK Indian Žiar nad Hronom]]''' |{{minivlajka|Slovensko}} [[Žiar nad Hronom]] |[[Slovalco Aréna Žiar nad Hronom]] | align="center" |2 500 | align="center" |1952 |bordová, béžová |- |'''[[Vlci Žilina|VLCI Žilina]]''' |{{minivlajka|Slovensko}} [[Žilina]] |[[Niké aréna]] | align="center" |6 200 | align="center" |[[1925]] |žltá, zelená |- |'''[[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|JOJ ŠPORT Slovensko 18]]''' |{{minivlajka|Slovensko}} [[Poprad]] |[[Stredná športová škola Poprad]] | align="center" |100 | align="center" |[[1993]] |biela, modrá |} == Základná časť == {| class="wikitable" | style="background: #ccffcc;" | |Play-off | style="background: #cce0ff;" | |Kvalifikácia o Play-off | style="background: #ffcccc;" | |Zostup | style="background: #ffffcc;" |    |Mimo súťaž |} {{Malé|Tabuľka je aktualizovaná k dátumu 3. marec 2024.}} {| class="wikitable" ! width="20" |Por. ! width="185" |Tím ! width="20" |Z ! width="20" |B ! width="20" |V ! width="20" |VP ! width="20" |PP ! width="20" |P ! width="20" |Skóre ! width="20" |+/– |- bgcolor="#ccffcc" align="center" |'''1.''' |[[Vlci Žilina|VLCI Žilina]] |46 |'''123''' |37 |6 |0 |3 |212:74 | +138 |- bgcolor="#ccffcc" align="center" |'''2.''' |[[HC Prešov]] |46 |'''89''' |24 |5 |7 |10 |186:127 | +59 |- bgcolor="#ccffcc" align="center" |'''3.''' |[[HC Topoľčany]] |46 |'''85''' |24 |4 |5 |13 |175:143 | +22 |- bgcolor="#ccffcc" align="center" |'''4.''' |[[HK 95 Považská Bystrica]] |46 |'''76''' |21 |5 |3 |17 |147:145 | +2 |- bgcolor="#ccffcc" align="center" |'''5.''' |[[HK Skalica|HK ESMERO Skalica]] |46 |'''75''' |22 |4 |1 |19 |149:148 | +1 |- bgcolor="#ccffcc" align="center" |'''6.''' |[[MHK Dubnica nad Váhom|TSS Group Dubnica]] |46 |'''71''' |18 |6 |5 |17 |128:128 | 0 |- bgcolor="#cce0ff" align="center" |'''7.''' |[[Modré krídla Slovan]] |46 |'''67''' |19 |3 |4 |20 |133:119 | +14 |- bgcolor="#cce0ff" align="center" |'''8.''' |[[HK MŠK Indian Žiar nad Hronom]] |46 |'''66''' |19 |3 |3 |21 |145:145 | 0 |- bgcolor="#cce0ff" align="center" |'''9.''' |[[HK Trebišov|HK Steel Team Trebišov]] |46 |'''57''' |16 |3 |3 |24 |138:175 | -37 |- bgcolor="#cce0ff" align="center" |'''10.''' |[[AquaCity Pikes]] |46 |'''57''' |14 |5 |5 |22 |130:158 | -28 |- align="center" |'''11.''' |[[HK Trnava|HK Gladiators Trnava]] |46 |'''50''' |11 |5 |7 |23 |148:182 | -34 |- bgcolor="#ffcccc" align="center" |'''12.''' |[[HKM Rimavská Sobota]] |46 |'''41''' |14 |1 |6 |25 |121:180 | -59 |- bgcolor="#ffffcc" align="center" | |[[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Slovensko U18]] |24 |'''7''' |1 |1 |2 |20 |41:129 | -88 |} {{Malé|'''Por.''' - pozícia; '''Z'''; '''B''' - body; '''V''' - výhry; '''VP''' - výhry po predĺžení / samostatných nájazdoch; '''P''' - prehry; '''PP''' - prehry po predĺžení / samostatných nájazdoch; '''+/-''' - rozdiel}} === Zápasy === {{Malé|Tabuľka je aktualizovaná k dátumu 1. december 2023.}} {| class="wikitable" !Doma \ Vonku ![[HC Prešov|PRE]] ![[Vlci Žilina|ZIL]] ![[HK MŠK Indian Žiar nad Hronom|ZNH]] ![[MHK Dubnica nad Váhom|DUB]] ![[HK Trnava|TRN]] ![[Modré krídla Slovan|SLO]] ![[HC Topoľčany|TOP]] ![[HK Skalica|SKA]] ![[HK 95 Považská Bystrica|POV]] ![[AquaCity Pikes|ACP]] ![[HKM Rimavská Sobota|RIM]] ![[HK Trebišov|TRE]] ![[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|U18]] |- ![[HC Prešov|PRE]] ! | bgcolor="#73C2FB" align="center" |{{ku|4|3}} | align="center" | | bgcolor="#73C2FB" align="center" |{{ku|3|0}} | bgcolor="#73C2FB" align="center" |{{ku|5|3}} | align="center" | | bgcolor="FA8072" align="center" |{{ku|2|4}} | bgcolor="#73C2FB" align="center" |{{ku|2|1}} | bgcolor="#73C2FB" align="center" |{{ku|12|2}} | bgcolor="#73C2FB" align="center" |{{ku|6|4}} | bgcolor="#ADD8E6" align="center" |{{ku|3|2}} | bgcolor="#73C2FB" align="center" |{{ku|5|0}} | |- ![[Vlci Žilina|ZIL]] | bgcolor="#ADD8E6" align="center" |{{ku|3|2}} ! | bgcolor="#73C2FB" align="center" |{{ku|5|2}} | bgcolor="#73C2FB" align="center" |{{ku|5|0}} | bgcolor="#73C2FB" align="center" |{{ku|6|4}} | bgcolor="#73C2FB" align="center" |{{ku|5|2}} | bgcolor="#73C2FB" align="center" |{{ku|3|2}} | bgcolor="#73C2FB" align="center" |{{ku|6|3}} | bgcolor="#ADD8E6" align="center" |{{ku|4|3}} | bgcolor="#ADD8E6" align="center" |{{ku|3|2}} | | bgcolor="#73C2FB" align="center" |{{ku|8|2}} | |- ![[HK MŠK Indian Žiar nad Hronom|ZNH]] | bgcolor="#73C2FB" align="center" |{{ku|6|1}} | bgcolor="#FA8072" align="center" |{{ku|2|5}} ! | bgcolor="#73C2FB" align="center" |{{ku|4|1}} | bgcolor="#FA8072"?align="center" |{{ku|3|4}} | bgcolor="#73C2FB" align="center" |{{ku|4|1}} | bgcolor="#ADD8E6" align="center" |{{ku|1|0}} | bgcolor="#FA8072" align="center" |{{ku|2|3}} | align="center" | | bgcolor="#73C2FB" align="center" |{{ku|5|3}} | bgcolor="#73C2FB" align="center" |{{ku|6|2}} | bgcolor="#73C2FB" align="center" |{{ku|4|2}} | |- ![[MHK Dubnica nad Váhom|DUB]] | bgcolor="#ADD8E6" align="center" |{{ku|4|3}} | align="center" | | bgcolor="#FA8072" align="center" |{{ku|3|5}} ! | align="center" | | bgcolor="#FA8072" align="center" |{{ku|1|4}} | bgcolor="#73C2FB" align="center" |{{ku|5|1}} | bgcolor="#73C2FB" align="center" |{{ku|3|1}} | bgcolor="#73C2FB" align="center" |{{ku|5|1}} | bgcolor="#ADD8E6" align="center" |{{ku|2|1}} | bgcolor="#73C2FB" align="center" |{{ku|2|1}} | bgcolor="#FA8072" align="center" |{{ku|2|4}} | |- ![[HK Trnava|TRN]] | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|4|5}} | align="center" | | align="center" | | bgcolor="#FA8072" align="center" |{{ku|2|3}} ! | bgcolor="#73C2FB" align="center" |{{ku|3|2}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|3|4}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|2|3}} | bgcolor="#FA8072" align="center" |{{ku|1|2}} | bgcolor="#FA8072" align="center" |{{ku|3|5}} | bgcolor="#FA8072" align="center" |{{ku|1|2}} | bgcolor="#ADD8E6" align="center" |{{ku|2|1}} | |- ![[Modré krídla Slovan|SLO]] | bgcolor="#73C2FB" align="center" |{{ku|4|2}} | align="center" | | bgcolor="#73C2FB" align="center" |{{ku|4|0}} | bgcolor="#73C2FB" align="center" |{{ku|4|2}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|2|3}} ! | bgcolor="#73C2FB" align="center" |{{ku|4|1}} | align="center" | | bgcolor="#73C2FB" align="center" |{{ku|3|2}} | bgcolor="#73C2FB" align="center" |{{ku|7|1}} | bgcolor="#ADD8E6" align="center" |{{ku|2|1}} | bgcolor="#73C2FB" align="center" |{{ku|4|1}} | |- ![[HC Topoľčany|TOP]] | bgcolor="#FA8072" align="center" |{{ku|3|4}} | bgcolor="#73C2FB" align="center" |{{ku|4|2}} | bgcolor="#ADD8E6" align="center" |{{ku|3|2}} | align="center" | | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|4|5}} | bgcolor="#73C2FB" align="center" |{{ku|5|4}} ! | bgcolor="#73C2FB" align="center" |{{ku|5|1}} | bgcolor="#73C2FB" align="center" |{{ku|4|2}} | align="center" | | bgcolor="#73C2FB" align="center" |{{ku|5|4}} | bgcolor="#73C2FB" align="center" |{{ku|6|3}} | |- ![[HK Skalica|SKA]] | bgcolor="#FA8072" align="center" |{{ku|1|9}} | bgcolor="#FA8072" align="center" |{{ku|2|4}} | bgcolor="#73C2FB" align="center" |{{ku|4|2}} | bgcolor="#73C2FB" align="center" |{{ku|6|4}} | bgcolor="#ADD8E6" align="center" |{{ku|3|2}} | bgcolor="#73C2FB" align="center" |{{ku|3|0}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|2|3}} ! | align="center" | | bgcolor="#73C2FB" align="center" |{{ku|4|2}} | bgcolor="#FA8072" align="center" |{{ku|2|5}} | align="center" | | |- ![[HK 95 Považská Bystrica|POV]] | bgcolor="#ADD8E6" align="center" |{{ku|3|2}} | bgcolor="#FA8072" align="center" |{{ku|0|2}} | bgcolor="#73C2FB" align="center" |{{ku|4|2}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|3|4}} | bgcolor="#73C2FB" align="center" |{{ku|3|2}} | align="center" | | align="center" | | bgcolor="#FA8072" align="center" |{{ku|1|3}} ! | bgcolor="#73C2FB" align="center" |{{ku|2|1}} | bgcolor="#73C2FB" align="center" |{{ku|4|3}} | bgcolor="#73C2FB" align="center" |{{ku|3|2}} | |- ![[AquaCity Pikes|ACP]] | bgcolor="#73C2FB" align="center" |{{ku|3|0}} | bgcolor="#FA8072" align="center" |{{ku|0|5}} | bgcolor="#73C2FB" align="center" |{{ku|4|2}} | bgcolor="#FA8072" align="center" |{{ku|2|3}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|3|4}} | bgcolor="#73C2FB" align="center" |{{ku|6|3}} | bgcolor="#FA8072" align="center" |{{ku|5|7}} | align="center" | | bgcolor="#FA8072" align="center" |{{ku|2|4}} ! | bgcolor="#73C2FB" align="center" |{{ku|3|1}} | bgcolor="#FA8072" align="center" |{{ku|3|5}} | |- ![[HKM Rimavská Sobota|RIM]] | bgcolor="#73C2FB" align="center" |{{ku|5|4}} | bgcolor="#FA8072" align="center" |{{ku|2|5}} | align="center" | | bgcolor="#FA8072" align="center" |{{ku|0|2}} | bgcolor="#73C2FB" align="center" |{{ku|7|5}} | bgcolor="#FA8072" align="center" |{{ku|2|3}} | bgcolor="#73C2FB" align="center" |{{ku|6|4}} | bgcolor="#FA8072" align="center" |{{ku|1|4}} | bgcolor="#FA8072" align="center" |{{ku|0|5}} kont. | align="center" | ! | bgcolor="#73C2FB" align="center" |{{ku|6|2}} | |- ![[HK Steel Team Trebišov|TRE]] | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|3|4}} | bgcolor="#FA8072" align="center" |{{ku|1|3}} | bgcolor="#73C2FB" align="center" |{{ku|5|4}} | bgcolor="#73C2FB" align="center" |{{ku|4|2}} | bgcolor="#73C2FB" align="center" |{{ku|5|1}} | bgcolor="#FA8072" align="center" |{{ku|2|5}} | bgcolor="#FA8072" align="center" |{{ku|3|6}} | bgcolor="#FA8072" align="center" |{{ku|3|5}} | bgcolor="#73C2FB" align="center" |{{ku|4|3}} | bgcolor="#ffbbbb" align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" | ! | |- ![[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|U18]] | bgcolor="#FA8072" align="center" |{{ku|1|8}} | bgcolor="#FA8072" align="center" |{{ku|1|6}} | bgcolor="#FA8072" align="center" |{{ku|1|5}} | bgcolor="#FA8072" align="center" |{{ku|1|2}} | bgcolor="#FA8072" align="center" |{{ku|1|6}} | bgcolor="#FA8072" align="center" |{{ku|1|5}} | bgcolor="#FA8072" align="center" |{{ku|2|6}} | bgcolor="#FA8072" align="center" |{{ku|1|4}} | bgcolor="#FA8072" align="center" |{{ku|3|7}} | bgcolor="#FA8072" align="center" |{{ku|2|8}} | bgcolor="#FA8072" align="center" |{{ku|3|7}} | bgcolor="#FA8072" align="center" |{{ku|4|7}} ! |} ''<small>'''Legenda:''' Tímy majú v riadkoch uvedené zápasy ktoré odohrali doma a v stĺpcoch zápasy ktoré odohrali vonku</small>'' :{{Malé|'''Poznámka:''' tmavá modrá: víťazstvo domácich v riadnom hracom čase}} :{{Malé|'''Poznámka:''' svetlá modrá: víťazstvo domácich po predĺžení / samostatných nájazdoch}} :{{Malé|'''Poznámka:''' tmavo červená: prehra domácich v riadnom hracom čase}} :{{Malé|'''Poznámka:''' svetlo červená: prehra domácich po predĺžení / samostatných nájazdoch}} == Play-off == === Pavúk === • Kvalifikačné kolo sa hrá na 3 víťazné zápasy.{{Play-off12+nasadenie+3miesto|RD1=Kvalifikačné kolo|RD2=Štvrťfinále|RD3=Semifinále|RD4=Finále|RD1-nasadenie03=8|RD1-tím03='''[[HK MŠK Indian Žiar nad Hronom]]'''|RD1-skóre03='''3'''|RD1-nasadenie04=9|RD1-tím04=[[HK Trebišov|HK Steel Team Trebišov]]|RD1-skóre04=0|RD1-nasadenie07=|RD1-tím07=|RD1-skóre07=|RD1-nasadenie08=|RD1-tím08=|RD1-skóre08=|RD1-nasadenie11=7|RD1-tím11='''[[Modré krídla Slovan]]'''|RD1-skóre11='''3'''|RD1-nasadenie12=10|RD1-tím12=[[AquaCity Pikes]]|RD1-skóre9=1|RD1-nasadenie15=|RD1-tím15=|RD1-skóre15=|RD1-nasadenie16=|RD1-tím16=|RD1-skóre16=|RD2-nasadenie01=1|RD2-tím01='''[[Vlci Žilina]]'''|RD2-skóre01='''4'''|RD2-nasadenie02=8|RD2-tím02=[[HK MŠK Indian Žiar nad Hronom]]|RD2-skóre02=1|RD2-nasadenie03=3|RD2-tím03=[[HC Topoľčany]]|RD2-skóre03=2|RD2-nasadenie04=6|RD2-tím04='''[[MHK Dubnica nad Váhom|TSS Group Dubnica]]'''|RD2-skóre04='''4'''|RD2-nasadenie05=2|RD2-tím05='''[[HC Prešov]]'''|RD2-skóre05='''4'''|RD2-nasadenie06=7|RD2-tím06=[[Modré krídla Slovan]]|RD2-skóre06=0|RD2-nasadenie07=4|RD2-tím07='''[[HK 95 Považská Bystrica]]|RD2-skóre07='''4'''|RD2-nasadenie08=5|RD2-tím08=[[HK Skalica]]|RD2-skóre08=1|RD3-nasadenie01=1|RD3-tím01='''[[Vlci Žilina]]'''|RD3-skóre01='''4'''|RD3-nasadenie02=6|RD3-tím02=[[MHK Dubnica nad Váhom|TSS Group Dubnica]]|RD3-skóre02=2|RD3-nasadenie03=2|RD3-tím03='''[[HC Prešov]]'''|RD3-skóre03='''4'''|RD3-nasadenie04=4|RD3-tím04=[[HK 95 Považská Bystrica]]|RD3-skóre04=1|RD4-nasadenie01=1|RD4-tím01='''[[Vlci Žilina]]'''|RD4-skóre01='''4'''|RD4-nasadenie02=2|RD4-tím02=[[HC Prešov]]|RD1-skóre12=1|RD4-skóre02=0}} ===Predkolo (kvalifikácia o play-off)=== '''Tučne''' sú zvýraznené domáce zápasy. Predkolo hrali tímy nasledovne: 7.miesto - 10.miesto a 8.miesto - 9.miesto. Predkolo sa začalo v stredu 6. marca a jednotlivé série sa hrali na 3 víťazstvá. *'''[[HK MŠK Indian Žiar nad Hronom]]''' {{--}} [[HK Trebišov|HK Steel Team Trebišov]] 3:0 ('''11''':3, '''4''':2, 2:'''3'''pp) *'''[[Modré krídla Slovan]]''' {{--}} [[AquaCity Pikes]] 3:1 ('''4''':1, 2:'''4''', 2:'''5''', 0:'''7''') ===Štvrťfinále - od 13. marca=== *'''[[Vlci Žilina]]''' {{--}} [[HK MŠK Indian Žiar nad Hronom]] 4:1 ('''2''':0, '''6''':1, 2:'''4''', '''5''':3, '''3''':1) *[[HC Topoľčany]] {{--}} [[MHK Dubnica nad Váhom|TSS Group Dubnica]] 2:4 ('''3''':2, 0:'''1''', '''6''':2, 1:'''2'''pp, 2:'''4''', '''5''':2) *'''[[HC Prešov]]''' {{--}} [[Modré krídla Slovan]] 4:0 ('''4''':1, '''2''':1pp, 1:'''7''', 1:'''5''') *'''[[HK 95 Považská Bystrica]]''' {{--}} [[HK Skalica]] 4:1 ('''5''':0, 1:'''7''', 0:'''4''', 3:'''5''', '''6''':2) ===Semifinále - od 29. marca=== *[[Vlci Žilina|'''Vlci Žilina''']] {{--}} [[MHK Dubnica nad Váhom|TSS Group Dubnica]] 4:2 ('''6''':0, '''3''':1, '''3''':2, '''4''':3sn, '''8''':4, 2:'''3'''pp) *[[HC Prešov|'''HC Prešov''']] {{--}} [[HK 95 Považská Bystrica]] 4:1 ('''5''':3, 3:'''4'''pp, 2:'''5''', 4:'''5'''pp, '''3''':0) ===Finále - od 14. apríla=== *'''[[Vlci Žilina]]''' {{--}} [[HC Prešov]] 4:0 ('''8''':1, '''5''':0, '''1''':0, '''5''':1) == Konečné poradie == {| class="wikitable" !{{tooltip|Por|Poradie}} ! width="140" |Družstvo ! |- bgcolor="#F7F6A8" align="center" | align="center" |1. |[[Vlci Žilina]] |Postup do [[Tipos extraliga|Tipos Extraligy]] |- bgcolor="#DCE5E5" align="center" | align="center" |2. |[[HC Prešov]] |2.miesto |- bgcolor="#FFDAB9" align="center" |3. | [[HK 95 Považská Bystrica]] | 3.miesto |- bgcolor="#FFFFFF" align="center" | align="center" |4. | [[MHK Dubnica nad Váhom|TSS Group Dubnica]] | |- bgcolor="#FFFFFF" align="center" | align="center" |5. | [[HC Topoľčany]] | |- bgcolor="#FFFFFF" align="center" | align="center" |6. | [[HK Skalica]] | |- bgcolor="#FFFFFF" align="center" | align="center" |7. | [[Modré krídla Slovan]] | |- bgcolor="#FFFFFF" align="center" | align="center" |8. | [[HK MŠK Indian Žiar nad Hronom]] | |- bgcolor="#FFFFFF" align="center" | align="center" |9. | [[HK Trebišov|HK Steel Team Trebišov]] | |- bgcolor="#FFFFFF" align="center" | align="center" |10. | [[AquaCity Pikes]] | |- bgcolor="#FFFFFF" align="center" | align="center" |11. | [[HK Trnava|HK Gladiators Trnava]] | |- bgcolor="#ffcccc" align="center" | align="center" |12. | [[HKM Rimavská Sobota]] |Zostup |- bgcolor="#ffffcc" align="center" | align="center" |13. |[[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Slovensko U18]] |Mimo súťaže |} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://shl.hockeyslovakia.sk/sk/articles/aktuality 1. hokejová liga na stránke SZĽH] * [https://shl.hockeyslovakia.sk/sk/stats/info/905/tipos-slovenska-hokejova-liga 1.Hokejová liga na stránkach SZĽH] {{Koncové šablóny |{{Sezóny 1. hokejovej ligy SR}} |{{Hokejové kluby na Slovensku}} }} [[Kategória:Ľadový hokej v 2023]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2024]] [[Kategória:1. hokejová liga SR]] jt3o9mgwfiap75bwhj81vy59qhfyp0f Pavol Boriš 0 703622 8187959 8178494 2026-03-27T16:52:04Z ~2026-18844-01 290214 všetky zmazane ako nevyznamne 8187959 wikitext text/x-wiki {{významnosť}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Pavol Boriš | Popis osoby = slovenský malovýrobca vína, spisovateľ a bývalý referent záujmovo umeleckej činnosti MO SZM v Pezinku, stredoškolský pedagóg a komunálny poslanec | Portrét = Pavol Boriš.jpg | Popis = Pavol Boriš v roku 2024 | Iné mená = Paľo Boriš | Dátum narodenia = {{dnv|1954|10|28}} | Miesto narodenia = [[Šaľa]], [[Česko-Slovensko]] | Štát pôsobenia = [[Slovensko]] | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = [[Slovensko]] | Bydlisko = [[Pezinok]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V sobotu sa opäť otvoria Pezinské vínne pivnice a dvory|url=https://bratislavskykraj.sk/pozyvame-vas-na-degustaciu-najlepsich-vin-z-pezinka-a-blizkeho-okolia/|dátum vydania=2022-06-02|dátum prístupu=2023-10-29|jazyk=sk-SK|meno=Michaela|priezvisko=Szusčíková}}</ref> | Zamestnanie = [[vinohradníctvo|vinohradník]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|meno=Jozef|priezvisko=Sedlák|titul=Vinohrady pod Karpatmi hostili ľudí najmä hroznom, ale aj burčiakom|url=https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/191797-vinohrady-pod-karpatmi-hostili-ludi-najmae-hroznom-ale-aj-burciakom/|vydavateľ=''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''|dátum vydania=2009-09-14|dátum prístupu=2023-10-29|jazyk=sk-SK}}</ref>, [[spisovateľ]] | Známy vďaka = [[Koncert mladosti]] | Alma mater = [[Strojnícka fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Strojnícka fakulta SVŠT]]<ref name="porta"/> | Manželka = Edita Borišová (od roku 1980) | Deti = Martin (* [[1984]])<br/>Zuzana (* [[1987]]) | Súvisiace články = | Rodičia = Ján Boriš<br/> Mária Borišová, rod. Tonková }} [[Ing.]] '''Pavol''' „'''Paľo'''“ '''Boriš''' (* [[28. október]] [[1954]], [[Šaľa]])<ref name="koncerty mladosti 2007">BORIŠ, Pavol, ŠTRBA, Ján, BITTNER, Peter. ''Koncerty mladosti ´76, ´77 – Československý Woodstock''. 2007. S. 102.</ref><ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Československý Woodstock a iné spomienky v knihe Pavla Boriša|url=http://www.nulife.sk/nulife/2023/01/14/ceskoslovensky-woodstock-a-ine-spomienky-v-knihe-pavla-borisa/|dátum vydania=2023-01-14|dátum prístupu=2023-10-29|jazyk=sk-SK|priezvisko=Poisonboy|vydavateľ=nulife.sk}}</ref> je slovenský [[Vinohradníctvo|malovýrobca vína]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Boriš Pavol, Ing. {{!}} Člen {{!}} Malokarpatská vínna cesta®|url=https://mvc.sk/clen/boris-pavol-ing|vydavateľ=mvc.sk|dátum prístupu=2023-10-29|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Literatúra v Radnici: O Pezinku a všeličom inom s Pavlom Borišom|url=https://www.tvpezinok.sk/2023/literatura-v-radnici-o-pezinku-a-vselicom-inom-s-pavlom-borisom/|dátum prístupu=2023-10-29|jazyk=sk-SK}}</ref> [[spisovateľ]] a bývalý referent záujmovo umeleckej činnosti<ref name="porta"/> MO [[Socialistický zväz mládeže|SZM]] v [[Pezinok|Pezinku]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Keď máničky obsadili Pezinok, pohromu odvrátili The Beatles|url=https://domov.sme.sk/c/22190059/ked-manicky-obsadili-pezinok-pohromu-odvratili-the-beatles.html|vydavateľ=domov.sme.sk|dátum prístupu=2023-10-29|jazyk=sk|meno=Boris|priezvisko=Vanya|dátum vydania=2019-08-15}}</ref> stredoškolský [[učiteľ|pedagóg]] a komunálny [[poslanec]].<ref name="koncerty mladosti 2007"/> Je známy ako druhý hlavný organizátor<ref name="dennikn">{{Citácia periodika|priezvisko=Balogh|meno=Alexander|autor=|odkaz na autora=|titul=Pezinok 1976 bol slovenský Woodstock (foto)|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/489507/pezinok-1976-bol-slovensky-woodstock-foto/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2016-06-17|dátum prístupu=2023-10-03}}</ref> a zároveň organizátor oboch ročníkov<ref name="pezincan">{{Citácia periodika|priezvisko=Boriš|meno=Pavol|autor=|odkaz na autora=|titul=Koncert mladosti|periodikum=Pezinčan|odkaz na periodikum=Pezinčan (noviny)|url=http://pezincan.pezinok.sk/index.php|url archívu=https://web.archive.org/web/20220812050344/http://pezincan.pezinok.sk/index.php?yggid=article&cat=2016-05&article=14160|issn=1338-1857|vydavateľ=Mestský úrad|miesto=Pezinok|dátum=2016-05|dátum prístupu=2023-10-03|dátum archivácie=2022-08-12}}</ref> festivalu [[Koncert mladosti]].<ref name="tyzden">{{Citácia periodika | priezvisko = Kušnierik | meno = Juraj | autor = | odkaz na autora = | titul = Woodstock v Pezinku | periodikum = .týždeň | odkaz na periodikum = .týždeň | url = https://www.tyzden.sk/casopis/645/woodstock-v-pezinku/ | issn = 1336-653X | vydavateľ = W PRESS | miesto = Bratislava | dátum = 2007-08-18 | dátum prístupu = 2023-10-03 }}</ref> == Životopis == Narodil sa v [[Šaľa|Šali]]. V lete 1947 sa jeho rodičia prisťahovali do domu po [[Maďari|Maďaroch]] v obci [[Neded]]. Od roku 1961 žije v [[Pezinok|Pezinku]].<ref name=":0" /><ref name="koncerty mladosti 2007"/> Začiatkom [[70. roky 20. storočia|70. rokov 20. storočia]] sa vo [[vlak]]u spoznal a spriatelil s [[Ján Štrba|Jánom Štrbom]], ktorý so sebou vliekol veľký [[Magnetofón|cievkový magnetofón]].<ref name=":1" /> V roku 1974 absolvoval [[Elektrotechnika|elektro]][[Maturitná skúška|maturitu]]<ref name="koncerty mladosti 2007" /> a v rokoch 1976 až 1981<ref name="koncerty mladosti 2007" /> študoval strojársku technológiu na [[Strojnícka fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Strojníckej fakulte SVŠT]]<ref name="porta">HANZLÍK, Lubomír. ''Fenomén jménem PORTA''. 2021.</ref> v [[Bratislava|Bratislave]]. Po zakázaní festivalu [[Koncert mladosti]] bol ako spoluorganizátor predvolávaný na výsluchy a potrestaný tým, že nemohol oficiálne pôsobiť ako kultúrny referent miestnej organizácie [[Socialistický zväz mládeže|SZM]].<ref name="tyzden"/> Na jeho pozíciu bol dosadený jeho kamarát Ľubomír „Jačmeň“ Janečka, ktorý bol tzv. [[sideman]]om tímu ľudí okolo Paľa Boriša.<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Jaslovský|meno=Marián|titul=Musictown Pezinok: Otcovia komunít|periodikum=[[.týždeň]]|vydavateľ=W Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-11-07|ročník=22|číslo=46|strany=62|issn=1336-5932|odkaz na autora=Marián Jaslovský}}</ref> Na jeseň 1982 absolvoval základnú vojenskú službu (ZVS) v [[65. motostrelecký pluk|65. motostreleckom pluku]] v [[Cheb]]e.<ref name="Moje zimné písačky">BORIŠ, Pavol. ''Moje zimné písačky''. Pezinok : Vydavateľstvo Jela Pálešová, Impalex, 2022. {{ISBN|978-80-570-3285-4}}. S. 113.</ref> Angažoval sa vo [[Verejnosť proti násiliu|VPN]]. Medzi rokmi 1989 a 2001 bol [[učiteľ]]om strojárskych odborných predmetov na [[Stredné odborné učilište (Pezinok)|Strednom odbornom učilišti]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.soumrspk.edu.sk/dokumenty/bulletin.pdf|vydavateľ=SOU Pezinok|dátum prístupu=2023-11-21|titul=Jubilejný bulletin: 50 rokov SOU Pezinok|dátum vydania=2001}}</ref> V rokoch 1990 až 1998 bol [[poslanec|poslancom]] mestského zastupiteľstva v Pezinku. Od založenia do roku 2005 pracoval vo výbore Združenia pezinských vinohradníkov a vinárov.<ref name="koncerty mladosti 2007"/> [[Súbor:BSK OtvoreniePezinskychPivnic041 (32801657536).jpg|náhľad|Pavol Boriš počas Slávnostného otvorenia Pezinských vínnych pivníc v [[Malokarpatské múzeum v Pezinku|Malokarpatskom múzeu v Pezinku]] vo februári 2017.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fotoreportáž Pezinské vínne pivnice 2017|url=https://vladimircuvala.wordpress.com/2017/02/12/fotoreportaz-pezinske-vinne-pivnice-2017/|dátum vydania=2017-02-12|dátum prístupu=2023-11-09|jazyk=sk-SK}}</ref>]] V roku 2002<ref name=":1" /> alebo 2003<ref name="koncerty mladosti 2007" /><ref>BORIŠ, Pavol; ŠTRBA, Ján; BITTNER, Peter. ''Pezinok – bigbeatown''. 2. vyd. 2024. s. 159.</ref> sa stal šéfom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fyzulnačka 2007|url=https://www.pezinok.sk/novinka/81/fyzulnacka-2007|vydavateľ=Pezinok|dátum prístupu=2023-11-09|jazyk=sk|priezvisko=Nuaktiv}}</ref> a hlavným organizátorom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PEZINOK: Výstrelom z dela odštartujú sútaž vo varení fazuľovej polievky|url=https://www.aktuality.sk/clanok/143461/pezinok-vystrelom-z-dela-odstartuju-sutaz-vo-vareni-fazulovej-polievky/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum vydania=2009-08-20|dátum prístupu=2023-11-09|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref> novovzniknutej akcie [[Fyzulnačka]].<ref name="koncerty mladosti 2007"/> Borišove vinohrady sa nachádzajú v hone [[Zoznam vinohradníckych honov v Pezinku|Škridláky]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Boriš Pavol, Ing.|url=https://vinko.sk/vinarstva/boris-pavol-ing-pezinok-1837|vydavateľ=vinko.sk|dátum vydania=2019-03-05|dátum prístupu=2023-10-31|jazyk=sk}}</ref> pezinského rajónu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=O víně > / Encyklopedie vína / Vinařství|url=http://www.ovine.cz/web/structure/vinarstvi-25.html?do%5BloadData%5D=1&itemKey=cz_249|vydavateľ=www.ovine.cz|dátum prístupu=2023-11-09}}</ref> Spolu s [[Peter Bittner|Petrom Bittnerom]] a fotografom [[Ján Štrba|Jánom Štrbom]] sú autormi troch kníh: prvého vydania ''Pezinok – bigbeatown'' s [[Kompilačný album|kompilačným]] [[Kompaktný disk|CD]] (2001),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pezinčania si pripomenú vývoj bigbítu v meste|url=https://kultura.sme.sk/c/141058/pezincania-si-pripomenu-vyvoj-bigbitu-v-meste.html|vydavateľ=kultura.sme.sk|dátum prístupu=2023-11-09|jazyk=sk|meno=|priezvisko=[[TASR]]|dátum vydania=2001-10-23}}</ref> ''Koncerty mladosti ´76, ´77 – Československý Woodstock'' (2007)<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Spomienka na Koncerty mladosti|periodikum=Pezinčan|odkaz na periodikum=|url=http://pezincan.pezinok.sk/index.php?yggid=article&cat=2007-07&article=6302|url archívu=https://web.archive.org/web/20220610113614/http://pezincan.pezinok.sk/index.php?yggid=article&cat=2007-07&article=6302|issn=1338-1857|vydavateľ=Mestský úrad|miesto=Pezinok|dátum=2007-07|dátum prístupu=2023-10-03|dátum archivácie=2022-08-12}}</ref> a druhého vydania ''Pezinok – bigbeatown'' (2024). Boriš a Bittner sa tiež považujú za kronikárov hudby [[60. roky 20. storočia|60. rokov 20. storočia]] v Pezinku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ROCK: Letmý pohľad na slovenský rock a rockové 60. roky|url=https://www.100soza.sk/blog/rock-letmy-poh-ad-na-slovensky-rock-a-rockove-60-roky|vydavateľ=[[SOZA]]|dátum vydania=2022-07-05|dátum prístupu=2023-11-09|jazyk=sk|priezvisko=Jaslovský|meno=Marián|odkaz na autora=Marian Jaslovský}}</ref> == Osobný život == [[Súbor:MODRA_hlavná_stanica-1_(cropped).jpg|alt=|náhľad|Pavol Boriš na [[Modranská železnica|Modranskej železnici]] v roku 2023]] Od roku 1980 je ženatý<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vicešampión Ing. Pavol Boriš doškoľoval frankovku v dedovom dubovom sude|url=https://www.sme.sk/c/2072642/vicesampion-ing-pavol-boris-doskoloval-frankovku-v-dedovom-dubovom-sude.html|vydavateľ=''[[SME]]''|dátum prístupu=2023-10-29|jazyk=sk|meno=Juraj|priezvisko=Mravec|dátum vydania=1997-04-26}}</ref> s manželkou Editou a je otcom syna Martina (* 1984) a dcéry Zuzany (* 1987).<ref name="koncerty mladosti 2007" /> == Publikácie == * BORIŠ, Pavol; [[Peter Bittner|BITTNER, Peter]]. ''Pezinok – bigbeatown''. 1. vyd. Renesans, 2001. {{ISBN|80-968427-2-2}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pezinok - bigbeatown - kniha|url=https://www.databazeknih.cz/knihy/pezinok-bigbeatown-474387|vydavateľ=www.databazeknih.cz|dátum prístupu=2023-10-29|priezvisko=Databazeknih.cz}}</ref> * BORIŠ, Pavol; ŠTRBA, Ján; BITTNER, Peter. ''Koncerty mladosti ´76, ´77 – Československý Woodstock''. 2007. * BORIŠ, Pavol. ''Moje zimné písačky''. Pezinok : Vydavateľstvo Jela Pálešová, Impalex, 2022. {{ISBN|978-80-570-3285-4}}. * BORIŠ, Pavol; [[Ján Štrba|ŠTRBA, Ján]]; BITTNER, Peter. ''Pezinok – bigbeatown''. 2. vyd. Pezinok : Občianske združenie P.R.D., 2024. {{ISBN|978-80-570-6127-4}}. == Ocenenia == * 2023: Cena primátora mesta Pezinok za činorodý život spojený s kultúrnym dianím v Pezinku a v oblasti vinárstva<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mimoriadne činorodí Pezinčania si prevzali ocenenia|url=https://www.pezinok.sk/novinka/6510/mimoriadne-cinorodi-pezincania-si-prevzali-ocenenia|vydavateľ=Pezinok|dátum prístupu=2023-10-29|jazyk=sk|priezvisko=Nuaktiv}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{DEFAULTSORT:Boriš, Pavol}} [[Kategória:Osobnosti zo Šale]] 4ur3qlohc97tpeavc6ut1i6fnnfywuk Redaktor:Martingazak:pieskovisko 2 703944 8188249 8185051 2026-03-28T05:57:10Z Martingazak 234259 Zalozenie 8188249 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Proces s Michalom Tušerom a spol. |popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] s [[Trockizmus|trockistami]] |dátum=[[11. december|11.]]{{--}}[[14. december|14. decembra]] [[1957]] |obrázok= |popis obrázka= |štát=Československo |miesto=Krajský súd v [[Bratislava|Bratislave]] |príčina= |typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] |organizátor=[[Komunistická strana Československa]] |odsúdenia=<ref name="kincok">{{Citácia Harvard|Priezvisko=Kinčok|Meno=Branislav|URL=https://www.upn.gov.sk/sk/pamat-naroda-32021/|Časopis=Pamäť národa|Ročník=XVII 2021|Číslo=3|Kapitola=Boj proti trockizmu na Slovensku po roku 1956. Prípad Michal Tušera a spol.|Vydavateľ=Ústav pamäti národa|issn=1336-6297}}</ref>{{rp|3-40}}<br/> * Michal Tušera 9 a pol roka,<br/> * Karol Terebessy 9 rokov,<br/> * Jozef Ondruš 5 rokov,<br/> * [[Anton Rašla]] 4 roky,<br/> * Jozef Mičudík 2 a pol roka }} '''Proces s Michalom Tušerom a spol.''', známy aj ako '''proces s trockistami''' [[11. december|11.]]{{--}}[[14. december|14. decembra]] [[1957]] pred senátom Krajského súdu v Bratislave bol jedným z [[Politické procesy na Slovensku|politických procesov]] v druhej vlne politických procesov v Československu, ktorá vypukla po [[Maďarské povstanie|maďarskej revolúcii]] [[1956]]. Po [[XX. zjazd Komunistickej strany Sovietskeho zväzu|XX. zjazde KSSZ]] bol tento proces priestorom, kde si (česko)slovenské komunistické vedenie vybavovalo účty s nositeľmi kritických myšlienok z roku [[1956]], čo malo viesť k upevneniu komunistického režimu a zároveň k zastrašeniu reformne a ľavicovo orientovaných intelektuálov. Zaradením [[Anton Rašla|Antona Rašlu]] (odsúdeného v politickom procese v roku [[1954]] a medzitým prepusteného) do procesu chcel režim preukázať opodstatnenosť [[Politické procesy na Slovensku|politických procesov]] v rokoch [[1948]]{{--}}[[1954]].<ref name="kincok"/> ==Predohra== ===Vznik trockizmu v Československu=== Vývoj v [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|Ruskej komunistickej strane (boľševikov)]] po [[Vladimir Iľjič Lenin|Leninovej]] smrti, najmä mocenský zápas o jeho nástupníctvo, výrazne ovplyvnil aj komunistické strany združené v [[Kominterna|Kominterne]]. Už v prvej polovici 20. rokov sa v [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] začali formovať zárodky trockistickej opozície. Tieto skupiny boli početne slabé, ideovo rozštiepené a pôsobili izolovane v českom, nemeckom a slovenskom prostredí, čo zabránilo vzniku jednotnej trockistickej opozície.<ref name="kincok"/>{{rp|6}} Myšlienky [[Lev Davidovič Trockij|Leva D. Trockého]] mali v Československu istý ohlas najmä medzi ľavicovými intelektuálmi. Jeho diela boli v medzivojnovom období legálne dostupné a spočiatku ich šírili aj stranícke vydavateľstvá. K významným predstaviteľom ľavej opozície v [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] patril Alois Neurath, ďalej Arthur Pollak, Wolfgang Salus či Otto Friedmann. V druhej polovici 20. rokov vznikli viaceré opozičné skupiny, ktoré vydávali vlastné periodiká (napr. Věstník komunistické opozice, Rudý prápor, Jiskra) a otvorene kritizovali oficiálnu líniu strany z trockistických pozícií.<ref name="kincok"/>{{rp|7}} Pod tlakom Kominterny vedenie [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] postupne odsúdilo Trockého aj ľavú opozíciu, čo sa stalo súčasťou širšieho procesu boľševizácie strany v rokoch [[1924]]{{--}}[[1929]]. Výsledkom boli stranícke čistky a vylučovanie otvorených sympatizantov trockizmu, ktoré vyvrcholili po V. zjazde KSČ víťazstvom stalinskej línie reprezentovanej Klementom Gottwaldom. V 30. rokoch vznikali mimo KSČ nové radikálne ľavicové skupiny, z ktorých najvýznamnejšia sa sformovala okolo Josefa Guttmanna a časopisu Proletář (Záviš Kalandra, František Třešňak).<ref name="kincok"/>{{rp|7}} Moskovské procesy v druhej polovici 30. rokov vnímali československí prívrženci ľavej opozície ako likvidáciu Leninových spolupracovníkov a definitívne sa rozišli s [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]]. Na Slovensku sa významnejšia trockistická aktivita rozvinula až po príchode Henricha Lenoroviča na Slovensko, ktorý v Bratislave v roku 1929 založil diskusnú skupinu sympatizantov [[Lev Davidovič Trockij|Trockého]]. K jej členom patrili Karol Terebessy, Jozef Mičudík a Michal Tušera. Skupina mala približne desať členov, zameriavala sa na štúdium a šírenie trockistickej literatúry, udržiavala kontakty s pražskými i zahraničnými skupinami a nepriamo aj s [[Lev Davidovič Trockij|Trockým]]. Lenorovičova skupina bola aktívna najmä v rokoch [[1930]]{{--}}[[1934]] a existovala až do roku [[1939]], keď sa po vzniku [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] rozpadla. Jej činnosť bola po roku [[1956]] spätne interpretovaná [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] ako jeden z ideových zdrojov neskorších opozičných aktivít.<ref name="kincok"/>{{rp|8}} ===Trockizmus v procesoch 1948{{--}}1954=== Po vojne v Československu už nedošlo k obnoveniu výraznejších skupín ľavej (trockistickej) opozície. Väčšina jej bývalých prívržencov vstúpila po roku [[1945]] do [[Komunistická strany Československa|KSČ]], prípadne do sociálnej demokracie, alebo sa politicky neaktivizovala. Napriek tomu sa problematika trockizmu dostala do pozornosti komunistického vedenia už od roku [[1945]], keď sa začali systematicky zostavovať zoznamy bývalých trockistov z 30. rokov. V českých krajinách sa niekoľko desiatok bývalých trockistov stretávalo v obnovenom Jack London clube (Wolfgang Salus, Záviš Kalandra, Ladislav Gorlich), ktorý kritizoval autoritatívne a antidemokratické tendencie [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]]. Činnosť klubu bola od roku [[1947]] monitorovaná bezpečnostnými zložkami. Na Slovensku sa bývalí členovia Lenorovičovej skupiny po vojne politicky výraznejšie neaktivizovali; Michal Tušera a Jozef Mičudík znovu vstúpili do [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]], Karol Terebessy pôsobil v [[Strana práce (1946)|Strane práce]].<ref name="kincok"/>{{rp|12}} Zlom nastal po februári 1948 a najmä po roztržke medzi [[Josif Vissarionovič Stalin|J. V. Stalinom]] a [[Josip Broz Tito|Josipom B. Titom]]. Rezolúcie [[Kominforma|Kominformy]] z rokov [[1948]] a [[1949]] obnovili boj proti „[[Trockizmus|trockizmu]]“ ako súčasti straníckych čistiek. [[Trockizmus]] sa stal jedným z hlavných ideologických obvinení v politických procesoch a Štátna bezpečnosť mu venovala osobitnú pozornosť v rámci svojej organizačnej štruktúry. Vznikli špecializované referáty zamerané na evidenciu, sledovanie a vyšetrovanie osôb označovaných za trockistov.<ref name="kincok"/>{{rp|13}} Hoci samostatných procesov s trockistami bolo málo, pojem [[Trockizmus|trockizmu]] zohrával významnú úlohu v procesoch s komunistickými funkcionármi. Najznámejším prípadom bol proces so Závišom Kalandrom, popraveným v roku [[1950]] v [[Proces so skupinou Milady Horákovej|procesu so skupinou Milady Horákovej]], a [[Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským|proces s Rudolfom Slánským]], kde boli obžalovaní označení za „trockisticko-titovských“ sprisahancov. Nadväzujúce procesy, ako prípad tzv. „Veľkej rady“{{#tag:ref|Hlavné pojednávanie s členmi „Veľkej rady“ sa konalo pred Najvyšším súdom v Prahe v dňoch [[23. február|23.]]{{--}}[[25. február|25. februára]] [[1954]]. Súd odsúdil obžalovaných na tresty odňatia slobody v celkovej výške 103 rokov.<ref name="ABS">{{Citácia knihy|titul=Skupinový spis štátnobezpečnostného vyšetrovania V. Vlkovi a spol. Rozsudok z 25. 2. 1954, s. 35.|vydavateľ=ABS Praha, f. MNB, a. č. MNB 93, zv. č. 2|strany=35}}</ref>|group=pozn.}} či proces s Deziderom Benauom, upevnili využívanie [[Trockizmus|trockizmu]] ako univerzálneho obvinenia.<ref name="kincok"/>{{rp|15}} PO Stalinovej smrti sa od roku [[1954]] represívna fáza boja proti trockizmu postupne menila na systematický operatívny dohľad. Väčšina bývalých slovenských trockistov, vrátane Michala Tušeru, Jozefa Mičudíka a Karola Terebessyho, prežila obdobie masových čistiek bez ťažších trestov, hoci Tušera bol v roku [[1954]] vylúčený zo strany pre kritiku pomerov v zdravotníctve (obsadzovanie odborných lekárskych pozícií podľa straníckej príslušnosti, a nie podľa odbornosti) a obvinený zo „trockistickej činnosti“.<ref name="kincok"/>{{rp|15}} ==Prípad Michal Tušera a spol.== ===XX. zjazd KSSZ a jeho vplyv na Československo=== [[XX. zjazd Komunistickej strany Sovietskeho zväzu]] vo februári [[1956]] predstavoval zásadný medzník v dejinách komunistického hnutia a výrazne ovplyvnil politický vývoj v Československu. Jeho kľúčovým momentom bol tajný referát prvého tajomníka ÚV KSSZ [[Nikita Sergejevič Chruščov|Nikitu S. Chruščova]] O kulte osobnosti a jeho dôsledkoch, v ktorom ostro kritizoval [[Josif Vissarionovič Stalin|J. V. Stalina]], najmä za masové represie, porušovanie kolektívneho vedenia strany a zločiny stalinského teroru. Kritika však bola selektívna: vyhla sa kolektivizácii, hladomoru na Ukrajine, [[Pakt Ribbentrop-Molotov|paktu Ribbentrop–Molotov]] i obetiam z radov nekomunistov a zároveň potvrdila oprávnenosť boja proti [[Trockizmus|trockizmu]] v 30. rokoch{{#tag:ref|[[Nikita Sergejevič Chruščov|Chruščov]] v prejave nielenže potvrdil oprávnenosť boja proti [[Trockizmus|trockizmu]] v 30. rokoch, no dodal, že samotný Stalin v tomto procese zohral pozitívnu úlohu!<ref name="kincok"/>{{rp|19}}|group=pozn.}} Československú delegáciu na zjazde tvorili [[Antonín Novotný]], [[Antonín Zápotocký]], [[Viliam Široký]], [[Zdeněk Fierlinger]] a [[Rudolf Barák]]. O obsahu tajného referátu sa bezprostredne dozvedeli len [[Antonín Novotný|Novotný]] a [[Rudolf Barák|Barák]], ktorí sa [[27. február|27. februára]] [[1956]] zúčastnili na porade prvých tajomníkov komunistických strán. Sovieti odporučili postupné a kontrolované rehabilitácie obetí politických procesov, pričom Novotný sa spočiatku staval proti rozsiahlejším zmenám a procesy obhajoval. V Československu boli informácie o Stalinových zločinoch pred verejnosťou dlhodobo zatajované a oficiálna stranícka interpretácia zostávala veľmi opatrná.<ref name="kincok"/>{{rp|17}} [[XX. zjazd Komunistickej strany Sovietskeho zväzu|XX. zjazd]] vyvolal rozsiahlu vnútrostranícku diskusiu, najmä medzi inteligenciou. Objavili sa otvorené pochybnosti o dôveryhodnosti straníckeho vedenia a požiadavky na vysvetlenie rozporov medzi predchádzajúcou glorifikáciou Stalina a novou kritikou kultu osobnosti. Kritické hlasy zaznievali aj zo Slovenska (napr. Agneša Kalinová). Vedenie [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] reagovalo defenzívne, zodpovednosť za stalinské zločiny prenieslo najmä na popraveného [[Rudolf Slánský|Rudolfa Slánskeho]] a ako živého „vinníka“ obetovalo [[Alexej Čepička|Alexeja Čepičku]].<ref name="kincok"/>{{rp|17-19}} ===Skupina Michala Tušeru=== Atmosféra po XX. zjazde povzbudila aj bývalých prívržencov ľavej opozície, najmä členov niekdajšej Lenorovičovej skupiny. Michal Tušera interpretoval zjazd ako signál vyčerpania stalinského systému a začal formulovať program politických a hospodárskych reforiem. V texte z [[29. február|29. februára]] [[1956]] nazvanom ''„Poučenia XX. sjazdu KSSS pre nás“'' kritizoval byrokratizmus, kult osobnosti a likvidáciu vnútrostraníckej demokracie v KSČ, požadoval rehabilitáciu politicky odsúdených ([[Gustáv Husák]], [[Daniel Okáli]], [[Anton Rašla]], [[Eugen Löbl]]) a navrhoval konkrétne reformné opatrenia, vrátane obmedzenia moci aparátu a zvolania mimoriadneho straníckeho zjazdu.<ref name="kincok"/>{{rp|20}} Tušera obnovil kontakty s Karolom Terebessym, Jozefom Mičudíkom a ďalšími bývalými ľavicovými opozičníkmi. Skupina sa pokúšala šíriť svoje názory prostredníctvom letákov (prvý z marca [[1956]] niesol meno „Milý súdruh“<ref name="aupn">{{Citácia knihy|titul=Skupinový vyšetrovací zväzok proti M. Tušerovi a spol. Leták s názvom Milý súdruh.|vydavateľ=A ÚPN Bratislava, f. KS ZNB S ŠtB Bratislava, BA-V, a. č. 1 283,}}</ref> a bol rozoslaný činiteľom strany pracujúcich v oblasti slovenskej kultúry, no medzi adresátmi sa nachádzali aj niekoľkí vysokí stranícki a štátni funkcionári, napríklad prezident republiky [[Antonín Zápotocký]], minister vnútra [[Rudolf Barák]]), diskusných príspevkov a osobných rozhovorov medzi radovými členmi [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]]. Ich cieľom bolo vyvolať tlak zdola a dosiahnuť širšiu diskusiu o stalinizme, rehabilitáciách a vnútrostraníckej demokracii. Aktivizovala sa aj Kyra Petlárová, dcéra Michala Tušeru, ktorá presadila požiadavku mimoriadneho zjazdu do rezolúcie závodnej organizácie [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]]. Bezpečnostné orgány však už od marca [[1956]] skupinu systematicky sledovali. Štátna bezpečnosť, využívajúc agentov ako Móric Mittelmann-Dedinský (krycie meno ''„BLYSKA“'', tomu dal Tušera prečítať svoje „Poučenie“, ktoré plánoval vydať v tlači) a Mária Kesslerová (''„MAŘENKA“''), postupne identifikovala okruh osôb spojených s Tušerom. V lete [[1956]] bola činnosť bývalých a súčasných prívržencov trockizmu zahrnutá do represívnej akcie „OPOZÍCIA“, ktorú politicky riadilo vedenie [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]] na čele s [[Karol Bacílek|Karolom Bacílkom]].<ref name="kincok"/>{{rp|26}} Hoci Tušerova skupina nepredstavovala organizovanú opozíciu, ale skôr voľný okruh diskutujúcich intelektuálov, režim ju označil za „protištátnu a protistranícku“. Po utlmení spoločenskej diskusie po jari [[1956]] a zakonzervovaní pomerov na celoštátnej konferencii [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] sa prípad stal súčasťou širšieho úsilia vedenia [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] potlačiť vnútrostranícku názorovú opozíciu, ktorú [[XX. zjazd Komunistickej strany Sovietskeho zväzu|XX. zjazd KSSZ]] dočasne uvoľnil.{{#tag:ref|Od druhej polovice roka [[1956]] kládli odpor komunistickým štruktúram už iba dve skupiny. Okrem Tušerovej skupiny to bola skupina spisovateľov a straníckych intelektuálov, kde najaktívnejšie vystupoval bývalý člen ÚV KSS Ondrej Pavlík.<ref name="kincok"/>{{rp|26}}|group=pozn.}} ===Maďarská revolúcia a opätovné zostrenie politického kurzu=== [[Maďarské povstanie|Maďarská revolúcia]] v októbri a novembri [[1956]] predstavovala najvýraznejší prejav krízy sovietskeho bloku po [[XX. zjazd Komunistickej strany Sovietskeho zväzu|XX. zjazde KSSZ]].{{#tag:ref|V Maďarsku sa dlhodobo prehlbovala hospodárska a politická kríza, ktorú nedokázalo vedenie Maďarskej strany pracujúcich na čele s [[Mátyás Rákosi|Mátyásom Rákosim]] (a neskôr s Ernőm Gerőom) riešiť. Revolučné udalosti sa začali [[23. október|23. októbra]] [[1956]] študentskou demonštráciou v Budapešti, ktorá prerástla do ozbrojeného povstania. Po krátkom období politického uvoľnenia a vláde Imreho Nagya sa sovietske vedenie rozhodlo pre druhú vojenskú intervenciu. Generálny útok sovietskej armády [[4. november|4. novembra]] 1956 revolúciu potlačil a k moci sa dostala prosovietska vláda [[János Kádár|Jánosa Kádára]]|group=pozn.}}. Udalosti v Maďarsku mali výraznú odozvu aj v Československu, najmä v prostredí ľavicovo orientovaných intelektuálov. V okruhu Michala Tušeru vyvolali revolučné udalosti nádej na zásadnú zmenu politického kurzu. Tušera považoval [[maďarské povstanie]] za legitímne vystúpenie proti stalinizmu reprezentovanému Rákosim a Gerőom, hoci druhú sovietsku intervenciu hodnotil opatrnejšie. Jeho aktivitu tlmil pragmatickejší Karol Terebessy, ktorý varoval pred bezpečnostnými zásahmi. Jozef Ondruš sa kriticky vyjadril k situácii v Maďarsku aj k monopolnému postaveniu komunistickej strany, za čo bol napomenutý straníckymi orgánmi. Činnosť celej skupiny bola v tomto období detailne monitorovaná [[ŠtB]]. V rokoch [[1956]]{{--}}[[1957]] sa skupina okolo Tušeru snažila nadviazať kontakty s predstaviteľmi slovenskej inteligencie a kultúrneho života. Išlo najmä o [[Alfonz Bednár|Alfonza Bednára]], [[Laco Novomeský|Ladislava Novomeského]], Antona Hollého, Dezidera Millyho a Igora Hrušovského. Významné boli aj kontakty s bývalým politickým väzňom [[Anton Rašla|Antonom Rašlom]]. Skupina diskutovala o dôsledkoch [[XX. zjazd Komunistickej strany Sovietskeho zväzu|XX. zjazdu KSSZ]], o politických procesoch a potrebe rehabilitácií. Zároveň však bola infiltrovaná agentom ŠtB Móricom Mittelmannom-Dedinským („BLYSKA“), čo umožnilo bezpečnostným orgánom detailne mapovať jej aktivity. Od začiatku roku [[1957]] došlo v Československu k opätovnému pritvrdeniu politického kurzu. Kritické myšlienky z roku 1956 boli označené za „revizionizmus“ a na Slovensku sa represie prepojili s obnovenou kampaňou proti tzv. slovenskému buržoáznemu nacionalizmu. Prvým cieľom sa stala skupina Ondreja Pavlíka, Ivana Kupca, Juraja Špitzera a Ctibora Štítnického. Po jej politickom zlikvidovaní sa represívny tlak sústredil na okruh Michala Tušeru a Karola Terebessyho v rámci akcie „OPOZÍCIA“.<ref name="kincok"/>{{rp|32}} ==Proces== V lete [[1957]] [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] využila provokáciu prostredníctvom agenta „BLYSKA“, aby získala nový kompromitujúci materiál. Tušera v tomto období vypracoval text Úvahy, v ktorom ostro kritizoval pomery v [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]], stalinský charakter režimu, kolektivizáciu a potláčanie inteligencie a vyzýval na zvolanie mimoriadneho straníckeho zjazdu. Tento dokument sa stal bezprostredným impulzom k zatknutiam. V auguste a septembri [[1957]] boli postupne zatknutí Jozef Mičudík a Michal Tušera ([[12. august|12. augusta]]), Karol Terebessy ([[14. august|14. augusta]]), Jozef Ondruš ([[3. september|3. septembra]]). Všetci štyria boli obvinení z trestného činu podvracania republiky.<ref name="kincok"/>{{rp|35}} Krátko po zatknutí členov skupiny Tušera a spol. sa [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] do prípadu snažila zakomponovať prominentnú osobu už prepustenú z výkonu trestu po odsúdení v [[Politické procesy na Slovensku|politickom procese]], čím sa režim snažil pravdepodobne snažil ospravedlniť politické procesy z rokov [[1948]]{{--}}[[1954]] a zvýrazniť nebezpečnosť tejto „protištátnej“ skupiny. Podľa výsluchových protokolov boli uvažovaní [[Laco Novomeský|Ladislav Novomeský]] a [[Anton Rašla]]. [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] do prípadu zaradila napokon [[Anton Rašla|Antona Rašlu]], ktorý bol reálne v kontakte s jednotlivými členmi skupiny. Zatkli ho [[30. september|30. septembra]] [[1957]]. [[Anton Rašla|Rašla]] bol obvinený z trestného činu neoznámenia trestnej činnosti skupiny Tušera a spol. Po prvom výsluchu bol prepustený a vyšetrovaný na slobode. Krajský prokurátor v Bratislave však [[8. október|8. októbra]] [[1957]] opätovne rozhodol o jeho uväznený.<ref name="kincok"/>{{rp|36}} Vyšetrovanie už nebolo poznamenané využívaním fyzického násilia, bolo však sprevádzané silným psychickým nátlakom, hrozbami voči rodinám{{#tag:ref|Michalovi Tušerovi sa jeho vyšetrovací referent vyhrážal, že ak nebude vypovedať podľa jeho očakávaní, tak mu zatknú manželku a jeho deti umiestnia do detského domova.<ref name="kincok"/>{{rp|35}}|group=pozn.}} a vynucovanými priznaniami. Obvinení boli označení za „trockistov“ a obvinení z podvracania republiky, resp. z neoznámenia trestného činu. Súdny proces pred Krajským súdom v Bratislave prebehol [[11. december|11.]]{{--}}[[14. december|14. decembra]] [[1957]] bez účasti verejnosti. Prípad najskôr prevzala sudkyňa Zdenka Colotková, no napokon ho zverili sudcovi [[Jozef Brešťanský|Jozefovi Brešťanskému]], ktorý sa stal predsedom senátu. Počas procesu vystúpilo priamo v súdnej sieni až 10 svedkov. Tí neskôr uvádzali, že aj oni boli vypočúvaní a pripravovaní na súdne konanie s použitím podobných metód ako samotní obvinení.{{#tag:ref|Svedok Jozef Köszegi v roku 1968 pred rehabilitačným senátom vypovedal, že vyšetrovatelia KS MV Bratislava ho vyšetrovali od rána 8.00 hod. do polnoci, pričom si vyšetrovateľ sám koncipoval jeho výpoveď a zapisoval do nej to, čo sám uznal za vhodné.<ref name="kincok"/>{{rp|38}}|group=pozn.}} Tušera bol odsúdený na 9,5 roka, Terebessy na 9 rokov, Ondruš na 5 rokov za trestný čin podvracania republiky, pričom prví dvaja boli odsúdení za obzvlášť priťažujúcich okolností. [[Anton Rašla]] bol odsúdený na 4 roky a Jozef Mičudík na 2,5 roka odňatia slobody za trestný čin neoznámenia trestného činu. Na čin [[Anton Rašla|Antona Rašlu]] a Jozefa Mičudíka sa vzťahovala amnestia prezidenta republiky [[Antonín Novotný|Antonína Novotného]] z [[1. december|1. decembra]] [[1957]], ktorá odpúšťala 3 roky trestu, preto bol Jozef Mičudík po skončení súdneho konania prepustený na slobodu. [[Anton Rašla]] vzhľadom na výšku trestu však nie.<ref name="Rasla">{{Citácia knihy|titul=Spomienky spoza mreží|priezvisko=Rašla|meno=Anton|vydavateľ=Vidas|rok=1998|isbn=80-85306-16-6}}</ref>{{rp|189}} Odvolacie konanie sa odohrávalo pred senátom Najvyššieho súdu v Prahe [[5. február|5.]] a [[6. február|6. februára]] [[1958]]. Obvinení tam vystupovali odvážnejšie a vypovedali o nezákonných metódach vyšetrovania. Terebessy odmietal tvrdenie, že vykonávali trockistickú činnosť a tvrdil, že o odstránení straníckych funkcionárov nikdy nehovorili, do jeho výpovede to vsunul vyšetrovateľ. Podobne argumentoval aj Ondruš. Najvyšší súd v Prahe však tieto svedectvá obvinených nezobral do úvahy a všetky odvolania odmietol.<ref name="kincok"/>{{rp|39}} Prípad Michal Tušera a spol. uzavrel sériu politických procesov vedených pod zámienkou boja proti [[Trockizmus|trockizmu]] na Slovensku. Zároveň predstavoval nástroj, ktorým sa československé vedenie vyrovnalo s nositeľmi reformných a kritických myšlienok z roku [[1956]]. Hoci už nešlo o masové verejné procesy typické pre začiatok 50. rokov, vyšetrovacie metódy [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] a fungovanie justície sa v podstate nezmenili a naďalej slúžili na upevnenie komunistického režimu a zastrašenie opozície.<ref name="kincok"/>{{rp|40}} == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Politické procesy na Slovensku]] * [[KArol Bedrna]] {{Komunistická strana Československa}} <!-- [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Dejiny práva]] [[Kategória:Komunizmus na Slovensku]] [[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Tušera]] [[Kategória:Rímskokatolícka cirkev na Slovensku]] [[Kategória:Súdne procesy]]--> bmvhdlnmw3dqgxxw5c7gyha7m25cvee 8188250 8188249 2026-03-28T05:57:36Z Martingazak 234259 Pozri aj 8188250 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Proces s Michalom Tušerom a spol. |popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] s [[Trockizmus|trockistami]] |dátum=[[11. december|11.]]{{--}}[[14. december|14. decembra]] [[1957]] |obrázok= |popis obrázka= |štát=Československo |miesto=Krajský súd v [[Bratislava|Bratislave]] |príčina= |typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] |organizátor=[[Komunistická strana Československa]] |odsúdenia=<ref name="kincok">{{Citácia Harvard|Priezvisko=Kinčok|Meno=Branislav|URL=https://www.upn.gov.sk/sk/pamat-naroda-32021/|Časopis=Pamäť národa|Ročník=XVII 2021|Číslo=3|Kapitola=Boj proti trockizmu na Slovensku po roku 1956. Prípad Michal Tušera a spol.|Vydavateľ=Ústav pamäti národa|issn=1336-6297}}</ref>{{rp|3-40}}<br/> * Michal Tušera 9 a pol roka,<br/> * Karol Terebessy 9 rokov,<br/> * Jozef Ondruš 5 rokov,<br/> * [[Anton Rašla]] 4 roky,<br/> * Jozef Mičudík 2 a pol roka }} '''Proces s Michalom Tušerom a spol.''', známy aj ako '''proces s trockistami''' [[11. december|11.]]{{--}}[[14. december|14. decembra]] [[1957]] pred senátom Krajského súdu v Bratislave bol jedným z [[Politické procesy na Slovensku|politických procesov]] v druhej vlne politických procesov v Československu, ktorá vypukla po [[Maďarské povstanie|maďarskej revolúcii]] [[1956]]. Po [[XX. zjazd Komunistickej strany Sovietskeho zväzu|XX. zjazde KSSZ]] bol tento proces priestorom, kde si (česko)slovenské komunistické vedenie vybavovalo účty s nositeľmi kritických myšlienok z roku [[1956]], čo malo viesť k upevneniu komunistického režimu a zároveň k zastrašeniu reformne a ľavicovo orientovaných intelektuálov. Zaradením [[Anton Rašla|Antona Rašlu]] (odsúdeného v politickom procese v roku [[1954]] a medzitým prepusteného) do procesu chcel režim preukázať opodstatnenosť [[Politické procesy na Slovensku|politických procesov]] v rokoch [[1948]]{{--}}[[1954]].<ref name="kincok"/> ==Predohra== ===Vznik trockizmu v Československu=== Vývoj v [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|Ruskej komunistickej strane (boľševikov)]] po [[Vladimir Iľjič Lenin|Leninovej]] smrti, najmä mocenský zápas o jeho nástupníctvo, výrazne ovplyvnil aj komunistické strany združené v [[Kominterna|Kominterne]]. Už v prvej polovici 20. rokov sa v [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] začali formovať zárodky trockistickej opozície. Tieto skupiny boli početne slabé, ideovo rozštiepené a pôsobili izolovane v českom, nemeckom a slovenskom prostredí, čo zabránilo vzniku jednotnej trockistickej opozície.<ref name="kincok"/>{{rp|6}} Myšlienky [[Lev Davidovič Trockij|Leva D. Trockého]] mali v Československu istý ohlas najmä medzi ľavicovými intelektuálmi. Jeho diela boli v medzivojnovom období legálne dostupné a spočiatku ich šírili aj stranícke vydavateľstvá. K významným predstaviteľom ľavej opozície v [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] patril Alois Neurath, ďalej Arthur Pollak, Wolfgang Salus či Otto Friedmann. V druhej polovici 20. rokov vznikli viaceré opozičné skupiny, ktoré vydávali vlastné periodiká (napr. Věstník komunistické opozice, Rudý prápor, Jiskra) a otvorene kritizovali oficiálnu líniu strany z trockistických pozícií.<ref name="kincok"/>{{rp|7}} Pod tlakom Kominterny vedenie [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] postupne odsúdilo Trockého aj ľavú opozíciu, čo sa stalo súčasťou širšieho procesu boľševizácie strany v rokoch [[1924]]{{--}}[[1929]]. Výsledkom boli stranícke čistky a vylučovanie otvorených sympatizantov trockizmu, ktoré vyvrcholili po V. zjazde KSČ víťazstvom stalinskej línie reprezentovanej Klementom Gottwaldom. V 30. rokoch vznikali mimo KSČ nové radikálne ľavicové skupiny, z ktorých najvýznamnejšia sa sformovala okolo Josefa Guttmanna a časopisu Proletář (Záviš Kalandra, František Třešňak).<ref name="kincok"/>{{rp|7}} Moskovské procesy v druhej polovici 30. rokov vnímali československí prívrženci ľavej opozície ako likvidáciu Leninových spolupracovníkov a definitívne sa rozišli s [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]]. Na Slovensku sa významnejšia trockistická aktivita rozvinula až po príchode Henricha Lenoroviča na Slovensko, ktorý v Bratislave v roku 1929 založil diskusnú skupinu sympatizantov [[Lev Davidovič Trockij|Trockého]]. K jej členom patrili Karol Terebessy, Jozef Mičudík a Michal Tušera. Skupina mala približne desať členov, zameriavala sa na štúdium a šírenie trockistickej literatúry, udržiavala kontakty s pražskými i zahraničnými skupinami a nepriamo aj s [[Lev Davidovič Trockij|Trockým]]. Lenorovičova skupina bola aktívna najmä v rokoch [[1930]]{{--}}[[1934]] a existovala až do roku [[1939]], keď sa po vzniku [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] rozpadla. Jej činnosť bola po roku [[1956]] spätne interpretovaná [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] ako jeden z ideových zdrojov neskorších opozičných aktivít.<ref name="kincok"/>{{rp|8}} ===Trockizmus v procesoch 1948{{--}}1954=== Po vojne v Československu už nedošlo k obnoveniu výraznejších skupín ľavej (trockistickej) opozície. Väčšina jej bývalých prívržencov vstúpila po roku [[1945]] do [[Komunistická strany Československa|KSČ]], prípadne do sociálnej demokracie, alebo sa politicky neaktivizovala. Napriek tomu sa problematika trockizmu dostala do pozornosti komunistického vedenia už od roku [[1945]], keď sa začali systematicky zostavovať zoznamy bývalých trockistov z 30. rokov. V českých krajinách sa niekoľko desiatok bývalých trockistov stretávalo v obnovenom Jack London clube (Wolfgang Salus, Záviš Kalandra, Ladislav Gorlich), ktorý kritizoval autoritatívne a antidemokratické tendencie [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]]. Činnosť klubu bola od roku [[1947]] monitorovaná bezpečnostnými zložkami. Na Slovensku sa bývalí členovia Lenorovičovej skupiny po vojne politicky výraznejšie neaktivizovali; Michal Tušera a Jozef Mičudík znovu vstúpili do [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]], Karol Terebessy pôsobil v [[Strana práce (1946)|Strane práce]].<ref name="kincok"/>{{rp|12}} Zlom nastal po februári 1948 a najmä po roztržke medzi [[Josif Vissarionovič Stalin|J. V. Stalinom]] a [[Josip Broz Tito|Josipom B. Titom]]. Rezolúcie [[Kominforma|Kominformy]] z rokov [[1948]] a [[1949]] obnovili boj proti „[[Trockizmus|trockizmu]]“ ako súčasti straníckych čistiek. [[Trockizmus]] sa stal jedným z hlavných ideologických obvinení v politických procesoch a Štátna bezpečnosť mu venovala osobitnú pozornosť v rámci svojej organizačnej štruktúry. Vznikli špecializované referáty zamerané na evidenciu, sledovanie a vyšetrovanie osôb označovaných za trockistov.<ref name="kincok"/>{{rp|13}} Hoci samostatných procesov s trockistami bolo málo, pojem [[Trockizmus|trockizmu]] zohrával významnú úlohu v procesoch s komunistickými funkcionármi. Najznámejším prípadom bol proces so Závišom Kalandrom, popraveným v roku [[1950]] v [[Proces so skupinou Milady Horákovej|procesu so skupinou Milady Horákovej]], a [[Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským|proces s Rudolfom Slánským]], kde boli obžalovaní označení za „trockisticko-titovských“ sprisahancov. Nadväzujúce procesy, ako prípad tzv. „Veľkej rady“{{#tag:ref|Hlavné pojednávanie s členmi „Veľkej rady“ sa konalo pred Najvyšším súdom v Prahe v dňoch [[23. február|23.]]{{--}}[[25. február|25. februára]] [[1954]]. Súd odsúdil obžalovaných na tresty odňatia slobody v celkovej výške 103 rokov.<ref name="ABS">{{Citácia knihy|titul=Skupinový spis štátnobezpečnostného vyšetrovania V. Vlkovi a spol. Rozsudok z 25. 2. 1954, s. 35.|vydavateľ=ABS Praha, f. MNB, a. č. MNB 93, zv. č. 2|strany=35}}</ref>|group=pozn.}} či proces s Deziderom Benauom, upevnili využívanie [[Trockizmus|trockizmu]] ako univerzálneho obvinenia.<ref name="kincok"/>{{rp|15}} PO Stalinovej smrti sa od roku [[1954]] represívna fáza boja proti trockizmu postupne menila na systematický operatívny dohľad. Väčšina bývalých slovenských trockistov, vrátane Michala Tušeru, Jozefa Mičudíka a Karola Terebessyho, prežila obdobie masových čistiek bez ťažších trestov, hoci Tušera bol v roku [[1954]] vylúčený zo strany pre kritiku pomerov v zdravotníctve (obsadzovanie odborných lekárskych pozícií podľa straníckej príslušnosti, a nie podľa odbornosti) a obvinený zo „trockistickej činnosti“.<ref name="kincok"/>{{rp|15}} ==Prípad Michal Tušera a spol.== ===XX. zjazd KSSZ a jeho vplyv na Československo=== [[XX. zjazd Komunistickej strany Sovietskeho zväzu]] vo februári [[1956]] predstavoval zásadný medzník v dejinách komunistického hnutia a výrazne ovplyvnil politický vývoj v Československu. Jeho kľúčovým momentom bol tajný referát prvého tajomníka ÚV KSSZ [[Nikita Sergejevič Chruščov|Nikitu S. Chruščova]] O kulte osobnosti a jeho dôsledkoch, v ktorom ostro kritizoval [[Josif Vissarionovič Stalin|J. V. Stalina]], najmä za masové represie, porušovanie kolektívneho vedenia strany a zločiny stalinského teroru. Kritika však bola selektívna: vyhla sa kolektivizácii, hladomoru na Ukrajine, [[Pakt Ribbentrop-Molotov|paktu Ribbentrop–Molotov]] i obetiam z radov nekomunistov a zároveň potvrdila oprávnenosť boja proti [[Trockizmus|trockizmu]] v 30. rokoch{{#tag:ref|[[Nikita Sergejevič Chruščov|Chruščov]] v prejave nielenže potvrdil oprávnenosť boja proti [[Trockizmus|trockizmu]] v 30. rokoch, no dodal, že samotný Stalin v tomto procese zohral pozitívnu úlohu!<ref name="kincok"/>{{rp|19}}|group=pozn.}} Československú delegáciu na zjazde tvorili [[Antonín Novotný]], [[Antonín Zápotocký]], [[Viliam Široký]], [[Zdeněk Fierlinger]] a [[Rudolf Barák]]. O obsahu tajného referátu sa bezprostredne dozvedeli len [[Antonín Novotný|Novotný]] a [[Rudolf Barák|Barák]], ktorí sa [[27. február|27. februára]] [[1956]] zúčastnili na porade prvých tajomníkov komunistických strán. Sovieti odporučili postupné a kontrolované rehabilitácie obetí politických procesov, pričom Novotný sa spočiatku staval proti rozsiahlejším zmenám a procesy obhajoval. V Československu boli informácie o Stalinových zločinoch pred verejnosťou dlhodobo zatajované a oficiálna stranícka interpretácia zostávala veľmi opatrná.<ref name="kincok"/>{{rp|17}} [[XX. zjazd Komunistickej strany Sovietskeho zväzu|XX. zjazd]] vyvolal rozsiahlu vnútrostranícku diskusiu, najmä medzi inteligenciou. Objavili sa otvorené pochybnosti o dôveryhodnosti straníckeho vedenia a požiadavky na vysvetlenie rozporov medzi predchádzajúcou glorifikáciou Stalina a novou kritikou kultu osobnosti. Kritické hlasy zaznievali aj zo Slovenska (napr. Agneša Kalinová). Vedenie [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] reagovalo defenzívne, zodpovednosť za stalinské zločiny prenieslo najmä na popraveného [[Rudolf Slánský|Rudolfa Slánskeho]] a ako živého „vinníka“ obetovalo [[Alexej Čepička|Alexeja Čepičku]].<ref name="kincok"/>{{rp|17-19}} ===Skupina Michala Tušeru=== Atmosféra po XX. zjazde povzbudila aj bývalých prívržencov ľavej opozície, najmä členov niekdajšej Lenorovičovej skupiny. Michal Tušera interpretoval zjazd ako signál vyčerpania stalinského systému a začal formulovať program politických a hospodárskych reforiem. V texte z [[29. február|29. februára]] [[1956]] nazvanom ''„Poučenia XX. sjazdu KSSS pre nás“'' kritizoval byrokratizmus, kult osobnosti a likvidáciu vnútrostraníckej demokracie v KSČ, požadoval rehabilitáciu politicky odsúdených ([[Gustáv Husák]], [[Daniel Okáli]], [[Anton Rašla]], [[Eugen Löbl]]) a navrhoval konkrétne reformné opatrenia, vrátane obmedzenia moci aparátu a zvolania mimoriadneho straníckeho zjazdu.<ref name="kincok"/>{{rp|20}} Tušera obnovil kontakty s Karolom Terebessym, Jozefom Mičudíkom a ďalšími bývalými ľavicovými opozičníkmi. Skupina sa pokúšala šíriť svoje názory prostredníctvom letákov (prvý z marca [[1956]] niesol meno „Milý súdruh“<ref name="aupn">{{Citácia knihy|titul=Skupinový vyšetrovací zväzok proti M. Tušerovi a spol. Leták s názvom Milý súdruh.|vydavateľ=A ÚPN Bratislava, f. KS ZNB S ŠtB Bratislava, BA-V, a. č. 1 283,}}</ref> a bol rozoslaný činiteľom strany pracujúcich v oblasti slovenskej kultúry, no medzi adresátmi sa nachádzali aj niekoľkí vysokí stranícki a štátni funkcionári, napríklad prezident republiky [[Antonín Zápotocký]], minister vnútra [[Rudolf Barák]]), diskusných príspevkov a osobných rozhovorov medzi radovými členmi [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]]. Ich cieľom bolo vyvolať tlak zdola a dosiahnuť širšiu diskusiu o stalinizme, rehabilitáciách a vnútrostraníckej demokracii. Aktivizovala sa aj Kyra Petlárová, dcéra Michala Tušeru, ktorá presadila požiadavku mimoriadneho zjazdu do rezolúcie závodnej organizácie [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]]. Bezpečnostné orgány však už od marca [[1956]] skupinu systematicky sledovali. Štátna bezpečnosť, využívajúc agentov ako Móric Mittelmann-Dedinský (krycie meno ''„BLYSKA“'', tomu dal Tušera prečítať svoje „Poučenie“, ktoré plánoval vydať v tlači) a Mária Kesslerová (''„MAŘENKA“''), postupne identifikovala okruh osôb spojených s Tušerom. V lete [[1956]] bola činnosť bývalých a súčasných prívržencov trockizmu zahrnutá do represívnej akcie „OPOZÍCIA“, ktorú politicky riadilo vedenie [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]] na čele s [[Karol Bacílek|Karolom Bacílkom]].<ref name="kincok"/>{{rp|26}} Hoci Tušerova skupina nepredstavovala organizovanú opozíciu, ale skôr voľný okruh diskutujúcich intelektuálov, režim ju označil za „protištátnu a protistranícku“. Po utlmení spoločenskej diskusie po jari [[1956]] a zakonzervovaní pomerov na celoštátnej konferencii [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] sa prípad stal súčasťou širšieho úsilia vedenia [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] potlačiť vnútrostranícku názorovú opozíciu, ktorú [[XX. zjazd Komunistickej strany Sovietskeho zväzu|XX. zjazd KSSZ]] dočasne uvoľnil.{{#tag:ref|Od druhej polovice roka [[1956]] kládli odpor komunistickým štruktúram už iba dve skupiny. Okrem Tušerovej skupiny to bola skupina spisovateľov a straníckych intelektuálov, kde najaktívnejšie vystupoval bývalý člen ÚV KSS Ondrej Pavlík.<ref name="kincok"/>{{rp|26}}|group=pozn.}} ===Maďarská revolúcia a opätovné zostrenie politického kurzu=== [[Maďarské povstanie|Maďarská revolúcia]] v októbri a novembri [[1956]] predstavovala najvýraznejší prejav krízy sovietskeho bloku po [[XX. zjazd Komunistickej strany Sovietskeho zväzu|XX. zjazde KSSZ]].{{#tag:ref|V Maďarsku sa dlhodobo prehlbovala hospodárska a politická kríza, ktorú nedokázalo vedenie Maďarskej strany pracujúcich na čele s [[Mátyás Rákosi|Mátyásom Rákosim]] (a neskôr s Ernőm Gerőom) riešiť. Revolučné udalosti sa začali [[23. október|23. októbra]] [[1956]] študentskou demonštráciou v Budapešti, ktorá prerástla do ozbrojeného povstania. Po krátkom období politického uvoľnenia a vláde Imreho Nagya sa sovietske vedenie rozhodlo pre druhú vojenskú intervenciu. Generálny útok sovietskej armády [[4. november|4. novembra]] 1956 revolúciu potlačil a k moci sa dostala prosovietska vláda [[János Kádár|Jánosa Kádára]]|group=pozn.}}. Udalosti v Maďarsku mali výraznú odozvu aj v Československu, najmä v prostredí ľavicovo orientovaných intelektuálov. V okruhu Michala Tušeru vyvolali revolučné udalosti nádej na zásadnú zmenu politického kurzu. Tušera považoval [[maďarské povstanie]] za legitímne vystúpenie proti stalinizmu reprezentovanému Rákosim a Gerőom, hoci druhú sovietsku intervenciu hodnotil opatrnejšie. Jeho aktivitu tlmil pragmatickejší Karol Terebessy, ktorý varoval pred bezpečnostnými zásahmi. Jozef Ondruš sa kriticky vyjadril k situácii v Maďarsku aj k monopolnému postaveniu komunistickej strany, za čo bol napomenutý straníckymi orgánmi. Činnosť celej skupiny bola v tomto období detailne monitorovaná [[ŠtB]]. V rokoch [[1956]]{{--}}[[1957]] sa skupina okolo Tušeru snažila nadviazať kontakty s predstaviteľmi slovenskej inteligencie a kultúrneho života. Išlo najmä o [[Alfonz Bednár|Alfonza Bednára]], [[Laco Novomeský|Ladislava Novomeského]], Antona Hollého, Dezidera Millyho a Igora Hrušovského. Významné boli aj kontakty s bývalým politickým väzňom [[Anton Rašla|Antonom Rašlom]]. Skupina diskutovala o dôsledkoch [[XX. zjazd Komunistickej strany Sovietskeho zväzu|XX. zjazdu KSSZ]], o politických procesoch a potrebe rehabilitácií. Zároveň však bola infiltrovaná agentom ŠtB Móricom Mittelmannom-Dedinským („BLYSKA“), čo umožnilo bezpečnostným orgánom detailne mapovať jej aktivity. Od začiatku roku [[1957]] došlo v Československu k opätovnému pritvrdeniu politického kurzu. Kritické myšlienky z roku 1956 boli označené za „revizionizmus“ a na Slovensku sa represie prepojili s obnovenou kampaňou proti tzv. slovenskému buržoáznemu nacionalizmu. Prvým cieľom sa stala skupina Ondreja Pavlíka, Ivana Kupca, Juraja Špitzera a Ctibora Štítnického. Po jej politickom zlikvidovaní sa represívny tlak sústredil na okruh Michala Tušeru a Karola Terebessyho v rámci akcie „OPOZÍCIA“.<ref name="kincok"/>{{rp|32}} ==Proces== V lete [[1957]] [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] využila provokáciu prostredníctvom agenta „BLYSKA“, aby získala nový kompromitujúci materiál. Tušera v tomto období vypracoval text Úvahy, v ktorom ostro kritizoval pomery v [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]], stalinský charakter režimu, kolektivizáciu a potláčanie inteligencie a vyzýval na zvolanie mimoriadneho straníckeho zjazdu. Tento dokument sa stal bezprostredným impulzom k zatknutiam. V auguste a septembri [[1957]] boli postupne zatknutí Jozef Mičudík a Michal Tušera ([[12. august|12. augusta]]), Karol Terebessy ([[14. august|14. augusta]]), Jozef Ondruš ([[3. september|3. septembra]]). Všetci štyria boli obvinení z trestného činu podvracania republiky.<ref name="kincok"/>{{rp|35}} Krátko po zatknutí členov skupiny Tušera a spol. sa [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] do prípadu snažila zakomponovať prominentnú osobu už prepustenú z výkonu trestu po odsúdení v [[Politické procesy na Slovensku|politickom procese]], čím sa režim snažil pravdepodobne snažil ospravedlniť politické procesy z rokov [[1948]]{{--}}[[1954]] a zvýrazniť nebezpečnosť tejto „protištátnej“ skupiny. Podľa výsluchových protokolov boli uvažovaní [[Laco Novomeský|Ladislav Novomeský]] a [[Anton Rašla]]. [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] do prípadu zaradila napokon [[Anton Rašla|Antona Rašlu]], ktorý bol reálne v kontakte s jednotlivými členmi skupiny. Zatkli ho [[30. september|30. septembra]] [[1957]]. [[Anton Rašla|Rašla]] bol obvinený z trestného činu neoznámenia trestnej činnosti skupiny Tušera a spol. Po prvom výsluchu bol prepustený a vyšetrovaný na slobode. Krajský prokurátor v Bratislave však [[8. október|8. októbra]] [[1957]] opätovne rozhodol o jeho uväznený.<ref name="kincok"/>{{rp|36}} Vyšetrovanie už nebolo poznamenané využívaním fyzického násilia, bolo však sprevádzané silným psychickým nátlakom, hrozbami voči rodinám{{#tag:ref|Michalovi Tušerovi sa jeho vyšetrovací referent vyhrážal, že ak nebude vypovedať podľa jeho očakávaní, tak mu zatknú manželku a jeho deti umiestnia do detského domova.<ref name="kincok"/>{{rp|35}}|group=pozn.}} a vynucovanými priznaniami. Obvinení boli označení za „trockistov“ a obvinení z podvracania republiky, resp. z neoznámenia trestného činu. Súdny proces pred Krajským súdom v Bratislave prebehol [[11. december|11.]]{{--}}[[14. december|14. decembra]] [[1957]] bez účasti verejnosti. Prípad najskôr prevzala sudkyňa Zdenka Colotková, no napokon ho zverili sudcovi [[Jozef Brešťanský|Jozefovi Brešťanskému]], ktorý sa stal predsedom senátu. Počas procesu vystúpilo priamo v súdnej sieni až 10 svedkov. Tí neskôr uvádzali, že aj oni boli vypočúvaní a pripravovaní na súdne konanie s použitím podobných metód ako samotní obvinení.{{#tag:ref|Svedok Jozef Köszegi v roku 1968 pred rehabilitačným senátom vypovedal, že vyšetrovatelia KS MV Bratislava ho vyšetrovali od rána 8.00 hod. do polnoci, pričom si vyšetrovateľ sám koncipoval jeho výpoveď a zapisoval do nej to, čo sám uznal za vhodné.<ref name="kincok"/>{{rp|38}}|group=pozn.}} Tušera bol odsúdený na 9,5 roka, Terebessy na 9 rokov, Ondruš na 5 rokov za trestný čin podvracania republiky, pričom prví dvaja boli odsúdení za obzvlášť priťažujúcich okolností. [[Anton Rašla]] bol odsúdený na 4 roky a Jozef Mičudík na 2,5 roka odňatia slobody za trestný čin neoznámenia trestného činu. Na čin [[Anton Rašla|Antona Rašlu]] a Jozefa Mičudíka sa vzťahovala amnestia prezidenta republiky [[Antonín Novotný|Antonína Novotného]] z [[1. december|1. decembra]] [[1957]], ktorá odpúšťala 3 roky trestu, preto bol Jozef Mičudík po skončení súdneho konania prepustený na slobodu. [[Anton Rašla]] vzhľadom na výšku trestu však nie.<ref name="Rasla">{{Citácia knihy|titul=Spomienky spoza mreží|priezvisko=Rašla|meno=Anton|vydavateľ=Vidas|rok=1998|isbn=80-85306-16-6}}</ref>{{rp|189}} Odvolacie konanie sa odohrávalo pred senátom Najvyššieho súdu v Prahe [[5. február|5.]] a [[6. február|6. februára]] [[1958]]. Obvinení tam vystupovali odvážnejšie a vypovedali o nezákonných metódach vyšetrovania. Terebessy odmietal tvrdenie, že vykonávali trockistickú činnosť a tvrdil, že o odstránení straníckych funkcionárov nikdy nehovorili, do jeho výpovede to vsunul vyšetrovateľ. Podobne argumentoval aj Ondruš. Najvyšší súd v Prahe však tieto svedectvá obvinených nezobral do úvahy a všetky odvolania odmietol.<ref name="kincok"/>{{rp|39}} Prípad Michal Tušera a spol. uzavrel sériu politických procesov vedených pod zámienkou boja proti [[Trockizmus|trockizmu]] na Slovensku. Zároveň predstavoval nástroj, ktorým sa československé vedenie vyrovnalo s nositeľmi reformných a kritických myšlienok z roku [[1956]]. Hoci už nešlo o masové verejné procesy typické pre začiatok 50. rokov, vyšetrovacie metódy [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] a fungovanie justície sa v podstate nezmenili a naďalej slúžili na upevnenie komunistického režimu a zastrašenie opozície.<ref name="kincok"/>{{rp|40}} == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Politické procesy na Slovensku]] * [[Karel Bedrna]] {{Komunistická strana Československa}} <!-- [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Dejiny práva]] [[Kategória:Komunizmus na Slovensku]] [[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Tušera]] [[Kategória:Rímskokatolícka cirkev na Slovensku]] [[Kategória:Súdne procesy]]--> 6bo85swl4d8bg3291eisz83ol2guodh 8188251 8188250 2026-03-28T05:58:13Z Martingazak 234259 Pozri aj 8188251 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Proces s Michalom Tušerom a spol. |popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] s [[Trockizmus|trockistami]] |dátum=[[11. december|11.]]{{--}}[[14. december|14. decembra]] [[1957]] |obrázok= |popis obrázka= |štát=Československo |miesto=Krajský súd v [[Bratislava|Bratislave]] |príčina= |typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] |organizátor=[[Komunistická strana Československa]] |odsúdenia=<ref name="kincok">{{Citácia Harvard|Priezvisko=Kinčok|Meno=Branislav|URL=https://www.upn.gov.sk/sk/pamat-naroda-32021/|Časopis=Pamäť národa|Ročník=XVII 2021|Číslo=3|Kapitola=Boj proti trockizmu na Slovensku po roku 1956. Prípad Michal Tušera a spol.|Vydavateľ=Ústav pamäti národa|issn=1336-6297}}</ref>{{rp|3-40}}<br/> * Michal Tušera 9 a pol roka,<br/> * Karol Terebessy 9 rokov,<br/> * Jozef Ondruš 5 rokov,<br/> * [[Anton Rašla]] 4 roky,<br/> * Jozef Mičudík 2 a pol roka }} '''Proces s Michalom Tušerom a spol.''', známy aj ako '''proces s trockistami''' [[11. december|11.]]{{--}}[[14. december|14. decembra]] [[1957]] pred senátom Krajského súdu v Bratislave bol jedným z [[Politické procesy na Slovensku|politických procesov]] v druhej vlne politických procesov v Československu, ktorá vypukla po [[Maďarské povstanie|maďarskej revolúcii]] [[1956]]. Po [[XX. zjazd Komunistickej strany Sovietskeho zväzu|XX. zjazde KSSZ]] bol tento proces priestorom, kde si (česko)slovenské komunistické vedenie vybavovalo účty s nositeľmi kritických myšlienok z roku [[1956]], čo malo viesť k upevneniu komunistického režimu a zároveň k zastrašeniu reformne a ľavicovo orientovaných intelektuálov. Zaradením [[Anton Rašla|Antona Rašlu]] (odsúdeného v politickom procese v roku [[1954]] a medzitým prepusteného) do procesu chcel režim preukázať opodstatnenosť [[Politické procesy na Slovensku|politických procesov]] v rokoch [[1948]]{{--}}[[1954]].<ref name="kincok"/> ==Predohra== ===Vznik trockizmu v Československu=== Vývoj v [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|Ruskej komunistickej strane (boľševikov)]] po [[Vladimir Iľjič Lenin|Leninovej]] smrti, najmä mocenský zápas o jeho nástupníctvo, výrazne ovplyvnil aj komunistické strany združené v [[Kominterna|Kominterne]]. Už v prvej polovici 20. rokov sa v [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] začali formovať zárodky trockistickej opozície. Tieto skupiny boli početne slabé, ideovo rozštiepené a pôsobili izolovane v českom, nemeckom a slovenskom prostredí, čo zabránilo vzniku jednotnej trockistickej opozície.<ref name="kincok"/>{{rp|6}} Myšlienky [[Lev Davidovič Trockij|Leva D. Trockého]] mali v Československu istý ohlas najmä medzi ľavicovými intelektuálmi. Jeho diela boli v medzivojnovom období legálne dostupné a spočiatku ich šírili aj stranícke vydavateľstvá. K významným predstaviteľom ľavej opozície v [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] patril Alois Neurath, ďalej Arthur Pollak, Wolfgang Salus či Otto Friedmann. V druhej polovici 20. rokov vznikli viaceré opozičné skupiny, ktoré vydávali vlastné periodiká (napr. Věstník komunistické opozice, Rudý prápor, Jiskra) a otvorene kritizovali oficiálnu líniu strany z trockistických pozícií.<ref name="kincok"/>{{rp|7}} Pod tlakom Kominterny vedenie [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] postupne odsúdilo Trockého aj ľavú opozíciu, čo sa stalo súčasťou širšieho procesu boľševizácie strany v rokoch [[1924]]{{--}}[[1929]]. Výsledkom boli stranícke čistky a vylučovanie otvorených sympatizantov trockizmu, ktoré vyvrcholili po V. zjazde KSČ víťazstvom stalinskej línie reprezentovanej Klementom Gottwaldom. V 30. rokoch vznikali mimo KSČ nové radikálne ľavicové skupiny, z ktorých najvýznamnejšia sa sformovala okolo Josefa Guttmanna a časopisu Proletář (Záviš Kalandra, František Třešňak).<ref name="kincok"/>{{rp|7}} Moskovské procesy v druhej polovici 30. rokov vnímali československí prívrženci ľavej opozície ako likvidáciu Leninových spolupracovníkov a definitívne sa rozišli s [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]]. Na Slovensku sa významnejšia trockistická aktivita rozvinula až po príchode Henricha Lenoroviča na Slovensko, ktorý v Bratislave v roku 1929 založil diskusnú skupinu sympatizantov [[Lev Davidovič Trockij|Trockého]]. K jej členom patrili Karol Terebessy, Jozef Mičudík a Michal Tušera. Skupina mala približne desať členov, zameriavala sa na štúdium a šírenie trockistickej literatúry, udržiavala kontakty s pražskými i zahraničnými skupinami a nepriamo aj s [[Lev Davidovič Trockij|Trockým]]. Lenorovičova skupina bola aktívna najmä v rokoch [[1930]]{{--}}[[1934]] a existovala až do roku [[1939]], keď sa po vzniku [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] rozpadla. Jej činnosť bola po roku [[1956]] spätne interpretovaná [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] ako jeden z ideových zdrojov neskorších opozičných aktivít.<ref name="kincok"/>{{rp|8}} ===Trockizmus v procesoch 1948{{--}}1954=== Po vojne v Československu už nedošlo k obnoveniu výraznejších skupín ľavej (trockistickej) opozície. Väčšina jej bývalých prívržencov vstúpila po roku [[1945]] do [[Komunistická strany Československa|KSČ]], prípadne do sociálnej demokracie, alebo sa politicky neaktivizovala. Napriek tomu sa problematika trockizmu dostala do pozornosti komunistického vedenia už od roku [[1945]], keď sa začali systematicky zostavovať zoznamy bývalých trockistov z 30. rokov. V českých krajinách sa niekoľko desiatok bývalých trockistov stretávalo v obnovenom Jack London clube (Wolfgang Salus, Záviš Kalandra, Ladislav Gorlich), ktorý kritizoval autoritatívne a antidemokratické tendencie [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]]. Činnosť klubu bola od roku [[1947]] monitorovaná bezpečnostnými zložkami. Na Slovensku sa bývalí členovia Lenorovičovej skupiny po vojne politicky výraznejšie neaktivizovali; Michal Tušera a Jozef Mičudík znovu vstúpili do [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]], Karol Terebessy pôsobil v [[Strana práce (1946)|Strane práce]].<ref name="kincok"/>{{rp|12}} Zlom nastal po februári 1948 a najmä po roztržke medzi [[Josif Vissarionovič Stalin|J. V. Stalinom]] a [[Josip Broz Tito|Josipom B. Titom]]. Rezolúcie [[Kominforma|Kominformy]] z rokov [[1948]] a [[1949]] obnovili boj proti „[[Trockizmus|trockizmu]]“ ako súčasti straníckych čistiek. [[Trockizmus]] sa stal jedným z hlavných ideologických obvinení v politických procesoch a Štátna bezpečnosť mu venovala osobitnú pozornosť v rámci svojej organizačnej štruktúry. Vznikli špecializované referáty zamerané na evidenciu, sledovanie a vyšetrovanie osôb označovaných za trockistov.<ref name="kincok"/>{{rp|13}} Hoci samostatných procesov s trockistami bolo málo, pojem [[Trockizmus|trockizmu]] zohrával významnú úlohu v procesoch s komunistickými funkcionármi. Najznámejším prípadom bol proces so Závišom Kalandrom, popraveným v roku [[1950]] v [[Proces so skupinou Milady Horákovej|procesu so skupinou Milady Horákovej]], a [[Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským|proces s Rudolfom Slánským]], kde boli obžalovaní označení za „trockisticko-titovských“ sprisahancov. Nadväzujúce procesy, ako prípad tzv. „Veľkej rady“{{#tag:ref|Hlavné pojednávanie s členmi „Veľkej rady“ sa konalo pred Najvyšším súdom v Prahe v dňoch [[23. február|23.]]{{--}}[[25. február|25. februára]] [[1954]]. Súd odsúdil obžalovaných na tresty odňatia slobody v celkovej výške 103 rokov.<ref name="ABS">{{Citácia knihy|titul=Skupinový spis štátnobezpečnostného vyšetrovania V. Vlkovi a spol. Rozsudok z 25. 2. 1954, s. 35.|vydavateľ=ABS Praha, f. MNB, a. č. MNB 93, zv. č. 2|strany=35}}</ref>|group=pozn.}} či proces s Deziderom Benauom, upevnili využívanie [[Trockizmus|trockizmu]] ako univerzálneho obvinenia.<ref name="kincok"/>{{rp|15}} PO Stalinovej smrti sa od roku [[1954]] represívna fáza boja proti trockizmu postupne menila na systematický operatívny dohľad. Väčšina bývalých slovenských trockistov, vrátane Michala Tušeru, Jozefa Mičudíka a Karola Terebessyho, prežila obdobie masových čistiek bez ťažších trestov, hoci Tušera bol v roku [[1954]] vylúčený zo strany pre kritiku pomerov v zdravotníctve (obsadzovanie odborných lekárskych pozícií podľa straníckej príslušnosti, a nie podľa odbornosti) a obvinený zo „trockistickej činnosti“.<ref name="kincok"/>{{rp|15}} ==Prípad Michal Tušera a spol.== ===XX. zjazd KSSZ a jeho vplyv na Československo=== [[XX. zjazd Komunistickej strany Sovietskeho zväzu]] vo februári [[1956]] predstavoval zásadný medzník v dejinách komunistického hnutia a výrazne ovplyvnil politický vývoj v Československu. Jeho kľúčovým momentom bol tajný referát prvého tajomníka ÚV KSSZ [[Nikita Sergejevič Chruščov|Nikitu S. Chruščova]] O kulte osobnosti a jeho dôsledkoch, v ktorom ostro kritizoval [[Josif Vissarionovič Stalin|J. V. Stalina]], najmä za masové represie, porušovanie kolektívneho vedenia strany a zločiny stalinského teroru. Kritika však bola selektívna: vyhla sa kolektivizácii, hladomoru na Ukrajine, [[Pakt Ribbentrop-Molotov|paktu Ribbentrop–Molotov]] i obetiam z radov nekomunistov a zároveň potvrdila oprávnenosť boja proti [[Trockizmus|trockizmu]] v 30. rokoch{{#tag:ref|[[Nikita Sergejevič Chruščov|Chruščov]] v prejave nielenže potvrdil oprávnenosť boja proti [[Trockizmus|trockizmu]] v 30. rokoch, no dodal, že samotný Stalin v tomto procese zohral pozitívnu úlohu!<ref name="kincok"/>{{rp|19}}|group=pozn.}} Československú delegáciu na zjazde tvorili [[Antonín Novotný]], [[Antonín Zápotocký]], [[Viliam Široký]], [[Zdeněk Fierlinger]] a [[Rudolf Barák]]. O obsahu tajného referátu sa bezprostredne dozvedeli len [[Antonín Novotný|Novotný]] a [[Rudolf Barák|Barák]], ktorí sa [[27. február|27. februára]] [[1956]] zúčastnili na porade prvých tajomníkov komunistických strán. Sovieti odporučili postupné a kontrolované rehabilitácie obetí politických procesov, pričom Novotný sa spočiatku staval proti rozsiahlejším zmenám a procesy obhajoval. V Československu boli informácie o Stalinových zločinoch pred verejnosťou dlhodobo zatajované a oficiálna stranícka interpretácia zostávala veľmi opatrná.<ref name="kincok"/>{{rp|17}} [[XX. zjazd Komunistickej strany Sovietskeho zväzu|XX. zjazd]] vyvolal rozsiahlu vnútrostranícku diskusiu, najmä medzi inteligenciou. Objavili sa otvorené pochybnosti o dôveryhodnosti straníckeho vedenia a požiadavky na vysvetlenie rozporov medzi predchádzajúcou glorifikáciou Stalina a novou kritikou kultu osobnosti. Kritické hlasy zaznievali aj zo Slovenska (napr. Agneša Kalinová). Vedenie [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] reagovalo defenzívne, zodpovednosť za stalinské zločiny prenieslo najmä na popraveného [[Rudolf Slánský|Rudolfa Slánskeho]] a ako živého „vinníka“ obetovalo [[Alexej Čepička|Alexeja Čepičku]].<ref name="kincok"/>{{rp|17-19}} ===Skupina Michala Tušeru=== Atmosféra po XX. zjazde povzbudila aj bývalých prívržencov ľavej opozície, najmä členov niekdajšej Lenorovičovej skupiny. Michal Tušera interpretoval zjazd ako signál vyčerpania stalinského systému a začal formulovať program politických a hospodárskych reforiem. V texte z [[29. február|29. februára]] [[1956]] nazvanom ''„Poučenia XX. sjazdu KSSS pre nás“'' kritizoval byrokratizmus, kult osobnosti a likvidáciu vnútrostraníckej demokracie v KSČ, požadoval rehabilitáciu politicky odsúdených ([[Gustáv Husák]], [[Daniel Okáli]], [[Anton Rašla]], [[Eugen Löbl]]) a navrhoval konkrétne reformné opatrenia, vrátane obmedzenia moci aparátu a zvolania mimoriadneho straníckeho zjazdu.<ref name="kincok"/>{{rp|20}} Tušera obnovil kontakty s Karolom Terebessym, Jozefom Mičudíkom a ďalšími bývalými ľavicovými opozičníkmi. Skupina sa pokúšala šíriť svoje názory prostredníctvom letákov (prvý z marca [[1956]] niesol meno „Milý súdruh“<ref name="aupn">{{Citácia knihy|titul=Skupinový vyšetrovací zväzok proti M. Tušerovi a spol. Leták s názvom Milý súdruh.|vydavateľ=A ÚPN Bratislava, f. KS ZNB S ŠtB Bratislava, BA-V, a. č. 1 283,}}</ref> a bol rozoslaný činiteľom strany pracujúcich v oblasti slovenskej kultúry, no medzi adresátmi sa nachádzali aj niekoľkí vysokí stranícki a štátni funkcionári, napríklad prezident republiky [[Antonín Zápotocký]], minister vnútra [[Rudolf Barák]]), diskusných príspevkov a osobných rozhovorov medzi radovými členmi [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]]. Ich cieľom bolo vyvolať tlak zdola a dosiahnuť širšiu diskusiu o stalinizme, rehabilitáciách a vnútrostraníckej demokracii. Aktivizovala sa aj Kyra Petlárová, dcéra Michala Tušeru, ktorá presadila požiadavku mimoriadneho zjazdu do rezolúcie závodnej organizácie [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]]. Bezpečnostné orgány však už od marca [[1956]] skupinu systematicky sledovali. Štátna bezpečnosť, využívajúc agentov ako Móric Mittelmann-Dedinský (krycie meno ''„BLYSKA“'', tomu dal Tušera prečítať svoje „Poučenie“, ktoré plánoval vydať v tlači) a Mária Kesslerová (''„MAŘENKA“''), postupne identifikovala okruh osôb spojených s Tušerom. V lete [[1956]] bola činnosť bývalých a súčasných prívržencov trockizmu zahrnutá do represívnej akcie „OPOZÍCIA“, ktorú politicky riadilo vedenie [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]] na čele s [[Karol Bacílek|Karolom Bacílkom]].<ref name="kincok"/>{{rp|26}} Hoci Tušerova skupina nepredstavovala organizovanú opozíciu, ale skôr voľný okruh diskutujúcich intelektuálov, režim ju označil za „protištátnu a protistranícku“. Po utlmení spoločenskej diskusie po jari [[1956]] a zakonzervovaní pomerov na celoštátnej konferencii [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] sa prípad stal súčasťou širšieho úsilia vedenia [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] potlačiť vnútrostranícku názorovú opozíciu, ktorú [[XX. zjazd Komunistickej strany Sovietskeho zväzu|XX. zjazd KSSZ]] dočasne uvoľnil.{{#tag:ref|Od druhej polovice roka [[1956]] kládli odpor komunistickým štruktúram už iba dve skupiny. Okrem Tušerovej skupiny to bola skupina spisovateľov a straníckych intelektuálov, kde najaktívnejšie vystupoval bývalý člen ÚV KSS Ondrej Pavlík.<ref name="kincok"/>{{rp|26}}|group=pozn.}} ===Maďarská revolúcia a opätovné zostrenie politického kurzu=== [[Maďarské povstanie|Maďarská revolúcia]] v októbri a novembri [[1956]] predstavovala najvýraznejší prejav krízy sovietskeho bloku po [[XX. zjazd Komunistickej strany Sovietskeho zväzu|XX. zjazde KSSZ]].{{#tag:ref|V Maďarsku sa dlhodobo prehlbovala hospodárska a politická kríza, ktorú nedokázalo vedenie Maďarskej strany pracujúcich na čele s [[Mátyás Rákosi|Mátyásom Rákosim]] (a neskôr s Ernőm Gerőom) riešiť. Revolučné udalosti sa začali [[23. október|23. októbra]] [[1956]] študentskou demonštráciou v Budapešti, ktorá prerástla do ozbrojeného povstania. Po krátkom období politického uvoľnenia a vláde Imreho Nagya sa sovietske vedenie rozhodlo pre druhú vojenskú intervenciu. Generálny útok sovietskej armády [[4. november|4. novembra]] 1956 revolúciu potlačil a k moci sa dostala prosovietska vláda [[János Kádár|Jánosa Kádára]]|group=pozn.}}. Udalosti v Maďarsku mali výraznú odozvu aj v Československu, najmä v prostredí ľavicovo orientovaných intelektuálov. V okruhu Michala Tušeru vyvolali revolučné udalosti nádej na zásadnú zmenu politického kurzu. Tušera považoval [[maďarské povstanie]] za legitímne vystúpenie proti stalinizmu reprezentovanému Rákosim a Gerőom, hoci druhú sovietsku intervenciu hodnotil opatrnejšie. Jeho aktivitu tlmil pragmatickejší Karol Terebessy, ktorý varoval pred bezpečnostnými zásahmi. Jozef Ondruš sa kriticky vyjadril k situácii v Maďarsku aj k monopolnému postaveniu komunistickej strany, za čo bol napomenutý straníckymi orgánmi. Činnosť celej skupiny bola v tomto období detailne monitorovaná [[ŠtB]]. V rokoch [[1956]]{{--}}[[1957]] sa skupina okolo Tušeru snažila nadviazať kontakty s predstaviteľmi slovenskej inteligencie a kultúrneho života. Išlo najmä o [[Alfonz Bednár|Alfonza Bednára]], [[Laco Novomeský|Ladislava Novomeského]], Antona Hollého, Dezidera Millyho a Igora Hrušovského. Významné boli aj kontakty s bývalým politickým väzňom [[Anton Rašla|Antonom Rašlom]]. Skupina diskutovala o dôsledkoch [[XX. zjazd Komunistickej strany Sovietskeho zväzu|XX. zjazdu KSSZ]], o politických procesoch a potrebe rehabilitácií. Zároveň však bola infiltrovaná agentom ŠtB Móricom Mittelmannom-Dedinským („BLYSKA“), čo umožnilo bezpečnostným orgánom detailne mapovať jej aktivity. Od začiatku roku [[1957]] došlo v Československu k opätovnému pritvrdeniu politického kurzu. Kritické myšlienky z roku 1956 boli označené za „revizionizmus“ a na Slovensku sa represie prepojili s obnovenou kampaňou proti tzv. slovenskému buržoáznemu nacionalizmu. Prvým cieľom sa stala skupina Ondreja Pavlíka, Ivana Kupca, Juraja Špitzera a Ctibora Štítnického. Po jej politickom zlikvidovaní sa represívny tlak sústredil na okruh Michala Tušeru a Karola Terebessyho v rámci akcie „OPOZÍCIA“.<ref name="kincok"/>{{rp|32}} ==Proces== V lete [[1957]] [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] využila provokáciu prostredníctvom agenta „BLYSKA“, aby získala nový kompromitujúci materiál. Tušera v tomto období vypracoval text Úvahy, v ktorom ostro kritizoval pomery v [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]], stalinský charakter režimu, kolektivizáciu a potláčanie inteligencie a vyzýval na zvolanie mimoriadneho straníckeho zjazdu. Tento dokument sa stal bezprostredným impulzom k zatknutiam. V auguste a septembri [[1957]] boli postupne zatknutí Jozef Mičudík a Michal Tušera ([[12. august|12. augusta]]), Karol Terebessy ([[14. august|14. augusta]]), Jozef Ondruš ([[3. september|3. septembra]]). Všetci štyria boli obvinení z trestného činu podvracania republiky.<ref name="kincok"/>{{rp|35}} Krátko po zatknutí členov skupiny Tušera a spol. sa [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] do prípadu snažila zakomponovať prominentnú osobu už prepustenú z výkonu trestu po odsúdení v [[Politické procesy na Slovensku|politickom procese]], čím sa režim snažil pravdepodobne snažil ospravedlniť politické procesy z rokov [[1948]]{{--}}[[1954]] a zvýrazniť nebezpečnosť tejto „protištátnej“ skupiny. Podľa výsluchových protokolov boli uvažovaní [[Laco Novomeský|Ladislav Novomeský]] a [[Anton Rašla]]. [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] do prípadu zaradila napokon [[Anton Rašla|Antona Rašlu]], ktorý bol reálne v kontakte s jednotlivými členmi skupiny. Zatkli ho [[30. september|30. septembra]] [[1957]]. [[Anton Rašla|Rašla]] bol obvinený z trestného činu neoznámenia trestnej činnosti skupiny Tušera a spol. Po prvom výsluchu bol prepustený a vyšetrovaný na slobode. Krajský prokurátor v Bratislave však [[8. október|8. októbra]] [[1957]] opätovne rozhodol o jeho uväznený.<ref name="kincok"/>{{rp|36}} Vyšetrovanie už nebolo poznamenané využívaním fyzického násilia, bolo však sprevádzané silným psychickým nátlakom, hrozbami voči rodinám{{#tag:ref|Michalovi Tušerovi sa jeho vyšetrovací referent vyhrážal, že ak nebude vypovedať podľa jeho očakávaní, tak mu zatknú manželku a jeho deti umiestnia do detského domova.<ref name="kincok"/>{{rp|35}}|group=pozn.}} a vynucovanými priznaniami. Obvinení boli označení za „trockistov“ a obvinení z podvracania republiky, resp. z neoznámenia trestného činu. Súdny proces pred Krajským súdom v Bratislave prebehol [[11. december|11.]]{{--}}[[14. december|14. decembra]] [[1957]] bez účasti verejnosti. Prípad najskôr prevzala sudkyňa Zdenka Colotková, no napokon ho zverili sudcovi [[Jozef Brešťanský|Jozefovi Brešťanskému]], ktorý sa stal predsedom senátu. Počas procesu vystúpilo priamo v súdnej sieni až 10 svedkov. Tí neskôr uvádzali, že aj oni boli vypočúvaní a pripravovaní na súdne konanie s použitím podobných metód ako samotní obvinení.{{#tag:ref|Svedok Jozef Köszegi v roku 1968 pred rehabilitačným senátom vypovedal, že vyšetrovatelia KS MV Bratislava ho vyšetrovali od rána 8.00 hod. do polnoci, pričom si vyšetrovateľ sám koncipoval jeho výpoveď a zapisoval do nej to, čo sám uznal za vhodné.<ref name="kincok"/>{{rp|38}}|group=pozn.}} Tušera bol odsúdený na 9,5 roka, Terebessy na 9 rokov, Ondruš na 5 rokov za trestný čin podvracania republiky, pričom prví dvaja boli odsúdení za obzvlášť priťažujúcich okolností. [[Anton Rašla]] bol odsúdený na 4 roky a Jozef Mičudík na 2,5 roka odňatia slobody za trestný čin neoznámenia trestného činu. Na čin [[Anton Rašla|Antona Rašlu]] a Jozefa Mičudíka sa vzťahovala amnestia prezidenta republiky [[Antonín Novotný|Antonína Novotného]] z [[1. december|1. decembra]] [[1957]], ktorá odpúšťala 3 roky trestu, preto bol Jozef Mičudík po skončení súdneho konania prepustený na slobodu. [[Anton Rašla]] vzhľadom na výšku trestu však nie.<ref name="Rasla">{{Citácia knihy|titul=Spomienky spoza mreží|priezvisko=Rašla|meno=Anton|vydavateľ=Vidas|rok=1998|isbn=80-85306-16-6}}</ref>{{rp|189}} Odvolacie konanie sa odohrávalo pred senátom Najvyššieho súdu v Prahe [[5. február|5.]] a [[6. február|6. februára]] [[1958]]. Obvinení tam vystupovali odvážnejšie a vypovedali o nezákonných metódach vyšetrovania. Terebessy odmietal tvrdenie, že vykonávali trockistickú činnosť a tvrdil, že o odstránení straníckych funkcionárov nikdy nehovorili, do jeho výpovede to vsunul vyšetrovateľ. Podobne argumentoval aj Ondruš. Najvyšší súd v Prahe však tieto svedectvá obvinených nezobral do úvahy a všetky odvolania odmietol.<ref name="kincok"/>{{rp|39}} Prípad Michal Tušera a spol. uzavrel sériu politických procesov vedených pod zámienkou boja proti [[Trockizmus|trockizmu]] na Slovensku. Zároveň predstavoval nástroj, ktorým sa československé vedenie vyrovnalo s nositeľmi reformných a kritických myšlienok z roku [[1956]]. Hoci už nešlo o masové verejné procesy typické pre začiatok 50. rokov, vyšetrovacie metódy [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] a fungovanie justície sa v podstate nezmenili a naďalej slúžili na upevnenie komunistického režimu a zastrašenie opozície.<ref name="kincok"/>{{rp|40}} == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Politické procesy na Slovensku]] * [[Karol Bedrna]] {{Komunistická strana Československa}} <!-- [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Dejiny práva]] [[Kategória:Komunizmus na Slovensku]] [[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Tušera]] [[Kategória:Rímskokatolícka cirkev na Slovensku]] [[Kategória:Súdne procesy]]--> e3q6rwlcrgtc80p7wowjcna9d4msdqe 8188252 8188251 2026-03-28T06:08:45Z Martingazak 234259 Doplnenie 8188252 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi |popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] s [[Trockizmus|trockistami]] |dátum=[[11. december|11.]]{{--}}[[14. december|14. decembra]] [[1957]] |obrázok= |popis obrázka= |štát=Československo |miesto=Krajský súd v [[Bratislava|Bratislave]] |príčina= |typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] |organizátor=[[Komunistická strana Československa]] |odsúdenia=<ref name="kincok">{{Citácia Harvard|Priezvisko=Kinčok|Meno=Branislav|URL=https://www.upn.gov.sk/sk/pamat-naroda-32021/|Časopis=Pamäť národa|Ročník=XVII 2021|Číslo=3|Kapitola=Boj proti trockizmu na Slovensku po roku 1956. Prípad Michal Tušera a spol.|Vydavateľ=Ústav pamäti národa|issn=1336-6297}}</ref>{{rp|3-40}}<br/> * Michal Tušera 9 a pol roka,<br/> * Karol Terebessy 9 rokov,<br/> * Jozef Ondruš 5 rokov,<br/> * [[Anton Rašla]] 4 roky,<br/> * Jozef Mičudík 2 a pol roka }} '''Proces s Michalom Tušerom a spol.''', známy aj ako '''proces s trockistami''' [[11. december|11.]]{{--}}[[14. december|14. decembra]] [[1957]] pred senátom Krajského súdu v Bratislave bol jedným z [[Politické procesy na Slovensku|politických procesov]] v druhej vlne politických procesov v Československu, ktorá vypukla po [[Maďarské povstanie|maďarskej revolúcii]] [[1956]]. Po [[XX. zjazd Komunistickej strany Sovietskeho zväzu|XX. zjazde KSSZ]] bol tento proces priestorom, kde si (česko)slovenské komunistické vedenie vybavovalo účty s nositeľmi kritických myšlienok z roku [[1956]], čo malo viesť k upevneniu komunistického režimu a zároveň k zastrašeniu reformne a ľavicovo orientovaných intelektuálov. Zaradením [[Anton Rašla|Antona Rašlu]] (odsúdeného v politickom procese v roku [[1954]] a medzitým prepusteného) do procesu chcel režim preukázať opodstatnenosť [[Politické procesy na Slovensku|politických procesov]] v rokoch [[1948]]{{--}}[[1954]].<ref name="kincok"/> ==Predohra== ===Vznik trockizmu v Československu=== Vývoj v [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|Ruskej komunistickej strane (boľševikov)]] po [[Vladimir Iľjič Lenin|Leninovej]] smrti, najmä mocenský zápas o jeho nástupníctvo, výrazne ovplyvnil aj komunistické strany združené v [[Kominterna|Kominterne]]. Už v prvej polovici 20. rokov sa v [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] začali formovať zárodky trockistickej opozície. Tieto skupiny boli početne slabé, ideovo rozštiepené a pôsobili izolovane v českom, nemeckom a slovenskom prostredí, čo zabránilo vzniku jednotnej trockistickej opozície.<ref name="kincok"/>{{rp|6}} Myšlienky [[Lev Davidovič Trockij|Leva D. Trockého]] mali v Československu istý ohlas najmä medzi ľavicovými intelektuálmi. Jeho diela boli v medzivojnovom období legálne dostupné a spočiatku ich šírili aj stranícke vydavateľstvá. K významným predstaviteľom ľavej opozície v [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] patril Alois Neurath, ďalej Arthur Pollak, Wolfgang Salus či Otto Friedmann. V druhej polovici 20. rokov vznikli viaceré opozičné skupiny, ktoré vydávali vlastné periodiká (napr. Věstník komunistické opozice, Rudý prápor, Jiskra) a otvorene kritizovali oficiálnu líniu strany z trockistických pozícií.<ref name="kincok"/>{{rp|7}} Pod tlakom Kominterny vedenie [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] postupne odsúdilo Trockého aj ľavú opozíciu, čo sa stalo súčasťou širšieho procesu boľševizácie strany v rokoch [[1924]]{{--}}[[1929]]. Výsledkom boli stranícke čistky a vylučovanie otvorených sympatizantov trockizmu, ktoré vyvrcholili po V. zjazde KSČ víťazstvom stalinskej línie reprezentovanej Klementom Gottwaldom. V 30. rokoch vznikali mimo KSČ nové radikálne ľavicové skupiny, z ktorých najvýznamnejšia sa sformovala okolo Josefa Guttmanna a časopisu Proletář (Záviš Kalandra, František Třešňak).<ref name="kincok"/>{{rp|7}} Moskovské procesy v druhej polovici 30. rokov vnímali československí prívrženci ľavej opozície ako likvidáciu Leninových spolupracovníkov a definitívne sa rozišli s [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]]. Na Slovensku sa významnejšia trockistická aktivita rozvinula až po príchode Henricha Lenoroviča na Slovensko, ktorý v Bratislave v roku 1929 založil diskusnú skupinu sympatizantov [[Lev Davidovič Trockij|Trockého]]. K jej členom patrili Karol Terebessy, Jozef Mičudík a Michal Tušera. Skupina mala približne desať členov, zameriavala sa na štúdium a šírenie trockistickej literatúry, udržiavala kontakty s pražskými i zahraničnými skupinami a nepriamo aj s [[Lev Davidovič Trockij|Trockým]]. Lenorovičova skupina bola aktívna najmä v rokoch [[1930]]{{--}}[[1934]] a existovala až do roku [[1939]], keď sa po vzniku [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] rozpadla. Jej činnosť bola po roku [[1956]] spätne interpretovaná [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] ako jeden z ideových zdrojov neskorších opozičných aktivít.<ref name="kincok"/>{{rp|8}} ===Trockizmus v procesoch 1948{{--}}1954=== Po vojne v Československu už nedošlo k obnoveniu výraznejších skupín ľavej (trockistickej) opozície. Väčšina jej bývalých prívržencov vstúpila po roku [[1945]] do [[Komunistická strany Československa|KSČ]], prípadne do sociálnej demokracie, alebo sa politicky neaktivizovala. Napriek tomu sa problematika trockizmu dostala do pozornosti komunistického vedenia už od roku [[1945]], keď sa začali systematicky zostavovať zoznamy bývalých trockistov z 30. rokov. V českých krajinách sa niekoľko desiatok bývalých trockistov stretávalo v obnovenom Jack London clube (Wolfgang Salus, Záviš Kalandra, Ladislav Gorlich), ktorý kritizoval autoritatívne a antidemokratické tendencie [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]]. Činnosť klubu bola od roku [[1947]] monitorovaná bezpečnostnými zložkami. Na Slovensku sa bývalí členovia Lenorovičovej skupiny po vojne politicky výraznejšie neaktivizovali; Michal Tušera a Jozef Mičudík znovu vstúpili do [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]], Karol Terebessy pôsobil v [[Strana práce (1946)|Strane práce]].<ref name="kincok"/>{{rp|12}} Zlom nastal po februári 1948 a najmä po roztržke medzi [[Josif Vissarionovič Stalin|J. V. Stalinom]] a [[Josip Broz Tito|Josipom B. Titom]]. Rezolúcie [[Kominforma|Kominformy]] z rokov [[1948]] a [[1949]] obnovili boj proti „[[Trockizmus|trockizmu]]“ ako súčasti straníckych čistiek. [[Trockizmus]] sa stal jedným z hlavných ideologických obvinení v politických procesoch a Štátna bezpečnosť mu venovala osobitnú pozornosť v rámci svojej organizačnej štruktúry. Vznikli špecializované referáty zamerané na evidenciu, sledovanie a vyšetrovanie osôb označovaných za trockistov.<ref name="kincok"/>{{rp|13}} Hoci samostatných procesov s trockistami bolo málo, pojem [[Trockizmus|trockizmu]] zohrával významnú úlohu v procesoch s komunistickými funkcionármi. Najznámejším prípadom bol proces so Závišom Kalandrom, popraveným v roku [[1950]] v [[Proces so skupinou Milady Horákovej|procesu so skupinou Milady Horákovej]], a [[Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským|proces s Rudolfom Slánským]], kde boli obžalovaní označení za „trockisticko-titovských“ sprisahancov. Nadväzujúce procesy, ako prípad tzv. „Veľkej rady“{{#tag:ref|Hlavné pojednávanie s členmi „Veľkej rady“ sa konalo pred Najvyšším súdom v Prahe v dňoch [[23. február|23.]]{{--}}[[25. február|25. februára]] [[1954]]. Súd odsúdil obžalovaných na tresty odňatia slobody v celkovej výške 103 rokov.<ref name="ABS">{{Citácia knihy|titul=Skupinový spis štátnobezpečnostného vyšetrovania V. Vlkovi a spol. Rozsudok z 25. 2. 1954, s. 35.|vydavateľ=ABS Praha, f. MNB, a. č. MNB 93, zv. č. 2|strany=35}}</ref>|group=pozn.}} či proces s Deziderom Benauom, upevnili využívanie [[Trockizmus|trockizmu]] ako univerzálneho obvinenia.<ref name="kincok"/>{{rp|15}} PO Stalinovej smrti sa od roku [[1954]] represívna fáza boja proti trockizmu postupne menila na systematický operatívny dohľad. Väčšina bývalých slovenských trockistov, vrátane Michala Tušeru, Jozefa Mičudíka a Karola Terebessyho, prežila obdobie masových čistiek bez ťažších trestov, hoci Tušera bol v roku [[1954]] vylúčený zo strany pre kritiku pomerov v zdravotníctve (obsadzovanie odborných lekárskych pozícií podľa straníckej príslušnosti, a nie podľa odbornosti) a obvinený zo „trockistickej činnosti“.<ref name="kincok"/>{{rp|15}} ==Prípad Michal Tušera a spol.== ===XX. zjazd KSSZ a jeho vplyv na Československo=== [[XX. zjazd Komunistickej strany Sovietskeho zväzu]] vo februári [[1956]] predstavoval zásadný medzník v dejinách komunistického hnutia a výrazne ovplyvnil politický vývoj v Československu. Jeho kľúčovým momentom bol tajný referát prvého tajomníka ÚV KSSZ [[Nikita Sergejevič Chruščov|Nikitu S. Chruščova]] O kulte osobnosti a jeho dôsledkoch, v ktorom ostro kritizoval [[Josif Vissarionovič Stalin|J. V. Stalina]], najmä za masové represie, porušovanie kolektívneho vedenia strany a zločiny stalinského teroru. Kritika však bola selektívna: vyhla sa kolektivizácii, hladomoru na Ukrajine, [[Pakt Ribbentrop-Molotov|paktu Ribbentrop–Molotov]] i obetiam z radov nekomunistov a zároveň potvrdila oprávnenosť boja proti [[Trockizmus|trockizmu]] v 30. rokoch{{#tag:ref|[[Nikita Sergejevič Chruščov|Chruščov]] v prejave nielenže potvrdil oprávnenosť boja proti [[Trockizmus|trockizmu]] v 30. rokoch, no dodal, že samotný Stalin v tomto procese zohral pozitívnu úlohu!<ref name="kincok"/>{{rp|19}}|group=pozn.}} Československú delegáciu na zjazde tvorili [[Antonín Novotný]], [[Antonín Zápotocký]], [[Viliam Široký]], [[Zdeněk Fierlinger]] a [[Rudolf Barák]]. O obsahu tajného referátu sa bezprostredne dozvedeli len [[Antonín Novotný|Novotný]] a [[Rudolf Barák|Barák]], ktorí sa [[27. február|27. februára]] [[1956]] zúčastnili na porade prvých tajomníkov komunistických strán. Sovieti odporučili postupné a kontrolované rehabilitácie obetí politických procesov, pričom Novotný sa spočiatku staval proti rozsiahlejším zmenám a procesy obhajoval. V Československu boli informácie o Stalinových zločinoch pred verejnosťou dlhodobo zatajované a oficiálna stranícka interpretácia zostávala veľmi opatrná.<ref name="kincok"/>{{rp|17}} [[XX. zjazd Komunistickej strany Sovietskeho zväzu|XX. zjazd]] vyvolal rozsiahlu vnútrostranícku diskusiu, najmä medzi inteligenciou. Objavili sa otvorené pochybnosti o dôveryhodnosti straníckeho vedenia a požiadavky na vysvetlenie rozporov medzi predchádzajúcou glorifikáciou Stalina a novou kritikou kultu osobnosti. Kritické hlasy zaznievali aj zo Slovenska (napr. Agneša Kalinová). Vedenie [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] reagovalo defenzívne, zodpovednosť za stalinské zločiny prenieslo najmä na popraveného [[Rudolf Slánský|Rudolfa Slánskeho]] a ako živého „vinníka“ obetovalo [[Alexej Čepička|Alexeja Čepičku]].<ref name="kincok"/>{{rp|17-19}} ===Skupina Michala Tušeru=== Atmosféra po XX. zjazde povzbudila aj bývalých prívržencov ľavej opozície, najmä členov niekdajšej Lenorovičovej skupiny. Michal Tušera interpretoval zjazd ako signál vyčerpania stalinského systému a začal formulovať program politických a hospodárskych reforiem. V texte z [[29. február|29. februára]] [[1956]] nazvanom ''„Poučenia XX. sjazdu KSSS pre nás“'' kritizoval byrokratizmus, kult osobnosti a likvidáciu vnútrostraníckej demokracie v KSČ, požadoval rehabilitáciu politicky odsúdených ([[Gustáv Husák]], [[Daniel Okáli]], [[Anton Rašla]], [[Eugen Löbl]]) a navrhoval konkrétne reformné opatrenia, vrátane obmedzenia moci aparátu a zvolania mimoriadneho straníckeho zjazdu.<ref name="kincok"/>{{rp|20}} Tušera obnovil kontakty s Karolom Terebessym, Jozefom Mičudíkom a ďalšími bývalými ľavicovými opozičníkmi. Skupina sa pokúšala šíriť svoje názory prostredníctvom letákov (prvý z marca [[1956]] niesol meno „Milý súdruh“<ref name="aupn">{{Citácia knihy|titul=Skupinový vyšetrovací zväzok proti M. Tušerovi a spol. Leták s názvom Milý súdruh.|vydavateľ=A ÚPN Bratislava, f. KS ZNB S ŠtB Bratislava, BA-V, a. č. 1 283,}}</ref> a bol rozoslaný činiteľom strany pracujúcich v oblasti slovenskej kultúry, no medzi adresátmi sa nachádzali aj niekoľkí vysokí stranícki a štátni funkcionári, napríklad prezident republiky [[Antonín Zápotocký]], minister vnútra [[Rudolf Barák]]), diskusných príspevkov a osobných rozhovorov medzi radovými členmi [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]]. Ich cieľom bolo vyvolať tlak zdola a dosiahnuť širšiu diskusiu o stalinizme, rehabilitáciách a vnútrostraníckej demokracii. Aktivizovala sa aj Kyra Petlárová, dcéra Michala Tušeru, ktorá presadila požiadavku mimoriadneho zjazdu do rezolúcie závodnej organizácie [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]]. Bezpečnostné orgány však už od marca [[1956]] skupinu systematicky sledovali. Štátna bezpečnosť, využívajúc agentov ako Móric Mittelmann-Dedinský (krycie meno ''„BLYSKA“'', tomu dal Tušera prečítať svoje „Poučenie“, ktoré plánoval vydať v tlači) a Mária Kesslerová (''„MAŘENKA“''), postupne identifikovala okruh osôb spojených s Tušerom. V lete [[1956]] bola činnosť bývalých a súčasných prívržencov trockizmu zahrnutá do represívnej akcie „OPOZÍCIA“, ktorú politicky riadilo vedenie [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]] na čele s [[Karol Bacílek|Karolom Bacílkom]].<ref name="kincok"/>{{rp|26}} Hoci Tušerova skupina nepredstavovala organizovanú opozíciu, ale skôr voľný okruh diskutujúcich intelektuálov, režim ju označil za „protištátnu a protistranícku“. Po utlmení spoločenskej diskusie po jari [[1956]] a zakonzervovaní pomerov na celoštátnej konferencii [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] sa prípad stal súčasťou širšieho úsilia vedenia [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] potlačiť vnútrostranícku názorovú opozíciu, ktorú [[XX. zjazd Komunistickej strany Sovietskeho zväzu|XX. zjazd KSSZ]] dočasne uvoľnil.{{#tag:ref|Od druhej polovice roka [[1956]] kládli odpor komunistickým štruktúram už iba dve skupiny. Okrem Tušerovej skupiny to bola skupina spisovateľov a straníckych intelektuálov, kde najaktívnejšie vystupoval bývalý člen ÚV KSS Ondrej Pavlík.<ref name="kincok"/>{{rp|26}}|group=pozn.}} ===Maďarská revolúcia a opätovné zostrenie politického kurzu=== [[Maďarské povstanie|Maďarská revolúcia]] v októbri a novembri [[1956]] predstavovala najvýraznejší prejav krízy sovietskeho bloku po [[XX. zjazd Komunistickej strany Sovietskeho zväzu|XX. zjazde KSSZ]].{{#tag:ref|V Maďarsku sa dlhodobo prehlbovala hospodárska a politická kríza, ktorú nedokázalo vedenie Maďarskej strany pracujúcich na čele s [[Mátyás Rákosi|Mátyásom Rákosim]] (a neskôr s Ernőm Gerőom) riešiť. Revolučné udalosti sa začali [[23. október|23. októbra]] [[1956]] študentskou demonštráciou v Budapešti, ktorá prerástla do ozbrojeného povstania. Po krátkom období politického uvoľnenia a vláde Imreho Nagya sa sovietske vedenie rozhodlo pre druhú vojenskú intervenciu. Generálny útok sovietskej armády [[4. november|4. novembra]] 1956 revolúciu potlačil a k moci sa dostala prosovietska vláda [[János Kádár|Jánosa Kádára]]|group=pozn.}}. Udalosti v Maďarsku mali výraznú odozvu aj v Československu, najmä v prostredí ľavicovo orientovaných intelektuálov. V okruhu Michala Tušeru vyvolali revolučné udalosti nádej na zásadnú zmenu politického kurzu. Tušera považoval [[maďarské povstanie]] za legitímne vystúpenie proti stalinizmu reprezentovanému Rákosim a Gerőom, hoci druhú sovietsku intervenciu hodnotil opatrnejšie. Jeho aktivitu tlmil pragmatickejší Karol Terebessy, ktorý varoval pred bezpečnostnými zásahmi. Jozef Ondruš sa kriticky vyjadril k situácii v Maďarsku aj k monopolnému postaveniu komunistickej strany, za čo bol napomenutý straníckymi orgánmi. Činnosť celej skupiny bola v tomto období detailne monitorovaná [[ŠtB]]. V rokoch [[1956]]{{--}}[[1957]] sa skupina okolo Tušeru snažila nadviazať kontakty s predstaviteľmi slovenskej inteligencie a kultúrneho života. Išlo najmä o [[Alfonz Bednár|Alfonza Bednára]], [[Laco Novomeský|Ladislava Novomeského]], Antona Hollého, Dezidera Millyho a Igora Hrušovského. Významné boli aj kontakty s bývalým politickým väzňom [[Anton Rašla|Antonom Rašlom]]. Skupina diskutovala o dôsledkoch [[XX. zjazd Komunistickej strany Sovietskeho zväzu|XX. zjazdu KSSZ]], o politických procesoch a potrebe rehabilitácií. Zároveň však bola infiltrovaná agentom ŠtB Móricom Mittelmannom-Dedinským („BLYSKA“), čo umožnilo bezpečnostným orgánom detailne mapovať jej aktivity. Od začiatku roku [[1957]] došlo v Československu k opätovnému pritvrdeniu politického kurzu. Kritické myšlienky z roku 1956 boli označené za „revizionizmus“ a na Slovensku sa represie prepojili s obnovenou kampaňou proti tzv. slovenskému buržoáznemu nacionalizmu. Prvým cieľom sa stala skupina Ondreja Pavlíka, Ivana Kupca, Juraja Špitzera a Ctibora Štítnického. Po jej politickom zlikvidovaní sa represívny tlak sústredil na okruh Michala Tušeru a Karola Terebessyho v rámci akcie „OPOZÍCIA“.<ref name="kincok"/>{{rp|32}} ==Proces== V lete [[1957]] [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] využila provokáciu prostredníctvom agenta „BLYSKA“, aby získala nový kompromitujúci materiál. Tušera v tomto období vypracoval text Úvahy, v ktorom ostro kritizoval pomery v [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]], stalinský charakter režimu, kolektivizáciu a potláčanie inteligencie a vyzýval na zvolanie mimoriadneho straníckeho zjazdu. Tento dokument sa stal bezprostredným impulzom k zatknutiam. V auguste a septembri [[1957]] boli postupne zatknutí Jozef Mičudík a Michal Tušera ([[12. august|12. augusta]]), Karol Terebessy ([[14. august|14. augusta]]), Jozef Ondruš ([[3. september|3. septembra]]). Všetci štyria boli obvinení z trestného činu podvracania republiky.<ref name="kincok"/>{{rp|35}} Krátko po zatknutí členov skupiny Tušera a spol. sa [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] do prípadu snažila zakomponovať prominentnú osobu už prepustenú z výkonu trestu po odsúdení v [[Politické procesy na Slovensku|politickom procese]], čím sa režim snažil pravdepodobne snažil ospravedlniť politické procesy z rokov [[1948]]{{--}}[[1954]] a zvýrazniť nebezpečnosť tejto „protištátnej“ skupiny. Podľa výsluchových protokolov boli uvažovaní [[Laco Novomeský|Ladislav Novomeský]] a [[Anton Rašla]]. [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] do prípadu zaradila napokon [[Anton Rašla|Antona Rašlu]], ktorý bol reálne v kontakte s jednotlivými členmi skupiny. Zatkli ho [[30. september|30. septembra]] [[1957]]. [[Anton Rašla|Rašla]] bol obvinený z trestného činu neoznámenia trestnej činnosti skupiny Tušera a spol. Po prvom výsluchu bol prepustený a vyšetrovaný na slobode. Krajský prokurátor v Bratislave však [[8. október|8. októbra]] [[1957]] opätovne rozhodol o jeho uväznený.<ref name="kincok"/>{{rp|36}} Vyšetrovanie už nebolo poznamenané využívaním fyzického násilia, bolo však sprevádzané silným psychickým nátlakom, hrozbami voči rodinám{{#tag:ref|Michalovi Tušerovi sa jeho vyšetrovací referent vyhrážal, že ak nebude vypovedať podľa jeho očakávaní, tak mu zatknú manželku a jeho deti umiestnia do detského domova.<ref name="kincok"/>{{rp|35}}|group=pozn.}} a vynucovanými priznaniami. Obvinení boli označení za „trockistov“ a obvinení z podvracania republiky, resp. z neoznámenia trestného činu. Súdny proces pred Krajským súdom v Bratislave prebehol [[11. december|11.]]{{--}}[[14. december|14. decembra]] [[1957]] bez účasti verejnosti. Prípad najskôr prevzala sudkyňa Zdenka Colotková, no napokon ho zverili sudcovi [[Jozef Brešťanský|Jozefovi Brešťanskému]], ktorý sa stal predsedom senátu. Počas procesu vystúpilo priamo v súdnej sieni až 10 svedkov. Tí neskôr uvádzali, že aj oni boli vypočúvaní a pripravovaní na súdne konanie s použitím podobných metód ako samotní obvinení.{{#tag:ref|Svedok Jozef Köszegi v roku 1968 pred rehabilitačným senátom vypovedal, že vyšetrovatelia KS MV Bratislava ho vyšetrovali od rána 8.00 hod. do polnoci, pričom si vyšetrovateľ sám koncipoval jeho výpoveď a zapisoval do nej to, čo sám uznal za vhodné.<ref name="kincok"/>{{rp|38}}|group=pozn.}} Tušera bol odsúdený na 9,5 roka, Terebessy na 9 rokov, Ondruš na 5 rokov za trestný čin podvracania republiky, pričom prví dvaja boli odsúdení za obzvlášť priťažujúcich okolností. [[Anton Rašla]] bol odsúdený na 4 roky a Jozef Mičudík na 2,5 roka odňatia slobody za trestný čin neoznámenia trestného činu. Na čin [[Anton Rašla|Antona Rašlu]] a Jozefa Mičudíka sa vzťahovala amnestia prezidenta republiky [[Antonín Novotný|Antonína Novotného]] z [[1. december|1. decembra]] [[1957]], ktorá odpúšťala 3 roky trestu, preto bol Jozef Mičudík po skončení súdneho konania prepustený na slobodu. [[Anton Rašla]] vzhľadom na výšku trestu však nie.<ref name="Rasla">{{Citácia knihy|titul=Spomienky spoza mreží|priezvisko=Rašla|meno=Anton|vydavateľ=Vidas|rok=1998|isbn=80-85306-16-6}}</ref>{{rp|189}} Odvolacie konanie sa odohrávalo pred senátom Najvyššieho súdu v Prahe [[5. február|5.]] a [[6. február|6. februára]] [[1958]]. Obvinení tam vystupovali odvážnejšie a vypovedali o nezákonných metódach vyšetrovania. Terebessy odmietal tvrdenie, že vykonávali trockistickú činnosť a tvrdil, že o odstránení straníckych funkcionárov nikdy nehovorili, do jeho výpovede to vsunul vyšetrovateľ. Podobne argumentoval aj Ondruš. Najvyšší súd v Prahe však tieto svedectvá obvinených nezobral do úvahy a všetky odvolania odmietol.<ref name="kincok"/>{{rp|39}} Prípad Michal Tušera a spol. uzavrel sériu politických procesov vedených pod zámienkou boja proti [[Trockizmus|trockizmu]] na Slovensku. Zároveň predstavoval nástroj, ktorým sa československé vedenie vyrovnalo s nositeľmi reformných a kritických myšlienok z roku [[1956]]. Hoci už nešlo o masové verejné procesy typické pre začiatok 50. rokov, vyšetrovacie metódy [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] a fungovanie justície sa v podstate nezmenili a naďalej slúžili na upevnenie komunistického režimu a zastrašenie opozície.<ref name="kincok"/>{{rp|40}} == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Politické procesy na Slovensku]] * [[Karol Bedrna]] {{Komunistická strana Československa}} <!-- [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Dejiny práva]] [[Kategória:Komunizmus na Slovensku]] [[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Tušera]] [[Kategória:Rímskokatolícka cirkev na Slovensku]] [[Kategória:Súdne procesy]]--> cdwf5tv3zhehspm7zexfhn3rcymmp4q 8188253 8188252 2026-03-28T06:09:34Z Martingazak 234259 Doplnenie 8188253 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi |popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] s [[Trockizmus|trockistami]] |dátum=[[11. december|11.]]{{--}}[[14. december|14. decembra]] [[1957]] |obrázok=Proces vlastizradni biskupi.jpg |popis obrázka=Titulná strana knižného vydania súdnej zápisnice Procesu proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi Buzalkovi Gojdičovi vydaného ministerstvom spravodlivosti ČSR v roku 1951 |štát=Československo |miesto=Krajský súd v [[Bratislava|Bratislave]] |príčina= |typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] |organizátor=[[Komunistická strana Československa]] |odsúdenia=<ref name="kincok">{{Citácia Harvard|Priezvisko=Kinčok|Meno=Branislav|URL=https://www.upn.gov.sk/sk/pamat-naroda-32021/|Časopis=Pamäť národa|Ročník=XVII 2021|Číslo=3|Kapitola=Boj proti trockizmu na Slovensku po roku 1956. Prípad Michal Tušera a spol.|Vydavateľ=Ústav pamäti národa|issn=1336-6297}}</ref>{{rp|3-40}}<br/> * Michal Tušera 9 a pol roka,<br/> * Karol Terebessy 9 rokov,<br/> * Jozef Ondruš 5 rokov,<br/> * [[Anton Rašla]] 4 roky,<br/> * Jozef Mičudík 2 a pol roka }} '''Proces s Michalom Tušerom a spol.''', známy aj ako '''proces s trockistami''' [[11. december|11.]]{{--}}[[14. december|14. decembra]] [[1957]] pred senátom Krajského súdu v Bratislave bol jedným z [[Politické procesy na Slovensku|politických procesov]] v druhej vlne politických procesov v Československu, ktorá vypukla po [[Maďarské povstanie|maďarskej revolúcii]] [[1956]]. Po [[XX. zjazd Komunistickej strany Sovietskeho zväzu|XX. zjazde KSSZ]] bol tento proces priestorom, kde si (česko)slovenské komunistické vedenie vybavovalo účty s nositeľmi kritických myšlienok z roku [[1956]], čo malo viesť k upevneniu komunistického režimu a zároveň k zastrašeniu reformne a ľavicovo orientovaných intelektuálov. Zaradením [[Anton Rašla|Antona Rašlu]] (odsúdeného v politickom procese v roku [[1954]] a medzitým prepusteného) do procesu chcel režim preukázať opodstatnenosť [[Politické procesy na Slovensku|politických procesov]] v rokoch [[1948]]{{--}}[[1954]].<ref name="kincok"/> ==Predohra== ===Vznik trockizmu v Československu=== Vývoj v [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|Ruskej komunistickej strane (boľševikov)]] po [[Vladimir Iľjič Lenin|Leninovej]] smrti, najmä mocenský zápas o jeho nástupníctvo, výrazne ovplyvnil aj komunistické strany združené v [[Kominterna|Kominterne]]. Už v prvej polovici 20. rokov sa v [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] začali formovať zárodky trockistickej opozície. Tieto skupiny boli početne slabé, ideovo rozštiepené a pôsobili izolovane v českom, nemeckom a slovenskom prostredí, čo zabránilo vzniku jednotnej trockistickej opozície.<ref name="kincok"/>{{rp|6}} Myšlienky [[Lev Davidovič Trockij|Leva D. Trockého]] mali v Československu istý ohlas najmä medzi ľavicovými intelektuálmi. Jeho diela boli v medzivojnovom období legálne dostupné a spočiatku ich šírili aj stranícke vydavateľstvá. K významným predstaviteľom ľavej opozície v [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] patril Alois Neurath, ďalej Arthur Pollak, Wolfgang Salus či Otto Friedmann. V druhej polovici 20. rokov vznikli viaceré opozičné skupiny, ktoré vydávali vlastné periodiká (napr. Věstník komunistické opozice, Rudý prápor, Jiskra) a otvorene kritizovali oficiálnu líniu strany z trockistických pozícií.<ref name="kincok"/>{{rp|7}} Pod tlakom Kominterny vedenie [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] postupne odsúdilo Trockého aj ľavú opozíciu, čo sa stalo súčasťou širšieho procesu boľševizácie strany v rokoch [[1924]]{{--}}[[1929]]. Výsledkom boli stranícke čistky a vylučovanie otvorených sympatizantov trockizmu, ktoré vyvrcholili po V. zjazde KSČ víťazstvom stalinskej línie reprezentovanej Klementom Gottwaldom. V 30. rokoch vznikali mimo KSČ nové radikálne ľavicové skupiny, z ktorých najvýznamnejšia sa sformovala okolo Josefa Guttmanna a časopisu Proletář (Záviš Kalandra, František Třešňak).<ref name="kincok"/>{{rp|7}} Moskovské procesy v druhej polovici 30. rokov vnímali československí prívrženci ľavej opozície ako likvidáciu Leninových spolupracovníkov a definitívne sa rozišli s [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]]. Na Slovensku sa významnejšia trockistická aktivita rozvinula až po príchode Henricha Lenoroviča na Slovensko, ktorý v Bratislave v roku 1929 založil diskusnú skupinu sympatizantov [[Lev Davidovič Trockij|Trockého]]. K jej členom patrili Karol Terebessy, Jozef Mičudík a Michal Tušera. Skupina mala približne desať členov, zameriavala sa na štúdium a šírenie trockistickej literatúry, udržiavala kontakty s pražskými i zahraničnými skupinami a nepriamo aj s [[Lev Davidovič Trockij|Trockým]]. Lenorovičova skupina bola aktívna najmä v rokoch [[1930]]{{--}}[[1934]] a existovala až do roku [[1939]], keď sa po vzniku [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] rozpadla. Jej činnosť bola po roku [[1956]] spätne interpretovaná [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] ako jeden z ideových zdrojov neskorších opozičných aktivít.<ref name="kincok"/>{{rp|8}} ===Trockizmus v procesoch 1948{{--}}1954=== Po vojne v Československu už nedošlo k obnoveniu výraznejších skupín ľavej (trockistickej) opozície. Väčšina jej bývalých prívržencov vstúpila po roku [[1945]] do [[Komunistická strany Československa|KSČ]], prípadne do sociálnej demokracie, alebo sa politicky neaktivizovala. Napriek tomu sa problematika trockizmu dostala do pozornosti komunistického vedenia už od roku [[1945]], keď sa začali systematicky zostavovať zoznamy bývalých trockistov z 30. rokov. V českých krajinách sa niekoľko desiatok bývalých trockistov stretávalo v obnovenom Jack London clube (Wolfgang Salus, Záviš Kalandra, Ladislav Gorlich), ktorý kritizoval autoritatívne a antidemokratické tendencie [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]]. Činnosť klubu bola od roku [[1947]] monitorovaná bezpečnostnými zložkami. Na Slovensku sa bývalí členovia Lenorovičovej skupiny po vojne politicky výraznejšie neaktivizovali; Michal Tušera a Jozef Mičudík znovu vstúpili do [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]], Karol Terebessy pôsobil v [[Strana práce (1946)|Strane práce]].<ref name="kincok"/>{{rp|12}} Zlom nastal po februári 1948 a najmä po roztržke medzi [[Josif Vissarionovič Stalin|J. V. Stalinom]] a [[Josip Broz Tito|Josipom B. Titom]]. Rezolúcie [[Kominforma|Kominformy]] z rokov [[1948]] a [[1949]] obnovili boj proti „[[Trockizmus|trockizmu]]“ ako súčasti straníckych čistiek. [[Trockizmus]] sa stal jedným z hlavných ideologických obvinení v politických procesoch a Štátna bezpečnosť mu venovala osobitnú pozornosť v rámci svojej organizačnej štruktúry. Vznikli špecializované referáty zamerané na evidenciu, sledovanie a vyšetrovanie osôb označovaných za trockistov.<ref name="kincok"/>{{rp|13}} Hoci samostatných procesov s trockistami bolo málo, pojem [[Trockizmus|trockizmu]] zohrával významnú úlohu v procesoch s komunistickými funkcionármi. Najznámejším prípadom bol proces so Závišom Kalandrom, popraveným v roku [[1950]] v [[Proces so skupinou Milady Horákovej|procesu so skupinou Milady Horákovej]], a [[Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským|proces s Rudolfom Slánským]], kde boli obžalovaní označení za „trockisticko-titovských“ sprisahancov. Nadväzujúce procesy, ako prípad tzv. „Veľkej rady“{{#tag:ref|Hlavné pojednávanie s členmi „Veľkej rady“ sa konalo pred Najvyšším súdom v Prahe v dňoch [[23. február|23.]]{{--}}[[25. február|25. februára]] [[1954]]. Súd odsúdil obžalovaných na tresty odňatia slobody v celkovej výške 103 rokov.<ref name="ABS">{{Citácia knihy|titul=Skupinový spis štátnobezpečnostného vyšetrovania V. Vlkovi a spol. Rozsudok z 25. 2. 1954, s. 35.|vydavateľ=ABS Praha, f. MNB, a. č. MNB 93, zv. č. 2|strany=35}}</ref>|group=pozn.}} či proces s Deziderom Benauom, upevnili využívanie [[Trockizmus|trockizmu]] ako univerzálneho obvinenia.<ref name="kincok"/>{{rp|15}} PO Stalinovej smrti sa od roku [[1954]] represívna fáza boja proti trockizmu postupne menila na systematický operatívny dohľad. Väčšina bývalých slovenských trockistov, vrátane Michala Tušeru, Jozefa Mičudíka a Karola Terebessyho, prežila obdobie masových čistiek bez ťažších trestov, hoci Tušera bol v roku [[1954]] vylúčený zo strany pre kritiku pomerov v zdravotníctve (obsadzovanie odborných lekárskych pozícií podľa straníckej príslušnosti, a nie podľa odbornosti) a obvinený zo „trockistickej činnosti“.<ref name="kincok"/>{{rp|15}} ==Prípad Michal Tušera a spol.== ===XX. zjazd KSSZ a jeho vplyv na Československo=== [[XX. zjazd Komunistickej strany Sovietskeho zväzu]] vo februári [[1956]] predstavoval zásadný medzník v dejinách komunistického hnutia a výrazne ovplyvnil politický vývoj v Československu. Jeho kľúčovým momentom bol tajný referát prvého tajomníka ÚV KSSZ [[Nikita Sergejevič Chruščov|Nikitu S. Chruščova]] O kulte osobnosti a jeho dôsledkoch, v ktorom ostro kritizoval [[Josif Vissarionovič Stalin|J. V. Stalina]], najmä za masové represie, porušovanie kolektívneho vedenia strany a zločiny stalinského teroru. Kritika však bola selektívna: vyhla sa kolektivizácii, hladomoru na Ukrajine, [[Pakt Ribbentrop-Molotov|paktu Ribbentrop–Molotov]] i obetiam z radov nekomunistov a zároveň potvrdila oprávnenosť boja proti [[Trockizmus|trockizmu]] v 30. rokoch{{#tag:ref|[[Nikita Sergejevič Chruščov|Chruščov]] v prejave nielenže potvrdil oprávnenosť boja proti [[Trockizmus|trockizmu]] v 30. rokoch, no dodal, že samotný Stalin v tomto procese zohral pozitívnu úlohu!<ref name="kincok"/>{{rp|19}}|group=pozn.}} Československú delegáciu na zjazde tvorili [[Antonín Novotný]], [[Antonín Zápotocký]], [[Viliam Široký]], [[Zdeněk Fierlinger]] a [[Rudolf Barák]]. O obsahu tajného referátu sa bezprostredne dozvedeli len [[Antonín Novotný|Novotný]] a [[Rudolf Barák|Barák]], ktorí sa [[27. február|27. februára]] [[1956]] zúčastnili na porade prvých tajomníkov komunistických strán. Sovieti odporučili postupné a kontrolované rehabilitácie obetí politických procesov, pričom Novotný sa spočiatku staval proti rozsiahlejším zmenám a procesy obhajoval. V Československu boli informácie o Stalinových zločinoch pred verejnosťou dlhodobo zatajované a oficiálna stranícka interpretácia zostávala veľmi opatrná.<ref name="kincok"/>{{rp|17}} [[XX. zjazd Komunistickej strany Sovietskeho zväzu|XX. zjazd]] vyvolal rozsiahlu vnútrostranícku diskusiu, najmä medzi inteligenciou. Objavili sa otvorené pochybnosti o dôveryhodnosti straníckeho vedenia a požiadavky na vysvetlenie rozporov medzi predchádzajúcou glorifikáciou Stalina a novou kritikou kultu osobnosti. Kritické hlasy zaznievali aj zo Slovenska (napr. Agneša Kalinová). Vedenie [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] reagovalo defenzívne, zodpovednosť za stalinské zločiny prenieslo najmä na popraveného [[Rudolf Slánský|Rudolfa Slánskeho]] a ako živého „vinníka“ obetovalo [[Alexej Čepička|Alexeja Čepičku]].<ref name="kincok"/>{{rp|17-19}} ===Skupina Michala Tušeru=== Atmosféra po XX. zjazde povzbudila aj bývalých prívržencov ľavej opozície, najmä členov niekdajšej Lenorovičovej skupiny. Michal Tušera interpretoval zjazd ako signál vyčerpania stalinského systému a začal formulovať program politických a hospodárskych reforiem. V texte z [[29. február|29. februára]] [[1956]] nazvanom ''„Poučenia XX. sjazdu KSSS pre nás“'' kritizoval byrokratizmus, kult osobnosti a likvidáciu vnútrostraníckej demokracie v KSČ, požadoval rehabilitáciu politicky odsúdených ([[Gustáv Husák]], [[Daniel Okáli]], [[Anton Rašla]], [[Eugen Löbl]]) a navrhoval konkrétne reformné opatrenia, vrátane obmedzenia moci aparátu a zvolania mimoriadneho straníckeho zjazdu.<ref name="kincok"/>{{rp|20}} Tušera obnovil kontakty s Karolom Terebessym, Jozefom Mičudíkom a ďalšími bývalými ľavicovými opozičníkmi. Skupina sa pokúšala šíriť svoje názory prostredníctvom letákov (prvý z marca [[1956]] niesol meno „Milý súdruh“<ref name="aupn">{{Citácia knihy|titul=Skupinový vyšetrovací zväzok proti M. Tušerovi a spol. Leták s názvom Milý súdruh.|vydavateľ=A ÚPN Bratislava, f. KS ZNB S ŠtB Bratislava, BA-V, a. č. 1 283,}}</ref> a bol rozoslaný činiteľom strany pracujúcich v oblasti slovenskej kultúry, no medzi adresátmi sa nachádzali aj niekoľkí vysokí stranícki a štátni funkcionári, napríklad prezident republiky [[Antonín Zápotocký]], minister vnútra [[Rudolf Barák]]), diskusných príspevkov a osobných rozhovorov medzi radovými členmi [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]]. Ich cieľom bolo vyvolať tlak zdola a dosiahnuť širšiu diskusiu o stalinizme, rehabilitáciách a vnútrostraníckej demokracii. Aktivizovala sa aj Kyra Petlárová, dcéra Michala Tušeru, ktorá presadila požiadavku mimoriadneho zjazdu do rezolúcie závodnej organizácie [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]]. Bezpečnostné orgány však už od marca [[1956]] skupinu systematicky sledovali. Štátna bezpečnosť, využívajúc agentov ako Móric Mittelmann-Dedinský (krycie meno ''„BLYSKA“'', tomu dal Tušera prečítať svoje „Poučenie“, ktoré plánoval vydať v tlači) a Mária Kesslerová (''„MAŘENKA“''), postupne identifikovala okruh osôb spojených s Tušerom. V lete [[1956]] bola činnosť bývalých a súčasných prívržencov trockizmu zahrnutá do represívnej akcie „OPOZÍCIA“, ktorú politicky riadilo vedenie [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]] na čele s [[Karol Bacílek|Karolom Bacílkom]].<ref name="kincok"/>{{rp|26}} Hoci Tušerova skupina nepredstavovala organizovanú opozíciu, ale skôr voľný okruh diskutujúcich intelektuálov, režim ju označil za „protištátnu a protistranícku“. Po utlmení spoločenskej diskusie po jari [[1956]] a zakonzervovaní pomerov na celoštátnej konferencii [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] sa prípad stal súčasťou širšieho úsilia vedenia [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] potlačiť vnútrostranícku názorovú opozíciu, ktorú [[XX. zjazd Komunistickej strany Sovietskeho zväzu|XX. zjazd KSSZ]] dočasne uvoľnil.{{#tag:ref|Od druhej polovice roka [[1956]] kládli odpor komunistickým štruktúram už iba dve skupiny. Okrem Tušerovej skupiny to bola skupina spisovateľov a straníckych intelektuálov, kde najaktívnejšie vystupoval bývalý člen ÚV KSS Ondrej Pavlík.<ref name="kincok"/>{{rp|26}}|group=pozn.}} ===Maďarská revolúcia a opätovné zostrenie politického kurzu=== [[Maďarské povstanie|Maďarská revolúcia]] v októbri a novembri [[1956]] predstavovala najvýraznejší prejav krízy sovietskeho bloku po [[XX. zjazd Komunistickej strany Sovietskeho zväzu|XX. zjazde KSSZ]].{{#tag:ref|V Maďarsku sa dlhodobo prehlbovala hospodárska a politická kríza, ktorú nedokázalo vedenie Maďarskej strany pracujúcich na čele s [[Mátyás Rákosi|Mátyásom Rákosim]] (a neskôr s Ernőm Gerőom) riešiť. Revolučné udalosti sa začali [[23. október|23. októbra]] [[1956]] študentskou demonštráciou v Budapešti, ktorá prerástla do ozbrojeného povstania. Po krátkom období politického uvoľnenia a vláde Imreho Nagya sa sovietske vedenie rozhodlo pre druhú vojenskú intervenciu. Generálny útok sovietskej armády [[4. november|4. novembra]] 1956 revolúciu potlačil a k moci sa dostala prosovietska vláda [[János Kádár|Jánosa Kádára]]|group=pozn.}}. Udalosti v Maďarsku mali výraznú odozvu aj v Československu, najmä v prostredí ľavicovo orientovaných intelektuálov. V okruhu Michala Tušeru vyvolali revolučné udalosti nádej na zásadnú zmenu politického kurzu. Tušera považoval [[maďarské povstanie]] za legitímne vystúpenie proti stalinizmu reprezentovanému Rákosim a Gerőom, hoci druhú sovietsku intervenciu hodnotil opatrnejšie. Jeho aktivitu tlmil pragmatickejší Karol Terebessy, ktorý varoval pred bezpečnostnými zásahmi. Jozef Ondruš sa kriticky vyjadril k situácii v Maďarsku aj k monopolnému postaveniu komunistickej strany, za čo bol napomenutý straníckymi orgánmi. Činnosť celej skupiny bola v tomto období detailne monitorovaná [[ŠtB]]. V rokoch [[1956]]{{--}}[[1957]] sa skupina okolo Tušeru snažila nadviazať kontakty s predstaviteľmi slovenskej inteligencie a kultúrneho života. Išlo najmä o [[Alfonz Bednár|Alfonza Bednára]], [[Laco Novomeský|Ladislava Novomeského]], Antona Hollého, Dezidera Millyho a Igora Hrušovského. Významné boli aj kontakty s bývalým politickým väzňom [[Anton Rašla|Antonom Rašlom]]. Skupina diskutovala o dôsledkoch [[XX. zjazd Komunistickej strany Sovietskeho zväzu|XX. zjazdu KSSZ]], o politických procesoch a potrebe rehabilitácií. Zároveň však bola infiltrovaná agentom ŠtB Móricom Mittelmannom-Dedinským („BLYSKA“), čo umožnilo bezpečnostným orgánom detailne mapovať jej aktivity. Od začiatku roku [[1957]] došlo v Československu k opätovnému pritvrdeniu politického kurzu. Kritické myšlienky z roku 1956 boli označené za „revizionizmus“ a na Slovensku sa represie prepojili s obnovenou kampaňou proti tzv. slovenskému buržoáznemu nacionalizmu. Prvým cieľom sa stala skupina Ondreja Pavlíka, Ivana Kupca, Juraja Špitzera a Ctibora Štítnického. Po jej politickom zlikvidovaní sa represívny tlak sústredil na okruh Michala Tušeru a Karola Terebessyho v rámci akcie „OPOZÍCIA“.<ref name="kincok"/>{{rp|32}} ==Proces== V lete [[1957]] [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] využila provokáciu prostredníctvom agenta „BLYSKA“, aby získala nový kompromitujúci materiál. Tušera v tomto období vypracoval text Úvahy, v ktorom ostro kritizoval pomery v [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]], stalinský charakter režimu, kolektivizáciu a potláčanie inteligencie a vyzýval na zvolanie mimoriadneho straníckeho zjazdu. Tento dokument sa stal bezprostredným impulzom k zatknutiam. V auguste a septembri [[1957]] boli postupne zatknutí Jozef Mičudík a Michal Tušera ([[12. august|12. augusta]]), Karol Terebessy ([[14. august|14. augusta]]), Jozef Ondruš ([[3. september|3. septembra]]). Všetci štyria boli obvinení z trestného činu podvracania republiky.<ref name="kincok"/>{{rp|35}} Krátko po zatknutí členov skupiny Tušera a spol. sa [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] do prípadu snažila zakomponovať prominentnú osobu už prepustenú z výkonu trestu po odsúdení v [[Politické procesy na Slovensku|politickom procese]], čím sa režim snažil pravdepodobne snažil ospravedlniť politické procesy z rokov [[1948]]{{--}}[[1954]] a zvýrazniť nebezpečnosť tejto „protištátnej“ skupiny. Podľa výsluchových protokolov boli uvažovaní [[Laco Novomeský|Ladislav Novomeský]] a [[Anton Rašla]]. [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] do prípadu zaradila napokon [[Anton Rašla|Antona Rašlu]], ktorý bol reálne v kontakte s jednotlivými členmi skupiny. Zatkli ho [[30. september|30. septembra]] [[1957]]. [[Anton Rašla|Rašla]] bol obvinený z trestného činu neoznámenia trestnej činnosti skupiny Tušera a spol. Po prvom výsluchu bol prepustený a vyšetrovaný na slobode. Krajský prokurátor v Bratislave však [[8. október|8. októbra]] [[1957]] opätovne rozhodol o jeho uväznený.<ref name="kincok"/>{{rp|36}} Vyšetrovanie už nebolo poznamenané využívaním fyzického násilia, bolo však sprevádzané silným psychickým nátlakom, hrozbami voči rodinám{{#tag:ref|Michalovi Tušerovi sa jeho vyšetrovací referent vyhrážal, že ak nebude vypovedať podľa jeho očakávaní, tak mu zatknú manželku a jeho deti umiestnia do detského domova.<ref name="kincok"/>{{rp|35}}|group=pozn.}} a vynucovanými priznaniami. Obvinení boli označení za „trockistov“ a obvinení z podvracania republiky, resp. z neoznámenia trestného činu. Súdny proces pred Krajským súdom v Bratislave prebehol [[11. december|11.]]{{--}}[[14. december|14. decembra]] [[1957]] bez účasti verejnosti. Prípad najskôr prevzala sudkyňa Zdenka Colotková, no napokon ho zverili sudcovi [[Jozef Brešťanský|Jozefovi Brešťanskému]], ktorý sa stal predsedom senátu. Počas procesu vystúpilo priamo v súdnej sieni až 10 svedkov. Tí neskôr uvádzali, že aj oni boli vypočúvaní a pripravovaní na súdne konanie s použitím podobných metód ako samotní obvinení.{{#tag:ref|Svedok Jozef Köszegi v roku 1968 pred rehabilitačným senátom vypovedal, že vyšetrovatelia KS MV Bratislava ho vyšetrovali od rána 8.00 hod. do polnoci, pričom si vyšetrovateľ sám koncipoval jeho výpoveď a zapisoval do nej to, čo sám uznal za vhodné.<ref name="kincok"/>{{rp|38}}|group=pozn.}} Tušera bol odsúdený na 9,5 roka, Terebessy na 9 rokov, Ondruš na 5 rokov za trestný čin podvracania republiky, pričom prví dvaja boli odsúdení za obzvlášť priťažujúcich okolností. [[Anton Rašla]] bol odsúdený na 4 roky a Jozef Mičudík na 2,5 roka odňatia slobody za trestný čin neoznámenia trestného činu. Na čin [[Anton Rašla|Antona Rašlu]] a Jozefa Mičudíka sa vzťahovala amnestia prezidenta republiky [[Antonín Novotný|Antonína Novotného]] z [[1. december|1. decembra]] [[1957]], ktorá odpúšťala 3 roky trestu, preto bol Jozef Mičudík po skončení súdneho konania prepustený na slobodu. [[Anton Rašla]] vzhľadom na výšku trestu však nie.<ref name="Rasla">{{Citácia knihy|titul=Spomienky spoza mreží|priezvisko=Rašla|meno=Anton|vydavateľ=Vidas|rok=1998|isbn=80-85306-16-6}}</ref>{{rp|189}} Odvolacie konanie sa odohrávalo pred senátom Najvyššieho súdu v Prahe [[5. február|5.]] a [[6. február|6. februára]] [[1958]]. Obvinení tam vystupovali odvážnejšie a vypovedali o nezákonných metódach vyšetrovania. Terebessy odmietal tvrdenie, že vykonávali trockistickú činnosť a tvrdil, že o odstránení straníckych funkcionárov nikdy nehovorili, do jeho výpovede to vsunul vyšetrovateľ. Podobne argumentoval aj Ondruš. Najvyšší súd v Prahe však tieto svedectvá obvinených nezobral do úvahy a všetky odvolania odmietol.<ref name="kincok"/>{{rp|39}} Prípad Michal Tušera a spol. uzavrel sériu politických procesov vedených pod zámienkou boja proti [[Trockizmus|trockizmu]] na Slovensku. Zároveň predstavoval nástroj, ktorým sa československé vedenie vyrovnalo s nositeľmi reformných a kritických myšlienok z roku [[1956]]. Hoci už nešlo o masové verejné procesy typické pre začiatok 50. rokov, vyšetrovacie metódy [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] a fungovanie justície sa v podstate nezmenili a naďalej slúžili na upevnenie komunistického režimu a zastrašenie opozície.<ref name="kincok"/>{{rp|40}} == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Politické procesy na Slovensku]] * [[Karol Bedrna]] {{Komunistická strana Československa}} <!-- [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Dejiny práva]] [[Kategória:Komunizmus na Slovensku]] [[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Tušera]] [[Kategória:Rímskokatolícka cirkev na Slovensku]] [[Kategória:Súdne procesy]]--> lln5ll31pua027s8p3pakxlt4g09le5 8188353 8188253 2026-03-28T11:47:35Z Martingazak 234259 Doplnenie 8188353 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi |popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] s [[Trockizmus|trockistami]] |dátum=[[11. december|11.]]{{--}}[[14. december|14. decembra]] [[1957]] |obrázok=Proces vlastizradni biskupi.jpg |popis obrázka=Titulná strana knižného vydania súdnej zápisnice Procesu proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi Buzalkovi Gojdičovi vydaného ministerstvom spravodlivosti ČSR v roku 1951 |štát=Československo |miesto=Krajský súd v [[Bratislava|Bratislave]] |príčina= |typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] |organizátor=[[Komunistická strana Československa]] |odsúdenia=<ref name="kincok">{{Citácia Harvard|Priezvisko=Kinčok|Meno=Branislav|URL=https://www.upn.gov.sk/sk/pamat-naroda-32021/|Časopis=Pamäť národa|Ročník=XVII 2021|Číslo=3|Kapitola=Boj proti trockizmu na Slovensku po roku 1956. Prípad Michal Tušera a spol.|Vydavateľ=Ústav pamäti národa|issn=1336-6297}}</ref>{{rp|3-40}}<br/> * Michal Tušera 9 a pol roka,<br/> * Karol Terebessy 9 rokov,<br/> * Jozef Ondruš 5 rokov,<br/> * [[Anton Rašla]] 4 roky,<br/> * Jozef Mičudík 2 a pol roka }} '''Proces proti vlastizradným biskupom [[Ján Vojtaššák|Vojtaššákovi]], [[Michal Buzalka|Buzalkovi]], [[Pavol Petro Gojdič|Gojdičovi]]''' [[11. december|11.]]{{--}}[[14. december|14. decembra]] [[1957]] pred senátom Krajského súdu v Bratislave bol jedným z [[Politické procesy na Slovensku|politických procesov]] v druhej vlne politických procesov v Československu, ktorá vypukla po [[Maďarské povstanie|maďarskej revolúcii]] [[1956]]. Po [[XX. zjazd Komunistickej strany Sovietskeho zväzu|XX. zjazde KSSZ]] bol tento proces priestorom, kde si (česko)slovenské komunistické vedenie vybavovalo účty s nositeľmi kritických myšlienok z roku [[1956]], čo malo viesť k upevneniu komunistického režimu a zároveň k zastrašeniu reformne a ľavicovo orientovaných intelektuálov. Zaradením [[Anton Rašla|Antona Rašlu]] (odsúdeného v politickom procese v roku [[1954]] a medzitým prepusteného) do procesu chcel režim preukázať opodstatnenosť [[Politické procesy na Slovensku|politických procesov]] v rokoch [[1948]]{{--}}[[1954]].<ref name="kincok"/> ==Predohra== ===Vznik trockizmu v Československu=== Vývoj v [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|Ruskej komunistickej strane (boľševikov)]] po [[Vladimir Iľjič Lenin|Leninovej]] smrti, najmä mocenský zápas o jeho nástupníctvo, výrazne ovplyvnil aj komunistické strany združené v [[Kominterna|Kominterne]]. Už v prvej polovici 20. rokov sa v [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] začali formovať zárodky trockistickej opozície. Tieto skupiny boli početne slabé, ideovo rozštiepené a pôsobili izolovane v českom, nemeckom a slovenskom prostredí, čo zabránilo vzniku jednotnej trockistickej opozície.<ref name="kincok"/>{{rp|6}} Myšlienky [[Lev Davidovič Trockij|Leva D. Trockého]] mali v Československu istý ohlas najmä medzi ľavicovými intelektuálmi. Jeho diela boli v medzivojnovom období legálne dostupné a spočiatku ich šírili aj stranícke vydavateľstvá. K významným predstaviteľom ľavej opozície v [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] patril Alois Neurath, ďalej Arthur Pollak, Wolfgang Salus či Otto Friedmann. V druhej polovici 20. rokov vznikli viaceré opozičné skupiny, ktoré vydávali vlastné periodiká (napr. Věstník komunistické opozice, Rudý prápor, Jiskra) a otvorene kritizovali oficiálnu líniu strany z trockistických pozícií.<ref name="kincok"/>{{rp|7}} Pod tlakom Kominterny vedenie [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] postupne odsúdilo Trockého aj ľavú opozíciu, čo sa stalo súčasťou širšieho procesu boľševizácie strany v rokoch [[1924]]{{--}}[[1929]]. Výsledkom boli stranícke čistky a vylučovanie otvorených sympatizantov trockizmu, ktoré vyvrcholili po V. zjazde KSČ víťazstvom stalinskej línie reprezentovanej Klementom Gottwaldom. V 30. rokoch vznikali mimo KSČ nové radikálne ľavicové skupiny, z ktorých najvýznamnejšia sa sformovala okolo Josefa Guttmanna a časopisu Proletář (Záviš Kalandra, František Třešňak).<ref name="kincok"/>{{rp|7}} Moskovské procesy v druhej polovici 30. rokov vnímali československí prívrženci ľavej opozície ako likvidáciu Leninových spolupracovníkov a definitívne sa rozišli s [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]]. Na Slovensku sa významnejšia trockistická aktivita rozvinula až po príchode Henricha Lenoroviča na Slovensko, ktorý v Bratislave v roku 1929 založil diskusnú skupinu sympatizantov [[Lev Davidovič Trockij|Trockého]]. K jej členom patrili Karol Terebessy, Jozef Mičudík a Michal Tušera. Skupina mala približne desať členov, zameriavala sa na štúdium a šírenie trockistickej literatúry, udržiavala kontakty s pražskými i zahraničnými skupinami a nepriamo aj s [[Lev Davidovič Trockij|Trockým]]. Lenorovičova skupina bola aktívna najmä v rokoch [[1930]]{{--}}[[1934]] a existovala až do roku [[1939]], keď sa po vzniku [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] rozpadla. Jej činnosť bola po roku [[1956]] spätne interpretovaná [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] ako jeden z ideových zdrojov neskorších opozičných aktivít.<ref name="kincok"/>{{rp|8}} ===Trockizmus v procesoch 1948{{--}}1954=== Po vojne v Československu už nedošlo k obnoveniu výraznejších skupín ľavej (trockistickej) opozície. Väčšina jej bývalých prívržencov vstúpila po roku [[1945]] do [[Komunistická strany Československa|KSČ]], prípadne do sociálnej demokracie, alebo sa politicky neaktivizovala. Napriek tomu sa problematika trockizmu dostala do pozornosti komunistického vedenia už od roku [[1945]], keď sa začali systematicky zostavovať zoznamy bývalých trockistov z 30. rokov. V českých krajinách sa niekoľko desiatok bývalých trockistov stretávalo v obnovenom Jack London clube (Wolfgang Salus, Záviš Kalandra, Ladislav Gorlich), ktorý kritizoval autoritatívne a antidemokratické tendencie [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]]. Činnosť klubu bola od roku [[1947]] monitorovaná bezpečnostnými zložkami. Na Slovensku sa bývalí členovia Lenorovičovej skupiny po vojne politicky výraznejšie neaktivizovali; Michal Tušera a Jozef Mičudík znovu vstúpili do [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]], Karol Terebessy pôsobil v [[Strana práce (1946)|Strane práce]].<ref name="kincok"/>{{rp|12}} Zlom nastal po februári 1948 a najmä po roztržke medzi [[Josif Vissarionovič Stalin|J. V. Stalinom]] a [[Josip Broz Tito|Josipom B. Titom]]. Rezolúcie [[Kominforma|Kominformy]] z rokov [[1948]] a [[1949]] obnovili boj proti „[[Trockizmus|trockizmu]]“ ako súčasti straníckych čistiek. [[Trockizmus]] sa stal jedným z hlavných ideologických obvinení v politických procesoch a Štátna bezpečnosť mu venovala osobitnú pozornosť v rámci svojej organizačnej štruktúry. Vznikli špecializované referáty zamerané na evidenciu, sledovanie a vyšetrovanie osôb označovaných za trockistov.<ref name="kincok"/>{{rp|13}} Hoci samostatných procesov s trockistami bolo málo, pojem [[Trockizmus|trockizmu]] zohrával významnú úlohu v procesoch s komunistickými funkcionármi. Najznámejším prípadom bol proces so Závišom Kalandrom, popraveným v roku [[1950]] v [[Proces so skupinou Milady Horákovej|procesu so skupinou Milady Horákovej]], a [[Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským|proces s Rudolfom Slánským]], kde boli obžalovaní označení za „trockisticko-titovských“ sprisahancov. Nadväzujúce procesy, ako prípad tzv. „Veľkej rady“{{#tag:ref|Hlavné pojednávanie s členmi „Veľkej rady“ sa konalo pred Najvyšším súdom v Prahe v dňoch [[23. február|23.]]{{--}}[[25. február|25. februára]] [[1954]]. Súd odsúdil obžalovaných na tresty odňatia slobody v celkovej výške 103 rokov.<ref name="ABS">{{Citácia knihy|titul=Skupinový spis štátnobezpečnostného vyšetrovania V. Vlkovi a spol. Rozsudok z 25. 2. 1954, s. 35.|vydavateľ=ABS Praha, f. MNB, a. č. MNB 93, zv. č. 2|strany=35}}</ref>|group=pozn.}} či proces s Deziderom Benauom, upevnili využívanie [[Trockizmus|trockizmu]] ako univerzálneho obvinenia.<ref name="kincok"/>{{rp|15}} PO Stalinovej smrti sa od roku [[1954]] represívna fáza boja proti trockizmu postupne menila na systematický operatívny dohľad. Väčšina bývalých slovenských trockistov, vrátane Michala Tušeru, Jozefa Mičudíka a Karola Terebessyho, prežila obdobie masových čistiek bez ťažších trestov, hoci Tušera bol v roku [[1954]] vylúčený zo strany pre kritiku pomerov v zdravotníctve (obsadzovanie odborných lekárskych pozícií podľa straníckej príslušnosti, a nie podľa odbornosti) a obvinený zo „trockistickej činnosti“.<ref name="kincok"/>{{rp|15}} ==Prípad Michal Tušera a spol.== ===XX. zjazd KSSZ a jeho vplyv na Československo=== [[XX. zjazd Komunistickej strany Sovietskeho zväzu]] vo februári [[1956]] predstavoval zásadný medzník v dejinách komunistického hnutia a výrazne ovplyvnil politický vývoj v Československu. Jeho kľúčovým momentom bol tajný referát prvého tajomníka ÚV KSSZ [[Nikita Sergejevič Chruščov|Nikitu S. Chruščova]] O kulte osobnosti a jeho dôsledkoch, v ktorom ostro kritizoval [[Josif Vissarionovič Stalin|J. V. Stalina]], najmä za masové represie, porušovanie kolektívneho vedenia strany a zločiny stalinského teroru. Kritika však bola selektívna: vyhla sa kolektivizácii, hladomoru na Ukrajine, [[Pakt Ribbentrop-Molotov|paktu Ribbentrop–Molotov]] i obetiam z radov nekomunistov a zároveň potvrdila oprávnenosť boja proti [[Trockizmus|trockizmu]] v 30. rokoch{{#tag:ref|[[Nikita Sergejevič Chruščov|Chruščov]] v prejave nielenže potvrdil oprávnenosť boja proti [[Trockizmus|trockizmu]] v 30. rokoch, no dodal, že samotný Stalin v tomto procese zohral pozitívnu úlohu!<ref name="kincok"/>{{rp|19}}|group=pozn.}} Československú delegáciu na zjazde tvorili [[Antonín Novotný]], [[Antonín Zápotocký]], [[Viliam Široký]], [[Zdeněk Fierlinger]] a [[Rudolf Barák]]. O obsahu tajného referátu sa bezprostredne dozvedeli len [[Antonín Novotný|Novotný]] a [[Rudolf Barák|Barák]], ktorí sa [[27. február|27. februára]] [[1956]] zúčastnili na porade prvých tajomníkov komunistických strán. Sovieti odporučili postupné a kontrolované rehabilitácie obetí politických procesov, pričom Novotný sa spočiatku staval proti rozsiahlejším zmenám a procesy obhajoval. V Československu boli informácie o Stalinových zločinoch pred verejnosťou dlhodobo zatajované a oficiálna stranícka interpretácia zostávala veľmi opatrná.<ref name="kincok"/>{{rp|17}} [[XX. zjazd Komunistickej strany Sovietskeho zväzu|XX. zjazd]] vyvolal rozsiahlu vnútrostranícku diskusiu, najmä medzi inteligenciou. Objavili sa otvorené pochybnosti o dôveryhodnosti straníckeho vedenia a požiadavky na vysvetlenie rozporov medzi predchádzajúcou glorifikáciou Stalina a novou kritikou kultu osobnosti. Kritické hlasy zaznievali aj zo Slovenska (napr. Agneša Kalinová). Vedenie [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] reagovalo defenzívne, zodpovednosť za stalinské zločiny prenieslo najmä na popraveného [[Rudolf Slánský|Rudolfa Slánskeho]] a ako živého „vinníka“ obetovalo [[Alexej Čepička|Alexeja Čepičku]].<ref name="kincok"/>{{rp|17-19}} ===Skupina Michala Tušeru=== Atmosféra po XX. zjazde povzbudila aj bývalých prívržencov ľavej opozície, najmä členov niekdajšej Lenorovičovej skupiny. Michal Tušera interpretoval zjazd ako signál vyčerpania stalinského systému a začal formulovať program politických a hospodárskych reforiem. V texte z [[29. február|29. februára]] [[1956]] nazvanom ''„Poučenia XX. sjazdu KSSS pre nás“'' kritizoval byrokratizmus, kult osobnosti a likvidáciu vnútrostraníckej demokracie v KSČ, požadoval rehabilitáciu politicky odsúdených ([[Gustáv Husák]], [[Daniel Okáli]], [[Anton Rašla]], [[Eugen Löbl]]) a navrhoval konkrétne reformné opatrenia, vrátane obmedzenia moci aparátu a zvolania mimoriadneho straníckeho zjazdu.<ref name="kincok"/>{{rp|20}} Tušera obnovil kontakty s Karolom Terebessym, Jozefom Mičudíkom a ďalšími bývalými ľavicovými opozičníkmi. Skupina sa pokúšala šíriť svoje názory prostredníctvom letákov (prvý z marca [[1956]] niesol meno „Milý súdruh“<ref name="aupn">{{Citácia knihy|titul=Skupinový vyšetrovací zväzok proti M. Tušerovi a spol. Leták s názvom Milý súdruh.|vydavateľ=A ÚPN Bratislava, f. KS ZNB S ŠtB Bratislava, BA-V, a. č. 1 283,}}</ref> a bol rozoslaný činiteľom strany pracujúcich v oblasti slovenskej kultúry, no medzi adresátmi sa nachádzali aj niekoľkí vysokí stranícki a štátni funkcionári, napríklad prezident republiky [[Antonín Zápotocký]], minister vnútra [[Rudolf Barák]]), diskusných príspevkov a osobných rozhovorov medzi radovými členmi [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]]. Ich cieľom bolo vyvolať tlak zdola a dosiahnuť širšiu diskusiu o stalinizme, rehabilitáciách a vnútrostraníckej demokracii. Aktivizovala sa aj Kyra Petlárová, dcéra Michala Tušeru, ktorá presadila požiadavku mimoriadneho zjazdu do rezolúcie závodnej organizácie [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]]. Bezpečnostné orgány však už od marca [[1956]] skupinu systematicky sledovali. Štátna bezpečnosť, využívajúc agentov ako Móric Mittelmann-Dedinský (krycie meno ''„BLYSKA“'', tomu dal Tušera prečítať svoje „Poučenie“, ktoré plánoval vydať v tlači) a Mária Kesslerová (''„MAŘENKA“''), postupne identifikovala okruh osôb spojených s Tušerom. V lete [[1956]] bola činnosť bývalých a súčasných prívržencov trockizmu zahrnutá do represívnej akcie „OPOZÍCIA“, ktorú politicky riadilo vedenie [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]] na čele s [[Karol Bacílek|Karolom Bacílkom]].<ref name="kincok"/>{{rp|26}} Hoci Tušerova skupina nepredstavovala organizovanú opozíciu, ale skôr voľný okruh diskutujúcich intelektuálov, režim ju označil za „protištátnu a protistranícku“. Po utlmení spoločenskej diskusie po jari [[1956]] a zakonzervovaní pomerov na celoštátnej konferencii [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] sa prípad stal súčasťou širšieho úsilia vedenia [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] potlačiť vnútrostranícku názorovú opozíciu, ktorú [[XX. zjazd Komunistickej strany Sovietskeho zväzu|XX. zjazd KSSZ]] dočasne uvoľnil.{{#tag:ref|Od druhej polovice roka [[1956]] kládli odpor komunistickým štruktúram už iba dve skupiny. Okrem Tušerovej skupiny to bola skupina spisovateľov a straníckych intelektuálov, kde najaktívnejšie vystupoval bývalý člen ÚV KSS Ondrej Pavlík.<ref name="kincok"/>{{rp|26}}|group=pozn.}} ===Maďarská revolúcia a opätovné zostrenie politického kurzu=== [[Maďarské povstanie|Maďarská revolúcia]] v októbri a novembri [[1956]] predstavovala najvýraznejší prejav krízy sovietskeho bloku po [[XX. zjazd Komunistickej strany Sovietskeho zväzu|XX. zjazde KSSZ]].{{#tag:ref|V Maďarsku sa dlhodobo prehlbovala hospodárska a politická kríza, ktorú nedokázalo vedenie Maďarskej strany pracujúcich na čele s [[Mátyás Rákosi|Mátyásom Rákosim]] (a neskôr s Ernőm Gerőom) riešiť. Revolučné udalosti sa začali [[23. október|23. októbra]] [[1956]] študentskou demonštráciou v Budapešti, ktorá prerástla do ozbrojeného povstania. Po krátkom období politického uvoľnenia a vláde Imreho Nagya sa sovietske vedenie rozhodlo pre druhú vojenskú intervenciu. Generálny útok sovietskej armády [[4. november|4. novembra]] 1956 revolúciu potlačil a k moci sa dostala prosovietska vláda [[János Kádár|Jánosa Kádára]]|group=pozn.}}. Udalosti v Maďarsku mali výraznú odozvu aj v Československu, najmä v prostredí ľavicovo orientovaných intelektuálov. V okruhu Michala Tušeru vyvolali revolučné udalosti nádej na zásadnú zmenu politického kurzu. Tušera považoval [[maďarské povstanie]] za legitímne vystúpenie proti stalinizmu reprezentovanému Rákosim a Gerőom, hoci druhú sovietsku intervenciu hodnotil opatrnejšie. Jeho aktivitu tlmil pragmatickejší Karol Terebessy, ktorý varoval pred bezpečnostnými zásahmi. Jozef Ondruš sa kriticky vyjadril k situácii v Maďarsku aj k monopolnému postaveniu komunistickej strany, za čo bol napomenutý straníckymi orgánmi. Činnosť celej skupiny bola v tomto období detailne monitorovaná [[ŠtB]]. V rokoch [[1956]]{{--}}[[1957]] sa skupina okolo Tušeru snažila nadviazať kontakty s predstaviteľmi slovenskej inteligencie a kultúrneho života. Išlo najmä o [[Alfonz Bednár|Alfonza Bednára]], [[Laco Novomeský|Ladislava Novomeského]], Antona Hollého, Dezidera Millyho a Igora Hrušovského. Významné boli aj kontakty s bývalým politickým väzňom [[Anton Rašla|Antonom Rašlom]]. Skupina diskutovala o dôsledkoch [[XX. zjazd Komunistickej strany Sovietskeho zväzu|XX. zjazdu KSSZ]], o politických procesoch a potrebe rehabilitácií. Zároveň však bola infiltrovaná agentom ŠtB Móricom Mittelmannom-Dedinským („BLYSKA“), čo umožnilo bezpečnostným orgánom detailne mapovať jej aktivity. Od začiatku roku [[1957]] došlo v Československu k opätovnému pritvrdeniu politického kurzu. Kritické myšlienky z roku 1956 boli označené za „revizionizmus“ a na Slovensku sa represie prepojili s obnovenou kampaňou proti tzv. slovenskému buržoáznemu nacionalizmu. Prvým cieľom sa stala skupina Ondreja Pavlíka, Ivana Kupca, Juraja Špitzera a Ctibora Štítnického. Po jej politickom zlikvidovaní sa represívny tlak sústredil na okruh Michala Tušeru a Karola Terebessyho v rámci akcie „OPOZÍCIA“.<ref name="kincok"/>{{rp|32}} ==Proces== V lete [[1957]] [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] využila provokáciu prostredníctvom agenta „BLYSKA“, aby získala nový kompromitujúci materiál. Tušera v tomto období vypracoval text Úvahy, v ktorom ostro kritizoval pomery v [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]], stalinský charakter režimu, kolektivizáciu a potláčanie inteligencie a vyzýval na zvolanie mimoriadneho straníckeho zjazdu. Tento dokument sa stal bezprostredným impulzom k zatknutiam. V auguste a septembri [[1957]] boli postupne zatknutí Jozef Mičudík a Michal Tušera ([[12. august|12. augusta]]), Karol Terebessy ([[14. august|14. augusta]]), Jozef Ondruš ([[3. september|3. septembra]]). Všetci štyria boli obvinení z trestného činu podvracania republiky.<ref name="kincok"/>{{rp|35}} Krátko po zatknutí členov skupiny Tušera a spol. sa [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] do prípadu snažila zakomponovať prominentnú osobu už prepustenú z výkonu trestu po odsúdení v [[Politické procesy na Slovensku|politickom procese]], čím sa režim snažil pravdepodobne snažil ospravedlniť politické procesy z rokov [[1948]]{{--}}[[1954]] a zvýrazniť nebezpečnosť tejto „protištátnej“ skupiny. Podľa výsluchových protokolov boli uvažovaní [[Laco Novomeský|Ladislav Novomeský]] a [[Anton Rašla]]. [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] do prípadu zaradila napokon [[Anton Rašla|Antona Rašlu]], ktorý bol reálne v kontakte s jednotlivými členmi skupiny. Zatkli ho [[30. september|30. septembra]] [[1957]]. [[Anton Rašla|Rašla]] bol obvinený z trestného činu neoznámenia trestnej činnosti skupiny Tušera a spol. Po prvom výsluchu bol prepustený a vyšetrovaný na slobode. Krajský prokurátor v Bratislave však [[8. október|8. októbra]] [[1957]] opätovne rozhodol o jeho uväznený.<ref name="kincok"/>{{rp|36}} Vyšetrovanie už nebolo poznamenané využívaním fyzického násilia, bolo však sprevádzané silným psychickým nátlakom, hrozbami voči rodinám{{#tag:ref|Michalovi Tušerovi sa jeho vyšetrovací referent vyhrážal, že ak nebude vypovedať podľa jeho očakávaní, tak mu zatknú manželku a jeho deti umiestnia do detského domova.<ref name="kincok"/>{{rp|35}}|group=pozn.}} a vynucovanými priznaniami. Obvinení boli označení za „trockistov“ a obvinení z podvracania republiky, resp. z neoznámenia trestného činu. Súdny proces pred Krajským súdom v Bratislave prebehol [[11. december|11.]]{{--}}[[14. december|14. decembra]] [[1957]] bez účasti verejnosti. Prípad najskôr prevzala sudkyňa Zdenka Colotková, no napokon ho zverili sudcovi [[Jozef Brešťanský|Jozefovi Brešťanskému]], ktorý sa stal predsedom senátu. Počas procesu vystúpilo priamo v súdnej sieni až 10 svedkov. Tí neskôr uvádzali, že aj oni boli vypočúvaní a pripravovaní na súdne konanie s použitím podobných metód ako samotní obvinení.{{#tag:ref|Svedok Jozef Köszegi v roku 1968 pred rehabilitačným senátom vypovedal, že vyšetrovatelia KS MV Bratislava ho vyšetrovali od rána 8.00 hod. do polnoci, pričom si vyšetrovateľ sám koncipoval jeho výpoveď a zapisoval do nej to, čo sám uznal za vhodné.<ref name="kincok"/>{{rp|38}}|group=pozn.}} Tušera bol odsúdený na 9,5 roka, Terebessy na 9 rokov, Ondruš na 5 rokov za trestný čin podvracania republiky, pričom prví dvaja boli odsúdení za obzvlášť priťažujúcich okolností. [[Anton Rašla]] bol odsúdený na 4 roky a Jozef Mičudík na 2,5 roka odňatia slobody za trestný čin neoznámenia trestného činu. Na čin [[Anton Rašla|Antona Rašlu]] a Jozefa Mičudíka sa vzťahovala amnestia prezidenta republiky [[Antonín Novotný|Antonína Novotného]] z [[1. december|1. decembra]] [[1957]], ktorá odpúšťala 3 roky trestu, preto bol Jozef Mičudík po skončení súdneho konania prepustený na slobodu. [[Anton Rašla]] vzhľadom na výšku trestu však nie.<ref name="Rasla">{{Citácia knihy|titul=Spomienky spoza mreží|priezvisko=Rašla|meno=Anton|vydavateľ=Vidas|rok=1998|isbn=80-85306-16-6}}</ref>{{rp|189}} Odvolacie konanie sa odohrávalo pred senátom Najvyššieho súdu v Prahe [[5. február|5.]] a [[6. február|6. februára]] [[1958]]. Obvinení tam vystupovali odvážnejšie a vypovedali o nezákonných metódach vyšetrovania. Terebessy odmietal tvrdenie, že vykonávali trockistickú činnosť a tvrdil, že o odstránení straníckych funkcionárov nikdy nehovorili, do jeho výpovede to vsunul vyšetrovateľ. Podobne argumentoval aj Ondruš. Najvyšší súd v Prahe však tieto svedectvá obvinených nezobral do úvahy a všetky odvolania odmietol.<ref name="kincok"/>{{rp|39}} Prípad Michal Tušera a spol. uzavrel sériu politických procesov vedených pod zámienkou boja proti [[Trockizmus|trockizmu]] na Slovensku. Zároveň predstavoval nástroj, ktorým sa československé vedenie vyrovnalo s nositeľmi reformných a kritických myšlienok z roku [[1956]]. Hoci už nešlo o masové verejné procesy typické pre začiatok 50. rokov, vyšetrovacie metódy [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] a fungovanie justície sa v podstate nezmenili a naďalej slúžili na upevnenie komunistického režimu a zastrašenie opozície.<ref name="kincok"/>{{rp|40}} == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Politické procesy na Slovensku]] * [[Karol Bedrna]] {{Komunistická strana Československa}} <!-- [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Dejiny práva]] [[Kategória:Komunizmus na Slovensku]] [[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Tušera]] [[Kategória:Rímskokatolícka cirkev na Slovensku]] [[Kategória:Súdne procesy]]--> 3mo4sadl1rv1hlzq1lh7to9l1jauxk5 8188356 8188353 2026-03-28T11:49:16Z Martingazak 234259 Doplnenie 8188356 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi |popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] s cirkevnými predstaviteľmi |dátum=[[11. december|11.]]{{--}}[[14. december|14. decembra]] [[1957]] |obrázok=Proces vlastizradni biskupi.jpg |popis obrázka=Titulná strana knižného vydania súdnej zápisnice Procesu proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi Buzalkovi Gojdičovi vydaného ministerstvom spravodlivosti ČSR v roku 1951 |štát=Československo |miesto=Krajský súd v [[Bratislava|Bratislave]] |príčina= |typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] |organizátor=[[Komunistická strana Československa]] |odsúdenia=<ref name="kincok">{{Citácia Harvard|Priezvisko=Kinčok|Meno=Branislav|URL=https://www.upn.gov.sk/sk/pamat-naroda-32021/|Časopis=Pamäť národa|Ročník=XVII 2021|Číslo=3|Kapitola=Boj proti trockizmu na Slovensku po roku 1956. Prípad Michal Tušera a spol.|Vydavateľ=Ústav pamäti národa|issn=1336-6297}}</ref>{{rp|3-40}}<br/> * Michal Tušera 9 a pol roka,<br/> * Karol Terebessy 9 rokov,<br/> * Jozef Ondruš 5 rokov,<br/> * [[Anton Rašla]] 4 roky,<br/> * Jozef Mičudík 2 a pol roka }} '''Proces proti vlastizradným biskupom [[Ján Vojtaššák|Vojtaššákovi]], [[Michal Buzalka|Buzalkovi]], [[Pavol Petro Gojdič|Gojdičovi]]''' [[11. december|11.]]{{--}}[[14. december|14. decembra]] [[1957]] pred senátom Krajského súdu v Bratislave bol jedným z [[Politické procesy na Slovensku|politických procesov]] v druhej vlne politických procesov v Československu, ktorá vypukla po [[Maďarské povstanie|maďarskej revolúcii]] [[1956]]. Po [[XX. zjazd Komunistickej strany Sovietskeho zväzu|XX. zjazde KSSZ]] bol tento proces priestorom, kde si (česko)slovenské komunistické vedenie vybavovalo účty s nositeľmi kritických myšlienok z roku [[1956]], čo malo viesť k upevneniu komunistického režimu a zároveň k zastrašeniu reformne a ľavicovo orientovaných intelektuálov. Zaradením [[Anton Rašla|Antona Rašlu]] (odsúdeného v politickom procese v roku [[1954]] a medzitým prepusteného) do procesu chcel režim preukázať opodstatnenosť [[Politické procesy na Slovensku|politických procesov]] v rokoch [[1948]]{{--}}[[1954]].<ref name="kincok"/> ==Predohra== ===Vznik trockizmu v Československu=== Vývoj v [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|Ruskej komunistickej strane (boľševikov)]] po [[Vladimir Iľjič Lenin|Leninovej]] smrti, najmä mocenský zápas o jeho nástupníctvo, výrazne ovplyvnil aj komunistické strany združené v [[Kominterna|Kominterne]]. Už v prvej polovici 20. rokov sa v [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] začali formovať zárodky trockistickej opozície. Tieto skupiny boli početne slabé, ideovo rozštiepené a pôsobili izolovane v českom, nemeckom a slovenskom prostredí, čo zabránilo vzniku jednotnej trockistickej opozície.<ref name="kincok"/>{{rp|6}} Myšlienky [[Lev Davidovič Trockij|Leva D. Trockého]] mali v Československu istý ohlas najmä medzi ľavicovými intelektuálmi. Jeho diela boli v medzivojnovom období legálne dostupné a spočiatku ich šírili aj stranícke vydavateľstvá. K významným predstaviteľom ľavej opozície v [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] patril Alois Neurath, ďalej Arthur Pollak, Wolfgang Salus či Otto Friedmann. V druhej polovici 20. rokov vznikli viaceré opozičné skupiny, ktoré vydávali vlastné periodiká (napr. Věstník komunistické opozice, Rudý prápor, Jiskra) a otvorene kritizovali oficiálnu líniu strany z trockistických pozícií.<ref name="kincok"/>{{rp|7}} Pod tlakom Kominterny vedenie [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] postupne odsúdilo Trockého aj ľavú opozíciu, čo sa stalo súčasťou širšieho procesu boľševizácie strany v rokoch [[1924]]{{--}}[[1929]]. Výsledkom boli stranícke čistky a vylučovanie otvorených sympatizantov trockizmu, ktoré vyvrcholili po V. zjazde KSČ víťazstvom stalinskej línie reprezentovanej Klementom Gottwaldom. V 30. rokoch vznikali mimo KSČ nové radikálne ľavicové skupiny, z ktorých najvýznamnejšia sa sformovala okolo Josefa Guttmanna a časopisu Proletář (Záviš Kalandra, František Třešňak).<ref name="kincok"/>{{rp|7}} Moskovské procesy v druhej polovici 30. rokov vnímali československí prívrženci ľavej opozície ako likvidáciu Leninových spolupracovníkov a definitívne sa rozišli s [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]]. Na Slovensku sa významnejšia trockistická aktivita rozvinula až po príchode Henricha Lenoroviča na Slovensko, ktorý v Bratislave v roku 1929 založil diskusnú skupinu sympatizantov [[Lev Davidovič Trockij|Trockého]]. K jej členom patrili Karol Terebessy, Jozef Mičudík a Michal Tušera. Skupina mala približne desať členov, zameriavala sa na štúdium a šírenie trockistickej literatúry, udržiavala kontakty s pražskými i zahraničnými skupinami a nepriamo aj s [[Lev Davidovič Trockij|Trockým]]. Lenorovičova skupina bola aktívna najmä v rokoch [[1930]]{{--}}[[1934]] a existovala až do roku [[1939]], keď sa po vzniku [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] rozpadla. Jej činnosť bola po roku [[1956]] spätne interpretovaná [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] ako jeden z ideových zdrojov neskorších opozičných aktivít.<ref name="kincok"/>{{rp|8}} ===Trockizmus v procesoch 1948{{--}}1954=== Po vojne v Československu už nedošlo k obnoveniu výraznejších skupín ľavej (trockistickej) opozície. Väčšina jej bývalých prívržencov vstúpila po roku [[1945]] do [[Komunistická strany Československa|KSČ]], prípadne do sociálnej demokracie, alebo sa politicky neaktivizovala. Napriek tomu sa problematika trockizmu dostala do pozornosti komunistického vedenia už od roku [[1945]], keď sa začali systematicky zostavovať zoznamy bývalých trockistov z 30. rokov. V českých krajinách sa niekoľko desiatok bývalých trockistov stretávalo v obnovenom Jack London clube (Wolfgang Salus, Záviš Kalandra, Ladislav Gorlich), ktorý kritizoval autoritatívne a antidemokratické tendencie [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]]. Činnosť klubu bola od roku [[1947]] monitorovaná bezpečnostnými zložkami. Na Slovensku sa bývalí členovia Lenorovičovej skupiny po vojne politicky výraznejšie neaktivizovali; Michal Tušera a Jozef Mičudík znovu vstúpili do [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]], Karol Terebessy pôsobil v [[Strana práce (1946)|Strane práce]].<ref name="kincok"/>{{rp|12}} Zlom nastal po februári 1948 a najmä po roztržke medzi [[Josif Vissarionovič Stalin|J. V. Stalinom]] a [[Josip Broz Tito|Josipom B. Titom]]. Rezolúcie [[Kominforma|Kominformy]] z rokov [[1948]] a [[1949]] obnovili boj proti „[[Trockizmus|trockizmu]]“ ako súčasti straníckych čistiek. [[Trockizmus]] sa stal jedným z hlavných ideologických obvinení v politických procesoch a Štátna bezpečnosť mu venovala osobitnú pozornosť v rámci svojej organizačnej štruktúry. Vznikli špecializované referáty zamerané na evidenciu, sledovanie a vyšetrovanie osôb označovaných za trockistov.<ref name="kincok"/>{{rp|13}} Hoci samostatných procesov s trockistami bolo málo, pojem [[Trockizmus|trockizmu]] zohrával významnú úlohu v procesoch s komunistickými funkcionármi. Najznámejším prípadom bol proces so Závišom Kalandrom, popraveným v roku [[1950]] v [[Proces so skupinou Milady Horákovej|procesu so skupinou Milady Horákovej]], a [[Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským|proces s Rudolfom Slánským]], kde boli obžalovaní označení za „trockisticko-titovských“ sprisahancov. Nadväzujúce procesy, ako prípad tzv. „Veľkej rady“{{#tag:ref|Hlavné pojednávanie s členmi „Veľkej rady“ sa konalo pred Najvyšším súdom v Prahe v dňoch [[23. február|23.]]{{--}}[[25. február|25. februára]] [[1954]]. Súd odsúdil obžalovaných na tresty odňatia slobody v celkovej výške 103 rokov.<ref name="ABS">{{Citácia knihy|titul=Skupinový spis štátnobezpečnostného vyšetrovania V. Vlkovi a spol. Rozsudok z 25. 2. 1954, s. 35.|vydavateľ=ABS Praha, f. MNB, a. č. MNB 93, zv. č. 2|strany=35}}</ref>|group=pozn.}} či proces s Deziderom Benauom, upevnili využívanie [[Trockizmus|trockizmu]] ako univerzálneho obvinenia.<ref name="kincok"/>{{rp|15}} PO Stalinovej smrti sa od roku [[1954]] represívna fáza boja proti trockizmu postupne menila na systematický operatívny dohľad. Väčšina bývalých slovenských trockistov, vrátane Michala Tušeru, Jozefa Mičudíka a Karola Terebessyho, prežila obdobie masových čistiek bez ťažších trestov, hoci Tušera bol v roku [[1954]] vylúčený zo strany pre kritiku pomerov v zdravotníctve (obsadzovanie odborných lekárskych pozícií podľa straníckej príslušnosti, a nie podľa odbornosti) a obvinený zo „trockistickej činnosti“.<ref name="kincok"/>{{rp|15}} ==Prípad Michal Tušera a spol.== ===XX. zjazd KSSZ a jeho vplyv na Československo=== [[XX. zjazd Komunistickej strany Sovietskeho zväzu]] vo februári [[1956]] predstavoval zásadný medzník v dejinách komunistického hnutia a výrazne ovplyvnil politický vývoj v Československu. Jeho kľúčovým momentom bol tajný referát prvého tajomníka ÚV KSSZ [[Nikita Sergejevič Chruščov|Nikitu S. Chruščova]] O kulte osobnosti a jeho dôsledkoch, v ktorom ostro kritizoval [[Josif Vissarionovič Stalin|J. V. Stalina]], najmä za masové represie, porušovanie kolektívneho vedenia strany a zločiny stalinského teroru. Kritika však bola selektívna: vyhla sa kolektivizácii, hladomoru na Ukrajine, [[Pakt Ribbentrop-Molotov|paktu Ribbentrop–Molotov]] i obetiam z radov nekomunistov a zároveň potvrdila oprávnenosť boja proti [[Trockizmus|trockizmu]] v 30. rokoch{{#tag:ref|[[Nikita Sergejevič Chruščov|Chruščov]] v prejave nielenže potvrdil oprávnenosť boja proti [[Trockizmus|trockizmu]] v 30. rokoch, no dodal, že samotný Stalin v tomto procese zohral pozitívnu úlohu!<ref name="kincok"/>{{rp|19}}|group=pozn.}} Československú delegáciu na zjazde tvorili [[Antonín Novotný]], [[Antonín Zápotocký]], [[Viliam Široký]], [[Zdeněk Fierlinger]] a [[Rudolf Barák]]. O obsahu tajného referátu sa bezprostredne dozvedeli len [[Antonín Novotný|Novotný]] a [[Rudolf Barák|Barák]], ktorí sa [[27. február|27. februára]] [[1956]] zúčastnili na porade prvých tajomníkov komunistických strán. Sovieti odporučili postupné a kontrolované rehabilitácie obetí politických procesov, pričom Novotný sa spočiatku staval proti rozsiahlejším zmenám a procesy obhajoval. V Československu boli informácie o Stalinových zločinoch pred verejnosťou dlhodobo zatajované a oficiálna stranícka interpretácia zostávala veľmi opatrná.<ref name="kincok"/>{{rp|17}} [[XX. zjazd Komunistickej strany Sovietskeho zväzu|XX. zjazd]] vyvolal rozsiahlu vnútrostranícku diskusiu, najmä medzi inteligenciou. Objavili sa otvorené pochybnosti o dôveryhodnosti straníckeho vedenia a požiadavky na vysvetlenie rozporov medzi predchádzajúcou glorifikáciou Stalina a novou kritikou kultu osobnosti. Kritické hlasy zaznievali aj zo Slovenska (napr. Agneša Kalinová). Vedenie [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] reagovalo defenzívne, zodpovednosť za stalinské zločiny prenieslo najmä na popraveného [[Rudolf Slánský|Rudolfa Slánskeho]] a ako živého „vinníka“ obetovalo [[Alexej Čepička|Alexeja Čepičku]].<ref name="kincok"/>{{rp|17-19}} ===Skupina Michala Tušeru=== Atmosféra po XX. zjazde povzbudila aj bývalých prívržencov ľavej opozície, najmä členov niekdajšej Lenorovičovej skupiny. Michal Tušera interpretoval zjazd ako signál vyčerpania stalinského systému a začal formulovať program politických a hospodárskych reforiem. V texte z [[29. február|29. februára]] [[1956]] nazvanom ''„Poučenia XX. sjazdu KSSS pre nás“'' kritizoval byrokratizmus, kult osobnosti a likvidáciu vnútrostraníckej demokracie v KSČ, požadoval rehabilitáciu politicky odsúdených ([[Gustáv Husák]], [[Daniel Okáli]], [[Anton Rašla]], [[Eugen Löbl]]) a navrhoval konkrétne reformné opatrenia, vrátane obmedzenia moci aparátu a zvolania mimoriadneho straníckeho zjazdu.<ref name="kincok"/>{{rp|20}} Tušera obnovil kontakty s Karolom Terebessym, Jozefom Mičudíkom a ďalšími bývalými ľavicovými opozičníkmi. Skupina sa pokúšala šíriť svoje názory prostredníctvom letákov (prvý z marca [[1956]] niesol meno „Milý súdruh“<ref name="aupn">{{Citácia knihy|titul=Skupinový vyšetrovací zväzok proti M. Tušerovi a spol. Leták s názvom Milý súdruh.|vydavateľ=A ÚPN Bratislava, f. KS ZNB S ŠtB Bratislava, BA-V, a. č. 1 283,}}</ref> a bol rozoslaný činiteľom strany pracujúcich v oblasti slovenskej kultúry, no medzi adresátmi sa nachádzali aj niekoľkí vysokí stranícki a štátni funkcionári, napríklad prezident republiky [[Antonín Zápotocký]], minister vnútra [[Rudolf Barák]]), diskusných príspevkov a osobných rozhovorov medzi radovými členmi [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]]. Ich cieľom bolo vyvolať tlak zdola a dosiahnuť širšiu diskusiu o stalinizme, rehabilitáciách a vnútrostraníckej demokracii. Aktivizovala sa aj Kyra Petlárová, dcéra Michala Tušeru, ktorá presadila požiadavku mimoriadneho zjazdu do rezolúcie závodnej organizácie [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]]. Bezpečnostné orgány však už od marca [[1956]] skupinu systematicky sledovali. Štátna bezpečnosť, využívajúc agentov ako Móric Mittelmann-Dedinský (krycie meno ''„BLYSKA“'', tomu dal Tušera prečítať svoje „Poučenie“, ktoré plánoval vydať v tlači) a Mária Kesslerová (''„MAŘENKA“''), postupne identifikovala okruh osôb spojených s Tušerom. V lete [[1956]] bola činnosť bývalých a súčasných prívržencov trockizmu zahrnutá do represívnej akcie „OPOZÍCIA“, ktorú politicky riadilo vedenie [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]] na čele s [[Karol Bacílek|Karolom Bacílkom]].<ref name="kincok"/>{{rp|26}} Hoci Tušerova skupina nepredstavovala organizovanú opozíciu, ale skôr voľný okruh diskutujúcich intelektuálov, režim ju označil za „protištátnu a protistranícku“. Po utlmení spoločenskej diskusie po jari [[1956]] a zakonzervovaní pomerov na celoštátnej konferencii [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] sa prípad stal súčasťou širšieho úsilia vedenia [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] potlačiť vnútrostranícku názorovú opozíciu, ktorú [[XX. zjazd Komunistickej strany Sovietskeho zväzu|XX. zjazd KSSZ]] dočasne uvoľnil.{{#tag:ref|Od druhej polovice roka [[1956]] kládli odpor komunistickým štruktúram už iba dve skupiny. Okrem Tušerovej skupiny to bola skupina spisovateľov a straníckych intelektuálov, kde najaktívnejšie vystupoval bývalý člen ÚV KSS Ondrej Pavlík.<ref name="kincok"/>{{rp|26}}|group=pozn.}} ===Maďarská revolúcia a opätovné zostrenie politického kurzu=== [[Maďarské povstanie|Maďarská revolúcia]] v októbri a novembri [[1956]] predstavovala najvýraznejší prejav krízy sovietskeho bloku po [[XX. zjazd Komunistickej strany Sovietskeho zväzu|XX. zjazde KSSZ]].{{#tag:ref|V Maďarsku sa dlhodobo prehlbovala hospodárska a politická kríza, ktorú nedokázalo vedenie Maďarskej strany pracujúcich na čele s [[Mátyás Rákosi|Mátyásom Rákosim]] (a neskôr s Ernőm Gerőom) riešiť. Revolučné udalosti sa začali [[23. október|23. októbra]] [[1956]] študentskou demonštráciou v Budapešti, ktorá prerástla do ozbrojeného povstania. Po krátkom období politického uvoľnenia a vláde Imreho Nagya sa sovietske vedenie rozhodlo pre druhú vojenskú intervenciu. Generálny útok sovietskej armády [[4. november|4. novembra]] 1956 revolúciu potlačil a k moci sa dostala prosovietska vláda [[János Kádár|Jánosa Kádára]]|group=pozn.}}. Udalosti v Maďarsku mali výraznú odozvu aj v Československu, najmä v prostredí ľavicovo orientovaných intelektuálov. V okruhu Michala Tušeru vyvolali revolučné udalosti nádej na zásadnú zmenu politického kurzu. Tušera považoval [[maďarské povstanie]] za legitímne vystúpenie proti stalinizmu reprezentovanému Rákosim a Gerőom, hoci druhú sovietsku intervenciu hodnotil opatrnejšie. Jeho aktivitu tlmil pragmatickejší Karol Terebessy, ktorý varoval pred bezpečnostnými zásahmi. Jozef Ondruš sa kriticky vyjadril k situácii v Maďarsku aj k monopolnému postaveniu komunistickej strany, za čo bol napomenutý straníckymi orgánmi. Činnosť celej skupiny bola v tomto období detailne monitorovaná [[ŠtB]]. V rokoch [[1956]]{{--}}[[1957]] sa skupina okolo Tušeru snažila nadviazať kontakty s predstaviteľmi slovenskej inteligencie a kultúrneho života. Išlo najmä o [[Alfonz Bednár|Alfonza Bednára]], [[Laco Novomeský|Ladislava Novomeského]], Antona Hollého, Dezidera Millyho a Igora Hrušovského. Významné boli aj kontakty s bývalým politickým väzňom [[Anton Rašla|Antonom Rašlom]]. Skupina diskutovala o dôsledkoch [[XX. zjazd Komunistickej strany Sovietskeho zväzu|XX. zjazdu KSSZ]], o politických procesoch a potrebe rehabilitácií. Zároveň však bola infiltrovaná agentom ŠtB Móricom Mittelmannom-Dedinským („BLYSKA“), čo umožnilo bezpečnostným orgánom detailne mapovať jej aktivity. Od začiatku roku [[1957]] došlo v Československu k opätovnému pritvrdeniu politického kurzu. Kritické myšlienky z roku 1956 boli označené za „revizionizmus“ a na Slovensku sa represie prepojili s obnovenou kampaňou proti tzv. slovenskému buržoáznemu nacionalizmu. Prvým cieľom sa stala skupina Ondreja Pavlíka, Ivana Kupca, Juraja Špitzera a Ctibora Štítnického. Po jej politickom zlikvidovaní sa represívny tlak sústredil na okruh Michala Tušeru a Karola Terebessyho v rámci akcie „OPOZÍCIA“.<ref name="kincok"/>{{rp|32}} ==Proces== V lete [[1957]] [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] využila provokáciu prostredníctvom agenta „BLYSKA“, aby získala nový kompromitujúci materiál. Tušera v tomto období vypracoval text Úvahy, v ktorom ostro kritizoval pomery v [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]], stalinský charakter režimu, kolektivizáciu a potláčanie inteligencie a vyzýval na zvolanie mimoriadneho straníckeho zjazdu. Tento dokument sa stal bezprostredným impulzom k zatknutiam. V auguste a septembri [[1957]] boli postupne zatknutí Jozef Mičudík a Michal Tušera ([[12. august|12. augusta]]), Karol Terebessy ([[14. august|14. augusta]]), Jozef Ondruš ([[3. september|3. septembra]]). Všetci štyria boli obvinení z trestného činu podvracania republiky.<ref name="kincok"/>{{rp|35}} Krátko po zatknutí členov skupiny Tušera a spol. sa [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] do prípadu snažila zakomponovať prominentnú osobu už prepustenú z výkonu trestu po odsúdení v [[Politické procesy na Slovensku|politickom procese]], čím sa režim snažil pravdepodobne snažil ospravedlniť politické procesy z rokov [[1948]]{{--}}[[1954]] a zvýrazniť nebezpečnosť tejto „protištátnej“ skupiny. Podľa výsluchových protokolov boli uvažovaní [[Laco Novomeský|Ladislav Novomeský]] a [[Anton Rašla]]. [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] do prípadu zaradila napokon [[Anton Rašla|Antona Rašlu]], ktorý bol reálne v kontakte s jednotlivými členmi skupiny. Zatkli ho [[30. september|30. septembra]] [[1957]]. [[Anton Rašla|Rašla]] bol obvinený z trestného činu neoznámenia trestnej činnosti skupiny Tušera a spol. Po prvom výsluchu bol prepustený a vyšetrovaný na slobode. Krajský prokurátor v Bratislave však [[8. október|8. októbra]] [[1957]] opätovne rozhodol o jeho uväznený.<ref name="kincok"/>{{rp|36}} Vyšetrovanie už nebolo poznamenané využívaním fyzického násilia, bolo však sprevádzané silným psychickým nátlakom, hrozbami voči rodinám{{#tag:ref|Michalovi Tušerovi sa jeho vyšetrovací referent vyhrážal, že ak nebude vypovedať podľa jeho očakávaní, tak mu zatknú manželku a jeho deti umiestnia do detského domova.<ref name="kincok"/>{{rp|35}}|group=pozn.}} a vynucovanými priznaniami. Obvinení boli označení za „trockistov“ a obvinení z podvracania republiky, resp. z neoznámenia trestného činu. Súdny proces pred Krajským súdom v Bratislave prebehol [[11. december|11.]]{{--}}[[14. december|14. decembra]] [[1957]] bez účasti verejnosti. Prípad najskôr prevzala sudkyňa Zdenka Colotková, no napokon ho zverili sudcovi [[Jozef Brešťanský|Jozefovi Brešťanskému]], ktorý sa stal predsedom senátu. Počas procesu vystúpilo priamo v súdnej sieni až 10 svedkov. Tí neskôr uvádzali, že aj oni boli vypočúvaní a pripravovaní na súdne konanie s použitím podobných metód ako samotní obvinení.{{#tag:ref|Svedok Jozef Köszegi v roku 1968 pred rehabilitačným senátom vypovedal, že vyšetrovatelia KS MV Bratislava ho vyšetrovali od rána 8.00 hod. do polnoci, pričom si vyšetrovateľ sám koncipoval jeho výpoveď a zapisoval do nej to, čo sám uznal za vhodné.<ref name="kincok"/>{{rp|38}}|group=pozn.}} Tušera bol odsúdený na 9,5 roka, Terebessy na 9 rokov, Ondruš na 5 rokov za trestný čin podvracania republiky, pričom prví dvaja boli odsúdení za obzvlášť priťažujúcich okolností. [[Anton Rašla]] bol odsúdený na 4 roky a Jozef Mičudík na 2,5 roka odňatia slobody za trestný čin neoznámenia trestného činu. Na čin [[Anton Rašla|Antona Rašlu]] a Jozefa Mičudíka sa vzťahovala amnestia prezidenta republiky [[Antonín Novotný|Antonína Novotného]] z [[1. december|1. decembra]] [[1957]], ktorá odpúšťala 3 roky trestu, preto bol Jozef Mičudík po skončení súdneho konania prepustený na slobodu. [[Anton Rašla]] vzhľadom na výšku trestu však nie.<ref name="Rasla">{{Citácia knihy|titul=Spomienky spoza mreží|priezvisko=Rašla|meno=Anton|vydavateľ=Vidas|rok=1998|isbn=80-85306-16-6}}</ref>{{rp|189}} Odvolacie konanie sa odohrávalo pred senátom Najvyššieho súdu v Prahe [[5. február|5.]] a [[6. február|6. februára]] [[1958]]. Obvinení tam vystupovali odvážnejšie a vypovedali o nezákonných metódach vyšetrovania. Terebessy odmietal tvrdenie, že vykonávali trockistickú činnosť a tvrdil, že o odstránení straníckych funkcionárov nikdy nehovorili, do jeho výpovede to vsunul vyšetrovateľ. Podobne argumentoval aj Ondruš. Najvyšší súd v Prahe však tieto svedectvá obvinených nezobral do úvahy a všetky odvolania odmietol.<ref name="kincok"/>{{rp|39}} Prípad Michal Tušera a spol. uzavrel sériu politických procesov vedených pod zámienkou boja proti [[Trockizmus|trockizmu]] na Slovensku. Zároveň predstavoval nástroj, ktorým sa československé vedenie vyrovnalo s nositeľmi reformných a kritických myšlienok z roku [[1956]]. Hoci už nešlo o masové verejné procesy typické pre začiatok 50. rokov, vyšetrovacie metódy [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] a fungovanie justície sa v podstate nezmenili a naďalej slúžili na upevnenie komunistického režimu a zastrašenie opozície.<ref name="kincok"/>{{rp|40}} == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Politické procesy na Slovensku]] * [[Karol Bedrna]] {{Komunistická strana Československa}} <!-- [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Dejiny práva]] [[Kategória:Komunizmus na Slovensku]] [[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Tušera]] [[Kategória:Rímskokatolícka cirkev na Slovensku]] [[Kategória:Súdne procesy]]--> e7o7pvgtf381xottv07hvn4hqb38ow4 Zoznam najodoberanejších českých youtuberov 0 707510 8188305 8152043 2026-03-28T10:36:11Z PikacNino 266512 /* Zoznam najodoberanejších českých youtuberov */ 8188305 wikitext text/x-wiki {{významnosť}} Toto je '''zoznam českých [[youtuber|youtuberov]] podľa počtu odberateľov'''. Zoznam je aktuálny k 23. decembru 2025. Zoznam zahŕňa iba kanály s videoobsahom v češtine a pôsobiace prevažne pre české publikum. Zahrnutí sú tvorcovia, ktorých kanál má aspoň zhruba 400 tisíc odberateľov.Momentalne na 1. Mieste FIZIstyle 7,2 miliona == Zoznam najodoberanejších českých youtuberov == {| class="wikitable sortable" style="text-align:center;" |+Zoznam Top 50 českých youtuberov podľa počtu odberateľov ''<small>(k 1.6.2025)'' !Poradie !Youtuber / YouTube kanál !Počet odberateľov !Dátum vytvorenia !Počet zhliadnutí<br><small>(v miliónoch)</small> !Poznámky |- | 1. | align="left" | FIZIstyle | data-sort-value="1290" | 7,06 milióna | {{Dátum|2009-6-4}} | data-sort-value="1492" | 2 120 | |- | 2. | align="left" | [[Jan Macák|MenT]] | data-sort-value="1520" | 1,58 milióna | {{Dátum|2009-11-1}} | 938 | |- | 3. |align="left"| Stejk | data-sort-value="1270" | 1,44 milióna | {{Dátum|2010-1-19}} | 850 | |- | 4. |align="left"| Tary | data-sort-value="1270" | 1,68 milióna | {{Dátum|2011-11-27}} | 721 | |- | 5. |align="left"| HouseBox | data-sort-value="1180" | 1,31 milióna | {{Dátum|2011-4-22}} | 885 | |- | 6. | align="left" | GEJMR | data-sort-value="1040" | 1,29 milióna | {{Dátum|2011-11-27}} | 780 | |- | 7. | align="left" | Jirka Král | data-sort-value="1110" | 1,11 milióna | {{Dátum|2012-8-6}} | 375 | align="left" | neaktívny od 2. septembra 2018 |- | 8. | align="left" | Jon Marianek | 1,01 milióna | {{Dátum|2012-2-3}} | 309 | |- | 9. | align="left" | SirYakari | 1,01 milióna | {{Dátum|2013-9-25}} | 679 | |- | 10. | align="left" | PedrosGame | 1 milión | {{Dátum|2012-1-5}} | 379 | |- | 11. | align="left" | Kovy | 1,01 milióna | {{Dátum|2014-1-5}} | 266 | |- | 12. | align="left" | Porty | 989 tisíc | {{Dátum|2013-10-1}} | 415 | |- | 13. | align="left" | RiZiPlaysTV | 1 milión | {{Dátum|2012-10-23}} | 994 | |- | 14. | align="left" | TVTwixx (viac tvorcov) | 927 tisíc | 25. február 2012 | 395 | |- | 15. | align="left" | Baxtrix | 893 tisíc | {{Dátum|2014-3-12}} | 780 | |- | 16. | align="left" | FattyPillowTV | 908 tisíc | {{Dátum|2014-12-1}} | 295 | |- | 17. | align="left" | Misha | 883 tisíc | 27. august 2012 | 229 | |- | 18. | align="left" | Hoggy | 784 tisíc | {{Dátum|2013-5-7}} | 147 | align="left" | neaktívny od 18. decembra 2018 |- | 19. | align="left" | VladaVideos | 797 tisíc | {{Dátum|2013-10-4}} | 188 | |- | 20. | align="left" | Wedry | 784 tisíc | {{Dátum|2012-1-13}} | 362 | |- | 21. | align="left" | Attack | 736 tisíc | {{Dátum|2012-9-16}} | 281 | |- | 22. | align="left" | TopTrendingCZ | 702 tisíc | {{Dátum|2015-12-10}} | 360 | |- | 23. | align="left" | Kluci z Prahy | 715 tisíc | {{Dátum|2020-10-2}} | 156 | |- | 24. | align="left" | petangames | 665 tisíc | {{Dátum|2012-2-2}} | 229 | |- | 25. | align="left" | [[Ben Cristovao]] | 667 tisíc | {{Dátum|2009-9-10}} | 459 | |- | 26. | align="left" | Agraelus | 637 tisíc | {{Dátum|2010-6-2}} | 419 | |- | 27. | align="left" | Vítek | 690 tisíc | {{Dátum|2012-3-20}} | 242 | |- | 28. | align="left" | AtiShow | 629 tisíc | {{Dátum|2013-2-11}} | 175 | |- | 29. | align="left" | Pimps | 617 tisíc | {{Dátum|2014-12-18}} | 179 | |- | 30. | align="left" | NejFake | 604 tisíc | {{Dátum|2009-7-31}} | 157 | |- | 31. | align="left" | Pokeccc | 705 tisíc | 11 .apríl 2019 | 278 | |- | 32. | align="left" | FlyGunCZ | 566 tisíc | {{Dátum|2009-11-12}} | 175 | |- | 33. | align="left" | MaTTem | 571 tisíc | {{Dátum|2013-12-12}} | 224 | |- | 34. | align="left" | [[Slza]] | 556 tisíc | {{Dátum|2014-9-29}} | 340 | |- | 35. | align="left" | Stay12 | 559 tisíc | {{Dátum|2014-9-16}} | 208 | |- | 36. | align="left" | Show Jana Krause | 553 tisíc | {{Dátum|2011-5-3}} | 582 | |- | 37. | align="left" | VADAK | 542 tisíc | {{Dátum|2012-3-30}} | 81 | align="left" | neaktívny od 24. mája 2020 |- | 38. | align="left" | Vidrail | 548 tisíc | {{Dátum|2013-1-11}} | 108 | |- | 39. | align="left" | Jmenuju Se Martin | 529 tisíc | {{Dátum|2014-3-29}} | 56 | |- | 40. | align="left" | Hendysovo Doupě | 529 tisíc | {{Dátum|2015-5-1}} | 198 | |- | 41. | align="left" | SmusaGames | 536 tisíc | {{Dátum|2011-2-24}} | 160 | |- | 42. | align="left" | Aik & Johanka | 515 tisíc | {{Dátum|2010-5-14}} | 219 | |- | 43. | align="left" | Anna Sulc | 500 tisíc | {{Dátum|2011-10-15}} | 165 | |- | 44. | align="left" | Smusa | 494 tisíc | {{Dátum|2013-2-16}} | 47 | |- | 45. | align="left" | Pokeccc | 705 tisíc | {{Dátum|2007-9-7}} | 208 | |- | 46. | align="left" | mattemm | 463 tisíc | {{Dátum|2013-8-17}} | 254 | |- | 47. | align="left" | mateX | 460 tisíc | {{Dátum|2024-4-2}} | 236 | |- | 48. |align="left"| Creep projekty | 504 tisíc | {{Dátum|2011|11|7}} | 17 |align="left"| neaktívny od 8. decembra 2019 |- | 49. |align="left"| Artix | 424 tisíc | {{Dátum|2012-9-17}} | 131 | |- | |align="left"| | | | |align="left"| |- |} == Pozri aj == * [[Zoznam najodoberanejších slovenských YouTube kanálov]] * [[Zoznam najsledovanejších YouTube videí]] * [[Zoznam najsledovanejších slovenských hudobných videí na YouTube]] == Externé odkazy == * [https://socialblade.com/youtube/top/country/cz/mostsubscribed Top 100 youtuberov v Česku podľa počtu odberateľov - socialblade.com] == Zdroj == {{Preklad | jazyk = cs | článok = Seznam nejodebíranějších českých youtuberů | revízia = 23541873 }} [[Kategória:YouTube]] [[Kategória:Českí youtuberi| ]] j8gxiw9by5em9fxs96ylec8jsh2wx79 Adam Sýkora 0 709681 8188229 8187541 2026-03-28T02:17:55Z Ikpatius 231503 aktualizácia, vylepšenie tabuliek 8188229 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista|Meno=Adam Sýkora|Portrét=20230114 ANGNIT 130 (Adam Sýkora).jpg|Dátum narodenia={{dnv|2004|09|07}}|Miesto narodenia=[[Piešťany]], [[Slovensko]]|Pozícia=útočník|Streľba=ľavá|Výška=178 cm|Váha=81 kg|Tím=[[New York Rangers]]|Bývalé tímy=[[HK Nitra]]|Draft=63. miesto (2022)<br>[[New York Rangers]]|Rok1=2021|Štátna príslušnosť=Slovensko}} '''Adam Sýkora''' (* [[7. september]] [[2004]], [[Piešťany]]) je [[Slovensko|slovenský]] profesionálny [[Ľadový hokej|hokejový]] útočník, ktorý hrá za [[New York Rangers]] v [[National Hockey League]] (NHL). Klub ho draftoval v druhom kole [[NHL Entry Draft 2022|draftu NHL 2022]], ako celkovo 63. hráča. == Klubová kariéra == Sýkoru draftovali [[New York Rangers]] ako 63. výber v [[NHL Entry Draft 2022|drafte NHL 2022]]. S Rangers podpísal trojročnú zmluvu na vstupnej úrovni 15. júla 2022.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rangers Agree to Terms with Adam Sykora {{!}} New York Rangers | url = https://www.nhl.com/rangers/news/rangers-agree-to-terms-with-adam-sykora-335001152 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2022-07-15 | dátum prístupu = 2026-03-26 | jazyk = en}}</ref> K Rangers sa pripojil na začiatku ich tréningového kempu v roku 2022, ale po odohraní jedného predsezónneho zápasu sa vrátil do tímu [[HK Nitra]] v [[Tipsport liga|Slovenskej extralige]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rangers Assign Adam Sykora to HK Nitra {{!}} New York Rangers | url = https://www.nhl.com/rangers/news/rangers-assign-adam-sykora-to-hk-nitra-335838926 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2022-09-27 | dátum prístupu = 2026-03-26 | jazyk = en}}</ref> Sýkora v sezóne 2022-23 strelil 8 gólov a mal 13 asistencií v 38 zápasoch za HK Nitra.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Adam Sýkora - Stats, Contract, Salary & More | url = https://www.eliteprospects.com/player/527426/adam-sykora | vydavateľ = www.eliteprospects.com | dátum prístupu = 2026-03-26}}</ref> Po vypadnutí HK Nitra z play-off Extraligy v marci 2023 sa pripojil k [[Hartford Wolf Pack]] v [[American Hockey League|AHL]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = RANGERS ASSIGN FORWARD ADAM SÝKORA TO WOLF PACK, PACK INK BRYCE MCCONNELL-BARKER TO ATO {{!}} Hartford Wolf Pack | url = https://www.hartfordwolfpack.com/news/detail/rangers-assign-forward-adam-sykora-to-wolf-pack-pack-ink-bryce-mcconnell-barker-to-ato | vydavateľ = www.hartfordwolfpack.com | dátum prístupu = 2026-03-26 | jazyk = en | meno = Hartford Wolf | priezvisko = Pack}}</ref> Po vypadnutí Hartfordu z [[Calder Cup|play-off Calder Cupu 2024]] bol povolaný do súpisky Rangers na play-off [[Stanleyho pohár|Stanley Cupu]], no na zápas nenastúpil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rangers' Brennan Othmann: Among recalls Saturday | url = https://www.cbssports.com/fantasy/hockey/news/rangers-brennan-othmann-among-recalls-saturday/ | vydavateľ = CBS Sports | dátum vydania = 2024-05-25 | dátum prístupu = 2026-03-26 | jazyk = en}}</ref> Počas sezóny AHL 2024/25 hral Sýkora prevažne v tretej formácii Hartfordu v obrane a na pozícii rozohrávača oslaboviek. Vďaka výborným výkonom v Hartforde v sezóne 2025/26, bol Sýkora 24. marca 2026 povolaný do NHL.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rangers Recall Adam Sýkora From AHL | url = https://ca.sports.yahoo.com/news/rangers-recall-adam-kora-ahl-192550140.html | vydavateľ = Yahoo Sports | dátum vydania = 2026-03-24 | dátum prístupu = 2026-03-26 | jazyk = en-US | meno = Remy Mastey·1 min | priezvisko = read}}</ref> Svoj debut v NHL za Rangers absolvoval 25. marca 2026 proti [[Toronto Maple Leafs]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rangers roster hopeful Adam Sykora out to 'prove' he's ready | url = https://nypost.com/2025/09/12/sports/rangers-roster-hopeful-adam-sykora-out-to-prove-hes-ready/ | dátum vydania = 2025-09-13 | dátum prístupu = 2026-03-26 | jazyk = en-US}}</ref> Svoj prvý gól v NHL strelil hneď v ďalšom zápase, 27. marca do siete tímu [[Chicago Blackhawks]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sykora's first NHL goal {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/video/chi-nyr-sykora-scores-goal-against-arvid-soderblom-6391897323112 | dátum vydania = 2026-03-28 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = en}}</ref> == Reprezentačná kariéra == Sýkora reprezentoval [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|slovenskú reprezentáciu do 18 rokov]] na [[Hlinka Gretzky Cup|Hlinka Gretzky Cupe]] v roku 2021. Na turnaji strelil dva góly v piatich zápasoch. Slovensko skončilo na turnaji na druhom mieste. Sýkora reprezentoval [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov|slovenskú reprezentáciu do 20 rokov]] na juniorských šampionátoch v rokoch [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2022|2022]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2023|2023]] a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2024|2024]]. Na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2024|Majstrovstvách sveta v roku 2024]] bol kapitánom tímu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Adam Sýkora Named Captain of World Juniors Team Slovakia | url = https://thehockeynews.com/nhl/new-york-rangers/news/adam-s%C3%BDkora-named-captain-of-world-juniors-team-slovakia | vydavateľ = The Hockey News New York Rangers News, Analysis and More | dátum vydania = 2023-12-23 | dátum prístupu = 2024-02-16 | jazyk = en | meno = Matthew | priezvisko = Mugno}}</ref> Sýkora hral aj v seniorskej reprezentácii Slovenska na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022|Majstrovstvách sveta v roku 2022]]. Na nich zaznamenal dva góly a jednu asistenciu. == Štatistiky == === Klub === {| border="0" cellpadding="1" cellspacing="0" style="text-align:center; width:60em;" |- bgcolor="#e0e0e0" ! colspan="3" bgcolor="#ffffff" | ! rowspan="99" bgcolor="#ffffff" | ! colspan="5" |Základná časť ! rowspan="99" bgcolor="#ffffff" | ! colspan="5" |[[Play-off]] |- bgcolor="#e0e0e0" !Sezóna !Klub !Liga !{{Tooltip|Z|Odohrané zápasy}} !{{Tooltip|G|Góly}} !{{Tooltip|A|Asistencie}} !{{Tooltip|B|Kanadské body}} !{{Tooltip|TM|Trestné minúty}} !{{Tooltip|Z|Odohrané zápasy}} !{{Tooltip|G|Góly}} !{{Tooltip|A|Asistencie}} !{{Tooltip|B|Kanadské body}} !{{Tooltip|TM|Trestné minúty}} |- |2019/20 |[[HK Nitra]] |Juniorská extraliga |9 |3 |5 |8 |0 |— |— |— |— |— |- bgcolor="#f0f0f0" |2020/21 |[[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Slovensko U18]] |Juniorská extraliga |3 |2 |0 |2 |2 |— |— |— |— |— |- |2020/21 |Slovensko U18 |[[Slovenská hokejová liga|1. slovenská liga]] |13 |3 |6 |9 |6 |— |— |— |— |— |- bgcolor="#f0f0f0" |2020/21 |[[HK Levice]] |1. slovenská liga |6 |1 |4 |5 |6 |4 |0 |1 |1 |4 |- |2020/21 |HK Nitra |[[Tipsport liga|TIPOS Extraliga]] |15 |0 |2 |2 |2 |— |— |— |— |— |- bgcolor="#f0f0f0" |2021/22 |HK Nitra |TIPOS Extraliga |1 |0 |0 |0 |0 |— |— |— |— |— |- |2021/22 |Slovensko U18 |1. slovenská liga |3 |0 |0 |0 |2 |— |— |— |— |— |- bgcolor="#f0f0f0" |2021/22 |HK Nitra |TIPOS Extraliga |46 |10 |7 |17 |6 |19 |2 |3 |5 |2 |- |2022/23 |HK Nitra |TIPOS Extraliga |38 |8 |13 |21 |8 |8 |1 |3 |4 |4 |- bgcolor="#f0f0f0" |2022/23 |[[Hartford Wolf Pack]] |[[American Hockey League|AHL]] |2 |0 |0 |0 |0 |4 |0 |1 |1 |0 |- |2023/24 |Hartford Wolf Pack |AHL |66 |8 |15 |23 |4 |10 |0 |3 |3 |0 |- bgcolor="#f0f0f0" |202425 |Hartford Wolf Pack |AHL |71 |9 |21 |30 |8 |— |— |— |— |— |- bgcolor="#e0e0e0" ! colspan="3 " |TIPOS Extraliga celkovo !99 !18 !22 !40 !16 !27 !3 !6 !9 !6 |} === Reprezentácia === {| border="0" cellpadding="1" cellspacing="0" id="Table3" style="text-align:center; width:40em;" |- bgcolor="#e0e0e0" !Rok !Tím !Súťaž !Umiestnenie ! rowspan="100" bgcolor="#ffffff" | !{{Tooltip|Z|Odohrané zápasy}} !{{Tooltip|G|Góly}} !{{Tooltip|A|Asistencie}} !{{Tooltip|B|Kanadské body}} !{{Tooltip|TM|Trestné minúty}} |- |[[Hlinka Gretzky Cup 2021|2021]] |[[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Slovensko U18]] |[[Hlinka Gretzky Cup|HG18]] |{{Strieborná medaila}} |5 |2 |0 |2 |2 |- bgcolor="#f0f0f0" |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2022|2022]] |[[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Slovensko U18]] |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|MS U18]] |9. miesto |1 |1 |1 |2 |0 |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022|2022]] |[[Slovenské národné hokejové mužstvo|Slovensko]] |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|MS]] |8. miesto |6 |2 |1 |3 |0 |- bgcolor="#f0f0f0" |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2022|2022]] |[[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov|Slovensko U20]] |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov|MSJ]] |9. miesto |4 |1 |0 |1 |27 |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2023|2023]] |Slovensko U20 |MSJ |6. miesto |5 |1 |0 |1 |0 |- bgcolor="#f0f0f0" |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2024|2024]] |Slovensko U20 |MSJ |6. miesto |5 |1 |1 |2 |2 |- |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2026 – kvalifikácia na mužský turnaj|2024]] |Slovensko |[[Zimné olympijské hry|ZOH]] - kvalif. |Kvalifikovaní |3 |0 |2 |2 |2 |- bgcolor="#f0f0f0" |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025|2025]] |Slovensko |MS |6. miesto |7 |0 |1 |1 |0 |- bgcolor="#e0e0e0" ! colspan="4" |Junior celkovo !20 !6 !2 !8 !31 |- bgcolor="#e0e0e0" ! colspan="4" |Senior celkovo !16 !2 !4 !6 !2 |} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.eliteprospects.com/player/527426/adam-sykora Adam Sýkora] – eliteprospects.com {{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2022}} {{DEFAULTSORT:Sýkora, Adam}} [[Kategória:Slovenskí hokejisti]] [[Kategória:Hráči HK Nitra]] [[Kategória:Hráči HK Levice]] [[Kategória:Hráči Hartford Wolf Pack]] [[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom New York Rangers]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2022]] [[Kategória:Osobnosti z Piešťan]] 433ive0i4j8em0giywwabafxqe939zy Igric (súťaž) 0 710001 8188063 8187690 2026-03-27T20:46:57Z Evernit 160276 dopl./formul. 8188063 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox" style="font-size:89%; width:22em" ! colspan="2" style="background:#ed8; align:center; font-size:120%"| Tvorivé ceny a prémie Igric |- <!-- | colspan="2"| [[Súbor:|220px|center]] --> |- | {{nowrap|'''Udeľované za'''}}|| [[filmové umenie|audiovizuálne umenie]] |- | '''Organizátori'''|| [[Zväz slovenských filmových a televíznych umelcov – SloFITEZ|SloFITEZ]]{{•}} [[Slovenský literárny fond|SLF]] ([[1967]]{{--}}[[1969]]) <br />[[Slovenský filmový zväz|SFZ]]{{•}} [[Literárny fond|LF]] ([[1993]]{{--}}[[1994]]) <br />SFZ{{•}} [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]]{{•}} LF (od&nbsp;r.&nbsp;[[1995]]) |- | '''Krajina'''|| [[Slovensko]] |- | '''Prvý ročník'''|| [[Igric 1967|1967]] |- | '''[[Web site|Webstránky]]'''|| {{URL|http://igric.sk}} |- | colspan=2 style=background:#000347| |- | colspan=2 align=center| '''[[Igric 2025|36. ročník]]''' (2025) |} '''Igric''' je názov slovenskej [[súťaž]]e o&nbsp;tzv. tvorivé ceny a&nbsp;prémie, ktorej cieľom je podporovať pôvodnú [[filmové umenie|audiovizuálnu tvorbu]] – osobitne jej [[umelec|tvorcov]]. Aktuálne ju každoročne vyhlasujú [[Slovenský filmový zväz]] (SFZ), [[Únia slovenských televíznych tvorcov]] (ÚSTT) a&nbsp;[[Literárny fond]] (LF). Na&nbsp;rozdiel od&nbsp;[[Slovenská filmová a televízna akadémia|filmársky akademických]] [[Slnko v sieti (cena)|Slnk v sieti]], Igricovia sú formálne voľnejším, širokospektrálnejším ocenením, garantovaným tiež [[peniaze|finančnou odmenou]]. V&nbsp;[[Česko|susednom Česku]] sú tak porovnateľné s&nbsp;tamojšími nerentabilnými cenami zvané Trilobit(y).<ref name=notova/> == Organizátori súťaže == === SloFITEZ alias SFZ === SloFITEZ<ref name=SloFITEZ/>– čoby lokálne [[občianske združenie|organizovaná zložka]] tzv. Zväzu čs. filmových a&nbsp;televíznych umelcov (FITEZ) – je dnes známy pod identitou [[Slovenský filmový zväz]] (SFZ). FITEZ vznikol v&nbsp;novembri [[1965]] ako nástupca vtedy iba filmovej zložky včlenenej do Zväzu čs. divadelných umelcov (ZČDU z&nbsp;r.&nbsp;[[1959]]), prípadne až toho duálneho Zväzu čs. divadelných a&nbsp;filmových umelcov (ZČDFU z&nbsp;r.&nbsp;[[1961]]),<ref name=NFA>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Knihovna NFA > Svaz československých filmových a televizních umělců |url = https://arl.nfa.cz/arl-nfa/cs/detail-nfa_un_auth-0087918-Svaz-ceskoslovenskych-filmovych-a-televiznich-umelcu/ |lokácia = Ods. „Poznámka“ |dátum vydania = 1993 |dátum prístupu = 23.02.2024 |jazyk = [[čeština|česky]] |vydavateľ = Národní filmový archiv }}</ref> v&nbsp;rámci ktorého na&nbsp;báze samostatnej sekcie fungovali tiež zamestnanci [[Česko-slovenská televízia|ČST]] (od&nbsp;r.&nbsp;[[1964]]). Po&nbsp;federalizácii [[Československá socialistická republika|spoločného štátu]] sa tento vo&nbsp;februári [[1969]] oficiálne rozdelil na&nbsp;český (ČeFITES){{#tag:ref|V [[čeština|češ.]] sa skratka jeho názvu prechyľuje už na "s" (od slova „svaz“) ako FITES.<ref name=NFA/>|group="p."}}a&nbsp;slovenský (SloFITEZ). Vzhľadom však k&nbsp;politickému zákazu činnosti umeleckého združenia, k&nbsp;januáru [[1970]] zanikli obidve jeho zložky.<ref name=SloFITEZ>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Heslár SFÚ > Zväz slovenských filmových a televíznych umelcov - SloFITES |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0082125-Zvaz-slovenskych-filmovych-a-televiznych-umelcov-SloFITES/ |lokácia = Ods. „Popis“ |dátum vydania = 08.07.2011 |dátum prístupu = 23.02.2024 |vydavateľ = [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] }}</ref> === SLF alias LF === SloFITEZ ocenenia založil v&nbsp;roku [[1967]] spolu so [[Literárny fond|Slovenským literárnym fondom]] (po&nbsp;r.&nbsp;[[1992]] už skrátene LF), ktorý mal súťaž zastrešovať finančne. Po 24 rokoch jej nedobrovoľného prerušenia, obaja pôvodní organizátori tradíciu vyhlasovania spoločných cien obnovili pod svojimi aliasmi. === ÚSTT === Počnúc [[Igric 1995|šiestym ročníkom]] (1995) sa ocenenia vyhlasujú v&nbsp;už rozšírenej spolupráci s&nbsp;[[Únia slovenských televíznych tvorcov|Úniou slovenských televíznych tvorcov]] (ÚSTT), ktorá v období predchádzajúcich dvoch rokov organizovala ešte po boku [[Slovenská televízia|STV]] svoje vlastné televízne ceny známe ako Telemúzy. == História cien/prémií == === Koncept === Obzvlášť prvé ročníky sa cena odovzdávala neviazane a za&nbsp;početné [[umelecká činnosť|umelecké výkony]] – s&nbsp;ohľadom na [[umelecký výtvor|špecifické príspevky]], no bez zreteľa na&nbsp;[[žáner (umelecký druh)|konkrétny žáner]] alebo [[masmédium|médium]]. Inokedy oblasti jej hodnoteného záujmu presahovali už vymedzené kategórie. {| class="wikitable" style="width:68%; text-align:center" |+ ''Vývoj udeľovania cien/prémií Igric za herecké výkony'' |- style="background:white; font-size:85%; color:black" ! style="background:white; color:black; border-left:1px solid white; border-top:1px solid white" width=10%| Roky ! style="background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-right:1px solid white" width=49%| Formát a kategória |- | style="background:white; text-align:left; border-left:1px solid white"| 1967{{--}}1969 | style="background:white; text-align:left; border-right:1px solid white"| * neviazane – formou individuálnych cien za postavy |- | style="background:white; text-align:left; border-left:1px solid white"| 1993{{--}}1994 | style="font-size:9pt; color:silver; text-align:center; background:white; border-right:1px solid white"| –neudeľovaná– |- | style="background:white; text-align:left; border-left:1px solid white"| 1995{{--}}1997 | style="background:white; text-align:left; border-right:1px solid white"| * iba formou prémie v rámci Televíznej, alebo Filmovej tvorby |- | style="background:white; text-align:left; border-left:1px solid white"| 1998 | style="background:white; text-align:left; border-right:1px solid white"| * formou ceny, no v rámci Televíznej tvorby |- | style="background:white; text-align:left; border-left:1px solid white"| 1999{{--}}2000 | style="font-size:9pt; color:silver; text-align:center; background:white; border-right:1px solid white"| –neudeľovaná– |- | style="background:white; text-align:left; border-left:1px solid white"| 2001{{--}}2012 | style="background:white; text-align:left; border-right:1px solid white"| * formou cien i prémií v spoločnej kategórii hercov s herečkami |- | style="background:white; text-align:left; border-left:1px solid white"| od roku 2013 | style="background:white; text-align:left; border-right:1px solid white"| * formou cien i prémií v oddelených kategóriách pre hercov a herečky |} Jej časté označenie „filmová“ preto nie je presné. Od&nbsp;doby svojho vzniku sa ocenenia z&nbsp;rôznych príčin udeľovali tiež prevažne či výlučne v&nbsp;zastupení [[televízne umenie|televíznych diel]], v&nbsp;dôsledku čoho ich voľný [[koncept|formát]] neraz čelil [[umelecká kritika|kritike]].<ref name=notova>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | titul = Cena za každú cenu? | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = | ročník = 2 | číslo = 9 | strany = 22{{--}}24 | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-908628-Cena-za-kazdu-cenu-clanok/ | dátum prístupu = 2024-02-17 | issn = 1335-8286 | poznámky = s. 22, stĺ. 1 (kategorizácia cien); s. 22, stĺ. 2 (časté zmeny štatútu/oceňovanie TV diel); s. 23, stĺ. 2 (fúzia žánrov/širší koncept ceny/Trilobit; prelom s. 22/23 (zánik ceny); s. 23, stĺ. 1 (fúzia žánrov/citácia Lihosit) }}</ref> Hrozil im opätovný zánik,<ref name=notova/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = MORAVČÍKOVÁ, Monika |titul = Kultúra > Zomrel Štefan Vraštiak, filmový historik a publicista | url = https://kultura.sme.sk/c/20131559/zomrel-stefan-vrastiak-filmovy-historik-a-publicista.html |lokácia = Ods. 4 |dátum vydania = 05.04.2016 |dátum prístupu = 15.02.2024 |vydavateľ = ''[[SME]]'' }}</ref> príležitostne musel byť ich slávnostný ceremoniál pre&nbsp;nedostatok financíí preložený.<ref name=Presun2007/> Kandidátov na Igricov môžu navyše navrhovať rozličné nezávislé subjekty, a&nbsp;to [[producent (umenie)|producenti]] i&nbsp;samotní tvorcovia, [[občianske združenie|profesijné aj umelecké združenia]], študenti filmových škôl alebo dokonca členovia predsedajúcej poroty.<ref name=statut>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ |titul = Igric > Štatút |url = http://igric.sk/-statut |lokácia = Čl. II., ods. 2 (ceny); čl. II., ods. 6B (prémie); čl. III. (cena J.Fajnora); čl. IV. (zvláštne uznanie); čl. VI., ods. 1{{--}}2 (prihlášky) |dátum vydania = 22.03.2023 |dátum prístupu = 13.02.2024 |url archívu = https://web.archive.org/web/20230927173513/http://igric.sk/-statut |dátum archivácie = 2023-09-27 |vydavateľ = igric.sk }}</ref> === Štatút === Ako taký sa riadi schémou – jedna dotovaná cena spolu s&nbsp;jej vecným symbolom i&nbsp;diplomom víťazovi, maximálne dve prémie a&nbsp;s&nbsp;diplomami ďalším dvom kandidátom,<ref name=statut/> v&nbsp;dôsledku čoho sú obvykle odmeňovaní desiatky umelcov. [[Štatút]] súťaže sa však v&nbsp;jej novodobej histórii často obmieňal a&nbsp;v&nbsp;mnohých oblastiach sa ceny pravidelne neudeľovali,<ref name=notova/> vrátane trebárs tej čestnej, ktorá bola v&nbsp;priebehu 36 doterajších ročníkov zastúpená iba 23-krát (dva razy ju paradoxne získala rovnaká osobnosť<ref name=LF1954-2004>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = LF |titul = 50 rokov činnosti Literárneho fondu 1954{{--}}2004 |url = http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf |lokácia = Ceny Igric: „Rok 1967“ (s. 226{{--}}227); „Rok 1968“ (s. 227); „Rok 1969“ (s. 228); Štefan Uher (s. 238); „Roky 1994{{--}}1995“ (s. 286); „Rok 1996“ (s. 286{{--}}287); „Roky 1997{{--}}1999“ (s. 287); „Rok 2000“ (s. 287{{--}}288); „Rok 2001“ (s. 288{{--}}289); „Rok 2002“ a Tibor Biath (s. 289) a „Rok 2003“ (s. 289{{--}}290) |dátum vydania = 2005 |poznámka = PDF |dátum prístupu = 19.02.2024 |vydavateľ = litfond.sk }}</ref><ref name=i31/>). === Soška === Symbolom ceny je rovnomenná soška z&nbsp;[[bronz]]ovej [[zliatina|zliatiny]] od&nbsp;[[akademický sochár|akademickej sochárky]] [[Erna Masarovičová|Erny Masarovičovej]]. Plastika meria 33,8&nbsp;[[centimeter|cm]], váži 2,4&nbsp;[[kilogram|kg]] a&nbsp;jej výrobná cena je údajne 340&nbsp;[[euro|€]].<ref name=i22b/> Po&nbsp;smrti jej autorky ju začal umelecky stvárňovať už Andrej Margoč.{{bez citácie}} == Ceremónie == {| class="wikitable" style="width:84%; text-align:center" |+ Prehľad jednotlivých ročníkov podľa vyhlasovateľov a&nbsp;zoznam držiteľov cien za celoživotný prínos |- ! style=background:#ed8 width=12%| Ročník ! style=background:#ed8 width=18%| Dátum konania ! style=background:#ed8 width=30%| Miesto konania ! style=background:#ed8 width=24%| Celoživotný prínos |- | colspan=4 style="background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''Ceny Igric (SloFITEZ{{•}} SLF)''' |- ! style=background:#ed8| [[Igric 1967|1.]] (1967)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Igric (1. : Bratislava : 18.12.1967) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0087008-Igric-1-Bratislava-Slovensko-18121967/ |lokácia = |dátum vydania = 17.02.2012 |dátum prístupu = 15.02.2024 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> | align=left| * [[18. december]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = BAKALA, J. |titul = Kultúra > Rok 1967: Po prvý raz udelili cenu Igric |url = https://www.vtedy.sk/igric-cena-zvaz-slovenskych-filmovych-televiznych-umelcov |lokácia = |dátum vydania = 18.12.1967 |dátum prístupu = 15.02.2024 |vydavateľ = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] }}</ref> | rowspan=3 align=left| * [[Hotel Devín]], [[Bratislava]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Verejná databáza AF > Žiadosť č. 440/2014-3/2.1.3 |url = http://registracia.avf.sk/formular_statistiky.php?x_krok=6&x_id=4177 |lokácia = „Vecné vyhodnotenie projektu“ (ods. 2) |dátum vydania = 2014 |dátum prístupu = 18.02.2024 |vydavateľ = [[Audiovizuálny fond|AF]] }}</ref> | rowspan=3 style="color:silver; font-size:9pt"| ''–cena neudelená–'' |- ! style=background:#ed8| [[Igric 1968|2.]] (1968)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Igric (2. : Bratislava : 1968) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0087009-Igric-2-Bratislava-Slovensko-1968/ |lokácia = |dátum vydania = 17.02.2012 |dátum prístupu = 15.02.2024 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> | align=left| * [[19. december]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = PRAKEŠ, A. |titul = Osobnosti > "Slovenský Fellini" Juraj Jakubisko sa dožíva 80 rokov |url = https://www.vtedy.sk/galeria/juraj-jakubisko-reziser-vyrocie/0?currentPhoto=2 |lokácia = Popis fotografie č. 3 |dátum vydania = 19.12.1968 |dátum prístupu = 15.02.2024 |url archívu = https://web.archive.org/web/20180509233119/http://www.vtedy.sk/juraj-jakubisko-reziser-vyrocie |dátum archivácie = 2018-05-09 |vydavateľ = TASR }}</ref> |- ! style=background:#ed8| [[Igric 1969|3.]] (1969)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Igric (3. : Bratislava : 06.10.1969) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0087010-Igric-3-Bratislava-Slovensko-06101969/ |lokácia = |dátum vydania = 17.02.2012 |dátum prístupu = 15.02.2024 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> | align=left| * [[6. október]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = BORODÁČOVÁ, M. |titul = Osobnosti > Gustáv Valach uprednostnil herectvo pred kariérou právnika |url = https://www.vtedy.sk/gustav-valach-uprednostnil-herectvo-pred-karierou-pravnika |lokácia = Popis posled. fotografie |dátum vydania = 06.10.1969 |dátum prístupu = 15.02.2024 |vydavateľ = TASR }}</ref> |- | colspan=4 style="background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''Ceny a prémie Igric (SFZ{{•}} LF)''' |- ! style=background:#ed8| [[Igric 1993|4.]] (1993)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Igric (4. : Bratislava : 31.05.1993) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0087011-Igric-4-Bratislava-Slovensko-31051993/ |lokácia = |dátum vydania = 06.03.2024 |dátum prístupu = 18.01.2026 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> | align=left| * [[31. máj]] | align=left| * [[Kino Lumière|Charlie centrum]], Bratislava | align=left| * [[Štefan Uher]] |- ! style=background:#ed8| [[Igric 1994|5.]] (1994)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Igric (5. : Bratislava : 06.06.1994) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0087013-Igric-5-Bratislava-Slovensko-06061994/ |lokácia = |dátum vydania = 17.02.2012 |dátum prístupu = 18.01.2026 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> | align=left| * [[6. jún]] | align=left| * Loď Družba, Bratislava | align=left| * [[Peter Solan]] |- | colspan=4 style="background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''Ceny a prémie Igric (SFZ{{•}} ÚSTT{{•}} LF)''' |- ! style=background:#ed8| [[Igric 1995|6.]] (1995)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Igric (6. : Bratislava : 25.05.1995) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0087014-Igric-6-Bratislava-Slovensko-25051995/ |lokácia = |dátum vydania = 17.02.2012 |dátum prístupu = 18.01.2026 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> | align=left| * [[25. máj]] | align=left| * [[Zoznam kín v Bratislave#Bývalé kiná|Kino Tatra]], Bratislava | align=left| * [[Martin Slivka]] |- ! style=background:#ed8| [[Igric 1996|7.]] (1996)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Igric (7. : Bratislava : 19.04.1996) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0084019-Igric-Vyrocne-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorcov-a-Literarneho/ |lokácia = |dátum vydania = 21.10.2011 |dátum prístupu = 18.01.2026 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> | align=left| * [[19. apríl]] | align=left| * [[Zičiho palác]], Bratislava | align=left| * [[Viktor Kubal]] |- ! style=background:#ed8| [[Igric 1997|8.]] (1997)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Igric (8. : Bratislava : 18.04.1997) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0084018-Igric-Vyrocne-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorcov-a-Literarneho/ |lokácia = |dátum vydania = 21.10.2011 |dátum prístupu = 18.01.2026 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> | align=left| * [[18. apríl]] | align=left| * [[Divadlo West]], Bratislava | align=left| * [[Martin Hollý (1931)|Martin Hollý]] |- ! style=background:#ed8| [[Igric 1998|9.]] (1998)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Igric (9. : Bratislava : 04.06.1998) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0066010-Igric-Vyrocne-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorcov-a-Literarneho/ |lokácia = |dátum vydania = 10.08.2010 |dátum prístupu = 18.01.2026 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> | align=left| * [[4. jún]] | align=left| * České centrum, Bratislava | align=left| * [[Stanislav Szomolányi]]{{#tag:ref|Podľa monografie LF, Szomolányi sa stal čestným držiteľom v&nbsp;r.&nbsp;1998.<ref name=LF1954-2004/> Podľa výročných bulletinov publikovaných zvyšnými spoluorganizátormi, menovaný bol touto cenou poctený navyše v&nbsp;r.&nbsp;2020.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Yvonne Vavrová|VAVROVÁ, Yvonne]] |titul = 33. Igric 2022: Zborník |url = http://www.igric.sk/data/6473ae69e690d_bulletin_igric_2022.pdf |lokácia = „Igric za celoživotný prínos slov. kinematografii“ (s. 13) |dátum vydania = 2022 |poznámka = [[Portable Document Format|PDF]] |dátum prístupu = 15.02.2024 |vydavateľ = igric.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240218204604/http://www.igric.sk/data/6473ae69e690d_bulletin_igric_2022.pdf |dátum archivácie = 2024-02-18 }}</ref> Oficiálne výsledky z&nbsp;31.&nbsp;ročníka jeho opätovný čestný titul potvrdzujú.<ref name=i31/>|group="p."}} |- ! style=background:#ed8| [[Igric 1999|10.]] (1999)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Igric (10. : Trenčianske Teplice : 19.06.1999) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0066007-Igric-Vyrocne-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorcov-a-Literarneho/ |lokácia = |dátum vydania = 10.08.2010 |dátum prístupu = 18.01.2026 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> | align=left| * [[19. jún]] | rowspan=6 align=left| * [[MFF Art Film|Artfilm]], [[Trenčianske Teplice]]{{#tag:ref|Úvodné dva ročníky konané pod záštitou trenčianskeho festivalu, prebehli pravdepodobne v&nbsp;miestnom kine Kupeľná dvorana, podobne ako v&nbsp;období r.&nbsp;2001<ref name=AFF2001/>{{--}}2002<ref name=AFF2002/> a&nbsp;2004.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Koktail > Program Art Film Festival 18.6. - 25.6.2004 |url = https://koktail.pravda.sk/hviezdne-kauzy/clanok/52635-program-art-film-festival-186-2562004/ |lokácia = Ods. „18.6.2004“ |dátum vydania = 11.06.2004 |dátum prístupu = 21.02.2024 |vydavateľ = ''Pravda'' }}</ref> Ceremoniál z&nbsp;r.&nbsp;2003 však prebehol v&nbsp;hoteli Flóra.<ref name=AFF2003/>|group="p."}} | align=left| * [[Albert Marenčin]] |- ! style=background:#ed8| [[Igric 2000|11.]] (2000)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Igric (11. : Trenčianske Teplice : 24.06.2000) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0066006-Igric-Vyrocne-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorcov-a-Literarneho/ |lokácia = Ods. „Popis“ |dátum vydania = 10.08.2010 |dátum prístupu = 15.02.2024 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> | align=left| * [[24. jún]] | align=left| * [[Alojz Hanúsek]]<ref name=LF1954-2004/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = GAŠPAROVIČOVÁ, Alena |titul = Prvý na Moste slávy |url = http://www.hospodarskyklub.sk/hd-dennik/index.cgi?2000.6.27+Domace+41#top |lokácia = (výsledky) |dátum vydania = 27.06.2000 |dátum prístupu = 19.02.2024 |vydavateľ = ''Hospodársky denník'' }}</ref> |- ! style=background:#ed8| [[Igric 2001|12.]] (2001)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Igric (12. : Bratislava : 23.06.2001) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0066005-Igric-Vyrocne-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorcov-a-Literarneho/ |lokácia = |dátum vydania = 10.08.2010 |dátum prístupu = 15.02.2024 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> | align=left| * [[23. jún]]<ref name=SME2001>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = TASR |titul = Na filmovom festivale Art Film 2001 udelia Cenu Igric za audiovizuálnu tvorbu |url = https://svet.sme.sk/c/67996/na-filmovom-festivale-art-film-2001-udelia-cenu-igric-za-audiovizualnu-tvorbu.html |lokácia = Ods. 1 (dátum); ods. 2 (súťažné kategórie) |dátum vydania = 19.06.2001 |dátum prístupu = 15.02.2024 |vydavateľ = ''SME'' }}</ref> | align=left| * [[Tibor Vichta]]<sup>†</sup><ref name=LF1954-2004/><ref name=AFF2001>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Zuzana Uličianska|ULIČIANSKA, Zuzana]] |titul = Útecha na Art Filme: umenie sa rodí z nedostatku |url = https://www.sme.sk/c/71126/utecha-na-art-filme-umenie-sa-rodi-z-nedostatku.html |lokácia = od ods. „Päť držiteľov ceny Igric“ (miesto/výsledky) |dátum vydania = 25.06.2001 |dátum prístupu = 15.02.2024 |vydavateľ = ''SME'' }}</ref> |- ! style=background:#ed8| [[Igric 2002|13.]]2002)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Igric (13. : Trenčianske Teplice : 22.06.2002) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0066004-Igric-Vyrocne-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorcov-a-Literarneho/ |lokácia = Ods. „Popis“ |dátum vydania = 10.08.2010 |dátum prístupu = 15.02.2024 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> | align=left| * [[22. jún]]<ref name=AFF2002>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = vt;ve |titul = Kultúra > ART FILM: V Kúpeľnej dvorane udeľovali Igricov |url = https://kultura.sme.sk/c/581982/art-film-v-kupelnej-dvorane-udelovali-igricov.html |lokácia = Ods. 1 (dátum/miesto); ods. 2{{--}}3 (výsledky) |dátum vydania = 23.06.2002 |dátum prístupu = 16.02.2024 |vydavateľ = ''SME'' }}</ref> | rowspan=3 style="color:silver; font-size:9pt"| ''–cena neudelená–'' |- ! style=background:#ed8| [[Igric 2003|14.]] (2003)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Igric (14. : Trenčianske Teplice : 21.06.2003) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0066003-Igric-Vyrocne-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorcov-a-Literarneho/ |lokácia = |dátum vydania = 10.08.2010 |dátum prístupu = 15.02.2024 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> | align=left| * [[21. jún]]<ref name=AFF2003>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = mp |titul = Kultúra > Štartuje 11. ročník Art Filmu |url = https://czsk.net/svet/clanky/kultura/artfilm3.html |lokácia = Ods. „Sobota 21. 6.“ |dátum vydania = 19.06.2003 |dátum prístupu = 15.02.2024 |vydavateľ = czsk.net }}</ref>{{#tag:ref|Výsledky k&nbsp;14. ročníku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = TASR |titul = Kultúra > Režisér Juraj Nvota získal za Kruté radosti výročnú cenu Igric |url = https://kultura.sme.sk/c/1012043/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric.html |lokácia = Ods. 2{{--}}5 (výsledky) |dátum vydania = 21.06.2003 |dátum prístupu = 19.02.2024 |vydavateľ = ''SME'' }}</ref> pre ucelenosť informácií.|group="p."}} |- ! style=background:#ed8| [[Igric 2004|15.]] (2004)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Igric (15. : Trenčianske Teplice : 18.06.2004) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0066001-Igric-Vyrocne-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorcov-a-Literarneho/ |lokácia = Ods. „Popis“ |dátum vydania = 10.08.2010 |dátum prístupu = 15.02.2024 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> | align=left| * [[18. jún]]<ref name=CD-DVD>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KÚDELOVÁ, Kristína |titul = Na Moste slávy pribudol Kvietik |url = https://www.sme.sk/c/1649046/na-moste-slavy-pribudol-kvietik.html |lokácia = „Igric“ (výsledky) |dátum vydania = 21.06.2004 |dátum prístupu = 15.02.2024 |vydavateľ = ''SME'' }}</ref> |- ! style=background:#ed8| [[Igric 2005|16.]] (2005)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Igric (16. : Bratislava : 15.06.2005) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0065925-Igric-Vyrocne-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorcov-a-Literarneho/ |lokácia = |dátum vydania = 10.08.2010 |dátum prístupu = 15.02.2024 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> | align=left| * [[15. jún]] | align=left| * České centrum, Bratislava<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SITA |titul = Na Igricoch dominovalo Radošinské naivné divadlo |url = https://www.sme.sk/c/2262525/na-igricoch-dominovalo-radosinske-naivne-divadlo.html |lokácia = |dátum vydania = 17.06.2005 |dátum prístupu = 15.02.2024 |vydavateľ = ''[[SME]]'' }}</ref> | align=left| * [[Tibor Biath]]{{bez citácie}}{{#tag:ref|Historická publikácia LF síce Biatha archivuje ako nositeľa čestnej ceny, avšak inej – zvanej Kamera (vyhlasuje ju [[Zoznam slovenských asociácií|ASK]]) a&nbsp;z r. 2001.<ref name=LF1954-2004/>|group="p."}} |- ! style=background:#ed8| [[Igric 2006|17.]] (2006)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Igric (17. : Bratislava : 25.05.2006) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0065924-Igric-Vyrocne-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorcov-a-Literarneho/ |lokácia = |dátum vydania = 10.08.2010 |dátum prístupu = 15.02.2024 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> | align=left| * 25. máj{{#tag:ref|Pre nedostatok financií, sošky boli odovzdávané v&nbsp;dvoch fázach. Druhá sa uskutočnila až [[12. december|12. decembra]] v&nbsp;A4 – nultom priestore.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŚTIAK, Štefan |titul = 110. rokov filmového podnikania na Slovensku a v Čechách |url = https://www.moviemania.sk/440-novinky-110-rokov-filmoveho-podnikania-na-slovensku-a-v-cechach.html |lokácia = |dátum vydania = 11.12.2006 |dátum prístupu = 21.06.2024 |vydavateľ = moviemania.sk }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = UTOROK 12. december |url = https://bratislava.sme.sk/c/3041839/utorok-12-december.html |lokácia = ods. „Podujatia“ |dátum vydania = 08.12.2006 |dátum prístupu = 21.06.2024 |vydavateľ = ''SME'' }}</ref>|group="p."}} | align=left| * Kino Tatra, Bratislava<ref name=i2006>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = oj; ''Pravda'' |titul = Kultúra > Chudík sa ukázal na verejnosti, prevzal Igrica |url = https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/28752-chudik-sa-ukazal-na-verejnosti-prevzal-igrica/ |lokácia = Ods. 1{{--}}2 (výsledky) |dátum vydania = 26.05.2006 |dátum prístupu = 15.02.2024 |vydavateľ = pravda.sk }}</ref> | align=left| * [[Ladislav Chudík]]<ref name=i2006/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric 2006 - Tvorivá prémia pre Pururambo |url = https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |lokácia = (kompletné výsledky) |dátum vydania = 25.05.2006 |dátum prístupu = 21.02.2024 |url archívu = https://web.archive.org/web/20221202185717/https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |dátum archivácie = 2022-12-02 |vydavateľ = [[Pavol Barabáš]] }}</ref> |- ! style=background:#ed8| [[Igric 2007|18.]] (2007)<ref name=Igric18/> | align=left| * [[11. september]]{{#tag:ref|Termín ceremoniálu,<ref name=Presun2007>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[SITA Slovenská tlačová agentúra|SITA]] |titul = Filmové sošky Igric odovzdajú so štvormesačným oneskorením |url = https://domov.sme.sk/c/3478981/filmove-sosky-igric-odovzdaju-so-stvormesacnym-oneskorenim.html |lokácia = Ods. 1 |dátum vydania = 10.09.2007 |dátum prístupu = 15.02.2024 |vydavateľ = ''SME'' }}</ref><ref name=Igric18/> výsledky boli zverejnené už vo&nbsp;štvrtok, [[24. máj]]a toho roku.<ref name=Igric18>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Igric (18. : Bratislava : 24.05.2007) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0034845-Igric-Vyrocne-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorcov-a-Literarneho/ |lokácia = |dátum vydania = 14.09.2007 |dátum prístupu = 15.02.2024 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref><ref name=i18>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 18. Igric |url = http://www.aic.sk/aic/slovensky-film/doma/archiv/igric-2007-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-vysledky.html |lokácia = |dátum vydania = 01.06.2007 |dátum prístupu = 18.02.2024 |vydavateľ = [[Audiovizuálne informačné centrum|AIC]] }}</ref>|group="p."}} | align=left| * [[YMCA (budova v Bratislave)|A4 – nultý priestor]], Bratislava<ref name=Presun2007/> | align=left| * [[Ivan Teren]]<ref name=i18/> |- ! style=background:#ed8| [[Igric 2008|19.]] (2008)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Igric (19. : Bratislava : 09.04.2008) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0054228-Igric-Vyrocne-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorcov-a-Literarneho/ |lokácia = |dátum vydania = 10.08.2010 |dátum prístupu = 15.02.2024 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> | align=left| * [[9. apríl]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = TASR |titul = SFZ udeľoval ceny Igric 2008 |url = https://kultura.sme.sk/c/3819872/sfz-udeloval-ceny-igric-2008.html |lokácia = |dátum vydania = 09.04.2008 |dátum prístupu = 18.02.2024 |vydavateľ = ''SME'' }}</ref> | align=left| * Kino Tatra, Bratislava<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VÁVRA, Andrea |titul = Film 2008/04 > 19. Igric 2008 |url = http://www.inba.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=600185&id=1163 |lokácia = |dátum vydania = 9.04.2008 |dátum prístupu = 15.02.2024 |vydavateľ = in.ba |url archívu = https://web.archive.org/web/20240216211052/http://www.inba.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=600185&id=1163 |dátum archivácie = 2024-02-16 }}</ref> | rowspan=7 style="color:silver; font-size:9pt"| ''–cena neudelená–'' |- ! style=background:#ed8| [[Igric 2009|20.]] (2009)<ref name=Igric20>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Igric (20. : Bratislava : 02.09.2009) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0065920-Igric-Vyrocne-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorcov-a-Literarneho/ |lokácia = Ods. „Popis“ |dátum vydania = 10.08.2010 |dátum prístupu = 15.02.2024 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> | align=left| * [[2. september]]{{#tag:ref|Pravdepodobný termín ceremoniálu.<ref name=Igric20/><ref name=Igric20b>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = mak |titul = Cenu Igric 2009 si prevzali aj Branislav Jašš a Laci Strike |url = https://myhornanitra.sme.sk/c/5001054/cenu-igric-2009-si-prevzali-aj-branislav-jass-a-laci-strike.html |lokácia = |dátum vydania = 03.09.2009 |dátum prístupu = 17.02.2024 |vydavateľ = ''SME'' }}</ref> Kým výsledky boli zverejnené už [[15. apríl]]a toho roku,<ref name=Igric20/><ref name=Igric20c/> niektoré zdroje za&nbsp;dátum odovzdávania cien uvádzali aj 3.&nbsp;september<ref name=Igric20c>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SITA |titul = Odovzdajú filmových Igricov |url = https://hnonline.sk/style/kultura/255276-vyhlasili-drzitelov-igricov |lokácia = |dátum vydania = 15.04.2009 |dátum prístupu = 17.02.2024 |vydavateľ = ''[[Hospodárske noviny]]'' }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŚTIAK, Štefan |titul = 20. Igric 2009 - 17. ceny slovenskej filmovej kritiky 2009 |url = https://www.filmpress.sk/filmova-abeceda/94-ceny-festivalu-hory-a-mesto-2009 |lokácia = Úvod. ods. |dátum vydania = 2009 |dátum prístupu = 18.02.2024 |vydavateľ = filmpress.sk }}</ref> al. „stredu večer“<ref name=Igric20b/><ref name=i2009>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŚTIAK |titul = 20. Igric 2009 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |lokácia = Úvod. ods. |dátum vydania = 2009 |dátum prístupu = 18.02.2024 |vydavateľ = filmpress.sk }}</ref>– na túto však vtedy pripadali obidva dátumy. Na&nbsp;jednej z&nbsp;archívnych fotografií z&nbsp;aprílového dátumu je však zachytený jeden z&nbsp;vtedajších víťazov už so&nbsp;soškou v&nbsp;ruke,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = BAUMANN, Martin |titul = Osobnosti > Dušan Trančík patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenského filmu |url = https://www.vtedy.sk/dusan-trancik-patri-medzi-najvyznamnejsie-osobnosti-slovenskeho-filmu |lokácia = Úvodná fotka |dátum vydania = 15.04.2009 |dátum prístupu = 15.02.2024 |vydavateľ = TASR |url archívu = https://web.archive.org/web/20231118104531/https://www.vtedy.sk/dusan-trancik-patri-medzi-najvyznamnejsie-osobnosti-slovenskeho-filmu |dátum archivácie = 2023-11-18 }}</ref> pravdepodobne sa preto ceny znova odovzdávali na dve etapy (ako v&nbsp;r.&nbsp;2006{{--}}2007).|group="p."}} | align=left| * Charlie centrum, Bratislava<ref name=Igric20b/><ref name=i2009/> |- ! style=background:#ed8| [[Igric 2010|21.]] (2010)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Igric (21. : Bratislava : 15.06.2010) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0071434-Igric-Vyrocne-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorcov-a-Literarneho/ |lokácia = |dátum vydania = 10.08.2010 |dátum prístupu = 15.02.2024 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> | align=left| * 15. jún | align=left| * [[Klub slovenských spisovateľov|KSS]], Bratislava<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Press Servis > Igric a Tvorivé prémie |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |lokácia = |dátum vydania = 15.06.2010 |dátum prístupu = 15.02.2024 |vydavateľ = filmpress.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20230328031723/https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |dátum archivácie = 2023-03-28 }}</ref> |- ! style=background:#ed8| [[Igric 2011|22.]] (2011)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Igric (22. : Bratislava : 26.05.2011) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0081763-Igric-Vyrocne-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorcov-a-Literarneho/ |lokácia = |dátum vydania = 16.11.2020 |dátum prístupu = 15.02.2024 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> | align=left| * [[26. máj]]<ref name=i22>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 22. Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/igrice-rozdane-uz-dvadsiaty-druhykrat.html |lokácia = |dátum vydania = 27.05.2011 |dátum prístupu = 18.02.2024 |vydavateľ = AIC }}</ref> | align=left| * [[Zoznam kín v Bratislave#Súčasné kiná|Kino Mladosť]], Bratislava<ref name=i22b>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SITA |titul = Kultúra > Igric pozná víťazov, najlepším filmom je Lietajúci Cyprián |url = https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/57828-igric-pozna-vitazov-najlepsim-filmom-je-lietajuci-cyprian/ |lokácia = Ods. 1 (dátum/miesto konania), ods. 3 (soška), počnúc ods. 5 (výsledky) |dátum vydania = 26.05.2011 |dátum prístupu = 15.02.2024 |vydavateľ = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]'' }}</ref><ref name=i22/> |- ! style=background:#ed8| [[Igric 2012|23.]] (2012)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Igric (23. : Bratislava : 28.03.2012) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0086129-Igric-Vyrocne-narodne-tvorive-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorco/ |lokácia = |dátum vydania = 30.03.2012 |dátum prístupu = 17.02.2024 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> | align=left| * [[28. marec]]<ref name=i23>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 23. Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/vitazi-23.-rocnika-igricov-su-znami.html |lokácia = |dátum vydania = 29.03.2012 |dátum prístupu = 18.02.2024 |vydavateľ = AIC }}</ref> | rowspan=2 align=left| * [[Kino Lumière]], Bratislava |- ! style=background:#ed8| [[Igric 2013|24.]] (2013)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Igric (24. : Bratislava : 10.04.2013) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0094846-Igric-Vyrocne-narodne-tvorive-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorco/ |lokácia = |dátum vydania = 16.03.2013 |dátum prístupu = 17.02.2024 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> | align=left| * [[10. apríl]]<ref name=i24>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 24. Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/24.-rocnik-igricov-rozdal-ceny.html |lokácia = |dátum vydania = 11.04.2013 |dátum prístupu = 18.02.2024 |vydavateľ = AIC }}</ref> |- ! style=background:#ed8| [[Igric 2014|25.]] (2014)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Igric (25. : Bratislava : 25.09.2014) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0101453-Igric-Vyrocne-narodne-tvorive-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorco/ |lokácia = |dátum vydania = 05.01.2015 |dátum prístupu = 17.02.2024 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> | align=left| * [[25. september]]<ref name=i25>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 25. Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/25.-rocnik-igric-porozdaval-ceny.html |lokácia = |dátum vydania = 26.09.2014 |dátum prístupu = 18.02.2024 |vydavateľ = AIC }}</ref> | rowspan=5 align=left| * [[Malá scéna STU]], Bratislava |- ! style=background:#ed8| [[Igric 2015|26.]] (2015)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Igric (26. : Bratislava : 24.09.2015) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0107443-Igric-Vyrocne-narodne-tvorive-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorco/ |lokácia = |dátum vydania = 16.03.2017 |dátum prístupu = 17.02.2024 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> | align=left| * [[24. september]] | align=left| * [[Vido Horňák]]<ref name=i26>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 26. Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/26-rocnik-igric-rozdaval-ceny.html |lokácia = |dátum vydania = 24.09.2015 |dátum prístupu = 18.02.2024 |vydavateľ = AIC }}</ref> |- ! style=background:#ed8| [[Igric 2016|27.]] (2016)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Igric (27. : Bratislava : 22.09.2016) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0130995-Igric-Vyrocne-narodne-tvorive-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorco/ |lokácia = |dátum vydania = 15.12.2016 |dátum prístupu = 17.02.2024 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> | align=left| * [[22. september]] | align=left| * [[Roman Rjachovský]]<ref name=i27>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 27. Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/27.-rocnik-igric.html |lokácia = |dátum vydania = 23.09.2016 |dátum prístupu = 18.02.2024 |vydavateľ = AIC }}</ref> |- ! style=background:#ed8| [[Igric 2017|28.]] (2017)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Igric (28. : Bratislava : 28.09.2017) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0137209-Igric-Vyrocne-narodne-tvorive-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorco/ |lokácia = |dátum vydania = 02.05.2019 |dátum prístupu = 17.02.2024 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> | align=left| * [[28. september]] | align=left| * [[František Jurišič]]<ref name=i28>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 28. Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/28.-rocnik-igric.html |lokácia = |dátum vydania = 29.09.2017 |dátum prístupu = 18.02.2024 |vydavateľ = AIC }}</ref> |- ! style=background:#ed8| [[Igric 2018|29.]] (2018)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Igric (29. : Bratislava : 27.09.2018) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0144074-Igric-Vyrocne-narodne-tvorive-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorco/ |lokácia = |dátum vydania = 10.09.2020 |dátum prístupu = 17.02.2024 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> | align=left| * [[27. september]] | align=left| * [[Juraj Jakubisko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 29. Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/29.-rocnik-igric.html |lokácia = |dátum vydania = 01.10.2018 |dátum prístupu = 18.02.2024 |vydavateľ = AIC }}</ref> |- ! style=background:#ed8| [[Igric 2019|30.]] (2019)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Igric (30. : Bratislava : 29.09.2019) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0145288-Igric-Vyrocne-narodne-tvorive-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorco/ |lokácia = |dátum vydania = 12.12.2023 |dátum prístupu = 17.02.2024 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> | align=left| * [[29. september]] | align=left| * [[Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava|MDPOH]], Bratislava | align=left| * [[Eduard Grečner]]<ref name=i30>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 30. Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/30.-rocnik-igric.html |lokácia = |dátum vydania = 30.09.2019 |dátum prístupu = 18.02.2024 |vydavateľ = AIC }}</ref> |- ! style=background:#ed8| [[Igric 2020|31.]] (2020)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Igric (31. : Bratislava : 20.09.2020) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0160067-Igric-Vyrocne-narodne-tvorive-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorco/ |lokácia = |dátum vydania = 24.09.2020 |dátum prístupu = 17.02.2024 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> | align=left| * [[20. september]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric 2020 |url = https://www.kzp.sk/podujatie/igric-2020 |lokácia = |dátum vydania = 20.09.2020 |dátum prístupu = 18.02.2024 |vydavateľ = KZP }}</ref> | rowspan=6 align=left| * [[Dom kultúry Zrkadlový háj|DK Zrkadlový háj]], Bratislava | align=left| * Stanislav Szomolányi<ref name=i31>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 31. Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/31.-rocnik-igric.html |lokácia = |dátum vydania = 21.09.2020 |dátum prístupu = 18.02.2024 |vydavateľ = AIC }}</ref> |- ! style=background:#ed8| [[Igric 2021|32.]] (2021)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Igric (32. : Bratislava : 26.09.2021) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0168713-Igric-Vyrocne-narodne-tvorive-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorco/ |lokácia = |dátum vydania = 11.10.2021 |dátum prístupu = 18.01.2026 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> | align=left| * [[26. september]] | align=left| * [[Dušan Hanák]] |- ! style=background:#ed8| [[Igric 2022|33.]] (2022)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Igric (33. : Bratislava : 25.09.2022) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0178014-Igric-Vyrocne-narodne-tvorive-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorco/ |lokácia = |dátum vydania = 25.10.2022 |dátum prístupu = 18.01.2026 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> | align=left| * 25. september | align=left| * [[Božidara Turzonovová]] |- ! style=background:#ed8| [[Igric 2023|34.]] (2023)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Igric (34. : Bratislava : 24.09.2023) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0186429-Igric-Vyrocne-narodne-tvorive-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorco/ |lokácia = |dátum vydania = 11.09.2023 |dátum prístupu = 18.01.2026 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> | align=left| * 24. september | align=left| * [[Jozef Šimončič (kameraman)|Jozef Šimončič]] |- ! style=background:#ed8| [[Igric 2024|35.]] (2024)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Igric (35. : Bratislava : 22.09.2024) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0195238-Igric-Vyrocne-narodne-tvorive-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorco/ |lokácia = |dátum vydania = 22.11.2024 |dátum prístupu = 18.01.2026 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> | align=left| * 22. september | align=left| * [[Juraj Lihosit]] |- ! style=background:#ed8| [[Igric 2025|36.]] (2025)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Igric (36. : Bratislava : 21.09.2025) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0202287-Igric-Vyrocne-narodne-tvorive-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorco/ |lokácia = |dátum vydania = 27.11.2025 |dátum prístupu = 18.01.2026 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> | align=left| * [[21. september]] | align=left| * [[Rudolf Urc]] |- | colspan=4 style="background:white; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| <sup>†</sup> udelené [[in memoriam]] <br />(Ročníky uvádzajú roky ceremónií oceňujúcich vždy výkony z&nbsp;toho&nbsp;im predchádzajúceho.) |} == Kategórie == Podľa [[monografia|monografie]] mapujúcej päť prvých dekád LF, ceny Igric sa počas raných ročníkov (1967{{--}}1969) udeľovali za&nbsp;„najlepšie umelecké výkony [[filmové dielo|vo&nbsp;filme]]“ či [[seriál]]i bez prípadného členenia do&nbsp;menovitých kategórií – doslova: za&nbsp;[[režisér|réžiu]], [[kameraman|kameru]], [[scenár]], [[hlavná postava|postavu]] [[alias|al.]] herecký výkon, [[dramaturg|dramaturgickú činnosť]] a&nbsp;pod. [[Ročenka|Výročné správy]] k&nbsp;cenám a – v&nbsp;ich novodobej ére – prémiám navyše, začali zvyšní spoluorganizátori zverejňovať až v polovici [[10. roky 21. storočia|druhej dekády 21. storočia]]. Pre informačné účely tak slúžili len dva [[zoznam|inštrumentálne zoznamy]] zverejnené na oficiálnych stránkach; jeden vecný s&nbsp;menami ocenených umelcov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ |titul = Igric > Nositelia ceny Igric 1967 – 2014 |url = http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132530-Nositelia_ceny_IGRIC_1967_-_2014.pdf |lokácia = |dátum vydania = 2014 |dátum prístupu = 24.02.2024 |url archívu = https://web.archive.org/web/20240216211052/http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132530-Nositelia_ceny_IGRIC_1967_-_2014.pdf |dátum archivácie = 2024-02-16 |vydavateľ = igric.sk }}</ref> druhý podľa [[autorské dielo|príslušných titulov]] a&nbsp;s&nbsp;ocenenými výkonami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ |titul = Igric > Filmy, ktoré získali Igrica 1967 – 2014 |url = http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132535-Ocenen___filmy_1967-_2014.pdf |lokácia = |dátum vydania = 2014 |dátum prístupu = 24.02.2024 |vydavateľ = igric.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240224164209/http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132535-Ocenen___filmy_1967-_2014.pdf |dátum archivácie = 2024-02-24 }}</ref> {| class="wikitable" style="width:100%; text-align:left" |+ Prehľad odmeňovaných oblastí a&nbsp;ich výskyty v&nbsp;súťaži{{#tag:ref|Dva prvé „novodobé“ ročníky v&nbsp;skompilovanom prehľade reflektujú iba zápisy z&nbsp;ročenky LF v&nbsp;konfrontácii s&nbsp;neskoršími [[tlačová správa|tlačovými správami]] SFZ a&nbsp;ÚSTT. Kým kompletné výsledky s&nbsp;medziročným prehľadom súťažných kategórií, tieto zabezpečovali záznamy [[denník (žurnalistika)|dobovej tlače]] až počnúc rokom 1995. |group="p."}} |- ! style="background:#ed8" width=20%| Kategória ! style=background:#ed8 width=80%| Podrobnosti |- ! style="background:#ed8; text-align:left"| Filmová tvorba | rowspan=2| * <u>základné kategórie cien/prémií</u> vyhlasované od&nbsp;roku 1995{{#tag:ref|Oblasť filmovej tvorby ako takej bola síce v&nbsp;r.&nbsp;1995 už v&nbsp;súťaži definovaná, avšak formálne oceňovala iba celoživotné prínosy umelcov; zrejme z&nbsp;dôvodu dlhodobej stagnácie výroby slovenských filmov.|group="p."}}pre hrané, respektíve [[inscenácia|dramatické diela]] v&nbsp;závislosti na&nbsp;médiu ([[kino]]/[[televízia (prenos)|TV]]). |- ! style="background:#ed8; text-align:left"| Televízna tvorba |- ! style="background:#ed8; text-align:left"| Dokumentárna tvorba<sup>┼</sup> | rowspan=2| * <u>žánrové kategórie cien/prémií</u> vyhlasované od&nbsp;roku 1995 už bez ohľadu na&nbsp;médium <br />([[dokumentárny film|dokumenty]] mimo [[spravodajstvo (žurnalistika)|spravodajstvo]], [[publicistika|publicistiku]] či&nbsp;[[relácia (vysielanie)|magazíny]]). |- ! style="background:#ed8; text-align:left"| Animovaná tvorba<sup>┼</sup> |- ! style="background:#ed8; text-align:left"| Ostatná tvorba<sup>‡┼</sup> | rowspan=2| * súčasné <u>kategórie výlučných prémií</u> vyhlasované od&nbsp;roku 1995 bez ohľadu na&nbsp;médium – tzv. ostatná v&nbsp;prospech tradičných tvorcov, publicistická [[filmológia|filmológov]]/[[historická veda|historikov]] a spravidla za&nbsp;[[literárne dielo|literárnu činnosť]]. |- ! style="background:#ed8; text-align:left"| Teória a kritika<sup>‡</sup>{{#tag:ref|Príležitostne vyhlasovaná takisto s rozlišovaním médií (1996).|group="p."}} |- ! style="color:silver; text-align:left"| Študentská tvorba<sup>‡</sup> | rowspan=2| * niekdajšie kategórie výlučných prémií vyhlasovaných bez ohľadu na&nbsp;médium <br />(študentská z&nbsp;r.&nbsp;1996>–2013<ref name=i24/> a tvorba [[optický disk|digitálnych diskov]] v&nbsp;r.&nbsp;2004<ref name=CD-DVD/>–2013<ref name=i24/>). |- ! style="color:silver; text-align:left"| CD-ROM a DVD<sup>‡</sup> |- ! style="color:silver; text-align:left"| Herecký výkon<sup>┼</sup> | rowspan=3| * <u>[[herectvo|herecké kategórie]] cien/prémií</u> – v&nbsp;ranej ére bola oblasť zastúpená voľne,{{#tag:ref|[[Viliam Polónyi|Polónyi]] cena za&nbsp;postavu vo&nbsp;filme (1967), [[Gustáv Valach|Valach]] za&nbsp;herecký výkon v&nbsp;inscenácii (1969).<ref name=LF1954-2004/>|group="p."}} v&nbsp;tej pozdnej najprv formou prémií, neskôr tiež ojedinelej ceny, no vždy v&nbsp;zastúpení iných kategórií.{{#tag:ref|[[Vanda Tureková|Tureková]] (1995) a&nbsp;[[Anna Šišková|Šišková]] (1997) obe prémie, [[Zita Furková|Furková]] (1998)<ref name=LF1954-2004/> už cenu v&nbsp;oblasti TV dramatickej tvorby. [[Marián Labuda|Labuda]] (1996) prémiu za&nbsp;hraný film.|group="p."}} Po&nbsp;jej založení bola dočasne vyhlasovaná bez rozlišovania médií (2001<ref name=AFF2001/>–2012<ref name=i23/>), časom oddeľujúc hercov/herečky (od&nbsp;r.&nbsp;2013).<ref name=i24/> |- ! style="background:#ed8; text-align:left"| Mužský herecký výkon<sup>┼</sup> |- ! style="background:#ed8; text-align:left"| Ženský herecký výkon<sup>┼</sup> |- | colspan=2 style="background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; text-align:center"| '''Špeciálne ceny a iné uznania''' |- ! style="background:#ed8; text-align:left"| Celoživotné dielo | * <u>cena pocty</u> oficiálne udeľovaná od&nbsp;roku 1996 a nepravidelne (do r. 1995 iba tzv. v rámci Filmovej tvorby). |- ! style="background:#ed8; text-align:left"| Cena [[Ján Fajnor|Jána Fajnora]] | * udeľuje sa od&nbsp;roku 2015 <u>tvorcom do&nbsp;35 rokov</u> – v&nbsp;hranej tvorbe spolu, v&nbsp;žánroch zvlášť.<ref name=i26/> |- ! style="color:silver; text-align:left"| Cena [[Peter Mihálik (filmový teoretik)|Petra Mihálika]] | * krátkodobá, neštatutárna náhrada (2014) za prémie udeľované v&nbsp;rámci študentskej tvorby.<ref name=i25/> |- ! style="color:silver; text-align:left"| Osobitná cena/prémia | * udeľovali sa v rokoch 1994 až 1997 formou špeciálnej ceny alebo prémie. |- ! style="color:silver; text-align:left"| Mimoriadna cena | * vyhlásená pri príležitosti jubilejného 30.&nbsp;ročníka súťaže (2019)<ref name=i30/> bok po boku čestnej ceny. |- ! style="color:silver; text-align:left"| Špeciálne uznanie<sup>‡</sup> | * udelené za&nbsp;herecký výkon v&nbsp;podobe ojedinelej prémie (2017).<ref name=i28/> |- ! style="background:#ed8; text-align:left"| Zvláštne uznanie | * udeľuje sa prerušovane od&nbsp;roku 1994 <u>[[producent (umenie)|producentovi]]</u> (kedysi i subjektu<ref name=i27/><ref name=i28/>) – bez nároku na&nbsp;finančnú odmenu.<ref name=i26/> |- | colspan=2 style="background:white; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white; text-align:center"| {{colorbox|#E5E4E2}} zaniklé kategórie{{•}} <sup>┼</sup> vyhlasované bez ohľadu na&nbsp;médium{{•}} <sup>‡</sup> zastúpené iba formou prémií |} Ceny i prémie sú udeľované vždy umelcom, nie samostatným audiovizuálnym dielam alebo ich producentom. == Poznámky == <references group="p."/> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == {{Portál|Film}} * [http://igric.sk/ Igric] (oficiálne stránky) * [http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ Štatút súťaže] (na webe LF) * [http://igric.sk/files/2015-09-03-132530-Nositelia_ceny_IGRIC_1967_-_2014.pdf Nositelia ceny Igric 1967{{--}}2014] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20240216211052/http://igric.sk/files/2015-09-03-132530-Nositelia_ceny_IGRIC_1967_-_2014.pdf |date=2024-02-16 }} (bez prémií) {{Šablóna:Igric (súťaž)}} [[Kategória:Igric (súťaž)| ]] [[Kategória:Filmové ocenenia na Slovensku]] [[Kategória:Slovenské ocenenia]] qa2k8ukm6tc1wl34gnmc7ghhtgue381 8188224 8188063 2026-03-28T00:41:00Z Evernit 160276 /* Ceremónie */ opr. sidla, vtedy v byvalom V klube, nie v YMCA 8188224 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox" style="font-size:89%; width:22em" ! colspan="2" style="background:#ed8; align:center; font-size:120%"| Tvorivé ceny a prémie Igric |- <!-- | colspan="2"| [[Súbor:|220px|center]] --> |- | {{nowrap|'''Udeľované za'''}}|| [[filmové umenie|audiovizuálne umenie]] |- | '''Organizátori'''|| [[Zväz slovenských filmových a televíznych umelcov – SloFITEZ|SloFITEZ]]{{•}} [[Slovenský literárny fond|SLF]] ([[1967]]{{--}}[[1969]]) <br />[[Slovenský filmový zväz|SFZ]]{{•}} [[Literárny fond|LF]] ([[1993]]{{--}}[[1994]]) <br />SFZ{{•}} [[Únia slovenských televíznych tvorcov|ÚSTT]]{{•}} LF (od&nbsp;r.&nbsp;[[1995]]) |- | '''Krajina'''|| [[Slovensko]] |- | '''Prvý ročník'''|| [[Igric 1967|1967]] |- | '''[[Web site|Webstránky]]'''|| {{URL|http://igric.sk}} |- | colspan=2 style=background:#000347| |- | colspan=2 align=center| '''[[Igric 2025|36. ročník]]''' (2025) |} '''Igric''' je názov slovenskej [[súťaž]]e o&nbsp;tzv. tvorivé ceny a&nbsp;prémie, ktorej cieľom je podporovať pôvodnú [[filmové umenie|audiovizuálnu tvorbu]] – osobitne jej [[umelec|tvorcov]]. Aktuálne ju každoročne vyhlasujú [[Slovenský filmový zväz]] (SFZ), [[Únia slovenských televíznych tvorcov]] (ÚSTT) a&nbsp;[[Literárny fond]] (LF). Na&nbsp;rozdiel od&nbsp;[[Slovenská filmová a televízna akadémia|filmársky akademických]] [[Slnko v sieti (cena)|Slnk v sieti]], Igricovia sú formálne voľnejším, širokospektrálnejším ocenením, garantovaným tiež [[peniaze|finančnou odmenou]]. V&nbsp;[[Česko|susednom Česku]] sú tak porovnateľné s&nbsp;tamojšími nerentabilnými cenami zvané Trilobit(y).<ref name=notova/> == Organizátori súťaže == === SloFITEZ alias SFZ === SloFITEZ<ref name=SloFITEZ/>– čoby lokálne [[občianske združenie|organizovaná zložka]] tzv. Zväzu čs. filmových a&nbsp;televíznych umelcov (FITEZ) – je dnes známy pod identitou [[Slovenský filmový zväz]] (SFZ). FITEZ vznikol v&nbsp;novembri [[1965]] ako nástupca vtedy iba filmovej zložky včlenenej do Zväzu čs. divadelných umelcov (ZČDU z&nbsp;r.&nbsp;[[1959]]), prípadne až toho duálneho Zväzu čs. divadelných a&nbsp;filmových umelcov (ZČDFU z&nbsp;r.&nbsp;[[1961]]),<ref name=NFA>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Knihovna NFA > Svaz československých filmových a televizních umělců |url = https://arl.nfa.cz/arl-nfa/cs/detail-nfa_un_auth-0087918-Svaz-ceskoslovenskych-filmovych-a-televiznich-umelcu/ |lokácia = Ods. „Poznámka“ |dátum vydania = 1993 |dátum prístupu = 23.02.2024 |jazyk = [[čeština|česky]] |vydavateľ = Národní filmový archiv }}</ref> v&nbsp;rámci ktorého na&nbsp;báze samostatnej sekcie fungovali tiež zamestnanci [[Česko-slovenská televízia|ČST]] (od&nbsp;r.&nbsp;[[1964]]). Po&nbsp;federalizácii [[Československá socialistická republika|spoločného štátu]] sa tento vo&nbsp;februári [[1969]] oficiálne rozdelil na&nbsp;český (ČeFITES){{#tag:ref|V [[čeština|češ.]] sa skratka jeho názvu prechyľuje už na "s" (od slova „svaz“) ako FITES.<ref name=NFA/>|group="p."}}a&nbsp;slovenský (SloFITEZ). Vzhľadom však k&nbsp;politickému zákazu činnosti umeleckého združenia, k&nbsp;januáru [[1970]] zanikli obidve jeho zložky.<ref name=SloFITEZ>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Heslár SFÚ > Zväz slovenských filmových a televíznych umelcov - SloFITES |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0082125-Zvaz-slovenskych-filmovych-a-televiznych-umelcov-SloFITES/ |lokácia = Ods. „Popis“ |dátum vydania = 08.07.2011 |dátum prístupu = 23.02.2024 |vydavateľ = [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] }}</ref> === SLF alias LF === SloFITEZ ocenenia založil v&nbsp;roku [[1967]] spolu so [[Literárny fond|Slovenským literárnym fondom]] (po&nbsp;r.&nbsp;[[1992]] už skrátene LF), ktorý mal súťaž zastrešovať finančne. Po 24 rokoch jej nedobrovoľného prerušenia, obaja pôvodní organizátori tradíciu vyhlasovania spoločných cien obnovili pod svojimi aliasmi. === ÚSTT === Počnúc [[Igric 1995|šiestym ročníkom]] (1995) sa ocenenia vyhlasujú v&nbsp;už rozšírenej spolupráci s&nbsp;[[Únia slovenských televíznych tvorcov|Úniou slovenských televíznych tvorcov]] (ÚSTT), ktorá v období predchádzajúcich dvoch rokov organizovala ešte po boku [[Slovenská televízia|STV]] svoje vlastné televízne ceny známe ako Telemúzy. == História cien/prémií == === Koncept === Obzvlášť prvé ročníky sa cena odovzdávala neviazane a za&nbsp;početné [[umelecká činnosť|umelecké výkony]] – s&nbsp;ohľadom na [[umelecký výtvor|špecifické príspevky]], no bez zreteľa na&nbsp;[[žáner (umelecký druh)|konkrétny žáner]] alebo [[masmédium|médium]]. Inokedy oblasti jej hodnoteného záujmu presahovali už vymedzené kategórie. {| class="wikitable" style="width:68%; text-align:center" |+ ''Vývoj udeľovania cien/prémií Igric za herecké výkony'' |- style="background:white; font-size:85%; color:black" ! style="background:white; color:black; border-left:1px solid white; border-top:1px solid white" width=10%| Roky ! style="background:white; color:black; border-top:1px solid white; border-right:1px solid white" width=49%| Formát a kategória |- | style="background:white; text-align:left; border-left:1px solid white"| 1967{{--}}1969 | style="background:white; text-align:left; border-right:1px solid white"| * neviazane – formou individuálnych cien za postavy |- | style="background:white; text-align:left; border-left:1px solid white"| 1993{{--}}1994 | style="font-size:9pt; color:silver; text-align:center; background:white; border-right:1px solid white"| –neudeľovaná– |- | style="background:white; text-align:left; border-left:1px solid white"| 1995{{--}}1997 | style="background:white; text-align:left; border-right:1px solid white"| * iba formou prémie v rámci Televíznej, alebo Filmovej tvorby |- | style="background:white; text-align:left; border-left:1px solid white"| 1998 | style="background:white; text-align:left; border-right:1px solid white"| * formou ceny, no v rámci Televíznej tvorby |- | style="background:white; text-align:left; border-left:1px solid white"| 1999{{--}}2000 | style="font-size:9pt; color:silver; text-align:center; background:white; border-right:1px solid white"| –neudeľovaná– |- | style="background:white; text-align:left; border-left:1px solid white"| 2001{{--}}2012 | style="background:white; text-align:left; border-right:1px solid white"| * formou cien i prémií v spoločnej kategórii hercov s herečkami |- | style="background:white; text-align:left; border-left:1px solid white"| od roku 2013 | style="background:white; text-align:left; border-right:1px solid white"| * formou cien i prémií v oddelených kategóriách pre hercov a herečky |} Jej časté označenie „filmová“ preto nie je presné. Od&nbsp;doby svojho vzniku sa ocenenia z&nbsp;rôznych príčin udeľovali tiež prevažne či výlučne v&nbsp;zastupení [[televízne umenie|televíznych diel]], v&nbsp;dôsledku čoho ich voľný [[koncept|formát]] neraz čelil [[umelecká kritika|kritike]].<ref name=notova>{{Citácia periodika | autor = NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ, Simona | titul = Cena za každú cenu? | periodikum = Film.sk | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = | ročník = 2 | číslo = 9 | strany = 22{{--}}24 | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-908628-Cena-za-kazdu-cenu-clanok/ | dátum prístupu = 2024-02-17 | issn = 1335-8286 | poznámky = s. 22, stĺ. 1 (kategorizácia cien); s. 22, stĺ. 2 (časté zmeny štatútu/oceňovanie TV diel); s. 23, stĺ. 2 (fúzia žánrov/širší koncept ceny/Trilobit; prelom s. 22/23 (zánik ceny); s. 23, stĺ. 1 (fúzia žánrov/citácia Lihosit) }}</ref> Hrozil im opätovný zánik,<ref name=notova/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = MORAVČÍKOVÁ, Monika |titul = Kultúra > Zomrel Štefan Vraštiak, filmový historik a publicista | url = https://kultura.sme.sk/c/20131559/zomrel-stefan-vrastiak-filmovy-historik-a-publicista.html |lokácia = Ods. 4 |dátum vydania = 05.04.2016 |dátum prístupu = 15.02.2024 |vydavateľ = ''[[SME]]'' }}</ref> príležitostne musel byť ich slávnostný ceremoniál pre&nbsp;nedostatok financíí preložený.<ref name=Presun2007/> Kandidátov na Igricov môžu navyše navrhovať rozličné nezávislé subjekty, a&nbsp;to [[producent (umenie)|producenti]] i&nbsp;samotní tvorcovia, [[občianske združenie|profesijné aj umelecké združenia]], študenti filmových škôl alebo dokonca členovia predsedajúcej poroty.<ref name=statut>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ |titul = Igric > Štatút |url = http://igric.sk/-statut |lokácia = Čl. II., ods. 2 (ceny); čl. II., ods. 6B (prémie); čl. III. (cena J.Fajnora); čl. IV. (zvláštne uznanie); čl. VI., ods. 1{{--}}2 (prihlášky) |dátum vydania = 22.03.2023 |dátum prístupu = 13.02.2024 |url archívu = https://web.archive.org/web/20230927173513/http://igric.sk/-statut |dátum archivácie = 2023-09-27 |vydavateľ = igric.sk }}</ref> === Štatút === Ako taký sa riadi schémou – jedna dotovaná cena spolu s&nbsp;jej vecným symbolom i&nbsp;diplomom víťazovi, maximálne dve prémie a&nbsp;s&nbsp;diplomami ďalším dvom kandidátom,<ref name=statut/> v&nbsp;dôsledku čoho sú obvykle odmeňovaní desiatky umelcov. [[Štatút]] súťaže sa však v&nbsp;jej novodobej histórii často obmieňal a&nbsp;v&nbsp;mnohých oblastiach sa ceny pravidelne neudeľovali,<ref name=notova/> vrátane trebárs tej čestnej, ktorá bola v&nbsp;priebehu 36 doterajších ročníkov zastúpená iba 23-krát (dva razy ju paradoxne získala rovnaká osobnosť<ref name=LF1954-2004>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = LF |titul = 50 rokov činnosti Literárneho fondu 1954{{--}}2004 |url = http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf |lokácia = Ceny Igric: „Rok 1967“ (s. 226{{--}}227); „Rok 1968“ (s. 227); „Rok 1969“ (s. 228); Štefan Uher (s. 238); „Roky 1994{{--}}1995“ (s. 286); „Rok 1996“ (s. 286{{--}}287); „Roky 1997{{--}}1999“ (s. 287); „Rok 2000“ (s. 287{{--}}288); „Rok 2001“ (s. 288{{--}}289); „Rok 2002“ a Tibor Biath (s. 289) a „Rok 2003“ (s. 289{{--}}290) |dátum vydania = 2005 |poznámka = PDF |dátum prístupu = 19.02.2024 |vydavateľ = litfond.sk }}</ref><ref name=i31/>). === Soška === Symbolom ceny je rovnomenná soška z&nbsp;[[bronz]]ovej [[zliatina|zliatiny]] od&nbsp;[[akademický sochár|akademickej sochárky]] [[Erna Masarovičová|Erny Masarovičovej]]. Plastika meria 33,8&nbsp;[[centimeter|cm]], váži 2,4&nbsp;[[kilogram|kg]] a&nbsp;jej výrobná cena je údajne 340&nbsp;[[euro|€]].<ref name=i22b/> Po&nbsp;smrti jej autorky ju začal umelecky stvárňovať už Andrej Margoč.{{bez citácie}} == Ceremónie == {| class="wikitable" style="width:84%; text-align:center" |+ Prehľad jednotlivých ročníkov podľa vyhlasovateľov a&nbsp;zoznam držiteľov cien za celoživotný prínos |- ! style=background:#ed8 width=12%| Ročník ! style=background:#ed8 width=18%| Dátum konania ! style=background:#ed8 width=30%| Miesto konania ! style=background:#ed8 width=24%| Celoživotný prínos |- | colspan=4 style="background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''Ceny Igric (SloFITEZ{{•}} SLF)''' |- ! style=background:#ed8| [[Igric 1967|1.]] (1967)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Igric (1. : Bratislava : 18.12.1967) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0087008-Igric-1-Bratislava-Slovensko-18121967/ |lokácia = |dátum vydania = 17.02.2012 |dátum prístupu = 15.02.2024 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> | align=left| * [[18. december]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = BAKALA, J. |titul = Kultúra > Rok 1967: Po prvý raz udelili cenu Igric |url = https://www.vtedy.sk/igric-cena-zvaz-slovenskych-filmovych-televiznych-umelcov |lokácia = |dátum vydania = 18.12.1967 |dátum prístupu = 15.02.2024 |vydavateľ = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] }}</ref> | rowspan=3 align=left| * [[Hotel Devín]], [[Bratislava]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Verejná databáza AF > Žiadosť č. 440/2014-3/2.1.3 |url = http://registracia.avf.sk/formular_statistiky.php?x_krok=6&x_id=4177 |lokácia = „Vecné vyhodnotenie projektu“ (ods. 2) |dátum vydania = 2014 |dátum prístupu = 18.02.2024 |vydavateľ = [[Audiovizuálny fond|AF]] }}</ref> | rowspan=3 style="color:silver; font-size:9pt"| ''–cena neudelená–'' |- ! style=background:#ed8| [[Igric 1968|2.]] (1968)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Igric (2. : Bratislava : 1968) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0087009-Igric-2-Bratislava-Slovensko-1968/ |lokácia = |dátum vydania = 17.02.2012 |dátum prístupu = 15.02.2024 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> | align=left| * [[19. december]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = PRAKEŠ, A. |titul = Osobnosti > "Slovenský Fellini" Juraj Jakubisko sa dožíva 80 rokov |url = https://www.vtedy.sk/galeria/juraj-jakubisko-reziser-vyrocie/0?currentPhoto=2 |lokácia = Popis fotografie č. 3 |dátum vydania = 19.12.1968 |dátum prístupu = 15.02.2024 |url archívu = https://web.archive.org/web/20180509233119/http://www.vtedy.sk/juraj-jakubisko-reziser-vyrocie |dátum archivácie = 2018-05-09 |vydavateľ = TASR }}</ref> |- ! style=background:#ed8| [[Igric 1969|3.]] (1969)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Igric (3. : Bratislava : 06.10.1969) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0087010-Igric-3-Bratislava-Slovensko-06101969/ |lokácia = |dátum vydania = 17.02.2012 |dátum prístupu = 15.02.2024 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> | align=left| * [[6. október]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = BORODÁČOVÁ, M. |titul = Osobnosti > Gustáv Valach uprednostnil herectvo pred kariérou právnika |url = https://www.vtedy.sk/gustav-valach-uprednostnil-herectvo-pred-karierou-pravnika |lokácia = Popis posled. fotografie |dátum vydania = 06.10.1969 |dátum prístupu = 15.02.2024 |vydavateľ = TASR }}</ref> |- | colspan=4 style="background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''Ceny a prémie Igric (SFZ{{•}} LF)''' |- ! style=background:#ed8| [[Igric 1993|4.]] (1993)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Igric (4. : Bratislava : 31.05.1993) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0087011-Igric-4-Bratislava-Slovensko-31051993/ |lokácia = |dátum vydania = 06.03.2024 |dátum prístupu = 18.01.2026 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> | align=left| * [[31. máj]] | align=left| * [[Kino Lumière|Charlie centrum]], Bratislava | align=left| * [[Štefan Uher]] |- ! style=background:#ed8| [[Igric 1994|5.]] (1994)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Igric (5. : Bratislava : 06.06.1994) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0087013-Igric-5-Bratislava-Slovensko-06061994/ |lokácia = |dátum vydania = 17.02.2012 |dátum prístupu = 18.01.2026 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> | align=left| * [[6. jún]] | align=left| * Loď Družba, Bratislava | align=left| * [[Peter Solan]] |- | colspan=4 style="background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white"| '''Ceny a prémie Igric (SFZ{{•}} ÚSTT{{•}} LF)''' |- ! style=background:#ed8| [[Igric 1995|6.]] (1995)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Igric (6. : Bratislava : 25.05.1995) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0087014-Igric-6-Bratislava-Slovensko-25051995/ |lokácia = |dátum vydania = 17.02.2012 |dátum prístupu = 18.01.2026 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> | align=left| * [[25. máj]] | align=left| * [[Zoznam kín v Bratislave#Bývalé kiná|Kino Tatra]], Bratislava | align=left| * [[Martin Slivka]] |- ! style=background:#ed8| [[Igric 1996|7.]] (1996)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Igric (7. : Bratislava : 19.04.1996) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0084019-Igric-Vyrocne-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorcov-a-Literarneho/ |lokácia = |dátum vydania = 21.10.2011 |dátum prístupu = 18.01.2026 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> | align=left| * [[19. apríl]] | align=left| * [[Zičiho palác]], Bratislava | align=left| * [[Viktor Kubal]] |- ! style=background:#ed8| [[Igric 1997|8.]] (1997)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Igric (8. : Bratislava : 18.04.1997) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0084018-Igric-Vyrocne-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorcov-a-Literarneho/ |lokácia = |dátum vydania = 21.10.2011 |dátum prístupu = 18.01.2026 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> | align=left| * [[18. apríl]] | align=left| * [[Divadlo West]], Bratislava | align=left| * [[Martin Hollý (1931)|Martin Hollý]] |- ! style=background:#ed8| [[Igric 1998|9.]] (1998)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Igric (9. : Bratislava : 04.06.1998) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0066010-Igric-Vyrocne-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorcov-a-Literarneho/ |lokácia = |dátum vydania = 10.08.2010 |dátum prístupu = 18.01.2026 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> | align=left| * [[4. jún]] | align=left| * České centrum, Bratislava | align=left| * [[Stanislav Szomolányi]]{{#tag:ref|Podľa monografie LF, Szomolányi sa stal čestným držiteľom v&nbsp;r.&nbsp;1998.<ref name=LF1954-2004/> Podľa výročných bulletinov publikovaných zvyšnými spoluorganizátormi, menovaný bol touto cenou poctený navyše v&nbsp;r.&nbsp;2020.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Yvonne Vavrová|VAVROVÁ, Yvonne]] |titul = 33. Igric 2022: Zborník |url = http://www.igric.sk/data/6473ae69e690d_bulletin_igric_2022.pdf |lokácia = „Igric za celoživotný prínos slov. kinematografii“ (s. 13) |dátum vydania = 2022 |poznámka = [[Portable Document Format|PDF]] |dátum prístupu = 15.02.2024 |vydavateľ = igric.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240218204604/http://www.igric.sk/data/6473ae69e690d_bulletin_igric_2022.pdf |dátum archivácie = 2024-02-18 }}</ref> Oficiálne výsledky z&nbsp;31.&nbsp;ročníka jeho opätovný čestný titul potvrdzujú.<ref name=i31/>|group="p."}} |- ! style=background:#ed8| [[Igric 1999|10.]] (1999)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Igric (10. : Trenčianske Teplice : 19.06.1999) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0066007-Igric-Vyrocne-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorcov-a-Literarneho/ |lokácia = |dátum vydania = 10.08.2010 |dátum prístupu = 18.01.2026 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> | align=left| * [[19. jún]] | rowspan=6 align=left| * [[MFF Art Film|Artfilm]], [[Trenčianske Teplice]]{{#tag:ref|Úvodné dva ročníky konané pod záštitou trenčianskeho festivalu, prebehli pravdepodobne v&nbsp;miestnom kine Kupeľná dvorana, podobne ako v&nbsp;období r.&nbsp;2001<ref name=AFF2001/>{{--}}2002<ref name=AFF2002/> a&nbsp;2004.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Koktail > Program Art Film Festival 18.6. - 25.6.2004 |url = https://koktail.pravda.sk/hviezdne-kauzy/clanok/52635-program-art-film-festival-186-2562004/ |lokácia = Ods. „18.6.2004“ |dátum vydania = 11.06.2004 |dátum prístupu = 21.02.2024 |vydavateľ = ''Pravda'' }}</ref> Ceremoniál z&nbsp;r.&nbsp;2003 však prebehol v&nbsp;hoteli Flóra.<ref name=AFF2003/>|group="p."}} | align=left| * [[Albert Marenčin]] |- ! style=background:#ed8| [[Igric 2000|11.]] (2000)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Igric (11. : Trenčianske Teplice : 24.06.2000) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0066006-Igric-Vyrocne-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorcov-a-Literarneho/ |lokácia = Ods. „Popis“ |dátum vydania = 10.08.2010 |dátum prístupu = 15.02.2024 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> | align=left| * [[24. jún]] | align=left| * [[Alojz Hanúsek]]<ref name=LF1954-2004/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = GAŠPAROVIČOVÁ, Alena |titul = Prvý na Moste slávy |url = http://www.hospodarskyklub.sk/hd-dennik/index.cgi?2000.6.27+Domace+41#top |lokácia = (výsledky) |dátum vydania = 27.06.2000 |dátum prístupu = 19.02.2024 |vydavateľ = ''Hospodársky denník'' }}</ref> |- ! style=background:#ed8| [[Igric 2001|12.]] (2001)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Igric (12. : Bratislava : 23.06.2001) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0066005-Igric-Vyrocne-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorcov-a-Literarneho/ |lokácia = |dátum vydania = 10.08.2010 |dátum prístupu = 15.02.2024 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> | align=left| * [[23. jún]]<ref name=SME2001>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = TASR |titul = Na filmovom festivale Art Film 2001 udelia Cenu Igric za audiovizuálnu tvorbu |url = https://svet.sme.sk/c/67996/na-filmovom-festivale-art-film-2001-udelia-cenu-igric-za-audiovizualnu-tvorbu.html |lokácia = Ods. 1 (dátum); ods. 2 (súťažné kategórie) |dátum vydania = 19.06.2001 |dátum prístupu = 15.02.2024 |vydavateľ = ''SME'' }}</ref> | align=left| * [[Tibor Vichta]]<sup>†</sup><ref name=LF1954-2004/><ref name=AFF2001>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Zuzana Uličianska|ULIČIANSKA, Zuzana]] |titul = Útecha na Art Filme: umenie sa rodí z nedostatku |url = https://www.sme.sk/c/71126/utecha-na-art-filme-umenie-sa-rodi-z-nedostatku.html |lokácia = od ods. „Päť držiteľov ceny Igric“ (miesto/výsledky) |dátum vydania = 25.06.2001 |dátum prístupu = 15.02.2024 |vydavateľ = ''SME'' }}</ref> |- ! style=background:#ed8| [[Igric 2002|13.]]2002)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Igric (13. : Trenčianske Teplice : 22.06.2002) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0066004-Igric-Vyrocne-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorcov-a-Literarneho/ |lokácia = Ods. „Popis“ |dátum vydania = 10.08.2010 |dátum prístupu = 15.02.2024 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> | align=left| * [[22. jún]]<ref name=AFF2002>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = vt;ve |titul = Kultúra > ART FILM: V Kúpeľnej dvorane udeľovali Igricov |url = https://kultura.sme.sk/c/581982/art-film-v-kupelnej-dvorane-udelovali-igricov.html |lokácia = Ods. 1 (dátum/miesto); ods. 2{{--}}3 (výsledky) |dátum vydania = 23.06.2002 |dátum prístupu = 16.02.2024 |vydavateľ = ''SME'' }}</ref> | rowspan=3 style="color:silver; font-size:9pt"| ''–cena neudelená–'' |- ! style=background:#ed8| [[Igric 2003|14.]] (2003)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Igric (14. : Trenčianske Teplice : 21.06.2003) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0066003-Igric-Vyrocne-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorcov-a-Literarneho/ |lokácia = |dátum vydania = 10.08.2010 |dátum prístupu = 15.02.2024 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> | align=left| * [[21. jún]]<ref name=AFF2003>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = mp |titul = Kultúra > Štartuje 11. ročník Art Filmu |url = https://czsk.net/svet/clanky/kultura/artfilm3.html |lokácia = Ods. „Sobota 21. 6.“ |dátum vydania = 19.06.2003 |dátum prístupu = 15.02.2024 |vydavateľ = czsk.net }}</ref>{{#tag:ref|Výsledky k&nbsp;14. ročníku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = TASR |titul = Kultúra > Režisér Juraj Nvota získal za Kruté radosti výročnú cenu Igric |url = https://kultura.sme.sk/c/1012043/reziser-juraj-nvota-ziskal-za-krute-radosti-vyrocnu-cenu-igric.html |lokácia = Ods. 2{{--}}5 (výsledky) |dátum vydania = 21.06.2003 |dátum prístupu = 19.02.2024 |vydavateľ = ''SME'' }}</ref> pre ucelenosť informácií.|group="p."}} |- ! style=background:#ed8| [[Igric 2004|15.]] (2004)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Igric (15. : Trenčianske Teplice : 18.06.2004) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0066001-Igric-Vyrocne-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorcov-a-Literarneho/ |lokácia = Ods. „Popis“ |dátum vydania = 10.08.2010 |dátum prístupu = 15.02.2024 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> | align=left| * [[18. jún]]<ref name=CD-DVD>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KÚDELOVÁ, Kristína |titul = Na Moste slávy pribudol Kvietik |url = https://www.sme.sk/c/1649046/na-moste-slavy-pribudol-kvietik.html |lokácia = „Igric“ (výsledky) |dátum vydania = 21.06.2004 |dátum prístupu = 15.02.2024 |vydavateľ = ''SME'' }}</ref> |- ! style=background:#ed8| [[Igric 2005|16.]] (2005)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Igric (16. : Bratislava : 15.06.2005) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0065925-Igric-Vyrocne-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorcov-a-Literarneho/ |lokácia = |dátum vydania = 10.08.2010 |dátum prístupu = 15.02.2024 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> | align=left| * [[15. jún]] | align=left| * České centrum, Bratislava<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SITA |titul = Na Igricoch dominovalo Radošinské naivné divadlo |url = https://www.sme.sk/c/2262525/na-igricoch-dominovalo-radosinske-naivne-divadlo.html |lokácia = |dátum vydania = 17.06.2005 |dátum prístupu = 15.02.2024 |vydavateľ = ''[[SME]]'' }}</ref> | align=left| * [[Tibor Biath]]{{bez citácie}}{{#tag:ref|Historická publikácia LF síce Biatha archivuje ako nositeľa čestnej ceny, avšak inej – zvanej Kamera (vyhlasuje ju [[Zoznam slovenských asociácií|ASK]]) a&nbsp;z r. 2001.<ref name=LF1954-2004/>|group="p."}} |- ! style=background:#ed8| [[Igric 2006|17.]] (2006)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Igric (17. : Bratislava : 25.05.2006) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0065924-Igric-Vyrocne-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorcov-a-Literarneho/ |lokácia = |dátum vydania = 10.08.2010 |dátum prístupu = 15.02.2024 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> | align=left| * 25. máj{{#tag:ref|Pre nedostatok financií, sošky boli odovzdávané v&nbsp;dvoch fázach. Druhá sa uskutočnila až [[12. december|12. decembra]] v&nbsp;A4 – nultom priestore.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŚTIAK, Štefan |titul = 110. rokov filmového podnikania na Slovensku a v Čechách |url = https://www.moviemania.sk/440-novinky-110-rokov-filmoveho-podnikania-na-slovensku-a-v-cechach.html |lokácia = |dátum vydania = 11.12.2006 |dátum prístupu = 21.06.2024 |vydavateľ = moviemania.sk }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = UTOROK 12. december |url = https://bratislava.sme.sk/c/3041839/utorok-12-december.html |lokácia = ods. „Podujatia“ |dátum vydania = 08.12.2006 |dátum prístupu = 21.06.2024 |vydavateľ = ''SME'' }}</ref>|group="p."}} | align=left| * Kino Tatra, Bratislava<ref name=i2006>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = oj; ''Pravda'' |titul = Kultúra > Chudík sa ukázal na verejnosti, prevzal Igrica |url = https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/28752-chudik-sa-ukazal-na-verejnosti-prevzal-igrica/ |lokácia = Ods. 1{{--}}2 (výsledky) |dátum vydania = 26.05.2006 |dátum prístupu = 15.02.2024 |vydavateľ = pravda.sk }}</ref> | align=left| * [[Ladislav Chudík]]<ref name=i2006/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric 2006 - Tvorivá prémia pre Pururambo |url = https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |lokácia = (kompletné výsledky) |dátum vydania = 25.05.2006 |dátum prístupu = 21.02.2024 |url archívu = https://web.archive.org/web/20221202185717/https://www.pavolbarabas.sk/festivaly/igric-2006-tvoriva-premia-pre-pururambo |dátum archivácie = 2022-12-02 |vydavateľ = [[Pavol Barabáš]] }}</ref> |- ! style=background:#ed8| [[Igric 2007|18.]] (2007)<ref name=Igric18/> | align=left| * [[11. september]]{{#tag:ref|Termín ceremoniálu,<ref name=Presun2007>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[SITA Slovenská tlačová agentúra|SITA]] |titul = Filmové sošky Igric odovzdajú so štvormesačným oneskorením |url = https://domov.sme.sk/c/3478981/filmove-sosky-igric-odovzdaju-so-stvormesacnym-oneskorenim.html |lokácia = Ods. 1 |dátum vydania = 10.09.2007 |dátum prístupu = 15.02.2024 |vydavateľ = ''SME'' }}</ref><ref name=Igric18/> výsledky boli zverejnené už vo&nbsp;štvrtok, [[24. máj]]a toho roku.<ref name=Igric18>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Igric (18. : Bratislava : 24.05.2007) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0034845-Igric-Vyrocne-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorcov-a-Literarneho/ |lokácia = |dátum vydania = 14.09.2007 |dátum prístupu = 15.02.2024 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref><ref name=i18>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 18. Igric |url = http://www.aic.sk/aic/slovensky-film/doma/archiv/igric-2007-a-ceny-slovenskej-filmovej-kritiky-vysledky.html |lokácia = |dátum vydania = 01.06.2007 |dátum prístupu = 18.02.2024 |vydavateľ = [[Audiovizuálne informačné centrum|AIC]] }}</ref>|group="p."}} | align=left| * [[Národné osvetové centrum|A4 – nultý priestor]], Bratislava<ref name=Presun2007/> | align=left| * [[Ivan Teren]]<ref name=i18/> |- ! style=background:#ed8| [[Igric 2008|19.]] (2008)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Igric (19. : Bratislava : 09.04.2008) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0054228-Igric-Vyrocne-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorcov-a-Literarneho/ |lokácia = |dátum vydania = 10.08.2010 |dátum prístupu = 15.02.2024 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> | align=left| * [[9. apríl]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = TASR |titul = SFZ udeľoval ceny Igric 2008 |url = https://kultura.sme.sk/c/3819872/sfz-udeloval-ceny-igric-2008.html |lokácia = |dátum vydania = 09.04.2008 |dátum prístupu = 18.02.2024 |vydavateľ = ''SME'' }}</ref> | align=left| * Kino Tatra, Bratislava<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VÁVRA, Andrea |titul = Film 2008/04 > 19. Igric 2008 |url = http://www.inba.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=600185&id=1163 |lokácia = |dátum vydania = 9.04.2008 |dátum prístupu = 15.02.2024 |vydavateľ = in.ba |url archívu = https://web.archive.org/web/20240216211052/http://www.inba.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=600185&id=1163 |dátum archivácie = 2024-02-16 }}</ref> | rowspan=7 style="color:silver; font-size:9pt"| ''–cena neudelená–'' |- ! style=background:#ed8| [[Igric 2009|20.]] (2009)<ref name=Igric20>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Igric (20. : Bratislava : 02.09.2009) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0065920-Igric-Vyrocne-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorcov-a-Literarneho/ |lokácia = Ods. „Popis“ |dátum vydania = 10.08.2010 |dátum prístupu = 15.02.2024 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> | align=left| * [[2. september]]{{#tag:ref|Pravdepodobný termín ceremoniálu.<ref name=Igric20/><ref name=Igric20b>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = mak |titul = Cenu Igric 2009 si prevzali aj Branislav Jašš a Laci Strike |url = https://myhornanitra.sme.sk/c/5001054/cenu-igric-2009-si-prevzali-aj-branislav-jass-a-laci-strike.html |lokácia = |dátum vydania = 03.09.2009 |dátum prístupu = 17.02.2024 |vydavateľ = ''SME'' }}</ref> Kým výsledky boli zverejnené už [[15. apríl]]a toho roku,<ref name=Igric20/><ref name=Igric20c/> niektoré zdroje za&nbsp;dátum odovzdávania cien uvádzali aj 3.&nbsp;september<ref name=Igric20c>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SITA |titul = Odovzdajú filmových Igricov |url = https://hnonline.sk/style/kultura/255276-vyhlasili-drzitelov-igricov |lokácia = |dátum vydania = 15.04.2009 |dátum prístupu = 17.02.2024 |vydavateľ = ''[[Hospodárske noviny]]'' }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŚTIAK, Štefan |titul = 20. Igric 2009 - 17. ceny slovenskej filmovej kritiky 2009 |url = https://www.filmpress.sk/filmova-abeceda/94-ceny-festivalu-hory-a-mesto-2009 |lokácia = Úvod. ods. |dátum vydania = 2009 |dátum prístupu = 18.02.2024 |vydavateľ = filmpress.sk }}</ref> al. „stredu večer“<ref name=Igric20b/><ref name=i2009>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŚTIAK |titul = 20. Igric 2009 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/206-20-igric-2009 |lokácia = Úvod. ods. |dátum vydania = 2009 |dátum prístupu = 18.02.2024 |vydavateľ = filmpress.sk }}</ref>– na túto však vtedy pripadali obidva dátumy. Na&nbsp;jednej z&nbsp;archívnych fotografií z&nbsp;aprílového dátumu je však zachytený jeden z&nbsp;vtedajších víťazov už so&nbsp;soškou v&nbsp;ruke,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = BAUMANN, Martin |titul = Osobnosti > Dušan Trančík patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenského filmu |url = https://www.vtedy.sk/dusan-trancik-patri-medzi-najvyznamnejsie-osobnosti-slovenskeho-filmu |lokácia = Úvodná fotka |dátum vydania = 15.04.2009 |dátum prístupu = 15.02.2024 |vydavateľ = TASR |url archívu = https://web.archive.org/web/20231118104531/https://www.vtedy.sk/dusan-trancik-patri-medzi-najvyznamnejsie-osobnosti-slovenskeho-filmu |dátum archivácie = 2023-11-18 }}</ref> pravdepodobne sa preto ceny znova odovzdávali na dve etapy (ako v&nbsp;r.&nbsp;2006{{--}}2007).|group="p."}} | align=left| * Charlie centrum, Bratislava<ref name=Igric20b/><ref name=i2009/> |- ! style=background:#ed8| [[Igric 2010|21.]] (2010)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Igric (21. : Bratislava : 15.06.2010) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0071434-Igric-Vyrocne-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorcov-a-Literarneho/ |lokácia = |dátum vydania = 10.08.2010 |dátum prístupu = 15.02.2024 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> | align=left| * 15. jún | align=left| * [[Klub slovenských spisovateľov|KSS]], Bratislava<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Press Servis > Igric a Tvorivé prémie |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |lokácia = |dátum vydania = 15.06.2010 |dátum prístupu = 15.02.2024 |vydavateľ = filmpress.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20230328031723/https://www.filmpress.sk/press-servis/684-igric-a-tvorive-premie |dátum archivácie = 2023-03-28 }}</ref> |- ! style=background:#ed8| [[Igric 2011|22.]] (2011)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Igric (22. : Bratislava : 26.05.2011) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0081763-Igric-Vyrocne-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorcov-a-Literarneho/ |lokácia = |dátum vydania = 16.11.2020 |dátum prístupu = 15.02.2024 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> | align=left| * [[26. máj]]<ref name=i22>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 22. Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/igrice-rozdane-uz-dvadsiaty-druhykrat.html |lokácia = |dátum vydania = 27.05.2011 |dátum prístupu = 18.02.2024 |vydavateľ = AIC }}</ref> | align=left| * [[Zoznam kín v Bratislave#Súčasné kiná|Kino Mladosť]], Bratislava<ref name=i22b>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SITA |titul = Kultúra > Igric pozná víťazov, najlepším filmom je Lietajúci Cyprián |url = https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/57828-igric-pozna-vitazov-najlepsim-filmom-je-lietajuci-cyprian/ |lokácia = Ods. 1 (dátum/miesto konania), ods. 3 (soška), počnúc ods. 5 (výsledky) |dátum vydania = 26.05.2011 |dátum prístupu = 15.02.2024 |vydavateľ = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]'' }}</ref><ref name=i22/> |- ! style=background:#ed8| [[Igric 2012|23.]] (2012)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Igric (23. : Bratislava : 28.03.2012) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0086129-Igric-Vyrocne-narodne-tvorive-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorco/ |lokácia = |dátum vydania = 30.03.2012 |dátum prístupu = 17.02.2024 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> | align=left| * [[28. marec]]<ref name=i23>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 23. Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/vitazi-23.-rocnika-igricov-su-znami.html |lokácia = |dátum vydania = 29.03.2012 |dátum prístupu = 18.02.2024 |vydavateľ = AIC }}</ref> | rowspan=2 align=left| * [[Kino Lumière]], Bratislava |- ! style=background:#ed8| [[Igric 2013|24.]] (2013)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Igric (24. : Bratislava : 10.04.2013) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0094846-Igric-Vyrocne-narodne-tvorive-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorco/ |lokácia = |dátum vydania = 16.03.2013 |dátum prístupu = 17.02.2024 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> | align=left| * [[10. apríl]]<ref name=i24>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 24. Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/24.-rocnik-igricov-rozdal-ceny.html |lokácia = |dátum vydania = 11.04.2013 |dátum prístupu = 18.02.2024 |vydavateľ = AIC }}</ref> |- ! style=background:#ed8| [[Igric 2014|25.]] (2014)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Igric (25. : Bratislava : 25.09.2014) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0101453-Igric-Vyrocne-narodne-tvorive-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorco/ |lokácia = |dátum vydania = 05.01.2015 |dátum prístupu = 17.02.2024 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> | align=left| * [[25. september]]<ref name=i25>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 25. Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/25.-rocnik-igric-porozdaval-ceny.html |lokácia = |dátum vydania = 26.09.2014 |dátum prístupu = 18.02.2024 |vydavateľ = AIC }}</ref> | rowspan=5 align=left| * [[Malá scéna STU]], Bratislava |- ! style=background:#ed8| [[Igric 2015|26.]] (2015)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Igric (26. : Bratislava : 24.09.2015) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0107443-Igric-Vyrocne-narodne-tvorive-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorco/ |lokácia = |dátum vydania = 16.03.2017 |dátum prístupu = 17.02.2024 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> | align=left| * [[24. september]] | align=left| * [[Vido Horňák]]<ref name=i26>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 26. Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/26-rocnik-igric-rozdaval-ceny.html |lokácia = |dátum vydania = 24.09.2015 |dátum prístupu = 18.02.2024 |vydavateľ = AIC }}</ref> |- ! style=background:#ed8| [[Igric 2016|27.]] (2016)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Igric (27. : Bratislava : 22.09.2016) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0130995-Igric-Vyrocne-narodne-tvorive-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorco/ |lokácia = |dátum vydania = 15.12.2016 |dátum prístupu = 17.02.2024 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> | align=left| * [[22. september]] | align=left| * [[Roman Rjachovský]]<ref name=i27>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 27. Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/27.-rocnik-igric.html |lokácia = |dátum vydania = 23.09.2016 |dátum prístupu = 18.02.2024 |vydavateľ = AIC }}</ref> |- ! style=background:#ed8| [[Igric 2017|28.]] (2017)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Igric (28. : Bratislava : 28.09.2017) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0137209-Igric-Vyrocne-narodne-tvorive-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorco/ |lokácia = |dátum vydania = 02.05.2019 |dátum prístupu = 17.02.2024 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> | align=left| * [[28. september]] | align=left| * [[František Jurišič]]<ref name=i28>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 28. Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/28.-rocnik-igric.html |lokácia = |dátum vydania = 29.09.2017 |dátum prístupu = 18.02.2024 |vydavateľ = AIC }}</ref> |- ! style=background:#ed8| [[Igric 2018|29.]] (2018)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Igric (29. : Bratislava : 27.09.2018) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0144074-Igric-Vyrocne-narodne-tvorive-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorco/ |lokácia = |dátum vydania = 10.09.2020 |dátum prístupu = 17.02.2024 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> | align=left| * [[27. september]] | align=left| * [[Juraj Jakubisko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 29. Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/29.-rocnik-igric.html |lokácia = |dátum vydania = 01.10.2018 |dátum prístupu = 18.02.2024 |vydavateľ = AIC }}</ref> |- ! style=background:#ed8| [[Igric 2019|30.]] (2019)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Igric (30. : Bratislava : 29.09.2019) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0145288-Igric-Vyrocne-narodne-tvorive-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorco/ |lokácia = |dátum vydania = 12.12.2023 |dátum prístupu = 17.02.2024 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> | align=left| * [[29. september]] | align=left| * [[Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava|MDPOH]], Bratislava | align=left| * [[Eduard Grečner]]<ref name=i30>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 30. Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/30.-rocnik-igric.html |lokácia = |dátum vydania = 30.09.2019 |dátum prístupu = 18.02.2024 |vydavateľ = AIC }}</ref> |- ! style=background:#ed8| [[Igric 2020|31.]] (2020)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Igric (31. : Bratislava : 20.09.2020) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0160067-Igric-Vyrocne-narodne-tvorive-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorco/ |lokácia = |dátum vydania = 24.09.2020 |dátum prístupu = 17.02.2024 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> | align=left| * [[20. september]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Igric 2020 |url = https://www.kzp.sk/podujatie/igric-2020 |lokácia = |dátum vydania = 20.09.2020 |dátum prístupu = 18.02.2024 |vydavateľ = KZP }}</ref> | rowspan=6 align=left| * [[Dom kultúry Zrkadlový háj|DK Zrkadlový háj]], Bratislava | align=left| * Stanislav Szomolányi<ref name=i31>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 31. Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/31.-rocnik-igric.html |lokácia = |dátum vydania = 21.09.2020 |dátum prístupu = 18.02.2024 |vydavateľ = AIC }}</ref> |- ! style=background:#ed8| [[Igric 2021|32.]] (2021)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Igric (32. : Bratislava : 26.09.2021) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0168713-Igric-Vyrocne-narodne-tvorive-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorco/ |lokácia = |dátum vydania = 11.10.2021 |dátum prístupu = 18.01.2026 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> | align=left| * [[26. september]] | align=left| * [[Dušan Hanák]] |- ! style=background:#ed8| [[Igric 2022|33.]] (2022)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Igric (33. : Bratislava : 25.09.2022) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0178014-Igric-Vyrocne-narodne-tvorive-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorco/ |lokácia = |dátum vydania = 25.10.2022 |dátum prístupu = 18.01.2026 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> | align=left| * 25. september | align=left| * [[Božidara Turzonovová]] |- ! style=background:#ed8| [[Igric 2023|34.]] (2023)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Igric (34. : Bratislava : 24.09.2023) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0186429-Igric-Vyrocne-narodne-tvorive-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorco/ |lokácia = |dátum vydania = 11.09.2023 |dátum prístupu = 18.01.2026 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> | align=left| * 24. september | align=left| * [[Jozef Šimončič (kameraman)|Jozef Šimončič]] |- ! style=background:#ed8| [[Igric 2024|35.]] (2024)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Igric (35. : Bratislava : 22.09.2024) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0195238-Igric-Vyrocne-narodne-tvorive-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorco/ |lokácia = |dátum vydania = 22.11.2024 |dátum prístupu = 18.01.2026 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> | align=left| * 22. september | align=left| * [[Juraj Lihosit]] |- ! style=background:#ed8| [[Igric 2025|36.]] (2025)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Igric (36. : Bratislava : 21.09.2025) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0202287-Igric-Vyrocne-narodne-tvorive-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorco/ |lokácia = |dátum vydania = 27.11.2025 |dátum prístupu = 18.01.2026 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> | align=left| * [[21. september]] | align=left| * [[Rudolf Urc]] |- | colspan=4 style="background:white; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| <sup>†</sup> udelené [[in memoriam]] <br />(Ročníky uvádzajú roky ceremónií oceňujúcich vždy výkony z&nbsp;toho&nbsp;im predchádzajúceho.) |} == Kategórie == Podľa [[monografia|monografie]] mapujúcej päť prvých dekád LF, ceny Igric sa počas raných ročníkov (1967{{--}}1969) udeľovali za&nbsp;„najlepšie umelecké výkony [[filmové dielo|vo&nbsp;filme]]“ či [[seriál]]i bez prípadného členenia do&nbsp;menovitých kategórií – doslova: za&nbsp;[[režisér|réžiu]], [[kameraman|kameru]], [[scenár]], [[hlavná postava|postavu]] [[alias|al.]] herecký výkon, [[dramaturg|dramaturgickú činnosť]] a&nbsp;pod. [[Ročenka|Výročné správy]] k&nbsp;cenám a – v&nbsp;ich novodobej ére – prémiám navyše, začali zvyšní spoluorganizátori zverejňovať až v polovici [[10. roky 21. storočia|druhej dekády 21. storočia]]. Pre informačné účely tak slúžili len dva [[zoznam|inštrumentálne zoznamy]] zverejnené na oficiálnych stránkach; jeden vecný s&nbsp;menami ocenených umelcov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ |titul = Igric > Nositelia ceny Igric 1967 – 2014 |url = http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132530-Nositelia_ceny_IGRIC_1967_-_2014.pdf |lokácia = |dátum vydania = 2014 |dátum prístupu = 24.02.2024 |url archívu = https://web.archive.org/web/20240216211052/http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132530-Nositelia_ceny_IGRIC_1967_-_2014.pdf |dátum archivácie = 2024-02-16 |vydavateľ = igric.sk }}</ref> druhý podľa [[autorské dielo|príslušných titulov]] a&nbsp;s&nbsp;ocenenými výkonami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ |titul = Igric > Filmy, ktoré získali Igrica 1967 – 2014 |url = http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132535-Ocenen___filmy_1967-_2014.pdf |lokácia = |dátum vydania = 2014 |dátum prístupu = 24.02.2024 |vydavateľ = igric.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240224164209/http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132535-Ocenen___filmy_1967-_2014.pdf |dátum archivácie = 2024-02-24 }}</ref> {| class="wikitable" style="width:100%; text-align:left" |+ Prehľad odmeňovaných oblastí a&nbsp;ich výskyty v&nbsp;súťaži{{#tag:ref|Dva prvé „novodobé“ ročníky v&nbsp;skompilovanom prehľade reflektujú iba zápisy z&nbsp;ročenky LF v&nbsp;konfrontácii s&nbsp;neskoršími [[tlačová správa|tlačovými správami]] SFZ a&nbsp;ÚSTT. Kým kompletné výsledky s&nbsp;medziročným prehľadom súťažných kategórií, tieto zabezpečovali záznamy [[denník (žurnalistika)|dobovej tlače]] až počnúc rokom 1995. |group="p."}} |- ! style="background:#ed8" width=20%| Kategória ! style=background:#ed8 width=80%| Podrobnosti |- ! style="background:#ed8; text-align:left"| Filmová tvorba | rowspan=2| * <u>základné kategórie cien/prémií</u> vyhlasované od&nbsp;roku 1995{{#tag:ref|Oblasť filmovej tvorby ako takej bola síce v&nbsp;r.&nbsp;1995 už v&nbsp;súťaži definovaná, avšak formálne oceňovala iba celoživotné prínosy umelcov; zrejme z&nbsp;dôvodu dlhodobej stagnácie výroby slovenských filmov.|group="p."}}pre hrané, respektíve [[inscenácia|dramatické diela]] v&nbsp;závislosti na&nbsp;médiu ([[kino]]/[[televízia (prenos)|TV]]). |- ! style="background:#ed8; text-align:left"| Televízna tvorba |- ! style="background:#ed8; text-align:left"| Dokumentárna tvorba<sup>┼</sup> | rowspan=2| * <u>žánrové kategórie cien/prémií</u> vyhlasované od&nbsp;roku 1995 už bez ohľadu na&nbsp;médium <br />([[dokumentárny film|dokumenty]] mimo [[spravodajstvo (žurnalistika)|spravodajstvo]], [[publicistika|publicistiku]] či&nbsp;[[relácia (vysielanie)|magazíny]]). |- ! style="background:#ed8; text-align:left"| Animovaná tvorba<sup>┼</sup> |- ! style="background:#ed8; text-align:left"| Ostatná tvorba<sup>‡┼</sup> | rowspan=2| * súčasné <u>kategórie výlučných prémií</u> vyhlasované od&nbsp;roku 1995 bez ohľadu na&nbsp;médium – tzv. ostatná v&nbsp;prospech tradičných tvorcov, publicistická [[filmológia|filmológov]]/[[historická veda|historikov]] a spravidla za&nbsp;[[literárne dielo|literárnu činnosť]]. |- ! style="background:#ed8; text-align:left"| Teória a kritika<sup>‡</sup>{{#tag:ref|Príležitostne vyhlasovaná takisto s rozlišovaním médií (1996).|group="p."}} |- ! style="color:silver; text-align:left"| Študentská tvorba<sup>‡</sup> | rowspan=2| * niekdajšie kategórie výlučných prémií vyhlasovaných bez ohľadu na&nbsp;médium <br />(študentská z&nbsp;r.&nbsp;1996>–2013<ref name=i24/> a tvorba [[optický disk|digitálnych diskov]] v&nbsp;r.&nbsp;2004<ref name=CD-DVD/>–2013<ref name=i24/>). |- ! style="color:silver; text-align:left"| CD-ROM a DVD<sup>‡</sup> |- ! style="color:silver; text-align:left"| Herecký výkon<sup>┼</sup> | rowspan=3| * <u>[[herectvo|herecké kategórie]] cien/prémií</u> – v&nbsp;ranej ére bola oblasť zastúpená voľne,{{#tag:ref|[[Viliam Polónyi|Polónyi]] cena za&nbsp;postavu vo&nbsp;filme (1967), [[Gustáv Valach|Valach]] za&nbsp;herecký výkon v&nbsp;inscenácii (1969).<ref name=LF1954-2004/>|group="p."}} v&nbsp;tej pozdnej najprv formou prémií, neskôr tiež ojedinelej ceny, no vždy v&nbsp;zastúpení iných kategórií.{{#tag:ref|[[Vanda Tureková|Tureková]] (1995) a&nbsp;[[Anna Šišková|Šišková]] (1997) obe prémie, [[Zita Furková|Furková]] (1998)<ref name=LF1954-2004/> už cenu v&nbsp;oblasti TV dramatickej tvorby. [[Marián Labuda|Labuda]] (1996) prémiu za&nbsp;hraný film.|group="p."}} Po&nbsp;jej založení bola dočasne vyhlasovaná bez rozlišovania médií (2001<ref name=AFF2001/>–2012<ref name=i23/>), časom oddeľujúc hercov/herečky (od&nbsp;r.&nbsp;2013).<ref name=i24/> |- ! style="background:#ed8; text-align:left"| Mužský herecký výkon<sup>┼</sup> |- ! style="background:#ed8; text-align:left"| Ženský herecký výkon<sup>┼</sup> |- | colspan=2 style="background:white; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; text-align:center"| '''Špeciálne ceny a iné uznania''' |- ! style="background:#ed8; text-align:left"| Celoživotné dielo | * <u>cena pocty</u> oficiálne udeľovaná od&nbsp;roku 1996 a nepravidelne (do r. 1995 iba tzv. v rámci Filmovej tvorby). |- ! style="background:#ed8; text-align:left"| Cena [[Ján Fajnor|Jána Fajnora]] | * udeľuje sa od&nbsp;roku 2015 <u>tvorcom do&nbsp;35 rokov</u> – v&nbsp;hranej tvorbe spolu, v&nbsp;žánroch zvlášť.<ref name=i26/> |- ! style="color:silver; text-align:left"| Cena [[Peter Mihálik (filmový teoretik)|Petra Mihálika]] | * krátkodobá, neštatutárna náhrada (2014) za prémie udeľované v&nbsp;rámci študentskej tvorby.<ref name=i25/> |- ! style="color:silver; text-align:left"| Osobitná cena/prémia | * udeľovali sa v rokoch 1994 až 1997 formou špeciálnej ceny alebo prémie. |- ! style="color:silver; text-align:left"| Mimoriadna cena | * vyhlásená pri príležitosti jubilejného 30.&nbsp;ročníka súťaže (2019)<ref name=i30/> bok po boku čestnej ceny. |- ! style="color:silver; text-align:left"| Špeciálne uznanie<sup>‡</sup> | * udelené za&nbsp;herecký výkon v&nbsp;podobe ojedinelej prémie (2017).<ref name=i28/> |- ! style="background:#ed8; text-align:left"| Zvláštne uznanie | * udeľuje sa prerušovane od&nbsp;roku 1994 <u>[[producent (umenie)|producentovi]]</u> (kedysi i subjektu<ref name=i27/><ref name=i28/>) – bez nároku na&nbsp;finančnú odmenu.<ref name=i26/> |- | colspan=2 style="background:white; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white; text-align:center"| {{colorbox|#E5E4E2}} zaniklé kategórie{{•}} <sup>┼</sup> vyhlasované bez ohľadu na&nbsp;médium{{•}} <sup>‡</sup> zastúpené iba formou prémií |} Ceny i prémie sú udeľované vždy umelcom, nie samostatným audiovizuálnym dielam alebo ich producentom. == Poznámky == <references group="p."/> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == {{Portál|Film}} * [http://igric.sk/ Igric] (oficiálne stránky) * [http://litfond.sk/index.php/ceny/cena_IGRIC/ Štatút súťaže] (na webe LF) * [http://igric.sk/files/2015-09-03-132530-Nositelia_ceny_IGRIC_1967_-_2014.pdf Nositelia ceny Igric 1967{{--}}2014] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20240216211052/http://igric.sk/files/2015-09-03-132530-Nositelia_ceny_IGRIC_1967_-_2014.pdf |date=2024-02-16 }} (bez prémií) {{Šablóna:Igric (súťaž)}} [[Kategória:Igric (súťaž)| ]] [[Kategória:Filmové ocenenia na Slovensku]] [[Kategória:Slovenské ocenenia]] 2zoprnhlz529uns5ilqxl1ppixtakq1 Igric 2022 0 710168 8188210 7850182 2026-03-27T23:07:08Z Evernit 160276 /* Kategórie */ opr 8188210 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox" style="font-size:89%; width:22em" ! colspan="2" style="background:#ed8; align:center; font-size:120%"| Igric 2022 |- <!-- | colspan="2"| [[Súbor:|220px|center]] --> |- | '''Dátum konania'''|| [[25. september]] [[2022]] |- | '''Miesto konania'''|| [[Dom kultúry Zrkadlový háj|DK Zrkadlový háj]], [[Bratislava]] |- | '''Počet cien'''|| 7 + 3 zvláštne + 1 uznanie |- | '''Počet prémií'''|| 10 |- | '''[[televízia (prenos)|Network]]'''|| [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]]: [[Dvojka (RTVS)|2]] {{small|(záznam)}} |- | colspan=2 style=background:#000347| |- | align=left style=font-size:100%| '''◄ [[Igric 2021|2021]]''' | align=right style=font-size:100%| '''[[Igric 2023|2023]] ►''' |} '''33. ročník odovzdávania tvorivých cien a prémií [[Igric (súťaž)|Igric]]''' sa uskutočnil v [[nedeľa|nedeľu]], [[25. september|25. septembra]] [[2022]],<ref name=i33>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 33. Igric |url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/33.-rocnik-igric.html |lokácia = |dátum vydania = 12.10.2022 |dátum prístupu = 18.02.2024 |vydavateľ = AIC }}</ref><ref name=kleinova/><ref name=filmpress/> v [[Bratislava – mestská časť Petržalka|petržalskom]] [[Dom kultúry|dome kultúry]] [[Dom kultúry Zrkadlový háj|Zrkadlový háj]].<ref name=kleinova>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = KLEINOVÁ, Maria |titul = Rozdali ceny IGRIC 2022 |url = https://www.artandhistorymagazine.eu/culture/rozdali-ceny-igric-2022/ |lokácia = Ods. 1{{--}}2 (dátum/miesto/TV záznam); „Kompletný zoznam laureátov cien a prémií 33. ročníka súťaže IGRIC 2022“ (výsledky) |dátum vydania = 29.09.2022 |dátum prístupu = 25.02.2024 |vydavateľ = Art & History Magazine }}</ref><ref name=filmpress>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = sl,gk |titul = Včera udelili ceny 33.ročníka IGRIC 2022 |url = https://www.filmpress.sk/press-servis/8783-vcera-udelili-ceny-33-rocnika-igric-2022 |lokácia = Úvod. ods. (dátum/miesto); „CENY IGRIC 2022“ (výsledky) |dátum vydania = 26.09.2022 |dátum prístupu = 25.02.2024 |vydavateľ = filmpress.sk }}</ref> V [[televízia (prenos)|televíznom zázname]] ceremoniál neskôr odvysielala [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]], a to [[15. október|15. októbra]] 2022<ref name=kleinova/> na [[Dvojka (RTVS)|minoritnej Dvojke]]. Moderátormi galavečera boli [[Peter Kočiš]] a [[Milo Kráľ]].<ref>Prepis mien z videozáznamu RTVS (viď sekciu externých odkazov).</ref> == Porota == ; Predseda poroty<ref name=zbornik2022>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Yvonne Vavrová|VAVROVÁ, Yvonne]] |titul = 33. Igric 2022: Zborník |url = http://www.igric.sk/data/6473ae69e690d_bulletin_igric_2022.pdf |lokácia = porota (s. 26); M.Palúch (s. 23); zvláštne uznanie (s. 24) cena J.Fajnora (s. 25) |dátum vydania = 2022 |poznámka = [[Portable Document Format|PDF]] |dátum prístupu = 15.02.2024 |vydavateľ = igric.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240218204604/http://www.igric.sk/data/6473ae69e690d_bulletin_igric_2022.pdf |dátum archivácie = 2024-02-18 }}</ref> * [[Juraj Nvota]] – [[režisér]] ; Členovia poroty * [[Gabriela Klaučová]] – [[animácia (film)|animátorka]] * [[František Kovár]] – [[herectvo|herec]] * [[Alena Šichmanová]] – [[strihač]]ka * [[Jozef Šimončič (kameraman)|Jozef Šimončič]] – [[kameraman]] * [[Marcela Košťálová]] – [[publicistika|publicistka]] * [[Richard Žolko]] – kameraman == Kategórie == {| class="wikitable" style="width:100%" |+ Výsledky súťažného ročníka<ref name=i33/><ref name=kleinova/><ref name=filmpress/> ! style=background:#ed8 width=50%| Filmová tvorba ! style=background:#ed8 width=50%| Televízna tvorba |- | valign=top| * '''[[Peter Kerekes]] – réžia (''[[Cenzorka]]'')''' ** <u>'''Prémia'''</u>: [[Martin Kollár (umelec)|Martin Kollár]] – kamera (''Cenzorka'') | valign=top| * '''[[Branislav Mišík]] – všeobecne (TV seriál ''[[Priznanie]]'')''' ** <u>'''Prémia'''</u>: [[Ladislav Janošťák|Laco Janošťák]] – kamera (TV seriál ''Priznanie'') |- ! style=background:#ed8 width=50%| Dokumentárna tvorba<sup>┼</sup> ! style=background:#ed8 width=50%| Animovaná tvorba<sup>┼</sup> |- | valign=top| * '''[[Viera Lacková]] – réžia (dokument ''[[Ako som sa stala partizánkou]]'')''' ** <u>'''Prémia'''</u>: [[Miroslav Remo|Miro Remo]] – všeobecne (dokument ''[[Láska pod kapotou]]'') | valign=top| * '''[[Joanna Kożuch]] – réžia, výtvarné návrhy a animácia <br />(krátka animácia ''[[Bolo raz jedno more...]]'')''' ** <u>'''Prémia'''</u>: [[Andrea Pátková]] – réžia, výtvarné návrhy a animácia <br />(hudobný videoklip [[Peter Lipa|Petra Lipu]] „[[Večerný hosť#Zoznam skladieb|Človek]]“ alias „Zadig“) |- ! style=background:#ed8 width=50%| Ostatná tvorba<sup>‡</sup> ! style=background:#ed8 width=50%| Teória a kritika<sup>‡</sup> |- | valign=top| ** <u>'''Prémia'''</u>: [[Martin Palúch]] – námet, scenár a réžia<ref name=zbornik2022/> (TV dokument ''Herec [[Ivan Palúch]]'') | valign=top| ** <u>'''Prémia'''</u>: [[Dušan Trančík]] – kniha (''Poznámky o filmovej reči'') |- ! style=background:#ed8 width=50%| Mužský herecký výkon<sup>┼</sup> ! style=background:#ed8 width=50%| Ženský herecký výkon<sup>┼</sup> |- | valign=top| * '''[[Dávid Uzsák]] – postava (''[[Kryštof (film)|Kryštof]]'')''' ** <u>'''Prémia'''</u>: [[Alexander Bárta]] – postava (TV seriál ''[[Priznanie]]'') ** <u>'''Prémia'''</u>: [[Tomáš Maštalír]] – postava (''[[Známi Neznámi]]'') | valign=top| * '''[[Soňa Norisová]] – postava (TV seriál ''[[Priznanie]]'')''' ** <u>'''Prémia'''</u>: [[Zuzana Mauréry]] – postava (''[[Správa o záchrane mŕtveho]]'') ** <u>'''Prémia'''</u>: [[Alexandra Borbélyová|Alexandra Borbély]] – postava (''[[Kryštof (film)|Kryštof]]'') |- | colspan=2 style="background:white; text-align:center; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| <sup>┼</sup> kategórie vyhlasované bez ohľadu na [[masmédium|médium]] <br /><sup>‡</sup> kategórie zastupované iba formou prémií |} === Špeciálne === ; Cena pocty {| class="wikitable" style="width:100%" ! style=background:#ed8 width=50%| Celoživotné dielo | style="background:white; border-top:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white" width=50%| |- | valign=top| * '''[[Božidara Turzonovová]] – herečka, [[pedagogika|pedagogička]]''' | style="background:white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| |} ; Zvláštne ceny a uznania {| class="wikitable" style="width:100%" ! style=background:#ed8 width=50%| Cena Jána Fajnora ! style=background:#ed8 width=50%| Zvláštne uznanie |- | valign=top| ; → Hraná tvorba * '''[[Zuzana Jacková]]{{#tag:ref|Protokol cien zverejnený [[Audiovizuálne informačné centrum|AIC]] cituje „Lacková“,<ref name=i33/> tlačová správa organizátora „Jacková“.<ref name=zbornik2022/>|group="p."}}– všeobecne (KF ''Dovidenia'')''' ; → Dokumentárna tvorba * '''[[Peter Podolský]] – všeobecne (KF ''Memoria'')''' ; → Animovaná tvorba * '''[[Imrich Kútik]] – výtvarné návrhy, scenár a námet<ref name=zbornik2022/> (KF ''Mathias'')''' | * '''[[Patrik Pašš (1948)|Patrik Pašš]] – produkcia (TV dokuséria KF ''[[Pandémia SK]]'')''' ---- * odôvodnenie poroty: ''„za pohotový a ojedinelý producentský čin dokumentujúci rôzne podoby zápasu s koronavírusom...“''<ref name=zbornik2022/> |- | colspan=2 style="background:white; text-align:center; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| „KF“ krátky film |} == Poznámky == <references group="p."/> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == {{Portál|Film|Film|Bratislava|Bratislavský}} * [http://www.igric.sk/data/6473ae69e690d_bulletin_igric_2022.pdf Igric 2022 – oficiálny bulletin] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20240218204604/http://www.igric.sk/data/6473ae69e690d_bulletin_igric_2022.pdf |date=2024-02-18 }} (v [[Portable Document Format|PDF]] formáte na Igric.sk) * [https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/19453 Igric 2022 – videozáznam] (na webe [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]]) {{Igric (súťaž)}} [[Kategória:Igric (súťaž)|33. ročník (2022)]] [[Kategória:2022 na Slovensku]] hfwmy6p6fpozep5zg3folixikh5fep9 Igric 1994 0 710303 8187814 8187771 2026-03-27T12:03:59Z Evernit 160276 format. 8187814 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox" style="font-size:89%; width:22em" ! colspan="2" style="background:#ed8; align:center; font-size:120%"| Igric 1994 |- <!-- | colspan="2"| [[Súbor:|220px|center]] --> |- | '''Dátum konania'''|| [[6. jún]] [[1994]] |- | '''Miesto konania'''|| Loď Družba, [[Bratislava]] |- | '''Počet cien'''|| 1 + 4 uznania |- | '''Počet prémií'''|| 5 + 3 osobitných |- <!-- | '''[[televízia (prenos)|Network]]'''|| [[Slovenská televízia|STV]]: [[Dvojka (RTVS)|2]] {{small|(záznam)}} |- --> | colspan=2 style=background:#000347| |- | align=left style=font-size:100%| '''◄ [[Igric 1993|1993]]''' | align=right style=font-size:100%| '''[[Igric 1995|1995]] ►''' |} '''5. ročník odovzdávania tvorivých cien a prémií [[Igric (súťaž)|Igric]]''' sa uskutočnil v [[pondelok]], [[6. jún]]a [[1994]],<ref name=SFU/> na rekreačnej [[motorová loď|motorovej lodi]] Družba na·[[Dunaj]]i<ref name=Vrastiak/> v [[Bratislava|Bratislave]]<ref name=SFU>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] |titul = Heslár > Igric (4. : Bratislava : 31.01.1993) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0087011-Igric-4-Bratislava-Slovensko-31011993/ |lokácia = |dátum aktualizácie = 17.02.2012 |dátum prístupu = 15.02.2024 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref><ref name=Vrastiak>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric 1967{{--}}2004: Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Slovenskej únie televíznych tvorcov a Literárneho fondu SR |poznámka = (3-str. strojopis, bez dátumu/podpisu) |lokácia = 1994 (str. 4) |dátum vydania = 2004 |dátum prístupu = 01.03.2024 |vydavateľ = SFZ }}</ref> == Porota == ; Predseda poroty<ref name=SFU4>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Udelenie ceny Igric a prémií SFZ a LF SR za rok 1993 |url = |lokácia = „Porota“ (str. 1) |dátum vydania = 1994 |dátum prístupu = 01.03.2024 |vydavateľ = Archív SFÚ }}</ref> * [[Martin Šmatlák]] – [[filmová kritika|kritik]], [[pedagogika|pedagóg]] ; Členovia poroty<ref name=SFU4/> * [[Ladislav Bariak]] – [[redaktor]], [[dramaturg]] * [[Pavel Branko]] – [[historik]], [[preklad (jazykoveda)|prekladateľ]] * [[Martin Hollý (1931)|Martin Hollý]] – [[režisér]], [[scenár]]ista * [[Miloš Ščepka]] – [[publicista]] == Kategórie == Navzdory rozšíreniu kategórií o oblasť teórie a kritiky, bola obdobne ako v prvom ročníku obnovenej súťaže udelená iba cena pocty. Počet odovzdaných prémií navýšili i tie osobitné a formou symbolického uznania boli uctené štyri produkčné spoločnosti. {| class="wikitable" style="width:100%" |+ Výsledky súťažného ročníka{{#tag:ref|Výsledky prevzaté z·protokolu ''Udelenie ceny Igric a prémií SFZ a LF SR za rok 1993'' – v konfrontácii s dostupnými záznamami [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] a LF<ref name=litfond>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = LF |titul = 50 rokov činnosti Literárneho fondu 1954{{--}}2004 |url = http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf |lokácia = Ceny Igric: „Rok 1994“ (s. 286) |dátum vydania = 2005 |poznámka = [[Portable Document Format|PDF]] |dátum prístupu = 19.02.2024 |vydavateľ = litfond.sk }}</ref> – v·závislosti na·ocenenom titule.|group="p."}} ! style=background:#ed8 width=50%| Filmová tvorba{{#tag:ref|Prémie za scenár či herecký výkon boli oficiálne prípustné, avšak neudelené.|group="p."}} ! style=background:#ed8 width=50%| Dokumentárna tvorba |- | valign=top| <center><u>Hraný film</u></center> ** <u>'''Prémia'''</u>: [[Miloslav Luther]] – réžia (film ''[[Anjel milosrdenstva]]'')<ref name=SFU1>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFd > Anjel milosrdenstva |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000004-Anjel-milosrdenstva-hrany-film/ |poznámka = „Prémia v oblasti hraného filmu M. Lutherovi za réžiu + Prémia za kameru V. Hollošovi vo filme Anjel milosrdenstva – 5. ceny SFZ a LF (udelené v r. 1994)“ |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum aktualizácie = 19.07.2023 |dátum prístupu = 01.03.2024 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> ** <u>'''Prémia'''</u>: [[Vladimír Holloš]] – kamera (film ''Anjel milosrdenstva'')<ref name=SFU1/> | valign=top| <center><u>Dokumentárny film</u></center> ** <u>'''Prémia'''</u>: [[Ján Oparty]] – námet, scenár a réžia (KF ''[[Stanko Mužík]]'')<ref name=SFU2>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFd > Stanko Mužík |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010469-Stanko-Muzik-dokumentarny-film// |poznámka = „Prémia v oblasti dokumentárneho filmu J. Opartymu za námet, scenár a réžiu filmu Stanko Mužík - 5. ceny SFZ a LF (udelené v r. 1994)“ / „Osobitné uznanie bez finančného ohodnotenia spoločnosti Alef Štúdio za filmy Stanko Mužík, Páter Juraj Vojenčiak, cyklus filmov Dejiny Slovenska (udelené v r. 1994)“ |dátum vydania = 29.06.2005 |dátum aktualizácie = 04.01.2023 |dátum prístupu = 29.06.2005 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> ** <u>'''Prémia'''</u>: [[Jiří Fojtík]] – kamera (dokumenty ''[[Karel Kryl – Kdo jsem...?]]'', krátky ''[[Bratříčku, zavřel jsi vrátka...]]'' a ''[[Nemali nás v láske]]''{{#tag:ref|Formát ostatného diela neznámy.|group="p."}})<ref name=SFU3>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Karel Kryl – Kdo jsem...? (1993) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043461-Karel-Kryl-Kdo-jsem-film-1993/ |poznámka = „Prémia v oblasti dokumentárneho filmu J. Fojtíkovi za kameru vo filmoch Karel Kryl – Kdo jsem...? a Bratříčku, zavřel jsi vrátka a Nemali nás v láske + Osobitná prémia D. Rapošovi za réžiu filmov Karel Kryl - Kdo jsem...? a Bratříčku, zavřel jsi vrátka... – 5. ceny SFZ a LF / Osobitné uznanie bez finančného ohodnotenia spol. Welcome Film & TV Ltd. za produkciu filmov Karel Kryl – Kdo jsem...? a Bratříčku, zavřel jsi vrátka (udelené v r. 1994)“ |dátum vydania = 18.09.2007 |dátum aktualizácie = 24.03.2023 |dátum prístupu = 01.03.2024 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> |- ! style=background:#ed8 width=50%| Animovaná tvorba ! style=background:#ed8 width=50%| Teória a kritika<sup>‡</sup> |- | valign=top| <center><u>Animovaný film</u></center> <center></u><span style="color:silver">''–kategória prípustná, no nezastúpená–''</span></center> | valign=top| <center><u>Filmová teória a kritika</u></center> ** <u>'''Prémia'''</u>: [[Václav Macek]] – všeobecne (monografia ''[[K dejinám slovenského dokumentárneho filmu]]'') |- | colspan=2 style="background:white; text-align:center; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| <sup>‡</sup> kategórie zastupované iba formou prémií |} === Špeciálne === ; Cena pocty {| class="wikitable" style="width:100%" ! style=background:#ed8 width=50%| Celoživotné dielo | style="background:white; border-top:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white" width=50%| |- | valign=top| * '''[[Peter Solan]] – režisér''' | style="background:white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| |} ; Zvláštne ceny a uznania {| class="wikitable" style="width:100%" ! style=background:#ed8 width=50%| Osobitná cena/prémia ! style=background:#ed8 width=50%| Osobitné uznanie |- | valign=top| ** <u>'''Osobitná prémia'''</u>: [[Richard Blech]], [[Július Dzurek]] a [[Štefan Vraštiak]] – všeobecne (monografia ''[[Encyklopédia filmu]]'') ** <u>'''Osobitná prémia'''</u>: [[Dušan Rapoš]] – réžia (dokumenty ''Karel Kryl – kdo jsem...?'' a krátky ''Bratříčku, zavřel jsi vrátka...)''<ref name=SFU3/> ** <u>'''Osobitná prémia'''</u>: [[Dušan Trančík]] – scenár a réžia (krátky dokument ''[[Z bláta do louže]]''){{#tag:ref|Z cyklu [[Česko-slovenská televízia|ČST]] ''OKO – pohled na současnost''.|group="p."}} | valign=top| * '''[[ALEF Štúdio]] – produkcia (dokumenty ''Stanko Mužík'', ''[[Páter Juraj Vojenčiak]]'' a cyklus krátkych ''Dejiny Slovenska'')'''<ref name=SFU2/> * '''[[Kino Lumière|Charlie's]] / menovite [[Rudolf Biermann]] – produkcia (všeobecne)''' * '''[[WN Danubius Film]] – produkcia (''[[Ruský román]]'')'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFd > Ruský román |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-281409-Rusky-roman-hrany-film/ |poznámka = „Osobitné uznanie SFZ a LF spol. WN Danubius film za produkciu filmu (udelené v r. 1994)“ |dátum vydania = 03.06.2016 |dátum aktualizácie = 01.09.2021 |dátum prístupu = 01.03.2024 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> * '''[[Welcome Film and TV]] – produkcia (dokumenty ''Karel Kryl – kdo jsem...?'' a krátky ''Bratříčku, zavřel jsi vrátka...)'''<ref name=SFU3/> |} == Poznámky == <references group="p."/> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == {{Portál|Film|Film|Bratislava|Bratislavský}} * [http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0087011-Igric-4-Bratislava-Slovensko-31011993/ Igric 1994] (v heslári [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]]) {{Igric (súťaž)}} [[Kategória:Igric (súťaž)|5. ročník (1994)]] [[Kategória:1994 na Slovensku]] nasp36niqlizp6p316wa1vaf2yhvp57 Igric 1995 0 710304 8187815 8187772 2026-03-27T12:06:59Z Evernit 160276 format. 8187815 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox" style="font-size:89%; width:22em" ! colspan="2" style="background:#ed8; align:center; font-size:120%"| Igric 1995 |- <!-- | colspan="2"| [[Súbor:|220px|center]] --> |- | '''Dátum konania'''|| [[25. máj]] [[1995]] |- | '''Miesto konania'''|| [[Zoznam kín v Bratislave#Bývalé kiná|Kino Tatra]], [[Bratislava]] |- | '''Počet cien'''|| 2 |- | '''Počet prémií'''|| 9 + 5 osobitných |- <!-- | '''[[televízia (prenos)|Network]]'''|| [[Slovenská televízia|STV]]: [[Dvojka (RTVS)|2]] {{small|(záznam)}} |- --> | colspan=2 style=background:#000347| |- | align=left style=font-size:100%| '''◄ [[Igric 1994|1994]]''' | align=right style=font-size:100%| '''[[Igric 1996|1996]] ►''' |} '''6. ročník odovzdávania tvorivých cien a prémií [[Igric (súťaž)|Igric]]''' sa uskutočnil vo [[štvrtok]], [[25. máj]]a [[1995]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] |titul = Heslár > Igric (6. : Bratislava : 25.05.1995) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0087014-Igric-6-Bratislava-Slovensko-25051995/ |lokácia = |dátum aktualizácie = 17.02.2012 |dátum prístupu = 15.02.2024 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = 1995 Prehľad kultúrnych udalostí |url = https://www.sme.sk/c/2138347/1995-prehlad-kulturnych-udalosti.html |lokácia = „Máj (25.)“ |dátum vydania = 30.12.1995 |dátum prístupu = 28.02.2024 |vydavateľ = ''[[SME]]'' }}</ref> v dnes už [[Zoznam kín v Bratislave#Bývalé kiná|bývalom Kine Tatra]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Milan Markovič získal osobitnú prémiu pri udeľovaní ocenení Igric za rok 1994 |url = https://www.sme.sk/c/2122584/milan-markovic-ziskal-osobitnu-premiu-pri-udelovani-oceneni-igric-za-rok-1994.html |lokácia = odst. 2 |dátum vydania = 26.05.1995 |dátum prístupu = 28.02.2024 |vydavateľ = ''SME'' }}</ref> v [[Bratislava|Bratislave]]. Šlo o prvé z troch ceremoniálov sútaže, ktoré zastrešilo kedysi podzemné sídlo [[Tatra revue|rovnomenného kabaretu]] (tie neskoršie sa odohrali v rokoch [[Igric 2006|2006]] a [[Igric 2008|2008]]). Jednu zo zvláštnych prémií získal krátky [[čiernobiely film|čiernobiely, zvukový film]] z roku 1969, ktorý nebol dovtedy uvedený.<ref name=SFU1>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFd > Symetrála |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010309-Symetrala-hrany-film/ |poznámka = „Osobitná prémia za filmovú tvorbu režisérovi E. Šinkovi vo filme „Symetrála“, ktorý bol nakrútený v r. 1969 a dodnes verejne neuvedený – 6. výročné ceny SFZ, ÚSTT a LF (udelené v r. 1995)“ |dátum vydania = 24.06.2005 |dátum aktualizácie = 17.02.2017 |dátum prístupu = 15.02.2024 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> == Kategórie == Tretí ročník súťaže v jej novej ére zastupovali opäť početné prémie, v zásadnej miere za [[televízny program|televíznu produkciu]]. Tej bola po prvý raz vyhradená tiež vlastná kategória, zatiaľ čo na poli [[kinematografia|hranej kinematografie]], táto nemala medzi titulmi [[filmové dielo|svojho zástupcu]]. Štandardne sa tak odovzdala iba čestná cena, druhá v prospech TV žánru. {| class="wikitable" style="width:100%" |+ Výsledky súťažného ročníka{{#tag:ref|Protokoly s výsledkami publikované v ''[[SME]]''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = dík |titul = Ceny Igric '94 |url = https://www.sme.sk/c/2122640/ceny-igric-94.html |lokácia = (výsledky) |dátum vydania = 26.05.1995 |dátum prístupu = 18.02.2024 |vydavateľ = ''SME'' }}</ref> či mnografii LF<ref name=litfond>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = LF |titul = 50 rokov činnosti Literárneho fondu 1954{{--}}2004 |url = http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf |lokácia = Ceny Igric: „Rok 1995“ (s. 286) |dátum vydania = 2005 |poznámka = [[Portable Document Format|PDF]] |dátum prístupu = 19.02.2024 |vydavateľ = litfond.sk }}</ref> niektoré zo súťažných oblastí menovite neúvadzajú, tieto boli doplnené individuálne – v konfrontácii s dostupnými záznamami [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] – v závislosti na ocenenom titule.|group="p."}} ! style=background:#ed8 width=50%| Filmová tvorba ! style=background:#ed8 width=50%| Televízna tvorba |- | <center></u><span style="color:silver">''–kategória nezastúpená <br />nad rámec osobitných prémií –''</span></center> | valign=top| * '''[[Ladislav Kraus|Laco Kraus]] – kamera (TV film ''[[Most (film)|Most]]'')''' <center><u>TV dramatická tvorba</u></center> ** <u>'''Prémia'''</u>: [[Vanda Tureková]] – postava (TV film ''[[Na Bukvovom dvore]]'') ** <u>'''Prémia'''</u>: [[Ján Ďuriš]] – kamera (TV film ''Na Bukvovom dvore'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Na Bukvovom dvore (1993) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0121702-Na-Bukvovom-dvore-film-1993/ |poznámka = „Prémia v oblasti TV dramatickej tvorby za herecký výkon V. Turekovej vo videofilme „Na Bukvovom dvore“ / za kameru J. Ďurišovi“ – 6. výročné ceny SFZ, ÚSTT a LF (udelené v r. 1995)“ |dátum aktualizácie = 05.06.2023 |dátum prístupu = 15.02.2024 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> ** <u>'''Prémia'''</u>: [[Ľuba Velecká]] – réžia (TV film ''[[K.O. (film)|K.O.]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > K.O. (1993) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0115664-KO-film-1993/ |poznámka = „Prémia v oblasti TV dramatickej tvorby za réžiu Ľ. Veleckej za TV inscenáciu „K.O“ – 6. výročné ceny SFZ, ÚSTT a LF (udelené v r. 1995)“ |dátum aktualizácie = 18.09.2007 |dátum aktualizácie = 15.05.2023 |dátum prístupu = 15.02.2024 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> ** <u>'''Prémia'''</u>: [[Jozef Puškáš]] – scenár (TV film ''[[Prípad na vidieku]]'') |- ! style=background:#ed8 width=50%| Dokumentárna tvorba ! style=background:#ed8 width=50%| Animovaná tvorba<sup>┼</sup> |- | valign=top| <center><u>Filmový dokument</u></center> ** <u>'''Prémia'''</u>: [[Dežo Ursiny]]<sup>†</sup> – všeobecne (dokument ''[[Obrázky z výletu za plot blázince|Obrázky z výletu za plot blázince]]'') | valign=top| <center><u>TV a filmová animovaná tvorba</u></center> <center></u><span style="color:silver">''–kategória nezastúpená–''</span></center> |- ! style=background:#ed8 width=50%| Ostatná tvorba<sup>‡</sup> ! style=background:#ed8 width=50%| Teória a kritika<sup>‡</sup> |- | valign=top| <center><u>TV zábava, vzdelávanie, dokumenty a publicistika</u></center> ** <u>'''Prémia'''</u>: [[Miloslav Končok]] – slovenská verzia (francúzsky TV seriál ''[[Veľké dni nášho storočia]]'') ** <u>'''Prémia'''</u>: [[Katarína Začková]] – všeobecne (TV cyklus ''[[Eko ďalej...?]]'') ** <u>'''Prémia'''</u>: [[Dušan Trančík]] – všeobecne (krátke dokumenty ''[[Milan Šamánek]]'', ''[[Třetí návrat aneb Slovenské tango 2]]'' a ''[[Nejkratší hranice]]''){{#tag:ref|Prvé dielo z dokucyklu [[Česká televize|ČT]] ''GEN – Galerie elity národa'',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > GEN, Milan Šamánek, pohledem Dušana Trančíka (1994) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0187940-GEN-film-Milan-samanek-pohledem-Dusana-Trancika-1994/ |lokácia = |dátum aktualizácie = 15.11.2023 |dátum prístupu = 15.02.2024 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> ostatné z iných a z dielne [[Česko-slovenská televízia|ČST]] ''OKO – pohled na současnost''.|group="p."}} | valign=top| <center><u>Filmová teória a kritika</u></center> ** <u>'''Prémia'''</u>: [[Peter Mihálik (filmový teoretik)|Peter Mihálik]]<sup>†</sup> – všeobecne (kniha ''[[Vznik slovenskej národnej kinematografie 1896{{--}}1948]]''){{#tag:ref|Pôvodne [[rigorózna práca|rigorózna štúdia]] autora; ''SME'' jej názov uvádza pod ekvivalentom ''Zrod slovenskej kinematografie''.|group="p."}} <br /><center><u>TV teória a kritika</u></center> <center></u><span style="color:silver">''–kategória nezastúpená–''</span></center> |- | colspan=2 style="background:white; text-align:center; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| <sup>┼</sup> kategórie vyhlasované bez ohľadu na [[masmédium|médium]] <br /><sup>‡</sup> kategórie zastupované iba formou prémií <br /><sup>†</sup> laureát [[in memoriam]] |} === Špeciálne === ; Cena pocty {| class="wikitable" style="width:100%" ! style=background:#ed8 width=50%| Celoživotné dielo | style="background:white; border-top:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white" width=50%| |- | valign=top| * '''[[Martin Slivka]] – dokurežisér (dokumentárna tvorba a etnológia)'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Slivka, Martin, 1929-2002 |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0023420-Slivka-Martin-19292002/ |poznámka = „V r. 1995 získal cenu Igric za celoživotné dielo v oblasti dokumentárnej tvorby a etnológie“ |dátum aktualizácie = 03.05.2019 |dátum vydania = |dátum prístupu = 15.02.2024 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> | style="background:white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| |} ; Zvláštne ceny {| class="wikitable" style="width:100%" ! style=background:#ed8 width=50%| Osobitná cena/prémia | style="background:white; border-top:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white" width=50%| |- | valign=top| ** <u>'''Osobitná prémia'''</u>: [[Eugen Šinko]] – réžia (krátky hraný dokument ''[[Symetrála]]'' z roku 1969)<ref name=SFU1/> ** <u>'''Osobitná prémia'''</u>: [[Milan Stráňava]] – produkcia (oblasť filmu) ** <u>'''Osobitná prémia'''</u>: [[Jozef Novan]] – réžia (TV dokuseriál ''[[Židia na Slovensku (film)|Židia na Slovensku]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Židia na Slovensku [film] (1993-1996) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0164615-zidia-na-Slovensku-film-19931996/ |poznámka = „Osobitná prémia za TV tvorbu J. Novanovi za réžiu 2-diel. dokumentárneho videofilmu „Židia na Slovensku“ – 6. výročné ceny SFZ, ÚSTT a LF (udelené v r. 1995)“ |dátum aktualizácie = 24.04.2023 |dátum prístupu = 15.02.2024 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> ** <u>'''Osobitná prémia'''</u>: [[Mário Homolka]] – všeobecne (TV dokument ''[[Expedícia Monar]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Expedícia Monar (1994) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0068249-Expedicia-Monar-film-1994/ |poznámka = „Osobitná prémia za TV tvorbu M. Homolkovi za autorský videofilm „Expedícia Monar“ – 6. výročné ceny SFZ, ÚSTT a LF (udelené v r. 1995)“ |dátum aktualizácie = 22.03.2023 |dátum prístupu = 15.02.2024 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> ** <u>'''Osobitná prémia'''</u>: [[Milan Markovič]]<sup>†</sup> – všeobecne (TV talkshow ''[[Večer Milana Markoviča]]'') | style="background:white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| |} == Poznámky == <references group="p."/> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == {{Portál|Film|Film|Bratislava|Bratislavský}} * [http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0087014-Igric-6-Bratislava-Slovensko-25051995/ Igric 1995] (v heslári [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]]) {{Igric (súťaž)}} [[Kategória:Igric (súťaž)|6. ročník (1995)]] [[Kategória:1995 na Slovensku]] p04zencvgh1nqpcltxsdyaoulsxffpl Igric 1993 0 710340 8187813 8187769 2026-03-27T12:01:47Z Evernit 160276 format. 8187813 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox" style="font-size:89%; width:22em" ! colspan="2" style="background:#ed8; align:center; font-size:120%"| Igric 1993 |- <!-- | colspan="2"| [[Súbor:|220px|center]] --> |- | '''Dátum konania'''|| [[31. máj]] [[1993]] |- | '''Miesto konania'''|| [[Kino Lumière|Charlie centrum]], [[Bratislava]] |- | '''Počet cien'''|| 1 |- | '''Počet prémií'''|| 3 |- <!-- | '''[[televízia (prenos)|Network]]'''|| [[Slovenská televízia|STV]]: [[Dvojka (RTVS)|2]] {{small|(záznam)}} |- --> | colspan=2 style=background:#000347| |- | align=left style=font-size:100%| '''◄ [[Igric 1969|1969]]''' | align=right style=font-size:100%| '''[[Igric 1994|1994]] ►''' |} '''4. ročník odovzdávania tvorivých cien a prémií [[Igric (súťaž)|Igric]]''' sa uskutočnil v [[pondelok]], [[31. máj]]a [[1993]],<ref name=SFU>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] |titul = Heslár > Igric (4. : Bratislava : 31.01.1993) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0087011-Igric-4-Bratislava-Slovensko-31011993/ |poznámka = (záznam uvádza nesprávny mesiac – január) |dátum aktualizácie = 17.02.2012 |dátum prístupu = 15.02.2024 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> v·bývalom známom [[kino|miniplexe]] Charlie centrum<ref name=vrastiak/> (dnes už [[Kino Lumière]]) v [[Bratislava|Bratislave]].<ref name=SFU/><ref name=vrastiak/> == Kategórie == Odhliadnuc od troch prémií, bola udelená len jediná – čestná cena. {| class="wikitable" style="width:100%" |+ Výsledky súťažného ročníka{{#tag:ref|Výsledky prevzaté z protokolu ''Igric 1967{{--}}2004: Výročné ceny SFZ, SÚTT a·LF SR''<ref name=vrastiak>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric 1967{{--}}2004: Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Slovenskej únie televíznych tvorcov a Literárneho fondu SR |poznámka = (3-str. strojopis, bez dátumu/podpisu) |lokácia = „1993“ (str. 3{{--}}4) |dátum vydania = 2004 |dátum prístupu = 01.03.2024 |vydavateľ = SFZ }}</ref> – v konfrontácii s dostupnými záznamami [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] – v závislosti na ocenenom titule.|group="p."}} ! style=background:#ed8 width=50%| Filmová tvorba{{#tag:ref|Prémie za scenár či herecký výkon boli pravdepodobne prípustné, no neudelené.|group="p."}} ! style=background:#ed8 width=50%| Dokumentárna tvorba |- | valign=top| <center><u>Hraný film</u></center> ** <u>'''Prémia'''</u>: [[Martin Štrba (kameraman)|Martin Štrba]] – kamera (film ''[[Všetko čo mám rád (film)|Všetko čo mám rád]]'') | valign=top| <center><u>Dokumentárny film</u></center> ** <u>'''Prémia'''</u>: [[Vladimír Balco|Vlado Balco]] – réžia (hudobný videodokument ''[[Opera Session]]'' [[alias|al.]] ''Hoffmanove poviedky'') |- ! style=background:#ed8 width=50%| Animovaná tvorba | style="background:white; border-top:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white" width=50%| |- | valign=top| <center><u>Animovaný film</u></center> ** <u>'''Prémia'''</u>: [[Helena Slavíková-Rabarová]] – réžia (krátka animácia ''[[Drotárska púť]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = SFd > Drotárska púť |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-008130-Drotarska-put-animovany-film/ |poznámka = „ Prémia LF a SFZ za animovaný film – H. Slavíková-Rabarová za rok 1992 (udelené v r. 1993)“ |dátum vydania = 09.03.2005 |dátum aktualizácie = 29.09.2022 |dátum prístupu = 01.03.2024 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> | style="background:white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| |} === Špeciálne === ; Cena pocty {| class="wikitable" style="width:100%" ! style=background:#ed8 width=50%| Celoživotné dielo | style="background:white; border-top:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white" width=50%| |- | valign=top| * '''[[Štefan Uher]] ([[in memoriam]]) – režisér'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Heslár > Uher, Štefan, 1930-1993 |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0002523-Uher-stefan-19301993/ |poznámka = „V r. 1993 získal cenu Igric in memoriam za »výrazný tvorivý prínos do slovenskej kinematografie«“ |dátum aktualizácie = 05.11.2018 |dátum vydania = 02.07.2003 |dátum prístupu = 15.02.2024 |vydavateľ = sfu.sk }}</ref> | style="background:white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| |} == Poznámky == <references group="p."/> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == {{Portál|Film|Film|Bratislava|Bratislavský}} * [http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0087011-Igric-4-Bratislava-Slovensko-31011993/ Igric 1993] (v heslári [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]]) {{Igric (súťaž)}} [[Kategória:Igric (súťaž)|4. ročník (1993)]] [[Kategória:1993 na Slovensku]] entwb1x31hwnbcx987a6r3k6dq0n432 Zimné paralympijské hry 2026 0 715609 8187837 8182343 2026-03-27T13:56:02Z Feriontly17x17x7 228747 wl 8187837 wikitext text/x-wiki {{Infobox Olympiáda|2026|zimné paralympijské| | Logo = 2026 Winter Paralympics logo.svg | Veľkosť = 250px | Voliteľný popis = | Mesto = {{ITA}} [[Miláno]]<br>[[Cortina d'Ampezzo]] | Motto = | Počet krajín = 55 | Počet atlétov = 611 | Súťaže = 79 v 6 športoch | Začiatok = [[6. marec]] [[2026]] | Koniec = [[15. marec]] [[2026]] | Oficiálne otvorenie = | Sľub za atlétov = | Sľub za rozhodcov = | Sľub za trénerov = | Olympijský oheň = | Olympijská vlajka = | Štadión = | Predchádzajúce = [[Zimné paralympijské hry 2022|Peking, 2022]] | Nasledujúce = ''[[Zimné paralympijské hry 2030|2030]]'' }} '''XIV. zimné paralympijské hry''' boli zimné paralympijské hry, ktoré sa konali v [[Taliansko|talianskych]] mestách [[Miláno]] a [[Cortina d'Ampezzo]]<ref name="paralympic-2026-medal-prog"/><ref name="paralympic-milan-cortina-to-stage-2026-winter"/> od 6. do [[15. marec|15. marca]] [[2026]].<ref name="paralympic-2026-medal-prog"/><ref name="bbc-winter-olympics-paralympics"/> == Kandidatúry == K októbru 2018 boli na usporiadanie paralympiády tri kandidátske miesta<ref name="paralympic-three-cities-in-contention-for-2026"/>: * [[Calgary]], [[Kanada]] * [[Miláno]] a [[Cortina d'Ampezzo]], [[Taliansko]] * [[Štokholm]], [[Švédsko]] (zahrňoval aj lotyšské mesto [[Sigulda]])<ref name="bbc-winter-olympics-paralympics"/> Rozhodnutie padlo v júni 2019 v [[Lausanne]]. Miláno a Cortina získali 47 hlasov [[Medzinárodný olympijský výbor|Medzinárodného olympijského výboru]], 34 hlasov získala švédska kandidatúra.<ref name="paralympic-milan-cortina-to-stage-2026-winter"/><ref name="bbc-winter-olympics-paralympics"/><ref name="insidethegames-milan-cortina-d-ampezzo-awarded-2026"/> Medzi možných kandidátov patril aj [[Graz]] v [[Rakúsko|Rakúsku]], [[Sapporo]] v [[Japonsko|Japonsku]] a [[Sion (Švajčiarsko)|Sion]] vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]].<ref name="bbc-winter-olympics-paralympics"/> == Športy == Na paralympiáde boli nasledovné športy<ref name="paralympic-2026-medal-prog"/>: * para [[beh na lyžiach]] * para [[biatlon]] * para [[curling]] * para [[ľadový hokej]] * para [[snowboarding]] * para [[zjazdové lyžovanie]] Prvýkrát bol na paralympiáde curling miešaných dvojíc. Celkovo bolo pre hry predpokladaných 665 miest pre športovcov, z toho 323 pre mužov, 176 pre ženy a 166 nezávisle od rodu. Nakoniec sa na hrách zúčastnilo 611 športovcov z 55 krajín.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Milano Cortina 2026: Record-breaking Paralympic Winter Games | url = https://www.paralympic.org/news/record-breaking-paralympic-winter-games | vydavateľ = paralympic.org | miesto = | dátum vydania = 2026-03-15 | dátum prístupu = 2026-03-16 | jazyk = }}</ref> Podľa počtu športovcov to boli najväčšie hry v histórii.<ref name="paralympic-2026-medal-prog"/> === Kalendár súťaží === Nasledujúci [[kalendár]] zobrazuje časové rozdelenie športových disciplín na ZPH 2026. Modré podfarbenie pri športe v daný deň znamená, že v disciplíne sa súťažilo, ale neuskutočnila sa žiadna finálová disciplína. Žlté podfarbenie značí finálové zápolenie v daný deň. Číslo udáva počet finálových disciplín. {| class="wikitable" style="margin:0.5em auto; position:relative;" |- |style="background:#00cc33; text-align:center"|'''OC||Otvárací ceremoniál |style="background:#3399ff; text-align:center"|●||Súťažný deň disciplíny |style="background:#ffcc00; text-align:center"|'''1||Finále disciplíny |style="background:#FF8888; text-align:center"|'''ZC||Záverečný ceremoniál |} {| class="wikitable" style="margin:0.5em auto; font-size:90%; line-height:1.25em;" |- !colspan=2| Marec 2026 !style="width:2.5em"|4.<br />St !style="width:2.5em"|5.<br />Št !style="width:2.5em"|6.<br />Pi !style="width:2.5em"|7.<br />So !style="width:2.5em"|8.<br />Ne !style="width:2.5em"|9.<br />Po !style="width:2.5em"|10.<br />Ut !style="width:2.5em"|11.<br />St !style="width:2.5em"|12.<br />Št !style="width:2.5em"|13.<br />Pi !style="width:2.5em"|14.<br />So !style="width:2.5em"|15.<br />Ne !Finále |- | Ceremoniál | [[Súbor:IPC logo black (2019).svg|20px]] | | |bgcolor=#00cc33 align=center|'''OC''' | | | | | | | | |bgcolor=#FF8888 align=center|'''ZC''' | |- align="center" | align="left" | [[Paraalpské lyžovanie na Zimných paralympijských hrách 2026|Paraalpské lyžovanie]] | [[Súbor:Alpine skiing (paralympics) pictogram.svg|20px]] <!-- 4 -->| <!-- 5 -->| <!-- 6 -->| <!-- 7 -->|bgcolor=#ffcc00|'''6 <!-- 8 -->| <!-- 9 -->|bgcolor=#ffcc00|'''6 <!-- 10 -->|bgcolor=#ffcc00|'''6 <!-- 11 -->| <!-- 12 -->|bgcolor=#ffcc00|'''3 <!-- 13 -->|bgcolor=#ffcc00|'''3 <!-- 14 -->|bgcolor=#ffcc00|'''3 <!-- 15 -->|bgcolor=#ffcc00|'''3 <!-- S -->|'''30 |- align="center" | align="left" | [[Parabiatlon na Zimných paralympijských hrách 2026|Parabiatlon]] | [[Súbor:Biathlon - Paralympic pictogram.svg|20px]] <!-- 4 -->| <!-- 5 -->| <!-- 6 -->| <!-- 7 -->|bgcolor=#ffcc00|'''6 <!-- 8 -->|bgcolor=#ffcc00|'''6 <!-- 9 -->| <!-- 10 -->| <!-- 11 -->| <!-- 12 -->| <!-- 13 -->|bgcolor=#ffcc00|'''6 <!-- 14 -->| <!-- 15 -->| <!-- S -->|'''18 |- align="center" | align="left" | [[Parabeh na lyžiach na Zimných paralympijských hrách 2026|Parabeh na lyžiach]] | [[Súbor:Cross-country skiing - Paralympic pictogram.svg|20px]] <!-- 4 -->| <!-- 5 -->| <!-- 6 -->| <!-- 7 -->| <!-- 8 -->| <!-- 9 -->| <!-- 10 -->|bgcolor=#ffcc00|'''6 <!-- 11 -->|bgcolor=#ffcc00|'''6 <!-- 12 -->| <!-- 13 -->| <!-- 14 -->|bgcolor=#ffcc00|'''2 <!-- 15 -->|bgcolor=#ffcc00|'''6 <!-- S -->|'''20 |- align="center" | align="left" | [[Curling na vozíku na Zimných paralympijských hrách 2026|Curling na vozíku]] | [[Súbor:Wheelchair curling pictogram (Paralympics).svg|20px]] <!-- 4 -->|bgcolor=#3399ff|● <!-- 5 -->|bgcolor=#3399ff|● <!-- 6 -->|bgcolor=#3399ff|● <!-- 7 -->|bgcolor=#3399ff|● <!-- 8 -->|bgcolor=#3399ff|● <!-- 9 -->|bgcolor=#3399ff|● <!-- 10 -->|bgcolor=#3399ff|● <!-- 11 -->|bgcolor=#ffcc00|'''1 <!-- 12 -->|bgcolor=#3399ff|● <!-- 13 -->|bgcolor=#3399ff|● <!-- 14 -->|bgcolor=#ffcc00|'''1 <!-- 15 -->| <!-- S -->|'''2 |- align="center" | align="left" | [[Parahokej na Zimných paralympijských hrách 2026|Parahokej]] | [[Súbor:Ice sledge hockey - Paralympic pictogram.svg|20px]] <!-- 4 -->| <!-- 5 -->| <!-- 6 -->| <!-- 7 -->|bgcolor=#3399ff|● <!-- 8 -->| <!-- 9 -->|bgcolor=#3399ff|● <!-- 10 -->|bgcolor=#3399ff|● <!-- 11 -->| <!-- 12 -->|bgcolor=#3399ff|● <!-- 13 -->|bgcolor=#3399ff|● <!-- 14 -->|bgcolor=#3399ff|● <!-- 15 -->|bgcolor=#ffcc00|'''1 <!-- S -->|'''1 |- align="center" | align="left" | [[Parasnoubording na Zimných paralympijských hrách 2026|Parasnoubording]] | [[Súbor:Snowboarding (paralympics) pictogram.svg|20px]] <!-- 4 -->| <!-- 5 -->| <!-- 6 -->| <!-- 7 -->|bgcolor=#3399ff|● <!-- 8 -->|bgcolor=#ffcc00|'''4 <!-- 9 -->| <!-- 10 -->| <!-- 11 -->| <!-- 12 -->| <!-- 13 -->|bgcolor=#ffcc00|'''4 <!-- 14 -->| <!-- 15 -->| <!-- S -->|'''8 |- !colspan=2| Spolu<br>medailových sád!! !! !! !! 12 !! 10 !! 6 !! 12 !! 7 !! 3 !! 13 !! 6 !! 10 !rowspan=2| 79 |- !colspan=2| Kumulativný súčet!! !! !! !! 12 !! 22 !! 28 !! 40 !! 47 !! 50 !! 63 !! 69 !! 79 |- !colspan=2| Marec 2026 !style="width:2.5em"|4.<br />St !style="width:2.5em"|5.<br />Št !style="width:2.5em"|6.<br />Pi !style="width:2.5em"|7.<br />So !style="width:2.5em"|8.<br />Ne !style="width:2.5em"|9.<br />Po !style="width:2.5em"|10.<br />Ut !style="width:2.5em"|11.<br />St !style="width:2.5em"|12.<br />Št !style="width:2.5em"|13.<br />Pi !style="width:2.5em"|14.<br />So !style="width:2.5em"|15.<br />Ne !Finále |} == Slovensko na ZPH 2026 == {{Hlavný článok|Slovensko na Zimných paralympijských hrách 2026}} == Maskoti == 7. februára 2024 organizátori zverejnili dvoch maskotov súrodencov: paralympijský hranostaj Milo a olympijská hranostajka Tina. Milo sa narodil bez labky a naučil sa chodiť chvostom.<ref name="paralympic-2026-unveils-mascotti"/> == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="paralympic-2026-medal-prog">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Milano Cortina 2026 Paralympic medal programme and athlete quotas confirmed | url = https://www.paralympic.org/news/milano-cortina-2026-paralympic-medal-programme-and-athlete-quotas-confirmed | vydavateľ = paralympic.org | dátum vydania = 2023-07-31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-07-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="paralympic-2026-unveils-mascotti">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Milano Cortina 2026 unveils Paralympic and Olympic mascots, Milo and Tina | url = https://www.paralympic.org/news/milano-cortina-2026-unveils-paralympic-and-olympic-mascots-milo-and-tina | vydavateľ = paralympic.org | dátum vydania = 2024-02-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-07-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="paralympic-three-cities-in-contention-for-2026">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Three cities in contention for 2026 Winter Paralympics | url = https://www.paralympic.org/news/three-cities-contention-2026-winter-paralympics | vydavateľ = paralympic.org | dátum vydania = 2019-02-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-07-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="paralympic-milan-cortina-to-stage-2026-winter">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Milan-Cortina to stage 2026 Winter Paralympics | url = https://www.paralympic.org/news/milan-cortina-stage-2026-winter-paralympics | vydavateľ = paralympic.org | dátum vydania = 2019-07-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-07-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="bbc-winter-olympics-paralympics">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = BBC Sport | odkaz na autora = | titul = Winter Olympics & Paralympics: Italy's Milan-Cortina chosen to host 2026 Games | url = https://www.bbc.com/sport/winter-olympics/48748380 | vydavateľ = bbc.com | dátum vydania = 2019-06-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-07-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="insidethegames-milan-cortina-d-ampezzo-awarded-2026">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Morgan | meno = Liam | autor = | odkaz na autora = | titul = Milan Cortina d'Ampezzo awarded 2026 Winter Olympic and Paralympic Games | url = https://www.insidethegames.biz/articles/1081151/milan-cortina-dampezzo-awarded-2026-winter-olympic-and-paralympic-games | vydavateľ = insidethegames.biz | dátum vydania = 2019-06-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-07-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> }} == Pozri aj == * [[Zimné olympijské hry 2026]] == Externé odkazy == * [https://www.paralympic.org/milano-cortina-2026 Stránka na webe Medzinárodného paralympijského výboru] {{portál|Šport|Športový}} {{Navigačná lišta Olympijské hry}} [[Kategória:Zimné paralympijské hry 2026| ]] [[Kategória:Zimné paralympijské hry|2026]] [[Kategória:Šport v 2026]] [[Kategória:2026 v Taliansku]] [[Kategória:Športové podujatia v Taliansku|Paralympiáda]] [[Kategória:Športové podujatia v Miláne]] [[Kategória:Cortina d'Ampezzo]] e67kfojx9rclpcb0pmsbgjuaan9199u Maliar Marsya 0 715694 8187925 8019668 2026-03-27T15:56:37Z Luppus 39967 wikilinka 8187925 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Marsyas Painter ARV 1475 4 Peleus seizing Thetis at her bath - Dionysos with satyr and maenad.jpg|náhľad|Atické [[červenofigúrová keramika|červenofigúrové]] [[peliké]], zobrazuje sediacu [[Afrodita|Afroditu]] a [[Péleus|Pélea]], ktorý sa zmocnil [[Thetis (mytológia)|Thetidy]] počas kúpeľa, cca [[380 pred Kr.|380]] – [[360 pred Kr.]], [[British Museum|Britské múzeum]] 1862, 0530., [[Londýn]]]] [[Súbor:Attic panathenaic amphora with lid by Marsyas Painter, side B - Getty Museum (79.AE.147).jpg|náhľad|[[čiernofigúrová keramika|Čiernofigúrová]] panatenajská amfora, 340/339 pred Kr., 79.AE.147 (Múzeum J. Paula Gettyho)]] '''Maliar Marsya''' je konvenčné meno [[Staroveké Grécko|gréckeho]] maliara [[červenofigúrová keramika|červenofigúrových]] váz, činného približne v rokoch [[350 pred Kr.|350]] až [[325 pred Kr.|325 pred Kr.]]<ref name=":1202">{{Citácia knihy| autor = Encyclopaedia Britannica, Inc. | titul = Britannica Concise Encyclopedia | isbn = 978-15-9339-492-9 | miesto = Chicago | vydavateľ = Encyclopaedia Britannica, Inc., | rok = 2008 | strany = 1202}}</ref> Maliar Marsya je považovaný za jedného z najlepších maliarov červenofigúrových váz v [[4. storočie pred Kr.|4. storočí pred Kr.]]<ref name=":345">{{Citácia knihy| autor = Πάνος Δ.. Βαλαβάνης | titul = Παναθηναϊκοί αμφορείς από την Ερέτρια | isbn = 978-96-0703-610-0 | miesto = Athēnai | vydavateľ = Athēnais Archaiologikē Hetaireia | rok = 1991 | strany = 345}}</ref> Tohto anonymného maliara pomenovali podľa námetu na červenofigúrovom [[peliké]], ktorú vyzdobil, uloženej v [[petrohrad]]skom múzeu [[Ermitáž]] (inv. č. St 1795 <ref name=":322">{{Citácia knihy| autor = Beth Cohen | titul = The Colors of Clay | isbn = 978-08-9236-942-3 | miesto = Malibu | vydavateľ = Getty Publications | rok = 2006 | strany = 322}}</ref>). Na jednej strane tejto vázy je zobrazený boh [[Apolón]] hrajúci na [[Kithara|kithare]] a [[satyr]] ''Marsyas'' s flautou, ktorý je pripravený súperiť s bohom v hudobnej súťaži.<ref name=":2198">{{Citácia knihy| autor = | titul = Encyclopædia universalis: Thesaurus index | isbn = 978-28-5229-287-1 | miesto = Paris | vydavateľ = Encyclopædia universalis France | rok = 1989 | strany = 2198}}</ref> Maliar Marsya bol najvýznamnejší predstaviteľ tzv. ''kerčského štýlu'',<ref name=":57">{{Citácia knihy| autor = Tyler Jo Smith, Dimitris Plantzos | titul = A Companion to Greek Art | isbn = 978-11-1926-681-5 | miesto = Hoboken | vydavateľ = John Wiley & Sons | rok = 2018 | strany = 57}}</ref> poslednej fázy atického červenofigúrového vázového maliarstva (v rokoch [[375 pred Kr.|375]] – [[320 pred Kr.]]), pomenovaného podľa mesta [[Kerč]] (staroveký ''Παντικάπαιον'' – Pantikapaion <ref name=":119">{{Citácia knihy| autor = J. den Boeft | titul = Ammianus Marcellinus 22 | isbn = 978-90-6980-086-8 | miesto = Groningen | vydavateľ = E. Forsten | rok = 1995 | strany = 119}}</ref>) na východnom pobreží [[Ukrajina|ukrajinského]] [[Krym (polostrov)|Krymu]], kde sa našlo najviac týchto váz. Kerčský štýl používal doplnkové farby, hlavne žltú, bielu a zlatú a v menšej miere modrú a zelenú.<ref name=":388">{{Citácia knihy| autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 388}}</ref><ref name=":93">{{Citácia knihy| autor = Florian Knauß | titul = Die Kunst der Antike | isbn = 978-34-0671-176-3 | miesto = München | vydavateľ = C.H.Beck | rok = 2017 | strany = 93}}</ref> Zachovalo sa od neho len osem celých červenofigúrových váz (a niekoľko fragmentov<ref name=":345"/>).<ref name=":2198"/> Atické červenofigúrové [[peliké]] od Maliara Marsya z [[British Museum|Britského múzea]] (inv. č. 1862,0530.1, váza E 424), nájdené v archeologickej lokalite starovekého mesta [[Kameiros (mesto)|Kameiros]] na ostrove [[Rodos (ostrov)|Rodos]], na jednej strane zobrazuje [[Dionýzos|Dionýza]] so [[satyr]]om a [[menády|menádou]]. Na opačnom povrchu tohto veľkolepého peliké je zobrazený smrteľný [[Péleus]], ktorý sa pokúša uniesť svoju budúcu nevestu [[Thetis (mytológia)|Thetis]], dcéru morského boha [[Néreus|Nérea]], keď sa kúpe v spoločnosti svojich troch sestier, [[Néreidy|Néreid]]. V paradigme starogréckeho manželstva, na ktorú dohliada sediaca postava [[Afrodita|Afrodity]] a jej stojaca spoločníčka, zrejme [[Peithó]] (bohyňa ľúbostného nahovárania), neochotná nevesta odoláva, mení sa na hada, na vodu a na oheň. Péleus ju ale drží pevne a ich synom, už predurčeným byť slávnejším ako jeho otec, bude [[Achilles (mytológia)|Achilles]], hrdina [[Trójska vojna|trójskej vojny]]. Thetis je namaľovaná bielou farbou, je zobrazená čupiaca, s pootočeným trupom, pripomína neskoršie sochy kúpajúcej sa Afrodity. Toto zobrazenie, ktoré tak dobre napĺňa priestor, dokáže brilantne evokovať hĺbku a objem, dvojrozmernosť tohto maliarskeho diela.<ref name=":142">{{Citácia knihy| autor = Dyfri Williams | titul = Masterpieces of Classical Art | isbn = 978-02-9272-147-0 | miesto = London | vydavateľ = University of Texas Press | rok = 2009 | strany = 142}}</ref> [[Grécko|Grécky]] archeológ [[Panos Valavanis]] pripisuje Maliarovi Marsya aj desať panathenajských amfor.<ref name=":345"/> Od polovice [[6. storočie pred Kr.|6. storočia pred Kr.]] boli víťazi [[Panaténaie|panathenajských hier]] odmeňovaní [[čiernofigúrová keramika|čiernofigúrovou]] amforou známou ako panathenajskou amforou (vyrábanou až do konca [[3. storočie pred Kr.|3. storočia pred Kr.]]).<ref name=":387">{{Citácia knihy| autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 387}}</ref> Panathenajská amfora uložená v ''Múzeu J. Paula Gettyho'' v [[Malibu (Kalifornia)|Malibu]] (J. Paul Getty Museum, Malibu, 79.AE.147 <ref name=":352">{{Citácia knihy| autor = Julia L. Shear | titul = Serving Athena | isbn = 978-11-0848-527-2 | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 2021 | strany = 352}}</ref>) pripísaná Maliarovi Marsya, na prednej strane zobrazuje bohyňu [[Aténa (mytológia)|Aténu]] odetú v archaickom štýle, zdôrazňujúc tak úctyhodnú históriu panathenajskej tradície. Na zadnej strane je výjav zo súťaže, pre ktorú slúžila ako cena. Vozataj v dlhom bielom odeve stojí vo voze zo štvorzáprahom, vedľa neho je nahý muž s prilbou a štítom zvaný ''apobatés'' (''apobatai'' boli na panathenajských hrách spolusúťažiaci pri pretekoch vozov, vyskakovali zo svojich vozov a naskakovali späť<ref name=":438-439">{{Citácia knihy| autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 438-439}}</ref>). Podľa nápisu na váze „Theofrastos bol archón“ (panathenajské amfory boli vďaka nápisom s menom [[Archón|archonta]] bezpečne datovateľné<ref name=":384">{{Citácia knihy| autor = Robert B Koehl | titul = AMILLA | isbn = 978-16-2303-313-2 | miesto = Philadelphia | vydavateľ = INSTAP Academic Press | rok = 2013 | strany = 384}}</ref>) sa datuje do roku 340/339 pred Kr.<ref name=":81">{{Citácia knihy| autor = J. Paul Getty Museum | titul = The J. Paul Getty Museum Handbook of the Antiquities Collection | isbn = 978-08-9236-998-0 | miesto = Los Angeles | vydavateľ = Getty Publications | rok = 2010 | strany = 81}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Portál|Umenie|Umelecký}} {{projekt}} [[Kategória:Maliari starovekého Grécka]] qu55lfrimlxocs5lmtaukviep158m7b Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Spojenom kráľovstve 14 717330 8188185 7895884 2026-03-27T22:07:59Z Jetam2 30982 kat 8188185 wikitext text/x-wiki {{commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly podľa štátu|Spojené kráľovstvo]] [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Európe|Spojené kráľovstvo]] [[Kategória:Kostoly v Spojenom kráľovstve]] [[Kategória:Rímskokatolícka cirkev v Spojenom kráľovstve]] 3jzbrl63sn6p5dq0y1v4cnkh1d5k8bo Zoznam turistických značkovaných trás v Strážovských vrchoch 0 717896 8187963 8127589 2026-03-27T16:53:39Z Akul59 168826 oprava 8187963 wikitext text/x-wiki Toto je zoznam turistických značkovaných trás<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://archiv.kst.sk/images/stories/znackovanie/TZT/pesie_tzt.pdf |titul=Evidencia turistických značkovaných trás KST |dátum prístupu=2025-04-06 |jazyk=sk }}</ref> v [[Strážovské vrchy|Strážovských vrchoch]]<ref>''Strážovské vrchy – Trenčianske Teplice. Turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.</ref><ref name=M>''Vtáčnik – Horná Nitra. Turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.</ref> na Slovensku. {|class="wikitable sortable" style="text-align:center" ! rowspan="2" | Značka ! colspan="4" | Trasa ! rowspan="2" | Poznámky |- ! Číslo ! Štart ! Cieľ ! Dĺžka v km |- | {{Turistická značka|červená}} | [[Turistická značkovaná trasa číslo 0701|0701]] | [[Devín (hrad)|Hrad Devín]], parkovisko | [[Horná Poruba]] | 222,6 | Cesta hrdinov SNP |- | {{Turistická značka|červená}} | [[Turistická značkovaná trasa číslo 0705|0705]] | [[Hlohovec]] | [[Trenčín]], hotel Elizabeth | 83,95 | |- | {{Turistická značka|červená}} | [[Turistická značkovaná trasa číslo 0708|0708]] | [[Uhrovec (obec)|Uhrovec]] | [[Chata Homôlka]] | 36,4 | Chodník Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka |- | {{Turistická značka|červená}} | [[Turistická značkovaná trasa číslo 0801|0801]] | [[Horná Poruba]] | pred Čuntavou | 250 | Cesta hrdinov SNP |- | {{Turistická značka|červená}} | [[Turistická značkovaná trasa číslo 0811|0811]] | [[Bojnice]], nánestie | Sedlo [[Javorinka (vrch v Strážovských vrchoch, Čičmany)|Javorinky]] | 25,5 | |- | {{Turistická značka|modrá}} | [[Turistická značkovaná trasa číslo 2423|2423]] | [[Prejta]] | chata pod [[Ostrý vrch (767,5 m n. m.)|Ostrým vrchom]] | 50,3 | |- | {{Turistická značka|modrá}} | [[Turistická značkovaná trasa číslo 2431|2431]] | [[Závada pod Čiernym vrchom]] | Demovec | 6,3 | |- | {{Turistická značka|modrá}} | [[Turistická značkovaná trasa číslo 2432|2432]] | [[Uhrovec (hrad)|Uhrovský hrad]] | [[Skačany]] | 19,1 | |- | {{Turistická značka|modrá}} | [[Turistická značkovaná trasa číslo 2448|2448]] | [[Liešťany]] | [[Suchý vrch (Strážovské vrchy)|Suchý vrch]] | 6,3 | |- | {{Turistická značka|modrá}} | [[Turistická značkovaná trasa číslo 2449|2449]] | [[Uhrovec (obec)|Uhrovec]] | Uhliská | 24 | |- | {{Turistická značka|modrá}} | [[Turistická značkovaná trasa číslo 2606|2606]] | [[Nitrianske Rudno (obec)|Nitrianske Rudno]] | [[Kanianka]] | 12,9 | |- | {{Turistická značka|modrá}} | [[Turistická značkovaná trasa číslo 2607|2607]] | [[Chvojnica (okres Prievidza)|Chvojnica]] | [[Gápel]] | 12 | |- | {{Turistická značka|modrá}} | [[Turistická značkovaná trasa číslo 2608|2608]] | Vozore | [[Diviacka Nová Ves (okres Prievidza)|Diviacka Nová Ves]] | 24 | |- | {{Turistická značka|modrá}} | [[Turistická značkovaná trasa číslo 2637|2637]] | [[Chalmová]], kúpele | Chalmová, kúpele | 4,9 | |- | {{Turistická značka|modrá}} | [[Turistická značkovaná trasa číslo 2691|2691]] | [[Zliechov]] | Riedka | 11,3 | |- | {{Turistická značka|modrá}} | [[Turistická značkovaná trasa číslo 2742|2742]] | [[Domaniža]] | [[Kľak (vrch v Malej Fatre)|Kľak]] | 15 | |- | {{Turistická značka|zelená}} | [[Turistická značkovaná trasa číslo 5110|5110]] | [[Opatová (Trenčín)|Opatová]] | Veľké lúky, prameň | 16,5 | |- | {{Turistická značka|zelená}} | [[Turistická značkovaná trasa číslo 5126|5126]] | [[Trenčianska Teplá]] | Petrovanské lúky | 9 | |- | {{Turistická značka|zelená}} | [[Turistická značkovaná trasa číslo 5132|5132]] | [[Dolná Poruba]] | [[Chata Homôlka]] | 6,4 | |- | {{Turistická značka|zelená}} | [[Turistická značkovaná trasa číslo 5133|5133]] | [[Závada pod Čiernym vrchom]] | [[Valaská Belá]] | 11,9 | |- | {{Turistická značka|zelená}} | [[Turistická značkovaná trasa číslo 5134|5134]] | [[Kšinná]] | [[Nitrianske Rudno (obec)|Nitrianske Rudno]] | 12,5 | |- | {{Turistická značka|zelená}} | [[Turistická značkovaná trasa číslo 5403|5403]] | [[Čičmany]] | [[Jasenovo]] | 24,2 | |- | {{Turistická značka|zelená}} | [[Turistická značkovaná trasa číslo 5406|5406]] | [[Uhrovské Podhradie]] | Varty | 15,3 | |- | {{Turistická značka|zelená}} | [[Turistická značkovaná trasa číslo 5407|5407]] | [[Poruba (okres Prievidza)|Poruba]] | Čičermanská dolina | 12 | |- | {{Turistická značka|zelená}} | [[Turistická značkovaná trasa číslo 5408|5408]] | [[Bánovce nad Bebravou]], [[Železničná stanica Bánovce nad Bebravou|stanica]] | [[Jankov vŕšok]], pamätník SNP | 12,3 | |- | {{Turistická značka|zelená}} | [[Turistická značkovaná trasa číslo 5409|5409]] | [[Bojnice]], nemocnica | chata Bohatka | 4,5 | |- | {{Turistická značka|zelená}} | [[Turistická značkovaná trasa číslo 5410|5410]] | [[Podlužany (okres Bánovce nad Bebravou)|Podlužany]] | Rychtárske zienky | 22,9 | |- | {{Turistická značka|zelená}} | [[Turistická značkovaná trasa číslo 5580|5580]] | [[Dubnica nad Váhom]] | [[Trenčianske Teplice]], park | 10,2 | |- | {{Turistická značka|zelená}} | [[Turistická značkovaná trasa číslo 5583|5583]] | Háj, osada | sedlo Mraznica | 5,5 | |- | {{Turistická značka|zelená}} | [[Turistická značkovaná trasa číslo 5584|5584]] | [[Považská Bystrica]] | [[Zliechov]] | 26,3 | |- | {{Turistická značka|zelená}} | [[Turistická značkovaná trasa číslo 5587|5587]] | [[Slopná]] | [[Mojtín]] | 13 | |- | {{Turistická značka|zelená}} | [[Turistická značkovaná trasa číslo 5643|5643]] | [[Pružina (okres Považská Bystrica)|Pružina]], garáže | Lúka pod [[Strážov (vrch)|Strážovom]] | 12,4 | |- | {{Turistická značka|žltá}} | [[Turistická značkovaná trasa číslo 8120|8120]] | [[Kubrá]], kyselka | Horné [[Motešice]] | 11,5 | |- | {{Turistická značka|žltá}} | [[Turistická značkovaná trasa číslo 8121|8121]] | [[Opatová (Trenčín)|Opatová]] | [[Trenčianske Teplice]], park | 8,2 | |- | {{Turistická značka|žltá}} | [[Turistická značkovaná trasa číslo 8136|8136]] | [[Bánovce nad Bebravou]], [[Železničná stanica Bánovce nad Bebravou|stanica]] | [[Kšinná]] | 15,9 | |- | {{Turistická značka|žltá}} | [[Turistická značkovaná trasa číslo 8137|8137]] | [[Omastiná (obec)|Omastiná]], chata | [[Nitrianske Rudno (obec)|Nitrianske Rudno]] | 8,2 | |- | {{Turistická značka|žltá}} | [[Turistická značkovaná trasa číslo 8138|8138]] | [[Slatinka nad Bebravou]] | [[Chata Homôlka]] | 17,4 | |- | {{Turistická značka|žltá}} | [[Turistická značkovaná trasa číslo 8139|8139]] | sedlo Trtávka | [[Valaská Belá]] | 9,8 | |- | {{Turistická značka|žltá}} | [[Turistická značkovaná trasa číslo 8157|8157]] | [[Dolné Vestenice]] | Surdov | 4,1 | |- | {{Turistická značka|žltá}} | [[Turistická značkovaná trasa číslo 8403|8403]] | [[Temeš]] | [[Liešťany]] | 11,7 | |- | {{Turistická značka|žltá}} | [[Turistická značkovaná trasa číslo 8409|8409]] | [[Bojnice]], Dubnica | Plešina | 7,5 | |- | {{Turistická značka|žltá}} | [[Turistická značkovaná trasa číslo 8414|8414]] | [[Malinová (okres Prievidza)|Malinová]] | Horné lazy | 3,8 | |- | {{Turistická značka|žltá}} | [[Turistická značkovaná trasa číslo 8415|8415]] | [[Bojnice]], kúpele | Svätý Vendelín | 2,5 | |- | {{Turistická značka|žltá}} | [[Turistická značkovaná trasa číslo 8416|8416]] | [[Ješkova Ves nad Nitricou]] | sedlo [[Rokoš (vrch)|Rokoš]] | 4,8 | |- | {{Turistická značka|žltá}} | [[Turistická značkovaná trasa číslo 8582|8582]] | [[Pružina (okres Považská Bystrica)|Pružina]], garáže | Lazový vrch | 12,7 | |- | {{Turistická značka|žltá}} | [[Turistická značkovaná trasa číslo 8583|8583]] | [[Ladce]] | Košecké Rovné | 18,2 | |- | {{Turistická značka|žltá}} | [[Turistická značkovaná trasa číslo 8585|8585]] | [[Nová Dubnica]] | Kamenné vráta | 5,8 | |- | {{Turistická značka|žltá}} | [[Turistická značkovaná trasa číslo 8587|8587]] | [[Ilava]] | nad [[Horná Poruba|Hornou Porubou]] | 11 | |- | {{Turistická značka|žltá}} | [[Turistická značkovaná trasa číslo 8592|8592]] | Červíková, chata | Lúka pod [[Strážov (vrch)|Strážovom]] | 2,9 | |} == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Turistické značkované trasy na Slovensku]] [[Kategória:Turistické značkované trasy v Strážovských vrchoch]] [[Kategória:Slovenské zoznamy|Turistické značkované trasy v Strážovských vrchoch]] do66730xnq659h5e3lk6xitplgffrjp Povodne v Európe v roku 2024 0 718961 8188082 8053626 2026-03-27T21:11:40Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8188082 wikitext text/x-wiki {{Infobox katastrofa | názov = Povodne v Európe v roku 2024 | obrázok =2024 Most żelazny w Kłodzku (7), powódź.jpg | popis obrázka =Silné povodne v [[Kłodzko|Kłodzku]] (september 2024) | štát = [[Nemecko]], [[Rakúsko]], [[Taliansko]], [[Španielsko]], [[Švajčiarsko]], [[Francúzsko]], [[Rakúsko]], [[Poľsko]], [[Rumunsko]], [[Česko]], [[Slovensko]] | miesto = | druh udalosti = [[povodeň]] | dátum = [[máj]] – [[jún]], [[september]] [[2024]] –súčasnosť | čas = | usmrtení = viac ako 26 (3 nepriamo) | zranení = | nezvestní = 6 | obrázok mapy = | popis mapy = | commonscat = 2024 floods in Europe | wikinoviny = | mapframe = 0 }} V máji, júni a septembri (nazývané tiež '''búrka Boris''') 2024 niekoľko krajín v Európe postihli '''[[Povodeň|povodne]]''' spôsobené dlhotrvajúcim silným [[dážď]]om. Viaceré boli katastrofálne a spôsobili úmrtia a rozsiahle škody v dôsledku vyliatia [[povodia|povodí]] a [[zosuv pôdy|zosuvov pôdy]]. Medzi dotknuté krajiny patria [[Nemecko]],<ref name="dw 2024-06-02">{{Cite web |last=Piper |first=Oliver |date=2024-06-02 |title=Floods in southern Germany: 40 hours of disaster |url=https://www.dw.com/en/floods-in-southern-germany-40-hours-of-disaster/a-69247346 |access-date=2024-06-02 |publisher=[[Deutsche Welle]]}}</ref> [[Rakúsko]],<ref name="bbc 2024-06-04">{{Cite web |last=Kirby |first=Paul |date=4 June 2024 |title=Germany's deadly floods spread along Danube |url=https://www.bbc.com/news/articles/c9wwdzwj93mo |access-date=2024-06-30 |publisher=BBC}}</ref> [[Španielsko]],<ref name="inews 2024-06-13">{{Cite web |last=Magee |first=Caolan |date=2024-06-13 |title=Costa Blanca flooding sparks major rescue operation |url=https://inews.co.uk/news/world/costa-blanca-flooding-rescue-operation-3107826 |access-date=2024-06-30 |publisher=[[iNews]]}}</ref> [[Francúzsko]],<ref name="connexion 2024-06-10">{{Cite web |last=Thompson |first=Hannah |date=2024-06-10 |title=IMAGES: Homes evacuated and roads cut off as storms hit southern France |url=https://www.connexionfrance.com/news/images-homes-evacuated-and-roads-cut-off-as-storms-hit-southern-france/663750 |access-date=2024-06-13 |publisher=[[The Connexion]]}}</ref> [[Maďarsko]],<ref name="hungary 2024-06-11">{{Cite web |date=2024-06-11 |title=Danube Flooding Spurs Huge Mosquito Invasion |url=https://hungarytoday.hu/danube-flooding-spurs-huge-mosquito-invasion/ |access-date=2024-06-30 |publisher=Hungary Today}}</ref> [[Taliansko]], [[Švajčiarsko]],<ref>{{Cite web |title=Europe weather: Four dead in storms in Swizterland and Italy as wildfires burn in Greece and Turkey |url=https://news.sky.com/story/four-dead-after-flooding-and-landslides-in-switzerland-and-northern-italy-13161278 |access-date=2024-06-30 |publisher=Sky News}}</ref> [[Poľsko]],<ref>{{Cite web |date=2024-09-15 |title=Minister of National Defense: Thousands of soldiers and helicopters on standby (Polish: Szef MON: Tysiące żołnierzy i śmigłowce w gotowości) |url=https://tvn24.pl/polska/powodz-w-polsce-wladyslaw-kosiniak-kamysz-tysiace-zolnierzy-i-smiglowce-w-gotowosci-st8087621 |publisher=[[TVN24]] |language=pl}} </ref> [[Česko]],<ref>{{Cite web |last=Topič |first=Petr |date=2024-09-15 |title=Na Jesenicku se zřítily první domy. Je to apokalypsa, říká starostka |url=https://www.idnes.cz/olomouc/zpravy/jesenicko-zricene-domy-povodne-zaplavy.A240915_134436_olomouc-zpravy_stk|access-date=2024-09-15 |publisher=iDNES.cz|language=cs}}</ref> [[Rumunsko]]<ref name="tvp.info"/> a [[Slovensko]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Najnovšie INFO o povodniach na Slovensku: Na Záhorí evakuujú ľudí, Bratislava sa pripravuje na 9-metrový Dunaj (PREHĽAD) | url = https://www.startitup.sk/taraba-a-sutaj-estok-o-povodniach-na-zahori-evakuuju-ludi-bratislava-sa-pripravuje-na-9-metrovy-dunaj-prehlad/ | vydavateľ = Startitup.sk | dátum vydania = 2024-09-15 | dátum prístupu = 2024-09-15 | jazyk = sk | meno = Dominika | priezvisko = Körtvélyesiová}}</ref> == Nemecko == Záplavy v Nemecku si vyžiadali najmenej deväť mŕtvych, poistené škody na majetku o vo výške 2,2 miliardy eur a viac ako 3 000 vysídlených osôb.<ref>{{Cite web |title=Hochwasser im Süden verursacht Schäden von etwa zwei Milliarden Euro |url=https://www.tagesschau.de/inland/regional/hochwasser-sueddeutschland-versicherung-100.html |accessdate=2024-06-08 |publisher=Tagesschau |language=de}}</ref><ref name="n-tv 2024-06-05">{{Cite web |date=2024-06-05 |title=Sechstes Hochwasser-Opfer gefunden |url=https://www.n-tv.de/panorama/Sechstes-Hochwasser-Opfer-gefunden-article24992473.html |accessdate=2024-06-05 |publisher=[[n-tv]] |language=de}}</ref><ref name="sued 2024-06-05">{{Cite web |date=2024-06-05 |title=Hochwasser: Trotz sinkender Wasserstände keine Normalität|url=https://www.sueddeutsche.de/bayern/unwetter-hochwasser-trotz-sinkender-wasserstaende-keine-normalitaet-dpa.urn-newsml-dpa-com-20090101-240604-99-273804 |access-date=2024-06-05 |publisher=[[Süddeutsche Zeitung]] |language=de}}</ref><ref>{{Cite web |date=2024-06-02 |title=More evacuations ahead as more rain falls on flooded parts of Germany |url=https://www.yahoo.com/news/more-evacuations-ahead-more-rain-213835980.html |accessdate=2024-06-02 |publisher=[[Yahoo News]]}}</ref><ref>{{Cite web |date=2024-05-03 |title=Mainfranken: Schwere Schäden nach Unwetter - Mann stirbt in Keller |trans-title=Mainfranken: Severe damage after storm - man dies in cellar |url=https://www.radiogong.com/aktuelles/news/lokales/mainfranken-vollgelaufende-strassen-und-keller-nach-starkregen |accessdate=2024-06-05 |publisher=Radio Gong Würzburg |language=de }}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V máji 2024 spadlo nad [[Sársko]]m viac ako 100 litrov zrážok na meter štvorcový za menej ako 24 hodín. Žena v [[Saarbrücken]]e bola zranená počas evakuácie a neskôr zomrela, zatiaľ čo pracovník [[Medzinárodné hnutie Červeného kríža a Červeného polmesiaca|Červeného kríža]] zomrel po záchrannej operácii na zlyhanie srdca.<ref>{{Cite web |date=2024-05-20 |title=Saarbrücken: Frau stirbt nach Hochwasser-Rettungseinsatz |trans-title=Woman dies after flood rescue operation |url=https://www.zdf.de/nachrichten/panorama/hochwasser-saarbruecken-todesopfer-100.html |accessdate=2024-06-05 |publisher=ZDFheute |language=de}}</ref> V júni 2024 postihli [[Južné Nemecko]] značné záplavy, ktoré najviac zasiahli [[Bádensko-Württembersko]] a [[Bavorsko]]. Desiatky dedín museli evakuovať v Bádensku-Württembersku a Bavorsku kvôli napätiu a zlyhaniu niekoľkých priehrad a hrádzí spôsobenému pretrvávajúcimi silnými dažďami.<ref>{{Cite web |date=2024-06-01 |title=Firefighter dies as heavy rains and flooding worsens in Germany |url=https://www.euronews.com/my-europe/2024/06/01/authorities-urge-bavaria-residents-to-heed-evacuation-orders-as-flooding-worsens |accessdate=2024-06-02 |publisher=[[Euronews]]}}</ref> Medzi rieky, ktorých hladina výrazne stúpla, patria [[Dunaj]], [[Isar]], [[Zusam]], [[Weilach]], [[Ilm (Durínsko)|Ilm]], [[Paar]], [[Schmutter]],<ref name="Der Spiegel">{{Cite news |date=2024-06-01 |title=Dauerregen, starke Gewitter, gebrochene Dämme – das ist die Lage im Süden Deutschlands |trans-title=Continuous rain, heavy thunderstorms, broken dams - this is the situation in southern Germany |url=https://www.spiegel.de/panorama/wie-sich-die-hochwasserlage-in-deutschland-entwickelt-a-cd41a0c1-0719-4de9-97df-278421dfd154 |accessdate=2024-06-03 |publisher=[[Der Spiegel]] |language=de |issn=2195-1349}}</ref> [[Roth (Dunaj)|Roth]] a [[Leibi]].<ref>{{Cite news |date=2024-06-02 |title=Hochwasser in Süddeutschland: Flüchtlingsunterkunft und Klinik wegen Hochwassers geräumt |trans-title=Floods in southern Germany: Refugee accommodation and clinic evacuated due to flooding |url=https://www.spiegel.de/panorama/live-ticker-fluten-im-sueden-deutschlands-so-entwickelt-sich-die-hochwasserlage-a-aecbefb1-baf7-44a0-a5ef-d979e89ffa24 |access-date=2024-06-03 |publisher=[[Der Spiegel]] |language=de |issn=2195-1349}}</ref> Na mnohých miestach napadlo za 24 hodín viac zrážok, ako je celý ich mesačný priemer, a v mnohých oblastiach voda podľa Bavorskej informačnej služby o povodniach dosiahla úroveň, ktorá bola len „raz za storočie“.<ref name="dw 2024-06-02" /> Nafukovací záchranný čln so štyrmi hasičmi sa prevrátil pri evakuácii občanov v [[Pfaffenhofen (Bádensko-Württembersko)|Pfaffenhofene]] zo záplavovej vody z pretekajúcej rieky Ilm, čo malo za následok smrť jedného hasiča.<ref>{{Cite news |last=Steitz |first=Christoph |last2=Kraemer |first2=Christian |date=2 June 2024 |title=Rescue worker dies, several thousand evacuated in southern Germany floods |url=https://www.reuters.com/world/europe/rescue-worker-dies-southern-germany-floods-2024-06-02/ |url-status= |accessdate=2024-06-02 |publisher=[[Reuters]]}}</ref> Ďalší hasič bol nezvestný, rovnako ako žena v Schrobenhausene, ktorú neskôr našli mŕtvu. Vozne vlaku sa vykoľajili pri [[zosuv pôdy|zosuve pôdy]] v dôsledku silného dažďa pri [[Schwäbisch Gmünd]]. Nikto zo 185 cestujúcich neutrpel zranenia.<ref>{{Cite web |last=Binns |first=Daniel |date=2024-06-02 |title=Firefighter dies while trying to rescue people from flooding in Bavaria, Germany |url=https://news.sky.com/story/firefighter-dies-while-trying-to-rescue-people-from-flooding-in-bavaria-germany-13146843 |accessdate=2024-06-03 |publisher=[[Sky News]] }}</ref> Dňa 4. júna 57-ročná žena nezvládla riadenie auta na zaplavenej ceste. Neskôr ju našli mŕtvu.<ref name="sued 2024-06-05" /> Hrad Falkenstein v [[Horné Bavorsko|Hornom Bavorsku]] sa v dôsledku silných dažďov čiastočne zrútil na severe, čo spôsobilo evakuáciu 50 obyvateľov pod hradným komplexom.<ref>{{Cite web |last=Huber |first=Christian |date=2024-06-03 |title=22 Uhr: Hochwasser-Lage weiterhin sehr kritisch |url=https://www.wasserburger-stimme.de/blog/2024/06/03/hochwasser-lage-weiterhin-sehr-kritisch/ |accessdate=2024-06-05 |publisher=Wasserburger Stimme |language=de}}</ref> Dňa 5. júna bola nájdená mŕtva 79-ročná žena, ktorá bola od 2. júna nezvestná.<ref name="n-tv 2024-06-05" /> == Rakúsko == [[Súbor:Wien - Wienfluss, Hochwasser September 2024.JPG|náhľad|Rozbúrená rieka Viedenka vo [[Viedeň|Viedni]]]] Súbežne so záplavami v Nemecku začiatkom júna dosiahlo stúpanie hladín riek povodia Dunaj ráno, 4. júna, 6,86 metra, čo spôsobilo, že sa Dunaj vylial z brehov v [[Linz|Linzi]] a potopil oblasti blízko rieky. Všetka riečna doprava pozdĺž Dunaja v oblasti [[Dolné Rakúsko]] sa zastavila.<ref name="bbc 2024-06-04" /> Záplavy značne narušili [[voľby do Európskeho parlamentu v Rakúsku v roku 2024|voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024]], najmä v provincii [[Štajersko]]. Silné dažde zneprístupnili alebo zničili niekoľko volebných miestností v [[Deutschfeistritz]]e, [[okres Hartberg-Fürstenfeld (okres)|okrese Hartberg-Fürstenfeld]] a [[Graz]]i, čo si vyžiadalo rýchlu reakciu miestnych orgánov, aby sa zabezpečilo, že voliči sa budú môcť stále zúčastniť volebného procesu. Okrem toho sa v dôsledku silných dažďov vyliala rieka Übelbach, čo spôsobilo zosuvy pôdy, ktoré zničili domy a odplavili autá v obci [[Übelbach]].<ref>{{Cite web |date=2024-06-09 |title=Floods in Austria complicate EU elections, polling stations destroyed |url=https://nltimes.nl/2024/06/09/floods-austria-complicate-eu-elections-polling-stations-destroyed |accessdate=2024-06-30 |publisher=NL Times}}</ref> == Maďarsko == Zrážky a záplavy z Nemecka a Rakúska spôsobili od 6. júna 2024 na brehoch Dunaja a [[Rába|Ráby]] v Maďarsku niekoľko prílivových vln. časť „dolného nábrežia Budína medzi ulicou Mozaik a [[Rákócziho mostom]]“ a časť „dolného nábrežia v Pešti medzi ulicami Népfürdő a Közraktár“. „Hlavnú budovu“ [[Budapešťská technická a ekonomická univerzita|Budapešťskej technickej a ekonomickej univerzity]] uzavreli z dôvodu zvýšenej hladiny riek.<ref>{{Cite web |last=Mercédesz |first=Hetzmann |date=2024-06-07 |title=PHOTOS – Flooding Danube: Water level extremely high in Budapest |url=https://dailynewshungary.com/flooding-danube-water-level-budapest/ |accessdate=2024-06-30 |publisher=Daily News Hungary}}</ref><ref>{{Cite web |last=Mercédesz |first=Hetzmann |date=2024-06-06 |title=Warning: Part of Budapest closed due to rising Danube level - Daily News Hungary |url=https://dailynewshungary.com/part-of-budapest-closed-danube-level/ |accessdate=2024-06-30 |publisher=Daily News Hungary}}</ref> Do 10. júna 2024 boli aktivované výstrahy pozdĺž 912,4 kilometrov riečnych úsekov, pričom výstrahy najvyššieho stupňa boli zavedené na 10,42 kilometroch týchto úsekov. Rieka Rába čelila rekordnej vode vo výške 4,22 m v [[Szentgotthárd]]e, čo vyvolalo povodňovú výstrahu tretieho stupňa a prinútilo Národné riaditeľstvo vodohospodárstva (OVF) zmobilizovať viac ako 400 zamestnancov na vybudovanie rozsiahleho protipovodňových opatrení, vrátane umiestnenia 120 000 vriec s pieskom a postaviť 2,5 km protipovodňovú hrádzu v [[Körmend]]e. Rieky Strém a [[Pinka (rieka)|Pinka]] takmer zaznamenali priemerný mesačný úhrn zrážok za šesť hodín, pričom v rieke [[Felsőcsatár]] bola zaznamenaná historicky najvyššia hladina vody 5,08 m.<ref>{{Cite web |last= |first= |date=2024-06-10 |title=Flooding Rába expected to peak at record level on Monday evening |url=https://dailynewshungary.com/flooding-raba-expected-to-peak-at-record-level-on-monday-evening/ |accessdate=2024-06-30 |publisher=Daily News Hungary}}</ref> Prepad v Dunaji a Rábe zase spôsobil, že v [[Šopron (mesto)|Šoproni]], [[Debrecín]]e a [[Miškovec|Miškovci]] vzniklo niekoľko hniezdisk [[komár]]ov, čo si vyžiadalo od Národného riaditeľstva pre zvládanie katastrof biologickú kontrolu, aby sa zabránilo ďalšiemu šíreniu choroby prenášanej komármi.<ref name="hungary 2024-06-11" /> == Španielsko == Od 11. do 13. júna silné záplavy spôsobené prívalovými dažďami vážne zasiahli regióny [[Costa Blanca]], [[Murcia (mesto)|Murcia]] a [[Mallorca]] v Španielsku. Silné záplavy v Murcii si vyžiadali 113 tiesňových volaní, ktoré si vyžiadali, aby miestne núdzové koordinačné centrum reagovalo na 324 problémov. Škody spôsobené silnými dažďami sa zhoršili nedostatočným odvodnením a zablokovaním ciest popadanými stromami a inými úlomkami. V [[Calasparra|Calasparre]] hasičský zbor zachránil osobu uväznenú v ich aute pri pokuse prejsť cez zaplavenú cestu a previezli ju do nemocnice s [[hypotermia|hypotermiou]].<ref name="inews 2024-06-13" /> Na Malorke počas búrky Tamara spadlo 71,8 mm zrážok za štyri hodiny na [[letisku Palma de Mallorca|Letisko Palma]], búrka zaplavila jeho pristávacie dráhy a to viedlo k jeho dočasnému uzavretiu. Videá z terminálu ukázali, že povodňová voda takmer siahala na dno motorov lietadiel. Viac ako 100 letov bolo zrušených alebo odložených, čo ovplyvnilo britských turistov cestujúcich na a z letísk [[Letisko Gatwick|Gatwick]], [[Letisko Luton|Luton]] a [[Letisko Bristol|Bristol]]. Na pobreží Costa Blanca náhly 20-minútový lejak, ktorý spôsobil krupobitie a značné záplavy, pričom na niekoľkých zaznamenaných videách bolo vidieť prudkú vodu tečúcu centrami miest a uväznených občanov v autách. Išlo o väčšie dažde, než je priemer za celé leto.<ref name="inews 2024-06-13" /> == Francúzsko == V dňoch 8. – 9. júna silné dažde spôsobili záplavy a [[zosuv bahna|zosuvy bahna]] naprieč [[Južné Francúzsko|Južným Francúzskom]] v [[Eauze]], [[Montréal (Gers)|Montréali]] a [[Fourcès|Fourcèsi]] v departmente [[Gers (departement)|Gers]]. Záplavy si vyžiadali viac ako 100 zásahov hasičských zborov.<ref name="connexion 2024-06-10" /> Dňa 29. júna 2024 zomreli v [[Aube]] traja ľudia vo veku 70 a 80 rokov po tom, čo auto, ktorým cestovali, počas intenzívnych búrok, silných dažďov a silného vetra rozdrvil spadnutý strom, pričom zranenia štvrtého cestujúceho si vyžiadali len kritickú starostlivosť.<ref>{{Cite news |last= |first= |date=2024-06-30 |title=Seven dead after storms lash France, Switzerland and Italy |url=https://www.theguardian.com/world/article/2024/jun/30/dead-after-storms-lash-france-switzerland |access-date=2024-06-30 |publisher=[[The Guardian]]|issn=0261-3077 |agency=[[Agence France-Presse]]}}</ref> == Švajčiarsko == Koncom júna séria prudkých búrok a topiaceho sa snehu vyvolala v južnom Švajčiarsku silné záplavy a zosuvy pôdy, čo malo za následok smrť najmenej desiatich osôb, pričom štyria ďalší sú nezvestní, vrátane jedného z [[Binn]].<ref>{{Cite web |last=Mendonca |first=Duarte |last2=Brennan |first2=Eve |last3=Halasz |first3=Stephanie |date=2024-06-30 |title=At least 4 dead, 1 missing after flooding in southern Switzerland |url=https://www.cnn.com/2024/06/30/europe/switzerland-flooding-intl-latam/index.html |access-date=2024-07-04 |publisher=[[CNN]]}}</ref> Kantóny [[Ticino (kantón)|Ticino]] a [[Valais (kantón)|Valais]] vo Švajčiarsku boli výrazne ovplyvnené. V kantóne Ticino prišli o život traja ľudia pri zosuve pôdy v [[Valle Maggia]]. Ich telá našli v oblasti Fontana v údolí. Most po prúde z oblasti katastrofy bol pod vodou, čo skomplikovalo záchranné práce. Okrem 300 účastníkov miestneho futbalového turnaja bol vrtuľníkom evakuovaný jeden kemping vo Valle Maggia.<ref name="reuters 2024-06-30">{{Cite news |last=Burger |first=Ludwig |date=30 June 2024 |title=Four dead, two missing after landslides, floods in southern Switzerland |url=https://www.reuters.com/world/europe/two-dead-one-missing-after-swiss-landslide-police-say-2024-06-30/ |accessdate=30 June 2024 |publisher=[[Reuters]]}}</ref> Ďalšia osoba bola nahlásená ako nezvestná v [[Lavizzara|Lavizzare]], bočnom ramene údolia. V kantóne Valais našli mŕtveho muža v hoteli [[Saas-Grund]], ktorý podľa švajčiarskej polície pravdepodobne spôsobili neočakávané záplavy, ktoré zhoršil topiaci sa sneh. Ďalší človek bol hlásený ako nezvestný v inej oblasti vo Valais.<ref name="reuters 2024-06-30" /> == Taliansko == Súbežne s júnovými záplavami vo Švajčiarsku postihli regióny Valle d'Aosta a Piemont v Taliansku značné záplavy. Približne 200 obyvateľov regiónu [[Valle d'Aosta]] muselo byť evakuovaných helikoptérou zo svojich domovov v [[Cogne]] kvôli záplavám a zosuvom bahna. Približne 120 ľudí v regióne [[Piemont]] bolo evakuovaných z alpských dedín po prívalových dažďoch.<ref name="reuters 2024-06-30" /> [[Súbor:Alluvione Sasso Marconi 2024.jpg|náhľad|right|Čistiace práce v [[Sasso Marconi]] neďaleko [[Bologna|Bologne]]]] V septembri 2024 zasiahli povodne mesto [[Pescara]], zatiaľ čo boli vyhlásené výstrahy pred počasím v regióne [[Emilia-Romagna]], v rovnakých oblastiach, ako pri [[Povodne v regióne Emilia-Romagna v roku 2023|smrteľných povodniach]] v máji 2023.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Storm Boris: Italy braces for rain as 21 killed in Europe floods | url = https://www.bbc.com/news/articles/ckgmrnwgm7zo | vydavateľ = www.bbc.com | dátum prístupu = 2024-09-18 | jazyk = en-GB}}</ref> V regióne [[Romagna]] sa vyliali rieky [[Marzeno]] a [[Lamone (rieka)|Lamone]] a spôsobili evakuáciu viac ako 1 000 ľudí.<ref>[https://bologna.repubblica.it/cronaca/2024/09/19/diretta/maltempo_allerta_in_emlia_romagna_allagamenti_a_faenza-423508469/?ref=RHEX-BG-P1-S1-T1 Allerta meteo in Emilia-Romagna, oltre 1000 evacuati. Faenza alluvionata, esondano fiumi Marzeno e Lamone. Stop ai treni. Marche, ad Ancona straripa l’Aspio]. La Repubblica</ref> V oblasti [[Apeniny|Apenín]] došlo k niekoľkým zosuvom pôdy.<ref>[https://www.ilrestodelcarlino.it/forli/cronaca/allarme-in-appennino-massi-sulla-statale-67-a-portico-nuove-frane-a-dovadola-e-rocca-62bee0ec Allarme in Appennino. Massi sulla statale 67 a Portico, nuove frane a Dovadola e Rocca]. Il Resto del Carlino</ref><ref>{{cite news |title=Maltempo in Emilia-Romagna: allerta rossa e scuole chiuse A Modigliana "è esploso il fiume", evacuazioni anche a Bologna |url=https://www.tgcom24.mediaset.it/cronaca/maltempo-emilia-romagna-aereo-biposto-disperso-appennino-_87557235-202402k.shtml |accessdate=2024-09-18 |publisher=tgcom24.mediaset.it |date=2024-09-18}}</ref><ref>{{cite news |title=Allerta rossa per maltempo in Emilia-Romagna,il sindaco di Modigliana: 'Il fiume è esploso' |url=https://www.ansa.it/sito/notizie/cronaca/2024/09/18/allerta-rossa-per-maltempo-in-emilia-romagnail-sindaco-di-modigliana-il-fiume-e-esploso_eda01e68-40d3-4dfa-9383-075c4b9a14df.html |accessdate=2024-09-18 |publisher=ansa.it |date=2024-09-18}}</ref> V predchádzajúcich dňoch, 13. septembra, počas snehovej búrky v [[Talianske Alpy|Talianskych Alpách]] turista podľahol podchladeniu.<ref>{{Cite web |date=2024-09-17 |title=Drama in den Dolomiten: Urlauber von Schneesturm überrascht – Frau erfriert neben ihrem Mann |url=https://www.fr.de/panorama/mann-drama-italien-suedtirol-dolomiten-urlauber-schneesturm-frau-erfriert-neben-ihrem-93301044.html |accessdate=2024-09-17 |publisher=www.fr.de |language=de |archiveurl=https://web.archive.org/web/20240917064642/https://www.fr.de/panorama/mann-drama-italien-suedtirol-dolomiten-urlauber-schneesturm-frau-erfriert-neben-ihrem-93301044.html |archivedate=2024-09-17 }}</ref> Dňa 17. septembra zomrel hasič v provincii [[Foggia]], keď jeho služobné auto strhol silný prúd vody na štátnej ceste číslo 90 spájajúcej [[San Severo]] s [[Apricena|Apricenou]].<ref>{{cite news |title=Vigile del fuoco morto a Foggia, domani pomeriggio i funerali |url=https://www.ansa.it/puglia/notizie/2024/09/18/vigile-del-fuoco-morto-a-foggia-domani-pomeriggio-i-funerali_25b0469e-fe3c-4835-944f-4cb706419ad6.html |access-date=18 September 2024 |agency=ansa.it |publisher=ansa.it |date=18 September 2024}}</ref> V ten istý deň sa do [[Toskánsko-Emiliánske Apeniny|Toskánsko-Emiliánskych Apenín]] kvôli zlému počasiu zrútilo dvojmiestne lietadlo s tromi francúzskymi občanmi na palube.<ref>{{cite web |title=Aereo biposto disperso sull’Appennino, era partito dal Modenese. A bordo tre francesi |url=https://www.ilsecoloxix.it/italia/2024/09/18/news/aereo_biposto_disperso_appennino-14643260/?ref=SEC-M8-S1-T1 |accessdate=18 September 2024 |publisher=ilsecoloxix.it |date=2024-09-18}}</ref> == Poľsko == [[Súbor:Prudnik,_2024.09.14_38.jpg|vľavo|náhľad|300x300bod|Zvýšená hladina rieky v [[Prudnik]]u]] Od 13. septembra zasiahli búrky a nadmerné zrážky [[Opolské vojvodstvo]] a [[Dolnosliezske vojvodstvo|Dolné Sliezsko]], čo viedlo k záplavám 14. – 16. septembra. V dôsledku záplav v Sliezsku zahynuli piati ľudia s tisíckami vyslídlenými a od 50 do 70-tisíc ľudí zostalo bez elektriny.<ref>{{Cite web |title=Nie żyje znany chirurg, ordynator szpitala w Nysie. To kolejna ofiara powodzi |url=https://www.rp.pl/kleski-zywiolowe/art41133831-piata-ofiara-powodzi-na-poludniu-polski-to-znany-chirurg |accessdate=2024-09-16 |publisher=Rzeczpospolita |language=pl}}</ref><ref>{{Cite web |date=2024-09-16 |title=Tragiczny obraz po powodzi. Ponad 50 tys. odbiorców końcowych pozostaje bez prądu |url=https://energetyka24.com/elektroenergetyka/wiadomosci/tragiczny-obraz-po-powodzi-ponad-50-tys-odbiorcow-koncowych-pozostaje-bez-pradu |accessdate=2024-09-16 |publisher=energetyka24.com |language=pl}}</ref> Výstrahy pred silnými povodňami dosiahlo 82 meracích staníc, predovšetkým v povodí rieky [[Odra]].<ref>{{Cite web |title=Komunikat IMGW-PIB o aktualnej i prognozowanej sytuacji synoptycznej i hydrologicznej {{!}} Instytut Meteorologii i Gospodarki Wodnej - Państwowy Instytut Badawczy |url=https://www.imgw.pl/wydarzenia/komunikat-imgw-pib-o-aktualnej-i-prognozowanej-sytuacji-synoptycznej-i-hydrologicznej-4 |access-date=2024-09-15 |publisher=imgw.pl }}{{Nedostupný zdroj|date=december 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Dňa 14. septembra sa voda v meste [[Głuchołazy]] vyliala cez protipovodňové bariéry a zničila dočasný most na rieke Biała Głuchołaska, čo viedlo k povinnej evakuácii.<ref>https://www.polsatnews.pl/wiadomosc/2024-09-15/most-w-glucholazach-zerwany </ref> Školy v [[Nysa (Poľsko)|Nyse]], [[Kłodzko|Kłodzku]] a [[Jelenia Góra|Jelenej Góre]] boli zatvorené. Vlaky v regióne prerušili činnosť pre viaceré prípady erózie na trati a popadaných stromov.<ref>https://www.polsatnews.pl/wiadomosc/2024-09-14/problemy-na-kolei-podmyte-nasypy-powalone-drzewa-na-torach </ref> Dňa 15. septembra poľský premiér [[Donald Tusk]] vyhlásil stav prírodnej katastrofy.<ref>{{Cite web |last=PolsatNews |date=2024-09-15 |title=Premier zdecydował. Rząd wprowadzi stan klęski żywiołowej |url=https://www.polsatnews.pl/wiadomosc/2024-09-15/premier-zdecydowal-wprowadza-stan-kleski-zywiolowej/ |accessdate=2024-09-15 |publisher=PolsatNews.pl |language=pl}}</ref> Ešte v ten deň bolo 2600 ľudí evakuovaných z postihnutých oblastí.<ref>{{Cite web |title=Szef MON: Żandarmeria Wojskowa z żołnierzami zabezpieczą dobytek powodzian |url=https://www.rmf24.pl/fakty/polska/news-szef-mon-zandarmeria-wojskowa-z-zolnierzami-zabezpiecza-doby,nId,7781383#crp_state=1 |accessdate=2024-09-16 |publisher=www.rmf24.pl |language=pl}}</ref> V mestách Kłodzko a Nysa zlyhali protipovodňové bariéry, čo viedlo k záplavám do výšky 150 cm v centre mesta Kłodzko, pričom starostovia vyzvali na evakuáciu.<ref>{{Cite web |title=Ewakuacja w Kłodzku. Nadchodzi druga fala powodziowa wyższa o 1 m - Forsal.pl |url=https://forsal.pl/kraj/bezpieczenstwo/artykuly/9605532,ewakuacja-w-klodzku-nadchodzi-druga-fala-powodziowa-wyzsza-o-1-m.html |accessdate=2024-09-15 |publisher=forsal.pl}}</ref><ref>{{Cite web |date=2024-09-15 |title=Woda przerwała wały w Nysie. Centrum miasta "odcięte od świata". Trwa ewakuacja szpitala |url=https://wiadomosci.gazeta.pl/wiadomosci/7,114883,31306796,woda-przerwala-waly-w-nysie-powodz-zalewa-miasto-sytuacja.html |access-date=2024-09-15 |publisher=gazetapl |language=pl}}</ref> Priehrada v [[Międzygórze (Dolné Sliezko)|Międzygórze]] sa vyliala a Regionálna vodohospodárska rada vo [[Vroclav]]e ju považovala za neovládateľnú.<ref>{{Cite web |title=Tama w Międzygórzu przelała. "Brak możliwości kontrolowania" |url=https://wydarzenia.interia.pl/dolnoslaskie/news-tama-w-miedzygorzu-przelala-poziom-wody-przekroczyl-stan-kry,nId,7781052 |accessdate=2024-09-15 |publisher=wydarzenia.interia.pl |language=pl}}</ref> Neskôr v rovnaký večer sa pretrhla priehrada v [[Stronie Sląskie|Stroniem Sląskiem]] a silný prúd vody z nej kompletne zničil domy.<ref>{{Cite web |last=News |first=Polsat |date=2024-09-15 |title=Premier zdecydował. Rząd wprowadzi stan klęski żywiołowej |url=https://www.polsatnews.pl/wiadomosc/2024-09-15/premier-zdecydowal-wprowadza-stan-kleski-zywiolowej/ |accessdate=2024-09-15 |publisher=PolsatNews.pl |language=pl}}</ref><ref>{{Cite web |last=Portal Regionalny| first=Jelonka | date=2024-09-15 | title=Zawalił się pierwszy dom| url=https://www.jelonka.com/zawalil-sie-pierwszy-dom-127400| access-date=2024-09-15 | publisher=jelonka.com |language=pl}}</ref><ref>{{Cite web |last=PAB |date=2024-09-15 |title=Dramat w Stroniu Śląskim. Fala porwała dom na oczach ludzi |url=https://wiadomosci.wp.pl/fala-porwala-dom-ta-woda-go-zmiata-i-go-nie-ma-7071339587439552a |accessdate=2024-09-15 |publisher=wiadomosci.wp.pl |language=pl}}</ref> Dňa 16. septembra voda pretiekla cez protipovodňové hrádze v [[Jelenia Góra|Jelenej Góre]] a vo [[Wleń]]i.<ref>{{Cite web |last=PolsatNews|date=2024-09-16 | title="Przegraliśmy walkę z wielką wodą." Dramatyczna sytuacja na Dolnym Śląsku. | url=https://www.polsatnews.pl/wiadomosc/2024-09-16/przegralismy-walke-z-wielka-woda-dramatyczna-sytuacja-na-dolnym-slasku/ | accessdate=2024-09-16 | publisher=polsatnews.pl |language=pl}}</ref> == Rumunsko == V dôsledku záplav v Rumunsku zahynulo päť ľudí.<ref name="tvp.info">{{Cite web |title=Ulewne deszcze zbierają śmiertelne żniwo. Już pięć ofiar powodzi |url=https://www.tvp.info/82295134/rumunia-ulewne-deszcze-osmiu-okregach-nie-zyja-dwie-osoby |access-date=2024-09-15 |publisher=tvp.info |language=pl}}</ref> == Česko == [[Súbor:Pytle s pískem a protipovodňová zeď v Otrokovicích.png|náhľad|Vrecia s pieskom a protipovodňová stena zadržiavajúca záplavy v [[Otrokovice|Otrokoviciach]]]] Povodne v Česku začali 13. septembra po silných dažďoch. Podľa správ sa k 15. septembru sa vylialo viac ako 200 riek. Najkritickejšia situácia bola na Severnej Morave, najmä v oblasti Jeseníkov, nasledovaná severovýchodnou Moravou, kde museli evakuovať tisíce ľudí. [[Jeseník]] a [[Opava]] patrili medzi najviac zasiahnuté miesta, kde rozliata rieka zničila niekoľko domov. Evakuácia sa tam začala už v noci zo 14. na 15. septembra vo významnej obytnej štvrti Kateřinky. Najväčším mestom zasiahnutým povodňami bola [[Ostrava]]. Zasiahnuté však boli len niektoré časti mesta. Na niekoľkých miestach v [[Juhočeský kraj|Juhočeskom kraji]] pretrváva hrozba. Z celej krajiny sú nezvestní štyria ľudia, tisíce boli vysídlené a približne 250 tisíc bez elektriny. Uzavreli sa viaceré cesty a železnice a voda unikla aj do stanice [[pražské metro|pražského metra]], ktorá však zostala funkčná. [[Martin Kupka]], český minister dopravy, 15. septembra oznámil, že železničná prevádzka v okolí Ostravska, jedného z najväčších regiónov v krajine, bude prerušená minimálne na týždeň, aby sa odstránili škody spôsobené silným dažďom a po povodniach. V [[Moravskosliezsky kraj|Moravskosliezskom kraji]] zomreli 15. a 16. septembra štyria ľudia. Prvá osoba zahynula 15. septembra v rieke [[Krasovice]]. Dňa 16. septembra našli dve mŕtve osoby v [[Krnov]]e a jednu v zatopenom byte.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Třetí den povodní: Záplavy mají první oběti, v Ostravě se protrhla hráz | url = https://www.idnes.cz/nastaveni-souhlasu?url=https%3a%2f%2fwww.idnes.cz%2fzpravy%2fdomaci%2fpocasi-povodne-elektrina-vypadky.A240916_100121_domaci_rtn | vydavateľ = iDNES.cz | dátum vydania = 2024-09-16 | dátum prístupu = 2024-09-16 | meno = ČTK, Eliška Hovorková, Klára Pukovcová, Tereza | priezvisko = Vlčková}}</ref> Taktiež sa utopila žena v [[Kobylá nad Vidnavkou|Kobylej nad Vidnavkou]].<ref name="ap23">{{cite web|url=https://apnews.com/article/central-europe-floods-poland-wroclaw-oder-czech-c7b9901872be8706baca1d662098bde9 |title=Rising rivers threaten southern Poland as flooding recedes elsewhere in Central Europe |publisher=Associated Press |accessdate=2024-09-18}}</ref> == Slovensko == Po silnom vetri v noci zo soboty 14. septembra na nedeľu 15. septembra 2024, ktorému predchádzalo niekoľko dní intenzívnych dažďov, sa zdvihli aj vodné toky na [[Slovensko|Slovensku]]. Najhoršia hydrologická situácia nastala v povodí [[Kysuca|Kysuce]], [[Myjava (rieka)|Myjavy]] a v menších povodiach [[Malé Karpaty|Malých Karpát]]. Taktiež sa zdvihli rieky [[Dunaj]] a [[Morava]].<ref name="sita"/> Počas noci a rána boli zaplavené obce [[Rohožník]] a [[Jablonica]], mesto [[Stupava]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Situácia v Stupave je veľmi vážna, Stupavský potok sa vylial z brehov a zaplavuje mesto | url = https://myzahorie.sme.sk/c/23384122/situacia-v-stupave-je-velmi-vazna-stupavsky-potok-sa-vylial-z-brehov-a-zaplavuje-mesto.html | vydavateľ = myzahorie.sme.sk | dátum prístupu = 2024-09-15 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref> a [[Bratislava – mestská časť Devínska Nová Ves|Devínska Nová Ves]]. Na [[Sídlisko Sever (Pezinok)|sídlisku Sever II.]] v [[Pezinok|Pezinku]] sa vylial potok [[Blatina (prítok Malého Dunaja)|Blatina]] (Saulak) a zaplavil parkovisko a suterén [[bytový dom|bytového domu]] na ulici Dona Sandtnera.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|titul=Pezinok vyhlásil tretí stupeň povodňovej aktivity. Jeden z potokov už vyplavilo, zaplavilo aj bytovku|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|dátum=2024-09-15|url=https://hnonline.sk/slovensko/96169143-pezinok-vyhlasil-treti-stupen-povodnovej-aktivity-jeden-z-potokov-uz-vyplavilo-zaplavilo-aj-bytovku}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pezinčanov prekvapili záplavy. Voda sa valila až k obydliam, hasiči odčerpávajú zaplavené pivnice | url = https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/723845-taketo-zaplavy-dnes-prekvapili-pezincanov-voda-sa-valila-az-k-obydliam-hasici-odcerpavaju-zaplavene-pivnice/ | vydavateľ = Pravda.sk | dátum vydania = 2024-09-15 | dátum prístupu = 2024-09-15 | jazyk = sk-SK}}</ref> Pre [[Západné Slovensko]] bol počas 15. septembra vydaný 2. a 3. stupeň povodňovej aktivity.<ref name="sita">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dážď a povodne na Slovensku: Dunaj v Bratislave ešte stúpa a meteorológovia avizujú ďalšiu vlnu zrážok (online) | url = https://sita.sk/dazd-a-povodne-na-slovensku-platia-aj-najvyssie-vystrahy-situacia-sa-zhorsila-na-zahori-aj-na-severe-online/ | vydavateľ = SITA.sk | dátum vydania = 2024-09-15 | dátum prístupu = 2024-09-15 | jazyk = sk | meno = SITA Slovenská tlačová agentúra | priezvisko = a.s}}</ref> V pondelok, 16. septembra, na poludnie hladina rieky Dunaj dosiahla výšku 926 centimetrov a vyliala sa na [[Tyršovo nábrežie (Bratislava)|Tyršovo]] a [[Fajnorovo nábrežie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mimoriadne vážna situácia v Bratislave: Hladina Dunaja stúpa rýchlejšie, než sa čakalo | url = https://standard.sk/768992/mimoriadne-vazna-situacia-v-bratislave-hladina-dunaja-stupa-rychlejsie-nez-sa-cakalo | dátum prístupu = 2024-09-16 | jazyk = sk-SK}}</ref> V utorok, 17. septembra, o 2:30 ráno mala hladina Dunaja v Bratislave výšku 970 centimetrov,<ref name=":0" /> o 7. hodine bolo nájdené telo 73-ročného muža v zatopenej pivnici rodinného domu v [[Bratislava – mestská časť Devín|Devíne]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Záplavy na Slovensku majú zrejme prvú obeť. Staršieho muža našli tvárou dole v zatopenej pivnici | url = https://www.ta3.com/clanok/958307/zaplavy-na-slovensku-maju-zrejme-prvu-obet-starsieho-muza-nasli-tvarou-dole-v-zatopenej-pivnici | vydavateľ = ta3 | dátum vydania = 2024-09-18 | dátum prístupu = 2024-09-18 | jazyk = sk | meno = televízia | priezvisko = ta3}}</ref> a o 10. hodine mal Dunaj výšku 966 centimetrov.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dunaj dosiahol výšku 970 cm, no klesať bude pomaly. Z Rakúska prichádza viac vody | url = https://www.imeteo.sk/spravy/dunaj-kulminuje-no-klesat-bude-pomaly-velka-voda-sa-presuva-do-madarska | vydavateľ = iMeteo.sk | dátum vydania = 2024-09-17 | dátum prístupu = 2024-09-17 | jazyk = sk | priezvisko = iMeteo.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ONLINE: Hladina Dunaja a Moravy pomaly klesá, voda by už nemala spôsobiť nové škody. Obete záplav v Európe pribúdajú | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/724018-online-dunaj-v-noci-stupol-rano-mal-v-bratislave-964-cm-voda-v-strede-europy-zobrala-zivot-18-ludom/ | vydavateľ = Pravda.sk | dátum vydania = 2024-09-17 | dátum prístupu = 2024-09-17 | jazyk = sk-SK}}</ref> V stredu, 18. septembra, hladina Dunaja a Moravy kulminovala medzi 970 a 980 centimetrami, v Devíne bola výška hladiny približne 910 centimetrov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kulminácia Dunaja pretrváva, jeho hladina stále stúpa pod vodným dielom Gabčíkovo | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/724160-kulminacia-dunaja-pretrvava-v-bratislave-ma-vysku-970-az-980-centimetrov/ | vydavateľ = Pravda.sk | dátum vydania = 2024-09-18 | dátum prístupu = 2024-09-18 | jazyk = sk-SK}}</ref> Hoci centrum [[Bratislava|Bratislavy]] povodne zväčša nepoškodili, viaceré [[Električková doprava v Bratislave|električkové trate]], [[Zoologická záhrada Bratislava|zoologická záhrada]] a [[Bratislavský lesný park]] utrpeli veľké škody.<ref>{{Cite web |date=2024-09-17 |title=Budapest and Poland’s Wroclaw reinforce river banks ahead of more flooding in Central Europe |url=https://apnews.com/article/poland-central-europe-floods-hungary-czech-b9cf9aea4d91d89a5807284dd449f6d0 |accessdate=17 September 2024 |publisher=Associated Press |language=en}}</ref> Škody v celej krajine sa odhadujú na 20 miliónov eur.<ref>{{Cite web |date=2024-09-17 |title=Flooding death toll rises to 21 in Central Europe as more areas on alert |url=https://www.aljazeera.com/news/2024/9/17/storm-boris-death-toll-rises-flooding-new-areas-on-alert |accessdate=18 September 2024 |publisher=Al Jazeera |language=en}}</ref> == Pozri aj == * [[povodne v strednej Európe v roku 2024]] * [[povodne v strednej Európe v roku 2013]] * [[povodne v strednej Európe v roku 2010]] == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|2024 European floods|1246192352}} [[Kategória:Povodne v Európe]] [[Kategória:2024 v Európe]] k0925nv01wgwyn7g6cmoaussjgbzw1a Slovenská asociácia Maltézskeho rádu 0 719940 8188332 8052613 2026-03-28T11:04:15Z ~2026-18844-01 290214 8188332 wikitext text/x-wiki {{Infobox Organizácia|Názov=Slovenská asociácia Zvrchovaného vojenského maltézskeho rádu|Vznik=[[2024]]|Prezident=[[Július Brichta]] (2025 -) {{break}} [[Arpád Tarnóczy]] (2024-2025)|Obrázok=Coat of arms of the Sovereign Military Order of Malta (variant).svg|Miesto=[[Jakubovo námestie]] 7, {{break}}81109 [[Bratislava]], [[Slovensko]]|Webstránka={{url|http://www.orderofmalta.sk}}|HlavnýOrgán=Správna rada}} '''Slovenská asociácia Maltézskeho rádu''' (oficiálny názov: ''Slovenská asociácia Zvrchovaného vojenského maltézskeho rádu'') vznikla v roku [[2024]], aby zastrešovala všetky aktivity [[Maltézsky rád|Maltézskeho rádu]] na Slovensku. Vznikla ako 49. národná asociácia jednej z najstarších inštitúcií západnej civilizácie. Združuje členov rádu, ktorí majú trvalé bydlisko na území Slovenska.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Maltézsky rád Slovensko | url = http://www.orderofmalta.sk/ | dátum prístupu = 2024-10-12 | jazyk = sk-SK}}</ref> Prvý prezidentom sa stal v apríli 2024 [[Arpád Tarnóczy]]. Od mája [[2025]] je prezidentom [[Július Brichta]]. Maltézsky rád pozostáva z 10 [[Priorstvo|priorstiev]], 50 národných asociácií, 133 diplomatických misií, celosvetovej rozvojovej organizácie [[Malteser International]] a 33 národných dobrovoľníckych zborov (maltézskej pomoci). Prevádzkuje množstvo nemocníc, zdravotníckych centier, škôl a inštitúcií odbornej pomoci. Rád je suverénny [[subjekt medzinárodného práva]], je neutrálny, nestranný a apolitický. Diplomatické vzťahy udržiava so 113 krajinami a [[Európska únia|Európskou úniou]], má štatút stáleho pozorovateľa v [[Organizácia Spojených národov|Organizácii Spojených národov]] a s viac ako 50 štátmi má uzatvorené medzinárodné dohody o spolupráci. Pod Slovenskú asociáciu Maltézskeho rádu patrí [[Maltézska pomoc Slovensko]] ako jej výkonná charitatívna organizácia. Sústreďuje sa na sociálnu, zdravotnícku a humanitárnu pomoc. Pôsobí prostredníctvom šiestich regionálnych centier v [[Bratislava|Bratislave]], [[Nitra|Nitre]], [[Topoľčany|Topoľčanoch]], [[Trenčín|Trenčíne]], [[Kežmarok|Kežmarku]] a v [[Košice|Košiciach]].<ref name=":0" /> Maltézsky rád od roku 2017 spravuje [[Kostol Najsvätejšej Trojice (Podhradie)|Kostol Najsvätejšej Trojice]] v bratislavskom [[Podhradie (Bratislava)|Podhradí]]. Každú prvú nedeľu v mesiaci tu členovia rádu a dobrovoľníci Maltézskej pomoci Slovensko slávia [[Omša (bohoslužba)|svätú omšu]]. === Správna rada === Od mája 2025 má Slovenská asociácia Maltézskeho rádu nové vedenie - Správnu radu:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Július Brichta je prezidentom Slovenskej Asociácie Zvrchovaného Maltézskeho rádu | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20250528017 | vydavateľ = www.tkkbs.sk | dátum prístupu = 2025-05-28 | priezvisko = www.tkkbs.sk}}</ref> * Július Brichta - prezident * Milan Čápka - špitálnik * Dominik Brichta - [[Receptor spoločnej pokladnice|receptor]] * Peter Kružliak - generálny tajomník * Tomáš Sklenár - člen správnej rady * Rudolf Páleš - člen správnej rady * Michal Tinák - člen správne rady == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Rád maltézskych rytierov]] [[Kategória:Humanitárne organizácie]] [[Kategória:Organizácie založené v 2024]] [[Kategória:Organizácie na Slovensku]] pqifcsfq1k5nzig9l7pgidnxa6q4mub Druhá ópiová vojna 0 722664 8188272 7966223 2026-03-28T08:12:35Z Žigi Luxemburský 211873 8188272 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt = Druhá ópiová vojna |súčasť = |obrázok = La_bataille_de_Palikiao.jpg |text k obr = Bitka o Palikao počas druhej ópiovej vojny (autor: [[Émile Bayard]]) |dátum = [[8. október]] [[1856]]{{--}}[[24. október]] [[1860]] |miesto = [[Čína]] |casus = |územie = |výsledok = víťazstvo Veľkej Británie a Francúzskeho cisárstva |protivník1 = [[Súbor:Flag of the United Kingdom (3-2).svg|22px|border]] [[Veľká Británia]]<br />[[Súbor:Flag_of_France.svg|22px|border]] [[Druhé francúzske cisárstvo|Francúzsko]] |protivník2 = [[Súbor:Flag_of_China_(1889–1912).svg|22px|border]] [[Dynastia Čching]] |velitel1 = [[Súbor:Flag of the United Kingdom (3-2).svg|22px|border]] [[Viktória (Spojené kráľovstvo)|kráľovná Viktória]]<br />[[Súbor:Flag of the United Kingdom (3-2).svg|22px|border]] [[Lord Palmerston]]<br />[[Súbor:Flag of the United Kingdom (3-2).svg|22px|border]] [[Lord Derby]]<br />[[Súbor:Flag of the United Kingdom (3-2).svg|22px|border]] [[Michael Seymour]]<br />[[Súbor:Flag of the United Kingdom (3-2).svg|22px|border]] [[James Grant]]<br />[[Súbor:Flag_of_France.svg|22px|border]] [[Ľudovít Napoleon Bonaparte]]<br />[[Súbor:Flag_of_France.svg|22px|border]] [[Rigault de Genouilly]]<br />[[Súbor:Flag_of_France.svg|22px|border]] [[Charles Montauban]] |velitel2 = [[Súbor:Flag_of_China_(1889–1912).svg|22px|border]] cisár [[Sien-feng]]<br />[[Súbor:Flag_of_China_(1889–1912).svg|22px|border]] [[Princ Kung]]<br />[[Súbor:Flag_of_China_(1889–1912).svg|22px|border]] [[Je Ming-čchen]]<br />[[Súbor:Flag_of_China_(1889–1912).svg|22px|border]] [[Sengge Rinčen]] |sila1 = [[Súbor:Flag of the United Kingdom (3-2).svg|22px|border]] 13 127<br />[[Súbor:Flag_of_France.svg|22px|border]] 7 000 |sila2 = 7 400 |straty1 = [[Súbor:Flag of the United Kingdom (3-2).svg|22px|border]] 134 mŕtvych<br />[[Súbor:Flag_of_France.svg|22px|border]] viac než 25 mŕtvych |straty2 = 2 100 až 2 800 |straty3 = |poznámky = }} '''Druhá ópiová vojna''' ({{V jazyku|cmn|第二次鴉片戰爭|''Ti er cch’ ja-pchien čan-čeng''}}, {{py|Dì èr cì yāpiàn zhànzhēng}}), známa tiež ako '''druhá anglo-čínska vojna''', '''Arrow War''' (podľa mena lode, ktorá konflikt začala), vo Francúzsku taktiež '''anglo-francúzska výprava do Číny'''<ref name=":1">{{Citácia knihy | priezvisko = Vié | meno = Michel | odkaz na autora = | titul = Histoire du Japon des origines a Meiji | zväzok = | typ zväzku = | vydanie text = | miesto = Paris | vydavateľ = Presses Universitaires de France | rok = 1995 | isbn = 978-2130434672 | počet strán = 128 | strany = 99 }}</ref>, bola vojnou [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska|Spojeného kráľovstva]] a [[Druhé francúzske cisárstvo|Francúzskeho cisárstva]] proti [[Čching|dynastii Čching]] v Číne, trvajúca od roku [[1856]] do roku [[1860]]. Bol to druhý konflikt v rámci tzv. [[Ópiové vojny|ópiových vojen]], v ktorých si európske mocnosti chceli vynútiť otvorenie čínskeho trhu. Išlo o súčasť širšieho procesu tlaku západu na zapojenie [[Ázia|ázijských]] štátov do medzinárodného obchodu. Druhá ópiová vojna vyústila v druhú porážku [[Čching|dynastie Čching]] (po porážke v [[Prvá ópiová vojna|prvej ópiovej vojne]]) a v podpis tzv. [[Pekinská konvencia|Pekinskej konvencie]]. Tá viedla okrem iného k úplnému odtrhnutiu [[Hongkong]]u od Číny. == Pozadie == Vojna nasledovala po [[Prvá ópiová vojna|prvej ópiovej vojne]]. [[Nankinská zmluva]] z roku 1842 priniesla Veľkej Británii odškodnenie a [[Exteritorialita|extrateritorialitu]], otvorenie piatich čínskych prístavov a odstúpenie [[Hongkong (ostrov)|ostrova Hongkong]].<ref name=":2">{{Citácia knihy | priezvisko = Tsang | meno = Steven | odkaz na autora = | titul = A Modern History of Hong Kong: 1841-1997 | zväzok = | typ zväzku = | vydanie text = | miesto = London | vydavateľ = Bloomsbury | rok = 2007 | isbn = 978-1-84511-419-0 | počet strán = | strany = 29 }}</ref> Aj po vojne dochádzalo ku konfliktom, napríklad v roku 1847 boli Briti napadnutí neďaleko mesta [[Kanton (mesto)|Kanton]]. Následne žiadal hongkonský guvernér [[John Francis Davis]] od čínskeho komisára [[Kejing]]a nápravu. Keď sa jej nedočkal, nasledovala britská trestná výprava, v rámci ktorej Briti obsadili niekoľko pevností na ceste do Kantonu a chystali sa dobývať aj samotný Kanton. Kejing nakoniec ustúpil, pustil Britov do mesta a sľúbil potrestať vinníkov. Briti od 50. rokov stále viac usilovali o to rozšíriť svoje privilégiá v Číne, požadovali, aby čchingské úrady znovu prerokovali Nankinskú zmluvu, otvorili celú Čínu britským obchodným spoločnostiam, legalizovali obchod s [[Ópium|ópiom]], oslobodili zahraničný dovoz od vnútorných tranzitných ciel, prestali regulovať pohyb robotníkov po Číne, povolili britskému veľvyslancovi zdržiavať sa v Pekingu a uprednostnili angličtinu vo všetkých zmluvách. == Vypuknutie vojny == [[Súbor:Bombardment_of_Canton_1857.jpg|náhľad| Dobývanie Kantonu, 1857]] [[Súbor:1858,_Canton_Commissioner_Yeh_Men.jpg|náhľad| Zatknutie Je Ming-čchena, 1858]] Britské orgány registrovali čínske obchodné plavidlá, zabezpečujúce služby okolo Britmi ovládaných prístavov, v Hongkongu, aby im zabezpečili rovnaké privilégiá, aké získali britské lode na základe Nankinskej zmluvy. To sa čínskym orgánom vôbec nepáčilo a začali tieto lode označovať za pirátske. V októbri 1856 sa čínske vojenské námorníctvo v Kantone zmocnilo jednej takej nákladnej lode s názvom ''Arrow.'' Plávala pod britskou vlajkou, hoci jej registrácia v Hongkongu vypršala. Kapitán Thomas Kennedy, ktorý bol v tom čase na palube neďalekej lode, však ohlásil, že čínski námorníci sťahujú britskú vlajku z lode.<ref name=":3">{{Citácia knihy | priezvisko = Hanes | meno = William Travis | odkaz na autora = | titul = Opium Wars: The Addiction of One Empire and the Corruption of Another | zväzok = | typ zväzku = | vydanie text = | miesto = | vydavateľ = Sourcebooks | rok = 2004 | isbn = 9781402201493 | počet strán = | strany = }}</ref> Britský konzul v Kantone [[Harry Parkes]] kontaktoval Je Ming-čchena, cisárskeho komisára a miestokráľa [[Kuang-tung]]u a [[Kuang-si]], ktorý sídlil v Kantone, a požiadal o okamžité prepustenie posádky a ospravedlnenie za urážku britskej vlajky. Číňania následne deväť členov posádky prepustili, ale troch prepustiť odmietli. 23. októbra Briti vojensky reagovali a ostreľovali štyri pobrežné pevnosti Kantonu. 25. októbra požiadali o možnosť vstupu do mesta. Nasledujúci deň začali Briti ostreľovať mesto, každých desať minút strieľali jednu salvu. Je Ming-čchen následne vypísal odmenu za každého zabitého Brita. 29. októbra britskí vojaci prerazili kantonské hradby a vstúpili do mesta. Americký konzul James Keenan proti tomuto postupu Britov ostro protestoval a na rezidencii Je Ming-čchena nechal vyvesiť vlajku [[Spojené štáty|Spojených štátov]], aby naznačil, že je pod americkou ochranou. Pokúšal sa sprostredkovať rokovania, ale v intervaloch medzi nimi Briti ďalej ostreľovali mesto a 6. novembra potopili 23 čínskych vojnových lodí v prístave. 5. januára 1857 sa britské jednotky vrátili do Hongkongu. Britská vláda v marci 1857 v parlamente prehrala hlasovanie, ktoré malo posvätiť jej postup v kauze ''Arrow''. Proti stupňovaniu napätia sa postavili [[Whigovci]], ktorých potom [[Toryovci|toryovský]] premiér [[Henry Temple]] obvinil z nedostatočného vlastenectva a vypísal nové voľby. V apríli 1857 prebehli parlamentné voľby a vládu Toryov posilnili. Tým sa začala naplno pripravovať intervencia v Číne. V apríli sa britská vláda opýtala Spojených štátov amerických a [[Ruská ríša|Ruska]], či majú záujem o spojenectvo vo veci intervencie do Číny. Ponuky boli odmietnuté. V máji 1857 sa prípravy intervencie zabrzdili, keď britské jednotky museli byť presmerované do Indie kvôli [[Veľké indické povstanie|Veľkému indickému povstaniu]]. V tej dobe však prišla sťažnosť francúzskeho vyslanca [[Jean-Baptiste Louisa Gros]]a na popravu francúzskeho [[misionár]]a Augusta Chapdelainea čínskymi miestnymi úradmi v provincii Kuang-si.<ref name=":4">{{Citácia knihy | priezvisko = Saul | meno = David | odkaz na autora = | titul = Victoria's Wars: The Rise of Empire | zväzok = | typ zväzku = | vydanie text = | miesto = London | vydavateľ = Penguin Books | rok = 2007 | isbn = 978-0-14-100555-3 | počet strán = | strany = 360-361 }}</ref> Francúzsko následne dalo Britom diplomatickou cestou najavo, že má záujem podieľať sa na akcii proti Číne. Briti a Francúzi spojili sily pod admirálom Michaelom Seymourom. Britská armáda vedená [[James Bruce, 8. gróf z Elginu|lordom Elginom]] a francúzska armáda vedená Grosom spoločne napadli a obsadili Kanton na konci roku 1857. Spojenci ponechali guvernéra Je Ming-čchena vo funkcii, aby udržali v meste poriadok. Parkes potom dal ultimátum, podporované hongkonským guvernérom [[John Bowring|Johnom Bowringom]] a admirálom Michaelom Seymourom, že poslední väznení muži z lode ''Arrow'' musia byť do 24 hodín prepustení a guvernér Je Ming-čchen sa musí ospravedlniť. Muži prepustení boli, ale miestokráľ sa neospravedlnil, bol zajatý a poslaný do vyhnanstva v indickej [[Kalkata|Kalkate]], kde odmietal prijímať potravu, až sa vyhladoval na smrť. Koaličné britsko-francúzske vojská potom pokračovali v postupe a v máji 1858 obsadili severočínsky [[Tiencin|Tchien-ťin]]. Spojené štáty a Rusko, keď videli, že Briti jasne dominujú, vyslali vyslancov do Hongkongu, aby Britom a Francúzom formálne ponúkli vojenskú pomoc. Rusko ale žiadnu vojenskú pomoc nakoniec neposlalo a USA urobili iba jednu odvetnú akciu za ostreľovanie amerického parníka čínskymi vojakmi pri Kantone, aby čoskoro podpísali s Číňanmi mierovú zmluvu a vyhlásili v druhej ópiovej vojne neutralitu. (Napriek tomu však americká vojnová loď San Jacinto pomohla z osobnej vôle svojho kapitána anglo-francúzskej alianci pri ostreľovaní pevnosti Taku v roku 1859, viď nižšie). Keď bola Čína porazená, prihlásili sa však so svojimi nárokmi Rusko aj USA. == Druhá fáza vojny == [[Súbor:Signing_of_the_Treaty_of_Tientsin-2.jpg|náhľad| Podpis zmlúv v Tchien-ťine roku 1858 ([[ilustrácia]] uverejnená v [[The Illustrated London News|''The Illustrated London News'']])]] [[Súbor:67th_Foot_taking_fort.jpg|náhľad| Dobývanie pevnosti Taku roku 1860]] [[Súbor:Felice_Beato_(British,_born_Italy)_-_(Interior_of_the_Angle_of_Taku_North_Fort_Immediately_After_Its_Capture_by_Storm)_-_Google_Art_Project.jpg|náhľad| Felice Beato Pevnosť Taku bezprostredne po dobytí, 21. augusta 1860, fotografia]] V júni 1858 prvá časť vojny skončila podpisom štyroch zmlúv v [[Tiencin|Tchien-ťine]]. Signatári boli Čína, Británia, Francúzsko, Rusko a USA. Tieto zmluvy otvorili spomínaným mocnostiam ďalších 11 prístavov, vrátane [[Jing-kchou]] a [[Nanking]]u a dali právo ich lodiam sa plaviť po rieke [[Jang-c’-ťiang]]. Okrem toho cudzinci podľa zmluvy získali právo v Číne cestovať aj do oblastí, ktoré im boli predtým zakázané. Už krátko predtým, 28. mája 1858, bola podpísaná samostatná [[Ajgunská zmluva]] medzi Čínou a Ruskom, ktorá menila čínsko-ruskú hranicu stanovenú [[Nerčinská zmluva|Nerčinskou zmluvou]] z roku 1689. Rusko získalo ľavý breh [[Amur (rieka)|rieky Amur]] a dotlačilo hraničnú čiaru na juh od pohoria [[Stanovoje nagorie|Stanovoj]]. (Neskoršia zmluva z roku 1860 navyše dala Rusku kontrolu nad nemrznúcou oblasťou na tichomorskom pobreží, kde potom Rusko v roku 1860 založilo mesto [[Vladivostok]]). Už 20. mája prebehla prvá bitka o pevnosť Taku. Briti ju dobyli, ale mierová zmluva z [[Tiencin|Tchien-ťinu]] vrátila pevnosť do čínskych rúk. V júni 1858, krátko po podpise mierovej zmluvy, začali čínski ministri tlačiť na cisára [[Sien-feng]]a, aby prestal západu ustupovať. Cisár preto nariadil mongolskému generálovi Sengge Rinčenovi, aby posilnil ochranu pevnosti Taku. Ten prisunul ďalšie delá a 4 000 príslušníkov mongolskej jazdy. Britské námorné sily s 2 200 vojakmi a 21 loďami, pod velením admirála Jamesa Hopea, sa v tom čase plavili na sever z [[Šanghaj]]a do [[Tiencin|Tchien-ťinu]] s novo menovanými anglo-francúzskymi vyslancami pre veľvyslanectvo v Pekingu (umožnenie veľvyslanectva v Pekingu bol jedným z ústupkov Číny v mierovej zmluve). Plavili sa k ústiu rieky Chaj-che, stráženému pevnosťou Taku. Sengge Rinčen lode zastavil a vyhlásil, že vyslanci môžu vystúpiť a ďalej pokračovať po súši do Pekingu, ale ozbrojený sprievod nie. Anglo-francúzske sily to odmietli. V noci z 24. júna 1859 zničila malá skupina britských síl železné prekážky, ktoré Číňania umiestnili do rieky Paj-che. Nasledujúci deň sa britské sily pokúsili preplávať a ostreľovali pevnosť Taku. Odliv a mäkké bahno spôsobili uviaznutie ich lodí, potom Sengge Rinčen delostreleckou paľbou štyri britské delové člny potopil a vážne poškodil ďalšie dve. Americký komodor Josiah Tattnall, hoci mal rozkaz ctiť americkú neutralitu v konflikte, vyhlásil, že „krv je silnejšia ako voda“ a poskytol kryciu paľbu, aby chránil ústup britského konvoja. Avšak neschopnosť Britov preplávať okolo pevnosti Taku (či prehra v „druhej bitke o Taku“, ako to nazývajú Číňania) vzbudila u čínskych ministrov nadšenie a dojem, že Čína má dosť síl sa Britom ubrániť.<ref name=":5" />{{rp|212-213}} Briti sa následne odhodlali k novej ofenzíve. Pomohlo im aj potlačenie indickej vzbury, vďaka čomu mohli z Indie stiahnuť vojenské sily. Do bojov sa zapojil aj veliteľ operácií v Indii Colin Campbell, ktorý mal skúsenosti z prvej ópiovej vojny, kde Briti stratili mnoho mužov kvôli chorobám, a dobre tak vojská na čínske podmienky pripravil. Tretiu bitku o Taku zahájil v lete roku 1860. Celkom útočilo 11 000 britských vojakov pod velením generála Jamesa Hope Granta a 6 700 francúzskych vojakov generála Cousin-Montaubana. Vyrazili na sever so 173 loďami z Hongkongu a obsadili prístavné mestá [[Jen-tchaj]] a [[Ta-lien]]. Dňa 21. augusta bola potom dobytá pevnosť Taku. Potom, čo 23. augusta obsadili Tchien-ťin, začali anglo-francúzske sily postup do vnútrozemia smerom k Pekingu. Cisár ihneď vyslal ministrov, aby začali mierové rozhovory, ale britský vyslanec Harry Parkes, vedomý si výhodnej situácie, cisárskeho vyslanca urazil. Parkes bol 18. septembra v odvete zatknutý, uväznený a mučený. Polovica jeho sprievodu bola umučená obzvlášť trýznivým spôsobom, tzv. pomalým krájaním. To podnietilo britský hnev a vojna pokračovala. Anglo-francúzske sily sa stretli s mongolskou kavalériou Sengge Rinčena 18. septembra v bitke pri [[Čang-ťia-wan]]e. Porazili ju a smerom k okraju Pekingu, kde sa odohrala rozhodujúca bitka pri Tchung-čou.<ref name=":5">{{Citácia knihy | priezvisko = Hsü | meno = Immanuel C. Y. | odkaz na autora = | titul = The Rise of Modern China | zväzok = | typ zväzku = | vydanie text = | miesto = New York | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2000 | isbn = 978-0-19-512504-7 | počet strán = | strany = }}</ref> 10 tisíc vojakov Sengge Rinčena bolo rozprášených a 6. októbra vstúpili vojaci západných mocností do Pekingu. Cisár utiekol z hlavného mesta a zanechal tam len svojho brata, princa Kunga, aby sa ujal vedenia mierových rokovaní. Sien-feng sa najprv uchýlil do [[Čcheng-te pi-šu šan-čuang|letného paláca Čcheng-te]] a potom do provincie Rehe.<ref name=":5" /> Anglo-francúzske vojská v Pekingu začali okamžite rabovať [[Nový letný palác (Peking)|Letný palác]] aj Starý letný palác, ktoré boli plné vzácnych umeleckých diel. [[Súbor:Belvedere_of_the_God_of_Literature,_Summer_Palace,_Beijing,_6–18_October,_1860.jpg|náhľad| Felice Beato: [[Nový letný palác (Peking)|Letný palác v Pekingu]] tesne pred vypálením, október 1860]] 8. októbra bol oslobodený zajatý Parkes a Lord Elgin potom 18. októbra nariadil Starý letný palác zničiť. Elgin navrhoval aj výstražné zničenie [[Zakázané mesto|Zakázaného mesta]]. Ruský vyslanec, gróf Ignaťjev, a francúzsky diplomat, barón Gros, sa však prihovorili a uistili Elgina, že vypálenie paláca ako výstraha postačí a uchránenie najposvätnejšieho miesta Číny je oveľa výhodnejšie pre hladké podpísanie povojnových zmlúv. == Výsledky == Dňa 18. októbra 1860 princ Kung skutočne podpísal Pekinské dohovory, ktorými druhá ópiová vojna skončila. Číňania museli zaplatiť 8 miliónov taelov ako [[Reparácie (vojna)|vojnové reparácie]] Veľkej Británii a Francúzsku. Veľká Británia získala plne už predtým ovládaný Hongkong a k nemu novo bol pridaný polostrov Kowloon. Obchod s ópiom bol legalizovaný a kresťania dostali úplné občianske práva, vrátane práva na vlastný majetok a práva na [[Evanjelizácia|evanjelizáciu]]. Prístav [[Tiencin|Tchien-ťin]] bol otvorený zahraničným lodiam. S výsledkom boli spokojné aj ďalšie zahraničné mocnosti, pretože dúfali, že využijú otvorenie Číny pre medzinárodný obchod. Porážka čchingskej armády relatívne malou anglo-francúzskou vojenskou silou (pomer síl bol minimálne 10:1 v prospech Číňanov) spojená s útekom cisára a vypálením jeho letného sídla spôsobila v čínskej spoločnosti šok. Čína sa cítila ponížená (neskôr sa v Číne začalo hovoriť o „storočí poníženia“, ktoré začalo práve ópiovými vojnami). Predovšetkým však pochopila, ako veľmi zaostáva za Západom. Čínske elity sa preto rozhodli pre urýchlenú modernizáciu. Tento projekt bol známy ako [[Sebaposilňujúce hnutie]] (''C’-čchiang jün-tung'').<ref name=":9">{{Citácia knihy | priezvisko = Fairbank | meno = John King | odkaz na autora = | prekladatelia = Martin Hála, Jana Hollanová, Olga Lomová | titul = Dějiny Číny | miesto = Praha | vydavateľ = NLN, Nakladatelství Lidové noviny | rok = 1998 | isbn = 80-7106-249-9 | edícia = Dějiny států | zväzok edície = | počet strán = 656 | strany = 365{{--}}366 }}</ref> Ópiové vojny boli spočiatku vnímané v Británii ako triumf a popularita premiéra Henryho Templa vystúpila na vrchol. Prehodnotenie priniesol až [[Liberálna strana (Spojené kráľovstvo)|liberálny]] premiér [[William Gladstone]], ktorý sa ujal vlády roku 1868.<ref name=":6">{{Citácia knihy | priezvisko = Swift | meno = Roger | odkaz na autora = | titul = William Gladstone: New Studies and Perspectives | zväzok = | typ zväzku = | vydanie text = | miesto = | vydavateľ = Routledge | rok = 2012 | isbn = 9781138110076 | počet strán = 368 | strany = }}</ref> Jeho nepriateľstvo k ópiu vychádzalo z účinkov tejto drogy na jeho sestru Helenu, jeho oponentúra mierila však aj k politike agresívneho vynucovania si britských záujmov. == Prvé vojnové fotografie == Fotograf [[Felice Beato]] bol vyslaný do Číny, aby tam fotografoval anglo-francúzsku vojenskú výpravu v druhej ópiovej vojne. Do [[Hongkong|Hongkongu]] dorazil v marci<ref name=":8">{{Citácia knihy | priezvisko = Clark | meno = John | odkaz na autora = | titul = Japanese Exchanges in Art, 1850s to 1930s with Britain, Continental Europe, and the USA | zväzok = | typ zväzku = | vydanie text = | miesto = Sydney | vydavateľ = Power Publications | rok = 2007 | isbn = 978-1-86487-303-0 | počet strán = 368 | strany = 92-93 }}</ref> a okamžite začal fotografovať mesto a jeho okolie až po [[Kanton (mesto)|Kanton]]. Beatove fotografie sú vôbec jedny z prvých zhotovených fotografií v Číne. Zároveň patria Beatove fotografie druhej ópiovej vojny medzi prvú dokumentáciu vojenského ťaženia, ktoré podávajú správu o tom, ako bitka prebiehala a síce prostredníctvom sekvencie datovaných a súvisiacich fotografií. Snímky pevnosti Taku predstavujú tento prístup v zmenšenom meradle a tvoria správu o bitke. Poradie obrázkov ukazuje približovanie sa k pevnosti, dôsledok ostreľovania na vonkajších stenách a opevnenia a napokon devastáciu vo vnútri pevnosti, vrátane tiel mŕtvych čínskych vojakov.<ref name=":7">{{Citácia knihy | priezvisko = Lacoste | meno = Anne | odkaz na autora = | titul = Felice Beato: A Photographer on the Eastern Road | zväzok = | typ zväzku = | vydanie text = | miesto = Los Angeles | vydavateľ = J. Paul Getty Museum | rok = 2010 | isbn = 1-60606-035-X | počet strán = | strany = }}</ref> Fotografie neboli zhotovené v tomto poradí, pretože ako prvé museli byť zhotovené fotografie mŕtvych Číňanov ešte pred odstránením tiel. Až potom mohol Beato v pokoji robiť ďalšie snímky vo vnútri a mimo pevností. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == {{preklad|cs|Druhá opiová válka|23768021}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Britsko-francúzske vzťahy]] [[Kategória:Vojny 19. storočia]] [[Kategória:Vojny Francúzska]] [[Kategória:Vojny Spojeného kráľovstva]] [[Kategória:Vojny Číny]] [[Kategória:Dejiny Hongkongu]] d4u7nb0zy34sv2h685j8dfuqulzyu4m Pekinská konvencia 0 722735 8188273 8187671 2026-03-28T08:18:50Z Žigi Luxemburský 211873 8188273 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Pamětní_deska_podpisu_Pekingské_smlouvy_28._října_1860,_Čcheng-te.jpg|náhľad| Pamätná doska pripomínajúca podpis Pekinskej konvencie v roku 1860]] '''Pekinská konvencia''' alebo '''prvá pekingská konvencia''' ({{V jazyku|cmn|北京條約|''Pej-ťing Tchiao-jüe''}}, {{py|Běijīng tiáoyuē}}) z roku [[1860]] je súbor troch zmlúv uzavretých medzi Čínou ([[Čching|ríšou Čching]]) na jednej strane a [[Spojené kráľovstvo|Spojeným kráľovstvom]], [[Francúzsko|Francúzskom]] a [[Rusko|Ruskom]] na druhej strane. Je jednou z takzvaných „nerovných zmlúv“. == Pozadie == V októbri 1860 kulminovala [[druhá ópiová vojna]], keď britská a francúzska armáda vtrhli do [[Zakázané mesto|Zakázaného mesta]] v [[Peking]]u. Po rozhodujúcej porážke čchingských vojsk bol [[knieža Kung]] nútený v mene čchingskej vlády podpísať dve zmluvy s [[James Bruce, 8. gróf z Elginu|lordom Elginom]] a barónom Grosom, ktorí reprezentovali Spojené kráľovstvo a Francúzsko. Pôvodným plánom Britov a Francúzov bolo vypáliť Zakázané mesto ako trest za zlé zaobchádzanie s anglo-francúzskymi zajatcami zo strany Čchingov. Pretože by to mohlo ohroziť podpísanie zmluvy, plán sa zmenil na vypálenie Starého letného paláca a [[Nový letný palác (Peking)|Letného paláca]]. Zmluvy s Francúzskom a Britániou boli podpísané 24. októbra 1860 v budove ministerstva obradov, južne od Zakázaného mesta. Rusko sa nezúčastnilo britsko-francúzskej vojny proti čchingskej Číne a ruskí zástupcovia preto pôsobili pri rokovaniach v [[Tiencin]]e roku 1858 ako prostredníci medzi Čchingmi a Britmi/Francúzmi.<ref name=":2">{{Citácia knihy | meno zborník = Flechter | priezvisko zborník = Joseph | autor zborník = | odkaz na autora zborník = | kapitola zborník = Sino-Russian relations, 1800-62 | url kapitoly zborník = | priezvisko = Fairbank | meno = John K. | odkaz na autora = | titul = The Cambridge History of China. Volume 10: Late Ch'ing, 1800-1911, Part I | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = Cambridge | rok = 1978 | isbn = 0-521-21447-5 | dátum prístupu = | url = | diel = | typ dielu = | strany = 318–350 | jazyk = en }}</ref>{{rp|344}} Ruskému vyslancovi grófovi Nikolajovi Ignatievovi,<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Veľká ruská encyklopédia | odkaz na autora = | titul = АЙГУ́НСКИЙ ДОГОВО́Р 1858 | url = https://old.bigenc.ru/domestic_history/text/2709417 | vydavateľ = Ruská akadémia vied | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-12-19 | miesto = | jazyk = ru }}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> ktorý mal za úlohu zabezpečiť ratifikáciu čchingsko-ruských dohôd z roku 1858 uzavretých v Ajgune ([[Ajgunská zmluva]]) a Tiencine, sa roku 1860 opäť podarilo zaujať pozíciu prostredníka medzi Západom a čchingskou vládou a zároveň vzbudiť na čchingskej strane dojem, že západné štáty podporujú ruské požiadavky. Knieža Kung s ním preto 14. novembra 1860<ref name=":1" /> podpísal čchingsko-ruskú zmluvu.<ref name=":2" />{{rp|347}} [[Súbor:MANCHURIA-U.S.S.R_BOUNDARY_Ct002999.jpg|náhľad| Červenou farbou je vyznačené územie postúpené [[Čching|Ríšou Čching]] [[Rusko|Rusku]] podľa [[Ajgunská zmluva|Ajgunskej zmluvy]] z roku 1858 a Pekinskej konvencie z roku 1860]] == Obsah zmlúv == Podľa britsko-čchingskej zmluvy ratifikoval čchingský cisár [[Sien-feng]] [[Tiencinská zmluva|Tiencinskú zmluvu]] z roku 1858, pričom sa kontribúcia stanovená tiencinskou zmluvou zdvojnásobila na 8 miliónov liangov. Tiencin bol zaradený medzi otvorené prístavy a územie [[Hongkong]]u prenajaté Britmi v marci 1860 (polostrov [[Kowloon]]) bolo Britom trvalo odstúpené. (V [[Dohovor o rozšírení územia Hongkongu|druhej pekinskej konvencii]] v roku 1898 si Briti ku [[Hongkong (ostrov)|ostrovu Hongkongu]] a Kowloonu na 99 rokov prenajali aj [[Nové teritória]]). Zmluva s Francúzskom dávala Francúzsku rovnakú kontribúciu, ako si vymohli Briti, a stanovovala, že náboženské a charitatívne stavby zabavené kresťanom budú vrátené ich majiteľom prostredníctvom francúzskeho zástupcu. Zmluva s Ruskom postúpila Rusku celú oblasť medzi [[Japonské more|Japonským morom]] a [[Amur (rieka)|Amurom]], na juhu ohraničenú riekou [[Tuman]] a na východe riekami [[Ussuri]] a [[Sungari]] (to znamená celý dnešný [[Prímorský kraj]] a juhovýchodná časť [[Chabarovský kraj|Chabarovského kraja]]), dala čchingským poddaným právo zostať na odstúpených územiach pod vládou Ruska, povolila bezcolný obchod pozdĺž celej rusko-mandžuskej hranice, povolila obchod aj v [[Kašgar (mesto)|Kašgare]], Ili a [[Tarbagataj|Tarbagataji]] a otvorenie ruských konzulátov v [[Ulanbátar|Urge]] a Kašgare.<ref name=":2" />{{rp|347}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == {{preklad|cs|Pekingská smlouva|23553094}} [[Kategória:1860]] [[Kategória:Čínsko-ruské vzťahy]] [[Kategória:Dejiny Hongkongu]] [[Kategória:Dejiny Číny]] j621znb33mjxkx5c03g9fzyowhkv8ys John Timothy Dunlap 0 722947 8188157 8167196 2026-03-27T21:54:28Z Radoslav70 256940 8188157 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = John Timothy Dunlap | Popis osoby = princ a veľmajster Maltézskeho rádu | Portrét = Fra’ John T. Dunlap Official portrait.jpg | Popis portrétu = Fra' John Timothy Dunlap | Úrad = Veľmajster [[Maltézsky rád|Maltézskeho rádu]] | Poradie = 81. | Koniec obdobia = súčasnosť | Začiatok obdobia = 3. mája 2023 | Predchodca = [[Giacomo dalla Torre del Tempio di Sanguinetto]] | Portál1 = Vatikán | Vierovyznanie = [[Latinská cirkev|rímskokatolícke]] | Dátum narodenia = {{dnv|1957|04|16}} | Miesto narodenia = [[Ottawa]], [[Ontário]], [[Kanada]] }} [[Fráter|Fra']] '''John Timothy Dunlap''' (* [[16. apríl]] [[1957]], [[Ottawa]], [[Ontário]], [[Kanada]]) je kanadský právnik a 81. [[Veľmajster (rytierske rády)|veľmajster]] [[Maltézsky rád|Zvrchovaného vojenského maltézskeho rádu]]. V roku [[1996]] bol prijatý do Maltézskeho rádu ako [[Rytier magistrálnej milosti]] ([[Angličtina|angl.]] ''Knight of Magistral Grace''), v roku zložil dočasné a v roku [[2008]] zložil trvalé [[Rehoľné sľuby|sľuby]] [[Rytier spravodlivosti|Rytiera spravodlivosti]] ([[Angličtina|angl.]] ''Knight of Justice'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = New Yorker Professes Vows as Malta Knight | url = https://www.cny.org/stories/new-yorker-professes-vows-as-malta-knight,2108 | vydavateľ = Catholic New York | dátum vydania = 2008-06-19 | dátum prístupu = 2025-05-12 | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20250512191228/https://www.cny.org/stories/new-yorker-professes-vows-as-malta-knight,2108 | dátum archivácie = 2025-05-12 }}</ref> Viac ako desaťročie slúži Maltézskemu rádu ako predseda Výboru na ochranu mien a emblémov a zástupca v [[Aliancia Rádov sv. Jána z Jeruzalema|Aliancii Rádov sv. Jána z Jeruzalema]].<ref name=":0" /> V roku 2006 bol zvolený za prvého regenta a rehoľného predstaveného [[Subpriorát Panny Márie Lurdskej|Subpriorátu Panny Márie Lurdskej]] v New Yorku, je členom [[Americká asociácia USA|Americkej asociácie USA]] Maltézskeho rádu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Fra’ John Timothy Dunlap|periodikum=Newsletter hospitallers|vydavateľ=The American Association USA of Order of Malta|url=https://orderofmaltaamerican.org/files/pages/0124=newsletter_hospitallers_24_dunlap.pdf|dátum prístupu=2025-05-12}}{{Nedostupný zdroj|date=júl 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Od [[13. jún]]a [[2022]] ako poručík veľmajstra a [[3. máj]]a [[2023]] sa stal prvým princom a veľmajstrom Maltézskeho rádu bez šľachtického pôvodu, čo umožnila zmena ústavy rádu iniciovaná [[František (pápež)|pápežom Františkom]] v roku [[2022]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fra’ John Dunlap 81st Grand Master of the Order of Malta | url = https://www.orderofmalta.int/news/fra-john-dunlap-81st-grand-master-of-the-order-of-malta/ | vydavateľ = Sovereign Military Order of Malta | dátum prístupu = 2024-12-24 | jazyk = en-US}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Maltézsky rád]] * [[Zoznam veľmajstrov Rádu maltézskych rytierov]] == Iné projekty == {{Projekt}} {{DEFAULTSORT:Dunlap, John Timothy}} [[Kategória:Veľmajstri Rádu maltézskych rytierov]] [[Kategória:Kanadskí právnici]] [[Kategória:Absolventi University of Ottawa]] [[Kategória:Kanadské osobnosti škótskeho pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Ottawy]] [[Kategória:Nositelia Najctihodnejšieho rádu svätého Jána Jeruzalemského]] [[Kategória:Nositelia Radu za zásluhy Talianskej republiky]] [[Kategória:Nositelia Radu rumunskej hviezdy]] [[Kategória:Rád Božieho hrobu]] [[Kategória:Nositelia Záslužného radu Maďarskej republiky]] [[Kategória:Nositelia Rádu zlatého rúna]] [[Kategória:Maltézski rytieri]] o0jefnu9rped8cpvm0gx533qway6vd1 Sľub (seriál) 0 723026 8187898 8187713 2026-03-27T15:30:37Z HarryDusanko 286678 Božena chýbajúca postava 8187898 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízny seriál | sk = Sľub | en = | logo = | žáner = výpravný rodinný a komediálny dobový [[seriál]] | námet = | scenár = [[Evita Twardzik]] | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | obsadenie = [[Adriána Brnčalová]] ako Zuzana Fraňová<br>[[Kristián Baran]] ako Michal Andráš<br>[[Jakub Švec]] ako Igor Valent<br>[[Gabriela Dzuríková]] ako Zdena Hanúsková<br>[[Ráchel Šoltésová]] ako Táňa Kollárová<br>[[Michal Ďuriš]] ako Viktor Gálik | hudba = [[Dara Rolins]] – „[[Sľub (pieseň)|Sľub]]“<br> '''Hudba''': Peter Graus, Tomáš Zubák<br/>'''Text a spev''': [[Dara Rolins]] | hudba popiska = Titulná pieseň | slogan = | krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}} | jazyk = [[slovenčina]] [[čeština]] | počet sérií = 11 | počet častí = 180+1 | výkonný producent = Nikola Šmátralová | producent = Alexandra Dubovská, Ivana Luknárová | kamera = Michal Adamec, Šimon Ciprich, Slavomír Maxian, Milan Minarík, Peter Nôta, Volodymyr Ostapets | strih = Peter Kovaľ | dĺžka =~ 45 min.<br> 15 min. (181) | spoločnosť = BEETLE s r. o. | distribútor = | rok orig = [[13. január]] [[2025]] – súčasnosť | tv orig = [[TV Markíza]] | rok sk =2025/26 | tv sk = | formát obrazu = [[16:9]] | prístupnosť = {{Veková prístupnosť|12}} | webstránky = {{url|markiza.sk/relacie/slub}} }} '''''Sľub''''' je slovenský denný výpravný rodinný komediálny televízny seriál odohrávajúci sa v 80. rokoch 20. storočia v ČSSR, ktorý sa vysiela cez pracovné dni 18:00 na TV Markíza<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nový denný rodinný seriál Sľub vás do 80. rokov prenesie už 13. januára 2025 {{!}} TV Markíza | url = https://www.markiza.sk/clanok/942227-novy-denny-rodinny-serial-slub-vas-do-80-rokov-prenesie-uz-13-januara-2025 | vydavateľ = www.markiza.sk | dátum prístupu = 2024-12-26 | jazyk = sk}}</ref> a v piatok pondelková časť na Voyo. == Dej == Píše sa 3. september 1984, prvý deň nového školského roku 1984/1985. Prváčikovia plní očakávaní, rebelantskí tínedžeri aj učitelia prichádzajú do Základnej školy SNP so svojimi radosťami, snami, ale aj menšími či väčšími tajomstvami. Príbeh prepletá nielen osudy [[Žiak (škola)|žiakov]], [[učiteľ]]ov, ale aj celých rodín, ktoré sú poznačené dianím v [[Československá socialistická republika|ČSSR]] aj v okolitom svete.<ref name=":0" /> V seriáli sledujeme príbeh učiteľky a jej manžela, ktorých o pokoj pripraví sestrina emigrácia na západ. Spoznávame rodinu riaditeľa školy, ktorú spája aj rozdeľuje jedno veľké tajomstvo, alebo rodinu malého prváčika, ktorá prejde príchodom nového školského roka viacerými životnými skúškami. V niekedy úsmevných, inokedy vážnejších príbehoch sa sľubuje vernosť aj nenávisť, no najmä – hľadá sa životná láska. Tak je to aj v prípade obľúbenej učiteľky ôsmakov Zuzany ([[Adriána Brnčalová]]), ktorej život sa v jeden moment obráti naruby. Musí sa postarať o malé dieťa svojich najlepších priateľov. Nie je na to však sama. Okrem starostlivosti o malého Kubka tak rieši aj boj medzi rozumom a srdcom. Vyhrá ho seriózny a úspešný detský chirurg Igor ([[Jakub Švec (herec)|Jakub Švec]]), ktorého jej chce dohodiť jej mama Mária ([[Zuzana Tlučková]]), alebo divoký a trochu nezodpovedný učiteľ Michal ([[Kristián Baran]]), s ktorým sa stále smeje? == Obsadenie == {| class="wikitable sortable" |- ! rowspan="2" | herec ! rowspan="2" | postava ! rowspan="2" | povolanie ! rowspan="2" | vztahy ! colspan="3" | postavy |- ! style="background: #D3FFDD; text-align: center" | hlavná ! style="background: #FFE1E2; text-align: center" | vedľajšia ! style="background: #D8EBFF; text-align: center" | hosť |- ! colspan="7" |Andrášovci & Fraňovci |- | [[Kristián Baran]] | Michal Andráš | učiteľ telesnej výchovy a zemepisu ZDŠ SNP |partner Kamili, bývalý manžel Zuzany, bývalý zať Márie, adoptívny otec Jakuba, starší brat Vladimíra, bývalý švagor Andre syn Jany a Ruda †, bývalý partner Andrei a Zuzany P., kamarát Martiny, | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Adriána Brnčalová]] | Zuzana Andrášová (rod. Fraňová) | učiteľka hudobnej výchovy a slovenského jazyka ZDŠ SNP, vedúca speváckeho zboru, bývalá triedna učiteľka ôsmakov, výchovná poradkyňa | bývalá manželka Michala, adoptívna matka Jakuba, dcéra Márie,bývalá partnerka Igora, bývalá nevesta Jany a Ruda †, bývalá švagriná Vladimíra a Andrei | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Liam Mesík]] |Jakub Kaprálik | dieťa, sirota | syn Lucie † a Petera †, adoptívny syn Zuzany a Michala, adoptívny vnuk Márie, Jaroslava, Jany a Ruda †, synovec Vladimíra, Marka, Natálie a Mira | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Zuzana Tlučková]] | Mária Fraňová | zdravotná sestra | matka Zuzany, bývalá svokra Michala, adoptívna babka Jakuba, bývalá partnerka Dr. Jaroslava Gregora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Filip Pavúk]] | Vladimír Andráš | bývalý vojak, čašník vo vieche | manžel Andrei, syn Jany a Ruda †, brat Michala, bývalý švagor Zuzany, nevl. ujo Jakuba | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Kristína Sisková]] | Andrea Andrášová (rod.Marková) | triedna učiteľka siedmákov ZŠ SNP, učiteľka prírodopisu | manželka Vlada, sestra Veroniky, dcéra Heleny, švagriňa Róberta a Michala, teta Heleny, kolegyňa Zuzany, Martiny a Michala, bývalá priateľka Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Jana Pilzová]] |Jana Andrášová |dôchodkyňa, emigrovala do Švédska |vdova po Rudovi †, matka Michala a Vladimíra, adoptívna babka Jakuba, bývalá svokra Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ivo Gogál]] |'''†''' Rudolf Andráš |zomrel na embóliu |manžel Jany, otec Michala a Vladimíra, adoptívny dedko Jakuba, bývalý svokor Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Hanúskovci a Kúperová |- | [[Dušan Cinkota]] | [[Inžinier (akademický titul)|Ing.]] Pavol Hanúsek | predseda Mestského národného výboru (MNV) | manžel Zdeny, otec Róberta, nevlastný otec Martiny, svokor Veroniky, dedo Heleny, švagor Heleny a Jána, strýko Barbory a Viliama, zať Marty, brat Gity | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Gabriela Dzuríková]] | Zdena Hanúsková ({{Small|rod. Kupperová}}) | riaditeľka ZŠ SNP, bývalá zástupkyňa, učiteľka ruštiny, komunistka | manželka Pavola, matka Róberta a Martiny, svokra Veroniky, babka Heleny, sestra Heleny, svokra Igora, švagriná Gity a Jana, teta Barbory a Viliama, dcéra Marty, lúbila Juraja Gálika | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Kristián Macháček]] | Róbert Hanúsek | robí v knižnici, má cukrovku | syn Zdeny a Pavola, manžel Veroniky, polobrat Martiny, otec Heleny, synovec Heleny, Jana a Gity, bratranec Barbory a Viliama, švagor Kamily, vnuk Marty, zať Heleny a Mareka | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Anna Magdaléna Hroboňová]] |Veronika Hanúsková <small>( r. Marková )</small> |na rodičovskej dovolenke, vysokoškoľačka |manželka Róberta, matka Heleny, sestra Andrei, dcéra Heleny a Mareka, nevesta Zdeny a Pavola | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- | --- |Helena Hanúsková |bábätko |dcéra Róberta a Veroniky, vnučka Zdeny, Pavola, Heleny a Mareka, neter Martiny, Barbory a Viliama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Hana Gregorová (herečka)|Hana Gregorová]] |Marta Kupperová |dôchodkyňa |matka Zdeny a Heleny, babka Róberta, Barbory, Viliama a Martiny, prababka Heleny, svokra Jána a Pavla | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Horváthovci |- | [[Gregor Hološka]] | Ján Horváth | školník, údržbár a učiteľ dieleń na ZŠ SNP | manžel Heleny, otec Barbory a Viliama, švagor Zdeny a Pavla, ujo Róberta a Martiny, zať Marty, aféra Boženy | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Anikó Vargová]] | Helena Horváthová ({{Small|rod. Kupperová}}) | vedúca lahôdok | manželka Jána, matka Barbory a Viliama, sestra Zdeny, švagriná Pavla, teta Róberta a Martiny, dcéra Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Dorota Kaľavská]] | Barbora Horváthová | študentka prvého ročníka herectva na konzervatóriu | dcéra Heleny a Jána, sestra Viliama, neter Zdeny a Pavla, sesternica Róberta a Martiny, teta Heleny, vnučka Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.-2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Daniel Fekete]] | Viliam Horváth | žiak siedmeho ročníka ZDŠ SNP | syn Heleny a Jána, brat Barbory, synovec Zdeny a Pavla, bratranec Róberta a Martiny, ujo Heleny, kamarát a spolužiak Alžbety, vnuk Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. -2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Zuzana Znášiková Martinková]] |Božena |úradníčka |aféra Jána | style="text-align: center;" | | style="text-align: center;" |3 | style="text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Gálikovci |- | [[Michal Ďuriš (moderátor)|Michal Ďuriš]] | Viktor Gálik | triedny učiteľ druhákov, bývalý riaditeľ a zástupca ZDŠ SNP, učiteľ dejepisu | manžel Zlatice, otec Juraja, dedko Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Dagmar Sanitrová]] | [[Magister farmácie|PhMr.]] Zlatica Gáliková | teraz na dôchodku, bývalá farmaceutka a predavačka v lahôdkách | manželka Viktora, matka Juraja, babka Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.,3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Juraj Rašla]] |Juraj Gálik |ukrýval sa pred VB, podpísal spoluprácu s ŠTB, lesník |otec Martiny, syn Zlatice a Viktora, bývalý priateľ Zdeny, svokor Igora, spolužiak a kamoš Romana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1.,3. |- ! colspan="7" | Valentovci |- | [[Štefan Skrúcaný]] | Štefan Valent, [[Kandidát vied|CSc.]] | predseda Krajského národného výboru (KNV),bývalý predseda mestkého národneho výboru (MNV) | manžel Magdalény, otec Igora, svokor Martiny, bývalý milenec Jarky a Natálie, kamarát Viktora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Eva Pavlíková]] | Magdaléna Valentová | zamestnankyňa [[Revolučné odborové hnutie|ROH]] | manželka Štefana, matka Igora, svokra Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1.-3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Jakub Švec (herec)|Jakub Švec]] | [[Doktor všeobecného lekárstva|MUDr]]. Igor Valent | detský chirurg v nemocnici, bývalý primár v nemocnici | manžel Martiny, syn Magdalény a Štefana, zať Zdeny a Juraja, švagor Róberta, bývalý partner Zuzany, kolega Romana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. -2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Paula Lopatovská]] | Martina Valentová <small>( rod. Gáliková )</small> | pionierska vedúca ZDŠ | manželka Igora, dcéra Zdeny a Juraja, vnučka Zlatice, Viktora a Marty, polorodá sestra Róberta, nevesta Štefana a Magdalény, teta Heleny, švagriňa Veroniky, neter Heleny a Jána, sesternice Barbory a Viliama, bývalá snúbenica Ivana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Bartošovci |- | [[Vladimír Kobielsky]] | [[MUDr.]] Roman Bartoš | chirurg, primár oddelenia, komunista, podal trestné oznámenie na Dávida | manžel Marcely, otec Lenky, adoptívny otec Adama, brat Ivany, švagor Dávida, ujo Alžbety, bývalý milenec Dany, kamarát Igora a Juraja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Soňa Norisová]] |[[Ing.]] Marcela Bartošová |architektka, pracovníčka na Miestnom národnom výbore |manželka Romana, matka Lenky, adoptívna mama Adama, švagriňa Ivany a Dávida, teta Alžbety, kolegyňa Pavla | style="background: #D3FFDD; text-align: center; " | 1.- 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Tatiana Čobejová]] |Lenka Bartošová |študentka prvého ročníka gymnázia |páči sa jej Matej, dcéra Marcely a Romana, nevlastná sestra Adama, neter Ivany a Dávida, sesternica Alžbety, kamarátka Barbory a Andreja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. -2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Liam Nemček]] |Adam Bartoš |žiak druhého ročníka ZŠ |brat Richarda, adoptívny syn Marcely a Romana, nevlastný brat Lenky, nevl. synovec Ivany a Dávida, nevl. bratranec Alžbety, spolužiak Eriky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.-2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |Sebastian Dobrovod |Richard |bývá v dětskom domove |brat Adama, synovec Romana a Marcely | style="background: #D3FFDD; text-align: center; " | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Sklenárovci |- |[[Eva Mores]] |[[Doktor práv|JUDr.]] Ivana Sklenárová ({{Small|rod. Bartošová}}) |sudkyňa, čaká dieťa, odišla od Dávida |manželka Dávida, matka Alžbety, sestra Romana, švagriná Marcely, teta Lenky a nevl. teta Adama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Filip Tůma]] |Dávid Sklenár |tréner AK Bratislava |manžel Ivany, otec Albety, švagor Romana a Marcely, ujo Lenky a nev. ujo Adama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Alica Esterková]] |Alžbeta Sklenárová |žiačka siedmeho ročníka ZŠ, hrá basketball |dcéra Ivany a Dávida, neter Romana a Marcely, sesternica Lenky a nevl. sesternica Adama, spolužiačka a kamarátka Viliama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Roháčovci |- |[[Anna Jakab Rakovská]] |Hana Roháčová ({{Small|rod. Pašková}}) |sanitárka v nemocnici, študentka zdravotnej školy, bývalá predavačka v lahôdkach, bola vo väzení za krádež peniazí |matka Andreja a Eriky, dcéra Zity, partnerka Milana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1.- 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Peter Nádasdi]] |[[Poručík|por.]] Milan Roháč |príslušník VB |partner Hany, otec Andreja, Eriky a Dušana, bývalý zať Zity, bývalý snúbenec Radky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ondrej Kandráč mladší|Ondrej Kandráč ml.]] |Andrej Roháč |študent prvého ročníka hotelovej školy |syn Hany a Milana, brat Eriky a Dušana, vnuk Zity, nevlastný syn Radky, kamarát Lenky a Barbory | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2.-3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Nikola Urbánková]] |Erika Roháčová |žiačka druhého ročníka ZDŠ SNP |dcéra Hany a Milana, sestra Andreja a Dušana, vnučka Zity, nevlastná dcéra Radky, kamarátka a spolužiačka Adama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1.-3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Anna Šišková]] |Zita Pašková |vedúca školskej jedálne |matka Hany, vdova, babka Andreja a Eriky, svokra Milana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1.- 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Dorota Tóthová]] |Radka Malčáková |na materskej dovolenke |bývalá snúbenica Milana, matka Dušana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- ! colspan="7" |Gregorovci |- |[[Maroš Kramár]] |[[Doktor všeobecného lekárstva|MUDr.]] Jaroslav Gregor |lekár v nemocnici |manžel Evy, otec Mateja, bývalý priateľ Márie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Michaela Čobejová]] |Eva Gregorová |zástupkyňa na škole SNP a bývalá riaditeľka školy v Banskej Bystrici, učiteľka matematiky, eštebačka |manželka Jaroslava, mama Mateja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Marko Kramár]] |Matej Gregor |mladá tenisová nádej |páči sa mu Lenka Bartošová, syn Evy a Jaroslava | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Kollárovci |- | [[Marek Rozkoš]] | Jozef Kollár | šofér sanitky, bývalý smetiar, kamionista a osobný šofér Štefana Valenta, zostal sám | manžel Táne, otec Aleny, brat Maja, švagor Aleny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2.-3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Ráchel Šoltésová]] | Táňa Kollárová | emigrovala do Rakúska, bývalá triedna učiteľka prvákov na ZŠ SNP | manželka Jozefa, matka Aleny, sestra Aleny, švagriná Maja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Hugo Veselý]] |Majo Kollár |bývalý atlét AK Bratislava, emigroval do Norska |brat Jozefa, švagor Táni, ujo Aleny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Markovci |- |[[Edita Borsová]] |Helena Marková | -- |matka Andrei a Veroniky, svokra Róberta, babka Heleny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2.-3. |- |[[Roman Mrázik]] |Marek Marko | -- |otec Andrei a Veroniky, svokor Róberta, dedo Heleny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- ! colspan="7" |Chalúpkovci |- |[[Gabriela Marcinková]] |Natália Chalúpková <small>(rod.Kapráliková)</small> |sanitárka, bývalá referentka MNV, žila v Líbyi s manželom, chcela ukradnúť Kubka |manželka Miroslava, bývalá milenka Štefana, bývalá kolegyňa Zuzany a Michala, sestra Petera †, švagriná Lucie †, teta Kubka | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Lukáš Dóza]] |Miroslav Chalúpka |stavbár, žil v Líbyi s Natáliou |manžel Natálie, partner Dagmar, ujo Kubka, švagor Petra † a Lucie † | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- ! colspan="7" |Kaprálikovci |- | [[Adam Bardy]] | '''†''' Peter Kaprálik | účastník smrteľnej autonehody na Námestí 1. mája, pri ktorej zomrel | manžel Lucie, otec Jakuba, brat Natálie, švagor Miroslava, najlepší kamarát Zuzany a Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- | [[Dana Droppová]] | '''†''' Lucia Kapráliková | účastníčka smrteľnej autonehody na Námestí 1. mája, pri ktorej zomrela | manželka Petra, matka Jakuba, švagriná Natálie a Miroslava, najlepšia kamarátka Zuzany a Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- ! colspan="7" |zamestnanci lahôdok |- |[[Monika Szabó]] |Kamila Liptáková |predávačka v lahôdkach |partnerka Michala, kolegyňa Heleny, švagriná Zuzany a Jozefa | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |ďalší zamestnanci ZDŠ SNP : |- | [[Simona First]] | Olinka | bývalá upratovačka, teraz na materskej dovolenke |mama Janka a ďalších 4 detí | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1.- 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |bývalí žiaci ZDŠ SNP : |- |[[Zoja Lukýová]] |Mária |bývalá žiačka ôsmeho ročníka ZŠ SNP, študentka strednej školy |bývalá spolužiačka Barbory, Lenky, Andreja a Alexandera | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Maxim Zušťák]] |Alexander 'Šaňi' Molnár |bývalý žiak ôsmeho ročníka ZŠ SNP, je z cirkusanskej rodiny |bývalý spolužiak Barbory, Lenky, Márie a Andreja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |zamestnanci nemocnice : |- | [[Adriana Novakov]] | [[MUDr.]] Dana Hanzelová | detská lekárka, vracia sa z Banskej Bystrice urobiť si v nemocnici atestáciu, emigrovala do Talianska | manželka Rudolfa, matka Doroty, kolegyňa Romana, Igora a Jaroslava, bývalá milenka Romana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Jaroslav Mendel]] |[[Doktor všeobecného lekárstva|MUDr.]] Fábis |riaditeľ nemocnice |šéf Romana, Igora a Jaroslava | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Viktória Vadovičová]] |Vierka |zdravotná sestra |kolegyňa Márie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1.,3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- ! colspan="7" |príslušníci štátnej a verejnej bezpečnosti: |- |[[Michal Jánoš]] |[[Práporčík|práp.]] Marián Vlk |príslušník ŠTB |kolega Milana a Maroša | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1.- 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Michal Vidan]] | [[Práporčík|práp.]] Maroš Ondáš | príslušník ŠTB |kolega Milana a Mariána | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1.- 3. |- ! colspan="7" |ďalšie postavy : |- | [[Tomáš Sitkey]] | „Lekvár“ | taxikár, vekslák, donáša pre verejnú bezpečnosť | známy Michala a Vladimíra | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Danica Jurčová]] | Jarka Virdzeková | matrikárka |bývalá milenka Štefana, kamarátka Natálie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Rastislav Zvara]] |Gustav Pekár |horal |milenec Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Marko Igonda]] | Juraj | detský lekár v nemocnici | známy Romana a Igora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Adam Herich]] |Tibor Macho |robí na súde a je aj donášač pre [[Štátna bezpečnosť|ŠTB]] |kolega Ivany Sklenárovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- | [[Zuzana Skopálová]] | Anna Kováčová | sociálna pracovníčka |kontroluje adopciu Zuzany a Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2.-3. |- |[[Alexandre Pajon]] |Pierre |bývá v Paríži |páčí sa mu Zita | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Mrázovci |- |[[Peter Oszlík]] |Milan Mráz |riaditeľ v rafinérii, ktorý týral svoju bývalú manželku a dcéru |otec Bronislavy, bývalý manžel Slávky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Jana Balzar Lieskovská]] |Slávka Mrázová |pacientka Dr. Bartoša, rozvedená, bola týraná bývalým manželom |matka Bronislavy, bývalá manželka Milana Mráza | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Martina Kapráliková]] |Bronislava Mrázová |otec jej dal facku |dcéra Milana a Slávky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- ! colspan="7" |ostatné postavy ktoré skončili : |- |[[Dárius Kočí]] |Ivan Mikuš |horolezec, skaut |bývalý snúbenec Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Vladislav Plevčík]] |[[JUDr.]] Emil Bobocký |právnik |právnik Hany Roháčovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Petra Lángová]] |[[Dr.]] Belanová |psychologička v manželskej a predmanželskej poradni |kontrolovala Zuzanu a Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Michal Paulovský]] |Hans Bauer |pomohol Táně k emigrácii |známý Aleny ( sestry Táni ) | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- | [[Veronika Lackovičová]] | Zuzana Pospíšilová | študentka medicíny |kamarátka Igora, bývalá partnerka Michala Andráša | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Martina Majerníková Koval]] |Gita Hanúsková |žena v domácnosti, žije v dome po tete s rodinou |sestra Pavola, švagriná Zdeny, teta Roberta a nevl. teta Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |epizódne postavy: |- |[[Roman Féder]] |[[Miroslav Válek]] |[[Zoznam ministrov kultúry Slovenskej republiky|Minister kultúry SSR]] |kúpil básničku od Viliama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- |[[Ján Bakala]] |Lukáš |učiteľ, v Polsku ho spoznala Zuzana |páčil sa Zuzaně Fraňovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- |[[Vanesa Antovská]] |Soňa |mladé dievča z viechy |známá Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- | [[Rastislav Sokol (herec)|Rastislav Sokol]] | ---- | predseda prijímacej komisie [[Konzervatórium (Bratislava, Tolstého 11)|konzervatória]] |prijal Barboru Horváthovú | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Jozef Abafi]] |Sergej Dimov |učiteľ leningradskej školy, chcel utiecť na západ |páčila sa mu Andrea Marková | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Daniel Gálik Zwach]] |Ondrej Podmanický |lyžiar, teraz na vozíčku |operoval ho Dr. Roman Bartoš | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Diana Velčická]] |Iveta |má zdravotné problémy |sesternica Marcely, <nowiki>''švagriná''</nowiki> Romana, teta Lenky a Adama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Roman Fratrič]] |p. František |na dôchodku |páčila sa mu Mária Fraňová | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Zuzana Šicková]] |p. Kopecká |zákazníčka v lahôdkach |známa Heleny Horváthovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |} == Série == {|class="wikitable sortable"; style="text-align:center;" ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" |Časti ! colspan="2" | Pôvodne vysielané ! rowspan="2" | Slot ! rowspan="2" | Stanica |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="background:#BB2528; color:#000000;" | | '''[[1. séria (2025)|1]]''' |110 | [[13. január]] [[2025]] |[[2025|23. jún 2025]] | rowspan="5" width="100" |pondelok - piatok 17:55 - 19:00 | rowspan="5" |[[Súbor:Markiza.png|alt=Markíza TV|náhľad]] |- | style="background:#FFFF00; color:#000000;" | | '''[[2. séria (2025)|2]]''' |70 |[[1. september]] [[2025]] |[[5. december]] [[2025]] |- | style="background:#1ECA54; color:#000000;" | | '''[[3. séria (2026)|3]]''' |100 |[[26. január]] [[2026]] |[[19. jún]] [[2026]] |- | style="background:#16A4F6; color:#000000;" | | '''[[4. séria (2026)|4]]''' |70 |[[31. august]] [[2026]] |[[4. december]] [[2026]] |- | |'''[[5. séria (2027)|5]]''' |? |? |? |} == Časti == === 1. séria (2025) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- ! colspan="8" style="background: #BB2528; color: #000; width: 3%;"| 1. séria (13.01.2025{{--}}23.06.2025) |- {{Časť (TV seriál) | ep = 1 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 1 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 2 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 2 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 3 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 3 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 4 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 4 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 5 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 5 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 6 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 6 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 7 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 7 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 8 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 8 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 9 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 9 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 10 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 10 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 11 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Epizóda 11 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 12 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Epizóda 12 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 13 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Epizóda 13 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 14 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Epizóda 14 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 15 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Epizóda 15 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 31. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 16 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Epizóda 16 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 17 |ep2 = 17 |pôvodný názov = Epizóda 17 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 18 |ep2 = 18 |pôvodný názov = Epizóda 18 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 19 |ep2 = 19 |pôvodný názov = Epizóda 19 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 20 |ep2 = 20 |pôvodný názov = Epizóda 20 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 21 |ep2 = 21 |pôvodný názov = Epizóda 21 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 22 |ep2 = 22 |pôvodný názov = Epizóda 22 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 23 |ep2 = 23 |pôvodný názov = Epizóda 23 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 24 |ep2 = 24 |pôvodný názov = Epizóda 24 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 25 |ep2 = 25 |pôvodný názov = Epizóda 25 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 26 |ep2 = 26 |pôvodný názov = Epizóda 26 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 27 |ep2 = 27 |pôvodný názov = Epizóda 27 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 28 |ep2 = 28 |pôvodný názov = Epizóda 28 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 29 |ep2 = 29 |pôvodný názov = Epizóda 29 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 30 |ep2 = 30 |pôvodný názov = Epizóda 30 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 31 |ep2 = 31 |pôvodný názov = Epizóda 31 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 32 |ep2 = 32 |pôvodný názov = Epizóda 32 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 33 |ep2 = 33 |pôvodný názov = Epizóda 33 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 34 |ep2 = 34 |pôvodný názov = Epizóda 34 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 35 |ep2 = 35 |pôvodný názov = Epizóda 35 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 36 |ep2 = 36 |pôvodný názov = Epizóda 36 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 37 |ep2 = 37 |pôvodný názov = Epizóda 37 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 38 |ep2 = 38 |pôvodný názov = Epizóda 38 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 39 |ep2 = 39 |pôvodný názov = Epizóda 39 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 40 |ep2 = 40 |pôvodný názov = Epizóda 40 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 41 |ep2 = 41 |pôvodný názov = Epizóda 41 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 42 |ep2 = 42 |pôvodný názov = Epizóda 42 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 43 |ep2 = 43 |pôvodný názov = Epizóda 43 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 44 |ep2 = 44 |pôvodný názov = Epizóda 44 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 45 |ep2 = 45 |pôvodný názov = Epizóda 45 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 46 |ep2 = 46 |pôvodný názov = Epizóda 46 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 47 |ep2 = 47 |pôvodný názov = Epizóda 47 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 48 |ep2 = 48 |pôvodný názov = Epizóda 48 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 49 |ep2 = 49 |pôvodný názov = Epizóda 49 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 50 |ep2 = 50 |pôvodný názov = Epizóda 50 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 51 |ep2 = 51 |pôvodný názov = Epizóda 51 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 52 |ep2 = 52 |pôvodný názov = Epizóda 52 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 53 |ep2 = 53 |pôvodný názov = Epizóda 53 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 54 |ep2 = 54 |pôvodný názov = Epizóda 54 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 55 |ep2 = 55 |pôvodný názov = Epizóda 55 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 56 |ep2 = 56 |pôvodný názov = Epizóda 56 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 31. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 57 |ep2 = 57 |pôvodný názov = Epizóda 57 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 58 |ep2 = 58 |pôvodný názov = Epizóda 58 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 59 |ep2 = 59 |pôvodný názov = Epizóda 59 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 60 |ep2 = 60 |pôvodný názov = Epizóda 60 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 61 |ep2 = 61 |pôvodný názov = Epizóda 61 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 62 |ep2 = 62 |pôvodný názov = Epizóda 62 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 8. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 63 |ep2 = 63 |pôvodný názov = Epizóda 63 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 64 |ep2 = 64 |pôvodný názov = Epizóda 64 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 65 |ep2 = 65 |pôvodný názov = Epizóda 65 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 66 |ep2 = 66 |pôvodný názov = Epizóda 66 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 67 |ep2 = 67 |pôvodný názov = Epizóda 67 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 68 |ep2 = 68 |pôvodný názov = Epizóda 68 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 69 |ep2 = 69 |pôvodný názov = Epizóda 69 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 70 |ep2 = 70 |pôvodný názov = Epizóda 70 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 71 |ep2 = 71 |pôvodný názov = Epizóda 71 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 72 |ep2 = 72 |pôvodný názov = Epizóda 72 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 73 |ep2 = 73 |pôvodný názov = Epizóda 73 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 74 |ep2 = 74 |pôvodný názov = Epizóda 74 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 75 |ep2 = 75 |pôvodný názov = Epizóda 75 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 76 |ep2 = 76 |pôvodný názov = Epizóda 76 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. apríl 2025}} {{Časť (TV seriál) |ep = 77 |ep2 = 77 |pôvodný názov = Epizóda 77 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 78 |ep2 = 78 |pôvodný názov = Epizóda 78 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 79 |ep2 = 79 |pôvodný názov = Epizóda 79 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 80 |ep2 = 80 |pôvodný názov = Epizóda 80 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 81 |ep2 = 81 |pôvodný názov = Epizóda 81 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 82 |ep2 = 82 |pôvodný názov = Epizóda 82 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 83 |ep2 = 83 |pôvodný názov = Epizóda 83 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 84 |ep2 = 84 |pôvodný názov = Epizóda 84 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 85 |ep2 = 85 |pôvodný názov = Epizóda 85 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 86 |ep2 = 86 |pôvodný názov = Epizóda 86 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 87 |ep2 = 87 |pôvodný názov = Epizóda 87 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 88 |ep2 = 88 |pôvodný názov = Epizóda 88 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 89 |ep2 = 89 |pôvodný názov = Epizóda 89 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 90 |ep2 = 90 |pôvodný názov = Epizóda 90 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 91 |ep2 = 91 |pôvodný názov = Epizóda 91 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 92 |ep2 = 92 |pôvodný názov = Epizóda 92 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 93 |ep2 = 93 |pôvodný názov = Epizóda 90 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 94 |ep2 = 94 |pôvodný názov = Epizóda 94 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 95 |ep2 = 95 |pôvodný názov = Epizóda 95 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 96 |ep2 = 96 |pôvodný názov = Epizóda 96 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 97 |ep2 = 97 |pôvodný názov = Epizóda 97 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 98 |ep2 = 98 |pôvodný názov = Epizóda 98 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 99 |ep2 = 99 |pôvodný názov = Epizóda 99 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 100 |ep2 = 100 |pôvodný názov = Epizóda 100 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 101 |ep2 = 101 |pôvodný názov = Epizóda 101 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 102 |ep2 = 102 |pôvodný názov = Epizóda 102 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 103 |ep2 = 103 |pôvodný názov = Epizóda 103 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 104 |ep2 = 104 |pôvodný názov = Epizóda 104 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 105 |ep2 = 105 |pôvodný názov = Epizóda 105 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 106 |ep2 = 106 |pôvodný názov = Epizóda 106 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 107 |ep2 = 107 |pôvodný názov = Epizóda 107 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 108 |ep2 = 108 |pôvodný názov = Epizóda 108 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 109 |ep2 = 109 |pôvodný názov = Epizóda 109 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 110 |ep2 = 110 |pôvodný názov = Epizóda 110 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. jún 2025 }} |} === 2. séria (2025) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- ! colspan="8" style="background: #FFFF00; color: #000; width: 3%;" | 2. séria (01.09.2025{{--}}05.12.2025) |- {{Časť (TV seriál) |ep = 111 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 111 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 112 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 112 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 113 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 113 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 114 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 114 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 115 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 115 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 116 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 116 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 8. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 117 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 117 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 118 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 118 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 119 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 119 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 120 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 120 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 121 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Epizóda 121 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 122 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Epizóda 122 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 123 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Epizóda 123 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 124 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Epizóda 124 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 125 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Epizóda 125 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 126 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Epizóda 126 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 127 |ep2 = 17 |pôvodný názov = Epizóda 127 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 128 |ep2 = 18 |pôvodný názov = Epizóda 128 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 129 |ep2 = 19 |pôvodný názov = Epizóda 129 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 130 |ep2 = 20 |pôvodný názov = Epizóda 130 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 131 |ep2 = 21 |pôvodný názov = Epizóda 131 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 132 |ep2 = 22 |pôvodný názov = Epizóda 132 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 133 |ep2 = 23 |pôvodný názov = Epizóda 133 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 134 |ep2 = 24 |pôvodný názov = Epizóda 134 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 135 |ep2 = 25 |pôvodný názov = Epizóda 135 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 136 |ep2 = 26 |pôvodný názov = Epizóda 136 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 137 |ep2 = 27 |pôvodný názov = Epizóda 137 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 138 |ep2 = 28 |pôvodný názov = Epizóda 138 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 8. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 139 |ep2 = 29 |pôvodný názov = Epizóda 139 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 140 |ep2 = 30 |pôvodný názov = Epizóda 140 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 141 |ep2 = 31 |pôvodný názov = Epizóda 141 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 142 |ep2 = 32 |pôvodný názov = Epizóda 142 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 143 |ep2 = 33 |pôvodný názov = Epizóda 143 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 144 |ep2 = 34 |pôvodný názov = Epizóda 144 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 145 |ep2 = 35 |pôvodný názov = Epizóda 145 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 146 |ep2 = 36 |pôvodný názov = Epizóda 146 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 147 |ep2 = 37 |pôvodný názov = Epizóda 147 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 148 |ep2 = 38 |pôvodný názov = Epizóda 148 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 149 |ep2 = 39 |pôvodný názov = Epizóda 149 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 150 |ep2 = 40 |pôvodný názov = Epizóda 150 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 151 |ep2 = 41 |pôvodný názov = Epizóda 151 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 152 |ep2 = 42 |pôvodný názov = Epizóda 152 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. október 2035 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 153 |ep2 = 43 |pôvodný názov = Epizóda 153 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 154 |ep2 = 44 |pôvodný názov = Epizóda 154 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 155 |ep2 = 45 |pôvodný názov = Epizóda 155 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 31. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 156 |ep2 = 46 |pôvodný názov = Epizóda 156 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 157 |ep2 = 47 |pôvodný názov = Epizóda 157 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 158 |ep2 = 48 |pôvodný názov = Epizóda 158 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 159 |ep2 = 49 |pôvodný názov = Epizóda 159 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 160 |ep2 = 50 |pôvodný názov = Epizóda 160 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 161 |ep2 = 51 |pôvodný názov = Epizóda 161 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 162 |ep2 = 52 |pôvodný názov = Epizóda 162 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 163 |ep2 = 53 |pôvodný názov = Epizóda 163 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 164 |ep2 = 54 |pôvodný názov = Epizóda 164 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 165 |ep2 = 55 |pôvodný názov = Epizóda 165 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 166 |ep2 = 56 |pôvodný názov = Epizóda 166 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 167 |ep2 = 57 |pôvodný názov = Epizóda 167 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 168 |ep2 = 58 |pôvodný názov = Epizóda 168 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 169 |ep2 = 59 |pôvodný názov = Epizóda 169 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 170 |ep2 = 60 |pôvodný názov = Epizóda 170 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 171 |ep2 = 61 |pôvodný názov = Epizóda 171 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 172 |ep2 = 62 |pôvodný názov = Epizóda 172 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 173 |ep2 = 63 |pôvodný názov = Epizóda 173 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 174 |ep2 = 64 |pôvodný názov = Epizóda 174 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 175 |ep2 = 65 |pôvodný názov = Epizóda 175 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 176 |ep2 = 66 |pôvodný názov = Epizóda 176 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 177 |ep2 = 67 |pôvodný názov = Epizóda 177 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. december 20265 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 178 |ep2 = 68 |pôvodný názov = Epizóda 178 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 179 |ep2 = 69 |pôvodný názov = Epizóda 179 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 180 |ep2 = 70 |pôvodný názov = Epizóda 180 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = - |ep2 = - |pôvodný názov = Vianočný špeciál I. |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. december 2025 }} |} === 3. séria (2026) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- ! colspan="8" style="background: #1ECA54; color: #000; width: 3%;"| 3. séria (26.01.2026{{--}}17.06.2026) |- {{Časť (TV seriál) | ep = 181 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 1 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 26. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 182 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Epizóda 2 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 183 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Epizóda 3 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 28. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 184 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Epizóda 4 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 29. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 185 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Epizóda 5 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 30. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 186 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Epizóda 6 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 2. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 187 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Epizóda 7 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 3. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 188 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Epizóda 8 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 4. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 189 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Epizóda 9 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 5. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 190 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Epizóda 10 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 6. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 191 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Epizóda 11 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 9. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 192 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Epizóda 12 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 10. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 193 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Epizóda 13 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 12. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 194 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Epizóda 14 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 195 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Epizóda 15 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 16. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 196 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Epizóda 16 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 17. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 197 | ep2 = 17 | pôvodný názov = Epizóda 17 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 18. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 198 | ep2 = 18 | pôvodný názov = Epizóda 18 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 19. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 199 | ep2 = 19 | pôvodný názov = Epizóda 19 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 20. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 200 | ep2 = 20 | pôvodný názov = Epizóda 20 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 23. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 201 | ep2 = 21 | pôvodný názov = Epizóda 21 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 24. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 202 | ep2 = 22 | pôvodný názov = Epizóda 22 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 25. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 203 | ep2 = 23 | pôvodný názov = Epizóda 23 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 26. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 204 | ep2 = 24 | pôvodný názov = Epizóda 24 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 205 | ep2 = 25 | pôvodný názov = Epizóda 25 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 2. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 206 | ep2 = 26 | pôvodný názov = Epizóda 26 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 3. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 207 | ep2 = 27 | pôvodný názov = Epizóda 27 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 4. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 208 | ep2 = 28 | pôvodný názov = Epizóda 28 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 5. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 209 | ep2 = 29 | pôvodný názov = Epizóda 29 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 6. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 210 | ep2 = 30 | pôvodný názov = Epizóda 30 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 9. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 211 | ep2 = 31 | pôvodný názov = Epizóda 31 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 10. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 212 | ep2 = 32 | pôvodný názov = Epizóda 32 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 11. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 213 | ep2 = 33 | pôvodný názov = Epizóda 34 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 12. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 214 | ep2 = 34 | pôvodný názov = Epizóda 34 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. marec 2036 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 215 | ep2 = 35 | pôvodný názov = Epizóda 35 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 16. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 216 | ep2 = 36 | pôvodný názov = Epizóda 36 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 17. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 217 | ep2 = 37 | pôvodný názov = Epizóda 37 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 18. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 218 | ep2 = 38 | pôvodný názov = Epizóda 38 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 19. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 219 | ep2 = 39 | pôvodný názov = Epizóda 39 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 20. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 220 | ep2 = 40 | pôvodný názov = Epizóda 40 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 23. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 221 | ep2 = 41 | pôvodný názov = Epizóda 41 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 24. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 222 | ep2 = 42 | pôvodný názov = Epizóda 42 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 25. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 223 | ep2 = 43 | pôvodný názov = Epizóda 43 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 26. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 224 | ep2 = 44 | pôvodný názov = Epizóda 44 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 225 | ep2 = 45 | pôvodný názov = Epizóda 45 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 30. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 226 | ep2 = 46 | pôvodný názov = Epizóda 46 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 31. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 227 | ep2 = 47 | pôvodný názov = Epizóda 47 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 1. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 228 | ep2 = 48 | pôvodný názov = Epizóda 48 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 2. apríl 2026 }} |} == Galéria == <gallery> Súbor:Cyklotrasa R11 Dúbravka - centrum (Bratislava), prejazd 24.3.2022.jpg|Exteriér Základnej školy SNP (v skutočnosti [[Spojená škola internátna pre žiakov so zrakovým postihnutím]] na [[Svrčia ulica|Svrčej ulici]] 6 v [[Bratislava|Bratislave]]) Súbor:Druzba internat 2007 (cropped).jpg|Budova domu služieb, kde sa nachádzajú aj lahôdky Heleny Horváthovej (v skutočnosti budova [[kongresové centrum|kongresového centra]] [[Univerzita Komenského v Bratislave, Vysokoškolský internát Družba|vysokoškolského internátu Družba]] v Bratislave) Talichova Bratislava.jpg|Bytový dom rodiny Horváthovcov a Hanúskovcov (v skutočnosti bytový dom na [[Talichova ulica (Bratislava)|Talichovej ulici]] 6 v Bratislave) Súbor:Bratislava Tobrucká 02 01.jpg|Bytový dom rodiny Bartošovcov, Gálikovcov a Gregorovcov (v skutočnosti bytový dom na [[Tobrucká ulica|Tobruckej ulici]] 2, [[Medená ulica (Bratislava)|Medenej ulici]] 10 a [[Vajanského nábrežie (Bratislava)|Vajanského nábreží]] 15 – 17) Súbor:Garaze_Bratislava.jpg|Miesto, kde sa nachádzala [[garáž]] kapely Roba Hanúska a jeho spoluhráčov (v skutočnosti [[Koncerty na garážach]]) </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.markiza.sk/relacie/slub ''Sľub''] na [[Facebook|TV Markíza]] * {{Csfd film|id=1605585|názov=Sľub}} * {{Imdb film|id=tt35082595|názov=Sľub}} * {{Fdb film|id=202120|názov=Sľub}} [[Kategória:Slovenské televízne seriály]] [[Kategória:Televízne seriály TV Markíza]] [[Kategória:Televízne seriály z roku 2025]] ptom2qvtj3z1mix2lng5kbro0ghqfq7 8188327 8187898 2026-03-28T10:59:31Z ~2026-16900-99 289352 8188327 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízny seriál | sk = Sľub | en = | logo = | žáner = výpravný rodinný a komediálny dobový [[seriál]] | námet = | scenár = [[Evita Twardzik]] | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | obsadenie = [[Adriána Brnčalová]] ako Zuzana Fraňová<br>[[Kristián Baran]] ako Michal Andráš<br>[[Jakub Švec]] ako Igor Valent<br>[[Gabriela Dzuríková]] ako Zdena Hanúsková<br>[[Ráchel Šoltésová]] ako Táňa Kollárová<br>[[Michal Ďuriš]] ako Viktor Gálik | hudba = [[Dara Rolins]] – „[[Sľub (pieseň)|Sľub]]“<br> '''Hudba''': Peter Graus, Tomáš Zubák<br/>'''Text a spev''': [[Dara Rolins]] | hudba popiska = Titulná pieseň | slogan = | krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}} | jazyk = [[slovenčina]] [[čeština]] | počet sérií = 11 | počet častí = 180+1 | výkonný producent = Nikola Šmátralová | producent = Alexandra Dubovská, Ivana Luknárová | kamera = Michal Adamec, Šimon Ciprich, Slavomír Maxian, Milan Minarík, Peter Nôta, Volodymyr Ostapets | strih = Peter Kovaľ | dĺžka =~ 45 min.<br> 15 min. (181) | spoločnosť = BEETLE s r. o. | distribútor = | rok orig = [[13. január]] [[2025]] – súčasnosť | tv orig = [[TV Markíza]] | rok sk =2025/26 | tv sk = | formát obrazu = [[16:9]] | prístupnosť = {{Veková prístupnosť|12}} | webstránky = {{url|markiza.sk/relacie/slub}} }} '''''Sľub''''' je slovenský denný výpravný rodinný komediálny televízny seriál odohrávajúci sa v 80. rokoch 20. storočia v ČSSR, ktorý sa vysiela cez pracovné dni 18:00 na TV Markíza<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nový denný rodinný seriál Sľub vás do 80. rokov prenesie už 13. januára 2025 {{!}} TV Markíza | url = https://www.markiza.sk/clanok/942227-novy-denny-rodinny-serial-slub-vas-do-80-rokov-prenesie-uz-13-januara-2025 | vydavateľ = www.markiza.sk | dátum prístupu = 2024-12-26 | jazyk = sk}}</ref> a v piatok pondelková časť na Voyo. == Dej == Píše sa 3. september 1984, prvý deň nového školského roku 1984/1985. Prváčikovia plní očakávaní, rebelantskí tínedžeri aj učitelia prichádzajú do Základnej školy SNP so svojimi radosťami, snami, ale aj menšími či väčšími tajomstvami. Príbeh prepletá nielen osudy [[Žiak (škola)|žiakov]], [[učiteľ]]ov, ale aj celých rodín, ktoré sú poznačené dianím v [[Československá socialistická republika|ČSSR]] aj v okolitom svete.<ref name=":0" /> V seriáli sledujeme príbeh učiteľky a jej manžela, ktorých o pokoj pripraví sestrina emigrácia na západ. Spoznávame rodinu riaditeľa školy, ktorú spája aj rozdeľuje jedno veľké tajomstvo, alebo rodinu malého prváčika, ktorá prejde príchodom nového školského roka viacerými životnými skúškami. V niekedy úsmevných, inokedy vážnejších príbehoch sa sľubuje vernosť aj nenávisť, no najmä – hľadá sa životná láska. Tak je to aj v prípade obľúbenej učiteľky ôsmakov Zuzany ([[Adriána Brnčalová]]), ktorej život sa v jeden moment obráti naruby. Musí sa postarať o malé dieťa svojich najlepších priateľov. Nie je na to však sama. Okrem starostlivosti o malého Kubka tak rieši aj boj medzi rozumom a srdcom. Vyhrá ho seriózny a úspešný detský chirurg Igor ([[Jakub Švec (herec)|Jakub Švec]]), ktorého jej chce dohodiť jej mama Mária ([[Zuzana Tlučková]]), alebo divoký a trochu nezodpovedný učiteľ Michal ([[Kristián Baran]]), s ktorým sa stále smeje? == Obsadenie == {| class="wikitable sortable" |- ! rowspan="2" | herec ! rowspan="2" | postava ! rowspan="2" | povolanie ! rowspan="2" | vztahy ! colspan="3" | postavy |- ! style="background: #D3FFDD; text-align: center" | hlavná ! style="background: #FFE1E2; text-align: center" | vedľajšia ! style="background: #D8EBFF; text-align: center" | hosť |- ! colspan="7" |Andrášovci & Fraňovci |- | [[Kristián Baran]] | Michal Andráš | učiteľ telesnej výchovy a zemepisu ZDŠ SNP |partner Kamili, bývalý manžel Zuzany, bývalý zať Márie, adoptívny otec Jakuba, starší brat Vladimíra, bývalý švagor Andre syn Jany a Ruda †, bývalý partner Andrei a Zuzany P., kamarát Martiny, | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Adriána Brnčalová]] | Zuzana Andrášová (rod. Fraňová) | učiteľka hudobnej výchovy a slovenského jazyka ZDŠ SNP, vedúca speváckeho zboru, bývalá triedna učiteľka ôsmakov, výchovná poradkyňa | bývalá manželka Michala, adoptívna matka Jakuba, dcéra Márie,bývalá partnerka Igora, bývalá nevesta Jany a Ruda †, bývalá švagriná Vladimíra a Andrei | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Liam Mesík]] |Jakub Kaprálik | dieťa, sirota | syn Lucie † a Petera †, adoptívny syn Zuzany a Michala, adoptívny vnuk Márie, Jaroslava, Jany a Ruda †, synovec Vladimíra, Marka, Natálie a Mira | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Zuzana Tlučková]] | Mária Fraňová | zdravotná sestra | matka Zuzany, bývalá svokra Michala, adoptívna babka Jakuba, bývalá partnerka Dr. Jaroslava Gregora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Filip Pavúk]] | Vladimír Andráš | bývalý vojak, čašník vo vieche | manžel Andrei, syn Jany a Ruda †, brat Michala, bývalý švagor Zuzany, nevl. ujo Jakuba | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Kristína Sisková]] | Andrea Andrášová (rod.Marková) | triedna učiteľka siedmákov ZŠ SNP, učiteľka prírodopisu | manželka Vlada, sestra Veroniky, dcéra Heleny, švagriňa Róberta a Michala, teta Heleny, kolegyňa Zuzany, Martiny a Michala, bývalá priateľka Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Jana Pilzová]] |Jana Andrášová |dôchodkyňa, emigrovala do Švédska |vdova po Rudovi †, matka Michala a Vladimíra, adoptívna babka Jakuba, bývalá svokra Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ivo Gogál]] |'''†''' Rudolf Andráš |zomrel na embóliu |manžel Jany, otec Michala a Vladimíra, adoptívny dedko Jakuba, bývalý svokor Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Hanúskovci a Kúperová |- | [[Dušan Cinkota]] | [[Inžinier (akademický titul)|Ing.]] Pavol Hanúsek | predseda Mestského národného výboru (MNV) | manžel Zdeny, otec Róberta, nevlastný otec Martiny, svokor Veroniky, dedo Heleny, švagor Heleny a Jána, strýko Barbory a Viliama, zať Marty, brat Gity | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Gabriela Dzuríková]] | Zdena Hanúsková ({{Small|rod. Kupperová}}) | riaditeľka ZŠ SNP, bývalá zástupkyňa, učiteľka ruštiny, komunistka | manželka Pavola, matka Róberta a Martiny, svokra Veroniky, babka Heleny, sestra Heleny, svokra Igora, švagriná Gity a Jana, teta Barbory a Viliama, dcéra Marty, lúbila Juraja Gálika | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Kristián Macháček]] | Róbert Hanúsek | robí v knižnici, má cukrovku | syn Zdeny a Pavola, manžel Veroniky, polobrat Martiny, otec Heleny, synovec Heleny, Jana a Gity, bratranec Barbory a Viliama, švagor Kamily, vnuk Marty, zať Heleny a Mareka | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Anna Magdaléna Hroboňová]] |Veronika Hanúsková <small>( r. Marková )</small> |na rodičovskej dovolenke, vysokoškoľačka |manželka Róberta, matka Heleny, sestra Andrei, dcéra Heleny a Mareka, nevesta Zdeny a Pavola | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- | --- |Helena Hanúsková |bábätko |dcéra Róberta a Veroniky, vnučka Zdeny, Pavola, Heleny a Mareka, neter Martiny, Barbory a Viliama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Hana Gregorová (herečka)|Hana Gregorová]] |Marta Kupperová |dôchodkyňa, chce sa presťahovať do Bratislavy |matka Zdeny a Heleny, babka Róberta, Barbory, Viliama a Martiny, prababka Heleny, svokra Jána a Pavla | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Horváthovci |- | [[Gregor Hološka]] | Ján Horváth | školník, údržbár a učiteľ dieleń na ZŠ SNP | manžel Heleny, otec Barbory a Viliama, švagor Zdeny a Pavla, ujo Róberta a Martiny, zať Marty, aféra Boženy | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Anikó Vargová]] | Helena Horváthová ({{Small|rod. Kupperová}}) | vedúca lahôdok | manželka Jána, matka Barbory a Viliama, sestra Zdeny, švagriná Pavla, teta Róberta a Martiny, dcéra Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Dorota Kaľavská]] | Barbora Horváthová | študentka prvého ročníka herectva na konzervatóriu | dcéra Heleny a Jána, sestra Viliama, neter Zdeny a Pavla, sesternica Róberta a Martiny, teta Heleny, vnučka Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.-2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Daniel Fekete]] | Viliam Horváth | žiak siedmeho ročníka ZDŠ SNP | syn Heleny a Jána, brat Barbory, synovec Zdeny a Pavla, bratranec Róberta a Martiny, ujo Heleny, kamarát a spolužiak Alžbety, vnuk Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. -2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Zuzana Znášiková Martinková]] |Božena |úradníčka |aféra Jána | style="text-align: center;" | | style="text-align: center;" |3 | style="text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Gálikovci |- | [[Michal Ďuriš (moderátor)|Michal Ďuriš]] | Viktor Gálik | triedny učiteľ druhákov, bývalý riaditeľ a zástupca ZDŠ SNP, učiteľ dejepisu | manžel Zlatice, otec Juraja, dedko Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Dagmar Sanitrová]] | [[Magister farmácie|PhMr.]] Zlatica Gáliková | teraz na dôchodku, bývalá farmaceutka a predavačka v lahôdkách | manželka Viktora, matka Juraja, babka Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.,3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Juraj Rašla]] |Juraj Gálik |ukrýval sa pred VB, podpísal spoluprácu s ŠTB, lesník |otec Martiny, syn Zlatice a Viktora, bývalý priateľ Zdeny, svokor Igora, spolužiak a kamoš Romana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1.,3. |- ! colspan="7" | Valentovci |- | [[Štefan Skrúcaný]] | Štefan Valent, [[Kandidát vied|CSc.]] | predseda Krajského národného výboru (KNV),bývalý predseda mestkého národneho výboru (MNV) | manžel Magdalény, otec Igora, svokor Martiny, bývalý milenec Jarky a Natálie, kamarát Viktora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Eva Pavlíková]] | Magdaléna Valentová | zamestnankyňa [[Revolučné odborové hnutie|ROH]] | manželka Štefana, matka Igora, svokra Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1.-3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Jakub Švec (herec)|Jakub Švec]] | [[Doktor všeobecného lekárstva|MUDr]]. Igor Valent | detský chirurg v nemocnici, bývalý primár v nemocnici | manžel Martiny, syn Magdalény a Štefana, zať Zdeny a Juraja, švagor Róberta, bývalý partner Zuzany, kolega Romana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. -2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Paula Lopatovská]] | Martina Valentová <small>( rod. Gáliková )</small> | pionierska vedúca ZDŠ | manželka Igora, dcéra Zdeny a Juraja, vnučka Zlatice, Viktora a Marty, polorodá sestra Róberta, nevesta Štefana a Magdalény, teta Heleny, švagriňa Veroniky, neter Heleny a Jána, sesternice Barbory a Viliama, bývalá snúbenica Ivana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Bartošovci |- | [[Vladimír Kobielsky]] | [[MUDr.]] Roman Bartoš | chirurg, primár oddelenia, komunista, podal trestné oznámenie na Dávida | manžel Marcely, otec Lenky, adoptívny otec Adama, brat Ivany, švagor Dávida, ujo Alžbety, bývalý milenec Dany, kamarát Igora a Juraja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Soňa Norisová]] |[[Ing.]] Marcela Bartošová |architektka, pracovníčka na Miestnom národnom výbore |manželka Romana, matka Lenky, adoptívna mama Adama, švagriňa Ivany a Dávida, teta Alžbety, kolegyňa Pavla | style="background: #D3FFDD; text-align: center; " | 1.- 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Tatiana Čobejová]] |Lenka Bartošová |študentka prvého ročníka gymnázia |páči sa jej Matej, dcéra Marcely a Romana, nevlastná sestra Adama, neter Ivany a Dávida, sesternica Alžbety, kamarátka Barbory a Andreja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. -2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Liam Nemček]] |Adam Bartoš |žiak druhého ročníka ZŠ |brat Richarda, adoptívny syn Marcely a Romana, nevlastný brat Lenky, nevl. synovec Ivany a Dávida, nevl. bratranec Alžbety, spolužiak Eriky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.-2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |Sebastian Dobrovod |Richard |bývá v dětskom domove |brat Adama, synovec Romana a Marcely | style="background: #D3FFDD; text-align: center; " | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Sklenárovci |- |[[Eva Mores]] |[[Doktor práv|JUDr.]] Ivana Sklenárová ({{Small|rod. Bartošová}}) |sudkyňa, čaká dieťa, odišla od Dávida |manželka Dávida, matka Alžbety, sestra Romana, švagriná Marcely, teta Lenky a nevl. teta Adama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Filip Tůma]] |Dávid Sklenár |tréner AK Bratislava |manžel Ivany, otec Albety, švagor Romana a Marcely, ujo Lenky a nev. ujo Adama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Alica Esterková]] |Alžbeta Sklenárová |žiačka siedmeho ročníka ZŠ, hrá basketball |dcéra Ivany a Dávida, neter Romana a Marcely, sesternica Lenky a nevl. sesternica Adama, spolužiačka a kamarátka Viliama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Roháčovci |- |[[Anna Jakab Rakovská]] |Hana Roháčová ({{Small|rod. Pašková}}) |sanitárka v nemocnici, študentka zdravotnej školy, bývalá predavačka v lahôdkach, bola vo väzení za krádež peniazí |matka Andreja a Eriky, dcéra Zity, partnerka Milana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1.- 3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Peter Nádasdi]] |[[Poručík|por.]] Milan Roháč |príslušník VB |partner Hany, otec Andreja, Eriky a Dušana, bývalý zať Zity, bývalý snúbenec Radky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ondrej Kandráč mladší|Ondrej Kandráč ml.]] |Andrej Roháč |študent prvého ročníka hotelovej školy |syn Hany a Milana, brat Eriky a Dušana, vnuk Zity, nevlastný syn Radky, kamarát Lenky a Barbory | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2.-3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Nikola Urbánková]] |Erika Roháčová |žiačka druhého ročníka ZDŠ SNP |dcéra Hany a Milana, sestra Andreja a Dušana, vnučka Zity, nevlastná dcéra Radky, kamarátka a spolužiačka Adama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1.-3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Anna Šišková]] |Zita Pašková |vedúca školskej jedálne |matka Hany, vdova, babka Andreja a Eriky, svokra Milana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1.- 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Dorota Tóthová]] |Radka Malčáková |na materskej dovolenke |bývalá snúbenica Milana, matka Dušana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- ! colspan="7" |Gregorovci |- |[[Maroš Kramár]] |[[Doktor všeobecného lekárstva|MUDr.]] Jaroslav Gregor |lekár v nemocnici |manžel Evy, otec Mateja, bývalý priateľ Márie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Michaela Čobejová]] |Eva Gregorová |zástupkyňa na škole SNP a bývalá riaditeľka školy v Banskej Bystrici, učiteľka matematiky, eštebačka |manželka Jaroslava, mama Mateja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Marko Kramár]] |Matej Gregor |mladá tenisová nádej |páči sa mu Lenka Bartošová, syn Evy a Jaroslava | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Kollárovci |- | [[Marek Rozkoš]] | Jozef Kollár | šofér sanitky, bývalý smetiar, kamionista a osobný šofér Štefana Valenta, zostal sám | manžel Táne, otec Aleny, brat Maja, švagor Aleny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2.-3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Ráchel Šoltésová]] | Táňa Kollárová | emigrovala do Rakúska, bývalá triedna učiteľka prvákov na ZŠ SNP | manželka Jozefa, matka Aleny, sestra Aleny, švagriná Maja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Hugo Veselý]] |Majo Kollár |bývalý atlét AK Bratislava, emigroval do Norska |brat Jozefa, švagor Táni, ujo Aleny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Markovci |- |[[Edita Borsová]] |Helena Marková | -- |matka Andrei a Veroniky, svokra Róberta, babka Heleny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2.-3. |- |[[Roman Mrázik]] |Marek Marko | -- |otec Andrei a Veroniky, svokor Róberta, dedo Heleny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- ! colspan="7" |Chalúpkovci |- |[[Gabriela Marcinková]] |Natália Chalúpková <small>(rod.Kapráliková)</small> |sanitárka, bývalá referentka MNV, žila v Líbyi s manželom, chcela ukradnúť Kubka |manželka Miroslava, bývalá milenka Štefana, bývalá kolegyňa Zuzany a Michala, sestra Petera †, švagriná Lucie †, teta Kubka | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Lukáš Dóza]] |Miroslav Chalúpka |stavbár, žil v Líbyi s Natáliou |manžel Natálie, partner Dagmar, ujo Kubka, švagor Petra † a Lucie † | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- ! colspan="7" |Kaprálikovci |- | [[Adam Bardy]] | '''†''' Peter Kaprálik | účastník smrteľnej autonehody na Námestí 1. mája, pri ktorej zomrel | manžel Lucie, otec Jakuba, brat Natálie, švagor Miroslava, najlepší kamarát Zuzany a Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- | [[Dana Droppová]] | '''†''' Lucia Kapráliková | účastníčka smrteľnej autonehody na Námestí 1. mája, pri ktorej zomrela | manželka Petra, matka Jakuba, švagriná Natálie a Miroslava, najlepšia kamarátka Zuzany a Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- ! colspan="7" |zamestnanci lahôdok |- |[[Monika Szabó]] |Kamila Liptáková |predávačka v lahôdkach |partnerka Michala, kolegyňa Heleny, švagriná Zuzany a Jozefa | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |ďalší zamestnanci ZDŠ SNP : |- | [[Simona First]] | Olinka | bývalá upratovačka, teraz na materskej dovolenke |mama Janka a ďalších 4 detí | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1.- 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |bývalí žiaci ZDŠ SNP : |- |[[Zoja Lukýová]] |Mária |bývalá žiačka ôsmeho ročníka ZŠ SNP, študentka strednej školy |bývalá spolužiačka Barbory, Lenky, Andreja a Alexandera | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Maxim Zušťák]] |Alexander 'Šaňi' Molnár |bývalý žiak ôsmeho ročníka ZŠ SNP, je z cirkusanskej rodiny |bývalý spolužiak Barbory, Lenky, Márie a Andreja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |zamestnanci nemocnice : |- | [[Adriana Novakov]] | [[MUDr.]] Dana Hanzelová | detská lekárka, vracia sa z Banskej Bystrice urobiť si v nemocnici atestáciu, emigrovala do Talianska | manželka Rudolfa, matka Doroty, kolegyňa Romana, Igora a Jaroslava, bývalá milenka Romana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Jaroslav Mendel]] |[[Doktor všeobecného lekárstva|MUDr.]] Fábis |riaditeľ nemocnice |šéf Romana, Igora a Jaroslava | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Viktória Vadovičová]] |Vierka |zdravotná sestra |kolegyňa Márie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1.,3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- ! colspan="7" |príslušníci štátnej a verejnej bezpečnosti: |- |[[Michal Jánoš]] |[[Práporčík|práp.]] Marián Vlk |príslušník ŠTB |kolega Milana a Maroša | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1.- 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Michal Vidan]] | [[Práporčík|práp.]] Maroš Ondáš | príslušník ŠTB |kolega Milana a Mariána | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1.- 3. |- ! colspan="7" |ďalšie postavy : |- | [[Tomáš Sitkey]] | „Lekvár“ | taxikár, vekslák, donáša pre verejnú bezpečnosť | známy Michala a Vladimíra | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Danica Jurčová]] | Jarka Virdzeková | matrikárka |bývalá milenka Štefana, kamarátka Natálie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Rastislav Zvara]] |Gustav Pekár |horal |milenec Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Marko Igonda]] | Juraj | detský lekár v nemocnici | známy Romana a Igora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Adam Herich]] |Tibor Macho |robí na súde a je aj donášač pre [[Štátna bezpečnosť|ŠTB]] |kolega Ivany Sklenárovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- | [[Zuzana Skopálová]] | Anna Kováčová | sociálna pracovníčka |kontroluje adopciu Zuzany a Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2.-3. |- |[[Alexandre Pajon]] |Pierre |bývá v Paríži |páčí sa mu Zita | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Mrázovci |- |[[Peter Oszlík]] |Milan Mráz |riaditeľ v rafinérii, ktorý týral svoju bývalú manželku a dcéru |otec Bronislavy, bývalý manžel Slávky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Jana Balzar Lieskovská]] |Slávka Mrázová |pacientka Dr. Bartoša, rozvedená, bola týraná bývalým manželom |matka Bronislavy, bývalá manželka Milana Mráza | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Martina Kapráliková]] |Bronislava Mrázová |otec jej dal facku |dcéra Milana a Slávky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- ! colspan="7" |ostatné postavy ktoré skončili : |- |[[Dárius Kočí]] |Ivan Mikuš |horolezec, skaut |bývalý snúbenec Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Vladislav Plevčík]] |[[JUDr.]] Emil Bobocký |právnik |právnik Hany Roháčovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Petra Lángová]] |[[Dr.]] Belanová |psychologička v manželskej a predmanželskej poradni |kontrolovala Zuzanu a Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Michal Paulovský]] |Hans Bauer |pomohol Táně k emigrácii |známý Aleny ( sestry Táni ) | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- | [[Veronika Lackovičová]] | Zuzana Pospíšilová | študentka medicíny |kamarátka Igora, bývalá partnerka Michala Andráša | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Martina Majerníková Koval]] |Gita Hanúsková |žena v domácnosti, žije v dome po tete s rodinou |sestra Pavola, švagriná Zdeny, teta Roberta a nevl. teta Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |epizódne postavy: |- |[[Roman Féder]] |[[Miroslav Válek]] |[[Zoznam ministrov kultúry Slovenskej republiky|Minister kultúry SSR]] |kúpil básničku od Viliama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- |[[Ján Bakala]] |Lukáš |učiteľ, v Polsku ho spoznala Zuzana |páčil sa Zuzaně Fraňovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- |[[Vanesa Antovská]] |Soňa |mladé dievča z viechy |známá Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- | [[Rastislav Sokol (herec)|Rastislav Sokol]] | ---- | predseda prijímacej komisie [[Konzervatórium (Bratislava, Tolstého 11)|konzervatória]] |prijal Barboru Horváthovú | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Jozef Abafi]] |Sergej Dimov |učiteľ leningradskej školy, chcel utiecť na západ |páčila sa mu Andrea Marková | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Daniel Gálik Zwach]] |Ondrej Podmanický |lyžiar, teraz na vozíčku |operoval ho Dr. Roman Bartoš | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Diana Velčická]] |Iveta |má zdravotné problémy |sesternica Marcely, <nowiki>''švagriná''</nowiki> Romana, teta Lenky a Adama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Roman Fratrič]] |p. František |na dôchodku |páčila sa mu Mária Fraňová | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Zuzana Šicková]] |p. Kopecká |zákazníčka v lahôdkach |známa Heleny Horváthovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |} == Série == {|class="wikitable sortable"; style="text-align:center;" ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" |Časti ! colspan="2" | Pôvodne vysielané ! rowspan="2" | Slot ! rowspan="2" | Stanica |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="background:#BB2528; color:#000000;" | | '''[[1. séria (2025)|1]]''' |110 | [[13. január]] [[2025]] |[[2025|23. jún 2025]] | rowspan="5" width="100" |pondelok - piatok 17:55 - 19:00 | rowspan="5" |[[Súbor:Markiza.png|alt=Markíza TV|náhľad]] |- | style="background:#FFFF00; color:#000000;" | | '''[[2. séria (2025)|2]]''' |70 |[[1. september]] [[2025]] |[[5. december]] [[2025]] |- | style="background:#1ECA54; color:#000000;" | | '''[[3. séria (2026)|3]]''' |100 |[[26. január]] [[2026]] |[[19. jún]] [[2026]] |- | style="background:#16A4F6; color:#000000;" | | '''[[4. séria (2026)|4]]''' |70 |[[31. august]] [[2026]] |[[4. december]] [[2026]] |- | |'''[[5. séria (2027)|5]]''' |? |? |? |} == Časti == === 1. séria (2025) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- ! colspan="8" style="background: #BB2528; color: #000; width: 3%;"| 1. séria (13.01.2025{{--}}23.06.2025) |- {{Časť (TV seriál) | ep = 1 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 1 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 2 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 2 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 3 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 3 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 4 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 4 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 5 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 5 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 6 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 6 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 7 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 7 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 8 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 8 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 9 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 9 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 10 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 10 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 11 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Epizóda 11 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 12 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Epizóda 12 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 13 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Epizóda 13 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 14 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Epizóda 14 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 15 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Epizóda 15 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 31. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 16 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Epizóda 16 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 17 |ep2 = 17 |pôvodný názov = Epizóda 17 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 18 |ep2 = 18 |pôvodný názov = Epizóda 18 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 19 |ep2 = 19 |pôvodný názov = Epizóda 19 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 20 |ep2 = 20 |pôvodný názov = Epizóda 20 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 21 |ep2 = 21 |pôvodný názov = Epizóda 21 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 22 |ep2 = 22 |pôvodný názov = Epizóda 22 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 23 |ep2 = 23 |pôvodný názov = Epizóda 23 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 24 |ep2 = 24 |pôvodný názov = Epizóda 24 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 25 |ep2 = 25 |pôvodný názov = Epizóda 25 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 26 |ep2 = 26 |pôvodný názov = Epizóda 26 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 27 |ep2 = 27 |pôvodný názov = Epizóda 27 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 28 |ep2 = 28 |pôvodný názov = Epizóda 28 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 29 |ep2 = 29 |pôvodný názov = Epizóda 29 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 30 |ep2 = 30 |pôvodný názov = Epizóda 30 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 31 |ep2 = 31 |pôvodný názov = Epizóda 31 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 32 |ep2 = 32 |pôvodný názov = Epizóda 32 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 33 |ep2 = 33 |pôvodný názov = Epizóda 33 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 34 |ep2 = 34 |pôvodný názov = Epizóda 34 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 35 |ep2 = 35 |pôvodný názov = Epizóda 35 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 36 |ep2 = 36 |pôvodný názov = Epizóda 36 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 37 |ep2 = 37 |pôvodný názov = Epizóda 37 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 38 |ep2 = 38 |pôvodný názov = Epizóda 38 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 39 |ep2 = 39 |pôvodný názov = Epizóda 39 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 40 |ep2 = 40 |pôvodný názov = Epizóda 40 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 41 |ep2 = 41 |pôvodný názov = Epizóda 41 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 42 |ep2 = 42 |pôvodný názov = Epizóda 42 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 43 |ep2 = 43 |pôvodný názov = Epizóda 43 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 44 |ep2 = 44 |pôvodný názov = Epizóda 44 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 45 |ep2 = 45 |pôvodný názov = Epizóda 45 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 46 |ep2 = 46 |pôvodný názov = Epizóda 46 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 47 |ep2 = 47 |pôvodný názov = Epizóda 47 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 48 |ep2 = 48 |pôvodný názov = Epizóda 48 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 49 |ep2 = 49 |pôvodný názov = Epizóda 49 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 50 |ep2 = 50 |pôvodný názov = Epizóda 50 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 51 |ep2 = 51 |pôvodný názov = Epizóda 51 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 52 |ep2 = 52 |pôvodný názov = Epizóda 52 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 53 |ep2 = 53 |pôvodný názov = Epizóda 53 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 54 |ep2 = 54 |pôvodný názov = Epizóda 54 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 55 |ep2 = 55 |pôvodný názov = Epizóda 55 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 56 |ep2 = 56 |pôvodný názov = Epizóda 56 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 31. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 57 |ep2 = 57 |pôvodný názov = Epizóda 57 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 58 |ep2 = 58 |pôvodný názov = Epizóda 58 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 59 |ep2 = 59 |pôvodný názov = Epizóda 59 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 60 |ep2 = 60 |pôvodný názov = Epizóda 60 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 61 |ep2 = 61 |pôvodný názov = Epizóda 61 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 62 |ep2 = 62 |pôvodný názov = Epizóda 62 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 8. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 63 |ep2 = 63 |pôvodný názov = Epizóda 63 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 64 |ep2 = 64 |pôvodný názov = Epizóda 64 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 65 |ep2 = 65 |pôvodný názov = Epizóda 65 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 66 |ep2 = 66 |pôvodný názov = Epizóda 66 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 67 |ep2 = 67 |pôvodný názov = Epizóda 67 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 68 |ep2 = 68 |pôvodný názov = Epizóda 68 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 69 |ep2 = 69 |pôvodný názov = Epizóda 69 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 70 |ep2 = 70 |pôvodný názov = Epizóda 70 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 71 |ep2 = 71 |pôvodný názov = Epizóda 71 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 72 |ep2 = 72 |pôvodný názov = Epizóda 72 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 73 |ep2 = 73 |pôvodný názov = Epizóda 73 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 74 |ep2 = 74 |pôvodný názov = Epizóda 74 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 75 |ep2 = 75 |pôvodný názov = Epizóda 75 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 76 |ep2 = 76 |pôvodný názov = Epizóda 76 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. apríl 2025}} {{Časť (TV seriál) |ep = 77 |ep2 = 77 |pôvodný názov = Epizóda 77 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 78 |ep2 = 78 |pôvodný názov = Epizóda 78 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 79 |ep2 = 79 |pôvodný názov = Epizóda 79 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 80 |ep2 = 80 |pôvodný názov = Epizóda 80 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 81 |ep2 = 81 |pôvodný názov = Epizóda 81 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 82 |ep2 = 82 |pôvodný názov = Epizóda 82 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 83 |ep2 = 83 |pôvodný názov = Epizóda 83 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 84 |ep2 = 84 |pôvodný názov = Epizóda 84 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 85 |ep2 = 85 |pôvodný názov = Epizóda 85 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 86 |ep2 = 86 |pôvodný názov = Epizóda 86 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 87 |ep2 = 87 |pôvodný názov = Epizóda 87 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 88 |ep2 = 88 |pôvodný názov = Epizóda 88 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 89 |ep2 = 89 |pôvodný názov = Epizóda 89 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 90 |ep2 = 90 |pôvodný názov = Epizóda 90 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 91 |ep2 = 91 |pôvodný názov = Epizóda 91 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 92 |ep2 = 92 |pôvodný názov = Epizóda 92 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 93 |ep2 = 93 |pôvodný názov = Epizóda 90 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 94 |ep2 = 94 |pôvodný názov = Epizóda 94 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 95 |ep2 = 95 |pôvodný názov = Epizóda 95 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 96 |ep2 = 96 |pôvodný názov = Epizóda 96 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 97 |ep2 = 97 |pôvodný názov = Epizóda 97 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 98 |ep2 = 98 |pôvodný názov = Epizóda 98 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 99 |ep2 = 99 |pôvodný názov = Epizóda 99 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 100 |ep2 = 100 |pôvodný názov = Epizóda 100 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 101 |ep2 = 101 |pôvodný názov = Epizóda 101 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 102 |ep2 = 102 |pôvodný názov = Epizóda 102 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 103 |ep2 = 103 |pôvodný názov = Epizóda 103 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 104 |ep2 = 104 |pôvodný názov = Epizóda 104 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 105 |ep2 = 105 |pôvodný názov = Epizóda 105 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 106 |ep2 = 106 |pôvodný názov = Epizóda 106 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 107 |ep2 = 107 |pôvodný názov = Epizóda 107 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 108 |ep2 = 108 |pôvodný názov = Epizóda 108 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 109 |ep2 = 109 |pôvodný názov = Epizóda 109 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 110 |ep2 = 110 |pôvodný názov = Epizóda 110 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. jún 2025 }} |} === 2. séria (2025) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- ! colspan="8" style="background: #FFFF00; color: #000; width: 3%;" | 2. séria (01.09.2025{{--}}05.12.2025) |- {{Časť (TV seriál) |ep = 111 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 111 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 112 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 112 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 113 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 113 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 114 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 114 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 115 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 115 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 116 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 116 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 8. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 117 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 117 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 118 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 118 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 119 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 119 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 120 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 120 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 121 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Epizóda 121 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 122 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Epizóda 122 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 123 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Epizóda 123 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 124 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Epizóda 124 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 125 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Epizóda 125 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 126 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Epizóda 126 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 127 |ep2 = 17 |pôvodný názov = Epizóda 127 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 128 |ep2 = 18 |pôvodný názov = Epizóda 128 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 129 |ep2 = 19 |pôvodný názov = Epizóda 129 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 130 |ep2 = 20 |pôvodný názov = Epizóda 130 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 131 |ep2 = 21 |pôvodný názov = Epizóda 131 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 132 |ep2 = 22 |pôvodný názov = Epizóda 132 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 133 |ep2 = 23 |pôvodný názov = Epizóda 133 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 134 |ep2 = 24 |pôvodný názov = Epizóda 134 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 135 |ep2 = 25 |pôvodný názov = Epizóda 135 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 136 |ep2 = 26 |pôvodný názov = Epizóda 136 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 137 |ep2 = 27 |pôvodný názov = Epizóda 137 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 138 |ep2 = 28 |pôvodný názov = Epizóda 138 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 8. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 139 |ep2 = 29 |pôvodný názov = Epizóda 139 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 140 |ep2 = 30 |pôvodný názov = Epizóda 140 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 141 |ep2 = 31 |pôvodný názov = Epizóda 141 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 142 |ep2 = 32 |pôvodný názov = Epizóda 142 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 143 |ep2 = 33 |pôvodný názov = Epizóda 143 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 144 |ep2 = 34 |pôvodný názov = Epizóda 144 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 145 |ep2 = 35 |pôvodný názov = Epizóda 145 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 146 |ep2 = 36 |pôvodný názov = Epizóda 146 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 147 |ep2 = 37 |pôvodný názov = Epizóda 147 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 148 |ep2 = 38 |pôvodný názov = Epizóda 148 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 149 |ep2 = 39 |pôvodný názov = Epizóda 149 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 150 |ep2 = 40 |pôvodný názov = Epizóda 150 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 151 |ep2 = 41 |pôvodný názov = Epizóda 151 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 152 |ep2 = 42 |pôvodný názov = Epizóda 152 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. október 2035 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 153 |ep2 = 43 |pôvodný názov = Epizóda 153 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 154 |ep2 = 44 |pôvodný názov = Epizóda 154 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 155 |ep2 = 45 |pôvodný názov = Epizóda 155 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 31. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 156 |ep2 = 46 |pôvodný názov = Epizóda 156 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 157 |ep2 = 47 |pôvodný názov = Epizóda 157 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 158 |ep2 = 48 |pôvodný názov = Epizóda 158 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 159 |ep2 = 49 |pôvodný názov = Epizóda 159 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 160 |ep2 = 50 |pôvodný názov = Epizóda 160 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 161 |ep2 = 51 |pôvodný názov = Epizóda 161 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 162 |ep2 = 52 |pôvodný názov = Epizóda 162 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 163 |ep2 = 53 |pôvodný názov = Epizóda 163 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 164 |ep2 = 54 |pôvodný názov = Epizóda 164 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 165 |ep2 = 55 |pôvodný názov = Epizóda 165 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 166 |ep2 = 56 |pôvodný názov = Epizóda 166 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 167 |ep2 = 57 |pôvodný názov = Epizóda 167 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 168 |ep2 = 58 |pôvodný názov = Epizóda 168 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 169 |ep2 = 59 |pôvodný názov = Epizóda 169 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 170 |ep2 = 60 |pôvodný názov = Epizóda 170 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 171 |ep2 = 61 |pôvodný názov = Epizóda 171 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 172 |ep2 = 62 |pôvodný názov = Epizóda 172 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 173 |ep2 = 63 |pôvodný názov = Epizóda 173 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 174 |ep2 = 64 |pôvodný názov = Epizóda 174 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 175 |ep2 = 65 |pôvodný názov = Epizóda 175 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 176 |ep2 = 66 |pôvodný názov = Epizóda 176 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 177 |ep2 = 67 |pôvodný názov = Epizóda 177 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. december 20265 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 178 |ep2 = 68 |pôvodný názov = Epizóda 178 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 179 |ep2 = 69 |pôvodný názov = Epizóda 179 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 180 |ep2 = 70 |pôvodný názov = Epizóda 180 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = - |ep2 = - |pôvodný názov = Vianočný špeciál I. |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. december 2025 }} |} === 3. séria (2026) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- ! colspan="8" style="background: #1ECA54; color: #000; width: 3%;"| 3. séria (26.01.2026{{--}}17.06.2026) |- {{Časť (TV seriál) | ep = 181 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 1 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 26. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 182 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Epizóda 2 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 183 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Epizóda 3 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 28. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 184 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Epizóda 4 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 29. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 185 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Epizóda 5 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 30. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 186 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Epizóda 6 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 2. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 187 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Epizóda 7 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 3. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 188 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Epizóda 8 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 4. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 189 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Epizóda 9 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 5. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 190 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Epizóda 10 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 6. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 191 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Epizóda 11 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 9. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 192 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Epizóda 12 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 10. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 193 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Epizóda 13 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 12. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 194 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Epizóda 14 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 195 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Epizóda 15 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 16. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 196 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Epizóda 16 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 17. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 197 | ep2 = 17 | pôvodný názov = Epizóda 17 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 18. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 198 | ep2 = 18 | pôvodný názov = Epizóda 18 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 19. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 199 | ep2 = 19 | pôvodný názov = Epizóda 19 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 20. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 200 | ep2 = 20 | pôvodný názov = Epizóda 20 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 23. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 201 | ep2 = 21 | pôvodný názov = Epizóda 21 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 24. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 202 | ep2 = 22 | pôvodný názov = Epizóda 22 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 25. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 203 | ep2 = 23 | pôvodný názov = Epizóda 23 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 26. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 204 | ep2 = 24 | pôvodný názov = Epizóda 24 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 205 | ep2 = 25 | pôvodný názov = Epizóda 25 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 2. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 206 | ep2 = 26 | pôvodný názov = Epizóda 26 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 3. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 207 | ep2 = 27 | pôvodný názov = Epizóda 27 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 4. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 208 | ep2 = 28 | pôvodný názov = Epizóda 28 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 5. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 209 | ep2 = 29 | pôvodný názov = Epizóda 29 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 6. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 210 | ep2 = 30 | pôvodný názov = Epizóda 30 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 9. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 211 | ep2 = 31 | pôvodný názov = Epizóda 31 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 10. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 212 | ep2 = 32 | pôvodný názov = Epizóda 32 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 11. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 213 | ep2 = 33 | pôvodný názov = Epizóda 34 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 12. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 214 | ep2 = 34 | pôvodný názov = Epizóda 34 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. marec 2036 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 215 | ep2 = 35 | pôvodný názov = Epizóda 35 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 16. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 216 | ep2 = 36 | pôvodný názov = Epizóda 36 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 17. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 217 | ep2 = 37 | pôvodný názov = Epizóda 37 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 18. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 218 | ep2 = 38 | pôvodný názov = Epizóda 38 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 19. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 219 | ep2 = 39 | pôvodný názov = Epizóda 39 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 20. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 220 | ep2 = 40 | pôvodný názov = Epizóda 40 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 23. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 221 | ep2 = 41 | pôvodný názov = Epizóda 41 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 24. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 222 | ep2 = 42 | pôvodný názov = Epizóda 42 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 25. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 223 | ep2 = 43 | pôvodný názov = Epizóda 43 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 26. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 224 | ep2 = 44 | pôvodný názov = Epizóda 44 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 225 | ep2 = 45 | pôvodný názov = Epizóda 45 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 30. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 226 | ep2 = 46 | pôvodný názov = Epizóda 46 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 31. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 227 | ep2 = 47 | pôvodný názov = Epizóda 47 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 1. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 228 | ep2 = 48 | pôvodný názov = Epizóda 48 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 2. apríl 2026 }} |} == Galéria == <gallery> Súbor:Cyklotrasa R11 Dúbravka - centrum (Bratislava), prejazd 24.3.2022.jpg|Exteriér Základnej školy SNP (v skutočnosti [[Spojená škola internátna pre žiakov so zrakovým postihnutím]] na [[Svrčia ulica|Svrčej ulici]] 6 v [[Bratislava|Bratislave]]) Súbor:Druzba internat 2007 (cropped).jpg|Budova domu služieb, kde sa nachádzajú aj lahôdky Heleny Horváthovej (v skutočnosti budova [[kongresové centrum|kongresového centra]] [[Univerzita Komenského v Bratislave, Vysokoškolský internát Družba|vysokoškolského internátu Družba]] v Bratislave) Talichova Bratislava.jpg|Bytový dom rodiny Horváthovcov a Hanúskovcov (v skutočnosti bytový dom na [[Talichova ulica (Bratislava)|Talichovej ulici]] 6 v Bratislave) Súbor:Bratislava Tobrucká 02 01.jpg|Bytový dom rodiny Bartošovcov, Gálikovcov a Gregorovcov (v skutočnosti bytový dom na [[Tobrucká ulica|Tobruckej ulici]] 2, [[Medená ulica (Bratislava)|Medenej ulici]] 10 a [[Vajanského nábrežie (Bratislava)|Vajanského nábreží]] 15 – 17) Súbor:Garaze_Bratislava.jpg|Miesto, kde sa nachádzala [[garáž]] kapely Roba Hanúska a jeho spoluhráčov (v skutočnosti [[Koncerty na garážach]]) </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.markiza.sk/relacie/slub ''Sľub''] na [[Facebook|TV Markíza]] * {{Csfd film|id=1605585|názov=Sľub}} * {{Imdb film|id=tt35082595|názov=Sľub}} * {{Fdb film|id=202120|názov=Sľub}} [[Kategória:Slovenské televízne seriály]] [[Kategória:Televízne seriály TV Markíza]] [[Kategória:Televízne seriály z roku 2025]] kl9r5rxd7c571qepxdq4px6a7ie7z2c Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Litve 14 725284 8188158 7984129 2026-03-27T21:54:34Z Jetam2 30982 kat 8188158 wikitext text/x-wiki {{commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly podľa štátu|Litvo]] [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Európe|Litva]] [[Kategória:Kostoly v Litve]] [[Kategória:Rímskokatolícka cirkev v Litve|Kostoly]] dksq3rbp4cynfu1rjvvezvcv6gqrb56 Mayhem (album Lady Gaga) 0 726620 8187823 8008761 2026-03-27T13:18:26Z Felipeofpo 262611 Aktualizácie 8187823 wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[Lady Gaga]] | Názov = Mayhem | Typ = [[Štúdiový album]] | Obrázok albumu = Mayhem Logo 718x358.png | Veľkosť obrázku = | Žáner = [[Dance-pop]], [[Electro-pop]], [[Synth-pop]], [[Disco]], [[Industrial music|Industrial]] | Dĺžka = 53:04 | Dátum vydania = [[7. marec]] [[2025]] | Miesto nahratia = Shangri-La ([[Malibu (Kalifornia)|Malibu]]) | Popis = | Vydavateľ = [[Streamline]], [[Interscope Records|Interscope]] | Producent = [[Cirkut]], [[D'Mile]], [[Gesaffelstein]], Lady Gaga, [[Bruno Mars]], [[Andrew Watt (hudobný producent)|Andrew Watt]] | Skladateľ = | Recenzie = | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = [[Joker: Folie à Deux (soundtrack)|Joker: Folie à Deux]]<br>(2024) | Tento album = '''Mayhem'''<br>(2025) | Nasledujúci album = | Misc = {{Single | Názov = Joanne | Farba pozadia = #B0C4DE | Singel 1 = Disease | Singel 1 dátum= 25. október 2024 | Singel 2 = [[Abracadabra (singel)|Abracadabra]] | Singel 2 dátum= 3. február 2025 }} }} '''''Mayhem''''' (štýlizované veľkými písmenami) je siedmy [[štúdiový album]] americkej speváčky [[Lady Gaga]]. Bol vydaný 7. marca 2025 prostredníctvom vydavateľstiev [[Streamline]] a [[Interscope Records]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Lady Gaga Reveals Why Taylor Swift & Chappell Roan Make Her Cry|url=https://www.bustle.com/entertainment/lady-gaga-praises-taylor-swift-chappell-roan-charli-xcx-billie-eilish|priezvisko=Ramsden|meno=Sam|dátum=2024-09-06|dátum prístupu=2025-02-15|periodikum=[[Bustle (magazine)|Bustle]]|archive-date=2024-09-10|archive-url=https://web.archive.org/web/20240910145948/https://www.bustle.com/entertainment/lady-gaga-praises-taylor-swift-chappell-roan-charli-xcx-billie-eilish|url-status=live}}</ref> Počas tvorby albumu Gaga spolupracovala s producentmi ako [[Andrew Watt (record producer)|Andrew Watt]], [[Cirkut]] a [[Gesaffelstein]], výsledkom čoho je album s „chaotickým rozmazaním žánrov“, prevažne [[synth-pop]]u, s vplyvmi [[industrial dance]], a prvkami [[Electro (music)|electro]], [[disco]], [[industrial pop]], [[Rock music|rocku]], [[Pop rock|pop rocku]] a [[dance-pop]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Daw | meno = Stephen | dátum = 2025-03-07 | titul = Lady Gaga Brings Anarchy to Pop Music With Chaotic New Album ‘Mayhem’: Stream It Now | url = https://www.billboard.com/music/pop/lady-gaga-mayhem-stream-it-now-1235917087/ | url-status = live | archive-url = https://web.archive.org/web/20250309173549/https://www.billboard.com/music/pop/lady-gaga-mayhem-stream-it-now-1235917087/ | archive-date = 2025-03-09 | dátum prístupu = 2025-02-15 | web = [[Billboard (magazine)|Billboard]] | jazyk = en-US}}</ref> Textovo skúma témy lásky, chaosu, slávy, identity a túžby, pričom využíva metafory transformácie, duality a excesu. Jeho texty sa zaoberajú vplyvom celebrít, bojom medzi verejným obrazom a osobným ja, ako aj eufóriou a bezstarostnosťou ako formami úniku. Album bol nahraný v štúdiu [[Rick Rubin|Rick Rubina]] [[Shangri-La (recording studio)|Shangri-La]], v [[Malibu (Kalifornia)|Malibu v Kalifornii]]. Albumu predchádzalo vydanie dvoch singlov. Hlavný singel, „Disease“, bol vydaný 25. októbra 2024. „[[Abracadabra (singel)|Abracadabra]]“ nasledoval ako druhý singel 3. februára 2025, pričom dosiahol piate miesto v rebríčku [[Billboard Global 200|''Billboard'' Global 200]] a trináste miesto v americkom [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]]. ''Mayhem'' obsahuje aj duet s [[Bruno Mars|Brunom Marsom]] „[[Die with a Smile]]“, ktorý vyšiel ako singel 16. augusta 2024. Duet získal [[Grammy Award for Best Pop Duo/Group Performance|Cenu Grammy za najlepší popový výkon dua alebo skupiny]] na 67. ročníku [[Grammy Award|Grammy Awards]]. ''Mayhem'' sa stal komerčne úspešným, debutoval na prvom mieste v 15 krajinách vrátane Austrálie, Fínska, Nemecka, Írska, Nórska, Spojených štátov, Talianska, Spojeného kráľovstva a Švajčiarska, pričom v rebríčkoch Francúzska, Holandska a Švédska sa umiestnil na druhom mieste. ''Mayhem'' získal kritické uznanie, pričom recenzenti ho označili za silný návrat k popovým koreňom Lady Gaga, konkrétne k albumu ''[[The Fame]]'' (2008), čím sa stal jej najuznávanejším albumom podľa ''Metacritic''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = MAYHEM by Lady Gaga | url = https://www.metacritic.com/music/mayhem/lady-gaga | dátum prístupu = 2025-02-15 | jazyk = en}}</ref> Recenzenti vyzdvihli produkciu, štýlovú rozmanitosť, súdržnosť albumu a spomenuli hudobné inšpirácie od popových umelcov ako [[David Bowie]], [[Prince]], [[Siouxsie and the Banshees]] a [[Blondie (skupina)|Blondie]], hoci niektorí kritizovali rozdiel medzi tónom singlov a celkovým albumom, nazývajúc ho "návnadou a zmenou".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Georgi |meno=Maya |dátum=2025-03-07 |titul=Is Taylor Swift on Lady Gaga's New Album 'Mayhem'? |url=https://www.rollingstone.com/music/music-news/taylor-swift-lady-gaga-mayhem-1235291478/ |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20250308000400/https://www.rollingstone.com/music/music-news/taylor-swift-lady-gaga-mayhem-1235291478/ |archive-date=2025-03-08 |dátum prístupu=2025-02-15 |periodikum=[[Rolling Stone]]}}</ref> == Zoznam skladieb == Všetky skladby produkovali Lady Gaga, Andrew Watt a Cirkut, pokiaľ nie je uvedené inak. {{Zoznam skladieb | collapsed = | Hlavička = Zoznam skladieb na štandardnej verzii albumu ''Mayhem'' | extra stĺpec = Producent(i) | celková_dĺžka = 53:04 | autorstvo = áno | titul1 = Disease | poznámka1 = | skladateľ1 = [[Lady Gaga]], [[Andrew Watt]], [[Henry Walter]], [[Michael Polansky]] | extra1 = | dĺžka1 = 3:49 | titul2 = [[Abracadabra (singel)|Abracadabra]] | poznámka2 = | skladateľ2 = Gaga, Watt, Walter, [[Susan Ballion]], [[Peter Edward Clarke]], [[John McGeoch]], [[Steven Severin]] | extra2 = | dĺžka2 = 3:43 | titul3 = Garden of Eden | poznámka3 = | skladateľ3 = Gaga, Watt, [[Mike Lévy]], Walter | extra3 = Gaga, [[Gesaffelstein]], Watt, Cirkut | dĺžka3 = 3:59 | titul4 = Perfect Celebrity | poznámka4 = | skladateľ4 = Gaga, Watt, Lévy, Walter | extra4 = | dĺžka4 = 3:49 | titul5 = Vanish into You | poznámka5 = | skladateľ5 = Gaga, Watt, Walter, Polansky | extra5 = | dĺžka5 = 4:04 | titul6 = Killah | poznámka6 = feat. [[Gesaffelstein]] | skladateľ6 = Gaga, Watt, Lévy, Walter | extra6 = Gaga, Gesaffelstein, Watt, Cirkut | dĺžka6 = 3:30 | titul7 = Zombieboy | poznámka7 = | skladateľ7 = Gaga, Watt, Walter, [[James Fauntleroy]] | extra7 = | dĺžka7 = 3:33 | titul8 = LoveDrug | poznámka8 = | skladateľ8 = Gaga, Watt, Walter, Polansky | extra8 = | dĺžka8 = 3:13 | titul9 = How Bad Do U Want Me | poznámka9 = | skladateľ9 = Gaga, Watt, Walter, Polansky | extra9 = | dĺžka9 = 3:58 | titul10 = Don't Call Tonight | poznámka10 = | skladateľ10 = Gaga, Watt, Walter, Polansky | extra10 = | dĺžka10 = 3:45 | titul11 = Shadow of a Man | poznámka11 = | skladateľ11 = Gaga, Watt, Walter | extra11 = | dĺžka11 = 3:19 | titul12 = The Beast | poznámka12 = | skladateľ12 = Gaga, Watt, Walter, Polansky | extra12 = | dĺžka12 = 3:54 | titul13 = Blade of Grass | poznámka13 = | skladateľ13 = Gaga, Watt, Lévy, Polansky | extra13 = Gaga, Watt, Gesaffelstein | dĺžka13 = 4:17 | titul14 = Die with a Smile | poznámka14 = s [[Bruno Mars|Brunom Marsom]] | skladateľ14 = Mars, Gaga, [[Dernst Emile II]], Fauntleroy, Watt | extra14 = Mars, [[D'Mile]], Gaga, Watt | dĺžka14 = 4:11 }} {{Zoznam skladieb | collapsed = | Hlavička = Zoznam skladieb na exkluzívnej edícii CD pre obchody, japonskej edícii CD a rôznych edícií vinylov albumu ''Mayhem'' | extra stĺpec = Producent(i) | celková_dĺžka = 56:35 | autorstvo = áno | titul5 = Can't Stop the High | poznámka5 = | skladateľ5 = Gaga, Watt, Walter | extra5 = | dĺžka5 = 3:31 }} {{Zoznam skladieb | collapsed = | Hlavička = Zoznam skladieb na exkluzívnej edícii CD pre [[Target]], [[HMV]] a [[JB Hi-Fi]] albumu ''Mayhem'' | extra stĺpec = Producent(i) | celková_dĺžka = 57:13 | autorstvo = áno | titul11 = Kill for Love | poznámka11 = | skladateľ11 = Gaga, Watt, Walter | extra11 = | dĺžka11 = 4:09 }} '''Poznámky''' * „Abracadabra“ obsahuje interpoláciu skladby „Spellbound“ (1981), ktorú napísali [[Susan Ballion]], [[Peter Edward Clarke]], [[John McGeoch]] a [[Steven Severin]], a ktorú pôvodne nahrala skupina Siouxsie and the Banshees. == Referencie == {{Referencie}} ==Zdroj== {{Preklad|en|Mayhem|1280912015}} {{Lady Gaga}} [[Kategória:Albumy Lady Gaga]] [[Kategória:Hudobné albumy z 2025]] qsai4ssa4jzovgsgyjqra58xlf1i5pk Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2026 - Interkontinentálna baráž 0 728189 8187987 8122930 2026-03-27T18:00:19Z 321fire 115544 aktualizácia 8187987 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodný futbalový turnaj|názov turnaja=Kvalifikácia na MS 2026 -<br>Interkontinentálna baráž|dátum=26. – 31. marec 2026|počet tímov=6|počet konfederácií=5|predchádzajúci=[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2022 – Interkontinentálna baráž|2022]]|nasledujúci=2030|počet štadiónov=2|počet miest=2}} '''Interkontinentálna baráž''' kvalifikácie na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026]] určí posledné dva tímy, ktoré sa kvalifikujú na MS. Baráž sa koná v marci 2026. Hostia ju dva štadióny v [[Mexické národné futbalové mužstvo|Mexiku]]. == Formát == Pridelenie miest pre interkontinentálnu baráž bolo potvrdené radou FIFA v roku 2017. Každá konfederácia, s výnimkou UEFA, mala zabezpečené miesto v baráži. Zo zóny CONCACAF v baráži vystupujú dva tímy, keďže [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026|Majstrovstvá sveta 2026]] sa odohrajú v Kanade, Mexiku a USA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIFA Council prepares Congress, takes key decisions for the future of the FIFA World Cup™ - FIFA.com | url = http://www.fifa.com/about-fifa/news/y=2017/m=5/news=fifa-council-prepares-congress-takes-key-decisions-for-the-future-of-t-2883353.html | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2017-06-18 | dátum prístupu = 2025-04-02 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170711164050/http://www.fifa.com/about-fifa/news/y=2017/m=5/news=fifa-council-prepares-congress-takes-key-decisions-for-the-future-of-t-2883353.html | dátum archivácie = 2017-07-11 }}</ref> Baráž sa hrá v [[Mexické národné futbalové mužstvo|Mexiku]] a slúži ako prípravné podujatie pre Majstrovstvá sveta. V baráži sa šesť tímov rozdelilo do dvoch vetiev play-off, pričom víťazi oboch vetiev sa kvalifikujú na Majstrovstvá sveta. Tímy boli nasadené podľa rebríčka FIFA. V každom pavúku sa v semifinále stretli dva nenasadené tímy a víťaz bude hrať finále proti nasadenému tímu. == Miesta konania == {| class="wikitable" |+ ![[Zapopan]] ![[Guadalupe]] |- |[[Estadio Akron]] |[[Estadio BBVA]] |- |46 232 |53 529 |- |[[Súbor:Estadio Akron 02-07-2022 cabecera sur lado derecho (3).jpg|náhľad]] |[[Súbor:Estadio BBVA Bancomer - Diciembre 2017.jpg|náhľad]] |} == Kvalifikované tímy == {| class="wikitable" |+ !Konfederácia !Umiestnenie !Tím !Dátum kvalifikovania |- |[[AFC]] |Víťaz [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2026 – Ázia|piateho kola]] |{{IRQ|f|1}} |18. november 2025 |- |[[Konfederácia afrického futbalu|CAF]] |Víťaz [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2026 – Afrika|druhé kola]] |{{COD|f|1}} |16. november 2025 |- | rowspan="2" |[[CONCACAF]] |<small>Prvý najlepší umiestnený tím na druhom mieste v [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2026 – Severná Amerika|tretom kole]]</small> |{{JAM|f|1}} | rowspan="2" |18. november 2025 |- |<small>Druhý najlepší umiestnený tím na druhom mieste v [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2026 – Severná Amerika|tretom kole]]</small> |{{SUR|f|1}} |- |[[CONMEBOL]] |7. miesto |{{BOL|f|1}} |9. september 2025 |- |[[Futbalová konfederácia Oceánie|OFC]] |Druhý tím [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2026 – Oceánia|tretieho kola]] |{{NCL|f|1}} |24. marec 2025 |} == Žreb baráže == Baráž sa žrebovala [[20. november|20. novembra]] [[2025]] v sídle [[Medzinárodná futbalová federácia|FIFA]] v Zürichu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIFA headquarters to host FIFA World Cup 2026™ Play-Off Tournament and European Play-Off draws | url = https://inside.fifa.com/organisation/media-releases/origin1904-p.cxm.fifa.com/world-cup-26-play-off-tournament-uefa-draws-details | vydavateľ = inside.fifa.com | dátum prístupu = 2025-11-19 | jazyk = en}}</ref> Tímy boli nasadené na základe svetového rebríčka FIFA. Tímy na prvých dvoch miestach boli nasadené a automaticky zaradené do finále. Zostávajúce tímy boli nenasadené a umiestnené do jedného koša. V semifinále sa nemohli stretnúť tímy zo zóny CONCACAF. {| class="wikitable" |+ !Nasadení !Nenasadení |- | * {{COD|f|1}} * {{IRQ|f|1}} | * {{JAM|f|1}} * {{BOL|f|1}} * {{SUR|f|1}} * {{NCL|f|1}} |} == Baráž == === Pavúky === {{Play-off3 |RD1-team1={{NCL|f|1}} |RD1-score1=0 |RD1-team2='''{{JAM|f|1}}''' |RD1-score2='''1''' |RD2-team1={{COD|f|1}} |RD2-score1= |RD2-team2={{JAM|f|1}} |RD2-score2= }} {{Play-off3 |RD1-team1='''{{BOL|f|1}}''' |RD1-score1='''2''' |RD1-team2={{SUR|f|1}} |RD1-score2=1 |RD2-team1={{IRQ|f|1}} |RD2-score1= |RD2-team2={{BOL|f|1}} |RD2-score2= }} === Semifinále === {{Futbalbox2 |bg= |dátum=26. marec 2026 |čas=21:00 |štadión=Estadio Akron, [[Zapopan]] |mužstvo1={{NCL|f|2}} |mužstvo2='''{{JAM|f|1}}''' |skóre=0 : 1 |polčas=(0 : 1) |zápis=[https://www.fifa.com/en/match-centre/match/520/292616/292617/400021436 Správa o zápase] }} {{Futbalbox2 |bg=#eeeeee |dátum=26. marec 2026 |čas=16:00 |štadión=Estadio BBVA, [[Guadalupe]] |mužstvo1='''{{BOL|f|2}}''' |mužstvo2={{SUR|f|1}} |skóre=2 : 1 |polčas=(0 : 0) |zápis=[https://www.fifa.com/en/match-centre/match/520/292616/292617/400021437 Správa o zápase] }} === Finále === {{Futbalbox2 |bg= |dátum=31. marec 2026 |čas=15:00 |štadión=Estadio Akron, [[Zapopan]] |mužstvo1={{COD|f|2}} |mužstvo2={{JAM|f|1}} |skóre= : |polčas=( : ) |zápis=[https://www.fifa.com/en/match-centre/match/520/292616/292617/400021438 Správa o zápase] }} {{Futbalbox2 |bg=#eeeeee |dátum=31. marec 2026 |čas=21:00 |štadión=Estadio BBVA, [[Guadalupe]] |mužstvo1={{IRQ|f|2}} |mužstvo2={{BOL|f|1}} |skóre= : |polčas=( : ) |zápis=[https://www.fifa.com/en/match-centre/match/520/292616/292617/400021439 Správa o zápase] }} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * https://www.fifa.com/en/tournaments/mens/worldcup/canadamexicousa2026/qualifiers [[Kategória:Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2026]] 6g194grjfq7agrandnjq9cc1x1zcggp 8187989 8187987 2026-03-27T18:02:18Z Pe3kZA 39673 Verzia používateľa [[Special:Contributions/321fire|321fire]] ([[User_talk:321fire|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Alexis Nemec 8122930 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodný futbalový turnaj|názov turnaja=Kvalifikácia na MS 2026 -<br>Interkontinentálna baráž|dátum=marec 2026|počet tímov=6|počet konfederácií=5|predchádzajúci=[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2022 – Interkontinentálna baráž|2022]]|nasledujúci=2030|počet štadiónov=2|počet miest=2}} '''Interkontinentálna baráž''' kvalifikácie na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026]] určí posledné dva tímy, ktoré sa zúčastnia na turnaji. Baráž sa uskutoční v marci 2026. Hostiť ju budú dve štadióny v [[Mexické národné futbalové mužstvo|Mexiku]]. == Formát == Pridelenie miest pre interkontinentálnu baráž bolo potvrdené radou FIFA v roku 2017. Každá konferencia, s výnimkou UEFA, bude mať miesto v baráži. Zo zóny CONCACAF budú v baráži vystupovať dva tímy, keďže [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026|Majstrovstvá sveta 2026]] sa odohrajú v Kanade, Mexiku a USA<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIFA Council prepares Congress, takes key decisions for the future of the FIFA World Cup™ - FIFA.com | url = http://www.fifa.com/about-fifa/news/y=2017/m=5/news=fifa-council-prepares-congress-takes-key-decisions-for-the-future-of-t-2883353.html | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2017-06-18 | dátum prístupu = 2025-04-02 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170711164050/http://www.fifa.com/about-fifa/news/y=2017/m=5/news=fifa-council-prepares-congress-takes-key-decisions-for-the-future-of-t-2883353.html | dátum archivácie = 2017-07-11 }}</ref>. Baráž sa odohrá v [[Mexické národné futbalové mužstvo|Mexiku]] a bude slúžiť ako prípravne podujatie pre Majstrovstvá sveta. V baráži sa šesť tímov rozdelí do dvoch skupín pričom víťazi oboch skupín sa kvalifikujú na Majstrovstvá sveta. Tímy budú nasadení podľa rebríčka FIFA. V každom pavúku sa v semifinále stretnú dva nenasadené tímy z ktorých víťaz bude hrať finále proti nasadenému tímu. == Miesto konania == {| class="wikitable" |+ ![[Guadalajara (Mexiko)|Guadalajara]] ![[Monterrey]] |- |[[Estadio Akron]] |[[Estadio BBVA]] |- |46 232 |53 529 |- |[[Súbor:Estadio Akron 02-07-2022 cabecera sur lado derecho (3).jpg|náhľad]] |[[Súbor:Estadio BBVA Bancomer - Diciembre 2017.jpg|náhľad]] |} == Kvalifikované tímy == {| class="wikitable" |+ !Konfederácia !Umiestnenie !Tím !Dátum kvalifikácie |- |[[AFC]] |Víťaz [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2026 – Ázia|piateho kola]] |{{IRQ|f|1}} |18. november 2025 |- |[[Konfederácia afrického futbalu|CAF]] |Víťaz [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2026 – Afrika|druhé kola]] |{{COD|f|1}} |16. november 2025 |- | rowspan="2" |[[CONCACAF]] |<small>Prvý najlepší umiestnený tím na druhom mieste v [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2026 – Severná Amerika|tretom kole]]</small> |{{JAM|f|1}} | rowspan="2" |18. november 2025 |- |<small>Druhý najlepší umiestnený tím na druhom mieste v [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2026 – Severná Amerika|tretom kole]]</small> |{{SUR|f|1}} |- |[[CONMEBOL]] |7. miesto |{{BOL|f|1}} |9. september 2025 |- |[[Futbalová konfederácia Oceánie|OFC]] |Druhý tím [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2026 – Oceánia|tretieho kola]] |{{NCL|f|1}} |24. marec 2025 |} == Žreb baráže == Baráž sa bude žrebovať [[20. november|20. novembra]] [[2025]] v sídle [[Medzinárodná futbalová federácia|FIFA]] v Zürichu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIFA headquarters to host FIFA World Cup 2026™ Play-Off Tournament and European Play-Off draws | url = https://inside.fifa.com/organisation/media-releases/origin1904-p.cxm.fifa.com/world-cup-26-play-off-tournament-uefa-draws-details | vydavateľ = inside.fifa.com | dátum prístupu = 2025-11-19 | jazyk = en}}</ref> Tímy budú nasadené na základe svetového rebríčka FIFA. Tímy na prvých dvoch miestach budú nasadené a automaticky zaradené do finále. Zostávajúce tímy budú nenasadené a umiestnené do jedného koša. V semifinále sa nemôžu stretnúť tímy zo zóny CONCACAF. {| class="wikitable" |+ !Nasadení !Nenasadení |- | * {{COD|f|1}} * {{IRQ|f|1}} | * {{JAM|f|1}} * {{BOL|f|1}} * {{SUR|f|1}} * {{NCL|f|1}} |} == Baráž == {{Play-off3|RD1-team1={{NCL|f|1}}|RD1-team2={{JAM|f|1}}|RD2-team1={{COD|f|1}}|RD2-team2=Víťaz semifinále}}{{Play-off3|RD1-team1={{BOL|f|1}}|RD1-team2={{SUR|f|1}}|RD2-team1={{IRQ|f|1}}|RD2-team2=Víťaz semifinále}} === Semifinále === {{Futbalbox2|dátum=Marec 2026|mužstvo1={{NCL|f|2}}|mužstvo2={{JAM|f|1}}}}{{Futbalbox2|mužstvo1={{BOL|f|2}}|mužstvo2={{SUR|f|1}}|dátum=Marec 2026}} === Finále === {{Futbalbox2|dátum=Marec 2026|mužstvo1={{COD|f|2}}|mužstvo2={{NCL}}/{{JAM}}}}{{Futbalbox2|dátum=Marec 2026|mužstvo1={{IRQ|f|2}}|mužstvo2={{BOL}}/{{SUR}}}} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * https://www.fifa.com/en/tournaments/mens/worldcup/canadamexicousa2026/qualifiers [[Kategória:Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2026]] cbpigackf0tef1k3z1tqe79fkb5kpic 8187990 8187989 2026-03-27T18:02:38Z Pe3kZA 39673 Verzia používateľa [[Special:Contributions/Pe3kZA|Pe3kZA]] ([[User_talk:Pe3kZA|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od 321fire 8187987 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodný futbalový turnaj|názov turnaja=Kvalifikácia na MS 2026 -<br>Interkontinentálna baráž|dátum=26. – 31. marec 2026|počet tímov=6|počet konfederácií=5|predchádzajúci=[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2022 – Interkontinentálna baráž|2022]]|nasledujúci=2030|počet štadiónov=2|počet miest=2}} '''Interkontinentálna baráž''' kvalifikácie na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026]] určí posledné dva tímy, ktoré sa kvalifikujú na MS. Baráž sa koná v marci 2026. Hostia ju dva štadióny v [[Mexické národné futbalové mužstvo|Mexiku]]. == Formát == Pridelenie miest pre interkontinentálnu baráž bolo potvrdené radou FIFA v roku 2017. Každá konfederácia, s výnimkou UEFA, mala zabezpečené miesto v baráži. Zo zóny CONCACAF v baráži vystupujú dva tímy, keďže [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026|Majstrovstvá sveta 2026]] sa odohrajú v Kanade, Mexiku a USA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIFA Council prepares Congress, takes key decisions for the future of the FIFA World Cup™ - FIFA.com | url = http://www.fifa.com/about-fifa/news/y=2017/m=5/news=fifa-council-prepares-congress-takes-key-decisions-for-the-future-of-t-2883353.html | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2017-06-18 | dátum prístupu = 2025-04-02 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170711164050/http://www.fifa.com/about-fifa/news/y=2017/m=5/news=fifa-council-prepares-congress-takes-key-decisions-for-the-future-of-t-2883353.html | dátum archivácie = 2017-07-11 }}</ref> Baráž sa hrá v [[Mexické národné futbalové mužstvo|Mexiku]] a slúži ako prípravné podujatie pre Majstrovstvá sveta. V baráži sa šesť tímov rozdelilo do dvoch vetiev play-off, pričom víťazi oboch vetiev sa kvalifikujú na Majstrovstvá sveta. Tímy boli nasadené podľa rebríčka FIFA. V každom pavúku sa v semifinále stretli dva nenasadené tímy a víťaz bude hrať finále proti nasadenému tímu. == Miesta konania == {| class="wikitable" |+ ![[Zapopan]] ![[Guadalupe]] |- |[[Estadio Akron]] |[[Estadio BBVA]] |- |46 232 |53 529 |- |[[Súbor:Estadio Akron 02-07-2022 cabecera sur lado derecho (3).jpg|náhľad]] |[[Súbor:Estadio BBVA Bancomer - Diciembre 2017.jpg|náhľad]] |} == Kvalifikované tímy == {| class="wikitable" |+ !Konfederácia !Umiestnenie !Tím !Dátum kvalifikovania |- |[[AFC]] |Víťaz [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2026 – Ázia|piateho kola]] |{{IRQ|f|1}} |18. november 2025 |- |[[Konfederácia afrického futbalu|CAF]] |Víťaz [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2026 – Afrika|druhé kola]] |{{COD|f|1}} |16. november 2025 |- | rowspan="2" |[[CONCACAF]] |<small>Prvý najlepší umiestnený tím na druhom mieste v [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2026 – Severná Amerika|tretom kole]]</small> |{{JAM|f|1}} | rowspan="2" |18. november 2025 |- |<small>Druhý najlepší umiestnený tím na druhom mieste v [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2026 – Severná Amerika|tretom kole]]</small> |{{SUR|f|1}} |- |[[CONMEBOL]] |7. miesto |{{BOL|f|1}} |9. september 2025 |- |[[Futbalová konfederácia Oceánie|OFC]] |Druhý tím [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2026 – Oceánia|tretieho kola]] |{{NCL|f|1}} |24. marec 2025 |} == Žreb baráže == Baráž sa žrebovala [[20. november|20. novembra]] [[2025]] v sídle [[Medzinárodná futbalová federácia|FIFA]] v Zürichu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FIFA headquarters to host FIFA World Cup 2026™ Play-Off Tournament and European Play-Off draws | url = https://inside.fifa.com/organisation/media-releases/origin1904-p.cxm.fifa.com/world-cup-26-play-off-tournament-uefa-draws-details | vydavateľ = inside.fifa.com | dátum prístupu = 2025-11-19 | jazyk = en}}</ref> Tímy boli nasadené na základe svetového rebríčka FIFA. Tímy na prvých dvoch miestach boli nasadené a automaticky zaradené do finále. Zostávajúce tímy boli nenasadené a umiestnené do jedného koša. V semifinále sa nemohli stretnúť tímy zo zóny CONCACAF. {| class="wikitable" |+ !Nasadení !Nenasadení |- | * {{COD|f|1}} * {{IRQ|f|1}} | * {{JAM|f|1}} * {{BOL|f|1}} * {{SUR|f|1}} * {{NCL|f|1}} |} == Baráž == === Pavúky === {{Play-off3 |RD1-team1={{NCL|f|1}} |RD1-score1=0 |RD1-team2='''{{JAM|f|1}}''' |RD1-score2='''1''' |RD2-team1={{COD|f|1}} |RD2-score1= |RD2-team2={{JAM|f|1}} |RD2-score2= }} {{Play-off3 |RD1-team1='''{{BOL|f|1}}''' |RD1-score1='''2''' |RD1-team2={{SUR|f|1}} |RD1-score2=1 |RD2-team1={{IRQ|f|1}} |RD2-score1= |RD2-team2={{BOL|f|1}} |RD2-score2= }} === Semifinále === {{Futbalbox2 |bg= |dátum=26. marec 2026 |čas=21:00 |štadión=Estadio Akron, [[Zapopan]] |mužstvo1={{NCL|f|2}} |mužstvo2='''{{JAM|f|1}}''' |skóre=0 : 1 |polčas=(0 : 1) |zápis=[https://www.fifa.com/en/match-centre/match/520/292616/292617/400021436 Správa o zápase] }} {{Futbalbox2 |bg=#eeeeee |dátum=26. marec 2026 |čas=16:00 |štadión=Estadio BBVA, [[Guadalupe]] |mužstvo1='''{{BOL|f|2}}''' |mužstvo2={{SUR|f|1}} |skóre=2 : 1 |polčas=(0 : 0) |zápis=[https://www.fifa.com/en/match-centre/match/520/292616/292617/400021437 Správa o zápase] }} === Finále === {{Futbalbox2 |bg= |dátum=31. marec 2026 |čas=15:00 |štadión=Estadio Akron, [[Zapopan]] |mužstvo1={{COD|f|2}} |mužstvo2={{JAM|f|1}} |skóre= : |polčas=( : ) |zápis=[https://www.fifa.com/en/match-centre/match/520/292616/292617/400021438 Správa o zápase] }} {{Futbalbox2 |bg=#eeeeee |dátum=31. marec 2026 |čas=21:00 |štadión=Estadio BBVA, [[Guadalupe]] |mužstvo1={{IRQ|f|2}} |mužstvo2={{BOL|f|1}} |skóre= : |polčas=( : ) |zápis=[https://www.fifa.com/en/match-centre/match/520/292616/292617/400021439 Správa o zápase] }} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * https://www.fifa.com/en/tournaments/mens/worldcup/canadamexicousa2026/qualifiers [[Kategória:Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2026]] 6g194grjfq7agrandnjq9cc1x1zcggp Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Maďarsku 14 728955 8188160 8020285 2026-03-27T21:55:02Z Jetam2 30982 kat 8188160 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly podľa štátu|Maďarsko]] [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Európe|Maďarsko]] [[Kategória:Kostoly v Maďarsku]] [[Kategória:Rímskokatolícka cirkev v Maďarsku|Kostoly]] s1y0z66m6mp2yva0q13ioys9v9aevhg Tipsport liga 2025/2026 0 731646 8187839 8187218 2026-03-27T14:02:28Z Vladimírmecia 265044 8187839 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna|liga=Tipsport liga|sezóna_pred=Tipos extraliga 2024/2025|sezóna_po=Tipsport liga 2026/2027|sezóna=2025/2026|začiatok=[[12. september]] 2025|počet_mužstiev=12|víťaz_základ=[[HK Nitra]]|odohraté_zápasy=324|počet_gólov=1 887|priemer_gólov_na_zápas=5,82|poznámka=Aktualizované 8. marca 2026|najlepší_strelec=[[Carter Turnbull]] ([[HC MONACObet Banská Bystrica|HC Banská Bystrica]]) 32 gólov|najproduktívnejší_hráč=[[Carter Turnbull]] ([[HC MONACObet Banská Bystrica|HC Banská Bystrica]]) 65 bodov}} '''Tipsport liga 2025/2026''' je 33. sezónou [[Tipsport liga|najvyššej klubovej súťaže]] v [[Ľadový hokej|ľadovom hokeji]] mužov na [[Slovensko|Slovensku]]. Začala sa [[12. september|12. septembra]] [[2025]]. Riadiacim orgánom súťaže je [[Slovenský zväz ľadového hokeja]]. Nováčikom tejto sezóny je tím [[HC Prešov]], ktorý do Extraligy postúpil ako víťaz [[TIPOS Slovenská hokejová liga|Tipos Slovenskej hokejovej ligy]]. V roku 2025 sa zmenil názov z pôvodného ''Tipos extraliga'' na názov ''Tipsport liga''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Najvyššia slovenská súťaž opäť ponesie názov Tipsport liga | url = https://www.teraz.sk/sport/hokej-tl-najvyssia-slovenska-suta/884505-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2025-06-09 | dátum prístupu = 2025-06-09 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref> == Extraligové kluby == V sezóne [[2025]]/[[2026]] hrá 12 regulačných družstiev, z ktorých dve najslabšie sa stretnú v baráži o udržanie s dvoma najlepšími tímami zo Slovenskej hokejovej ligy. {| class="wikitable" style="font-size:90%; width:100%; text-align:left" ! style="width:15%" |Klub ! style="width:14%" |Mesto ! style="width:20%" |Štadión ! style="width:4%" |Kapacita ! style="width:4%" |Založený ! style="width:14%" |Klubové farby ! style="width:14%" |Web stránka |- |'''[[HC MONACObet Banská Bystrica|HC Monacobet Banská Bystrica]]''' |[[Banská Bystrica]] |[[Zimný štadión Banská Bystrica|Tipsport aréna, Banská Bystrica]] | align="center" |2 950 | align="center" |[[1920]] |biela, červená, čierna |[http://www.hc05.sk/ hc05.sk] |- |'''[[Vlci Žilina]]''' |[[Žilina]] |Niké aréna | align="center" |5 600 | align="center" |[[1925]] |zelená, čierna, biela |[https://vlcizilina.hockeyslovakia.sk/ vlcizilina.hockeyslovakia.sk] |- |'''[[MHk 32 Liptovský Mikuláš|HK 32 Liptovský Mikuláš]]''' |[[Liptovský Mikuláš]] |[[TITAN Aréna|JL aréna]] | align="center" |3 680 | align="center" |[[1932]] |biela, modrá, červená |[http://www.mhk32lm.sk/ mhk32lm.sk] |- |'''[[HC Košice]]''' |[[Košice]] |[[Steel Aréna|Steel aréna]] | align="center" |8 347 | align="center" |[[1920]] |čierna, oranžová |[https://www.hckosice.sk/ hckosice.sk] |- |'''[[HK Dukla Ingema Michalovce|HK Dukla Michalovce]]''' |[[Michalovce]] |TiposBet aréna, [[Michalovce]] | align="center" |4 000 | align="center" |[[1974]] |oranžová, čierna |[http://hkduklamichalovce.sk/ hkduklamichalovce.sk] |- |'''[[HK Nitra]]''' |[[Nitra]] |[[Tipsport aréna (Nitra)|Tipsport aréna]], [[Nitra]] | align="center" |3 600 | align="center" |[[1926]] |biela, modrá |[http://www.hockeynitra.com/ hockeynitra.com] |- |[[HC Prešov|'''HC Prešov''']] |[[Prešov]] |[[Zimný štadión Prešov]] | align="center" |3 600 | align="center" |[[1932]] |červená, čierna, biela |[https://www.presovhockey.com/ presovhockey.com] |- |'''[[HK Poprad]]''' |[[Poprad]] |[[Zimný štadión mesta Poprad|Zimný štadión Poprad]] | align="center" |4 233 | align="center" |[[1930]] |biela, modrá |[http://hkpoprad.sk/ hkpoprad.sk] |- |'''[[HK Dukla Trenčín]]''' |[[Trenčín]] |[[Zimný štadión Pavla Demitru]] | align="center" |6 150 | align="center" |[[1962]] |žltá, červená, biela |[http://www.hkdukla.sk/ hkdukla.sk] |- |'''[[HKM Zvolen]]''' |[[Zvolen]] |[[TiposBet aréna (Zvolen)|TiposBet aréna]], [[Zvolen]] | align="center" |5 675 | align="center" |[[1927]] |žltá, modrá, červená |[http://www.hkmzvolen.sk/ hkmzvolen.sk] |- |'''[[HC Slovan Bratislava]]''' |[[Bratislava]] |[[Zimný štadión Ondreja Nepelu|Tipos aréna]] | align="center" |10 055 | align="center" |[[1921]] |tmavomodrá, biela, červená |[http://www.hcslovan.sk/ hcslovan.sk] |- |'''[[HK Spišská Nová Ves]]''' |[[Spišská Nová Ves]] |[[TiposBet aréna (Spišská Nová Ves)|TiposBet aréna]], [[Spišská Nová Ves]] | align="center" |5 503 | align="center" |[[1932]] |biela, modrá |[http://hksnv.sk/ hksnv.sk] |} == Základná časť == {{LocMap+|Slovensko|float=right|width=500|caption=Kluby Tipos extraligy 2024/2025|relief=1|places={{LocMap~ | Slovensko | label = [[HC Košice|KE]] | position = right | lat = 48.7140 | lon = 21.2581 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HC ’05 Banská Bystrica|BB]] | lat = 48.7395 | lon = 19.1534 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Nitra|NR]] | position = right | lat = 48.3076 | lon = 18.0845 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[MHk 32 Liptovský Mikuláš|LM]] | position = right | lat = 49.0806 | lon = 19.6221 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Poprad|PP]] | position = right | lat = 49.0614 | lon = 20.2980 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HC Prešov|PO]] | position = right | lat = 48.987639 | lon = 21.230556 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HKm Zvolen|ZV]] | position = left | lat = 48.5744 | lon = 19.1532 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Dukla Trenčín|TN]] | position = right | lat = 48.8945 | lon = 18.0444 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Dukla Ingema Michalovce|MI]] | position = right | lat = 48.7543 | lon = 21.9195 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vlci Žilina|ZA]] | position = right | lat = 49.2232 | lon = 18.7394 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HC Slovan Bratislava|BA]] | position = right | lat = 48.1482 | lon = 17.1067 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Spišská Nová Ves|SN]] | position = right | lat = 48.9446 | lon = 20.5615 }}}} {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !{{Tooltip|Poz.|Pozícia}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|VP|Výhra po predĺžení}} !{{Tooltip|PP|Prehra po predĺžení}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Strelené góly}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !{{Tooltip|+/–|Plus/mínus}} !{{Tooltip|B|Body}} !Kvalifikácia |- style="background:#ddffdd;" |'''1''' | style="text-align:left;" |[[HK Nitra]] |54 |31 |7 |5 |11 |190 |131 | +59 |'''112''' | rowspan="6" |Postup do štvrťfinále |- style="background:#ddffdd;" |'''2''' | style="text-align:left;" |[[HC Slovan Bratislava]] |54 |26 |9 |6 |13 |176 |139 | +37 |'''102''' |- style="background:#ddffdd;" |'''3''' | style="text-align:left;" |[[HC Košice]] |54 |29 |3 |8 |14 |155 |127 | +28 |'''101''' |- style="background:#ddffdd;" |'''4''' | style="text-align:left;" |[[Vlci Žilina]] |54 |25 |6 |6 |17 |163 |143 | +20 |'''93''' |- style="background:#ddffdd;" |'''5''' | style="text-align:left;" |[[HK Poprad]] |54 |20 |10 |6 |18 |177 |141 | +36 |'''86''' |- style="background:#ddffdd;" |'''6''' | style="text-align:left;" |[[HC MONACObet Banská Bystrica|HC Monacobet Banská Bystrica]] |54 |23 |5 |4 |22 |169 |155 | +14 |'''83''' |- style="background:#cce0ff;" |'''7''' | style="text-align:left;" |[[HK Spišská Nová Ves]] |54 |21 |5 |5 |23 |138 |148 | -10 |'''78''' | rowspan="4" |Postup do osemfinále |- style="background:#cce0ff;" |'''8''' | style="text-align:left;" |[[HK 32 Liptovský Mikuláš]] |54 |18 |6 |8 |22 |160 |174 | -14 |'''74''' |- style="background:#cce0ff;" |'''9''' | style="text-align:left;" |[[HKM Zvolen]] |54 |19 |4 |7 |24 |167 |175 | -8 |'''72''' |- style="background:#cce0ff;" |'''10''' | style="text-align:left;" |[[HK Dukla Ingema Michalovce|HK Dukla Michalovce]] |54 |15 |10 |5 |23 |164 |179 | -15 |'''70''' |- style="background:#ffcccc;" |'''11''' | style="text-align:left;" |[[HK Dukla Trenčín]] |54 |15 |3 |10 |26 |125 |160 | -35 |'''61''' | rowspan="2" |Baráž o udržanie |- style="background:#ffcccc;" |'''12''' | style="text-align:left;" |[[HC Prešov]] |54 |9 |4 |2 |38 |103 |215 | -112 |'''37''' |} {{Malé|'''Poz.''' - pozícia; '''Z''' - zápasy; '''B''' - body; '''V''' - výhry; '''VP''' - výhry po predĺžení / samostatných nájazdoch; '''P''' - prehry; '''PP''' - prehry po predĺžení / samostatných nájazdoch; '''SG''' - strelené góly; '''IG''' - inkasované góly; '''+/-''' - rozdiel skóre}} == Play-off == {{Play-off12+nasadenie+3miesto|RD1=Kvalifikačné kolo|RD2-tím01=[[HK Nitra]]|RD2-tím02=[[HK Dukla Michalovce]]|RD2-tím03=[[Vlci Žilina]]|RD2-tím04=[[HK Poprad]]|RD2-tím05=[[HC Slovan Bratislava]]|RD2-tím06=[[HK 32 Liptovský Mikuláš]]|RD2-tím07=[[HC Košice]]|RD2-tím08=[[HC MONACObet Banská Bystrica]]|RD2-nasadenie01=1|RD2-nasadenie03=4|RD2-nasadenie05=2|RD2-nasadenie06=0|RD2-nasadenie07=3|RD2-nasadenie08=6|RD1-tím03=[[HK Spišská Nová Ves]]|RD1-tím04=[[HK Dukla Michalovce]]|RD1-nasadenie03=7|RD1-nasadenie04=10|RD1-tím11=[[HK 32 Liptovský Mikuláš]]|RD1-tím12=[[HKM Zvolen]]|RD1-nasadenie11=8|RD1-nasadenie12=9|RD2-nasadenie02=0|RD2-nasadenie04=5}}'''Kvalifikacia o Play-off''' '''HK Spišská Nová Ves - HK Dukla Michalovce''' {{Hokejbox2|mužstvo2=[[HK Dukla Michalovce]]|mužstvo1=[[HK Spišská Nová Ves]]}} == Konečné poradie == {| class="wikitable" !Por. ! width="250" |Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" | align="center" |[[Súbor:Gold_medal_world_centered-2.svg|17x17bod]] | |- bgcolor="#DCE5E5" | align="center" |[[Súbor:Silver_medal_world_centered-2.svg|17x17bod]] | |- bgcolor="#FFDAB9" | align="center" |[[Súbor:Bronze_medal_world_centered-2.svg|17x17bod]] | |- | align="center" |4. | |- | align="center" |5. | |- | align="center" |6. | |- | align="center" |7. | |- | align="center" |8. | |- | align="center" |9. | |- | align="center" |10. | |- | align="center" |11. | |- | align="center" |12. | |} == Referencie == <references />{{Koncové šablóny|{{Sezóny slovenskej hokejovej extraligy}}|{{Hokejové kluby na Slovensku}}}} [[Kategória:Sezóny slovenskej hokejovej ligy]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2025]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2026]] 77xe8v776unp2p4pkrv1qyzeyx7vq9x 8187840 8187839 2026-03-27T14:03:49Z Vladimírmecia 265044 8187840 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna|liga=Tipsport liga|sezóna_pred=Tipos extraliga 2024/2025|sezóna_po=Tipsport liga 2026/2027|sezóna=2025/2026|začiatok=[[12. september]] 2025|počet_mužstiev=12|víťaz_základ=[[HK Nitra]]|odohraté_zápasy=324|počet_gólov=1 887|priemer_gólov_na_zápas=5,82|poznámka=Aktualizované 8. marca 2026|najlepší_strelec=[[Carter Turnbull]] ([[HC MONACObet Banská Bystrica|HC Banská Bystrica]]) 32 gólov|najproduktívnejší_hráč=[[Carter Turnbull]] ([[HC MONACObet Banská Bystrica|HC Banská Bystrica]]) 65 bodov}} '''Tipsport liga 2025/2026''' je 33. sezónou [[Tipsport liga|najvyššej klubovej súťaže]] v [[Ľadový hokej|ľadovom hokeji]] mužov na [[Slovensko|Slovensku]]. Začala sa [[12. september|12. septembra]] [[2025]]. Riadiacim orgánom súťaže je [[Slovenský zväz ľadového hokeja]]. Nováčikom tejto sezóny je tím [[HC Prešov]], ktorý do Extraligy postúpil ako víťaz [[TIPOS Slovenská hokejová liga|Tipos Slovenskej hokejovej ligy]]. V roku 2025 sa zmenil názov z pôvodného ''Tipos extraliga'' na názov ''Tipsport liga''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Najvyššia slovenská súťaž opäť ponesie názov Tipsport liga | url = https://www.teraz.sk/sport/hokej-tl-najvyssia-slovenska-suta/884505-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2025-06-09 | dátum prístupu = 2025-06-09 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref> == Extraligové kluby == V sezóne [[2025]]/[[2026]] hrá 12 regulačných družstiev, z ktorých dve najslabšie sa stretnú v baráži o udržanie s dvoma najlepšími tímami zo Slovenskej hokejovej ligy. {| class="wikitable" style="font-size:90%; width:100%; text-align:left" ! style="width:15%" |Klub ! style="width:14%" |Mesto ! style="width:20%" |Štadión ! style="width:4%" |Kapacita ! style="width:4%" |Založený ! style="width:14%" |Klubové farby ! style="width:14%" |Web stránka |- |'''[[HC MONACObet Banská Bystrica|HC Monacobet Banská Bystrica]]''' |[[Banská Bystrica]] |[[Zimný štadión Banská Bystrica|Tipsport aréna, Banská Bystrica]] | align="center" |2 950 | align="center" |[[1920]] |biela, červená, čierna |[http://www.hc05.sk/ hc05.sk] |- |'''[[Vlci Žilina]]''' |[[Žilina]] |Niké aréna | align="center" |5 600 | align="center" |[[1925]] |zelená, čierna, biela |[https://vlcizilina.hockeyslovakia.sk/ vlcizilina.hockeyslovakia.sk] |- |'''[[MHk 32 Liptovský Mikuláš|HK 32 Liptovský Mikuláš]]''' |[[Liptovský Mikuláš]] |[[TITAN Aréna|JL aréna]] | align="center" |3 680 | align="center" |[[1932]] |biela, modrá, červená |[http://www.mhk32lm.sk/ mhk32lm.sk] |- |'''[[HC Košice]]''' |[[Košice]] |[[Steel Aréna|Steel aréna]] | align="center" |8 347 | align="center" |[[1920]] |čierna, oranžová |[https://www.hckosice.sk/ hckosice.sk] |- |'''[[HK Dukla Ingema Michalovce|HK Dukla Michalovce]]''' |[[Michalovce]] |TiposBet aréna, [[Michalovce]] | align="center" |4 000 | align="center" |[[1974]] |oranžová, čierna |[http://hkduklamichalovce.sk/ hkduklamichalovce.sk] |- |'''[[HK Nitra]]''' |[[Nitra]] |[[Tipsport aréna (Nitra)|Tipsport aréna]], [[Nitra]] | align="center" |3 600 | align="center" |[[1926]] |biela, modrá |[http://www.hockeynitra.com/ hockeynitra.com] |- |[[HC Prešov|'''HC Prešov''']] |[[Prešov]] |[[Zimný štadión Prešov]] | align="center" |3 600 | align="center" |[[1932]] |červená, čierna, biela |[https://www.presovhockey.com/ presovhockey.com] |- |'''[[HK Poprad]]''' |[[Poprad]] |[[Zimný štadión mesta Poprad|Zimný štadión Poprad]] | align="center" |4 233 | align="center" |[[1930]] |biela, modrá |[http://hkpoprad.sk/ hkpoprad.sk] |- |'''[[HK Dukla Trenčín]]''' |[[Trenčín]] |[[Zimný štadión Pavla Demitru]] | align="center" |6 150 | align="center" |[[1962]] |žltá, červená, biela |[http://www.hkdukla.sk/ hkdukla.sk] |- |'''[[HKM Zvolen]]''' |[[Zvolen]] |[[TiposBet aréna (Zvolen)|TiposBet aréna]], [[Zvolen]] | align="center" |5 675 | align="center" |[[1927]] |žltá, modrá, červená |[http://www.hkmzvolen.sk/ hkmzvolen.sk] |- |'''[[HC Slovan Bratislava]]''' |[[Bratislava]] |[[Zimný štadión Ondreja Nepelu|Tipos aréna]] | align="center" |10 055 | align="center" |[[1921]] |tmavomodrá, biela, červená |[http://www.hcslovan.sk/ hcslovan.sk] |- |'''[[HK Spišská Nová Ves]]''' |[[Spišská Nová Ves]] |[[TiposBet aréna (Spišská Nová Ves)|TiposBet aréna]], [[Spišská Nová Ves]] | align="center" |5 503 | align="center" |[[1932]] |biela, modrá |[http://hksnv.sk/ hksnv.sk] |} == Základná časť == {{LocMap+|Slovensko|float=right|width=500|caption=Kluby Tipos extraligy 2024/2025|relief=1|places={{LocMap~ | Slovensko | label = [[HC Košice|KE]] | position = right | lat = 48.7140 | lon = 21.2581 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HC ’05 Banská Bystrica|BB]] | lat = 48.7395 | lon = 19.1534 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Nitra|NR]] | position = right | lat = 48.3076 | lon = 18.0845 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[MHk 32 Liptovský Mikuláš|LM]] | position = right | lat = 49.0806 | lon = 19.6221 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Poprad|PP]] | position = right | lat = 49.0614 | lon = 20.2980 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HC Prešov|PO]] | position = right | lat = 48.987639 | lon = 21.230556 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HKm Zvolen|ZV]] | position = left | lat = 48.5744 | lon = 19.1532 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Dukla Trenčín|TN]] | position = right | lat = 48.8945 | lon = 18.0444 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Dukla Ingema Michalovce|MI]] | position = right | lat = 48.7543 | lon = 21.9195 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vlci Žilina|ZA]] | position = right | lat = 49.2232 | lon = 18.7394 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HC Slovan Bratislava|BA]] | position = right | lat = 48.1482 | lon = 17.1067 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Spišská Nová Ves|SN]] | position = right | lat = 48.9446 | lon = 20.5615 }}}} {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !{{Tooltip|Poz.|Pozícia}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|VP|Výhra po predĺžení}} !{{Tooltip|PP|Prehra po predĺžení}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Strelené góly}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !{{Tooltip|+/–|Plus/mínus}} !{{Tooltip|B|Body}} !Kvalifikácia |- style="background:#ddffdd;" |'''1''' | style="text-align:left;" |[[HK Nitra]] |54 |31 |7 |5 |11 |190 |131 | +59 |'''112''' | rowspan="6" |Postup do štvrťfinále |- style="background:#ddffdd;" |'''2''' | style="text-align:left;" |[[HC Slovan Bratislava]] |54 |26 |9 |6 |13 |176 |139 | +37 |'''102''' |- style="background:#ddffdd;" |'''3''' | style="text-align:left;" |[[HC Košice]] |54 |29 |3 |8 |14 |155 |127 | +28 |'''101''' |- style="background:#ddffdd;" |'''4''' | style="text-align:left;" |[[Vlci Žilina]] |54 |25 |6 |6 |17 |163 |143 | +20 |'''93''' |- style="background:#ddffdd;" |'''5''' | style="text-align:left;" |[[HK Poprad]] |54 |20 |10 |6 |18 |177 |141 | +36 |'''86''' |- style="background:#ddffdd;" |'''6''' | style="text-align:left;" |[[HC MONACObet Banská Bystrica|HC Monacobet Banská Bystrica]] |54 |23 |5 |4 |22 |169 |155 | +14 |'''83''' |- style="background:#cce0ff;" |'''7''' | style="text-align:left;" |[[HK Spišská Nová Ves]] |54 |21 |5 |5 |23 |138 |148 | -10 |'''78''' | rowspan="4" |Postup do osemfinále |- style="background:#cce0ff;" |'''8''' | style="text-align:left;" |[[HK 32 Liptovský Mikuláš]] |54 |18 |6 |8 |22 |160 |174 | -14 |'''74''' |- style="background:#cce0ff;" |'''9''' | style="text-align:left;" |[[HKM Zvolen]] |54 |19 |4 |7 |24 |167 |175 | -8 |'''72''' |- style="background:#cce0ff;" |'''10''' | style="text-align:left;" |[[HK Dukla Ingema Michalovce|HK Dukla Michalovce]] |54 |15 |10 |5 |23 |164 |179 | -15 |'''70''' |- style="background:#ffcccc;" |'''11''' | style="text-align:left;" |[[HK Dukla Trenčín]] |54 |15 |3 |10 |26 |125 |160 | -35 |'''61''' | rowspan="2" |Baráž o udržanie |- style="background:#ffcccc;" |'''12''' | style="text-align:left;" |[[HC Prešov]] |54 |9 |4 |2 |38 |103 |215 | -112 |'''37''' |} {{Malé|'''Poz.''' - pozícia; '''Z''' - zápasy; '''B''' - body; '''V''' - výhry; '''VP''' - výhry po predĺžení / samostatných nájazdoch; '''P''' - prehry; '''PP''' - prehry po predĺžení / samostatných nájazdoch; '''SG''' - strelené góly; '''IG''' - inkasované góly; '''+/-''' - rozdiel skóre}} == Play-off == {{Play-off12+nasadenie+3miesto|RD1=Kvalifikačné kolo|RD2-tím01=[[HK Nitra]]|RD2-tím02=[[HK Dukla Michalovce]]|RD2-tím03=[[Vlci Žilina]]|RD2-tím04=[[HK Poprad]]|RD2-tím05=[[HC Slovan Bratislava]]|RD2-tím06=[[HK 32 Liptovský Mikuláš]]|RD2-tím07=[[HC Košice]]|RD2-tím08=[[HC MONACObet Banská Bystrica]]|RD2-nasadenie01=1|RD2-nasadenie03=4|RD2-nasadenie05=2|RD2-nasadenie06=0|RD2-nasadenie07=3|RD2-nasadenie08=6|RD1-tím03=[[HK Spišská Nová Ves]]|RD1-tím04=[[HK Dukla Michalovce]]|RD1-nasadenie03=7|RD1-nasadenie04=10|RD1-tím11=[[HK 32 Liptovský Mikuláš]]|RD1-tím12=[[HKM Zvolen]]|RD1-nasadenie11=8|RD1-nasadenie12=9|RD2-nasadenie02=0|RD2-nasadenie04=5}}'''Kvalifikačné kolo''' '''HK Spišská Nová Ves (7.) - HK Dukla Michalovce (10.)''' {{Hokejbox2|mužstvo2=[[HK Dukla Michalovce]]|mužstvo1=[[HK Spišská Nová Ves]]}} == Konečné poradie == {| class="wikitable" !Por. ! width="250" |Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" | align="center" |[[Súbor:Gold_medal_world_centered-2.svg|17x17bod]] | |- bgcolor="#DCE5E5" | align="center" |[[Súbor:Silver_medal_world_centered-2.svg|17x17bod]] | |- bgcolor="#FFDAB9" | align="center" |[[Súbor:Bronze_medal_world_centered-2.svg|17x17bod]] | |- | align="center" |4. | |- | align="center" |5. | |- | align="center" |6. | |- | align="center" |7. | |- | align="center" |8. | |- | align="center" |9. | |- | align="center" |10. | |- | align="center" |11. | |- | align="center" |12. | |} == Referencie == <references />{{Koncové šablóny|{{Sezóny slovenskej hokejovej extraligy}}|{{Hokejové kluby na Slovensku}}}} [[Kategória:Sezóny slovenskej hokejovej ligy]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2025]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2026]] r9nt8kvvtrbuo3i8q0lgbsgxwe6pw36 8187843 8187840 2026-03-27T14:11:58Z Vladimírmecia 265044 8187843 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna|liga=Tipsport liga|sezóna_pred=Tipos extraliga 2024/2025|sezóna_po=Tipsport liga 2026/2027|sezóna=2025/2026|začiatok=[[12. september]] 2025|počet_mužstiev=12|víťaz_základ=[[HK Nitra]]|odohraté_zápasy=324|počet_gólov=1 887|priemer_gólov_na_zápas=5,82|poznámka=Aktualizované 8. marca 2026|najlepší_strelec=[[Carter Turnbull]] ([[HC MONACObet Banská Bystrica|HC Banská Bystrica]]) 32 gólov|najproduktívnejší_hráč=[[Carter Turnbull]] ([[HC MONACObet Banská Bystrica|HC Banská Bystrica]]) 65 bodov}} '''Tipsport liga 2025/2026''' je 33. sezónou [[Tipsport liga|najvyššej klubovej súťaže]] v [[Ľadový hokej|ľadovom hokeji]] mužov na [[Slovensko|Slovensku]]. Začala sa [[12. september|12. septembra]] [[2025]]. Riadiacim orgánom súťaže je [[Slovenský zväz ľadového hokeja]]. Nováčikom tejto sezóny je tím [[HC Prešov]], ktorý do Extraligy postúpil ako víťaz [[TIPOS Slovenská hokejová liga|Tipos Slovenskej hokejovej ligy]]. V roku 2025 sa zmenil názov z pôvodného ''Tipos extraliga'' na názov ''Tipsport liga''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Najvyššia slovenská súťaž opäť ponesie názov Tipsport liga | url = https://www.teraz.sk/sport/hokej-tl-najvyssia-slovenska-suta/884505-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2025-06-09 | dátum prístupu = 2025-06-09 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref> == Extraligové kluby == V sezóne [[2025]]/[[2026]] hrá 12 regulačných družstiev, z ktorých dve najslabšie sa stretnú v baráži o udržanie s dvoma najlepšími tímami zo Slovenskej hokejovej ligy. {| class="wikitable" style="font-size:90%; width:100%; text-align:left" ! style="width:15%" |Klub ! style="width:14%" |Mesto ! style="width:20%" |Štadión ! style="width:4%" |Kapacita ! style="width:4%" |Založený ! style="width:14%" |Klubové farby ! style="width:14%" |Web stránka |- |'''[[HC MONACObet Banská Bystrica|HC Monacobet Banská Bystrica]]''' |[[Banská Bystrica]] |[[Zimný štadión Banská Bystrica|Tipsport aréna, Banská Bystrica]] | align="center" |2 950 | align="center" |[[1920]] |biela, červená, čierna |[http://www.hc05.sk/ hc05.sk] |- |'''[[Vlci Žilina]]''' |[[Žilina]] |Niké aréna | align="center" |5 600 | align="center" |[[1925]] |zelená, čierna, biela |[https://vlcizilina.hockeyslovakia.sk/ vlcizilina.hockeyslovakia.sk] |- |'''[[MHk 32 Liptovský Mikuláš|HK 32 Liptovský Mikuláš]]''' |[[Liptovský Mikuláš]] |[[TITAN Aréna|JL aréna]] | align="center" |3 680 | align="center" |[[1932]] |biela, modrá, červená |[http://www.mhk32lm.sk/ mhk32lm.sk] |- |'''[[HC Košice]]''' |[[Košice]] |[[Steel Aréna|Steel aréna]] | align="center" |8 347 | align="center" |[[1920]] |čierna, oranžová |[https://www.hckosice.sk/ hckosice.sk] |- |'''[[HK Dukla Ingema Michalovce|HK Dukla Michalovce]]''' |[[Michalovce]] |TiposBet aréna, [[Michalovce]] | align="center" |4 000 | align="center" |[[1974]] |oranžová, čierna |[http://hkduklamichalovce.sk/ hkduklamichalovce.sk] |- |'''[[HK Nitra]]''' |[[Nitra]] |[[Tipsport aréna (Nitra)|Tipsport aréna]], [[Nitra]] | align="center" |3 600 | align="center" |[[1926]] |biela, modrá |[http://www.hockeynitra.com/ hockeynitra.com] |- |[[HC Prešov|'''HC Prešov''']] |[[Prešov]] |[[Zimný štadión Prešov]] | align="center" |3 600 | align="center" |[[1932]] |červená, čierna, biela |[https://www.presovhockey.com/ presovhockey.com] |- |'''[[HK Poprad]]''' |[[Poprad]] |[[Zimný štadión mesta Poprad|Zimný štadión Poprad]] | align="center" |4 233 | align="center" |[[1930]] |biela, modrá |[http://hkpoprad.sk/ hkpoprad.sk] |- |'''[[HK Dukla Trenčín]]''' |[[Trenčín]] |[[Zimný štadión Pavla Demitru]] | align="center" |6 150 | align="center" |[[1962]] |žltá, červená, biela |[http://www.hkdukla.sk/ hkdukla.sk] |- |'''[[HKM Zvolen]]''' |[[Zvolen]] |[[TiposBet aréna (Zvolen)|TiposBet aréna]], [[Zvolen]] | align="center" |5 675 | align="center" |[[1927]] |žltá, modrá, červená |[http://www.hkmzvolen.sk/ hkmzvolen.sk] |- |'''[[HC Slovan Bratislava]]''' |[[Bratislava]] |[[Zimný štadión Ondreja Nepelu|Tipos aréna]] | align="center" |10 055 | align="center" |[[1921]] |tmavomodrá, biela, červená |[http://www.hcslovan.sk/ hcslovan.sk] |- |'''[[HK Spišská Nová Ves]]''' |[[Spišská Nová Ves]] |[[TiposBet aréna (Spišská Nová Ves)|TiposBet aréna]], [[Spišská Nová Ves]] | align="center" |5 503 | align="center" |[[1932]] |biela, modrá |[http://hksnv.sk/ hksnv.sk] |} == Základná časť == {{LocMap+|Slovensko|float=right|width=500|caption=Kluby Tipos extraligy 2024/2025|relief=1|places={{LocMap~ | Slovensko | label = [[HC Košice|KE]] | position = right | lat = 48.7140 | lon = 21.2581 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HC ’05 Banská Bystrica|BB]] | lat = 48.7395 | lon = 19.1534 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Nitra|NR]] | position = right | lat = 48.3076 | lon = 18.0845 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[MHk 32 Liptovský Mikuláš|LM]] | position = right | lat = 49.0806 | lon = 19.6221 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Poprad|PP]] | position = right | lat = 49.0614 | lon = 20.2980 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HC Prešov|PO]] | position = right | lat = 48.987639 | lon = 21.230556 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HKm Zvolen|ZV]] | position = left | lat = 48.5744 | lon = 19.1532 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Dukla Trenčín|TN]] | position = right | lat = 48.8945 | lon = 18.0444 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Dukla Ingema Michalovce|MI]] | position = right | lat = 48.7543 | lon = 21.9195 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vlci Žilina|ZA]] | position = right | lat = 49.2232 | lon = 18.7394 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HC Slovan Bratislava|BA]] | position = right | lat = 48.1482 | lon = 17.1067 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Spišská Nová Ves|SN]] | position = right | lat = 48.9446 | lon = 20.5615 }}}} {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !{{Tooltip|Poz.|Pozícia}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|VP|Výhra po predĺžení}} !{{Tooltip|PP|Prehra po predĺžení}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Strelené góly}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !{{Tooltip|+/–|Plus/mínus}} !{{Tooltip|B|Body}} !Kvalifikácia |- style="background:#ddffdd;" |'''1''' | style="text-align:left;" |[[HK Nitra]] |54 |31 |7 |5 |11 |190 |131 | +59 |'''112''' | rowspan="6" |Postup do štvrťfinále |- style="background:#ddffdd;" |'''2''' | style="text-align:left;" |[[HC Slovan Bratislava]] |54 |26 |9 |6 |13 |176 |139 | +37 |'''102''' |- style="background:#ddffdd;" |'''3''' | style="text-align:left;" |[[HC Košice]] |54 |29 |3 |8 |14 |155 |127 | +28 |'''101''' |- style="background:#ddffdd;" |'''4''' | style="text-align:left;" |[[Vlci Žilina]] |54 |25 |6 |6 |17 |163 |143 | +20 |'''93''' |- style="background:#ddffdd;" |'''5''' | style="text-align:left;" |[[HK Poprad]] |54 |20 |10 |6 |18 |177 |141 | +36 |'''86''' |- style="background:#ddffdd;" |'''6''' | style="text-align:left;" |[[HC MONACObet Banská Bystrica|HC Monacobet Banská Bystrica]] |54 |23 |5 |4 |22 |169 |155 | +14 |'''83''' |- style="background:#cce0ff;" |'''7''' | style="text-align:left;" |[[HK Spišská Nová Ves]] |54 |21 |5 |5 |23 |138 |148 | -10 |'''78''' | rowspan="4" |Postup do osemfinále |- style="background:#cce0ff;" |'''8''' | style="text-align:left;" |[[HK 32 Liptovský Mikuláš]] |54 |18 |6 |8 |22 |160 |174 | -14 |'''74''' |- style="background:#cce0ff;" |'''9''' | style="text-align:left;" |[[HKM Zvolen]] |54 |19 |4 |7 |24 |167 |175 | -8 |'''72''' |- style="background:#cce0ff;" |'''10''' | style="text-align:left;" |[[HK Dukla Ingema Michalovce|HK Dukla Michalovce]] |54 |15 |10 |5 |23 |164 |179 | -15 |'''70''' |- style="background:#ffcccc;" |'''11''' | style="text-align:left;" |[[HK Dukla Trenčín]] |54 |15 |3 |10 |26 |125 |160 | -35 |'''61''' | rowspan="2" |Baráž o udržanie |- style="background:#ffcccc;" |'''12''' | style="text-align:left;" |[[HC Prešov]] |54 |9 |4 |2 |38 |103 |215 | -112 |'''37''' |} {{Malé|'''Poz.''' - pozícia; '''Z''' - zápasy; '''B''' - body; '''V''' - výhry; '''VP''' - výhry po predĺžení / samostatných nájazdoch; '''P''' - prehry; '''PP''' - prehry po predĺžení / samostatných nájazdoch; '''SG''' - strelené góly; '''IG''' - inkasované góly; '''+/-''' - rozdiel skóre}} == Play-off == {{Play-off12+nasadenie+3miesto|RD1=Kvalifikačné kolo|RD2-tím01=[[HK Nitra]]|RD2-tím02=[[HK Dukla Michalovce]]|RD2-tím03=[[Vlci Žilina]]|RD2-tím04=[[HK Poprad]]|RD2-tím05=[[HC Slovan Bratislava]]|RD2-tím06=[[HK 32 Liptovský Mikuláš]]|RD2-tím07=[[HC Košice]]|RD2-tím08=[[HC MONACObet Banská Bystrica]]|RD2-nasadenie01=1|RD2-nasadenie03=4|RD2-nasadenie05=2|RD2-nasadenie06=0|RD2-nasadenie07=3|RD2-nasadenie08=6|RD1-tím03=[[HK Spišská Nová Ves]]|RD1-tím04=[[HK Dukla Michalovce]]|RD1-nasadenie03=7|RD1-nasadenie04=10|RD1-tím11=[[HK 32 Liptovský Mikuláš]]|RD1-tím12=[[HKM Zvolen]]|RD1-nasadenie11=8|RD1-nasadenie12=9|RD2-nasadenie02=0|RD2-nasadenie04=5}}'''Kvalifikačné kolo''' '''HK Spišská Nová Ves (7.) - HK Dukla Michalovce (10.)''' {{Hokejbox2|mužstvo2=[[HK Dukla Michalovce]]|mužstvo1=[[HK Spišská Nová Ves]]|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{SVK}} Martin Krajčík|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153227/overview}} == Konečné poradie == {| class="wikitable" !Por. ! width="250" |Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" | align="center" |[[Súbor:Gold_medal_world_centered-2.svg|17x17bod]] | |- bgcolor="#DCE5E5" | align="center" |[[Súbor:Silver_medal_world_centered-2.svg|17x17bod]] | |- bgcolor="#FFDAB9" | align="center" |[[Súbor:Bronze_medal_world_centered-2.svg|17x17bod]] | |- | align="center" |4. | |- | align="center" |5. | |- | align="center" |6. | |- | align="center" |7. | |- | align="center" |8. | |- | align="center" |9. | |- | align="center" |10. | |- | align="center" |11. | |- | align="center" |12. | |} == Referencie == <references />{{Koncové šablóny|{{Sezóny slovenskej hokejovej extraligy}}|{{Hokejové kluby na Slovensku}}}} [[Kategória:Sezóny slovenskej hokejovej ligy]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2025]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2026]] q0e1z2tgw7td67i9qq4mdim97k0pqzb 8187844 8187843 2026-03-27T14:12:57Z Vladimírmecia 265044 8187844 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna|liga=Tipsport liga|sezóna_pred=Tipos extraliga 2024/2025|sezóna_po=Tipsport liga 2026/2027|sezóna=2025/2026|začiatok=[[12. september]] 2025|počet_mužstiev=12|víťaz_základ=[[HK Nitra]]|odohraté_zápasy=324|počet_gólov=1 887|priemer_gólov_na_zápas=5,82|poznámka=Aktualizované 8. marca 2026|najlepší_strelec=[[Carter Turnbull]] ([[HC MONACObet Banská Bystrica|HC Banská Bystrica]]) 32 gólov|najproduktívnejší_hráč=[[Carter Turnbull]] ([[HC MONACObet Banská Bystrica|HC Banská Bystrica]]) 65 bodov}} '''Tipsport liga 2025/2026''' je 33. sezónou [[Tipsport liga|najvyššej klubovej súťaže]] v [[Ľadový hokej|ľadovom hokeji]] mužov na [[Slovensko|Slovensku]]. Začala sa [[12. september|12. septembra]] [[2025]]. Riadiacim orgánom súťaže je [[Slovenský zväz ľadového hokeja]]. Nováčikom tejto sezóny je tím [[HC Prešov]], ktorý do Extraligy postúpil ako víťaz [[TIPOS Slovenská hokejová liga|Tipos Slovenskej hokejovej ligy]]. V roku 2025 sa zmenil názov z pôvodného ''Tipos extraliga'' na názov ''Tipsport liga''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Najvyššia slovenská súťaž opäť ponesie názov Tipsport liga | url = https://www.teraz.sk/sport/hokej-tl-najvyssia-slovenska-suta/884505-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2025-06-09 | dátum prístupu = 2025-06-09 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref> == Extraligové kluby == V sezóne [[2025]]/[[2026]] hrá 12 regulačných družstiev, z ktorých dve najslabšie sa stretnú v baráži o udržanie s dvoma najlepšími tímami zo Slovenskej hokejovej ligy. {| class="wikitable" style="font-size:90%; width:100%; text-align:left" ! style="width:15%" |Klub ! style="width:14%" |Mesto ! style="width:20%" |Štadión ! style="width:4%" |Kapacita ! style="width:4%" |Založený ! style="width:14%" |Klubové farby ! style="width:14%" |Web stránka |- |'''[[HC MONACObet Banská Bystrica|HC Monacobet Banská Bystrica]]''' |[[Banská Bystrica]] |[[Zimný štadión Banská Bystrica|Tipsport aréna, Banská Bystrica]] | align="center" |2 950 | align="center" |[[1920]] |biela, červená, čierna |[http://www.hc05.sk/ hc05.sk] |- |'''[[Vlci Žilina]]''' |[[Žilina]] |Niké aréna | align="center" |5 600 | align="center" |[[1925]] |zelená, čierna, biela |[https://vlcizilina.hockeyslovakia.sk/ vlcizilina.hockeyslovakia.sk] |- |'''[[MHk 32 Liptovský Mikuláš|HK 32 Liptovský Mikuláš]]''' |[[Liptovský Mikuláš]] |[[TITAN Aréna|JL aréna]] | align="center" |3 680 | align="center" |[[1932]] |biela, modrá, červená |[http://www.mhk32lm.sk/ mhk32lm.sk] |- |'''[[HC Košice]]''' |[[Košice]] |[[Steel Aréna|Steel aréna]] | align="center" |8 347 | align="center" |[[1920]] |čierna, oranžová |[https://www.hckosice.sk/ hckosice.sk] |- |'''[[HK Dukla Ingema Michalovce|HK Dukla Michalovce]]''' |[[Michalovce]] |TiposBet aréna, [[Michalovce]] | align="center" |4 000 | align="center" |[[1974]] |oranžová, čierna |[http://hkduklamichalovce.sk/ hkduklamichalovce.sk] |- |'''[[HK Nitra]]''' |[[Nitra]] |[[Tipsport aréna (Nitra)|Tipsport aréna]], [[Nitra]] | align="center" |3 600 | align="center" |[[1926]] |biela, modrá |[http://www.hockeynitra.com/ hockeynitra.com] |- |[[HC Prešov|'''HC Prešov''']] |[[Prešov]] |[[Zimný štadión Prešov]] | align="center" |3 600 | align="center" |[[1932]] |červená, čierna, biela |[https://www.presovhockey.com/ presovhockey.com] |- |'''[[HK Poprad]]''' |[[Poprad]] |[[Zimný štadión mesta Poprad|Zimný štadión Poprad]] | align="center" |4 233 | align="center" |[[1930]] |biela, modrá |[http://hkpoprad.sk/ hkpoprad.sk] |- |'''[[HK Dukla Trenčín]]''' |[[Trenčín]] |[[Zimný štadión Pavla Demitru]] | align="center" |6 150 | align="center" |[[1962]] |žltá, červená, biela |[http://www.hkdukla.sk/ hkdukla.sk] |- |'''[[HKM Zvolen]]''' |[[Zvolen]] |[[TiposBet aréna (Zvolen)|TiposBet aréna]], [[Zvolen]] | align="center" |5 675 | align="center" |[[1927]] |žltá, modrá, červená |[http://www.hkmzvolen.sk/ hkmzvolen.sk] |- |'''[[HC Slovan Bratislava]]''' |[[Bratislava]] |[[Zimný štadión Ondreja Nepelu|Tipos aréna]] | align="center" |10 055 | align="center" |[[1921]] |tmavomodrá, biela, červená |[http://www.hcslovan.sk/ hcslovan.sk] |- |'''[[HK Spišská Nová Ves]]''' |[[Spišská Nová Ves]] |[[TiposBet aréna (Spišská Nová Ves)|TiposBet aréna]], [[Spišská Nová Ves]] | align="center" |5 503 | align="center" |[[1932]] |biela, modrá |[http://hksnv.sk/ hksnv.sk] |} == Základná časť == {{LocMap+|Slovensko|float=right|width=500|caption=Kluby Tipos extraligy 2024/2025|relief=1|places={{LocMap~ | Slovensko | label = [[HC Košice|KE]] | position = right | lat = 48.7140 | lon = 21.2581 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HC ’05 Banská Bystrica|BB]] | lat = 48.7395 | lon = 19.1534 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Nitra|NR]] | position = right | lat = 48.3076 | lon = 18.0845 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[MHk 32 Liptovský Mikuláš|LM]] | position = right | lat = 49.0806 | lon = 19.6221 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Poprad|PP]] | position = right | lat = 49.0614 | lon = 20.2980 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HC Prešov|PO]] | position = right | lat = 48.987639 | lon = 21.230556 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HKm Zvolen|ZV]] | position = left | lat = 48.5744 | lon = 19.1532 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Dukla Trenčín|TN]] | position = right | lat = 48.8945 | lon = 18.0444 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Dukla Ingema Michalovce|MI]] | position = right | lat = 48.7543 | lon = 21.9195 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vlci Žilina|ZA]] | position = right | lat = 49.2232 | lon = 18.7394 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HC Slovan Bratislava|BA]] | position = right | lat = 48.1482 | lon = 17.1067 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Spišská Nová Ves|SN]] | position = right | lat = 48.9446 | lon = 20.5615 }}}} {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !{{Tooltip|Poz.|Pozícia}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|VP|Výhra po predĺžení}} !{{Tooltip|PP|Prehra po predĺžení}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Strelené góly}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !{{Tooltip|+/–|Plus/mínus}} !{{Tooltip|B|Body}} !Kvalifikácia |- style="background:#ddffdd;" |'''1''' | style="text-align:left;" |[[HK Nitra]] |54 |31 |7 |5 |11 |190 |131 | +59 |'''112''' | rowspan="6" |Postup do štvrťfinále |- style="background:#ddffdd;" |'''2''' | style="text-align:left;" |[[HC Slovan Bratislava]] |54 |26 |9 |6 |13 |176 |139 | +37 |'''102''' |- style="background:#ddffdd;" |'''3''' | style="text-align:left;" |[[HC Košice]] |54 |29 |3 |8 |14 |155 |127 | +28 |'''101''' |- style="background:#ddffdd;" |'''4''' | style="text-align:left;" |[[Vlci Žilina]] |54 |25 |6 |6 |17 |163 |143 | +20 |'''93''' |- style="background:#ddffdd;" |'''5''' | style="text-align:left;" |[[HK Poprad]] |54 |20 |10 |6 |18 |177 |141 | +36 |'''86''' |- style="background:#ddffdd;" |'''6''' | style="text-align:left;" |[[HC MONACObet Banská Bystrica|HC Monacobet Banská Bystrica]] |54 |23 |5 |4 |22 |169 |155 | +14 |'''83''' |- style="background:#cce0ff;" |'''7''' | style="text-align:left;" |[[HK Spišská Nová Ves]] |54 |21 |5 |5 |23 |138 |148 | -10 |'''78''' | rowspan="4" |Postup do osemfinále |- style="background:#cce0ff;" |'''8''' | style="text-align:left;" |[[HK 32 Liptovský Mikuláš]] |54 |18 |6 |8 |22 |160 |174 | -14 |'''74''' |- style="background:#cce0ff;" |'''9''' | style="text-align:left;" |[[HKM Zvolen]] |54 |19 |4 |7 |24 |167 |175 | -8 |'''72''' |- style="background:#cce0ff;" |'''10''' | style="text-align:left;" |[[HK Dukla Ingema Michalovce|HK Dukla Michalovce]] |54 |15 |10 |5 |23 |164 |179 | -15 |'''70''' |- style="background:#ffcccc;" |'''11''' | style="text-align:left;" |[[HK Dukla Trenčín]] |54 |15 |3 |10 |26 |125 |160 | -35 |'''61''' | rowspan="2" |Baráž o udržanie |- style="background:#ffcccc;" |'''12''' | style="text-align:left;" |[[HC Prešov]] |54 |9 |4 |2 |38 |103 |215 | -112 |'''37''' |} {{Malé|'''Poz.''' - pozícia; '''Z''' - zápasy; '''B''' - body; '''V''' - výhry; '''VP''' - výhry po predĺžení / samostatných nájazdoch; '''P''' - prehry; '''PP''' - prehry po predĺžení / samostatných nájazdoch; '''SG''' - strelené góly; '''IG''' - inkasované góly; '''+/-''' - rozdiel skóre}} == Play-off == {{Play-off12+nasadenie+3miesto|RD1=Kvalifikačné kolo|RD2-tím01=[[HK Nitra]]|RD2-tím02=[[HK Dukla Michalovce]]|RD2-tím03=[[Vlci Žilina]]|RD2-tím04=[[HK Poprad]]|RD2-tím05=[[HC Slovan Bratislava]]|RD2-tím06=[[HK 32 Liptovský Mikuláš]]|RD2-tím07=[[HC Košice]]|RD2-tím08=[[HC MONACObet Banská Bystrica]]|RD2-nasadenie01=1|RD2-nasadenie03=4|RD2-nasadenie05=2|RD2-nasadenie06=0|RD2-nasadenie07=3|RD2-nasadenie08=6|RD1-tím03=[[HK Spišská Nová Ves]]|RD1-tím04=[[HK Dukla Michalovce]]|RD1-nasadenie03=7|RD1-nasadenie04=10|RD1-tím11=[[HK 32 Liptovský Mikuláš]]|RD1-tím12=[[HKM Zvolen]]|RD1-nasadenie11=8|RD1-nasadenie12=9|RD2-nasadenie02=0|RD2-nasadenie04=5}}'''Kvalifikačné kolo''' '''HK Spišská Nová Ves (7.) - HK Dukla Michalovce (10.)''' {{Hokejbox2|mužstvo2=[[HK Dukla Michalovce]]|mužstvo1=[[HK Spišská Nová Ves]]|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{SVK}} Martin Krajčík|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153227/overview|skóre=1:2}} == Konečné poradie == {| class="wikitable" !Por. ! width="250" |Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" | align="center" |[[Súbor:Gold_medal_world_centered-2.svg|17x17bod]] | |- bgcolor="#DCE5E5" | align="center" |[[Súbor:Silver_medal_world_centered-2.svg|17x17bod]] | |- bgcolor="#FFDAB9" | align="center" |[[Súbor:Bronze_medal_world_centered-2.svg|17x17bod]] | |- | align="center" |4. | |- | align="center" |5. | |- | align="center" |6. | |- | align="center" |7. | |- | align="center" |8. | |- | align="center" |9. | |- | align="center" |10. | |- | align="center" |11. | |- | align="center" |12. | |} == Referencie == <references />{{Koncové šablóny|{{Sezóny slovenskej hokejovej extraligy}}|{{Hokejové kluby na Slovensku}}}} [[Kategória:Sezóny slovenskej hokejovej ligy]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2025]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2026]] cfa45vruwsmwau9gejdqgsh0azl460w 8187845 8187844 2026-03-27T14:14:42Z Vladimírmecia 265044 8187845 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna|liga=Tipsport liga|sezóna_pred=Tipos extraliga 2024/2025|sezóna_po=Tipsport liga 2026/2027|sezóna=2025/2026|začiatok=[[12. september]] 2025|počet_mužstiev=12|víťaz_základ=[[HK Nitra]]|odohraté_zápasy=324|počet_gólov=1 887|priemer_gólov_na_zápas=5,82|poznámka=Aktualizované 8. marca 2026|najlepší_strelec=[[Carter Turnbull]] ([[HC MONACObet Banská Bystrica|HC Banská Bystrica]]) 32 gólov|najproduktívnejší_hráč=[[Carter Turnbull]] ([[HC MONACObet Banská Bystrica|HC Banská Bystrica]]) 65 bodov}} '''Tipsport liga 2025/2026''' je 33. sezónou [[Tipsport liga|najvyššej klubovej súťaže]] v [[Ľadový hokej|ľadovom hokeji]] mužov na [[Slovensko|Slovensku]]. Začala sa [[12. september|12. septembra]] [[2025]]. Riadiacim orgánom súťaže je [[Slovenský zväz ľadového hokeja]]. Nováčikom tejto sezóny je tím [[HC Prešov]], ktorý do Extraligy postúpil ako víťaz [[TIPOS Slovenská hokejová liga|Tipos Slovenskej hokejovej ligy]]. V roku 2025 sa zmenil názov z pôvodného ''Tipos extraliga'' na názov ''Tipsport liga''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Najvyššia slovenská súťaž opäť ponesie názov Tipsport liga | url = https://www.teraz.sk/sport/hokej-tl-najvyssia-slovenska-suta/884505-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2025-06-09 | dátum prístupu = 2025-06-09 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref> == Extraligové kluby == V sezóne [[2025]]/[[2026]] hrá 12 regulačných družstiev, z ktorých dve najslabšie sa stretnú v baráži o udržanie s dvoma najlepšími tímami zo Slovenskej hokejovej ligy. {| class="wikitable" style="font-size:90%; width:100%; text-align:left" ! style="width:15%" |Klub ! style="width:14%" |Mesto ! style="width:20%" |Štadión ! style="width:4%" |Kapacita ! style="width:4%" |Založený ! style="width:14%" |Klubové farby ! style="width:14%" |Web stránka |- |'''[[HC MONACObet Banská Bystrica|HC Monacobet Banská Bystrica]]''' |[[Banská Bystrica]] |[[Zimný štadión Banská Bystrica|Tipsport aréna, Banská Bystrica]] | align="center" |2 950 | align="center" |[[1920]] |biela, červená, čierna |[http://www.hc05.sk/ hc05.sk] |- |'''[[Vlci Žilina]]''' |[[Žilina]] |Niké aréna | align="center" |5 600 | align="center" |[[1925]] |zelená, čierna, biela |[https://vlcizilina.hockeyslovakia.sk/ vlcizilina.hockeyslovakia.sk] |- |'''[[MHk 32 Liptovský Mikuláš|HK 32 Liptovský Mikuláš]]''' |[[Liptovský Mikuláš]] |[[TITAN Aréna|JL aréna]] | align="center" |3 680 | align="center" |[[1932]] |biela, modrá, červená |[http://www.mhk32lm.sk/ mhk32lm.sk] |- |'''[[HC Košice]]''' |[[Košice]] |[[Steel Aréna|Steel aréna]] | align="center" |8 347 | align="center" |[[1920]] |čierna, oranžová |[https://www.hckosice.sk/ hckosice.sk] |- |'''[[HK Dukla Ingema Michalovce|HK Dukla Michalovce]]''' |[[Michalovce]] |TiposBet aréna, [[Michalovce]] | align="center" |4 000 | align="center" |[[1974]] |oranžová, čierna |[http://hkduklamichalovce.sk/ hkduklamichalovce.sk] |- |'''[[HK Nitra]]''' |[[Nitra]] |[[Tipsport aréna (Nitra)|Tipsport aréna]], [[Nitra]] | align="center" |3 600 | align="center" |[[1926]] |biela, modrá |[http://www.hockeynitra.com/ hockeynitra.com] |- |[[HC Prešov|'''HC Prešov''']] |[[Prešov]] |[[Zimný štadión Prešov]] | align="center" |3 600 | align="center" |[[1932]] |červená, čierna, biela |[https://www.presovhockey.com/ presovhockey.com] |- |'''[[HK Poprad]]''' |[[Poprad]] |[[Zimný štadión mesta Poprad|Zimný štadión Poprad]] | align="center" |4 233 | align="center" |[[1930]] |biela, modrá |[http://hkpoprad.sk/ hkpoprad.sk] |- |'''[[HK Dukla Trenčín]]''' |[[Trenčín]] |[[Zimný štadión Pavla Demitru]] | align="center" |6 150 | align="center" |[[1962]] |žltá, červená, biela |[http://www.hkdukla.sk/ hkdukla.sk] |- |'''[[HKM Zvolen]]''' |[[Zvolen]] |[[TiposBet aréna (Zvolen)|TiposBet aréna]], [[Zvolen]] | align="center" |5 675 | align="center" |[[1927]] |žltá, modrá, červená |[http://www.hkmzvolen.sk/ hkmzvolen.sk] |- |'''[[HC Slovan Bratislava]]''' |[[Bratislava]] |[[Zimný štadión Ondreja Nepelu|Tipos aréna]] | align="center" |10 055 | align="center" |[[1921]] |tmavomodrá, biela, červená |[http://www.hcslovan.sk/ hcslovan.sk] |- |'''[[HK Spišská Nová Ves]]''' |[[Spišská Nová Ves]] |[[TiposBet aréna (Spišská Nová Ves)|TiposBet aréna]], [[Spišská Nová Ves]] | align="center" |5 503 | align="center" |[[1932]] |biela, modrá |[http://hksnv.sk/ hksnv.sk] |} == Základná časť == {{LocMap+|Slovensko|float=right|width=500|caption=Kluby Tipos extraligy 2024/2025|relief=1|places={{LocMap~ | Slovensko | label = [[HC Košice|KE]] | position = right | lat = 48.7140 | lon = 21.2581 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HC ’05 Banská Bystrica|BB]] | lat = 48.7395 | lon = 19.1534 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Nitra|NR]] | position = right | lat = 48.3076 | lon = 18.0845 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[MHk 32 Liptovský Mikuláš|LM]] | position = right | lat = 49.0806 | lon = 19.6221 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Poprad|PP]] | position = right | lat = 49.0614 | lon = 20.2980 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HC Prešov|PO]] | position = right | lat = 48.987639 | lon = 21.230556 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HKm Zvolen|ZV]] | position = left | lat = 48.5744 | lon = 19.1532 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Dukla Trenčín|TN]] | position = right | lat = 48.8945 | lon = 18.0444 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Dukla Ingema Michalovce|MI]] | position = right | lat = 48.7543 | lon = 21.9195 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vlci Žilina|ZA]] | position = right | lat = 49.2232 | lon = 18.7394 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HC Slovan Bratislava|BA]] | position = right | lat = 48.1482 | lon = 17.1067 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Spišská Nová Ves|SN]] | position = right | lat = 48.9446 | lon = 20.5615 }}}} {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !{{Tooltip|Poz.|Pozícia}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|VP|Výhra po predĺžení}} !{{Tooltip|PP|Prehra po predĺžení}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Strelené góly}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !{{Tooltip|+/–|Plus/mínus}} !{{Tooltip|B|Body}} !Kvalifikácia |- style="background:#ddffdd;" |'''1''' | style="text-align:left;" |[[HK Nitra]] |54 |31 |7 |5 |11 |190 |131 | +59 |'''112''' | rowspan="6" |Postup do štvrťfinále |- style="background:#ddffdd;" |'''2''' | style="text-align:left;" |[[HC Slovan Bratislava]] |54 |26 |9 |6 |13 |176 |139 | +37 |'''102''' |- style="background:#ddffdd;" |'''3''' | style="text-align:left;" |[[HC Košice]] |54 |29 |3 |8 |14 |155 |127 | +28 |'''101''' |- style="background:#ddffdd;" |'''4''' | style="text-align:left;" |[[Vlci Žilina]] |54 |25 |6 |6 |17 |163 |143 | +20 |'''93''' |- style="background:#ddffdd;" |'''5''' | style="text-align:left;" |[[HK Poprad]] |54 |20 |10 |6 |18 |177 |141 | +36 |'''86''' |- style="background:#ddffdd;" |'''6''' | style="text-align:left;" |[[HC MONACObet Banská Bystrica|HC Monacobet Banská Bystrica]] |54 |23 |5 |4 |22 |169 |155 | +14 |'''83''' |- style="background:#cce0ff;" |'''7''' | style="text-align:left;" |[[HK Spišská Nová Ves]] |54 |21 |5 |5 |23 |138 |148 | -10 |'''78''' | rowspan="4" |Postup do osemfinále |- style="background:#cce0ff;" |'''8''' | style="text-align:left;" |[[HK 32 Liptovský Mikuláš]] |54 |18 |6 |8 |22 |160 |174 | -14 |'''74''' |- style="background:#cce0ff;" |'''9''' | style="text-align:left;" |[[HKM Zvolen]] |54 |19 |4 |7 |24 |167 |175 | -8 |'''72''' |- style="background:#cce0ff;" |'''10''' | style="text-align:left;" |[[HK Dukla Ingema Michalovce|HK Dukla Michalovce]] |54 |15 |10 |5 |23 |164 |179 | -15 |'''70''' |- style="background:#ffcccc;" |'''11''' | style="text-align:left;" |[[HK Dukla Trenčín]] |54 |15 |3 |10 |26 |125 |160 | -35 |'''61''' | rowspan="2" |Baráž o udržanie |- style="background:#ffcccc;" |'''12''' | style="text-align:left;" |[[HC Prešov]] |54 |9 |4 |2 |38 |103 |215 | -112 |'''37''' |} {{Malé|'''Poz.''' - pozícia; '''Z''' - zápasy; '''B''' - body; '''V''' - výhry; '''VP''' - výhry po predĺžení / samostatných nájazdoch; '''P''' - prehry; '''PP''' - prehry po predĺžení / samostatných nájazdoch; '''SG''' - strelené góly; '''IG''' - inkasované góly; '''+/-''' - rozdiel skóre}} == Play-off == {{Play-off12+nasadenie+3miesto|RD1=Kvalifikačné kolo|RD2-tím01=[[HK Nitra]]|RD2-tím02=[[HK Dukla Michalovce]]|RD2-tím03=[[Vlci Žilina]]|RD2-tím04=[[HK Poprad]]|RD2-tím05=[[HC Slovan Bratislava]]|RD2-tím06=[[HK 32 Liptovský Mikuláš]]|RD2-tím07=[[HC Košice]]|RD2-tím08=[[HC MONACObet Banská Bystrica]]|RD2-nasadenie01=1|RD2-nasadenie03=4|RD2-nasadenie05=2|RD2-nasadenie06=0|RD2-nasadenie07=3|RD2-nasadenie08=6|RD1-tím03=[[HK Spišská Nová Ves]]|RD1-tím04=[[HK Dukla Michalovce]]|RD1-nasadenie03=7|RD1-nasadenie04=10|RD1-tím11=[[HK 32 Liptovský Mikuláš]]|RD1-tím12=[[HKM Zvolen]]|RD1-nasadenie11=8|RD1-nasadenie12=9|RD2-nasadenie02=0|RD2-nasadenie04=5}}'''Kvalifikačné kolo''' '''HK Spišská Nová Ves (7.) - HK Dukla Michalovce (10.)''' {{Hokejbox2|mužstvo2=[[HK Dukla Michalovce]]|mužstvo1=[[HK Spišská Nová Ves]]|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{SVK}} Martin Krajčík|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153227/overview|skóre=1:2|brankár1=Filip Surák|brankár2=Vladimír Glosár}} == Konečné poradie == {| class="wikitable" !Por. ! width="250" |Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" | align="center" |[[Súbor:Gold_medal_world_centered-2.svg|17x17bod]] | |- bgcolor="#DCE5E5" | align="center" |[[Súbor:Silver_medal_world_centered-2.svg|17x17bod]] | |- bgcolor="#FFDAB9" | align="center" |[[Súbor:Bronze_medal_world_centered-2.svg|17x17bod]] | |- | align="center" |4. | |- | align="center" |5. | |- | align="center" |6. | |- | align="center" |7. | |- | align="center" |8. | |- | align="center" |9. | |- | align="center" |10. | |- | align="center" |11. | |- | align="center" |12. | |} == Referencie == <references />{{Koncové šablóny|{{Sezóny slovenskej hokejovej extraligy}}|{{Hokejové kluby na Slovensku}}}} [[Kategória:Sezóny slovenskej hokejovej ligy]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2025]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2026]] m3gmt9s3a1qdqjtz1r4efjpy3qwwtcn 8187846 8187845 2026-03-27T14:17:48Z Vladimírmecia 265044 8187846 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna|liga=Tipsport liga|sezóna_pred=Tipos extraliga 2024/2025|sezóna_po=Tipsport liga 2026/2027|sezóna=2025/2026|začiatok=[[12. september]] 2025|počet_mužstiev=12|víťaz_základ=[[HK Nitra]]|odohraté_zápasy=324|počet_gólov=1 887|priemer_gólov_na_zápas=5,82|poznámka=Aktualizované 8. marca 2026|najlepší_strelec=[[Carter Turnbull]] ([[HC MONACObet Banská Bystrica|HC Banská Bystrica]]) 32 gólov|najproduktívnejší_hráč=[[Carter Turnbull]] ([[HC MONACObet Banská Bystrica|HC Banská Bystrica]]) 65 bodov}} '''Tipsport liga 2025/2026''' je 33. sezónou [[Tipsport liga|najvyššej klubovej súťaže]] v [[Ľadový hokej|ľadovom hokeji]] mužov na [[Slovensko|Slovensku]]. Začala sa [[12. september|12. septembra]] [[2025]]. Riadiacim orgánom súťaže je [[Slovenský zväz ľadového hokeja]]. Nováčikom tejto sezóny je tím [[HC Prešov]], ktorý do Extraligy postúpil ako víťaz [[TIPOS Slovenská hokejová liga|Tipos Slovenskej hokejovej ligy]]. V roku 2025 sa zmenil názov z pôvodného ''Tipos extraliga'' na názov ''Tipsport liga''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Najvyššia slovenská súťaž opäť ponesie názov Tipsport liga | url = https://www.teraz.sk/sport/hokej-tl-najvyssia-slovenska-suta/884505-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2025-06-09 | dátum prístupu = 2025-06-09 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref> == Extraligové kluby == V sezóne [[2025]]/[[2026]] hrá 12 regulačných družstiev, z ktorých dve najslabšie sa stretnú v baráži o udržanie s dvoma najlepšími tímami zo Slovenskej hokejovej ligy. {| class="wikitable" style="font-size:90%; width:100%; text-align:left" ! style="width:15%" |Klub ! style="width:14%" |Mesto ! style="width:20%" |Štadión ! style="width:4%" |Kapacita ! style="width:4%" |Založený ! style="width:14%" |Klubové farby ! style="width:14%" |Web stránka |- |'''[[HC MONACObet Banská Bystrica|HC Monacobet Banská Bystrica]]''' |[[Banská Bystrica]] |[[Zimný štadión Banská Bystrica|Tipsport aréna, Banská Bystrica]] | align="center" |2 950 | align="center" |[[1920]] |biela, červená, čierna |[http://www.hc05.sk/ hc05.sk] |- |'''[[Vlci Žilina]]''' |[[Žilina]] |Niké aréna | align="center" |5 600 | align="center" |[[1925]] |zelená, čierna, biela |[https://vlcizilina.hockeyslovakia.sk/ vlcizilina.hockeyslovakia.sk] |- |'''[[MHk 32 Liptovský Mikuláš|HK 32 Liptovský Mikuláš]]''' |[[Liptovský Mikuláš]] |[[TITAN Aréna|JL aréna]] | align="center" |3 680 | align="center" |[[1932]] |biela, modrá, červená |[http://www.mhk32lm.sk/ mhk32lm.sk] |- |'''[[HC Košice]]''' |[[Košice]] |[[Steel Aréna|Steel aréna]] | align="center" |8 347 | align="center" |[[1920]] |čierna, oranžová |[https://www.hckosice.sk/ hckosice.sk] |- |'''[[HK Dukla Ingema Michalovce|HK Dukla Michalovce]]''' |[[Michalovce]] |TiposBet aréna, [[Michalovce]] | align="center" |4 000 | align="center" |[[1974]] |oranžová, čierna |[http://hkduklamichalovce.sk/ hkduklamichalovce.sk] |- |'''[[HK Nitra]]''' |[[Nitra]] |[[Tipsport aréna (Nitra)|Tipsport aréna]], [[Nitra]] | align="center" |3 600 | align="center" |[[1926]] |biela, modrá |[http://www.hockeynitra.com/ hockeynitra.com] |- |[[HC Prešov|'''HC Prešov''']] |[[Prešov]] |[[Zimný štadión Prešov]] | align="center" |3 600 | align="center" |[[1932]] |červená, čierna, biela |[https://www.presovhockey.com/ presovhockey.com] |- |'''[[HK Poprad]]''' |[[Poprad]] |[[Zimný štadión mesta Poprad|Zimný štadión Poprad]] | align="center" |4 233 | align="center" |[[1930]] |biela, modrá |[http://hkpoprad.sk/ hkpoprad.sk] |- |'''[[HK Dukla Trenčín]]''' |[[Trenčín]] |[[Zimný štadión Pavla Demitru]] | align="center" |6 150 | align="center" |[[1962]] |žltá, červená, biela |[http://www.hkdukla.sk/ hkdukla.sk] |- |'''[[HKM Zvolen]]''' |[[Zvolen]] |[[TiposBet aréna (Zvolen)|TiposBet aréna]], [[Zvolen]] | align="center" |5 675 | align="center" |[[1927]] |žltá, modrá, červená |[http://www.hkmzvolen.sk/ hkmzvolen.sk] |- |'''[[HC Slovan Bratislava]]''' |[[Bratislava]] |[[Zimný štadión Ondreja Nepelu|Tipos aréna]] | align="center" |10 055 | align="center" |[[1921]] |tmavomodrá, biela, červená |[http://www.hcslovan.sk/ hcslovan.sk] |- |'''[[HK Spišská Nová Ves]]''' |[[Spišská Nová Ves]] |[[TiposBet aréna (Spišská Nová Ves)|TiposBet aréna]], [[Spišská Nová Ves]] | align="center" |5 503 | align="center" |[[1932]] |biela, modrá |[http://hksnv.sk/ hksnv.sk] |} == Základná časť == {{LocMap+|Slovensko|float=right|width=500|caption=Kluby Tipos extraligy 2024/2025|relief=1|places={{LocMap~ | Slovensko | label = [[HC Košice|KE]] | position = right | lat = 48.7140 | lon = 21.2581 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HC ’05 Banská Bystrica|BB]] | lat = 48.7395 | lon = 19.1534 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Nitra|NR]] | position = right | lat = 48.3076 | lon = 18.0845 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[MHk 32 Liptovský Mikuláš|LM]] | position = right | lat = 49.0806 | lon = 19.6221 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Poprad|PP]] | position = right | lat = 49.0614 | lon = 20.2980 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HC Prešov|PO]] | position = right | lat = 48.987639 | lon = 21.230556 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HKm Zvolen|ZV]] | position = left | lat = 48.5744 | lon = 19.1532 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Dukla Trenčín|TN]] | position = right | lat = 48.8945 | lon = 18.0444 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Dukla Ingema Michalovce|MI]] | position = right | lat = 48.7543 | lon = 21.9195 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vlci Žilina|ZA]] | position = right | lat = 49.2232 | lon = 18.7394 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HC Slovan Bratislava|BA]] | position = right | lat = 48.1482 | lon = 17.1067 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Spišská Nová Ves|SN]] | position = right | lat = 48.9446 | lon = 20.5615 }}}} {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !{{Tooltip|Poz.|Pozícia}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|VP|Výhra po predĺžení}} !{{Tooltip|PP|Prehra po predĺžení}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Strelené góly}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !{{Tooltip|+/–|Plus/mínus}} !{{Tooltip|B|Body}} !Kvalifikácia |- style="background:#ddffdd;" |'''1''' | style="text-align:left;" |[[HK Nitra]] |54 |31 |7 |5 |11 |190 |131 | +59 |'''112''' | rowspan="6" |Postup do štvrťfinále |- style="background:#ddffdd;" |'''2''' | style="text-align:left;" |[[HC Slovan Bratislava]] |54 |26 |9 |6 |13 |176 |139 | +37 |'''102''' |- style="background:#ddffdd;" |'''3''' | style="text-align:left;" |[[HC Košice]] |54 |29 |3 |8 |14 |155 |127 | +28 |'''101''' |- style="background:#ddffdd;" |'''4''' | style="text-align:left;" |[[Vlci Žilina]] |54 |25 |6 |6 |17 |163 |143 | +20 |'''93''' |- style="background:#ddffdd;" |'''5''' | style="text-align:left;" |[[HK Poprad]] |54 |20 |10 |6 |18 |177 |141 | +36 |'''86''' |- style="background:#ddffdd;" |'''6''' | style="text-align:left;" |[[HC MONACObet Banská Bystrica|HC Monacobet Banská Bystrica]] |54 |23 |5 |4 |22 |169 |155 | +14 |'''83''' |- style="background:#cce0ff;" |'''7''' | style="text-align:left;" |[[HK Spišská Nová Ves]] |54 |21 |5 |5 |23 |138 |148 | -10 |'''78''' | rowspan="4" |Postup do osemfinále |- style="background:#cce0ff;" |'''8''' | style="text-align:left;" |[[HK 32 Liptovský Mikuláš]] |54 |18 |6 |8 |22 |160 |174 | -14 |'''74''' |- style="background:#cce0ff;" |'''9''' | style="text-align:left;" |[[HKM Zvolen]] |54 |19 |4 |7 |24 |167 |175 | -8 |'''72''' |- style="background:#cce0ff;" |'''10''' | style="text-align:left;" |[[HK Dukla Ingema Michalovce|HK Dukla Michalovce]] |54 |15 |10 |5 |23 |164 |179 | -15 |'''70''' |- style="background:#ffcccc;" |'''11''' | style="text-align:left;" |[[HK Dukla Trenčín]] |54 |15 |3 |10 |26 |125 |160 | -35 |'''61''' | rowspan="2" |Baráž o udržanie |- style="background:#ffcccc;" |'''12''' | style="text-align:left;" |[[HC Prešov]] |54 |9 |4 |2 |38 |103 |215 | -112 |'''37''' |} {{Malé|'''Poz.''' - pozícia; '''Z''' - zápasy; '''B''' - body; '''V''' - výhry; '''VP''' - výhry po predĺžení / samostatných nájazdoch; '''P''' - prehry; '''PP''' - prehry po predĺžení / samostatných nájazdoch; '''SG''' - strelené góly; '''IG''' - inkasované góly; '''+/-''' - rozdiel skóre}} == Play-off == {{Play-off12+nasadenie+3miesto|RD1=Kvalifikačné kolo|RD2-tím01=[[HK Nitra]]|RD2-tím02=[[HK Dukla Michalovce]]|RD2-tím03=[[Vlci Žilina]]|RD2-tím04=[[HK Poprad]]|RD2-tím05=[[HC Slovan Bratislava]]|RD2-tím06=[[HK 32 Liptovský Mikuláš]]|RD2-tím07=[[HC Košice]]|RD2-tím08=[[HC MONACObet Banská Bystrica]]|RD2-nasadenie01=1|RD2-nasadenie03=4|RD2-nasadenie05=2|RD2-nasadenie06=0|RD2-nasadenie07=3|RD2-nasadenie08=6|RD1-tím03=[[HK Spišská Nová Ves]]|RD1-tím04=[[HK Dukla Michalovce]]|RD1-nasadenie03=7|RD1-nasadenie04=10|RD1-tím11=[[HK 32 Liptovský Mikuláš]]|RD1-tím12=[[HKM Zvolen]]|RD1-nasadenie11=8|RD1-nasadenie12=9|RD2-nasadenie02=0|RD2-nasadenie04=5}}'''Kvalifikačné kolo''' '''HK Spišská Nová Ves (7.) - HK Dukla Michalovce (10.)''' {{Hokejbox2|mužstvo2=[[HK Dukla Michalovce]]|mužstvo1=[[HK Spišská Nová Ves]]|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{SVK}} Martin Krajčík|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153227/overview|skóre=1:2|brankár1=Filip Surák|brankár2=Vladimír Glosár|dátum=11.03.2026|čas=17:30}} == Konečné poradie == {| class="wikitable" !Por. ! width="250" |Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" | align="center" |[[Súbor:Gold_medal_world_centered-2.svg|17x17bod]] | |- bgcolor="#DCE5E5" | align="center" |[[Súbor:Silver_medal_world_centered-2.svg|17x17bod]] | |- bgcolor="#FFDAB9" | align="center" |[[Súbor:Bronze_medal_world_centered-2.svg|17x17bod]] | |- | align="center" |4. | |- | align="center" |5. | |- | align="center" |6. | |- | align="center" |7. | |- | align="center" |8. | |- | align="center" |9. | |- | align="center" |10. | |- | align="center" |11. | |- | align="center" |12. | |} == Referencie == <references />{{Koncové šablóny|{{Sezóny slovenskej hokejovej extraligy}}|{{Hokejové kluby na Slovensku}}}} [[Kategória:Sezóny slovenskej hokejovej ligy]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2025]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2026]] o0prv0k6ijxac6g6xa5ld7utt52oxas 8187847 8187846 2026-03-27T14:19:14Z Vladimírmecia 265044 8187847 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna|liga=Tipsport liga|sezóna_pred=Tipos extraliga 2024/2025|sezóna_po=Tipsport liga 2026/2027|sezóna=2025/2026|začiatok=[[12. september]] 2025|počet_mužstiev=12|víťaz_základ=[[HK Nitra]]|odohraté_zápasy=324|počet_gólov=1 887|priemer_gólov_na_zápas=5,82|poznámka=Aktualizované 8. marca 2026|najlepší_strelec=[[Carter Turnbull]] ([[HC MONACObet Banská Bystrica|HC Banská Bystrica]]) 32 gólov|najproduktívnejší_hráč=[[Carter Turnbull]] ([[HC MONACObet Banská Bystrica|HC Banská Bystrica]]) 65 bodov}} '''Tipsport liga 2025/2026''' je 33. sezónou [[Tipsport liga|najvyššej klubovej súťaže]] v [[Ľadový hokej|ľadovom hokeji]] mužov na [[Slovensko|Slovensku]]. Začala sa [[12. september|12. septembra]] [[2025]]. Riadiacim orgánom súťaže je [[Slovenský zväz ľadového hokeja]]. Nováčikom tejto sezóny je tím [[HC Prešov]], ktorý do Extraligy postúpil ako víťaz [[TIPOS Slovenská hokejová liga|Tipos Slovenskej hokejovej ligy]]. V roku 2025 sa zmenil názov z pôvodného ''Tipos extraliga'' na názov ''Tipsport liga''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Najvyššia slovenská súťaž opäť ponesie názov Tipsport liga | url = https://www.teraz.sk/sport/hokej-tl-najvyssia-slovenska-suta/884505-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2025-06-09 | dátum prístupu = 2025-06-09 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref> == Extraligové kluby == V sezóne [[2025]]/[[2026]] hrá 12 regulačných družstiev, z ktorých dve najslabšie sa stretnú v baráži o udržanie s dvoma najlepšími tímami zo Slovenskej hokejovej ligy. {| class="wikitable" style="font-size:90%; width:100%; text-align:left" ! style="width:15%" |Klub ! style="width:14%" |Mesto ! style="width:20%" |Štadión ! style="width:4%" |Kapacita ! style="width:4%" |Založený ! style="width:14%" |Klubové farby ! style="width:14%" |Web stránka |- |'''[[HC MONACObet Banská Bystrica|HC Monacobet Banská Bystrica]]''' |[[Banská Bystrica]] |[[Zimný štadión Banská Bystrica|Tipsport aréna, Banská Bystrica]] | align="center" |2 950 | align="center" |[[1920]] |biela, červená, čierna |[http://www.hc05.sk/ hc05.sk] |- |'''[[Vlci Žilina]]''' |[[Žilina]] |Niké aréna | align="center" |5 600 | align="center" |[[1925]] |zelená, čierna, biela |[https://vlcizilina.hockeyslovakia.sk/ vlcizilina.hockeyslovakia.sk] |- |'''[[MHk 32 Liptovský Mikuláš|HK 32 Liptovský Mikuláš]]''' |[[Liptovský Mikuláš]] |[[TITAN Aréna|JL aréna]] | align="center" |3 680 | align="center" |[[1932]] |biela, modrá, červená |[http://www.mhk32lm.sk/ mhk32lm.sk] |- |'''[[HC Košice]]''' |[[Košice]] |[[Steel Aréna|Steel aréna]] | align="center" |8 347 | align="center" |[[1920]] |čierna, oranžová |[https://www.hckosice.sk/ hckosice.sk] |- |'''[[HK Dukla Ingema Michalovce|HK Dukla Michalovce]]''' |[[Michalovce]] |TiposBet aréna, [[Michalovce]] | align="center" |4 000 | align="center" |[[1974]] |oranžová, čierna |[http://hkduklamichalovce.sk/ hkduklamichalovce.sk] |- |'''[[HK Nitra]]''' |[[Nitra]] |[[Tipsport aréna (Nitra)|Tipsport aréna]], [[Nitra]] | align="center" |3 600 | align="center" |[[1926]] |biela, modrá |[http://www.hockeynitra.com/ hockeynitra.com] |- |[[HC Prešov|'''HC Prešov''']] |[[Prešov]] |[[Zimný štadión Prešov]] | align="center" |3 600 | align="center" |[[1932]] |červená, čierna, biela |[https://www.presovhockey.com/ presovhockey.com] |- |'''[[HK Poprad]]''' |[[Poprad]] |[[Zimný štadión mesta Poprad|Zimný štadión Poprad]] | align="center" |4 233 | align="center" |[[1930]] |biela, modrá |[http://hkpoprad.sk/ hkpoprad.sk] |- |'''[[HK Dukla Trenčín]]''' |[[Trenčín]] |[[Zimný štadión Pavla Demitru]] | align="center" |6 150 | align="center" |[[1962]] |žltá, červená, biela |[http://www.hkdukla.sk/ hkdukla.sk] |- |'''[[HKM Zvolen]]''' |[[Zvolen]] |[[TiposBet aréna (Zvolen)|TiposBet aréna]], [[Zvolen]] | align="center" |5 675 | align="center" |[[1927]] |žltá, modrá, červená |[http://www.hkmzvolen.sk/ hkmzvolen.sk] |- |'''[[HC Slovan Bratislava]]''' |[[Bratislava]] |[[Zimný štadión Ondreja Nepelu|Tipos aréna]] | align="center" |10 055 | align="center" |[[1921]] |tmavomodrá, biela, červená |[http://www.hcslovan.sk/ hcslovan.sk] |- |'''[[HK Spišská Nová Ves]]''' |[[Spišská Nová Ves]] |[[TiposBet aréna (Spišská Nová Ves)|TiposBet aréna]], [[Spišská Nová Ves]] | align="center" |5 503 | align="center" |[[1932]] |biela, modrá |[http://hksnv.sk/ hksnv.sk] |} == Základná časť == {{LocMap+|Slovensko|float=right|width=500|caption=Kluby Tipos extraligy 2024/2025|relief=1|places={{LocMap~ | Slovensko | label = [[HC Košice|KE]] | position = right | lat = 48.7140 | lon = 21.2581 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HC ’05 Banská Bystrica|BB]] | lat = 48.7395 | lon = 19.1534 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Nitra|NR]] | position = right | lat = 48.3076 | lon = 18.0845 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[MHk 32 Liptovský Mikuláš|LM]] | position = right | lat = 49.0806 | lon = 19.6221 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Poprad|PP]] | position = right | lat = 49.0614 | lon = 20.2980 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HC Prešov|PO]] | position = right | lat = 48.987639 | lon = 21.230556 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HKm Zvolen|ZV]] | position = left | lat = 48.5744 | lon = 19.1532 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Dukla Trenčín|TN]] | position = right | lat = 48.8945 | lon = 18.0444 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Dukla Ingema Michalovce|MI]] | position = right | lat = 48.7543 | lon = 21.9195 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vlci Žilina|ZA]] | position = right | lat = 49.2232 | lon = 18.7394 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HC Slovan Bratislava|BA]] | position = right | lat = 48.1482 | lon = 17.1067 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Spišská Nová Ves|SN]] | position = right | lat = 48.9446 | lon = 20.5615 }}}} {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !{{Tooltip|Poz.|Pozícia}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|VP|Výhra po predĺžení}} !{{Tooltip|PP|Prehra po predĺžení}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Strelené góly}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !{{Tooltip|+/–|Plus/mínus}} !{{Tooltip|B|Body}} !Kvalifikácia |- style="background:#ddffdd;" |'''1''' | style="text-align:left;" |[[HK Nitra]] |54 |31 |7 |5 |11 |190 |131 | +59 |'''112''' | rowspan="6" |Postup do štvrťfinále |- style="background:#ddffdd;" |'''2''' | style="text-align:left;" |[[HC Slovan Bratislava]] |54 |26 |9 |6 |13 |176 |139 | +37 |'''102''' |- style="background:#ddffdd;" |'''3''' | style="text-align:left;" |[[HC Košice]] |54 |29 |3 |8 |14 |155 |127 | +28 |'''101''' |- style="background:#ddffdd;" |'''4''' | style="text-align:left;" |[[Vlci Žilina]] |54 |25 |6 |6 |17 |163 |143 | +20 |'''93''' |- style="background:#ddffdd;" |'''5''' | style="text-align:left;" |[[HK Poprad]] |54 |20 |10 |6 |18 |177 |141 | +36 |'''86''' |- style="background:#ddffdd;" |'''6''' | style="text-align:left;" |[[HC MONACObet Banská Bystrica|HC Monacobet Banská Bystrica]] |54 |23 |5 |4 |22 |169 |155 | +14 |'''83''' |- style="background:#cce0ff;" |'''7''' | style="text-align:left;" |[[HK Spišská Nová Ves]] |54 |21 |5 |5 |23 |138 |148 | -10 |'''78''' | rowspan="4" |Postup do osemfinále |- style="background:#cce0ff;" |'''8''' | style="text-align:left;" |[[HK 32 Liptovský Mikuláš]] |54 |18 |6 |8 |22 |160 |174 | -14 |'''74''' |- style="background:#cce0ff;" |'''9''' | style="text-align:left;" |[[HKM Zvolen]] |54 |19 |4 |7 |24 |167 |175 | -8 |'''72''' |- style="background:#cce0ff;" |'''10''' | style="text-align:left;" |[[HK Dukla Ingema Michalovce|HK Dukla Michalovce]] |54 |15 |10 |5 |23 |164 |179 | -15 |'''70''' |- style="background:#ffcccc;" |'''11''' | style="text-align:left;" |[[HK Dukla Trenčín]] |54 |15 |3 |10 |26 |125 |160 | -35 |'''61''' | rowspan="2" |Baráž o udržanie |- style="background:#ffcccc;" |'''12''' | style="text-align:left;" |[[HC Prešov]] |54 |9 |4 |2 |38 |103 |215 | -112 |'''37''' |} {{Malé|'''Poz.''' - pozícia; '''Z''' - zápasy; '''B''' - body; '''V''' - výhry; '''VP''' - výhry po predĺžení / samostatných nájazdoch; '''P''' - prehry; '''PP''' - prehry po predĺžení / samostatných nájazdoch; '''SG''' - strelené góly; '''IG''' - inkasované góly; '''+/-''' - rozdiel skóre}} == Play-off == {{Play-off12+nasadenie+3miesto|RD1=Kvalifikačné kolo|RD2-tím01=[[HK Nitra]]|RD2-tím02=[[HK Dukla Michalovce]]|RD2-tím03=[[Vlci Žilina]]|RD2-tím04=[[HK Poprad]]|RD2-tím05=[[HC Slovan Bratislava]]|RD2-tím06=[[HK 32 Liptovský Mikuláš]]|RD2-tím07=[[HC Košice]]|RD2-tím08=[[HC MONACObet Banská Bystrica]]|RD2-nasadenie01=1|RD2-nasadenie03=4|RD2-nasadenie05=2|RD2-nasadenie06=0|RD2-nasadenie07=3|RD2-nasadenie08=6|RD1-tím03=[[HK Spišská Nová Ves]]|RD1-tím04=[[HK Dukla Michalovce]]|RD1-nasadenie03=7|RD1-nasadenie04=10|RD1-tím11=[[HK 32 Liptovský Mikuláš]]|RD1-tím12=[[HKM Zvolen]]|RD1-nasadenie11=8|RD1-nasadenie12=9|RD2-nasadenie02=0|RD2-nasadenie04=5}}'''Kvalifikačné kolo''' '''HK Spišská Nová Ves (7.) - HK Dukla Michalovce (10.)''' {{Hokejbox2|mužstvo2=[[HK Dukla Michalovce]]|mužstvo1=[[HK Spišská Nová Ves]]|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{SVK}} Martin Krajčík|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153227/overview|skóre=1:2|brankár1=Filip Surák|brankár2=Vladimír Glosár|dátum=11.03.2026|čas=17:30|tretiny=(1:0),(0:2),(0:0)}} == Konečné poradie == {| class="wikitable" !Por. ! width="250" |Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" | align="center" |[[Súbor:Gold_medal_world_centered-2.svg|17x17bod]] | |- bgcolor="#DCE5E5" | align="center" |[[Súbor:Silver_medal_world_centered-2.svg|17x17bod]] | |- bgcolor="#FFDAB9" | align="center" |[[Súbor:Bronze_medal_world_centered-2.svg|17x17bod]] | |- | align="center" |4. | |- | align="center" |5. | |- | align="center" |6. | |- | align="center" |7. | |- | align="center" |8. | |- | align="center" |9. | |- | align="center" |10. | |- | align="center" |11. | |- | align="center" |12. | |} == Referencie == <references />{{Koncové šablóny|{{Sezóny slovenskej hokejovej extraligy}}|{{Hokejové kluby na Slovensku}}}} [[Kategória:Sezóny slovenskej hokejovej ligy]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2025]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2026]] luwfeos3h710szqi5ecxlv9menah16i 8187848 8187847 2026-03-27T14:20:13Z Vladimírmecia 265044 8187848 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna|liga=Tipsport liga|sezóna_pred=Tipos extraliga 2024/2025|sezóna_po=Tipsport liga 2026/2027|sezóna=2025/2026|začiatok=[[12. september]] 2025|počet_mužstiev=12|víťaz_základ=[[HK Nitra]]|odohraté_zápasy=324|počet_gólov=1 887|priemer_gólov_na_zápas=5,82|poznámka=Aktualizované 8. marca 2026|najlepší_strelec=[[Carter Turnbull]] ([[HC MONACObet Banská Bystrica|HC Banská Bystrica]]) 32 gólov|najproduktívnejší_hráč=[[Carter Turnbull]] ([[HC MONACObet Banská Bystrica|HC Banská Bystrica]]) 65 bodov}} '''Tipsport liga 2025/2026''' je 33. sezónou [[Tipsport liga|najvyššej klubovej súťaže]] v [[Ľadový hokej|ľadovom hokeji]] mužov na [[Slovensko|Slovensku]]. Začala sa [[12. september|12. septembra]] [[2025]]. Riadiacim orgánom súťaže je [[Slovenský zväz ľadového hokeja]]. Nováčikom tejto sezóny je tím [[HC Prešov]], ktorý do Extraligy postúpil ako víťaz [[TIPOS Slovenská hokejová liga|Tipos Slovenskej hokejovej ligy]]. V roku 2025 sa zmenil názov z pôvodného ''Tipos extraliga'' na názov ''Tipsport liga''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Najvyššia slovenská súťaž opäť ponesie názov Tipsport liga | url = https://www.teraz.sk/sport/hokej-tl-najvyssia-slovenska-suta/884505-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2025-06-09 | dátum prístupu = 2025-06-09 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref> == Extraligové kluby == V sezóne [[2025]]/[[2026]] hrá 12 regulačných družstiev, z ktorých dve najslabšie sa stretnú v baráži o udržanie s dvoma najlepšími tímami zo Slovenskej hokejovej ligy. {| class="wikitable" style="font-size:90%; width:100%; text-align:left" ! style="width:15%" |Klub ! style="width:14%" |Mesto ! style="width:20%" |Štadión ! style="width:4%" |Kapacita ! style="width:4%" |Založený ! style="width:14%" |Klubové farby ! style="width:14%" |Web stránka |- |'''[[HC MONACObet Banská Bystrica|HC Monacobet Banská Bystrica]]''' |[[Banská Bystrica]] |[[Zimný štadión Banská Bystrica|Tipsport aréna, Banská Bystrica]] | align="center" |2 950 | align="center" |[[1920]] |biela, červená, čierna |[http://www.hc05.sk/ hc05.sk] |- |'''[[Vlci Žilina]]''' |[[Žilina]] |Niké aréna | align="center" |5 600 | align="center" |[[1925]] |zelená, čierna, biela |[https://vlcizilina.hockeyslovakia.sk/ vlcizilina.hockeyslovakia.sk] |- |'''[[MHk 32 Liptovský Mikuláš|HK 32 Liptovský Mikuláš]]''' |[[Liptovský Mikuláš]] |[[TITAN Aréna|JL aréna]] | align="center" |3 680 | align="center" |[[1932]] |biela, modrá, červená |[http://www.mhk32lm.sk/ mhk32lm.sk] |- |'''[[HC Košice]]''' |[[Košice]] |[[Steel Aréna|Steel aréna]] | align="center" |8 347 | align="center" |[[1920]] |čierna, oranžová |[https://www.hckosice.sk/ hckosice.sk] |- |'''[[HK Dukla Ingema Michalovce|HK Dukla Michalovce]]''' |[[Michalovce]] |TiposBet aréna, [[Michalovce]] | align="center" |4 000 | align="center" |[[1974]] |oranžová, čierna |[http://hkduklamichalovce.sk/ hkduklamichalovce.sk] |- |'''[[HK Nitra]]''' |[[Nitra]] |[[Tipsport aréna (Nitra)|Tipsport aréna]], [[Nitra]] | align="center" |3 600 | align="center" |[[1926]] |biela, modrá |[http://www.hockeynitra.com/ hockeynitra.com] |- |[[HC Prešov|'''HC Prešov''']] |[[Prešov]] |[[Zimný štadión Prešov]] | align="center" |3 600 | align="center" |[[1932]] |červená, čierna, biela |[https://www.presovhockey.com/ presovhockey.com] |- |'''[[HK Poprad]]''' |[[Poprad]] |[[Zimný štadión mesta Poprad|Zimný štadión Poprad]] | align="center" |4 233 | align="center" |[[1930]] |biela, modrá |[http://hkpoprad.sk/ hkpoprad.sk] |- |'''[[HK Dukla Trenčín]]''' |[[Trenčín]] |[[Zimný štadión Pavla Demitru]] | align="center" |6 150 | align="center" |[[1962]] |žltá, červená, biela |[http://www.hkdukla.sk/ hkdukla.sk] |- |'''[[HKM Zvolen]]''' |[[Zvolen]] |[[TiposBet aréna (Zvolen)|TiposBet aréna]], [[Zvolen]] | align="center" |5 675 | align="center" |[[1927]] |žltá, modrá, červená |[http://www.hkmzvolen.sk/ hkmzvolen.sk] |- |'''[[HC Slovan Bratislava]]''' |[[Bratislava]] |[[Zimný štadión Ondreja Nepelu|Tipos aréna]] | align="center" |10 055 | align="center" |[[1921]] |tmavomodrá, biela, červená |[http://www.hcslovan.sk/ hcslovan.sk] |- |'''[[HK Spišská Nová Ves]]''' |[[Spišská Nová Ves]] |[[TiposBet aréna (Spišská Nová Ves)|TiposBet aréna]], [[Spišská Nová Ves]] | align="center" |5 503 | align="center" |[[1932]] |biela, modrá |[http://hksnv.sk/ hksnv.sk] |} == Základná časť == {{LocMap+|Slovensko|float=right|width=500|caption=Kluby Tipos extraligy 2024/2025|relief=1|places={{LocMap~ | Slovensko | label = [[HC Košice|KE]] | position = right | lat = 48.7140 | lon = 21.2581 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HC ’05 Banská Bystrica|BB]] | lat = 48.7395 | lon = 19.1534 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Nitra|NR]] | position = right | lat = 48.3076 | lon = 18.0845 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[MHk 32 Liptovský Mikuláš|LM]] | position = right | lat = 49.0806 | lon = 19.6221 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Poprad|PP]] | position = right | lat = 49.0614 | lon = 20.2980 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HC Prešov|PO]] | position = right | lat = 48.987639 | lon = 21.230556 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HKm Zvolen|ZV]] | position = left | lat = 48.5744 | lon = 19.1532 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Dukla Trenčín|TN]] | position = right | lat = 48.8945 | lon = 18.0444 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Dukla Ingema Michalovce|MI]] | position = right | lat = 48.7543 | lon = 21.9195 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vlci Žilina|ZA]] | position = right | lat = 49.2232 | lon = 18.7394 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HC Slovan Bratislava|BA]] | position = right | lat = 48.1482 | lon = 17.1067 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Spišská Nová Ves|SN]] | position = right | lat = 48.9446 | lon = 20.5615 }}}} {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !{{Tooltip|Poz.|Pozícia}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|VP|Výhra po predĺžení}} !{{Tooltip|PP|Prehra po predĺžení}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Strelené góly}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !{{Tooltip|+/–|Plus/mínus}} !{{Tooltip|B|Body}} !Kvalifikácia |- style="background:#ddffdd;" |'''1''' | style="text-align:left;" |[[HK Nitra]] |54 |31 |7 |5 |11 |190 |131 | +59 |'''112''' | rowspan="6" |Postup do štvrťfinále |- style="background:#ddffdd;" |'''2''' | style="text-align:left;" |[[HC Slovan Bratislava]] |54 |26 |9 |6 |13 |176 |139 | +37 |'''102''' |- style="background:#ddffdd;" |'''3''' | style="text-align:left;" |[[HC Košice]] |54 |29 |3 |8 |14 |155 |127 | +28 |'''101''' |- style="background:#ddffdd;" |'''4''' | style="text-align:left;" |[[Vlci Žilina]] |54 |25 |6 |6 |17 |163 |143 | +20 |'''93''' |- style="background:#ddffdd;" |'''5''' | style="text-align:left;" |[[HK Poprad]] |54 |20 |10 |6 |18 |177 |141 | +36 |'''86''' |- style="background:#ddffdd;" |'''6''' | style="text-align:left;" |[[HC MONACObet Banská Bystrica|HC Monacobet Banská Bystrica]] |54 |23 |5 |4 |22 |169 |155 | +14 |'''83''' |- style="background:#cce0ff;" |'''7''' | style="text-align:left;" |[[HK Spišská Nová Ves]] |54 |21 |5 |5 |23 |138 |148 | -10 |'''78''' | rowspan="4" |Postup do osemfinále |- style="background:#cce0ff;" |'''8''' | style="text-align:left;" |[[HK 32 Liptovský Mikuláš]] |54 |18 |6 |8 |22 |160 |174 | -14 |'''74''' |- style="background:#cce0ff;" |'''9''' | style="text-align:left;" |[[HKM Zvolen]] |54 |19 |4 |7 |24 |167 |175 | -8 |'''72''' |- style="background:#cce0ff;" |'''10''' | style="text-align:left;" |[[HK Dukla Ingema Michalovce|HK Dukla Michalovce]] |54 |15 |10 |5 |23 |164 |179 | -15 |'''70''' |- style="background:#ffcccc;" |'''11''' | style="text-align:left;" |[[HK Dukla Trenčín]] |54 |15 |3 |10 |26 |125 |160 | -35 |'''61''' | rowspan="2" |Baráž o udržanie |- style="background:#ffcccc;" |'''12''' | style="text-align:left;" |[[HC Prešov]] |54 |9 |4 |2 |38 |103 |215 | -112 |'''37''' |} {{Malé|'''Poz.''' - pozícia; '''Z''' - zápasy; '''B''' - body; '''V''' - výhry; '''VP''' - výhry po predĺžení / samostatných nájazdoch; '''P''' - prehry; '''PP''' - prehry po predĺžení / samostatných nájazdoch; '''SG''' - strelené góly; '''IG''' - inkasované góly; '''+/-''' - rozdiel skóre}} == Play-off == {{Play-off12+nasadenie+3miesto|RD1=Kvalifikačné kolo|RD2-tím01=[[HK Nitra]]|RD2-tím02=[[HK Dukla Michalovce]]|RD2-tím03=[[Vlci Žilina]]|RD2-tím04=[[HK Poprad]]|RD2-tím05=[[HC Slovan Bratislava]]|RD2-tím06=[[HK 32 Liptovský Mikuláš]]|RD2-tím07=[[HC Košice]]|RD2-tím08=[[HC MONACObet Banská Bystrica]]|RD2-nasadenie01=1|RD2-nasadenie03=4|RD2-nasadenie05=2|RD2-nasadenie06=0|RD2-nasadenie07=3|RD2-nasadenie08=6|RD1-tím03=[[HK Spišská Nová Ves]]|RD1-tím04=[[HK Dukla Michalovce]]|RD1-nasadenie03=7|RD1-nasadenie04=10|RD1-tím11=[[HK 32 Liptovský Mikuláš]]|RD1-tím12=[[HKM Zvolen]]|RD1-nasadenie11=8|RD1-nasadenie12=9|RD2-nasadenie02=0|RD2-nasadenie04=5}}'''Kvalifikačné kolo''' '''HK Spišská Nová Ves (7.) - HK Dukla Michalovce (10.)''' {{Hokejbox2|mužstvo2=[[HK Dukla Michalovce]]|mužstvo1=[[HK Spišská Nová Ves]]|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{SVK}} Martin Krajčík|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153227/overview|skóre=1:2|brankár1=Filip Surák|brankár2=Vladimír Glosár|dátum=11.03.2026|čas=17:30|tretiny=(1:0,0:2,0:0)}} == Konečné poradie == {| class="wikitable" !Por. ! width="250" |Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" | align="center" |[[Súbor:Gold_medal_world_centered-2.svg|17x17bod]] | |- bgcolor="#DCE5E5" | align="center" |[[Súbor:Silver_medal_world_centered-2.svg|17x17bod]] | |- bgcolor="#FFDAB9" | align="center" |[[Súbor:Bronze_medal_world_centered-2.svg|17x17bod]] | |- | align="center" |4. | |- | align="center" |5. | |- | align="center" |6. | |- | align="center" |7. | |- | align="center" |8. | |- | align="center" |9. | |- | align="center" |10. | |- | align="center" |11. | |- | align="center" |12. | |} == Referencie == <references />{{Koncové šablóny|{{Sezóny slovenskej hokejovej extraligy}}|{{Hokejové kluby na Slovensku}}}} [[Kategória:Sezóny slovenskej hokejovej ligy]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2025]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2026]] t1of5783ask5e4enw1t6m69hcuanrk6 8187849 8187848 2026-03-27T14:23:28Z Vladimírmecia 265044 8187849 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna|liga=Tipsport liga|sezóna_pred=Tipos extraliga 2024/2025|sezóna_po=Tipsport liga 2026/2027|sezóna=2025/2026|začiatok=[[12. september]] 2025|počet_mužstiev=12|víťaz_základ=[[HK Nitra]]|odohraté_zápasy=324|počet_gólov=1 887|priemer_gólov_na_zápas=5,82|poznámka=Aktualizované 8. marca 2026|najlepší_strelec=[[Carter Turnbull]] ([[HC MONACObet Banská Bystrica|HC Banská Bystrica]]) 32 gólov|najproduktívnejší_hráč=[[Carter Turnbull]] ([[HC MONACObet Banská Bystrica|HC Banská Bystrica]]) 65 bodov}} '''Tipsport liga 2025/2026''' je 33. sezónou [[Tipsport liga|najvyššej klubovej súťaže]] v [[Ľadový hokej|ľadovom hokeji]] mužov na [[Slovensko|Slovensku]]. Začala sa [[12. september|12. septembra]] [[2025]]. Riadiacim orgánom súťaže je [[Slovenský zväz ľadového hokeja]]. Nováčikom tejto sezóny je tím [[HC Prešov]], ktorý do Extraligy postúpil ako víťaz [[TIPOS Slovenská hokejová liga|Tipos Slovenskej hokejovej ligy]]. V roku 2025 sa zmenil názov z pôvodného ''Tipos extraliga'' na názov ''Tipsport liga''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Najvyššia slovenská súťaž opäť ponesie názov Tipsport liga | url = https://www.teraz.sk/sport/hokej-tl-najvyssia-slovenska-suta/884505-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2025-06-09 | dátum prístupu = 2025-06-09 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref> == Extraligové kluby == V sezóne [[2025]]/[[2026]] hrá 12 regulačných družstiev, z ktorých dve najslabšie sa stretnú v baráži o udržanie s dvoma najlepšími tímami zo Slovenskej hokejovej ligy. {| class="wikitable" style="font-size:90%; width:100%; text-align:left" ! style="width:15%" |Klub ! style="width:14%" |Mesto ! style="width:20%" |Štadión ! style="width:4%" |Kapacita ! style="width:4%" |Založený ! style="width:14%" |Klubové farby ! style="width:14%" |Web stránka |- |'''[[HC MONACObet Banská Bystrica|HC Monacobet Banská Bystrica]]''' |[[Banská Bystrica]] |[[Zimný štadión Banská Bystrica|Tipsport aréna, Banská Bystrica]] | align="center" |2 950 | align="center" |[[1920]] |biela, červená, čierna |[http://www.hc05.sk/ hc05.sk] |- |'''[[Vlci Žilina]]''' |[[Žilina]] |Niké aréna | align="center" |5 600 | align="center" |[[1925]] |zelená, čierna, biela |[https://vlcizilina.hockeyslovakia.sk/ vlcizilina.hockeyslovakia.sk] |- |'''[[MHk 32 Liptovský Mikuláš|HK 32 Liptovský Mikuláš]]''' |[[Liptovský Mikuláš]] |[[TITAN Aréna|JL aréna]] | align="center" |3 680 | align="center" |[[1932]] |biela, modrá, červená |[http://www.mhk32lm.sk/ mhk32lm.sk] |- |'''[[HC Košice]]''' |[[Košice]] |[[Steel Aréna|Steel aréna]] | align="center" |8 347 | align="center" |[[1920]] |čierna, oranžová |[https://www.hckosice.sk/ hckosice.sk] |- |'''[[HK Dukla Ingema Michalovce|HK Dukla Michalovce]]''' |[[Michalovce]] |TiposBet aréna, [[Michalovce]] | align="center" |4 000 | align="center" |[[1974]] |oranžová, čierna |[http://hkduklamichalovce.sk/ hkduklamichalovce.sk] |- |'''[[HK Nitra]]''' |[[Nitra]] |[[Tipsport aréna (Nitra)|Tipsport aréna]], [[Nitra]] | align="center" |3 600 | align="center" |[[1926]] |biela, modrá |[http://www.hockeynitra.com/ hockeynitra.com] |- |[[HC Prešov|'''HC Prešov''']] |[[Prešov]] |[[Zimný štadión Prešov]] | align="center" |3 600 | align="center" |[[1932]] |červená, čierna, biela |[https://www.presovhockey.com/ presovhockey.com] |- |'''[[HK Poprad]]''' |[[Poprad]] |[[Zimný štadión mesta Poprad|Zimný štadión Poprad]] | align="center" |4 233 | align="center" |[[1930]] |biela, modrá |[http://hkpoprad.sk/ hkpoprad.sk] |- |'''[[HK Dukla Trenčín]]''' |[[Trenčín]] |[[Zimný štadión Pavla Demitru]] | align="center" |6 150 | align="center" |[[1962]] |žltá, červená, biela |[http://www.hkdukla.sk/ hkdukla.sk] |- |'''[[HKM Zvolen]]''' |[[Zvolen]] |[[TiposBet aréna (Zvolen)|TiposBet aréna]], [[Zvolen]] | align="center" |5 675 | align="center" |[[1927]] |žltá, modrá, červená |[http://www.hkmzvolen.sk/ hkmzvolen.sk] |- |'''[[HC Slovan Bratislava]]''' |[[Bratislava]] |[[Zimný štadión Ondreja Nepelu|Tipos aréna]] | align="center" |10 055 | align="center" |[[1921]] |tmavomodrá, biela, červená |[http://www.hcslovan.sk/ hcslovan.sk] |- |'''[[HK Spišská Nová Ves]]''' |[[Spišská Nová Ves]] |[[TiposBet aréna (Spišská Nová Ves)|TiposBet aréna]], [[Spišská Nová Ves]] | align="center" |5 503 | align="center" |[[1932]] |biela, modrá |[http://hksnv.sk/ hksnv.sk] |} == Základná časť == {{LocMap+|Slovensko|float=right|width=500|caption=Kluby Tipos extraligy 2024/2025|relief=1|places={{LocMap~ | Slovensko | label = [[HC Košice|KE]] | position = right | lat = 48.7140 | lon = 21.2581 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HC ’05 Banská Bystrica|BB]] | lat = 48.7395 | lon = 19.1534 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Nitra|NR]] | position = right | lat = 48.3076 | lon = 18.0845 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[MHk 32 Liptovský Mikuláš|LM]] | position = right | lat = 49.0806 | lon = 19.6221 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Poprad|PP]] | position = right | lat = 49.0614 | lon = 20.2980 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HC Prešov|PO]] | position = right | lat = 48.987639 | lon = 21.230556 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HKm Zvolen|ZV]] | position = left | lat = 48.5744 | lon = 19.1532 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Dukla Trenčín|TN]] | position = right | lat = 48.8945 | lon = 18.0444 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Dukla Ingema Michalovce|MI]] | position = right | lat = 48.7543 | lon = 21.9195 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vlci Žilina|ZA]] | position = right | lat = 49.2232 | lon = 18.7394 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HC Slovan Bratislava|BA]] | position = right | lat = 48.1482 | lon = 17.1067 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Spišská Nová Ves|SN]] | position = right | lat = 48.9446 | lon = 20.5615 }}}} {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !{{Tooltip|Poz.|Pozícia}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|VP|Výhra po predĺžení}} !{{Tooltip|PP|Prehra po predĺžení}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Strelené góly}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !{{Tooltip|+/–|Plus/mínus}} !{{Tooltip|B|Body}} !Kvalifikácia |- style="background:#ddffdd;" |'''1''' | style="text-align:left;" |[[HK Nitra]] |54 |31 |7 |5 |11 |190 |131 | +59 |'''112''' | rowspan="6" |Postup do štvrťfinále |- style="background:#ddffdd;" |'''2''' | style="text-align:left;" |[[HC Slovan Bratislava]] |54 |26 |9 |6 |13 |176 |139 | +37 |'''102''' |- style="background:#ddffdd;" |'''3''' | style="text-align:left;" |[[HC Košice]] |54 |29 |3 |8 |14 |155 |127 | +28 |'''101''' |- style="background:#ddffdd;" |'''4''' | style="text-align:left;" |[[Vlci Žilina]] |54 |25 |6 |6 |17 |163 |143 | +20 |'''93''' |- style="background:#ddffdd;" |'''5''' | style="text-align:left;" |[[HK Poprad]] |54 |20 |10 |6 |18 |177 |141 | +36 |'''86''' |- style="background:#ddffdd;" |'''6''' | style="text-align:left;" |[[HC MONACObet Banská Bystrica|HC Monacobet Banská Bystrica]] |54 |23 |5 |4 |22 |169 |155 | +14 |'''83''' |- style="background:#cce0ff;" |'''7''' | style="text-align:left;" |[[HK Spišská Nová Ves]] |54 |21 |5 |5 |23 |138 |148 | -10 |'''78''' | rowspan="4" |Postup do osemfinále |- style="background:#cce0ff;" |'''8''' | style="text-align:left;" |[[HK 32 Liptovský Mikuláš]] |54 |18 |6 |8 |22 |160 |174 | -14 |'''74''' |- style="background:#cce0ff;" |'''9''' | style="text-align:left;" |[[HKM Zvolen]] |54 |19 |4 |7 |24 |167 |175 | -8 |'''72''' |- style="background:#cce0ff;" |'''10''' | style="text-align:left;" |[[HK Dukla Ingema Michalovce|HK Dukla Michalovce]] |54 |15 |10 |5 |23 |164 |179 | -15 |'''70''' |- style="background:#ffcccc;" |'''11''' | style="text-align:left;" |[[HK Dukla Trenčín]] |54 |15 |3 |10 |26 |125 |160 | -35 |'''61''' | rowspan="2" |Baráž o udržanie |- style="background:#ffcccc;" |'''12''' | style="text-align:left;" |[[HC Prešov]] |54 |9 |4 |2 |38 |103 |215 | -112 |'''37''' |} {{Malé|'''Poz.''' - pozícia; '''Z''' - zápasy; '''B''' - body; '''V''' - výhry; '''VP''' - výhry po predĺžení / samostatných nájazdoch; '''P''' - prehry; '''PP''' - prehry po predĺžení / samostatných nájazdoch; '''SG''' - strelené góly; '''IG''' - inkasované góly; '''+/-''' - rozdiel skóre}} == Play-off == {{Play-off12+nasadenie+3miesto|RD1=Kvalifikačné kolo|RD2-tím01=[[HK Nitra]]|RD2-tím02=[[HK Dukla Michalovce]]|RD2-tím03=[[Vlci Žilina]]|RD2-tím04=[[HK Poprad]]|RD2-tím05=[[HC Slovan Bratislava]]|RD2-tím06=[[HK 32 Liptovský Mikuláš]]|RD2-tím07=[[HC Košice]]|RD2-tím08=[[HC MONACObet Banská Bystrica]]|RD2-nasadenie01=1|RD2-nasadenie03=4|RD2-nasadenie05=2|RD2-nasadenie06=0|RD2-nasadenie07=3|RD2-nasadenie08=6|RD1-tím03=[[HK Spišská Nová Ves]]|RD1-tím04=[[HK Dukla Michalovce]]|RD1-nasadenie03=7|RD1-nasadenie04=10|RD1-tím11=[[HK 32 Liptovský Mikuláš]]|RD1-tím12=[[HKM Zvolen]]|RD1-nasadenie11=8|RD1-nasadenie12=9|RD2-nasadenie02=0|RD2-nasadenie04=5}}'''Kvalifikačné kolo''' '''HK Spišská Nová Ves (7.) - HK Dukla Michalovce (10.)''' {{Hokejbox2|mužstvo2=[[HK Dukla Michalovce]]|mužstvo1=[[HK Spišská Nová Ves]]|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{SVK}} Martin Krajčík|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153227/overview|skóre=1:2|brankár1=Filip Surák|brankár2=Vladimír Glosár|dátum=11.03.2026|čas=17:30|tretiny=(1:0,0:2,0:0)|čiarový={{SVK}} Tomáš Knižka|čiarový2={{SVK}} Oto Durmis|štadión=[[TIPOSBET ARENA Spišská Nová Ves ]]}} == Konečné poradie == {| class="wikitable" !Por. ! width="250" |Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" | align="center" |[[Súbor:Gold_medal_world_centered-2.svg|17x17bod]] | |- bgcolor="#DCE5E5" | align="center" |[[Súbor:Silver_medal_world_centered-2.svg|17x17bod]] | |- bgcolor="#FFDAB9" | align="center" |[[Súbor:Bronze_medal_world_centered-2.svg|17x17bod]] | |- | align="center" |4. | |- | align="center" |5. | |- | align="center" |6. | |- | align="center" |7. | |- | align="center" |8. | |- | align="center" |9. | |- | align="center" |10. | |- | align="center" |11. | |- | align="center" |12. | |} == Referencie == <references />{{Koncové šablóny|{{Sezóny slovenskej hokejovej extraligy}}|{{Hokejové kluby na Slovensku}}}} [[Kategória:Sezóny slovenskej hokejovej ligy]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2025]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2026]] e4v259zqxpcwworn12pmmaawsadefvj 8187850 8187849 2026-03-27T14:25:28Z Vladimírmecia 265044 8187850 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna|liga=Tipsport liga|sezóna_pred=Tipos extraliga 2024/2025|sezóna_po=Tipsport liga 2026/2027|sezóna=2025/2026|začiatok=[[12. september]] 2025|počet_mužstiev=12|víťaz_základ=[[HK Nitra]]|odohraté_zápasy=324|počet_gólov=1 887|priemer_gólov_na_zápas=5,82|poznámka=Aktualizované 8. marca 2026|najlepší_strelec=[[Carter Turnbull]] ([[HC MONACObet Banská Bystrica|HC Banská Bystrica]]) 32 gólov|najproduktívnejší_hráč=[[Carter Turnbull]] ([[HC MONACObet Banská Bystrica|HC Banská Bystrica]]) 65 bodov}} '''Tipsport liga 2025/2026''' je 33. sezónou [[Tipsport liga|najvyššej klubovej súťaže]] v [[Ľadový hokej|ľadovom hokeji]] mužov na [[Slovensko|Slovensku]]. Začala sa [[12. september|12. septembra]] [[2025]]. Riadiacim orgánom súťaže je [[Slovenský zväz ľadového hokeja]]. Nováčikom tejto sezóny je tím [[HC Prešov]], ktorý do Extraligy postúpil ako víťaz [[TIPOS Slovenská hokejová liga|Tipos Slovenskej hokejovej ligy]]. V roku 2025 sa zmenil názov z pôvodného ''Tipos extraliga'' na názov ''Tipsport liga''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Najvyššia slovenská súťaž opäť ponesie názov Tipsport liga | url = https://www.teraz.sk/sport/hokej-tl-najvyssia-slovenska-suta/884505-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2025-06-09 | dátum prístupu = 2025-06-09 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref> == Extraligové kluby == V sezóne [[2025]]/[[2026]] hrá 12 regulačných družstiev, z ktorých dve najslabšie sa stretnú v baráži o udržanie s dvoma najlepšími tímami zo Slovenskej hokejovej ligy. {| class="wikitable" style="font-size:90%; width:100%; text-align:left" ! style="width:15%" |Klub ! style="width:14%" |Mesto ! style="width:20%" |Štadión ! style="width:4%" |Kapacita ! style="width:4%" |Založený ! style="width:14%" |Klubové farby ! style="width:14%" |Web stránka |- |'''[[HC MONACObet Banská Bystrica|HC Monacobet Banská Bystrica]]''' |[[Banská Bystrica]] |[[Zimný štadión Banská Bystrica|Tipsport aréna, Banská Bystrica]] | align="center" |2 950 | align="center" |[[1920]] |biela, červená, čierna |[http://www.hc05.sk/ hc05.sk] |- |'''[[Vlci Žilina]]''' |[[Žilina]] |[[Zimný štadión Vojtecha Závodského]] | align="center" |5 600 | align="center" |[[1925]] |zelená, čierna, biela |[https://vlcizilina.hockeyslovakia.sk/ vlcizilina.hockeyslovakia.sk] |- |'''[[MHk 32 Liptovský Mikuláš|HK 32 Liptovský Mikuláš]]''' |[[Liptovský Mikuláš]] |[[TITAN Aréna|JL aréna]] | align="center" |3 680 | align="center" |[[1932]] |biela, modrá, červená |[http://www.mhk32lm.sk/ mhk32lm.sk] |- |'''[[HC Košice]]''' |[[Košice]] |[[Steel Aréna|Steel aréna]] | align="center" |8 347 | align="center" |[[1920]] |čierna, oranžová |[https://www.hckosice.sk/ hckosice.sk] |- |'''[[HK Dukla Ingema Michalovce|HK Dukla Michalovce]]''' |[[Michalovce]] |TiposBet aréna, [[Michalovce]] | align="center" |4 000 | align="center" |[[1974]] |oranžová, čierna |[http://hkduklamichalovce.sk/ hkduklamichalovce.sk] |- |'''[[HK Nitra]]''' |[[Nitra]] |[[Tipsport aréna (Nitra)|Tipsport aréna]], [[Nitra]] | align="center" |3 600 | align="center" |[[1926]] |biela, modrá |[http://www.hockeynitra.com/ hockeynitra.com] |- |[[HC Prešov|'''HC Prešov''']] |[[Prešov]] |[[Zimný štadión Prešov]] | align="center" |3 600 | align="center" |[[1932]] |červená, čierna, biela |[https://www.presovhockey.com/ presovhockey.com] |- |'''[[HK Poprad]]''' |[[Poprad]] |[[Zimný štadión mesta Poprad|Zimný štadión Poprad]] | align="center" |4 233 | align="center" |[[1930]] |biela, modrá |[http://hkpoprad.sk/ hkpoprad.sk] |- |'''[[HK Dukla Trenčín]]''' |[[Trenčín]] |[[Zimný štadión Pavla Demitru]] | align="center" |6 150 | align="center" |[[1962]] |žltá, červená, biela |[http://www.hkdukla.sk/ hkdukla.sk] |- |'''[[HKM Zvolen]]''' |[[Zvolen]] |[[TiposBet aréna (Zvolen)|TiposBet aréna]], [[Zvolen]] | align="center" |5 675 | align="center" |[[1927]] |žltá, modrá, červená |[http://www.hkmzvolen.sk/ hkmzvolen.sk] |- |'''[[HC Slovan Bratislava]]''' |[[Bratislava]] |[[Zimný štadión Ondreja Nepelu|Tipos aréna]] | align="center" |10 055 | align="center" |[[1921]] |tmavomodrá, biela, červená |[http://www.hcslovan.sk/ hcslovan.sk] |- |'''[[HK Spišská Nová Ves]]''' |[[Spišská Nová Ves]] |[[TiposBet aréna (Spišská Nová Ves)|TiposBet aréna]], [[Spišská Nová Ves]] | align="center" |5 503 | align="center" |[[1932]] |biela, modrá |[http://hksnv.sk/ hksnv.sk] |} == Základná časť == {{LocMap+|Slovensko|float=right|width=500|caption=Kluby Tipos extraligy 2024/2025|relief=1|places={{LocMap~ | Slovensko | label = [[HC Košice|KE]] | position = right | lat = 48.7140 | lon = 21.2581 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HC ’05 Banská Bystrica|BB]] | lat = 48.7395 | lon = 19.1534 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Nitra|NR]] | position = right | lat = 48.3076 | lon = 18.0845 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[MHk 32 Liptovský Mikuláš|LM]] | position = right | lat = 49.0806 | lon = 19.6221 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Poprad|PP]] | position = right | lat = 49.0614 | lon = 20.2980 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HC Prešov|PO]] | position = right | lat = 48.987639 | lon = 21.230556 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HKm Zvolen|ZV]] | position = left | lat = 48.5744 | lon = 19.1532 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Dukla Trenčín|TN]] | position = right | lat = 48.8945 | lon = 18.0444 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Dukla Ingema Michalovce|MI]] | position = right | lat = 48.7543 | lon = 21.9195 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vlci Žilina|ZA]] | position = right | lat = 49.2232 | lon = 18.7394 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HC Slovan Bratislava|BA]] | position = right | lat = 48.1482 | lon = 17.1067 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Spišská Nová Ves|SN]] | position = right | lat = 48.9446 | lon = 20.5615 }}}} {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !{{Tooltip|Poz.|Pozícia}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|VP|Výhra po predĺžení}} !{{Tooltip|PP|Prehra po predĺžení}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Strelené góly}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !{{Tooltip|+/–|Plus/mínus}} !{{Tooltip|B|Body}} !Kvalifikácia |- style="background:#ddffdd;" |'''1''' | style="text-align:left;" |[[HK Nitra]] |54 |31 |7 |5 |11 |190 |131 | +59 |'''112''' | rowspan="6" |Postup do štvrťfinále |- style="background:#ddffdd;" |'''2''' | style="text-align:left;" |[[HC Slovan Bratislava]] |54 |26 |9 |6 |13 |176 |139 | +37 |'''102''' |- style="background:#ddffdd;" |'''3''' | style="text-align:left;" |[[HC Košice]] |54 |29 |3 |8 |14 |155 |127 | +28 |'''101''' |- style="background:#ddffdd;" |'''4''' | style="text-align:left;" |[[Vlci Žilina]] |54 |25 |6 |6 |17 |163 |143 | +20 |'''93''' |- style="background:#ddffdd;" |'''5''' | style="text-align:left;" |[[HK Poprad]] |54 |20 |10 |6 |18 |177 |141 | +36 |'''86''' |- style="background:#ddffdd;" |'''6''' | style="text-align:left;" |[[HC MONACObet Banská Bystrica|HC Monacobet Banská Bystrica]] |54 |23 |5 |4 |22 |169 |155 | +14 |'''83''' |- style="background:#cce0ff;" |'''7''' | style="text-align:left;" |[[HK Spišská Nová Ves]] |54 |21 |5 |5 |23 |138 |148 | -10 |'''78''' | rowspan="4" |Postup do osemfinále |- style="background:#cce0ff;" |'''8''' | style="text-align:left;" |[[HK 32 Liptovský Mikuláš]] |54 |18 |6 |8 |22 |160 |174 | -14 |'''74''' |- style="background:#cce0ff;" |'''9''' | style="text-align:left;" |[[HKM Zvolen]] |54 |19 |4 |7 |24 |167 |175 | -8 |'''72''' |- style="background:#cce0ff;" |'''10''' | style="text-align:left;" |[[HK Dukla Ingema Michalovce|HK Dukla Michalovce]] |54 |15 |10 |5 |23 |164 |179 | -15 |'''70''' |- style="background:#ffcccc;" |'''11''' | style="text-align:left;" |[[HK Dukla Trenčín]] |54 |15 |3 |10 |26 |125 |160 | -35 |'''61''' | rowspan="2" |Baráž o udržanie |- style="background:#ffcccc;" |'''12''' | style="text-align:left;" |[[HC Prešov]] |54 |9 |4 |2 |38 |103 |215 | -112 |'''37''' |} {{Malé|'''Poz.''' - pozícia; '''Z''' - zápasy; '''B''' - body; '''V''' - výhry; '''VP''' - výhry po predĺžení / samostatných nájazdoch; '''P''' - prehry; '''PP''' - prehry po predĺžení / samostatných nájazdoch; '''SG''' - strelené góly; '''IG''' - inkasované góly; '''+/-''' - rozdiel skóre}} == Play-off == {{Play-off12+nasadenie+3miesto|RD1=Kvalifikačné kolo|RD2-tím01=[[HK Nitra]]|RD2-tím02=[[HK Dukla Michalovce]]|RD2-tím03=[[Vlci Žilina]]|RD2-tím04=[[HK Poprad]]|RD2-tím05=[[HC Slovan Bratislava]]|RD2-tím06=[[HK 32 Liptovský Mikuláš]]|RD2-tím07=[[HC Košice]]|RD2-tím08=[[HC MONACObet Banská Bystrica]]|RD2-nasadenie01=1|RD2-nasadenie03=4|RD2-nasadenie05=2|RD2-nasadenie06=0|RD2-nasadenie07=3|RD2-nasadenie08=6|RD1-tím03=[[HK Spišská Nová Ves]]|RD1-tím04=[[HK Dukla Michalovce]]|RD1-nasadenie03=7|RD1-nasadenie04=10|RD1-tím11=[[HK 32 Liptovský Mikuláš]]|RD1-tím12=[[HKM Zvolen]]|RD1-nasadenie11=8|RD1-nasadenie12=9|RD2-nasadenie02=0|RD2-nasadenie04=5}}'''Kvalifikačné kolo''' '''HK Spišská Nová Ves (7.) - HK Dukla Michalovce (10.)''' {{Hokejbox2|mužstvo2=[[HK Dukla Michalovce]]|mužstvo1=[[HK Spišská Nová Ves]]|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{SVK}} Martin Krajčík|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153227/overview|skóre=1:2|brankár1=Filip Surák|brankár2=Vladimír Glosár|dátum=11.03.2026|čas=17:30|tretiny=(1:0,0:2,0:0)|čiarový={{SVK}} Tomáš Knižka|čiarový2={{SVK}} Oto Durmis|štadión=[[TIPOSBET ARENA Spišská Nová Ves ]]}} == Konečné poradie == {| class="wikitable" !Por. ! width="250" |Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" | align="center" |[[Súbor:Gold_medal_world_centered-2.svg|17x17bod]] | |- bgcolor="#DCE5E5" | align="center" |[[Súbor:Silver_medal_world_centered-2.svg|17x17bod]] | |- bgcolor="#FFDAB9" | align="center" |[[Súbor:Bronze_medal_world_centered-2.svg|17x17bod]] | |- | align="center" |4. | |- | align="center" |5. | |- | align="center" |6. | |- | align="center" |7. | |- | align="center" |8. | |- | align="center" |9. | |- | align="center" |10. | |- | align="center" |11. | |- | align="center" |12. | |} == Referencie == <references />{{Koncové šablóny|{{Sezóny slovenskej hokejovej extraligy}}|{{Hokejové kluby na Slovensku}}}} [[Kategória:Sezóny slovenskej hokejovej ligy]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2025]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2026]] pq1fdxetz7uo9y4z7i6exzhspklgvg1 8187984 8187850 2026-03-27T17:56:28Z Vladimírmecia 265044 8187984 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna|liga=Tipsport liga|sezóna_pred=Tipos extraliga 2024/2025|sezóna_po=Tipsport liga 2026/2027|sezóna=2025/2026|začiatok=[[12. september]] 2025|počet_mužstiev=12|víťaz_základ=[[HK Nitra]]|odohraté_zápasy=324|počet_gólov=1 887|priemer_gólov_na_zápas=5,82|poznámka=Aktualizované 8. marca 2026|najlepší_strelec=[[Carter Turnbull]] ([[HC MONACObet Banská Bystrica|HC Banská Bystrica]]) 32 gólov|najproduktívnejší_hráč=[[Carter Turnbull]] ([[HC MONACObet Banská Bystrica|HC Banská Bystrica]]) 65 bodov}} '''Tipsport liga 2025/2026''' je 33. sezónou [[Tipsport liga|najvyššej klubovej súťaže]] v [[Ľadový hokej|ľadovom hokeji]] mužov na [[Slovensko|Slovensku]]. Začala sa [[12. september|12. septembra]] [[2025]]. Riadiacim orgánom súťaže je [[Slovenský zväz ľadového hokeja]]. Nováčikom tejto sezóny je tím [[HC Prešov]], ktorý do Extraligy postúpil ako víťaz [[TIPOS Slovenská hokejová liga|Tipos Slovenskej hokejovej ligy]]. V roku 2025 sa zmenil názov z pôvodného ''Tipos extraliga'' na názov ''Tipsport liga''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Najvyššia slovenská súťaž opäť ponesie názov Tipsport liga | url = https://www.teraz.sk/sport/hokej-tl-najvyssia-slovenska-suta/884505-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2025-06-09 | dátum prístupu = 2025-06-09 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref> == Extraligové kluby == V sezóne [[2025]]/[[2026]] hrá 12 regulačných družstiev, z ktorých dve najslabšie sa stretnú v baráži o udržanie s dvoma najlepšími tímami zo Slovenskej hokejovej ligy. {| class="wikitable" style="font-size:90%; width:100%; text-align:left" ! style="width:15%" |Klub ! style="width:14%" |Mesto ! style="width:20%" |Štadión ! style="width:4%" |Kapacita ! style="width:4%" |Založený ! style="width:14%" |Klubové farby ! style="width:14%" |Web stránka |- |'''[[HC MONACObet Banská Bystrica|HC Monacobet Banská Bystrica]]''' |[[Banská Bystrica]] |[[Zimný štadión Banská Bystrica|Tipsport aréna, Banská Bystrica]] | align="center" |2 950 | align="center" |[[1920]] |biela, červená, čierna |[http://www.hc05.sk/ hc05.sk] |- |'''[[Vlci Žilina]]''' |[[Žilina]] |[[Zimný štadión Vojtecha Závodského]] | align="center" |5 600 | align="center" |[[1925]] |zelená, čierna, biela |[https://vlcizilina.hockeyslovakia.sk/ vlcizilina.hockeyslovakia.sk] |- |'''[[MHk 32 Liptovský Mikuláš|HK 32 Liptovský Mikuláš]]''' |[[Liptovský Mikuláš]] |[[TITAN Aréna|JL aréna]] | align="center" |3 680 | align="center" |[[1932]] |biela, modrá, červená |[http://www.mhk32lm.sk/ mhk32lm.sk] |- |'''[[HC Košice]]''' |[[Košice]] |[[Steel Aréna|Steel aréna]] | align="center" |8 347 | align="center" |[[1920]] |čierna, oranžová |[https://www.hckosice.sk/ hckosice.sk] |- |'''[[HK Dukla Ingema Michalovce|HK Dukla Michalovce]]''' |[[Michalovce]] |TiposBet aréna, [[Michalovce]] | align="center" |4 000 | align="center" |[[1974]] |oranžová, čierna |[http://hkduklamichalovce.sk/ hkduklamichalovce.sk] |- |'''[[HK Nitra]]''' |[[Nitra]] |[[Tipsport aréna (Nitra)|Tipsport aréna]], [[Nitra]] | align="center" |3 600 | align="center" |[[1926]] |biela, modrá |[http://www.hockeynitra.com/ hockeynitra.com] |- |[[HC Prešov|'''HC Prešov''']] |[[Prešov]] |[[Zimný štadión Prešov]] | align="center" |3 600 | align="center" |[[1932]] |červená, čierna, biela |[https://www.presovhockey.com/ presovhockey.com] |- |'''[[HK Poprad]]''' |[[Poprad]] |[[Zimný štadión mesta Poprad|Zimný štadión Poprad]] | align="center" |4 233 | align="center" |[[1930]] |biela, modrá |[http://hkpoprad.sk/ hkpoprad.sk] |- |'''[[HK Dukla Trenčín]]''' |[[Trenčín]] |[[Zimný štadión Pavla Demitru]] | align="center" |6 150 | align="center" |[[1962]] |žltá, červená, biela |[http://www.hkdukla.sk/ hkdukla.sk] |- |'''[[HKM Zvolen]]''' |[[Zvolen]] |[[TiposBet aréna (Zvolen)|TiposBet aréna]], [[Zvolen]] | align="center" |5 675 | align="center" |[[1927]] |žltá, modrá, červená |[http://www.hkmzvolen.sk/ hkmzvolen.sk] |- |'''[[HC Slovan Bratislava]]''' |[[Bratislava]] |[[Zimný štadión Ondreja Nepelu|Tipos aréna]] | align="center" |10 055 | align="center" |[[1921]] |tmavomodrá, biela, červená |[http://www.hcslovan.sk/ hcslovan.sk] |- |'''[[HK Spišská Nová Ves]]''' |[[Spišská Nová Ves]] |[[TiposBet aréna (Spišská Nová Ves)|TiposBet aréna]], [[Spišská Nová Ves]] | align="center" |5 503 | align="center" |[[1932]] |biela, modrá |[http://hksnv.sk/ hksnv.sk] |} == Základná časť == {{LocMap+|Slovensko|float=right|width=500|caption=Kluby Tipos extraligy 2024/2025|relief=1|places={{LocMap~ | Slovensko | label = [[HC Košice|KE]] | position = right | lat = 48.7140 | lon = 21.2581 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HC ’05 Banská Bystrica|BB]] | lat = 48.7395 | lon = 19.1534 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Nitra|NR]] | position = right | lat = 48.3076 | lon = 18.0845 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[MHk 32 Liptovský Mikuláš|LM]] | position = right | lat = 49.0806 | lon = 19.6221 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Poprad|PP]] | position = right | lat = 49.0614 | lon = 20.2980 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HC Prešov|PO]] | position = right | lat = 48.987639 | lon = 21.230556 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HKm Zvolen|ZV]] | position = left | lat = 48.5744 | lon = 19.1532 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Dukla Trenčín|TN]] | position = right | lat = 48.8945 | lon = 18.0444 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Dukla Ingema Michalovce|MI]] | position = right | lat = 48.7543 | lon = 21.9195 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vlci Žilina|ZA]] | position = right | lat = 49.2232 | lon = 18.7394 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HC Slovan Bratislava|BA]] | position = right | lat = 48.1482 | lon = 17.1067 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Spišská Nová Ves|SN]] | position = right | lat = 48.9446 | lon = 20.5615 }}}} {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !{{Tooltip|Poz.|Pozícia}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|VP|Výhra po predĺžení}} !{{Tooltip|PP|Prehra po predĺžení}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Strelené góly}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !{{Tooltip|+/–|Plus/mínus}} !{{Tooltip|B|Body}} !Kvalifikácia |- style="background:#ddffdd;" |'''1''' | style="text-align:left;" |[[HK Nitra]] |54 |31 |7 |5 |11 |190 |131 | +59 |'''112''' | rowspan="6" |Postup do štvrťfinále |- style="background:#ddffdd;" |'''2''' | style="text-align:left;" |[[HC Slovan Bratislava]] |54 |26 |9 |6 |13 |176 |139 | +37 |'''102''' |- style="background:#ddffdd;" |'''3''' | style="text-align:left;" |[[HC Košice]] |54 |29 |3 |8 |14 |155 |127 | +28 |'''101''' |- style="background:#ddffdd;" |'''4''' | style="text-align:left;" |[[Vlci Žilina]] |54 |25 |6 |6 |17 |163 |143 | +20 |'''93''' |- style="background:#ddffdd;" |'''5''' | style="text-align:left;" |[[HK Poprad]] |54 |20 |10 |6 |18 |177 |141 | +36 |'''86''' |- style="background:#ddffdd;" |'''6''' | style="text-align:left;" |[[HC MONACObet Banská Bystrica|HC Monacobet Banská Bystrica]] |54 |23 |5 |4 |22 |169 |155 | +14 |'''83''' |- style="background:#cce0ff;" |'''7''' | style="text-align:left;" |[[HK Spišská Nová Ves]] |54 |21 |5 |5 |23 |138 |148 | -10 |'''78''' | rowspan="4" |Postup do osemfinále |- style="background:#cce0ff;" |'''8''' | style="text-align:left;" |[[HK 32 Liptovský Mikuláš]] |54 |18 |6 |8 |22 |160 |174 | -14 |'''74''' |- style="background:#cce0ff;" |'''9''' | style="text-align:left;" |[[HKM Zvolen]] |54 |19 |4 |7 |24 |167 |175 | -8 |'''72''' |- style="background:#cce0ff;" |'''10''' | style="text-align:left;" |[[HK Dukla Ingema Michalovce|HK Dukla Michalovce]] |54 |15 |10 |5 |23 |164 |179 | -15 |'''70''' |- style="background:#ffcccc;" |'''11''' | style="text-align:left;" |[[HK Dukla Trenčín]] |54 |15 |3 |10 |26 |125 |160 | -35 |'''61''' | rowspan="2" |Baráž o udržanie |- style="background:#ffcccc;" |'''12''' | style="text-align:left;" |[[HC Prešov]] |54 |9 |4 |2 |38 |103 |215 | -112 |'''37''' |} {{Malé|'''Poz.''' - pozícia; '''Z''' - zápasy; '''B''' - body; '''V''' - výhry; '''VP''' - výhry po predĺžení / samostatných nájazdoch; '''P''' - prehry; '''PP''' - prehry po predĺžení / samostatných nájazdoch; '''SG''' - strelené góly; '''IG''' - inkasované góly; '''+/-''' - rozdiel skóre}} == Play-off == {{Play-off12+nasadenie+3miesto|RD1=Kvalifikačné kolo|RD2-tím01=[[HK Nitra]]|RD2-tím02=[[HK Dukla Michalovce]]|RD2-tím03=[[Vlci Žilina]]|RD2-tím04=[[HK Poprad]]|RD2-tím05=[[HC Slovan Bratislava]]|RD2-tím06=[[HK 32 Liptovský Mikuláš]]|RD2-tím07=[[HC Košice]]|RD2-tím08=[[HC MONACObet Banská Bystrica]]|RD2-nasadenie01=1|RD2-nasadenie03=4|RD2-nasadenie05=2|RD2-nasadenie06=0|RD2-nasadenie07=3|RD2-nasadenie08=6|RD1-tím03=[[HK Spišská Nová Ves]]|RD1-tím04=[[HK Dukla Michalovce]]|RD1-nasadenie03=7|RD1-nasadenie04=10|RD1-tím11=[[HK 32 Liptovský Mikuláš]]|RD1-tím12=[[HKM Zvolen]]|RD1-nasadenie11=8|RD1-nasadenie12=9|RD2-nasadenie02=0|RD2-nasadenie04=5}}'''Kvalifikačné kolo''' '''HK Spišská Nová Ves (7.) - HK Dukla Michalovce (10.)''' {{Hokejbox2|mužstvo2=[[HK Dukla Michalovce]]|mužstvo1=[[HK Spišská Nová Ves]]|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{SVK}} Martin Krajčík|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153227/overview|skóre=1:2|brankár1=Filip Surák|brankár2=Vladimír Glosár|dátum=11.03.2026|čas=17:30|tretiny=(1:0,0:2,0:0)|čiarový={{SVK}} Tomáš Knižka|čiarový2={{SVK}} Oto Durmis|štadión=[[TiposBet aréna, Spišská Nová Ves]]}}{{Hokejbox2|mužstvo2=[[HK Dukla Michalovce]]|mužstvo1=[[HK Spišská Nová Ves]]}} == Konečné poradie == {| class="wikitable" !Por. ! width="250" |Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" | align="center" |[[Súbor:Gold_medal_world_centered-2.svg|17x17bod]] | |- bgcolor="#DCE5E5" | align="center" |[[Súbor:Silver_medal_world_centered-2.svg|17x17bod]] | |- bgcolor="#FFDAB9" | align="center" |[[Súbor:Bronze_medal_world_centered-2.svg|17x17bod]] | |- | align="center" |4. | |- | align="center" |5. | |- | align="center" |6. | |- | align="center" |7. | |- | align="center" |8. | |- | align="center" |9. | |- | align="center" |10. | |- | align="center" |11. | |- | align="center" |12. | |} == Referencie == <references />{{Koncové šablóny|{{Sezóny slovenskej hokejovej extraligy}}|{{Hokejové kluby na Slovensku}}}} [[Kategória:Sezóny slovenskej hokejovej ligy]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2025]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2026]] eob7mtqy1ij6uyrdc26czehcppxd3el 8187985 8187984 2026-03-27T17:58:05Z Vladimírmecia 265044 8187985 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna|liga=Tipsport liga|sezóna_pred=Tipos extraliga 2024/2025|sezóna_po=Tipsport liga 2026/2027|sezóna=2025/2026|začiatok=[[12. september]] 2025|počet_mužstiev=12|víťaz_základ=[[HK Nitra]]|odohraté_zápasy=324|počet_gólov=1 887|priemer_gólov_na_zápas=5,82|poznámka=Aktualizované 8. marca 2026|najlepší_strelec=[[Carter Turnbull]] ([[HC MONACObet Banská Bystrica|HC Banská Bystrica]]) 32 gólov|najproduktívnejší_hráč=[[Carter Turnbull]] ([[HC MONACObet Banská Bystrica|HC Banská Bystrica]]) 65 bodov}} '''Tipsport liga 2025/2026''' je 33. sezónou [[Tipsport liga|najvyššej klubovej súťaže]] v [[Ľadový hokej|ľadovom hokeji]] mužov na [[Slovensko|Slovensku]]. Začala sa [[12. september|12. septembra]] [[2025]]. Riadiacim orgánom súťaže je [[Slovenský zväz ľadového hokeja]]. Nováčikom tejto sezóny je tím [[HC Prešov]], ktorý do Extraligy postúpil ako víťaz [[TIPOS Slovenská hokejová liga|Tipos Slovenskej hokejovej ligy]]. V roku 2025 sa zmenil názov z pôvodného ''Tipos extraliga'' na názov ''Tipsport liga''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Najvyššia slovenská súťaž opäť ponesie názov Tipsport liga | url = https://www.teraz.sk/sport/hokej-tl-najvyssia-slovenska-suta/884505-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2025-06-09 | dátum prístupu = 2025-06-09 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref> == Extraligové kluby == V sezóne [[2025]]/[[2026]] hrá 12 regulačných družstiev, z ktorých dve najslabšie sa stretnú v baráži o udržanie s dvoma najlepšími tímami zo Slovenskej hokejovej ligy. {| class="wikitable" style="font-size:90%; width:100%; text-align:left" ! style="width:15%" |Klub ! style="width:14%" |Mesto ! style="width:20%" |Štadión ! style="width:4%" |Kapacita ! style="width:4%" |Založený ! style="width:14%" |Klubové farby ! style="width:14%" |Web stránka |- |'''[[HC MONACObet Banská Bystrica|HC Monacobet Banská Bystrica]]''' |[[Banská Bystrica]] |[[Zimný štadión Banská Bystrica|Tipsport aréna, Banská Bystrica]] | align="center" |2 950 | align="center" |[[1920]] |biela, červená, čierna |[http://www.hc05.sk/ hc05.sk] |- |'''[[Vlci Žilina]]''' |[[Žilina]] |[[Zimný štadión Vojtecha Závodského]] | align="center" |5 600 | align="center" |[[1925]] |zelená, čierna, biela |[https://vlcizilina.hockeyslovakia.sk/ vlcizilina.hockeyslovakia.sk] |- |'''[[MHk 32 Liptovský Mikuláš|HK 32 Liptovský Mikuláš]]''' |[[Liptovský Mikuláš]] |[[TITAN Aréna|JL aréna]] | align="center" |3 680 | align="center" |[[1932]] |biela, modrá, červená |[http://www.mhk32lm.sk/ mhk32lm.sk] |- |'''[[HC Košice]]''' |[[Košice]] |[[Steel Aréna|Steel aréna]] | align="center" |8 347 | align="center" |[[1920]] |čierna, oranžová |[https://www.hckosice.sk/ hckosice.sk] |- |'''[[HK Dukla Ingema Michalovce|HK Dukla Michalovce]]''' |[[Michalovce]] |TiposBet aréna, [[Michalovce]] | align="center" |4 000 | align="center" |[[1974]] |oranžová, čierna |[http://hkduklamichalovce.sk/ hkduklamichalovce.sk] |- |'''[[HK Nitra]]''' |[[Nitra]] |[[Tipsport aréna (Nitra)|Tipsport aréna]], [[Nitra]] | align="center" |3 600 | align="center" |[[1926]] |biela, modrá |[http://www.hockeynitra.com/ hockeynitra.com] |- |[[HC Prešov|'''HC Prešov''']] |[[Prešov]] |[[Zimný štadión Prešov]] | align="center" |3 600 | align="center" |[[1932]] |červená, čierna, biela |[https://www.presovhockey.com/ presovhockey.com] |- |'''[[HK Poprad]]''' |[[Poprad]] |[[Zimný štadión mesta Poprad|Zimný štadión Poprad]] | align="center" |4 233 | align="center" |[[1930]] |biela, modrá |[http://hkpoprad.sk/ hkpoprad.sk] |- |'''[[HK Dukla Trenčín]]''' |[[Trenčín]] |[[Zimný štadión Pavla Demitru]] | align="center" |6 150 | align="center" |[[1962]] |žltá, červená, biela |[http://www.hkdukla.sk/ hkdukla.sk] |- |'''[[HKM Zvolen]]''' |[[Zvolen]] |[[TiposBet aréna (Zvolen)|TiposBet aréna]], [[Zvolen]] | align="center" |5 675 | align="center" |[[1927]] |žltá, modrá, červená |[http://www.hkmzvolen.sk/ hkmzvolen.sk] |- |'''[[HC Slovan Bratislava]]''' |[[Bratislava]] |[[Zimný štadión Ondreja Nepelu|Tipos aréna]] | align="center" |10 055 | align="center" |[[1921]] |tmavomodrá, biela, červená |[http://www.hcslovan.sk/ hcslovan.sk] |- |'''[[HK Spišská Nová Ves]]''' |[[Spišská Nová Ves]] |[[TiposBet aréna (Spišská Nová Ves)|TiposBet aréna]], [[Spišská Nová Ves]] | align="center" |5 503 | align="center" |[[1932]] |biela, modrá |[http://hksnv.sk/ hksnv.sk] |} == Základná časť == {{LocMap+|Slovensko|float=right|width=500|caption=Kluby Tipos extraligy 2024/2025|relief=1|places={{LocMap~ | Slovensko | label = [[HC Košice|KE]] | position = right | lat = 48.7140 | lon = 21.2581 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HC ’05 Banská Bystrica|BB]] | lat = 48.7395 | lon = 19.1534 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Nitra|NR]] | position = right | lat = 48.3076 | lon = 18.0845 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[MHk 32 Liptovský Mikuláš|LM]] | position = right | lat = 49.0806 | lon = 19.6221 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Poprad|PP]] | position = right | lat = 49.0614 | lon = 20.2980 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HC Prešov|PO]] | position = right | lat = 48.987639 | lon = 21.230556 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HKm Zvolen|ZV]] | position = left | lat = 48.5744 | lon = 19.1532 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Dukla Trenčín|TN]] | position = right | lat = 48.8945 | lon = 18.0444 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Dukla Ingema Michalovce|MI]] | position = right | lat = 48.7543 | lon = 21.9195 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vlci Žilina|ZA]] | position = right | lat = 49.2232 | lon = 18.7394 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HC Slovan Bratislava|BA]] | position = right | lat = 48.1482 | lon = 17.1067 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Spišská Nová Ves|SN]] | position = right | lat = 48.9446 | lon = 20.5615 }}}} {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !{{Tooltip|Poz.|Pozícia}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|VP|Výhra po predĺžení}} !{{Tooltip|PP|Prehra po predĺžení}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Strelené góly}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !{{Tooltip|+/–|Plus/mínus}} !{{Tooltip|B|Body}} !Kvalifikácia |- style="background:#ddffdd;" |'''1''' | style="text-align:left;" |[[HK Nitra]] |54 |31 |7 |5 |11 |190 |131 | +59 |'''112''' | rowspan="6" |Postup do štvrťfinále |- style="background:#ddffdd;" |'''2''' | style="text-align:left;" |[[HC Slovan Bratislava]] |54 |26 |9 |6 |13 |176 |139 | +37 |'''102''' |- style="background:#ddffdd;" |'''3''' | style="text-align:left;" |[[HC Košice]] |54 |29 |3 |8 |14 |155 |127 | +28 |'''101''' |- style="background:#ddffdd;" |'''4''' | style="text-align:left;" |[[Vlci Žilina]] |54 |25 |6 |6 |17 |163 |143 | +20 |'''93''' |- style="background:#ddffdd;" |'''5''' | style="text-align:left;" |[[HK Poprad]] |54 |20 |10 |6 |18 |177 |141 | +36 |'''86''' |- style="background:#ddffdd;" |'''6''' | style="text-align:left;" |[[HC MONACObet Banská Bystrica|HC Monacobet Banská Bystrica]] |54 |23 |5 |4 |22 |169 |155 | +14 |'''83''' |- style="background:#cce0ff;" |'''7''' | style="text-align:left;" |[[HK Spišská Nová Ves]] |54 |21 |5 |5 |23 |138 |148 | -10 |'''78''' | rowspan="4" |Postup do osemfinále |- style="background:#cce0ff;" |'''8''' | style="text-align:left;" |[[HK 32 Liptovský Mikuláš]] |54 |18 |6 |8 |22 |160 |174 | -14 |'''74''' |- style="background:#cce0ff;" |'''9''' | style="text-align:left;" |[[HKM Zvolen]] |54 |19 |4 |7 |24 |167 |175 | -8 |'''72''' |- style="background:#cce0ff;" |'''10''' | style="text-align:left;" |[[HK Dukla Ingema Michalovce|HK Dukla Michalovce]] |54 |15 |10 |5 |23 |164 |179 | -15 |'''70''' |- style="background:#ffcccc;" |'''11''' | style="text-align:left;" |[[HK Dukla Trenčín]] |54 |15 |3 |10 |26 |125 |160 | -35 |'''61''' | rowspan="2" |Baráž o udržanie |- style="background:#ffcccc;" |'''12''' | style="text-align:left;" |[[HC Prešov]] |54 |9 |4 |2 |38 |103 |215 | -112 |'''37''' |} {{Malé|'''Poz.''' - pozícia; '''Z''' - zápasy; '''B''' - body; '''V''' - výhry; '''VP''' - výhry po predĺžení / samostatných nájazdoch; '''P''' - prehry; '''PP''' - prehry po predĺžení / samostatných nájazdoch; '''SG''' - strelené góly; '''IG''' - inkasované góly; '''+/-''' - rozdiel skóre}} == Play-off == {{Play-off12+nasadenie+3miesto|RD1=Kvalifikačné kolo|RD2-tím01=[[HK Nitra]]|RD2-tím02=[[HK Dukla Michalovce]]|RD2-tím03=[[Vlci Žilina]]|RD2-tím04=[[HK Poprad]]|RD2-tím05=[[HC Slovan Bratislava]]|RD2-tím06=[[HK 32 Liptovský Mikuláš]]|RD2-tím07=[[HC Košice]]|RD2-tím08=[[HC MONACObet Banská Bystrica]]|RD2-nasadenie01=1|RD2-nasadenie03=4|RD2-nasadenie05=2|RD2-nasadenie06=0|RD2-nasadenie07=3|RD2-nasadenie08=6|RD1-tím03=[[HK Spišská Nová Ves]]|RD1-tím04=[[HK Dukla Michalovce]]|RD1-nasadenie03=7|RD1-nasadenie04=10|RD1-tím11=[[HK 32 Liptovský Mikuláš]]|RD1-tím12=[[HKM Zvolen]]|RD1-nasadenie11=8|RD1-nasadenie12=9|RD2-nasadenie02=0|RD2-nasadenie04=5}}'''Kvalifikačné kolo''' '''HK Spišská Nová Ves (7.) - HK Dukla Michalovce (10.)''' {{Hokejbox2|mužstvo2=[[HK Dukla Michalovce]]|mužstvo1=[[HK Spišská Nová Ves]]|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{SVK}} Martin Krajčík|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153227/overview|skóre=1:2|brankár1=Filip Surák|brankár2=Vladimír Glosár|dátum=11.03.2026|čas=17:30|tretiny=(1:0,0:2,0:0)|čiarový={{SVK}} Tomáš Knižka|čiarový2={{SVK}} Oto Durmis|štadión=[[TiposBet aréna, Spišská Nová Ves]]}}{{Hokejbox2|mužstvo2=[[HK Dukla Michalovce]]|mužstvo1=[[HK Spišská Nová Ves]]}}{{Hokejbox2|mužstvo1=[[HK Dukla Michalovce]]|mužstvo2=[[HK Spišská Nová Ves]]}} == Konečné poradie == {| class="wikitable" !Por. ! width="250" |Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" | align="center" |[[Súbor:Gold_medal_world_centered-2.svg|17x17bod]] | |- bgcolor="#DCE5E5" | align="center" |[[Súbor:Silver_medal_world_centered-2.svg|17x17bod]] | |- bgcolor="#FFDAB9" | align="center" |[[Súbor:Bronze_medal_world_centered-2.svg|17x17bod]] | |- | align="center" |4. | |- | align="center" |5. | |- | align="center" |6. | |- | align="center" |7. | |- | align="center" |8. | |- | align="center" |9. | |- | align="center" |10. | |- | align="center" |11. | |- | align="center" |12. | |} == Referencie == <references />{{Koncové šablóny|{{Sezóny slovenskej hokejovej extraligy}}|{{Hokejové kluby na Slovensku}}}} [[Kategória:Sezóny slovenskej hokejovej ligy]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2025]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2026]] s1upnouwc3cc5eqib2ikyuce4q8nc5f 8187991 8187985 2026-03-27T18:04:04Z Vladimírmecia 265044 8187991 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna|liga=Tipsport liga|sezóna_pred=Tipos extraliga 2024/2025|sezóna_po=Tipsport liga 2026/2027|sezóna=2025/2026|začiatok=[[12. september]] 2025|počet_mužstiev=12|víťaz_základ=[[HK Nitra]]|odohraté_zápasy=324|počet_gólov=1 887|priemer_gólov_na_zápas=5,82|poznámka=Aktualizované 8. marca 2026|najlepší_strelec=[[Carter Turnbull]] ([[HC MONACObet Banská Bystrica|HC Banská Bystrica]]) 32 gólov|najproduktívnejší_hráč=[[Carter Turnbull]] ([[HC MONACObet Banská Bystrica|HC Banská Bystrica]]) 65 bodov}} '''Tipsport liga 2025/2026''' je 33. sezónou [[Tipsport liga|najvyššej klubovej súťaže]] v [[Ľadový hokej|ľadovom hokeji]] mužov na [[Slovensko|Slovensku]]. Začala sa [[12. september|12. septembra]] [[2025]]. Riadiacim orgánom súťaže je [[Slovenský zväz ľadového hokeja]]. Nováčikom tejto sezóny je tím [[HC Prešov]], ktorý do Extraligy postúpil ako víťaz [[TIPOS Slovenská hokejová liga|Tipos Slovenskej hokejovej ligy]]. V roku 2025 sa zmenil názov z pôvodného ''Tipos extraliga'' na názov ''Tipsport liga''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Najvyššia slovenská súťaž opäť ponesie názov Tipsport liga | url = https://www.teraz.sk/sport/hokej-tl-najvyssia-slovenska-suta/884505-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2025-06-09 | dátum prístupu = 2025-06-09 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref> == Extraligové kluby == V sezóne [[2025]]/[[2026]] hrá 12 regulačných družstiev, z ktorých dve najslabšie sa stretnú v baráži o udržanie s dvoma najlepšími tímami zo Slovenskej hokejovej ligy. {| class="wikitable" style="font-size:90%; width:100%; text-align:left" ! style="width:15%" |Klub ! style="width:14%" |Mesto ! style="width:20%" |Štadión ! style="width:4%" |Kapacita ! style="width:4%" |Založený ! style="width:14%" |Klubové farby ! style="width:14%" |Web stránka |- |'''[[HC MONACObet Banská Bystrica|HC Monacobet Banská Bystrica]]''' |[[Banská Bystrica]] |[[Zimný štadión Banská Bystrica|Tipsport aréna, Banská Bystrica]] | align="center" |2 950 | align="center" |[[1920]] |biela, červená, čierna |[http://www.hc05.sk/ hc05.sk] |- |'''[[Vlci Žilina]]''' |[[Žilina]] |[[Zimný štadión Vojtecha Závodského]] | align="center" |5 600 | align="center" |[[1925]] |zelená, čierna, biela |[https://vlcizilina.hockeyslovakia.sk/ vlcizilina.hockeyslovakia.sk] |- |'''[[MHk 32 Liptovský Mikuláš|HK 32 Liptovský Mikuláš]]''' |[[Liptovský Mikuláš]] |[[TITAN Aréna|JL aréna]] | align="center" |3 680 | align="center" |[[1932]] |biela, modrá, červená |[http://www.mhk32lm.sk/ mhk32lm.sk] |- |'''[[HC Košice]]''' |[[Košice]] |[[Steel Aréna|Steel aréna]] | align="center" |8 347 | align="center" |[[1920]] |čierna, oranžová |[https://www.hckosice.sk/ hckosice.sk] |- |'''[[HK Dukla Ingema Michalovce|HK Dukla Michalovce]]''' |[[Michalovce]] |TiposBet aréna, [[Michalovce]] | align="center" |4 000 | align="center" |[[1974]] |oranžová, čierna |[http://hkduklamichalovce.sk/ hkduklamichalovce.sk] |- |'''[[HK Nitra]]''' |[[Nitra]] |[[Tipsport aréna (Nitra)|Tipsport aréna]], [[Nitra]] | align="center" |3 600 | align="center" |[[1926]] |biela, modrá |[http://www.hockeynitra.com/ hockeynitra.com] |- |[[HC Prešov|'''HC Prešov''']] |[[Prešov]] |[[Zimný štadión Prešov]] | align="center" |3 600 | align="center" |[[1932]] |červená, čierna, biela |[https://www.presovhockey.com/ presovhockey.com] |- |'''[[HK Poprad]]''' |[[Poprad]] |[[Zimný štadión mesta Poprad|Zimný štadión Poprad]] | align="center" |4 233 | align="center" |[[1930]] |biela, modrá |[http://hkpoprad.sk/ hkpoprad.sk] |- |'''[[HK Dukla Trenčín]]''' |[[Trenčín]] |[[Zimný štadión Pavla Demitru]] | align="center" |6 150 | align="center" |[[1962]] |žltá, červená, biela |[http://www.hkdukla.sk/ hkdukla.sk] |- |'''[[HKM Zvolen]]''' |[[Zvolen]] |[[TiposBet aréna (Zvolen)|TiposBet aréna]], [[Zvolen]] | align="center" |5 675 | align="center" |[[1927]] |žltá, modrá, červená |[http://www.hkmzvolen.sk/ hkmzvolen.sk] |- |'''[[HC Slovan Bratislava]]''' |[[Bratislava]] |[[Zimný štadión Ondreja Nepelu|Tipos aréna]] | align="center" |10 055 | align="center" |[[1921]] |tmavomodrá, biela, červená |[http://www.hcslovan.sk/ hcslovan.sk] |- |'''[[HK Spišská Nová Ves]]''' |[[Spišská Nová Ves]] |[[TiposBet aréna (Spišská Nová Ves)|TiposBet aréna]], [[Spišská Nová Ves]] | align="center" |5 503 | align="center" |[[1932]] |biela, modrá |[http://hksnv.sk/ hksnv.sk] |} == Základná časť == {{LocMap+|Slovensko|float=right|width=500|caption=Kluby Tipos extraligy 2024/2025|relief=1|places={{LocMap~ | Slovensko | label = [[HC Košice|KE]] | position = right | lat = 48.7140 | lon = 21.2581 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HC ’05 Banská Bystrica|BB]] | lat = 48.7395 | lon = 19.1534 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Nitra|NR]] | position = right | lat = 48.3076 | lon = 18.0845 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[MHk 32 Liptovský Mikuláš|LM]] | position = right | lat = 49.0806 | lon = 19.6221 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Poprad|PP]] | position = right | lat = 49.0614 | lon = 20.2980 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HC Prešov|PO]] | position = right | lat = 48.987639 | lon = 21.230556 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HKm Zvolen|ZV]] | position = left | lat = 48.5744 | lon = 19.1532 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Dukla Trenčín|TN]] | position = right | lat = 48.8945 | lon = 18.0444 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Dukla Ingema Michalovce|MI]] | position = right | lat = 48.7543 | lon = 21.9195 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vlci Žilina|ZA]] | position = right | lat = 49.2232 | lon = 18.7394 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HC Slovan Bratislava|BA]] | position = right | lat = 48.1482 | lon = 17.1067 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[HK Spišská Nová Ves|SN]] | position = right | lat = 48.9446 | lon = 20.5615 }}}} {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !{{Tooltip|Poz.|Pozícia}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|VP|Výhra po predĺžení}} !{{Tooltip|PP|Prehra po predĺžení}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Strelené góly}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !{{Tooltip|+/–|Plus/mínus}} !{{Tooltip|B|Body}} !Kvalifikácia |- style="background:#ddffdd;" |'''1''' | style="text-align:left;" |[[HK Nitra]] |54 |31 |7 |5 |11 |190 |131 | +59 |'''112''' | rowspan="6" |Postup do štvrťfinále |- style="background:#ddffdd;" |'''2''' | style="text-align:left;" |[[HC Slovan Bratislava]] |54 |26 |9 |6 |13 |176 |139 | +37 |'''102''' |- style="background:#ddffdd;" |'''3''' | style="text-align:left;" |[[HC Košice]] |54 |29 |3 |8 |14 |155 |127 | +28 |'''101''' |- style="background:#ddffdd;" |'''4''' | style="text-align:left;" |[[Vlci Žilina]] |54 |25 |6 |6 |17 |163 |143 | +20 |'''93''' |- style="background:#ddffdd;" |'''5''' | style="text-align:left;" |[[HK Poprad]] |54 |20 |10 |6 |18 |177 |141 | +36 |'''86''' |- style="background:#ddffdd;" |'''6''' | style="text-align:left;" |[[HC MONACObet Banská Bystrica|HC Monacobet Banská Bystrica]] |54 |23 |5 |4 |22 |169 |155 | +14 |'''83''' |- style="background:#cce0ff;" |'''7''' | style="text-align:left;" |[[HK Spišská Nová Ves]] |54 |21 |5 |5 |23 |138 |148 | -10 |'''78''' | rowspan="4" |Postup do osemfinále |- style="background:#cce0ff;" |'''8''' | style="text-align:left;" |[[HK 32 Liptovský Mikuláš]] |54 |18 |6 |8 |22 |160 |174 | -14 |'''74''' |- style="background:#cce0ff;" |'''9''' | style="text-align:left;" |[[HKM Zvolen]] |54 |19 |4 |7 |24 |167 |175 | -8 |'''72''' |- style="background:#cce0ff;" |'''10''' | style="text-align:left;" |[[HK Dukla Ingema Michalovce|HK Dukla Michalovce]] |54 |15 |10 |5 |23 |164 |179 | -15 |'''70''' |- style="background:#ffcccc;" |'''11''' | style="text-align:left;" |[[HK Dukla Trenčín]] |54 |15 |3 |10 |26 |125 |160 | -35 |'''61''' | rowspan="2" |Baráž o udržanie |- style="background:#ffcccc;" |'''12''' | style="text-align:left;" |[[HC Prešov]] |54 |9 |4 |2 |38 |103 |215 | -112 |'''37''' |} {{Malé|'''Poz.''' - pozícia; '''Z''' - zápasy; '''B''' - body; '''V''' - výhry; '''VP''' - výhry po predĺžení / samostatných nájazdoch; '''P''' - prehry; '''PP''' - prehry po predĺžení / samostatných nájazdoch; '''SG''' - strelené góly; '''IG''' - inkasované góly; '''+/-''' - rozdiel skóre}} == Play-off == {{Play-off12+nasadenie+3miesto|RD1=Kvalifikačné kolo|RD2-tím01=[[HK Nitra]]|RD2-tím02=[[HK Dukla Michalovce]]|RD2-tím03=[[Vlci Žilina]]|RD2-tím04=[[HK Poprad]]|RD2-tím05=[[HC Slovan Bratislava]]|RD2-tím06=[[HK 32 Liptovský Mikuláš]]|RD2-tím07=[[HC Košice]]|RD2-tím08=[[HC MONACObet Banská Bystrica]]|RD2-nasadenie01=1|RD2-nasadenie03=4|RD2-nasadenie05=2|RD2-nasadenie06=0|RD2-nasadenie07=3|RD2-nasadenie08=6|RD1-tím03=[[HK Spišská Nová Ves]]|RD1-tím04=[[HK Dukla Michalovce]]|RD1-nasadenie03=7|RD1-nasadenie04=10|RD1-tím11=[[HK 32 Liptovský Mikuláš]]|RD1-tím12=[[HKM Zvolen]]|RD1-nasadenie11=8|RD1-nasadenie12=9|RD2-nasadenie02=0|RD2-nasadenie04=5}}'''Kvalifikačné kolo''' '''HK Spišská Nová Ves (7.) - HK Dukla Michalovce (10.)''' {{Hokejbox2|mužstvo2=[[HK Dukla Michalovce]]|mužstvo1=[[HK Spišská Nová Ves]]|rozhodca={{SVK}} Filip Crman|rozhodca2={{SVK}} Martin Krajčík|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153227/overview|skóre=1:2|brankár1=Filip Surák|brankár2=Vladimír Glosár|dátum=11.03.2026|čas=17:30|tretiny=(1:0,0:2,0:0)|čiarový={{SVK}} Tomáš Knižka|čiarový2={{SVK}} Oto Durmis|štadión=[[TiposBet aréna, Spišská Nová Ves]]}}{{Hokejbox2|mužstvo2=[[HK Dukla Michalovce]]|mužstvo1=[[HK Spišská Nová Ves]]|štadión=[[TiposBet aréna, Spišská Nová Ves]]|dátum=12.03.2026|čas=17:30|skóre=5:0}}{{Hokejbox2|mužstvo1=[[HK Dukla Michalovce]]|mužstvo2=[[HK Spišská Nová Ves]]}} == Konečné poradie == {| class="wikitable" !Por. ! width="250" |Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" | align="center" |[[Súbor:Gold_medal_world_centered-2.svg|17x17bod]] | |- bgcolor="#DCE5E5" | align="center" |[[Súbor:Silver_medal_world_centered-2.svg|17x17bod]] | |- bgcolor="#FFDAB9" | align="center" |[[Súbor:Bronze_medal_world_centered-2.svg|17x17bod]] | |- | align="center" |4. | |- | align="center" |5. | |- | align="center" |6. | |- | align="center" |7. | |- | align="center" |8. | |- | align="center" |9. | |- | align="center" |10. | |- | align="center" |11. | |- | align="center" |12. | |} == Referencie == <references />{{Koncové šablóny|{{Sezóny slovenskej hokejovej extraligy}}|{{Hokejové kluby na Slovensku}}}} [[Kategória:Sezóny slovenskej hokejovej ligy]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2025]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2026]] oxv5immxt0s7rc1wbmrdlscd99z7u1t Receptor spoločnej pokladnice 0 732802 8187997 8060432 2026-03-27T18:13:26Z Radoslav70 256940 8187997 wikitext text/x-wiki {{Na rozšírenie}} {{Infobox Politická funkcia|Názov=Receptor spoločnej pokladnice Maltézskeho rádu|Originálny názov=Ricevitore del Comun Tesoro del Sovrano Militare Ordine di Malta|Úradujúci=[[Francis J. Vassallo]]|Sídlo=[[Rím]], [[Taliansko]]|Úradujúci od=[[23. jún]] [[2025]]|Obrázok=Coat of arms of the Sovereign Military Order of Malta (variant).svg|Posledný vo funkcii=[[Fabrizio Colonna di Paliano]]|Menuje=[[veľmajster (Maltézsky rád)|Veľmajster Maltézskeho rádu]]}} '''Receptor štátnej pokladnice''' ([[Angličtina|angl.]] ''Receiver of the common treasure'', [[Taliančina|tal.]] ''Ricevitore del Comun Tesoro'', [[Nemčina|nem.]] ''Rezeptor Des Gemeinsamen Schatzamtes'') [[Maltézsky rád|Zvrchovaného vojenského maltézskeho rádu]] a súčasne minister financií riadi správu financií a majetku Rádu v koordinácii s [[Hlavný kancelár|Hlavným kancelárom]]. Je zodpovedný za zostavenie ročnej účtovnej závierky týkajúcej sa hospodárskeho a finančného stavu Rádu a jej predloženie rade audítorov a na schválenie veľmajstrovi a Zvrchovanej rade.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Receiver of the Common Treasure | url = https://www.orderofmalta.int/government/receiver-of-the-common-treasure/ | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en-US}}</ref> Označenie ''receptor'' sa používa v Nemecku, Rakúsku, Česku a na Slovensku pre správcu pokladnice [[Priorstvo|priorstiev]] či národných asociácií Rádu.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Řád maltézských rytířů - České velkopřevorství | url = http://cvp.maltezskyrad.cz/2019/11/10/novy-receptor-cvp/ | dátum prístupu = 2025-06-25 | jazyk = cs}}</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rezeptor Des Gemeinsamen Schatzamtes | url = https://www.orderofmalta.int/de/regierung/rezeptor-des-gemeinsamen-schatzamtes/ | vydavateľ = Sovereign Military Order of Malta | dátum prístupu = 2025-06-28 | jazyk = de-DE}}</ref> == Referencie == <references /> [[Kategória:Rád maltézskych rytierov]] l55lcpw31953hs1autafyhai4knuc3y 8188009 8187997 2026-03-27T18:26:59Z Radoslav70 256940 8188009 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politická funkcia|Názov=Receptor spoločnej pokladnice Maltézskeho rádu|Originálny názov=Ricevitore del Comun Tesoro del Sovrano Militare Ordine di Malta|Úradujúci=[[Francis J. Vassallo]]|Sídlo=[[Rím]], [[Taliansko]]|Úradujúci od=[[23. jún]] [[2025]]|Obrázok=Coat of arms of the Sovereign Military Order of Malta (variant).svg|Posledný vo funkcii=[[Fabrizio Colonna di Paliano]]|Menuje=[[veľmajster (Maltézsky rád)|Veľmajster Maltézskeho rádu]]}} '''Receptor štátnej pokladnice''' ([[Angličtina|angl.]] ''Receiver of the common treasure'', [[Taliančina|tal.]] ''Ricevitore del Comun Tesoro'', [[Nemčina|nem.]] ''Rezeptor Des Gemeinsamen Schatzamtes'') [[Maltézsky rád|Zvrchovaného vojenského maltézskeho rádu]] je jedným zo štyroch najvyšších úradov Rádu. Jeho právomoci upravuje článok 123 Kódexu Rádu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Constitutional Charter and Code of the Sovereign Military Order of Malta | url = https://www.orderofmalta.int/wp-content/uploads/2023/06/Order-of-Malta-Constitutional-Charter-and-Code-2023.pdf | dátum prístupu = 2026-03-27}}</ref> Receptor spoločnej pokladnice a súčasne minister financií riadi správu financií a majetku Rádu v koordinácii s [[Hlavný kancelár|Hlavným kancelárom]]. Je zodpovedný za zostavenie ročnej [[Účtovná závierka|účtovnej závierky]] týkajúcej sa hospodárskeho a finančného stavu Rádu a jej predloženie rade audítorov a na schválenie [[Veľmajster (Maltézsky rád)|veľmajstrovi]] a Zvrchovanej rade.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Receiver of the Common Treasure | url = https://www.orderofmalta.int/government/receiver-of-the-common-treasure/ | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en-US}}</ref> Označenie ''receptor'' sa používa v Nemecku, Rakúsku, Česku a na Slovensku pre správcu pokladnice [[Priorstvo|priorstiev]] či národných asociácií Rádu.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Řád maltézských rytířů - České velkopřevorství | url = http://cvp.maltezskyrad.cz/2019/11/10/novy-receptor-cvp/ | dátum prístupu = 2025-06-25 | jazyk = cs}}</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rezeptor Des Gemeinsamen Schatzamtes | url = https://www.orderofmalta.int/de/regierung/rezeptor-des-gemeinsamen-schatzamtes/ | vydavateľ = Sovereign Military Order of Malta | dátum prístupu = 2025-06-28 | jazyk = de-DE}}</ref> == Referencie == <references /> [[Kategória:Rád maltézskych rytierov]] [[Kategória:Maltézski rytieri]] 554esiskyroq7mhzcn722zbknhk5phm 8188028 8188009 2026-03-27T19:40:09Z ~2026-18844-01 290214 8188028 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politická funkcia|Názov=Receptor spoločnej pokladnice Maltézskeho rádu|Originálny názov=Ricevitore del Comun Tesoro del Sovrano Militare Ordine di Malta|Úradujúci=[[Francis J. Vassallo]]|Sídlo=[[Rím]], [[Taliansko]]|Úradujúci od=[[23. jún]] [[2025]]|Obrázok=Coat of arms of the Sovereign Military Order of Malta (variant).svg|Posledný vo funkcii=[[Fabrizio Colonna di Paliano]]|Menuje=[[veľmajster (Maltézsky rád)|Veľmajster Maltézskeho rádu]]}} '''Receptor spoločnej pokladnice''' ([[Angličtina|angl.]] ''Receiver of the common treasure'', [[Taliančina|tal.]] ''Ricevitore del Comun Tesoro'', [[Nemčina|nem.]] ''Rezeptor Des Gemeinsamen Schatzamtes'') [[Maltézsky rád|Zvrchovaného vojenského maltézskeho rádu]] je jedným zo štyroch najvyšších úradov Rádu. Jeho právomoci upravuje článok 123 Kódexu Rádu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Constitutional Charter and Code of the Sovereign Military Order of Malta | url = https://www.orderofmalta.int/wp-content/uploads/2023/06/Order-of-Malta-Constitutional-Charter-and-Code-2023.pdf | dátum prístupu = 2026-03-27}}</ref> Receptor spoločnej pokladnice a súčasne minister financií riadi správu financií a majetku Rádu v koordinácii s [[Veľký kancelár|Veľkým kancelárom]]. Je zodpovedný za zostavenie ročnej [[Účtovná závierka|účtovnej závierky]] týkajúcej sa hospodárskeho a finančného stavu Rádu a jej predloženie rade audítorov a na schválenie [[Veľmajster (Maltézsky rád)|veľmajstrovi]] a Zvrchovanej rade.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Receiver of the Common Treasure | url = https://www.orderofmalta.int/government/receiver-of-the-common-treasure/ | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en-US}}</ref> Označenie ''receptor'' sa používa v Nemecku, Rakúsku, Česku a na Slovensku pre správcu pokladnice [[Priorstvo|priorstiev]] či národných asociácií Rádu.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Řád maltézských rytířů - České velkopřevorství | url = http://cvp.maltezskyrad.cz/2019/11/10/novy-receptor-cvp/ | dátum prístupu = 2025-06-25 | jazyk = cs}}</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rezeptor Des Gemeinsamen Schatzamtes | url = https://www.orderofmalta.int/de/regierung/rezeptor-des-gemeinsamen-schatzamtes/ | vydavateľ = Sovereign Military Order of Malta | dátum prístupu = 2025-06-28 | jazyk = de-DE}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Rád maltézskych rytierov]] [[Kategória:Maltézski rytieri| ]] 4337u4ojcqwz7jo7eum2i9326dl04hu 8188029 8188028 2026-03-27T19:41:32Z ~2026-18844-01 290214 8188029 wikitext text/x-wiki {{presunúť|Receptor spoločnej pokladnice}} {{Infobox Politická funkcia|Názov=Receptor spoločnej pokladnice Maltézskeho rádu|Originálny názov=Ricevitore del Comun Tesoro del Sovrano Militare Ordine di Malta|Úradujúci=[[Francis J. Vassallo]]|Sídlo=[[Rím]], [[Taliansko]]|Úradujúci od=[[23. jún]] [[2025]]|Obrázok=Coat of arms of the Sovereign Military Order of Malta (variant).svg|Posledný vo funkcii=[[Fabrizio Colonna di Paliano]]|Menuje=[[veľmajster (Maltézsky rád)|Veľmajster Maltézskeho rádu]]}} '''Receptor spoločnej pokladnice''' ([[Angličtina|angl.]] ''Receiver of the common treasure'', [[Taliančina|tal.]] ''Ricevitore del Comun Tesoro'', [[Nemčina|nem.]] ''Rezeptor Des Gemeinsamen Schatzamtes'') [[Maltézsky rád|Zvrchovaného vojenského maltézskeho rádu]] je jedným zo štyroch najvyšších úradov Rádu. Jeho právomoci upravuje článok 123 Kódexu Rádu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Constitutional Charter and Code of the Sovereign Military Order of Malta | url = https://www.orderofmalta.int/wp-content/uploads/2023/06/Order-of-Malta-Constitutional-Charter-and-Code-2023.pdf | dátum prístupu = 2026-03-27}}</ref> Receptor spoločnej pokladnice a súčasne minister financií riadi správu financií a majetku Rádu v koordinácii s [[Veľký kancelár|Veľkým kancelárom]]. Je zodpovedný za zostavenie ročnej [[Účtovná závierka|účtovnej závierky]] týkajúcej sa hospodárskeho a finančného stavu Rádu a jej predloženie rade audítorov a na schválenie [[Veľmajster (Maltézsky rád)|veľmajstrovi]] a Zvrchovanej rade.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Receiver of the Common Treasure | url = https://www.orderofmalta.int/government/receiver-of-the-common-treasure/ | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en-US}}</ref> Označenie ''receptor'' sa používa v Nemecku, Rakúsku, Česku a na Slovensku pre správcu pokladnice [[Priorstvo|priorstiev]] či národných asociácií Rádu.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Řád maltézských rytířů - České velkopřevorství | url = http://cvp.maltezskyrad.cz/2019/11/10/novy-receptor-cvp/ | dátum prístupu = 2025-06-25 | jazyk = cs}}</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rezeptor Des Gemeinsamen Schatzamtes | url = https://www.orderofmalta.int/de/regierung/rezeptor-des-gemeinsamen-schatzamtes/ | vydavateľ = Sovereign Military Order of Malta | dátum prístupu = 2025-06-28 | jazyk = de-DE}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Rád maltézskych rytierov]] [[Kategória:Maltézski rytieri| ]] qceklmul5zdqrzlh4m8dexfu4skrz17 8188056 8188029 2026-03-27T20:30:27Z Bakjb 236375 Bakjb premiestnil stránku [[Receptor (Maltézsky rád)]] na [[Receptor spoločnej pokladnice]] 8188029 wikitext text/x-wiki {{presunúť|Receptor spoločnej pokladnice}} {{Infobox Politická funkcia|Názov=Receptor spoločnej pokladnice Maltézskeho rádu|Originálny názov=Ricevitore del Comun Tesoro del Sovrano Militare Ordine di Malta|Úradujúci=[[Francis J. Vassallo]]|Sídlo=[[Rím]], [[Taliansko]]|Úradujúci od=[[23. jún]] [[2025]]|Obrázok=Coat of arms of the Sovereign Military Order of Malta (variant).svg|Posledný vo funkcii=[[Fabrizio Colonna di Paliano]]|Menuje=[[veľmajster (Maltézsky rád)|Veľmajster Maltézskeho rádu]]}} '''Receptor spoločnej pokladnice''' ([[Angličtina|angl.]] ''Receiver of the common treasure'', [[Taliančina|tal.]] ''Ricevitore del Comun Tesoro'', [[Nemčina|nem.]] ''Rezeptor Des Gemeinsamen Schatzamtes'') [[Maltézsky rád|Zvrchovaného vojenského maltézskeho rádu]] je jedným zo štyroch najvyšších úradov Rádu. Jeho právomoci upravuje článok 123 Kódexu Rádu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Constitutional Charter and Code of the Sovereign Military Order of Malta | url = https://www.orderofmalta.int/wp-content/uploads/2023/06/Order-of-Malta-Constitutional-Charter-and-Code-2023.pdf | dátum prístupu = 2026-03-27}}</ref> Receptor spoločnej pokladnice a súčasne minister financií riadi správu financií a majetku Rádu v koordinácii s [[Veľký kancelár|Veľkým kancelárom]]. Je zodpovedný za zostavenie ročnej [[Účtovná závierka|účtovnej závierky]] týkajúcej sa hospodárskeho a finančného stavu Rádu a jej predloženie rade audítorov a na schválenie [[Veľmajster (Maltézsky rád)|veľmajstrovi]] a Zvrchovanej rade.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Receiver of the Common Treasure | url = https://www.orderofmalta.int/government/receiver-of-the-common-treasure/ | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en-US}}</ref> Označenie ''receptor'' sa používa v Nemecku, Rakúsku, Česku a na Slovensku pre správcu pokladnice [[Priorstvo|priorstiev]] či národných asociácií Rádu.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Řád maltézských rytířů - České velkopřevorství | url = http://cvp.maltezskyrad.cz/2019/11/10/novy-receptor-cvp/ | dátum prístupu = 2025-06-25 | jazyk = cs}}</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rezeptor Des Gemeinsamen Schatzamtes | url = https://www.orderofmalta.int/de/regierung/rezeptor-des-gemeinsamen-schatzamtes/ | vydavateľ = Sovereign Military Order of Malta | dátum prístupu = 2025-06-28 | jazyk = de-DE}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Rád maltézskych rytierov]] [[Kategória:Maltézski rytieri| ]] qceklmul5zdqrzlh4m8dexfu4skrz17 8188058 8188056 2026-03-27T20:30:43Z Bakjb 236375 presun 8188058 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politická funkcia|Názov=Receptor spoločnej pokladnice Maltézskeho rádu|Originálny názov=Ricevitore del Comun Tesoro del Sovrano Militare Ordine di Malta|Úradujúci=[[Francis J. Vassallo]]|Sídlo=[[Rím]], [[Taliansko]]|Úradujúci od=[[23. jún]] [[2025]]|Obrázok=Coat of arms of the Sovereign Military Order of Malta (variant).svg|Posledný vo funkcii=[[Fabrizio Colonna di Paliano]]|Menuje=[[veľmajster (Maltézsky rád)|Veľmajster Maltézskeho rádu]]}} '''Receptor spoločnej pokladnice''' ([[Angličtina|angl.]] ''Receiver of the common treasure'', [[Taliančina|tal.]] ''Ricevitore del Comun Tesoro'', [[Nemčina|nem.]] ''Rezeptor Des Gemeinsamen Schatzamtes'') [[Maltézsky rád|Zvrchovaného vojenského maltézskeho rádu]] je jedným zo štyroch najvyšších úradov Rádu. Jeho právomoci upravuje článok 123 Kódexu Rádu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Constitutional Charter and Code of the Sovereign Military Order of Malta | url = https://www.orderofmalta.int/wp-content/uploads/2023/06/Order-of-Malta-Constitutional-Charter-and-Code-2023.pdf | dátum prístupu = 2026-03-27}}</ref> Receptor spoločnej pokladnice a súčasne minister financií riadi správu financií a majetku Rádu v koordinácii s [[Veľký kancelár|Veľkým kancelárom]]. Je zodpovedný za zostavenie ročnej [[Účtovná závierka|účtovnej závierky]] týkajúcej sa hospodárskeho a finančného stavu Rádu a jej predloženie rade audítorov a na schválenie [[Veľmajster (Maltézsky rád)|veľmajstrovi]] a Zvrchovanej rade.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Receiver of the Common Treasure | url = https://www.orderofmalta.int/government/receiver-of-the-common-treasure/ | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en-US}}</ref> Označenie ''receptor'' sa používa v Nemecku, Rakúsku, Česku a na Slovensku pre správcu pokladnice [[Priorstvo|priorstiev]] či národných asociácií Rádu.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Řád maltézských rytířů - České velkopřevorství | url = http://cvp.maltezskyrad.cz/2019/11/10/novy-receptor-cvp/ | dátum prístupu = 2025-06-25 | jazyk = cs}}</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rezeptor Des Gemeinsamen Schatzamtes | url = https://www.orderofmalta.int/de/regierung/rezeptor-des-gemeinsamen-schatzamtes/ | vydavateľ = Sovereign Military Order of Malta | dátum prístupu = 2025-06-28 | jazyk = de-DE}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Rád maltézskych rytierov]] [[Kategória:Maltézski rytieri| ]] mccvnnzinb3n3e7kmkelqdhdgb7st5l 8188119 8188058 2026-03-27T21:27:56Z Radoslav70 256940 8188119 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politická funkcia|Názov=Receptor spoločnej pokladnice Maltézskeho rádu|Originálny názov=Ricevitore del Comun Tesoro del Sovrano Militare Ordine di Malta|Úradujúci=[[Francis J. Vassallo]]|Sídlo=[[Rím]], [[Taliansko]]|Úradujúci od=[[23. jún]] [[2025]]|Obrázok=Coat of arms of the Sovereign Military Order of Malta (variant).svg|Posledný vo funkcii=[[Fabrizio Colonna di Paliano]]|Menuje=[[veľmajster (Maltézsky rád)|Veľmajster Maltézskeho rádu]]}} '''Receptor spoločnej pokladnice''' ([[Angličtina|angl.]] ''Receiver of the common treasure'', [[Taliančina|tal.]] ''Ricevitore del Comun Tesoro'', [[Nemčina|nem.]] ''Rezeptor Des Gemeinsamen Schatzamtes'') [[Maltézsky rád|Zvrchovaného vojenského maltézskeho rádu]] je jedným zo štyroch najvyšších úradov Rádu. Jeho právomoci upravuje článok 123 Kódexu Rádu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Constitutional Charter and Code of the Sovereign Military Order of Malta | url = https://www.orderofmalta.int/wp-content/uploads/2023/06/Order-of-Malta-Constitutional-Charter-and-Code-2023.pdf | dátum prístupu = 2026-03-27}}</ref> Receptor spoločnej pokladnice a súčasne minister financií riadi správu financií a majetku Rádu v koordinácii s [[Hlavný kancelár|Hlavným kancelárom]]. Je zodpovedný za zostavenie ročnej [[Účtovná závierka|účtovnej závierky]] týkajúcej sa hospodárskeho a finančného stavu Rádu a jej predloženie rade audítorov a na schválenie [[Veľmajster (Maltézsky rád)|veľmajstrovi]] a Zvrchovanej rade.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Receiver of the Common Treasure | url = https://www.orderofmalta.int/government/receiver-of-the-common-treasure/ | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en-US}}</ref> Označenie ''receptor'' sa používa v [[Nemecko|Nemecku]], [[Rakúsko|Rakúsku]], [[Česko|Česku]] a na [[Slovensko|Slovensku]] pre správcu pokladnice [[Priorstvo|priorstiev]] či národných asociácií Rádu.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Řád maltézských rytířů - České velkopřevorství | url = http://cvp.maltezskyrad.cz/2019/11/10/novy-receptor-cvp/ | dátum prístupu = 2025-06-25 | jazyk = cs}}</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rezeptor Des Gemeinsamen Schatzamtes | url = https://www.orderofmalta.int/de/regierung/rezeptor-des-gemeinsamen-schatzamtes/ | vydavateľ = Sovereign Military Order of Malta | dátum prístupu = 2025-06-28 | jazyk = de-DE}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Rád maltézskych rytierov]] [[Kategória:Maltézski rytieri| ]] 0k4jszc6hc83lcwb7ulpsnioh0cyd2y 8188138 8188119 2026-03-27T21:43:50Z Radoslav70 256940 8188138 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politická funkcia|Názov=Receptor spoločnej pokladnice Maltézskeho rádu|Originálny názov=Ricevitore del Comun Tesoro del Sovrano Militare Ordine di Malta|Úradujúci=[[Francis J. Vassallo]]|Sídlo=[[Rím]], [[Taliansko]]|Úradujúci od=[[23. jún]] [[2025]]|Obrázok=Coat of arms of the Sovereign Military Order of Malta (variant).svg|Posledný vo funkcii=[[Fabrizio Colonna di Paliano]]|Menuje=[[veľmajster (Maltézsky rád)|Veľmajster Maltézskeho rádu]]}} '''Receptor spoločnej pokladnice''' ([[Angličtina|angl.]] ''Receiver of the common treasure'', [[Taliančina|tal.]] ''Ricevitore del Comun Tesoro'', [[Nemčina|nem.]] ''Rezeptor Des Gemeinsamen Schatzamtes'') [[Maltézsky rád|Zvrchovaného vojenského maltézskeho rádu]] je jedným zo štyroch najvyšších úradov Rádu. Jeho právomoci upravuje článok 123 Kódexu Rádu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Constitutional Charter and Code of the Sovereign Military Order of Malta | url = https://www.orderofmalta.int/wp-content/uploads/2023/06/Order-of-Malta-Constitutional-Charter-and-Code-2023.pdf | dátum prístupu = 2026-03-27}}</ref> Receptor spoločnej pokladnice a súčasne minister financií riadi správu financií a majetku Rádu v koordinácii s [[Hlavný kancelár|Hlavným kancelárom]]. Je zodpovedný za zostavenie ročnej [[Účtovná závierka|účtovnej závierky]] týkajúcej sa hospodárskeho a finančného stavu Rádu a jej predloženie rade audítorov a na schválenie [[Veľmajster (Maltézsky rád)|veľmajstrovi]] a Zvrchovanej rade.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Receiver of the Common Treasure | url = https://www.orderofmalta.int/government/receiver-of-the-common-treasure/ | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en-US}}</ref> Označenie ''receptor'' sa používa v [[Nemecko|Nemecku]], [[Rakúsko|Rakúsku]], [[Česko|Česku]] a na [[Slovensko|Slovensku]] pre správcu pokladnice [[Priorstvo|priorstiev]] či národných asociácií Rádu.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Řád maltézských rytířů - České velkopřevorství | url = http://cvp.maltezskyrad.cz/2019/11/10/novy-receptor-cvp/ | dátum prístupu = 2025-06-25 | jazyk = cs}}</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rezeptor Des Gemeinsamen Schatzamtes | url = https://www.orderofmalta.int/de/regierung/rezeptor-des-gemeinsamen-schatzamtes/ | vydavateľ = Sovereign Military Order of Malta | dátum prístupu = 2025-06-28 | jazyk = de-DE}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Autoritné údaje}} == Pozri aj == * [[Maltézsky rád|Zvrchovaný vojenský maltézsky rád]] [[Kategória:Rád maltézskych rytierov]] [[Kategória:Maltézski rytieri| ]] ql1uuhkaovrwvjxc7bre87q9z3i4zx0 HK Dukla Trenčín v sezóne 2025/26 0 733901 8188223 8187591 2026-03-28T00:08:23Z Peter 51345 269569 8188223 wikitext text/x-wiki {{presunúť|HK Dukla Trenčín v sezóne 2025/2026}} {{Infobox|zahlavie=[[HK Dukla Trenčín]] [[Tipsport liga 2025/2026|2025/26]]|stylZahlavia=background:#cfcfcf|popisObrazka=Logo|stylHlavicky=background:#cfcfcf|popis2=Skóre 2025/2026|data2=15–3–10–26|popis3=Skóre doma|data3=8–2–5–12|popis4=Skóre vonku|data4=7–1–5–14|popis5=Strelené góly|data5=125|popis6=Inkasované góly|data6=160|hlavicka7=Informácie o tíme|popis8=Generálny manažér|data8=[[Eduard Hartmann]]|popis9=Tréner|data9=[[Todd Bjorkstrand]]|popis10=[[Kapitán (ľadový hokej)|Kapitán]]|data10=[[Tomáš Starosta]]|popis1=Poradie|data1=11.|popis11=[[Kapit%C3%A1n (%C4%BEadov%C3%BD hokej)#N%C3%A1hradn%C3%AD_kapit%C3%A1ni|Náhradní kapitáni]]|data11=[[Filip Ahl]]|stylPopisu=font-size:95%|stylDat=font-size:95%|popis12=Štadión|data12=[[Zimný štadión Pavla Demitru]]}} '''Sezóna 2025/2026''' je pre '''HK Dukla Trenčín''' 60. sezónou od svojho založenia 19. januára 1962 a 33. sezónou ako člen [[Tipsport liga|najvyššej slovenskej hokejovej ligy]]. == Harmonogram a výsledky == === Predsezóna === Predsezónny rozpis bol zverejnený 16. júna 2025.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Prehľad {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/home/1131/tipsport-liga | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-07-20}}</ref> {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="9" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="9" |'''Predsezóna: 3–1–1–2 (doma: 1–0–1–1; vonku: 2–1–0–1)''' |- | colspan="9" style="background: #581424;" | |- |style="background: #e0dcdc;" |'''#''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' |style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' |- | style="background: #ffd6d6;" |1 | style="background: #ffd6d6;" |12. august | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|2|5}} | style="background: #ffd6d6;" |[[PSG Berani Zlín|Zlín]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |0–0–0–1 |- | style="background: #ccffcc;" |2 | style="background: #ccffcc;" |14. august | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|1|0}} | style="background: #ccffcc;" |[[TH Unia Oświęcim|Oświęcim]] | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |1–0–0–1 |- | style="background: #ccffcc;" |3 | style="background: #ccffcc;" |22. august | style="background: #ccffcc;" |[[TH Unia Oświęcim|Oświęcim]] | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|0|3}} | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |2–0–0–1 |- |style="background: #ffe5b4;" |4 |style="background: #ffe5b4;" |29. august |style="background: #ffe5b4;" |[[Vlci Žilina|Žilina]] |style="background: #ffe5b4;" |{{Ku|3|2}} |style="background: #ffe5b4;" |Trenčín |style="background: #ffe5b4;" |PP |style="background: #ffe5b4;" |Junca |style="background: #ffe5b4;" | |style="background: #ffe5b4;" |2–0–1–1 |- | style="background: #ccffcc;" |5 | style="background: #ccffcc;" |30. august | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|4|2}} | style="background: #ccffcc;" |[[Vienna Capitals|Vienna]] | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |3–0–1–1 |- | style="background: #ffd6d6;" |6 | style="background: #ffd6d6;" |2. september | style="background: #ffd6d6;" |[[PSG Berani Zlín|Zlín]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|3|2}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |3–0–1–2 |- | style="background: #cae9f5;" |7 | style="background: #cae9f5;" |5. september | style="background: #cae9f5;" |Trenčín | style="background: #cae9f5;" |{{Ku|2|1}} | style="background: #cae9f5;" |[[Vlci Žilina|Žilina]] | style="background: #cae9f5;" |PP | style="background: #cae9f5;" |Hrenák | style="background: #cae9f5;" | | style="background: #cae9f5;" |3–1–1–2 |} === Základná časť === Rozpis základnej časti bol zverejnený 16. júna 2025.<ref name=":0" /> {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="11" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="11" |'''September: 3–2–0–2 (doma: 2–1–0–1; vonku: 1–1–0–1)''' |- | colspan="11" style="background: #581424;" | |- |style="background: #e0dcdc;" |'''#''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' |style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Body''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Ref.''' |- | style="background: #ccffcc;" |1 | style="background: #ccffcc;" |12. september | style="background: #ccffcc;" |[[HK Spišská Nová Ves|Spišská Nová Ves]] | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|3|4}} | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Hrenák | style="background: #ccffcc;" |2 852 | style="background: #ccffcc;" |1–0–0–0 | style="background: #ccffcc;" |3 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HK Rysy, s.r.o. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153020/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-09-28}}</ref> |- | style="background: #cae9f5;" |2 | style="background: #cae9f5;" |14. september | style="background: #cae9f5;" |Trenčín | style="background: #cae9f5;" |{{Ku|3|2}} | style="background: #cae9f5;" |[[HK Nitra|Nitra]] | style="background: #cae9f5;" |SN | style="background: #cae9f5;" |Hrenák | style="background: #cae9f5;" |3 134 | style="background: #cae9f5;" |1–1–0–0 | style="background: #cae9f5;" |5 | style="background: #cae9f5;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HK Nitra, s.r.o. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153026/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-09-28}}</ref> |- | style="background: #cae9f5;" |3 | style="background: #cae9f5;" |16. september | style="background: #cae9f5;" |[[HKM Zvolen|Zvolen]] | style="background: #cae9f5;" |{{Ku|3|4}} | style="background: #cae9f5;" |Trenčín | style="background: #cae9f5;" |PP | style="background: #cae9f5;" |Junca | style="background: #cae9f5;" |2 039 | style="background: #cae9f5;" |1–2–0–0 | style="background: #cae9f5;" |7 | style="background: #cae9f5;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HKM a.s {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153031/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-09-28}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |4 | style="background: #ccffcc;" |19. september | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|3|1}} | style="background: #ccffcc;" |[[HC Prešov|Prešov]] | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" |1 276 | style="background: #ccffcc;" |2–2–0–0 | style="background: #ccffcc;" |10 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Presov Hockey a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153039/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-09-28}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |5 | style="background: #ffd6d6;" |21. september | style="background: #ffd6d6;" |[[HC MONACObet Banská Bystrica|Banská Bystrica]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|4|3}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" |2 027 | style="background: #ffd6d6;" |2–2–0–1 | style="background: #ffd6d6;" |10 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HC ‘05 BANSKÁ BYSTRICA, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153042/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-09-28}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |6 | style="background: #ffd6d6;" |26. september | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|0|4}} | style="background: #ffd6d6;" |[[Vlci Žilina|Žilina]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" |3 119 | style="background: #ffd6d6;" |2–2–0–2 | style="background: #ffd6d6;" |10 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} VLCI ŽILINA, a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153052/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-09-28}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |7 | style="background: #ccffcc;" |28. september | style="background: #ccffcc;" |[[HK Poprad|Poprad]] | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|0|3}} | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" |1 978 | style="background: #ccffcc;" |3–2–0–2 | style="background: #ccffcc;" |13 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. Hokejový klub Poprad a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153053/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-09-28}}</ref> |} {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="11" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="11" |'''Október: 1–0–4–4 (doma: 1–0–3–1; vonku: 0–0–1–3)''' |- | colspan="11" style="background: #581424;" | |- |style="background: #e0dcdc;" |'''#''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' |style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Body''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Ref.''' |- |style="background: #ffe5b4;" |1 |style="background: #ffe5b4;" |3. október |style="background: #ffe5b4;" |[[HC Slovan Bratislava|Bratislava]] |style="background: #ffe5b4;" |{{Ku|3|2}} |style="background: #ffe5b4;" |Trenčín |style="background: #ffe5b4;" |PP |style="background: #ffe5b4;" |Junca |style="background: #ffe5b4;" |4 098 |style="background: #ffe5b4;" |3–2–1–2 |style="background: #ffe5b4;" |14 |style="background: #ffe5b4;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HC SLOVAN Bratislava, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153064/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-10-03}}</ref> |- |style="background: #ffe5b4;" |2 |style="background: #ffe5b4;" |5. október |style="background: #ffe5b4;" |[[HK 32 Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]] |style="background: #ffe5b4;" |{{Ku|2|1}} |style="background: #ffe5b4;" |Trenčín |style="background: #ffe5b4;" |PP |style="background: #ffe5b4;" |Hrenák |style="background: #ffe5b4;" |1 912 |style="background: #ffe5b4;" |3–2–2–2 |style="background: #ffe5b4;" |15 |style="background: #ffe5b4;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. Mestský Hokejový klub 32 Liptovský Mikuláš, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153066/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-10-05}}</ref> |- |style="background: #ffe5b4;" |3 |style="background: #ffe5b4;" |10. október |style="background: #ffe5b4;" |[[HK Dukla Ingema Michalovce|Michalovce]] |style="background: #ffe5b4;" |{{Ku|3|2}} |style="background: #ffe5b4;" |Trenčín |style="background: #ffe5b4;" |PP |style="background: #ffe5b4;" |Hrenák |style="background: #ffe5b4;" |2 068 |style="background: #ffe5b4;" |3–2–3–2 |style="background: #ffe5b4;" |16 |style="background: #ffe5b4;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. Hokejový klub Dukla Ingema Michalovce {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153075/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-10-10}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |4 | style="background: #ffd6d6;" |12. október | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|1|2}} | style="background: #ffd6d6;" |[[HC Košice|Košice]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |2 576 | style="background: #ffd6d6;" |3–2–3–3 | style="background: #ffd6d6;" |16 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HC Košice s.r.o. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153079/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-10-12}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |5 | style="background: #ffd6d6;" |17. október | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|1|2}} | style="background: #ffd6d6;" |[[HK Spišská Nová Ves|Spišská Nová Ves]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |2 246 | style="background: #ffd6d6;" |3–2–3–4 | style="background: #ffd6d6;" |16 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HK Rysy, s.r.o. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153086/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-10-17}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |6 | style="background: #ffd6d6;" |19. október | style="background: #ffd6d6;" |[[HK Nitra|Nitra]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|4|1}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" |2 632 | style="background: #ffd6d6;" |3–2–3–5 | style="background: #ffd6d6;" |16 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HK Nitra, s.r.o. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153092/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-10-19}}</ref> |- |style="background: #ffe5b4;" |7 |style="background: #ffe5b4;" |21. október |style="background: #ffe5b4;" |Trenčín |style="background: #ffe5b4;" |{{Ku|2|3}} |style="background: #ffe5b4;" |[[HKM Zvolen|Zvolen]] |style="background: #ffe5b4;" |SN |style="background: #ffe5b4;" |Hrenák |style="background: #ffe5b4;" |1 349 |style="background: #ffe5b4;" |3–2–4–5 |style="background: #ffe5b4;" |17 |style="background: #ffe5b4;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HKM a.s vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153097/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-10-24}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |8 | style="background: #ccffcc;" |26. október | style="background: #ccffcc;" |[[HC Prešov|Prešov]] | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|1|3}} | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" |1 782 | style="background: #ccffcc;" |4–2–4–5 | style="background: #ccffcc;" |20 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. Presov Hockey a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153105/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-10-26}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |9 | style="background: #ffd6d6;" |31. október | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|0|4}} | style="background: #ffd6d6;" |[[HC MONACObet Banská Bystrica|Banská Bystrica]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |2 056 | style="background: #ffd6d6;" |4–2–4–6 | style="background: #ffd6d6;" |20 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HC ‘05 BANSKÁ BYSTRICA, a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153108/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-11-01}}</ref> |} {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="11" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="11" |'''November: 5–0–0–3 (doma: 3–0–0–1; vonku: 2–0–0–2)''' |- | colspan="11" style="background: #581424;" | |- |style="background: #e0dcdc;" |'''#''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' |style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Body''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Ref.''' |- | style="background: #ffd6d6;" |1 | style="background: #ffd6d6;" |2. november | style="background: #ffd6d6;" |[[Vlci Žilina|Žilina]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|5|4}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" |3 120 | style="background: #ffd6d6;" |4–2–4–7 | style="background: #ffd6d6;" |20 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. VLCI ŽILINA, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153118/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-11-02}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |2 | style="background: #ffd6d6;" |14. november | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|0|4}} | style="background: #ffd6d6;" |[[HK Poprad|Poprad]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" |1 634 | style="background: #ffd6d6;" |4–2–4–8 | style="background: #ffd6d6;" |20 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub Poprad a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153119/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-11-14}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |3 | style="background: #ccffcc;" |16. november | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|4|1}} | style="background: #ccffcc;" |[[HC Slovan Bratislava|Bratislava]] | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" |5 981 | style="background: #ccffcc;" |5–2–4–8 | style="background: #ccffcc;" |23 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HC SLOVAN Bratislava, a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153130/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-11-17}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |4 | style="background: #ccffcc;" |18. november | style="background: #ccffcc;" |[[HK 32 Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]] | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|1|3}} | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" |1 421 | style="background: #ccffcc;" |6–2–4–8 | style="background: #ccffcc;" |26 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. Mestský Hokejový klub 32 Liptovský Mikuláš, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153132/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-11-21}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |5 | style="background: #ffd6d6;" |21. november | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|2|4}} | style="background: #ffd6d6;" |[[HK Dukla Ingema Michalovce|Michalovce]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |1 130 | style="background: #ffd6d6;" |6–2–4–9 | style="background: #ffd6d6;" |26 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub Dukla Ingema Michalovce vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153141/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-11-21}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |6 | style="background: #ccffcc;" |23. november | style="background: #ccffcc;" |[[HC Košice|Košice]] | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|1|2}} | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" |4 211 | style="background: #ccffcc;" |7–2–4–9 | style="background: #ccffcc;" |29 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HC Košice s.r.o. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153145/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-11-23}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |7 | style="background: #ccffcc;" |28. november | style="background: #ccffcc;" |[[HK Spišská Nová Ves|Spišská Nová Ves]] | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|1|3}} | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Hrenák | style="background: #ccffcc;" |1 956 | style="background: #ccffcc;" |8–2–4–9 | style="background: #ccffcc;" |32 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HK Rysy, s.r.o. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja|url=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153158/stats|vydavateľ=www.hockeyslovakia.sk|dátum prístupu=2025-11-28}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |8 | style="background: #ccffcc;" |30. november | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|5|2}} | style="background: #ccffcc;" |[[HK Nitra|Nitra]] | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" |2 606 | style="background: #ccffcc;" |9–2–4–9 | style="background: #ccffcc;" |35 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HK Nitra, s.r.o. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153164/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-12-05}}</ref> |} {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="11" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="11" |'''December: 2–1–3–4 (doma: 1–1–2–1; vonku: 1–0–1–3)''' |- | colspan="11" style="background: #581424;" | |- |style="background: #e0dcdc;" |'''#''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' |style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Body''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Ref.''' |- | style="background: #ccffcc;" |1 | style="background: #ccffcc;" |5. december | style="background: #ccffcc;" |[[HKM Zvolen|Zvolen]] | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|3|5}} | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" |2 122 | style="background: #ccffcc;" |10–2–4–9 | style="background: #ccffcc;" |38 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HKM a.s {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153169/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-12-05}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |2 | style="background: #ffd6d6;" |7. december | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|2|3}} | style="background: #ffd6d6;" |[[HC Prešov|Prešov]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" |1 277 | style="background: #ffd6d6;" |10–2–4–10 | style="background: #ffd6d6;" |38 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Presov Hockey a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153177/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-12-12}}</ref> |- |style="background: #ffe5b4;" |3 |style="background: #ffe5b4;" |12. december |style="background: #ffe5b4;" |[[HC Slovan Bratislava|Bratislava]] |style="background: #ffe5b4;" |{{Ku|4|3}} |style="background: #ffe5b4;" |Trenčín |style="background: #ffe5b4;" |SN |style="background: #ffe5b4;" |Junca |style="background: #ffe5b4;" |3 782 |style="background: #ffe5b4;" |10–2–5–10 |style="background: #ffe5b4;" |39 |style="background: #ffe5b4;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HC SLOVAN Bratislava, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153181/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-12-12}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |4 | style="background: #ccffcc;" |13. december | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|4|2}} | style="background: #ccffcc;" |[[HK Nitra|Nitra]] | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Hrenák | style="background: #ccffcc;" |2 121 | style="background: #ccffcc;" |11–2–5–10 | style="background: #ccffcc;" |42 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HK Nitra, s.r.o. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153186/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-12-15}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |5 | style="background: #ffd6d6;" |17. december | style="background: #ffd6d6;" |[[HC MONACObet Banská Bystrica|Banská Bystrica]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|3|2}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |1 721 | style="background: #ffd6d6;" |11–2–5–11 | style="background: #ffd6d6;" |42 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HC ‘05 BANSKÁ BYSTRICA, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153192/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-12-19}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |6 | style="background: #ffd6d6;" |19. december | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|2|4}} | style="background: #ffd6d6;" |[[Vlci Žilina|Žilina]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |2 270 | style="background: #ffd6d6;" |11–2–5–12 | style="background: #ffd6d6;" |42 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} VLCI ŽILINA, a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153199/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-12-19}}</ref> |- |style="background: #ffe5b4;" |7 |style="background: #ffe5b4;" |21. december |style="background: #ffe5b4;" |[[HKM Zvolen|Zvolen]] |style="background: #ffe5b4;" |{{Ku|4|3}} |style="background: #ffe5b4;" |Trenčín |style="background: #ffe5b4;" |PP |style="background: #ffe5b4;" |Hrenák |style="background: #ffe5b4;" |2 632 |style="background: #ffe5b4;" |11–2–6–12 |style="background: #ffe5b4;" |43 |style="background: #ffe5b4;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HKM a.s {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153203/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-12-26}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |8 | style="background: #ffd6d6;" |26. december | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|1|2}} | style="background: #ffd6d6;" |[[HC Slovan Bratislava|Bratislava]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |10 055 | style="background: #ffd6d6;" |11–2–6–13 | style="background: #ffd6d6;" |43 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HC SLOVAN Bratislava, a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153211/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-12-26}}</ref> |- | style="background: #cae9f5;" |9 | style="background: #cae9f5;" |28. december | style="background: #cae9f5;" |[[HK Nitra|Nitra]] | style="background: #cae9f5;" |{{Ku|2|3}} | style="background: #cae9f5;" |Trenčín | style="background: #cae9f5;" |PP | style="background: #cae9f5;" |Hrenák | style="background: #cae9f5;" |4 506 | style="background: #cae9f5;" |11–3–6–13 | style="background: #cae9f5;" |45 | style="background: #cae9f5;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HK Nitra, s.r.o. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153216/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-12-29}}</ref> |- |style="background: #ffe5b4;" |10 |style="background: #ffe5b4;" |30. december |style="background: #ffe5b4;" |Trenčín |style="background: #ffe5b4;" |{{Ku|3|4}} |style="background: #ffe5b4;" |[[HC MONACObet Banská Bystrica|Banská Bystrica]] |style="background: #ffe5b4;" |PP |style="background: #ffe5b4;" |Hrenák |style="background: #ffe5b4;" |2 663 |style="background: #ffe5b4;" |11–3–7–13 |style="background: #ffe5b4;" |46 |style="background: #ffe5b4;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HC ‘05 BANSKÁ BYSTRICA, a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153222/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-12-31}}</ref> |} {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="11" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="11" |'''Január: 1–0–1–7 (doma: 0–0–0–5; vonku: 1–0–1–2)''' |- | colspan="11" style="background: #581424;" | |- |style="background: #e0dcdc;" |'''#''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' |style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Body''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Ref.''' |- | style="background: #ffd6d6;" |1 | style="background: #ffd6d6;" |3. január | style="background: #ffd6d6;" |[[Vlci Žilina|Žilina]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|3|1}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" |3 922 | style="background: #ffd6d6;" |11–3–7–14 | style="background: #ffd6d6;" |46 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. VLCI ŽILINA, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153288/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-01-04}}</ref> |- | style="background: #ffe5b4;" |2 | style="background: #ffe5b4;" |5. január | style="background: #ffe5b4;" |Trenčín | style="background: #ffe5b4;" |{{Ku|2|3}} | style="background: #ffe5b4;" |[[HKM Zvolen|Zvolen]] | style="background: #ffe5b4;" |PP | style="background: #ffe5b4;" |Hrenák | style="background: #ffe5b4;" |1 681 | style="background: #ffe5b4;" |11–3–8–14 | style="background: #ffe5b4;" |47 | style="background: #ffe5b4;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HKM a.s vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153292/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-01-11}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |3 | style="background: #ffd6d6;" |9. január | style="background: #ffd6d6;" |[[HC MONACObet Banská Bystrica|Banská Bystrica]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|6|2}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" |1 821 | style="background: #ffd6d6;" |11–3–8–15 | style="background: #ffd6d6;" |47 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HC ‘05 BANSKÁ BYSTRICA, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153323/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-01-11}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |4 | style="background: #ffd6d6;" |11. január | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|3|6}} | style="background: #ffd6d6;" |[[Vlci Žilina|Žilina]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Valent | style="background: #ffd6d6;" |2 045 | style="background: #ffd6d6;" |11–3–8–16 | style="background: #ffd6d6;" |47 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} VLCI ŽILINA, a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153333/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-01-22}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |5 | style="background: #ffd6d6;" |16. január | style="background: #ffd6d6;" |[[HK Poprad|Poprad]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|3|1}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |2 536 | style="background: #ffd6d6;" |11–3–8–17 | style="background: #ffd6d6;" |47 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. Hokejový klub Poprad a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153334/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-01-22}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |6 | style="background: #ffd6d6;" |18. január | style="background: #ffd6d6;" |[[HC Slovan Bratislava|Bratislava]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|6|1}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |2 816 | style="background: #ffd6d6;" |11–3–8–18 | style="background: #ffd6d6;" |47 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HC SLOVAN Bratislava, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153345/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-01-22}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |7 | style="background: #ccffcc;" |23. január | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|2|1}} | style="background: #ccffcc;" |[[HK 32 Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]] | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Hrenák | style="background: #ccffcc;" |1 153 | style="background: #ccffcc;" |12–3–8–18 | style="background: #ccffcc;" |50 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Mestský Hokejový klub 32 Liptovský Mikuláš, a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153347/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-01-25}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |8 | style="background: #ffd6d6;" |25. január | style="background: #ffd6d6;" |[[HK Dukla Ingema Michalovce|Michalovce]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|4|2}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |1 985 | style="background: #ffd6d6;" |12–3–8–19 | style="background: #ffd6d6;" |50 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. Hokejový klub Dukla Ingema Michalovce {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153356/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-01-25}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |9 | style="background: #ffd6d6;" |30. január | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|1|2}} | style="background: #ffd6d6;" |[[HC Košice|Košice]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" |2 438 | style="background: #ffd6d6;" |12–3–8–20 | style="background: #ffd6d6;" |50 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HC Košice s.r.o. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153360/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-02-03}}</ref> |} {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="11" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="11" |'''Február: 2–0–2–4 (doma: 1–0–0–2; vonku: 1–0–2–2)''' |- | colspan="11" style="background: #581424;" | |- |style="background: #e0dcdc;" |'''#''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' |style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Body''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Ref.''' |- | style="background: #ffe5b4;" |1 | style="background: #ffe5b4;" |1. február | style="background: #ffe5b4;" |Trenčín | style="background: #ffe5b4;" |{{Ku|2|3}} | style="background: #ffe5b4;" |[[HK Spišská Nová Ves|Spišská Nová Ves]] | style="background: #ffe5b4;" |PP | style="background: #ffe5b4;" |Hrenák | style="background: #ffe5b4;" |2 743 | style="background: #ffe5b4;" |12–3–9–20 | style="background: #ffe5b4;" |51 | style="background: #ffe5b4;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HK Rysy, s.r.o. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153367/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-02-03}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |2 | style="background: #ffd6d6;" |6. február | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|3|7}} | style="background: #ffd6d6;" |[[HKM Zvolen|Zvolen]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" |1 345 | style="background: #ffd6d6;" |12–3–9–21 | style="background: #ffd6d6;" |51 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HKM a.s vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153372/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-02-08}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |3 | style="background: #ffd6d6;" |7. február | style="background: #ffd6d6;" |[[HK Nitra|Nitra]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|3|2}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" |2 035 | style="background: #ffd6d6;" |12–3–9–22 | style="background: #ffd6d6;" |51 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HK Nitra, s.r.o. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153379/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-02-08}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |4 | style="background: #ccffcc;" |13. február | style="background: #ccffcc;" |[[HC Prešov|Prešov]] | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|1|3}} | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Hrenák | style="background: #ccffcc;" |1 870 | style="background: #ccffcc;" |13–3–9–22 | style="background: #ccffcc;" |54 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. Presov Hockey a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153386/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-03-26}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |5 | style="background: #ffd6d6;" |15. február | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|1|4}} | style="background: #ffd6d6;" |[[HC MONACObet Banská Bystrica|Banská Bystrica]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" |2 736 | style="background: #ffd6d6;" |13–3–9–23 | style="background: #ffd6d6;" |54 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HC ‘05 BANSKÁ BYSTRICA, a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153389/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-03-26}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |6 | style="background: #ffd6d6;" |20. február | style="background: #ffd6d6;" |[[Vlci Žilina|Žilina]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|5|1}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |1 512 | style="background: #ffd6d6;" |13–3–9–24 | style="background: #ffd6d6;" |54 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. VLCI ŽILINA, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153399/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-03-26}}</ref> |- | style="background: #ffe5b4;" |7 | style="background: #ffe5b4;" |22. február | style="background: #ffe5b4;" |Trenčín | style="background: #ffe5b4;" |{{Ku|1|2}} | style="background: #ffe5b4;" |[[HK Poprad|Poprad]] | style="background: #ffe5b4;" |PP | style="background: #ffe5b4;" |Junca | style="background: #ffe5b4;" |1 732 | style="background: #ffe5b4;" |13–3–10–24 | style="background: #ffe5b4;" |55 | style="background: #ffe5b4;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub Poprad a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153400/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-03-26}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |8 | style="background: #ccffcc;" |27. február | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|3|1}} | style="background: #ccffcc;" |[[HC Slovan Bratislava|Bratislava]] | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" |4 610 | style="background: #ccffcc;" |14–3–10–24 | style="background: #ccffcc;" |58 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HC SLOVAN Bratislava, a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153411/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-03-26}}</ref> |} {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="11" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="11" |'''Marec: 1–0–0–2 (doma: 0–0–0–1; vonku: 1–0–0–1)''' |- | colspan="11" style="background: #581424;" | |- |style="background: #e0dcdc;" |'''#''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' |style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Body''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Ref.''' |- | style="background: #ffd6d6;" |1 | style="background: #ffd6d6;" |1. marec | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|2|4}} | style="background: #ffd6d6;" |[[HK 32 Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |902 | style="background: #ffd6d6;" |14–3–10–25 | style="background: #ffd6d6;" |58 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Mestský Hokejový klub 32 Liptovský Mikuláš, a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153413/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-03-26}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |2 | style="background: #ccffcc;" |6. marec | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|6|2}} | style="background: #ccffcc;" |[[HK Dukla Ingema Michalovce|Michalovce]] | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Valent | style="background: #ccffcc;" |1 318 | style="background: #ccffcc;" |15–3–10–25 | style="background: #ccffcc;" |61 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub Dukla Ingema Michalovce vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153422/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-03-26}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |3 | style="background: #ffd6d6;" |8. marec | style="background: #ffd6d6;" |[[HC Košice|Košice]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|3|2}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |1 487 | style="background: #ffd6d6;" |15–3–10–26 | style="background: #ffd6d6;" |61 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HC Košice s.r.o. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153426/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-03-26}}</ref> |} '''''Legenda:''''' {| | style="background: #ccffcc;" |&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Výhra (3 body) |- | style="background: #cae9f5;" |&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Výhra po predĺžení/nájazdoch (2 body) |- | style="background: #ffe5b4;" |&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Prehra po predĺžení/nájazdoch (1 body) |- | style="background: #ffd6d6;" |&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Prehra (0 bodov) |} === Baráž o udržanie === {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="11" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="11" |'''Baráž o udržanie: 1–0–0–0 (doma: 1–0–0–0; vonku: 0–0–0–0)''' |- | colspan="11" style="background: #581424;" | |- | style="background: #e0dcdc;" |'''#''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' | style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Body''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Ref.''' |- | style="background: #ccffcc;" |1 | style="background: #ccffcc;" |27. marec | style="background: #ccffcc;" |[[HC 19 Humenné|Humenné]] | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|2|3}} | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Hrenák | style="background: #ccffcc;" |1 718 | style="background: #ccffcc;" |1–0–0–0 | style="background: #ccffcc;" |3 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HC 19 Humenné {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153298/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-03-28}}</ref> |- |2 |29. marec |[[HC Prešov|Prešov]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |- |3 |2. apríl |Trenčín |{{Ku||}} |[[HK Skalica|Skalica]] | | | | | | |- |4 |5. apríl |Trenčín |{{Ku||}} |[[HC 19 Humenné|Humenné]] | | | | | | |- |5 |7. apríl |Trenčín |{{Ku||}} |[[HC Prešov|Prešov]] | | | | | | |- |6 |10. apríl |[[HK Skalica|Skalica]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |- |7 |12. apríl |[[HC 19 Humenné|Humenné]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |- |8 |14. apríl |[[HC Prešov|Prešov]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |- |9 |17. apríl |Trenčín |{{Ku||}} |[[HK Skalica|Skalica]] | | | | | | |- |10 |19. apríl |Trenčín |{{Ku||}} |[[HC 19 Humenné|Humenné]] | | | | | | |- |11 |21. apríl |Trenčín |{{Ku||}} |[[HC Prešov|Prešov]] | | | | | | |- |12 |25. apríl |[[HK Skalica|Skalica]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |} '''''Legenda:''''' {| | style="background: #ccffcc;" |&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Výhra (3 body) |- | style="background: #cae9f5;" |&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Výhra po predĺžení/nájazdoch (2 body) |- | style="background: #ffe5b4;" |&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Prehra po predĺžení/nájazdoch (1 body) |- | style="background: #ffd6d6;" |&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Prehra (0 bodov) |} == Referencie == {{Portál|Ľadový hokej|Hokejový}} {{Referencie}} [[Kategória:Sezóny HK Dukla Trenčín]] 8483ylq6v5xlhy9wufjxk6s7vvo0o0f Redaktor:Lukasabram/pieskovisko2 2 733972 8188007 8187508 2026-03-27T18:23:03Z Lukasabram 140452 /* V česko-slovenskej exilovej armáde */ text 8188007 wikitext text/x-wiki == Karel Klapálek == '''Karel Klapálek''' (* [[26. máj|26.]] [[26. máj|máj]] [[1893]] [[Nové Město nad Metují|Nové Město nad Metuj]], [[Rakúsko-Uhorsko]] - † [[18. november|18.]] [[18. november|november]] [[1984]] [[Praha]], [[Česko-Slovensko|Česko-slovensko]]) '''-''' bol česko-slovenský brigádny generál českého pôvodu. Ako príslušník [[Česko-slovenské légie|česko-slovenských légií]] za zúčastnil [[Bitka pri Zborove (1917)|bitky pri Zborove]]. Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] postupne velil niektorým vojenským formáciám česko-slovenského zahraničného vojska. Velil česko-slovenskému práporu Východnému, ľahkému protiletadlovému pluku 200 – Východnému, bol zástupcom veliteľa Česko-slovenskej obrnenej brigády. Vojnu končil vo funkcii veliteľa 1. Česko-slovenského armádneho zboru. Po nástupe komunistov k moci bol perzekvovaný a väznený. Klapálek bol známy ako energický a rozhodný vojak, skutočný vlastenec, so zmyslom pre spravodlivosť i so schopnosťou chápať druhých. Do politických sporov v armáde a o armádu, ktoré sa začali po skončení 2. svetovej vojny, sa nezapájal, riešil odborné otázky vojenské výstavby ako z titulu svojej veliteľskej funkcie, tak aj ako člen APS. == Život == Karel Klapálek pochádzal z rodiny železničiara. Mal ďalších troch súrodencov. Krátko po jeho narodení sa rodina presťahovala do mesta [[Kralupy nad Vltavou|Karalupy nad Vltavou]]. Otec v roku 1901 zomrel na infarkt a matka, aby uživila štyri deti, začala opäť šiť rukavice. Práve vďaka matke mohol Karel aj vyštudovať. V rokoch 1906-1911 študoval na reálnom gymnáziu v Prahe a po maturite začal pracovať ako účtovník u firmy Jaroš v [[Kralupy nad Vltavou|Kralupech nad Vltavou]]. po vypuknutí [[Prvá svetová vojna|Veľkej vojny]] narukoval k 8. Zemebraneckému pluku v Salzburgu, s ktorým v 27. augusta 1915 odišiel na ruský front. Následnej bol v septembri toho istého roka v priestore [[Luck|Lucka]] na [[Volynská oblasť|Volyni]] zajatý a dostal sa do zajateckého tábora v [[Taškent|Taškente]]. === V česko-slovenských ozbrojených silách === ==== Legionár ==== Dňa [[5. marec|5. marca]] [[1916]] vstúpil do [[Česká družina|Českej družiny]]. * Dňa [[5. august|5. augusta]] [[1916]] bol prevelený k záložnej rote do Kyjeva, kde absolvoval intenzívny výcvik. * Od [[27. marec|27. marca]] [[1917]] bol odvelený do dôstojníckej školy ''3. streleckého pluku Jána Žižku z Trocnova'' v Berežnici. So svojim plukom sa zúčastnil aj [[Bitka pri Zborove (1917)|bitky pri Zborove]], čo bolo prvé ozbrojené vystúpenie ''Česko-slovenského vojska na Rusi''. * V septembri 1917 sa stal inštruktorom a neskôr aj dočasným veliteľom plukovnej poddôstojníckej školy. Pri plnení svojich povinností si počínal k plnej spokojnosti nadriadených, čoho dôkazom sú tri pochvaly od veliteľa pluku. Klapálek sa zúčastnil sibírskej anabázy a bojov proti [[Červená armáda|Červenej armáde]]. V tom čase vykonával aj funkcie veliteľa roty a práporu. Ochorel však na tuberkulózu a liečil sa v čeljabinskej nemocnici. Po vyzdravení pôsobil ako veliteľ poddôstojníckej školy vo [[Vladivostok|Vladivostoku]] a v januári [[1920]] sa v hodnosti kapitána vrátil domov, už do [[Česko-Slovensko|Česko-slovenska]]. ==== Česko-slovenský dôstojník ==== Po anabáze v [[Česko-slovenské légie|česko-slovenských légiách]] a návrate do vlasti zostal Klapálek v armáde. Postupne pôsobil v nasledujúcich útvaroch a funkciách: * Od februára [[1920]] do októbra 1921 slúžil v ''pešom pluku č.35'' v Plzni vo funkciách veliteľa guľometnej roty a následne veliteľa pešej roty a práporu. * Po absolvoval ekvitačnej školy pre dôstojníkov pechoty a technických zbraní v Brne sa stal se pobočníkom u pešej brigády 24 v [[Michalovce|Michalovciach]] a náčelníkom štábu. * Od 1.decembra 1922 bol preložený ku pešiemu pluku 36 v [[Užhorod|Užhorode]], kde slúžil vo funkcii 1. plukovného pobočníka a následne vo funkcii zástupcu veliteľa práporu. * Od [[1. apríl|1. apríla]] [[1929]] sa stal zástupcom veliteľa III. práporu ''pešieho pluku 36'' a o rok zástupcom I. práporu rovnakého pluku. * Od [[14. november|14. novembra]] [[1931]] do mája [[1932]] pôsobil v Miloviciach ako učiteľ v škole pre veliteľov rôt pešieho vojska. V nasledujúcom roku se vrátil na 4 mesiace do [[Užhorod|Užhorodu]], kde zastával funkciu zástupcu veliteľa práporu pešieho pluku 36. * Ku [[30. september|30. septembru]] [[1932]] sa stal profesorom taktiky na Vojenskej akadémii v Hraniciach. * V roku 1935 sa stal veliteľom práporu vojenských akademikov, * Na konci novembra 1937 bol Klapálek preložený do [[České Budějovice|Českých Budejovíc]] k ''pešiemu pluku 1 Mistra Jana Husa'', kde zastával funkciu zástupcu veliteľa pluku. * V čase mobilizácie v septembri 1938 sa Klapálek stal veliteľom pešieho pluku 51, ktorý vznikol zo zmobilizovaných záložníkov. ==== Absolvované kurzy ==== * lyžiarský kurz, * armádní plynový kurz * spojovací kurz * kurz pre veliteľom vojskových telies a oddielov. === Po rozbití Česko-Slovenska === Po rozbití Česko-slovenska a vzniku [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu Čechy a Morava]] bol Klapálek ku 27. júlu 1939 prepustený z činnej vojenskej služby a pridelený k živnostenskému referátu v [[České Budějovice|Českých Budejoviciach]] ako riaditeľ živnostenské služby. Súčasne však prešiel do ilegality, zdržiaval sa v [[Praha|Prahe]] a zapojil sa do budovania tajnej odbojovej organizácie [[Obrana národa]], ktorú vytvárali dôstojníci predmníchovskej česko-slovenskej armády. Po rozsiahlom zatýkaní jej členov gestapom, sa však na jar 1940 rozhodol odísť za hranice. Dňa [[16. máj|16. mája]] [[1940]] opustil [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorát]] a vydal sa tzv. južnou cestou cez Slovensko, Maďarsko a Juhosláviu. Pri pokuse prekročiť hranice bol hneď trikrát zadržaný a postupne krátko väznený v [[Budapešť|Budapešti]], [[Nové Zámky|Nových Zámkoch]] a [[Košice|Košiciach]], Nakoniec a mu podarilo doraziť do Belehradu, kde [[20. jún|20. júna]] [[1940]] na česko-slovenskom konzuláte podpísal prihlášku do česko-slovenskej zahraničnej armády. === V česko-slovenskej exilovej armáde === ==== Na Blízkom východe ==== Z Belehradu Karel Klapálek odišiel do [[Palestína (územie)|Palestíny]], kde sa formovala česko-slovenská vojenská jednotka. Bol pridelený k česko-slovenskému pešiemu pluku 4 – Východnému v Palestíne ako zástupca jeho veliteľa. K [[1. január|1. januáru]] [[1941]] bol Klapálek menový do funkcie veliteľa česko-slovenského pešieho práporu 11 – Východného. Prvou úlohou, ktorou jeho jednotku poverili Briti, bolo stráženie zajateckých táborov, prístavných zariadení a letísk v okolí Alexandrie. Na konci júna 1941 sa Klapálkov prápor v rámci britskej 23. brigády zúčastnil postupu do Sýrie. Po kapitulácii vichistickej správy v polovici júla 1941 postúpil Klapálkov prápor na začiatku augusta až k [[Idlib|Idlibu]], kde tvoril mobilnú zálohu britskej brigády. Z [[Idlib|Idlibu]] sa Klapálkovci 21. augusta 1941 presunuli do [[Halab|Aleppa]], kde strážil sýrsko-tureckej hranice. ==== Obrana Tobruku ==== Následne bola Klapálkov prápor odsunutý k [[Boje o Tobruk|pevnosti Tobruk]], ktorý od apríla obliehali jednotky [[Os Berlín-Rím-Tokio|Osy]]. Prápor sa od [[21. október|21. októbra]] [[1941]] zúčastnil obrany prístavu a vo svojich obranných postaveniach zotrvával aj po prelomení obrany. Na konci decembra 1941 vojaci práporu strážil letisko a okolie prístavu. Vo februári 1942 bola [[Boje o Tobrúk|pevnosť opätovne ohrozovaná]] jednotkami [[Deutsches Afrikakorps|Afrikakorps]]. Klapálkov prápor bol nasadený na západnom perimetri a jeho príslušníci strážili aj prístav. Za svoje úspešné počínanie si pri obrane Tobruku održal Klapálek od Britov vyznamenanie - [[Rad za verejnú službu]] ''(Distinguished Service order).'' Keď mu prišli blahoželať zástupci jednotlivých rôt, Klapálek len skromne poznamenal: {{Citát|Já som len kapelník, vy ste kapela, ktorá hrala dobre...}} Na konci marca predali Čecho-slováci svoje pozície íným jednotkám a 7. apríla odcestovali do [[Palestína (územie)|Palestíny]], kde bol Česko-slovenský peší prápor 11 - Východný reorganizovaný na 200. protilietadlový pluk - Východný. Velením nad plukom bol poverený Klapálek, ktorý sa v 2. sa spoločne so svojimi mužmi polovici júna 1942 presunul do palestínskeho [[Achziv|Ez Zibu]] u Nahrije, kde prevzal protilietadlovú obranu prístavu a naftovej rafinérie v Haife, prístavu v Bejrútu a na jeseň 1942 aj obranú letísk v okolí Haify. V decembri 1942 sa pluk sústredil v zimnom tábore u [[Jericho|Jericha]] na brehu Mŕtveho mora, kde bol doplnený a krátko po vianočných sviatkoch sa presunul do Tobruku, kde prevzal protilietadlovú obranu prístavu a okolitých letísk, ktorú zabezpečoval až do 12. júna 1943. Po rozpustení pluku v júli 1943 boli Klapálkovi vojaci evakuovaní loďou ''Mauretánia'' do [[Veľká Británia (ostrov)|Veľkej Británie]], kde bol Klapálek v septembri menový zástupcom veliteľa [[Česko-slovenská samostatná obrnená brigáda vo Veľkej Británii|Česko-slovenskej samostatnej obrnenej brigády vo Veľkej Británii]] brigádneho generála Aloisa Lišku a od [[29. marec|29. marca]] [[1943]] roku se stal prednostom I. odboru Ministerstva národnej obrany v Londýne. ==== Na východom fronte ==== V auguste 1944 odletel spolu s gen. Bohumilem Bočkem a gen. [[Jaroslav Vedral-Sázavský|Jaroslavavom Vedralom- Sázavským]] do [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] posilniť veliteľský zbor formovaného [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. česko-slovenského armádneho zboru v SSSR]] a pripravujúceho sa na boje v [[Karpaty|Karpatoch]]. K [[19. september|19. septembru]] bol ustanovený veliteľom 3. samostatnej česko-slovenskej brigády v ZSSR sformovanej z nováčikov odvedených na [[Volynská oblasť|Volyni]]. S brigádu viedol v bojoch [[Karpatsko-duklianska operácia|Karpatsko-duklianskej operácie]] a pri oslobodzování Slovenska. Bol dvakrát ranený – u [[Nižný Komárnik|Nižného Komárnika]] ľahko, u Žiaru ťažko. Keď se [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svobod]]<nowiki/>a stal ministrom národní obrany vo vláde sformovanej v Košiciach už na oslobodenom území, prevzal Klapálek od 3. apríla 1945 velenie zboru. K 29. aprílu 1945 ho prezident republiky menoval do tejto funkcie svojim dekrétom. Dňa 17. mája 1945 ako veliteľ armádneho zboru sa zúčastnil vojenskej prehliadky v Prahe. === Po vojne === Po skončení vojny sa Klapálek stal [[26. máj|26. mája]] [[1945]] zástupcom veliteľa vojenské oblasti 1 v Prahe, a k 28. októbru 1945 roku prevzal velení vojenskej oblasti 1. Vo februári 1948 sa spoločne s ministrom obrany [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíkom Svobodom]] a gen. B. Bočkem zúčastnil ustavujícího zasedání Ústředního akčního výboru Národní fronty. Ich prítomnosť a prejav Ludvíka Svobody boly chápané ako podpora KSČ pri riešení vládnej krizy. V novým podmínkách zůstal velitelem VO 1 a v červnu 1948 vstoupil do KSČ, neváhal se však zastat některých svých spolubojovníků při projednávání návrhů na jejich vyhození z armády v APS. == Politické perzekúcie == Z údajných zdravotních dôvodov bol Klapálek [[1. február|1. februára]] [[1951]] daný do trvalé výslužby. Bol však sledovaný a 20. novembra 1952 zatknutý. V novembri 1954 bol z dôvodu vykonštruovanej sabotáže [[Košický vládny program|Košického vládního programu]] v podmienkach česko-slovenskej armády odsúdený vojenským kolégiom Najvyššie súdu na 6 let, prepadnutia mena a stráte občianskych práv na 5 let. V roku 1953 bol vylúčený z Komunistickej strany Česko-slovenska a [[13. február|13. februára]] 1954 bol rozkazom ministra národní obrany č. 306 zbavený hodnosti. Po intervenciách sovietskej vodcu [[Nikita Sergejevič Chruščov|N. S. Chruščova]] a maršálov Sovietskeho zväzu G. K. Žukova a I. S. Koněva bol v apríli 1956 prepustený z väzenia vo Valdiciach. Na jeho prepustení mal veľký podiel jeho priateľ [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]], ktorý sa za neho prihováral u sovietov. V máji 1956 bola žaloba na neho stiahnutá. Klapálek dostal opät dôchodok a rozkazom ministra národní obrany č. 628 ze 4. júla 1956 mu bola vrátená hodnosť armádneho generála v.v. V roku 1968 obdržel Zlatú hviezdu hrdinu ČSSR. == Zaujímavosti == * Veľkým priateľom Karla Klapálka bol [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]]. Oboch mužov spájala spoločná záľuba - [[turistika]]. Podľa boli obidvaja muži za druhej svetovej vojny pravdepodobne najobľúbenejšími veliteľmi v česko-slovenskom zahraničnom vojsku. Ďalším do partie Ich ďalším priateľom v partii sa stal [[Bohumil Boček]], neskorší veliteľ 1. česko-slovenskej brigády [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. Česko-slovenského armádneho zboru]]. Všetci traja sa prvý krát stretli ako legionári v Rusku, ako príslušníci ''3. česko-slovenského streleckého pluku Jána Žižku z Trocnova''. Neskôr počas služby v [[Užhorod|Užhorode]] prenechal Klapálek manželom Svobodovým svoj mládenecký byt a sám býval v kasárńach. * Karel Klapálek mal mimoriadne pedagogické schopnosti. Ako schopný pedagóg sa prejavoval už počas pôsobenia v [[Užhorod|Užhorode]], keď vojakov rusínskej národnosti učil češtinu. * V roku odmietol vtedajší český prezident [[Václav Klaus]] * Manželkou Klapálka sa stala Olga Košútová. Zoznámili sa v [[Užhorod|Užhorode]], kde sa narodili aj ich dve dcéry a bola to práve jeho manželka, ktorá po vojne zachytila jeho spomienky na vojnu pod názvom ''Voják vzpomíná'' (1948) Sobáš uzavreli [[20. november|20. novembra]] 1924. Narodily se jim dcery Olga (vydatá Táborská) a Eva. * Karel Klapálek bol veľkým fanúšikom futbalového klubu [[SK Slavia Praha|ŠK Slávia Praha]]. Spoločne s manželkou fandili hokejistom [[LTC Holešovice]]. == Hodnostný postup == * Od [[1. október|1. októbra]] [[1918]] - nadporučík * Od [[6. január|6. januára]] [[1919]] - kapitán pechoty * Od [[24. december|24. decembra]] [[1922]] - štábny kapitán * Od [[29. december|29. decembra]] [[1928]] - major a stal se I. plukovním pobočníkem, * Od [[30. jún|30. júna]] [[1933]] - podplukovník. * Od [[7. marec|7. marca]] [[1942]] - [[plukovník]] * Od [[7. marec|7. marca]] [[1944]] - [[brigádny generál]] * Od [[1. jún|1. júna]] [[1944]] - divizny generál * Od [[1. apríl|1. apríla]] [[1946]] - armádny generál brigádní generál (armádní generál), Hrdina ČSSR, ruský legionář, hrdina od Tobrúku, přednosta I. odboru MNO v Londýně, Velitel čs. pěšího praporu – Východního, velitel čs. lehkého protiletadlového pluku 200 – Východního, zástupce velitele Čs. samostatné obrněné brigády ve Velké Británii, velitel 3. čs. samostatné brigády v SSSR == Vyznamenania == * Česko-slovenský rád Sokol s mečmi ([[1919]]), * [[Československý vojnový kríž 1914 – 1918|Česko-slovenský vojnový kríž 1918]] ([[1921]]), * Česko-slovenská medaile Víťazstva ([[1922]]) * Croix de Guerre avec palme ([[1922]]) * Česko-slovenská revolučná medaila (1922) * Pamätný kríž česko-slovenského dobrovoľníka z let 1918–1919 (1922), * Krzyz walecznych 1920 (1941), * 5 × Česko-slovenský vojnový kříž 1939 (1942, 1944, 1945) * Distinguished Service Order (1943) * Česko-slovenská vojenská pamätní medaila se štítkom SV–VB–SSSR (1944) * Česko-slovenská vojenská medaila Za zásluhy I. st. (1944) * Orden Kutuzova II. tř. (1945), * medal Za pobedu nad Germanijej (1945) * medal Za osvboždenije Pragi (1945) * Croix de Guerre 1939/1945 avec palme (1946) * L‘Ordre National de la Legion d‘Honneur (1946) * Honorary Commander of the Military Division of the Most Excellent Order of the British Empire ([[1946]]) * The 1939–1945 Star (1946), * Africa Star ([[1946]]) * Defence Medal ([[1946]]) * Orden Partyzanske zvezde I. reda (1946), juhoslovanský rad * Za chrabrost (1946), * poľský Grunwaldský kříž II. st. ([[1948]]) * Česko-slovenský vojenský [[Rad Bieleho leva|Rad bieleho leva]] Za víťazstvo s hviezdou I. st. (1948), * Česko-slovenská medaile Za chrabrost pred nepriateľom * [[Rad červenej hviezdy]] česko-slovenský * Rad 25. februára * Rad červenej zástavy * [[Rad Slovenského národného povstania]] I. st. * Hrdina ČSSR s právom nosiť zlatú hviezdu ([[1968]]). == Pamiatky == Pamětní deska na budově nádraží v Novém Městě nad Metují, kde se narodil. Dílo: Pěchota a dělostřelectvo v útočném boji. Praha 1945; Ozvěny bojů. Praha 1968, 1987 19liozpk517yz5fyv1ky4ripmyigubq 8188017 8188007 2026-03-27T18:38:48Z Lukasabram 140452 vymaz 8188017 wikitext text/x-wiki == Karel Klapálek == '''Karel Klapálek''' (* [[26. máj|26.]] [[26. máj|máj]] [[1893]] [[Nové Město nad Metují|Nové Město nad Metuj]], [[Rakúsko-Uhorsko]] - † [[18. november|18.]] [[18. november|november]] [[1984]] [[Praha]], [[Česko-Slovensko|Česko-slovensko]]) '''-''' bol česko-slovenský brigádny generál českého pôvodu. Ako príslušník [[Česko-slovenské légie|česko-slovenských légií]] za zúčastnil [[Bitka pri Zborove (1917)|bitky pri Zborove]]. Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] postupne velil niektorým vojenským formáciám česko-slovenského zahraničného vojska. Velil česko-slovenskému práporu Východnému, ľahkému protiletadlovému pluku 200 – Východnému, bol zástupcom veliteľa Česko-slovenskej obrnenej brigády. Vojnu končil vo funkcii veliteľa 1. Česko-slovenského armádneho zboru. Po nástupe komunistov k moci bol perzekvovaný a väznený. Klapálek bol známy ako energický a rozhodný vojak, skutočný vlastenec, so zmyslom pre spravodlivosť i so schopnosťou chápať druhých. Do politických sporov v armáde a o armádu, ktoré sa začali po skončení 2. svetovej vojny, sa nezapájal, riešil odborné otázky vojenské výstavby ako z titulu svojej veliteľskej funkcie, tak aj ako člen APS. == Život == Karel Klapálek pochádzal z rodiny železničiara. Mal ďalších troch súrodencov. Krátko po jeho narodení sa rodina presťahovala do mesta [[Kralupy nad Vltavou|Karalupy nad Vltavou]]. Otec v roku 1901 zomrel na infarkt a matka, aby uživila štyri deti, začala opäť šiť rukavice. Práve vďaka matke mohol Karel aj vyštudovať. V rokoch 1906-1911 študoval na reálnom gymnáziu v Prahe a po maturite začal pracovať ako účtovník u firmy Jaroš v [[Kralupy nad Vltavou|Kralupech nad Vltavou]]. po vypuknutí [[Prvá svetová vojna|Veľkej vojny]] narukoval k 8. Zemebraneckému pluku v Salzburgu, s ktorým v 27. augusta 1915 odišiel na ruský front. Následnej bol v septembri toho istého roka v priestore [[Luck|Lucka]] na [[Volynská oblasť|Volyni]] zajatý a dostal sa do zajateckého tábora v [[Taškent|Taškente]]. === V česko-slovenských ozbrojených silách === ==== Legionár ==== Dňa [[5. marec|5. marca]] [[1916]] vstúpil do [[Česká družina|Českej družiny]]. * Dňa [[5. august|5. augusta]] [[1916]] bol prevelený k záložnej rote do Kyjeva, kde absolvoval intenzívny výcvik. * Od [[27. marec|27. marca]] [[1917]] bol odvelený do dôstojníckej školy ''3. streleckého pluku Jána Žižku z Trocnova'' v Berežnici. So svojim plukom sa zúčastnil aj [[Bitka pri Zborove (1917)|bitky pri Zborove]], čo bolo prvé ozbrojené vystúpenie ''Česko-slovenského vojska na Rusi''. * V septembri 1917 sa stal inštruktorom a neskôr aj dočasným veliteľom plukovnej poddôstojníckej školy. Pri plnení svojich povinností si počínal k plnej spokojnosti nadriadených, čoho dôkazom sú tri pochvaly od veliteľa pluku. Klapálek sa zúčastnil sibírskej anabázy a bojov proti [[Červená armáda|Červenej armáde]]. V tom čase vykonával aj funkcie veliteľa roty a práporu. Ochorel však na tuberkulózu a liečil sa v čeljabinskej nemocnici. Po vyzdravení pôsobil ako veliteľ poddôstojníckej školy vo [[Vladivostok|Vladivostoku]] a v januári [[1920]] sa v hodnosti kapitána vrátil domov, už do [[Česko-Slovensko|Česko-slovenska]]. ==== Česko-slovenský dôstojník ==== Po anabáze v [[Česko-slovenské légie|česko-slovenských légiách]] a návrate do vlasti zostal Klapálek v armáde. Postupne pôsobil v nasledujúcich útvaroch a funkciách: * Od februára [[1920]] do októbra 1921 slúžil v ''pešom pluku č.35'' v Plzni vo funkciách veliteľa guľometnej roty a následne veliteľa pešej roty a práporu. * Po absolvoval ekvitačnej školy pre dôstojníkov pechoty a technických zbraní v Brne sa stal se pobočníkom u pešej brigády 24 v [[Michalovce|Michalovciach]] a náčelníkom štábu. * Od 1.decembra 1922 bol preložený ku pešiemu pluku 36 v [[Užhorod|Užhorode]], kde slúžil vo funkcii 1. plukovného pobočníka a následne vo funkcii zástupcu veliteľa práporu. * Od [[1. apríl|1. apríla]] [[1929]] sa stal zástupcom veliteľa III. práporu ''pešieho pluku 36'' a o rok zástupcom I. práporu rovnakého pluku. * Od [[14. november|14. novembra]] [[1931]] do mája [[1932]] pôsobil v Miloviciach ako učiteľ v škole pre veliteľov rôt pešieho vojska. V nasledujúcom roku se vrátil na 4 mesiace do [[Užhorod|Užhorodu]], kde zastával funkciu zástupcu veliteľa práporu pešieho pluku 36. * Ku [[30. september|30. septembru]] [[1932]] sa stal profesorom taktiky na Vojenskej akadémii v Hraniciach. * V roku 1935 sa stal veliteľom práporu vojenských akademikov, * Na konci novembra 1937 bol Klapálek preložený do [[České Budějovice|Českých Budejovíc]] k ''pešiemu pluku 1 Mistra Jana Husa'', kde zastával funkciu zástupcu veliteľa pluku. * V čase mobilizácie v septembri 1938 sa Klapálek stal veliteľom pešieho pluku 51, ktorý vznikol zo zmobilizovaných záložníkov. ==== Absolvované kurzy ==== * lyžiarský kurz, * armádní plynový kurz * spojovací kurz * kurz pre veliteľom vojskových telies a oddielov. === Po rozbití Česko-Slovenska === Po rozbití Česko-slovenska a vzniku [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu Čechy a Morava]] bol Klapálek ku 27. júlu 1939 prepustený z činnej vojenskej služby a pridelený k živnostenskému referátu v [[České Budějovice|Českých Budejoviciach]] ako riaditeľ živnostenské služby. Súčasne však prešiel do ilegality, zdržiaval sa v [[Praha|Prahe]] a zapojil sa do budovania tajnej odbojovej organizácie [[Obrana národa]], ktorú vytvárali dôstojníci predmníchovskej česko-slovenskej armády. Po rozsiahlom zatýkaní jej členov gestapom, sa však na jar 1940 rozhodol odísť za hranice. Dňa [[16. máj|16. mája]] [[1940]] opustil [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorát]] a vydal sa tzv. južnou cestou cez Slovensko, Maďarsko a Juhosláviu. Pri pokuse prekročiť hranice bol hneď trikrát zadržaný a postupne krátko väznený v [[Budapešť|Budapešti]], [[Nové Zámky|Nových Zámkoch]] a [[Košice|Košiciach]], Nakoniec a mu podarilo doraziť do Belehradu, kde [[20. jún|20. júna]] [[1940]] na česko-slovenskom konzuláte podpísal prihlášku do česko-slovenskej zahraničnej armády. === V česko-slovenskej exilovej armáde === ==== Na Blízkom východe ==== Z Belehradu Karel Klapálek odišiel do [[Palestína (územie)|Palestíny]], kde sa formovala česko-slovenská vojenská jednotka. Bol pridelený k česko-slovenskému pešiemu pluku 4 – Východnému v Palestíne ako zástupca jeho veliteľa. K [[1. január|1. januáru]] [[1941]] bol Klapálek menový do funkcie veliteľa česko-slovenského pešieho práporu 11 – Východného. Prvou úlohou, ktorou jeho jednotku poverili Briti, bolo stráženie zajateckých táborov, prístavných zariadení a letísk v okolí Alexandrie. Na konci júna 1941 sa Klapálkov prápor v rámci britskej 23. brigády zúčastnil postupu do Sýrie. Po kapitulácii vichistickej správy v polovici júla 1941 postúpil Klapálkov prápor na začiatku augusta až k [[Idlib|Idlibu]], kde tvoril mobilnú zálohu britskej brigády. Z [[Idlib|Idlibu]] sa Klapálkovci 21. augusta 1941 presunuli do [[Halab|Aleppa]], kde strážil sýrsko-tureckej hranice. ==== Obrana Tobruku ==== Následne bola Klapálkov prápor odsunutý k [[Boje o Tobruk|pevnosti Tobruk]], ktorý od apríla obliehali jednotky [[Os Berlín-Rím-Tokio|Osy]]. Prápor sa od [[21. október|21. októbra]] [[1941]] zúčastnil obrany prístavu a vo svojich obranných postaveniach zotrvával aj po prelomení obrany. Na konci decembra 1941 vojaci práporu strážil letisko a okolie prístavu. Vo februári 1942 bola [[Boje o Tobrúk|pevnosť opätovne ohrozovaná]] jednotkami [[Deutsches Afrikakorps|Afrikakorps]]. Klapálkov prápor bol nasadený na západnom perimetri a jeho príslušníci strážili aj prístav. Za svoje úspešné počínanie si pri obrane Tobruku održal Klapálek od Britov vyznamenanie - [[Rad za verejnú službu]] ''(Distinguished Service order).'' Keď mu prišli blahoželať zástupci jednotlivých rôt, Klapálek len skromne poznamenal: {{Citát|Já som len kapelník, vy ste kapela, ktorá hrala dobre...}} Na konci marca predali Čecho-slováci svoje pozície íným jednotkám a 7. apríla odcestovali do [[Palestína (územie)|Palestíny]], kde bol Česko-slovenský peší prápor 11 - Východný reorganizovaný na 200. protilietadlový pluk - Východný. Velením nad plukom bol poverený Klapálek, ktorý sa v 2. sa spoločne so svojimi mužmi polovici júna 1942 presunul do palestínskeho [[Achziv|Ez Zibu]] u Nahrije, kde prevzal protilietadlovú obranu prístavu a naftovej rafinérie v Haife, prístavu v Bejrútu a na jeseň 1942 aj obranú letísk v okolí Haify. V decembri 1942 sa pluk sústredil v zimnom tábore u [[Jericho|Jericha]] na brehu Mŕtveho mora, kde bol doplnený a krátko po vianočných sviatkoch sa presunul do Tobruku, kde prevzal protilietadlovú obranu prístavu a okolitých letísk, ktorú zabezpečoval až do 12. júna 1943. Po rozpustení pluku v júli 1943 boli Klapálkovi vojaci evakuovaní loďou ''Mauretánia'' do [[Veľká Británia (ostrov)|Veľkej Británie]], kde bol Klapálek v septembri menový zástupcom veliteľa [[Česko-slovenská samostatná obrnená brigáda vo Veľkej Británii|Česko-slovenskej samostatnej obrnenej brigády vo Veľkej Británii]] brigádneho generála Aloisa Lišku a od [[29. marec|29. marca]] [[1943]] roku se stal prednostom I. odboru Ministerstva národnej obrany v Londýne. ==== Na východom fronte ==== V auguste 1944 odletel spolu s gen. Bohumilem Bočkem a gen. [[Jaroslav Vedral-Sázavský|Jaroslavavom Vedralom- Sázavským]] do [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] posilniť veliteľský zbor formovaného [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. česko-slovenského armádneho zboru v SSSR]] a pripravujúceho sa na boje v [[Karpaty|Karpatoch]]. K [[19. september|19. septembru]] bol ustanovený veliteľom 3. samostatnej česko-slovenskej brigády v ZSSR sformovanej z nováčikov odvedených na [[Volynská oblasť|Volyni]]. S brigádu viedol v bojoch [[Karpatsko-duklianska operácia|Karpatsko-duklianskej operácie]] a pri oslobodzování Slovenska. Bol dvakrát ranený – u [[Nižný Komárnik|Nižného Komárnika]] ľahko, u Žiaru ťažko. Keď se [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svobod]]<nowiki/>a stal ministrom národní obrany vo vláde sformovanej v Košiciach už na oslobodenom území, prevzal Klapálek od 3. apríla 1945 velenie zboru. K 29. aprílu 1945 ho prezident republiky menoval do tejto funkcie svojim dekrétom. Dňa 17. mája 1945 ako veliteľ armádneho zboru sa zúčastnil vojenskej prehliadky v Prahe. === Po vojne === Po skončení vojny sa Klapálek stal [[26. máj|26. mája]] [[1945]] zástupcom veliteľa vojenské oblasti 1 v Prahe, a k 28. októbru 1945 roku prevzal velení vojenskej oblasti 1. Vo februári 1948 sa spoločne s ministrom obrany [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíkom Svobodom]] a gen. B. Bočkem zúčastnil ustavujícího zasedání Ústředního akčního výboru Národní fronty. Ich prítomnosť a prejav Ludvíka Svobody boly chápané ako podpora KSČ pri riešení vládnej krizy. V novým podmínkách zůstal velitelem VO 1 a v červnu 1948 vstoupil do KSČ, neváhal se však zastat některých svých spolubojovníků při projednávání návrhů na jejich vyhození z armády v APS. == Politické perzekúcie == Z údajných zdravotních dôvodov bol Klapálek [[1. február|1. februára]] [[1951]] daný do trvalé výslužby. Bol však sledovaný a 20. novembra 1952 zatknutý. V novembri 1954 bol z dôvodu vykonštruovanej sabotáže [[Košický vládny program|Košického vládního programu]] v podmienkach česko-slovenskej armády odsúdený vojenským kolégiom Najvyššie súdu na 6 let, prepadnutia mena a stráte občianskych práv na 5 let. V roku 1953 bol vylúčený z Komunistickej strany Česko-slovenska a [[13. február|13. februára]] 1954 bol rozkazom ministra národní obrany č. 306 zbavený hodnosti. Po intervenciách sovietskej vodcu [[Nikita Sergejevič Chruščov|N. S. Chruščova]] a maršálov Sovietskeho zväzu G. K. Žukova a I. S. Koněva bol v apríli 1956 prepustený z väzenia vo Valdiciach. Na jeho prepustení mal veľký podiel jeho priateľ [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]], ktorý sa za neho prihováral u sovietov. V máji 1956 bola žaloba na neho stiahnutá. Klapálek dostal opät dôchodok a rozkazom ministra národní obrany č. 628 ze 4. júla 1956 mu bola vrátená hodnosť armádneho generála v.v. V roku 1968 obdržel Zlatú hviezdu hrdinu ČSSR. == Zaujímavosti == * Veľkým priateľom Karla Klapálka bol [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]]. Oboch mužov spájala spoločná záľuba - [[turistika]]. Podľa boli obidvaja muži za druhej svetovej vojny pravdepodobne najobľúbenejšími veliteľmi v česko-slovenskom zahraničnom vojsku. Ďalším do partie Ich ďalším priateľom v partii sa stal [[Bohumil Boček]], neskorší veliteľ 1. česko-slovenskej brigády [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. Česko-slovenského armádneho zboru]]. Všetci traja sa prvý krát stretli ako legionári v Rusku, ako príslušníci ''3. česko-slovenského streleckého pluku Jána Žižku z Trocnova''. Neskôr počas služby v [[Užhorod|Užhorode]] prenechal Klapálek manželom Svobodovým svoj mládenecký byt a sám býval v kasárńach. * Karel Klapálek mal mimoriadne pedagogické schopnosti. Ako schopný pedagóg sa prejavoval už počas pôsobenia v [[Užhorod|Užhorode]], keď vojakov rusínskej národnosti učil češtinu. * V roku odmietol vtedajší český prezident [[Václav Klaus]] * Manželkou Klapálka sa stala Olga Košútová. Zoznámili sa v [[Užhorod|Užhorode]], kde sa narodili aj ich dve dcéry a bola to práve jeho manželka, ktorá po vojne zachytila jeho spomienky na vojnu pod názvom ''Voják vzpomíná'' (1948) Sobáš uzavreli [[20. november|20. novembra]] 1924. Narodily se jim dcery Olga (vydatá Táborská) a Eva. * Karel Klapálek bol veľkým fanúšikom futbalového klubu [[SK Slavia Praha|ŠK Slávia Praha]]. Spoločne s manželkou fandili hokejistom [[LTC Holešovice]]. == Hodnostný postup == * Od [[1. október|1. októbra]] [[1918]] - nadporučík * Od [[6. január|6. januára]] [[1919]] - kapitán pechoty * Od [[24. december|24. decembra]] [[1922]] - štábny kapitán * Od [[29. december|29. decembra]] [[1928]] - major a stal se I. plukovním pobočníkem, * Od [[30. jún|30. júna]] [[1933]] - podplukovník. * Od [[7. marec|7. marca]] [[1942]] - [[plukovník]] * Od [[7. marec|7. marca]] [[1944]] - [[brigádny generál]] * Od [[1. jún|1. júna]] [[1944]] - divizny generál * Od [[1. apríl|1. apríla]] [[1946]] - armádny generál brigádní generál (armádní generál), Hrdina ČSSR, ruský legionář, hrdina od Tobrúku, přednosta I. odboru MNO v Londýně == Vyznamenania == * Česko-slovenský rád Sokol s mečmi ([[1919]]), * [[Československý vojnový kríž 1914 – 1918|Česko-slovenský vojnový kríž 1918]] ([[1921]]), * Česko-slovenská medaile Víťazstva ([[1922]]) * Croix de Guerre avec palme ([[1922]]) * Česko-slovenská revolučná medaila (1922) * Pamätný kríž česko-slovenského dobrovoľníka z let 1918–1919 (1922), * Krzyz walecznych 1920 (1941), * 5 × Česko-slovenský vojnový kříž 1939 (1942, 1944, 1945) * Distinguished Service Order (1943) * Česko-slovenská vojenská pamätní medaila se štítkom SV–VB–SSSR (1944) * Česko-slovenská vojenská medaila Za zásluhy I. st. (1944) * Orden Kutuzova II. tř. (1945), * medal Za pobedu nad Germanijej (1945) * medal Za osvboždenije Pragi (1945) * Croix de Guerre 1939/1945 avec palme (1946) * L‘Ordre National de la Legion d‘Honneur (1946) * Honorary Commander of the Military Division of the Most Excellent Order of the British Empire ([[1946]]) * The 1939–1945 Star (1946), * Africa Star ([[1946]]) * Defence Medal ([[1946]]) * Orden Partyzanske zvezde I. reda (1946), juhoslovanský rad * Za chrabrost (1946), * poľský Grunwaldský kříž II. st. ([[1948]]) * Česko-slovenský vojenský [[Rad Bieleho leva|Rad bieleho leva]] Za víťazstvo s hviezdou I. st. (1948), * Česko-slovenská medaile Za chrabrost pred nepriateľom * [[Rad červenej hviezdy]] česko-slovenský * Rad 25. februára * Rad červenej zástavy * [[Rad Slovenského národného povstania]] I. st. * Hrdina ČSSR s právom nosiť zlatú hviezdu ([[1968]]). == Pamiatky == Pamětní deska na budově nádraží v Novém Městě nad Metují, kde se narodil. Dílo: Pěchota a dělostřelectvo v útočném boji. Praha 1945; Ozvěny bojů. Praha 1968, 1987 8e2syahg6de5g1w72ypwb9d745pn049 8188256 8188017 2026-03-28T06:37:27Z Lukasabram 140452 /* Na východom fronte */ text 8188256 wikitext text/x-wiki == Karel Klapálek == '''Karel Klapálek''' (* [[26. máj|26.]] [[26. máj|máj]] [[1893]] [[Nové Město nad Metují|Nové Město nad Metuj]], [[Rakúsko-Uhorsko]] - † [[18. november|18.]] [[18. november|november]] [[1984]] [[Praha]], [[Česko-Slovensko|Česko-slovensko]]) '''-''' bol česko-slovenský brigádny generál českého pôvodu. Ako príslušník [[Česko-slovenské légie|česko-slovenských légií]] za zúčastnil [[Bitka pri Zborove (1917)|bitky pri Zborove]]. Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] postupne velil niektorým vojenským formáciám česko-slovenského zahraničného vojska. Velil česko-slovenskému práporu Východnému, ľahkému protiletadlovému pluku 200 – Východnému, bol zástupcom veliteľa Česko-slovenskej obrnenej brigády. Vojnu končil vo funkcii veliteľa 1. Česko-slovenského armádneho zboru. Po nástupe komunistov k moci bol perzekvovaný a väznený. Klapálek bol známy ako energický a rozhodný vojak, skutočný vlastenec, so zmyslom pre spravodlivosť i so schopnosťou chápať druhých. Do politických sporov v armáde a o armádu, ktoré sa začali po skončení 2. svetovej vojny, sa nezapájal, riešil odborné otázky vojenské výstavby ako z titulu svojej veliteľskej funkcie, tak aj ako člen APS. == Život == Karel Klapálek pochádzal z rodiny železničiara. Mal ďalších troch súrodencov. Krátko po jeho narodení sa rodina presťahovala do mesta [[Kralupy nad Vltavou|Karalupy nad Vltavou]]. Otec v roku 1901 zomrel na infarkt a matka, aby uživila štyri deti, začala opäť šiť rukavice. Práve vďaka matke mohol Karel aj vyštudovať. V rokoch 1906-1911 študoval na reálnom gymnáziu v Prahe a po maturite začal pracovať ako účtovník u firmy Jaroš v [[Kralupy nad Vltavou|Kralupech nad Vltavou]]. po vypuknutí [[Prvá svetová vojna|Veľkej vojny]] narukoval k 8. Zemebraneckému pluku v Salzburgu, s ktorým v 27. augusta 1915 odišiel na ruský front. Následnej bol v septembri toho istého roka v priestore [[Luck|Lucka]] na [[Volynská oblasť|Volyni]] zajatý a dostal sa do zajateckého tábora v [[Taškent|Taškente]]. === V česko-slovenských ozbrojených silách === ==== Legionár ==== Dňa [[5. marec|5. marca]] [[1916]] vstúpil do [[Česká družina|Českej družiny]]. * Dňa [[5. august|5. augusta]] [[1916]] bol prevelený k záložnej rote do Kyjeva, kde absolvoval intenzívny výcvik. * Od [[27. marec|27. marca]] [[1917]] bol odvelený do dôstojníckej školy ''3. streleckého pluku Jána Žižku z Trocnova'' v Berežnici. So svojim plukom sa zúčastnil aj [[Bitka pri Zborove (1917)|bitky pri Zborove]], čo bolo prvé ozbrojené vystúpenie ''Česko-slovenského vojska na Rusi''. * V septembri 1917 sa stal inštruktorom a neskôr aj dočasným veliteľom plukovnej poddôstojníckej školy. Pri plnení svojich povinností si počínal k plnej spokojnosti nadriadených, čoho dôkazom sú tri pochvaly od veliteľa pluku. Klapálek sa zúčastnil sibírskej anabázy a bojov proti [[Červená armáda|Červenej armáde]]. V tom čase vykonával aj funkcie veliteľa roty a práporu. Ochorel však na tuberkulózu a liečil sa v čeljabinskej nemocnici. Po vyzdravení pôsobil ako veliteľ poddôstojníckej školy vo [[Vladivostok|Vladivostoku]] a v januári [[1920]] sa v hodnosti kapitána vrátil domov, už do [[Česko-Slovensko|Česko-slovenska]]. ==== Česko-slovenský dôstojník ==== Po anabáze v [[Česko-slovenské légie|česko-slovenských légiách]] a návrate do vlasti zostal Klapálek v armáde. Postupne pôsobil v nasledujúcich útvaroch a funkciách: * Od februára [[1920]] do októbra 1921 slúžil v ''pešom pluku č.35'' v Plzni vo funkciách veliteľa guľometnej roty a následne veliteľa pešej roty a práporu. * Po absolvoval ekvitačnej školy pre dôstojníkov pechoty a technických zbraní v Brne sa stal se pobočníkom u pešej brigády 24 v [[Michalovce|Michalovciach]] a náčelníkom štábu. * Od 1.decembra 1922 bol preložený ku pešiemu pluku 36 v [[Užhorod|Užhorode]], kde slúžil vo funkcii 1. plukovného pobočníka a následne vo funkcii zástupcu veliteľa práporu. * Od [[1. apríl|1. apríla]] [[1929]] sa stal zástupcom veliteľa III. práporu ''pešieho pluku 36'' a o rok zástupcom I. práporu rovnakého pluku. * Od [[14. november|14. novembra]] [[1931]] do mája [[1932]] pôsobil v Miloviciach ako učiteľ v škole pre veliteľov rôt pešieho vojska. V nasledujúcom roku se vrátil na 4 mesiace do [[Užhorod|Užhorodu]], kde zastával funkciu zástupcu veliteľa práporu pešieho pluku 36. * Ku [[30. september|30. septembru]] [[1932]] sa stal profesorom taktiky na Vojenskej akadémii v Hraniciach. * V roku 1935 sa stal veliteľom práporu vojenských akademikov, * Na konci novembra 1937 bol Klapálek preložený do [[České Budějovice|Českých Budejovíc]] k ''pešiemu pluku 1 Mistra Jana Husa'', kde zastával funkciu zástupcu veliteľa pluku. * V čase mobilizácie v septembri 1938 sa Klapálek stal veliteľom pešieho pluku 51, ktorý vznikol zo zmobilizovaných záložníkov. ==== Absolvované kurzy ==== * lyžiarský kurz, * armádní plynový kurz * spojovací kurz * kurz pre veliteľom vojskových telies a oddielov. === Po rozbití Česko-Slovenska === Po rozbití Česko-slovenska a vzniku [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu Čechy a Morava]] bol Klapálek ku 27. júlu 1939 prepustený z činnej vojenskej služby a pridelený k živnostenskému referátu v [[České Budějovice|Českých Budejoviciach]] ako riaditeľ živnostenské služby. Súčasne však prešiel do ilegality, zdržiaval sa v [[Praha|Prahe]] a zapojil sa do budovania tajnej odbojovej organizácie [[Obrana národa]], ktorú vytvárali dôstojníci predmníchovskej česko-slovenskej armády. Po rozsiahlom zatýkaní jej členov gestapom, sa však na jar 1940 rozhodol odísť za hranice. Dňa [[16. máj|16. mája]] [[1940]] opustil [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorát]] a vydal sa tzv. južnou cestou cez Slovensko, Maďarsko a Juhosláviu. Pri pokuse prekročiť hranice bol hneď trikrát zadržaný a postupne krátko väznený v [[Budapešť|Budapešti]], [[Nové Zámky|Nových Zámkoch]] a [[Košice|Košiciach]], Nakoniec a mu podarilo doraziť do Belehradu, kde [[20. jún|20. júna]] [[1940]] na česko-slovenskom konzuláte podpísal prihlášku do česko-slovenskej zahraničnej armády. === V česko-slovenskej exilovej armáde === ==== Na Blízkom východe ==== Z Belehradu Karel Klapálek odišiel do [[Palestína (územie)|Palestíny]], kde sa formovala česko-slovenská vojenská jednotka. Bol pridelený k česko-slovenskému pešiemu pluku 4 – Východnému v Palestíne ako zástupca jeho veliteľa. K [[1. január|1. januáru]] [[1941]] bol Klapálek menový do funkcie veliteľa česko-slovenského pešieho práporu 11 – Východného. Prvou úlohou, ktorou jeho jednotku poverili Briti, bolo stráženie zajateckých táborov, prístavných zariadení a letísk v okolí Alexandrie. Na konci júna 1941 sa Klapálkov prápor v rámci britskej 23. brigády zúčastnil postupu do Sýrie. Po kapitulácii vichistickej správy v polovici júla 1941 postúpil Klapálkov prápor na začiatku augusta až k [[Idlib|Idlibu]], kde tvoril mobilnú zálohu britskej brigády. Z [[Idlib|Idlibu]] sa Klapálkovci 21. augusta 1941 presunuli do [[Halab|Aleppa]], kde strážil sýrsko-tureckej hranice. ==== Obrana Tobruku ==== Následne bola Klapálkov prápor odsunutý k [[Boje o Tobruk|pevnosti Tobruk]], ktorý od apríla obliehali jednotky [[Os Berlín-Rím-Tokio|Osy]]. Prápor sa od [[21. október|21. októbra]] [[1941]] zúčastnil obrany prístavu a vo svojich obranných postaveniach zotrvával aj po prelomení obrany. Na konci decembra 1941 vojaci práporu strážil letisko a okolie prístavu. Vo februári 1942 bola [[Boje o Tobrúk|pevnosť opätovne ohrozovaná]] jednotkami [[Deutsches Afrikakorps|Afrikakorps]]. Klapálkov prápor bol nasadený na západnom perimetri a jeho príslušníci strážili aj prístav. Za svoje úspešné počínanie si pri obrane Tobruku održal Klapálek od Britov vyznamenanie - [[Rad za verejnú službu]] ''(Distinguished Service order).'' Keď mu prišli blahoželať zástupci jednotlivých rôt, Klapálek len skromne poznamenal: {{Citát|Já som len kapelník, vy ste kapela, ktorá hrala dobre...}} Na konci marca predali Čecho-slováci svoje pozície íným jednotkám a 7. apríla odcestovali do [[Palestína (územie)|Palestíny]], kde bol Česko-slovenský peší prápor 11 - Východný reorganizovaný na 200. protilietadlový pluk - Východný. Velením nad plukom bol poverený Klapálek, ktorý sa v 2. sa spoločne so svojimi mužmi polovici júna 1942 presunul do palestínskeho [[Achziv|Ez Zibu]] u Nahrije, kde prevzal protilietadlovú obranu prístavu a naftovej rafinérie v Haife, prístavu v Bejrútu a na jeseň 1942 aj obranú letísk v okolí Haify. V decembri 1942 sa pluk sústredil v zimnom tábore u [[Jericho|Jericha]] na brehu Mŕtveho mora, kde bol doplnený a krátko po vianočných sviatkoch sa presunul do Tobruku, kde prevzal protilietadlovú obranu prístavu a okolitých letísk, ktorú zabezpečoval až do 12. júna 1943. Po rozpustení pluku v júli 1943 boli Klapálkovi vojaci evakuovaní loďou ''Mauretánia'' do [[Veľká Británia (ostrov)|Veľkej Británie]], kde bol Klapálek v septembri menový zástupcom veliteľa [[Česko-slovenská samostatná obrnená brigáda vo Veľkej Británii|Česko-slovenskej samostatnej obrnenej brigády vo Veľkej Británii]] brigádneho generála Aloisa Lišku a od [[29. marec|29. marca]] [[1943]] roku se stal prednostom I. odboru Ministerstva národnej obrany v Londýne. ==== Na východom fronte ==== Na ministerstve obrany sa Klapálek necítil veľmi využitý a preto sa dobrovoľne prihlásil na front - k česko-slovenským jednotkám v ZSSR a v auguste 1944 spoločne s gen. Bohumilem Bočkem a gen. [[Jaroslav Vedral-Sázavský|Jaroslavavom Vedralom- Sázavským]] odleteli do [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] posilniť veliteľský zbor formovaného [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. česko-slovenského armádneho zboru v SSSR]] a pripravujúceho sa na boje v [[Karpaty|Karpatoch]]. Počas cesty do ZSSR sa ako Klapálek, tak aj Boček dozvedeli o svojom povýšení na brigádnych generálov. Dňa [[8. september|8. septembra]] [[1944]] sa delostreleckou prípravou začala Karpatsko-duklianska operácia, do ktorej bol zapojený aj [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. Česko-slovenského armádneho zboru v SSSR]]. V období bojov došlo ku stretnutiu Klapálka s [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíkom Svobodom]], v tom čase už veliteľom zboru, ktorý k [[19. september|19. septembru]] ustanovil Klapálka za veliteľa 3. samostatnej česko-slovenskej brigády, sformovanej z nováčikov odvedených na [[Volynská oblasť|Volyni]]. Brigádu viedol v bojoch [[Karpatsko-duklianska operácia|Karpatsko-duklianskej operácie]] a pri oslobodzování Slovenska. Keď sa [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]] stal ministrom národnej obrany v prvej povojnovej vláde vytvorenej v Košiciach už na oslobodenom území, na vyprázdnenú pozíciu veliteľa zboru bol menovaný Klapálek, ktorý od 3. apríla 1945 prevzal velenie zboru. Toto rozhodnutie sa však nestretlo so všeobecným súhlasom, niektorí presadzovali Bohumila Bočka. K 29. aprílu 1945 ho do funkcie veliteľa zboru menoval prezident republiky svojim dekrétom oficiálne. Klapálek viedol zbor pri oslobodzovaní Česko-slovenska. Bol dvakrát ranený – 17. novembra 1944 u [[Nižný Komárnik|Nižného Komárnika]] ľahko a 3. marca 1945 u obce Žiar ťažko. V Dňa 17. mája 1945 ako veliteľ armádneho zboru sa zúčastnil vojenskej prehliadky v Prahe. === Po vojne === Po skončení vojny sa Klapálek stal [[26. máj|26. mája]] [[1945]] zástupcom veliteľa vojenské oblasti 1 v Prahe, a k 28. októbru 1945 roku prevzal velení vojenskej oblasti 1. Vo februári 1948 sa spoločne s ministrom obrany [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíkom Svobodom]] a gen. B. Bočkem zúčastnil ustavujícího zasedání Ústředního akčního výboru Národní fronty. Ich prítomnosť a prejav Ludvíka Svobody boly chápané ako podpora KSČ pri riešení vládnej krizy. V novým podmínkách zůstal velitelem VO 1 a v červnu 1948 vstoupil do KSČ, neváhal se však zastat některých svých spolubojovníků při projednávání návrhů na jejich vyhození z armády v APS. == Politické perzekúcie == Z údajných zdravotních dôvodov bol Klapálek [[1. február|1. februára]] [[1951]] daný do trvalé výslužby. Bol však sledovaný a 20. novembra 1952 zatknutý. V novembri 1954 bol z dôvodu vykonštruovanej sabotáže [[Košický vládny program|Košického vládního programu]] v podmienkach česko-slovenskej armády odsúdený vojenským kolégiom Najvyššie súdu na 6 let, prepadnutia mena a stráte občianskych práv na 5 let. V roku 1953 bol vylúčený z Komunistickej strany Česko-slovenska a [[13. február|13. februára]] 1954 bol rozkazom ministra národní obrany č. 306 zbavený hodnosti. Po intervenciách sovietskej vodcu [[Nikita Sergejevič Chruščov|N. S. Chruščova]] a maršálov Sovietskeho zväzu G. K. Žukova a I. S. Koněva bol v apríli 1956 prepustený z väzenia vo Valdiciach. Na jeho prepustení mal veľký podiel jeho priateľ [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]], ktorý sa za neho prihováral u sovietov. V máji 1956 bola žaloba na neho stiahnutá. Klapálek dostal opät dôchodok a rozkazom ministra národní obrany č. 628 ze 4. júla 1956 mu bola vrátená hodnosť armádneho generála v.v. V roku 1968 obdržel Zlatú hviezdu hrdinu ČSSR. == Zaujímavosti == * Veľkým priateľom Karla Klapálka bol [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]]. Oboch mužov spájala spoločná záľuba - [[turistika]]. Podľa boli obidvaja muži za druhej svetovej vojny pravdepodobne najobľúbenejšími veliteľmi v česko-slovenskom zahraničnom vojsku. Ďalším do partie Ich ďalším priateľom v partii sa stal [[Bohumil Boček]], neskorší veliteľ 1. česko-slovenskej brigády [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. Česko-slovenského armádneho zboru]]. Všetci traja sa prvý krát stretli ako legionári v Rusku, ako príslušníci ''3. česko-slovenského streleckého pluku Jána Žižku z Trocnova''. Neskôr počas služby v [[Užhorod|Užhorode]] prenechal Klapálek manželom Svobodovým svoj mládenecký byt a sám býval v kasárńach. * Karel Klapálek mal mimoriadne pedagogické schopnosti. Ako schopný pedagóg sa prejavoval už počas pôsobenia v [[Užhorod|Užhorode]], keď vojakov rusínskej národnosti učil češtinu. * V roku odmietol vtedajší český prezident [[Václav Klaus]] * Manželkou Klapálka sa stala Olga Košútová. Zoznámili sa v [[Užhorod|Užhorode]], kde sa narodili aj ich dve dcéry a bola to práve jeho manželka, ktorá po vojne zachytila jeho spomienky na vojnu pod názvom ''Voják vzpomíná'' (1948) Sobáš uzavreli [[20. november|20. novembra]] 1924. Narodily se jim dcery Olga (vydatá Táborská) a Eva. * Karel Klapálek bol veľkým fanúšikom futbalového klubu [[SK Slavia Praha|ŠK Slávia Praha]]. Spoločne s manželkou fandili hokejistom [[LTC Holešovice]]. == Hodnostný postup == * Od [[1. október|1. októbra]] [[1918]] - nadporučík * Od [[6. január|6. januára]] [[1919]] - kapitán pechoty * Od [[24. december|24. decembra]] [[1922]] - štábny kapitán * Od [[29. december|29. decembra]] [[1928]] - major a stal se I. plukovním pobočníkem, * Od [[30. jún|30. júna]] [[1933]] - podplukovník. * Od [[7. marec|7. marca]] [[1942]] - [[plukovník]] * Od [[7. marec|7. marca]] [[1944]] - [[brigádny generál]] * Od [[1. jún|1. júna]] [[1944]] - divizny generál * Od [[1. apríl|1. apríla]] [[1946]] - armádny generál brigádní generál (armádní generál), Hrdina ČSSR, ruský legionář, hrdina od Tobrúku, přednosta I. odboru MNO v Londýně == Vyznamenania == * Česko-slovenský rád Sokol s mečmi ([[1919]]), * [[Československý vojnový kríž 1914 – 1918|Česko-slovenský vojnový kríž 1918]] ([[1921]]), * Česko-slovenská medaile Víťazstva ([[1922]]) * Croix de Guerre avec palme ([[1922]]) * Česko-slovenská revolučná medaila (1922) * Pamätný kríž česko-slovenského dobrovoľníka z let 1918–1919 (1922), * Krzyz walecznych 1920 (1941), * 5 × Česko-slovenský vojnový kříž 1939 (1942, 1944, 1945) * Distinguished Service Order (1943) * Česko-slovenská vojenská pamätní medaila se štítkom SV–VB–SSSR (1944) * Česko-slovenská vojenská medaila Za zásluhy I. st. (1944) * Orden Kutuzova II. tř. (1945), * medal Za pobedu nad Germanijej (1945) * medal Za osvboždenije Pragi (1945) * Croix de Guerre 1939/1945 avec palme (1946) * L‘Ordre National de la Legion d‘Honneur (1946) * Honorary Commander of the Military Division of the Most Excellent Order of the British Empire ([[1946]]) * The 1939–1945 Star (1946), * Africa Star ([[1946]]) * Defence Medal ([[1946]]) * Orden Partyzanske zvezde I. reda (1946), juhoslovanský rad * Za chrabrost (1946), * poľský Grunwaldský kříž II. st. ([[1948]]) * Česko-slovenský vojenský [[Rad Bieleho leva|Rad bieleho leva]] Za víťazstvo s hviezdou I. st. (1948), * Česko-slovenská medaile Za chrabrost pred nepriateľom * [[Rad červenej hviezdy]] česko-slovenský * Rad 25. februára * Rad červenej zástavy * [[Rad Slovenského národného povstania]] I. st. * Hrdina ČSSR s právom nosiť zlatú hviezdu ([[1968]]). == Pamiatky == Pamětní deska na budově nádraží v Novém Městě nad Metují, kde se narodil. Dílo: Pěchota a dělostřelectvo v útočném boji. Praha 1945; Ozvěny bojů. Praha 1968, 1987 strp9rs3rwxheb5lrb0nhs47mwvw171 Turistická značkovaná trasa číslo 8654 0 734846 8187944 8187209 2026-03-27T16:33:21Z Akul59 168826 oprava 8187944 wikitext text/x-wiki {{Turistická značka|žltá}} '''Turistická značkovaná trasa číslo 8654''' je krátka žltá trasa v [[Súľovské vrchy|Súľovských vrchoch]]. Vedie zo [[Súľov-Hradná|Súľova]] na rázcestie pod Dubovcom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 157 Súľovské vrchy (6. vydanie, 2022) | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-157-sulovske-vrchy-6-vydanie-2022/ | vydavateľ = vku-mapy.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-08-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> a je dlhá 9 km.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://archiv.kst.sk/images/stories/znackovanie/TZT/pesie_tzt.pdf |titul=Evidencia turistických značkovaných trás KST |dátum prístupu=2025-08-12 |jazyk=sk }}</ref> Turistická trasa je v správe Klubu slovenských turistov. == Priebeh trasy == {| class="wikitable" !|Vzdialenosť<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://hiking.sk/hk/li/sluzby-hikeplanner.html |titul=hiking.sk - plánovač turistických trás |dátum prístupu = 2025-08-12 |jazyk=sk }}</ref> !|Čas (h) !|Nadmorská výška [[metrov nad morom|m&nbsp;n.&nbsp;m.]] !|Miesto !|Križovanie trás |- |0,0 km |0:00 |360 m |[[Súľov-Hradná|Súľov]], parkovisko, bus |{{Turistická značka|červená|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 0708|trasa 0708]]: [[Vrchteplá]], bus 1:15&nbsp;h, [[Považská Teplá]], [[Železničná stanica Považská Teplá|vlak]] 3:40&nbsp;h<br /> {{Turistická značka|červená|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 0708|trasa 0708]]: Lúka pri Kamennom hríbe 0:20&nbsp;h, [[Žilina]], [[Strážov (Žilina)|Strážov]], [[Mestská hromadná doprava v Žiline|MHD]] 5:45&nbsp;h<br /> {{Turistická značka|modrá|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 2749|trasa 2749]]: [[Roháčske sedlo]] 1:15&nbsp;h, [[Lietavská Lúčka]], vlak, bus 4:45&nbsp;h<br /> {{Turistická značka|zelená|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 5662|trasa 5662]]: Vrchteplá, bus 1:15&nbsp;h<br /> {{Turistická značka|zelená|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 5662|trasa 5662]]: [[Súľov (hrad)|Hrad Súľov]] 0:50&nbsp;h, [[Jablonové (okres Bytča)|Jablonové]], kameňolom, bus 1:20&nbsp;h<br /> {{Turistická značka|žltá|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 8680|trasa 8680]]: [[Patúch|sedlo Patúch]] 1:30&nbsp;h, [[Rajecké Teplice]], hotel Fatra 3:35&nbsp;h |- |1,1 km |0:20 |470 m |Lúka pri Kamennom hríbe |{{Turistická značka|červená|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 0708|trasa 0708]]: Súľov, parkovisko, bus 0:15&nbsp;h, Vrchteplá, bus 1:30&nbsp;h<br /> {{Turistická značka|červená|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 0708|trasa 0708]]: Lúka pod Súľovským hradom 0:20&nbsp;h, Žilina, Strážov, MHD 5:25&nbsp;h |- |3,4 km |1:05 |550 m |Lúka pod [[Roháč (vrch v Súľovských vrchoch, 803 m)|Roháčom]] |{{Turistická značka|žltá|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 8654j|trasa 8654j]]: [[Šarkania diera]] 0:15&nbsp;h |- |4,4 km |1:50 |718 m |pod Roháčom |{{Turistická značka|červená|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 0880|trasa 0880]]: pod [[Hričov (hrad)|hradom Hričov]] 1:20&nbsp;h, Žilina, Strážov, MHD 3:50&nbsp;h<br /> {{Turistická značka|červená|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 0880|trasa 0880]]: sedlo pod [[Brada (vrch v Súľovských vrchoch)|Bradou]] 0:20&nbsp;h, Vrchteplá, bus 3:00&nbsp;h<br /> {{Turistická značka|zelená|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 5650|trasa 5650]]: pod vodopádom 1:00&nbsp;h, [[Hlboké nad Váhom]], rázcestie, bus 1:35&nbsp;h<br /> {{Turistická značka|zelená|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 5650|trasa 5650]]: [[Roháčske sedlo]] 0:30&nbsp;h, [[Rajec]], [[Železničná stanica Rajec|vlak]] 6:30&nbsp;h |- |6,9 km |2:35 |560 m |Španí lán | |- |8,3 km |2:55 |500 m |[[Lietavská Závadka]], bus | |- |9,0 km |3:05 |538 m |pod Dubovcom |{{Turistická značka|modrá|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 2749|trasa 2749]]: Roháčske sedlo 0:30&nbsp;h, Súľov, parkovisko, bus 1:35&nbsp;h<br /> {{Turistická značka|modrá|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 2749|trasa 2749]]: [[Podhorie (okres Žilina)|Podhorie]], bus 0:25&nbsp;h, [[Lietavská Lúčka]], vlak, bus 2:45&nbsp;h |- |} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam turistických značkovaných trás v Súľovských vrchoch]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=18.6018&y=49.1803&ref=permalink Trasa na turistickej mape] {{Súradnice|49.1803|18.6018|type:landmark|format=dms|display=title}} [[Kategória:Turistické značkované trasy v Súľovských vrchoch|8654]] [[Kategória:Turistické značkované trasy na Slovensku|8654]] qvyrv57qkrwec2461o1omy6pviqcm3a Turistická značkovaná trasa číslo 8680 0 735286 8187945 8079173 2026-03-27T16:37:08Z Akul59 168826 oprava 8187945 wikitext text/x-wiki {{Turistická značka|žltá}} '''Turistická značkovaná trasa číslo 8680''' je žltá trasa v [[Súľovské vrchy|Súľovských vrchoch]]. Vedie zo [[Súľov-Hradná|Súľova]] do [[Rajecké Teplice|Rajeckých Teplíc]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 157 Súľovské vrchy (6. vydanie, 2022) | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-157-sulovske-vrchy-6-vydanie-2022/ | vydavateľ = vku-mapy.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-08-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> a je dlhá 13,5 km.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://archiv.kst.sk/images/stories/znackovanie/TZT/pesie_tzt.pdf |titul=Evidencia turistických značkovaných trás KST |dátum prístupu=2025-08-23 |jazyk=sk }}</ref> Turistická trasa je v správe Klubu slovenských turistov. == Priebeh trasy == {| class="wikitable" !|Vzdialenosť<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://hiking.sk/hk/li/sluzby-hikeplanner.html |titul=hiking.sk - plánovač turistických trás |dátum prístupu = 2025-08-23 |jazyk=sk }}</ref> !|Čas (h) !|Nadmorská výška [[metrov nad morom|m&nbsp;n.&nbsp;m.]] !|Miesto !|Križovanie trás |- |0,0 km |0:00 |360 m |[[Súľov-Hradná|Súľov]], parkovisko, bus |{{Turistická značka|červená|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 0880|trasa 0880]]: [[Vrchteplá]], bus 1:15&&nbsp;h, [[Považská Teplá]], [[Železničná stanica Považská Teplá|vlak]] 3:40&nbsp;h<br /> {{Turistická značka|červená|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 0880|trasa 0880]]: Lúka pri Kamennom hríbe 0:20&nbsp;h, [[Žilina]], [[Strážov (Žilina)|Strážov]], [[Mestská hromadná doprava v Žiline|MHD]] 5:45&nbsp;h<br /> {{Turistická značka|modrá|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 2749|trasa 2749]]: [[Roháčske sedlo]] 1:25&nbsp;h, [[Lietavská Lúčka]], bus, vlak 4:30&nbsp;h<br /> {{Turistická značka|zelená|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 5662|trasa 5662]]: Vrchteplá, bus 1:30&nbsp;h<br /> {{Turistická značka|zelená|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 5662|trasa 5662]]: [[Súľov (hrad)|Hrad Súľov]] 0:50&nbsp;h, [[Jablonové (okres Bytča)|Jablonové]], kameňolom, bus 1:20&nbsp;h<br /> {{Turistická značka|žltá|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 8654|trasa 8654]]: Lúka pri Kamennom hríbe 0:20&nbsp;h, pod Dubovcom 3:05&nbsp;h |- |0,9 km |0:15 |380 m |Súľov, centrum |{{Turistická značka|modrá|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 2749|trasa 2749]]: Roháčske sedlo 1:10&nbsp;h, Lietavská Lúčka, bus, vlak 4:15&nbsp;h<br /> {{Turistická značka|modrá|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 2749|trasa 2749]]: Súľov, parkovisko, bus 0:10&nbsp;h<br /> {{Turistická značka|zelená|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 5662|trasa 5662]]: osada Minarčíkovské 1:00&nbsp;h, Vrchteplá, bus 1:15&nbsp;h<br /> {{Turistická značka|zelená|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 5662|trasa 5662]]: Súľov, parkovisko, bus 0:10&nbsp;h |- |1,5 km |0:25 |380 m |Súľov, obec |{{Turistická značka|modrá|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 2749|trasa 2749]]: Roháčske sedlo 1:00&nbsp;h, [[Lietavská Lúčka]], bus, vlak 4:05&nbsp;h<br /> {{Turistická značka|modrá|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 2749|trasa 2749]]: Súľov, parkovisko, bus 0:20&nbsp;h |- |5,6 km |1:40 |621 m |[[Patúch|sedlo Patúch]] |{{Turistická značka|zelená|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 5650|trasa 5650]]: [[Žibrid]] 0:45&nbsp;h, [[Rajec]], [[Železničná stanica Rajec|vlak]], bus 2:45&nbsp;h<br /> {{Turistická značka|zelená|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 5650|trasa 5650]]: [[Kečka (Babkov)|Kečka]] 1:00&nbsp;h, [[Hlboké nad Váhom]], bus 2:45&nbsp;h |- |7,4 km |2:05 |600 m |pod Kamenným dielom | |- |10,2 km |2:45 |430 m |[[Zbyňov]], bus | |- |12,0 km |3:15 |425 m |Lúka pri [[Rajčanka|Rajčianke]] | |- |13,5 km |3:35 |415 m |[[Rajecké Teplice]], centrum, [[Železničná zastávka Rajecké Teplice|vlak]], bus |{{Turistická značka|modrá|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 2739|trasa 2739]]: nad vodojemom 0:20&nbsp;h, [[Lietavská Lúčka]], ACHP, vlak, bus 3:15&nbsp;h<br /> {{Turistická značka|zelená|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 5657|trasa 5657]]: pod vyhliadkou 0:45&nbsp;h, [[Lietava (hrad)|hrad Lietava]] 3:30&nbsp;h |- |} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam turistických značkovaných trás v Súľovských vrchoch]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=18.628&y=49.1317&ref=permalink Trasa na turistickej mape] {{Súradnice|49.1317|18.628|type:landmark|format=dms|display=title}} [[Kategória:Turistické značkované trasy v Súľovských vrchoch|8680]] [[Kategória:Turistické značkované trasy na Slovensku|8680]] 2aica2pstnn5e2nx010gvn4x8pyugjh Turistická značkovaná trasa číslo 5584 0 741178 8187942 8132796 2026-03-27T16:28:33Z Akul59 168826 doplnenie, kategória 8187942 wikitext text/x-wiki {{Turistická značka|zelená}} '''Turistická značkovaná trasa číslo 5584''' je zelená trasa v [[Súľovské vrchy|Súľovských]] a [[Strážovské vrchy|Strážovských vrchoch]].<ref>''Javorníky – Púchov Turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.</ref><ref>''Strážovské vrchy – Trenčianske Teplice Turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.</ref> Vedie z [[Považská Bystrica|Považskej Bystrice]] do [[Zliechov]]a<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 108 Javorníky – Púchov | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-108-javorniky-puchov | vydavateľ = vku-mapy.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-12 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 119 Strážovské vrchy – Trenčianske Teplice (7. vydanie; 2021) | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-119-strazovske-vrchy-trencianske-teplice-7-vydanie-2021 | vydavateľ = vku-mapy.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> a je dlhá 26,3 km.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://archiv.kst.sk/images/stories/znackovanie/TZT/pesie_tzt.pdf |titul=Evidencia turistických značkovaných trás KST |dátum prístupu = 2025-12-12 |jazyk = sk }}</ref> Turistická trasa je v správe Klubu slovenských turistov. == Priebeh trasy == {| class="wikitable" !|Vzdialenosť<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://hiking.sk/hk/li/sluzby-hikeplanner.html |titul=hiking.sk - plánovač turistických trás |dátum prístupu = 2025-12-12 |jazyk=sk }}</ref> !|Čas (h) !|Nadmorská výška [[metrov nad morom|m&nbsp;n.&nbsp;m.]] !|Miesto !|Križovanie trás |- |0,0 km |0:00 |282 m |[[Považská Bystrica]], [[Železničná stanica Považská Bystrica|vlak]], bus ||{{Turistická značka|modrá|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 2695|trasa 2695]]: [[Orlové]], zámok 0:30&nbsp;h, [[Malý Javorník (Javorníky)|Malý Javorník]] 8:15&nbsp;h |- |2,7 km |0:40 |300 m |Považská Bystrica, garáže | |- |6,7 km |1:50 |380 m |[[Horný Moštenec]] | |- |11,7 km |2:55 |325 m |[[Tŕstie (Dolný Lieskov)|Tŕstie]], bus | |- |14,4 km |3:35 |435 m |Riedka |{{Turistická značka|modrá|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 2691|trasa 2691]]: Jaseňová 0:40&nbsp;h, [[Zliechov]], bus 3:20&nbsp;h |- |18,5 km |4:35 |420 m |Predhorie |{{Turistická značka|žltá|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 8582|trasa 8582]]: pod Hrádkom, sútok potokov 0:30&nbsp;h, Lazový vrch 3:00&nbsp;h<br /> {{Turistická značka|žltá|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 8582|trasa 8582]]: [[Pružina (okres Považská Bystrica)|Pružina]], garáže, bus 0:25&nbsp;h |- |20,2 km |5:05 |519 m |pod Hrádkom, sútok potokov |{{Turistická značka|žltá|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 8582|trasa 8582]]: sedlo Samostrel 0:50&nbsp;h, [[Čičmany]], bus 1:35&nbsp;h<br /> {{Turistická značka|žltá|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 8582|trasa 8582]]: Predhorie 0:25&nbsp; Pružina, garáže, bus 0:50&nbsp;h |- |21,5 km |5:30 |600 m |Červíková, chata |{{Turistická značka|žltá|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 8592|trasa 8592]]: Medvedia skala 0:40&nbsp;h, Lúka pod [[Strážov (vrch)|Strážovom]] 1:35&nbsp;h |- |26,3 km |6:40 |603 m |[[Zliechov]]. bus |{{Turistická značka|červená|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 0801|trasa 0801a]]: nad Kršákovcami 1:05&nbsp;h, pri [[Horná Poruba|Hornej Porube]], hradská 4:40&nbsp;h<br /> {{Turistická značka|červená|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 0801|trasa 0801a]]: sedlo pod Strážovom 1:30&nbsp;h, Čičmany, bus 3:20&nbsp;h<br /> {{Turistická značka|modrá|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 2691|trasa 2691]]: Javorina 1:10&nbsp;h, Jaseňová 2:30&nbsp;h |- |} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam turistických značkovaných trás v Strážovských vrchoch]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=18.44274&y=49.0393&ref=permalink Trasa na turistickej mape] {{Súradnice|49.0393|18.44274|type:landmark|format=dms|display=title}} [[Kategória:Turistické značkované trasy v Súľovských vrchoch|5584]] [[Kategória:Turistické značkované trasy v Strážovských vrchoch|5584]] [[Kategória:Turistické značkované trasy na Slovensku|5584]] sqfedjeomfz3lhifvfri7efx33fa2xm 8188022 8187942 2026-03-27T19:17:54Z Akul59 168826 Pozri aj 8188022 wikitext text/x-wiki {{Turistická značka|zelená}} '''Turistická značkovaná trasa číslo 5584''' je zelená trasa v [[Súľovské vrchy|Súľovských]] a [[Strážovské vrchy|Strážovských vrchoch]].<ref>''Javorníky – Púchov Turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.</ref><ref>''Strážovské vrchy – Trenčianske Teplice Turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.</ref> Vedie z [[Považská Bystrica|Považskej Bystrice]] do [[Zliechov]]a<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 108 Javorníky – Púchov | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-108-javorniky-puchov | vydavateľ = vku-mapy.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-12 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 119 Strážovské vrchy – Trenčianske Teplice (7. vydanie; 2021) | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-119-strazovske-vrchy-trencianske-teplice-7-vydanie-2021 | vydavateľ = vku-mapy.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> a je dlhá 26,3 km.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://archiv.kst.sk/images/stories/znackovanie/TZT/pesie_tzt.pdf |titul=Evidencia turistických značkovaných trás KST |dátum prístupu = 2025-12-12 |jazyk = sk }}</ref> Turistická trasa je v správe Klubu slovenských turistov. == Priebeh trasy == {| class="wikitable" !|Vzdialenosť<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://hiking.sk/hk/li/sluzby-hikeplanner.html |titul=hiking.sk - plánovač turistických trás |dátum prístupu = 2025-12-12 |jazyk=sk }}</ref> !|Čas (h) !|Nadmorská výška [[metrov nad morom|m&nbsp;n.&nbsp;m.]] !|Miesto !|Križovanie trás |- |0,0 km |0:00 |282 m |[[Považská Bystrica]], [[Železničná stanica Považská Bystrica|vlak]], bus ||{{Turistická značka|modrá|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 2695|trasa 2695]]: [[Orlové]], zámok 0:30&nbsp;h, [[Malý Javorník (Javorníky)|Malý Javorník]] 8:15&nbsp;h |- |2,7 km |0:40 |300 m |Považská Bystrica, garáže | |- |6,7 km |1:50 |380 m |[[Horný Moštenec]] | |- |11,7 km |2:55 |325 m |[[Tŕstie (Dolný Lieskov)|Tŕstie]], bus | |- |14,4 km |3:35 |435 m |Riedka |{{Turistická značka|modrá|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 2691|trasa 2691]]: Jaseňová 0:40&nbsp;h, [[Zliechov]], bus 3:20&nbsp;h |- |18,5 km |4:35 |420 m |Predhorie |{{Turistická značka|žltá|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 8582|trasa 8582]]: pod Hrádkom, sútok potokov 0:30&nbsp;h, Lazový vrch 3:00&nbsp;h<br /> {{Turistická značka|žltá|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 8582|trasa 8582]]: [[Pružina (okres Považská Bystrica)|Pružina]], garáže, bus 0:25&nbsp;h |- |20,2 km |5:05 |519 m |pod Hrádkom, sútok potokov |{{Turistická značka|žltá|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 8582|trasa 8582]]: sedlo Samostrel 0:50&nbsp;h, [[Čičmany]], bus 1:35&nbsp;h<br /> {{Turistická značka|žltá|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 8582|trasa 8582]]: Predhorie 0:25&nbsp; Pružina, garáže, bus 0:50&nbsp;h |- |21,5 km |5:30 |600 m |Červíková, chata |{{Turistická značka|žltá|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 8592|trasa 8592]]: Medvedia skala 0:40&nbsp;h, Lúka pod [[Strážov (vrch)|Strážovom]] 1:35&nbsp;h |- |26,3 km |6:40 |603 m |[[Zliechov]]. bus |{{Turistická značka|červená|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 0801|trasa 0801a]]: nad Kršákovcami 1:05&nbsp;h, pri [[Horná Poruba|Hornej Porube]], hradská 4:40&nbsp;h<br /> {{Turistická značka|červená|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 0801|trasa 0801a]]: sedlo pod Strážovom 1:30&nbsp;h, Čičmany, bus 3:20&nbsp;h<br /> {{Turistická značka|modrá|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 2691|trasa 2691]]: Javorina 1:10&nbsp;h, Jaseňová 2:30&nbsp;h |- |} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam turistických značkovaných trás v Strážovských vrchoch]] * [[Zoznam turistických značkovaných trás v Súľovských vrchoch]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=18.44274&y=49.0393&ref=permalink Trasa na turistickej mape] {{Súradnice|49.0393|18.44274|type:landmark|format=dms|display=title}} [[Kategória:Turistické značkované trasy v Súľovských vrchoch|5584]] [[Kategória:Turistické značkované trasy v Strážovských vrchoch|5584]] [[Kategória:Turistické značkované trasy na Slovensku|5584]] 9r6o9v626cxezduthi0k2v3vmfpzck4 Redaktor:Jetam2/100WikiDays3 2 744470 8188270 8187344 2026-03-28T08:04:41Z Jetam2 30982 + [[Seretse Khama]], [[Let It Go (Ľadové kráľovstvo)]] 8188270 wikitext text/x-wiki 100 WikiDays, tretí pokus. [[Redaktor:Jetam2/100WikiDays2|druhý nevyšiel]] :) <center> {| class="wikitable" !Poradie !Článok !Štát !Dátum |- | 48. | [[Let It Go (Ľadové kráľovstvo)]] | globál | 2026-03-27 |- | 47. | [[Seretse Khama]] | {{minivlajka|Botswana|w}} | 2026-03-26 |- | 46. | [[Iguala]] | {{minivlajka|Mexiko|w}} | 2026-03-25 |- | 45. | [[Belucha]] | {{minivlajka|Kazachstan|w}}/{{minivlajka|Rusko|w}} | 2026-03-24 |- | 44. | [[Tina Trstenjak]] | {{minivlajka|Slovinsko|w}} | 2026-03-23 |- | 43. | [[Mount Wilhelm]] | {{minivlajka|Papua-Nová Guinea|w}} | 2026-03-22 |- | 42. | [[Colorado (rieka v Argentíne)]] | {{minivlajka|Argentína|w}} | 2026-03-21 |- | 41. | [[Logone]] | {{minivlajka|Čad|w}}/{{minivlajka|Kamerun|w}} | 2026-03-20 |- | 40. | [[Saint-Pierre (ostrov)]] | {{minivlajka|Francúzsko|w}} (Severná Amerika) | 2026-03-19 |- | 39. | [[Antilibanon]] | {{minivlajka|Libanon|w}} | 2026-03-18 |- | 38. | [[Thunské jazero]] | {{minivlajka|Švajčiarsko|w}} | 2026-03-17 |- | 37. | [[Cerro Chirripó]] | {{minivlajka|Kostarika|w}} | 2026-03-16 |- | 36. | [[Antsirabe]] | {{minivlajka|Madagaskar|w}} | 2026-03-15 |- | 35. | [[Aucklandské ostrovy]] | {{minivlajka|Nový Zéland|w}} | 2026-03-14 |- | 34. | [[Národný park Río Abiseo]] | {{minivlajka|Peru|w}} | 2026-03-13 |- | 33. | [[Karakumský prieplav]] | {{minivlajka|Turkménsko|w}} | 2026-03-12 |- | 32. | [[Pico Turquino]] | {{minivlajka|Kuba|w}} | 2026-03-11 |- | 31. | [[Loch Coirib]] | {{minivlajka|Írsko|w}} | 2026-03-10 |- | 30. | [[Statnett]] | {{minivlajka|Nórsko|w}} | 2026-03-09 |- | 29. | [[Panevėžys]] | {{minivlajka|Litva|w}} | 2026-03-07 |- |- | 28. | [[Als (ostrov)]] | {{minivlajka|Dánsko|w}} | 2026-03-07 |- | 27. | [[Heluán]] | {{minivlajka|Egypt|w}} | 2026-03-06 |- | 26. | [[Cerro Tres Kandú]] | {{minivlajka|Paraguaj|w}} | 2026-03-05 |- | 25. | [[Fan Si Pan]] | {{minivlajka|Vietnam|w}} | 2026-03-04 |- | 24. | [[Narmada]] | {{minivlajka|India|w}} | 2026-03-03 |- | 23. | [[Frank Augustyn]] | {{minivlajka|Kanada|w}} | 2026-03-02 |- | 22. | [[Karen Kain]] | {{minivlajka|Kanada|w}} | 2026-03-01 |- | 21. | [[Ontario Power Generation]] | {{minivlajka|Kanada|w}} | 2026-02-28 |- | 20. | [[Otter Rapids Generating Station]] | {{minivlajka|Kanada|w}} | 2026-02-27 |- | 19. | [[Abitibi Canyon Generating Station]] | {{minivlajka|Kanada|w}} | 2026-02-26 |- | 18. | [[Tano (rieka)]] | {{minivlajka|Ghana|w}}/{{minivlajka|Pobrežie Slonoviny|w}} | 2026-02-25 |- | 17. | [[Mont Bengoué]] | {{minivlajka|Gabon|w}} | 2026-02-24 |- | 16. | [[Akosombo Dam]] | {{minivlajka|Ghana|w}} | 2026-02-23 |- | 15. | [[Národný park Hell's Gate]] | {{minivlajka|Keňa|w}} | 2026-02-22 |- | 14. | [[Lake Turkana Wind Power]] | {{minivlajka|Keňa|w}} | 2026-02-21 |- | 13. | [[Národný park Sibiloi]] | {{minivlajka|Keňa|w}} | 2026-02-20 |- | 12. | [[Peter Hinds]] | {{minivlajka|Slovensko|w}} | 2026-02-19 |- | 11. | [[Tomáš Cenek]] | {{minivlajka|Slovensko|w}} | 2026-02-18 |- | 10. | [[Christián Bosman]] | {{minivlajka|Slovensko|w}} | 2026-02-17 |- | 9. | [[Bruno Mick]] | {{minivlajka|Slovensko|w}} | 2026-02-16 |- | 8. | [[Majstrovstvá sveta v krasokorčuľovaní 2025]] | (globál) | 2026-02-15 |- | 7. | [[Lucas Pinheiro Braathen]] | {{minivlajka|Brazília|w}}/{{minivlajka|Nórsko|w}} | 2026-02-14 |- | 6. | [[Vladyslav Heraskevyč]] | {{minivlajka|Ukrajina|w}} | 2026-02-13 |- | 5. | [[Viktória Praxová]] | {{minivlajka|Slovensko|w}} | 2026-02-12 |- | 4. | [[Desana Špitzová]] | {{minivlajka|Slovensko|w}} | 2026-02-11 |- | 3. | [[Otto Šimko]] | {{minivlajka|Slovensko|w}} | 2026-02-10 |- | 2. | [[Lucia Mokrášová]] | {{minivlajka|Slovensko|w}} | 2026-02-09 |- | 1. | [[Medzinárodný paralympijský výbor]] | (globál) | 2026-02-08 |- |} aatjqwrena5ixlcy8v5ws3gvsgfpd6z Poliansky potok (prítok Zimníka) 0 744615 8188025 8164264 2026-03-27T19:21:31Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8188025 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Poliansky potok | other_name = | category = potok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Žilinský kraj|Žilinský]] | region1 = | district = [[Tvrdošín (okres)|Tvrdošín]] | district1 = | commune = | municipality = [[Liesek]] | municipality1 = [[Trstená]] | municipality2 = | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Oravská kotlina]] | source_type = Prameň | source_location = <nowiki>Zhoreliská</nowiki> | source_elevation = cca 695 | source_lat_d = 49.3805 | source_long_d = 19.6753 | mouth = [[Zimník (potok)|Zimník]] | mouth_location = [[Oravská kotlina]] | mouth_elevation = cca 620 | mouth_lat_d = 49.4054 | mouth_long_d = 19.6465 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 4,5 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Žilinský kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = VII. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-21-03-9732 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Oravy|Orava]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Poliansky potok'''<ref name=Geo/><ref name=mcz/> je vodný tok v [[Oravská kotlina|Oravskej kotline]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-12 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Tvrdošín (okres)|Tvrdošín]]. Je to ľavostranný prítok [[Zimník (potok)|Zimníka]] v povodí [[Orava (rieka)|Oravy]]<ref name=Tm/>, má dĺžku približne 4,5 km a je tokom VII. rádu. Preteká územím [[Chránená krajinná oblasť Horná Orava|Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava]].<ref name="vku"/> == Priebeh toku == Potok pramení v strednej časti [[Oravská kotlina|Oravskej kotliny]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-12 | miesto = Bratislava}}</ref>, v lokalite Zhoreliská, severne od [[Liesek|Liesku]]<ref name="vku">{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 102: Orava – Beskid Żywiecki: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-102-orava-beskid-zywiecki-7-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-81-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|695}}<ref name=UGK/> Od prameňa v málo zvlnenej, poľnohospodársky využívanej oblasti<ref name=mcz/>, tečie severozápadným smerom. Preteká kotlinou s malým spádom, križuje poľnú cestu s cyklotrasou a v oblasti Gladové sa dočasne stáča na sever. Onedlho sa opäť točí na severozápad a vytvára hranicu [[Chránená krajinná oblasť Horná Orava|Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava]].<ref name=Tm/> Na strednom toku je lemovaný širším pásom vyššej vegetácie<ref name=mcz/> a v oblasti Poľana križuje<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=49.391725,19.658026,15 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-12 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> [[Cesta I. triedy 59 (Slovensko)|cestu I/59]] a európsky koridor [[Európska cesta 77|E77]].<ref name=Tm/> Vteká do chráneného územia Horná Orava a postupne sa stáča na sever. V lokalite Zadný Zimník<ref name=mcz/> sa južne od štátnej hranice s [[Poľsko]]m, v nadmorskej výške približne {{Mnm|620}} vlieva ľavostranne do [[Zimník (potok)|Zimníka]], prítoku rieky [[Jelešňa]] v povodí [[Orava (rieka)|Oravy]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.64619&y=49.40562&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> Potok tak patrí do širšieho povodia rieky [[Váh]]. Poliansky potok pramení a na hornom úseku preteká územím obce [[Liesek]], následne pokračuje katastrom mesta [[Trstená]] v [[Tvrdošín (okres)|okrese Tvrdošín]] v [[Žilinský kraj|Žilinskom kraji]].<ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=148 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-12 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Trsten%C3%A1&source=osm&id=1015718146&ds=1&x=19.6455967&y=49.4004738&z=16 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam vodných tokov v povodí Oravy]] * [[Oravská kotlina]] * [[Chránená krajinná oblasť Horná Orava]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=19.64619&y=49.40562&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Jelešne}} {{Vodné toky v povodí Čiernej Oravy}} [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Vodné toky v Oravskej kotline]] [[Kategória:Povodie Oravy]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Tvrdošín]] [[Kategória:Liesek]] [[Kategória:Trstená]] kyuz5k6491qnttzqq1ifc5a8asz1ky2 Redaktor:EditorCastellón2026/Provincia Castellón 2 745899 8188225 8183916 2026-03-28T00:41:34Z EditorCastellón2026 287002 8188225 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Region <!-- *** Heading *** --> | name = Provincia Castellón | native_name = | other_name = | category = [[Administratívne členenie Španielska|Provincia Španielska]] <!-- *** Image *** --> | image=Peniscola.jpg | image_caption = <!-- *** Symbols *** --> | symbol = Escut_de_la_Província_de_Castelló.svg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Španielsko | country_flag = 1 | state_type = | state = | region = | histregion = | district_type = Provincia | commune = | municipality = | capital = Castellón de la Plana <!-- *** Family *** --> | parent = | range = | road = | border = | part = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = | building = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_lat_m = | highest_lat_s = | highest_lat_NS = | highest_long_d = | highest_long_m = | highest_long_s = | highest_long_EW = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_lat_m = | lowest_lat_s = | lowest_lat_NS = | lowest_long_d = | lowest_long_m = | lowest_long_s = | lowest_long_EW = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 6611.93 | area_note = <!-- *** Population *** --> | population = 627620 | population_note = | population_date = | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = [[1983]] | established_type = Autonómia | mayor_type = Prezident | mayor = Marta Barrachina Mateu | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone =(CET) | timezone_DST = | postal_code =12 | area_code = ES-CS | area_code_type = ISO 3166-2 | code = <!-- *** Free frields *** --> | free = | free_type = | free1 = | free1_type = | free2 = [[španielčina]],[[valencijčina]] | free2_type = Oficiálne jazyky <!-- *** Maps *** --> | map = Castellon_in_Spain_(plus_Canarias).svg | map_background = | map_caption = Poloha v Španielsku | map_locator = | freemap_zoom = <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = [http://www.gva.es/va/inicio/presentacion www.gva.es] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }}'''Castellón''' (oficiálne aj vo Valencii: ''Castelló'') je provincia vo východnom [[Španielsko|Španielsku]] . Nachádza sa v najsevernejšej časti [[Valencijské spoločenstvo|Valencijského spoločenstva]] a jej hlavným mestom je [[Castellón de la Plana]] . Má 640 598 obyvateľov (INE 2025) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.ine.es/jaxiT3/Datos.htm?t=67988#_tabs-tabla | titul = Ročné sčítanie ľudu 2021 – 2025 | dátum prístupu = 20260307 | url archívu = https://www.ine.es/jaxiT3/Datos.htm?t=67988#_tabs-tabla | vydavateľ = www.ine.es}}</ref> a celkovo 135 obcí. Nachádza sa na východe [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejského polostrova]], na východe hraničí so [[Stredozemné more|Stredozemným morom]] a na severovýchode s provinciami [[Tarragona]], na západe s Teruelom a na juhu [[Valencia (mesto)|s Valenciou]] . Jeho pobrežie je známe ako [[Costa del Azahar (Pobrežie pomarančového kvetu)]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.spain.info/es/resultados-busqueda/?lq=playa+de+castell%C3%B3n&reloaded=&tab=i&rpp=12&page=1&q=provincia+de+castell%C3%B3n&typeFilter=SEG-TUR-Playa | titul = Pláže provincie Castellón | dátum prístupu = 20260307 | url archívu = https://www.spain.info/es/resultados-busqueda/?lq=playa+de+castell%C3%B3n&reloaded=&tab=i&rpp=12&page=1&q=provincia+de+castell%C3%B3n&typeFilter=SEG-TUR-Playa | vydavateľ = https://www.spain.info/es/}}</ref> == Oficiálny názov == Vo [[Valencijské spoločenstvo|Valencijskom spoločenstve]] sú oficiálne názvy provincií dvojjazyčné. * '''Castellón''' je oficiálny názov v [[Španielčina|kastílskej španielčine]] . * '''Castelló''' je oficiálny názov vo [[Valencia (mesto)|Valencii]] . == Regióny == Provincia Castellón je rozdelená do 135 obcí, ktoré sú zoskupené do 8 okresov. Tieto okresy sú uvedené nižšie s príslušnými údajmi o počte obyvateľov, rozlohe a hustote obyvateľstva aktualizovanými do roku 2025 <ref>[http://www.ine.es Instituto Nacional de Estadística] en [https://www.ine.es/jaxiT3/Datos.htm?t=2865#!tabs-tabla Castellón/Castelló: Población por municipios y sexo.] Prístup 7. marca 2026.</ref> a je uvedené hlavné mesto každého z nich: {| class="sortable wikitable" |+'''Regióny provincie Castellón (2026)''' ! colspan="2" | Región ! rowspan="2" | Počet obyvateľov (2025) ! rowspan="2" | Rozšírenie ! rowspan="2" | Hustota ! rowspan="2" | Kapitál |- ! align="center" | <small>'''Kastílčina'''</small> ! align="center" | <small>'''Valencijský'''</small> |- | Alcalatén | ''L'Alcalatén'' | align="right" | 14 182 | align="right" | 648,70 | align="right" | 21,86 | align="right" | Alcora |- | Vysoký Maestrazgo | ''L'Alt Maestrat'' | align="right" | 6430 | align="right" | 663,06 | align="right" | 9,69 | align="right" | Albocácer |- | Alto Mijares | ''L'Alt Millars'' | align="right" | 4 231 | align="right" | 647,40 | align="right" | 6,53 | align="right" | Círat |- | Alto Palancia | ''L'Alt Palancia'' | align="right" | 26 024 | align="right" | 965,15 | align="right" | 26,96 | align="right" | Segorbe |- | Dolné Maestrazgo | ''Baix Maestrat'' | align="right" | 89 714 | align="right" | 1221,32 | align="right" | 73,45 | align="right" | Vinaroz |- | Horná stránka | ''Horná Plana'' | align="right" | 276 314 | align="right" | 957,20 | align="right" | 288,66 | align="right" | Castellón de la Plana |- | Prízemie | ''Plana Baixa'' | align="right" | 203 620 | align="right" | 605,20 | align="right" | 336,45 | align="right" | Burriana |- | Prístavy Morella | ''Els Ports'' | align="right" | 6 658 | align="right" | 903,90 | align="right" | 7,36 | align="right" | Morella |- ! colspan="2" | Celkom ! 627 620 ! 6611,93 ! 94,92 ! |} == Geografia == Provincia je vo svojom vnútrozemí hornatá, kde predhoria [[Iberského systému]] tvoria prírodné oblasti [[Maestrazgo]] na severe a [[Sierra de Espadán]] na juhu. Medzi týmito dvoma pohoriami leží vrchol [[Peñagolosa]] (ktorý dal meno rovnomennému masívu) a s nadmorskou výškou 1 813 metrov je druhým najvyšším vrcholom v regióne. Medzi ďalšie významné vrcholy v provincii patria [[Peña Salada]] (1 581 metrov nad morom), [[Pina]] (1 405 metrov nad morom), [[Encanadé]] (1 393 metrov nad morom) a [[Muela de Ares]] (1 318 metrov nad morom). Provincia má úzke pobrežie, medzi pozoruhodné geografické črty patrí polostrov [[Peñíscola]], mys [[Oropesa del Mar]] a záliv [[Almenara]]. Väčšina obyvateľstva žije v pobrežnom pásme, zatiaľ čo hornaté vnútrozemie je prakticky neobývané. Pohorie Irta (sierra de Irta)je tiež horský masív (prakticky nezmenený ľudskou činnosťou), ktorý sa tiahne rovnobežne s pobrežím v dĺžke 15 km. Miestna vegetácia sa vyznačuje borovicovými lesmi a stredomorskými krovinami a dvoma najdôležitejšími riekami v provincii sú [[Rieka Mijares|Mijares]] a [[Rieka Palancia|Palancia]] . Provincia Castellón zahŕňa aj ostrovy [[Columbretes]], neobývané súostrovie nachádzajúce sa 56 km od pobrežia. Najvyšším vrchom provincie je [[Penyagolosa]] . Je dôležité poznamenať, že [[Greenwichský poludník]] prechádza provinciou ako pomyselná čiara a v Castellóne sa pretína so 40. rovnobežkou; presný bod je označený monolitom a je možné ho navštíviť v parku Meridian. Stredomorské podnebie provincie sa vyznačuje miernymi zimami a teplými letami. Vo vnútrozemí sú teploty vo všeobecnosti chladnejšie a v zime sneží. Priemerná teplota v provincii je 17 °C a zrážky dosahujú priemerne okolo 500 mm ročne, nerovnomerne rozložené počas jesenných a jarných mesiacov s typickým stredomorským letným suchom. V horských vnútrozemských oblastiach sú zrážky výdatnejšie, na mnohých miestach presahujú 600 mm. === Prírodné parky === * [[Sierra de Irta]] * [[Prat de Cabanes-Torreblanca]][[Súbor:Les_Agulles_de_Santa_Àgueda,_Parc_Natural_del_Desert_de_Les_Palmes,_Castelló.JPG|náhľad|Prírodný park Púšť paliem (Desierto de las Palmas)|200x200bod]] * [[Tenencia de Benifasar]] *[[Púšť paliem (Desierto de las Palmas)]][[Súbor:Parque_Natural_del_Prat_de_Cabanes_y_Torreblanca.JPG|náhľad|Prat de Cabanes a prírodný park Torreblanca|198x198bod]] * [[Peñagolosa]] * [[Sierra de Espadán]] * [[Columbretské ostrovy (Islas Columbretes)]] * [[Sierra Calderona]] == História == Od 8. storočia do prvej tretiny 13. storočia bola provincia v rukách moslimov. [[Jakub I. (Aragónsko)|Jakub I. Dobyvateľ]] ju odobral arabským kráľom [[Valencia (mesto)|Valencie]] a začlenil ju do Aragónskej koruny . Prvým miestom, ktoré bolo dobyté, bol Ares del Maestre v roku 1232. Treba poznamenať, že tento zámer sa začal formovať, keď aragónsky kráľ začal snívať o dobytí Valencie počas odpočinku v Alcañiz. Bolo to koncom leta 1231 v rozhovore s Blascom de Alagoón (jedným z najvýznamnejších aragónskych šľachticov tej doby) a Hugom de Fucalquierom, majstrom Orden del Hospital. Bol to tento bystrý šľachtic, ktorý presvedčil kráľa o bohatstve valencijských krajín a navrhol, že na vykonanie takého obrovského činu je prvým krokom dobytie Borriany. Prečo práve toto miesto? Blasco de Alagón to vysvetlil týmito slovami: „Ak chceš poslúchnuť moju radu, pusti sa do tohto dobytia; prvá vec, ktorú musíš dobyť, je Borriana, ležiaca na rovine neďaleko tvojich panstiev, ako centrum pre prístup ku všetkým ostatným miestam a hradom.“ A tak sa aj stalo. A nasledujúci rok, 1233, 16. júla, padla [[Borriana]], po nej [[Peñíscola]] a [[hrad Fadrell]] (v dnešnom [[Castellón de la Plana]]). Počas karlistských vojen bol región Maestrazgo (na severe provincie) neustálym reakčným centrom, zatiaľ čo hlavné mesto zohrávalo významnú úlohu ako bašta liberálnych izabelínskych armád. == Počet obyvateľov == {{Hlavný článok|Categoría:Personas de la provincia de Castellón}}[[Hustota zaľudnenia|Hustota obyvateľstva]] provincie Castellón je 87,25 obyvateľov/km² ( INE 2019), čo je o niečo menej ako španielsky priemer (92,02 obyvateľov/km²) a najnižšia z troch provincií [[Valencijské spoločenstvo|Valencijského spoločenstva]] ; predstavuje tiež 1,25 % demografického percenta vzhľadom na celkový počet obyvateľov štátu a 11,79 % vzhľadom na celkovú sumu za autonómne oblasti. {| class="wikitable" style="text-align:center; margin: auto 1em 16px 16px; float:right;" |+Najľudnatejšie obce (2025) ! Pozícia ! Obec ! Počet obyvateľov |- | 1. | align="left" | '''Castellón de la Plana''' | align="right" | 183 709 |- | 2. | align="left" | '''Villarreal''' | align="right" | 53 564 |- | 3. | align="left" | '''Burriana''' | align="right" | 37 803 |- | 4. | align="left" | '''Vall de Uxó''' | align="right" | 32 220 |- | 5. | align="left" | '''Vinaroz''' | align="right" | 30 516 |- | 6. | align="left" | '''Benicarló''' | align="right" | 30 394 |- | 7. | align="left" | '''Almazora''' | align="right" | 29 094 |- | 8. | align="left" | '''Onda''' | align="right" | 26 297 |- | 9. | align="left" | '''Benicasim''' | align="right" | 20 586 |- | 10. | align="left" | '''Nules''' | align="right" | 14 382 |- | 11. | align="left" | '''Oropesa del Mar''' | align="right" | 12 483 |- | 12. | align="left" | '''Alcora''' | align="right" | 10 646 |- | 13. | align="left" | '''Segorbe''' | align="right" | 9814 |- | 14. | align="left" | '''Peňíscola''' | align="right" | 8 748 |- | 15. | align="left" | '''Moncofa''' | align="right" | 8345 |- | 16. | align="left" | '''Alcalá de Chivert''' | align="right" | 7 489 |- | 17. | align="left" | '''Almenara''' | align="right" | 6 846 |- | 18. | align="left" | '''Borriol''' | align="right" | 6006 |- | 19. | align="left" | '''Torreblanca''' | align="right" | 5 757 |- | 20. | align="left" | '''Bechí''' | align="right" | 5 697 |- |} {| class="wikitable" border="1" ! colspan="19" align="center" bgcolor="black" style="color:black;" |Demografický vývoj provincie Castellón a<br /><br /><br /><br /> percento vzhľadom na celoštátny súčet |- ! ! 1857 ! 1887 ! 1900 ! 1910 ! 1920 ! 1930 ! 1940 ! 1950 ! 1960 |- | Počet obyvateľov | align="center" | 260 919 | align="center" | 292&nbsp;437 | align="center" | 310&nbsp;828 | align="center" | 322&nbsp;213 | align="center" | 306&nbsp;886 | align="center" | 308&nbsp;746 | align="center" | 312 475 | align="center" | 325 091 | align="center" | 339 229 |- | Percento | align="center" | 1,69&nbsp;% | align="center" | 1,66&nbsp;% | align="center" | 1,67&nbsp;% | align="center" | 1,61&nbsp;% | align="center" | 1,43&nbsp;% | align="center" | 1,30&nbsp;% | align="center" | 1,20&nbsp;% | align="center" | 1,16&nbsp;% | align="center" | 1.11&nbsp;% |- ! ! 1970 ! 1981 ! 1991 ! 1996 ! 2000 ! 2005 ! 2010 ! 2015 ! 2020 |- | Počet obyvateľov | align="center" | 385&nbsp;823 | align="center" | 431&nbsp;755 | align="center" | 448&nbsp;182 | align="center" | 456&nbsp;727 | align="center" | 474&nbsp;385 | align="center" | 543&nbsp;432 | align="center" | 604&nbsp;274 | align="center" | 582&nbsp;327 | align="center" | 587 064 |- | Percento | align="center" | 1,14&nbsp;% | align="center" | 1,14&nbsp;% | align="center" | 1,14&nbsp;% | align="center" | 1,15&nbsp;% | align="center" | 1,18&nbsp;% | align="center" | 1,25&nbsp;% | align="center" | 1,28&nbsp;% | align="center" | 1,25&nbsp;% | align="center" | 1,24&nbsp;% |- ! ! align="center" | 2025 ! align="center" | ! align="center" | ! align="center" | ! align="center" | ! align="center" | ! align="center" | ! align="center" | ! align="center" | |- | Počet obyvateľov | align="center" | 627 620 | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | |- | Percento | align="center" | 1,27 % | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | |} Má 627 620 obyvateľov ( INE 2025 , ktorí sú rozmiestnení veľmi nerovnomerne: prevažná väčšina sa nachádza v Castellón de la Plana (29, 27 % populácie provincie) a jej metropolitná oblasť, teda v juhovýchodnom kvadrante provincie. Severný pobrežný pás Castellónu má tiež značnú koncentráciu obyvateľstva ( Vinaròs - Benicarló ). Hornaté vnútrozemie je však veľmi riedko osídlené, pričom 15 miest má menej ako 100 obyvateľov. Po hlavnom meste sú najľudnatejšie obce v provincii (s viac ako 20&nbsp;000 obyvateľov podľa sčítania ľudu INE 2024) sú: Villarreal, Burriana, Vall de Uxó, Vinaroz, Benicarló, Almazora a Onda . <ref name="muniCS" />[[Súbor:Principales_localidades_de_la_provincia_de_Castellón.png|náhľad|300x300bod|Hlavné mestá v provincii Castellón]] Podľa údajov ministerstva malo v roku 2023 v provincii pobyt 111 782 cudzincov, čo zodpovedá 19,6 %. % populácie, čo je približne šesť a pol bodu nad celoštátnym priemerom. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.elperiodicomediterraneo.com/castello-provincia/2023/12/13/extranjeria-activa-plan-choque-agilizar-95754424.html | titul = Imigrační úradníci aktivujú núdzový plán na urýchlenie stretnutí v Castellóne | dátum vydania = 20231213 | dátum prístupu = 20260307 | url archívu = https://www.elperiodicomediterraneo.com/castello-provincia/2023/12/13/extranjeria-activa-plan-choque-agilizar-95754424.html | vydavateľ = https://www.elperiodicomediterraneo.com/}}</ref> {| class="wikitable" style="text-align:center; margin: auto 1em 16px 16px; float:right; width:300px;" |+Väčšinové národnosti (2022) ! Krajina ! Počet obyvateľov |- | {{minivlajka|Rumunsko|w}} | 36 810 |- | {{minivlajka|Maroko|w}} | 17 265 |- | {{minivlajka|Alžírsko|w}} | 2013 |- | {{minivlajka|Kolumbia|w}} | 5314 |- | {{minivlajka|Taliansko|w}} | 2317 |- | {{minivlajka|Francúzsko|w}} | 1779 |- | {{minivlajka|Čína|w}} | 1429 |- | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} | 1422 |- | {{minivlajka|Ukrajina|w}} | 1391 |- | {{minivlajka|Nemecko|w}} | 1124 |} Provincia Castellón je 26. v [[Španielsko|Španielsku]], čo sa týka najvyššieho percenta obyvateľov sústredených v hlavnom meste (29,27 % v porovnaní s 31,96 % celého Španielska). == Administratíva a politika == === Občianska vláda === Avšak od roku 1812, kedy sa v [[Cádiz|Cádize]] konali Cortes, sa objavila právna osoba civilných guvernérov, ktorí prevzali funkcie vlády v každej provincii, takže počas [[Frankistické Španielsko|Francovho režimu]] sa táto postava posilnila ako najvyšší politicko-administratívny orgán, zástupca vlády a koordinátor služieb provinčnej správy, ako aj vedúci verejného poriadku a policajných služieb. S rozvojom [[Autonómne spoločenstvo|autonómnych spoločenstiev]] táto pozícia postupne strácala svoje právomoci, až kým nebola v roku 1996 zrušená a nahradená subdelegovaním vlády . V súčasnosti funguje výlučne ako administratívna jednotka zastupujúca ústrednú vládu na provinčnej úrovni. V súčasnosti túto pozíciu zastáva [[Antonia García Valls|Marta Barrachina Valls]]. {| class="wikitable" border="1" ! colspan="4" bgcolor="#c0c0c0" |<center>'''Aktuálne rozdelenie provinčnej rady po komunálnych voľbách v roku 2023'''</center> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.abc.es/espana/comunidad-valenciana/marta-barrachina-convierte-primera-presidenta-diputacion-castellon-20230705164005-nt.html|titul=Marta Barrachina sa stala prvou ženou vo funkcii prezidentky provinčnej rady Castellónu|dátum prístupu=20260308|vydavateľ=https://www.abc.es/|dátum vydania=20230705|url archívu=https://www.abc.es/espana/comunidad-valenciana/marta-barrachina-convierte-primera-presidenta-diputacion-castellon-20230705164005-nt.html}}</ref> |- ! Politická strana ! Hlasy ! % ! Poslanci (27) |- | [[Ľudová strana (Španielsko)|Ľudová strana]] (PP) |<center> 111&nbsp;365</center> |<center> 38,61&nbsp;%</center> |<center> 14</center> |- | [[Španielska socialistická robotnícka strana]] (PSPV-PSOE) |<center> 93&nbsp;769</center> |<center> 32,51&nbsp;%</center> |<center> 10</center> |- | [[Coalició Compromís|Kompromisná koalícia]] (Mestský Kompromis) |<center> 30&nbsp;331</center> |<center> 10,52&nbsp;%</center> |<center> 2</center> |- | [[Vox]] |<center> 24&nbsp;963</center> |<center> 8,65&nbsp;%</center> |<center> 1</center> |} == Ekonomika == Región Castellón je tradične známy zberom citrusov a zeleniny ([[Burriana]], [[Nules]] a [[Benicarló]]). Za zmienku stojí, že provincia Castellón je domovom najväčšej koncentrácie španielskej priemyselnej činnosti v keramickom a dlaždicovom priemysle (Onda, [[Alcora]], [[Nules]], [[Castellón]] a [[Villarreal]]) a výrobe nábytku (Benicarló a [[Vinaròs]]). Niekoľko veľkých nadnárodných spoločností v chemickom sektore (s továrňami v Benicarló a Castellón), spolu s tradičnými odvetviami, ako je obuv ([[Vall de Uxó]]), rybolov (Castellón, Vinaròs a Benicarló) a textil ([[Vilafranca]] a [[Morella]]), postupne ustúpilo prechodu na ekonomiku založenú na službách v dôsledku rastúceho významu cestovného ruchu v ekonomike provincie. == Služby == === Doprava === ==== Cesty ==== Provincia Castellón je prepojená diaľnicami alebo konvenčnými cestami so susednými provinciami a má nasledujúce cesty, ktoré ju spájajú so zvyškom Španielska: * '''[[AP-7]]''' Stredomorská diaľnica: národná diaľnica, ktorá prechádza provinciou Castellón z Valencie smerom na Tarragonu, Barcelonu a Francúzsko. * '''[[A-7]]''' Stredomorská diaľnica: jediný úsek tejto diaľnice v provincii je dvojpruhová cesta začínajúca od ''N-340'' medzi Almenarou a Nules. Potom, medzi Nules a Castellónom, diaľnica mení označenie na ''CV-13'' až do Torreblanca. * '''[[CV-10]]''' Diaľnica Plana: pokračovanie diaľnice ''A-7'' z Villavieja, kde spadá pod jurisdikciu regionálnej samosprávy Valencie, do Benllochu. * '''[[CV-13]]''' Benlloch-Torreblanca: pokračovanie diaľnice ''CV-10'' z Benllochu do Torreblanca. V úseku od letiska Castellón (Villanueva de Alcolea) do Torreblanca sa cesta mení z dvojpruhovej na konvenčnú cestu. * '''[[A-23]]''' Diaľnica Mudéjar: národná diaľnica, ktorá začína v Sagunto (Valencia), ale križuje juh provincie Castellón medzi Algimia de Alfara a Barracas. * '''[[A-68]]''' Diaľnica Ebro: projekt diaľnice, ktorého konečná trasa k Stredozemnému moru cez Reus a Tarragonu alebo cez Morellu a Vinaròs je stále neznáma. V súčasnosti úsek najbližšie k provincii vedie medzi Zaragozou a El Burgo de Ebro, viac ako 150 km od Morelly. * '''[[N-340]]''' Stredomorská národná diaľnica: národná diaľnica rovnobežná s ''AP-7'', ktorá vstupuje do provincie Castellón cez ''A-7'', ale potom sa od nej odbočuje. Križuje celú provinciu, ako aj všetky pobrežné obce (okrem iného Villarreal, Nules, Benicàssim, Oropesa del Mar, Vinaròs). ''N-225'' Teruel-Grao de Castellón: národná diaľnica, ktorá je v provincii Castellón rozdelená na niekoľko úsekov. Najdôležitejšia je tá, ktorá spája Vall de Uxó s diaľnicou ''A-23'', čím sa skracuje niekoľko kilometrov diaľnice ''A-7''. Druhý úsek bol rozšírený a prerobený na dvojpruhovú cestu (''CS-22'', ktorá spája diaľnicu ''N-340'' s prístavom Castellón). * '''[[N-232]]''' Cesta Vinaròs-Santander: historické spojenie medzi provinciou Castellón a Zaragozou a severom Pyrenejského polostrova. Toto by bola trasa, ak by sa diaľnica ''A-68'' nakoniec spojila so Stredozemným morom cez Vinaròs. * Ďalšie menej dôležité cesty: od pobrežia vedie séria ciest, ktoré ho spájajú s vnútrozemím a v tomto prípade s provinciami Valencia a Teruel. Ide o regionálne cesty. ==== Železnica ==== Provinciou Castellón prechádzajú dve železničné trate. Zo severu na juh vedie trať Stredozemného oblúka, ktorá spája [[Barcelona|Barcelonu]] s [[Valencia (mesto)|Valenciou]], a v regióne [[Alto Palancia]] trať [[Sagunto]]-[[Zaragoza]]. Prímestské vlaky z Valencie sa dostanú do Caudielu linkou C-5 a do Vinarozu linkou C-6 . ==== Letecká doprava ==== [[Súbor:Aeropuerto_Castellón-Costa_Azahar.JPG|náhľad|Letisko Castellón]] [[Letisko Castellón-Costa Azahar]] bolo vybudované s cieľom poskytnúť provincii Castellón prostriedky na významný skok vpred v hlavných dopravných sieťach s cieľom posilniť a prepojiť provinčný cestovný ruch so zvyškom [[Pyrenejského polostrova]] a [[Európa|Európy]]. Jeho výstavba stála viac ako 150 miliónov eur. Napriek tomu, že bolo oficiálne otvorené v marci 2011, všetky potrebné prevádzkové povolenia získalo až v decembri 2014 a pravidelné lety naň neboli dostupné až do septembra 2015, čím sa stalo medzinárodným symbolom plytvania, ktoré charakterizovalo [[španielsku hospodársku krízu v rokoch 2008 – 2016]]. Od júla 2019 má letisko v prevádzke dve pravidelné trasy, [[Londýn]] ( [[Spojené kráľovstvo]] ) a [[Bukurešť]] ( [[Rumunsko]] ), a tri trasy, ktoré premávajú iba počas letného obdobia: [[Sofia]] ( [[Bulharsko]] ), [[Budapešť]] ( [[Maďarsko]] ) a [[Katovice]] ( [[Poľsko]] ). === Zdravie === Castellón má šesť verejných nemocníc, ktoré spravuje Valencijská zdravotná agentúra . Všetky sú verejne spravované nemocnice, okrem provinčnej nemocnice, ktorá funguje ako konzorcium. Ponuku zdravotnej starostlivosti dopĺňa aj súkromná nemocnica mimo systému sociálneho zabezpečenia, ktorá sa nachádza v Castellón de la Plana, s názvom Nemocnica Rey Don Jaime. {{Stĺpce|3|* [[Hospital Comarcal de Vinaroz]] * [[Hospital Complementario Alto Palancia (Segorbe)]] * [[Hospital General de Castellón|Hospital General Universitario de Castellón]] * [[Hospital la Magdalena (Castellón de la Plana)]] * [[Hospital Provincial de Castellón (Consorcio Hospitalario Provincial de Castellón)]] * [[Hospital Universitario de la Plana (Villarreal)]]}} === Vzdelávanie === [[Súbor:Mosaico_del_Ágora_de_la_Universitat_Jaume_I_de_Castellón..jpg|náhľad|Univerzita Jaime I.]] Provincia má jednu verejnú univerzitu a jeden kampus, obe sa nachádzajú v meste Castellón. * [[Univerzita Jaime I (UJI)]] bola založená v roku 1991. Ponúka viac ako tridsať študijných programov a ročne má viac ako 14 000 študentov. * [[Univerzita CEU Cardenal Herrera (CEU-UCH)]] je súkromná univerzita, ktorá má jeden zo svojich kampusov v meste Castellón . == Cestovný ruch == [[Súbor:Platja dels Terrers (Benicàssim-Benicasim).JPG|vľavo|náhľad|Platja dels Terrers (Benicàssim-Benicasim)]] V provincii Castellón sa od mora dostanete do vysokých hôr len za pár kilometrov; klasickú slnečnú a plážovú turistiku ( Benicasim, Oropesa del Mar, Vinaroz, Burriana, Peñíscola, Benicarló atď.) dopĺňa prosperujúci cestovný ruch vo vnútrozemí s vidieckymi domami s monumentálnymi mestami ako Morella, San Mateo, Segorbe, kúpeľmi v Montanejos, Benasal, Catí, prameňmi rieky Palancia, rozsiahlou sieťou chodníkov, pustovňami... Peñíscola bautizada como la ciudad en el mar, tiene más del 50 % de plazas hoteleras de la provincia y es tercer destino turístico de la Comunidad Valenciana tras Benidorm y Valencia. [[Súbor:Peniscola.jpg|náhľad|Hrad Peñíscola]] Peñíscola bautizada como la ciudad en el mar, tiene más del 50 % de plazas hoteleras de la provincia y es tercer destino turístico de la Comunidad Valenciana tras Benidorm y Valencia. V provincii sa nachádza aj veľké množstvo krajinných a prírodných pamiatok, ako sú jaskyne San José vo Vall de Uxó, [[Hrad|hrady]] ako Peñíscola, Morella alebo opevnená dedina Mascarell, rímske pozostatky v Benicató a náboženská architektúra v Nules, iberské osady ako Puig de Benicarló, modernistické domy v Burriane a Vinaroz, turistické centrá ako Marina d'Or a La Renega (obe v Oropesa del Mar ), zvláštna veža ''El Fadrí'' v Castellón de la Plana, Beh býkov a koní v Segorbe alebo charterhouse vo Vall de Cristo a svätyňa Svätej jaskyne v Alture ( patrónky provincie ). == Významné osobnosti == === Herci a zábava === * [[Miguel Ángel Silvestre]] (nar. 1982): Medzinárodne uznávaný [[Herectvo|herec]] narodený v Castellón de la Plana. * [[Carlos Latre]] (n. 1979): Komik, [[Herectvo|herec]] a [[imitátor]] narodený v Castellón de la Plana. * [[Carmen Arrufat]] (n. 2002): [[Herectvo|Herečka]] nominovaná na cenu Goya, narodená v Castellóne. * [[María Conesa]] (1892-1978): Slávna [[herečka]] a [[tanečnica]], narodená vo Vinarozi. * [[Belle De Z]] (n. 1979)''':''' Slovenská [[speváčka]] a [[skladateľka]], ktorá žije v provincii od r. 1999. === Šport === * [[Sergio Garcia]] (nar. 1980): Profesionálny golfista svetovej triedy, narodený v Borriole. * [[Roberto Bautista-Agut]] (nar. 1988): profesionálny tenista ATP, narodený v Castellón de la Plana. * [[Pablo Herrera]] (nar. 1982): Hráč plážového volejbalu, olympionik a narodený v Castellón de la Plana. * [[Joan Barreda Bort]] (nar. 1983): motocyklový jazdec na Rally Raid (Dakar), narodený v Torreblance. * [[Pablo Fornals]] (nar. 1996): medzinárodný futbalista, narodený v Castellón de la Plana. * [[Roberto Merhi]] (nar. 1991): Pretekár, narodený v Benicasime. === Hudba a umenie === * [[Matilde Salvador i Segarra]] (1918-2007): [[Skladateľka]] a [[maliarka]] z Castellónu, popredná osobnosť [[klasickej hudby]]. * [[Juan Bautista Porcar]] (1889-1974): Významný [[Maliar (umelec)|maliar]] a [[Keramikárstvo|keramik]], kľúčová postava miestneho moderného umenia. * [[Los Romeos]]: Španielska pop-rocková [[Hudobná skupina|kapela]] z 90. rokov, ktorá vznikla v Castellóne. === Literatúra a kultúra === * [[Germà Colón]] (1928-2020): Medzinárodne uznávaný [[Filológia|filológ]] a [[Jazykoveda|lingvista]] narodený v Castellóne. * [[Carmelina Sánchez-Cutillas]] (1921-2009): [[Spisovateľ]] a [[historik]] s úzkymi väzbami na túto oblasť. == Pozri tiež == {{Stĺpce|3|* [[Anexo:Obce provincie Castellón|Obce provincie Castellón]] * [[Provincie Španielska]] * [[Gastronómia provincie Castellón]] * [[Pláže Valencijského spoločenstva]] * [[Prírodné parky Valencijského spoločenstva]] * [[Erb Castellónu]] * [[Hrnčiarstvo v provincii Castellón]]}} == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{Commonscat|Province Castellón}} == Externé odkazy == {{CommonscatLinked}}* [http://www.dipcas.es Diputación Provincial de Castellón] * [http://www.turismodecastellon.com Portal de turismo] * [http://www.camaracastellon.com Cámara Oficial de Comercio, Industria, Servicios y Navegación de Castellón] {{Preklad|es|Provincia de Castellón|172368869}} 31ise2799zfoj6z8j5q3x5ebmg9bl6p 8188227 8188225 2026-03-28T00:52:20Z EditorCastellón2026 287002 8188227 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Region <!-- *** Heading *** --> | name = Provincia Castellón | native_name = | other_name = | category = [[Administratívne členenie Španielska|Provincia Španielska]] <!-- *** Image *** --> | image=Peniscola.jpg | image_caption = <!-- *** Symbols *** --> | symbol = Escut_de_la_Província_de_Castelló.svg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Španielsko | country_flag = 1 | state_type = | state = | region = | histregion = | district_type = Provincia | commune = | municipality = | capital = Castellón de la Plana <!-- *** Family *** --> | parent = | range = | road = | border = | part = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = | building = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_lat_m = | highest_lat_s = | highest_lat_NS = | highest_long_d = | highest_long_m = | highest_long_s = | highest_long_EW = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_lat_m = | lowest_lat_s = | lowest_lat_NS = | lowest_long_d = | lowest_long_m = | lowest_long_s = | lowest_long_EW = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 6611.93 | area_note = <!-- *** Population *** --> | population = 627620 | population_note = | population_date = | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = [[1983]] | established_type = Autonómia | mayor_type = Prezident | mayor = Marta Barrachina Mateu | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone =(CET) | timezone_DST = | postal_code =12 | area_code = ES-CS | area_code_type = ISO 3166-2 | code = <!-- *** Free frields *** --> | free = | free_type = | free1 = | free1_type = | free2 = [[španielčina]],[[valencijčina]] | free2_type = Oficiálne jazyky <!-- *** Maps *** --> | map = Castellon_in_Spain_(plus_Canarias).svg | map_background = | map_caption = Poloha v Španielsku | map_locator = | freemap_zoom = <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = [http://www.gva.es/va/inicio/presentacion www.gva.es] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }}'''Castellón''' (oficiálne aj vo Valencii: ''Castelló'') je provincia vo východnom [[Španielsko|Španielsku]] . Nachádza sa v najsevernejšej časti [[Valencijské spoločenstvo|Valencijského spoločenstva]] a jej hlavným mestom je [[Castellón de la Plana]] . Má rozlohu 6.632 km², žije tu 640 598 obyvateľov (INE 2025) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.ine.es/jaxiT3/Datos.htm?t=67988#_tabs-tabla | titul = Ročné sčítanie ľudu 2021 – 2025 | dátum prístupu = 20260307 | url archívu = https://www.ine.es/jaxiT3/Datos.htm?t=67988#_tabs-tabla | vydavateľ = www.ine.es}}</ref> a celkovo 135 obcí. Správne sídlo okresu je mesto [[Castellón de la Plana]]. Nachádza sa na východe [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejského polostrova]], na východe hraničí so [[Stredozemné more|Stredozemným morom]] a na severovýchode s provinciami [[Tarragona]], na západe s Teruelom a na juhu [[Valencia (mesto)|s Valenciou]] . Jeho pobrežie je známe ako [[Costa del Azahar (Pobrežie pomarančového kvetu)]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.spain.info/es/resultados-busqueda/?lq=playa+de+castell%C3%B3n&reloaded=&tab=i&rpp=12&page=1&q=provincia+de+castell%C3%B3n&typeFilter=SEG-TUR-Playa | titul = Pláže provincie Castellón | dátum prístupu = 20260307 | url archívu = https://www.spain.info/es/resultados-busqueda/?lq=playa+de+castell%C3%B3n&reloaded=&tab=i&rpp=12&page=1&q=provincia+de+castell%C3%B3n&typeFilter=SEG-TUR-Playa | vydavateľ = https://www.spain.info/es/}}</ref> == Oficiálny názov == Vo [[Valencijské spoločenstvo|Valencijskom spoločenstve]] sú oficiálne názvy provincií dvojjazyčné. * '''Castellón''' je oficiálny názov v [[Španielčina|kastílskej španielčine]] . * '''Castelló''' je oficiálny názov vo [[Valencia (mesto)|Valencii]] . == Regióny == Provincia Castellón je rozdelená do 135 obcí, ktoré sú zoskupené do 8 okresov. Tieto okresy sú uvedené nižšie s príslušnými údajmi o počte obyvateľov, rozlohe a hustote obyvateľstva aktualizovanými do roku 2025 <ref>[http://www.ine.es Instituto Nacional de Estadística] en [https://www.ine.es/jaxiT3/Datos.htm?t=2865#!tabs-tabla Castellón/Castelló: Población por municipios y sexo.] Prístup 7. marca 2026.</ref> a je uvedené hlavné mesto každého z nich: {| class="sortable wikitable" |+'''Regióny provincie Castellón (2026)''' ! colspan="2" | Región ! rowspan="2" | Počet obyvateľov (2025) ! rowspan="2" | Rozšírenie ! rowspan="2" | Hustota ! rowspan="2" | Kapitál |- ! align="center" | <small>'''Kastílčina'''</small> ! align="center" | <small>'''Valencijský'''</small> |- | Alcalatén | ''L'Alcalatén'' | align="right" | 14 182 | align="right" | 648,70 | align="right" | 21,86 | align="right" | Alcora |- | Vysoký Maestrazgo | ''L'Alt Maestrat'' | align="right" | 6430 | align="right" | 663,06 | align="right" | 9,69 | align="right" | Albocácer |- | Alto Mijares | ''L'Alt Millars'' | align="right" | 4 231 | align="right" | 647,40 | align="right" | 6,53 | align="right" | Círat |- | Alto Palancia | ''L'Alt Palancia'' | align="right" | 26 024 | align="right" | 965,15 | align="right" | 26,96 | align="right" | Segorbe |- | Dolné Maestrazgo | ''Baix Maestrat'' | align="right" | 89 714 | align="right" | 1221,32 | align="right" | 73,45 | align="right" | Vinaroz |- | Horná stránka | ''Horná Plana'' | align="right" | 276 314 | align="right" | 957,20 | align="right" | 288,66 | align="right" | Castellón de la Plana |- | Prízemie | ''Plana Baixa'' | align="right" | 203 620 | align="right" | 605,20 | align="right" | 336,45 | align="right" | Burriana |- | Prístavy Morella | ''Els Ports'' | align="right" | 6 658 | align="right" | 903,90 | align="right" | 7,36 | align="right" | Morella |- ! colspan="2" | Celkom ! 627 620 ! 6611,93 ! 94,92 ! |} == Geografia == Provincia je vo svojom vnútrozemí hornatá, kde predhoria [[Iberského systému]] tvoria prírodné oblasti [[Maestrazgo]] na severe a [[Sierra de Espadán]] na juhu. Medzi týmito dvoma pohoriami leží vrchol [[Peñagolosa]] (ktorý dal meno rovnomennému masívu) a s nadmorskou výškou 1 813 metrov je druhým najvyšším vrcholom v regióne. Medzi ďalšie významné vrcholy v provincii patria [[Peña Salada]] (1 581 metrov nad morom), [[Pina]] (1 405 metrov nad morom), [[Encanadé]] (1 393 metrov nad morom) a [[Muela de Ares]] (1 318 metrov nad morom). Provincia má úzke pobrežie, medzi pozoruhodné geografické črty patrí polostrov [[Peñíscola]], mys [[Oropesa del Mar]] a záliv [[Almenara]]. Väčšina obyvateľstva žije v pobrežnom pásme, zatiaľ čo hornaté vnútrozemie je prakticky neobývané. Pohorie Irta (sierra de Irta)je tiež horský masív (prakticky nezmenený ľudskou činnosťou), ktorý sa tiahne rovnobežne s pobrežím v dĺžke 15 km. Miestna vegetácia sa vyznačuje borovicovými lesmi a stredomorskými krovinami a dvoma najdôležitejšími riekami v provincii sú [[Rieka Mijares|Mijares]] a [[Rieka Palancia|Palancia]] . Provincia Castellón zahŕňa aj ostrovy [[Columbretes]], neobývané súostrovie nachádzajúce sa 56 km od pobrežia. Najvyšším vrchom provincie je [[Penyagolosa]] . Je dôležité poznamenať, že [[Greenwichský poludník]] prechádza provinciou ako pomyselná čiara a v Castellóne sa pretína so 40. rovnobežkou; presný bod je označený monolitom a je možné ho navštíviť v parku Meridian. Stredomorské podnebie provincie sa vyznačuje miernymi zimami a teplými letami. Vo vnútrozemí sú teploty vo všeobecnosti chladnejšie a v zime sneží. Priemerná teplota v provincii je 17 °C a zrážky dosahujú priemerne okolo 500 mm ročne, nerovnomerne rozložené počas jesenných a jarných mesiacov s typickým stredomorským letným suchom. V horských vnútrozemských oblastiach sú zrážky výdatnejšie, na mnohých miestach presahujú 600 mm. === Prírodné parky === * [[Sierra de Irta]] * [[Prat de Cabanes-Torreblanca]][[Súbor:Les_Agulles_de_Santa_Àgueda,_Parc_Natural_del_Desert_de_Les_Palmes,_Castelló.JPG|náhľad|Prírodný park Púšť paliem (Desierto de las Palmas)|200x200bod]] * [[Tenencia de Benifasar]] *[[Púšť paliem (Desierto de las Palmas)]][[Súbor:Parque_Natural_del_Prat_de_Cabanes_y_Torreblanca.JPG|náhľad|Prat de Cabanes a prírodný park Torreblanca|198x198bod]] * [[Peñagolosa]] * [[Sierra de Espadán]] * [[Columbretské ostrovy (Islas Columbretes)]] * [[Sierra Calderona]] == História == Od 8. storočia do prvej tretiny 13. storočia bola provincia v rukách moslimov. [[Jakub I. (Aragónsko)|Jakub I. Dobyvateľ]] ju odobral arabským kráľom [[Valencia (mesto)|Valencie]] a začlenil ju do Aragónskej koruny . Prvým miestom, ktoré bolo dobyté, bol Ares del Maestre v roku 1232. Treba poznamenať, že tento zámer sa začal formovať, keď aragónsky kráľ začal snívať o dobytí Valencie počas odpočinku v Alcañiz. Bolo to koncom leta 1231 v rozhovore s Blascom de Alagoón (jedným z najvýznamnejších aragónskych šľachticov tej doby) a Hugom de Fucalquierom, majstrom Orden del Hospital. Bol to tento bystrý šľachtic, ktorý presvedčil kráľa o bohatstve valencijských krajín a navrhol, že na vykonanie takého obrovského činu je prvým krokom dobytie Borriany. Prečo práve toto miesto? Blasco de Alagón to vysvetlil týmito slovami: „Ak chceš poslúchnuť moju radu, pusti sa do tohto dobytia; prvá vec, ktorú musíš dobyť, je Borriana, ležiaca na rovine neďaleko tvojich panstiev, ako centrum pre prístup ku všetkým ostatným miestam a hradom.“ A tak sa aj stalo. A nasledujúci rok, 1233, 16. júla, padla [[Borriana]], po nej [[Peñíscola]] a [[hrad Fadrell]] (v dnešnom [[Castellón de la Plana]]). Počas karlistských vojen bol región Maestrazgo (na severe provincie) neustálym reakčným centrom, zatiaľ čo hlavné mesto zohrávalo významnú úlohu ako bašta liberálnych izabelínskych armád. == Počet obyvateľov == {{Hlavný článok|Categoría:Personas de la provincia de Castellón}}[[Hustota zaľudnenia|Hustota obyvateľstva]] provincie Castellón je 87,25 obyvateľov/km² ( INE 2019), čo je o niečo menej ako španielsky priemer (92,02 obyvateľov/km²) a najnižšia z troch provincií [[Valencijské spoločenstvo|Valencijského spoločenstva]] ; predstavuje tiež 1,25 % demografického percenta vzhľadom na celkový počet obyvateľov štátu a 11,79 % vzhľadom na celkovú sumu za autonómne oblasti. {| class="wikitable" style="text-align:center; margin: auto 1em 16px 16px; float:right;" |+Najľudnatejšie obce (2025) ! Pozícia ! Obec ! Počet obyvateľov |- | 1. | align="left" | '''Castellón de la Plana''' | align="right" | 183 709 |- | 2. | align="left" | '''Villarreal''' | align="right" | 53 564 |- | 3. | align="left" | '''Burriana''' | align="right" | 37 803 |- | 4. | align="left" | '''Vall de Uxó''' | align="right" | 32 220 |- | 5. | align="left" | '''Vinaroz''' | align="right" | 30 516 |- | 6. | align="left" | '''Benicarló''' | align="right" | 30 394 |- | 7. | align="left" | '''Almazora''' | align="right" | 29 094 |- | 8. | align="left" | '''Onda''' | align="right" | 26 297 |- | 9. | align="left" | '''Benicasim''' | align="right" | 20 586 |- | 10. | align="left" | '''Nules''' | align="right" | 14 382 |- | 11. | align="left" | '''Oropesa del Mar''' | align="right" | 12 483 |- | 12. | align="left" | '''Alcora''' | align="right" | 10 646 |- | 13. | align="left" | '''Segorbe''' | align="right" | 9814 |- | 14. | align="left" | '''Peňíscola''' | align="right" | 8 748 |- | 15. | align="left" | '''Moncofa''' | align="right" | 8345 |- | 16. | align="left" | '''Alcalá de Chivert''' | align="right" | 7 489 |- | 17. | align="left" | '''Almenara''' | align="right" | 6 846 |- | 18. | align="left" | '''Borriol''' | align="right" | 6006 |- | 19. | align="left" | '''Torreblanca''' | align="right" | 5 757 |- | 20. | align="left" | '''Bechí''' | align="right" | 5 697 |- |} {| class="wikitable" border="1" ! colspan="19" align="center" bgcolor="black" style="color:black;" |Demografický vývoj provincie Castellón a<br /><br /><br /><br /> percento vzhľadom na celoštátny súčet |- ! ! 1857 ! 1887 ! 1900 ! 1910 ! 1920 ! 1930 ! 1940 ! 1950 ! 1960 |- | Počet obyvateľov | align="center" | 260 919 | align="center" | 292&nbsp;437 | align="center" | 310&nbsp;828 | align="center" | 322&nbsp;213 | align="center" | 306&nbsp;886 | align="center" | 308&nbsp;746 | align="center" | 312 475 | align="center" | 325 091 | align="center" | 339 229 |- | Percento | align="center" | 1,69&nbsp;% | align="center" | 1,66&nbsp;% | align="center" | 1,67&nbsp;% | align="center" | 1,61&nbsp;% | align="center" | 1,43&nbsp;% | align="center" | 1,30&nbsp;% | align="center" | 1,20&nbsp;% | align="center" | 1,16&nbsp;% | align="center" | 1.11&nbsp;% |- ! ! 1970 ! 1981 ! 1991 ! 1996 ! 2000 ! 2005 ! 2010 ! 2015 ! 2020 |- | Počet obyvateľov | align="center" | 385&nbsp;823 | align="center" | 431&nbsp;755 | align="center" | 448&nbsp;182 | align="center" | 456&nbsp;727 | align="center" | 474&nbsp;385 | align="center" | 543&nbsp;432 | align="center" | 604&nbsp;274 | align="center" | 582&nbsp;327 | align="center" | 587 064 |- | Percento | align="center" | 1,14&nbsp;% | align="center" | 1,14&nbsp;% | align="center" | 1,14&nbsp;% | align="center" | 1,15&nbsp;% | align="center" | 1,18&nbsp;% | align="center" | 1,25&nbsp;% | align="center" | 1,28&nbsp;% | align="center" | 1,25&nbsp;% | align="center" | 1,24&nbsp;% |- ! ! align="center" | 2025 ! align="center" | ! align="center" | ! align="center" | ! align="center" | ! align="center" | ! align="center" | ! align="center" | ! align="center" | |- | Počet obyvateľov | align="center" | 627 620 | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | |- | Percento | align="center" | 1,27 % | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | |} Má 627 620 obyvateľov ( INE 2025 , ktorí sú rozmiestnení veľmi nerovnomerne: prevažná väčšina sa nachádza v Castellón de la Plana (29, 27 % populácie provincie) a jej metropolitná oblasť, teda v juhovýchodnom kvadrante provincie. Severný pobrežný pás Castellónu má tiež značnú koncentráciu obyvateľstva ( Vinaròs - Benicarló ). Hornaté vnútrozemie je však veľmi riedko osídlené, pričom 15 miest má menej ako 100 obyvateľov. Po hlavnom meste sú najľudnatejšie obce v provincii (s viac ako 20&nbsp;000 obyvateľov podľa sčítania ľudu INE 2024) sú: Villarreal, Burriana, Vall de Uxó, Vinaroz, Benicarló, Almazora a Onda . <ref name="muniCS" />[[Súbor:Principales_localidades_de_la_provincia_de_Castellón.png|náhľad|300x300bod|Hlavné mestá v provincii Castellón]] Podľa údajov ministerstva malo v roku 2023 v provincii pobyt 111 782 cudzincov, čo zodpovedá 19,6 %. % populácie, čo je približne šesť a pol bodu nad celoštátnym priemerom. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.elperiodicomediterraneo.com/castello-provincia/2023/12/13/extranjeria-activa-plan-choque-agilizar-95754424.html | titul = Imigrační úradníci aktivujú núdzový plán na urýchlenie stretnutí v Castellóne | dátum vydania = 20231213 | dátum prístupu = 20260307 | url archívu = https://www.elperiodicomediterraneo.com/castello-provincia/2023/12/13/extranjeria-activa-plan-choque-agilizar-95754424.html | vydavateľ = https://www.elperiodicomediterraneo.com/}}</ref> {| class="wikitable" style="text-align:center; margin: auto 1em 16px 16px; float:right; width:300px;" |+Väčšinové národnosti (2022) ! Krajina ! Počet obyvateľov |- | {{minivlajka|Rumunsko|w}} | 36 810 |- | {{minivlajka|Maroko|w}} | 17 265 |- | {{minivlajka|Alžírsko|w}} | 2013 |- | {{minivlajka|Kolumbia|w}} | 5314 |- | {{minivlajka|Taliansko|w}} | 2317 |- | {{minivlajka|Francúzsko|w}} | 1779 |- | {{minivlajka|Čína|w}} | 1429 |- | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} | 1422 |- | {{minivlajka|Ukrajina|w}} | 1391 |- | {{minivlajka|Nemecko|w}} | 1124 |} Provincia Castellón je 26. v [[Španielsko|Španielsku]], čo sa týka najvyššieho percenta obyvateľov sústredených v hlavnom meste (29,27 % v porovnaní s 31,96 % celého Španielska). == Administratíva a politika == === Občianska vláda === Avšak od roku 1812, kedy sa v [[Cádiz|Cádize]] konali Cortes, sa objavila právna osoba civilných guvernérov, ktorí prevzali funkcie vlády v každej provincii, takže počas [[Frankistické Španielsko|Francovho režimu]] sa táto postava posilnila ako najvyšší politicko-administratívny orgán, zástupca vlády a koordinátor služieb provinčnej správy, ako aj vedúci verejného poriadku a policajných služieb. S rozvojom [[Autonómne spoločenstvo|autonómnych spoločenstiev]] táto pozícia postupne strácala svoje právomoci, až kým nebola v roku 1996 zrušená a nahradená subdelegovaním vlády . V súčasnosti funguje výlučne ako administratívna jednotka zastupujúca ústrednú vládu na provinčnej úrovni. V súčasnosti túto pozíciu zastáva [[Antonia García Valls|Marta Barrachina Valls]]. {| class="wikitable" border="1" ! colspan="4" bgcolor="#c0c0c0" |<center>'''Aktuálne rozdelenie provinčnej rady po komunálnych voľbách v roku 2023'''</center> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.abc.es/espana/comunidad-valenciana/marta-barrachina-convierte-primera-presidenta-diputacion-castellon-20230705164005-nt.html|titul=Marta Barrachina sa stala prvou ženou vo funkcii prezidentky provinčnej rady Castellónu|dátum prístupu=20260308|vydavateľ=https://www.abc.es/|dátum vydania=20230705|url archívu=https://www.abc.es/espana/comunidad-valenciana/marta-barrachina-convierte-primera-presidenta-diputacion-castellon-20230705164005-nt.html}}</ref> |- ! Politická strana ! Hlasy ! % ! Poslanci (27) |- | [[Ľudová strana (Španielsko)|Ľudová strana]] (PP) |<center> 111&nbsp;365</center> |<center> 38,61&nbsp;%</center> |<center> 14</center> |- | [[Španielska socialistická robotnícka strana]] (PSPV-PSOE) |<center> 93&nbsp;769</center> |<center> 32,51&nbsp;%</center> |<center> 10</center> |- | [[Coalició Compromís|Kompromisná koalícia]] (Mestský Kompromis) |<center> 30&nbsp;331</center> |<center> 10,52&nbsp;%</center> |<center> 2</center> |- | [[Vox]] |<center> 24&nbsp;963</center> |<center> 8,65&nbsp;%</center> |<center> 1</center> |} == Ekonomika == Región Castellón je tradične známy zberom citrusov a zeleniny ([[Burriana]], [[Nules]] a [[Benicarló]]). Za zmienku stojí, že provincia Castellón je domovom najväčšej koncentrácie španielskej priemyselnej činnosti v keramickom a dlaždicovom priemysle (Onda, [[Alcora]], [[Nules]], [[Castellón]] a [[Villarreal]]) a výrobe nábytku (Benicarló a [[Vinaròs]]). Niekoľko veľkých nadnárodných spoločností v chemickom sektore (s továrňami v Benicarló a Castellón), spolu s tradičnými odvetviami, ako je obuv ([[Vall de Uxó]]), rybolov (Castellón, Vinaròs a Benicarló) a textil ([[Vilafranca]] a [[Morella]]), postupne ustúpilo prechodu na ekonomiku založenú na službách v dôsledku rastúceho významu cestovného ruchu v ekonomike provincie. == Služby == === Doprava === ==== Cesty ==== Provincia Castellón je prepojená diaľnicami alebo konvenčnými cestami so susednými provinciami a má nasledujúce cesty, ktoré ju spájajú so zvyškom Španielska: * '''[[AP-7]]''' Stredomorská diaľnica: národná diaľnica, ktorá prechádza provinciou Castellón z Valencie smerom na Tarragonu, Barcelonu a Francúzsko. * '''[[A-7]]''' Stredomorská diaľnica: jediný úsek tejto diaľnice v provincii je dvojpruhová cesta začínajúca od ''N-340'' medzi Almenarou a Nules. Potom, medzi Nules a Castellónom, diaľnica mení označenie na ''CV-13'' až do Torreblanca. * '''[[CV-10]]''' Diaľnica Plana: pokračovanie diaľnice ''A-7'' z Villavieja, kde spadá pod jurisdikciu regionálnej samosprávy Valencie, do Benllochu. * '''[[CV-13]]''' Benlloch-Torreblanca: pokračovanie diaľnice ''CV-10'' z Benllochu do Torreblanca. V úseku od letiska Castellón (Villanueva de Alcolea) do Torreblanca sa cesta mení z dvojpruhovej na konvenčnú cestu. * '''[[A-23]]''' Diaľnica Mudéjar: národná diaľnica, ktorá začína v Sagunto (Valencia), ale križuje juh provincie Castellón medzi Algimia de Alfara a Barracas. * '''[[A-68]]''' Diaľnica Ebro: projekt diaľnice, ktorého konečná trasa k Stredozemnému moru cez Reus a Tarragonu alebo cez Morellu a Vinaròs je stále neznáma. V súčasnosti úsek najbližšie k provincii vedie medzi Zaragozou a El Burgo de Ebro, viac ako 150 km od Morelly. * '''[[N-340]]''' Stredomorská národná diaľnica: národná diaľnica rovnobežná s ''AP-7'', ktorá vstupuje do provincie Castellón cez ''A-7'', ale potom sa od nej odbočuje. Križuje celú provinciu, ako aj všetky pobrežné obce (okrem iného Villarreal, Nules, Benicàssim, Oropesa del Mar, Vinaròs). ''N-225'' Teruel-Grao de Castellón: národná diaľnica, ktorá je v provincii Castellón rozdelená na niekoľko úsekov. Najdôležitejšia je tá, ktorá spája Vall de Uxó s diaľnicou ''A-23'', čím sa skracuje niekoľko kilometrov diaľnice ''A-7''. Druhý úsek bol rozšírený a prerobený na dvojpruhovú cestu (''CS-22'', ktorá spája diaľnicu ''N-340'' s prístavom Castellón). * '''[[N-232]]''' Cesta Vinaròs-Santander: historické spojenie medzi provinciou Castellón a Zaragozou a severom Pyrenejského polostrova. Toto by bola trasa, ak by sa diaľnica ''A-68'' nakoniec spojila so Stredozemným morom cez Vinaròs. * Ďalšie menej dôležité cesty: od pobrežia vedie séria ciest, ktoré ho spájajú s vnútrozemím a v tomto prípade s provinciami Valencia a Teruel. Ide o regionálne cesty. ==== Železnica ==== Provinciou Castellón prechádzajú dve železničné trate. Zo severu na juh vedie trať Stredozemného oblúka, ktorá spája [[Barcelona|Barcelonu]] s [[Valencia (mesto)|Valenciou]], a v regióne [[Alto Palancia]] trať [[Sagunto]]-[[Zaragoza]]. Prímestské vlaky z Valencie sa dostanú do Caudielu linkou C-5 a do Vinarozu linkou C-6 . ==== Letecká doprava ==== [[Súbor:Aeropuerto_Castellón-Costa_Azahar.JPG|náhľad|Letisko Castellón]] [[Letisko Castellón-Costa Azahar]] bolo vybudované s cieľom poskytnúť provincii Castellón prostriedky na významný skok vpred v hlavných dopravných sieťach s cieľom posilniť a prepojiť provinčný cestovný ruch so zvyškom [[Pyrenejského polostrova]] a [[Európa|Európy]]. Jeho výstavba stála viac ako 150 miliónov eur. Napriek tomu, že bolo oficiálne otvorené v marci 2011, všetky potrebné prevádzkové povolenia získalo až v decembri 2014 a pravidelné lety naň neboli dostupné až do septembra 2015, čím sa stalo medzinárodným symbolom plytvania, ktoré charakterizovalo [[španielsku hospodársku krízu v rokoch 2008 – 2016]]. Od júla 2019 má letisko v prevádzke dve pravidelné trasy, [[Londýn]] ( [[Spojené kráľovstvo]] ) a [[Bukurešť]] ( [[Rumunsko]] ), a tri trasy, ktoré premávajú iba počas letného obdobia: [[Sofia]] ( [[Bulharsko]] ), [[Budapešť]] ( [[Maďarsko]] ) a [[Katovice]] ( [[Poľsko]] ). === Zdravie === Castellón má šesť verejných nemocníc, ktoré spravuje Valencijská zdravotná agentúra . Všetky sú verejne spravované nemocnice, okrem provinčnej nemocnice, ktorá funguje ako konzorcium. Ponuku zdravotnej starostlivosti dopĺňa aj súkromná nemocnica mimo systému sociálneho zabezpečenia, ktorá sa nachádza v Castellón de la Plana, s názvom Nemocnica Rey Don Jaime. {{Stĺpce|3|* [[Hospital Comarcal de Vinaroz]] * [[Hospital Complementario Alto Palancia (Segorbe)]] * [[Hospital General de Castellón|Hospital General Universitario de Castellón]] * [[Hospital la Magdalena (Castellón de la Plana)]] * [[Hospital Provincial de Castellón (Consorcio Hospitalario Provincial de Castellón)]] * [[Hospital Universitario de la Plana (Villarreal)]]}} === Vzdelávanie === [[Súbor:Mosaico_del_Ágora_de_la_Universitat_Jaume_I_de_Castellón..jpg|náhľad|Univerzita Jaime I.]] Provincia má jednu verejnú univerzitu a jeden kampus, obe sa nachádzajú v meste Castellón. * [[Univerzita Jaime I (UJI)]] bola založená v roku 1991. Ponúka viac ako tridsať študijných programov a ročne má viac ako 14 000 študentov. * [[Univerzita CEU Cardenal Herrera (CEU-UCH)]] je súkromná univerzita, ktorá má jeden zo svojich kampusov v meste Castellón . == Cestovný ruch == [[Súbor:Platja dels Terrers (Benicàssim-Benicasim).JPG|vľavo|náhľad|Platja dels Terrers (Benicàssim-Benicasim)]] V provincii Castellón sa od mora dostanete do vysokých hôr len za pár kilometrov; klasickú slnečnú a plážovú turistiku ( Benicasim, Oropesa del Mar, Vinaroz, Burriana, Peñíscola, Benicarló atď.) dopĺňa prosperujúci cestovný ruch vo vnútrozemí s vidieckymi domami s monumentálnymi mestami ako Morella, San Mateo, Segorbe, kúpeľmi v Montanejos, Benasal, Catí, prameňmi rieky Palancia, rozsiahlou sieťou chodníkov, pustovňami... Peñíscola bautizada como la ciudad en el mar, tiene más del 50 % de plazas hoteleras de la provincia y es tercer destino turístico de la Comunidad Valenciana tras Benidorm y Valencia. [[Súbor:Peniscola.jpg|náhľad|Hrad Peñíscola]] Peñíscola bautizada como la ciudad en el mar, tiene más del 50 % de plazas hoteleras de la provincia y es tercer destino turístico de la Comunidad Valenciana tras Benidorm y Valencia. V provincii sa nachádza aj veľké množstvo krajinných a prírodných pamiatok, ako sú jaskyne San José vo Vall de Uxó, [[Hrad|hrady]] ako Peñíscola, Morella alebo opevnená dedina Mascarell, rímske pozostatky v Benicató a náboženská architektúra v Nules, iberské osady ako Puig de Benicarló, modernistické domy v Burriane a Vinaroz, turistické centrá ako Marina d'Or a La Renega (obe v Oropesa del Mar ), zvláštna veža ''El Fadrí'' v Castellón de la Plana, Beh býkov a koní v Segorbe alebo charterhouse vo Vall de Cristo a svätyňa Svätej jaskyne v Alture ( patrónky provincie ). == Významné osobnosti == === Herci a zábava === * [[Miguel Ángel Silvestre]] (nar. 1982): Medzinárodne uznávaný [[Herectvo|herec]] narodený v Castellón de la Plana. * [[Carlos Latre]] (n. 1979): Komik, [[Herectvo|herec]] a [[imitátor]] narodený v Castellón de la Plana. * [[Carmen Arrufat]] (n. 2002): [[Herectvo|Herečka]] nominovaná na cenu Goya, narodená v Castellóne. * [[María Conesa]] (1892-1978): Slávna [[herečka]] a [[tanečnica]], narodená vo Vinarozi. * [[Belle De Z]] (n. 1979)''':''' Slovenská [[speváčka]] a [[skladateľka]], ktorá žije v provincii od r. 1999. === Šport === * [[Sergio Garcia]] (nar. 1980): Profesionálny golfista svetovej triedy, narodený v Borriole. * [[Roberto Bautista-Agut]] (nar. 1988): profesionálny tenista ATP, narodený v Castellón de la Plana. * [[Pablo Herrera]] (nar. 1982): Hráč plážového volejbalu, olympionik a narodený v Castellón de la Plana. * [[Joan Barreda Bort]] (nar. 1983): motocyklový jazdec na Rally Raid (Dakar), narodený v Torreblance. * [[Pablo Fornals]] (nar. 1996): medzinárodný futbalista, narodený v Castellón de la Plana. * [[Roberto Merhi]] (nar. 1991): Pretekár, narodený v Benicasime. === Hudba a umenie === * [[Matilde Salvador i Segarra]] (1918-2007): [[Skladateľka]] a [[maliarka]] z Castellónu, popredná osobnosť [[klasickej hudby]]. * [[Juan Bautista Porcar]] (1889-1974): Významný [[Maliar (umelec)|maliar]] a [[Keramikárstvo|keramik]], kľúčová postava miestneho moderného umenia. * [[Los Romeos]]: Španielska pop-rocková [[Hudobná skupina|kapela]] z 90. rokov, ktorá vznikla v Castellóne. === Literatúra a kultúra === * [[Germà Colón]] (1928-2020): Medzinárodne uznávaný [[Filológia|filológ]] a [[Jazykoveda|lingvista]] narodený v Castellóne. * [[Carmelina Sánchez-Cutillas]] (1921-2009): [[Spisovateľ]] a [[historik]] s úzkymi väzbami na túto oblasť. == Pozri tiež == {{Stĺpce|3|* [[Anexo:Obce provincie Castellón|Obce provincie Castellón]] * [[Provincie Španielska]] * [[Gastronómia provincie Castellón]] * [[Pláže Valencijského spoločenstva]] * [[Prírodné parky Valencijského spoločenstva]] * [[Erb Castellónu]] * [[Hrnčiarstvo v provincii Castellón]]}} == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{Commonscat|Province Castellón}} == Externé odkazy == {{CommonscatLinked}}* [http://www.dipcas.es Diputación Provincial de Castellón] * [http://www.turismodecastellon.com Portal de turismo] * [http://www.camaracastellon.com Cámara Oficial de Comercio, Industria, Servicios y Navegación de Castellón] {{Preklad|es|Provincia de Castellón|172368869}} 3b3klhdwn5ph8o8tz9jbdrjof5v3a31 Slnko v sieti 2026 0 746182 8188233 8185406 2026-03-28T02:36:14Z Evernit 160276 aktual. 8188233 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {|class=infobox style="width:19.5em; background:#FFFFFF; font-size:100%" | colspan=2 align=center style=font-size:100%| '''15. ročník odovzdávania cien''' |- | colspan=2 style=background:#000347; align=center| '''[[Slnko v sieti (cena)|{{yellow|Slnko v sieti}}]]''' |- | colspan=2; align=center| [[Súbor:Stara trznica crop.jpg|260px]] |- | colspan=2 align=center style=font-size:85%| Slávnostný ceremoniál odovzdávania cien <br />sa bude konať v&nbsp;bratislavskej Starej tržnici |- | style=font-size:90%| '''Dátum konania''' | style=font-size:90%| [[9. apríl]] [[2026]] |- | style=font-size:90%| {{nowrap|'''Miesto konania'''}} | style=font-size:90%| [[Stará tržnica (Bratislava)|Stará tržnica]], [[Bratislava]] |- | style=font-size:90%| '''{{nowrap|Počet kategórií}}''' | style=font-size:90%| 20 + 1 {{small|([[akadémia|neštatutárna]])}} |- | style=font-size:90%| '''[[Televízia (prenos)|Network]]''' | style=font-size:90%| [[Kanal1]] {{small|(priamy prenos)}} |- | style=font-size:90%| '''Moderátor''' | style=font-size:90%| [[Bruno Ciberej]] |- | colspan=2 style="background:#000347; font-size:90%;" align=center| '''{{white|Viacnásobne nominované filmy}}''' |- | colspan=2 style=font-size:90% align=center| ''[[Nepela (film)|Nepela]]''{{•}} 13 nominácií <br />''[[Otec (film z roku 2025)|Otec]]''{{•}} 9 nominácií <br /> ''[[Potopa (film)|Potopa]]''{{•}} 9 nominácií <br /> ''[[Duchoň (film)|Duchoň]]''{{•}} 7 nominácií <br /> ''[[Kronika večných snílkov]]''{{•}} 2 nominácie<br /> ''[[Zbormajster (film)|Zbormajster]]''{{•}} 2 nominácie |- | colspan=2 style="background:#000347; font-size:90%;" align=center| '''{{white|Viacnásobne nominovaní umelci}}''' |- | colspan=2 style=font-size:90% align=center| [[Martin Gonda]]{{•}} 2 nominácie <br />[[Juraj Kuchárek]]{{•}} 2 nominácie <br />[[Tereza Nvotová]]{{•}} 2 nominácie <br />[[Jana Oľhová]]{{•}} 2 nominácie <br />[[Jonatán Pastirčák]]{{•}} 2 nominácie <br />[[Adam Suzin]]{{•}} 2 nominácie <br />[[Gregor Valentovič]]{{•}} 2 nominácie <br /> |- <!-- | colspan=2 style="background:#000347; font-size:90%;" align=center| '''{{white|Divácka cena}}''' |- | colspan=2 style=font-size:90% align=center| ''[[|]]'' |- --> | colspan=2 style="background:#000347; font-size:90%;" align=center| '''[[Slnko v sieti za Celoživotné dielo|{{white|Sieň slávy}}]]''' |- | colspan=2 style=font-size:90% align=center| [[Zuzana Gindl-Tatárová]] |- | colspan=2 style=background:#000347| |- | align=left style=font-size:90%| '''◄ [[Slnko v sieti 2025|14. ročník]] <!-- | align=right style=font-size:90%| '''[[Slnko v sieti 2027|16. ročník]] ►''' --> |} Nadchádzajúci '''15. ročník odovzdávania cien [[Slnko v sieti (cena)|Slnko v sieti]]''' sa uskutoční vo&nbsp;[[štvrtok]], [[9. apríl]]a [[2026]], v&nbsp;kultúrnej hale [[Stará tržnica (Bratislava)|Starej tržnice]] v [[Bratislava|Bratislave]]. [[Televízia (prenos)|Audiovizuálny prenos]] z ceremoniálu bude zastrešený [[Digitálna televízia|DTV]] stanicou [[Kanal1]]<ref name=kinema>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Cenu Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre si odnesie Zuzana Gindl-Tatárová | url = https://www.kinema.sk/filmova-novinka/325112/cenu-slnko-v-sieti-za-vynimocny-prinos-slovenskej-audiovizualnej-kulture-si-odnesie-zuzana-gindl-tatarova.htm | dátum vydania = 27.3.2026 | lokácia = ods. 7 (Kanal1) | dátum prístupu = 28.3.2026 | vydavateľ = kinema.sk | url archívu = | dátum archivácie = }}</ref> i prostredníctvom [[streaming]]u na [[web site|oficiálnych stránkach]] vyhlasovateľa ocenení. Termín prihlasovania [[filmové dielo|filmov]], respektíve jednotlivých [[umenie|tvorivých výkonov]], vypršal v [[pondelok]], [[1. december|1. decembra]] [[2025]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = SFTA | titul = Slnko v sieti > Prihlasovanie filmov | url = https://slnkovsieti.sk/prihlasovanie/#:~:text=za%20rok%202025,.2025%20o%2023:59. | dátum vydania = 09.10.2025 | dátum prístupu = 13.03.2026 | vydavateľ = slnkovsieti.sk}}</ref> kým konečné nominácie boli zverejnené [[5. február|5. februára]] 2026. O jednu z výročných cien sa uchádza 38 [[filmové umenie|filmových diel]], presnejšie 15 hraných, 6 [[dokumentárny film|dokumentárnych]], 4 [[animácia (film)|animované]], 6 [[krátkometrážny film|krátkometrážnych]] či takisto 7 už z [[televízne umenie|televíznej produkcie]] a bez zreteľa na [[žáner (umelecký druh)|konkrétný formát]]. V hlasovaní o divácky počin roka, ktoré trvá od [[10. marec|10.]] do [[30. marec|30. marca]] 2026, súťaží pre zmenu 23 titulov. Komorné projekcie 8 z vybraných kandidátov, spojené i s diskusiou s ich tvorcami, prebiehajú v tzv. butikovom bratislavskom kine Edison Filmhub, a to od [[17. február]]a do konca marca.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = [[Pravda (slovenský denník)|Pravda]] | titul = Kultúra > SFTA predstavila nominácie na Slnko v sieti. Najviac ich získal Nepela | url = https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/784936-sfta-predstavila-nominacie-na-slnko-v-sieti-najviac-ich-ziskal-nepela/#google_vignette | dátum vydania = 05.02.2026 | dátum prístupu = 13.03.2026 | vydavateľ = pravda.sk}}</ref> == Ceremónia == ; Moderátor * [[Bruno Ciberej]] ; Komentár * [[Tomáš Palonder]] ([[hlas (zvukový prejav)|hlas]]) ; Performeri {{doplniť sekciu}} ; Uvádzači kategórií {{doplniť sekciu}} <!-- {{Stĺpce|2| # Vedľajší herec – [[]]{{•}} [[]] # Scenár – [[]]{{•}} [[]] # Scénografia – [[]]{{•}} [[]] # Kostýmy – [[]]{{•}} [[]] # Masky – [[]]{{•}} [[]] # Vedľajšia herečka – [[]]{{•}} [[]] # Dokumentárny film – [[]]{{•}} [[]] # Krátky film – [[]]{{•}} [[]] # Animovaný film – [[]]{{•}} [[]] # Hudba – [[]]{{•}} [[]] # Sieň slávy – [[]]{{•}} [[]] # Zvuk – [[]]{{•}} [[]] # TV hrané dielo – [[]]{{•}} [[]] # Vizuálne efekty – [[]]{{•}} [[]] # Strih – [[]]{{•}} [[]] # Kamera – [[]]{{•}} [[]] # Najobľúbenejší film – [[]]{{•}} [[]] # Herec – [[]]{{•}} [[]] # Réžia – [[]]{{•}} [[]] # Herečka – [[]]{{•}} [[]] # Hraný film – [[]]{{•}} [[]] }} --> == Kategórie == === Hlavné === ; Filmy {{Viaceré obrázky | smer = horizontálny | obrázok1 = TNvotova crop.jpg | šírka1 = 84 | popis1 = <center>T.Nvotová</center> | obrázok2 = Michal Kollár crop 01.jpg | šírka2 = 83 | popis2 = <center>M.Kollár</center> }} {{Viaceré obrázky | smer = horizontálny | obrázok1 = MartinKollar crop.png | šírka1 = 84 | popis1 = <center>M.Kollár</center> | obrázok2 = MiroRemo crop.jpg | šírka2 = 84 | popis2 = <center>M.Remo</center> }} {{Viaceré obrázky | smer = horizontálny | obrázok1 = Marek Kralovsky 2019.jpg | šírka1 = 76 | popis1 = <center>M.Kráľovský</center> | obrázok2 = Antoni KomasaŁazarkiewicz.jpg | šírka2 = 91 | popis2 = <center>A.Łazarkiewicz</center> }} {{Viaceré obrázky | smer = horizontálny | obrázok1 = Jonatán Pastirčák.jpg | šírka1 = 86 | popis1 = <center>J.Pastirčák</center> | obrázok2 = JLoj crop.jpg | šírka2 = 82 | popis2 = <center>J.Loj</center> }} {{Viaceré obrázky | smer = horizontálny | obrázok1 = Josef Trojan crop.png | šírka1 = 82 | popis1 = <center>J.Trojan</center> | obrázok2 = Zuzana Maurery crop 01.jpg | šírka2 = 88 | popis2 = <center>Z.Mauréry</center> }} {{Viaceré obrázky | smer = horizontálny | obrázok1 = Dušan Cinkota.jpg | šírka1 = 82 | popis1 = <center>D.Cinkota</center> | obrázok2 = AdrianJastraban crop.jpg | šírka2 = 88 | popis2 = <center>A.Jastraban</center> }} {{Viaceré obrázky | smer = horizontálny | obrázok1 = JanaOlhova crop.jpg | šírka1 = 84 | popis1 = <center>J.Oľhová</center> | obrázok2 = Tomáš Pavlíček crop.jpg | šírka2 = 84 | popis2 = <center>T.Pavlíček</center> }} {{Viaceré obrázky | smer = horizontálny | obrázok1 = Peter Bebjak.jpg | šírka1 = 81 | popis1 = <center>P.Bebjak</center> | obrázok2 = Szabolcs Hajdu.png | šírka2 = 88 | popis2 = <center>S.Hajdu</center> }} {{Viaceré obrázky | smer = horizontálny | obrázok1 = Ondřej Provazník crop1.jpg | šírka1 = 77 | popis1 = <center>O.Provazník</center> | obrázok2 = | šírka2 = 92 | popis2 = <center></center> }} {| class="wikitable" style="width:78%" ! style=background:#000347 width=39%| [[Slnko v sieti za Najlepší hraný film|{{white|Hraný film}}]] ! style=background:#000347 width=39%| [[Slnko v sieti za Najlepší televízny film, minisériu alebo seriál|{{white|TV hrané dielo}}]] |- | bgcolor=white valign=top| * ''[[Nepela (film)|Nepela]]'' (r. [[Gregor Valentovič]])''' * ''[[Otec (film z roku 2025)|Otec]]'' (r. [[Tereza Nvotová]])''' * ''[[Potopa (film)|Potopa]]'' (r. [[Martin Gonda]])''' | bgcolor=white valign=top| * ''[[Miki]]'' – miniséria (r. [[Jakub Kroner]])''' * ''[[Moloch (miniséria)|Moloch]]'' – miniséria (r. [[Lukáš Hanulák]])''' * ''[[Neuer]]'' – miniséria (r. [[Michal Kollár]])''' |- ! style=background:#000347 width=39%| [[Slnko v sieti za Najlepší dokumentárny film|{{white|Dokumentárny film}}]] ! style=background:#000347 width=39%| [[Slnko v sieti za Najlepší animovaný film|{{white|Animovaný film}}]] |- | bgcolor=white valign=top| * ''[[Akcia Monaco (film)|Akcia Monaco]]'' (r. [[Dušan Trančík]]) * ''[[Letopis (film)|Letopis]]'' (r. [[Martin Kollár (umelec)|Martin Kollár]]) * ''[[Raději zešílet v divočině]]'' (r. [[Miroslav Remo]]) | bgcolor=white valign=top| * ''[[Lesná päťka]]:'' „Drahokamy“ (r. [[Andrej Gregorčok]]) * ''[[Príbehy z čarovnej záhrady]]'' (r. [[Patrik Pašš (1974)|Patrik Pašš]]) * ''[[Zomrela som v Irpini]]'' (r. [[Anastasia Falileieva]]) |- ! style=background:#000347 width=39%| [[Slnko v sieti za Najlepší krátky film|{{white|Krátky film}}]] | style="background:white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white" width=39%| |- | bgcolor=white valign=top| * ''[[Ako počúvať fontány]]'' – dokument (r. [[Eva Sajanová]]) * ''[[Hot Flush]]'' – hraný film (r. [[Hana Hančinová]])<sup>[[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]]</sup> * ''[[Venuša v retrogáde]]'' – hraný film (r. [[Štefánia Lovasová]]) | style="background:white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| |- | colspan=2 style="background:white; font-size:8pt; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white; border-left:1px solid white" align=center| „r.“ označuje režiséra {{#tag:ref|Nominácie v obecných kategóriách sa vyhlasujú v zastúpení producentov súťažiacich filmov, mená týchto však SFTA uvádzala príležitostne – iba u víťazných titulov, príp. vôbec. Pri názvoch jednotlivých diel sú preto v zátvorkách uvedení ich režiséri a konečné výhry/nominácie započítané výhradne príslušným filmom.|group="pozn."}} |} ; Tvorcovia {| class="wikitable" style="width:78%" ! style=background:#000347 width=39%| [[Slnko v sieti za Najlepšiu réžiu|{{white|Réžia}}]] ! style=background:#000347 width=39%| [[Slnko v sieti za Najlepší scenár|{{white|Scenár}}]] |- | bgcolor=white valign=top| * [[Martin Gonda]] – ''[[Potopa (film)|Potopa]]'' * [[Tereza Nvotová]] – [[Otec (film z roku 2025)|Otec]]'' * [[Gregor Valentovič]] – ''[[Nepela (film)|Nepela]]'' | bgcolor=white valign=top| * [[Dušan Budzak]]{{•}} [[Tereza Nvotová]] – ''[[Otec (film z roku 2025)|Otec]]'' * [[Martin Gonda]]{{•}} [[Martin Šuster]]{{•}} [[Dominika Udvorková]] – ''[[Potopa (film)|Potopa]]'' * [[Gregor Valentovič]] – ''[[Nepela (film)|Nepela]]'' |- ! style=background:#000347 width=39%| [[Slnko v sieti za Najlepšiu kameru|{{white|Kamera}}]] ! style=background:#000347 width=39%| [[Slnko v sieti za Najlepší strih|{{white|Strih}}]] |- | bgcolor=white valign=top| * [[Adam Suzin]] – ''[[Nepela (film)|Nepela]]'' * Adam Suzin – ''[[Otec (film z roku 2025)|Otec]]'' * [[Martin Žiaran]] – ''[[Duchoň (film)|Duchoň]]'' | bgcolor=white valign=top| * [[Nikodem Chabior]] – ''[[Otec (film z roku 2025)|Otec]]'' * [[Roman Kelemen]] – ''[[Nepela (film)|Nepela]]'' * [[Marek Kráľovský]] – ''[[Duchoň (film)|Duchoň]]'' |- ! style=background:#000347 width=39%| [[Slnko v sieti za Najlepší zvuk|{{white|Zvuk}}]] ! style=background:#000347 width=39%| [[Slnko v sieti za Najlepšiu hudbu|{{white|Hudba}}]] |- | bgcolor=white valign=top| * [[Juraj Baláž]]{{•}} [[Peter Hilčanský]]{{•}} [[Martin Jílek]] – ''[[Duchoň (film)|Duchoň]]'' * [[Marek Hart]]{{•}} [[Ivan Horák]] – ''[[Otec (film z roku 2025)|Otec]]'' * [[Quentin Colette]]{{•}} [[Ivan Ďurkech]]{{•}} [[Bohumil Martinák]]{{•}} [[Renaud Guillamin]] – ''[[Potopa (film)|Potopa]]'' | bgcolor=white valign=top| * [[Antoni Komasa-Łazarkiewicz]]{{•}} [[Mary Komasa]] – ''[[Nepela (film)|Nepela]]'' * [[Jonatán Pastirčák]] (ako Pjoni) – ''[[Otec (film z roku 2025)|Otec]]'' * [[Ondřej Mikula]] (ako Aid Kid){{•}} Jonatán Pastirčák (ako Pjoni) – ''[[Zbormajster (film)|Zbormajster]]'' |- ! style=background:#000347 width=39%| [[Slnko v sieti za Najlepšie kostýmy|{{white|Kostýmy}}]] ! style=background:#000347 width=39%| [[Slnko v sieti za Najlepšie masky|{{white|Masky}}]] |- | bgcolor=white valign=top| * [[Tatiana Figurová]] – ''[[Potopa (film)|Potopa]]'' * [[Ján Kocman]] – ''[[Duchoň (film)|Duchoň]]'' * [[Helena Tavelová]] – ''[[Nepela (film)|Nepela]]'' | bgcolor=white valign=top| * [[Lada Bímová]] – ''[[Nepela (film)|Nepela]]'' * [[Martin Blizniak]] – ''[[Kronika večných snílkov]]'' * [[Martin Jankovič]]{{•}} [[Michaela Kicková]]{{•}} [[Zuzana Zvonár]] – ''[[Duchoň (film)|Duchoň]]'' |- ! style=background:#000347 width=39%| [[Slnko v sieti za Najlepšiu architektúru – scénografiu|{{white|Scénografia}}]] ! style=background:#000347 width=39%| [[Slnko v sieti za Najlepšie vizuálne efekty|{{white|Vizuálne efekty}}]] |- | bgcolor=white valign=top| * [[Juraj Kuchárek]] – ''[[Duchoň (film)|Duchoň]]'' * Juraj Kuchárek – ''[[Potopa (film)|Potopa]]'' * [[Brigita Teplanová]]{{•}} [[Dorota Volfová]] – ''[[Nepela (film)|Nepela]]'' | bgcolor=white valign=top| * [[Ondrej Azor]]{{•}} [[Ladislav Dedík]]{{•}} [[Marek Hazlinger]] – ''[[Duchoň (film)|Duchoň]]'' * [[Tibor Meliš]]{{•}} [[Tomáš Srovnal]] – ''[[Potopa (film)|Potopa]]'' * [[Michal Křeček]]{{•}} [[Andrea Shaffer]]{{•}} [[František Štěpánek]] – ''[[Nepela (film)|Nepela]]'' |- | colspan=2 style="background:white; font-size:8pt; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white; border-left:1px solid white" align=center| <sup>'''†'''</sup> [[in memoriam]] |} ; Herci {| class="wikitable" style="width:78%" ! style=background:#000347 width=39%| [[Slnko v sieti za Najlepší mužský herecký výkon|{{white|Herec}}]] ! style=background:#000347 width=39%| [[Slnko v sieti za Najlepší ženský herecký výkon|{{white|Herečka}}]] |- | bgcolor=white valign=top| * [[Juraj Loj]] – ''[[Zbormajster (film)|Zbormajster]]'' * [[Milan Ondrík]] – ''[[Otec (film z roku 2025)|Otec]]'' * [[Josef Trojan]] – ''[[Nepela (film)|Nepela]]'' | bgcolor=white valign=top| * [[Sára Chripáková]] – ''[[Potopa (film)|Potopa]]'' * [[Zuzana Mauréry]] – ''[[Nepela (film)|Nepela]]'' * [[Dominika Morávková]] – ''[[Otec (film z roku 2025)|Otec]]'' |- ! style=background:#000347 width=39%| [[Slnko v sieti za Najlepší vedľajší mužský herecký výkon|{{white|Vedľajší herec}}]] ! style=background:#000347 width=39%| [[Slnko v sieti za Najlepší vedľajší ženský herecký výkon|{{white|Vedľajšia herečka}}]] |- | bgcolor=white valign=top| * [[Dušan Cinkota]] – ''[[Černák]]'' * [[Vladimír Čema]] – ''[[Potopa (film)|Potopa]]'' * [[Daniel Fischer (herec)|Daniel Fischer]] – ''[[Tichá pošta (film)|Tichá pošta]]'' * [[Adrian Jastraban]] – ''[[Nepela (film)|Nepela]]'' | bgcolor=white valign=top| * [[Juliana Brutovská Oľhová]] – ''[[Karavan (film z roku 2025)|Karavan]]'' * [[Jana Oľhová]] – ''[[Hore je nebo, v doline som ja]]'' * Jana Oľhová – ''[[Kronika večných snílkov]]'' |} === Špeciálne === ; Cena pocty {| class="wikitable" style="width:78%" ! style=background:#000347 width=39%| [[Slnko v sieti za Celoživotné dielo|{{white|Sieň slávy}}]]<ref name=kinema/> | style="background:white; border-top:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white" width=39%| |- | bgcolor=white valign=top| * '''[[Zuzana Gindl-Tatárová]]''' | style="background:white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white"| |} ; Cena divákov {| class="wikitable" style="width:78%" ! style=background:#000347 width=78%| [[Slnko v sieti za Najobľúbenejší film|{{white|Najobľúbenejší film}}]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Filmy v ankete Divácka cena Slnko v sieti 2025 | url = https://slnkovsieti.sk/divackacena/filmy/ | dátum vydania = 10.3.2026 | lokácia = Filmy | dátum prístupu = 21.3.2026 | vydavateľ = slnkovsieti.sk | url archívu = https://web.archive.org/web/20260321153902/https://slnkovsieti.sk/divackacena/filmy/ | dátum archivácie = 2026-03-21 }}</ref> |- | bgcolor=white valign=top| <center><u>Hraný</u>:</center> {{Stĺpce|2| * ''[[Bubák (film)|Bubák]]'' (r. [[Kateřina Karhánková]]{{•}} [[Tomáš Pavlíček]]) * ''[[Cukrkandl]]'' (r. [[Pavel Jandourek]]) * ''[[Černák]]'' (r. [[Jakub Kroner]]) * ''[[Duchoň (film)|Duchoň]]'' (r. [[Peter Bebjak]]) * ''[[Hore je nebo, v doline som ja]]'' (r. [[Katarína Gramatová]]) * ''[[Jednopercentný indián]]'' (r. [[Szabolcs Hajdu]]) * ''[[Karavan (film z roku 2025)|Karavan]]'' (r. [[Zuzana Kirchnerová]]) * ''[[Kronika večných snílkov]]'' (r. [[Rastislav Boroš]]) * ''[[Nepela (film)|Nepela]]'' (r. [[Gregor Valentovič]]) * ''[[Od marca do mája]]'' (r. [[Martin Pavol Repka]]) * ''[[Otec (film z roku 2025)|Otec]]'' (r. [[Tereza Nvotová]]) * ''[[Potopa (film)|Potopa]]'' (r. [[Martin Gonda]])''' * ''[[Perla (film z roku 2025)|Perla]]'' (r. [[Alexandra Makarová]]) * ''[[Tichá pošta (film)|Tichá pošta]]'' (r. [[Ján Sebechlebský]]) * ''[[Zbormajster (film)|Zbormajster]]'' (r. [[Ondřej Provazník]]) }} <center><u>Dokumentárny</u>:</center> {{Stĺpce|2| * ''[[Akcia Monaco (film)|Akcia Monaco]]'' (r. [[Dušan Trančík]]) * ''[[Hranice vernosti]]'' (r. [[Diana Fabiánová]]) * ''[[Letopis (film)|Letopis]]'' (r. [[Martin Kollár (umelec)|Martin Kollár]]) * ''[[Raději zešílet v divočině]]'' (r. [[Miroslav Remo]])''' }} <center><u>Animovaný</u>:</center> {{Stĺpce|2| * ''[[Dukla (film)|Dukla]]'' (r. [[Gejza Dezorz]]) * ''[[Príbehy z čarovnej záhrady]]'' (r. [[Patrik Pašš (1974)|Patrik Pašš]]{{•}} [[Jean-Claude Rozec]]{{•}} [[David Súkup]]{{•}} [[Leon Vidmar]]) * ''[[Zomrela som v Irpini]]'' (r. [[Anastasia Falileieva]])''' }} <center><u>Krátky</u>:</center> * ''[[Venuša v retrogáde]]'' (r. [[Štefánia Lovasová]]) |- | style="background:white; font-size:8pt; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white; border-left:1px solid white" align=center| „r.“ označuje režiséra |} == Nevybrané filmy == {{Stĺpce|2| ; Dlhometrážne * ''[[Bubák (film)|Bubák]]'' (r. [[Kateřina Karhánková]]{{•}} [[Tomáš Pavlíček]]) * ''[[Cukrkandl]]'' (r. [[Pavel Jandourek]]) * ''[[Jednopercentný indián]]'' (r. [[Szabolcs Hajdu]]) ; Dokumentárne * ''[[Hranice vernosti]]'' (r. [[Diana Fabiánová]]) ; Animované * ''[[Dukla (film)|Dukla]]'' (r. [[Gejza Dezorz]]) }} == Superlatívy == {{stĺpce-začiatok|width=100%}} {{stĺpce-prerušenie|width=50%}} === Viacnásobní víťazi === {{col-begin}} {{col-2}} ; Filmy {{col-2}} ; Umelci {{col-end}} {{stĺpce-prerušenie|width=50%}} === Viacnásobní kandidáti === {{col-begin}} {{col-2}} ; Filmy ;; 13 nominácií * ''[[Nepela (film)|Nepela]]'' ;; 9 nominácií * ''[[Otec (film z roku 2025)|Otec]]'' * ''[[Potopa (film)|Potopa]]'' ;; 7 nominácií * ''[[Duchoň (film)|Duchoň]]'' ;; 2 nominácie * ''[[Kronika večných snílkov]]'' * ''[[Zbormajster (film)|Zbormajster]]'' {{col-2}} ; Umelci ;; 2 nominácie * [[Martin Gonda]] * [[Juraj Kuchárek]] * [[Tereza Nvotová]] * [[Jana Oľhová]] * [[Jonatán Pastirčák]] * [[Adam Suzin]] * [[Gregor Valentovič]] * {{col-end}} {{stĺpce-koniec}} == Poznámky == <references group="pozn."/> == Referencie == * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = [[Slovenská filmová a televízna akadémia|SFTA]] | titul = Slnko v sieti > Štatút ocenenia | url = https://slnkovsieti.sk/statut/ | dátum vydania = 09.10.2025 | dátum prístupu = 13.03.2025 | vydavateľ = slnkovsieti.sk}} {{Referencie}} == Externé odkazy == {{Portál|Film|Filmový|Bratislava|Bratislavský}} * [https://slnkovsieti.sk/ Slnko v sieti 2026] ([[web site|oficiálne stránky]]) {{Slnko v sieti (cena)}} [[Kategória:Slnko v sieti (cena)|15. ročník (2025)]] [[Kategória:2026 na Slovensku]] irx58eo3tgmcr6nf2l45gxu9mez77ia Męcina 0 746491 8188067 8186501 2026-03-27T20:48:53Z Emperor12345PL 237680 Revízia [[Special:Diff/8186501|8186501]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-18232-36|~2026-18232-36]] ([[User talk:~2026-18232-36|diskusia]]) bola vrátená 8188067 wikitext text/x-wiki {{Infobox sídlo|názov=Męcina|typ=[[Dedina (všeobecne)|dedina]]|popis=Nový kostol sv. Antona|obrázok=Męcina kościół BW46.jpg|štát=Poľsko|región=[[Malopoľské vojvodstvo]]|región typ=Vojvodstvo|podregión=[[Powiat limanowski|Limanowski]]|podregión typ=Okres|podregión1=[[Gmina Limanowa|Limanowa]]|podregión1 typ=Obec|zemepisná šírka=49.678587|zemepisná dĺžka=20.541144|obyvateľov=3536|obyvateľov dátum=2025|PSČ=34-654|predvoľba=+48 (18)|lokátor=auto|nadmorská výška=340-400|rozloha=17,9325}} '''Męcina''' je [[Dedina (všeobecne)|dedina]] (pol. ''wieś'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Główny Urząd Statystyczny | url = https://eteryt.stat.gov.pl/eTeryt/rejestr_teryt/udostepnianie_danych/baza_teryt/uzytkownicy_indywidualni/wyszukiwanie/wyszukiwanie.aspx?contrast=default | vydavateľ = eteryt.stat.gov.pl | dátum prístupu = 2026-02-21 | jazyk = pl | meno = ideo - | priezvisko = }}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Samorząd terytorialny na świecie (5). Słowacja|url=http://wartowiedziec.org/index.php/start/aktualnosci/29608-samorzd-terytorialny-na-wiecie-5-sowacja|periodikum=Warto wiedzieć|dátum prístupu=2026-02-22|jazyk=pl-PL|priezvisko=|url archívu=https://web.archive.org/web/20180916022902/http://wartowiedziec.org/index.php/start/aktualnosci/29608-samorzd-terytorialny-na-wiecie-5-sowacja|dátum archivácie=2018-09-16}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Męcina | url = https://www.gminalimanowa.pl/urzad-gminy/solectwa/mecina | vydavateľ = www.gminalimanowa.pl | dátum prístupu = 2026-03-18}}</ref> v [[Poľsko|Poľsku]], v [[Malopoľské vojvodstvo|Malopoľskom vojvodstve]] v [[Powiat limanowski|Limanowskom okrese]], vo vidieckej obci [[Gmina Limanowa|Limanowa]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wysokie | url = https://www.gminalimanowa.pl/urzad-gminy/solectwa/wysokie | vydavateľ = www.gminalimanowa.pl | dátum prístupu = 2026-02-22}}</ref> Žije tu 3536 obyvateľov (2025).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gmina Limanowa w statystykach za 2025 rok - ponad 40 urodzeń więcej niż w 2024 | url = https://www.gminalimanowa.pl/aktualnosci/2026/01/gmina-limanowa-w-statystykach-za-2025-rok-ponad-40-urodzen-wiecej-niz-w-2024 | vydavateľ = Urząd Gminy Limanowa | dátum vydania = 2026-01-16 | dátum prístupu = 2026-02-21 | jazyk = pl}}</ref> Dedina s rozlohou 1793,25 ha sa nachádza v nadmorskej výške 340 - 400 m nad morom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Męcina | url = https://www.gminalimanowa.pl/urzad-gminy/solectwa/mecina | vydavateľ = www.gminalimanowa.pl | dátum prístupu = 2026-03-18}}</ref>. Cez dedinu prechádza železničná trať č. 104. == Časti dediny<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = | url = https://eteryt.stat.gov.pl/eTeryt/rejestr_teryt/aktualnosci/aktualnosci.aspx | dátum prístupu = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Męcina | url = https://www.gminalimanowa.pl/urzad-gminy/solectwa/mecina | vydavateľ = www.gminalimanowa.pl | dátum prístupu = 2026-03-21}}</ref> == * Biały Dwór * Bobrówka * Bukowiec * Dębina * Łęgi * Miczaki Dolne * Miczaki Górne * Paszkowiec * Podgórze * Podlesie * Podwysokie * Szczepieniec * Wygoniska * Zadziele * Zagórze * Zakrętek == Galéria == <gallery widths="140" heights="140" style="text-align: center"> Súbor:Męcina stary kościół BW46.jpg|Historický kostol sv. Antona Súbor:Kościół w Męcinie.jpg|Nový kostol Súbor:Męcina OSP.jpg|Dobrovoľný hasičský zbor Súbor:Kamieniołom w Męcinie 4.jpg|Lom Súbor:Szkoła w Męcinie.jpg|Základná škola č. 1 pomenovaná po Jánovi Pavlovi II. </gallery> == Referencie == [[Kategória:Dediny v Poľsku]] [[Kategória:Powiat limanowski]] <references /> == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|PL|Męcina|79330895}} g93kgou0v8hq3y3lgftbbzbi4mc7hmo Wikipédia:Stránky na zmazanie/XXXTentacion 4 746576 8187977 8184319 2026-03-27T17:33:14Z Gitanes232 142243 /* XXXTentacion */ za 8187977 wikitext text/x-wiki == [[XXXTentacion]] == Dlhodobý urgent, pre nejasnosť dávam hlasovať. UU od 25. 1. 2026 do 8. 2. 2026. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:37, 20. marec 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # {{Za}} v podstate je to škoda, významnosť to spĺňa, ale strojový preklad tam ostal a rap ide absolútne mimo mňa a upravovať sa mi to nechce # ==== Proti ==== # # ==== Zdržal sa ==== # # === Diskusia === === Výsledok hlasovania === 3nz9062a0m5ei4dv9ytbhaztwv79ck2 8187980 8187977 2026-03-27T17:37:44Z Fillos X. 212061 8187980 wikitext text/x-wiki == [[XXXTentacion]] == Dlhodobý urgent, pre nejasnosť dávam hlasovať. UU od 25. 1. 2026 do 8. 2. 2026. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:37, 20. marec 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # {{Za}} v podstate je to škoda, významnosť to spĺňa, ale strojový preklad tam ostal a rap ide absolútne mimo mňa a upravovať sa mi to nechce {{Nepodpísal|Gitanes232}} # ==== Proti ==== # # ==== Zdržal sa ==== # # === Diskusia === === Výsledok hlasovania === m1mptnrbgbos0byscl588bgxmh3i2vc Josef Blotz 0 746723 8188153 8187666 2026-03-27T21:53:17Z Radoslav70 256940 8188153 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Josef Blotz | Rodné meno = Josef Dieter Blotz | Popis osoby = bývalý generálmajor nemeckej armády | Portrét = Bundesverdienstkreuzverleihung General Blotz.jpg | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = | Úrad = [[Hlavný špitálnik (Maltézsky rád)|Hlavný špitálnik Maltézskeho rádu]] | Začiatok obdobia = [[18. február]] [[2025]] | Koniec obdobia = | Panovník = [[John Timothy Dunlap]] | Premiér = [[Riccardo Paternò di Montecupo]] | Predchodca = [[Sandro De Franciscis]] | Dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1956|11|22}} | Miesto narodenia = [[Hadamar]], [[Nemecko]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Politická strana = | Alma mater = Universität der Bundeswehr München<br/>Führungsakademie der Bundeswehr Hamburg<br/>National Defense University Washington D.C. }} '''Josef Dieter Blotz''' (* [[22. november]] [[1956]], [[Hadamar]], [[Nemecko]]) je nemecký armádny dôstojník vo výslužbe. Naposledy pôsobil ako zástupca veliteľa [[Eurocorps]] v [[Štrasburg]]u vo [[Francúzsko|Francúzsku]]. Od januára 2023 je členom Zvrchovanej rady [[Maltézsky rád|Maltézskeho rádu]] a od februára 2025 je [[Hlavný špitálnik (Maltézsky rád)|Hlavným špitálnikom]] Maltézskeho rádu.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Grand Hospitaller | url = https://www.orderofmalta.int/government/grand-hospitaller/ | dátum prístupu = 2026-03-23 | jazyk = en-US}}</ref> == Vojenská kariéra == Svoju vojenskú kariéru Josef Blotz začal v roku 1975, keď sa prihlásil ako kandidát na dôstojníka 42. pešieho práporu [[Bundeswehr]]u. Dôstojnícky výcvik a titul z pedagogických vied absolvoval na Univerzite nemeckých ozbrojených síl v [[Mníchov]]e, kde pôsobil v 152. mechanizovanom pešom prápore. Následne absolvoval štábny kurz na Vysokej škole generálneho štábu nemeckých ozbrojených síl v [[Hamburg]]u. V roku 1989 bol pridelený do generálneho štábu ozbrojených síl v [[Bonn]]e, neskôr pôsobil ako podplukovník a veliteľ oddelenia v 37. mechanizovanej pešej brigáde. Na Najvyššom spojeneckom velení v Európe slúžil ako dôstojník v spravodajskej divízii, potom v rokoch 1995 až 1997 ako veliteľ 581. pešieho práporu v [[Berlín]]e a následne bol pridelený na Federálne ministerstvo obrany. V rokoch 2004 až 2005 študoval na Národnej obrannej univerzite vo [[Washington, D. C.|Washingtone]], kde získal magisterský titul v odbore strategických národných bezpečnostných vied. Následne velil 30. mechanizovanej pešej brigáde a slúžil ako regionálny veliteľ pre severný región [[Afganistan]]u počas misie [[Medzinárodné bezpečnostné a pomocné sily|Medzinárodných bezpečnostných a pomocných síl]]. Počas tej istej misie pôsobil aj ako zástupca a veliteľ Divízie pre politické a vojenské záležitosti a velil nemeckej pechotnej škole ozbrojených síl. Následne sa stal riaditeľom operácií vo veliteľstve [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], predtým ako bol v roku 2016 prevelený do nemeckého Veliteľstva podpory spoločných síl a vyslaný ako hlavný vojenský poradca do podpornej misie [[Organizácia Spojených národov|OSN]] v [[Líbya|Líbyi]]. V rokoch 2019 až 2023 pôsobil aj ako zástupca veliteľ [[Eurocorps|EuroCorps]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = „Der Zusammenhalt im Eurocorps ist eine Kraftquelle“ | url = https://www.bundeswehr.de/de/organisation/heer/aktuelles/interview-mit-generalmajor-josef-blotz-vom-eurocorps--179262 | vydavateľ = www.bundeswehr.de | dátum vydania = 2020-02-07 | dátum prístupu = 2026-03-23 | jazyk = de}}</ref> == Zvrchovaný vojenský maltézsky rád == Josef Blotz vstúpil do Zvrchovaného vojenského Maltézskeho rádu v roku 1992 a od januára 2023 je členom Zvrchovanej rady. Za [[Hlavný špitálnik (Maltézsky rád)|Hlavného špitálnika]] bol vymenovaný [[18. február]]a [[2025]], keď vo funkcii nahradil [[Sandro De Franciscis]]a.<ref name=":0" /> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Blotz, Josef}} [[Kategória:Nemecké vojenské osobnosti]] [[Kategória:Nemeckí generáli]] [[Kategória:Vojenskí zamestnanci NATO]] [[Kategória:Maltézski rytieri]] rnhbnvplzkz61qhs15rri5igwebpch0 Redaktor:Henryk Siuda/pieskovisko 2 746745 8187841 8186593 2026-03-27T14:08:12Z Henryk Siuda 264914 /* Majstrovstvá sveta a zimné olympijské hry */ Pokračovanie prác na článku Vitalij Mandzin 8187841 wikitext text/x-wiki = Vitalij Mandzin = '''Vitalij Mandzin''' ({{V jazyku|ukr|Віта́лій І́горович Ма́ндзин}}, * [[5. apríl|5. apríla]] [[2003]],<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = International Biathlon Union - Athlete profile for Vitalii MANDZYN | url = https://www.biathlonworld.com/athlete/mandzyn-vitalii/BTUKR10504200301 | vydavateľ = International Biathlon Union - IBU | dátum prístupu = 2026-03-24 | jazyk = en}}</ref> [[Ternopiľ]]<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DATACENTER | url = https://biathlonresults.com/?IBUId=BTUKR10504200301#/start | vydavateľ = biathlonresults.com | dátum prístupu = 2026-03-23}}</ref>) je ukrajinský [[Biatlon|biatlonista]]. Biatlonu sa venuje od roku 2013.<ref name=":0" /> Jeho prvým závodom vo [[Svetový pohár v biatlone|svetovom pohári]] bol šprint v decembri 2022 v rakúskom [[Hochfilzen|Hochfilzene]], kde sa štyrmi chybami skončil na 89. mieste.<ref name=":0" /> Jeho najlepším individuálnym výsledkom je 4. miesto z krátkeho individuálu z fínskeho Kontioloahti<ref name=":0" /><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = International Biathlon Union - Race results for Men 15 km Short Individual at Biathlon Stadium Kontiolahti | url = https://www.biathlonworld.com/results/BT2425SWRLCP01SMSI | vydavateľ = International Biathlon Union - IBU | dátum prístupu = 2026-03-24 | jazyk = en}}</ref> v decembri 2024.<ref name=":1" /> V marci 2025 získal vo svetovom pohári bronzovú medailu s ukrajinskou štafetou (v zostave Artem Tyščenko, Vitalij Mandzin, Anton Dudčenko a Dmytro Pidručnyj)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = International Biathlon Union - Race results for Men 4x7.5 km Relay at Vysocina Arena | url = https://www.biathlonworld.com/results/BT2425SWRLCP07SMRL | vydavateľ = International Biathlon Union - IBU | dátum prístupu = 2026-03-24 | jazyk = en}}</ref> == Výsledky == === Majstrovstvá sveta a zimné olympijské hry === {| class="wikitable" ! style="background: silver" |Sezóna ! style="background: silver" |{{Tooltip|A|Akce}} ! style="background: silver" |Místo ! style="background: silver" |{{Tooltip|ŠP|Šprint}} ! style="background: silver" |{{Tooltip|SZ|Stíhací závod}} ! style="background: silver" |{{Tooltip|HZ|Závod s hromadným štartom}} ! style="background: silver" |{{Tooltip|IZ|Vytrvalostný (individuálny) závod}} ! style="background: silver" |{{Tooltip|ŠT|Štafeta}} ! style="background: silver" |{{Tooltip|ZŠT|Zmiešaná štafeta}} ! style="background: silver" |{{Tooltip|ZZD|Zmiešaný závod dvojíc}} ! style="background: silver" |Vek |- align="center" |2024/25 |[[Majstrovstvá sveta v biatlone|MS]] | align="left" |{{Flagicon|Švajčiarsko}} [[Majstrovstvá sveta v biatone 2025|Lenzerheide]] |36. |19. |27. |17. |8. |– |– |''21 rokov'' |- align="center" |2025/26 |[[:cs:Biatlon_na_zimních_olympijských_hrách|ZOH]] | align="left" |{{Flagicon|Taliansko}} [[Zimné olympijské hry 2026|Milán/Cortina]] |24. |16. |10. |28. |16. |8. |× |''22 rokov'' |} ''Poznámka: Výsledky z [[ZOH|olympijských hier]] a z [[Majstrovstvá sveta v biatlone|majstrovstiev sveta]] sa do hodnotenia [[Svetový pohár v biatlone|svetového pohára]] nezapočítavajú.'' === Majstrovstvá sveta juniorov a dorastencov === {| class="wikitable" ! style="background: silver" |Sezóna ! style="background: silver" |{{Tooltip|A|Akce}} ! style="background: silver" |Místo ! style="background: silver" |{{Tooltip|ŠP|Šprint}} ! style="background: silver" |{{Tooltip|SZ|Stíhací závod}} ! style="background: silver" |{{Tooltip|HZ60|Závod s hromadným štartom pre 60 štartujúcich}} ! style="background: silver" |{{Tooltip|IZ|Vytrvalostný (individuálny) závod}} ! style="bgcolor=silver" |{{Tooltip|ŠT|Štafeta}} ! style="background: silver" |{{Tooltip|ZŠT|Zmiešaná štafeta}} ! style="background: silver" |{{Tooltip|ZZD|Zmiešaný závod dvojíc}} ! style="background: silver" |Vek |- align="center" |2024/25 |[[Majstrovstvá sveta v biatlone|MS]] | align="left" |{{Flagicon|Švajčiarsko}} [[:cs:Mistrovství_světa_v_biatlonu_2025|Lenzerheide]] |36. |19. |27. |17. |8. |– |– |''21 let'' |- align="center" |2025/26 |[[ZOH]] | align="left" |{{Flagicon|Estónsko}} [[Majstrovstvá sveta juniorov v biatlone 2024|Otepää]] |10. |× |4. |19. |style="background: silver" |2. |8. |× |''22 let'' |} otj55349erfe87pg10nsizv6ujvtad4 Wikipédia:Stránky na zmazanie/Rockstar Toronto 4 746815 8188296 8186397 2026-03-28T10:10:16Z Fillos X. 212061 /* Za */ + 8188296 wikitext text/x-wiki == [[Rockstar Toronto]] == Dlhodobý urgent, pre nejasnosť dávam hlasovať. UU od 29. 1. 2026 do 12. 2. 2026. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:46, 24. marec 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # {{Za}} Bez citácii, zlá typografia, nevhodný IB... # ==== Proti ==== # # ==== Zdržal sa ==== # # === Diskusia === === Výsledok hlasovania === 0y6gqjm3u8artx6opxnyetwao2d34qf Hlavný špitálnik (Maltézsky rád) 0 746879 8187948 8187081 2026-03-27T16:39:47Z ~2026-18844-01 290214 podľa čoho sú tie názvy, keď všade to majú ako Veľký 8187948 wikitext text/x-wiki {{presunúť|Veľký špitálnik}} {{Infobox Politická funkcia|Názov=Veľký špitálnik Maltézskeho rádu|Originálny názov=Grande Ospedaliere del Sovrano Militare Ordine di Malta|Úradujúci=[[Josef Blotz]]|Sídlo=[[Rím]], [[Taliansko]]|Úradujúci od=[[18. február]] [[2025]]|Obrázok=Coat of arms of the Sovereign Military Order of Malta (variant).svg|Posledný vo funkcii=[[Sandro De Franciscis]]|Menuje=veľmajster Maltézskeho rádu}} '''Veľký špitálnik''' ({{vjz|ita|''Grande Ospedaliere''}}, {{vjz|eng|''Grand Hospitaller''}}) je jedným zo štyroch vysokých úradov [[Maltézsky rád|Zvrchovaného vojenského maltézskeho rádu]]. Povinnosti Hlavného špitálnika sú stanovené v článku 155 Ústavnej charty Rádu. Veľký špitálnik v sebe spája úrady ministra [[Zdravotníctvo|zdravotníctva]], ministra sociálnych vecí, ministra humanitárnej činnosti a ministra medzinárodnej spolupráce. Koordinuje a dohliada na prácu [[Priorstvo|priorstiev]] a národných asociácií po celom svete a ďalších štruktúr rádu zapojených do charitatívnych a sociálnych iniciatív a zabezpečuje uplatňovanie kresťanských princípov. Hlavnému špitálnikovi pomáha Rada zložená zo zástupcov všetkých územných regiónov, v ktorých Maltézsky rád pôsobí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Grand Hospitaller | url = https://www.orderofmalta.int/government/grand-hospitaller/ | dátum prístupu = 2026-03-25 | jazyk = en-US}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Pozri aj == * [[Maltézsky rád|Zvrchovaný vojenský maltézsky rád]] [[Kategória:Rád maltézskych rytierov]] [[Kategória:Maltézski rytieri| ]] fqbpkxnsuemqgbm1nlq0kii24e61ofg 8187949 8187948 2026-03-27T16:42:32Z ~2026-18844-01 290214 8187949 wikitext text/x-wiki {{presunúť|Veľký špitálnik}} {{Infobox Politická funkcia|Názov=Veľký špitálnik Maltézskeho rádu|Originálny názov=Grande Ospedaliere del Sovrano Militare Ordine di Malta|Úradujúci=[[Josef Blotz]]|Sídlo=[[Rím]], [[Taliansko]]|Úradujúci od=[[18. február]] [[2025]]|Obrázok=Coat of arms of the Sovereign Military Order of Malta (variant).svg|Posledný vo funkcii=[[Sandro De Franciscis]]|Menuje=veľmajster Maltézskeho rádu}} '''Veľký špitálnik''' ({{vjz|ita|''Grande Ospedaliere''}}, {{vjz|eng|''Grand Hospitaller''}}) je jedným zo štyroch vysokých úradov [[Maltézsky rád|Zvrchovaného vojenského maltézskeho rádu]]. Povinnosti Veľkého špitálnika sú stanovené v článku 155 Ústavnej charty Rádu. Veľký špitálnik v sebe spája úrady ministra [[Zdravotníctvo|zdravotníctva]], ministra sociálnych vecí, ministra humanitárnej činnosti a ministra medzinárodnej spolupráce. Koordinuje a dohliada na prácu [[Priorstvo|priorstiev]] a národných asociácií po celom svete a ďalších štruktúr rádu zapojených do charitatívnych a sociálnych iniciatív a zabezpečuje uplatňovanie kresťanských princípov. Veľkému špitálnikovi pomáha Rada zložená zo zástupcov všetkých územných regiónov, v ktorých Maltézsky rád pôsobí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Grand Hospitaller | url = https://www.orderofmalta.int/government/grand-hospitaller/ | dátum prístupu = 2026-03-25 | jazyk = en-US}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Pozri aj == * [[Maltézsky rád|Zvrchovaný vojenský maltézsky rád]] [[Kategória:Rád maltézskych rytierov]] [[Kategória:Maltézski rytieri| ]] isvlj9my7bmhz35s4a5f07xpi1zrkwl 8188129 8187949 2026-03-27T21:38:26Z Radoslav70 256940 Na Slovensku sa používa Hlavný špitálnik, nie Veľký špitálnik = vid https://www.orderofmalta.sk/vladna-struktura-a-organy/ 8188129 wikitext text/x-wiki {{presunúť|Veľký špitálnik}} {{Infobox Politická funkcia|Názov=Hlavný špitálnik Maltézskeho rádu|Originálny názov=Grande Ospedaliere del Sovrano Militare Ordine di Malta|Úradujúci=[[Josef Blotz]]|Sídlo=[[Rím]], [[Taliansko]]|Úradujúci od=[[18. február]] [[2025]]|Obrázok=Coat of arms of the Sovereign Military Order of Malta (variant).svg|Posledný vo funkcii=[[Sandro De Franciscis]]|Menuje=veľmajster Maltézskeho rádu}} '''Hlavný špitálnik''' ({{vjz|ita|''Grande Ospedaliere''}}, {{vjz|eng|''Grand Hospitaller''}}) je jedným zo štyroch vysokých úradov [[Maltézsky rád|Zvrchovaného vojenského maltézskeho rádu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Maltézsky rád Slovensko | url = https://www.orderofmalta.sk/vladna-struktura-a-organy/ | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = sk-SK}}</ref> Povinnosti Hlavného špitálnika sú stanovené v článku 155 Ústavnej charty Rádu. Hlavný špitálnik v sebe spája úrady ministra [[Zdravotníctvo|zdravotníctva]], ministra sociálnych vecí, ministra humanitárnej činnosti a ministra medzinárodnej spolupráce. Koordinuje a dohliada na prácu [[Priorstvo|priorstiev]] a národných asociácií po celom svete a ďalších štruktúr rádu zapojených do charitatívnych a sociálnych iniciatív a zabezpečuje uplatňovanie kresťanských princípov. Hlavnému špitálnikovi pomáha Rada zložená zo zástupcov všetkých územných regiónov, v ktorých Maltézsky rád pôsobí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Grand Hospitaller | url = https://www.orderofmalta.int/government/grand-hospitaller/ | dátum prístupu = 2026-03-25 | jazyk = en-US}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Pozri aj == * [[Maltézsky rád|Zvrchovaný vojenský maltézsky rád]] [[Kategória:Rád maltézskych rytierov]] [[Kategória:Maltézski rytieri| ]] 787ger9kq2e1cyy1s8lesjo40to2w53 Igric 1967 0 746973 8188031 8187700 2026-03-27T19:53:07Z Evernit 160276 opr. URL 8188031 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox" style="font-size:89%; width:22em" ! colspan="2" style="background:#ed8; align:center; font-size:120%"| Igric 1967 |- | colspan="2"| [[Súbor:HDevin crop1.jpg|265px|center]] |- | colspan=2 align=center style=font-size:95%| Úvodné tri ročníky udeľovania cien Igric <br />sa konali vždy štandardne v hoteli Devín |- | '''Organizátori'''|| [[Slovenský filmový zväz|SloFITEZ]]{{•}} [[Literárny fond|SLF]] |- | '''Dátum konania'''|| [[18. december]] [[1967]] |- | '''Miesto konania'''|| [[Hotel Devín]], [[Bratislava]] |- | '''Počet cien'''|| 13 |- <!-- | '''[[televízia (prenos)|Network]]'''|| [[Slovenská televízia|STV]]: [[Dvojka (RTVS)|2]] {{small|(záznam)}} |- --> | colspan=2 style=background:#000347| |- | align=left style=font-size:100%| | align=right style=font-size:100%| '''[[Igric 1968|1968]] ►''' |} '''1. ročník odovzdávania cien [[Igric (súťaž)|Igric]]''' v ich pôvodnej podobe sa uskutočnil v [[pondelok]], [[18. december|18. decembra]] [[1967]],<ref name=Bakala>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = BAKALA, J. |titul = Kultúra > Rok 1967: Po prvý raz udelili cenu Igric |url = https://www.vtedy.sk/igric-cena-zvaz-slovenskych-filmovych-televiznych-umelcov |lokácia = |dátum vydania = 18.12.1967 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20241211021703/https://www.vtedy.sk/igric-cena-zvaz-slovenskych-filmovych-televiznych-umelcov |dátum archivácie = 2024-12-24 }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Igric (1. : Bratislava : 18.12.1967) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0087008-Igric-1-Bratislava-Slovensko-18121967/ |lokácia = |dátum vydania = 17.02.2012 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20241211230437/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0087008-Igric-1-Bratislava-Slovensko-18121967/ |dátum archivácie = 2024-12-11 }}</ref> v bratislavskom [[Hotel Devín|hoteli Devín]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Verejná databáza AF > Žiadosť č. 440/2014-3/2.1.3 |url = http://registracia.avf.sk/formular_statistiky.php?x_krok=6&x_id=4177 |lokácia = „Vecné vyhodnotenie projektu“ (ods. 2) |dátum vydania = 2014 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = [[Audiovizuálny fond|AF]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20240218172014/http://registracia.avf.sk/formular_statistiky.php?x_krok=6&x_id=4177 |dátum archivácie = 2024-02-18 }}</ref> Vyhlasoval ich Zväz slovenských filmových a televíznych umelcov (SloFITEZ), dnes aktívny pod aliasom [[Slovenský filmový zväz]] (SFZ), spolu so [[Slovenský literárny fond|Slovenským literárnym fondom]] (od [[rozdelenie Česko-Slovenska|rozdelenia federatívneho štátu]] známy už pod skratkou LF). Podľa ročenky LF, ceny sa udeľovali za najlepšie [[umelecká činnosť|umelecké výkony]] vo [[filmové dielo|filme]]<ref name=LF>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = LF |titul = 50 rokov činnosti Literárneho fondu 1954{{--}}2004 |url = http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf |lokácia = „Zoznam ocenených umeleckých výkonov“ (s. 226, odst. 1); „Cena Igric“ (s. 226{{--}}227, menný zoznam) |dátum vydania = 2005 |poznámka = [[Portable Document Format|PDF]] |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20230604213121/http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf |dátum archivácie = 2023-06-04 }}</ref> za [[1966|uplynulý kalendárny rok]], medzi ocenenými dielami boli však i dva [[televízny film|televízne tituly]], a to inscenácia ''Sudca a jeho kat'' či TV súťažná relácia ''Univerziáda.'' == Menný zoznam víťazov == ; Výsledky súťažného ročníka<ref name=LF/><ref name=Vrastiak>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric 1967{{--}}2004: Výročné ceny SFZ, SÚTT, LF SR |url = |lokácia = „1967“ (str. 3) |dátum vydania = 2004 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = SFZ }}</ref><ref name=web>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ |titul = Igric > Filmy, ktoré získali Igrica 1967 – 2014 |url = http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132535-Ocenen___filmy_1967-_2014.pdf |lokácia = menný zoznam |dátum vydania = 2014 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = igric.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240224164209/http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132535-Ocenen___filmy_1967-_2014.pdf |dátum archivácie = 2024-02-24 }}</ref> Laureáti obdržali plastiku, diplom i finančnú prémiu.<ref name=Bakala/> * [[Štefan Uher]] – [[filmová réžia|réžia]] (film ''[[Panna zázračnica]]'') * [[Dominik Tatarka]] – [[scenár]] (film ''[[Panna zázračnica]]'') * [[Vincent Rosinec]] – [[filmová kamera|kamera]] (film ''[[Koliesko]]''){{#tag:ref|LF uvádza chybný titul ''Kolíska''.<ref name=LF/>|group="p."}} * [[Ilja Zeljenka]] – [[hudba]] (film ''Panna zázračnica''){{#tag:ref|Oficálny web kredituje chybne Zeljenku i za hudbu k ''Ohnivým riekam,''<ref name=web/> ktorú zložil iný z ocenených – Kupkovič.<ref name=LF/><ref name=Vrastiak/>|group="p."}} * [[Viliam Polónyi]] – [[hlavná postava|postava]] Cyrila Šúpalu (film ''[[Tango pre medveďa]]'') * [[Štefan Kamenický|Štefan Köszeghy-Kamenický]] – réžia ([[dokumentárny film|krátky dokument]] ''[[Zakliata dolina]]'') * [[Martin Slivka]] – réžia (krátky dokument ''[[Ikony (film)|Ikony]]'') * [[Dušan Hanák]] – réžia (krátke dokumenty ''[[Analógie]]''{{•}} ''[[Impresia(film)|Impresia]]''{{•}} ''[[Prišiel k nám Old Shatterhand]]''){{#tag:ref|Ročenka LF<ref name=LF/> a Vraštiakova štúdia<ref name=Vrastiak/> uvádzajú u Hanáka iba prvé dve diela. Oficiálny web i dodatočný titul.<ref name=web/>|group="p."}} * [[Pavol Sýkora]] – scenár (krátky dokument ''[[Vlado, Jojo, Marienka, starý otec]]'') * [[Oskar Šághy]] – kamera (krátke dokumenty ''Cesta''{{•}} ''Prišiel k nám Old Shatterhand''{{•}} ''Zakliata dolina''){{#tag:ref|Zatiaľ čo LF kredituje iba ''Cestu'' a ''Prišiel k nám Old Shatterhand'',<ref name=LF/> oficálny web pre zmenu ''Cestu'' a ''Zakliatu dolinu.''<ref name=web/> Podľa historickej štúdie Štefana Vraštiaka ''Igric 1967{{--}}2004'', menovaný bol ocenený za všetky 3 diela vedno.<ref name=Vrastiak/>|group="p."}} * [[Ladislav Kupkovič]] – hudba (krátky dokument ''[[Ohnivé rieky]]''){{#tag:ref|Oficálny web cien kredituje miesto Kupkoviča chybne Zeljenku.<ref name=web/>|group="p."}} * [[Martin Hollý (1931)|Martin Hollý]] – réžia (TV ''[[Sudca a jeho kat]]'') * [[Břetislav Truhlář]] ([[pseudonym|pseud.]] Ivan Jindřich) – [[námet]]/scenár ([[televízny program|TV súťaž]] ''Univerziáda'') == Poznámky == <references group="p."/> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == {{Portál|Film|Film|Bratislava|Bratislavský}} * [http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0087008-Igric-1-Bratislava-Slovensko-18121967/ Igric 1967] (v heslári [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]]) {{Igric (súťaž)}} [[Kategória:Igric (súťaž)|1. ročník (1967)]] [[Kategória:1967 na Slovensku]] lk7zqutq6feahnbse3p2x313mlhsgcn Igric 1968 0 746974 8188032 8187701 2026-03-27T19:53:44Z Evernit 160276 opr. URL 8188032 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox" style="font-size:89%; width:22em" ! colspan="2" style="background:#ed8; align:center; font-size:120%"| Igric 1968 |- | colspan="2"| [[Súbor:HDevin crop3.jpg|265px|center]] |- | colspan=2 align=center style=font-size:95%| Úvodné tri ročníky udeľovania cien Igric <br />sa konali vždy štandardne v hoteli Devín |- | '''Organizátori'''|| [[Slovenský filmový zväz|SloFITEZ]]{{•}} [[Literárny fond|SLF]] |- | '''Dátum konania'''|| [[19. december]] [[1968]] |- | '''Miesto konania'''|| [[Hotel Devín]], [[Bratislava]] |- | '''Počet cien'''|| 7 |- <!-- | '''[[televízia (prenos)|Network]]'''|| [[Slovenská televízia|STV]]: [[Dvojka (RTVS)|2]] {{small|(záznam)}} |- --> | colspan=2 style=background:#000347| |- | align=left style=font-size:100%| '''[[Igric 1967|1967]] ►''' | align=right style=font-size:100%| '''[[Igric 1969|1969]] ►''' |} '''2. ročník odovzdávania cien [[Igric (súťaž)|Igric]]''' sa konal vo [[štvrtok]], [[19. december|19. decembra]] [[1968]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = PRAKEŠ, A. |titul = Osobnosti > "Slovenský Fellini" Juraj Jakubisko sa dožíva 80 rokov |url = https://www.vtedy.sk/galeria/juraj-jakubisko-reziser-vyrocie/0?currentPhoto=2 |lokácia = Popis fotografie č. 3 |dátum vydania = 19.12.1968 |dátum prístupu = 26.03.2026 |url archívu = https://web.archive.org/web/20240216211052/https://www.vtedy.sk/galeria/juraj-jakubisko-reziser-vyrocie/0?currentPhoto=2 |dátum archivácie = 2024-02-16 |vydavateľ = TASR }}</ref> v [[Hotel Devín|hoteli Devín]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Organizoval ich opäť [[Slovenský filmový zväz]] (SFZ), vtedy ešte pod svojím historickým ekvivalentom čoby tzv. SloFITEZ, bok po boku [[Slovenský literárny fond|Slovenského literárneho fondu]] (LF). Obdobne ako pri úvodnom ceremoniáli, ceny sa laureátom udeľovali za ich [[umelecký výtvor|špecifické príspevky]], bez ďalšieho delenia do prípadných umeleckých kategórií. Okrem filmovej hranej či dokumentárnej tvorby, ocenená bola i jedna [[televízny film|televízna animácia]] (''Strašiak Matej''). == Menný zoznam víťazov == ; Výsledky súťažného ročníka<ref name=LF>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = LF |titul = 50 rokov činnosti Literárneho fondu 1954{{--}}2004 |url = http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf |lokácia = „Zoznam ocenených umeleckých výkonov“ (s. 226, odst. 1); „Cena Igric“ (s. 227, menný zoznam) |dátum vydania = 2005 |poznámka = [[Portable Document Format|PDF]] |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20230604213121/http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf |dátum archivácie = 2023-06-04 }}</ref><ref name=Vrastiak>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric 1967{{--}}2004: Výročné ceny SFZ, SÚTT, LF SR |url = |lokácia = „1968“ (str. 3) |dátum vydania = 2004 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = SFZ }}</ref><ref name=web>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ |titul = Igric > Filmy, ktoré získali Igrica 1967 – 2014 |url = http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132535-Ocenen___filmy_1967-_2014.pdf |lokácia = menný zoznam |dátum vydania = 2014 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = igric.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240224164209/http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132535-Ocenen___filmy_1967-_2014.pdf |dátum archivácie = 2024-02-24 }}</ref> * [[Juraj Jakubisko]] – [[filmová réžia|réžia]] (fim ''[[Kristove roky]]'') a réžia/[[filmová kamera|kamera]] (stredometrážny film ''Zbehovia''){{#tag:ref|Oficiálny web kredituje chybne Jakubiska i za kameru prvého diela<ref name=web/> (bol však spoluautorom scenára). V prípade toho zvyšného, LF kredituje umelca iba v zastúpení dlhometrážnej verzie filmu – ''[[Zbehovia a pútnici]]'' – a len za réžiu a s predčasným rokom ocenenia<ref name=LF/> (pravdepodobne zámenou s tou stredometrážnou).|group="p."}} * [[Igor Luther]] – kamera (film ''Kristove roky'') * [[Alfonz Bednár]] – [[námet]]/[[scenár]] (film ''[[Tri dcéry]]''){{#tag:ref|LF kredituje Bednára iba za scenár.<ref name=LF/>|group="p."}} * [[Ilja Zeljenka]] – [[hudba]] (film ''[[Drak sa vracia (film)|Drak sa vracia]]'') * [[Karol Skřipský]] – scenár/réžia/kamera ([[dokumentárny film|krátke dokumenty]] ''[[Sená na Doščonke]]''{{•}} ''[[Štyri dni Ľudovíta Csonku]]''{{•}} ''[[Mašinka]]''){{#tag:ref|LF u Skřipského neuvádza konkrétny výkon, iba príslušné diela.<ref name=LF/>|group="p."}} * [[Alexander Strelinger]] – kamera (krátke dokumenty ''[[Piesok do očí]]''{{•}} ''[[Hr. Peklo]]'') * [[Jan Dudešek]] – (TV animovaný film ''[[Strašiak Matej]]''){{#tag:ref|LF u Dudeška neuvádza konkrétny výkon, iba príslušné dielo,<ref name=LF/> ktoré oficiálny web definuje pre zmenu ako TV seriál.<ref name=web/>|group="p."}} == Poznámky == <references group="p."/> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == {{Portál|Film|Film|Bratislava|Bratislavský}} * [http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0087009-Igric-2-Bratislava-Slovensko-1968/ Igric 1968] (v heslári [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]]) {{Igric (súťaž)}} [[Kategória:Igric (súťaž)|2. ročník (1968)]] [[Kategória:1968 na Slovensku]] tu3uu5enkim3p5rfbl927hpro241xmm Igric 1969 0 746975 8188033 8187735 2026-03-27T19:54:21Z Evernit 160276 opr. URL 8188033 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox" style="font-size:89%; width:22em" ! colspan="2" style="background:#ed8; align:center; font-size:120%"| Igric 1969 |- | colspan="2"| [[Súbor:HDevin crop.jpg|265px|center]] |- | colspan=2 align=center style=font-size:95%| Úvodné tri ročníky udeľovania cien Igric <br />sa konali vždy štandardne v hoteli Devín |- | '''Organizátori'''|| [[Slovenský filmový zväz|SloFITEZ]]{{•}} [[Literárny fond|SLF]] |- | '''Dátum konania'''|| [[6. október]] [[1969]] |- | '''Miesto konania'''|| [[Hotel Devín]], [[Bratislava]] |- | '''Počet cien'''|| 7 |- <!-- | '''[[televízia (prenos)|Network]]'''|| [[Slovenská televízia|STV]]: [[Dvojka (RTVS)|2]] {{small|(záznam)}} |- --> | colspan=2 style=background:#000347| |- | align=left style=font-size:100%| '''[[Igric 1968|1968]] ►''' | align=right style=font-size:100%| '''[[Igric 1993|1993]] ►''' |} '''3. ročník odovzdávania cien [[Igric (súťaž)|Igric]]''' v ich historickej ére sa uskutočnil v [[pondelok]], [[6. október|6. októbra]] [[1969]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Igric (3. : Bratislava : 06.10.1969) |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0087010-Igric-3-Bratislava-Slovensko-06101969/ |lokácia = |dátum vydania = 17.02.2012 |dátum prístupu = 15.02.2024 |vydavateľ = sfu.sk |url archívu = http://web.archive.org/web/20241211021622/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0087010-Igric-3-Bratislava-Slovensko-06101969/ |dátum archivácie = 2024-12-11 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = BORODÁČOVÁ, M. |titul = Osobnosti > Gustáv Valach uprednostnil herectvo pred kariérou právnika |url = https://www.vtedy.sk/gustav-valach-uprednostnil-herectvo-pred-karierou-pravnika |lokácia = Popis posled. fotografie |dátum vydania = 06.10.1969 |dátum prístupu = 15.02.2024 |vydavateľ = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] |url archívu = http://web.archive.org/web/20241211021531/https://www.vtedy.sk/gustav-valach-uprednostnil-herectvo-pred-karierou-pravnika |dátum archivácie = 2024-12-11 }}</ref> tradične – no naposledy pred ich dlhoročným zrušením – v bratislavskom [[Hotel Devín|hoteli Devín]]. Na rozdiel od predchádzajúcich dvoch ceremoniálov, boli tentoraz ocenené prevažne [[filmové dielo|filmové diela]] z [[televízne umenie|televíznej produkcie]]. == Menný zoznam víťazov == ; Výsledky súťažného ročníka<ref name=LF>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = LF |titul = 50 rokov činnosti Literárneho fondu 1954{{--}}2004 |url = http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf |lokácia = „Zoznam ocenených umeleckých výkonov“ (s. 226, odst. 1); „Cena Igric“ (s. 228, menný zoznam) |dátum vydania = 2005 |poznámka = [[Portable Document Format|PDF]] |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = litfond.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20230604213121/http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf |dátum archivácie = 2023-06-04 }}</ref><ref name=Vrastiak>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = VRAŠTIAK, Štefan |titul = Igric 1967{{--}}2004: Výročné ceny SFZ, SÚTT, LF SR |url = |lokácia = „1969“ (str. 3) |dátum vydania = 2004 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = SFZ }}</ref><ref name=web>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFZ |titul = Igric > Filmy, ktoré získali Igrica 1967 – 2014 |url = http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132535-Ocenen___filmy_1967-_2014.pdf |lokácia = menný zoznam |dátum vydania = 2014 |dátum prístupu = 26.03.2026 |vydavateľ = igric.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20240224164209/http://www.igric.sk/files/2015-09-03-132535-Ocenen___filmy_1967-_2014.pdf |dátum archivácie = 2024-02-24 }}</ref> * [[Juraj Jakubisko]] – [[filmová réžia|réžia]]/[[scenár]]/[[filmová kamera|kamera]] (film ''[[Zbehovia a pútnici]]''){{#tag:ref|Štandardná, dlhometrážna verzia filmu. Stredometrážna či s kratším názvom – ''Zbehovia'' – súťažila v predchádzajúcom ročníku samostatne.|group="p."}} * [[Stanislav Barabáš]] – réžia/scenár (TV film ''[[Krotká (film)|Krotká]]''){{#tag:ref|Kým LF kredituje umelca aj za scenár,<ref name=LF/> Vraštiakova retrospektívna štúdia<ref name=Vrastiak/> či oficiálny web organizátora súťaže<ref name=web/> iba za réžiu oceneného diela.|group="p."}} * [[Zdeněk Liška]] – [[hudba]] (TV film ''Krotká'') * [[Gustáv Valach]] (ako Fernandes) – [[hlavná postava|herecký výkon]] (TV film ''[[Svätý experiment]]'') * [[Martin Slivka]] – réžia/scenár ([[dokumentárny film|krátky dokument]] ''[[Odchádza človek]]''){{#tag:ref|Vraštiakova štúdia umelcov príspevok oceňuje za „tvorivú dramaturgiu TV filmov“.<ref name=Vrastiak/>|group="p."}} * [[Dušan Trančík]] – réžia (krátky dokument [[Filmová a televízna fakulta Akadémie múzických umení v Prahe|FAMU]] ''[[Fotografovanie obyvateľov domu]]'') * [[Peter Balgha]] – [[dramaturg|dramaturgická činnosť]] v TV filmovej tvorbe{{#tag:ref|Oficiálny web menovaného neuvádza vôbec.<ref name=web/>|group="p."}} == Poznámky == <references group="p."/> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == {{Portál|Film|Film|Bratislava|Bratislavský}} * [http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0087010-Igric-3-Bratislava-Slovensko-06101969/ Igric 1969] (v heslári [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]]) {{Igric (súťaž)}} [[Kategória:Igric (súťaž)|3. ročník (1969)]] [[Kategória:1969 na Slovensku]] czw18bg1kjrrj987th5mh0oqmfyibnc Mikko Koskinen 0 746985 8187897 8187709 2026-03-27T15:28:57Z ~2026-18844-01 290214 8187897 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista|Meno=Mikko Koskinen|Štátna príslušnosť=Fínsko|Portrét=Mikko Koskinen (cropped).jpg|Dátum narodenia={{dnv|1988|7|18}}|Miesto narodenia=[[Vantaa]], [[Fínsko]]|Pozícia=brankár|Lapačka=ľavá ruka|Výška=|Váha=|Draft=2. kolo, 31. celkovo, 2009{{break}} [[New York Islanders]]|Rok1=2007|Rok2=2024|Bývalé tímy=|Popis=|Tím=|Hral za=''[[NHL]]''{{break}} [[New York Islanders]] (2010-2011){{break}} [[Edmonton Oilers]] (2018-2022){{break}}{{break}} ''[[AHL]]''{{break}} [[Bridgeport Sound Tigers]] (2009-2012){{break}}{{break}} ''[[KHL]]''{{break}} [[Sibir Novosibirsk]] (2013-2015){{break}} [[SKA Petrohrad]] (2015-2018){{break}}{{break}} ''[[Liiga]]''{{break}} [[Kiekko-Espoo]] (2007-2009, 2013-2014){{break}} [[Kalevan Pallo]] (2011-2013){{break}}{{break}} ''[[National League|NLA]]''{{break}} [[HC Lugano]] (2022-2024){{break}}{{break}} ''[[ECHL]]''{{break}} [[Utah Grizzlies]] (2009-2010){{break}}}} {{Olympijská účasť}} '''Mikko Koskinen''' (* [[18. júl]] [[1988]], [[Vantaa]], [[Fínsko]]) je fínsky bývalý profesionálny hokejový brankár. Preslávil sa najmä svojim pôsobením v [[Edmonton Oilers|Edmontone Oilers]] v [[National Hockey League]]. V roku 2015 bol vyhlásený za najlepšieho brankára [[KHL]] a v roku 2016 za najlepšieho brankára [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|Majstrovstiev sveta]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mikko Koskinen - Stats, Contract, Salary & More | url = https://www.eliteprospects.com/player/12807/mikko-koskinen | vydavateľ = www.eliteprospects.com | dátum prístupu = 2026-03-27}}</ref> == Kariéra == Mikko Koskinen vyrastal v organizácii klubu [[Kiekko-Espoo]], kde strávil svoju juniorskú kariéru a začiatok seniorskej. Už vo svojej prve profesionálnej sezóne sa výrazne presadil, keď Espoo doviedol do finále a získal striebornú medailu. Stal sa jednotkou v najvyššej fínskej súťaži [[Liiga]] už v 19 rokoch. Do [[NHL]] bol draftovaný klubom [[New York Islanders]] v 2 kole (celkovo ako 31.) v roku 2009 a okamžite mu bol ponúknutý trojročný nováčikovský kontrakt.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mikko Koskinen | url = https://hockeygoalies.org/bio/koskinen.html | vydavateľ = hockeygoalies.org | dátum prístupu = 2026-03-27}}</ref> Už od nasledujúcej sezóny 2009/10 pôsobil v zámorí, keď nastupoval za [[Bridgeport Sound Tigers]] v [[AHL]]. [[Súbor:Mikko Koskinen - KalPa 2011.jpg|vľavo|náhľad|Koskinen v drese Kelevan Pallo]] V [[NHL]] debutoval 8. februára 2011, keď zaskakoval v zápase proti [[Toronto Maple Leafs|Torontu Maple Leafs]] [[Kevin Poulin|Kevina Poulina]], ktorý sa zranil pri rozcvičke. Koskinen chytil 21 striel z 26 a Islaners zápas prehrali 3:5. V sezóne 2010/11 odchytal za Islanders ešte tri zápasy, z ktorých dva vyhral. Koskinen sa však počas svojej nováčikovskej zmluvy potýkal so zraneniami a nedostatočnými výkonmi, čo viedlo k rozhodnutiu vedenia Islanders s ním nepredĺžiť kontrakt. Už počas sezóny 2011/12 sa tak z Bridgeportu vracia späť do [[Liiga|Liigy]]. Po úspešnom pôsobení v tíme [[Kalevan Pallo]] podpísal Koskinen zmluvu s tímom [[Sibir Novosibirsk]] hrajúcim v [[KHL]]. V ruskej najvyššej lige zažil zlaté obdobie, keď počas pôsobenia v Novosibirsku, a následne v [[SKA Petrohrad]]e, získal dvakrát [[Gagarinov pohár]] (2015, 2017) a bol menovaný za najlepšieho brankára ligy (2015). V máji 2018 dostal jednoročný kontrakt od [[Edmonton Oilers|Edmontonu Oilers]] a rozhodol sa pre návrat do [[NHL]]. V organizácii pôsobil v rokoch 2018{{--}}2022. V prvej sezóne 2018/19 z pozície jednotky dokonca vytlačil [[Cam Talbot|Cama Talbota]] a podpísal trojročnú zmluvu. Jej trvanie strávil v tandeme s kanadským veteránom [[Mike Smith|Mikom Smithom]]. Výkonnostne sa však Koskinen trápil a pripisoval si zväčša priemerné čísla. Za Oilers odchytal 164 zápasov, z ktorých vyhral 85, inkasoval 2,98 gólu na zápas a udržal 90,7% úspešnosť zákrokov. V lete 2022 sa s ním Oilers nerozhodli zmluvu predĺžiť a Koskinen sa vrátil do Európy. Posledné dve sezóny kariéry strávil v najvyššej švajčiarskej súťaži [[National League]] v klube [[HC Lugano]]. Profesionálnu hokejovú kariéru ukončil v roku 2024 vo veku 35 rokov. == Reprezentačná kariéra == {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila krajina|{{FIN|lh|1}}}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|Majstrovstvá sveta]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2014|2014]]</center>|}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2016|2016]]</center>|}} {{Infobox koniec}} Mikko Koskinen reprezentoval [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]] na dvoch [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|Majstrovstvách sveta]], kde získal dve strieborné medaily (2014, 2016). Na šampionáte v roku 2016 bol vyhlásený za najlepšieho brankára turnaju a menovaný do All-Star tímu. Predstavil sa aj na [[Zimné olympijské hry 2018|Zimných olympijských hrách 2018]] a na [[Svetový pohár v ľadovom hokeji 2016|Svetovom pohári 2016]]. == Štatistiky v NHL == {| class="wikitable" !Sezóna !Klub !Z !V-P-PP !GAA !SV% !SO |- |10-11 |[[New York Islanders]] |4 |2-1-0 |4.33 |'''.873''' |0 |- |18-19 |Edmonton Oilers |55 |25-21-6 |2.93 |'''.906''' |4 |- |19-20 |Edmonton Oilers |38 |18-13-3 |2.75 |'''.917''' |1 |- |20-21 |Edmonton Oilers |26 |13-13-0 |3.17 |'''.899''' |0 |- |21-22 |Edmonton Oilers |45 |27-12-4 |3.10 |'''.903''' |1 |} == História zmlúv v NHL<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mikko Koskinen Contract, Cap Hit, Salary and Stats {{!}} Puckpedia | url = https://puckpedia.com/player/mikko-koskinen | vydavateľ = puckpedia.com | dátum prístupu = 2026-03-27}}</ref> == {| class="wikitable" !Klub !Rok začiatku !Rok konca !CAP HIT* !Typ zmluvy** |- |[[New York Islanders]] |2009 |2012 |? $ |nováčikovská |- |[[Edmonton Oilers]] |2018 |2019 |2 500 000 $ |jednocestná |- |Edmonton Oilers |2019 |2022 |4 500 000 $ |jednocestná |} :<nowiki>*</nowiki>ročná výška platu zarátaná do platového stropu na úrovni NHL :<nowiki>**</nowiki>jednocestná = bez možnosti preradiť do nižšej ligy, dvojcestná = s možnosťou preradiť do nižšej ligy == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{DEFAULTSORT:Koskinen, Mikko}} [[Kategória:Fínski hokejisti]] [[Kategória:Fínski hokejoví brankári]] [[Kategória:Brankári New York Islanders]] [[Kategória:Brankári Edmonton Oilers]] [[Kategória:Hráči Bridgeport Sound Tigers]] [[Kategória:Hráči Espoo Blues]] [[Kategória:Hráči KalPa Kuopio]] [[Kategória:Hráči SKA Petrohrad]] [[Kategória:Hráči Sibir Novosibirsk]] [[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom New York Islanders]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2014]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2016]] [[Kategória:Hokejisti na Zimných olympijských hrách 2018]] 79b5ddfrcboc6t57tnyef4fr074jp0d Eetu Mäkiniemi 0 746986 8187892 8187711 2026-03-27T15:20:26Z ~2026-18844-01 290214 8187892 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista|Meno=Eetu Mäkiniemi|Štátna príslušnosť=Fínsko|Portrét=|Dátum narodenia={{dnv|1999|4|19}}|Miesto narodenia=[[Vantaa]], [[Fínsko]]|Pozícia=brankár|Lapačka=ľavá ruka|Výška=188|Váha=83|Draft=4. kolo, 104. celkovo, 2017{{break}} [[Carolina Hurricanes]]|Rok1=2018|Rok2=súčasnosť|Bývalé tímy=''[[NHL]]''{{break}} [[San Jose Sharks]] (2022-2023){{break}}{{break}} ''[[AHL]]''{{break}} [[Chicago Wolves]] (2021-2022){{break}} [[San Jose Barracuda]] (2022-2024){{break}} [[Lehigh Valley Phantoms]] (2024-2025){{break}} {{break}} ''[[Liiga]]''{{break}} [[Ilves Tampere]] (2019-21){{break}}{{break}} ''[[ECHL]]''{{break}} [[Wichita Thunder]] (2023-2024){{break}}{{break}} ''[[Mestis]]''{{break}} [[Kiekko-Vantaa]] (2018-2019){{break}} [[KooVee]] (2019-2020)|Popis=|Tím=[[TPS Turku]] ([[Liiga]])}} '''Eetu Mäkiniemi''' (* [[19. apríl]] [[1999]], [[Vantaa]], [[Fínsko]]) je fínsky profesionálny hokejový brankár, ktorý aktuálne pôsobí v klube [[TPS Turku]] v najvyššej fínskej súťaži [[Liiga]]. Krátko pôsobil aj v klube [[San Jose Sharks]] v [[National Hockey League]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Eetu Mäkiniemi - Stats, Contract, Salary & More | url = https://www.eliteprospects.com/player/279023/eetu-makiniemi | vydavateľ = www.eliteprospects.com | dátum prístupu = 2026-03-27}}</ref> == Kariéra == Eetu Mäkiniemi hokejovo vyrastal v juniorskom systéme jeho rodného mesta [[Vantaa]], a neskôr v klube [[Jokerit]]. V roku 2017 bol draftovaný do [[NHL]] klubom [[Carolina Hurricanes]]. Seniorskú kariéru začínal v nižšej fínskej lige [[Mestis]] a najvyššej [[Liiga|Liige]]. V Mestis sa v roku 2020 stal najlepším brankárom ligy. V roku 2021 podpísal s [[Carolina Hurricanes|Carolinou Hurricanes]] dvojročný nováčikovský kontrakt a v sezóne 2021/22 pôsobil v ich „farmárskom“ tíme [[Chicago Wolves]] v [[AHL]]. V lete 2022 bol vymenený do tímu [[San Jose Sharks]]. Tu 7. decembra 2022 debutoval v zápase proti [[Vancouver Canucks|Vancouveru Canucks]], keď striedal [[Kaapo Kähkönen|Kaapa Kähkönena]] za stavu 3:4. Mäkiniemi chytil 6 z 8 striel a Sharks prehrali po predĺžení 5:6.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Eetu Makiniemi | url = https://hockeygoalies.org/bio/makiniemi.html | vydavateľ = hockeygoalies.org | dátum prístupu = 2026-03-27}}</ref> V [[NHL]] odchytal už iba jeden ďalší zápas proti [[Anaheim Ducks|Anaheimu Ducks]], v ktorom zneškodnil 23 z 24 striel a priviedol San Jose k výhre 6:1. Väčšinu času v organizácii však strávil v [[AHL]] v tíme [[San Jose Barracuda]]. Sharks s ním po lete 2024 zmluvu nepredĺžili. Na konci augusta 2024 podpísal skúšobný kontrakt s [[Philadelphia Flyers|Philadelphiou Flyers]], počas ktorého sa osvedčil a v septembri podpísal jednoročný dvojcestnú zmluvu. Sezónu 2024/25 strávil opäť v [[AHL]], v tíme [[Lehigh Valley Phantoms]]. V roku 2025 sa vrátil do [[Fínsko|Fínska]], kde aktuálne pôsobí v klube [[TPS Turku]] hrajúcom v [[Liiga|Liige]]. == História zmlúv v NHL<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Eetu Makiniemi Contract, Cap Hit, Salary and Stats {{!}} Puckpedia | url = https://puckpedia.com/player/eetu-makiniemi | vydavateľ = puckpedia.com | dátum prístupu = 2026-03-27}}</ref> == {| class="wikitable" !Klub !Rok začiatku !Rok konca !CAP HIT* !Typ zmluvy** |- |[[Carolina Hurricanes]] | rowspan="2" |2021 | rowspan="2" |2023 | rowspan="2" |868 000 $ | rowspan="2" |nováčikovská |- |[[San Jose Sharks]] |- |San Jose Sharks |2023 |2024 |775 000 $ |dvojcestná |- |[[Philadelphia Flyers]] |2024 |2025 |775 000 $ |dvojcestná |} :<nowiki>*</nowiki>ročná výška platu zarátaná do platového stropu na úrovni NHL :<nowiki>**</nowiki>jednocestná = bez možnosti preradiť do nižšej ligy, dvojcestná = s možnosťou preradiť do nižšej ligy == Prehľad výmen v NHL == {| class="wikitable" !Dátum !Odkiaľ !S kým / S čím !Kam !Za koho / Za čo |- |13. júl, 2022 |[[Carolina Hurricanes]] |[[Steven Lorentz]], podmienečné 3. kolo draftu 2023 |[[San Jose Sharks]] |[[Brent Burns]], [[Lane Pederson]] |} == Referencie == {{Referencie}} {{DEFAULTSORT:Mäkiniemi, Eetu}} [[Kategória:Fínski hokejisti]] [[Kategória:Fínski hokejoví brankári]] [[Kategória:Brankári San Jose Sharks]] [[Kategória:Hráči TPS Turku]] [[Kategória:Hokejisti Ilves Tampere]] [[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom Carolina Hurricanes]] 9rfvel4hdenqwlw2r1olgijbv9omvcn Sósibios z Alexandrie 0 746987 8187917 8187727 2026-03-27T15:48:34Z Luppus 39967 wikilinka 8187917 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Sósibios | Rodné meno = starogr. Σωσίβιoς – Sósibios | Portrét = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = 3. stor. pred Kr. | Miesto narodenia = neznáme | Dátum úmrtia = cca 203 pred Kr. | Miesto úmrtia = pravdepodobne [[Alexandria]] | Popis osoby = hlavný minister [[Ptolemaiovci|ptolemaiovského]] [[Staroveký Egypt|Egypta]] | Štátna príslušnosť = Ptolemaiovský Egypt | Profesia = politik, dvoran }} '''Sósibios''' ({{vjz|grc|Σωσíβιος}}; pôsobil v rokoch [[221 pred Kr.|221]] – [[204 pred Kr.]]) bol hlavným ministrom egyptského kráľa [[Ptolemaios IV.|Ptolemaia IV. Filopatora]]. Hoci o jeho pôvode chýbajú podrobné záznamy, predpokladá sa, že bol synom Dioskorida a mohol pochádzať z [[tarent]]skej rodiny usadenej v [[Alexandria|Alexandrii]].<ref name="Bevan">{{Citácia knihy | autor = Edwyn Bevan | titul = The House of Ptolemy | vydavateľ = Methuen | miesto = London | rok = 1927 | kapitola = Chapter VII | url = https://penelope.uchicago.edu/Thayer/E/Gazetteer/Places/Africa/Egypt/_Texts/BEVHOP/7*.html}}</ref> K moci sa dostal pravdepodobne už na dvore [[Ptolemaios III. Euergetes|Ptolemaia III.]], no kľúčový vplyv získal po nástupe mladého Ptolemaia IV. v roku 221 pred Kr. Spolu s [[Agathokles (syn Agathokla)|Agathoklom]] (bratom kráľovej milenky Agathokleie) ovládal štátnu politiku počas celej kráľovej vlády a v roku 204 pred Kr. pomohol zabezpečiť nástupníctvo [[Ptolemaios V. Epifanes|Ptolemaia V. Epifana]].<ref name="Adkins81">{{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 81}}</ref> Krátko nato sa jeho meno z historických záznamov stráca. == Život == === Nástup Ptolemaia IV. a palácové čistky === Historik [[Polybios]] ho charakterizuje ako „zdanlivého ochrancu mladého Ptolemaia, ktorý sa javil ako prefíkaný a dlhodobo užitočný nástroj, no v kráľovstve páchal len zlo.“<ref>Polybios, ''Histórie'' 15.25</ref> Podľa neho bol Sósibios zodpovedný za krvavé čistky v kráľovskej rodine bezprostredne po kráľovom nástupe. O život vtedy prišiel kráľov strýko Lysimachos, brat Magas (ktorý bol populárny v armáde) a pravdepodobne aj kráľovná [[Bereniké II.]], ktorá bola údajne otrávená.<ref name="Adkins81" /><ref>Plutarchos, ''Život Kleomena'' 33</ref> === Štvrtá sýrska vojna === Keď [[Seleukovská ríša|seleukovský]] kráľ [[Antiochos III. Veľký]] v roku 219 pred Kr. rozpútal [[štvrtá sýrska vojna|štvrtú sýrsku vojnu]], ptolemaiovský Egypt bol v dôsledku Sósibiovej zlej správy financií a armády nepripravený. V rovnakom čase musel Sósibios potlačiť povstanie v Alexandrii, ktoré viedol spartský kráľ v exile [[Kleomenes III.]]. Kleomenes bol uväznený a po neúspešnom pokuse o prevrat spáchal samovraždu.<ref>Polybios 5.38–39</ref> Sósibios a Agathokles využili dočasné prímerie na urýchlenú reorganizáciu egyptských síl. V roku 217 pred Kr. sprevádzal Sósibios kráľovský pár do víťaznej [[Bitka pri Rafii|bitky pri Rafii]], kde sa mu podarilo vyjednať mierovú zmluvu, ktorá vojnu ukončila a Egyptu priniesla značné územné zisky a zlato.<ref>Justinus, ''Epitome'' 30.1</ref> === Nástup Ptolemaia V. a zmiznutie z dejín === [[Súbor:Egypt - king Ptolemaios V - 204-203 BC - gold oktadrachm - bust of Ptolemaios V - cornucopiae - Berlin MK AM 18203067.jpg|náhľad|Tetradrachma s podobizňou [[Ptolemaios V. Epifanes|Ptolemaia V. Epifana]]]] Sósibios si udržal moc aj počas neskorších nepokojov a povstaní na juhu Egypta. Keď v lete roku 204 pred Kr. Ptolemaios IV. a jeho manželka [[Arsinoé III.]] za nejasných okolností zomreli, Sósibios a Agathokles ich smrť niekoľko dní tajili, aby si upevnili pozície. Následne Sósibios predstúpil pred vojsko, vyhlásil päťročného Ptolemaia V. za kráľa a prečítal údajnú záveť (historikmi považovanú za falzifikát), ktorá ho ustanovila za regenta. Po týchto udalostiach sa Sósibiova stopa v prameňoch stráca. Predpokladá sa, že zomrel okolo roku 203 pred Kr., možno v dôsledku mocenského boja s Agathoklom. Podľa historika [[Günther Hölbl |Günthera Hölbla]] bola strata Sósibiovej politickej inteligencie pre stabilitu vtedajšieho režimu osudná.<ref name="Hölbl">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | vydavateľ = Routledge | miesto = London & New York | rok = 2001 | isbn = 0-415-20145-4 | strany = 133–136}}</ref> == Referencie == <references /> == Literatúra == * {{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011}} * {{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | vydavateľ = Routledge | miesto = London & New York | rok = 2001 | isbn = 0-415-20145-4}} * Polybios, ''Histórie'' (kniha XV) == Pozri aj == * [[Ptolemaiovci]] [[Kategória:Osobnosti starovekého Egypta]] c2dtfe53io1tmeyk3zdqyj659k5e3kh Darío Castrillón Hoyos 0 746988 8187874 8187729 2026-03-27T15:11:58Z ~2026-18844-01 290214 8187874 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | typ = kardinál | meno = Darío Castrillón Hoyos | aktuálny titul = [[Emeritný]] [[prefekt (Rímska kúria)|prefekt]] [[Dikastérium pre klérus|Kongregácie pre klérus]] | portrét = Cardenal Darío Castrillon.jpg | popis portrétu = kardinál Darío Castrillón Hoyos | erb = Escudo Dario Castrillon Hoyos.svg | štít erbu = | heslo = Christus in vobis spes gloriae | heslo po slovensky = Kristus v tebe, nádej slávy | typ dodatok = | podpis = Firma Dario Castrillon Hoyos.svg | štát pôsobenia = {{minivlajka|Kolumbia|w}}<br>{{minivlajka|Vatikán|w}} | 1. funkcia = [[prefekt (Rímska kúria)|prefekt]] [[Dikastérium pre klérus|Kongregácie pre klérus]] | 2. funkcia = kardinál{{--}}protodiakon | funkcie = * [[biskup koadjútor]] [[diecéza|diecézy]] Pereira<br>[[1971]] * [[titulárny biskup]] Villa Regis<br>[[1971]] * [[diecézny biskup]] [[diecéza|diecézy]] Pereira<br>[[1976]]{{--}}[[1991]] * [[arcibiskup]] [[metropolita]] [[arcidiecéza|arci.]] Bucaramanga<br>[[1991]]{{--}}[[1996]] * predseda Pápežskej komisie Ecclesia Dei<br>[[2000]]{{--}}[[2009]] | tituly = | 1. funkcia - obdobie = [[15. júna]] [[1996]]{{--}}[[31. októbra]] [[2006]] | 1. funkcia - predchodca = [[José Tomás Sánchez]] | 1. funkcia - nástupca = [[Cláudio Hummes]] | 2. funkcia - obdobie = [[23. februára]] [[2007]]{{--}}[[1. marca]] [[2008]] | 2. funkcia - predchodca = [[Jorge Medina Estévez]] | 2. funkcia - nástupca = [[Agostino Cacciavillan]] | rodné meno = | meno v inom jazyku = | kód jazyka = | dátum narodenia = {{dn|1929|07|04}} | miesto narodenia = [[Medellín]], [[Kolumbia]] | dátum úmrtia = {{duv|2018|05|18|1929|07|04}} | miesto úmrtia = [[Rím]], [[Taliansko]] | dátum pohrebu = {{duv|2018|07|01|1929|07|04}} | miesto pohrebu = [[Medellín]], [[Kolumbia]] | alma mater = [[Pápežská univerzita Gregoriana]] | cirkev = rkc | rítus = | dátum laicizácie = | laicizujúci = | rehoľa = | večné sľuby dátum = | vstup do rehole dátum = | diakonát miesto = | diakonát dátum = | diakonát svätiteľ = | diakonát svätiteľ funkcia = | kňazské svätenie dátum = {{duv|1952|10|26|1929|07|04|k=0}} | kňazské svätenie miesto = | kňazské svätenie svätiteľ = [[Alfonso Carinci]] | kňazský svätiteľ funkcia = [[arcibiskup]] | ordinácia dátum = {{duv|1952|10|26|1929|07|04|k=0}} | ordinácia miesto = | inkardinácia = | menovanie dátum = {{duv|1971|06|02|1929|07|04|k=0}} | menovanie osoba = [[Pavol VI.]] | biskupské svätenie dátum ={{duv|1971|07|18|1929|07|04|k=0}} | biskupské svätenie miesto = | biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[Angelo Palmas]] | biskupský svätiteľ funkcia = [[arcibiskup]], [[apoštolský nuncius]] v [[Kolumbia|Kolumbii]] | biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = [[Aníbal Muñoz Duque]] | 1. spolusvätiteľ funkcia = [[arcibiskup]] | biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = [[Baltasar Álvarez Restrepo]] | 2. spolusvätiteľ funkcia = [[biskup]] | biskupská inštalácia dátum = | biskupská inštalácia miesto = | inštalujúci biskup = | inštalujúci biskup funkcia = | kardinál dátum = {{duv|1998|02|21|1929|07|04|k=0}} | kardinál menujúci = Ján Pavol II. | kardinálsky stupeň = kardinál - diakon<br>[[21. februára]] [[1998]]{{--}}[[1. marca]] [[2008]]<br>kardinál - kňaz<br>[[1. marca]] [[2008]]{{--}}[[18. mája]] [[2018]] | titulárny kostol = Santissimo Nome di Maria al Foro Traiano | poradie pápež = | pontifikát dátum = | intronizácia dátum = | portál1 = | portál2 = }} [[Monsignor|Mons.]] '''Darío''' [[kardinál]] '''Castrillón Hoyos'''<ref name="a">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = CASTRILLÓN HOYOS Card. Darío| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/documentation/cardinali_biografie/cardinali_bio_castrillon-hoyos_d.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> (* [[4. júl]] [[1929]], [[Medellín]], [[Kolumbia]]{{--}}† [[18. máj]] [[2018]], [[Rím]], [[Taliansko]]) bol kolumbijský [[Latinská cirkev|rímskokatolícky]] [[kňaz]] a [[biskup]]. V rokoch [[1996]] až [[2006]] bol [[prefekt (Rímska kúria)|prefektom]] [[Dikastérium pre klérus|Kongregácie pre klérus]] a od roku [[2000]] až do svojho odchodu do dôchodku v roku [[2009]] bol predseda Pápežskej komisie Ecclesia Dei. V roku [[1998]] bol vymenovaný za [[kardinál]]a. == Životopis == Narodil sa v meste [[Medellín]] v [[Kolumbia|Kolumbii]] a neskôr začal študovať na [[Pápežská univerzita Gregoriana|Pápežskej gregoriánskej univerzite]] v [[Rím]]e, navštevoval [[seminár (katolíci)|semináre]] v Antioquii a Santa Rosa de Osos. Za [[kňaz]]a ho vysvätil [[26. októbra]] [[1952]] [[arcibiskup]] [[Alfonso Carinci]]. Na Gregoriánskej univerzite získal doktorát z [[kánonické právo|kánonického práva]] a špecializoval sa na náboženskú sociológiu, politickú ekonómiu a etickú ekonómiu. Študoval aj na Sociologickej fakulte Univerzity v Louvain v [[Belgicko|Belgicku]]. Po návrate do [[Kolumbia|Kolumbie]] pôsobil v rokoch [[1954]] až [[1971]] ako [[kaplán]] v dvoch vidieckych farnostiach v Yarumale. Potom pôsobil ako riaditeľ Cursillos, národného pastoračného programu a Máriinej légie. Po tom, čo sa stal funkcionárom v diecéznej kúrii Santa Rosa de Osos, bol menovaný riaditeľom rádiofonických škôl. V roku [[1959]] sa stal diecéznym delegátom Katolíckej akcie a pracoval aj ako cirkevný asistent Katolíckej robotníckej mládeže. Predtým, ako sa stal generálnym tajomníkom Kolumbijskej [[biskupská konferencia|biskupskej konferencie]], sa venoval katechéze a kuriálnej práci. == Biskup == [[2. jún]]a [[1971]] ho [[pápež]] [[Pavol VI.]] vymenoval za [[biskup koadjútor|biskupa koadjútora]] [[diecéza|diecézy]] Pereira a [[titulárny biskup|titulárneho biskupa]] Villa Regis.<ref name="b">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Darío Cardinal Castrillón Hoyos †| url = https://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bcashoy.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> [[Biskup]]ské vysvätenie prijal [[18. júl]]a. Hlavným svätiteľom bol [[arcibiskup]] [[Angelo Palmas]], [[apoštolský nuncius]] v [[Kolumbia|Kolumbii]]. Spolusvätiteľmi boli arcibiskup [[Aníbal Muñoz Duque]] a [[biskup]] [[Baltasar Álvarez Restrepo]]. [[1. júl]]a [[1976]] vystriedal [[Baltasar Álvarez Restrepo|Alvareza Restrepa]] ako [[diecézny biskup]] diecézy Pereira. Údajne počas svojho pôsobenia ako [[diecézny biskup]] [[diecéza|diecézy]] Pereira v noci chodil po uliciach, aby pomohol nakŕmiť opustené deti. Zatiaľ čo mnohí latinskoamerickí [[biskup]]i odmietali prijať príspevky od podozrivých drogových barónov, on prijímal dary pre svoje diecézne charitatívne organizácie s argumentom, že prijatím týchto finančných prostriedkov by sa odklonili od financovania trestnej činnosti a namiesto toho by sa použili na pomoc chudobným. Povedal, že pri prijímaní takýchto darov osobne varoval darcov, že ich dary „nezachránia ich duše“. Raz sa prezliekol za mliekara, aby sa dostal do domu drogového baróna Pabla Escobara, a po odhalení svojej totožnosti [[biskup]] presvedčil Escobara, aby sa vyznal zo svojich hriechov. V rokoch [[1986]] až [[1987]] pôsobil ako generálny tajomník a v rokoch [[1987]] až [[1991]] ako prezident Latinskoamerickej [[biskupská konferencia|biskupskej konferencie]], kde sa postavil proti teológii oslobodenia, ktorú mnohí jeho kolegovia podporovali. [[16. decembra]] [[1991]] bol menovaný za [[arcibiskup]]a [[metropolita|metropolitu]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Bucaramanga. V tejto funkcii zotrval do [[15. jún]]a [[1996]], kedy sa stal proprefektom [[Dikastérium pre klérus|Kongregácie pre klérus]] v [[Rímska kúria|Rímskej kúrii]]. == Kardinál == [[Ján Pavol II.]] [[18. január]]a [[1998]] oznámil, že vymenuje 22 nových [[kardinál]]ov, ale mená dvoch z nich nezverejnil. Plánoval tiež zahrnúť [[Josip Uhač|Josipa Uhača]], [[vatikán]]skeho [[diplomat]]a a kuriálneho úradníka, ktorý zomrel v to ráno. [[Pápežské konzistórium|Konzistórium]] bolo naplánované na [[21. február]]a. Bol menovaný za kardinála – diakona s titulárnym kostolom ''Santissimo Nome di Maria al Foro Traiano''. O dva dni neskôr, [[23. február]]a bol menovaný za [[prefekt (Rímska kúria)|prefekta]] [[Dikastérium pre klérus|Kongregácie pre klérus]]. [[26. októbra]] toho istého roku pôsobil ako pápežský vyslanec pri podpise mierovej dohody medzi [[Peru]] a [[Ekvádor]]om o urovnaní ich hraničného sporu. [[14. apríl]]a [[2000]] nahradil [[Angelo Felici|Angela Feliciho]] na poste prezidenta Pápežskej komisie Ecclesia Dei, úradu, ktorý sa zaoberá vzťahmi [[Svätá stolica|Svätej stolice]] s tradicionalistickými skupinami, ako je Spoločnosť svätého Pia X. [[27. február]]a [[2004]] bol vymenovaný veľkopriora Posvätného vojenského rádu Konštantína II., vojvodom z Kalábrie. Po [[smrť|smrti]] [[pápež]]a [[Ján Pavol II.|Jána Pavla II.]] sa zúčastnil [[Konkláve 2005|pápežského konkláve v roku 2005]]<ref name="c">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Conclave - 2005| url = https://www.catholic-hierarchy.org/event/c2005.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> a sám bol považovaný za [[papabile]], možného nástupcu pápežstva. Pápež [[Benedikt XVI.]] ho potvrdil za [[prefekt (Rímska kúria)|prefekta]] [[Dikastérium pre klérus|Kongregácie pre klérus]] a predsedu Pápežskej komisie Ecclesia Dei. Dňa [[31. októbra]] [[2006]] odstúpil z funkcie prefekta [[Dikastérium pre klérus|Kongregácie pre klérus]];<ref name="d">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = RINUNCE E NOMINE, 31.10.2006| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2006/10/31/0542/01545.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> novým prefektom sa stal [[Brazília|brazílsky]] [[kardinál]] [[Cláudio Hummes]]. [[13. septembra]] [[2007]] pôsobil ako hovorca [[motu proprio]] pápeža [[Benedikt XVI.|Benedikta XVI.]] s názvom Summorum Pontificum. Dňa [[23. február]]a [[2007]] sa stal [[Kardinál-protodiakon|kardinálom-protodiakonom]], najvyšším [[kardinál-diakon|kardinálom-diakonom]], ktorým zotrval až do [[1. marca]] [[2008]], kedy bol povýšený na [[kardinál-kňaz|kardinála-kňaza]].<ref name="e">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = CONCISTORO ORDINARIO PUBBLICO PER IL VOTO SU ALCUNE CAUSE DI CANONIZZAZIONE, 01.03.2008| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2008/03/01/0147/00335.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> [[8. júl]]a [[2009]] odišiel do dôchodku. V ten istý deň [[pápež]] [[Benedikt XVI.]] vydal dokument Ecclesiae Unitatem, ktorým pripojil Pápežskú komisiu Ecclesia Dei ku [[Dikastérium pre náuku viery|Kongregácii pre náuku viery]] a [[prefekt (Rímska kúria)|prefekt]] tejto kongregácie sa stal prezidentom komisie ex officio. V [[január]]i [[2009]], keď stále viedol Pápežskú komisiu, pápež [[Benedikt XVI.]] zrušil exkomunikácie niekoľkých [[biskup]]ov Spoločnosti sv. Pia X. vrátane Richarda Williamsona, ktorý bol neskôr označený za popierača [[holokaust]]u. V [[september|septembri]] biskup [[Anders Arborelius]] zo [[Štokholm]]u tvrdil, že [[Svätá stolica]] mala o Williamsonových extrémnych názoroch vopred vedomosť, a jeho názor potvrdil [[apoštolský nuncius|pápežský nuncius]] vo [[Švédsko|Švédsku]], [[arcibiskup]] [[Emil Paul Tscherrig]], ktorý povedal, že varoval [[Vatikán]]. Povedal, že ak by o tejto veci mal niekto vo [[Vatikán]]e vedieť, bol by to [[kardinál]] [[Giovanni Battista Re]], [[prefekt (Rímska kúria)|prefekt]] [[Dikastérium pre biskupov|Kongregácie biskupov]], ktorý bol zodpovedný za dohľad nad Williamsonom. Zomrel [[18. máj]]a [[2018]] v [[Rím]]e po dlhej a ťažkej chorobe.<ref name="f">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zomrel kardinál Darío Castrillón Hoyos| url = https://www.vaticannews.va/sk/vatikan/news/2018-05/kardinalsky-zbor-kolumbia.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = sk}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam kardinálov vymenovaných Jánom Pavlom II.]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Darío Castrillón Hoyos|1331586616}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Castrillón Hoyos, Darío}} [[Kategória:Kolumbijskí kardináli]] [[Kategória:Kolumbijskí rímskokatolícki arcibiskupi]] [[Kategória:Kolumbijskí rímskokatolícki biskupi]] [[Kategória:Kolumbijskí rímskokatolícki kňazi]] [[Kategória:Absolventi Pápežskej univerzity Gregoriany]] [[Kategória:Osobnosti z Medellínu]] cdgray95bxz6h66zuqkb6aiaaqvcvf1 Diskusia s redaktorom:~2026-19079-82 3 747006 8187821 2026-03-27T13:03:15Z Fillos X. 212061 Vytvorená stránka „{{Experimenty}} --~~~~“ 8187821 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:03, 27. marec 2026 (UTC) ptgf1e5g71ymifmtrd842ybxvzt4l0a Abracadabra (singel) 0 747007 8187822 2026-03-27T13:13:28Z Felipeofpo 262611 Nový článok 8187822 wikitext text/x-wiki {{Infobox singel | Názov = Abracadabra | Interpret = [[Lady Gaga]] | z Albumu = ''[[Mayhem (album Lady Gaga)|Mayhem]]'' | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis = | Žáner = [[Synthpop]], [[dance-pop]] | Dĺžka = 3:43 | Dátum vydania = [[3. február]] [[2025]] | Formát = [[digital download]] | Miesto nahratia = | Vydavateľ = [[Interscope Records|Interscope]] | Producent = [[Lady Gaga|Stefani Germanotta]], Andrew Watt, Cirkut, John McGeoch, Pete Edward Clarke, Steven Severin, Susan Ballion | Skladateľ = Lady Gaga, Andrew Watt, Cirkut | URL text = | Recenzie = | Predchádzajúci singel = „[[Disease (singel)|Disease]]“ <br />(2025) | Tento singel = „'''Abracadabra'''“ <br />(2025) | Nasledujúci singel =„[[The Dead Dance]]“ <br />(2025) |Nahrané=2024}} „'''Abracadabra'''“ je druhý singel [[Spojené štáty|americkej]] [[Pop-music|popovej]] speváčky [[Lady Gaga]] z jej albumu ''[[Mayhem (album Lady Gaga)|Mayhem]]''. Singel bol vydaný [[3. február|3. februára]] [[2025]].<ref>{{cite web |title=Abracadabra – Single |others=[[Lady Gaga]] |url=https://music.apple.com/us/album/abracadabra-single/1793869707 |publisher=[[Apple Music]] |access-date=2025-02-02 |archive-url=https://web.archive.org/web/20250204010041/https://music.apple.com/us/album/abracadabra-single/1793869707 |archive-date=2025-02-04 |url-status=live}}</ref> Na skladbe sa autorsky podieľali Lady Gaga, Andrew Watt a Cirkut a obsahuje prvky piesne „Spellbound“ (1981) od [[Siouxsie & the Banshees]]. Hudobne ide o elektronicky orientovanú popovú skladbu v štýle [[dance-pop]] a [[synthpop]] s prvkami acid techno. Text sa venuje témam vnútornej konfliktnosti, zmeny a osobnej sily.<ref>{{cite web |last=Wratten |first=Marcus |date=2025-02-03 |title=Lady Gaga fans go wild for new 'banger' single Abracadabra: 'Return to form' |url=https://www.thepinknews.com/2025/02/03/lady-gaga-new-single-abracadabra-grammy-awards-mayhem/ |access-date=2025-04-25 |website=Pink News |language=en |archive-date=2025-02-04 |archive-url=https://archive.today/20250204014112/https://www.thepinknews.com/2025/02/03/lady-gaga-new-single-abracadabra-grammy-awards-mayhem/ |dead-url=no }}</ref> Videoklip, ktorý režírovala Lady Gaga spolu s [[Parris Goebel]] a [[Bethany Vargas]], zobrazuje vizuálnu a choreografickú konfrontáciu dvoch kontrastných strán umelkyne.<ref>{{cite web|last1=Fell |first1=Nicole |title=Lady Gaga Returns to Pop Roots with New Song and Music Video "Abracadabra" |url=https://www.hollywoodreporter.com/news/music-news/lady-gaga-abracadabra-new-mayhem-1236125520/ |magazine=[[The Hollywood Reporter]] |access-date=February 3, 2025 |archive-url=https://web.archive.org/web/20250203162922/https://www.hollywoodreporter.com/news/music-news/lady-gaga-abracadabra-new-mayhem-1236125520/ |archive-date=February 3, 2025 |issn=0018-3660 |oclc=44653726 |date=February 3, 2025 |url-status=live}}</ref> Neskôr bol vydaný remix skladby produkovaný Gesaffelstein, ktorý sa vyznačuje temnejším a industriálnejším zvukom.<ref>{{cite web |title=Abracadabra (Gesaffelstein Remix) – Single |others=[[Lady Gaga]] |url=https://music.apple.com/us/album/abracadabra-gesaffelstein-remix-single/1808047420 |publisher=[[Apple Music]] |access-date=2025-04-12 |archive-url=https://web.archive.org/web/20250204010041/https://music.apple.com/us/album/abracadabra-single/1793869707 |archive-date=2025-04-12 |url-status=live}}</ref> == Referencie == {{reflist|2}} {{Hudobný výhonok}} {{Lady Gaga}} [[Kategória:Piesne Lady Gaga]] [[Kategória:Piesne z 2025]] [[Kategória:Single z 2025]] [[Kategória:Single Lady Gaga]] [[Kategória:Dance-popové piesne]] iyjzihe2l61655vf7y9px6pznksygse 8187937 8187822 2026-03-27T16:09:23Z ~2026-18844-01 290214 8187937 wikitext text/x-wiki {{Infobox singel | Názov = Abracadabra | Interpret = [[Lady Gaga]] | z Albumu = ''[[Mayhem (album Lady Gaga)|Mayhem]]'' | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis = | Žáner = [[Synthpop]], [[dance-pop]] | Dĺžka = 3:43 | Dátum vydania = [[3. február]] [[2025]] | Formát = [[digital download]] | Miesto nahratia = | Vydavateľ = [[Interscope Records|Interscope]] | Producent = [[Lady Gaga|Stefani Germanotta]], Andrew Watt, Cirkut, John McGeoch, Pete Edward Clarke, Steven Severin, Susan Ballion | Skladateľ = Lady Gaga, Andrew Watt, Cirkut | URL text = | Recenzie = | Predchádzajúci singel = „[[Disease (singel)|Disease]]“ <br />(2025) | Tento singel = „'''Abracadabra'''“ <br />(2025) | Nasledujúci singel =„[[The Dead Dance]]“ <br />(2025) |Nahrané=2024}} „'''Abracadabra'''“ je druhý singel [[Spojené štáty|americkej]] [[Pop-music|popovej]] speváčky [[Lady Gaga]] z jej albumu ''[[Mayhem (album Lady Gaga)|Mayhem]]''. Singel bol vydaný [[3. február|3. februára]] [[2025]].<ref>{{cite web |title=Abracadabra – Single |others=[[Lady Gaga]] |url=https://music.apple.com/us/album/abracadabra-single/1793869707 |publisher=[[Apple Music]] |access-date=2025-02-02 |archive-url=https://web.archive.org/web/20250204010041/https://music.apple.com/us/album/abracadabra-single/1793869707 |archive-date=2025-02-04 |url-status=live}}</ref> Na skladbe sa autorsky podieľali Lady Gaga, Andrew Watt a Cirkut a obsahuje prvky piesne „Spellbound“ (1981) od [[Siouxsie & the Banshees]]. Hudobne ide o elektronicky orientovanú popovú skladbu v štýle [[dance-pop]] a [[synthpop]] s prvkami acid techno. Text sa venuje témam vnútornej konfliktnosti, zmeny a osobnej sily.<ref>{{cite web |last=Wratten |first=Marcus |date=2025-02-03 |title=Lady Gaga fans go wild for new 'banger' single Abracadabra: 'Return to form' |url=https://www.thepinknews.com/2025/02/03/lady-gaga-new-single-abracadabra-grammy-awards-mayhem/ |access-date=2025-04-25 |website=Pink News |language=en |archive-date=2025-02-04 |archive-url=https://archive.today/20250204014112/https://www.thepinknews.com/2025/02/03/lady-gaga-new-single-abracadabra-grammy-awards-mayhem/ |dead-url=no }}</ref> Videoklip, ktorý režírovala Lady Gaga spolu s [[Parris Goebel]] a [[Bethany Vargas]], zobrazuje vizuálnu a choreografickú konfrontáciu dvoch kontrastných strán umelkyne.<ref>{{cite web|last1=Fell |first1=Nicole |title=Lady Gaga Returns to Pop Roots with New Song and Music Video "Abracadabra" |url=https://www.hollywoodreporter.com/news/music-news/lady-gaga-abracadabra-new-mayhem-1236125520/ |magazine=[[The Hollywood Reporter]] |access-date=February 3, 2025 |archive-url=https://web.archive.org/web/20250203162922/https://www.hollywoodreporter.com/news/music-news/lady-gaga-abracadabra-new-mayhem-1236125520/ |archive-date=February 3, 2025 |issn=0018-3660 |oclc=44653726 |date=February 3, 2025 |url-status=live}}</ref> Neskôr bol vydaný remix skladby produkovaný Gesaffelstein, ktorý sa vyznačuje temnejším a industriálnejším zvukom.<ref>{{cite web |title=Abracadabra (Gesaffelstein Remix) – Single |others=[[Lady Gaga]] |url=https://music.apple.com/us/album/abracadabra-gesaffelstein-remix-single/1808047420 |publisher=[[Apple Music]] |access-date=2025-04-12 |archive-url=https://web.archive.org/web/20250204010041/https://music.apple.com/us/album/abracadabra-single/1793869707 |archive-date=2025-04-12 |url-status=live}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Hudobný výhonok}} {{Lady Gaga}} [[Kategória:Piesne Lady Gaga]] [[Kategória:Single Lady Gaga]] [[Kategória:Piesne z 2025]] [[Kategória:Single z 2025]] [[Kategória:Dance-popové piesne]] 4rl2m4n0kkho3gol4yuz6u6drzdvfzw Hlavný kancelár 0 747008 8187824 2026-03-27T13:20:30Z Radoslav70 256940 Vytvorená stránka „{{Infobox Politická funkcia|Názov=Hlavný kancelár Maltézskeho rádu|Originálny názov=Gran Cancelliere del Sovrano Militare Ordine di Malta|Úradujúci=[[Riccardo Paternò di Montecupo]]|Sídlo=[[Rím]], [[Taliansko]]|Úradujúci od=[[3. september]] [[2022]]|Obrázok=Coat of arms of the Sovereign Military Order of Malta (variant).svg|Posledný vo funkcii=[[Albrecht von Boeselager]]|Menuje=veľmajster Maltézskeho rádu}}{{Pracuje sa}} '''Hlavný kancelár'''…“ 8187824 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politická funkcia|Názov=Hlavný kancelár Maltézskeho rádu|Originálny názov=Gran Cancelliere del Sovrano Militare Ordine di Malta|Úradujúci=[[Riccardo Paternò di Montecupo]]|Sídlo=[[Rím]], [[Taliansko]]|Úradujúci od=[[3. september]] [[2022]]|Obrázok=Coat of arms of the Sovereign Military Order of Malta (variant).svg|Posledný vo funkcii=[[Albrecht von Boeselager]]|Menuje=veľmajster Maltézskeho rádu}}{{Pracuje sa}} '''Hlavný kancelár''' ([[Taliančina|tal.]] ''Gran Cancelliere'', [[Angličtina|angl.]] ''Grand Chancellor'') [[Maltézsky rád|Zvrchovaného vojenského maltézskeho rádu]] je jedným zo štyroch najvyšších úradov Rádu. Je hlavou výkonnej moci Rádu. Povinnosti Hlavného kancelára sú upravené v článkoch 151 a 152 Ústavnej charty rádu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Grand Chancellor | url = https://www.orderofmalta.int/government/grand-chancellor/ | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en-US}}</ref> Je zodpovedný za zahraničnú politiku a diplomatické misie rádu. Je tiež ministrom vnútra, zodpovedným za vzťahy so 49 národnými asociáciami Rádu po celom svete. Z priameho poverenia veľmajstra a v súlade s ústavou je zodpovedný za zastupovanie rádu voči tretím stranám, vedenie vnútornej politiky a správy a koordináciu aktivít vlády rádu. Hlavný kancelár a minister zahraničných vecí je na čele výkonnej moci. == Referencie == == Pozri aj == * [[Maltézsky rád|Zvrchovaný vojenský maltézsky rád]] [[Kategória:Rád maltézskych rytierov]] [[Kategória:Maltézski rytieri| ]] euu6foo53kqmcur3gvnu21tht07xxoz 8187829 8187824 2026-03-27T13:29:07Z Radoslav70 256940 8187829 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politická funkcia|Názov=Hlavný kancelár Maltézskeho rádu|Originálny názov=Gran Cancelliere del Sovrano Militare Ordine di Malta|Úradujúci=[[Riccardo Paternò di Montecupo]]|Sídlo=[[Rím]], [[Taliansko]]|Úradujúci od=[[3. september]] [[2022]]|Obrázok=Coat of arms of the Sovereign Military Order of Malta (variant).svg|Posledný vo funkcii=[[Albrecht von Boeselager]]|Menuje=veľmajster Maltézskeho rádu}}'''Hlavný kancelár''' ([[Taliančina|tal.]] ''Gran Cancelliere'', [[Angličtina|angl.]] ''Grand Chancellor'') [[Maltézsky rád|Zvrchovaného vojenského maltézskeho rádu]] je jedným zo štyroch najvyšších úradov Rádu. Je hlavou výkonnej moci Rádu. Povinnosti Hlavného kancelára sú upravené v článkoch 151 a 152 Ústavnej charty rádu.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Grand Chancellor | url = https://www.orderofmalta.int/government/grand-chancellor/ | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en-US}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Constitutional Charter and Code | url = https://www.orderofmalta.int/wp-content/uploads/2023/06/Order-of-Malta-Constitutional-Charter-and-Code-2023.pdf | dátum prístupu = 2026-03-27}}</ref> Je zodpovedný za zahraničnú politiku a diplomatické misie rádu. Je tiež ministrom vnútra, zodpovedným za vzťahy so 49 národnými asociáciami Rádu po celom svete. Z priameho poverenia [[Veľmajster Maltézskeho rádu|veľmajstra]] a v súlade s ústavou je zodpovedný za zastupovanie rádu voči tretím stranám, vedenie vnútornej politiky a správy a koordináciu aktivít vlády rádu. Hlavný kancelár a minister zahraničných vecí je na čele výkonnej moci.<ref name=":0" /> == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Maltézsky rád|Zvrchovaný vojenský maltézsky rád]] [[Kategória:Rád maltézskych rytierov]] [[Kategória:Maltézski rytieri| ]] r135864cy8f4nmuw1k5ib01tycaxdao 8187832 8187829 2026-03-27T13:30:49Z Radoslav70 256940 8187832 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politická funkcia|Názov=Hlavný kancelár Maltézskeho rádu|Originálny názov=Gran Cancelliere del Sovrano Militare Ordine di Malta|Úradujúci=[[Riccardo Paternò di Montecupo]]|Sídlo=[[Rím]], [[Taliansko]]|Úradujúci od=[[3. september]] [[2022]]|Obrázok=Coat of arms of the Sovereign Military Order of Malta (variant).svg|Posledný vo funkcii=[[Albrecht von Boeselager]]|Menuje=veľmajster Maltézskeho rádu}}'''Hlavný kancelár''' ([[Taliančina|tal.]] ''Gran Cancelliere'', [[Angličtina|angl.]] ''Grand Chancellor'') [[Maltézsky rád|Zvrchovaného vojenského maltézskeho rádu]] je jedným zo štyroch najvyšších úradov Rádu. Je hlavou výkonnej moci Rádu. Povinnosti Hlavného kancelára sú upravené v článkoch 151 a 152 Ústavnej charty rádu.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Grand Chancellor | url = https://www.orderofmalta.int/government/grand-chancellor/ | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en-US}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Constitutional Charter and Code | url = https://www.orderofmalta.int/wp-content/uploads/2023/06/Order-of-Malta-Constitutional-Charter-and-Code-2023.pdf | dátum prístupu = 2026-03-27}}</ref> Je zodpovedný za zahraničnú politiku a diplomatické misie Rádu. Je tiež ministrom vnútra, zodpovedným za vzťahy so 49 národnými asociáciami Rádu po celom svete. Z priameho poverenia [[Veľmajster Maltézskeho rádu|veľmajstra]] a v súlade s ústavou je zodpovedný za zastupovanie Rádu voči tretím stranám, vedenie vnútornej politiky a správy a koordináciu aktivít vlády rádu. Hlavný kancelár a minister zahraničných vecí je na čele výkonnej moci Rádu.<ref name=":0" /> == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Maltézsky rád|Zvrchovaný vojenský maltézsky rád]] [[Kategória:Rád maltézskych rytierov]] [[Kategória:Maltézski rytieri| ]] lmb37rilndosk32nhnkxds9kbhjl2lu 8187833 8187832 2026-03-27T13:32:51Z Radoslav70 256940 8187833 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politická funkcia|Názov=Hlavný kancelár Maltézskeho rádu|Originálny názov=Gran Cancelliere del Sovrano Militare Ordine di Malta|Úradujúci=[[Riccardo Paternò di Montecupo]]|Sídlo=[[Rím]], [[Taliansko]]|Úradujúci od=[[3. september]] [[2022]]|Obrázok=Coat of arms of the Sovereign Military Order of Malta (variant).svg|Posledný vo funkcii=[[Albrecht von Boeselager]]|Menuje=veľmajster Maltézskeho rádu}}'''Hlavný kancelár''' ([[Taliančina|tal.]] ''Gran Cancelliere'', [[Angličtina|angl.]] ''Grand Chancellor'') [[Maltézsky rád|Zvrchovaného vojenského maltézskeho rádu]] je jedným zo štyroch najvyšších úradov Rádu. Je hlavou výkonnej moci Rádu. Povinnosti Hlavného kancelára sú upravené v článkoch 151 a 152 Ústavnej charty rádu.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Grand Chancellor | url = https://www.orderofmalta.int/government/grand-chancellor/ | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en-US}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Constitutional Charter and Code | url = https://www.orderofmalta.int/wp-content/uploads/2023/06/Order-of-Malta-Constitutional-Charter-and-Code-2023.pdf | dátum prístupu = 2026-03-27}}</ref> Je zodpovedný za zahraničnú politiku a diplomatické misie Rádu. Je tiež ministrom vnútra, zodpovedným za vzťahy s 50 národnými asociáciami Rádu po celom svete. Z priameho poverenia [[Veľmajster Maltézskeho rádu|veľmajstra]] a v súlade s ústavou je zodpovedný za zastupovanie Rádu voči tretím stranám, vedenie vnútornej politiky a správy a koordináciu aktivít vlády rádu. Hlavný kancelár a minister zahraničných vecí je na čele výkonnej moci Rádu.<ref name=":0" /> == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Maltézsky rád|Zvrchovaný vojenský maltézsky rád]] [[Kategória:Rád maltézskych rytierov]] [[Kategória:Maltézski rytieri| ]] tj3i4iibnlqwhmv15gi2eob6rc5cy6c 8187947 8187833 2026-03-27T16:37:49Z ~2026-18844-01 290214 podľa čoho sú tie názvy, keď všade to majú ako Veľký 8187947 wikitext text/x-wiki {{presunúť|Veľký kancelár}} {{Infobox Politická funkcia|Názov=Veľký kancelár Maltézskeho rádu|Originálny názov=Gran Cancelliere del Sovrano Militare Ordine di Malta|Úradujúci=[[Riccardo Paternò di Montecupo]]|Sídlo=[[Rím]], [[Taliansko]]|Úradujúci od=[[3. september]] [[2022]]|Obrázok=Coat of arms of the Sovereign Military Order of Malta (variant).svg|Posledný vo funkcii=[[Albrecht von Boeselager]]|Menuje=veľmajster Maltézskeho rádu}} '''Veľký kancelár''' ({{vjz|ita|''Gran Cancelliere''}}, {{vjz|eng|''Grand Chancellor''}}) [[Maltézsky rád|Zvrchovaného vojenského maltézskeho rádu]] je jedným zo štyroch najvyšších úradov Rádu. Je hlavou výkonnej moci Rádu. Povinnosti Hlavného kancelára sú upravené v článkoch 151 a 152 Ústavnej charty rádu.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Grand Chancellor | url = https://www.orderofmalta.int/government/grand-chancellor/ | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en-US}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Constitutional Charter and Code | url = https://www.orderofmalta.int/wp-content/uploads/2023/06/Order-of-Malta-Constitutional-Charter-and-Code-2023.pdf | dátum prístupu = 2026-03-27}}</ref> Je zodpovedný za zahraničnú politiku a diplomatické misie Rádu. Je tiež ministrom vnútra, zodpovedným za vzťahy s 50 národnými asociáciami Rádu po celom svete. Z priameho poverenia [[Veľmajster Maltézskeho rádu|veľmajstra]] a v súlade s ústavou je zodpovedný za zastupovanie Rádu voči tretím stranám, vedenie vnútornej politiky a správy a koordináciu aktivít vlády rádu. Veľký kancelár a minister zahraničných vecí je na čele výkonnej moci Rádu.<ref name=":0" /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Maltézsky rád|Zvrchovaný vojenský maltézsky rád]] [[Kategória:Rád maltézskych rytierov]] [[Kategória:Maltézski rytieri| ]] 9y9ucm6gzvcq49escxmcxjsyjs16qeq 8188000 8187947 2026-03-27T18:14:01Z Radoslav70 256940 8188000 wikitext text/x-wiki {{presunúť|Veľký kancelár}} {{Infobox Politická funkcia|Názov=Veľký kancelár Maltézskeho rádu|Originálny názov=Gran Cancelliere del Sovrano Militare Ordine di Malta|Úradujúci=[[Riccardo Paternò di Montecupo]]|Sídlo=[[Rím]], [[Taliansko]]|Úradujúci od=[[3. september]] [[2022]]|Obrázok=Coat of arms of the Sovereign Military Order of Malta (variant).svg|Posledný vo funkcii=[[Albrecht von Boeselager]]|Menuje=[[veľmajster (Maltézsky rád)|Veľmajster Maltézskeho rádu]]}} '''Veľký kancelár''' ({{vjz|ita|''Gran Cancelliere''}}, {{vjz|eng|''Grand Chancellor''}}) [[Maltézsky rád|Zvrchovaného vojenského maltézskeho rádu]] je jedným zo štyroch najvyšších úradov Rádu. Je hlavou výkonnej moci Rádu. Povinnosti Hlavného kancelára sú upravené v článkoch 151 a 152 Ústavnej charty rádu.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Grand Chancellor | url = https://www.orderofmalta.int/government/grand-chancellor/ | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en-US}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Constitutional Charter and Code | url = https://www.orderofmalta.int/wp-content/uploads/2023/06/Order-of-Malta-Constitutional-Charter-and-Code-2023.pdf | dátum prístupu = 2026-03-27}}</ref> Je zodpovedný za zahraničnú politiku a diplomatické misie Rádu. Je tiež ministrom vnútra, zodpovedným za vzťahy s 50 národnými asociáciami Rádu po celom svete. Z priameho poverenia [[Veľmajster Maltézskeho rádu|veľmajstra]] a v súlade s ústavou je zodpovedný za zastupovanie Rádu voči tretím stranám, vedenie vnútornej politiky a správy a koordináciu aktivít vlády rádu. Veľký kancelár a minister zahraničných vecí je na čele výkonnej moci Rádu.<ref name=":0" /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Maltézsky rád|Zvrchovaný vojenský maltézsky rád]] [[Kategória:Rád maltézskych rytierov]] [[Kategória:Maltézski rytieri| ]] 0jz1uj92zb2vqnwlgvuzmd7cpfqwi7n 8188122 8188000 2026-03-27T21:33:46Z Radoslav70 256940 Na Slovensku sa používa Hlavný kancelár 8188122 wikitext text/x-wiki {{presunúť|Veľký kancelár}} {{Infobox Politická funkcia|Názov=Hlavný kancelár Maltézskeho rádu|Originálny názov=Gran Cancelliere del Sovrano Militare Ordine di Malta|Úradujúci=[[Riccardo Paternò di Montecupo]]|Sídlo=[[Rím]], [[Taliansko]]|Úradujúci od=[[3. september]] [[2022]]|Obrázok=Coat of arms of the Sovereign Military Order of Malta (variant).svg|Posledný vo funkcii=[[Albrecht von Boeselager]]|Menuje=[[veľmajster (Maltézsky rád)|Veľmajster Maltézskeho rádu]]}} '''Hlavný kancelár''' ({{vjz|ita|''Gran Cancelliere''}}, {{vjz|eng|''Grand Chancellor''}}) [[Maltézsky rád|Zvrchovaného vojenského maltézskeho rádu]] je jedným zo štyroch najvyšších úradov Rádu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Maltézsky rád Slovensko | url = https://www.orderofmalta.sk/vladna-struktura-a-organy/ | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = sk-SK}}</ref> Je hlavou výkonnej moci Rádu. Povinnosti Hlavného kancelára sú upravené v článkoch 151 a 152 Ústavnej charty rádu.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Grand Chancellor | url = https://www.orderofmalta.int/government/grand-chancellor/ | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en-US}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Constitutional Charter and Code | url = https://www.orderofmalta.int/wp-content/uploads/2023/06/Order-of-Malta-Constitutional-Charter-and-Code-2023.pdf | dátum prístupu = 2026-03-27}}</ref> Je zodpovedný za zahraničnú politiku a diplomatické misie Rádu. Je tiež ministrom vnútra, zodpovedným za vzťahy s 50 národnými asociáciami Rádu po celom svete. Z priameho poverenia [[Veľmajster Maltézskeho rádu|veľmajstra]] a v súlade s ústavou je zodpovedný za zastupovanie Rádu voči tretím stranám, vedenie vnútornej politiky a správy a koordináciu aktivít vlády rádu. Hlavný kancelár a minister zahraničných vecí je na čele výkonnej moci Rádu.<ref name=":0" /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Maltézsky rád|Zvrchovaný vojenský maltézsky rád]] [[Kategória:Rád maltézskych rytierov]] [[Kategória:Maltézski rytieri| ]] r868st5addr99by9anul0emdc1be4on Laskarina Bubulina 0 747009 8187828 2026-03-27T13:28:09Z Bakjb 236375 Vytvorené prekladom stránky „[[:cs:Special:Redirect/revision/25318765|Laskarina Bubulina]]“ 8187828 wikitext text/x-wiki {{Infobox - vojenský velitel}}{{Pracuje sa}} '''Laskarina Bubulina''' (aj '''Bouboulina'''; grécky Λασκαρίνα Μπουμπουλίνα; albánsky Dhaskarina Pinoçi; * [[11. máj]] [[1771]], [[Konštantínopol]] – † [[22. máj]] [[1825]], [[Spetses]]) bola grécka námorná veliteľka, hrdinka [[Grécke povstanie|gréckej vojny za nezávislosť]]. == Život == Bubulina pochádzala z rodiny [[Arvaniti|Arvanitov]] na [[Ydra|ostrove Ydra]]. Bola dcérou kapitána Stavrianosa Pinotsisa (albánsky ''Stavro Pinoçi'') a jeho manželky Skevo. Narodila sa vo väznici v Konštantínopole, keď jej matka navštívila svojho umierajúceho manžela, ktorého tam držali Osmania kvôli jeho účasti na povstaniach na [[Peloponéz (polostrov)|Peloponéze]] v rokoch 1769/70, takzvanej [[Orlovova vzbura|orlovovej vzbure]]. Po otcovej smrti žila s matkou na Ydre takmer štyri roky. Potom, čo sa jej matka znovu vydala za kapitána Dimitria Lazaru-Orlofa, vyrastala s ôsmimi nevlastnými súrodencami na ostrove Spetses. Bubulina sa vydala vo veku sedemnástich rokov za Dimitria Giannuzasa a neskôr ako tridsaťročná za Dimitria Bubulisa. Obaja jej manželia zahynuli ako námorní kapitáni v bitkách s pirátmi, ktorí prepadli ich lodi. Jej druhý manžel bol prepadnutý dvoma alžírskymi pirátskymi loďami, ktoré sa mu podarilo zničiť, a keď už bola bitka vyhraná, bol zasiahnutý guľkou. V roku 1811 bola Bubulina dvakrát ovdovelá a bola matkou siedmich detí, ale zároveň bola veľmi bohatá vďaka majetku zdedenému po manželoch. Spoluvlastnila niekoľko lodí a postupom času postavila tri svoje. Medzi nimi bol aj slávny ''Agamemnón''. V roku 1816 sa osmanskí vládcovia pokúsili zabaviť Bubulinin majetok, pretože jej druhý manžel podporoval svojimi loďami ruské flotilu v [[rusko-tureckej vojne]]. Bubulis naozaj za svoje služby dostal od Rusov čestné občianstvo ako kapitán [[Ruské cárske námorníctvo|ruského námorníctva]] . Aby Bubulina zachránila svoje imanie, odplávila sa do Konštantínopolu, kde požiadala o podporu ruského veľvyslanca grófa [[Grigorij Alexandrovič Stroganov|Stroganova]], známeho [[Filhelénstvo|filheléna]], s poukazom na služby jej manžela Rusku. Jej lode potom boli prevedené pod ruskú vlajku, a boli tak chránené obchodnou zmluvou medzi Ruskom a Tureckom. Aby ju ochránil a zachránil pred hroziacim zatknutím Turkami, poslal ju Stroganov na Ukrajinu, kde jej cár [[Alexander I. (Rusko)|Alexander I.]] dal k dispozícii statok. Pred odchodom do Ruska absolvovala audienciu u sultánovej matky [[Nakşidil Sultán|Valide Sultán]], na ktorú urobila dojem Bubulinina osobnosť a jej žiadosť o pomoc. Bubulina zostala v Rusku asi tri mesiace a čakala, až sa situácia upokojí a kým sultánka nepresvedčí svojho syna sultána [[Mahmud II.|Mahmuta II.]], aby vydal dekrét, ktorý by Bubuline jej majetok ponechal. Potom sa Bubulina okamžite vrátila na Spetses. === Účasť v oslobodeneckej vojne === ==== Prípravy ==== Počas svojho pobytu v Konštantínopole alebo snáď počas neskoršej cesty do Konštantínopola v roku 1818 sa Bubulina stala - ako jediná žena, ktorej bolo povolené členstvo - členkou tajnej spoločnosti [[Filiki Eteria]], ktorá už roky pripravovala Grékov na vzburu proti osmanskej nadvláde. Po návrate na Spetses sa teda začala pripravovať na nadchádzajúcu revolúciu. Tajne skupovala zbrane a strelivo, pašovala ich svojimi loďami na Spetses zo zahraničných prístavov a schovávala ich vo svojom dome alebo v iných častiach ostrova. V roku 1820 bola v lodenici na ostrove dokončená stavba jej [[Vlajková loď|vlajkovej lode]] ''[[Agamemnon (ľod, 1820)|Agamemnon]]''. Bola to 33 metrov dlhá [[korveta]] vyzbrojená 18 delami. Niektorí ostrovania Bubulinu udali Turkom, že stavia vojnovú loď. Vzhľadom na to, že existovali obmedzenia týkajúce sa veľkosti a výzbroje lodí v gréckych rukách, bola Bubulina obvinená. Podplatením tureckého úradníka, ktorý vykonával inšpekciu lode, sa jej však podarilo nielen dokončiť stavbu, ale aj vyhnať svojich žalobcov z ostrova. V roku 1819 Bubulina znovu vyplávala do Konštantínopolu, možno aby sa bránila proti obvineniam okolo stavby ''Agamemnona''. Stretla sa tam s pravoslávnym patriarchom [[Gregor V. (konštantínopolský patriarcha)|Gregorom V.]] a diskutovala s ním o načasovaní povstania. ==== Oslobodzovacie boje ==== 13. marca 1821, dvanásť dní pred oficiálnym zahájením vojny za nezávislosť, Bubulina vyvesila na hlavný stožiar ''Agamemnona'' v spetsesskom prístave prvú revolučnú vlajku s vyobrazením orla, kotvy a fénixa vylietajúceho z plameňov a pozdravila ju delovými výstrelmi. 3. apríla Spetses povstal – bola to prvá námorná sila, ktorá sa pripojila k povstaniu. O niekoľko dní neskôr sa pripojili námorníci ostrovov Ydra a [[Psara]]. Tieto tri ostrovy mali tristo lodí a hrali vo vojne vedúcu úlohu. Bez silného námorníctva by Grécko sotva dosiahlo nezávislosť. Počas revolúcie Buboulina viedla vlastnú malú súkromnú armádu zloženú z obyvateľov svojho ostrova, ktorú sama vyzbrojila, kŕmila a platila, rovnako ako posádky svojich lodí. Tieto výdavky trvali niekoľko rokov a zahŕňali aj veľké sumy peňazí na jedlo a strelivo na pomoc gréckym jednotkám okolo tureckých pevností [[Nauplion|Nafplio]] a [[Tripoli (Peloponéz)|Tripoli]]. Takto Bubulina počas prvých dvoch rokov vojny minula celé svoje značné imanie. [[Súbor:Bouboulina_painting_by_Von_Hess.jpg|náhľad|Bubulina na palube Agamemnona, [[Peter von Hess]]]] Po povstaní Bubulina odplvala k [[Nafplio|Nafpliu]] ako veliteľka flotily ôsmich lodí - z ktorých päť bolo jej vlastných - a začala ho blokovať od mora. Nafplio bolo považovan za nedobytný so svojimi tromi pevnosťami - Bourci, Akronuplia a Palamidi - vyzbrojenými 300 delami. Bubulina so svojimi jednotkami pristála v blízkosti Myli, kde s ohnivými prejavmi a veľkým nadšením povzbudzila vojakov gréckych pozemných síl, aby vytrvali v obliehan Nafplia. Jej útoky na opevnenie pobrežia Nafplia, počas ktorých povzbudzovala svojich dôstojníkov a vojakov pod paľbou, sú označované za hrdinské. Nafplio získali Gréci 30. novembra 1822 po takmer dvoch rokoch obliehania. Bubulina sa tiež zúčastnila námornej blokády a následného dobytia mesta [[Monemvasia]]. Ich lode tiež blokovali [[Pylos]] a priniesli pomoc pobrežnému mestu [[Galaxidi]] v [[Korintský záliv|Korintskom zálive]]. Kapitánmi lodí boli ich synovia a nevlastní bratia. Ich ľudia tiež bojovali na zemi spolu s gréckymi pozemnými silami. V bitke pri [[Argos (mesto na Peloponéze)|Argose]] bojovalo niekoľko desiatok mužov za Spetsia pod Bubuliným prvorodeným synom Giannisom Giannuzasom proti viac ako dvom tisícom Turkov pod velením Veli-beja. Bitka bola nerovná, Giannuzas bojoval pešo proti tureckým jazdcom a Veli-bejovi, ktorého jeho vojaci chránili. Dokázal Turka zhodiť z koňa a mečom ho smrteľne zranil. Potom však Giannuzasa zasiahla guľka do čela a zabila ho. Niekoľko dní pred pádom Tripolisu, hlavného mesta Peloponézu a sídla osmanského vládcu regiónu, prišla Bubulina do gréckeho tábora za mestom na bielom koni v sprievode svojich špeciálnych bojovníkov. Bola prijatá s hlasným jasotom. Na poli sa stretla s generálom [[Theodoros Kolokotronis|Theodorosom Kolokotronisom]], vedúcou osobnosťou vojny za nezávislosť. Vzájomná úcta ich doviedla k uzavretiu priateľstva tak blízkeho, že neskôr prepojili svoje rodiny sobášom svojich detí Eleni Bubuliovej a [[Panos Kolokotronis|Panosa Kolokotronisa]]. Bubulina sa zúčastnila vojnových porád a rozhodovania s rovnakým hlasom ako ostatní generáli. Začali ju oslovovať ''Kapetanissa'' (kapitánka) a ''Megali Kyra'' (veľká dáma). 11. septembra 1821 [[Obliehanie Tripolitse|Tripolis padol do rúk gréckym obliehateľom]]. Po páde mesta nasledoval masaker, ktorý trval tri dni a noci a stál život tridsaťtisíc ľudí. Počas tohto masakru Bubulina zachránila hárem miestneho pašu, vládcu mesta. Urobila tak s nasadením vlastného života po tom, čo ju pašova manželka požiadala o záchranu životov háremových žien a ich detí. Tým Bubulina plnila svoj sľub, ktorý dala sultánovej matke v Konštantínopole v roku 1816 (ktorá zasiahla, aby zachránila Bubulinino imanie), že ak ju kedykoľvek požiada o pomoc turecká žena, neodmietne ju, ale naopak sa bude maximálne snažiť jej pomôcť. === Po získaní nezávislosti === Po dobytí Nafplia sa Bubulina usadila v dome, ktorý jej daroval štát ako odmenu za jej služby národu. Na konci roku [[Grécka občianska vojna (1823 – 1825)|1824 bola krajina spustošená ďalšou občianskou vojnou]], v ktorej grécke politické strany bojovali o moc napriek stálej tureckej hrozbe. Panos Kolokotronis, Bubulinin zať, bol zavraždený, a jeho otec, generál, zatknutý a držaný v zajatí svojimi politickými oponentmi v kláštore na Ydre. Bubulina rozhodne odmietla Kolokotronisovo väznenie. Vláda ju preto považovala za nebezpečnú a bola dvakrát zatknutá. Nakoniec bola odvezená späť do Spetses, kde zostala až do svojej smrti, chudobná a zatrpknutá kvôli politikom a výsledku boja za slobodu. Zrazu bol národ znova vo veľkom nebezpečenstve. 12. februára egyptský generál Ibrahim pristál takmer nerušene so 4400 egyptskými vojakmi na juhu Peloponézu. Toto vylodenie bolo predvojom nasledujúcej veľkej invázie, počas ktorej Turci do značnej miery dobyli späť Peloponéz. Po Ibrahimovom útoku politici Kolokotronisa prepustili a znovu mu ponúkli vedenie armády. Bubulina sa pripravovala na účasť v nových bojoch, keď nečakane zomrela: bola zastrelená pri hádke s členmi rodiny Kucisovcov z ostrova Spetses. Dôvodom sporu bol únos Kucisovej dcéry Bubulininým synom Giorgiosom Giannuzasom. Bubulinina vlajková loď ''Agamemnón'' mala smutný osud. Po majiteľkinej smrti bola jej potomkami predaná gréckemu štátu a potom premenovaná na ''Spetses''. Počas bojov občianskej vojny v roku 1831 bola spálená gréckym admirálom Andreasom Miaulisom na námornej základni Poros. == Pamiatka == Po Bubulinenej smrti jej ruské námorníctvo udelilo čestný titul admirála.<ref>{{Citácia knihy|titul=POLITICAL AND HISTORICAL ENCYCLOPEDIA OF WOMEN|url=https://www.worldcat.org/oclc/1199128544|rok=|strany=248|isbn=1-135-45690-9}}</ref> Početné ulice v Grécku sú pomenované podľa Bubuliny. Tiež mnoho lodí – od fregaty gréckeho námorníctva cez tanker až po nespočetné množstvo rybárskych člnov – bolo pomenovaných po Bubuline. Bola zobrazená na [[Drachma (novoveké Grécko)|päťdesiatdrachmových bankovkách]] vydaných v roku 1978 a na gréckych drachmových minciach v rokoch 1988 až 2001. Jej pomníky stoja v prístavoch ostrovov [[Ydra]] a [[Spetses]] .<gallery widths="200" heights="200" perrow="5"> Súbor:LaskarinaMpoumpoulina.JPG|odkaz=Soubor:LaskarinaMpoumpoulina.JPG|alt=Bubulinina busta v Aténách| Bubulinina busta v [[Atény|Aténach]] Súbor:Laskarina_Bouboulina_statue,_Spetses.jpg|odkaz=Soubor:Laskarina_Bouboulina_statue,_Spetses.jpg|alt=Socha Laskariny Bubuliny na ostrově Spetses| Socha Laskariny Bubulíny na ostrove Spetses </gallery> === Literatúra === * Gerhard Grimm: ''[http://www.biolex.ios-regensburg.de/BioLexViewview.php?ID=623 Bubulina, Laskarina] .'' In: [[Mathias Bernath]], Karl Nehring (Hrsg.): ''Biographisches Lexikon zur Geschichte Südosteuropas.'' Band 1: ''A – F'' (= ''Südosteuropäische Arbeiten.'' 75, 1). Oldenbourg, Mníchov 1974, ISBN 3-486-47871-0, S. 264 f. === Referencie === {{Preklad|de|Laskarina Bouboulina|207643808}} <references /> * {{Commonscat}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Úmrtia 3. júna]] [[Kategória:Úmrtia v 1825]] [[Kategória:Narodenia 11. mája]] [[Kategória:Narodenia v 1771]] [[Kategória:Osobnosti na poštových známkach]] [[Kategória:Albánske osobnosti]] [[Kategória:Ruskí admiráli]] [[Kategória:Grécke vojenské osobnosti]] [[Kategória:Stránky s neskontrolovanými prekladmi]] 0asrwd81ytconvgtwmz33mpfvp2heyw 8187856 8187828 2026-03-27T14:43:36Z Bakjb 236375 nová 8187856 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vojak | Meno = Laskarina Bubulina | Rodné meno = {{VJZ|ell|Λασκαρίνα Πινότση}} Laskarina Pinotsi | Popis osoby = | Portrét =Bouboulina.JPG | Veľkosť portrétu = | Popis =Laskarina Bubulina, neznámy autor, 19. storočie, [[Národné historické múzeum (Atény)|Národné historické múzeum]] v [[Atény|Aténach]] | Dátum narodenia = {{dn|1771|05|11}} | Miesto narodenia = [[Konštantínopol]], [[Osmanská ríša]] (dnes [[Turecko]]) | Dátum úmrtia = {{dúv|1825|05|22|1771|05|11}} | Miesto úmrtia = [[Spetses]], [[Ejálet ostrovov Bieleho mora]], [[Osmanská ríša]] (dnes [[Grécko]]) | Miesto pochovania = | Iné mená = Bouboulina | Prezývky = Καπετάνισσα (Kapetanissa), Κυρά (Kyra) | Alma mater = | Civilná činnosť = | Štátne občianstvo = | Národnosť = | Vierovyznanie = | Rodičia = Stavrianos Pinotsis a Skevo | Súrodenci = | Manžel = Dimitrios Lazar-Orlof, Dimitrios Bubulis | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Príbuzní = | Ozbrojené sily = | Zložka = [[Grécke námorníctvo]] | Jednotka = | Hodnosť = [[admirál]] | Funkcia = | Doba služby = | Velil = | Velila = | Vyznamenania = |Vojny=[[Grécke povstanie]]|Bitky=[[Obliehanie Monemvasie (1821)|Obliehanie Monemvasie]], [[Obliehanie Nafplia]], [[Obliehanie Tripolitse]]}} '''Laskarina Bubulina''' (aj '''Bouboulina'''; grécky Λασκαρίνα Μπουμπουλίνα; albánsky Dhaskarina Pinoçi; * [[11. máj]] [[1771]], [[Konštantínopol]] – † [[22. máj]] [[1825]], [[Spetses]]) bola grécka námorná veliteľka, hrdinka [[Grécke povstanie|gréckej vojny za nezávislosť]]. == Život == Bubulina pochádzala z rodiny [[Arvaniti|Arvanitov]] na [[Ydra|ostrove Ydra]]. Bola dcérou kapitána Stavrianosa Pinotsisa (albánsky ''Stavro Pinoçi'') a jeho manželky Skevo.<ref>[[Robert Elsie]] (Hrsg.): ''A Biographical Dictionary of Albanian History.'' Tauris, London u. a. 2013, <nowiki>ISBN 978-1-78076-431-3</nowiki>, S. 48, ([http://books.google.de/books?id=pgf6GWJxuZgC&pg=PA48&dq=Bouboulina+albanian&hl=de&sa=X&ei=W0AeUuTYC4OF4AT1q4CACQ&ved=0CDkQ6AEwAQ#v=onepage&q=Bouboulina%20albanian&f=false online bei google books]).</ref> Narodila sa vo väznici v Konštantínopole, keď jej matka navštívila svojho umierajúceho manžela, ktorého tam držali Osmania kvôli jeho účasti na povstaniach na [[Peloponéz (polostrov)|Peloponéze]] v rokoch 1769/70, takzvanej [[Orlovova vzbura|orlovovej vzbure]]. Po otcovej smrti žila s matkou na Ydre takmer štyri roky. Potom, čo sa jej matka znovu vydala za kapitána Dimitria Lazaru-Orlofa, vyrastala s ôsmimi nevlastnými súrodencami na ostrove Spetses. Bubulina sa vydala vo veku sedemnástich rokov za Dimitria Giannuzasa a neskôr ako tridsaťročná za Dimitria Bubulisa. Obaja jej manželia zahynuli ako námorní kapitáni v bitkách s pirátmi, ktorí prepadli ich lodi. Jej druhý manžel bol prepadnutý dvoma alžírskymi pirátskymi loďami, ktoré sa mu podarilo zničiť, a keď už bola bitka vyhraná, bol zasiahnutý guľkou. V roku 1811 bola Bubulina dvakrát ovdovelá a bola matkou siedmich detí, ale zároveň bola veľmi bohatá vďaka majetku zdedenému po manželoch. Spoluvlastnila niekoľko lodí a postupom času postavila tri svoje. Medzi nimi bol aj slávny ''Agamemnón''. V roku 1816 sa osmanskí vládcovia pokúsili zabaviť Bubulinin majetok, pretože jej druhý manžel podporoval svojimi loďami ruské flotilu v [[rusko-tureckej vojne]]. Bubulis naozaj za svoje služby dostal od Rusov čestné občianstvo ako kapitán [[Ruské cárske námorníctvo|ruského námorníctva]] . Aby Bubulina zachránila svoje imanie, odplávila sa do Konštantínopolu, kde požiadala o podporu ruského veľvyslanca grófa [[Grigorij Alexandrovič Stroganov|Stroganova]], známeho [[Filhelénstvo|filheléna]], s poukazom na služby jej manžela Rusku. Jej lode potom boli prevedené pod ruskú vlajku, a boli tak chránené obchodnou zmluvou medzi Ruskom a Tureckom. Aby ju ochránil a zachránil pred hroziacim zatknutím Turkami, poslal ju Stroganov na Ukrajinu, kde jej cár [[Alexander I. (Rusko)|Alexander I.]] dal k dispozícii statok. Pred odchodom do Ruska absolvovala audienciu u sultánovej matky [[Nakşidil Sultán|Valide Sultán]], na ktorú urobila dojem Bubulinina osobnosť a jej žiadosť o pomoc. Bubulina zostala v Rusku asi tri mesiace a čakala, až sa situácia upokojí a kým sultánka nepresvedčí svojho syna sultána [[Mahmud II.|Mahmuta II.]], aby vydal dekrét, ktorý by Bubuline jej majetok ponechal. Potom sa Bubulina okamžite vrátila na Spetses. === Účasť v oslobodeneckej vojne === ==== Prípravy ==== Počas svojho pobytu v Konštantínopole alebo snáď počas neskoršej cesty do Konštantínopola v roku 1818 sa Bubulina stala - ako jediná žena, ktorej bolo povolené členstvo - členkou tajnej spoločnosti [[Filiki Eteria]], ktorá už roky pripravovala Grékov na vzburu proti osmanskej nadvláde. Po návrate na Spetses sa teda začala pripravovať na nadchádzajúcu revolúciu. Tajne skupovala zbrane a strelivo, pašovala ich svojimi loďami na Spetses zo zahraničných prístavov a schovávala ich vo svojom dome alebo v iných častiach ostrova. V roku 1820 bola v lodenici na ostrove dokončená stavba jej [[Vlajková loď|vlajkovej lode]] ''[[Agamemnon (ľod, 1820)|Agamemnon]]''. Bola to 33 metrov dlhá [[korveta]] vyzbrojená 18 delami. Niektorí ostrovania Bubulinu udali Turkom, že stavia vojnovú loď. Vzhľadom na to, že existovali obmedzenia týkajúce sa veľkosti a výzbroje lodí v gréckych rukách, bola Bubulina obvinená. Podplatením tureckého úradníka, ktorý vykonával inšpekciu lode, sa jej však podarilo nielen dokončiť stavbu, ale aj vyhnať svojich žalobcov z ostrova. V roku 1819 Bubulina znovu vyplávala do Konštantínopolu, možno aby sa bránila proti obvineniam okolo stavby ''Agamemnona''. Stretla sa tam s pravoslávnym patriarchom [[Gregor V. (konštantínopolský patriarcha)|Gregorom V.]] a diskutovala s ním o načasovaní povstania. ==== Oslobodzovacie boje ==== 13. marca 1821, dvanásť dní pred oficiálnym zahájením vojny za nezávislosť, Bubulina vyvesila na hlavný stožiar ''Agamemnona'' v spetsesskom prístave prvú revolučnú vlajku s vyobrazením orla, kotvy a fénixa vylietajúceho z plameňov a pozdravila ju delovými výstrelmi. 3. apríla Spetses povstal – bola to prvá námorná sila, ktorá sa pripojila k povstaniu. O niekoľko dní neskôr sa pripojili námorníci ostrovov Ydra a [[Psara]]. Tieto tri ostrovy mali tristo lodí a hrali vo vojne vedúcu úlohu. Bez silného námorníctva by Grécko sotva dosiahlo nezávislosť. Počas revolúcie Buboulina viedla vlastnú malú súkromnú armádu zloženú z obyvateľov svojho ostrova, ktorú sama vyzbrojila, kŕmila a platila, rovnako ako posádky svojich lodí. Tieto výdavky trvali niekoľko rokov a zahŕňali aj veľké sumy peňazí na jedlo a strelivo na pomoc gréckym jednotkám okolo tureckých pevností [[Nauplion|Nafplio]] a [[Tripoli (Peloponéz)|Tripoli]]. Takto Bubulina počas prvých dvoch rokov vojny minula celé svoje značné imanie. [[Súbor:Bouboulina_painting_by_Von_Hess.jpg|náhľad|Bubulina na palube Agamemnona, [[Peter von Hess]]]] Po povstaní Bubulina odplvala k [[Nafplio|Nafpliu]] ako veliteľka flotily ôsmich lodí - z ktorých päť bolo jej vlastných - a začala ho blokovať od mora. Nafplio bolo považovan za nedobytný so svojimi tromi pevnosťami - Bourci, Akronuplia a Palamidi - vyzbrojenými 300 delami. Bubulina so svojimi jednotkami pristála v blízkosti Myli, kde s ohnivými prejavmi a veľkým nadšením povzbudzila vojakov gréckych pozemných síl, aby vytrvali v obliehan Nafplia. Jej útoky na opevnenie pobrežia Nafplia, počas ktorých povzbudzovala svojich dôstojníkov a vojakov pod paľbou, sú označované za hrdinské. Nafplio získali Gréci 30. novembra 1822 po takmer dvoch rokoch obliehania. Bubulina sa tiež zúčastnila námornej blokády a následného dobytia mesta [[Monemvasia]]. Ich lode tiež blokovali [[Pylos]] a priniesli pomoc pobrežnému mestu [[Galaxidi]] v [[Korintský záliv|Korintskom zálive]]. Kapitánmi lodí boli ich synovia a nevlastní bratia. Ich ľudia tiež bojovali na zemi spolu s gréckymi pozemnými silami. V bitke pri [[Argos (mesto na Peloponéze)|Argose]] bojovalo niekoľko desiatok mužov za Spetsia pod Bubuliným prvorodeným synom Giannisom Giannuzasom proti viac ako dvom tisícom Turkov pod velením Veli-beja. Bitka bola nerovná, Giannuzas bojoval pešo proti tureckým jazdcom a Veli-bejovi, ktorého jeho vojaci chránili. Dokázal Turka zhodiť z koňa a mečom ho smrteľne zranil. Potom však Giannuzasa zasiahla guľka do čela a zabila ho. Niekoľko dní pred pádom Tripolisu, hlavného mesta Peloponézu a sídla osmanského vládcu regiónu, prišla Bubulina do gréckeho tábora za mestom na bielom koni v sprievode svojich špeciálnych bojovníkov. Bola prijatá s hlasným jasotom. Na poli sa stretla s generálom [[Theodoros Kolokotronis|Theodorosom Kolokotronisom]], vedúcou osobnosťou vojny za nezávislosť. Vzájomná úcta ich doviedla k uzavretiu priateľstva tak blízkeho, že neskôr prepojili svoje rodiny sobášom svojich detí Eleni Bubuliovej a [[Panos Kolokotronis|Panosa Kolokotronisa]]. Bubulina sa zúčastnila vojnových porád a rozhodovania s rovnakým hlasom ako ostatní generáli. Začali ju oslovovať ''Kapetanissa'' (kapitánka) a ''Megali Kyra'' (veľká dáma). 11. septembra 1821 [[Obliehanie Tripolitse|Tripolis padol do rúk gréckym obliehateľom]]. Po páde mesta nasledoval masaker, ktorý trval tri dni a noci a stál život tridsaťtisíc ľudí. Počas tohto masakru Bubulina zachránila hárem miestneho pašu, vládcu mesta. Urobila tak s nasadením vlastného života po tom, čo ju pašova manželka požiadala o záchranu životov háremových žien a ich detí. Tým Bubulina plnila svoj sľub, ktorý dala sultánovej matke v Konštantínopole v roku 1816 (ktorá zasiahla, aby zachránila Bubulinino imanie), že ak ju kedykoľvek požiada o pomoc turecká žena, neodmietne ju, ale naopak sa bude maximálne snažiť jej pomôcť. === Po získaní nezávislosti === Po dobytí Nafplia sa Bubulina usadila v dome, ktorý jej daroval štát ako odmenu za jej služby národu. Na konci roku [[Grécka občianska vojna (1823 – 1825)|1824 bola krajina spustošená ďalšou občianskou vojnou]], v ktorej grécke politické strany bojovali o moc napriek stálej tureckej hrozbe. Panos Kolokotronis, Bubulinin zať, bol zavraždený, a jeho otec, generál, zatknutý a držaný v zajatí svojimi politickými oponentmi v kláštore na Ydre. Bubulina rozhodne odmietla Kolokotronisovo väznenie. Vláda ju preto považovala za nebezpečnú a bola dvakrát zatknutá. Nakoniec bola odvezená späť do Spetses, kde zostala až do svojej smrti, chudobná a zatrpknutá kvôli politikom a výsledku boja za slobodu. Zrazu bol národ znova vo veľkom nebezpečenstve. 12. februára egyptský generál Ibrahim pristál takmer nerušene so 4400 egyptskými vojakmi na juhu Peloponézu. Toto vylodenie bolo predvojom nasledujúcej veľkej invázie, počas ktorej Turci do značnej miery dobyli späť Peloponéz. Po Ibrahimovom útoku politici Kolokotronisa prepustili a znovu mu ponúkli vedenie armády. Bubulina sa pripravovala na účasť v nových bojoch, keď nečakane zomrela: bola zastrelená pri hádke s členmi rodiny Kucisovcov z ostrova Spetses. Dôvodom sporu bol únos Kucisovej dcéry Bubulininým synom Giorgiosom Giannuzasom. Bubulinina vlajková loď ''Agamemnón'' mala smutný osud. Po majiteľkinej smrti bola jej potomkami predaná gréckemu štátu a potom premenovaná na ''Spetses''. Počas bojov občianskej vojny v roku 1831 bola spálená gréckym admirálom Andreasom Miaulisom na námornej základni Poros. == Pamiatka == Po Bubulinenej smrti jej ruské námorníctvo udelilo čestný titul admirála.<ref>{{Citácia knihy|titul=POLITICAL AND HISTORICAL ENCYCLOPEDIA OF WOMEN|url=https://www.worldcat.org/oclc/1199128544|rok=|strany=248|isbn=1-135-45690-9|priezvisko=FAURE|meno=CHRISTINE|vydavateľ=ROUTLEDGE|miesto=ABINGDON}}</ref> Početné ulice v Grécku sú pomenované podľa Bubuliny. Tiež mnoho lodí – od fregaty gréckeho námorníctva cez tanker až po nespočetné množstvo rybárskych člnov – bolo pomenovaných po Bubuline. Bola zobrazená na [[Drachma (novoveké Grécko)|päťdesiatdrachmových bankovkách]] vydaných v roku 1978 a na gréckych drachmových minciach v rokoch 1988 až 2001. Jej pomníky stoja v prístavoch ostrovov [[Ydra]] a [[Spetses]] .<gallery widths="200" heights="200" perrow="5"> Súbor:LaskarinaMpoumpoulina.JPG|odkaz=Soubor:LaskarinaMpoumpoulina.JPG|alt=Bubulinina busta v Aténách| Bubulinina busta v [[Atény|Aténach]] Súbor:Laskarina_Bouboulina_statue,_Spetses.jpg|odkaz=Soubor:Laskarina_Bouboulina_statue,_Spetses.jpg|alt=Socha Laskariny Bubuliny na ostrově Spetses| Socha Laskariny Bubulíny na ostrove Spetses </gallery> == Referencie == <references /> == Literatúra == * Gerhard Grimm: ''[http://www.biolex.ios-regensburg.de/BioLexViewview.php?ID=623 Bubulina, Laskarina] .'' In: [[Mathias Bernath]], Karl Nehring (Hrsg.): ''Biographisches Lexikon zur Geschichte Südosteuropas.'' Band 1: ''A – F'' (= ''Südosteuropäische Arbeiten.'' 75, 1). Oldenbourg, Mníchov 1974, ISBN 3-486-47871-0, S. 264 f. == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Laskarina Bubulina|25318765}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Bubulina, Laskarina}} [[Kategória:Osobnosti z Konštantínopola]] [[Kategória:Grécke vojenské osobnosti]] [[Kategória:Grécki moreplaci]] [[Kategória:Grécki aktivisti]] [[Kategória:Osobnosti gréckej vojny za nezávislosť]] [[Kategória:Admiráli Ruskej cárskej armády]] [[Kategória:Členovia Filiki Eteria]] [[Kategória:Osobnosti na gréckych bankovkách]] [[Kategória:Osobnosti na gréckych poštových známkach]] [[Kategória:Obete vrážd]] l2658rwda82kaete6gkj3odx19z8k50 8187860 8187856 2026-03-27T14:50:54Z Bakjb 236375 odobratá [[Kategória:Admiráli Ruskej cárskej armády]]; pridaná [[Kategória:Admiráli Ruského cárskeho námorníctva]] pomocou použitia HotCat 8187860 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vojak | Meno = Laskarina Bubulina | Rodné meno = {{VJZ|ell|Λασκαρίνα Πινότση}} Laskarina Pinotsi | Popis osoby = | Portrét =Bouboulina.JPG | Veľkosť portrétu = | Popis =Laskarina Bubulina, neznámy autor, 19. storočie, [[Národné historické múzeum (Atény)|Národné historické múzeum]] v [[Atény|Aténach]] | Dátum narodenia = {{dn|1771|05|11}} | Miesto narodenia = [[Konštantínopol]], [[Osmanská ríša]] (dnes [[Turecko]]) | Dátum úmrtia = {{dúv|1825|05|22|1771|05|11}} | Miesto úmrtia = [[Spetses]], [[Ejálet ostrovov Bieleho mora]], [[Osmanská ríša]] (dnes [[Grécko]]) | Miesto pochovania = | Iné mená = Bouboulina | Prezývky = Καπετάνισσα (Kapetanissa), Κυρά (Kyra) | Alma mater = | Civilná činnosť = | Štátne občianstvo = | Národnosť = | Vierovyznanie = | Rodičia = Stavrianos Pinotsis a Skevo | Súrodenci = | Manžel = Dimitrios Lazar-Orlof, Dimitrios Bubulis | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Príbuzní = | Ozbrojené sily = | Zložka = [[Grécke námorníctvo]] | Jednotka = | Hodnosť = [[admirál]] | Funkcia = | Doba služby = | Velil = | Velila = | Vyznamenania = |Vojny=[[Grécke povstanie]]|Bitky=[[Obliehanie Monemvasie (1821)|Obliehanie Monemvasie]], [[Obliehanie Nafplia]], [[Obliehanie Tripolitse]]}} '''Laskarina Bubulina''' (aj '''Bouboulina'''; grécky Λασκαρίνα Μπουμπουλίνα; albánsky Dhaskarina Pinoçi; * [[11. máj]] [[1771]], [[Konštantínopol]] – † [[22. máj]] [[1825]], [[Spetses]]) bola grécka námorná veliteľka, hrdinka [[Grécke povstanie|gréckej vojny za nezávislosť]]. == Život == Bubulina pochádzala z rodiny [[Arvaniti|Arvanitov]] na [[Ydra|ostrove Ydra]]. Bola dcérou kapitána Stavrianosa Pinotsisa (albánsky ''Stavro Pinoçi'') a jeho manželky Skevo.<ref>[[Robert Elsie]] (Hrsg.): ''A Biographical Dictionary of Albanian History.'' Tauris, London u. a. 2013, <nowiki>ISBN 978-1-78076-431-3</nowiki>, S. 48, ([http://books.google.de/books?id=pgf6GWJxuZgC&pg=PA48&dq=Bouboulina+albanian&hl=de&sa=X&ei=W0AeUuTYC4OF4AT1q4CACQ&ved=0CDkQ6AEwAQ#v=onepage&q=Bouboulina%20albanian&f=false online bei google books]).</ref> Narodila sa vo väznici v Konštantínopole, keď jej matka navštívila svojho umierajúceho manžela, ktorého tam držali Osmania kvôli jeho účasti na povstaniach na [[Peloponéz (polostrov)|Peloponéze]] v rokoch 1769/70, takzvanej [[Orlovova vzbura|orlovovej vzbure]]. Po otcovej smrti žila s matkou na Ydre takmer štyri roky. Potom, čo sa jej matka znovu vydala za kapitána Dimitria Lazaru-Orlofa, vyrastala s ôsmimi nevlastnými súrodencami na ostrove Spetses. Bubulina sa vydala vo veku sedemnástich rokov za Dimitria Giannuzasa a neskôr ako tridsaťročná za Dimitria Bubulisa. Obaja jej manželia zahynuli ako námorní kapitáni v bitkách s pirátmi, ktorí prepadli ich lodi. Jej druhý manžel bol prepadnutý dvoma alžírskymi pirátskymi loďami, ktoré sa mu podarilo zničiť, a keď už bola bitka vyhraná, bol zasiahnutý guľkou. V roku 1811 bola Bubulina dvakrát ovdovelá a bola matkou siedmich detí, ale zároveň bola veľmi bohatá vďaka majetku zdedenému po manželoch. Spoluvlastnila niekoľko lodí a postupom času postavila tri svoje. Medzi nimi bol aj slávny ''Agamemnón''. V roku 1816 sa osmanskí vládcovia pokúsili zabaviť Bubulinin majetok, pretože jej druhý manžel podporoval svojimi loďami ruské flotilu v [[rusko-tureckej vojne]]. Bubulis naozaj za svoje služby dostal od Rusov čestné občianstvo ako kapitán [[Ruské cárske námorníctvo|ruského námorníctva]] . Aby Bubulina zachránila svoje imanie, odplávila sa do Konštantínopolu, kde požiadala o podporu ruského veľvyslanca grófa [[Grigorij Alexandrovič Stroganov|Stroganova]], známeho [[Filhelénstvo|filheléna]], s poukazom na služby jej manžela Rusku. Jej lode potom boli prevedené pod ruskú vlajku, a boli tak chránené obchodnou zmluvou medzi Ruskom a Tureckom. Aby ju ochránil a zachránil pred hroziacim zatknutím Turkami, poslal ju Stroganov na Ukrajinu, kde jej cár [[Alexander I. (Rusko)|Alexander I.]] dal k dispozícii statok. Pred odchodom do Ruska absolvovala audienciu u sultánovej matky [[Nakşidil Sultán|Valide Sultán]], na ktorú urobila dojem Bubulinina osobnosť a jej žiadosť o pomoc. Bubulina zostala v Rusku asi tri mesiace a čakala, až sa situácia upokojí a kým sultánka nepresvedčí svojho syna sultána [[Mahmud II.|Mahmuta II.]], aby vydal dekrét, ktorý by Bubuline jej majetok ponechal. Potom sa Bubulina okamžite vrátila na Spetses. === Účasť v oslobodeneckej vojne === ==== Prípravy ==== Počas svojho pobytu v Konštantínopole alebo snáď počas neskoršej cesty do Konštantínopola v roku 1818 sa Bubulina stala - ako jediná žena, ktorej bolo povolené členstvo - členkou tajnej spoločnosti [[Filiki Eteria]], ktorá už roky pripravovala Grékov na vzburu proti osmanskej nadvláde. Po návrate na Spetses sa teda začala pripravovať na nadchádzajúcu revolúciu. Tajne skupovala zbrane a strelivo, pašovala ich svojimi loďami na Spetses zo zahraničných prístavov a schovávala ich vo svojom dome alebo v iných častiach ostrova. V roku 1820 bola v lodenici na ostrove dokončená stavba jej [[Vlajková loď|vlajkovej lode]] ''[[Agamemnon (ľod, 1820)|Agamemnon]]''. Bola to 33 metrov dlhá [[korveta]] vyzbrojená 18 delami. Niektorí ostrovania Bubulinu udali Turkom, že stavia vojnovú loď. Vzhľadom na to, že existovali obmedzenia týkajúce sa veľkosti a výzbroje lodí v gréckych rukách, bola Bubulina obvinená. Podplatením tureckého úradníka, ktorý vykonával inšpekciu lode, sa jej však podarilo nielen dokončiť stavbu, ale aj vyhnať svojich žalobcov z ostrova. V roku 1819 Bubulina znovu vyplávala do Konštantínopolu, možno aby sa bránila proti obvineniam okolo stavby ''Agamemnona''. Stretla sa tam s pravoslávnym patriarchom [[Gregor V. (konštantínopolský patriarcha)|Gregorom V.]] a diskutovala s ním o načasovaní povstania. ==== Oslobodzovacie boje ==== 13. marca 1821, dvanásť dní pred oficiálnym zahájením vojny za nezávislosť, Bubulina vyvesila na hlavný stožiar ''Agamemnona'' v spetsesskom prístave prvú revolučnú vlajku s vyobrazením orla, kotvy a fénixa vylietajúceho z plameňov a pozdravila ju delovými výstrelmi. 3. apríla Spetses povstal – bola to prvá námorná sila, ktorá sa pripojila k povstaniu. O niekoľko dní neskôr sa pripojili námorníci ostrovov Ydra a [[Psara]]. Tieto tri ostrovy mali tristo lodí a hrali vo vojne vedúcu úlohu. Bez silného námorníctva by Grécko sotva dosiahlo nezávislosť. Počas revolúcie Buboulina viedla vlastnú malú súkromnú armádu zloženú z obyvateľov svojho ostrova, ktorú sama vyzbrojila, kŕmila a platila, rovnako ako posádky svojich lodí. Tieto výdavky trvali niekoľko rokov a zahŕňali aj veľké sumy peňazí na jedlo a strelivo na pomoc gréckym jednotkám okolo tureckých pevností [[Nauplion|Nafplio]] a [[Tripoli (Peloponéz)|Tripoli]]. Takto Bubulina počas prvých dvoch rokov vojny minula celé svoje značné imanie. [[Súbor:Bouboulina_painting_by_Von_Hess.jpg|náhľad|Bubulina na palube Agamemnona, [[Peter von Hess]]]] Po povstaní Bubulina odplvala k [[Nafplio|Nafpliu]] ako veliteľka flotily ôsmich lodí - z ktorých päť bolo jej vlastných - a začala ho blokovať od mora. Nafplio bolo považovan za nedobytný so svojimi tromi pevnosťami - Bourci, Akronuplia a Palamidi - vyzbrojenými 300 delami. Bubulina so svojimi jednotkami pristála v blízkosti Myli, kde s ohnivými prejavmi a veľkým nadšením povzbudzila vojakov gréckych pozemných síl, aby vytrvali v obliehan Nafplia. Jej útoky na opevnenie pobrežia Nafplia, počas ktorých povzbudzovala svojich dôstojníkov a vojakov pod paľbou, sú označované za hrdinské. Nafplio získali Gréci 30. novembra 1822 po takmer dvoch rokoch obliehania. Bubulina sa tiež zúčastnila námornej blokády a následného dobytia mesta [[Monemvasia]]. Ich lode tiež blokovali [[Pylos]] a priniesli pomoc pobrežnému mestu [[Galaxidi]] v [[Korintský záliv|Korintskom zálive]]. Kapitánmi lodí boli ich synovia a nevlastní bratia. Ich ľudia tiež bojovali na zemi spolu s gréckymi pozemnými silami. V bitke pri [[Argos (mesto na Peloponéze)|Argose]] bojovalo niekoľko desiatok mužov za Spetsia pod Bubuliným prvorodeným synom Giannisom Giannuzasom proti viac ako dvom tisícom Turkov pod velením Veli-beja. Bitka bola nerovná, Giannuzas bojoval pešo proti tureckým jazdcom a Veli-bejovi, ktorého jeho vojaci chránili. Dokázal Turka zhodiť z koňa a mečom ho smrteľne zranil. Potom však Giannuzasa zasiahla guľka do čela a zabila ho. Niekoľko dní pred pádom Tripolisu, hlavného mesta Peloponézu a sídla osmanského vládcu regiónu, prišla Bubulina do gréckeho tábora za mestom na bielom koni v sprievode svojich špeciálnych bojovníkov. Bola prijatá s hlasným jasotom. Na poli sa stretla s generálom [[Theodoros Kolokotronis|Theodorosom Kolokotronisom]], vedúcou osobnosťou vojny za nezávislosť. Vzájomná úcta ich doviedla k uzavretiu priateľstva tak blízkeho, že neskôr prepojili svoje rodiny sobášom svojich detí Eleni Bubuliovej a [[Panos Kolokotronis|Panosa Kolokotronisa]]. Bubulina sa zúčastnila vojnových porád a rozhodovania s rovnakým hlasom ako ostatní generáli. Začali ju oslovovať ''Kapetanissa'' (kapitánka) a ''Megali Kyra'' (veľká dáma). 11. septembra 1821 [[Obliehanie Tripolitse|Tripolis padol do rúk gréckym obliehateľom]]. Po páde mesta nasledoval masaker, ktorý trval tri dni a noci a stál život tridsaťtisíc ľudí. Počas tohto masakru Bubulina zachránila hárem miestneho pašu, vládcu mesta. Urobila tak s nasadením vlastného života po tom, čo ju pašova manželka požiadala o záchranu životov háremových žien a ich detí. Tým Bubulina plnila svoj sľub, ktorý dala sultánovej matke v Konštantínopole v roku 1816 (ktorá zasiahla, aby zachránila Bubulinino imanie), že ak ju kedykoľvek požiada o pomoc turecká žena, neodmietne ju, ale naopak sa bude maximálne snažiť jej pomôcť. === Po získaní nezávislosti === Po dobytí Nafplia sa Bubulina usadila v dome, ktorý jej daroval štát ako odmenu za jej služby národu. Na konci roku [[Grécka občianska vojna (1823 – 1825)|1824 bola krajina spustošená ďalšou občianskou vojnou]], v ktorej grécke politické strany bojovali o moc napriek stálej tureckej hrozbe. Panos Kolokotronis, Bubulinin zať, bol zavraždený, a jeho otec, generál, zatknutý a držaný v zajatí svojimi politickými oponentmi v kláštore na Ydre. Bubulina rozhodne odmietla Kolokotronisovo väznenie. Vláda ju preto považovala za nebezpečnú a bola dvakrát zatknutá. Nakoniec bola odvezená späť do Spetses, kde zostala až do svojej smrti, chudobná a zatrpknutá kvôli politikom a výsledku boja za slobodu. Zrazu bol národ znova vo veľkom nebezpečenstve. 12. februára egyptský generál Ibrahim pristál takmer nerušene so 4400 egyptskými vojakmi na juhu Peloponézu. Toto vylodenie bolo predvojom nasledujúcej veľkej invázie, počas ktorej Turci do značnej miery dobyli späť Peloponéz. Po Ibrahimovom útoku politici Kolokotronisa prepustili a znovu mu ponúkli vedenie armády. Bubulina sa pripravovala na účasť v nových bojoch, keď nečakane zomrela: bola zastrelená pri hádke s členmi rodiny Kucisovcov z ostrova Spetses. Dôvodom sporu bol únos Kucisovej dcéry Bubulininým synom Giorgiosom Giannuzasom. Bubulinina vlajková loď ''Agamemnón'' mala smutný osud. Po majiteľkinej smrti bola jej potomkami predaná gréckemu štátu a potom premenovaná na ''Spetses''. Počas bojov občianskej vojny v roku 1831 bola spálená gréckym admirálom Andreasom Miaulisom na námornej základni Poros. == Pamiatka == Po Bubulinenej smrti jej ruské námorníctvo udelilo čestný titul admirála.<ref>{{Citácia knihy|titul=POLITICAL AND HISTORICAL ENCYCLOPEDIA OF WOMEN|url=https://www.worldcat.org/oclc/1199128544|rok=|strany=248|isbn=1-135-45690-9|priezvisko=FAURE|meno=CHRISTINE|vydavateľ=ROUTLEDGE|miesto=ABINGDON}}</ref> Početné ulice v Grécku sú pomenované podľa Bubuliny. Tiež mnoho lodí – od fregaty gréckeho námorníctva cez tanker až po nespočetné množstvo rybárskych člnov – bolo pomenovaných po Bubuline. Bola zobrazená na [[Drachma (novoveké Grécko)|päťdesiatdrachmových bankovkách]] vydaných v roku 1978 a na gréckych drachmových minciach v rokoch 1988 až 2001. Jej pomníky stoja v prístavoch ostrovov [[Ydra]] a [[Spetses]] .<gallery widths="200" heights="200" perrow="5"> Súbor:LaskarinaMpoumpoulina.JPG|odkaz=Soubor:LaskarinaMpoumpoulina.JPG|alt=Bubulinina busta v Aténách| Bubulinina busta v [[Atény|Aténach]] Súbor:Laskarina_Bouboulina_statue,_Spetses.jpg|odkaz=Soubor:Laskarina_Bouboulina_statue,_Spetses.jpg|alt=Socha Laskariny Bubuliny na ostrově Spetses| Socha Laskariny Bubulíny na ostrove Spetses </gallery> == Referencie == <references /> == Literatúra == * Gerhard Grimm: ''[http://www.biolex.ios-regensburg.de/BioLexViewview.php?ID=623 Bubulina, Laskarina] .'' In: [[Mathias Bernath]], Karl Nehring (Hrsg.): ''Biographisches Lexikon zur Geschichte Südosteuropas.'' Band 1: ''A – F'' (= ''Südosteuropäische Arbeiten.'' 75, 1). Oldenbourg, Mníchov 1974, ISBN 3-486-47871-0, S. 264 f. == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Laskarina Bubulina|25318765}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Bubulina, Laskarina}} [[Kategória:Osobnosti z Konštantínopola]] [[Kategória:Grécke vojenské osobnosti]] [[Kategória:Grécki moreplaci]] [[Kategória:Grécki aktivisti]] [[Kategória:Osobnosti gréckej vojny za nezávislosť]] [[Kategória:Admiráli Ruského cárskeho námorníctva]] [[Kategória:Členovia Filiki Eteria]] [[Kategória:Osobnosti na gréckych bankovkách]] [[Kategória:Osobnosti na gréckych poštových známkach]] [[Kategória:Obete vrážd]] dpwhajgb47n0g8zyszv7w4prn4qodhe Laskarina Bouboulina 0 747010 8187830 2026-03-27T13:29:20Z Bakjb 236375 p 8187830 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Laskarina Bubulina]] 8li7aes1rmqn39hv906yhvig4a0grqs Bouboulina 0 747011 8187831 2026-03-27T13:29:23Z Bakjb 236375 p 8187831 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Laskarina Bubulina]] 8li7aes1rmqn39hv906yhvig4a0grqs Emmanuel Rousseau 0 747012 8187835 2026-03-27T13:55:14Z Radoslav70 256940 Vytvorená stránka „{{Pracuje sa}} [[Fráter|Fra']] '''Emmanuel Frédéric Gérard Rousseau''' (* [[30. jún|30. júna]] [[1969]], [[Nancy (mesto)|Nancy]], [[Francúzsko]]) je francúzsky [[archivár]] a od roku 2022 [[Veľkokomtúr (Maltézsky rád)|Veľkokomtúr Maltézskeho rádu]]. Narodil sa v Nancy (Meurthe-et-Moselle, Francúzsko) v roku 1969. Vyrastal v Taliansku, potom v [[Moselle (departement)|Moselle]] a [[Juré|Jure]] vo Francúzsku, než sa presťahoval do Paríž|Par…“ 8187835 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}} [[Fráter|Fra']] '''Emmanuel Frédéric Gérard Rousseau''' (* [[30. jún|30. júna]] [[1969]], [[Nancy (mesto)|Nancy]], [[Francúzsko]]) je francúzsky [[archivár]] a od roku 2022 [[Veľkokomtúr (Maltézsky rád)|Veľkokomtúr Maltézskeho rádu]]. Narodil sa v Nancy (Meurthe-et-Moselle, Francúzsko) v roku 1969. Vyrastal v Taliansku, potom v [[Moselle (departement)|Moselle]] a [[Juré|Jure]] vo Francúzsku, než sa presťahoval do [[Paríž|Paríža]], kde ukončil stredoškolské vzdelanie. Študoval na Lycée Henricha IV. v Paríži a nastúpil na École Nationale des Chartes, ktorá od roku 1821 vo Francúzsku pripravuje archivárov a knihovníkov. V roku 1996 ukončil štúdium s diplomom paleografa a prácou o pečatiach prvých piatich domov Rádu Cîteaux z rokov 1098 až 1516. Následne študoval na École Nationale du Patrimoine, ktorá ponúka administratívne vzdelávanie pre kurátorov kultúrneho dedičstva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Grand Commander | url = https://www.orderofmalta.int/government/grand-commander/ | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en-US}}</ref> V roku 1997 nastúpil do Národného archívu v Paríži, kde bol do roku 2006 zodpovedný za niekoľko oddelení. Od roku 2007 riadil tri roky archív Eure-et-Loir v Chartres, potom sa vrátil do Národného archívu. V rokoch 2012 až 2023 bol riaditeľom zbierok v Národnom archíve, kde mal na starosti 200 zamestnancov a 371 lineárnych kilometrov archívov od 7. storočia až po súčasnosť. Ako generálny kurátor majetku vydal niekoľko kníh o heraldike a sealografii a prispel k najnovšej monografii o katedrále v Chartres. V roku 1986 sa stal dobrovoľníkom Maltézskeho rádu Francúzsko. Fra' Emmanuel sa od roku 1998 zúčastňuje medzinárodných pútí Rádu do [[Lurdy|Lúrd]] a práve tam pocítil volanie k rehoľnému povolaniu v Ráde prostredníctvom služby chorým. Do Rádu bol prijatý v roku 2003, do noviciátu vstúpil v roku 2006 a slávnostné sľuby zložil 11. mája 2011. Podieľal sa na založení Historickej akadémie Maltézskeho rádu vo Francúzsku a publikoval niekoľko historických prác o Ráde. V roku 2009 bol zvolený za člena Zvrchovanej rady Maltézskeho rádu a znovuzvolený v rokoch 2014 a 2019. Viac ako desať rokov je kurátorom archívu a knižnice Magistrálneho paláca. Do funkcie Veľkokomtúra nastúpil 3. septembra 2022. Mimoriadna generálna kapitula 25.-29. januára 2023 ho potvrdila vo funkcii na ďalších šesť rokov. Rousseau je prezidentom Historickej komisie pre blahorečenie cisárovnej [[Zita Bourbonsko-Parmská|Zity Rakúskej]]. == Referencie == aj7dw3d3ifyeu51yxqx4uqrrezrr684 8187866 8187835 2026-03-27T15:00:08Z Radoslav70 256940 Infobox 8187866 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Emmanuel Rousseau | Rodné meno = Emmanuel Frédéric Gérard Rousseau | Popis osoby = francúzsky archivár | Portrét = Fra Emmanuel Rousseau Grand Commander.jpg | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = | Úrad = [[Veľkokomtúr (Maltézsky rád)|Veľkokomtúr]] Maltézskeho rádu | Začiatok obdobia = [[2. september]] [[2022]] | Koniec obdobia = | Panovník = [[John Timothy Dunlap]] | Premiér = [[Riccardo Paternò di Montecupo]] | Predchodca = [[Ruy Gonçalo do Valle Peixoto de Villas Boas]] | Dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1969|06|30}} | Miesto narodenia = [[Nancy]], [[Francúzsko]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Politická strana = | Alma mater = École Nationale des Chartes<br/>École Nationale du Patrimoine<br/> }} [[Fráter|Fra']] '''Emmanuel Frédéric Gérard Rousseau''' (* [[30. jún|30. júna]] [[1969]], [[Nancy (mesto)|Nancy]], [[Francúzsko]]) je francúzsky [[archivár]] a od roku 2022 [[Veľkokomtúr (Maltézsky rád)|Veľkokomtúr Maltézskeho rádu]]. Narodil sa v Nancy (Meurthe-et-Moselle, Francúzsko) v roku 1969. Vyrastal v Taliansku, potom v [[Moselle (departement)|Moselle]] a [[Juré|Jure]] vo Francúzsku, než sa presťahoval do [[Paríž|Paríža]], kde ukončil stredoškolské vzdelanie. Študoval na Lycée Henricha IV. v Paríži a nastúpil na École Nationale des Chartes, ktorá od roku 1821 vo Francúzsku pripravuje archivárov a knihovníkov. V roku 1996 ukončil štúdium s diplomom paleografa a prácou o pečatiach prvých piatich domov Rádu Cîteaux z rokov 1098 až 1516. Následne študoval na École Nationale du Patrimoine, ktorá ponúka administratívne vzdelávanie pre kurátorov kultúrneho dedičstva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Grand Commander | url = https://www.orderofmalta.int/government/grand-commander/ | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en-US}}</ref> V roku 1997 nastúpil do Národného archívu v Paríži, kde bol do roku 2006 zodpovedný za niekoľko oddelení. Od roku 2007 riadil tri roky archív Eure-et-Loir v Chartres, potom sa vrátil do Národného archívu. V rokoch 2012 až 2023 bol riaditeľom zbierok v Národnom archíve, kde mal na starosti 200 zamestnancov a 371 lineárnych kilometrov archívov od 7. storočia až po súčasnosť. Ako generálny kurátor majetku vydal niekoľko kníh o heraldike a sealografii a prispel k najnovšej monografii o katedrále v Chartres. V roku 1986 sa stal dobrovoľníkom Maltézskeho rádu Francúzsko. Fra' Emmanuel sa od roku 1998 zúčastňuje medzinárodných pútí Rádu do [[Lurdy|Lúrd]] a práve tam pocítil volanie k rehoľnému povolaniu v Ráde prostredníctvom služby chorým. Do Rádu bol prijatý v roku 2003, do noviciátu vstúpil v roku 2006 a slávnostné sľuby zložil 11. mája 2011. Podieľal sa na založení Historickej akadémie Maltézskeho rádu vo Francúzsku a publikoval niekoľko historických prác o Ráde. V roku 2009 bol zvolený za člena Zvrchovanej rady Maltézskeho rádu a znovuzvolený v rokoch 2014 a 2019. Viac ako desať rokov je kurátorom archívu a knižnice Magistrálneho paláca. Do funkcie Veľkokomtúra nastúpil 3. septembra 2022. Mimoriadna generálna kapitula 25.-29. januára 2023 ho potvrdila vo funkcii na ďalších šesť rokov. Rousseau je prezidentom Historickej komisie pre blahorečenie cisárovnej [[Zita Bourbonsko-Parmská|Zity Rakúskej]]. == Referencie == bkzf8sr1q70u7z2594nyk5tqutyjr3d 8187870 8187866 2026-03-27T15:05:45Z Radoslav70 256940 8187870 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Emmanuel Rousseau | Rodné meno = Emmanuel Frédéric Gérard Rousseau | Popis osoby = francúzsky archivár | Portrét = Fra Emmanuel Rousseau Grand Commander.jpg | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = | Úrad = [[Veľkokomtúr (Maltézsky rád)|Veľkokomtúr]] Maltézskeho rádu | Začiatok obdobia = [[2. september]] [[2022]] | Koniec obdobia = | Panovník = [[John Timothy Dunlap]] | Premiér = [[Riccardo Paternò di Montecupo]] | Predchodca = [[Ruy Gonçalo do Valle Peixoto de Villas Boas]] | Dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1969|06|30}} | Miesto narodenia = [[Nancy]], [[Francúzsko]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Politická strana = | Alma mater = École Nationale des Chartes<br/>École Nationale du Patrimoine<br/> }} [[Fráter|Fra']] '''Emmanuel Frédéric Gérard Rousseau''' (* [[30. jún|30. júna]] [[1969]], [[Nancy (mesto)|Nancy]], [[Francúzsko]]) je francúzsky [[archivár]] a od roku 2022 [[Veľkokomtúr (Maltézsky rád)|Veľkokomtúr Maltézskeho rádu]]. Narodil sa v Nancy (Meurthe-et-Moselle, Francúzsko) v roku 1969. Vyrastal v Taliansku, potom v [[Moselle (departement)|Moselle]] a [[Juré|Jure]] vo Francúzsku, než sa presťahoval do [[Paríž|Paríža]], kde ukončil stredoškolské vzdelanie. Študoval na Lycée Henricha IV. v Paríži a nastúpil na École Nationale des Chartes, ktorá od roku 1821 vo Francúzsku pripravuje archivárov a knihovníkov. V roku 1996 ukončil štúdium s diplomom paleografa a prácou o pečatiach prvých piatich domov Rádu Cîteaux z rokov 1098 až 1516. Následne študoval na École Nationale du Patrimoine, ktorá ponúka administratívne vzdelávanie pre kurátorov kultúrneho dedičstva.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Grand Commander | url = https://www.orderofmalta.int/government/grand-commander/ | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en-US}}</ref> V roku 1997 nastúpil do Národného archívu v Paríži, kde bol do roku 2006 zodpovedný za niekoľko oddelení. Od roku 2007 riadil tri roky archív Eure-et-Loir v Chartres, potom sa vrátil do Národného archívu. V rokoch 2012 až 2023 bol riaditeľom zbierok v Národnom archíve, kde mal na starosti 200 zamestnancov a 371 lineárnych kilometrov archívov od 7. storočia až po súčasnosť. Ako generálny kurátor majetku vydal niekoľko kníh o heraldike a sealografii a prispel k najnovšej monografii o katedrále v Chartres. V roku 1986 sa stal dobrovoľníkom Maltézskeho rádu Francúzsko. Fra' Emmanuel sa od roku 1998 zúčastňuje medzinárodných pútí Rádu do [[Lurdy|Lúrd]] a práve tam pocítil volanie k rehoľnému povolaniu v Ráde prostredníctvom služby chorým. Do Rádu bol prijatý v roku 2003, do noviciátu vstúpil v roku 2006 a slávnostné sľuby zložil 11. mája 2011. Podieľal sa na založení Historickej akadémie Maltézskeho rádu vo Francúzsku a publikoval niekoľko historických prác o Ráde. V roku 2009 bol zvolený za člena Zvrchovanej rady Maltézskeho rádu a znovuzvolený v rokoch 2014 a 2019. Viac ako desať rokov je kurátorom archívu a knižnice Magistrálneho paláca. Do funkcie Veľkokomtúra nastúpil 3. septembra 2022. Mimoriadna generálna kapitula 25.-29. januára 2023 ho potvrdila vo funkcii na ďalších šesť rokov.<ref name=":0" /> Rousseau je prezidentom Historickej komisie pre blahorečenie cisárovnej [[Zita Bourbonsko-Parmská|Zity Rakúskej]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zita's beatification | url = https://associationimperatricezita.com/en/beatification-zita/ | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en-US}}</ref> == Referencie == [[Kategória:Maltézski rytieri]] <references /> [[Kategória:Rád maltézskych rytierov]] d9ye7r5o3ipe2n64oe972twr62vk9e0 8187881 8187870 2026-03-27T15:16:52Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Osobnosti z Nancy]] pomocou použitia HotCat 8187881 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Emmanuel Rousseau | Rodné meno = Emmanuel Frédéric Gérard Rousseau | Popis osoby = francúzsky archivár | Portrét = Fra Emmanuel Rousseau Grand Commander.jpg | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = | Úrad = [[Veľkokomtúr (Maltézsky rád)|Veľkokomtúr]] Maltézskeho rádu | Začiatok obdobia = [[2. september]] [[2022]] | Koniec obdobia = | Panovník = [[John Timothy Dunlap]] | Premiér = [[Riccardo Paternò di Montecupo]] | Predchodca = [[Ruy Gonçalo do Valle Peixoto de Villas Boas]] | Dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1969|06|30}} | Miesto narodenia = [[Nancy]], [[Francúzsko]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Politická strana = | Alma mater = École Nationale des Chartes<br/>École Nationale du Patrimoine<br/> }} [[Fráter|Fra']] '''Emmanuel Frédéric Gérard Rousseau''' (* [[30. jún|30. júna]] [[1969]], [[Nancy (mesto)|Nancy]], [[Francúzsko]]) je francúzsky [[archivár]] a od roku 2022 [[Veľkokomtúr (Maltézsky rád)|Veľkokomtúr Maltézskeho rádu]]. Narodil sa v Nancy (Meurthe-et-Moselle, Francúzsko) v roku 1969. Vyrastal v Taliansku, potom v [[Moselle (departement)|Moselle]] a [[Juré|Jure]] vo Francúzsku, než sa presťahoval do [[Paríž|Paríža]], kde ukončil stredoškolské vzdelanie. Študoval na Lycée Henricha IV. v Paríži a nastúpil na École Nationale des Chartes, ktorá od roku 1821 vo Francúzsku pripravuje archivárov a knihovníkov. V roku 1996 ukončil štúdium s diplomom paleografa a prácou o pečatiach prvých piatich domov Rádu Cîteaux z rokov 1098 až 1516. Následne študoval na École Nationale du Patrimoine, ktorá ponúka administratívne vzdelávanie pre kurátorov kultúrneho dedičstva.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Grand Commander | url = https://www.orderofmalta.int/government/grand-commander/ | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en-US}}</ref> V roku 1997 nastúpil do Národného archívu v Paríži, kde bol do roku 2006 zodpovedný za niekoľko oddelení. Od roku 2007 riadil tri roky archív Eure-et-Loir v Chartres, potom sa vrátil do Národného archívu. V rokoch 2012 až 2023 bol riaditeľom zbierok v Národnom archíve, kde mal na starosti 200 zamestnancov a 371 lineárnych kilometrov archívov od 7. storočia až po súčasnosť. Ako generálny kurátor majetku vydal niekoľko kníh o heraldike a sealografii a prispel k najnovšej monografii o katedrále v Chartres. V roku 1986 sa stal dobrovoľníkom Maltézskeho rádu Francúzsko. Fra' Emmanuel sa od roku 1998 zúčastňuje medzinárodných pútí Rádu do [[Lurdy|Lúrd]] a práve tam pocítil volanie k rehoľnému povolaniu v Ráde prostredníctvom služby chorým. Do Rádu bol prijatý v roku 2003, do noviciátu vstúpil v roku 2006 a slávnostné sľuby zložil 11. mája 2011. Podieľal sa na založení Historickej akadémie Maltézskeho rádu vo Francúzsku a publikoval niekoľko historických prác o Ráde. V roku 2009 bol zvolený za člena Zvrchovanej rady Maltézskeho rádu a znovuzvolený v rokoch 2014 a 2019. Viac ako desať rokov je kurátorom archívu a knižnice Magistrálneho paláca. Do funkcie Veľkokomtúra nastúpil 3. septembra 2022. Mimoriadna generálna kapitula 25.-29. januára 2023 ho potvrdila vo funkcii na ďalších šesť rokov.<ref name=":0" /> Rousseau je prezidentom Historickej komisie pre blahorečenie cisárovnej [[Zita Bourbonsko-Parmská|Zity Rakúskej]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zita's beatification | url = https://associationimperatricezita.com/en/beatification-zita/ | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en-US}}</ref> == Referencie == [[Kategória:Maltézski rytieri]] <references /> [[Kategória:Rád maltézskych rytierov]] [[Kategória:Osobnosti z Nancy]] 9xj7k3j2jhh9m0y0epcgirfgqqbj7nf 8187882 8187881 2026-03-27T15:17:10Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Francúzski archivári]] pomocou použitia HotCat 8187882 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Emmanuel Rousseau | Rodné meno = Emmanuel Frédéric Gérard Rousseau | Popis osoby = francúzsky archivár | Portrét = Fra Emmanuel Rousseau Grand Commander.jpg | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = | Úrad = [[Veľkokomtúr (Maltézsky rád)|Veľkokomtúr]] Maltézskeho rádu | Začiatok obdobia = [[2. september]] [[2022]] | Koniec obdobia = | Panovník = [[John Timothy Dunlap]] | Premiér = [[Riccardo Paternò di Montecupo]] | Predchodca = [[Ruy Gonçalo do Valle Peixoto de Villas Boas]] | Dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1969|06|30}} | Miesto narodenia = [[Nancy]], [[Francúzsko]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Politická strana = | Alma mater = École Nationale des Chartes<br/>École Nationale du Patrimoine<br/> }} [[Fráter|Fra']] '''Emmanuel Frédéric Gérard Rousseau''' (* [[30. jún|30. júna]] [[1969]], [[Nancy (mesto)|Nancy]], [[Francúzsko]]) je francúzsky [[archivár]] a od roku 2022 [[Veľkokomtúr (Maltézsky rád)|Veľkokomtúr Maltézskeho rádu]]. Narodil sa v Nancy (Meurthe-et-Moselle, Francúzsko) v roku 1969. Vyrastal v Taliansku, potom v [[Moselle (departement)|Moselle]] a [[Juré|Jure]] vo Francúzsku, než sa presťahoval do [[Paríž|Paríža]], kde ukončil stredoškolské vzdelanie. Študoval na Lycée Henricha IV. v Paríži a nastúpil na École Nationale des Chartes, ktorá od roku 1821 vo Francúzsku pripravuje archivárov a knihovníkov. V roku 1996 ukončil štúdium s diplomom paleografa a prácou o pečatiach prvých piatich domov Rádu Cîteaux z rokov 1098 až 1516. Následne študoval na École Nationale du Patrimoine, ktorá ponúka administratívne vzdelávanie pre kurátorov kultúrneho dedičstva.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Grand Commander | url = https://www.orderofmalta.int/government/grand-commander/ | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en-US}}</ref> V roku 1997 nastúpil do Národného archívu v Paríži, kde bol do roku 2006 zodpovedný za niekoľko oddelení. Od roku 2007 riadil tri roky archív Eure-et-Loir v Chartres, potom sa vrátil do Národného archívu. V rokoch 2012 až 2023 bol riaditeľom zbierok v Národnom archíve, kde mal na starosti 200 zamestnancov a 371 lineárnych kilometrov archívov od 7. storočia až po súčasnosť. Ako generálny kurátor majetku vydal niekoľko kníh o heraldike a sealografii a prispel k najnovšej monografii o katedrále v Chartres. V roku 1986 sa stal dobrovoľníkom Maltézskeho rádu Francúzsko. Fra' Emmanuel sa od roku 1998 zúčastňuje medzinárodných pútí Rádu do [[Lurdy|Lúrd]] a práve tam pocítil volanie k rehoľnému povolaniu v Ráde prostredníctvom služby chorým. Do Rádu bol prijatý v roku 2003, do noviciátu vstúpil v roku 2006 a slávnostné sľuby zložil 11. mája 2011. Podieľal sa na založení Historickej akadémie Maltézskeho rádu vo Francúzsku a publikoval niekoľko historických prác o Ráde. V roku 2009 bol zvolený za člena Zvrchovanej rady Maltézskeho rádu a znovuzvolený v rokoch 2014 a 2019. Viac ako desať rokov je kurátorom archívu a knižnice Magistrálneho paláca. Do funkcie Veľkokomtúra nastúpil 3. septembra 2022. Mimoriadna generálna kapitula 25.-29. januára 2023 ho potvrdila vo funkcii na ďalších šesť rokov.<ref name=":0" /> Rousseau je prezidentom Historickej komisie pre blahorečenie cisárovnej [[Zita Bourbonsko-Parmská|Zity Rakúskej]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zita's beatification | url = https://associationimperatricezita.com/en/beatification-zita/ | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en-US}}</ref> == Referencie == [[Kategória:Maltézski rytieri]] <references /> [[Kategória:Rád maltézskych rytierov]] [[Kategória:Osobnosti z Nancy]] [[Kategória:Francúzski archivári]] ngtdl1wzhvkcblpppedm1y7kn0dx50f 8187883 8187882 2026-03-27T15:18:11Z Bakjb 236375 fix 8187883 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Emmanuel Rousseau | Rodné meno = Emmanuel Frédéric Gérard Rousseau | Popis osoby = francúzsky archivár | Portrét = Fra Emmanuel Rousseau Grand Commander.jpg | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = | Úrad = [[Veľkokomtúr (Maltézsky rád)|Veľkokomtúr]] Maltézskeho rádu | Začiatok obdobia = [[2. september]] [[2022]] | Koniec obdobia = | Panovník = [[John Timothy Dunlap]] | Premiér = [[Riccardo Paternò di Montecupo]] | Predchodca = [[Ruy Gonçalo do Valle Peixoto de Villas Boas]] | Dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1969|06|30}} | Miesto narodenia = [[Nancy]], [[Francúzsko]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Politická strana = | Alma mater = École Nationale des Chartes<br/>École Nationale du Patrimoine<br/> |Portál1 = Francúzsko }} [[Fráter|Fra']] '''Emmanuel Frédéric Gérard Rousseau''' (* [[30. jún|30. júna]] [[1969]], [[Nancy (mesto)|Nancy]], [[Francúzsko]]) je francúzsky [[archivár]] a od roku 2022 [[Veľkokomtúr (Maltézsky rád)|Veľkokomtúr Maltézskeho rádu]]. Narodil sa v Nancy (Meurthe-et-Moselle, Francúzsko) v roku 1969. Vyrastal v Taliansku, potom v [[Moselle (departement)|Moselle]] a [[Juré|Jure]] vo Francúzsku, než sa presťahoval do [[Paríž|Paríža]], kde ukončil stredoškolské vzdelanie. Študoval na Lycée Henricha IV. v Paríži a nastúpil na École Nationale des Chartes, ktorá od roku 1821 vo Francúzsku pripravuje archivárov a knihovníkov. V roku 1996 ukončil štúdium s diplomom paleografa a prácou o pečatiach prvých piatich domov Rádu Cîteaux z rokov 1098 až 1516. Následne študoval na École Nationale du Patrimoine, ktorá ponúka administratívne vzdelávanie pre kurátorov kultúrneho dedičstva.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Grand Commander | url = https://www.orderofmalta.int/government/grand-commander/ | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en-US}}</ref> V roku 1997 nastúpil do Národného archívu v Paríži, kde bol do roku 2006 zodpovedný za niekoľko oddelení. Od roku 2007 riadil tri roky archív Eure-et-Loir v Chartres, potom sa vrátil do Národného archívu. V rokoch 2012 až 2023 bol riaditeľom zbierok v Národnom archíve, kde mal na starosti 200 zamestnancov a 371 lineárnych kilometrov archívov od 7. storočia až po súčasnosť. Ako generálny kurátor majetku vydal niekoľko kníh o heraldike a sealografii a prispel k najnovšej monografii o katedrále v Chartres. V roku 1986 sa stal dobrovoľníkom Maltézskeho rádu Francúzsko. Fra' Emmanuel sa od roku 1998 zúčastňuje medzinárodných pútí Rádu do [[Lurdy|Lúrd]] a práve tam pocítil volanie k rehoľnému povolaniu v Ráde prostredníctvom služby chorým. Do Rádu bol prijatý v roku 2003, do noviciátu vstúpil v roku 2006 a slávnostné sľuby zložil 11. mája 2011. Podieľal sa na založení Historickej akadémie Maltézskeho rádu vo Francúzsku a publikoval niekoľko historických prác o Ráde. V roku 2009 bol zvolený za člena Zvrchovanej rady Maltézskeho rádu a znovuzvolený v rokoch 2014 a 2019. Viac ako desať rokov je kurátorom archívu a knižnice Magistrálneho paláca. Do funkcie Veľkokomtúra nastúpil 3. septembra 2022. Mimoriadna generálna kapitula 25.-29. januára 2023 ho potvrdila vo funkcii na ďalších šesť rokov.<ref name=":0" /> Rousseau je prezidentom Historickej komisie pre blahorečenie cisárovnej [[Zita Bourbonsko-Parmská|Zity Rakúskej]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zita's beatification | url = https://associationimperatricezita.com/en/beatification-zita/ | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en-US}}</ref> == Referencie == <references /> {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Rousseau, Emmanuel}} [[Kategória:Maltézski rytieri]] [[Kategória:Rád maltézskych rytierov]] [[Kategória:Osobnosti z Nancy]] [[Kategória:Francúzski archivári]] qr8uxn24fkfl7b9cfiitzrn8fs0ps3g 8187890 8187883 2026-03-27T15:19:45Z Bakjb 236375 pracuje sa 8187890 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}} {{Infobox Politik | Meno = Emmanuel Rousseau | Rodné meno = Emmanuel Frédéric Gérard Rousseau | Popis osoby = francúzsky archivár | Portrét = Fra Emmanuel Rousseau Grand Commander.jpg | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = | Úrad = [[Veľkokomtúr (Maltézsky rád)|Veľkokomtúr]] Maltézskeho rádu | Začiatok obdobia = [[2. september]] [[2022]] | Koniec obdobia = | Panovník = [[John Timothy Dunlap]] | Premiér = [[Riccardo Paternò di Montecupo]] | Predchodca = [[Ruy Gonçalo do Valle Peixoto de Villas Boas]] | Dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1969|06|30}} | Miesto narodenia = [[Nancy]], [[Francúzsko]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Politická strana = | Alma mater = École Nationale des Chartes<br/>École Nationale du Patrimoine<br/> |Portál1 = Francúzsko }} [[Fráter|Fra']] '''Emmanuel Frédéric Gérard Rousseau''' (* [[30. jún|30. júna]] [[1969]], [[Nancy (mesto)|Nancy]], [[Francúzsko]]) je francúzsky [[archivár]] a od roku 2022 [[Veľkokomtúr (Maltézsky rád)|Veľkokomtúr Maltézskeho rádu]]. Narodil sa v Nancy (Meurthe-et-Moselle, Francúzsko) v roku 1969. Vyrastal v Taliansku, potom v [[Moselle (departement)|Moselle]] a [[Juré|Jure]] vo Francúzsku, než sa presťahoval do [[Paríž|Paríža]], kde ukončil stredoškolské vzdelanie. Študoval na Lycée Henricha IV. v Paríži a nastúpil na École Nationale des Chartes, ktorá od roku 1821 vo Francúzsku pripravuje archivárov a knihovníkov. V roku 1996 ukončil štúdium s diplomom paleografa a prácou o pečatiach prvých piatich domov Rádu Cîteaux z rokov 1098 až 1516. Následne študoval na École Nationale du Patrimoine, ktorá ponúka administratívne vzdelávanie pre kurátorov kultúrneho dedičstva.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Grand Commander | url = https://www.orderofmalta.int/government/grand-commander/ | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en-US}}</ref> V roku 1997 nastúpil do Národného archívu v Paríži, kde bol do roku 2006 zodpovedný za niekoľko oddelení. Od roku 2007 riadil tri roky archív Eure-et-Loir v Chartres, potom sa vrátil do Národného archívu. V rokoch 2012 až 2023 bol riaditeľom zbierok v Národnom archíve, kde mal na starosti 200 zamestnancov a 371 lineárnych kilometrov archívov od 7. storočia až po súčasnosť. Ako generálny kurátor majetku vydal niekoľko kníh o heraldike a sealografii a prispel k najnovšej monografii o katedrále v Chartres. V roku 1986 sa stal dobrovoľníkom Maltézskeho rádu Francúzsko. Fra' Emmanuel sa od roku 1998 zúčastňuje medzinárodných pútí Rádu do [[Lurdy|Lúrd]] a práve tam pocítil volanie k rehoľnému povolaniu v Ráde prostredníctvom služby chorým. Do Rádu bol prijatý v roku 2003, do noviciátu vstúpil v roku 2006 a slávnostné sľuby zložil 11. mája 2011. Podieľal sa na založení Historickej akadémie Maltézskeho rádu vo Francúzsku a publikoval niekoľko historických prác o Ráde. V roku 2009 bol zvolený za člena Zvrchovanej rady Maltézskeho rádu a znovuzvolený v rokoch 2014 a 2019. Viac ako desať rokov je kurátorom archívu a knižnice Magistrálneho paláca. Do funkcie Veľkokomtúra nastúpil 3. septembra 2022. Mimoriadna generálna kapitula 25.-29. januára 2023 ho potvrdila vo funkcii na ďalších šesť rokov.<ref name=":0" /> Rousseau je prezidentom Historickej komisie pre blahorečenie cisárovnej [[Zita Bourbonsko-Parmská|Zity Rakúskej]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zita's beatification | url = https://associationimperatricezita.com/en/beatification-zita/ | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en-US}}</ref> == Referencie == <references /> {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Rousseau, Emmanuel}} [[Kategória:Maltézski rytieri]] [[Kategória:Rád maltézskych rytierov]] [[Kategória:Osobnosti z Nancy]] [[Kategória:Francúzski archivári]] 9jqmzriiixbvq4tk1yfgx1fs34vo11v 8187895 8187890 2026-03-27T15:23:11Z Radoslav70 256940 8187895 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}} {{Infobox Politik | Meno = Emmanuel Rousseau | Rodné meno = Emmanuel Frédéric Gérard Rousseau | Popis osoby = francúzsky archivár | Portrét = Fra Emmanuel Rousseau Grand Commander.jpg | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = | Úrad = [[Veľkokomtúr (Maltézsky rád)|Veľkokomtúr]] Maltézskeho rádu | Začiatok obdobia = [[2. september]] [[2022]] | Koniec obdobia = | Panovník = [[John Timothy Dunlap]] | Premiér = [[Riccardo Paternò di Montecupo]] | Predchodca = [[Ruy Gonçalo do Valle Peixoto de Villas Boas]] | Dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1969|06|30}} | Miesto narodenia = [[Nancy]], [[Francúzsko]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Politická strana = | Alma mater = [[École nationale des chartes]]<br/>[[École nationale du patrimoine]]<br/> | Portál1 = Francúzsko }} [[Fráter|Fra']] '''Emmanuel Frédéric Gérard Rousseau''' (* [[30. jún|30. júna]] [[1969]], [[Nancy (mesto)|Nancy]], [[Francúzsko]]) je francúzsky [[archivár]] a od roku 2022 [[Veľkokomtúr (Maltézsky rád)|Veľkokomtúr Maltézskeho rádu]]. Narodil sa v Nancy (Meurthe-et-Moselle, Francúzsko) v roku 1969. Vyrastal v Taliansku, potom v [[Moselle (departement)|Moselle]] a [[Juré|Jure]] vo Francúzsku, než sa presťahoval do [[Paríž|Paríža]], kde ukončil stredoškolské vzdelanie. Študoval na Lycée Henricha IV. v Paríži a nastúpil na [[École nationale des chartes]], ktorá od roku 1821 vo Francúzsku pripravuje archivárov a knihovníkov. V roku 1996 ukončil štúdium s diplomom paleografa a prácou o pečatiach prvých piatich domov Rádu Cîteaux z rokov 1098 až 1516. Následne študoval na École nationale du Patrimoine, ktorá ponúka administratívne vzdelávanie pre kurátorov kultúrneho dedičstva.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Grand Commander | url = https://www.orderofmalta.int/government/grand-commander/ | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en-US}}</ref> V roku 1997 nastúpil do Národného archívu v Paríži, kde bol do roku 2006 zodpovedný za niekoľko oddelení. Od roku 2007 riadil tri roky archív Eure-et-Loir v Chartres, potom sa vrátil do Národného archívu. V rokoch 2012 až 2023 bol riaditeľom zbierok v Národnom archíve, kde mal na starosti 200 zamestnancov a 371 lineárnych kilometrov archívov od 7. storočia až po súčasnosť. Ako generálny kurátor majetku vydal niekoľko kníh o heraldike a sealografii a prispel k najnovšej monografii o katedrále v Chartres. V roku 1986 sa stal dobrovoľníkom Maltézskeho rádu Francúzsko. Fra' Emmanuel sa od roku 1998 zúčastňuje medzinárodných pútí Rádu do [[Lurdy|Lúrd]] a práve tam pocítil volanie k rehoľnému povolaniu v Ráde prostredníctvom služby chorým. Do Rádu bol prijatý v roku 2003, do noviciátu vstúpil v roku 2006 a slávnostné sľuby zložil 11. mája 2011. Podieľal sa na založení Historickej akadémie Maltézskeho rádu vo Francúzsku a publikoval niekoľko historických prác o Ráde. V roku 2009 bol zvolený za člena Zvrchovanej rady Maltézskeho rádu a znovuzvolený v rokoch 2014 a 2019. Viac ako desať rokov je kurátorom archívu a knižnice Magistrálneho paláca. Do funkcie Veľkokomtúra nastúpil 3. septembra 2022. Mimoriadna generálna kapitula 25.-29. januára 2023 ho potvrdila vo funkcii na ďalších šesť rokov.<ref name=":0" /> Rousseau je prezidentom Historickej komisie pre blahorečenie cisárovnej [[Zita Bourbonsko-Parmská|Zity Rakúskej]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zita's beatification | url = https://associationimperatricezita.com/en/beatification-zita/ | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en-US}}</ref> == Referencie == <references /> {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Rousseau, Emmanuel}} [[Kategória:Maltézski rytieri]] [[Kategória:Rád maltézskych rytierov]] [[Kategória:Osobnosti z Nancy]] [[Kategória:Francúzski archivári]] foxfbrynmnc2bnep484pkpbssaomqkm 8187900 8187895 2026-03-27T15:35:30Z Bakjb 236375 úpravy 8187900 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Emmanuel Rousseau | Rodné meno = Emmanuel Frédéric Gérard Rousseau | Popis osoby = francúzsky archivár | Portrét = Fra Emmanuel Rousseau Grand Commander.jpg | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = | Úrad = [[Veľkokomtúr (Maltézsky rád)|Veľkokomtúr]] Maltézskeho rádu | Začiatok obdobia = [[2. september]] [[2022]] | Koniec obdobia = | Panovník = [[John Timothy Dunlap]] | Premiér = [[Riccardo Paternò di Montecupo]] | Predchodca = [[Ruy Gonçalo do Valle Peixoto de Villas Boas]] | Dátum narodenia = {{dnv|1969|06|30}} | Miesto narodenia = [[Nancy (mesto)|Nancy]], [[Francúzsko]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Politická strana = | Alma mater = [[École nationale des chartes]]<br/>[[École nationale du patrimoine]]<br/> | Portál1 = Francúzsko | Profesia = [[archivár]], [[Paleografia|paleograf]], [[historik]] }} [[Fráter|Fra']] '''Emmanuel Frédéric Gérard Rousseau''' (* [[30. jún|30. júna]] [[1969]], [[Nancy (mesto)|Nancy]], [[Francúzsko]]) je francúzsky [[archivár]] a od roku 2022 [[Veľkokomtúr (Maltézsky rád)|Veľkokomtúr Maltézskeho rádu]]. Narodil sa v [[Nancy (mesto)|Nancy]] ([[Meurthe-et-Moselle]], Francúzsko) v roku 1969. Vyrastal v Taliansku, potom v [[Moselle (departement)|Moselle]] a [[Juré|Jure]] vo Francúzsku, než sa presťahoval do [[Paríž|Paríža]], kde ukončil stredoškolské vzdelanie. Študoval na [[Lýceum Henricha IV.|Lycée Henricha IV.]] v Paríži a nastúpil na [[École nationale des chartes]], ktorá od roku 1821 vo Francúzsku pripravuje archivárov a knihovníkov. V roku 1996 ukončil štúdium s diplomom paleografa a prácou o pečatiach prvých piatich domov Rádu Cîteaux z rokov 1098 až 1516. Následne študoval na [[École nationale du Patrimoine]], ktorá ponúka administratívne vzdelávanie pre kurátorov kultúrneho dedičstva.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Grand Commander | url = https://www.orderofmalta.int/government/grand-commander/ | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en-US}}</ref> V roku 1997 nastúpil do [[Národný archív (Francúzsko)|Národného archívu]] v Paríži, kde bol do roku 2006 zodpovedný za niekoľko oddelení. Od roku 2007 riadil tri roky archív Eure-et-Loir v Chartres, potom sa vrátil do Národného archívu. V rokoch 2012 až 2023 bol riaditeľom zbierok v Národnom archíve, kde mal na starosti 200 zamestnancov a 371 lineárnych kilometrov archívov od 7. storočia až po súčasnosť. Ako generálny kurátor majetku vydal niekoľko kníh o heraldike a sealografii a prispel k najnovšej monografii o [[Katedrála Notre-Dame (Chartres)|katedrále v Chartres]]. V roku 1986 sa stal dobrovoľníkom Maltézskeho rádu Francúzsko. Fra' Emmanuel sa od roku 1998 zúčastňuje medzinárodných pútí Rádu do [[Lurdy|Lúrd]] a práve tam pocítil volanie k rehoľnému povolaniu v Ráde prostredníctvom služby chorým. Do Rádu bol prijatý v roku 2003, do noviciátu vstúpil v roku 2006 a slávnostné sľuby zložil 11. mája 2011. Podieľal sa na založení Historickej akadémie Maltézskeho rádu vo Francúzsku a publikoval niekoľko historických prác o Ráde. V roku 2009 bol zvolený za člena Zvrchovanej rady Maltézskeho rádu a znovuzvolený v rokoch 2014 a 2019. Viac ako desať rokov je kurátorom archívu a knižnice Magistrálneho paláca. Do funkcie Veľkokomtúra nastúpil 3. septembra 2022. Mimoriadna generálna kapitula 25.-29. januára 2023 ho potvrdila vo funkcii na ďalších šesť rokov.<ref name=":0" /> Rousseau je prezidentom Historickej komisie pre blahorečenie cisárovnej [[Zita Bourbonsko-Parmská|Zity Rakúskej]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zita's beatification | url = https://associationimperatricezita.com/en/beatification-zita/ | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en-US}}</ref> == Referencie == <references /> {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Rousseau, Emmanuel}} [[Kategória:Osobnosti z Nancy]] [[Kategória:Francúzski archivári]] [[Kategória:Maltézski rytieri]] [[Kategória:Rád maltézskych rytierov]] [[Kategória:Absolventi École nationale des chartes]] [[Kategória:Nositelia Národného radu za zásluhy]] hhvj8j6jfq6nnmt2w9e8u41vwej8l2s Nixonov šok 0 747013 8187852 2026-03-27T14:30:25Z Andrej-airliner 43530 Vytvorená stránka „[[Súbor:Nixon 30-0316a.jpg|thumb|[[Richard Nixon]] v roku 1971]] '''Nixonov šok''' označuje dôsledok série hospodárskych opatrení, ktoré zahŕňali zmrazenie [[mzda|miezd]] a [[cena (ekonómia)|cien]], zavedenie dovozných prirážok a jednostranné zrušenie priamej medzinárodnej zameniteľnosti [[americký dolár|amerického dolára]] za [[zlato]]. Tieto opatrenia prijal [[prezident Spojených štátov]] [[Richard Nixon]] [[15. august]]a [[1971]] ako re…“ 8187852 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Nixon 30-0316a.jpg|thumb|[[Richard Nixon]] v roku 1971]] '''Nixonov šok''' označuje dôsledok série hospodárskych opatrení, ktoré zahŕňali zmrazenie [[mzda|miezd]] a [[cena (ekonómia)|cien]], zavedenie dovozných prirážok a jednostranné zrušenie priamej medzinárodnej zameniteľnosti [[americký dolár|amerického dolára]] za [[zlato]]. Tieto opatrenia prijal [[prezident Spojených štátov]] [[Richard Nixon]] [[15. august]]a [[1971]] ako reakciu na rastúcu [[inflácia (ekonomika)|infláciu]] a hrozby menovej krízy.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Garten | meno = Jeffrey E. | autor = | odkaz na autora = | titul = Three Days at Camp David (How a Secret Meeting in 1971 Transformed the Global Economy) | vydanie = | vydavateľ = HarperCollins | miesto = New York | rok = 2021 | počet strán = 459 | url = | isbn = 978-0-06-288770-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref>Lewis, Paul (August 15, 1976). [https://www.nytimes.com/1976/08/15/archives/nixons-economic-policies-return-to-haunt-the-gop-nixons-economic.html Nixon's Economic Policies Return to Haunt the G. O. P.] The New York Times.</ref> Hoci Nixonove kroky formálne nezrušili existujúci [[brettonwoodská menová sústava|brettonwoodsky systém]] medzinárodných finančných vzťahov, pozastavenie jednej z jeho kľúčových zložiek ho fakticky znefunkčnilo.<ref>OATLEY, Thomas. ''International Political Economy (Sixth Edition).'' New York : Routledge, 2018. 412 s. ISBN 978-1-351-03464-7. s. 351 – 352.</ref> Nixon síce verejne deklaroval zámer obnoviť priamu zameniteľnosť dolára po uskutočnení reforiem brettonwoodskeho systému, no všetky pokusy o reformu zlyhali, čím sa americký dolár v praxi stal [[fiat money|nekrytou (fiat) menou]]. Do roku [[1973]] bol brettonwoodsky systém pre ostatné svetové meny ''[[de facto]]'' nahradený režimom [[plávajúci menový kurz|plávajúcich výmenných kurzov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Nixon Shock | url = https://www.bloomberg.com/news/articles/2011-08-04/the-nixon-shock | vydavateľ = bloomberg.com | miesto = | dátum vydania = 2011-08-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[brettonwoodská menová sústava]] * [[Richard Nixon]] * [[United States Bullion Depository]] == Zdroj == {{preklad|en|Nixon shock|1343799127}} [[Kategória:1971]] [[Kategória:Ekonomika]] [[Kategória:Americký dolár]] [[Kategória:Zlato]] hgj6wyjckx0ygyprgru3cyjgc4hrbyr 8187878 8187852 2026-03-27T15:13:55Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Eponymické termíny]] pomocou použitia HotCat 8187878 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Nixon 30-0316a.jpg|thumb|[[Richard Nixon]] v roku 1971]] '''Nixonov šok''' označuje dôsledok série hospodárskych opatrení, ktoré zahŕňali zmrazenie [[mzda|miezd]] a [[cena (ekonómia)|cien]], zavedenie dovozných prirážok a jednostranné zrušenie priamej medzinárodnej zameniteľnosti [[americký dolár|amerického dolára]] za [[zlato]]. Tieto opatrenia prijal [[prezident Spojených štátov]] [[Richard Nixon]] [[15. august]]a [[1971]] ako reakciu na rastúcu [[inflácia (ekonomika)|infláciu]] a hrozby menovej krízy.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Garten | meno = Jeffrey E. | autor = | odkaz na autora = | titul = Three Days at Camp David (How a Secret Meeting in 1971 Transformed the Global Economy) | vydanie = | vydavateľ = HarperCollins | miesto = New York | rok = 2021 | počet strán = 459 | url = | isbn = 978-0-06-288770-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref>Lewis, Paul (August 15, 1976). [https://www.nytimes.com/1976/08/15/archives/nixons-economic-policies-return-to-haunt-the-gop-nixons-economic.html Nixon's Economic Policies Return to Haunt the G. O. P.] The New York Times.</ref> Hoci Nixonove kroky formálne nezrušili existujúci [[brettonwoodská menová sústava|brettonwoodsky systém]] medzinárodných finančných vzťahov, pozastavenie jednej z jeho kľúčových zložiek ho fakticky znefunkčnilo.<ref>OATLEY, Thomas. ''International Political Economy (Sixth Edition).'' New York : Routledge, 2018. 412 s. ISBN 978-1-351-03464-7. s. 351 – 352.</ref> Nixon síce verejne deklaroval zámer obnoviť priamu zameniteľnosť dolára po uskutočnení reforiem brettonwoodskeho systému, no všetky pokusy o reformu zlyhali, čím sa americký dolár v praxi stal [[fiat money|nekrytou (fiat) menou]]. Do roku [[1973]] bol brettonwoodsky systém pre ostatné svetové meny ''[[de facto]]'' nahradený režimom [[plávajúci menový kurz|plávajúcich výmenných kurzov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Nixon Shock | url = https://www.bloomberg.com/news/articles/2011-08-04/the-nixon-shock | vydavateľ = bloomberg.com | miesto = | dátum vydania = 2011-08-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[brettonwoodská menová sústava]] * [[Richard Nixon]] * [[United States Bullion Depository]] == Zdroj == {{preklad|en|Nixon shock|1343799127}} [[Kategória:1971]] [[Kategória:Ekonomika]] [[Kategória:Americký dolár]] [[Kategória:Zlato]] [[Kategória:Eponymické termíny]] 54veexbt0k0yhcuzlybfy8w2845zv1p 8187926 8187878 2026-03-27T15:57:25Z ~2026-18844-01 290214 8187926 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Nixon 30-0316a.jpg|thumb|[[Richard Nixon]] v roku 1971]] '''Nixonov šok''' označuje dôsledok série hospodárskych opatrení, ktoré zahŕňali zmrazenie [[mzda|miezd]] a [[cena (ekonómia)|cien]], zavedenie dovozných prirážok a jednostranné zrušenie priamej medzinárodnej zameniteľnosti [[americký dolár|amerického dolára]] za [[zlato]]. Tieto opatrenia prijal [[prezident Spojených štátov]] [[Richard Nixon]] [[15. august]]a [[1971]] ako reakciu na rastúcu [[inflácia (ekonomika)|infláciu]] a hrozby menovej krízy.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Garten | meno = Jeffrey E. | autor = | odkaz na autora = | titul = Three Days at Camp David (How a Secret Meeting in 1971 Transformed the Global Economy) | vydanie = | vydavateľ = HarperCollins | miesto = New York | rok = 2021 | počet strán = 459 | url = | isbn = 978-0-06-288770-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref>Lewis, Paul (August 15, 1976). [https://www.nytimes.com/1976/08/15/archives/nixons-economic-policies-return-to-haunt-the-gop-nixons-economic.html Nixon's Economic Policies Return to Haunt the G. O. P.] The New York Times.</ref> Hoci Nixonove kroky formálne nezrušili existujúci [[brettonwoodská menová sústava|brettonwoodsky systém]] medzinárodných finančných vzťahov, pozastavenie jednej z jeho kľúčových zložiek ho fakticky znefunkčnilo.<ref>OATLEY, Thomas. ''International Political Economy (Sixth Edition).'' New York : Routledge, 2018. 412 s. ISBN 978-1-351-03464-7. s. 351 – 352.</ref> Nixon síce verejne deklaroval zámer obnoviť priamu zameniteľnosť dolára po uskutočnení reforiem brettonwoodskeho systému, no všetky pokusy o reformu zlyhali, čím sa americký dolár v praxi stal [[fiat money|nekrytou (fiat) menou]]. Do roku [[1973]] bol brettonwoodsky systém pre ostatné svetové meny ''[[de facto]]'' nahradený režimom [[plávajúci menový kurz|plávajúcich výmenných kurzov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Nixon Shock | url = https://www.bloomberg.com/news/articles/2011-08-04/the-nixon-shock | vydavateľ = bloomberg.com | miesto = | dátum vydania = 2011-08-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[brettonwoodská menová sústava]] * [[Richard Nixon]] * [[United States Bullion Depository]] == Zdroj == {{preklad|en|Nixon shock|1343799127}} [[Kategória:Ekonomika v USA]] [[Kategória:1971 v USA]] [[Kategória:Americký dolár]] [[Kategória:Zlato]] [[Kategória:Eponymické termíny]] grqmmf3dn5mht0hcdcrpkxcxmohoaph Kategória:Grécki moreplaci 14 747014 8187857 2026-03-27T14:44:15Z Bakjb 236375 nová kategória 8187857 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Grécki objavitelia|Moreplavci]] [[Kategória:Moreplavci podľa štátu]] jc4ud8lznofu0sa5tysjs1ogc9wjsnq Kategória:Grécki aktivisti 14 747015 8187858 2026-03-27T14:46:02Z Bakjb 236375 nová kategória 8187858 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Grécke osobnosti|Aktivisti]] [[Kategória:Spoločnosť v Grécku|Aktivisti]] [[Kategória:Aktivisti podľa štátu]] k8nxqdn5bd4w1224wxhzoqrjvg43j72 Kategória:Osobnosti gréckej vojny za nezávislosť 14 747016 8187859 2026-03-27T14:49:02Z Bakjb 236375 nová kategória 8187859 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Grécke povstanie]] [[Kategória:Osobnosti podľa vojny|Grécke povstanie]] 15gmyhfr3am36tkysfzujppukhicbge Kategória:Admiráli Ruského cárskeho námorníctva 14 747017 8187861 2026-03-27T14:54:58Z Bakjb 236375 nová kategória 8187861 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Ruskí admiráli|Ruské cárske námorníctvo]] [[Kategória:Admiráli|Ruské cárske námorníctvo]] [[Kategória:Ruské cárske námorníctvo]] 1raa3xgabjsom98pjga0y1inut8bvem Kategória:Ruské cárske námorníctvo 14 747018 8187862 2026-03-27T14:58:16Z Bakjb 236375 nová kategória 8187862 wikitext text/x-wiki {{Catmore}} {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Ruské námorníctvo]] [[Kategória:Vojsko Ruskej ríše|námorníctvo]] icewhv9e6ymmenmxbsx6aod3yoa7lut 8187864 8187862 2026-03-27T14:59:02Z Bakjb 236375 odobratá [[Kategória:Vojsko Ruskej ríše]]; pridaná [[Kategória:Vojsko v Ruskej ríši]] pomocou použitia HotCat 8187864 wikitext text/x-wiki {{Catmore}} {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Ruské námorníctvo]] [[Kategória:Vojsko v Ruskej ríši|námorníctvo]] bxjd95zkmb8vogti0zqshyn3b4n3c21 Kategória:Vojsko v Ruskej ríši 14 747019 8187867 2026-03-27T15:00:17Z Bakjb 236375 nová kategória 8187867 wikitext text/x-wiki :''Pozri aj [[:Kategória:Vojsko v Sovietskom zväze|Vojsko v Sovietskom zväze]]'' :''Pozri aj [[:Kategória:Vojsko v Rusku|Vojsko v Rusku]]'' {{commonscat}} [[Kategória:Ruská ríša]] [[Kategória:Vojsko v zaniknutých štátoch|Ruská ríša]] 56b1czck5ilvfkx3e80urri0270rfpc Kategória:Ruské námorníctvo 14 747020 8187868 2026-03-27T15:03:41Z Bakjb 236375 nová kategória 8187868 wikitext text/x-wiki {{Catmore|Námorníctvo Ruskej federácie}} {{Commoncat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Vojenské námorníctvo]] [[Kategória:Vojsko v Rusku]] [[Kategória:Vodná doprava v Rusku]] e2yllc98ptezx9eggzadufuvgp3il08 8187869 8187868 2026-03-27T15:04:51Z Bakjb 236375 fix 8187869 wikitext text/x-wiki {{Catmore|Námorníctvo Ruskej federácie}} {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Vojenské námorníctvo]] [[Kategória:Vojsko v Rusku]] [[Kategória:Vodná doprava v Rusku]] 8kjjxdwe53cgetgcbrla499svlktxft Kategória:Členovia Filiki Eteria 14 747021 8187871 2026-03-27T15:09:05Z Bakjb 236375 nová kategória 8187871 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Grécki revolucionári]] [[Kategória:Osobnosti gréckej vojny za nezávislosť]] [[Kategória:Členovia tajných spoločností]] 3kvkuqsd2viotr7d3pllja7wdwlca8h 8187875 8187871 2026-03-27T15:12:26Z Bakjb 236375 zmena poradia v [[Kategória:Členovia tajných spoločností]]: "Filiki Eteria" pomocou použitia HotCat 8187875 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Grécki revolucionári]] [[Kategória:Osobnosti gréckej vojny za nezávislosť]] [[Kategória:Členovia tajných spoločností|Filiki Eteria]] ppv6c74kllwdsjt37wcgjctdhxjcd1e Kategória:Grécki revolucionári 14 747022 8187872 2026-03-27T15:10:21Z Bakjb 236375 nová kategória 8187872 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Revolucionári]] [[Kategória:Politika v Grécku|Revolucionári]] [[Kategória:Grécke osobnosti podľa činnosti|revolucionári]] gv2m4bl4fnujixk9tvxu8ry0t747xrl 8187873 8187872 2026-03-27T15:11:01Z Bakjb 236375 odobratá [[Kategória:Grécke osobnosti podľa činnosti]]; pridaná [[Kategória:Grécke osobnosti]] pomocou použitia HotCat 8187873 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Revolucionári]] [[Kategória:Politika v Grécku|Revolucionári]] [[Kategória:Grécke osobnosti|revolucionári]] lo03viido7xksrstm0q5i42jcm5n1s3 Kategória:Členovia tajných spoločností 14 747023 8187876 2026-03-27T15:12:28Z Bakjb 236375 nová kategória 8187876 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Osobnosti podľa činnosti|Osobnosti podľa činnosti]] [[Kategória:Tajné spoločnosti]] 1ax209vvzx54uur1x4x9k3brhat7s36 Diskusia:Laskarina Bubulina 1 747024 8187877 2026-03-27T15:13:33Z Bakjb 236375 https://fountain.toolforge.org/editathons/wikijarsve2026 8187877 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026}} rk67p3c8gb6db0nudwc2d5vtdtvr4xv Diskusia s redaktorom:HarryDusanko 3 747026 8187899 2026-03-27T15:31:20Z Teslaton 12161 Vytvorená stránka „{{copytext|Zuzana Znášiková Martinková}} --~~~~“ 8187899 wikitext text/x-wiki {{copytext|Zuzana Znášiková Martinková}} --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:31, 27. marec 2026 (UTC) tbli2vvvorbxcn2jw0449fhrmbpikai 8187970 8187899 2026-03-27T17:05:33Z Pe3kZA 39673 upozornenie 8187970 wikitext text/x-wiki {{copytext|Zuzana Znášiková Martinková}} --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:31, 27. marec 2026 (UTC) {{Urgentne upraviť autor|Renáta Názlerová}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 17:05, 27. marec 2026 (UTC) 6k0lncvsbr5kmwokvftpc20uc8n6hbh Kategória:Absolventi École nationale des chartes 14 747027 8187903 2026-03-27T15:36:56Z Bakjb 236375 nová kategória 8187903 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:École nationale des chartes]] [[Kategória:Absolventi vysokých škôl vo Francúzsku|École nationale des chartes]] 6jyo24trdenk67l4mn10v9pfzq7bp39 Kategória:École nationale des chartes 14 747028 8187904 2026-03-27T15:40:28Z Bakjb 236375 nová kategória 8187904 wikitext text/x-wiki {{Catmore}} {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Vysoké školy vo Francúzsku|École nationale des chartes]] i8ysglhe3s6nivpi3qge3rlfdubu95p Renáta Názlerová 0 747029 8187915 2026-03-27T15:47:37Z HarryDusanko 286678 Renáta Názlerová 8187915 wikitext text/x-wiki Renáta Názlerová je slovenská moderátorka, scenáristka a herečka. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Renáta Názlerová | url = https://www.fortunalibri.sk/blogs/autori/66065795-renata-nazlerova | vydavateľ = Fortuna Libri | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en | meno = Fortuna | priezvisko = Libri}}</ref> Narodila sa v roku 1968. Dlhé roky pôsobila ako redaktorka a šéfredaktorka, v súčasnosti sa venuje publicistike.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Renáta Názlerová | url = https://www.fortunalibri.sk/blogs/autori/66065795-renata-nazlerova | vydavateľ = Fortuna Libri | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en | meno = Fortuna | priezvisko = Libri}}</ref> Spolupracuje s televíziou JOJ ako scenáristka a herečka (Súdna sieň, Ochrancovia) a moderovala talkshow Supermama. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Renáta Názlerová | url = https://www.fortunalibri.sk/blogs/autori/66065795-renata-nazlerova | vydavateľ = Fortuna Libri | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en | meno = Fortuna | priezvisko = Libri}}</ref> Pôsobí aj ako mediátorka, venuje sa koučingu a firemnému vzdelávaniu. Ako lektorka vedie predovšetkým kurzy zamerané na komunikáciu, medziľudské vzťahy a sebamotiváciu. Pracuje ako riaditeľka Domova sociálnych služieb. Renáta Názlerová je štastne vydatá a má syna Mateja. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Renáta Názlerová | url = https://www.fortunalibri.sk/blogs/autori/66065795-renata-nazlerova | vydavateľ = Fortuna Libri | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en | meno = Fortuna | priezvisko = Libri}}</ref> Účínkovala v: Súdna sieň - prokurátorka Bez servítky Nemocnica Knihy: Návod na obsluhu lásky, Návod na obsluhu dieťaťa, Návod na obsluhu šéfa, Vražda Eleny P.,Tučibomba, Tisíc a jedna noc s Arabom, Zmierenie a Osudová žena<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Renáta Názlerová | url = https://www.fortunalibri.sk/blogs/autori/66065795-renata-nazlerova | vydavateľ = Fortuna Libri | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en | meno = Fortuna | priezvisko = Libri}}</ref> jrbcn1psb2928pwpacm5rabqgnv0hq3 8187969 8187915 2026-03-27T17:04:26Z Pe3kZA 39673 urgent 8187969 wikitext text/x-wiki {{urgentne upraviť|20260327}} '''Renáta Názlerová''' je slovenská moderátorka, scenáristka a herečka. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Renáta Názlerová | url = https://www.fortunalibri.sk/blogs/autori/66065795-renata-nazlerova | vydavateľ = Fortuna Libri | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en | meno = Fortuna | priezvisko = Libri}}</ref> Narodila sa v roku 1968. Dlhé roky pôsobila ako redaktorka a šéfredaktorka, v súčasnosti sa venuje publicistike.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Renáta Názlerová | url = https://www.fortunalibri.sk/blogs/autori/66065795-renata-nazlerova | vydavateľ = Fortuna Libri | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en | meno = Fortuna | priezvisko = Libri}}</ref> Spolupracuje s televíziou JOJ ako scenáristka a herečka (Súdna sieň, Ochrancovia) a moderovala talkshow Supermama. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Renáta Názlerová | url = https://www.fortunalibri.sk/blogs/autori/66065795-renata-nazlerova | vydavateľ = Fortuna Libri | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en | meno = Fortuna | priezvisko = Libri}}</ref> Pôsobí aj ako mediátorka, venuje sa koučingu a firemnému vzdelávaniu. Ako lektorka vedie predovšetkým kurzy zamerané na komunikáciu, medziľudské vzťahy a sebamotiváciu. Pracuje ako riaditeľka Domova sociálnych služieb. Renáta Názlerová je štastne vydatá a má syna Mateja. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Renáta Názlerová | url = https://www.fortunalibri.sk/blogs/autori/66065795-renata-nazlerova | vydavateľ = Fortuna Libri | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en | meno = Fortuna | priezvisko = Libri}}</ref> Účínkovala v: Súdna sieň - prokurátorka Bez servítky Nemocnica Knihy: Návod na obsluhu lásky, Návod na obsluhu dieťaťa, Návod na obsluhu šéfa, Vražda Eleny P.,Tučibomba, Tisíc a jedna noc s Arabom, Zmierenie a Osudová žena<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Renáta Názlerová | url = https://www.fortunalibri.sk/blogs/autori/66065795-renata-nazlerova | vydavateľ = Fortuna Libri | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en | meno = Fortuna | priezvisko = Libri}}</ref> gtycf2ol9xykkbfbbefsw4dz7v0k99s Kategória:1971 v USA 14 747030 8187928 2026-03-27T15:58:57Z ~2026-18844-01 290214 kat 8187928 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:1971 podľa štátu|USA]] [[Kategória:1971 v Severnej Amerike|USA]] [[Kategória:70. roky 20. storočia v USA]] lkc5oanrr1vnp5vk43qan55bz46f4bi Kategória:1971 v Severnej Amerike 14 747031 8187931 2026-03-27T16:02:03Z ~2026-18844-01 290214 Vytvorená stránka „{{Commonscat}} {{Kategória ročníka}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:1971]] [[Kategória:70. roky 20. storočia v Severnej Amerike|1971]] [[Kategória:Roky 20. storočia v Severnej Amerike]]“ 8187931 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Kategória ročníka}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:1971]] [[Kategória:70. roky 20. storočia v Severnej Amerike|1971]] [[Kategória:Roky 20. storočia v Severnej Amerike]] 2xq7ivrbhvvxhxba0wv1tt1wjzulyqm Zoznam turistických značkovaných trás v Súľovských vrchoch 0 747032 8187932 2026-03-27T16:05:32Z Akul59 168826 Nová stránka 8187932 wikitext text/x-wiki Toto je zoznam turistických značkovaných trás<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://archiv.kst.sk/images/stories/znackovanie/TZT/pesie_tzt.pdf |titul=Evidencia turistických značkovaných trás KST |dátum prístupu=2026-03-27 |jazyk=sk }}</ref> v [[Súľovské vrchy|Súľovských vrchoch]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 157 Súľovské vrchy (6. vydanie, 2022) | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-157-sulovske-vrchy-6-vydanie-2022/ | vydavateľ = vku-mapy.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> na Slovensku. {|class="wikitable sortable" style="text-align:center" ! rowspan="2" | Značka ! colspan="4" | Trasa ! rowspan="2" | Poznámky |- ! Číslo ! Štart ! Cieľ ! Dĺžka v km |- | {{Turistická značka|červená}} | [[Turistická značkovaná trasa číslo 0880|0880]] | [[Žilina]], [[Strážov (Žilina)|Strážov]] | [[Považská Teplá]] | 33,3 | |- | {{Turistická značka|modrá}} | [[Turistická značkovaná trasa číslo 2160|2160]] | [[Jasenové]], kaplnka | Babice | 3,6 | |- | {{Turistická značka|modrá}} | [[Turistická značkovaná trasa číslo 2694|2694]] | [[Domaniža]] | [[Vrchteplá]] | 12,9 | |- | {{Turistická značka|modrá}} | [[Turistická značkovaná trasa číslo 2739|2739]] | [[Rajecké Teplice]], centrum | [[Lietavská Lúčka]], ACHP | 12,5 | |- | {{Turistická značka|modrá}} | [[Turistická značkovaná trasa číslo 2746|2746]] | [[Hrabové]] | [[Sedlo pod Bradou]] | 6 | |- | {{Turistická značka|modrá}} | [[Turistická značkovaná trasa číslo 2749|2749]] | [[Lietavská Lúčka]] | [[Súľov-Hradná|Súľov]], parkovisko | 17 | |- | {{Turistická značka|modrá}} | [[Turistická značkovaná trasa číslo 2800|2800]] | [[Rajecké Teplice]], centrum | nad vodojemom | 6 | |- | {{Turistická značka|zelená}} | [[Turistická značkovaná trasa číslo 5584|5584]] | [[Považská Bystrica]] | [[Zliechov]] | 26,3 | |- | {{Turistická značka|zelená}} | [[Turistická značkovaná trasa číslo 5585|5585]] | [[Záskalie (okres Považská Bystrica)|Záskalie]] | pod [[Veľký Manín|Veľkým Manínom]] | 2,1 | |- | {{Turistická značka|zelená}} | [[Turistická značkovaná trasa číslo 5650|5650]] | [[Hlboké nad Váhom]], rázcestie | [[Valča]] | 43,6 | |- | {{Turistická značka|zelená}} | [[Turistická značkovaná trasa číslo 5657|5657]] | [[Rajecké Teplice]], centrum | [[Lietava (hrad)|hrad Lietava]] | 8 | |- | {{Turistická značka|zelená}} | [[Turistická značkovaná trasa číslo 5662|5662]] | [[Jablonové (okres Bytča)|Jablonové]], kameňolom | [[Vrchteplá]] | 11 | |- | {{Turistická značka|žltá}} | [[Turistická značkovaná trasa číslo 8580|8580]] | [[Milochov]] | [[Manínska tiesňava]], kemp | 22 | |- | {{Turistická značka|žltá}} | [[Turistická značkovaná trasa číslo 8654|8654]] | [[Súľov-Hradná|Súľov]], parkovisko | pod Dubovcom | 9 | |- | {{Turistická značka|žltá}} | [[Turistická značkovaná trasa číslo 8680|8680]] | [[Súľov-Hradná|Súľov]], parkovisko | [[Rajecké Teplice]], centrum | 13,5 | |} == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Turistické značkované trasy na Slovensku]] [[Kategória:Turistické značkované trasy v Súľovských vrchoch]] [[Kategória:Slovenské zoznamy|Turistické značkované trasy v Súľovských vrchoch]] kw70roerl6fymnvhqv4m4jlirukbb75 Kategória:Turistické značkované trasy v Súľovských vrchoch 14 747033 8187936 2026-03-27T16:07:11Z Akul59 168826 Nová Kategória 8187936 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Turistické značkované trasy na Slovensku|Súľovské vrchy]] [[Kategória:Súľovské vrchy]] 51fi29i452s0zfy31btvtnzv3nyn1r3 Full breakfast 0 747034 8187952 2026-03-27T16:47:16Z ~2026-19084-50 290348 Vytvorená stránka „[[Súbor:Full English breakfast (cropped).jpg|náhľad|Typické kompletné anglické raňajky pozostávajúce zo [[slanina|slaniny]], [[volské oko|volského oka]], [[klobása|klobásy]], húb, pečenej [[fazuľa|fazule]], [[hash brown]] a grilovaných [[Rajčiak jedlý|paradajok]]]] '''Full breakfast''' ({{vjz|slk|''kompletné raňajky''}}) alebo '''fry-up''' sú výdatné varené raňajky, ktoré sa často pripravujú v Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľov…“ 8187952 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Full English breakfast (cropped).jpg|náhľad|Typické kompletné anglické raňajky pozostávajúce zo [[slanina|slaniny]], [[volské oko|volského oka]], [[klobása|klobásy]], húb, pečenej [[fazuľa|fazule]], [[hash brown]] a grilovaných [[Rajčiak jedlý|paradajok]]]] '''Full breakfast''' ({{vjz|slk|''kompletné raňajky''}}) alebo '''fry-up''' sú výdatné varené raňajky, ktoré sa často pripravujú v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] a [[Írsko|Írsku]]. V závislosti od toho, kde sa na ktoromkoľvek z týchto ostrovov podávajú, sa môžu kompletné raňajky alebo jeden z ich variantov označovať aj ako '''full English''',<ref name="full English">{{cite web |title=The full English |url=http://www.jamieoliver.com/recipes/pork-recipes/the-full-english |archive-url=https://web.archive.org/web/20140728111930/http://www.jamieoliver.com/recipes/pork-recipes/the-full-english |archive-date=2014-07-28 |access-date=2014-02-26 |publisher=Jamieoliver.com}}</ref> '''full Scottish''',<ref name="full Scottish">{{cite web |title=Traditional Scottish Food |url=http://www.visitscotland.com/about/food-drink/traditional |archive-url=https://web.archive.org/web/20140213034050/http://www.visitscotland.com/about/food-drink/traditional |archive-date=2014-02-13 |access-date=2014-02-26 |publisher=Visit Scotland}}</ref> '''full Welsh''',<ref name="walesonline.co.uk">{{cite news |date=25 October 2005 |title=So what is a 'full Welsh breakfast'? |url=http://www.walesonline.co.uk/news/wales-news/what-full-welsh-breakfast-2374227 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20140502004835/http://www.walesonline.co.uk/news/wales-news/what-full-welsh-breakfast-2374227 |archive-date=2014-05-02|publisher=Wales Online}}</ref> '''full Irish'''<ref name="tse 2024-09-29">{{cite web |last1=Lemm |first1=Elaine |title=What Makes Up a Traditional Full Irish Breakfast? |url=https://www.thespruceeats.com/full-irish-breakfast-435557 |publisher=The Spruce Eats |access-date=2026-03-25 |date=2024-09-29}}</ref> alebo '''Ulster fry'''.<ref>{{cite news |last=Bell |first=James |date=2014-01-29 |title=How to... Cook the perfect Ulster Fry |url=http://www.belfasttelegraph.co.uk/life/recipes/how-to-cook-the-perfect-ulster-fry-29962910.html |access-date=2014-02-26 |newspaper=Belfast Telegraph}}</ref> Iné varianty kompletných raňajok sa pripravujú inde. Typickými ingredienciami full breakfast sú [[slanina]], [[klobása|klobásy]], [[vajce ako potravina|vajcia]], [[krvavnica]], [[Rajčiak jedlý|paradajky]], huby a [[toast]] alebo [[Hrianka (pokrm)|hrianka]] a jedlo sa často podáva s [[čaj]]om. [[Pečená fazuľa]], [[hash brown]]y a [[káva]] (namiesto čaju) sú bežné súčasné, ale netradičné prísady jedla. Vyprážané raňajky sa stali populárnymi v Spojenom kráľovstve a Írsku počas [[Viktoriánska éra|viktoriánskej éry]]; hoci sa termín „full breakfast“ neobjavuje, raňajky s „fried ham and eggs“ sa nachádzajú v knihe ''[[Mrs. Beeton's Book of Household Management|Book of Household Management]]'' (1861) [[Isabelly Beetonovej]]. == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|Full breakfast}} [[Kategória:Írska kuchyňa]] [[Kategória:Britská kuchyňa]] d121ld621m3q2a3kv30crh23qxw1thx 8187953 8187952 2026-03-27T16:47:38Z ~2026-19084-50 290348 8187953 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Full English breakfast (cropped).jpg|náhľad|Typické kompletné anglické raňajky pozostávajúce zo [[slanina|slaniny]], [[volské oko|volského oka]], [[klobása|klobásy]], húb, pečenej [[fazuľa|fazule]], [[hash brown]] a grilovaných [[Rajčiak jedlý|paradajok]]]] '''Full breakfast''' ({{vjz|slk|''kompletné raňajky''}}) alebo '''fry-up''' sú výdatné varené [[raňajky]], ktoré sa často pripravujú v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] a [[Írsko|Írsku]]. V závislosti od toho, kde sa na ktoromkoľvek z týchto ostrovov podávajú, sa môžu kompletné raňajky alebo jeden z ich variantov označovať aj ako '''full English''',<ref name="full English">{{cite web |title=The full English |url=http://www.jamieoliver.com/recipes/pork-recipes/the-full-english |archive-url=https://web.archive.org/web/20140728111930/http://www.jamieoliver.com/recipes/pork-recipes/the-full-english |archive-date=2014-07-28 |access-date=2014-02-26 |publisher=Jamieoliver.com}}</ref> '''full Scottish''',<ref name="full Scottish">{{cite web |title=Traditional Scottish Food |url=http://www.visitscotland.com/about/food-drink/traditional |archive-url=https://web.archive.org/web/20140213034050/http://www.visitscotland.com/about/food-drink/traditional |archive-date=2014-02-13 |access-date=2014-02-26 |publisher=Visit Scotland}}</ref> '''full Welsh''',<ref name="walesonline.co.uk">{{cite news |date=25 October 2005 |title=So what is a 'full Welsh breakfast'? |url=http://www.walesonline.co.uk/news/wales-news/what-full-welsh-breakfast-2374227 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20140502004835/http://www.walesonline.co.uk/news/wales-news/what-full-welsh-breakfast-2374227 |archive-date=2014-05-02|publisher=Wales Online}}</ref> '''full Irish'''<ref name="tse 2024-09-29">{{cite web |last1=Lemm |first1=Elaine |title=What Makes Up a Traditional Full Irish Breakfast? |url=https://www.thespruceeats.com/full-irish-breakfast-435557 |publisher=The Spruce Eats |access-date=2026-03-25 |date=2024-09-29}}</ref> alebo '''Ulster fry'''.<ref>{{cite news |last=Bell |first=James |date=2014-01-29 |title=How to... Cook the perfect Ulster Fry |url=http://www.belfasttelegraph.co.uk/life/recipes/how-to-cook-the-perfect-ulster-fry-29962910.html |access-date=2014-02-26 |newspaper=Belfast Telegraph}}</ref> Iné varianty kompletných raňajok sa pripravujú inde. Typickými ingredienciami full breakfast sú [[slanina]], [[klobása|klobásy]], [[vajce ako potravina|vajcia]], [[krvavnica]], [[Rajčiak jedlý|paradajky]], huby a [[toast]] alebo [[Hrianka (pokrm)|hrianka]] a jedlo sa často podáva s [[čaj]]om. [[Pečená fazuľa]], [[hash brown]]y a [[káva]] (namiesto čaju) sú bežné súčasné, ale netradičné prísady jedla. Vyprážané raňajky sa stali populárnymi v Spojenom kráľovstve a Írsku počas [[Viktoriánska éra|viktoriánskej éry]]; hoci sa termín „full breakfast“ neobjavuje, raňajky s „fried ham and eggs“ sa nachádzajú v knihe ''[[Mrs. Beeton's Book of Household Management|Book of Household Management]]'' (1861) [[Isabelly Beetonovej]]. == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|Full breakfast}} [[Kategória:Írska kuchyňa]] [[Kategória:Britská kuchyňa]] ccaq2ngiibjgdwlm7huinu0rozb2u3h 8187958 8187953 2026-03-27T16:51:41Z ~2026-19084-50 290348 8187958 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Full English breakfast (cropped).jpg|náhľad|Typické kompletné anglické raňajky pozostávajúce zo [[slanina|slaniny]], [[volské oko|volského oka]], [[klobása|klobásy]], húb, pečenej [[fazuľa|fazule]], [[hash brown]] a grilovaných [[Rajčiak jedlý|paradajok]]]] '''Full breakfast''' ({{vjz|slk|''kompletné raňajky''}}) alebo '''fry-up''' sú výdatné varené [[raňajky]], ktoré sa často pripravujú v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] a [[Írsko|Írsku]]. V závislosti od toho, kde sa na ktoromkoľvek z týchto ostrovov podávajú, sa môžu kompletné raňajky alebo jeden z ich variantov označovať aj ako '''full English''',<ref name="full English">{{cite web |title=The full English |url=http://www.jamieoliver.com/recipes/pork-recipes/the-full-english |archive-url=https://web.archive.org/web/20140728111930/http://www.jamieoliver.com/recipes/pork-recipes/the-full-english |archive-date=2014-07-28 |access-date=2014-02-26 |publisher=Jamieoliver.com}}</ref> '''full Scottish''',<ref name="full Scottish">{{cite web |title=Traditional Scottish Food |url=http://www.visitscotland.com/about/food-drink/traditional |archive-url=https://web.archive.org/web/20140213034050/http://www.visitscotland.com/about/food-drink/traditional |archive-date=2014-02-13 |access-date=2014-02-26 |publisher=Visit Scotland}}</ref> '''full Welsh''',<ref name="walesonline.co.uk">{{cite news |date=25 October 2005 |title=So what is a 'full Welsh breakfast'? |url=http://www.walesonline.co.uk/news/wales-news/what-full-welsh-breakfast-2374227 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20140502004835/http://www.walesonline.co.uk/news/wales-news/what-full-welsh-breakfast-2374227 |archive-date=2014-05-02|publisher=Wales Online}}</ref> '''full Irish'''<ref name="tse 2024-09-29">{{cite web |last1=Lemm |first1=Elaine |title=What Makes Up a Traditional Full Irish Breakfast? |url=https://www.thespruceeats.com/full-irish-breakfast-435557 |publisher=The Spruce Eats |access-date=2026-03-25 |date=2024-09-29}}</ref> alebo '''Ulster fry'''.<ref>{{cite news |last=Bell |first=James |date=2014-01-29 |title=How to... Cook the perfect Ulster Fry |url=http://www.belfasttelegraph.co.uk/life/recipes/how-to-cook-the-perfect-ulster-fry-29962910.html |access-date=2014-02-26 |newspaper=Belfast Telegraph}}</ref> Iné varianty kompletných raňajok sa pripravujú inde. Typickými ingredienciami full breakfast sú [[slanina]], [[klobása|klobásy]], [[vajce ako potravina|vajcia]], black pudding (obdoba [[krvavnica|krvavnice]]), [[Rajčiak jedlý|paradajky]], huby a [[toast]] alebo [[Hrianka (pokrm)|hrianka]] a jedlo sa často podáva s [[čaj]]om. [[Pečená fazuľa]], [[hash brown]]y a [[káva]] (namiesto čaju) sú bežné súčasné, ale netradičné prísady jedla. Vyprážané raňajky sa stali populárnymi v Spojenom kráľovstve a Írsku počas [[Viktoriánska éra|viktoriánskej éry]]; hoci sa termín „full breakfast“ neobjavuje, raňajky s „fried ham and eggs“ sa nachádzajú v knihe ''[[Mrs. Beeton's Book of Household Management|Book of Household Management]]'' (1861) [[Isabelly Beetonovej]]. == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|Full breakfast}} [[Kategória:Írska kuchyňa]] [[Kategória:Britská kuchyňa]] hka8me310m8fuyxmejzfjqngvrqref2 8187960 8187958 2026-03-27T16:52:17Z ~2026-19084-50 290348 8187960 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Full English breakfast (cropped).jpg|náhľad|Typické kompletné anglické raňajky pozostávajúce zo [[slanina|slaniny]], [[volské oko|volského oka]], [[klobása|klobásy]], húb, pečenej [[fazuľa|fazule]], [[hash brown]] a grilovaných [[Rajčiak jedlý|paradajok]]]] '''Full breakfast''' ({{vjz|slk|''kompletné raňajky''}}) alebo '''fry-up''' sú výdatné varené [[raňajky]], ktoré sa často pripravujú v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] a [[Írsko|Írsku]]. V závislosti od toho, kde sa na ktoromkoľvek z týchto ostrovov podávajú, sa môžu full breakfast alebo jeden z ich variantov označovať aj ako '''full English''',<ref name="full English">{{cite web |title=The full English |url=http://www.jamieoliver.com/recipes/pork-recipes/the-full-english |archive-url=https://web.archive.org/web/20140728111930/http://www.jamieoliver.com/recipes/pork-recipes/the-full-english |archive-date=2014-07-28 |access-date=2014-02-26 |publisher=Jamieoliver.com}}</ref> '''full Scottish''',<ref name="full Scottish">{{cite web |title=Traditional Scottish Food |url=http://www.visitscotland.com/about/food-drink/traditional |archive-url=https://web.archive.org/web/20140213034050/http://www.visitscotland.com/about/food-drink/traditional |archive-date=2014-02-13 |access-date=2014-02-26 |publisher=Visit Scotland}}</ref> '''full Welsh''',<ref name="walesonline.co.uk">{{cite news |date=2005-10-25 |title=So what is a 'full Welsh breakfast'? |url=http://www.walesonline.co.uk/news/wales-news/what-full-welsh-breakfast-2374227 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20140502004835/http://www.walesonline.co.uk/news/wales-news/what-full-welsh-breakfast-2374227 |archive-date=2014-05-02|publisher=Wales Online}}</ref> '''full Irish'''<ref name="tse 2024-09-29">{{cite web |last1=Lemm |first1=Elaine |title=What Makes Up a Traditional Full Irish Breakfast? |url=https://www.thespruceeats.com/full-irish-breakfast-435557 |publisher=The Spruce Eats |access-date=2026-03-25 |date=2024-09-29}}</ref> alebo '''Ulster fry'''.<ref>{{cite news |last=Bell |first=James |date=2014-01-29 |title=How to... Cook the perfect Ulster Fry |url=http://www.belfasttelegraph.co.uk/life/recipes/how-to-cook-the-perfect-ulster-fry-29962910.html |access-date=2014-02-26 |newspaper=Belfast Telegraph}}</ref> Iné varianty kompletných raňajok sa pripravujú inde. Typickými ingredienciami full breakfast sú [[slanina]], [[klobása|klobásy]], [[vajce ako potravina|vajcia]], black pudding (obdoba [[krvavnica|krvavnice]]), [[Rajčiak jedlý|paradajky]], huby a [[toast]] alebo [[Hrianka (pokrm)|hrianka]] a jedlo sa často podáva s [[čaj]]om. [[Pečená fazuľa]], [[hash brown]]y a [[káva]] (namiesto čaju) sú bežné súčasné, ale netradičné prísady jedla. Vyprážané raňajky sa stali populárnymi v Spojenom kráľovstve a Írsku počas [[Viktoriánska éra|viktoriánskej éry]]; hoci sa termín „full breakfast“ neobjavuje, raňajky s „fried ham and eggs“ sa nachádzajú v knihe ''[[Mrs. Beeton's Book of Household Management|Book of Household Management]]'' (1861) [[Isabelly Beetonovej]]. == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|Full breakfast}} [[Kategória:Írska kuchyňa]] [[Kategória:Britská kuchyňa]] 3n9tuzll8fzybnjfyvn00p0939p5lg6 8187961 8187960 2026-03-27T16:53:19Z ~2026-19084-50 290348 8187961 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Full English breakfast (cropped).jpg|náhľad|Typické kompletné anglické raňajky pozostávajúce zo [[slanina|slaniny]], [[volské oko|volského oka]], [[klobása|klobásy]], húb, pečenej [[fazuľa|fazule]], [[hash brown]] a grilovaných [[Rajčiak jedlý|paradajok]]]] '''Full breakfast''' ({{vjz|slk|''kompletné raňajky''}}) alebo '''fry-up''' sú výdatné varené [[raňajky]], ktoré sa často pripravujú v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] a [[Írsko|Írsku]]. V závislosti od toho, kde sa na ktoromkoľvek z týchto ostrovov podávajú, sa môžu full breakfast alebo jeden z ich variantov označovať aj ako '''full English''',<ref name="full English">{{cite web |title=The full English |url=http://www.jamieoliver.com/recipes/pork-recipes/the-full-english |archive-url=https://web.archive.org/web/20140728111930/http://www.jamieoliver.com/recipes/pork-recipes/the-full-english |archive-date=2014-07-28 |access-date=2014-02-26 |publisher=Jamieoliver.com}}</ref> '''full Scottish''',<ref name="full Scottish">{{cite web |title=Traditional Scottish Food |url=http://www.visitscotland.com/about/food-drink/traditional |archive-url=https://web.archive.org/web/20140213034050/http://www.visitscotland.com/about/food-drink/traditional |archive-date=2014-02-13 |access-date=2014-02-26 |publisher=Visit Scotland}}</ref> '''full Welsh''',<ref name="walesonline.co.uk">{{cite news |date=2005-10-25 |title=So what is a 'full Welsh breakfast'? |url=http://www.walesonline.co.uk/news/wales-news/what-full-welsh-breakfast-2374227 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20140502004835/http://www.walesonline.co.uk/news/wales-news/what-full-welsh-breakfast-2374227 |archive-date=2014-05-02|publisher=Wales Online}}</ref> '''full Irish'''<ref name="tse 2024-09-29">{{cite web |last1=Lemm |first1=Elaine |title=What Makes Up a Traditional Full Irish Breakfast? |url=https://www.thespruceeats.com/full-irish-breakfast-435557 |publisher=The Spruce Eats |access-date=2026-03-25 |date=2024-09-29}}</ref> alebo '''Ulster fry'''.<ref>{{cite news |last=Bell |first=James |date=2014-01-29 |title=How to... Cook the perfect Ulster Fry |url=http://www.belfasttelegraph.co.uk/life/recipes/how-to-cook-the-perfect-ulster-fry-29962910.html |access-date=2014-02-26 |newspaper=Belfast Telegraph}}</ref> Ďalšie varianty full breakfast sa pripravujú aj inde vo svete. Typickými ingredienciami full breakfast sú [[slanina]], [[klobása|klobásy]], [[vajce ako potravina|vajcia]], black pudding (obdoba [[krvavnica|krvavnice]]), [[Rajčiak jedlý|paradajky]], huby a [[toast]] alebo [[Hrianka (pokrm)|hrianka]] a jedlo sa často podáva s [[čaj]]om. [[Pečená fazuľa]], [[hash brown]]y a [[káva]] (namiesto čaju) sú bežné súčasné, ale netradičné prísady jedla. Vyprážané raňajky sa stali populárnymi v Spojenom kráľovstve a Írsku počas [[Viktoriánska éra|viktoriánskej éry]]; hoci sa termín „full breakfast“ neobjavuje, raňajky s „fried ham and eggs“ sa nachádzajú v knihe ''[[Mrs. Beeton's Book of Household Management|Book of Household Management]]'' (1861) [[Isabelly Beetonovej]]. == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|Full breakfast}} [[Kategória:Írska kuchyňa]] [[Kategória:Britská kuchyňa]] 1136b2hia6d56wvdgg59kc58j6eyhd3 8187973 8187961 2026-03-27T17:26:23Z ~2026-18844-01 290214 8187973 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Full English breakfast (cropped).jpg|náhľad|Typické kompletné anglické raňajky pozostávajúce zo [[slanina|slaniny]], [[volské oko|volského oka]], [[klobása|klobásy]], húb, pečenej [[fazuľa|fazule]], [[hash brown]] a grilovaných [[Rajčiak jedlý|paradajok]]]] '''Full breakfast''' ({{vjz|slk|''kompletné raňajky''}}) alebo '''fry-up''' sú výdatné varené [[raňajky]], ktoré sa často pripravujú v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] a [[Írsko|Írsku]]. V závislosti od toho, kde sa na ktoromkoľvek z týchto ostrovov podávajú, sa môžu full breakfast alebo jeden z ich variantov označovať aj ako '''full English''',<ref name="full English">{{cite web |title=The full English |url=http://www.jamieoliver.com/recipes/pork-recipes/the-full-english |archive-url=https://web.archive.org/web/20140728111930/http://www.jamieoliver.com/recipes/pork-recipes/the-full-english |archive-date=2014-07-28 |access-date=2014-02-26 |publisher=Jamieoliver.com}}</ref> '''full Scottish''',<ref name="full Scottish">{{cite web |title=Traditional Scottish Food |url=http://www.visitscotland.com/about/food-drink/traditional |archive-url=https://web.archive.org/web/20140213034050/http://www.visitscotland.com/about/food-drink/traditional |archive-date=2014-02-13 |access-date=2014-02-26 |publisher=Visit Scotland}}</ref> '''full Welsh''',<ref name="walesonline.co.uk">{{cite news |date=2005-10-25 |title=So what is a 'full Welsh breakfast'? |url=http://www.walesonline.co.uk/news/wales-news/what-full-welsh-breakfast-2374227 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20140502004835/http://www.walesonline.co.uk/news/wales-news/what-full-welsh-breakfast-2374227 |archive-date=2014-05-02|publisher=Wales Online}}</ref> '''full Irish'''<ref name="tse 2024-09-29">{{cite web |last1=Lemm |first1=Elaine |title=What Makes Up a Traditional Full Irish Breakfast? |url=https://www.thespruceeats.com/full-irish-breakfast-435557 |publisher=The Spruce Eats |access-date=2026-03-25 |date=2024-09-29}}</ref> alebo '''Ulster fry'''.<ref>{{cite news |last=Bell |first=James |date=2014-01-29 |title=How to... Cook the perfect Ulster Fry |url=http://www.belfasttelegraph.co.uk/life/recipes/how-to-cook-the-perfect-ulster-fry-29962910.html |access-date=2014-02-26 |newspaper=Belfast Telegraph}}</ref> Ďalšie varianty full breakfast sa pripravujú aj inde vo svete. Typickými ingredienciami full breakfast sú [[slanina]], [[klobása|klobásy]], [[vajce ako potravina|vajcia]], black pudding (obdoba [[krvavnica|krvavnice]]), [[Rajčiak jedlý|paradajky]], huby a [[toast]] alebo [[Hrianka (pokrm)|hrianka]] a jedlo sa často podáva s [[čaj]]om. [[Pečená fazuľa]], [[hash brown]]y a [[káva]] (namiesto čaju) sú bežné súčasné, ale netradičné prísady jedla. Vyprážané raňajky sa stali populárnymi v Spojenom kráľovstve a Írsku počas [[Viktoriánska éra|viktoriánskej éry]]; hoci sa termín „full breakfast“ neobjavuje, raňajky s „fried ham and eggs“ sa nachádzajú v knihe ''[[Mrs. Beeton's Book of Household Management|Book of Household Management]]'' (1861) [[Isabelly Beetonovej]]. == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|Full breakfast|1345638005}} [[Kategória:Írska kuchyňa]] [[Kategória:Britská kuchyňa]] 3so3yrjqgc4o0o5kea8n8kmvru1y5yi Bistrica (Musalenska Bistrica) 0 747035 8187992 2026-03-27T18:05:24Z Gitanes232 142243 vytvorenie článku 8187992 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Bistrica | other_name = Бистрица | category = rieka <!-- *** Image *** --> | image = MusalenskaBistritsa-Samokov01.jpg | image_caption = rieka Bistrica na okraji mesta [[Samokov]] <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Bulharsko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = | district = | commune = | municipality = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | city = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Rila]] | source_location = [[Musalenski ezera]], severne od vrchu [[Musala]] | source_region = | source_elevation = 2709 | source_lat_d = 42.1814 | source_long_d = 23.59 | source1 = | source1_location = | source1_region = | mouth = rieka [[Iskăr]] | mouth_location = na južnej hranici mesta [[Samokov]] | mouth_region = | mouth_elevation = 964 | mouth_lat_d = 42.3231 | mouth_long_d = 23.5542 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 19 | width = | depth = | watershed = 57 | discharge = 0,5 | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Free fields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Relief Map of Bulgaria.jpg | map_background = | map_caption = | map_locator = Bulharsko <!-- *** Websites *** --> | commons = Musalenska Bistritsa | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Bistrica''' ({{vjz|bul|Бистрица}}) je [[Rila|rilská]] [[rieka]] v [[Sofijská oblasť|Sofijskej oblasti]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="ref001">{{Citácia knihy | autor = KIRADŽIEV, Svetlin | titul = Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija | miesto = Sofia | vydavateľ = Izdatelstvo "Iztok{{--}}Zapad" | rok = 2013 | počet strán = 624 | isbn = 978-619-152-142-5 | strany = 55}}</ref><ref name="ref0011">{{Citácia knihy | autor = MIČEV Nikolaj; MICHAJLOV, Cvetko; VAPCAROV, Ivan; KIRADŽIEV, Svetlin | titul = Geografski rečnik na Bălgarija | miesto = Sofia | vydavateľ = Izdatelstvo "Nauka i izkuzstvo" | rok = 1980 | počet strán = 564 | isbn = 9532672611 | strany = 537}}</ref> Je pravým prítokom rieky [[Iskăr]].<ref name="ref0011"/><ref name="ref001"/> == Iné názvy == Rieka je na rôznych úsekoch toku známa aj ako '''Musalenska Bistrica''' ({{vjz|bul|Мусаленска Бистрица}}),<ref name="ref0011"/><ref name="ref001"/> '''Goľama Bistrica''' ({{vjz|bul|Голяма Бистрица}}),<ref name="ref001"/> '''Borovecka Bistrica''' ({{vjz|bul|Боровецка Бистрица}}),<ref name="ref0011"/><ref name="ref001"/> alebo '''Samokovska Bistrica''' ({{vjz|bul|Самоковска Бистрица}}).<ref name="ref001"/> == Priebeh toku == Rieka vzniká v najvyššie položenom jazere<ref name="ref0011"/><ref name="ref001"/> ([[Ledeno ezero (Rila)|Ledeno ezero]])<ref name="ref0011"/> zo skupiny [[Musalenski ezera|Musalenských jazier]] v pohorí [[Rila]]<ref name="ref0011"/><ref name="ref001"/> v blízkosti [[Musala (horská chata)|horskej chaty Musala]]<ref name="ref001"/> v nadmorskej výške {{Mnm|2709|w}}<ref name="ref0011"/> Spočiatku tečie hlbokou a tesnou dolinou, ktorou vedie turistická trasa z [[Borovec (rezort)rezortu Borovec]] k [[Musala (horská chata)|chate]] a vrchu [[Musala]]. Po výstupe z doliny preteká okolo horského rezortu Borovec a neskôr sa vlieva do rieky [[Iskăr]] v bezprostrednej blízkosti mesta [[Samokov]]<ref name="ref0011"/><ref name="ref001"/> v nadmorskej výške {{Mnm|964|w}}<ref name="ref0011"/> == Opis == Bistrica je dlhá {{km|19|m}}. Ide o pravý prítok rieky [[Iskăr]].<ref name="ref0011"/><ref name="ref001"/> Rieka odvodňuje územie o rozlohe {{km2|57}}.<ref name="ref0011"/> Najvodnatejšou je rieka v období [[apríl]]a až [[júl]]a, predovšetkým v dôsledku topiaceho sa snehu v pohorí [[Rila]]. Najmenej vody v nej tečie v priebehu [[august]]a až [[Október|októbra]].<ref name="ref001"/> Priemerný ročný [[Objemový prietok|prietok]] dosahuje 0,5 m³/s.<ref name="ref0011"/> Na hornom toku po horský rezort Borovec je Bistrica nazývaná väčšinou ako Musalenska Bistrica, alebo Goľama Bistrica, neskôr pri prietoku okolo rezortu je známa pod názvom Borovecka Bistrica a na dolnom toku pri meste Samokov ako Samokovska Bistrica.<ref name="ref001"/> === Obývané miesta === Rieka preteká cez územie horského rezortu Borovec a mesta [[Samokov]].<ref name="ref001"/> == Galéria == <gallery> MusalenskaBistritsa-Samokov04.jpg|Bistrica pri meste Samokov Изворът на р. Бистрица.JPG|pohľad na jazero z ktorého Bistrica vyviera Мусаленска Бистрица 1.jpg|Bistrica v hornej časti toku Мусаленска Бистрица 2.jpg|Bistrica v hornej časti toku </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Musalenska Bistritsa}} [[Kategória:Sofijská oblasť]] [[Kategória:Rieky v Bulharsku]] [[Kategória:Rieky v Rile‎]] [[Kategória:Samokov]] s0i4s1i675zv5oa9hhovr3jb1sj7ids 8188011 8187992 2026-03-27T18:28:10Z Gitanes232 142243 fix 8188011 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Bistrica | other_name = Бистрица | category = rieka <!-- *** Image *** --> | image = MusalenskaBistritsa-Samokov01.jpg | image_caption = rieka Bistrica na okraji mesta [[Samokov]] <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Bulharsko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = | district = | commune = | municipality = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | city = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Rila]] | source_location = [[Musalenski ezera]], severne od vrchu [[Musala]] | source_region = | source_elevation = 2709 | source_lat_d = 42.1814 | source_long_d = 23.59 | source1 = | source1_location = | source1_region = | mouth = rieka [[Iskăr]] | mouth_location = na južnej hranici mesta [[Samokov]] | mouth_region = | mouth_elevation = 964 | mouth_lat_d = 42.3231 | mouth_long_d = 23.5542 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 19 | width = | depth = | watershed = 57 | discharge = 0,5 | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Free fields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Relief Map of Bulgaria.jpg | map_background = | map_caption = | map_locator = Bulharsko <!-- *** Websites *** --> | commons = Musalenska Bistritsa | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Bistrica''' ({{vjz|bul|Бистрица}}) je [[Rila|rilská]] [[rieka]] v [[Sofijská oblasť|Sofijskej oblasti]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="ref001">{{Citácia knihy | autor = KIRADŽIEV, Svetlin | titul = Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija | miesto = Sofia | vydavateľ = Izdatelstvo "Iztok{{--}}Zapad" | rok = 2013 | počet strán = 624 | isbn = 978-619-152-142-5 | strany = 55}}</ref><ref name="ref0011">{{Citácia knihy | autor = MIČEV Nikolaj; MICHAJLOV, Cvetko; VAPCAROV, Ivan; KIRADŽIEV, Svetlin | titul = Geografski rečnik na Bălgarija | miesto = Sofia | vydavateľ = Izdatelstvo "Nauka i izkuzstvo" | rok = 1980 | počet strán = 564 | isbn = 9532672611 | strany = 537}}</ref> Je pravým prítokom rieky [[Iskăr]].<ref name="ref0011"/><ref name="ref001"/> == Iné názvy == Rieka je na rôznych úsekoch toku známa aj ako '''Musalenska Bistrica''' ({{vjz|bul|Мусаленска Бистрица}}),<ref name="ref0011"/><ref name="ref001"/> '''Goľama Bistrica''' ({{vjz|bul|Голяма Бистрица}}),<ref name="ref001"/> '''Borovecka Bistrica''' ({{vjz|bul|Боровецка Бистрица}}),<ref name="ref0011"/><ref name="ref001"/> alebo '''Samokovska Bistrica''' ({{vjz|bul|Самоковска Бистрица}}).<ref name="ref001"/> == Priebeh toku == Rieka vzniká v najvyššie položenom jazere<ref name="ref0011"/><ref name="ref001"/> ([[Ledeno ezero (Rila)|Ledeno ezero]])<ref name="ref0011"/> zo skupiny [[Musalenski ezera|Musalenských jazier]] v pohorí [[Rila]]<ref name="ref0011"/><ref name="ref001"/> v blízkosti [[Musala (horská chata)|horskej chaty Musala]]<ref name="ref001"/> v nadmorskej výške {{Mnm|2709|w}}<ref name="ref0011"/> Spočiatku tečie hlbokou a tesnou dolinou, ktorou vedie turistická trasa z [[Borovec (rezort)|rezortu Borovec]] k [[Musala (horská chata)|chate]] a vrchu [[Musala]]. Po výstupe z doliny preteká okolo horského rezortu Borovec a neskôr sa vlieva do rieky [[Iskăr]] v bezprostrednej blízkosti mesta [[Samokov]]<ref name="ref0011"/><ref name="ref001"/> v nadmorskej výške {{Mnm|964|w}}<ref name="ref0011"/> == Opis == Bistrica je dlhá {{km|19|m}}. Ide o pravý prítok rieky [[Iskăr]].<ref name="ref0011"/><ref name="ref001"/> Rieka odvodňuje územie o rozlohe {{km2|57}}.<ref name="ref0011"/> Najvodnatejšou je rieka v období [[apríl]]a až [[júl]]a, predovšetkým v dôsledku topiaceho sa snehu v pohorí [[Rila]]. Najmenej vody v nej tečie v priebehu [[august]]a až [[Október|októbra]].<ref name="ref001"/> Priemerný ročný [[Objemový prietok|prietok]] dosahuje 0,5 m³/s.<ref name="ref0011"/> Na hornom toku po horský rezort Borovec je Bistrica nazývaná väčšinou ako Musalenska Bistrica, alebo Goľama Bistrica, neskôr pri prietoku okolo rezortu je známa pod názvom Borovecka Bistrica a na dolnom toku pri meste Samokov ako Samokovska Bistrica.<ref name="ref001"/> === Obývané miesta === Rieka preteká cez územie horského rezortu Borovec a mesta [[Samokov]].<ref name="ref001"/> == Galéria == <gallery> MusalenskaBistritsa-Samokov04.jpg|Bistrica pri meste Samokov Изворът на р. Бистрица.JPG|pohľad na jazero z ktorého Bistrica vyviera Мусаленска Бистрица 1.jpg|Bistrica v hornej časti toku Мусаленска Бистрица 2.jpg|Bistrica v hornej časti toku </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Musalenska Bistritsa}} [[Kategória:Sofijská oblasť]] [[Kategória:Rieky v Bulharsku]] [[Kategória:Rieky v Rile‎]] [[Kategória:Samokov]] npk6ckl1pt958z36vddudn2r40bhtx3 Diskusia:Bistrica (Musalenska Bistrica) 1 747036 8187994 2026-03-27T18:06:27Z Gitanes232 142243 https://fountain.toolforge.org/editathons/wikijarsve2026 8187994 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026}} rk67p3c8gb6db0nudwc2d5vtdtvr4xv Bistrica 0 747037 8187995 2026-03-27T18:07:33Z Gitanes232 142243 rozlišovačka 8187995 wikitext text/x-wiki '''Bistrica''' môže byť: v Bulharsku: * západorodopská rieka; pozri [[Bistrica (Západné Rodopy)]] * vitošská rieka; pozri [[Bistrica (Vitoša)]] * rilská rieka, ľavý prítok Strumy; pozri [[Bistrica (Blagoevgradska Bistrica)]] * rilská rieka, pravý prítok Marice; pozri [[Bistrica (Dolnobanska Bistrica)]] * rilská rieka, ľavý prítok Džermanu; pozri [[Bistrica (Dupniška Bistrica)]] * rilská rieka, pravý prítok Iskăr; pozri [[Bistrica (Musalenska Bistrica)]] * pirinská rieka, ľavý prítok Strumy; pozri [[Bistrica (Pirinska Bistrica)]] * pirinská rieka, ľavý prítok Strumy; pozri [[Bistrica (Sandanska Bistrica)]] * osogovská rieka; pozri [[Bistrica (Sovoľanska Bistrica)]] * rezort vo východnej Rile; pozri [[Bistrica (rezort)]] * dedina v Blagoevgradskej oblasti; pozri [[Bistrica (Blagoevgrad)]] * dedina v Kiustendilskej oblasti; pozri [[Bistrica (Kiustendil)]] * sofijská štvrť; pozri [[Bistrica (štvrť v Sofii)]] {{rozlišovacia stránka}} ktc7bsguuweae9id2dou0dsc1wckei3 8187996 8187995 2026-03-27T18:08:05Z Gitanes232 142243 fix 8187996 wikitext text/x-wiki '''Bistrica''' môže byť: v Bulharsku: * západorodopská rieka; pozri [[Bistrica (Západné Rodopy)]] * vitošská rieka; pozri [[Bistrica (Vitoša)]] * rilská rieka, ľavý prítok Strumy; pozri [[Bistrica (Blagoevgradska Bistrica)]] * rilská rieka, pravý prítok Marice; pozri [[Bistrica (Dolnobanska Bistrica)]] * rilská rieka, ľavý prítok Džermanu; pozri [[Bistrica (Dupniška Bistrica)]] * rilská rieka, pravý prítok Iskăru; pozri [[Bistrica (Musalenska Bistrica)]] * pirinská rieka, ľavý prítok Strumy; pozri [[Bistrica (Pirinska Bistrica)]] * pirinská rieka, ľavý prítok Strumy; pozri [[Bistrica (Sandanska Bistrica)]] * osogovská rieka; pozri [[Bistrica (Sovoľanska Bistrica)]] * rezort vo východnej Rile; pozri [[Bistrica (rezort)]] * dedina v Blagoevgradskej oblasti; pozri [[Bistrica (Blagoevgrad)]] * dedina v Kiustendilskej oblasti; pozri [[Bistrica (Kiustendil)]] * sofijská štvrť; pozri [[Bistrica (štvrť v Sofii)]] {{rozlišovacia stránka}} 1elyvnsckdpgjxhoiq01hbgwdnnohmb Turistická značkovaná trasa číslo 2746 0 747038 8188020 2026-03-27T19:01:15Z Akul59 168826 Nová stránka 8188020 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Track <!-- *** Heading *** --> | name = Turistická značkovaná trasa číslo 2746 | other_name = | category = <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Žilinský kraj|Žilinský]] | district = [[Bytča (okres)|Bytča]] | commune = | municipality = Bytča | municipality1 = [[Jablonové (okres Bytča)|Jablonové]] | municipality2 = Súľov-Hradná <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | city = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = Bytča | source_type = Štart | source_location = [[Hrabové]] | source_elevation = 310 | source_lat_d = 49.2097 | source_long_d = 18.56078 | mouth = Súľov-Hradná | mouth_type = Cieľ | mouth_location = [[Sedlo pod Bradou]] | mouth_elevation = 660 | mouth_lat_d = 49.18312 | mouth_long_d = 18.59212 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 6 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha cieľa | map_locator = Žilinský kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Footnotes *** --> | free = | free_type = | free_label = }} {{Turistická značka|modrá}} '''Turistická značkovaná trasa číslo 2746''' je krátka modrá trasa v [[Súľovské vrchy|Súľovských vrchoch]]. Vedie z [[Hrabové]]ho do [[Sedlo pod Bradou|Sedla pod Bradou]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 157 Súľovské vrchy (6. vydanie, 2022) | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-157-sulovske-vrchy-6-vydanie-2022/ | vydavateľ = vku-mapy.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> a je dlhá 6 km.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://archiv.kst.sk/images/stories/znackovanie/TZT/pesie_tzt.pdf |titul=Evidencia turistických značkovaných trás KST |dátum prístupu=2026-03-27 |jazyk=sk }}</ref> Turistická trasa je v správe Klubu slovenských turistov. == Priebeh trasy == {| class="wikitable" !|Vzdialenosť<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://hiking.sk/hk/li/sluzby-hikeplanner.html |titul=hiking.sk - plánovač turistických trás |dátum prístupu = 2025-08-12 |jazyk=sk }}</ref> !|Čas (h) !|Nadmorská výška [[metrov nad morom|m&nbsp;n.&nbsp;m.]] !|Miesto !|Križovanie trás |- |0,0 km |0:00 |310 m |[[Hrabové]] |{{Turistická značka|zelená|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 5653|trasa 5653]]: [[Bytča]], [[Kaštieľ v Bytči|zámok]] 0:30&nbsp;h, pod Červenkou 5:30&nbsp;h |- |2,6 km |0:50 |490 m |pod Bačovou horou | |- |6,0 km |1:50 |660 m |[[Sedlo pod Bradou]] |{{Turistická značka|červená|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 0880|trasa 0880]]: pod [[Roháč (vrch v Súľovských vrchoch, 803 m)|Roháčom]] 0:25&nbsp;h, [[Žilina]], [[Strážov (Žilina)|Strážov]], MHD 4:50&nbsp;h<br /> {{Turistická značka|červená|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 0880|trasa 0880]]: lúka pod [[Súľov (hrad)|Súľovským hradom]] 0:15&nbsp;h, [[Vrchteplá]], bus 2:15&nbsp;h |} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam turistických značkovaných trás v Súľovských vrchoch]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=18.5761&y=49.19834&ref=permalink Trasa na turistickej mape] [[Kategória:Turistické značkované trasy v Súľovských vrchoch|2746]] [[Kategória:Turistické značkované trasy na Slovensku|2746]] eb0d2exq42vncgif6lmcocg44dnt7rn Let It Go (Ľadové kráľovstvo) 0 747039 8188034 2026-03-27T19:54:29Z Jetam2 30982 nový, 1518, 048/100 WD 8188034 wikitext text/x-wiki {{Infobox singel | Názov = Let It Go | Interpret = [[Idina Menzel]] | z Albumu = Frozen: Original Motion Picture Soundtrack | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis = | Žáner = | Dĺžka = | Dátum vydania = | Formát = | Miesto nahratia = | Textár = [[Kristen Anderson-Lopez]]<br>[[Robert Lopez]] | Vydavateľ = | Producent = | Skladateľ = | URL text = | Recenzie = | Predchádzajúci singel = | Tento singel = | Nasledujúci singel = }} „'''Let It Go'''“ je pieseň z animovaného filmu ''[[Ľadové kráľovstvo]]''. Autormi piesne sú manželia [[Kristen Anderson-Lopez]] a [[Robert Lopez]].<ref name="latimes">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Martens | meno = Todd | autor = | odkaz na autora = | titul = Oscars 2014: ‘Let It Go’ wins original song | url = https://www.latimes.com/entertainment/movies/moviesnow/la-et-mn-oscars-2014-let-it-go-wins-original-song-20140226-story.html | vydavateľ = latimes.com | miesto = | dátum vydania = 2014-03-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = }}</ref><ref name="time-oscars-2014">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rothman | meno = Lily | autor = | odkaz na autora = | titul = Oscars 2014: Inside the Rhyming "Let It Go" Acceptance Speech and 'Frozen 2' | url = https://time.com/11785/oscars-frozen-egot/ | vydavateľ = time.com | miesto = | dátum vydania = 2014-03-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = }}</ref> Pieseň sa nachádza v skoršej časti filmu keď Elsa ([[Idina Menzel]]) uteká z kráľovstva do svojho ľadového paláca.<ref name="latimes"/> Za 10 rokov bolo predaných 9 miliónov nosičov a na YouTube bola prehraná viac než 3 miliárd krát. Nahratá bola vo vyše 40 jazykových verziách.<ref name="businessinsider-10">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Adekaiyero| meno = Ayomikun | autor = | odkaz na autora = | titul = No one could get 'Let It Go' out of their heads. 10 years later, experts say there's a reason why. | url = https://www.businessinsider.com/let-it-go-frozen-10-years-catchy-experts-2023-12 | vydavateľ = businessinsider.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = }}</ref> == Ocenenia == V roku 2014 pieseň získala [[Academy Awards|Oskara]] za najlepšiu pôvodnú pieseň.<ref name="latimes"/> Robert Lopez ziskom Oskara za „Let It Go“ dosiahol EGOT, výhru [[Emmy Award|Emmy]], [[Grammy Award|Grammy]] a [[Tony Award|Tony]].<ref name="time-oscars-2014"/> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Piesne z 2013]] [[Kategória:Piesne z filmov]] [[Kategória:Piesne ocenené Academy Award za najlepšiu originálnu pieseň]] [[Kategória:Disney]] oxnteph6deqr3ihc8xjlfkwghuv8ma0 Kategória:Piesne ocenené Academy Award za najlepšiu originálnu pieseň 14 747040 8188037 2026-03-27T19:57:56Z Jetam2 30982 nová 8188037 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Držitelia Oscara|Piesne]] [[Kategória:Ocenené piesne|Academy Awards]] 1vngui0tsazqmydptgs6my5x3y73503 Kategória:Ocenené piesne 14 747041 8188039 2026-03-27T20:00:51Z Jetam2 30982 nová 8188039 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Ocenené diela|Piesne]] [[Kategória:Piesne]] to3373y35oh9o27aw8me48m812kgqh1 Kategória:Ocenené diela 14 747042 8188040 2026-03-27T20:02:15Z Jetam2 30982 kat 8188040 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Diela]] [[Kategória:Nositelia ocenení|Diela]] ielgr6mh7bghbcht23taduk5ryad9as 8188041 8188040 2026-03-27T20:02:26Z Jetam2 30982 odobratá [[Kategória:Diela]]; pridaná [[Kategória:Umelecké diela]] pomocou použitia HotCat 8188041 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Umelecké diela]] [[Kategória:Nositelia ocenení|Diela]] bf7xc5tmjvd2gvwyji15y86yybtxdjt Kategória:Ocenené filmy 14 747043 8188043 2026-03-27T20:05:56Z Jetam2 30982 nová 8188043 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Ocenené diela|Filmy]] [[Kategória:Filmy]] 1pmbjfbth5okymbzy5wao2q96gag81q Šablóna:LocMap Spiš 10 747044 8188049 2026-03-27T20:14:53Z MelchiorSK 157187 Vytvorená stránka „{{#switch:{{{1}}}| | name = Spiš | top = 49.4155281 | bottom = 48.5419303 | left = 20.6172817 | right = 20.5292536 | ratio = 0.4944513 | image = Spiš.png }}<noinclude>{{LocMap/Info}} [[Kategória:Geobox locator Slovensko| ]] </noinclude>“ 8188049 wikitext text/x-wiki {{#switch:{{{1}}}| | name = Spiš | top = 49.4155281 | bottom = 48.5419303 | left = 20.6172817 | right = 20.5292536 | ratio = 0.4944513 | image = Spiš.png }}<noinclude>{{LocMap/Info}} [[Kategória:Geobox locator Slovensko| ]] </noinclude> 0abp2agkykz8bbni7j3ugm63yyb8zns 8188050 8188049 2026-03-27T20:18:22Z MelchiorSK 157187 d. 8188050 wikitext text/x-wiki {{#switch:{{{1}}}| | name = Spiš | top = 49.8 | bottom = 47.6 | left = 16.6 | right = 23.0 | image = Spiš.png }}<noinclude>{{LocMap/Info}} [[Kategória:Geobox locator Slovensko| ]] </noinclude> 5y2nuvocwvzazdeccvm2o4tk7b188wl 8188052 8188050 2026-03-27T20:23:36Z MelchiorSK 157187 8188052 wikitext text/x-wiki {{#switch:{{{1}}}| | name = Spiš | top = 49.8 | bottom = 47.6 | left = 16.6 | right = 23.0 | image = Slovakia location map.svg | image1 = Spiš.png }}<noinclude>{{LocMap/Info}} [[Kategória:Geobox locator Slovensko| ]] </noinclude> 7stcjtnjyglgbq0mr5in21vl38akby5 8188060 8188052 2026-03-27T20:34:20Z MelchiorSK 157187 8188060 wikitext text/x-wiki {{#switch:{{{1}}}| | name = Spiš | top = 49.4389744 | bottom = 48.6205167 | left = 20.1579158 | right = 20.9969967 | image1 = Spiš.png }}<noinclude>{{LocMap/Info}} [[Kategória:Geobox locator Slovensko| ]] </noinclude> 5iyon0lygqm97ijo3x95khcu77uxdus 8188061 8188060 2026-03-27T20:34:45Z MelchiorSK 157187 d. 8188061 wikitext text/x-wiki {{#switch:{{{1}}}| | name = Spiš | top = 49.4389744 | bottom = 48.6205167 | left = 20.1579158 | right = 20.9969967 | image = Spiš.png }}<noinclude>{{LocMap/Info}} [[Kategória:Geobox locator Slovensko| ]] </noinclude> ab885wokm8i64ugp0oak5ihcpceigns 8188065 8188061 2026-03-27T20:47:40Z MelchiorSK 157187 8188065 wikitext text/x-wiki {{#switch:{{{1}}}| | name = Spiš | top = 49.4389744 | bottom = 48.6205167 | left = 20.1579158 | right = 20.9969967 | ratio = 0.4944513 | image = Spiš.png }}<noinclude>{{LocMap/Info}} [[Kategória:Geobox locator Slovensko| ]] </noinclude> ayreaj4f4bjyx7ax9npiewir6dg669p 8188069 8188065 2026-03-27T20:51:11Z MelchiorSK 157187 8188069 wikitext text/x-wiki {{#switch:{{{1}}}| | name = Spiš | top = 49.4389744 | bottom = 48.6205167 | left = 20.1579158 | right = 20.9969967 | ratio = 0.9889026 | image = Spiš.png }}<noinclude>{{LocMap/Info}} [[Kategória:Geobox locator Slovensko| ]] </noinclude> twcc6bqmvh3thzrs8y14e4xvxpfiht4 8188075 8188069 2026-03-27T20:59:23Z MelchiorSK 157187 8188075 wikitext text/x-wiki {{#switch:{{{1}}}| | name = Spiš | top = 49.4284056 | bottom = 48.6205167 | left = 20.0961317 | right = 20.9969967 | ratio = 1 | image = Spiš.png }}<noinclude>{{LocMap/Info}} [[Kategória:Geobox locator Slovensko| ]] </noinclude> 6xrfipz2dry8qoq9ck8iwr2dcp41n1v Diskusia s redaktorom:~2026-19144-51 3 747045 8188054 2026-03-27T20:24:33Z DurMar12 181423 Upozornenie 8188054 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 20:24, 27. marec 2026 (UTC) fefmxrzdvge1q41rj6m6ivyoj39rjdg Receptor (Maltézsky rád) 0 747046 8188057 2026-03-27T20:30:27Z Bakjb 236375 Bakjb premiestnil stránku [[Receptor (Maltézsky rád)]] na [[Receptor spoločnej pokladnice]] 8188057 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Receptor spoločnej pokladnice]] kj5qbu0fszifzqwfjf7fgaa69ui329n 8188333 8188057 2026-03-28T11:04:31Z ~2026-18844-01 290214 Zrušené presmerovanie na [[Receptor spoločnej pokladnice]] 8188333 wikitext text/x-wiki {{ZL|}} puvm7iirtk34ysawk8289s4t82040s2 Let It Go 0 747047 8188059 2026-03-27T20:32:03Z Jetam2 30982 nový, 1519, 048a/100 WD 8188059 wikitext text/x-wiki '''Let It Go''' môže byť: * piesne: * z filmu Ľadové kráľovstvo (2013), pozri [[Let It Go (Ľadové kráľovstvo)]] * albumy: * album skupiny D-Night (1998), pozri [[Let It Go (D-Night)]] * album skupiny Stanleyho Turrentinea (1966) alebo jeho titulná skladba, pozri [[Let It Go (Stanley Turrentine)]] * album skupiny The Clarks (2000), pozri [[Let It Go (The Clarks)]] * album skupiny Galactic Cowboys (2000), pozri [[Let It Go (Galactic Cowboys)]] * album skladateľa Josha Nelsona (2007) alebo jeho titulná skladba, pozri [[Let It Go (Josh Nelson)]] * album speváka Tima McGrawa (2007) alebo jeho titulná skladba, pozri [[Let It Go (Tim McGraw)]] * album speváka Willa Younga (2008) alebo jeho titulná skladba, pozri [[Let It Go (Will Young)]] * album skupiny State Radio (2009) alebo jeho titulná skladba, pozri [[Let It Go (State Radio)]] * album producenta House Shoes (2012) alebo jeho titulná skladba, pozri [[Let It Go (House Shoes)]] {{Rozlišovacia stránka}} <!-- {{Preklad|en|Let It Go (disambiguation)|1279499477}} --> s8mfjk1wmi5mws4aau8xg99plmiklc8 Kategória:Sfilmované divadelné hry 14 747048 8188064 2026-03-27T20:47:01Z Jetam2 30982 nová 8188064 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Divadelné hry adaptované na diela|Filmy]] [[Kategória:Sfilmované diela|Divadelné hry]] 3duepeg8czmnhbqiue5lps0p8u9do9y Kategória:Divadelné hry adaptované na diela 14 747049 8188066 2026-03-27T20:48:29Z Jetam2 30982 nová 8188066 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Divadelné hry| Adaptované]] [[Kategória:Diela adaptované pre iné médiá| Divadelné hry]] cgus0c8jrxt6t035u6tmipfr1es9fcf Kategória:Sfilmované diela 14 747050 8188071 2026-03-27T20:56:24Z Jetam2 30982 nová 8188071 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Filmy]] [[Kategória:Diela adaptované pre iné médiá| Filmy]] k9x71bh8808jh2rqubpl8wu1k5gzov8 Kategória:Novely adaptované na diela 14 747051 8188077 2026-03-27T21:00:55Z Jetam2 30982 nov8 8188077 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Novely| Adaptované]] [[Kategória:Diela adaptované pre iné médiá| Novely]] er61y6i5npf01dvq1p4mb1rfkse0ujb Kategória:Titulárne kostoly 14 747052 8188079 2026-03-27T21:04:29Z Bakjb 236375 nová kategória 8188079 wikitext text/x-wiki {{Catmore|Titulárny kostol}} {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Ríme]] [[Kategória:Tituly]] [[Kategória:Kolégium kardinálov]] 7j80mmr2wia529xy7vhrmmfc5zwfscn Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Ríme 14 747053 8188080 2026-03-27T21:05:53Z Bakjb 236375 nová kategória 8188080 wikitext text/x-wiki {{commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Taliansku|Rím]] [[Kategória:Kostoly v Ríme]] 4hbvhz6c4z63wr5mzrrebm58kq4ydik Rasmus Dahlin 0 747054 8188081 2026-03-27T21:06:20Z Ikpatius 231503 Vytvorená stránka „{{Infobox Hokejista|Draft=1. celkovo, 2019,<br/>[[Buffalo Sabres]]|Portrét=Rasmus_Dahlin_2019.png|Celé meno=Rasmus Erik Dahlin|Štátna príslušnosť=Švédsko|Dátum narodenia={{dnv|2000|4|13}}|Miesto narodenia=[[Trollhättan]], [[Švédsko]]|Pozícia=obranca|Streľba=ľavou rukou|Tím=[[Buffalo Sabres]]|Popis=Dahlin v roku 2019|Rok1=2016|Výška=191|Váha=92}} {{Olympijská účasť}} '''Rasmus Erik Dahlin''' (* [[13. apríl]] [[2000]], [[Trollhättan]], Šv…“ 8188081 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista|Draft=1. celkovo, 2019,<br/>[[Buffalo Sabres]]|Portrét=Rasmus_Dahlin_2019.png|Celé meno=Rasmus Erik Dahlin|Štátna príslušnosť=Švédsko|Dátum narodenia={{dnv|2000|4|13}}|Miesto narodenia=[[Trollhättan]], [[Švédsko]]|Pozícia=obranca|Streľba=ľavou rukou|Tím=[[Buffalo Sabres]]|Popis=Dahlin v roku 2019|Rok1=2016|Výška=191|Váha=92}} {{Olympijská účasť}} '''Rasmus Erik Dahlin''' (* [[13. apríl]] [[2000]], [[Trollhättan]], [[Švédsko]]) je švédsky profesionálny [[Ľadový hokej|hokejový]] obranca a [[Kapitán (ľadový hokej)|kapitán]] tímu [[Buffalo Sabres]] v [[National Hockey League]] (NHL). V [[NHL Entry Draft 2018|drafte NHL 2018]] bol označovaný za najtalentovanejšieho hráča a klub Sabres si ho vybral ako celkovo [[Zoznam draftových jednotiek NHL|prvého]]. == Klubová kariéra == Dahlin strelil svoj prvý gól za švédsky [[Frölunda HC Göteborg|Frölunda HC]] 12. novembra 2016 v zápase proti Karlskrona HK. Bol súčasťou tímu aj počas ich triumfu v [[Hokejová liga majstrov|Hokejovej lige majstrov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Frölunda HC | url = https://www.frolundahockey.com/history | vydavateľ = www.frolundahockey.com | dátum prístupu = 2026-03-27}}</ref> Pred [[NHL Entry Draft 2018|draftom NHL 2018]] bol Dahlin všeobecne považovaný za jedného z najlepších talentov. Bol opisovaný ako šikovný obojstranný obranca (teda obranca vynikajúci v útoku aj v obrane) so skvelými schopnosťami vrátane korčuľovania, ovládania puku, videnia, inteligencie a streľby. Bol prirovnávaný ku krajanom ako [[Erik Karlsson]] alebo [[Victor Hedman]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dahlin tops Central Scouting's final ranking of International skaters {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/rasmus-dahlin-tops-nhl-central-scouting-s-international-skaters-2018-n-297964688 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2018-04-16 | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en}}</ref> 22. júna 2018 bol Dahlin draftovaný ako celkovo prvý klubom [[Buffalo Sabres]]. Stal sa tak iba druhou švédskou [[Zoznam draftových jednotiek NHL|draftovou jednotkou]] v NHL. V zámorí debutoval 4. októbra pri prehre 4:0 s [[Boston Bruins]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bruins shut out Sabres, spoil Dahlin debut {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/boston-bruins-buffalo-sabres-game-recap-300639282 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2018-10-05 | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en}}</ref> Svoj prvý gól v NHL strelil 13. októbra pri výhre 3:0 nad [[Arizona Coyotes]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dahlin scores first NHL goal, Sabres blank Coyotes {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/buffalo-sabres-arizona-coyotes-game-recap-300904190 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2018-10-14 | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en}}</ref> 9. februára 2019 po víťazstve nad [[Detroit Red Wings]] sa Dahlin stal piatym obrancom v histórii NHL, ktorý zaznamenal 30 bodov pred dovŕšením 19 rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sabres score three times in second period, defeat Red Wings {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/detroit-red-wings-buffalo-sabres-game-recap-304651392 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2019-02-09 | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en}}</ref> Po svojej nováčikovskej sezóne bol Dahlin vyhlásený za jedného z troch finalistov [[Calder Memorial Trophy]], trofeje pre najlepšieho nováčika NHL.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Calder Trophy finalists revealed {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/calder-trophy-finalists-2019-revealed-307026948 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2019-04-27 | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en}}</ref> 22. septembra 2021 Dahlin podpísal so Sabres trojročnú zmluvu v hodnote 18 miliónov dolárov. [[NHL 2021/2022|Sezóna 2021/22]] bola preňho prelomová, keď dosiahol nové kariérne maximá v góloch (13), asistenciách (40) a bodoch (53) a bol nominovaný do [[NHL All-Star Game]]. Dahlin otvoril [[NHL 2022/2023|sezónu 2022/23]] vytvorením rekordu NHL v počte gólov obrancu v po sebe idúcich úvodných zápasoch, a to štyri.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Observations: Rasmus Dahlin sets NHL record, Sabres hold off Flames for win | url = https://buffalonews.com/sports/sabres/article_a1387790-5011-11ed-b469-ffd121bad66d.html | vydavateľ = Buffalo News | dátum vydania = 2022-10-21 | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en | meno = Lance Lysowski News Sports | priezvisko = Reporter}}</ref> Neskôr v sezóne bol nominovaný do svojej druhej NHL All-Star Game po sebe.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dahlin replaces injured Sabres teammate Thompson at All-Star Game | url = https://www.tsn.ca/nhl/rasmus-dahlin-replaces-tage-thompson-at-nhl-all-star-game-1.1914304 | vydavateľ = TSN | dátum vydania = 2023-02-02 | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en | meno = TSN ca | priezvisko = Staff}}</ref> 9. októbra 2023 Dahlin podpísal so Sabres osemročné predĺženie zmluvy v hodnote 88 miliónov dolárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sabres sign Dahlin to 8-year contract extension {{!}} Buffalo Sabres | url = https://www.nhl.com/sabres/news/buffalo-sabres-sign-defenseman-rasmus-dahlin-eight-year-contract-extension-october-9-2023 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2023-10-09 | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en}}</ref> O necelý rok neskôr, 26. septembra 2024, bol menovaný [[Kapitán (ľadový hokej)|kapitánom]] tímu Buffalo Sabres.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dahlin named Sabres captain, replaces Okposo {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/rasmus-dahlin-named-buffalo-sabres-captain | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2024-09-26 | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en}}</ref> Dahlin strelil svoj prvý [[hetrik]] 27. januára 2026 pri výhre 7:4 nad [[Toronto Maple Leafs]]. == Reprezentácia == Vo veku 16 rokov bol Dahlin najmladším hráčom, ktorý kedy obliekol dres [[Švédske národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov|Švédska]] na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov|Majstrovstvách sveta juniorov]] (MSJ).<ref>{{Citácia periodika|titul=Swedish hockey player Rasmus Dahlin impresses at world juniors|url=https://www.theglobeandmail.com/sports/hockey/swedish-hockey-player-rasmus-dahlin-impresses-at-the-world-juniors/article33462582/|periodikum=The Globe and Mail|dátum=2016-12-30|dátum prístupu=2026-03-27|jazyk=en-CA}}</ref> O rok na to na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2018|MSJ 2018]] zaznamenal šesť asistencií a pomohol tímu získať striebro. Bol vyhlásený za najlepšieho obrancu turnaja a mal druhý najvyšší počet bodov spomedzi obrancov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Top NHL draft prospects boost stock at world juniors | url = https://www.thestar.com/sports/top-nhl-draft-prospects-boost-stock-at-world-juniors/article_94fb6b86-df7d-56fb-90ed-f6103aac278c.html | vydavateľ = Toronto Star | dátum vydania = 2018-01-06 | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en | meno = Kevin McGran Sports | priezvisko = Reporter}}</ref> Dahlin reprezentoval [[Švédske národné hokejové mužstvo|seniorský tím Švédska]] na [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2018 – mužský turnaj|Zimných olympijských hrách 2018]] a stal sa nielen najmladším hráčom turnaja, ale aj najmladším hokejistom, ktorý súťažil na olympijskom turnaji od roku [[1984]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Longley | meno = Rob | titul = NHL salivating over Rasmus Dahlin although Team Sweden is being patient in Pyeongchang | url = https://nationalpost.com/sports/olympics/nhl-salivating-over-rasmus-dahlin-although-team-sweden-is-being-patient-in-pyeongchang | dátum prístupu = 2026-03-27}}</ref> Taktiež reprezentoval Švédsko na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024|Majstrovstvách sveta v roku 2024]], kde získal bronzovú medailu. == Štatistiky == === Klub === {| border="0" cellpadding="1" cellspacing="0" style="text-align:center; width:60em;" |- bgcolor="#e0e0e0" ! colspan="3" bgcolor="#ffffff" | ! rowspan="101" bgcolor="#ffffff" | ! colspan="5" |Základná časť ! rowspan="101" bgcolor="#ffffff" | ! colspan="5" |[[Play-off]] |- bgcolor="#e0e0e0" !Sezóna !Klub !Liga !{{Tooltip|Z|Odohrané zápasy}} !{{Tooltip|G|Góly}} !{{Tooltip|A|Asistencie}} !{{Tooltip|Body|Kanadské body}} !{{Tooltip|TM|Trestné minúty}} !{{Tooltip|Z|Odohrané zápasy}} !{{Tooltip|G|Góly}} !{{Tooltip|A|Asistencie}} !{{Tooltip|B|Kanadské body}} !{{Tooltip|TM|Trestné minúty}} |- |2014/15 |HC Lidköping |Div. 3 |10 |1 |5 |6 |0 |— |— |— |— |— |- bgcolor="#f0f0f0" |2015/16 |[[Frölunda HC]] U20 |[[J20 SuperElit|J20]] |1 |0 |0 |0 |0 |— |— |— |— |— |- |2016/17 |Frölunda HC U20 |J20 |24 |9 |13 |22 |74 |1 |0 |0 |0 |0 |- bgcolor="#f0f0f0" |2016/17 |Frölunda HC |[[Svenska hockeyligan|SHL]] |26 |1 |2 |3 |6 |14 |3 |2 |5 |2 |- |2017/18 |Frölunda HC U20 |J20 |1 |1 |1 |2 |0 |— |— |— |— |— |- bgcolor="#f0f0f0" |2017/18 |Frölunda HC |SHL |41 |7 |13 |20 |20 |6 |1 |2 |3 |2 |- |[[NHL 2018/2019|2018/19]] |[[Buffalo Sabres]] |[[National Hockey League|NHL]] |82 |9 |35 |44 |34 |— |— |— |— |— |- bgcolor="#f0f0f0" |[[NHL 2019/2020|2019/20]] |Buffalo Sabres |NHL |59 |4 |36 |40 |38 |— |— |— |— |— |- |[[NHL 2020/2021|2020/21]] |Buffalo Sabres |NHL |56 |5 |18 |23 |26 |— |— |— |— |— |- bgcolor="#f0f0f0" |[[NHL 2021/2022|2021/22]] |Buffalo Sabres |NHL |80 |13 |40 |53 |68 |— |— |— |— |— |- |[[NHL 2022/2023|2022/23]] |Buffalo Sabres |NHL |78 |15 |58 |73 |92 |— |— |— |— |— |- bgcolor="#f0f0f0" |[[NHL 2023/2024|2023/24]] |Buffalo Sabres |NHL |81 |20 |39 |59 |66 |— |— |— |— |— |- |[[NHL 2024/2025|2024/25]] |Buffalo Sabres |NHL |73 |17 |51 |68 |54 |— |— |— |— |— |- bgcolor="#e0e0e0" ! colspan="3" |SHL celkovo !67 !8 !15 !23 !26 !20 !4 !4 !8 !4 |- bgcolor="#e0e0e0" ! colspan="3" |NHL celkovo !509 !83 !277 !360 !378 !— !— !— !— !— |} === Reprezentácia === {| border="0" cellpadding="1" cellspacing="0" id="Table3" style="text-align:center; width:40em;" |- bgcolor="#e0e0e0" !Rok !Tím !Súťaž !Umiestnenie ! rowspan="99" bgcolor="#ffffff" | !{{Tooltip|Z|Odohrané zápasy}} !{{Tooltip|G|Góly}} !{{Tooltip|A|Asistencie}} !{{Tooltip|B|Kanadské body}} !{{Tooltip|TM|Trestné minúty}} |- |[[Hlinka Gretzky Cup 2016|2016]] |[[Švédske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Švédsko U18]] |[[Hlinka Gretzky Cup|IH18]] |4. miesto |5 |1 |1 |2 |2 |- bgcolor="#f0f0f0" |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2017|2017]] |[[Švédske národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov|Švédsko U20]] |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov|MSJ]] |4. miesto |7 |1 |1 |2 |4 |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2018|2018]] |Švédsko U20 |MSJ |{{Strieborná medaila}} |7 |0 |6 |6 |6 |- bgcolor="#f0f0f0" |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2018 – mužský turnaj|2018]] |[[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] |[[Zimné olympijské hry|ZOH]] |5. miesto |2 |0 |1 |1 |0 |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022|2022]] |Švédsko |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|MS]] |6. miesto |8 |2 |5 |7 |4 |- bgcolor="#f0f0f0" |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024|2024]] |Švédsko |MS |{{Bronzová medaila}} |10 |2 |7 |9 |29 |- |[[Turnaj štyroch krajín 2025|2025]] |Švédsko |[[Turnaj štyroch krajín|4NF]] |3. miesto |3 |1 |0 |1 |0 |- bgcolor="#f0f0f0" |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2026 – mužský turnaj|2026]] |Švédsko |ZOH |7. miesto |5 |1 |4 |5 |2 |- bgcolor="#e0e0e0" ! colspan="4" |Junior celkovo !19 !2 !8 !10 !12 |- bgcolor="#e0e0e0" ! colspan="4" |Senior celkovo !28 !6 !17 !23 !35 |} == Ocenenia == {| class="wikitable" !Ocenenie !Rok |- ! colspan="2" |[[Hokejová liga majstrov|Liga majstrov]] |- |Šampión<ref>{{cite web|url=http://www.svt.se/sport/ishockey/folj-chl-finalen-har/|title=Frölunda win CHL for second year running|publisher=SVTSport.se|language=Swedish|author=Gustav Orbring|date=2 February 2017|accessdate=2 February 2017}}</ref> |2017 |- ! colspan="2" |[[National Hockey League|NHL]] |- |Nováčik mesiaca<ref>{{cite web|title=Dahlin named NHL Rookie of the Month for November|url=https://www.nhl.com/news/sabres-rasmus-dahlin-named-november-rookie-of-the-month/c-302490378|website=NHL.com|accessdate=4 December 2018|date=1 December 2018}}</ref> |November 2018 |- |[[NHL All-Rookie Team]]<ref>{{cite web|title=NHL announces 2018-19 All-Rookie team|url=https://www.nhl.com/news/nhl-2018-19-all-rookie-team/c-307914766|website=NHL.com|accessdate=20 June 2019|date=19 June 2019}}</ref> |2019 |- |[[NHL All-Star Game]]<ref>{{Cite web|title=2022 NHL All-Star Game rosters, captains announced|url=https://www.nhl.com/news/2022-nhl-all-star-game-rosters-captains-announced/c-329733482|access-date=14 January 2022|website=NHL.com}}</ref><ref name=":0" /> |2022, 2023, 2024 |} == Referencie == {{Referencie}} {{Draftové jednotky NHL}} {{DEFAULTSORT:Dahlin, Rasmus}} [[Kategória:Švédski hokejisti]] [[Kategória:Hráči Buffalo Sabres]] [[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom Buffalo Sabres]] [[Kategória:Hokejisti na Zimných olympijských hrách 2018]] [[Kategória:Hokejisti na Zimných olympijských hrách 2026]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2022]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2024]] [[Kategória:Švédske osobnosti]] cn3v3wczml2lw2zj2wzrpsxchtbmnbg 8188228 8188081 2026-03-28T01:08:32Z Ikpatius 231503 8188228 wikitext text/x-wiki {{Olympijská účasť}} {{Infobox Hokejista|Draft=1. celkovo, 2019,<br/>[[Buffalo Sabres]]|Portrét=Rasmus_Dahlin_2019.png|Celé meno=Rasmus Erik Dahlin|Štátna príslušnosť=Švédsko|Dátum narodenia={{dnv|2000|4|13}}|Miesto narodenia=[[Trollhättan]], [[Švédsko]]|Pozícia=obranca|Streľba=ľavou rukou|Tím=[[Buffalo Sabres]]|Popis=Dahlin v roku 2019|Rok1=2016|Výška=191|Váha=92}} '''Rasmus Erik Dahlin''' (* [[13. apríl]] [[2000]], [[Trollhättan]]) je [[Švédsko|švédsky]] profesionálny [[Ľadový hokej|hokejový]] obranca a [[Kapitán (ľadový hokej)|kapitán]] tímu [[Buffalo Sabres]] v [[National Hockey League]] (NHL). Ako veľký mladý talent bol do NHL [[NHL Entry Draft|draftovaný]] z [[Zoznam draftových jednotiek NHL|prvého miesta]] klubom Buffalo Sabres v roku [[2018]]. == Klubová kariéra == Dahlin strelil svoj prvý gól za švédsky [[Frölunda HC Göteborg|Frölunda HC]] 12. novembra 2016 v zápase proti Karlskrona HK. Bol súčasťou tímu aj počas ich triumfu v [[Hokejová liga majstrov|Hokejovej lige majstrov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Frölunda HC | url = https://www.frolundahockey.com/history | vydavateľ = www.frolundahockey.com | dátum prístupu = 2026-03-27}}</ref> Pred [[NHL Entry Draft 2018|draftom NHL 2018]] bol Dahlin všeobecne považovaný za jedného z najlepších talentov. Bol opisovaný ako šikovný obojstranný obranca (teda obranca vynikajúci v útoku aj v obrane) so skvelými schopnosťami vrátane korčuľovania, ovládania puku, videnia, inteligencie a streľby. Bol prirovnávaný ku krajanom ako [[Erik Karlsson]] alebo [[Victor Hedman]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dahlin tops Central Scouting's final ranking of International skaters {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/rasmus-dahlin-tops-nhl-central-scouting-s-international-skaters-2018-n-297964688 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2018-04-16 | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en}}</ref> 22. júna 2018 bol Dahlin draftovaný ako celkovo prvý klubom [[Buffalo Sabres]]. Stal sa tak iba druhou švédskou [[Zoznam draftových jednotiek NHL|draftovou jednotkou]] v NHL. V zámorí debutoval 4. októbra pri prehre 4:0 s [[Boston Bruins]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bruins shut out Sabres, spoil Dahlin debut {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/boston-bruins-buffalo-sabres-game-recap-300639282 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2018-10-05 | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en}}</ref> Svoj prvý gól v NHL strelil 13. októbra pri výhre 3:0 nad [[Arizona Coyotes]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dahlin scores first NHL goal, Sabres blank Coyotes {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/buffalo-sabres-arizona-coyotes-game-recap-300904190 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2018-10-14 | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en}}</ref> 9. februára 2019 po víťazstve nad [[Detroit Red Wings]] sa Dahlin stal piatym obrancom v histórii NHL, ktorý zaznamenal 30 bodov pred dovŕšením 19 rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sabres score three times in second period, defeat Red Wings {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/detroit-red-wings-buffalo-sabres-game-recap-304651392 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2019-02-09 | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en}}</ref> Po svojej nováčikovskej sezóne bol Dahlin vyhlásený za jedného z troch finalistov [[Calder Memorial Trophy]], trofeje pre najlepšieho nováčika NHL.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Calder Trophy finalists revealed {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/calder-trophy-finalists-2019-revealed-307026948 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2019-04-27 | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en}}</ref> 22. septembra 2021 Dahlin podpísal so Sabres trojročnú zmluvu v hodnote 18 miliónov dolárov. [[NHL 2021/2022|Sezóna 2021/22]] bola preňho prelomová, keď dosiahol nové kariérne maximá v góloch (13), asistenciách (40) a bodoch (53) a bol nominovaný do [[NHL All-Star Game]]. Dahlin otvoril [[NHL 2022/2023|sezónu 2022/23]] vytvorením rekordu NHL v počte gólov obrancu v po sebe idúcich úvodných zápasoch, a to štyri.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Observations: Rasmus Dahlin sets NHL record, Sabres hold off Flames for win | url = https://buffalonews.com/sports/sabres/article_a1387790-5011-11ed-b469-ffd121bad66d.html | vydavateľ = Buffalo News | dátum vydania = 2022-10-21 | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en | meno = Lance Lysowski News Sports | priezvisko = Reporter}}</ref> Neskôr v sezóne bol nominovaný do svojej druhej NHL All-Star Game po sebe.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dahlin replaces injured Sabres teammate Thompson at All-Star Game | url = https://www.tsn.ca/nhl/rasmus-dahlin-replaces-tage-thompson-at-nhl-all-star-game-1.1914304 | vydavateľ = TSN | dátum vydania = 2023-02-02 | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en | meno = TSN ca | priezvisko = Staff}}</ref> 9. októbra 2023 Dahlin podpísal so Sabres osemročné predĺženie zmluvy v hodnote 88 miliónov dolárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sabres sign Dahlin to 8-year contract extension {{!}} Buffalo Sabres | url = https://www.nhl.com/sabres/news/buffalo-sabres-sign-defenseman-rasmus-dahlin-eight-year-contract-extension-october-9-2023 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2023-10-09 | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en}}</ref> O necelý rok neskôr, 26. septembra 2024, bol menovaný [[Kapitán (ľadový hokej)|kapitánom]] tímu Buffalo Sabres.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dahlin named Sabres captain, replaces Okposo {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/rasmus-dahlin-named-buffalo-sabres-captain | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2024-09-26 | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en}}</ref> Dahlin strelil svoj prvý [[hetrik]] 27. januára 2026 pri výhre 7:4 nad [[Toronto Maple Leafs]]. == Reprezentácia == Vo veku 16 rokov bol Dahlin najmladším hráčom, ktorý kedy obliekol dres [[Švédske národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov|Švédska]] na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov|Majstrovstvách sveta juniorov]] (MSJ).<ref>{{Citácia periodika|titul=Swedish hockey player Rasmus Dahlin impresses at world juniors|url=https://www.theglobeandmail.com/sports/hockey/swedish-hockey-player-rasmus-dahlin-impresses-at-the-world-juniors/article33462582/|periodikum=The Globe and Mail|dátum=2016-12-30|dátum prístupu=2026-03-27|jazyk=en-CA}}</ref> O rok na to na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2018|MSJ 2018]] zaznamenal šesť asistencií a pomohol tímu získať striebro. Bol vyhlásený za najlepšieho obrancu turnaja a mal druhý najvyšší počet bodov spomedzi obrancov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Top NHL draft prospects boost stock at world juniors | url = https://www.thestar.com/sports/top-nhl-draft-prospects-boost-stock-at-world-juniors/article_94fb6b86-df7d-56fb-90ed-f6103aac278c.html | vydavateľ = Toronto Star | dátum vydania = 2018-01-06 | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en | meno = Kevin McGran Sports | priezvisko = Reporter}}</ref> Dahlin reprezentoval [[Švédske národné hokejové mužstvo|seniorský tím Švédska]] na [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2018 – mužský turnaj|Zimných olympijských hrách 2018]] a stal sa nielen najmladším hráčom turnaja, ale aj najmladším hokejistom, ktorý súťažil na olympijskom turnaji od roku [[1984]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Longley | meno = Rob | titul = NHL salivating over Rasmus Dahlin although Team Sweden is being patient in Pyeongchang | url = https://nationalpost.com/sports/olympics/nhl-salivating-over-rasmus-dahlin-although-team-sweden-is-being-patient-in-pyeongchang | dátum prístupu = 2026-03-27}}</ref> Taktiež reprezentoval Švédsko na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024|Majstrovstvách sveta v roku 2024]], kde získal bronzovú medailu. == Štatistiky == === Klub === {| border="0" cellpadding="1" cellspacing="0" style="text-align:center; width:60em;" |- bgcolor="#e0e0e0" ! colspan="3" bgcolor="#ffffff" | ! rowspan="101" bgcolor="#ffffff" | ! colspan="5" |Základná časť ! rowspan="101" bgcolor="#ffffff" | ! colspan="5" |[[Play-off]] |- bgcolor="#e0e0e0" !Sezóna !Klub !Liga !{{Tooltip|Z|Odohrané zápasy}} !{{Tooltip|G|Góly}} !{{Tooltip|A|Asistencie}} !Body !{{Tooltip|TM|Trestné minúty}} !{{Tooltip|Z|Odohrané zápasy}} !{{Tooltip|G|Góly}} !{{Tooltip|A|Asistencie}} !{{Tooltip|B|Kanadské body}} !{{Tooltip|TM|Trestné minúty}} |- |2014/15 |HC Lidköping |Div. 3 |10 |1 |5 |6 |0 |— |— |— |— |— |- bgcolor="#f0f0f0" |2015/16 |[[Frölunda HC]] U20 |[[J20 SuperElit|J20]] |1 |0 |0 |0 |0 |— |— |— |— |— |- |2016/17 |Frölunda HC U20 |J20 |24 |9 |13 |22 |74 |1 |0 |0 |0 |0 |- bgcolor="#f0f0f0" |2016/17 |Frölunda HC |[[Svenska hockeyligan|SHL]] |26 |1 |2 |3 |6 |14 |3 |2 |5 |2 |- |2017/18 |Frölunda HC U20 |J20 |1 |1 |1 |2 |0 |— |— |— |— |— |- bgcolor="#f0f0f0" |2017/18 |Frölunda HC |SHL |41 |7 |13 |20 |20 |6 |1 |2 |3 |2 |- |[[NHL 2018/2019|2018/19]] |[[Buffalo Sabres]] |[[National Hockey League|NHL]] |82 |9 |35 |44 |34 |— |— |— |— |— |- bgcolor="#f0f0f0" |[[NHL 2019/2020|2019/20]] |Buffalo Sabres |NHL |59 |4 |36 |40 |38 |— |— |— |— |— |- |[[NHL 2020/2021|2020/21]] |Buffalo Sabres |NHL |56 |5 |18 |23 |26 |— |— |— |— |— |- bgcolor="#f0f0f0" |[[NHL 2021/2022|2021/22]] |Buffalo Sabres |NHL |80 |13 |40 |53 |68 |— |— |— |— |— |- |[[NHL 2022/2023|2022/23]] |Buffalo Sabres |NHL |78 |15 |58 |73 |92 |— |— |— |— |— |- bgcolor="#f0f0f0" |[[NHL 2023/2024|2023/24]] |Buffalo Sabres |NHL |81 |20 |39 |59 |66 |— |— |— |— |— |- |[[NHL 2024/2025|2024/25]] |Buffalo Sabres |NHL |73 |17 |51 |68 |54 |— |— |— |— |— |- bgcolor="#e0e0e0" ! colspan="3" |SHL celkovo !67 !8 !15 !23 !26 !20 !4 !4 !8 !4 |- bgcolor="#e0e0e0" ! colspan="3" |NHL celkovo !509 !83 !277 !360 !378 !— !— !— !— !— |} === Reprezentácia === {| border="0" cellpadding="1" cellspacing="0" id="Table3" style="text-align:center; width:40em;" |- bgcolor="#e0e0e0" !Rok !Tím !Súťaž !Umiestnenie ! rowspan="99" bgcolor="#ffffff" | !{{Tooltip|Z|Odohrané zápasy}} !{{Tooltip|G|Góly}} !{{Tooltip|A|Asistencie}} !{{Tooltip|B|Kanadské body}} !{{Tooltip|TM|Trestné minúty}} |- |[[Hlinka Gretzky Cup 2016|2016]] |[[Švédske národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Švédsko U18]] |[[Hlinka Gretzky Cup|IH18]] |4. miesto |5 |1 |1 |2 |2 |- bgcolor="#f0f0f0" |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2017|2017]] |[[Švédske národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov|Švédsko U20]] |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov|MSJ]] |4. miesto |7 |1 |1 |2 |4 |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2018|2018]] |Švédsko U20 |MSJ |{{Strieborná medaila}} |7 |0 |6 |6 |6 |- bgcolor="#f0f0f0" |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2018 – mužský turnaj|2018]] |[[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] |[[Zimné olympijské hry|ZOH]] |5. miesto |2 |0 |1 |1 |0 |- |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022|2022]] |Švédsko |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|MS]] |6. miesto |8 |2 |5 |7 |4 |- bgcolor="#f0f0f0" |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024|2024]] |Švédsko |MS |{{Bronzová medaila}} |10 |2 |7 |9 |29 |- |[[Turnaj štyroch krajín 2025|2025]] |Švédsko |[[Turnaj štyroch krajín|4NF]] |3. miesto |3 |1 |0 |1 |0 |- bgcolor="#f0f0f0" |[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2026 – mužský turnaj|2026]] |Švédsko |ZOH |7. miesto |5 |1 |4 |5 |2 |- bgcolor="#e0e0e0" ! colspan="4" |Junior celkovo !19 !2 !8 !10 !12 |- bgcolor="#e0e0e0" ! colspan="4" |Senior celkovo !28 !6 !17 !23 !35 |} == Ocenenia == {| class="wikitable" !Ocenenie !Rok |- ! colspan="2" |[[Hokejová liga majstrov|Liga majstrov]] |- |Šampión<ref>{{cite web|url=http://www.svt.se/sport/ishockey/folj-chl-finalen-har/|title=Frölunda win CHL for second year running|publisher=SVTSport.se|language=Swedish|author=Gustav Orbring|date=2 February 2017|accessdate=2 February 2017}}</ref> |2017 |- ! colspan="2" |[[National Hockey League|NHL]] |- |Nováčik mesiaca<ref>{{cite web|title=Dahlin named NHL Rookie of the Month for November|url=https://www.nhl.com/news/sabres-rasmus-dahlin-named-november-rookie-of-the-month/c-302490378|website=NHL.com|accessdate=4 December 2018|date=1 December 2018}}</ref> |November 2018 |- |[[NHL All-Rookie Team]]<ref>{{cite web|title=NHL announces 2018-19 All-Rookie team|url=https://www.nhl.com/news/nhl-2018-19-all-rookie-team/c-307914766|website=NHL.com|accessdate=20 June 2019|date=19 June 2019}}</ref> |2019 |- |[[NHL All-Star Game]]<ref>{{Cite web|title=2022 NHL All-Star Game rosters, captains announced|url=https://www.nhl.com/news/2022-nhl-all-star-game-rosters-captains-announced/c-329733482|access-date=14 January 2022|website=NHL.com}}</ref><ref name=":0" /> |2022, 2023, 2024 |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Draftové jednotky NHL}} {{DEFAULTSORT:Dahlin, Rasmus}} [[Kategória:Švédski hokejisti]] [[Kategória:Hráči Buffalo Sabres]] [[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom Buffalo Sabres]] [[Kategória:Hokejisti na Zimných olympijských hrách 2018]] [[Kategória:Hokejisti na Zimných olympijských hrách 2026]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2022]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2024]] [[Kategória:Hráči Frölunda HC Göteborg]] 5vi0x0h717xty1omv8na3wh3zzb79u6 Francis J. Vassallo 0 747055 8188097 2026-03-27T21:16:49Z Radoslav70 256940 Vytvorená stránka „{{Infobox Politik | Meno = Francis J. Vassallo | Rodné meno = Emmanuel Frédéric Gérard Rousseau | Popis osoby = maltský ekonóm a bankár | Portrét = Frà Francis Vassallo SMOM.jpg | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = | Úrad = Receptor spoločnej pokladnic…“ 8188097 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Francis J. Vassallo | Rodné meno = Emmanuel Frédéric Gérard Rousseau | Popis osoby = maltský ekonóm a bankár | Portrét = Frà Francis Vassallo SMOM.jpg | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = | Úrad = [[Receptor spoločnej pokladnice]] Maltézskeho rádu | Začiatok obdobia = [[2. september]] [[2022]] | Koniec obdobia = | Panovník = [[John Timothy Dunlap]] | Premiér = [[Riccardo Paternò di Montecupo]] | Predchodca = [[Fabrizio Colonna di Paliano]] | Dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1948|10|03}} | Miesto narodenia = [[Mdina]], [[Malta]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Politická strana = | Alma mater = [[Royal University of Malta]] }}[[Fráter|Fra']] '''Francis J. Vassallo''' (* [[3. október]] [[1948]], [[Mdina]], [[Malta]]) je maltský ekonóm a bankár, bývalý guvernér Národnej banky Malty, od júna 2025 je [[Receptor spoločnej pokladnice|Receptor spoločnej pokladnice Maltézskeho rádu]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fra’ Francis Vassallo appointed as Receiver of the Common Treasure | url = https://www.orderofmalta.int/news/fra-francis-vassallo-appointed-receiver-common-treasure/ | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en-US}}</ref> Narodil sa v Mdine na Malte v roku 1948 a v roku 1969 absolvoval bakalársky titul v odbore ekonómia na [[Royal University of Malta]]. Následne bol zamestnaný v banke [[Chase Manhattan Bank]] v Miláne. Po absolvovaní programu Chase International Management Program sa presťahoval do ústredia v [[New York (mesto)|New Yorku]]. Medzi jeho medzinárodné pôsobenia patrili pozície v Dominikánskej republike, New Yorku, Londýne, Ženeve a Madride, kde sa postupne dostal na vedúce pozície. Bol menovaný za generálneho riaditeľa Chase Spain a spoločného generálneho riaditeľa Chase Switzerland. Zastával kľúčové zodpovednosti v oblasti komodít, súkromného bankovníctva a inštitucionálneho riadenia a pôsobil v predstavenstvách Chase Luxembourg a Chase Channel Islands. V roku 1993 bol vymenovaný za guvernéra Centrálnej banky Malty. Po skončení funkčného obdobia založil vlastnú finančnú poradenskú firmu Francis J. Vassallo & Associates.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Receiver of the Common Treasure | url = https://www.orderofmalta.int/government/receiver-of-the-common-treasure/ | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en-US}}</ref> Fra' Francis vstúpil do [[Maltézsky rád|Maltézskeho rádu]] v roku 2000 ako rytier magistrálnej milosti a v roku 2008 zložil sľub poslušnosti. Prvé sľuby ako rytier spravodlivosti zložil v roku 2015, po smrti svojej manželky Erminie, a slávnostné sľuby v roku 2021. Zastával niekoľko významných pozícií v bankovom sektore na Malte, vrátane nevýkonného riaditeľa FIMBank, predsedu BAWAG Malta a predsedu Mediterranean Bank. V roku 2009 bol menovaný za osobitného vyslanca Malty v Latinskej Amerike s cieľom rokovať o daňových zmluvách v mene Malty s rôznymi krajinami v regióne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Former Central Bank Governor becomes professed Knight of Malta | url = https://timesofmalta.com/article/former-central-bank-governor-becomes-professed-knight-of-malta.594088 | vydavateľ = Times of Malta | dátum vydania = 2015-11-30 | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en-gb | meno = Times of | priezvisko = Malta}}</ref> Španielsky kráľ [[Juan Carlos I.|Juan Carlos]] ho vyznamenal Rádom Izabely Katolíckej a Maltská republika mu udelila Rád za zásluhy. Fra' Francis má tri deti a osem vnúčat. Francis J. Vassallo je od 23. júna 2025 je Receptorom spoločnej pokladnice. Vo funkcii nahradil [[Fabrizio Colonna di Paliano|Fabrizia Colonnu di Paliano]], ktorý 20. júna 2025 rezignoval z osobných dôvodov.<ref name=":0" /> == Referencie == [[Kategória:Maltézski rytieri]] [[Kategória:Rád maltézskych rytierov]] 1kbeb5w07r2ubqnql6qg9hh6u8p64k3 8188103 8188097 2026-03-27T21:19:30Z Radoslav70 256940 8188103 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Francis J. Vassallo | Rodné meno = | Popis osoby = maltský ekonóm a bankár | Portrét = Frà Francis Vassallo SMOM.jpg | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = | Úrad = [[Receptor spoločnej pokladnice]] Maltézskeho rádu | Začiatok obdobia = [[2. september]] [[2022]] | Koniec obdobia = | Panovník = [[John Timothy Dunlap]] | Premiér = [[Riccardo Paternò di Montecupo]] | Predchodca = [[Fabrizio Colonna di Paliano]] | Dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1948|10|03}} | Miesto narodenia = [[Mdina]], [[Malta]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Politická strana = | Alma mater = [[Royal University of Malta]] }}[[Fráter|Fra']] '''Francis J. Vassallo''' (* [[3. október]] [[1948]], [[Mdina]], [[Malta]]) je maltský ekonóm a bankár, bývalý guvernér Národnej banky Malty, od júna 2025 je [[Receptor spoločnej pokladnice|Receptor spoločnej pokladnice Maltézskeho rádu]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fra’ Francis Vassallo appointed as Receiver of the Common Treasure | url = https://www.orderofmalta.int/news/fra-francis-vassallo-appointed-receiver-common-treasure/ | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en-US}}</ref> Narodil sa v Mdine na Malte v roku 1948 a v roku 1969 absolvoval bakalársky titul v odbore ekonómia na [[Royal University of Malta]]. Následne bol zamestnaný v banke [[Chase Manhattan Bank]] v Miláne. Po absolvovaní programu Chase International Management Program sa presťahoval do ústredia v [[New York (mesto)|New Yorku]]. Medzi jeho medzinárodné pôsobenia patrili pozície v Dominikánskej republike, New Yorku, Londýne, Ženeve a Madride, kde sa postupne dostal na vedúce pozície. Bol menovaný za generálneho riaditeľa Chase Spain a spoločného generálneho riaditeľa Chase Switzerland. Zastával kľúčové zodpovednosti v oblasti komodít, súkromného bankovníctva a inštitucionálneho riadenia a pôsobil v predstavenstvách Chase Luxembourg a Chase Channel Islands. V roku 1993 bol vymenovaný za guvernéra Centrálnej banky Malty. Po skončení funkčného obdobia založil vlastnú finančnú poradenskú firmu Francis J. Vassallo & Associates.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Receiver of the Common Treasure | url = https://www.orderofmalta.int/government/receiver-of-the-common-treasure/ | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en-US}}</ref> Fra' Francis vstúpil do [[Maltézsky rád|Maltézskeho rádu]] v roku 2000 ako rytier magistrálnej milosti a v roku 2008 zložil sľub poslušnosti. Prvé sľuby ako rytier spravodlivosti zložil v roku 2015, po smrti svojej manželky Erminie, a slávnostné sľuby v roku 2021. Zastával niekoľko významných pozícií v bankovom sektore na Malte, vrátane nevýkonného riaditeľa FIMBank, predsedu BAWAG Malta a predsedu Mediterranean Bank. V roku 2009 bol menovaný za osobitného vyslanca Malty v Latinskej Amerike s cieľom rokovať o daňových zmluvách v mene Malty s rôznymi krajinami v regióne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Former Central Bank Governor becomes professed Knight of Malta | url = https://timesofmalta.com/article/former-central-bank-governor-becomes-professed-knight-of-malta.594088 | vydavateľ = Times of Malta | dátum vydania = 2015-11-30 | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en-gb | meno = Times of | priezvisko = Malta}}</ref> Španielsky kráľ [[Juan Carlos I.|Juan Carlos]] ho vyznamenal Rádom Izabely Katolíckej a Maltská republika mu udelila Rád za zásluhy. Fra' Francis má tri deti a osem vnúčat. Francis J. Vassallo je od 23. júna 2025 je Receptorom spoločnej pokladnice. Vo funkcii nahradil [[Fabrizio Colonna di Paliano|Fabrizia Colonnu di Paliano]], ktorý 20. júna 2025 rezignoval z osobných dôvodov.<ref name=":0" /> == Referencie == [[Kategória:Maltézski rytieri]] [[Kategória:Rád maltézskych rytierov]] 06ae0u3azatymbr1ughz6qq41fby5gw 8188115 8188103 2026-03-27T21:23:13Z Radoslav70 256940 8188115 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Francis J. Vassallo | Rodné meno = | Popis osoby = maltský ekonóm a bankár | Portrét = Frà Francis Vassallo SMOM.jpg | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = | Úrad = [[Receptor spoločnej pokladnice]] Maltézskeho rádu | Začiatok obdobia = [[2. september]] [[2022]] | Koniec obdobia = | Panovník = [[John Timothy Dunlap]] | Premiér = [[Riccardo Paternò di Montecupo]] | Predchodca = [[Fabrizio Colonna di Paliano]] | Dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1948|10|03}} | Miesto narodenia = [[Mdina]], [[Malta]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Politická strana = | Alma mater = [[Royal University of Malta]] }}[[Fráter|Fra']] '''Francis J. Vassallo''' (* [[3. október]] [[1948]], [[Mdina]], [[Malta]]) je maltský ekonóm a bankár, bývalý guvernér Národnej banky Malty, od júna 2025 je [[Receptor spoločnej pokladnice|Receptor spoločnej pokladnice Maltézskeho rádu]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fra’ Francis Vassallo appointed as Receiver of the Common Treasure | url = https://www.orderofmalta.int/news/fra-francis-vassallo-appointed-receiver-common-treasure/ | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en-US}}</ref> Narodil sa v Mdine na Malte v roku 1948 a v roku 1969 absolvoval bakalársky titul v odbore ekonómia na [[Royal University of Malta]]. Následne bol zamestnaný v banke [[Chase Manhattan Bank]] v Miláne. Po absolvovaní programu Chase International Management Program sa presťahoval do ústredia v [[New York (mesto)|New Yorku]]. Medzi jeho medzinárodné pôsobenia patrili pozície v Dominikánskej republike, New Yorku, Londýne, Ženeve a Madride, kde sa postupne dostal na vedúce pozície. Bol menovaný za generálneho riaditeľa Chase Spain a spoločného generálneho riaditeľa Chase Switzerland. Zastával kľúčové zodpovednosti v oblasti komodít, súkromného bankovníctva a inštitucionálneho riadenia a pôsobil v predstavenstvách Chase Luxembourg a Chase Channel Islands. V roku 1993 bol vymenovaný za guvernéra [[Centrálná banka Malty|Centrálnej banky Malty]]. Po skončení funkčného obdobia založil vlastnú finančnú poradenskú firmu Francis J. Vassallo & Associates.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Receiver of the Common Treasure | url = https://www.orderofmalta.int/government/receiver-of-the-common-treasure/ | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en-US}}</ref> Fra' Francis vstúpil do [[Maltézsky rád|Maltézskeho rádu]] v roku 2000 ako rytier magistrálnej milosti a v roku 2008 zložil sľub poslušnosti. Prvé sľuby ako rytier spravodlivosti zložil v roku 2015, po smrti svojej manželky Erminie, a slávnostné sľuby v roku 2021. Zastával niekoľko významných pozícií v bankovom sektore na Malte, vrátane nevýkonného riaditeľa FIMBank, predsedu BAWAG Malta a predsedu Mediterranean Bank. V roku 2009 bol menovaný za osobitného vyslanca Malty v Latinskej Amerike s cieľom rokovať o daňových zmluvách v mene Malty s rôznymi krajinami v regióne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Former Central Bank Governor becomes professed Knight of Malta | url = https://timesofmalta.com/article/former-central-bank-governor-becomes-professed-knight-of-malta.594088 | vydavateľ = Times of Malta | dátum vydania = 2015-11-30 | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en-gb | meno = Times of | priezvisko = Malta}}</ref> Španielsky kráľ [[Juan Carlos I.|Juan Carlos]] ho vyznamenal Rádom Izabely Katolíckej a Maltská republika mu udelila Rád za zásluhy. Fra' Francis má tri deti a osem vnúčat. Francis J. Vassallo je od 23. júna 2025 je Receptorom spoločnej pokladnice. Vo funkcii nahradil [[Fabrizio Colonna di Paliano|Fabrizia Colonnu di Paliano]], ktorý 20. júna 2025 rezignoval z osobných dôvodov.<ref name=":0" /> == Referencie == [[Kategória:Maltézski rytieri]] [[Kategória:Rád maltézskych rytierov]] a3wwsry8bzsjhpdurfe5oplwrqwcn5h 8188116 8188115 2026-03-27T21:26:01Z Radoslav70 256940 Doplnené kategórie 8188116 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Francis J. Vassallo | Rodné meno = | Popis osoby = maltský ekonóm a bankár | Portrét = Frà Francis Vassallo SMOM.jpg | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = | Úrad = [[Receptor spoločnej pokladnice]] Maltézskeho rádu | Začiatok obdobia = [[2. september]] [[2022]] | Koniec obdobia = | Panovník = [[John Timothy Dunlap]] | Premiér = [[Riccardo Paternò di Montecupo]] | Predchodca = [[Fabrizio Colonna di Paliano]] | Dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1948|10|03}} | Miesto narodenia = [[Mdina]], [[Malta]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Politická strana = | Alma mater = [[Royal University of Malta]] }}[[Fráter|Fra']] '''Francis J. Vassallo''' (* [[3. október]] [[1948]], [[Mdina]], [[Malta]]) je maltský ekonóm a bankár, bývalý guvernér Národnej banky Malty, od júna 2025 je [[Receptor spoločnej pokladnice|Receptor spoločnej pokladnice Maltézskeho rádu]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fra’ Francis Vassallo appointed as Receiver of the Common Treasure | url = https://www.orderofmalta.int/news/fra-francis-vassallo-appointed-receiver-common-treasure/ | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en-US}}</ref> Narodil sa v Mdine na Malte v roku 1948 a v roku 1969 absolvoval bakalársky titul v odbore ekonómia na [[Royal University of Malta]]. Následne bol zamestnaný v banke [[Chase Manhattan Bank]] v Miláne. Po absolvovaní programu Chase International Management Program sa presťahoval do ústredia v [[New York (mesto)|New Yorku]]. Medzi jeho medzinárodné pôsobenia patrili pozície v Dominikánskej republike, New Yorku, Londýne, Ženeve a Madride, kde sa postupne dostal na vedúce pozície. Bol menovaný za generálneho riaditeľa Chase Spain a spoločného generálneho riaditeľa Chase Switzerland. Zastával kľúčové zodpovednosti v oblasti komodít, súkromného bankovníctva a inštitucionálneho riadenia a pôsobil v predstavenstvách Chase Luxembourg a Chase Channel Islands. V roku 1993 bol vymenovaný za guvernéra [[Centrálná banka Malty|Centrálnej banky Malty]]. Po skončení funkčného obdobia založil vlastnú finančnú poradenskú firmu Francis J. Vassallo & Associates.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Receiver of the Common Treasure | url = https://www.orderofmalta.int/government/receiver-of-the-common-treasure/ | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en-US}}</ref> Fra' Francis vstúpil do [[Maltézsky rád|Maltézskeho rádu]] v roku 2000 ako rytier magistrálnej milosti a v roku 2008 zložil sľub poslušnosti. Prvé sľuby ako rytier spravodlivosti zložil v roku 2015, po smrti svojej manželky Erminie, a slávnostné sľuby v roku 2021. Zastával niekoľko významných pozícií v bankovom sektore na Malte, vrátane nevýkonného riaditeľa FIMBank, predsedu BAWAG Malta a predsedu Mediterranean Bank. V roku 2009 bol menovaný za osobitného vyslanca Malty v Latinskej Amerike s cieľom rokovať o daňových zmluvách v mene Malty s rôznymi krajinami v regióne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Former Central Bank Governor becomes professed Knight of Malta | url = https://timesofmalta.com/article/former-central-bank-governor-becomes-professed-knight-of-malta.594088 | vydavateľ = Times of Malta | dátum vydania = 2015-11-30 | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en-gb | meno = Times of | priezvisko = Malta}}</ref> Španielsky kráľ [[Juan Carlos I.|Juan Carlos]] ho vyznamenal Rádom Izabely Katolíckej a Maltská republika mu udelila Rád za zásluhy. Fra' Francis má tri deti a osem vnúčat. Francis J. Vassallo je od 23. júna 2025 je Receptorom spoločnej pokladnice. Vo funkcii nahradil [[Fabrizio Colonna di Paliano|Fabrizia Colonnu di Paliano]], ktorý 20. júna 2025 rezignoval z osobných dôvodov.<ref name=":0" /> == Referencie == [[Kategória:Maltézski rytieri]] [[Kategória:Rád maltézskych rytierov]] <references /> [[Kategória:Maltské osobnosti]] [[Kategória:Maltské kresťanské osobnosti]] [[Kategória:Maltské náboženské osobnosti]] [[Kategória:Bankári]] cyv67he94er5869vkzj8hol2qwdvwdt 8188121 8188116 2026-03-27T21:31:56Z Bakjb 236375 ± 4 kategórie pomocou použitia HotCat 8188121 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Francis J. Vassallo | Rodné meno = | Popis osoby = maltský ekonóm a bankár | Portrét = Frà Francis Vassallo SMOM.jpg | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = | Úrad = [[Receptor spoločnej pokladnice]] Maltézskeho rádu | Začiatok obdobia = [[2. september]] [[2022]] | Koniec obdobia = | Panovník = [[John Timothy Dunlap]] | Premiér = [[Riccardo Paternò di Montecupo]] | Predchodca = [[Fabrizio Colonna di Paliano]] | Dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1948|10|03}} | Miesto narodenia = [[Mdina]], [[Malta]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Politická strana = | Alma mater = [[Royal University of Malta]] }}[[Fráter|Fra']] '''Francis J. Vassallo''' (* [[3. október]] [[1948]], [[Mdina]], [[Malta]]) je maltský ekonóm a bankár, bývalý guvernér Národnej banky Malty, od júna 2025 je [[Receptor spoločnej pokladnice|Receptor spoločnej pokladnice Maltézskeho rádu]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fra’ Francis Vassallo appointed as Receiver of the Common Treasure | url = https://www.orderofmalta.int/news/fra-francis-vassallo-appointed-receiver-common-treasure/ | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en-US}}</ref> Narodil sa v Mdine na Malte v roku 1948 a v roku 1969 absolvoval bakalársky titul v odbore ekonómia na [[Royal University of Malta]]. Následne bol zamestnaný v banke [[Chase Manhattan Bank]] v Miláne. Po absolvovaní programu Chase International Management Program sa presťahoval do ústredia v [[New York (mesto)|New Yorku]]. Medzi jeho medzinárodné pôsobenia patrili pozície v Dominikánskej republike, New Yorku, Londýne, Ženeve a Madride, kde sa postupne dostal na vedúce pozície. Bol menovaný za generálneho riaditeľa Chase Spain a spoločného generálneho riaditeľa Chase Switzerland. Zastával kľúčové zodpovednosti v oblasti komodít, súkromného bankovníctva a inštitucionálneho riadenia a pôsobil v predstavenstvách Chase Luxembourg a Chase Channel Islands. V roku 1993 bol vymenovaný za guvernéra [[Centrálná banka Malty|Centrálnej banky Malty]]. Po skončení funkčného obdobia založil vlastnú finančnú poradenskú firmu Francis J. Vassallo & Associates.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Receiver of the Common Treasure | url = https://www.orderofmalta.int/government/receiver-of-the-common-treasure/ | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en-US}}</ref> Fra' Francis vstúpil do [[Maltézsky rád|Maltézskeho rádu]] v roku 2000 ako rytier magistrálnej milosti a v roku 2008 zložil sľub poslušnosti. Prvé sľuby ako rytier spravodlivosti zložil v roku 2015, po smrti svojej manželky Erminie, a slávnostné sľuby v roku 2021. Zastával niekoľko významných pozícií v bankovom sektore na Malte, vrátane nevýkonného riaditeľa FIMBank, predsedu BAWAG Malta a predsedu Mediterranean Bank. V roku 2009 bol menovaný za osobitného vyslanca Malty v Latinskej Amerike s cieľom rokovať o daňových zmluvách v mene Malty s rôznymi krajinami v regióne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Former Central Bank Governor becomes professed Knight of Malta | url = https://timesofmalta.com/article/former-central-bank-governor-becomes-professed-knight-of-malta.594088 | vydavateľ = Times of Malta | dátum vydania = 2015-11-30 | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en-gb | meno = Times of | priezvisko = Malta}}</ref> Španielsky kráľ [[Juan Carlos I.|Juan Carlos]] ho vyznamenal Rádom Izabely Katolíckej a Maltská republika mu udelila Rád za zásluhy. Fra' Francis má tri deti a osem vnúčat. Francis J. Vassallo je od 23. júna 2025 je Receptorom spoločnej pokladnice. Vo funkcii nahradil [[Fabrizio Colonna di Paliano|Fabrizia Colonnu di Paliano]], ktorý 20. júna 2025 rezignoval z osobných dôvodov.<ref name=":0" /> == Referencie == <references /> {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Vassallo, Francis J.}} [[Kategória:Osobnosti z Mdiny]] [[Kategória:Maltskí bankári]] [[Kategória:Maltskí ekonómovia]] [[Kategória:Maltské kresťanské osobnosti]] [[Kategória:Maltézski rytieri]] b9ww5okqt4cpaa8flvajyoq9632xo4f 8188132 8188121 2026-03-27T21:40:54Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Nositelia Radu Izabely Katolíckej]] pomocou použitia HotCat 8188132 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Francis J. Vassallo | Rodné meno = | Popis osoby = maltský ekonóm a bankár | Portrét = Frà Francis Vassallo SMOM.jpg | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = | Úrad = [[Receptor spoločnej pokladnice]] Maltézskeho rádu | Začiatok obdobia = [[2. september]] [[2022]] | Koniec obdobia = | Panovník = [[John Timothy Dunlap]] | Premiér = [[Riccardo Paternò di Montecupo]] | Predchodca = [[Fabrizio Colonna di Paliano]] | Dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1948|10|03}} | Miesto narodenia = [[Mdina]], [[Malta]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Politická strana = | Alma mater = [[Royal University of Malta]] }}[[Fráter|Fra']] '''Francis J. Vassallo''' (* [[3. október]] [[1948]], [[Mdina]], [[Malta]]) je maltský ekonóm a bankár, bývalý guvernér Národnej banky Malty, od júna 2025 je [[Receptor spoločnej pokladnice|Receptor spoločnej pokladnice Maltézskeho rádu]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fra’ Francis Vassallo appointed as Receiver of the Common Treasure | url = https://www.orderofmalta.int/news/fra-francis-vassallo-appointed-receiver-common-treasure/ | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en-US}}</ref> Narodil sa v Mdine na Malte v roku 1948 a v roku 1969 absolvoval bakalársky titul v odbore ekonómia na [[Royal University of Malta]]. Následne bol zamestnaný v banke [[Chase Manhattan Bank]] v Miláne. Po absolvovaní programu Chase International Management Program sa presťahoval do ústredia v [[New York (mesto)|New Yorku]]. Medzi jeho medzinárodné pôsobenia patrili pozície v Dominikánskej republike, New Yorku, Londýne, Ženeve a Madride, kde sa postupne dostal na vedúce pozície. Bol menovaný za generálneho riaditeľa Chase Spain a spoločného generálneho riaditeľa Chase Switzerland. Zastával kľúčové zodpovednosti v oblasti komodít, súkromného bankovníctva a inštitucionálneho riadenia a pôsobil v predstavenstvách Chase Luxembourg a Chase Channel Islands. V roku 1993 bol vymenovaný za guvernéra [[Centrálná banka Malty|Centrálnej banky Malty]]. Po skončení funkčného obdobia založil vlastnú finančnú poradenskú firmu Francis J. Vassallo & Associates.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Receiver of the Common Treasure | url = https://www.orderofmalta.int/government/receiver-of-the-common-treasure/ | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en-US}}</ref> Fra' Francis vstúpil do [[Maltézsky rád|Maltézskeho rádu]] v roku 2000 ako rytier magistrálnej milosti a v roku 2008 zložil sľub poslušnosti. Prvé sľuby ako rytier spravodlivosti zložil v roku 2015, po smrti svojej manželky Erminie, a slávnostné sľuby v roku 2021. Zastával niekoľko významných pozícií v bankovom sektore na Malte, vrátane nevýkonného riaditeľa FIMBank, predsedu BAWAG Malta a predsedu Mediterranean Bank. V roku 2009 bol menovaný za osobitného vyslanca Malty v Latinskej Amerike s cieľom rokovať o daňových zmluvách v mene Malty s rôznymi krajinami v regióne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Former Central Bank Governor becomes professed Knight of Malta | url = https://timesofmalta.com/article/former-central-bank-governor-becomes-professed-knight-of-malta.594088 | vydavateľ = Times of Malta | dátum vydania = 2015-11-30 | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en-gb | meno = Times of | priezvisko = Malta}}</ref> Španielsky kráľ [[Juan Carlos I.|Juan Carlos]] ho vyznamenal Rádom Izabely Katolíckej a Maltská republika mu udelila Rád za zásluhy. Fra' Francis má tri deti a osem vnúčat. Francis J. Vassallo je od 23. júna 2025 je Receptorom spoločnej pokladnice. Vo funkcii nahradil [[Fabrizio Colonna di Paliano|Fabrizia Colonnu di Paliano]], ktorý 20. júna 2025 rezignoval z osobných dôvodov.<ref name=":0" /> == Referencie == <references /> {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Vassallo, Francis J.}} [[Kategória:Osobnosti z Mdiny]] [[Kategória:Maltskí bankári]] [[Kategória:Maltskí ekonómovia]] [[Kategória:Maltské kresťanské osobnosti]] [[Kategória:Maltézski rytieri]] [[Kategória:Nositelia Radu Izabely Katolíckej]] sndr5pekgslo8oqdgacs0sfc6duovz4 8188148 8188132 2026-03-27T21:48:51Z Bakjb 236375 ú 8188148 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Francis J. Vassallo | Rodné meno = | Popis osoby = maltský ekonóm a bankár | Portrét = Frà Francis Vassallo SMOM.jpg | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = | Úrad = [[Receptor spoločnej pokladnice]] Maltézskeho rádu | Začiatok obdobia = [[2. september]] [[2022]] | Koniec obdobia = | Panovník = [[John Timothy Dunlap]] | Premiér = [[Riccardo Paternò di Montecupo]] | Predchodca = [[Fabrizio Colonna di Paliano]] | Dátum narodenia = {{dnv|1948|10|03}} | Miesto narodenia = [[Mdina]], [[Malta]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Politická strana = | Alma mater = [[Royal University of Malta]] }}[[Fráter|Fra']] '''Francis J. Vassallo''' (* [[3. október]] [[1948]], [[Mdina]], [[Malta]]) je maltský ekonóm a bankár, bývalý guvernér [[Centrálna banka Malty|Národnej banky Malty]], od júna 2025 je [[Receptor spoločnej pokladnice|Receptor spoločnej pokladnice Maltézskeho rádu]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fra’ Francis Vassallo appointed as Receiver of the Common Treasure | url = https://www.orderofmalta.int/news/fra-francis-vassallo-appointed-receiver-common-treasure/ | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en-US}}</ref> Narodil sa v Mdine na Malte v roku 1948 a v roku 1969 absolvoval bakalársky titul v odbore ekonómia na [[Royal University of Malta]]. Následne bol zamestnaný v banke [[Chase Manhattan Bank]] v Miláne. Po absolvovaní programu Chase International Management Program sa presťahoval do ústredia v [[New York (mesto)|New Yorku]]. Medzi jeho medzinárodné pôsobenia patrili pozície v [[Dominikánska republika|Dominikánskej republike]], New Yorku, [[Londýn|Londýne]], [[Ženeva|Ženeve]] a [[Madrid|Madride]], kde sa postupne dostal na vedúce pozície. Bol menovaný za generálneho riaditeľa Chase Spain a spoločného generálneho riaditeľa Chase Switzerland. Zastával kľúčové zodpovednosti v oblasti komodít, súkromného bankovníctva a inštitucionálneho riadenia a pôsobil v predstavenstvách Chase Luxembourg a Chase Channel Islands. V roku 1993 bol vymenovaný za guvernéra [[Centrálná banka Malty|Centrálnej banky Malty]]. Po skončení funkčného obdobia založil vlastnú finančnú poradenskú firmu Francis J. Vassallo & Associates.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Receiver of the Common Treasure | url = https://www.orderofmalta.int/government/receiver-of-the-common-treasure/ | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en-US}}</ref> Fra' Francis vstúpil do [[Maltézsky rád|Maltézskeho rádu]] v roku 2000 ako rytier magistrálnej milosti a v roku 2008 zložil sľub poslušnosti. Prvé sľuby ako rytier spravodlivosti zložil v roku 2015, po smrti svojej manželky Erminie, a slávnostné sľuby v roku 2021. Zastával niekoľko významných pozícií v bankovom sektore na Malte, vrátane nevýkonného riaditeľa FIMBank, predsedu BAWAG Malta a predsedu Mediterranean Bank. V roku 2009 bol menovaný za osobitného vyslanca Malty v Latinskej Amerike s cieľom rokovať o daňových zmluvách v mene Malty s rôznymi krajinami v regióne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Former Central Bank Governor becomes professed Knight of Malta | url = https://timesofmalta.com/article/former-central-bank-governor-becomes-professed-knight-of-malta.594088 | vydavateľ = Times of Malta | dátum vydania = 2015-11-30 | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en-gb | meno = Times of | priezvisko = Malta}}</ref> Španielsky kráľ [[Juan Carlos I.|Juan Carlos]] ho vyznamenal [[Rad Izabely Katolíckej|Radom Izabely Katolíckej]] a Maltská republika mu udelila Rád za zásluhy. Fra' Francis má tri deti a osem vnúčat. Francis J. Vassallo je od 23. júna 2025 je Receptorom spoločnej pokladnice. Vo funkcii nahradil [[Fabrizio Colonna di Paliano|Fabrizia Colonnu di Paliano]], ktorý 20. júna 2025 rezignoval z osobných dôvodov.<ref name=":0" /> == Referencie == <references /> {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Vassallo, Francis J.}} [[Kategória:Osobnosti z Mdiny]] [[Kategória:Maltskí bankári]] [[Kategória:Maltskí ekonómovia]] [[Kategória:Maltské kresťanské osobnosti]] [[Kategória:Maltézski rytieri]] [[Kategória:Nositelia Radu Izabely Katolíckej]] [[Kategória:Absolventi University of Malta]] s2z09oyf73adywvo6id0x834pj8giey 8188155 8188148 2026-03-27T21:54:21Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8188155 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Francis J. Vassallo | Rodné meno = | Popis osoby = maltský ekonóm a bankár | Portrét = Frà Francis Vassallo SMOM.jpg | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = | Úrad = [[Receptor spoločnej pokladnice]] Maltézskeho rádu | Začiatok obdobia = [[2. september]] [[2022]] | Koniec obdobia = | Panovník = [[John Timothy Dunlap]] | Premiér = [[Riccardo Paternò di Montecupo]] | Predchodca = [[Fabrizio Colonna di Paliano]] | Dátum narodenia = {{dnv|1948|10|03}} | Miesto narodenia = [[Mdina]], [[Malta]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Politická strana = | Alma mater = [[Royal University of Malta]] }} [[Fráter|Fra']] '''Francis J. Vassallo''' (* [[3. október]] [[1948]], [[Mdina]], [[Malta]]) je maltský ekonóm a bankár, bývalý guvernér [[Centrálna banka Malty|Národnej banky Malty]], od júna 2025 je [[Receptor spoločnej pokladnice|Receptor spoločnej pokladnice Maltézskeho rádu]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fra’ Francis Vassallo appointed as Receiver of the Common Treasure | url = https://www.orderofmalta.int/news/fra-francis-vassallo-appointed-receiver-common-treasure/ | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en-US}}</ref> Narodil sa v Mdine na Malte v roku 1948 a v roku 1969 absolvoval bakalársky titul v odbore ekonómia na [[Royal University of Malta]]. Následne bol zamestnaný v banke [[Chase Manhattan Bank]] v Miláne. Po absolvovaní programu Chase International Management Program sa presťahoval do ústredia v [[New York (mesto)|New Yorku]]. Medzi jeho medzinárodné pôsobenia patrili pozície v [[Dominikánska republika|Dominikánskej republike]], New Yorku, [[Londýn|Londýne]], [[Ženeva|Ženeve]] a [[Madrid|Madride]], kde sa postupne dostal na vedúce pozície. Bol menovaný za generálneho riaditeľa Chase Spain a spoločného generálneho riaditeľa Chase Switzerland. Zastával kľúčové zodpovednosti v oblasti komodít, súkromného bankovníctva a inštitucionálneho riadenia a pôsobil v predstavenstvách Chase Luxembourg a Chase Channel Islands. V roku 1993 bol vymenovaný za guvernéra [[Centrálná banka Malty|Centrálnej banky Malty]]. Po skončení funkčného obdobia založil vlastnú finančnú poradenskú firmu Francis J. Vassallo & Associates.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Receiver of the Common Treasure | url = https://www.orderofmalta.int/government/receiver-of-the-common-treasure/ | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en-US}}</ref> Fra' Francis vstúpil do [[Maltézsky rád|Maltézskeho rádu]] v roku 2000 ako rytier magistrálnej milosti a v roku 2008 zložil sľub poslušnosti. Prvé sľuby ako rytier spravodlivosti zložil v roku 2015, po smrti svojej manželky Erminie, a slávnostné sľuby v roku 2021. Zastával niekoľko významných pozícií v bankovom sektore na Malte, vrátane nevýkonného riaditeľa FIMBank, predsedu BAWAG Malta a predsedu Mediterranean Bank. V roku 2009 bol menovaný za osobitného vyslanca Malty v Latinskej Amerike s cieľom rokovať o daňových zmluvách v mene Malty s rôznymi krajinami v regióne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Former Central Bank Governor becomes professed Knight of Malta | url = https://timesofmalta.com/article/former-central-bank-governor-becomes-professed-knight-of-malta.594088 | vydavateľ = Times of Malta | dátum vydania = 2015-11-30 | dátum prístupu = 2026-03-27 | jazyk = en-gb | meno = Times of | priezvisko = Malta}}</ref> Španielsky kráľ [[Juan Carlos I.|Juan Carlos]] ho vyznamenal [[Rad Izabely Katolíckej|Radom Izabely Katolíckej]] a Maltská republika mu udelila Rád za zásluhy. Fra' Francis má tri deti a osem vnúčat. Francis J. Vassallo je od 23. júna 2025 je Receptorom spoločnej pokladnice. Vo funkcii nahradil [[Fabrizio Colonna di Paliano|Fabrizia Colonnu di Paliano]], ktorý 20. júna 2025 rezignoval z osobných dôvodov.<ref name=":0" /> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Vassallo, Francis J.}} [[Kategória:Osobnosti z Mdiny]] [[Kategória:Maltskí bankári]] [[Kategória:Maltskí ekonómovia]] [[Kategória:Maltské kresťanské osobnosti]] [[Kategória:Maltézski rytieri]] [[Kategória:Nositelia Radu Izabely Katolíckej]] [[Kategória:Absolventi University of Malta]] 6zof6ssx2al81c9ev9oemdo524mqwxd Diskusia:Hlavný kancelár 1 747056 8188124 2026-03-27T21:34:33Z Radoslav70 256940 /* Hlavný kancelár */ nová sekcia 8188124 wikitext text/x-wiki == Hlavný kancelár == Na Slovensku sa používa Hlavný kancelár viď. https://www.orderofmalta.sk/vladna-struktura-a-organy/ --[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]]) 21:34, 27. marec 2026 (UTC) lgjsomd4qde6k6c1q8go1lyo79v8kg8 Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Lotyšsku 14 747057 8188125 2026-03-27T21:34:39Z Jetam2 30982 nová 8188125 wikitext text/x-wiki {{commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly podľa štátu|Lotyšsko]] [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Európe|Lotyšsko]] [[Kategória:Kostoly v Lotyšsku]] [[Kategória:Rímskokatolícka cirkev v Lotyšsku|Kostoly]] prps5bu3e5l1goxkmycmyp85gqwced6 Kategória:Osobnosti z Mdiny 14 747058 8188126 2026-03-27T21:35:20Z Bakjb 236375 nová kategória 8188126 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Maltské osobnosti podľa miesta]] [[Kategória:Mdina]] gkbs9hkguesvsf3jdnegd0uyoi5g2vw 8188128 8188126 2026-03-27T21:38:06Z Bakjb 236375 zmena poradia v [[Kategória:Maltské osobnosti podľa miesta]]: "Mdina" pomocou použitia HotCat 8188128 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Maltské osobnosti podľa miesta|Mdina]] [[Kategória:Mdina]] chegs3a6n2ddgspaondd3kc4aq44mqk Kategória:Maltské osobnosti podľa miesta 14 747059 8188127 2026-03-27T21:37:41Z Bakjb 236375 nová kategória 8188127 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Osobnosti podľa štátu a obce]] [[Kategória:Maltské osobnosti| miesto]] g4kbj8wr5mhzpb74egpokbihep1enzy Diskusia:Hlavný špitálnik (Maltézsky rád) 1 747060 8188130 2026-03-27T21:39:05Z Radoslav70 256940 /* Hlavný špitálnik */ nová sekcia 8188130 wikitext text/x-wiki == Hlavný špitálnik == Na Slovensku sa používa Hlavný špitálnik, nie Veľký = https://www.orderofmalta.sk/vladna-struktura-a-organy/ --[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]]) 21:39, 27. marec 2026 (UTC) j3b3k83zwwog08kjif2d1al021kns3y 8188295 8188130 2026-03-28T10:09:54Z ~2026-18844-01 290214 8188295 wikitext text/x-wiki == Hlavný špitálnik == Na Slovensku sa používa Hlavný špitálnik, nie Veľký = https://www.orderofmalta.sk/vladna-struktura-a-organy/ --[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]]) 21:39, 27. marec 2026 (UTC) :A kto ten text akože schválil, veď to nie je oficiálny text. To si len tak hocikto preložil? lebo sú tam poprekladané blbosti ako napr. Správca štátnej pokladne? keď všetky medzinárodne organizácie to majú inak. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-18844-01|&#126;2026-18844-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-18844-01|diskuse]]) 10:09, 28. marec 2026 (UTC) 90wn1yf8932ei6zldx47zugkwae3kqn 8188297 8188295 2026-03-28T10:16:54Z ~2026-18844-01 290214 8188297 wikitext text/x-wiki == Hlavný špitálnik == Na Slovensku sa používa Hlavný špitálnik, nie Veľký = https://www.orderofmalta.sk/vladna-struktura-a-organy/ --[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]]) 21:39, 27. marec 2026 (UTC) :A kto ten text akože schválil, veď to nie je oficiálny text. To si len tak hocikto preložil? lebo sú tam poprekladané blbosti ako napr. Správca štátnej pokladne? keď všetky medzinárodne organizácie to majú inak. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-18844-01|&#126;2026-18844-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-18844-01|diskuse]]) 10:09, 28. marec 2026 (UTC) :A nie nepoužíva sa hlavný špitálnik, napr. [https://m.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20220903008 TK KBS] p9bych0rw9r342b8it7zq8760syy5jg Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Európe 14 747061 8188131 2026-03-27T21:40:09Z Jetam2 30982 nová 8188131 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly podľa kontinentu|Európa]] [[Kategória:Kostoly v Európe]] [[Kategória:Rímskokatolícka cirkev v Európe| Kostoly]] hf7hunwvgy4o9sf5ca0oifmds7dski4 8188181 8188131 2026-03-27T22:05:38Z Jetam2 30982 zar 8188181 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly podľa kontinentu|Európa]] [[Kategória:Kostoly v Európe| Rímskokatolícke]] [[Kategória:Rímskokatolícka cirkev v Európe| Kostoly]] c0ekvvw08ye3m4133rootj3qm7xbozf Kategória:Maltskí bankári 14 747062 8188133 2026-03-27T21:41:32Z Bakjb 236375 nová kategória 8188133 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Maltské osobnosti|Bankari]] [[Kategória:Bankári podľa štátu]] efs9ddhq267gk6ogvo3v5862bmbggpr Kategória:Rímskokatolícke kostoly podľa kontinentu 14 747063 8188134 2026-03-27T21:41:51Z Jetam2 30982 nová 8188134 wikitext text/x-wiki {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly| Kontinentu]] [[Kategória:Rímskokatolícka cirkev podľa kontinentu| Kostoly]] [[Kategória:Kostoly podľa kontinentu| Rímskokatolícke]] [[Kategória:Kategórie podľa svetadielu]] fiwnal7vvvdyxumqvqz23or0coum3ab 8188136 8188134 2026-03-27T21:42:47Z Jetam2 30982 odobratá [[Kategória:Kostoly podľa kontinentu]]; pridaná [[Kategória:Kostoly podľa sveta]] pomocou použitia HotCat 8188136 wikitext text/x-wiki {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly| Kontinentu]] [[Kategória:Rímskokatolícka cirkev podľa kontinentu| Kostoly]] [[Kategória:Kostoly podľa sveta| Rímskokatolícke]] [[Kategória:Kategórie podľa svetadielu]] bup11x6w33m6ee9lpsx9ob0xnm13mim 8188137 8188136 2026-03-27T21:42:53Z Jetam2 30982 odobratá [[Kategória:Kostoly podľa sveta]]; pridaná [[Kategória:Kostoly podľa svetadielu]] pomocou použitia HotCat 8188137 wikitext text/x-wiki {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly| Kontinentu]] [[Kategória:Rímskokatolícka cirkev podľa kontinentu| Kostoly]] [[Kategória:Kostoly podľa svetadielu| Rímskokatolícke]] [[Kategória:Kategórie podľa svetadielu]] 3z7vlq4rzzk2h0d1bvxlcv70xub9h61 Kategória:Maltskí ekonómovia 14 747064 8188135 2026-03-27T21:42:14Z Bakjb 236375 nová kategória 8188135 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Maltskí vedci|Ekonómovia]] [[Kategória:Ekonomika na Malte|Ekonómovia]] [[Kategória:Ekonómovia podľa štátu]] dqafbn136629ohvj43krf624oysltq8 Kategória:Maltskí vedci 14 747065 8188140 2026-03-27T21:43:57Z Bakjb 236375 nová kategória 8188140 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Maltské osobnosti|Vedci]] [[Kategória:Vedci podľa štátu|Malta]] [[Kategória:Veda a technika na Malte]] l5oc7h9kx1x8jfkm50iup20zvxdloq0 Kategória:Veda a technika na Malte 14 747066 8188142 2026-03-27T21:44:29Z Bakjb 236375 nová kategória 8188142 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Malta]] [[Kategória:Veda a technika podľa štátu|Malta]] 9qjc7qrmr2x44t8oepxw6x9vuftqqi0 Kategória:Rímskokatolícka cirkev v Kosove 14 747067 8188147 2026-03-27T21:48:01Z Jetam2 30982 nová 8188147 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Kresťanstvo v Kosove]] [[Kategória:Rímskokatolícka cirkev podľa štátu|Kosovo]] [[Kategória:Rímskokatolícka cirkev v Európe|Kosovo]] 5alyc96u6lzq0rw8r7e446m5cvjwshp Kategória:Absolventi University of Malta 14 747068 8188149 2026-03-27T21:50:02Z Bakjb 236375 nová kategória 8188149 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:University of Malta]] [[Kategória:Absolventi vysokých škôl na Malte|University of Malta]] p7543dprl4oxdfmrw4iqggkodlw6h9l Kategória:University of Malta 14 747069 8188150 2026-03-27T21:51:03Z Bakjb 236375 nová kategória 8188150 wikitext text/x-wiki {{catmore}} {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Univerzity na Malte]] 2z5dv7c85ctsh3kms88qw5krg19y7gn Kategória:Univerzity na Malte 14 747070 8188151 2026-03-27T21:51:58Z Bakjb 236375 nová kategória 8188151 wikitext text/x-wiki {{Všetky súradnice}} {{Commonscat}} [[Kategória:Vysoké školy na Malte]] [[Kategória:Univerzity podľa štátu|Malta]] [[Kategória:Univerzity v Európe|Malta]] kiket4aaltmesilkx7btlwaculimiob Kategória:Vysoké školy na Malte 14 747071 8188152 2026-03-27T21:52:52Z Bakjb 236375 nová kategória 8188152 wikitext text/x-wiki {{Všetky súradnice}} {{Commonscat}} [[Kategória:Školy na Malte]] [[Kategória:Vysoké školy podľa štátu|Malta]] [[Kategória:Vysoké školy v Európe|Malta]] ifeakg6wbfzyjhak657qsa93jhs1527 Kategória:Školy na Malte 14 747072 8188154 2026-03-27T21:53:46Z Bakjb 236375 nová kategória 8188154 wikitext text/x-wiki {{Všetky súradnice}} {{Commonscat}} [[Kategória:Stavby na Malte]] [[Kategória:Školstvo na Malte]] [[Kategória:Školy podľa štátu|Malta]] [[Kategória:Školy v Európe|Malta]] o064h144vz6zlld6nmxhvu8o6vcp8oi 8188156 8188154 2026-03-27T21:54:27Z Bakjb 236375 odobratá [[Kategória:Školstvo na Malte]]; pridaná [[Kategória:Vzdelávanie na Malte]] pomocou použitia HotCat 8188156 wikitext text/x-wiki {{Všetky súradnice}} {{Commonscat}} [[Kategória:Stavby na Malte]] [[Kategória:Vzdelávanie na Malte]] [[Kategória:Školy podľa štátu|Malta]] [[Kategória:Školy v Európe|Malta]] 0ldjtddp8wmr0bmqm2ag4schjltc6bu Kategória:Vzdelávanie na Malte 14 747073 8188159 2026-03-27T21:55:02Z Bakjb 236375 nová kategória 8188159 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Malta]] [[Kategória:Vzdelávanie podľa štátu|Malta]] [[Kategória:Vzdelávanie v Európe|Malta]] 5zilot1heuy4ihcmy23sguyc9yw1hop Bistrica (Dupniška Bistrica) 0 747074 8188162 2026-03-27T21:55:59Z Gitanes232 142243 vytvorenie článku 8188162 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Bistrica | other_name = Бистрица | category = rieka <!-- *** Image *** --> | image = BistritsaRiverInCentralPartOfDupnitsa01.jpg | image_caption = rieka Bistrica v centre mesta [[Dupnica]] <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Bulharsko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = | district = | commune = | municipality = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | city = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = severozápadná [[Rila]] | source_location = západné úpätie vrchu [[Vazov vrăch]] | source_region = | source_elevation = 2595 | source_lat_d = 42.1886 | source_long_d = 23.3158 | source1 = | source1_location = | source1_region = | mouth = rieka [[Džerman (rieka)|Džerman]] | mouth_location = centrálna časť mesta [[Dupnica]] | mouth_region = | mouth_elevation = 500 | mouth_lat_d = 42.2683 | mouth_long_d = 23.1122 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 23 | width = | depth = | watershed = 133 | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Free fields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Relief Map of Bulgaria.jpg | map_background = | map_caption = | map_locator = Bulharsko <!-- *** Websites *** --> | commons = Dupnishka Bistritsa | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Bistrica''' ({{vjz|bul|Бистрица}}) je [[Rila|rilská]] [[rieka]] v [[Kiustendil (oblasť)|oblasti Kiustendil]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="ref001">{{Citácia knihy | autor = KIRADŽIEV, Svetlin | titul = Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija | miesto = Sofia | vydavateľ = Izdatelstvo "Iztok{{--}}Zapad" | rok = 2013 | počet strán = 624 | isbn = 978-619-152-142-5 | strany = 55}}</ref><ref name="ref0011">{{Citácia knihy | autor = MIČEV Nikolaj; MICHAJLOV, Cvetko; VAPCAROV, Ivan; KIRADŽIEV, Svetlin | titul = Geografski rečnik na Bălgarija | miesto = Sofia | vydavateľ = Izdatelstvo "Nauka i izkuzstvo" | rok = 1980 | počet strán = 564 | isbn = 9532672611 | strany = 47}}</ref> Je ľavým prítokom rieky [[Džerman (rieka)|Džerman]].<ref name="ref0011"/><ref name="ref001"/> == Iné názvy == Rieka je známa aj ako '''Dupniška Bistrica''' ({{vjz|bul|Дупнишка Бистрица}})<ref name="ref0011"/><ref name="ref001"/> a v minulosti aj ako '''Stankedimitrovska Bistrica''' ({{vjz|bul|Станкедимитровска Бистрица}}).<ref name="ref0011"/> == Priebeh toku == Rieka pramení v západnom úpätí vrchu [[Vazov vrăch]] (známy aj ako Damka) v severozápadnej časti pohoria [[Rila]]<ref name="ref0011"/><ref name="ref001"/> v nadmorskej výške {{Mnm|2595|w}}<ref name="ref0011"/> Na začiatku preteká cez Kar (geológia)kar Pazar dere, z ktorého vteká do úzkej, strmej a skalnatej doliny a tečie smerom na západ až severozápad. Pri dedine [[Bistrica (Kiustendil)|Bistrica]] vteká do Dupniška kotlovinaDupnickej kotliny, ktoru preteká a v centrálnej časti mesta [[Dupnica]]<ref name="ref0011"/><ref name="ref001"/> v nadmorskej výške {{Mnm|500|w}}<ref name="ref0011"/> sa vlieva do rieky Džerman.<ref name="ref0011"/><ref name="ref001"/> == Opis == Bistrica je dlhá {{km|23|m}}. Ide o pravý prítok rieky [[Džerman (rieka)|Džerman]].<ref name="ref0011"/><ref name="ref001"/> Rieka odvodňuje územie o rozlohe {{km2|133}}.<ref name="ref0011"/> Najvodnatejšou je rieka v období [[Marec|marca]] až [[jún]]a, predovšetkým v dôsledku topiaceho sa snehu v pohorí [[Rila]] a jarných dažďov. Najmenej vody v nej tečie v priebehu [[júl]]a až [[September|septembra]].<ref name="ref0011"/> Nad dedinou [[Bistrica (Kiustendil)|Bistrica]] rieka vytvára [[vodopád]].<ref name="ref001"/> === Využitie === Časť vôd z rieky je využitá v rámci [[Rila (kaskáda)|vodoelektrárenskej kaskády Rila]].<ref name="ref001"/><ref name="ref0011"/> === Obývané miesta === Na toku rieky sú položené mesto [[Dupnica]] a dedina [[Bistrica (Kiustendil)|Bistrica]].<ref name="ref001"/><ref name="ref0011"/> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Dupnishka Bistritsa}} [[Kategória:Kiustendil (oblasť)]] [[Kategória:Rieky v Bulharsku]] [[Kategória:Rieky v Rile‎]] [[Kategória:Dupnica]] ci0me5uomrmz3m53csjmlmrjl8r9nv6 8188180 8188162 2026-03-27T22:04:40Z Gitanes232 142243 fix 8188180 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Bistrica | other_name = Бистрица | category = rieka <!-- *** Image *** --> | image = BistritsaRiverInCentralPartOfDupnitsa01.jpg | image_caption = rieka Bistrica v centre mesta [[Dupnica]] <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Bulharsko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = | district = | commune = | municipality = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | city = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = severozápadná [[Rila]] | source_location = západné úpätie vrchu [[Vazov vrăch]] | source_region = | source_elevation = 2595 | source_lat_d = 42.1886 | source_long_d = 23.3158 | source1 = | source1_location = | source1_region = | mouth = rieka [[Džerman (rieka)|Džerman]] | mouth_location = centrálna časť mesta [[Dupnica]] | mouth_region = | mouth_elevation = 500 | mouth_lat_d = 42.2683 | mouth_long_d = 23.1122 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 23 | width = | depth = | watershed = 133 | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Free fields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Relief Map of Bulgaria.jpg | map_background = | map_caption = | map_locator = Bulharsko <!-- *** Websites *** --> | commons = Dupnishka Bistritsa | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Bistrica''' ({{vjz|bul|Бистрица}}) je [[Rila|rilská]] [[rieka]] v [[Kiustendil (oblasť)|oblasti Kiustendil]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="ref001">{{Citácia knihy | autor = KIRADŽIEV, Svetlin | titul = Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija | miesto = Sofia | vydavateľ = Izdatelstvo "Iztok{{--}}Zapad" | rok = 2013 | počet strán = 624 | isbn = 978-619-152-142-5 | strany = 55}}</ref><ref name="ref0011">{{Citácia knihy | autor = MIČEV Nikolaj; MICHAJLOV, Cvetko; VAPCAROV, Ivan; KIRADŽIEV, Svetlin | titul = Geografski rečnik na Bălgarija | miesto = Sofia | vydavateľ = Izdatelstvo "Nauka i izkuzstvo" | rok = 1980 | počet strán = 564 | isbn = 9532672611 | strany = 47}}</ref> Je ľavým prítokom rieky [[Džerman (rieka)|Džerman]].<ref name="ref0011"/><ref name="ref001"/> == Iné názvy == Rieka je známa aj ako '''Dupniška Bistrica''' ({{vjz|bul|Дупнишка Бистрица}})<ref name="ref0011"/><ref name="ref001"/> a v minulosti aj ako '''Stankedimitrovska Bistrica''' ({{vjz|bul|Станкедимитровска Бистрица}}).<ref name="ref0011"/> == Priebeh toku == Rieka pramení v západnom úpätí vrchu [[Vazov vrăch]] (známy aj ako Damka) v severozápadnej časti pohoria [[Rila]]<ref name="ref0011"/><ref name="ref001"/> v nadmorskej výške {{Mnm|2595|w}}<ref name="ref0011"/> Na začiatku preteká cez [[Kar (geológia)|kar]] Pazar dere, z ktorého vteká do úzkej, strmej a skalnatej doliny a tečie smerom na západ až severozápad. Pri dedine [[Bistrica (Kiustendil)|Bistrica]] vteká do Dupniška kotlovinaDupnickej kotliny, ktoru preteká a v centrálnej časti mesta [[Dupnica]]<ref name="ref0011"/><ref name="ref001"/> v nadmorskej výške {{Mnm|500|w}}<ref name="ref0011"/> sa vlieva do rieky Džerman.<ref name="ref0011"/><ref name="ref001"/> == Opis == Bistrica je dlhá {{km|23|m}}. Ide o pravý prítok rieky [[Džerman (rieka)|Džerman]].<ref name="ref0011"/><ref name="ref001"/> Rieka odvodňuje územie o rozlohe {{km2|133}}.<ref name="ref0011"/> Najvodnatejšou je rieka v období [[Marec|marca]] až [[jún]]a, predovšetkým v dôsledku topiaceho sa snehu v pohorí [[Rila]] a jarných dažďov. Najmenej vody v nej tečie v priebehu [[júl]]a až [[September|septembra]].<ref name="ref0011"/> Nad dedinou [[Bistrica (Kiustendil)|Bistrica]] rieka vytvára [[vodopád]].<ref name="ref001"/> === Využitie === Časť vôd z rieky je využitá v rámci [[Rila (kaskáda)|vodoelektrárenskej kaskády Rila]].<ref name="ref001"/><ref name="ref0011"/> === Obývané miesta === Na toku rieky sú položené mesto [[Dupnica]] a dedina [[Bistrica (Kiustendil)|Bistrica]].<ref name="ref001"/><ref name="ref0011"/> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Dupnishka Bistritsa}} [[Kategória:Kiustendil (oblasť)]] [[Kategória:Rieky v Bulharsku]] [[Kategória:Rieky v Rile‎]] [[Kategória:Dupnica]] qoz746ad5tllza581bnr4gwvem5pxlx 8188205 8188180 2026-03-27T22:24:15Z Gitanes232 142243 fix 8188205 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Bistrica | other_name = Бистрица | category = rieka <!-- *** Image *** --> | image = BistritsaRiverInCentralPartOfDupnitsa01.jpg | image_caption = rieka Bistrica v centre mesta [[Dupnica]] <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Bulharsko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = | district = | commune = | municipality = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | city = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = severozápadná [[Rila]] | source_location = západné úpätie vrchu [[Vazov vrăch]] | source_region = | source_elevation = 2595 | source_lat_d = 42.1886 | source_long_d = 23.3158 | source1 = | source1_location = | source1_region = | mouth = rieka [[Džerman (rieka)|Džerman]] | mouth_location = centrálna časť mesta [[Dupnica]] | mouth_region = | mouth_elevation = 500 | mouth_lat_d = 42.2683 | mouth_long_d = 23.1122 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 23 | width = | depth = | watershed = 133 | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Free fields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Relief Map of Bulgaria.jpg | map_background = | map_caption = | map_locator = Bulharsko <!-- *** Websites *** --> | commons = Dupnishka Bistritsa | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Bistrica''' ({{vjz|bul|Бистрица}}) je [[Rila|rilská]] [[rieka]] v [[Kiustendil (oblasť)|oblasti Kiustendil]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="ref001">{{Citácia knihy | autor = KIRADŽIEV, Svetlin | titul = Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija | miesto = Sofia | vydavateľ = Izdatelstvo "Iztok{{--}}Zapad" | rok = 2013 | počet strán = 624 | isbn = 978-619-152-142-5 | strany = 55}}</ref><ref name="ref0011">{{Citácia knihy | autor = MIČEV Nikolaj; MICHAJLOV, Cvetko; VAPCAROV, Ivan; KIRADŽIEV, Svetlin | titul = Geografski rečnik na Bălgarija | miesto = Sofia | vydavateľ = Izdatelstvo "Nauka i izkuzstvo" | rok = 1980 | počet strán = 564 | isbn = 9532672611 | strany = 47}}</ref> Je ľavým prítokom rieky [[Džerman (rieka)|Džerman]].<ref name="ref0011"/><ref name="ref001"/> == Iné názvy == Rieka je známa aj ako '''Dupniška Bistrica''' ({{vjz|bul|Дупнишка Бистрица}})<ref name="ref0011"/><ref name="ref001"/> a v minulosti aj ako '''Stankedimitrovska Bistrica''' ({{vjz|bul|Станкедимитровска Бистрица}}).<ref name="ref0011"/> == Priebeh toku == Rieka pramení v západnom úpätí vrchu [[Vazov vrăch]] (známy aj ako Damka) v severozápadnej časti pohoria [[Rila]]<ref name="ref0011"/><ref name="ref001"/> v nadmorskej výške {{Mnm|2595|w}}<ref name="ref0011"/> Na začiatku preteká cez [[Kar (geológia)|kar]] Pazar dere, z ktorého vteká do úzkej, strmej a skalnatej doliny a tečie smerom na západ až severozápad. Pri dedine [[Bistrica (Kiustendil)|Bistrica]] vteká do [[Dupniška kotlovina|Dupnickej kotliny]], ktoru preteká a v centrálnej časti mesta [[Dupnica]]<ref name="ref0011"/><ref name="ref001"/> v nadmorskej výške {{Mnm|500|w}}<ref name="ref0011"/> sa vlieva do rieky Džerman.<ref name="ref0011"/><ref name="ref001"/> == Opis == Bistrica je dlhá {{km|23|m}}. Ide o pravý prítok rieky [[Džerman (rieka)|Džerman]].<ref name="ref0011"/><ref name="ref001"/> Rieka odvodňuje územie o rozlohe {{km2|133}}.<ref name="ref0011"/> Najvodnatejšou je rieka v období [[Marec|marca]] až [[jún]]a, predovšetkým v dôsledku topiaceho sa snehu v pohorí [[Rila]] a jarných dažďov. Najmenej vody v nej tečie v priebehu [[júl]]a až [[September|septembra]].<ref name="ref0011"/> Nad dedinou [[Bistrica (Kiustendil)|Bistrica]] rieka vytvára [[vodopád]].<ref name="ref001"/> === Využitie === Časť vôd z rieky je využitá v rámci [[Rila (kaskáda)|vodoelektrárenskej kaskády Rila]].<ref name="ref001"/><ref name="ref0011"/> === Obývané miesta === Na toku rieky sú položené mesto [[Dupnica]] a dedina [[Bistrica (Kiustendil)|Bistrica]].<ref name="ref001"/><ref name="ref0011"/> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Dupnishka Bistritsa}} [[Kategória:Kiustendil (oblasť)]] [[Kategória:Rieky v Bulharsku]] [[Kategória:Rieky v Rile‎]] [[Kategória:Dupnica]] cmjiu14y4hnee46s70lzkkhx6y81hnb 8188264 8188205 2026-03-28T07:40:34Z Scholastikos 174170 d. 8188264 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Bistrica | other_name = Бистрица | category = rieka <!-- *** Image *** --> | image = BistritsaRiverInCentralPartOfDupnitsa01.jpg | image_caption = rieka Bistrica v centre mesta [[Dupnica]] <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Bulharsko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = | district = | commune = | municipality = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | city = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = severozápadná [[Rila]] | source_location = západné úpätie vrchu [[Vazov vrăch]] | source_region = | source_elevation = 2595 | source_lat_d = 42.1886 | source_long_d = 23.3158 | source1 = | source1_location = | source1_region = | mouth = rieka [[Džerman (rieka)|Džerman]] | mouth_location = centrálna časť mesta [[Dupnica]] | mouth_region = | mouth_elevation = 500 | mouth_lat_d = 42.2683 | mouth_long_d = 23.1122 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 23 | width = | depth = | watershed = 133 | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Free fields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Relief Map of Bulgaria.jpg | map_background = | map_caption = | map_locator = Bulharsko <!-- *** Websites *** --> | commons = Dupnishka Bistritsa | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Bistrica''' ({{vjz|bul|Бистрица}}) je [[Rila|rilská]] [[rieka]] v [[Kiustendil (oblasť)|oblasti Kiustendil]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="ref001">{{Citácia knihy | autor = KIRADŽIEV, Svetlin | titul = Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija | miesto = Sofia | vydavateľ = Izdatelstvo "Iztok{{--}}Zapad" | rok = 2013 | počet strán = 624 | isbn = 978-619-152-142-5 | strany = 55}}</ref><ref name="ref0011">{{Citácia knihy | autor = MIČEV Nikolaj; MICHAJLOV, Cvetko; VAPCAROV, Ivan; KIRADŽIEV, Svetlin | titul = Geografski rečnik na Bălgarija | miesto = Sofia | vydavateľ = Izdatelstvo "Nauka i izkuzstvo" | rok = 1980 | počet strán = 564 | isbn = 9532672611 | strany = 47}}</ref> Je ľavým prítokom rieky [[Džerman (rieka)|Džerman]].<ref name="ref0011"/><ref name="ref001"/> == Iné názvy == Rieka je známa aj ako '''Dupniška Bistrica''' ({{vjz|bul|Дупнишка Бистрица}})<ref name="ref0011"/><ref name="ref001"/> a v minulosti aj ako '''Stankedimitrovska Bistrica''' ({{vjz|bul|Станкедимитровска Бистрица}}).<ref name="ref0011"/> == Priebeh toku == Rieka pramení v západnom úpätí vrchu [[Vazov vrăch]] (známy aj ako Damka) v severozápadnej časti pohoria [[Rila]]<ref name="ref0011"/><ref name="ref001"/> v nadmorskej výške {{Mnm|2595|w}}<ref name="ref0011"/> Na začiatku preteká cez [[Kar (geológia)|kar]] Pazar dere, z ktorého vteká do úzkej, strmej a skalnatej doliny a tečie smerom na západ až severozápad. Pri dedine [[Bistrica (Kiustendil)|Bistrica]] vteká do [[Dupniška kotlovina|Dupnickej kotliny]], ktorú preteká a v centrálnej časti mesta [[Dupnica]]<ref name="ref0011"/><ref name="ref001"/> v nadmorskej výške {{Mnm|500|w}}<ref name="ref0011"/> sa vlieva do rieky Džerman.<ref name="ref0011"/><ref name="ref001"/> == Opis == Bistrica je dlhá {{km|23|m}}. Ide o pravý prítok rieky [[Džerman (rieka)|Džerman]].<ref name="ref0011"/><ref name="ref001"/> Rieka odvodňuje územie o rozlohe {{km2|133}}.<ref name="ref0011"/> Najvodnatejšou je rieka v období [[Marec|marca]] až [[jún]]a, predovšetkým v dôsledku topiaceho sa snehu v pohorí [[Rila]] a jarných dažďov. Najmenej vody v nej tečie v priebehu [[júl]]a až [[September|septembra]].<ref name="ref0011"/> Nad dedinou [[Bistrica (Kiustendil)|Bistrica]] rieka vytvára [[vodopád]].<ref name="ref001"/> === Využitie === Časť vôd z rieky je využitá v rámci [[Rila (kaskáda)|vodoelektrárenskej kaskády Rila]].<ref name="ref001"/><ref name="ref0011"/> === Obývané miesta === Na toku rieky sú položené mesto [[Dupnica]] a dedina [[Bistrica (Kiustendil)|Bistrica]].<ref name="ref001"/><ref name="ref0011"/> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Dupnishka Bistritsa}} [[Kategória:Kiustendil (oblasť)]] [[Kategória:Rieky v Bulharsku]] [[Kategória:Rieky v Rile‎]] [[Kategória:Dupnica]] mxw0a8rxsc3317ujr9tmq3i343ia6qz 8188281 8188264 2026-03-28T09:28:36Z DurMar12 181423 zjednotenie, upravená sekcia Iné projekty 8188281 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Bistrica | other_name = Бистрица | category = rieka <!-- *** Image *** --> | image = BistritsaRiverInCentralPartOfDupnitsa01.jpg | image_caption = rieka Bistrica v centre mesta [[Dupnica]] <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Bulharsko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = | district = | commune = | municipality = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | city = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = severozápadná [[Rila]] | source_location = západné úpätie vrchu [[Vazov vrăch]] | source_region = | source_elevation = 2595 | source_lat_d = 42.1886 | source_long_d = 23.3158 | source1 = | source1_location = | source1_region = | mouth = rieka [[Džerman (rieka)|Džerman]] | mouth_location = centrálna časť mesta [[Dupnica]] | mouth_region = | mouth_elevation = 500 | mouth_lat_d = 42.2683 | mouth_long_d = 23.1122 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 23 | width = | depth = | watershed = 133 | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Free fields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Relief Map of Bulgaria.jpg | map_background = | map_caption = | map_locator = Bulharsko <!-- *** Websites *** --> | commons = Dupnishka Bistritsa | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Bistrica''' ({{vjz|bul|Бистрица}}) je [[Rila|rilská]] [[rieka]] v [[Kiustendil (oblasť)|oblasti Kiustendil]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="ref001">{{Citácia knihy | autor = KIRADŽIEV, Svetlin | titul = Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija | miesto = Sofia | vydavateľ = Izdatelstvo "Iztok{{--}}Zapad" | rok = 2013 | počet strán = 624 | isbn = 978-619-152-142-5 | strany = 55}}</ref><ref name="ref0011">{{Citácia knihy | autor = MIČEV Nikolaj; MICHAJLOV, Cvetko; VAPCAROV, Ivan; KIRADŽIEV, Svetlin | titul = Geografski rečnik na Bălgarija | miesto = Sofia | vydavateľ = Izdatelstvo "Nauka i izkuzstvo" | rok = 1980 | počet strán = 564 | isbn = 9532672611 | strany = 47}}</ref> Je ľavým prítokom rieky [[Džerman (rieka)|Džerman]].<ref name="ref0011"/><ref name="ref001"/> == Iné názvy == Rieka je známa aj ako '''Dupniška Bistrica''' ({{vjz|bul|Дупнишка Бистрица}})<ref name="ref0011"/><ref name="ref001"/> a v minulosti aj ako '''Stankedimitrovska Bistrica''' ({{vjz|bul|Станкедимитровска Бистрица}}).<ref name="ref0011"/> == Priebeh toku == Rieka pramení v západnom úpätí vrchu [[Vazov vrăch]] (známy aj ako Damka) v severozápadnej časti pohoria [[Rila]]<ref name="ref0011"/><ref name="ref001"/> v nadmorskej výške {{Mnm|2595|w}}<ref name="ref0011"/> Na začiatku preteká cez [[Kar (geológia)|kar]] Pazar dere, z ktorého vteká do úzkej, strmej a skalnatej doliny a tečie smerom na západ až severozápad. Pri dedine [[Bistrica (Kiustendil)|Bistrica]] vteká do [[Dupniška kotlovina|Dupnickej kotliny]], ktorú preteká a v centrálnej časti mesta [[Dupnica]]<ref name="ref0011"/><ref name="ref001"/> v nadmorskej výške {{Mnm|500|w}}<ref name="ref0011"/> sa vlieva do rieky Džerman.<ref name="ref0011"/><ref name="ref001"/> == Opis == Bistrica je dlhá {{km|23|m}}. Ide o ľavý prítok rieky [[Džerman (rieka)|Džerman]].<ref name="ref0011"/><ref name="ref001"/> Rieka odvodňuje územie o rozlohe {{km2|133}}.<ref name="ref0011"/> Najvodnatejšou je rieka v období [[Marec|marca]] až [[jún]]a, predovšetkým v dôsledku topiaceho sa snehu v pohorí [[Rila]] a jarných dažďov. Najmenej vody v nej tečie v priebehu [[júl]]a až [[September|septembra]].<ref name="ref0011"/> Nad dedinou [[Bistrica (Kiustendil)|Bistrica]] rieka vytvára [[vodopád]].<ref name="ref001"/> === Využitie === Časť vôd z rieky je využitá v rámci [[Rila (kaskáda)|vodoelektrárenskej kaskády Rila]].<ref name="ref001"/><ref name="ref0011"/> === Obývané miesta === Na toku rieky sú položené mesto [[Dupnica]] a dedina [[Bistrica (Kiustendil)|Bistrica]].<ref name="ref001"/><ref name="ref0011"/> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} [[Kategória:Kiustendil (oblasť)]] [[Kategória:Rieky v Bulharsku]] [[Kategória:Rieky v Rile‎]] [[Kategória:Dupnica]] gar00ypgtpz8iqso4xjgidtmsc4a4os Kategória:Absolventi vysokých škôl na Malte 14 747075 8188164 2026-03-27T21:56:47Z Bakjb 236375 nová kategória 8188164 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Vysoké školy na Malte]] [[Kategória:Absolventi vysokých škôl v Európe|Malta]] 8hamo06egh7v5tav28wr7jv7e32a53y 8188195 8188164 2026-03-27T22:12:23Z Jetam2 30982 {{Commonscat}} 8188195 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Vysoké školy na Malte]] [[Kategória:Absolventi vysokých škôl v Európe|Malta]] 5f9l19jvpjo8xrmudosbb6eg82sldev Ukrajinský štát 0 747076 8188168 2026-03-27T21:59:12Z ~2026-19173-70 290376 Vytvorená stránka „{{Infobox zaniknutý štát|názov=Ukrajinský štát|vlajka=Flag_of_Ukraine_(1917–1921).svg|znak=Coat_of_arms_of_the_Ukrainian_State.svg|rok vzniku=1918|rok zániku=1918|hlavné mesto=[[Kyjev]]|štátne zriadenie=Hetmanát|motto=Sláva Ukrajine! Sláva hetmanovi!|hymna=[[Ukrajina ešte nezahynula]]|po 1 vlajka=Flag_of_Ukraine_(1917–1921).svg|po 1=Ukrajinská ľudová republika|pred 1=Ruská ríša|pred 1 vlajka=Flag_of_Russia.svg|mapa=Ukrainian_State_Globe_Loc…“ 8188168 wikitext text/x-wiki {{Infobox zaniknutý štát|názov=Ukrajinský štát|vlajka=Flag_of_Ukraine_(1917–1921).svg|znak=Coat_of_arms_of_the_Ukrainian_State.svg|rok vzniku=1918|rok zániku=1918|hlavné mesto=[[Kyjev]]|štátne zriadenie=Hetmanát|motto=Sláva Ukrajine! Sláva hetmanovi!|hymna=[[Ukrajina ešte nezahynula]]|po 1 vlajka=Flag_of_Ukraine_(1917–1921).svg|po 1=Ukrajinská ľudová republika|pred 1=Ruská ríša|pred 1 vlajka=Flag_of_Russia.svg|mapa=Ukrainian_State_Globe_Locator.svg|národnostné zloženie=Ukrajinci, Rusi, Kozáci|jazyky=Ukrajinčina, ruština|náboženstvo=[[Východná pravoslávia]] [[Východný katolicizmus]]}} '''Ukrajinský štát''' (ukrajinsky: '''Українська Держава''') bol oficiálny názov [[Ukrajina|Ukrajiny]] používaný medzi 29. aprílom a 14. decembrom 1918 po zosadení Ústrednej rady Ukrajinskej ľudovej republiky. Počas celej svojej histórie štátu autokraticky vládol [[Pavlo Petrovyč Skoropadskyj|Pavlo Skoropadskyj]], hetman celej Ukrajiny, ktorý sa výrazne odklonil od skoršej demokratickej a socialisticky orientovanej politiky Ústrednej rady a namiesto toho zosúladil svoju vládu so záujmami veľkých vlastníkov pôdy a priemyselníkov.<ref name=":0">{{Citácia periodika|titul=Українська держава гетьмана Павла Скоропадського: ідеали та реалії державотворення|url=https://plaw.nlu.edu.ua/article/view/226048|periodikum=Problems of legality|dátum=2021|dátum prístupu=2026-03-27|číslo=152|strany=19–35|issn=2414-990X|doi=10.21564/2414-990X.152.226048|jazyk=uk|meno=Vyacheslav|priezvisko=Rumiantsev}}</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.tandfonline.com/action/cookieAbsent | vydavateľ = www.tandfonline.com | dátum prístupu = 2026-03-27 | doi = 10.1080/09546545.2019.1710046}}</ref> Ukrajinský štát, ktorý vznikol na pozadí čoraz väčšej nespokojnosti ústredných mocností s neschopnosťou ukrajinskej vlády plniť si svoje záväzky týkajúce sa poskytovania veľkého množstva potravín a surovín podľa [[Brestlitovský mier|Brestlitovskej mierovej zmluvy]], bol hlboko politicky, ekonomicky a vojensky závislý od ústredných mocností, najmä od [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Nemecka]] a [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]], ktoré sa zaviazali podporovať [[Pavlo Petrovyč Skoropadskyj|Skoropadského]] vládu výmenou za väčšiu kontrolu nad štátom. Napriek tejto závislosti ukrajinský štát presadzoval do značnej miery nezávislú vnútornú politiku a podarilo sa mu vybudovať relatívne dobre fungujúcu byrokraciu, na rozdiel od chaosu predchádzajúcej vlády.<ref name=":0" /><ref name=":1" /> Nedokončenie pozemkovej reformy, vnímaná podpora často násilných nemeckých a rakúskych metód ťažby obilia z vidieka a kontroverzná etnická politika (ktorá bola považovaná za príliš rusofilskú) viedli k rastúcej nespokojnosti ukrajinského obyvateľstva s vládou ukrajinského štátu. Medzitým boli hlavní podporovatelia [[Pavlo Petrovyč Skoropadskyj|Skoropadského]] v podobe [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Nemecka]] a [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúska]] porazení [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Trojdohodou]], čím ukrajinský štát zostal na milosť a nemilosť susedných krajín, najmä Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky. Napätie nakoniec vyvrcholilo protih<ref name=":0" /> etmanským povstaním, počas ktorého Direktoriát zvrhol ukrajinský štát a znovu nastolil [[Ukrajinská ľudová republika|Ukrajinskú ľudovú republiku.]]<ref name=":1" /> [[Súbor:Petr Skoropadsky i nemzy.jpg|náhľad|Pavlo Skoropadskij s Nemcami]] {{Dejepisný výhonok}} == Referencie == mm2wfinu6t4fisvn4npm88titnmlju5 8188169 8188168 2026-03-27T21:59:27Z ~2026-19173-70 290376 8188169 wikitext text/x-wiki {{Infobox zaniknutý štát|názov=Ukrajinský štát|vlajka=Flag_of_Ukraine_(1917–1921).svg|znak=Coat_of_arms_of_the_Ukrainian_State.svg|rok vzniku=1918|rok zániku=1918|hlavné mesto=[[Kyjev]]|štátne zriadenie=Hetmanát|motto=Sláva Ukrajine! Sláva hetmanovi!|hymna=[[Ukrajina ešte nezahynula]]|po 1 vlajka=Flag_of_Ukraine_(1917–1921).svg|po 1=Ukrajinská ľudová republika|pred 1=Ruská ríša|pred 1 vlajka=Flag_of_Russia.svg|mapa=Ukrainian_State_Globe_Locator.svg|národnostné zloženie=Ukrajinci, Rusi, Kozáci|jazyky=Ukrajinčina, ruština|náboženstvo=[[Východná pravoslávia]] [[Východný katolicizmus]]}} '''Ukrajinský štát''' (ukrajinsky: '''Українська Держава''') bol oficiálny názov [[Ukrajina|Ukrajiny]] používaný medzi 29. aprílom a 14. decembrom 1918 po zosadení Ústrednej rady Ukrajinskej ľudovej republiky. Počas celej svojej histórie štátu autokraticky vládol [[Pavlo Petrovyč Skoropadskyj|Pavlo Skoropadskyj]], hetman celej Ukrajiny, ktorý sa výrazne odklonil od skoršej demokratickej a socialisticky orientovanej politiky Ústrednej rady a namiesto toho zosúladil svoju vládu so záujmami veľkých vlastníkov pôdy a priemyselníkov.<ref name=":0">{{Citácia periodika|titul=Українська держава гетьмана Павла Скоропадського: ідеали та реалії державотворення|url=https://plaw.nlu.edu.ua/article/view/226048|periodikum=Problems of legality|dátum=2021|dátum prístupu=2026-03-27|číslo=152|strany=19–35|issn=2414-990X|doi=10.21564/2414-990X.152.226048|jazyk=uk|meno=Vyacheslav|priezvisko=Rumiantsev}}</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.tandfonline.com/action/cookieAbsent | vydavateľ = www.tandfonline.com | dátum prístupu = 2026-03-27 | doi = 10.1080/09546545.2019.1710046}}</ref> Ukrajinský štát, ktorý vznikol na pozadí čoraz väčšej nespokojnosti ústredných mocností s neschopnosťou ukrajinskej vlády plniť si svoje záväzky týkajúce sa poskytovania veľkého množstva potravín a surovín podľa [[Brestlitovský mier|Brestlitovskej mierovej zmluvy]], bol hlboko politicky, ekonomicky a vojensky závislý od ústredných mocností, najmä od [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Nemecka]] a [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]], ktoré sa zaviazali podporovať [[Pavlo Petrovyč Skoropadskyj|Skoropadského]] vládu výmenou za väčšiu kontrolu nad štátom. Napriek tejto závislosti ukrajinský štát presadzoval do značnej miery nezávislú vnútornú politiku a podarilo sa mu vybudovať relatívne dobre fungujúcu byrokraciu, na rozdiel od chaosu predchádzajúcej vlády.<ref name=":0" /><ref name=":1" /> Nedokončenie pozemkovej reformy, vnímaná podpora často násilných nemeckých a rakúskych metód ťažby obilia z vidieka a kontroverzná etnická politika (ktorá bola považovaná za príliš rusofilskú) viedli k rastúcej nespokojnosti ukrajinského obyvateľstva s vládou ukrajinského štátu. Medzitým boli hlavní podporovatelia [[Pavlo Petrovyč Skoropadskyj|Skoropadského]] v podobe [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Nemecka]] a [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúska]] porazení [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Trojdohodou]], čím ukrajinský štát zostal na milosť a nemilosť susedných krajín, najmä Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky. Napätie nakoniec vyvrcholilo protih<ref name=":0" /> etmanským povstaním, počas ktorého Direktoriát zvrhol ukrajinský štát a znovu nastolil [[Ukrajinská ľudová republika|Ukrajinskú ľudovú republiku.]]<ref name=":1" /> [[Súbor:Petr Skoropadsky i nemzy.jpg|náhľad|Pavlo Skoropadskyj s Nemcami]] {{Dejepisný výhonok}} == Referencie == tdo43k3jsy1m9f7erb7ovor3fgww2pe 8188170 8188169 2026-03-27T21:59:40Z ~2026-19173-70 290376 8188170 wikitext text/x-wiki {{Infobox zaniknutý štát|názov=Ukrajinský štát|vlajka=Flag_of_Ukraine_(1917–1921).svg|znak=Coat_of_arms_of_the_Ukrainian_State.svg|rok vzniku=1918|rok zániku=1918|hlavné mesto=[[Kyjev]]|štátne zriadenie=Hetmanát|motto=Sláva Ukrajine! Sláva hetmanovi!|hymna=[[Ukrajina ešte nezahynula]]|po 1 vlajka=Flag_of_Ukraine_(1917–1921).svg|po 1=Ukrajinská ľudová republika|pred 1=Ruská ríša|pred 1 vlajka=Flag_of_Russia.svg|mapa=Ukrainian_State_Globe_Locator.svg|národnostné zloženie=Ukrajinci, Rusi, Kozáci|jazyky=Ukrajinčina, ruština|náboženstvo=[[Východná pravoslávia]] [[Východný katolicizmus]]}} '''Ukrajinský štát''' (ukrajinsky: '''Українська Держава''') bol oficiálny názov [[Ukrajina|Ukrajiny]] používaný medzi 29. aprílom a 14. decembrom 1918 po zosadení Ústrednej rady Ukrajinskej ľudovej republiky. Počas celej svojej histórie štátu autokraticky vládol [[Pavlo Petrovyč Skoropadskyj|Pavlo Skoropadskyj]], hetman celej Ukrajiny, ktorý sa výrazne odklonil od skoršej demokratickej a socialisticky orientovanej politiky Ústrednej rady a namiesto toho zosúladil svoju vládu so záujmami veľkých vlastníkov pôdy a priemyselníkov.<ref name=":0">{{Citácia periodika|titul=Українська держава гетьмана Павла Скоропадського: ідеали та реалії державотворення|url=https://plaw.nlu.edu.ua/article/view/226048|periodikum=Problems of legality|dátum=2021|dátum prístupu=2026-03-27|číslo=152|strany=19–35|issn=2414-990X|doi=10.21564/2414-990X.152.226048|jazyk=uk|meno=Vyacheslav|priezvisko=Rumiantsev}}</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.tandfonline.com/action/cookieAbsent | vydavateľ = www.tandfonline.com | dátum prístupu = 2026-03-27 | doi = 10.1080/09546545.2019.1710046}}</ref> Ukrajinský štát, ktorý vznikol na pozadí čoraz väčšej nespokojnosti ústredných mocností s neschopnosťou ukrajinskej vlády plniť si svoje záväzky týkajúce sa poskytovania veľkého množstva potravín a surovín podľa [[Brestlitovský mier|Brestlitovskej mierovej zmluvy]], bol hlboko politicky, ekonomicky a vojensky závislý od ústredných mocností, najmä od [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Nemecka]] a [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]], ktoré sa zaviazali podporovať [[Pavlo Petrovyč Skoropadskyj|Skoropadského]] vládu výmenou za väčšiu kontrolu nad štátom. Napriek tejto závislosti ukrajinský štát presadzoval do značnej miery nezávislú vnútornú politiku a podarilo sa mu vybudovať relatívne dobre fungujúcu byrokraciu, na rozdiel od chaosu predchádzajúcej vlády.<ref name=":0" /><ref name=":1" /> Nedokončenie pozemkovej reformy, vnímaná podpora často násilných nemeckých a rakúskych metód ťažby obilia z vidieka a kontroverzná etnická politika (ktorá bola považovaná za príliš rusofilskú) viedli k rastúcej nespokojnosti ukrajinského obyvateľstva s vládou ukrajinského štátu. Medzitým boli hlavní podporovatelia [[Pavlo Petrovyč Skoropadskyj|Skoropadského]] v podobe [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Nemecka]] a [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúska]] porazení [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Trojdohodou]], čím ukrajinský štát zostal na milosť a nemilosť susedných krajín, najmä Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky. Napätie nakoniec vyvrcholilo protihetmanským povstaním, počas ktorého Direktoriát zvrhol ukrajinský štát a znovu nastolil [[Ukrajinská ľudová republika|Ukrajinskú ľudovú republiku.]]<ref name=":1" />[[Súbor:Petr Skoropadsky i nemzy.jpg|náhľad|Pavlo Skoropadskyj s Nemcami]] {{Dejepisný výhonok}} == Referencie == 85eh2xr9yg5ydssirdy2bd8z5vnuptg 8188174 8188170 2026-03-27T22:00:54Z ~2026-19173-70 290376 8188174 wikitext text/x-wiki {{Infobox zaniknutý štát|názov=Ukrajinský štát|vlajka=Flag_of_Ukraine_(1917–1921).svg|znak=Coat_of_arms_of_the_Ukrainian_State.svg|rok vzniku=1918|rok zániku=1918|hlavné mesto=[[Kyjev]]|štátne zriadenie=Hetmanát|motto=Sláva Ukrajine! Sláva hetmanovi!|hymna=[[Ukrajina ešte nezahynula]]|po 1 vlajka=Flag_of_Ukraine_(1917–1921).svg|po 1=Ukrajinská ľudová republika|pred 1=Ruská ríša|pred 1 vlajka=Flag_of_Russia.svg|mapa=Ukrainian_State_Globe_Locator.svg|národnostné zloženie=Ukrajinci, Rusi, Kozáci|jazyky=Ukrajinčina, ruština|náboženstvo=[[Východná pravoslávia]] [[Východný katolicizmus]]}} '''Ukrajinský štát''' (ukrajinsky: '''Українська Держава''') bol oficiálny názov [[Ukrajina|Ukrajiny]] používaný medzi 29. aprílom a 14. decembrom 1918 po zosadení Ústrednej rady Ukrajinskej ľudovej republiky. Počas celej svojej histórie štátu autokraticky vládol [[Pavlo Petrovyč Skoropadskyj|Pavlo Skoropadskyj]], hetman celej Ukrajiny, ktorý sa výrazne odklonil od skoršej demokratickej a socialisticky orientovanej politiky Ústrednej rady a namiesto toho zosúladil svoju vládu so záujmami veľkých vlastníkov pôdy a priemyselníkov.<ref name=":0">{{Citácia periodika|titul=Українська держава гетьмана Павла Скоропадського: ідеали та реалії державотворення|url=https://plaw.nlu.edu.ua/article/view/226048|periodikum=Problems of legality|dátum=2021|dátum prístupu=2026-03-27|číslo=152|strany=19–35|issn=2414-990X|doi=10.21564/2414-990X.152.226048|jazyk=uk|meno=Vyacheslav|priezvisko=Rumiantsev}}</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.tandfonline.com/action/cookieAbsent | vydavateľ = www.tandfonline.com | dátum prístupu = 2026-03-27 | doi = 10.1080/09546545.2019.1710046}}</ref> Ukrajinský štát, ktorý vznikol na pozadí čoraz väčšej nespokojnosti ústredných mocností s neschopnosťou ukrajinskej vlády plniť si svoje záväzky týkajúce sa poskytovania veľkého množstva potravín a surovín podľa [[Brestlitovský mier|Brestlitovskej mierovej zmluvy]], bol hlboko politicky, ekonomicky a vojensky závislý od ústredných mocností, najmä od [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Nemecka]] a [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]], ktoré sa zaviazali podporovať [[Pavlo Petrovyč Skoropadskyj|Skoropadského]] vládu výmenou za väčšiu kontrolu nad štátom. Napriek tejto závislosti ukrajinský štát presadzoval do značnej miery nezávislú vnútornú politiku a podarilo sa mu vybudovať relatívne dobre fungujúcu byrokraciu, na rozdiel od chaosu predchádzajúcej vlády.<ref name=":0" /><ref name=":1" /> Nedokončenie pozemkovej reformy, vnímaná podpora často násilných nemeckých a rakúskych metód ťažby obilia z vidieka a kontroverzná etnická politika (ktorá bola považovaná za príliš rusofilskú) viedli k rastúcej nespokojnosti ukrajinského obyvateľstva s vládou ukrajinského štátu. Medzitým boli hlavní podporovatelia [[Pavlo Petrovyč Skoropadskyj|Skoropadského]] v podobe [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Nemecka]] a [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúska]] porazení [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Trojdohodou]], čím ukrajinský štát zostal na milosť a nemilosť susedných krajín, najmä Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky. Napätie nakoniec vyvrcholilo protihetmanským povstaním, počas ktorého Direktoriát zvrhol ukrajinský štát a znovu nastolil [[Ukrajinská ľudová republika|Ukrajinskú ľudovú republiku.]]<ref name=":1" /> [[Anton Ivanovič Denikin|Anton Denikin]] považoval tento štát za zradcov a seperatistov [[Ruská ríša|Ruska]], napriek jeho rusofilskej povahe, v ktorej vláda, aspoň [[Pavlo Petrovyč Skoropadskyj|Skoropadskyj,]] chcela podľa dokumentu a vyhlásenia samotného [[Pavlo Petrovyč Skoropadskyj|Skoropadského]] vstúpiť do ruskej federácie.[[Súbor:Petr Skoropadsky i nemzy.jpg|náhľad|Pavlo Skoropadskyj s Nemcami]] {{Dejepisný výhonok}} == Referencie == 9w6ctuw2x63br71m202s5hike741tgq 8188200 8188174 2026-03-27T22:18:03Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8188200 wikitext text/x-wiki {{Infobox zaniknutý štát|názov=Ukrajinský štát|vlajka=Flag_of_Ukraine_(1917–1921).svg|znak=Coat_of_arms_of_the_Ukrainian_State.svg|rok vzniku=1918|rok zániku=1918|hlavné mesto=[[Kyjev]]|štátne zriadenie=Hetmanát|motto=Sláva Ukrajine! Sláva hetmanovi!|hymna=[[Ukrajina ešte nezahynula]]|po 1 vlajka=Flag_of_Ukraine_(1917–1921).svg|po 1=Ukrajinská ľudová republika|pred 1=Ruská ríša|pred 1 vlajka=Flag_of_Russia.svg|mapa=Ukrainian_State_Globe_Locator.svg|národnostné zloženie=Ukrajinci, Rusi, Kozáci|jazyky=Ukrajinčina, ruština|náboženstvo=[[Východná pravoslávia]] [[Východný katolicizmus]]}} [[Súbor:Petr Skoropadsky i nemzy.jpg|náhľad|Pavlo Skoropadskyj s Nemcami]] '''Ukrajinský štát''' (ukrajinsky: '''Українська Держава''') bol oficiálny názov [[Ukrajina|Ukrajiny]] používaný medzi 29. aprílom a 14. decembrom 1918 po zosadení Ústrednej rady Ukrajinskej ľudovej republiky. Počas celej svojej histórie štátu autokraticky vládol [[Pavlo Petrovyč Skoropadskyj|Pavlo Skoropadskyj]], hetman celej Ukrajiny, ktorý sa výrazne odklonil od skoršej demokratickej a socialisticky orientovanej politiky Ústrednej rady a namiesto toho zosúladil svoju vládu so záujmami veľkých vlastníkov pôdy a priemyselníkov.<ref name=":0">{{Citácia periodika|titul=Українська держава гетьмана Павла Скоропадського: ідеали та реалії державотворення|url=https://plaw.nlu.edu.ua/article/view/226048|periodikum=Problems of legality|dátum=2021|dátum prístupu=2026-03-27|číslo=152|strany=19–35|issn=2414-990X|doi=10.21564/2414-990X.152.226048|jazyk=uk|meno=Vyacheslav|priezvisko=Rumiantsev}}</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.tandfonline.com/action/cookieAbsent | vydavateľ = www.tandfonline.com | dátum prístupu = 2026-03-27 | doi = 10.1080/09546545.2019.1710046}}</ref> Ukrajinský štát, ktorý vznikol na pozadí čoraz väčšej nespokojnosti ústredných mocností s neschopnosťou ukrajinskej vlády plniť si svoje záväzky týkajúce sa poskytovania veľkého množstva potravín a surovín podľa [[Brestlitovský mier|Brestlitovskej mierovej zmluvy]], bol hlboko politicky, ekonomicky a vojensky závislý od ústredných mocností, najmä od [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Nemecka]] a [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]], ktoré sa zaviazali podporovať [[Pavlo Petrovyč Skoropadskyj|Skoropadského]] vládu výmenou za väčšiu kontrolu nad štátom. Napriek tejto závislosti ukrajinský štát presadzoval do značnej miery nezávislú vnútornú politiku a podarilo sa mu vybudovať relatívne dobre fungujúcu byrokraciu, na rozdiel od chaosu predchádzajúcej vlády.<ref name=":0" /><ref name=":1" /> Nedokončenie pozemkovej reformy, vnímaná podpora často násilných nemeckých a rakúskych metód ťažby obilia z vidieka a kontroverzná etnická politika (ktorá bola považovaná za príliš rusofilskú) viedli k rastúcej nespokojnosti ukrajinského obyvateľstva s vládou ukrajinského štátu. Medzitým boli hlavní podporovatelia [[Pavlo Petrovyč Skoropadskyj|Skoropadského]] v podobe [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Nemecka]] a [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúska]] porazení [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Trojdohodou]], čím ukrajinský štát zostal na milosť a nemilosť susedných krajín, najmä Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky. Napätie nakoniec vyvrcholilo protihetmanským povstaním, počas ktorého Direktoriát zvrhol ukrajinský štát a znovu nastolil [[Ukrajinská ľudová republika|Ukrajinskú ľudovú republiku.]]<ref name=":1" /> [[Anton Ivanovič Denikin|Anton Denikin]] považoval tento štát za zradcov a seperatistov [[Ruská ríša|Ruska]], napriek jeho rusofilskej povahe, v ktorej vláda, aspoň [[Pavlo Petrovyč Skoropadskyj|Skoropadskyj,]] chcela podľa dokumentu a vyhlásenia samotného [[Pavlo Petrovyč Skoropadskyj|Skoropadského]] vstúpiť do ruskej federácie. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Dejepisný výhonok}} h69npqu5xlwsu1oevlof8wzy75a5q4x Kategória:Rímskokatolícka cirkev v Nórsku 14 747077 8188172 2026-03-27T22:00:12Z Jetam2 30982 nová 8188172 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{catmore}} [[Kategória:Kresťanstvo v Nórsku]] [[Kategória:Rímskokatolícka cirkev podľa štátu|Nórsko]] [[Kategória:Rímskokatolícka cirkev v Európe|Nórsko]] gec5sjoh2ynbodlc8mptknbgcdgs1cd Diskusia:Bistrica (Dupniška Bistrica) 1 747078 8188173 2026-03-27T22:00:18Z Gitanes232 142243 https://fountain.toolforge.org/editathons/wikijarsve2026 8188173 wikitext text/x-wiki {{WikiJar SVE 2026}} rk67p3c8gb6db0nudwc2d5vtdtvr4xv Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Ázii 14 747079 8188179 2026-03-27T22:04:34Z Jetam2 30982 nová 8188179 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly podľa kontinentu|Ázia]] [[Kategória:Kostoly v Ázii]] [[Kategória:Rímskokatolícka cirkev v Ázii| Kostoly]] gfufymmpoj4vff8lij6sjmm39lb534a 8188182 8188179 2026-03-27T22:06:02Z Jetam2 30982 zar 8188182 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly podľa kontinentu|Ázia]] [[Kategória:Kostoly v Ázii| Rímskokatolícke]] [[Kategória:Rímskokatolícka cirkev v Ázii| Kostoly]] gsotie395ncxlumr05milagrm5fhjvt Diskusia:Let It Go 1 747080 8188211 2026-03-27T23:14:20Z Fillos X. 212061 Vytvorená stránka „@[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] Je nejaký dôvod skrývať pri RS prekladovú šablónu resp. celú sekciu zdroj? --~~~~“ 8188211 wikitext text/x-wiki @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] Je nejaký dôvod skrývať pri RS prekladovú šablónu resp. celú sekciu zdroj? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:14, 27. marec 2026 (UTC) gsw0cggeo86sgwdzo1fc1g8bld89x10 8188266 8188211 2026-03-28T07:49:43Z Jetam2 30982 re 8188266 wikitext text/x-wiki @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] Je nejaký dôvod skrývať pri RS prekladovú šablónu resp. celú sekciu zdroj? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:14, 27. marec 2026 (UTC) :{{Re|Fillos X.}} Je to jeden z tých štandardov čo sa tu udomácnili.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:49, 28. marec 2026 (UTC) kugrjegtxs4ox0b8nydeq4vrjo1s5er Goľama Bistrica 0 747081 8188217 2026-03-28T00:00:07Z Gitanes232 142243 presmerovačka 8188217 wikitext text/x-wiki #REDIRECT [[Bistrica (Musalenska Bistrica)]] 2l6rneprvtmr0ukl27bppdgsjsqwkyi Musalenska Bistrica 0 747082 8188218 2026-03-28T00:00:32Z Gitanes232 142243 presmerovačka 8188218 wikitext text/x-wiki #REDIRECT [[Bistrica (Musalenska Bistrica)]] 2l6rneprvtmr0ukl27bppdgsjsqwkyi Borovecka Bistrica 0 747083 8188219 2026-03-28T00:00:59Z Gitanes232 142243 presmerovačka 8188219 wikitext text/x-wiki #REDIRECT [[Bistrica (Musalenska Bistrica)]] 2l6rneprvtmr0ukl27bppdgsjsqwkyi Samokovska Bistrica 0 747084 8188220 2026-03-28T00:01:22Z Gitanes232 142243 presmerovačka 8188220 wikitext text/x-wiki #REDIRECT [[Bistrica (Musalenska Bistrica)]] 2l6rneprvtmr0ukl27bppdgsjsqwkyi Dupniška Bistrica 0 747085 8188221 2026-03-28T00:01:59Z Gitanes232 142243 presmerovačka 8188221 wikitext text/x-wiki #REDIRECT [[Bistrica (Dupniška Bistrica)]] 9wdwubb0oghz8euiby0m1nekburxxf3 Stankedimitrovska Bistrica 0 747086 8188222 2026-03-28T00:02:38Z Gitanes232 142243 presmerovačka 8188222 wikitext text/x-wiki #REDIRECT [[Bistrica (Dupniška Bistrica)]] 9wdwubb0oghz8euiby0m1nekburxxf3 Theoxena 0 747087 8188243 2026-03-28T05:04:58Z Luppus 39967 Vytvorená stránka „'''Theoxena''' ({{vjz|grc|Θεόξενα}}) môže byť: * v histórii: ** macedónska šľachtičná, manželka syrakúzskeho tyrana Agathokla (4./3. stor. pred Kr.), pozri [[Theoxena (manželka Agathokla)]]<ref name="TyndaleBer">BENNETT, Chris. ''Ptolemaic Genealogy: Berenice I''. [online]. [cit. 2024-05-22]. Dostupné na: https://web.archive.org</ref> ** syrakúzska princezná, dcéra Agathokla a Theoxeny (3. stor. pred Kr.), pozri [[Theoxena (dcéra Agathokla)]…“ 8188243 wikitext text/x-wiki '''Theoxena''' ({{vjz|grc|Θεόξενα}}) môže byť: * v histórii: ** macedónska šľachtičná, manželka syrakúzskeho tyrana Agathokla (4./3. stor. pred Kr.), pozri [[Theoxena (manželka Agathokla)]]<ref name="TyndaleBer">BENNETT, Chris. ''Ptolemaic Genealogy: Berenice I''. [online]. [cit. 2024-05-22]. Dostupné na: https://web.archive.org</ref> ** syrakúzska princezná, dcéra Agathokla a Theoxeny (3. stor. pred Kr.), pozri [[Theoxena (dcéra Agathokla)]]<ref name="RE_Theoxena">VOLKMANN, Hans. Theoxena 1). In: ''Paulys Realencyclopädie der classischen Altertumswissenschaft'' (RE). Band V A,2. Stuttgart: J. B. Metzler, 1934, stĺpce 2255–2256.</ref> ** dcéra tesálskeho šľachtica Hérodika, známa tragickým útekom pred Filipom V. (2. stor. pred Kr.), pozri [[Theoxena z Tesálie]]<ref>[[Titus Livius]], ''Ab urbe condita'' 40, 4</ref> * v biológii: ** rod molí z čeľade Gelechiidae, pozri [[Theoxena (rod)]] == Pozri aj == * [[Theoxenia]] == Referencie == {{Referencie}} {{Rozlišovacia stránka}} e0pyq4tjkwnhias2y8yjm4i4rxshodr Agathokles (syn Agathokla) 0 747088 8188244 2026-03-28T05:21:38Z Luppus 39967 Vytvorená stránka „{{Infobox Osobnosť | Meno = Agathokles | Rodné meno = starogr. Ἀγαθοκλῆς – Agathoklés | Portrét = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = 3. stor. pred Kr. | Miesto narodenia = pravdepodobne [[Samos]] alebo [[Alexandria]] | Dátum úmrtia = [[203 pred Kr.|203]]/[[202 pred Kr.]] | Miesto úmrtia = [[Alexandria]] | Popis osoby = regent a minister [[Ptolemaiovci|ptolemaiovského]]…“ 8188244 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Agathokles | Rodné meno = starogr. Ἀγαθοκλῆς – Agathoklés | Portrét = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = 3. stor. pred Kr. | Miesto narodenia = pravdepodobne [[Samos]] alebo [[Alexandria]] | Dátum úmrtia = [[203 pred Kr.|203]]/[[202 pred Kr.]] | Miesto úmrtia = [[Alexandria]] | Popis osoby = regent a minister [[Ptolemaiovci|ptolemaiovského]] [[Staroveký Egypt|Egypta]] | Štátna príslušnosť = Ptolemaiovský Egypt | Profesia = politik, dvoran }} '''Agathokles''' ({{vjz|grc|Ἀγαθοκλῆς}}; zomrel [[203 pred Kr.|203]]/[[202 pred Kr.]] v [[Alexandria|Alexandrii]]) bol vplyvný politik konca [[3. storočie pred Kr.|3. storočia pred Kr.]] počas vlády [[Staroveký Egypt|egyptského]] kráľa [[Ptolemaios IV.|Ptolemaia IV. Filopatora]]. Spolu so [[Sósibios|Sósibiom]] bol od roku [[219 pred Kr.]] hlavným ministrom a zohral významnú úlohu pri prípravách víťaznej [[Bitka pri Rafii|bitky pri Rafii]] ([[217 pred Kr.]]) proti seleukovskému kráľovi [[Antiochos III. Veľký|Antiochovi III.]]<ref name="DGRBM">MASON, Charles Peter. Agathoclea. In: SMITH, William (ed.). ''Dictionary of Greek and Roman Biography and Mythology''. Vol. 1. Boston: Little, Brown and Company, 1867, s. 63.</ref> Po smrti [[Ptolemaios IV.|Ptolemaia IV.]] v lete roku 204 pred Kr. sa stal spolu so [[Sósibios|Sósibiom]] regentom maloletého kráľa [[Ptolemaios V. Epifanes|Ptolemaia V.]]<ref name="BevanCh8">BEVAN, Edwyn. ''The House of Ptolemy''. London: Methuen, 1927. Chapter VIII.</ref> Po skorom Sósibiovom úmrtí prevzal vládu sám, no bol u ľudu nenávidený pre svoju krutosť a neschopnosť.<ref name="Holbl134">HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. London: Routledge, 2001. ISBN 0-415-20145-4. s. 134-135.</ref> Jeho mocenské postavenie napadol [[Tlépolemos (regent)|Tlépolemos]], veliteľ hraničnej pevnosti Pelusion, ktorý s vojskom tiahol na [[Alexandria|Alexandriu]].<ref name="BevanCh8" /> Na jeseň roku 203 pred Kr. vypukla v hlavnom meste vojenská vzpoura, ktorá viedla k Agathoklovmu pádu a zavraždeniu.<ref name="Holbl134" /> == Život == === Pôvod a vzostup === * Agathokles bol synom rovnomenného otca a jeho manželky Oinanthé.<ref>[[Polybios]], ''Historíai'' 14, 11, 1; [[Plutarchos]], ''Kleomenes'' 33, 2.</ref> Prostredníctvom svojho otca bol vzdialeným príbuzným ptolemaiovskej dynastie. Jeho stará matka z otcovej strany, [[Theoxena (dcéra Agathokla)|Theoxena]], bola syrakúzskou princeznou a dcérou sicílskeho kráľa [[Agathokles (Syrakúzy)|Agathokla]].<ref name="TyndaleAg">BENNETT, Chris. ''Ptolemaic Genealogy: Agathoclea''. [online]. [cit. 2024-05-22]. Dostupné na: https://web.archive.org</ref> Cez svoju prastarú matku [[Theoxena (manželka Agathokla)|Theoxenu Staršiu]], macedónsku šľachtičnú, bol prepojený s kráľom [[Ptolemaios II. Filadelfos|Ptolemaiom II.]]<ref name="TyndaleBer">BENNETT, Chris. ''Ptolemaic Genealogy: Berenice I''. [online]. [cit. 2024-05-22]. Dostupné na: https://web.archive.org</ref> Hoci historik [[Walter Ameling]] predpokladá tento vznešený pôvod,<ref name="Ameling">{{Citácia knihy | autor = Walter Ameling | titul = Der Neue Pauly (DNP). Band 1 | isbn = 3-476-01471-1 | miesto = Stuttgart | vydavateľ = Metzler | rok = 1996 | kapitola = Agathokles | strany = 240}}</ref> [[Werner Huß]] sa na základe Polybiových textov domnieva, že Agathokles pochádzal z nízkych pomerov a k moci sa vypracoval až za vlády Ptolemaia IV.<ref name="Huss460">HUẞ, Werner. ''Ägypten in hellenistischer Zeit 332–30 v. Chr.'' München: C. H. Beck, 2001. ISBN 3-406-47154-4. s. 460.</ref> Polybios cituje hanlivé vyjadrenia, podľa ktorých bola jeho matka Oinanthé hráčkou na strunový nástroj sambyke a sestra [[Agathokleia]] slúžkou.<ref>Polybios, ''Historíai'' 15, 25, 32; Plutarchos (''Kleomenes'' 33, 2) ju označuje za dohadzovačku.</ref> Podľa Plutarcha prišli Agathokles a jeho sestra do Egypta zo [[Samos|Samu]] počas vlády [[Ptolemaios III. Euergetes|Ptolemaia III.]]<ref>Plutarchos, ''Amatorius'' 9, v: ''Moralia'', s. 753</ref> V mladosti slúžil Agathokles ako kráľovský čašník a neskôr sa stal blízkym spoločníkom (''hetairos'') a podľa dobových klebiet aj milencom kráľa Ptolemaia IV.<ref name="Bevan">BEVAN, Edwyn. ''The House of Ptolemy''. London: Methuen, 1927. Chapter VII.</ref> === Kariéra za Ptolemaia IV. === Krátko po nástupe [[Ptolemaios IV.|Ptolemaia IV.]] na trón (221 pred Kr.) bol Agathokles prijatý medzi kráľových „priateľov“ (''filoi'').<ref name="Huss460" /> Od roku 219 pred Kr. riadil spolu so Sósibiom egyptskú politiku a zohral kľúčovú rolu pri reorganizácii armády pred víťaznou [[Bitka pri Rafii|bitkou pri Rafii]] (217 pred Kr.) proti Seleukovcom.<ref name="Ameling" /> Hoci bol politickým architektom úspechu, [[Polybios]] mu vyčítal osobnú zbabelosť, pretože sa ťaženia priamo nezúčastnil.<ref>Polybios, ''Historíai'' 5, 83, 3; 15, 34, 3.</ref> Jeho postavenie na dvore bolo neotrasiteľné vďaka sestre Agathokleii, ktorá zostala kráľovou favoritkou aj po jeho sobáši s [[Arsinoé III.]] v roku 220 pred Kr. Agathokles zastával prestížne funkcie: * v rokoch 216/215 pred Kr. pôsobil ako kňaz Alexandrovho kultu,<ref name="TyndaleAg" /> * v rokoch 207/206 pred Kr. je doložený ako vlastník rozsiahlych pozemkov. S kráľom ho spájali aj literárne záujmy; napísal komentár k tragédii ''Adonis'', ktorú zložil sám panovník.<ref>Scholion k Aristofanovmu dielu ''Thesmoforiazousai'' 1059.</ref> Podľa historika Edwyna Bevana však Agathokles v tomto období pôsobil skôr v tieni skúsenejšieho Sósibia, ktorý bol skutočným mozgom ptolemaiovskej administratívy.<ref name="Bevan" /> === Regentstvo Ptolemaia V. === Po smrti Ptolemaia IV. v lete roku 204 pred Kr. Agathokles a jeho spojenci udalosť niekoľko dní tajili, aby mohli vyplieniť kráľovskú pokladnicu.<ref name="DGRBM" /> Následne sformovali sprisahanie so Sósibiom s cieľom udržať sa pri moci ako regenti maloletého [[Ptolemaios V. Epifanes|Ptolemaia V.]] Mnohí historici (vrátane Günthera Hölbla) sa nazdávajú, že kráľ pôvodne určil za regentku kráľovnú Arsinoé III., čo viedlo k palácovému prevratu.<ref name="Hölbl119">HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. London: Routledge, 2001, ISBN 0-415-20145-4, s. 134.</ref> Arsinoé III. bola na príkaz regentov zavraždená Filammónom, čím sa odstránila najväčšia prekážka ich moci.<ref name="Bevan" /> Pri oficiálnom vyhlásení nového kráľa pred vojskom Agathokles prečítal pravdepodobne sfalšovaný testament a demonštratívne vystavil urny s popolom kráľovského páru (v urne kráľovnej však bolo podľa svedkov len korenie).<ref>Polybios, ''Historíai'' 15, 25, 3–7.</ref> Sósibios krátko po tomto akte zomrel za nejasných okolností, čo Agathoklovi umožnilo prevziať absolútnu moc. Agathokles sa pokúsil stabilizovať svoju pozíciu darmi pre armádu a diplomatickými misiami: * ''[[Pelops (syn Pelopa)|Pelops]]'' bol vyslaný k [[Antiochos III. Veľký|Antiochovi III.]], aby naliehal na dodržiavanie mieru<ref name="Huss477">HUẞ, Werner. ''Ägypten in hellenistischer Zeit 332–30 v. Chr.'' München: C. H. Beck, 2001. ISBN 3-406-47154-4. s. 477 n.</ref> * ''Ptolemaios (syn Sósibia)'' k macedónskemu [[Filip V. (Macedónia)|Filipovi V.]] dojednať sobášnu zmluvu, * ''[[Ptolemaios z Megalopolisu]]'' do [[Rím]]u, aby si zabezpečil podporu senátu.<ref name="DGRBM" /> Napriek tejto snahe jeho vplyv upadal. Filip V. a Antiochos III. uzavreli tajnú dohodu o rozdelení egyptských dŕžav, zatiaľ čo Agathokles v Alexandrii čelil rastúcej nenávisti. Podľa antických prameňov sa v čase hlbokej krízy štátu namiesto vládnutia oddával pitkám a rozmarom, čím definitívne stratil dôveru vojska aj ľudu.<ref name="Bevan" /> === Pád === Agathoklovo regentstvo ukončila vojenská vzbura na jeseň roku 203 pred Kr., ktorú podnietil vojenský veliteľ [[Tlepolemos (regent)|Tlepolemos]]. Ten bol po smrti Ptolemaia IV. vymenovaný za stratéga (vojenského miestodržiteľa) kľúčovej hraničnej pevnosti [[Pélousion]] (starogr. Πηλούσιον) a priľahlej oblasti. Hoci ho regenti pôvodne považovali za dôveryhodného, Tlepolemos očakával podiel na moci v kráľovskej rade. Keď sa jeho ambície nenaplnili, rozhodol sa Agathokla zosadiť, pričom si systematicky zaväzoval vojakov pod svojím velením.<ref>Polybios, ''Historíai'' 15, 25, 25-30; HUẞ, Werner. ''Ägypten in hellenistischer Zeit 332–30 v. Chr.'' s. 479.</ref> Agathokles sa pokúsil Tlepolema zdiskreditovať obvinením z vlastizrady a spolupráce s Antiochom III., no neuspel.<ref name="Bevan" /> Napätie vyvrcholilo v Alexandrii, kde Agathokles predstúpil pred „macedónske“ jednotky s malým kráľom v náručí, obviňujúc Tlepolema z túžby po korune. Vojaci však zostali ľahostajní a situáciu zhoršila blokáda zásobovania mesta, ktorú nariadil Tlepolemos. Agathokles navyše pobúril verejnosť potupným uväznením Tlepolemovej svokry Danaé.<ref>Polybios, ''Historíai'' 15, 26 n.; HUẞ, Werner. ''Ägypten in hellenistischer Zeit 332–30 v. Chr.'' s. 480 n.</ref> V kritickom momente sa jednému z väznených odporcov, ''Moiragenovi'', podarilo ujsť k vojsku, ktoré následne v priebehu štyroch hodín zjednotilo občanov Alexandrie v otvorenej revolte. Agathokles, uvedomujúc si stratu kontroly, nepodnikol žiadne kroky na obranu a podľa Bevana sa v tichosti utiahol k poslednej večeri.<ref name="Bevan" /> === Zavraždenie === Zatiaľ čo sa matka Oinanthé modlila v chráme [[Démétér]], Alexandria prežívala búrlivú noc plnú pochodní. Agathokles s rodinou a malým kráľom sa zabarikádovali v palácovej galérii zvanej „Flauta“. Kráľa využil ako rukojemníka, dúfajúc v lepšiu vyjednávaciu pozíciu.<ref>Polybios, ''Historíai'' 15, 29, 8 – 30, 8; HUẞ, Werner. ''Ägypten in hellenistischer Zeit 332–30 v. Chr.'' s. 482 n.</ref> Nasledujúce ráno dav prerazil palácové brány. Agathokles sa pokúsil vyjednávať o milosť a doživotný dôchodok, no vojaci trvali na vydaní kráľa. Keď bol malý Ptolemaios V. predvedený na štadión a kráľovský dvoran Sósibios (syn zosnulého ministra) získal od dieťaťa súhlas na potrestanie vrahov jeho matky, osud Agathoklovcov bol spečatený.<ref name="DGRBM" /> Agathokles bol predvedený na štadión a podľa jednej z verzií ho prebodli vlastní priatelia, aby ho ušetrili krutejšej smrti v rukách davu. Spolu s ním zahynula aj jeho manželka a syn.<ref name="TyndaleAg" /> Nahú Agathokleiu s jej sestrami a matkou Oinanthé dav doslova roztrhal na kusy. Priateľky z detstva zavraždenej kráľovnej Arsinoé III. medzitým vyhľadali jej vraha Filammóna a v brutálnom akte pomsty ubili jeho, jeho manželku aj syna. K týmto udalostiam došlo pravdepodobne v októbri alebo novembri roku 203 pred Kr.<ref>Polybios, ''Historíai'' 15, 33; HUẞ, Werner. ''Ägypten in hellenistischer Zeit 332–30 v. Chr.'' s. 485.</ref> == Referencie == {{Referencie|2}} == Literatúra == * AMELING, Walter. Agathokles. In: ''Der Neue Pauly'' (DNP). Band 1, Metzler, Stuttgart 1996, ISBN 3-476-01471-1, Sp. 240. * BEVAN, Edwyn. ''The House of Ptolemy''. London: Methuen, 1927. [https://penelope.uchicago.edu Kapitola VII]. * HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. London: Routledge, 2001. ISBN 0-415-20145-4. * HUẞ, Werner. ''Ägypten in hellenistischer Zeit 332–30 v. Chr.'' München: C. H. Beck, 2001. ISBN 3-406-47154-4. * SMITH, William (ed.). ''Dictionary of Greek and Roman Biography and Mythology''. Boston: Little, Brown and Company, 1867. == Pozri aj == * [[Ptolemaiovci]] * [[Sósibios]] [[Kategória:Osobnosti starovekého Egypta]] [[Kategória:Ptolemaiovci]] [[Kategória:Narodenia v 3. storočí pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 203 pred Kr.]] s242t43ywocdqnd8isjipffrnk8i4mx 8188245 8188244 2026-03-28T05:24:28Z Luppus 39967 wikilinka 8188245 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Agathokles | Rodné meno = starogr. Ἀγαθοκλῆς – Agathoklés | Portrét = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = 3. stor. pred Kr. | Miesto narodenia = pravdepodobne [[Samos]] alebo [[Alexandria]] | Dátum úmrtia = [[203 pred Kr.|203]]/[[202 pred Kr.]] | Miesto úmrtia = [[Alexandria]] | Popis osoby = regent a minister [[Ptolemaiovci|ptolemaiovského]] [[Staroveký Egypt|Egypta]] | Štátna príslušnosť = Ptolemaiovský Egypt | Profesia = politik, dvoran }} '''Agathokles''' ({{vjz|grc|Ἀγαθοκλῆς}}; zomrel [[203 pred Kr.|203]]/[[202 pred Kr.]] v [[Alexandria|Alexandrii]]) bol vplyvný politik konca [[3. storočie pred Kr.|3. storočia pred Kr.]] počas vlády [[Staroveký Egypt|egyptského]] kráľa [[Ptolemaios IV.|Ptolemaia IV. Filopatora]]. Spolu so [[Sósibios|Sósibiom]] bol od roku [[219 pred Kr.]] hlavným ministrom a zohral významnú úlohu pri prípravách víťaznej [[Bitka pri Rafii|bitky pri Rafii]] ([[217 pred Kr.]]) proti seleukovskému kráľovi [[Antiochos III. Veľký|Antiochovi III.]]<ref name="DGRBM">MASON, Charles Peter. Agathoclea. In: SMITH, William (ed.). ''Dictionary of Greek and Roman Biography and Mythology''. Vol. 1. Boston: Little, Brown and Company, 1867, s. 63.</ref> Po smrti [[Ptolemaios IV.|Ptolemaia IV.]] v lete roku 204 pred Kr. sa stal spolu so [[Sósibios z Alexandrie|Sósibiom]] regentom maloletého kráľa [[Ptolemaios V. Epifanes|Ptolemaia V.]]<ref name="BevanCh8">BEVAN, Edwyn. ''The House of Ptolemy''. London: Methuen, 1927. Chapter VIII.</ref> Po skorom Sósibiovom úmrtí prevzal vládu sám, no bol u ľudu nenávidený pre svoju krutosť a neschopnosť.<ref name="Holbl134">HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. London: Routledge, 2001. ISBN 0-415-20145-4. s. 134-135.</ref> Jeho mocenské postavenie napadol [[Tlépolemos (regent)|Tlépolemos]], veliteľ hraničnej pevnosti Pelusion, ktorý s vojskom tiahol na [[Alexandria|Alexandriu]].<ref name="BevanCh8" /> Na jeseň roku 203 pred Kr. vypukla v hlavnom meste vojenská vzpoura, ktorá viedla k Agathoklovmu pádu a zavraždeniu.<ref name="Holbl134" /> == Život == === Pôvod a vzostup === * Agathokles bol synom rovnomenného otca a jeho manželky Oinanthé.<ref>[[Polybios]], ''Historíai'' 14, 11, 1; [[Plutarchos]], ''Kleomenes'' 33, 2.</ref> Prostredníctvom svojho otca bol vzdialeným príbuzným ptolemaiovskej dynastie. Jeho stará matka z otcovej strany, [[Theoxena (dcéra Agathokla)|Theoxena]], bola syrakúzskou princeznou a dcérou sicílskeho kráľa [[Agathokles (Syrakúzy)|Agathokla]].<ref name="TyndaleAg">BENNETT, Chris. ''Ptolemaic Genealogy: Agathoclea''. [online]. [cit. 2024-05-22]. Dostupné na: https://web.archive.org</ref> Cez svoju prastarú matku [[Theoxena (manželka Agathokla)|Theoxenu Staršiu]], macedónsku šľachtičnú, bol prepojený s kráľom [[Ptolemaios II. Filadelfos|Ptolemaiom II.]]<ref name="TyndaleBer">BENNETT, Chris. ''Ptolemaic Genealogy: Berenice I''. [online]. [cit. 2024-05-22]. Dostupné na: https://web.archive.org</ref> Hoci historik [[Walter Ameling]] predpokladá tento vznešený pôvod,<ref name="Ameling">{{Citácia knihy | autor = Walter Ameling | titul = Der Neue Pauly (DNP). Band 1 | isbn = 3-476-01471-1 | miesto = Stuttgart | vydavateľ = Metzler | rok = 1996 | kapitola = Agathokles | strany = 240}}</ref> [[Werner Huß]] sa na základe Polybiových textov domnieva, že Agathokles pochádzal z nízkych pomerov a k moci sa vypracoval až za vlády Ptolemaia IV.<ref name="Huss460">HUẞ, Werner. ''Ägypten in hellenistischer Zeit 332–30 v. Chr.'' München: C. H. Beck, 2001. ISBN 3-406-47154-4. s. 460.</ref> Polybios cituje hanlivé vyjadrenia, podľa ktorých bola jeho matka Oinanthé hráčkou na strunový nástroj sambyke a sestra [[Agathokleia]] slúžkou.<ref>Polybios, ''Historíai'' 15, 25, 32; Plutarchos (''Kleomenes'' 33, 2) ju označuje za dohadzovačku.</ref> Podľa Plutarcha prišli Agathokles a jeho sestra do Egypta zo [[Samos|Samu]] počas vlády [[Ptolemaios III. Euergetes|Ptolemaia III.]]<ref>Plutarchos, ''Amatorius'' 9, v: ''Moralia'', s. 753</ref> V mladosti slúžil Agathokles ako kráľovský čašník a neskôr sa stal blízkym spoločníkom (''hetairos'') a podľa dobových klebiet aj milencom kráľa Ptolemaia IV.<ref name="Bevan">BEVAN, Edwyn. ''The House of Ptolemy''. London: Methuen, 1927. Chapter VII.</ref> === Kariéra za Ptolemaia IV. === Krátko po nástupe [[Ptolemaios IV.|Ptolemaia IV.]] na trón (221 pred Kr.) bol Agathokles prijatý medzi kráľových „priateľov“ (''filoi'').<ref name="Huss460" /> Od roku 219 pred Kr. riadil spolu so Sósibiom egyptskú politiku a zohral kľúčovú rolu pri reorganizácii armády pred víťaznou [[Bitka pri Rafii|bitkou pri Rafii]] (217 pred Kr.) proti Seleukovcom.<ref name="Ameling" /> Hoci bol politickým architektom úspechu, [[Polybios]] mu vyčítal osobnú zbabelosť, pretože sa ťaženia priamo nezúčastnil.<ref>Polybios, ''Historíai'' 5, 83, 3; 15, 34, 3.</ref> Jeho postavenie na dvore bolo neotrasiteľné vďaka sestre Agathokleii, ktorá zostala kráľovou favoritkou aj po jeho sobáši s [[Arsinoé III.]] v roku 220 pred Kr. Agathokles zastával prestížne funkcie: * v rokoch 216/215 pred Kr. pôsobil ako kňaz Alexandrovho kultu,<ref name="TyndaleAg" /> * v rokoch 207/206 pred Kr. je doložený ako vlastník rozsiahlych pozemkov. S kráľom ho spájali aj literárne záujmy; napísal komentár k tragédii ''Adonis'', ktorú zložil sám panovník.<ref>Scholion k Aristofanovmu dielu ''Thesmoforiazousai'' 1059.</ref> Podľa historika Edwyna Bevana však Agathokles v tomto období pôsobil skôr v tieni skúsenejšieho Sósibia, ktorý bol skutočným mozgom ptolemaiovskej administratívy.<ref name="Bevan" /> === Regentstvo Ptolemaia V. === Po smrti Ptolemaia IV. v lete roku 204 pred Kr. Agathokles a jeho spojenci udalosť niekoľko dní tajili, aby mohli vyplieniť kráľovskú pokladnicu.<ref name="DGRBM" /> Následne sformovali sprisahanie so Sósibiom s cieľom udržať sa pri moci ako regenti maloletého [[Ptolemaios V. Epifanes|Ptolemaia V.]] Mnohí historici (vrátane Günthera Hölbla) sa nazdávajú, že kráľ pôvodne určil za regentku kráľovnú Arsinoé III., čo viedlo k palácovému prevratu.<ref name="Hölbl119">HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. London: Routledge, 2001, ISBN 0-415-20145-4, s. 134.</ref> Arsinoé III. bola na príkaz regentov zavraždená Filammónom, čím sa odstránila najväčšia prekážka ich moci.<ref name="Bevan" /> Pri oficiálnom vyhlásení nového kráľa pred vojskom Agathokles prečítal pravdepodobne sfalšovaný testament a demonštratívne vystavil urny s popolom kráľovského páru (v urne kráľovnej však bolo podľa svedkov len korenie).<ref>Polybios, ''Historíai'' 15, 25, 3–7.</ref> Sósibios krátko po tomto akte zomrel za nejasných okolností, čo Agathoklovi umožnilo prevziať absolútnu moc. Agathokles sa pokúsil stabilizovať svoju pozíciu darmi pre armádu a diplomatickými misiami: * ''[[Pelops (syn Pelopa)|Pelops]]'' bol vyslaný k [[Antiochos III. Veľký|Antiochovi III.]], aby naliehal na dodržiavanie mieru<ref name="Huss477">HUẞ, Werner. ''Ägypten in hellenistischer Zeit 332–30 v. Chr.'' München: C. H. Beck, 2001. ISBN 3-406-47154-4. s. 477 n.</ref> * ''Ptolemaios (syn Sósibia)'' k macedónskemu [[Filip V. (Macedónia)|Filipovi V.]] dojednať sobášnu zmluvu, * ''[[Ptolemaios z Megalopolisu]]'' do [[Rím]]u, aby si zabezpečil podporu senátu.<ref name="DGRBM" /> Napriek tejto snahe jeho vplyv upadal. Filip V. a Antiochos III. uzavreli tajnú dohodu o rozdelení egyptských dŕžav, zatiaľ čo Agathokles v Alexandrii čelil rastúcej nenávisti. Podľa antických prameňov sa v čase hlbokej krízy štátu namiesto vládnutia oddával pitkám a rozmarom, čím definitívne stratil dôveru vojska aj ľudu.<ref name="Bevan" /> === Pád === Agathoklovo regentstvo ukončila vojenská vzbura na jeseň roku 203 pred Kr., ktorú podnietil vojenský veliteľ [[Tlepolemos (regent)|Tlepolemos]]. Ten bol po smrti Ptolemaia IV. vymenovaný za stratéga (vojenského miestodržiteľa) kľúčovej hraničnej pevnosti [[Pélousion]] (starogr. Πηλούσιον) a priľahlej oblasti. Hoci ho regenti pôvodne považovali za dôveryhodného, Tlepolemos očakával podiel na moci v kráľovskej rade. Keď sa jeho ambície nenaplnili, rozhodol sa Agathokla zosadiť, pričom si systematicky zaväzoval vojakov pod svojím velením.<ref>Polybios, ''Historíai'' 15, 25, 25-30; HUẞ, Werner. ''Ägypten in hellenistischer Zeit 332–30 v. Chr.'' s. 479.</ref> Agathokles sa pokúsil Tlepolema zdiskreditovať obvinením z vlastizrady a spolupráce s Antiochom III., no neuspel.<ref name="Bevan" /> Napätie vyvrcholilo v Alexandrii, kde Agathokles predstúpil pred „macedónske“ jednotky s malým kráľom v náručí, obviňujúc Tlepolema z túžby po korune. Vojaci však zostali ľahostajní a situáciu zhoršila blokáda zásobovania mesta, ktorú nariadil Tlepolemos. Agathokles navyše pobúril verejnosť potupným uväznením Tlepolemovej svokry Danaé.<ref>Polybios, ''Historíai'' 15, 26 n.; HUẞ, Werner. ''Ägypten in hellenistischer Zeit 332–30 v. Chr.'' s. 480 n.</ref> V kritickom momente sa jednému z väznených odporcov, ''Moiragenovi'', podarilo ujsť k vojsku, ktoré následne v priebehu štyroch hodín zjednotilo občanov Alexandrie v otvorenej revolte. Agathokles, uvedomujúc si stratu kontroly, nepodnikol žiadne kroky na obranu a podľa Bevana sa v tichosti utiahol k poslednej večeri.<ref name="Bevan" /> === Zavraždenie === Zatiaľ čo sa matka Oinanthé modlila v chráme [[Démétér]], Alexandria prežívala búrlivú noc plnú pochodní. Agathokles s rodinou a malým kráľom sa zabarikádovali v palácovej galérii zvanej „Flauta“. Kráľa využil ako rukojemníka, dúfajúc v lepšiu vyjednávaciu pozíciu.<ref>Polybios, ''Historíai'' 15, 29, 8 – 30, 8; HUẞ, Werner. ''Ägypten in hellenistischer Zeit 332–30 v. Chr.'' s. 482 n.</ref> Nasledujúce ráno dav prerazil palácové brány. Agathokles sa pokúsil vyjednávať o milosť a doživotný dôchodok, no vojaci trvali na vydaní kráľa. Keď bol malý Ptolemaios V. predvedený na štadión a kráľovský dvoran Sósibios (syn zosnulého ministra) získal od dieťaťa súhlas na potrestanie vrahov jeho matky, osud Agathoklovcov bol spečatený.<ref name="DGRBM" /> Agathokles bol predvedený na štadión a podľa jednej z verzií ho prebodli vlastní priatelia, aby ho ušetrili krutejšej smrti v rukách davu. Spolu s ním zahynula aj jeho manželka a syn.<ref name="TyndaleAg" /> Nahú Agathokleiu s jej sestrami a matkou Oinanthé dav doslova roztrhal na kusy. Priateľky z detstva zavraždenej kráľovnej Arsinoé III. medzitým vyhľadali jej vraha Filammóna a v brutálnom akte pomsty ubili jeho, jeho manželku aj syna. K týmto udalostiam došlo pravdepodobne v októbri alebo novembri roku 203 pred Kr.<ref>Polybios, ''Historíai'' 15, 33; HUẞ, Werner. ''Ägypten in hellenistischer Zeit 332–30 v. Chr.'' s. 485.</ref> == Referencie == {{Referencie|2}} == Literatúra == * AMELING, Walter. Agathokles. In: ''Der Neue Pauly'' (DNP). Band 1, Metzler, Stuttgart 1996, ISBN 3-476-01471-1, Sp. 240. * BEVAN, Edwyn. ''The House of Ptolemy''. London: Methuen, 1927. [https://penelope.uchicago.edu Kapitola VII]. * HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. London: Routledge, 2001. ISBN 0-415-20145-4. * HUẞ, Werner. ''Ägypten in hellenistischer Zeit 332–30 v. Chr.'' München: C. H. Beck, 2001. ISBN 3-406-47154-4. * SMITH, William (ed.). ''Dictionary of Greek and Roman Biography and Mythology''. Boston: Little, Brown and Company, 1867. == Pozri aj == * [[Ptolemaiovci]] * [[Sósibios]] [[Kategória:Osobnosti starovekého Egypta]] [[Kategória:Ptolemaiovci]] [[Kategória:Narodenia v 3. storočí pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 203 pred Kr.]] h8ecbjzet90h628l6bi8f04ozckkte7 8188246 8188245 2026-03-28T05:26:01Z Luppus 39967 8188246 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Agathokles | Rodné meno = starogr. Ἀγαθοκλῆς – Agathoklés | Portrét = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = 3. stor. pred Kr. | Miesto narodenia = pravdepodobne [[Samos]] alebo [[Alexandria]] | Dátum úmrtia = [[203 pred Kr.|203]]/[[202 pred Kr.]] | Miesto úmrtia = [[Alexandria]] | Popis osoby = regent a minister [[Ptolemaiovci|ptolemaiovského]] [[Staroveký Egypt|Egypta]] | Štátna príslušnosť = Ptolemaiovský Egypt | Profesia = politik, dvoran }} '''Agathokles''' ({{vjz|grc|Ἀγαθοκλῆς}}; zomrel [[203 pred Kr.|203]]/[[202 pred Kr.]] v [[Alexandria|Alexandrii]]) bol vplyvný politik konca [[3. storočie pred Kr.|3. storočia pred Kr.]] počas vlády [[Staroveký Egypt|egyptského]] kráľa [[Ptolemaios IV.|Ptolemaia IV. Filopatora]]. Spolu so [[Sósibios|Sósibiom]] bol od roku [[219 pred Kr.]] hlavným ministrom a zohral významnú úlohu pri prípravách víťaznej [[Bitka pri Rafii|bitky pri Rafii]] ([[217 pred Kr.]]) proti seleukovskému kráľovi [[Antiochos III. Veľký|Antiochovi III.]]<ref name="DGRBM">MASON, Charles Peter. Agathoclea. In: SMITH, William (ed.). ''Dictionary of Greek and Roman Biography and Mythology''. Vol. 1. Boston: Little, Brown and Company, 1867, s. 63.</ref> Po smrti [[Ptolemaios IV.|Ptolemaia IV.]] v lete roku 204 pred Kr. sa stal spolu so [[Sósibios z Alexandrie|Sósibiom]] regentom maloletého kráľa [[Ptolemaios V. Epifanes|Ptolemaia V.]]<ref name="BevanCh8">BEVAN, Edwyn. ''The House of Ptolemy''. London: Methuen, 1927. Chapter VIII.</ref> Po skorom Sósibiovom úmrtí prevzal vládu sám, no bol u ľudu nenávidený pre svoju krutosť a neschopnosť.<ref name="Holbl134">HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. London: Routledge, 2001. ISBN 0-415-20145-4. s. 134-135.</ref> Jeho mocenské postavenie napadol [[Tlépolemos (regent)|Tlépolemos]], veliteľ hraničnej pevnosti Pélousion, ktorý s vojskom tiahol na [[Alexandria|Alexandriu]].<ref name="BevanCh8" /> Na jeseň roku 203 pred Kr. vypukla v hlavnom meste vojenská vzpoura, ktorá viedla k Agathoklovmu pádu a zavraždeniu.<ref name="Holbl134" /> == Život == === Pôvod a vzostup === * Agathokles bol synom rovnomenného otca a jeho manželky Oinanthé.<ref>[[Polybios]], ''Historíai'' 14, 11, 1; [[Plutarchos]], ''Kleomenes'' 33, 2.</ref> Prostredníctvom svojho otca bol vzdialeným príbuzným ptolemaiovskej dynastie. Jeho stará matka z otcovej strany, [[Theoxena (dcéra Agathokla)|Theoxena]], bola syrakúzskou princeznou a dcérou sicílskeho kráľa [[Agathokles (Syrakúzy)|Agathokla]].<ref name="TyndaleAg">BENNETT, Chris. ''Ptolemaic Genealogy: Agathoclea''. [online]. [cit. 2024-05-22]. Dostupné na: https://web.archive.org</ref> Cez svoju prastarú matku [[Theoxena (manželka Agathokla)|Theoxenu Staršiu]], macedónsku šľachtičnú, bol prepojený s kráľom [[Ptolemaios II. Filadelfos|Ptolemaiom II.]]<ref name="TyndaleBer">BENNETT, Chris. ''Ptolemaic Genealogy: Berenice I''. [online]. [cit. 2024-05-22]. Dostupné na: https://web.archive.org</ref> Hoci historik [[Walter Ameling]] predpokladá tento vznešený pôvod,<ref name="Ameling">{{Citácia knihy | autor = Walter Ameling | titul = Der Neue Pauly (DNP). Band 1 | isbn = 3-476-01471-1 | miesto = Stuttgart | vydavateľ = Metzler | rok = 1996 | kapitola = Agathokles | strany = 240}}</ref> [[Werner Huß]] sa na základe Polybiových textov domnieva, že Agathokles pochádzal z nízkych pomerov a k moci sa vypracoval až za vlády Ptolemaia IV.<ref name="Huss460">HUẞ, Werner. ''Ägypten in hellenistischer Zeit 332–30 v. Chr.'' München: C. H. Beck, 2001. ISBN 3-406-47154-4. s. 460.</ref> Polybios cituje hanlivé vyjadrenia, podľa ktorých bola jeho matka Oinanthé hráčkou na strunový nástroj sambyke a sestra [[Agathokleia]] slúžkou.<ref>Polybios, ''Historíai'' 15, 25, 32; Plutarchos (''Kleomenes'' 33, 2) ju označuje za dohadzovačku.</ref> Podľa Plutarcha prišli Agathokles a jeho sestra do Egypta zo [[Samos|Samu]] počas vlády [[Ptolemaios III. Euergetes|Ptolemaia III.]]<ref>Plutarchos, ''Amatorius'' 9, v: ''Moralia'', s. 753</ref> V mladosti slúžil Agathokles ako kráľovský čašník a neskôr sa stal blízkym spoločníkom (''hetairos'') a podľa dobových klebiet aj milencom kráľa Ptolemaia IV.<ref name="Bevan">BEVAN, Edwyn. ''The House of Ptolemy''. London: Methuen, 1927. Chapter VII.</ref> === Kariéra za Ptolemaia IV. === Krátko po nástupe [[Ptolemaios IV.|Ptolemaia IV.]] na trón (221 pred Kr.) bol Agathokles prijatý medzi kráľových „priateľov“ (''filoi'').<ref name="Huss460" /> Od roku 219 pred Kr. riadil spolu so Sósibiom egyptskú politiku a zohral kľúčovú rolu pri reorganizácii armády pred víťaznou [[Bitka pri Rafii|bitkou pri Rafii]] (217 pred Kr.) proti Seleukovcom.<ref name="Ameling" /> Hoci bol politickým architektom úspechu, [[Polybios]] mu vyčítal osobnú zbabelosť, pretože sa ťaženia priamo nezúčastnil.<ref>Polybios, ''Historíai'' 5, 83, 3; 15, 34, 3.</ref> Jeho postavenie na dvore bolo neotrasiteľné vďaka sestre Agathokleii, ktorá zostala kráľovou favoritkou aj po jeho sobáši s [[Arsinoé III.]] v roku 220 pred Kr. Agathokles zastával prestížne funkcie: * v rokoch 216/215 pred Kr. pôsobil ako kňaz Alexandrovho kultu,<ref name="TyndaleAg" /> * v rokoch 207/206 pred Kr. je doložený ako vlastník rozsiahlych pozemkov. S kráľom ho spájali aj literárne záujmy; napísal komentár k tragédii ''Adonis'', ktorú zložil sám panovník.<ref>Scholion k Aristofanovmu dielu ''Thesmoforiazousai'' 1059.</ref> Podľa historika Edwyna Bevana však Agathokles v tomto období pôsobil skôr v tieni skúsenejšieho Sósibia, ktorý bol skutočným mozgom ptolemaiovskej administratívy.<ref name="Bevan" /> === Regentstvo Ptolemaia V. === Po smrti Ptolemaia IV. v lete roku 204 pred Kr. Agathokles a jeho spojenci udalosť niekoľko dní tajili, aby mohli vyplieniť kráľovskú pokladnicu.<ref name="DGRBM" /> Následne sformovali sprisahanie so Sósibiom s cieľom udržať sa pri moci ako regenti maloletého [[Ptolemaios V. Epifanes|Ptolemaia V.]] Mnohí historici (vrátane Günthera Hölbla) sa nazdávajú, že kráľ pôvodne určil za regentku kráľovnú Arsinoé III., čo viedlo k palácovému prevratu.<ref name="Hölbl119">HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. London: Routledge, 2001, ISBN 0-415-20145-4, s. 134.</ref> Arsinoé III. bola na príkaz regentov zavraždená Filammónom, čím sa odstránila najväčšia prekážka ich moci.<ref name="Bevan" /> Pri oficiálnom vyhlásení nového kráľa pred vojskom Agathokles prečítal pravdepodobne sfalšovaný testament a demonštratívne vystavil urny s popolom kráľovského páru (v urne kráľovnej však bolo podľa svedkov len korenie).<ref>Polybios, ''Historíai'' 15, 25, 3–7.</ref> Sósibios krátko po tomto akte zomrel za nejasných okolností, čo Agathoklovi umožnilo prevziať absolútnu moc. Agathokles sa pokúsil stabilizovať svoju pozíciu darmi pre armádu a diplomatickými misiami: * ''[[Pelops (syn Pelopa)|Pelops]]'' bol vyslaný k [[Antiochos III. Veľký|Antiochovi III.]], aby naliehal na dodržiavanie mieru<ref name="Huss477">HUẞ, Werner. ''Ägypten in hellenistischer Zeit 332–30 v. Chr.'' München: C. H. Beck, 2001. ISBN 3-406-47154-4. s. 477 n.</ref> * ''Ptolemaios (syn Sósibia)'' k macedónskemu [[Filip V. (Macedónia)|Filipovi V.]] dojednať sobášnu zmluvu, * ''[[Ptolemaios z Megalopolisu]]'' do [[Rím]]u, aby si zabezpečil podporu senátu.<ref name="DGRBM" /> Napriek tejto snahe jeho vplyv upadal. Filip V. a Antiochos III. uzavreli tajnú dohodu o rozdelení egyptských dŕžav, zatiaľ čo Agathokles v Alexandrii čelil rastúcej nenávisti. Podľa antických prameňov sa v čase hlbokej krízy štátu namiesto vládnutia oddával pitkám a rozmarom, čím definitívne stratil dôveru vojska aj ľudu.<ref name="Bevan" /> === Pád === Agathoklovo regentstvo ukončila vojenská vzbura na jeseň roku 203 pred Kr., ktorú podnietil vojenský veliteľ [[Tlepolemos (regent)|Tlepolemos]]. Ten bol po smrti Ptolemaia IV. vymenovaný za stratéga (vojenského miestodržiteľa) kľúčovej hraničnej pevnosti [[Pélousion]] (starogr. Πηλούσιον) a priľahlej oblasti. Hoci ho regenti pôvodne považovali za dôveryhodného, Tlepolemos očakával podiel na moci v kráľovskej rade. Keď sa jeho ambície nenaplnili, rozhodol sa Agathokla zosadiť, pričom si systematicky zaväzoval vojakov pod svojím velením.<ref>Polybios, ''Historíai'' 15, 25, 25-30; HUẞ, Werner. ''Ägypten in hellenistischer Zeit 332–30 v. Chr.'' s. 479.</ref> Agathokles sa pokúsil Tlepolema zdiskreditovať obvinením z vlastizrady a spolupráce s Antiochom III., no neuspel.<ref name="Bevan" /> Napätie vyvrcholilo v Alexandrii, kde Agathokles predstúpil pred „macedónske“ jednotky s malým kráľom v náručí, obviňujúc Tlepolema z túžby po korune. Vojaci však zostali ľahostajní a situáciu zhoršila blokáda zásobovania mesta, ktorú nariadil Tlepolemos. Agathokles navyše pobúril verejnosť potupným uväznením Tlepolemovej svokry Danaé.<ref>Polybios, ''Historíai'' 15, 26 n.; HUẞ, Werner. ''Ägypten in hellenistischer Zeit 332–30 v. Chr.'' s. 480 n.</ref> V kritickom momente sa jednému z väznených odporcov, ''Moiragenovi'', podarilo ujsť k vojsku, ktoré následne v priebehu štyroch hodín zjednotilo občanov Alexandrie v otvorenej revolte. Agathokles, uvedomujúc si stratu kontroly, nepodnikol žiadne kroky na obranu a podľa Bevana sa v tichosti utiahol k poslednej večeri.<ref name="Bevan" /> === Zavraždenie === Zatiaľ čo sa matka Oinanthé modlila v chráme [[Démétér]], Alexandria prežívala búrlivú noc plnú pochodní. Agathokles s rodinou a malým kráľom sa zabarikádovali v palácovej galérii zvanej „Flauta“. Kráľa využil ako rukojemníka, dúfajúc v lepšiu vyjednávaciu pozíciu.<ref>Polybios, ''Historíai'' 15, 29, 8 – 30, 8; HUẞ, Werner. ''Ägypten in hellenistischer Zeit 332–30 v. Chr.'' s. 482 n.</ref> Nasledujúce ráno dav prerazil palácové brány. Agathokles sa pokúsil vyjednávať o milosť a doživotný dôchodok, no vojaci trvali na vydaní kráľa. Keď bol malý Ptolemaios V. predvedený na štadión a kráľovský dvoran Sósibios (syn zosnulého ministra) získal od dieťaťa súhlas na potrestanie vrahov jeho matky, osud Agathoklovcov bol spečatený.<ref name="DGRBM" /> Agathokles bol predvedený na štadión a podľa jednej z verzií ho prebodli vlastní priatelia, aby ho ušetrili krutejšej smrti v rukách davu. Spolu s ním zahynula aj jeho manželka a syn.<ref name="TyndaleAg" /> Nahú Agathokleiu s jej sestrami a matkou Oinanthé dav doslova roztrhal na kusy. Priateľky z detstva zavraždenej kráľovnej Arsinoé III. medzitým vyhľadali jej vraha Filammóna a v brutálnom akte pomsty ubili jeho, jeho manželku aj syna. K týmto udalostiam došlo pravdepodobne v októbri alebo novembri roku 203 pred Kr.<ref>Polybios, ''Historíai'' 15, 33; HUẞ, Werner. ''Ägypten in hellenistischer Zeit 332–30 v. Chr.'' s. 485.</ref> == Referencie == {{Referencie|2}} == Literatúra == * AMELING, Walter. Agathokles. In: ''Der Neue Pauly'' (DNP). Band 1, Metzler, Stuttgart 1996, ISBN 3-476-01471-1, Sp. 240. * BEVAN, Edwyn. ''The House of Ptolemy''. London: Methuen, 1927. [https://penelope.uchicago.edu Kapitola VII]. * HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. London: Routledge, 2001. ISBN 0-415-20145-4. * HUẞ, Werner. ''Ägypten in hellenistischer Zeit 332–30 v. Chr.'' München: C. H. Beck, 2001. ISBN 3-406-47154-4. * SMITH, William (ed.). ''Dictionary of Greek and Roman Biography and Mythology''. Boston: Little, Brown and Company, 1867. == Pozri aj == * [[Ptolemaiovci]] * [[Sósibios]] [[Kategória:Osobnosti starovekého Egypta]] [[Kategória:Ptolemaiovci]] [[Kategória:Narodenia v 3. storočí pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 203 pred Kr.]] dru0l9quv4qam6jzdybhtlts74g6d08 8188304 8188246 2026-03-28T10:34:44Z Bakjb 236375 odobratá [[Kategória:Ptolemaiovci]] pomocou použitia HotCat 8188304 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Agathokles | Rodné meno = starogr. Ἀγαθοκλῆς – Agathoklés | Portrét = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = 3. stor. pred Kr. | Miesto narodenia = pravdepodobne [[Samos]] alebo [[Alexandria]] | Dátum úmrtia = [[203 pred Kr.|203]]/[[202 pred Kr.]] | Miesto úmrtia = [[Alexandria]] | Popis osoby = regent a minister [[Ptolemaiovci|ptolemaiovského]] [[Staroveký Egypt|Egypta]] | Štátna príslušnosť = Ptolemaiovský Egypt | Profesia = politik, dvoran }} '''Agathokles''' ({{vjz|grc|Ἀγαθοκλῆς}}; zomrel [[203 pred Kr.|203]]/[[202 pred Kr.]] v [[Alexandria|Alexandrii]]) bol vplyvný politik konca [[3. storočie pred Kr.|3. storočia pred Kr.]] počas vlády [[Staroveký Egypt|egyptského]] kráľa [[Ptolemaios IV.|Ptolemaia IV. Filopatora]]. Spolu so [[Sósibios|Sósibiom]] bol od roku [[219 pred Kr.]] hlavným ministrom a zohral významnú úlohu pri prípravách víťaznej [[Bitka pri Rafii|bitky pri Rafii]] ([[217 pred Kr.]]) proti seleukovskému kráľovi [[Antiochos III. Veľký|Antiochovi III.]]<ref name="DGRBM">MASON, Charles Peter. Agathoclea. In: SMITH, William (ed.). ''Dictionary of Greek and Roman Biography and Mythology''. Vol. 1. Boston: Little, Brown and Company, 1867, s. 63.</ref> Po smrti [[Ptolemaios IV.|Ptolemaia IV.]] v lete roku 204 pred Kr. sa stal spolu so [[Sósibios z Alexandrie|Sósibiom]] regentom maloletého kráľa [[Ptolemaios V. Epifanes|Ptolemaia V.]]<ref name="BevanCh8">BEVAN, Edwyn. ''The House of Ptolemy''. London: Methuen, 1927. Chapter VIII.</ref> Po skorom Sósibiovom úmrtí prevzal vládu sám, no bol u ľudu nenávidený pre svoju krutosť a neschopnosť.<ref name="Holbl134">HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. London: Routledge, 2001. ISBN 0-415-20145-4. s. 134-135.</ref> Jeho mocenské postavenie napadol [[Tlépolemos (regent)|Tlépolemos]], veliteľ hraničnej pevnosti Pélousion, ktorý s vojskom tiahol na [[Alexandria|Alexandriu]].<ref name="BevanCh8" /> Na jeseň roku 203 pred Kr. vypukla v hlavnom meste vojenská vzpoura, ktorá viedla k Agathoklovmu pádu a zavraždeniu.<ref name="Holbl134" /> == Život == === Pôvod a vzostup === * Agathokles bol synom rovnomenného otca a jeho manželky Oinanthé.<ref>[[Polybios]], ''Historíai'' 14, 11, 1; [[Plutarchos]], ''Kleomenes'' 33, 2.</ref> Prostredníctvom svojho otca bol vzdialeným príbuzným ptolemaiovskej dynastie. Jeho stará matka z otcovej strany, [[Theoxena (dcéra Agathokla)|Theoxena]], bola syrakúzskou princeznou a dcérou sicílskeho kráľa [[Agathokles (Syrakúzy)|Agathokla]].<ref name="TyndaleAg">BENNETT, Chris. ''Ptolemaic Genealogy: Agathoclea''. [online]. [cit. 2024-05-22]. Dostupné na: https://web.archive.org</ref> Cez svoju prastarú matku [[Theoxena (manželka Agathokla)|Theoxenu Staršiu]], macedónsku šľachtičnú, bol prepojený s kráľom [[Ptolemaios II. Filadelfos|Ptolemaiom II.]]<ref name="TyndaleBer">BENNETT, Chris. ''Ptolemaic Genealogy: Berenice I''. [online]. [cit. 2024-05-22]. Dostupné na: https://web.archive.org</ref> Hoci historik [[Walter Ameling]] predpokladá tento vznešený pôvod,<ref name="Ameling">{{Citácia knihy | autor = Walter Ameling | titul = Der Neue Pauly (DNP). Band 1 | isbn = 3-476-01471-1 | miesto = Stuttgart | vydavateľ = Metzler | rok = 1996 | kapitola = Agathokles | strany = 240}}</ref> [[Werner Huß]] sa na základe Polybiových textov domnieva, že Agathokles pochádzal z nízkych pomerov a k moci sa vypracoval až za vlády Ptolemaia IV.<ref name="Huss460">HUẞ, Werner. ''Ägypten in hellenistischer Zeit 332–30 v. Chr.'' München: C. H. Beck, 2001. ISBN 3-406-47154-4. s. 460.</ref> Polybios cituje hanlivé vyjadrenia, podľa ktorých bola jeho matka Oinanthé hráčkou na strunový nástroj sambyke a sestra [[Agathokleia]] slúžkou.<ref>Polybios, ''Historíai'' 15, 25, 32; Plutarchos (''Kleomenes'' 33, 2) ju označuje za dohadzovačku.</ref> Podľa Plutarcha prišli Agathokles a jeho sestra do Egypta zo [[Samos|Samu]] počas vlády [[Ptolemaios III. Euergetes|Ptolemaia III.]]<ref>Plutarchos, ''Amatorius'' 9, v: ''Moralia'', s. 753</ref> V mladosti slúžil Agathokles ako kráľovský čašník a neskôr sa stal blízkym spoločníkom (''hetairos'') a podľa dobových klebiet aj milencom kráľa Ptolemaia IV.<ref name="Bevan">BEVAN, Edwyn. ''The House of Ptolemy''. London: Methuen, 1927. Chapter VII.</ref> === Kariéra za Ptolemaia IV. === Krátko po nástupe [[Ptolemaios IV.|Ptolemaia IV.]] na trón (221 pred Kr.) bol Agathokles prijatý medzi kráľových „priateľov“ (''filoi'').<ref name="Huss460" /> Od roku 219 pred Kr. riadil spolu so Sósibiom egyptskú politiku a zohral kľúčovú rolu pri reorganizácii armády pred víťaznou [[Bitka pri Rafii|bitkou pri Rafii]] (217 pred Kr.) proti Seleukovcom.<ref name="Ameling" /> Hoci bol politickým architektom úspechu, [[Polybios]] mu vyčítal osobnú zbabelosť, pretože sa ťaženia priamo nezúčastnil.<ref>Polybios, ''Historíai'' 5, 83, 3; 15, 34, 3.</ref> Jeho postavenie na dvore bolo neotrasiteľné vďaka sestre Agathokleii, ktorá zostala kráľovou favoritkou aj po jeho sobáši s [[Arsinoé III.]] v roku 220 pred Kr. Agathokles zastával prestížne funkcie: * v rokoch 216/215 pred Kr. pôsobil ako kňaz Alexandrovho kultu,<ref name="TyndaleAg" /> * v rokoch 207/206 pred Kr. je doložený ako vlastník rozsiahlych pozemkov. S kráľom ho spájali aj literárne záujmy; napísal komentár k tragédii ''Adonis'', ktorú zložil sám panovník.<ref>Scholion k Aristofanovmu dielu ''Thesmoforiazousai'' 1059.</ref> Podľa historika Edwyna Bevana však Agathokles v tomto období pôsobil skôr v tieni skúsenejšieho Sósibia, ktorý bol skutočným mozgom ptolemaiovskej administratívy.<ref name="Bevan" /> === Regentstvo Ptolemaia V. === Po smrti Ptolemaia IV. v lete roku 204 pred Kr. Agathokles a jeho spojenci udalosť niekoľko dní tajili, aby mohli vyplieniť kráľovskú pokladnicu.<ref name="DGRBM" /> Následne sformovali sprisahanie so Sósibiom s cieľom udržať sa pri moci ako regenti maloletého [[Ptolemaios V. Epifanes|Ptolemaia V.]] Mnohí historici (vrátane Günthera Hölbla) sa nazdávajú, že kráľ pôvodne určil za regentku kráľovnú Arsinoé III., čo viedlo k palácovému prevratu.<ref name="Hölbl119">HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. London: Routledge, 2001, ISBN 0-415-20145-4, s. 134.</ref> Arsinoé III. bola na príkaz regentov zavraždená Filammónom, čím sa odstránila najväčšia prekážka ich moci.<ref name="Bevan" /> Pri oficiálnom vyhlásení nového kráľa pred vojskom Agathokles prečítal pravdepodobne sfalšovaný testament a demonštratívne vystavil urny s popolom kráľovského páru (v urne kráľovnej však bolo podľa svedkov len korenie).<ref>Polybios, ''Historíai'' 15, 25, 3–7.</ref> Sósibios krátko po tomto akte zomrel za nejasných okolností, čo Agathoklovi umožnilo prevziať absolútnu moc. Agathokles sa pokúsil stabilizovať svoju pozíciu darmi pre armádu a diplomatickými misiami: * ''[[Pelops (syn Pelopa)|Pelops]]'' bol vyslaný k [[Antiochos III. Veľký|Antiochovi III.]], aby naliehal na dodržiavanie mieru<ref name="Huss477">HUẞ, Werner. ''Ägypten in hellenistischer Zeit 332–30 v. Chr.'' München: C. H. Beck, 2001. ISBN 3-406-47154-4. s. 477 n.</ref> * ''Ptolemaios (syn Sósibia)'' k macedónskemu [[Filip V. (Macedónia)|Filipovi V.]] dojednať sobášnu zmluvu, * ''[[Ptolemaios z Megalopolisu]]'' do [[Rím]]u, aby si zabezpečil podporu senátu.<ref name="DGRBM" /> Napriek tejto snahe jeho vplyv upadal. Filip V. a Antiochos III. uzavreli tajnú dohodu o rozdelení egyptských dŕžav, zatiaľ čo Agathokles v Alexandrii čelil rastúcej nenávisti. Podľa antických prameňov sa v čase hlbokej krízy štátu namiesto vládnutia oddával pitkám a rozmarom, čím definitívne stratil dôveru vojska aj ľudu.<ref name="Bevan" /> === Pád === Agathoklovo regentstvo ukončila vojenská vzbura na jeseň roku 203 pred Kr., ktorú podnietil vojenský veliteľ [[Tlepolemos (regent)|Tlepolemos]]. Ten bol po smrti Ptolemaia IV. vymenovaný za stratéga (vojenského miestodržiteľa) kľúčovej hraničnej pevnosti [[Pélousion]] (starogr. Πηλούσιον) a priľahlej oblasti. Hoci ho regenti pôvodne považovali za dôveryhodného, Tlepolemos očakával podiel na moci v kráľovskej rade. Keď sa jeho ambície nenaplnili, rozhodol sa Agathokla zosadiť, pričom si systematicky zaväzoval vojakov pod svojím velením.<ref>Polybios, ''Historíai'' 15, 25, 25-30; HUẞ, Werner. ''Ägypten in hellenistischer Zeit 332–30 v. Chr.'' s. 479.</ref> Agathokles sa pokúsil Tlepolema zdiskreditovať obvinením z vlastizrady a spolupráce s Antiochom III., no neuspel.<ref name="Bevan" /> Napätie vyvrcholilo v Alexandrii, kde Agathokles predstúpil pred „macedónske“ jednotky s malým kráľom v náručí, obviňujúc Tlepolema z túžby po korune. Vojaci však zostali ľahostajní a situáciu zhoršila blokáda zásobovania mesta, ktorú nariadil Tlepolemos. Agathokles navyše pobúril verejnosť potupným uväznením Tlepolemovej svokry Danaé.<ref>Polybios, ''Historíai'' 15, 26 n.; HUẞ, Werner. ''Ägypten in hellenistischer Zeit 332–30 v. Chr.'' s. 480 n.</ref> V kritickom momente sa jednému z väznených odporcov, ''Moiragenovi'', podarilo ujsť k vojsku, ktoré následne v priebehu štyroch hodín zjednotilo občanov Alexandrie v otvorenej revolte. Agathokles, uvedomujúc si stratu kontroly, nepodnikol žiadne kroky na obranu a podľa Bevana sa v tichosti utiahol k poslednej večeri.<ref name="Bevan" /> === Zavraždenie === Zatiaľ čo sa matka Oinanthé modlila v chráme [[Démétér]], Alexandria prežívala búrlivú noc plnú pochodní. Agathokles s rodinou a malým kráľom sa zabarikádovali v palácovej galérii zvanej „Flauta“. Kráľa využil ako rukojemníka, dúfajúc v lepšiu vyjednávaciu pozíciu.<ref>Polybios, ''Historíai'' 15, 29, 8 – 30, 8; HUẞ, Werner. ''Ägypten in hellenistischer Zeit 332–30 v. Chr.'' s. 482 n.</ref> Nasledujúce ráno dav prerazil palácové brány. Agathokles sa pokúsil vyjednávať o milosť a doživotný dôchodok, no vojaci trvali na vydaní kráľa. Keď bol malý Ptolemaios V. predvedený na štadión a kráľovský dvoran Sósibios (syn zosnulého ministra) získal od dieťaťa súhlas na potrestanie vrahov jeho matky, osud Agathoklovcov bol spečatený.<ref name="DGRBM" /> Agathokles bol predvedený na štadión a podľa jednej z verzií ho prebodli vlastní priatelia, aby ho ušetrili krutejšej smrti v rukách davu. Spolu s ním zahynula aj jeho manželka a syn.<ref name="TyndaleAg" /> Nahú Agathokleiu s jej sestrami a matkou Oinanthé dav doslova roztrhal na kusy. Priateľky z detstva zavraždenej kráľovnej Arsinoé III. medzitým vyhľadali jej vraha Filammóna a v brutálnom akte pomsty ubili jeho, jeho manželku aj syna. K týmto udalostiam došlo pravdepodobne v októbri alebo novembri roku 203 pred Kr.<ref>Polybios, ''Historíai'' 15, 33; HUẞ, Werner. ''Ägypten in hellenistischer Zeit 332–30 v. Chr.'' s. 485.</ref> == Referencie == {{Referencie|2}} == Literatúra == * AMELING, Walter. Agathokles. In: ''Der Neue Pauly'' (DNP). Band 1, Metzler, Stuttgart 1996, ISBN 3-476-01471-1, Sp. 240. * BEVAN, Edwyn. ''The House of Ptolemy''. London: Methuen, 1927. [https://penelope.uchicago.edu Kapitola VII]. * HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. London: Routledge, 2001. ISBN 0-415-20145-4. * HUẞ, Werner. ''Ägypten in hellenistischer Zeit 332–30 v. Chr.'' München: C. H. Beck, 2001. ISBN 3-406-47154-4. * SMITH, William (ed.). ''Dictionary of Greek and Roman Biography and Mythology''. Boston: Little, Brown and Company, 1867. == Pozri aj == * [[Ptolemaiovci]] * [[Sósibios]] [[Kategória:Osobnosti starovekého Egypta]] [[Kategória:Narodenia v 3. storočí pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 203 pred Kr.]] do0aetoo49w8vh4kus45fsawjhxt731 Riccardo Paternò di Montecupo 0 747089 8188254 2026-03-28T06:12:32Z Radoslav70 256940 Vytvorená stránka „{{Infobox Politik | Meno = Riccardo Paternò di Montecupo | Rodné meno = | Popis osoby = taliansky ekonóm a akademik | Portrét = Riccardo Paternò di Montecupo.png | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = | Úrad = Hlavný kancelár|Hlavný kancelár Maltézskeho…“ 8188254 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Riccardo Paternò di Montecupo | Rodné meno = | Popis osoby = taliansky ekonóm a akademik | Portrét = Riccardo Paternò di Montecupo.png | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = | Úrad = [[Hlavný kancelár|Hlavný kancelár Maltézskeho rádu]] | Začiatok obdobia = [[3. september]] [[2022]] | Koniec obdobia = | Panovník = [[John Timothy Dunlap]] | Premiér = [[Riccardo Paternò di Montecupo]] | Predchodca = [[Albrecht von Boeselager]] | Dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1945|10|05}} | Miesto narodenia = [[Neapol]], [[Taliansko]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Politická strana = | Alma mater = }}'''Riccardo Paternò di Montecupo''' (* [[5. október]] [[1945]], [[Neapol]], [[Taliansko]]) je taliansky ekonóm a univeritný profesor, od septembra 2022 je Hlavný kancelár a predseda vlády Maltézskeho rádu.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Grand Chancellor | url = https://www.orderofmalta.int/government/grand-chancellor/ | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = en-US}}</ref> Narodil sa v Neapole 5. októbra 1945 a absolvoval právo na Neapolskej univerzite Federica II. Vyučoval medzinárodnú ekonómiu na niekoľkých talianskych univerzitách a pôsobil ako hosťujúci profesor na London School of Economics. 35 rokov pôsobil ako vedúci katedry medzinárodnej ekonómie na Ekonomickej fakulte Neapolskej univerzity. Má na konte množstvo publikácií a je autorom niekoľkých kníh o medzinárodnej ekonómii. V rokoch 1983 až 1994 bol ekonomickým poradcom niekoľkých ministrov Talianskej republiky (priemysel, obrana). Bol členom vedeckého výboru Inštitútu zahraničného obchodu a je členom Talianskej spoločnosti ekonómov. Napísal množstvo úvodníkov pre denník „Il Mattino“ v Neapole. Je prezidentom Nadácie Ernst&Young, ktorej cieľom je poskytovať príležitosti mladým ľuďom v znevýhodnených situáciách. Je propagátorom budovy Unitalsi v Neapole s názvom „Casa Sveva“, ktorá slúži rodinám s deťmi hospitalizovanými v pediatrických centrách v Kampánii. Od roku 1962 pôsobí ako dobrovoľník UNITALSI na pútiach do svätyní v Lurdách a Loretu. Založil a predsedá Nadácii „Renato a Laura Paternò“ s charitatívnymi cieľmi. V roku 1979 vstúpil do Maltézskeho rádu a od júna 2016 do apríla 2023 viedol Taliansku asociáciu ako prezident. Bol tiež vedúcim Vojenských zborov (Military Corps), ktoré už viac ako storočie fungujú v úzkej spolupráci medzi talianskou armádou a Maltézskym rádom a špecializuje sa na vojenskú zdravotnú starostlivosť. Zúčastnil sa mnohých medzinárodných pútí do Lurd a národných pútí do Assisi a Loretu. Pôsobil ako zástupca pozorovateľa misie Maltézskeho rádu pri Organizácii Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO). Je vdovec a otec troch detí.<ref name=":0" /> Do funkcie veľkého kancelára nastúpil 3. septembra 2022. Mimoriadna generálna kapitula 25.-29. januára 2023 ho potvrdila na ďalších šesť rokov vo funkcii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pope promulgates new Constitution of the Order of Malta - Vatican News | url = https://www.vaticannews.va/en/pope/news/2022-09/pope-promulgates-new-constitution-order-malta.html | vydavateľ = www.vaticannews.va | dátum vydania = 2022-09-03 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = en}}</ref> == Referencie == r7lghnfqig7nvnfzjn49kl1i4ozabgx 8188280 8188254 2026-03-28T09:05:36Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8188280 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Riccardo Paternò di Montecupo | Rodné meno = | Popis osoby = taliansky ekonóm a akademik | Portrét = Riccardo Paternò di Montecupo.png | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = | Úrad = [[Hlavný kancelár|Hlavný kancelár Maltézskeho rádu]] | Začiatok obdobia = [[3. september]] [[2022]] | Koniec obdobia = | Panovník = [[John Timothy Dunlap]] | Premiér = [[Riccardo Paternò di Montecupo]] | Predchodca = [[Albrecht von Boeselager]] | Dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1945|10|05}} | Miesto narodenia = [[Neapol]], [[Taliansko]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Politická strana = | Alma mater = }} '''Riccardo Paternò di Montecupo''' (* [[5. október]] [[1945]], [[Neapol]], [[Taliansko]]) je taliansky ekonóm a univeritný profesor, od septembra 2022 je Hlavný kancelár a predseda vlády Maltézskeho rádu.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Grand Chancellor | url = https://www.orderofmalta.int/government/grand-chancellor/ | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = en-US}}</ref> Narodil sa v Neapole 5. októbra 1945 a absolvoval právo na Neapolskej univerzite Federica II. Vyučoval medzinárodnú ekonómiu na niekoľkých talianskych univerzitách a pôsobil ako hosťujúci profesor na London School of Economics. 35 rokov pôsobil ako vedúci katedry medzinárodnej ekonómie na Ekonomickej fakulte Neapolskej univerzity. Má na konte množstvo publikácií a je autorom niekoľkých kníh o medzinárodnej ekonómii. V rokoch 1983 až 1994 bol ekonomickým poradcom niekoľkých ministrov Talianskej republiky (priemysel, obrana). Bol členom vedeckého výboru Inštitútu zahraničného obchodu a je členom Talianskej spoločnosti ekonómov. Napísal množstvo úvodníkov pre denník „Il Mattino“ v Neapole. Je prezidentom Nadácie Ernst&Young, ktorej cieľom je poskytovať príležitosti mladým ľuďom v znevýhodnených situáciách. Je propagátorom budovy Unitalsi v Neapole s názvom „Casa Sveva“, ktorá slúži rodinám s deťmi hospitalizovanými v pediatrických centrách v Kampánii. Od roku 1962 pôsobí ako dobrovoľník UNITALSI na pútiach do svätyní v Lurdách a Loretu. Založil a predsedá Nadácii „Renato a Laura Paternò“ s charitatívnymi cieľmi. V roku 1979 vstúpil do Maltézskeho rádu a od júna 2016 do apríla 2023 viedol Taliansku asociáciu ako prezident. Bol tiež vedúcim Vojenských zborov (Military Corps), ktoré už viac ako storočie fungujú v úzkej spolupráci medzi talianskou armádou a Maltézskym rádom a špecializuje sa na vojenskú zdravotnú starostlivosť. Zúčastnil sa mnohých medzinárodných pútí do Lurd a národných pútí do Assisi a Loretu. Pôsobil ako zástupca pozorovateľa misie Maltézskeho rádu pri Organizácii Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO). Je vdovec a otec troch detí.<ref name=":0" /> Do funkcie veľkého kancelára nastúpil 3. septembra 2022. Mimoriadna generálna kapitula 25.-29. januára 2023 ho potvrdila na ďalších šesť rokov vo funkcii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pope promulgates new Constitution of the Order of Malta - Vatican News | url = https://www.vaticannews.va/en/pope/news/2022-09/pope-promulgates-new-constitution-order-malta.html | vydavateľ = www.vaticannews.va | dátum vydania = 2022-09-03 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = en}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} ov6noy35h4hgmf435d6kop2idlvnija Archway Islands 0 747090 8188274 2026-03-28T08:20:17Z Archway Islands 290397 Vytvorené prekladom stránky „[[:en:Special:Redirect/revision/1340705305|Archway Islands]]“ 8188274 wikitext text/x-wiki ---- == Ostrovy Archway == Ostrovy Archway sú skupinou štyroch skalných útvarov alebo malých ostrovov na Novom Zélande. Ostrovy sa nachádzajú v oblasti Golden Bay / Mohua v distrikte Tasman na pláži Wharariki. === Geografia a názov === Ostrovy Archway sa nachádzajú len západne od severného bodu Južného ostrova, Cape Farewell, a na konci cesty Wharariki Road. Západne odtiaľ sa nachádzajú len pešie chodníky pozdĺž pobrežia. Prechádzka z parkoviska na konci Wharariki Road na pláž Wharariki trvá približne 20 minút jedným smerom. Parkovisko pri Wharariki sa dá dosiahnuť z Collingwoodu cez Pūponga, kde sa cesta odbočuje a pokračuje ako Wharariki Road. Názov Ostrovy Archway bol oficiálne potvrdený a zverejnený 14. novembra 2013, keď Novozélandská geografická rada zlegalizovala 133 názvov miest. Štyri ostrovy sú malé, pričom najväčší z nich má rozmery približne 300 × 200 metrov. Najväčší z ostrovov je najbližšie k pevnine a susedí s plážou Wharariki; väčšinou nie je odrezaný od mora. Druhý ostrov leží približne 150 metrov od brehu a je relatívne plochý a porastený vegetáciou. Zvyšné dva ostrovy sú typické skalné útvary, pričom väčší z nich má výšku 66 metrov a obsahuje dva prírodné skalné oblúky, čo dalo názov celej skupine ostrovov. === Uzamykacia obrazovka Microsoftu === Ostrovy sa dostali do medzinárodnej pozornosti v polovici roku 2015, keď spoločnosť Microsoft vydala operačný systém Windows 10, ktorý obsahoval fotografiu ostrovov ako jednu z obrázkov uzamykacej obrazovky. Keď Rada okresu Tasman zavádzala Windows 10, zamestnanci si mysleli, že ich IT oddelenie nainštalovalo fotografiu Ostrovov Archway ako uzamykaciu obrazovku. Až po istom čase si uvedomili, že obrázok si vybrala samotná spoločnosť Microsoft. === Atraktivity === Súvisiaca pláž je populárna kvôli kolónii mláďat tuleňov huňatých; počas odlivu majú ľudia prístup k bazénom, kde si mláďatá hrajú pred najvýchodnejším ostrovom Archway. 1h1i5eez2pca6sajwh0j7wy8ke32aji 8188286 8188274 2026-03-28T09:37:24Z DurMar12 181423 Urgentne upraviť 8188286 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť|20260328}} ---- == Ostrovy Archway == Ostrovy Archway sú skupinou štyroch skalných útvarov alebo malých ostrovov na Novom Zélande. Ostrovy sa nachádzajú v oblasti Golden Bay / Mohua v distrikte Tasman na pláži Wharariki. === Geografia a názov === Ostrovy Archway sa nachádzajú len západne od severného bodu Južného ostrova, Cape Farewell, a na konci cesty Wharariki Road. Západne odtiaľ sa nachádzajú len pešie chodníky pozdĺž pobrežia. Prechádzka z parkoviska na konci Wharariki Road na pláž Wharariki trvá približne 20 minút jedným smerom. Parkovisko pri Wharariki sa dá dosiahnuť z Collingwoodu cez Pūponga, kde sa cesta odbočuje a pokračuje ako Wharariki Road. Názov Ostrovy Archway bol oficiálne potvrdený a zverejnený 14. novembra 2013, keď Novozélandská geografická rada zlegalizovala 133 názvov miest. Štyri ostrovy sú malé, pričom najväčší z nich má rozmery približne 300 × 200 metrov. Najväčší z ostrovov je najbližšie k pevnine a susedí s plážou Wharariki; väčšinou nie je odrezaný od mora. Druhý ostrov leží približne 150 metrov od brehu a je relatívne plochý a porastený vegetáciou. Zvyšné dva ostrovy sú typické skalné útvary, pričom väčší z nich má výšku 66 metrov a obsahuje dva prírodné skalné oblúky, čo dalo názov celej skupine ostrovov. === Uzamykacia obrazovka Microsoftu === Ostrovy sa dostali do medzinárodnej pozornosti v polovici roku 2015, keď spoločnosť Microsoft vydala operačný systém Windows 10, ktorý obsahoval fotografiu ostrovov ako jednu z obrázkov uzamykacej obrazovky. Keď Rada okresu Tasman zavádzala Windows 10, zamestnanci si mysleli, že ich IT oddelenie nainštalovalo fotografiu Ostrovov Archway ako uzamykaciu obrazovku. Až po istom čase si uvedomili, že obrázok si vybrala samotná spoločnosť Microsoft. === Atraktivity === Súvisiaca pláž je populárna kvôli kolónii mláďat tuleňov huňatých; počas odlivu majú ľudia prístup k bazénom, kde si mláďatá hrajú pred najvýchodnejším ostrovom Archway. b4zqjde02mfwj6kysfr7dc1yc868ecj Abrahámsky kanál 0 747091 8188276 2026-03-28T08:20:52Z Pe3kZA 39673 základ 8188276 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Abrahámsky kanál | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Trnavský kraj|Trnavský]] | region1 = | district = [[Galanta (okres)|Galanta]] | district1 = | commune = | municipality = [[Abrahám (okres Galanta)|Abrahám]] | municipality1 = [[Malá Mača]] | municipality2 = | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Trnavská pahorkatina]], [[Trnavská tabuľa]] | source_type = Prameň | source_location = <nowiki>Kráčiny</nowiki> | source_elevation = cca 128 | source_lat_d = 48.2591 | source_long_d = 17.5922 | mouth = [[Dudváh|Dolný Dudváh]] | mouth_location = [[Podunajská rovina]], [[Abrahám (okres Galanta)|Abrahám]] | mouth_elevation = cca 120 | mouth_lat_d = 48.235 | mouth_long_d = 17.6349 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 5 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Trnavský kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = VI. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = <!--4-21-16-1194--> | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Váhu|Váh]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Abrahámsky kanál'''<ref name=UGK/><ref name=mcz/> je vodný tok v [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatine]] a [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-28 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Galanta (okres)|Galanta]]. Je to pravostranný prítok [[Blava|Dolnej Blavy]] v povodí [[Dudváh]]u<ref name=Tm/>, má dĺžku približne 5 km a je tokom VI. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok pramení v západnej polovici [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatiny]], v jej [[Podcelok (geomorfológia)|podcelku]] [[Trnavská pahorkatina]] a [[Časť (geomorfológia)|geomorfologickej časti]] [[Trnavská tabuľa]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-28 | miesto = Bratislava}}</ref>, východne od obce [[Pavlice (okres Trnava)|Pavlice]]<ref name=mcz/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|128}}<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.242117,17.625680,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = }}</ref> Od prameňa v lokalite Kráčiny<ref name=mcz/> tečie juhovýchodným smerom, málo zvlnenou oblasťou Trnavskej tabule. Na hornom toku je lemovaný úzkym pásom vyššej vegetácie a poľnohospodársky využívanou oblasťou vedie k obci [[Abrahám (okres Galanta)|Abrahám]].<ref name=Tm/> Popri futbalovom ihrisku vteká do intravilánu, ktorým pokračuje do centra obce. Tu opúšťa [[Trnavská pahorkatina|Trnavskú]] i celú [[Podunajská pahorkatina|Podunajskú pahorkatinu]] a istý čas vedie hranicou s [[Podunajská rovina|Podunajskou rovinou]].<ref name=GP/> V centre obce priberá menší ľavostranný prítok a na okraji zástavby sa stáča viac južným smerom.<ref name="vku">{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Opäť lemovaný pobrežnou vegetáciou tečie východne od obce, okrajom rozsiahlejšej zalesnenej oblasti s [[Abrahámsky park|Abrahámskym parkom]].<ref name="vku"/> V lokalite Čáslav na južnom okraji obce sa postupne oblúkom stáča na juhovýchod a vteká do [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]].<ref name=GP/> Širším pásom porastu vedie lokalitou Hrušťov<ref name=UGK/> k [[Dudváh|Dolnému Dudváhu]], do ktorého onedlho ústí v nadmorskej výške približne {{Mnm|120}}, ako jeho pravostranný prítok.<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.63505&y=48.23492&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> Potok patrí do povodia [[Dudváh]]u a [[Malý Dunaj|Malého Dunaja]], resp. do širšieho povodia rieky [[Váh]]. Abrahámsky kanál pramení a preteká územím obce [[Abrahám (okres Galanta)|Abrahám]], iba na dolnom toku tvorí hranicu s katastrom [[Malá Mača|Malej Mače]] v okrese [[Galanta (okres)|Galanta]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Mal%C3%A1%20Ma%C4%8Da&source=osm&id=1015717292&ds=1&x=17.6295711&y=48.2389853&z=16 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam vodných tokov v povodí Váhu]] * [[Podunajská pahorkatina]], [[Trnavská pahorkatina]] * [[Trnavská tabuľa]], [[Podunajská rovina]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.63505&y=48.23492&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Dolného Dudváhu}} [[Kategória:Vodné toky v Podunajskej pahorkatine]] [[Kategória:Vodné toky v Podunajskej rovine]] [[Kategória:Povodie Malého Dunaja]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Galanta]] [[Kategória:Abrahám (okres Galanta)]] [[Kategória:Malá Mača]] jmhr1gl2zmgj5e7wzfu0q05c2f2ietf Diskusia s redaktorom:~2026-19227-43 3 747092 8188283 2026-03-28T09:31:25Z DurMar12 181423 Upozornenie 8188283 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 09:31, 28. marec 2026 (UTC) 1qjj3cmr5e1537t59aj3fyzwfpdnagh Diskusia s redaktorom:~2026-19248-66 3 747093 8188285 2026-03-28T09:33:10Z DurMar12 181423 Upozornenie 8188285 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 09:33, 28. marec 2026 (UTC) 3yp8unslzvotngaudkl1n4tenowbqxm Diskusia s redaktorom:Archway Islands 3 747094 8188288 2026-03-28T09:39:52Z DurMar12 181423 UU Archway Islands 8188288 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť autor|Archway Islands}} --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 09:39, 28. marec 2026 (UTC) rx57d35lag980ycoh0ui0s8ui8ukk00 Turistická značkovaná trasa číslo 2694 0 747095 8188293 2026-03-28T10:06:23Z Akul59 168826 Nová stránka 8188293 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Track <!-- *** Heading *** --> | name = Turistická značkovaná trasa číslo 2694 | other_name = | category = <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Trenčiansky kraj|Trenčiansky]] | district = [[Považská Bystrica (okres)|Považská Bystrica]] | commune = | municipality = Domaniža | municipality1 = Malé Lednice | municipality2 = Prečín | municipality3 = Veľká Čierna | municipality4 = Bodiná | municipality5 = Vrchteplá <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | city = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = Domaniža | source_type = Štart | source_location = bus | source_elevation = 391 | source_lat_d = 49.04479 | source_long_d = 18.55274 | mouth = Vrchteplá | mouth_type = Cieľ | mouth_location = bus | mouth_elevation = 520 | mouth_lat_d = 49.1306 | mouth_long_d = 18.56284 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 12,9 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha cieľa | map_locator = Trenčiansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Footnotes *** --> | free = | free_type = | free_label = }} {{Turistická značka|modrá}} '''Turistická značkovaná trasa číslo 2694''' je modrá trasa v [[Súľovské vrchy|Súľovských vrchoch]]. Vedie z [[Domaniža|Domaniže]] do [[Vrchteplá|Vrchteplej]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 157 Súľovské vrchy (6. vydanie, 2022) | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-157-sulovske-vrchy-6-vydanie-2022/ | vydavateľ = vku-mapy.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> a je dlhá 12,9 km.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://archiv.kst.sk/images/stories/znackovanie/TZT/pesie_tzt.pdf |titul=Evidencia turistických značkovaných trás KST |dátum prístupu=2026-03-28 |jazyk=sk }}</ref> Turistická trasa je v správe Klubu slovenských turistov. == Priebeh trasy == {| class="wikitable" !|Vzdialenosť<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://hiking.sk/hk/li/sluzby-hikeplanner.html |titul=hiking.sk - plánovač turistických trás |dátum prístupu = 2026-03-28 |jazyk=sk }}</ref> !|Čas (h) !|Nadmorská výška [[metrov nad morom|m&nbsp;n.&nbsp;m.]] !|Miesto !|Križovanie trás |- |0,0 km |0:00 |391 m |[[Domaniža]], bus |{{Turistická značka|modrá|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 5653|trasa 5653]]: Domaniža, strelnica 0:20&nbsp;h, [[Fačkov]], bus 2:10&nbsp;h |- |2,0 km |0:25 |355 m |Rybníky | |- |4,4 km |1:15 |570 m |Sedlo pod [[Dúpna|Dúpnou]] | |- |9,2 km |2:20 |380 m |[[Bodiná]], bus | |- |12,9 km |3:20 |520 m |[[Vrchteplá]], bus |{{Turistická značka|červená|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 0880|trasa 0880]]: [[Súľov-Hradná|Súľov]], parkovisko, bus 1:30&nbsp;h, [[Žilina]], [[Strážov (Žilina)|Strážov]], MHD 7:30&nbsp;h<br /> {{Turistická značka|červená|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 0880|trasa 0880]]: [[Záskalie (okres Považská Bystrica)|Záskalie]], bus 1:00&nbsp;h, [[Považská Teplá]], vlak 2:10&nbsp;h<br /> {{Turistická značka|zelená|veľkosť=15}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 5662|trasa 5662]]: Súľov, parkovisko, bus 1:30&nbsp;h, [[Jablonové (okres Bytča)|Jablonové]], kameňolom, bus 3:50&nbsp;h |} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam turistických značkovaných trás v Súľovských vrchoch]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=18.556&y=49.0874&ref=permalink Trasa na turistickej mape] [[Kategória:Turistické značkované trasy v Súľovských vrchoch|2694]] [[Kategória:Turistické značkované trasy na Slovensku|2694]] p5mte0ula84zqtgp8cmj4pm4kfcmvqz Sýrske vojny 0 747096 8188347 2026-03-28T11:28:14Z Luppus 39967 Vytvorená stránka „'''Sýrske vojny''' boli sériou šiestich ozbrojených konfliktov medzi dvoma poprednými [[helenizmus|helénskymi]] mocnosťami, [[Seleukovská ríša|Seleukovskou ríšou]] a [[Ptolemaiovci|ptolemaiovským Egyptom]], teda dvoma nástupníckymi štátmi ríše [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]]. Vojny prebehli v 3. a 2. storočí pred Kr., presnejšie v rokoch [[274 pred Kr.]] – [[168 pred Kr.]] Hlavným cieľom bolo získanie kontroly nad územím zvan…“ 8188347 wikitext text/x-wiki '''Sýrske vojny''' boli sériou šiestich ozbrojených konfliktov medzi dvoma poprednými [[helenizmus|helénskymi]] mocnosťami, [[Seleukovská ríša|Seleukovskou ríšou]] a [[Ptolemaiovci|ptolemaiovským Egyptom]], teda dvoma nástupníckymi štátmi ríše [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]]. Vojny prebehli v 3. a 2. storočí pred Kr., presnejšie v rokoch [[274 pred Kr.]] – [[168 pred Kr.]] Hlavným cieľom bolo získanie kontroly nad územím zvaným [[Koilé Sýria]] (dnešná južná [[Sýria]], [[Libanon]] a [[Izrael]]).<ref name="Wellner">{{Citácia knihy | autor = Ludvík Václav Wellner | titul = Ptolemaiovci: Z makedonských hor na trůn faraonů | vydavateľ = Epocha | rok = 2011 | isbn = 978-80-7425-070-5 | miesto = Praha | strany = 11-13 | jazyk = cs}}</ref> Tieto konflikty vyčerpali obe strany a urýchlili ich neskorší úpadok a pohltenie [[Staroveký Rím|Rímskou ríšou]] a Partskou ríšou. Okrajovo sa o týchto vojnách zmieňujú biblické knihy Machabejcov.<ref name="Maccabees">{{Citácia knihy | titul = The Books of the Maccabees: History, Theology, Ideology | editori = Géza Xeravits, József Zsengellér | vydavateľ = Brill | rok = 2006 | isbn = 978-9004157002 | miesto = Leiden | jazyk = en}}</ref> == Prológ == [[Súbor:The Battle of Ipsus.jpg|náhľad|[[Bitka pri Ipse]], jedna z najväčších v staroveku, zmenila celý antický svet.]] [[Súbor:Heinrich Kiepert. Asia citerior. Coele Syria yellow.jpg|náhľad|340x340px|Mapa Blízkeho východu: Koilé Sýria je vyznačená žltou farbou.]] Územie Koilé Sýrie, rovnako ako Egypta a Perzie, bolo ovládané [[Macedónia (historické územie)|Macedóniou]] už za Alexandra Veľkého. Po jeho smrti v roku [[323 pred Kr.]] vypukli [[Vojny diadochov|vojny diadochov]], v ktorých sa Koilé Sýria dostala pod vládu [[Antigonos Jednooký|Antigona I. Monofthalma]].<ref name="Adkins81">{{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 81}}</ref> V roku [[301 pred Kr.]] využil egyptský kráľ [[Ptolemaios I.|Ptolemaios I. Sótér]] udalosti okolo [[Bitka pri Ipse|bitky pri Ipse]], v ktorej koalícia diadochov porazila Antigona, a vojensky obsadil Koilé Sýriu. Hoci sa bitky priamo nezúčastnil, nárokoval si územie ako odmenu. Víťazní spojenci však túto oblasť pridelili [[Seleukos I. Níkátór|Seleukovi I. Níkátórovi]], zakladateľovi Seleukovskej ríše.<ref name="Wellner" /> Seleukos, ktorý bol Ptolemaiovi zaviazaný za predchádzajúcu pomoc, sa rozhodol sporné územie zatiaľ neriešiť silou. Napätie však zostalo a po smrti oboch panovníkov (Ptolemaios zomrel v roku [[283 pred Kr.]] a Seleukos bol zavraždený v roku [[280 pred Kr.]]) sa ich nástupcovia okamžite zaplietli do otvoreného nepriateľstva.<ref name="Wellner" /> == Vojny == === Prvá sýrska vojna (274 – 271 pred Kr.) === Prvá sýrska vojna bola prvým priamym vojenským stretom medzi dvoma nástupníckymi štátmi o nadvládu nad východným Stredomorím. Proti sebe stáli egyptský kráľ [[Ptolemaios II.|Ptolemaios II. Filadelfos]] (spolu so svojou manželkou [[Arsinoé II.]]) a seleukovský panovník [[Antiochos I. Sótér]].<ref name="Wellner71">{{Citácia knihy | autor = Ludvík Václav Wellner | titul = Ptolemaiovci: Z makedonských hor na trůn faraonů | vydavateľ = Epocha | rok = 2011 | isbn = 978-80-7425-070-5 | strany = 71–73 | jazyk = cs}}</ref> ==== Predohra a vnútorná nestabilita ==== Vojne predchádzal pokus o strategické obkľúčenie Egypta, tzv. „kliešťový manéver“. Antiochov zať a Ptolemaiov nevlastný brat, [[Magas z Kyrény]], zaútočil na Egypt zo západu (z Kyrenaiky), zatiaľ čo Antiochos I. pripravoval ofenzívu z východu. Magas však musel postup zastaviť kvôli vzbure libyjských nomádov vo svojom zázemí. Ptolemaios II. nemohol situáciu okamžite využiť na protiútok, pretože v rovnakom čase čelil nebezpečnej vzbure 4 000 galských žoldnierov ([[Galaťania|Galaťanov]]), ktorých musel nechať zlikvidovať na pustom ostrove v delte Nílu.<ref name="Hölbl34">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = Geschichte des Ptolemäerreiches | vydavateľ = Wissenschaftliche Buchgesellschaft | rok = 1994 | isbn = 3-534-10422-6 | strany = 34–36 | jazyk = de}}</ref> ==== Priebeh konfliktu ==== V roku [[274 pred Kr.]] prešiel Ptolemaios II. do ofenzívy a vpadol do seleukovskej Sýrie. Antiochos I. útok odrazil a pripravil rozsiahlu odvetnú inváziu do Egypta. Ohrozenie bolo natoľko vážne, že Ptolemaios II. a Arsinoé II. sa osobne odobrali do strategického pohraničného mesta [[Pélousion]], aby dohliadli na obranné línie a organizáciu vojska. Arsinoé II. sa v tomto období prejavila ako mimoriadne schopná organizátorka a podľa niektorých prameňov priamo ovplyvňovala vojenskú stratégiu.<ref name="Wellner71" /> Antiochova protiofenzíva však stroskotala na logistických a ekonomických problémoch. Extrémne náklady na vojnu vyvolali v [[Babylonia|Babylonii]] hospodársku krízu, ktorú dokumentujú dobové astronomické denníky. Armádu navyše zdecimovala náhla epidémia moru. V roku [[271 pred Kr.]] bol Antiochos I. nútený od svojich plánov upustiť a stiahnuť sa.<ref name="Hölbl34" /> ==== Výsledok a územné zisky ==== Hoci mier uzavretý v roku 271 pred Kr. nepriniesol radikálne prekreslenie hraníc, Egypt z vojny vyšiel ako víťaz. Ptolemaiovcom sa podarilo udržať strategicky dôležitý [[Damask]] a definitívne upevniť svoju moc nad fénickým pobrežím, [[Kilíkia|Kilíkiou]] a [[Kária|Káriou]] v Malej Ázii. Ptolemaios II. následne využil víťazstvo na propagandistické účely, čo dokladá aj oslavná báseň básnika [[Theokritos zo Syrakúz|Theokrita]] (''Enkómion eis Ptolemaion''), v ktorej vyzdvihuje kráľa ako neprekonateľného vládcu morí a pevnín.<ref name="Wellner71" /><ref name="Hölbl34" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = First Syrian War, 276-272 BC | url = http://www.historyofwar.org | jazyk = en}}</ref> === Druhá sýrska vojna (260 – 253 pred Kr.) === Druhá sýrska vojna bola pokračovaním mocenského zápasu medzi ptolemaiovským Egyptom a Seleukovskou ríšou. Proti starnúcemu [[Ptolemaios II. Filadelfos|Ptolemaiovi II.]] stál mladý a energický [[Antiochos II. Theos]], ktorého tentoraz netradične podporil [[Rodos (ostrov)|Rhodos]], hoci ten zvyčajne stál na strane Egypta.<ref name="Wellner73">{{Citácia knihy | autor = Ludvík Václav Wellner | titul = Ptolemaiovci: Z makedonských hor na trůn faraonů | vydavateľ = Epocha | rok = 2011 | isbn = 978-80-7425-070-5 | strany = 73–75 | jazyk = cs}}</ref> ==== Predohra a vzbury v zázemí ==== Vojne predchádzala tzv. [[Chremónidova vojna]] (267 – 261 pred Kr.), ktorá oslabila egyptský vplyv v Grécku. Situáciu skomplikovala vnútorná kríza v ptolemaiovskom rode: proti otcovi sa vzbúril jeho najstarší syn a vtedajší spoluvládca [[Ptolemaios (syn Ptolemaia II.)|Ptolemaios]], známy ako „Ptolemaios Syn“. Našiel podporu v [[Milét]]e, kde sa moci zmocnil [[Tyrania (Grécko)|tyran]] [[Timarchos z Milétu|Timarchos]], a na ostrove [[Samos (ostrov)|Samos]]. Vzbura však bola rýchlo potlačená; po jari roku [[259 pred Kr.]] sa Ptolemaios Syn už v oficiálnych egyptských záznamoch neobjavuje, čo znamená jeho odstránenie z následníctva.<ref name="Hölbl41">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = Geschichte des Ptolemäerreiches | vydavateľ = Wissenschaftliche Buchgesellschaft | rok = 1994 | isbn = 3-534-10422-6 | strany = 41–43 | jazyk = de}}</ref> ==== Námorné porážky Egypta ==== Hlavným dejiskom vojny boli Egejské more a pobrežie Malej Ázie. Egyptská flotila, dlhodobo považovaná za neporaziteľnú, utrpela dve vážne rany: * [[Bitka pri Efeze]] (cca 258 pred Kr.): Egyptský [[nauarchos]] [[Chremónides]] podľahol rhodskému loďstvu, v dôsledku čoho Egypt dočasne stratil strategický [[Efez]]. * [[Bitka pri Kóse]] (255 pred Kr.): Egyptský [[nauarchos]] [[Patroklos (nauarchos)|Patroklos]] utrpel drvivú porážku od macedónskeho kráľa [[Antigonos II. Gonatas|Antigona II. Gonata]], ktorý v tomto konflikte podporoval Seleukovcov. Táto porážka znamenala faktický koniec ptolemaiovskej námornej hegemónie nad gréckymi ostrovmi.<ref name="Hölbl41" /><ref name="Wellner73" /> V Malej Ázii využil situáciu Antiochos II. a znovudobyl územia v [[Kilíkia|Kilíkii]], [[Pamfýlia|Pamfýlii]] a [[Iónia|Iónii]] vrátane Milétu a Samasu, ktoré Seleukovci stratili v predchádzajúcom konflikte. ==== Mier a dynastická pasca ==== Vojna skončila v roku [[253 pred Kr.]] diplomatickým zmierom, ktorý bol spečatený politickým sobášom. Antiochos II. si vzal za manželku dcéru Ptolemaia II., [[Bereniké (dcéra Ptolemaia II.)|Bereniku]], prezývanú Ferneforos („Prinášajúca veno“).<ref name="Wellner73" /> Tento mier však v sebe niesol zárodok ďalšej vojny. Antiochos II. musel kvôli Berenike zapudiť svoju prvú manželku Laodiku I. a zbaviť jej deti následníctva. Po smrti Ptolemaia II. (246 pred Kr.) sa však Antiochos vrátil k Laodike, čo vyvolalo tragickú reťaz udalostí: Laodika nechala Antiocha aj Bereniku s jej malým synom otráviť. Táto potupa egyptskej princeznej viedla k okamžitému vypuknutiu ''tretej sýrskej vojny'', známej aj ako „Laodikejská vojna“.<ref name="Hölbl41" /><ref name="Wellner73" /> === Tretia sýrska vojna (246 – 241 pred Kr.) === Tretia sýrska vojna, v starogréckych prameňoch označovaná aj ako „laodikejská vojna“ ({{vjz|grc|''Λαοδίκεως πόλεμος''}}), bola vyvrcholením dynastických sporov medzi ptolemaiovským Egyptom a Seleukovskou ríšou. Proti sebe stáli noví panovníci oboch ríš: egyptský kráľ [[Ptolemaios III.|Ptolemaios III. Euergetés]] a formálne len 19-ročný [[Seleukos II.|Seleukos II. Kallinikos]], za ktorého však fakticky vládla jeho matka [[Laodika I.]].<ref name="Wellner84">{{Citácia knihy | autor = Ludvík Václav Wellner | titul = Ptolemaiovci: Z makedonských hor na trůn faraonů | vydavateľ = Epocha | rok = 2011 | isbn = 978-80-7425-070-5 | strany = 84–87 | jazyk = cs}}</ref> ==== Príčina: Dynastická tragédia v Antiochii ==== Bezprostrednou príčinou vojny bolo porušenie mierovej zmluvy z roku 253 pred Kr. Seleukovský kráľ [[Antiochos II. Theos]] sa po smrti Ptolemaia II. vrátil k svojej prvej manželke Laodike I. a zapudil egyptskú princeznú [[Bereniké (dcéra Ptolemaia II.)|Bereniku]]. Krátko nato však Antiochos II. v [[Efez]]e náhle zomrel – pravdepodobne ho otrávila Laodika, ktorá následne nechala v [[Antiochia nad Orontom|Antiochii]] zavraždiť aj Bereniku a jej malého syna, ktorý mal byť zákonným nástupcom trónu.<ref name="Hölbl46">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = Geschichte des Ptolemäerreiches | vydavateľ = Wissenschaftliche Buchgesellschaft | rok = 1994 | isbn = 3-534-10422-6 | strany = 46–48 | jazyk = de}}</ref> ==== Ptolemaiov bleskový útok ==== Ptolemaios III. vtrhol do Sýrie, aby pomstil svoju sestru. V prístave [[Seleukeia Pieria]] aj v samotnej Antiochii ho nadšene vítali Berenikini stúpenci. Po príchode do mesta však zistil, že Berenika je už mŕtva. Ptolemaios využil moment prekvapenia a bez väčšieho odporu obsadil Sýriu, [[Mezopotámia|Mezopotámiu]] a [[Kilíkia|Kilíkiu]]. Do správy dobytých území dosadil svojich generálov, medzi nimi aj [[Xanthippos z Kartága|Xanthippa]], známeho veliteľa z púnskych vojen.<ref name="Wellner84" /> Už v prvej polovici roka [[245 pred Kr.]] sa však Ptolemaios III. musel nečakane vrátiť do Egypta. Dôvodom bola prvá zaznamenaná domorodá vzbura v delte Nílu v ptolemaiovskej histórii, ktorú vyvolalo vysoké zdanenie a sociálna nerovnováha spôsobená nákladmi na vojnu. Kráľ sa vrátil s nesmiernou korisťou, čím si vyslúžil prídomok ''Euergetés'' (Dobrodinec), no stratil možnosť definitívne doraziť seleukovskú moc.<ref name="Hölbl46" /> ==== Seleukovská protiofenzíva a Egejské more ==== Seleukos II. využil kráľov odchod a znovu získal [[Babyloniu|Babyloniu]]. Boje pokračovali aj v Egejskom mori. Egyptská flotila pod velením [[Ptolemaios Andromachou|Ptolemaia Andromachovho]] (pravdepodobne nemanželského syna Ptolemaia II.) dobyla pobrežie Trákie a Efez, no neskôr utrpela porážku od macedónskeho kráľa Antigona II. Gonata pri ostrove Andros. Ptolemaios Andromachou bol nakoniec zavraždený vlastnými vojakmi v Efeze.<ref name="Hölbl46" /><ref name="Wellner84" /> ==== Výsledok a vrchol ptolemaiovskej moci ==== Mier uzavretý v roku [[241 pred Kr.]] bol pre Egypt mimoriadne výhodný. Ptolemaiovská ríša sa stala najmocnejším štátom helenistického sveta. Egypt získal: * Strategický prístav [[Seleukeia Pieria]], čím kontroloval obchodné cesty zo strednej Ázie. * Trvalú prítomnosť na pobreží Trákie a v Malej Ázii. * Dominanciu nad väčšinou východného Stredomoria. Naopak, Seleukovská ríša sa po vojne ocitla v rozvrate. Satrapie v [[Baktria|Baktrii]] a [[Parthia|Parthii]] sa fakticky osamostatnili, čím sa začal proces nezvratného úpadku seleukovskej moci na východe.<ref name="Hölbl46" /> === Štvrtá sýrska vojna (219 – 217 pred Kr.) === [[Súbor:Antiochos III coin cropped.jpg|náhľad|[[Antiochos III. Veľký|Antiochos III. Veľký (Megas)]]]] Štvrtá sýrska vojna bola prvým veľkým stretom novej generácie vládcov: ambiciózneho seleukovského kráľa [[Antiochos III. Veľký|Antiocha III.]] a egyptského panovníka [[Ptolemaios IV.|Ptolemaia IV. Filopatora]]. Obaja nastúpili na trón ako približne dvadsaťroční a Antiochos si za svoj hlavný cieľ stanovil obnovu ríše v jej niekdajšom rozsahu, čo zahŕňalo aj znovuzískanie Koile Sýrie.<ref name="Wellner113">{{Citácia knihy | autor = Ludvík Václav Wellner | titul = Ptolemaiovci: Z makedonských hor na trůn faraonů | vydavateľ = Epocha | rok = 2011 | isbn = 978-80-7425-070-5 | strany = 113–118 | jazyk = cs}}</ref> ==== Neúspešný úvod a zrada v ptolemaiovskom tábore ==== Prvý pokus o ofenzívu podnikol Antiochos III. už v lete roku [[221 pred Kr.]], no narazil na pripravenú egyptskú obranu v údolí [[Bikáa]] pod velením [[Theodotos z Aitólie|Theodota z Aitólie]]. Seleukovský kráľ musel ťaženie prerušiť, aby potlačil vzburu satrapu v Mezopotámii. Skutočná vojna vypukla na jar roku [[219 pred Kr.]]. Antiochovi sa vďaka zrade podarilo získať strategický prístav [[Seleukeia Pieria]], ktorý bol v egyptských rukách 27 rokov. Krátko nato k nemu prebehol aj samotný Theodotos, znechutený intrigami na dvore v Alexandrii, a odovzdal mu sýrsku provinciu. Antiochos bleskovo postúpil na juh, ovládol [[Týros]] a [[Akko|Ptolemais]] (Akkon) a do svojej flotily začlenil štyridsať ukoristených egyptských lodí.<ref name="Hölbl113">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = Geschichte des Ptolemäerreiches | vydavateľ = Wissenschaftliche Buchgesellschaft | rok = 1994 | isbn = 3-534-10422-6 | strany = 113–116 | jazyk = de}}</ref> ==== Egyptská reforma a diplomatické klamstvo ==== Zatiaľ čo Antiochos upevňoval svoju moc v Palestíne, egyptský minister Sosibius začal v Alexandrii horúčkovité prípravy na obranu. Aby získal čas, predstieral záujem o mierové rokovania a v zime roku 219 pred Kr. uzavrel štvormesačné prímerie. Počas tohto obdobia Ptolemaiovci vykonali radikálnu vojenskú reformu: do armády bolo prvýkrát vo veľkom počte (cca 20 000 mužov) začlenené pôvodné egyptské obyvateľstvo, vycvičené v štýle macedónskej [[Falanga (šík)|falangy]].<ref name="Wellner113" /> ==== Bitka pri Rafii (217 pred Kr.) ==== K rozhodujúcemu stretu došlo 18. júna [[217 pred Kr.]] v [[bitka pri Rafii|bitke pri Rafii]] (neďaleko dnešnej Gazy). Proti sebe stáli dve obrovské armády (dokopy vyše 130 000 vojakov). Unikátom bitky bol súboj slonov – menšie africké slony Ptolemaiovcov čelili väčším indickým slonom Antiocha III. Hoci indické slony v boji dominovali, egyptská pechota vďaka novým domorodým posilám seleukovskú falangu drvivo porazila.<ref name="Hölbl113" /><ref name="Wellner113" /> ==== Výsledok a národné prebudenie ==== Antiochos III. bol nútený ustúpiť do Antiochie. Ptolemaios IV. obnovil ptolemaiovskú správu v Sýrii, no v mierovej zmluve bol prekvapivo zmierlivý: ponechal Antiochovi prístav Seleukeia Pieria, pretože ho považoval za príliš nákladný na obranu. Víťazstvo pri Rafii však malo pre Egypt osudný vedľajší účinok. Domorodí Egypťania si po úspechu v bitke uvedomili svoju dôležitosť pre štát, čo viedlo k vzostupu nacionalizmu a následne k veľkému domorodému povstaniu v Hornom Egypte, ktoré na dlhé desaťročia rozvrátilo ptolemaiovskú moc.<ref name="Wellner113" /> === Piata sýrska vojna (202 – 195 pred Kr.) === Piata sýrska vojna znamenala prelom v dejinách helenizmu. Na rozdiel od predchádzajúcich konfliktov do nej výrazne zasiahli nové mocnosti – [[Macedónia (historické územie)|Macedónia]] a vzmáhajúca sa [[Rímska republika]]. Hlavnou príčinou vojny bola vnútorná slabosť Egypta po smrti Ptolemaia IV. (204 pred Kr.), kedy sa moci chopili neschopní regenti v mene neplnoletého [[Ptolemaios V.|Ptolemaia V.]]<ref name="Wellner145">{{Citácia knihy | autor = Ludvík Václav Wellner | titul = Ptolemaiovci: Z makedonských hor na trůn faraonů | vydavateľ = Epocha | rok = 2011 | isbn = 978-80-7425-070-5 | strany = 145–148 | jazyk = cs}}</ref> ==== Tajná dohoda a seleukovská ofenzíva ==== Koncom roka [[203 pred Kr.]] uzavreli [[Antiochos III. Veľký]] a macedónsky kráľ [[Filip V. (Macedónia)|Filip V.]] tajnú dohodu o rozdelení ptolemaiovských zámorských dŕžav. Na jar [[202 pred Kr.]] vtrhol Antiochos do [[Koilé Sýria|Koilé Sýrie]], čím sa začala piata sýrska vojna. Egyptská diplomacia sa zúfalo obrátila na Rím so žiadosťou o pomoc, no Rimania boli v tom čase plne zamestnaní konfliktom s Filipom V. (druhá macedónska vojna).<ref name="Hölbl121">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = Geschichte des Ptolemäerreiches | vydavateľ = Wissenschaftliche Buchgesellschaft | rok = 1994 | isbn = 3-534-10422-6 | strany = 121–123 | jazyk = de}}</ref> ==== Bitka pri Paneione (200 pred Kr.) ==== Po počiatočných úspechoch Antiocha sa egyptskému generálovi Skópovi z Aitólie podarilo v zime [[201 pred Kr.|201]]/[[200 pred Kr.]] dočasne získať späť väčšinu Palestíny vrátane [[Jeruzalem|Jeruzalema]]. Rozhodujúci obrat však nastal v lete roku [[200 pred Kr.]] v [[bitka pri Paneione|bitke pri Paneione]] (pri prameňoch [[Jordán]]u). Antiochos III. tu drvivo porazil Skópasa, ktorý sa s 10 000 mužmi stiahol do prístavu [[Sidón]]. Po dlhom obliehaní Skópas v roku [[199 pred Kr.]] kapituloval a Sidón sa stal seleukovským.<ref name="Wellner145" /><ref name="Hölbl121" /> ==== Rímska intervencia a strata dŕžav v Malej Ázii ==== Kým Antiochos upevňoval moc v Sýrii, Filip V. napádal ptolemaiovské základne v Egejskom mori a Trákii. Rimania po víťazstve nad Filipom vyslali delegáciu k Antiochovi s požiadavkou na vrátenie dobytých miest Ptolemaiovi V. Antiochos však rímskych vyslancov obratne neutralizoval prísľubom mieru s Egyptom a dynastického sobáša. V roku [[197 pred Kr.]] tak Seleukovci nerušene dobyli ptolemaiovskú [[Kilíkia|Kilíkiu]], [[Lýkia|Lýkiu]] a strategický [[Efez]].<ref name="Hölbl121" /> ==== Výsledok: Mier z Rafie a sobáš s Kleopatrou ==== Vojna skončila v roku [[195 pred Kr.]] mierovou zmluvou, v ktorej sa Egypt musel definitívne vzdať všetkých svojich ázijských a európskych dŕžav. Mier bol spečatený v zime [[194 pred Kr.|194]]/[[193 pred Kr.]] v Rafii (tzv. „svadba v Rafii“), kde sa Ptolemaios V. oženil s Antiochovou dcérou [[Kleopatra I.|Kleopatrou I. Syrou]].<ref name="Wellner145" /> Tento konflikt znamenal: * Koniec ptolemaiovskej nadvlády nad Koilé Sýriou a Palestínou (tie sa už nikdy nevrátili pod egyptskú správu). * Začiatok politickej závislosti Egypta od Rímskej republiky. * Seleukovskú hegemóniu na Blízkom východe, ktorá však čoskoro narazila na rímske záujmy.<ref name="Hölbl121" /><ref>{{Citácia knihy | titul = Úpadek ptolemaiovského Egypta | url = https://www.antickysvet.cz/25770n-upadek-ptolemaiovskeho-egypta | jazyk = cs}}</ref> === Šiesta sýrska vojna (170 – 168 pred Kr.) === [[Súbor:Laenas trekt een cirkel rond Antiochus IV Epiphanes in het zand, RP-T-00-1082.jpg|náhľad|Lept od holandského umelca [[Jan Luyken|Jana Luykena]] (17. stor.) zobrazujúci rímskeho vyslanca Laenasa, ako kreslí kruh okolo [[Antiochos IV. Epifanes|Antiocha IV.]]]] Šiesta sýrska vojna bola posledným priamym vojenským konfliktom medzi Ptolemaiovcami a Seleukovcami. Podobne ako predchádzajúca vojna, aj táto prebiehala na pozadí rímskej expanzie (tretia macedónska vojna), ktorá viedla k definitívnemu zániku macedónskeho kráľovstva. Výsledkom vojny bolo potvrdenie [[Rímska republika|Ríma]] ako rozhodujúceho arbitra v celom východnom Stredomorí.<ref name="Hölbl130">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = Geschichte des Ptolemäerreiches | vydavateľ = Wissenschaftliche Buchgesellschaft | rok = 1994 | isbn = 3-534-10422-6 | strany = 130–134 | jazyk = de}}</ref> ==== Predohra a prípravy na odvetu ==== Po smrti [[Ptolemaios V.|Ptolemaia V. Epifana]] (180 pred Kr.) vládla v Egypte ako regentka jeho manželka [[Kleopatra I.]] Po jej predčasnej smrti v roku 176 pred Kr. prevzali regentstvo dvorania Eulaios a Lenaios. Tí okamžite začali pripravovať vojenskú odvetu s cieľom získať späť [[Koile Sýria|Koile Sýriu]], ktorú Egypt stratil v piatej sýrskej vojne. V roku 175 pred Kr. nastúpil na seleukovský trón energický [[Antiochos IV. Epifanes]], ktorý ptolemaiovskú propagandu sledoval s veľkými obavami a začal pripravovať preventívne opatrenia.<ref name="Wellner182">{{Citácia knihy | autor = Ludvík Václav Wellner | titul = Ptolemaiovci: Z makedonských hor na trůn faraonů | vydavateľ = Epocha | rok = 2011 | isbn = 978-80-7425-070-5 | strany = 182–185 | jazyk = cs}}</ref> ==== Priebeh vojny a seleukovská invázia ==== Vojna vypukla v roku [[169 pred Kr.]], keď egyptské vojská vyrazili smerom k sýrskym hraniciam. Antiochos IV. však útok nielen očakával, ale bol naň aj lepšie pripravený. Egyptskú armádu zastavil už na hraniciach pri meste [[Pelusium]], ktoré následne obsadil. V [[Alexandria (Egypt)|Alexandrii]] vypukla panika, regenti boli zosadení a nahradení Komanom a Kineom. Antiochos vtrhol do Egypta, obsadil veľkú časť Dolného Egypta vrátane starobylého [[Memfis (Egypt)|Memfisu]] a postupoval na Alexandriu. Mladého kráľa [[Ptolemaios VI.|Ptolemaia VI. Filométora]] (svojho synovca) donútil prijať seleukovské poručníctvo. Alexandria sa však pod vedením mladšieho kráľovho brata [[Ptolemaios VIII.|Ptolemaia VIII.]] odmietla vzdať. Antiochos mesto obľahol, no kvôli vnútorným problémom v Sýrii a nečakaným záplavám Nílu sa koncom roka 169 pred Kr. musel stiahnuť. Egyptskí súrodenci (Ptolemaios VI., Ptolemaios VIII. a Kleopatra II.) sa následne zmierili a obnovili spoločnú vládu troch panovníkov.<ref name="Hölbl130" /> ==== Deň v Eleusíne a rímske ultimátum ==== Na jar roku [[168 pred Kr.]] Antiochos IV. zaútočil na Egypt znova a súčasne nechal obsadiť [[Cyprus]]. Keď sa jeho vojská opäť blížili k Alexandrii, došlo k jednému z najslávnejších diplomatických incidentov staroveku. Rímska republika, ktorá práve 22. júna 168 pred Kr. definitívne porazila Macedóniu v [[Bitka pri Pydne|bitke pri Pydne]], vyslala do Egypta posolstvo vedené Gaiom Popilliom Laenasom. Stretli sa na alexandrijskom predmestí Eleusína. Laenas bez pozdravu podal Antiochovi písomné rímske ultimátum, ktoré žiadalo okamžitý odchod z Egypta a Cypru. Keď Antiochos požiadal o čas na poradu s radcami, Laenas palicou opísal v piesku okolo kráľa kruh a vyhlásil: ''„Skôr než prekročíš tento kruh, daj mi odpoveď pre rímsky senát.“''<ref name="Wellner182" /> Šokovaný Antiochos, vedomý si osudu macedónskeho kráľa Persea, ultimátum prijal. 30. júla 168 pred Kr. (podľa demotických prameňov) opustil Egypt. ==== Výsledok a rímska hegemónia ==== Šiesta sýrska vojna potvrdila totálny úpadok oboch helenistických ríš. * Egypt sa od tohto momentu stal faktickým rímskym protektorátom. * Seleukovská ríša bola ponížená a zastavená v momente svojej najväčšej územnej expanzie. * Rím sa stal nespochybniteľným pánom východného Stredomoria bez toho, aby v tejto vojne musel nasadiť jedného vojaka.<ref name="Hölbl130" /><ref name="Wellner182" /> == Dôsledky a historický význam vojen == Sýrske vojny, trvajúce s prestávkami viac než jedno storočie, zásadne zmenili politickú mapu starovekého sveta. Hoci Egypt v poslednom konflikte vďaka rímskemu zásahu neprišiel o formálnu nezávislosť, obe helenistické veľmoci boli týmito vojnami smrteľne vyčerpané.<ref name="Wellner206">{{Citácia knihy | autor = Ludvík Václav Wellner | titul = Ptolemaiovci: Z makedonských hor na trůn faraonů | vydavateľ = Epocha | rok = 2011 | isbn = 978-80-7425-070-5 | strany = 206–210 | jazyk = cs}}</ref> * '''Ptolemaiovský Egypt:''' Kráľovstvo stratilo takmer všetky svoje zahraničné dŕžavy v Malej Ázii, Trákii a Levantii. Po „dni v Eleusíne“ sa Egypt dostal pod priamy politický vplyv [[Rímska republika|Rímskej republiky]], z ktorej sa stal postupne faktický vazalský štát. Neustále vojnové výdavky viedli k devalvácii meny a drastickému zvyšovaniu daní, čo vyvolalo vlnu nacionalistických domorodých povstaní (najmä v Hornom Egypte) a trvalú nestabilitu ptolemaiovskej moci.<ref name="Hölbl134">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = Geschichte des Ptolemäerreiches | vydavateľ = Wissenschaftliche Buchgesellschaft | rok = 1994 | isbn = 3-534-10422-6 | strany = 134–136 | jazyk = de}}</ref> * '''Seleukovská ríša:''' Hoci Antiochos III. a Antiochos IV. dosiahli v neskorších vojnách vojenské úspechy, ríša nebola schopná udržať kontrolu nad obrovským územím. Krátko po skončení sýrskych vojen stratili Seleukovci kontrolu nad východnými provinciami (Média, Perzia), ktoré ovládli [[Parti]] pod vedením [[Mithradatés I.|Mithradata I.]] Vnútorne rozvrátený štát, paralyzovaný nekonečnými dynastickými spormi o trón, sa nakoniec stal obeťou rímskych výbojov na západe a partských na východe.<ref name="Adkins81">{{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 81}}</ref> Z dlhodobého hľadiska sýrske vojny vytvorili mocenské vákuum na Blízkom východe, ktoré umožnilo mocenský vzostup Ríma. Helénistické monarchie, ktoré sa namiesto spojenectva proti spoločným nepriateľom navzájom vyčerpali, uvoľnili cestu rímskej nadvláde nad celým Stredomorím.<ref name="Wellner206" /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Ptolemaiovci]] * [[Seleukovská ríša]] * [[Helenizmus]] * [[Diadochovia]] [[Kategória:Ptolemaiovci]] [[Kategória:Seleukovci]] ktr0xomcrxmhjsr3gflfuwxlsk342do 8188350 8188347 2026-03-28T11:43:01Z Luppus 39967 8188350 wikitext text/x-wiki '''Sýrske vojny''' boli sériou šiestich ozbrojených konfliktov medzi dvoma poprednými [[helenizmus|helénskymi]] mocnosťami, [[Seleukovská ríša|Seleukovskou ríšou]] a [[Ptolemaiovci|ptolemaiovským Egyptom]], teda dvoma nástupníckymi štátmi ríše [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]]. Vojny prebehli v 3. a 2. storočí pred Kr., presnejšie v rokoch [[274 pred Kr.]] – [[168 pred Kr.]] Hlavným cieľom bolo získanie kontroly nad územím zvaným [[Koilé Sýria]] (dnešná južná [[Sýria]], [[Libanon]] a [[Izrael]]).<ref name="Wellner">{{Citácia knihy | autor = Ludvík Václav Wellner | titul = Ptolemaiovci: Z makedonských hor na trůn faraonů | vydavateľ = Epocha | rok = 2011 | isbn = 978-80-7425-070-5 | miesto = Praha | strany = 11-13 | jazyk = cs}}</ref> Tieto konflikty vyčerpali obe strany a urýchlili ich neskorší úpadok a pohltenie [[Staroveký Rím|Rímskou ríšou]] a Partskou ríšou. Okrajovo sa o týchto vojnách zmieňujú biblické knihy Machabejcov.<ref name="Maccabees">{{Citácia knihy | titul = The Books of the Maccabees: History, Theology, Ideology | editori = Géza Xeravits, József Zsengellér | vydavateľ = Brill | rok = 2006 | isbn = 978-9004157002 | miesto = Leiden | jazyk = en}}</ref> == Prológ == [[Súbor:The Battle of Ipsus.jpg|náhľad|[[Bitka pri Ipse]], jedna z najväčších v staroveku, zmenila celý antický svet.]] [[Súbor:Heinrich Kiepert. Asia citerior. Coele Syria yellow.jpg|náhľad|340x340px|Mapa Blízkeho východu: Koilé Sýria je vyznačená žltou farbou.]] Územie Koilé Sýrie, rovnako ako Egypta a Perzie, bolo ovládané [[Macedónia (historické územie)|Macedóniou]] už za Alexandra Veľkého. Po jeho smrti v roku [[323 pred Kr.]] vypukli [[Vojny diadochov|vojny diadochov]], v ktorých sa Koilé Sýria dostala pod vládu [[Antigonos Jednooký|Antigona I. Monofthalma]].<ref name="Adkins81">{{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 81}}</ref> V roku [[301 pred Kr.]] využil egyptský kráľ [[Ptolemaios I.|Ptolemaios I. Sótér]] udalosti okolo [[Bitka pri Ipse|bitky pri Ipse]], v ktorej koalícia diadochov porazila Antigona, a vojensky obsadil Koilé Sýriu. Hoci sa bitky priamo nezúčastnil, nárokoval si územie ako odmenu. Víťazní spojenci však túto oblasť pridelili [[Seleukos I. Níkátór|Seleukovi I. Níkátórovi]], zakladateľovi Seleukovskej ríše.<ref name="Wellner" /> Seleukos, ktorý bol Ptolemaiovi zaviazaný za predchádzajúcu pomoc, sa rozhodol sporné územie zatiaľ neriešiť silou. Napätie však zostalo a po smrti oboch panovníkov (Ptolemaios zomrel v roku [[283 pred Kr.]] a Seleukos bol zavraždený v roku [[280 pred Kr.]]) sa ich nástupcovia okamžite zaplietli do otvoreného nepriateľstva.<ref name="Wellner" /> == Vojny == === Prvá sýrska vojna (274 – 271 pred Kr.) === Prvá sýrska vojna bola prvým priamym vojenským stretom medzi dvoma nástupníckymi štátmi o nadvládu nad východným Stredomorím. Proti sebe stáli egyptský kráľ [[Ptolemaios II.|Ptolemaios II. Filadelfos]] (spolu so svojou manželkou [[Arsinoé II.]]) a seleukovský panovník [[Antiochos I. Sótér]].<ref name="Wellner71">{{Citácia knihy | autor = Ludvík Václav Wellner | titul = Ptolemaiovci: Z makedonských hor na trůn faraonů | vydavateľ = Epocha | rok = 2011 | isbn = 978-80-7425-070-5 | strany = 71–73 | jazyk = cs}}</ref> ==== Predohra a vnútorná nestabilita ==== Vojne predchádzal pokus o strategické obkľúčenie Egypta, tzv. „kliešťový manéver“. Antiochov zať a Ptolemaiov nevlastný brat, [[Magas z Kyrény]], zaútočil na Egypt zo západu (z Kyrenaiky), zatiaľ čo Antiochos I. pripravoval ofenzívu z východu. Magas však musel postup zastaviť kvôli vzbure libyjských nomádov vo svojom zázemí. Ptolemaios II. nemohol situáciu okamžite využiť na protiútok, pretože v rovnakom čase čelil nebezpečnej vzbure 4 000 galských žoldnierov ([[Galaťania|Galaťanov]]), ktorých musel nechať zlikvidovať na pustom ostrove v delte Nílu.<ref name="Hölbl34">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = Geschichte des Ptolemäerreiches | vydavateľ = Wissenschaftliche Buchgesellschaft | rok = 1994 | isbn = 3-534-10422-6 | strany = 34–36 | jazyk = de}}</ref> ==== Priebeh konfliktu ==== V roku [[274 pred Kr.]] prešiel Ptolemaios II. do ofenzívy a vpadol do seleukovskej Sýrie. Antiochos I. útok odrazil a pripravil rozsiahlu odvetnú inváziu do Egypta. Ohrozenie bolo natoľko vážne, že Ptolemaios II. a Arsinoé II. sa osobne odobrali do strategického pohraničného mesta [[Pélousion]], aby dohliadli na obranné línie a organizáciu vojska. Arsinoé II. sa v tomto období prejavila ako mimoriadne schopná organizátorka a podľa niektorých prameňov priamo ovplyvňovala vojenskú stratégiu.<ref name="Wellner71" /> Antiochova protiofenzíva však stroskotala na logistických a ekonomických problémoch. Extrémne náklady na vojnu vyvolali v [[Babylonia|Babylonii]] hospodársku krízu, ktorú dokumentujú dobové astronomické denníky. Armádu navyše zdecimovala náhla epidémia moru. V roku [[271 pred Kr.]] bol Antiochos I. nútený od svojich plánov upustiť a stiahnuť sa.<ref name="Hölbl34" /> ==== Výsledok a územné zisky ==== Hoci mier uzavretý v roku 271 pred Kr. nepriniesol radikálne prekreslenie hraníc, Egypt z vojny vyšiel ako víťaz. Ptolemaiovcom sa podarilo udržať strategicky dôležitý [[Damask]] a definitívne upevniť svoju moc nad fénickým pobrežím, [[Kilíkia|Kilíkiou]] a [[Kária|Káriou]] v Malej Ázii. Ptolemaios II. následne využil víťazstvo na propagandistické účely, čo dokladá aj oslavná báseň básnika [[Theokritos zo Syrakúz|Theokrita]] (''Enkómion eis Ptolemaion''), v ktorej vyzdvihuje kráľa ako neprekonateľného vládcu morí a pevnín.<ref name="Wellner71" /><ref name="Hölbl34" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = First Syrian War, 276-272 BC | url = http://www.historyofwar.org | jazyk = en}}</ref> === Druhá sýrska vojna (260 – 253 pred Kr.) === Druhá sýrska vojna bola pokračovaním mocenského zápasu medzi ptolemaiovským Egyptom a Seleukovskou ríšou. Proti starnúcemu [[Ptolemaios II. Filadelfos|Ptolemaiovi II.]] stál mladý a energický [[Antiochos II. Theos]], ktorého tentoraz netradične podporil [[Rodos (ostrov)|Rhodos]], hoci ten zvyčajne stál na strane Egypta.<ref name="Wellner73">{{Citácia knihy | autor = Ludvík Václav Wellner | titul = Ptolemaiovci: Z makedonských hor na trůn faraonů | vydavateľ = Epocha | rok = 2011 | isbn = 978-80-7425-070-5 | strany = 73–75 | jazyk = cs}}</ref> ==== Predohra a vzbury v zázemí ==== Vojne predchádzala tzv. [[Chremónidova vojna]] (267 – 261 pred Kr.), ktorá oslabila egyptský vplyv v Grécku. Situáciu skomplikovala vnútorná kríza v ptolemaiovskom rode: proti otcovi sa vzbúril jeho najstarší syn a vtedajší spoluvládca [[Ptolemaios (syn Ptolemaia II.)|Ptolemaios]], známy ako „Ptolemaios Syn“. Našiel podporu v [[Milét]]e, kde sa moci zmocnil [[Tyrania (Grécko)|tyran]] [[Timarchos z Milétu|Timarchos]], a na ostrove [[Samos (ostrov)|Samos]]. Vzbura však bola rýchlo potlačená; po jari roku [[259 pred Kr.]] sa Ptolemaios Syn už v oficiálnych egyptských záznamoch neobjavuje, čo znamená jeho odstránenie z následníctva.<ref name="Hölbl41">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = Geschichte des Ptolemäerreiches | vydavateľ = Wissenschaftliche Buchgesellschaft | rok = 1994 | isbn = 3-534-10422-6 | strany = 41–43 | jazyk = de}}</ref> ==== Námorné porážky Egypta ==== Hlavným dejiskom vojny boli Egejské more a pobrežie Malej Ázie. Egyptská flotila, dlhodobo považovaná za neporaziteľnú, utrpela dve vážne rany: * [[Bitka pri Efeze]] (cca 258 pred Kr.): Egyptský [[nauarchos]] [[Chremónides]] podľahol rhodskému loďstvu, v dôsledku čoho Egypt dočasne stratil strategický [[Efez]]. * [[Bitka pri Kose]] (255 pred Kr.): Egyptský [[nauarchos]] [[Patroklos (nauarchos)|Patroklos]] utrpel drvivú porážku od macedónskeho kráľa [[Antigonos II. Gonatas|Antigona II. Gonata]], ktorý v tomto konflikte podporoval Seleukovcov. Táto porážka znamenala faktický koniec ptolemaiovskej námornej hegemónie nad gréckymi ostrovmi.<ref name="Hölbl41" /><ref name="Wellner73" /> V Malej Ázii využil situáciu Antiochos II. a znovudobyl územia v [[Kilíkia|Kilíkii]], [[Pamfýlia|Pamfýlii]] a [[Iónia|Iónii]] vrátane Milétu a Samasu, ktoré Seleukovci stratili v predchádzajúcom konflikte. ==== Mier a dynastická pasca ==== Vojna skončila v roku [[253 pred Kr.]] diplomatickým zmierom, ktorý bol spečatený politickým sobášom. Antiochos II. si vzal za manželku dcéru Ptolemaia II., [[Bereniké (dcéra Ptolemaia II.)|Bereniku]], prezývanú Ferneforos („Prinášajúca veno“).<ref name="Wellner73" /> Tento mier však v sebe niesol zárodok ďalšej vojny. Antiochos II. musel kvôli Berenike zapudiť svoju prvú manželku Laodiku I. a zbaviť jej deti následníctva. Po smrti Ptolemaia II. (246 pred Kr.) sa však Antiochos vrátil k Laodike, čo vyvolalo tragickú reťaz udalostí: Laodika nechala Antiocha aj Bereniku s jej malým synom otráviť. Táto potupa egyptskej princeznej viedla k okamžitému vypuknutiu ''tretej sýrskej vojny'', známej aj ako „Laodikejská vojna“.<ref name="Hölbl41" /><ref name="Wellner73" /> === Tretia sýrska vojna (246 – 241 pred Kr.) === Tretia sýrska vojna, v starogréckych prameňoch označovaná aj ako „laodikejská vojna“ ({{vjz|grc|''Λαοδίκεως πόλεμος''}}), bola vyvrcholením dynastických sporov medzi ptolemaiovským Egyptom a Seleukovskou ríšou. Proti sebe stáli noví panovníci oboch ríš: egyptský kráľ [[Ptolemaios III.|Ptolemaios III. Euergetés]] a formálne len 19-ročný [[Seleukos II.|Seleukos II. Kallinikos]], za ktorého však fakticky vládla jeho matka [[Laodika I.]].<ref name="Wellner84">{{Citácia knihy | autor = Ludvík Václav Wellner | titul = Ptolemaiovci: Z makedonských hor na trůn faraonů | vydavateľ = Epocha | rok = 2011 | isbn = 978-80-7425-070-5 | strany = 84–87 | jazyk = cs}}</ref> ==== Príčina: Dynastická tragédia v Antiochii ==== Bezprostrednou príčinou vojny bolo porušenie mierovej zmluvy z roku 253 pred Kr. Seleukovský kráľ [[Antiochos II. Theos]] sa po smrti Ptolemaia II. vrátil k svojej prvej manželke Laodike I. a zapudil egyptskú princeznú [[Bereniké (dcéra Ptolemaia II.)|Bereniku]]. Krátko nato však Antiochos II. v [[Efez]]e náhle zomrel – pravdepodobne ho otrávila Laodika, ktorá následne nechala v [[Antiochia nad Orontom|Antiochii]] zavraždiť aj Bereniku a jej malého syna, ktorý mal byť zákonným nástupcom trónu.<ref name="Hölbl46">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = Geschichte des Ptolemäerreiches | vydavateľ = Wissenschaftliche Buchgesellschaft | rok = 1994 | isbn = 3-534-10422-6 | strany = 46–48 | jazyk = de}}</ref> ==== Ptolemaiov bleskový útok ==== Ptolemaios III. vtrhol do Sýrie, aby pomstil svoju sestru. V prístave [[Seleukeia Pieria]] aj v samotnej Antiochii ho nadšene vítali Berenikini stúpenci. Po príchode do mesta však zistil, že Berenika je už mŕtva. Ptolemaios využil moment prekvapenia a bez väčšieho odporu obsadil Sýriu, [[Mezopotámia|Mezopotámiu]] a [[Kilíkia|Kilíkiu]]. Do správy dobytých území dosadil svojich generálov, medzi nimi aj [[Xanthippos z Kartága|Xanthippa]], známeho veliteľa z púnskych vojen.<ref name="Wellner84" /> Už v prvej polovici roka [[245 pred Kr.]] sa však Ptolemaios III. musel nečakane vrátiť do Egypta. Dôvodom bola prvá zaznamenaná domorodá vzbura v delte Nílu v ptolemaiovskej histórii, ktorú vyvolalo vysoké zdanenie a sociálna nerovnováha spôsobená nákladmi na vojnu. Kráľ sa vrátil s nesmiernou korisťou, čím si vyslúžil prídomok ''Euergetés'' (Dobrodinec), no stratil možnosť definitívne doraziť seleukovskú moc.<ref name="Hölbl46" /> ==== Seleukovská protiofenzíva a Egejské more ==== Seleukos II. využil kráľov odchod a znovu získal [[Babyloniu|Babyloniu]]. Boje pokračovali aj v Egejskom mori. Egyptská flotila pod velením [[Ptolemaios Andromachou|Ptolemaia Andromachovho]] (pravdepodobne nemanželského syna Ptolemaia II.) dobyla pobrežie Trákie a Efez, no neskôr utrpela porážku od macedónskeho kráľa Antigona II. Gonata pri ostrove Andros. Ptolemaios Andromachou bol nakoniec zavraždený vlastnými vojakmi v Efeze.<ref name="Hölbl46" /><ref name="Wellner84" /> ==== Výsledok a vrchol ptolemaiovskej moci ==== Mier uzavretý v roku [[241 pred Kr.]] bol pre Egypt mimoriadne výhodný. Ptolemaiovská ríša sa stala najmocnejším štátom helenistického sveta. Egypt získal: * Strategický prístav [[Seleukeia Pieria]], čím kontroloval obchodné cesty zo strednej Ázie. * Trvalú prítomnosť na pobreží Trákie a v Malej Ázii. * Dominanciu nad väčšinou východného Stredomoria. Naopak, Seleukovská ríša sa po vojne ocitla v rozvrate. Satrapie v [[Baktria|Baktrii]] a [[Parthia|Parthii]] sa fakticky osamostatnili, čím sa začal proces nezvratného úpadku seleukovskej moci na východe.<ref name="Hölbl46" /> === Štvrtá sýrska vojna (219 – 217 pred Kr.) === [[Súbor:Antiochos III coin cropped.jpg|náhľad|[[Antiochos III. Veľký|Antiochos III. Veľký (Megas)]]]] Štvrtá sýrska vojna bola prvým veľkým stretom novej generácie vládcov: ambiciózneho seleukovského kráľa [[Antiochos III. Veľký|Antiocha III.]] a egyptského panovníka [[Ptolemaios IV.|Ptolemaia IV. Filopatora]]. Obaja nastúpili na trón ako približne dvadsaťroční a Antiochos si za svoj hlavný cieľ stanovil obnovu ríše v jej niekdajšom rozsahu, čo zahŕňalo aj znovuzískanie Koile Sýrie.<ref name="Wellner113">{{Citácia knihy | autor = Ludvík Václav Wellner | titul = Ptolemaiovci: Z makedonských hor na trůn faraonů | vydavateľ = Epocha | rok = 2011 | isbn = 978-80-7425-070-5 | strany = 113–118 | jazyk = cs}}</ref> ==== Neúspešný úvod a zrada v ptolemaiovskom tábore ==== Prvý pokus o ofenzívu podnikol Antiochos III. už v lete roku [[221 pred Kr.]], no narazil na pripravenú egyptskú obranu v údolí [[Bikáa]] pod velením [[Theodotos z Aitólie|Theodota z Aitólie]]. Seleukovský kráľ musel ťaženie prerušiť, aby potlačil vzburu satrapu v Mezopotámii. Skutočná vojna vypukla na jar roku [[219 pred Kr.]]. Antiochovi sa vďaka zrade podarilo získať strategický prístav [[Seleukeia Pieria]], ktorý bol v egyptských rukách 27 rokov. Krátko nato k nemu prebehol aj samotný Theodotos, znechutený intrigami na dvore v Alexandrii, a odovzdal mu sýrsku provinciu. Antiochos bleskovo postúpil na juh, ovládol [[Týros]] a [[Akko|Ptolemais]] (Akkon) a do svojej flotily začlenil štyridsať ukoristených egyptských lodí.<ref name="Hölbl113">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = Geschichte des Ptolemäerreiches | vydavateľ = Wissenschaftliche Buchgesellschaft | rok = 1994 | isbn = 3-534-10422-6 | strany = 113–116 | jazyk = de}}</ref> ==== Egyptská reforma a diplomatické klamstvo ==== Zatiaľ čo Antiochos upevňoval svoju moc v Palestíne, egyptský minister Sosibius začal v Alexandrii horúčkovité prípravy na obranu. Aby získal čas, predstieral záujem o mierové rokovania a v zime roku 219 pred Kr. uzavrel štvormesačné prímerie. Počas tohto obdobia Ptolemaiovci vykonali radikálnu vojenskú reformu: do armády bolo prvýkrát vo veľkom počte (cca 20 000 mužov) začlenené pôvodné egyptské obyvateľstvo, vycvičené v štýle macedónskej [[Falanga (šík)|falangy]].<ref name="Wellner113" /> ==== Bitka pri Rafii (217 pred Kr.) ==== K rozhodujúcemu stretu došlo 18. júna [[217 pred Kr.]] v [[bitka pri Rafii|bitke pri Rafii]] (neďaleko dnešnej Gazy). Proti sebe stáli dve obrovské armády (dokopy vyše 130 000 vojakov). Unikátom bitky bol súboj slonov – menšie africké slony Ptolemaiovcov čelili väčším indickým slonom Antiocha III. Hoci indické slony v boji dominovali, egyptská pechota vďaka novým domorodým posilám seleukovskú falangu drvivo porazila.<ref name="Hölbl113" /><ref name="Wellner113" /> ==== Výsledok a národné prebudenie ==== Antiochos III. bol nútený ustúpiť do Antiochie. Ptolemaios IV. obnovil ptolemaiovskú správu v Sýrii, no v mierovej zmluve bol prekvapivo zmierlivý: ponechal Antiochovi prístav Seleukeia Pieria, pretože ho považoval za príliš nákladný na obranu. Víťazstvo pri Rafii však malo pre Egypt osudný vedľajší účinok. Domorodí Egypťania si po úspechu v bitke uvedomili svoju dôležitosť pre štát, čo viedlo k vzostupu nacionalizmu a následne k veľkému domorodému povstaniu v Hornom Egypte, ktoré na dlhé desaťročia rozvrátilo ptolemaiovskú moc.<ref name="Wellner113" /> === Piata sýrska vojna (202 – 195 pred Kr.) === Piata sýrska vojna znamenala prelom v dejinách helenizmu. Na rozdiel od predchádzajúcich konfliktov do nej výrazne zasiahli nové mocnosti – [[Macedónia (historické územie)|Macedónia]] a vzmáhajúca sa [[Rímska republika]]. Hlavnou príčinou vojny bola vnútorná slabosť Egypta po smrti Ptolemaia IV. (204 pred Kr.), kedy sa moci chopili neschopní regenti v mene neplnoletého [[Ptolemaios V.|Ptolemaia V.]]<ref name="Wellner145">{{Citácia knihy | autor = Ludvík Václav Wellner | titul = Ptolemaiovci: Z makedonských hor na trůn faraonů | vydavateľ = Epocha | rok = 2011 | isbn = 978-80-7425-070-5 | strany = 145–148 | jazyk = cs}}</ref> ==== Tajná dohoda a seleukovská ofenzíva ==== Koncom roka [[203 pred Kr.]] uzavreli [[Antiochos III. Veľký]] a macedónsky kráľ [[Filip V. (Macedónia)|Filip V.]] tajnú dohodu o rozdelení ptolemaiovských zámorských dŕžav. Na jar [[202 pred Kr.]] vtrhol Antiochos do [[Koilé Sýria|Koilé Sýrie]], čím sa začala piata sýrska vojna. Egyptská diplomacia sa zúfalo obrátila na Rím so žiadosťou o pomoc, no Rimania boli v tom čase plne zamestnaní konfliktom s Filipom V. (druhá macedónska vojna).<ref name="Hölbl121">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = Geschichte des Ptolemäerreiches | vydavateľ = Wissenschaftliche Buchgesellschaft | rok = 1994 | isbn = 3-534-10422-6 | strany = 121–123 | jazyk = de}}</ref> ==== Bitka pri Paneione (200 pred Kr.) ==== Po počiatočných úspechoch Antiocha sa egyptskému generálovi Skópovi z Aitólie podarilo v zime [[201 pred Kr.|201]]/[[200 pred Kr.]] dočasne získať späť väčšinu Palestíny vrátane [[Jeruzalem|Jeruzalema]]. Rozhodujúci obrat však nastal v lete roku [[200 pred Kr.]] v [[bitka pri Paneione|bitke pri Paneione]] (pri prameňoch [[Jordán]]u). Antiochos III. tu drvivo porazil Skópasa, ktorý sa s 10 000 mužmi stiahol do prístavu [[Sidón]]. Po dlhom obliehaní Skópas v roku [[199 pred Kr.]] kapituloval a Sidón sa stal seleukovským.<ref name="Wellner145" /><ref name="Hölbl121" /> ==== Rímska intervencia a strata dŕžav v Malej Ázii ==== Kým Antiochos upevňoval moc v Sýrii, Filip V. napádal ptolemaiovské základne v Egejskom mori a Trákii. Rimania po víťazstve nad Filipom vyslali delegáciu k Antiochovi s požiadavkou na vrátenie dobytých miest Ptolemaiovi V. Antiochos však rímskych vyslancov obratne neutralizoval prísľubom mieru s Egyptom a dynastického sobáša. V roku [[197 pred Kr.]] tak Seleukovci nerušene dobyli ptolemaiovskú [[Kilíkia|Kilíkiu]], [[Lýkia|Lýkiu]] a strategický [[Efez]].<ref name="Hölbl121" /> ==== Výsledok: Mier z Rafie a sobáš s Kleopatrou ==== Vojna skončila v roku [[195 pred Kr.]] mierovou zmluvou, v ktorej sa Egypt musel definitívne vzdať všetkých svojich ázijských a európskych dŕžav. Mier bol spečatený v zime [[194 pred Kr.|194]]/[[193 pred Kr.]] v Rafii (tzv. „svadba v Rafii“), kde sa Ptolemaios V. oženil s Antiochovou dcérou [[Kleopatra I.|Kleopatrou I. Syrou]].<ref name="Wellner145" /> Tento konflikt znamenal: * Koniec ptolemaiovskej nadvlády nad Koilé Sýriou a Palestínou (tie sa už nikdy nevrátili pod egyptskú správu). * Začiatok politickej závislosti Egypta od Rímskej republiky. * Seleukovskú hegemóniu na Blízkom východe, ktorá však čoskoro narazila na rímske záujmy.<ref name="Hölbl121" /><ref>{{Citácia knihy | titul = Úpadek ptolemaiovského Egypta | url = https://www.antickysvet.cz/25770n-upadek-ptolemaiovskeho-egypta | jazyk = cs}}</ref> === Šiesta sýrska vojna (170 – 168 pred Kr.) === [[Súbor:Laenas trekt een cirkel rond Antiochus IV Epiphanes in het zand, RP-T-00-1082.jpg|náhľad|Lept od holandského umelca [[Jan Luyken|Jana Luykena]] (17. stor.) zobrazujúci rímskeho vyslanca Laenasa, ako kreslí kruh okolo [[Antiochos IV. Epifanes|Antiocha IV.]]]] Šiesta sýrska vojna bola posledným priamym vojenským konfliktom medzi Ptolemaiovcami a Seleukovcami. Podobne ako predchádzajúca vojna, aj táto prebiehala na pozadí rímskej expanzie (tretia macedónska vojna), ktorá viedla k definitívnemu zániku macedónskeho kráľovstva. Výsledkom vojny bolo potvrdenie [[Rímska republika|Ríma]] ako rozhodujúceho arbitra v celom východnom Stredomorí.<ref name="Hölbl130">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = Geschichte des Ptolemäerreiches | vydavateľ = Wissenschaftliche Buchgesellschaft | rok = 1994 | isbn = 3-534-10422-6 | strany = 130–134 | jazyk = de}}</ref> ==== Predohra a prípravy na odvetu ==== Po smrti [[Ptolemaios V.|Ptolemaia V. Epifana]] (180 pred Kr.) vládla v Egypte ako regentka jeho manželka [[Kleopatra I.]] Po jej predčasnej smrti v roku 176 pred Kr. prevzali regentstvo dvorania Eulaios a Lenaios. Tí okamžite začali pripravovať vojenskú odvetu s cieľom získať späť [[Koile Sýria|Koile Sýriu]], ktorú Egypt stratil v piatej sýrskej vojne. V roku 175 pred Kr. nastúpil na seleukovský trón energický [[Antiochos IV. Epifanes]], ktorý ptolemaiovskú propagandu sledoval s veľkými obavami a začal pripravovať preventívne opatrenia.<ref name="Wellner182">{{Citácia knihy | autor = Ludvík Václav Wellner | titul = Ptolemaiovci: Z makedonských hor na trůn faraonů | vydavateľ = Epocha | rok = 2011 | isbn = 978-80-7425-070-5 | strany = 182–185 | jazyk = cs}}</ref> ==== Priebeh vojny a seleukovská invázia ==== Vojna vypukla v roku [[169 pred Kr.]], keď egyptské vojská vyrazili smerom k sýrskym hraniciam. Antiochos IV. však útok nielen očakával, ale bol naň aj lepšie pripravený. Egyptskú armádu zastavil už na hraniciach pri meste [[Pelusium]], ktoré následne obsadil. V [[Alexandria (Egypt)|Alexandrii]] vypukla panika, regenti boli zosadení a nahradení Komanom a Kineom. Antiochos vtrhol do Egypta, obsadil veľkú časť Dolného Egypta vrátane starobylého [[Memfis (Egypt)|Memfisu]] a postupoval na Alexandriu. Mladého kráľa [[Ptolemaios VI.|Ptolemaia VI. Filométora]] (svojho synovca) donútil prijať seleukovské poručníctvo. Alexandria sa však pod vedením mladšieho kráľovho brata [[Ptolemaios VIII.|Ptolemaia VIII.]] odmietla vzdať. Antiochos mesto obľahol, no kvôli vnútorným problémom v Sýrii a nečakaným záplavám Nílu sa koncom roka 169 pred Kr. musel stiahnuť. Egyptskí súrodenci (Ptolemaios VI., Ptolemaios VIII. a Kleopatra II.) sa následne zmierili a obnovili spoločnú vládu troch panovníkov.<ref name="Hölbl130" /> ==== Deň v Eleusíne a rímske ultimátum ==== Na jar roku [[168 pred Kr.]] Antiochos IV. zaútočil na Egypt znova a súčasne nechal obsadiť [[Cyprus]]. Keď sa jeho vojská opäť blížili k Alexandrii, došlo k jednému z najslávnejších diplomatických incidentov staroveku. Rímska republika, ktorá práve 22. júna 168 pred Kr. definitívne porazila Macedóniu v [[Bitka pri Pydne|bitke pri Pydne]], vyslala do Egypta posolstvo vedené Gaiom Popilliom Laenasom. Stretli sa na alexandrijskom predmestí Eleusína. Laenas bez pozdravu podal Antiochovi písomné rímske ultimátum, ktoré žiadalo okamžitý odchod z Egypta a Cypru. Keď Antiochos požiadal o čas na poradu s radcami, Laenas palicou opísal v piesku okolo kráľa kruh a vyhlásil: ''„Skôr než prekročíš tento kruh, daj mi odpoveď pre rímsky senát.“''<ref name="Wellner182" /> Šokovaný Antiochos, vedomý si osudu macedónskeho kráľa Persea, ultimátum prijal. 30. júla 168 pred Kr. (podľa demotických prameňov) opustil Egypt. ==== Výsledok a rímska hegemónia ==== Šiesta sýrska vojna potvrdila totálny úpadok oboch helenistických ríš. * Egypt sa od tohto momentu stal faktickým rímskym protektorátom. * Seleukovská ríša bola ponížená a zastavená v momente svojej najväčšej územnej expanzie. * Rím sa stal nespochybniteľným pánom východného Stredomoria bez toho, aby v tejto vojne musel nasadiť jedného vojaka.<ref name="Hölbl130" /><ref name="Wellner182" /> == Dôsledky a historický význam vojen == Sýrske vojny, trvajúce s prestávkami viac než jedno storočie, zásadne zmenili politickú mapu starovekého sveta. Hoci Egypt v poslednom konflikte vďaka rímskemu zásahu neprišiel o formálnu nezávislosť, obe helenistické veľmoci boli týmito vojnami smrteľne vyčerpané.<ref name="Wellner206">{{Citácia knihy | autor = Ludvík Václav Wellner | titul = Ptolemaiovci: Z makedonských hor na trůn faraonů | vydavateľ = Epocha | rok = 2011 | isbn = 978-80-7425-070-5 | strany = 206–210 | jazyk = cs}}</ref> * '''Ptolemaiovský Egypt:''' Kráľovstvo stratilo takmer všetky svoje zahraničné dŕžavy v Malej Ázii, Trákii a Levantii. Po „dni v Eleusíne“ sa Egypt dostal pod priamy politický vplyv [[Rímska republika|Rímskej republiky]], z ktorej sa stal postupne faktický vazalský štát. Neustále vojnové výdavky viedli k devalvácii meny a drastickému zvyšovaniu daní, čo vyvolalo vlnu nacionalistických domorodých povstaní (najmä v Hornom Egypte) a trvalú nestabilitu ptolemaiovskej moci.<ref name="Hölbl134">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = Geschichte des Ptolemäerreiches | vydavateľ = Wissenschaftliche Buchgesellschaft | rok = 1994 | isbn = 3-534-10422-6 | strany = 134–136 | jazyk = de}}</ref> * '''Seleukovská ríša:''' Hoci Antiochos III. a Antiochos IV. dosiahli v neskorších vojnách vojenské úspechy, ríša nebola schopná udržať kontrolu nad obrovským územím. Krátko po skončení sýrskych vojen stratili Seleukovci kontrolu nad východnými provinciami (Média, Perzia), ktoré ovládli [[Parti]] pod vedením [[Mithradatés I.|Mithradata I.]] Vnútorne rozvrátený štát, paralyzovaný nekonečnými dynastickými spormi o trón, sa nakoniec stal obeťou rímskych výbojov na západe a partských na východe.<ref name="Adkins81">{{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 81}}</ref> Z dlhodobého hľadiska sýrske vojny vytvorili mocenské vákuum na Blízkom východe, ktoré umožnilo mocenský vzostup Ríma. Helénistické monarchie, ktoré sa namiesto spojenectva proti spoločným nepriateľom navzájom vyčerpali, uvoľnili cestu rímskej nadvláde nad celým Stredomorím.<ref name="Wellner206" /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Ptolemaiovci]] * [[Seleukovská ríša]] * [[Helenizmus]] * [[Diadochovia]] [[Kategória:Ptolemaiovci]] [[Kategória:Seleukovci]] 850j997kwqq42380rds0bpuirhaso7v 8188352 8188350 2026-03-28T11:46:14Z Luppus 39967 wikilinka 8188352 wikitext text/x-wiki '''Sýrske vojny''' boli sériou šiestich ozbrojených konfliktov medzi dvoma poprednými [[helenizmus|helénskymi]] mocnosťami, [[Seleukovská ríša|Seleukovskou ríšou]] a [[Ptolemaiovci|ptolemaiovským Egyptom]], teda dvoma nástupníckymi štátmi ríše [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]]. Vojny prebehli v 3. a 2. storočí pred Kr., presnejšie v rokoch [[274 pred Kr.]] – [[168 pred Kr.]] Hlavným cieľom bolo získanie kontroly nad územím zvaným [[Koilé Sýria]] (dnešná južná [[Sýria]], [[Libanon]] a [[Izrael]]).<ref name="Wellner">{{Citácia knihy | autor = Ludvík Václav Wellner | titul = Ptolemaiovci: Z makedonských hor na trůn faraonů | vydavateľ = Epocha | rok = 2011 | isbn = 978-80-7425-070-5 | miesto = Praha | strany = 11-13 | jazyk = cs}}</ref> Tieto konflikty vyčerpali obe strany a urýchlili ich neskorší úpadok a pohltenie [[Staroveký Rím|Rímskou ríšou]] a [[Partská ríša|Partskou ríšou]]. Okrajovo sa o týchto vojnách zmieňujú biblické knihy Machabejcov.<ref name="Maccabees">{{Citácia knihy | titul = The Books of the Maccabees: History, Theology, Ideology | editori = Géza Xeravits, József Zsengellér | vydavateľ = Brill | rok = 2006 | isbn = 978-9004157002 | miesto = Leiden | jazyk = en}}</ref> == Prológ == [[Súbor:The Battle of Ipsus.jpg|náhľad|[[Bitka pri Ipse]], jedna z najväčších v staroveku, zmenila celý antický svet.]] [[Súbor:Heinrich Kiepert. Asia citerior. Coele Syria yellow.jpg|náhľad|340x340px|Mapa Blízkeho východu: Koilé Sýria je vyznačená žltou farbou.]] Územie Koilé Sýrie, rovnako ako Egypta a Perzie, bolo ovládané [[Macedónia (historické územie)|Macedóniou]] už za Alexandra Veľkého. Po jeho smrti v roku [[323 pred Kr.]] vypukli [[Vojny diadochov|vojny diadochov]], v ktorých sa Koilé Sýria dostala pod vládu [[Antigonos Jednooký|Antigona I. Monofthalma]].<ref name="Adkins81">{{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 81}}</ref> V roku [[301 pred Kr.]] využil egyptský kráľ [[Ptolemaios I.|Ptolemaios I. Sótér]] udalosti okolo [[Bitka pri Ipse|bitky pri Ipse]], v ktorej koalícia diadochov porazila Antigona, a vojensky obsadil Koilé Sýriu. Hoci sa bitky priamo nezúčastnil, nárokoval si územie ako odmenu. Víťazní spojenci však túto oblasť pridelili [[Seleukos I. Níkátór|Seleukovi I. Níkátórovi]], zakladateľovi Seleukovskej ríše.<ref name="Wellner" /> Seleukos, ktorý bol Ptolemaiovi zaviazaný za predchádzajúcu pomoc, sa rozhodol sporné územie zatiaľ neriešiť silou. Napätie však zostalo a po smrti oboch panovníkov (Ptolemaios zomrel v roku [[283 pred Kr.]] a Seleukos bol zavraždený v roku [[280 pred Kr.]]) sa ich nástupcovia okamžite zaplietli do otvoreného nepriateľstva.<ref name="Wellner" /> == Vojny == === Prvá sýrska vojna (274 – 271 pred Kr.) === Prvá sýrska vojna bola prvým priamym vojenským stretom medzi dvoma nástupníckymi štátmi o nadvládu nad východným Stredomorím. Proti sebe stáli egyptský kráľ [[Ptolemaios II.|Ptolemaios II. Filadelfos]] (spolu so svojou manželkou [[Arsinoé II.]]) a seleukovský panovník [[Antiochos I. Sótér]].<ref name="Wellner71">{{Citácia knihy | autor = Ludvík Václav Wellner | titul = Ptolemaiovci: Z makedonských hor na trůn faraonů | vydavateľ = Epocha | rok = 2011 | isbn = 978-80-7425-070-5 | strany = 71–73 | jazyk = cs}}</ref> ==== Predohra a vnútorná nestabilita ==== Vojne predchádzal pokus o strategické obkľúčenie Egypta, tzv. „kliešťový manéver“. Antiochov zať a Ptolemaiov nevlastný brat, [[Magas z Kyrény]], zaútočil na Egypt zo západu (z Kyrenaiky), zatiaľ čo Antiochos I. pripravoval ofenzívu z východu. Magas však musel postup zastaviť kvôli vzbure libyjských nomádov vo svojom zázemí. Ptolemaios II. nemohol situáciu okamžite využiť na protiútok, pretože v rovnakom čase čelil nebezpečnej vzbure 4 000 galských žoldnierov ([[Galaťania|Galaťanov]]), ktorých musel nechať zlikvidovať na pustom ostrove v delte Nílu.<ref name="Hölbl34">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = Geschichte des Ptolemäerreiches | vydavateľ = Wissenschaftliche Buchgesellschaft | rok = 1994 | isbn = 3-534-10422-6 | strany = 34–36 | jazyk = de}}</ref> ==== Priebeh konfliktu ==== V roku [[274 pred Kr.]] prešiel Ptolemaios II. do ofenzívy a vpadol do seleukovskej Sýrie. Antiochos I. útok odrazil a pripravil rozsiahlu odvetnú inváziu do Egypta. Ohrozenie bolo natoľko vážne, že Ptolemaios II. a Arsinoé II. sa osobne odobrali do strategického pohraničného mesta [[Pélousion]], aby dohliadli na obranné línie a organizáciu vojska. Arsinoé II. sa v tomto období prejavila ako mimoriadne schopná organizátorka a podľa niektorých prameňov priamo ovplyvňovala vojenskú stratégiu.<ref name="Wellner71" /> Antiochova protiofenzíva však stroskotala na logistických a ekonomických problémoch. Extrémne náklady na vojnu vyvolali v [[Babylonia|Babylonii]] hospodársku krízu, ktorú dokumentujú dobové astronomické denníky. Armádu navyše zdecimovala náhla epidémia moru. V roku [[271 pred Kr.]] bol Antiochos I. nútený od svojich plánov upustiť a stiahnuť sa.<ref name="Hölbl34" /> ==== Výsledok a územné zisky ==== Hoci mier uzavretý v roku 271 pred Kr. nepriniesol radikálne prekreslenie hraníc, Egypt z vojny vyšiel ako víťaz. Ptolemaiovcom sa podarilo udržať strategicky dôležitý [[Damask]] a definitívne upevniť svoju moc nad fénickým pobrežím, [[Kilíkia|Kilíkiou]] a [[Kária|Káriou]] v Malej Ázii. Ptolemaios II. následne využil víťazstvo na propagandistické účely, čo dokladá aj oslavná báseň básnika [[Theokritos zo Syrakúz|Theokrita]] (''Enkómion eis Ptolemaion''), v ktorej vyzdvihuje kráľa ako neprekonateľného vládcu morí a pevnín.<ref name="Wellner71" /><ref name="Hölbl34" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = First Syrian War, 276-272 BC | url = http://www.historyofwar.org | jazyk = en}}</ref> === Druhá sýrska vojna (260 – 253 pred Kr.) === Druhá sýrska vojna bola pokračovaním mocenského zápasu medzi ptolemaiovským Egyptom a Seleukovskou ríšou. Proti starnúcemu [[Ptolemaios II. Filadelfos|Ptolemaiovi II.]] stál mladý a energický [[Antiochos II. Theos]], ktorého tentoraz netradične podporil [[Rodos (ostrov)|Rhodos]], hoci ten zvyčajne stál na strane Egypta.<ref name="Wellner73">{{Citácia knihy | autor = Ludvík Václav Wellner | titul = Ptolemaiovci: Z makedonských hor na trůn faraonů | vydavateľ = Epocha | rok = 2011 | isbn = 978-80-7425-070-5 | strany = 73–75 | jazyk = cs}}</ref> ==== Predohra a vzbury v zázemí ==== Vojne predchádzala tzv. [[Chremónidova vojna]] (267 – 261 pred Kr.), ktorá oslabila egyptský vplyv v Grécku. Situáciu skomplikovala vnútorná kríza v ptolemaiovskom rode: proti otcovi sa vzbúril jeho najstarší syn a vtedajší spoluvládca [[Ptolemaios (syn Ptolemaia II.)|Ptolemaios]], známy ako „Ptolemaios Syn“. Našiel podporu v [[Milét]]e, kde sa moci zmocnil [[Tyrania (Grécko)|tyran]] [[Timarchos z Milétu|Timarchos]], a na ostrove [[Samos (ostrov)|Samos]]. Vzbura však bola rýchlo potlačená; po jari roku [[259 pred Kr.]] sa Ptolemaios Syn už v oficiálnych egyptských záznamoch neobjavuje, čo znamená jeho odstránenie z následníctva.<ref name="Hölbl41">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = Geschichte des Ptolemäerreiches | vydavateľ = Wissenschaftliche Buchgesellschaft | rok = 1994 | isbn = 3-534-10422-6 | strany = 41–43 | jazyk = de}}</ref> ==== Námorné porážky Egypta ==== Hlavným dejiskom vojny boli Egejské more a pobrežie Malej Ázie. Egyptská flotila, dlhodobo považovaná za neporaziteľnú, utrpela dve vážne rany: * [[Bitka pri Efeze]] (cca 258 pred Kr.): Egyptský [[nauarchos]] [[Chremónides]] podľahol rhodskému loďstvu, v dôsledku čoho Egypt dočasne stratil strategický [[Efez]]. * [[Bitka pri Kose]] (255 pred Kr.): Egyptský [[nauarchos]] [[Patroklos (nauarchos)|Patroklos]] utrpel drvivú porážku od macedónskeho kráľa [[Antigonos II. Gonatas|Antigona II. Gonata]], ktorý v tomto konflikte podporoval Seleukovcov. Táto porážka znamenala faktický koniec ptolemaiovskej námornej hegemónie nad gréckymi ostrovmi.<ref name="Hölbl41" /><ref name="Wellner73" /> V Malej Ázii využil situáciu Antiochos II. a znovudobyl územia v [[Kilíkia|Kilíkii]], [[Pamfýlia|Pamfýlii]] a [[Iónia|Iónii]] vrátane Milétu a Samasu, ktoré Seleukovci stratili v predchádzajúcom konflikte. ==== Mier a dynastická pasca ==== Vojna skončila v roku [[253 pred Kr.]] diplomatickým zmierom, ktorý bol spečatený politickým sobášom. Antiochos II. si vzal za manželku dcéru Ptolemaia II., [[Bereniké (dcéra Ptolemaia II.)|Bereniku]], prezývanú Ferneforos („Prinášajúca veno“).<ref name="Wellner73" /> Tento mier však v sebe niesol zárodok ďalšej vojny. Antiochos II. musel kvôli Berenike zapudiť svoju prvú manželku Laodiku I. a zbaviť jej deti následníctva. Po smrti Ptolemaia II. (246 pred Kr.) sa však Antiochos vrátil k Laodike, čo vyvolalo tragickú reťaz udalostí: Laodika nechala Antiocha aj Bereniku s jej malým synom otráviť. Táto potupa egyptskej princeznej viedla k okamžitému vypuknutiu ''tretej sýrskej vojny'', známej aj ako „Laodikejská vojna“.<ref name="Hölbl41" /><ref name="Wellner73" /> === Tretia sýrska vojna (246 – 241 pred Kr.) === Tretia sýrska vojna, v starogréckych prameňoch označovaná aj ako „laodikejská vojna“ ({{vjz|grc|''Λαοδίκεως πόλεμος''}}), bola vyvrcholením dynastických sporov medzi ptolemaiovským Egyptom a Seleukovskou ríšou. Proti sebe stáli noví panovníci oboch ríš: egyptský kráľ [[Ptolemaios III.|Ptolemaios III. Euergetés]] a formálne len 19-ročný [[Seleukos II.|Seleukos II. Kallinikos]], za ktorého však fakticky vládla jeho matka [[Laodika I.]].<ref name="Wellner84">{{Citácia knihy | autor = Ludvík Václav Wellner | titul = Ptolemaiovci: Z makedonských hor na trůn faraonů | vydavateľ = Epocha | rok = 2011 | isbn = 978-80-7425-070-5 | strany = 84–87 | jazyk = cs}}</ref> ==== Príčina: Dynastická tragédia v Antiochii ==== Bezprostrednou príčinou vojny bolo porušenie mierovej zmluvy z roku 253 pred Kr. Seleukovský kráľ [[Antiochos II. Theos]] sa po smrti Ptolemaia II. vrátil k svojej prvej manželke Laodike I. a zapudil egyptskú princeznú [[Bereniké (dcéra Ptolemaia II.)|Bereniku]]. Krátko nato však Antiochos II. v [[Efez]]e náhle zomrel – pravdepodobne ho otrávila Laodika, ktorá následne nechala v [[Antiochia nad Orontom|Antiochii]] zavraždiť aj Bereniku a jej malého syna, ktorý mal byť zákonným nástupcom trónu.<ref name="Hölbl46">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = Geschichte des Ptolemäerreiches | vydavateľ = Wissenschaftliche Buchgesellschaft | rok = 1994 | isbn = 3-534-10422-6 | strany = 46–48 | jazyk = de}}</ref> ==== Ptolemaiov bleskový útok ==== Ptolemaios III. vtrhol do Sýrie, aby pomstil svoju sestru. V prístave [[Seleukeia Pieria]] aj v samotnej Antiochii ho nadšene vítali Berenikini stúpenci. Po príchode do mesta však zistil, že Berenika je už mŕtva. Ptolemaios využil moment prekvapenia a bez väčšieho odporu obsadil Sýriu, [[Mezopotámia|Mezopotámiu]] a [[Kilíkia|Kilíkiu]]. Do správy dobytých území dosadil svojich generálov, medzi nimi aj [[Xanthippos z Kartága|Xanthippa]], známeho veliteľa z púnskych vojen.<ref name="Wellner84" /> Už v prvej polovici roka [[245 pred Kr.]] sa však Ptolemaios III. musel nečakane vrátiť do Egypta. Dôvodom bola prvá zaznamenaná domorodá vzbura v delte Nílu v ptolemaiovskej histórii, ktorú vyvolalo vysoké zdanenie a sociálna nerovnováha spôsobená nákladmi na vojnu. Kráľ sa vrátil s nesmiernou korisťou, čím si vyslúžil prídomok ''Euergetés'' (Dobrodinec), no stratil možnosť definitívne doraziť seleukovskú moc.<ref name="Hölbl46" /> ==== Seleukovská protiofenzíva a Egejské more ==== Seleukos II. využil kráľov odchod a znovu získal [[Babyloniu|Babyloniu]]. Boje pokračovali aj v Egejskom mori. Egyptská flotila pod velením [[Ptolemaios Andromachou|Ptolemaia Andromachovho]] (pravdepodobne nemanželského syna Ptolemaia II.) dobyla pobrežie Trákie a Efez, no neskôr utrpela porážku od macedónskeho kráľa Antigona II. Gonata pri ostrove Andros. Ptolemaios Andromachou bol nakoniec zavraždený vlastnými vojakmi v Efeze.<ref name="Hölbl46" /><ref name="Wellner84" /> ==== Výsledok a vrchol ptolemaiovskej moci ==== Mier uzavretý v roku [[241 pred Kr.]] bol pre Egypt mimoriadne výhodný. Ptolemaiovská ríša sa stala najmocnejším štátom helenistického sveta. Egypt získal: * Strategický prístav [[Seleukeia Pieria]], čím kontroloval obchodné cesty zo strednej Ázie. * Trvalú prítomnosť na pobreží Trákie a v Malej Ázii. * Dominanciu nad väčšinou východného Stredomoria. Naopak, Seleukovská ríša sa po vojne ocitla v rozvrate. Satrapie v [[Baktria|Baktrii]] a [[Parthia|Parthii]] sa fakticky osamostatnili, čím sa začal proces nezvratného úpadku seleukovskej moci na východe.<ref name="Hölbl46" /> === Štvrtá sýrska vojna (219 – 217 pred Kr.) === [[Súbor:Antiochos III coin cropped.jpg|náhľad|[[Antiochos III. Veľký|Antiochos III. Veľký (Megas)]]]] Štvrtá sýrska vojna bola prvým veľkým stretom novej generácie vládcov: ambiciózneho seleukovského kráľa [[Antiochos III. Veľký|Antiocha III.]] a egyptského panovníka [[Ptolemaios IV.|Ptolemaia IV. Filopatora]]. Obaja nastúpili na trón ako približne dvadsaťroční a Antiochos si za svoj hlavný cieľ stanovil obnovu ríše v jej niekdajšom rozsahu, čo zahŕňalo aj znovuzískanie Koile Sýrie.<ref name="Wellner113">{{Citácia knihy | autor = Ludvík Václav Wellner | titul = Ptolemaiovci: Z makedonských hor na trůn faraonů | vydavateľ = Epocha | rok = 2011 | isbn = 978-80-7425-070-5 | strany = 113–118 | jazyk = cs}}</ref> ==== Neúspešný úvod a zrada v ptolemaiovskom tábore ==== Prvý pokus o ofenzívu podnikol Antiochos III. už v lete roku [[221 pred Kr.]], no narazil na pripravenú egyptskú obranu v údolí [[Bikáa]] pod velením [[Theodotos z Aitólie|Theodota z Aitólie]]. Seleukovský kráľ musel ťaženie prerušiť, aby potlačil vzburu satrapu v Mezopotámii. Skutočná vojna vypukla na jar roku [[219 pred Kr.]]. Antiochovi sa vďaka zrade podarilo získať strategický prístav [[Seleukeia Pieria]], ktorý bol v egyptských rukách 27 rokov. Krátko nato k nemu prebehol aj samotný Theodotos, znechutený intrigami na dvore v Alexandrii, a odovzdal mu sýrsku provinciu. Antiochos bleskovo postúpil na juh, ovládol [[Týros]] a [[Akko|Ptolemais]] (Akkon) a do svojej flotily začlenil štyridsať ukoristených egyptských lodí.<ref name="Hölbl113">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = Geschichte des Ptolemäerreiches | vydavateľ = Wissenschaftliche Buchgesellschaft | rok = 1994 | isbn = 3-534-10422-6 | strany = 113–116 | jazyk = de}}</ref> ==== Egyptská reforma a diplomatické klamstvo ==== Zatiaľ čo Antiochos upevňoval svoju moc v Palestíne, egyptský minister Sosibius začal v Alexandrii horúčkovité prípravy na obranu. Aby získal čas, predstieral záujem o mierové rokovania a v zime roku 219 pred Kr. uzavrel štvormesačné prímerie. Počas tohto obdobia Ptolemaiovci vykonali radikálnu vojenskú reformu: do armády bolo prvýkrát vo veľkom počte (cca 20 000 mužov) začlenené pôvodné egyptské obyvateľstvo, vycvičené v štýle macedónskej [[Falanga (šík)|falangy]].<ref name="Wellner113" /> ==== Bitka pri Rafii (217 pred Kr.) ==== K rozhodujúcemu stretu došlo 18. júna [[217 pred Kr.]] v [[bitka pri Rafii|bitke pri Rafii]] (neďaleko dnešnej Gazy). Proti sebe stáli dve obrovské armády (dokopy vyše 130 000 vojakov). Unikátom bitky bol súboj slonov – menšie africké slony Ptolemaiovcov čelili väčším indickým slonom Antiocha III. Hoci indické slony v boji dominovali, egyptská pechota vďaka novým domorodým posilám seleukovskú falangu drvivo porazila.<ref name="Hölbl113" /><ref name="Wellner113" /> ==== Výsledok a národné prebudenie ==== Antiochos III. bol nútený ustúpiť do Antiochie. Ptolemaios IV. obnovil ptolemaiovskú správu v Sýrii, no v mierovej zmluve bol prekvapivo zmierlivý: ponechal Antiochovi prístav Seleukeia Pieria, pretože ho považoval za príliš nákladný na obranu. Víťazstvo pri Rafii však malo pre Egypt osudný vedľajší účinok. Domorodí Egypťania si po úspechu v bitke uvedomili svoju dôležitosť pre štát, čo viedlo k vzostupu nacionalizmu a následne k veľkému domorodému povstaniu v Hornom Egypte, ktoré na dlhé desaťročia rozvrátilo ptolemaiovskú moc.<ref name="Wellner113" /> === Piata sýrska vojna (202 – 195 pred Kr.) === Piata sýrska vojna znamenala prelom v dejinách helenizmu. Na rozdiel od predchádzajúcich konfliktov do nej výrazne zasiahli nové mocnosti – [[Macedónia (historické územie)|Macedónia]] a vzmáhajúca sa [[Rímska republika]]. Hlavnou príčinou vojny bola vnútorná slabosť Egypta po smrti Ptolemaia IV. (204 pred Kr.), kedy sa moci chopili neschopní regenti v mene neplnoletého [[Ptolemaios V.|Ptolemaia V.]]<ref name="Wellner145">{{Citácia knihy | autor = Ludvík Václav Wellner | titul = Ptolemaiovci: Z makedonských hor na trůn faraonů | vydavateľ = Epocha | rok = 2011 | isbn = 978-80-7425-070-5 | strany = 145–148 | jazyk = cs}}</ref> ==== Tajná dohoda a seleukovská ofenzíva ==== Koncom roka [[203 pred Kr.]] uzavreli [[Antiochos III. Veľký]] a macedónsky kráľ [[Filip V. (Macedónia)|Filip V.]] tajnú dohodu o rozdelení ptolemaiovských zámorských dŕžav. Na jar [[202 pred Kr.]] vtrhol Antiochos do [[Koilé Sýria|Koilé Sýrie]], čím sa začala piata sýrska vojna. Egyptská diplomacia sa zúfalo obrátila na Rím so žiadosťou o pomoc, no Rimania boli v tom čase plne zamestnaní konfliktom s Filipom V. (druhá macedónska vojna).<ref name="Hölbl121">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = Geschichte des Ptolemäerreiches | vydavateľ = Wissenschaftliche Buchgesellschaft | rok = 1994 | isbn = 3-534-10422-6 | strany = 121–123 | jazyk = de}}</ref> ==== Bitka pri Paneione (200 pred Kr.) ==== Po počiatočných úspechoch Antiocha sa egyptskému generálovi Skópovi z Aitólie podarilo v zime [[201 pred Kr.|201]]/[[200 pred Kr.]] dočasne získať späť väčšinu Palestíny vrátane [[Jeruzalem|Jeruzalema]]. Rozhodujúci obrat však nastal v lete roku [[200 pred Kr.]] v [[bitka pri Paneione|bitke pri Paneione]] (pri prameňoch [[Jordán]]u). Antiochos III. tu drvivo porazil Skópasa, ktorý sa s 10 000 mužmi stiahol do prístavu [[Sidón]]. Po dlhom obliehaní Skópas v roku [[199 pred Kr.]] kapituloval a Sidón sa stal seleukovským.<ref name="Wellner145" /><ref name="Hölbl121" /> ==== Rímska intervencia a strata dŕžav v Malej Ázii ==== Kým Antiochos upevňoval moc v Sýrii, Filip V. napádal ptolemaiovské základne v Egejskom mori a Trákii. Rimania po víťazstve nad Filipom vyslali delegáciu k Antiochovi s požiadavkou na vrátenie dobytých miest Ptolemaiovi V. Antiochos však rímskych vyslancov obratne neutralizoval prísľubom mieru s Egyptom a dynastického sobáša. V roku [[197 pred Kr.]] tak Seleukovci nerušene dobyli ptolemaiovskú [[Kilíkia|Kilíkiu]], [[Lýkia|Lýkiu]] a strategický [[Efez]].<ref name="Hölbl121" /> ==== Výsledok: Mier z Rafie a sobáš s Kleopatrou ==== Vojna skončila v roku [[195 pred Kr.]] mierovou zmluvou, v ktorej sa Egypt musel definitívne vzdať všetkých svojich ázijských a európskych dŕžav. Mier bol spečatený v zime [[194 pred Kr.|194]]/[[193 pred Kr.]] v Rafii (tzv. „svadba v Rafii“), kde sa Ptolemaios V. oženil s Antiochovou dcérou [[Kleopatra I.|Kleopatrou I. Syrou]].<ref name="Wellner145" /> Tento konflikt znamenal: * Koniec ptolemaiovskej nadvlády nad Koilé Sýriou a Palestínou (tie sa už nikdy nevrátili pod egyptskú správu). * Začiatok politickej závislosti Egypta od Rímskej republiky. * Seleukovskú hegemóniu na Blízkom východe, ktorá však čoskoro narazila na rímske záujmy.<ref name="Hölbl121" /><ref>{{Citácia knihy | titul = Úpadek ptolemaiovského Egypta | url = https://www.antickysvet.cz/25770n-upadek-ptolemaiovskeho-egypta | jazyk = cs}}</ref> === Šiesta sýrska vojna (170 – 168 pred Kr.) === [[Súbor:Laenas trekt een cirkel rond Antiochus IV Epiphanes in het zand, RP-T-00-1082.jpg|náhľad|Lept od holandského umelca [[Jan Luyken|Jana Luykena]] (17. stor.) zobrazujúci rímskeho vyslanca Laenasa, ako kreslí kruh okolo [[Antiochos IV. Epifanes|Antiocha IV.]]]] Šiesta sýrska vojna bola posledným priamym vojenským konfliktom medzi Ptolemaiovcami a Seleukovcami. Podobne ako predchádzajúca vojna, aj táto prebiehala na pozadí rímskej expanzie (tretia macedónska vojna), ktorá viedla k definitívnemu zániku macedónskeho kráľovstva. Výsledkom vojny bolo potvrdenie [[Rímska republika|Ríma]] ako rozhodujúceho arbitra v celom východnom Stredomorí.<ref name="Hölbl130">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = Geschichte des Ptolemäerreiches | vydavateľ = Wissenschaftliche Buchgesellschaft | rok = 1994 | isbn = 3-534-10422-6 | strany = 130–134 | jazyk = de}}</ref> ==== Predohra a prípravy na odvetu ==== Po smrti [[Ptolemaios V.|Ptolemaia V. Epifana]] (180 pred Kr.) vládla v Egypte ako regentka jeho manželka [[Kleopatra I.]] Po jej predčasnej smrti v roku 176 pred Kr. prevzali regentstvo dvorania Eulaios a Lenaios. Tí okamžite začali pripravovať vojenskú odvetu s cieľom získať späť [[Koile Sýria|Koile Sýriu]], ktorú Egypt stratil v piatej sýrskej vojne. V roku 175 pred Kr. nastúpil na seleukovský trón energický [[Antiochos IV. Epifanes]], ktorý ptolemaiovskú propagandu sledoval s veľkými obavami a začal pripravovať preventívne opatrenia.<ref name="Wellner182">{{Citácia knihy | autor = Ludvík Václav Wellner | titul = Ptolemaiovci: Z makedonských hor na trůn faraonů | vydavateľ = Epocha | rok = 2011 | isbn = 978-80-7425-070-5 | strany = 182–185 | jazyk = cs}}</ref> ==== Priebeh vojny a seleukovská invázia ==== Vojna vypukla v roku [[169 pred Kr.]], keď egyptské vojská vyrazili smerom k sýrskym hraniciam. Antiochos IV. však útok nielen očakával, ale bol naň aj lepšie pripravený. Egyptskú armádu zastavil už na hraniciach pri meste [[Pelusium]], ktoré následne obsadil. V [[Alexandria (Egypt)|Alexandrii]] vypukla panika, regenti boli zosadení a nahradení Komanom a Kineom. Antiochos vtrhol do Egypta, obsadil veľkú časť Dolného Egypta vrátane starobylého [[Memfis (Egypt)|Memfisu]] a postupoval na Alexandriu. Mladého kráľa [[Ptolemaios VI.|Ptolemaia VI. Filométora]] (svojho synovca) donútil prijať seleukovské poručníctvo. Alexandria sa však pod vedením mladšieho kráľovho brata [[Ptolemaios VIII.|Ptolemaia VIII.]] odmietla vzdať. Antiochos mesto obľahol, no kvôli vnútorným problémom v Sýrii a nečakaným záplavám Nílu sa koncom roka 169 pred Kr. musel stiahnuť. Egyptskí súrodenci (Ptolemaios VI., Ptolemaios VIII. a Kleopatra II.) sa následne zmierili a obnovili spoločnú vládu troch panovníkov.<ref name="Hölbl130" /> ==== Deň v Eleusíne a rímske ultimátum ==== Na jar roku [[168 pred Kr.]] Antiochos IV. zaútočil na Egypt znova a súčasne nechal obsadiť [[Cyprus]]. Keď sa jeho vojská opäť blížili k Alexandrii, došlo k jednému z najslávnejších diplomatických incidentov staroveku. Rímska republika, ktorá práve 22. júna 168 pred Kr. definitívne porazila Macedóniu v [[Bitka pri Pydne|bitke pri Pydne]], vyslala do Egypta posolstvo vedené Gaiom Popilliom Laenasom. Stretli sa na alexandrijskom predmestí Eleusína. Laenas bez pozdravu podal Antiochovi písomné rímske ultimátum, ktoré žiadalo okamžitý odchod z Egypta a Cypru. Keď Antiochos požiadal o čas na poradu s radcami, Laenas palicou opísal v piesku okolo kráľa kruh a vyhlásil: ''„Skôr než prekročíš tento kruh, daj mi odpoveď pre rímsky senát.“''<ref name="Wellner182" /> Šokovaný Antiochos, vedomý si osudu macedónskeho kráľa Persea, ultimátum prijal. 30. júla 168 pred Kr. (podľa demotických prameňov) opustil Egypt. ==== Výsledok a rímska hegemónia ==== Šiesta sýrska vojna potvrdila totálny úpadok oboch helenistických ríš. * Egypt sa od tohto momentu stal faktickým rímskym protektorátom. * Seleukovská ríša bola ponížená a zastavená v momente svojej najväčšej územnej expanzie. * Rím sa stal nespochybniteľným pánom východného Stredomoria bez toho, aby v tejto vojne musel nasadiť jedného vojaka.<ref name="Hölbl130" /><ref name="Wellner182" /> == Dôsledky a historický význam vojen == Sýrske vojny, trvajúce s prestávkami viac než jedno storočie, zásadne zmenili politickú mapu starovekého sveta. Hoci Egypt v poslednom konflikte vďaka rímskemu zásahu neprišiel o formálnu nezávislosť, obe helenistické veľmoci boli týmito vojnami smrteľne vyčerpané.<ref name="Wellner206">{{Citácia knihy | autor = Ludvík Václav Wellner | titul = Ptolemaiovci: Z makedonských hor na trůn faraonů | vydavateľ = Epocha | rok = 2011 | isbn = 978-80-7425-070-5 | strany = 206–210 | jazyk = cs}}</ref> * '''Ptolemaiovský Egypt:''' Kráľovstvo stratilo takmer všetky svoje zahraničné dŕžavy v Malej Ázii, Trákii a Levantii. Po „dni v Eleusíne“ sa Egypt dostal pod priamy politický vplyv [[Rímska republika|Rímskej republiky]], z ktorej sa stal postupne faktický vazalský štát. Neustále vojnové výdavky viedli k devalvácii meny a drastickému zvyšovaniu daní, čo vyvolalo vlnu nacionalistických domorodých povstaní (najmä v Hornom Egypte) a trvalú nestabilitu ptolemaiovskej moci.<ref name="Hölbl134">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = Geschichte des Ptolemäerreiches | vydavateľ = Wissenschaftliche Buchgesellschaft | rok = 1994 | isbn = 3-534-10422-6 | strany = 134–136 | jazyk = de}}</ref> * '''Seleukovská ríša:''' Hoci Antiochos III. a Antiochos IV. dosiahli v neskorších vojnách vojenské úspechy, ríša nebola schopná udržať kontrolu nad obrovským územím. Krátko po skončení sýrskych vojen stratili Seleukovci kontrolu nad východnými provinciami (Média, Perzia), ktoré ovládli [[Parti]] pod vedením [[Mithradatés I.|Mithradata I.]] Vnútorne rozvrátený štát, paralyzovaný nekonečnými dynastickými spormi o trón, sa nakoniec stal obeťou rímskych výbojov na západe a partských na východe.<ref name="Adkins81">{{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 81}}</ref> Z dlhodobého hľadiska sýrske vojny vytvorili mocenské vákuum na Blízkom východe, ktoré umožnilo mocenský vzostup Ríma. Helénistické monarchie, ktoré sa namiesto spojenectva proti spoločným nepriateľom navzájom vyčerpali, uvoľnili cestu rímskej nadvláde nad celým Stredomorím.<ref name="Wellner206" /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Ptolemaiovci]] * [[Seleukovská ríša]] * [[Helenizmus]] * [[Diadochovia]] [[Kategória:Ptolemaiovci]] [[Kategória:Seleukovci]] 2hwfkd0q3rz3kja6tuj3g4fk6xpwldk 8188357 8188352 2026-03-28T11:49:49Z Luppus 39967 8188357 wikitext text/x-wiki '''Sýrske vojny''' boli sériou šiestich ozbrojených konfliktov medzi dvoma poprednými [[helenizmus|helénskymi]] mocnosťami, [[Seleukovská ríša|Seleukovskou ríšou]] a [[Ptolemaiovci|ptolemaiovským Egyptom]], teda dvoma nástupníckymi štátmi ríše [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]]. Vojny prebehli v 3. a 2. storočí pred Kr., presnejšie v rokoch [[274 pred Kr.]] – [[168 pred Kr.]] Hlavným cieľom bolo získanie kontroly nad územím zvaným [[Koilé Sýria]] (dnešná južná [[Sýria]], [[Libanon]] a [[Izrael]]).<ref name="Wellner">{{Citácia knihy | autor = Ludvík Václav Wellner | titul = Ptolemaiovci: Z makedonských hor na trůn faraonů | vydavateľ = Epocha | rok = 2011 | isbn = 978-80-7425-070-5 | miesto = Praha | strany = 11-13 | jazyk = cs}}</ref> Tieto konflikty vyčerpali obe strany a urýchlili ich neskorší úpadok a pohltenie [[Staroveký Rím|Rímskou ríšou]] a [[Partská ríša|Partskou ríšou]]. Okrajovo sa o týchto vojnách zmieňujú biblické knihy Machabejcov.<ref name="Maccabees">{{Citácia knihy | titul = The Books of the Maccabees: History, Theology, Ideology | editori = Géza Xeravits, József Zsengellér | vydavateľ = Brill | rok = 2006 | isbn = 978-9004157002 | miesto = Leiden | jazyk = en}}</ref> == Prológ == [[Súbor:The Battle of Ipsus.jpg|náhľad|[[Bitka pri Ipse]], jedna z najväčších v staroveku, zmenila celý antický svet.]] [[Súbor:Heinrich Kiepert. Asia citerior. Coele Syria yellow.jpg|náhľad|340x340px|Mapa Blízkeho východu: Koilé Sýria je vyznačená žltou farbou.]] Územie Koilé Sýrie, rovnako ako Egypta a Perzie, bolo ovládané [[Macedónia (historické územie)|Macedóniou]] už za Alexandra Veľkého. Po jeho smrti v roku [[323 pred Kr.]] vypukli [[Vojny diadochov|vojny diadochov]], v ktorých sa Koilé Sýria dostala pod vládu [[Antigonos Jednooký|Antigona I. Monofthalma]].<ref name="Adkins81">{{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 81}}</ref> V roku [[301 pred Kr.]] využil egyptský kráľ [[Ptolemaios I.|Ptolemaios I. Sótér]] udalosti okolo [[Bitka pri Ipse|bitky pri Ipse]], v ktorej koalícia diadochov porazila Antigona, a vojensky obsadil Koilé Sýriu. Hoci sa bitky priamo nezúčastnil, nárokoval si územie ako odmenu. Víťazní spojenci však túto oblasť pridelili [[Seleukos I. Níkátór|Seleukovi I. Níkátórovi]], zakladateľovi Seleukovskej ríše.<ref name="Wellner" /> Seleukos, ktorý bol Ptolemaiovi zaviazaný za predchádzajúcu pomoc, sa rozhodol sporné územie zatiaľ neriešiť silou. Napätie však zostalo a po smrti oboch panovníkov (Ptolemaios zomrel v roku [[283 pred Kr.]] a Seleukos bol zavraždený v roku [[280 pred Kr.]]) sa ich nástupcovia okamžite zaplietli do otvoreného nepriateľstva.<ref name="Wellner" /> == Vojny == === Prvá sýrska vojna (274 – 271 pred Kr.) === Prvá sýrska vojna bola prvým priamym vojenským stretom medzi dvoma nástupníckymi štátmi o nadvládu nad východným Stredomorím. Proti sebe stáli egyptský kráľ [[Ptolemaios II.|Ptolemaios II. Filadelfos]] (spolu so svojou manželkou [[Arsinoé II.]]) a seleukovský panovník [[Antiochos I. Sótér]].<ref name="Wellner71">{{Citácia knihy | autor = Ludvík Václav Wellner | titul = Ptolemaiovci: Z makedonských hor na trůn faraonů | vydavateľ = Epocha | rok = 2011 | isbn = 978-80-7425-070-5 | strany = 71–73 | jazyk = cs}}</ref> ==== Predohra a vnútorná nestabilita ==== Vojne predchádzal pokus o strategické obkľúčenie Egypta, tzv. „kliešťový manéver“. Antiochov zať a Ptolemaiov nevlastný brat, [[Magas z Kyrény]], zaútočil na Egypt zo západu (z Kyrenaiky), zatiaľ čo Antiochos I. pripravoval ofenzívu z východu. Magas však musel postup zastaviť kvôli vzbure libyjských nomádov vo svojom zázemí. Ptolemaios II. nemohol situáciu okamžite využiť na protiútok, pretože v rovnakom čase čelil nebezpečnej vzbure 4 000 galských žoldnierov ([[Galaťania|Galaťanov]]), ktorých musel nechať zlikvidovať na pustom ostrove v delte Nílu.<ref name="Hölbl34">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = Geschichte des Ptolemäerreiches | vydavateľ = Wissenschaftliche Buchgesellschaft | rok = 1994 | isbn = 3-534-10422-6 | strany = 34–36 | jazyk = de}}</ref> ==== Priebeh konfliktu ==== V roku [[274 pred Kr.]] prešiel Ptolemaios II. do ofenzívy a vpadol do seleukovskej Sýrie. Antiochos I. útok odrazil a pripravil rozsiahlu odvetnú inváziu do Egypta. Ohrozenie bolo natoľko vážne, že Ptolemaios II. a Arsinoé II. sa osobne odobrali do strategického pohraničného mesta [[Pélousion]], aby dohliadli na obranné línie a organizáciu vojska. Arsinoé II. sa v tomto období prejavila ako mimoriadne schopná organizátorka a podľa niektorých prameňov priamo ovplyvňovala vojenskú stratégiu.<ref name="Wellner71" /> Antiochova protiofenzíva však stroskotala na logistických a ekonomických problémoch. Extrémne náklady na vojnu vyvolali v [[Babylonia|Babylonii]] hospodársku krízu, ktorú dokumentujú dobové astronomické denníky. Armádu navyše zdecimovala náhla epidémia moru. V roku [[271 pred Kr.]] bol Antiochos I. nútený od svojich plánov upustiť a stiahnuť sa.<ref name="Hölbl34" /> ==== Výsledok a územné zisky ==== Hoci mier uzavretý v roku 271 pred Kr. nepriniesol radikálne prekreslenie hraníc, Egypt z vojny vyšiel ako víťaz. Ptolemaiovcom sa podarilo udržať strategicky dôležitý [[Damask]] a definitívne upevniť svoju moc nad fénickým pobrežím, [[Kilíkia|Kilíkiou]] a [[Kária|Káriou]] v Malej Ázii. Ptolemaios II. následne využil víťazstvo na propagandistické účely, čo dokladá aj oslavná báseň básnika [[Theokritos zo Syrakúz|Theokrita]] (''Enkómion eis Ptolemaion''), v ktorej vyzdvihuje kráľa ako neprekonateľného vládcu morí a pevnín.<ref name="Wellner71" /><ref name="Hölbl34" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = First Syrian War, 276-272 BC | url = http://www.historyofwar.org | jazyk = en}}</ref> === Druhá sýrska vojna (260 – 253 pred Kr.) === Druhá sýrska vojna bola pokračovaním mocenského zápasu medzi ptolemaiovským Egyptom a Seleukovskou ríšou. Proti starnúcemu [[Ptolemaios II. Filadelfos|Ptolemaiovi II.]] stál mladý a energický [[Antiochos II. Theos]], ktorého tentoraz netradične podporil [[Rodos (ostrov)|Rhodos]], hoci ten zvyčajne stál na strane Egypta.<ref name="Wellner73">{{Citácia knihy | autor = Ludvík Václav Wellner | titul = Ptolemaiovci: Z makedonských hor na trůn faraonů | vydavateľ = Epocha | rok = 2011 | isbn = 978-80-7425-070-5 | strany = 73–75 | jazyk = cs}}</ref> ==== Predohra a vzbury v zázemí ==== Vojne predchádzala tzv. [[Chremónidova vojna]] (267 – 261 pred Kr.), ktorá oslabila egyptský vplyv v Grécku. Situáciu skomplikovala vnútorná kríza v ptolemaiovskom rode: proti otcovi sa vzbúril jeho najstarší syn a vtedajší spoluvládca [[Ptolemaios (syn Ptolemaia II.)|Ptolemaios]], známy ako „Ptolemaios Syn“. Našiel podporu v [[Milét]]e, kde sa moci zmocnil [[Tyrania (Grécko)|tyran]] [[Timarchos z Milétu|Timarchos]], a na ostrove [[Samos (ostrov)|Samos]]. Vzbura však bola rýchlo potlačená; po jari roku [[259 pred Kr.]] sa Ptolemaios Syn už v oficiálnych egyptských záznamoch neobjavuje, čo znamená jeho odstránenie z následníctva.<ref name="Hölbl41">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = Geschichte des Ptolemäerreiches | vydavateľ = Wissenschaftliche Buchgesellschaft | rok = 1994 | isbn = 3-534-10422-6 | strany = 41–43 | jazyk = de}}</ref> ==== Námorné porážky Egypta ==== Hlavným dejiskom vojny boli Egejské more a pobrežie Malej Ázie. Egyptská flotila, dlhodobo považovaná za neporaziteľnú, utrpela dve vážne rany: * [[Bitka pri Efeze]] (cca 258 pred Kr.): Egyptský [[nauarchos]] [[Chremónides]] podľahol rhodskému loďstvu, v dôsledku čoho Egypt dočasne stratil strategický [[Efez]]. * [[Bitka pri Kose]] (255 pred Kr.): Egyptský [[nauarchos]] [[Patroklos (nauarchos)|Patroklos]] utrpel drvivú porážku od macedónskeho kráľa [[Antigonos II. Gonatas|Antigona II. Gonata]], ktorý v tomto konflikte podporoval Seleukovcov. Táto porážka znamenala faktický koniec ptolemaiovskej námornej hegemónie nad gréckymi ostrovmi.<ref name="Hölbl41" /><ref name="Wellner73" /> V Malej Ázii využil situáciu Antiochos II. a znovudobyl územia v [[Kilíkia|Kilíkii]], [[Pamfýlia|Pamfýlii]] a [[Iónia|Iónii]] vrátane Milétu a Samasu, ktoré Seleukovci stratili v predchádzajúcom konflikte. ==== Mier a dynastická pasca ==== Vojna skončila v roku [[253 pred Kr.]] diplomatickým zmierom, ktorý bol spečatený politickým sobášom. Antiochos II. si vzal za manželku dcéru Ptolemaia II., [[Bereniké (dcéra Ptolemaia II.)|Bereniku]], prezývanú Ferneforos („Prinášajúca veno“).<ref name="Wellner73" /> Tento mier však v sebe niesol zárodok ďalšej vojny. Antiochos II. musel kvôli Berenike zapudiť svoju prvú manželku Laodiku I. a zbaviť jej deti následníctva. Po smrti Ptolemaia II. (246 pred Kr.) sa však Antiochos vrátil k Laodike, čo vyvolalo tragickú reťaz udalostí: Laodika nechala Antiocha aj Bereniku s jej malým synom otráviť. Táto potupa egyptskej princeznej viedla k okamžitému vypuknutiu ''tretej sýrskej vojny'', známej aj ako „Laodikejská vojna“.<ref name="Hölbl41" /><ref name="Wellner73" /> === Tretia sýrska vojna (246 – 241 pred Kr.) === Tretia sýrska vojna, v starogréckych prameňoch označovaná aj ako „laodikejská vojna“ ({{vjz|grc|''Λαοδίκεως πόλεμος''}}), bola vyvrcholením dynastických sporov medzi ptolemaiovským Egyptom a Seleukovskou ríšou. Proti sebe stáli noví panovníci oboch ríš: egyptský kráľ [[Ptolemaios III.|Ptolemaios III. Euergetés]] a formálne len 19-ročný [[Seleukos II.|Seleukos II. Kallinikos]], za ktorého však fakticky vládla jeho matka [[Laodika I.]].<ref name="Wellner84">{{Citácia knihy | autor = Ludvík Václav Wellner | titul = Ptolemaiovci: Z makedonských hor na trůn faraonů | vydavateľ = Epocha | rok = 2011 | isbn = 978-80-7425-070-5 | strany = 84–87 | jazyk = cs}}</ref> ==== Príčina: Dynastická tragédia v Antiochii ==== Bezprostrednou príčinou vojny bolo porušenie mierovej zmluvy z roku 253 pred Kr. Seleukovský kráľ [[Antiochos II. Theos]] sa po smrti Ptolemaia II. vrátil k svojej prvej manželke Laodike I. a zapudil egyptskú princeznú [[Bereniké (dcéra Ptolemaia II.)|Bereniku]]. Krátko nato však Antiochos II. v [[Efez]]e náhle zomrel – pravdepodobne ho otrávila Laodika, ktorá následne nechala v [[Antiochia nad Orontom|Antiochii]] zavraždiť aj Bereniku a jej malého syna, ktorý mal byť zákonným nástupcom trónu.<ref name="Hölbl46">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = Geschichte des Ptolemäerreiches | vydavateľ = Wissenschaftliche Buchgesellschaft | rok = 1994 | isbn = 3-534-10422-6 | strany = 46–48 | jazyk = de}}</ref> ==== Ptolemaiov bleskový útok ==== Ptolemaios III. vtrhol do Sýrie, aby pomstil svoju sestru. V prístave [[Seleukeia Pieria]] aj v samotnej Antiochii ho nadšene vítali Berenikini stúpenci. Po príchode do mesta však zistil, že Berenika je už mŕtva. Ptolemaios využil moment prekvapenia a bez väčšieho odporu obsadil Sýriu, [[Mezopotámia|Mezopotámiu]] a [[Kilíkia|Kilíkiu]]. Do správy dobytých území dosadil svojich generálov, medzi nimi aj [[Xanthippos z Kartága|Xanthippa]], známeho veliteľa z púnskych vojen.<ref name="Wellner84" /> Už v prvej polovici roka [[245 pred Kr.]] sa však Ptolemaios III. musel nečakane vrátiť do Egypta. Dôvodom bola prvá zaznamenaná domorodá vzbura v delte Nílu v ptolemaiovskej histórii, ktorú vyvolalo vysoké zdanenie a sociálna nerovnováha spôsobená nákladmi na vojnu. Kráľ sa vrátil s nesmiernou korisťou, čím si vyslúžil prídomok ''Euergetés'' (Dobrodinec), no stratil možnosť definitívne doraziť seleukovskú moc.<ref name="Hölbl46" /> ==== Seleukovská protiofenzíva a Egejské more ==== Seleukos II. využil kráľov odchod a znovu získal [[Babyloniu|Babyloniu]]. Boje pokračovali aj v Egejskom mori. Egyptská flotila pod velením [[Ptolemaios Andromachou|Ptolemaia Andromachovho]] (pravdepodobne nemanželského syna Ptolemaia II.) dobyla pobrežie Trákie a Efez, no neskôr utrpela porážku od macedónskeho kráľa Antigona II. Gonata pri ostrove Andros. Ptolemaios Andromachou bol nakoniec zavraždený vlastnými vojakmi v Efeze.<ref name="Hölbl46" /><ref name="Wellner84" /> ==== Výsledok a vrchol ptolemaiovskej moci ==== Mier uzavretý v roku [[241 pred Kr.]] bol pre Egypt mimoriadne výhodný. Ptolemaiovská ríša sa stala najmocnejším štátom helenistického sveta. Egypt získal: * Strategický prístav [[Seleukeia Pieria]], čím kontroloval obchodné cesty zo strednej Ázie. * Trvalú prítomnosť na pobreží Trákie a v Malej Ázii. * Dominanciu nad väčšinou východného Stredomoria. Naopak, Seleukovská ríša sa po vojne ocitla v rozvrate. Satrapie v [[Baktria|Baktrii]] a [[[[Partská ríša|Parthii]] sa fakticky osamostatnili, čím sa začal proces nezvratného úpadku seleukovskej moci na východe.<ref name="Hölbl46" /> === Štvrtá sýrska vojna (219 – 217 pred Kr.) === [[Súbor:Antiochos III coin cropped.jpg|náhľad|[[Antiochos III. Veľký|Antiochos III. Veľký (Megas)]]]] Štvrtá sýrska vojna bola prvým veľkým stretom novej generácie vládcov: ambiciózneho seleukovského kráľa [[Antiochos III. Veľký|Antiocha III.]] a egyptského panovníka [[Ptolemaios IV.|Ptolemaia IV. Filopatora]]. Obaja nastúpili na trón ako približne dvadsaťroční a Antiochos si za svoj hlavný cieľ stanovil obnovu ríše v jej niekdajšom rozsahu, čo zahŕňalo aj znovuzískanie Koile Sýrie.<ref name="Wellner113">{{Citácia knihy | autor = Ludvík Václav Wellner | titul = Ptolemaiovci: Z makedonských hor na trůn faraonů | vydavateľ = Epocha | rok = 2011 | isbn = 978-80-7425-070-5 | strany = 113–118 | jazyk = cs}}</ref> ==== Neúspešný úvod a zrada v ptolemaiovskom tábore ==== Prvý pokus o ofenzívu podnikol Antiochos III. už v lete roku [[221 pred Kr.]], no narazil na pripravenú egyptskú obranu v údolí [[Bikáa]] pod velením [[Theodotos z Aitólie|Theodota z Aitólie]]. Seleukovský kráľ musel ťaženie prerušiť, aby potlačil vzburu satrapu v Mezopotámii. Skutočná vojna vypukla na jar roku [[219 pred Kr.]]. Antiochovi sa vďaka zrade podarilo získať strategický prístav [[Seleukeia Pieria]], ktorý bol v egyptských rukách 27 rokov. Krátko nato k nemu prebehol aj samotný Theodotos, znechutený intrigami na dvore v Alexandrii, a odovzdal mu sýrsku provinciu. Antiochos bleskovo postúpil na juh, ovládol [[Týros]] a [[Akko|Ptolemais]] (Akkon) a do svojej flotily začlenil štyridsať ukoristených egyptských lodí.<ref name="Hölbl113">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = Geschichte des Ptolemäerreiches | vydavateľ = Wissenschaftliche Buchgesellschaft | rok = 1994 | isbn = 3-534-10422-6 | strany = 113–116 | jazyk = de}}</ref> ==== Egyptská reforma a diplomatické klamstvo ==== Zatiaľ čo Antiochos upevňoval svoju moc v Palestíne, egyptský minister Sosibius začal v Alexandrii horúčkovité prípravy na obranu. Aby získal čas, predstieral záujem o mierové rokovania a v zime roku 219 pred Kr. uzavrel štvormesačné prímerie. Počas tohto obdobia Ptolemaiovci vykonali radikálnu vojenskú reformu: do armády bolo prvýkrát vo veľkom počte (cca 20 000 mužov) začlenené pôvodné egyptské obyvateľstvo, vycvičené v štýle macedónskej [[Falanga (šík)|falangy]].<ref name="Wellner113" /> ==== Bitka pri Rafii (217 pred Kr.) ==== K rozhodujúcemu stretu došlo 18. júna [[217 pred Kr.]] v [[bitka pri Rafii|bitke pri Rafii]] (neďaleko dnešnej Gazy). Proti sebe stáli dve obrovské armády (dokopy vyše 130 000 vojakov). Unikátom bitky bol súboj slonov – menšie africké slony Ptolemaiovcov čelili väčším indickým slonom Antiocha III. Hoci indické slony v boji dominovali, egyptská pechota vďaka novým domorodým posilám seleukovskú falangu drvivo porazila.<ref name="Hölbl113" /><ref name="Wellner113" /> ==== Výsledok a národné prebudenie ==== Antiochos III. bol nútený ustúpiť do Antiochie. Ptolemaios IV. obnovil ptolemaiovskú správu v Sýrii, no v mierovej zmluve bol prekvapivo zmierlivý: ponechal Antiochovi prístav Seleukeia Pieria, pretože ho považoval za príliš nákladný na obranu. Víťazstvo pri Rafii však malo pre Egypt osudný vedľajší účinok. Domorodí Egypťania si po úspechu v bitke uvedomili svoju dôležitosť pre štát, čo viedlo k vzostupu nacionalizmu a následne k veľkému domorodému povstaniu v Hornom Egypte, ktoré na dlhé desaťročia rozvrátilo ptolemaiovskú moc.<ref name="Wellner113" /> === Piata sýrska vojna (202 – 195 pred Kr.) === Piata sýrska vojna znamenala prelom v dejinách helenizmu. Na rozdiel od predchádzajúcich konfliktov do nej výrazne zasiahli nové mocnosti – [[Macedónia (historické územie)|Macedónia]] a vzmáhajúca sa [[Rímska republika]]. Hlavnou príčinou vojny bola vnútorná slabosť Egypta po smrti Ptolemaia IV. (204 pred Kr.), kedy sa moci chopili neschopní regenti v mene neplnoletého [[Ptolemaios V.|Ptolemaia V.]]<ref name="Wellner145">{{Citácia knihy | autor = Ludvík Václav Wellner | titul = Ptolemaiovci: Z makedonských hor na trůn faraonů | vydavateľ = Epocha | rok = 2011 | isbn = 978-80-7425-070-5 | strany = 145–148 | jazyk = cs}}</ref> ==== Tajná dohoda a seleukovská ofenzíva ==== Koncom roka [[203 pred Kr.]] uzavreli [[Antiochos III. Veľký]] a macedónsky kráľ [[Filip V. (Macedónia)|Filip V.]] tajnú dohodu o rozdelení ptolemaiovských zámorských dŕžav. Na jar [[202 pred Kr.]] vtrhol Antiochos do [[Koilé Sýria|Koilé Sýrie]], čím sa začala piata sýrska vojna. Egyptská diplomacia sa zúfalo obrátila na Rím so žiadosťou o pomoc, no Rimania boli v tom čase plne zamestnaní konfliktom s Filipom V. (druhá macedónska vojna).<ref name="Hölbl121">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = Geschichte des Ptolemäerreiches | vydavateľ = Wissenschaftliche Buchgesellschaft | rok = 1994 | isbn = 3-534-10422-6 | strany = 121–123 | jazyk = de}}</ref> ==== Bitka pri Paneione (200 pred Kr.) ==== Po počiatočných úspechoch Antiocha sa egyptskému generálovi Skópovi z Aitólie podarilo v zime [[201 pred Kr.|201]]/[[200 pred Kr.]] dočasne získať späť väčšinu Palestíny vrátane [[Jeruzalem|Jeruzalema]]. Rozhodujúci obrat však nastal v lete roku [[200 pred Kr.]] v [[bitka pri Paneione|bitke pri Paneione]] (pri prameňoch [[Jordán]]u). Antiochos III. tu drvivo porazil Skópasa, ktorý sa s 10 000 mužmi stiahol do prístavu [[Sidón]]. Po dlhom obliehaní Skópas v roku [[199 pred Kr.]] kapituloval a Sidón sa stal seleukovským.<ref name="Wellner145" /><ref name="Hölbl121" /> ==== Rímska intervencia a strata dŕžav v Malej Ázii ==== Kým Antiochos upevňoval moc v Sýrii, Filip V. napádal ptolemaiovské základne v Egejskom mori a Trákii. Rimania po víťazstve nad Filipom vyslali delegáciu k Antiochovi s požiadavkou na vrátenie dobytých miest Ptolemaiovi V. Antiochos však rímskych vyslancov obratne neutralizoval prísľubom mieru s Egyptom a dynastického sobáša. V roku [[197 pred Kr.]] tak Seleukovci nerušene dobyli ptolemaiovskú [[Kilíkia|Kilíkiu]], [[Lýkia|Lýkiu]] a strategický [[Efez]].<ref name="Hölbl121" /> ==== Výsledok: Mier z Rafie a sobáš s Kleopatrou ==== Vojna skončila v roku [[195 pred Kr.]] mierovou zmluvou, v ktorej sa Egypt musel definitívne vzdať všetkých svojich ázijských a európskych dŕžav. Mier bol spečatený v zime [[194 pred Kr.|194]]/[[193 pred Kr.]] v Rafii (tzv. „svadba v Rafii“), kde sa Ptolemaios V. oženil s Antiochovou dcérou [[Kleopatra I.|Kleopatrou I. Syrou]].<ref name="Wellner145" /> Tento konflikt znamenal: * Koniec ptolemaiovskej nadvlády nad Koilé Sýriou a Palestínou (tie sa už nikdy nevrátili pod egyptskú správu). * Začiatok politickej závislosti Egypta od Rímskej republiky. * Seleukovskú hegemóniu na Blízkom východe, ktorá však čoskoro narazila na rímske záujmy.<ref name="Hölbl121" /><ref>{{Citácia knihy | titul = Úpadek ptolemaiovského Egypta | url = https://www.antickysvet.cz/25770n-upadek-ptolemaiovskeho-egypta | jazyk = cs}}</ref> === Šiesta sýrska vojna (170 – 168 pred Kr.) === [[Súbor:Laenas trekt een cirkel rond Antiochus IV Epiphanes in het zand, RP-T-00-1082.jpg|náhľad|Lept od holandského umelca [[Jan Luyken|Jana Luykena]] (17. stor.) zobrazujúci rímskeho vyslanca Laenasa, ako kreslí kruh okolo [[Antiochos IV. Epifanes|Antiocha IV.]]]] Šiesta sýrska vojna bola posledným priamym vojenským konfliktom medzi Ptolemaiovcami a Seleukovcami. Podobne ako predchádzajúca vojna, aj táto prebiehala na pozadí rímskej expanzie (tretia macedónska vojna), ktorá viedla k definitívnemu zániku macedónskeho kráľovstva. Výsledkom vojny bolo potvrdenie [[Rímska republika|Ríma]] ako rozhodujúceho arbitra v celom východnom Stredomorí.<ref name="Hölbl130">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = Geschichte des Ptolemäerreiches | vydavateľ = Wissenschaftliche Buchgesellschaft | rok = 1994 | isbn = 3-534-10422-6 | strany = 130–134 | jazyk = de}}</ref> ==== Predohra a prípravy na odvetu ==== Po smrti [[Ptolemaios V.|Ptolemaia V. Epifana]] (180 pred Kr.) vládla v Egypte ako regentka jeho manželka [[Kleopatra I.]] Po jej predčasnej smrti v roku 176 pred Kr. prevzali regentstvo dvorania Eulaios a Lenaios. Tí okamžite začali pripravovať vojenskú odvetu s cieľom získať späť [[Koile Sýria|Koile Sýriu]], ktorú Egypt stratil v piatej sýrskej vojne. V roku 175 pred Kr. nastúpil na seleukovský trón energický [[Antiochos IV. Epifanes]], ktorý ptolemaiovskú propagandu sledoval s veľkými obavami a začal pripravovať preventívne opatrenia.<ref name="Wellner182">{{Citácia knihy | autor = Ludvík Václav Wellner | titul = Ptolemaiovci: Z makedonských hor na trůn faraonů | vydavateľ = Epocha | rok = 2011 | isbn = 978-80-7425-070-5 | strany = 182–185 | jazyk = cs}}</ref> ==== Priebeh vojny a seleukovská invázia ==== Vojna vypukla v roku [[169 pred Kr.]], keď egyptské vojská vyrazili smerom k sýrskym hraniciam. Antiochos IV. však útok nielen očakával, ale bol naň aj lepšie pripravený. Egyptskú armádu zastavil už na hraniciach pri meste [[Pelusium]], ktoré následne obsadil. V [[Alexandria (Egypt)|Alexandrii]] vypukla panika, regenti boli zosadení a nahradení Komanom a Kineom. Antiochos vtrhol do Egypta, obsadil veľkú časť Dolného Egypta vrátane starobylého [[Memfis (Egypt)|Memfisu]] a postupoval na Alexandriu. Mladého kráľa [[Ptolemaios VI.|Ptolemaia VI. Filométora]] (svojho synovca) donútil prijať seleukovské poručníctvo. Alexandria sa však pod vedením mladšieho kráľovho brata [[Ptolemaios VIII.|Ptolemaia VIII.]] odmietla vzdať. Antiochos mesto obľahol, no kvôli vnútorným problémom v Sýrii a nečakaným záplavám Nílu sa koncom roka 169 pred Kr. musel stiahnuť. Egyptskí súrodenci (Ptolemaios VI., Ptolemaios VIII. a Kleopatra II.) sa následne zmierili a obnovili spoločnú vládu troch panovníkov.<ref name="Hölbl130" /> ==== Deň v Eleusíne a rímske ultimátum ==== Na jar roku [[168 pred Kr.]] Antiochos IV. zaútočil na Egypt znova a súčasne nechal obsadiť [[Cyprus]]. Keď sa jeho vojská opäť blížili k Alexandrii, došlo k jednému z najslávnejších diplomatických incidentov staroveku. Rímska republika, ktorá práve 22. júna 168 pred Kr. definitívne porazila Macedóniu v [[Bitka pri Pydne|bitke pri Pydne]], vyslala do Egypta posolstvo vedené Gaiom Popilliom Laenasom. Stretli sa na alexandrijskom predmestí Eleusína. Laenas bez pozdravu podal Antiochovi písomné rímske ultimátum, ktoré žiadalo okamžitý odchod z Egypta a Cypru. Keď Antiochos požiadal o čas na poradu s radcami, Laenas palicou opísal v piesku okolo kráľa kruh a vyhlásil: ''„Skôr než prekročíš tento kruh, daj mi odpoveď pre rímsky senát.“''<ref name="Wellner182" /> Šokovaný Antiochos, vedomý si osudu macedónskeho kráľa Persea, ultimátum prijal. 30. júla 168 pred Kr. (podľa demotických prameňov) opustil Egypt. ==== Výsledok a rímska hegemónia ==== Šiesta sýrska vojna potvrdila totálny úpadok oboch helenistických ríš. * Egypt sa od tohto momentu stal faktickým rímskym protektorátom. * Seleukovská ríša bola ponížená a zastavená v momente svojej najväčšej územnej expanzie. * Rím sa stal nespochybniteľným pánom východného Stredomoria bez toho, aby v tejto vojne musel nasadiť jedného vojaka.<ref name="Hölbl130" /><ref name="Wellner182" /> == Dôsledky a historický význam vojen == Sýrske vojny, trvajúce s prestávkami viac než jedno storočie, zásadne zmenili politickú mapu starovekého sveta. Hoci Egypt v poslednom konflikte vďaka rímskemu zásahu neprišiel o formálnu nezávislosť, obe helenistické veľmoci boli týmito vojnami smrteľne vyčerpané.<ref name="Wellner206">{{Citácia knihy | autor = Ludvík Václav Wellner | titul = Ptolemaiovci: Z makedonských hor na trůn faraonů | vydavateľ = Epocha | rok = 2011 | isbn = 978-80-7425-070-5 | strany = 206–210 | jazyk = cs}}</ref> * '''Ptolemaiovský Egypt:''' Kráľovstvo stratilo takmer všetky svoje zahraničné dŕžavy v Malej Ázii, Trákii a Levantii. Po „dni v Eleusíne“ sa Egypt dostal pod priamy politický vplyv [[Rímska republika|Rímskej republiky]], z ktorej sa stal postupne faktický vazalský štát. Neustále vojnové výdavky viedli k devalvácii meny a drastickému zvyšovaniu daní, čo vyvolalo vlnu nacionalistických domorodých povstaní (najmä v Hornom Egypte) a trvalú nestabilitu ptolemaiovskej moci.<ref name="Hölbl134">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = Geschichte des Ptolemäerreiches | vydavateľ = Wissenschaftliche Buchgesellschaft | rok = 1994 | isbn = 3-534-10422-6 | strany = 134–136 | jazyk = de}}</ref> * '''Seleukovská ríša:''' Hoci Antiochos III. a Antiochos IV. dosiahli v neskorších vojnách vojenské úspechy, ríša nebola schopná udržať kontrolu nad obrovským územím. Krátko po skončení sýrskych vojen stratili Seleukovci kontrolu nad východnými provinciami (Média, Perzia), ktoré ovládli [[Parti]] pod vedením [[Mithradatés I.|Mithradata I.]] Vnútorne rozvrátený štát, paralyzovaný nekonečnými dynastickými spormi o trón, sa nakoniec stal obeťou rímskych výbojov na západe a partských na východe.<ref name="Adkins81">{{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 81}}</ref> Z dlhodobého hľadiska sýrske vojny vytvorili mocenské vákuum na Blízkom východe, ktoré umožnilo mocenský vzostup Ríma. Helénistické monarchie, ktoré sa namiesto spojenectva proti spoločným nepriateľom navzájom vyčerpali, uvoľnili cestu rímskej nadvláde nad celým Stredomorím.<ref name="Wellner206" /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Ptolemaiovci]] * [[Seleukovská ríša]] * [[Helenizmus]] * [[Diadochovia]] [[Kategória:Ptolemaiovci]] [[Kategória:Seleukovci]] czy96w445gwce5zfzhwov6rahgcaenm 8188359 8188357 2026-03-28T11:50:17Z Luppus 39967 8188359 wikitext text/x-wiki '''Sýrske vojny''' boli sériou šiestich ozbrojených konfliktov medzi dvoma poprednými [[helenizmus|helénskymi]] mocnosťami, [[Seleukovská ríša|Seleukovskou ríšou]] a [[Ptolemaiovci|ptolemaiovským Egyptom]], teda dvoma nástupníckymi štátmi ríše [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]]. Vojny prebehli v 3. a 2. storočí pred Kr., presnejšie v rokoch [[274 pred Kr.]] – [[168 pred Kr.]] Hlavným cieľom bolo získanie kontroly nad územím zvaným [[Koilé Sýria]] (dnešná južná [[Sýria]], [[Libanon]] a [[Izrael]]).<ref name="Wellner">{{Citácia knihy | autor = Ludvík Václav Wellner | titul = Ptolemaiovci: Z makedonských hor na trůn faraonů | vydavateľ = Epocha | rok = 2011 | isbn = 978-80-7425-070-5 | miesto = Praha | strany = 11-13 | jazyk = cs}}</ref> Tieto konflikty vyčerpali obe strany a urýchlili ich neskorší úpadok a pohltenie [[Staroveký Rím|Rímskou ríšou]] a [[Partská ríša|Partskou ríšou]]. Okrajovo sa o týchto vojnách zmieňujú biblické knihy Machabejcov.<ref name="Maccabees">{{Citácia knihy | titul = The Books of the Maccabees: History, Theology, Ideology | editori = Géza Xeravits, József Zsengellér | vydavateľ = Brill | rok = 2006 | isbn = 978-9004157002 | miesto = Leiden | jazyk = en}}</ref> == Prológ == [[Súbor:The Battle of Ipsus.jpg|náhľad|[[Bitka pri Ipse]], jedna z najväčších v staroveku, zmenila celý antický svet.]] [[Súbor:Heinrich Kiepert. Asia citerior. Coele Syria yellow.jpg|náhľad|340x340px|Mapa Blízkeho východu: Koilé Sýria je vyznačená žltou farbou.]] Územie Koilé Sýrie, rovnako ako Egypta a Perzie, bolo ovládané [[Macedónia (historické územie)|Macedóniou]] už za Alexandra Veľkého. Po jeho smrti v roku [[323 pred Kr.]] vypukli [[Vojny diadochov|vojny diadochov]], v ktorých sa Koilé Sýria dostala pod vládu [[Antigonos Jednooký|Antigona I. Monofthalma]].<ref name="Adkins81">{{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 81}}</ref> V roku [[301 pred Kr.]] využil egyptský kráľ [[Ptolemaios I.|Ptolemaios I. Sótér]] udalosti okolo [[Bitka pri Ipse|bitky pri Ipse]], v ktorej koalícia diadochov porazila Antigona, a vojensky obsadil Koilé Sýriu. Hoci sa bitky priamo nezúčastnil, nárokoval si územie ako odmenu. Víťazní spojenci však túto oblasť pridelili [[Seleukos I. Níkátór|Seleukovi I. Níkátórovi]], zakladateľovi Seleukovskej ríše.<ref name="Wellner" /> Seleukos, ktorý bol Ptolemaiovi zaviazaný za predchádzajúcu pomoc, sa rozhodol sporné územie zatiaľ neriešiť silou. Napätie však zostalo a po smrti oboch panovníkov (Ptolemaios zomrel v roku [[283 pred Kr.]] a Seleukos bol zavraždený v roku [[280 pred Kr.]]) sa ich nástupcovia okamžite zaplietli do otvoreného nepriateľstva.<ref name="Wellner" /> == Vojny == === Prvá sýrska vojna (274 – 271 pred Kr.) === Prvá sýrska vojna bola prvým priamym vojenským stretom medzi dvoma nástupníckymi štátmi o nadvládu nad východným Stredomorím. Proti sebe stáli egyptský kráľ [[Ptolemaios II.|Ptolemaios II. Filadelfos]] (spolu so svojou manželkou [[Arsinoé II.]]) a seleukovský panovník [[Antiochos I. Sótér]].<ref name="Wellner71">{{Citácia knihy | autor = Ludvík Václav Wellner | titul = Ptolemaiovci: Z makedonských hor na trůn faraonů | vydavateľ = Epocha | rok = 2011 | isbn = 978-80-7425-070-5 | strany = 71–73 | jazyk = cs}}</ref> ==== Predohra a vnútorná nestabilita ==== Vojne predchádzal pokus o strategické obkľúčenie Egypta, tzv. „kliešťový manéver“. Antiochov zať a Ptolemaiov nevlastný brat, [[Magas z Kyrény]], zaútočil na Egypt zo západu (z Kyrenaiky), zatiaľ čo Antiochos I. pripravoval ofenzívu z východu. Magas však musel postup zastaviť kvôli vzbure libyjských nomádov vo svojom zázemí. Ptolemaios II. nemohol situáciu okamžite využiť na protiútok, pretože v rovnakom čase čelil nebezpečnej vzbure 4 000 galských žoldnierov ([[Galaťania|Galaťanov]]), ktorých musel nechať zlikvidovať na pustom ostrove v delte Nílu.<ref name="Hölbl34">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = Geschichte des Ptolemäerreiches | vydavateľ = Wissenschaftliche Buchgesellschaft | rok = 1994 | isbn = 3-534-10422-6 | strany = 34–36 | jazyk = de}}</ref> ==== Priebeh konfliktu ==== V roku [[274 pred Kr.]] prešiel Ptolemaios II. do ofenzívy a vpadol do seleukovskej Sýrie. Antiochos I. útok odrazil a pripravil rozsiahlu odvetnú inváziu do Egypta. Ohrozenie bolo natoľko vážne, že Ptolemaios II. a Arsinoé II. sa osobne odobrali do strategického pohraničného mesta [[Pélousion]], aby dohliadli na obranné línie a organizáciu vojska. Arsinoé II. sa v tomto období prejavila ako mimoriadne schopná organizátorka a podľa niektorých prameňov priamo ovplyvňovala vojenskú stratégiu.<ref name="Wellner71" /> Antiochova protiofenzíva však stroskotala na logistických a ekonomických problémoch. Extrémne náklady na vojnu vyvolali v [[Babylonia|Babylonii]] hospodársku krízu, ktorú dokumentujú dobové astronomické denníky. Armádu navyše zdecimovala náhla epidémia moru. V roku [[271 pred Kr.]] bol Antiochos I. nútený od svojich plánov upustiť a stiahnuť sa.<ref name="Hölbl34" /> ==== Výsledok a územné zisky ==== Hoci mier uzavretý v roku 271 pred Kr. nepriniesol radikálne prekreslenie hraníc, Egypt z vojny vyšiel ako víťaz. Ptolemaiovcom sa podarilo udržať strategicky dôležitý [[Damask]] a definitívne upevniť svoju moc nad fénickým pobrežím, [[Kilíkia|Kilíkiou]] a [[Kária|Káriou]] v Malej Ázii. Ptolemaios II. následne využil víťazstvo na propagandistické účely, čo dokladá aj oslavná báseň básnika [[Theokritos zo Syrakúz|Theokrita]] (''Enkómion eis Ptolemaion''), v ktorej vyzdvihuje kráľa ako neprekonateľného vládcu morí a pevnín.<ref name="Wellner71" /><ref name="Hölbl34" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = First Syrian War, 276-272 BC | url = http://www.historyofwar.org | jazyk = en}}</ref> === Druhá sýrska vojna (260 – 253 pred Kr.) === Druhá sýrska vojna bola pokračovaním mocenského zápasu medzi ptolemaiovským Egyptom a Seleukovskou ríšou. Proti starnúcemu [[Ptolemaios II. Filadelfos|Ptolemaiovi II.]] stál mladý a energický [[Antiochos II. Theos]], ktorého tentoraz netradične podporil [[Rodos (ostrov)|Rhodos]], hoci ten zvyčajne stál na strane Egypta.<ref name="Wellner73">{{Citácia knihy | autor = Ludvík Václav Wellner | titul = Ptolemaiovci: Z makedonských hor na trůn faraonů | vydavateľ = Epocha | rok = 2011 | isbn = 978-80-7425-070-5 | strany = 73–75 | jazyk = cs}}</ref> ==== Predohra a vzbury v zázemí ==== Vojne predchádzala tzv. [[Chremónidova vojna]] (267 – 261 pred Kr.), ktorá oslabila egyptský vplyv v Grécku. Situáciu skomplikovala vnútorná kríza v ptolemaiovskom rode: proti otcovi sa vzbúril jeho najstarší syn a vtedajší spoluvládca [[Ptolemaios (syn Ptolemaia II.)|Ptolemaios]], známy ako „Ptolemaios Syn“. Našiel podporu v [[Milét]]e, kde sa moci zmocnil [[Tyrania (Grécko)|tyran]] [[Timarchos z Milétu|Timarchos]], a na ostrove [[Samos (ostrov)|Samos]]. Vzbura však bola rýchlo potlačená; po jari roku [[259 pred Kr.]] sa Ptolemaios Syn už v oficiálnych egyptských záznamoch neobjavuje, čo znamená jeho odstránenie z následníctva.<ref name="Hölbl41">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = Geschichte des Ptolemäerreiches | vydavateľ = Wissenschaftliche Buchgesellschaft | rok = 1994 | isbn = 3-534-10422-6 | strany = 41–43 | jazyk = de}}</ref> ==== Námorné porážky Egypta ==== Hlavným dejiskom vojny boli Egejské more a pobrežie Malej Ázie. Egyptská flotila, dlhodobo považovaná za neporaziteľnú, utrpela dve vážne rany: * [[Bitka pri Efeze]] (cca 258 pred Kr.): Egyptský [[nauarchos]] [[Chremónides]] podľahol rhodskému loďstvu, v dôsledku čoho Egypt dočasne stratil strategický [[Efez]]. * [[Bitka pri Kose]] (255 pred Kr.): Egyptský [[nauarchos]] [[Patroklos (nauarchos)|Patroklos]] utrpel drvivú porážku od macedónskeho kráľa [[Antigonos II. Gonatas|Antigona II. Gonata]], ktorý v tomto konflikte podporoval Seleukovcov. Táto porážka znamenala faktický koniec ptolemaiovskej námornej hegemónie nad gréckymi ostrovmi.<ref name="Hölbl41" /><ref name="Wellner73" /> V Malej Ázii využil situáciu Antiochos II. a znovudobyl územia v [[Kilíkia|Kilíkii]], [[Pamfýlia|Pamfýlii]] a [[Iónia|Iónii]] vrátane Milétu a Samasu, ktoré Seleukovci stratili v predchádzajúcom konflikte. ==== Mier a dynastická pasca ==== Vojna skončila v roku [[253 pred Kr.]] diplomatickým zmierom, ktorý bol spečatený politickým sobášom. Antiochos II. si vzal za manželku dcéru Ptolemaia II., [[Bereniké (dcéra Ptolemaia II.)|Bereniku]], prezývanú Ferneforos („Prinášajúca veno“).<ref name="Wellner73" /> Tento mier však v sebe niesol zárodok ďalšej vojny. Antiochos II. musel kvôli Berenike zapudiť svoju prvú manželku Laodiku I. a zbaviť jej deti následníctva. Po smrti Ptolemaia II. (246 pred Kr.) sa však Antiochos vrátil k Laodike, čo vyvolalo tragickú reťaz udalostí: Laodika nechala Antiocha aj Bereniku s jej malým synom otráviť. Táto potupa egyptskej princeznej viedla k okamžitému vypuknutiu ''tretej sýrskej vojny'', známej aj ako „Laodikejská vojna“.<ref name="Hölbl41" /><ref name="Wellner73" /> === Tretia sýrska vojna (246 – 241 pred Kr.) === Tretia sýrska vojna, v starogréckych prameňoch označovaná aj ako „laodikejská vojna“ ({{vjz|grc|''Λαοδίκεως πόλεμος''}}), bola vyvrcholením dynastických sporov medzi ptolemaiovským Egyptom a Seleukovskou ríšou. Proti sebe stáli noví panovníci oboch ríš: egyptský kráľ [[Ptolemaios III.|Ptolemaios III. Euergetés]] a formálne len 19-ročný [[Seleukos II.|Seleukos II. Kallinikos]], za ktorého však fakticky vládla jeho matka [[Laodika I.]].<ref name="Wellner84">{{Citácia knihy | autor = Ludvík Václav Wellner | titul = Ptolemaiovci: Z makedonských hor na trůn faraonů | vydavateľ = Epocha | rok = 2011 | isbn = 978-80-7425-070-5 | strany = 84–87 | jazyk = cs}}</ref> ==== Príčina: Dynastická tragédia v Antiochii ==== Bezprostrednou príčinou vojny bolo porušenie mierovej zmluvy z roku 253 pred Kr. Seleukovský kráľ [[Antiochos II. Theos]] sa po smrti Ptolemaia II. vrátil k svojej prvej manželke Laodike I. a zapudil egyptskú princeznú [[Bereniké (dcéra Ptolemaia II.)|Bereniku]]. Krátko nato však Antiochos II. v [[Efez]]e náhle zomrel – pravdepodobne ho otrávila Laodika, ktorá následne nechala v [[Antiochia nad Orontom|Antiochii]] zavraždiť aj Bereniku a jej malého syna, ktorý mal byť zákonným nástupcom trónu.<ref name="Hölbl46">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = Geschichte des Ptolemäerreiches | vydavateľ = Wissenschaftliche Buchgesellschaft | rok = 1994 | isbn = 3-534-10422-6 | strany = 46–48 | jazyk = de}}</ref> ==== Ptolemaiov bleskový útok ==== Ptolemaios III. vtrhol do Sýrie, aby pomstil svoju sestru. V prístave [[Seleukeia Pieria]] aj v samotnej Antiochii ho nadšene vítali Berenikini stúpenci. Po príchode do mesta však zistil, že Berenika je už mŕtva. Ptolemaios využil moment prekvapenia a bez väčšieho odporu obsadil Sýriu, [[Mezopotámia|Mezopotámiu]] a [[Kilíkia|Kilíkiu]]. Do správy dobytých území dosadil svojich generálov, medzi nimi aj [[Xanthippos z Kartága|Xanthippa]], známeho veliteľa z púnskych vojen.<ref name="Wellner84" /> Už v prvej polovici roka [[245 pred Kr.]] sa však Ptolemaios III. musel nečakane vrátiť do Egypta. Dôvodom bola prvá zaznamenaná domorodá vzbura v delte Nílu v ptolemaiovskej histórii, ktorú vyvolalo vysoké zdanenie a sociálna nerovnováha spôsobená nákladmi na vojnu. Kráľ sa vrátil s nesmiernou korisťou, čím si vyslúžil prídomok ''Euergetés'' (Dobrodinec), no stratil možnosť definitívne doraziť seleukovskú moc.<ref name="Hölbl46" /> ==== Seleukovská protiofenzíva a Egejské more ==== Seleukos II. využil kráľov odchod a znovu získal [[Babyloniu|Babyloniu]]. Boje pokračovali aj v Egejskom mori. Egyptská flotila pod velením [[Ptolemaios Andromachou|Ptolemaia Andromachovho]] (pravdepodobne nemanželského syna Ptolemaia II.) dobyla pobrežie Trákie a Efez, no neskôr utrpela porážku od macedónskeho kráľa Antigona II. Gonata pri ostrove Andros. Ptolemaios Andromachou bol nakoniec zavraždený vlastnými vojakmi v Efeze.<ref name="Hölbl46" /><ref name="Wellner84" /> ==== Výsledok a vrchol ptolemaiovskej moci ==== Mier uzavretý v roku [[241 pred Kr.]] bol pre Egypt mimoriadne výhodný. Ptolemaiovská ríša sa stala najmocnejším štátom helenistického sveta. Egypt získal: * Strategický prístav [[Seleukeia Pieria]], čím kontroloval obchodné cesty zo strednej Ázie. * Trvalú prítomnosť na pobreží Trákie a v Malej Ázii. * Dominanciu nad väčšinou východného Stredomoria. Naopak, Seleukovská ríša sa po vojne ocitla v rozvrate. Satrapie v [[Baktria|Baktrii]] a [[Partská ríša|Parthii]] sa fakticky osamostatnili, čím sa začal proces nezvratného úpadku seleukovskej moci na východe.<ref name="Hölbl46" /> === Štvrtá sýrska vojna (219 – 217 pred Kr.) === [[Súbor:Antiochos III coin cropped.jpg|náhľad|[[Antiochos III. Veľký|Antiochos III. Veľký (Megas)]]]] Štvrtá sýrska vojna bola prvým veľkým stretom novej generácie vládcov: ambiciózneho seleukovského kráľa [[Antiochos III. Veľký|Antiocha III.]] a egyptského panovníka [[Ptolemaios IV.|Ptolemaia IV. Filopatora]]. Obaja nastúpili na trón ako približne dvadsaťroční a Antiochos si za svoj hlavný cieľ stanovil obnovu ríše v jej niekdajšom rozsahu, čo zahŕňalo aj znovuzískanie Koile Sýrie.<ref name="Wellner113">{{Citácia knihy | autor = Ludvík Václav Wellner | titul = Ptolemaiovci: Z makedonských hor na trůn faraonů | vydavateľ = Epocha | rok = 2011 | isbn = 978-80-7425-070-5 | strany = 113–118 | jazyk = cs}}</ref> ==== Neúspešný úvod a zrada v ptolemaiovskom tábore ==== Prvý pokus o ofenzívu podnikol Antiochos III. už v lete roku [[221 pred Kr.]], no narazil na pripravenú egyptskú obranu v údolí [[Bikáa]] pod velením [[Theodotos z Aitólie|Theodota z Aitólie]]. Seleukovský kráľ musel ťaženie prerušiť, aby potlačil vzburu satrapu v Mezopotámii. Skutočná vojna vypukla na jar roku [[219 pred Kr.]]. Antiochovi sa vďaka zrade podarilo získať strategický prístav [[Seleukeia Pieria]], ktorý bol v egyptských rukách 27 rokov. Krátko nato k nemu prebehol aj samotný Theodotos, znechutený intrigami na dvore v Alexandrii, a odovzdal mu sýrsku provinciu. Antiochos bleskovo postúpil na juh, ovládol [[Týros]] a [[Akko|Ptolemais]] (Akkon) a do svojej flotily začlenil štyridsať ukoristených egyptských lodí.<ref name="Hölbl113">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = Geschichte des Ptolemäerreiches | vydavateľ = Wissenschaftliche Buchgesellschaft | rok = 1994 | isbn = 3-534-10422-6 | strany = 113–116 | jazyk = de}}</ref> ==== Egyptská reforma a diplomatické klamstvo ==== Zatiaľ čo Antiochos upevňoval svoju moc v Palestíne, egyptský minister Sosibius začal v Alexandrii horúčkovité prípravy na obranu. Aby získal čas, predstieral záujem o mierové rokovania a v zime roku 219 pred Kr. uzavrel štvormesačné prímerie. Počas tohto obdobia Ptolemaiovci vykonali radikálnu vojenskú reformu: do armády bolo prvýkrát vo veľkom počte (cca 20 000 mužov) začlenené pôvodné egyptské obyvateľstvo, vycvičené v štýle macedónskej [[Falanga (šík)|falangy]].<ref name="Wellner113" /> ==== Bitka pri Rafii (217 pred Kr.) ==== K rozhodujúcemu stretu došlo 18. júna [[217 pred Kr.]] v [[bitka pri Rafii|bitke pri Rafii]] (neďaleko dnešnej Gazy). Proti sebe stáli dve obrovské armády (dokopy vyše 130 000 vojakov). Unikátom bitky bol súboj slonov – menšie africké slony Ptolemaiovcov čelili väčším indickým slonom Antiocha III. Hoci indické slony v boji dominovali, egyptská pechota vďaka novým domorodým posilám seleukovskú falangu drvivo porazila.<ref name="Hölbl113" /><ref name="Wellner113" /> ==== Výsledok a národné prebudenie ==== Antiochos III. bol nútený ustúpiť do Antiochie. Ptolemaios IV. obnovil ptolemaiovskú správu v Sýrii, no v mierovej zmluve bol prekvapivo zmierlivý: ponechal Antiochovi prístav Seleukeia Pieria, pretože ho považoval za príliš nákladný na obranu. Víťazstvo pri Rafii však malo pre Egypt osudný vedľajší účinok. Domorodí Egypťania si po úspechu v bitke uvedomili svoju dôležitosť pre štát, čo viedlo k vzostupu nacionalizmu a následne k veľkému domorodému povstaniu v Hornom Egypte, ktoré na dlhé desaťročia rozvrátilo ptolemaiovskú moc.<ref name="Wellner113" /> === Piata sýrska vojna (202 – 195 pred Kr.) === Piata sýrska vojna znamenala prelom v dejinách helenizmu. Na rozdiel od predchádzajúcich konfliktov do nej výrazne zasiahli nové mocnosti – [[Macedónia (historické územie)|Macedónia]] a vzmáhajúca sa [[Rímska republika]]. Hlavnou príčinou vojny bola vnútorná slabosť Egypta po smrti Ptolemaia IV. (204 pred Kr.), kedy sa moci chopili neschopní regenti v mene neplnoletého [[Ptolemaios V.|Ptolemaia V.]]<ref name="Wellner145">{{Citácia knihy | autor = Ludvík Václav Wellner | titul = Ptolemaiovci: Z makedonských hor na trůn faraonů | vydavateľ = Epocha | rok = 2011 | isbn = 978-80-7425-070-5 | strany = 145–148 | jazyk = cs}}</ref> ==== Tajná dohoda a seleukovská ofenzíva ==== Koncom roka [[203 pred Kr.]] uzavreli [[Antiochos III. Veľký]] a macedónsky kráľ [[Filip V. (Macedónia)|Filip V.]] tajnú dohodu o rozdelení ptolemaiovských zámorských dŕžav. Na jar [[202 pred Kr.]] vtrhol Antiochos do [[Koilé Sýria|Koilé Sýrie]], čím sa začala piata sýrska vojna. Egyptská diplomacia sa zúfalo obrátila na Rím so žiadosťou o pomoc, no Rimania boli v tom čase plne zamestnaní konfliktom s Filipom V. (druhá macedónska vojna).<ref name="Hölbl121">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = Geschichte des Ptolemäerreiches | vydavateľ = Wissenschaftliche Buchgesellschaft | rok = 1994 | isbn = 3-534-10422-6 | strany = 121–123 | jazyk = de}}</ref> ==== Bitka pri Paneione (200 pred Kr.) ==== Po počiatočných úspechoch Antiocha sa egyptskému generálovi Skópovi z Aitólie podarilo v zime [[201 pred Kr.|201]]/[[200 pred Kr.]] dočasne získať späť väčšinu Palestíny vrátane [[Jeruzalem|Jeruzalema]]. Rozhodujúci obrat však nastal v lete roku [[200 pred Kr.]] v [[bitka pri Paneione|bitke pri Paneione]] (pri prameňoch [[Jordán]]u). Antiochos III. tu drvivo porazil Skópasa, ktorý sa s 10 000 mužmi stiahol do prístavu [[Sidón]]. Po dlhom obliehaní Skópas v roku [[199 pred Kr.]] kapituloval a Sidón sa stal seleukovským.<ref name="Wellner145" /><ref name="Hölbl121" /> ==== Rímska intervencia a strata dŕžav v Malej Ázii ==== Kým Antiochos upevňoval moc v Sýrii, Filip V. napádal ptolemaiovské základne v Egejskom mori a Trákii. Rimania po víťazstve nad Filipom vyslali delegáciu k Antiochovi s požiadavkou na vrátenie dobytých miest Ptolemaiovi V. Antiochos však rímskych vyslancov obratne neutralizoval prísľubom mieru s Egyptom a dynastického sobáša. V roku [[197 pred Kr.]] tak Seleukovci nerušene dobyli ptolemaiovskú [[Kilíkia|Kilíkiu]], [[Lýkia|Lýkiu]] a strategický [[Efez]].<ref name="Hölbl121" /> ==== Výsledok: Mier z Rafie a sobáš s Kleopatrou ==== Vojna skončila v roku [[195 pred Kr.]] mierovou zmluvou, v ktorej sa Egypt musel definitívne vzdať všetkých svojich ázijských a európskych dŕžav. Mier bol spečatený v zime [[194 pred Kr.|194]]/[[193 pred Kr.]] v Rafii (tzv. „svadba v Rafii“), kde sa Ptolemaios V. oženil s Antiochovou dcérou [[Kleopatra I.|Kleopatrou I. Syrou]].<ref name="Wellner145" /> Tento konflikt znamenal: * Koniec ptolemaiovskej nadvlády nad Koilé Sýriou a Palestínou (tie sa už nikdy nevrátili pod egyptskú správu). * Začiatok politickej závislosti Egypta od Rímskej republiky. * Seleukovskú hegemóniu na Blízkom východe, ktorá však čoskoro narazila na rímske záujmy.<ref name="Hölbl121" /><ref>{{Citácia knihy | titul = Úpadek ptolemaiovského Egypta | url = https://www.antickysvet.cz/25770n-upadek-ptolemaiovskeho-egypta | jazyk = cs}}</ref> === Šiesta sýrska vojna (170 – 168 pred Kr.) === [[Súbor:Laenas trekt een cirkel rond Antiochus IV Epiphanes in het zand, RP-T-00-1082.jpg|náhľad|Lept od holandského umelca [[Jan Luyken|Jana Luykena]] (17. stor.) zobrazujúci rímskeho vyslanca Laenasa, ako kreslí kruh okolo [[Antiochos IV. Epifanes|Antiocha IV.]]]] Šiesta sýrska vojna bola posledným priamym vojenským konfliktom medzi Ptolemaiovcami a Seleukovcami. Podobne ako predchádzajúca vojna, aj táto prebiehala na pozadí rímskej expanzie (tretia macedónska vojna), ktorá viedla k definitívnemu zániku macedónskeho kráľovstva. Výsledkom vojny bolo potvrdenie [[Rímska republika|Ríma]] ako rozhodujúceho arbitra v celom východnom Stredomorí.<ref name="Hölbl130">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = Geschichte des Ptolemäerreiches | vydavateľ = Wissenschaftliche Buchgesellschaft | rok = 1994 | isbn = 3-534-10422-6 | strany = 130–134 | jazyk = de}}</ref> ==== Predohra a prípravy na odvetu ==== Po smrti [[Ptolemaios V.|Ptolemaia V. Epifana]] (180 pred Kr.) vládla v Egypte ako regentka jeho manželka [[Kleopatra I.]] Po jej predčasnej smrti v roku 176 pred Kr. prevzali regentstvo dvorania Eulaios a Lenaios. Tí okamžite začali pripravovať vojenskú odvetu s cieľom získať späť [[Koile Sýria|Koile Sýriu]], ktorú Egypt stratil v piatej sýrskej vojne. V roku 175 pred Kr. nastúpil na seleukovský trón energický [[Antiochos IV. Epifanes]], ktorý ptolemaiovskú propagandu sledoval s veľkými obavami a začal pripravovať preventívne opatrenia.<ref name="Wellner182">{{Citácia knihy | autor = Ludvík Václav Wellner | titul = Ptolemaiovci: Z makedonských hor na trůn faraonů | vydavateľ = Epocha | rok = 2011 | isbn = 978-80-7425-070-5 | strany = 182–185 | jazyk = cs}}</ref> ==== Priebeh vojny a seleukovská invázia ==== Vojna vypukla v roku [[169 pred Kr.]], keď egyptské vojská vyrazili smerom k sýrskym hraniciam. Antiochos IV. však útok nielen očakával, ale bol naň aj lepšie pripravený. Egyptskú armádu zastavil už na hraniciach pri meste [[Pelusium]], ktoré následne obsadil. V [[Alexandria (Egypt)|Alexandrii]] vypukla panika, regenti boli zosadení a nahradení Komanom a Kineom. Antiochos vtrhol do Egypta, obsadil veľkú časť Dolného Egypta vrátane starobylého [[Memfis (Egypt)|Memfisu]] a postupoval na Alexandriu. Mladého kráľa [[Ptolemaios VI.|Ptolemaia VI. Filométora]] (svojho synovca) donútil prijať seleukovské poručníctvo. Alexandria sa však pod vedením mladšieho kráľovho brata [[Ptolemaios VIII.|Ptolemaia VIII.]] odmietla vzdať. Antiochos mesto obľahol, no kvôli vnútorným problémom v Sýrii a nečakaným záplavám Nílu sa koncom roka 169 pred Kr. musel stiahnuť. Egyptskí súrodenci (Ptolemaios VI., Ptolemaios VIII. a Kleopatra II.) sa následne zmierili a obnovili spoločnú vládu troch panovníkov.<ref name="Hölbl130" /> ==== Deň v Eleusíne a rímske ultimátum ==== Na jar roku [[168 pred Kr.]] Antiochos IV. zaútočil na Egypt znova a súčasne nechal obsadiť [[Cyprus]]. Keď sa jeho vojská opäť blížili k Alexandrii, došlo k jednému z najslávnejších diplomatických incidentov staroveku. Rímska republika, ktorá práve 22. júna 168 pred Kr. definitívne porazila Macedóniu v [[Bitka pri Pydne|bitke pri Pydne]], vyslala do Egypta posolstvo vedené Gaiom Popilliom Laenasom. Stretli sa na alexandrijskom predmestí Eleusína. Laenas bez pozdravu podal Antiochovi písomné rímske ultimátum, ktoré žiadalo okamžitý odchod z Egypta a Cypru. Keď Antiochos požiadal o čas na poradu s radcami, Laenas palicou opísal v piesku okolo kráľa kruh a vyhlásil: ''„Skôr než prekročíš tento kruh, daj mi odpoveď pre rímsky senát.“''<ref name="Wellner182" /> Šokovaný Antiochos, vedomý si osudu macedónskeho kráľa Persea, ultimátum prijal. 30. júla 168 pred Kr. (podľa demotických prameňov) opustil Egypt. ==== Výsledok a rímska hegemónia ==== Šiesta sýrska vojna potvrdila totálny úpadok oboch helenistických ríš. * Egypt sa od tohto momentu stal faktickým rímskym protektorátom. * Seleukovská ríša bola ponížená a zastavená v momente svojej najväčšej územnej expanzie. * Rím sa stal nespochybniteľným pánom východného Stredomoria bez toho, aby v tejto vojne musel nasadiť jedného vojaka.<ref name="Hölbl130" /><ref name="Wellner182" /> == Dôsledky a historický význam vojen == Sýrske vojny, trvajúce s prestávkami viac než jedno storočie, zásadne zmenili politickú mapu starovekého sveta. Hoci Egypt v poslednom konflikte vďaka rímskemu zásahu neprišiel o formálnu nezávislosť, obe helenistické veľmoci boli týmito vojnami smrteľne vyčerpané.<ref name="Wellner206">{{Citácia knihy | autor = Ludvík Václav Wellner | titul = Ptolemaiovci: Z makedonských hor na trůn faraonů | vydavateľ = Epocha | rok = 2011 | isbn = 978-80-7425-070-5 | strany = 206–210 | jazyk = cs}}</ref> * '''Ptolemaiovský Egypt:''' Kráľovstvo stratilo takmer všetky svoje zahraničné dŕžavy v Malej Ázii, Trákii a Levantii. Po „dni v Eleusíne“ sa Egypt dostal pod priamy politický vplyv [[Rímska republika|Rímskej republiky]], z ktorej sa stal postupne faktický vazalský štát. Neustále vojnové výdavky viedli k devalvácii meny a drastickému zvyšovaniu daní, čo vyvolalo vlnu nacionalistických domorodých povstaní (najmä v Hornom Egypte) a trvalú nestabilitu ptolemaiovskej moci.<ref name="Hölbl134">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = Geschichte des Ptolemäerreiches | vydavateľ = Wissenschaftliche Buchgesellschaft | rok = 1994 | isbn = 3-534-10422-6 | strany = 134–136 | jazyk = de}}</ref> * '''Seleukovská ríša:''' Hoci Antiochos III. a Antiochos IV. dosiahli v neskorších vojnách vojenské úspechy, ríša nebola schopná udržať kontrolu nad obrovským územím. Krátko po skončení sýrskych vojen stratili Seleukovci kontrolu nad východnými provinciami (Média, Perzia), ktoré ovládli [[Parti]] pod vedením [[Mithradatés I.|Mithradata I.]] Vnútorne rozvrátený štát, paralyzovaný nekonečnými dynastickými spormi o trón, sa nakoniec stal obeťou rímskych výbojov na západe a partských na východe.<ref name="Adkins81">{{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 81}}</ref> Z dlhodobého hľadiska sýrske vojny vytvorili mocenské vákuum na Blízkom východe, ktoré umožnilo mocenský vzostup Ríma. Helénistické monarchie, ktoré sa namiesto spojenectva proti spoločným nepriateľom navzájom vyčerpali, uvoľnili cestu rímskej nadvláde nad celým Stredomorím.<ref name="Wellner206" /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Ptolemaiovci]] * [[Seleukovská ríša]] * [[Helenizmus]] * [[Diadochovia]] [[Kategória:Ptolemaiovci]] [[Kategória:Seleukovci]] ou9zwcgi9zs69j4l7gbj4omn2wnfcna